3

4/2013
Ronk 23

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku

Koncepcie... Som skeptick. Viem, e bud ne inn do jednho momentu, na ktor u roky, zd sa e mrne, upozorujem. iadne vylenie toti ne mono odstrni, km si neuvedomme jeho zklad n priny. Koncepcie o zaleovan nebud koru novan skutonm zalenenm, km si otvorene ne povieme pravdu, e vylenmi s dnes nielen R movia, ale e vylenmi s vetci chudobn v tejto krajine. A faktom je, e najviac ich je z radov Rmov. Na o teda upozorujem? Na to, e chudoba a z nej prameniaca depresia s to, o je potrebn odstrni, aby sa skutone dalo pohn dopredu. Vrtim sa k tomu, preo som skeptick. Lebo ni nie je zadarmo. lovek na vetko potrebuje penia ze. Kto ich nem, ni neme a o je horie, nim a nikm nie je. ia, t ktor neoksili chudobu na vlastnej koi, nechpu o om hovorm. By chudob nm znamen nemc si dovoli zaplati za veci a sluby, ktor k svojmu ivotu nutne potrebujete. T, ktor svoju chudobu nedoku sami vyriei a spolonos im nedva ani monosti ju riei, po stupne strcaj svoje sily. Plny vystrieda rozarova nie, sklamanie a nastpi letargia. Pozrite sa na ud v naich uliciach. o vidte? Ja stretvam strhanch a smutnch ud. oraz viac ich m neoetren chrup, starm zuby chbaj plne. Niekto by povedal, e sa nestaraj o svoje zdravie, o svoj chrup. Ja hovorm, e nemaj peniaze na lek ra. Ven, na Slovensku ni nie je zadarmo. Ani ko la, ani zdravotnctvo. Peniaze, to je aj len niekoko eur, alebo iba centy na autobus. Ale ak ich nemte... O tom, o je depresia nebudem nikoho pouo va. Roky hovorm, e predovetkm udia v osa dch, vo vemi koncentrovanej chudobe, trpia de presiou. Letargia, pohad do przdna, akoby nepr tomnos due v tele s prirodzenou odpoveou or ganizmu na nemonos a neschopnos meni veci vo svojom ivote a vo svojej rodine k lepiemu. Ne mc i svoj skuton ivot. Nemonos plnova zkonite vedie k ivotu zo da na de. Roky o tom pem, hovorm, apelujem pri osobnch str. 12

Rmska kultra je slovnm spojenm, pod ktorm si kad jedinec predstav nieo in. Pre niekoho je rmska kultra len hudba a spev, niekto si pod tmto slovnm spo jenm predstav knihu. Faktom vak je, e udia, ktor rozho duj o prerozdeovan finannch prostriedkov na podporu rmskej kultry vnmaj kultru len cez hudbu a tanec. Teda aspo takto to ukazuj sla pridelench financi, kde prve na rmske festivaly ide najviac finannch prostriedkov. Svoje vnmanie rmskej kultry nm v rozhovore priblil aj Peter Pollk, poslanec Nrodnej rady Slovenskej republiky a zrove splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity. Ke sa povie rmska kultra, o si pod tmto slovnm spojenm predstavujete? Rmska kultra, to s tradcie, histria a dedistvo rm skeho nroda. Rmska kultra je neodluitene spojen s rmskym jazykom. Jazyk je vyjadrenm naej identity, vy jadruje nho ducha a myslenie Rmov. Rmska kultra, to je pre ma naprklad Divadlo Romathan a rmska literatra. Som rd, e aj medzi Rmami pribda poet autorov, ktor sa o svoje jedinen vntorn prevanie vedia podeli a odhauj svoju rmsku duu aj itateom z majority. Ne pribda len poet, ale rastie aj kvalita rmskych autorov. Po zitvne ma prekvapila naprklad kniha Amaro trajo od Rasa Pivoa o ivote olaskch Rmov. Samozrejme, e neod myslitenou sasou naej kultry je hudba, tanec a spev... Na nau kultru meme by hrd, i ide o rmsku hudbu alebo literatru.
str. 10

By v politike je vzvou a zodpovednosou

Etnicita a vierovyznanie film, ktor sa oplat vidie

PREO DOSTVATE NOVINY ZA ROK 2013 V ROKU 2014?

Ke sme posielali prv slo novn za rok 2013 naim itateom, v vodnku som pop sal dvody, preo noviny drte v rukch a v roku 2014. Aj napriek tomu som sa vak stretol aj s nechpavmi reakciami. V nasledujcich odrkach sa preto poksim vy svetli priny tohto udnho stavu. Na vydvanie nrodnostnch novn s potrebn peniaze. Preto sa o ne uchdzame prostrednctvom dotanej schmy radu vldy SR. Komisia nm v mji 2013 schvlila projekt, no podmienky boli nezrealizovaten. Hne v mji sme poiadali rad vldy SR o zmenu podmienok tak, aby sme noviny mohli vyda. Naej iadosti bolo vyhoven v novembri 2013. A v tomto obdob s nami rad vl dy SR podpsal zmluvu. Do marca 2014 mme vyda 6 sel Romano nevo il. Finann prostriedky (15.000) sme dostali na et v decembri 2013. Aj napriek tomu, e noviny s oznaen rokom 2013, obsah novn je aktulny. no, je to udn stav. No zrove to odra aj realitu. Roman onka, fredaktor

str. 3

str. 6

u Krvav knihy. Rmska kultra oami rmskeho vtvarnka Jozefa Fea.

Peter Pollk: Slovo cign povaujeme za hanliv

SERA STRANA 2

E / SOCILNA POLITIKA

Peter Pollk, splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity odpoved na otzky k zmenm v zkone o hmotnej ndzi
o ak nm starosta obce odmietne poskytn prcu pre zkladn dvku a aktivan prspevok, lebo sme ho vo vobch nevolili? Vyjadrenie je u sasou predchdzajcej odpovede. Ako dlho mem pracova na aktivanch prcach? Menie obecn sluby pre obec alebo dobrovoncka innos mu by vy konvan najviac 18 po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov. Optovne vykonvan mu by najskr po uplynut 6 po sebe nasledujcich kalendr nych mesiacov, ktor zanaj plyn od kalendrneho mesiaca, ktor nasledu je po kalendrnom mesiaci, v ktorom bolo ukonen predchdzajce vykon vanie mench obecnch sluieb alebo dobrovonckej innosti, za ktor patril aktivan prspevok.

E prijala prv prvny nstroj na integrciu Rmov

Vetkch 28 lenskch ttov E sa 9. decembra zaviazalo k realizcii sboru odporan na lepiu hos podrsku a socilnu integrciu R mov, ktor navrhla Eurpska komi sia. Ministri lenskch ttov na svo jom zasadnut menej ako polroka od predloenia nvrhu Komisie jednomysene prijali odporanie Rady (IP/13/607, MEMO/13/610). Ide o historicky prv prvny nstroj E na zaleovanie Rmov. len sk tty sa prijatm odporania Rady zavzuj k realizcii cielench opatren zameranch na vyrovna nie rozdielov medzi Rmami a os tatnm obyvatestvom. Dnen dohoda vysiela siln signl o ochote lenskch ttov popasova sa s integrciou R mov. Ministri prijali jednomyse n zvzok zlepi situciu rm skeho obyvatestva v praxi, uvie dla Viviane Redingov, podpred sednka Komisie a komisrka E pre spravodlivos. Ako alej do dala, lensk tty maj teraz v rukch kov nstroje na in tegrciu Rmov a je na nich, aby slov premenili na skutky. Ich z vzky im budeme pripomna a do hliadneme na to, aby uveden opatrenia naozaj realizovali. Sasou prijatho odpora nia Rady o innch opatreniach na integrciu Rmov v lenskch ttoch s osobitn pokyny, kto r maj lenskm ttom pomc posilni a zintenzvni ich silie. Jedno z odporan je, aby len sk tty prijali cielen opatrenia na vyrovnanie rozdielov medzi rmskym a ostatnm obyvate stvom. Prijatm dokumentu Rady sa posiluje rmec E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov, na ktorom sa dohodli vetky lensk tty v roku 2011 stanovenm podmienok na in n zaleovanie rmskeho oby vatestva v lenskch ttoch. Prijatie odporania predstavu je vznamn spolon zvzok len skch ttov investova viac a efektv nejie do udskho kapitlu s cieom zlepi ivotn podmienky rmske ho obyvatestva v celej Eurpe, po vedal komisr pre zamestnanos, so cilne veci a zalenenie Lszl An dor. Nememe ich sklama. len sk tty maj teraz monos z roz potu E na roky 2014 2020 vyle ni vznamn balk finannch prostriedkov, ktor po doplnen zdrojmi z nrodnch rozpotov mu poui na to, aby pomohli rmskemu obyvatestvu realizova pln potencil a aby na vetkch rovniach prejavili politick vu za bezpei nleit vynaloenie finan nch prostriedkov, dodal. mov v uplynulch rokoch, sa za meriava na tyri oblasti, v ktorch sa ldri E zaviazali k dosiahnutiu spolonch cieov v oblasti in tegrcie Rmov v slade s rm com E pre vntrottne strat gie integrcie Rmov: prstup k vzdelvaniu, pracovnm mies tam, zdravotnej starostlivosti a b vaniu. Realizcia cielench opa tren vyaduje od lenskch t tov, aby na zaleovanie Rmov, ktor je poda Komisie kovm faktorom, vylenili nielen fondy E, ale aj vntrottne a skrom n fondy a fondy tretieho sekto ra. Vznam zalenenia je pod iarknut v hodnoten vntrott nych stratgi lenskch ttov, ktor Komisia vykonala v minu lom roku. Okrem toho poskytuje len skm ttom usmernenia tkaj ce sa prierezovch politk zame ranch na integrciu Rmov s cie om zabezpei, aby sa stratgie vykonvali na miestnej rovni, aby sa presadzovali antidiskrimi nan pravidl, aby sa dodriaval prstup zameran na socilne in vestcie, aby sa ochraovali rm ske deti a eny a aby sa rieil problm chudoby.

u Viviane Redingov, podpredsednka Komisie a komisrka

E pre spravodlivos.

Me na aktivanch prcach pracova aj moja manelka a tri plnolet deti do 25 rokov? no. Ak prce meme vykonva a ak prce nm obecn rad nesmie po skytn? Menie obecn sluby pre obec organizovan obcou alebo rozpotovou or ganizciou alebo prspevkovou organizciou, ktorej zriaovateom je obec, je forma aktivanej innosti uchdzaa o zamestnanie vykonvanm prc, ktor s uren na: zlepenie ekonomickch podmienok, socilnych podmienok, kultrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udriavanie a zlepovanie ivotnho prostredia obyvateov obce, starostlivos o ochranu a zachovanie kultrneho dedistva, podporu vzdelvania, rozvoj a poskytovanie socilnych sluieb a alch innost obce v socilnej oblasti, rozvoj a ochranu duchovnch a kultrnych hodnt, doplnkov vzdelvanie det a mldee, rozvoj a podporu komunitnej innosti. Me od ns starosta poadova odpracovanie viac ako 32 hodn mesane pre zskanie plnej vky dvky v hmotnej ndzi? V zkone je uveden, e na odpracovanie dvky v hmotnej ndzi je potrebn odpracova 32 hodn, nie viac ani menej ako 32 hodn. Me od ns starosta chcie, aby sme v rmci aktivanch prc a 32 hodn pracovali na jeho skromnom majetku, prpadne majetku jeho rodiny alebo poslancov? Poberate dvky v hmotnej ndzi bude na odpracovanie dvky v hmotnej ndzi musie odpracova 32 hodn na zskanie dvky v hmotnej ndzi v rmci mench obecnch sluieb, dobrovonckej innosti alebo prc na predchdzanie mimoriadnej situcie. Obsahom mench obecnch sluieb s prce v prospech obce, komunity a vetkch obanov obce. Obsahom tchto innost na zskanie dvky v hmotnej ndzi neme by prca na skromnom majetku starostu, poslancov obecnho zastupitestva a ani ich prbuznch. Je neprpustn, aby niekto ntil poberateov dvok odpracovva si pomoc v hmotnej ndzi na skromnom majetku. Kde sa mme obrti v prpade, ak sa od ns bude vyadova prca viac ako 32 hodn a prca na skromnom majetku? Obrte sa na prslun rad prce, socilnych vec a rodiny poda miesta vho trvalho pobytu. Pripravil: Roman onka, Ilustran foto: Jozef Ferenc

Odporanie Rady nie je prvne zvzn Hoci odporanie Rady nie je prvne zvzn, od lenskch t tov sa oakva realizcia osobit nch opatren s cieom zlepi si tuciu rmskeho obyvatestva v praxi. Zo sprvy o pokroku, kto r Komisia predloila v jni tohto roku, vyplva, e v lenskch t toch existuje priestor na zlepe nie v oblasti uplatovania vntro ttnych stratgi integrcie R mov v slade s rmcom E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov. Komisia vypracuje nov sprvu o pokroku lenskch t tov na jar 2014. Napriek tomu, e Eurpsky parlament nie je povinn hlaso va o tejto otzke, svoju podporu odporaniu Rady vyjadril v hla sovan Vboru pre obianske slo body (LIBE) 5. decembra. Vbor podporil nvrh uznesenia o po kroku dosiahnutom v uplatova n vntrottnych stratgi in tegrcie Rmov, v ktorom sa vy zdvihuje loha miestnych a regio nlnych orgnov pri rozvoji a rea lizcii politk tkajcich sa R mov, ako aj vznam prideovania primeranch finannch zdrojov na politiky integrcie rmskeho obyvatestva. Eurpsky parla ment by mal schvli predmetn uznesenie na svojom plenrnom zasadnut zaiatkom budceho Vzdelanie, zamestnanos, roka. zdravie, bvanie Komisia bude pokrok naalej Odporanie, ktor vychdza posudzova vo vlastnch ronch zo sprv Komisie o situcii R sprvach o pokroku v zaleova

n Rmov vydvanch kad jar. Zistenia sa bud uvdza aj v pro cese eurpskeho semestra pre koordinciu hospodrskej politi ky. V mji 2013 Rada na zklade nvrhu Komisie vydala v rmci eurpskeho semestra pre p lenskch ttov odporania pre jednotliv krajiny (CSR) o o tzkach tkajcich sa Rmov (Bulharsko, esk republiku, Maarsko, Rumunsko a Sloven sko). V tchto odporaniach sa spomnanch p krajn vyzva, aby zabezpeili realizciu svojich vntrottnych stratgi integr cie Rmov a zapracovali osobitn opatrenia v tejto oblasti do pr slunch horizontlnych politk. Prostrednctvom ronho cyklu eurpskeho semestra sa zabezpe , e integrcia Rmov zostane pevne a trvalo na programe Eu rpskej nie. Na zaistenie konkrtnych a udratench vsledkov v praxi je potrebn u od roku 2014 za bezpei finann prostriedky z vntrottnych a eurpskych zdrojov. trukturlne fondy E, predovetkm Eurpsky socilny fond (ESF), zostan aj naalej dleitm finannm nstrojom na podporu integrcie Rmov. Poda nvrhu Komisie na nasle dujce finann obdobie by sa in tegrcia marginalizovanch spo loenstiev, ako je rmske obyva testvo, mala sta osobitnou in vestinou prioritou. V tejto s vislosti je sasou nvrhu peci fick podmienka ex ante na za bezpeenie toho, aby bola pod pora E sasou balka shrnnej stratgie na integrciu Rmov. Na dosiahnutie primeranch fi nannch zdrojov musia lensk tty vyleni najmenej 20 % pro striedkov pridelench z ESF na socilne zalenenie.

najm tch, v ktorch je vek rmska menina. Rmovia pred stavuj vznamn a rastci podiel obyvatestva v kolskom veku a budcich pracovnch sl. Aby sa rmskemu obyvatestvu umoni lo realizova svoj udsk kapitl a aktvne a rovnocenne psobi v hospodrstve a spolonosti, s potrebn efektvne politiky na ak tivciu trhu prce a individualizo van a prstupn podporn sluby pre rmskych uchdzaov o zamestnanie. Eurpska komisia vo svojej sprve z roku 2013 vyzvala len sk tty E, aby vykonali vntrottne stratgie na zlepe nie hospodrskej a socilnej in tegrcie rmskeho obyvatestva v Eurpe. lensk tty vypraco vali tieto plny ako odpove na rmec E pre vntrottne stra tgie integrcie Rmov, ktor Ko misia prijala 5. aprla 2011. Ldri E schvlili tento rmec v jni 2011. lensk tty mu erpa prostriedky na projekty socilnej integrcie, vrtane projektov na lepiu integrciu rmskeho oby vatestva v oblasti vzdelvania, zamestnanosti, bvania a zdra votnej starostlivosti, zo truktu rlnych fondov. V rokoch 2007 2013 bolo na tieto projekty vy lenench celkovo takmer 26,5 mld. EUR. lensk tty s zod povedn za sprvu tchto prostriedkov, ako aj za vber konkrtnych projektov. Vina financi sa pouije na projekty zameran na socilne marginali zovan skupiny ako tak, t. j. ne musia by nevyhnutne uren iba pre rmske obyvatestvo. V snahe zabezpei efektvnejie a cielenejie projekty Komisia vy zvala lensk tty, aby zaloili nrodn kontaktn miesta, kto rch lohou bude pomc miest Integrcia Rmov nie je len nym a regionlnym orgnom pri plnovan pouitia finannch morlnou povinnosou Integrcia Rmov nie je len prostriedkov na integrciu R morlnou povinnosou, ale je aj mov. Roman onka, foto: EK v zujme lenskch ttov, a to

andro projektos Zoraripen va o roma no hangos, savo pro Spi kerela e Asocijacija JEKHETANE. E asocijacija nekh buter rodel te kerel bui le manu enca avka, hoj korkore te chuden peskri incijativa u bareder kotor korko ro mangipen. Kerel e chabnaskri ban ka prekal o jekh andal o efta chabna skre khera, save hine kerde pre Slo Agorinas e socijalno bui, o ma vaiko del o chabnaskro utipen le o gistersko titulos chudas pre Teologi renge u le manuenge, savenge ajso kai fakulta pre Katoikai univerzita utipen kampel. Del phiko le romenge andro Ruomberok u o rigorozno si so khelen futbal u te aver aktiviti. Pre khuviben keras pre Ui kola andro leskri internetovo sera andre rubrika Sladkoviovo. Le 2003 berestar Diom phiko pes dikhel, hoj le ber chudas te kerel andre politika. Jekhto estar 2005 sistematikanes utinel, sas o deno andre sera ANO. Pal oda u avka o gendo le denengro, save sar e sera agorinas peskri aktivita an chuden o utipen, barol berestar pro dro ber 2009 geas sar o deno andre ber. Pal o sako jekh utipen, sakovar sera MOST HD. Pal tar bera aktiv so dias o phiko hine o manua, save no bui andre politika resas le manu danenas pal o Stanislav Vosplek te en u chudas lendar paiv. Paikerdo vakerel sar pal o manu, savo na savorenge olenge, so leske hide an uarelas u utinelas kana kampelas, dro alosaripena hino o poslancos an kana pele andro oripen. dro Koicko samospravno regijonos. Keren bui andre komunalno poli Hin les romi u hino o dad tare ha venge. Sar o erutno andre Spisko tika andro Koicko regijonos. Sar tu asocijacija, savo astaras andro ber menge dal te ispidel angle oda, so 2009 idal dureder pro aktiviti so sas dikhen sar prijoritno. Savo planos tu But dene les prindaren sar ambi cijozno terno biznismenos, savo ike rel peskro lav. Na garuvel, hoj hino ro mano, ai odaj, hoj leske mite dal. No o pharo u absolutno na lokho divi pen savo hin but Romen pre Slovaiko les na mukhel pre sera. O PhDr. Stanislav Vosplek.

men hin andre kada kotor andro avutipen? Jekhto kamav te zorarel, hoj andre komunalno politika man chudom pal o tar bera so keravas miri nekh buter aktivno politikai bui. aes oda do resom hoj miri bui cirdas le manuen u chudle mange te paal. hide mange andro alosaripena u paikerdo lenge ahiom o poslancos andro Koicko samospravno regijonos. Ada dikhav sar o baro mangipen u o pharipen pro mire phike te dino olendar, so man alosarde. Normalno, hin man but gin de, save dan direktno pal oda, hoj zu mavas te laharel nekh buter e socijal no situacija andro amaro regijonos, soske adi nane lahi u barol mekh go reder. Sas man o ajipen prekal o poli tikane dovakeribena te chudav man andre socijalno komisija the andre ko misija va o khangerakre the khetaib naskre phuipena. Ola komisiji alosar om goaha, odoj unav miro than, kaj aj so nekh buchleder te kerel oda so sikhiom andal o sakoivesuti bui. Normalno, sar manaeros, savo beel u kerel bui pre Slovaiko, divav u kerav savoro avka, hoj so duje phin

drenca te teruvav pre phuv. Miro res va o save man marava u zumavava andro politikano divipen thoom fe len opre te ispidel. der teleder, hoj prekal o bera oda aj aj te leperen varesave lendar? the te doresav, the te prechuav. Oda Chudom aktivno te kidel opre o in hin, hoj man hin but lahe ginde va o Koicko samospravno regijonos, formaciji pal o drom, savo hino

makar o gava Lieskovany the o Mar kuovce. O drom hino but bilaho u sako ives leha predan dea vurdo na. Le erutnestar chudom o informa ciji, hoj leske dine lav pal o nevo drom imar anglo buter bera, no di akana

slo 4/2013

 ROZHOVOR

SERA STRANA 3

Mnoh ho poznaj ako ambicizneho mladho podnikatea, ktor dr slovo. Netaj, e je Rm, ani to, e sa mu dar. Ale nejednoduch a vbec nie ah k osud mnohch Rmov ijcich na Slovensku mu vbec nie je ahostajn. PhDr. Stanislav Vosplek.

