P OE T

KU
A
T
A
IKA

MICHAL REH

P OE T

KU
A
T
A
IKA

MICHAL REH

TESCO STORES ARS POETICA

Vyhlsenie o vystpen zo slovenskej literatry

(Actus formalis defectionis ab literaria slovaca)

Ja, Michal Reh, tmto formlne vystupujem zo slovenskej

literatry a neelm si, aby som bol naalej povaovan za jej
predstavitea.
Vyhlasujem, e som si vedom dsledkov, ktor z tohto aktu
vyplvaj a tkaj sa prijmania literrnych vhod a pct,
akmi s literrne tipendi, dotcie a ceny a autorsk profily
v literrnych slovnkoch a monografich.
Potvrdzujem, e toto vyhlsenie som vykonal pri plnom
zdrav a vedom a v prtomnosti svedka, ktor me potvrdi
pravos tohto dokumentu.

Matematika pre 1. 3. ronk odbornch uil

Vitajte v kole! Budeme si spolu opakova uivo matematiky.

Zopakujeme si aj uivo geometrie, vypotame povrch
a objem telies a zopakujeme si pouitie jednotiek merania.
Ste iakmi odbornho uilia a rozhodujete sa, m
chcete by. Najvhodnejie je pre vs vyui sa v 3-ronom
uebnom odbore. Po vyuen zskate prcu a zo mzdy za
prcu si zabezpete vetko, o budete potrebova.
Mte radi slovn prklady? Pretajte si zbierku Radoslava
Toma Statusov hlsenia (Kon-Press, 2011) a na von
miesta doplte chbajce sla:
Ponad viacer bsne sa nesie opakovanie rovnakch figr
i motvov. Medzi takto motvy patr smr, ktor sa
explicitne i implicitne objav krt, o snvan tame krt.

PALAK, J. 2012. Made in In Romboid,

ro. 47, . 1, s. 73 75.

10

Nvrh tvorby maturitnch zadan

zpredmetu sasn slovensk pozia

Na zklade vyhlky Ministerstva kolstva, vedy, vskumu

a portu Slovenskej republiky . 209/2011 Z. z., ktorou sa
men a dopa vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej
republiky . 318/2008 Z. z. o ukonovan tdia na strednch
kolch, mu iaci tvorronch gymnzi maturova
z volitenho predmetu sasn slovensk pozia. Vzhadom
na to, e predmet sasn slovensk pozia je novm
maturitnm predmetom, predkladme pedaggom nvrh
tvorby maturitnho zadania z tohto predmetu.
Maturitn zadanie bolo vytvoren pre prv tmu predmetu,
ako je uveden v ttnom vzdelvacom programe, resp.
v existujcej uebnici pre 1. ronk.
1. Rozoberte ubovon bse Jna Gavuru z hadiska
pouitch umeleckch prostriedkov a njdite argumenty,
preo tto bse zaraujeme medzi ge.
a) Zdvodnite, ako bse manipuluje s naimi estetickmi
zitkami.
b) Vyberte zo sasnej literrnej produkcie bse, ktor tie
manipuluje so zitkami itateov, a konfrontujte
jej psobenie s inou bsou, ktor by sme mohli
povaova za umeleck dielo.
c) Charakterizujte hlavn pojmy, ktor ste pouvali: g,
manipulcia, bse, literatra, estetick zitok,
funkcia, stereotyp, umeleck dielo.

http://www.statpedu.sk/files/documents/
odborne_info/maturitne-zadania-preumenie-a-kulturu.pdf

11

Test zo psychiatrie

Porovnajte uveden ukky a stanovte diagnzu.

Ukka . 1 Jn Buzssy: Nvod na pouitie, ie ako ta
vere (mal desatoro), zo zbierky Hra s nomi (1965).
1. Prechdzaj sa jarnm veerom sm a do plnho
rozplakania
2. Povaj hudbu a do okamihu, ke sa dostavia trhav
pocity v prstoch
3. Zvykni si prebudi sa uprostred noci s pocitom, e treba
bea hasi katedrlu
4. Prin svoje podvedomie, aby sa ti snvalo iba o tom, ako
sa prechdza po streche jedensposchodovho domu
5. Pozeraj bez mihnutia oka na nah enu, a uvid zem
na chrbte korytnaky
6. Mauj tak dlho zem na chrbte korytnaky, a uvid nah
enu
7. L med cez sklo, a km nepocti bodnutie vely
8. epkaj tak dlho do ucha dbnu, a sa v om ozve voda
9. uchaj k dlani pravej ruky veer v aleji gatanov, a km
ucti vu loveiny
10. Siahaj do tmy, a km nenahmat mal porcelnov
panenku
11. Cvi tak dlho svoje zmysly, a na jazyku ucti sm seba
Ukka . 2 Jn Buzssy: Latinsk oma, uverejnen
v Literrnej prlohe Katolckych novn Ilumincie (2011).
Glria, znie chr pod kostoln klenbu,
vzna sa, ensk hlasy jasali
a hore k nebu, kde len ticho epn,
hne ich jas nadpozemsk zahal.
Musk hlas sa len dolu odhodlva
stpnu tam, kde spievaj anjeli,
Glria in excelsis Deo, slva
znie aj tu, kde sme krsou zamreli.

12

Osobn dotaznk

1. Meno a priezvisko
2. Dtum a miesto narodenia
3. Rodn slo
4. Nrodnos
5. ttna prslunos
6. slo obianskeho preukazu
7. Adresa trvalho bydliska
8. Obben agent tB (mete zaiarknu
aj viacero monost)
d
d
d
d
d

r / Pavel Hrz
Sokol / Ivan Lauk
Iris / Albert Marenin
Laco / Milan Richter
Robert / Jn Stacho

http://www.upn.gov.sk/regpro/

13

Tisov prejav vHoli u vpredaji

Vo Vydavatestve Matice slovenskej vychdza prejav Jozefa

Tisa v Holi v preklade do vetkch slovanskch jazykov
a v uniktnych bsnickch interpretcich sasnch
slovenskch bsnikov Marina Grupaa, Borisa Brendzu
a Michala Badna. Kniha vychdza pri prleitosti 70. vroia
prejavu prvho slovenskho prezidenta Jozefa Tisa na
cirkevno-nrodnch slvnostiach v Holi 16. augusta 1942.
V pozii slovenskch bsnikov zaznievaj aktualizcie
podstatnch pas Tisovho prejavu, najm u zudovenej
apelcie Slovk, zho, zbav sa svojho kodcu! Tto
nadasov vzvu bsnici vo svojich poetickch parafrzach
vzahuj nielen na idov, ale aj na Rmov, Maarov, echov
a Amerianov. Oprvnene neetria ani homosexulov,
feministky a ateistov. Tm sa im dar uchovva a rozvja
duchovn odkaz nho martra, kaza a prezidenta aj
v dnench postmodernch a hodnotovo nivelizovanch
asoch.
Publikcia priamo nadvzuje na knin projekt Literrneho
informanho centra, v rmci ktorho vznikli preklady
a bsnick interpretcie Kontantnovho Proglasu.
Knihu Tisov prejav v Holi si mete objedna na adrese
Vydavatestvo Matice slovenskej, s. r. o., Mudroova 1,
03652 Martin.

14

Literrna virolgia

Od osemdesiatych rokov minulho storoia sa viacerm

litertom dostalo cti, e poda ich mena bol pomenovan
vrus. Poda pravidiel schvlench Medzinrodnm vborom
pre taxonmiu vrusov (ICTV) m prvo pomenova vrus
jeho objavite. Viacer objavitelia ich pomenovali na poes
vznamnch slovenskch spisovateov.
Predstavujeme trnstich slovenskch spisovateov spolu
s objavitemi, dtumami a miestami objavu vrusu.
Vrus: slo meno oznaenie

Objaven: dtum, objavite, laboratrium

3393 tr 1984 WY1

28. 11. 1984, Milan Antal, Piszkstet

3730 Hurban 1983 XM1

4. 12. 1983, Milan Antal, Piszkstet

3980 Hviezdoslav 1983 XU

4. 12. 1983, Antonn Mrkos, Kle

4781 Sldkovi 1980 TP

3. 10. 1980, Zdeka Vvrov, Kle

13916 Bernolk 1982 QA2

23. 8. 1982, Milan Antal, Piszkstet

15946 Satinsk 1998 AP7

8. 1. 1998, Adrin Gald, Alexander

Pravda, Modra

16435 Fndly 1988 VE7

7. 11. 1988, Milan Antal, Piwnice

19955 Holl 1984 WZ1

28. 11. 1984, Milan Antal, Piszkstet

20991 Jnkollr 1984 WX1

28. 11. 1984, Milan Antal, Piszkstet

23444 Kukun 1986 TV6

5. 10. 1986, Milan Antal, Piwnice

33129 Ivankrasko 1998 CB

1. 2. 1998, Peter Kolny, Leonard

Korno, Modra

33158 Rfus 1998 DU23

26. 2. 1998, Peter Kolny, Leonard

Korno, Modra

15. 9. 1999, Adrin Gald, Peter

42849 Podjavorinsk 1999 RK44 Kolny, Modra
39880 Dobsinsky 1998 ER9

15. 3. 1998, Peter Kolny, Leonard

Korno, Modra

Bse vznikla v spoluprci s Virologickm stavom SAV.

http://www.litcentrum.sk/planetarium

15

Peter Kritfek: Taxonmia lyriky

Zl pozia je tak, pri ktorej tvoren sa autor zmerne

sna vyjadrova vemi zloito, aby zakryl svoju
neschopnos psa a strach prejavova emcie. Zvyajne
jeho przdnotu itate odhal so Slovnkom cudzch
slov. Zaujmavm fenomnom je, e mlokto m odvahu
vykrknu, e cisr je nah a e takto pozia je
len bohapust tranie. Namiesto toho sa vetci tvria
zasvtene, aby nevylo najavo, e ani trochu netuia,
o chcel bsnik vlastne poveda.
Peter Kritfek, spisovate
1.
Defektn lyrika je tak, pri ktorej kreovan sa autor
intencionlne angauje artikulova extrmne komplikovane,
aby zakamufloval svoju indispozciu produkova grafmy
a fbiu manifestova afektvne reakcie. Konvenne jej
vkuum percipient dekontruuje s lexiknom importovanch lexm. Interesantnm fenomnom je, e len minorita
disponuje gurou intenzvne verbalizova, e impertor
je intaktn a e prtomn lyrika je len frivoln balbutizmus.
Substitune kompletn populcia simuluje zainteresovanos, aby sa nedemaskovalo, e ani minimlne nereflektuje,
o poet projektoval artikulova.
2.
Efektn lyrika je tak, pri ktorej kreovan sa autor
intencionlne angauje artikulova extrmne trivilne, aby
demontroval svoju dispozciu produkova grafmy a entuziazmus manifestova afektvne reakcie. Organicky jej monumentalitu percipient nedekontruuje s lexiknom importovanch lexm. Interesantnm fenomnom je, e majorita
disponuje gurou intenzvne verbalizova, e prtomn
lyrika je excelentn apoteza. Kompletn populcia zainteresovane reflektuje, o poet projektoval artikulova.

16

1. sv. prijmanie
(na margo spiritulnej lyriky)

Zubami rozdrvme prijat Kristovo telo

a narume jeho bunkov steny.
Tm umonme trviacim enzmom
lepie tiepenie jednotlivch jeho zloiek.
Existuj tri slinn azy; podsnkov, podjazykov
a prun slinn aza, ktormi vyluujeme sliny,
m zaname enzymatick tiepenie krobu.
Jazykom Kristovo telo premieavame a formujeme.
Pri prehtan uzavrieme hrtanovou prklopkou priedunicu,
aby sa do nej nedostala nijak jeho as.
Z stnej dutiny posvame Kristovo telo do paerka.
Paerk sa nachdza za priedunicou a vedie do aldka.
Do neho prostrednctvom svalovch sahov vtlame Kristovo telo
v priebehu nieko kch seknd.
Teraz Kristovo telo privdzame do aldka.
Stenu aldka tvoria pozdne, kruhov
a priene svalov vrstvy, ktormi Kristovo telo
pomaly posvame k vrtniku.
Kristovo telo nsledne tlame do tenkho reva.
Nakoniec Kristovo telo privdzame do hrubho reva,
ktor sa zana v pravej dolnej asti brunej dutiny.
Do hrubho reva presvame nestrviten zvyky z tenkho reva.
Nestrviten zvyky Kristovho tela sformujeme do stolice,
obalme ich hlienom a cez konenk
posvame k anlnemu otvoru.

