THEOLOGOS 2/2016 | TDIE

Uhorodsk nia z24. aprla 1646

vo svetle jej dokumentu

JURAJ GRADO
Grckokatolcke arcibiskupstvo Preov

Abstract: The Union of Uzhgorod in 1646 meant the decision of the

priests of Greek-Slavic rite in nearby Uzhgorod and Humenne to unite with
the Catholic Church through their integration into the Catholic Episcopate
of Eger. As late as 1649 the requirements were defined in Uzhgorod, which
included the own Church autonomy headed by an elected bishop.
Keywords: Greek Catholics. Union of Uzhhorod. Mukachevo. Eger.

Uhorodsk nia bola odozvou naniu vBreste vteritriu severo-

vchodnho Uhorska, teda na zem vtedajej Mukaevskej eparchie.
Hoci sa tto nia vjej konenej podobe tkala grckokatolkov ijcich
na Ukrajine, Slovensku, Maarsku a Rumunsku, samotn dokument
podpsali kazi z dnenho slovensko-ukrajinskho pohraniia, teda
zpanstiev Uhorod aHumenn. Doteraz sa spochybovalo, e vde nie
bol podpsan akkovek dokument, ba niektor historici ateolgovia spo-
chybovali isamotn niu. Nlez dokumentu z24. aprla 1646 podp-
sanho poda vetkho esdesiatimi troma kazmi (podpisy je potrebn
identifikova grafolgom, nakoko sa zd, e niektor sa opakuj) vak
tieto pekulcie vyvracia.
Samotn dokument tvor dvojhrok dobovho papiera opatren vodo-
znakom. Prv strana obsahuje latinsk text. Nadruhej polovici prvej stra-
ny anasledujcej strane s podpisy kazov. Tie sa tam nachdzaj nei-
dentifikovan odtlaky prstov. alie dve strany boli pvodne przdne,
dnes je natvrtej strane zpis zdrugetovskho archvu pravdepodobne
z18. storoia. Ani jedna strana nenesie stopy peate. Druh list je mierne
pokoden namiestach, kde bol dokument poskladan namen rozmer.
Hrok listiny m navku 31,5cm anarku 19,5cm. Vsasnosti sa

229
 Juraj Grado

nachdza vo fonde Drugeth zHumennho vttnom archve vPreove.

Vrokoch 2001 a 2008 tento fond spracovala Daniela Pellov.
Pvodne bol dokument varchve Drugetovcov, ktor bol odnepamti
vkatieli vHumennom, priom nie vdy bol vo vyhovujcich podmien-
kach. Poas prvej svetovej vojny bol archv viackrt presahovan, m
sa naruilo jeho usporiadanie a stratili sa viacer dokumenty. Nako-
niec archv skonil vtyroch skriniach napovale. Pred prchodom frontu
vroku 1944 archv preniesli dopivnice. Poas prechodu frontu bol archv
vyhoden naulicu, kde sa vea dokumentov zniilo amnoh boli odcu-
dzen. Poskonen vojny bol historick materil zozbieran anahdzan
vzmockej kninici a doroku 1947, ke katie postihol poiar, ktor
niektor dokumenty pokodil. Neskr archv preiel dosprvy ttnych
intitci avroku 1952 bol presahovan doLevoe, neskr vroku 1957
doPreova.1
Je otzne, koko exemplrov dokumentu kazi 24. aprla 1646
vUhorode podpsali. Existuj dve monosti bu bol spsan iba jeden
dokument, alebo zrznych dvodov viacer. Ak ich bolo viac, pravdepo-
dobne jeden bol spsan pre majitea uhorodskho ahumenskho pan-
stva rodinu Drugetovcov, o sviselo so zmenou ich vzahu ku kazom,
ktor ho podpsali. Je mon, e si to vyiadala sama Anna Jakuio-
v, sestra biskupa Juraja. Tto teriu podporuje absencia peat. Text
dokumentu priamo nevyaduje pea biskupa, ale iada si peate ka-
zov. Avak hoci si prvna formulcia iadala takto zver dokumentu,
je mlo pravdepodobn, e by vbec niektor grckokatolcki kazi mali
vtom ase peatn prste. Prpadn originl dokumentu opatren pea-
ami, ktor tam mohol by spsan, sa doteraz nenaiel. Historik Michal
Lacko SJbol presveden, e sa tento dokument nachdza varchvoch
Propaganda fidei.2 Avak ho pootvoren archvov nenaiel.3
Druhou monosou je, e bol spsan iba jeden dokument. Ten sa
doarchvu Drugetovcov vHumennom mohol dosta iba prostrednctvom
biskupa Juraja Jakuia. Kee biskup bol chorav asitucia vregi-
ne bola nepokojn, mohol dokument zveri doschovy sestre. Mono si
ho vzal so sebou astal sa sasou dedistva jeho sestry (dvodom moh-
la by prve podriadenos kazov humensko-uhorodskm pnom), ke-