na srdci, je upratovanie neporiadku po bvalej Le tanovskej osade. Stretol som sa s riaditekou radu prce, socilnych vec a rodiny v Spiskej Novej Vsi a poslankyou Koickho samosprvneho kraja Bc. Ing. Janou Brziakovou. Na tomto stretnut sme sa spolone dohodli, e vyvinieme potrebn aktivitu Vytudoval socilnu prcu, je magistrom Teolo v spoluprci so starostami a dme tieto zleitosti gickej fakulty Katolckej univerzity v Ruomberku do poriadku tak, aby bol priestor po Letanovskej a rigorzne konanie absolvoval na Vysokej kole osade vypratan a nebol jednou obrovskou konta v Sldkoviove. Od roku 2003 sa politicky an minovanou skldkou. gauje. Zanal ako len strany ANO. Po skonen jej psobenia sa v roku 2009 stva lenom strany Ako vnmate stav chudoby na Slovensku? o MOST HD. Po tyroch rokoch aktvnej prce robte pre jej eliminciu a kde vidte vchodisk? v politike sa mu podarilo presvedi ud a zska Delm stav chudoby do viacerch kategri. Na si ich dveru. Vaka tm vetkm, ktor mu dali svo socilne odkzan rodiny, dchodcov, zdravotne je hlasy stal sa poslancom Koickho samosprvne hendikepovanch a Rmov. V prvom rade treba pri ho kraja. Ako sm zdrazuje, je to pre neho vek pomen, e rodina je zkladn bunka spolonosti vzva a zodpovednos voi voliom a voi kraju. Je a osobne si myslm, e tt vyvja pre podporu rodi enat a otcom tyroch det. Ako predseda Spisk ny vemi mal aktivity a pomoc. Na tto otzku ne ho spolku, ktor vznikol v roku 2009 nadvzuje na odpoviem ako politik, ale ako biznismen a moja od innos projektu Posilnenie rmskeho hlasu, ktor pove bude vemi jednoduch. udia potrebuj sa na Spii realizoval prostrednctvom Zdruenia prcu. Samozrejme, je tu nastavench niekoko SPOLU. Zdruenie sa zameriava predovetkm na opatren, ktor nejakm spsobom udruj aksi prcu s umi, od ktorch oakva prevzatie inicia ivotn minimum, ale osobne si myslm, e to ne tvy a vieho dielu zodpovednosti. V rmci potra sta. V rmci mojej psobnosti ako predseda Spi vinovej banky prostrednctvom jednho zo sied skho spolku mm nastaven spoluprcu na vyso mich skladov, ktor vznikli na Slovensku podporu kej rovni s prezidentom potravinovej banky Mgr. je potravinovou pomocou ohrozench a na takto Markom Urdzikom a aj prostrednctvom tejto spo pomoc odkzanch. Podporuje rmsky futbal luprce sa snam aspo malou mierou vo svo a rzne in aktivity. Na jeho internetovej strnke jom okol pomc uom v socilnej ndzi. V tomto v rubrike Podporil som je evidentn, e od roku prpade som vemi povan za tret sektor, ktor 2005 systematickm spsobom pomha, a tak sa v nemalej miere napomha ttu aj konkrtnym ro rok od roka poet podporench rozrast. Za dinm a uom k zlepeniu ich neahkej ivotnej kadou podporou a pomocou s udia, ktor by ve situcie. deli o Stanislavovi Vosplekovi hovori ako o love ku, ktor nevhal pomc, ke bolo treba, ke sa Rmovia a ich vylenos. Ako by sa poda ocitli v ndzi. vs dal riei tento problm? o by najviac po mohlo k zaleneniu Rmov? Pracujete v komunlnej politike v rmci Ko Tak toto je vemi ak a citliv otzka, ktor si ickho kraja. Dar sa vm presadzova to, o vyaduje sbor niekoko desiatok opatren, ktor je povaujete za prioritn. o plnujete v tejto v prvom rade dleit riei legislatvnymi opatre sfre do budcna? niami. Osobne si myslm, e to najdleitejie je mi V prvom rade chcem zdrazni, e do komunl nimalizova averziu obyvateov Slovenska voi R nej politiky som sa dostal po tyroch rokoch mojej mom. Vek podiel na tomto zlom obraze Rmov aktvnejej prce v politike. Evidentne sa mi podari m vlda a mdi, ktor astokrt prezentuj len lo zrejme mojou prcou presvedi ud a zska ich mal aj to predovetkm negatvne skutonosti, dveru. Dali mi svoje hlasy a vaka nm som sa stal ktor zobrazuj Rmov negatvne a skresuj sku poslancom Koickho samosprvneho kraja. Vn ton, pravdiv obraz o nich. Moja ivotn filozofia mam to ako vek vzvu a zodpovednos voi voli je preto rmskonermsky prstup. Teda pristupo om. Samozrejme, e mm kopec npadov, ktor va k Rmom ako k riadnym obanom krajiny s ak maj priamy svis so snahou o zlepenie hlavne so ceptciou ich etnicity, s prvom a monosami cilnej situcie v naom kraji, pretoe t nie je rozvja si svoj jazyk a kultru. dobr a zhoruje sa. Mal som monos by v rmci politickch dohd nominovan do socilnej komi Zl obraz Rmov je problm, od ktorho sa sie a do komisie pre cirkevn a spoloensk otzky. odvjaj alie problmy. Ako by sa dalo meni Tieto komisie som si vybral zmerne, tam ctim tento obraz, zlepova ho? priestor, kde mem v o najvom rozsahu im Jednou z monost je prezentova Rmov aj plementova moje sksenosti, ktor mm z praxe. v dobrom svetle. Poznm osobne niekoko desia Samozrejme ako manar, ktor ije a psob na tok rmskych aktivistov, ktor urobili obrovsk Slovensku, ijem a sprvam sa tak, aby som bol stle kus prce pre spolonos a nikto o nich nevie. oboma nohami na zemi. Postavil som si svoju latku Ma vak trpi, e namiesto uznania sa stretvaj v politickom ivote radej niie, aby som ju mohol kad de len s prekkami. Akoby tto spolo asom mono prekroi. To znamen, e mm pri nos a udia, ktor maj prvomoc rozhodn, bo pravench mnoho dobrch nvrhov pre Koick sa li zaslepen prve averziou a nechceli vidie to mosprvny kraj, za ktor budem bojova a poksim dobr. sa ich presadi. Vy sm organizujete rmsky ples v Spiskej Spomeniete, prosm aspo niektor z nich? Novej Vsi. Povedzte nm prosm o tomto pro Zaal som sa aktvne zaujma o cestu, ktor je jekte nieo viac. o nm sledujete? medzi obcami Lieskovany a Markuovce. Cesta je no. Tohto roku to u bude tvrt ronk plesu, v hroznom stave a dennodenne tam prejde nieko ktor organizujeme. tandardne sa na om z ko desiatok ut. V rmci informci, ktor som astuje okolo 150 ud. Rmov i Nermov. Ja dostal od starostu, mu bola oprava cesty sben u osobne sa tem vekmu zujmu o n ples prve niekoko rokov, no doposia sa to nestalo realitou. zo strany Nermov. Ples si vytvoril na Spii svojou Zaal som aktvne ptra, ak s zmery s touto ces kvalitou tradciu a je treba poveda, e na prich tou a v prpade, e by som dospel k negatvnym v dzaj Rmovia nielen zo Slovenska, ale aj z eskej sledkom, som rozhodnut urobi s obanmi Marku republiky. A o je cieom plesu? Prezentova rm oviec spolon mting a zahji podpisov petciu skych podnikateov, aktivistov, prvnikov, lek za opravu cesty, ktor odovzdm upanovi. alou rov. Ukza, e aj oni ij na Slovensku a vytvraj lohou, ktor je predo mnou a ktor mi vemi le spoloensk hodnoty. oda nane kerdo e realita. Chudom ak tivno te rodel, so pes kamel te kerel ole dromeha u te avav ki o negativna infor maciji, mangav te kerel o kidipen le themutnenca andro Markuovce u te chudel e podpisovo akcija va o repa rimen drom, savi dava le upanoske. O aver utar, savo paol mange pro ji lo, hino o uaripen andre purai osa da Letanovcate. Arakhom man le e rutaha andal o Kher va e bui, soci jalna bua the fameija andre Spisko Nevo Ves u la poslankiaha andro Ko icko samospravno regijonos, e Bc. Ing. Jana Brziakovaha. Pro amaro kidi pen avam jekhetanes ki oda, hoj kere ha e mangi aktivita jekhetanes le erutnenca va oda, hoj o than kaj sas e Letanovsko osada te avel uardo u na ahias sar jekh baro than pherdo kontaminovano dungipen. del phiko le fameijenge. Pre kada phuipen na odphenava sar politikos, ae sar o biznismenos u miro pale pheiben na ele baro. Le manuenge kampel bui. Normalno, kadej hine kerde varesave utara, save varesar ikeren varesavo divipnaskro mini mum, no korkoro mange gindinav, kaj oda nane dosta. Andre miri bui sar o erutno andre Spisko asocijacija man hin but lahi kooperacija le prezi dentoha pre chabnaskri banka savo hino o Mgr. Marek Urdzik u the prekal kadi kooperacija zumavav a te sikra te utinel le manuenge andro socijal no oripen so hin adaj, pa mande. Olestar but paikerav va o trito sekto ris, savo na cikne kotoreha utinel le themeske the konkretno fameijenge te laharel lengri phari divipnaskri situacija. ma. Baro kotor pre kada bilaho itro pal o Roma lel u kerel o rajipen the o mediji, save sikaven le Romen nega tivnes u banaren o realno, aikano itro pal lende. Miri divipnaskri filozo fija va oda dal pal o romano gadikano dikhipen. Avka, te dikhel le Romen sar ae themutnen u te ak ceptinel lengri etnicita, jekhetanes le aipnaha te bucharel peskri hib the kultura.

Rodina. V rmskom prostred bola v minu losti venm intittom. Ako sa poda vs vyv ja rmska rodina dnes? Na to sa treba bliie pozrie, lebo mj nzor je z pohadu dnenej doby. V minulosti boli v rm skych rodinch siln osobnosti, ktor ju riadili a mali vplyv nielen na jednu, svoju rodinu, ale aj na niekoko desiatok alch rodn. Dnes tento intitt ako keby nefungoval, a tak sa stva, e Rmovia a rmske komunity nie s sdrn. Vek zlom v tomto prpade narobila zl socilna situcia nie len na Slovensku, ale v celej Eurpe. Ja zastvam nzor, aj to vidm v praxi, e Rmovia chc praco va, ale samozrejme viem ak je situcia. Take ke nemaj prcu Nermovia, tak na Rmov ostane vemi mlo prce. A vsledok sa najprv prejav na rodinch a na ich padku. Spolunavanie Rmov a majority sa stva kritickm. o by ho mohlo poda vs meni k lepiemu? Ak chceme zmierova naptie medzi umi, v pr vom rade je potrebn zapracova na zlepen ivota u d, na zlepen postavenia rodn. Nielen u ns na Slo vensku, ale aj v celej v Eurpe. Aj histria nm ukazu je, e v nepriaznivch dobch sa vdy poukazuje na ko munity, ktor s ako keby uritm spsobom spolo nosti na pra. Eurpska nia sa vemi sna hlavne fi nanne prispie k zlepeniu situcie, avak z mojich He. Ada ber oda sas imar tartovar so keras o balos. tandardno odoj aven ki o 150 dene. Roma the na Roma. Me but loav hoj le manuen hin baro interesos andro amaro balos, but le na Romendar. E kvalita keras oda, hoj le balos hin imar o nav andro Spi u keras olestar e tradicija u kampel te phenel, hoj pre leste aven o Roma na a pal e Slovaiko no the pal e echiko republika. U so hin o res le baloskro? Te del o than romane biznismenenge, aktivitenge, pravi kenge, doktorenge. Te sikavel, ho te on been pre Slovaiko u bucharen o khetaibnaskre moipena.

sksenost viem, e vea peaz nenatieklo tam, kde malo. Tm nechcem nikoho obviova. Skr chcem poukza na slab kontroln mechanizmy pri poskyto van pomoci. Vetko zle len na ns, na uoch. Na tom, ako sa budeme k sebe sprva. Ale prkladom m s vlda, mdi, samosprvne kraje, obce... Ako by ste zmenili vzdelvac systm, aby rmske deti konili kolu naozaj vzdelan? Tu by som ja osobne vea vec nemenil. Ja sm som chodil do koly s Nermami a nemal som v bec iadny problm. Pre ma znamen kolstvo ne segregova Rmov a zaleni ich do tried s Nerma mi tak, ako to bolo niekedy. Dva vek pozor na to, aby sa nm pecilne koly nerozmohli, pretoe vea rmskych det, ktor maj na to, aby sa dostali do zkladnej koly, s v rmci biznisu uritch ud posunut do pecilnej koly, hoci tam nepatria. S interntnym kolstvom neshlasm, ale som za to, aby veobecne vetky deti, ktorm ich rodiny ne poskytuj zkladn starostlivos chodili do drui ny, kde by si robili lohy a pripravovali sa tak na al de. A za samozrejmos pokladm povinn predkolsk dochdzku. Osobne si myslm, e v mnohom by nm stailo vrti sa do ias minu lch, kedy naozaj platilo pravidlo: pre vetkch vetko rovnako. Za rozhovor poakovala Daniela Obasnkov, foto: Jozef Ferenc Ae o priklados musaj te del o rajipen, o mediji, o samospravna regijoni, o gava...

Bilaho itro pal o Roma hino o problemos, savestar pen chuden aver problemi. Sar aj kada itro te paruvel, te laharel? Jekh makar o ajipena hin te pre zentinel le Romen the andro laho udut. Me korkoro prindarav buter de a romane aktivisten, save kerde baro kotor bui va o khetaiben u iko pal lende na danel. Mange hin phares, O Roma the lengri ekskluzija. Sar hoj na chuden paiv ae sako ives pen Sar dikhen o oripen pre Slo vaiko? So keren va e eliminacija prekal tumende aj te khosel kada arakhen a le bilahe buenca. Sar te problemos? So nekhbuter utinelas kada khetaiben the o manua, saven u kaj dikhen o ajipena? Me ulavav o oripen andro buter le Romenge te arakhel lengro than? hin o kompetenciji te avri anel o lav, te Kada hin but pharo the senzitivno aven kore lengri averzija lenge na kategoriji. Pro socijalno kovle fameiji, le senijoren, le manuen sasipnaskre phuipen. Kampel te kerel but dea mukhel te dikhel oda laho. utara, save musaj te arakhen o than hendikepoha u le Romen. Tumen korkoro keren o romano Jekhto musaj te dikhas, hoj e fa prekal o legislativna utara pro jekhto meija hii jekh fundamentalno kotor than. Me gindinav, hoj oda nekh vano balos andre Spisko Nevo Ves. andro khetaibe u personalno gindi so hin, musaj te cikaras e averzija le Phenen amen buter pal o kada nav, hoj o them na kerel but aktiviti te themutnendar pre Slovaiko ki o Ro projektos. So leha kamen te resel?

Save averipena kerahal andro sikhuvibnaskro sistemos, hoj te o romane havore agorinen e kola aes avri sikharde? Na keravas but averipena. Me Jekhetano divipen makar phiravas andre kola makar o na o Roma the e majorita resel Roma u na sas man isavo prob o kriticko than. So dikhen sar vareso, lemos. Va mange oda hin te na kerel so oda aj te laharel? e segregacija andro koli le Romenge, Te kamas te cikarel o bilahipen te thovel len jekhetanes le na Romenca makar o manua, jekhto hin te avka, sar oda sas varekana. Te del laharel o divipen le manuengro, te baro pozoris pre oda, hoj o pecijalna laharel e pozicija le fameijengri. Na koli te na buchon, va oda, hoj but E fameija. Makar o Roma la sas a ke amende pre Slovaiko, no the romane havore, save aj te phiren sakovar but paivalo than. Sar dik andre savori Europa. The e historija andro zakladna koli, hine sar o biz hen o drom saveha dal e romai amenge sikavel, hoj andro phare nisos varesave manuenge u va oda fameija adaives? bera pes sakovar sikavel pro len thoven andro pecijalna koli, the Pre kada kampel paeder te dikhel, komuniti, save hine varesas te odoj len nane so te kerel. Na kamav soske miro gindo hino adaivesutno. o pharipen andro khetaiben. E Euro o internatna koli, no kamav, hoj Angmis sas andro romane fameiji but pakri unija but zumavel nekh buter le generalno savore havore, savenge zorale manua, save la idanas lovenca te laharel e situacija, no o fameiji na den o phiko, te phiren u ikerenas e zor na a andre peskri andal o miro daiben imar danav, andro klubi pal e kola, kaj aj te fameija, jekh, no sas len lav the andro hoj but love na gele odoj, kaj sikhon pro aver ives. U normalno but aver fameiji. Adaives sar oda te kampelas te dan. Oleha na kamav dikhav o angle kolakro sikhuviben na sas, u avka pes ahel, hoj o Roma ikas te kerel doales. Buter kamav te sar o musaj. Gindinav, hoj andro buter the o romane komuniti na ikeren sikavel pro kovle kontrolna me bua aj te dikhas pre oda, sar oda jekhetanes. Baro phageripen andre chanizmi andro utipen. Savoro imar sas angomis, kana sas o a oda keras e bilahi socijalno situacija terol pre amende, pro manua. Pre ipen: savorenge sajekh. na a pre Slovaiko, no andre savori oda, sar pes ikeraha makar pende. Preklad: Erika Godlov

Europa. Me ikerav o gindo, u kada dikhav the andre bui, ho o Roma kamen bui te kerel, no normalno, prindarav e situacija. Avka, kana nane bui le na Romen, avka le Romenge ahel na but bui. U oda perel nekh buter pro fameiji u pre lengro pharipen.

slo 4/2013

SERA STRANA 4

ANKETA / KULTRA / ROZHOVOR

Gypsy Spirit nominanti

Kategria Mimovldna organizcia Informan a poradensk centrum Rmov, Rimavsk Sobota Nomincia za poskytovanie poradenskch sluieb v oblasti soci lnej, pracovnej a vzdelvacej, pomoc rmskym matkm, rodinm pri vchove det, charitatvnym akcim, sprostredkovvanie zamest nania pre Rmov, organizovanie rznych rekvalifikanch kurzov, venovanie sa rmskej talentovanej mldei a prezentciu kultry Rmov na verejnosti. Deti humanity, Bratislava, obianske zdruenie Nomincia za podporu kreatvnych zujmov aj inak znevhodne nch det, a to s prslunosou k rmskej menine v majoritnom prostred. Zdruenie kadorone vyvja priamu starostlivos o pribline sto det (nepriamo o niekokonsobne viac). Prakticky u vetkch det mono rta so zdokonalenm ich produktvnych schopnost, u mno hch sa vrazne posunie ich kvalifikan rove. Viacron sksenosti obianskeho zdruenia Deti humanity ukazuj, e kvalifikan vyhliad ky ich zverencov sa zlepuj neraz o jeden a dva stupne. Skromn stredn odborn kola, Kemarok vaz kategrie Nomincia za prcu najm so iakmi zo socilne znevhodnenho prostredia a marginalizovanej rmskej komunity a odstraovanie barir medzi minoritou a majoritou a predsudkov voi inakosti. Jed nm z cieov koly je snaha vyvrti tvrdenia, e medzi rmskou ml deou rastie kriminalita, analfabetizmus a rasov neznanlivos, prve naopak, kolu navtevuje dostatok mladch, schopnch a na danch ud, ktor s pomocou a sprvnym kvalifikovanm vedenm doku dosiahnu vynikajce vsledky.

o by malo by poda vs prioritou pri podpore projektov kultry nrodnostnch menn? Ako vnmate fakt, e noviny nevychdzaj pravidelne kvli zlmu financovaniu? Je poda vs dostatone zastpen rmsky jazyk v psomnej podobe? omu by ste dali prednos: rmskej knihe alebo festivalu?

u tudentky Skromnej strednej odbornej koly v Kemar

ku. Foto: J. Ferenc

Kategria Spolonos firma zamestnvate Slovensk elektrrne a. s., len skupiny ENEL, Bratislava Nomincia za dlhoron podporu vytvrania pozitvnejieho obrazu rmskej komunity na Slovensku, zlepenia jej celkovej ivot nej situcie, odbravania predsudkov, renie osvety a tolerancie v oblasti rmskej problematiky prostrednctvom podpory projektu Gypsy Spirit a za podporu nzkorozpotovho bvania pre margina lizovan obyvatestvo vstavba rodinnch domov v Kojaticiach. Bera s.r.o. a Obnova s.r.o., Jozef Patka, Bardejov vaz kategrie Nomincia za aktivity v prospech rmskej komunity, realizciu socilnych aktivt na podporu zlepenia situcie Rmov a vyhadva nie pracovnch prleitost pre Rmov. Podporuje rozvoj rmskej kultry je spoluzriaovateom Mzea rmskej kultry, podporuje divadeln sbor Bakithan a organizuje vmenn pobyty str. 7

Jozef Kmeo Bratislava. fredaktor rmskeho blogu Redakcia 1. 1. Prioritou by mala by pod pora zo strany ttu, ttnych or ganizci i skromnho sektoru. Urite by som privtal aj podporu zo strany mdi, televzie, rdi i printovch. ia, realitu vak po znme... 2. Ja osobne tento fakt vn mam vemi zle. Je to vek hanba nielen zo strany ttu, ktor do ke bez problmov podpori na prklad noviny maarskej nrod nostnej meniny, avak na rm ske noviny sa financie nenjdu... Je to ale hanba aj ns Rmov, e sme vbec dovolili padok jedi nch rmskych novn na Sloven sku. Podpora jedinho printov ho mdia zo strany ttu by mala by samozrejmosou, realita je bohuia in. Osobne za tento stav vinm aj splnomocnenca pre rmsku komunitu, ktor m na tomto stave svoj podiel, nakoko dovolil, aby sa tento padok udial. 3. Patrm k Rmom, ktor neo vldaj rminu a takchto R mov je na Slovensku vea. Aj pre to mne a vekej skupine Rmov, ktor rmsky jazyk neovlda ale bo ovlda len iastone, vyhovo valo, v akej podobe Romano ne vo il vychdzali. Samozrejme, e Romano nevo il mus vychdza aj v rmskom jazyku, pretoe hlavne na vchode Slovenska ma j Rmovia problmy so sloven inou.

