Zaklady Specialnej Pedagogiky Harčaríková Tichá - Kniha

ZKLAD ZKLAD
ZKLAD ZKLAD ZKLADY Y

Y YY
PE PE PE PE PECILNEJ PED CILNEJ PED CILNEJ PED CILNEJ PED CILNEJ PEDA AA AAGOGIKY GOGIKY GOGIKY GOGIKY GOGIKY
PRE PRCU SO TUDENTMI PRE PRCU SO TUDENTMI PRE PRCU SO TUDENTMI PRE PRCU SO TUDENTMI PRE PRCU SO TUDENTMI
S SS SSTREDNCH A VY TREDNCH A VY TREDNCH A VY TREDNCH A VY TREDNCH A VYSOKCH KL SOKCH KL SOKCH KL SOKCH KL SOKCH KL
UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE
PEDAGOGICK FAKULTA, KATEDRA PECILNEJ PEDAGOGIKY
tudijn materil
pre uiteov strednch a vysokch kl,
poradenskch pracovnkov a vchovnch poradcov
Br Br Br Br Bratisla atisla atisla atisla atislav vv vva 200 a 200 a 200 a 200 a 2007 77 77
2
ZKLADY PECILNEJ PEDAGOGIKY PRE PRCU SO TUDENTMI STREDNCH A VYSOKCH KL, 2007
Nzov projektu financovanho z ESF: VIA L VIA L VIA L VIA L VIA LUCIS UCIS UCIS UCIS UCIS
Nzov operanho programu: JPD Bratislava CIE 3
Podpora reformy regionlneho kolstva
Nzov priority: Rozvoj celoivotnho vzdelvania a podpora vskumu
a vvoja v kontext zvyovania kvality udskch zdrojov
Nzov opatrenia: 2.1 Stimulovanie a skvalitovanie vzdelvania pre potreby zamestnvateov
a podnikateskho sektora
ITMS kd projektu: 13120120224
Kolektv autorov:
Prof. PaedDr. Alica Vanov, CSc., Doc. PaedDr. Darina Tarcsiov, PhD.,
PaedDr. Jana Jurkov, PhD., Mgr. Margita Schmidtov, PhD.,
Mgr. Jana Lopchov, PhD., Mgr. Terzia Hararkov, PhD.,
Mgr. Erika Tich, PhD., PhDr. Mria Kotov,
PaedDr. Drahoslava Hlinov
Zostavili:
Mgr. Terzia Hararkov, PhD., Mgr. Erika Tich, PhD.
Recenzenti:
Mgr. Klaudia Gutafkov, Mgr. Jozef Rigo
T TT TTt t t t to publikcia bola vydan v o publikcia bola vydan v o publikcia bola vydan v o publikcia bola vydan v o publikcia bola vydan vak ak ak ak aka f a f a f a f a finanne inanne inanne inanne inannej podpor j podpor j podpor j podpor j podpore Eur e Eur e Eur e Eur e Eurps ps ps ps psk kk kkeho socilneho f eho socilneho f eho socilneho f eho socilneho f eho socilneho fondu ondu ondu ondu ondu
Zklady pecilnej pedagogiky pre prcu so tudentmi strednch a vysokch kl
Rok vydania: 2007. Nklad: 300
Vydala Univerzita Komenskho v Bratislave, Pedagogick fakulta,
Katedra pecilnej pedagogiky vo vydavatestve MABAG spol. s r. o., Bratislava
ISBN: 9 ISBN: 9 ISBN: 9 ISBN: 9 ISBN: 978-80-89 78-80-89 78-80-89 78-80-89 78-80-891 11 111 11 113-30-9 3-30-9 3-30-9 3-30-9 3-30-9
3
OBSAH OBSAH OBSAH OBSAH OBSAH
Int Int Int Int Integr egr egr egr egrat at at at atvna pedagogik vna pedagogik vna pedagogik vna pedagogik vna pedagogika / 5 a / 5 a / 5 a / 5 a / 5
(Margita Schmidtov)
k k k k kols ols ols ols olsk int k int k int k int k integr egr egr egr egrcia a tv cia a tv cia a tv cia a tv cia a tvor or or or orba individuln ba individuln ba individuln ba individuln ba individulny yy yych vcho ch vcho ch vcho ch vcho ch vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacch pr acch pr acch pr acch pr acch progr ogr ogr ogr ogramo amo amo amo amov / 1 v / 1 v / 1 v / 1 v / 19 99 99
(Drahoslava Hlinov)
Zklady Zklady Zklady Zklady Zklady pecilnopedagogick pecilnopedagogick pecilnopedagogick pecilnopedagogick pecilnopedagogicke ee eej diagnos j diagnos j diagnos j diagnos j diagnostiky v obdob v tiky v obdob v tiky v obdob v tiky v obdob v tiky v obdob vob ob ob ob oby po y po y po y po y pov vv vvolania / 3 olania / 3 olania / 3 olania / 3 olania / 31 11 11
(Erika Tich)
Zklady pedagogiky jedno Zklady pedagogiky jedno Zklady pedagogiky jedno Zklady pedagogiky jedno Zklady pedagogiky jednotliv tliv tliv tliv tlivco co co co cov so v so v so v so v so pecif pecif pecif pecif pecifickmi por ickmi por ickmi por ickmi por ickmi poruchami u uchami u uchami u uchami u uchami uenia / 4 enia / 4 enia / 4 enia / 4 enia / 44 44 44
(Terzia Hararkov)
Zklady pedagogiky slucho Zklady pedagogiky slucho Zklady pedagogiky slucho Zklady pedagogiky slucho Zklady pedagogiky sluchov vv vvo pos o pos o pos o pos o postihnutch / 56 tihnutch / 56 tihnutch / 56 tihnutch / 56 tihnutch / 56
(Darina Tarcsiov)
Zklady pedagogiky zr Zklady pedagogiky zr Zklady pedagogiky zr Zklady pedagogiky zr Zklady pedagogiky zrak ak ak ak ako oo oov vv vvo pos o pos o pos o pos o postihnutch / 73 tihnutch / 73 tihnutch / 73 tihnutch / 73 tihnutch / 73
(Jana Lopchov)
Zklady pedagogiky mentlne pos Zklady pedagogiky mentlne pos Zklady pedagogiky mentlne pos Zklady pedagogiky mentlne pos Zklady pedagogiky mentlne postihnutch / 92 tihnutch / 92 tihnutch / 92 tihnutch / 92 tihnutch / 92
(Alica Vanov)
Zklady pedagogiky jedno Zklady pedagogiky jedno Zklady pedagogiky jedno Zklady pedagogiky jedno Zklady pedagogiky jednotliv tliv tliv tliv tlivco co co co cov s por v s por v s por v s por v s poruchami s uchami s uchami s uchami s uchami spr pr pr pr prv v v v vania / 1 ania / 1 ania / 1 ania / 1 ania / 109 09 09 09 09
(Erika Tich)
Zklady pedagogiky t Zklady pedagogiky t Zklady pedagogiky t Zklady pedagogiky t Zklady pedagogiky telesne pos elesne pos elesne pos elesne pos elesne postihnutch, chor tihnutch, chor tihnutch, chor tihnutch, chor tihnutch, chorch a zdr ch a zdr ch a zdr ch a zdr ch a zdra aa aav vv vvo oo ootne oslabench / 1 tne oslabench / 1 tne oslabench / 1 tne oslabench / 1 tne oslabench / 13 33 331 11 11
(Terzia Hararkov)
Zklady pedagogiky int Zklady pedagogiky int Zklady pedagogiky int Zklady pedagogiky int Zklady pedagogiky intelekt elekt elekt elekt elekto oo oov vv vvo nadanch / 1 o nadanch / 1 o nadanch / 1 o nadanch / 1 o nadanch / 14 44 441 11 11
(Jana Jurkov)
Socilno-pr Socilno-pr Socilno-pr Socilno-pr Socilno-prvna ochr vna ochr vna ochr vna ochr vna ochrana ana ana ana ana ud so zdr ud so zdr ud so zdr ud so zdr ud so zdra aa aav vv vvo oo ootnm pos tnm pos tnm pos tnm pos tnm postihnutm na Slo tihnutm na Slo tihnutm na Slo tihnutm na Slo tihnutm na Slov vv vvens ens ens ens ensk kk kku / 1 u / 1 u / 1 u / 1 u / 152 52 52 52 52
(Mria Kotov)
4
vod vod vod vod vod
Tento tudijn materil vznikol v rmci projektu financovanho z Eurpskeho socilneho fondu s nzvom
VIA LUCIS. Projekt realizuje Katedra pecilnej pedagogiky, Pedagogickej fakulty Univerzity Komenskho v Bra-
tislave v rokoch 2006/2008 formou alieho vzdelvania pre uiteov strednch a vysokch kl, vchovnch
poradcov a poradenskch pracovnkov pedagogicko-psychologickch poradn a pecilnopedagogickch poradn.
Projekt VIA LUCIS je reakciou na sasn stav a saen podmienky v oblasti orientcie sa jednotlivcov
s postihnutm, ako aj nadanm a talentom v monostiach vysokokolskho tdia a bezbarirovom prstupe
k informcim. Vzdelvanie pedagogickch a poradenskch pracovnkov je zameran na zskanie odbornch
spsobilost na prcu so tudentmi s postihnutm v obdob starieho kolskho veku a adolescencie. Obsahom
vzdelvania s teoretick a praktick poznatky zo veobecnej pecilnej pedagogiky, ako aj z jednotlivch jej
subdiscipln so zameranm na problematiku starieho kolskho veku a adolescencie.
Cieom projektu je vytvranie podmienok pre lep prstup tudentov so pecilnymi vchovno-vzdelvac-
mi potrebami na vysok koly a ich uplatnenie sa vo vysokokolskom prostred ako dleitom determinante
zvenia ich anc uplatnenia sa na trhu prce.
Obsahom projektu je rozrenie poznatkov pracovnkov jednotlivch intitci (stredn koly, vysok koly,
pedagogicko-psychologick poradne, pecilno pedagogick poradne) o pecifikch prce so tudentmi so peci-
lno pedagogickmi potrebami a dsledkoch jednotlivch skupn zdravotnho postihnutia s um zameranm
na vzdelvanie v podmienkach vysokch kolch.
Absolvent zska potrebn teoretick aj praktick poznatky zo veobecnej pecilnej pedagogiky, ako aj
z jednotlivch jej subdiscipln so zameranm na problematiku starieho kolskho veku a adolescencie. V jed-
notlivch moduloch bude oboznmen so stratgiami vzdelvania vzhadom na druh a stupe postihnutia,
ako aj psychick a somatick osobitosti jednotlivcov. Absolvent by mal by schopn na zklade tchto poznat-
kov a v spoluprci s konkrtnou postihnutou osobou vytvra podmienky na bezbarirov prstup k informci-
m a vym stupom vzdelvania.