1 PELLOV, D. Drugeth z Humennho (1292 1945). Inventr (1. as). Preov :

Ministerstvo vntra Slovenskej republiky ttny archv vPreove, 2010, s. 2 3.
2 LACKO, M. The Union of Uhorod. Cleveland Rome : Slovak Institute, 1976, s. 132.
3 BAN, I. Appointments to the episcopal see in Munkcs, 16501690. In VGHSE T.
(ed.) Symbolae. Ways of Greek Catholic heritage research. Papers of the conference held
on the 100th anniversary of the death of Nikolaus Nilles, Nyregyhz 2010. Collectanea
Athanasiana I/3. Nyregyhza : Szent Atanz Kiad, 2010, s. 155.

230
THEOLOGOS 2/2016 | TDIE

e biskup Jakuic 21. novembra 1647 zomrel.4 Tto verziu podporuje aj

skutonos, e dokument nenesie iadne znmky kpie. Je navye opat-
ren podpismi spoiatku spsanmi dos chaoticky, neskr usporiadan-
mi dodvoch stpcov. Ak vak boli naraz podpisovan viacer dokumenty,
vetky by sa dali oznai ako originl.
Podpsanie dokumentu 24. aprla 1646 esdesiatimi tromi kazmi
bolo sasou procesu zjednotenia Mukaevskej eparchie, ktor bol zav-
en a vpolovici 18. storoia. Nebol to prv pokus ozjednotenie. Kee
mnoh farnosti naSlovensku uznvali jurisdikciu przemylskho bisku-
pa, asto pre pvod celch dedn zHalie, tkala sa aj ich nia vBreste
vroku 1596. T bola doznanej miery aj odpoveou navznik Moskov-
skho patriarchtu vroku 1589. Zjednoten przemylsk biskup Atanz
Krupeck priniesol sprvy onii doUhorska u vroku 16105 aneskr sa
vdanej zleitosti nielen angaoval, ale iist as spravoval aj zjednote-
n farnosti naSlovensku6. Prve on bol jednm zaktrov pokusu oniu
vKrsnom Brode vroku 16147, o nepriamo potvrdzuje list Atanza Kru-
peckho humenskmu grfovi Jurajovi Drugetovi z27. aprla 1614. Vliste
dokonca Krupeck navrhuje podobne ako vKrsnom Brode vyhlsi niu
zaasistencie grfa Esterhziho aj vMukaeve.8 Aj ke sa nia vdan de
neuskutonila, poda nzoru historikov sa tak stalo vnasledujci de.
Pre Uhorodsk niu mala vek vznam aj nia mukaevskho bis-
kupa Bazila Tarasovia, ktor ju ad personam prijal vmji 1642 vkapln-
ke letnho cisrskeho zmku Laxenburg zaprtomnosti cisra Ferdinan-
da II. abiskupa Juraja Lipaja, o nsledne schvlil aj ppe Urban VIII.9

