9 Priebeh funkcie

Pri vyšetrovaní priebehu funkcie postupujeme takto:

• A1 nájdeme definičný obor funkcie,

• A2 vypočítame limity v koncových bodoch definičného oboru,
• A3 vypočítame jednostranné limity v bodoch nespojitosti a napíšeme rovnice pre
asymptoty bez smernice (ABS), [stačí, aby aspoň jedna z jednostranných limít v bode
x0 bola nevlastné číslo + ∞ alebo − ∞ a priamka x = x 0 bude ABS],
• A4 nájdeme asymptoty so smernicou (ASS), [ASS je priamka y = kx + q , ktorej
f (x ) f (x )
k1 = lim k 2 = lim
koeficienty počítame takto: x →∞ x alebo x → −∞ x , pričom
q1 = lim[ f (x ) − k1 x ] q 2 = lim [ f ( x ) − k 2 x ]
x →∞ x → −∞
koeficienty k a q musia byť vlastné čísla],
• A5 vyšetrime párnosť, nepárnosť funkcie,
• A6 nájdeme priesečníky so súradným systémom, [priesečník s osou o y tak, že
položíme x = 0 a dopočítame y , priesečníky s o x tak, že položíme y = 0
a dopočítame x ],
• A7 vypočítame prvú deriváciu funkcie a na základe toho vyšetríme monotónnosť
a lokálne extrémy funkcie,
o na intervaloch, kde je prvá derivácia kladná, teda f ′( x ) > 0 , je funkcia f ( x )
rastúca
o na intervaloch, kde je prvá derivácia záporná, teda f ′( x ) < 0 , je funkcia f ( x )
klesajúca
o monotónnosť funkcie sa môže meniť v bodoch, v ktorých f ′( x ) = 0 alebo
v bodoch, v ktorých f ′( x ) neexistuje,
o body, v ktorých f ′( x ) = 0 , sa nazývajú stacionárne body (SB),
o ak na intervale vľavo od SB funkcia klesá a vpravo rastie, je v tomto SB
extrém – lokálne minimum, SB
o ak na intervale vľavo od SB funkcia rastie a vpravo klesá, je v tomto SB
extrém – lokálne maximum, SB
• A8 vypočítame druhú deriváciu funkcie a na základe toho vyšetríme konvexnosť,
konkávnosť a inflexné body (IB) funkcie,
o na intervaloch, kde je druhá derivácia kladná, teda f ′′( x ) > 0 , je funkcia f ( x )
konvexná ∪ ,
o na intervaloch, kde je druhá derivácia záporná, teda f ′′( x ) < 0 , je funkcia
f ( x ) konkávna ∩ ,
o konvexnosť a konkávnosť funkcie sa môže meniť v bodoch, v ktorých
f ′′( x ) = 0 alebo v bodoch, v ktorých f ′′( x ) neexistuje,
o body, v ktorých f ′′( x ) = 0 a mení sa v nich konvexnosť a konkávnosť sa
nazývajú inflexné body (IB),
o ak na intervale vľavo od bodu, v ktorom f ′′( x ) = 0 je funkcia konvexná
a vpravo konkávna, bod nazývame inflexný bod ∪ IB ∩
 o ak na intervale vľavo od bodu, v ktorom f ′′( x ) = 0 je funkcia konkávna
a vpravo konvexná, bod nazývame inflexný bod ∩ IB ∪
• A9 stacionárne body, inflexné body a body, v ktorých neexistuje prvá a druhá
derivácia funkcie rozdelia celý definičný obor na intervaly, na ktorých budeme
zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie funkcie, všetky informácie zaznačíme do
tabuľky,
• A10 načrtneme graf funkcie f ( x ) .

V niektorých funkciách môžeme niečo z bodov A3 až A8 vynechať, lebo tieto informácie

získame z iných bodov.
x2
Príklad 9.1 Vyšetrime priebeh funkcie f: y = a načrtnime jej graf.
x−2

Riešenie:
A1 Funkcia je definovaná pre všetky čísla x , pre ktoré je menovateľ x − 2 ≠ 0 , teda
x ≠ 2.
Definičný obor funkcie D( f ) = (− ∞,2 ) ∪ (2, ∞ ) .
A2 Limity na začiatku a konci definičného oboru sú
x2
lim = −∞
x → −∞ x − 2

x2
lim = +∞
x →∞ x − 2

A3 Jednostranné limity v bode nespojitosti x = 2 sú

x2
lim = −∞
x→2− x − 2
preto, že jednostranné limity sú nevlastné čísla, priamka x = 2 je ABS.
x2
lim = +∞
x→2+ x − 2

x2
x2
k1 = lim x − 2 = lim 2 =1
x x →∞ x − 2 x
A4 x →∞
, ASS pre x → ∞ je priamka y = x + 2 ,
 x 2
  2x 
q1 = lim  − 1 ⋅ x  = lim  =2
x →∞ x − 2 x →∞ x − 2 
   
x2
x2
k 2 = lim x − 2 = lim 2 =1
x x → −∞ x − 2 x
x → −∞
, ASS pre x → −∞ je takisto priamka y = x + 2 .
 x 2
  2x 
q 2 = lim  − 1 ⋅ x  = lim  =2
x → −∞ x − 2
  x →−∞  x − 2 

