študentský cech strojárov STU SjF v BA

medzinárodný maratón mieru v Košiciach

TOP5: Je ťažké to nestratiť

Prvákovica
interview: doc.Ing. Branislav Hučko,PhD.
Florbalcup o pohár rektora
Rozhovor s pani bufetárkou
Októberfest
Odvody študentov ponovom
november 2012
editoriál
Milí študenti a študentky,

chcel by som Vám zaželať konečne

čítanie v príjemnejšom a modernejšom diza-
jne. Dúfam, že sa Vám bude páčiť.
Chcel by som Vás všetkých pozvať na
tohtoročnú beániu strojárov, ktorá sa bude
konať 8.12. na Mladej Garde. Hlavnou hviez-
dou bude skupina Vidiek, ale ako každý rok
bude bohatý program (tanečné vystúpe-
nia, tombola,foto-ateliér,imatrikulácie, kráľ
a kráľovna beánie.. a veľa skvelých ľudí a
zábavy).
Výsledky volieb- do RUŠ boli zvo-
lený Michal Salanci, Ján Cimerman, Marti-
na Macáková, Alan Stašák, Tibor Taldík. A
po opakujúcich voľbách do Akademického
senátu SjF boli zvolení Adriana Jedináková,
Janka Krčová, Lucia Mihályová, Martin Ne-
mec, Tomáš Kováč, Ivan Matúš.

príjemné čítanie, Peťo.

Redakcia
3 Interview
5 Prvákovica 2012
7 Ako išla revolúcia na vandrovku
9 10 000 kilometrov (2.časť)
Šéfredaktor : Peter Obert
13 Odvody študentov ponovom
15 Medzinárodný maratón mieru Redaktori : Kristián Bačík
v Košiciach Mária Urbanová
17 Rozhovor s pani bufetárkou Maroš Szentkereszti
Štefan Hricik
19 Prváci, prváčkovia, prváčence
Peter Hruška
20 TOP 5 : Je ťažké to nestratiť Michal Kocúr
23 Októberfest 2012 Martin Ondraščin
Andrej Štefánik
25 Florbalcup o Pohár rektora STU 2012 Grafika : Peter Mandík
Gramatika : Laci Patai

obsah

Redakcia ŠKRT
Námestie Slobody 17
812 31 Bratislava
 interview
Rozhovor doc. Ing. Branislav Hučko, PhD.
Vizitka

Meno a priezvisko: doc. Ing. Branislav Hučko, PhD.

Ústav: Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky
Vzdelanie: gymnázium v Bratislave, absolvent Strojníckej fakulty STU,
doktorandské štúdium na Ústave materiálov a mechaniky
strojov na Slovenskej akadémii vied

Miesto narodenia: Bratislava 3

Záľuby: farmárčenie
Jazyky: anglicky, rusky, trošku portugalsky a čiastočne nemecky

Obľúbené : -jedlo: zemiaky s tvarohom, bryndzové halušky

-hudba: kedysi to bola vážna hudba, dnes si vypočujem
príjemné pesničky, ktoré sa dajú počúvať
-knihy: dejiny, faktografia, odborné,
historické, farmárske

Ako dlho pôsobíte na našej škole, Myslíte si, že aj v dnešnej dobe sú

fakulte?
Na škole pôsobím od roku 1994, pred
tým som bol na FEI. Na Strojníckej fakulte
pôsobím od roku 2006, ale prednášal
som tu od roku 1996 Pružnosť a Pevnosť
v anglickom jazyku ako externista.
Na elektrotechnickej fakulte som učil
technické kreslenie, konštrukčné prvky
a systémy, jadrovo-energetické stroje a
zariadenia.
Na elektrotechnickej fakulte ste pôsobili
hneď po ukončení školy ?
Najprv som pôsobil na Slovenskej akadémii
vied, kde som si urobil ašpirantúru. Ďalej
som sa túlal po zahraničí. V zahraničí som
robil na projekte pre PSA Peugeot Citroën.
Prečo ste sa rozhodli pôsobiť
Slovensku ?
vedomosti študentov v zahraničí slabšie
než na Slovensku?
O tom by som dnes pochyboval. To čo sa
udialo v našom školstve určite neviedlo k
zlepšeniu kvality. Nazývam to cibuľový
efekt, ktorý sa prejavuje u študentov.
Cibuľa má niekoľko vrstiev a taktiež
študenti dostávajú množstvo informácií,
ktoré sa nabaľujú. Informácií je veľa
a potom vzniká z toho chaos. Študenti
sa nevedia brániť, nevedia informácie
patrične selektovať.
Ako vnímate študentov Strojníckej
fakulty ?
Študenti sú stále rovnakí. Majú jednu
nevýhodu, a to je informačný chaos. V
dnešnej dobe sa študenti vedia uspokojiť
na s minimom vedomostí.

Základné školstvo v zahraničí v tej dobe

nebolo na patričnej úrovni a moje deti sa
stali školopovinnými, tak som sa rozhodol
vrátiť.
 interview
Ktoré miesta ste počas svojho života
navštívili v rámci riešenia projektov,
grantov?
Najzaujímavejšími štátmi sú Japonsko,
Brazília, Grécko, Portugalsko, Španielsko,
Nemecko, Rakúsko, Francúzsko.
4 Ktorá ľudská vlastnosť Vám na ľuďoch
najviac prekáža ?
Je to závisť. Jedno príslovie hovorí: ľudia
vám odpustia všetko, ale úspech nie.
Stretli ste sa na škole s nejakými
úsmevnými príhodami ?
Učil som na FEI aj nejaký čas metódu
konečných prvkov. Riešil sa problém
vedenia tepla. Bolo to chladenie rebrovanej
steny. Ja som sa pýtal študenta, čo dostal
za výsledok. Mal tam farebné izomapy,
rozloženie teplôt po určitom ustálenom
stave. Pozrel sa na to a povedal: „Neviem,
ale je to pekné.“
Učíte pružnosť a pevnosť. Určite sa
zhodneme na tom, že patrí medzi
najťažšie predmety na fakulte. Čo robí
študentom najväčší problém?
Syntéza vedomostí, to znamená, že vy
máte nejaké vedomosti z matematiky,
fyziky, statiky. Trošku treba aj geometriu
a predstavivosť. A všetko to treba skĺbiť
dokopy.
Chceli by ste niečo odkázať študentom,
ktorých čaká skúška z pružnosti a
pevnosti?
Majú čo robiť, keď chcú byť lepší, ako
som ja.
Prečo by si mali budúci prváci
bakalárskeho resp. inžinierskeho štúdia
vybrať odbor z Ústavu aplikovanej
mechaniky a mechatroniky?
Na ústave sú zamerania, ktoré sú
všeobecné, ktoré ponúkajú široký záber.
Ľudia, ktorí doštudujú tento odbor
sú univerzálni. Študenta naučíme
technológie, ktoré ho môžu dostať medzi
špičku strojárov.
Ďakujeme za rozhovor :)
Mária Urbanová, Štefan Hricik
Prvákovica 2012
Dňa 10.októbra 2012 sa uskutočnila pred
Študentským domovom Mladá Garda
Prvákovica 2012.
Akcia bola pod záštitou Študentského Cechu
Strojárov.
Začiatok bol o 18:00. Počasie a účasť najprv
vyzerala nepriaznivo. Nakoniec počasie
vydržalo bez dažďa, aj keď bolo mrazivé.
Našťastie zahrialo varené vínko, ktoré sa dalo
kúpiť v stánku, ktorý zabezpečil Garda Pub.
Pre tých otužilejších tam bolo čapované pivo a
samozrejme aj niečo pod zub. Zo zvyšujúcou sa
hodinou sa zlepšovala aj účasť, ktorá nakoniec
dosiahla rekordných rozmerov.
Účasť na prvákovici
O hudobnú produkciu pred internátom aj v
Garda Pube sa staral Dj Maroš.
Dj Maroš
Postupne sa rozbiehali aj tradičné súťaže o
ceny, ktoré venoval Študentský Cech Strojárov
a jeho zložky. Internet klub Mladá Garda
venoval poukazy na internet, Herkules venoval
poukazy na posilňovňu a taktiež aj Garda
Pub, ktorý venoval poháre, neóny a ďalšie
zaujímavé darčekové predmety.
Ako prvá na zozname bola súťaž v pití piva na
„ex“ , kde si šesť odvážlivcov pomeralo sily
5
v pití pollitrového piva na čas.
Pitie piva na „ex“ (Víťaz v krátkom tričku)
Úlohou v ďalšej súťaži bolo priniesť strojnícke
tabuľky a nájsť v nich materiály a normované
priemery pružín, čo dalo výhercovi poriadne
zabrať (tieto ťažkosti pripisujeme alkoholu) .
Výherca súťaže so strojníckymi tabuľkami.(v strede)
 Nemenej prestížnou disciplínou je trhanie
telefónnych zoznamov, v tejto disciplíne
má internát Mladá Garda už dlhoročného
šampióna, ktorý aj tento rok márne hľadal
súpera.
Nasledujúca súťaž zmiešaných dvojíc sa týkala
štafety v pití druhej najobľúbenejšej strojárskej
tekutiny, hneď po oleji, vodky.
Úlohou páru bolo vypiť „na striedačku“ každý
dva poldecáky.