4 SEDLK, P. Kresanstvo na zem Koickho arcibiskupstva. Dejiny Koickho

arcibiskupstva III. Preov : Vydavatestvo Michala Vaka, 2004, s. 275.
5 CORANI, J. Zdejn Grckokatolckej cirkvi naSlovensku. esk Budjovice : Sdruen
sv. Jana Nepomuckho pi Biskupstv eskobudjovickm, Centrum crkevnch djin
adjin teologie Teologick fakulty Jihoesk univerzity veskch Budjovicch, 2014,
s. 42.
6 BUGEL, W. Ekleziologie Uhorodsk nie ajejich ddic napozad doby. Olomouc :
Univerzita Palackho vOlomouci, 2003, s. 45.
7 JUVENCIUS, J. Historiae Societatis JesuPars Quinta Tomus Posterior,Ab anno Christi
MDXCI. ad MDCXVI. Auctore Josepho Juvencio Societatis ejusdem Sacerdote. Romae
:Ex Typographia Georgii Plachi, Caelaturam & Characterum Fusoriam Profitentis,
apud S. Marcum,1710, s. 399.
Oproti tomu Bazilovi chybne uvdza rok 1612. BAZILOVI, J. Dejiny Grckokatolckej
cirkvi vUhorsku. (Eds. M. Bizoov J. Corani). Preov : Vydavatestvo Preovskej
univerzity, 2013, s. 157. Vina historikov vak hovor oroku 1614 opierajc sa oA.
Hodinku. HODINKA, A. Munkcsi Grg-katholikusPspksgTrtnete. Budapest :
Kiadja aMagyar Tudomnyos Akadmia, 1909, s. 302.
8 APO, fond Drugeth zHumennho, inv. . 828, 16/1614, kr. 331.
9 HODINKA, A. A munkcsi grg szertarts pspoksg okmnytra I. 1458 1715.
Ungvr : 1911. s. 90 93; LACKO, M. The Union of Uhorod. Cleveland Rome : Slovak

231
 Juraj Grado

Situcia vMukaevskej eparchii bola vtejto otzke komplikovan. Km

zpadn as eparchie, ktor bola doznanej miery konfesionlne zmie-
anm zemm, chcela by zjednoten, atak zrovnoprvnen sKatolc-
kou cirkvou, vchodn as, kde bolo aj sdlo biskupa, pod vplyvom pro-
testantskch knieat niu nechcela prija. Bazil Tarasovi sa rozhodol
ods doMukaeva azrieknu sa nie, aby zabrnil kalvinizcii eparchie.
Napriek tomu nedolo koficilnemu pretrhnutiu nie, kee Peter Par-
tenius Rotoinsk, Tarasoviov navrhovan nstupca, zostal napanstve
Drugetovcov. Posmrti Juraja Drugeta jeho manelka asestra jgerskho
biskupa Anna Jakuiov pozvala vdecembri 1645 doUhorodu brata
napohreb Jna IX. Drugeta, atam sa vdecembri stretol sPetrom Par-
teniom aGabrielom Kosovickm, alm vekm agittorom zjednotenia.
Poporade rozoslali listy kazom spozvnkou nastretnutie avyhlsenie
nie. Vtom ase darovala Katarna Drugetov obidvom mnchom misijn
dom vUhorode.10 24. aprla 1646 sa nasviatok sv. Juraja (podalatin-
skej cirkevnej tradcie), patrna biskupa Jakuia, v kaplnke Uhorod-
skho hradu patriaceho rodine Drugetovcov podpsalo 63 zpribline 650
nezjednotench kazov grcko-slovanskho obradu dokument prijatia
nie. Novoobjaven dokument vak spochybuje poet kazov, ktor pod-
psali niu. Poda skmania Petra Zubka ich bolo 82.11 niu podpsali
najm kazi z Drugetovch panstiev v Uskej, Zemplnskej a ariskej
upe.12 Dokument bol pravdepodobne vopred pripraven, namieste pre-
tan aprtomnmi kazmi aj podpsan:
Nos infra scripti, nostro et Successoru nostroru nomine fatemur, quod
nos Illm et Rm D. D. Georgium Jakusith etc Eppu Agrien etc eiusq Legi-
timos Successores in Eppatu Agrien, pro ueris et legitimis nostris Eppis,
Ordinarijs, Praelatis, et Dioecesanis agnoscentes, ei uel ijs omnem debitum
honorem et obedientiam, quantum iurisdictio Sprualis et Ecclsca ipsius,
uel eorum requirit, fide etiam ac iuramento mediante, promittimus et spon-
demus. Nullum etia pro Ordinario nro, Eppo aliu praeter dictu, uel dictos
Illm et Rm Eppm uel Eppos habentes, quam diu in eiusdem uel eorundem
Dioecesi permanserimus. Et nullo praeterea sine eiusdem, uel eorundem
consensu, ratihabitione, dimissiorialibus Ordinem ullum Sacru suscipers
Parochias mutars, uel quippiam agers, quod ipsius iurisdictioni contrauni-
ret attntabimus. Eos etiam Superiores nostros Subordinatos sine Suffraga-

