kloaka

2/2016
3 Derek Beaulieu: Seen of the

crime: Eseje okonceptulnom

psan 11 Ivan Martinov:
prspevok na aktivan innos
formou dobrovonckej sluby,
akko 15 Michal Reh: Fond
na podporu Spolku slovenskch
spisovateov? 21 Duan utark:
Mtus 23 Dominik elinsk:
Martin Chudk Nekromant
vslovenskej pozii 27 Adam
Majko: Krtky zoznam tm,
objektov amiest vhodnch na
realizciu performance, eventov,
aknho umenia alebo inho
umeleckho zsahu
31 Samuel Szab: Zempln
urbanism 41 Jakub Kapiiak:
Kollektivnyje dejstvija aich
vlety za mesto 51 Daniela
Olejnykov Jakub Kapiiak:
Naratv ma vemi nezaujma,
len tie efekty 61 Renta
Pintrov Nra Rikov:
Metafluids Splash E-xotik

Seen of the crime:

Eseje o konceptulnom psan
Derek Beaulieu

Prosm, u iadnu poziu

Pozia sa m viac o ui od grafickho dizajnu, ininierstva, architektry, kartografie, automobilovho dizajnu amnohch inch oblast ako tieto oblasti od nej.
Bsnikom by sa nemalo hovori, aby psali to, o vedia. Nevedia ni, to je dvod,
preo s bsnikmi.
Internet nie je tm, o spochybuje, km sme aako peme, je tm, km sme aako
peme. Bsnici tm, e s bsnikmi s jednoducho posledn, ktor si tento fakt
uvedomuj.

Pozia je poslednm toiskom neimaginatvnosti.

Pozia ponka len vemi mlo okrem seba samej.
Bsnici sa rozhodn by bsnikmi zdvodu, e nie s schopn sta sa niem
lepm.

Ak je psanie bsne vo svojej podstate tragick, je to preto, e je len vemi ak

uveri, e autor nemal ni lepie na prci. Psanie je vo svojej podstate tragick, lebo
neustle volme zastaran formu ako mdium naej argumentcie.
Ak by sme mali o poveda, zvolili by sme si bse sjej minimlnym publikom
anedostatkom kultrneho povedomia za arnu, vktorej by sme tento svoj nzor
vyslovili?

Vetka zl pozia pramen zprimnho nefalovanho citu.

Prosm, u iadnu poziu.
By prirodzen znamen by jasn/zreten, by jasn/zreten znamen by
neumeleck.
Umenie je konverzcia, nie patentov rad.
Bsnici ako ptrosy shlavami vpiesku ignoruj potencil zdieania ako
nprotivku hromadenia svojich textov, m ignoruj potencilne najdleitejiu umeleck inovciu dvadsiateho storoia: kol. o je vstvke? Ni,
len ich vlastn zastaranos. Ak nezdieate, neexistujete.
Oakvame, e intalatri, elektrikri, technici adoktori bud ma nleite
pecifick apecializovan slovn zsobu & e bud st na ele pokroku
vrmci svojho odboru/profesie, ale na druhej strane pohdame bsnikmi,
ktor robia to ist.
Bsnici nie s posudzovan poda kvality ich psania, ale poda neomylnosti
ich rozhodnut.
By nepopulrnym na strednej kole nie je jedinm dvodom na knin
publikovanie.
Nezrel bsnici napodobuj, zrel kradn.
Vrmci terie nie je iadny rozdiel medzi teriou apraxou. Vpraxi rozdiel
medzi nimi je.
Pravidl s ukazovatemi smeru pre hlupkov.
Vpozii oslavujeme priemernos aignorujeme radiklnos.

Komponuj diery

V rznych antolgich apublikcich konkrtnej avizulnej pozie, ktor obsahuje

moja kninica, nie je nim vnimonm njs vizulnych bsnikov uchvtench
grafickmi monosami interpunkcie. Kanadskmi autormi tohto typu s naprklad
David Aylward sjeho Typescapes aSha(u)nt Basmajian sdielom Boundaries Limits
and Space; obe publikcie s prkladom relatvne jednoduchch kombinci interpunknch znamienok, obidve skmaj grafick monosti tchto typografickch
znaiek. Paulova Duttonova right hemisphere left ear zaha jeho vlastn 6-stranov verziu mondrianovho boogie woogie1. o je vak nezvyajnejie apre ma
ovea vzruujcejie s prozaici avizulni umelci srovnakm zujmom oprcu
sinterpunkciou. Vina spisovateov pracujcich sinterpunkciou, ktorch poznm,
vyuva techniku izolcie interpunkcie od
pvodne existujcich textov vsnahe ovytvorenie novch textov nedisponujcich
iadnym smantickm obsahom.
Gertrude Steinov uvdza svoju esej On Punctuation vrokom: tu atam sa
njde nejak zaujmavo pouit interpunkcia, aj nejak pouit nezaujmavo (214).
Kenneth Goldsmith izoluje vSteinovej prednke cel interpunkciu, ponechvajc
przdne miesta tam, kde sa predtm nachdzali vetky ostatn typografick znaky,
atm dokazuje, e interpunkcia ostva rovnako zaujmav po redukcii a premiestnen zjej pvodnho zamanho elu pouitia ako smantickho dopravnho
znaenia. Vtomto duchu vytvoril Goldsmith cel sriu prc vrtane celej interpunkcie zkapitoly Willliama Strunka aE. B. Whitea ointerpunkcii vich tdii Elements of
Style.
Vtexte Prix Nobel Carl Fredrik Reuterswrd tie vyuva originlny pvodn
text na vytvorenie vlune interpunknho vsledku. Napriek tomu, e som nevedel
ni opvodnom vchodiskovom texte, ktor Reuterswrd pouva, bol som schopn
tanm zPrix Nobel identifikova urit jeho fragmenty. Reuterswrdov text Prix
Nobel je vydrhnut doista, ale autor dva novele schopnos prehovori pomenovvanm kadho interpunknho znamienka: Bod. Bod. Bod.
Text Hermana de Vriesa argumentstellen pozostva zo 48 istch anovch
strn, priom kad je oznaen jedinou bodkou, plvajcou vtakto skomponovanom priestore. Text bol reakciou na Wittgensteinov Tractatus Logico-Philosophicus
2,0131: der rumliche Gegenstand muss im unendlichen Rume liegen. (der raumpunkt ist eine argumentstelle.)2 Bodka je priestorom pre argument, ale sasne je
geografickm ukazovateom potencilnych monost.
1 http://www.moma.org/collection/browse_
results.php?object_id=78682 pozn. autora

Gary Barwin vo svojom texte Servants of Dust izoluje cel interpunkciu zo

Shakespearovch sonetov azobrazuje ju vo forme podstatnch mien pomenvajcich jednotliv interpunkn znamienka
iarka

obrten iarka
iarka

iarka

dvojbodka
iarka
iarka
obrten iarka
obrten iarka
pomlka
iarka

iarka
bodka

obrten
iarka
iarka
iarka

iarka

obrten iarka
iarka
bodka

iarka

iarka
bodka
iarka

o dva sonetu nov formu, ktor vak nie je nim inm ako akousi mapou latencie
bez akhokovek smantickho obsahu. Barwinov text vsebe kbi oboje je mapou
Shakespearovho sonetu azrove prepisom Reuterswrdovho tania jeho vlune
interpunknej novely.
Riccardo Boglione vtexte Ritmo D. Feeling the Blanks zasa izoluje interpunkciu zdiela Giovanniho Boccaccia Dekameron, jednej znajcenzurovanejch knh
vhistrii. Interpunkcia tu vystupuje vlohe akhosi ducha textu ponevierajceho
sa okolo truktry, ktor by ho mala obsahova.
Vetky tieto texty s mapami potencilu. Kad text ponka itateovi prleitos predstavi si monosti obsiahnut vo vntri kostry/rmca interpunkcie vypanm priestorov medzi jednotlivmi interpunknmi znakmi latentnmi textami.
Interpunkcia netrv na uritej konkrtnej forme, iba tvrd, e vo vslednom texte sa
pauzy azastavenia musia nachdza na svojich miestach.

Krtka poviedka Jorgeho Luisa Borgesa Babylonsk kninica uvauje ovesmre

ako ojednej nekonenej, vel plast pripomnajcej kninici. Borgesove knin loisko vsebe zaha vetky potencilne kombincie psmen existujce bez akejkovek katalogizcie, akhokovek usporiadania, m takto vzniknut texty odsudzuje
na bldenie vtomto labyrinte, ptrajc po svojom vzname.
Pre spisovateov Borges vyslovil odsdenie asasne aj vzvu. Nvrhom
tejto efektvnej nekonenej kninice (poda sasnch odhadov tkajcich sa
ve kosti vesmru by bolo potrebnch 101 834 013 takchto vesmrov, aby poalo
cel spomnan kolekciu) sa Borges odvolva na kad jednu knihu vnej obsiahnut: neexistuj tak knihy, ktor by mohol autor napsa aktor by u Borgesova
kninica neobsahovala. Pri konfrontcii sontologickou nonou morou borgesovskej
kninice m spisovate dve monosti. Bu sa nech odradi od vlastnch tvorivch
snh veriac, e u neexistuj iadne nov originlne idey, ktor by Borges ete
neumiestnil do svojej zbierky, alebo naopak me Borgesovu kninicu vnma ako
2 priestorov objekt mus lea
vnekonenom priestore. (priestorov bod je
argument.) pozn. autora

faktor, ktor ho oslobodzuje od enormnej aivosti originality. Na zklade toho mus

autor presadzova poetiku voby psanie tm prestva by vecou umenia kreativity
astva sa zleitosou umenia voby/vberu. By spisovateom znamen vybra jeden
zvzok zBorgesovej kninice asnai sa presadi, e prve tento zvolen fragment je
obzvl hodnotn astoj za preskmanie.
Borgesova kninica je fraktl jeho implikcie sa reprodukuj na vetkch jej rovniach kad mintu a donekonena, smerom od kninice ako celku
do jej jednotlivch sekci, alej do konkrtnych reglov sknihami, do ich polc, do
jednotlivch vtlakov knh a po konkrtnu stranu. Obsahy na vetkch rovniach
Borgesovho archvu s moria nepresadench vznamov. Kad vtlaok je na chrbte
oznaen nzvom, no tento nzov nepredznamenva jeho obsah. Kniha by mohla
ma nzvy Sadrov k, Vyesan hrom alebo Axaxaxas ml, priom by medzi takto
titulovanmi vydaniami neboli iadne vrazn obsahov ani vznamov vkyvy.
Novely absne tvoren vhradne interpunkciou s podobne ako Babylonsk kninica pevne ukotven asasne von samy sebe svojou vlastnou borgesovskou kninicou potencilu kad kniha m vsebe obsiahnut vetky knihy.

Okrem toho, vdy s to t druh,

ktor umieraj

Bezoivos nazva sa spisovateom (obzvl ubsnikov) so vetkou tou inherentnou kultrnou bagou spsobuje vtchto asoch stle viac puz vyplvajcich
ztoho, e autor nepe: ke m ivot astokrt in plny, ke dotyn lieta medzi
rznymi inmi projektmi alebo poas toho pre spisovatea najstranejieho obdobia
autorskho bloku. o urobme smomentmi, ke sa nevenujeme psaniu? Si vbec
ete spisovateom pokia nepe?
Novela Enriquea Vila-Matasa Bartleby & Co. je esejou ofiktvnom, frustrovanom prozaikovi. Vila-Matasov alostn, hrbat apleatejci rozprva publikoval
naposledy pred dvadsiatimi piatimi rokmi novelu onenaplnenej lske, odvtedy nenapsal ani jedno jedin slovo. Stal sa zneho Bartleby.
Samozrejme, ide oBartlebyho, tituln postavu novely Hermana Melvilla
Pisr Bartleby, ktor konfrontovan skapitalistickmi oakvaniami azodpovednosou tvrd, e by jednoducho radej nemal iadnu aktvnu rolu vo svojom vlastnom
ivote svnimkou odmietnutia. Vila-Matasov bezmenn rozprva tvrou vtvr
svojim 25-ronm autorskm suchotm skma tzv. spisovateov odmietnutia,
teda tch, ktor sa rozhodli nikdy viac nepsa. Kniha je psan formou
poznmok kimaginrnej eseji. Prostrednctvom tchto poznmok autor buduje histriu spisovateov, skutonch aj fiktvnych, ktor sa rozhodli, e bud uitonej,
pokia nebud publikova (typickm prkladom je J. D . Salinger, ktor po Do vok
zdvhajte krov, tesri aSeymour vod (1963) u nepublikoval ani iarku). Me by vbec nepsanie literrnym aktom?
Vila-Matas vyuva kombinciu skutonch afiktvnych knh scieom
preskma odmietnutie skuton knihy sa zdaj by prli dobr na to, aby boli
ozajstn (aasto s), fiktvne zasa vyzeraj dostatone relne (aastokrt nie s).
Hranica medzi napsanm anenapsanm rozostruje obe polohy do argumentu
ajeho podpornch faktov.
Prostrednctvom juxtapozcie fiktvnych autorov stmi relnymi Vila-Matas
podkopva realitu vetkch autorov. Kad citovan autor, resp. kad jeden vtexte
spomenut spisovate, je iba vplodom jeho fantzie, ateda kad text, i u napsan alebo odmietnut, je rovnako terick. Poda Vila-Matasa psanie nepotrebuje
by niem vytvorenm, ale iba niem predpokladanm.
Op raz Borgesova kninica so svojm vntornm mechanizmom lene
tentokrt s knihy przdne, my sme pochovan vstench, registrujc tichch autorov vrmuse potencilnych monost.

...

preloil Martin Koi

Ivan Martinov
Pouit literatra:
Derek Beaulieu, Seen of the Crime: Essays on
Conceptual Writing/ubu editions 2012, online:
http://ubu.com/contemp/beaulieu/Beaulieu-Derek_Seen-of-the-Crime.pdf

prspevok na aktivan innos

formou dobrovonckej sluby1
(vod do nstrojov aktvnych opatren trhu prce - aotp)

nstroj je pracovn prostriedok ktor patr do vrobnch prostriedkov aktor lovek vpracovnom procese
pouva na opracovanie pracovnho predmetu aby ho
zmenil vslade so svojimi ciemi2
Derek Beaulieu (1973) je kanadsk bsnik
avydavate. Je autorom smich zbierok pozie
(vrtane vberu ztvorby nazvanho Prosm, u
iadnu poziu), tyroch konceptulnych prz
(najnovou knihou je zbierka krtkych poviedok
Local Colour: ghosts, variations), 2 zbierok
kritk aviac ako 175 autorskch bror. Jeho
prce s povaovan za jedny znajradiklnejch anajnronejch textov vsasnej
kanadskej literatre. Vposlednom obdob sa
vo svojej tvorbe orientuje na tzv. konceptulnu
fikciu, konkrtne na vizulne preklady/prepisy.
ije vCalgary.

obdobie pred parlamentnmi vobami je pre vinu apartnych zamestnancov zdravie ohrozujcou
peridou: s vystaven silnmu iareniu apnutiu
ku ktorm dochdza vdsledku deformcie znaku
: proces deformcie je iniciovan neoficilnym
rozhodnutm centrlnej vldy vkon rozhodnutia sa realizuje cez komplexn sie radov (napr.)
prce samozrejme financovan zpeaz daovch
poplatnkov: definova deformciu je mon vemi
strune ajasne: zruia sa resp. elovo modifikuj
vetky dovtedy platn zkonom ustanoven pravidl apredpisy podmieujce erpanie finannch
prostriedkov fyzickmi aprvnickmi osobami
prostrednctvom tohto nstroja: za vemi krtky as
je mon intenzvne prispie kzneniu disponibilnej miery nezamestnanosti (na tabuli bude odkrt-

1 52a zkona
.5/2004 z.z.
2 zdroj: wikipdia

nut alie / fiktvne / nesplniten / ... /

prianie): proces deformcie je raden do skupiny
implicitnch apartnych procesov oktorch sa nie
je mon dota viadnom zo zkonov ani vich
vkladoch: oich existencii oficilne nevie nikto
zriadiacich apartnych pracovnkov tob volen
vldni funkcionri: fyzick vkon zabezpeuje zamestnanec na najniej rovni apartnej truktry
ktor svojm podpisom potvrd sprvnos vetkch
postupov aich dokonal slad splatnou legislatvou tm na seba preber pln zodpovednos
za budce finann (v)toky ku ktorm sa tmto
apart viae: zrukou pokojnho spnku je uistenie priameho nadriadenho (na schodisku medzi
tyrmi oami) e vprpade priaznivho volebnho
vsledku nebud vdanej oblasti najbliie tyri
roky vykonvan iadne hbkov kontroly: jav ke
apart doke takmto spsobom vmene dobra

akko

(pokraovanie vnastolench reformch at.) samofinancova vlastn preitie meme mierne preexponovane oznai ako apartne perpetum mobile
resp. predvolebn kampa: ak je deforman tlak
prli intenzvny me djs ksymetrickej fraktre
symbolu : SS je rokmi overen znaka

piera: zjednho stromu je mon vyrobi asi 80 500

listov papiera formtu A4 to je 1 strom rone na 2
radnkov: vo verejnej sprve pracuje cca 200 tis.
osb ztoho pribline vykonva opercie spt
spovinnosou vkonu akko zoho vyplva e rone padne za obe apartnej mainrie realizujcej
vkon akko odhadom 25 tis. stromov: daj nezaha
ostatn administratvne innosti pri ich zohadnen
by sme ho mohli nsobi nieko kokrt: napr. tak
jedno slo internho dvojmesanka informujceho

