Libu’a MARSALOVA, Oldrich MIKSIK a kolektiv METODOLOGIA A METODY psychologického vyskumu360551 Autor © PADe Lbuta Marilvd. CSe_(vedcaautorktho koekva) iret Phe OWtkth MIGK. DrSc—PhDrViclty BfchiGek—PADr. Masia Hrabows. (CS RNDr Anna Hraborski—doc. PaDr. Vladimir Smékal CS Leliowsal pro PAD# Karl Palisa, DSc (doc. PaDr. ChridotValoiek. CS “Trandaton © PhDr: Marin Pardel ast eskjch auorov: 0. Miksa, V. Bfichitka a V. Smékala) rarslaion © PhDr.Libuia MarSiovs, Se (amplcky obsah) Trarslation © PhDs. Marina Mikulayvd, CSc. (sk obsah) Schvdlo Ministernva shove, mld» tcleane} wichovy SSR po dobode » Ministerstvom Sols, tdete a telezng)vychory CSR 88a 23.6, 1988 Eso § GOS0/1988-30 ako celofttny vyokofkolsko ltsbnicu pre Hlnoickefukally wysych Sl Pree wydanie ISBN 008000198 OBSAH rod 1. TEORETICKO-METODOLOGICKE VYCHODISKA PSYCHOLOGIE AKO VEDY (0. MIRSIK) 6. zy 1.1 Veda s vedeoke poananie 1 Vedeek teria a vedecki metoda 12 Vedeeke fatty 13 Metodologické problémy psjcholgie ako vedy 11133 Sprouodhovany pratup kssfovani psichologickych ekontot! 14 Fodmeniy pean do eh phic nor = 1S Hintoricky chraktcr vey ‘Metodologia, mexoda, metoika 2 Vedeckd anafza a syateen 23 Zakladne formy vedecks} analy 12.31 Kiasihagnd analjen 12.32 Vetahovg ana 12°33 Kauzilna amalfen 12.344 Sytémovorgenctieké anal 1.25 Indukttvne a dedutone postupy 1.3 Systémow pristp v0 vede “E31 Chapant syatéma vo ved 13.2 Modelovanie systemow L324 Pojem modal. 153.22 zaktudne dey modetov 1.33 Sptemovs pristup k payehichimjavomn 1.33.1 Interaktne chapanie poet 1332 Konceptuday model onobnost zhao tz inerakéngho pistupa 13.33 Inteprovanost Groves skimancho systema 1334 Opimio-paindine ay wns ona rememychsytne 13.3 Vivinovy prisup ku skimania sysiéma 1.3.4 Sjtémove pristopy a wjskumne aateie¥ pjchoig 1.34.1 Charakterisicke ey psjchoogickch smeror 13.42 Postapy vamikupapchologickJch smerov a Koncept 13.43 Vanik psyehologenseh smerov polnybom zdola™ 13.44 fitove metodologicképrstpy kresloym paychologickgi sstémom 13.45 Vjenam honcopéngch vichodisk pre Spsloey pont vedeckho pomavania 1a Neck ian sk ela vd mete ske eva stem poenatkov Chapa vedeckcho skmania a hlavad cle jeho posupov 111 Zakladn fy vedeekeho skumania 1412 Druhy klow vedeckeho skimania 142 Teoretske Stadium vakumnae Canes auees is 6 % 7 FN sarossey4 Sty peal opty tine Proves vymedaovania problem 114222 Symetircia aikansch posnathon 1.3223 Vytworene Konceptuaineho modelu problemathy 14.2.3 Vymedzemie vedecke}hypotéey 14.3 Enmpirice stddiom vjskumne) Snot 114.31 Dodultivne spracovanie wfskurme) hypoézy iy 1.43.11 Koncepaudine a operactondine wymedzente pojmow T4312 Wer peiprava efskumngch metod | 3.13 Druhy premeanfeh vo wskume 143.14 Vober eskumacho plan 14.32 Naisleobeeneje py vskuma 1433 Mapujéet sham 1434 Teveamy vam (L Marilova) 133.4.1 ‘Obmedsenos laboratorncho vjskums 1.4342 Pome terenneho ¥skuna 143.43 Chipanie pojm 2vontho prosedia TAB Wenutkaca lastnost posed, TA343 lterakene vlahy med! prostedin, oxobwosfou a innostou dloweka 143.46 Obmedzenia terémnebo Wskumu 1.4355 Prehladsjskumogeh meted prob ich Klasikacc (L. Mario) 14.35.1 Pojmovd onentcia 14352 Pokasyo Kaiki vjskamnich metod 14353 Dimenaondlne chépamie skumasch mexod 1143.54 Varlany sakums a tendencia k metodologcks) komplesnost 2. SPECIFICKOST STUDIA PSYCHICKYCH JAVOV A PRINCIPY ZISKAVANIA, RVANTITATIVNYCH UDAJOV 0 PSYCHOLOGICKYCH PREMENNYCH (M. HRABOVSKY) 2.1 Speciichost tia pychickch javov 22 Phyenologcke premenne 2.21 Specichékategicpremenaych v pycholg 2.2.2 Teemnicks Klasikaea premennjch 2.3 Vybery 2 popalice 23.4 Zakladne pojmy 253.2 Zémerny wsber 233 Nahoday wher 2331 Jedoduchy nihodny rier 23.32 Odlasny vyber 2333 Shapinkowy vjer 333.4 Dvopstupiony a viacstuptony ber 2.33.5 Sytematcks ber 23.4 Chyby pet ibe wero 2.4 Merame, Sly dru udajow 2.4.1 Priprava ow ma spracovanie 2.4 Merani a fklovanie 2.43 Podatta merania a medly meraniav psycho 2.4.4 Dry skal a ealnich Saw gs 2.5 Hodvovernost peycolgickich Gsjov 2.5.1 Podmienky zskavaniahodnovernich Wéajov 252 Spolaiivst adajow 75.2.1 Spotahivont ¥ ted tstov 252.01 Spofahlivos!vMascke tei testow 252.12 Zowseobecnent chipanie spofalivost 23213 Spofahivontv modern) teen tstov 2522 Spotthivn pnt chet 353.3 Shc koncepeie spablvest ZS ANaisna pyeholowedyeh ide “3531 Validta expetimeacilych iajon 2.53.2 Vala adajov 2 exploraénych meted 25321 Krteiina valida 2.5322 Obsahova valdita 21532.3 Konsrubivd vali XPERIMENTALNA METODA V PSYCHOLOOH (L. MARSALOVA) 3.1 Vieobeend charaktersia experiments eee 3.1 Z hstrikcho vse experimenting) metdy 5.12 Zain chrterty epeimentine| mes 313 Dray experimentu « {314.1 Labortoeny experiment 131322 Simulaeny experiment 3.133 Priodaeny aleboterénny experiment 3.134 Kvanexperiment 3135 Pormajdcl experiment 3.14 Hodotene experimenting) met 3 Manglici online cxperinenieyh necivtch premeangch 4321 Druhy nezivich premennsch 3.22 Sposeby maniplice,rexp.ovidanianezivijch premeanfch 32.3 Votbo hone ceivlichpremennch —sistemaick a reprezetationy expe 33 Experimenting vil premennd 33.1 Chipanie sive promenne)— 53.3.2 Schemy paychologickeho experiments 133.3 Kritré toby ier zie} premenne| $3.34 Druhy mier sive) promenne 34 Expermentalna kontrola ‘34.1 ruby nediadacich premennich S411 Dray rage troy ize ms pas scbu S411 Interinivdudl roaicly S412 Prirodeeny wea S413 Static reronn S4.L14 Experimentdina moral S18 prisup k experimenting) studs, reaktvita pokusne) osoby 3.412 Zio rainich vplyoovviaané na experimental situate $341.21 Viaenisobnetestovanie 3.41233 Zmeny vexponitnom a rgitraénom pristoialcbo experimentitoroyi 341.23 Otaksvaniaexperimentiora 34.124 Viestnost experimentitors 3.4125 Operaconaiaca Lontruktor 3.41.26 Votba irowninezivie) premene} 4341227 pridruzeneskresenie 3.413 Zarojeraivfch wplwov viazané na udalsti mimo experimentu ‘3413.1 Vonkajse udatoxt 3.4132 sezonne vpiny 3.4.1.4 Okolnost ohrozujie exer valida 3.1.4.1 Obmodzenia pri zoweobectovant na ingch st in sdémy a hodoty peor me 0 12 18 w 131 13 157 138 Io we 1 195{34.143 Obmedze pi zoscobechovan main miery vse premenne ain is 414.12 Chyby pl pozororacchschémach skate sprivania a Gaon a 1c prememe = x1 411.13 Chyby pn posororacieh schema na psudzovante vss 255 341.44 Olmedaena pi zovkcobestanat nine predia it 4.142 Nicole pororvatela 28 S15 Obmedzema pt rvieobetonnt ie Esane oui Pa 4.15 Piame a zutastnenepororovanie 2 3.41.46 Rao zovteectovanavpripade opakovanich mani roveakschoxdb 39g {11.6 Neprame tect povrovania(V. Bchiék) st NALA Veal meme) senerae) sty . 