Institute, 1976, s. 81 84.

10 BORZA, P. Kapitoly z dejn kresanstva. Od reformcie po 20. storoie. Preov :
Preovsk univerzita vPreove, Grckokatolcka teologick fakulta, 2011, s. 33.
11 ZUBKO, P.Odokumente Uhorodskej nie z24. aprla 1646. In Slavica Slovaca. ISSN
1219-9915, 2016, ro. 51, . 1, s. 6.
12 GYRGY, J. Az ezerves egri egyhzmegye s a grg katolikusok. In Athanasiana.
ISSN 1219-9915, 2004, ro. 10, . 1, s. 150.

232
THEOLOGOS 2/2016 | TDIE

neos, Vicarios, siue Archidiaconos, quos id praefatus Illmus et Rms Eppus

uel Successores nobis proposuerint, pro ueris et legitimis Superioribus habi-
turos fide nostra Christiana interueniente spondemus. In cuius rei maiorem
firmitatem ac robur has manus nrae subscriptione et Sigillo munitas Nras
dedimus. Vnguarini die 24 Apr. Anno 1646. 13
[Nasleduj podpisy kazov.]

Doplnen prepis dokumentu:

Nos infra scripti, nostro et Successoru[m] nostroru[m] nomine fatemur,
quod nos Ill[ustrisstrissimu]m et R[everendissimu]m D[ominum]. [Domi-
num]. Georgium Jakusith etc Ep[isco]pu[m]
Agrien[sis] etc eiusq[ue] Legitimos Successores in Ep[isco]patu Agrien[-
si], pro
ueris et legitimis nostris Ep[isco]pis, Ordinarijs, Praelatis, et Dioecesa,,
nis agnoscentes, ei uel ijs omnem debitum honorem et ob[o]edientiam,
quantum iurisdictio Sp[i]r[it]ualis et Eccl[e]s[iasti]ca[lis] ipsius, uel
eor[um] requirit,
fide etia[m] ac iuramento mediante, promittimus et spondemus. Nul,,
lum etia[m] pro Ordinario n[ost]ro, Epp[iscop]o aliu praeter dictu, uel
dictos Ill[ustrissimu]m
et R[everendissimu]m Epp[iscopu]m uel Epp[iscop]os habentes, quam
diu in eiusdem uel eorundem
Dioecesi permanserimus. et nullo praeterea sine eiusdem, uel eorun-
dem
consensu, ratihabitione, dimissiorialibus Ordinem ullum Sacru[m] sus-
cipers
Parochias mutars, uel quippiam agers, quod ipsius iurisdictioni contra,,
uniret attntabimus. Eos etiam Superiores nostros Subordinatos sine
Suffraganeos, Vicarios, siue Archidiaconos, quos id[] praefatus
Ill[ustrissi]mus et
R[everendissi]m[u]s Epp[iscopu]us uel Successores nobis proposuerint,
pro ueris et legitimis
Superioribus habituros fide nostra Christiana interueniente spon-
demus.
In cuius rei maiorem firmitatem ac robur has manus n[ost]rae subscrip-
tio,,
ne et Sigillo munitas N[ost]ras dedimus. Vnguarini die 24 Apr[ilis].
Anno 1646.14

13 APO, fond Drugeth z Humennho, inv. . 652, 8/1646, kr. 267. Dokument bol
identifikovan 4. mja 2016.
14 Prepis dokumentu poda prof.Petra Zubka

235
 Juraj Grado

[Nasleduj podpisy kazov.]

