Professional Documents
Culture Documents
Teoretick vod
Polovodiov dida je nelinerna elektrick siastka s usmerovacm inkom. M
nesymetrick voltamprov charakteristiku. To znamen, e m nerovnak vodivos pre
rzne polarity pripojenho naptia. Je to polovodiov siastka vytvoren spravidla
jednoduchm PN prechodom. Typick VA charakteristika je na obr. A1.
Obr. A1 Obr. A2
V priepustnom smere je naptie medzi andou a katdou kladn, v zvernom smere zporn.
Teoretick zvislos prdu I didy od naptia U pre zvern smer a priepustn smer a po
ohyb charakteristiky okolo naptia Up je dan funkciou
U
I I0 e nU T
1 , (1)
kde I0 je vekos nastenho prdu v zvernom smere,
kT
UT (2)
e
je teplotn naptie, k = 1,381023 JK1 Boltzmannova kontanta, e = 1,601019 C
elementrny nboj, T termodynamick teplota. Faktor kvality n PN priechodu zvis od
vntornho usporiadania didy a pre ben didy nadobda hodnoty medzi 1 a 2. Pozn.: Pre
idelnu didu n = 1 a funkcia (1) v tomto prpade predstavuje Shockleyho rovnicu, ktor
odvodil William Shockley v roku 1948.
Pre as charakteristiky U > Up predstavuje zvislos prdu od naptia prakticky linerny
priebeh, ktor mono vyjadri funkciou
I
1
Rd
U U p pre U > Up, (3)
Strana 1/4
lohy:
1. S pouitm obvodu poda schmy na obr. A2 zmerajte VA charakteristiku
polovodiovej didy 1N4148 v priepustnom smere. Hodnoty naptia a prdu didy
zapte do tabuky v protokole merania. Zostrojte graf 1 nameranej charakteristiky didy
v priepustnom smere.
Pozn.: S ohadom na presnos a citlivos meracch prstrojov nastavujte minimlny prd
s dvomi platnmi slicami na najniom rozsahu, tzn. v ako 0,010 mA. Dida
1N4148 m maximlny povolen prd 200 mA, preto v iadnom prpade neprekraujte
tto hodnotu!
etrite zdroje, preto zapnajte napjaciu batriu a meracie prstroje iba poas merania!
2. V oblasti merania plat I >> I0. Zjednodute funkciu (1) pre tento predpoklad. Zavedenm
novch premennch y a x linearizujte funkciu (1) a y = f(x) uvete do protokolu.
Vypotajte hodnoty novch premennch a zapte ich do tabuky nameranch hodnt
protokolu. Zostrojte graf 2 funkcie y = f(x) a vyznate v om interval naptia platnosti
linearity. Odchlku od linearity mimo tohto intervalu zdvodnite.
3. Linernu as grafu 2 prekreslite detailnejie do grafu 3. Nameranmi bodmi prelote
optimlnu priamku (regresn priamku) a urte hodnoty koeficientov prslunej linernej
zvislosti. Tieto hodnoty zapte do protokolu. Pomocou urench koeficientov urte
hodnotu I0 nastenho prdu v zvernom smere a faktor kvality n. Vsledky zapte do
protokolu.
Pozn.: Uvaujte teplotu PN priechodu T = 300 K.
4. Vo VA charakteristike v grafe 1 urte interval naptia, v ktorom mono povaova
zvislos prdu od naptia za linernu. Tto as charakteristiky preneste do
detailnejieho grafu 4. Nameranmi bodmi prelote optimlnu priamku a urte hodnoty
velin Up a Rd. Vsledky zapte do protokolu.
Strana 2/4
Kd rieitea:
PROTOKOL MERANIA
Strana 1/4
Kd rieitea:
C) Graf 1
Nov premenn x, y :
Strana 2/4
Kd rieitea:
E) Graf 2
Graf 3
Strana 3/4
Kd rieitea:
Rovnica a koeficienty
optimlnej (regresnej)
priamky
Prslun vzahy
a hodnoty I0 a n I0 =
n=
Rovnica a koeficienty
optimlnej (regresnej)
priamky
Hodnoty Up a Rd Up = Rd =
Strana 4/4