A5 f (− x ) =
(− x)
=−
2
x2
≠ ± f ( x ) , z toho vyplýva, že funkcia nie je ani párna ani
−x−2 x+2
nepárna.
x2 0
A6 Vo funkcii y = položíme x = 0 a vypočítame y= = 0.
x−2 0−2
 x2 x2
Vo funkcii y = položíme y = 0 a vypočítame 0=
x−2 x−2
0 = x2
0=x
priesečník s osou o x a s osou o y je bod [0,0] .
A7 Prvá derivácia funkcie je
′
 x2  2 x(x − 2 ) − x 2 x 2 − 4 x x( x − 4 )
y ′ =   = = = .
 x − 2 ( x − 2 )2 ( x − 2 )2 ( x − 2 )2

Položíme y′ = 0 a vypočítame SB.

x( x − 4 )
=0
( x − 2 )2
x( x − 4 ) = 0
x=0 ∨ x=4
Prvá derivácia y ′ neexistuje v bode nespojitosti prvej derivácie, čiže v bode x = 2 , ktorý je
zároveň aj bodom nespojitosti funkcie f ( x ) .
A8 Druhá derivácia funkcie je
′
 x 2 − 4x 
y ′′ =   =
( )
(2 x − 4)(x − 2)2 − x 2 − 4 x 2(x − 2) = 8
2 
 (x − 2)  ( x − 2 )4 (x − 2)3
Druhá derivácia y ′′ ≠ 0 , preto funkcia f ( x ) nemá inflexné body.

Druhá derivácia y ′′ neexistuje v bode nespojitosti druhej derivácie, čiže v bode x = 2 , čo je

aj bod nespojitosti funkcie f ( x ) .
A9 Body x = 0 a x = 4 rozdelia celý definičný obor funkcie na ďalšie intervaly, kde
budeme zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie a na základe toho určíme monotónnosť,
konvexnosť, konkávnosť funkcie, lokálne extrémy a inflexné body.

(− ∞,0) 0 (0,2) 2 (2,4) 4 (4, ∞ )

y′ + - * - +
y MAX * MIN
y ′′ - - * + +
y ∩ ∩ ∪ ∪
0 ABS 8

A10 Do súradného systému nakreslíme ASS, ABS, priesečníky so súradným systémom

a použijeme všetky informácie z tabuľky k načrtnutiu grafu funkcie.
 ln x
Príklad 9.2 Vyšetrime priebeh funkcie y = a načrtnime jej graf.
x

Riešenie:
A1 Funkcia je definovaná pre všetky čísla x , pre ktoré je menovateľ x ≠ 0 a súčasne
x > 0.
Definičný obor funkcie D( f ) = (0, ∞ ) .
A2 Limity na začiatku a konci definičného oboru sú
ln x
lim = −∞
x →0 + x

ln x
lim =0
x →∞ x

A3 Počítame jednostrannú limitu v bode nespojitosti x = 0 . V tomto prípade má zmysel

počítať len limitu sprava ale tú sme už vypočítali v A2. Pretože jednostranná limita je
nevlastné číslo, priamka x = 0 je ABS.
ln x 1
ln x 1
k = lim x = lim 2 = lim x = lim 2 = 0
x →∞ x x →∞ x x →∞ 2 x x →∞ 2 x
A4 ,
1
 ln x   ln x  1
q = lim  − 0 ⋅ x  = lim   = lim x = lim = 0
x →∞
 x  x → ∞  x  x →∞ 1 x →∞ x
ASS pre x → ∞ je priamka y = 0 ,
ASS pre x → −∞ nemá zmysel počítať, lebo funkcia pre záporné čísla nie je definovaná.
A5 Funkcia nie je ani párna ani nepárna.
A6 Priesečník s o y neexistuje.
 ln x ln x
Vo funkcii y = položíme y = 0 a vypočítame 0=
x x
x =1

priesečník s osou o x je bod [1,0] .