5
INTEGRATVNA PEDAGOGIKA; SCHMIDTOV, M.; S. 5 18
Integratvna pedagogika Integratvna pedagogika Integratvna pedagogika Integratvna pedagogika Integratvna pedagogika
MARGITA SCHMIDTOV
vod vod vod vod vod
Sasn vchovu a vzdelvanie v naich podmienkach mono najveobecnejie charakterizova ako zme-
nu unifikovanej koncepcie vchovy a vzdelvania vetkch rovnako za rovnakm cieom a rovnakmi
prostriedkami, na koncepciu zaloen na individulnom rozvoji osobnosti kadho dieaa poda jeho mo-
nost a schopnost (Schmidtov, 2000).
Toto poatie zodpoved aj modernmu poatiu vchovy a vzdelvania det s postihnutm. Nazdvame sa,
e dianie vo vchove dieaa s postihnutm mono definova jednak ako protiklad tradinej koly charakteri-
zovanej pamovo reproduknm poatm edukcie s strednm postavenm pedagga, pevnou organiz-
ciou vyuovacch hodn, trvalmi osnovami a uebnmi plnmi, frontlnym spsobom riadenia edukatvne-
ho procesu, jednak ako prstup pre ktor s charakteristick holistick prstupy a vlastn aktivita dieaa
(Schmidtov, 2000).
Epistemologickm vrazom inak truktrovanej koly s princpy participcie, facilitcie a koopercie. Aktu-
lnym cieom vzdelvania postihnutch je hadanie optimlneho prstupu (metd) v ich vchove a vzdelvan.
1. Integratvna pedagogika
Integratvnu pedagogiku ako jednu z oblast pedagogiky meme chpa ako nov smer v pedagogike.
Tento smer sa sna reagova na rzne vzdelvacie potreby iakov z rznych interkulturlnych, socil-
nych, kultrnych a jazykovch kompetenci.
Nov smer integratvna pedagogika pritom zohaduje pecilne potreby tej ktorej cieovej skupiny, alebo
meniny v rmci vzdelvania. Takto smerovanie je mon si vimn tak u interkulturlnej ako aj integratv-
nej pedagogike.
Integratvna pedagogika je oznaovan ako teoretick bza kolskej integrcie. Mono kontatova, e
integratvna pedagogika vychdza z praktickch sksenost integrcie. Pritom v praxi sa vytvraj nov pe-
dagogick koncepty, nov organizan modely spolonho vzdelvania det a mldee s a bez postihnutia v hlav-
nom prde spolonosti. Tieto prinaj kvalitatvne nov, in poiadavky na personlne, odborn, materil-
ne zabezpeenie vzdelvania, ktor zodpovedaj potrebm vzdelvajcich sa. Pritom integratvna pedagogi-
ka ako teoretick zklad integrcie vychdza z interkulturality, z heterognnosti, heterogenity, teda z rznos-
ti kultrneho, jazykovho, socilneho prostredia a smeruje k maximlnemu obohateniu jednotlivca v spolo-
nosti (Heimlich, 2003).
Vznik filozofie vzdelvania zaloen na novch hodnotch, ako s otvorenos, participcia, rznorodos,
taktie prispeli k formovaniu sa integratvnej pedagogiky.
Vytvoren koncepcia vzdelvania pre vetkch je otvoren pre vetkch iakov s rozlinmi vzdelvacmi
potrebami a schopnosami. Takto zmena koncepcie vzdelvania priniesla zrove aj modifikciu cieov,
obsahu, metd a foriem pre vetkch, ale predovetkm pre deti s pecilnovchovnovzdelvacmi potrebami
(Wenz, 1998).
Pritom integratvny proces spolonho vzdelvania meme charakterizova ako kooperatvny proces
a to tak v jeho internej a externej podobe. Priom intern koopercia zabezpeuje zku spoluprcu pedagga
s dieaom. Pod vonkajou kooperciou rozumieme spoluprcu rodiny a koly, koly a pecilnopedagogic-
kch zariaden, spoluprcu koly a odbornch intitcii.
Integratvna starostlivos sa realizuje vo vzdelvacch innostiach na viacrovovom modeli ako s:
rove prce s demi, mldeou a dospelmi s a bez postihnutia
rove spolonho hrania sa, uenia sa, zvldania pracovnch a ivotnch situci
rove profesionlnej pecilnopedagogickej starostlivosti
rove kvality internho a externho podpornho systmu
rove, kvalita spolonho prevania vono asovch aktivt (Levkov, 2001).
Medzi vyuvan didaktick stratgie zaraujeme kooperciu vetkch zastnench, alej individualiz-
ciu cieov, loh, obsahu, metd vzdelvania. Optimlne pritom je diferencovan uenie sa, kde kad diea sa
u na rovni svojho vvinovho stupa v rmci spolonho kurikula (Bartoov, 2005).
Stratgia otvorenho vyuovania s monosami flexibilnej, asovej, obsahovej, priestorovej, materilnej
organizcie vzdelvania. S monosou striedania vono asovch aktivt s rieenm projektovch prc.
6
ZKLADY PECILNEJ PEDAGOGIKY PRE PRCU SO TUDENTAMI STREDNCH A VYSOKCH KL, 2007
Pri realizcii jednotlivch loh sa repektuj vvinov dispozcie iakov, koopercia medzi skupinami.
Pritom uebn metdy s zameran na objavn experimentlne uenie sa, sebakontrolu, sebahodnotenie,
kde na konci procesu je jasn vsledok.
Podrobnejie rozpracovanie didaktickch cieov, loh, metd a obsahu sa spracovva do tdennch (a-
sovotmatickych) plnov.
Didakticko-metodick vchodisk s zameran na akceptciu prostredia dieaa, na individualizciu po-
trieb, na pozitvne zohadnenie rozdielov vzdelvania. Priom otvorenos vyuovania poskytuje orientciu
na vzjomn podporu a pomoc, ale tie na pomoc komunity prpadne obce.
Integratvna pedagogika zohaduje pecifik vzdelvania s drazom na potreby iakov v uebnch skupi-
nch (multietnickch, multikulturlnych, multilingvlnych). Zdrazujeme, e uebn proces sa m zaobs
bez hodnotenia statickch kultrnych alebo jazykovch vkonnostnch noriem a m smerova ku orientcii
na proces na kvalitu v tomto procese (Platte, 2005).
Prnos takchto socilnych stretnut det s rozlinmi kompetenciami m vek vznam pri vvoji kvality
vzdelvania sa. Pritom sa v rmci socilnych stretnut repektuje autonmia det a ich pecilnopedagogick
potreby. Zlepovanie socilnej kvality sa podporuje prostrednctvom vyuitia diagnostickch, terapeutickch,
kooperatvnych kompetenci celho multidisciplinrneho tmu (pedagg, pecilny pedagg, kolsk pecil-
ny pedagg).
Proces integrcie, ako pracovnej oblasti integratvnej pedagogiky, je zaloen na tmovej spoluprci z-
astnench, ktor poskytuje zklady rozvoja socilnej kvality a smeruje k zskaniu profesionlnej kvality
(Kaailov, 1997).
Spoluprca v multiprofesionlnom, multidisciplinnrnom tme, smeruje k podpore a pomoci spolonho
vzdelvania det, teda aj det s individulnymi vchovnovzdelvacmi potrebami. Cieom takejto tmovej spo-
luprce je realizcia spolonej vchovy vetkch zastnench v procese vzdelvania (Resman, 2003).
Spolon vzdelvanie det s a bez postihnutia je v nemalej miere zvisl od regionlneho, prpadne nadre-
gionlneho podpornho systmu pecilnopedagogickho poradenstva.
Pritom od pedagga psobiaceho v integranom procese sa vyaduj schopnosti ako: pracova v tme,
schopnos spoluprce v rmci triedy, koly, prostredia, schopnosti akceptovania diferencovanho obrazu
loveka teda loveka s rznymi predpokladmi vzdelvania sa, loveka s rznymi schopnosami a monosa-
mi vzdelvania sa.
Nemenej dleitou schopnosou je pritom schopnos tolerancie rznorodosti iakov a s tm svisia schop-
nosti repektova odlinosti, schopnosti anticipcie, akceptovanie interindividulnych rozdielov, schopnost
tolerancie frustrcie a schopnosti akceptovania spsobov uenia sa det so pecilnopedagogickmi potrebami.
Osobn dispozcie pedaggov vrazne napomhaj kvalite spolonho vzdelvania sa, priom vyuvanie
optimizmu, solidarity, empatie, odolnosti voi zai spravodlivosti vrazne ovplyvuj samotn spenos
uenia sa det s a bez postihnutia.
Koncepcia integratvnej pedagogiky sa rozvja a prechdza zmenami, ktor v praxi znamenaj zanechva-
nie teoretickch rozpracovan integrcie a stle vo vej miere sa priklame k inkluzvnemu vzdelvaniu
(Nemcov, 2001,Vtkov, 2003, 2004).
Otzky Otzky Otzky Otzky Otzky
1. Charakterizujte integratvnu pedagogiku?
2. Nrt histria integrcie 2. Nrt histria integrcie 2. Nrt histria integrcie 2. Nrt histria integrcie 2. Nrt histria integrcie
Zaiatky diskusie o integrovanom vzdelvan siahaj do USA, kde v roku 1954, rodiia dosiahli sdne
rozhodnutie, ktor umonilo rozumovo postihnutm deom prvo na vzdelanie v majoritnej spolonosti.
Taktie v ekonomicky vyspelch krajinch v 60. a 70. rokoch dvadsiateho storoia silnel tlak profesionl-
nych organizcii, rodiovskch a obianskych iniciatv na podporu postihnutch det na uplatovan ich
obianskych prv a slobd a to bez rozdielu. V USA bol v roku 1975 prijat zkon o vzdelvan pre vetkch
postihnutch, ktor im zabezpeuje vzdelvanie v o najmenej obmedzujcom prostred.
V Eurpe ako prv zaali s integrciou vo vdsku, Dnsku, Fnsku, Holandsku. V Spolkovej krajine
Nemecko sa pomerne dlho neuplatoval jednotn prstup k postihnutm deom.
A po roku 1994 sa spolkov krajiny v Nemecku dohodli na spolonom postupe pri integrovanom vzdelvan
postihnutch. Vypracovali model spene fungujcej integrcie, v ktorom za zkladn podmienky pokladaj:
pozitvnu motivciu a postoje uiteov k integrcii,
vytvranie individulnych flexibilnch uebnch plnov
vyuvanie individulnych schopnost a monost det
profesionalitu a odborn pripravenos uiteov, prepojenie terie s praxou
7
neustlu sebareflexiu uitea i ostatnch zainteresovanch, kde sa hadaj priny nespechu,
vypracovanie novch postupov
spoluprca s rodimi.
V svislosti so zmenami spolonosti a demografickmi zmenami sa po r. 1989 zaalo aj u ns s vypracova-
nm legislatvy pre integrovan vzdelvanie. Je potrebn vak podotkn, e u aj pred uvedenm obdobm
fungovala integrcia aj u ns na rznych miestach a v rozlinch podobch.
1. Kto a kde inicioval spolon vzdelvanie det s a bez postihnutia?
2. Kedy sa intenzvne zaalo s integrciou u ns?
3. Zkladn terminolgick vymedzenia 3. Zkladn terminolgick vymedzenia 3. Zkladn terminolgick vymedzenia 3. Zkladn terminolgick vymedzenia 3. Zkladn terminolgick vymedzenia
V svislosti s integrovanm vzdelvanm postihnutch det a mldee sa frekventuj zkladn pojmy ako
integrcia, postihnut, zdravotne postihnut. S to zkladn termny z oblasti pecilnej pedagogiky.