Preklad dokumentu:
My, niie podpsan, konme vmene svojom anaich nstupcov, e
uznvajc najosvietenejieho anajdstojnejieho pna, pna Juraja Jaku-
ia at., jgerskho biskupa at., ajeho zkonitch nstupcov vJger-
skom biskupstve zanaich pravch azkonitch biskupov, ordinrov, pre-
ltov adieczanov, jemu alebo im vetkm, ato prostrednctvom vyznania
viery aj prsahy subujeme aprisahme povinn ctu aposlunos, ako aj
samu duchovn acirkevn jurisdikciu alebo tak, ktor im prinle. Tie
nepovaujeme zanho ordinra iadneho inho biskupa okrem spomenu-
tho alebo spomenutch ie najosvietenejieho anajdstojnejieho bisku-
pa alebo biskupov, pokia pretrvme vjeho alebo ich dieczach. Abudeme
dba, aby sme bez shlasu, dovolenia, prepustenia spomenutho bisku-
pa alebo biskupov neprijali nijak svtenie, zmenu farnosti, alebo konali
okovek, o by protireilo samej jurisdikcii. Vyznanm naej kresanskej
viery subujeme, e tie budeme povaova zanaich predstavench tch
podriadench sufragnov, vikrov ie archidiakonov, ktorch ten ist spo-
menut najosvietenej a najdstojnej biskup alebo nasledovnci nm
predloia ako pravch azkonitch predstavench. Navie potvrdenie
aposilnenie tejto veci prikladme tieto nae vlastnorun podpisy anau
pea. VUhorode 24. aprla 1646.15
[Nasleduj podpisy kazov.]

Tento dokument hovor opodriadenosti kazov grcko-slovanskho

obradu jgerskmu biskupovi vo vetkch oblastiach cirkevnho ivota,
prijatie jgerskho biskupa zasvojho aodmietnutie akhokovek inho
biskupa. Tm sa mysleli pravdepodobne Bazil Tarasovi, vtedaj muka-
evsk biskup, aAtanz Krupeck, przemylsk biskup. Tto kazi, ktor
sa tak stali sasou klru Jgerskho biskupstva, si psomne nekldli
iadne poiadavky ani vzhadom na obrad. V rovnakom duchu cirkev-
nej jurisdikcie sa odvjali vzahy medzi jgerskmi biskupmi a vchod-
nmi kresanmi v18. storo, hoci zabiskupa Frantika Barkciho dolo
kpodriadeniu zjednotench kazov pod latinskch.16 Podmienky obsiah-
nut vdokumente svedia otom, e inicitormi celho zjednotenia boli
prve grcko-slovansk kazi, atak museli prija podmienky, zaktorch
sa stali sasou duchovenstva Jgerskho biskupstva:
prija jgerskho biskupa ajeho nstupcov zasvojho biskupa;

