ŠKRT

študentský cech strojárov

STU SjF v BA

Wolfgang Kempelen
Rozhovor - Prof. Ing. Marián Peciar, PhD.
Amsterdam

číslo 6
máj 2011
 EDITORIAL

Ahoj priatelia,
leto ubehlo ako voda a už sa zase
stretávame na chodbách SjF-učky.
Chcel by som Vás všetkých privítať a
zaželať Vám veľa úspechov v ďalšom
akademickom roku. V októbrovom
čísle škrtu sa Vám prihovorí Dekan
SjF k začiatku ak. roka, vyspovedali
sme nového Prorektora STU Prof.
..:: Redakcia ::..
Ing. Mariána Peciara, PhD., ktorý nám
popísal ako to v jeho novej práci chodí.
Šéfredaktor :: Peter Obert
Kto bol Wolfgang Kempelen a ako sa

dostane el. energia z Afriky do Európy,
Redaktori :: Monika Matúšková Andrej Drahoš
novinky z Frankfurtského autosalóna
Katarína Ješová Štefan Hricik
a iné ... sa dočítate v nasledujúcich
Zuzana Čechovská Tereza Predná
stránkach. Škrt nájdete už aj na www.
Romana Matejíková Kristián Bačík
scs.sk v podzložkách šcs.
Peto.
Grafika :: Mário Kirka
Gramatická úprava :: Laci Patai

Redakcia ŠKRT
Námestie Slobody 17
812 31 Bratislava

OBSAH
3 Príhovor - Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. 14 rozhovor - Prof. Ing. Marián Peciar, PhD.

4 Wolfgang Kempelen 18 Autosalón Frankfurt 2011

7 Amsterdam 20 INFO - Beánia Strojárov

12 Energia z púšte 21 Jokes

ŠKRT
PRÍHOVOR
Milé študentky, milí študenti,
začiatky výchovy strojných inžinierov na území
Slovenska siahajú až do roku 1762, keď v Banskej
Štiavnici zriadili Vysokú školu banskú, neskoršiu
Banskú akadémiu. Jej založenie, ktorého 250.
výročie si pripomenieme práve v nastávajúcom ak-
ademickom roku, zna-menalo významný medzník
vo vývoji technického školstva na Slovensku ale
aj v celej Európe. Na tradíciu Banskej akadémie v
roku 1937 nadviazala novo založená Vysoká škola
technická dr. Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa
neskôr premenovala na Slovenskú vysokú školu
technickú. Jej nástupkyňa – Slovenská technická
univerzita v Bratislave – si tak práve v tomto roku
pripomína 70. výročie svojho založenia.
Pri svojom založení mala Vysoká škola technická
najskôr tri oddelenia, z ktorých sa v roku 1939
vytvorilo šesť odborov. Medzi nimi bol aj Odbor
strojného a elektrotechnického inži-nierstva, na
ktorom v roku 1940 vzniklo Oddelenie strojného
inžinierstva. Prvé prednášky pre približne sto
študentov začali v akademickom roku 1940/1941
v provizórnych priestoroch na Vazovovej a Mýtnej
ulici. Strojnícka fakulta Slovenskej vysokej školy
technickej začala svoju činnosť v roku 1951, keď
sa pôvodná Fakulta strojného a elektrotechnického
inžinierstva rozčlenila na dve samostatné časti.
ŠKRT
Dnešné základné pracoviská fakulty vznikli
z predchádzajúcich ústavov a stolíc a ich vznik si
vynútili neskoršie potreby rozvoja a zvyšovania
úrovne výučby strojného inžinierstva. Fakulta v
súčasnosti poskytuje vysokoškolské vzdelávanie
v siedmych študijných programoch bakalárskeho
štúdia, dvanástich programoch inžinierskeho a dok-
torandského štúdia.
Ekonomické štatistiky potvrdzujú fakt, že
strojárstvo sa na Slovensku stalo nosným odvetvím
národného hospodárstva. Pozitívny vplyv na rozvoj
strojárstva má v posledných ro-koch hlavne mo-
hutný rozvoj automobilového priemyslu a vstup
strategických investorov. Rád konštatujem, že práve
naša fakulta aktívne spolupracuje so všetkými tromi
výrobcami automobilov na Slovensku. Zvyšovanie
exportu, nárast výroby, technickej úrovne stro-
járskych vý-robkov i produktivity práce dávajú
záruku stabilného postavenia strojárstva aj v budúc-
nosti. S týmito trendmi súvisí aj záväzok ďalšieho
skvalitňovania poskytovaného vzdelávania, ktorý si
ako jeden z nosných motívov svojej práce vytýčilo
nové vedenie Strojníckej fakulty STU.
Milí prváci,
vitajte teda na najstaršej, najväčšej a
najlepšie hodnotenej technickej univerzite na Slov-
ensku. Pevne verím, že na Strojníckej fakulte Slov-
enskej technickej univerzity v Bratislave prežijete
pekné roky. Prebdené noci, či už na nad knihami
alebo na diskotékach, nové priateľstvá, známosti,
neúspechy a skladania, ale aj nepravidelná strava, či
fantastické polievky v našom bufete. To sú všetko
neodmysliteľne atribúty koloritu študentského
života. Nie nadarmo sa hovorí, že práve tieto roky
sú najkrajšie v živote človeka. Okrem odborných
po-znatkov človek často získa priateľov na celý
život, zriedkavé nie je ani nadviazanie partnerských
vzťahov.
Na záver mi dovoľte zaželať Vám mnoho úspechov
v štúdiu a v osobnom živote, pevné zdravie, veľa
dôvodov na radosť a spokojnosť. Aby sme sa po
úspešnom absolvovaní štúdia spoločne stretli na
vašej slávnostnej promócii v júni v roku 2014.
Bratislava, august 2011
prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.
dekan Strojníckej fakulty STU
3
PEOPLE
Tajomný Wolfgang Kempelen
Jednou z mála ulíc v Bratislave, ktorá nezmenila
svoje meno už od čias uhorského kráľa Ondreja
III cez Habsburgovcov, Masaryka, Tisa, Beneša
aj komunistov je Dunajská ulica. V stredoveku
tu namiesto ulice tiekol Dunaj. Keď poviete
Bratislavčanovi Dunajská ulica, tak sa väčšine
vybaví významný slovák nedávnej minulosti,
Julo Satinský.
Len málokto vie, že v dome na rohu Duna-
jskej a Klemensovej sa 23.januára1734 narodil
ďalší, nie menej významný Bratislavčan, poly-
histor, technik a záhadný vynálezca 18. storočia,
Wolfgang Kempelen. Jeho otec bol vyšším
úradníkom v Bratislave a svojho nadaného syna
poslal do Győru, Viedne, Ríma a Rábu na štúdiá
filozofie a práva. Mladý Wolfgang bol veľmi
inteligentný človek. Ovládal osem jazykov,
okrem rodnej bratislavskej nemčiny a úradnej
latinčiny, taktiež všetky hlavné svetové jazyky,
maďarčinu, ale aj slovenčinu. Vďaka vzdelaniu
a všestrannosti postupne zastával významné
funkcie v Uhorsku. Už po skončení štúdií sa stal
tajomníkom uhorskej dvorskej komory a ako
tridsaťročného ho Mária Terézia menovala.
4
riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. Doz-
eral aj na kolonizáciu Banátu, kde viedol boj proti
zbojníckym bandám a v Temešvári. Bol poverený
presťahovaním univerzity z Trnavy do Budína.
Ako riaditeľ soľných baní uplatnil svoje tech-
nické nadania a zmodernizoval banské zariadenia
a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre
baníkov, čím zvyšoval produktivitu baní. O jeho
živote a vynálezoch vyšli viaceré knihy, z ktorých
jedny ho označujú za geniálneho technika, druhé za
záhadného mechanika, ba dokonca bol označovaný
za šarlatána. Takéto prívlastky si zaslúžil, pretože
jeho technické riešenia prechádzali od geniálnych
a praktických, až po tajuplné, skôr iluzionistické
riešenia. Výsledky jeho túžby po technickom pok-
roku sám zhrnul vo vete: “Možno sa napokon na
konci tohto, na objavy tak bohatého storočia, ob-
javí majstrovská ruka, ktorá taký vynález, ktorý sa
doteraz pokladal za nemožný, zakrátko realizuje
do úplnej dokonalosti.” Keď bol v roku 1769 sved-
kom Pelletierových “matematických predstavení”,
založených prevažne na magnetizme, vyhlásil na
mieste, že zhotoví omnoho dokonalejší automat.
A skutočne, už o pol roka predstavil svojho hráča
šachu. Za akýmsi písacím strojom, plným prevo-
dových mechanizmov, sedela figurína Turka, hra-
júca šach. A mechanická figurína hrala tak dobre, že
porážala aj zdatných hráčov. Vraj len občas prehral
s parížskými šachovými majstrami. Predviedol ho
pred viedenským dvorom, i pred ruskou delegá-
ciou, na čele s veľkokniežaťom Pavlom. Kempe-
len s automatom absolvoval dokonca aj turné po
Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Pred začatím
hry vždy otvoril stroj, aby ukázal, že sú v ňom iba
mechanizmy, uvádzajúce do pohybu figurínu Turka
a nie človek. Pri hre dômyselný mechanizmus
viedol pri ťahu Turkovu ruku, čo bolo na tie časy
doslova zázrakom. Počas hry dokonca pokyvoval
hlavou pri garde, šachu, alebo záporne pri chybnom
ťahu súpera. Po každom dvanástom ťahu bolo treba
stroj znovu natiahnuť. O ďalšom osude šachového
automatu existuje viacero verzií. Podľa jednej na
začiatku deväťdesiatych rokov kúpil automat od
Kempelena pruský kráľ Fridrich II. Hral na ňom
aj cisár Napoleon. Napokon sa vraj dostal do rúk
princa Eugena Beaurnaisa, ktorý oň však údajne
stratil záujem, keď sa dozvedel tajomstvo automatu.
ŠKRT
hg