Vaek (2003) tvrd, e pecilnou pedagogikou sa oznauje vedn oblas v sstave pedagogickch vied, ktor
sa zaober teriou a praxou vchovy, edukcie (vchovy, vyuovania, vzdelvania) det, mldee a dospelch
vyadujcich pecilnu starostlivos z dvodu mentlneho, senzorickho, somatickho postihnutia alebo
naruench komunikanch schopnost, i psychosocilneho naruenia, alebo z dvodu inch pecifickch
danost, porch uenia, sprvania. Mu sa sem zaradi aj jedinci s vnimonm nadanm a talentom i
inmi pecifickmi potrebami.
Pritom predmetom pecilnej pedagogiky, ako uvdza Vaek (2003) s zkonitosti vchovy, edukcie po-
stihnutch, naruench i jedincov s inmi pecifickmi potrebami z aspektu etiolgie, symptomatolgie,
korekcie, metd edukcie, reedukcie, ako aj profylaxie neadekvtneho vyrovnania sa s postihnutm, narue-
nm i inmi pecifickmi danosami. Cie pecilnej vchovy je vychovva, vyuova a vzdelva postihnu-
tch a jedincov s inmi pecifickmi potrebami.
Pri vchove sa vyuvaj potencionlne monosti jedinca, jeho motivcia, prirodzene kompenzan schop-
nosti, kreativita a in danosti. Uplatuj sa pecilne metdy vchovy a vyuovania, modifikovan obsah
vzdelvania pri modifikovanch organizanch formch vchovy a vyuovania s dslednm uplatovanm
poiadavky individulneho prstupu k vychovvanmu.
Vo vchove sa vyuvaj monosti a schopnosti jedinca, priom analzu jednotlivch danost a dispozcii
vo vzdelvan zskavame cestou pecilno pedagogickej diagnostiky.
Vaek (2003) zarauje medzi zkladn kategrie pecilnej pedagogiky pecilnopedagogick jav a peci-
lnopedagogick proces. Pod termnom pecilnopedagogick jav s zaraden pojmy ako napr.: postihnutie,
naruenie, jedinec so pecilnumi vchovnmi potrebami at.
Na dosiahnutie kvalitatvnych a kvantitatvnych zmien u jedincov so pecilnymi vchovnmi potrebami
sa pod pojmom pecilnopedagogick proces zarauje napr. pecilna edukcia, reedukcia, korekcia, reha-
bilitcia, intervencia, stimulcia, kompenzcia, socializcia.Vaek (2003) uvdza mon kombincie postih-
nut a naruen nasledovne:
Obr. 1 Mon kombincie postihnut a naruen (Vaek, 2003).
Mentlne Mentlne Mentlne Mentlne Mentlne
Zr Zr Zr Zr Zrak ak ak ak ako oo oov vv vv K KK KKomunik omunik omunik omunik omunikan an an an an
P P P P Pos os os os ostihnutie N tihnutie N tihnutie N tihnutie N tihnutie Nar ar ar ar aruenie uenie uenie uenie uenie
Slucho Slucho Slucho Slucho Sluchov vv vv Psy Psy Psy Psy Psychosocilne chosocilne chosocilne chosocilne chosocilne
Somatick Somatick Somatick Somatick Somatick
V V V V Viacnsobn pos iacnsobn pos iacnsobn pos iacnsobn pos iacnsobn postihnutie tihnutie tihnutie tihnutie tihnutie
8
Ako uvdza Vaek (2003), zo symptomatologickho hadiska mono termn postihnutie pri istej simplifik-
cii ponma ako relatvne trval, ireparabiln stav jedinca v kognitvnej, komunikanej, motorickej alebo emoci-
onlno-vovej oblasti, ktor sa manifestuje signifikantnmi akosami v uen s socilnom sprvan sa.
Termn postihnutie mono ponma aj ako nedostatok v integrite orgnu alebo funkcie, ktor spsobuje
akosti v kogncii, senzorickej sfre, komunikcii, sociabilite, mobilite a v sebaobsluhe jedinca. Na zklade
manifestovanch symptmov teda mono predpoklada, o ak druh a stupe postihnutia ide.
Z etiologickho aspektu mono termn postihnutie chpa aj ako dsledok anomlneho vvinu, vsled-
kom ktorho s akosti pri transformcii javov a procesov do symbolickch foriem, pri ich spracovan, ucho-
van, vybaven a pri uskutoovan operci s nimi, alej pri rieen situci pohybom, v mobilite, socilnej
interakcii a v sebaobrane.
alie delenie je mono poda rozsahu a dsledkov pokodenia na:
postihnutie relatvne ireparabiln pokodenie
naruenie relatvne reparabiln pokodenie
ohrozenie prpady, pri ktorch ak sa neposkytne pecilna vchovn starostlivos, me nasta
naruenie.
Uveden situciu analyzuje Vaek (2003) na obr. 2.
Pritom postihnutie, alebo defekt sa me vyskytova v oblasti:
somatickej (deformity, malformcie, chronick choroby, zdravotn oslabenie, porazov stavy),
senzoriky zraku (slepota, slabozrakos, tupozrakos, strabizmus),
sluchu (hluchota, zvyky sluchu, nedoslchavos),
rei (naruen komunikan schopnos, ktor sa me prejavi ako vroden chyba rei alebo zskan
porucha rei : naruenie vvinu rei, dystlia, palatollia, poruchy hlasu, mutizmus, detsk autizmus,
brblavos, zajakavos, poruchy tanej a psanej rei vvinov poruchy uenia),
mentlnych funkci (mentlna retardcia rzneho druhu a stupa, demencia),
psychosocilnej,psychopatia,sociopatia (Informano-metodick materil k prjimanie a integrcii...,2000).
alm pojmom je integrcia, ktor meme (integration) chpa ako silie zalenenia socilne alebo
zdravotne znevhodnench ud do spolonosti vrtane pracovnho zalenenia (Novosad, 2000).
V zkone . 365/2004 sa hovor o kolskej integrcii ako vchove a vzdelvan iakov so pecilnymi
vchovno vzdelvacmi potrebami v triedach kl, poda tohto zkona okrem tried pecilnych kl.
Pritom kolsk integrciu det so pecifickmi vchovno vzdelvacmi potrebami vnmame ako jednu z mo-
nch foriem vzdelvania, ktor je veobecne vnman a akceptovan ako sas humanizcie vzdelvania.
Edukcia v podmienkach integrcie by mala deom (iakom so pecilnymi vchovno vzdelvacmi
potrebami) poskytova pecilnymi formami a metdami stupe edukcie zodpovedajci ich individulnym
schopnostiam a predpokladom vo vzahu k ich postihnutiu. Cieom integrcie det (iakov so pecilnymi
vchovno vzdelvacmi potrebami) je dosiahnu najvy mon stupe socializcie, ie zapojenie do pra-
covnho pomeru a benho ivota. Pre fungujcu integrciu je nutn v kole zabezpei materilno-technic-
Obr. 2. Kategorizcia pecilnej starostlivosti (Vaek, 2003).
pecilna s pecilna s pecilna s pecilna s pecilna st tt ttar ar ar ar aros os os os ostliv tliv tliv tliv tlivos ( os ( os ( os ( os (pecilne vcho pecilne vcho pecilne vcho pecilne vcho pecilne vchovn po vn po vn po vn po vn potr tr tr tr treb eb eb eb eby) y) y) y) y)
P PP PPos os os os ostihnutie tihnutie tihnutie tihnutie tihnutie N NN NNar ar ar ar aruenie uenie uenie uenie uenie Ohr Ohr Ohr Ohr Ohroz oz oz oz ozenie enie enie enie enie
Mentlne Mentlne Mentlne Mentlne Mentlne K KK KKomunikcie omunikcie omunikcie omunikcie omunikcie Biologick Biologick Biologick Biologick Biologick
Somatick Somatick Somatick Somatick Somatick Spr Spr Spr Spr Sprv v v v vania ania ania ania ania Psy Psy Psy Psy Psychick chick chick chick chick
Senz Senz Senz Senz Senzorick orick orick orick orick U U U U Uenia sa enia sa enia sa enia sa enia sa Mor Mor Mor Mor Morlne lne lne lne lne
9
k, organizan a personlne podmienky, pecilne vzdelvacie podmienky so pecilno-pedagogickou sta-
rostlivosou, s rozsiahlou poradenskou slubou iakovi, kole a rodine.
Vymedzenie pecilno vchovnovzdelvacch potrieb sa tka vetkch det a mladistvch, ktorm je po-
trebn vytvori pecilne podmienky a poskytn pecilnu pomoc vo vzdelvan. Priom poda zkona 29/
1984 Zb. v znen zkona . 229/2000 Z.z. iakom so pecilno vchovnmi vzdelvacmi potrebami je iak
s mentlnym, zmyslovm alebo telesnm postihnutm, zdravotne oslaben alebo chor, s naruenou komuni-
kanou schopnosou so pecifickmi poruchami uenia alebo sprvania sa, a autistickm syndrmom alebo
iak s poruchami psychickho alebo socilneho vvinu.
alm pouvanm pojmom je zdravotn postihnutie (disability), (Matouek, 2003) je postihnutie love-
ka, ktor nepriaznivo ovplyvuje kvalitu ivota, predovetkm schopnosti nadvzova a udrova vzahy s u-
mi a schopnos pracova.
Valn zhromadenie OSN v Deklarcii prv zdravotne postihnutch osb definuje osobu so zdravotnm
postihnutm ako ktorkovek osobu, ktor si nie je schopn zaisti, plne alebo iastone, potreby benho
spoloenskho ivota v dsledku vrodenho i zskanho nedostatku fyzickch alebo duevnch schopnost.
Osoby so zdravotnm postihnutm maj okrem inch prv prvo na lekrske, psychologick a funkn oet-
renie, vrtane protetickch a ortopedickch pomcok, na lieebn a socilnu rehabilitciu, vzdelanie, pra-
covn rehabilitciu, poradenstvo, pomoc pri pracovnom umiestnen a alie sluby, ktor im umonia maxi-
mlne rozvin ich schopnosti a zrunosti a urchlia proces ich zalenenia alebo nvratu do spolonosti.
(Levkov, 2004).
V Dohovore o prvach dieaa v l. 23 ods. 2 sa deklaruje prvo postihnutho dieaa na osobitn starost-
livos a zodpovednos ttu za tto starostlivos. Priom tto pomoc a starostlivos mus by poskytovan
bezplatne. V slade so zsadou rovnakho zaobchdzania sa zakazuje okrem inho aj diskrimincia z dvodu
zdravotnho postihnutia.