(administratvna kontrola kontrolovanej osoby)

tandardn vha kancelrskeho papiera je 80 g/m2

t.j. papier formtu A0 m hmotnos 80 g / A1 je
zneho polovica teda 40 g / A2 20 g / A3 10 g
anapokon papier formtu A4 m hmotnos 5 g:
sohadom na technick obmedzenie tlaiarne (iba
jednostrann tla mechanick otanie nepripad do vahy vstva hore / dole at.) je hmotnos
papiera spotrebovanho na jednu kompletn akko
100 g (20 ks): zamestnanec realizujci hrady vykon vpriemere cca 2000 akko (40000 ks papiera)
rone o predstavuje 200 kg spotrebovanho pa-

Fond na podporu
Spolku slovenskch
spisovateov?
zamestnancov onovinkch / oceneniach / tatistikch / predikcich & plnoch vrmci rezortu
vychdza vo farbe am vpriemere 10 strn nklad 45 000 tis. kusov na kvalitnom lesklom papieri
ohmotnosti 225 g/m2 obrazov as je dominantn tatistika itatenosti / itatenos anestrannos neexistuj: rastca hmotnos spotrebovanho
papiera je jednm zrozhodujcich faktorov zabezpeujcich rast miery transparentnosti apartnych
procesov
(pozn.: dlhodob periodick vykonvanie akko
me ujedinca spsobi rzne neuropsychick
komplikcie prejavujce sa takmi prznakmi akko
naprklad koktanie)

15

Michal Reh

V oktbri 2015 zaal psobi Fond na

podporu umenia (FPU), ktor nahradil
podstatn as dotanho programu
ministerstva kultry. Vtlaovej sprve
ministerstva kultry sa uvdza, e nov
systm prina do kultry tak navenie
finannch prostriedkov, ako aj rchlej
aprunej systm (vzvy niekokokrt
rone), jednoduchiu administratvu
zpohadu iadatea opodporu (potvrdenia zpoisovn ainch radov a po
schvlen dotcie) atie vybavenie iadosti
u do 60 dn (predtm aj 5 mesiacov).
Zrove ministerstvo deklaruje, e [p]
rijat mechanizmy vo fonde zabezpeia
transparentnos rozhodovacch procesov
pri prideovan podpory.
Prv vzvu fond zverejnil 30.novembra 2015, priom celkovo vypsal
12vziev. Vsasnosti u odborn komisie rozhodovac proces oiadostiach pre
kalendrny rok 2016 ukonili ariadite
FPU rozhodol opridelen finannch
prostriedkov vo vetkch vzvach.
Otvra sa tak monos zhodnoti prv
cyklus fungovania fondu.
Patril som medzi kritikov predchdzajceho dotanho systmu, preto
som od zaiatku so zujmom sledoval
aktivity novho fondu, od ktorho sa
oakvalo aj nezvislejie atransparentnejie rozhodovanie. Postupne sa vak
zaali objavova viacer problematick

rozhodnutia aprocesy, na ktor som priebene

poukazoval na facebookovej strnke asopisu
Kloaka. Tu sa poksim zhrn dva kov
nedostatky, ktor sa poas prvho cyklu fungovania fondu objavili najm vsvislosti spodporou
voblasti literatry. Ambciou textu teda nie je
komplexne zhodnoti vetky aspekty fungovania
FPU (financovanie, plnovanie aobsah vziev,
servis zo strany fondu at.), ale upozorni na dva
problematick aspekty, ktor sa tkaj predovetkm nestrannosti atransparentnosti rozhodovania opridelench dotcich.
1.
Nedostaton pravidl voblasti
konfliktu zujmov
27. janura 2016 zverejnil FPU vzvu . 4/2016,
ktor sa tkala aj podprogramu 1.5 Literatra
1.5.4 Prehliadky, festivaly, sae. Vsledky hodnotenia boli zverejnen 6. mja 2016. Najvyiu
dotciu dostali podujatia Spolku slovenskch
spisovateov (SSS). Dokopy ilo osumu 39500,
priom boli podporen nasledujce podujatia:
Medzinrodn literrny festival Dunajsk elgie
(10000), Literrna sa Chalupkovo Brezno (1000), Literrna sa Jakove Kysuce
(1000), Literrna sa oCenu Rudolfa
Fabryho (2500 ) anajvyiu dotciu vrmci
celho podprogramu dostal Kongres slovenskch
spisovateov (25000 ).
Zhadiska transparentnosti anezvislosti rozhodovania vak na tento vsledok vrh
negatvny tie skutonos, e tyria zpiatich
lenov odbornej komisie boli lenovia Spolku
slovenskch spisovateov. Ilo oEtelu Farkaov
(zvolen za predsednku komisie), Tatianu Jaglov, Jliusa Lomenka aDuana Mikolaja. Napokon, vetkch tchto tyroch lenov komisie do
funkcie oficilne nominoval Spolok slovenskch
spisovateov. Jedinm lenom odbornej komisie,
ktor zrove nebol nominantom alenom Spolku slovenskch spisovateov, bol Vladimr Petrk.
Ako sa to mohlo udia?

Dominanciu lenov SSS vodbornej komisii pre uveden

vzvu spsobili viacer okolnosti. Prvou je vsledok volieb lenov
odbornej komisie pre podprogram 1.5 Literatra, zktorej sa nsledne vyberali lenovia odbornch komisi pre jednotliv vzvy.
Poda zkona lenov odbornch komisi vymenva aodvolva
rada fondu na nvrh riaditea zosb, ktor mu navrhn prvnick
osoby, ktor vykonvaj innos voblasti umenia, kultry alebo
voblasti kreatvneho priemyslu. Vrmci podprogramu 1.5 Literatra lenovia rady fondu hlasovali o23 nominantoch. Znich rada
zvolila 10 lenov. Avak a tyria znich boli lenmi anominantmi
Spolku slovenskch spisovateov. Vetci tyria sa napokon aj ocitli
vplennej komisii. Vynra sa otzka, ako ktomu dolo.
lenovia odbornej komisie pre konkrtnu vzvu sa rebuj avolia zlenov pre dan podprogram. Najprv predseda rady
vyrebuje poradie lenov, ktor sa zape do volebnho hrku.
Vporad prv traja vyrebovan lenovia sa vprpade, e nie s
vkonflikte zujmu voi predkladanm projektom amu vdanom
termne vykonva funkciu lena odbornej komisie, stvaj automaticky lenmi odbornej komisie pre hodnotenie projektov vdanej vzve. Vprpade spomnanej odbornej komisie sa na zklade
rebu ocitli na prvch troch miestach lenovia anominanti SSS (1.
Jlius Lomenk, 2. Tatiana Jaglov a3. Etela Farkaov). Nsledne lenovia rady fondu volia dve ptiny lenov odbornch komisi
fondu advoch nhradnkov. Vspomnanom prpade lenovia rady
jednomysene zvolili za lenov odbornej komisie lena anominanta SSS Duana Mikolaja aVladimra Petrka.
Kjednofarebnmu zloeniu komisie teda prispeli tieto
okolnosti: nevyven vsledok volieb lenov odbornej komisie
pre dan podprogram (iaston zodpovednos me by na
strane organizci, ktor nominuj lenov, avak primrnu zodpovednos nes lenovia rady fondu), nhoda, ktor dopomohla
kvyrebovaniu lenov anominantov SSS (ktejto nhode vak
dopomohlo nevyven zloenie odbornej komisie) aneuven
voba lenov rady fondu, ktor ktrojici vyrebovanch lenov
zvolili alieho lena anominanta SSS. Jednofarebnmu zloeniu

odbornej komisie sa vak dalo zabrni,

ak by boli lepie nastaven pravidl voblasti konfliktu zujmov.
Poda zkona len odbornej komisie ani jemu blzka osoba nesmie by
iadateom, lenom riadiacich, kontrolnch alebo dozornch orgnov iadatea,
ktor je prvnickou osobou, ani tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu iadatea, ktor je prvnickou
osobou. len odbornej komisie ani jemu
blzka osoba nesmie by vpriamom realizanom vzahu kprojektu, ktor je predmetom iadosti predloenej odbornej komisii na posdenie ahodnotenie. Zkon
teda nediskvalifikuje lenov jednotlivch
organizci, ktor iadaj opodporu.
Nereflektuje tak skutonos, e slovensk spisovatesk organizcie s asto vo
vzjomnom konkurennom aantagonistickom vzahu ado znanej miery funguj ako zujmov alobistick zoskupenia
konkrtnej asti spisovateskej obce.
Na zklade medializcie kauzy
apo upozorneniach zumeleckej obce
poiadal riadite fondu predsedu rady
ozvolanie mimoriadneho zasadnutia
rady fondu. Mimoriadne zasadnutie sa
uskutonilo 13. mja 2016, priom rada
fondu sa uzniesla, e pri vbere aprocese
hodnotenia iadost odbornej komisie,
ktor rozhodla opridelen dotci Spolku
slovenskch spisovateov, nenastalo
nijak poruenie zkona ani vntornch
predpisov fondu. Toto rozhodnutie sa
vzhadom na nedokonale nastaven pravidl okonflikte zujmov dalo vprincpe
oakva.

Riadite fondu zrove poiadal lenov

rady fondu ozaujatie stanoviska kiadosti Spolku
slovenskch spisovateov snzvom Kongres slovenskch spisovateov. Prve finann podpora
pre toto podujatie bola najviac medializovan.
Rada FPU odporuila riaditeovi zni pre Kongres slovenskch spisovateov vku pridelenej
sumy z25 000 na 15 000 zdvodu monho
neefektvneho pouitia finannch prostriedkov.
Rada FPU vak nijako nespochybnila samotn
podujatie ani rozhodnutie odbornej komisie,
aby bol projekt podporen zverejnch zdrojov.
Kurizne je, e ouznesen oznen dotcie na
Kongres slovenskch spisovateov hlasovali iesti
lenovia Rady FPU, priom za bolo 5 ajeden sa
zdral. Ilo oAlexandra Halvonka, lena Spolku
slovenskch spisovateov.
Na zklade sanosti Mata Benkovia
sa kauzou zaoberala aj dozorn rada fondu. T
sa 29. jna 2016 uzniesla, e sanos je neopodstatnen, pretoe vber lenov odbornej komisie
ataktie hodnotiaci proces iadost ofinann
prostriedky vrmci danej vzvy prebehli vslade
so zkonom avetkmi vntornmi predpismi
fondu. Zrove vak riaditeovi fondu odporuila, aby boli prijat tak opatrenia, ktor by
eliminovali podobn sanosti. Riadite fondu
zobral na vedomie odporanie lenov dozornej
komisie, priom kontatoval, e vzhadom na
platn zkon nie je mon robi zsadn pravy
pri vbere amenovan lenov odbornch komisi.
Zrove informoval, e pravami vntornch
predpisov fondu sa bude rada fondu zaobera pri
prprave predpisov pre rok 2017.
Ete pred odporanm dozornej rady
vak fond prijal opatrenie, ktor do budcna
me do istej miery sai vytvorenie takej
jednofarebnej komisie, ako to bolo vprpade
spomnanej vzvy. 8. jna 2016 toti rada fondu
zvolila alch dvoch lenov odbornej komisie pre podprogram 1.5 Literatra, pretoe sa
javilo opodstatnenm doplni lenov OK FPU
zhadiska zachovania objektivity anestrannosti
vrozhodovacom procese. Zd sa teda, e ist
nznaky ambcie poui sa zrealizovanch chb
azabezpei nestrannejie zloenie odbornch
komisi tu predsa len jestvuj. Avak ani sasn
stav nie je zhadiska zabezpeenia transparentnosti dostaujci.
iadaj sa najm nasledujce opatrenia:
1. Vyhlsi vzvu na predkladanie nvrhov na lenov odbornch komisi pre program 1.5 Literat-

ra, aby sa zvil poet lenov odbornej komisie pre dan program,
o by umonilo vytvori objektvnejie odborn komisie pre alie
vzvy. 2. Za konflikt zujmov stanovi aj lenstvo vprslunej organizcii, ktor je iadateom odotciu. 3. Do pravidiel na zostavovanie odbornch komisi doplni princp, e lenom odbornej
komisie pre urit vzvu me by najviac jeden nominant konkrtnej organizcie. Zatia o druh bod nvrhu si pravdepodobne
vyaduje zmenu zkona, zvyn dve odporania sa daj vykona
aj bez legislatvnej zmeny.
2.
Nedostaton odolnos voi
vonkajm tlakom
Zatia o prv typ problmu sa d relatvne ahko eliminova
afond u zaal podnika aj urit kroky na jeho rieenie, druh
nedostatok je ovea zvanej. Ukazuje sa toti, e fond nie je
schopn odola tlakom niektorch zujmovch skupn, o negatvne vplva na odbornos anestrannos jeho rozhodnut. Indikuje to
prpad, ktor sa op tka Spolku slovenskch spisovateov.
Cel kauza sa zaala 7. marca 2016, ke bolo zverejnen
rozhodnutie riaditea FPU opridelen finannch prostriedkov
vrmci vzvy . 1/2016, ktor sa tkala aj vydvania asopisov.
FPU udelil asopisu Spolku slovenskch spisovateov Literrny
tdennk (LT) len pribline polovin dotciu (29 000 zo iadanch 65 000 ). Odotcich vrmci danej vzvy rozhodovala
odborn komisia zloen zodbornkov zrozlinch umeleckch
oblast, preto nemohlo djs ktakmu rozsiahlemu apriamoiaremu zvhodneniu, ako vprpade spomnanej dotcie na literrne
podujatia. Po zverejnen rozhodnutia sa vak zaali dia veci, ktor
ani zaleka nemono povaova za tandardn.
Rozhodnutie sa, prirodzene, nestretlo spozitvnym
prijatm redakcie Literrneho tdennka. 23. marca 2016 vyiel
vtomto asopise lnok podpsan vedenm SSS aredakciou LT
snzvom Literrny tdennk vohrozen, ktor reaguje na vku
udelenej dotcie. Vyhlasuje sa vom naprklad anketa sotzkou

o pre vs Literrny tdennk znamenal aznamen, nebude to strata pre

cel spolonos, keby sa vytratil znho
verejnho kultrneho priestoru? Zrove
sa vtexte uvdza, e SSS aredakcia sa
navzdory tomu nevzdvaj, urobia vetko
za zachovanie nho ivho asopisu.
Budeme hada vchodisk, apelova na
prslun orgny.
Zd sa, e apelcia bola spen.
Otde 30. marca 2016 sa toti uskutonilo zasadnutie rady FPU, ktor sa zaoberala aj podprogramom 2.3 Vydvanie
asopisov. Tu padlo pomerne zaujmav
rozhodnutie, ktor sviselo stm, e neboli vyerpan vetky finann prostriedky
vrmci Vzvy . 1/2016. Rada FPU sa
po diskusii rozhodla nepresva finann
prostriedky do inch programov, preto je
nevyhnutn, aby bola vypsan mimoriadna vzva pre uveden podprogram, ktor
rade predlo riadite fondu na schvlenie
per rollam do 7. 4. 2016.
Na tento pre Literrny tdennk
pozitvny signl 6. aprla 2016 reaguje
vuvedenom asopise aj predseda Spolku
slovenskch spisovateov Miroslav Bielik:
Spolok po tejto sksenosti bude okrem inho iada kompetentn orgny oprslun
zmeny, pravu truktry aznovuotvorenie
vzvy vpodprograme 2.3. Predben informcie zrokovania rady Fondu na podporu
umenia z30. 3. 2016 hovoria otakejto
monosti (dodatonej mimoriadnej vzve)
vnajblich tdoch.
Ode neskr 7. aprla 2016 u
Rada Fondu na podporu umenia schvlila
nvrh Mimoriadnej vzvy . 10/2016 na
predkladanie iadost ofinann prostriedky zFondu na podporu umenia avten
ist de bola zverejnen mimoriadna
vzva . 10/2016 vrmci podprogramu

