Manament informanch systmov, FM UK, 2008/2009

1.

Popte veobecn truktru vvoja informanch systmov a rozoberte innosti, ktor mus MIS
profesionl vykonva poas kadej fzy ivotnho cyklu vvoja informanho systmu (SDLC).

2.

Z hadiska spracovania (informci) sa dnes v podstate pouvaj dve sieov konfigurcie peerto-peer a klient/server. Popte ich vlastnosti a uvete mon aplikcie, ktor s najvhodnejie
pre dan typ siete.

Model klient-server rozliuje systmy klienta od systmov servera, ktor komunikuj cez potaov
sie. Pri klient-server architektre je pouvan systm, ktor sa sklad zo softvru klienta a zo softvru
servera. Softvr alebo proces klienta me iniciova komunikan spojenie, zatia o server ak na
poiadavku od klienta.
Klient/server opisuje vzah medzi dvoma potaovmi programami, z ktorch jeden, klient, odole
poiadavku na slubu z druhho programu, servera, ktor poiadavku spln. Aj ke tento model me by
pouit programami na jednom PC, vie uplatnenie nachdza v sieti. V sieti je tento model vyhovujcim
1

spsobom na efektvne prepojenie programov, ktor s distribuovan po rznych miestach v sieti/PC. Vina
internetovch aplikci, ako email, prstup na web a k databzam, s zaloen na tomto modeli. Naprklad,
webov prehliada je klientsk program na uvateovom potai, ktor me pristupova ku informcim na
akomkovek webovom serveri vo svete.
Prkladom me by prezeranie bankovho tu z potaa: klientsk webov prehliada vo vaom
potai posva vau poiadavku na webov serverov program v banke. Tento program me potom posun
poiadavku do svojho vlastnho databzovho klientskho programu, ktor zale poiadavku alej do
databzovho servera v inom bankovom potai, kde zist informcie o te. Tieto informcie s vrten spa
do databzy bankovho klienta, a odtia u putuj sp do klientskho webovho prehliadaa na PC, ktor
zobraz informciu.
Tento model sa stal centrlnou ideou sieovania. Vina biznis aplikci dnes pouva tento model.
Takisto ho pouvaj hlavn internetov protokoly, ako HTTP, SMTP, Telnet, DNS, at. Dnes s klientmi
najm webov prehliadae, aj ke nie vdy je tomu tak. Pod servermi zvyajne rozumieme webov servery,
databzov servery a mailov servery. Online hry s zvyajne tie postaven na klient-server modeli. Pri
MMORPG zabezpeuje server spolonos vyrbajca hru, inak rob server jeden z hrov (hostuje hru alm
hrom).
Charekteristika Klienta
odosielate poiadaviek je povaovan za klienta
iniciuje poiadavky
ak a prijma odpovede
zvyajne sa pripja na mal mnostvo serverov v jeden as
typicky sa ovplyvuje s koncovmi uvatemi, ktor pouvaj grafick uvatesk rozhranie
Charakteristika Servera
prijmate poiadavky, ktor je zaslan klientom, je povaovan za server
pasvny (slave)
ak na poiadavky od klienta
prijma poiadavky, spracva ich a nsledne odpoved
zvyajne akceptuje pripojenia od vieho mnostva klientov
typicky sa priamo neovplyvuje s koncovmi uvatemi
Architektra klient-server v databzovch technolgich
V zkladnom modeli klient-server systm riadenia bzy dt (alej len SRBD) be na serveri a ak
na poiadavky prichdzajce od jednotlivch klientov. V prpade prchodu nejakej poiadavky od klienta sa
poiadavka zane spracovva v SRBD a vsledok spracovania je odoslan klientovi. Kad poiadavka od
klienta vytvor nov proces servera, ktor s ostatnmi procesmi zdieaj procesor potaa a jeho disky. V
niektorch prpadoch sa stretvame s variantom, ke klientsk aj serverov aplikcia beia na tom istom
potai. V sasnch databzovch systmoch sa komunikcia medzi klientom a serverom uskutouje
pomocou jazyka SQL, ke poiadavka v aplikcii je formulovan v jazyku SQL alebo transformovan do
jazyka SQL a nsledne vyslan na server. Server kontroluje syntaktick sprvnos poiadavky, prstupov
prva, pouit typy dt, integritn obmedzenia, optimalizuje vyhodnotenie poiadavky a pod. Vsledok
spracovania je odoslan do klientskej aplikcii, ktor ho me spracova prezentanm spsobom.
Peer-to-peer (alebo P2P) je potaov sie, ktor sa viac spolieha na vpotov silu koncovch
zariaden (potaov) ako na sie samotn.
ist peer-to-peer prenos sborov neobsahuje ani klientov, ani servery, ale iba rovnocenn sieov
uzly, ktor sasne plnia voi inm uzlom v sieti lohu servera aj klienta. Tmto sa tento sieov model
odliuje od modelu klient-server, kde komunikcia zvyajne prebieha cez centrlny server. Typickm
prkladom client-server prenosu sborov je prenos z FTP servera a na FTP server. Jeden pouvate nahr
sbor na FTP server a potom mnoho pouvateov ten sbor sahuje, priom nie je nutn, aby nahrvajci a
sahujci pouvate boli pripojen v rovnakom ase.
Pri komunikcii typu Peer-to-Peer vystupuj aplikcie ako rovnocenn, teda nie je tu prtomn server.
Komunikcia prebieha priamo medzi klientami a kad peer si uchovva informcie o ostatnch uzloch u
seba. Tento typ komunikcie vak vyaduje vie mnostvo prenesnch dt ako je tomu v prpade klient
server, ale m vhodu, e server nie je potrebn.

3.

Z historickej perspektvy trendom bol prechod od centralizovanch siet k distribuovanm

systmom a dnes op k uritej forme centralizovanch siet. Identifikujte primrne technolgie a
in faktory, ktor motivovali tieto trendy. o je to sieov architektra a preo bola vytvoren?
Identifikujte jednu sieov architektru a popte oblasti vyuitia.

Potaov sie je vzjomn prepojenie potaov. Technick prostriedky na prepojenie s rzne,

najastejie s to sieov karty a modemy pripojen na jednotliv potae. Kblami bu metalickmi, alebo
optickmi, prpadne bezdrtovmi technolgiami sa potom signl prena na alie spojovacie zariadenia
(hub, switch, router, bridge, at). Takto maj potae na sieti jeden k druhmu prstup. Potae ktor s na
sieti pripojen mu vzjomne komunikova ak im je to dovolen. Niekedy me by takto komunikcia aj
jednosmern. Sie zabezpeuje viacero funkci, a to sluby WEBu, e-mailu, chatu, zdielania sborov,
diskovho priestoru, vkonu procesora, tlaov sluby a mnoh alie. Sie nemus by homognna,
pozostvajca z jednotnho sieovho softvru, ale me by heterognna. Jasnm prkladom toho je globlna
potaov sie Internet. Globlna sie pozostva z vch uzavretch celkov nazvanch WAN (wide area
network), ale aj mench celkov LAN (local area network), prpadne jednotlivch pracovnch stanc
pripojench prostrednctvom poskytovateov internetovho pripojenia. Samostatn pracovn stanicu nemono
inak ku sieti pripoji. In otzka je P2P (peer to peer) sie, ale pripojenie sa do kyberpriestoru sa mus aj tak
vykona prostrednctvom poskytovatea internetovho pripojenia.
Samozrejme, e aj zdieanie pripojenia je mon, najm v domcich podmienkach je relne si
vytvori mal privtnu LAN na ktorej bude zdiean jedno pripojenie pre vetky potae pripojen k tejto
malej domcej sieti. Usporiadanie LAN me ma rznu podobu. Najastejie toto prostredie bva
homognne, bva naintalovan jednotn loklny operan systm. Sie me by typu worgroup (pracovn
skupina) a je charakterizovan tm, e nem server. Potae aby mohli spene spolupracova maj
jednotnm spsobom definovan sieov IP adresy a maj jednotn masku podsiete. Kee sa na takejto sieti
nenachdza server, IP adresy maj pridelen napevno, zo spolonho zkladu, samozrejme kad in.
V prpade zdieania internetovho pripojenia s adresy potaom prideovan dynamicky, potaom na
ktorom sa zdiea pripojenie. Pre vie celky je vhodnejie usporiadanie siete formou domny. Domna na
rozdiel od pracovnej skupiny m server, ktor poskytuje pre takto koncipovan sie ovea vy komfort ako
pracovn skupina. Je tu mon nadefinova loklne skupiny uvateov s presne stanovenmi prvami, je
mon ovea efektvnejie zdieanie prostriedkov siete a domna poskytuje ovea viac sluieb, ktor
workgroup nevie zabezpei. Prideovanie IP adries je v domnach obyajne dynamick. Tak isto prtomnos
servera umouje kvalitnejie pripojenie celej loklnej siete k internetu, lepie zabezpeenie siete pred
tokom, lepiu ochranu dt at. Pre akkovek sie plat, e dva potae nemu ma identick meno a IP
adresu. Samozrejme e na Internete sa me njs pota s rovnakm loklnym menom. Meno potaa na
sieti je vak definovan jeho prslunosou k pracovnej skupine, alebo domne a IP adresa je zakryt adresou
routera (ktor okrem inho vykonva funkciu NAT prekladaa IP adries). Take loklny pota s menom
napr. POKUS m potom teda meno ak domna sa vol DOMA, POKUS.DOMA. Za routerom teda
z internetu nevidno vntorn truktru domny alebo pracovnej stanice, o je pochopiten a zrove aj
iaduce. Men potaov na internete s vlastne menami domn za ktormi s skryt ich vntorn truktry.
Domna je teda predstavovan navonok jedinou IP adresou (me to by adresa servera, prpadne routera
alebo gateway), priom skuton meno servera ani nemusme pozna.
Siete typu klient server predstavuj centralizovan spsob riadenia siet. Predstaven s obyajne
serverom a klientskmi pracovnmi stanicami, priom plne centralizovan je systm, kde cel innos
prebieha len na serveri a pracovn stanice s plne jednoduch potae, asto bez vlastnho operanho
systmu. Naproti tomu sie P2P bez definovanho servera predstavuje decentralizovan typ siet.
4.

Ako majite firmy, alebo manar budete nten riei poiadavky svisiace s komunikciou.
U potaovej siete to obvykle svis s vberom telekomunikanch mdi v sieti. Definujte tri
ben mdi a ich relatvne prednosti a nedostatky.
metalick mdi
optick mdi
bezdrtov mdi

Kad z tchto mdi m niekoko variantov s rznymi vlastnosami, ako s naprklad prenosov
rchlos, prenosov kapacita, tlm prenosu, dosah, presluchy medzi jednotlivmi kanlmi, monosti
odposluchu a vea alch. Vber prenosovho mdia je zvisl na aplikcich ktor nad sieou pobeia, na
loklnych podmienkach, cene a mnohch inch poiadavkch. Naprklad satelitn diakov prepojenie
3

patriace do skupiny bezdrtovch mdi isto nebude vhodn pre aplikcie ktor neznes prenosov
oneskorenia (priom oneskorenie jednoho hop prenos signlu zo zeme na druicu a sp predstavuje cca
2x256 ms), ale naprklad pre streaming mdi nepredstavuje kontantn oneskorenie iadny problm. Vhoda
takhoto prepojenia je aj v tom, e nie je potrebn fyzicky intalova drty, alebo vlkna a spojenie je teda
mon aj na odahlch miestach. Naopak iba metalick prepojenia nespsobuj iadne oneskorenia pri veden
signlu, ale zas s mon efekty ruenia elektromagnetickou interferenciou, prpadne vraznho tlmu
prenosu signlu, ako tomu je pri koaxilnych kbloch. Vhody optickch systmov rzneho druhu (sklenn
vlkna, polymry) s naprklad v tom, e presluchy medzi jednotlivmi vlknami s nemon, avak
nevhodou je vyia cena takhoto systmu a v prpade sklennch vlkien aj vyia cena a dlh as opravy
pokodenho miesta spojenia, treba si tie uvedomi, e aj v prpade optickch vlkien prichdza
k oneskoreniam prenosu (rchlos renia sa svetla vo vkuu predstavuje 299792,458 km/s, ale v relnom
prostred vlkna me by naprklad iba polovin, teda pri dke spojenia cca 150000 km vznikne
oneskorenie 1s).
5.

o s to komunikan metdy, tandardy a protokoly a preo boli vyvinut? Identifikujte

niektor komunikan metdy, tandardy a protokoly a popte kde sa pouvaj.

Komunikan tandard - ide o ustlen pravidl na zklade ktorch prebieha komunikcia.

Komunikan protokol - mnoina pravidiel, ktor uruj syntax a vznam jednotlivch sprv pri
komunikcii.
Zopr tandardov:
- UMTS - Universal Mobile Telecommunications System
- PSTN - Public Switched Telephone Network
- ISDN - Integrated Services Digital Network
- ATM - Asynchronous Transfer Mode
- GSM - Global System for Mobile Communications
Vber z protokolov:
- TCP/IP Internetov protokol
- DHCP dynamick prideovanie adries
- DNS systm domnovch mien
- FTP prenos sborov po sieti
- HTTP prenos hypertextovch dokumentov (WWW)
- IMAP umouje manipulova s e-mailovmi sprvami
- POP protokol pre zskanie poty z e-mailovho serveru
- SMTP zasielanie elektronickej poty
- SNMP protokol pre sprvu sieovch zariaden
- Telnet protokol virtulneho terminlu
- SSH bezpen shell
Komunikan tandard s presne stanoven pravidl pre komunikciu v potaovch sieach. Tieto
pravidl s definovan ako komunikan protokol. Dvodom vzniku komunikanch protokolov okrem inho
bola skutonos, e linerny prenos binrnych dt prostrednctvom siete je nemon vykona v relnom ase,
a to z dvodu, e pri preruen takhoto prenosu treba vdy zaa znova. Kad porucha pri prenose teda
znamen cel proces prenosu opakova, o by sa v relnom prostred opakovalo do nekonena. Zavedenie
pojmov paketov teria a protokol prinieslo monos rozdeli sbor na vea malch ast a tie potom
postupne prena na vzdialen miesto prostrednctvom siete. Pri pde takhoto prenosu netreba opakova
cel prenos znova, ale naviae sa na miesto kde bol prenos preruen. Pakety s presne slovan. Prostredie
v ktorom sa pakety prenaj je prve definovan protokolom. Okrem toho sa na sieti nenachdzaj len dva
potae. Pri zrode TCP (transfer control protocol) stli pni Vinton Cerf a Bob Kahn. Tento protokol bol
vyvinut pre komunikciu prvej potaovej siete Arpanet. Dnes sa tomuto protokolu z konca 60. rokov
minulho storoia hovor TCPIP protokol (Trasfer control protocol, internet protocol). Protokol TCPIP m
viacero komponentov, tie hovorme o suite tohto protokolu, jeho sasou s teda protokoly HTTP (hyper
text transfer protocol), FTP (file transfer protocol), SMTP (simple message transfer protocol), NMTP (news
message transfer protocol) a alie. Je bene pouvan pre komunikciu v potaovch sieach (aj na
internete). Okrem inho definuje uniktnos IP adries potaov v sieach. slovanie potaov v sieach je
zabezpeen vo verzii 4 (IPv4) tohto protokolu 2 x tyrmi 8 bitovmi terciami (naprklad 192.168.1.1,
4

255.255.255.0, priom sla v tercich kee s 8 bitov mu nadobda hodnoty od 0 do 255 teda 28)
prv slo je slo potaa, druh slo predstavuje masku podsiete. Kee poet potaov na sieti stle
narast, maximlna hodnota vyjadren TCPIP protokolom bude oskoro prekroen, o sa pri rieen
protokolu neoakvalo tak skoro, a je nevyhnutn protokol doplni o alie dve takto tercie, priom
konkrtne vyjadrenie u nebude v tercich ale jednom dlhom hexadecimlnom reazci (IPv6 protokol). Zato
sa novej verzii protokolu TCPIP hovor V6. Okrem tohto protokolu sa pouval aj rmcov typ protokolu,
protokol IPX SPX, ktor sa aplikoval v prostred sieovho operanho systmu NOVELL. Rmcov typ
protokolu sa dnes vyuva predovetkm pri bezdrtovch sieach.
Sieov operan systmy maj predovetkm za lohu zabezpei komunikciu v sieti. Podkladom
komunikcie s sieov protokoly, ako s TCPIP, IPX SPX a in. Komunikcia je zabezpeen predovetkm
na zkladnej rovni, a to zistenia prtomnosti potaov v sieti, zabezpeenie prideovania IP adries a preklad
IP adries na men potaov (DHCP) v loklnej sieti, prpadne sluba domnovch mien (DNS). Tto funkcia
tie zabezpeuje komunikciu medzi rznymi platformami. U samotn komunikcia potaov funguje na
bze vmeny sprv (samozrejme inej rovne ako pri uvateoch), ve jednou z prvch vec ktor bolo treba
riei pri vytvoren prvej potaovej siete (ARPANET), bol vvoj interface message processor (IMP), teda
procesora sprostredkujceho komunikciu medzi potami tejto siete. E-mail je jednou zo sieovch
komunikanch funkci a umouje vmenu sprv medzi uvatemi siete. Protokol umoujci vmenu emailov sa vol SMTP (simple message transfer protocol) a je sasou suity protokolu TCPIP.
K zabezpeeniu elektronickej poty je samozrejme potrebn ma v sieti okrem klientov aj potae riadiace
tto innos. S rzne typy potovch serverov. Pre prostredie servera Windows je to Exchange server,
ktor zabezpeuje doruenie elektronickej sprvy konenmu prjemcovi. Trasa sprvy nie je jednoduch a je
redundantn. Sprva sa me naraz pohybova po sieti viacermi trasami a na vykvacch serveroch (nie
jednom!!!) je uloen dovtedy, km nie je doruen na miesto urenia, o v niektorch prpadoch me trva
aj niekoko dn.
6.

Internet/ICT/IS s veobecne povaovan za bohat zdroj pre obchodn vyuitie. Vymenujte

a rozoberte niektor monosti, ako me organizcia vyui tento potencil na podporu
strategickch cieov organizcie.