6
Víťazný tím v preťahovaní lanom

Prvákovicu prišiel podporiť aj bývalý predseda

Študentského cech strojárov Ondrej Uher.

Ondrej Uher, predseda ŠP Mário Kirka,

podpredseda Tomáš Kováč

Akcia sa po 22 hodine presunula na diskotéku

Víťazný pár v štafetovom pití
Ďalšou veľmi prestížnou disciplínou je súťaž
silných mužov v preťahovaní lanom.
Tento rok bola súťaž veľmi vyrovnaná a rozhodla
sa v dramatickom finále, kde boli porazení
minuloroční šampióni a žezlo „strongmanov“
prebral tím zo Spiša.
Odmenou za víťazstvo im bola, ako sa patrí
pre poriadnych chlapov, fľaša vodky.
Podarený večer pred Internátom sa zakončil
spontánnou súťažou v tancovaní Gangnam
style, ktorá všetkých divákov aj súťažiacich
veľmi pobavila.
do Garda Pubu, kde zábava pokračovala do
skorých ranných hodín.
Záverom by som v mene organizátorov chcel
poďakovať všetkým, ktorí sa na Prvákovici
2012 zúčastnili, ďalej všetkým súťažiacim,
ktorým týmto gratulujem k výhram a
samozrejme moderátorom Lucii Mihályovej a
Ivanovi Matúšovi a všetkým, ktorí pomáhali
s organizáciou. Verím, že všetci sa tešíme
na ďalší ročník tejto tradičnej akcie vítania
prvákov.
Kristián Bačík
Ako išla revolúcia na vandrovku
Možno trochu ostrý nadpis, no týmto
článkom by som vás chcel trochu uviesť do
problematiky toho, prečo sa máme my zle,
a iní lepšie. Už starí Gréci vymýšľali spôsob
fungovania spoločnosti, ktorý by bol spravodlivý
pre všetkých ľudí. Vraví sa, že hlasovania
prebiehali rôznymi spôsobmi, typu vhadzovania
bielych a čiernych kamienkov do vrecka a
pod. Málokde však započuť, že hlasovať mohli
len dospelí muži, ktorí vlastnili zbraň, takých
bývalo spravidla iba 10-15% z ľudu. To je len
prostý príklad. Samozrejme, dnes môže ísť k
voľbám každý dospelý, no naša spoločnosť a
spôsob jej fungovania má iné kamene úrazu.
Opýtajte sa Nemca či chcel niekedy euro,
úniu, alebo nejaký euroval, väčšina z nich nič
Počuli ste už o revolúcii na Islande?
podobné nechcela. Aha a ako je to možné,
keď sú pre nás príkladom demokracie? Vláda 7
ľudu je tomu veľmi vzdialená. Avšak poďme na
Slovensko. Kto z nás bežných ľudí je spokojný
s tým ako fungujeme? Málokto, spravidla len
tí, čo si môžu dobre „zaryžovať“, prípadne
vo väčšom „zatunelovať“. Každé štyri roky si
môžeme vypočuť množstvo sľubov, ktoré sa
neplnia, prípadne len polovične. Volíme stále
tých istých, prípadne iných, ktorí majú ale tiež
zlé úmysly. Z poza každého rohu počuť:„aj tak
s tým nič nespravíme“, veď poznáte tie reči.
Ale ja vám poviem, s tým sa niečo dá spraviť.
Už sa to neďaleko od Európskej únie podarilo.
V roku 2003 boli sprivatizované tri najväčšie
islandské banky, s cieľom prilákať investorov.
Vtedajší dlh krajiny vo výške 200% HDP
narástol do roku 2008 na 900%. Treba však
podotknúť, že dlh bol vytvorený spôsobom
,,teraz ti požičiam 100€, ktoré vytlačím,
avšak vrátiš mi 110€”. Lenže problém je ten,
že tých 10€ úroku nikto nevytlačil. Potom,
jedného pekného dňa, nám začali médiá
a zamestnávatelia oznamovať, že začal dej
menom kríza. Jedna z prvých krajín, ktorá
padla na kolená bol práve Island. Predtým
vyspelá a silná ekonomika, no teraz sa začala
topiť v dlhoch. V zúfalstve naspäť znárodnili
banky, ale po poklese islandskej koruny voči
euru o 85% už nebolo cesty späť. Krajina
vyhlásila bankrot. Ľudia začali strácať prácu, a
s tým ruka v ruke aj životnú úroveň. V roku
2009 začali obrovské protesty.
 Ľudia donútili k rezignácii premiéra a
celý jeho vládny blok. Politici volajú po splatení
dlhov voči Británii a Holandsku vo výške
3500 miliónov eur, ktorú má krajina zaplatiť v
nasledujúcich 15 rokoch s 5,5% úrokom. Rok
2010- ľudia idú do ulíc a vybojujú si zákon
o všeobecnom referende, ktorý prezident
odmietne ratifikovať. Ľudia idú znovu do ulíc
a referendum sa koná v marci. 93% ľudí v
ňom odmietne zaplatiť štátny dlh a vláda
je donútená začať vyšetrovanie, ktoré má
určiť právnu zodpovednosť predstaviteľov
8 štátu za krízu. Niekoľko vedúcich bankárov
a manažérov je zatknutých. Ľudia formulujú
text novej ústavy jednoduchým spôsobom,
z viac ako 500 uchádzačov bolo zvolených
25. Obyčajní ľudia žiadnej politickej minulosti
chodia po krajine, pýtajú sa obyvateľstva a
spisujú ústavu, ktorá je tvorená občanmi a je
pre nich. Presne toto si predstavujem
pod pojmom demokracia, vláda ľudu a nie
nejaké dosadzovanie zbohatlíkov. No ide o
to aby dal každý občan svoj názor priamo
najavo. Teraz sa zamyslime nad tým, že naši
a aj temer všetci európsky politici hovoria o
podobných veciach typu musíme splatiť náš
dlh. Opäť typický scenár pre EU, požičajú nám
vytlačené bankovky z európskej centrálnej
banky, aby sme mohli ďalej platiť. Nie sme
náhodou otroci?
Počuli ste niekedy o niečom takomto
v televízii alebo rozhlase? Ja nie, až na jednu
výnimku, ku ktorej sa neskôr dostaneme.
Tvrdou pravdou dnešku je to, že média sú
obchody a správy sú tovar, tak nečakajte nič čo
by pomohlo nám ako spoločnosti k lepšiemu
životu, chcú iba zarobiť.
A čo také Grécko? myslíte si, že
bežný Gréci po tom, čo sa stalo, chcú
euro? ja byť na ich mieste, v žiadnom
prípade. Keď sa zamyslíme nad tým, že
média môžu otočiť pravdu ako len chcú,
môžeme dôjsť k záveru, že Grécko je v
zovretí európskej únie, čomu nasvedčujú
mnohé fakty. V Aténach je bežné, že
ľudia rozbíjajú výklady či hádžu zápalné
fľaše. Nezamestnanosť sa blíži k 25%,
zárobky klesajú, dane stúpajú. Ale keby
sa stalo to čo na Islande a dokonca by
Gréci požadovali návrat ich pôvodnej
meny- Drachmy, prišli by bohatí, ktorí
požičali grécku úžerné pôžičky k strate.
Niečo podobné sa deje aj v Španielsku,
ktoré má však bližšie k ceste Islandu.
Ďalšia zaujímavosť je napríklad to, že
Švajčiarsko navyšuje počty poriadkových
jednotiek a minister obrany švajčiarska
to odôvodnil slovami, že sa pripravujú na
prípadné nepokoje v EU.
Je mnoho dôkazov kam smeruje
naša krajina v objatí nových veľkých bratov
a sestier, ale o tom sa nehovorí. Jediné
médium – rádio, ktoré sa odvážilo vytvoriť
reláciu, kde sa hovorí otvorene, je rádio
Viva. Nechcem vytvárať žiadnu reklamu,
ale relácia Mlčanie poskytuje informácie
z trochu iného pohľadu, ktorý sa oplatí
si vypočuť. Pre tých čo majú záujem, si
môžu na ich webe nájsť záznam.
Na záver by som chcel povedať,
že našu krajinu a naše šťastie máme
vo vlastných rukách, to ako sa budeme
mať, záleží len na nás. Keď sa nám niečo
nepáči, treba to dať patrične najavo, vyjsť
do ulíc presne tak, ako to bolo pri kauze
Gorila. Island je ukážkovým príkladom
demokracie, tak sa riaďme podľa tých,
ktorým sa to podarilo.
Martin Ondraščin
10 000 kilometrov
2. časť
Poznámka autora:
Všetky osoby v tomto príbehu sú vymyslené,
akákoľvek podoba so skutočnosťou je čisto
náhodná.
Máme tu pokračovanie príbehu o ceste štyroch
mladých svetobežníkov (Ja , Bageta, Iwant a Chip).

