ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

Ronk XXVI MUSAICA Bratislava 2009

NOV NLEZY KULTRY

S MLADOU LINERNOU KERAMIKOU
Z OPOJA

Katarna Hladkov Kristna Piatnikov

NEW FINDS OF THE LINEAR

POTTERY CULTURE FROM OPOJ

Abstract: The article deals with new finds from the rescue excavations in Horn diely Opoj (district Trnava),
which uncovered a part of the Linear Pottery Culture settlement. From the 16 features only 10 contained ar-
chaeological finds pottery, chipped and polished stone industry, daub, animal bones and an incomplete spindle
whorl. The features (pits) could not be fully exposed and the finds have therefore a relatively little significance for
a more detailed chronology of the settlement. Chronologically diagnostic decoration was observed only on few ce-
ramic fragments, which are given here a closer inspection. The sherds from the features P1/07, P2/07, P6/07
P8/07 belong to the Linear Pottery Culture (with Notenkopf decoration), features P3/07 P5/07 and P10/07
contained also the sherds of the eliezovce group.

Key words: Western Slovakia, Horn diely Opoj, Middle Neolithic, Linear Pottery Culture, eliezovce Group,
pottery, settlement.

Cieom predloenho prspevku je prezentova vsledky zchrannho vskumu v katastri

obce Opoj v polohe Horn diely. V mesiacoch august 2007 a marec 2008 v rmci realizcie
vstavby stavebnch objektov externej infratruktry na stavbe Samsung Electronics Slovakia
LCD Factory bol vykonan zchrann archeologick vskum, pri ktorom bol, okrem inho,
zisten aj nov sdeln arel patriaci kultre s mladou linernou keramikou. Jednotliv ob-
jekty sa odkryli poas realizcie vstavby stavebnho objektu plynovod v rmci vyie spom-
nanej stavby. Zisten osdlenie sa nachdza v extravilne katastra obce Opoj (okres Trnava)
v polohe Horn diely (obr. 1), na ploche, ktor sa v sasnosti vyuva na ponohospodrske
ely. Objekty sa zistili v profiloch plynovodnej ryhy a nsledne po rozren plochy aj v jej
bezprostrednej blzkosti. Celkov rozloha skmanej plochy bola 20 22 x 8 10,5 m (obr. 2).
Charakter lniovej stavby neumonil rozirovanie plochy nad jeho rmec a ani kompletn pre-
skmanie niektorch odkrytch objektov.
Lokalita je situovan na miernom svahu, so sklonom na juhozpad. Vo vzdialenosti cca
1,2 km zpadne od polohy je dianin ah D 61 a cca 0,9 km severne od nej rchlostn ko-
munikcia R1. June od zachytenej lokality cca 1 km teie rieka Trnvka lokalita sa nach-

5
 Obr. 1: Poloha sdliska Opoj Horn diely. Vrez zo ZM 1:10 000.
Abb. 1: Lokalisation der Siedlung Horn diely Opoj. Ausschnitt aus der Karte ZM 1:10 000.

dza na jej avobrenej terase. Rozprestiera sa na ernozemi so spraovm podlom v nadmor-

skej vke 139 141 m nad m.
Vskumom sa odkryla as sdliska1, ktorho celkov rozlohu sa nepodarilo odkry vzha-
dom na obmedzenie vskumu rozsahom zemnch prc. Nedoskman (len iastone odkryt)
sdliskov objekty sa zistili pri vetkch profiloch skmanej plochy.
Zo sdliska sa zachovali len zahben objekty. Napriek snahe o preskmanie prpadnej kul-
trnej vrstvy v nadlo sa jej existenciu nepodarilo doloi. Tto skutonos me by spso-
ben jednak slabou intenzitou pvodnho osdlenia, no s najvou pravdepodobnosou zanikli
vetky nadzemn (nezahben) asti sdliskovch objektov pod vplyvom postdepozinch pro-
cesov (intenzvne hospodrske vyuvanie priestoru, hlbok orba). V dispozcii objektov sa na
odkrytej ploche nedalo pozorova iadne jednoznan usporiadanie. Vzhadom na skutonos,
e ryha vrazne poruila niektor objekty (P1/07, P2/07, P3/07, P4/07, P5/07, P7/07, P10/07),
sa nm nepodarilo zisti ich celkov pdorys, resp. zdokumentova vzah medzi tmito ob-
jektmi. Objekty vo vine prpadov predstavuj sdliskov jamy, ktorch bliie urenie funk-
cie nebolo mon vzhadom na rozsah vskumu. V prpade objektov P11/07 P15/07 sa do-
mnievame, e ide o kolov jamky (11 14, diagonlne usporiadan v lnii s orientciou S J)
a objekt P10/07 pravdepodobne slil ako hlink (vek rozsah a orientcia S J). V prpade
objektov P2/07 a P3/07 nememe jednoznane vyli, e ilo o jeden objekt, aj ke objekt
P3/07 obsahoval keramiku eliezovskej skupiny, zatia o objekt P2/07 ju neobsahoval. Inter-
pretova funkciu ostatnch objektov na zklade v terne dochovanch a pri vskume zdoku-
mentovanch archeologickch kontextov nie sme schopn.

1
estns objektov patriacich kultre s mladou linernou keramikou obj. P1/07-P16/07 a dva objekty z mladch
obdob obj. P17/07 a P18/07.

6
 Zo zsypu objektov sa zskal ben sdliskov materil. Okrem keramiky, prevane stredne
hrubej a hrubostennej, pochdza zo skmanej plochy aj tiepan a brsen kamenn industria,
mazanica (v niekokch prpadoch s odtlakami po drevench kontruknch prvkoch), zvie-
racie kosti a zvyky malakofauny, ako i jeden nepln prevtan hlinen praslen (pravdepo-
dobne polotovar).
Pri chronologickom a kultrnom zaraden sdliska sa v danej situcii opierame predovet-
km o keramiku. Keramick fragmenty pochdzajce z viny objektov s charakteristick
pre kultru s mladou linernou keramikou a zopr fragmentov patr eliezovskej skupine.
Zachytenie tohto sdliska nie je a tak prekvapujce, kee v minulosti v bliom, ale aj
v irom okol boli odkryt viacer lokality s osdlenm patriacim do obdobia rozrenia kultry
s mladou linernou keramikou (pozri Hladk Hladkov Piatnikov, tento zbornk). Vy-
soko pravdepodobn je, e na zistenej lokalite osdlenie kultrou s mladou linernou kerami-
kou kontinulne pokraovalo poas starieho stupa eliezovskej skupiny, o by mohli nazna-
ova keramick fragmenty pochdzajce z objektov P3/07 P5/07 a P10/07. Tto hypotzu
by mohol potvrdi al vskum.

