tifttf

Prostonrodn

Slovensk Povesti

Usporiadal
Pavel Dobinsk.

Illustroval
Andrej Mihal.

Soit 1.

/
P r/
1
Turiansky Sv. Martin.
Nkladom Knhtlaiarskeho astinrskeho spolku.
1919.
 1 7 R 0 3 1 5 6 8

ff.t, -% -h^kA / f+"4 (

'
A s:.
I)
nice

112. 11. t
4 02

^Dmi<
Tlail Knhtlaiarsky u. spolok v Turianskom Sv. Martine.
 Zlatovlska.
Podal a rozprva dr. Gustv Reuss.

ol raz jeden velmi, ale

vemi chudobn kov.
Voakedy sa aj dobre mal.
Ale oe, ke remeslo za
seklo sa mu, asy prily
zl, ena a drobn deti
ptaly len jes? Vyiel
celkom na mizinu, e u na celom svojom
bydle nemal iba sedem krajciarov. A vy-
hladovel, vyziable deti ete len teraz
poaly mrava, e by ony jedl. Osa-
noval sa a po! Kpil si za tch ostat
nch sedem krajciarov povrzok, e vo
akde v hore na zaves sa.
Prde do tej hory, vyhad si miesto
a zahadzuje ten povrzok na mocn ha-
3
i*
luz vysokho stromu, aby ho to zdralo.
V tom, kde sa vezme, tu sa vezme, jedna
ierna panika a odhovra ho, aby ne
veal sa, e to hriech, aj mrzko e je.
Zarazil sa mil kov, ke tu tak ni
po ni objavila sa tu t panika, a po
bral sa alej. Len o niekoko krokov
urobil, zase sa oelel a zahadzoval u
povrzok na haluz. Akoby z neba bola
spadla, zas tu t panika. Odhovrala ho.
Pokrtil hlavou, videlo sa mu to i tak
i netak; ale teda nezahodil ten povrzok
a zostal tam ako prikovan. Ke panika
zmizla, jemu zase len cel jeho bieda
postavila sa pred oi. I veru pripravil
povrzok na haluz, e si ho u zakosdli
okolo hrdla a odvisne s neho.
Panika postavila sa u teraz pred neho
samho a reie mu: Neveaj sa, kov,
neveaj! Spomem ti v biede, dm ti
bohatstva kolko chce, len i mi sbi,
o om dosia doma nevie?" Ej, nu
oe to me by, o om by som v mo
jom pustom dome nevedel? To bude
akiste dka pletka!" htal si kov a
prisbil panike, o iadala, len i ho
z biedy vypome. Hne mu naspala
4
 peaz a zlata pln kapsu. Tu m
poved o som ti sbila. A pre to,
o si mi ty sbil, prdem si o sedem
rokov." V tom zmizla, ako by jej ani
nebolo bvalo, a kov, obohaten, po
bral sa domov.
Cel vyteen priiel a rozloil bohat
stvo po stole. Tu rados nad radosti!
Mil ena len tak usmievala sa na ten
cink-blink a beala hne jedenia nakpi.
Vyhladovel deti skkaly od radosti a
chvlily sa, ako najedly sa a po hrdlo.
Ale tu u potom prila re aj na to, ako
otec k tomu bohatstvu priiel. Pletka,
nestoj ani za spomenutie," hovoril ko
v, sbil som len to, o om dosia
doma neviem." Niet vypovedanej veci,
jako na to slovo ena preakla sa; lebo
ctila sa, a len o bola obula diea pod
srdcom. No, ve si mi urobil!" reie
mu; ve ty si vlastn diea zapredal,
skr ako narodilo sa!" Zakol sa aj ko
v, ale o bolo robi? Slovo dal, od
slova u teraz nemohol.
Dobre. Kovka onedlho porodila kr
sne, uteen dievatko, so zlatmi vlasmi
na hlave a so zlatou hviezdou na ele,
5
preo ho nikda inak ani nepozvali, len
Zlatovlska. Ako najlepie mohli, tak
opatrovali a vychovvali si ju rodiia;
iba vtedy jim vdy vola srdce stislo,
ke si na to pomysleli, e je ani ich,
ani nie ich. O sedem rokov, na mintku
na t hodinu, ako narodilo sa im, za-
hurtoval ierny ko pod kovovmi
oblokmi a z koa ierna panika vyst
pila, kovovi nao prila, oznmila a to
dieva k sebe do koa posadila. S pla
om a horekovanm vyprevdzali ich
vetci domci a po cinter*). Chceli ete
aj alej s, ale im t panika nedovo
lila, lebo e im vraj porob. Nariekajci
vrtili sa domov a smtili za uteenm
dievaom, ako by ho nikda viac vidie
nemali.
*
ierna panika a to uteen zlatovlas
dievatko letely na tom iernom koi
pustmi poliami, hustmi horami, a na
ostatok v jednom krsnom vekom zmku
zastaly. Panika pekn dievatko voviedla
*) Cinter (cimiter, coemeterium) znamen tu len toko,
o kraj, hranicu dediny, bo, ako znmo, cintere bvaj
na kraji dedn a miest a to obyajne vedia cesty.

6
do zmku, povodila ho po devdesia-
tichdeviatich izbch a potom takto k nemu
preriekla: Tu ty bude, dievka moja,
prebva. Tchto devdesiatdev izieb
mi bude opatrova a riadi; m kde
prechodi sa po nich po vetkch a b
va, v ktorej zapi sa ti. Ale e mi tamto
do tej stej izby ani nenakukni, lebo zle
pochod! O sedem rokov vidme sa zase;
do tch ias dobre sa maj!" Ako to
vyriekla, zmizla. Za celch sedem rokov
nebolo o nej ani chru ani slchu.
A za tch celch sedem rokov preb
vala si naa Zlatovlska v tom zmku
pokojne: prechdzala sa po devdesia-
tichdeviatich izbch: vymetala, riadila a
istila si ich, e vetko v nich ligotalo
sa ako len to zlato; ale do tej stej ani
nenakukla, trebrs ju to vdy pomrzelo
a tu i tu jej spa nedalo. Ke sedem
rokov prelo, vrtila sa panick. No, i
si do ostatnej izby nenakukla?" sptala
sa Zlatovlska a Zlatovlska odpovedala:
e nie." Panika bola spokojn, lebo
vedela, e Zlatovlska t ostatn izbu
naozaj nevidela. Potom jej zas len to
ist naloila a na sedem rokov zkapala.
 Prechod sa naa Zlatovlska po dev-
desiatichdeviatich uteench svetliciach,
prechod sa a riadi ich, aby boly ist
jak tie zrkadl. Rok za rokom mna sa
jej j ako vo sne. Raz u pri konci tchto
sedem rokov, ako tak prechod sa a mysl
si, ako ju panika za krsne svetlice po
chvli, pouje uteen hudbu, ktor vy
hrvala v tej ostatnej izbe. Ako srnka
si poskoila a bola u tam pri dverch
a hudba ete len teraz milo a uteene
zavznela. Pritlaila kluku a uch! u
bola tam dnu.
V tejto stej izbe sedeli za stolom dva
nsti udia zakliati; sedeli prve tak,
ako boli si zasadli vtedy, ke ich tam
zakliali. Za dvermi stl ete jeden a ten
ku Zlatovlske preriekol: Zlatovlska,
pre venho Boha, nevyjav e ty, o si
teraz v tejto izbe videla! A o by t pa
nika o s tebou robila, taj do hrdla.
Lebo ak len slovo mukne, na ven veky
i sama neastn bude i my tu zakliati osta
neme !" S tm vetko zanemelo a Zlato
vlska zjaen, nastrchan vybehla von.
A tu ti ani nezbadala, iba ke ierna
panika postavila sa pred ou a tto u
vopred vedela, e Zlatovlska t ostatn
izbu videla. Iba jej prstom pohrozila a
riekla: Zlatovlska, Zlatovlska, oe si
to urobila? Ve si ty do tej stej izby
nazrela! Povedz teraz, o si tam videla ?"
Ale mil Zlatovlska, e ni a ni, tajila
do hrdla. Ked po dobrtky nelo,
hrozila jej panika i tak i tak; ale Zla
tovlska len tajila a tajila. Naostatok
povie t panika: Ak mi nepovie, o
si videla v tej izbe, hodm a do studne
a nemou ostane!" I veru hodila ju do
hlbokej studne a tak jej porobila, e ne
mohla shovra sa s nikm inm na
svete, len s iernou panikou.
Ke Zlatovlska trocha zpamtala sa
v tej studni, nala sa tam na piesoine,
a div! popod zem ukzal sa jej aksi
priechod. la za tm priechodom, a vyla
pekne na jednu uteen lku. Potom tam
na tej lke ostala, jahodami a korienkami
ivila sa. A t ierna panna aj tam a
stejie ukzala sa jej a zave ju len prosila,
aby vyjavila, o v tej ostatnej izbe videla.
Ale Zlatovlska nikdy ni nepovedala.
* *
*

9
 V tom vidieku, kde bola t lka, po
oval raz mlad kr, a ako tak pooval,
priiel a na lku a naiel tam krsnu
Zlatovlsku na paiti uloen spa. Dval
sa na u, dval, a nemohol sa napredivi,
kde vzia sa mohla tam tak nevdan
krsa.
A m viac divil sa a dval, tm v
mi pila sa mu; a naostatok umienil
si, e ju zobud, domov dovedie a za
enu vezme, oby priam o udia na to
hovorili.
I zobud ju potichu a opytuje sa jej,
kto je, odkia je. Ale ona ni poveda
nemohla. Myslel si, e to len, o naa
kala sa ho, alebo e ostcha sa ho, a
preto len alej vyspytval a vyzvedal sa
jej, e i by nela s nm na jeho zmok.
Na toto u aspo hlavou pokvla, e
nedb. Vzal si ju teda mlad kr na
svoj zmok, dal ju pekne pooblieka a
kamsi osi, ako bol umienil si, sosobil
sa s ou.
Zlatovlska ete ani potom hovori ne
mohla ; ale mlad kr ju aj tak rd mal
a il s ou astne a pokojne. Asi o rok
blila sa k produ a tu ona akoby ni

10
dobrho netuila, len zarmucovala a za
rmucovala sa de po de. De produ
aj priiel a ona porodila uteenho chlapca
so zlatmi vlasmi na hlave a so zlatou
hviezdou na cele. Kto mu bol radej, ako
krl?
Hne dal vetkch okolitch pnov
svolva na hostinu, aby radovali sa
s nm.
Ale veru jeho velik rados obrtila
sa na velik zrmutok. A to ako? Po
viem vm.
V noci zjavila sa Zlatovlske ierna
panika zase, a zaala jej hrozi, e ak
nevyjav, o v tej ostatnej izbe videla,
zlatovlasho chlapca jej zadrhne. Zlato-
vlsku prejal mrz, e zatriasla sa na
celom tele ako osika; ale mlala. Ete
aj sama pritom zle pochod!" zahrala
sa panika. Ale Zlatovlska ani slova.
Tu panika uteenho chlapca zakrtila,
Zlatovlske sta krvou pomazala a
zmizla.
Niet vypovedanej veci, ako polakali
sa vetci, ke rno chlapca mtveho nali.
Krl iba zbladol i od laku i od iau.
Hadali potom po celom zmku a prsne
12
dozvedali sa na vetky strany, kto by to
bol mohol urobi; ale dozvedie sa ne
mohli o niom. Zlatovlska mala sta
krvou pomazan, nu veru zaali povr
va, e chlapca nebodaj sama si za
drhla.
A ona nevinn nemohla preriec ku svo
jej obrane ani slova. Podruz ju aj na smr
odsudzovali, e si to vraj zaslila. Ale
kr prehladel a prepoval vetko a il
s ou, ako predtm, pokojne; lebo ju
rd mal.
O rok za tm prila Zlatovlska zasa
do polohu a porodila dievatko so zla
tmi vlasmi na hlave a so zlatou hviezdou
na ele.
Kr! zaradoval sa ete len teraz,
a aby nestalo sa neastie, dal na noc
velk str postavi do tej izby, kde Zla
tovlska leala.
Ale to vetko nepomohlo, lebo t pa
nika najprv vetkm tak poarila, e
ako drev pospali, a potom postavila sa
sama pred Zlatovlsku. Ved ja naha
dm sa" hrozila i u raz do viem
sa a i nie, o si v tej ostatnej izbe vi
dela! Vid, zkapa ti u i tak, i tak!
13
Ke ti teraz diea zadrhnem, kr a d
upli!"
Ale Zlatovlska aj na tie hrozby len
ako ten kame, neriekla nie. ierna pa
nick zadrhla dievatko; Zlatovlske sta
krvou pomazala a zmizla.
Rno nali diea mrtv a str ne
vedela ani len, i by vola bolo v tej
izbe zauchotalo.
Nramne nahneval sa kr, e v jeho
dvore dej sa takto neprvosti a dal
ete prsnejie vyhadva, o ako by
bolo mohlo sta sa to, kto by to bol
mohol urobi. Ale s tm k niomu prs
nemohli. Na vea zaali vetci zjavne
hovori, e ani niet monej veci, aby
diea in bol zadrhol, ako sama krovn,
e ve pri nej nebolo nikoho, a ha! e
m aj sta krvav a e ve to udo ne
vie ani slova prehovori. Takto rei
pohly naposledy kra k tomu, e Zlato-
vlsku sm na smr odsdil.
Za mestom mali neastn Zlatovlsku
spli. U ju boli von vyviedli; u ju
aj k stpu priviazali; u drevo pod ou
podpaovali a vetek ud dval sa na to.
V tom zahrm pomedzi udstvo ierny

14
 a pri Zlatovlske zastane. Z koa
vystpila t panika a riekla: Vid, e
splnilo sa moje slovo, i tak, i tak na
zkazu ide! Povedz mi, o si videla v tej
ostatnej izbe na mojom zmku?" Ale
Zlatovlska mlala a o jak panika do
nej dotierala, nechcela vonkoncom vy
javi niovho ni.
Ked u dym a plamene a ku Zlato
vlske iba zaaly, akoby divom pre
menila sa ierna panika a tvr jej obe-
lela.
Hne kzala ohe zalia, e je Zla
tovlska nevinn a hovorila k nej: Tvoje
to i moje astie, e neprezradila si sa;
tm si ma a tch dvanstich vysvobo-
dila, o si ich v tej ostatnej izbe videla.
Keby si bola vyjavila, bola by si na
ven veky zatratila aj seba, aj ns!"
S tm ani nevedie ako tie jej
vlastn deti oddala jej iv a sama na
tom koi zmizla ako vo vchre.
V tom okamen i sama Zlatovlska
zaala hovori a vyrozprvala krovi
vetko, ako vodilo sa jej od samho po
iatku. Kr! si oiam, uiam veri ne
chcel ; ale u to raz bolo tak a nie inak.
15
Nevedel, m robi od radosti: i zlat
deti chyta, i svoju Zlatovlsku objma
a prosi, aby mu len odpustila, e jej
i sm toko strachu narobil. Potom si
i enu i deti zaviedol do zmku a ili
si ete len teraz v pokoji a to aj s tm
jej otcom kovom, ktorho potom vy
hadali a s celou rodinou k sebe prijali.

