Vzdelávací systém v Španielsku

R.Minová, Katedra inžinierskej pedagogiky Slovenskej technickej univerzity, 2.11. 2017

Školská dochádzka je v Španielsku povinná od 6 do 16 rokov.

Vek Označenie ročníka

17 2.ročník maturitného cyklu

16 1.ročník maturitného cyklu

15 4. ročník povinného stredoškolského vzdelania (ESO)

14 3. ročník povinného stredoškolského vzdelania (ESO)

13 2. ročník povinného stredoškolského vzdelania (ESO)

12 1. ročník povinného stredoškolského vzdelania (ESO)

11 6. ročník základnej školy

10 5.ročník základnej školy

9 4.ročník základnej školy

8 3.ročník základnej školy

7 2.ročník základnej školy

6 1.ročník základnej školy

5 3. ročník škôlky

4 2. ročník škôlky

3 1. ročník škôlky

Primárne a povinné stredné vzdelanie (ESO) vytvárajú základné vzdelanie, ktoré je povinné
a zadarmo, ide o 10 rokov školskej dochádzky od 6 do 16 rokov veku.

Ďalej je maturitné štúdium ( maturita - bachillerato, nemýliť si s titulom bakalára! ) a

odborné vzdelanie stredného stupňa, ako aj výuka špeciálnych odborov, ako sú umenie,
šport.

Vysoké školy zahŕňajú univerzity, odborné vysoké školy, ako aj špeciálne vysoké školy
zamerané na umenie alebo šport.

Na základe španielskej ústavy z r.1978 sa rozdeľujú kompetencie v oblasti vzdelávania takto:

centrálna vláda si vyhradzuje výlučné právo upravovať štruktúru rôznych vzdelávacích
úrovní a podmienky získania, vydávania a uznávania akademických a odborných titulov.
Jednotlivé regióny (Comunidades) zasa platné zákony uplatňujú a prispôsobujú svojim
obyvateľom. Celkovo je Španielsko oveľa viac decentralizované na úroveň Comunidades ako
napr. Slovensko na úroveň VÚC.

Vzdelávací systém Španielska tvorí päť veľkých blokov:

Predškolská príprava (od 0 do 6 rokov) má dva cykly: 1.cyklus od 0 do 3 rokov , 2.cyklus od

3 do 6 rokov. Napriek tomu, že nie je povinná, väčšina rodičov deti do škôlky dať chce, čo
spôsobuje katastrofálny nedostatok miest vo verejných škôlkach. V týchto zariadeniach
rodičia platia za jedno dieťa v závislosti od regiónu okolo 100 - 220 eur mesačne, v
súkromných sú poplatky však oveľa vyššie. ( Ak je aj matka vyťažená, pracujúci rodičia si
častokrát najímajú ešte opatrovateľku, ktorá ich môže stáť aj 700 eur mesačne. Neoficiálna
cena baby-sittingu pre regióny od Madridu vyššie je 7 eur na hodinu a dieťa. )

Primárne vzdelanie od 6 do 12 rokov (6 ročníkov) je povinné a zadarmo vo verejných

školách. Žiaci si však za vlastné peniaze kupujú knihy a iné materiály do školy. Vzdelávanie
prebieha v colegios (základná škola), existujú tri typy: verejné (náklady znáša vláda),
concertados , kde časť nákladov znáša štát a časť rodičia (stravovanie, doprava do školy) a
napokon súkromné, kde všetky náklady znášajú rodičia. Podľa miery finančnej
angažovanosti štátu aj štát zasahuje do riadenia školy.

Štát dieťaťu umiestnenie do verejnej školy garantuje, ale nie je isté, že bude chodiť do školy,
ktorú pre neho vyberú rodičia. Španielsko má v EÚ tretí najnižší podiel verejných
základných škôl (68%, 2015). Podobne ako na Slovensku je v Španielsku školský systém
kombinovanou sústavou jednotného a duálneho systému s väčšinovou jednotnou
orientáciou.

V prípade škôl "concertados" (poloverejných) musia rodičia rátať s povinnosťou dieťaťa

nosiť uniformu, obyvkle doplácajú len stravovanie a dopravu do školy. Poloverejné školy
vznikli v 80.rokoch, keď po ukončení diktatúry chcel štát rozšíriť verejnú sieť škôl ale tých
nebolo dosť , tak navrhol súkromným školám, že im bude platiť učiteľov a iné významné
náklady, keď sa včlenia do verejnej siete škôl. Približne 60% poloverejných škôl patrí cirkvi,
čo je predmetom kritiky, zvyšok patrí družstvám a iným entitám. Poloverejné školy sa
sťažujú, že štát im platí približne o polovicu menej na žiaka ako štátnym školám.