OPIS OBJEKTOV

Horn hrana viny objektov bola viditen v nadlo, priom zahben boli v spraovom
podlo. Mali zva nepravideln ovlny pdorys a vpl tvorila jedna zsypov vrstva
(okrem obj. P16/07 2 vrstvy). Steny objektov boli konvexn, v jednom prpade kolm (obj.
P1/07, P3/07) a ich dn mali misovit, prpadne vodorovn priebeh (obj. P1/07, P3/07).

Objekt P1/07
Objekt, resp. jeho JV as s rozmermi dka 3,33 m x zach. max. rka 0,64 m (orientcia SV JZ),
bol zachyten v juhovchodnom profile ryhy. Mal pozdny tvar s viac-menej vodorovnmi stenami
a s rovnm dnom. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,00 m n. m. a dno objektu bolo situovan
v 139,60 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina, drobn fragmenty vpenca
(okolo 5 cm) a obsahovala keramick fragmenty, mazanicu a tiepan industriu.

Objekt P2/07
Objekt, resp. jeho JV as s rozmermi dka 2,50 m x zach. max. rka 1,02 m (orientcia SV JZ),
bol zachyten v juhovchodnom profile ryhy. Mal pretiahnut okrhly tvar s konvexnmi stenami a za-
oblenm dnom. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,20 m n. m. a dno objektu bolo situovan
v 139,50 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina, zlepen kusy mazanice pre-
miean s hlinou koncentrovan v strede objektu, alej obsahovala keramick fragmenty, fragmenty
zvieracch kost, drobn fragmenty vpenca a jeden v kompaktnej kus vpenca sa nachdzal pod
vrstvou mazanice.

Objekt P3/07
Objekt, resp. jeho SZ as s rozmermi dka 1,62 m x zach. max. rka 1,11 m (orientcia SZ JV),
bol zachyten v severozpadnom profile ryhy. Mal okrhly tvar s vodorovnmi stenami a viac-menej
rovnm, resp. mierne zaoblenm dnom. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,05 m n. m. a dno ob-
jektu bolo situovan v 139,33 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina, ktor
obsahovala keramick fragmenty a fragmenty mazanice.

Objekt P4/07
Objekt, resp. jeho SZ as s rozmermi dka 3, 08 m x zach. max. rka 0,79 m (orientcia SV JZ),
bol zachyten v juhovchodnom profile ryhy. Mal ovlny tvar s konvexnmi stenami a oblm dnom.
Horn hrana objektu sa zachytila v 140,05 m n. m. a dno objektu bolo situovan v 139,15 m n. m.. Bol

7
zahben do sprae. Vpl tvorila hned hlina (svetlejia v porovnan s vplou ostatnch objektov),
obsahovala keramick fragmenty a vek mnostvo vch kusov mazanice pomerne pravidelnho
tvaru (kvadratick). Objekt ree svojm severozpadnm krajom objekt P10/07.

Objekt P5/07
Objekt, resp. jeho as, bol zachyten v junej asti skmanej plochy. Nebol preskman cel. Predpo-
kladme okrhly tvar. Horn hrana objektu sa zachytila v 139,80 m n. m.. Bol zahben do sprae.
Vpl tvorila tmavohned hlina, drobn fragmenty vpenca (okolo 5 cm) a obsahovala keramick frag-
menty.

Objekt P6/07
Objekt s rozmermi dka 1,50 m x zach. max. rka 0,50 0,60 m (orientcia SZ JV) bol zachyten
vo vchodnej asti plochy. Nebol kompletne doskman. Mal nepravideln ovlny tvar. Horn hrana
objektu sa zachytila v 139,90 m n. m. Bol zahben do sprae. Vpl tvorili dve vrstvy: 1. tmavohned
hlina s prmesou mazanice, zvieracch kost a keramickch fragmentov, 2. svetlohned hlina s prmesou
piesku a keramickch fragmentov.

Objekt P7/07
Objekt, resp. jeho as bola zachyten na vchodnej strane skmanej plochy smerom od ryhy. Nebol
preskman cel. Tvar objektu sa javil ako nepravideln ovlny. Horn hrana objektu sa zachytila
v 140,35 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina premiean s fragmentmi
zvieracch kost a keramickmi fragmentmi.

Objekt P8/07
Objekt, resp. jeho JV as s rozmermi dka 3,11 x rka 1,41 m (orientcia S J) bol zachyten na z-
padnej strane plochy smerom od ryhy. Mal elipsovit tvar s konvexnmi stenami a nerovnm stupien-
kovitm dnom. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,00 m n. m. a dno objektu bolo situovan
v 139,92 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina s prmesou fragmentov ma-
zanice, keramickch fragmentov a fragmentov vpenca.

Objekt P9/07
Objekt, resp. jeho J as bola zachyten na zpadnej strane skmanej plochy smerom od ryhy. Nebol
preskman cel. Mal ovlny tvar. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,40 m n. m. a dno objektu
bolo situovan v 139,60 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina s prmesou
keramickch fragmentov, mazanice a fragmentov zvieracch kost.

Objekt P10/07
Objekt (orientcia S J) bol zachyten na zpadnej strane skmanej plochy smerom od ryhy. Nebol
preskman cel. Mal nepravideln pretiahnut tvar. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,00 m n. m.
a dno objektu bolo situovan v 139,85 140,56 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tma-
vohned hlina premiean s fragmentmi mazanice, keramickmi fragmentmi, fragmentmi zvieracch
kost a vpenca.

Objekt P11/07
Objekt s priemerom 0,35 m (kolov jamka) bol zachyten na zpadnej strane skmanej plochy smerom
od ryhy. Mal kruhov tvar. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,34 m n. m. a dno objektu bolo situo-
van v 139,99 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina.

Objekt P12/07
Objekt s priemerom 0,49 m (kolov jamka) bol zachyten na zpadnej strane skmanej plochy smerom
od ryhy. Mal kruhov tvar. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,36 m n. m. a dno objektu bolo situo-
van v 139,62 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina.

8
Objekt P13/07
Objekt s priemerom 0,40 m (kolov jamka) bol zachyten na zpadnej strane skmanej plochy smerom
od ryhy. Mal kruhov tvar. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,39 m n. m. a dno objektu bolo situo-
van v 140,09 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina.