Proces riadenia vkonnosti sa zana urenm vzie, poslania a stratgie. Pokrauje cez urenie
konkrtnych cieov, ktor mono uri v kvantifikovanej podobe, a po transformciu tchto cieov na
individulne ciele kadho zamestnanca. Zkladom riadenia, a tm aj zvyovania vkonnosti organizcie je
existencia jej strategickho modelu. Strategick model dva jasn obraz o tom, kam organizcia kra a o a
akm spsobom chce dosiahnu zo strednodobho alebo z dlhodobho hadiska. Bez jasnej odpovede na tieto
zkladn otzky a bez podchytenia dleitch svislost vzahujcich sa na prostredie konkrtnej organizcie
je vemi nron spene motivova zamestnancov na uvedomel dosahovanie cieov. Na vytvorenie
strategickho modelu organizcie existuje viacero metd. Medzi najprogresvnejie a najkomplexnejie patr
metda Balanced Scorecard (BSC systm vyvench ukazovateov alebo bilann kartika) od Roberta
S. Kaplana a Davida P. Nortona (1992). Metda BSC vychdza z definovania a vyhodnocovania strategickch
cieov pre tyri zkladn oblasti:
- finann oblas,
- zkazncka oblas,
- intern procesy,
- procesy uenia sa a rastu.
BSC je systm merania vkonnosti a vychdza z predstavy, e firemn stratgiu treba vyti v
pojmoch, ktor s zrozumiten a poda ktorch sa mono orientova. Tto metda sa pouva na to, aby sa
jasnejie definovali strategick predstavy ako rast, spokojnos zkaznka a kvalita. Kartika (tzv. scorecard) s
presnm opisom firemnej stratgie nsledne sli ako organizan rmec na manarske rozhodnutia.
Metda BSC sa orientuje na rozvoj vetkch dleitch aktv organizcie, priom zohaduje
kauzlne svislosti ich rozvoja (vzah prin a nsledkov). Preferuje zkazncky prstup, skma rozhodujce
faktory na dosiahnutie spechu v rznych oblastiach a zavdza meradl na sledovanie plnenia stratgie.
Aj BSC, aj riadenie vkonnosti (Performance Management) s prstupy, ktor sleduj vkonnos vychdzajc
z tradinho systmu zaloenho na hodnoten vkonnosti organizcie len na zklade finannch
ukazovateov a doplnenho o irok vyuite kvalitatvnych a asovch ukazovateov.
Samozrejme, e aj v dnenej dobe by bolo mon pristpi k rieeniu podobnch loh konvennmi
metdami bez pouitia internetu/ICS a elektronickch IS, avak naprklad predstava CRM v papierovej
podobe nedva v dnenej dobe a najm v prpade vekej firmy predpoklad k spenmu zvldnutiu
zkaznckej oblasti. Kad zo sast strategickho modelu m svoju presne definovan zloku v ICT, IS
5

a vznamne urchuje a uahuje prcu organizcie, e-business bez internetu je nemon.

7.

Prepjanie LAN siet. Zariadenia na fyzickej dtovej rovni a sieovej vrstve, strun popis,
zkladn rozdiely. Monosti fyzickho prepjania potaov v sieti.

Monosti prepojenia potaov na fyzickej rovni sieov topolgia je spsob usporiadania siete.
Prvm typom je kruhov usporiadanie siete. Typickm prepojovacm mdiom takchto siet je tenk
50 ohmov (v tomto prpade vlnov odpor) koaxilny kbel. Na tomto type prepojenia fungoval naprklad
sieov operan systm NOVELL. Nedostatkom je to, e ke sa niekde kruh preruil, alebo nastala porucha
na niektorej sieovej karte cel systm sa stal nefunknm. Vyhada poruchu bolo ak.
alm monm rieenm je zapojenie do hviezdy. Kad z potaov siete je vedenm pripojen do
centra. Tam s sstreden technologick zariadenia (switch, hub, router, server) zabezpeujce prepojenie a
funknos celej siete. Porucha na pripojen jednotlivch potaov nem vplyv na funknos celho systmu
a d sa ahko njs a odstrni. Nevhoda je podstatne vyia spotreba kbla, pretoe kad vedenie je
jedinen. Prepojovacm mdiom je v tomto prpade najm kbel typu TP (twisted pair) ktor pozostva
z dvoch prov spolu stoench drtov a tienenia. Kble mu by v lokle vyveden do pecilnych zsuviek.
Tretm typom je zbernicov (stromov) rieenie zapojenia. Ako hlavn chrbticov vetva je pouit
kvalitn kbel, z ktorho s vyveden odboky k jednotlivm potaom siete. Aj tu je hlavn spojovacia
technolgia sstreden na jednom mieste. Aj tu je prepojenie na loklny pota rieen zsuvkou. Toto
rieenie sa zd by najvhodnejm.
S mon aj in topolgie siete a to pre md ATM, tokenring, ale aj optick prepojenie, i monos
rozvodu potaovho signlu cez silov elektrick vedenie (PLC), at.
Zariadenia plniace lohu spojovacch lnkov na fyzickej rovni s: sieov karty, kabele
a konektory, huby (rozboovae ktor vykonvaj zplavov renie signlu), switche (rozboovae ktor
rozpoznvaj odkia signl prichdza a kam m s a posielaj ho iba tm smerom), routre (zabezpeuj
preklad vntornej truktry siete na jedin IP adresu smerom von a smerom dnu rozpoznvaj vntorn
truktru siete a posielaj signl na sprvnu IP adresu vo vntri siete, priom asto mu zastupova funkciu
DHCP dynamickho prideovania IP adries a tie vykonvaj funkciu default gateway vstupno-vstupnej
brny), bridge (prepojovanie nejednotnch segmentov siete pri pote potaov presahujcich mon poet
v jednom segmente siete, o predstavuje teoreticky 256, ale relne iba 252 potaov). Posledn dva lnky
nefunguj iba na fyzickom zklade, ale zariadenia maj svoj vlastn operan systm a obsahuj softvrov
vybavenie vykonvajce, poadovan funknos a je mon ich programova.
8.

Ak prnosy pre firmu znamen prepojenie potaov do siete (intranet)? Ako kontroluje
organizcia prstup k informcim na svojej vntornej potaovej sieti (intranete) a zrove
vyuva vhody ktor intranet ponka?

Bez prepojenia potaov do siete by bolo prakticky vylen v podniku zavies elektronick IS.
Potaov sie umouje zdieanie prostriedkov ako s naprklad kapacity HDD, vkon procesorov, prpadne
operanej pamti a in. LAN a WAN umouj vyuvanm IS efektvne spracovanie dajov do informci od
jednotlivch rovn riadenia organizcie a po jednotliv skupiny pracovnkov. Treba poznamena, e intranet
me by na sieti typu LAN alebo WAN v zvislosti na tom ako je spolonos rozmiestnen.
V zvislosti na tom ako je sie rieen m organizcia monos riadi prstup jednotlivch skupn
pracovnkov k informcim. Pre siete typu P2P je to dan zdieanm alebo nezdieanm ast diskov. Pre siete
typu klient-server je to dan definovanm prv jednotlivch skupn, a tie aj samotnm IS ktorho vstupy s
odlin pre rzne skupiny pracovnkov.
9.

Elektronick obchod, elektronick marketing, push a pull technolgie, reklama na internete.

Sstrete sa na personalizovan reklamu. Vymenujte ak m vhody a nevhody. Ako sa d
vyhn tmto problmom. Ak s etick problmy spojen so zhromaovanm informci
o zkaznkoch a konkurencii?

Elektronick obchod, tie nazvan e-commerce, oznauje realizciu obchodnch procesov

uskutoovan plne alebo len iastone prostrednctvom elektronickch komunikanch prostriedkov,
predovetkm prostrednctvom internetu.
Je pritom dleit odli pojem e-commerce, t.j. elektronick obchod, od pojmu e-business, o je
elektronick podnikanie. Elektronick podnikanie predstavuje pohad do vntornho aj vonkajieho prostredia
firmy so zameranm na vyuvanie elektronickch prostriedkov v jednotlivch procesoch firmy. Zaober sa
6

teda komunikciou medzi zamestnancami, ako aj medzi spolonosou a jej obchodnmi partnermi
odberatemi a dodvatemi prostrednctvom nstrojov na bze internetu (WWW, LAN, intranet) a vyuitm
informanch technolgi vo vetkch procesoch. Elektronick obchod sa teda chpe ako sas
elektronickho podnikania.
Oproti klasickej reklame, kde psob jednostrann tok informci a spotrebitelia prijmaj reklamu
pasvne ako divci, posluchi alebo itatelia, je online reklama obohaten interaktivitou. Toto umouje
zapoji zkaznka do reklamnho procesu.
Aktivita nastva hne od zaiatku, ke si spotrebite sm vyhad prezentciu firmy na Internete. Tu
je dleit, aby strnka firmy bola dostatone dostupn a dala sa vemi ahko njs.
Interaktivitu alej zabezpeuj niektor prvky, umiestnen na web strnkach firmy. S to naprklad
formulre, objednvkov listy, ale hlavne e-mail. Takto me by reakcia spotrebitea na ponuku okamit.
Na rozdiel od klasickho marketingu, kde sa sstredme vinou na emocionlnu strnku zkaznka,
pri online marketingu vychdzame z potreby informovanosti, schopnosti rchlo sa rozhodova a
komunikova. Spotrebitelia sa mu informova o alch vlastnostiach vrobkov a ich cench. Mu taktie
vyuva elektronick potu a kls rzne otzky, na ktor oakvaj adresn odpovede. Tieto odpovede
mu by generovan automatickmi systmami elektrickej poty.
Pouva sa koncept FAQ (Frequently Asked Questions) t.j. frekventovane kladen otzky. Po
vyhodnoten otzok, s ktormi sa spotrebitelia na firmu obracaj, me firma zostavi zoznam odpoved na
tieto otzky. Tieto potom spolu s otzkami zarad na web strnku v sekcii FAQ. Je to vhodnejie oproti
manulnemu odpisovaniu kadmu spotrebiteovi zvl, hlavne ke sa otzky opakuj, alebo je ich prli
vek mnostvo.
Je taktie mon zasiela automatick odpovede generovan systmom. Tu m slovenina nevhodu
oproti anglitine, ktor m gramatiku a skladbu viet ovea ahiu. Vhoda automaticky generovanch
odpoved je v rchlosti. S spotrebiteovi k dispozcii takmer okamite. Taktie prispievaj k sporm
nkladov na pracovn silu.
Porovnanie elektronickho obchodu s benm predajom
Elektronick obchod poskytuje vea vhod pre zkaznkov aj predvajcich, ale m aj niekoko
nevhod, kvli ktorm zrejme nikdy nebude schopn plne nahradi klasick obchod.
Vhody pre zkaznkov
- Monos nakupova priamo z domu - Uetria tm as, nemusia nikam chodi, ni ich nestoj hadanie
tovaru po rznych obchodoch. Zkaznci si mu njs produkt vo vzdialenejom obchode, zaplati ho
pomocou elektronickho bankovnctva a necha si ho dorui naprklad kurirom. V USA je to obben
spsob nakupovania aj pre dchodcov, ktorch mobilita vekom vrazne kles. V niektorch krajinch je
mon prostrednctvom internetu uzavrie poistky, otvra a rui bankov ty a pod. Sta pritom posla
e-mailom kpie dokladov a potvrden, ktor rady vydvaj na zklade elektronicky podanej iadosti.
Nikam netreba chodi a takmer vetko sa d vyriei e-mailom, faxom a telefonicky.
- Viac asu zoznmi sa s produktom - Ete pred kpou mu pohodlne porovnva produkty viacerch
vrobcov niekoko mesiacov bez toho, aby v obchode hadali predavaa, ktor bude ma na nich as a m
aj dostaton znalosti. Vaka tomu nerobia unhlen rozhodnutia a zniuje sa tm vskyt tzv. kognitvnej
disonancie, kedy m zkaznk po nkupe pocit, e sa rozhodol zle pre zl produkt, alebo e produkt
vbec nepotrebuje.
- Mnoh obchody tie poskytuj elektronick nstroje na porovnvanie ponkanch produktov a zobrazia
parametre vybranch artiklov v prehadnej tabuke. Ako prklad mono uvies strnku rakskeho
obchodu Mediamarkt (ekvivalent slovenskho NAY Elektrodomu) na www.mediamarkt.at.
- Prstup k podrobnejm informcim - Mnoh vrobcovia, hlavne v prpade drahej elektroniky, poskytuj
technick pecifikcie a funkcie svojich vrobkov a zkaznci si tak mu vybra ten, ktor im poskytuje
sprvny pomer kvality, funknosti a ceny.
- alm zdrojom informci s internetov fra, kde sa kupujci me dota, ako s s produktom
spokojn zkaznci, ktor si ho u kpili. Pritom plat pravidlo, e m viac prspevkov, tm objektvnejie
je hodnotenie. Treba si vak uvedomi, e nie kad si produkt kupuje na rovnak ely niekomu bude
vyhovova, niekomu mono nie. Fra s vak aj dobrm zdrojom informci o chybch a o tom, ako sa
daj odstrni, resp. o ich spsobuje.
- irie portflio tovaru - Internetov predajne obvykle nedria cel svoj sortiment na sklade. Mnoh
produkty s len na objednvku. Vaka tomu mu ponka cel sortiment niekokch dodvateov
a vber je pre zkaznka bohat ne v klasickom kamennom obchode. Zkaznci si mu asto vybra
medzi rznymi verziami produktu naprklad farebnm prevedenm, ktor bene nie s dostupn.
7

Niie ceny - Elektronick obchod poskytuje ten ist tovar obvykle za niie ceny treba vak vdy
pamta aj na potovn niekedy sa rozdiel oplat a pri vych cenovch kategrich alebo vom
nkupe. Internet zabezpeuje transparentnos cien a umouje potencilnym zkaznkom porovnva
ceny. Pri produktoch s nzkou cenovou elasticitou je mon uplatni fixn ceny pre vetkch odberateov
nezvisle od mnostva. Dynamick cenotvorba je typick pre virtulne aukn domy, kde sa cena men
v zvislosti od dopytu. Niektor firmy sa snaia zniova ceny pomocou skupinovch nkupov. Zskanm
vieho potu zkaznkov mu od vrobcu dosta mnostevn zavu a tak predva alej za niie
ceny.
Niekedy firmy ceny na internete neuvdzaj. Je to prve preto, aby zkaznci nemohli v rmci uritej
oblasti vyhada ceny vrobku na rznych webovch strnkach a ili ho kpi k predajcovi s najniou
cenou.

Vhody pre predajcov

- Mal skladov zsoby - Vaka nim ponkaj iriu paletu tovaru a nemaj pritom vrazne vysok
nklady, nemusia ma vek mnostvo kapitlu viazan v tovare, ktor me asom strca hodnotu
(novinky spotrebnej elektroniky). Musia vak sledova ceny svojich dodvateov a zmenu okamite
premietnu do ponuky.
- Niie vekoobchodn ceny - Ak nakupuj od medzinrodnch distributrov a nemusia nakupova v
miestnom vekosklade, uetria maru jednho alebo viacerch prostrednkov;
- Monos ponka tovar cez internet - Tmto spsobom mono automatizova aj logistick systm medzi
predajcom a zkaznkom (elektronick nkupn koky). Ponkan tovar zrove predstavuje aj
marketing pre firmu zkaznk ju njde poda tovaru, ktor ponka.
- Znenie nkladov na marketing - Ponuka cez internet me nahradi propagovanie v tlai alebo televzii.
Ak firma ponka svoje produkty na vlastnej strnke, m niie nklady, ako pri tlaen letkov, ktor po
vytlaen u nie je mon zmeni.
- Ceny za reklamu na webe sa odvjaj, podobne ako v televzii od sledovanosti, od nvtevnosti strnok.
Existuj tri spsoby stanovenia ceny za reklamu na internete:
- oceovanie poda nvtevnosti strnky, na ktorej je reklama umiestnen, t.j. cena zvis od
potu ud, ktor ju mohli vidie;
- oceovanie poda potu kliknut na odkaz, t.j. nvtevnci, ktor prejavili urit zujem
o alie informcie;
- paulne poplatky, ktor sa vyuvaj hlavne pri novch domnach, ktor nemaj toko
nvtevnkov.
- Zniovanie nkladov na administratvu - Automatizcia procesov umouje etri asom aj papierom.
Dnes u vinu objednvok mono vybavi telefonicky alebo e-mailom. Fakturcia tie prebieha asto
elektronicky, netreba preto tlai doklady a posiela ich potou. Elektronick faktra je platnm daovm
dokladom a odosielate si mus len necha dkaz o odoslan (v prpade e-mailu sta log e-mailovej
schrnky).
- Vina firiem vedie svoje tovnctvo cel alebo jeho as v elektronickej podobe. Prepotavanie
vsledkov vykonva automaticky pota a nie je nutn ho robi manulne na kalkulake. Doklady, ktor
sa nepodpisuj, netreba dra v annoch v sklade, ale sta ich elektronick podoba, priom systm
obvykle vytvra vzahy medzi dajmi, m zjednoduuje a zrchuje ich vyhadvanie. Umouje rchle
vytvranie novch zpisov bez potreby opakovanho zadvania u znmych dajov.
- Sledovanie spotrebiteskch preferenci
- Prostrednctvom internetovej strnky s produktmi a tatistk ich prezerania je pomerne jednoduch zisti,
o ktor produkty je najv zujem; jednoduchie sa zskava aj sptn vzba (feedback) od zkaznkov.
Webov strnky umouj vekm firmm jednoduchie robi prieskumy trhu. Naprklad ak chce firma
lepie spa potreby zkaznkov prostrednctvom zmien na produkte, me to dosiahnu dvoma
spsobmi:
- interaktvnou webovou strnkou, kde si zkaznci mu vybra preferovan konfigurcie
produktu a prispsobi tak produkt svojej predstave o charakteristike a pomere cena/vkon;
- modularizciou produktu typick naprklad v automobilovom priemysle, kde je produkt
rozloen na skupiny ast, ktor me kad meni, aby si vytvoril svoju verziu (najlacnejia
/ siln motor, lacn vbava / kvalitn vbava, slab motor / luxusn vbava so silnm
motorom...).
- Via flexibilita - Do istej miery elektronick obchod poskytuje viu flexibilitu v predmete podnikania
aj marketingu. Mnoh sluby s zvisl na zujme zkaznkov v uritej geografickej oblasti. Firmy vak
mu prostrednctvom elektronickch prostriedkov poskytova sluby nesvisiace s ich hlavnm
predmetom podnikania nezvisle od svojho umiestnenia. Naprklad spolonos, ktor potrebuje
8

vysokorchlostn pripojenie na internet, m vinou technick vybavenie aj na sluby webhostingu.

Kee u m technick vybavenie, me tieto sluby na komernej bze poskytova rznym subjektom aj
nezvisle od svojho hlavnho predmetu podnikania. Podobn sluby vie ponknu prakticky kad firma
a v niektorch oblastiach to me pomc meniemu podniku financova nkup hardvru.
Sluby poskytovan v elektronickej forme sa ahie menia a nevyaduj vdy vek mnostvo kapitlu
investovan do vbavy priestorov firmy. Ak firma predva vrobky cez internet a zkaznci sa sauj na
neprehadnos strnok, me si ich necha prerobi a bude to pre u jednoduchie, ako keby musela
prerba svoje fyzick priestory a na niekoko dn obmedzi prevdzku.
Navye marketing v online prostred poskytuje iriu paletu prostriedkov ako klasick formy propagcie
v tlai, rozhlase a televzii.