O tajomstve, kto vlastne viedol ruku figuríny

sa nevie nič konkrétneho, a tak sa jeho osud
stráca v neurčitom svetle pravdy a legendy. S
najväčšou pravdepodobnosťou bolo tajomstvo v
tom, že v ňom sedel živý šachista, možno skrytý
za systémom zrkadiel. Technické možnosti jeho
doby nemohli poskytnúť také zázemie, ktoré
by umožnilo konštrukciu tak zložitého logick-
ého mechanického zariadenia. Avšak v každom
prípade bola obdivuhodná mechanická stránka
šachistu, kombinujúca zrejme pružinový pohon
s riadením ukrytého hráča. Osud šachového
automatu sa stráca v neurčitom svetle pravdy a
legendy. Posledná správa o ňom pochádza z am-
erickej Philadelphie, kde vraj v polovici 19-teho
storočia zhorel pri požiari múzea a s ním vlastne
aj základná otázka riešenia Kempelenovho
mechanizmu automatu. V prípade šachového
automatu bol Kempelen hnaný túžbou prísť s
obrovským objavom a nútený do toho i vlastným Hovoriaci stroj
technickým egom. Naopak, v prípade hovoriace-
ho stroja sa stal zrejme sám obeťou ilúzie. Nešlo
od základu o podvod, Kempelen sa poctivo
snažil takýto stroj vyrobiť. Existovala teória, že Prototyp hovoriaceho stroja pozostával z
keď stroj nie a nie dosahovať potrebné výsledky, hlasovej trubice vo funkcii hlasiviek, gájd ako
tak si pomáhal aj bruchomluvectvom. Pôvodne pľúc, úst s príslušnými časťami a nosnej tru-
bola možno poctivá aj jeho snaha skonštruovať bice. Regulovateľnou trubicou sa mala riadiť
hráča šachu, lebo ako človek osvietenstva bol výslovnosť. Sám však priznával, že nenašiel
presvedčený o neobmedzených možnostiach materiál, ktorým by nahradil jazyk, mäkké pod-
vedy i svojho rozumu. nebie, zuby a pery, ktoré hrajú pri výslovnosti
väčšiny hlások zásadnú úlohu. Nakoniec aj
názory dnešných odborníkov na možnosti
Kempelenovho stroja sa líšia. Podľa niektorých
mohol stroj vydávať len neartikulované zvuky,
ponášajúce sa na ľudskú reč, jednotlivé hlásky
a prípadne aj na jednotlivé slová. V Americkej
akustickej spoločnosti prednášali v roku 1949 o
Kempelenovom automate a hodnotili ho slo-
vami: “Na sklonku osemnásteho storočia Uhor
Wolfgang Kempelen prvý zostrojil dokonalý a
v podstate napodiv dobre fungujúci hovoriaci
stroj.” Peniaze, ktoré Kempelenovi priniesol
záhadný Turek mu umožnili nové experimenty
s parným strojom, pričom vraj pôvodnou
myšlienkou technicky prevýšil i Jamesa Watta.

Šachový automat

ŠKRT 5
 Wolfgang Kempelen si vyslúžil uznanie prostred-
níctvom svojich technických vynálezov, ale aj
organizačných schopností. Získal titul dvorného
radcu a od Márie Terézie doživotnú rentu 1000
zlatých. Priazeň dvora však stratil na sklonku svo-
jho života za vlády Františka I., kedy ho obvinili
zo sympatií k uhorskému jakobínskemu hnutiu a v
roku 1796 ho penzionovali. Zomrel 26. marca 1804
vo Viedni, kde je aj pochovaný.
Na neobyčajné dielo Kempelena sa však nezabud-
lo. Novinár a geograf J. T. Windisch napísal o ňom
v nemčine spis Listy o šachistovi p. Kempelena
(Bratislava 1783). V dvadsiatych rokoch Francúzi
nakrútili o ňom film, Šach cárovnej, dokonca
slávny Edgar Allan Poe zaradil pred 150 rokmi do
Neobyčajný technický talent preukázal aj v
svojej zbierky poviedok Jama a kyvadlo poviedku
celom rade ďalších priekopníckych činov eu-
Von Kempelen a jeho objav, maďarský spisovateľ
rópskeho významu. V Banáte zaviedol pesto-
R. Szalatnai napísal knihu Čarodejník Kempelen
vanie ľanu, v Opatovej vybudoval súkenníctvo,
(1957).
prejavil sa aj ako dômyselný staviteľ a inžinier
vodných diel a zariadení. Na Bratislavskom
hrade skonštruoval zvláštne čerpadlo, ktoré
ťahalo na hrad vodu z Dunaja, vo viedenskom
Schönbrunne vybudoval v roku 1772 nádh-
erný vodomet, architektonicky viedol stavbu
Budínského hradu s vodovodom a stavbu
divadla. Bratislava mu bola vďačná za stavbu
pontónového mosta cez Dunaj a Žitný ostrov
za zavodňovacie zariadenia. Zostrojil aj písací
stroj pre slepcov a neskôr ho daroval nevi-
domej viedenskej speváčke Márii Paradisovej..
Pre invalidov skonštruoval prototypy umelých
končatín – protézy.
Písal dokonca aj verše a drámy, hoci v týchto
oblastiach sa príliš nepresadil. Zaznamenal
asi jediný úspech hodný zaznamenania, keď
jeho melodrámu Perseus a Andromeda hrali v
roku 1781 v Národnom divadle vo Viedni. Boli
uznávaným maliarom a rytcom.