16
 Mlynek.
Podali: Dr. Gustv Reuss z Gemera, P. Markovi zo Zvo
lena, Alexander Bizay a J. Kamenr z Banskej tiavnice.

edysi pred vea rokmi il

jeden sedliaik. o tam
mal voliaku zemiku, t
pooral a zasial ete za
vidna a na noc zaiel
do lesa svoje dva volky
pops. Pasie tie volky,
pasie a rozmyluje o svojej biede: oe
si u teraz pone, biedny lovek ? Osta
tok zboia si vysial, o bude jes so
enou a demi na zimu? i vari tieto
volky zjeme? Ale potom na om bu
deme k jari ora a sia?"
Ako tak rozmaj e, zakre nad nm
star krkavec: kr, kr! oe mne toto
tu za hosa?" ozre sa sedliak. A veru
17
P. Dobinsk: Slov. Pov. I. 2
hos,"" povie krkavec, len daj, o m,
lebo hne teba zjem!"" Zje lebo ne-
zje, vetko jedno; ve oe ti dm, ke
sm ni nemm?" M dva voly; i
mi d jednoho, ke ho sm a sm na
veeru strovm? Nevolu strov, ve
si vychudl ako trieska; dos by bola
do teba jedna my!" No len i d,
lebo ned?"" Dm! Ale e ti z neho
nezostane ani srsti!"
Tu krkavec spustil sa na vola a o
chvfflni nebolo z celho ani srsti. Len
kde sa to podelo doho?!" Rozialil
sa sedliaik, e takto ni po ni priiel
o vola, a povedal: No, ke si mi zoral
jednoho, zoer si ete aj druhho!" A
krkavec spustil sa zase na vola a o chvku
nezostal ani z toho oby len jeden paz-
necht. No, ve si ma sriadil! Akoe
ukem sa u teraz ene na oi? Ja sa
vari radej tu zmmim!" vravel sedliak.
Ale tu nasten, krkavec zakrkal ve
selo a povedal: koda by a ete bolo!
Ke si ma len nachoval, neboj sa u
teraz ni; ja ti tie volky zaplatm, len
i za mnou pohod?"" Ej, pohodm
noci do paerka, ve je tma ako v rohu;
18
bodaj by ma radej u bola prehltla!"
Ticho, lovieku!"" hovoril krkavec.
Radej ui moje rady. Cho domov,
uchlchol enu, e si predal voly boha
tmu krkavcovi, ktor ti na rno zaplat.
ena njde spsob, ako a vyprav s do
statonou potravou za mnou; lebo pjde
tri dni a tri noci, o ja ete toho veera
preletm. Aby si pohodu, budem lma
vrcholce svrn, kadial poletm; tie a
s mojej cesty nepustia a zajtra po vidne
ich uvid. Prde do mjho zmku a tam
a potom trebrs zlatom, striebrom ob-
sypem. No len u nemekaj a urob, ako
ti kem!""
Krkavec vzal sa na krdla a len
oby klipnul, u ho nebolo vidno, iba o
bolo pou, kadial tie vrcholce svrn
drzgal. Bedrovi, pripravenmu o vetko,
nebolo ani sem, ani tam; bl sa, e mu
zl ena doma oi vydriape a potom e
jednak nebude ni ani z toho, anizonoho.
Odvil sa na to najhorie ene na
oi. Ale ena, ke poula o zlate a striebre,
skrotla ako holbok a hrktala okolo
zlatho muka: Netrp sa ni," hovor
mu, hne to mme. Tam si nechal na
19
2*
panskom dvore ete voz, o si drevo
prival, na ten mi tam poiaj ete za
meriku mky; hne ti napeiem pod-
popelnkov a pjde." Ete ani ne-
svitalo, u ho vykrila s podpopelnkmi
z domu, aby m skr priiel zlatom,
striebrom obsypan.
Sedliaik neborik iel, ako iel, km
trval znaky na svrinch a podpopel-
nky v tanistre. Ale na tret de k ve
eru nebolo u v kapse niovho ni, a
svriny, oby aj boly bval oblman,
nevidel ich pre tmu. Nabldil sa a iba
o nohy ukonal. Zrazu ale ako oby mu
vola bolo svitlo. Naiel sa na velikej
zelenej lke a okolo neho ako nov svet
leskl sa tri zlat hradby. Stvorenia
tu iadneho. Iba na prostried lky stoj
baa s vatrTom, chlap vysok, ako t
svrina. Len smelo sem, lovieku; oe
ty tu chce?" zavol naho baa. Ej,
baa mj drah, ve to, oe ja tu chcem,
ke sm neviem, kde som ? Ale mi aspo
povedzte, kto bva tamto v tch lesk
lch zmkoch?"" Nu moje kdle, moji
krkavci tam bvaj." No ve to hla,
tch ja hadm!" zaradoval sa lovek,
20
 ked poul krkavcoch. I rozpovedal si
baovi cel vec.
Baa len pokrtil hlavou a povedal:
A i by si poznal toho tvojho dlnka
medzi druhmi krkavci?" Ete by aj
to bolo, eby som ho nepoznal; ved bol
na jednu nohu kriv a bol star, u viac
ediv ako ierny. Iba zobk istenky mal
tvrd, lebo mi vola v okamihu zobal a
hora sa len tak drzgala, kadia vrcholce
lmal."" To hne zvieme, i si ho po
zn," riekol baa a zahvizdol na palci,
len tak ozvaly sa hory.
Priletel prv kde krkavcov a obsadnul
jeden zmok; ale sedliaik nepriznal sa
k iadnemu. Zahvizdol baa druh raz;
ozvaly sa hory. Doletel druh kde
krkavcov a obsadnul druh zmok; ale
sedliaik zasa nepriznal sa k iadnemu.
Zahvizdol baa i tret raz, hory zahualy,
krkavci doleteli so vetkch strn sveta
a obsadili tret zmok; ale sedliaik ne
mohol sa prizna ani teraz iadnemu z nich.
Ci ste vetci tu?" optal sa na to baa
krkavcov. Vetci,"" odpovedali krkavci,
iba star krivuliak ete dakde kva
sa."" No, to bude on," povie baa. Ale
21
uz kde sa kve, tam sa kve, ty, sed-
liaik, pouj zatia, o si m pta. Mj
sluha kriviak zavedie a do tohto tre
tieho zmku a tam by a obsypal zlatom,
striebrom; ale to si neber, to by sa ti
obrtilo na piesok. Vyptaj si iba ten
star mlynek tam na stole; ve potom
uvid, o to za mlynek, ke mu pri
ke:
Mlynek zvrtni sa,
Stl vytiahni sa,
Obrus prestri sa:
Daj, o m jes a pi!
V tom u doletval s tej strany od
hr star krkavec krivuliak. Kde si ty
bol, sluha?" opytuje sa ho baa. Pane
mj, hadal som tohto loveka v hore,
aby nezabldil po noci',"" riekol krivu
liak. Teda si to ty bol, o si ho o voly
pripravil; daj mu hne, o si ivo za-
pta!"
Ako to baa rozkzal, iba raz kvnul
vatrom, hne krkavci rozleteli sa kad
po svojom a star krivuliak viedol lo
veka do toho tretieho zmku. Tu by ho
bol zo samej vanosti zlatom, striebrom
obsypal; ale lovek nechcel ni, iba ten
star mlynek, o tam stl na prostried
stola. Nao ti to bude? Nevie s tm
zaobchodi!" prevrval ho star krkavec.
Viem, neviem, ale inie nechcem!""
hovoril lovek. Nu mu krkavec napo-
sledok len dal ten mlynek a on stril
si ho do przdnej tanistry.*)
S tm iel, bo sa u aj rozvidnievalo.
Ale bez chleba vraj na ceste clivo. Za
chcelo sa i jemu. Ej," reie, chlieb
predsa dobr kamart; zksim, o ten
mlynek me. Vytiahne ho z kapsy a
rozkazuje si:
Mlynek zvrtni sa,
Stl vytiahni sa,
Obrus prestri sa:
Daj, o m jes a pif!

Ako by to bolo z toho mlyneka vy

rstlo, stl vytiahol sa, obrus na pre
strel sa a na tom u jedl a npoje;
kole, peienky, ovocie, vno a o ja
*) Podl Reussovho rozprvania, km sedliak orie zo
rniku, vyer mu holuby z vreca vetko, o mal posiaf.
Namrzen hod do nich stykom a odlom jednomu krdlo.
Km to krdlo liei, strov i voly a nem viac nioho.
Tu holub zavedie sedliaka ku svojim rodiom a nau
ho, o si ma pta na vynhradu. Vypta si teda divo
tvorn mlynek, daj mu ho a on ide alej: atp.
viem, o! Ej, ie z chuti oddal sa do
toho! Hoc toho vela bolo, mizlo to predsa
s toho obrusa, ako by ho bol zametal.
Prizeral sa na to hladovit oviar, o
tam nealeko po strni ovce psol. Ten
priklonil sa mu hne: Vee," vrav,
ponkni aj ma, ke som tu." A ve
si,"" vrav, ber a jedz; vid, e je
toho tu vye prva."" Ke najedli, napili
sa, popratalo sa vetko nazpt do toho
mlyneka. A ten oviar mu hovor: Ej,
ale je to za mlynek!" Ej, veru je,""
povie sedliak, nedal by som ho za cel
svet!"" Ej, ale mj kyjak je predsa inak
," hovor oviar, p ho len!" Vtedy ob
zrel sa sedliak a videl v ruke oviara
kyj, ktorm mohol ho ovali len raz a
bolo by bvalo po om. Veru aj pre-
desil sa, ale u len povedal, e o by
to mohol by za kyjak. To je," vrav
oviar, tak kyjak, ke mu rozke,
vetko sm pobije a o chce, to ti do
nesie. Nechcel by som rozli sa s nm,
ale tebe ho dm za ten mlynek. No, i
aruje?" Sedliak si pomyslel, e by to
dobre bolo, ma tak kyj, aroval sa a
rozili sa.
24
 Ale o chvku zaalo ho to domza,
e vlastne ete ani nevie, za mlynek
ta dal a kyj e ho predsa len nenachov.
Toko ho to domzalo, e rozkzal kyju,
aby valacha zabil a mlynek mu doniesol.
Kyj zaal sa meta s konca na konec a
hne bol pri oviarovi, ohlvanil ho, e
hne prestrel sa mtvy a kyj pekne-re
doniesol sedliakovi nazpt jeho mlynek.
Mal u aj mlynek aj kyj a hne bez
penejie poberal sa alej. V tom stretne
ho vojak, ktor vyhladoven vracal sa
domov z alekej vojny. Ej, lovee,"
povie vojak, i nemte hoc len omrvinky
chleba v tej kapse ? veru by som sa vm
hadel odsli aj za t." A sedliak
u teraz hrdo: Chleba nemm ani omr
vinky, ale mm dao viac; len si sad
nite, hne sa najete, napijete do sta."
A hne vytiahol mlynek a ten mlel
svoje. Bola zas hostina. Po hostine vrav
vojak: Ej, ale je to za mlynek! Ale
moja aba predsa hdam aj viac stoj."
o za aba?"" opytuje sa sedliak.
Tto moja star krablica tu pri boku.
Ke tej rozke, t hne vetko na kusy
rozsek. Ale ja iste mm u tej vojny
25
a bitky dos; arujte mi ten mlynek za
u." Sedliak zase aroval.
Ale vojak nebol od neho ani na tri
strelenia, u ho to zase domrzelo. oe
by mi, vraj, bolo z toho, o by som cel
svet pobil a jes by som nemal; ba i
by som ubrnil sa doma mojej ene aj
takto? Kyj, ablica, za vojakom sa, zrote
mi ho a mlynek mi doneste!"
Kyj metal sa s konca na konec po
zemi, ablica len ako v povetr zacven-
dala; v okamihu boly pri vojakovi, zro-
nily ho a mlynek sedliakovi doniesly.
Ide si on alej. Prichod proti nemu
delostrelec a pros o ksok chleba, e
mu u ide na skapanie, ak ho nenachov.
Hne teda bola nov hostina. Strelec
akoval za hostinu; ale e on, vrav,
ete voao, inakieho m, ako je ten
mlynek. o takho?" opytuje sa sed
liak. Averu tento mj triroh klobk
na hlave. Ke ja ten obrtim prvm ro
hom napred a poviem: db! hne sa
ziskr a strely len tak vysyp sa, ako
by zo tr a dvadsa diel zahrmelo.
Zvrtnem ho druhm rohom napred, z
sypu sa strely zase; zvrtnem ho tretm
26
rohom, zahrmia strely znovu. A tak koko
rz ho zvrtnem, toko rz vyplim, a pred
mojimi strelami neobstoj sa ni. Ale,
vrav, za ten mlynek aroval by som
ho; len tebe k vli, e si ma takto na-
choval."" arovali sa.
Ale sedliaka aj tto ara domrzela:
Ved, vraj, kohoe striea budem? enu,
deti vari si len nepostrieam?" Hne
poslal za strelcom kyjak a abu. Tie
strelca zabily a mlynek mu doniesly.
Ide si ete alej, stretne aksi bielu
osobu; vyzerala, ako dka vojankya, aj
naozaj vracala sa z tboru, kde pred
tmto tuh bitka stla. I t ho pros pre
milosrdenstvo Boie, o len o ksok
chleba. Hne mlynek mlel a biela osbka
mala od oho oblizova si prsty, aj takto
trochu dostalo sa jej pod epec. Ke u
trocha aj pod tm epcom mala, zaala
chvli sa mu, e takto a takto ona ide
z tboru, kde vea vojska pohynulo; ale
e to zahynul iba ten, na koho ona svojou
bielou atkou chujavnula; ale komu oi
utrela, kad hne obil. A hovor
zila by sa tto atka aj tebe, a mne
u raz tak mlynek, ako je ten tvoj..
27
i sa aruje?" Z rei do rei, z jed-
naky do jednaky aroval aj tun
vec za vec.
Ale ho to ete len teraz dopekalo, o
mu z tej atky prde, ked by nemal m
ivi sa. A o, vraj, jedna vojankyna?
Zmmim i t, ke som tamtch zmr-
nil." I hne kyj a ablica mal zase ro
botu a doniesly mu mlynek.
U vychodil von z hory a zazrel po-
zaleka svoju dedinu. Hej, predsa som
nepobldil a mm vetky veci podskoil
si teraz veselo. Ale ho tu zaalo vola
proti srdcu picha a len mu jednostaj
epkalo: Predsa si ty plan lovek,
tokm veci pobra! tolkch pobi! Veci
sem tam, ale tolk ivoty!" Brnil sa
ten tomu, ale mu to predsa pokoja ne
dalo a nedalo. No, ve je ni," pomy
slel si konene: ve ak vetci maj
pravdu, nu mala ju aj t s tou atkou."
Hne rozkzal: atoka moja mil, cho
a tm hore pobitm poutieraj oi!" V
tom okamen vyletela mu atka z ruky
a o krtky as navrtila sa zase a do
niesla mu krv a slzy na znamenie, e
tch vetkch pekne poutierala a vzkrie-
28
sila, ktorch tam kyj a aba boly usmr-
tily.
* *
*
Dosial teda bolo preho vetko dobre
a doma fal sa najlepiemu, ked ene
len ten mlynek uke. Ale tu nastala
ete len kucapaca! Dolmala praslicu na
om, na starom vraj blznovi, o si vy
bral star mlynek miesto toho, o by
ho boH zlatom, striebrom obsypaU. No
ale vraj po brke aj slnieko krajie
usmieva sa na svet; nu aj tu. Ked brka
utila sa a mu dostal sa k slovu:
Mlynek zvrtni sa,
Stl vytiahni sa,
Obrus prestri sa:
Daj, o m jes a pi!
hned bolo vetko dobre: vetci najedli,,
napili sa do sta. ena mua hladkala,
e to predsa dobre bude takto sti sa,
deti hopkaly si po izbe, e ete nikda
nenajedly sa tak a po hrdlo.
Ej, ale vie ty, o, muku?" zaala
starostliv ienka po chvli. S tm p
nom zo dvora, kde sme si voz nechali
v zlohu, mala som ja doma cel kri
29
 veci ti mne ten kadodenne odkazuje,
e nao^mu bude star voz, aby sine mu

len jeho mku vrtili. Viem, e mlynek

t meriku mky ahko namele; ale by
30
toho hundravho pna bolo aj niem
udobri. Ve by nm to hdam vela ne
ubudlo, ke by sme mu takto z toho
mlyneka k tej merike mky pridali
ete aj jednoho peenho moriaka a za
jaca. Ja by som mu to vetko hne za
niesla."
A veru voa hovor," riekol mu,
tak ho najskr udobrme; len mu ty to
zanes."
ena to vetko s peknm pozdravenm
a poakovanm zaniesla^ do zmku a po
loila pnovi na stl. akala aspo na
dobr slovo, ke aj nie na dar za dar.
Ale tu pn osop sa na u: Ty tak a
tak flandra, kde ste to vzali? Moriaka
ste ukradli zo dvora, zajaca ste v mojej
hore lapili! Pokajte si, za to si odpo-
kutujete!" Ani neakal, o t na to, len
ju dal soti do temnice a po mua po
slal hajdcha, aby hne s hajdchom
ustanovil sa pred pnom.
Spurno postavil sa hajdch s rozkazom
pred sedliaka. A n sedliaik zprvu len
ticho hajdchovi: Ale lovieku, vari
sa vm rozum ist, eby ste ma a moju
enu mali dva do temnice za to, o

31
sme zavaili sa pnovi? Ale ke haj
dch vdy spurnej bol a naposledok
chcel ho aj chyta, tu namrzel sa a za
volal: Kyjaik, ablika, brnte mal"
Kyj skkal hajdchovi po chrbte a aba
blskala mu popred oi. Uiel hajdch
a vrtil sa s obnkou do zmku. kra-
bal sa po chrbte a ledva vyjajkal p
novi, o to stalo sa s nm.
Ty si baba, ked si sa dal nabi!" po
vedal pn a poslal hne druhch dvoch
mocnejch po sedliaka. Ale t vrtili sa
ete s vou obnkou a spolu s tm
chrom, e tu ide za nimi sm sedliak
a e ich vetkch pobije, ak mu enu
nevypustia z temnice. A veru sedliak u
tam bol s kyjom a abou na dvore a
robil vek krik, e ich vetkch hne
tam domlti, dosek, ak mu enu nevy
pustia. Nahnevan pn obkrkne sa na
hajdchov a na ea: Nu vy daromnci,
nao e vs chovm, e mi ete aj tohto
krika sem pripustte?! Hne mi
ho poviate a hote do temnice!"
Vetka ea oborila sa na sedliaka. Ale
tento u teraz neartoval, ale rozkzal:
Kyj, aba moja, pobite ich vetkch,
32
iba pna nechajte!" Hne bola vetka
ea pobit, iba sm pn triasol sa tam
ako osika pred tm kyjom a abou.
No, ver u teraz, e ja mm teba
v moci a nie ty ma ?" povedal sedliak
pnovi.
A tento u len bedkal:
Ach, verm, verm; ale o si ponem
u teraz bez eadi ? Nebude mi ma kto
robi, tu ja od hladu zahyniem!""
Zahynie, nezahynie, ako prde. Ale
aby som a presvedil, e som ni z tvojho
nevzal, ete teba aj s eaou vychovm,
teda a povolm so vetkm domom o
hodinu na obed. Neboj sa, tto vetci
ti vstan a s tejto hostiny pjdu na
inakiu hostinu; len i moja ena tun
bude."
Tak vravel sedliak a pn hne vypu
stil mu enu z temnice.
Ke u bol sedliak i so enou doma,
rozkzal svojej atoke:
atoka moja, cho a poutieraj tm
tam na dvore pobitm oi!"
atoka vyletela a doniesla mu nazpt
krv a slzy, na znak, e ich vetkch
vzkriesila.
33
P. DobSinsk: Slov. Pov. I. 3
 Uvelien pn, e mu ea zase na
nohch, rozkzal naloi ten zaloen
sedliakov voz pln jedivom, dal zapria-
hnu tyri voly a poslal mu vetko, aby
vraj mal z oho ten obed pripravi. Sed
liak poslal mu vetko nazpt, e on toho
nepotrebuje, aby len prili sada za stl.
Pn tomu nedveroval, ale zo strachu
pred kyjom a abou, aby dao horieho
neporobilo sa, bez mekania ustanovil sa
i s eliadkou u nho sedliaika.
Dobre si oi nevyoili, ke tu nikde
ni a lea o sedliaik postavil mlynek
a rozkzal mu mle, u stl vytiahnul sa,
obrus prestrel sa a kad vybera si mo
hol, ak jedl a npoje ivo zaiadaly
sa mu. Bola hostina nad hostiny I
Po hostine poakoval sa pn a vrtil
sa domov. Doma ale jednostaj iba na
tom rozmal, ako by sedliaka o vetko
pripravi mohol. Videl dobre, e z toho
ni nebude, km sedliak kyj a abu m;
nu si umienil, e najprv tieto veci od
neho vyklame. Aj dos dobre si to na-
snoval. Sobral vetko vojsko svoje a iel
ku sedliakovi, e takto a takto mus do
34
vojny, lebo e traja susedn krli stroja
sa proti nemu a e so svojm vojskom
netrfa si oprotiva trom odrazu, aby mu
poial tohoto kyjaka a tej able. Sedliak
sa iba smial a poial mu ich.
Pn nevedel, ako m rozkazova ky
jaku a abli, ale u len i ich mal pri
sebe, postavil sa so vetkm svojm voj
skom pred sedliackym domom a iadal,
aby mu u teraz aj mlynek vydal, lebo
e ho hne so vetkm zo zkladu vy
vrti.
Ale i to naozaj, mj pane?" opytuje
sa sedliak.
Naozaj!" reie pn.
No, ke naozaj, neche bude naozaj;
ale nie mne, ale vm!" S tm skrtnul
sedliak svoj trojroh klobk na hlave a
povedal: db! Ziskrilo sa, vysypaly sa
strely a bolo po pnovom vojsku. Skr
tnul ho druh raz a ako povedal db!
u bol pnov dvor na prach zmeten.
Skrtnul ho tret raz a ako povedal db!
u bol pnov zmok zo zkladu vyvr
ten.
35
3*
 Pn iba teraz videl, do akch rk do
stal sa a ako chytil sa sm do pasce.
Zaal na kolench prosi sedliaka, aby
mu len odpustil, e mu radej sli
bude.
No, ve takej podvodnej babe, ako si
ty, inak ani nenacim!" povedal sedliak
a pri tom ostalo.
Ale aby takto sami tun bez ud neostali
a aby sedliakovi u teraz ako pnovi
vdy mal kto sli a ten mlynek aby
vdy mal pre koho mle, teda sedliak
ete raz rozkzal svojej milej atocke,
aby tch pobitch vzkriesila a t to aj
urobila.
Ke zas boh vetci na nohch, sed
liak ete raz rozkzal kyju a ablici,
aby vetkch dobre vymastily, ani pna
nezaanovaly, na pruku. A na to do
loil :
Takto vm bude hodina, ke proti
mne budete! Ale aby ste aj to ve
deli, ako vm bude, ke mi verne sli
budete, teda sem sa na hostinu I" V tom
i rozkzal ete raz:
36
 Mlynek zvrtni sa,
Stl vytiahni sa,
Obrus prestri sa:
Daj, m jes a pi!
A bola ete len teraz hostina nad vetky
hostiny!