41.1 Pra epiameh eth pogorovania 2 342 Tehnity experiments) komoly ie {L142 Moni moja nepramych mera eck 2st 53.4211 Pouite hontai spin = m 411.63 Hodnotenieneprtamgch eck eran siasoom paycholgckor vskume | 268 3432 Zaahodovanie Xe 4163 Perspettey anak neplamych metod mera 26 34221 Prosithymahodenia 27 42 Metoaysevaponodeaia (© Schl) 28 30322 Neputrmon znahoena, vdxexpesinent 2» a21 ed i 3423 Zrormectonme = 41222 Romovr, interview: beseda @ 342.7 Zrovncrtoans vntaee)oimante)premenne G27 Predme smniapomecou woehovronch etd : m 34232 Zrowocehovanie¥ zie remem) 4222 Foy roshovoroch meio pu 342.33 Osobane vananyzromoceneia £3.25 Vnutoms satura orhovory. py otok m 34244 Zromnocetovmie vneadue)premenn)exprinenlacho mata 9224 Fly rochovoru mm 3424 Vyvadovanie 42:25 Teche predpotady« podmientypieehu rorhovora 28 3425 etminsca 123 Dotan invenar ant, autbiograis nin ae 5.22.6 Komtanmotpxinienok 42.51 Predmet amen pomoeoe daenhonjch met i 3437 Sytemadcke vlaaneneidiichpremennsch 1232 Kontrutiadomattonieh med 2 3:42 Opakovani ao honolavpycheloctom yskune 42.55 Sindarin otentovien mtd ms 3.29 Moons kotolyprisupe pokusne) oy k experimen) tic {234 kimittacs dosnt ae 2a 3.42911 Experimenty Kom 4235 Auoboratia Uo 34292 Rowva ba 49 Pepcosemanteké messy V. Smal) 0 343.93 Inormovan sibs pokasns ay « ptesperimentinainformicia 431 Good 20 34294 Keariontaly 452 Metida komponenton) analy 2 0 3.0295 Pripava mteintho zamcrania poke] ooby 4353 Metoda sornseh soca : m 38.296 Vputive mottos perdzeneho sums 41554 Metis semantckéh derenciia Sa aa 343 one rains analy ¥ experimen) kone 4341 Dvod a 3.44 Dokumencia experimen 13.12 Konstrkca sémanich diferencia cy 4. METODA POZOROVANIA A EXPLORACNE METODY (L. MARSALOVA) 133 Mewruanackao gre ne = 41 Pozorovanie A381 Od 5 x0 {LIT Vicobecnd characte met 4552 Reatzica a whodnoene seman obra x0 41.11 Seektimon « mode pt pozorovai 436 Nevada repetoanych eto 23 4.1.12 Pla pozoovana — Sandarceovane 2 nestandardiawane peorovane 4361 Ure x3 4113 Vyate med ponorenania 415102 Romi sisi a pacar ajo pr mete eperoisvfch mick 46114 Prenat metiyponoonania z { eran, 4412 Proamet a schema powsrvania a 44 Obvahond anaiaa (VS) = xs 4121 Dray parooxang av m 447 Gvod as 41.241 Potybove anak sprivaia 23 442 Dry esobnfch dohamentov« dstupnch materia see sim 306 412.12 Rormaie may verbal sia a 443 Klauck forma obahow) analjzy a 412.3 Otmahoneenakyvebanebosprsania 2 444 Fomalizovand ctnabovd aml xe 41214 Ohony Sos «aby spravania a 4445 Spolahvst a alia obsahove) amy é 310 41215 Vicoteon ay pred 24 ‘45 Media O-iedenia(V- Smell) io 41216 Stuatne doje 2M 451 Uvod to 41.22 Stem ponororaia 28 452 Kons Oech 32 41221 Onare xhemy powrovania 6 45.3 Metodligs Outen : 451222 Kotegoridine sem pozororania as 46 Teste met vo she (V. Sina) 3B 4.13 Waa pontrovani 390 6.1 Uvod ae 413.1 Valditasdjor pi ponoronaich chémac s ategdeamsprvania 230 462 Kloatikcia testy KS i £ as 441.2 Vata ajo pt ponodzvastch stapmisch Fe 41653 Pout ev vo sakume a7 Cenieone 5 5. ROZLICNE PLANY PSYCHOLOGICKEHO V¥SKUMU (A, HRABOVSKA) a8 {14.1.1 Chg pt opsom poasonan 8 551 Ziklade deat experimenting pany v psychologt Heese 8 9Pliny eytivaies analfon soupy 2 19 Pojem experimentineho pn se cae) Faktordine pliny 3.1 Uplns naboday faktorsny pin 3.2 Faktoinepliny snuhodnyni bikini 3.3 Vshody faktoriinehoplinu any vyttvajce maltvariaéd analfu rorpty 1 Vicobeenscharakeristita 3: Zakladne pojny 513 Pny eyuteajoce amaau kovariancie ‘51.3.1 Manos apikicie pins 513.2 Zakladne vata a vaorce ‘5.2 Pliny expos facto (O. MILT) ‘2.1 Vian pls ex post facto 523 Plans wrbutionos nerivslou premennow 523 Hodaotenie planov ex post facto 53 Regreand anal vo wyskumngchplanoch (A. Hrabowski) ‘$31 Vieobeens caraktrisika metdy $32 Jednoduchd lincana regres #Korcatné Vly 5.33 Viaendsobna regres analyza 53.3.1 Opis metddy a nek jj aplikagné meznost 5.3.22 Interpreticaviacasobee)lineéme] regres 5:4 Vpn pin wnt we rorbor poss premalivch vse (V. Brick) S41 Trading wjsumné pliny . S411 Perce ply aii promise ob neo vb — sia picenych e20¥") 5.4.1.2 Longitudinal (pozlne) pling 5.31.3 Planys posunutfn Gaovson zainkom (ime-iag-Ssin) 5.42 Sckventng vjskumné pny ‘S421 Vyskurmny plan na vfvinove Ste pos Schaies 45.422 Baltesov dvojakioroyy wivinows model 3423 Taxowomia intraindvigungeh a otrindi ‘udidch 5.4.24 Zhe problematty sekvenéngchvsskurmych plinow 543 Viskumne plany na sledovanie amen vcanostiac jednotvca ‘S431 Plum éasoveho rads $43.14 Jednoduchy sory rd 5.43.12 Paralelng exsove ray 5.43.1. Opabovang Easove rady 5.43.14 Zhmutie aS s 4 5 5 tivlinych roediclo vo vivinowch ‘5.432 Phin Caoweho rad &jednorazoejm experinentdlaym zisahom MS $'4.32.1 Jedaoduchy sors ead petuten jednorazovjm zasahom ms 32.2 Paralelng dove rady sKrathodobjm experimentlnym risahom a6 ‘$43.23 Paralene Gone ead) 5 posupnym experimeatilnym zéshom Ea 5432.4 Cawon rad s experimental zasah (k > 1) a 5432.5 Zomutle : am 5343.3 Pliny sdlhodobymi exprimentilaymi z6sahmi 3 3.1 Pin ypu AB I” 54332 Pun ype A —B—A a0 543.33 Plin ope B— A—B 0 $43.34 Plan gpa A —B—A—B ; a 10 543.35 Rosiirené formy plinu type A—B—A. sree 81 $433.6 Zhmutic ss Pg ‘5.5 Vsakomn)plin poulitinfaktorove)analfay (V. Bhihéek) ae 351 Vieabeens mode faktorove)analyzy e $5.52 Zaklaine modely tiie onobnostopierajce sao fakorowd anja Se $5.21 Prkladyfaktoronichteoni osboost 3 $23 Meno lktonnc) analy pt sjvoji a vyhoinocovan jednoducich ossboost- ajch skal a9 5.52.3 Kaicke poendmky k fktororim term osobnoxt 2 ne eae ‘56 Kompleane xjakumae projekty(V. Blchitek—O. Mikki) ee S41 Ratha prsladajice) peax-seasndho psychologicksho sku cs 5.62 Cesty worby Komplexasho vskumncho projekt y psycho} «=e eos. 304 5.63 Namety pre rozvo) Romplexne wskumne strates 395 $23.1 Posovndvaca metoda pi Komplexnom sedovan eGznych zs pokusnjch oso 395 5.632 Porovndvanie eanych parametrow Snot 336 $163.3 Porovndeanie ranyeh met skimaniatoho sgho proces 5.634 Porovndvane ene} Cnnostv rbunych podmienkach . f 53.638 Sledovani vahov meds rtam\osobnost a Sinnosiu Govehs 56 36 Sekundins anal pkunnfch Uj 30.37 Vyvinoworhiniorcké metéda « S64 Ziver 6 SPOLOCENSKA FUNKCIA PSYCHOLOGIE A PERSPEKTIVY JE) VYVINU (L MARSALOVA™O, MIKSIK) o. (61 Clot paysboligi v spootenste)prasi