Súkromné školy sú úplne hradené rodičmi, majú aj úplnú slobodu v manažmente. V celom
Španielsku študuje v súkromných základných školách 32% detí, čo odráža tradičnú silu
súkromného sektora v španielskej ekonomike ako takej.
Povinné stredné vzdelanie (ESO) od 12 do 16 rokov je v dvoch cykloch: prvý tvoria tri
ročníky a druhý len jeden ročník, ktorý možno absolvovať v dvoch režimoch: akademickom
a aplikovanom. Španielsko má v EÚ štvrtý najnižší podiel verejných stredných škôl (69%,
2015).

Po ukončení povinnej školskej dochádzky a preukázaní dosiahnutia určených schopností

dostanú žiaci titul Absolvent ESO (GESO), s ktorým môžu ďalej študovať alebo ísť pracovať.

Stredné vzdelanie po ukončení povinnej dochádzky môže byť : bachillerato (maturita , 2

ročníky ), odborné stredné vzdelanie, stredoškolské vzdelanie v oblasti dizajnu a
výtvarných umení, stredoškolské vzdelanie v športe. Na prijatie je potrebné mať ukončené
ESO.

Vysokoškolské vzdelanie ( podmienky na prihlásenie sa sú rôzne podľa typu školy) zahŕňa

univerzity, vysoké školy umelecké, technické vysoké školy a vysoké školy športu.

Maturita (bachillerato) pripravuje žiakov na vstup na vysoké školy. Študuje sa dva roky v
týchto odboroch: umenie, veda a technológia, humanitné a spoločenské vedy, prírodné
vedy a zdravie. Zadarmo je vo verejných školách, v súkromných je toto štúdium dotované
len v štyroch regiónoch (Comunidades): Valencia, Baleáry, Baskicko a Navarra. Toto
štúdium zahŕňa výuku v spoločných predmetoch, predmetoch podľa odboru a voliteľných
predmetoch. Žiaci, ktorí úspešne absolvujú maturitné štúdium dostanú titul bachiller
(nemýliť si s naším bakalárom! ), ktorý je požadovaným predpokladom pre väčšinu
pracovných miest v krajine.

Na vstup na vysokú školu je však potrebné prejsť skúškou, ide o PAEU, resp. PAU -
prijímaciu skúšku na univerzitné štúdium, nazýva sa aj Selectividad. Priemerná známka
maturity je 60%, kým priemerná známka skúšky PAEU je 40%.

Odborné vzdelanie

Pripravuje na vstup na trh práce v rôznych profesiách. Je stredoškolského a

vysokoškolského typu. Na vstup na stredné odborné školy treba titul GESO a na vysoké
odborné školy titul bachiller. Na druhej strane aj žiaci, ktorí nedosiahli tieto akademické
predpoklady, môžu študovať na odbornej škole po zložení skúšky, ktorú upravuje
ministerstvo a po dosiahnutí 16 rokov ( v prípade strednej) a 19 rokov veku (v prípade
vysokej odbornej školy). Po ukončení strednej školy získa absolvent titul Técnico
príslušného odboru, ktorý ho kvalifikuje na maturitné štúdium. Po ukončení vysokej
odbornej školy získa titul Técnico Superior, ktorý ho kvalifikuje na štúdium niektorých
univerzitných odborov.

Umelecké školy a dizajn

1. Základné školy hudby a tanca.

2. Odborné umelecké školy (naše konzervatóriá), 6 ročníkov, prijímacia skúška, končí sa
maturitou.

3. Stredné školy výtvarných umení a dizajnu - na vstup treba GESO a zložiť prjímaciu
skúšku, absolvent získa titul Técnico výtvarných umení dizajnu, môže pokračovať
maturitným štúdiom na titul bachiller.

4. Vysoké umelecké školy : herectvo, hudba a tanec: na vstup je potrebná maturita alebo
prijímacia skúška na tento typ školy alebo alebo prijímacia skúška na univerzitu pre
študentov nad 25 rokov.

Šport

Podmienky vstupu sú podobné ako pre umelecké školy (stredné - titul GESO, vysoké - titul
bachiller) , akademické podmienky prijatia možno odpustiť v prípade zloženia prjímacej
skúšky.