1
′ x − ln x
 ln x  x 1 − ln x
A7 Prvá derivácia funkcie je y ′ =   = 2
= .
 x  x x2
Položíme y′ = 0 a vypočítame SB.
1 − ln x
=0
x2
1 − ln x = 0
x=e
y ′ neexistuje v bode nespojitosti prvej derivácie, čiže v bode x = 0 , ktorý je zároveň aj
bodom nespojitosti funkcie f ( x ) .
1
′ − x 2 − (1 − ln x )2 x
 1 − ln x  x 2 ln x − 3
A8 Druhá derivácia funkcie je y ′′ =  2  = 4
= .
 x  x x3

Položíme y ′′ = 0
2 ln x − 3
=0
x3
2 ln x − 3 = 0
x = e3
y ′′ neexistuje v bode nespojitosti druhej derivácie, čiže v bode x = 0 , ktorý je zároveň aj
bodom nespojitosti funkcie f ( x ) .

A9 Body x = e a x = e 3 rozdelia celý definičný obor funkcie na ďalšie intervaly, v

ktorých budeme zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie a na základe toho určíme
monotónnosť, konvexnosť, konkávnosť funkcie, lokálne extrémy a inflexné body.

(0, e) e (e, e )
3
e3 ( e , ∞)
3

y′ + - -
y MAX
y ′′ - - +
y ∩ ∩ IB ∪
1 3
e 2 e3

A10 Do súradného systému nakreslíme ASS, ABS, priesečníky so súradným systémom

a použijeme všetky informácie z tabuľky k načrtnutiu grafu funkcie.
 x3
Príklad 9.3 Vyšetrime priebeh funkcie y = a načrtnime jej graf.
2(x + 1)
2

Riešenie:
Funkcia je definovaná pre všetky čísla x , pre ktoré je menovateľ (x + 1) ≠ 0 , teda
2
A1
x ≠ −1 .
Definičný obor funkcie D( f ) = (− ∞,−1) ∪ (− 1, ∞ ) .
A2 Limity na začiatku a konci definičného oboru sú
x3
lim = −∞
x → −∞ 2( x + 1)2

x3
lim =∞
2( x + 1)
x →∞ 2

A3 Jednostranné limity v bode nespojitosti x = −1 sú

x3
lim = −∞
x → −1− 2( x + 1)2
preto, že jednostranné limity sú nevlastné čísla, priamka x = −1 je ABS.
x3
lim = −∞
x → −1+ 2( x + 1)2

x3
2(x + 1)
2
x3 1
k1 = lim = lim =
2 x( x + 1)
2
A4 x →∞ x x → ∞ 2 , ASS pre x→∞ je priamka
 x3 1   − 2x 2 − x 
q1 = lim  − ⋅ x  = lim   = −1
x →∞ 2( x + 1)2 2  x →∞  2( x + 1)2 

1
y= x −1,
2
 x3
2( x + 1)
2
x3 1
k 2 = lim = lim = 1
x x → −∞ 2 x ( x + 1) 2
2
x → −∞
, ASS pre x → −∞ je y = x −1.
2
 x3 1   − 2x 2 − x 
q 2 = lim  − ⋅ x  = lim   = −1
x → −∞ 2( x + 1)2 2  x →−∞  2( x + 1)2 


A5 f (− x ) =
(− x )3 =−
x3
≠ ± f ( x ) , z toho vyplýva, že funkcia nie je ani párna
2(− x + 1) 2(1 − x )
2 2

ani nepárna.
x3 0
A6 Vo funkcii y = položíme x = 0 a vypočítame y= = 0.
2(x + 1)
2
2

x3 x3
Vo funkcii y = položíme y = 0 a vypočítame 0=
2(x + 1) 2(x + 1)
2 2

0 = x3
0=x
Priesečník s osou o x a s osou o y je bod [0,0] .
A7 Prvá derivácia funkcie je
′
 x 3  3x 2 ⋅ 2( x + 1)2 − x 3 ⋅ 2 ⋅ 2( x + 1) x 3 + 3 x 2 x 2 ( x + 3)
y ′ =   =
2 
= = .
 2( x + 1)  4(x + 1) 2( x + 1) 2( x + 1)
4 3 3

Položíme y′ = 0 a vypočítame SB.

x (x + 3)
2
=0
2( x + 1)
3

x 2 ( x + 3) = 0
x = 0 ∨ x = −3
y ′ neexistuje v bode nespojitosti prvej derivácie, čiže v bode x = −1 , ktorý je zároveň aj
bodom nespojitosti funkcie f ( x ) .
A8 Druhá derivácia funkcie je
′
 (x 3 + 3 x 2 )  (3 x 2 + 6 x )2( x + 1) − (x 3 + 3 x 2 ) ⋅ 2 ⋅ 3( x + 1)
3 2
3x
y ′′ =  3 
 = = .
 2( x + 1)  4( x + 1) (x + 1)4
6