Objekt P14/07
Objekt s priemerom 0,41 m (kolov jamka) bol zachyten na zpadnej strane skmanej plochy smerom
od ryhy. Nebol vybrat. Mal kruhov tvar. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,46 m n. m.. Bol za-
hben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina.

Objekt P15/07
Objekt s priemerom 0,60 m (kolov jamka) bol zachyten na vchodnej strane skmanej plochy od
ryhy. Nebol vybrat. Mal kruhov tvar. Horn hrana objektu sa zachytila v 140,35 m n. m. a dno objektu
bolo situovan v 140,09 m n. m.. Bol zahben do sprae. Vpl tvorila tmavohned hlina.

Objekt P16/07
Objekt, resp. jeho J as, bol zachyten na vchodnej strane skmanej plochy smerom od ryhy. Nebol
preskman cel. Horn hrana objektu sa zachytila v 139,90 m n. m. Bol zahben do sprae. Vpl
tvorila tmavohned hlina.

Obr. 2: Celkov pln skmanej plochy (geodetick zameranie Ing. ubovi).

Abb. 2: Gesamtplan untersuchter Flche (geodetische Messung Ing. ubovi).

9
VYHODNOTENIE KERAMICKHO MATERILU

Keramika sa zskala z objektov P1/07 P10/07. Najpoetnejie nlezy pochdzaj z objek-

tov P2/07, P3/07, P5/07, P6/07 a P10/07. V objektoch sa nedala pozorova stratigrafia, z d-
vodu, e ich vpl tvoril zsyp s premieanm materilom.
V analyzovanom sbore nlezov prevldaj nezdoben fragmenty, zva zo stredne hru-
bch a hrubostennch ndob. Keramika pochdzajca z vskumu je vo vemi fragmentrnom
stave. Zo zachovanch fragmentov sa nepodarilo zrekontruova ani jednu cel ndobu, resp.
ani cel profil ndoby. Vraznejia vzdoba, ktor by mohla sli na jemnejie triedenie, sa
zachovala iba na vemi malej asti nlezov a vzhadom na to, e sa z lokality veobecne poda-
rilo zska iba mlo poetn materil, jednoznan datovanie jednotlivch objektov do kon-
krtnej fzy kultry s mladou linernou keramikou, prpadne do eliezovskej skupiny by bolo
zavdzajce. Stav materilu (predovetkm miera fragmentarizcie) ns pri snahe o chronolo-
gick a typologick hodnotenie keramiky zo sdliskovch objektov obmedzuje len na rozbor
vybranch keramickch fragmentov. Analyzovan kolekcia keramickch zlomkov predstavuje
reprezentatvny vber, umoujci asov a kultrne zaradenie sdliska.2 Vo vetkch prpa-
doch ide o fragmenty s vzdobou pochdzajce z objektov P1/07, P2/07 a P6/07 P8/07.
Objekty zisten vskumom datujeme na zklade keramickho materilu, ktor obsahovali
vetky objekty, orientane do obdobia existencie kultry s mladou linernou keramikou.
V niektorch z objektov (P3/07, P4/07, P5/07, P10/07) sa vak popri nich nali aj ojedinel ke-
ramick fragmenty patriace k eliezovskej skupine, a preto definitvne datovanie tchto objek-
tov zatia ostva otzne.

Z objektu P1/07 pochdzaj zva nezdoben menie repy z tela stredne hrubch a hru-
bostennch ndob. Ryt vzdoba sa zachovala na troch zlomkoch, z ktorch najvraznej je
v okrajov fragment z menej tenkostennej guovitej ndobky s priemerom stia pribline
9 cm, so edou farbou povrchu a so stopami letenia na oboch stranch. V materili sa nach-
dza vrazn prmes drobnch iastoiek sudy. Vzdobu tvor sasti vrazne ryt, sasti zatret
oben lnia, pod okrajom preruen jednou celou a jednou iba z menej asti zachovanou
hlbou jamkou v tvare notovej hlaviky. alie dve notov jamky sa nachdzaj tesne pod vy-
dutm. Prv z nich je jemnou zatretou lniou spojen s druhou jamkou obenej lnie. Smerom
nadol prebieha alia jemne zatret lnia, v hornej asti ukonen druhou notovou jamkou na-
chdzajcou sa tesne pod vydutm. Touto technikou je zhotoven aj tretia ikm lnia, vedca
od prvej notovej jamky obenej lnie (obr. 3: 1). Takto spsob pravy povrchu sa objavuje a
v zvere vvoja kultry s mladou linernou keramikou. Vtedy nastvaj vrazn zmeny
v technolgii vroby keramiky, v spsobe prevedenia ornamentu, charakteristickm je spsob
aplikcie jamk v tvare notovej hlaviky (blzko, prpadne tesne pod sebou i veda seba) a pri-
stupuj nov prvky a motvy, naznaujce nstup novej, samostatnej kultrnej jednotky e-
liezovskej skupiny (Pavk, 1969, 273, 275). Zatieran lnie vystupuj naprklad na keramike
v objekte 222/66 v trove, ktor je typickm reprezentantom neskorho stupa mladej li-
nernej keramiky (Pavk, 1969, 275, 276, obr. 6: 7, 280, obr. 10: 25; Pavk, 1994, tab. 13: 49),
alej v hroboch 3/64, 6/64 a 17/65 na pohrebisku v Nitre, datovanom poda materilu rovnako
do neskorej fzy kultry s mladou linernou keramikou (Pavk, 1972, 7 nn.), po jednom na
fragmente z Vekch Kostolian (Pavk, 1969, 274, obr. 4: 21) a Ludanc (Porubsk, 1958, 300,

2
Pri vobe takhoto postupu sme vychdzali z celkovho charakteru a potu keramickch zlomkov v sbore po-
chdzajcom z vskumu. Jeho kvantita a kvalita nepostauje na aplikovanie analytickch postupov. Vzhadom
na tto skutonos sme sa nezamerali ani na formalizovan deskripciu nlezov.

10
tab. III: 11). Zatret ryt lnie sa zistili aj na niekokch repoch a na rekontruovanej ndobe
v Borovciach, na ktorej s jamky v tvare notovej hlaviky aplikovan v tle charakteristickom
prve pre zveren fzu (Kolnk Paulk, 1957, 299, tab. I: 5; Pavk 1969, 275, 276, obr. 5: 9).
Do tejto fzy mono poda ostatnho sprievodnho materilu zaradi aj opisovan fragment,
hoci technika zatierania lni je ben aj v I. stupni eliezovskej skupiny (Pavk, 1969, 275).