6.september 9
Vstávame s tým, že sme si ešte stále nevypočuli
reakciu našej vedúcej na predminulú noc,
lebo keď sme včera večer prišli domov, tak
už spala a dnes ráno už bola tiež preč, keďže
sme si kvôli včerajšiemu výletu trochu prispali.
Máme nabitý rozvrh, takže sa ponáhľame do
ulíc. Prvá zastávka Ground zero, miesto, kde
v roku 2001 spadli „dvojičky“ plus budova
WTC č 7. Dnes je toto miesto „zamorené“
turistami z celého sveta, prevažne japonskými.
Je možnosť sa ísť pozrieť na pamätník týchto
nešťastných udalostí, vstup je asi 20 USD. Teraz
na tomto mieste stavajú nové mrakodrapy.
Jeden z nich s príhodným menom Freedom
tower, ktorá so svojimi 541 metrami bude
(rok 2013) najvyššou budovou v New Yorku,
hneď vedľa nej je vo výstavbe 200 Greenwich
Tower (411m), po dokončení druhá najvyššia
budova v New Yorku a ešte zopár ďalších
budov. Všetky budú pomerne husto naplnené
symbolikou 11.septembra.
Po Ground Zero sa presúvame do Trinity
church. Je to kostol, ktorý sa nachádza na
dolnom Manhattane a je spolu s priľahlým
cintorínom pekným miestom na posedenie
a oddych. Vaše oči si oddýchnu od hranatých
výškových budov.
Po polhodinovom posedení sa presúvame
asi o dve ulice na svetoznámu Wall st., kde
okrem budovy New Yorskej burzy (Stock
Exchange) možno vidieť aj Federal Hall,
budovu zo 17.storočia, ktorá bola postavená
ako New Yorská radnica, neskôr slúžila ako
prvá budova kapitolu a taktiež bola miestom
inaugurácia prvého amerického prezidenta
Georga Washintona.