4. Osobne by som dal urite alie intitcie a tret sektor, ktor spolupracuje alebo priamo prednos knihe. pracuje s rmskou komunitou. Je Mgr. Viera andorov Se potrebn, aby bola zriaden mo re. tatutrna zstupkya OZ nitorovacia komisia v rade spl Klub aktvnych ien na Sloven nomocnenca, ktor by toto kofi nancovanie priamo rieila. al sku. 1. Podpora kultry nrodnost ou otzkou by bolo, i tieto inti nch menn je vemi dleitm tcie chc financova tieto novi faktorom obiansky vyspelej spo ny alebo i ich konanie neprispie lonosti, teda by mala by pevnou va k opaku, teda k ich zniku. sasou politiky ttu, ktor bu Taktie treba poukza na to, e duje obiansku spolonos a de rmske noviny s v sasnosti za mokraciu. V prvom rade si samot loen v polike v intitcii, a nie n Rmovia musia uvedomi, e je v rukch obyajnho Rma. 3. Rmsky jazyk samozrejme dleit, aby si Rmovia priznali svoju identitu. Od tohto kroku sa nie je dostatone zastpen potom odvja aj samotn podpo v psanej forme. To je dlhodob ra zo strany ttu. Ak sa pri stan problm, ktor sa odra nielen udu prizn skuton poet R v periodikch, ale aj v kolstve mov k svojej nrodnosti, tak bu a v mdich. V sasnosti nee de aj podpora zo strany ttu pri xistuje iadna prvna organiz meran naej nrodnostnej men cia i intitcia, ktor by prve ine. Dnes s tieto sla poddi toto monitorovala a verejne na menzovan a tak je aj podpora to poukazovala. Ke som praco naej kultry. Nehovoriac o tom, vala v ttnom pedagogickom e priznanie si svojej identity je stave v Bratislave, bola takto dleit pre celkov socilny, po skupina pod vedenm doc. Mile ny Hubschmannovej. Za jej litick aj obiansky rozvoj. 2. Zl financovanie jedinch asti sme dosiahli, aby bol rmskych novn je podmienen rmsky jazyk tandardizovan, kontatovanm z prvej otzky. o bolo zkladom pre rozvoj Presnejie povedan, kee rmskeho jazyka v psanej a ver v slach rmska nrodnostn blnej forme. No v sasnosti sa menina nedosahuje tak poet, rmsky jazyk nerozvja, respek aby sa zabezpeilo financovanie tve ho nem kto rozvja. Tak z rozpotu radu vldy Sloven tie tu treba podotkn, e fi skej republiky. Ak toto financova nancovanie psanej formy (kni nie nepostauje, musia ho dofi hy...) v rmskom jazyku je tie nancova alie intitcie, a to podmienen financovanm z roz najm rad splnomocnenca. Ma potu radu vldy. Poukazujem la by to by jeho priorita. Taktie na to, e prve nov splnomoc

nenec by mal ma tieto otzky ako prioritu. 4. Rozdiel medzi festivalom a knihou je vemi vek. Prednos nemem da ani jednmu, na koko s oba dleit. Ak sa vak budem pridriava predolch otzok a vnma otzku v tomto kontexte, musm poveda, e kni ha je dleitejia ako festival. V sasnosti sa financuj nezmy seln festivaly, kedy sa financie nie vdy vyuvaj priamo na el festivalu. Ak sa finann pro striedky pouij elovo priamo na tla knihy v rmskosloven skom jazyku, je to nielen prnos pre nau kultru, ale s to najm elovo a skutone vynaloen fi nann prostriedky. Na zver tre ba podotkn, e sa strca nielen rozvoj nho jazyka, ktor je krs ny a najm iv, ale aj naa kult ra. Je to mono el, alebo kul trna genocda na rmskej n rodnostnej menine, ktor sa v sasnosti prehlbuje. Samotn Rmovia si neuvedomuj, e ak stratia, popr svoju kultru, zvy ky a najm jazyk, nestan sa z nich Nermovia. Vdy bud len Cigni. Rmovia sa nauili podo ba Nermom, preberaj ich zvy ky a zabdaj, e rmina je ich materinsk jazyk, ktor sa de saroia uchoval len vaka tm rodom a kastm, ktor chrnia i dnes nau kultru i jazyk. tefan Milo Partiznske. Obiansky aktivista, spoluza kladate rmskych novn Nevi

Asocicia pre kultru, vzdelvanie a komunikciu (ACEC) je hlavnm tvor com ocenenia s nzvom Gypsy Spirit. V rmci sae oceuj jednotlivcov, or ganizcie, firmy i mdi za prcu, ktor m pozitvny prnos pre rmsku komuni tu. Aj napriek tomu, e oceuj Rmov, nzov sae u piaty rok oznauje R ma ako Cigna, ie gypsy. A po smrti vznamnho Rma doktora Jna Ci buu sa organiztori sae rozhodli zmeni nzov. al ronk by u mal nies nzov Roma Spirit. Gypsy Spirit ako zaveden znaka s ndhernm logom m svojich zstancov v radoch Rmov aj partnerov projektu, uviedla v rozhovore pre RN ubomra Slun Franz, prezidentka ACEC. Spomete si na zrod mylienky organizova ocenenia Gypsy Spirit. Tto mylienka vznikla v novembri roku 2006, pri nvrate z rmskych osd. Mimovldna organizcia, v kto rej pracujem, Asocicia pre kultru, vzdelvanie a komunikciu (ACEC) ro b u viac ako desa rokov v rmskych osadch projekt osvety zdravia Zdrav komunity. Projekt realizuj asistenti zdravotnej osvety, obyvatelia osd a okrem vzdelvania na rznych mies tach, prevane na vchode Slovenska, sme vemi asto v terne. To, s m sme sa hlavne v zaiatkoch stretvali, bolo vemi zl. asto mi v bezmocnos ti tiekli slzy, zatnala som pste a pta la som sa preo? Zrove som pri prci v osadch spoznvala vemi primn a siln prbehy udskej pomo ci, vzjomnej spolupatrinosti a pod pory. Neobyajn prbehy. Uvedomila som si, e to najlepie v udskom ivo te sa me uskutoni v akchkovek pomeroch. Obdivujem ud, ktor do ku i dstojn ivot v takch ned stojnch podmienkach. Priamo v ter ne som sa stretvala s prkladmi spo luprce a pomoci bez oficilnej projek tovej podpory, s jednotlivcami aj mi movldnymi organizciami, ktor cel roky obetavo pracuj pre komunitu. Napadlo mi, e by bolo skvel, keby sa o tom pozitvnom dozvedelo o naj viac ud. Tak vznikla mylienka realizova Gypsy Spirit ako verejn platformu na podporu aktvnej snahy vetkch, ktor sa podieaj na zlepen situcie R mov na Slovensku a na prezentciu pozitvnych prkladov s konkrtnymi vsledkami.

Za nami je u piaty ronk oceo vania. Ak s reakcie verejnosti, R mov, organizci? Boli to ak roky organizovania? V tchto projektoch sa ned uvaova v kategrich ak ahk. To by sme tie ak, ktor relne za nieo stoja, ani nezaali, Gypsy Spirit i Zdrav komunity. Za tch p rokov sa na ocenenie prihlsilo alebo bolo nominovanch 556 subjektov v ies tich kategrich. Vaka tomuto pro jektu verejnos prvkrt vnma rmsku problematiku cez optiku udskosti a skutonch fungujcich projektov. lenovia odbornej poroty aj poroty in roka, verejne znme osobnosti, z stupcovia vznamnch medzinrod nch organizci aj uznvan aktivisti v oblasti ochrany udskch prv sa tmto verejne angauj v rmskej problematike a podpore projektov, a tak postupne menia ich vnmanie ve rejnosou na Slovensku aj v eskej re publike.

Preo ste zvolili prve takto nzov oceovania? Pomenovanie Gypsy Spirit, ktor prina tento rozmer prezentcie a pr kladov dobrej praxe nevnmam negatv ne ani po piatich rokoch. Vetko m svoj prirodzen vvoj a vemi dobr a otvoren diskusia o zmene nzvu pre biehala medzi organiztormi a spo lupracujcimi organizciami a niektor mi z porotcov na Slovensku a v eskej republike od minulho roku. U na za iatku tohto roku sme sa rozhodli zme ni nzov Gypsy Spirit na Roma Spirit. Kvli formlnym zleitostiam je to mon urobi a od budceho roka. v cte nad ivotnmi prbehmi tch, ktor sa nevzdvaj navzdory tomu, e sa veci dej inm tempom, ne by si priali. Ve dia, e jedine odvaha, statonos a pev n va im pomu pri dosiahnut ciea. Som vemi rada, e pecilnu cenu po roty In memoriam dostal v tomto roku prve Jn Cibua. A aj ke Gypsy Spirit, tak ako mnoh in, vbec nevnmam ne gatvne, akceptujem a vtam rozhodnu tie POV, e sa v roku 2014 uskuton pod nzvom Roma Spirit. Piaty ronk udeovania ocenen bol odvysielan aj v priamom preno se RTVS. Neutvrdil nzov podujatia Rmov aj spolonos v tom, e R movia nie s Rmovia, ale Cigni? Naopak. Mme vemi pozitvne re akcie z obidvoch strn a teme sa, e sledovanos bola vysok, pretoe je to anca ukza konkrtne prklady, ktor vznamne pomhaj nahlodva ste reotypn uvaovanie a predsudky. Ako kad ronk Gypsy Spirit, aj teraz to bol veer pln pozitvnych prkladov spoluprce, vzjomnej pomoci, tole rancie, dobrch vsledkov a skuto nch prnosov. Text: Roman onka, foto: ACEC

O zmene nzvu oceovania ste verejne zaali uvaova a po smrti doktora Jna Cibuu. Preo to nena stalo skr? Diskusie o zmene nzvu prebiehali dlhie. Je to vec vetkch partnerov, nie len jednej organizcie. Gypsy Spirit ako zaveden znaka s ndhernm logom m svojich zstancov v radoch Rmov aj O nzve sae sa vedie diskusia partnerov projektu. O zmene nzvu sa u dlhie. Nedvno vnikla aj platfor rozhodlo po mrt Jna Cibuu na nvrh, ma aktvnych rmskych organizci, aby sme si takto uctili jeho celoivotn ktor jasne iada, aby takto projekt silie, ktor vynaloil na dosiahnutie u v budcnosti nebol podporen. uznania rmskeho nroda. Sklam sa

slo 4/2013

 ANKETA / KULTRA / ROZHOVOR

pen, ktor vychdzali v polovi ci 90tych rokov. 1. Pre ma je jednoznane naj dleitejou oblasou podpory kultry veobecne podpora lite ratry, divadla, vedy a vskumu. Tieto oblasti s najviac podporo van pri inch nrodnostnch meninch, avak rmska nrod nostn menina je vnimkou. Chba nm podpora mdi, psa nho slova, vskumu naej hist rie a jazyka. 2. tt sa zaviazal svojimi zmluvnmi zvzkami, e bude fi nancova kultru nrodnostnch menn a zaviazal sa k rovnmu prstupu ku vetkm nrodnost nm meninm ijcim v Sloven skej republike. No skutonos je in. Je oividn, e dochdza k narueniu zvzkov Slovenskej republiky vo vzahu k podpore kultry rmskej nrodnostnej meniny. Tto skutonos urite nie je dobr ani ohadne kreditu Slovenska v zahrani a v trukt rach Eurpskej nie. 3. Rmsky jazyk nikdy nebol dostatone zastpen v psomnej podobe. Ak si zoberieme, e m me len dve mdi v celosloven skom rozsahu a magazn v RTVS, je to boh podpora naej kult ry. Z toho jedno mdium, Roma no nevo il, bolo prakticky zlikvi dovan. Sta si porovna maar sk nrodnostn meninu, ktor je potom porovnaten s rm skou. Pozrime si podporu ich printovch mdi, literatry, di vadla... a uvidme ten hroziv roz diel. Aj potom ovea menie n rodnosti maj z radu vldy SR kvalitatvne absoltne odlin rove podpory kultry ne rmska nrodnostn menina. 4. ivot urite ukzal, e m me mnoho literrnych osobnost, bohuia, tieto osobnosti nemaj vytvoren podmienky na prezen tciu svojich diel. Jedin priestor, ktor im to iastone umooval, boli noviny Romano nevo il. Som presveden o tom, e nm vemi chba relna monos da tmto uom priestor na svoju prcu a najm im umoni literrne sa realizova. Ing. Gabriela Radiov Hna. Uiteka rmskeho ja zyka na elokovanom pracovis ku Skromnho hudobnho a dramatickho konzervatria v Hnti. 1. Ke sa povie slovo kultra Rmov, kad si predstav rm sky kroj, tanec, hudbu, spev. Je to typick, pia sa mi rmske festi valy, kde sa prezentuj Rmovia s tradinou rmskou kultrou. Urite nie som zstancom ko mernch skupn a spevkov, ktor hraj rmske piesne a sami maj problm s identitou, ale mm tak dojem, e v poslednom ase je prve toto prioritou. Pro jekty mimovldnych organizci robia bohatch spevkov a skupi ny ete bohatmi a z festivalov sa vytrca tradin rmska kultra a hudba. Kultra Rmov je vak aj jazyk, mdi, knihy a uebnice v rmskom jazyku. Urite by malo by prioritou kultry nrodnost nch menn podporova hlavne mdi, ktor pozitvne informuj o Rmoch a ich kultre, aby sa brali stereotypy, ktor narastaj v naej spolonosti. 2. Vnmam to ako vek nega tvum. Romano nevo il s jedin printov mdi na Slovenku, dostupn irokej rmskej verej nosti, maj svoje miesto aj hist riu. Informuj pozitvne o R moch, o ich kultre, o osobnos tiach a dian vo verejnom ivote. ta ich aj majorita, erp z nich informcie. Ja mm niektor sla novn Romano nevo il odloen z roku 2003 a stle s pre ma zdrojom informci. Viem, e aj v Mestskej kninici v Hnti maj archvne sla tchto novn a poiiava si ich hlavne majorita pri psan svojich prc s rmskou tematikou. Ja dfam, e je to len zl obdobie pre tieto noviny, kto r prejde a udia pochopia, e pri tejto spoloensky naptej situcii potrebujeme nielen jedny, ale ovea viac takchto periodk a mdi, kde sa pozitvne infor muje o Rmoch. 3. Urite nie je. Jedin m dium, kde je mon njs texty v rmskom jazyku je Romano ne vo il a ete internetov web Rm skej tlaovej agentry. Je mlo rmskych spisovateov, ktor vy dvaj knihy v rmskom jazyku. Ak nieo vyjde, tak v echch. Nie je to len tm, e mlo Rmov pe po rmsky, skr je problm vo financovan. 4. Urite knihe v rmskom ja zyku, ale na Slovenku nie je prio ritou podporova rmsku nrod nostn tla. Na Slovensku nie je ani len intitcia, kde je mon urobi ttnu skku z rmskeho jazyka, nie to ete monos vyd va knihy v rmskom jazyku. verejnosti. A samozrejme o kol skom systme, ktor m vek moc prinavrti rmskemu jazy ku, kultre a histrii postavenie, ktor im prinle. Mali by sme o to viac bojova. 4. Osobne urite knihe, ale tm v iadnom prpade nechcem zne vaova vznam festivalov, najm tch, ktor s jubilejn a organiz tori sa snaia o ich usporiadanie rok o rok aj napriek stle sa zniujcim finannm prostried kom. Vim si najm tie festivaly, kde sa okrem hudby, spevu a tan ca meme zastova podujat, ktor lmu predsudky a zbliuj ud. iv kninice, hepeningy, di vadeln predstavenia a podobne. Jednoducho, aj na festivaloch mono prezentova kvalitnch, nielen hu dobnch umelcov. Mria Huov esk re publika. V minulosti psobila ako redaktorka RN a Rmskej tlaovej agentry. Dlhodobo spolupracuje s medzinrodnou redakciou Transitions online, najprv ako redaktorka a v s asnej dobe ako blogerka. 1. Prioritou by mala by kom plexn podpora kultry, nesmie sa zabudn ani na jednu as. Kult ra je pojem, ktor v sebe skrva mnoho oblast, ktor si zaslia podporu. Len tak mono uchova a zveadi kultru ako tak. 2. Nem to obdobu. S to jedi n tlaen rmske noviny, ktor spaj potreby svojich adrestov. Aj ke ijeme v dobe, kedy si vetko pretame na internete, neznamen to, e noviny s tak dlhou a skvelou histriou zahodme do koa. Ne shlasm s tm a poadujem, aby RN boli plne financovan ttom. Kad nrodnostn menina ijca na Slovensku m zo zkona prvo tieto financie poadova a dostva ich v takej miere, aby mohli plne fungova a poskytova svojim itate om potrebn informcie. Mme prvo na svoj televzny nrodnost n magazn, na svoje informan internetov strnky, svoje rozhlaso v vysielanie a rovnako aj na novi ny. Som zato, aby sme na kadej rovni mali monos informova Rmov a podva sprvy o R moch. RN nie je zbavn asopis, s to noviny s vznamom pre vek skupinu ud. 3. Myslm si, e psanej formy nie je nikdy dos. Treba vyui toko priestoru, koko sa len d. iadne hranice by sme si nemali stanovi. 4. Poda mjho nzoru oboje je pre rozvoj a zachovanie rmskej kul try a tradci dleit. Musm vak uzna, e festivalov je nerekom, ale knh o Rmoch psanch Rmami v rmine i v slovenine je naozaj mlo. Asi by som uprednostnila rm sku knihu. Kad nrod m kninicu svojich vnimonch knh a autorov. Aj my Rmovia ich potrebujeme. Ps mo dva nrodu jeho pea. oritou hlavne autentinos a u chovvanie tradci. Taktie je d leitm lnkom, tak ako m ma jorita, tak aj nrodnostn meni ny, vydvanie novn, knh. 2. Tak toto nechpem... Tie noviny by mali vychdza a hlavne by mali patri do kadej rmskej domcnosti. 3. Urite nie! 4. Tak urite nejakej novej rmskej knihe a hlavne pre deti rzne nun omaovnky, roz prvky, prbehy, rmske zvyky, tradin piesne, vine, prslovia, porekadl... Jednoducho kad as toho autentickho by mala by podchyten aj psomne. Jn Rigo Zlat Klasy. Spe vk, modertor v rdiu DUJ. 1. Podpora a zachovanie kultry ako takej s vemi dleit. Je otz ne, o by malo by absoltnou prio ritou pri podpore kultry nrod nostnch menn. Mj osobn nzor je tak, e kultra zana pri mate rinskom jazyku, zachovanm a po uvanm jazyka. Sme Rmovia. Nie len spev a tanec je nam kultrnym dedistvom. Mali by sme si uvedo mi, e v prvom rade je to jazyk, kto r nm nai predkovia zanechali. Preto by som preferoval v prvom ra de podporu vetkho, o pome zachova a zveadi rmsky jazyk. 2. Romano nevo il je jedinm mdiom, ktor preilo vetky politick katastrofy. Je vemi smutn, e samotn reprezentan ti rmskych politickch strn ne njdu aspo pri tomto d leitom, jedinom mdiu spolo n re a neapeluj na vldu za je ho zachovanie a pravideln finan covanie garantovan ttom. Ne hovorm, e nech je z neho den nk, ale tdennk urite no. 3. Mne osobne rmsky jazyk chba a som smutn z toho, e u aj v hudobnej forme sa viac spieva slo vensky, maarsky, anglicky, mysliac si, e je to modern. Nemysl sa na to, e zabdame tvori po rmsky. 4. Som jednm z organizto rov festivalu. Tento rok to bol 19. ronk itnoostrovskho rmske ho festivalu a bolo by neprofesio nlne, keby som povedal, e festi valy sa nemaj podpori. Tu treba vemi dobre zvi podporu tch to podujat. Poda ma festivaly treba podpori, ale len tie, ktor s tradin a maj svoju rokmi overen kvalitu. Neorganizova kad rok prv ronk festivalov s pochybnou kvalitou. Podporme festivaly, ktor u nieo maj za sebou a s zrukou renia dob rho mena naej kultry. No na druhej strane podporme knihy s novmi tmami. Nech je ich st le viac, aby sme zachovali psan formu naej kultry pre alie ge nercie Rmov, ktor o ns bud tudova, a bud van a hrd na nau kultru a histriu. A vtedy sa n nrod zarad medzi ostatn nrody, ktor sa staraj o rast a zachovanie svojej kultry pre alie genercie i pre obohatenie ostatnch kultr tohto sveta. Pripravil: Brao Olh Foto: J. Ferenc

SERA STRANA 5

Gypsy Spirit nominanti

E kategorija Mimovladna organizacija O informano the poradensko centros prekal o Roma, Rimav ska Sobota E nominacija pal o igitiiben the goaripnaskere keribena an dro socijalno kotor, keribnaskero the sikhavibnaskero kotor, igiti iben le romane dajenge, le fameijenge pa o bararipen the bajipen le havenge, o charitativna keribena, rodipen la buake prekal o Ro ma, e organizacija vaj keci rekavalifikane kurzenge, bajipen pal o romane talentimen terne have the pal o sikhaviben la Romaa kulturake prekal o jekhetaiben. O have humanita, Bratislava, obianske zdruenie E nominacija va e podpora le ukare keribnenge the aver znevi hodimen havenge, save hin ke romai nacija makar e majoritno divipnaskero kotor. O zdruenie sako ber kerel bajipen pal o el have (no kerel igitiiben pal o buterhave) maj ko savore have aj uaras igitiiben lengere lahe danle kotorenge, ko maj savore pes but bararel lengeri kvalifikanou rove. O buter berengere daipena ko obiansko zdruee le havenge humanita sikhavel, kaj o kvalifikana dikhiibena ko dur divipen lengere havenge pes keren feder najekhvar pal o jekh i duj stupa. E Sukromno makaruti odborno kola, Kemarok E nominacija pal e bui le sikharde andal o socijalno pharo divipnaskero kotor the marginalizimen romane komuniti the keri ben avri la barijerake makar e minorita the majorita the phuraibe na makar o avripen. Jekh kamiben la kolake hin kamiben te visarel o phendo pheiben, kaj makar o romane terne manua barol e kri minalita, o analfabetizmus the rasovo nakamiben, visare, andre ko la phiren but terne manua, schopna, nadana nipi, save le igitiib naha the lahe kvalifikana sikhavibnenca dosikhavena bare veci. E kategorija Jekhetaiben firma manu so del bui Slovensk elektrrne a.s., jekhto andal e grupa ENEL, Bratislava E nominacija pal e vaj keci bereskeri podpora, savi kerel but la ho dikhiiben pre romai komunita pro Slovensko, kerel feder la keri calo divipnaskeri situacija, marel tele o predsudki, bucharel e osveta the tolerancija andre romai problema prekal e podpora le projektoske Gypsy Spirit the pal e podpora le frimalovengere khe renge prekal o marginalizimen bele manua ahaviben le kheren ge ko Kojatice. Bera s.r.o. the Obnova s.r.o., Jozef Patka, Bartva E nominacija va e aktiviti prekal o lahiben le romane komuni tienge, keriben le socijalne aktivitenge prekal e podpora ko feder divipnaskeri situacija prekal o Roma the rodipen la buake prekal o Roma. Podporinel e romai kultura hin jekh le manuendar so igitina te kerel o Muzeum prekal e romai kultura, igitinel le lo venca le suboriske Bakithan the kerel o vimena pobiti makar o ro mane komuniti prekal o feder sprinaripen le divipnaske, kaj diven o Roma. igitinel le romane umelcenge nekbuter le itraren ge the socharenge aleha, kaj cinavkerel lengere bua u kerel lendar o depozit prekal o romano muzeumos. O gaveskero jekhetaiben Spisk Hrhov E nominacija va e buakere thana prekal e romane komuniti. E gaveskeri firma Spisk Hrhov phenel pal aver filozofija. Namusaj te hel ziskovo, no nekbuter kamel te del bui le manuenge, save peske gondoinen, kaj la igda nachudena. Pal o de bera so hii nasas ai jekhvar stratovo. U mek the danel te predivel bijal o dotaciji. E kategorija gava the fora O gav Spiske Tomaovce E nominacija prekal e legalizacija le kherenge the keriben avri le beibnaskera otaskake prekal o romane komuniti ko gava. O gav Spisky Hrhov E nominacija va e gondoipnaskero, but berengero the kom plexno ahiben prekal o laho sikhaviben le Romengera integracija ke prekal o lahiben ke calo komunita. Keriben le socijalno the hospodarsko gaveskero programos, so sas keriben avri le strategic ke planenge prekal o gav, kaj kerenas bui o bele manua ko gav jekhetane le Romenca. Hin andre hin andre o avutne kotora: si khaviben (keriben le komunitne centroske), buikeriben (keriben gaveskera firmake), beiben (e legalizacija le pozemkenge). O gav Vakova E nominacija va o programos savo sas prekal e integracija la ro maa nacijake ko jekhetaiben. O gav hin but pokojno, but laho jekhetano divipen makar o jekhetaiben the nacija, kaj o jekheta iben hin betere Romendar (242) le savore manuendar so hin 389 bele manua, so hin 62%. O gav zathoa komunitno centros the dajakeri kola, kaj lakero nekbareder hin te kerel predprimarno (cikne havengero )sikhaviben le romane havenge. E kategorija Baromanu O Vilijam Zeman, Bratisla, prekladaeis, tlmokos, publicistas, ek spertos prekal e romai hib, literatura the Romoi historija str. 7 organizacija. Gypsy Spirit sar dii znaka le but ukare logoha hin keriben savo pes butere manuenge Romenge the le partnerenge ko projektos zdel laho. Pal o aver nav pes rozhodinam a sar mua o Jan Cibua, anglo oda, kaj peske te bararas leskero divipnaskero keriben, savo kera the dosikhaa prekal o romano nipos. Banuvav anglo calo divi pnaskero kotor ale manuenge, save keren the akor te o veci dan imak eder sar kamen, sar bi on korkore kamenas. Danen kaj a o nadaripen, baro jilo, the zoralo kamiben lenge igitinela te dosikhavel oda so but kamen. Som but rado, kaj pecijalno bajipen, cena so del e porota In memorijal chuda andro ada ber o Jan Cibua. U the te o Gypsy Spirit, avka sar but aver manua nadikhav sar vareso nalaho, akceptinav the som but rado pal ada gondoipen POV, kaj andro ber 2014 imar hela Roma Spirit. O pandto ber kana pes del o beeipen has dikhlo the andro priamo prenosis RTVS. Nadia kada lav ale keribnaske gondoipen le Romenge the le savore manuenge andro jekhetaiben kada, kaj o Ro ma nane Roma no Cigae?