Z toho vyplva, e zkladn alebo stredn kola nesmie uchdzaa alebo iaka postihova, alebo znev-
hodova, pretoe uplatuj svoje zkladn prva na vzdelvanie (Zkon . 29/1984 Zb.).
iaci so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa mu vzdelva v bench strednch kolch
v slade s Vyhlkou . 52/1993, ktorou sa men a dopa Vyhlka M a M SR . 80/1991 Zb. o strednch
kolch, 4 ods. 1 ... Do triedy mono zaradi aj zdravotne postihnutch iakov, ak ich postihnutie nie je
kontraindikciou neprijatia do prslunho tudijnho alebo uebnho odboru. Za kadho zdravotne po-
stihnutho iaka sa me zni maximlny poet iakov v triede o troch (Vchova a vzdelvanie iakov so
pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v strednch kolch; 2002).
Vzhadom na to, e ben stredn koly donedvna vo vekej vine prpadov neprijmali iakov so zdra-
votnm postihnutm (na to boli uren pecilne stredn koly) stle existuj ist bariry, ktor s prekkou
pre spen absolvovanie tdia tchto iakov.
Prevan vina strednch kl v SR nem v sasnom obdob sksenosti so vzdelvanm iakov so
pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. V mnohch prpadoch pracovnci koly nemaj monos zs-
ka dostatok potrebnch informci o pecifickch podmienkach ich vzdelvania, resp. nevedia kde ich maj
zska. Sksenosti sasnej praxe ukazuj ,e v prevanom pote prpadov si pedagogick pracovnci neuve-
domuj, alebo len iastone uvedomuj nevyhnutnos adekvtne reagova na pecilne vchovno-vzdelva-
cie potreby iaka.
Zkladnm predpokladom vzdelvania iaka so zdravotnm postihnutm na strednej kole je poznanie
jeho pecilno vchovno vzdelvacch potrieb na zklade komplexnej diagnostiky a zodpovedajce vytvore-
nie vzdelvacch podmienok.
Meme definova tyri hlavn initele, od ktorch predovetkm zvis vytvorenie pecilnych podmie-
nok na strednej kole.
1. Urenie odbornho pracovnka, zodpovednho za riadenie a koordinciu pecilnopedagogickho ser-
visu pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami (kolsk pecilny pedagg ako zamestna-
nec strednej koly, prpadne triedny uite) ktor zabezpe kontakt iaka a koly so zariadenm pecilno
pedagogickej poradne ,alebo detskho integranho centra alej (PP, DIC).
2. Spoluprca zodpovednho odbornho pracovnka s prslunou PP, DIC (odborn konzultcie, zska-
vanie odbornch materilov, uebnch a kompenzanch pomcok).
3. Tmov spoluprca vetkch pedagogickch a alch odbornch pracovnkov (psycholg, lekr, zdra-
votn sestra, rehabilitan sestra). Efektvne vzdelvanie iaka si vyaduje zku spoluprcu, vzjomn infor-
movanos uiteov a kolskho pecilneho pedagga, ako aj tvoriv uplatovanie vyuovacch metd a orga-
nizanch foriem.
4. Spoluprca s rodimi dieaa
Dleit a potrebn je pecificky cielen odborn prprava pedagogickho zboru koly. Ak stredn kola
10
nem pecilneho pedagga, je potrebn nadviaza spoluprcu so zariadenm PP,DIC. pecilny pedagg,
ako zamestnanec strednej koly svoju pracovn nplne pravidelne realizuje priamo na strednej kole so iak-
mi so pecilnymi vchovno vzdelvacmi potrebami a poskytute poradensk sluby aj ostatnm pedagogic-
km pracovnkom a rodiom iaka, nem vak prvomoc vyda odporania o individulnej integrcii ia-
kov. V zkone 279/1993 Z.z. s vymedzen povinnosti pri plnen loh, pri zabezpeen starostlivosti zdravot-
ne postihnutch det v procese integrcie.
1. Charakterizujte zkladn pojmy postihnutie, integrcia ,zdravotne postihnut, pecilno v-
chovnovzdelvacie potreby?
2. Definujte pecilnopedagogick jav a pecilnopedagogick proces?
3. Charakterizujte pecilnu pedagogiku ako vedn odbor?
4. Vymedzte okruh klientov, ktor s oznaovan ako klienti s pecilno vchovno vzdelvacmi
potrebami na strednch kolch.
4. V 4. V 4. V 4. V 4. Vhody a nevhody integrcie hody a nevhody integrcie hody a nevhody integrcie hody a nevhody integrcie hody a nevhody integrcie
Integrovan vzdelvanie chpeme ako spolon uenie postihnutch aj intaktnch jedincov. Integratvny
prstup vo vzdelvan chpe loveka ako biologicky, psychicky a socilne integrovanho jednotlivca. Pritom
je potrebn poukza na to, e kad jednotliv lovek, existuje so svojimi individulnymi predpokladmi,
schopnosami, v rmci istho prostredia spolonosti.
Tradin vzdelvanie postihnutch iakov selektovalo poda kritria ich vkonu, priom cieom bolo vy-
tvorenie najhomognnejch vyuovacch skupn z dvodu vyuovania o najpodobnejch iakov.
Integratvna pedagogika podporuje vytvranie tried s heterognnym zloenm, ktor ponkaj mnoho anc
a vhod pre vetkch zastnench. Pritom integratvna pedagogika podporuje a bazruje na vzjomnej koope-
rcii vetkch zastnench jedincov s vntornou diferenciciou iakov v rmci triedy (Levkov, 2000).
Integrovan vzdelvanie znamen silie o vytvorenie zjednotenej koly koly pre vetkch, ktor prjme
vetkch iakov a to okrem iakov zdravch aj iakov zdravotne postihnutch, ako aj tch, ktor nie s
postihnut, ale maj pecifick vchovn a vzdelvacie potreby z hadiska ich nrodnosti, etnickho pvodu,
pvodnho socilneho a kultrneho prostredia, ako aj iakov, ktor s vnimone nadan.
Hlavnm cieom a zmyslom integrovanho vzdelvania je rozvjanie individuality, pozitvneho sebahod-
notenia, osvojenie si rozhodujcich pracovnch procesov a celkovej nezvislosti jedinca. Kad diea s po-
stihnutm m prvo navtevova najbliiu kolu a zskava informcie a poznatky jemu prispsobenmi
prstupmi a metdami. kola okrem potrebnho materilneho zabezpeenia vytvra aj tzv. vzdelvacie prostre-
die pozitvnu socilnu klmu, v ktorom je kad diea prijman a vtan so svojimi odlinosami telesn-
ho, zmyslovho, mentlneho, etnickho i kultrneho charakteru.
Integrcia so sebou prina rzne pozitvne a negatvne aspekty vzdelvania. Ako povedal (Ue, 1998),
jednou z vznamnch vhod integrcie je to, e postihnut diea ije v benom rodinnom a kolskom prostre-
d, a tak sa neustle mus vyrovnva s prekkami, ktor mu toto prostredie stavia do cesty. Kee nie je
izolovan (ako v prpade vzdelvania v pecilnej kole), mus si zvykn tieto prekky a akosti prekon-
va. Pri integrovanom spsobe vzdelvania diea nie je izolovan od rodinnch prslunkov a citov vzby
dleit pre jeho osobnostn vvoj s zachovan. Postihnut diea m monos nadvzova priatesk vzahy
so zdravmi demi, postihnut iaci imituj sprvanie svojich zdravch spoluiakov a zlepuj sa socilne
vzahy medzi zdravmi a postihnutmi.
Spolon vchova a vzdelvanie podporuje u postihnutch det rozvoj samostatnosti a sebadvery, umo-
uje im zska pozitvne vzahy k zdravm vrstovnkom, lepie sa u nich vyvja pocit vlastnho JA, ahie
akceptuj svoje postihnutie a doku sa presadi v skupine (Ue, 1997).
Zdrav iaci nevnmaj postihnutie svojich spoluiakov ako nieo zvltne, nauia sa ho akceptova. Zvy-
uje sa ich empatia a rozvja tolerancia. iaci sa uia navzjom akceptova a repektova. alou vhodou,
ktor treba spomen, je aj v vber povolan a vestrannejia prprava pre budcnos postihnutch det.
Integrovan spsob vzdelvania je ovea lacnej, kee si nevyaduje vysok finann nklady na budovanie
pecilnych telocvin, jedln a podobnch zariaden (Por a kol., 1996).
Ako nevhoda integrcie sa najastejie uvdza nevyhovujca odborn spsobilos uiteov, kede v in-
tegrovanch triedach zvyajne uia pedaggovia bez pecilnej prpravy. Preto je dleit prtomnos pecil-
neho pedagga v benej kole, s ktorm ben uite me spolupracova, prpadne konzultova problmy,
ktor sa v rmci pedagogickho procesu vyskytn. Ben kola m tie obmedzen monosti poskytovania
pecilnych pomcok, uebnc, didaktickch materilov. V prpade integrcie det s rznymi druhmi postih-
nutia je tchto pecilnych pomcok nedostatok. Medzi alie argumenty proti integrcii, ako pe Ue
(Ue, 1997), sa uvdzaj: rchlejie sa uiaci iaci s brzden, postihnut deti s preaen spolonm za-
11
kolenm a niekedy sa mu u postihnutch det prejavi napr. npadnosti v sprvan, ktor mu narui
vchovno-vzdelvac proces.
Sasn trend vzdelvania postihnutch smeruje k kolskej integrcii, o vak neznamen zruenie pecil-
nych kl. as pecilnych kl, ktor s u ns na vemi dobrej rovni, zostane aj po prechode na integrciu
v prevdzke, pretoe nie je mon integrova vetky postihnut deti. Ako zdrazuje L. Por (Senka, Ue,
1995, s. 32), nezle len na druhu a stupni postihnutia dieaa pri jeho zaraovan do jednho z modelov
vzdelvania, ale rozhodujce je, o akho postihnutho jedinca ide, ak s osobitosti jeho osobnosti.
1. Charakterizujte vhody a nevhody integrcie na strednch kolch.
4.1.Determinanty ovplyvujce integran proces. 4.1.Determinanty ovplyvujce integran proces. 4.1.Determinanty ovplyvujce integran proces. 4.1.Determinanty ovplyvujce integran proces. 4.1.Determinanty ovplyvujce integran proces.
Determinanty, ktor ovplyvuj kvalitu integranho procesu postihnutch meme rozdeli na subjek-
tvne a objektvne (Novosad, 2000). Pritom niektor determinanty meme ovplyvni a zmeni a niektor sa
meni nedaj, s trval. Subjektvne a objektvne determinanty sa v asovom priebehu v mnohom kombinuj
a prelnaj.