Budova New Yorskej burzy (pohľad z Federal Hall)
Na Wall street sa dá ešte vidieť aj zopár iných vecí,
10 ktorým sme ale nevenovali pozornosť.
Typ
AK plánujete cestu do NYC a chcete vidieť niečo,
čo nevidí každý, skúste si zarezervovať prehliadku
amerických národných zlatých rezerv vo Federálnej
Rezervnej Banke. Prehliadka sa musí objednať
v časovom predstihu (až niekoľkých týždňov,
dokonca mesiacov), lebo je o ňu veľký záujem.
Ďalej nasledovala fotka, ktorá nesmie z New Yorku
chýbať. Nebolo to nič iné, ako bronzová socha
takzvaného Charging Bull-a, ktorý symbolizuje
dravosť maklérov na Wall street.
Charging Bull
Ďalšou zastávka je pomerne nová atrakcia
nachádzajúca sa v mestskej časti Chelsea a je ňou
High Line Park. Prvá časť bola otvorená v roku
2009, druhá časť v roku 2011 a tretia časť ešte len
čaká na svoje otvorenie.
Jedná sa o park, ktorý bol vytvorený nad úrovňou
New Yorských ulíc na mieste starej nadzemnej
železničnej dráhy. Je dlhý 1.6 km
a ponúka množstvo zaujímavých výhľadov na
mesto, nespočetne miest na prijemné posedenie,
napríklad pri káve, ktorú vám pripravia na vybraných
miestach alebo si môžete len tak ľahnúť do trávy
a sledovať ľudí, ktorí sa po parku prechádzajú.
A že to stojí za to! Tento park ešte nie je veľmi
známy medzi turistami (rozumej : nenachádza sa
v japonských sprievodcoch mestom), takže ešte
stále patrí „echt“ New Yorčanom. Je v ňom možno
vidieť kadejakú „atrakciu“ .
Deň už pokročil, slnko sa blíži k západu a je čas
na ďalšiu, tento krát tuctovejšiu atrakciu. Je ňou
vyhliadka na Manhattan. Máte dve možnosti.
Empire State Building alebo Rockefeller Center.
Vstup na vyhliadky stojí rovnako a je to 25 USD. U
Rockefellera sa dostanete 259 m nad úroveň ulíc,
na Empire State Building je to 320 m. Názory o to,
ktorá z vyhliadok je lepšia sa rôznia, takže výber
je na každom individuálne. Ale ak máte vyšší
rozpočet Empire St. B. ponúka možnosť ísť ešte
o 20 poschodí vyššie ako je základná vyhliadka.
Bude vás to stáť 42USD.
My sme si vybrali Rockefellera, ťažko povedať
prečo, ale nebanujeme. Zázračne sme sa vyhli
radám, lebo o vyhliadky je asi najväčší záujem pri
západe slnka.
Pohľad z vyhliadky Top of the Rock
Hore sme strávili namiesto predpísanej pol hodiny
asi dve. Našťastie to nikto neriešil a šťastne sme
sa dostali dole. Teraz nadišiel čas na nočné Times
Square, je hlavná križovatka a dopravný uzol
medzi ulicami Broadway a Siedmou Avenue,
inak povedané, večne preplnené miesto, kde v
podstate okrem toho, že si môžete povedať, že
ste tam boli, nič viac nie je. Okrem toho, že sme
tam pri príchode do mesta v prvý deň „vychytali“
ochutnávku pizze Papa John’s a tým pádom
vybavili jeden obed. Možno ešte povedať, že keď
sa na tomto mieste ocitnete, zdá sa vám, že ste
tam už niekedy boli lebo Times Square sa ukazuje
asi v každom druhom Hoolywoodskom filme.
Nakoľko dnes večer žiadna ochutnávka nebola,
tak sme začali hľadať niečo pod zub a viacmenej
náhodou sme narazili na jednu z New Yorských
špecialít. Na rohu 53st a 6av je jeden z najznámejších
pouličných vozíkov, v ktorom pripravujú jedlo. Títo
chlapíci si hovoria Halal Guys. Jedlo pozostáva zo
šalátu žltej ryže sekaného kuracieho a teľacieho
mäsa a pár kúskov arabského chleba, plus si toto
celé môžete dochutiť ich „tajnou“ bielou alebo
štipľavou omáčkou (so štipľavou radšej na prvý krát
opatrne je to vážne sila).Jedlo je vynikajúce, je ho
veľa a je lacné.
Vozík Halal guys
Za zmienku stojí že hneď cez ulicu stoja podobný
chlapíci ktorý sa na prvý pohľad v ničom nelíšia a
jedlo je podľa mňa na chlp rovnaké, ale dozvedel
som sa že to sú iba imitátory. Po výdatnej večeri
sa poberáme domov. Naša vedúca už opäť spala,
takže sme sa nemali možnosť pozhovárať o
incidente z prvého dňa.
7.september
Nakoľko sme včera prišli neskoro, opäť sa ráno
míňame s našou vedúcou. Dnes ráno je na pláne
Socha slobody a Ellis Island. Loď, ktorá vás k
obidvom ostrovom dovezie, má prístav v downtown
pri Battery Park. Treba prísť čo najskôr ráno, lebo v
neskorších hodinách vás čakajú dlhočizné rady. My
máme opäť šťastie, akonáhle sme prišli do Batery
Parku a kúpili si lístky, asi prichádza loď a vezie nás
na Liberty Island, kde stojí Socha slobody.
Zopár faktov z Wikipédie.
Socha je vysoká 46 metrov, spolu s 47-metrovým
podstavcom je teda vrchol fakle vo výške 93
metrov nad zemou. Socha váži 205 ton, v obvode
má 10,6 metra. Pri nohách sochy ležia rozťaté putá
tyranie. V ľavej ruke drží socha dosky predstavujúce
vyhlásenie nezávislosti, je na nich nápis JULY
IV MDCCLXXVI (4. júla 1776, deň vyhlásenia
Deklarácie nezávislosti). Aj jej koruna so siedmimi
lúčmi je symbolom slobody, ktorú má vyžarovať
ponad sedem morí do siedmich kontinentov.
Socha je darom od Francúzov. Jej sochárom
je Frédéric Auguste Bartholdi. Socha stojí na
ostrovčeku od roku 1886. Na podstavec, na
ktorom stojí, sa vyzberali sami Američania aby
mala socha dôstojné miesto.
Tieto a ešte aj mnoho iných faktov sa dozviete z
audiotour, ktorú dostanete pri vstupe na ostrov. Ak
by ste si túto tour chceli vypočuť celú aj s bonusmi,
tak by vám to zabralo „asi 1458 hodín“. verzia bez
bonusov a s pomerne podrobnou prehliadkou sa
dá stihnúť bez problémov za dve hodiny. Akonáhle
skončíte s prehliadkou, miniete nejaké peniaze v
darčekovom obchode a odovzdáte audio-tour sa 11
postavíte do rady na loď, ktorá vás odvezie na
Ellis Island. Funguje to tak, že môžete sa zdržať na
ostrove ľubovoľne dlho a zobrať ktorúkoľvek z lodí.
Lode chodia asi v polhodinových intervaloch.
Takže berieme jednu z nich a smeruje na Ellis Islad.
Od 1. januára 1892 do 12. novembra 1954 fungoval
ako prisťahovalecká stanica pre imigrantov do USA.
Miesto má veľmi zaujímavú atmosféru a pekné
prostredie.
Hlavná administratívna budova na Ellis Island
My tu popri prehliadke náhodne narážame na
jedného z miestnych strážcov, ktorý nám ponúka
extra prehliadku aj do miest, kde sa bežný
návštevník nedostane. Jeho ponuku prijímame a
asi so skupinou ešte dvadsiatich ľudí prechádzame
cez malé dvere do zvyčajne neprístupných miest
(takáto prehliadka sa koná každú hodinu, len
musíte o nej vedieť alebo mať šťastie ako my).
Chlapík bol ale veľmi milý a porozprával nám zopár
zaujímavých príbehov a faktov o ostrove a jeho
histórii a naozaj sme sa prešli po miestach, kde
musel odomykať zvyčajne zamknuté dvere. Keď
sa prehliadka so strážnikom skončila, prezeráme si
ešte klasické, bežne prístupné, výstavy.
 Napočudovanie, jedna či dve miestnosti sú
venované aj významným Slovenským imigrantom
a ich histórii. Vonku v parku sa nachádza nerezová
stena, kde sú napísané mená prisťahovalcov, ktorí
prešli pri svojej imigrácii do USA cez Ellis Island.
Zaujímavosťou je, že Ellis Island bol pôvodne
menší, ale zväčšili ho umelo a to zeminou, ktorá
ostala po výstavbe metra a mrakodrapov.
Ďalej smerujeme do Museum of Moder Art
(MoMA), jedného z najvýznamnejších múzeí
moderného umenia. Toto múzeum/galériu by
podľa mňa nemal vynechať žiadny návštevník
New Yorku. V tejto galérii sa nachádza najlepšie
z najlepšieho z celého sveta. Možno tu vidieť diela
12 Pollocka, Picassa Dalího, van Gogha, Warhola a
mnohých iných svetoznámych autorov . Ak vás tu
nič neosloví, tak potom máte právo povedať, že
vás moderné umenie nezaujíma. Plusom by mohlo
byť, že piatok od 4 poobede do 8 večer je vstup
zadarmo. Vie o tom pomerne veľa ľudí, takže
nečakajte žiadnu komornú atmosféru. Dnešný deň
kvôli únave končíme skorej v darčekovom obchode
MoMA, ktorý je plný zaujímavých dizajnérskych
a umeleckých predmetov. Konečne prichádzame
domov skôr, takže vedúca je ešte hore a tak sa
ospravedlňujeme za prvý večer.Našťastie všetko
berie športovo a sľubuje nám, že pôjde s mami na
druhý deň do mesta.
Jackson Pollock: No. 5
(tento obraz bol predaný za historicky
najvyššiu sumu 140 miliónov dolárov)
8.september
Na druhý deň skoro ráno odlietame do Miami, ale
deň ešte plánujem stráviť v meste. Zrána ideme
na The Human Body exibition (ktorá je zhodou
oklolností v čase nášho návratu aj v Bratislave).
Ďalej sme zašli do parku, kde miestni hrali šach
a keďže Bageta je považovaný za majstra v tejto
kráľovskej hre, usadá na partičku asi s 9-ročným
chlapcom.
Nebyť rady otca v zlomovej situácii, tak by Bageta
určite vyhral, no nanešťastie sa partia po piatich
minútach skončila Bagetovou prehrou .Potom
nasledovala prechádzka, nákupy a autentická
večera v Čínskej štvrti, ktorú by som určite každému
odporučil, už len pre to aby si mohol povedať, že to
„dal“. Na večer sa presúvame do Českej bohémky,
ktorá je spojená aj s Českým domom. Nájdete tu
česky hovoriacu obsluhu a naozajstné české pivo.
Zaujímavé bolo, že práve v ten večer tu mali akciu
hluchonemí ľudia, takže po jedenom pive sme sa
radšej pobrali.
Ďalším cieľom bola slovenská „krčma“, kde sme si
dali , paradoxne opäť, české pivo.
Nakoľko už je veľa hodín, ideme domov, lebo skoro
ráno nám letí lietadlo do našej ďalšej destinácie.
Naozajstné pivo bolo po dlhom čase príjemné, New
York úžasný. Mesto má nezameniteľnú atmosféru
a raz v živote by ho mal navštíviť každý. Ale pred
nami je už nová výzva - Miami.
;;Kristián Bačík
Odvody študentov ponovom
Tak aby toho nemali málo! Povedala si
súčasná vláda na čele s ministrom práce
a ministrom financií. Komické na tom je
to, že sa to týka taktiež rezortu školstva,
no náš pán minister sa asi niekde
zasekol alebo nejak nepostrehol, čo jeho
kolegovia chystajú na „jeho zverencov“.
Preto tak ako vždy: „O nás bez nás,“ si
vláda schválila, že všetci študenti, ktorí
majú uzavretú dohodu o vykonávaní
práce budú platiť odvody. Ako to už na
Slovensku chodí, mysleli si, že to zjavne
zostane bez povšimnutia verejnosti, teda
hlavne nás študujúcich a všetko im to
prejde (čo im nakoniec aj prešlo). No
to sa asi prepočítali, pretože práve my
máme najväčšiu vytrvalosť vydobyť si
svoje. Či už pracujeme počas štúdia alebo
cez prázdniny, každý z náš už niekde
brigádoval (pracoval na dohodu), takže
sa to týka nás všetkých. Páni ministri sa
rozhodli, prečo by neukrojili z príjmov
aj nám, keď aj ostatní platia odvody
do sociálnej poisťovni. No nikto si asi
neuvedomil, že našou hlavnou náplňou
nie je pracovať, ale študovať. Tak v
parlamente potichu prerokovali a schválili,
že pracujúci študenti budú platiť odvody
ako bežní zamestnanci. Hneď ako to
vyšlo napovrch, prišiel náš odpor. Tak aby
nikto nemohol nič povedať, rozhodli sme
sa rokovať a od pôvodného plánu, ktorým
bolo odvádzať poplatky do sociálnej
poisťovne za každé zarobené euro došlo
k ústupku. Ústupkom je, že peniaze nám
budú strhávať až nad zarobenú sumu
13
155eur. Či to je skutočne ústupok by sme
sa všetci mohli zamyslieť. Priebeh celého
schválenia bol nasledovný.
Parlament schválil odvody za každé euro.
Tak sa Študentská rada vysokých škôl
(ŠRVŠ) rozhodla ísť vyjednávať. Všetci sme
predpokladali, že to bude mať zmysel a
nakoniec sa nebude nič meniť, čiže všetko
zostane po starom. Lenže v konečnom
dôsledku sa tak nestalo a páni ministri si
presadili svoje. Viacerí z nás si povedia:
„Nevadí, aspoň niečo vyjednali,“ iní zase: „
Čo tam robili, keď sa to napokon zmenšilo
len o polovicu,“ a niektorí z nás to ani len
nepostrehnú. Na začiatku, ako vyšlo na
povrch, že idú brať aj nám, čo si zatiaľ
žiadna vláda nezobrala na triko, boli veľké
reči o protestoch, o tom ako vyjdeme do
ulíc a vybojujeme si to svoje. No nakoniec
to skončilo úplne inak. Študentská rada
vysokých škôl nevybojovala to, čo bolo v
pláne a nekonal sa ani spomínaný protest.
Pýtate sa prečo? Niektorí z ŠRVŠ rázne
odmietali akýkoľvek ústupok a rázne
chceli študentských dohodárov ochrániť
od platenia odvodov. Iní zase súhlasili s
ústupkom ministra a boli radi, že aspoň
niečo presadili a dokázali dať aspoň nejakú
hranicu, ktorá nebude viazaná na odvody.
Keď som sa pozastavoval nad tým, prečo
s niečím takým súhlasili, tak mali na to
rozumnú odpoveď. Keby nesúhlasili, tak
by vláda nemusela prijať žiadny ústupok.
No následne by sme mohli protestovať a
možno by sme niečo dosiahli. . No nikto
si nechcel zobrať na seba, že sa nič nedo-
 siahne a protest sa uskutoční v len malom
počte ľudí. Skončilo by to teda ešte horšie
ako teraz. Všetci máme veľa rečí ako by
sme išli do ulíc, bojovať za svoje peniaze, no
realita je asi niekde inde. Z protestu, ktorý sa
plánoval asi dva týždne nakoniec vznikla len
pietna spomienka, ktorá sa konala v našej aule
Aurela Stodolu, kde sa zišlo asi niečo cez 50
protestujúcich. Komické na tom je to, že sa
rozoberali veci už dávno rozhodnuté, takže
v podstate sa debatovalo o tom, o čom sme
už nemohli rozhodovať a čo sme nemohli
zmeniť. No druhá vec je tá: koľko záujemcov
prišlo vyjadriť svoj názor a nespokojnosť z
14 celkového počtu 210 000 študentov? Je to
Sudoku
Jokes
Rozprávajú sa dvaja policajti:
- Včera som si dal urobiť ten IQ test.
- Naozaj? A aký máš výsledok?
- Chvála bohu negatívny.
Prečo spadne stena, keď sa k nej postaví blondínka?
- Múdrejší ustúpi.
Ide chlap po ulici, obe ruky má hore. Tri metre za ním ide druhý
chlap a ten má pravú ruku hore. Tri metre za ním ide tretí chlap a
ten má ľavú ruku hore.
Stretne ich staršia pani a pýta sa toho prvého:
- Prečo máte všetci hore ruky?
Chlap sa pozrie dohora, potom dozadu a hovorí:
- Preboha, chlapi, my sme ten trám zabudli.
skutočne len zlomok percenta. I keby sme to
brali len z počtu študentov v Bratislave. Aby
som ešte podotkol čo sa hovorilo na opačnej
strane v ŠRVŠ. Niektorí v rade si myslia, že páni
ministri hodili istým osobám do vačku nejaký
príspevok, aby súhlasili s ústupkom a dohodli
sa na sume 155 eur. To, či je to možné v našom
štáte, nech si každý sám urobí mienku. Takže
to čo sme chceli sme nedosiahli a doplatíme
na rozhadzovanie vlády aj my a to tým, že
odvody sa platiť budú a to od sumy 155€. Táto
suma sa týka ale len jednej brigády, takže ak
sa niekto snaží a stíha dve práce nech počíta s
tým, že v druhej mu budú strhávať z každého
eura.
Peter Hruška
- Včera som bol s tvojou manželkou.
Hovorí kamarát kamarátovi.
- Rozprával som jej vtip. Tak sa smiala, že
skoro spadla z postele.
Ide blondína do obchodu a hovorí:
- Jednu igelitku chcem! Predavačka
na to:
- A čarovné slovíčko?
Blondínka:
- Čári mári jednu igelitku.
Medzinárodný maratón mieru v Košiciach
V dňoch od 5. 7. 2012 (piatok) do 7. 7. 2012
(nedeľa) sa konala jedna z najväčších športových
udalostí na Slovensku v tomto roku: 89. ročník
Medzinárodného maratónu mieru. Zúčastnilo
sa jej viac ako 7000 športovcov z rôznych
krajín a ešte viac ľudí, ktorí povzbudzovali na
uliciach a utvárali nezabudnuteľnú atmosféru.
A medzi tým „publikom“ som sa ocitol aj ja. Z
dôvodu, že toto podujatie vo mne zanechalo
také pozitívne pocity a zážitky, by som Vám
ho chcel trochu priblížiť z hľadiska základných
informácii a malého náhľadu do historických
15
míľnikov, ktoré ho priviedli do takej formy, v
akej sa teraz nachádza.