Z typologickho a chronologickho hadiska obsahoval o nieo vraznejie nlezy objekt

P2/07. Ryt vzdoba sa zistila spolu na 11 tenkostennch alebo stredne hrubch repoch. V-
raznejia vzdoba sa zachytila najm na dvoch okrajovch tenkostennch fragmentoch z v-
ch polguovitch ndob s dnu vtiahnutm stm.
Vzdobu prvho fragmentu tvor nepravidelne ryt oben lnia pod okrajom, asti dvoch
oblkovitch, rovnako nepravidelne rytch lni a zvyok vodorovnej lnie, preruenej plytou
okrhlou jamkou v avej asti repu. Vpravo od nich s tri mierne oblkovit lnie, ukonen
plytkou notovou jamkou (obr. 3: 3). Charakterom vzdoby viaucim sa na tenkostenn bombo-
vit ndobu s dnu vtiahnutm stm by mohol reprezentova zaiaton fzu kultry s mladou
linernou keramikou. Prve na tomto type ndoby sa u na poiatku vvoja objavuje pravidel-
nejie oben lnia pod okrajom a esovito formovan oblkovit vzor (Pavk, 1969, 271). Vy-
skytuj sa tu aj tri viac-menej paralelne usporiadan jemne oblkovit lnie, ukonen plytou
jamkou, podobn vzoru, ktor je charakteristick pre polguovit ndoby s rovnou hornou as-
ou tela tie v starej fze mladej linernej keramiky (Pavk, 1969, 272, obr. 1: 2, 3) po-
dobne ako tri paralelne ryt oblkovit lnie na vom fragmente z vydutia, ktor s charakte-
rizovan ako jeden z typickch motvov poiatonej fzy (Pavk, 1969, 271).
al rep pochdzajci z rovnakho objektu svojou aplikovanou vzdobou jednoznane
patr do mladieho obdobia. Tri samostatne ryt lnie pod okrajom, doplnen ovlnymi noto-
vmi jamkami sa objavuj v nlezovch celkoch reprezentujcich stredn vvojov fzu
mladej linernej keramiky. Oben lnie dopaj dve sasti zachovan oblkovit lnie (obr.
3: 2). Charakteristickmi lokalitami, na ktorch sa objavuje keramika tohto stupa, s napr.:
ataj, poloha Zemianske Gejzove, kde zo stavebnch jm prislchajcich k pdorysom dvoch
mladolinernych domov pochdzaj nlezy datovan poda aplikovanch prvkov do optiml-
neho tdia tunajej mladej linernej keramiky (Pavk, 1986, 371 nn., obr. 7 10), as ob-
jektov z Cfera-Pcu, poloha Nad mlynom (Mlatec, 2000, tab. XX: 3, 11; XXI: 1; XLII: 5) , ako
i niektor nlezy z Vekho Grobu (Chropovsk, 1958, 30 nn., tab. V: 13; VI: 2, 9; XI: 6). Ryt
vzdoba na ostatnch repoch nie je dostatone chronologicky citliv. Zverom vak treba po-
dotkn, e hoci prv dva fragmenty by kompozciou vzdoby teoreticky mohli poukazova na
star sek mladej linernej keramiky, technika prevedenia ich rytho ornamentu je vemi po-
dobn tej na repe s ornamentom typickm pre nasledujcu stredn fzu.

Keramika s vraznejm informanm potencilom pochdza tie z objektu P6/07. Dva

repy zo stredne hrubch ndob (hrbka pribline 0,6 cm) svojimi motvmi stoja bliie
k strednej fze kultry s mladou linernou keramikou.
V prvom prpade ide o v okrajov fragment z polguovitej ndoby s dovntra vtiahnu-
tm stm, s dvomi obenmi lniami pod okrajom doplnenmi dvoma slabo viditenmi jam-
kami v pravej asti a s jednou ikmou lniou vychdzajcou zo spodnej jamky (obr. 4: 2).
Na druhom repe z tela sa zachoval zvyok motvu s jednou lniou, ktor by na jednej strane
pvodne mohol by sasou esovito formovanch, do seba zavesench oblkovitch lni, ale
na strane druhej me s iba o jednoduch, do seba zavesen poloblkovit lnie.
Oba druhy vzdoby, teda dve oben lnie a esovit oblkovit lnie doplnen okrhlou jam-
kou v tvare notovej hlaviky s charakteristick pre stredn fzu kultry s mladou linernou
keramikou (Pavk, 1969, 273). Ich vskyt v nasledujcej neskorej fze sa, samozrejme, ned

11
 Obr. 3: Vber keramiky. 1 objekt P1/07; 2,3 P2/07; 4 P4/07; 5 P5/07. Kreslila V. Vanov.
Abb. 3: Auswahl der Keramik. 1 Objekt P1/07; 2,3 Objekt P2/07; 4 Objekt P4/07;
5 Objekt P5/07. Gezeichnet von V. Vanov.

vyli. Neskorej fze by spsobom pravy povrchu3, ale najm technikou prevedenia obe-
nch lni zodpovedal al, men okrajov, vrazne tenkostenn fragment. Horn, zatret
lnia je preruen nepravidelnou, skoro a hranatou jamkou, druh, sasti zatret lnia jamkou

3
Z vonkajej strany tmavej (edej), z vntornej svetlejej sivej farby, so zachytenmi stopami pvodnho lete-
nia. Zhotoven z jemne plavenej hliny s prmesou zrnieok sudy.