y or 62 Trendy vvinu peysholope a metodoiogicke dosedky ae al LITERATURA 07uvoD Posluchitom psycholégie predkladdme celostitnu uzebnicu Metodolé- gia a metédy psychologického vjskumu, V nase) odborej literature je to prvy pokus poskytniif v jedne} monografii zékladné i najnovéie poznatky z oblasti ‘keobecnej i Specie) metodoldgie nésho odboru. Primerané metodologické principy a metodologické prostriedky si v kabdej vvednej discipline podstatnsmi existenénsmi otizkami odboru. Vy2aduj maximal- ‘nu pozomost viskumnikov i pracovnikov v profesiondlne) praxi. V spolotenskjch vedich, najma v psychologii znamenaju osobitne néroénu problematiku. Tazkosti spBsobuje i ziplava informicit, Ktoré treba krticky posi, aby bolo mozné ich vyulié na rozvijanie zdrave} metodoldgie odboru ‘Obsah uéebnice sme koncipovali so zimerom poskyinit prehlad o zikladnse pojmoch metodoldgie vedeckej price. o meiédach a plinoch viskumu a obo- zadmi€ S procesom tvorby sysiému_psychologickych _poznatkev. V niektorych ‘Gstiach textu udebnice sme sa nevyhli opisu uréitych matematicko-Satistickych metéd_pouzivanjch pri kvantifikécit vlastnosti sledovanych javov, overovani hhodnovernosti nameranjch tidajov a ich spractivani, Ako v kafde) discipline tworia ticto metédy nevyhnutn siast odborne} price. Zaélenenim Statstickych Casti do utebnice sme nechceli nahradifsatsticky vklad. Nasim zimerom v teto sivislosti ‘bolo zd6raznit potrebu spijat pri priprave a realizécii vskumu teoreticko-raciondl- ‘nu analgzu 50 Statistckou analyzou a osvojit si zikladné pornatky o prishuinych Statistickch postupoch. Povazovali sme za poircbné upozomit i na. poutitie nérotnejiich analyz, Ktoré vytaduje sigasny trend v psychol6gii usiujtice) © Komplexnost, integrovanost a adekvdtnost vyskumu. ‘Text tcjto ueebnice vznikal v rokoch 1987 a 1988 a mOde sa preto vynorit otézka, Gi nie je poznateny dobovou ideologickou atmosférou, Nazdvame sa, 22 tito ‘modnost v znagne} miere vyluéuje samoiny predmet uécbnice. Pri analize skutogne vedeckich metodologickjch principov, metéd a plinow psychologického viskumu ‘nemotno postupovat init, ne? na ziklade eobecne platngch a v svetove) odborne} ‘rodukcii uplatfiovangch poznatkov. Tito skutognost, ktoni sme pokladali v pln} Imiere za zivizmi, nie je nijako nova a plati napokon aj pre ostatné vedné discipliny, V uéebnici sme sa tie? usilovali vyutit najnovsie poznatky, Ktoré sa '¥ dane} oblastidosiahli a ktorjch aplikaciu si vybadujdsifasné trendy teoreticko- tmetodologického vsvinu pxycholdgie. Do akej miery sa nim vSetky spominané ‘imery vydarili, posidi napokon sim Citaet Ziverom chcem v mene nasho autorsktho kolektivu vyslovit podakovanie nasim ‘extaventom s ietkm pracovnikom, kort prispelik vylepieniy a vydanit tefo Libusa MarSélova Prychologicky sstav Filozoficke| fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a1, TEORETICKO-METODOLOGICKE VYCHODISKA PSYCHOLOGIE AKO VEDY Predmetom prve] kapitoly uécbnice je objasitovanie teoreticko-metodo- logickjch vichodisk psycholégie a opis 24kladne} schémy budovania systému je) pomatkov. Vychédzali sme tu z téz, nazorov a poznatkoy, ktoré mozno zhrniit do nasledujiceho prehladu. ™ Veda ako uccleny, logicky, vnitorne integrovany komplex poznatkoy sa buduje “Drozvija na riklade systematickych metéd empirickcho bédania. Odréta (resp. vye jadruje) zikonitosti presadzujtice sav tej oblasti objektivne) reality, Kloré je jpredmetom jej iia. Rozvo} vedy ako systému vedeckého pornania je podmiene- _§ organickou jednotou vedecke} teorie a vedecke) met6dy. OS “Vedeckou metddou'sarozumic sistava principov, sposobov a foriem ziskavania pomatkov v podobe faktov (empiricky overitelnych premennjch a ich Vrtabiov). Je ‘metodologickim vodidlom je tcorelicky zd6vednend predstava bidatela o predmre=— Gee oer i uituje zameranie a eelkovy sposob analyzy skutofnost “hypotéz, vytvaranie viskumngch projektoy,interpretaciu zisteni i yyvodzovanie ich Draktickich_ ddsledkov. “Neadekvatne~koncepené” a migiodologick€ vichodiskii ~ zapriéifinj, fe sa oria neadekvatne systémy poznivania a interpretécie ziskanseh faktov do poznatkovich systémov Cela sian veda sa uivérala na principoch vedeckej analjey objektivne} reality ako néstroja, kor) odhaluje vmitorna Struktiru a dynigpiku, zikonitost zjednote- nia Gintegrovanosti) a posobenia studovaného systémuffho celku. V dejinich vedy sa postupne rozvinuli siyri zikladné etapy prenikania do podstaty skuto&nosti, Ktorjm zodpovedajé na seba nadvaizujtice formy analyticko-syntetickYch postupov: Kasiftkaénd, vziahovi, kauzdina a systémovo-genetickd analiza. Stidium podstaty Psychickjch javov na rovni ludskeho subjektu zivisi od aplikicle uvedensek foriem analszy na sidium biopsychosocidlnych determinant utvirania a prejavov ‘sobnosti_ ako otvoreného sysiemu, néstroja a produktu interakcie Cloveka 5 redlnymi podmienkami jeho Pivoine} existence. 1 vedy je dospiet'v skimane) oblasti k maximélne mo%nému silladu medi _Qbjektivne existjicin systémom a sysiémom pOzTAUKOV 0 Wor TENS Proce wit SVojtl BEREAK, KiOrE Avis od dosiahnulgj Grove poARANIA; Me!Goldgie a metéd Stddia daného vjscku objcktivne} reality. Pri stidiu zlokitych systémov si veda Pomiha ich integrovanjm, zhustenym a empiricky uchopitefnym vviadrenim ¥ podobe modelov, Kioré vystihujii Kiigové, rozhoduijice strinky studovanych systémov, ich sprivania, determinant a zmien. Z tohto hfadiska treba pristupovat analyze jednottivjch psychologickich smerov, %k6l, ako aj ich predpokladov ‘@ modnosti prenikaf jednak do podstaty otvorenych, biopsychosocidlne determino- g »vanjeh psychologickch systémov, jednak do podstaty zikladnjch problémov psychologi Pr vedeskom skiimant aplikujeme komplex postupoy, Ktoré umoziujd vybudo- vat podadovang systém poznatkov a verifikovat jeho pozndvaciu hodnotu. Stiidium Konkréiych usekov objektivne} reality ma pritom uréité vieobecne zlfodné érty ‘a wskutothuje sav priznagnich logicky na seba nadvizujicich fizach, pritom priebeh a dosahované vjsledky v kadde} fize zivisia ako od konceptualneho Tnodelu Studovane) oblast ako celku, tak aj od sprivnosti a ukonéenosti vjskume ijeh postupov v kadde) z predchédzajicich fiz, Zikladnjmi fizami vedeckého skimania sb: 1. vymedzenie vedeckého problému, ked vymedayjeme & postipae— Spresfujeme polodens otizku a hladéme pristupy na odhalenie moine} odpovede, 7} urgenie