presahuje už vyššie spomínanú hodnotu 7000

z viac ako 50 krajín sveta.

Základné informácie

Tradične sa toto podujatie organizuje v Košiciach

v prvú októbrovú nedeľu a mesto sa premení
na jeden deň v obrovské športovisko, vzdávajúc
hold tejto kráľovskej disciplíne. Súčasťou
podujatia sú aj Majstrovstvá SR v maratónskom
behu, polmaratón, minimaratón, firemný beh,
študentská štafeta a pretek na 20 kilometrov
pre korčuliarov, vozíčkarov a handbikerov.
Okruh je sa celý nachádza v meste a križuje
centrum bez výraznejších prevýšení. Účastníci
maratónu ho musia absolvovať dva razy aby
nabehali potrebný počet kilometrov. Ako
každý rok aj tento rok bolo na každom rohu
trate nespočetne veľa ľudí, ktorí povzbudzovali
a hnali športovcov dopredu. Niekde sa nedalo
ani predrať medzi nimi.  A to každým rokom
narastá počet účastníkov i ľudí, ktorí sa len
prídu pozrieť. Pre príklad na 84. Ročník prišlo
niečo nad 3000 ľudí a tento rok to číslo
presahuje už vyššie spomínanú hodnotu 7000
z viac ako 50 krajín sveta.
Taktiež sú jeho súčasťou i rôzne akcie pred a
po behu. Príkladom je napríklad Pasta party,
ktorá sa uskutočňuje počas sobotného dňa,
zapaľovanie Maratónskeho ohňa a príhovor
organizátorov, autogramiáda favoritov a fotenie
sa s nimi alebo akcia nazvaná Biela noc.
Taktiež organizácia podujatia bola posledné
roky na veľmi vysokej úrovni.
 O športovcov z celého Slovenska i zo sveta bolo vynikajúco postarané, stačilo si dobre naštudovať
brožúry a popasovať sa so systémom registrácie. Doprava a ubytovanie boli obe bezproblémové a
dobre zabezpečené.

Krátky náhľad do histórie

Tá sa pre toto podujatie začala písať v roku 1924, ako snaha o domestikovanie maratónskej
myšlienky na Slovensku. Stala sa úspešnou a maratón v Košiciach pretrval až dodnes a stal sa
najstarším podujatím svojho druhu v Európe a druhým najstarším na svete, pred ním skončil iba
slávny Bostonský maratón (Každoročný maratónsky beh v Bostone, ktorý sa koná vždy tretí aprílový
pondelok a zúčastňuje sa ho viac ako 20 000 pretekárov).

Niekoľko dôležitých míľnikov

16 1924 - Prvých iba osem účastníkov prvého

ročníku tohto podujatia pripravených vyraziť.
Bežalo sa vtedy z Turne do Košíc.

1945 - Neubehla veľmi dlhá po skončení

2. Svetovej vojny (iba pár mesiacov) a
Medzinárodný maratón mieru sa koná znovu.

1974 - Košický maratón oslavoval 50.

narodeniny. Víťazom tohto jubilejného ročníka
sa stal Keith Angus.

1980 - Prvý krát sa na podujatí zúčastnili aj

ženy. Najúspešnejšia z nich je doteraz Nemka
Christa Vahlensieck, ktorá má na svojom konte
krásnych 5 víťazstiev.

1989 - Prvý krát sa bežalo na mestskom

okruhu, ktorý sa nasledujúce roky optimalizoavl
až dodnes.

1997 - Košice hostili majstrovstvá sveta

v polmaratóne, ktoré boli prezidentom
IAAF Dr. Primom Nebiolom označené ako
najúspešnejšie v histórii.

Najlepšie časy

Oba, Mužský rekord, ako i ženský, sa utvorili na tohtoročnom podujatí a zaslúžili sa o to krajania z
Kene Lawrence Kimwetich Kimaiyo s časom 2:07:01 a Hellen Wanjiku Mugová s časom 2:29:59.