Medzi subjektvne faktory ovplyvujce proces integrcie postihnutch patr:
a) zdravotn stav, druh a stupe zdravotnho postihnutia,
b) osobnostn rysy dan shrnom vrodench dispozci ovplyvnen uenm, psobenm rodiny, koly,
minoritnej skupiny postihnutch a spolonosti. Pozna siln a slab strnky osobnosti,
c) Vlastn sebahodnotenie vo vzahu k relnym monostiam dosiahnu vyten ivotn cie,
d) Schopnos riei pragmaticky ivotn situcie, ktor s dan charakterovmi vlastnosami osobnosti
a vlastnou motivciou,
e) Osobn zzemie (rodina, obklopujce socilne prostredie),
f) rove predchdzajceho vzdelvania, dosiahnut vsledky vyuovania, efektvnos vyuovacch metd,
g) Doterajia pecilno pedagogick starostlivos,
h) Vyuvanie kompenzanch pomcok,
Medzi objektvne faktory radme:
a) spoloensk vedomie, postoje k postihnutej populcii,
b) stav ivotnho prostredia, ktor presadzujeme z hadiska napr. demografickho:
podielu vskytu postihnutej populcie vplyvom stavu ivotnho prostredia a jeho psobenie na loveka
priameho vplyvu na existenciu a ivot postihnutch, predovetkm o sa tka rznych barir
c) socilnu politiku, vzah ttu k postihnutm,
d) vzdelvanie rove vchovy a vzdelania a profesionlnej prpravy ud s postihnutm,
e) zamestnanos a ochota a monos vytvra pracovn miesta,
f) socilne sluby, ktor bud kompenzova obmedzenia vyplvajce z postihnutia (Schmidtov, 2001).
5. Smery integrcie 5. Smery integrcie 5. Smery integrcie 5. Smery integrcie 5. Smery integrcie
V sastnosti rozliujeme dva smery integrcie:
asimilan
koadaptan
Asimilan smer chpe integrciu ako problm samotnch zdravotne postihnutch. Hodnotov systm a spr-
vanie intaktnej populcie s vzorom a normou pre postihnutch.
Integrcia chpan koadaptanm smerom je spoloensk problm intaktnch aj zdravotne postihnu-
tch. Je vzahom partnerstva do ktorho prispieva kad zo zastnench strn. V naich podmienkach pre-
vlda viac asimilan smer integrcie (Por, 1999).
6. pecilno pedagogick starostlivos na strednch kolch 6. pecilno pedagogick starostlivos na strednch kolch 6. pecilno pedagogick starostlivos na strednch kolch 6. pecilno pedagogick starostlivos na strednch kolch 6. pecilno pedagogick starostlivos na strednch kolch
pecilno pedagogick starostlivos sa zameriava najm na nasledovn oblasti: (Informano-metodick
materil k prijmaniu a integrcii iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami do strednch kl,
2000).
1. Doprava do koly, prstup do koly a pohyb v rmci koly bezbarirov prstup, zdvin ploina alebo
vah, prava rky dver, prava a vybavenie hygienickch zariaden, prpadn zabezpeenie pecilneho
autobusu, mikrobusu na dopravu do koly ak je iakov viac a pod.
2. prava prostredia triedy, prpadn vybavenie pecilnym nbytkom (kvalitn osvetlenie, pecilna lavi-
12
ca, stolika, pohybliv tabua, niie umiestnen vypnae, bezprahov vstup, irie uliky medzi lavicami,
nbytok bez ostrch hrn a pod.).
3. Technick vybavenie napr. pota a rozlin in pecilne uebn a kompenzan pomcky
4. Podporn servis kolskho pecilneho pedagga vo vyuovacom procese, prpadne kolskho psycho-
lga v prpade adaptanch problmov, problmov v socilnych vzahoch, sluby sanitra (u iakov s teles-
nm postihnutm) a pod. Spoluprca s PP,DIC, najm ak na kole nepracuje kolsk pecilny pedagg,
prpadne so pecilnymi pedaggmi pecilnej koly prslunho zamerania, poda potreby aj s pedagogicko-
psychologickou poradou.
5. Odborn prprava pedaggov koly, oboznmenie sa so zkladnmi poznatkami o danom zdravotnom
postihnut, ak m vplyv na osobnos iaka, vplyv na vyuovac proces postup a sprvanie uitea na vyuo-
van.
1. Charakterizujte integrovan vzdelvanie?
2. Ak s vhody a nevhody integrcie?
3. Charakterizujte determinanty ovplyvujce kvalitu integrcie?
4. Ak kritria pri prijat mus spa zdravotne postihnut na strednej kole?
5. Vymenujte okruhy pecilno pedagogickej starostlivosti na strednch kolch?
7. R 7. R 7. R 7. R 7. Rodina postihnutho dieaa odina postihnutho dieaa odina postihnutho dieaa odina postihnutho dieaa odina postihnutho dieaa
Vemi dleit lohu hraj v celom procese integrcie rodiny s postihnutmi demi. S ako udsk faktor
spoloensky nedocenen. Takto rodina bva asto ekonomicky oslaben, asto izolovan a osamoten. Na
oboch rodiov s kladen vysok nroky na osobnos a psychick stabilitu.
Pritom predpokladom plnohodnotnho fungovania rodiny, ktor vychovva postihnut diea je existen-
cia innho dynamickho pecilnopedagogickho systmu, v rmci ktorho by s rodinou pravidelne kon-
zultoval alebo by do nej dochdzal lekr, prpadne rehabilitan pracovnk, pecilny pedagg, socilny pra-
covnk, psycholg.
Intenzita spoluprce rodiny s uvedenmi odbornkmi je zvisl na type a stupni postihnutia dieaa. Po-
dotkam vak, e vasnos a kvalita uvdzanej spoluprce rozhoduje o miere socializcie det s postihnu-
tm. Emocionlne vyrovnan, socilne zabezpeen a spolupracujca rodina m nezastupiten miesto v proce-
se integrcie.
8. Plnenia kolskej dochdzky iakov so zdravotnm postihnutm na strednch kolch 8. Plnenia kolskej dochdzky iakov so zdravotnm postihnutm na strednch kolch 8. Plnenia kolskej dochdzky iakov so zdravotnm postihnutm na strednch kolch 8. Plnenia kolskej dochdzky iakov so zdravotnm postihnutm na strednch kolch 8. Plnenia kolskej dochdzky iakov so zdravotnm postihnutm na strednch kolch
Legislatvnym podkladom pre vzdelvanie skupiny iakov s vchovnovzdelvacmi potrebami je zkon
. 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl v znen neskorch predpisov. V zmysle uvedenho
zkona mu iaci so zdravotnm postihnutm plni kolsk dochdzku tromi monostiam:
a) v pecilnej zkladnej kole, v pecilnej strednej kole, kole v odbornom uiliti, v praktickej kole
b) v pecilnej triede zkladnej koly, v pecilnej triede strednej koly
c) v benej triede zkladnej koly, v benej triede strednej koly (Chud, 2006). Pritom zkon 365/2004
Z.z. definuje kolsk integrciu ako vchovu a vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami ( 3, ods. 2) v triedach kl poda tohto zkona okrem tried v pecilnych kolch.
8.1 Formy kolskej integrcie 8.1 Formy kolskej integrcie 8.1 Formy kolskej integrcie 8.1 Formy kolskej integrcie 8.1 Formy kolskej integrcie
Formy kolskej integrcie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v zkladnch kolch
a v strednch kolch charakterizuje par. 32 a zkona 365/2004. Pritom upravuje zkladn formy kolskej
integrcie nasledovne:
a) integrciu v pecilnych triedach, pri ktorej sa iaci so pecilnymi vchovno vzdelvacmi potrebami
vzdelvaj v zkladnej kole alebo strednej kole v samostatnch triedach, priom as vyuovania sa me
uskutoova v triede spolone s ostatnmi iakmi koly a niektor vyuovacie predmety me iak absolvo-
va mimo pecilnej triedy
b) individulnu integrciu, pri ktorej s iaci so pecilnymi vchovno vzdelvacmi potrebami zaraova-
n do tried a vchovnch skupn s ostatnmi iakmi koly a s vzdelvan poda individulneho vchovno-
vzdelvacieho programu, priom uebn osnovy a vchovn postupy s prispsobovan ich potrebm.
pecilne triedy v zkladnch kolch a pecilne triedy v strednch kolch sa zriauj spravidla pre
iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami s rovnakm druhom postihnutia.
13
8. 2 Individulne integrovan iak so VVP 8. 2 Individulne integrovan iak so VVP 8. 2 Individulne integrovan iak so VVP 8. 2 Individulne integrovan iak so VVP 8. 2 Individulne integrovan iak so VVP
Za integrovanho iaka je povaovan iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, ktor bol
prijat do zkladnej koly alebo strednej koly, na zklade psomnho vyjadrenia zariadenia pecilno-peda-
gogickho poradenstva (pecilno-pedagogickej poradne, alebo detskho integranho centra) po poraden-
skm zariadenm vykonanch diagnostickch vyetreniach. iak s vvinovmi poruchami uenia alebo spr-
vania me by evidovan a vykzan ako integrovan aj na zklade psomnho vyjadrenia pedagogicko-
psychologickej poradne.
Pri forme individulnej integrcie sa za individulne integrovanho iaka so VVP evidovanho iaka
povaujeme ak:
je evidovan v pecilno-pedagogickej poradni alebo detskom integranom centre: iaka so pecifickmi
vvinovmi poruchami uenia alebo sprvania sa me evidova aj v pedagogicko-psychologickej poradni,
ak tto mu zabezpeuje alie pecilno-pedagogick sluby.
m vyplnen Nvrh na prijatie iaka so VVP (EVT 492820) so pecilno-pedagogickou, psychologickou
diagnostikou, v prpade nvrhu na kolsk integrciu iaka so VVP sprvy obsahuj aj psomn vyjadrenie
poradenskho zariadenia k kolskej integrcii iaka
m v spoluprci so pecilnym pedaggom vypracovan individulny vchovno-vzdelvac program
1. Uvete monosti integrcie?
2. Menujte formy kolskej integrcie?
3. Uvete, kedy je iak individulne integrovan?
9.V 9.V 9.V 9.V 9.Vchova a vzdelvanie iakov so VVP v pecilnej triede strednej koly chova a vzdelvanie iakov so VVP v pecilnej triede strednej koly chova a vzdelvanie iakov so VVP v pecilnej triede strednej koly chova a vzdelvanie iakov so VVP v pecilnej triede strednej koly chova a vzdelvanie iakov so VVP v pecilnej triede strednej koly
a formou individulnej integrcie a formou individulnej integrcie a formou individulnej integrcie a formou individulnej integrcie a formou individulnej integrcie
pecilne triedy v strednej kole mono zriaova pre iakov so zrakovm, sluchovm a telesnm postih-
nutm. Prijmanie iakov, poty iakov v triede a organizcia vchovno-vzdelvacej innosti sa riadi zkonom
. 596/203 Z.z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov
v znen neskorch predpisov, zkonom . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk zkon)
v znen neskorch predpisov, poda zkona . 71/1967 Zb. o sprvnom konan (sprvny poriadok) v znen
neskorch predpisov, vyhlkou MM SR . 212/1191 Zb. o pecilnych kolch v znen neskorch predpi-
sov a 4 ods. 8 vyhlky MM SR . 80/1991 Zb. o strednch kolch v znen neskorch predpisov.
Pre integrovan vzdelvanie v pecilnych triedach v zkladnch kolch a v strednch kolch platia
rovnak predpisy a pravidl ako pre vchovu a vzdelvanie v pecilnych kolch prslunho typu (32b
ods. 8 zkona . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk zkon) v znen neskorch
predpisov).
