Husitstvo

 Príčinou vzniku bolo hlavne

o bohatstvo cirkvi,
o predaj odpustkov- fungoval tak, že keď niekto kradol tak si od cirkvi kúpil odpustok,
o  svätokupectvo- za cirkevné obrady si cirkev účtovala poplatky,
o  cirkev sa vzďaľovala pôvodnému kresťanstvu (kňazi žili v prepychu),
 Nič z toho sa nepáčilo predstaviteľom tohto hnutia najmä z pražskej univerzity,

Dekret kutnohorský

 Oslabil na univerzity hlasy cudzincov a posilnil tie české,

 Husitom sa to páčilo keďže dbali na posilnení českého štátu vo všeobecnosti,

Predchodci Jána Husa

 Konrád Waldhauser,
 Ján Milič z Kromeriže,
 Tomáš Štítny zo Štítneho,
 Jan Viklef,

Ján Hus

 Bol kazateľ v Betlehemskej kapli,

 Stal sa rektorom Pražskej univerzity,
 Najskôr mal priazeň kráľa Václava IV.,
 Neskôr, keď už viacej kritizoval odpustky tak už nemal priazeň kráľa (kráľ mal z nich zisk),
 Cirkev ho považovala za kacíra a dala ho do klatby
o  niečo ako vydedenie cirkvou,
 Na celú Prahu bol vďaka nemu uvalený interdikt (znemožňovalo to svadby, pohreby,...),
 V roku 1414 bol donútený opustiť Prahu
o  Najskôr na hrad Kozí Hrádek,
o  Neskôr aj na hrad Krakovec,
o  Písal tu traktáty,
 Učené pojednávania,
 O cirkvi, svätokupectve,...

Kostnický koncil

 Zvolaný v Kostniciach,
 5.11.1414- 22.4.1418,
 Malo sa tu vyriešiť dvojpápežníctvo,
o  Jeden pápež bol v Ríme a druhý v Avinone,
o  bol to hlavný bod programu,
 Ján Hus tu bol predvolaný kráľom Zikmundem,
o  bol to brat Václava IV.,
o  Jánovi Husovi sľúbil takzvaný ochraný glejt,
 Veľmi mu nepomohol,
 Na konci po koncile sa stal pápežom Martin V. so sídlom v Ríme,

Upálenie Jána Husa

 Ochranný glejt mu nepomohol,

 6.7.1415 bol preto upálený,
 Jeho popol bol vhodený do rieky Rín aby nevznikli žiadne putne miesta,

Husitská revolúcia
  Upálenia a celkový sled udalostí okolo Jána Husa vyvolal revolúciu,
 Prívrženci sa nazývali
o  husité,
o  Kališníci,
o  Ultraquisté,
o  prijímali telo i krv Ježiša Krista,

Prvá pražská defenestrácia

 Novomestská radnica v Prahe,

 30.7.1419,
 Kvôli kázaniam Jána Želivského, pri ktorých vyzýval k boju,
 Príčinou bolo upálenia Jána Husa,
 Po kázaniach sa uskutočnil pochod k Novomestskej radnici v Prahe,
o  Oslobodili tu väznených husitov,
o  Vyhádzali končilov z okna,
 V tom istom roku umiera Václav IV,
o  Mal zaňho nastúpiť Zikmund, husiti ho však neprijali a tak až do roku 1436 bolo bezvládie,

Rozdelenie Husitov

 Umiernení
o  odmietali vojny a násilie,
o  chceli rovnosť v bohoslužbe a nie v politike,
 Pražané
o  spojenie umiernených a radikálnych husitov,
o  napr. Ján Rokycana (umiernený) a Ján Želivský (radikálny),
 Radikálni
o  Orebitovia
 Ich sídlom bola hora Oreb,
 Ich vodca bol Ján Žižka a po jeho smrti sa premenovali na sirotkov a jeho nástupcom bol Prokop
malý,
o  Táborité
 Najradikálnejší,
 Chceli úplnú rovnosť,
 Sídlo v Tábor,
 Ich veliteľom bol Prokop Holý,
 Ničili všetko cirkevné,

Formovanie katolíckej pozícií

 Plzeň, Budejovice, Olomouc, Brno, Lužici, Slezsko

Štyri artikuly pražské

 Bol to husitský program pre nápravu cirkvi a kresťanskej spoločnosti,

 Obsahoval
o  rovnosť,
o  sloboda kázania Slova božieho,
o  trestanie smrteľných hriechov (aby sa nedali vyplatiť odpustkami),
o  odovzdanie cirkevného majetku,