Univerzitné štúdium

1.cyklus, tituly Diplomado (diplomovaný), Arquitecto - técnico, alebo Ingeniero - técnico ,

ekvivalent bakalára

2. cyklus, titul Licenciado, Arquitecto, Ingeniero, ekvivalentné titulu Master.

3. cyklus - Doctorado, zodpovedá nášmu PhD.

Keďže španielčina je druhým svetovým jazykom, Španielsko je najpopulárnejšou

destináciou študentov mnohých európskych krajín v rámci výmenného programu Erazmus.
Zo 76 univerzít v Španielsku sú dve tretiny verejných a ostatné súkromné. Univerzity
poskytujú aj štúdium v angličtine. Ročné školné na verejných univerzitách sa pohybuje
medzi 455 eur a 1140 eur. Súkromné univerzity sú oveľa drahšie. Pre zahraničných
študentov je k dispozícii len málo štipendií (www.universidades.es ), nemôžu si brať ani
študentské pôžičky. Veľa študentov pracuje popri štúdiu na čiastočný úväzok. Univerzity
poskytujú aj ubytovanie (obvykle na nižšej úrovni a drahšie ako v rozvinutejších krajinách
EÚ), resp. organizujú zahraničným študentom pobyty v rodinách.

POROVNANIE SO SLOVENSKOM

Španielsky vzdelávací systém je položený na tradíciách, ktoré po stáročia silne preferovali

súkromný sektor a nepodporovali dostatočne celkovú vzdelanosť. Od pádu diktatúry a
najmä od vstupu do EÚ je však vidno snahu priblížiť sa modelu vyspelejších krajín EÚ a
celkovo zvyšovať vzdelanosť obyvateľstva. Situácia z hľadiska financovania, počtu
absolventov a požiadaviek škôl sa však líši v závislosti od regiónu, lebo krajina je podstatne
viac decentralizovaná ako Slovensko.

Predškolská príprava nie je v Španielsku povinná rovnako ako na Slovensku.

Súkromné školy v Španielsku nedostávajú peniaze od štátu, kým u nás áno. Naše súkromné
školy sa skôr podobajú na španielske poloverejné, ktoré dostávajú aj peniaze od štátu aj od
rodičov, v Španielsku však na ich chod štát prispieva približne o polovicu menej ako na
štátne školy. V tomto zmysle sú na tom naše súkromné školy lepšie, majú výhodnejšie
postavenie. To však spôsobilo taký ich rozmach, že bojujú, spolu so štátnymi školami o
žiakov a tým pádom znížili nároky na absolventa. Akademické tituly z rôznych škôl (napr.
novovzniknutých konzervatórií, niektorých univerzít ale aj súkromných stredných škôl) na
Slovensku nemajú rovnakú výpovednú hodnotu, čo znížilo ich psychologickú váhu u
zamestnávateľov. Slovenský systém financovania viac vychádza v ústrety žiakom ale kladie
na nich nižšie nároky, čo nepovažujem za správne.

Slovensko a Španielsko dávajú na vzdelávanie podobné , relatívne nízke percento svojho

HDP, niečo vyše 4%. Odráža to relatívne nízku ekonomickú výkonnosť južnej aj východnej
Európy v rámci EÚ, aj keď Španielsko má dva razy vyšší HDP na obyvateľa ako Slovensko.
Podiel z HDP, aký krajina vydáva na vysokoškolské vzdelanie má Slovensko a Španielsko
takmer totožný - menej ako 1%. Podiel vysokoškolských ľudí, ktorí počas svojho života
získajú vysokoškolský diplom je v Španielsku veľa vyšší - vyše 60% , pričom na Slovensku
vyše 40% . Zdroj: https://data.oecd.org/eduatt/graduation-rate.htm

Z tohto faktu vidno, že Španielov asi netrápia tak ako Slovákov kuvičie hlasy, že netreba
vysokoškolákov ale radšej vyučených robotníkov a remeselníkov, španielska ekonomika stojí
v porovnaní so Slovenskom totižto oveľa viac na službách ako na priemysle a vzdelanie sa
tam cení viac ako u nás. V tomto by sme si z nich mohli vziať príklad.