Mário Kirka

6
ŠKRT
METROPOLIS
Amsterdam
Už len samotný názov mesta vzbudzuje
v uchu mladého človeka chuť zbaliť si veci,
všetko ostatné zanechať a okamžite vyraziť.
Amsterdam je povestný svojim liberálnym pos-
tojom ku takzvaným mäkkým drogám (hašiš a
marihuana) a prostitúcii.
Ale toto mesto vie ponúknuť aj oveľa viac.
V tomto článku by som vám chcel
opísať Amsterdam ako som ho videl a zažil ja a
tiež pridať zopár užitočných rád a tipov.
Najprv niekoľko stručných faktov. Amsterdam
je hlavým mestom Holandska (aj keď vláda a
monarcha sídli v Haagu), má okolo 750 000
tisíc obyvateľov, spolu s predmestiami je to asi
1,5 milióna. Leží v území, kde rieka Amstel ústi
do mora.
Amsterdam bol založený ako rybárska osada
koncom 12 storočia. Amsterdam je od Brati-
slavy vzdialený asi 1200km. Let bez prestu-
pov trvá asi 1,5 hodiny, lietadlo vás vysadí na
letisku Schiphol (zaujímavosťou je, že leží 3
metre pod úrovňou mora), ktoré je od mesta vz-
dialene zopár kilometrov, ale doprava do mesta
je zabezpečená veľmi pohodlne.
Cesta sa dá zvládnuť aj autom, čo bol aj náš
prípad. Cesta trvala asi 15 hodín. Tento čas sa
dá dosiahnuť pomerne pohodlne, ak sú k dis-
pozícii aspoň dvaja vodiči. S cestou sa spája
moja prvá rada, ktorá vyplynula z vlastnej, zlej,
skúsenosti a síce, nesnažte sa platiť v Česku
na pumpe, či už za diaľničnú známku, benzín,
alebo za občerstvenie eurami.
ŠKRT
Obchodníci ich síce veľmi radi príjmu, ale kurz
je viac než nevýhodný. Najľahšia cesta ako sa
vyhnúť tejto nepríjemnosti, je platba kartou.
Ďalšia vec, pre ktorú sa možno oplatí vyhnúť
ceste cez Česko, je stav diaľnice. Podľa môjho
názoru bola projektovaná ako tankodrom a až v
neskoršej fáze výstavby sa rozhodlo, že to bude
cesta pre klasické motorové vozidlá. Takže tým z
vás, ktorí sa rozhodnete ísť do Holandska autom,
odporúčam zvážiť možnosť trasy cez Rakúsko.
Je to síce o pár kilometrov viac, ale komfort je
neporovnateľný a cena diaľničnej známky je
porovnateľná.
Ale keď sa vám podarí prekonať Česko,
alebo obetujete nejaké to euro cestou cez
Rakúsko, ďalšia cesta je už veľmi pohodlná. O
nemeckej diaľnici sa dá povedať, že je dokonalá,
na väčšine úsekov je neobmedzená rýchlosť a je
zadarmo. Holadské cesty sú tiež veľmi kvalitné
a sú zadarmo. Keď už dorazíte do Amsterdamu,
chcel by som vám dať ďalšiu radu, ktorú som sa
dočítal v bedekery a to je, že nenabehnite autom
hneď do centra mesta. Ja som ju samozrejme
porušil, ale druhý krát by som to už určite nes-
pravil. Aj ked sú vodiči v meste pomerne kľudní
a ohladuplní, (samozrejme okrem taxikárov), aj
tak širšie centrum pripomína pri prvom pohľade
jeden obrovský chaos. Najväčší šok príde so
všadeprítomných cyklistov, ktorí sa preháňajú
okolo vás závratnou rýchlosťou. Dalo by sa
povedať, že Amsterdam patrí bicyklom, je to
zrejmé už na prvý pohľad a dlhší pobyt v meste
vás v tom len utvrdí. Za všetko hovoria čísla, na
750 000 Amsterdamčanov pripadá asi 650 000 bi-
cyklov. Po celom meste sú vybudované cyklotra-
sy, cyklisti majú dokonca aj vlastné semafory. Ale
späť k autu. Ak už ste spravili tú chybu, že ste s
ním vošli do centra, budete máť pomerne veľký
problém nájsť voľné miesto. Ak sa vám to podarí,
tak vás určite dostane cena parkovného. V centre
sú to 4 eurá na hodinu, 24 hodinové parkovné vás
vyjde na 36 euro.
7
hg
Pri 4-5 dennom pobyte je to už slušná suma.
Najrozumnejšie riešenie je auto nechať v
jednom z parkovacích domov s označením
P+R, ktorých je v meste asi 6 a nachádzajú sa
neďaleko od hlavného diaľničného obchvatu
mesta. Parkovanie v nich stojí 8 euro na deň.
V každom z nich je v cene aj lístok na MHD,
ktorý platí na cestu od parkoviska do centra
mesta. V niektorých dokonca po zakúpení I
amsterdam karty (k nej sa dostanem neskôr),
dostanete ešte zľavu.
Povedzme, že ste sa už zbavili auta a ste
v meste. Ďalšia radu, ktorú uvádza bedeker ako
„ nerob za žiadnych okolností ! „ je, že prídete
do mesta bez toho, aby ste mali zarezervované
ubytovanie vopred. Tú sa mi podarilo taktiež
porušiť. A môžem povedať, že druhý krát by
som to nerobil. Hotely v Amsterdame bývajú
rezervované aj mesiac vopred. Táto situácia je
riešiteľná v prípade, že máte veľké finančné
možnosti, alebo si nepotrpíte na prílišný luxus.
Pre študenta sa tu otvárajú dve možnosti. Prvá
je pomerne extrémna, nazýva sa Bob s Youth
Hostel je v centre ubytovanie vychádza caa 20
euro na noc (lacnejšia alternatíva už asi naozaj
neexistuje), ale pomery sú nasledovné. Pred
hostelom vás víta neón s názvom a partička
„ zhúlených „ mládežníkov. Vchádza sa po
schodoch dole do priestrannej haly, v ktorej
je plno lavíc na sedenie a poeticky by sa to
dalo nazvať, tak že tam vládne mier. Non
stop tam sedí asi 30 ľudí, ktorí si v pohodičke
„pobafkávajú“ joint (je to asi najrošírenejší
spôsob konzumácie marihuany v Amsterdame)
. Za recepčným pultom nás privítal
mladík vo flanelovej košeli, ostrihaný na hríbik,
ktorý dokonale dotváral atmosféru. Spýtali sme
sa ho, či by sa nenašli pre nás tri voľné miesta.
Odpovedal nám, že na dnešnú noc určite nie,
že má plno, ale že nech sa zastavíme zajtra,
najlepšie okolo 8 ráno, že potom by sa určite
niečo našlo. Postele v tomto hosteli sú riešené v
spacích sálach pre približne 20 ľudí.
8
Bob´s Youth Hostel
Sprchy a wc sú samozrejme spoločné. Izby
sú vyzdobené grafity (na vynikajúcej úrovni), sú
čisté a študentovi budú určite vyhovovať. Druhá
zastávka bola Shelter Christian Hostel. (slovo
christian sme považovali za mužské meno, ani
náhodou nás nenapadlo že v angličtine to zna-
mená kresťanský). Na to sme prišli až na recepcii,
kde nás privítali veľmi ochotní ľudia. Samozrejme
sa nás spýtali, či máme rezerváciu. Odpoveď,
že sme prišli asi pred hodinou a hľadáme uby-
tovanie a či pre nás nemajú tri voľné miesta ich
dosť zaskočila a priznali, že s týmto sa tu stre-
távajú veľmi zriedka, ale prisľúbili že pozrú, či
je možné niečo vymyslieť. V skratke to dopadlo,
tak že prvý večer sme museli stráviť v aute, ale na
ďalšie dni nám už našli miesto. Museli sme sa síce
každý večer presúvať z izby do izby, ale boli sme
radi, že sme mali aspoň niečo. Ubytovanie bolo
riešené v izbách po 18 ľudí, pri včasnej rezervácii
sú dostupné izby aj pre 4, čo už je myslím, veľmi
slušné. Sprchy sú síce riešené ako spoločné, ale
boli naozaj čisté a na veľmi slušnej úrovni. Izby
sa delia na chlapčenské a dievčenské, ale za cenu
okolo 20 euro s raňajkami je aj to veľmi slušné.
Tomu, kto by mal problém s kresťanským uby-
tovaním môžem iba povedať, že modliť nás nenú-
tili, iba nám decentne ponúkli účasť na diskusii o
biblii. Keď sme vybavili náležitosti s ubytovaním,
naša cesta viedla okamžite rovno do prvého cof-
feeshopu (V Amsterdame je ich okolo 250, takže
naraziť na jeden nie je vôbec problém).
ŠKRT
 Sortiment je povedzme, až na veľmi
malé odchýlky, takmer rovnaký. Môžete si
kúpiť predrolované jointy ,tie sú väčšinou
napichané v stojane ako lízatká chupa-chups a
líšia sa farbou. Sú od pomerne silno miešaných
s tabakom, až po takzvané pure (ktoré obsahujú
čistú marihanu ), ďalej klasickú váženú mari-
huanu (od jack herera, cez bielu vdovu, silver
haze, až po menej známe špeciality od výmyslu
sveta). Ďalej je možné vyskúšať hašišové
koláčiky (ktoré sa na prvý pohľad nelíšia od
klasickej bábovky, či muffinu). Ceny nie sú
vôbec závratné a to ani pre našinca. Keď by som
ich porovnal, napríklad s cenou alkoholu, alebo
jedla, ktoré sú v Amsterdame, povedal by som
až závratné, tak v coffeeshope je všetko akoby
zadarmo (orientačne - večera 20 euro pivo 5
euro).
Coffeeshop
Takže študentovi neostáva nič iné ako
návšteva Mc Donald´s, Burger King a podob-
ných „inštitúcií “ . Zákon hovorí, že v jednom
obchodnom styku vám môžu predať maximálne
5 gramov marihuany. Myslím, že to ale prob-
lém nie je, lebo s tými piatimi gramami by
ste z daného coffeeshopu po svojich nevyšli a
konzumácia na ulici je zakázaná.
Za pozornosť určite stoja aj takzvané „Smart-
shopy“. Ich sortiment tvoria magic mushrooms,
rôzne byliny, sexuálne stimulanty, semienka
marihuany, pomôcky na fajčenie marihuany a
veci podobného charakteru.
ŠKRT
Na prechádzkach nočným mestom
stretnete aj ľudí, ktorí ponúkajú aj tvrdé