17

Prolegomena k sasnej
mladej slovenskej literatre

Najexponovanejmi slovami,
ktormi tvorcovia dnenej mladej literatry
prezentuj svoju prcu verejnosti,
s experiment, nekonvennos a alternatva.
Stali sa emblmami viacerch individulnych
aj kolektvnych projektov,
nezaobdu sa bez nich prezentcie a taky,
s ich pomocou sa profiluj asopisy,
festivaly a obianske zdruenia.
No istou dobovou inovciou je rchlo postupujce
estetick vyprzdovanie tchto pojmov,
ich vecn redukcia na marketingov nlepku.
Proklamovan experiment dnes tvor hlavn prd,
konvenciou je hlasn ohlasovanie nekonvennosti.
Nenpadn debuty Radoslava Toma, Veroniky Dianikovej,
Petra Starka, Joea Palaka, Katarny Dunkovej,
Martina Dzra a Jna Peka
v tomto zmysle paradoxne psobia
ako najvraznejie experimenty
mladej literatry poslednho obdobia.
Tto autori sa toti pokaj preveri
aktulnu platnos vo svojej genercii nepopulrnych,
parodizovanch a vytesnench hodnt.
Najexponovanejmi slovami,
ktormi tvorcovia dnenej mladej literatry
prezentuj svoju prcu verejnosti,
s tradcia, konzervativizmus a spiritualita.

18

Stali sa emblmami viacerch individulnych

aj kolektvnych projektov,
nezaobdu sa bez nich prezentcie a taky,
s ich pomocou sa profiluj asopisy,
festivaly a obianske zdruenia.
No istou dobovou inovciou je rchlo postupujce
estetick vyprzdovanie tchto pojmov,
ich vecn redukcia na marketingov nlepku.
Proklamovan tradcia dnes tvor experiment,
nekonvennosou je hlasn ohlasovanie konzervativizmu.

PASSIA, R. 2013. Topologick poviedky (Jn Pek:

Kame v kameni). In Romboid, ro. 48, . 3, s. 20 23.

19

rodovo orientovana kritika

11. janura 2014 o 10:58

rebro o farkasovej proze na rube platna
23. janura 2014 o 15:50
rebro o novej bodnarovej
13. februra 2014 o 10:33
farkasova o bodnarovej
https://www.facebook.com/pages/Glosol
%C3%A1lia/292155237488530?fref=ts
I.
rebro o farkasovej
farkasova o rebrovi
II.
rebro o bodnarovej
farkasova o bodnarovej
III.
farkasova o maliti
maliti o farkasovej
IV.
farkasova o prihodovej
prihodova o farkasovej
V.
haugova o podrackej
podracka o haugovej

20

VI.
haugova o sikulovej
sikulova o haugovej
VII.
haugova o ferencuhovej
rebro o ferencuhovej
VIII.
haugova o kucbelovej
rebro o kucbelovej
IX.
rebro o haugovej

21

Vzjomne prospen spoluitie

2 al. viacerch druhov organizmov

Tipsport extraliga
Tipos extraliga
Corgo liga
Baant Pohoda
Kozel kovic Open
Bratislavsk Jazzov Dni Slovensk sporitea
Anasoft litera
Poviedka Asseco solutions
Tesco Stores Ars Poetica

22

1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013

Vek laureta/lauretky

Starostlivos o seniorov

Cena Dominika Tatarku

80

70

60

50

40

23
30

20

10

Rok udelenia ceny

More than Slovak Poetry

Struggling young writer Callie Cyprus

sucks and fucks hard cock
Bibi Noel fucks
after English literature
Asian slut recits poem
as she gets fucked hard by asian guy
Busty teen toying her pussy
while reading a novel
College librarian Romi Rain
wants to collect more than just books
Nyx gets more
than just a poetry reading

24

Kindergarten

22. augusta 2012 o 15.41

Z knihy Janka Peka Kame v kameni
31. oktbra 2012 o 22.21
recenzia na kniku Janka Peka v .tdni
12. novembra 2012 o 18.20
Autorsk tanie Janka Peka 8. decembra o 18.00
v Luenci!!
17. novembra 2012 o 9.37
Recenzia na kniku Janka Peka Kame v kameni
od Veroniky Dianikovej, uverejnen v Kninej revue
14. septembra 2013 o 10.25
Do konca roka ete vyjde Fragment 4/2013, nov kniha
Duka Dueka, Janka Peka a Janka Litvka.
28. oktbra 2013 o 8.55
U vyla knika Janka Peka a tento tde by mala
by na svete aj kniha Duana Dueka. Dokonujeme
Fragment . 4 a chystme sa na knihu Janka Litvka.
A potom alie a alie a alie

https://www.facebook.com/casopisfragment

25

ierna kronika

Jn Zambor vo Vranove nad Topou

(28. 09. 2009)
Veronika ikulov v Khire
(27. 01. 2010)
Pavol Rankov v Eurpskom dome v Berlne
(03. 06. 2010)
Erik Ondrejika v kaviarni FRA
(27. 09. 2011)
Erik Jakub Groch a Rudolf Jurolek v Stuttgarte
(27. 06. 2012)
Mila Haugov medzi levickmi gymnazistami
(30. 11. 2012)
Martin Solotruk v Londne
(18. 12. 2012)
Vo Staviarsky medzi ukrajinskmi Slovkmi
(25. 11. 2013)
Peter Kritfek v Pekingu
(12. 03. 2014)
ubomr Feldek v Trnave
(03. 04. 2014)
Jn Buzssy a Jn trasser na besede
so senickmi gymnazistami
(11. 04. 2014)

http://www.litcentrum.sk/aktuality

26

Slovensk pozia 2012: vazstv a prehry

(hommage Mirka belov)

Je as sumarizova.
Take: 2012 vea taiek
(Avion, Preov, Vek Krt, Petralka,
Pieany sm vek Rytmus s Egom doli,
Prievidza, Mal scna v BA, Trnava,
Ars Poetica a KC Dunaj, Siete, Levice,
Praha Slovensk Intitt
a Praha Knihovna Vclava Havla,
Slovinsko a Maarsko
a nevyhranie poetickho turnaja,
Raa, Pezinok, Bibliotka, Kafe Scherz,
Martin, YMCA, Klub u Draka,
a alie na ktor som u asi aj pozabdala) :))
a Slov_FM s Jurajom Kunierikom,
rno na FMku, lnok v tdni,
rozhovor v book.review, Inspire,
v Bratislavskej televzii s Heou, Korzr,
moje bsne recitovali mlad herci z VMU,
Kniha roka Martinus,
rozhovor v neastnom Orlovi tatranskom,
rozhovor na Devne,
men ok pre literrnu komunitu na SVK
vazstvo v sai Bsne 2012
Pn A a.k.a Rado Bielen, ide Ti karta,
zbornk a vianon trhy s autogramidou
na ktor naozaj doli udia :))
nov a nov bsne,
obas nervy z ud, kritikov, kretnov, bsnikov a zmrdov,
niekedy aj v jednej osobe,
no napriek vetkmu pardny rok pln vetkho,
o v om m by :)
(lnok bol uverejnen v pravidelnej kritickej prlohe
Kninej revue)
https://www.facebook.com/mirka.abelova

27

Predseda

Staronov predseda SC PEN Gustv Murn. Foto: archv

Zava L. Ballek, M. Huptych, V. Skalsk, G. Murn a M. Ryav.
Foto: Peter Prochzka
Hore jubilant Jn Buzssy a G. Murn. Foto: P. Prochzka
erstv nobelovec Mario Vargas Llosa a Gustv Murn,
Mexico City, 1996. Foto: archv autora
Bled, zava G. Murn, prezident PEN International John
Ralston Saul, slovinsk spisovate Andrej Blatnik a Jozef
Ban. Foto: archv predsedu
Bled, zava slovinsk spisovate Igor tamperle, J. Ban,
G. Murn a viceprezident Slovinskho PEN centra Ivo Frbear.
Foto: archv predsedu
V Srbskom PENe, zava Gojko Boovi, Neda Bobi, Vladislav
Bajac, J. ebesta, G. Murn, F. Palonder a V. Jablonick.
Foto: archv predsedu
Ireney Bal preber od G. Murna diplom estnho lena
SC PEN. Foto: Peter Prochzka
Mria Btorov s diplomom estnho lena SC PEN a Gustv
Murn. Foto: Peter Prochzka
Kremnick gagy. Zava R. Piko, G. Murn a J. Ban.
Foto: archv predsedu
J. Ban a G. Murn s itatemi v knhkupectve Bene Libri
v Revcej. Foto: archv predsedu
Naa misia v Kanade. Zava F. Palonder, G. Murn
a V. Jablonick. Foto: archv predsedu
Vevyslanectvo SR v Kanade. Zava V. Jablonick, riadite
Slovak House Pavol Dako, vevyslanec SR Milan Kollr,
G. Murn, F. Palonder. Foto: archv

28

Star Pazova. Riadite kninice Ratko Colakovi,

V. Jablonick, G. Murn, J. ebesta a F. Palonder.
Foto: archv predsedu
Srbsko. Zava V. Jablonick, J. ebesta, riaditeka stavu pre
kultru Vojvodinskch Slovkov Milina Sklabinski, G. Murn
a F. Palonder. Foto: archv
Tokio. Prezident PEN International John Ralston Saul
v rozhovore s G. Murnom. Foto: archv predsedu
Gustv Murn pri prejave na Kongrese PEN International
v Tokiu. Foto: archv predsedu
astnci konferencie pri prleitosti 20. vroia SC PEN
v Budmericiach. Sediaci zava Radoslav Tom, Zuzana
Grochlov, Eva Bainsk, Gustv Murn, Martina
Bolekov, Ivana eranov, Jlius Balco. Stojaci zava
Immanuel Mifsud, Christos Chrissopoulos, Zvonko
Makovi, Vladislav Bajac, Mihajlo Panti, Peter Starek,
Niki Marangou, Vladimr Skalsk, Nadeda ainovi,
Lucia Gecelovsk, Zuzana eligov, Andrej eliga, Jano Cger
a Milo Ondruek. Foto: archv predsedu
Konferencia 20. vroie SC PEN. Sprava predsednka
Chorvtskeho PEN centra Nadeda ainovi, JE vevyslanec
Danko Proki a Gustav Murn. Foto: Peter Prochzka
G. Murn s kolegami z Maarskho centra PEN, zava
Zoltn SumonyiPapp a Jno Benyhe, na Blede.
Foto: Peter Prochzka
F. Palonder, V. Jablonick a G. Murn v Kanadskom
parlamente v Ottawe. Foto: Peter Prochzka
Ladislav Ballek preber od Gustva Murna odznak SC PEN.
Foto: Peter Prochzka
Jubilant Jn omaj a Gustv Murn. Foto: Peter Prochzka

http://www.scpen.sk/attachments/090_PENOVINY%
20%C4%8D.13%20Marec%202011%20na%20web.pdf

29

Program fetiizcie

Milo Tomk (ed.): Za hlasom srdca a revolcie

Sbornk bojujcej pozie na poes 40. vroia zaloenia KS
Bratislava: SVKL, 1961
Ondrej Laciak (ed.): Plamene slobody
Z pozie slovenskch revolunch bsnikov Janka Kra,
Jna Bottu, Sama Chalupku na pamiatku 25. vroia
Slovenskho nrodnho povstania
Bratislava: eskoslovensk rozhlas,
Martin: Matica slovensk,1969
Jn Sloboda (ed.): Spevy istoty
Vber z revolunej pozie slovenskch a eskch bsnikov
vydan k 50. vroiu zaloenia KS
Bratislava: Obzor, 1971
Martin Januka (ed.): Pozdrav ve kej zemi
Repertorov zbornk k 50. vroiu zaloenia ZSSR
(pozia, prza, psmo)
Bratislava: ivena, 1972
Ondrej Sliacky (ed.): Kytica vaky
Zbornk pozie a przy k 30. vroiu oslobodenia
eskoslovenska Sovietskou armdou
Bratislava: LITA, 1974
ubomr Feldek (ed.): esdesiat
60 bsn 60 sovietskych bsnikov vydal na poes
60. vroia VOSR Slovensk spisovate
Bratislava: Slovensk spisovate, 1977
Juraj Pado (ed.): A prehovoril ud
Zbornk pozie vchodoslovenskch a severoeskch
autorov venovan 30. vroiu Vaznho februra
Koice: Vchodoslovensk vydavavatestvo, 1978