Ingrid Kosov Zvolen. Predsednka OZ QUO VADIS, obianska aktivistka, politika. 1. Spravodlivos a transpa rentnos. Potom by sa vetky meniny na Slovensku teili rov nakmu zujmu i podpore. o sa tka obsahovho zamerania, fes tivaly, spev, tanec s urite d leit, ale najvyiu prioritu by mali dosta programy podporuj ce vtvarnch a literrnych mo dernch umelcov, literatru a fil mov umeleck tvorbu. 2. Je to vizitka celkovho pr stupu k rieeniu rmskej proble matiky. Rmovia s dlhodobo na okraji zujmu ttu, nevynmajc podporu ohokovek, o s rm skou tmou svis. Stavia sa na fakte, e Rmovia svoj hlas na od por nepozdvihn. Zatia to vyzer tak a bez rmskych mdi aj dlho bude. To mocnm, ktor si potre buj moc zachova, vyhovuje. 3. Samozrejme, e nie je. Sn vam o dni, kedy bude rmskemu jazyku prinlea rovnak status Anica Kmekov iar nad ako inm meninovm jazykom Hronom. Pracovnka pohron maarskmu i rusnskemu. Nie skho osvetovho strediska. je to len o schopnostiach Rmov, 1. Pri podpore kultry nrod ale aj o prioritch vldy a o postoji nostnch menn by mala by pri

E Asocijacija pal e kultra, sikhavi ben the komunikcija, vakeriben (ACEC) hin nekbareder ko ceni pro Gypsy Spirit. Andro prekidkeriben hin beeimen manua korkore, o organi zaciji, o moza the o mediji va peskeri bui, savi hin prekal o romane komuniti but lahi. The te prekidkeren le Ro men, o prekidkeriben imar pand ber del le Romenge nav Cigan, vaoda gypsy. A sar mua but baro Rom doktoris o Jan Cibua o organizatora le prekidkeribnaske dine lav te visarel o nav. Avutno ber imar pes viinela Roma Spirit. Gypsy Spirit sar imar di i znaka le but ukare logoha zaaha ven but Roma the o partnera andro projekt, phena andro vakeriben prekal o RN e ubomra Slun Franz, e prezidentka ACEC. Gondoinas pro agor le uipnaske te kerel beeiagos Gypsy Spirit. Kada gondoipen uia andro novem bris ko ber 2006, pal o visariben andal o romane tabora. E mimovladno organi zacija, kaj kerav bui, e Asocijacija prekal e kultura ,sikhaviben the komunikacija (ACEC) kerel imar buter sar de ber an dro romane tabora o projekti pal o sasipen Saste komuniti. O projektos

keren o asisteni pal e sasipnaskeri osveta, o manua so been andro ro mane komuniti u na a o sikhaviben pro but aver thana, nekbuter pro vichodno Slovensko, but sam avri andro terenos. Oda, soha nekbuter pes arakhahas pro agor, has but rosno, nalaho. Bijal oda, kaj nai igitinom i sar, but rovavas, phandavas o angua andre burik u phuavas korkori pestar soske? No jekhetane aleha andre bui ko romane tabora sprina ravas but ukar the zorale divipnaske re kotora ko manuengero igitiiben, ke jekhetai bui the podpora. But bare pribehi. Avom pro oda, kaj oda nekfe der ko manueskero divipen pes aj ahel ko vaj keci kotora. But bareste dikhav pro manua, save prediven peskero divipen but ukares ko ajse but nalahe, phare podmienki save len hin. Andro terenos pes arakhom le prikladenca ke jekhetai bui the igiti iben bijal o varesavo projektos, love prekal o projektos, le manuenca the mimovladna organizacijenca, save but bera jilestar keren bui andro komuni ti. Ava mange andre goi, kaj bi sas but laho, te bi pal ada but laho ukariben danenas so nekbuter manua.

Avka uia o gondoipen te kerel o Gypsy Spirit sar verejno podpora la aktivno buake savoren, save but keren o divipen le Romenge pro Slovensko feder u the prekal oda, kaj pes te sikha ven o lahe prikladi the lengere vsledki. Pal amende hin imar pandto ber kana pes beeinel. So pro oda o manua, Roma, organizaciji? Has oda phare bera? Andro kala projekti pes nadel te gon doinel pal oda so hin loko pharo. Oda bi kola phare, so keras u hin lahe, ai nakeramas, o Gypsy Spirit i Saste ko muniti. Pal ola pand ber pes pro be eipen lekhade andre abo has nomii men 556 subjekta ko ov kategoriji. Prekal o ada projektos o jekhetai ben elunes dikhel la romaa problema prekal o manuengero ukariben the a ikane kerde projekta. O manua andre odborno porota the porota Bereskero laho kotor, but danle manua, bare manua andal o medzinarodna organi zaciji the mangle aktivista prekal o ni peskero bajiagos, prava verejnones ke ren prekal e romao problema the pod pora prekal o projekta, u avka kotor pal o kotor visaren ko jekhetaiben o dikhi ben pro Slovensko the pro echi.

Pal o nav dan bud duma imar vaj keci vachta. Andro akanutno iro dine avri o aktivna romane orga nizaciji lava, kaj phundradone mangen, kaj imar ajse projekti andro akanutno iro te nachuden love. Soske ian avri ajso nav le bee ibnaske? O nav Gypsy Spirit, savo anenel ada sikhaviben the lahe priklada anfal e praks nadikhav sar vareso nalaho ai pal o pand ber. Savoro varesar korkoro barol u but laho vakeriben the phundrai diskusija pal o visariben le naveske imar hin makar o orga nizatora the organizaciji save jek hetane amenca keren bui the makar o varesave porotci pre Slovensko the pro echi jekh ber pale. Imar pro agor ale bereske diam peske lav, kaj o nav hela aver na Gypsy Spirit no Roma Spirit. Anglo formalna keribena oda pes del a andro avutno ber. Pal aver nav le beeibnaske vakeren a pal o meriben le doktoriske Janoske Cibuaske. Sos ke oda nasas sigeder? O vakeribena sas imar sigeder. Oda sa hin pal o savore manua so keras jekhetai bui, na a pal jekh

Visare. Hin amen but laho uiben pal o soduj seri u sam but loale, kaj o dikhiiben has baro, vaoda kaj oda hin laho keriben te sikhavel konkretna, aikane prikladi, save bareste igitinen te visarel o stereotipno, purano, belo gondo ipen the o predsudki. Sar sako ber ko Gypsy Spirit, the akanake oda sas rat pal o but lahe sikhavibena, prikladi andro jekhetano keriben, jekhetano igitiiben, pal e tolerancija, pal o lahe visledki the aikano igit iiben. Preklad: Inga Lukov

slo 4/2013

SERA STRANA 6

KULTRA / ROZHOVOR

Etnicita a vierovyznanie film, ktor sa oplat vidie

Filmov umenie sa stalo feno mnom, ktor za poslednch pdesiat rokov doslova ovldol svet. Film doke v ns vyvola cel klu pocitov, meni nzory i mobilizova masy. V slovenskej filmovej tvorbe sa z asu na as objav aj takzvan rmska tma. Hran i dokumentrne filmy s touto tematikou sa vdy teili vekmu zujmu verejnosti, pre toe odkrvali svet Rmov, ktor majorita nepozn, alebo pozn len z poutia i sprv z mdi, ktor samozrejme vdy na prvom mieste hadaj kandl a negat va, ktor priahuj. No nie vdy je to tak. Jednm z pozitvnych prkladov je film reisra Juraja Kilina Etnicita a vierovyznanie, ktor ako u predznamenva je ho nzov sa venuje tme n boenstva a religiozity v rm skych komunitch na vchod nom Slovensku. Tento film je do kumentom, ktor zachytva rel ny nboensk ivot v rmskych komunitch, ktor s v oiach majority vnman vemi negatv ne. Tento film v mnohch mo mentoch tieto predsudky vyvra cia, aj preto sa ho oplat vidie. Viac o filme a filmovej tvorbe som sa porozprval s reisrom tohto filmu Mgr. art. Jurajom ku 2012 som ukonil doktort na Kilinom, ArtD. Filmovej a televznej fakulte v Bra Mohli by ste sa naim itate tislave a stal sa uiteom. Od roku 2009 mm mal produkn spo om predstavi? Vytudoval som film a anim lonos Panopticum Film, ktor sa ciu na Vysokej kole vtvarnho sstreuje na filmov projekty re umenia v nemeckom Lipsku. V ro alizovan s podporou Minister

stva kultry SR, radu vldy SR, Vyehradskho fondu, Nadcie na zchranu kultrneho dedistva a Nadcie SPP. Rerujem hran a dokumentrne filmy. V roku 2013 mi distribun spolonos Continental Film a koproducent Film Park Production s.r.o. po mohli uvies hran historick film Intrigy v slovenskch kinch. Vo filme hrali aj rmski priatelia z Preovskho reginu. Vetky vy produkovan dokumentrne fil my vrtane najnovieho s nzvom Etnicita a vierovyznanie s vysiela n v regionlnych televzich a tie dostupn na strnke www.youtu be.com/panopticumfilm. Ako u vs vznikla mylien ka natoi film o religionizme Rmov? Rd by som vysvetlil, e pro jekt je menieho rozsahu. Rmo via maj vemi rozmanit viero vyznanie a rozpoet i harmono gram projektu by neumooval dokumentova vetky kresansk komunity naraz. Preto som sa s kolegami sstredil na novo vzniknut letninocharizmatick hnutie na vchodnom Slovensku a na spoluprcu s obianskym zdruenm Romani Archa a Khan geri Romani, ktor s partnermi v projekte. Dva roky sme sa uch dzali o rzne dotcie, a bol pro jekt nakoniec podporen ra dom vldy SR v programe Kultra nrodnostnch menn 2013. Dokumentrny film nevznikol nhodne, ani bezdvodne. Rm ski priatelia v kresanskch ob ianskych zdrueniach ma poia dali, i by som im mohol pomc

s autentickm dokumentrnym filmom, ktor by primne pre zentoval ich ivot a presvedenie a ktor by zrove zbavoval ud predsudkov o ich novej viere. V tom ase sme mali za sebou u druh spoluprcu na hranom fil me a dostal som dobr referencie na innosti partnerov z stavu et nolgie Slovenskej akadmie vied, preto som sa podujal spra cova tto tmu do audiovizul nej podoby. Podobn nmet som ete netoil a priznm sa, e prieskum situcie presiahol moje oakvania. Natal som ivotn okamihy, ptav zvyky a rituly, ktor som doteraz nevidel a ktor by som bez dokumentcie asi ani nikdy neuvidel. Film, ktor ste natoili sa dotka viery najkontroverz nejej minority na Slovensku. S akmi pocitmi ste zaali na ta tento film? Kontroverznos rmskej mino rity je amplifikovan (rozirova n, pozn. red.) v mdich. kan dly buduj obraz celej rmskej minority a Slovenska v domcom prostred, aj v zahrani. Je to kon traproduktvne aj pre Rmov, aj pre slovensk tt. Incidenty ne mu by zoveobecovan na stereotyp o rmskom nrode. Predsudky s rovnako kodliv ako naopak idealizcia situcie. Nemm kontroverzn vzah so iadnou etnickou skupinou. Osem rokov som il v zahrani, v Raksku a Nemecku. Sm som tam bol minoritou. S obianskym zdruenm Romani Archa spo lupracujeme u dlh as. Nata

u Reisr filmu Mgr. art. Juraj Kilin, ArtD.

budovu v kolnii pri Krovej Vsi a zaloilo Rmske komunitn cent rum, ktor postupne renovuj. Spolone sme podali aliu ia dos o grant na podporu retauro vania, sanitcie priestorov a na vy tvorenie socilnych a hygienickch zariaden. Dfam, e grant aj pro jekt podporia. Nechcem ud v n dzi len filmova, ale im aj pomc Poas natania tohto filmu najm organizanou prcou, ad ste museli prei urit as ministratvou a samozrejme aj za s Rmami. Ak ste mali infor bezpeenm finannch prostried mcie i sksenosti dovtedy kov na ich socilnu iniciatvu. a ako pobyt medzi nimi tieto Vieme, e viera doke me nzory potvrdil, i vyvrtil? Dlhodobo spolupracujem s rm ni ivoty ud. Ak mte vy skou hudobnkou a komponist osobn sksenosti s tmto tvr kou Barborou Botoovou, s kto denm v rmskej komunite, rou som tri roky, na viac etp, na kde ste tento film natali? Na zklade toho, o som po hrval husov a cimbalov hudbu do historickho filmu Intrigy. Tto zoroval, mem potvrdi, e talentovan hudobnka vytudo kresansk zdruenia a viera vala Vysok kolu mzickch ume zlepuj ivoty rmskych ud n v Bratislave, kde som ja zase v kolnich. Veriaci sa zbavuj ukonil doktort a teraz um. Sme zvislosti na alkohole a hazard prakticky kolegovia. Rmskych nch hrch. Prestva domce n priateov v Krovej Vsi pri Spiskej silie, ustupuj zl a kriminlne Belej poznm u dlhie, preto som nvyky. Zlepuje sa rodinn situ plne nov sksenosti zskal a pri cia. Do zdruenia sa samozrej evanjelizcii v Podhoranoch a Po me nepridaj vetci obyvatelia dolnci. Filmov zznam potvrdil, a mnoh problmy sa nepodar e Rmovia ij v materilnej n vyriei, ale situcia je podstatne dzi. Obzvl rmska kolnia lepia, ako bola. Tvrdenie sa v Podhoranoch potrebuje pomoc. opiera aj o vpovede loklnych Loklni udia tam trpia chudobou ud, ako naprklad ofra auto a niektor aj zhorenm zdravot busu z obce, ktor ud z okolia nm stavom. Kresansk zdruenie dobre pozn, i starostu, ktor sa tam poka vytvori zbor, aby pomhal pri retaurovan komu zaali rozvja socilnu prcu v ko nitnho centra v Krovej Vsi munite. Zatia na ich iniciatvu za a sm podporil transport materi reagovalo dvans miestnych ud, lu a logistiku prc. V Preov oakva sa, e nov zbor bude po skom regine sa teda momentl stupne rs. Obianske zdruenie ne dej pozitvne socilne zme Romani Archa zrove odkpilo ny. Budcnos uke, i s tieto nie nezaalo v duchu skmania rmskeho etnika, ale skr ako spoluprca s priatemi z vchod nho Slovenska. Projekt m teda osobnej a jednoznane nekon fliktn charakter. Snahou nebolo vytvori nov kandl, ale ukza pre zmenu nieo pozitvne, sym patick.

E etnicita the paaviben ko Del e mozi, savi hin lahes te dikhel

Mozakero ukariben ahia but baro baripen, savo pal o pand de bera chuda maj cai luma. E mozi andre amende danel te cir del avri but uibena, te visarel anare gondoipena the te jekhetanel andro jekh but nipi. Ke slovaiko mozi pes vaj varekana sikhavel the e romai te ma. O hrana the dokumentarna moza kal temaha hin but baro makar o ma nua, va oda kaj sikhavel Romamo divipen, svetos, savo e majorita na prinarel, abo a prinarel pal o ui ben varekastar i pal o spravi andro mediji, save andro jekhto sikhaven ne kbuter o nalahibena, e la abo o na ukaribena, save pricirdel le manuen. No na furt oda hin avka. Jekh but laho sikhaviben hin e mozi savi kera o reiseris Juraj Kilin E Etnicita the paaviben ko Del, savo sar imar phenel leskero nav, vakerel pal o paaviben ko Del the religijoziti andro romane komu niti pro vichodno Slovensko. Kadi mo zi hin dokumentos, savo phenel pal o aikano divipnaskero paaviben ko Del andro romane komuniti, save an dro majoritna jakha hin but nalahe. Kadi mozi andro but divipnaskere ko tora kala predsudki, nalahipena visarel, u the va oda hin but laho la te dikhel. Buter pal e mozi the mozakero keriben vakerav le reiseriha kala mozake le Mgr. Art Jurajiha Kulinoha, ArtD. aj phenen pal peste amare gen de manuenge? Sikhavavas pal e mozi the animacija pre Ui kola itrari andre emciko Lip sko. Andro ber 2012 dokerom o dok toratos pre Mozakeri the televizno fakul ta andre Bratislava u ahiom uiteis. Le berestar 2009 man hin ciki pro dukno spolonosca Panopticum Film, savo nekbuter kerel mozakere projekta save pes keren pal o love so del o Mi nisterstvos pal e kultura SR, Vladakero ratuis SR, o Viehradsko fondos, e Na dacija pal o igitiiben la kultura the e nadacija SPP. Kerav reija pal o hrana the dokumentarna moza. Andro ber 2013 mange e distribuno spolonosca Continental Film the koproducent Film park Production s.r.o. igitinde te dela vri hrano historikano mozi Intrigi ko slo vaika moza. Andre mozi bavinenas the o romane amala andal o perjeiko regi jonos. Savore kerde dokumentarna mo za jekhetane the la neva mozaha so pes viinel E Etnicita the paaviben ko Del hin mukle avri andro regijonalna televiziji u the len aj arakhen pre vebovo stranka http://www.youtube.com/panopticumfil. Sar tumenge ava andre goi e duma te kerel mozi pal o Romano religijonizmos? Rado bi phenom, kaj o projektos hin cikneder. Le Romen hin buter paavibena ko Del u love pro kada pro jektos nasas ajci, kaj bi sikhade savoro, savore komuniti jekhvar. Va oda jekhetane le kolegenca keravas nekbu ter ko nevo letinocharizmaticko keri ben pro vichodno Slovensko u e jekhe tai bui le obiansko zdrueiha Ro mai Archa the Khangeri Romai, save hin andro projektos amare partnera. Duj bera mangahas maj save love, u a pais sas o projektos ilo pro Vladakero ratuis SR andro programos Kultra nrodnostnch menn 2013. E dokumentarno mozi nauia a avka, bijal isoste. O Romane amala andro kresanska obianska zdruea man mangenas, i lenge nai igitinav lengera aikaa dokumentarna mo zaha, savi bi jilestar sikhavelas lengero divipen the paaviben u savi bi the le las tele pal o nipi lengere predsudki, nalahibena, dara lengera neva viratar, paavibnastar. Andro kola vachta amen has pal peste imar dujto jekhetano keriben prekal e hrano mozi u chudom but lahe referenciji prekal o keriben le partnerenge pal o Ustavos etnologicko Slovaiko akademijake vied, u va oda kerom kadi tena andro audijovizualno podoba. Kajso vareso mek oha igda nakeravas u aikanes phenav, kaj o prieskumos kala situacijake has ba reder sar uaravas. Toinavas o divipnaskere kotora, but ukar zviki the rituala, save di akor nadikhom u save bi bijal e dokumentacija ai talam igda nadikhomas.