drogy, ktorých konzumácia, prechovávanie a
predaj je samozrejme trestný. Po prvej noci
strávenej na ulici a v aute sme auto odniesli
do spomínaných garáží, ubytovali sme sa a
vyrazili do ulíc. Prvá zastávka bola turistické
centrum pri vlakovej stanici Centraal Station,
kde sme si kúpili I amsterdam kartu. Táto
karta platí buď 24,48 alebo 72 hodín. My
sme kúpili 72 hodinovú ktorá stála približne
60 euro. K tejto karte máte pribalenú aj kartu
na metro električky a autobusy po celom
meste na 72 hodín od prvého použitia zdarma.
Ďalej samotná I amstersam karta platí ako
vstup do rôznych múzeí a ako akciová karta
na rôzne atrakcie. Ak nie ste ten tip čo príde
do Amsterdamu a zasadne hneď po príchode
do prvého coffeeshopu a vyšiel by z neho až
keď by už musel ísť domov, potom sa vám
táto karta určite oplatí.
Asterdam má jedno z najväčších zachovaných
historických mestských centier v Európe.
Bolo vybudované v 17 storočí cez takzvaný
„zlatý vek“, ale aj napriek tomu sa vlastne
všetko podstatné (ak ste ubytovaní niekde v
centre) dá prejsť peši.
Tu pripájam aj ďalšiu zaujímavú radu, ktorú
nám dal jeden slovenský pár, ktorý sme
stretli. Ak sa v Amsterdame stratíte, alebo
sa potrebujete niekam dostať a neviete ako,
zoberte prvú električku, autobus, alebo metro
na Centraal Station a odtiaľ vám zaručene
pôjde spoj na miesto, kam sa chcete dosať
(je to dané pomerne malou rozlohou mesta).
Tento trik naozaj funguje a zopárkrát sme ho
aj použili.
Ďalšia rada je – neskúšajte hovoriť
po nemecky (vojna je už síce ďaleko, ale
Holanďania Nemcov stále moc nemusia).
Najlepšie spravíte, ak sa budete hovoriť
anglicky, takmer každý v meste sa anglicky
dohovorí a v obchodoch baroch a hoteloch s
tým nie je absolútne žiadny problém.
9
Prešiel by som teraz k zaujímavým múzeám
a atrakciám, ktoré som mal možnosť vidieť
a zažiť a ktoré naozaj stáli zato.
1,Sexmuseum
(vstup 4 eurá)
Nachádza sa pár minút chôdze od Central
Staation. Už samotný názov múzea hovorí
o čo v tejto výstave pôjde, takže bližšie
vysvetlenie asi nemá význam.
2,Van Gogh Muzeum
(vstup v rámci I amsterdam karty zdarma,
inak 12 euro)
Výstava obsahuje okolo stovky Goghových
obrazov (nachádzajú sa tu jedny zo zná-
mych slnečníc- celkovo ich namaľoval 5,
majstrov autoportrét , Goghova izba a iné
známe diela) okrem iných tam nájdete aj
Moneta, Maneta, Goghena a zopár iných
autorov. Pre milovníka umenia je návšteva
tohto múzea samozrejmosťou.
Artist´s bedroom
3,Rijksmuseum
(vstup v rámci I amsterdam karty zdarma,
inak 12,5 euro)
Je to Holandské národné múzeum. Mňa
v ňom zaujala výstava Rembrandtových
obrazov, ktoré určite stoja za pozornosť.
Najväčšou atrakciou je obraz Nočná hliad-
ka. Ale nachádza sa tu j mnoho iných obra-
zov a predmetov z Holandskej histórie.
10
4,Torture museum
(vstup 7euro, neplatia tu žiadne zľavy)
Zaujímavá, aj keď trochu krátka výstava
mučiacich prístrojov a nástrojov.
5,Diamond exibhition
(vstup v rámci I amsterdam karty zdarma, inak
7,5 euro)
Výstava diamantov spojená s prehliadkou brú-
siarne diamantov a možnosťou nákupu šperkov.
(Priznám sa, že toto múzeum bolo pre mňa tro-
chu sklamaním, očakával som viac, ale určite by
som ho nevynechal).
6,Houseboat museum
(vstup s I amsterdam kartou zadarmo, inak 3
eurá)
podstata múzea je tá, že máte možnosť
nahliadnuť do naozajstného houseboatu. Toto
múzeum bolo pre mňa milým prekvapením,
lebo sa dozviete veľa zaujímavých faktov a vo
vnútri vládne veľmi príjemná atmosféra. Určite
odporúčam navštíviť.
7,Madame Tussauds
(vstup 19 eur a I amsterdam kartou 16 eur)
Múzeum voskových figurín, počul o ňom už asi
každý a raz za život ho je určite treba navštíviť.
(fotka s Madonou, Jameson Bondom, či
pápežom je veľmi zaujímavá trofej v každom
albume ).
8, XtraCold Icebar
(vstup je okolo 12 euro a s I amsterdam kartou
máte 25 percentnú zľavu)
Jedná sa o bar vytesaný z ľadu (vnútri je okolo
-5 °C), ktorý sa nachádza v suteréne klasického
baru. Pri vstupe dostanete bundu a ochranné ru-
kavice. Po vstupe do ľadového baru vám nalejú
vodku (do pohára z ľadu), alebo pivo, premietnu
vám 4D film, potom sa vám ujde ešte jedna
vodka a nakoniec ste radi, že už idete von, lebo
je tam naozaj zima.
ŠKRT
9,Anna Franku Huis
(vstup 9 euro neplatia žiedne zľavy)
Príbeh Anny Frankovej, židovského dievčaťa,
ktoré sa so svojou rodinou schovávalo počas
druhej svetovej vojny v dome svojho otca.
Jedno z najnavštevovanejších múzeí v Amster-
dame. Oplatí sa ho isť navštíviť v skorších ran-
ných hodinách, lebo potom sú pred ním veľmi
dlhé rady.
10,Plavba loďou po Grachtoch
(cena od 15 euro, v rámci I amsterdam karty
jedna plavba zdarma)
(Gracht je Holandský názov pre kanálovú sieť,
ktorou je popredkávané mesto).
Túto atrakciu ponúkajú rôzne spoločnosti, jedná
sa v postate stále o to isté, je to približne 1,5 ho-
dinová plavba po najvýznamnejších z grachtov.
Existujú ešte aj plavby po rôznych múzejných
trasách, alebo romantické plavby spojené s
večerou (cena okolo 70 euro na osobu).
11,Heineken Experience
(vstup 15 euro, alebo 11,5 s I amsterdam kartou)
Jedná sa o prehliadku modelu pivovaru
Heineken s rôznymi atrakciami(4D kino, kde
sa z vás stane pivo a prejdete celým procesom
výroby ,ochutnávky sladu, videoprojekcie),
spojená s ochutnávkou piva a rôznymi výkladmi
o výrobe piva a podobne. Je možné zakúpiť
množstvo originálnych suvenírov a darčekov.
Je to trochu, povedal by som, „umelina“ pre
turistov, ale za prehliadku to stojí.
12,Science centre NEMO
(vstup 12,5 eura, v rámci I amsterdam karty
zdarma)
V skratke je to múzeum o tom ako fungujú
veci okolo nás. Človek si tam môže vyskúšať
rôzne fyzikálne „hračky“. Dajú sa tam pohodlne
stráviť aj 4 hodiny.
ŠKRT
13,Výstup na vežu West Kirche
(vstup 6 euro, neplatia žiadne zľavy)
Je to výstup na najvyššiu vežu v Amster-
dame, ktorá je súčasťou protestantského kos-
tola. Tento výstup je spojený so zaujímavým
výkladom. Výhľad na mesto určite stojí zato.
14,Vondel park
(vstup zdarma)
Je to nádherný mestský park s jazierkami,
cestičkami a trávnikmi, je to ideálne miesto
na prechádzku a posedenie po dlhom dni.
A na koniec to najlepšie
Red light district, takzvaná štvrť červených
svetiel. Je to limuzína plateného sexu. V pod-
state je to jedna hlavná ulica a k nej priľahlé
uličky priamo v srdci historického centra.
Nemožno si ju s ničím pomýliť. V oknách
tamojších domov, ktoré sú riešené ako výkla-
dy v obchodoch, stoja sporo odeté slečny,
ktoré ponúkajú svoje telo na predaj. Keď pre-
chádzate okolo, tak jemne ťukajú nechtíkom
na sklo, otvárajú dvere na svojich výkladoch
a pozývajú vás dovnútra do svojej izbietky.
Vyberie si naozaj každý, nachádza sa ich tam
okolo 250.
Väčšinou odpovedajú na dve notorické
otázky 1, koľko to stojí? stojí to 50 euro.
2, koľko to trvá? trvá to 20 minút.
Bedeker hovorí niečo v tom zmysle, že je
to jeden z tých zážitkov, na ktoré sa lepšie
spomína ako sa prežíva. Č i už je to pravda,
alebo nie, to musí posúdiť každý sám.
Amsterdam ako mesto je určite zážitok,
ktorý sa aj dobre prežíva a aj sa naňho dobre
spomína. Je to proste miesto, ktoré je treba
raz za život navštíviť a je to treba stihnúť
dovtedy, pokiaľ nemá človek žiadne záväzky,
aby si ho mohol užiť naplno.
Kiko Bačík
11
INFO
Energia z púšte
Púšte sú obrovské územia poskytujúce veľké
množstvo slnečnej energie. Pohlcujú až 90%
slnečného žiarenia. Najväčší zdroj energie
sa nachádza na púšťach okolo rovníko-
vých oblastí Zeme. Na využitie a premenu
slnečnej energie na energiu elektrickú, sa za-
oberá Projekt Desertec. Získanou elektrickou
energiou môžu byť zásobované krajiny sev-
ernej Afriky a 15% spotreby EÚ. Do Európy
sa elektrina dodáva pomocou podmorských
vysokonapäťových káblov s jednosmerným
prúdom. Z hľadiska obmedzenia tvorby
emisii Co2, poskytuje projekt Desertec
relatívne globálne použiteľné riešenie. "Elek-
trárne Desertecu budú na výrobu solárnej aj
tepelnej energie využívať pole obrovských
otočných zrkadiel.
Legenda:
Zdroj: http://www.techpark.sk/techni- 1- slnečné kolektory 5- elektrický generátor
ka-122011/cista-energia-z-pusti.html 2- akumulačné nádrže 6- kondenzátor
3- parný kotol 7- chladiaca veža
4- parná turbína 8,9- napájacie čerpadlo
10- sieť