Na záver

Dúfam, že budúci rok tam stretnem viac ľudí z našej fakulty, ako to bolo tento rok a zabehneme
si spolu (ak sa i ja odhodlám). Každopádne to treba minimálne raz zažiť, či už ako priamy účastník
alebo ako „povzbudzovač“.
Rozhovor s pani bufetárkou
Vizitka
Meno a priezvisko: Hatašová Zdenka
Dátum narodenia: 12. 11. 1952
Miesto narodenia: Považská Bystrica
Záľuby: bufet, motorové lietanie
Jazyky: anglicky, rusky, trošku portugalsky a čiastočne nemecky
Zaujímavosti: rozhodcovské skúšky na lietanie
Ako sa máte?
Dobre. Ako sa môžem mať ? Veď som
pri mladých a múdrych, prišla som sem
omladnúť a zmúdrieť.
Ako Vám idú kšefty?
Cez semester dobre, horšie je to, keď je
skúškové, prázdniny.
Ako dlho pracujete v bufete ?
18 rokov. Pred nami tu boli štyria majitelia,
ktorí skrachovali. Nás tu doviedol syn,
ktorý robil na fakulte. Otvorili sme to
opäť a bufet funguje. Ráno chodíme do
bufetu o pol piatej.
Na škole ste už pomerne dlhý čas. Určite
sa Vám zaryli do pamäte vtipné, ale aj
menej veselé príhody. Ktoré sú tie naj ?
Najviac sa mi zarylo do pamäte z
pätnástich rokov vzad. Keď na fakulte
študoval černoch a ja som bola rasista.
On bol samozrejme veľmi inteligentný a
rasizmus odo mňa odbúral. Veľmi sa mi
páčilo, keď odchádzal a došiel sa s nami
rozlúčiť. Ponúkol nám, že jeho rodičia
majú pri mori hotel, či by sme tam išli
variť. Ja som ostala v šoku a hovorím, že
doteraz robili čierni na bielych a on chcel,
17
aby to bolo naopak.
Pamätám si aj veľa študentov po mene,
ktorí prídu.
Ktorí študenti Vás vedia rozčúliť ?
Ja si myslím, že ma nejako nerozčuľujete.
A keď niečo, tak vám hneď poviem.
Nehnevám sa, nie som povaha, že by
som sa hneď odúvala. Keď ma naštveš,
tak ti jednu hneď buchnem.
O ktoré jedlá je najväčší záujem ?
O fazuľovú na kyslo a z hlavného jedla o
soté s ryžou.
Aké jedlo, ktoré ponúkate v bufete,
Vám chutí najviac? A ktoré Vášmu
manželovi?
Nám asi všetko. My nie sme prieberčiví.
Kto u Vás doma varí? Vy alebo Váš
manžel ?
Doma varím ja. On je väčšinou v bufete,
po pracovnej dobe ide do Metra. Do bufetu
chodí aj v sobotu a v nedeľu. V sobotu
ide na nákupy a v nedeľu ide nachystať
nejaké veci, lebo by sme to v pondelok
ráno nestíhali. Napríklad predvarí fazuľu.
 Chystáte sa rozšíriť ponuku jedál ?
Nemôžeme rozšíriť, lebo máme malú
kuchyňu, kde nám hygienička viac
nedovolí. Je to stanovené, koľko smieme
variť. Keď sme zmenu urobili v minulosti,
tak niektorí sa tešili iní neprišli.
V pondelok máme segedínsky guláš a
sviečkovú, ani jedno nevypustíme, je o ne
veľký záujem. Guláš máme každý utorok.
V stredu sú buchty a fazuľa na kyslo. Vo
štvrtky je stále niečo iné. Každý piatok
je soté, ktoré je kvôli našim bývalým
18 študentom, ktorí tu na okolí robia.
Terajších študentov je v piatok veľmi
málo, lebo máloktorí majú školu. Keby na
okolí nebola architektúra, tak môžem v
piatok zavrieť.
Čo robíte cez leto alebo cez sviatky, keď
je škola zatvorená?
Máme záhradu v Lamači s chatou,
tam chodíme alebo do Považskej, na
dovolenku. Oddychujeme. Cez leto
upravíme bufet, odstránime nedostatky,
ktoré cez semester zanedbávame.
Čo robíte vo Vašom voľnom čase ?
Voľný čas už nemám. Keď prídem
domov, som tak unavená, že ľahnem a
spím. Osprchujem sa, až keď sa vyspím.
Osemnásť rokov vstávam o 4 ráno a ešte
som si nezvykla.
Chcete niečo odkázať Vašim hladným
študentom ?
Som rada, že chodíte do bufetu a že Vám
chutí. Keď je po nejakom voľne, tak si
poviem chvalabohu, už ste tu. Nikdy som
sa netajila tým, že sme tu pre študentov.
Zamestnanci sem málo chodia. Nebyť
Vás, tak nie sme tu my a ani profesori,
nie je tu nikto.
Ďakujeme za rozhovor :)
Mária Urbanová, Štefan Hricik
Prváci, prváčikovia, prváčence
Uklonením v obleku pred šesťsto
spolužiakmi a pár honorabilitami, bohužiaľ v
teniskách a bez opasku a lakoviek, ktoré sa
mi akýmsi nedopatrením nevedeli samé zbaliť
k ostatnej batožine, takto presne začína moje
pôsobenie na vysokej škole.
So vztýčenou hlavou a pocitom
novopasovaného vysokoškoláka a samozrejme
s nohavicami na pol žrde, si pyšne vykračujem
na internát, čo je pre mňa ako raj na zemi.
Študovať v Bratislave, ba dokonca tu i bývať
a mať neobmedzené možnosti? To je mazec.
Všade navôkol nejaká električka, v nej zas sedí
samá kočka, až očná bulva vypadnúť mi ide z
očka. Prvé pocity z tohto celého sú perfektné,
človek ani nevie, kam sa skôr pozrieť, čo skôr
urobiť. Prudký nárast endorfínov v mojom tele,
vzbudzuje chuť plesať, užívať si a poriadne
osláviť fakt, že to celé nie je len sen, ale realita
a zároveň nová kapitola života. Nespočetné
množstvo nových a pozitívnych vecí, spolu s
dobrým aperitívom mi dodávajú silu, potiahnuť
prvú intrákovú akciu do skorých ranných
hodín. Po prvej akcii na prednáške zisťujem, že
aperitív bol taký mocný, aby mi dokázal vziať
druhú mocninu toho, čo mi dal.
Prvý týždeň sa podobal na maratón, v
ktorom úlohou bolo vydržať noc čo noc spať
vždy o niečo menej ako v predchádzajúcu a
stále to zvládať. Odchod domov na víkend
bol nevyhnutný, najmä na doplnenie energie,
opätovné roztiahnutie žalúdku mamičkinými
pochutinami a samozrejme nabratie finančných
prostriedkov, ktoré sa míňajú rýchlejšie, ako sa
dalo predpokladať. Rovnako nutné je mohutné
zamyslenie sa nad tým, ako žiť čo najlepšie a za
najnižšiu finančnú čiastku, keďže mi po sčítaní
nákladov za prvé štyri dni, pri rovnako rýchlej
tendencií poklesu, vyšli mesačné výdavky na
„skromných“ 500€. 19
Po opätovnom návrate do Bratislavy a
niekoľkých super akciách, medzi ktoré patrila
bezkonkurenčne aj naša prvákovica, je nutné
začať si budovať svoj vlastný režim, do ktorého
sa bude musieť pridružiť ku všetkým tým
skvelým voľnočasovým aktivitám aj štúdium.
I keď je to veľmi náročné, a mnohým nie až
tak po vôli, je treba začať, aby sme neprešvihli
poslednú možnosť, lebo skôr či neskôr sa
stane práve štúdium voľnočasovou aktivitou
nuber one. Keď sa človek do toho ponorí, zistí,
že číslo 2 v skutočnosti nie je číslo 2 ale je to
2∙(cos0 + i∙sin0). Jasné, tiež sa smejem nad
tým, čo tu píšem. Ale niečo na tom asi bude.
Jednou z veľkých výhod je, že tu môžeme
spoznať veľké množstvo nových ľudí či už na
internáte alebo na fakulte a väčšina z nich je
ochotná pomôcť a poradiť. Niekomu možno
chýbajú priatelia, od ktorých odišli, no tu má
možnosť spoznať nových a možno i lepších
a pokiaľ tí starí priatelia boli naozaj skutoční,
cestu k vám si vždy nájdu.
Už teraz sa teším, na ďalšie nové
matematické perličky a zážitky, ktoré obohatia
moju dušu sťa studnica večného poznania
a moja čakra dosiahne bodu maximálneho
rozmachu. Taktiež sa teším na nové ciele, po
ktorých dosiahnutí sa staneme lepšími a naše
štúdium na tejto univerzite nadobudne hlbší
zmysel.
A ešte jedna malá rada na záver pre
všetkých. Ak niečo chceš, ale naozaj že chceš,
tak si to kúp.
Michal Kocúr
 top 5 Je ťažké to nestratiť
Tento raz by som sa chcel zamerať na niečo
obdobné ako v minulom čísle, na stroje alebo
zariadenia výnimočné svojou veľkosťou a
rozmermi, ale nie presne tým istým smerom ako
naposledy. Nazrieme k strojom pripomínajúcim
skôr tajné „vecičky“ z Bondoviek, ktoré sa
napriek minimálnej veľkosti, dokážu vyrovnať
svojím bratrancom s pre nás normálnymi
20 rozmermi. Predstavíme si päť „mašín“, ktoré
berú dych ich minimalistickou formou.
1. Mobil, ktorý nenájdete ani vo vačku
Bez mobilov si mnohí už nevedia predstaviť
svoj život. Kedysi sa snažili tvorcovia týchto
prenosných zariadení na komunikáciu súťažiť
medzi sebou dosahovaním čo najmenších
rozmerov. Jednotlivé firmy sa pretekali, že
ktorá vytvorí lepší, rýchlejší a menší mobil
ako tá druhá. Neskôr, najmä posledné roky
sa trend trochu zmenil a minimalizmus vyšiel
ako keby z módy. Na rad nastúpili nové iFóny,
smartfóny a im podobné mobilné zariadenia,
ktorých účelom je ponúknuť používateľovi
veľký dotykový displej so silným procesorom
vo vnútri a množstvom aplikácií.
Modu mobile
Napriek tomuto trendu sa dokázali na trh
dostať i mobilné zariadenia, ktoré sa „po
starom“ neustále zmenšovali. Jedným z nich
je aj najmenší a najľahší mobil na svete. Jedná
sa o Modu Mobile, ktorý sa svojou váhou a
rozmermi zapísal i do Guinessovej knihy
rekordov. Jeho váha má len 40 gramov
a rozmery sú 72 x 37 x 7,8 mm. Pokiaľ si
myslíte, že sa s ním nedá kvôli jeho veľkosti
robiť nič iné, len akurát tak telefonovať, tak
sa veľmi mýlite. Okrem podpory SMS správ
a možnosti používania ako MP3 prehrávač sa
s ním ešte dajú robiť i veľmi dobré fotografie
a s množstvom doplnkov, ktoré spolu s ním
prišli na trh môže byť šikovnejší ako priemerný
smartfón.
2. Minivŕtačka
Každý z Vás už určite držal v ruke vŕtačku,
veď sme predsa na Strojníckej fakulte. A
tí z vás, ktorí ešte nemali tú česť, tak by to
mali v najbližšej dobe určite napraviť - stačí
zájsť na dvor SjF navštíviť „labáky“ a spýtať
sa šikovných vyučujúcich, ktorí to tam majú
na starosti, nech vám nejakú ukážu. No ale
vráťme sa k téme. Tento odsek nebude len o
takej obyčajnej vŕtačke, ale o najmenšej z nich,
kde pri manipuláciou s ňou máte skôr strach,
že ju rozbijete medzi prstami.
Vŕtačka S8
O autorovi tohto vynálezu a jeho presnej
snahe, bohužiaľ, toho nie je veľa známe. Vo
všeobecnosti sa zaužívala skôr prezývka S8.
. Píše sa, že pravdepodobná snaha bola upútať
verejnosť a vytvoriť ručnú vŕtačku, ktorá by sa
vošla aj do tých najmenších priestorov. Mnohí
jej vŕtacie vlastnosti prirovnávajú k jej väčším
náprotivkom, ale v tomto som si nie veľmi istý,
či to naozaj aj tak bude v realite.
3. Mikrovlnka na USB
Konvenčné mikrovlnky patria k najväčším
žrútom v našich domácnostiach pri spotrebe
elektrickej energie (750 – 1000 W), čo je
vyššie ako priemerná práčka (350 – 500 W)
alebo chladnička (750 W). Takže ak patríte k
ľuďom, ktorí mikrovlnku využívajú poväčšine
na zohrievanie čaju, mlieka, kávy alebo
polievky, je to veľmi neekonomické riešenie.
Najmä v prípade ak by ste si tento luxus chceli
dovoliť pri práci v „kancloch“.
Beanzawave
Aj z tohto dôvodu skúsili vytvoriť novú mini
mikrovlnku, ktorá by nežrala také množstvo
energie a bola trochu ľahšia na prenos. S
názvom Beanzawave bola vyrobený nový typ
malej mikrovlnky, ktorá sa môže s rozmermi
185 x 155 x 147,5 mm pýšiť titulom najmenšej
mikrovlnky na svete. Pripojenie na USB a malé
„papanie“ elektrickej energie ju posúvajú na
úplne inú úroveň, ale zároveň i obmedzujú.
Zohrievať môžete iba už vyššie spomenuté
poháre s pitím, malé porcie polievok alebo
veľmi malú porciu jedla. Takže ak by ste
ju chceli používať ako hlavný prípravný
prostriedok teplého jedla, museli by ste sa so
svojimi porciami naozaj uskromniť.
4. TV manikúra
Alebo televízor, ktorý kde rozmery môžeme
porovnávať s rozmerom nechtu. Vo výrobe
moderných televízií je trend je jasný - čím
vyššia uhlopriečka, tým lepší a tým drahší. A
najlepšie nech je to celé 3D. Mnohí považujú
práve takéto výdobytky - obrovskú plochú TV
s kopou funkcií, za meranie statusu úspechu.
Ale čo keď vy ste iný a chceli by ste presný
opak ako všetci ostatní. Chcete byť výnimočný
a pozriete sa aký je presne opak – najmenšia
televízia na svete.V tom prípade natrafíte na
krásavca na fotografii. Pri predstave ako by
vás zaboleli oči pri pozeraní vašej obľúbenej
21
relácie vám pravdepodobne nepríde ako
najlepší nápad tento vynález. Ale netreba sa
ničoho báť, lebo TV sa dodáva so špeciálnymi
okuliarmi, ktoré majú umocniť televízny
zážitok a spraviť prvý krok k novej ére
pozeranie filmov, dokumentov, televízneho
spravodajstva alebo iných vami favorizovaných
programov. Pre lepšiu predstavu, jej displej je
rozmermi približne rovnaký, ako keď prehnete
poštovú známku na polovicu.
Najmenšia TV na svete
5. Digitálny fotoaparátik
A teraz zariadenie, ktoré najviac vystihuje v
úvode spomenutú Bondovku. Fotoaparát,
vďaka ktorému si môžete pripadať ako sám
agent v akcii. Ide o digitálny fotoaparát vážiaci
necelých 29 gramov s rozmermi blížiacimi sa k
dokonalej kocke, cca 25 mm z každého uhlu
pohľadu. Svojou veľkosťou pripomína prvé
„špehovacie“ vychytávky používané za Stude-
 Studenej vojny (určite si vie každý predstaviť,
že momentálna vojenská technika je
minimalistickými rozmermi ďaleko za touto
úrovňou).
22
Najmenší digitálny fotoaparát
Zaujímavosťou nie sú len jeho rozmery, ale
najmä kvalita snímkou. Podľa zovňajšku by
sa dalo povedať, že jeho dizajn je v celku
jednoduchý keď sa nachádza iba jedno
„tlačítko“, ktorým fotíme. No i napriek tejto
zdanlivej jednoduchosti dokáže robiť fotografie
s 2 megapixlovou kvalitou a rozlíšením 1600
x 1200. A tam to nekončí. Nechýba tomu
aj obstojná kamera, schopná vytvoriť video
záznam s 30 fps a rozlíšením 640 x 480. Tiež
sa v ňom nachádza, ako v každom modernom
digitálnom fotoaparáte, slot na micro SD kartu,
aby ste fotografie z vašej špionáže hneď uložiť
do PC a objekt vášho záujmu podrobiť ďalšej
podrobnejšej analýze.
Maro