2.3 Vydvanie asopisov. Poteujci vvoj reflektoval aj fredaktor Literrneho tdennka Pavol
Dinka 20. aprla 2016: no, posunuli sme sa okrok
vpred: vedenie SSS aredakcie rokovalo skompetentnmi na Ministerstve kultry SR aj spredstavitemi
Fondu na podporu umenia jeho predsedom iriaditeom. Odmietli sme likvidan dotciu 29 000 eur,
vysvetlili sme, e tto suma by nefrovm hmatom
poloila asopis na lopatky. Opreli sme sa ofakty,
obilanciu nkladovch poloiek atrieb, onezastupiten poslanie nho periodika pri formovan
kultrnej verejnosti. Auspeli sme aspo sa tak zd:
znova sme podali iados odotciu na 65 000 eur,
prslun komisia by mala zohadni nae pripomienky apoadovan sumu prideli.
Zatia o lobing zo strany vedenia SSS
aredakcie LT sa d do istej miery povaova za
pochopiten, kroky arozhodnutia FPU mono
vnma problematickejie. Budia toti dojem,
e s elovou odpoveou na ntlak zo strany
spisovateskho spolku. Jn omaj dokonca u
23. aprla 2016, ie mesiac apol pred zasadnutm prslunej komisie, vSlovenskch nrodnch
novinch povaoval pridelenie dotcie asopisu Literrny tdennk za hotov vec: Poda
poslednch informci ministerstvo kultry vyhovelo
odvolaniu vydavatea asopisu Literrny tdennk
azabezpe mu vydvanie vroku 2016 aspo vkrzovom reime avdvojtdovej periodicite sumou
esdesiattisc eur.
Na definitvny verdikt si vak bolo treba
poka. 22. jna 2016 bolo napokon zverejnen
rozhodnutie riaditea FPU opridelen finannch prostriedkov. Vsledok dokonale zodpovedal trajektrii, ktor naznaili vyie uveden
podozrenia aindcie. Literrny tdennk dostal
pln iadan sumu, ie 65000. Podarilo sa
tak zvrti rozhodnutie odbornej komisie, ktor
odotcii rozhodovala vprvej vzve.
iadosti opodporu hodnotila nov odborn komisia vzloen Michal Babiak, Ernest
Huska, Elena Knopov, Miroslav Marcelli, Zuza-

19

na Palenkov, Peter Zagar aVladimr Zvara. Zprvej komisie zostali len Ernest Huska aZuzana Palenkov. Ako vyplva zo zpisu zo zasadnutia prslunej odbornej komisie, pri rozhodovan sa
diali netandardn veci. Odporan sumu podpory komisia vprpade vetkch ostatnch iadost urovala konsenzulne, no iados Spolku slovenskch spisovateov bola vnimkou. Vprpade
tejto iadosti komisia opridelen podpory rozhodla hlasovanm,
priom opodpore vo vke iadanej sumy rozhodla vina lenov
odbornej komisie. Ilo ojedin iados, ktor sa rozhodovala hlasovanm aktor zrove dostala pln podporu. Zvynch 7 podporench iadost toti dostalo dotciu vrovnakej sume 5000, o
znamen, e Literrny tdennk dostal 65 % vetkch finannch
prostriedkov udelench vrmci celej mimoriadnej vzvy.
Ak sa pozrieme na vsledky hodnotenia iadosti opodporu Literrneho tdennka vrmci oboch vziev, zistme zsadn
rozdiel vprospech druhho hodnotenia. Ten ist projekt dostal
vprpade prvej iadosti hodnotenie 390 bodov, vprpade druhej to
u bolo 492 bodov. Literrny tdennk pritom dostal pln podporu
aj napriek tomu, e tri alie projekty zskali vyie bodov ohodnotenie, priom ani jeden znich cel iadan sumu nedostal.
Len ako sa d preto prija predpoklad, e by komisia
rozhodovala nestranne, objektvne atransparentne. Bola to prve
redakcia asopisu Literrny tdennk, kto preukazoval najviu
nespokojnos avyvjal najsilnej tlak akto napokon na zklade
neobvyklho spsobu rozhodovania ovke dotcie dostal ako
jedin pln azrove najvyiu podporu. To pomerne jasne nasveduje tomu, e ilo oelov azinscenovan vzvu, ktorej cieom bolo zvrti rozhodnutie pvodnej komisie. Tento konkrtny
prpad teda dokazuje, e ani nov dotan systm nie je imnny
voi tlaku dostatone silnch zujmovch skupn, ktor s svysokou pravdepodobnosou napojen na politickch reprezentantov.
Ve napokon, lenom ktorej spisovateskej organizcie je aktulny
minister kultry Marek Maari? Hdate sprvne.
D sa teda kontatova, e ani nov systm prideovania
dotci na kultru aumenie zatia nedokzal eliminova niektor podstatn neduhy predchdzajceho systmu areplikoval
jeho viacer slab miesta. Napriek tomu, e fond vniektorch
prpadoch (znenie dotcie na Kongres slovenskch spisovateov,
doplnenie lenov odbornej komisie pre podprogram 1.5 Literatra)
ukzal, e je schopn niektor zl kroky na zklade vonkajch
podnetov iastone revidova alebo napravi, nie je to dostaton
zruka, e sa podar vybudova kvalitnej, nestrannej atransparentnej dotan systm. Zatia sa toti ukazuje, e star truktry sa nauili chodi aj vnovom systme. Sm fond zatia ukazuje
pomerne obmedzen potencil tieto problmy iniciatvne odhaova ariei. Preto bude naalej nevyhnutn verejn kontrola.

Duan utark

Mtus

--dav po lake previnenie bludiky o zarast

spnok vykrten zonem bled les
mechanicky mrie spoznva amorfn kusy
chrobky na balade a v tanci chrasta
--za obzorom zaznie motor
kad tret nos k pod jazykom
z uterkov zasla kriedou prifarben
zrui konvolut textov
prechod kaicou hravm masakrovanm
--men v moiaroch
Vredy valy podmety
len muha a krok i hracia kocka sn
i u zimovisk zavytie prikryj
--aty pod pilinami
tenie po ndychu
vlas zastihnut na ceste k peeni

Martin Chudk:
Nekromant
v slovenskej pozii

23

Dominik elinsk

---odievaj hniezdo kryj

na jeden ndych jedna chrpka
navonok zahnut n do piskotu
navonok krovisko dosahuje jamu
--prdi tvri sa
o vleku viac hrboat
vo vlom ceste vetr prach
--abstraktne kreovan rozpady
nvraty nvraty benzn a erav muchy
ako vtlai bonmot
dokria na koniec strnky

Duan utark (*1989) vytudoval VMU, odbor

scenristika aria hranho adokumentrneho
filmu. Publikoval asopisecky na Slovensku
avesku. Tvorbu uverejuje hlavne na svojom
blogu sutarik.blogspot.com. ije vamorne.

Bsnik Martin Chudk (1988) patr do

okruhu mladch autorov, ktor na vstup
do slovenskho literrneho poa vyuili
tradin stratgiu azkladn symbolick kapitl nadobudli prostrednctvom
rznych regionlnych i marginlnych
literrnych sa. VChudkovom
prpade ilo napr. oWolkrovu polianku,
Literrne urany, Literrny saln Trnava
i Inpircie spod Sitna, stvorbou pre
deti amlde uspel vsai Odhov
lampu krajiny Zzrano. Inklinciu karchaickm stratgim presadzovania sa
vnaom literrnom priestore alej potvrdil publikovanm svojej tvorby vperiodikch ako Dotyky i Slovensk pohady.
Vroku 2013 Chudk debutoval zbierkou
Ukryt vdotykoch, za ktor mu Literrny
fond udelil Cenu Ivana Kraska, jedin
vraznejie slovensk ocenenie pre debutujcich mladch autorov, vyhlasovan
kontinulne od roku 1955. alm spechom debutu bolo aj pekn druh miesto
vitateskej ankete Debut roka, organizovanej Kninou revue. Vrmci sfry
literrnych intitcii je Martin Chudk
redaktorom internetovho magaznu iLeGaLiT, lenom redaknho okruhu Dotykov, lenom Slovenskho centra PEN,
Spolku slovenskch spisovateov, ako aj
neoficilneho literrneho klubu BRAK,
ktor zdruuje okruh (zatia ) neetablova-

nch bsnikov aprozaikov spodobnou autorskou

biografiou (as vliterrnych saiach, publikovanie uSSS i vMatici slovenskej, prp. psobenie
na internetovom serveri Mm talent). Nedvno
sa navye Martin Chudk zaal profilova aj ako
gatekeeper slovenskho literrneho sveta, ke
na strnkach Kninej revue prevzal po Katarne
Zitovej kadoron hodnotenie debutovej pozie.
Chudkova debutov zbierka aj napriek
oceneniu psobila umelecky nepresvedivo
avykazovala zvan kvalitatvne nedostatky,
ktor som sa poksil zhrn vrecenzii, psanej
pre magazn sasnej pozie Ps Vno (. 65,
2013, s.86-88). Vskratke, skr ne ovyzret
debut, alebo aspo prsub budcej kvality, ilo
okolekciu gymnazilnej pozie, so vetkmi
svisiacimi neduhmi tematickm akcentom na
zamilovanos aerotiku, insitnm filozofovanm
anekomplikovanm viazanm verom, ktor,
ako predpokladm, bval autorovou najsilnejou
zbraou vliterrnych saiach. Primrnym zdrojom Chudkovej symboliky boli rzne prrodn
procesy, zriedkavejie potom symbolick rozmer
jeho bsn informovali nboensk apopkultrny
diskurz. Repetitvna forma aneschopnos spracova tematiku originlne (pravda, vtomto prpade
vskutku ak loha) pritom spolone vytvrali
siln dojem monotnnosti.
Hoci zbierka Ukryt vdotykoch bola vrazne archaick, termn nvrat ktradcii, ktor
aj vsvislosti sChudkovou prvotinou pouila
vo vronom hodnoten debutovej pozie (2013)
vKninej revue Katarna Zitov, nie je celkom
adekvtny. Ukryt vdotykoch bolo literrnym
nemtvym, ktorho jeho autor, literrny nekromant, vyvolal zhbky dvadsiateho storoia,
niekedy zobdobia druhej polovice pdesiatych
rokov (zjavn bol vplyv M. Rfusa aM. Vlka),
prinajlepom vak odve dekdy neskr, zokruhu
neofytov Vojtecha Mihlika. Znik povinnch
politickch pas pritom priniesol viac vtanho
priestoru pre aliu milostn lyriku.

U titul druhej zbierky Martina Chudka, Cestovn

(ne)poriadok, naznauje jej genetick vzah kdebutu. Autor do
toti umiestnil svoj obben fge, pokus ovytvorenie dvoch paralelnch, vzjomne komunikujcich vznamovch rovn umiestnenm ztvorky doprostred slova. Poriadok aneporiadok, systm
achaos. No zbava. VUkryt vdotykoch sa itate takto mohol
napr. stretn snzvami bsn (F)akt (s. 8), Po (h)ranch (s. 48),
(Ne)rovnica (s. 62) i Na konci svet(l)a(s. 83). Najnovia zbierka,
odhliadnuc od nzvu, vbec nezaostva (bsne Ta(tra)nka (s. 49),
Vera (nie) je dnes (s. 72), alej na stranch 15, 16, 21, 34, 44, 72, 75).
Vprpade tohto triku je pritom u jedenkrt vea.
Tak ako debutov zbierka, aj Cestovn (ne)poriadok je rozdelen do dvoch rozsahovo symetrickch asti (kad cca tyridsa
bsn), Pomenova hbku aPraskanie adu. Avak zatia o vUkryt
vdotykoch boli celky celkom jasne tematicky oddelen, prv obsahoval milostn vere adruh kontemplatvno-reflexvnu lyriku,
rozdelenie vCestovnom (ne)poriadku psob arbitrrne aoba cykly
obsahuj rznorod zmes tchto dvoch nrov.
Novinkou oproti debutu je skutonos, e sa vrmci
tematiky heterosexulneho milostnho vzahu presadzuje ako
dominantn tma rozchod asnm svisiace psychologick procesy (pocit samoty i przdnoty, depresia). Subjekt1, kontruovan
vdebutovej zbierke ako milovnk-akate, sa vCestovnom (ne)poriadku stva subjektom-trpiteom, vydanm napospas vlastnej
biochemickej apsychologickej realite. Zva sa pritom oddva
bu akaniu na aksi katarziu (napr. Meranie asu, s. 16), alebo pokusu ouchopenie vlastnch nedefinovanch obsahov prostrednctvom jazyka, resp. akhokovek symbolickho systmu (napr. Ante
verbum, s. 6; Pomenova hbku, s. 8). Prirodzene, lyrick subjekt
uchyten vnekonenom cykle introspekcie, reflexie akontemplcie psob staticky, monotnne aasto a navne sebautujco.
Premena na tematicko-motivickej rovine sa na symbolickej rovni takmer neprejavila. Primrnym zdrojom inpircie
pre autorovu symboliku aobraznos je inaalej sfra prrody,
resp. rznych prrodnch procesov (napr. do skla vtieklo svetlo,
s. 8, i sad si ku mne ako plach vloka, s. 47). Vo veobecnosti ide okazy aobjekty ako stromy (s. 10), svitanie (s. 17), d
(s. 20), vysychanie kalu (s. 29) i hmla (s. 40), zaas zapojen
do pomerne nezaujmavch mystickch opercii (dva prklady
skstkou: ke sa kstky menia na kamene / vozvene sa rod
premena, s.11; jazyk a prezrad / ako kstka / svoje tajomstvo, s. 63). Tieto prrodn prvky sa pritom uChudka objavuj
primrne vkontexte vidieckeho priestoru (napr. akcent na drevo
ako tradin materil, s. 7 a21 i agrrne motvy vbsni Plach, s.
46). Rustiklne prvky uChudka, prirodzene, neprekvapia aani
to, e je to prve vidiek, lky alesy, ktor lyrick subjekt asociuje

snevinnosou i autenticitou. Urbnny

priestor sa objavuje len celkom marginlne, no zato vmimoriadne govom
poat (je ahk splyn smestom / ke
sa nikto nepozer // vo svetle poulinch
lmp / rtam maacie hlavy, s. 52). Oo
sa opiera tvrdenie, e autor bohatou
metaforikou odhauje irok paletu (...)
odtieov (lsky), netum. Namiesto
adjektva bohat mi prichdzaj na myse
vhodnejie adjektva ako obmedzen i
ochan.
alm rudimentom, ktor sa
zdebutovej zbierky zachoval aj vCestovnom (ne)poriadku, je okrajov inpircia
nboenskm diskurzom. Martin Chudk
nie je viadnom prpade kresanskm
autorom, ale rd si zasu na as vypome dobre prevarenou biblickou symbolikou, napr. pvodom eny vmuskom
rebre (s. 44), magickmi siedmimi dami
(s. 21) i prosto len modlitbou (s.49) alebo boou prtomnosou vtrve pod nohami milovanho objektu (s. 51). Vhodnm
prkladom Chudkovej prce sbiblickmi motvmi me by dvojverie pod
krom ka veer / ak ako hriech (s.
37). Sprofanovan znaky kra ahriechu,
vyviazan zpvodnho kresanskho
kontextu, tu nefunguj ako symbol
nboenskej afilicie lyrickho subjektu,
ale ako vyjadrenie jeho vntornej spirituality, ktorej prizmou vnma skutonos
okolo seba. Rovnako ilustratvnym prpadom je aj pas mono len ak / km
sa konekmi prstov / dotkne krehkch
vloiek // aby aj padlm anjelom / bolo
raz odpusten, s. 13).
Konzistentnm prvkom vChudkovej literrnej tvorbe je aj filozoficko-spiritulny rozmer, ktor je zva
reprezentovan rznymi gnmickmi
formulciami trivilnych skutonost,

1 Lyrick subjekt je v obidvoch Chudkovch

zbierkach konzistentne kontruovan ako
heterosexulny mu, preto vyuvam aj ja pri
jeho popise musk rod.

naprklad aka znamen (s)tpnu (s.16),

alebo jednoducho naznaenm intuitvnej roviny
porozumenia, ktor je autentick prve svojou
neprstupnosou expresvnym symbolickm systmom. Prkladom mu by vere hranicou s
tvoje / oloven nohy / (...) // dotkn sa ich / znamen pochopi (s. 28), prekroi iaru znamen
splyn / stm, o sa ned vidie zblzka (s. 29)
alebo kto had pravdu proroka / onemie ako
skala (s. 65). Tieto textov tvary vak vytvraj
pomerne nekomfortn mocensk dynamiku,
vrmci ktorej je itate situovan do pasvnej
roly recipienta autorovch trivilnych pouiek
avah, autoritatvne podopretch gnmickou
formulciou azdanlivo hlbokm obsahom. Nepochybnm vrcholom tejto didaktickej tendencie
je potom kvzi-vtipn sexistick kli 69, ktor
asi stoj za to citova vplnosti: Myslenie eny /
privdza mua / do inch stavov // Tak vznikol
balans / nohami hore / adolu hlavou (s. 60).
Hoci s tieto autorove pokusy pomerne chab, je
predsa len korektn podotkn, e jeho filozofick
exkurzy psobia oosi vyzretejie ne vdebutovej zbierke. Kuritmu kvalitatvnemu zlepeniu
tak predsa len dolo.
Po formlnej strnke je Chudkovi mlo
o vytkn. Viazan ver zvlda celkom sprehadom, sn a na obasn inverzie, resp. neprirodzen slovosled (po dadi vyschn kalue zasa,
s. 29, alebo ako tie, ktor noci unik, s.38).
Formlnou katastrofou nie je ani von ver, na
ktor sa autor spolieha vrazne viac ako vo svojom
debute. Vprpade oboch stratgi si autor uchovva krtky rozsah textov, nepresahujci nikdy
rozsah jednej strany.
Hoci druh kniha Martina Chudka psob oosi zrelie ako Ukryt vdotykoch, urite nejde
oposun, ktor by kvalitatvne vyrovnal vetky
nedostatky debutu. Autor nevyrstol zkonvennej
tematiky milostnho vzahu, resp. jeho konca,
anavnej reflexie svojich pocitov, ani znatene neaktualizoval svoj vrazov asymbolick repertor.
Cestovn (ne)poriadok je tak sce onieo presvedivej ako Chudkov debut, ale vkonenom
dsledku je zfalo nezaujmavou zbierkou, alm
autorovm literrnym nemtvym, stvorenm
vhradne zdvno vyerpanho materilu.
Nepochybne si vak njde svojich itateov. Naprklad Jna Gavuru, ktor vtohtoronom
hodnoten nedebutovej pozie vKninej revue
tvrd, e hoci Chudkov debut prinal pochybnos, i je Cena Ivana Kraska vdobrch rukch,

Cestovn (ne)poriadok predstavuje kvalitatvny nrast vmladej

genercii (prloha KR 07-08/2016, s. 2). Paradoxne, toto svoje
tvrdenie Gavura podopiera tm, e Chudk stavia na osveden
prostriedky pozie (...) aaj vmotivickej atematickej rovine sa
pohybuje vpriestore, kde poziu vidie najastejie (ibid., s. 3).
Prirodzene, kvalitatvny nrast je zvyajne vsledkom vyuvania
ochanch literrnych stratgi. Alebo dsledkom toho, e autor
nemus prekonva odpor slov, javov, ide, ktor vpozii ete neboli alebo neboli pre poziu uren primrne (ibid.). Gavura alej
trefne kontatuje, e tematick rovina neprina vraznejie
nmety, vzbierke (...) chba vrazn text akulantne nazna,
e sa Chudk asto pohybuje na hranici kli (ibid.). Pozoruhodn
pritom je, e vChudkovom prpade svoj verdikt nepodopiera, tak
ako uviny ostatnch autorov, ryvkami zhodnotenho textu.
Kadopdne, nech je to, ako chce, so vetkmi vyie spomenutmi poznmkami sa d len vrelo shlasi. Na rozdiel od Jna Gavura si vak nemyslm, e signalizuj ktovieak autorsk potencil.