12
ŠKRT
Tie sa namieria na jedno miesto, kam
budú sústreďovať slnečné svetlo, ktoré
vytvorí teplo. To sa využije na výrobu
pary pre pohon parnej turbíny a elek-
trických generátorov elektrárne. V tzv.
akumulačných nádržiach sa teplo v prie-
behu dňa uloží a počas noci, alebo v čase
zvýšeného dopytu, sa „vženie" do turbíny.
ŠKRT
Ide vlastne o primitívnu technológiu, ktorá na
rozdiel od fotovoltaických panelov nepotrebuje
drahý kremík. Na zabezpečenie nepretržitej
služby pri zatiahnutej oblohe, alebo počas
nepriaznivého počasia, môže turbíny poháňať
ropa, zemný plyn, alebo biopalivá. Zaujímavý
vedľajší efekt, s veľkým prínosom pre miest-
nych obyvateľov, bude tvorba odpadového
tepla, čo by sa mohlo využiť napríklad na
„odsoľovanie” morskej vody.”
Monika Matušková
13
INTERVIEW
Prof. Ing. Marián PECIAR, PhD.
* 1957 v Bratislave

Vzdelanie a kvalifikácia
• Inaugurácia 2008, Procesná technika, STU BA
• Habilitácia 1999, Stroje a zariadenia pre chemický,
potravinársky a spotrebný priemysel, SjF STU BA
• CSc. 1992, Stavba výrobných strojov a zariadení –
chemické stroje, SjF STU BA
• Ing. 1981 Výrobné stroje a zariadenia - chemické a
potravinárske stroje a zariadenia, SjF SVŠT BA

Pracovné zaradenie
• Prorektor STU pre spoluprácu s praxou, od roku 2011
• Profesor v študijnom odbore 5.2.49 Procesná technika,
2008
• Vedúci Ústavu procesného a fluidného inžinierstva SjF
STU, 2007-2011
• Vedúci Katedry chemických strojov a zariadení, 2003-
2007
• Prodekan SjF pre rozvoj a ekonomické činnosti, 2000-
2003
• Pedagogický pracovník na SjF STU, od roku 1986