15 Preklad vyhotovili prof.Peter Zubko aJuraj Grado.

16 GYRGY, J. Az ezerves egri egyhzmegye s a grg katolikusok. In Athanasiana.
ISSN 1219-9915, 2004, ro. 10, . 1, s. 153.

236
THEOLOGOS 2/2016 | TDIE

prija jurisdikciu jgerskho biskupa nad sebou isvojimi farnos-

ami vplnom rozsahu;
odmietnu doterajieho ikadho inho biskupa;
prija tak zalenenie dotruktry Jgerskho biskupstva, ako
ur biskup.
Napriek tomu tento text nepriamo uvdza vhody, ktor tto kazi
oakvali od nie. V prvom rade to bolo zrovnoprvnenie s jgerskm
latinskm duchovenstvom, pretoe tento dokument nehovoril o podria-
den sa latinskm kazom, ale o podriaden sa jgerskmu biskupovi
vtakom istom rozsahu, ako mu boli podriaden jeho kazi. Zdokumen-
tu alej vyplva, e tieto farnosti mali by spravovan sufragnnym bis-
kupom a vikrmi archidiakonmi, ktor im bud uren. ie sa pl-
ne nezalenili dotruktry latinskch farnost, ale mali si zachova ist
samostatnos. Tieto podmienky nie sa naplno realizovali vprpade zjed-
notench farnost naSpii, kde kazi tvorili samostatn dekant amali
spoiatku rovnak prva, ako to bolo vprpade latinskho duchovenstva.
Podobne to bolo aj nazvynom zem Ostrihomskho arcibiskupstva.17
Tento akt vlenenia kazov grcko-slovanskho obradu doJgersk-
ho biskupstva potvrdil uhorsk prmas Juraj Lipaj 14. mja 1648 avsep-
tembri ho stvrdila aj celouhorsk synoda biskupov v Trnave, na ktorej
Partenius iadal, aby zjednotench veriacich odporuila pod krovu
ochranu.18 Je pravdepodobn, e u vtedy Partenius nemal k dispozcii
dokument, o si vyiadalo neskr vroku 1652 vyhotovenie zpisu oprie-
behu celej nie znmy pod oznaenm Documentum Unionis Uhoroden-
sis, ktor bol adresovan ppeovi Inocentovi X.:
My, kazi posvtnho grckeho obradu, obyvatelia slvneho apotol-
skho krovstva, zadelen poda naich stolinch zoznamov sme poznali,
e posvtnos krov je zahalen, ale Boie dielo me sa prejavi aozn-
mi nad svetlo jasnejie vetkm nrodom, ato tak, e dobrota amilosrd-
nos najmilostivejieho nho Boha voi rozumnej bytosti me sa vyhl-
si ako nesmierna. Atak, opierajc sa otento princp aoanjelsk pra-
vidl Vaej svtosti oznamujeme, vyhlasujeme anajoddanejmi menami
povzname slvu neba pred celm svetom. o tak? Milos Boha aSpa-
sitea nho, ktor sa nans vyliala ako tvorkya anajdrahia predzves
spsy naich du, odrieknuc sa azaenc znaich sdc hanebn grc-
ku schizmu, sme sa navrtili azasnbili nepokvrnenej Panne, neveste
jednorodenho Syna Boieho, t. j. svtej rmskej Cirkvi, ktor a doteraz

17 CORANI, J. Z dejn Mukaevskho grckokatolckeho biskupstva. In Roczniki

teologiczno-pastoralne 3. Limanowa : MM Limanowa, 2009, s. 103.
18 RATH, I. Eparchie munkska odr. 1498 donastoupen Tarasoviova r. 1634. Praha :
1936, s. 49.