Adam Majko

Krtky zoznam tm, objektov

a miest vhodnch na realizciu
performance, eventov,
aknho umenia alebo inho
umeleckho zsahu

1. Rodn dom Jozefa Tisa

Komunikan cie: presvedi verejnos, e
ste dobr lovek, dobr Bytan.
Nvrh na prevedenie: odfote sa pred rodnm
domom Jozefa Tisa v Byti. Poas fotenia predvete vsmen kodoradostn gesto, ktor
bva zvyajne sprevdzan slovami KI KI BE
BE alebo DRN DRN PAJEDY. Tmto aktom,
ktor nsledne zverejnte na socilnych sieach,
upozornte na fakt, e hoci pochdzate z toho
istho mesta ako monsir Dr. Jozef Tiso, poslali ste do koncentranch tborov podstatne
menej obanov svojej krajiny ne on, a ste teda
lep lovek.
Mon rizik: nie ste dobr lovek, nie ste
dobr Bytan, ste faista.

2. Kultrne podujatie

4. Reklamn/medilna agentra

Komunikan cie: vyjadri nzor, e sa nectite ako

umelec a chcete, aby vetci t, ktor vs zaho povauj, zhoreli v pekelnch ohoch.

Komunikan cie: ukza svetu, e sme ovldan mdiami, reklamou atouto hnusnou kapitalisticko-ido-boevicko-faisticko-nemecko-americko-ruskou nou.

Nvrh na prevedenie: nedostavte sa na taku, na

ktor ste boli pozvan, a zapte intitciu, v ktorej sa
m dan taka kona. Vekm spechom by bolo, ak
by sa vm podarilo u divkov vyvola strach. Na pomoc
si vezmite burku, krbov zpalky a vhodn pokrik.

Nvrh na prevedenie: zamestnajte sa vreklamnej

agentre azskajte ovaej hypotze relevantn dkazy.
Vydierajte majiteov agentry zverejnenm citlivch
informcii, ktor ste zskali avkupn, vakejkovek
podobe, darujte nezvislm mdim.

Mon rizik: zrealizovanm danej performance sa

vystavujete riziku, ktor je spojen s obviovanm vs
ako autora z egocentrizmu, vaka omu mete by
prirovnvan k bsnikovi, prpadne inmu umeleckmu povolaniu. alej mete by oznaovan za pozra,
dokonca pozra na druh. Ak vyuijete spomnan
burku, vaa performance me by povaovan za vykrdanie Milana Kozelku, ktor u takto performance
zrealizoval. Taktie mete by prirovnvan k Michalovi Rehovi a jeho chabm pokusom o vystpenie zo
slovenskej literatry.

Mon rizik: v f vm prestane dverova adostanete vpove. Zistte, e vetky mdi s nezvisl anebudete si vedie vybra.

5. Facebook

3. Hranica
Komunikan cie: pripomen o najviemu
mnostvu obanov eska a Slovenska, e sme si
blzki a rozumieme si.
Nvrh na prevedenie: postavte sa na ubovon
hranicu medzi eskom a Slovenskom a prekrote
ju. Nsledne urobte ten ist pohyb, ale v opanom
smere. To je, o?
Mon rizik: poas doskakovania na zemie
susednho ttu sa vaa noha dotkne bannovej
upky, vaka omu stratte stabilitu a dveru v susedn tt. Taktie sa mete vyda zlm smerom
a pomli si hranicu Slovenska a eska s hranicou
Slovenska a Maarska.

Komunikan cie: upozorni na neschopnos, respektve neochotu polcie

aprotidrogovho oddelenia dolapi dealerov drog.
Nvrh na prevedenie: komunikujte
svam dealerom vlune prostrednctvom Facebooku ainch socilnych siet.
Zverejujte na vaich osobnch toch
obsah, zktorho mus by jasn, e mte
toho vea na rovi. Pridajte si do priateov
o najviac prslunkov policajnho zboru.
Navtvte Povask Bystricu avetkm na
Facebooku oznmte, e ste ju navtvili.
Navtvte esk Republiku.
Mon rizik: nedostaton poet
prslunkov policajnho zboru. Prdete
oaliu spojku.

6. istinka

Zempln urbanism
Samuel Szab

Komunikan cie: podpora pre vegetarinov.

Nvrh na prevedenie: za pomoci niekokch
priateov vybudujte na vybranej istinke posed
pre vegetarinov. Umiestnite ho vtesnej blzkosti
posedu urenho pre nadencov lovu vysokej
zveri. Na vami vybudovanom posede mu poas
loveckej sezny spoloensky aktvni vegetarini
vtichosti protestova.
Mon rizik: vstup vegetarina do poovnckeho
posedu ajeho nsledn nutkanie nieo zabi, prpadne postreli. Zniovanie stavov protestujcich
vegetarinov.

Michalovce opusten obchodn dom Eln

Adam Majko sa narodil viline. Vyrastal vByti.

Pracuje vreklamnej agentre vBratislave
ako grafick dizajnr. Okrem tejto zrobkovej
innosti sa venuje organizovaniu Filmovho
klubu vByti afestivalu Hviezdne noci Byta.
Kee je balbutik, na prleitostnch takch
nevystupuje, ale premieta vopred pripraven
vide obsahujce jeho texty, ktor mete njs
naprklad na strnke membrana.sk. Doposia
publikoval iba vasopise Ps vno.

Ke vroku 2015 Peter Kalmus suboom Lorenzom pofkali ervenou

farbou pamtnk Vasia Biaka vobci Krajn Bystr, okres Svidnk, vyjavilo to jednu zaujmav informciu: miestni obyvatelia na Biaka nedaj
dopusti pre jeho podiel na regionlnom rozvoji. Prve vaka nemu mali
by vobci postaven kultrny dom akola avnealekom okresnom meste Svidnk dokonca aj generick socialistick nkupn centr abetnov
nmestie. Situcia sa opakovala, ke Lorenz podobnm spsobom priiel
zneucti pamtn tabuu prokurtorovi Jnovi Pjeakovi, zodpovednmu za politick procesy vasoch totality: vobci Vek Lipnk, okres Star
ubova, toti nechal postavi obecn rad, kolu i ponohospodrske
drustvo. Obyvatestvo severovchodu Slovenska teda pociuje sentiment ku komunistickm funkcionrom, ktor vasoch, ke prebiehala
industrializcia aurbanizcia celho zemia Slovenska, nechali postavi
na severovchode republiky vbec t najzkladnejiu anajnutnejiu
obiansku vybavenos.

Ke chceme psa ourbanizme Slovenska

aobzvl jeho najvchodnejej asti
(vetko vchodne od Slanskch vrchov
geograficky ide orozhranie medzi
vchodnmi azpadnmi Karpatmi,
kultrne orozhranie medzi vchodnou
azpadnou Eurpou tam sa kon
gotika azana pravoslvie), vstinejiu
ilustrciu njdeme iba vemi ako. D sa
poveda, e vtchto oblastiach urbanizmus relne zaal a federalizciou
eskoslovenska vasoch Praskej jari.
A vtedy toti zaala masvna vstavba
na zem Slovenska adovtedy mal
historick centr miest boli odrazu obklopen (apecificky vrmci Zemplna
vinou nahraden) hradbami panelkov ankupnch centier zahajcich aj
obiansku vybavenos.
Prve vyie menovan Svidnk je vzorovm prkladom. Svidnk sa
nachdza uprostred rurlnej oblasti,
kde obyvatestvo viny dedn rtame
na desiatky. A do ias prvej republiky
trpela cel oblas chudobou amasvnym
vysahovalectvom. Samotn Svidnk
boli pvodne dve dediny - Nin aVyn
Svidnk, prv bola so zhruba iestimi
stovkami obyvateov sdlom okresu,
ne ho preloili do Stropkova, ktor mal
na rozdiel od Vynho Svidnka tatt
mesta. Vroku 1944 zlili Nin aVyn
Svidnk do jednej dediny, avak tatt
mesta jej bol udelen a vroku 1964,
4roky predtm, ne sa Svidnku znovu
udelil tatt okresnho, tentokrt u
mesta. Po vojne boli vobci vybudovan
priemyseln zvody, avak riadne
centrum dostalo mesto a za ias normalizcie. Napriek Biakovm intervencim
to ilo pomerne pomaly naprklad a do
roku 1980 bol Svidnk jedin slovensk

okres, vktorom sa nenachdzala poboka ttnej

banky. Ete v70. rokoch sdlilo mnostvo dleitch mestskch intitci (naprklad poboky
ttnej sporitene, poisovne, finannej sprvy)
vmalch rodinnch domoch vcentre mesta.
Budova postaven koncom 70. rokov, ktor mala
pvodne sli ako slobodre, sa nakoniec
stala budovou mestskej polikliniky Juh, lebo po
vstavbe sa zistilo, e iadne in vyhovujce
priestory pre polikliniku sa vmeste nenachdzaj. Nertajc rodinn domy, zbudov postavench
pred rokom 1945 sa, poda zznamu mestskej
kroniky zroku 1980, vmeste nachdzaj u iba
kostol, budova bvalej Vzjomnej ronckej
pokladnice, vktorej je Slovensk ttna sporitea abudova poniie nej, vktorej je umiestnen
predaja Mototechny. Zznamy zkroniky vroku
1970 neobsahuj iadne opisy vstavby mesta;
uvdzaj poet kusov hydiny vmeste azaznamenvaj jej citene klesajce stavy. Zznam zroku
1971 u spompou zmieuje vstavbu jedinej esposchodovej panelovej bytovky A1 so 68 bytmi.
Tto bytovka je modernejia tm, e kuchyne
s vybaven plynovmi sporkmi avo vchodoch
s vahy. Pre miestnych obyvateov musela by
takto nhla urbanizcia kultrnym okom aodrazu lepie chpeme, preo pre starie genercie
musel by Vasi Biak hrdinom. Vstavba pritom
pokraovala, trochu vonejm tempom, aj po
roku 1989 adnes m Svidnk charakter pestrofarebne vymaovanho westernovho mesteka so
zrekontruovanm nmestm, bizarnou zmeskou
budov zias totality adnench ias akostolom
znie plne kvalitne amplifikovanmi zvonmi,
ktor zvonia skrz reproduktory, ktor mierne
skresuj ich zvuk.
Mladia genercia, ktor u musela navtvi minimlne blzky Preov, m pravdepodobne
na rozmery mesta u oosi triezvej pohad,
take tam u sa sentiment za Biakom nato ko nepociuje. Podobn genzu mesta pritom meme

Svidnk kachlikov obklad budovy v centre

sledova vtakmer vetkch mestch Zemplna atzv. Rusnakov, ie

vchodnej asti aria obvanej Rusnmi (Svidnk, Stropkov), aj tch,
ktor Biak obiiel.
Mest zemplnskeho reginu maj zopr spolonch pecifk,
ktor sa na zvyku Slovenska nevyskytuj a vtakej miere. Jednm znich
s panelkov centr miest obvykl slovensk urbanizmus zias normalizcie, ie rozahl betnov nmestie, nkupn stredisko, kulturk
amestsk rad, naber na Zemplne nov rozmer, kee vzhadom na
minimum (Humenn) a viac-menej pln absenciu (Vranov, Seovce,
Trebiov) radovej metiackej historickej zstavby plnovai vsnahe
zmeni pvodn mesteko na mesto so vetkm, o ktomu patr, postavili panelkov korz priamo vcentre mesta, m panelkov vstavba
nadobudla el obvyklej tradinej mestskej zstavby. Panelky dnes, samozrejme, neobilo obligtne zateplenie, ktor m op na zemplnskych
sdliskch pecifick ornament namaovan strieky nad oknami,
vcentre Vranova dokonca pre lep efekt relifne znzornen. Cesta od
prefabrikovanej vstavby kcharakteristickej mestskej zstavbe je tnist.
alm dleitm prvkom s kruhov objazdy tie sa sce povauj za
emblm slovenskho (ieskho!) urbanizmu veobecne avkrajine, kde
je vlastnctvo automobilu najdleitejm symbolom spoloenskho
statusu, sa status mesta meria potom kruhov (autor lnku poul
vyjadrenie od obyvateov minimlne piatich slovenskch miest vzmysle
Nae mesto m najviac kruhov na Slovensku aj ako odpove na otzku m je vae mesto vznan?). Na Zemplne sa ale obzvl db na
reprezentatvnos kruhovch objazdov, atak uprostred kruha njdeme
zkvetn vysaden monumentlne obrazce (Humenn), obrovsk logo
mesta vo fyzickej forme (Michalovce, aj snpisom Srdce Zemplna)
i normalizan sochu premiestnen spred budovy hotela Vagonr na
dstojnejie miesto, ie rovno doprostred kruhovho objazdu (Trebiov,
socha Rados, Ladislav ichman, 1977). Na internete tie meme njs
aj hrd lnok zo zemplnskeho Korzra zroku 2004 otom, e Trebiov
je prvou zemplnskou samosprvou vbec, ktor sa rozhodla postavi
kruhov objazd.

Panelkov centrum mesta Vranov nad Topou

Vzplave provinnch okresnch miest

na Zemplne njdeme aj jedno, ktor sa sna
psobi svetovm dojmom. Medzilaborce nemaj panelkov centrum mesta, iba typick korzo
snkupnmi centrami, ohranien na jednom
konci Mzeom modernho umenia Andyho
Warhola, na druhom konci obligtnym kruhom
bez akchkovek poznvacch znamen. Svetovos Medzilaboriec spova vtom, e vmeste
si uvedomili, e si mu postavi marketing na
Andym Warholovi napriek tomu, e smestom
nem spolon ni ak opomenieme fakt, e jeho
rodiia sa narodili vobci Mikov, okres Stropkov,
avak fyzicky bliie kMedzilaborciam. Kedysi
ben socialistick strediskov mesteko, liace
sa akurt obasnmi npismi vazbuke (vek
percento obyvateov rusnskej nrodnosti), je tak
dnes namaovan do farebnch kombinci plne
blznivch aj na ben slovensk pomery, ktor
pravdepodobne maj evokova Warholove diela.
Kombincie typu lt-zelen-fialov vrmci
jednej budovy vbec nie je problm njs. Po
uliciach s vylepen blednce portrty Andyho
Warhola. Vhoteli, honosne nazvanom Eurohotel
Laborec, njdeme vtriu vekoplon reklamu na
pivo ari vo warholovskom tle. Po Warholovi
je pomenovan ulica i penzin (ktor m na fasde namaovan okolo okien mierne naklonen
tvorce vdivokch farebnch kombincich na
krmovom pozad jasnoerven, belas asvetlozelen tvorce, o skr ne Warhola evokuje
Malevia na halucinognoch). Warholovsk

motvy njdeme obas aj namaovan na

panelkoch aku koncu mesta objavme
aj autobusov zastvku vybaven vm
mnostvom satelitnch tanierov.
Pri malch mestch urbanizovanch za totality lovek automaticky ak
na kadom rohu vyskakujce nenpadn
bizarnosti azplavu bezkoncepnho totalitnho urbanizmu sabsenciou historickej zstavby, ale prekvapenie je, e na
Zemplne sa to tka aj pomerne vekch
miest. Humenn s35 000 obyvatemi
je po Michalovciach druh najvie
mesto Zemplna ajeden zbodov tzv.
trojuholnka smrti. Preovsk kraj m
vaka relatvne nzkej industrializci
dnes najlep stav ivotnho prostredia
na Slovensku aprve trojuholnk smrti
je jednou zvnimiek ide otri mest
blzko seba svekou koncentrciou
chemickho apinavho priemyslu, konkrtne Humenn, Strske aVranov nad
Topou. Humenn je akm priemyslom priamo zadefinovan cel jednu
funkn tvr mesta toti tvor priemyseln arel fabriky na vrobu polyamidovch vlkien Chemlon, ktor je sce
vskromnom vlastnctve, aak si vom
fotografujete, mu vs odtia vykza,
ale in je verejne prstupn anachdza
sa vom mnostvo dleitej obianskej
vybavenosti mesta portovisk (zimn