Orgány a združenia
• člen Vedeckej rady STU, od roku 2011
• člen Vedeckej rady SjF STU, od roku 2007
• člen Vedeckej rady FEVT TU vo Zvolene, od roku
2003
• člen AS STU, člen Ekonomickej komisie, 2003-2011
• člen Rady pre malé a stredné podniky APVV, od roku
2007
• člen Rady pre certifikáciu TÜV Slovakia, od roku 2006
• člen Working Party Agglomeration in European Federa-
tion of Chemical Engineering, 1999-2007
• člen výboru Slovenskej spoločnosti chemického
inžinierstva, 1998-2010
• člen edičnej rady časopisu Acta Polytechnica, od roku
2009

14
ŠKRT
 Pred nedávnom ste boli zvolený za
nového prorektora STU. Ako sa zmenila Vaša
práca oproti tej, ktorú ste vykonávali doteraz?
V mojej práci nastala určite zásadná
zmena, ale nebolo to pre mňa prekvapením. Pred
časom som vykonával funkciu prodekana Stro-
jníckej fakulty pre rozvoj a ekonomické činnosti a
dve funkčné obdobia som bol členom Ekonomickej
komisie Akademického senátu univerzity, takže
som mal reálnu predstavu o práci, ktorá ma čaká.
Tá zásadná zmena nastala v tom, že som musel
prakticky opustiť vedecko-výskumnú činnosť
na materskom Ústave procesného a fluidného
inžinierstva. Ostala mi z nej iba koncepčná práca
s mojím riešiteľským kolektívom a doktorandmi.
No snažím sa aspoň nevypadnúť z pedagogického
procesu, aj keď je to niekedy veľmi ťažké termíno-
vo to skĺbiť s prácou prorektora. V tomto mi však
naozaj veľmi pomáhajú moji kolegovia, ktorí ma
už vedia plnohodnotne zastúpiť, ak je to potrebné.
Tým pádom tiež si už zvykajú na prekvapenia
takéhoto typu. Veľmi v tejto súvislosti oceňujem
ich kolegiálny, no predovšetkým ľudský prístup a
porozumenie pre moju novú prácu v prospech celej
univerzity.
V čom vlastne spočíva práca prorektora
pre spoluprácu s praxou?
Slovenská technická univerzita v Brati-
slave je výskumnou univerzitou, čo znamená,
že najnovšie poznatky a výsledky jej vedeckého
výskumu sa premietajú nielen do pedagogiky,
ale hlavne do využitia v priemyselnej praxi. V
súčasnosti je však inštitucionálna podpora trans-
feru technológií, ktoré sú výsledkom špičkového
bádania, relatívne nízka. Transfer excelentných
výsledkov výskumu, určených pre priamu aplikáciu
v priemysle, často zostáva na pleciach samotných
výskumníkov a vedátorov. Toto je však pre nich
výraznou záťažou.
Ďalším aspektom je ochrana duševného vlastníctva,
teda výsledkov bádania, ktoré vznikli na STU, resp.
činnosťou pracovníkov STU. Tu, zatiaľ, podpora
zo strany inštitúcie prakticky neexistuje.
ŠKRT
Výskum, ktorý sa realizuje na STU, má spravidla
spoluriešiteľa, no hlavne odberateľa výsledkov pri-
amo v praxi. Preto je nutné dodržiavať isté, zatiaľ
obyčajne nepísané, pravidlá spolupráce.
V súčasnosti pripravuje nové vedenie STU dlho-
dobý zámer rozvoja univerzity, kde sa aj pre mnou
riadené činnosti vytyčujú nové strategické ciele. Tie
budú práve zamerané na posilnenie spolupráce s
praxou od súkromných priemyselných podnikov, až
po verejné inštitúcie a autority, na zvýšenie právnej
ochrany duševného vlastníctva a jej uplatňovanie
v zmluvných vzťahoch, ale aj na posilnenie trans-
feru technológií do praxe a komercionalizácia
výsledkov výskumu. Nezabúdame ani na, podľa
nás nesmerne dôležitú, podporu možnosti zaklada-
nia start-up firiem na pôde STU v univerzitnom
inkubátore a zvýšenie spolupatričnosti absolventov
k STU po absolvovaní štúdia. Toto je, okrem iných
povinností, náplňou mojej práce.
Na akých projektoch v súčasnosti pracu-
jete a aké plánujete do budúcnosti rozbehnúť?
Od môjho nástupu na vtedajšiu SVŠT v
roku 1986 pracujem nepretržite na vedeckých pro-
jektoch zameraných na oblasť mechaniky partiku-
lárnych látok. V tejto oblasti som obhajoval svoju
kandidátsku prácu, v nej som sa habilitoval aj inau-
guroval a je mi preto najbližšia. Nové výzvy však
predpokladajú širší záber. Preto som sa postupne
zapojil so svojím výskumným kolektívom do
veľkých projektov štrukturálnych fondov a európ-
skych rámcových projektov, kde sme si našli svoje
miesto. Aj v súčasnosti pripravujeme nové projekty
v rámci 7RP s kolegami s európskych partnerských
pracovísk. Konkurencia je však veľká a získavanie
projektov nie je vôbec jednoduché. Skúsime to
však úspešne zvládnuť.
15
 Počet študentov vysokých škôl sa za pos-
ledných dvadsať rokov takmer strojnásobil. Aký
máte na to názor?
Táto otázka má dva aspekty. Nový prie-
mysel založený na vysoko sofistikovaných tech-
nológiách vyžaduje kvalifikovaný personál, čo
vysoké školy zabezpečujú – a STU obzvlášť.
Faktom je tiež, že takéto výroby sú už automati-
zované natoľko, že početnosť obsluhy sa limitne
blíži k nule. Preto je strojnásobenie absolventov
vysokých škôl enormným luxusom pre štát nášho
formátu. Keď sa pozrieme na skladbu absolventov
z hľadiska technických, prírodných a humanit-
ných vied, človek sa až čuduje, čo náš štát všetko
platí. Druhým, omnoho hrozivejším, ale pritom
dôležitejším aspektom, je kvalita absolventov.
Doterajšia politika financovania vysokých škôl
primárne na základe počtu absolventov spôso-
bila degradáciu kvality. Na niektorých školách sa
požiadavky tak radikálne znížili, že porovnanie
kvality v súčasnosti a spred, povedzme, desiatich
rokov, je alarmujúca. Ja som zástancom kvalitného
vzdelávania s menším počtom študentov a indi-
viduálnym prístupom, čo je však kontraproduktívne
v porovnaní s modelom financovania.
Majú sa absolventi Slovenskej technickej
univerzity problém uplatniť na trhu práce?
Odporúčam všetkým prečítať si pub-
likovaný prejav rektora STU pri príležitosti ot-
vorenia nového Akademického roka 2011/2012:
najžiadanejšími absolventmi na trhu práce v Slov-
enskej republike sú práve absolventi STU - na tak-
mer polovici obsadzovaných pozícií je požiadavka
absolvovania niektorej z fakúlt STU.
Podľa Výročnej správy o stave vysokého
školstva v roku 2010 takmer tretinu evi-
dovaných nezamestnaných absolventov v tech-
nických vedách tvorili absolventi strojárstva
a ostatnej kovospracujúcej výroby. Dá sa na
základe tejto správy povedať, že o strojárov nie
je momentálne záujem?
16
Otázkou je, odkiaľ sa berú štatistiky a k
akému dátumu boli zverejnené. Ako príklad môžem
uviesť zásadný rozdiel v percentách Úradu práce a
Štatistického úradu. Iné čísla sú reálne pre mesiace
júl/august, kedy absolventi už nie sú evidovaní ako
študenti, absolvujú posledné dvojmesačné „prázdn-
iny“ pred nástupom do zamestnania, iné pre koniec
roka. Faktom je, že strojársky priemysel zamest-
nával najviac pracovníkov a tak bol priemyselnou
krízou najviac postihnutý. Ale, pokiaľ viem, ab-
solventi SjF STU vykazujú, práve podľa štatistík,
takmer nulovú nezamestnanosť.
Po slovenských univerzitách údajne
chodia ľudia, ktorí školám sľubujú peniaze z
ministerstva a pýtajú za to úplatky. Počuli ste o
tom niečo?
Niečo v tomto zmysle som začul v súvis-
losti s veľkými, hlavne štrukturálnymi projektmi.
No ja osobne som nič také, ani ľudia z okruhu
mojich spolupracovníkov, nezaregistroval. Pravdou
však je, že kde sa točia veľké peniaze, a tým skôr,
ak ide o verejné financie, tam sa objavujú záujmové
skupiny s korupčnými úmyslami. Ale toto platí