vedecke) hypotézy ako predpokladane} odpovede na vymedzent otek, S.eypracovanie viskumného projektu, Kiors umodfiuje zhromaddovat vidaje na overenie platnosti hypotézy, 4. uréenie metéd, néstrojov a konkréine} metodiky her idajov, 5 usporiadanie a interprevicia zisteni a ich konfronticias bypoteti- iim predpokladmi, 6. veriikicia ziskanjeh poznatkov ich vyufivanim v prax. Pritom pve dve fazy moino oznatit za eyklus teoreického stdia budovanta systénnu poznatkor induktivnymi postupmi, Kioré sit zakonten€ vyslovenim nove} hypotézy t zikonitestiach v Stadovane} oblasti javov. Daltie fizy potom oznacime 7a empircké stidium overovania a vytvirania poznatkového systému, ktoré sa ‘ameriavajiina overenie hypotézy. podmienok a obmedzeni je} platnosti (niekedy Sa ornatuje ako deduktivna fiza sktimania). LL VEDA A VEDECKE POZNANIE. LLL VEDECKA TEORIA A T METODA Vedou rozumieme uceleng, logicky vniltorne integrovang komplex poznatkov. tory sa buduje a rozvija na ziklade systematickjch metéd empirického badania ‘8 odraza (resp. yyiadruje) zikonitosti presadzujice. sav. tej oblasti objektivne} reality, ktord je predmetom jej studi, 'V bebnom fivote Cloveka nevystupuje veda ako jeding systém a vedecks metéda ako samorrejmy postup ziskavania, a (fm aj vyuzivania poznatkov ako néstroja feilng) interakeie s Konkréinymi podmienkami a okolnostami tivota a ginnosti Chovek zachytiva skutoénost aj formou empirickych skusenost, ked sa pre neho subjektivne akceptovansm kritériom spravnosti€asto stiva pragmatické overenie, tay. asvedéeni sa urtitych systémov poznania v priebehu jeho individualne} Zivotne} praxe. Zivoiné skuisenosti generalizuje do systému viasingho poznania, postojov {1 nézorov. ktory st stiva vodidiom pristupu k novjm skutoGnostiam. Takjto systém poznania je na jednej strane urtovany, na druhej strane obmedzovanj a viac. & mene} skresfovang individudlnou skisenosfou — gencralizovanim poznatkov ‘a ziitkoy ziskanjch poéts individualne) Zivotne) praxe na cel dant triedu javov. Pre vedecké poznanie je charakteristické, 2e objcktivne odrita realitu. Predpo- xkladom objektvizicie vedeckého prenikania do studovanych oblast je systematick® 0 raradovanie autokorektivnych postupov, kontrola miery @ podmienok platnosti Tisteni, zabezpeCovanie nutne) exakinosti poznatkoy vo wietkjch fizach vytvérania {1 verifikovania systému poznania v dane} vednej discipline Rozvoj vedy, resp. systému. vedeckého poznania podmiciuje organicki-jednot vedeckej tebrie a vedecke} metédy. sm_ziskavania ‘Kiorymi_sa zistené fakty o Jnterpretuit_ a it Teériow na Tnduktivaych postupov odhafweme podstatu a zékonitosti ‘a deduktivnymi postupmi ich potom aplikujeme na nové skutoGnosti (predikujeme ich plainest, predvidame a orientujeme sa v novovznikajicich skutofnostiach), tak na strane druhej treba sigasne odhafovat a mai k dispozicii také vedecké metédy, Kioré umotiujd uskutocnené zavery (tedriu) verifikovat (potvrdit, pozmenit, ti vy ih plats aleb spresnitpodmienky a roma ich patnont) Adena Vedecki metéda tak vedecksi tedriu_jednak overuje, jednak ‘mnotsivo faktov. Bez vedecke}_metody, KU aKAkoIVeK”(e6ria“_rovni_hypotetickeho_predpol nema povahu vedecke} ‘Cicfom vedy vsak nie je iba zhromazdovat Takty, KonSiatovania a overovat valahy medzi Studovanjmni javmi. Veda sa snaZi vysvetli¢ podstatu a povahu Studovaného systému, pochopit stvislosti, zAkonitosti. Preto tice spractiva fakty do \_vedeckjch tebniv kionjch sa poznatky logicky a ucelene wsporaddvajd do systému ’ principov platnjch pre dand oblast javov, tj. ktoré vysvetfuji Studovang systém fa tumoziiuja vyvodzovat zivery plainé pre praktické vyutitie poznatkov (predvida~ hie a ovlddanie vzniku a rozvoja moznych fenoménov na danom iscku objektivne} AF) seutocnostiy. Giefom=vedy_teda nie je odpovedat na otézku, ako skimat, ale orozumiet siivislostiam, systému: vysvelif predmet syojho.skiimania, vybudovat,verifikovat a aplikovat vedeckit tedriu ako nastroj praxe. Tomuto_ sa ako rodom,.ako.zhromaisfovat fakts, ako podstaty a povahy problémov. i TealAAS We y Un val al va na rorpor medi dosal plano 0 my a cori. Biienicmerpeovat Garten, MLO. 19s Arohon D.. 199) Teno Torpor poodnecue dali rv) vedy (vedecktho poznana), pritom progrestost novovzai- Kajee} vedecke} teoue ivi od toho, do ake) micry ncn. sstemalzuje a vysvetfuje dosiaf zndme (pdvodné i novoodhalované) fakty, ale siéasne do ake} mir ju motne. over ada empicky” prestitat a dokdzat mlera, Tomsah a podmienky jej platnosti S tym sivisi aj historicky rozvoj a historické obmedzenie vedeckého pomania,jednotivych vedaych disciplin. Zisteny rozpor medi tebriow { reaion podnecuje Jat tivey bidenia-« orphyauje smer metodologikého uvatovania. Aj v tomto zmysle tvori vedecké tedria a vedeckd metéda (predmet fs ssmnie vst prin nn Ti Sere code ‘ale charakter empiricky neoveritefne) (hoci aj vedecke)) hypotézy. ~~ Sar . 244 metédy skimania) nedeliteind jednotu, eelok, y kiorom. vésk mi. te Simulujicu_a metéda usmerdujie (imitujdcu verifikujicu). Metida rozhoduje © elektivnostriesenia’zsteného Torporu: to, fo 7 hladiska existujicich metéd prenikania do podstaty predmetoy a javov nie je dosial dostupné, nemaze byt Exakine odhalené, a preto nemdde vstipit do systému poznania v dane} vede ako edecké teéria, Rozvo} vied stivisi s rozvojom metodoldgie. metéd a vhodngch histrojov Stidia podstaty javov (napriklad v rozvoji prirodngch vied rola mi- Kroskopu & Galekohladu na jedne} strane a experimenting} metSdy na druhe} strane). 