Nevhody elektronickho obchodu pre zkaznka

- zkaznk si nevyber medzi skutonmi produktmi ale informciami o nich a preto sa niekedy dodan
tovar me li od predstv zkaznka;
- neme vrobok ohmata, vidie detaily jeho vzhadu, prpadne ho vyska (kozmetika, aty);
- od objednania tovaru po jeho dodanie uplynie urit as, o spsobuje netrpezlivos zkaznka. Me sa
dokonca sta, e kvli chybe k dodaniu vbec nedjde a zkaznk na to nie je upozornen. asto sa vak
stva, e z technickch dvodov systm nepole informciu alej a zkaznk len ak a o chybe sa dozvie
len ak po podozrivo dlhom ase do firmy zatelefonuje.
Pre tieto nevhody (hlavne posledn dve) elektronick obchod nememe povaova za
plnohodnotn nhradu kamennho obchodu. Pri mnohch tovaroch je dleit, aby zkaznk mal monos
tovar vidie (potraviny, kozmetika) alebo vyska (aty), prpadne ich potrebuje hne (lieky). Naopak, pre
niektor druhy tovaru je elektronick obchod lepm rieenm (napr. elektronika), pretoe mu poskytne viac
informci, ktor s v tomto prpade pre zkaznka dleitejie ako va alebo detaily dizajnu. Vetko zvis
od typu produktu, alebo od miery, do akej zkaznci produkt poznaj. V niektorch eurpskych krajinch je
mon nakpi potraviny benej spotreby cez internet a kurir ich nsledne za poplatok donesie. Kvalitu
tchto produktov vak spotrebite mus pozna vopred na zklade svojich sksenost alebo dajov vrobcu,
inak nevie o kupuje a me by sklaman.
10.

Uvete prklady na bezpenostn tandardy. o je bezpenostn model a ako vznik? Ako sa

tvor analza rizk, ak s potrebn vstupy a o sa od nej oakva? Ak typy bezpenostnch
opatren poznte? o zaha Disaster recovery planning (havarijn plnovanie)?

Bezpenostn politika, tak ako ju definuje RFC 2196 je formlne vyjadrenie pravidiel, ktor musia
udia s oprvnenm prstupom k aktvam organizcie (technologickm a informanm) dodriava.
Zkladnm dvodom, preo je potrebn ma bezpenostn politiku je stanovenie zkladu od ktorho sa
odvjaj pravidl pouvania, konfigurcie a drby IS. Bezpenostn model je obyajne odvoden
z tradinch princpov ochrany.
Existuj tri tradin princpy ochrany:
- disperzn, rozptlen ochrana, zameran na minimalizciu strt,
- redundantn ochrana, zabezpeujca funknos IS aj ke niektor prvok IS bude pokoden,
prestane fungova (zloha, zdvojenie jednotlivch prvkov IS, zlohovan komunikan linky,
zlon zdroje, zlon servre, at.),
- hbkov ochrana, navrhnut tak, e tonk mus prekona sriu barir prv, ne by mohol
pokodi podstatn as IS.
Analza rizk
Analza rizk vyaduje zodpovedanie tyroch zkladnch otzok: 1) o potrebujeme chrni? 2) Ak to
m hodnotu? 3) Pred m to potrebujeme chrni? 4) A ako to meme chrni? Muste identifikova vetky
aktva, mon hrozby a identifikova zdroje potrebn na efektvne minimalizovanie hrozieb.
Identifikcia aktv
Zoznam aktv by mal obsahova vetky systmy, ktor s sasou vho IS, nielen automatizovan
systmy, ktor zabezpeuj potae. alej, hardvr, softvr, dta, a udsk zdroje. Taktie je treba uvaova
nad aktvom ako je dobr meno firmy, dobr odberatesko - dodvatesk vzahy a podobne. Kompletn
zoznam zaha vlastne vetok hmotn a nehmotn majetok, ktor akmkovek spsobom ovplyvuje chod IS.
Je vhodn bliie pecifikova dta na zklade ich dleitosti. Nie vetky dta je potrebn chrni rovnakou
rovou. Inak sa bud chrni dta, ktor obsahuj zoznamy zamestnancov a inak patenty, ktor s
9

vlastnctvom firmy. alej, aj udsk zdroje maj urit hodnotu. Ich pracovn as a hodnota prce je istm
meradlom hodnoty, ktor predstavuj pre organizciu. Je dobr takmto spsobom pecifikova aj nehmotn
aktva, akmi s: image organizcie, vzahy so zkaznkmi, verejn mienka at.
Hodnotenie aktv
Ohodnotenie aktv me by dos komplikovan. Pre bezpenostn ely nie je poda ma dleit
robi presn ohodnotenia. Vina aktv, ako hardvr a softvr sa daj oceni peniazmi, maj urit trhov
hodnotu, poprpade hodnotu zostatkov. Ostatn sa mu hodnoti formou nkladov, ktor by vytvorili, ak by
prestali plni poadovan el a funkciu. Naprklad firma, ktor predva svoj tovar aj pomocou Internetu m
priblin predstavu, o ak mon zisky by prila ak by ich server vypovedal slubu na povedzme 48 alebo
120 hodn (jeden pracovn tde). alej je mon tieto aktva hodnoti ako relatvny percentulny podiel
z celkovej hodnoty podniku. Pochopitene, renomovan spolonos, ktor podnik na Internete me by
cenen viac, ne je jej trhov hodnota. Hodnotenie sa me li aj od toho, kto posudzuje hodnotu tchto
aktv. Pre personlne oddelenie mu ma daje o svojich zamestnancoch hodnotu ich optovnho zskania,
no pre konkurenciu, i monho tonka mu ma tieto ist daje in cenu. Je dobr, vsledn hodnotu
aktv bra ako priemer tchto dvoch protikladov, ie priemer nkladov prevdzkovatea a zisku tonka.
Identifikcia hrozieb
Ak u mme identifikovan aktva, alm krokom je priradenie hrozieb k tmto aktvam.
Akokovek je Internetov hackersk komunita medializovan, vina tokov a hrozieb prichdza z vntra
organizcie. Dokonca i t najmenia hrozba vyliatia kvy na klvesnicu a nsledne spsoben skrat me
znii cel pota. Vek organizcie, ktor vyuvaj potae vo svojich informanch systmoch u maj
sksenosti z takchto hrozieb / incidentov. Je vemi uiton, ak sa ved zznamy, takzvan logy o tchto
incidentoch. Tieto zznamy sa mu potom vyui pri neskorom bezpenostnom plnovan, ako zdroj
monch hrozieb. Okrem internch zdrojov, je mon, poda hesla ume sa z cudzch chb, zska
informcie o monch hrozbch aj z Internetu, odbornej literatry a konzultano - poradenskch firiem.
Identifikcia ochrannch opatren
Ke u mme identifikovan aj mon hrozby, musme identifikova aj bezpenostn opatrenia
a mechanizmy, ktormi sa budeme snai tieto hrozby minimalizova. Niektor mechanizmy bud
hardvrovho charakteru, ako bezpenostn zmky, pamov karty, mree. In mu by procedurlne
opatrenia, ako previerky zamestnancov, strna sluba alebo poistenie. Bezpenostn opatrenia by mali by
plnovan, aby mohli zabezpei ochranu do hbky, pri vetkch kovch prvkoch IS. Ned sa spolieha
len na jedno zraniten opatrenie, ktorho astm prkladom z praxe je firewall. IS, ktor vyuva
komunikciu s okolitmi potami a inmi IS by mal ma viac rovov ochranu. K takejto ochrane patr:
fyzick ochrana, ochrana tov (accounts), a hesiel uvateov, ochrana sborovho systmu, ochrana
procesov a tokov dt, sieov ochrana, at.
Na vypracovanie havarijnho plnu mono poui aj plny (dokumentciu) na rieenie havarijnch
situci vyhotoven poda osobitnch predpisov a okrem ohrozenia innosti IS z vntra a z vonku, tieto
predpisy a povinnosti z nich vyplvajce musia obsahova naprklad aj
- prslun dokumentciu na seku ochrany pred poiarmi,
- pln ochrany zamestnancov
- pln havarijnch opatren na ochranu pred ivelnmi pohromami,
- pln opatren na zmierovanie priebehu a odstraovanie dsledkov havarijnch stavov poda
predpisov na ochranu ovzduia,
a podobne, teda ohrozeniami zdanlivo nesvisiacimi.
11.

Ak existuj autentifikan zariadenia a postupy? Prostriedky a postupy pri zabezpeovan siet.

Kryptografick systmy a ifrovacie protokoly. Ak s zkladn bezpenostn princpy?

Autorizcia je postup, vedci k poskytnutiu, alebo odmietnutiu prstupu na zklade prv pridelench
autoritou, alebo odmietnutia prstupu na zklade prv pridelench autoritou. Spravidla jej predchdza
autentifikcia, teda overenie identity
Autentifikcia na znalostnej bze: Autentifikanmu systmu predkladm dkaz o tom, e mm
znalos o istej informci. Sem patr autentifikcia vetkmi druhmi hesiel a PIN sel. Heslo sa systmu
10

predklad bu priamo v otvorenej forme, alebo sa pri dokazovan jeho znalosti vyaduje ist spsob
interakcie (systmy vzva - odpove).
Autentifikcia na bze vlastnctva: Predkladm dkaz o vlastnctve istej veci. Do tejto kategrie
patria vetky systmy ipovch a magnetickch kariet, prstupovch kalkultorov a hardvrovch kov.
Dkaz o vlastnctve predmetu sa vinou realizuje nepriamo dokazovanm vlastnctva informci na
predmete uloench (prstupov kalkultory) alebo poskytnutm celho predmetu na preskmanie (karty
s magnetickm prkom).
Autentifikcia na bze danosti: Dokazujem svoju identitu pomocou svojho neoddelitenho
materilneho zkladu. Vetky biometrick metdy patria do tejto kategrie a dokazuj identitu loveka na
zklade jeho vonkajch telesnch znakov (zrenica, dhovka, odtlaok prstu) alebo jeho ivotnch prejavov
(analza rei, podpisu).
V praxi sa jednotliv tieto triedy navzjom kombinuj, aby sa tak dosiahol celkov vy stupe
bezpenosti autentifikanho procesu. Na prklade systmu bankomatov je skombinovan autentifikcia
vlastnctvom magnetickej karty a znalosou PIN kdu.
Postupnm vvojom kryptografie dochdalo k deleniu jednotlivch typov kryptografickch algoritmov do
niekokch zkladnych skupn. Najznmejie, najzkladnejie a najjednoduchie delenie je na:
symetrick ifry,
nesymetrick ifry
Podrobnejie lenenie:
tradin ifry,
klasick techniky,
substitun ifrovacie systmy,
transpozin ifrovacie systmy,
modern techniky,
symetrick ifrovacie systmy,
ifry s verejnm kom,
asymetrick ifrovacie systmy.
Najbenejie pouvan symetrick algoritmy s Rivest Cipher 5 (RC5), Data Encryption Standard (DES),
International Data Encryption Algorithm (IDEA), Blowfish Skipjack a AES.
SSH je protokol sliaci na bezpen prihlsenie na vzdialenho systm alebo na bezpen pripojenie na in
sieov sluby cez sie, ktor nie je bezpen.
Protokol SSH pozostva z troch ast:
SSH-TRANS: Protokol transportnej vrstvy, zabezpeujci autentifikciu servra a bezpen prenos
utajench dajov. Nepovinne me robi aj kompresiu a dekompresiu. Tento protokol je obyajne
postaven na TCP/IP vrstve, ale me by postaven na ubovonom protokole zabezpeujcom
spoahliv dtov tok.
SSH-USERAUTH: Protokol autentifikcie pouvatea, teda klientskej strany. Be nad transportnou
vrstvou.
SSH-CONN: Spojov protokol, ktor multiplexuje jeden ifrovan kanl na niekoko logickch
kanlov. Be nad protokolom autentifikcie pouvatea.
rove bezpenosti informanch systmov je dan priamo lovekom, ktor ho vytvoril, pouva a star sa
o. Tto rove ovplyvuje mnoho faktorov, naprklad:
celkov kvalita a kvantita celho informanho systmu,
chyby, ktor vznikli pri tvorbe systmu a mu vytvra predpoklady na vznik alch chb,
nevhodn a nedostaton starostlivos o informan systm, lajdctvo, nezodpovedn prstup
a povrchnos pri prevdzke systmu,
nezanedbaten vplyv vonkajieho, ale aj vntornho okolia, neoprvnen pouvanie systmu,
mon toky na systm at.,
nebezpen toky dt v systme, akceptovanie dajov z nelegitmnych zdrojov,
preventvna ochrana, kontrola, a zavdzanie koreknch opatren na zvenie rovne bezpenosti.
11

12.

Databzov systmy. Ak poznte databzov systmy? Ak s mon aplikcie databz v

organizcich. Ako sa navrhuj databzy a ak s dsledky zlho nvrhu.

Databzov systm (asto aj systm riadenia bz dt, skrtene SRBD alebo DBMS) je programov
systm pre efektvne ukladanie, modifikciu a vber vekho mnostva perzistentnch dt.
Databzov technolgia je unifikovan sbor pojmov, prostriedkov a technk, sliaca pre vytvranie
informanch systmov. Databzovou technolgiou vak nemyslme len spsob vytvrania zkladnho
programovho vybavenia, ale aj tvorbu niektorch produktov v aplikanej sfre.
Pretoe informan systmy, a teda aj databzy, s zaloen na existencii dt, pre databzov
technolgiu v informanch systmoch je podstatn aj spsob nvrhu typov dt pouitch v databze, s
cieom vhodne optimalizova funkcie celho informanho systmu, ktorho sasou je databza.
Sprvanie systmu zvis od toho ako navrhneme dtov model a samozrejme aj od toho, akm spsobom sa
k dtam bude pristupova, ak pouijeme programovacie jazyky a pod.
Pod databzovm systmom (DBS) je treba chpa mnoinu navzjom svisiacich dt spolone s
programovm vybavenm, ktor umouje prstup k dtam.
Databzov systm meme chpa aj ako potaov systm sprvy uloench zznamov. V
takomto systme s najdleitejie nasledovn funkcie:
Pridanie novho przdneho sboru do databzy
Vloenie novch dt do existujceho sboru
Vber dt z existujceho sboru
Oprava dt v existujcom sbore
Zruenie dt z existujceho sboru
Zruenie existujceho sboru z databzy
Koncom 60-tych rokov vznikli prv SRBD, ktor boli centralizovan, ale popis nebol sasou
aplikanch programov. Dosiahlo sa takto nezvislosti dt od uvateskch programov. Hlavnmi
reprezentantami s:
Hierarchick databzov systm
Tento databzov systm m dtov model definovan pomocou mnoiny stromov a poskytuje
opercie umoujce manipulova s takmito dtovmi truktrami (prehadvanie do hbky, do
rky, ). Reprezentantom tchto systmov je systm IMS od IBM (Information Management
System).
Sieov databzov systm
Je zaloen na sieovom dtovom modeli, kde sa vzahy medzi objektami definuj pomocou
smernkov (linernych, alebo cyklickch). Pre prcu s tmto systmom je definovan mnoina
operci umoujca efektvne manipulova. Avak akkovek zmena v dtovom modeli,
spsobuje vek problmy s udranm konzistencie databzy (rovnako ako pri hierarchickch
systmoch).
Hlavnou charakteristikou tchto systmov bolo, e boli striktne viazan na prslun dtov model,
ktor definoval vzahy medzi dtovmi objektami.
Relan databzov systm
V 70-tych rokoch vznikaj relan databzov systmy, ktorch hlavn rozvoj bol v 80-tych rokoch,
ale ich vvoj pokrauje a dodnes. Hlavnm prnosom tchto systmov je, e s postaven na matematickej
terii mnon s vyuitm relanej algebry a kalkulu.
Objektov databzov systm
V 90-tych rokoch vo vzbe na vvoj objektovch jazykov vznikli OODBS, ktorch hlavnm
prnosom bolo zvenie rovne abstrakcie dtovho modelu. Jeho zkladnou vlastnosou je monos
enkapsulcie dtovch objektov a definovanie metd pre kad objekt. S to systmy, ktor sa vyuvaj
hlavne v oblasti nasadenia systmov :
CAD/CAM
CIM
CASE
GIS
Dokumentografick systmy
Objektovo relan databzov systm
Tento systm spja vhody relanch a objektovch systmov.
12

alie systmy s ktormi sa meme stretn s dynamicky vyvjan s:

Textov databzov systm
Znalostn databzov systm
Expertn databzov systm
Treba pripomen, e zkladom kadho informanho systmu je dtov zdroj, teda databza.
Dtov modelovanie
Nvrh kvalitnho informanho systmu mus by vykonan v predpsanej postupnosti krokov, ktor
by mali by aj technicky podporovan. V sasnej dobe na nvrh IS slia nstroje oznaovan spolonm
nzvom CASE (Computer Aided Software Engineering), ktor podporuj samotn proces nvrhu a taktie
udriavaj prslun dokumentciu. Jednotliv CASE nstroje sa mu odliova v detailoch, a to poda toho
ak metodolgiu nvrhu IS pouvaj.
Zvyajne nvrh je vykonan v troch krokoch:
- Systmov analza
- Systmov nvrh
- Technick nvrh
Dsledky zlho nvrhu databzovho systmu maj za dsledok nesprvnu funkciu IS, prpadne jeho pln
nefunknos.
13.

E-Commerce, E- Business - Vysvetlite pojem, princp a prnos pre organizciu.

ist improvizcia
14.

Mobiln siete a mobiln komunikcia - Vysvetlite ich vznik, typy a genercie siet. Popte ich
architektru. Vysvetlite vplyv mobilnch technolgi na podnikanie, ak nov monosti poskytuje
manamentu firmy.