Michalovce, sdlisko SNP typicky zemplnsky sloh zateplench fasd blokov

tadin, futbalov tadin, kpalisko, telocvine, mestsk portov

hala, kurty), retaurcia, hudobn klub (medziasom zavret), zdravotn stredisko, nkupn centrum, asamozrejme aj sochy vo verejnom
priestore. Kto nie je miestny, ten sa tam ako zorientuje, vareli s roztrsen desiatky budov, avak vetky maj adresu Chemlonsk 1, take
nepome ani GPS navigcia. Kee Chemlon svojho asu zamestnval
aj 6 000 zamestnancov, fakt, e tvor samostatn mestsk as vmeste,
ktor malo vase, ke sa fabrika budovala, iba 10 tisc obyvateov, nie
je a tak prekvapiv. Podobne impozantn poet zamestnancov mala
na vrchole prekvapivo aj sprbuznen stavitesk firma, ktor postavila
viac-menej cel Humenn Chemkostav, logicky vzniknuvia ete tyri
roky pred Chemlonom, svojho asu jedna znajvch na Slovensku
(funguje dodnes, aj ke vmenom). Zvyok Humennho tvoria normalizan panelov sdlisk kedysi uniformne bielej nie edej farby
(podobne ako vnealekch Michalovciach, ale vete vej miere),
pr tehlovch sdlisk ahlavn nmestie, ktorho via as je ale
op panelkov aktor vzniklo a vroku 1947 zakrytm potoka, ktor
kedysi tiekol priamo cez centrum, dovtedy malo mesto iba dve ulice
po stranch potoka. Nmestie je preat elezninou traou, za ktorou
nasleduje po asi 50 metroch jeho nov pokraovanie vpodobe normalizanho betnovho nmestia snkupnmi centrami. Samozrejme,
star nmestie bolo vdobe nedvnej zrekontruovan typickm tlom
zmkov dlaba + fontna, plusom ale je, e na rozdiel od Michaloviec i Seoviec tam ponechali viac stromov. Historick budovy vmeste
s obmedzen na presne osem budov na nmest, ktor unikli zbraniu,
a,samozrejme historick katie na konci nmestia sparkom.
Vedajie Strske (od Humennho ho del iba Brekov shradom)
je takmer to ist, ale vdrobnom meradle. Mesto so tyritisc obyvatemi apriahlou chemickou fabrikou Chemko Strske, ktorej arel je

tentokrt sce uzavret verejnosti, avak

podnikov vstavba tvor aj vinu
rozlohy samotnho mesta. Okrem
katiea (tentokrt jedinej historickej
budovy), rodinnch domov asdlisk tu
njdeme aj peiu znu sdkou asi 150
metrov. Ete otrochu alej sa nachdza Vranov (Prvlastok nad Topou
zskal a vroku 1927, pretoe za prvej
republiky potrebovali Vranov odli
od viacerch miest stotonm nzvom
vesku. Po rozpade eskoslovenska sa
to stalo bezpredmetn, ale nzov ostal.)
Vranov mal kedysi historick nmestie
vydlden maacmi hlavami, dnes sa
na tomto mieste nachdza eurofondov
nmestko (tentokrt na jeho hlavnej
asti nebola pouit zmkov dlaba,
naopak, dodvate dlaby pre tento projekt na svojej webstrnke hrdo deklaruje
viac ako p typov dlaby, ktor boli
pouit, take vsledok psob prznanm patchworkovm dojmom), lemovan panelkmi, nkupnmi centrami,
administratvnymi budovami adokonca
budovou Vrobnho drustva Zempln,
m sa stva asi jedinm zemplnskym
mestom, ktor m priemysel situovan
priamo na hlavnom nmest okrem
vroby pracovnch aochrannch odevov
sa dnes ale vbudove nachdza aj Mega
Sek. Vranov je alej pecifick tm,
e m pravdepodobne najviac kostolov
na jednotku plochy na celom Slovensku
na rozdiel od notoricky znmej Trnavy,
Vranov m kvantum kostolov aj na sdliskch (niektor znich boli vprvotnej fze
postaven zunimobuniek). Jednm zdvodov je, e vmeste je prtomn sasne
grckokatolcka, rmskokatolcka aevanjelick viera. Avak kostoly s iba vrchol
adovca: znalci vedia, e Vranov ajeho
spdov oblas s jednmi zepicentier
slovenskej gospelovej hudobnej scny
(gospel je na Slovensku eufemizmus pre
kresansk poprock, menujme veliiny
ako S2G Band aF6, druh menovan stoja
za tadinovm evanjelizanm projek-

tom Godzone). Poda stania zroku 2011 iba 5 %

obyvateov mesta nedeklarovalo iadne nboensk vyznanie (na Slovensku ako takom to bolo
22%, ale Vranov vedie aj vporovnan sokolitmi
mestami Michalovce aj Trebiov maj po 10 %,
Humenn okolo 15 %).
Michalovce s so 40 000 obyvatemi
najvie mesto Zemplna ajeden as boli sdlom
Zemplnskej upy. Napriek tomuto faktu tu op
njdeme iba mal fragmenty historickej zstavby (napriek tomu asi najvie zo zemplnskych
miest). Dvodom vak tentokrt nie je ani tak
besnenie socialistickch budovateov (ktor tu
je prtomn vo ve kej miere aj rozmeroch) ako
skr fakt, e mesto utrpelo ve k kody poas
druhej svetovej vojny, ke bolo zniench asi 200
domov. Napriek tomu sa mesto po vojne vemi
rchlo pozviechalo. Mierov psychza prenikla
verejnch initeov azaalo sa vemi vne uvaova ostavbe stredokolskho interntu, obudovan chodnkov, ovstavbe mestskej trnice,
reduty, mestskej sporitene apod. (Almanach
Zemplna, Okresn vbor KSS vMichalovciach,
1956). Vzhadom na to je hlavn nmestie (v50.
rokoch nazvan Stalinovo, dnes Osloboditeov)
plne eklektickou zmeskou hornouhorskej historickej zstavby, socialistickch vkovch budov
sneprekonatenmi akrsne zachovanmi mozaikami aplastikami, novostavbami na pomedz
podnikateskho baroka a90. rokov aobasnch
brownfieldov. Nertajc blzku Zemplnsku ravu, ktor je tie rajom pre urbexerov (nvtevnos
je dole, kvalita vody vndri vsrdci ponohospodrsko-priemyselnho kraja toti vinou
dosahuje kvalitu legendrneho Runa, kde obas
plvaj kdle rb hore bruchom), aj samotn
Michalovce maj vskutku nadpriemern poet
vznanch brownfieldov: prvm je rozpadvajce sa socialistick nkupn centrum Eln priamo
na nmest, ozrutn nkupn stredisko, ktor
majite zavrel pred desiatimi rokmi ansledne si
ponechal ozrutn chtrajcu budovu, ktor nebol
ochotn odpreda mestu. Jednm zdvodov boli
spory smajiteom pozemku, ktor zakzal prstup
na pozemok anakoniec ho nechal obohna rovnako apokalypticky psobiacim plotom ztvrnic,

Medzilaborce vesel farebn centrum

aby sa tam nemohli dosta zkaznci ani predajcovia, aten teraz dodva
charakter in asto a sladuko hadnmu michalovskmu nmestiu.
Napriek tomu sa d do budovy vemi ahko dosta apokocha sa duchom
pokrzovho Detroitu priamo vsrdci Zemplna. Vaka obvyklej reaknej
dobe slovenskho sdnictva, ktor spor medzi majitemi budovy apozemku riei, sa pravdepodobne nhodn nvtevnk bude mc pokocha
touto atmosfrou aj alch pr rokov. To u (pre urbexerov bohuia,
pre obyvateov mono naastie) neplat pre nedostavan bytovky na
sdlisku SNP. Toto sdlisko bolo pvodne plnovan pre 40 000 obyvateov (sasn poet obyvateov Michaloviec!), ale postavilo sa zneho iba
pr blokov amajesttna tvorprdov prjazdov cesta. Potom priiel rok
1989 amesto si uvedomilo, e asi bude ak splai alch 40 000 ud,
ktor by chceli poet obyvateov Michaloviec zdvojnsobi; nasledovn
demografick vvoj smierne klesajcou tendenciou tomu dal za pravdu.
Viacero blokov sa nedostavalo, vina znich bola nakoniec dokonen
do roku 2008, ale zbloku A7 ostal iba nedostavan panelov skelet, ktor
musel by rajom pre kadho milovnka panelkov, pretoe mlokedy
m lovek plne von prstup do ve kho osemposchodovho panelovho bloku ohlodanho a na kos. Namiesto bezdomovcov (ktor sa
radej sstredili vcentre mesta) tto budovu hojne navtevovala skr
miestna mlde, lebo tak preliezaky pod blokom nem len tak kad.
Pred rokom sa ale konene spustila rekontrukcia tohto bloku vtle,
ktor poda vizualizci pripomna krenca Hundertwassera atatranskch hrazdench domov, take zujemcovia ourbex vMichaloviach
musia hada inde. Ete stle ale je zoho vybera, naprklad kdispozci
je opusten, ttom vlastnen vkov budova ttneho veterinrneho
stavu vcentre mesta, ktor mesto nedoke odpreda napriek tomu, e
najnovie to nka za likvidan cenu 253 000 (nekpite niekto?). al
skelet, ktor donedvna plail Michalovanov, trnica, bola iba pred
rokom erstvo zrekontruovan op vtle monolitizmu 90. rokov, obzvl oblkov vstupn portl je plne vern tomuto tlu (porovnajme
si to spodobnm oblkom na prieel michalovskej elezninej stanice

Slovensk Nov Mesto bazn v centre obce pri potravinch

Trebiov slo bloku nov v retrotechno tle

postavenej 20 rokov dozadu nie, ni sa odvtedy nezmenilo). Prznan

pre zemplnsky regin veobecne je, e sli ako skanzen tlov, ktor
vinch astiach Slovenska u skr mizn.
plne in prklad je Trebiov. Toto kedysi ponohospodrske
mesteko skatieom nebolo za totality transformovan na okresn
mesto prli spene nevznikla tu iadna svisl zstavba, naopak, ide
otypick normalizan panelkov sdlisko snhodne rozsiatymi nkupnmi centrami. Vaka tomu sa Trebiov mohol pochvli vye dvojkilometrovm hlavnm korzom obas lemovanm nkupnmi centrami
sobianskou vybavenosou (za totality boli benou sasou obchodnch
domov okrem inho aj divadl i kultrne centr), na ktorom zva ale
nebolo ni okrem trvnika, priamo zneho presvital kraj mesta aponohospodrska krajina aa vsasnosti sa postupne zapa novopostavenmi budovami predajn i retaurci. Medzi trebiovsk unikty patr
fakt, e ptae na filmy akultrne akcie na tabuliach vcentre s tu stle
maovan rune, ie miestni sa mohli kocha autorskmi insitnmi rune maovanmi variciami na plagty kfilmom ako Vlk zWall Street i
Casablanca. Vtvarnka ubomra Ondovka na tento el zamestnva
Mestsk kultrne stredisko na pln vzok, avak vo vonom ase radej
mauje geometrick poloabstrakciu.
Trebiovsk okres siaha a do soldnej stokilometrovej dia ky od
okresnho mesta - na opanom konci okresu sa nachdza legendrna
ierna nad Tisou. Toto mesto vyrstlo v50. rokoch okolo ozrutnho elezninho prekladiska do Sovietskeho zvzu. Najprv to bolo pr unimobuniek adve bytovky vykurovan parnm ruom, ale potom sa masvne

rozrstlo. Kee ilo opohranin mesto

so samotnm Sojuzom, vetko muselo
by tip-top ve k park, promenda po
vpravn nmestie dodnes nesce nzov
Nmestie pionierov, retaurcie, kluby,
ozrutn maba sovietskych tankov na
elezninej stanici, vetko postaven
vhadnom sorela tle, aj ke menie amenej vpravn ne znma Nov
Dubnica. Lene pre monofunkn mesto
leiace vmoaristom kraji, izolovanom
od zvyku Slovenska, iernu nad Tisou,
zvisl vlune od elezninho prekladiska anachdzajcu sa na plnom konci
Slovenska, prialeko, mimo zornho poa
politikov, to po roku 1989, ke sa orientcia slovenskho zahraninho obchodu
obrtila opanm smerom aobjem
dopravy poklesol, znamenalo pohromu.
Mestu odvtedy neustle kles poet obyvateov, ve kolep nmestia aplochy s
opusten, niektor budovy s pust arozbit, bytovky na kraji mesta s neobvan avmeste prekvitaj fenomny ako
paerctvo i predaj pervitnu vatni zkladnej koly. Slovami miestneho ierna
nad Tisou preije aj vojnu, pretoe u
od svojho vzniku vroku 1945 funguje vo
vojnovch podmienkach. Miestni nie

s prli uspokojen sfaktom, e mesto priahuje

pozornos filmovch dokumentaristov viac ne
politickch predstaviteov. Veci sa pohli aiernej
nad Tisou sa podarilo zeurofondov rekontruova chodnky adajne aj kanlov poklopy (ktor
tam boli asto kradnut amiesto nich boli do
otvorov nahrubo stren pneumatiky, aby sa tam
nepadalo). Km neotvoria dlh roky subovan
cestn hranin priechod sUkrajinou (ierna-Solomonovo), ierna nad Tisou, paradoxne napriek
tomu, e ide odopravn uzol, ostva koncovm
mestom osobn eleznin doprava na Ukrajinu
premva iba dvakrt denne, vyuvan eskmi
turistami ankupnmi fanatikmi, vmeste sa iba
preklad nklad.
ierna nad Tisou sa nachdza vregine
Medzibodroie, ktor vypa cel juhovchodn kt Slovenska, avina zneho je od zvyku
republiky odizolovan vye desakilometrovm
psom latorickch moarsk spojench iba dvoma cestnmi ajednm elezninm mostom. Na
zpadnom konci reginu sa nachdza Slovensk Nov Mesto, napriek nzvu ani slovensk,
ani nov, ani mesto. Vskutonosti ide ovidiecke predmestie maarskho Storaljajhely, bvalho centra Zemplnskej upy. Mal as mesta
za riekou Roava bola pri delen Uhorska vroku
1918 prilenen kSlovensku, kee cez u prechdzala jedin eleznin tra na Podkarpatsk

Rus. Zrovnakho dvodu pripadlo Slovensku aj cel odizolovan Medzibodroie. Slovensk Nov Mesto sa vmaarine oznauje ako Ttjhely, ale na dvojjazynch tabuliach snzvom obce je predpona Tt-
pre istotu vynechan. Vcentre obce sa nachdza nmestko slavikami
amalm baznikom, vade po obci s nahusto postaven pamtnky, kee Slovci aMaari sa predbiehali, kto postav viac, asmerom na Trebiov m ktosi na zhrade postaven miniatry Eiffelovej vee aholandskho veternho mlyna. Vcentre sa taktie nachdza plocha, na ktor
lep billboardy legenda slovenskho insitnho podnikania, Mikul Vareha na tom najnovom je obleen vhonosnom plti spohrom vna
vruke atitulkom Sir. Mikul Vareha aiada tt oul zisk vmilinoch eur spsoben tm, e ho zavreli do basy. Okolo Slovenskho Novho Mesta je vbec epicentrum Varehovho psobenia za obcou njdeme
jeho erpaciu stanicu Agent 007 sodparkovanmi sanitkami, vyzdoben sadrovmi figrkami trpaslkov, Chaplina aLaurela aHardyho, obale za susednou Borou si ete stle meme prehliadnu jeho na ileglne postavenom rybnku plvajce, zdreva postaven rekrean stredisko
Vareha Beach, ktor sa pomaly oraz viac ponra pod vodu azana pripomna hororov mesteko.
Nenechajme sa ale oklama: mest vtejto oblasti s iba ve kmi
dedinami, kam sa chod tudova, pracova anakupova. Ve k as tejto oblasti je arovn, svemi rozmanitou akrsnou prrodou, ktor zatia relatvne hrdinsky odolva vetkm pokusom ojej exploatciu. Sever
reginu obsadil Juraj Luk zo zdruenia VLK, ktor sa vtamojch hustch horch sna presadi bezzsahovos avpohor ergov prevdzkuje
skromn rezervciu. Na juhu s stepi, najvie svisl moiare na Slovensku so splavnou riekou skrz ne (Somotor je jedin obec na Slovensku,
kde sa pestuje rya), kovov monumenty rural decay, vinohrady avysok hory (u na maarskej strane), vetko na jednom mieste. Aj turistick
prruky pozvaj iba do Polonn, na Morsk oko i do Tokajskej oblasti.
Vina zemia ale ostva rovnako arovn, nedotknut aijca si svojm ivotom, tam kde u Koice s prialeko aBratislava neexistuje, kde
u cti zvan Balknu aSovietskeho zvzu, schopn udia utekaj, vytrvalci ostvaj (galria Koniare alebo festival Skapal Pes Fest vTrebiove). Je to exotika, ktor nikdy nebude objaven, pokoj anedotknutos ostan zachovan. Chote tam, hocikedy.