1.12 VEDECKE FAKTY Prenikanie od javu k podstate, od jednotlivyeh aspektov a vetahoy k pochopeniu. kompleanich kauzilnych svislosti vyzaduje. aby sme poznali javovd. strinku ¥ podobe vedeckich fakto. ‘Javom rozumieme 16 stranku predmetu nésho Studia, ktorou sa vyjavuje jeho ‘Podstuia takim spdsobom, Kory je bezprosiredne (priamemu pozorovaniu), & Sprostredkovane (vyufitim_pristrojov) pristupny u2 od samého zatiatku nisho skiimania prive v podobe faktu (pozri V. Fitkorn, 1960). Objektivny fakt sa zvyCajne stotozsuje s javom v tom zmysle, 2¢ je v fom ‘bsiahnuté to iste, Go v ave. Treba vak vidie( rozpor medzi (jm, go Elovek za fakt povaiuje a medzi objcktivnym, vedeckjm faktom. Ani jeden jav sa neodriza vo yedomi éloveka v kryStalicke} podobe, neskreslene, Akékolvek odridanie objektiv- hej reality prebicha na pozadi predchédzajicich puznatkov a skisenosti. Teda ¥ tom, fo sa povauje za fakt, sa odzrkadfujti aj apriGme postoje (svetondizorové, dobové, skisenostné...) sidy a usudky. prijaé pristupy. krtérid. Na tomto pozadi tev. prroimich hypotéz & predpojatesti sa jav .vidi* a interpretuje. Jav urtuje, 60 \yberime a hodnotime ako podstatné a Go uniki nase} pozornosti ako nepodstatné, 0 vydeTujeme ako predmet ao odstivame do pozadia. Znamené to, 2e nesimyselne Givelne) & zimeme (cielavedome) tendenéne origujeme sumu javov vystupuji- cich v dane oblast. Takito korekcia je pre Zivot nevyhnutnd. Je wsak nevyhnutné aj v systéme vedeckeho poznivania, pretoze nemoéno, a ani netreba studovat nepreberni sum javov a Vlasinosti javov. Vzniké vSak otizka, podfa akjeh kritéri realizujeme tito korekeiu a kontrolujeme adekvatnost zvolene) korekci. Vedecké fakty preto nenidveme stotodovat s mnoZinou javov (resp. s maozinow vtasinostf dangch javov), ale musime ich chipat ako odraz javov vo forme stidu, tsudku, opisu ¢i konstatovania nictoho. fo povazujeme za podsiatné, uréujtice ‘Zhtomaddovanie vedeckjch faktov sa teda usmerfiuje vichodiskovou hypotézou, Kiord vymedzuje hladiska sledovania javov ako celku na 2iklade predpokladu © urtujicich a nepodstatnjch aspekioch javu z hfadiska Studovaného problému. Vedeckost zhromafdovania tjchto faktoy v8ak spotiva v maximillne} objektivizcit a verifikicii vehodiskovych pristupov k zberu tidajov (dat) i k samotnému zberu, v snahe 4) odliif skutogné fakty od ich interpreticie (vJkladu, hodnotenia), 2 (b) systematicky sledovat ‘Sir8ie. sivislosti. pri Ktorfeh sa fakty ziskavaju. 4 opakovanjm zhromazdovanim tidajov v réznych podmienkach a okolnostiach iskat podklady na klasifikacné, vztahovii, kauzilnu a systémovo-genetickt analy- z valahov a sivislosti. resp. zskat cehi mnodiny vypovedi. ktoré opisuje a determinuje jav. {@)verifikovat vhodnost a adekvatnost y¥chodiskovych kritéri zhroma2dovania vedeckych faktov, Ktoré syntetizujii stratégiu pohfadu na ziskané poznanie periodickjm zisfovanim, &i na ziklade zhromazdenych vedeck§ch fakiov pochopi- ime (vysvetlime) podstatu studovanych javov, zikonitosti presadzujiice sa vStudovane} oblast, Ak sa nam to nedari (unikajd ndm niektoré podstatné strinky 8 sivislost), musime vichodiskové predpoklady revidovat. Veedecké fakty ziskavame xfberovsm-zberom iidajov (podta kritérit) ¥_procese pozorovania & experimentovania:, pozorovanie a experiment si nevyhnutnou podmienkou vedeckého prenikania do podstaty Studovane oblasti javov. budova- nia vedeckého systému poznatkov. Z toho sa niekedy chybne vyvodzuje, 2e veda povaduje za zikladné vjchodisko zber tidajov. Taky nizor treba korigovat. Zber Uidajov je vdy vyberovs, prebicha na pozadi prooinich hypotés. Predovsetksm treba objektivizova, aké daje, kde a ako zbierat — teda urtié kritérid ich zberu, refit gnozcologickitstranku ziskavania poznatkov. ‘Zékladnjm stupfiom zberu dat (vedeckjch faktov) pri prenikani do problematiky _zvyajne byva_pororovafie (ci uz priame alcbo sprostredkované inymi). Vieme Via. Ze katdé priame &i sprestredkované pozorovanie (a to druhé v umocnene| podobe) determinuje vziah z roch stranok, ktoré si v dom vnutorne @20 psychologickej strénky. ktord spotiva v tom, e vady ide o subjektivny ‘Psychicky proces determinovany sktisenosfou a aktualizovanymi postojmi a zAzitka: Ii pozorovatela (neodréza len existenciu javov. ale aj subjektivnu vyznamnost. eer sisi vei iotrpret) ‘BDz gnozeologickej objektivne poznivace) strinky, ktord vyjadnuje redlny obsah yo yspovediach o pozorovanych javoch a. ears (Ope logickej strinky, ktoré_ je dané_formou a zmyslupinosfou_ vypovedi © pozorovanjch skutoSnostiach a ich kontextoch. Kritériom, ‘zainot a tela vedecks} hoot zhromabdenich dat» posse logicka 3} mnt os i Eeprovana i sporslogcts hodncis riskane| notin wiped. sledovansch & presnost a vecnost zstenjch skutoénosti (ide © to, de skutoény sled javov treba prise zachovat a zaznamenat bez akéhokolvek zisahu a incho ovplyynenia. 20 strany pozorovatefa) a ‘Dyyligenie ch¥b, ktoré sposobujl.nekontrolované a do pozorovania nezaht 4 premenné (zvyéajne sa spdja $ potiadavkou opakovat proces pozorovania ¥ obdobnich a naopak rozdieinych podmicnkach a situécidch, s ciefom 2fskat Pravdivy obraz © platnosti zisteni). ‘Tym, ako objektivizujeme zber vedeckich faktov, v mnohYch pripadoch menime ozorovanie na experiment. Z gnozeologickcho hfadiska tu mime modnost 2iskat fexakin€ vedecke fakty o vziahu medzi sledovansmi premennjmi, pretode vyberdme bmedzeny potet premennych, kioré pod presnou kontrolou menime a sledujeme 3Bésledky navodenjch zmien, pritinné nésledné vefahy (podstatu a problémy ‘experimentilnych pastupov budeme rieSit neskor). Katdy zber vedeckjeh faktov sa teda riadi ui hfadiskom ako kritériom, Zbierat_vedeoké fakty. itym teoreticky dévodnenym smend_pristupovat_uréitfm_ daniu Studovan oblasti ako celku. ‘Sp eakladnsm 2lozRim (resp. Komponeniom). kiosé voria ten-ktory eelok 9 Tore eto komponenty navzdjom spajajil tak, 2e vytvarajd, ‘sudovany iniegrovany celok— ~~ old “Yednou 20 zakladnseh tloh metodolégie dane vedy je teda uri kritérié pristupa k dent vedeckich faktoy, preioie spdsob rorkladania studovaného celku na indné Komponenty, prisupy a ndstroje poznavania tychto komponentov a tiez SYnteticky pobfad na integrite daného celku (na povabu siéinnosti komponentov 2 je) dbsledky) podmietujd. prenikanie do predmetu tej-ktore) vedne} diseipliny. ‘Beterminovanost teérie a metodologie akejkolvek vedy dosiahnutm stupiiom spolotensko-historického pomnania sa prjavoje a je obsiahnuté vo vSetkich tYehto Hadiskich, Vedecké disipliny tvoria v kaddom historickom obdobi celok. ktory thotno charakterizovat uréitymi spolognymi tendenciami, spolotnym pomanim ‘rpologasmi maznostamnichapania svta (prirody a spolotnost)- Na tomto ziklade si pracovnici v Kafde) vedne} oblasit vytvéraitpredstavu_ 0 predmete Studia Sprnoby a formy prenikania do jeho podstaty. Jednotlivé vedné discipliny, sistavy se peamov. tedne a metOdy skimania vanikaja vo svetle dobovych predstiv } skutocnosi, dabowich monosti prenikat do zékonitosti prirody a spoloénost f siasne tito dobovt predstavu a monosti determinuja, resp. dale} rozviaj Filorofia dloveka v-zmysle jeho predstiv o svete a Zvote, eho poznatkov o prirode 1 spolognest, Ktorjmi sa systematicky radi, mu ukazuje povahu, perspekti Inobnosti a cesty