237
 Juraj Grado

sme bez akejkovek priny nenvideli amali voi nej odpor. Tento n
nvrat sa vykonal vspsonosnom roku 1649, 24. aprla, zapanovania
Ferdinanda III., cisra svtej re rmskej, vchrme Uhorodskho hra-
du, namajetku najosvietenejieho grfa Juraja zHumennho, ato tmto
spsobom:
Mukaevsk biskup pn Bazil Tarasovi medzitm umrel, sledujc
stranu rozkolnkov abludrov, zlomil put posvtnej nie, verejne sa zrie-
kol pripojenia ku Katolckej cirkvi. Ke to spozoroval ctihodn otec vKris-
tu pn Juraj Jakui, jgersk biskup, odpovajci vKristovi, majc pri
sebe ctihodnch pnov bazilinov, ktorch pribral naten el, ato otca
Petra Partenia aotca Gabriela Kosovia, pozval ns psomne vemi milo
do Uhorodu. Tam ctihodn otcovia predniesli vhodn re o posvtnej
nii, ako to zamal, atak ns ahko zaujal zaprispenia Svtho Ducha
askonil urenm da sv. Juraja, martra, navyznanie viery. Toho da
my, kazi, zilo sa ns 63, sme nasledovali najctihodnejieho pna jger-
skho biskupa dospomenutho chrmu. Ke sme najprv vykonali nekr-
vav tajomn obetu vnaom ruthnskom jazyku, vyznali sme nahlas vie-
ru poda predpsanej formuly, t. j. e verme vetko, aj jednotlivosti, ktor
naa matka rmska Cirkev prikazuje veri, asbili sme nmu pastie-
rovi, najsvtejiemu otcovi, pnovi Inocentovi X., e si elme, aj vetci
nai nasledovnci, vo vetkom by zvisl odneho ae to chceme zatchto
podmienok:
Poprv: aby nm bolo dovolen zachovva grcky obrad.
Po druh: e budeme ma nami vyvolenho biskupa, potvrdenho
Apotolskou stolicou.
Potretie: e budeme ma vetky cirkevn slobody.
S tmi podmienkami ahko shlasil najctihodnej biskup. To ist
schvlil aj osvieten Benedikt Kidy, jgersk biskup, v roku 1648, aj
so svojm vikrom aasistentom otcom Tomom Jazbernim, mnchom
jezuitom. Toto nae dojednanie vak najviac schvaoval svojou otcovskou
priazou najctihodnej anajosvietenej kniea Juraj Lipaj, ostrihomsk
arcibiskup, ktor sa odns dvakrt nato vypytoval prostrednctvom cti-
hodnch otcov bazilinov, ako aj osvieten vcovsk biskup pn Mat
Tarnci, ktorm sme zaviazan navenos. Tmto oznmenm ponene
iadame, vetci dojednho, Vau svtos ootcovsk poehnanie, oschv-
lenie tohto nho poinu, opotvrdenie nami vyvolenho biskupa, najcti-
hodnejieho otca Petra Parthnia.
VUhorode 15. janura 1652, najponenej sluobnci Vaej sv-
tosti:
Alexej Ladomrsky, archidiakon makovick
Gregor tosovick, archidiakon humensk

238
THEOLOGOS 2/2016 | TDIE

tefan, archidiakon seredniansky

Daniel Ivanovi, archidiakon usk
Alexej Filipovi, archidiakon stropkovsk.19
Vsasnosti existuj tri latinsk kpie tohto dokumentu recensio
Posoniensis (Bratislava 1655, 1711), recensio Viennensis (Viede 1765)
arecensio Agriensis (Jger 1767). Bratislavsk kpiu dal zcirkevnoslo-
vanskho originlu preloi sm Partenius.
Obsahovo je vak vznamn rozdiel medzi textom z roku 1646
azroku 1652. Vkontexte novoobjavenho dokumentu sa dtum 24. aprl
1649 uvdzan vlistine zroku 1652 nejav ako omyl, ako tvrdil aj Michal
Lacko SJ, ale ako pravdepodobn medznk vo vvine obsahu nie. Smr-
ou Bazila Tarasovia iJuraja Jakuia sa zmenili okolnosti vMukaev-
skej eparchii iJgerskom biskupstve azmenil sa ipostoj zjednotenho
duchovenstva knej vyjadren vo formulcii troch podmienok nie. Tieto
podmienky poda Joannika Bazilovia vyslovil pred smrou biskup Bazil
Tarasovi, ke nanovo obnovil svoje zjednotenie s Katolckou cirkvou.
Tomu priamo odporuje text vyhlsenia kazov zroku 1652, ktor hovor
oTarasoviovi ako onezjednotenom biskupovi. Ako uvdza Bazilovi, Par-
tenius zvlastnej iniciatvy, ako Tarasoviom menovan nstupca vbis-
kupskom rade, zvolal natretie vroie 24. aprla 1649 podpsania nie
doUhorodu znovu kazov atam prijali u vomnoho vom pote niu,
o potvrdili piati archidiakoni vroku 1652. Poda Bazilovia boli dvodom
tohto optovnho potvrdenia nie rozlin nepokoje.20 Podmienky zjed-
notenia boli obdobn stmi, zaakch knii pristpili grcko-slovansk
veriaci v Posko-litovskom tte, ktor schvlil ppe Klement VIII. 24.
decembra 1595 kontitciou Magnus Dominus.21 Tto zmena znamenala,
e zoesdesiattri kazov sa knii pri potvrden rozhodnutia Tarasovia
aj vzhadom naPartenia ako nstupcu prihlsilo a tyristo kazov nielen
zdrugetovskch panstiev.
Dokument Uhorodskej nie z24. aprla 1646 otvoril cestu kprija-
tiu deklarcie spodmienkami 24. aprla 1649 aznamenal tak vznam-
n medznk pre grcko-slovanskch veriacich. Bol zaiatkom dlhej cesty
zazrovnoprvnenm, ktor bolo zkladnm predpokladom nazachovanie
si svojich obradovch grcko-slovanskch odlinost.