Kollektivnyje dejstvija a ich vlety

za mesto
Jakub Kapiiak

Moskovsk skupina Kollektivnyje dejstvija (Kolektvne akcie

KD) psob na ruskej umeleckej scne tyridsa rokov. Pri jej
vzniku stli vroku 1976 Andrej Monastryrskij (*1949), Nikita
Alexejev (*1953), Georgij Kizevater (*1955) aNikolaj Panitkov
(*1952). Skupina organizuje akcie rzneho druhu (performancie, happeningy, prechdzky apod.), ktor sa spoiatku
konali predovetkm na opustench miestach, na poliach
avlesoch za Moskvou. Odtia pochdza aj pomenovanie
tchto akci ako pojezdki za gorod, o znamen vlety za
mesto. Sborne vkninej podobe vyli vroku 1998 pod rovnakm nzvom. Vsasnosti vznik u ich trinsty zvzok.
Na tieto vlety bol pozvan relatvne zky okruh priateov.
Zastovali sa nielen ako divci, ale asto sa aj spolupodieali na vzniku akci alebo sa stvali ich strednmi aktrmi.
strednmi aktrmi boli aj preto, lebo interpretan rovina
zohrvala vkoncepcii skupiny kov lohu: Visto estetickom zmysle by sme mohli prezentovan akcie charakterizova ako silie oneobyajn vnmanie obyajnho prchodu,
zmiznutia, vzdialenia sa, svetla, zvuku at.1 Zrove neboli
cieom KD hermeneutick analzy javov. Dleitou bola osobn sksenos spodujatm, jej prevanie ansledn reflexia.
Sved otom nielen rozsiahla dokumentano-archivan
prca, ktorej zlomok priname, ale aj teoretick vody ku
kadmu zo zvzkov Vletov za mesto.
Ija Kabakov, takisto ast astnk vletov, spomna na obdobie sedemdesiatych rokov vprostred umeleckho undergroundu ako na obdobie duchovnho pretlaku ametafyziky.
Pre mnohch vtvarnkov sa stvala tvorba svojskm druhom
meditcie (Vladimir Vejsberg, Dmitrij Plavinskij, Alexander
Charitonov). Prve vtomto obdob sa medzi umelcami objavil
intenzvny zujem orusk modernu anboensk filozofiu
1 Andrej Monastyrskij: PredisNikolaja Berajeva, va estova i Pavla Florenskho.2
lovije kpervomu tomu PojezZaujmav vysvetlenie tohto javu ponka znmy teoretik
neoficilneho umenia Boris Groys vgloblnom kontexte
esdesiatych asedemdesiatych rokov, ke poda neho
vkultre prebiehala transformcia zvrobnej na spotrebn.
VZSSR povauje prve umeleck underground za sprostredkovatea tohto prechodu, o sa prejavilo vsymbolickom
konzume ide moderny, kresanstva, mysticizmu i budhizmu.3 Neoddelitenou sasou tohto kontextu bola aj skupina
KD, pre ktor bolo dleit myslenie zen-budhizmu, starej

dok za gorod. 1980. Dostupn

na: http://conceptualism.
letov.ru/KD-preface-1.html
2 Ija Kabakov: 60-e 70e... Zapiski oneoficianoj
izni vMoskve. Wien,
1999. Str. 51 a66.
3 Boris Groys: Gesamkunstwerk Stalin. Rozpolcen
kultura Sovtskho svazu.
Komunistick postskriptum.
Praha, 2010. Str. 29 30.

nskej filozofie, asvoje miesto zastvala naprklad aj hudba

aidey Johna Cagea: Cel naa aktivita by sa strune dala
definova ako ,cesta smerom kNiomu4 Tom Glanc
vsvislosti sprzdnotou avyuvanm przdneho priestoru
hovor oistch paralelch so suprematizmom abezpredmetnm umenm.5 KD vak tieto metafyzick tendencie transponovali do oblasti tzv. moskovskho konceptualizmu (termn
prvkrt pouil Boris Groys veseji Moskovsk romantick
konceptualizmus vroku 1979), m okrem inho pootvorili
dvere moskovskm akcionistom devdesiatych rokov, hoci
ich akcie boli vostrom kontraste stvorbou KD. Konceptualizmus KD predstavuje aksi apolitick variant moskovskho
konceptualizmu, m mm na mysli predovetkm netematizovanie spoloenskch problmov asovietskeho mocenskho
diskurzu. Sm pojem moskovsk konceptualizmus je vemi
heterognny. Zasiahol nielen oblas vtvarnho umenia, ale
aj literatry. Ako dkaz heterognnosti azda sta uvies, e
za predstaviteov moskovskho konceptualizmu sa povauj
tak na prv pohad rozdielne javy, akmi s akcie skupiny KD
aprzy Vladimira Sorokina.
Aj toto irok, no zrove ohranien spektrum asocici,
ktor tvorba skupiny vyvolva, dokazuje, e element interpretcie bol aje pre myslenie KD kovm. Skupina svoje
hermeneutick akcie aktvne organizuje aj vsasnosti. Popri
pamtnkoch asov umeleckho undergroundu (Vladimirovi Sorokinovi, Iriny Nachovovej alebo Sabiny Hnsgen ai.)
sa ich zastuje aj mladia genercia. Zrove si aj dnes
zachovali svoj pvodn komorn charakter. Prznanm
sa postupom asu stali nvraty kstarm akcim, ich arche4 Andrej Monastyrskij: Predisolgia areinterpretcia, organizovanie akci koncipovanch
lovije k2 tomu Pojezdok za
gorod. 1983. Dostupn na:
ako prekvapenie pre spriatelench vtvarnkov absnikov.
http://conceptualism.letov.ru/
Ist uzavretos, ktor bola vroku 1983 jednm zdvodov
KD-preface-2.html
odchodu Nikitu Alexejeva zo skupiny6 (neskr sa znova zaal
5 Tto mylienka Toma Glanca
akci zastova), neodmyslitene patr kjej rukopisu, m
zaznela na prednke snzvom
prehlbuje svoj vlastn mtus: Zmysel vetkch poslednch
Od zvieracej nahoty knahote politickej (zdejn ruskej
akci KD (au nejedno desaroie) spova len vsamotnej
performance postsovietskeho
ceste, vsnahe alej rozvja mtus skupiny. Jednotliv akcie
obdobia) na VVU 24. februra
nemaj samy osebe iaden vznam.7

2016. Bliie info oprednke:

https://www.facebook.com/
events/1945285662363904/
6 Tom Glanc Jana Klehov:
Lexikon ruskch avantgard 20.
stolet. Praha, 2005. Str. 50.
7 Andrej Monastyrskij:
Chodenije po timiriazevskim
mogilam po ukazaniju prizraka
studenta Ivana Ivanova. Predislovije k12 tomu Pojezdok za
gorod. Str. 1. 2015. Dostupn
na: http://conceptualism.
letov.ru/AM-Timiryazyevskoyekhozhdyeniye-pryedisloviye-k12-tomu-PZG.pdf

1. Prchod
Divkom boli rozposlan pozvnky na akciu Prchod.
P mint potom, ako pozvan prili (tridsa ud) anali si svoje miesto na kraji poa, sa zopanej strany,
zlesa, vynorila dvojica astnkov akcie. Preli cez
pole a kdivkom aodovzdali im potvrdenie (Dokumentan potvrdenie) oich asti na Prchode.
Moskva, Izmajlovsk pole
13. marca 1976
A. Monastyrskij, L. Rubintejn, N. Alexejev, G. Kizevater
Divci-astnci akcie: A. Abramov, M. Saponov, I. Glovinsk,
V. inajev, N. Panitkov, N. Nedbajlo, R. aV. Gerlovinov,
N.Lepin + dvadsa alch ud.

3. Stan
Dvans tylizovanch obrazov srozmerom 1x1
meter, namaovanch N. Alexejevom, bolo zoitch do jednho vekho pltna. To bolo naintalovan ako stan vpodmoskovskom lese.
Mosk. obl., Savelovsk el., stanica Depo
2. oktbra 1976
N. Alexejev, M. K., A. Monastyrskij, G. Kizevater, N. Panitkov, V. Mituri-Chlebnikovov, t. Andre

4. Heslo 77
Na kopci medzi stromami bola zavesen erven plachta
(101 m) stextom bielej farby: NA NI SI NESAUJEM,
VETKO SA MI PI, HOCI SOM TU NIKDY NEBOL ANI
OTCHTO MIESTACH NEVIEM (citt zknihy A. Monastyrskho Ni sa nedeje).
Mosk. obl., Leningradsk el., stanica Firsanovka
26. janura 1977
A. Monastyrskij, V. Mituriov-Chlebnikovov, N. Alexejev,
G. Kizevater, N. Panitkov, M. K., A. Abramov.

10. as trvania
Vlese, nealeko od poa, medzi stromami, bola zavesen
cievka, na ktor organiztori akcie vopred namotali sedem
kilometrov bieleho povrazu. Cievku zavesili tak, aby ju nebolo
vidno zopanej strany poa, kam cez dvesto metrov otvorenho priestoru, po pooranej zemi smeroval koniec povrazu
akde sa nachdzali divci (dvadsa ud) advaja astnci
akcie (tret stl poas trvania akcie vlese veda cievky).
Od 13:30 do 15:00 (jeden apol hodiny) astnci akcie aniektor divci jeden po druhom bez prestvky ahali povraz,
ktor sa odmotval zcievky. Koniec povrazu knej nebol
pripevnen atak sa poas akcie odmotal cel.
Mosk. obl., Savelovsk el., pole veda dediny Kijevy gorki
15. oktbra 1978
A. Monastyrskij, N. Alexejev, N. Panitkov, A. Abramov.
L. Sokov, L. Baanov, F. Infante, I. Zatulovsk, L. Talokin, I.
ujkov, I. Pivovarovov, P. Peppertejn, V. Moalovov + p
a es alch ud.

22. Zastavenie
Dvadsa mint ila skupina divkov (tridsa ud) vsprievode
jednho zorganiztorov akcie po aleji vparku Sokoniki. Vo
vzdialenosti osemdesiat metrov od nich ili dvaja organiztori (divci otom nevedeli). Na magnetofn nahrvali svoje
dojmy ztoho, o bolo okolo nich, vrtane vlastnch pocitov:
bekri, stromy, hasisk auto shasimi, psy, vtky apod.
tyri minty pred zastavenm divkov natali na magnetofn
vopred pripraven teoretick text otruktre aobsahu akcie
(pozri prlohu). Na konci textu bol uveden nzov adtum akcie: ZASTAVENIE. 6. februra 1983. 12 hod 56 min. Vtedy
divkov sprievodca zastavil aupozornil ich na dvoch bliacich
sa astnkov smagnetofnom. Magnetofn nahrval a
pokm nezaznela prv frza od divkov kdvom organiztorom smagnetofnom (Dobr de!). Organiztori sa pridali
kstojacim divkom, previli magnetofnov psku adali
vetkm zastnenm vypou nahrvku, na konci ktorej sa
dozvedeli nzov akcie a po pauze zaprinenej pribliovanm
sa organiztorov kdivkom (zvuk krokov) pouli svoju prv
repliku.
Po vypout nahrvky dostali vetci divci oblku sdokumentanm potvrdenm snasledovnm obsahom: 6. februra
1983 sa vparku Sokoniki o12 hod 56 min (vypalo sa rune)
konalo ZASTAVENIE. akujeme za as pri jeho organizcii.
Moskva, park Sokoniki
6. februra 1983
A. Monastyrskij, N. Alexejev, N. Panitkov, G. Kizevater,
S.Romako.
I. Kabakov, E. Gorochovskij, N. Gorochovsk, F. Infante,
I.ujkov, K. Zvezdoetov, S. Anufriev, J. Abert, A. Anikejev,
N. Abalakovov, A. igalov, V. Mironenko, V. Sorokin.,
I.Nachovov, I. Baktejn + niekoko alch ud.

67. I. Cholinovi
Vateliri I. Makarevia bolo na bielu stenu vdvoch radoch
pripevnench 10 xeroxov srozmerom A2 zknihy Budhistick
symbolika (Palitra, Leningrad, 1991).
I. Cholina, ktor priiel na zklade pozvania organiztorov akcie, poprosili preta cyklus bsn Cholin, ktor sm napsal
v60. rokoch.
Poas tania A. M., za Cholinovm chrbtom, zlatou fixkou vyfarboval oxeroxovan obrzky symbolov pripevnen kstene.
Kad symbol sa snail vyfarbova viac-menej rovnako dlho
ako trvalo tanie jednej bsne.
Potom boli papiere zo steny odstrnen, spevnen dvoma
iernymi kartnmi aako zoit snlepkou I. Cholinovi podarovan autorovi bsn.
Moskva
15. marca 1993
S. Hnsgen, A. Monastyrskij, J. Jelaginov, I. Makarevi.

42. Taxk
Vobvode Ostankino (oproti Chovanskmu vchodu do
VDNCH) naprie alejou o20:00 natiahli astnci akcie paralelne es vlascov. Konce vlascov boli pripevnen kstromom
vo vke od 60 do 100 cm nad zemou. Vzdialenos medzi
vlascami bola pribline 10 a 15 metrov.
Po natiahnut vlascov ila J. Jelaginov chyti taxk na Korolevovu ulicu. Ostatn astnci preli sasne kad po jednom
vlasci zapnutou baterkou, namierenou na fotoapart, ktor
bol pripraven na zaiatku aleje. Vzniklo tak es svetelnch
lni, ktor zanechali na filme hexagram S (Oakvanie) zknihy I-ing (nska kniha premien) .
Op mint sa objavil taxk. Pomaly preiel cez aleju aroztrhal vlasce.
Poas akcie sa nahrali dve nahrvky: 1. Valeji, pri strome, ku
ktormu bol priviazan posledn (vrchn) vlasec, stlo ierne
puzdro Hudby shlasu, vktorom bol zapnut tranzistor.
2.Vtaxku (nahrvka J. Jelaginovej).
Moskva
16. janura 1986
A. Monastyrskij, J. Jelaginov, I. Makarevi, N. Panitkov,
M.Jeriominov, V. Mironenko, I. Baktejn, J. Lejderman

81. Kninica
Do trinstich knh (predovetkm) ideologickho obsahu,
ktorch roky vydania (1976 1996) sa zhodovali srokmi uskutonench akci KD na Kijevogorskom poli (alebo nealeko
od neho) boli nalepen materily zodpovedajcich akci (na
avch stranch opisy, na pravch fotografie).
Pouit boli tieto knihy:
L. I. Brenev. Otzky riadenia ekonomiky rozvinutej socialistickej spolonosti, 1976, (Stan).

E. F. Jerykalov, B. N. Kamekov. Leninsk V tb Vekho

Oktbra, 1977, (Komdia).
Desiate zasadnutie Vrchnej rady ZSSR (deviaty snem). Stenografick zznam, 1978 (Tret variant, as trvania).
A. G. Charev. Manelstvo arodina vZSSR, 1979, (Miesto
akcie).
Materily XXVI. zjazdu KSSS, 1981, (Desa prchodov).
nske dokumenty zDunhua, 1983, (M, Zobrazenie kosotvorca).
Neproletrske strany Ruska, 1984, (Opsanie akcie, Vstrel).
V. I. Chupin. Synovia Ruska, 1985, (Rusk svet, Vrtok).
ZSSR vboji proti neokolonializmu, zvzok druh, 1986, (Topnky).
ZSSR aIndia, 1987, (Umeleck dielo obraz).
M. Gorbaov. Zobran rei alnky, zvzok iesty, 1989,
(I.Makareviovi, S. Romakovi, Premiestnenie divkov,
Prechdzajci sa udia vdiake s zbyton element akcie,
Telefont do Nemecka, Hangre na severozpade).
Fauna ZSSR. Blanokrdlovce. III. Vydanie druh, 1990, (Konzervy).
N. G. Volokov. Prruka nehnutenost, 1996, (Negatvy).
Nsledne boli knihy zabalen do striebornej flie azaliate
smolou.
Nealeko od Kijevogorskho poa boli vlese na nevekej
istinke do zeme zakopan hodiny na ltiov baterky (so
ivotnosou okolo 10 rokov). Hodiny boli ete predtm zabalen do flie aumiestnen do pecilneho sklenenho obalu,
ktorho vrchnk bol zaliaty smolou. Na hodinch bol nastaven as Rangnu (Barma). Rovnak hodiny srangnskym
asom zostali ako kontroln uorganiztora akcie. Potom
bolo okolo hodn zakopanch do zeme na trinstich miestach
zakopanch trins zvitkov sknihami. Poloha jm sknihami
sa zaznamenala pomocou voskovanho pltna snakreslenm
smerom ainformciou ovzdialenosti medzi centrom pltna
ajamami (prv ukazovate severn bol uren anaznaen kompasom, priom centrum pltna bolo umiestnen nad
jamou shodinami).
Pvodnm zmerom akcie bolo zvitky sknihami vykopa
arozdeli medzi organiztorov akcie po tom, ako sa kontroln
hodiny zastavia.
Mosk. obl., les nealeko Kijevogorskho poa
28. augusta 1997
A. Monastyrskij, N. Panitkov, I. Makarevi, J. Jelaginov,
S.Romako, N. Alexejev, S. Hnsgen.