12
v tvare slziky (obr. 4: 3). Ako u bolo vyie spomenut, zatret lnie sa objavuj najskr v ne-
skorej fze mladej linernej keramiky (Pavk, 1969, 275).
Vzdoba na hrubej itkovej keramike sa v pomerne slabom zastpen zachytila v objek-
toch P2/07, P6/07 P8/07. V rmci plastickch vzdobnch prvkov sa objavuj viacer druhy
vnelkov ovlny (1) a mierne ikm ovlny vnelok, po oboch kratch stranch stlaen
prstom (1), polguovit (1), jazykovit po oboch stranch stlaen prstom (1) a masvny jazy-
kovit vnelok s troma prstovmi jamkami, pribline v strede preliaen (1), a nakoniec pre-
sekvan vnelok s ovlnym pdorysom a s polmesiacovitm prierezom (1). Na dvoch re-
poch sa zachovalo tzv. slep uko hrub krat podlhovast vnelok, po oboch stranch
stlaen prstom (2), na jednom stredne hrubom repe zase zvyok plastickej pretlanej psky.
Technick vzdobu zastupuj na viacerch zlomkoch pozorovaten zvyky vtipovania; pre-
dovetkm na vom hrubom repe z objektu P6/07, na ktorom klasovito usporiadan vtipo-
van vzdoba vychdza od hornho okraja mierne ikmho ovlneho vnelku (obr. 4: 4).
K tomuto druhu vzdoby rovnako patria samostatn odtlaky nechtov. Ojedinele sa na kera-
mike objavuj krtke zseky. Farba itkovej keramiky sa spravidla pohybuje v odtieoch hne-
dej, zriedkavejie tehlovej (tehlovohnedej) z vonkajej strany, z vntornej asto bva tmavoh-
ned a ierna. Jadro je vrazne tmav a ierne. Na povrchu repov sa iba vemi zriedkavo
objavuje ryhovanie. Ndoby s zhotoven z hliny s prmesou organickch zvykov, viac alebo
menej vraznch kamienkov a so zrnkami sudy. Pozoruhodn v rmci hrubej keramiky s
repy edej farby na vonkajom povrchu i na lome a ltohnedej farby na vntornej strane, pr-
padne ed z oboch strn, zhotoven z jemne plavenej hliny s iastokami sudy a s vrazne
hladkm povrchom. Na niektorch sa zachovali zvyky hrubie rytej lnie, niekedy aj jamka
v tvare notovej hlaviky.

V objektoch P3/07 P5/07 a P10/07 sa spolu s repmi s vzdobou charakteristickou pre kul-
tru s mladou linernou keramikou objavuj aj keramick fragmenty eliezovskej skupiny,
ktormi sa budeme zaobera v nasledujcej asti analzy.

Poetnej keramick materil sa zskal z objektu P3/07. Ryt vzdoba, v niektorch prpa-
doch doplnen jamkami v tvare notovej hlaviky alebo vrypmi, sa uplatnila na 10 repoch
zva pochdzajcich z tenkostennch ndob, ojedinele v hrubom preveden zo stredne hru-
bej keramiky4.
Pozornos si zasluhuje najm vek okrajov fragment z tenkostennej guovitej ndoby
(priemer stia okolo 12 cm), s iernym letenm povrchom z oboch strn, z vonkajej miestami
tmavohned, z jemne plavenej hliny obsahujcej drobn zrnk sudy. Vzdoba repu pozo-
stva z dvojc (zva zatretch) lni, doplnench typickm eliezovskm vrypom. Jedna
oben dvojica pod okrajom, pod ou alia, preruen vekm horizontlne prevtanm v-
nelkom, tretia ikm dvojica, a nakoniec as pravdepodobne krokvicovito usporiadanej dvo-
jice s jednm plne a s jednm iastone zachovanm vrypom (obr. 3: 5). Zatret lnie sa obja-
vuj v neskorej fze mladej linernej keramiky, ale rovnako ben s i v I. stupni eliezovskej
skupiny (Pavk, 1969, 273). Z hadiska chronologickho zaradenia repu zohrva dleit
lohu zvisl, vodorovne prevtan vnelok zoomorfn uko, ktor sa v takomto stvrnen
objavuje a od druhho stupa eliezovskej skupiny. Absenciou vrbkov na hornej, irej hrane
a svojm trojuholnkovitm tvarom so zaoblenou hornou asou patr k vemi vzdialenm
a mlo poetnm derivtom uiek a vnelkov vo forme tylizovanch bukrni s presekva-
nou elnou stranou (Pavk, 1969, 306). Analgie k tomuto tvaru mono njs naprklad vo

4
Pri repoch zo stredne hrubch ndob sa hrbka zachovanej steny pohybuje okolo 0,5 a 0,7 cm.

13
Vekom Grobe (Chropovsk, 1958, 36, tab. XI: 2, 8), v Borovciach (variant s jednm horizon-
tlnym zrezom na elnej strane pribline v strede vnelku5) (Kolnk Paulk, 1957, 306, tab.
VIII: 8), v trove (Pavk, 1994, tab. 18: 17; 21: 28; 57: 30; 70: 16) a v Dvoroch nad itavou
(variant s dvoma vodorovnmi zrezmi na elnej strane) (Pavk, 1969, 326, obr. 39: 8, 14).
eliezovskej skupine patr aj tenkostenn okrajov fragment svetlejej hnedej farby po
oboch stranch, so stopami pvodnho letenia na vonkajom povrchu a s vraznm iernym
jadrom. Vyroben je z jemne plavenej hliny obsahujcej drobn zrnk sudy. Pomerne jedno-
duch vzdoba sa zachovala na vonkajej i vntornej strane. Zvonku s to dve dvojice obe-
nch irie rytch lni, vo vntri minimlne p ikmch, vemi jemne rytch lni pod okra-
jom. Z nich spodn je zatieran, rovnako ako i doln as lnie nad ou. Obdobnou technikou
bola zhotoven aj dvojica obench lni pod nimi. Rytie na vntornej strane sa v rmci elie-
zovskej skupiny objavuje u od I. stupa a jeho charakteristickmi nositemi s misy prevane
nich polguovitch foriem. Intenzvnejie sa potom vntorn vzdoba ms presadzuje v al-
om vvoji (Pavk, 1969, 321). Dve dvojice obench, irie rytch lni preruench prie-
nym vrypom sa nachdzaj aj na alom tenkostennom okrajovom repe. Pre datovanie je za-
ujmav men tenkostenn rep edej farby so stopami pvodnho letenia na vntornom
povrchu. Dvojica vemi jemnch, ostro rytch horizontlnych lni je v avej asti ukonen
malou jamkou v tvare notovej hlaviky. Technika rytia je typick pre eliezovsk skupinu
a mal plytk okrhla jamka patr v rmci pouitia tohto prvku medzi relatvne mlad prvky,
objavujce sa ete aj na keramike v jamch I. stupa eliezovskej skupiny (Pavk, 1994, 142,
obr. 55: 47; 145). Na zvynch repoch je vzdoba mlo vrazn.

Spomedzi nlezov z objektu P4/07 je chronologicky citlivej iba okrajov tenkostenn

fragment z menej guovitej ndobky (priemer stia pribline 8 9 cm) edej farby, so stopami
pvodnho letenia a s dobre sa vynmajcimi asticami sudy na tmavom povrchu. Mimo-
riadne preczne, tenko ryt dvojice obench lni a spsob aplikcie jamk skr poukazuje
na prslunos repu k eliezovskej skupine ako ku kultre s mladou linernou keramikou
(obr. 3: 4).