V strednch kolch sa zriauj triedy dennho tdia s potom najmenej 17 a najviac 34 iakov. Do triedy
mono prija aj zdravotne postihnutch iakov, ak ich postihnutie nie je kontraindikciou na prijatie do pr-
slunho tudijnho alebo uebnho odboru (4 ods. 1 vyhlky MM SR . 80/1991 Zb. o strednch ko-
lch v znen neskorch predpisov).
Zriadeniu pecilnej triedy predchdza dkladn pecilno-pedagogick a psychologick diagnostika ia-
kov psomn vyjadrenie zariadenia pecilno-pedagogickho poradenstva (pecilno-pedagogickej poradne
alebo detskho integranho centra, alej len PP, DIC), v prpade iakov s vvinovmi poruchami uenia
alebo sprvania me by aj psomn vyjadrenie pedagogicko-psychologickej poradne, rozhodnutie o zarade-
n iaka do pecilnej triedy, materilne a priestorov zabezpeenie, kvalifikovan pecilny pedagg, pritom
poty iakov v triedach s stanoven v 32b zkona . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl
(kolsk zkon) v znen neskorch predpisov a vo vyhlke MM SR . 212/1991 Zb. o pecilnych kolch
v znen neskorch predpisov.
Podmienky na vytvorenie pecilnej triedy pre iakov so VVP:
Vo vybranch S je mon zriadi pecilne triedy pre iakov so zrakovm, sluchovm a telesnm
postihnutm ( 4 ods. 8 vyhlku M M SR . 80/1991 Zb. o strednch kolch v znen neskorch
predpisov). Podmienky a postup pri prijman do pecilnych tried v S je rovnak ako v takchto triedach Z.
Riadite S zaist triednemu uiteovi iakov so VVP a ostatnm vyuujcim pravideln konzultcie
so zamestnancom pecilno-pedagogickej poradne, nvtevy pecilnej koly prslunho typu, as
na odbornch koleniach a odborn literatru.
14
Medzi zkladn podmienky vchovy a vzdelvania iakov so VVP v kole zaraujeme: odborno-perso-
nlne, priestorov, materilno technick.
Predpokladom splnenia kvalitnho vzdelvacieho programu s demi so VVP je zabezpeenie odborno-
personlnych podmienok, pritom:
pecilnu triedu v S mono zriadi len pri splnen podmienky odbornej a pedagogickej spsobilosti
uitea (pecilna pedagogika). O zriaden pecilnej triedy informuje kola prslun pedagogicko-
psychologick poradu a pecilno-pedagogick poradu, detsk integran centrum (POP 1995/1996)
poiadavky pedagogickej a odbornej spsobilosti v pecilnych triedach materskch kl, zkladnch
kl, strednch kl a kolskch zariaden s rovnak ako u uiteov pecilnych kl a kolskch zariaden
vyhlky M SR . 41/1996 Z.z. o odbornej a pedagogickej spsobilosti pedagogickch pracovnkov
v znen neskorch predpisov.
V kolch s integrovanmi iakmi je vhodn vytvra miesta kolskch pecilnych pedaggov
a kolskch psycholgov 8 ods. 1 vyhlky M SR . 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o vchovnom
poradenstve a o poradenskch zariadeniach.
Medzi priestorov podmienky zahame:
debarierizan pravy v kolch pre iakov so VVP (s telesnm, sluchovm, zrakovm postihnutm)
Materilno-technick podmienky zabezpeuje:
samosprvny kraj, ktor je zriaovateom a na uskutoovanie vchovno-vzdelvacieho procesu
zabezpeuje priestory a materilno-technick zabezpeenie a didaktick techniku, preto poiadavku
k vybaveniu kompenzanmi pomckami pre integrovanch iakov mono uplatni u zriaovatea
riadite S zabezpe kompenzan pomcky a pecilne uebn pomcky zakpenm alebo zapoianm
zo pecilnej koly alebo pecilno-pedagogickej poradne alebo detskho integranho centra
v prpade potreby je mon zaradi do uebnho plnu iakom so sluchovm postihnutm vyuovac
predmet rozvoj komunikanch zrunost, ktorho vyuovanie zabezpeuje pecilny pedagg surdopd
v prpade, e stredn koly integruj ako zrakovo postihnutch a nevidiacich iakov, je vhodn
spolupracova s Podpornm centrom pre zrakovo postihnutch v Bratislave, ktor v spoluprci s M SR
zabezpeuje a realizuje odborn modifikciu uebnc a tudijnch textov (poda individulnych poiada-
viek zrakovo postihnutch) do slovenskho zrakovho kdu Braillovho bodovho psma.
Prijmanie iaka so VVP podlieha dkladnmu oboznmeniu sa s jeho diagnzou a prognzou, po zabez-
peen odborno-personlnych, materilnych podmienok ktor s predpokladom pre spen vzdelvanie.
Rozhodnutie o prijat iaka do zkladnej koly alebo strednej koly vydva riadite koly na zklade psomnej
iadosti zkonnch zstupcov, psomnho vyjadrenia zariadenia pecilno-pedagogickho poradenstva.
Prva a povinnosti astnkov kolskej integrcie s uveden v par. 32 c Zkona . 365/2004. iak so
pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami m prvo na individulny prstup vo vchove a vzdelvan
repektujci jeho schopnosti a zdravotn stav, na vyuovanie pedaggom s odbornou a pedagogickou spso-
bilosou, na vchovu a vzdelvanie v bezpenom a zdravom prostred, na ctu k svojej osobe a na zabezpee-
nie ochrany proti fyzickmu a duevnmu nsiliu.
Vkonom prv integrovanho iaka nemu by obmedzen prva ostatnch astnkov vchovno-vzde-
lvacieho procesu.
Medzi povinnosti rodiov, ako zkonnch zstupcov integrovanho iaka s pravideln konzultcie prob-
lematiky vzdelvania integrovanho iaka s triednym uiteom, so kolskm pecilnym pedaggom, prpad-
ne so zariadenm pecilno-pedagogickho poradenstva PP, DIC.
Riadite zkladnej koly alebo strednej koly, ktor zabezpeuje individulnu integrciu v spoluprci so
kolskm pecilnym pedaggom a zariadenm pecilno-pedagogickho poradenstva, oboznmi prslunch
zamestnancov koly s dsledkami a monm vplyvom diagnzy integrovanho iaka na vchovno vzdelvac
proces s individulnym vchovno-vzdelvacm programom, upozorn na potrebu kompenzanch a inch po-
mcok, ktor bude iak v kole pouva a zabezpe ich dostupnos a vhodn priestory na ich uskladnenie.
Riadite koly v spoluprci so kolskm pecilnym pedaggom, pecilno- pedagogickou poradou alebo
detskm integranm centrom pred prijatm iaka vytvor podmienky na integrovan vzdelvanie iaka, pravu
triedy a koly, vybavenie kompenzanmi pomckami, prpadne alie poiadavky na zabezpeenie poado-
vanej rovne integrovanej vchovy a vzdelvania iaka (Schmidtov, 2003).
Pritom do pecilnych tried S prijma len iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
O prijat iaka so zdravotnm postihnutm na S rozhoduje riadite S na zklade prerokovania nvrhu
na prijatie iaka so VVP do S lenmi odbornej komisie. Odborn komisiu tvoria poda potreby v individu-
lnych prpadoch:
riadite S (predseda),
kolsk pecilny pedagg, pecilny pedagg,
15
uite S (majster odbornho vcviku),
kolsk psycholg, resp. psycholg poradenskho zariadenia,
vchovn poradca,
lekr, zdravotn sestra, rehabilitan sestra, logopd.
Pred prijmacmi skkami sa odpora: oboznmi sa zo zdravotnm stavom iaka, jeho uebnmi vsled-
kami, informova uchdzaa o charaktere, rozsahu a obsahu tdia, uplatnen v praxi, posdi vybrat uebn
odbor z hadiska zdravotnho postihnutia. iakovi odporui navtvi S, predbene stanovi rozsah pecilno-
pedagogickej starostlivosti, vetky kroky realizova v zkej spoluprci so zkonnm zstupcom iaka.
Vo vetkch spornch prpadoch, ke si zamestnanci S nie s ist v posden schopnosti a zrunosti
iaka s ohadom na niektor uebn alebo tudijn odbor, odporaj sa konzultcie s odbornkmi pecia-
lizovanch pracovsk: pecilno-pedagogick porada, prpadne detsk integran centrum, pedagogicko-psy-
chologick porada, pecilne stredn koly (gymnzium, SOU, SO pre mlde s telesnm, sluchovm a zrako-
vm postihnutm). Intitt pre pracovn rehabilitciu obanov so zmenenou pracovnou schopnosou. Pod-
porn centrum pre zrakovo postihnutch tudentov (Informatvno-metodick materil Vchova a vzdelva-
nie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v strednch kolch, schvlen M SR 22. 7.
2002 . 2136/02-4 s innosou od 1. 9. 2002).
V Jednotlivch prpadoch mono modifikova podmienky prijmacej skky po technickej strnke tak,
aby mal iak monos preukza relnu rove vedomost a zrunost.
U iaka s vvinovmi poruchami uenia, telesnm alebo zmyslovm postihnutm, me ma predpoklady
zvldnu uivo predpsan uebnmi osnovami S za podmienok primeranej formy prijmacej skky. Po
konzultcii s rodimi a pedaggmi Z me riadite S po prerokovan v pedagogickej rade koly uri formu
prijmacej skky, jej obsah a rozsah poda uebnch osnov. Ur kritria na spen a nespen vykonanie
skky, ako aj ostatn podmienky prijatia na tdium. Riadite S pri rozhodovan o prijat berie do vahy aj
zdravotn spsobilos na tdium vo zvolenom odbore alebo zameran a na vkon povolania. Riadite S
prijme prednostne uchdzaa, ktor m poda rozhodnutia posudkovej komisie socilneho zabezpeenia
zmenen pracovn schopnos, pred uchdzami, ktor rovnako vyhovuj prijmacm podmienkam. Pri sta-
noven kritri na spen a nespen vykonanie prijmacej skky na S treba uri pre iakov so pecific-
kmi vvinovmi poruchami uenia tak formu prijmacej skky, ktor umon iakovi primeranm spso-
bom prejavi rove svojich vedomost. Ide o iakov s dyslexiou, dysgrafiou a dysortografiou pri uchdzan sa
o tdium na S technickho zamerania a iakov s dyskalkliou na S, na ktorch nie s profilovmi prro-
dovedn predmety. Poda vyhlky M SR . 80/1991.
Riadite S me uvoni iaka z vyuovania povinnho predmetu alebo od telesnch vkonov spojench
s vyuovanm niektorch predmetov na zklade vyjadrenia prslunho lekra. Ak ide o iaka so zmenenou
pracovnou schopnosou, na zklade vyjadrenia posudkovho lekra socilneho zabezpeenia. Riadite S
me rozhodn o osloboden iaka od tdia jednotlivch vyuovacch predmetov alebo ich ast.
iaka nemono uvoni na cel kolsk rok alebo jeho prevan as z vyuovania povinnch predmetov,
ktor maj rozhodujci vznam pre odborn zameranie absolventa. Povinn predmety uruje riadite koly.
1. Charakterizujte zriaovanie pecilnych tried na strednch kolch?
2. o predchdza zriadeniu pecilnych tried na strednch kolch?