Položíme y ′′ = 0
3x
=0
(x + 1)4
3x = 0
x=0

y ′′ neexistuje v bode nespojitosti druhej derivácie, čiže v bode x = −1 , čo je aj bod

nespojitosti funkcie f ( x ) .
A9 Body x = −3 a x = 0 rozdelia celý definičný obor funkcie na ďalšie intervaly, kde
budeme zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie a na základe toho určíme monotónnosť,
konvexnosť, konkávnosť funkcie, lokálne extrémy a inflexné body.

(− ∞,−3) -3 (− 3,−1) -1 (− 1,0) 0 (0, ∞ )

y′ + - * + +
y MAX *
y ′′ - - * - +
y ∩ ∩ ∩ IB ∪
27 ABS 0
−
8

A10 Do súradného systému nakreslíme ASS, ABS, priesečníky so súradným systémom

a použijeme všetky informácie z tabuľky k načrtnutiu grafu funkcie.

Príklad 9.4 Vyšetrime priebeh funkcie y = x − 2arctgx a načrtnime jej graf.

Riešenie:
A1 Funkcia je definovaná pre všetky reálne čísla x .
Definičný obor funkcie D( f ) = R .
A2 Limity na začiatku a konci definičného oboru sú
 π
lim ( x − 2arctg x ) = −∞ − 2 ⋅  −  = −∞
x → −∞
 2
π
lim( x − 2arctg x ) = ∞ − 2 ⋅=∞
x →∞ 2
A3 Pretože je funkcia na celom svojom definičnom obore spojitá, ABS neexistujú.
 2
1−
x − 2arctg x 1 + x 2 x2 −1
A4 k1 = lim = lim = lim = 1 , ASS pre x → ∞ je priamka
x →∞ x x →∞ 1 x →∞ 1 + x 2

q1 = lim[x − 2arctg x − 1 ⋅ x ] = lim[− 2arctg x ] = −π

x →∞ x →∞
y = x −π ,
2
1−
x − 2arctg x 1 + x 2 x2 −1
k 2 = lim = lim = lim = 1, ASS pre x → −∞ je
x → −∞ x x → −∞ 1 x → −∞ 1 + x 2

q 2 = lim [x − 2arctg x − 1 ⋅ x ] = lim [− 2arctg x ] = π

x → −∞ x → −∞
y = x +π .

A5 f (− x ) = − x − 2arctg(− x ) = − x + 2arctg x = −( x − 2arctg x ) = − f ( x ) , z toho vyplýva,

že funkcia je nepárna.

A6 Vo funkcii y = x − 2arctg x položíme x = 0 a vypočítame y = 0 − 2arctg 0 = 0 ,

priesečník s osou o y je bod [0,0] .
Ďalšie priesečníky s o x určiť nevieme, lebo 0 = x − 2arctgx je transcendentná rovnica, ktorú
nevieme riešiť.
′ 2 x2 −1
A7 Prvá derivácia funkcie je y ′ = ( x − 2arctg x ) = 1 − = .
1+ x2 1+ x2

Položíme y′ = 0 a vypočítame SB.

x −1
2
=0
1+ x2
x2 −1 = 0
x = 1 ∨ x = −1
y ′ je spojitá funkcia, nemá body, v ktorých by prvá derivácia neexistovala.
′
 x2 −1 2 x(1 + x 2 ) − (x 2 − 1) ⋅ 2 x 4x
A8 Druhá derivácia funkcie je y ′′ =  
2 
= =
1+ x  (1 + x )2 2
(1 + x 2 )2
Položíme y ′′ = 0
4x
=0
(1 + x )
2 2

4x = 0
x=0

y ′′ je spojitá funkcia, nemá body, v ktorých by druhá derivácia neexistovala.

A9 Body x = −1 , x = 0 , x = 1 rozdelia celý definičný obor funkcie na ďalšie intervaly,

kde budeme zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie a na základe toho určíme
monotónnosť, konvexnosť, konkávnosť funkcie, lokálne extrémy a inflexné body.
 (− ∞,−1) -1 (− 1,0) 0 (0,1) 1 (1, ∞ )
y′ + - - +
y MAX MIN
y ′′ - - + +
y ∩ ∩ IB ∪ ∪
π 0 π
−1 1−
2 2

A10 Do súradného systému nakreslíme ASS, ABS, priesečníky so súradným systémom

a použijeme všetky informácie z tabuľky k načrtnutiu grafu funkcie.