Husitské vojny

 1420- vyhlásenie krížovej výpravy Zikmundom,

o  v tom istom roku bitva na Vítkové,
 Veliteľom križiackych vojsk bol Zikmund, ktorý mal prevahu o 20 tisíc,
  Ján Žižka využil však taktiku vozovej hradby a kopce s prakmi,
 Tak husitia zvíťazili i keď boli v oslabení,
o  stále v tom istom roku sa Zikmund nechal korunovať za kráľa,
 November 1420
o  bitka o Vyšehrad,
o  opäť víťazstvo husitov,
o  katolíci sa tak vzdali pražského hradu a tak Prahu ovládli husiti,
 Január 1422
o  bitka u nemeckého brodu,
o  Ján Žižka zvíťazil nad katolíkmi,
 Jún 1424
o  Bitka u Malešova,
o  Ján Žižka opäť zvíťazil,
 1424
o  obliehanie Prebyslavi,
o  Ján Žižka umiera,
 Do čela sa dostáva Prokop Holý, malý
 Jún 1426
o  bitka u Ústi nad Labem,
o  víťazstvo Prokopa Holého,
 August 1427
o  Bitka u Tachova,
o  opäť víťazstvo Prokopa Holého,
 August 1431
o  bitka u Domažlic,
o  nebol vojenský stret,
o  husiti spevom „ktož sú boži bojovníci“ zahnali katolíkov,
 Máj 1434
o  Bitka u Lipan,
o  husiti vs Panská jednota,
o  Husiti- táboriti (Prokop Holý), sirotci (Prokop Malý),
o  Panská jednota- katolíci, umiernení hisiti,
o  víťazstvo Panskej jednoty,
o  koniec husitských vojen,

Čáslavský snem

 Konal sa v roku 1421,

 Zišli sa tu všetci husiti z celej zemi koruny české,
 Dohodli sa
o že neuznajú korunováciu Zikmunda,
o  na záväznosti štyroch artiklov,
o  dočasne schválili vládu 20 direktorov,
 8 mešťanov,
 5 vyšších šľachticov,
 7 nižších šľachticov,

Rejsy

 Spanilé jazdy,
 Šírili nimi husitstvo a plnili zásoby,
 Dostali sa takto až k Baltskému moru,

Bazilejský koncil
  Konal sa v roku 1433,
 Zišli sa tu cirkevní hodnostári, ktorí chceli jednať s husitmi,
 V čele husitov bol Prokop Holý,
 Husiti chceli obhájiť 4 artikuly pražské,
 Jednanie bolo nakoniec neúspešné,

Bazilejské kompaktáta

 Úmluvy,
 Presadený bol len jeden artikel a to prijímanie podobojí,
 Cikrva prišla o veľkú časť majetku,
 Kráľom sa opäť stal Zikmund,

1437

 Umiera Zikmund,
 Obliehanie hradu Sion,

Husitské víťazstvá

 Zbrane, taktika,

Zmeny v českom kráľovstve

 Cirkev zbavená majetku,

 Mestá získali podiel na zemskom sneme na úkor duchovenstva,
o  podieľali sa teda: vyššia šľachta, nižšia šľachta, mešťania,
 Poddaní už neplatili cirkvi desátky,
 Bol zvolený nový husitský arcibiskup a tým bol Ján Rokycana,
 Zavládla sloboda vyznania,
 Hovoríme tu o kráľovstve dvojitého ľudu,