30

Jn Donoval (ed.): Ohnky tvojich rubnovch hviezd

Zbornk slovenskej pozie a przy k 60. vroiu vzniku KS
Bratislava: LITA, 1981
Viliam Marok (ed.): Vatra v srdci i erbe
Zbornk pozie k 40. vroiu Slovenskho
nrodnho povstania
Bratislava: Tatran, 1984
Karol Rosenbaum (ed.): T streda v strede dn
Antolgia slovenskej literatry k 70. vroiu VOSR
Bratislava: Smena, 1987
Mria Modrovich, Peter ulej (eds.): Prebdzanie
sedmospov
Antolgia sasnej pozie a przy k 25. vroiu
Nenej revolcie
Bratislava: Vlna/Drewo a srd, 2014

31

Celkov hrn
zrok za de (mm)

Vka snehu (cm)

Chopok

-6

11,2

n/a

n/a

-14,8

32,6

n/a

11

hmla

Hlsen
meteorologick
udalos

Maximlne
nrazy vetra (km/h)

Bratislava Letisko

Maximlna
rchlos vetra (km/h)

Stanica

Minimlna
denn teplota (C)

5
-6,1

Maximlna
denn teplota (C)

Odkaz 17. novembra 19891

Dudince

5,6

-7,7

5,5

n/a

n/a

Hurbanovo

4,4

-5,5

5,5

n/a

n/a

Kamenica nad Cirochou -0,3

-4,2

16,4

n/a

0,5

4,1

Koice

1,7

-4,6

16,4

n/a

n/a

Liesek

-5,2

-11,5

8,1

n/a

7,9

Lomnick tt

-7,2

-19

35,4

65,2

45,4

Luenec

4,7

-5,5

2,7

n/a

n/a

Milhostov

1,2

-2,8

19

n/a

n/a

Nitra

-4,4

10,9

n/a

n/a

Pieany

3,5

-4,6

8,1

n/a

n/a

Poprad / Tatry

-1

-9

11,2

n/a

n/a

Prievidza

4,5

-3,7

8,1

n/a

n/a

Slia

4,3

-7,5

8,1

n/a

n/a

trbsk pleso

-2,7

-11

5,5

n/a

0,3

16,2

Stropkov / Tisinec

-0,6

-5,9

16,4

n/a

6,2

4,9

-8

16,4

n/a

n/a

-5,1

8,1

n/a

n/a

Telgrt
ilina / Hriov

Freemeteo.com
1

32

Uverejnen In Mria Modrovich, Peter ulej (eds.):

Prebdzanie sedmospov: Antolgia sasnej pozie
a przy k 25. vroiu Nenej revolcie.
Bratislava: Vlna / Drewo a srd, 2014.

Berieme si sp svoju literatru

17. novembra uplynie 25 rokov od chvle, ke sme chceli

ta slunejiu a lepiu literatru. 17. novembra bude
25 rokov klamstiev, rozkrdania spolonho majetku,
vzniku literrnych zujmovch skupn, literrnej
oligarchie a bujnejcej korupcie. Spolone povieme
DOS! Spolone sa postavme arogancii literrnych
intitci a slovenskm spisovateom!
Vyzvame uiteov, tudentov, itateov, ivnostnkov,
zamestnanch, nezamestnanch, vetkch, ktor boli
poslednch 25 rokov klaman a okrdan literrnou
elitou spolu s literrnou oligarchiou z kninch vydavatestiev, literrnych intitci a spisovateskch
organizci.
Poiadavky
v zmysle l. 32 stavy SR vyslovujeme predstaviteom
slovenskej literatry, ako aj ministrovi kultry SR nedveru a z uvedenho dvodu TRVME na okamitom:
1. rozpusten vetkch literrnych intitci
2. zastaven aktivt proti literatre
3. audite literrnych grantov
4. precznej regulcii strategickch literrnych odvetv
5. zabezpeen kultrnej a umeleckej nezvislosti
6. potrestan vinnkov
Odvodnenie
1. Trvme na rozpusten vetkch literrnych intitci,
kee posvaj literatru do nepredstavitenej kultrnej a morlnej katastrofy, iadame
rozpustenie Literrneho informanho
centra a odstpenie ministra kultry.
2. Poadujeme okamit zruenie vetkch aktivt
namierench proti literatre.

33

3. Poadujeme audit literrnych grantov, pretoe slili

skromnm zujmom, a nie v prospech vetkch obanov.
4. Poadujeme obnovenie verejnej kontroly strategickch odvetv, ktor s dleit pre literatru:
vzdelvanie, veda a vskum, vydvanie knh,
knin distribcia, predaj knh a zdruovanie spisovateov.
5. Okamit spustenie procesov, vymenovanie
expertnho ministra kultry, sfunknenie
referenda, nov zkon o poskytovan dotci at., smerujce k zabezpeeniu kultrnej
a umeleckej nezvislosti, k zabezpeeniu
podpory slovenskej literatry + k vymaneniu
sa z podruia ministerskch radnkov.
6. Vyvodenie trestnej, politickej a morlnej zodpovednosti voi vinnkom, ktor okradli, oobrili,
zdevastovali, zniili a rozpredali Nau literatru za poslednch 25 rokov!

https://www.facebook.com/events/121550747995981/

34

Stop netransparentnm dotcim na kultru

Pre vytvorenie transparentnejieho a odbornejieho

systmu hodnotenia projektov uchdzajcich sa o podporu
v dotanom systme Ministerstva kultry Slovenskej
republiky navrhujeme nasledujce pravidl vberu lenov
jednotlivch dotanch komisi. Reagujeme tak na sasn
neuteen situciu, ke svojich zstupcov v komisich maj
len niektor projekty.
lenmi dotanej komisie musia by vlune:
a) vetci autori knh uchdzajcich sa o dotciu
b) vetci prekladatelia knh uchdzajcich sa o dotciu
c) zstupcovia vetkch asopisov uchdzajcich sa
o dotciu
d) lenovia vetkch spisovateskch organizci iadajcich
o dotciu
lenovia komisie, ktor sa nepodieaj na realizcii projektu
uchdzajceho sa o dotciu, musia opusti miestnos, v ktorej
sa uskutouje rokovanie komisie. Nesm sa zastni
bodovania projektu, ani hlasovania o om. Sme presveden,
e kvalitu projektu vedia kompetentne posdi vlune
jeho autori.
Erik Ondrejika, bsnik
Jn Zambor, bsnik, prekladate a literrny vedec

35

Dotcie na vydanie pvodnej slovenskej

a prekladovej pozie

35 900

40 000

52 580

50 000

53 500

60 000

59 600

70 000

47 100

Poetrys not dead

30 000
20 000
10 000

2009

2010

2011

2012

2013

Dotan program Ministerstva kultry

Slovenskej republiky 4 Umenie

36

Ekonomick cenzra

Vaka ekonomickej cenzre vyd Mila Haugov

len jednu knihu rone
Vaka ekonomickej cenzre sa Literrny tdennk
zmenil na Literrny (dvoj)tdennk
Vaka ekonomickej cenzre slovensk nezvisl
vydavatestv
vydaj len as svojho edinho plnu
a vytuneluj menej peaz zo ttneho rozpotu
Jestvuje efektvnej ekonomick nstroj
na skvalitnenie slovenskej literatry?

37

Ktosi je za dverami
(z innosti Literrneho fondu)

2008
Zatia o ervek Hochel Ksek a Leikert
rozhodovali o Bobovej knihe
Bob bol za dverami
Zatia o Bob Hochel Ksek a Leikert
rozhodovali o ervekovej knihe
ervek bol za dverami
Zatia o Bob ervek Ksek a Leikert
rozhodovali o Hochelovej knihe
Hochel bol za dverami
Zatia o Bob ervek Hochel a Leikert
rozhodovali o Ksekovej knihe
Ksek bol za dverami
Zatia o Bob ervek Hochel a Ksek
rozhodovali o Leikertovej knihe
Leikert bol za dverami
2009
Zatia o Jank Leikert a Ondrejika
rozhodovali o Hochelovej knihe
Hochel bol za dverami
Zatia o Hochel Leikert a Ondrejika
rozhodovali o Jankovej knihe
Jank bol za dverami
Zatia o Hochel Jank a Ondrejika
rozhodovali o Leikertovej knihe
Leikert bol za dverami

38

Zatia o Hochel Jank a Leikert

rozhodovali o Ondrejikovej knihe
Ondrejika bol za dverami
2010
Iste bol niekto za dverami
2011
Zatia o Hochel
rozhodoval o Brendzovej knihe
Brendza bol za dverami
Zatia o Brendza
rozhodoval o Hochelovej knihe
Hochel bol za dverami
2012
Nikto nebol za dverami
2013
Zatia o Halsov a Hochel
rozhodovali o Balcovej knihe
Balco bol za dverami
Zatia o Balco a Hochel
rozhodovali o Halsovej knihe
Halsov bola za dverami
Zatia o Balco a Halsov
rozhodovali o Hochelovej knihe
Hochel bol za dverami

39

Medzinrodn program

http://www.sme.sk/c/7058312/
harabin-bude-skolit-cinanov-ako-reformovat-justiciu.html

Harabin bude koli anov,

ako reformova justciu
Kunierik
ako psa fundovan recenzie
Brendza
ako vies repektovan asopis pre mlad literatru
Kritfek
ako zna kritiku
Pastier
ako publikova progresvnych autorov
ikulov
ako neproteova rodinu
Rankov
ako estne prideova granty
Haugov
ako eliminova grafomniu
a Solotruk
ako transparentne vydva knihy

40

Kurzov lstok

Kurz

Vo Staviarsky nenape provinn melodrmu

6,5

Agda Bavi Pain nevymysl prvoplnov slovn hraku

Oleg Pastier nezostav aliu paberkov knihu

10

Derek Rebro nape kritick recenziu

na zbierku enskej autorky

12

Romboid uverejn invenn poziu alebo przu

13

V Kninej revue vyjde kritick recenzia

17

Sa Medziriadky vyhr autor/autorka

bez osobnch vzieb na lenov poroty

18

Cenu Ivana Kraska dostane talentovan autor/autorka

20

Cenu Dominika Tatarku dostane autor/autorka

strednej genercie

22

Brao Hochel nedostane tipendium Literrneho fondu

25

Enter nedostane dotciu Ministerstva kultry SR

28

Artforum vyd kvalitn knihu slovenskho autora/autorky

35

F. R. & G. nevyd lyrick g

45

Mile Haugovej nevyjde v tomto roku bsnick zbierka

50

Ars Poetica vyd knihu

60

41

Implikcia

A: Michal Reh publikoval svoje bsne v asopise

Dotyky, hoci predtm Dotykom vytal slab kvalitu
a neprimeran financovanie
B: Michal Reh iadal dotciu z ministerstva kultry,
aj ke prv kritizoval fungovanie dotanho systmu
C: Michal Reh vydal zbierku bsn vo vydavatestve
Ars Poetica napriek tomu, e skr Ars Poeticu napadol
za podozriv vydavatesk innos
D: Michal Reh prihlsil svoju zbierku na Cenu
Ivana Kraska, hoci pvodne spochyboval aktivity
Literrneho fondu
E: Michal Reh nominoval svoju zbierku do ankety
Kniha roka, aj ke predtm takto sebapropagciu
odsudzoval
Dan vroky implikuj,
e Michal Reh je tandardn slovensk spisovate

42

POETIKA HOAXU

Od: Literrny fond litfond@centrum.sk

Dtum: 21. Jna 2012 10:25
Predmet: Tlaov sprva: Cena Ivana Kraska men svoj nzov
Dobr de,
v prlohe posielame tlaov sprvu.
LF