3. Vymenujte podmienky na vytvorenie pecilnej triedy pre iakov so VVP?
4. Charakterizujte priestorov a materilno technick podmienky integrcie na strednch ko-
lch?
5. Uvete povinnosti a prva astnkov kolskej integrcie?
6. Charakterizujte prijmacie pokraovanie iakov so zdravotnm postihnutm?
10. Dokumentcia iaka so VVP v strednch kolch 10. Dokumentcia iaka so VVP v strednch kolch 10. Dokumentcia iaka so VVP v strednch kolch 10. Dokumentcia iaka so VVP v strednch kolch 10. Dokumentcia iaka so VVP v strednch kolch
Po prijat iaka do pecilnej triedy strednej koly a tie iaka individulne integrovanho na strednej
kole, vydva riadite koly rozhodnutie o prijat tohoto iaka.
Okrem pedagogickej dokumentcii patr medzi zkladn dokumentciu iaka so VVP v strednej kole
Nvrh na prijatie iaka do pecilnej koly, kde s v jeho jednotlivch astiach vetky informcie o iakovi.
Sasou nvrhu na prijatie je aj zpisnica o prerokovan nvrhu na prijatie iaka so VVP (aj osobn list
iaka). Sasou i nvrhu na prijatie, s informcie ,ktor sa tkaj osobnej a rodinnej anamnzy, predchdza-
jceho vzdelvania a tie predchdzajcej pecilno-pedagogickej starostlivosti. Tento nvrh sa vypa pred
prijatm iaka so VVP do koly. Triedny uite zodpoved za kompletn vyplnenie nvrhu na prijatie a pritom
spolupracuje so pecilnym pedaggom a rodiom.
16
Medzi zkladn pedagogick dokumenty v pecilnych triedach S patria uebn plny a uebn osnovy
benej S, v prpade potreby platn pre prslun typ pecilnej koly. Vchovno-vzdelvac proces vo vybra-
nch predmetoch a vchovnch innostiach mu pecilne triedy organizova v koopercii s triedami v para-
lelnom ronku benej koly.
1. Uvete dokumentciu iaka so VVP v strednch kolch?
11. Hodnotenie a klasifikcia iakov so VVP na strednch kolch 11. Hodnotenie a klasifikcia iakov so VVP na strednch kolch 11. Hodnotenie a klasifikcia iakov so VVP na strednch kolch 11. Hodnotenie a klasifikcia iakov so VVP na strednch kolch 11. Hodnotenie a klasifikcia iakov so VVP na strednch kolch
Pri hodnoten, alebo klasifikcii prospechu a sprvania integrovanho iaka sa prihliada na monosti
vyplvajce z jeho diagnzy.
V hodnoten a klasifikcii tchto iakov sa odpora postupova poda vyhlky M SR . 80/1991 Z.z.
o strednch kolch v znen neskorch predpisov. V hodnoten a klasifikcii sa odpora spolupracova so
pecilnym pedaggom a uplatova Metodick pokyny na hodnotenie a klasifikciu iakov so pecilno-
pedagogickmi potrebami v bench zkladnch kolch, schvlen M SR . 6164/1996-53 zo da 12.12.1996
s platnosou od 1. 1. 1997 (as II., kap. 3. Hodnotenie a klasifikcia Informano-metodickho materilu k prijma-
niu a integrcii iakov so VVP do strednch kl).
Pri hodnoten iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa alej vyuvaj: Metodick usmer-
nenie . 15/2006-R zo 7. jna 2006, ktorm sa upravuje postup hodnotenia a klasifikcie iakov strednch
kl v SR, platn od 1. 9. 2006 l. 3 Veobecn zsady hodnotenia a klasifikcie ods. 10 Pri hodnoten
a klasifikcii iakov so VVP je potrebn bra tieto potreby dsledne do vahy a postupova poda osobitnch
predpisov, ktor upravuj uveden postup.
Metodick pokyny k vchove a vzdelvaniu iakov s vvinovmi poruchami uenia v zkladnch a stred-
nch kolch a Metodick pokyny na hodnotenie a klasifikciu iakov s vvinovmi poruchami uenia v z-
kladnch a strednch kolch.
1. Poda akej vyhlky sa postupuje pri hodnoten a klasifikcii iakov so pecilno-pedagogickmi
potrebami v strednch kolch?
12. Maturitn skka 12. Maturitn skka 12. Maturitn skka 12. Maturitn skka 12. Maturitn skka
Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 510/2004 z 23. augusta 2004 o ukonovan tdia
na strednch kolch a o ukonovan prpravy v odbornch uilitiach, uilitiach a praktickch kolch
nadobudla innos 15. septembra 2004 v znen vyhlky . 482/2006 Z.z. urila za hlavn ciele:
zvi validitu a objektivitu maturitnej skky (M),
zjednoti poiadavky na vedomosti a zrunosti maturanta,
zvi akceptovatenos,
zjednoti poiadavky na vedomosti a zrunosti maturanta,
zvi akceptovatenos vsledkov MS vysokmi kolami, zahranim a zamestnvatemi,
zmeni obsah a formu naej MS tak, aby bola porovnaten s obdobnmi skkami v lenskch ttoch E.
Zmeny, ktor priniesli nov legislatvne pravy, tkajce sa maturt priniesli aj monos voby maturit-
nch predmetov a to v dvoch rovniach (zkladnej B a vyej A). zrove iaci maturuj poda novch
maturitnch zadan, ktor s pripraven osobitne pre vetky rovne a v kadej rovni ich mus by miniml-
ne 30.
Priom sa zaviedla povinn extern as maturitnej skky vo forme psomnho testu vo vetkch povin-
nch predmetoch a intern as psomnej maturitnej skky.
Maturitn skka m teda dve asti extern a intern.
Extern as pozostva z centrlne zadanch (na zklade katalgu cieovch poiadaviek), v rovnakom
ase administrovanch, pod externm dozorom konanch a na zklade centrlne vypracovanch
pokynov, pod externm dozorom vyhodnotench psomnch skok z jednotlivch predmetov. Psomn
skka sa sklad len z loh s vberom odpovede a z loh s krtkou odpoveou.
Intern as me pozostva z niekokch foriem (zloiek). V predmetoch matematika, vyuovac
a cudz jazyk pozostva z dvoch foriem stnej a psomnej. Zadania psomnej formy bud centrlne
zadan, v rovnakom ase administrovan a na zklade centrlne vypracovanch pokynov vyhodnocovan
internmi uitemi. Psomn forma internej asti MS pozostva len z loh s dlhou odpoveou, z psomnho
17
prejavu v cudzom jazyku, resp. bud zadan sbory tyroch tm psomnej prce (prp. vchodiskov testy)
a uren nrov formy, z ktorch si iak vyberie a vypracuje iba jednu.
iados o pravu maturitnej skky, ktor je prlohou prihlky na maturitn skku, podva uchdza
riaditeovi koly. iados obsahuje odborn posudok, ktor vystavuje pecilno-pedagogick porada (PP,
DIC), pedagogicko-psychologick porada iakom s vvinovmi poruchami uenia alebo sprvania.
iak so sluchovm postihnutm si me v prslunom kolskom roku do 30. septembra 2010 namiesto pred-
metu cudz jazyk zvoli jeden z predmetov matematika alebo nuka o spolonosti, alebo obianska nuka.
iak s vvinovmi poruchami uenia alebo iak so sluchovm postihnutm me kona maturitn skku
na rovni A alebo na rovni B len z stnej formy internej asti maturitnej skky z predmetov anglick jazyk,
nemeck jazyk, rusk jazyk, panielsky jazyk a taliansky jazyk.
Obsah a rozsah zverench skok iakov so VVP je toton s obsahom a rozsahom zverench sk-
ok ostatnch iakov. Forma vykonania skok me by prispsoben schopnostiam iaka s repektovanm
jeho VVP.
Maturitn skka pre iakov so VVP sa tka prav psomnch prc, testov a maturitnch zadan, priom
sa zachovva formlna strnka, obsah a nronos maturitnej skky. Poda upravench podmienok me
maturova iak pecilnej koly a iak, ktorho na prslunej strednej kole eviduj a vykazuj ako individu-
lne integrovanho iaka so VVP. pravy sa tkaj tchto oblast: preden asov limit pri rieen loh
testu a pri stnej odpovedi, pravy alebo nahradenie niektorch loh, rzne grafick pravy a formty zada-
n (rzne vekosti psma, zmeny truktry textu, in monos zoznamu odpovede, povanie vstupnho tex-
tu a pod.), prtomnos tlmonka posunkovej rei, resp. asistenta, zdravotnckeho personlu, pecilneho
pedagga. Tlmonk pomha pri vysvetlen intrukci svisiacich so zadanm lohy, testu, asistent pomha
pri zpise odpoved iaka.
iaci so VVP, na ktorch sa vzahuj pravy testov, s iaci: so sluchovm, zrakovm, telesnm postih-
nutm, chor a zdravotne oslaben, vvinovmi poruchami uenia alebo sprvania (SDD, ADHD syndrm),
naruenou komunikanou schopnosou (dyzartria, dysfzia/, pervazvnymi vvinovmi poruchami, s autiz-
mom), viacnsobnm postihnutm.
iak poslednho ronka strednej koly do 30. septembra psomne oznmi triednemu uiteovi predmety
a ich rove, ktor si na maturitn skku zvolil.
1. Charakterizujte nov koncepciu maturitnej skky?
Zver Zver Zver Zver Zver
Realizcia koncepcie integrcie postihnutch predpoklad akceptova nov filozofiu, vzdelvania postih-
nutch, to znamen hodnoty, vzie, ako s otvorenos, rznorodos, participcia, kooperatvnos, reflexia.
alej vyuva legislatvny systm zabezpeujci flexibiln, otvoren prechod z jednho typu koly do druh-
ho tak na rovni zkladnho, strednho ako i vysokho kolstva.
Tto flexibilita vzdelvania mus by zabezpeen u v predkolskom veku a aj neskr. Pritom je dleit
vyui udsk faktor v procese integrcie a to v:
a) v rovine spoloenskej znamen, e ben populcia bude pripraven na koexistenciu postihnutmi. Zbav
sa falonho scitu a ignorcie. Navzjom sa bud hodnoti poda vlastnost a schopnost a tm, m spoluvytv-
raj ivot ns vetkch. To znamen umoni zdravm uom pozna ivot, problmy postihnutch.
Vzjomn spoluprcu postihnutch na bze repektovania vzjomnch prv a chpania problmov ostat-
nch ud. Pasvne prijmanie pomoci m by nahraden vyrovnvanm anc a prleitost postihnutch,
repektovanie slobody, samostatnosti a zodpovednosti za svoje konanie pri zachovan identity kadho teda
aj postihnutho, priom sa akceptuje nezvisl ivot, t.j. rovnoprvne spoloensk postavenie a zalenenie.
b)v rovine profesijnej bud kladen zven nroky na prpravu tak pregradulnu ako aj postgradulny
nielen pedaggov, ale tie vetkch zastnench v procese integrcie. Proces integrcie predpoklad ias-
tone transformova pecilne koly pre postihnutch na poradensk, metodick a didaktick centr.