Deň bitky na Bielej hore

 Odohralo sa to 8.11.1620,
 Začalo sa to tým, že českí protestantskí stavovia sa chopili zástupcov kráľov a vyhadzovali ich z okna, boli traja
a nikomu sa nič vážne nestalo,
o  bol to akt vyhlásenia vojny kráľovi z rodu Habsburgovcov,
 Českí stavovia (zástupcovia šľachty, rytierov, meštianstva) sa s Habsburgovcami hádali už vyše 90 rokov, kvôli
tomu že Habsburgovci boli zarytí katolíci ale zvyšok Zeme boli protestanti kvôli Husitom,
o  Habsburgovci chceli presadiť, že poddaní museli prijímať kráľovo náboženstvo,
 Za kráľa zvolený Ferdinand II. odmietne rešpektovať majestát,
o  začína tým povstanie,
 Stavy zosadzujú kráľa a dosadzujú protestantského kráľa Fridricha Faltského,
 Vojna je na spadnutie:
o  Ferdinand aj stavy verbujú,
o  Ferdinand je úspešnejší,
o  Českí stavovia majú zlú pozíciu,
 Popularita ich kráľa klesá,
 Začne vojna:
o  kúsok od Prahy,
o  Stavovská armáda má výhodnejšiu polohu,
o  Spravil sa však na nich letný útok,
o  bitka trvala len chvíľu (2h),
o  považuje sa to za frašku a kráľ ani nie je prítomný,
o  Fridrich uteká a získava prezývku zimný kráľ,
o  úplne jasný víťaz celej vojny,
 Nový kráľ nastavil poriadky (Ferdinand)
o  všetci musia prijať katolícku krv,
 200 tisíc ľudí zvolí exil (je medzi nimi aj Ján Amos Komenský),
o  Česi sa stanú súčasťou nadnárodnej Habsburskej monarchie,
 Na 298 rokov,
o  zrušil takzvanú slobodu náboženstva, ktorú vydal Rudolf II.,

Deň popravy 27 českých pánov

 Udialo sa to 21. júna 1621,
 Bola to poprava vodcov stavovského povstania,
 Je ich 28 avšak jeden bude ušetrený,
 Ján Midlár- kat,
 Ukončí to slobodu náboženstva, o ktorú sa bojovalo od čias Jána Husa,
 Rozhodlo sa to v bitke pri Bielej hore,
o  už po 2 hodinách,
 Ferdinand II. bol veľmi drastický v otázkach náboženstvách,
o presvedčili kráľa, že musia badať aj hrdelné tresty,
 Kráľ pozve mužov k sebe do paláca, že má pre nich správy z Viedne,
 Súd:
o  prakticky dopredu rozhodnutý trest,
o  obžalovaní nemajú možnosť obhajoby,
o  rozsudky aj tak šokom,
o  všetci predajú majetky, všetci majú (až na pár výnimiek) trest smrti, a tí najhorší majú byť rozštvrtení
a vystavení verejnosti,
o  Cisár taktiež zaskočený krutosťou rozsudkov,
 Chcel všetkým udeliť milosť,
 Nakoniec však ta neurobí,
 Zmierni tresty nato, že nebude žiadny štvrtenie (až na jednu výnimku),
 Poprava:
o  na staromestskom námestí je plno ľudí,
 Davy stráži armáda,
o  kat je Ján Midlár,
o  všetci môžu vysloviť poslednú reč a pomodliť sa po svojom a potom im kat zotne hlavy,
o  prví sú na rade šľachtici,
o  druhí sú ritieri,
o  10. Ján Theodor Six je z ničoho nič oslobodený od popravy a poslaný späť do radnice,
 Bolo to naplánované aby tí za ním zrazu získali nádej,
 Nikto ďalší však milosť nedostal,
o  po 11. odsúdenom si kat musí vymeniť meč lebo je tupý,
o  16. popravený je Ján Jesenský (verejná pitva, univerzita,...),
 Neoficiálny hovorca povstalcov,
 On je ten rozštvrtený a jeho telo je vyvesené po meste,
o  po 18. je kat už vyčerpaný a tak sa mení poradie,
 Nasledujú tí, ktorých mali popraviť aby si kat uľavil,
o  posledným zotne hlavy a po piatich hodinách je koniec,
 Plná náboženská sloboda však po tomto všetkom prišla až v roku 1867,