47

Cena Ivana Kraska men svoj nzov

estn literrna Cena Ivana Kraska, ktor udeuje Literrny

fond od roku 1955 debutujcim autorom, men svoj nzov. Nov
nzov ocenenia bude Cena Martina Dzra. Literrny fond svoje
rozhodnutie odvoduje objavom novej bsnickej osobnosti,
ktorej vznam pre slovensk literatru prekrauje vetky doterajie
bsnick poiny, vrtane diela Ivana Kraska. Martin Dzr zskal
za svoju prvotinu Dekontrukcia poda asu (Vydavatestvo
Spolku slovenskch spisovateov) Cenu Ivana Kraska za rok 2011.
O udelen ceny rozhodla odborn porota v zloen Mgr. Veronika
Rcov, Mgr. ubica Suballyov, PhD., a Mgr. art. Emil Holeka.
Martin Dzr svoje ocenenie prijal s vakou a pokorou: akujem,
ocenenie si vim o to viac, e za poslednch p rokov bola Cena
I. Kraska udelen len raz. A zbierka pozie ju dostala len raz za
poslednch dev rokov, v roku 2006. O to viac si vim, e moja
zbierka sa zaradila na zoznam k takm titulom ako Rfusove
A dozrieme, Vlkove Dotyky, Feldekov Jedin slan domov,
Mihalkoviova tos i Ondruov ialen mesiac a k 21 alm
zbierkam bsn ocenenm touto cenou v minulosti. Pozia
vetkch tchto autorov obstla v ase, a aj preto ma toto ocenenie
inpiruje k alej tvorbe.
Martin Dzr (1981) sa narodil a ije v Luenci. Vytudoval
slovensk jazyk a literatru na FiF UK v Bratislave a zskal
ocenenia na viacerch literrnych saiach (O cenu Pavla
Straussa, Novomeskho Nitra, Akademick Preov, Krdla Ivana
Lauka, Literrna Senica L. Novomeskho a alie). Pe poziu aj
przu a zbierka Dekontrukcia poda asu je jeho debutom. Knika
prina takmer 70 zrelch bsnickch textov hadajcich odpovede
na vzahov, existencilne i socilne otzky, ktor s systematicky
usporiadan do iestich cyklov. Jednotliv cykly s pritom
stmelen nielen tematicky, ale rozohrvaj sa v nich dokonca
drobn epick prbehy mapujce ivotn seky lyrickho subjektu.
V mnohch bsach sa zrkadl autorova znalos slovenskej pozie
a literatry, ktor vytudoval, a tak v nich meme njs vzby
a odkazy na in slovensk literrne texty. Autor dobre zvlda
bsnick remeslo, priom autorove literrnoteoretick zzemie

48

potvrdzuj aj viacer bsnick texty vytvoren viazanm verom,

ba dokazuje to tie cyklus alexandrnskych sonetov. V debute
vak meme njs aj vonoverov bsnick texty, v ktorch
mono objavi hru viacvznamovosti, aktvnu prcu s verovm
presahom i detailn narbanie s lexiklnymi vznamami slov.
Aj po viacerch pretaniach je tak mon v bsni njs stle nieo
nov. Zrove vak ostvaj interpretane prstupn akmukovek
itateovi.
Kvalitu Dzrovch bsn potvrdzuje aj vlune kladn prijatie
literrnou kritikou. Bsnik Miroslav Brck o Dzrovej zbierke
napsal: Nezostva len pri vyhranenom odmietan spoloenskch
deformci, ale sasne predstavuje svoje pohady, zmery
a vchodisk. Oistn cesta osobnch objavov bola vdy
domnou vidiacich. S prehadom ovlda aj remeseln zloku
bsnictva, doke vypointova von ver a nerezignuje ani
na viazan. Cyklus alexandrnskych sonetov m v jeho podan
nezameniten atmosfru a pvab. (BRCK, M.: Rozochvieva
a znepokojuje. In: Knin revue, XXI, 2011, . 24, s. 5). Dzrov
bsnick poin oceuje aj poetka a lauretka Ceny Ivana Kraska
za rok 1976 Hana Kokov: Sprtomovanie udskho delu,
vzahu ku krajine, k ene, k udalostiam oivuje autor originlnou
obraznosou a vzcnou schopnosou vyhmata pulz v tajomstve.
(KOKOV, H.: Sprtomovanie delu. In: Literrny (dvoj)tdennk,
XXV, 2011, . 1 2, s. 12). Rovnako pozitvne ohodnotil Dzrov
debut novinr a publicista Milo Drastich: Jeho bsnick ctenie
a videnie sved o zrelosti tvorcu, sksenho, ale citlivho
a vnmavho poeta. (DRASTICH, M.: V pokuen verov.
In: Literrny (dvoj)tdennk, XXV, 2011, . 41 42, s. 13).
Uveden skutonosti potvrdzuj, e zmena nzvu je odvodnenm
a sprvnym krokom. Literrny fond si zrove od tohto
rozhodnutia subuje priblenie sasnej literatry mladm
autorom a itateom. So zmenou nzvu Ceny Ivana Kraska sa
nemenia jej pravidl, ktor zostvaj v pvodnom znen. tatt
Ceny Martina Dzra schvlil vbor Sekcie pre pvodn literatru
da 20. 6. 2012 a platnos nadobda dom 1. 1. 2013.

49

Od: kultura <redakcia@kultura-fb.sk>

Komu: Literrny fond <litfond@centrum.sk>
Dtum: 21.06.2012 11:29
Predmet: Re: Tlaov sprva: Cena Ivana Kraska men svoj
nzov
Pozdravujem Literrny fond, ktor sa tmto definitvne
pominul na rozume.
es prci!
Teodor Krika

50

Upozornenie2
21. Jn 2012

Upozorujeme tlaov i elektronick mdi, aby ignorovali

informcie prichdzajce elektronickou potou z adresy
Literrny fond, litfond@centrum.sk. E-mailov adresa bola
zriaden na domne centrum.sk bez vedomia Literrneho
fondu a informcie, ktor sa prostrednctvom nej ria s
zavdzajce. Zneuitie mena Literrneho fondu je trestn
a voi zriaovateovi adresy a vlastnkovi domny bud
vyvoden dsledky poda platnch prvnych noriem.

51

Upozornenie bolo zverejnen na strnke

Literrneho fondu.

Od: PhDr. Anna Bdiov

Dtum: 22. jna 2012 10:16
Predmet: Dleit upozornenie
Komu: Andrejkov, Eva, Rumanovsk Alena,
abelova@rozhlas.sk, andrea.stenclova@stv.sk,
andrea.benova@stv.sk, anna@slovenskyspisovatel.sk,
akeniz@stonline.sk, Adam Bzoch, Anna Valcerov,
Andrea Kinloviov, Domeova, antonbal@inmail.sk,
adriana.sabolova@upjs.sk, Boris Brendza, barborak@rozhlas.sk,
bothova@rozhlas.sk, Pankov Beta, bizikova@litcentrum.sk,
borivoj.medelsky@staremesto.sk, Biba Bohinska,
bandimeszaros@azet.sk, Radovan Brenkus, Stano Bebjak,
Beta Takov, mirka brezovska, bratovci@mail.t-com.sk,
Eva Berlinova, Csanda, Gbor, Karol Chmel, ciferska@bibiana.sk,
Cvikova Jana, martina cernakova, Cakanek Jan Mgr.,
domred@tasr.sk, direrr@ta3.com, dotyky@stonline.sk, DeziderKukol,
dramaturgia@literarnyklub.sk, daniela.humajova@lic.sk,
Dobrota Pucherova, PhDr. Hroncova-Faklova, Derek Rebro,
Eva Mladekova, Eva Palkovicova, Erika Kostova,
emil.holecka@prezident.gov.sk, Elena Hidvghyov-Yung,
Erik Jakub Groch, evita@evitapress.sk, fercakova@slovart.sk,
grzdi judit, Gabriela Magov, glocko, Gustav Murin,
hochel@fphil.uniba.sk, hirek@stv.sk, hizsnyai1@chello.sk,
Holkov Jana, Pter H. Nagy, ivica.ruttkayova@rozhlas.sk,
irodalmiszemle@magyarok.ma, Irodalmi Szemle,
info@scpen.sk, info@molody-rusyny.sk, Ivka Dzundova,
Jachymov Ivana, Igor Hochel, Ivan Jackanin, Igor Trinks,
Ivana Dobrakovova, Mgr. art. Pavol Janik, PhD., Jozef Leikert,
jitkaroznova@centrum.sk, joj@joj.sk, jaroslav.reznik@tasr.sk,
Jaroslav Dogank, jvilik@voila.fr, jan.smihula@stv.sk, Jan Litvak,
jsebesta@chello.sk, Juranova Jana, Kvetoslava Koporova,
kupky@condornet.sk, Ottov Katarna, krevue@litcentrum.sk,
krejca@markiza.sk, kuzmovaj, kuzmovaj@pobox.sk,
Mgr.JankaMudrkov-Kysuckkninicaadca, kbenyovszky@ukf.sk,
Niznikova Lucia, letovancova@sita.sk, lydia.kokavcova@stv.sk,
lacza.t@rozhlas.sk, ludmila.garjanska@rozhlas.sk, LavrkSilvester,
Literrny tdennk Literrny tdennk, Lilium Aurum,
lipovsky@slovart.sk, marian.levkanic@rozhlas.sk, Mila Haugova,
machaj@rozhlas.sk, marta.gajdosikova@stv.sk,
marian.kollar@tasr.sk, mkrno@pravda.sk, milanium.press@gmail.com,
martin.solotruk@arspoetica.sk, michal@artforum.sk,
noviny@joj.sk, Olga Ruppeldtova, Otakar Korinek,

52

prservis@sita.sk, veronika sikulova, paulovcinova@markiza.sk,

riaditel@litcentrum.sk, riaditel@televiziacentrum.sk,
regionyba@stv.sk, rechtorovicova@markiza.sk,
redakcia@kultura-fb.sk, Roman Michelko,
radoslav.matejov@litcentrum.sk, Rak,
Revue svetovej literatury, redakcia@ikar.sk,
radanahromnikova@snd.sk, slovenskepohlady@matica.sk,
slovenskepohladyba@matica.sk, studna.ln@gmail.
com, Sikulova Anna, szig@kalligram.sk, fredaktor,
Divadlo Bezdomova, vysielanie@radioviva.sk, VLNA,
zaicova@slovart.sk, Albert Marenin, Alexej Fulmek,
Andrea Dvorsk, BAUM, Drewo a srd, edicne, EURPA, JUGA,
Kveta Dakov, L, Michal Vako, MilaniuM@stonline.sk,
Mlad let, Mot, PECTUS, Petrus, prospero, Radovan Brenkus,
Remedium, Slovart, SPN, Studa, VSSS, Vyd. Aktuell,
vyd. Slovensk spisovate, vydavatelstvo@kalligram.sk

Ven priatelia a priaznivci Literrneho fondu,

prosme Vs, aby ste ignorovali informcie prichdzajce
elektronickou potou z adresy Literrny fond, litfond@
centrum.sk.
E-mailov adresa bola zriaden na domne centrum.sk
bez vedomia Literrneho fondu a informcie, ktor sa
prostrednctvom nej ria s zavdzajce. Zneuitie mena
Literrneho fondu je trestn a voi zriaovateovi adresy
a vlastnkovi domny vyvodme dsledky poda platnch
prvnych noriem.
S priateskm pozdravom
JUDr. Ladislav Serdahly
riadite