Povinná školská dochádzka je podobná Slovensku, rozdiel je len, že v Španielsku je základná

škola 6 rokov a potom začína 4-ročné povinné stredoškolské štúdium (ESO). V Španielsku
nie sú osemročné gymnáziá. Zásadným rozdielom - nevýhodou Španielska oproti Slovensku
je, že v maturitnom štúdiu pokračuje len časť stredoškolákov, výsledkom je že maturitu tu
nemá 45% ľudí vo veku od 25 do 65 rokov, pričom tento doklad má v skupine od 25 do 64
rokov 22% ľudí, vysokoškolské vzdelanie zas 32%, údaje sú z r.2012. V tomto zmysle je
slovenský systém lepší, lebo motivuje žiakov k maturite. Španielsko v úplnej stredoškolskej
vzdelanosti našťastie postupuje rýchlym tempom smerom iným krajinám EÚ. Kým percento
žiakov s ESO sa stabilne pohybuje okolo 70%, percento žiakov s maturitou v uvedenom
období sústavne rastie, od 45% v r. 1999/2000 do 54,8% v r. 2013/2014. Podobný ešte
výraznejší trend je v prípade stredoškolského odborného vzdelania (formación profesional),
kde v uvedenom období vzrástlo percento žiakov s ukončeným FP z 9,1% na 23,9% .

Zásadným rozdielom je postavenie pedagógov v štátnych školách v Španielsku, zarábajú

niekoľkonásobne viac ako naši, najmä na vysokých školách. Aj keď ich príjmy vláda počas
krízy skresala, štátny sektor sa v Španielsku teší nadpriemerným platom a s tým ide aj
spoločenské postavenie. U nás je vzdelanie prístupnejšie žiakom, je lacnejšie a žiakom sa
vychádza v ústrety, ale byť učiteľom neznamená spoločenskú prestíž, čo v konečnom
dôsledku degraduje aj samotné vzdelanie. Je to parketa na významnú reformu, ktorej
náznaky sú už vidno v aktivizácii školských odborov, cesta bude však dlhá. Španielske
odbory sú naopak silné a prinútili vládu aktívne čeliť tlakom na šetrenie zo strany lídrov
eurozóny. V tomto sa tiež je čo od nich učiť.

Výhodu Španielska vidím aj v možnosti odpustiť akademické podmienky prijatia na niektoré

typy škôl (napr. stredné odborné, vysoké odborné, alebo vysoké umelecké školy), kde ich
možno nahradiť zložením prijímacej skúšky a dosiahnutím požadovaného veku. Vzdelanie
je tak otvorené väčšiemu počtu záujemcov.

Španielsko má bohužiaľ ešte stále v EÚ najvyšší (25,79%) podiel mladých ľudí od 15 do 29

rokov, ktorí ani nepracujú ani neštudujú. Je to klasický problém krajín Juhu a stal sa ešte
vypuklejším počas finančnej krízy. Vďaka členstvu v EÚ mladí Španieli do 29 rokov hojne
využívajú grantové schémy a pracujú ako dobrovoľníci v iných krajinách EÚ, aby nabrali
pracovné a organizačné skúsenosti v neziskovom sektore, napr. aj na Slovensku, tak je
predpoklad že budúcnosť bude v tomto zmysle lepšia .

Vo všeobecnosti sú školské systémy týchto dvoch krajín porovnateľné vo väčšine

ukazovateľov. Španielsko má nevýhodu oddelenia maturitného štúdia od povinného
stredoškolského štúdia, má však mnohonásobne lepšie postavenie učiteľov a prísnejšie
nároky na žiakov.

Španielsko je rovnako ako Slovensko postihnuté prudkým poklesom pôrodnosti, vychovávať

dieťa je tu veľmi drahé a ťažko skĺbiteľné s prácou oboch rodičov, napriek tomu vidno silný
trend k dobiehaniu vyspelejších krajín v oblasti vzdelanosti. V krajine sa veľmi zlepšilo
vzdelávanie v cudzích jazykoch, technických odboroch a nových disciplínach. Humanitné a
ekonomické smery má Španielsko na rozdiel od Slovenska tradične veľmi silné a preto sa
oplatí ich tam študovať aj študentom iných krajín, aj keď ponuka štipendií, ako aj iné
výhody (ubytovanie, stravovanie) sú oproti vyspelým krajinám EÚ dosť obmedzené. Vo
všeobecnosti sú najlepšie španielske univerzity hodnotené oveľa vyššie ako naše, takže
štúdium na nich odporúčam, najmä z hľadiska jazyka, spoznávania kultúry, histórie,
gastronómie a spoločenského života. Mnohí slovenskí študenti si pobyty v Španielsku veľmi
chvália a časť z nich sa tam dokonca po štúdiu presťahovala.