Posledn desaroie vo svete dominuje sie GSM. Njdeme ju na vetkch kontinentoch. Napriek
tomu sa njdu aj jej konkurenti, i u CDMA, ktor njdeme v Amerike a vchodnej zii alebo rzne
regionlne siete, ktorch hlavnou batou je Japonsko.
V osemdesiatych rokoch svet nedokzal njs jednotn odpove na otzku mobilnho telefonovania.
Zo kandinvie sa do niektorch eurpskych krajn ako Raksko alebo krajiny Beneluxu rozrila sie NMT,
zatia o ostatn tty vyvjali svoje vlastn koncepty. To vystilo do situcie, ke v roku 1990 existovalo 6
eurpskych tandardov a 11 ich modifikci, ktor vak navzjom neboli kompatibiln. To znamen, e
pouvate kandinvskej verzie NMT 450 nemohol napriek roamingovm dohodm opertorov poui svoj
mobiln telefn naprklad v Holandsku. Siete NMT sme mohli njs ete v panielsku, Franczsku alebo
Portugalsku.
Hlavnou konkurenciou pre technolgiu NMT bola v Eurpe technolgia AMPS a jej modifikcie
TACS a ETACS pracujce na frekvencii 900 MHz. Tieto siete boli taktie analgov a boli zaveden vo
Vekej Britnii, rsku, Taliansku, Raksku a panielsku. TACS bola taktie sieou prvej genercie v
Japonsku. Vyuvanos a obbenos tchto siet prvej genercie, ktor ako prv ponkali monos
mobilnho telefonovania masovo, prekonali aj tie najoptimistickejie predpoklady, Siete zaali ma kapacitn
problmy a tak bolo treba vyvin nov tandard, ktor by odstrnil vetky problmy, i u vzjomn
nekompatibilitu alebo prli mal kapacitu siete a sasne priniesol oakvan novinky.
Vsledkom bola sie GSM (Global System for Mobile Communication), ktor bola uveden v roku
1991 a ponkala vyrieenie vetkch spomnanch problmov. Objavila sa vo frekvencich 900 MHz, 1800
MHz a 1900 MHz, priom variant 1900 MHz sa najviac ujal v Amerike. Koncom devdesiatych rokov, po
celosvetovom zaveden GSM, ste sa mohli so svojim triband, prpadne quadband telefnom dovola takmer
na celom svete.
Napriek tomu sa vo svete ujala aj konkurenn technolgia CDMA (Code Division Multiple Access),
ktorej poiatky u sce nesiahaj do roku 1982, ako to bolo v prpade GSM, ale do roku 1988, kedy americk
spolonos Qualcomm vypracovala prv koncept tejto technolgie. Uveden bola v roku 1995 vo svojej prvej
podobe CDMA IS-95A.
GSM je zaloen na tandarde TDMA. Tu sa rdiov frekvencia rozdel na asov seky a tie sa
priradia viacerm volaniam. Jedin frekvencia tak doke prena niekoko dajovch kanlov sbene.
13

GSM vyuva systm zkopsmovho viacnsobnho prstupu s asovm rozdelenm, ktor na tej istej
rdiovej frekvencii umouje prena osem volan sasne.
Pri CDMA sa vyuva technika rozdelenia spektra. Na rozdiel od konkurennch systmov, ako je
TDMA pouvan v GSM, CDMA neprirauje kadmu pouvateovi konkrtnu frekvenciu. Namiesto toho
kad kanl vyuva cel dostupn spektrum. Tto technolgia doke na jednom komunikanom kanle
prijma signly od viacerch vysielaov naraz a nsledne jednotliv signly od seba odli.
Architektra GSM a WLAN

V svislosti s mobilnmi telefnmi a neustlym zdokonaovanm mobilnch sluieb sa asto hovor o

internete. Aj cez znane obmedzen monosti mobilnho zariadenia, bola asociciou WAPForum vyvinut
technolgia WAP, ktor prve umouje prstup na internet. Tak je mon naprklad behom cesty na letisko
objedna letenku, rezervova izbu v hoteli, prijma a odosiela e-maily prve pomocou mobilnho telefnu.
Digitlne bezdrtov zariadenie ako s mobiln telefny sa v priebehu rokov stali vemi populrne.
Technicky povedan, mobiln telefny u nie s iba telefny - stali sa komunikanmi zariadeniami
schopnmi spa aplikcie a komunikova s almi zariadeniami a aplikciami cez bezdrtov siete. WAP
integruje dva fenomny, ktor prevaj v sasnej dobe neuveriten rozmach Internet a mobiln telefn.
Umouje z displeja mobilnho telefnu prezera hypertextov strnky, ktor sa z pohadu koncovho
uvatea podobaj strnkam na Webe. Jedin zsadn obmedzenie je vo formtovacch monostiach, vo
vekosti displeja, vekosti pamti mobilnho telefnu a celkom nemotornmu vkladaniu textu z telefnu.
Wireless Application Protocol je vlastne cel balek tandardu a komunikanch protokolov. Tieto
protokoly s vrstven, ako tomu bva zvykom vo svete potaov.
15.

Kompresia dt - Popte princp, vznam a druhy kompresie. Kompresia textu, grafiky a zvuku.
Kompresia videa.

Kompresia dt je proces, pri ktorom sa vstupn dta premieaj na vstupn, priom cieom je zni
mnostvo vstupnch dt na minimum, pri prijatenej asovej nronosti. Poznme stratov a bezstratov
kompresiu. V obidvoch variantoch sa vyuvaj kompresn algoritmy, ktor s bu stratov alebo
bezstratov. Kompresn pomer je v pri stratovch algoritmoch, ale za cenu mierneho zhorenia kvality.
Pre spustiten sbory neprichdza do vahy stratov kompresia dt. Princpom nestratovej kompresie je
Huffmanov kd a povaj ho naprklad zip a rar. Toto kdovanie je pomenovan poda svojho objavitea
D.A.Huffmana. Huffmanov kd patr medzi kdy pri tvorbe ktorch sa vyuva znalos pravdepodobnosti
vskytu jednotlivch kdovanch znakov. Ako prv s mylienkou priradi kratie kdy astejie sa
vyskytujcim znakom a dlhie kdy menej asto vyskytujcim sa znakom priiel v roku 1800 Samuel Morse.
Tento princp pouil na zakdovanie 26 znakov anglickej abecedy pre potreby prenosu telegrafom, m
vznikol dobre znmy Morseov kd (abeceda). Huffmanov algoritmus tvorby kdu generuje binrne stromy,
kde cesty z poiatonho do koncovho uzlu umouj vytvori kdov slov. Aritmetick kdovanie
predstavuje aliu efektvnu kompresn metdu a je kandidtom na nahradenie Huffmanovho kdovania v
rznych aplikcich, pretoe dva lepie kompresn vsledky o 5 a 10%, aj ke za cenu nronch
aritmetickch operci s vekmi relnymi slami. Je vemi nron na pam a vkon procesora.
Aritmetick kdovanie nepracuje na princpe nahradzovania vstupnho znaku pecifickm kdom. Namiesto
toho, kdovan vstupn tok znakov nahrad jednm relnym slom z intervalu <0,1). Na zaiatku uvaujeme
cel tento interval. Ako sa sprva predluje, spresuje sa i vsledn interval a jeho horn a doln hranica sa k
14

sebe pribliuj. m je kdovan znak pravdepodobnej, tm sa interval zi menej a k zpisu dlhieho

intervalu sta menej bitov.
Pre kompresiu grafiky zvuku a videa sa vinou pouvaj stratov typy kompresie, i ke existuj aj
v tomto prpade pecilne nestratov algoritmy kodeky. Pre prpad zvuku je to naprklad kodek flac.
Formty audiovizulnych dt:
Obrzky APNG BMP GIF HDP JPEG JPEG 2000 MNG PCX PNG SVG TIFF
WBMP XPM
Video MPEG-1 MPEG-2 MPEG-4 ASP H.264 (MPEG-4 AVC) HuffYUV RealVideo
Theora Dirac WMV M2TS (BLU-RAY)
Zvuk AAC Apple Lossless AC-3 AMR ATRAC FLAC G.711 G.729 MP3 MOD
Speex Vorbis TAK WAV WMA Musepack
Kontajnery AVI Ogg MPEG QuickTime ASF MP4 Matroska
a mnoh alie.
16.

VPN, xDSL, Wi-Fi, WiMax - Vyuitie VPN pre efektvnu a bezpen komunikciu pri
teleworkingu. irokopsmov pripojenie, xDSL a jeho druhy, vyuitie v praxi. Bezdrtov
pripojenie Wi-Fi, vyuitie v organizcich. Bezdrtov pripojenie WiMax a jeho vyuitie.

V dnenej dobe, ke je sieov komunikcia samozrejmosou, je draz kladen na to aby bola tto
komunikcia bezpen. Komunikcia bez monosti zabezpeenia je znane limitovan. udia a firmy
potrebuj vyuva tieto monosti bez kompromitovania ich skromia alebo odhalenia firemnch zdrojov
vonkajiemu svetu. Vo veobecnosti existuj dva spsoby ako toto dosiahnu pri sieovej komunikcii. Prvou
monosou je fyzick separcia siete, ku ktorej maj prstup len vybran subjekty. Druhou monosou je tto
komunikciu zneitateni pre vetkch ostatnch, okrem komunikujcich strn. Teda aj ke maj ostatn
prstup k rovnakmu komunikanmu mdiu a maj monos odchytenia prenanch dt, samotn
komunikciu rozifrova nedoku. Pokia je naim komunikanm mdiom Internet, o je sie verejn,
ostva len druh monos, zneitatenenie komunikcie pre ostatnch, o v praxi dosiahneme pouitm
kryptografie.
Virtulna privtna sie spja sieov technolgie a kryptografiu a umouje tak privtnu komunikciu
prostrednctvom Internetu. Termn virtulna znamen, e nepouvame iadnu vlastn fyzick sie.
Namiesto toho, jedna fyzick sieov infratruktra akou je Internet, je zdiean mnohmi a na nej s
postaven viacer logick, teda virtulne siete. Tieto siete je mon konfigurova a meni bez nutnosti zsahu
do fyzickej infratruktry. Virtulnu privtnu sie mono teda definova ako logick sie postaven na
zdieanej infratruktre, so zachovanm dvernosti komunikcie o je mimoriadne dleit pre bezpen
komunikciu pri teleworkingu. Virtulne privtne siete s postaven obyajne na pouit viacerch
virtulnych tunelov, cez ktor prebieha firemn komunikcia. Implementcia bezpenosti si vyaduje viacero
zloiek, ktor spolu zko spolupracuj. Treba definova, o treba chrni a akm spsobom. Zachovanie
dvernosti dt, ich integrita a autentifikcia strn, ktor k nim maj ma prstup, s kov prvky dizajnu
bezpenosti.
Autentifikcia komunikujcich strn, kryptovanie prenosu, prenos viacermi virtulnymi
kanlmi a kontrola integrity prenanch dt pri sieovej komunikcii znemouj potencilnym tonkom
odpovanie, i zmenu prenanch dt, alebo vydvanie sa za jednu z komunikujcich strn. Kryptovanie
a autentifikcia mu by implementovan na viacerch vrstvch sieovej infratruktry.
Na aplikanej vrstve komunikuj samotn programy, a bezpenos prenanch dt a vzjomn
autentifikciu si zabezpeuj sami. Prkladom me by protokol https vyuvan pri bezpenej komunikcii
medzi web serverom a uvateskmi Internetovmi prehliadami, i ssh vyuvan pri vzdialenej sprve
sn vetkch Unixovch systmov. Nevhodou vak zostva fakt, e medzi komunikujcimi stranami mus
by tmto spsobom zabezpeen kad z pouvanch aplikci zvl.
Mnoh organizcie pouvaj na zabezpeenie komunikcie t najniiu mon vrstvu, teda vrstvu
linkov. Tto schma zabezpeuje vetky komunikujce aplikcie jednotne, cez pry kryptovacch zariaden
umiestnench na koncoch jednotlivch liniek, s tm e vetky linky medzi komunikujcimi bodmi musia by
takto zabezpeen. Takto systm poskytuje vynikajce zabezpeenie komunikcie, avak je znane finanne
nron na zostavenie, drbu, zmeny a rozirovanie. Samozrejme tento systm zjavne nie je mon postavi
na Internete, ktor je decentralizovan, a jednotliv strany maj kontrolu len nad limitovanou asou
fyzickch linkovch spojen.
Bezpenos komunikcie implementovan na tretej vrstve poskytuje vhody oboch predolch
rieen. Zabezpeen s vetky z pouitch aplikcii, ktor nepotrebuj iadne zmeny aby boli ich prenan
15

dta chrnen. Takisto netreba iadne zmeny vo fyzickom prepojen jednotlivch zariaden linkovej vrstvy,
teda takto rieenie je jednoduch na nasadenie, drbu a modifikcie, o sa odra aj vo finannej nronosti.
U zaiatkom 90. rokov sa zanalo prema, ako urchli prenosy po benom a najviac rozrenom
metalickom veden. Objavilo sa niekoko spsobov prenosu s rchlosami vymi, ako poskytuje ben
modem. Medzi tie hlavn patr ISDN, kblov modemy, xDSL a tie nezabdajme na DPL (Digital Power
Line prenos po rozvodoch elektrickej energie). Zo vetkch tchto technolgi m v sasnosti najv
potencil xDSL.
Skratka DSL (Digital Subscriber Line digitlna astncka linka) v sebe ukrva technolgiu schopn
dosahova na benom medenom telefnnom veden vysok rchlosti (a do 52Mb/s). Ak si vezmeme, e sa
toto vedenie doteraz pouvalo prevane na telefonovanie tak to nie je a tak hrozn. Psmeno x pred DSL
udva, o ktor z technolgi digitlneho prenosu ide. Asi sa ptate, ako je mon dosiahnu takto rchlosti,
ke sa na tom istom veden klasickmu modemu nedar vytiahnu ani tch teoretickch 56kb/s. Odpove
treba hada vo frekvennom psme a spsoboch jeho vyuitia.
Technolgia
xDSL

Typ prevdzky

IDSL

ADSL

Symetrick,
duplexn
Symetrick,
duplexn
Symetrick,
duplexn
Asymetrick

ADSL G.Lite

Asymetrick

VDSL

Asymetrick

HDSL
SDSL, HDSL2

Symetrick ,
duplexn

Max. prenosov
rchlost
[upstream/downstream]
144 kb/s

Max. dosah
[m]

Frekvenn
psmo [kHz]

5500

0 - 50

1,544 alebo 2,048 Mb/s

4000, 5500

40 - 292

2,048 Mb/s

3000 - 5500

0 - 384

16 - 800 kb/s
/
1,5 - 8,448 Mb/s
640 kb/s alebo 1,5
Mb/s

2000 - 5000

Upstream: 25 138 Downstream:

138 - 1104
Upstream: 25 138 Downstream:
138 - 552
Upstream: 300 900 Downstream:
1200 - 30 000

1,5 - 2,3 Mb/s

/
13 - 52Mb/s
34 Mb/s

5500
300 - 1350
300 - 1500

WiFi alebo inak WLAN bezdrtov sie LAN umouje za menie nklady vybudova menie
podnikov, prpadne domce siete s obmedzenm dosahom a kapacitou prenosov. Treba vak prihliada na
zabezpeenie takto vytvorenej siete, aby bol do nej zamedzen neiadan prstup (WEP, WPA, WPA2).
WiMAX je alternatvne telekomunikan prepojenie s medzinrodnou psobnosou, ktor vyuva
irokopsmov rdiov technolgiu WiMAX na frekvencii v psme 3,5 GHz. Cieov skupiny s
rezidenn zkaznci a menie podniky v oblastiach, kde nie je k dispozcii alebo je len slabo vybudovan a
dostupn irokopsmov infratruktra. Zrove sa vak plnuje rozrenie do hustejie osdlench reginov s
cieom dosiahnu o najvie pokrytie. Technolgia je stabilnejia o sa tka kvality a efektvnejia z
pohadu dosiahnutch rchlost ako WLAN. Cenovo je tto technolgia porovnaten s DSL. Nzke
intalan nklady, bezpenos dt, flexibilita, portabilita ako aj vek dosah jednoznane hovoria o
vhodnosti tejto technolgie.

16

17.

Systmy pre vntro firemn komunikciu, Exchange server a digitlny podpis.

Exchange server je softvrov serverov aplikcia ktor predstavuje zabezpeen a spoahliv

podnikov platformu pre e-mailov (SMTP vetva protokolu TCPIP ako IMAP tak aj POP), kalendrov
funkcie a news (NNTP vetva protokolu TCPIP), ktor poskytuje nov a inovatvne monosti posielania sprv
s monosami digitlneho podpisu a kryptovanie sprv. Pre Linuxov a Unixoov servery je to Postfix
mailov server. Klient me by rzny, od webovho prehliadaa, cez aplikcie typu outlook a outlook
express a po open source aplikcie ako je evolution.
Digitlny podpis je technolgia, ktor vychdza z vlastnost asymetrickho ifrovania. Zjednoduene
je mon poveda, e ist vlastnosti asymetrickho ifrovania s "zneuit" pre fungovanie digitlneho
podpisu. To zna, e digitlny podpis je len istm spsobom zaifrovan dokument, resp. jeho digitlny
odtlaok (hash).
Z vlastnost asymetrickho ifrovania vyplva, e ak je "nieo" zaifrovan pomocou skromnho
ka, je to mon deifrova prislchajcim verejnm kom. Kee verejn k je uren na to, aby bol
prstupn komukovek, potom kad, kto m podpsan dokument a verejn k podpisujceho (a
samozrejme patrin softvrov vybavenie), me dan digitlny podpis overi.
Z viacerch dvodov nie je vhodn ifrova cel dokument s myslom vytvorenia podpisu tohto
dokumentu. Jednm z dvodov je rchlos (resp. pomalos) asymetrickch algoritmov ifrovania, druhm
dvodom je skutonos, e podpis by nemal obsahova cel dokument, m k nemu len logicky prislcha. Je
to dosiahnuten prve pouitm digitlneho odtlaku (hash funkcie).
Ide o jednocestn algoritmus, ktor z pvodnho dokumentu vytvor nov dokument s pevnou
vekosou. Vlastnosou tohto algoritmu je, e ak sa zmen o i len jeden znak v pvodnom dokumente, zmen
sa aj odtlaok a druh zkladn vlastnos je, e nie je efektvne mon z digitlneho odtlaku vyhotovi
pvodn dokument.
Potom algoritmus digitlneho podpisu vyzer nasledovne:

V praxi je tie vyuvan kombincia digitlneho podpsania dokumentu s nslednm zaifrovanm

(verejnm kom prijmatea) dokumentu spolu s digitlnym podpisom za elom utajenia obsahu - analgia
17

z "papierovho sveta", ke podpsan dokument vlome do oblky a zalepme/zapeatme ju. Rozdiel je v

tom, e oblku me otvori "hocikto", ale zaifrovan/utajen digitlne podpsan dokument me otvori
len majite prislchajceho skromnho ka.
18.

Web - Ako funguje zdieanie informci na webe? Ako funguje vyhadvanie web strnok. o s
to dynamick strnky? o s blogy? o je wiki a ako sa d vyui v biznise?