37
 i jesto pravda na svete?
Podali: Samo Ormis z Gemera, Adolf Ghillnyi zJLiptova,
tefan Daxner z Malohontu.

jednej dedine vychoval raz

jeden otec dvoch synov
a potom umrel. Len o
otcovi oi zatlaili, chceli
synovia hne kad robi
po svojom, preto ihne
podelili sa so vetkm,
o po otcovi ostalo. A podelili sa, ako
rodn bratia, na rovno; dostalo sa im
po tisc zlatch. Podelen pustili sa sve
tom.
Id, id jeden vedia druhho a usta
vine dohaduj sa medzi sebou hne
o jednom, hne o druhom; a ti im prde,
dohadova sa o tom: e i jesto pravda
na svete?
38
 Brat mj zlat/ povie mlad, u je
to raz darmo, pravda mus by na svete;
lebo inakie rozpadnul by sa svet.
A u i rozpadnul, i nerozpadnul,""
povie star, ale pravdy nem; lebo
t dvno zahynula.""
Nezahynula!"
Ba zahynula!""
Ba ver nezahynula!"
Ba veru zahynula!""
Tak lo to medzi nima m alej, tm
tuhie. Napokon povie mlad, ke ho to
u doplilo: No, pokaj, ve ete aj
krem ns jesto udia na svete, optame
sa tch. Ale ak pravda zahynula, hne
ti dm tch mojich tisc zlatch!"
Stariemu nebolo viac treba, hne pri
stal na stvku.
Tu ide za nimi v bohatom koi vek
pn s ervenmi fzami, s ervenou
bradou ako plame. Ach, pn veko
mon, prosme vs ponene len na jedno
slovko!" volaj bratia.
No, oe by ste radi?""
Oj, noe nm, no, ako mdry pn,
povedzte: Ci jesto pravda na svete?"
Skoda vm o tom aj dohadova sa.
Mali ste u dvno vedie, e viac pravdy
nieto. Oj, braekovci, to cel svet vrav,
e t u dvno zahynula I""
Tu star brat hne odobral mladiemu
tch tisc zlatch a skryl si do vrecka.
Id alej ticho, ako by to u ani t
neboli. Star len tak po ume usmieval
sa za chrbtom mladieho, e ho tak nie
po ni pripravil o otize (otcovize,
otcovsk dedictvo). Mlad len krtil hla
vou a hrabal sa za uima; lebo mu ni
jak nelo do rozumu, e by pravda bola
zahynula. A preto zasa len zaal doha
dova sa. Sem," poved, tch tisc zla
tch; lebo pravda nemohla zahyn!"
Ej, ba veru tie nem,"" riekol star;
lebo pravda dvno zahynula!""
No, u t nezahynula; ve azda viem!"
Ba veru t zahynula; ve si poul,
ve by azda pni tak nevraveli.""
Zahynula!"" Nezahynula!" lo
to medzi nima vdy horie, a zasa ten
mlad zavolal: No, ak pravda zahynula,
dve oi mm, aj tie ete vykla si dm
za u!"
Nu teda dobre,"" povie star brat;
optame sa ete koho-toho."
40
 Sotva e zatchli kde sa vzal, tam
sa vzal ale iel po ceste jeden pter
(kaz, duchovn otec). I ten mal erven
vlasy. Ach, pn prevelebn, prosme
vs ponene, lene nm len povedzte:
Ci jesto pravda na svete?"
Jah, deti moje!"" vzdychol si pn
pter zaka, ani si na tom hlavy ne-
lmte! Pravda dvno zahynula, my ju
u len po chru znme.""
Pn pter zaiel za vek a star brat
vyal zpoza opaska n a vylpil mlad
iemu bratovi obe oi. A ke mu ich
vylpil, zaal ete aj posmieva sa mu:
Ty kriepnik tak a tak, i ti to bolo
treba? Teraz a tu nechm!" A to bl
sa u, e ho chytia a do chldku po
sadia ; ale prve preto zas o chvku zaal:
Choj (chod) si ty pravdu hlada, kde
chce aj ja si pjdem svojou cestou!"
A len na silu ods a ods, a toho ne
borka e tam nech.
Ale mlad brat chytil sa mu za aty
a nespal sa ho. Prosil sa mu, eby
vari ten kame bol mohol obmki, nie to
ete srdce udsk: Brat mj, brat mj,
ke si ma u takto aj o peniaze, aj o
41
svetlo Boie pripravil, noe ma u teraz
aspo zave dakde pod pansk stenu,
kde by mi udia hoc len od hladu zka-
pa nedali!" Na vea prosenia zaviedol
ho, ale miesto pod pansk steny, ta pod
viselnice (ibenice). Myslel si, e ho tam
cez noc erti uchytia a to aj s tou
jeho pravdou.
* *
*

U opustenejieho na svete nebolo, ako

toho tu pod tmi viselnicami. Vedel, e
je noc, lebo svrky svrkaly okolo neho;
ale nevedel, kde je, i je ozaj dakde
medzi umi a i Pnu Bohu za chrb-
tom. Mysl, pova, nastca ui na vetky
strany; ale nikde ni. Raz okolo polnoci
zaslchne nad sebou aksi vravu. A to
vm tam boli erti, o na tie viselnice
schdzali sa so vetkch strn sveta, aby
vyrozprvali si, o kto zksil a vykonal.
Hej," ozve sa prv ert, ja som si
zarobil dneska peienku. Dohonil som
dvoch bratov, dohadujcich sa, i jesto
pravda na svete. Pomhal som stariemu,
lebo ten s nami dral. A pomhal som
42
 mu dotedy, km len mladieho neolpil
o otize a nevyklal mu oi."
Veru zaslil si si dnes veeru,""
povie druh ert, u je ten star n!
A ten slep e o rob?""
Neviem; zunuje dakde ivot, odprav
sa zo sveta a bude aj ten n!"
A jak lahko pomohol by si!"" ozve
sa tret ert. Ni by mu nebolo treba,
iba oby potieral si tou rosou jamky,
ktor tu na tieto zeliny pad, nu by
mu druh oi narstly.""
V tom doletelo druh hejno (kde)
ertov a jeden z nich zaal chvli sa,
e v tom a v tom meste pozapchval
vetky studnice tak, e tam udia za
kvapku vody bud jedno-druh zabja
a do pekla posiela.
A akoe si to urobil?" tuju sa
tamt.
Akoe som urobil?! Tak som to uro
bil, e na sedem m dovkola poshnal
som vetky pramene na jedno miesto a
prichlopil som veliiznou zpoou, ktor
ani tisc chlapov s miesta nepohne.""
44
 V tom uderila hodina a vetci erti
prepadli sa dakde do horceho pekla a
na dno. Ale ich rozprvku vypoval ten
slep a pomyslel si: I ert me da
dobr radu dakedy, ke by aj nechcel."
Sotva e na svite dopadla rosa, tu
on hne na rukch, na nohch pustil sa
po zelenej paiti a potieral si jarou rosou
przdne jamky on a hne mu zaaly
aj oi rs. Km slnieko na prv rno
obsuilo rosu, u ich mal ako trnky; na
druh rno u mu boly ako hodn hrachy
a na tretie rno doplnily sa mu jamky
krsnyma oima a videl dobre.
Hne poberal sa do toho velikho
mesta, o erti v om zahatili pramene.
Vela mu nebolo treba dopytova sa na
cestu; chry o tom ly aleko a viedly
ho ako za nosom ta, kde to udia bij
sa o kad kvapku vody. Ke ta dopu-
toval, hne dal vyhlsi sa, e on priiel
tak a tak z alekej krajiny, aby to mesto
osvobodil od tej zkazy, aby mu len dali
tisc chlapov na pomoc.
udia, ako udia! Jedni tak, druh inak
vraveli o om: jedni ho drali za blzna,
e ako by on to vykonal, o nikto ne-
45
me; druh hrozili sa mu, aby nepo-
smieval sa im v biede, lebo e ho zabij.
Ale naliJsa aj tak, o si pomysleli: n
deja je u loveka a pomoc u Pna Boha.
Tto hne hotov s nm a nasbierala
sa ich pekn iastka e ho vo vetkom
poslchnu.
Tu on obliekol sa najskr do kaz
skch hbov, vzal si svten vodu a tak
iiel za mesto ku tej zpole. Prde tam,
pomodl sa najskorej Pnu Bohu za dobr
darenie, pokrop zpolu so vetkch strn
svtenou vodou a rozke chlapom do
roboty!
Chlapi podkop zpolu, zaloia kolky
(pky), zapr sa ale nit! No,
len, chlapi, ete raz!" zavol im. Ale
^ase nit! Ej, len e len zaprite sa, po-
prte sa!" vol znova na nich. Chlapi
zapr sa, popra sa a zpolu naddvihn.
Tu hne zane vali sa krsna ist
voda a val sa tak, e temer vetky
mlyny mala pozabera, len ako by ju
bol z Dunaja narazil. Ale akoby aj nie,
ke tu zo vetkch prameov bola voda
sohnat a teraz u sama podmvala si
zpolu 1
46
 Teraz by ste u boli mali vide, o
dialo sa tun! o len nohy malo, bealo
k vode na ruvaky-maky. To s hrnkom,
to s debnikou, to s kpou, to s vedrom,
to so aflom, to i s dbarmi a so sudmi
prichodili udia a naierali a naberali si;
druh len tak dobehli pi; tret dohali
hne aj statok napoji. Lebo nazdvali
sa, e to len za chvku tak poteie a
potom prestane. Iba ke vdy viac vody
pribdalo, vtedy opamtali sa, e ich
ten lovek predsa len neoklamal. Tu u
potom mlad, star, mal, vek, chudobn,
bohat, vetci shkli sa okolo neho a od
radosti nosili ho na rukch ako diea.
Nasnali mu aj darov a penazstva hrzu,
e aj sedem rz mohol odvi sa samm
zlatom, a chceli ho aj pnom ustanovi
nad sebou.
Ale on ni! On nechcel by vekm
pnom. Jemu najlepie pil sa krem
stav kazovsk. A e ete bol uhaj
mlad a mal pri rukch spsob, vyuil
sa na to kastvo a stal sa v tom istom
meste kazom.
* *
*

47
 Dobre lebo nebrsl Bol on u teda
tm kazom slvnym a rozhlsenm
po celej krajine i pre svoju mdros i pre
svoju pobonos. Kde len ak hrienik,
kad k nemu chodil na spove; kde len
ak chudobn lovek, kad poberal sa
k nemu, ked mu bolo tesno, o pomoc a
poradu. A vetky deti, o on krstil, boly
vraj tie najlepie, a manelstv, ktor
on spojil, najastnejie. Takto on ka
zova! za mnoh a mnoh roky, a ho na
pokon i ediv staroba dohala. Ale
m vmi belely jeho vlasy, tm viac
a alej ly o om chry. Plan ludia
bli sa aj jeho mena a dobr spomnali
ho zakadm a nedajboe prestpi jeho
porady a nauenia; bo on nikda nit ta
kho nepovedal, ani nit takho neurobil,
o by nebolo bvalo po pravde a spra-
vedlivosti.
I veru il tam dakde aksi veuni star,
pritom aj velmi hrieny obrk a stenal
od mnohch rokov na velmi velik bo-
asti. Lebo vraj vetky hriechy, o za
iva spchal, obrtily sa mu na hmyz a
hrzly ho po celom tele do ivho. Od
dvna u ani neil, ani neumieral, a choci
48
(hodsi, hoas) ho u sedemdesiatsedem
kazov spovedalo, predsa ete nemohol
dokona.
Tu udia, o im u to bolo starho
hrienika, smilovali sa nad nm a sami
prili k tomuto nmu spravedlivmu
kazovi prosi sa, aby mu spomhal;
lebo e tomu ani sedemdesiatsedem dru
hch kazov nespomohlo. I vybral sa
spravedliv kaz ku starmu hrienikovi.
Mil, mocn Boe! kohoe on tu vi
del? Svojho starieho brata, o mu bol
dakedy oi vyklal! Ale nedal sa bratovi
naraz do znmosti; bo chcel, aby napred
vyspovedal sa mu zo vetkch hriechov.
Spoved ho. Spoved ho dlho vemi
dlho; lebo koko hmyzu na obrkovom
tele, toko hriechov na jeho dui.
Napokon prestal obrk vravel
No, i si u viac hriechov neurobil?"
Nie!"" vrav obrk.
Ej, ba veru si ete nie ist. Ete si
dao zatajil; lene len, vyspovedaj sa zo
vetkho!"
e u nie a nie, tajil star hrienik
zle-nedobre, a nebol by ani klieami vy-
49
P. Dobinsk: Slov. Pov. L 4
tiahol z neho oby len slova. Na vela,
na vela zane kaz:
A i ty vie, ke hdal si sa o t
pravdu; ked olpil si brata o otize,
aj oi vyklal si mu a zaviedol si ho
pod viselnice, akoe poviedlo sa
s tm tam? Aak ty to nevie? Ale
ja viem, o si ty porobil. Lebo, aby si
vedel, ja som ten ist tvoj brat, o
chcel zkazi si ma, ale Pn Boh nedal!
i u teraz ver, e jesto pravda na
svete?"
Tu obila v starom hrienikovi dua
ako na ostatn okamenie a poznal svojho
brata a za vzdychol:
Ach, verm, verm!"
V tom okamen i dokonal a bolo po
om.
Ale spravedliv kaz il ete aj potom
a len potom ete vedel uom vyloi,
ako pravda nezhynula, ako e pravda
jest a bude na svete po vetky asy a
veky!
Ke konene zabilo sa Pnu Bohu
povola ho k sebe, tu vetko, mal, vek,
mlad, star, bohat, chudobn plakalo
50
a vykladalo na jeho hrobe; lebo kad
vedelo voa o om poveda, toto a toto
toto a toto dobrho mi urobil!