rozvoja vedného odboru, Kiory Studuje, riadi jeho uvadovanie a determinuje obsah, smer i spOsoby jeho vyskurmne} finnost. Predstava o svete, pristupy'k prirode a ku spolognost sa vo svojom komplexe stivajii metodologickym vedidlom a nepisanou direktivou vedeckcho myslenia bidatefa, Uréuja zameranie WSatkowy spésub analszy skuiognost, Formuliciu hypotéz, vytviranie viskumnjeh projekt. Interpreticiu zstent i vyvodzovanie déstedkov. Riadia wazovanie 0 tom, f povaovat 2a predmet svojho skimania, v Com spotiva a v com rozhodne nespotiva podstata Studovanych javov a pod. Y oblast vlasiného empirického bédania sa prejavuje tto historicka determino- vanost ako motnost a ohraniéenie zmocova’ sa urditjeh vedeckjch faktov jomocou urttjch metodickich postupov a néstrojov. V konceptne} n metodologic- Kj oblast vSak ide 0 principidine pristupy k chdpaniu a stidiu dane} oblasti ‘objektiune} reality, ktoré potom determinuji aj zovseobeciiovanie zistent a vytvérae nie vedeckich tedtt system dane} vedne} discipliny. Désledky v podobe moznostt ft medzi poznavania Zikonitost, a (jm aj pre rozvo} vedeckého pornania v urtite} oblast objektivnej reality si o to zavaangie, 0 60: 2) bezprosirednejtic suvsi dana vedné diseplinas refenim zakladnsch flozofie- igeh otizok (vziah hmoty a vedomia, materidlna alebo idedlna podstata studova- ngeh javov a pod.). ™ fo aS er AR ce Mn zikonitosti v Studovanyeh javoch. ‘a a a ease ee cee een cee ee ee Sr ets eet een am ee ib on tees nee SS ee eae eae eae Se pce in i can a ue rae ae eee 113 METODOLOGICKE PROBLEMY PSYCHOLOGIE AKO VEDY. Ricif metodologicke problemy psychologic predpokladé ychédzatz vnitorne logiky psychologic ako ved} discipiny. predovéetkm zo zikladného pohfad na prednet je Sidi. Treba KonStatovat, 2 predmet sta paychologe je mimoriad- he komplikovan Svs to niekorkymiKTacovym.vzdjomne Uzko spusml (resp deopinjicimi sa a podmienujicimi sa) skutoenostami, TABI Zlofuost predmetu psycholigie ge a ee area komplexe tvori vniitorny. psychicky svet (resp. psychickU ¢innost) individua a determinuje jedinetnui povahu jeho psychickych procesov, stavov a vatahov, pref priznaénié jedinetnd Struktiru a dynamiku interakcii s redinym Zivotnym prostre- Ce ee a ees ee ee ae ‘by nemala prenikat iba do zjednodusenseh a izolovangeh psychickich Ec ale ~onlieimeraad psychologickych systémov. Myslime tym najma et i tenet ome finance ng ncpesas ef al Depieeretynan, rozvijani a Specifickom presadzovani sa ich najvySej trovne seta ys Ceas wens tte ajo a Shae tone a spologenskjm prostredim, t.j. s podmicnkami jeho cient Vc taal oan hen vps tener mat ect ent eit po Mea tere orate po ene ope ngs ey ae 35ikjm interaktngm systémom na realizéciu Zivotne} existencie individua so zretefom na_podmienky tejlo cxistencie. Pochopit a vysvetli€ taky zlozity (a sim seba orijajdei) system mozno napokon jedine integrovanjm pohladom na kfitové prychologicke Kategorie cinnast, asobnost a podmienky existence v ich vzajomnyeh Pislostach, pritom ide o rozdielny aspekt pohfadu na ten isty neoddelitelny interakEn¥ proces 1.1.3.2 Potreba tworby modelov psychologickych systémov ‘Ak teda psycholdgia pracuje sjavmi bohato individudlne diferencovanymi, must sa zameriavat na vytvaranie teoretickyeh konstrukeit: vyehddzat 2 toho, 2 je Gostatok pravidelnosti, typickosti" v individudlne} réznorodosti_subjektoy 4s podmienok ich existencic na to, aby bolo mo2né pochopit a vystihnu z4konitost luvarania a prejavov subjcktu (osobnosti) ako objektu poznania. Znamend to Yytvirat modely poychologického systému ako zjednodusené konceptuaine Utvary Jachytivajie KIiGove strdnky studovangho systému v integrovane} skratke, ktord moino overovat, a ktord siasne zabezpetuje modnos{ konfrontovat Ginnost fedlneho systému s jeho modelom pri interpreticii nalezov a koncipovani zovie- ‘becriujuicich tedri, Napriklad pri psychologickom Stidiu osobnosti vystupuje tito fealne existujica entita ako zlobité hypoteticki Struktira, ku Ktore) vytvérame Konitrukeiu, model kliGovgch komponentov a ich predpokladanych vetahov ‘a determinantov, na ziklade ktorého chceme preniknut do zékonitosti prejavov 4 utvarania systemu rtealneho, t.j. konkréine} osobnosti. Osobnost tak vystupuje ¥ psycholdgii ako teoretické, Konitrukcia, ktora zivisl od sehopnost! tych, ktort model Koncipuj, vystihmit khitové aspekty a stranky éinnosti redlnych systémov a preveroval adekvatnost konstrukcie, 1.1.3.3 Sprosiredkovany pristup k zisfovaniu psychologickseh zdkonitasti Mimoriadne néroky na formulovanie koncepénjeh vjchodisk stédia psychickjeh javov vyplvajé a 20 Specificke} metodologicke}zloditosti odhafovania psychologic~ [Kjch 2akonitost, Psychické javy dosial nevieme zisfovat priamo, ale iba sprostred- Kovane — analjzou vonkajfich prejavov subjektu (chépanjch v najsirgom zmysle Sova: od chemickich reakcif organizmu aZ po sociine Konanie osobnost). Pod typicke SruktGry a dynamiky individudlnych systémov, biochemickych, fyziologic~ ch, motorickyeh, reSovjeh a injch prejavov, podta Siruktr sprdvania, konania 1 injch aktvit so zretelom na psobiace vonkajsie premenné, hodnotime psychické javy existujice na ich pozadi, povahu, obsah a spbsob subjektivneho odré2ania ‘ojektivne) reality (v aktudlnom aj potenciéinom zmysle slova) — a vyvodzujeme ‘very o objektivne vystupujicich vetahoch, zikonitostiach. Nie je preto nthoda, 2e ‘@ pevcholdgia ako veda zatala rozvfjat tam, kde bolo modné Studovat psychicke javy « zjednoduseng): vypreparovane) podobe, a to jednoduch¥mi experimentélny- sn postupm (stdium psychotyziologickYch zékonitost, pocitovych prahov, reak- Endho éasu a pod )¥ abgobi ndstupu prirodngch vied. Na tito elementérne} urovni Gednodusujdeeho. pristupa k izolovanjm psychickjm javom sa mohlo, vystatit 36 + pire pragmatic pritpm chpeni, pyhiy «Ibori “exakinni* postupmi, Ktoréniekedy nebrali do wwahy mova spolatensko-kultir- apne psy nea ami sms pag porn za prirodmi vedu a vyvodzovala sa prehnand motnost aplikovat pokusy so zvieratmi na vyklad Tudskej psychiky, esi ry 1.14 PODMIENKY PRENIKANIA DO ZLO2ITYCH PSYCHICKYCH JAVOV Pogas svojho vivoja pres psycholégia od Suidia iolovansch peychickjch jav 2 scidnych sborovs redlaymi podmienkami svojej2wvotne) exstencic v procese jednotyindividualne} soclne) praxe. Tento zakont) proces nie je len vecou ‘nitorneho vfvoja samt) psycholdgie, ale je siasfou celeho