Prehliadanie web strnky na Internete obyajne zana bu napsanm URL strnky do internetovho
prehliadaa alebo kliknutm na hypertextov odkaz. Internetov prehliada potom vyle sriu komunikanch
sprv, nakoniec stiahne strnku a zobraz ju.
Najprv je meno servera z URL preloen na IP adresu pomocou celosvetovej internetovej databzy
znmych serverov DNS. Tto IP adresa je potrebn na nadviazanie spojenia a posielanie paketov na server.
Potom internetov prehliada poiada o prostriedok poslanm HTTP poiadavky na webov server na
konkrtnu IP adresu. V prpade typickej webovej strnky je HTML text strnky vyiadan prv a spracovan
okamite internetovm prehliadaom, ktor potom vyle alie poiadavky na stiahnutie obrzkov a alch
sborov potrebnch pre zobrazenie strnky. tatistiky merajce popularitu webovch strnok s obyajne
zaloen na pote zobrazen strnky alebo na pote poiadaviek na server. Tieto tatistiky sa obvykle
analyzuj, interpretuj a slia na zlepenie samotnho webu.
Ke mme stiahnut obsah strnky z webovho servera, internetov prehliada vykresl strnku na
obrazovku potaa tak ako je definovan HTML, CSS a inmi webovmi jazykmi. Vetky obrzky a alie
prostriedky s spojen aby vytvorili webov strnku tak, ako ju vid pouvate. Vina internetovch
strnok obsahuje hypertextov odkazy na alie svisiace strnky, dokumenty, zdrojov kdy, defincie a in
webov prostriedky. Ako kolekcia uitonch, svisiacich informci pospjanch cez hypertextov odkazy
vznikla prezvka web of information sie informci.
Vyhadva je softvr, ktor had a sahuje dokumenty (webov strnky, dokumenty textovch
editorov, PDF at.), ktor indexuje (spracovva a uklad) do svojej databzy. V tejto databze potom
umouje nvtevnkom svojich webovch strnok vyhadva pomocou jednoduchch aj zloitch dotazov.
Medzi najznmejie zahranin vyhadvae patr Google, medzi slovensk Morfeo. Pretoe drviv vina
sasnch vyhadvaov prehadva cel dokument, jedn sa o vyhadvae fulltextov.
Kad fulltextov vyhadva sa sklad z dvoch ast. Prv as je robot (tie sa nazva crawler,
spider alebo bot) a druh as je webov rozhranie. Robot m na starosti prehliadanie webu, sahovanie
sborov a ich indexcii. Robota by lo alej deli ete na getter, ktor sahuje sbory a na Indexer, ktor m
za lohu sbory spracovva a uklada do databzy. Robot sa po webe pohybuje plne samostatne, nemono
mu nariadi ako asto m na strnku chodi, ale iba to, ktor strnky nesmie indexova. Robot vyhadvaa je
schopn strnku njs sm. Registrcia bez toho aby na strnku viedol nejak odkaz nepome.
Kee nikto, okrem programtorov, nepozn presn algoritmus poda ktorho sa radia vsledky
vyhadvania, mono sa len domnieva, e je to v sasnosti u modernch vyhadvaov kombincia toho
kokokrt a v akej html znake sa hadan vraz na strnke nachdza a popularity strnky. Popularite sa
hovor ranking strnky, Google pouva PageRank, Zoznam S-Rank. Zlepovanie pozcie vo vyhadvaoch
sa nazva optimalizcia pre vyhadvae (SEO).
Dynamick strnky s tak weby, ktor s zo zadu kryt databzou a zrove zabezpeuj obojsmern
komunikciu, m poskytuj prevdzkovateovi webu informcie o klientovi, ktor poskytne klient vedome
alebo nevedome.
Blog je osi ako internetov zpisnk.
Blog je miesto, kde jeho autor zdiea svoj subjektvny nzor, sksenost alebo poznatky s ostatnmi. Blogy
mu by tematicky zameran (politika, socilna situcia, i webdizajn, blog o blogovan, a pod), ale aj
nemusia. Blog je skratka od weblog. Weblog, z angliitiny, web znamen pavuina (v sasnost vemi ben
pojem oznaujci internet), a log znamen zpisnk.
Wikipdia je u od svojich zaiatkov objektom rozpaitch nzorov a kritiky za svoj obsah. Kritici hovoria, e
Wikipdiu nemono nazva encyklopdiou vzhadom k jej otvorenosti. lnky toti me do nej psa
a upravova kad, kto m na to nejak dvod achetn alebo nie. Stala sa tak miestom, kde sa popri
fundovanch lnkoch psanch odbornkmi, nachdzaj texty so zmanipulovanmi, prikrlenmi alebo
neoverenmi informciami jednoducho nepravdami. Samotn Larry Sanger, sa o nej vyjadril, e "ak treba
psa o pomerne odbornch tmach (mimo zujmu mnohch prispievateov), tak dveryhodnos celho
projektu je nevyven." Sm jej v roku 2004 vytkol, e opovrhuje odbornosou. Kee sa od celho projektu
sa nzorovo vzdialil, odiiel a zaloil podobn projekt Citizendium. Kee jednotliv texty v "encyklopdi"
18

nie s podpsan, Wikipdiu nie je mon citova a odvolva sa na u v odbornch lnkoch. Najvmi
kritikmi Wikipdie je jej konkurencia - Encyclopdia Britannica a Microsoft, ktor produkuje svoju vlastn
encyklopdiu Encarta. Pre prpad vnntropodnikovej wiki vak mono daje zhromaova, zlohova na
dlh obdobie, upravova, sahova z obehu, prpadne s nimi in manipulova a vo vhodnom okamihu poui.
19.

Informan systmy - Kvalita informcie a jej hodnota. Vysvetlite ak rozhodnutia rob manar
v zvislosti od svojej pozcie v organizanej truktre a ak informcie potrebuje k rozhodovaniu
(systmov prstup k rieeniu problmov). Pojem systm, otvoren, dynamick, homeostatick,
uiaci sa a kybernetick systm.

V skratke mono poveda, e dta s sborom faktov. Spracovanm dt sa meme dosta

k informcii, alebo ete in, dta s podkladom informcie. Informcia na rozdiel od dt je komplexn
minimlne v troch polokch (tri dimenzie kvality informcie) a to predmet, miesto a as (teda o, kde a kedy,
prpadne kto s km...)
daje (data) - s najniou (zkladnou) logicky vznamovou organizanou jednotkou dt, ktor sa
zoskupuje do vych organizanch celkov dt (veta dt (record, zznam), sbor dt (file), databza (bza dt
ako mnoina sborov organizovanch a vyuvanch jednotlivm spsobom) a dajov zklada firmy,
zahajca v idelnom prpade 1 databzu).
Vhodnm spracovanm, usporiadanm a interpretovanm sa z dajov stvaj informcie. Spracovan daje
mu, ale nemusia by informciami; na to je potrebn:

dta transformova na info ich vhodnm usporiadanm, o sa dosahuje v procese spracovania dt

aby info odstrnili alebo znili stupe neuritosti v rozhodovan alebo konan prjemcu v situcich, pre
ktor s uren

aby zvili mieru poznania u adresta pri rozhodovan a konan, o m v podstate rovnak zmysel ako
predchdzajci moment
Kvalita informcie a jej hodnota.
Kvalita informcie pozri 3 dimenzie kvality info
Hodnota info pozri charakteristika dobrej info
Pojem relevantn informcia.

rozri nae znalosti

redukuje neuritos (riziko)

je pouiten na el, na ktor sme ju potrebovali.

Hodnota a kvalita informci, ktor manar potrebuje k rozhodovaniu.
Vznam informci pre manara

Zabezpeuj nevyhnutn podmienku pre poznanie existujceho stavu riadenho systmu

Prostriedok na tvorbu plnov, prkazov

Surovina pre kontrolu a operatvne riadenie

Zdroj poznatkov o spolonosti, okol

Nstroj organizcie a koordincie innost riadenho kolektvu

Predmet komunikcie v systme

V riaden stoj manar pred lohou zvaovania, porovnvania a rozhodovania o poadovanej rovni
informci. Mus preto dba na nasledujce:

Skutonos informci pri kadom riadiacom procese treba overi kvalitu informci, ich mon
vplyv na kvalitu riadenia a bra ich do vahy

Mon rove kvality vdy sa treba zmieri s kvalitou, ktor je za danch podmienok dosiahnuten

Poadovan rove kvality subjektvne (poda nzorov manara)

Potrebn rove kvality objektvna nevyhnutn rove vlastnost informci vo vzahu k danej
lohe

Hospodrnos m viac sa blime maximlnej hodnote danej vlastnosti, tm vyie s nklady aj na

mal prrastok jej hodnoty
19

Efektivita mal by plati princp ekonomickej racionality nklady na informcie by nemali by

vyie ako efekt, ktor sa ich pouitm dosiahne

Informcia z pragmatickho, smantickho a syntaktickho hadiska.

syntaktick hadisko spsob vyjadrenia informcie

pragmatick hadisko obsah informcie

smantick hadisko uitonos informcie vzhadom k cieu

CHARAKTERISTIKA DOBREJ INFORMCIE:
Dobr informcia je tak, ktor je vyuit v procese rozhodovania a pri tvorbe hodnoty. Mala by teda spa
tieto charakteristiky:

roziruje vedomosti

redukuje neuritos

je vyuiten na zman el
alie charakteristiky dobrej informcie :

dleitos z hadiska elu vyuitia,

dostaton primeranos elu,

pln

z dveryhodnho zdroja,

poskytnut sprvnej osobe,

poskytnut v sprvnom ase,

so sprvnou rovou detailov,

zaslan vhodnm komunikanm kanlom,

zrozumiten uvateovi.
3 DIMENZIE INFORMCIE:
1. AS
Informcia je asto citliv na as. Robenie dobrch kadodennch rozhodnut si vyaduje zskavanie
informci vtedy, ke ich potrebujeme , tak asto ako ich potrebujeme (frekvencia) a aby boli aktulne, ke
ich dostaneme (aktulnos). Informan systmy s navrhovan tak, aby nm zabezpeili informcie
kedykovek ich chceme (demand reporting prsun informci poda poiadavky), s akoukovek pecifickou
podmienkou (exception reporting prsun pecifickch informci) alebo v pravidelnom asovom intervale
(periodic reporting periodick prsun info). alou vemi dleitou vlastnosou asovej dimenzie je asov
obdobie (time period), ktorho sa informcia tka. asto s potrebn informcie z minulosti, sasnosti alebo
budcnosti.

vasnos (timeliness) poskytn informcie vtedy, ke to treba

aktulnos (currency) poskytn aktulne informcie

frekvencia (frequency) poskytn informcie tak asto, ako treba

obdobie (time period) informcie mu by o minulosti, prtomnosti alebo budcnosti

2. OBSAH
Obsahov dimenzia sa zvyajne povauje za najdleitejiu dimenziu. Presnos je ivotne dleitm
atribtom. Informcia mus by relevantn mus zodpoveda potrebm, kvli ktorm je informcia
vyiadan. Komplexnos mus by zabezpeen v tom zmysle, e musia by dodan vetky relevantn
informcie. Jednotnos informci znamen zabezpeovanie len takch informci, ktor s naozaj potrebn.
Informcia me ma irok alebo zky rozsah, i vntorn alebo vonkajie zameranie. Informcie odkrvaj
silie (vkon) jednotlivcov alebo organizci (dosiahnut aktivity, dosiahnut progres spech, informcie o
postaven, prsun pecifickch informci, akumulovan zdroje).

presnos (accuracy) informcia by nemala obsahova chyby

platnos, dleitos (relevance) informcia by mala by spojen s informanmi potrebami

pecifickho prjemcu so pecifickmi situciami

plnos (completeness) je treba poskytn vetky potrebn informcie

strunos, vstinos (conciseness) iba informcia, ktor je potrebn by sa mala poskytn

pole psobnosti (scope) informcia me ma irok alebo zke pole psobnosti, alebo vntorn a
vonkajie zameranie
20

vkon (performance) informcia me prezradi vkon meranm dosiahnutch, prebiehajcich aktivt

alebo nazhromadench prostriedkov

3. FORMA
Dimenzia formy informcie zdrazuje fakt, e informcia mus by atraktvna, ahko zrozumiten a
pouiten. Dimenzia formy znamen zabezpeovanie informci, ktor maj svoju jasnos, detailnos,
usporiadanie poradia, prezentciu, mdi.

zrozumitenos (clarity) informcia by mala by poskytnut v zrozumitenej forme

podrobnos (detail) informcia me by poskytnut v detailnej forme alebo ako rsum

poriadok (order) informcia me by upraven vo vopred danej postupnosti

prezentcia (presentation) informcia me by podan v stnej, selnej, grafickej a inej forme

mdia (media) informcia me by zobrazen formou tlaenho papiera, ako video alebo in mdia
Systmy:
Uzavret systmy sa neprispsobuj vonkajm zmenm a asom obvykle zanikaj. Otvoren
systmy na vonkajie zmeny reaguj a odpovedaj. Preitie a rozvoj otvorench systmov zvis od
vzjomnej vmeny medzi nimi a ich okolm. Najspenejie organizcie s "mimoriadne vynachdzav v
reakcich na akkovek zmeny vo svojom okol" (Peters-Waterman). Otvoren systmy sa tak paradoxne
neprestajne menia, aby zostali rovnak. Ide o znmy princp homeostzy, pri ktorom sa relatvne stabiln
cieov stavy menia v dsledku vstupov systmu. Zmeny v truktrnych a procesnch prvkoch otvorench
systmov sa dej cestou tzv. morfogenzy. truktra systmu a procesy v om prebiehajce sa teda mu
meni nezvisle od jeho cieovch stavov. V organizcii meme naprklad zmeni systm vntornej
komunikcie aj osoby za u zodpovedn, pritom vak organizcia zostva sama sebou a jej ciele a vonkajie
sprvanie sa nemen.
Dynamick systm je systm (vylenen z hadiska sprvania vo vzahu k asu), ktorho okamit
stav zvis od predchdzajcich stavov a vonkajch podnetov a vyznauje sa zotrvanosou i oneskorenm
reakci. Typickm predstaviteom dynamickho systmu je kybernetick systm.
Homeostatick systm je tak, ktor m vlastnosti otvorenosti, cieovho sprvania sa, vntornej
kontroly, ale nie je schopn sa ui (samostabilizan efekt).
Uiace sa systmy
S to systmy, ktor s charakteristick sprvanm sa, pri ktorom cieavedomo menia algoritmus riadenia za
elom optimlneho riadenia.
Uiace sa systmy meme rozdeli na dve zkladn skupiny:
- uenie prebieha spolu s beiacim procesom (uiaci len je aktvne zapojen vo fungujcom systme)
- uenie prebieha oddelene od beiaceho procesu systmu (uiaci len nie je aktvne zapojen vo
fungujcom systme)
alie hadisko z ktorho rozdeujeme uiace sa systmy, je v pohade na spsob zskavania informci.
- uenie s uiteom , kde uenie prebieha na zklade prkladov a vslednch rieen danch situci
- uenie bez uitea, kde uenie prebieha samostatne bez vonkajch zsahov
Kybernetick systm je dynamick systm rznej fyzickej podstaty s jednm riadiacim a jednm, resp.
viacermi riadenmi prvkami, ktorho existencia zvis od vmeny informci medzi prvkami systmu a
medzi systmom a jeho okolm prostrednctvom vstupov a vstupov. Pomocou vstupov prijma vstupn
signly, spracva informcie v nich obsiahnut a na vstupe sa objavuj vstupn signly.
Pre kybernetick systm je nevyhnutn sptn vzba v systme. Riadiaci prvok systmu je s riadenm
prvkom spojen priamou vzbou a riaden s riadiacim sptnou vzbou. Poda zvolenho stupa rozliovacej
rovne mono riadiaci a riaden prvok oznai ako riadiaci a riaden podsystm. Shrn riadiacich a riadench
prvkov (podsystmov) tvor systm riadenia. Riadiaci prvok zabezpeuje pohyb informci nevyhnutnch pre
innos systmu. Riadiace prkazy sa dostvaj vo forme informci cez kanl priamej vzby do riadench
prvkov a vsledky psobenia riadiacich informci sa prenaj ako informcie o stave riadench prvkov
prostrednctvom kanla sptnej vzby do riadiaceho prvku. Riadiaci prvok spracuje tieto informcie spolone
s vopred uloenmi informciami na nov riadiace informcie a cyklus sa opakuje. Vzahy medzi prvkami
kybernetickho systmu a jeho okolm maj vdy informan charakter.
Kybernetick systm si me udra bu kontantn, vopred uren rovnovny stav, alebo
premenn rovnovny stav. Samotn nvrat kybernetickho systmu do rovnovneho stavu, z ktorho sa
vychlil v dsledku poruchy, sa nazva vntorn regulcia systmu alebo samoriadenie systmu.
21

Hlavnmi zkonitosami aktvneho cieovho spsobu innosti a sprvania kybernetickch systmov sa

zaober kybernetika.
20.

Strategick rola informanch systmov - Popte a analyzujte podnikov informan systm.

Popte lohu niektorch dleitch typov MIS v organizcii a vzahy medzi tmito systmami.
Vysvetlite dleitos IS pre podnik.

Strategick IS men ciele, opercie, produkty, sluby alebo vzahy s prostredm v organizcii, aby pomohol
zska org. konkurenn vchodu. IS je vemi inn zbra a strategick zdroj voi konkurencii, pomha
zvi produktivitu a efektvnos.
MIS - pomhaj zska konkurenn vhodu, vytvraj konkurenn pozciu a stratgiu - preto strategick
IS
- zlepenie biznis procesov - efektvnejie, niie nklady, vyia kvalita, CIM, CAD, CAM...
- biznis inovcie - vvoj novch produktov a sluieb
- zvyuje bariry vstupu na trh - potrebn technolgia
- siln strategick IT zklada
- vvoj strategickej informanej databzy - info o zkaznkoch, dodvateoch a konkurentoch,
demografick dta a intern dta
- prelomenie barir - geografickch, asovch (JIT), nkladovch, truktrnych (napr. kredit karty)
- zvuje dveru zkaznkov a dodvateov
- nkladov vodcovstvo, diferencicia produktov, inovcie
MIS a konkurenn vhoda
- MIS a zvenie predaja - vy trhov podiel, mrkt vskum, lojalita zkaznkov, R&D, strategick
plnovanie
- MIS a zven produktivita a znen nklady - zbieranie dt pri ich zdroji, eliminovanie
sprostredkovateov, integrcia, redukcia udskho elementu
- MIS a zlepenie sluieb zkaznkom - maximlne pohodlie zkaznka, bonus sluby, sluby ako
motivcia, sluby na diaku, in-house sluby (home-banking)
- MIS a zlepenie manamentu zdrojov - priame platby, elektronick bezhotovostn prenos prostriedkov,
nelimitovan info sluby, riadenie materilov, zariaden a vybavenia, riadenie HR, CAD-Computer Aided
Design, CBT-Computer Based Training, CIM-Computer Integrated Manufacturing
Finann dsledky MIS
- relatvne lacnej - viac kapacity za t ist cenu
- redukcia hardvru a softvru
- perifrne zariadenia s relatvne vm podielom na cene
finann toky poas celho ivotnho cyklu MIS (nklady na vvoj, nklady na prevdzku, nklady na
inovcie)
21.

Organizan zklady IS - Popte vznamn charakteristiky organizcie a vysvetlite meniacu sa

rolu IS v organizcii. Analyzujte vzah a vplyv organizanej truktry, kultry, procesov
a manamentu na dizajn a implementciu IS. Identifikujte hlavn vzvy, ktorm elia manari
pri vvoji, dizajne, implementcii a pouvan IS v organizcii.

Manari nemu navrhn nov systm alebo pochopi ten star bez toho aby pochopili fungovanie
organizcie.
Vznamn charakteristiky organizcie
Vetky modern organizcie s pecializovan, hierarchick a objektvne. Vyuvaj jasn explicitn
tandardy vrobnch procedr aby maximalizovali svoju efektvnos. Kad org. m vlastn kultru a org.
politiku vyplvajcu z odlinost zujmov skupn. Org. sa odliuj vo svojich cieoch, prnose danej skupine,
socilnych rolch, tle vedenia, stimuloch, prostredm v kt. podnikaj, typoch loh a v organizcii procesov
pre splnenie danch cieov. Tieto odlinosti ved k rznym typom org. truktr.