51
4*
 Janko Hrako.
Podal Janko Kalink zo Sv. Jna v Liptove, hovorom
tohoe kraju.

ola raz jedna ena. Len

nemohla ma iadnych
det. Nu vdy Pna
Boha prosila, aby jej
predsa raz n'jak to diea
poehnau. Raz oberala
hrach, nu si tak sau-
vala: Ach, keby mi Pn Boh kceu po
ehna aspo tak detiatko, ako jeden
hratek, nu by sa predsa mjmu srdcu
oblahilo.
Raz, ke u bola od toho asu hodn
chvla, iieu jej star do poa ora a ona
doma varila jies. Ke prilo poludnia,
ustavine z kuchyne a do kuchyne be-
52
hala, okbala sa a bedvala: Ach, Boe
mj, ktoe mjmu stariemu jies zanesie?"
Ja, mamol"" zavolalo volaco zpoza
pece. ena sa obzerala, ale ni nevidela.
I hovorila popod nos: Ale ktoe si, kdee
si? Aby a porantalo!" I i ma
nevidte?"" odpovedalo to a skoilo zpoza
pece na nlepok (prpecok), z nlepku
na lavicu a tam zaalo tancuva.
Bolo to tak malo ako hratek a malo
ok ako lepriky, len sa mu tak ligo-
taly, ako mil vec. Ja som to, v
Janko, v synek!"" krialo. Akedsa
ma dobre poprizerala, poprizerala, nu
videla, e ju Pn Boh vyslyau, e
je to ten ako hratek, jej spravodliv
synek Janko Hrako*).
*) Poviestku o Jankovi Hrakovi alebo Hraokovi
podali eSte: Ad. Ghillnyi a Joko Bela z Liptova, i P.
Dobinsk z Gemera. Lene u tchto krem zaiatky
podobn s Kalinkovm podanm, ostatok povest
prejde potom do dejov Lomidreva i Valibuka. Jako
tedy tam rod sa Lomidrevo o neobyajne velik dita,
tak poda tchto rod sa o malik a iba potom pre
men sa na uhaja peknho a silnho. Zrodenie sa
Hraka i Hraoka i Hrateka podl tchto, zasli tie
vypou:
Poda A. Ghillnyiho: ena, iadostiv dieaa, ist
truhlicu, njde v ktiku hratek a povie: Keby som
aspo takho syna mala, ako tento hratek, nu by dobre
bolo. Hratek poloila na kozub a ke navarila obed pre

53
 No, marao, len mi dajte skoro jes;
potom zanesiem otcovi!" volal Hrako.
Ma mu doniesla pln misu haluiek a
on neodiiou od nej, iba ked dno vyk
kalo. Potom mu matka pekne na chrbt
do plachticky uviazala misu haluiek pre
otca, vidliky a lyiku pod pazuchu za
strila ; hrnec s polievkou vzau do ruky
a ieu pre do poa otca hada.
Iieu si on v dobrej mysli, hvzdajci;
a priieu k jednmu jareku. Tu zaau
kraba sa v hlavu, nevediac si rady
da, ako cez vodu. Naposledy vytiahou
lyiku a vidliky zpod pazuchy, sadou
si do lyiky ako do inka, zavesluvau
vidlikou a astliv preplaviu sa na
mua, zavzdyehla si: Ach, Boe, ktoe mi zanesie tento
obed do poa muovi? Len tu odkia kri, odtial kri:
Mamo, dajte sem, ved ja to otcovi donesiem! I vysko
zpoza pece chlapk, mlo v, ako hrach. Hrako bol
preto, e sa z hrku vykotlil. Hrnec sce bol velik,
ako kotl, a Janko ledvou e ho bolo od zeme vidno.
On ale ni; len poehyt kotl ie hrnec, vyhod na plece
a zanesie otcovi do poa. Potom hne ide na zrobky,
na mlatbu atp., ako Lomidrevo.
Joko Bela rozprva: ako matka, uialen nad tm,
e jej dvoch dcru hadajcich synov zoral drak, la
poradi sa baby, ako by ete mohla ma syna. Baba jej
poradila, e, doma njde si medzi atami hratek, ten
aby zjedla. ena onedlho atm porodila chlapca, malu-
linkho Hrku. Nadjala ho ale po trikrt dev rokov,

54
druh stranu. Potom vzau nohy na plecia
a utekau, ako o by ho hnau. Len tu
voliakosi previu sa a potkou sa na
jednu hrudu; nu tu pc! spadou do
hrdze; hrnec sa mu abiu a on zaau
sa topi v polievke. Skoro ale vytiahou
vidliku a tak ako na rd podopreu sa
a dockau, a polievka pre odtiekla. Po
tom ale najhor nastvalo netestia, lebo
sa nemohou z hrdze hore vydriapa.
o neurobiu ? vystaviu si z haluiek most
a tak vyslobodiu sa z hrdze a zase tie
haluky posberau a iieu vo meno Boie.
Uvideu otca. Z de u kriau: ao,
ao, nako mj, nesiem vm jes!"
A sedliak sa vemi zaudovau, ked len
misu videu a nikoho, o by ju bou nie-
a zrstol na chlapa, ktor tie najhrubie duby ako naj
tenie konope trhal zo zeme. Potom iel do sveta po^
dobne Lomidrevovi.
Poda P. Dobinskho: Otec, ked nevidel na svojom
stole do roka ani korky chleba, v iali, e mu ena u
s deviatym zahn mala, iel do poa ora. V tom deviaty
syn astne prde na svet, ale maliik, ako hraok.
Hne ale ukazuje, kto je on, o je on. Opatr jalovicu
na krstenie pre kmotrov a kmotriky, otcovi zanesie jest
a poha mu volky pri orake. atm s otcom a s bratmi
iel k pnovi na mlatbu, opatril tmto ivnos a sm
iel do sveta, kde sduc sa s Mejskalom a s Mejelezom
vysvobodzoval s nima krovsk dievky ako to v po-'
veti Lomidrevo tame.

55
sou. I zavolau: Kdee si ? oe si ?"
Ej, nu i ma nevidte? Ja som to,
v synok, v Janek!"" Zadiviu sa
otec tm reiam, lebo doma iadneho
syna nenahau. Ale ako je, tak je; ked
sa mu Janek ukzau, nu ho ustskau,
ubozkvau, ako o by ho kceu zadrhn.
Ke nateili sa do dobrej vle, Janko
dau otcovi jes. Otec sa ho ale len to
optau: A i si mi iadnej polievky ne-
doniesou?" A mil synek reie: A
veru nie, ako; lebo priieu pes a roz-
biu materi hrnec, nu vm ni neposlala." "
Potom zaau otec haluky jes; ale tie
mu vebni pod zubami chrapaly, nu sa
optau, e o sa to za haluky. A Janko
chytr, skoiu mu do rei: A veru to
mak zle ukkli, nu sa to preto takie."
Ale otec spozoruvau cignstvo, lebo vi
deu piesok a zem na halukch; nu za
au reme z nohavc odpasva a Janka
nm masti. Ale tento neekau dlho, po-
brau nohy na plecia a utekau k volom,
lebo zavoau, e by ho to bolelo.
Sedliak, ke sa najedou, pribrau sa zasa
ku svojej prci a nedbau ni na to, e mu
syn utiekou. Iba ke zane ora, nu
56
Hrako volovi v uchu zane kria: Hejsa,
ne, hejsa!" Vtedy ho otec zbadau. Nu
priieu k nemu a hodne ho vyticuvau,
e mu voly zduriu. Ale Janko na to ni
nedbau; rd bou, e sa mu to s tma
halukami prepieklo.
Potom Hrako dobre pohnau voly
otcovi, nu si ho otec zalbiu. V tom
iieu tadia jeden pn, ktor sa velmi
zaudovau, ke pouu hlas, ale pohonia
nevideu, a prosiu sedliaka, aby mu po-
vedau, o to tak kri. Sedliak mu vetko
vyrozprvau a ukzau mu svojho syna
volovi v uchu. Pn sa vemi diviu na
chlapcovi a umieniu si, e ho na kad
spsob dosta mus; lebo ke z domu
odchdzau, prisbiu svojej panej, e jej
voa' takieho prinesie, ako ete nikdy.
Zaau sa tedy so sedliakom jedna, aby
mu toho chlapca prepustiu. Ale tento ani
za vetky poklady svoju kr preda ne-
kceu. Vraveu: Ve je to dar Bo a
celo moje poteenia v starosti." I vrteu
hlavou a len nepred a nepred. Ale
ke mu Janko poepou do ucha:
Len ma predaj, nao, ve mu ja uj-
dem," a ke mu pn sto duktov su-
58
bovau, nu mu ho vo meno Boie pre-
dau.
Pn zapreu Hraka do katule do jed-
noho fijoka (prieprava, prieinok) medzi
sam dukty; katulu striu do vish
(visahy i bisahy, t. j . vak pripraven
k sedlu na koni), vsadou si na koa a
popchou. Hrako o krtky as vyau no
k z halienky a prevtau dierku na ka
tuli i na visavch a pospau vetky
dukty po jednom na cestu; potom spu-
stiu sa aj sm. Dobre mu bolo nazp
trafi, lebo mu dukty ukazovaly cestu;
ledvou o ich staiu sbiera a domov
dovliec. Hla, ako," kriau, i som
ti dobre nepoviedau, aby si ma predau;
teraz m i peniaze i synka doma."
A rodiia ho dobre nepokrtili od ra
dosti.
Raz varila matka haluky. Janko sa
jej prikmotriu a halutiky z hrnca, o
jedna na vrch vyla, vyberau. V tom
dnuk prili vojaci toho pna, o mu
Janko utiekou, hada ho. Ledvou staiu
Janko materi poepn, aby ho skryla,
e to preho id. Nu tto vzala chytro
pokrievku a ako sedeu na uchu hrnca,
len ho tam prichlopila. Vojaci poprevra-
cali cel dom, ale Hraka nikde nenali.
Odili vojaci a Janko vyliezou zpod
pokrieuky, ale cele oparen. Len tak
chodiac s boka na bok, dobre e sa dade
(dakde) nevyvaliu. No ale vraj dobr
pes sa vyle, aj Janko skoro vychrmau
sa z toho a ete sa ako zahartovau.
Potom predstpiu pred svojich rodiov
a povedau im: U mte dos z oho i,
nepotrebujete mojej pomoci; ja ale ne
mm viacej robi u vs; lebo mi tu
pokoja nedali. A tak tedy idem ja do
sveta svoje testia hada! Zdrav sa tedy
majte I" A rodiia ho dos nekceli pusti;
plakali ako malie deti. Ale Janko sa ne-
dau odhovori. Iieu delako, delako od
svojich rodiov, do reho sveta.
* *
*
A tak vo dne v noci iieu, de (kde)
ho oi niesly. Dos natrpeu sa i hladu
i smdu. A ho to naposledok zunovalo.
Iieu do krmy, tam sa napiu, o nevl-
dau na nohch st, a rozmFau o svo
jom le. Naposledok si premysleu, e
pjde po zboji; ale de? to sm ne-
60
vedeu a ako? ke nemau ani naj
menieho kyjaka!
Dobre si tto vec prevau a len potom
sa pustiu svojou cestou alej.
Raz priieu k jednmu vrku, pod kto
rm bola hradsk cesta. Nu on vetek
ten vrok prevahu na t hradsk. Po
malej chvh ili tadia furmani, ktor ako
elezo viezli; nu sa vemi zarmtih, ke
videli, e im je nemono hradskou pre
ist. Beduvali vemi, lebo sa im nekcelo
nazad vraca; krabali sa za uima, bo-
huvali a Pn Boh vie, o robili i od
hnevu i od iau.
Priplicht sa im tu n Hrako, smeje sa a
zavol: Chlapi, o mi dte, ke vm ten
vrtek pre odnesiem?" A furmani za
volali: Nu ale ty? sto bohov ti do
matere! Nu ve a nevidno od zeme!""
Ale Janko sa nezakou. Zaau sa s nimi
jedna, e ak mu daj toko z toho e
leza, o si na pleci unesie, e im on ten
vetek vrek pre odva. Chlapi sa tomu
len smiali, ale jeden z nich potom za-
volau: Chlapi, ert nesp, sbte mu;
hdam u len dao urob, ke toko su
buje." Nu mu potom sbili, o iadau..
61
 Hrako iba zaieu za vrek, opreu sa
doho plecom a odrazu ho m hore tm
dolu prevahu. Furmani iba oi vytretili
a zaali sa u teraz o svoje elezo obva.
I poviedali: Vtaj, chlape, o bude pi?"
Ni pi,"" poviedau Hrako, ale
mi dajte moje elezo!"" o mah ro
bi? Iba sa pokrabali za uima a dali
mu bra elezo. A Hrako pekne-re
zabrau elezo zo vetkch dvans vozov
na plece a hvzdajci pobrau sa pre.
Furmani za chvku iba hadeli za nm
ako tece; potom ho u i preklnali i ska
lami hdzali za nm. Ale on ni nedbau,
len si iieu svojou cestou, a sa pri jednej
mikni zastaviu a keby sa mu tto ne
bola nadhodila, bou by sa iba dade v se-
demdesiatichsiedmich krajinch zastaviu.
Tun hodiu elezo na zem, ktor sa tak
zatriasla, e obloky na kovovom domku
len tak zabrinkly. Vybehou sm majster
von z chalupy do mikne a tam zaau
tovaryou klia: I by stu Prabohu, chlapci,
o robte?" A bou by ich vari aj biu.
Ale Janko to nemohou ztrpie, aby sa
dakomu krivda robila; nu iieu ku ko
vovi a povedau mu, e on to narobiu
62
ten buch so elezom, o si sem doniesou
do roboty. Kov sa dookola zobzerau
a zasmiau sa Hrakovi: I do pekla,
cignska aba! oe by si ty mohou toko
eleza unies, ve si nie ani na loveka
podat!" Nu tu na tie slov rozpliu
sa Hrako, zau vetko elezo a na malom
prste avej ruky zvtau ho ako ni, a
potom zaau sa hrozi na kova. Tento
padou na kolen a prosiu ho, aby mu
prepiu. Janko zavolau: Nech ti bude,
ale mi d z toho eleza kyjak ukuva
i vie?" A kov na vetko privoliu.
tyriadvaca tovaryov kuvalo potom
kyjak. Hrako s kovom piu ako dha,
oby mu ani Turek nelapiu; kriali, spie
vali, vadili sa, ba dakedy dali sa i do
vlasou, ale vdy zasa spriatelili sa. Ked
sa kov velmi piu, nu Janko zave
robiu si z neho arty. Raz, ked na no
hch st nevldau, pribiu ho za vlasy
na stenu; druh raz ho ako medvea
vodiu po izbe za nos a s nm veline-
jakie pletky vyvdzau.
tyriadvaca dn minulo a tyriadva
ca tovaryov dorobilo kyj, o viu de-
vstodevdesiatdev centov. Jednak
63
zaplatiu za robotu aj za etky dlhy, o
s kovom a tovarymi napili, a iieu
do sveta, kyjom nad hlavou krac, a
tak povetria cvendalo.
ieu u dlho horami po skalch; zo-
drau si etky krpeky, tak e ho velmi
omnalo. Hodiu kyj na zem; sadou si pod
jeden hrb, o mu tonu robiu; vytiahou
z vrecka idlo aj dratvu a zaau si krpce
plta. Medzitm iieu tadia jeden lo
vek a bou ustat. Teda si kceu sadn
prve na to miesto, kde Janko sedeu.
Janko zavolau: Nesadaj sem, tu sa u
dia!" Ale lovek sa len poobzerau, po-
obzerau, a ke nikoho nevideu, nu si
len zasa kceu sada. Janko zasa zavolau:
Nesadaj sem, tu sa udia!" Ale ten lo
vek ni na to nedbau a kceu si len sad
n. Janko nastaviu idlo a totojlove-
kovi a po rku do tela uviazlo. lovek
od vekej boasti iba zajaau a utekau
pre odtia; lebo sa nazdau, e to tam
dao mta. A Hrako volau: Tak ti
treba, preo nepova porady mdrych
ud!" Ked si krpeky popltau, ahou
si spa a driemau do samieho rna.
Rno, ke sa zobudiu, iieu alej,
64
hlbie do hr. Tu odrazu vid velik
ohe. Okolo oha jedens zbojnkov
stlo a piekli si celieho vola. Hrako sa
prelakou a vyieu na hust vysok svr
mi. Potom zbojnci jiedli a zaali si po
pja. Ale Hrako kadiemu, o si zaau
pohr k stam priklada, vyraziu mu ho
zpopod nosa ukou svrinovou. Zbojnci
sa velmi najeduvali, zaali kria a ha
da toho zlieho loveka, o im takie
pletky vystrja. Ale ni njs nemohli.
Ale viete vy o, chlapci", poviedau
Janko, ke zo stromu ziieu a k nim
pristpiu, ja som to ten zl, ktorieho
hadte."
A ktoe si ty? oe si ty?""
Zbojnk, tak ako i vy!" zavolau Hrako.
t vetci do smiechu: aa, pte
e ho! e vraj zbojnk, ako my, a ne
vidno ho od zeme!""
On na to ni, len pochytiu svoj kyjak
a zaau im tak ponad hlavy vyvja, e
cofa museli.
Videli teda, e tu neide na art, a pri
jali ho pekne medzi seba, ako svoju ro
ve (sebe rovnho). I bysu svete! vee
ma u aj ponknite z toho msa, ke ste
65
P. Dobinsk: Slov. Pov. I. 5
ma prijali!" poviedau Hrako. Nu
odre si; ve ti tu nik sli nebude!""
poviedali mu tto. Tak u boli cel kama
rti. Aj napili sa spolu a t jedensti popili
sa ako cici, len Janko bou celky triezvy.
Postavili ho tedy na vartu. Janko cel
ubezpeen, e tu v tch alekch ho
rch ni tak ku nim neprde, ani kyjak
sebou nezau, len tak postaviu sa na
miesto, prechodiu sa ako vojak poza hlavy
zbojnkmi a prehvizdvau si. Len tu raz
be tadia vlk a prehltne ho odrazu ako
pes muchu. Tam ten bou vari u na ve
nos pochovan! Ale jeho mdra hlava
aj tu si pomohla. Vytiahou nok z ha
lienky a zaau vlka zdnuky reza. Vlk
zavjau a svjau sa od bolesti. Janko len
rezau, a km nepobadau, e vlk nazpt
obratiu sa s nm; potom mu trocha menej
zarezvau do ivho. I tak potom vlk do-
niesou ho nazad a na miesto varty a
tam ho vykalau von. Vlk potom zaberau
pre, a mu tak pty cvendaly, a Janko
sa teiu, e takto i vlkovi preieu cez rozum.
Rno sa mu zbojnci iba smiali, ke
im vpravuvau, ako znenazdajky a kde
staviu sa. A jemu ete iba teraz behau
68
mrz po kostiach, ke si pomysleu, ako
drhou sa vlkovi v bruchu. Pouje,
Hrako, hovorili mu potom zbojnci, ak
kce, aby sme a naozaj medzi seba vzali,
mus majstrovsk kus vykona. Vie ty,
o ? V Trhanovej m jeden gazda peknie
tyri voly; prived ich sem a vezmeme
a medzi seba."
Janko mau srdce zo eleza: pomysleu
si, e pokia jeho kyjak ije, e potia!
aj on ije, a pokia on sm ije, e sa
nem nioho na svete o obva. Pod-
voliu sa na vetko. Akonhle sa zmrklo,
vybrau si tyroch najhodnejch chlapcou
a iou do Trhanovej. Tam na kraji de
diny stu dom vychrenho bohatho
gazdu. Matale stly voao dalej od domu,
Hrakovi i s kamartmi ahko bolo do
sta sa do nich. Ako ale dnu voieu,
zaau tabarc robi. Zbojnci kriali na,
e o mysl, e ich zlapa mu. Ale
Hrako im odpovedau: Dajte vy mne
pokoj. Preto ja to robm, aby nepovie-
dali, e sme zlodeji, ktor si len potajom-
nou krdeou poctiv chlieb zarbkcej."
Ale smelos jeho ni dobrieho nena
robila; lebo gazda, poujc lrmu, vzau
67
5*
sekeru na plece, zapliu do lampa a
ieu pozrie svoje voly. T tyria usko
ili a Hrako si stu na prostried ma
tale. Gazda voieu dnu, kceu alej s;
ale mu tu volaco zakrialo: Stoj!" Za-
diviu sa i zavolau: Kto si, o si?" A
to zase volalo: Stoj! Nu zbojnk som,
ke kce vedie!" A Janko neleniv po-
chytiu gazdu za prsia, striasou ho ako
plan hruku a sotiu ho do kta. Sedliak
nikoho nevideu. Nazdau sa tedy, e to
mta. S velikm strachom uieu ta dnu
a medzitm Hrako pekne-re odviedou
mu voly.
Ke priieu do hory ku zbojnkom,
tto ho zaali chvli, e je bodn chlap.
On povedau: To verm. Ale dobr chlap
sem, dobr chlap tam, lebo ma ten art
iba ivot mau st; ve ma mau ten
sprost sedliak nohou zadlvi, i bou
slep, i bou hluch, e ma nevideu!"
Dali sa etci do smiechu, ale Hrakovi
nebolo do smiechu, lebo mau protiven,
e ho len ako nejakieho chlapca maj. Ale
si aj pomysleu: pokaj, prde na psa mrz!
Prve dokia Hrako voly kradou, boli
druh peniaze zbja a doniesli ich velmi
68
moc; nu sa zaali s nimi deli a Jankovi
kceli cez rozum preist. Nu prve ke
sa vl dopekau na ohni, poslali ho na
potok droby vymva, aby zatia z Jan
kovch mozoov najiedli sa, aj peniaze
si rozdelili. Ale on nebou tak hlpy, ako
vyzerau; premysleu si etko. Zau droby
na plece a ke priieu s nimi ku potoku,
hodiu ich na vodu a zaau hrozne bi
na ne palicou a kricau: Jaj, ve som
to ja nie, ale tamto t! Jaj, ve som
vm ja ni neurobiu, ale tamto t!"
Zbojnci sa nazdali, e ich to hajdsi
chyta prili a e to u na Hrakovi tak
mla. Schytali sa a utekali, koko im
nohy staily. Janko im vedeu na ilku
trafi. Potom priieu k ohu, najiedou sa
peienky ako chlap, pobrau zbojncke pe
niaze do vreca a iieu domou ku svojim ro
diom, e ich ete len terazobsypepeazmi.
Ale tu naieu otca i mater na doske.
Plakau, kriau, dvau im svoje peniaze;
ale t sa mu viac neprebudili. Darmo
toho vola, kto je u raz na Boom sde.
ich teda pekne pochova, ako sa na
dobro diea sved.
Po pohrabe odiieu kaz aj s rechto-
69
rom z cmitera, odili i ludia; iba hrobr
a Janko tam ostali. Tento ete raz kceu
pozrie na svojich rodiov, nachliu sa
nad jamu, previu sa a chip! spadou
do jamy. Hruda sletela za nm a pri-
chlopila ho na vecn veky! Ale on ne-
kceu svoj mlad ivot tak hociak do
koni; kriau, plakau, prosiu hrobra,
aby mu iieu k pomoci, e mu d i zlata
i sriebra.
Hrobr bou dakedy vojakom, mau tedy
srdce tvrdo. Nu mu len zavolau: Le,
ke ti je dobre!" Hej, boue tu Janko
n v srke! Jedin jeho kamart na
cestch bou kyjak a toho teraz tu ne-
mau. Spomenuu si ete na jedin mate
rino dedictvo, na svoj nok. Tento \>y~
tiahou teda z vrecka a porozrezvau hrudu
na kusy. Ke raz bou von zpod hrudy,
u mu bolo ako ni vyskoi z jamy,
trebrs nov hrudy zeme letely na neho,
ke to u ten hrobr jamu zahrabva
zaau. Teraz ale hrozne pomstiu sa na
om. Hodiu ho do jamy a ivieho za-
hrabau tam, kriiac: Aha, strela ti v ma
teri le, ke ti je dobre!"
*