nielen pre oblasť školstva.
Od začiatku septembra začala STU
realizovať projekt s názvom Kompetenčné
centrum inteligentných technológií pre elektron-
izáciu a informatizáciu systémov a služieb. O čo
v tom projekte ide a čo tým môže naša univer-
zita získať?
Táto otázka by skôr patrila prorektorovi pre
vedu a výskum, pretože ja som zapojený v inom
kompetenčnom centre (KC pre nové materiály,
pokročilé technológie a energetiku) a detaily neo-
vládam. KC je však v súčasnosti najvyšší „level“
projektov EŠF so širokým zapojením špičkových
univerzitných a priemyselných pracovísk, kde sa
využíva synergický efekt pre efektívny výskum a
priamy transfer poznatkov do praxe. Nie je tajom-
stvom, že inteligentné technológie a elektronizácia
majú stále najvyššiu prioritu v hospodárstve a STU
pri tom nemôže chýbať. Rozpočet týchto projektov
predstavuje sumu do 8 mil. eur.
ŠKRT
 Aké projekty alebo zmeny sa chystajú
na našej univerzite?
V súčasnosti sa pripravuje výzva na
podávanie najväčších projektov, ktoré sa pracovne
zatiaľ nazývajú projekty Vedecko-technologick-
ých parkov, kde rozpočet môže dosahovať až
sumu do 40 mil. eur. STU sa na takýto projekt
pripravuje pod pracovným názvom Science City
Concept STU.
Donedávna ste boli vedúcim ústavu pro-
cesného a fluidného inžinierstva. Majú študenti
záujem o odbory, ktoré spadajú pod tento
ústav?
Som veľmi rád, že ste mi túto otázku
položili. Veľmi úzko totiž súvisí s niektorými
predošlými otázkami zameranými na kvalitu,
zamestnanosť a pod. Ústav je gestorom v baka-
lárskom stupni programu Procesná a environ-
mentálna technika a participuje na programe
Energetické strojárstvo. V inžinierskom stupni je
gestorom programov Chemické a potravinárske
stroje a zariadenia a Hydraulické a pneumatické
stroje a zariadenia a tomu zodpovedajúcich pro-
gramov v treťom, doktorandskom stupni štúdia.
Záujem o štúdium na uvedených programoch v
ostatných rokoch kolíše. No v súčasnosti evidu-
jeme výraznejší nárast počtu záujemcov. Nejedná
sa však o vysoké počty, pohybujú sa okolo 10 -15
študentov na programoch, čo nám však umožňuje
individuálny prístup a dosahovanie vyššej kvality
znalostí absolventov. Našim krédom zostáva kval-
ita, čo sa vždy nestretáva, hlavne počas štúdia, s
pochopením študentov. Keď sa ale po čase s nimi
stretneme ako s absolventmi, pýtajú sa, prečo sme
na nich neboli ešte prísnejší. V práci sa zameškané
štúdium doháňa ťažko. Veľkou škodou je, že sa
študenti nechodia informovať na ústavy skôr, ako
si podávajú prihlášky na štúdium. Výrazne by sa
im otvorili oči, ak by mali možnosť vidieť pod-
mienky pre štúdium a podebatovať so študentmi a
pracovníkmi. Veľmi rád u nás privítam záujemcov
o informácie, moji kolegovia sú takisto na tieto
stretnutia pripravení. Na to nie je potrebné mať
odvahu. Stačí prísť na 4. poschodie a zazvoniť,
prípadne poslať e-mail, či zatelefonovať.
ŠKRT
Je veľký záujem o absolventov z vášho
ústavu?
V každom priemyselnom podniku sa
nachádzajú zariadenia využívajúce mechanické,
hydraulické, tepelné a ďalšie procesy, ktoré sú
ťažiskové v našich študijných programoch. Tam sú
naši absolventi vyhľadávaní. A keďže ich je stále ne-
dostatok, majú zabezpečený rýchly kariérny postup.
Skúste sa pozrieť na vývesku na medziposchodí nad
„drevárňou“. Tam máme niekoľko príkladov o pod-
mienkach štúdia, exkurziách a uplatnení. Uvádzať,
na akých významných postoch nadnárodných firiem
na Slovensku alebo v zahraničí sú naši absolventi, tu
nie je priestor. Je ich naozaj veľa.
Leto už je za nami. S ním aj veľa možností
na šport a rekreáciu. Ako ste ho prežili?
Tento rok to bolo s dovolenkovaním,
športom a rekreáciou slabšie. Leto som zväčša
presedel na rektoráte, čo bolo spojené aj s mojou
funkciou štatutárneho zástupcu rektora počas jeho
neprítomnosti. Voľné dni som, ako správny Slovák,
prežil na „malte“, čo však neľutujem. Ale dal som si
osobný záväzok, že budúci rok nejakú riadnu dovo-
lenku absolvujem.
Je niečo, čo by ste chceli našim študentom
odkázať, niečo čo by ich mohlo motivovať a viesť
napríklad k väčšiemu zanieteniu pre štúdium?
Keď mám možnosť diskutovať so študentmi,
či už so stredoškolákmi pri propagačných výjaz-
doch, alebo bakalármi pri rôznych fakultných podu-
jatiach, zdôrazňujem stále to isté: nedajte na prvý
dojem z neoverených zdrojov po internátoch, neda-
jte na informácie od lajdákov a slabých študentov.
Pýtajte sa usilovných, choďte sa radšej osobne
pozrieť - opýtanie nič nestojí a sami si urobíte obraz
o tom, čo vás zaujíma. V konkurenčnom prostredí
na súčasnom trhu práce má najväčšiu šancu dobre
vzdelaný absolvent s referenciami od kvalitných
učiteľov, ovládajúci svetový jazyk. Ten si môže
svoju budúcu pracovnú pozíciu, finančné ohod-
notenie a ďalšie benefity k práci vyberať sám. To
by malo byť najväčšou motiváciou pre zodpovedné
štúdium. Čas preflákaný počas štúdia sa už nedá v
živote dobehnúť nijako...
Ďakujeme za rozhovor. Romana Matejíková a
Števo Hricik
17
 INFO
Autosalón Frankfurt 2011
Ústredným mottom 64. ročníka výstavy
automobilov IAA vo Frankfurte nad Moha-
nom, ktorá sa konala v dňoch 13. – 25. septem-
bra bolo: ,,Budúcnosť sa stáva štandardom.“
A expozície vystavovateľov to len potvrdzovali.
Takmer všetci sa prezentovali nejakým ,,eko-
logickým počinom“ . Niektoré zaujímavé
koncepty spomíname aj v našej rubrike a
prídávame aj niečo pre priaznivcov premo-
torovaných manažérskych sedanov :)
Kia konceptom nazvaným jednoducho
GT naznačila, že sa neuspokojí s nálepkou
výrobcu obyčajného mainstreamu a chce tvoriť
aj autá, ktoré ľudovo povedané, chytia za srdce.
Štvordverový, aerodynamicky tvarovaný se-
dan, s klasickou koncepciou pohonu, má pod
prednou kapotou zážihový, vidlicový šesťvalec
o objeme 3,3 l s priamym vstrekovaním paliva
a preplňovaním . Kia udáva výkon 291 kW a
krútiaci moment 534 Nm. Koncept verejnosť
zaujal natoľko, že Kia uvažuje o jeho sériovej BMW M5 sa ukázalo v plnej paráde a je
výrobe, samozrejme, v o niečo civilizovanejšej výkonné ako nikdy predtým. Prvýkrát v histórii
podobe. M5 je pod kapotou preplňovaný motor a dvojspo-
jková prevodovka, konkrétne M DCT Drivelogic.
Vidlicový osemvalec s objemom 4395 cm3 ponú-
ka najväčší výkon 412 kW od 6000 do 7000 min-
1. Krútiaci moment 680 Nm je dostupný od 1500
do 5750 min-1. Štvordverový sedan ponúka akcel-
eráciu z 0 na 100 km / h za 4,4 a na dvojnásobok
sa dostane počas 13 s. Štandardne je maximálna
rýchlosť obmedzená na 250 km/h. Pri objednaní M
Driver ‘s Package môže M5 dosiahnuť rýchlosť až
305 km / h.
Audi okrem iného predstavilo takmer
kompletnú ponuku modelov s písmenom S vo svo-
jom znaku: S5, S6, S6 Avant, S7 a S8. Kým pri S5
ide hlavne o optický „facelift“, ďalšie novinky sú
v znamení nového preplňovaného štvorlitrového
osemvalca. Verzie S6 a S7 totiž spája tento úplne
nový agregát, naladený na výkon 309 kW. Vla-
jková loď výrobcu z Ingolstadtu, model S8, tento
agregát tiež dostal pod svoju kapotu. Na rozdiel od
nižších verzií, tu má pohonná jednotka výkon, nie
309, ale rovno 382 kW. To mu dovoľuje zrýchliť z
pokoja na 100 km / h za 4,2 sekundy.