AKTIVITA, AMATÉR, AUTISTA, BANKET, BARANICE, BAREL, BIDLO, BLÁZON, BRADLO, BRITVA, CARMEN,
CYKLUS, DABING, DEDINA, DEREŠ, DESPOTA, DIVADLO, DOKLAD, DOLINA, ELEKTRIKA, ELITA, ENERGIA, ETUDA,
GOLIER, HADICE, HLODAVCE, HOMÁR, IDYLA, IMITÁTOR, ISTINA, ISTOTA, IZOBAR, KAJAK, KAKTUS, KANOISTA,
KAPUSTA, KARTEL, KATASTER, KLINCE, KOLÁŽ, KOMODITA, KONIEC, KONTRAST, KOSTOL, KRABICA, KRIEDA,
KVETY, LETENKA, LITERA, LOPATKA, MALINA, MATEMATIK, MIERKA, MIERKA, MODLIVKA, MORKA, MORUŠA,
MRAVEC, MRAZIAK, NÁKUPY, NOHAVICE, OBJAV, OBLOKY, ODVETA, OPERETA, OSLAVA, OTVORY, PÁSAVKA,
PLANETÁRIUM PODPORA, POSTUP, POTLESK, POTRAVA, PRÁVA, PREPONA, PRESÚVANIE, PRETEKÁR, PRIESADA,
PYŽAMA, RAŽDIE, REDAKTOR, RIEKA, ROBOTNÍČKA, RODISKO, ROHOŽE, ROZVAHA, RUMBA, RYTIER, SADISTA,
SKLAD, SKLOVINA, SLABIKA, SLIEPKA, SLOBODA, SLOBODA, STATE, STAVEC, STOPA, STRAVA, STRÁŽNIK,
STROM, SVALOVEC, SVIATOK, SVOKOR, TANIERE, TELEPAT, TIRÁŽ, TRÉMA, TRESKA, TUNIKA, TÚTORKA, TVÁRE,
TVORSTVO, ULITA, VAJÍČKO, VLAHA, VOKÁLY, VRAKY, VRAŽDA, VYDRA, VÝHODA, VÝTRUS, ZÁHADY, ZÁSTAVA,
ZDRAVIE, ŽELEZO, ŽIARA, ŽRALOK.
crossword