70
 Bou u od tohoto asu sm na svete
ako ten prst. Nemau ani otca, ani ma
tere, neteilo ho u ni. Oddau sa teda
do mrnost svetskch. Piu ako Turek,
biu sa s kadm, koho stretou a takto
iba sam arapaty robiu. Potom, ke sa
u i tohoto nastiu, nesladilo sa mu ni.
Vybrau sa tedy zas po zboji.
Dlho sa tlau vekmi horami a ni
koho nevideu, ani vtka, ani vrbka.
V noci museu na stromch spva, aby
ho zvierence nezedly. Raz veer sedeu
tie tak na strome. Iba uvideu z deaka
svetlo. Zaraduvau sa tedy vemi a hne
ta beau. Bolo to tam jedens zbojnkov,
o sa pri ohni opekali. Priplichti u sa
Janko k nim pomaly a zavolau: Pn
Boh daj testia!" PnBoh daj aj tebe!""
odpovedali jemu. Potom sa pomaliky
spriatelili a nastala rada; lebo si mali
na druh de kapitna voli, a ponev
ich bolo len jedens, ali i Janka medzi
seba a nahovrali ho, aby aj on testia
probuvau.
Radili sa tedy, ako si maj toho ka
pitna voli. Jeden rdiu tak, druh inak;
a naposledy Janko Hrako sa ohlsiu:

71
o sa mte vea dohaduva? Nech kad
svoj kyjak do hora hde a komu naj
neskorie dolu spadne, ten bude kapi
tnom." Pristali vetci na mdru radu
jeho a hne na svitan chystali sa k prci.
eci hdzali do hora svoje kyjaky. Hrako
na posledok zakrtiu pr rz okolo hlavy
svojm velikm budzogom, a povetria
cvendalo. Potom ho vyhodiu vysoko,
ale vysoko! Zbojnci dos akali, pokialby
spadou, ale nemohli sa nioho doaka.
Iba na druh de na poludnia spadou
Jankou kyjak dolu a tak sa do zeme
vryu, e po om ani vidu ani slychu
nezostalo.
Bou potom za vodcu vyvolen; ale ve
len bou smutn za svojm kyjakom a
kamartom vravievau: Dotedy je z ns
ni, km my ten kyjak von nedosta
neme." Naposledy dau ho i kopa
svojim chlapcom. T robili tri dni a ete
predsa len koniec kyjaka vykkau. Ale
Jankovi viac nebolo treba. Chytiu koniec
do hrsti a na jeden myk bou kyjak vy
tiahnut.
V tom kraji bou uteen krovsk
palc. Jeho steny boly zlatom a striebrom
72
obitie; v kasnach i v pivniciach bolo
mnoho pokladou skrytch. A krl zmku
predsa nemuseu nikdy obva sa zlode-
jou, aprve pri tom nikdy ani strnika
na mry nepostaviu. Lebo, Iadte e, to
nikde na svete nebolo, o tu! Na jeho
dome sedvau tak koht, o hne a
hned zaspievau, ke n'jak zlodej na
mu zeme pribliu saku zmku. Hrakovi
kamarti u mnoho rz kceli ten zmok
vyzbja, ale ten koht ich vdy prezradiu.
Mnoho rz ni na kohta nedbali a prili
ku palcu, ale tam u stli chlapi pri-
hotoven a iba o im krvavej polievky
na uvtanku pripravili. Ale e to u asto
dosndzali sa do zmku, krl im to ne-
kceu alej trpie a sbiu svoju dievku
za enu, kto by tch smelch zbojnkou
pobiu. To sa i Hrakovi do u donieslo.
Medzitm zbojnci, ke dostali takho
hodnho kapitna, prosili ho, aby iieu
s nimi ten zmok vyzbja, aby n'jako
popredku toho kohta abiu. Hrako sa
dau nahovori a hne rozkzau, aby mu
desiati kyjak na plecia ali a niesli. On
sm sadou si jedenstemu do vrecka,
lebo sa mu nekcelo pe s. Cestou si

73
kceu Hrako smiech urobi a tedy vdy
vyskoiu z toho vrecka a kde ak skala
bola po ceste, kad tomu jedenstemu
poloiu ta dnu. Bolo plno vrecko kla
a Hrako sedeu na om na vrchu. A ke
tento hmatau, o to tam tak akieho,
vdy mu ruku odraziu, aby sa ho vraj
netkau. A ke u potom pre vek archu
nevldau a podlamovaly sa mu kolen,
vyskoiu Hrako na jeho iapku a smiau
sa mu, ako by ho bou najau.
Prili tak blzko, e im u k zmku
nechbalo iba ma a krok. Tu zastali.
Janko zau svoj kyjak, vyhodiu ho a
kohta zraziu zo strechy zmku, e viac
ani nekrkou. Zbojnci nezbadan prili
ku komorm zmku. Kapitn sa pre-
pchau cez kov dierku do sklepu,
otvoriu oblok a zbojnci zaali sa aha
ceze dnu po jednom. Ale Hrako ka-
diemu noom odrezau hlavu a telo vtia-
hou dnu. Potom i jazyk kadiemu vy-
rezau. Jazyky skryu do kapsiky a iieu
s Pnom Bohom.
Rno priieu krov kuiar do sklepu
po vojakej prci. Iba oi vytretiu nad
mtvymi telami, o sa tam porobilo. Pre-
74
desiu sa, dobre s nh nespadou. Iba ke
si lepie pretreu oi a videu, e to etko
chlapi ozbrojen, e to voakto tch do
brch vtkov z hory tun zkntriu. Za-
raduvau sa vemi, lebo mu priieu na
um krov sub. Hne to aj mau rozmy-
slen, ako si to navleie.
Predstpiu potom pred kra a pove-
dau, e on to v noci tch zbojnkov
zkntriu a ptau si hne aj svoju od
menu. Kr v radosti, e u bude ma
pokoj od tch hrnych chlapov, sbiu
mu priam svoju cru a kzau robi pr
pravy ku svadbe.
U mali s na sob. Kde sa vezme
tam sa vezme medzi nimi n Hrako a
narob kriku, lrmy do povl, trebrs len
tak popod nohy obzera^sa museli, aby
kriiaceho nepridlvili. Co?" reie, vari
by tento chumaj tun dvanstich zboj-
nkou bou pobiu?" ukazovau na mla
di eho zaa. no, tento staton lovek
preukzau hlavy jedenstich zbojnkou,""
poviedau kr, teda ty tun u len
u!"" Hej, ua budem, ke aj t
dvanstu hlavu preuke. A z tch jede
nstich jazyky kdee sa?" kriau Hrako
a nadvau miliemu zakovi do svetskch
Mamrou.
Hne rozkzau krl hlavy posbiera a
poprezera. Jazyka v iadnej nebolo. No,
najjasnej kr," hovoriu u teraz Hrako,
hlava bez jazyka by neme. Optajte
e sa u teraz toho hlavnieho mladieho
zaa, kde podeu jazyky ?" A mil hlavn
za onemeu a triasou sa ako osika.
Tu Hrako vytiahou spravodliv jazyky
z kapsicky, prirovnau ich k hlavm a
hned eci uhdli, o je vo veci. Spra
vodliv bou Hrako za mua princezny
vyhlsen a toho svetskho klamra vy-
ibali von, aby im viac ani na oi neieu.
Nechcela princezn za Hrku s, preto
e ho nebolo ani vidno od zeme. Ale
kr dau svoje slovo a tak od toho ani
sm ani nik odstpi nesmeu. Janka
s princeznou sosobili.
Po sobi premlau Janko o svojich
hriechoch. I zaveriu sa, e sa d na po
knia. Dau sa kazovi ospoveda. Len
tu, ako ho kaz u rozhreiu a vypove-
dau amen" praslo volac, akoby hrom
bou uderiu. A to rozpria sa na Jankovi
koa, ktorou bou stiahnut. Zo spovedi
 navrtiu sa domou uhaj pekn,~uteen
ako rua a vysok ako jela (jedla, jada;
abies, die Tanne).
Princezn svojim oiam^ veri nekcela,
o sa to porobilo s jej Hrkom. Potom
u div od radosti z koe nevyskoila, e
si dostala tak vebni peknho mua. Ete
len atm bola svadba, akej nikdy na
svete nebolo, ani nebude. etko sa to
tam veselilo, raduvalo, spievalo, tancu-
valo, holduvalo. A mlad Janko i s tou
jeho ienkou dlho, dlho ili, hdam
a do tchto ias ij, ak nepomreli.

77
 Star dievka a ert.
Podal nemenovan pospolit pisatel v sbierke vaeckej
z Liptova a Jn Hajo z Da pri Rimave.

hlapci, sadnite si dolu;

budem vm rozprva
jednu hdku.
Kde bolo, tam bolo
bola raz jedna star diev
ka. Rodiia by ju boli
vydali za mladi aj desa
rz, ale vtedy nechcela s za nikoho;
ke ostarala sa ako hrb, bola by u
pristala vyda sa za hockoho, ale vohai
viac neprichodili. Chod si u teraz sama
mua hada, ke si ho chce ma!" po
vedali jej rodiia.
Zabrala sa a la. Stretol ju Kristus
Pn: Kdee ide, dievka moja, kde?"
optal sa jej. Idem si hada mua!""
78
riekla dievka. A ve, ke je tak, po
za ma; jednako mne kad dua ne
vesta." A ktoe si ty?"" Ja som Kri
stus Pn!" Teba nechcem; ty si Boh
a Boh je svetsk dlnk; na toho kad
len to vol: Boe daj, daj! I dva a ne
me uhovie. No, a ty sm nemal si na
svete kde hlavu skloni, nemal by si ani
enu kde prikloni."" Nu idi alej!"
povedal jej Kristus Pn.
la alej. Stretol ju ert. Kdee ide,
dievka moja, kde ?" optal sa jej aj tento.
Idem si hada mua!"" riekla dievka.
A ve, ke je tak, pod ty za ma; jed
nako ty naposled prde len na moje
chodnky." A ktoe si ty?"" Ja som
ert!" Za teba pjdem, bo tebe d sa
kad a vrav: Nech ma ert vezme! A
ty vraj m peaz ako pliev; nu by
to bolo do Paroma, ak by si nemal z oho
enu vychova!"" Ani dobre nedoriekla,
len hodila sa mu na chrbt.
Pokaj, bbo, ve ty zvie, o je ert!"
pomyslel si tento a zaal ozaj po ertov
sky dievku hore-dolu vli, natriasa a
epka ju, a na kad hrudu podkal
sa s ou. Hej, ale zvedel ten priam, o
79
80
je star baba, ke takto zrovna do tice
nanosila sa mu, vyzaukovala ho s jednej
i s druhej strany, vynadala mu do kade
jakch loptoov a nakliala sa mu, e by
to celmu peklu dos bolo bvalo po
va.
A o raz chcel si ju s grg strias, to
tuhie chytila sa mu okolo hrdla.
Nu veru star ert zunoval star dievku
nosi.
Nu ale u len uhyboval sa pod ou
a ozaj neveselo kral alej.
Stretol ich jeden iaik.
oe tak kluck?" opytuje sa iaik
erta.
,,A ve vid, o mi plece tla!" ste
nal ert. o ale dievkanezbadala, poep-
nul iaikovi, aby ho volajak od tej starej
dievky obrnil, e mu dobre zaplat.
Nu ili spolu a prili ku vode ku
hlbokej. Nemohli nijako prejs.
iak podvolil sa, e ich prevedie, ak mu
oba bud pomha lesicu uplies. Ke ju
u doplietal, zavolal na dievku:
Be tamto ete po to pra, nech ju
81
P. Dobinsk: Slov. Pov. I. 6
dopletiem! Pom ta beala, pojal iaik
erta sebou na lesicu a preplvali. Ostala
dievka za vodou za hlbokou!
li t dvaja pre. Optal sa ert: No,
braek, o ti za to dm, o si ma osvo-
bodil od tej dievky starej?" A vedja
neviem, o mi d!"" povedal iak.
ert ho zachytil sebou do jednoho
mesta na krmu, dal nalia holbu vna
a povedal:
No, braek, tu se pri vne a ja idem
a vndem do toho najvieho pna v
meste, tak e na smr ochorie. Ty potom
daj oznmi sa, e ho vyliei. A d mu
krem odvarok z tejto zelinky, priam
ozdravie a tebe dobre zaplatia. Tak bu
deme oba na pokoji!""
ert poiel po svojich a ten tu upjal
si svoje vnko. Raz stane sa burovisko
po celom meste, e ten najv pn
ochorel na smr a e kto by mu spo-
mohol, tomu dobre zaplatia.
o lento, tomu ja spomem," hovoril
iak hostinskmu.
A hostinsk beal hne a zaraz ozn-
mit ho, bo dostal i za to pln hrs du
ktov. Priam pribehli po iaka.
iak dal vypi pnovi odvarok z tej
zeliny; priam pnovi nebolo ni, ked ert
z neho vybehol. iaka obsypali striebrom
a zlatom.
Ide vonka, stoj ert tam: No, braek,
i ti zaplatili a i si na pokoji?" Na
pokoji I " odpovedal iak. No, ale vid,
ja nemem by ete na pokoji," hovoril
ert. Bo ma neposlali z pekla starej
dievke za mua dva sa, ale tohto pna
zkazi; bo ten u dos il. A ty hlae
uteka, aby a nedohonili; lebo zle prejde,
ak ete raz stretneme sa pri tom pnovi!"
iak utekal, ale ho hned dohonili, aby
vrtil sa k tomu pnovi, e mu je zas
horie.
Nepopustili ho, km nevrtil sa. Ako
ide dnu, zavolal ert na iaka:
i som ti nepovedal, aby si nechodil,
e zle prejde? Teraz ty tu zkape!"
No ved je ni, braek,"" hovor
iak. Ved som ti len priiel poveda,
e t star dievka tu pred brnou na
teba ak!""
83
6*
 Neakal cert ani na chvlku, vyskoil
z pna a sm Boh vie, kde u teraz pre-
padnul sa. Pn ale zase ozdravel a iaka
ete len teraz obdarovali, e mu na cel
ivot bolo dos!