Tridsaťročná vojna
 Príčiny
o  všetko to začalo v Korune Českej, 
o začala ako stret protestantov a Habsburských katolíkov,
  V Čechách bolo mnoho protestantov a platil tu Rudolfov majestát, ktorý zaručoval slobodu
vyznania avšak potom Habsburgovci tento sľub nedodržovali,
 Za Matyáša boli bohoslužby ešte povolené, ale cirkev im ničili kostoly,
 Po ňom nastúpil Ferdinand II., ktorý bol krutý a veľmi zbožný,
 Stavom došla trpezlivosť a prakticky vyhlásili vojnu vyhodením ľudí z okna,
 Odštartovalo to stavovské povstanie,
 Stavy neuznali vládu Ferdinanda a zvolili Fridricha,
o  stal sa z nej však celoeurópsky boj o moc,
o  vyhadzovanie z okna, bitka na Bielej hore,
 Česko- falcká vojna
o  1618-1623,
o  Armáda Kryštofa Haranta prenikla až k Viedni, ale potom sa stiahla,
o  Nasledovala bitka na Bielej hore a poprava 27 pánov,
o  o 6 rokov po poprava vydal Ferdinand obnovenie zriadenia zemské, ktorým uzákonil jediné
náboženstvo,
 Ďalšie štáty
o  po vydaní dokumentu od Ferdinanda sa začali pridávať k protestantom ďalšie štáty,
o  v skutočnosti týmto štátom šlo však len o moc, územie, obchodníctvo....
o  Dánsko, Anglicko, Holandsko,
 Do boja však šlo nakoniec len Dánsko,
 Albrecht z Valdštejna
o  pridal sa na stranu cisára,
o  veľmi bohatý a mal vlastnú armádu,
o  razil takzvané dlhé mince, ktoré mali nesprávnu hodnotu,
o  porazil Dánov v takzvanej Dánskej vojne (1625-1629) ale keďže bol na strane cisára tak akoby
Habsburgovci porazili Dánov,
 Švédska vojna
o  1630-1635,
o  Švédi (kráľ Gustáv II. Adolf) boli ďalší vyzývatelia Albrechta t. j. Habsburgovcov,
o  Habsburgovci sa však trocha báli moci Albrechta a tak ho zosadili a nahradili ho, čo však bola veľká
chyba,
o  Chyba to bola preto, lebo Švédsko bolo veľmocou a malo veľmi dobre delostrelectvo,
 Katolíkov preto rozdrvili,
 Vyhral aj preto, lebo mal skvelú armádu zatiaľ čo ostatné armády boli poskladané z rôznych
oddielov,
 Mušketieri a pikenýri (nešlo im o výhru ale o peniaze a korisť),
o  Švédsko ďalej víťazilo a vtrhlo do Prahy,
o  Albrecht sa preto vrátil do velenia Habsburgovcov,
 Začal so Švédmi vyjednávať a stretol sa s nimi pričom to vyzeralo na Švédske víťazstvo avšak
Gustáv v boji padol,
 Keď sa Habsburgovci dopočuli, že Albrecht viedol mierové jednania za jeho chrbtom, tak sa ho
rozhodol zavraždiť,
 Mier sa nakoniec aj tak uzavrel,
 Švédsko- francúzska vojna
o  1635-1648
o Francúzom sa nepáčila poloha Habsburgovcov v konflikte,
 Rozhodli sa pridať na stranu Švédov,
 Vestfálsky mier
o  Francúzi aj Švédi už boli vyčerpaný,
o  rozhodli sa preto uzavrieť mier,
o  mal všetko vrátiť do pôvodného stavu,
o  1648,
 Švédi v Prahe
o  po uzavretí mieru sa zmocnili pár miest v Česku,
o  bolo takzvané Švédske obliehanie Prahy v roku 1648,
o  ukradli umelecké diela,
o  chceli sa dostať cez Karlov most na druhú stranu avšak to im nevyšlo,
o
 Následky a sraty
o  nedá sa povedať, kto by vojnu vyhral,
o  niektoré strany boli však spokojnejšie ako druhé,
o  najhoršie dopadlo Nemecko,
o  Švédi získali niektoré pobrežné územia,
o  umrelo v nej 15% európskej populácie (asi 8 miliónov),
o  v Česku neprežila tretina obyvateľov a v Nemecku v niektorých častiach aj polovica,
 Častokrát od hladu,
o  Náboženské obmedzenia boli prísnejšie,
 Množstvo protestantov muselo emigrovať,
 Medzi nimi aj Ján Amos Komenský,

Vestfálsky mier (podrobnejšie)