53

Hochel aBrendza vrtia tvoriv tipendi3

lenovia vboru Sekcie pre pvodn literatru Literrneho fondu

Branislav Hochel a Boris Brendza, ktor zrove dostali tvoriv
tipendi prisudzovan tmto vborom, sa rozhodli vrti udelen
finann podporu. Svoje rozhodnutie odvodnili tm, e si
dodatone uvedomili neetickos svojho konania.
Literrny fond je nrodnokultrna verejnoprvna intitcia,
ktor podporuje vznik novch diel z oblasti slovesnej, divadelnej,
rozhlasovej, televznej a filmovej kultry. Fond kad rok
prostrednctvom vborov siedmich pecializovanch sekci udeuje
rozlin typy finannch podpr. Poda vronej sprvy za rok 2011
udelil vbor Sekcie pre pvodn literatru tvoriv tipendium aj
dvom svojim lenom: Branislavovi Hochelovi a Borisovi Brendzovi.
Hochel zskal tvormesan tvoriv tipendium na napsanie knihy
Eseje (a in kratochvle) a Brendza rovnak podporu na knihu
Kyvadlo. Brendza uviedol, e v ase rozhodovania o svojej iadosti
v komisii nesedel: Vtedy ste mimo, tak neviete, ako rozhoduj.
Tak nemusia vm to tipendium prideli, povedal Brendza
Slovenskmu rozhlasu.
Odborn verejnos vak upozoruje, e ide o jednoznan konflikt
zujmov. To si dodatone uvedomili aj obaja lenovia vboru
a zrove poberatelia tvorivho tipendia. Branislav Hochel (1951)
je spisovate, literrny vedec, translatolg a prekladate. U na
Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave a od roku
2001 je fredaktorom Revue aktulnej kultry RAK. Je autorom
nieko kch bsnickch zbierok, knihy poviedok a odbornch
publikci. Boris Brendza (1979) je od roku 2000 fredaktorom
asopisu pre mlad literatru a umenie Dotyky. Vydal tri zbierky
bsn a ako porotca sa pravidelne zastuje na saiach pre
mladch debutujcich bsnikov a prozaikov.
Rozhodnutie Branislava Hochela a Borisa Brendzu vrti tvoriv
tipendi udelen v rozpore s etikou mono povaova za pozitvny
signl nielen do budcnosti, ale aj do minulosti. Samoudeovanie
tvorivch tipendi lenom vboru Sekcie pre pvodn literatru
je toti dlhodob jav. Takto sa v minulosti dostali k tvorivm

54

tipendim aj niekdaj lenovia vboru, ako naprklad Jozef

Bob, Andrej ervek, Mikul Ksek, Jozef Leikert, Pavol
Jank, Erik Ondrejika a al. Dokme sa od nich rovnakej
sebareflexie ako v prpade Hochela a Brendzu?
Vyjde v asopise Literrny tdennk . 25 26/2012

55

Text bol zverejnen na strnke http://oliterature.tumblr.

com/post/26010925381/hochel-a-brendza-vratia-tvorive-stipendia

A o na to? 4

A o na to hovoria Brendza a Hochel? vedia o tom?

Mrch5, 28. 06. 2012, 16:00

56

Reakcia bola zverejnen na strnke

http://vybrali.sme.sk/diskusie/2017589/

Brao Hochel

SLOVNK
SASNEJ SLOVENSKEJ
SPIRITULNEJ A REFLEXVNEJ
LYRIKY

Cvrek: hmyz vydvajci trenm krdel zvuky podobn slabike sv,

cv, zool. Gryllus.
Hladn cvrky doku znii rodu, ale vyhryz diery aj do
obleenia. Samec samobo cvrlik a ru non pokoj, samika
zasa nakladie a 300 vajok.
Znmy cvrlikav zvuk vydvaj iba samce. Otieraj o seba krdla,
ktor zvieraj asi 45 uhol, a vyuvaj pri tom cvriv stroj na
kadom krdle je drsn plka (hrebienok) a stvrdnut miesto
(rebro). Prve vaka treniu tchto strojov samekovia cvrlikaj.
m je teplota vyia, tm je cvranie rchlejie. Niektor cvrky
s dokonca tak citliv na teplotu, e sa pri troke sksenosti d
poda frekvencie cvrlikania odhadn, ak je vysok. Funguje to aj
naopak poda teploty sa d predpoklada poet zacvran, ktor
samek vyd za mintu.
silie zska si priaze cvrkov sa objavuje vo veroch
D. Pastirka:
idem pomaly
aby som sa pil cvrkom
D. Pastirk: V

61

Dovka: dlh ervenkav erv ijci v pde, zool. Lumbricus.

Na svete existuje okolo dvetisc druhov doviek, najvie ij
v Junej Amerike a Austrlii. U ns je najznmejia dovka
zemn. Niekedy sa oznauje aj ako dovka obyajn. Dorast do
dky 15 cm. Jej telo sa sklad zo 110 a 180 lnkov, na zaiatku m
stny otvor, potom trviacu rru a kon sa anlnym otvorom. Telo
m svetloruov farbu, na chrbte s pozdnym hnedoervenm
pruhom a so splotenou zadnou asou. Dleitou asou tela
je npadn zdurenina, opasok. Jeho tvar, poloha a ve kos s
dleitmi znakmi pri urovan jednotlivch druhov.
Kad dovka m samiie aj samie pohlavn orgny, ale nie
je schopn samooplodnenia. Po pren vyli slizovit kokn
obsahujci a 28 vajok, z ktorch sa asi o tri tdne vyliahnu
mal dovky. Pre mnoh ivochy je dovka zkladom i
doplnkom jedlneho lstka.
S dovkami sa v prostred spiritulnej a reflexvnej lyriky spjaj
najm zsadn vedeck a metafyzick otzky, ako dokazuje tvorba
R. Juroleka a . Bendzka:
A ako sa asi dorozumievaj dovky?
R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rna

ako vyzer nebo pristpenej dovky

i rozmliadenho slimka?
. Bendzk: Troku o reinkarncii (zb. Vytrvalos sivej)

62

Dyslektik: lovek postihnut dyslexiou.

Povedali by ste, e Thomas Edison bol prihlpy na kolu? Alebo
e Walt Disney, Nelson Rockefeller i Agatha Christie boli
prostikovia? Ich uitelia si to mysleli hoci histria ukzala,
e nemali pravdu. Dyslexia porucha tania teda nemus by
prekkou v dosiahnut skvelej kariry.
Niekedy to me by prve dyslexia, ktor d talentu vynikn:
americk spisovate Richard Ford (autor romnu De nezvislosti,
za ktor dostal Pulitzerovu cenu) povedal, e prve pomalos pri
tan ho nauila vnma vety ako hudbu. Jeho literrny tl je
poetick, slov plyn ako meldia.
Patologick verblne prejavy dyslektika vnman ako osobit
forma pozie mono njs v bsni J. Palaka:
Mal Majko je hlupik,
dyslektik, o slov pouva ako zvolania.
Znie to ako pozia.
J. Palak: Mal Majko (zb. Teloi)

63

Exkrement pozri aj hovno: vluok, vkal, najm nestrven

zvyky potravy ivochov, stolica, mo.
Na Slovensku sa rone vyprodukuje pribline 9167 tis. ton
erstvho matanho hnoja, na ktorom sa z 85,6% podiea
hovdz dobytok; 5,4% opan; 4,6% ovce a kozy a 4,4% hydina.
Okrem toho z podstielanch systmov ustajnenia odteie 2037 tis.
ton moovky.
V ustajneniach bez podstielania sa produkuje rone 3010 tis. ton
hnojovice s podielom 70,5% od opanch; 19,2% od dobytka
a 10,3% od hydiny. Priamo na lkach a pasienkoch produkuje
dobytok, ovce a kozy pribline 1309 tis. ton exkrementov.
Ak by sa mali zohadni vetky ekologick poiadavky, ktor sa
repektuj v krajinch Eurpy, tak potom i napriek poklesu stavov
hospodrskych zvierat je znan deficit skladovacch kapact na
exkrementy. Pre splnenie uvedench kritri by bolo potrebn
vybudova pribline 3 352 tis. m3 hnojsk pre pevn matan
hnoj so zchytnm systmom na hnojovku a 992 tis. m3 ndr na
tekut hnojovicu.
Exkrement figuruje v pozcii aivho metafyzickho problmu
doliehajceho na bsnika v texte R. Juroleka:
A bsnik u venos nevie, o (si) poa. Iba rozmnouje svoje
zfalstvo, val pred sebou ako skarabeus oraz v exkrement.
R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rna

64

Hovno pozri aj exkrement: vkal; lajno.

Hovno tvoria nestrviten zvyky potravy, odumret revn
bunky a revn baktrie. 70% z hovna tvor voda. Objem hovien
sa zvuje s obsahom vlkniny v potrave. Hned sfarbenie je
spsoben obsahom lovch farbv (naprklad sterkobiln).
Z hrubho reva s hovn vyprzdnen defekciou. Tvar sa li
poda stavu trviaceho systmu, ovplyvnenho potravou a zdravm.
Zdrav hovno je polotuh a v revch sa typicky formuje.
Mal ksky tuhch, hustejch hovien sa objavia, ak revn pohyb
nie je kompletn a hovn s vrten z konenka do riev, kde sa
voda absorbuje. Pri rchlom prechode revami s hovn vodnat
(tzv. hnaka).
Znepokojenie nad podceovanm hovna sa objavuje v tvorbe
R. Juroleka:
Existuje urit hierarchia vec: naprklad tak hovno stoj
v tomto rebrku vari na konci. Hovno kad podceuje.
R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rna

65

CH

Chuck Norris: americk akn hrdina, hollywoodsky herec

a momentlne aj internetov fenomn s ve km fanklubom.
Chuck sa zapsal do histrie v roku 1997, ke bol prvm lovekom
zo Zpadu, ktormu sa podarilo dosiahnu smy stupe ierneho
psu v taekwonde. Dostal aj Zlat doivotn cenu za dosiahnut
spechy od Svetovej karatistickej organizcie.
Chuckov vstup na turnaje karate bol nespen. Napriek tomu
neprestval a zaal zaradom pora svojich sperov. V roku
1968 utrpel svoju piatu a posledn porku. es rokov za sebou
sa dokzal udra ako majster v karate v kategrii stredn vha.
Okrem toho zskal ocenenie trojitej koruny a magazn Black Belt
(ierny ps) ho vyhlsil za bojovnka roka. Hne potom v roku
1969 mal premiru vo filme The Wrecking Crew (Zchrann ata).
V roku 1970 zabili vo Vietname jeho brata Wielanda. Venoval mu
jeden film.
Na prehliadke bojovch umen v Long Beach sa stretol s Brucom
Leeom, vtedy ete neznmym. Preslvil ich spolon film Cesta
Draka, v ktorom si talianska mafia zavol na pomoc Chucka
z Ameriky, aby im pomohol vyhna Bruca Leeho z Rma. Nakoniec
nastane ich stret v Koloseu, kde Lee po dlhom boji vyhr.
V roku 1974 ukonil svoju aktvnu karate kariru novm karate
rekordom, m sa pomstil za vetky svoje prehry. V nasledujcich
tridsiatich rokoch hral v pribline tridsiatke filmov, m sa stal
Hollywoodskou hviezdou.
Chuck Norris je protagonistom replk, ktor s sasou bsne
R. Toma:
Chuck Norris raz prde aj na Ukrajinu, vak?
ptal si sa vdy rno a ja som vravela,
e raz urite. Chuck Norris del
bielize na bielu, farebn a krvav,
smial si sa, no vo mne sa tvoje slov
cez de prekladali do alch siedmich
detskch jazykov, ktor tu nezachrnim.
R. Tom: Valerija Maryneska, xxx (Ukrajina) (zb. Statusov hlsenia)

66

Idiot: lovek postihnut idiotizmom.

Idiotizmus je najaou formou duevnej zaostalosti vbec. ak
idiot po cel ivot nedoke odli jedl predmety od nejedlch,
nedoke si osvoji zkladn hygienick nvyky, je nutn oblieka
ho ako nemluva, chrni ho pred najzkladnejmi druhmi
nebezpeenstva. ak idiot sa odliuje u od narodenia zdrav
novorodea po naroden ivo reaguje na hlad a dva ho najavo,
ale ak idiot nerob ani to. Ni nedoke upta jeho pozornos.
Pri tomto stupni idiocie neprejavuje jedinec ani najzkladnejie
pudov reakcie. Najzkladnejiu schopnos ui sa pozorujeme
a pri strednom a slabom stupni ochorenia. Maximum, ktor
je jedinec schopn dokza pri sprvnej starostlivosti okolia,
je pochopenie vemi malho potu vrazov a viet a neobratn
pouvanie slov slovnej zsoby. Idiot doke vykonva nanajv
najjednoduchie innosti, ktor si nevyaduj presnos pohybov
naprklad zametanie, nenau sa vak naprklad zapna gombky
na obleen ani zanurova si topnky.
Duevn rozvoj pri slabom stupni idiocie sa kon najneskr
vo veku es a osem rokov, i v dospelosti ostva rove ich
inteligencie niia ako u normlneho trojronho dieaa. Idioti
tvoria asi 5% celkovho mnostva oligofrenikov.
Idiot ako intelektulna autorita a zdroj pouenia figuruje v texte
R. Bielika:
(je sprvne, ke sa nechm poui idiotom, je sprvne, ke ma
hlupk zahriakne v kruhu najblich)
R. Bielik: Lumen gentium (zb. Mesan brat)

67

Imbecil: lovek postihnut imbecilitou.