106. Kninica 2005

rebovanie ztrinstich nskych pohadnc urilo, ktor ztrinstich zakopanch knh poas akcie Kninica (1997) vykopa.
Bola to kniha nske dokumenty zDonhua vydan vroku
1983.
Potom bola na istinke, kde boli zakopan hodiny (vybran zo
zeme poas akcie Mech, 2001), zabit elezn ty srukovou
vtvare korytnaky aspomocou GPS navigcie avreckovho
potaa sa urili sradnice tohto miesta:
N 56 02, 3989. E 037 27, 2178.
Mosk. obl., les veda Kijevogorskho poa
12. septembra 2005
A. Monastyrskij, J. Jelaginov, N. Panitkov, I. Makarevi,
S.Hnsgen, D. Novgorodovov

1201 (141.) SUMA

Kruh zfialovej ltky spriemerom 5 metrov asbielym slom
1204 (set mnostva poradovch sel akci KD, uskutonench na tom mieste + slo samotnej akcie SUMA 141)
bol rozloen slom nahor na prieseku Niny Hagen (irok
plynov priesek, paraleln selektrickm Heideggerovm
priesekom), ktor spja Kijevogorsk pole sPoom polr-

nikov smerom na juhovchod (tieto miesta takto nazvali

vminulosti lenovia KD poas inch akci, odkazuj tak na
vlastn mytolgiu pozn. JK).
Nsledne bol nad kruhom vypusten dron sgoPro kamerou.
Vystpil do vky 105 metrov, priom zaznamenval na video
kruh aastnkov akcie stojacich okolo neho (menia vka,
do ktorej vzlietol dron, bola pravdepodobne spsoben tm,
e nealeko od Kijevogorskho poa sa nachdza letisko
eremetievo adrony s naprogramovan tak, aby obmedzili
vku vblzkosti letsk).
Potom si astnci akcie pozreli video nasnman dronom na
prinesenom notebooku.
Divci-astnci dostali zalaminovan fragment mapy Kijevogorskho poa skrkami sel akci KD, ktor sa konali
na mieste, kde sa nachdzal kruh 1204 (boli to . 98 Akcia
shodinami (19. 04. 2003), . 99 Slogan 2003, . 105 Slogan
2005, . 108 K, . 111 Kninica 2007, . 131 Premiestnenie 4,
. 134 Zimovisko vzemi na Heideggerovom prieseku, . 137
Podzemn pronica (26. 08. 2014), . 140 Kaej nesmrten
Kolektvnych akci (12. 02. 2015), . 141 SUMA)
(Vcelkovom zozname akci KD dostala tto prv akcia trinsteho zvzku Vletov za mesto slo 1204 (141)).
Les (priesek N. Hagen) na juhovchod od Kijevogorskho
poa
2. oktbra 2015
A. Monastyrskij, M. Sumninov, P. Voznesenskij
Divci-astnci: V. Sorokin, V. Zacharov, A. Kuzykin, S. Sitar,
D. Novgorodovov, O. Sarkisian, M. Lejkin, I. Voznesenksij,
O. Petrunenko, M. Gerber.

Vybral, z rutiny preloil a vod

napsal Jakub Kapiiak.
Za lskav dovolenie publikova
vber z akci KD akujeme
Sergejovi Letovovi a Andrejovi
Monastyrskmu. Vetky akcie KD
s podrobnmi popismi v rutine
(ale aj v anglitine) a kompletnou
foto/video/audiodokumentciou
s dostupn na strnke Sergeja
Letova http://conceptualism.
letov.ru/KD-actions.html

Naratv ma vemi nezaujma,

len tie efekty
Jakub Kapiiak

Daniela Olejnykov

Daniela Olejnykov pvodne

tudovala informatiku (UPJ), ktor
nedokonila. Neskr filozofiu abritsk
americk tdi (UPJ) afilozofiu
(UK). Poas tdia sa orientovala na
interdisciplinrne presahy aaplikcie
vybranch logickch afilozofickch
teoretickch apartov na umenie.
Publikova zaala vroku 2011. U
pri tvorbe prvej bsnickej zbierky
Kur#zpraktickej pozie pre pokroilch
(2013) je jej tvorba zko prepojen so
sieovm umenm (net.art). Odvtedy
sstreuje svoju tvorbu na glitch art
aostatn on-line fenomny.
http://danielaolejnykov.tumblr.com

Daniela Olejnykov, windows +/-

55

U to bud takmer tri roky, odkedy vyla

tvoja debutov zbierka KUR#Zpraktickej pozie pre pokroilch. Ako sa
sasovm odstupom dva na tto knihu
ana reakcie, ktor vyvolala, hoci ich
bolo menej ne skromne? Aazda aj takto odozva je symptomatick pre sasn
slovensk literrnu scnu.
Vnmam ju ako produkt, ktor odzrkaduje
hlavne to, nakoko som vtedy bola sasou
istch literrnych prdov vpozi na SK, atie
aj niektor moje filozofick inklincie. Nu,
nepodarilo sa mi vnej prinies nejak nov metdu, ako robi veci inak, ne u boli vyskan
(aj na SK), take sa neudujem vemi pasvnej
odozve. Na druhej strane som vknihe aplikovala niektor logick koncepty, ktor nie s vemi
vyhadvan (ani tudentmi filozofie) aastokrt nie vemi ahko pochopiten. Sasou tej
zbierky bola aj online as, ktor vpodstate ostala dos nepovimnut, o beriem ako prznak
toho, e na SK nie je vea ud, aete ktomu
nie prve vrmci lit. kruhov, ktor inklinuj
kon-line a/alebo disponuj tokmi znalosami
zdejn net.artu aelektronickej literatry, aby
sa ktomu mohli achceli vyjadrova.

Daniela Olejnykov, ww1st Kitty 01 (2015), short film

Ke som u zabdol do tej literrnej

scny, zaujmalo by ma, i si sa po vydan
zbierky zaala cti ako jej sas. o
to poda teba znamen by sasou
slovenskej literatry? S vbec podobn
otzky pre teba dleit?
By sasou slovenskej literatry vnmam tak,
e tvoje umeleck outputy s vnej prtomn,
uvan as onich psomn zmienky, ktor
maj dejinotvorn charakter. Ale pta sa ma
aj na to, i sa vpodstate aj osobne pocitovo
identifikujem stouto scnou nie, nectim
sa by vemi jej sasou, skr je to pre ma
len tak platforma, kde mem prezentova
niektor svoje (art) problmy, ale sistmi obmedzeniami. Kladenie si tchto otzok je pre
ma dleit len do tej miery, ktorou sa skma
zrejme schopnos literatry meni sa vkontexte novch mdi.

Akm smerom by sa poda

teba mala literatra ubera
vkontexte novch mdi?
Me vbec prs ktakm
zmenm, ktor by sa vrazne
lili od monost ponkanch
konvennmi prostriedkami
textu?
Ovraznch zmench sa hovori asi
vemi ned. Vinou vetko, o sa
ete prirauje kliteratre, pracuje
snejakou klasickou formou slova
alebo jeho deformciami. Naposledy
vaka netu dolo hlavne knovm
monostiam vrmci storytellingu
cez interaktivitu arzne multimedilne artefakty. Ale zasa na druhej
strane, s tu aj nejak konzumenti
literatry, zktorch poda mjho
nzoru vina ete nie je zvyknut
na tieto interaktvne prbehy anemaj vek potrebu ich vyhadva
aj napriek tomu, e sasn reklama
ich u tie dos uplatuje.
Celkom ma pobavila protichodnos dvoch hodnoten grafickho spracovania zbierky.
M.Reh pe, e vOlejnikovej prpade si navye zasli
repekt skutonos, e realiztorkou pomerne psobivho
vizulneho spracovania zbierky
je sama autorka, zatia o
D. Rebro vid zaiatoncky
dizajn (nechcene tak obkresujci kolckos viacerch
cvien), majci chvami za
nsledok dokonca saen
itatenos textov. Spomnam
si, ako si mi vravela, e pri tlai
dolo kchybe. Neme by za
tm nhodou aj tto skutonos? Alebo za tm skr mono
vidie poetiku glitch artu, zaloen na surovosti, nhodnosti?

57

Vpdf verzii tto chyba nie je (aj ke sa nevyluuj manifestcie inch), tam by to nemalo
robi uom problm ta. Vedela som otom,
e sa tla na u nie vemi funknej tlaiarni, na
ktorej sa nakoniec nepodarilo urobi rovnak aitaten vtlaky vintencich klasickej
literatry. Meme hovori aj opoetike glitch
artu, konkrtne omanifestci nieoho o dostalo pomenovanie pure glitch. Ak aj dme
tento efekt bokom, nebolo mojou intenciou
robi to itateovi ahk pri tan textu.
Do akej miery zohrvaj vtvojej tvorbe
lohu nhody anehody? Do akej miery
m proces tvorby pod kontrolou? Zd
sa mi, e hoci by aj jednotliv texty/
kompozcie boli vsledkom nhody,
stle s sasou dobre premyslenej
stratgie.
Na zaiatku je vinou prve nejak nhoda,
ktor sa mi zapi, apracujem sou potom
alej. Km sa vak dostanem do stavu, kde
si poviem, e tak toto bude konen verzia,
uplynie dos asu, aby som vtom rozoznala
mylienky, ktor tam komunikujem. Ale zase na
druhej strane niekedy mm skr tbu nevenova sa iadnym mylienkam okolo toho vtedy
to je prve ten pure glitch, ktor rada zachytvam aarchivujem (napr. http://pop-up-show.
tumblr.com/post/55357747534).
Vminulosti si sa na portli membrana.
sk venovala aj akejsi (pseudo)reflexii literrneho ivota (Horelo auto
fredaktora na Krnej, lenov SC PEN
poiadali oaktualizciu dajov alebo
Preo systm &art dotci& nefunguje
pre M. Rhua & inch ai.). Vid sa mi,
e vtomto prpade ide opriamu inpirciu diskurzom bulvrnych mdi (ajeho
mytolgiou), ktor m takisto glitchartov potencil. Mm tm na mysli, e
svojimi stratgiami (hyperbolizcie,
provokcie, simplifikcie apod.) me
nechtiac vytvra umy vspolonosti
atie s azda zrodkom alch deformci. Ak miesto teda vtvojej tvorbe

zastvaj vahy orozlinch

diskurzoch, jazykoch aspsoboch komunikcie?
Myslm, e dos podstatn. Interdisciplnam askmaniu toho, ako
funguj odlin jazyky areality,
ktor kontruuj, som sa venovala
u poas tdia jazykov afilozofie na
v. Zrove mi tieto odlin koncepty/prstupy krealite umouj kontruova, ako iskma rzne rovne
noisu, teda nakoko odlin terie
sveta s schopn medzi sebou komunikova ana akej rovni sa ruia.
Zaujmalo by ma, ak bola tvoja cesta kprepjaniu obrazu
atextu. Zrejme to bol postupn atakpovediac prirodzen
proces, alebo sa mlim?
Ako tak nad tm uvaujem, tak mono jednu zprvch vizulnych bsn
som vytvorila prve spomocou logickch opertorov, symbolov avo photoshope dodala nejak krivky (bse
Zakriven mon svety). Potom neskr som pri psan klasickch verov
robila nejak pokusy vo worde, ale
kee ten neposkytuje dostaton
experimentlne vyitie na hranie,
tak som sa presunula inam.
M za sebou viacero internetovch performanci ako
strnky pop-up-show.tumblr.
com alebo 404notfoundgallery.tumblr.com ana ist dobu
si aj svoj facebookov profil
premenila na osi podobn. So
svojimi GIFkami si sa zastnila aj na bienle sasnho digitlneho umenia The Wrong.
Vystavovala avystupovala si
vak aj vgalrii Mdium. Na
zaiatku som sa ptal, i si
sa zaala po vydan zbierky
cti by sasou slovenskej

59

literatry. Teraz sa mi zd relevantn

aj otzka, akho kontextu sa cti by
sasou?
Hlavne on-line difznych svetov, teda ak
zohadnm koncepty, tak net.art, digital art,
digital poetry anoise art. Kedysi pvodne
ete pred mojm objavenm sa na slovenskej
literrnej scne som robila svoje prv on-line
literrne performancie pre komunitu SK-CZ
okultistov, kde boli tie nejak textov experimenttori (napr. aktivovanie itateovej druhej
pozornosti). Taktie jedna e-mailov akcia,
ktor sa dostala do KUR#Zu, bola previazan
sumi odtia. Vrmci off-line najastejie vyhadvam len noise art aten mi na SK prevane
poskytuje len noise art hudobn scna, nielen
t slovensk. Mm u za sebou aj nejak hudobn noise avantry vsvislosti svystpenm
vgalri Mdium.

Daniela Olejnykov, #altmodel

Prve na podujatie vgalrii Mdium sa

objavila takto uptavka: Kvzcnemu
prepojeniu sasne prebiehajcich podujat Dn slovenskej literatry aBielej
noci djde vsobotu o19. h vGalrii
Medium, kde bude prebieha vizulno-hudobn punk noise performance
ilustrtorky Daniely Olejnkovej aaudiovizulna interaktvna performancia
Richarda Kittu. Ilo omyseln chybu,
ke a zamenili za znmu ilustrtorku
atvoju menovkyu alebo nedopatrenie?
Ako nakoniec tto akcia vyzerala? Neobjavili sa na nej aj neprjemne prekvapen
divci? Ak lohu zohrala existencia
znmej menovkyne pri rozhodnut pouva pseudonymy Daniela Olejnkov
alebo Daniela Olejnykov? Nech je ako
chce, zd sa mi, e vrmci tvojho poa
psobenia ti to len hr do kart.
Vistom zmysle no. Kee som dos vekm
nadencom rznych mystifikci, tak sa mi toto
pi. Aj ke menn kamufl som u raz vminulosti mala, ale nie takto prirodzen, ke som
sa niekomu nabrala do tu apublikovala pod
jeho nickom vrmci tej okultnej scny. Vdanej

duplicite zhodnch mien sa ctim

asto ako malware. To, e pouvam
verziu mena, ktor je toton stm o
pouvam on-line, to je len dsledok
toho, e chcem, aby ma udia ahie
nali vcyberpriestore (aaj tm nejako
dvam najavo, e on-line mm radej),
ale t verzia s-ov na konci sa mi ani
nikdy nepila. Priom to olejnikov
bolo na ma pouit ako oslovenie
u poas strednej koly. Tam sme
mali hodiny ruskho jazyka, tak sme
si obas dvali takto oslovenia ako
Raskonikov, Chlestakov alebo obmeny vlastnch ako umjho. Ao sa tka
tej prhody zPravdy, to neviem, i to
urobili myselne alebo nie. Zatia si
to vysvetujem tak, e tam nemaj
prehad otom, o sa deje. Vlastne
ete som si spomenula, e aj od
organiztorov podujatia som dostala
na podpsanie zmluvu so zlmi dajmi
osebe. Poas vystpenia znan as
ud odila, do konca ostalo pr ud
zokolia Kloaka/Literis, Div Buki/
Adamiak. Po mne mal ete vystpi
Richard Kitta, ale kee tam u ostala
skoro przdna miestnos, tak na to
rezignoval. Ale viem, e tam boli aj
tak, ktor mali otomto info mimo
klasickch informanch kanlov zameranch na propagovanie literatry,
tak vedeli, o tam mu aka, akurt,
e ich rodinn prslunci boli vyveden zmiery. Poas performance som
vbec klasicky ni nerecitovala/nehovorila, hoci som mala nieo vplne,
ale bol tam zl reproduktor, priom
som aj tak mala o robi svizulmi,
ktor zase neboli vemi vhodn pre
deti amlde pod 18 rokov, adajne tam takto mladie ronky tie
zabldili. Prve tento aspekt je asi
to jedin, o mi dos vad pri tom
mennom spjan trocha, kee obas
pracujem so sexulne explicitnm

materilom vrmci istch dirty new media (dirtynewmedia.

tumblr.com) intenci, tak asi by nebolo od veci do budcnosti
dva upozornenia ohadom contentu.
Mohla by si poveda nieo okomunite tvorcov
glitchov?
Je dos rznorod, zvis to hlavne od techniky, ktor pouvaj, ana jej zklade potom meme hovori oaktivitch ako
databending, datamoshing, circuit bending, pixel sorting, 3d
glitching, vhs glitch. S taktie dostupn aj aplikcie, ktor
produkuj niektor efekty, priom aj to, o vnich udia vyprodukuj, sa povauje za plnohodnotn glitch art, priom je
tu prve zujem oto, ako to cez ne urobi tak, aby to ostatn
nepoznali. Vyskytuj sa tam samozrejme rzne in (internetov?) subkultrne vplyvy, ako napr. seapunk. Amekka glitch
artu je vChicagu.
Mohla by si pribli tvoje sasn aktivity?
Momentlne sa snam dokoni nov webpunkov bsnick
zbierku, ktor u nebude ma iadnu off-line verziu. Aj ke
sosobou (malografia), ktor mala na starosti tla KUR#Zu,
som sa u prkrt rozprvala otom, e by sa robili nejak
alie pokusy stlaiarou vsvislosti sjednotlivmi mojimi
vecami vich tlaenej podobe na vch formtoch. Teda
videla som u aj nejak alie ukky, oho je tlaiare schopn, abolo to celkom pekn.
... bolo to celkom pekn. Ak s vtomto prpade
tvoje kritri pre krsu? Ide len ojazykov obrat
alebo je vtom nieo viac?
Hehe, je to vistom zmysle jazykov obrat, ktor ale ukadho me referova kinm veciam. To vyie spomenut bolo
vzmysle, e ten/tie efekt/y sa mi ete neopozerali, teda ak
mm hovori onejakch mojich aktulnych kritrich krsy, ta
je to prve ist novos/varicia efektov. Aj tradin literrne
diela posudzujem u tak, e sakmi efektami pracuj, ako
je efekt irnie, efekt metafory apodobne. Naratv ma vemi
nezaujma, len tie efekty, ktor ale zase nesm by nejako
asov nron, ak s vnejakch sekvencich.
Zhovral sa Jakub Kapiiak.