 Označuje 11 zmlúv podpísaných v roku 1648,
 Skončila sa ním tridsaťročná vojna,
 Rokovania o týchto zmluvách sa viedli v rokoch 1644-1648,
 Udialo sa to v mestách Munster a Osnabruck,
 Dôsledky:
o  protestantské náboženstvo bolo zrovnoprávnené s katolíckym,
o  cisárska moc bola značne oslabená v prospech stavov,
o  Habsburgovci sa napriek všetkému udržali v Uhorsku,
 Anglická revolúcia
Predrevolučný vývoj
 Za vlády Tudorovcov, najmä však za Alžbety I. dochádza v Anglicku k rozvoju kultúry a hospodárstva,
o  rozvíja sa podnikanie, prenikanie do zámoria, vznikajú zárodky kapitalizmu,
o  súlad s panovníckymi záujmami a so záujmami podnikateľov,
 Roku 1603 na trón nastupujú Stuartovci,
o  Jakub I. (1603-1625), za jeho vlády však dochádza k nesúladu medzi panovníckym rodom
a podnikateľmi,
o  po ňom nastupuje Karol I. (1625-1649), za jeho vlády sa situácia i naďalej zhoršuje,
 Karol usiluje o absolutizmus (zhoršenie vzťahov),
 Snaží sa získať, čo najviac financií (nútené pôžičky, vyberanie daní bez súhlasu), parlament toto
chovanie prehlási za nezákonné,
 Panovník teda rozpustí parlament a vládne sám až do roku 1640, kedy znova zvoláva parlament,
 Naďalej zvyšuje bohatstvo predávaním monopolov (právo výroby pre určitú oblasť trhu),
 Narastajú spory so škótskou a anglikánskou cirkvou,
 Toto všetko vedie ku všeobecnej nespokojnosti,
 V 17. storočí vzniká skupina Puritánov,
o  chceli čistú cirkev,
o  Spájaný sú s odporom proti absolutizmu,
o  od Puritánov sa oddelili takzvaný Independanti (nezávislí)- odmietali cirkevnú hierarchiu,
o  značný vplyv mali presbyteráni (umiernení) a levellári (rovnostranní),
o  Puritáni chceli politický podiel na moci a preto boli prenasledovaní,
 Odchádzali preto do amerických kolónií, kde zakladali osady,
 Mayflower- loď, ktorá ich v roku 1620 prepravila,
 Hovorilo sa im Otci pútnici- týmto začala kolonizácia východného pobrežia USA,
 Na pobreží Atlantiku postupne vzniká 13 amerických kolónií z nich neskôr vzniknú Spojené štáty
Americké,
 Zároveň nastáva konflikt medzi panovníkom a parlamentom, ktorý vedie k povstaniu v Škótsku (1639),
o  Škóti vpadli do UK a vďaka bojovníkom skúsených z 30 ročnej vojny viedli úspešné boje,
 Panovník Anglicka potreboval peniaze a tak zvolal parlament aby mu povolil dane ten chcel však na oplátku
potrestanie kráľovských radcov, čo krἠodmietol a po 14 dňoch parlament opäť rozpustil (Krátky parlament),
o  v roku 1640 ho však opäť zvolal a parlament zasadal až do roku 1653 (dlhý parlament),

Vlastná revolúcia (1640-1658/1660)