rorvoja vedeckho poo 2) ©, &i psycholdgin_postupne dospeje Kk obj . jek objasneniu svojho predmetu Pazar ehhh jw, a ome vedo oveky open! vb nto trend podmieiuje (pripravuje sa a umo2Auje) razvoj hlavnch prispie- vajticich" a pribuzngch disciplin, gales Load ©) tento trend psychologitstimulujé i potreby spol ii potreby spolosenske} praxe, sivislost av sprevedné jvy ocidineho a vedeckotechnického rervaja. Kforé zasahujd 4 opis subektwneo intel v nom zm sv Ni ked! to mnie paradoxne. rorva} psycholégie ako vedy prenikajice komplexngch a 2lozitych psychickych nal ric awe piesa creat Sul ase tec a ncoloeple vedne,czemie au koncpoanie pristupov a postupov pri stidiv paychologického systema na BN apcbes opesaeecet ye eels se = ening rein -biopyehowileho”v prem Sin rcovanim a organickim vyuaitim veobecne metodologie na pozndvanie tedrie systémov, atd.), y na fPaEOAn mtemaishich poxupov ees modin, pradepodoh “ show, multifaktorovjch postupov. atd.) a ndstrojov. zachytivania Spracovivania komplexnch « dynamicksch tdajov. ts deer por chsh monosanihonsraksie «wy vhonjch msrojv a pst Pozndvania zlottjch systémov v procese ich aktivne interakcie, v interaktnjch kontexoch a dosedkoch.” cae paangm nbltich,susdajch vednich dnplia a ich nstojor prenani do ts sah sii. Pre mctodolip vied je charakiericke,2e sa priburne ‘edné dipiy navzjom obec neji pest spss preikania do Poday je a pdnecut tk zach nov svn Vet role vsapae Bre peycholigu viacero vednsch eborov: kyhernetita, matematka, icy mia, fyziol6gia, genctika, medicina a najma psychiatria, pedagogika, vedy © riadeni, sociolégia a iné. St f frat healing * timulujiee trendy sa objavuji najma w hranitayeh 37imiestach, kde vznikaji.prienikové" vedné odvetvia, &i aspoit pricnikové problémy tna rieSenie, Kioré ovplyviiujd hladanie novych integrovangch ciest na stidium podstaty polodenych otézok (napr. sociélna psychol6gia, pedagogicka psychol6gi, Llinicka psycholdgia, psycholdgia price, psycholdgia riadenia. poradenské psycho- log indinierska psychologia a pod.) Ak sa teda psycholbgia musi zmocnif najvlastneicho predmetu svojno skiima- nin, zachytivat zikonitosti utvirania a prejavov psychiky na urovnl osobnosti wy interakeli s podmienkami existencie v redlne} spolocensko-historicke) praxt ‘adského individua, potom to nemd2e urobit bez uplatnenia adekvatnych gnozeolo- gickjch vehodisk. Napokon aj vjskumn prax obnazuje teoreticki. a metodologic- Bi nosnost ureiteho koncepéného pristupu a kategoridlneho systému stojaccho v jej pozadi. To je aj zikiadnow pritinou neispesnostiniektorsch payehologickjch skOl rvwworit a rozvinat prijateiny systém chapania a Stidia osobnosti, ako aj pritinow untte} teoreticke) a metodologickej krizy v psychol6gii pri vysvetfovant komplex- injeh psyehologickjch javov (pozri_napr. D. W. Fiske, 1974; L. Sechrest. 1976; J. Lumsden, 1976: M. Lewirova, 1979). LLL HISTORICKY CHARAKTER VEDY Katdi veda ma svoj historicky charakter. V2dy na nove) drovni sa v ne} aktualizuje rozpor medzi tedlne existujticim systemom a systémom poznatkov. Preto nikdy nie je systém hotovjm a upine jednotnjm, ale zednocyjicim sa fa relatimne adekvitnym ku skutofnosti podfa stupfia poznania v dane) dobe- Gnozcologicky uzavrety systém zjednocujtici poznanie v urtite) vede mode zostat ‘uaiveetjm (axiomatickym) len doviedy, kym z neho vyplyvajice dOstedky st so vretclom na odrizanti realitu objektivne: v tomto obdobi sa dany vedecky systém poznatkov stablizuje a plodne rozvija ako néstroj praxe. Skor & neskOr vSak veda Nebo prax odhali fakty. ktoré nemono vysvetlit vypovedami v intenciéch daného ‘edného systému (neobsahuje predpoklady na adekvatnu dedukciu), éim sa systém stiva ohranigenjim a otvira sa pre nové chapanie. Taycholdgia nikly nebola a dosial nie je systemom. ktor§ by bol pine jednoznatne anozcologicky vymedzen, relativne uzavrety, a Kktor§ by zjednocoval poznanie Ativisiace je) predmetom. Stivisi tos povahow studovaného predmetu 2 metodolo- tickimi problemami pozndvania jeho podstaty. Potas cele jej doterase) existence Vidime, Ze paraleine vedla seba existujl nezlutitefné koncepcie chapania psychold- fie ako vedy. ktoré sa. prejavuji vo véetkjch kfiigoyych oblastiach vedeckého poznivania — ¥ te6rii, metodologii aj metodike vymedzovania a prenikania do predmetu psycholdgie. Paradox medzi najvlasinejsim predmetom psychologic Spaianim s slim preniknit do psychologickjeh zikonitosti spravania Tudskych Subjektow vymedzovanim podstaty (resp. modelu) psychiky a je} determinantoy a isilim zmocnié sa ich pomocou zjednodusujucich pobladov na vefah medzi Ynitornjm a vonkajsim, prirodaym a socidinym, casiou a celkom atd. viedo! i rozdielnym systmom a prejavom redukcionizma pri vysvetfovani a. Stidiu eychiky (napr. redukovanie psychologic na Stidium poximienene reflexne éinnosti 8 4 j¢j zikonitosti, pohfad na psychiku Cloveka x hfadiska Stidia struktir sprivania zvierat, pohlad na psychiku dospelého éloveka zo stuidia spravania deti, aplikicix tkow 20 Studia psychicky chorch na_psychiku cloveka vbec, poblad na Sruktiry redlneho sprévania na ziklade Studia izolovanych premenngch pristrojo- ‘yjmi technikami ¢i dotaznikovsmi a injmi exploraénymi metédami v laboratoriu). Takio vanikajtice Ciastkové a obmedzené poznanie nemohlo preto viest k rozvoju Zednocujiccho psychologického vedného systému, ktory by prenikal do zloditych peychologickjch zikonitost. Vyrovna‘ sa s existujticim rozporom medzi podstatou a chapanim psychickjch javov a odhalit zikladnd moznost a cesty pozndvania oditsch psychickieh javov na Urovni Cloveka ako subjektu psychicke) Ginnosti je preto Klicovou tlobou kvalitativneho rozvoja a ziroves ahoxinotenia doterajsicho Yedeckého poznania psycholbgie. Riesit redukcionizmus v systémoch psychologického poznania neznamend jedno- ducho negovat toto poznanie, ale kvalitativne ho prehodnoti( a zatlenit do fadekvitneho poznatkového systému. Tyka sa to koncepeii, metodologickich pristupov. metodickjch postupov, faktickieh zisteni a aj ich interpreticie. So zzufom na poahv pyshickjch javin moto vicobne konitatvat 2 bezpro- siredné vyutitie poznatkov a ich zaradenie do systému vedeckého pornania je tym problematic: peta sa pristupy zberu tidajov a. ich iterpreticia dotykajii. komplexnejsicl Pasa aron « inersiiajehicinielonty 0) Sccmeteme —cim vitSmi zivisi Koncipovanie celého pristupu k zberu ida Fe ect