56.

ronk Fyziklnej olympidy

v kolskom roku 2014/2015
Kategria A krajsk kolo
rieenie loh

1. Guky na ikmej doske

Rieenie:
a)

FN

Fgt FT Fgt = mg sin

Fgn = mg cos
Fgn
Fg

Obr. RA21

1 bod
b) Postupnm pohybom telesa rozumieme pohyb jeho hmotnho stredu.
V bode dotyku guky s naklonenou rovinou psob trenie. Sila trenia FT psob na
guku proti smeru jej pohybu, tzn. v smere naklonenej roviny nahor. Pohybov rovnica
postupnho pohybu guky je
m a m g sin FT , (1)
kde a je zrchlenie postupnho pohybu.
Moment sily M = FT R vzhadom os prechdzajcu stredom guky spsob jej rotciu
s uhlovm zrchlenm , ktor opisuje rovnica
I FT R , (2)
kde I je moment zotrvanosti guky vzhadom na os prechdzajcu jej stredom. Poda
vekosti uhla sklonu me by trenie statick alebo mykov. Sila statickho trenia mus
spa podmienku
FT f s FN , (3)
kde FN je prtlan sila (normlov sila v bode dotyku rovn normlovej zloke tiaovej
sily Fg), v naom prpade FN = mg cos. Ak sila trenia (dotynicov sila v bode dotyku)
prekro medzn hodnotu, djde k vzjomnmu premyknutiu povrchov a trenie sa stva
mykov (dynamick, kzav), ktor m vekos
 FT f d FN . (4)
Pre hodnoty faktora trenia bene plat fd fs.
Pri malch uhloch sklonu < m je trenie statick a pohyb guky je valiv. V takom
prpade plat
a=R. (5)
Dosadme (5) do (1) a (2) a vyjadrme silu statickho trenia
m g sin
FT 2
. (6)
mR
1
I
Pouitm hodnoty sily trenia FT (6) v podmienke (3) dostaneme kritrium pre medzn
uhol
mR 2
tg f s 1 tg m .
I

2
Pre guu I m R 2 a teda
5
7
tg m f s . Pre dan hodnoty m 24. 3 body
2
c) Ak je uhol sklonu < m, pohybuje sa guka valivm pohybom. Z rovnc (1) a (2)
a podmienky (5) urme zrchlenie guky
g sin 5
a1 g sin .
I 7
1 2
mR
Zrchlenie je kontantn a ide o rovnomerne zrchlen pohyb. as na prekonanie drhy s
2s 14 s
t s1 .
a1 5 g sin
Pre dan hodnoty a uhol sklonu 1 < m ts1 1,2 s. 1 bod
Ak je uhol sklonu > m, je trenie mykov. Zrchlenie pohybu dostaneme z rovnc (1)
a (4)
a2 g sin f d cos .
as pohybu na drhe s je v tomto prpade
2s 2s
t s2 .
a2 g sin f d cos
Pre dan hodnoty a uhol sklonu 2 > m ts2 0,77 s. 1 bod
d) V prpade valivho pohybu, tzn. pri < m,
10 g s
vs1 a1 t s1 sin
7
a uhlov rchlos
vs1 1 10 g s
s1 sin .
R R 7
 Pre dan hodnoty a uhol sklonu 1 < m vs1 2,1 ms1, s1 2,1102 s1. 2 body
V prpade pohybu s premykovanm, tzn. pri > m
vs 2 a 2 t s 2 2 s g sin f d cos .
Z rovnc (2) a (4) urme uhlov zrchlenie
R 1 5
2 f d m g cos f d g cos .
I R 2
Vsledn uhlov rchlos
5 2s g
s 2 2 t s 2 f d cos .
2R sin f d cos
Pre dan hodnoty a uhol sklonu 2 > m vs2 3,1 ms1, s2 1,6102 s1. 2 body

2. Prun magnetick nraznk

Rieenie:
a)