nalahibena keren avri o itro pal e calo romai nacija pro Slovensko andro kherutno kotor, the ko aver thema pre luma. Hin oda visardo avri the prekal o Roma, the prekal o slovaiko them, tatos. O nalahibena aj hen kerde avri sar vareso so hin mindik phendo pal o romano nipos. O predsudki, E mozi savi keran hin pal nakamiben hin avka nalahe sar the o paaviben ko Del la nekpharedera o keriben laheske prekal o savoro. man isava nacijaha minoritake pre Slovensko. Save Nane uibenaha chudan te kerel adi kontraverzno jekhetaiben. Ochto ber divavas avri andro aver thema, anre mozi? O phariben ala minoritake hin Rakusko the emciko. The me somas buchari andro mediji. O but bare odoj a minorita. Le obianske

zdrueiha Romai Archa kerav jekhetane imar buter vachta. O keriben la mozake nasas kerdo sar varesavo rodipen pal e romai nacija, no buter sas kerdo sar jekhetaiben le amalenca pal o vichodno Slovensko. O projektos hin va oda buter manueskero the nane andre leste isavo rulo charakteris. Nakamahas te kerel nevo nalahiben, kandalis, la, no kamahas te sikhavel pro visariben, vareso laho, ukar, simpaticko. Sar kerenas kadi mozi, muinan vaj keci vachta te predivel jekhetane

slo 4/2013

 SPOLONOS / KULTRA
medzi rmskymi komunitami na lepie spoznanie ivota, v ktorch Rmovia ij. Podporuje rmskych umelcov najm maliarov a so chrov tm, e odkupuje ich diela a vytvra z nich depozit pre rmske mzeum. Obecn spolonos Spisk Hrhov Nomincia za poskytovanie pracovnch prleitost rmskej ko munite. Obecn firma Spisk Hrhov m trochu in filozofiu. Nemus by ziskov, no m predovetkm dva prcu uom, ktor si myslia, e ju nikdy nedostan. Za desa rokov fungovania vak nebola ani raz stratov. Navye, doke existova i bez dotci. Kategria Obce a mest Obec Spisk Tomovce Nomincia za legalizciu stavieb a rieenie bytovej otzky rmskej komunity v obci. Obec Spisk Hrhov vaz kategrie Nomincia za naplnovan, dlhodob a komplexn prstup pri pre sadzovan integrcie Rmov v prospech celej komunity. Vypracovanie programu socilneho a hospodrskeho rozvoja obce, o znamenalo vypracovanie strategickho plnu obce, na ktorom sa podieali obyva telia obce vrtane samotnch Rmov. Zahal zaha nasledovn ob lasti: vzdelvanie (zaloenie komunitnho centra), zamestnanos (za loenie obecnej firmy), bvanie (legalizcia pozemkov). Obec Vakova Nomincia za programy zameran na integrciu rmskej meniny do spolonosti. Obec sa vyznauje pokojnm, nekonfliktnm spo luitm viny s meninou, priom vinu tvoria Rmovia (cca 242) z celkovho potu cca 389 obyvateov, o predstavuje 62%. Obec zria dila komunitn centrum a matersk kolu, ktorej hlavnm predme tom innosti je predprimrne vzdelvanie vinou rmskych det. Kategria Osobnos Viliam Zeman, Bratislava, prekladate, tlmonk, publicista, ex pert na rmsky jazyk, literatru a dejiny Rmov vaz kategrie Nomincia za podporu nrodnostnho kolstva s akcentom na rmsku nrodnostn meninu a rozvoj a kultivciu rmskeho jazyka. Jlius Pecha, Kecerovce, ternny zdravotn asistent Nomincia za ternnu socilnu prcu a kadodenn innosti na pomhajce k rieeniu situcie bvania, zdravia, vzdelvania a za mestnanosti Rmov ijcich v obci Kecerovce. Mgr. tefan Lahita, Bratislava, zakladate a predseda zdruenia Deti humanity Nomincia za morlnu, metodick a finann pomoc a aktivity ve dce k zlepeniu ivotnch podmienok Rmov a za cyklus sa Mj svet, ktor vrazne prispel k rozvoju schopnost rmskych det. Kategria in roka JUDr. Jana Dubovcov, Bratislava, verejn ochrankya prv Nomincia za spoloensk a udsk prnos pre rmsku minoritu a za zvyovanie prahu vymoitenosti zkladnch udskch prv a slo bd aj pre Rmov. Obec Bystrany vaz kategrie Nomincia za projekt Vstavba Sheffieldskho nmestia. Mlad Rmovia z obce svojpomocne postavili efildsk nmestie na mieste bvalho smetiska. Miesto sli na stretnutia pri speve, hud be a bohoslubch. Mgr. Ladislav Horvth, OZ Nov cesta Michalovce Nomincia za otvorenie strednej koly pre rmske deti v obci Mal ice z vlastnch finannch zdrojov, bez akejkovek pomoci. Hlavnm zmerom koly je mylienka pomc iakom zo socilne znevhodne nch rodn pokraova v tdiu na strednej kole v mieste svojho byd liska. Do prvho ronka v dvojronch odboroch stavebn vroba a praktick ena nastpilo 47 iakov. iaci sa bud ui v plne vyno vench a postupne novozriadench uebniach. Kategria Mdi Rmske medilne centrum MECEM, Koice Nomincia za realizciu projektu vstava Skuton udia. Zme rom projektu Skuton udia je prezentova rmsku komunitu ijcu v Koiciach a okol ako neoddeliten sas ivota spolonosti. Pro jekt chce predstavi skutonch ud, ktor vlastnmi silami, vlastnou energiou, vlastnmi prostriedkami v ivote dokzali nieo, za o si za slia repekt a ctu, a preo prve oni s tmi vzormi nielen pre rmsku komunitu, ale pre cel spolonos. Dennk SME/Online SME, Bratislava Nomincia za spravodajstvo a publicistiku o Rmoch, ich ivote, diskrimincii a udskch prvach prostrednctvom www.romovia. sme.sk. Andrej Bn, Bratislava, fotoreportr a novinr vaz kategrie Nomincia za reporte a lnky tkajce sa prostredia vylench rmskych komunt a rmskej otzky ako takej. Text: ACEC prinarel, i o starostas, savo igitinel le buenca ko komunitno centros andre Kriovo Ves u korkoro igitina le materijaloha the le buenca. Andro Perjeiko regijonos pes akanake keren but lahe socijalna visaribena. a o avutna vachta sikhavena, i hin kala visaribena lahe u i ahena makar o Roma mindik abo na. Adaiveseskeri situacija andro jekhetano divipen le Romenge the la majoritake hin talam nekgoreder le agoreste pal o dujto mariben. Tumen pes sikhavenas pand ber andre emciko pre univerzita andro Lipsko. aj phenen pal e situacija savi hii andro jekhetano divipen le minoritenge the majoritake so been ko purano emciko demokraticko republika the ke amende? Andre emciko somas the me korkoro minorita. Pal o cala pand bera a jekhvar pes arakhom jekha Slovenkaha, somas but andro jekhe taiben a le emcenca the manuenca pal o aver thema. Nadanav va oda te phenel pal oda, aj phenav a korkoro pal peste. Avom pro oda, kaj o umelecka projekti, nekbuter keriben le mozenge del le manuen andro jekhetano divipen u hin jekh khatar hine. Andre emciko amen del jekhetane amari bui, the kamiben la mozake the le hercenge prekal e kamera, sar the sikhaviben korkoro pes the e prezentacija anglo nipi, savi dosikhaam prekal o lanki the intervija, vakeribena andro rozhlasis. U va oda aj pal peskero phenav, kaj e manuengeri kultura del andro jekh le manuen the cirdel tele o but pharo socijalno pharipen makar o manua. O daiben, avka sar e cirkev the paaiben bucharel o ukariben the o lahiben andre voi. U o manua phundrade savorenge nane konfliktna, nalahe. Andro keriben la dokumentarna mozake E Etnicita the o paaviben ko Del danas varesave kamibenaha. Sar kala kamibena tumenge avle avri? Miro kamiben sa ste kerel autovizualno ukariben, savo nakerela nalahiben the la, no sikhavela o lahiben pal o keriben so kerel e cir kev makar o romane i naromane paande manua. Miro kamiben pes podarisaia, savore manua so kerenas bui andre mozi hin feder, skromna, naarogantna manua, save bareste kamen te kerel o divipen le romane manuenge pro vichodno Slovensko the andre calo them feder. No kadi tema hin but phari. O konzervativna paande manua

SERA STRANA 7

Gypsy Spirit nominanti

E nominacija va o igitiiben ko nacijakero sikhaviben nekbuter prekal e romai nacija the bararipen the ukariben la romaa hibake. O Julius Pecha, Kecerovce, tereno the sasipnaskero asistentos E nominacija va e tereno socijalno bui the sakodiveseskere keribe na, save igitinen te kerel avri o pharipen le beibnaha, sasipnaha, sikha vibnaha the la buaha prekal o Roma so diven andro gav Kecerovce. Mgr. tefan Lahita, Bratislava, predsedas the manu so zathoa o zdruee Deti humanity E nominacija va o moralno, metodicko the lovengero igitiiben the aktiviti save keren o Romengero divipen feder u the va o vaj keci but prekidkeribena Miro svetos, savo bareste igitina te bararel o lahe keribena ko romane have.

zmeny dlhodobo udraten a tr klad Biblie vdy bol a asi aj vdy val. Prognzy sa javia zatia ako bude chlostivou zleitosou. vemi subn. Me tak djs k istej polarizcii medzi nboenskmi komunitami Dnen situcia v spoluit a mono aj voi dokumentaristom Rmov a majority je asi naj autorom filmu. Vimol som si, e horia od skonenia druhej v dlhodobej perspektve vo vza svetovej vojny. Vy ste tudovali hoch nakoniec predsa vaz slu p rokov v Nemecku na uni nos a stretovos. verzite v Lipsku. Mete po Ako vidte budcnos vza rovna situciu v spolunava n minort a majority v bvalej hov Rmov a majority? o by Nemeckej demokratickej re sme mali poda vs vetci uro bi, aby sme nali vchodisko publike a u ns? V Nemecku som bol sm mino z tohto bludnho kruhu, ktor ritou. Za cel pron tdium nahrva jedine pravicovmu som nhodne stretol jednu Slo extrmizmu? Poda ma si treba uvedomi, venku iba jedenkrt, inak som bol v kontakte len s nemeckmi a za e ni nie je dokonal, ivot ani hraninmi umi. Neviem zauja spolonos. Vdy vznikaj probl veobecn hodnotiace stanovis my, chyby, konflikty a zmienky ko, mem len hovori sm za se na zlos. Treba sa vak disciplino ba. Zistil som, e umeleck pro va k tomu, aby lovek tejto zlosti jekty, obzvl natania filmov nepodahol. Znamen to jednak, zbliuj ud z najrznejieho naui sa odpa a potom tie prostredia. V Nemecku ns spja hada v ivote a prci spolon la kolektvna prca, zujem o film zujmy, nie zmern konflikty. Po a nadenie z hereckch akci pred strnke praktickej odporam kamerou, ako aj sebaprezentcia mestskm, obecnm radom a ve a skromn reputcia na verejnos rejnej sprve podporova vetky ti, ktor sme zskali vaka ln dobrovoncke i nboensk ob kom a interview v rozhlase. ianske zdruenia a mimovldne Mem tm pdom z vlastnej sk organizcie, ktor psobia v rm senosti potvrdi, e kultra ud skych komunitch. Tieto intit zbliuje a zrove tak zniuje soci cie svojpomocne a na vlastn n lne naptia. Umenie, takisto ako klady pomhaj inklzii menn cirkev toti ri nadenie a oduev a zniuj tak socilne naptia v da nenie. A entuziastick udia s nej lokalite. Tto mienku potvr dzuje aj vskum stavu etnolgie zriedkakedy konfliktn. SAV v rmci projektu SIRONA Do natania dokumentr socilna inklzia Rmov nboen neho filmu Etnicita a viero skou cestou, v ktorom sa an vyznanie ste vstupovali s uri gaoval Mgr. Tom Hrusti, tmi ciemi. Ako sa vae zme PhD., odborn garant a koment tor v dokumentrnom filme Etni ry podarilo naplni? Snahou bolo vytvori audiovi cita a vierovyznanie. zulne dielo, ktor by nevytvralo Ak s vae umeleck plny kandl, ale ukzalo pozitvnu strnku innosti cirkvi a rmskych do budcnosti? Plnujem filmov adaptciu i nermskych veriacich. Cie sa podarilo naplni do tej miery, e rozprvky pre deti a mlde zo vetci inkujci vo filme s stre zbierky Pavla Dobinskho Zlat tov a tie skromn, nearogantn u podkova, zlat pero, zlat vlas. dia, ktor sa aktvne usiluj o zlep Klasick rozprvky sa na Sloven enie ivotnej situcie rmskych sku netoia u desaroia. Zro ud na vchodnom Slovensku ve pripravujeme nov doku a celonrodne. Tma je vak sa mentrny film o migrantoch na mozrejme nevyhnutne kontro Slovensku a o ich ivote v majo verzn. Konzervatvni veriaci hovo ritnej spolonosti. Projekty s ria o sektrstve, lenovia letni v tdiu vybavovania rozpotu. nocharizmatickho hnutia nao Inak s pripraven na produkciu. Text: Brao Olh, pak o oisten Svtho psma od foto: archv JK nnosov tradcie a ritualizcie. V le Romenca. So danenas diakor pal lende u sar tumaro jekhetano divipen lenca visara i navisara tumare uibena pal lende? Imar but vachta kerav jekhetai bui la romaa lavutarkaha la Barboraha Botoovaha, savaha trin ber, pro buter kotora, nahravinavas lavutariko the cimbalmiko baaviben andro historikano filmos Intrigy. Kadi but lahi, talentimen lavutarka pes sikhaa avri pre Ui kola muzicko umeni andre Bratislava, kaj me dophirom u kerom mange o doktoratos u akana the sikhavav. Sam aj phenav kolega. Le romane amalen andal e Kriovo Ves pa e Spisko Bela prindarav imar but, va oda neve prinaripena chudom a pa o evanjelizacija andro Podhorani the Podoincoste. E mozi phena, kaj o Roma diven but orores. Nekbuter e romai kolonija Podhoranende savake kampel but te igitinel. O manua so ode diven hin but ore the nasvale. O kresanske zdruee ode kerel zboros, kaj ode te keren e socijalno bui andre komunita. Pre lengeri bu reaginen mek a deuduj nipi, uarel pes, kaj o nevo zboros hela bareder, barola. O obianske zdruee Romai Archa cina kher andre kolonija ke Kriovo Ves u zathoa Romano komunitno centros, savo polokes prikerel. Jekhetane podiam iadosca, mangipen pal o grantos pre podpora te prikerkerel o kher, u the pro keriben avri le socijalna the higienicka khera. But paav, kaj o grantos the o projektos chudaha. Nakamav pal o ore manua a te kerel moza, no kamav lenge the te igitinel nekbuter but laha buaha, le papirenca so lenge kampel the le lovenca save lenge kampel prekal lengeri socijalno bui, keriben. Danav kaj o paaviben danel te visarel o divipen le nipenge. Sar pal tumaro kale lavenca hin ko romane komuniti, kaj kerenas adi mozi? Pal kada so dikhom, aj phenav, kaj o kresansko zdruee the o paaben keren feder divipen le romane manuenge andro koloniji. O paande manua imar napijen the nabavinen stroji. Nane khere imar o mariben, imar hin frimeder o nalahibena the e kriminalita makar lende. Hin feder fameijakero divipen. Andro zdruee nadan savore manua so ode been u savore pharibena pes naden te kerel avri, no e situacija hin but feder, sar sas. Kada pheiben hin the pal o pheiben avri savo dine o kherutne manua, sar hin oferis andro autobusis andro gav, savo le nipen so been paes

u Jlius Pecha

E kategorija Bereskero keriben JUDr. Jana Dubovcova, Bratislava, verejno bajipnaskeri manui pal o pravos E nominacija pal o jekhetaibnaskero the manueskero anipen ke romai nacija the va o bararipen le elune manuengere pravenge prekal o Roma. O gav Bistrani E nominacija va o projektos Ahaviben Sheffielskeho namestia. O terne Roma andal o gav korkore ahade efildsk nmestie pro than kaj varekana sas meciskos. O than hin prekal o jekhetano arakhiben pa o giavipen, baaviben the bohoslubi. Mgr. Ladislav Horvath, OZ Nova cesta Michalovce E nominacija va o phundraipen la makaruta kolake prekal o ro mane have andro gav Maice peskere lovengar, bijal o isavo igitiiben varekastar. Nekbareder ke kola hin o gondoipen, te igitinel le sikhuv nenge andal o phare socijalna pharipena u te igitinel lenge te dal dure der pro makarutne koli andro than kaj been. Andro pero klasa phiren 47 sikhuvne. O sikhuvne pes sikhavena andro neve prikerde ueba. Kategria Mdi O Romano medijalno centros MECEM, Koice E nominacija va e realizacija le projektoske o sikhaviben aika ne manua. Kamlo ko projektos aikane manua has te sikhavel ro mane komuniti so diven ke Kaa the pa sar jekhetaiben ko jekheta no divipen savorenge. O projektos kamel te sikavel le aikane ma nuen, save korkore peska zoraha, korkore peskere biripnaha, korko re peskere lovenca ko divipen dosikhade vareso, va so peske za sluinen repektos, paiv, u soske on hin ola sikhavibena na a prekal e romai komunita, no pro calo jekhetaiben. Dennk SME/Online SME, Bratislava E nominacija va o jekhetano keriben the publicistika pal o Roma, lengero divipen, diskrimincija the manuengere prva prekal e www.romovia.sme.sk. Andrej Bn, Bratislava, itrardo, kipeskero the reporteri, novinaris E nomincija pal o reportaa the lekhade seri so sa spal o romane komuniti the pal e romano phuiben sar ajso. Preklad: Inga Lukov rejna spravake te igitinel savore dobrovoikenge i paande obanska zdrueenge the mimovladna organiz acijenge, save keren bui andro romane komuniti. Kala intituciji korkore the pal peskere love igitinen ko jekhetano feder divipen le nacijenge u avka cirden tele o but pharo socijalno pharipen andre ala lokaliti. Kada vakeriben phenel the o viskumno Ustavos etnologicko SAV pal o projektos SIRONA socijalno inkluzija Romov pal o drom paavi bnaskero, kaj kerelas bui o Mgr. Toma Hrusti, PhD., odborno garantos the Sar dikhen o avutna vachta komentatoris andro dokumentarno mozi makar o Roma the majorita? So bi E Etnicita the paaviben ko Del. majinahas pal tumaro savore te Save tumen hin umelecka plani? kerel, kaj te arakhas laho drom Kamav te kerel mozakeri andal ada bludno kruhos, savo hin adaptacija la paramisake prekal laho a prekal o ekstremisti? Pal miro kampel te danel ada, kaj o have andal e zbierka so lekhaa i nane dokonalo, ai o divipen ai o Pavol Dobinsky Sovnakuno pe o jekhetaiben. Mindik hin the baron talos, sovnakuno pengalos, sovna o problema, chibi, nalahibena the kuno bal. O klasikane paramisa pro kamibena pre choi. No kampel pes te Slovensko imar pes nakeren vaj keci bararel kijo ada, kaj o manu ala debera. Jekhvare kerav the nevo choake te napreperel. Hin oda, te dokumentarno mozi pal o migranti pro sikhavel jekh avreske te odmukel Slovensko the pal lengero divipen u pais te rodel andro divipen the andre majoritno jekhetaiben. O pro andre bui o jekhetaiben, na a jekta hin andro vachtos kana pes kerel avri o rozpotos. Pal aver imar hin o narokom bararde nalahibena. Pal e pratikano sera dav goi le kerde avri andre produkcija. Preklad: Inga Lukov forutne, gaveskere ratuenge the la ve phenen pal o sekti, o manua so hin andro letninocharizmaticko hnutie phenen pal o uipen le Sentne lekhavibnaske le but tradicijendar the ritualendar. O pheiben pal e Bibija mindik sas the talam hela but pharo vakeriben, pheiben. aj avka dodal ke polarizacija makar o paavibena andro komuniti the makar o doku mentarista manua so keren e mozi. Avom pro oda, kaj andro but avutna vachta mindik vitejzis ahel o laho, sluno the jileskero manu.

slo 4/2013

SERA STRANA 8

BARO MARIBEN

V roku 1942 prslun ttne intitcie plnovali zriaova alie pracovn tvary pre vyuitie pra covnej sily asocilnych osb, poda zsad stanove nch vyhlkou . 137/1941 a jej doplnkami. Spo mnan tvary mali vznika predovetkm tam, kde bol dostatok prce. V svislosti s radikalizciou pr stupu k rmskemu obyvatestvu vlda odshlasila zriadenie pracovnch tvarov pre tzv. asocilne osoby, medzi ktor boli zaraovan aj Rmovia. Najvyia koncentrcia rmskeho obyvatestva bola na zem vchodnho Slovenska, zvl v ari skozemplnskej upe, a to v okresoch Preov, Mi chalovce a Vranov. V okrese Vranov v roku 1940 ilo 33 581 obyvateov, z toho 2 201 Rmov. V Ha nuovciach bolo poda stania obyvateov z roku 1940 z 1 780 obyvateov 221 Rmov a 335 idov. tt v snahe riei problm Rmov a inch tzv. asocilov sa poksil aj o ich hospodrske vyuitie (v prpade pracovnch tvarov to bolo skr rasov a hospodrske zneuitie). Vldnemu rozhodnutiu v tomto prpade nahrvali skutonosti, e na v chodnom Slovensku sa od roku 1939 budovala strategicky a vojensky vemi dleit eleznin tra PreovStrske. Jej vstavba si vyadovala stabiln poet pracovnch sl. Miestne roncke obyvate stvo, ktor sa prleitostne zamestnalo na vstavbe trate, vak v jarnch a letnch mesiacoch stavbu opalo, aby sa venovalo ponohospodrskym prcam. Tra bolo treba vas ukoni. Zriadenm pracovnch tvarov sa mali tieto problmy odstr ni. V prpade vyuitia Rmov ako lacnej pracovnej sily na vstavbe elezninej trate PreovStrske sa relne potalo s ich zaradenm do pracovnch tvarov tborov ntenej prce. oraz intenzvnej ie sa hadalo konkrtne miesto pre ich zriadenie. Mylienka postavi eleznicu v smere spjaj com Preov s oblasou Zemplna siaha ete do ias RakskoUhorska. Najvia iniciatva pre budova nie trate z Preova do Vranova nad Topou a prpad ne aj alej sa prejavila v polovici tridsiatych rokov 20. storoia. V tejto zleitosti zohrali vznamn lohu aj Hanuovce nad Topou, kde sa u 13. sep tembra 1936 konala manifestcia obyvateov obc patriacich pod notarity sdliace v Kapuanoch, Chmeove, Hanuovciach, Soli, v spoluprci so zdruenm Nrodohospodrsky zbor pre ari a susedn okresy sdliacim v Preove, s cieom podpori vstavbu trate PreovVranov nad Topou. eleznin tra PreovStrske sa zaala budova v roku 1939. Zaradenci z vchodoslovenskch tva rov zriadench, resp. obnovench v roku 1942, sa iastkovo (pomocne) podieali pri vstavbe elez ninej trate PreovVranov nad TopouStrske. Ministerstvo dopravy a verejnch prc projekt po vaovalo za strategicky vemi dleit, preto u za iatkom roku 1942 z jeho strany vyiel podnet pre vybudovanie pracovnch tvarov a obnovu zanik nutch objektov z roku 1941 pre zaradencov, ktor by doplnili poetn stav robotnkov pri eleznici. Ilo o tra dlh esdesiatdva kilometrov, ktor sa mala sta jednou z vznamnch dopravnch tepien ariskozemplnskej upy. Bola stavan na iestich sekoch, priom prv z nich sa zanal v Strskom a posledn konil v Kapuanoch pri Preove. Z pohadu nho prspevku je dleit tvrt a piaty sek vstavby, ktor budovala firma Ing. Lo zovsk a tefanec, stavebn astinn spolonos z Bratislavy. sek sa tiahol v smere od Vynho ipova po HanuovceRybnky. Bolo treba na om vybudova tyri viadukty, z ktorch ten v Hanuov ciach mal by tyristo metrov dlh a umiestnen asi tyridsa metrov nad mestekom. Vstavbu iesteho stavebnho seku zabezpeovala firma Lanna, spol. s r.o. z Bratislavy. Jeho sasou bola aj vstav ba tunela na Petii, ktor bol tyristopdesiat metrov dlh. Na tomto mieste v Lipnkoch bol ob noven jeden z pracovnch tvarov. Do obnoven

u Ing. Lozovsk (vavo) a tefanec, majitelia firmy budujcej 4. a 5. stavebn sek elezninej trate PreovStrske.

u Oznmenie o zriaden pracovnho tbora v Hanu

ovciach n. Topou.