 Požiadavky opozície voči kráľovi:
o  potrestanie kráľovských radcov,
o  obmedzenie kráľovskej moci kráľa,
o  vzdanie sa práva na zrušenie parlamentu,
 Roky 1640 až 1642 sa dajú nazvať ako boje kráľa s parlamentom,
o  1641 nastáva nová situácia v súvislosti s povstaním v Írsku,
 Do roku 1642 prebieha takzvaná Pamfletová vojna,
o  rieši spor o charakter politickej moci,
o  nastáva požiadavka rozdeliť politickú moc,
 Kráľ, vláda, parlament,
 Kráľ+ vláda- výkonná moc,
  Parlament- zákonodarná moc,
 1642-1648 vypukla v Anglicku občianska vojna,
o  Strany:
 Kráľ+ anglická šľachta+ cirkev+ katolícka šľachta+ časť buržoázie,
 Parlament+ statkári+ obchodníci+ drobné vrstvy (remeselníci...),
o  Priebeh vojny:
 Spočiatku prevaha anglickej armády, ktorá sa opierala o jazdu,
 Vojsko parlamentu vycvičilo jazdu z dobrovoľníkov, na ktorých čele stál Oliver Cromwell,
 1645- kráľ porazený v bitke pri Naseby (bol dobitý Oxford),
 V roku 1646 sa kráľ vzdal Škótom a tí ho predali parlamentu,
 V parlamente dochádza k sporom medzi Presbyteriánmi a independantami,
o  u Presbyteriánov bol boj na konci,
o  Levelleri prichádzajú k myšlienke o Dohode ľudu (ľudia sú si rovni, vytvorenie
republiky, zrušiť privilégia, volebne právo aj pre nižšiu šľachtu, náboženská
sloboda, sociálna reforma),
 Diskutovalo sa aj o ústave (o demokracii),
o  prvá diskusia tohto typu,
o  išlo tam o to, že akým spôsobom sa mali ľudia podieľať na riadení štátu,
o  bola prerušená, pretože kráľ utiekol z Londýna a spojil sa so Škótmi a chystal
vojnu proti parlamentu,
o  ďalšie jednania o ústave mali prebehnúť až po skončení vojny,
 Druhá občianska vojna (1648-1649)
o  Kráľ spolu so Škótmi bolo porazení,
o  Kráľ bol prehlásený za zradcu a vinníka vojny a 30.1.1649 bol popravený,
o  bola zrušená monarchia a vyhlásená republika,
o  medzi silami revolúcie však spory stále pretrvávali,
o  Írsko sa stalo anglickou kolóniou,
o  Diggeri (levelleri)- hovorili, že každý človek má nárok na pôdu a snažili sa o rovnosť avšak všetko to bolo
tvrdo potlačené,
o  parlament stráca popularitu a preto ho Cromwell v roku 1653 rozohnal,
 Bola nastolená vojenská diktatúra,
 Hlavná osoba je Cromwell a jeho oporou je armáda,
 Cromwell presadzoval zákony- sloboda, podnikanie, rozvoj...
 V roku 1451 vydal zákon zvaný navigačný akt, ktorý hovoril, že do Anglicka môžu dovážať veci
len anglické lode alebo lode, kde bol tovar vyrobený (zákon bol namierený proti Holandsku),
 S týmto súvisia obchodné vojny v Holandskom (1652-1654),
 Holandsko je však nakoniec nútené prijať navigačný akt,
o  Za Cromwella bola zlepšená politická situácia a zlepšené vzťahy, (SJ, FR),
o  Cromwell zomiera roku 1658,
 Po jeho smrti chvíľu vládne jeho syn Richard, musel však v roku 1659 odstúpiť,
 Nasleduje obdobie politickej nestability, ktoré je ukončené až nástupom Karola II. (1660),
 Reštaurácia Stuartovcov- 1660 obnovenie monarchie,

Vláda Karola II. (1660-1685)

 Syn popraveného kráľa,

 Neobnovil predrevolučné pomery,
 Musel súhlasiť s podmienkami parlamentu,
 Sľúbil bezpečnosť tým, ktorí sa postavia proti Stuartovcom,
 Cez jeho vládu zasiahla Anglicko vlna moru (1665-1666),
o  zomrelo až 100 tisíc ľudí,
o  druhá katastrofa bola požiar Londýnu 1666,
 V rokoch 1681-1685 vládol absolutisticky,
  Podporil kráľovskú spoločnosť pre podporu vedy,
o  pôsobí dodnes,
 Má členov ako SHawking, INewton, Maxwell,

Vláda Jakuba II (1685-1688)

 Jeho nástupu sa snažili mnohý zabrániť,

 Vládol absolutisticky,
 Snažil sa rušiť obmedzenia o katolíctve,
o  stála proti nemu však silná opozícia,
o  Vilém Oranžský
 Vylodil sa v Anglicku a väčšina obyvateľov sa pridala na jeho stranu a zvolila si ho za panovníka,
 Takzvaná slávna revolúcia,
o  Jakub II. potom utiekol do Francúzska,

Vláda Viléma III. Oranžského

 Vydal listinu deklaráciu práv,

o  potvrdzovala práva parlamentu,
o  Anglicko sa stalo konštitučnou monarchiou,
o  neskôr tak vzniká parlamentná monarchia,