Imbecilita je strednm stupom zaostalosti. Na rozdiel od idiota
sa imbecil nau ako tak rozprva, nie je ale schopn osvoji si
zkladn kolsk vzdelanie. Ani po niekokch rokoch nevie dobre
ta a pota lohy predpsan kolskmi osnovami. Doke
si nanajv zapamta jednoduchie poznatky, vynaklad na to
vak ve k silie a nechpe pritom ich dosah. Pam imbecilov
je veobecne vemi slab, niekedy vak pozorujeme rozvoj
niektorho druhu mechanickej pamti doku si naprklad
zapamta meldie, slice, nzvy. Imbecil sa vemi ako
sstreuje, jeho myslenie je v poiatonej fze a m neobyajne
konkrtny charakter, vzdialen abstraktnmu mysleniu
normlneho loveka. Preto nedoke ani porovnva, vimn si
svislos, vyui svoje sksenosti, predvda, kriticky posudzova,
zoveobecova. S vemi sugestvni. ahko pchaj zloiny,
priom nevedia, o robia, alebo podliehaj zlm vplyvom. Doku
sa orientova iba v najjednoduchch ivotnch situcich.
Duevn rozvoj imbecilov, meran testami inteligencie, sa kon
v desiatich a dvanstich rokoch a dosahuje rove inteligencie
troj- a sedemronho normlneho dieaa. Ich spoloensk vvin,
ktorho kritriom je vykonva denn praktick innosti, dosahuje
rove tvor- a devronho dieaa. Imbecilovia tvoria asi 20%
z celkovho mnostva oligofrenikov.
Vraz imbecil v pozcii pejoratvneho oznaenia civilizovanho
loveka sa objavuje v texte J. Litvka:
Civilizovan lovek je imbecil, ktor niomu nerozumie.
J. Litvk: Zlato a Kamilove kamene (zb. Bsne pran v studenej vode)

68

Kikirkanie: vydvanie zvuku kikirik.

Koht zvyajne zane kikirka pribline dve hodiny pred svitanm
a donedvna nikto nevedel preo. Kee kohty kikirkaj aj
inokedy cez de, vyzeralo to, e ich rann rie s reakciou na
vonkajie podnety, ako je svetlo alebo zvuk. Mu vak za to ich
biologick hodiny.
Dokzali to vedci z univerzity v japonskej Nagoji, ktor izolovali
dve skupiny kohtov v prvej boli dvans hodn na jasnom svetle
a na alch dvans im svetlo stlmili. V druhej skupine ili stle
vystaven tlmenmu svetlu.
Prv skupina kikirkala poda oakvania pred svitom, ale
druh skupina napoudovanie tie, aj ke nemala iadne vonkajie
podnety. asom kohty v druhej skupine strcali sprvne
naasovanie.
Zd sa teda, e podobne ako u ud, aj biologick hodiny hydiny sa
musia znova upravi slnkom alebo vzhadom na relne podmienky
postupne prestan spoahlivo fungova.
Kikirkanie ako vhodn tmu prejavu na veierku njdeme v bsni
. Bendzka:
Vzpriami sa uprostred veierka
a prednies ohniv re
na tmu udsk del a kikirkanie
. Bendzk: Kristove roky (zb. Zpisky z udnho domu)

69

Koitus: slo, kohabitcia: pohlavn styk (mua a eny).

Milovanie sa m tatisticky odohrva do ptnstich mint.
V tomto prpade myslme ist as sloe. Ak mte rada dlh
predohry, pokojne as pretiahnite, ale ani maznanie by nemalo ma
viac ako esdesiat mint. Po tomto ase u toti u partnera zana
postupne klesa kvalita erekcie a produkcia hormnov. Zloiek,
ktor s zkladom dobrho sexu. Za ptns mint koitu doke aj
partner, e netrp predasnou ejakulciou, aj partnerka je schopn
dosiahnu plnohodnotn orgazmus, ktor je znakom kvality.
Koitus sa ako spiritulna a mystick veliina spomna v texte
R. Juroleka:
Ale koitus je dotykom a spojenm najvym, najobradnejm;
hoci telesnm, presahujcim telesnos.
R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rna

70

Mo: vluok obliiek.

Vlet na toaletu odhal viac, ne si myslte. Vzhad, zpach, objem
mou a rovnako aj frekvencia, s ktorou si chodte uavi, vedia
mnoho napoveda o tom, o sa deje vo vaom tele.
Normlny mo zdravho loveka je ra jantrov tekutina
mierneho zpachu. Dospel lovek ho denne vyli 750 a 2000
mililitrov. Odchlky signalizuj vkyvy v strave alebo zdravotn
problm.
Ak je vemi svetl
Mo bva niekedy bezfarebn takmer ako voda. Vinou to bva
preto, e ste pili vea vody. Ak ste neboli dlho na toalete, mo mte
riedky, a preto svetl.
Ak je prli tmav
Hnedast mo farby adovho aju bva naopak znakom
dehydratcie. Obliky pri nedostatku tekutn vyrbaj hust, tmav
mo. Me vak tie signalizova prtomnos krvi. Aby ste si boli
na istom, vypite viacero pohrov vody. Ak mo zbledne, boli ste
dehydrovan. Ak farba ostane tmav, vyhadajte lekra. Mete
toti krvca vyie v oblikch, o bva prznakom pri infekcii,
ale i rakovine obliiek.
Ak je nenovo lt
Divok jasnolt farba sa me zda trochu alarmujca, ale na
prine je s najvou pravdepodobnosou len zbytone vysok
dvka multivitamnovch tabliet. Najm vitamny skupiny B
a karotn maj schopnos farbi mo do jasnolta.
Na nedostatonos mou odhaova a komunikova podstatn veci
sa upozoruje vo veroch R. Juroleka:
Ani stopa ltho mou
v bielom snehu
nepripomna ni podstatn.
R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rna

71

Neandertlec: pralovek, ktorho pozostatky boli objaven pri

Neandertli v Porn.
Vyrbal prv artefakty majce symbolick funkciu. Umeleck
prejav neandertlca nie je znmy. Nevyluuje sa ritulny
kanibalizmus (jaskya Hortus; Krapina). Doklady tzv. medvedieho
kultu v Alpch (lokality Drachenloch a Drachenhhle) svedia
o zaiatkoch kultovch predstv a o zrodkoch totemizmu a s nm
spojench obradov. Poda Vanata 2007 je sporn, i neandertlci
vbec mali kultru v uom zmysle, no tvrdenie, e neandertlci
boli plne akultrni, je z rznych dvodov vemi nepravdepodobn.
Pravdepodobne pochovvali svojich mtvych (o spornosti toho, i
neandertlci mali hroby, pozri napr. McKee 2005, s. 301 a n.). Za
hroby sa povauj nlezy z lokalt Teik-Ta, Monte Circeo, Le
Moustier, La Ferrassie a nidar. Hroby vystielali konrmi, do
hrobov pridvali kvety a lieiv rastliny (typickm prkladom s
hroby v nidare).
Neandertlci mali pomerne vysok stupe duevnch schopnost.
Doloen s dokonalo vykonan amputcie (nidar), svediace
o zkladnch anatomickch poznatkoch i spench lieebnch
praktikch. Vzjomne koordinovali innos relatvne dostatone
rozvinutm jazykom. Vykazovali socilnu solidaritu (starali sa
o chorch a starch).
V roku 2007 sa nali dkazy o tom, e si neandertlci istili zuby.
Rekontrukcia neandertlskeho novorodenca v roku 2008 ukzala,
e prod bol podobne komplikovan ako u dnench ud, a teda aj
neandertlcom musel pri prode pomha niekto druh.
Prejavy neandertlca sa vyzdvihuj nad prejavy bsnika v texte
R. Juroleka:
O o viac vyjadruje povzdych neandertlca oproti povzdychu
dnenho bsnika?
R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rna

72

Pohlavie pozri aj d: (vonkajie) pohlavn strojenstvo.

Musk pohlavn orgny tvoria semennky a pohlavn d, ktor na
svojom konci obsahuje as nazvan alu, ktor je vemi citliv
a na jeho povrchu je natiahnut predkoka.
Predkoka chrni citliv koniec pohlavnho du a je rezervnou
krkvou pri jeho stvrdnut.
Musk pohlavn bunky nazvan spermie sa vytvraj a
v puberte v pohlavnch azch nazvanch semennky (testes),
ktor s dva. Zdrav pohlavn azy maj schopnos stle vytvra
nov pohlavn bunky. Deje sa to v komplikovanom procese
spermatogenzy. Denne sa v semennkoch vytvraj miliny
spermi. V semennkoch sa okrem semenotvornch kanlikov
nachdza aj priestor medzi nimi, kde sa tvor pohlavn hormn
testostern. Tento hormn spsobuje vvinov zmeny u chlapcov.
Zo semennkov prechdzaj spermie alej do nadsemennkov, kde
dozrievaj. Vvoj spermie trv asi 70 dn.
Cel spermia, vrtane bika, meria 50 60 tiscin milimetra.
Pritom ve kos hlaviky je asi 10x menia. Musk pohlavn
bunky potrebuj na vvin o nieo niiu telesn teplotu, preto s
semennky uloen v semennkovom mieku (scrotum). Poda
teploty sa vaok bu zmruje (pribliuje k telu), alebo sa rozahuje
(semennky sa oddialia od tela). Pre zachovvanie niej teploty
v semennkoch nie je vhodn, aby mui nosili tesn spodn
bielize, ktor zabrauje vetraniu semennkov. av semennk je
obyajne poloen o nieo niie a je aj men ako prav.
Rozhojdan pohlavie sa spolu s almi telesnmi deficitmi
vymenva v bsni J. Gavuru:
Tak ma tu mte. Vyzliekam sa,
predstupujem s plochm hrudnkom,
hrbom, abmi nohami a rozhojdanm pohlavm.
Mm tridsatri rokov a viem, o by ste chceli!
J. Gavura: Vytie (zb. Besa)

73

Prostata: predstojn aza, predstojnica.

Prostata je aza muskho reproduknho (rozmnoovacieho)
systmu. Prostata je uloen pred konenkom a tesne pod
moovm mechrom, v ktorom sa uskladuje mo. Prostata
obklopuje horn as moovej rry, cez ktor vytek mo
z moovho mechra von. Prostata m skoro tak ist rozmery
a tvar ako gatan; u dospelho mua vi 20 g. Aby sprvne
pracovala, potrebuje musk pohlavn hormny (tzv. androgny).
Hlavn musk pohlavn hormn je testostern, ktor sa tvor
najm v semennkoch.
Prostata m dve funkcie. Obklopuje moov rru a jej svaly ju
mu zahka stlai a ovplyvni prietok mou. Druhou funkciou
prostaty je tvorba vlukov, potrebnch na vivu a transport
pohlavnch buniek (spermi). Tie putuj zo semennkov cez
kanliky do prostaty. Spermie a vluky prostaty tvoria semenn
tekutinu, ktor sa vyli poas ejakulcie (vystreknutie semena
z pohlavnho du poas pohlavnho vyvrcholenia) do moovej
rry a odtia cez musk pohlavn d (penis) von. Prostata je
nchyln na tri pomerne ast choroby: zpaly prostaty, zvenie
prostaty (bengna prostatick hyperplzia) a rakovinu prostaty.
Km zpaly sa vyskytuj u muov mladch ako 50 rokov, bengna
prostatick hyperplzia a rakovina s ast po pdesiatke.
Prostata sa ako tma na rozhovor s Bohom uvdza vo
veroch E. J. Grocha:
Vstanem, nikde nikoho,
na kolench prosm Boha,
aby ma neopustil.
Nemm mu vemi o poveda,
rozprvam o vbovkovej vati, o prostate.
E. J. Groch: Kauzalita (zb. Infinity)

74

Spermia: musk alebo samia pohlavn bunka.