ho pracovnho tvaru v Lipnkoch zaraovali od 1. aprla 1942 do 1. jna 1943 muov vyhbajcich sa prci. Pri normlnom ubytovan mal objekt kapa citu dvesto, pri ndzovom dvestopdesiat osb. Priemerne sa v om nachdzalo okolo stoosemde siat muov. V tbore bolo poas celej jeho existen cie internovanch asi essto ud, z toho devde siat percent Slovkov a desa percent idov. Dozor v tbore vykonvali prslunci andrskej stanice. Ubytovanie zabezpeovala firma Lanna v drevench barakoch, ktor boli zhotoven u skr. Po zruen bol objekt presunut do lokality Peti pri obci Chmeov v okrese Giraltovce, ktor slil od zaiat ku jna 1943 (aj v priebehu roku 1944). Tento t bor patril pod Sprvu pracovnch tvarov, ktor sdlil v Hanuovciach nad Topou. Na zklade rznych podnetov, hlavne z vedenia ariskozemplnskej upy, vydalo Ministerstvo vntra Slovenskej republiky da 26. mja 1942 obenk uren vetkm upnm a okresnm ra dom, policajnm riaditestvm, ttnym policajnm radom a radom prce, ktorho predmetom bolo oznmenie o zriaden pracovnho tvaru v Hanu ovciach nad Topou. V obenku sa uvdza, e vy hlkou MV . 137/1941 radn noviny, bol stred n rad prce zmocnen zriaova pracovn tvary. alej sa v nej pe: Nakoko chovanie asocilnych ivlov v tte znovu ohrozuje verejn poriadok, zriadil som (text je podpsan ministrom vntra A. Machom) pracovn tvar v Hanuovciach nad Topou, do ktorho poda obenka . 100/1941 a vyhlky 202/1942 radnch novn asocilny ivel z Vho obvodu m by deportovan. Pod pojmom asocilny ivel sa maj rozumie osoby, ktor bez shlasu nadriadenho radu opustia pr cu v podnikoch dleitch pre obranu ttu a boli na svojom pracovisku aspo doasne nahraditen. alej sa tkalo osb, ktor svoj pracovn pomer v nemeckej ri svojvone rozviazali, alebo boli za svoje nezodpovedn chovanie dan k dispozcii, alebo odmietaj nastpi prcu, ktor im dva

u Budova barokovho katiea v Hanuovciach sdla vedenia pracovnch tborov v Hanu ovciach (rok 1942).

rad prce ak s nezamestnan alebo iastone zamestnan, prpadne osoby, ktor ria poplan sprvy, ak sa nepotrestaj inak. Do pracovnch tborov bolo mono zaradi aj Rmov bez pracov nho pomeru alebo tch, ktorch sprvanie bolo povaovan za zvadn. Nvrhy na takto zarade n asocilne osoby mali nahlsi strednmu ra du prce v Bratislave, ktor urob alie dispozcie ohadom sstredenia navrhnutch osb k odtran sportovaniu. V spomnanom obenku sa ete v treom bode spomnaj mzdov podmienky, ktor pre zaraden cov uprav predseda strednho radu prce. V tvr tom a piatom bode sa uvdza dodriavanie pracovn ho poriadku a zisovanie, posdenie zdravotnho sta vu zaradencov. Spomnan obenk urchlil udalosti v spojitosti s vybudovanm pracovnho tvaru v Ha nuovciach. Nedostatok pracovnch sl na vstavbe elezninej trate PreovStrske bolo mon vyriei poda strednho radu prce iba zapojenm Rmov a inch tzv. asocilnych ivlov do prce. Z iniciatvy Stavebnej sprvy slovenskch eleznc v Preove a strednho radu prce sa 11. 12. jna 1942 v Preove a v Hanuovciach zila komisia na zistenie skutonho stavu, i s splnen podmienky na otvo renie pracovnch tvarov (k najdleitejm patril z vzok firiem, ktor mali pre zaradencov zabezpei vhodn podmienky na spanie a postara sa o ich stra vovanie). Na mieste sa presvedili, e ako sdlo pre za mestnvatesk firmy v Hanuovciach je vhodn bu dova renesannobarokovho katiea z prvej polovi ce 18. storoia. Katie so indovou strechou sa na chdzal na pozemku o vmere cca 500 metrov x 800 metrov, na svahovitom terne. Patril rodine Deefi a jeho sprvcom bol Dr. Zoltn Gyrgy z Preova. V objekte sa nachdzalo po dvans miestnost na pr zem aj na poschod. Jeho prv rekontrukciu pred zriadenm pracovnho tvaru v Hanuovciach zabez peovala firma Lozovsktefanec v roku 1942, ktor si ju prenajmala a do konca roku. V priestoroch ka tiea bolo mon ubytova do psto osb a vyleni miestnosti aj pre velitestvo tvaru, hospodrsku sprvu, kuchyu a sklad. Vo vzdialenosti 500 2 500 metrov od katiea bol postaven barakov tbor po zostvajci z smich drevench stavieb, ktor mohli poja asi psto osb. Nealeko budovy hanuovsk ho katiea sa nachdzali aj bval zemepansk hospodrske budovy, ako stajne a podobne, ktor sa neskr interirovo upravovali pre potreby zaraden cov a bola tu zriaden aj oetrova. Pre potreby vstavby elezninej trate boli zriade n pracovn tvary okrem Hanuoviec aj v Bystrom, kde sa barakov tbory (dev drevench stavieb pre asi devsto osb) nachdzali v lokalitch nazva nch Hlibovec, Habe a pri obci ierne nad Topou, kde boli dreven domce pre zaradencov postaven v Bicharovej debre blzko elezninej stanice. Pod kopcom Peti, kde sa staval aj eleznin tunel, sa barakov tbor skladal z piatich drevench stavieb pre tyristopdesiat osb. Neskr boli pracovn tvary zriaden ete v Ninom Hrabovci s kapacitou dvestopdesiat miest (v tejto obci bol zriaden u v roku 1941 a obnoven 1. augusta 1942) a Jarabej (okres Brezno), kde bol prevdzkovan v ase od 3. jla do 21. novembra 1942. Da 22. jna 1942 zaslalo Ministerstvo vntra stredn rad prce na niektor okresn ra dy (Preov, Giraltovce, Humenn, Michalovce, Trebiov a Vranov) obenk v svislosti s u predtm zaslanm telefonogramom, v ktorom sa nariaovalo zisti, koko je v jednotlivch okre

soch nezamestnanch i nezaradench Rmov a inch osb muskho pohlavia vyhbajcich sa prci. Rmov a asocilne ivly bolo treba pred vies andrstvom do sdla okresu, tam pripravi miesto na odvod a na ich sstredenie. Nsledne zabezpei ich prepravu a dopravu ete v ten ist de do pracovnho miesta. andri mali zro ve zisti zkladn biografick daje o osobch zalenench do pracovnho tvaru, ktor si tam mali prinies ist aty, obuv, prdlo, prikrvku, lku, vidliku a lyicu. andri mali predvies iba muov na pohad zdravch, ktor s schopn pracova na stavbe eleznice vo veku od osem ns do pdesiat rokov. V uvedench okresoch sa odvody mali vykona v doch l. a 7. jla 1942. V okresnom meste Vranov sa odvody navrhova nch osb (Rmov a inch asocilnych osb) na zaradenie do pracovnho tvaru konali 3. jla 1942 a andri ich predviedli do Vranovae mernho (do objektov pri ple patriacich grfovi HadikBarkcimu). Pracovn tvar v Hanuovciach nad Topou za al oficilne existova od 1. jla 1942. Zujem na je ho zriaden a dobrom fungovan mali najvy pred stavitelia slovenskho ttu. V budove u spomna nho deefiovskho katiea sdlila administratva pracovnch tvarov patriacich pod sprvu v Hanu ovciach. O vzname zriadenho pracovnho tva ru v Hanuovciach (samozrejme z pohadu vtedaj ch vldnych kruhov) sved aj skutonos, e re novovan, slvnostne vyzdoben katie, kde sdlilo jeho vedenie, osobne da 6. jla 1942 navtvil slo vensk prezident Dr. Jozef Tiso, ktor odovzdal spomnan zariadenie do uvania. V okrese Vranov sa na iniciatve pri sstreovan Rmov do pracovnch tvarov vznamne angaova la aj okresn organizcia Hlinkovej slovenskej udo vej strany vo Vranove, ktor v prpise Okresnmu radu zo da 30. jna 1942 iada, aby sa prikroilo k vysahovaniu Rmov z okresu: najm koov nch, lebo v poslednom ase robia vek kody na ponohospodrskych plodinch a tm pokodzuj ronkov a tt. Na rozdiel od predolch objektov mali ma pra covn tvary v roku 1942 trval charakter. Dolo aj k zmene v ich organizcii na prelome rokov 1942 1943 dostala ustlen charakter, ktor sa neskr menil iba minimlne. V roku 1942 vznikla sstava internanch zariaden na vchodnom Slovensku, do ktorej patrili pracovn tvary v Bystrom nad Topou, Hanuovciach nad Topou a obnoven ob jekty v Lipnkoch a Ninom Hrabovci. Okrem nich boli v uvedenom roku zriaden pracovn tvary v Dubnici nad Vhom a Jarabej. Zariadenie v Dubni ci nad Vhom vzniklo kvli nedostatku pracovnch sl v okol Vhu v jeseni 1942. V jeho blzkosti u fungovala tovre na vrobu zbran a predpoklada lo sa, e na tamojch robotnkov bude ma nepriaz niv vplyv kontakt s asocilmi. stredn rad prce sa musel dohodn na podmienkach jeho zriadenia s nemeckou vojenskou misiou. A po sube stred nho radu prce, e tvar bude prsne stren a i zolovan od strategickho podniku, zaal sa stava objekt s kapacitou tristo miest. Prvm zamestnva teom sa stala firma Ing. Lozovsk a tefanec, prevdzkujca stavbu prtokovho a odpadovho kanla pri Vhu. Pripravil: Mgr. Peter afranko Foto: Vlastivedn mzeum v Hanuovciach n. Topou Autor je odbornm pracovnkom Vlastivednho mzea v Hanuovciach nad Topou

slo 4/2013

 ROMANO NEVO IL ODBORNE

SERA STRANA 9

VBER PARTNERA V SPOLOENSTVE OLASKCH RMOV1

Vytvranie partnerskch vzahov ako zkladu pre dlhodob partnersk spoluitie spojen so sta rostlivosou o spolon deti m u Rmov pecifick priebeh. Inak povedan, rmska rodina vznik od linm spsobom ako je ten, ktor sa uplatuje v majoritnej, normotvornej spolonosti (Kotekov imov Greckov, 1998, s. 55). alej je potreb n si uvedomi, e podmienky vstupu do manel stva s v cignskych skupinch vemi rozdielne (Ligeois, 1995, s. 66). Cieom tohto prspevku je pribli poiaton krok pri uzatvran manelstva v subetnickej skupine olaskch Rmov, ktorm je samotn vber partnera. Pri vbere partnera je dleitou otzkou najm fakt, kto ho vyber. O formch uzatvrania manel skho zvzku v obdob nomdizmu olaskch R mov nie s znme presn daje. Dozvedme sa iba to, e partnerku vyberala pre svojho syna matka, re spektve o vbere partnera a uzatvran manelstiev v celom kmeni rozhodovali star eny (Maruiako v, 1996). Poas vskumov J. Maruiakovej u nit rianskych Rmov z r. 19801985 tento model pretr vval, ale u vtedy predpokladala na zklade vpo ved informtoriek zmenu tohto faktu u nasleduj cich generci. Na zklade terajch vskumov je vak jasn, e tto genercia postupovala rovnako ako aj predchdzajce a model vberu partnera zo strany rodiov v mnohch prpadoch pretrval dod nes, najm v rodinch, kde s star lenovia. V tomto prpade si vinou vyberaj rodiia neves tu pre svojho syna, o om zna aj nasledovn vrok mua zo skupiny olaskch Rmov: Aj ja so enou mm ete nato dosah, kee vy berm partnerku pre svojho syna. (mu, 1959). Zrove ale dodva, e ak by bol ich vber v roz pore so elanm syna, vber nechaj naho samot nho. Rmovia hovoria o dleitosti obojstrannej lsky medzi mladmi. Odvoduj to tm, e nte nm by zaprinili neastie svojich det, mohlo by to ma poda ich slov vek nsledky, dieva by malo skazen ivot a to nechc dopusti. alm dvo dom je poda niektorch informtorov uvonenie vntornch zkonov v sasnej modernej dobe. ...Ak mlad chc inak, rodiia ustupuj. Ak by neustpili, mohlo by to znamena vek nsledky... Dievka by mala skazen ivot... Toho si je rodi ve dom. (mu, 1951) Nie je to vak pravidlo. Niektor mlad Rmovia hovoria o vbere partnera poda vlastnej vle, na zklade vzjomnej nklonnosti, ale zrove sa pri klaj k astejiemu modelu vberu partnera zo strany rodiov. U niektorch je to tak, e nehvaj to na svojich chlapcov, e me si chlapec zobra, ktor chce, koho lbi a u niektorch je to tak, e otec alebo ma mina mu zobere. (mu, 1992) Aj z nasledovnho vroku informtora je mon kontatova ist posun od jednostrannho vberu partnerky zo strany rodiov pre svojho syna k vz jomnej dohode: Kedysi rodi nedbal ohad na chlapca, ale on mu zobral2 t enu. Aj v dneskajej dobe to je, ale stva sa to aj vnimkou. o si ja pamtm, ke aj sestra mala 13, 14 rokov, nemohla si dovoli, aby bola veer venku. V dneskajej dobe u tieto dieva t id aj ven. Aj ja som mal prklad pre svojho chlap ca mysel zebra nejak in nevestu. Ja som bol v tom. Ale o som mohol robi, ke chlapisko jako nesel. Ale u som proti nemu neiel. Lebo ja mu nezoberem astie, jak sa hovor. Ale volakedy toto nebolo. Aj mne povedali rodiia, zobere si tto a doli deti a zvyk. U vs3 je to lepie v tomto smere, lebo u vs fakticky sa berete z lsky. Ale mon toto sa zmen aj u ns za pr rokov. (mu, 1966) Tu sa dozvedme aj o uritch obmedzeniach svisiacich s dospievajcimi dievatami. Na prv pohad s zrejm predpsn odevn znaky. Ide o nosenie vlune dlhch sukn a takisto zahalen ramen. Tka sa to zva zasnbench a vydatch ien, ale rozhodnutie je na konkrtnej rodine, v a kej miere dodriava tradcie, prpadne nakoko je dieva fyzicky vyvinut. Zmeny v obliekan mu te da nasta aj skr. Komunita alej nedovouje stretva sa mladm osamote, ani chodi von v pre. Ich stretvanie je mon iba v komunite, v legalite. Star inform tori spomnaj sobotn nvtevy kina, cukrrne, koncertov, ale potrebn je uvies, e vdy ilo o po etnejiu skupinku, takisto to nebola zleitos sa motnho pru. alej upozoruj, e v sasnosti chc mlad Rmovia chodi na diskotky, do barov, ale komunita to brzd, pretoe mlad Rmka nem vysedva na miestach, kde je alkohol a by vonku v nonch hodinch sama, ani s chlapcom. Dvo dom s obavy rodiov z otehotnenia slobodnej dc ry a neskr manelov z prpadnej nevery svojej eny. Olask Rm P. Stojka (2003, s. 78, 84) hovor o vekej iarlivosti panujcej v olaskej komunite a nedvere Rmov voi enm. Akkovek obmedzenia sa vo vej miere tkaj dievat. Vo veobecnosti, ke informtori hovoria o nejakch zkazoch, ide o dievat. Pozna tu ne rovnoprvne postavenie ien a muov. o je dovo len a normlne u mua, to je v mnohch prpa doch pre enu zakzan (Maruiakov, 1986, s. 619). ena je zvisl od mua a odtrhnut od okolia mimo komunity. Rmska komunita alej zakazuje mladm dra sa za ruky, bozkva sa na verejnosti a u vbec nie prespva u seba. o sa tka chodenia, ide vlastne len o nhodn stretnutia, ak s obaja mlad napr klad z rovnakej ulice, alebo nvtevy doma v pr tomnosti rodiov, i inch starch lenov rodiny. Prpadne me chlapec vypta snbenicu od jej ot

u Foto z publikcie Evy Davidovej: Rmovia na Slovensku vo fotografii Evy Davidovej Petrovany, 1961.

ca a s s ou von na veeru, do kina, ale v tom pr pade pole s nimi naprklad starieho brata, aby ne zostali mlad osamote a dieva nemalo prleitos prs o panenstvo: Vinou nepa otec svoje dieva, ale ke s z rodiny, tak mu, e na veeru povedia, e mem zobra vau dcru na veeru, naprklad (mu, 1992). Mlad Rmky s v podstate aj v sasnosti akokovek vylen z rozhodovania, s km strvia svoju budcnos. Z viacerch vrokov informtorov vyberm vpove 28ronej Rmky: Mne sa nepi, e mus otec a mama dirigiova, e koho si mem zebra a koho nie. e dieva ne me sama za seba rozhodova, e lbim inho, tak si ho zoberem. U ns to neni tak. Oni maj posled n slovo, mus by tak, jak oni hovoria... Chlapec si me vybra, ale aj tak to mus otec schvli, i je to dobr, alebo to neni dobr... My dodrvame t z kony a nememe si spravi ako chceme (ena, 1985). Vrtim sa ete k samotnmu vberu partnera. Nasledovn vrok informtora hovor o v minulosti benom dohodnut budceho partnera u pri naro den: To u od malika s tm rast, e t bude jeho... Nemus sa zobrat, niektor sa nezober, niektor to splnia (mu, 1993). Ak sa to stane v sasnosti, je mon zmena pod a vle mladch. Treba si vak uvedomi, e konanie mladch proti vli rodiov me spsobi konflikt medzi zaangaovanmi rodinami. Ke sa dohodnu t sob neuskuton, vznik spor, ktor riei vajda. Tak to bolo aj v minulosti. Horvthov hovor o n sledkoch vyplvajcich z poruenia dohody zo stra ny dievaa jej otec, otec mua, ktorho si nala, alebo samotn mu mus nahradi vdavky spojen so zskavanm dievaa. Poruenie dohody zo strany chlapca bolo zloitejie, ke jeho rodiia aj v tom prpade iadali sp peniaze, ktor dali rodiom p vodnej snbenice, pretoe s novm synovm zvz kom im vznikli aj nov vdavky (Horvthov, 1964, s. 332). Ke sa mlad rozdu potom, o maj vybratho partnera, tak id na erven koberec pred vajdu a platia sa velk peze. Tam sa stretne vie koko lud? A tam sa ptaj, dajme tomu, e mm slbenca a idem s druhm, e preo si s nm ila, preo ste sa spolu vyspali... otvorene... (ena, 1985). Pri vbere budcej nevesty je dleit jej krsa, ale ako vrav jedno z rmskych prslov, nevesta sa vyber uami a nie oami, ie viac ako krsa zavi

jej poslunos a poves rodiny. In podmienky v zmysle zrunost nie s kladen. Znova vak zd raznia i lsku, z ktorej sa vychdza a ostatn vare nie, pranie, starostlivos o domcnos, pokia sa jedn o mlad (15, 16ron) nevestu, sa nau od mamy a neskr po vydaji od svokry. Mus vedie iba zkladn princpy, o sa v naej komunite do druj. To, o sa nenauilo dieva doma, tak po vydaji ju nau svokra: Svokra pokrauje v tom uen. T svokra zbad, e to nev. Jako to u u nej chod, tak ju nau (ena, 1963). Pre dieva, ktor sa m vyda je dleit, aby bo la slun v oiach komunity, aby vedela vari, aby sa vedela stara o deti, o manela, aby sa na u neuka zovalo prstom, e neni dobr. Zrove pri vbere partnera v komunite ola skch Rmov vldne prsna endogamia nielen voi majorite, ale aj voi inm skupinm Rmov. I ke k zaloeniu novej rodiny nedochdzalo vo vetkch skupinch rovnako, pre vetky skupiny bola zjed nocujca prevldajca forma endogamie. Manelstv medzi hudobnkom alebo usadlm kovom s dcrou korytra alebo priekupnka ko n boli v minulosti prve tak zriedkav ako manel stv s necignmi (Horvthov, 1964, s. 331). Star Rmovia sa zhodn v tom, e z minulosti neve dia o prpade zmieanho pru v ich komunite. In formcie zskan pri vskume Maruiakovej v ro koch 19811984 deklaruj, e v skupine Bou geov v Nitre sa neuzatvrali zmiean manel stv, ale predsa minimlny poet opisuj. Bou geov bolo v Nitre v tej dobe 545, z nich iba 4 pr pady zmieanch manelstiev (0,73%), jedno z to ho bolo medziskupinov (Maruiakov, 1988, s. 69). Endogamia pretrvala dodnes. Ako prklad uvdzam olaskch Rmov z Nitry, ktor sa miea nmu pru v sasnosti nebrnia, ale poda slov jednho informtora sa to nestva a ak by mal ma on nermsku nevestu, dbal by, aby sa nauila ich veciam a aby medzi ou a muom nebola rovno prvnos. Jedin prpad zo sasnosti sa dotka

vajdovho synovca, ktor m manelku Nermku. Vydaj Rmky za gda4 plne vyluuj. Aj na zklade informci, ktor nm predklad tma zameran na vber partnera v komunite ola skch Rmov sa d kontatova, e olask Rmovia boli a zostali aj do sasnosti uzavretou skupinou s prsnymi vntornmi pravidlami a normami. Stle prikladaj vek vznam autorite starch, socilnej kontrole v rmci komunity a pretrvvajcej endogamii. 1. Prspevok obsahovo vychdza z bakalrskej prce autorky: Michalcov, I.: K problematike s asnch podb predmanelskho ivota v spolo enstve Rmov (na prklade Rmov ijcich v Nitre na Kalvrii). Nitra, 2012. 2. zobral, zebral = vraz informtorov pouvan vo vzname vybra enu vzia si za enu 3. u vs = v majoritnej spolonosti 4. gdo oznaenie pre mua Nerma Pouit literatra HORVTHOV, E. 1964. Cigni na Slovensku: Historicko etnografick nrt. Bratislava: Vydava testvo Slovenskej akadmie vied, 1964. 396 s. KOTEKOV, R. IMOV, E. GRECKOV, A. 1998. Psycholgia rodiny. Michalovce: PeGaS, 1998. 131 s. ISBN 8096790102. LIGEOIS, J. P. 1995. Rmovia, Cigni, koovn ci. Bratislava: Informan a dokumentan stredis ko o Rade Eurpy, Academia Istropolitana, 1995. 272 s. ISBN 8096738046. MARUIAKOV, J. 1986. Rodinn ivot vala skch Cignov na Slovensku a jeho vvinov ten dencie. In Slovensk nrodopis. ISSN 13351303, 1986, ro. 34, . 4, s. 609631. MARUIAKOV, J. 1988. Vzahy medzi skupina mi Cignov, In Slovensk nrodopis. ISSN 13351303, 1988, ro. 36, . 1, s. 5877. STOJKA, P. PIVO, R. 2003. N ivot Amro Trajo. Bratislava: SD studio, 2003. 138 s. ISBN 8096905503.