23
 Florbalcup o Pohár rektora STU 2012
Dňa 24.10.2012 sa na strojníckej fakulte
usporiadal I. ročník Florbalcupu o Pohár rektora
STU. Spolu sa zúčastnilo 6 družstiev: Fakulta
elektrotechniky a informatiky, Stavebná
fakulta, Fakulta chemickej a potravinárskej
technológie, Prírodovedecká fakulta, Právnická
fakulta a domáce družstvo Strojníckej fakulty.
Systém turnaja spočíval v dvoch skupinách, kde
odohral zápas každý s každým 2x po 15 minút.
Víťazi skupín hrali finále, porazení hrali o 3 resp.
24 o 5 miesto. Ale poďme pekne po poriadku na
úvod turnaja sa stretli domáci hráči s FCHTP.
So začiatku sa naši hráči strelecky trápili ale po
výmene strán nasúkali súperovi viacero gólov a
o výsledku bolo rozhodnuté Sjf vyhralo 7:2. V
druhom zápase sa proti sebe postavili družstvá
právnikov a Fei-ky. Fei-ka si vytvorila sľubný
náskok 4:0 ale právnici v druhej časti zabrali
a nakoniec sa skončil zápas nerozhodne 4:4.
V tretom zápase sa predstavili FCHTP a Svf
zo začiatku chemici držali krok so stavbármi
ale s pribúdajúcim časom im dochádzali sily a
nakoniec sa skončil zápas 7:1 v prospech Svf.
V ďalšom stretnutí si zmerali sily Prif UK a
Fei. Tento zápas bol veľmi vyrovnaný a ešte v
poslednej minúte bol stav nerozhodný 4:4 ale
ako to v športe často býva šťastnejšie môže
byt len jedno družstvo a to šťastie sa priklonilo
na stranu Prif UK ktoré v poslednej minúte
rozhodlo o zápase vo svoj prospech a tešili sa
z konečného výsledku 5:4 a tak postúpili do
finale, hráčom Fei-ky zostal zápas o 3. miesto
. V 5. zápase vyzvali domáci hráči Sjf hráčov
Svf. Bol to azda najdôležitejší zápas keďže víťaz
zápasu postupoval do finale, kde naňho čakali
hráči Prif UK. Domácich hráčov zaskočil rýchly
Zápas Sjf a Svf
gól ktorý inkasovali ale dokázali sa z neho otriasť
a vyrovnali na 1:1. Svf opäť skórovalo a bolo
2:1 ale ani to neodradilo našich ďalej bojovať
a dvoma gólmi otočili stav na 3:2. Lenže v
posledných minútach sme hrali 2 oslabenia o
1 hráča čo stavbári dokonale využili a otočili
zápas vo svoj prospech. Do konca zápasu sa
naši chlapci snažili so zápasom ešte niečo urobiť
ale nepodarilo sa. V poslednej sekunde stavbári
upravovali na konečných 5:3. Čiže druhým
finalistom sa stala Svf. Naším zostal boj o 3.
miesto. V zápasoch o konečné umiestnenie sa
stretli najprv hráči Právnickej fakulty a FCHPT.
Úspešnejší v tomto vyrovnanom zápase boli
nakoniec právnici ktorí sa umiestnili na 5 mieste.
Po tomto zápase nasledovalo finále medzi Svf
a Prif UK. Kto by čakal vyrovnaný súboj tak bol
možno prekvapený pretože stavbári výborne
kontrolovali hru a boli počas celého zápasu
lepší, zaslúžené vyhrali 6:2 a stali sa víťazmi
Floorball cupu o Pohár rektora STU, k čomu
im samozrejme blahoželáme. V poslednom
zápase o 3 miesto si naši hráči chceli napraviť
chuť ale proti bolo družstvo Fei. Zápas bol
vyrovnaný až do konca a keďže sa nerozhodlo
v riadnom hracom čase nasledovali nájazdy v
ktorých mali viac šťastia hráči Fei a tak obsadili
na turnaji konečné 3. miesto. Hráči Sjf skončili
na 4. mieste. Myslím si, že sme zažili veľmi
pekný športový deň plný strhujúcich zápasov a
dúfam že na budúci rok sa tu opäť stretneme.
Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým
ktorí tento turnaj zorganizovali alebo sa inak
podieľali na spolupráci a samozrejme všetkým
družstvám ktoré sa zúčastnili.
Andrej Štefánik
Výsledky: Umiestenie v turnaji:

1/ FCHTP sj– SjF 2:7 1/SvF

2/ Právo – FEI 4:4 2/Prif. UK
3/ FCHPT – SvF 1:7 3/FEI
4/ FEI – Prif 4:5 4/SjF
5/ SjF – SvF 3:5 5/Právnická F.
6/ Prif – Právo 7:0 6/FCHPT

o 5 miesto FCHPT – Právo 3:4

o 3 miesto SjF – FEI 3:4
Finále SvF – Prif UK 6:2
25

Všetky zúčastnené družstvá

Domáci hráči Sjf

 októberfest 2012
Sú to 2 týždne, na ktoré čakajú všetci
pivári. Októberfest, čiže októbrové slávnosti,
vznikol v Mníchove na začiatku 19. storočia.
Je to najväčšia ľudová oslava na svete, ktorá
sa traduje až do dnes a má stále väčšiu a
väčšiu popularitu. Z historického hľadiska bol
prvý „Októberfest“ usporiadaný 12. októbra
1810 na oslavu sobáša korunného princa
Ľudovíta I. a princezny Therese von Sachsen-
26 Hildburghausen. Vzhľadom k tomu, že oslavy
mali veľký úspech začali sa opakovať každý
rok. V súčasnosti prerástli malé oslavy na
jeden z najznámejších festivalov na svete.
Nemecko tvorí šestnásť spolkových krajín a
„októberfest“ nebýva iba v Mníchove, ale aj v
ostatných oblastiach Nemecka. Najznámejším
je práve ten v Mníchove, ktorý nesie aj známe
pomenovanie „Októberfest“. Mimo Bavorska
majú tieto festivaly iný názov a konajú sa aj v
inom čase. Ja som na jednom takomto festivale
bol. Išlo o festival pod názvom „Wasen“,
ktorý sa koná v spolkovej republike Baden
Württemberg, nazývanej aj Švábsko. Festival
sa koná vždy na jeseň v tzv. hlavnom meste
danej spolkovej krajiny, v meste Stuttgart.
Netrval iba 2 týždne ako v Mníchove, ale celé
3 víkendy . Bol to pre mňa skutočne obrovský
zážitok. Na festivale som strávil štyri dni,
počas ktorých ma úplne uchvátil. Prvý dojem
bol, že som došiel do rakúskeho Prátra, ale v
trochu väčšom vydaní. Po prvých minútach
som pochopil, že to nebude len o kolotočoch.
V celom areáli festivalu bolo neskutočné
množstvo kolotočov, ktoré vyzerali fakt
super. Niektoré som vyskúšal bez problémov,
no na „špecialitky“ ma museli prehovárať. S
obavami a po dlhšom prehováraní som ich
nakoniec vyskúšal a hrdo môžem povedať, že
i zvládol. Ak ste niekto milovníkom kolotočov,
adrenalínu, zábavy, tak skutočne odporúčam.
Práve toto miesto je ozajstným rajom
adrenalínovej zábavy. Deň som strávil najmä
„behaním po kolotočoch“, ktorých cena bola
porovnateľná s našimi slovenskými. Okrem
kolotočov a množstva stánkov, kde predávali
hlavne sladkosti, suveníry a samozrejme
nemecké špeciality, čo sa týka jedla, sa v areáli
nachádza asi 15 obrovských stanov.
 Nie, nemám na mysli klasický stan typu:
kovová konštrukcia s „prehodenou plachtou“,
na ktorý určite väčšina z vás hneď pomyslela.
Myslím na obrovské drevenice, ktorých stavba
trvá dokonca niekoľko mesiacov. Zmestí sa
do nich tak 5 až 10 tisíc návštevníkov, všetko
závisí od veľkosti danej drevenice. Keď
som počul koľko ľudí sa zmestí do jedného
takéhoto „stanu“, nazývaného Zelt, nechcel
som tomu veriť. Zvonku taký veľký nevyzeral,
ale keď som vošiel dnu, tak som pochopil.
Počet stolov a lavičiek sa skutočne nedal
spočítať. Vo vnútri to vyzeralo ako v malom
mestečku, všade výzdoba, množstvo čašníčok
a čašníkov oblečených v tradičnom oblečení
(akoby kroje), ktorí pobehovali sem a tam.
Neustále nosili veľké litráky s pivom. Klobúk
dole pred čašníčkami, ktoré niesli naraz i 12
– 14 pohárov piva. Okrem piva sa v každom
stane môžete samozrejme aj občerstviť
tradičnými nemeckými dobrotami. Keď som
vyšiel na balkón, videl som len hlavu na hlave.
Všetky tieto stany sú pod prísnym dohľadom,
a tak pokiaľ je stan plný, dovnútra sa určite
nedostanete. Vonku si tak môžete postáť
dve až tri hodiny. Preto určite odporúčam
rezerváciu vopred. Mnohí si rezervujú svoje
miesta už na konci festivalu, aby i o rok mali
svoje miesto v „stane“. Na festivale som bol
cez deň aj v noci, no vždy tam bolo plno. Veľmi
sa mi to nezdalo, nakoľko ľudia musia predsa aj
pracovať a deti chodiť do školy. Dopočul som
sa, že keď príde čas „Otóberfestu“, tak všetko
je akosi voľnejšie a často ho navštevujú aj celé
firmy. Samozrejme, že to závisí od ľudí a nie 27
všade je to tak. Návštevu takéhoto festivalu
vám vrelo doporučujem. Veď ako sa hovorí:
„Kto nezažije, nepochopí. „
Peter Hruška