Metafluids Splash E-xotik

Renta Pintrov

Nra Rikov

Vtvarnka Renta Pintrov sa narodila vroku 1991 vNovch Zmkoch.

Od roku 2011 tuduje vAteliri videa
na Fakulte vtvarnch umen VUT
vBrne. Vroku 2013 absolvovala tipendijn pobyt na cole Suprieure des
Beaux Arts vLe Mans vo Franczsku
avakademickom roku 2015 2016 na
Vysokej kole vtvarnch umen vBratislave, kde bude pokraova vmagisterskom tdiu na Katedre intermdi.
Jej prstup ktvorbe je intermedilny,
vyuva aprepja viacer mdi (fotografia, video, objekt, intalcia...).
http://metafluids.tumblr.com/

Vo svojich umeleckch projektoch pracuje obvykle sdigitlnymi dtami (fotografiami, animciami, videami, textami), ktor nachdza
na internete. Akm spsobom tieto materily
vyhadva, kategorizuje, archivuje?
Vinou vyhadvam impulzvne aintuitvne, aako to
prichdza, je tam viacero vrstiev... Niekedy sahujem
obrazov dta len preto, e sa mi dan obrzok vizulne zapi, o je sprevdzan silnm nutkanm privlastni si ho aarchivova ho vo vlastnom potai, druh
motivcia je informan vina mjho umeleckho
vzdelvania prebieha na internete formou rchleho
vyhadvania aniekedy, ke sa mi pri vyhadvan
aprezeran prc inch umelcov alebo prebiehajcich
vstav zapi nejak vizulna informcia, tak si ju
apropriujem aniekedy to vedie kaliemu reerovaniu aarchivovaniu. Naprklad pri prezeran prc Johna
Raffmana ma zaujal jeho videoklip, kde skupina det vo
vekom opustenom rodinnom dome bojuje so zelenm
slizom. Tak ma zaujala estetika slizu, ktor som alej
skmala, cez americk televznu show Nickelodeon,
ktor je uren pre deti akde sa celebrity polievaj
slizom, a po obrzky umelho aj prrodnho slizu
zrznych oblast. Takto, prostrednctvom obrazovch
reprezentci na internete, postupne mapujem aj to,
ako funguj rzne kultrne kdy. Je to vemi poetick
proces sliz som si hne spojila srznymi pojmami ako
zneistenie, neuritos, beztvaros, rdioaktivita, kultrny brak... Mem len hda, ako sa John Raffmmann
dopracoval ksvojmu videoklipu so slizom. Mono tak
ako ja vyhadvanm na internete. Takto sa mi zapil
aj obrzok oranovej beeckej topnky Nike avizulna simulcia geologickej sondy, tak som si ich stiahla
aneskr skombinovala. Nazbieran obrzky postupne
kolujem atvorm znich nvrhy pre budce sochy
alebo intalcie. Pracujem vrstevnato akad detail
mojich intalci sa vzahuje na nejak kultrny kd
naprklad oranov farba vmarketingu predstavuje
tzv. cheap colour, ie lacn farbu aje asto pouvan,
najm preto, e vraj viac podnecuje spotrebiteov ku
kpe vec ako in farby.

63

Renta Pintrov, Global Environment (bakalrska prca),

2014/2015, intalcia, FaVU VUT, Brno

Renta Pintrov, Free Fallin, 2016, Minimegastructures Are

Mostly Ducks, bytov vstava, Naphegy utca 51, Budape

65

Ak je tvoj vzah kpostinternetovmu umeniu?

Inpiruje a vtvojej tvorbe? o si zneho berie
avoi omu zneho sa naopak sna kriticky
vymedzi?
Je afirmatvny, ale zrove aj kritick. Urite ma vak
inpiruje afascinuje, hlavne svojou estetikou. Fascinuje ma, ako neuveritene rchlo, priam akceleratvne
vytvra neustle nov estetick nuansy, ale zrove
si vdy ponechva nejak zkladn estetiku, ktor je
dobre rozpoznaten aprznan. Pvodne malo postinternetov umenie snahu vymedzi sa voi tradinm
umeleckm intitcim, vsasnosti sa oraz astejie
intitucionalizuje. Stle vak plat, e digitlne mdi
aich dematerilnos aahk archla transformovatenos ponechvaj postinternetovmu umeniu t
pvodn slobodu, aj ke mono jeho as vdy skon
vnejakej intitcii. Je to cirkulovanie medzi digitlnou
slobodou aintitucionlnym systmom.
Moja tvorba by sa dala vizulne zaradi do postinternetovho umenia, kee vinu svojich inpirci
erpm zinternetu, ike jeden spoluiak mi hovoril, e
u sa to nevol ani postinternet, ale new aesthetics, take pojem je sporn aani ma a tak nezaujma. Vlastne
samotn pojem je rovnako fluidn aneautentick ako
aj umenie, ktor oznauje.
o mi na postinternete preka, je celebritn forma
sebapropagcie umelca na internete atakto budovanie kariry. Pritom postinternet bol vtomto zmysle
tie kritickm konceptom alebo mono ete aj je, hoci
ten postoj postinternetovch umelcov je vsasnosti
skr ambivalentn t afirmatvnos je posunut do
ironickej polohy, take ju nemono bra vne.
Takto ironizujci postoj je sympatick aj mne osobne snam sa humorom odahova tak t veobecn vnos umeleckej praxe, bavi sa pri tvorbe.
Predlohy svojich objektov aintalci si sahuje zinternetu, nvrhy vytvra kolovanm
digitlnych obrazov vo Photoshope, nsledne
tieto nvrhy stvrni do priestorovej podoby,
odlievanm, modelovanm, asamblovanm,
aranovanm prisvojench predmetov apod.
Potom si svoje intalcie nafot, teda znich

znovu urob digitlne obrazy. Ak vznam

m tento pohyb od digitlneho kmaterilovmu azase nasp? Aak vznam ma pre
teba fyzick (tvoriv) prca?
Potrebujem fyzick tvorbu, prcu smaterilom aj
na vyvenie, kee som vinu asu na internete
atoto ma troku dr pri zemi, uzemuje. Zrove ma
fascinuje, ako sa vytvra nov estetika, ke sa snam
digitlnu predlohu zhmotni. Prenos zdigitlneho do
materilneho vytvra divn estetiku. Takto prstup
mi umouje aj viac experimentova, otvra mi to
univerzum monost. Ale nakoniec to znovu odmaterializujem askonceptualizujem tak, e to hodm
nasp na internet.
Mm pocit, e takto sa mem kriticky vymedzi
aj voi postinternetu, aj voi relnym umeleckm
objektom vkontexte galrie. Vumeleckej prevdzke sa stva, paradoxne, dleitejou fotografia
objektu ne objekt samotn. Je jedno kde akedy
urobm vstavu, sta si objekt aintalciu pekne
nafoti, aby to psobilo ako vstava, je to prstupn
online, je to rchle
Pre ma je rovnako dleit aj fyzick zitok
zintalcie, pocitovo mono dokonca najdleitej.
Ale konceptulne pokladm za zaujmav prve tu
symbizu acirkulovanie.
Hovorila si mi, e hoci zinternetu erp, nepouva ho a vtakej vekej miere na renie
azdieanie svojej tvorby. Preo?
Lebo som sa doposia nestotonila stm systmom
zbierania likeov ainternetovej pozornosti. Ja internet
vyuvam len ako mtvy archv azdroj estetickej
inpircie, zatia Neviem, snam sa vytvori nieo
nov alebo myslie na in monosti, kee mm pocit, e cel postinternet sa u zvekej asti zbanalizoval avyil.
S umelci, ktor svoju tvorbu ria vlune
len na internete, nevyuvaj teda tradin
intitucionlne rmce umeleckho sveta
vpodobe galerijnch vstav. Ty patr prve

67

Renta Pintrov, METAFLUIDS SPLASH E-XOTIK, 2016,

intalcia, Galria Artotka, Bratislava

69

Renta Pintrov, METAFLUIDS SPLASH E-XOTIK,

2015, digitlna kol

prce by som neurobila bez znalosti postupu odlievania

alebo inch technolgi, ale to je pre ma vedajie,
na prvom mieste s experimenty, bavia ainpiruj ma
rzne DIY vide na internete intrukcie, ako si vyrobi
rzne divn veci amaterily vlastnorune asvojpomocne doma. Bav ma paradoxn prepjanie amaterizmu
sakademizmom skomickm aironizujcim efektom.

naopak ktm, ktor maj ambciu prezentova

sa najm vgalerijnch priestoroch. m je pre
teba galerijn priestor lkav?
Galerijn priestor je pre ma lkav jednoducho tm,
e je to fyzick priestor prstupn verejnosti. Apre ma
je dleit konkrtny zitok vdanom priestore azintalcie. Umouje mi tie vprocese intalovania alej
experimentova smojimi objektmi vytvra medzi
nimi nov vzahy avznamov naptia.
S na eskej a/alebo slovenskej scne nejak
umelci, ktorch tvorba je pre teba zaujmav?
Prpadne, registruje vrmci svojej genercie
nejakch autorov, ktor maj kumeniu podobn prstup, ako m ty?
Vesku je takto prstup asi viac in. Aj ke tam som
ila dlhie aviac som sa teda zorientovala. Vina
mojich spoluiakov zateliru videa vBrne je namotanch na tto problematiku. Aj vPrahe to tak je. Na
Slovensku je toho menej, to som si vimla poas mojej
jednoronej ste na VVU, pr ud na kole vBratislave, ale fakt mlo, vBudapeti mm tie pr kamartov,

ktorch to zaujma, tam to tie

zaalo prenika a vposlednch rokoch, ale tie je to tam
rozrenejie ako na Slovensku.
Apotom u len zahraniie,
ale mono to ani nem zmysel
takto geograficky rozliova,
kee vetko sa deje online.
Objekty vytvra aj
postupmi azmaterilov, ktor s azda viac
prznakov pre amatrsku hobby tvorbu
ne pre profesionlnu
umeleck tvorbu. Je
za tm nejak vedom
postoj, vymedzenie sa
voi nieomu?
no, vymedzenie sa voi klasike, akademizmu. Ale aj ten je
potrebn, lebo svoje posledn

Sakmi materilmi, mdiami atechnolgiami

spracovania m umeleck sksenosti?
Od plnch zaiatkov svojej prce a doteraz som
vyskala vemon mdi. Zanala som experimentlnymi videami acez kresbu amabu som prela kvytvraniu rznych objektov asch zfarebnho vosku.
Neskr som si vyskala aj ilustrciu, pri om som
vychdzala zo svojich stredokolskch sksenost, kee som vytudovala animovan tvorbu. Posledn roky
vak stle viac ctim potrebu pracova smaterilom
apriestorom. Na sti vo Franczsku som si prvkrt
vyskala klasick technolgiu vyvjania ierno-bielej
fotografie, taktie prcu shlinou vateliri keramiky.
Oboje ma vemi bavilo. Vznikla tu moja prv keramick
Nike topnka, vymodelovan poda fotografie zinternetu. Vo Franczsku som zaala viac pracova aj metdou recyklcie, zaala som vytvra intalcie znjdench predmetov apevnho odpadu. Njden odpadky
apredmety som prepjala aj skeramikou vpodobe
rznych readymadov, o bolo finanne aj technologicky nenron. D sa poveda, e tu sa prvkrt zaala
vmojej tvorbe objavova digitlna estetika.
Moja alia prca bola skulptra orla, ktor som
vytvorila recyklciou rznych papierov, ktor som
napchala do igelitovch vreciek ataiek atento zklad
som operila koenmi zvykami. Vychdzala som z2D
predlohy zdigitlneho obrzku njdenho na internete. Stvarom som zpasila, orol sa sprvu podobal viac
na kaku... Napokon vak predsa vznikol orol, ktorho
som vintalcii prepojila snjdenm kartnom zmonster energy drinku asbielym ikea veiakom. Tento rok
som orla zrecyklovala vnovej intalcii vBudapeti som ho vystavila votvorenom kufri samsonite,
vktorom som ho sem priviezla zo Slovenska. Pamtm

si ten absurdn pocit, vten de

bolo na hlavnej stanici vBudapeti mnostvo policajtov, bol
ttny sviatok, ktomu prisahovaleck krza aja som vkufri
za sebou ahala recyklovan
imitciu orla.
Pri prci na bakalrskej diplomovke som zaala vytvra
digitlne kole, na ich zklade
som potom vytvorila intalciu vpriestore videotdia.
Pokraovala som tu vo svojej
experimentlnej sochrskej
tvorbe svyuitm papierovch odpadkov, igelitovch
skov amodulitu som sa
poda obrzkov zinternetu
snaila imitova znme sochy.
Vytvorila som hlavy Napoleona
aVenue. Kontantnovu ruku
zRma vymodelovan zmodulitu som prepojila so statvom
na videokameru. Objekty som
naaranovala do greenscreenovho priestoru, kde som
vizulne prepjala digitlny
arelny priestor. Sasou
intalcie boli aj moje prv
adidasov papue zmodulitu,
tie vytvoren poda fotky
zinternetu, vintalcii som pouila aj kartny zIkey nastriekan farbou smramorovm
efektom, skuton bannov
upky, plastov pohr Enjoy
Coffee, krabicu od topnok
znaky Adidas, keramick Nike
topnku ataviacu pito. Malo
s okontelciu vec zastupujcich internetov univerzum
obrazov.

Podobne vznikla aj moja baznov intalcia. Pvodn kol vytvoren zinternetovch obrzkov, bola vkonenej fze pretvoren do podoby intalcie, vktorej
som pouila prisvojen predmety asiliknov odliatky
predmetov exotickho ovocia, PET flia, plechoviek
anskych plastovch pap.
Pri poslednej prci PostApocalypticNike som viac
experimentovala snovmi materilmi. Itu bola na
zaiatku kol. Mj objekt vznikol mieanm rznych
zmes zeminy, hliny, cementu, betnu asadry. Vrchn
as sochy bola ukonen vrstvou suchho asfaltu.
Takto proces tvorby prepojen sexperimentovanm
smaterilom predstavuje pre ma neopsaten pocit
slobody azbavy vjednom.
Vpopred stoj estetika materilne aformlne
aspekty tvorby. Ako je to stmami? o a zaujma, fascinuje, irituje?
Zaujmaj ma rzne aktulne mylienkov smery filozofie, terie avedy, ktor prepjam aktor fluidne vyivuj moju prcu. Posledn roky sa zaujmam opolitick
filozofiu, kapitalistick realizmus, metamodernizmus
atie pekulatvny realizmus alebo objektovo orientovan ontolgiu. Ide omylienkov smery, ktor sa
vyvinuli pred niekokmi rokmi vsvislosti srozvojom
arozrenm internetu. Taktie ma fascinuje antropolgia, etika arzne uhly, zktorch sa d skma
avytvra umenie. Je to pre ma ako experimentlne
laboratrium, lene takto tdium vyaduje aj dos
asu, najm ak to chcem prepoji azladi stvorbou
t je pre ma prioritn, ale snam sa priebene aj
reerova ata, aby som mala ak-tak prehad. Je to
dos vyerpvajce, ke sa lovek poka aj tvori, aj
i, aj ma prehad vsasnom umen amyslen. Aj ke
sa vo svojom vizulnom ateoretickom vskume snam
s do hbky, aby to nebolo len povrchn preberanie
trendov, aj tak mm pocit, e sa stle pohybujem len
po povrchu. Asi by som musela by nejak nadlovek,
aby som dokzala postihn vvoj sasnch trendov
umenia na internete aete knemu aj niem prispie
Amono treba radej spomali, tto akcelercia je len
poruchou vnmania asu.

2,90

Kloaka
Magazn experimentlnej
anekonvennej tvorby
www.kloaka.membrana.sk
kloaka@membrana.sk
2/2016, 6. ronk, vychdza obasne
issn 1338-158x
ev 4412/11
Redakcia Michal Reh, Jakub Kapiiak,
Martin Koi, Dominik elinsk, Samuel Szab
Vtvarn spoluprca Nra Ruikov
Grafick dizajn Juraj Kor, Vojtech Ruman
Jazykov prava Mat Benkovi
Tla www.malografia.sk
Vydva Literis, aklovsk 2
821 02 Bratislava
io 42172071
Dtum vydania 29.11.2016