19 BAZILOVI, J. Dejiny Grckokatolckej cirkvi vUhorsku. (Eds. M. Bizoov J. Corani).

Preov: Vydavatestvo Preovskej univerzity, 2013, s. 62 63.
20 BAZILOVI, J. Dejiny Grckokatolckej cirkvi vUhorsku. (Eds. M. Bizoov J. Corani).
Preov: Vydavatestvo Preovskej univerzity, 2013, s. 62 69.
21 TURK, P. Brest-litovsk nia, genza jej uzatvorenia a dsledky pre al ivot
Cirkvi. (2. as) In Theologos teologick revue. ISSN 1335-5570, 2013, ro. 15, . 2,
s. 108 110.

239
 Juraj Grado

Bibliografia
APO, fond Drugeth z Humennho, inv. . 828, 16/1614, kr. 331.
APO, fond Drugeth z Humennho, inv. . 652, 8/1646, kr. 267.

BAN, I. Appointments to the episcopal see in Munkcs, 16501690. In

VGHSE T. (ed.) Symbolae. Ways of Greek Catholic heritage rese-
arch. Papers of the conference held on the 100th anniversary of the
death of Nikolaus Nilles, Nyregyhz 2010. Collectanea Athanasiana
I/3. Nyregyhza : Szent Atanz Kiad, 2010, s. 155 160.
BAZILOVI, J. Dejiny Grckokatolckej cirkvi v Uhorsku. (Eds. M. Bizoo-
v J. Corani). Preov : Vydavatestvo Preovskej univerzity, 2013.
478 s. ISBN 978-80-555-0737-8.
BORZA, P. Kapitoly z dejn kresanstva. Od reformcie po 20. storoie.
Preov : Preovsk univerzita v Preove, Grckokatolcka teologick
fakulta, 2011. 118 s. ISBN 978-80-555-0396-7.
BUGEL, W. Ekleziologie Uhorodsk nie a jejich ddic na pozad doby.
Olomouc : Univerzita Palackho v Olomouci, 2003. 274 s. ISBN
80-244-0665-9.
CORANI, J. Z dejn Grckokatolckej cirkvi na Slovensku. esk Budjo-
vice : Sdruen sv. Jana Nepomuckho pi Biskupstv eskobudjo-
vickm, Centrum crkevnch djin a djin teologie Teologick fakulty
Jihoesk univerzity v eskch Budjovicch, 2014. 526 s. ISBN 978-
80-86074-30-6.
CORANI, J. Z dejn Mukaevskho grckokatolckeho biskupstva. In
Roczniki teologiczno-pastoralne 3. Limanowa : MM Limanowa, 2009,
s. 103.
GYRGY, J. Az ezerves egri egyhzmegye s a grg katolikusok. In
Athanasiana. ISSN 1219-9915, ro. 10, . 1, s. 145 159.
HODINKA, A. A munkcsi grg szertarts pspoksg okmnytra I.
1458 1715. Ungvr : 1911. 668 s.
HODINKA, A. Munkcsi Grg-katholikus Pspksg Trtnete. Budapest
: Kiad-ja a Magyar Tudomnyos Akadmia, 1909. 856 s.
JUVENCIUS, J. Historiae Societatis Jesu Pars Quinta Tomus Posterior,
Ab anno Christi MDXCI. ad MDCXVI. Auctore Josepho Juvencio Socie-
tatis ejusdem Sacerdote. Romae : Ex Typographia Georgii Plachi,
Caelaturam & Characterum Fusoriam Profitentis, apud S. Marcum,
1710. 550 s.
LACKO, M. The Union of Uhorod. Cleveland Rome : Slovak Institute,
1976. 190 s.

240