i
i

B L
F v
l
x
Obr. RA22

1 bod
Ke sa vozk pohybuje v magnetickom poli, indukuje sa medzi jeho kolesami (a tm
medzi koajnicami) naptie u = B l v. V obvode vozka a induktora prechdza prd i,
ktor svis s naptm vzahom u = L di / dt. Na vozk v magnetickom poli psob
brzdiaca sila F = B i l. Z hadiska energie v uzavretej sstave plat (EL + Ek) = 0, kde
EL = (1/2) L i2 je energia magnetickho poa induktora a Ek = (1/2) m v2 kinetick energia
vozka. Pri narastan prdu vyvolanho pohybom vozka kles kinetick energia vozka
a tm aj jeho rchlos. Energia EL a tm aj prd dosiahnu maximlnu hodnotu pri
zastaven vozka. Prd i a teda aj sptn sila F dosiahne maximlnu hodnotu v okamihu
zastavenia vozka a vozk sa jej inkom zane pohybova smerom nazad. Energia EL
induktora sa men na kinetick energiu Ek vozka. Napokon prd klesne na nulu a vozk
vyjde z magnetickho poa s pvodnou rchlosou v0 (v opanom smere). Tento jav
mono nazva dokonale prunm odrazom vozka. 1 bod
b) Pohybov rovnica vozka m tvar
ma Bi l . (1)
 Medzi koajnicami v pohybujcom vozku sa indukuje v magnetickom poli naptie
di
u B l v . To svis s prdom induktora vzahom u L a teda plat
dt
di
Bl v L . (2)
dt
Derivovanm rovnice (2) mme
dv d 2i dv
Bl L 2 , kde a
dt dt dt
Z vrazov (1) a (2) dostvame rovnicu pre prd v obvode
d 2i B2 l 2
i. (3) 2 body
dt 2 mL
Rieenie tejto rovnice predpokladme veobecne v tvare
it I 0 I m sin t . (4)
Prv a druh derivcia tejto funkcie maj tvar
di t d 2 i t
I m cos t a 2
2 I m sin t .
dt dt
Po dosaden do rovnice (3) mme
B2 l 2
2 I m sin t I 0 I m sin t , (5)
mL
odkia vidno, e funkcia (4) vyhovuje rovnici (3) a preto je jej rieenm. 0,5 bodu
Z porovnania avej a pravej strany zrove mme
I0 = 0 0,5 bodu
Bl
a . Pre dan hodnoty 0,73 s1. 0,5 bodu
mL
Prd v obvode je harmonick i t I m sin t . Na zaiatku (v okamihu vniknutia
vozka do magnetickho poa) prd i(0) = 0 aj energia induktora EL = L i2 nulov, o
vak znamen, e vo funkcii (5)
sin = 0 a teda = 0 0,5 bodu
(s to zaiaton podmienky deja, ktor mus splova aj funkcia (5)).
Pre prd plat i t I m sin t .
Poda (2)
L di L
v I m cos t .
B l dt B l
Na zaiatku (v ase t = 0) rchlos pohybu
L
v0 Im .
Bl
Maximlna hodnota prdu
B l v0 m
Im v0 . Pre dan hodnoty Im 0,11 A. 1 bod
L L
c) Funkcia sin t je periodick s peridou
 2 2
T mL .
Bl
Vozk sa zastav (rchlos nadobudne nulov hodnotu) za as
T
m L . Pre dan hodnoty 2,2 s. 1 bod
4 2Bl
d) Sila psobiaca na vozk
F Bl i (6)
Pre vpoet tuhosti magnetickej pruiny potrebujeme vyjadri vzah medzi prdom i
a vchylkou x.
Jedna z monost urenia tohto vzahu spova vo vyjadren zvislosti vchylky x
integrciou rchlosti
t t
L L L
x v(t ) dt I m cos t dt I m sin t i.
0
Bl 0
Bl Bl
Druh monos poskytuje funkcia (2)
dx di
Bl L .
dt dt
Kee na zaiatku (v ase t = 0) x = 0 a i = 0, pre t > 0
Bl x L i .
Z oboch vsledkov pre prd i plat i = (B l / L) x.
Silu, ktor psob na vozk, vyjadrme dosadenm prdu i do vzahu (6)
B2 l 2
F x k x .
L
Sila je priamo mern vchylke a psob proti smeru vchylky, o je typick aj pre
mechanick pruinu. Tuhos magnetickej pruiny

k
B l 2
. Pre dan hodnoty k 2,7102 Nm1. 2 body
L
3. Hrub oovka
Rieenie:
Z podobnosti trojuholnkov v predmetovom priestore poda obr. A21 mme
1 y a f 1 z
, odkia dostaneme a f . 3 body
z y f z
1 z1 1 z2
V prvej polohe a1 f , druhej polohe a2 a1 d f .
z1 z2
Z rozdielu rovnc dostvame
1 z1 1 z2 1 1
a1 a 2 d f f f 3 body
z1 z2 z1 z 2
a alej
d
f . 4 body
1 1

z1 z2
Vetky veliiny s presne meraten.

4. Biely trpaslk
Rieenie:
m 3m
a) Stredn hustota hviezdy . Pre dan hodnoty 2,39109 kgm3.
V 4 R 3

1 bod
b) Vlnov dka maxima spektrlnej hustoty vyarovanie
b
m . Pre dan hodnoty m 1,16107 m.
T
Ide o ultrafialov iarenie. 2 body
c) Vkon vyarovan z povrchu hviezdy uruje StefanBoltzmannov zkon
P T 4 S 4 R2 T 4 .
Pre chladnutie pouijeme kalorimetrick rovnicu
M c T P .
Odtia mme
P 4 R2 T 4
c . Pre dan hodnoty c 6,05108 Jkg1K1. 3 body
M T M T

Z vsledku vidno, e okrem obrovskej hustoty m hviezda aj vemi vysok hmotnostn

tepeln kapacitu.
d) Fotn iarenia s vlnovou dkou a energiou E = h c / m hmotnostn ekvivalent
 E h
m . 1 bod
c 2
c
Ak m povaujeme za gravitan hmotnos fotnu, je potencilna energia fotnu na
povrchu hviezdy
Mm Mh
Ep G G . 1 bod
R R c 0
Vyuijeme zkon zachovania mechanickej energie v gravitanom poli
hc Mh hc
G , 1 bod
0 R c 0
kde je vlnov dka pozorovan vo vekej vzdialenosti od hviezdy (Ep 0).
Zmena vlnovej dky
0 G M
. Pre dan hodnoty / 2,49104. 1 body
Rc 2

Tto zmena je meraten a predstavuje jeden z dkazov sprvnosti Einsteinovej

veobecnej terie relativity.

(alie informcie na http://fo.uniza.sk a www.olympiady.sk)

56. ronk Fyziklnej olympidy lohy krajskho kola kategrie A

Autor loh: Ivo p
Recenzia a prava: Daniel Kluvanec, ubomr Mucha
Redakcia: Ivo p
Slovensk komisia fyziklnej olympidy
Vydal: IUVENTA Slovensk intitt mldee, Bratislava 2015