Slávna revolúcia

 Prebehla bez krvi preliatia,

 Vilém sa stal kráľom,
 Stáli proti sebe dve strany:
o  Toryové- šľachta, statkári, duchovní,
o  Whigové- podnikatelia, obchodníci, lodiari,
o  v 19. storočí sa tieto dve strany premenovali na konzervatívcov a liberálov,
 Jakub II. teda utiekol do Francúzska,
o  pokúsil sa obnoviť svoju moc a viedol vojny zo Škótska avšak bol porazený,
 Význam revolúcií
o  vytvorila podmienky pre prechod ku kapitalizmu,
o  v ostatných zemiach prebiehala snaha vytvoriť absolutistický štát,
o  vznikla Anglicko- Holandská personálna únia
 Bill of rights
o  písomné potvrdenie práv anglického parlamentu,
o  vydané bolo v roku 1689 Vilémom,
o  napr.:
 Kráľ nesmie zvyšovať dane bez súhlasu parlamentu,
 Kráľ smie mať v čase mieru len so súhlasom parlamentu,
o  platí dodnes ako základ parlamentnej demokracie,
 Americká vojna za nezávislosť
 Ako to fungovalo:
o  Anglicko ovládalo Severnú Ameriku,
 Celkom 13 osád,
o  zavedené veci:
 Zdanenie všetkých novín (bol zrušený),
 Výrobky odoberané museli byť len z Anglicka,
 Clo na čaj,
o  Po zavedení cla na čaj sa udialo:
 Bostonské pitie čaju,
 16.12.1773,
 Obyvatelia prezlečený za Indiánov vyhádzali 342 debien čaju z lode, ktoré priviezla
Východoindická spoločnosť,
 Protestovali tým proti zvýšeniu dane za čaj, ktoré požadovalo Spojené kráľovstvo,
 Bola to predohra boja amerických kolónií proti Británii,
 Viedlo to k nezávislosti USA,
 Spoločnosť dovážajúca čaje musela ustúpiť a nové zásielky zrušiť,
 Prvý kontinentálny kongres
o  konal sa vo Filadelfii v roku 1774,
o  zúčastnilo sa ho všetkých 13 kolónií,
o  vyhlásili si právo riešiť si svoje veci sami,
 Bez Veľkej Británie,
o  Veľká Británia už mala dosť všetkých týchto vecí,
o  Tak vypukla Americká vojna za nezávislosť,
 Stalo sa to v roku 1775,
 Stáli proti sebe:
 Americký osadníci (Vedený George Washingtonom),
 Anglicko,
 Spočiatku víťazilo Anglicko kvôli viacej peniazom a lepšej armáde,
 4.7.1776- prehlásenie nezávislosti USA,
 Thomas Jefferson,
 Jon Adams,
 Benjamin Franklin,
 V roku 1777 zvíťazili osadníci v bitke u Saratogy,
 Hlavne vďaka finančnej výpomoci Francúzska,
o  Francúzsko sa na vojne nejako nezúčastňovalo ale financovalo amerických
osadníkov,
 V roku 1781 došlo k definitívnej porážke Anglicka v bitke u Yorktownu,
 Rok potom (1782) Anglicko uznalo nezávislosť USA,
 1783 bol podpísaný definitívny mier vo Versailles (FR),
 Bola to takzvaná francúzska zmluva,
 V roku 1787 bola podpísaná Ústava Spojených štátov Amerických
o  vznikla konfederácia amerických osád,
o  bol založený taktiež parlament,
 Bol tam kongres (senát), snemovňa reprezentantov,
 Taktiež bol ustanovený súdny dvor,
 Vytvorený princíp bŕzd a rovnováh,
 Celá štátna moc je rozdelená do troch zložiek (zákonodarná moc, výkonná, súdna),
 Zastúpenie mocí:
 Kongres- zákonodarná moc
 Prezident- výkonná moc
 súd- súdna moc
o  ústava bola schválená v roku 1789,
 Potvrdený vznik federácie,
 Hlavné mesto sa stala Filadelfia,
 Schválená výstavba Washingtonu na počesť,
 Schválená nová mena- Dolár,
o  Prvým americkým prezidentom sa stal Washington,
 Po ňom John Adams,
 A tretí Thomas Jefferson,
o  Washington sa neskôr v roku 1800 stalo hlavným mestom USA,
 Francúzsko za Ludvika XIV.
 Prezývaný bol aj kráľ slnko, z rodu Bourbonu,
 Jeho otcom bol Ludvik XIII- panoval plných 72 rokov, čo je najdlhšie vo Francúzskej histórii... a  matkou Anna
Rakúska,
 Regentstvo- v prvých rokoch panovania Ludvika XIV., vládla jeho matka a prvý minister Mazarin
o  Mazarin bol po celý život oddaný kráľovi a zemi,
 Zem riadil v podstate on až do svojej smrti v roku 1661,
 Podarilo sa mu:
 1652/1653- potlačiť šľachtickú opozíciu- predpoklady k budovaniu absolutizmu,
 Uzavretie manželstva Ludvika XIV. Spolu s Máriou Terezou,
o  mal s ňou celkom 6 detí,
o  s milenkou Athénis de Montespan mal sedem detí,
 Francúzska armáda bola najmodernejšia v Európe,
 V tej dobe bolo Francúzsko najľudnatejšie na svete,
 Ludvik XIV. sa stal behom svojej vlády stelesnením Francúzska,
o  symbolom jeho vlády bolo- „štát som ja“= absolutizmus,
  Šľachta bola pripútaná k dvoru- vykonávala dobre platené funkcie v štátnej správe,
 Zahraničná politika bola zameraná na expanziu,
 Diala sa takzvaná politika reunií- pripojovanie rímskych a nemeckých lén- Francúzsko týmto spôsobom získalo
zhruba svoju dnešnú rozlohu,
 Zúčastnili sa vo vojne o španielske dedičstvo,
o  1700-1713/14,
o  Ludvik XIV. tu presadzoval nakoniec úspešne svojho vnuka Filipa V.,
o  Prenikali do Severnej Ameriky- Kanada, Luisiana,
o  Prebehlo posilnenie veľmocenského postavenia Francúzska- avšak za cenu dlho,
 K ich rastu tiež prispieval život dvora- 20 tisíc ľudí + výstavba Versailles,
o  bolo to vojenské stretnutie medzi Francúzskom, Bavorskom a Savojskom, Rakúskom, Veľkej Británie,
Holandska, Portugalska, Pruska, Hannoverska,
o  po smrti španielskeho kráľa Karola II.- vymrela španielska vetva Habsburgovcov,
o  bol to boj medzi Habsburgovcami a Bourbony,
o  habsburská koalícia získala prevahu v Nemecku a Taliansku,
 Vo Španielsku získali prevahu Bourbony,
o  v roku 1712 zahájila Veľká Británia mierové jednania- utrechtský mier a rastattský mier,
 Rozdelilo to bývalú španielsku ríšu,
 španielskym kráľom sa stal Filip V.,
 Španielske územia v Taliansku a Nemecku prešla pod Karola VI.,
 Veľká Británia získala Gibraltar, severoamerické kolónie a monopol na dovoz otrokov,
 Náboženská politika
o  absolutistické úsilie o náboženskú jednotu zeme- presadenie katolicizmu,
o  1685- zrušenie nantského ediktu- bol to dokument, ktorý zaručoval francúzskym protestantom rovnaké
práva, aké mali katolíci,
  Nariadil zničiť protestantské kostoly, uzavrieť ich školy a všetky deti narodené v protestantských
rodinách pokrstiť ako katolíkov,
 Dragonády- v domácnostiach, v ktorých nechceli zmeniť svoju vieru, boli ubytovaný vojaci-
dragouni,
o Dlho sa snažil obrátiť takmer milión protestantov na katolíkov,
 Kultúrna politika Ludvika XIV.
o  veľkej podpory sa dostávalo vede- v roku 1666 založil francúzsku akadémiu vied,
o  Kultúra,
o  jeho vláda zahájila zlatý vek Francúzska,
o  zem získala na poli módy, dvorského života aj písomníctva predné postavenie v Európe,
o  dvorská etiketa- galantný kavalír z Paríža- vzor pre celú Európu,
o  výstavba veľkolepého sídla vo Versailles,
 Monumentálna rezidencia absolútneho monarchu blízko Paríža,
o  francúzština sa stala rečou urodzených kruhov,
o  Ludvik bol sám veľmi vzdelaný muž,
 Veľký milovník baletu a hudby,
 Finančne podporoval mnoho spisovateľov, maliarov, sochárov,
 Rozdelenie spoločnosti za Ludvika XIV.,
o  bola rozdelená na tri stavy:
 1. duchovenstvo,
 2. dvorská vonkovná šľachta,
 3. obyvatelia dedín a miest,
o  prvé dve boli privilegované (napr. neplatili dane),
o  spoločne s Jeana-Baptisty Colberta sa snažil vyriešiť problém stav štátnych financií,
o  podporoval rozvoj manofaktúr (orientácia na luxusný tovar- parfémy, drahé látky (hodváb, brúsené
sklo)),
o  snažil sa docieliť aktívnu bilanciu v zahraničnom obchode,
o  Merkantilizmus,
 Hlavné zásady,
 Bohatstvo zeme je určené množstvom drahých kovov v zemi,
 Bohatstvo sa vytvára v obchodných vzťahoch,
 Cieľom obchodu je aktívna obchodná bilancia,
 Slúži k tomu protekcionizmus, štátna subvencia a vydávanie vysokých ochranných
dovozných ciel,