Leniv spermie nerobia rozdiel medzi svojimi majitemi. Maj
ich manari aj robotnci, praliv aj t menej pekn. Ich kvalitu
zniuje zneisten ivotn prostredie, stres a ivotn tl. Ak sa
rozhodnete pre ich ozdravn kru, neakajte zzrak do dvoch
dn. Musk pohlavn bunky dozrievaj 72 dn. Presne tak ist
as treba na to, aby ste sa zbavili naruench spermi a vo vaich
semennkoch dozreli nov a kvalitnejie. Viete, o vetko ich zabja
a ako ich uzdravi?
Mal dvky alkoholu sexulnemu ivotu zva prospievaj. Ak
to vak preeniete, dosiahnete prav opak. Alkohol spoiatku
vystupuje sexulnu tbu, no ke prde na vec, v bojovnk zlo
zbrane, pretoe alkohol psob utlmujco na centrlny nervov
systm a rozrenie perifrnych ciev. V extrmnych prpadoch
sa z vs me sta impotent. Pravideln popjanie negatvne
ovplyvuje tvorbu testosternu v semennkoch. V krvi sa zniuje
jeho mnostvo, zatia o hladina enskho pohlavnho hormnu
estrognu stpa. Vskum londnskej Kings College dokzal, e u
dve piv denne maj negatvny vplyv na schopnos poa diea.
Medzi frekvenciou sexu a zdravmi spermiami funguje nepriama
mera. Ak mu neslo a nemasturbuje, zvyuje vraj ich kvalitu
a dokonca aj kvantitu. Aj tu vak plat pravidlo zlatej strednej
cesty. Ani s abstinenciou to netreba preha, pohyblivos a kvalitu
spermi zvi troj- a pdov abstinencia.
Stotonenie sa so spermiou ako vraz filozoficko-metafyzickej
sebareflexie mono njs v textoch R. Juroleka a M. Milka:
Som iba spermia putujca
za vajkom.
R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rna

Som iba svetlo, ktor sa nevyzn

v tme, bo chvost. Krv, hlien
a spermia, ierna l, ktor bdie.
M. Milk: Som iba svetlo (zb. Pevn hviezdy)

75

Toaletn papier: pletivov papierov produkt uren na istenie

anlneho otvoru po defekcii (vylen vkalov) alebo na istenie
genitli po moen.
Vhody toaletnho papiera s, e je ahko pouiten, vborne
absorbujci, me by ahko dostupn pri toalete a me sa
splachova vo vine krajn, kde je toaletn papier ben.
V oblastiach, kde s ben vyhnvacie ndre, a vo vine
rozvojovch krajn sa pouit toaletn papier obvykle vlo do
odpadovej ndoby veda toalety, pretoe kanalizcia alebo septick
(vyhnvac) systm ho nedoke spracova.
Toaletn papier je dostupn v nieko kch typoch, farebnch
variantoch, dekorcich a truktrach, aby vyhovel individulnym
preferencim. Toaletn papier sa typicky produkuje
z recyklovanho papiera. Z environmentlneho hadiska by
producenti toaletnho papiera nemuseli poui bielenie, o by
redukovalo spotrebu dreva a zamorenie vd.
Dvojvrstvov toaletn papier je tandardom v mnohch krajinch,
hoci jednovrstvov je asto dostupnej a propagovan ako lacnej.
Toaletn papier, zvl ke sa propaguje ako luxusn, me by
vatovan alebo vlnkovan (razen), navoan, zafarben alebo
vzorkovan, napusten lieivami (antibakterilnymi chemikliami)
alebo s aloe at. enm, ktor s nchyln na vaginlnu infekciu,
sa odpora pouva biely neparfumovan toaletn papier.
Vlhk toaletn papier uviedla firma Kimberly-Clark vo Vekej
Britnii (Andrex) po roku 1990 a v USA v roku 2001 v dvoch
krajinch, kde s bidety vzcne. Vlhk papier je uren na lepie
istenie ne such papier po defekcii a me by uiton pre eny
poas mentrucie.
Toaletn papier v pozcii jednej zo zkladnch ivotnch komodt
figuruje v bsni R. Juroleka:
pravidelne kupujem mlieko,
chlieb a toaletn papier
R. Jurolek: No dobre (zb. Posunok)

76

d pozri aj pohlavie: penis: musk pohlavn d.

Dka penisu je predmetom vnivch diskusi, a to tak medzi
mumi, ako aj medzi enami. Je veobecne rozrenm nzorom,
e dka penisu mua m priamu svislos s jeho sexulnou
vkonnosou, resp. uspokojenm partnerky pri pohlavnom styku,
sexuolgovia vak tento nzor striktne odmietaj.
Poda sexuolgov je priemern dka penisu eurpskeho mua 6 a
10 centimetrov v pokojnom stave a 11 a 19 centimetrov pri erekcii.
V druhej polovici 20. storoia pritom uskutonili viacero vskumov
v svislosti s dkou penisu dospelch muov:
1. Kinseyova sprva z roku 1948 uvdza, e priemern dka penisu
pri erekcii dospelho mua je 15, 25 cm (merania robili skman
osoby).
2. Wessellsov tm z Kalifornskej univerzity v roku 1996 korigoval
priemern dku penisu pri erekcii na 13 cm (merania robili vedci).
3. Vskum brazlskych urolgov uril priemern dku penisu pri
erekcii na 14, 5 cm (merania robili vedci) a k podobnm vsledkom
dospeli aj nemeck vedci pri vskume z roku 1996.
Z praxe s vak znme aj vnimon prpady s abnormlnou
dkou muskho penisu. V prpadoch, ke ve kos stoporenho
pohlavnho du neprekro 7 cm, hovorme o mikropenise.
Naproti tomu s evidovan prpady muov, ktorch dka penisu
pri erekcii presiahla 30 a dokonca aj 40 cm. Ide vak skutone len
o ojedinel prpady.
Stoporen musk pohlavn d sa ako nstroj na psanie objavuje
v texte R. Juroleka:
Psa bse
so vztenm dom!
R. Jurolek: Dobrovon samota

77

Vagna: pova: svalov trubica rodidiel.

Vplyv na to, i ste s partnerkou sexulne kompatibiln, m nielen
v mal i ve k penis, ale aj jej pova. Dobr sex je o mnohch
dobrch veciach, najm vak o dobrom orgazme a dobrej vagne.
Ak si toti vyberiete nesprvnu vekos, logicky sa budete musie
viac snai. Mete vyska sladk reiky, dlh predohru
a pecilne techniky No pokojne sa vm me sta, e ani pri
nadmernej nmahe vyten cie nedosiahnete. Jednoducho
v penis je v ako jej vagna a pohybova sa v stiesnenom
priestore vm logicky neposkytuje nleit uspokojenie. Alebo
je to presne naopak? Jej mulika sa pi rozmermi, ktormi by
mohla kandidova na rekordy, a vy sa tam pravidelne strcate,
bezndejne tpete hore a dolu, dopredu a dozadu a nemte sa oho
chyti iadna slva. Po mornej drine sa v milik nakoniec
predsa len o nieo obtrie a vy to mte konene z krku. Ale? Zrejme
to nebude to, o om ste ako tneder snvali pred televziou s rukou
v nohaviciach.
Vagna v pozcii metafyzickho archetypu sa uplatuje v bsach
D. Pastirka a M. Milka:
temnota na konci
svetlo v trbine
otvrajcej sa vagny
D. Pastirk: V

v zrkadle ten druh odrazu vid

chodby v pohybe vrskav due
usmiatu vagnu vesmru ozajstn
hbku
M. Milk: truhlohra (zb. eny obedujce s mtvym)

78

Vetry: revn plyny.

tdie ukzali, e mlad zdrav lovek vypa vetry asi 12-krt
denne, priom menej ako 25 rz sa ete stle povauje za
normu. Prdenie, odborne povedan pas plynov rektom, je t
najprirodzenejia vec na svete.
Plynatos najastejie spsobuj niektor druhy potravn alebo
ich zl kombincia. Menej asto je meteorizmus, nafknutie so
zvenm odchodom vetrov, prznakom vnejieho ochorenia.
Vlda v africkom Malawi minul rok pripravila skutone kurizny
zkon. Politick predstavitelia krajiny sa rozhodli potresta
neprjemne pchnucich obanov a uzkoni zkaz prdenia na
verejnosti. Nie je znme, ako plnuj tieto prehreky tresta,
a najm, ako ich konkrtnej osobe dokza. Hoci u ns osi
podobn azda nehroz, hlasn i prli pchnuce vypustenie dina
v spolonosti sa povauje za dos vek faux pas.
udsk telo, resp. zveren as jeho trviacej sstavy, je toti
prispsoben na to, aby bola schopn v prpade potreby revn
plyny zadra. Nepovauje sa to za zdraviu kodliv, plyny, ktor
telo nevyli, sa vrtia nasp do riev a unikn pri inej prleitosti.
Najastejie je to v spnku, ke svalstvo relaxuje a povol aj
zovretie ritnho zvieraa. V spnku odchdza z riev pribline 100
ml plynov za hodinu.
Panie vetrov sa ako iaduce konanie prezentuje vo veroch
R. Bielika:
je mdre, ke pustm vetry uprostred drunej spolonosti
R. Bielik: Lumen gentium (zb. Mesan brat)

79

Zchodk: zariadenie, na ktorom sa vykonva telesn potreba;

miesto, miestnos s tmto zariadenm, toaleta, WC.
Existuje vea rznych typov zchodov aj vea spsobov
hygienickho oistenia tela po pouit zchodu. Najviac zvis od
nrodnch zvykov a loklnych zdrojov. Najastej prostriedok
v zpadnom svete je toaletn papier, niekedy pouvan spolu
s bidetom.
Niektor zchody s pecilne upraven pre imobilnch ud.
S dos irok pre vstup osoby na vozku a asto obsahuj dradl
priskrutkovan k stene, o osobe umouje prida sa na toalete.
Na Zpade je najastejm typom zchoda splachovac zchod,
hoci drepov zchod sa stle pouva v socilnych zariadeniach
v krajinch, ako s Franczsko, Grcko, Taliansko a Japonsko.
Zoznam rznych typov toaliet:
1. splachovac zchod
2. drepov zchod
3. chemick zchod
4. zchod so zabudovanm bidetom
5. pisor
a) pisor pripevnen k stene
b) pisor na podlahe
c) kanlov pisor
6. such zchod
a) jamov zchod: ast pri kempingoch a inch
provizrnych akcich
b) kompostov zchod: ast na dedinch, na vidieku,
ale aj v niektorch modernch ekologicky
navrhnutch budovch.
V dome me by zchod v rovnakej miestnosti ako sprcha, vaa
a umvadlo, alebo je oddelene.
Zchodk ako miesto na trvenie intimity figuruje v texte
R. Juroleka:
Intimita. Naprklad niekde na malom zchodku
R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rna

80

ODPORAN LITERATRA

http://www.martinus.sk/knihy/sport-bojove-umenia/

MENN REGISTER

belov, Mirka 27, 52

Andrejkov, Eva 52
Antal, Milan 15
Bainsk, Eva 29
Badn, Michal 14
Bajac, Vladislav 28, 29
Bal, Ireney 28
Balco, Jlius 29, 39
Ballek, Ladislav 28, 29
Ban, Jozef 28
Barbork, Jaroslav 52
Btorov, Mria 28
Bavi Pain, Agda 41
Bebjak, Stanislav 52
Bdiov, Anna 52
Bendzk, ubo 62, 69
Benyhe, Jno 29
Benyovszky, Kristin 52
Beov, Andrea 52
Berlinov, Eva 52
Bernolk, Anton 15
Bielen, Rado 27
Bielik, Robert 67, 79
Bzikov, Margita 52
Blatnik, Andrej 28
Bob, Jozef 38, 55
Bobi, Neda 28
Bodnrov, Jana 20
Bohinsk, Biba 52
Bolekov, Martina 29
Bothov, Enik 52
Botto, Jn 30
Boovi, Gojko 28
Brendza, Boris 14, 39, 40, 52, 54, 55, 56
Brenkus, Radovan 53
Brezovsk, Mirka 52
Brck, Miroslav 49
Buzssy, Jn 12, 26, 28
Boch, Adam 52