pocoorentreney pee sacycctaien Acro Ge pochopenia zikladngch determinantow jej utvérania, rorvijania a dezintegricie © biomychosociinch siviskstinch: = im vyifie néroky sa kladi na pochopenie a. zisfovanie mesa prsednyjicch ekontcn ¥ blaine pejavovangen incrdiajen akiviich 1.2. VEDECKA METODA roves vedy (resp. adekvitnost systému poznatkov k systému, kiory v redine y Studovane) oblasti existuje) v rozhodujtice} miere zivisi v zivisi od metédy poenivania 12.1 METODOLOGIA, METODA, METODIKA ec a [a eg enn 39danom stupni historického pornania riadi proces skimania objektivne} reality a buduje vedecky system. Viskumnou rumieme Speciny vedecky postup zskavania vedeckych ‘Yakiov v uréite) vednej discipline, ktory konkretizuje najmii to, akjm sposobom (resp, postupom) mouno ziskat objektivne widaje (vedeeke fakly) pra analjee retiaty a pevahy skimanjch javov (napr. pozorovanim. experimentom, rozhovo- eteesrtamnikom & pod). Je) metodologické problémy sa teda aktualiuja v sich fhanch vedecktho wskumu, v ktorjch sa riskavaji vedecké fakty. Vjskumné Mrctedy ravisia od nistrojov, Korfmi urtitd. veda disponuje pri poznévant Ghjektlvng reality v unite} etape svojho rozvoja. Rozvo} vied sivisl ¢ objavom setojov porndvania Studovane) oblasti (napr. astronémia, biolisia, chémia Teed) Viskumné metbdy teda na jedne) strane vychddzajoz principov metodo)s- seedy (wo netefom na podmienky v dane) vede), na strane druhe) viak siéasne Stimulujalebo obmedzujé rozvo) vedecke) metodologie Metedika proistavuje nasi supeh abstrakeie v pojme metéda. Rozumieme fou konkréiny nivod. ako v danjch Specifcksch podmienkach pri stidi Konkrét- reno ayskumngho problému realizovat s najvySsou moznou efektivnos(ou pode Gavky vedecke) metGdy vyusitim Komplexu.dostupnych vjskumnich_ metéd Zrolend metodika ma vefmi konkréine cicle — zskat rOenymi_metodicksmi pestupmi a nistrojmi tak subor w/povedio stadovanom jave, aby sa mobli ziskané lees Konfrontovat a over tak plates, & podmienenost wjchodiskove) hypotézy (pout kiore) sa danj yskum realzoval. Na Suidium rovnakého javu mono zvoit (pene metodiky, Kalda x nich je vak adekvitna skimanému javu len vtedy, ak “hceptuje wfeabeené principy vedeckej metédy ziskavania a overovania vedeekjch faktov. ‘Metodoligia sa raoberi tedriou a charakterom vedecks}. metédy vritane jehunmfett meld ako spBsobov a ciest pozndvania redlne existyjcich systémovs Nozno ju povazovat'a smer alogiku poznavania vo vede, na ktorjch sa na danom spat historického posania buduje celj. vedny systém (odhalenie zékonitost 2 charakterujavov v celom Komplexe vedeckého poznivania). VSeobecndi metodo~ Togia vied sa aplikuje vednotivgch vednich odboroch a dscipinach v lade s ich ‘fuilickou povahou (resp. povahou redlne existwjiceho systému, kor skiimaja) Metodolégia psycholigie vychidza zo vseobecnych metodologickych poznatkov a 30 uiviefom na charakier a. sigasné predpoklady poznavania podstaty 4 charakteru paychiekjch javoy rie 2akladné smery. motnosti, prineipy a spOsoby ‘eadeckcho skomania psychologickjch systémoy, a tea ju mozno ozna8it a system 2 logiku poznivania v psychol6git 1.22 VEDECKA ANALYZA A SYNTEZA Veda vady vychidza x dosiahnutého stupfa poznania, z ktorého odvodzuje daltie predpoklady. K nim zhiera vedecké fakty, interpretuje ich a takto verifikuje tchodiskovy predpoklad. Aby sme mohli zozbierat vedecké fakty. treba predoviet- am studovani oblast analyzovat podTa urtitych hfadisk. Preto analjzu povazuje- 40 me za ziklad, najddleditejtiu Cast vedeckej metédy. Pod analjzow rozumieme postup: 3) od celku k éastiam (komponentom. zlozkim), z ktorjch sa celok skladé, {B) k yztahom a podmienkam, ktoré zjednocujé éasti do celku. ‘Analjza nic je samoiicelné, nie je ciefom, ale ma vytyorit predpoklady na skaimanie vmitomej Struktiry a dynamiky, zdkonitost zjednotenia fungovania Studovancho systému ako celku. Celok nemozno poral a pochopit, ak ho nerozdelime a neodhalime charakter a vzijomné vztahy jednotlivjch stranok ‘Skimaného predmetu. Preto sa tice celé sii€asné veda vytvorila na principoch fanaljzy objektivne) reality (¥ tom zmysle, Ze vedecké poznanie vidy zatinalo Vo vole sue fo vede sa stretivame aj so smermi, ktoré odmictajéanalfzu sktimansch javov « Aibadnenns te vo elon nu ju clei pera emobta alan, Dotgka sa to najmi tvarove) psychologic, Kioré reagovala na to, 2 sa experimental- tna poychologia zameriavala na Stidium zjednodusench javov, Argumentovala tm, 2e 20 Stidia jednotlivesti nikdy nepochopime celok ‘Analsza musi sledovat povahu analyzovaného celku, teda_mi_urtitysmer ‘uri formu. Smer a forma analvey ukazuje a uréuje, co mime na predimete ‘kaimat, na ktoré a'na aké slobky mame celok rozkladat, pripadne do akcho sirsicho celku (resp. sivislostiy ho mime veleni. Pri kazdej analyze predpokladime, 2¢ ¥ oblast, ktors analyzujeme, existuje nejaky systém. poriadok, presadzajice sa \ ujeme, wak moa byt tak systémové, nevyhnutne (tj. determinujtice systém ako tak9). ako aj néhodné, nesystémove (tj. Aruhoradé pre fungovanie dantho syst), j mame analyzou dospiet k zikonitostiam, k vysvetleniu systému, potom must analjza sama y sebe obsahovat syntetickt dew, V§skumny pracovaik musi ud gies ven mre synietickejidey edvodif smer i formy anal¥zy (syntetické idea urcuje, ako a ma aké odky treba rozkladai studovand oblast & jav, ako nazerat na miesto a iloht jednotlivych zlotiek v celku, aké sii vefahy medzi zlozkami — 1. j. usmertivje aj Pozorovanie, expsrimentovanie ...). Znamené 10, 2e predbedny nizor na celok Uuréuje aj analyticky spésob jeho skimania, Systém poznatkov 7 analvtickjch postupov je krtériom adekvétnost, prava , Je kritériom adekvatnost, pravdivosti Auukenéenetanaljzy dane) obasi, Ak sana ziklade symtzy poratiov nepodar Pochopiskimany (.analyzovans) celok tj. ak nevysineme podstatn stréky 4h fungovania,pejavov, potom ztoho wypliva ptteba: Bees stinky eve. motnd Brokertne cen yore }o¥ medzi nimi (ak sa 2da, 2e niektoré momenty fungovania systému a ie ty fungovania syste ) revidovat zvolené vjsk i né vjskumné postupy a okolnosti skiimania javu, zvazovat moing vplyv vedlajiich podmienok a okoinosti na konkréine prejavy systému (ak sat ukazuje, 2e odvodené zvery niekedy platia a inokedy neplatia) etgtidovat ely vichodshovy predpoklad (ak sa ukazuje.2e sme zisal nf obraz.o systéme ako celku, 2e nevieme vysvelit jeho podstatné prejavy) a