22

Meniaca sa rola IS v organizcii

Potaov IS je vo firme podporovan formlnou org. jednotkou alebo IS oddelenm, infor. pecialistami a
potaovou technolgiou. Rola IS v org. sa stva kovou tak pre dennodenn opercie ako aj pre
strategick rozhodovanie.
Dleitos IS pre podnik
Systmy s budovan samozrejme preto, aby zvili efektvnos a uetrili firme peniaze, ale dnes sa stali
ivotne dleitmi pre udranie sa v businesse i dokonca mu by zdrojom konkurennej vhody. Spsob
akm s systmy budovan je vemi dleit pre celkov vkon organizcie, hlavne dnes vo vysoko
globalizovanom a informane zaloenom prostred. IS podporuj tak dennodenn opercie ako aj org.
stratgiu. Potae, softvr, siete, vrtane internetu pomhaj org. sta sa flexibilnejmi, eliminuj stupne
manamentu, oddeuj prcu od miesta vkonu, pomhaj v retrukturalizcii prac. toku. IS pomhaj
manarom precznejie plnova, prognzova a monitorova procesy. K maximalizcii vhod IT je
potrebn vemi dobre naplnova celkov architektru IS v organizcii.
Analyzujte vplyv org. truktry, kultry, procesov a manamentu na dizajn a implementciu IS
Vplyv IS na organizciu nie je jednosmern, rovnak pre vetky org. IS a organizcie s vo vzjomnej
interakcii a navzjom sa ovplyvuj. Zavedenie novho IS bude vplva na org. truktru, ciele, prac. design,
hodnoty, konkurenciu medzi zujmovmi skupinami, rozhodovanie a kadodenn sprvanie sa. Zrove IS
mus by vytvoren tak, aby slil potrebm dleitch skupn v org. a bude navrhnut poda truktry,
cieov, loh, kultry, politiky a manamentu org. Sila IS transformova radiklne organizcie zothovanm
org. truktry, nebola doposia dokzan pre vetky typy org. Internet m potencilne vek vplyv na org.
procesy a truktru, pretoe me dramaticky redukova transakcie a nklady.
Vznamn charakteristiky org., ktor musia IS zohadova zahaj truktru, stupne riadenia, typy loh a
rozhodnut, tl managementu, postoje a potreby pracovnkov, ktor bud IS pouva. Extern prostredie a
histria org. musia by tie zohadnen. Implementcia IS bva asto zloitejia ne dizajn, pretoe IS
potencilne men vznamn org. dimenzie ako truktru, kultru, vzahy, prac. aktivity, ktor s asto
vznamnm odporcom zmien.
Typy, stupne, a rovne rozhodovania
Rozhodovanie v org. me by klasifikovan poda stupov riadenia:
truktra rozhodovania
netruktrovan
strategick manament
Vkonn riaditelia
semitruktrovan
Taktick manament
Manari obchodnch jednotiek a
Self-managed teams
Operan manament
Operan manari a selfmanaged teams

truktrovan

charakteristika informci
od informci: ad-hoc,
netruktrovanch,
sumarizovanch,
nefrekventovanch, zameranch
(forward) do budcnosti,
externch, iroko definovanch
po info: pecifikovan,
truktrovan detailn,
frekventovan, historick, intern
a zko zameran

Povaha a rove rozhodovania s dleitmi faktormi pri budovan IS pre manarov.

Modely popisujce individulne a organizan rozhodovanie:
Racionlny model rozhodovania predpoklad, e udia mu presne vybra alternatvy a okolnosti zaloen
predovetkm na objektivite a cieoch. Model, ktor sa vyvinul z behaviorlnych teri, predpoklad, e
racionalita, pri individulnom rozhodovan je limitovan, udia si vyberaj alternatvy na zklade intucie,
kognitvnym prstupom (uenie sa na zklade vlastnch chb).
Organizan rozhodovanie znzoruje, e skuton decision making (DM) v org. mus eli rznym
psychologickm, politickm a byrokratickm silm v prci. Na zklade toho organizan DM nemus by
racionlne. Design IS mus zohadova tieto skutonosti, DM nikdy nie je jednoduch proces.
23

Ako me IS pomc zlepi manarske rozhodovanie

Ak s IS sprvne vybudovan, mu znane podporova tak indiv. ako aj org. DM. Doteraz boli IS vemi
npomocn pre manarov, ktor poskytovali informcie o vkonoch a mali na starosti decisional roles, tieto
systmy mali vak iba limitovan hodnotu pre manarov s interpersonlnymi rolami. IS, ktor s menej
formlne a vysoko flexibiln bud viac pouiten ako vek, formlne systmy na vych stupoch riadenia
v organizcii. Dizajnri IS musia zohadova tieto skutonosti, IS mus by flexibiln, s multifunknmi
analytickmi a intuitvnymi modelmi pre hodnotenie dt, so schopnosou podporova rzne tly, zrunosti
a vedomosti.
Identifikujte etick, morlne a socilne aspekty inform. spolonosti a aplikujte ich do podnik. prostredia.
Etick, socilne a politick aspekty s spt s inform. spolonosou a s tie navzjom zko prepojen.
S etickmi aspektmi sa dostva do konfrontcie mnoho ud, ke si musia vybra v situcii, kde 2 alebo viac
etickch princpov je v rozpore (dilema). Etika = princpy toho, o je sprvne a o nie, pouvan umi, ktor
si mu vone zvoli ako bud formova svoje sprvanie. Etick dilemy, ktorm mnoh manari elia
zvyajne odraj socilne a politick debaty.
5 morlnych dimenzi informanho veku s:
1. Informan prva a zvzky: prva na ochranu osobnch dajov, dajov organizci, ak zvzky z
toho vyplvaj pre org. a jednotlivcov
2. Vlastncke (autorsk) prva: ako s tradin vlastncke prva chrnen v digitlnej spol., kde
potaov informcie s tak ahko koprovaten alebo distribuovan. Toto vlastnctvo je chrnen 3
normami: copyright, obchodn tajomstvo, patenty
3. Zodpovednos a kontrola: mu spolonosti poskytujce elektronick sluby ako napr. America
Online zakza prenos pornografickch alebo inch ofenzvnych materilov?
4. Kvalita systmu: Ak tandardy by mali by poadovan, aby chrnili prva jednotlivcov a
bezpenos spolonosti?
5. Kvalita ivota: informan technolgie mu znii hodnoty naich kultr napriek tomu e prinaj
mnoho vhod. Napr. koly, vlda, kostoly, skromn firmy, vetci zvisia na IS, preto s IS vysoko
cenn, v prp. zlyhania, mu nasta obrovsk kody. al problm potaov kriminalita a rapdne
zmeny neprispsobenie sa konkurencii just in time, zvyuj riziko straty pracovnch miest.
Postupne potreba nrodnch tandardov, regulcie
Etick analzy by sa mali aplikova do zvanch rozhodnut: postup identifikcia faktov, hodnt,
akcionrov, alternatv, monost, dsledkov. A po ich zven by sme mali prija rozhodnutie.
Ak podnikov politiku by ste aplikovali vo vzahu k etike v infor. spolonosti?
Pre kad z 5 morlnych dimenzi by mala organizcia vypracova etick predpisy, uri politiku, ktor by
pomhala jednotlivcom prijma sprvne rozhodnutia:
1. Informan prva a zvzky: predpisy ohadom e-mailov prvo na skromie, monitorovanie prac.
priestoru, zaobchdzanie s informciami firmy a zkaznckymi info.
2. Vlastncke prva: o sa tka software licenci, copyrights, ujasnenie ako sa bude postupova voi
tretm stranm s kt. m firma kontrakty z hadiska vlastnctva informci..
3. Zodpovednos a kontrola: uri kto je zodpovedn a kontroluje informcie
4. Kvalita systmu: identifikova ak metdy a tandardy bud pouvan
Kvalita ivota: firemn politika, o sa tka rodiny, zamestnaneckch vhod, potaovej kriminality, DM,
hodnt, straty zamestnania, riskovania zdravia
22.

Sasn trendy - Vysvetlite sasn trendy v ICT/IS (z hadiska technolgi a sluieb) a popte
aj vhody aj problmy, ktor prinaj pre organizciu. Vysvetlite ako sa daj poui na
elektronick podnikanie.

ist improvizcia

24

23.

Role IS: Meme identifikova tri zkladn role IS, meni a automatizova business procesy,
podporova rozhodovanie a zabezpei konkurenn a strategick vhodu pre organizciu.

3 zkladn role IS:

1. zmena a automatizcia business procesov (racionalizcia)
2. podpora rozhodovania
3. zabezpeenie konkurennej a strateg. vhody pre org.
Automatizcia procesov
Informan systm doke vrazne zvi produktivitu predaja alebo vroby a podporuje kvalitu
sluieb zkaznkom naprklad zjednoduenm procesov prijmania objednvok a poskytovanm prehadnch
informci v priebehu celho realizanho procesu. Firmy, ktor pouvaj Informan systmy, trvia ovea
menej asu manulnym zadvanm a sledovanm objednvok a maj tak v priestor na proaktvne riadenie
inch aspektov svojho podnikania. Riadenie objednvok umouje naprklad viackanlov prijmanie
objednvok a konfigurovanie dynamickch podnikovch procesov na princpoch workflow.
Systmy na podporu rozhodovania (DSS - Decision Support Systems)
S potaov informan systmy, kt. poskytuj interaktvnu informan podporu manarom poas
rozhodovacieho procesu
- nstroje, dta a techniky na pomoc manarom pri roben ad-hoc rozhodnut
- demand driven, not supply driven - rozhodujce s poiadavky, nie vstupy
- pouvaj analytick modely, pecializovan databzy, vlastn hodnotenia a nzory autora rozhodnutia
- interaktvny potaov modelov proces na podporu rozhodovania individulnych manarov
Rozdiel medzi MIS a DSS
Podpora rozhodovania

Forma informci a frekvencia

Formt informci
Metodolgia spracovania
informci
Cieov skupina
systmov stratgia
Opercie

Output

MIS
poskytuje informcie o
vkonoch organizcie
periodick, vnimkov a sprvy
na vyiadanie
preddefinovan, fixn
informcie produkovan
vyatm a manipulciou biznis
dt
stredn a top manament
vytvoren z perspektvy
organizcie, orientovan na
obchodn funkcie
difzne spracovanie,
truktrovan tok informci,
otzky a sprvy,
semitrukturovan procedry,
integrovan sbory a databzov
systmy
integrovan a tandardizovan
sprvy

DSS
poskytuje informcie a techniky
na podporu rozhodovania pre
analzu pecifickch problmov
a prleitost
interaktvne otzky a odpovede
Ad-hoc, flexibiln a adaptabiln
informcie produkovan
analytickm modelovanm
biznis dt
vetky rovne
vytvoren z perspektvy
manamentu, orientovan na
individulnych manarov
lokalizovan spracovanie, userfriendly, flexibilita, adaptabilita,
iniciatva uvatea,
netruktrovan procedry,
osobn manarske a
metodologick systmy
interaktvne netruktrovan
sprvy

Moduly DSS - Dialg (medzi IS a uvateom), databza, Internet, Tvorba dt (DSS aj tvor dta na zkl.
sksenosti), Analza, Optimization (?), Color Graphics (vstupy)
DSS - ad hoc, rchla reakcia, kontrola konenm uvateom-manarom, podporuj pecifick typ
rozhodnut a osobn tl rozhodovania ako aj potreby individulnych manarov

25

Na rozdiel od MIS, DSS sa spoliehaj na modelov bzy (model base) - o s softvrov komponenty
pozostvajce z modelov ktor matematicky vyjadruj vzahy medzi premennmi (modely pre linerne
programovanie, viacnsobn regresia, capital budgetinag a pod.)
- je vlastne kvalitatvna pridan hodnota MIS
- narba so semitruktrovanmi a netruktrovanmi lohami
DSS generators - pecilne softvrov balky, ktor vyhodnocuj uvatesk poiadavky a na zklade
prehadu, o vetko obsahuj, robia ad-hoc vstupy, podmienkou s dokonale zmapovan dta (data
directory - kde sa nachdzaj dta a data dictionary - popis dt, metadta - dta o dtach, ich popis).
Pouitie DSS
Vyaduje pouitie interaktvneho analytickho modelovacieho procesu - nevyaduje preddefinovan info, ale
skr skmanie monch alternatv, manari nemusia pecifikova info poiadavky vopred, ale vyuij DSS
na njdenie informci, kt. potrebuj k rozhodovaniu.
Typy analytickho modelovania: What-if analysis - ako zmena jednej premennej ovplyvn ostatn, sensitivity
analysis - ako opakovan zmeny jednej premennej ovplyvnia ostatn, goal-seeking analysis - opakovan
zmeny na premennch, km vybran premenn nedosiahne cielen hodnotu, optimatization analysis njdenie optimlnej hodnoty pre vybran premenn za danch obmedzen.
Executive Information Systems (EIS) - kombinuj rty MIS a DSS - poskytuj executives prstup
k informcim tkajcim sa kritickch faktorov spechu spolonosti - poskytuje strategick info pre potreby
top manamentu.
Strategick IS men ciele, opercie, produkty, sluby alebo vzahy s prostredm v organizcii, aby pomohol
zska org. konkurenn vchodu. IS je vemi inn zbra a strateg. zdroj voi konkurencii, pomha zvi
produktivitu a efektvnos.
MIS - pomhaj zska konkurenn vhodu, vytvraj konkurenn pozciu a stratgiu - preto strategick
IS
- zlepenie biznis procesov - efektvnejie, niie nklady, vyia kvalita, CIM, CAD, CAM...
- biznis inovcie - vvoj novch produktov a sluieb
- zvyuje bariry vstupu na trh - potrebn technolgia
- siln strategick IT zklada
- vvoj strategickej informanej databzy - info o zkaznkoch, dodvateoch a konkurentoch,
demografick dta a intern dta
- prelomenie barir - geografickch, asovch (JIT), nkladovch, truktrnych (napr. kredit karty)
- zvuje dveru zkaznkov a dodvateov
- nkladov vodcovstvo, diferencicia produktov, inovcie
MIS a konkurenn vhoda
-

MIS a zvenie predaja - vy trhov podiel, mrkt vskum, lojalita zkaznkov, R&D, strategick
plnovanie
MIS a zven produktivita a znen nklady - zbieranie dt pri ich zdroji, eliminovanie
sprostredkovateov, integrcia, redukcia udskho elementu
MIS a zlepenie sluieb zkaznkom - maximlne pohodlie zkaznka, bonus sluby, sluby ako
motivcia, sluby na diaku, in-house sluby (home-banking)
MIS a zlepenie manamentu zdrojov - priame platby, elektronick bezhotovostn prenos prostriedkov,
nelimitovan info sluby, riadenie materilov, zariaden a vybavenia, riadenie HR, CAD-Computer Aided
Design, CBT-Computer Based Training, CIM-Computer Integrated Manufacturing

Finann dsledky MIS

- relatvne lacnej - viac kapacity za t ist cenu
- redukcia hardvru a softvru
- perifrne zariadenia s relatvne vm podielom na cene
- finann toky poas celho ivotnho cyklu MIS (nklady na vvoj, nklady na prevdzku, nklady na
inovcie)

26

Preo je zloit vybudova strategick IS

rizik: vysok pokraujce investcie na udranie si vhody, v niektorch prpadoch znenie barir vstupu
(v dopyt ako sme schopn uspokoji), problmy s monopolmi, vysok riziko, lebo vysok investcie a
neist vsledok, IS me okoprova konkurencia,implementcia strateg. IS si vyaduje mnoho organiz.
zmien, a to je tie zloit dosiahnu.
Budovanie novho IS je forma plnovanej org. zmeny ktor zaha do tohto procesu mnoho ud v org.
Pretoe IS s sociotechnick jednotky, zmena v IS zahna zmenu v prci, managemente a zmenu organizcie.
Zmena IS vedie k automatizcii, racionalizcii procedr, redesign procesov- reengineering.
pecifick role IS:
1. prelomenie asovej, geografickej, nkl. bariry - vdaka telecom., trukturlne bariry napr. inovcie v
dodv. produktov, tvorba strateg. alianci karty
2. reengineering procesov radiklny redesign procesov za elom zn. nkl., zv. kvality, rchlosti,
sluieb
3. vytvorenie virtulnej spolonosti bez hranc
4. strategick vyuitie internetu
5. rola IS v TQM:
IS me prispie k TQM podporou zdokonaovania business procesov. Takto zlepovanie zaha:
zjednoduovanie produktov a produknho procesu
zlepovanie zkaznckych sluieb na zklade zk. dopytu
redukciu asu produknho cyklu
zvyovanie kvality a precznosti v designe a produkcii,
dodriavanie bechmarking standards - striktn tandardy na produkty a sluby alebo
activity, ktor porovnvanm so skutonm vkonom org. pomhaj zvyova vkonnos
organizcie
TQM povauje kvalitu za kov bod k spechu, kvalita vdy, vade a u kadho pracovnka, od
kadho sa oakva, e prispeje k zveniu kvality tm, e bude zniova chybovos (robotnci,
programtori, dokonca i sekretrky) TQM vyvinuli ameriania Deming a Juran, populrna v Japonsku.
TQM zaha ir pojem ako reengineering, pretoe ten predstavuje dramatick zmenu a TQM je sstavn
innos zvyovania kvality.
24.

Manament projektov IS - Popte principilne dvody zlyhania zavedenia novho IS. Vysvetlite
a objasnite vhodn stratgie manamentu projektov IS. Popte cel SDLC (ivotn cyklus vvoja
informanho systmu). Vysvetlite o je tdia uskutonitenosti (feasibility study). Ako sa d
vyui outsourcing, jeho vhody a nevhody. o je to prototypovanie?