A,

Cfersk, Eva 52
Cger, Jano 29
Clark, Charles Benjamin 76
Colakovi, Ratko 29
Csanda, Gbor 52
Cvikov, Jana 52
Cyprus, Callie 24

ainovi, Nadeda 29
akanek, Jn 52
ernkov, Martina 52
eranov, Ivana 29
ervek, Andrej 38, 55
omaj, Jn 29

Dakov, Kveta 53
Dianikov, Veronika 18, 25
Drer, Richard 52
Disney, Walt 63
Dobrakovov, Ivana 52
Dobinsk, Pavol 15
Donoval, Jn 31
Drastich, Milo 49
Duek, Duan 25
Dvorsk, Andrea 53

DZ

Dzr, Martin 18, 48, 49

Dako, Pavol 28
Dogank, Jaroslav 52
Dundov, Ivana 52
Dunkov, Katarna 18

Edison, Thomas 63
Ego 27

Fndly, Juraj 15
Farkaov, Etela 20
Feldek, ubomr 26, 30, 48
Ferkov, Elena 52

Ferenuhov, Mria 21
Ford, Richard 63
Frbear, Ivo 28
Fulmek, Alexej 53
Gajdokov, Marta 52
Gald, Adrin 15
Garjansk, udmila 52
Gavura, Jn 11, 73
Gecelovsk, Lucia 29
Glocko, Peter 52
Grzdi, Judit 52
Groch, Erik Jakub 26, 52, 74
Grochlov, Zuzana 29
Grupa, Marin 14

Halsov, Kvta 39
Harabin, tefan 40
Haugov, Mila 20, 21, 26, 40, 37, 41, 52
Havel, Vclav 27
Hea 27
Hidvghyov-Yung, Elena 52
Hizsnyai, Zoltn 52
H. Nagy, Pter 52
Hochel, Brao 38, 39, 41, 52, 54, 55, 56
Hochel, Ivan 52
Holeka, Emil 48, 52
Holkov, Jana 52
Holl, Jn 15
Hromnkov, Radana 53
Hroncov-Faklov, Daniela 52
Hrz, Pavel 13
Humajov, Daniela 52
Huptych, Miroslav 28
Hurban, Jozef Miloslav 15
Hviezdoslav, Pavol Orszgh 15

Chalupka, Samo 30
Chmel, Karol 52
Chrissopoulos, Christos 29
Christie, Agatha 63

CH

Jablonick, Viliam 28, 29

Jackanin, Ivan 52
Jchymov, Ivana 52
Jakub z Rna 62, 64, 65, 70, 71, 72, 75, 80
Jank, Pavol 38, 39, 52, 55
Januka, Martin 30
Jurov, Jana 52
Jurolek, Rudolf 26, 62, 64, 65, 70, 71, 72, 75, 76, 77, 80

Kimberly, John Alfred 76

Kinloviov, Andrea 52
Kinsey, Alfred Charles 77
Kokavcov, Ldia 52
Kolny, Peter 15
Kollr, Jn 15
Kollr, Marin 52
Kollr, Milan 28
Komensk, Jan Amos 54
Kontantn 14
Koporov, Kvetoslava 52
Korno, Leonard 15
Konek, Otakar 52
Kostov, Erika 52
Kokov, Hana 49
Kr, Janko 30
Krasko, Ivan 15, 41, 42, 47, 48, 49, 50
Kreja, Henrich 52
Kristus, Jei 17
Kritfek, Peter 16, 26, 40
Krika, Teodor 50
Krno, Martin 52
Ksek, Mikul 38, 55
Kucbelov, Katarna 21
Kuko, Dezider 52
Kukun, Martin 15
Kunierik, Juraj 27, 40

Laciak, Ondrej 30
Lacza, Tichomr 52
Lauk, Ivan 13, 48
Lavrk, Silvester 52

Lee, Bruce 66
Leikert, Jozef 38, 39, 52, 55
Letovancov, Mria 52
Levkani, Marin 52
Lipovsk, Peter 52
Litvk, Jn 25, 52, 68
Magov, Gabriela 52
Machaj, ubo 52
Makovi, Zvonko 29
Maliti-Fraov, Eva 20
Marangou, Niki 29
Marok, Viliam 31
Marenin ml., Albert 53
Marenin st., Albert 13
Maryneska, Valerija 66
Matejov, Radoslav 53
McKee, Jeffrey K. 72
Medelsk, Borivoj 52
Mszros, Ondrej 52
Mifsud, Immanuel 29
Mihalkovi, Jozef 48
Michal, Vladimr 52
Michelko, Roman 53
Milk, Marin 75, 78
Mldekov, Eva 52
Modrovich, Mria 31, 32
Mrkos, Antonn 15
Mrch 56
Mudrkov, Janka 52
Murn, Gustv 28, 29, 52

Ninkov, Lucia 52
Noel, Bibi 24
Norris, 66 66
Norris, Wieland 66
Novomesk, Ladislav 48
Nyx 24

Ondrejika, Erik 26, 35, 38, 39, 55

Ondru, Jn 48
Ondruek, Milo 29
Ottov, Katarna 52

Pado, Juraj 30
Palak, Joe 10, 18, 63
Palkoviov, Eva 52
Palonder, Frantiek 28, 29
Pn A. 27
Pankov, Beta 52
Panti, Mihajlo 29
Passia, Radoslav 19
Pastier, Oleg 40, 41
Pastirk, Daniel 61, 78
Piko, Raso 28
Podjavorinsk, udmila 15
Pravda, Alexander 15
Prochzka, Peter 28, 29
Proki, Danko 29
Phodov, Daniela 20
Pek, Jn 18, 19, 25
Pucherov, Dobrota 52
Pulitzer, Joseph 63

Rcov, Veronika 48
Rain, Romi 24
Rankov, Pavol 26, 40
Rebro, Derek 20, 21, 41, 52
Reh, Michal 9, 42
Reznk, Jaroslav 52
Richter, Milan 13
Rockefeller, Nelson 63
Rosenbaum, Karol 31
Roov, Jitka 52
Rfus, Milan 15, 48
Rumanovsk, Alena 52
Ruppeldtov, Oga 52
Ruttkayov, Ivica 52
Ryav, Michal 28
Rytmus 27

Sabolov, Adriana 52
Satinsk, Jlius 15
Saul, John Ralston 28, 29
Serdahly, Ladislav 53
Skalsk, Vladimr 28, 29
Sklabinski, Milina 29
Sldkovi, Andrej 15
Sliacky, Ondrej 30
Sloboda, Jn 30
Solotruk, Martin 26, 40, 52
Stacho, Jn 13
Starek, Peter 18, 29
Staviarsky, Vo 26, 41
Strauss, Pavol 48
Suballyov, ubica 48
SumonyiPapp, Zoltn 29
Szigeti, Lszl 53

ebesta, Juraj 28, 29, 52

eliga, Andrej 29
eligov, Zuzana 29
ikulov, Anna 53
ikulov, Veronika 21, 26, 40, 53
mihula Jn 52
tamperle, Igor 28
tenclov, Andrea 52
trasser, Jn 26
tr, udovt 15
ulej, Peter 31, 32

Takov, Beta 52
Tatarka, Dominik 23, 41
Tiso, Jozef 14
Tom, Radoslav 10, 18, 29, 66
Tomk, Milo 30
Trinks, Igor 52

Urbankov, Evita 52

Valcerov, Anna 52
Vlek, Miroslav 48
Vanat, Vclav 72
Vargas Llosa, Mario 28
Vako, Michal 53
Vvrov, Zdeka 15
Vilikovsk, Jn 52

Wessells, Hunter 77

Zaicov, Darina 53
Zambor, Jn 26, 35
Zbru, Kamil 68

OBSAH

1 Tesco Stores Ars Poetica

9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
20
22
23
24
25
26
27
28
30
32
33
35
36
37
38
40
41
42

45

Vyhlsenie o vystpen zo slovenskej literatry

(Actus formalis defectionis ab literaria slovaca)
Matematika pre 1. 3. ronk odbornch uil
Nvrh tvorby maturitnch zadan z predmetu
sasn slovensk pozia
Test zo psychiatrie
Osobn dotaznk
Tisov prejav v Holi u v predaji
Literrna virolgia
Peter Kritfek: Taxonmia lyriky
1. sv. prijmanie (na margo spiritulnej lyriky)
Prolegomena k sasnej mladej
slovenskej literatre
rodovo orientovana kritika
Vzjomne prospen spoluitie 2 al. viacerch
druhov organizmov
Starostlivos o seniorov
More than Slovak Poetry
Kindergarten
ierna kronika
Slovensk pozia 2012: vazstv a prehry
(hommage Mirka belov)
Predseda
Program fetiizcie
Odkaz 17. novembra 1989
Berieme si sp svoju literatru
Stop netransparentnm dotcim na kultru
Poetrys not dead
Ekonomick cenzra
Ktosi je za dverami (z innosti Literrneho fondu)
Medzinrodn program
Kurzov lstok
Implikcia

2 Poetika hoaxu
48
54

Cena Ivana Kraska men svoj nzov

Hochel a Brendza vrtia tvoriv tipendi

59

3 Slovnk sasnej slovenskej spiritulnej

a reflexvnej lyriky
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80

Cvrek
Dovka
Dyslektik
Exkrement
Hovno
Chuck Norris
Idiot
Imbecil
Kikirkanie
Koitus
Mo
Neandertlec
Pohlavie
Prostata
Spermia
Toaletn papier
d
Vagna
Vetry
Zchodk

83

4 Odporan literatra

87

5 Menn register

Poetika ataku
Copyright Michal Reh, 2014

Vydalo obianske zdruenie Literis, Bratislava 2014

Nvrh oblky a grafick prava: Juraj Kor, Vojtech Ruman
Jazykov prava: Kristna Pavloviov
Recenzenti: Mgr. Vladimr imek, Bc. Dominik elinsk
Vydanie prv.
Edcia Kloaka.
Vetky prva vyhraden.
ISBN: 978-80-971502-1-1
Realizovan s finannou podporou Zdruenia vydavateov
a knhkupcov Slovenskej republiky.

Do relatvne stabilnej truktry tchto vzahov pred pr

rokmi ako kritik pomerov v literrnom ivote zasiahol
Michal Reh (1982), ktor pravidelne a s vekm nasadenm
prevetrva fungovanie a financovanie slovenskch
literrnych intitci. Jeho osobn zanietenie (za ktorm,
dfam, je viac lska k pozii a uachtil viera v spravodlivos
a slobodu ako snaha o osobn zviditenenie sa) je v mnohom
sympatick, i ke tento (do uritej miery spen) pokus
o prevrat zdola je i diskutabiln (napr. v programovom
odmietan pozie odlinej od prototypu, ktor presadzuje
i v jednostrannosti/plochosti vnmania aspektov
kritizovanch mechanizmov) a rozhodne je nielen kritikou
pomerov, ktor je v kadej intitcii a v kadom zriaden
zdrav, ale aj pokusom o mocensk privlastnenie si pravdy,
o legitimizovanie svojich stanovsk, a teda v konenom
dsledku o prevzatie moci.
Ivana Hostov, literrna kritika
Autor recenzie Michal Reh je znmy tm, e si vyber
knihy spenejch autorov, aby ich odstrelil. V istom
nemenovanom knhkupectve sa naprklad minule kohosi
ptal, i by sa ten alebo t urazili, keby nieo napsal o ich
knihe (Hevier a ikulov, presnejie). Smutn je, e za tto
svoju innos dostva aj peniaze, ale to je trochu in tma.
Titul literrny kritik je skr eufemizmus, kee Reh je
vytudovan uite. Patr do skupiny nespench bsnikov,
ktor sa takto zfalo snaia vzbudi pozornos. Zkladnm
problmom je poda ma to, e takto kontaminuj slovensk
kultrne prostredie a namiesto objektvnej reflexie si iba
lieia svoje komplexy.
santoris, anonymn diskutr
Chcel by som vyzdvihn innos komickej dvojice
Reh-imek, ktor rafinovane, prostrednctvom animozity
voi spenejm a talentovanejm kolegom (Rankov,
Staviarsky, Vadas, Litvk a al), inne napomha
propagova kvalitn slovensk literatru. Toto je neakane
inn metda.
Peter Kritfek, spisovate a reisr