84
 ervenkrF a ltovlska.
Podali: Zuzanna Mydlienkov z Liptova, Pavel Kriko
zo Zvolena a P. Dobinsk z Gemera.

o, ale toto, vm idem

rozprva, u na ozaj
bolo! Bolo ono iste ete
za tch dobrch asov,
ke, hlatee, ale
neaknite sa! No, oe?
kedye?" Nu hla, ked
sviniky nosily rie-
vicky a abky chodily v epekoch; ked
somriky po uliciach ostrkami cerkaly
a zajaky samy na chrtov trbily. Hej,
a boloe vtedy dobre dievaom! Vtedy
im psi riad umvali a maky im ho utie-
raly; husy izbu vymetaly; ryby-podustvy
im handry na Hrone praly a raci ich
plkali. Vtedy kad so zaloenma ru-
kama iba pri teplej peci vysedvala a
85
predsa nebla sa, e nedostane sa pod
epiec! Nebojte sa, dievat! Zanaj
u zase prasiatka nosi rieviky a aby
chodi v epcoch; aj somri u erkaj
po uliciach ostrkami. Prde ete aj to,
e vm nebude treba riad umva, izby
vymeta, aty pra; budete len vysed-
va a kad dostane sa pod epiec, za
koho jej len duika zaiada tak ako
kovek stalo sa to aj so ltovlskou!
No, ve to, akoe to bolo s tou lto
vlskou?"
No, ve to vm chcem rozpoveda.
A keby ste boly ualy, bolo by skr
bvalo. Povajte len.
V sedemdesiatej siedmej krajine, za skle
nenm vrchom, za drevenou skalou, za
slamenm ^stpom bval bohat krl a
mal dcru, ltovlsku, o jej vlsky leskl
sa ako zlat since a oi ako modr nebe,
mohol podva sa do nich ako do zrkadla.
Pytaov mala na kad prst desa, le
nechcela s za iadneho. bil sa jej
jedin ervenkrl a otec by ju tie naj
vanejie bol dal za v tohto; ale oe?
ervenkrl bol preto ervenkrl, e mal
86
bradu ako plame erven, a poktorc
ltovlska na t bradu pozrela, vdy jej
vetka chu odpadla za neho s.
Darmo hrktal okolo nej ervenkr
ako holbok; darmo dohovral otec, e
o z toho bude, ked za najvieho bo
ha a kra nepjde a k tomu i za naj-
kaavnejiehp uhaja, mimo trocha tej
brady. Ale ltovlska len nechcela a ne
chcela s ani za tohto, ani za iadneho
inho. Naposled jej povedal otec: A u,
dievka moja, neostane sa mi v dome,
lebo by mi lo o hanbu; za voakoho s
mus. Dm ti ale na vu, vydaj sa, za
ktorho sama chce; ved vie, e ich m
na kad prst desa, o aj ma, aj teba
kad od Boha de unvaj." Tu lto
vlska vyprosila si, e ete aspo do roka
podievi si a zatia e namysl sa lebo
za toho, lebo za onoho.
Raz zavol si ti komorn: Ty po-
ved skaj mi!" Komorn te, te,
a naozaj vyte o? Nu veru len to,
o v hlave bva. Pekn ltovlska to
nikda predtm ani potom pri sebe ne-
obadala; ale na tento raz bola to ozaj
87
poriadna hnida. Inm asom ltovlska
bola by zaplila sa a po ui nad takm
dacm; ale teraz jej osi zcela inieho
silo na um a povedala: Vie ty, ko
morn, o? O tomto nesmie pred ni
km ani cekn, lebo by ti bolo jaj beda!
Ale ke je u tu toto zvieratko, ono ni
nezavinilo, a preto budeme ho chova."
I veru chovaly ho krvou cele potajomky
v jednej katuke, a aj zrstlo no,
ale na velik! Potom daly koku s neho
stiahnu, vyli, vyrobi a z toho rie-
vicu ui. ltovlska ete len teraz pri-
hrozila komornej, aby bola na vetko
i hluch i nem, okovek bude robi sa.
Rok minul, ako by len dlaou pasol,
a otec vzal dcru pred seba, aby u te
raz povedala, za koho pjde. Pjdem,
otec mj, za toho, kto uhdne, z oho
je tto rievica, ktor som tun zhotovi
dala. Na prv nech hdaj len sam kr-
leviovia; potom, ak t neuhdnu, trebrs
aj sam obrci." Ako vyvolila si sama,
tak bolo. Hdali najprv sam krovia,
hdal i sm Cervenkr; ale nikto ni
neuhdnul. Otec vyhlsil, e u d dcru
trebrs i za obrka, len i hdku uhdne.

ss
Hdali teda velinejak zo sveta posbie-
ran; ale tie ni neuhdli.
Medzitm ervenkrl pomyslel si voa
a u znal, ako m zaobrti sa. Nasu
boval komornej hory-doly, a t mu aj
vyzradila, o to za rievica.
Raz ti potom vtiahne do krovho dvoru
voajak obrk na voajakom traki o
jednom chudom konku. ea ho chcela
vyhna, e kde redik sa tam s takm
riadom do krovho dvoru. Ale ten po
stavil sa vetkm do o, e ve on pri
iel vyhda si nevestu a ak Boh d,
hne aj odviez. Aj tak bolo. obrk len
o pozrel na t rievicu, priam uhdol a
riekol len toko, e ke to bolo dakedy
na hlave, preo by nemohlo by aj na
nohe! Hne mil ltovlska zaervenala
sa a po ui a sama prosila ho, aby len
alej nevravel, e porueno Bohu, pjde
s nm. A otec tie tak odhdnul u teraz:
Koho si si vyvolila, ten s tebou I" Mu
sela i obliec sa hne len tak po sprost.
A hne ako sob odstal, obrk posadil
si nevestu na trak a hyjo kono, km
si iv a ke zdochne, bude druh!"
liezol s nohy na nohu a kolimbal sa pre.
udia sbehvali sa na divky a lto-
vlska len oi si zakrvala.
* *
*
Lez, lez; dovle sa na re pole.
Tam psol sa kde bielych oviec. Opy-
tuje sa ltovlska: Hej, pastiera, ie
e to ovce?" ie e by boly? er-
venkrove! Ve je to najbohat pn a
dobr, niet mu pru pod slnkom!" " reie
pastier. A ja hriena, prenefastn, kdee
som rozum podela, ke som zaho ist
nechcela?!" vzdych si ona. Mohlo ma
toto vetko paou vola a teraz ve
ziem sa s biednym obrkom!"
Lez, lez; dovle sa na irok nivy.
Tam pslo sa stdo krv a volov. Opy-
tuje sa ltovlska^, Hej, pastiera, ie
e to statky?" ie e by boly? er-
venkrlove. Ve je to najbohat pn a
dobr, niet mu pru pod slnkom!" " A
ja hriena, preneastn, kdee som rozum
podela, ke som zaho s nechcela?!
Toto vetko mohlo ma vola paou
a teraz veziem sa s biednym obrkom!"
Lez, lez; dovle sa do alekch
hr. A tam prehaj na hole riedu
90
rebcov. Opytuje sa ltovlska: Hej,
pastiera, ie e to rebce?" ie e
by boly? ervenkrove. Ve je to naj
bohat pn a dobr, niet mu pra pod
slnkom! A ja hriena, preneastn,
kdee som rozum podela, ke som zaho
s nechcela?! Toto vetko mohlo ma
vola paou a teraz veziem sa s bied
nym obrkom!"
Ako preli cez^tie hory, ukzalo sa im
mesto velik. ie e je toto mesto?"
optala sa ltovlska. To je mesto er-
venkrlovo,"" odpovedal obrk. Ale
ma vari len doho nevezie ?" Nu ba
veru tatam veziem a, enika moja. Tam
ja mm pod ervenkrlovm zmkom
chalupu; tam my budeme prebva a
pekne spolu nava. Ja budem chodi
po svojom remesle po ptan; teba
polem na de dakde do roboty. Ja do
nesiem, o mi dobr ludia nadelia, ty
vola zarob a z toho pripravme si vdy
chutn veeru. Tak nm bude ako dvom
holbkom na zelenej ratolesti. i nie,
duika moja?"" ltovlsku u iba slzy
zalialy a nemohla ani slova preriec.
On ale z toho nerobil si ni; doviezol
91
ju a sloil v tej chalupe. A rno zobudil
ju ete na svitan a hne jej prikazoval:

Ako som ti u hovoril, ja idem po svo

jom, po ptan a ty pjde do zmku.
92
Robotu prestaral som ti ete veer. Daj
ti an ple v zhrade. To je robotika
lank. Iba to ti povedm, abys mi takto
niekoko mrkviiek a trochu petrlenu
pichla do vrecka. Vid, neomykaj sa
tak! I toto prislcha tak trocha k nmu
remeslu. No, len u i, ja si chalupu
zamknem. Ach, ale na veer, bude e to
za polievika s tou mrkvikou a s pe
trlenom ! Aak mi u bude hotov, m
ja doj dem?" S tm ju vytuchol von,
chalupu zamknul a sm iel ako po tom
ptan do mesta.
oe mala robi? Nevon nevonica
pobrala sa do toho zmku. Tam u pri
vrtach akaly druh robotnice na u a
hne ju vzaly medzi seba do zhrady
riadi a ple. A vetko tak dovrvaly sa,
e nebodaj mlad ervenkr ide eni
sa, ke vraj ako po dvore a po zhra
dch, tak aj tam dnu v palotch vetko
d upratva a riadi. ltovlske iba o
niekedy zavzdychlo sa z hlbok a ne
vravela ni. Plela ako plela a popri
plet, e bla sa prkazu muovho, nu
veru pichla naozaj niekoko tch mrkvi
iek a trocha toho petrlenu, o nik ne-

93
zbadal. Ale veer, ako ily z roboty, u
tam stl zhradnk pri brnke a kad
robotnica musela vreck vyvrti, i dao
v nich nem, i da takho nepizla (ne
ukradla). Nenali ni u iadnej, iba ulto-
vlsky mrkviku i petrlen. Hne z
hradnk zle-nedobre do nej, e ani za
robotu ni nedostane a e ak nechce
hne rovno do chldku (do vzenia),
mus prs na zajtra to odrobi. Chtiac-
nechtiac, slbila sa do roboty.
A doma! Tam ete len mu vynadal
jej do daromnc, ktor nijak nerozumie
sa do svojho remesla; e ako vyij, ke
ona ani trocha toho zelenho nevedela
pizn, a e kedy dok sa on pri nej
trocha tej chutnej polievky. A doloil:
Zajtra e mi prv tam bude v robote,
aby som nepriiel i sm do temnice pre
teba; bo ervenkrl neartuje. o pre
vinila si, to odpokutuj si sama!"
Rno, ako postavila sa ltovlska do
dvora, priiel k nej ku prvej zhradnk,
a ako na art pojal ju za ruku: Noe,"
hovor, ty, o m tie dlh prsty, uk
ich, i s tak sce do roboty, ako do
inieho." A ke prizrel sa jej na tie pr-
94
teky, iba ako oby bol chcel posmeky
vystrja, smial sa: Pte len, tto dva
sa do roboty! Nu ve t nem nie ruky
zroben! Nu ved to rky iba za sklo I
Ila tadia jedna komorn, tej povedal,
aby si ju vzali tadnu do roboty, aby jej
tam dali pperia do duchien (do pern)
naspa, ale jemu aby tak robotnice ne
posielali.
Vzaly ltovlsku komorn do zmku
a tam jej daly osi upratva po svetli
ciach. Vzdychala si ete len teraz lto-
vlska, ak to tam ndhera, jakej ani
doma nevdala. O chvku ju ale zavo-
laly, e id striha aty pre mladuchu a
e ich bud mera na t, ktor bude
medzi nimi najumnejia a najvihlejia.
Musela postavi sa do radu, a ha! lto
vlsku uznaly vetky komorn za naj-
umnejiu a najvihlejiu. Nu na u
vetky aty meraly, strihaly a zlatom vy
i valy a sily o duu; bo e na zajtra m
v nich mladucha krova tancova.
Pozde veer prepustily ltovlsku domov.
Doma mu: Kdee si tak dlho ? oe
si tam rebila? oe si mi doniesla?"
Kdee som, ke ma nepustili! oe
95
som doniesla, ke mi ni nedali! roz
plakala sa ltovlska. No, dobre sme 1"
homral, omral obrk. Mm ja enu
zrobnicu! Nu i my takto vyijeme, o
ty u po druh de ni nedonesie!"
Ale ke videl, e od ialu dobre dao
nestane sa jej, hadel ju udobri a vravel:
Netrp sa mi u toko. Vid, ve je
to so vetkm nie tak zle, aj po ptan
chodi. Bol som dnes i ja v zmku v ku
chyni, kde piekli kole na svadbu. Na
delili aj mne; z toho za veeriame si
pekne spolu." A veru ozaj chutnch ko
lov vyloil z kapsieky za pln tanier.
Pochutily samej ltovlske, bo boly tak,
ak doma jedvala. Aj lepie naspala
sa teraz, ke videla, e mu udobril sa.
Hia, ale rno pone ti jej zase: Inde
nem kde, mus zase do zmku do ro
boty. Aj pripovedal som a tatam do
kuchyne; povedal som im, ak si i
kovn, za to mi hne viac nadelili a lep
ieho. Ve vie, e ti veer chutilo. A
tam dolezie sa ti toho ete viac; bo tam
cel svadbu stroja, ke to u na veer
tam bude ervenkr so svojou mladu-
chou. Len vie, nepojedz vetko sama.
Tu m tento hrnek. Aby ti ho nik
nevidel, privia si ho hne pod zsterku
a u trebrs mi len z toho odleje, o
tebe nadelia; za to ti aspo nikto nie
nesmie riec, ak by to aj u teba nali.
Ale hae, ja som dvno nie teplho
neuil; aby si mi teda neprila bez trocha
tej teplej polievky!" S tm ju zas vy-
tuchol von a sm iel do mesta ako po
tom ptan.
ltovlske bolo dobre v zmku, v ku
chyni. Radi ju mali, bo vedela najlepie
poradi, ako o maj k veeri stroji a
vari. De minul sa jej ako ni a k ve
eru mala aj trocha tej polievoky v hra
iku pod zsterkou. Aj poberala sa u
domov. Ale tam, e ako by to bolo, eby
nepodvala sa ani na prv tanec, nepu
stili ju, vnutkali ju dnu do svetlice aspo
ku dverom na to podvanie.
A vo svetlici bolo u panstva plno a
prve vtedy zanali prv tanec. Tu ako
pochytaj sa pni a paniky do prov,
kad m svoju tanenicu pri boku, je
din mlad za ostal nejako bez pru;
ani tam medzi panstvom nebolo viac
iadnej, ktor by si bol pojal. Mlad za,
97 '
P. Dobinsk: Slov. Pov. I. 7
uhaj vrtk, pochyt odo dver mil lto-
vlsku a zvta sa s ou o milch p!
V tom polievka vychlostne sa jej z hrn
eka a zaleje vetky aty. Hanbila sa
nramne a hne aj porobil sa krik: Jaj,
jaj, krova tanenica zaliala si vetky
aty!" Hne prestalo vetko tancova a
trma-vrma a behanie^na vetky strany.
V tej trme-vrme ltovlska ani ne-
zvedela, ako ju otoily vetky komorn,
viedly o bonej izby a tam zaaly vy
zlieka s nej sprost aty a oblieka ju
do tch zlatch, o to predo dom na
u pristrihly a tak uily. Dos ona, e
o to s ou robia. Ale tam na to ni
nedaly, len ju obliekly a pricpkaly, e
vyzerala, ako oby hviezda bola z neba
padla.
Iba ke u bola obleen, otvoria sa
dvere a dnu prde sm ervenkrl a
smeje sa jej ale tak srdene v
strety a vrav: No, dua moja, i si
ete pozn svojho mua z chalupy? Ja
si teba dobre poznm jako v sprostch,
tak aj v tchto krovskch atch."
Hne uhdla ona tie, koko bilo! Iba
mu pohrozila tm prtekom, o jej dal
98
nm ple, usmiala sa a zakvaila sa mu
na ruku. Cervenkr predstavil takto
vetkm hosom svoju mil ienku a ich
krovn a bola svadba a do bieleho
rna.
A pojom ete len bolo dobre. Ked
priiel ltovlskin otec navtvi ich, ona
u cele bola navykla sa na svojho mua,
aj na jeho erven a medzitm u trocha
poernejiu briadku. Bla sa vraj len,
aby mu skoro nezaala obelieva!