18
ŠKRT
 Jedným z najkrajších vozidiel výstavy
bol nepochybne Jaguar C-X16. Predobraz
nového britského kupé má hybridný pohon.
Primárnou pohonnou jednotkou je zážihový
vidlicový šesťvalec, preplňovaný novým a
efektívnejším kompresorom. Motor produkuje
výkon 280 kW a krútiaci moment 450 Nm.
Koncept C-X16 vďaka tomu dosahuje max-
imálnu rýchlosť 300 km/h a na stovke je za
slušné 4,4 sekundy. Motor spolupracuje s
osemstupňovou automatickou prevodovkou.
Okrem funkcie start/stop má vozidlo aj elek-
tromotor s výkonom 70 kW a krútiacim mo-
mentom 235 Nm. Pri brzdení si elektromotor
dobíja akumulátor s kapacitou 1,6 kWh, ten ho
následne dokáže 10 sekúnd poháňať na plný
výkon. Na elektrinu je možné jazdiť až do
rýchlosti 80 km/h.
ŠKRT
Mercedes – Benz sa prezentoval aj fu-
turistickou štúdiou kupé, zvanou F125, čo je
odkaz na 125. výročie vzniku automobilky.
Najzaujímavejšou položkou tohto konceptu je
jeho pohonný systém. Vozidlo je poháňané štyrmi
elektromotormi. Výkon elektromotorov na zadnej
náprave je 100 kW (136 k) s krútiacim momentom
200 Nm. Agregáty pre prednú nápravu poskytujú
najviac 50 kW (68 k) s krútiacim momentom 75
Nm. Energia pre elektromotory vzniká v palivo-
vých článkoch, ktoré sú na báze vodíka. Celkový
trvalý výkon je 170 kW, maximálny výkon 230
kW. V koncepte F 125 je nádrž na vodík prvýkrát
súčasťou štruktúry vozidla. Za zadnými sedadlami
je umiestnená sada akumulátorov s kapacitou 10
kWh, ktorá stačí na 50 km jazdy, bez aktivácie
článkov. Udávaná maximálna rýchlosť je 220 km /
h, zrýchlenie z 0 na 100 km / h za 4,9 s. Vozidlo je
vybavené 3D projektorom, multimediálnym systé-
mom so stálym pripojením na internet, adaptívny-
mi tlmičmi, vzduchovým odpružením a disponuje
určitými možnosťami nezávislého ovládania.
Rimac Concept One je prvým chorvát-
skym superšportovým automobilom. Poháňaný je
4 elektromotormi s celkovým výkonom 800 kW
a krútiacim momentom 3800 Nm. Automobil z 0
na 100 km/h zrýchli za 2,8 s, maximálna rýchlosť
konceptu je elektronicky obmedzená na 305 km/h a
dojazd 1650 kg vážiaceho vozidla je 600 km.
Andrej Drahoš
19
INFO

ŠCS hľadá nové perspektívy do radov

študentského parlamentu, posilňovne
Herkules a časopisu ŠKRT. Ak máš
záujem, príď 12.Októbra 2011 o 17:00
do miestnosti 004 na Strojníckej
Fakulte.

20
ŠKRT
 jednoduché stredné

“ Denne chodíš domov opitý!! A čo ja a

deti?! “ - vyčíta žena svojmu mužovi.
“ Maj rozum! Predsa nebudeme chodiť
slopať všetci! “

Sú chlapi v posilňovni a zrazu zazvoní

mobil. Muž ho zdvihne a žena z tel-
efónu hovorí: “Miláčik, môžem si kúpiť
kabát za 50€?” “Môžeš.” “A Marcedes
za 50 000€?” “Áno, kľudne si to kúp.”
“Ty si tak úžasný a môžem si kúpiť ten
dom za 5 000 000€?” “Samozrejme, že
veľmi ťažké
môžeš. Pa miláčik.” Muž zavesí a otočí
sa k ostatním: “Páni, koho je to mobil?”

Sedí starý a slepý muž na lúke. Príde k nemu

sám Ježiš a pýta sa starého muža:
“Priateľ môj. Prečo si tu sám?”
“Ále. Syn mi pred niekoľkými rokmi odišiel.” Sťažuje sa jeden muž druhému:
“A ako vyzeral?” “Tá moja manželka je hrozné prasa.
“No mal také diery na rukách a nohách.” Idem sa ráno vymočiť do drezu a
“Otče!” Zakričí Ježiš. ona tam má ešte riad od večere.”
“Pinokio!!!”

ŠKRT 21
Manželský pár sa rozhodne na chvíľu uniknúť tuhej zime a stráviť týždeň
na juhu pri mori. Z pracovných dôvodov sa stane, že manželka môže
odletieť až o deň neskôr. Manžel odletí podľa plánu. Po príchode sa
ubytuje v hotelovej izbe, vytiahne...... svoj laptop a ihneď posiela e-mail
svojej manželke. Pritrafí sa mu však hlúpa chyba a pri zadávaní e-mailovej adresy vynechá
jedno písmeno a e-mail sa tak dostane do e-mailovej schránky istej vdovy, ktorá práve odpre-
vadila svojho muža do hrobu. Vdova si práve prezerá v počítači poštu, či jej neprišli nejaké
sústrastné vyjadrenia od priateľov alebo známych.
Vo chvíli, keď jej syn vstúpi do izby, žena už leží v bezvedomí na zemi. Zrak mu padne na
monitor počítača, kde číta:
Komu: Mojej opustenej manželke
Od: Tvojho muža, ktorý odišiel skôr
Vec: Dorazil som
Najdrahšia, práve som v poriadku došiel. Už som sa tu celkom zabýval, a vidím, že je všetko
pripravené na Tvoj zajtrajší príchod. Želám Ti šťastnú cestu a čakám ťa.
Lúbim ťa, Tvoj manžel.
P.S. Tu dole je čertovsky horúco!!!

22 ŠKRT