Principilne dvody zlyhania IS:

1. nedostaton alebo nesprvna participcia uvatea pri vvoji systmovch procesov (user designer
communication gap)
2. nedostatok podpory managementu (s podporou managementu sa ahie prijmaj zmeny v org.)
3. vysok stupe komplexity a risku v procese vvoja IS (m v systm, tm v risk, vysoko
truktrovan systmy aie definovaten, technolog. sksenosti projektovho teamu zniuj riziko
zlyhania IS)
4. zl management pri implementcii IS (asto sa zabda na zkladn elementy spechu ako s
zabezpeenie feedbacku zo strany konench uvateov, sledovanie rozpotu urenho na IS, pri
komplexnch systmoch nezabudn na feasibility study).
Vysok stupe zlyhania IS je tie ast pri reengineeringu, ktor si vyaduje znan org. zmeny
Stratgie implementcie IS
Podpora managementu a kontrola s pri implementcii vemi dleit, tak ako aj zdieanie uritho stupa
rizika v kadom novom projekte IS. Niektor spolonosti sa stretli s odporom k zmenm. Stupe rizika je
determinovan 3 kovmi dimenziami:
1. vekos projektu
2. truktra projektu
3. technologick sksenosti

27

Vhodn stratgia mus by aplikovan, aby sa zabezpeila sprvna participcia uvateov systmu na vvoji
systmu a aby sa minimalizoval odpor uvateov k zmene. IS design a implementan proces by mal by
manaovan a plnovan ako org. zmena.
Implementcia posledn vvojov fza; naraz/po moduloch; uvdzanie systmu do praxe
MIS implementation (planning and preparation)
-planning and control on a long-term basis (slc, cpm...)
-site preparation (prprava miesta investment (napr. na vpotov stredisko))
-equipment procurement (zskanie zariadenia)
-education and training
-systems testing
-kritick cesta, PERT (dka trvania alebo aj costs)
-CBIS planning and control
- planning strategic, tactical, operation
- control cost, time, relevant, quality
implementation change-over
-data conversion
-file set-up (vychdza z dfd) vytvori sbory (monos kombinova sbory index/seq vs. chaining etc.)
-integration testing (model to moduls) operan bloky
-procedure conversion (DFD, minispec)
- direct change-over (rovno zmena)
- parallel running (zabezpeenie kontinuity, beia aj star aj nov systm)
- pilot running (postupn zavdzanie modulov)
- control procedure (automatizovn/manul strnka systmov (zero report nulov sprva o kontrole))
- change-over documentation (doc o zavdzan)
- application planning and system development
- test documentation/implementation plan (FILE) create test file (OB) convert files (OB)
initiate processing routine (OB parallel processing, pilot processing, direct conversion) log
conversion results (OB) implementation results (F) & plan file of implementation review (OB)
Implementation systems review
- performance satisfying user requirements, time relation, cost/benefit analysis, capacity
requirements, future needs
- systems requirements, performance VIS-A-VIS, initial strategy and feasibility study
- systems maintenance
- quality assurance criteria, methods
SDLC System Development Life Cycle
CBIS Development SLC
- initial strategy feasibility study requirements analysis systems analysis specification
design development testing implementation maintenance review initial strategy
- initial strategy
- elnos systmu, o sa tm sleduje
- zkladn predpoklady, zadanie
- defincia IS (predprojektov tdium)
- feasibility study (1+2 preparatory) uskutonitenos, realizovatenos
- nklady, prnosy IS, asov relcie
- kapacity (HR etc.)
- zabezpeenia zdroja dt
- technick otzky equipment
- uvatelia
- vvoj systmu
- requirements analysis poiadavky systmu (detailne)
- systems analysis (analysis) oakvan typy vstupov: idem sptne, aby som zistil, o treba spravi pre
dosiahnutie znmeho O
- specification (logical) diagnostics analysis (ako u lekra); zhrnutie vsledkov analzy + o s tm; treba
zlepi design
- design (design) nvrh novho systmu (na zklade vetkch doterajch fz - synthesis)
- development programming; zaname vyvja systm na zklade design poda dokumentcie
- testing (development) toho, o vyviniem; mal prvky aj dokopy
28

- implementation posledn vvojov fza; naraz / po moduloch; uvdzanie systmu do praxe

- maintenance napr. zvi sa drba change it (update)
- review (implementation) z asu na as overenie systmu; komplexn zhodnotenie funguje /
iastone / vbec alej prevdzkova / innovate / nahradi novm
Feasibility study
Je to tdia, test ktor m za cie komplexne poda rznych kritri ohodnoti opodstatnenos a najm
uskutonitenos vetkch prvkov MIS.
Outsourcing
Strun defincia hovor, e outsourcing znamen njom externej firmy na realizciu uritch sluieb.
Outsourcing znamen prenesenie archy prevdzkovania uritch podnikovch innost na pecializovan
firmu alebo firmy. Outsourcing umouje podniku, aby sa sstredil na dosiahnutie strategickch cieov a
neumtvoval svoje sily v podpornch innostiach. O spopularizovanie tohto pojmu sa zaslili najm vek
spolonosti, ktorm outsourcing umouje sstredi sa na hlavn predmet innosti a dosiahnu konkurenn
vhodu na globlnych trhoch. Spolonosti vetkch vekost, zo vetkch oblast podnikania, operujce na
domcich i zahraninch trhoch, hadia na outsourcing ako na jeden z vznamnch aspektov populrneho
"downsizingu" - zothovania spojenho s reininieringom podnikovch procesov. pecializovan extern
dodvatelia pritom asto doku zaisti realizciu podpornch procesov transparentne, vo vyej kvalite a pri
nich (alebo aspo presne plnovatench) nkladoch.
Osobit postavenie m outsourcing informanho systmu podniku. Prchod distribuovanho informanho
prostredia na bze architektry klient/server na konci 80. rokov printil spolonosti prakticky v kadej oblasti
podnikania zvi celkov vdavky na informan technolgie. Centrlny model spracovania u prestal
uspokojova rastce poiadavky na dostupnos informci. Pri prechode na nov systmy boli vpotov
stredisk ohromen nkladmi na hardvr, implementciu softvru, kolenia uvateov a technick podporu.
Manari preto zaali ptra po externch dodvateoch sluieb, ktor by pod svoju sprvu prevzali tak
elementy informanej infratruktry, ako s spracovanie dt, help-desk, sprva a drba siet a pracovnch
stanc.
Dvody na outsourcing
1.
2.
3.
4.
5.

Orientcia firmy na jadro podnikania

Zvenie kvality
Zvenie rozsahu innost a zlepenie ich dostupnosti
Kontrola nkladov
Zskanie technolgi

Svisia hlavne s vekou rchlosou zmien v oblasti IT, vysokmi nkladmi vlastnctva, stle sa zvyujcou
dleitosou informatiky a nedostatkom kvalifikovanch pecialistov na trhu prce.
Po prv, typick outsourcingov kontrakt zaha predaj technologickch aktv dodvateovi, o
predstavuje okamit prjem. Oddelenia IT mu by zothlen na mal poet pracovnkov,
ktorch jedinou zodpovednosou je dozera na plnenie kontraktu a komunikova s poskytovateom
outsourcingu.
Po druh, outsourcing sa stal prostriedkom umoujcim manarom sstredi sa na kov
oblasti podnikania. Informan technolgie boli toti vdy povaovan za nevyhnutn, ale nikdy nie
strategicky vznamn. Navye nedvera manarov k tvrdeniu, e inn procesy IT by mohli odli
podnik od konkurencie, je veobecne znma.
Podnikatelia zisuj, e potrebuj oraz viac rozlinch vedomost a ich potreby sa neustle menia.
Ale expertza a sksenosti s vzcnym tovarom, najm v takch oblastiach, ako s rozsiahle
potaov siete, objektovo orientovan programovanie, budovanie dtovch skladov (data
warehousing) i elektronick obchod. Zska novch kvalifikovanch ud na trhu prce je vemi
ak. Podobne problematick je zakolenie vlastnch pracovnkov, ktor asto vedie iba k tomu, e
podniky musia zamestnancov "brni" pred lukratvnymi ponukami zvonku. Preo potom nenecha
niekoho inho, aby zpasil s novmi technolgiami?
-

the iterative nature of system development modifications id do pirly, jednotliv cykly pirly
s system life cycles
people involved in SLC
29

users: limited time, too busy

- own jargon, position in existing system
- analyst is dangerous
- misleading / resistance
- analysts
- general understanding of business
- computer background
- system specialists, own jargon
- designers (schopnos syntzy)
- general understanding of business
- computer background
- creativity in designing computer systems
- programmers
- programming specialists
- strong computer background
- creativity in implementing on computer
context diagram
- pre urenie, kde sa mj MIS nachdza
- ako komunikuje s okolm; odkia id inputy, kam id outputy; diagram I/O
actions in IS / CBIS
- collecting data INPUT
- data transmission (A B)
- data storage (sta raz, potom mono mnoho krt vyui)
- data retrieval
- data processing
- info dissemination OUTPUT
systems run chart ako sa to v IS spracva (files, operations etc.); mus sedie poet I v context
diagrame a SRC

Prototypovanie
Pozostva z vytvorenia experimentlneho systmu (rapidne a nie draho) pre konench uvateov, pre
zhodnotenie a odskanie interakcie systmu s uvateom. Prototyp systmu sa pretvra a roziruje km nie
s uvatelia spokojn, km neobsahuje vetky ich poiadavky a a potom sa me poui ako vzor, forma pre
finlny systm.
Vvoj IS pouitm software packages
End user development vvoj IS konenm uvateom s minim. asistenciou IT pecialistov, za pomoci
rznych software tools.
Outsourcing vytvorenie IS externou firmou
25.

Manament zmien a ICT/IS - Popte ak role me plni intranet (extranet, internet) v

organizcii. Urite problmy svisiace s podnikovmi sieami a Internetom. Vysvetlite preo je
implementcia novho IS chpan ako organizan zmena?

Sluby internetu: - cel komplex samostatnch a rzne previazanch sluieb

WWW (World Wide Web) hypertextov strnky, jazyk HTML
elektronick pota najrozrenejia internetov sluba, umouje posiela textov, grafick
a zvukov sprvy, kad m pridelen e-mailov v tvare meno@domena.xxx
FTP (file transfer protocol) sli na prenos sborov
gopher sluba poskytujca prstup k hierarchicky prbuznm informcim (napr. databzy, katalgy
kninc)
IRC (Internet Relay Chat) znmy pod nzvom Chat komunikcia v relnom ase,
viacpouvatesk = komunikcia viacerch astnkov
news (elektronick konferencie), readers (napr. Adobe Acrobat), telnet a in
Vhody monos komunikcie so zvykom sveta...
Nevhody nebezpeenstvo prieniku do firemnej siete, monos niku informci
30

Vysvetlite ako sa d poui na elektronick obchodovanie.

Elektronick obchod akkovek obchod uskutonen s vyuitm elektronickch nstrojov.
Ako sa d poui na elektronick obchodovanie:
v B2C sfre vytvorenie internetovej predajne
v B2B sfre rovnako a po integrciu IS dodvatea s IS objednvatea.
Vysvetlite preo je implementcia novho IS chpan ako organizan zmena?
Tvorba novho IS je forma plnovanej org. zmeny, ktor sa dotka mnohch ud na rznych rovniach v org.
Pretoe org. s sociotechnick jednotky, zmena v IS zaha zmenu prce, managementu, procesov, truktry.
Dsledkom zavedenia novho IS by mala by automatizcia prce, racionalizcia procedr, business process
redesign reengineering. Reengineering m potenciu dramaticky zvi produktivitu upravenm toku prce
(work flow) a odstrnenm nadbytonch procesov.
Kov innosti v procese vvoja systmu
BIS Development SLC
initial strategy feasibility study requirements analysis systems analysis specification design
development testing implementation maintenance review initial strategy
initial strategy

elnos systmu, o sa tm sleduje

zkladn predpoklady, zadanie

defincia IS (predprojektov tdium)

feasibility study (1+2 preparatory) uskutonitenos, realizovatenos

nklady, prnosy IS, asov relcie

kapacity (HR etc.)

zabezpeenia zdroja dt

technick otzky equipment

uvatelia

vvoj systmu
requirements analysis poiadavky systmu (detailne)
systems analysis (analysis) typy vstupov oakvan idem sptne, aby som zistil, o treba spravi pre
dosiahnutie znmeho outputu
specification (logical) diagnostics analysis (ako u lekra); zhrnutie vsledkov analzy + o s tm; treba
zlepi design
design (design) nvrh novho systmu (na zklade vetkch doterajch fz - synthesis)
development programming; zaname vyvja systm na zklade designu poda dokumentcie
testing (development) toho, o vyviniem; mal prvky aj dokopy
implementation posledn vvojov fza; naraz/po moduloch; uvdzanie systmu do praxe
maintenance napr. zvi sa drba change it (update)
review (implementation) z asu na as overenie systmu; komplexn zhodnotenie funguje/iastone/zle
alej prevdzkova/innovate /nahradi novm
26.

Business intelligence, znalostn manament a systmy na podporu rozhodovania - Vysvetlite o

je to BI, datamining a znalostn manament. Popte vznam znalostnch systmov pre podnik,
uvete prklady systmov na podporu rozhodovania (DSS), systmov na podporu skupinovho
rozhodovania (GDSS), expertnch systmov (ES), systmov na podporu vrcholovho
manamentu (ESS, EIS) a vysvetlite ich pouitie vo firme.

Data mining (dolovanie z dt) je veda a umenie extrahovania skrytch hodnotnch informci
z vekch objemov dt, ktor sa pouij pri tvorbe efektvnych rozhodnut. Data mining je spsob uenia sa z
minulosti tak, aby sa v budcnosti prijmali lepie rozhodnutia. Data mining umouje premeni reaktvnu
organizciu na proaktvnu. Firmy, ktor nevyuvaj svoje najhodnotnejie aktvum - dta a v nich ukryt
informcie, bud porazen konkurenciou pouvajcou stratgie vyvinut na zklade extrahovania informci
z ich dt.
31

Ako kad z novch smerov a trendov aj manament znalost m svojich zstancov a odporcov.
Odporcovia tvrdia, e nie je nim novm, e ide v podstate len o manament informci; jeho podporovatelia
dokazuj, e to o hbe sasnm vvojom nie s len informcie ale podstatou je dokza nahromaden
informcie premeni na znalosti (vedomosti) a tie potom s spechom vyuva. Z uvedenho vyplvaj
podstatn rozdiely medzi obsahom pojmov informcie a znalost: informcie s statick a predstavuj vstup
do procesu vsledkom ktorho s znalosti (vedomosti). Znalostn manament je potom procesom, ktor
vyuva znalostn aktva organizcie. Niekoko definci znalostnho manamentu, ktor sa vzjomne
prelnaj a dopaj:
Znalostn manament zaha efektvne prepojenie tch, o vedia s tmi o vedie potrebuj
a premenu osobnch znalost na znalosti organizcie (Truneek M 11/2001).
Davenport definuje manament znalost ako systematick proces hadania, vberu, organizovania,
destilovania a prezentovania informci spsobom, ktor zlepuje porozumenie pracovnka pecifickej oblasti
zujmu. Je to umenie identifikova latentn znalosti a njs cestu k ich zdieaniu.
Brezina poklad manament vedomost za proces ukladania a vyuvania vedomost subjektami manamentu.
Za bibliu manamentu znalost je povaovan kniha autorov Ikujira Nonaky a Hirotaky Takeuchi
s nzvom The Knowledge Creating Company - How Japanese Companies Create the Dynamics of Innovation.
Autori poskytuj prehad o formch a spsoboch prce so znalosami v celom rade japonskch firiem. Poda
tchto autorov je mon znalosti rozdeli na dve zkladn skupiny: na znalosti explicitn formlne, ktor
s vyjadren v hmotnej podobe a spravidla s uloen v podnikovom informanom systme. Druhou skupinou
s znalosti implicitn alebo tie tacitn (tich), ktor s uloen v mozgu loveka, je vemi nron ich
vyjadrova alebo komunikova. S vytvran prienikom explicitnch znalost a intucie, osobnch predstv,
sksenost jednotlivca. Ako prklad je mon uvies schopnos jednotlivca spene rokova s obchodnmi
partnermi.
Z uvedench dvoch druhov znalost s rozhodujcou silou podniku znalosti tacitn, ktor s poda
uvedench autorov kom k manamentu znalost. Ich sila spova predovetkm v uplatovan udskej
odbornosti v konkrtnych oblastiach a v schopnosti prekomunikova tto odbornos, podeli sa o u
s inmi zamestnancami.
So systmom rozdelenia informci a znalost vo firme svisia aj metdy ich evidencie a vykazovania.
Sasn metdy tovnctva a vkaznctva s v prevanej miere orientovan na hmotn zloky podniku,
napriek tomu, e v mnohch prpadoch tieto tvoria len as hodnoty majetku firmy. Prkladom mu by
firmy psobiace v oblasti high technolgi, genetickho ininierstva, biotechnolgi, IT apod. Pre ilustrciu je
mon uvies trn hodnotu firmy Microsoft, ktor je takmer stonsobne vyia ne je tovne vykazovan
vka jej fixnch aktv. Dvodom je vysok podiel know how (tacitnch znalost), ktor prispievaj
k vysokej hodnote firmy.
Ciele a podstata procesu zavedenia manamentu znalost do firmy
Medzi organizcie, ktor ako prv pristpili k zavedeniu znalostnho manamentu patria popredn
americk firmy. Ide predovetkm o firmy finann, poradensk a konzultantsk, petrochemick, firmy
z oblasti IT a pod. Konkrtne je mon uvies Booz Allen and Hamilton, McKinsey, BP, Unilever, Dow
Chemicals a in. Poda prieskumov poradenskej spolonosti Ernst and Young je nutn rozliova medzi
skutonmi projektmi zavdzania znalostnho manamentu a tmi ostatnmi. Rozdiel je v snahe zmeni
v svislosti so zavdzanm manamentu znalost aj vnmanie ud, ich postoje a uznvan hodnoty v
porovnan s jednoduchm zavedenm zdokonalench informanch technolgi a zakpenm pecilnych
softvrovch produktov pre zber, triedenie a uschovvanie znalost a informci.
K zkladnm cieom, ktor je mon v procese aplikcie znalostnho manamentu zaznamena poda
Davenporta patria:
- Tvorba kninice znalost
- Jednoduch prstup k znalostiam
- Vybudovanie prostredia znalost
- Sprva znalost ako aktva firmy
Uveden autor na zklade prieskumu realizovanho vo viac ako 30 firmch, ktor s spechom zaviedli
znalostn manament identifikoval zkladn faktory urujce spech danho projektu. S to tieto faktory:
- Prepojenie s ekonomickm vkonom alebo priemyselnou hodnotou
- Technick a organizan truktra
- Flexibiln znalostn truktra
32

Znalostne orientovan organizan kultra

Jasn el
Zmena v motivanch postupoch
Viac kanlov pre prenos znalost
Podpora vrcholovho manamentu

Firmm, ktor sa rozhodli aplikova tento modern manarsky trend je mon poda Arthura Andersena
odpora dodriavanie tohto postupu:
1. Vymenujte manara znalost (CKO Chief Knowledge Officer). Jeho lohou bude vytvori
stratgiu manamentu znalost previazanou so strategickmi ciemi firmy
2. Angaujte vy manament, ukte mu spene realizovan projekty manamentu znalost v inch
firmch
3. Integrujte manament znalost do kovch procesov
4. Vytvorte v podniku prostredie dvery a uenia
5. Vytvorte podnikov pravidl, ktor zabezpeia kvalitu obsahu
6. Podporujte vytvranie znalost a zrchlenie inovci pomocou IT
7. Stanovte metdy na meranie prnosov manamentu znalost
Prvm krokom procesu zavedenia manamentu znalost je vytvorenie pozcie manara znalost. Mal
by to by vedci pracovnk, ktorho lohou je predovetkm zabezpeenie optimlnej ekonomickej realizcie
disponibilnch znalost v organizcii. K alm jeho lohm patr podpora zskavania informci a vedomost,
ich maximlne kreatvne vyuitie, zabezpeenie udriavania kovch znalost organizcie a podpora
zdieania znalost v organizcii. Efektvnym vyuvanm intelektulneho kapitlu a znalost v organizcii by
mal podnik dosiahnu a udriava svoju konkurenn vhodu.
Jednou z konkrtnych podmienok zavedenia a fungovania manamentu znalost je tzv. knowledgesharing kultra kultra zdieania vedomost a informci. Je to vlastne ochota deli sa o svoje vedomosti,
poznatky a sksenosti a umoni tak vetkm pracovnkom profitova z nich v prospech celej organizcie.
Rovnako dleitm predpokladom je aj schopnos pracovnkov pochopi kontext, v rmci ktorho dan
vedomosti vznikli ako aj ich ochota tieto vedomosti prija, osvoji si ich a alej ich pouva a rozvja.
Systmy na podporu rozhodovania Decision Support Systems DSS poskytuj jednoducho pouiten
monosti pre modelovanie, vber a vytvranie takch sprv, prostrednctvom ktorch si mu odbornci
vygenerova informcie potrebn na prijatie rozhodnut. S uren pre rieenie slabo truktrovanch alebo
netruktrovanch problmov. V tchto lohch, pri ktorch pota neposkytuje vetky potrebn informcie ,
ale len ich as. Dta z potaa maj len orientan charakter, aj ke me s o vsledky optimalizanch
vpotov. Manar pri rieen problmu sa najprv usiluje problm sformulova. alej je problm modelovan
na potai a manar dostva vsledky. Manar alebo odborn pracovnk v uritej oblasti nem privea asu
na to, aby sa uil pracova na software, ktor m zloit ovldanie. Z tohto dvodu jednoduchos pouvania
resp. pouvatesk komfort je jedna zo zkladnch nevyhnutnch vlastnost DSS.
ES tvoria pecifick podtriedu znalostne-intenzvnych (alebo iba znalostnch) systmov. Tie mu
by nositemi netrivilneho rozsahu explicitne formulovatench a symbolovo reprezentovanch znalost
z aplikanej oblasti, v ktorej sa uplatuj. Od inch znalostne-intenzvnych systmov sa lia tm, e s
nositemi predovetkm odbornch znalost uplatovanch pri rieen problmov danej kategrie.
Business Intelligence rieenia predstavuj informan technolgie, ktor vlune podporuj
analytick a plnovacie innosti podniku a organizcie. BI - systmy pouvaj multidimenzionlne
technolgie ako dtov sklady (Data Warehouse) a dtov trhovisk (Data Mart), o umouje analzu
podnikovch procesov z niekokch pohadov.
1. Zkladn vlastnosti Business Intelligence :
- BI - systmy s uren pre stredn a vy management (taktick a strategick rozhodnutia)
- Relan databzov systmy maj urit obmedzenia (slia na aktualizciu dajov, v rozsiahlych
databzach je ako pracova s agregovanmi dajmi, at.) preto BI systmy pouvaj
multidimenzionlne databzy na prcu s dajmi.
- asov faktor je alia dimenzia dajov, o umouje predikciu, predpove mon vvoj
sledovanch ukazovateov. (Dimenzia me by aj produkt, regin, trba at.)
- BI - rieenia s sasou komplexnho podnikovho informanho systmu - ERP II.
2. Zkladn princpy prce Business Intelligence
- Zdrojov systmy - to s transakn systmy, ktor nepatria do BI - systmu a slia na aktualizciu
dajov (napr. ERP systmy)
33

3.