99
7*
 ernovlas princ.
Podal J. Rimavsk z Malohontu, rozprva A. H. kultty.

ola raz jedna vek kra

jina. Vetci udia v tej
krajine mali erven
vlasy, iba jeden je
dink krov syn mal
ierne. Po otcovej smrti
mal on kraova; ale
ho poddanstvo pre tie
jeho vlasy nemohlo vonkoncom vyst a
star kr popredku obval sa, e ako
to bude s krajinou a s jeho synom, ke
ho vetci v takej nenvisti maj. I za
al prema, ciby sa nedalo dko spo-
mc v tej veci a dopytoval sa na vetky
strany, ako by sa mohly tie synove vlasy
na erven obrti. Tu hne jeden radil
toto, druh zase inie, tret tak a tvrt
100
inak, a poshali kde len ak mas, kde
lea ak olej od vmyslu sveta, a ma
stili, treli, chali, plkali nevoln hlavu
princovu, a tak s nej tieklo. Ale to
vetko nie neosoilo: vlasy predsa len
ostaly ako boly ierne. Ke videli, e je
vetko daromn, napokon dali biednej
hlave pokoj. Ale star kr! so dna na
de i smtil i mrzel sa vmi a ten
syn mu u nesmel ani na oi. To tak
trvalo za hodn as.
Tu raz ani by nikto nebol pomy
slel prilet do krovskho zmku
chr, e tam a tam v tom a v tom meste
znaj vlasy obrti, na ak len lovek
chce; ale pri kom sa to m sta, e mus
na dlh as tam prs bva. Ako sa to
krovi do u dostalo, naskutku vypravil
syna do toho mesta na p rokov a pri
kzal mu vemi, aby na vlas vetko za
choval, o mu tam bud radi. Dobre
lebo nebrs; mil princ iel do toho
mesta a tam, Boh vie, o s nm vetko
vystrjali. Dos na tom, po piatich ro
koch poslal preho otec sluhu a mil
princ mal ete vdy len ierne vlasy, e
sa aj okal domov; ale len iel.
101
 Ako u na hodnom kuse preli, princa
zaalo velmi smdi. I optal sa sluhu,
e i nezn tu naokolo o dkej vode.
Ba znm," povie na to sluha; hne
sme pri nej." A osi-kamsi dostali saku
studnike. Ale t studnika bola tak
hlbok, e sa inakie napi nemohli, iba
ke jeden druhho za nohy dral a tak
dnu pustil. Tu oplan sluha zaal fgle
sbiera a povie princovi: Pokaj mlo,
idem ja popredku dnu, aby som ti vedel
poveda, ak je; len ma mocne dr."
Princ ulapil sluhu za nohy a tento napil
sa do chuti. Eh, poved, i je dobr I"
Priiel rad na princa. Ale ke u dolu
hlavou visel, zavolal na neho ten oplan:
No, teraz si mi v moci! Alebo tu za
hynie, alebo mi prisahaj, e mi naveky
ostane sluhom a ma za princa uzn I
oe mal nebork princ robi? Zaprisahal
sa oplanovi a potom celou cestou i doma
dral sa tak ako sluha. Ke do krov
skho palcu prili, tu otec a matka velmi
sa teili, e syn vrtil sa s ervenmi
vlasmi, a poddanstvo falonho princa
dobre na rukch nenosilo.
Ale ten oplan nemal v sebe pokoja;
102
lebo mu upelo, e by ho predsa nejak
mohli pozna, kto je, o je. I veru zaal
nov fgle smla a urobil sa chorm.
Tu krl a krovn v strachu okolo neho,
e o mu je. Dali mu zavola lekrov a
t mu ponkali velijak lieky a veli
jak zelinky. On elma ni nechcel do
st vzia, e je to vraj vetko daromn;
ale aby vypravili toho sluhu ku tej a
tej studnike, o ktorej on dobre vie, e
ke napije sa z nej, lepie mu bude. A
t studniku chodil vartova jeden ar
kan; nu sa nazdal oplan, e princ tam
prde o ivot a nebude mu viac na z
vade.
Nebork princ volky-nevoky naraz na
skutku musel stpa po t vodu a aj
astliv priiel ku tej studnike. Ale tu
zalomil rukama: Ach, Boe, Boe, ja
neastn, preneastn lovek!" A pustil
sa do plau, a mu slzy do studniky
padaly. Tu jedna z tch sz kvapla ar
kanovi rovno do slepho oka a to mu
naskutku ozdravelo. I spta sa ho ten
arkan, e o tak narieka. Ach, tak a
tak," aloval sa princ, ke neviem, ako
by som si mohol vody nabra." No
- 103
nepla,"" ohlsil sa zase ten zo stud
niky; len si spus dnu dbncek, ja
ti naberiem." " Princ spustil dnu przdny
dbncek a arkan podal mu ho pln
von. Tak sa vrtil domov a falon princ,
ke sa napil tej vody, skoil na nohy,
e mu je u ni.
Le onedlho urobil sa zase chorm a
povedal, e iba tak ozdravie, ak mu
sluha zo sklenenho zmku Florinu do
vedie. Princ sa musel poznovu na cestu
schysta a pohrozili mu vemi, aby sa po
nhal, ako len me, a bez tej paniky
aby ani domov nechodil.
Iiel o a nebork, iiel a idci vako
vak premal, oho sa on to doil a o
to s nm ete bude. Ako si tak premy-
uje, zrazu vid pred sebou vek silu
mravcov cez cestu prechdza; ly pekne
za radom, ako dke vojsko. On zastal a
akal za hodn chvu, km prely, lebo
sa mu to videlo po nich liapa. Na
sam pokon kral jeden vek mravec
a mal korunku na hlave. Ten mu a
koval vemi, e jeho poddanm neublil
a sbil mu, e ke bude potrebova po
moc, aby si len naho pomyslel. S tm
104
sa pobral za druhmi mravcami a princ
iel tie svojou cestou alej. Po chvli
sa dostal do jednej brezinky a tam za
zrel, ako sa dva vtky lapily do sdla
a krdlama trepotaly. On hne pobehnul
ta, vymotal ich z osdla a pustil po svo-
bode. Vtky veselo zaspievaly a slbily
mu tie, e mu bud na pomoci. Ako
sa dostal von z tej brezinky, priiel k jed-
nomu potcku a tam na brehu prplila
sa v piesku rybka a mala perlov ko
runku na hlave. Len o ju zazrel, hne
ju zdvihol a hodil do vody. T najprv
bystro zaapkala, potom ale vytrila
hlvku s korunkou a akovala mu vemi,
e jej nedal na tom piesku zahyn. Ve
sa ti," poved, ete odslim," zaa-
potala zase a zanorila sa pod vodu.
Mil princ zadlho potom ete putoval
sem a tam, a na vea zablyal sa mu
v oiach sklenen zmok a on sa popo
nhal, aby ete za vidna doiel doho.
Ako prde ku brne, tu ti stoj Jeibaba
s holm meom na varte. On sa jej po-
klon pekne, ale ona ani neakuje, len
zle-nedobre na neho, ako sa opovil
sem prs a e mu hne hlavu zotne.

105
Tu ten neborik zaal sa vyhovra, e
ve by on nikd nebol sem priiel, ale
e tam a tam ochorel jeden princ, ktor
povedal, e neozdravie, len ke Florinu
dostane; nu e ho pre tto poslali. To
je inie," povedala na to Jeibaba; tak
si ty v niom nie vinovat!" a voviedla
ho do zmku. No, vraj, teraz si len vy-
dchni, zajtra sa budeme alej shovra."
Dala mu dobr veeru a ukzala mu,
kde m spa. Princ si chutne zaveeral,
uloil sa a spal ako v oleji.
Rno prila k nemu Jeibaba s holm
meom v ruke a riekla mu: Synak, nie
si ty prv, chce Florinu odvies.
Dos tu u bolo takch, o ju ptali a
ja som ju kadmu prislbila, kto sa mi
podvol do roboty. Ale vid tento me?
Kad pod nm nechal hlavu. A tak po-
vedm i tebe: prepustm ti Florinu,
prepustm, ak mi vykon, o ti poru
m; ale si popredku rozmysli, lebo ak
nevykon, tu hlavu polo!" Princ vi
del, e to nie art, ale o mal robi?
Bez Floriny nesmel sa domov vrti.
Nu len, porueno Bohu, chcel zksi
astie. No dobre, synak, dobre," pok-

107
vala Jeibaba hlavou: tak sa len chy
staj do roboty."
S tm posla do komory a vyniesla
kilu maku, kilu prosa a dobre vetko
smieala. Tu m," poved, toto mi
do jednoho zrnka povyber a do veera
aby si bol hotov s robotou!" V tom
sa zvrtla a la s meom pod brnu. No
u si mi ho dala," hovoril princ sm
k sebe. Len kto to dakedy slchal, ta
kto robotu 1" A u bol v strachu o svoju
hlavu. Ale na astie priiel mu na um
ten vek mravec s korunkou, a ten ti
u stoj pred nm a za nm val sa sila
drobnch mravcov. No," ohlsi sa krl
mravcov, neboj sa ni; my sme ti prili
na pomoc. Ty len cho, poobzeraj sa po
zmku; myto u pooberme." Neprela
hodina, mravci u boli hotov, a ke princ
vrtil sa, ani znaku po nich, len jedna
hromdka maku a druh prosa pekne
osobitne. Ke slnko zapadalo, prihrmela
najeen Jeibaba s holm meom v ruke.
la ako na ist pre princovu hlavu; ale
ako zazrela dve hromdky pekne oso
bitne, priam skrotla a obrtila na pekn:
Dobre," vrav, dobre, vidm, e si sa

108
pousiloval. Teraz si u len zaveeraj a
oddchni; lebo aby si vedel, toto je ete
mlo, zajtra dostane druh robotu."
Nebork princ nazdal sa, e rno u Flo-
rinu povedie; ale ke toto poul, od-
nechcela sa mu veera a cel noc ne
mohol oka zamri, len sa tak s boka
na bok obracal.
Ete len slnko vychdzalo, u Jeibaba
prikvitla a poloila dve sklenice na stl.
Tu," poved, do tchto sklenc done
sie mi ivej a mtvej vody, trebrs len
po jednej kvapke; ale do veera mus
tu by s ou, sce ti doista hlavu zotnem."
S tm sa zvrtla zase a ila pod brnu
vartova. Mil princ si lmal hlavu, o
je to za iv a mtva voda a kde a ako
ju m opatri. V tom pouje zaklopa na
oblok; obzre sa a tam vid dva pekn
vtky. To boly tie ist, ktor z osdla
bol vysvobodil. On chytro otvoril oblok
a jeden z tch vtkov zatebotal: Ne
trp sa ni, my sme ti prili na pomoc
a donesieme ti iv i mtvu vodu. Okolo
veera budeme tu." Vtky sa schy-
tily na krdla a letely, letely do alekej
krajiny, kde sa zastavily pri jednch i-

109
beniciach, na ktorch visel obesenec a
pod nm plakal jeden lovek. Princ
vyiel do zhrady a prechdzal sa tam
cel de. Ke sa vracal, prve dolet-
valy vtky dnu oblokom a pustily z pi-
tekov po kvapke vody, jeden do jednej,
druh do druhej sklenice a riekli mu:
Tu m, o Jeibaba iadala, a ke sa
a opta, kde si to vzal, povedz, e mtva
voda je slza z oka obesenho syna a iv
e je slza placeho pod nm otca."
Vtky vybrnkly a ke nahnevan Jei
baba prila, princ jej ukzal iv i mtvu
vodu i rozpovedal, o od vtikov poul.
Jeibaba vzala sklenky a pochvlila princa,
e sa dobre zadral; ale mu Florinu
ete nechcela prepusti, e iba ak ete
jednu robotu vykon a t e mu oznmi
zajtra. Princ i teraz len mlo veeral
a vebni piano spal, o ho ten zajtrajok
trpil.
Ete len slnko vychdzalo, u sa usta
novila Jeibaba a chytila ho hne za
ruku: Po," poved, za mnou!" Tak
ho viedla, a prili na morsk breh. Tu
Jeibaba postala a oslovila ho: Hae,
do toho mora padol mi zlat prste, ten

110
mi do veera vystanov, sce prde o
hlavu." S tm ho nechala tam a la striez
pod brnu. Smutn princ prechodil
sa hore-dolu po tom morskom brehu;
nevedel, i m dnu skoi, i o urobi.
V tom voa zapotalo a on sa chytro
obzre. Tu prve jedna rybka vystrila
hlvku z mora a perlov korunka zali
gotala sa na nej. Bola to t ist, o ju
z toho piesku do potoka hodil. No, ne
trp sa ni," preriekla rybka; prila
som ti na pomoc; ten prste ti vysta-
novm." Hne dala rozkaz vetkm ry
bm, aby po celom mori hadaly. I ha-
daly ho, hladaly od rna do poludnia,
od poludnia do veera; ale mil prste
nikde nemohly njs. I princ i krovn
rb poali by u v starosti. Napokon
ho predsa jedna len nala a priplvala
s nm ku krovnej. T ho vylila (vy
hodila, vymarila) na breh a zmizla. Princ
s vekou radosou zodvihol prste a po
nhal sa k Jeibabe. No, i ho m?"
zavolala tto proti nemu a natiahla ruku
s meom. Tu je!" odpovedal princ a
dal jej ho do ruky. Tvoje astie!" za-
dudrala star, tvoje velk astie! No

111
 som sbila, to sa aj stane; le ete
len tu prenocujte." Princovi chutne padla
veera a spal zasa ako v oleji.
Ale Jeibaba nespala cel noc; zak-
rila do pece a piekla im kole na cestu.
Rno zavasu zobudila Florinu, aby
vetko sporiadala. T sa sobrala razom
a vzala sebou i tie skleniky so ivou a
mtvou vodou. Pred zmkom stly u
zapriahnut tyri kone v hrdom koi.
Florina a princ vysadli si a preleteli
astliv do krovskho palcu.
Tu ten oplan, ako t krsnu paniku
zazrel, priam ozdravel a ily len tak
ihraly v om. Ale Florina, ako raz po
zrela na neho, tak ho viacej ani len vi
die nechcela; lebo sa jej krem ten jej
osvobodite pil. Ke to ten falon
princ zbadal, nahneval sa vemi a aby
jeho pestvo ete dajak nevyzradilo sa,
zavolal krovskho syna do zhrady a
tam ho zabil. Ale po chvli la tadia
Florina a ke toho mtveho tam za
zrela, frkla mu do o tej ivej vody
i obil na skutku. A o viac, v tom
okamen premenily sa mu aj ierne
vlasy na erven. Tu jej princ vyroz-

112
prval vetko od poiatku, kto je a ako
sa s nm vodilo. V tom nadiiel ten oplan
a chcel sa obori na krovskho syna.
Ale Florina fkla mu do o tej mtvej
vody a bolo hned po om.
No a teraz len bola naozajstn rados!
Rodiia objmali | svojho opravdovho
syna a svoju krsnu nevestu. Bola svadba
a vetko poddanstvo radovalo sa s nimi.

113
P. DobSinsk: Slov. Pov. I. 8
 O krsnej Ibronke.
Podali: Janko Kaderiah z Asdu pri Peti a udo Reuss
z Vekej Revci.

hodily v jednej dedine

dievky na priadky, ve
tky do jednho pokraj-
nho domu. Kad u
mala frajera, krem krs
na Ibronka nie. to jej
bolo, e ona jedin nem
s km ani preriec, podcm druh diev
ence artovaly sa, nazabvaly sa do
dobrej vle so svojimi zletnkmi. A tie
druh ju aj domzaly, e by si ho tre
brs zo slamy uplietla, ke tak nem
iadneho zletnka. A raz o ti neurobily ?
Vzaly snopok zo strechy, pripravily do
kabaky, klobk na to zastrily a tak

114
postavily ku nej na lavicu, e to vraj
jej zletnk.
Namrzen Ibronka len tak prehodila:
Ve keby u len priiel nejak, o by
priam ert bol!" A p ti ho len! Ete
toho veera priiel uhaj drieny na
priadky a zasadnul si vedia krsnej
Ibronky. Prichodil potom kad veer,
dral sa ako pn, velio na preslinky
rozdval, aj sviece na svetlo prinal
pre vetky; ale iba okolo Ibronky toil
sa a pekne jej dvoril. Dievence poaly
jej ho u zvidie. Ibronka rstla a do
neba od samej radosti, kedykovek po
zrela na drieneho uhaja. Krem jedno
nezdalo sa jej pri om, e nikda ne
mohla vyvbi z neho, kto by bol, od-
kial by bol, a e o raz vyprevdzal ju
z priadok, vdy pred polnocou zmiznul
jej z o, ani nezbadala ako a v ktor
stranu.
Radila sa ona jednej starej eny, ako
by to bolo navliec, eby sa dozvedela,
kto je, zkade je ten jej frajer. Star
ena poradila jej, aby nakrtila hodn
klbko pradziva a ke frajer bude od-
chodi, pripla mu koniec niti o aty a
115
8*
kadia ni za nm sbrsi sa s klbka, tam
aby la.
Ibronka urobila tak hne na druh
veer, ked ju mil zletnk vyprevdzal.
Podm sbrsen ni namotala zasa v
klbko za nm, priviedlo ju to na cmiter
ku samm dverm kostnice. Kovou
dierkou nazrela sa dnu. A tu o ti ne
vid? Jej premilen zletnk, kde o ete
naiel trocha umrliny na kostiach, t
driapal dolu a robil z toho suienky a
o tak na tie preslinky a z kost vy
tal sviece. Preakla sa nramne a ula
domov. Nikda viac potom neukzala sa
na priadkach!*)
Ale jej u raz darmo bolo ukrva sa
pred tm frajerom. O polnoci raz po
stavil sa jej on sm pod oblkom na
komrke a zavolal:
On: oe si videla, oe si videla,
ke si za mnou do cintorna beala?
*) Poda Kaderiaka i podl mojej matkinho rozpr
vania doviedlo klbko dievinu ku kostolnm dverm,
kde cez kov dierku videla, ako ert, ten jej frajer,
piekol si diea na oltri nad zaatmi voskovicami. Ona
zariekla sa navdy ist do kostola. Nzov tejto povesti
poda Reussa: Certu oddan panna.
P. Dobinsk.