Ivana usterov je tudentkou poslednho ronka na Katedre etnolgie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre. U poas tdia bakalrskeho stupa ju rmska kultra zaujala natoko, e sa rozhodla uskutoni vskum medzi olaskmi Rmami. Vsledkom bolo napsa nie zverenej prce na tmu K problematike predmanelskho ivota v spoloenstve Rmov v sas nosti (na prklade Rmov ijcich v Nitre na Kalvrii). Momentlne pracuje na prprave diplomovej prce zameranej na postavenie ien v spoloenstve olaskch Rmov. Zastnila sa na tudentskej konferencii v Posku Etnolgia bez hranc, kde mala prspevok o predmanelskom ivote olaskch Rmov, ktor je publikovan aj v zbornku. Absolvovala st v Mzeu rmskej kultry v Brne.

slo 4/2013

SERA STRANA 10
Je rmska kultra v dnenej dobe dostatone podporovan? Nie je krajina, v ktorej by udia boli spokojn s vkou finannch prostried kov, ktor id na kultru. Poda Atlasu 2013 na Slovensku ije 402tisc Rmov. Ide o druh najpoetnejiu nrodnostn meninu. tt pri prerozdeovan fi nannch prostriedkov na kultru nrodnostnch menn neberie do vahy tie to sla, ale vychdza zo tatistickch dajov zskanch zo stania udu, kde sa k rmskej menine prihlsilo 106tisc Rmov. Relny poet Rmov je vy a Rmovia by si zaslili vekorysejiu podporu svojej kultry. Pod rmskou kultrou si udia predstavia hlavne to, o je v spolonosti najviac prezentovan. Nie je tajomstvom, e s to prve rmske festivaly. Je poda vs sprvne takto jednostrann vnmanie pojmu rmska kultra? D sa to poda vs zmeni? Rmske festivaly s obben, viacer z nich s znme svojou kvalitou, vy hadva ich aj majorita, maj svojich divkov. Rmski spisovatelia alebo tvor covia tradinch remeselnch vrobkov maj rovnako potencil vyjs z tiea hudobnch festivalov a poksi sa urobi to ist, o robia rmske festivaly ukza sa a presadi sa. Zaiste aj rmska literatra alebo vtvarn umenie by si nali v poet svojich obdivovateov, ak by boli prezentovan iriemu okru hu potencionlnych recipientov. Kultre nrodnostnch menn sa venuje rad vldy SR prostrednctvom spl nomocnenca vldy SR pre nrodnostn meniny. V roku 2013 bolo na kultru rmskej meniny vylenench pribline 588tisc eur, z toho takmer 500tisc eur komisia pridelila ivej kultre, teda festivalom. S poda vs lenovia komisi od bornci na oblas ivej kultry, vydavateskej innosti alebo umeleckej innosti? Zstupcovia radu splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity, ktor s v komisii s odbornci na kultru nrodnostnch menn. Presadzujeme kvalitu projektov a zohadujeme relnos rozpotov. Koncom novembra ste sa stali krstnm otcom zbierky bsn rmskych spisovateov. V roku 2013 organizcie iadali finann prostriedky na vyda nie 19 publikci. Komisia z takmer 588tisc eur vylenila na knihy len estisc eur na iaston podporu dvoch publikci. V om vidte problm absentujcej vydavateskej innosti a ako to zmeni k lepiemu? Nastavi financie tak, aby bola rmska literatra podporen vyou finan nou iastkou a aby sa nali finann prostriedky na dotla knh. asto sa stva, e je zujem o detsk rmsku literatru, ale nie s finann prostriedky, za ktor by mohli by vydan v alom nklade. Rovnako nepodporen, respektve nedostatone podporen boli rmske mdi. Ako alej s rmskymi mdiami? Ak maj poda vs lohu? Ako a lej s Romano nevo il? Rmovia potrebuj ma svoje noviny psan v ich materinskom jazyku. Poskytuj priestor pre rozvoj a vyuitie rmskeho jazyka. Aj vaka psanmu slovu rmsky jazyk ije a zuachuje sa. Rmske noviny s pre ns miestom pre informovanie o naich kadodennch problmoch, starostiach a tmach, ktor ns zaujmaj. Ako vnmate fakt, e noviny nevychdzaj pravidelne kvli zlmu finan covaniu? Rmske noviny Rmom chbaj. Ak noviny nevychdzaj pravidelne, tak strcaj itateov a mu sa vytrati z povedomia ud. D sa robi nrodnostn urnalistika popri zamestnan? Ako vidte bu dcnos rmskych mdi? Ak myslme pod urnalistikou obasn publikovanie a sporadick rozhlaso v alebo televzne vysielanie, tak to sa d robi popri nejakej stabilnej prci. Seri zna a systematick urnalistika si vyaduje celho loveka. V rmskej tme sa denne udeje mnostvo pozitvnych aj neprjemnch udalost. Kvalitne pokry dianie v tejto problematike a poskytn objektvne informcie pre Rmov a ma joritu si vyaduje celho loveka a tm erudovanch ud. V spolonosti chceme zmierova predsudky voi Rmom, u niekoko rokov sa bojuje proti stereotypom. Aj napriek tomu sa vak realizuj projek ty podporen ttom, v ktorch je slovo cign, gypsy, gipsy... Je to poda vs v poriadku? Mali by by takto projekty podporovan? Pre Rmov je zadosuinenm, e sa podarilo odbra v mdich a v povedom ud postupne slovo cign, cignsky a nahradi ho slovom Rm. Naprklad v svislosti s projektom Gypsy Spirit 2013 som hovoril s hlavnmi organiztormi tohto podujatia a od budceho roku sa bude projekt Gypsy Spirit oznaova ako Roma Spirit. Viacer organizcie si aj po smrti Jna Cibuu, ktor bojoval proti oznaovaniu cign uvedo mili, e pouva slovo cign v nzve projektov povaujeme za hanliv. o by malo by poda vs prioritou pri podpore projektov kultry nrod nostnch menn? rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity je za to, aby sa podpo rovali kvalitn projekty, s dlhodobou tradciou, zohadujce rozvoj rmskej n rodnostnej meniny na rovni. Je potrebn podporova aj projekty, ktor s ino vatvne a daj rmskej kultre al rozmer. Je poda vs dostatone zastpen rmsky jazyk v psomnej podobe? Na to, aby mohol by rmsky jazyk zastpen vo vej miere, je potrebn vychova rmske deti a mlde v rmskom jazyku a vyuova ho na vetkch stupoch kl. Zkladn koly postrdaj uebnice v rmskom jazyku a uite ov rmskeho jazyka a literatry. rad splnomocnenca vldy SR pre rmske ko munity rokoval s predstavitemi ministerstva kolstva a poiadal ich o vytvore nie vzvy na napsanie uebnc v rmskom jazyku. omu by ste dali prednos? Rmskej knihe alebo festivalu? Aj rmska kniha a aj rmsky festival s sasou naej kultry. Nestaval by som ich proti sebe. Rd zjdem s rodinou na festival a pretam si aj dobr rmsku knihu. Roman onka

SOCILNA OBLAS / KULTRA

efildsk nmestie bolo 14. no vembra 2013 ocenen v kategrii in roka cenou GYPSY SPIRIT za rok 2013. Slvnostn odovzd vanie cien, ktor u piaty rok or ganizuje neziskov organizcia ACEC sme mohli vidie v pria mom televznom vysielan na programe RTVS 2. o predch dzalo tomuto spechu? Preo prve efildsk nmestie? Ak sa pozrieme dozadu, pochopme, e cena GYPSY SPIRIT pre efild sk nmestie, a sprostredkovane pre cel obec Bystrany a jej oba nov, nebola udelen nhodne. Prve naopak, bola udelen za slene. V obci Bystrany funguje po kojn a nekonfliktn spoluitie viny s meninou, priom vi nu tvoria Rmovia (cca 2 500) z celkovho potu cca 3 250 oby vateov. V priebehu poslednch rokov po novembri 1989 dolo v rmskej asti obce (nazvanej Kolnia) k vznamnm pozitv nym zmenm, a to vlastnm prii nenm jej rmskych obanov. P vodn osada najhorieho vzoru, s drevenmi chatrami, sa zmeni la na murovan as obce s opra venmi strechami, obnovenmi a novopostavenmi skromnmi domami slunho vzhadu. Tto premena sa opierala o vlastn in vestcie miestnych Rmov, ktor boli asou finannch zdrojov nielen ich samotnch, ale aj ich rodinnch prslunkov ijcich vo Vekej Britnii najm v meste Sheffield. Starostom obce Bystra ny je u tretie funkn obdobie Frantiek iga. Po nstupe do funkcie musel zabezpei, aby obec najprv vyrovnala dloby po predchdzajcom nermskom sta rostovi a a potom mohli prs na rad rozvojov aktivity obce. Sa motn obec pozitvne podporuje vstavbu vlastnch rodinnch do mov a na tento el odpredva stavebn pozemky, ktor s v jej vlastnctve. Obec u es rokov spene zabezpeuje ternnu so cilnu prcu. Rmsky starosta a vinov rmske obecn zastu pitestvo vychdza v strety no

vm npadom a podporuje pred kladanie projektovch zmerov, oho dkazom je aj fakt, e obec Bystrany bola prvou obcou na Slovensku, ktor spracovala vlast n projektov zmery v rmci Pi lotnej vzvy na predkladanie ia dost o poskytnutie podpory Lo klnej stratgie komplexnho prstupu pre rieenie problmov marginalizovanch rmskych ko munt. To je t slvna neslvna vzva z roku 2008, o ktorej politi ci a mdi narozprvali elovo alebo neodborne kadeo. Od oslavnch re o super mylienke a jej prprave a po super kritick rei o roztratench dvesto mili noch. Ako to u bva, pravda je niekde v strede. Aj efildsk n mestie vzniklo v rmci projektu obce Bystrany s nzvom Vzdel vanie mladch Rmov v Bystra noch s neukonenm zkladnm vzdelanm, ktor bol sasou prve spomnanej loklnej strat gie komplexnho prstupu. Pro jekt bol realizovan prostrednc tvom Operanho programu Vzdelvanie, ktor spolufinancu je Eurpsky socilny fond a tt ny rozpoet SR. Cieom projektu bolo zvi zujem o vzdelvanie mladch ud pochdzajcich z marginalizovanch rmskych komunt prostrednctvom inova tvnych a alternatvnych foriem vzdelvania a podpori ich schop nos uplatni sa na trhu prce. Do projektu sa zapojilo 84 mladch Rmov vo veku od 16 do 26 ro kov s neukonenm zkladnm vzdelanm. Jednou z aktivt pro jektu bol pln a realizcia zmeru pravy spolonho priestranstva a vstavba veobecne prospen ho objektu pre vestrann vyu itie. Spolupracujcimi organiz ciami bola Nadcia Ekopolis a ne ziskov organizcia spech. Mla d Rmovia vytypovali priestor smetiska na zaiatku osady. Na vrhli vsledn stavbu. Plochu vy istili a splanrovali. Nsledne vy kopali oblkov zklady pre tri rady sedenia, postavili pdium a amfiteter s mrmi a so stre chou, kamemi vydldili plo

chu, skultivovali okolie priestran stva a osadili nzov novho kul trneho centra osady aj obce v troch jazykoch: slovensky, rm sky a anglicky. Bon stenu amfi tetra prili mozaikou ozdobi Fero Guldan s oom Polkom. Postupne zaali prichdza aj nvtevy. Bill Baker s priatemi z USA, zvedavci z Centra pre ko munitn plnovanie Junej Mora vy, Andrej Bn s Jozefom Maj chrkom z tdennka Tde, Ja kub Kratochvl na vonej nohe, reisr Jaro Rihk s producent kou Juditou Gembickou a tie oklieten zostava Phurikane Gia s Janou Beliovou. Mnoh z nich boli aj na otvoren efildskho nmestia, ktor sa konalo 2. au gusta 2013. Na zaiatku slvnost nho otvorenia nmestia vzdalo asi tisc prtomnch ctu pamiat ke obetiam rmskeho holokaus tu. Oslava otvorenia nmestia sa predila do noci vaka nadeniu inkujcich hudobnkov z rz nych ktov Slovenska a vemi stretovmu a vanmu publi ku. Prkrt sa prili pozrie na ne tradin kultrnu akciu aj poli cajn hliadky, ale nemali iadny dvod zdra sa sluobne. Kad

s dobrm myslom bol vtan a kad aj bude. efildsk nmes tie sli na stretvanie mladch ud a det, na spolon modlitby, na otvoren remeseln kurzy, na kultrne akcie a stva sa pri rodzenm ivm centrom osady. V obci vyvja innos obianske zdruenie Mlad sovy, ktorho najvm a najznmejm spe chom je prve stavba efildskho nmestia na mieste pvodnho smetiska v rmskej osade. leno via mladho zdruenia zaali vy ma a realizova alie aktivity, ktor bud nadvzova na vstav bu efildskho nmestia. Prvou takou aktivitou bola pomoc pri tvorbe sochy v tvare vekej sovy, ktor je nielen v erbe obce, ale aj v nzve zdruenia. V budcnosti sa chc zapoji do projektu Ko munitnho centra obce Bystrany a projektu Socilneho podniku obce Bystrany. Kee s tieto dva projekty u schvlen, vetko na sveduje tomu, e pri doterajom naden a chuti z prce pre seba a svojich blzkych, spech efild skho nmestia nebude posled nm spechom aktivity mladch Rmov v Bystranoch. Text a foto: Miro Pollk

Vyplcanie dvok v hmotnej ndzi sa od novho roku zmen

Ministerstvo prce, socil nych vec a rodiny SR pripravilo od prvho janura 2014 zmeny v poskytovan pomoci v hmotnej ndzi. K zmene pristpilo najm z dvodu vyej adresnosti a spravodlivejej podpore tch, ktor si vlastnm priinenm ne mu alebo nevedia zabezpei prjem vlastnou prcou. V rmci pomoci v hmotnej ndzi sa bud od 1.1.2014 po skytova: dvka v hmotnej ndzi, ochrann prspevok, aktivan prspevok, prspevok na nezaopatren diea, prspevok na bvanie. Od zaiatku novho roka sa u nebude poskytova prspevok na zdravotn starostlivos. Dvka v hmotnej ndzi je ure n na zabezpeenie zkladnch ivotnch podmienok. Bude sa po skytova na 6 rovniach v zvislosti od lenov domcnosti, ktor sa bu d pri posudzovan hmotnej n dze spolone posudzova. Dvka v hmotnej ndzi bude od 1.1.2014: 61,60 eura mesane, ak ide o jednotlivca, 117,20 eura mesane, ak ide o jednotlivca s dieaom alebo najviac so tyrmi demi, 107,10 eura mesane, ak ide o dvojicu bez det, 160,40 eura mesane, ak ide o dvojicu s dieaom alebo naj viac so tyrmi demi, 171,20 eura mesane, ak ide o jednotlivca s viac ako tyrmi demi, 216,10 eura mesane, ak ide o dvojicu s viac ako tyrmi demi. Aktivcia Vka dvky v hmotnej ndzi bude podmienen aktivitou pl noletho prceschopnho lena domcnosti. Oban, ktor nie je v pracovnom alebo inom obdob nom pomere zska nrok na dv ku v hmotnej ndzi, alebo jej as (u rodn s demi), len za podmienky, e bude 32 hodn mesane vykonva menie obec n sluby alebo dobrovoncku innos alebo sa zapoj do prc na predchdzanie mimoriadnej situcie. Zkladnm predpokla dom tejto podmienky vak bude, e mu bude konkrtna innos ponknut. Ak ponuku odmiet ne, pomoc v hmotnej ndzi sa zni o sumu 61,60 eura. V prpa de, e bude spa podmienky nroku stanoven zkonom na ostatn prspevky, tie mu bud poskytnut. Zmeny pri posudzovan hmotnej ndze Od 1.1.2014 sa bud pri vy medzen okruhu spolone posu dzovanch osb v domcnosti povaova za jej lenov aj deti nad 25 rokov, ktor ij s rodi mi v spolonej domcnosti a tu duj dennou formou tdia. Na opak za lenov domcnosti sa nebud povaova tudenti dok torandskho tdia, ktor tudu j dennou formou tdia a sp aj podmienky na tipendium. Za osoby v hmotnej ndzi sa ne bud povaova osoby, ak bud vo vkone vzby alebo vkone trestu odatia slobody, lenovia rehol, komunt alebo inch cir kevnch, nboenskch spolo enstiev, cudzinci umiestnen na zklade rozhodnutia o zaisten v zariadeniach Ministerstva vntra Slovenskej republiky, a to z d vodu, e maj zabezpeen z kladn ivotn podmienky. Upravuje sa aj okruh prjmov, ktor sa zapotavaj do prjmu na ely posdenia hmotnej ndze a vymedzuj sa prjmy, na ktor sa bude prihliada len ias tone, alebo vbec. Nebude sa prihliada napr. na 25 % prjmu zskanho zo zvislej innosti, zkonom stanoven vku sta robnho dchodku, invalidnho dchodku a pod. Prihliada sa nebude ani na prjem, ktor ob an zska napr. poskytnutm do tci, ktor maj humanitrny charakter a s uren na rieenie mimoriadnych krzovch ivot nch situci. Cieom pri posudzovan prj mov je na jednej strane zohad ni snahu osoby zabezpei si pr jem z prce, resp. z dvok socil neho poistenia reflektujcich o. i. aj predchdzajcu ekonomic k aktivitu, na strane druhej ur it mieru solidarity pri vybra nch prjmoch, ktor sa nebud povaova za prjem. Ochrann prspevok po novom Ochrann prspevok sa bude od 1.1.2014 poskytova na troch rovniach: 63,07 eura mesane, ak pjde o lena domcnosti, ktor do siahol vek potrebn na nrok na starobn dchodok, je in validn z dvodu poklesu schopnosti vykonva zrob kov innos o viac ako 70 %, je osamel rodi, ktor sa osobne celodenne a riadne star o diea do 31 tdov ve ku dieaa, sa osobne, kado denne a riadne star o fyzick osobu s akm zdravotnm postihnutm odkzan na opatrovanie, sa zastuje na resocializanch programoch v resocializanom stredisku pobytovou formou, v rmci ktorch si neme zabezpei prjem vlastnou prcou, 34,69 eura mesane, ak pjde o obana, ktor m nepriazniv zdravotn stav, za ktor sa na ely tohto zkona povauje choroba, raz alebo karantn ne opatrenie, pre ktor je fyzic k osoba uznan oetrujcim lekrom za doasne prcene schopnho na viac ako 30 po sebe nasledujcich dn, 13,50 eura mesane, ak ide o lena domcnosti, ktor je: tehotn ena od zaiatku tvrtho mesiaca tehoten stva, ktor sa zastuje pravidelne raz za mesiac na preventvnych prehliadkach u lekra so pecializciou v pecializanom odbore gy nekolgia a prodnctvo; za as na preventvnej pre hliadke v prslunom mesia

slo 4/2013

 POZIA / SOCILNA OBLAS

SERA STRANA 11

Pozia mladch rmskych autorov

LASTOVIIA RODINA o to stebou lastovika? Preo ti tak horia lka? Ja to dobre viem, t novinu roznesiem. Vtvojom hniezde mama, tata, tebotaj lastovat. Pohladia sa po bruku, ke im rno chyt muku. Pyn tato lastovi, za mukami denne fi. Vetci udia otom vedia, e pod strechou vlete hniezdia lastoviie rodiny. Aj veov hodiny prbytok vm ponkaj, dobr radu radi daj. Tiki, taki, tiki, tak, postrim dom, veru tak. Tak na konci leta, kde u odlieta. Vykmi sa treba, dm vm zrna, chleba. Ke pominie tuh mrz, akme vs, prte zas. AKO LILO AMILO ZIMU PREILI Po teplom lete, zavldla pani jese. Vetko sa pripravovalo na tuh zimu. Stromy sa ponorili do dlhho spnku, kvety odkvitli atrvika sa zahalila do zlatho atu. Potom pani zima prevzala ezlo na alie tri mesiace azasadla na adov trn. Mrz prituhol a mackovia u zazi movali. Zajaiky im zaelali dobr noc anetrpezlivo oakvali prv sneh. Konene. Pocukrovan rno ich vylkalo zhniezdoka pod pr vetivou jedlikou. To je parda! anteniu nebolo konca kraja. Od samej rados ti zabudli aj na jedlo. Darmo ich mama volala na chutn korienky asladuk kru krkov. Zbava apreskoky cez snehov zveje za hnali hlad. Ale potom to prilo... Mrz ete viac napol svoje rame n abundiky zajach bratov Lila aMila sa menili na adov cen cle. o teraz, o len budeme robi, dozaista zamrzneme, pla kali Lilo sMilom vmrazivom objat. Ak astie... Vetrk im privial do cesty kabtiky, o zbudliv deti postrcali na sanici. Zajkovia sa odeli do detskch iat. Nepohodln kabtiky ich omnali, ale aspo trochu zahriali. Vtom Milovi a Lilovi nieo uklo na mokr ielka. Zajkovia sa pozreli koblohe, ao nevidia? Vesel veveri ka Vierka sa chichoce na strome ahde na nich orieky. Od smie chu sa jej natriasa pardny chvostk. Svet to nevidel, zajkovia akabtiky? Veverka Vierka sdobrm srdiekom ponkla pomoc uzimenm priateom. Nu aako to skonilo sLilom aMilom? Obliekli si zajaiky vzime tepl kabtiky. Tu ma tla, tam ma tska...Veverika na nich pska. Mte tepl kouinu, preijete tuh zimu. Rukavice, hrub svetre, nohavice, nos lovek vzime len, km pominie mrz asneh. My zvieratk zlky, zlesa, celkom in hrejeme sa. Poskem si po strome, ukryjem sa vsvojom dome. Avy lesom behte. Nao by vm boli gate... iapka vm tie neslu, nesadla vm na ui. Veverika cviiteka ako pani uiteka zajkom cviky ukazuje, rzne skoky predcviuje. Kotrmelce stojky, kliky, predvdza im rzne triky. Zajaiky opakuj, iprekky preskakuj. Zahrialo ns, jasn vec vrav zajko svalovec. Skonila sa rozcvika, vrtili sa do krka.. Ake vyla prv hviezda, vystlali si kabtikmi hniezda.