Ryt vzdobu z objektu P5/07 mono pozorova na 11 tenkostennch a tenkostennch a

stredne hrubch repoch. Tto vzdobu tvoria prevane zvyky jemnejie alebo irie rytch
lni v pote jedna a tyri. Vnimkou s tieto tyri fragmenty: v prvom rade vek stredne
hrub okrajov fragment z ndoby miernej esovitej profilcie (hrbka steny 0,7 cm). Povrch na
vonkajej strane je z vej asti stredne hned, pod okrajom ed a ierny, zvntra ierny,
hladk a leten; na lome rovnako ierny. rep je zhotoven z jemne plavenej hliny s prmesou
sudy. Pomerne jednoduch vzdoba pozostva z dvoch dvojc obench a z troch dvojc ne-
plne zachovanch krokvicovito usporiadanch ostro rytch lni. Zvltnosou je, e ani na
jednej dvojici sa nenachdza vryp. Tie s aplikovan samostatne, medzi vzdobou pod okra-
jom a vzdobou na vydut (obr. 4: 1). Polguovit ndoby s vemi slabo naznaenou profil-
ciou sa objavuj a v mladej fze druhho stupa eliezovskej skupiny, ale v plnej miere sa
esovito profilovan ndoby uplatuj a v poslednom stupni (Pavk, 1969, 328).

Zo stredne hrubej keramiky s aj alie tri repy (hrbka stien okolo 0,5 0,6 cm) s po-
vrchom v odtieni sivej a tmavej, edej farby. Na prvom sa zachovali zvyky dvoch krokvico-
vito usporiadanch lni, z ktorch jedna je ryt vraznejie, ostro, druh vemi jemne a plytko.

5
Vnelok pochdza z tvarovo i spsobom pouitej vzdoby (lnie s ryt) vemi podobnho, tie vieho frag-
mentu tmavoedej farby, na lome iernej, s hrbkou repu 0,5 mm (Kolnk Paulk, 1957, 287).

14
Obe s doplnen hlbokm vrypom. Poda tvaru by mohlo s o nechtovit vryp, ktor patr
medzi najstarie typy, objavujce sa u v I. stupni eliezovskej skupiny (Pavk, 1994, obr. 55:
36; 147 n.). K najstarej fze sn patr aj vzdoba na druhom repe. Na konci dvojice mierne
ikmch lni s dve, tesne veda seba nanesen hlbok jamky. aliu, krokvicovito ryt dvo-
jicu presekva v mieste zbiehania dlh, hlb vryp. Napriek zasintrovanmu povrchu mono
jasne rozpozna, e aj v tomto prpade bola sasti pouit technika zatieranch lni. tvoricu
eliezovskch repov dopa men fragment s dvojicou irch obench lni, preruench
neplne zachovanm vrypom. Vetky s zhotoven z jemne plavenho materilu.

Obr. 4: Vber keramiky. 1 objekt P5/07; 2 - 4 P6/07; 5 7 P10/07. Kreslila V. Vanov.

Abb. 4: Auswahl der Keramik. 1 Objekt P5/07; 2 - 4 P6/07; 5 7 P10/07.
Gezeichnet von V. Vanov.

15
 Poslednm objektom obsahujcim keramick nlezy je objekt P10/07. Vzhadom na jeho
rozsiahlos vak zskan materil predstavuje iba zanedbaten as. Ucelenejia a chronolo-
gicky citlivejia vzdoba sa zachytila najm na 6 repoch, ktor by mohli na zklade kompoz-
cie ornamentu, techniky rytia a aplikcie prvkov patri do I. stupa eliezovskej skupiny. Na
troch repoch vystupuj tri samostatne ostro ryt oben lnie pod okrajom, na jednom z nich
s tieto lnie v avej asti preruen malou plytkou okrhlou jamkou (obr. 4: 6). Oba prvky s
typick pre najstariu fzu skupiny (Pavk, 1994, 145). V dvoch prpadoch sa na spodn hori-
zontlnu lniu sprava doava napjaj ikm, na treom zava doprava oblkovit lnie (obr. 4:
5). Z mladej linernej keramiky prevaj aj dve samostatn, ostro ryt oben lnie, preruen
pomerne blzko pod sebou sa nachdzajcimi jamkami. Charakteristick pre eliezovsk sku-
pinu s posledn dva menie fragmenty s asou krokvicovito usporiadanch dvojc lni, pre-
ruench vrypom. Na oboch je as lni klasicky ryt, as z nich je zatret, na jednom z nich
vraznejie (obr. 4: 7). Vetky repy s zhotoven zva z jemne plavenej hliny, s povrchom
v odtieni sivej farby, jeden ltohnedej farby, ale s vraznm svetlosivm jadrom, podobne aj
al, ktor m vak z vonkajej strany pod okrajom tmav a ierny leten povrch. Stopy le-
tenia sa zachytili aj na niektorch ostatnch zlomkoch.

V rmci vzdoby hrubej itkovej keramiky sa v objektoch P3/07 P5/07 a P10/07 op ob-
javuj predovetkm rzne druhy vnelkov cylindrick a cylindrick a knick oba
s jamkou uprostred (1), mal polguovit (2), zahroten (1), men presekvan s ovlnym p-
dorysom a polmesiacovitm profilom (1), alej v zvisl, ovlny s jamkou uprostred a po
bokoch (1) alebo iba s jamkou uprostred (2). V jednom prpade sa zachoval zvyok plastickej
pretlanej psky. Z technickej vzdoby sa ojedinele zistili zvyky vtipovania, prpadne sa-
mostatn odtlaky nechtov, vemi vnimone krtke ryhy. Farbou svojho povrchu v odtieni
hnedej (menej tehlovej tehlovohnedej farby), tmavm jadrom a materilom s prmesou orga-
nickch ltok, prpadne drobnch kamienkov a so zrnkami sudy je hrubia keramika identick
s keramikou v objektoch P1/07, P2/07 a P6/07 P8/07, ktor boli jednoznane priraden ku
kultre s mladou linernou keramikou. Vnimkou je niekoko repov z objektu P5/07 s v-
raznejou samostatnou prmesou kamienkov, bez organickch prmes.