4.

5.

6.

Dtov pumpa - to je technolgia, ktor umouje zska a vybra daje zo zdrojovch systmov
upravi a vyisti ich do poadovanej formy a nahra ich do dtovho skladu. Tento proces niekedy
m skratku ETL (Extraction, Transformation and Loading). ETL nstroje pracuj v dvkovom reime
(batch), vinou agregovan daje s zskan v uritch asovch intervaloch, denne, tdenne alebo
mesane.
- Multidimenzionlna databza - dtov pumpy vytvraj tzn. dtov kocky, ktor vytvoria potom
multidimenzionlnu databzu.(OLAP databzy alebo dtov sklady)
- Analza dajov - poda asovho alebo inho kritria.
OLAP technolgie
V kapitole 2. popsan technolgiu nazvame On Line Analytical Processing (OLAP od r.1980) Tto
technolgia m rzne varianty: MOLAP, ROLAP, HOLAP, DOLAP (Desktop OLAP). DOLAP
technolgiu pouvaj mobiln aplikcie. Zkladn princp DOLAP technolgie je : pripojenie sa na
OLAP databzu, stiahnutie OLAP kocky pre dan loklny el a prca s dajmi na loklnom systme.
Dtov sklady
OLAP databzy obsahuj agregovan daje, niekedy je potrebn ma detailnejie daje. Dtov sklady
umouj skladovanie detailnejch dajov. Organizcia dajov v dtovom sklade je tak, e v systme
existuje dimenzionlna tabuka, ktor definuje jednotliv sledovan dimenzie. alie daje s uloen v
relanch databzach. Dtov sklady mu ma aj in organizcie dajov, napr. dtov trhovisk mu
vytvra dtov sklady.
Manarske systmy (EIS - Executive Information System)
Manarske systmy EIS s klientsk aplikcie BI systmov, ktor integruj dleit dtov zdroje.
Hlavn funkcie EIS:
- umouj sledovanie firemnch procesov, plnenie cieov firmy
- umouj prstup ku konkrtnym dajom ako aj ku agregovanm
- poskytuj nstroje pre on-line analzu, ktor zahruj analzu trendov a identifikciu vnimiek
- s jednoducho ovldaten a maj vysok vypovedajcu hodnotu
Komplexn rieenia obchodnej inteligencie
Okrem tchto postupov komplexn rieenia obchodnej inteligencie mu obsahova aj alie
technolgie, ako:
- dtov trhovisko (DMA - Data Marts) - s uren pre obmedzen okruh pouvateov, s to
decentralizovan dtov sklady. Vetky dtov trhovisk vytvraj dtov sklady
- doasn lon priestor dajov (DSA - Data staging area) - ukladanie neusporiadanch dajov zo
zdrojovch systmov - daje s nekonzistentn a detailn, neobsahuj histriu, maj tak truktru
ako v zdrojovch systmoch
- operatvny lon priestor dajov (ODS - Operational data store) - miesto dtovej integrcie zo
zdrojovch sborov. Je to zdroj pre sledovanie konsolidovanch selektovanch a agregovanch dt s
minimlnou odozvou. Sli ako centrlna databza zkladnch selnkov.
- dolovanie dt - dolovanie umouje pomocou pecilnych algoritmov automaticky objavova v
dajoch strategick informcie. S to metdy, ktor s zaloen na matematickch a tatistickch
postupov. Prkladom s rozhodovacie stromy, neuronov siete a generick algoritmy.
- integran nstroje
- nstroje pre zistenie kvality dt
- nstroje pre sprvu metadt
- alie technolgie (systmy pre podporu rozhodovania - DSS Decision Support System, a
Expertn systmy - ES - Expert Systems)

Dva prklady obchodnej inteligencie a ich jednotliv funkcie :

SAS Business Intelligence - integrovan architektra obchodnej inteligencie, moduly systmu :
- SAS information Map Studio - vytvranie metadt z dtovho skladu (analytik)
- SAS Web Report Studio - prezeranie metadt (pouvate)
- SAS Enterprise Guide - tatistick analzy (pouvate)
- SAS Information Delivery Portal - jednotn prstup k dtam, distribuovan aplikcia (management,
analytik, pouvate)
- SAS Add-in for Microsoft Office - prezeranie dt pomocou MS Office (pouvate)
- AppDev Studio - vvojov prostriedok na tvorbu aplikcie (IT vvojr)
- SAS Enterprise Miner - nstroj na dolovanie dt (podnikov analytik)
Oracle Business Intelligence 10g - komplexn rieenie pre vykonanie zkladnch (reporty) a pokroilch
(OLAP technolgie, dolovanie dt) analz. Systm umouje tvorbu analz nad relanmi a
multidimenzionlnymi databzovmi systmami, sprvu metadt a monitorovanie lonho priestoru dajov
34

27.

Oracle
Discoverer Plus - on-line analzy, dotazovanie, publikovanie vsledkov (podnikov
analytik)
Oracle Discoverer Viewer - vytvranie a prezeranie reportov (pouvate)
Oracle Discoverer Portlet Provider - publikovanie vsledkov analzy do Oracle Portalu do tzn.
manarskeho kokpitu (manar)
Oracle Spreadsheet Add-In for OLAP - analza dt v multidimenzionlnej databze (pouvate)
Oracle BI Beans - vvoj analytickch aplikci (IT vvojr)
Oracle Warehouse Builder - nstroj pre tvorbu dtovho lonho priestoru (analytik, vvojr)
Oracle Reports Services - vytvranie podnikovch reportov, vstupom me by ubovon zdroj dt
(SQL,OLAP, XML, at.)
Manament IS a ochrana informci - Vysvetlite lohu kontroly pri ochrane IS. Vysvetlite o s
to autorsk prva a ako to svis so softvrom, licenciami a intelektulnym vlastnctvom.

Ako vetky ostatn aktva, tak aj IS hardvr, softvr, siete a dta je potrebn kontrolova, aby bola zaisten
ich kvalita a bezpenos. Cieom efektvnej kontroly je bezpenos informanho systmu, t.j. presnos,
integrita a bezpenos aktivt a zdrojov IS. alm cieom je zaistenie kvality IS, t.j. odstrni chyby a
zneuitie IS a eliminova negatvny dopad, ktor IS me ma na biznis.
3 kategrie kontroly:
1. Kontrola IS - kontrola vstupu, spracovania, vstupu a uloenia info
2. Kontrola procedr - tandardn procedry, dokumentcia, autorizcia poiadaviek, audit
3. Kontrola zariaden - fyzick ochrana, kontrola zlyhania potaov, kontrola telekomunikci, poistenie
Kontrola IS - metdy a nstroje na zaistenie presnosti, platnosti a vlastnctva info, navrhnut na
monitorovanie a udranie kvality a bezpenosti vstupov, spracovania, vstupov a uchovania info akhokovek
IS.
Kontrola vstupov - na riadne a presn vloenie dt do pota. sys. Pomha vyhn sa problmom ako:
neitaten dta, neskor update, pravopisn chyby, nepresn dta, neshlasn polia, prli vea revzi, kt.
ved k nedostatku jasnej komunikcie, sklamaniu zkaznka a jeho nespokojnosti s kvalitou sluieb.
Prkladom takejto kontroly s: hesl, bezpenostn kdy, formtovan formulre na vstup dt, signalizcia
chb, predslovan formy a pod. Potaov softvr me identifikova chybn dta, ak dta presiahnu urit
limity alebo postupnosti. Na to sa vyuva najm vypotavanie a monitorovanie tzv. control totals - kontroln
sty - napr. spotanie potu zdrojovch dokumentov a porovnanie tohto sla s potom zznamov v inej fze
prpravy vstupu. Ak sla nesedia, vznikla chyba.
Kontrola spracovania - na identifikovanie chb v aritmetickch a logickch funkcich. Zaisuje tie, e sa
dta nestratia alebo neostan nespracovan. Patria sem kontrola hardvru - mikroprocesorov - sprvny poet
bitov v kadom byte, kontrola tacch hlv a inch perifri. a kontrola softvru - e sa spracvaj tie sprvne
dta- napr. pomocou internch nzvov sborov na za. a na kon. magnetickho disku alebo kontroln sty na
tzv. checkpoints poas spracovania.
Kontrola vstupov - e vstupn dta s sprvne a kompletn a s k dispozcii uvateovi v sprvnom ase.
Tie sa tu pouvaj kontroln sty, kt. sa porovnvaj so stami na vstupe a v priebehu spracovania.
Kontrola uloenia dt - zodpovednos za kontrolu - do rk pecialistov a administrtorov! Databzy s
chrnen pred neautorizovanm a nhodnm pouitm bezpenostnmi programami, ktor vyaduj
identifikciu uvatea. Pouvaj sa bezpenostn kdy a viacnsobn hesl a niekedy aj smart cards, kt.
generuj nhodn sla k uvateovmu heslu. Dleit je aj pouitie back-up zlohovch sborov, ktor s
vlastne dupliktmi dtovch sborov a programov, s uloen mimo potaovho centra. Ak sasn sbory
s znien, sbory z predchdzajcich perid s pouit na ich rekontrukciu.
Kontrola zariaden - metdy na ochranu potaovch a sieovch zariaden organizcie pred stratou a
znienm. Potaov centr a siete s ohrozovan najm: havrie, prrodn katastrofy, sabot, vandalizmus,
neautorizovan pouitie, priemyseln pion, znienie a krde. Preto s potrebn kvalitn bezpenostn
procedry a najm preto, lebo stle viac a viac firiem funguje na zklade electronic commerce.

35

Bezpenos electronic commerce:

- Privacy - Skromie - schopnos kontrolova kto a za akch podmienok me vidie info
- Authenticity - Autentickos - schopnos pozna identitu komunikujcich strn
- Integrity - Integrita - zaistenie, e uloen a prenan info s nezmenen
- Reliability - Zodpovednos - zaistenie, e systm bude k dispozcii, ke treba a bude fungova kvalitne
- Blocking - Blokovanie- schopnos blokova nechcen info
Bezpenos siete - Jedna z monost ochrany - pecilny softvr - system security monitors - umouj iba
autorizovan prstup a aj autorizovan uvatelia mnohokrt maj prstup iba k niektorm sborom a
programom. alia monos je Encryption (kdovanie?) - ochrana dt najm na internete - pecilne
aritmetick algoritmy a ke na transformciu dt predtm ako s prenan. Fire Walls - potae a softvr,
ktor slia ako "vrtnik" a chrnia intranet spolonosti pred neoprvnenm vniknutm a slia ako filter pre
prstup do a z internetu a inch siet. Dovouj prstup iba autorizovanm uvateom.
Fyzick ochrana - alarm, bezpenostn sluba, kamerov sys., elektronick zmky, detekcia poiaru, hasiace
sys., ndzov energetick napjanie, kontrola teploty a vlhkosti, a pod.
Biometrick kontrola - novo rozvjajca sa oblas potaovej bezpenosti - vyuva individulne fyzick
rty jedincov - overenie hlasu, odtlakov prstov, dlane, podpis, rozpoznanie tvre, analza sietnice, genetika a
pod.
Kontrola zlyhania potaov - preds zlyhaniu alebo minimalizova jeho nsledky. Zlyhania z dvodov:
energetick napjanie, elektronick poruchy, telekomunikan problmy, programovacie chyby, vrusy, chyby
opertorov... Je potrebn: preventvna drba, softvrov update, nhradn zdroj energie, klimatizcia,
poiarna ochrana, backup systm, trnovan personl...
Kontrola procedr - zaistenie presnosti a integrity potaovch a sieovch systmov
tandardn procedry a dokumentcia - ich pouitie minimalizuje chyby a zneuitia, pomha pochopi
uvateom, o sa od nich oakva
Poiadavky na autorizciu - kad zmena programu, nov hardvr, softvr a sieov komponenty musia by
odshlasen niekm, kto m k tomu autorizciu.
Obnova systmu po jeho znien - mus existova pln na obnovenie systmu, ktor obsahuje podrobn
procedry, ud a ich lohy.
Audit IS - oddelenie informanch sluieb by malo ma pravideln audit internmi zamestnancami firmy.
Auditing around computer system - overenie sprvnosti a kvality vstupnch a vstupnch dt bez hodnotenia
ich spracovania. Auditing through computer system- ohodnotenie presnosti a integrity softvru, kt. spracva
dta ako aj vstupnch a vstupnch dt.
2 zkladn typy kontroly:
1. Generlna kontrola - zaha kontrolu celkovho designu, bezpenosti, pouvania potaov a files v
organizcii ako celku. Patr tu fyzick hardwarov kontrola, systmov softwarov kontrola, kontrola
potaovch operci, kontrola implementanho procesu a administratvnych procedr. Firewalls
pomhaj k samozabezpeeniu privtnych siet od neautorizovanch prstupov, ke org. pouva
intranet alebo internet. Kryptovanie dt sa pouva pri elektronickch platbch.
2. Aplikan kontrola tka sa pecifickch potaovch aplikci, zameriava sa na kompletnos a
presnos vstupov, updating, sprvnos informci v systme. Pozostva z kontroly inputov, procesnej
kontroly a kontroly outputov.
Software a licencie:
Softvr je chpan ako produkt, na ktor sa vzahuje prvo jeho tvorcu a je definovan ako autorsk
prvo. Autorsk prva s upraven v legislatve jednotlivch ttov. K tomu aby bolo mon takto vtvor
pouva je v prpade komernho softvru potrebn zakpi licenciu na jeho pouvanie. Zdrojov kdy
takchto programov obyajne nebvaj zverejovan a akkovek zsah do programu je zakzan. Takto
programy vak mu by aj vone dostupn, vtedy hovorme o freeware, prpadne mu by vone dostupn
plno funkn, ale naprklad asovo obmedzen (shareware), alebo aj funkne obmedzen (DEMO). Ochrana
uvatea oproti nezodpovednosti vvojra vak prakticky neexistuje. Vrobca me naprklad v ponkanom
produkte propagova vlastnosti ktor tento vbec nem. Toto je ivnou pdou pre crackerov, ktor vytvoria
program crack, ktor umon zruenie vetkch obmedzen vonej verzie. Isto pre overenie funknosti neraz
drahho softvru a na ochranu spotrebitea je to pochopiten, avak ide o neleglnu innos. Komern
producenti by sa mali zamyslie nad vlastnou seriznosou, a tak vzia monosti crackerom. Pouvanie
36

softvru a jeho leglnos vo firmch sleduj organizcie ako je BSA, prpadne softvrov polcia. V prpade
poruenia zkona a odhalenia neleglneho softvru hrozia firmm nemal pokuty.
Naproti tomu je postaven softvr vyrban pod GNU GPL (general public licence) licenciou. Vetky
zdrojov kdy s verejne dostupn, program mono ubovone modifikova, je vone riten, ale
neznamen to e, vdy mus by zadarmo.
Program je slobodn software, pokia uvatelia maj vetky tieto slobody: Mete distribuova
kpie, modifikovan kpie, zadarmo alebo s poplatkom za distribciu komukovek a kdekovek. Ma slobodu
robi tieto veci znamen (okrem inho), e nemuste nikoho iada o povolenie, alebo za ne plati.
Software mete modifikova a pouva modifikovan verziu skromne, alebo v zamestnan alebo
vo vonom ase, bez toho, aby ste sa museli zmieova o jej existencii. Pokia zverejnte vae zmeny, nie ste
nten ich niekomu zvl oznamova.
Sloboda distribuova kpie mus zaha binrne i spustiten podoby programu, rovnako ako
zdrojov kd pre modifikovan i nemodifikovan verzie. Je v poriadku, aj ke nie je mon vytvori
spustiten alebo binrnu verziu, udia ale musia ma slobodu distribuova podoby programu, aby mali
spsob, ako ho vytvori.
Dostupnos zdrojovho kdu je teda nevyhnutnou podmienkou pre slobodn software.
Aby tieto slobody boli skuton, musia plati tak dlho, pokia sa niem neprevinte; ak m vvojr
software moc zmeni licenciu bez toho, aby ste mu k tomu svojim jednanm dali prinu, nejedn sa
o slobodn software.
Napriek tomu s niektor pravidl spsobu distribcie slobodnho software prijaten, pokia nie s
v rozpore zo zkladnmi slobodami. Naprklad copyleft (vemi jednoducho povedan) je pravidlo, ktor
hovor, e pokia distribuujete program, nesmiete k nemu prida iadne obmedzenia, aby ste odopreli
zkladn slobody ostatnm. Toto pravidlo nijak neobmedzuje zkladn slobody, skr ich chrni.
Za zskanie kpii GNU software mete plati, alebo ich obdra zdarma, ale bez ohadu na spsob,
ako ste ich zskali, mte vdy slobodu koprova a meni software, dokonca predva jeho kpie.
Vyuvanie najnovch verzi softvru pre profesionlne pouitie je nevhodn, pretoe nov softvr
me obsahova a obyajne aj obsahuje chyby, ktor mu v podstatnej miere ohrozi chod organizcie, ktor
takto program pouva. Tie ale nie je vhodn pouva vemi star programy, pretoe u nemusia
podporova nov HW. Kompromis je vo vyuvan o verziu stariu ako je najnovia dokonen verzia
programu. Takto verzia je u dostatone overen a aj chyby s u vrobcom odstrnen.
28.

THE END

37