O poiiben la davkake andre hmotno nudza le neve berestar hela aver

O Ministerstvos prekal e bui, socijalna keribena the prekal e fameija SR prii a le elune januaristar 2014 nevipena prekal o poiiben andre hmotno nudza. Kada visariben ava prekal oda kaj te hel o poiiben feder prekal o manua, sa ve peske korkore nadanen abo nai arakhen bui u nai zaroden love. Prekal o igitiiben andre hmotno nudza hela le 1.1.2014 dino: e davka andre hmotno nudza, bajipnaskere love, aktivana love, o love prekal o /cikne, sikharde/ have, love prekal o beiben. Le neve berestar imar nahena poimen o love prekal o sasipnaskero bajiagos. E davka andre hmotno nudza hin prekal o bazutna divipnaskere kotora. He la dii prekal o 6 urova pal oda sar o manua andro jekh kher hena jekhetane ile ande hmotno nudza. E davka andre hmotno nudza hela le 1. 1. 2014: 61,60 eura honeste, te dal pal o jekh korkoro manu, 117,20 eura honeste, te dal pal o jekh korkoro manu le havoreha, abo nekbuter le tare havenca, 107,10 eura honeste, te dal pal o rom the romi, duj dene andre fameija bijal o have, 160,40 eura honeste, te dal pal o duj dene le havoreha abo nekbuter le tare havenca, 171,20 eura honeste, te dal pal o jekh manu saves hin buter sar tar have, 216,10 eura honeste, te dal pal o duj dene, rom,romi, the buter have sar tar. E aktivacija Savi bari davka andre hmotno nudza ko chudela hela the pal oda, sar dojekh barardo manu andre fameija hela aktivno, buakero. O manu, savo nane buakero abo andro aver odborno keriben chudela e davka andre hmotno nu dza, abo lakero kotor (ke fameija kaj hin have), a akor, kana 32 ori honeste kerela cikne gaveskere keribena abo dobrovonicko bui abo kerela bui prekal o keriben kaj pes vareso te naahel. No elino keriben kala podmienkake hela oda, kaj leske kadi konkretno bui vareko nukinela. Te kadi bui nalela, o igitii ben andre hmotno nudza pes cikarela pal o love 61.60 euri. No te kala pod mienki hena kerde pal o dine zakoni the pal o aver prispevki, ala leske hena dine. O visaribena pa o diipen le lovenge andre hmotno nudza Le 1.1.2014 hena andro jekh jekhetaiben le manuenca so diven andre jekh fameija dine the o manua the have so lenge hin buter sar 25 ber, save diven le dadeha the la daha andro jekh kher u sikhon sako ives andre kola. No visare, andre jekh fameija nahena dine o sikharde manua pro doktoransko sikhaviben, save phiren andre kola sakoives u aj len the o tipendijum. Va o manua andre hmotno nudza nahena povaimen o nipi, te hena andre berte na, andro rehoa,klatora, abo aver cirkevna keribena, manua andal o aver the na save hin zaphandre prekal o pheiben so dia o Ministerstvo vnutra andre Slovaiko rebublika, va oda, kaj pal o lengero divipen hin starimen. Visarel pes the o vakeriben pal o love, save pes rachinen andro jekhetane love sa ve pes pais len andre hmotno nudza u phenel pes the pal o love, pre save pes dikhela a jekhe kotoreha, abo vobec pes pre lende nadikhela. Nadikhela pes sar hin pro 25% love save hin pal e zavislo inosca, pal o zakonoskere phurikane love, invalidna do chodki the aver. Nadikhela pes the pro love, save o manu rodela pal o dotacii, u hine humanitna u hin dine akor sar hin but baro pharo divipnaskero kotor andro divipen. Kamipen so hin prekal o pheiben le lovenge hin pre jekh sera kamipen le manuengero te dochudel peske love pal e bui, abo le davkendar la socijalna po isovatar kana pes dikhela pal o aver the pro angluno ekonomicko aktivita, pre aver sera hela the varesavo feder dikhipen pre varesave love, save pes imar nara chinena andro jekhetano prijmos, jekhetane love so chudel o manu, fameija. O bajipnaskere love pal o nevo O bajipnaskere love hen ale 1.1.2014 poimen andro trin kotora: 63,07 eura honeste, te dala pal o manu andal o jekh kher, saveske hin ajci bera kana imar les hin narok pro dochodkos, hino invalidos va oda kaj nai kerel imar bui buter sar pro 70 %, hino korkoro dad abo daj, savo kor koro pes caloives starinel pal o havoro di ko 31 divipnaskero kurko le havoreske, korkoro, sako ives pes lahes starinel pal o manu so hin na svalo u kampel pes pal leste te starinel, phirel pro resocijalizana programi andro resocjalizana streiska beibnaskera formaha, kaj va oda peske nai arakhel peskeri bui, 34,69 eura honeste, te dala pal o manu, savo hin but nasvalo, u va o sa vo phenel the o zakonos u phenel pal o nasvaiben, urazos abo e karantena, prekal o manua saven sasaren o doktora u hin len papiris kej nai phiren andre bui buter sar 30 ivesa pal peste, 13,50 eura honeste, te dal pal o manu andal o jekh kher, savo hin: Khabi duvi kana hii andro tarto hon, savi lahes phirel sako hon pre prehadka ko pecijalistas andre pecijalno odboris ginekologos, ra chinel pes the kada te dal andro hon ko doktoris andre pitaa, E daj, dad le havoreske, savo korkoro pes starinel, calo ives pal o ha voro di ko jekh ber. O visaribena pa e aktivacija O aktivano prispevkos aj chudela o manu andre hmotno nudza, savo helaa buakero u chudela a minimalno poiiben, the o manu, savo kerela bui prekal o gav abo pre dobrovonicko keriben nekfrimeder 64 ori honeste the nekbuter 80 ori honeste. Kaj te chudel o aktivana love kampela o keriben prekal o gav abo e dobrovo icko bui te irinel pro papiris te kerel iribnaskeri dohoda makar o ratuis ko gav abo la organizacijaha kaj pes kerela e dobrovonicko bui. Kampipen ko kajso keri ben hin va oda, kaj o ratuis te kontrolinel o uelis /kampipen/ prekal savo hena o love andre hmotno nudza poimen. O love aj len the o manua andre hmotno nu dza, save hena evidimen sar o manua so peske roden bui u bararen peske peskeri kvalifikacija, o koli prekal o sikhaviben sar eksterna sikhuvne pro makarutne the ue koli, te phirena pro sikhaviben prekal o projekta kaj prekal o zakona len lena te sikhol sar te dochudel e bui. O aktivana love aj len the o sikharde have, manu a, save len love rodiovski prspevok the phiren andre makaruti abo ui kola. O visaribena pal o love pro beiben O love pro beiben aj chuden le 1.1.2014 the o manua save len love pal e hmot no nudza, save been andro socijalna khera sar hin utulki, khera andro but baro phari pen le manueske, krizova khera the aver. Andro aver pes the visaren o keribena pro kampipen pal o love pro beiben. Le neve berestar hela pro jekh kher a jekh love, the akor the o kher hela butere manuengero u o manua hena andre hmotno nudza. O love prekal o /cikne, sikharde/ havore O love prekal o cikne u sikarde havore, save phiren mek andre bazuti kola, hin prekal lengero baripen, sikhaviben the aver divipnaskero baripen le havoreske kana phirel the sikhavel pes andre kola kaj hin dine presna pravidla kana aj o love chuden. Osobitna love Osobitna love aj chudel barardo manu saveske hin buter sar deochto ber, savo sas but bera bibuakero, abo uarel imar pre bui u lelas o love an dre hmotno nudza u chuda imar te kerel bui. Kala love aj chudel a akor, kana o manu chudel bara minimalno mzda u nekbuter trival ajci keci hin e minimal no mzda u o manua so diven jekhetane ajse manueha andro jekh kher imar nachudena o love andre hmotno nudza. Kala osobita love hena poimen 6 ho na te hena splimen o podmienki u poinela pes 63,07 euri honeste. O cirdipen tele le lovenge andre hmotno nudza Anglo oda, kaj pes kamel te cirdel tele e kriminalita pes dela pal o love andre hmotno nudza te cirdkerel tele o love, pokuti va o priestupki andro priestupko va konaa (o priestupki prekal o jekhetaiben the pal o poradkos, majetkova priestupki the aver). Irindo: Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR

Eva igov navtevuje krok Rmsky klub na Zkladnej kole vGelnici viac ako es rokov. U ako mal iaka vymala bsni ky, sktormi mala vie imenie spechy. Vraznejie sa zaala venova svojmu konku vpiatej triede. Pod mojm vedenm spo lupracujeme pri vbere tmy, prave textu apravopisu. Evka zskala za svoju tvorbu niekoko ocenen. Najviac si cen 1. miesto vceloslovenskej literrnej sai, ktor sa uskutonila pod ztitou Ministerstva kolstva SR vspoluprci snadciou Dobr rm ska vla Kesaj. Za finann odmenu jej bol zakpen klvesov hudob n nstroj. Evika je toti aj iakou zkladnej umeleckej koly, kde sa u hra na klavr a navtevuje aj dramatick odbor. Napriek nepriaznivej finannej situcii vrodine, rodiia podporuj jej talent. Pokia nevlastni la elektronick piano, nacviovala na nakreslenej klaviatre na stole. Zapojila sa do literrnej sae Popradskej vodrenskej spolo nosti Veolia, kde zskala diplom, vecn ceny apecilne ocenenie za najv poet prspevkov. Vsai To, to koloto dostala estn uznanie. Tie obsadila 3. miesto vokresnej literrnej sai oEurpskej nii apostpila do nrodnho kola. Okrem psania bsn apoviedok pekne recituje avystupuje na rznych akcich. Evika je vzorom pre mladiu sestru Kristnu, ktor satie spene zapja do literrnych sa. Na krku kreslme, maujeme, plvame vkolskom bazne aportujeme vtelocvini alebo na multifunknom ihrisku. Mgr. Monika Najvirtov ROK Zimn dovolenka Sneienka sa na svet pta, druh vzemi je ukryt. Bielu hlvku vystrila, u odchdza zima mil. Aby kad astn bol, let na severn pl. Nech len maj tepl leto, berie sebou prve preto, aj mrzika svojho mua, aby nezamrzla rua. Ke pominie leto, jese, dolet knm zimn piese. Skon naa dovolenka, dme deom sneh do vienka. Budeme ma prce vea, nech je astn chasa cel. Pani jese Ke utchla letn piese, berie ezlo pani jese. Chyst farby ba i tetec, lieta krajom ako letec. Prce vea dozaista, farb vetko do zlatista. Potom prde na rad vietor, aby arkan knebu vzlietol. Narob aj kalue, vetky deti verue, obuj si imiky ahajde do vodiky. Kadoron prhoda u zaspva prroda. Leto Slnko zneba sa usmieva akrajinu nm zohrieva. T slnen dobr pani, lska deti pri kpan. Nemem vm svieti len, bol by sparn, letn de. Ukryjem sa za mrik, schrmem sladk kolik. Za ten as sa osvieite, ddikom si pobete. Jarn kvietky Vetky sveta dietky teia sa na jarn kvietky. Jarn mesiac prichdza, trva snieik nahrdza. Sneienka sa na svet tla, mrzik, ten sa trochu mra. Pri potku podbe lt, svoju hlvku kslnku vrt. Tam na strni fialka pretiera si svoje ok. Zakvitli u vetky stromy pani jar na zemi trni.

u Autor ilustrcie: Ondrej Rusz, Pleivec

nie a bude si zvyova kvalifikciu formou externho tdia na stred nej alebo vysokej kole, ak sa bude zastova na vzdelvan a prpra ve pre trh prce a projektoch za bezpeovanch prostrednctvom zkona o slubch zamestnanosti. Aktivan prspevok bude patri aj tudentovi, ktormu sa vyplca ro diovsk prspevok a tuduje na Zmeny pri aktivcii Aktivan prspevok bude mc strednej alebo vysokej kole. zska osoba v hmotnej ndzi, kto Zmeny v prspevku r bude zamestnan s prjmom najmenej na rovni minimlnej na bvanie mzdy, tie osoba, ktor sa zapoj Nrok na prspevok na bvanie do mench obecnch sluieb ale bud ma od 1.1.2014 aj poberate bo dobrovonckej innosti v roz lia pomoci v hmotnej ndzi, ktor sahu najmenej na 64 hodn mesa bvaj v zariadeniach socilnych ne a maximlne 80 hodn mesa sluieb (napr. v tulku, zariaden ne. Pre ely nroku na aktivan ndzovho bvania, krzovom stre prspevok bude vkon mench disku a pod.). Okrem toho sa me obecnch sluieb alebo dobrovo nia aj podmienky pre vznik nroku nckych innost akceptovan len na prspevok na bvanie. Od nov na zklade psomnej dohody uza ho roka bude na jeden byt resp. ro tvorenej medzi radom, obcou dinn dom patri len jeden prspe alebo organiztorom dobrovonc vok na bvanie, aj ke vlastnkmi kych innost. Cieom takhoto alebo njomcami bude viac domc opatrenia je monos radu kon nost v hmotnej ndzi. trolova elnos poskytovanej po moci v hmotnej ndzi. Aktivan Prspevok na nezaopatre prspevok bude patri aj obanovi n diea v hmotnej ndzi, ktor bude evi Prspevok na nezaopatren dovan ako uchdza o zamestna diea, ktor pln povinn kol ci sa povauje aj poskytova nie zdravotnej starostlivosti v stavnej zdravotnej sta rostlivosti, rodi dieaa, ktor sa osob ne, celodenne a riadne sta r o diea do jednho roku veku dieaa.

sk dochdzku, je uren na podporu vchovy, vzdelvania a vestrannho rozvoja dieaa pri plnen kolskej dochdzky s presnmi pravidlami nroku. Osobitn prspevok Osobitn prspevok bude patri plnoletej osobe, ktor bola dlho dobo nezamestnan, pred nstu pom do zamestnania poberala po moc v hmotnej ndzi a zaala pra cova. Nrok na vznikne len v pr pade, e oban bude ma prjem najmenej vo vke minimlnej me sanej mzdy a najviac vo vke 3 nsobku minimlnej mzdy a do mcnosti, ktorej je lenom, sa pre stane poskytova pomoc v hmot

nej ndzi. Prspevok sa bude pri splnen podmienok poskytova po dobu 6 mesiacov paulne vo v ke 63,07 eura mesane. Zrky z pomoci v hmotnej ndzi V snahe zni predovetkm drobn kriminalitu bude mon vykonva zrky z poskytovanej pomoci v hmotnej ndzi na hradu pokuty za priestupky na vybranch sekoch priestupko vho konania (priestupky proti verejnmu poriadku, majetkov priestupky a podobne). Zdroj: Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR. Ilustran foto J. Ferenc

slo 4/2013

u Dnen podoba rmskej kultry oami rmskeho vtvarnka Jozefa Fea.

stretnutiach s politikmi, radnkmi. Pravdepodob ne zbytone. Kto to nezail, nechpe. A tak radej prejdem k vchodiskm. Aj z takej hroznej situcie, ak v sasnosti na Slovensku pa nuje v rovni biedy, je vchodisko: v prci a dstoj nosti jednotlivca. Prca vak me by rieenm len vtedy, ak to bude skuton, dstojn, perspektvna prca, ktor loveku umouje dstojne i. Nielen jemu, ale i jeho rodine. Teda nie tak prca, ktor loveka degraduje a napokon ho ani neuiv. iad na nten prca, iadne vykorisovanie, iadne de honestovanie, trestanie prcou... Ako in mono nazva sasn intitt verejnoprospench prc? V celom svete s udia trestan prcou na verejnos ti, pri isten verejnch priestranstiev v prpade, e spchaj zvan priestupok. Na Slovensku ich tak trestme preto, lebo pre nich prce niet! V Posku maj dlhodobo nezamestnan udia tie monos aktivova sa verejnoprospenmi prcami, ale cel kom inho charakteru ako u ns. Zamestnvaj ich v mzech, galrich. Tam, v kultrnom prostred dohliadaj na poriadok, vzdelvaj sa a tto slune zaplaten prca i prostredie ich obohacuje a kulti vuje. Ako me kultivova loveka z osady, v ktorej je pina a neporiadok, neexistencia smetnch n dob a pravidelnho vvozu smetia to, e mu navle oranov vestu, daj do ruky metlu a m robi poriadok v centre dediny alebo mesta? Aby sa potom nasp vrtil do piny, ktor nem silu odstraova... Zao trestme ud takouto prcou a takto na stavenmi pravidlami? Sasn minister prce, so cilnych vec a rodiny tvrd, e 62 eur za vye tridsa hodn mesane je v poriadku. Je to naozaj v poriadku? Vraj, ak sa tto udia v prci osvedia, tak POTOM sa im dvka v hmotnej ndzi zvi dvojnsobne na zhruba 120 eur. Kedy? Potom, o zomr oni i ich rodiny od hladu? Potom, o ak uvi dia svoje deti hladova, rozhodn sa kradn, vradi, hoci to nikdy nechceli urobi, hoci tak nik dy nechceli i? Kedy dostan ako obania tejto krajiny, ktor nevie poskytn svojim uom prcu ani podmienky na dstojn ivot, t smiene deklarovan sumu 120 eur, ktor aj tak ni nevy riei... Zama sa niekto zodpovedne nad tm, ako chudobn udia ij, o musia zvlda, ako sa ctia? Zao s trestan? Zato, e sa narodili do ne sprvnych rodn, e s mlo drav, e nemaj vplyvnch znmych? o by ste robili vy, keby ste sa ocitli na ich mieste, keby ste sa narodili v osade, v chudobnej rodine?
ISSN 13383027

Prca a dstojnos. To je vedomie, e som oson druhm. e si poctivou prcou mem za robi na slun ivot a potom plnova... T star si iste spomnaj na Antonna Gondolna, vestran nho muzikanta, spevka, ktor s Karlom Gottom absolvoval v roku 1967 spen osemmesan tur n po USA. Gondoln vyrstol v rmskej rodine ako jedno z trinstich det. Na jeho otca i starho otca si udia v Brutovciach, kde ako jedin Rmovia ili, dodnes spomnaj s ctou. Vychren muzikanti a ikovn kovi tak hovoria star Brutovania o Gondolnovcoch. Ak udia mu vyrs z rodn, ktor odsunuli na okraj obce i na okraj zujmu spo lonosti a ktorch obrali o prcu, dstojnos? Ete pred pr desaroiami boli udia, ktor nepracovali alebo nechceli pracova trestan. Dnes trestme tch, ktor by chceli, ale nemu pracova. Lebo prce na Slovensku niet. Aj to je ale diskutabiln. Prca je, len ju nechceme dstojne zaplati. Ma moji rodiia vychovali k empatii a ja som tie pri vchove nevynala ni lepie. Schopnos vciova sa do pocitov a potrieb druhho zname n uvedomova si, e t druh s tak ako ja. Tak zana zaleovanie. Tm, e ja sama sa nepovy ujem nad druhch. Ak by si toto uvedomili nai politici, potom by sa nemohlo sta, e v sloven skom parlamente v jeden de poslanci zahlasuj za smienu dvku v hmotnej ndzi, ktor tisce u d odsudzuje na pomal umieranie, a zrove si schvlia zkon, ktor im umouje sedie naraz na viacerch platench stolikch. Ven, vetci mme rovnak krv, jeden aldok a podobn srd ce. Len v niektorch prevldlo sebectvo a druhm srdce tvrdne kvli bezcitnosti, s ktorou sa denne stretvaj... Narodili sme sa a skladme, alebo ne skladme skky. Priala by som si, aby sme dobre vyuvali prleitosti, ktor nm ivot dva. Viete, akou prleitosou pre druhch s chudobn? Tvr dos srdca loveka sa meria prve pri stretnut s chudobnmi. Nie tm, i dme niekomu milosti vo almunu. Stretn loveka, ktor je v ndzi, za ma sa nad tm, ako sa mu d pomc, aby si dl hodobo vyrieil svoju momentlnu zl situciu znamen zachrni jednho loveka s celou jeho rodinou pre ivot. Pred pomalm umieranm, pred smrou. Naozaj to robme? Ak by sme to ro bili dsledne, muselo by by tch zachrnench stle viac a viac. Ja zatia iba evidujem stle sa zvujcu chudobu na Slovensku a narastajcu aroganciu jednch voi druhm. Toto spolonos rozdeuje. Toto predsa me skoni, bez toho, e by som chcela strai, obianskymi nepokojmi, ba obianskou vojnou! Chudoba zko svis

s bezpenosou vo svete. Chudoba je prinou na ptia v spolonosti. Chudoba sa netka iba chu dobnch. Chudoba sa tka ns vetkch... Ak sa na Slovensku v dsledku chudoby a hladu roz me tuberkulza, ak sa v dsledku zlej hygieny v osadch rozria infekn ochorenia, myslte si, e nebud hrozbou pre cel spolonos? e vyso k mry, ktormi sa oddeujeme jedni od dru hch, ns ochrnia? Nae noviny Romano nevo il Rmsky nov list od svojho vzniku, u vye dve desaroia pracuj na zbliovan Rmov a Nermov, na zlepovan spolu navania. Dnes je to spolunavanie vne narue n. Prve v dsledku chudoby, vzjomnho nech pania sa. Situcia sa vyostruje a je najvy as zaa ju bra vne a kona. Na Slovensku je okolo 350ti sc ud bez prce. T udia nemaj as aka, ide im kad de, kad mesiac o ivot... KDH si kladie za cie chrni rodinu. Shlasm, len chcem podotkn, e prve chudoba je niite om rodn. Ak je jeden z manelov tri tdne z me siaca na opanom konci krajiny alebo sveta kvli

peniazom pre rodinu, myslte si, e to posiluje ro dinu? Na 12. eurpskom stretnut ud zavajcich chudobu v Bruseli mi jeden Macednec, mu bez domova, povedal: Bez peaz chod sm. Ak si bez peaz, opust a partner, partnerka, deti, pr de o domov i o rodinu. A povedal mi ete, e slo vo INTEGRCIA je pekn, modern, ale sa za nm ni neskrva. Ni neznamen... Slov nemaj iadnu vhu, ak nie s pravdiv. A smutnou pravdou je, e na Slovensku nemme RELNY obraz o skutonej chudobe obyvatestva. Politici nevedia, ako ij udia v ich krajine. Nevedia ani toko, koko vieme naprklad my, v naich novi nch. Ke prdete robi report do rodiny s piatimi demi, v ktorej u dva dni ni nejedli okrem krok suchho chleba, muste nieo urobi. Slov tu ne pomu. Ale ide vs od jedu rozhodi, e o tom ne mete aktulne informova. Lebo vae noviny nevychdzaj a ostatn mdi id po celkom onakvejch tmach... Mgr. Daniela Obasnkov, Romano nevo il, Ilustran foto: Jozef Ferenc

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hiveovilanov, ktor sa rozhodujcou mierou priinila o ich udranie a rozvoj. Vydavate: Zdruenie JEKHETANESPOLU, sdlo zdruenia a redakcie: Jarkov 4, 080 01 Preov, ( a fax: 051/7733439, email: redakcia@rnlweb.org, www.rnlweb.org, fredaktor: R. onka. Jazykov korektorka: I. urinov. Redakcia Preov: Jozef Ferenc, Roman onka (conka@rnlweb.org), Daniela Obasnkov (zstupkya fredaktora), A lena Holubov. Spolupracovnci redakcie: Detva: Brao Olh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Hna/Rimavsk Sobota: Marika Demeov (( 0915/651 181), Roava/Nitra: Jurina Rusnkov (jurina.rusnakova@email.cz), Liptovsk Hrdok: Ingrid urinov (( 0905/897 754). Preklady do rmskeho jazyka: Inga Lukov, Erika Godlov . Sadzba: Allvertex, s.r.o. Tla: Rotaprint Koice. Nklad: 3000 ks. Evidenn slo 375/08. Objednvky novn prijma redakcia. Neobjednan rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje prvo krtenia, jazykovej a tylistickej pravy prspevkov itateov. w Uverejnen nzory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakcie w Vydvanie novn je podporen radom vldy SR program Kultra nrodnostnch menn 2013. Za obsah projektu zodpoved vlune obianske zdruenie Jekhetane Spolu w

Vlun podpora hudby a tanca zabja ostatn oblasti rmskej kultry.