KAMENN INDUSTRIA

Kamenn industria6 sa podobne ako keramika nachdzala predovetkm vo vplniach za-

hbench objektov. V rmci skmanej plochy sme v dispozcii nlezov kamennej industrie ne-
zachytili iadne koncentrcie. Bola nepravidelne rozptlen vo viacerch objektoch, zva po
jednom kuse alebo po dvoch kusoch. Vnimkou je objekt P7/07 s troma kusmi tiepanej ka-
mennej industrie. Rovnako tri kusy tiepanej kamennej industrie pochdzaj zo zberu spolu
s jednm kusom brsenej kamennej industrie (tylov as sekeromlatu). Z objektov P9/07
a P10/07 sa nezskala iadna kamenn industria.
Sbor kamennej industrie tvor spolu 17 kusov, z toho 15 kusov je tiepan industria a dva
kusy tvor hladen industria. V materilovom zloen tiepanej industrie prevldaj rdiolarity
potom 9 kusov, alej s tu zastpen glacignne silicity (4 kusy) a bliie neuren druh si-
licitu (2 kusy). Hladen industria v pote 2 kusov je vyhotoven z amfibolickej bridlice.

6
Na tomto mieste by sme sa chceli poakova P. Schreiberovi, ktor nm pomhal s urovanm a dokumentova-
nm kamennej industrie.

16
tiepan industria:
1. drobn tep s avostrannou pracovnou retuou, materil: olivovozelen rdiolarit (obr.
5: 1),
2. terminlna as epele, materil: glacignny silicit (obr. 5: 2),

Obr. 5: 1 9 tiepan kamenn industria; 10 11 hladen industria. Mierka a: 1 9; b:

10 11. Kreslil P. Schreiber.
Abb. 5: 1 9 Spaltindustrie; 10 11 Geschliffene Industrie. Der Mastab: a: 1 9; b:
10 11. Gezeichnet von P. Schreiber.

17
 3. bazlna as epele s drobnou pracovnou retuou na ventrlnej strane, materil: rdiola-
rit typu Szentgl (obr. 5: 3),
4. epieka s leskom, materil: olivovozelen rdiolarit (obr. 5: 4),
5. bazlna as epieky s leskom na avej strane, materil: silicit (obr. 5: 5),
6. vrtik, materil: glacignny silicit (obr. 5: 6),
7. bazlna as epele, materil: glacignny silicit (obr. 5: 7),
8. vrtik, materil: rdiolarit typu Szentgl (obr. 5: 8),
9. jednopodstavov jadro, materil: okoldovohned rdiolarit (obr. 5: 9).

Hladen industria:
10. kopytovit klin, materil: amfibolick bridlica (obr. 5: 10).
11. torzo sekeromlatu s tylovou asou, materil: amfibolick bridlica (obr. 5: 11).

Zver

Zchrannm vskumom, vyvolanm stavbou Samsung Electronics Slovakia LCD Factory

extern infratruktra sa zachytilo nov sdlisko patriace ku kultre s mladou linernou kera-
mikou. Na zklade miery zachovania archeologickch kontextov (nehnutench pozostatkov
po osdlen vo vetkch prpadoch ide o zahben objekty) bol uren ako zklad pre chrono-
logick a kultrne zaradenie predovetkm keramick materil.
Vzhadom na obmedzenie keramickho materilu (pozri vyie), ktor sa zskal z jednotli-
vch (zva iba z malej asti preskmanch) objektov nie sme schopn v zvere predloi ich
jednoznan chronologick zaradenie. Typologicko-chronologick zhodnotenie nlezov sli
predovetkm na utvorenie si vemi veobecnho obrazu o situcii zachytenej na skmanej
ploche. Napriek tomu vak mono kontatova, e sa vskumom zachytila as sdliska zo
strednho neolitu z obdobia rozrenia kultry s mladou linernou keramikou. Vysoko pravde-
podobn je, e na zistenej lokalite osdlenie kultrou s mladou linernou keramikou kontinu-
lne pokraovalo poas starieho eliezovskho stupa, o by mohli naznaova keramick
fragmenty pochdzajce z objektov P3/07 a P5/07. Tto hypotzu by mohol potvrdi al v-
skum.
Zachytenie tohto sdliska nie je a tak prekvapujce, kee v minulosti v bliom, ale aj
irom okol boli odkryt viacer lokality s osdlenm spadajcim do obdobia rozrenia kultry
s mladou linernou keramikou (pozri Hladk Hladkov Piatnikov, tento zbornk). N-
lezy kultry s mladou linernou keramikou, ako aj eliezovskej skupiny s iba alm dokla-
dom o tom, e tento regin bol pre svoje mimoriadne vhodn klimatick i pedologick pod-
mienky vyhadvan a osdovan u najstarmi ronkmi.

Do tlae odporuil: prof. PhDr. Jozef Btora, DrSc.

LITERATRA

HLADK, M. HLADKOV, K. PIATNIKOV, K.: Osdlenie juhovchodnej asti Trnavskej

spraovej tabule kultrou s mladou linernou keramikou. In: Zbornk FiFUK Musaica, 2009.
CHROPOVSK, B.: Prspevok k problematike neolitickho osdlenia zp. Slovenska. In: Slov. Arch. 6.
1958, s. 21-38.
KOLNK, T. PAULK, J.: Zchrann vskum na neolitickom sdlisku v Borovciach pri Pieanoch.
In: Slov. Arch. 5. 1957, s. 271-306.

18
MLATEC, R.: Analza sdliska kultry s linernou keramikou a eliezovskej skupiny v Cferi-Pci. Ne-
publikovan diplomov prca. Nitra : Filozofick fakulta Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre.
Katedra archeolgie a muzeolgie, 2000.
PAVK, J.: Chronologie der eliezovce-Gruppe. In: Slov. Arch. 17. 1969, s. 269-367.
PAVK, J.: Neolithisches Grberfeld in Nitra. In: Slov. Arch. 20. 1972, s. 5-105.
PAVK, J.: Linearkeramische Grossbauten aus ataj. In: Slov. Arch. 34. 1986, s. 365-382.
PAVK, J.: trovo. Ein Siedlungsplatz der Kultur mit Linearkeramik und der eliezovce-Gruppe.
Nitra, 1994.
PORUBSK, J.: Sdlisko s voltovou keramikou v Ludaniciach. In: Slov. Arch. 6. 1958, s. 295-300.