116
 Ona na to: oe by som povedala,
ke som ja ni nevidela?!
On: Ked nepovie, umre ti brat!
Ona: A ke umre, lea bude.
Ete v t noc do rna umrel jej brat
a pochovali ho. Po pohrabe na polnoc
postavil,, sa frajer zasa do oblcka.
On: oe si videla, oe si videla,
ke si za mnou do cintorna beala?
Ona: oe by som povedala,
ke som ja ni nevidela?!
On: Ke nepovie, umre ti sestra!
Ona: A ke umre, lea bude.
Ete v t noc do rna umrela jej se
stra a pochovali ju. A tak umrel po
tom krsnej Ibronke otec, umrela i mat.
Ostala na tom svete sama opusten, ako
t bylina v poli.
Ibronka u potom iba susedov svolala
a poruila im ako naposled: Hatee,
moji mih susedia, ke ja umrem, nepre
najte vy moju truhlu ponad prah cez
dvere, ani nedajte udrie truhlou tri razy
o prah; ale dajte popod prah jamu vy
kopa a tou dierou vytiahnite moju truhlu
von z domu. A zapriahnite do koka
toho konka, o ete v staji mme, a
- 117
pochovajte ma tam, kde ten konk so
mnou zastane."
Stalo sa, o sta sa malo. Ete napo-
sledok ustanovil sa frajer pod oblok.
On: oe si videla, oe si videla,
ke si za mnou do cintorna beala?
Ona: oe by som povedala,
ke som ja ni nevidela?!
On: Ke nepovie, umre i tyl
Ona: A ke umrem, lea budem.
Ete v t noc do rna dokonala aj
krsna Ibronka. Susedia ju poobliekali,
ako si sama kzala. Potom ju vloili do
truhly (do trny) a truhlu popod domov
prah prevliekli i vloili na kok, a pu
stili toho konka s ou, kadial sm s
chcel. Konek zaviezol truhlu na krne
cesty a tam zastal, akoby ho bol pri-
koval. Tam teda na krnych cestch za-
hrabali krsnu Ibronku. A to bolo v
zimn as.
* *
*
Ke otvralo sa jaro a kvietky vy-
kveta poaly, vyrstla aj Ibronka z hrobu.
Vyrstla ona v krsnu laliju a vehni
uteene zakvitla prekrsnym bielym kve-

118
tom.iViezol sa tadial na koi mlad pn
a zazrel tu krsnu laliju. Hej, pohoni,
zasta! A ty, Miko," volal na svojho

mldenca, sko dolu s koa a odtrhni

mi tamto t laliju!" Mldenec skoil ku
hrobu, ale ako chcel odtrhn laliju, t
mu zpopred o zmizla. Pane," poved,
tu u kvetu niet!" Co? vari u
sa ti
mar, a i si vliu tmu dostal ?" hovor
pn. Ve odtiato vidm t laliju. Po
honi, ty mu ju uk. A rezko sa majte!" *
Ale tu aj pohoni darmo skoil z kozlka.
Len ako o by mu bolo mrklo v oiach,
tak ni nevidel, ke ku hrobu kroil. A
pnovi ete vdy tam pred oima belela
sa t lalija. Skoil si teda sm po u a
odlomil ju hne, lea akoby sama bola
dala sa mu do ruky. Poloil si ju za
klobk a ke priiel domov, zavesil klo
bk so vetkm na klin; naveeral sa
dobre, ani ni nezvil, a ahol si spa.
Okolo polnoci ztrasie sa lalija za klo
bkom a urob sa z nej krsna panna a
zane po stole i po skryni hada a ho
vor:
Tu jedli, tu pili:
mne ni nezvili.
A ke ni nenala, zatriasla sa znovu a
bola alijou ako prv za klobkom.
Na rno vstane pn a tu mu po stole
aj v skryni vetko poprevracan. Hne
vzal mldenca na prsnu otzku, e kto
mu to v noci chodil po svetlici. Ale ten,
oby ho bol zabil, ale ani nikto druh
120
nevedel nie. No, ve ono vykvitne, o
je to!" hovoril pn mldencovi. Ale
ak by to ete i na druh noc tak malo
by a ty o tom nie nebude vedie, nu
o hlavu krat bude!"
Na t druh noc pozoroval u ml
denec z bonej izby kovou dierkou na
vetko. O polnoci vid, ako okolo toho
klobka rob sa svetlo, lalija strasie sa
a premen v krsnu pannu. Vetky skryne
zdulovala a ke naposled kus kola
nala, nu preriekla:
Tu jedli, tu pili,
i mne da zvili.
Zajedia si chutne. Potom nahla sa nad
spiaceho pna a tri razy ho bozkala. Len
o striasla sa, bola zasa lalijou ako prv
za klobkom.
Rno mldenec vyrozprval pnovi
vetko. Pn pokrtil hlavou, ale neriekol
ni; iba potom veer kzal kuchrovi
nahotova na stl dobrch jedl a do
brho vna. Pomyslel si: sm presved
sa najlepie. V noci robil sa, ako by spal;
ale nespal. Ke prila polnoc, zasvitlo
to, z alije urobila sa krsna panna, o
121
cel svetlica oiarila sa od nej. Ke vi
dela jedl, npoje na stole, uradovan
preriekla:
Tu jedli, tu pili;
ver aj mne zvili.
Najedia sa, napila sa do chuti a la rovno
k pnovej posteli. Ako nahla sa nad
neho, pn ju uchytil cez poly a nepustil
viac. Dos ona premieala sa mu v ru
kch na abu, na jatericu, na hada, na
vakov tvory na svete, on si ju nepustil
a povedal: Nepustm a, dua drah,
nepustm; km zasa takou pannou ne
bude, ako si prv bola a km mi ne
sbi, e pjde za ma!" Na vela, na
vela stala sa z nej znovu krsna Ibronka;
ale krem pod tou vminkou sTbila sa
mu, ak nikda nepjde s ou do kostola.
Aj sosobi sa dali len doma.
* *
*
ili oni pekne spolu, tak ako to Pn
Boh prikzal. A mali i diea, krsno
dievatko, len ako by matke z oka bolo
vypadlo; preo ho inak ani nepozvali,
iba po matke krsnou Ibronkou.
Ale mil ma v kostole len nebola a
122
nebola. Na vela, na vela poal jej mu
i dohovra, preo ona kostol ete za
leka obchod. A e vraj, kad staton
matka vedie si diea sama do kostola
pred Pna Boha, krem ona nikda. Nu
na vela dohovrania raz potom sama
povedala: Porueno Bohu, u len pj
dem i ja!"
Ako modlila sa v tom kostole ale
nemohla ani dobre modli sa od strachu
zazrela toho svojho dvnejieho frajera,
ako kukal na u a zarehotal sa jej zpoza
oltra. Hne vedela, e to so vetkm
dobre nebude. I veru, ke vychodila z
kostola, tam postavil sa jej ku boku, ako
ke dakedy z tch priadok odprevdzali
sa, a poeptal jej: U po sedemdesiatich
siedmich krajinch vo vetkch kosto
loch hadal som a; konene viem, kde
si. Vidme sa na veer!"
Ako prichodila polnoc, postavil sa jej
do obloka a optal sa:
On: oe si videla, oe si videla,
ke si za mnou do cintorna beala ?
Ona: oe by som povedala,
ke som ja ni nevidela?!
On: Ke nepovie, umre ti diea!
123
 Ona sa preakla, dobre hne srdce v
nej nepuklo. A teraz u vyrozprvala mu
vetko, tam v tej kostnici videla. Ako
dorozprvala, priam duu pustila a ten
jej frajer zmiznul, ani nikda viac nebolo
o om chyrova nie. Ibronka le zas na
krnych cestch pochovan. Kto tadia
ide, povzdychne si za ou. Doma ale
te mal dievinka utrpenho otca, e
ked dorastie, nezahanb sa veru za svoju
mamiku, ale bude i z nej tak hodn
krsna Ibronka.

124
 O sirote.
Podal a rozprva Jonathan ipka z Malohontu.

pusten ako prst ostala

Hanka na rom svete.
Predtroma rokmi umrela
jej dobr matka. Otec
oenil sa znovu a to bolo
jeho neastie, lebo mu
zlostn ena hrzla srdce,
tak e pod rokom vy-
schnul ako trieska. Otec, matka, braok,
sestra, vetko vymrelo; len Hanka ostala,
aby trpela krivdu od ukrutnej macochy.
Neborkej sta boly spuchnut od zauko-
vania, chrbt oernet od palice, ruky
dokriaban od roboty, oi erven od
plau, tvr bled od ialu, lca vpadnut
od hladu. Kto ju len videl, zaplakal nad
ou. Miesto mky popol, miesto kae

125
piesok, miesto chleba skalu dvala jej
mrchav macocha. A k tomu nebolo toho
hniliaka, toho ra, toho daromnka,
do ktorho by jej nebola nadvala.
I zabrala sa nevoln sirota na cintorn,
aby zaplakala nad hrobom matkinm a
vyalovala biedu svoju otcovi. Jasne
svietil mesiaik na vysok topole, ktor
povyrastaly z hrobov a Hanka stoj pred
brnou cintorna. Rada by dnu, ale ne
me, lebo s dvere mocne zamknut.
Tu zalom rukama a pone alostne na
rieka. Ako tak narieka, postavil sa pred
ou jeden staruk obrik a pekne sa
jej opta: Kdee, kde, dievka moja,
tak pozde?" Vyalovala Hanka krivdu
svoju a prosila, aby jej otvoril brnu, e
ide alova sa matke, otcovi, sestre, bra
tovi. Ach, dievka moja," povedal jej
ten staruk, a to bol Pn Kristus,
ved a tvoji rodiia nepouj; ale na
ty tento pov prtik, ibni tri razy nm
na hroby tvojich milch a v tom oka-
men otvoria sa!"
Brna rozletela sa a Hanka krala
ponad star i nov hroby k svojim mi
lm. Prde k sestrinmu hrobu, ibne prv
126
127
raz povm prtikom na a z hlbokho
hrobu ozve sa hlas sestry: Kto to klope
na mj hrob?" Ach, sestrika moja,
otvore mi, otvor!"" zaplae Hanka.
ibne prtikom druh i tret raz a se
strin hrob otvor sa. V bielej plachtike
ukrten sed v om sestra. I aluje
Hanka svoju biedu a umrelkya plae
s ou. Po chvli jej slabm hlasom po
vie: Obzrie sa, sestrika, obzri, kde ti
braek le!" Hanka sa obzre, sestra
zmizne, hrob zavre sa.
Ide dalej k braekovmu hrobu; ibne
na prv raz povm prtikom a z hl
bokho hrobu ozve sa hlas brata: Kto
to klope na mj krob?" Ach, braek
mj, otvore mi, otvor!"" ibne prti
kom druh raz i tret raz a hrob bratov
otvor sa. V bielom kepeni okrten sed
v om brat. I aluje Hanka svoju biedu
a umrlec plae s ou a po chvli slabm
hlasom povie: Obzrie sa, sestrika,
obzri, kde ti otec le!" Hanka sa obzre,
brat zmizne, hrob zavre sa.
Nevonica kra k otcovmu hrobu;
ibne na povm prtikom prv raz a
128
z hlbokho hrobu ozve sa otcov hlas:
Kto to klope na mj hrob?" Ach,
otec mj drah, otvortee mi, otvorte!" "
ibne prtikom druh raz i tret raz,
hrob rozlet sa a v om sed umrl otec.
I rozprva Hanka krivdy svoje, aluje
na macochu a umrlec plae s ou a o
chvu slabm hlasom povie: Obzrie
sa, dievka moja, obzri, kde ti matka le!"
Neastn dcra sa obzre, otec zmizne a
hrob zavre sa.
Slzy ju od iau zalialy a tak sa po
brala na matkin hrob; ale si umienila,
e u viacej neobzre sa. ibne povm
prtikom na zarasten matkin hrob prv
raz a z hlbokho hrobu pouje vola
matku: Kto to klope na mj hrob?"
Ach, matka moja drah, otvortee mi,
otvorte!" " plae Hanka. ibne prtikom
druh raz i tret raz, hrob rozlet sa a
v om sed umrl matka. I rozprva Hanka
krivdy svoje, aluje sa na macochu a
dobr matka plae s ou. Po chvli pre-
reie alostnm hlasom: Obzrie sa,
dievka moja, obzri, ak tam mldenec
stoj!" Hanka ale povie: Veru sa ja,
matka moja, neobzriem; lebo by ste sa
129
P. Dobinsk: Slov. Pov. I. 9
mi skryli! I objme dobr matka opu-
sten sirotu; zem strasie sa a zasype
matku i dcru! Hanka le pri vlastnej
materi!

130
 Divotvorn lovec.
Podal Anton Klein.

hlbokej doline bval star

lovec, ktor jedine di
vinou ivil sa. Nealeko
svojho domku mal ja
zero, po ktorom na plke
vozieval sa a kde o
zoil, vetko ulovil. Pri
letela mu raz hrza ka
iek na to jazero. Po jednej ich striea,
to by nebolo ni; chcel ich ma odrazu
vetky. o ti nevymyslel? Ved, vraj,
ke kaka hlce hada, ten cel prevleie
sa cez u a s druhej strany zachyt ho
druh, a ke i cez t prevleie sa, za
chyt ho i tretia a tak visia a morcuj
sa na om. Ual on teda mastn mo
tz dlhoizn, zatiahol s pitkou do ainy,
131
9*
pustil motz na vodu a striehol na kaky.
priletely, rozkrkorily sa a lapaly
si hliky. Tu nadhodily na ten mastn
motz a hne ho prv shltla a ke cez
u prevliekol sa, shltla ho i druh a tak
zachytila ho i tretia i tvrt a e dlh
bol, navliekly sa na vetky a lovec mal
ho druhm koncom pevno oviazan okolo
psa.
V tom postril plfku na prostred vody
a ztlapkal rukama. zplaily sa a
letely vo zv. Ale e ich bolo moc, uvl-
daly i lovca a unaly pre. Boh zn,
ako by mu bola bvala hodina, keby
neboly letely ponad jeho omok.
Ale z domu vynieval komn, nu mil
lovec ete zavasu zachytil sa na a
spustil sa dolu komnom zrovna na ku
chyu. I veru milm kakm hne krky
vykrtil, oklbal si ich, vypytval, upiekol;
a pojedol vetky odrazu, lebo boly chutn.
Ej, ale by som ja doma ete i vy-
hladnul," pomyslel si, ke u bolo po
vetkom. Radej teda sty ako hladn
pustil sa svetom na vzkusy.
Ide si on horami-vrchami veer pri
peknom mesiaku. Vid tam jednho, o
132
do mesiaca mieril. oe toko mieri
do toho mesiaca?" opytuje sa ho. oe
by som mieril?" " odpoved tento, i
vid v tom mesiaci t skalu, tam m
sova hniezdo. A elma nechce hlavu vy
stri, bych na u strelil." " Daj si
s tm pokoj; nech t sova aspo svoje
mlad vysed; po radej so mnou volaco
sveta zksi." Prehovoril ho a li dvaja
spolu.
Id, id, vidia tam jednho, o mal
oi upret na jednu lku pod horou a
t lka^bola aspo na desa mil vzdia
len. o tak had, ve si oi vyo!"
tuju sa ho. oe bych hadel," "
odpoved, chcem ma peienku. Tamto
na t lku vy chodia jelene popsa sa.
Kade prv z hory vykro, vidm ho; na
jeden skok som tam a uch tm si pe
ienku."" Nestre na daromnicu; po
s nami sveta zksi!" Prehovorili ho;
iel i ten.
Id, id, stretn jednho majernka;
sam reaze boly navean na om.
Kdee ide s tmi reazmi?" opytuj
sa ho. Kdee bych iel, nemm tamto
pri majeri iadnej hory, nu chcem si

133
aspo jeden cel hj reazmi opanta a
prenies bliie k majeru, aby mi pa

holkom nebolo aleko chodi po drevo." "

Pomohli mu ten hj prenies a on uhostil
134
ich mliekom a maslom. Potom prehovorili
i tohto, aby iel s nimi.
Id, id, vidia starca na skale sedie,
ktor mal jednu nosov dierku prstom
zapchat a druhou nozdrou neprestajne
fkal. o tak fka?" opytuj sa ho.
oe fkam, ve vidte tamto ten ve
tern mlyn na tom vku?! Na ten f
kam, aby mlel. A ak by som otvoril ete
i druh dierku na nose, nu by ho roz-
trieskalo."" Nezabvaj sa ty s mlyn
ekmi ; po, kde dao ete i roztrieska."
Pristal i ten a iel s nimi.
Ke u boli vetci piati vovedne, vy
hlsili sa za svetskch kuntrov a po
chodili vetky krajiny a o vetko na
vy strjali, to by ani na senn voz ne-
pobral. Naposledok zali vemi aleko
do Tureckej krajiny a tam pred tm naj
vm pnom svoje ksky stvrali. Basa
pozval ich na to k obedu. Pri obede za
chcelo sa basovej ene, o len na jazyk
pusti tej tokajiny, ktor tto vychva
ovali, e to na nej tak vyrstli a od nej
i zmdreli ku vetkm kuntom sveta.
o len trocha tej tokajiny!" povie
divotvorn lovec, tej moji udia dones,
135
ete km posedme a pobesedujeme si
pri stole." Ej, to by som predsa rd
vidie. Tokajsk vrch obeha! to ne
mono!" " krtil hlavou basa a lovec len
na to, e veru hne me by. No,
ak ete k tomuto obedu vystanovte skle-
nicu vna z Tokaja, dm vm zlata, kolko
si unesiete; ak ale nie, pjde vm ve
tkm o hrdlo!" " riekol basa a od toho
u odstpi nemohli.
Iste e ten jeleniar urobil len skok a
u bol kdesi hen v Tokaji pre t sklenicu
vna. Ale dkosi nazpt neprichodil a
basov u chcela od stola vstva.
Kukaj za nm, kde toko mek sa!"
vol lovec na toho mesanka.
Tento pozre a vid, e mil jeleniar
zaspal a tam na Podhore v poli pod
hrukou. Razom uchytil mesank svoju
kuu a odstrelil tomu spiacemu nad hla
vou hruku. Hruka padla mu na nos,
prebudila ho a mil jeleniar prikvitol na
jeden skok a poloil sklenicu samotoku
na stl.
Basa i basov napili sa tokajiny a vari
im trocha udrelo i z ruky do hlavy; lebo
vypravili len komornka s naimi chlapci,
136
aby im otvoril sklad, eby teda nabrali
si toho zlata, koko ho unes.
Ale tu komornk dlho neprichodil na-
zpt.
Basa poslal za nm vojaka, e kde
toko mak.
Hej, basa mj," prde vojak s chrom,
ve je tam zle! Ve t zamkli za tvo
jm komornkom dvere, ako vstpil do
skladu, a potom ten reaziar opantal re
azami cel sklad a zaniesol so vetkm
na lo. Tamt u po mori plvaj!"
Skoil basa na nohy, skoili s nm vo
jaci jeho! Sadli na rchlejiu lo a do
hali naich kuntrov, len toko, e ich
nedohonili.
Kdee si, stark?" reie tomu fka-
vmu divotvorn lovec. Noe teraz na
pokon preuk sa u i ty, ciJTsi darmo
kau nedchal!"
Stark sadnul si hore na lo a jednou
nosovou dierkou fknul na ich vlastn
lo, druhou nozdrou pustil vietor na lo
baovu. Hne rozstpily sa lode na desa
m jedna od druhej.
Basu mohlo tam pukn od hnevu.
137
 Tto ale astlivo dostali sa do svojej
krajiny, so zlatom podelili sa na rovno
as ij a podnes, ak ete vdy maj
z oho!

138
 OBSAH.
Strana
Zlatovlska
Mlynek 17
i jesto pravda na svete? 38
Janko Hrako 52
Star dievka a ert 78
Cervenkrl a ltovlska 85
ernovlas princ 0
O krsnej Ibronke 4
O sirote 125
Divotvorn lovec 131