Zusammenfassung

Neue Funde der Kultur mit junger Linearkeramik in Opoj

Der vorliegende Beitrag beschftigt sich mit neuen Siedlungsfunden der Kultur mit jngerer Linear-
keramik, welche durch eine Rettungsgrabung im Kataster von Gemeinde Opoj, Flur Horn diely (Bez.
Trnava) gewonnen werden konnten (Abb. 1), die im Zusammenhang mit dem Bau der externen Infra-
struktur fr Samsung Electronics Slovakia LCD Factory durchgefhrt wurde. Die Fundstelle befindet
sich auf einem sanften Abhang mit SW Orientierung, auf der linksseitigen Terrasse des Flusses Trnvka
und erstreckt sich auf Schwarzerde mit einem Lssuntergrund, in der Hhe 139 141 m . NN. Ein-
zelne Siedlungsobjekte wurden zuerst in einem Gasleitungsgraben erkannt und konnten spter auch in
der erweiterten Flche in der unmittelbaren Umgebung untersucht werden. Die Gesamtflche betrug am
Ende ca. 20 22 m x 8 10,5 m (Abb. 2).
Bei der Grabung wurden insgesamt 16 eingetiefte Siedlungsobjekte (P1/07 P16/07) festgestellt.
Mehrere von diesen wurden bereits durch die Gasleitung zerstrt, weshalb uns nicht gelang ist ihren Ge-
samtgrundriss, evtl. ihre gegenseitige Beziehung zu dokumentieren. In meisten Fllen handelt es sich
wohl um Siedlungsgruben, der begrenzte Umfang der Grabung gab uns aber keine Mglichkeiten ihre
Ntzung nher zu spezifizieren. Bei den Objekten P11/07 P15/07 knnte es sich um Pfostengruben
handeln, Objekt P10/07 diente hchstwahrscheinlich als Lehmgrube. Die Gruben hatten meist unregel-
mig ovale Grundrisse, konvexe Wnde (in einem Falle senkrecht), die Bden waren schsselfrmig
oder flach. Die Verfllung der Objekte bestand mit einer Ausnahme nur aus einer Schicht. Aus den Fl-
lungen selbst stammt das bliche Siedlungsmaterial Keramik, gespaltene und geschliffene Steinindu-
strie, Lehmbewurf (in einigen Fllen auch mit Abdrcken der hlzernen Konstruktionselemente), Tier-
knochen und ein nicht ganz durchgebohrter Tonspinnwirtel. Bei der Datierung der Siedlung gehen wir
vor allem von der Keramik aus, die aus zehn Objekten (P1/07 P10/07) geborgen werden konnte. Es
herrschten vor allem unverzierte Fragmente von meist mittelgroben und groben Gefen vor. Die vor-
gelegte Analyse sttzt sich an solche Keramikfunde, die feinchronologisch diagnostische Verzierung
trugen.
Die Objekte P1/07, P2/07, P6/07 P8/07 enthielten ausschlielich ein fr die Kultur mit jngerer Li-
nearkeramik typisches Material. Eine reprsentative Auswahl stellen sechs Randscherben dar, wovon
fnf dnnwandig bis mittelgrob waren und eine Ritz- und Notenkopfverzierung trugen (Abb. 3: 1-3; 4:
2, 3). Die sechste Scherbe ist grob und weist eine ovale Knubbe, wie auch abwechselnde Daumen- und
Zeigefingernageleindrcke auf der Wand auf (Abb. 4: 4). Aus den Objekten P3/07 P5/07 und P10/07
kamen zustzlich zu der Linearkeramik auch ein paar Fragmente mit der Verzierung, welche wiederum
fr die eliezovce-Gruppe typisch ist. Im Hinblick darauf, dass die Siedlungsobjekte nur teilweise un-
tersucht werden konnten, kann leider keine Beziehung zwischen diesen zwei Kultureinheiten postuliert

19
werden. Auf den Scherben aus den letztgenannten vier Objekten befinden sich eingeritzte, meist mit
Querkerben unterbrochene Doppellinien (Abb. 3: 5; 4: 1, 7). Bemerkenswert ist ein greres Fragment
von dnnwandigem Kugelgef, welches eine Kombination der durch Kerben unterbrochenen verstri-
chenen Doppellinien und einer zoomorphen se in Form von Bukranium ohne Stirnkerbung darstellt
(Abb. 3: 5). Whrend die verstrichenen Doppellinien eher in lterer Stufe der eliezovce-Gruppe blich
sind, erscheint diese Form der zoomorphen se erst ab der zweiten Stufe dieser Gruppe. Die Ritz- und
Notenkopfverzierung kommt auch bei anderen Scherben vor, die Ausfhrungstechnik, wie auch die An-
wendungsweise von Grbchen, stehen allerdings schon nher der eliezovce-Gruppe (Abb. 3: 4; 4: 5,
6). In einem Fall wurde sogar eine innere Verzierung festgestellt. Die dickwandige Keramik aus den
Objekten P1/07 P10/07 unterscheidet sich dagegen nicht wesentlicher untereinander. Die Oberflche
weist meist verschiedene Stufen der braunen Farbe auf, die innere Seite ist oft schwarz. Die dickwan-
dige Keramik wurde berwiegend aus Ton mit Beimischung von organischen Stoffen und Steinchen
hergestellt, lediglich einige Scherben aus dem Objekt P5/07 enthielten dagegen nur Steinchen ohne or-
ganische Magerung. Die Verzierung der groben Keramik besteht aus mehreren Arten von Knubben, ab-
wechselnden Eindrcken des Daumen- und Zeigefingernagels (sog. Zwicken), allein stehenden Finger-
nageleindrcken oder plastischen Leisten. Die Steinindustrie befand sich, hnlich wie die Keramik, vor
allem in Verfllungen der Siedlungsobjekte. Im Rahmen der untersuchten Flche wurde keine aufflli-
gere Konzentration bemerkt. Die dadurch gewonnene Kollektion besteht aus 15 Stcken der gespalte-
nen und aus 2 Stcken der geschliffenen Steinindustrie (Abb. 5).
Da aus der vorgelegten Rettungsgrabung nur relativ wenig ausgeprgte Funde stammen, waren wir
abschlieend nicht imstande genauere chronologische Einordnung einzelner Objekte vorzunehmen. Es
lsst sich aber ohne weiteres sagen, dass erscheint whrend der Rettungsgrabung in Opoj, Flur Horn
diely, ein Teil von Siedlung der Kultur mit jngerer Linearkeramik freigelegt wurde. Aufgrund einiger
Scherben der eliezovce-Gruppe kann eine weitere Fortsetzung der Besiedlung durch die Trger der
eliezovce-Gruppe vorausgesetzt werden.

20