Literatra Literatra Literatra Literatra Literatra
Bartoov, M., Pipekov J., Vtkov, M.: Integrace handicapovanch na trhu prce v mezinrodn dimenzi. Brno, 2005.
Heimlich, U.: Integrative Pdagogik. Stuttgart, 223s, ISBN 3 17 016476 1.
Hritz, .:Integrcia zdravotne postihnutho dieaa do prostredia zdravch det ako metda socilnej adaptcie.
- In: Slovensk pedagogika. - ISSN 1335-3837. - Ro. 2, . 3-4 (1999), s. 1-5.
Informano - metodick materil k prijmaniu a integrcii iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
do strednch kl . .. ..Schvlen Ministerstvom kolstva SR pod slom 424/2000 44 zo da 5. septembra 2000
Informano-metodick materil k organizcii vchovy a vzdelvania integrovanch intelektovo nadanch ia-
18
kov v 1. 4. ronku zkladnej koly schvlen M SR da 25. 08. 2005 pod . CD-2005-19375/26373-1:091
s platnosou od 01. 09. 2005.
Kaailov, L.. : Kurs integrace dti se specilnmi potebami. Praha, Portl, 1997.
Kme,M:Niekoko poznmok k integrcii postihnutch det do tried bench kl. - In: Vychovvate. - ISSN
0139-6919. - Ro. 42, . 1-2 (1998), s. 32-34.
.Levkov M. : Sasn stav a perspektvy vchovy a vzdelvania det a mldee so zdravotnm postihnutm na
Slovensku (on-line). (cit. 2004-05-12). Dostupn na http://www.statpedu.sk/Specialna_pedagogika/default.htm
Levkov, M. : Integrcia zdravotne postihnutch iakov v zkladnch kolch /Sprva o vskume/. Ins. Peda-
gogick revue. ISSN 1335 1982. Ro. 52, . 3 /2000/, s. 269 272.
Levkov, M.: Integrcia zdravotne postihnutch iakov v zkladnch kolch (Sprva o vskume). - In: Pedago-
gick revue. - ISSN 1335-1982. - Ro. 52, . 3 (2000), s. 269-272.
Levkova, M.:Hodnotenie uebnch vsledkov: K problematike postihnutch iakov integrovanch v zklad-
nch kolch. - In: Uitesk noviny. - ISSN 0139-5769. - Ro. 46, . 2 (1996), s. 8
Lehotsk, M.:Sksenosti z integrovanho vzdelvania sluchovo postihnutch na PaSA v Luenci.- In: Efeta -
otvor sa: Roenka asopisu o komplexnej rehabilitcii ud s postihnutm. - Bratislava: Pedagogick. fakulta Uni-
verzity Komenskho, 2001.- S. 154-159.
Nemcov, V.: :: ::Integrcia a inklzia postihnutch iakov na rovni strednej pecilnej koly.- In: Efeta - otvor sa:
Roenka asopisu o komplexnej rehabilitcii ud s postihnutm. - Bratislava: Pedag. fakulta Univerzity Komen-
skho, 2001.- S. 76-79.
Metodick usmernenie . 15/2006-R zo 7. jna 2006, ktorm sa upravuje postup hodnotenia a klasifikcie iakov
strednch kl v SR platn od 1. septembra 2006.
Metodick usmernenie . 3/2006-R z 24. janura 2006 k realizcii kolskej integrcie iakov so VVP v zklad-
nch kolch a strednch kolch.
Metodick pokyny na zaraovanie det do pecilnych vchovno-vzdelvacch programov pre intelektovo nada-
nch iakov . CD-2005-19376/26377-1:091 schvlen M SR da 25. 08. 2005 s platnosou od 1. septembra 2005.
Nvrh na prijatie iaka so VVP do pecilnej koly, do pecilnej materskej koly, do materskej koly, do zklad-
nej koly a do strednej koly (na individulnu integrciu, do pecilnej triedy), Pokyny na vyplnenie formulra
Nvrh na prijatie iaka so VVP schvlenho M SR da 01. marca 2006 (EVT 49 282 0).
Novosad L. 2000. Zklady specilnho poradenstv. Praha: Portl, 2000. 159s. ISBN 80-7178-197-5.
Platte, A.: Didaktik inklusiver Bildungsprozesse: Perspektiven eroffnen und verndern. Ztschr. Behinderte in
Familie, Schule und Gesellschaft, ro. 28, . 2, 2005, s. 22 27.
Por, L.:kolsk integrcia a kvalita ivota postihnutch. - In: Psycholgia a patopsycholgia dieaa. - ISSN
0555-5574. - Ro. 34, . 3 (1999), s. 195-201.
Repkov, K.:Socilne aspekty kolskej integrcie det so zdravotnm postihnutm. - In: Psycholgia a patopsy-
cholgia dieaa. - ISSN 0555-5574. - Ro. 34, . 2 (1999), s. 145-148.
Resman, M.: Integrcia/inklzia medzi zmerom a uskutonenm. Psycholgia a patopsycholgia dieaa, . 2,
ro. 38, 2003, s. 161 174.
Schmidtov, M..: Pohad na sasn vzdelvanie sluchovo postihnutch det a nrt koncepcie integrovanho
vzdelvania. Zbornk refertov z odbornej konferencie. Luenec. 2001.
Schmidtov .M.:pecilno pedagogick poradenstvo a o alej?IN Zdravotne postien :programy pro 21.stole-
t,Hradec Krlov.Gaudeamus,2003 S.112-120
Seitz, S.: Chancen inklusiver Didaktik. Ztschr. Behinderte in Familie, Schule und Gesellschaft, ro. 28, . 2,
2005, s. 14 19.
Ue,I.:Postoje rodiov k integrcii postihnutch det do bench kl. - In: Psycholgia a patopsycholgia diea-
a. - ISSN 0555-5574. - Ro. 32, . 3 (1997), s. 255-261.
Ue,I.:Hodnotenie integrcie zdravotne postihnutch det do bench kl detskou a dospelou populciou. - In:
Psycholgia a patopsycholgia dieaa. - ISSN 0555-0404. - Ro. 33, . 1 (1998), s. 234.
Unesco: The Salamanca Statement and Framework for Action on Special Needs Education, Salamanka, 1994.
Vgnerov, O.:kolsk integrcia a jej miesto v prprave uitea.- In: Efeta - otvor sa: Roenka asopisu o kom-
plexnej rehabilitcii ud s postihnutm. - Bratislava: Pedag. fakulta Univerzity Komenskho, 2001.- S. 95-98.
Vanov, A.:Medzinrodn odborn seminr Edukciou k integrcii viacnsobne postihnutch det. - In: Efeta -
otvor sa. - ISSN 1335-1397. - Ro. 11, . 3 (2001), s. 31-32. .
Vanov, A.: kolektv: Prprava pedaggov det so pecilnymi vchovno- vzdelvacimi npotrebami na prahu
novho milnia Sapienta, PFUK Bratislava 2003.
Vtkov, M.: Otzky speciln podagogickho poradenstv /zklady, teorie, praxe/ Brno, 2003.V
Vtkov, M.: Integrativn koln /pecilni/ pedagogika /Zklady teorie, praxe/ Brno, 2004.
Vyhlka M SR . 510/2004 Z. z. o ukonovan tdia na strednch kolch a o ukonovan prpravy v odbor-
nch uilitiach, uilitiach a praktickch kolch v znen vyhlky . 379/2005 Z. z. a vyhlky . 482/2006 Z.
z., ktormi sa uveden vyhlka men a dopa; (as V. Maturitn skka pre iakov so VVP).
Wenz,K:Postavenie a integrcia det so pecilnymi potrebami v demokratickej spolonosti. - In: Efeta - otvor sa.
- ISSN 1335-1397. - Ro. 8, . 1 (1998), s. 18-20.
19
KOLSK INTEGRCIA A TVORBA ...; HLINOV, D.; S. 19 30
kolsk integrcia a tvorba individulnych kolsk integrcia a tvorba individulnych kolsk integrcia a tvorba individulnych kolsk integrcia a tvorba individulnych kolsk integrcia a tvorba individulnych
vchovno vchovno vchovno vchovno vchovno-vzdelvacch programov -vzdelvacch programov -vzdelvacch programov -vzdelvacch programov -vzdelvacch programov
DRAHOSLAVA HLINOV
1. kolsk integrcia 1. kolsk integrcia 1. kolsk integrcia 1. kolsk integrcia 1. kolsk integrcia
Pomerne asto sa stretvame s pojmom integrcia, ktor sa uplatuje i u hovorme o vedch o loveku,
ekonomickch profesich, prvnych ale i politickch oblastiach. Tento veobecn pojem sa v jednotlivch
oblastiach upresuje, bliie a presnejie pecifikuje. V oblasti pedagogiky a pecilnej pedagogiky sa mani-
puluje a narba s pojmom v svislosti so iakmi so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami integr-
cia (socializcia postihnutch a naruench jednotlivcov). Integrcia so sebou priniesla vek vhody pre
uvedomelejiu, aktvnejiu i plodnejiu as na komunitnom spolonom podielan sa v ivote intaktnch
jednotlivcov a jednotlivcov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. V sastnosti je cel filozofia
integrcie postaven na princpe ich spolonho spolunavania.
kolsk integrcia zastreuje vchovu a vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potre-
bami v triedach bench kl. Vchodiskovm bodom pre vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno vzdel-
vacmi potrebami na naej domcej pde poskytuje kolsk zkon . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a stred-
nch kl v znen neskorch predpisov. Poda tohto zkona sa za iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvac-
mi potrebami povauje iak s mentlnym, sluchovm, zrakovm alebo telesnm postihnutm, iak zdravotne
oslaben a chor, iak s naruenou komunikanou schopnosou, iak s autizmom, iak s vvinovmi poru-
chami uenia alebo sprvania, iak s akm mentlnym postihnutm umiestnen v domove socilnych slu-
ieb, iak s poruchami psychickho vvinu a iak intelektovo nadan.
V sasnosti sa kolsk integrcia me uskutoova viacermi spsobmi. Chud (2006, s.17) uvdza, e
iaci so zdravotnm postihnutm mu plni kolsk dochdzku tromi spsobmi:
1. v pecilnej zkladnej kole, v pecilnej strednej kole, v odbornom uiliti, v praktickej kole,
2. v pecilnej triede zkladnej koly, v pecilnej triede strednej koly,
3. v benej triede zkladnej koly, v benej triede strednej koly.
Za integrovanho iaka, vlune vak na zklade psomnho vyjadrenia sa poradenskho zariadenia, vyplva-
jceho z odbornej pecilnopedagogickej a psychologickej diagnostiky, povaujeme poda Chudho (2006, s. 17):
a) iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, ktor bol do benej koly (zkladnej, strednej)
prijat na zklade psomnho vyjadrenia detskho integranho centra alebo pecilnopedagogickej porad-
ne a po diagnostickch vyetreniach vykonanch poradenskm zariadenm,
b) iaka s vvinovmi poruchami uenia alebo sprvania, sa povauje za integrovanho aj na zklade
psomnho vyjadrenia pedagogicko-psychologickej poradne. iak je do benej koly (zkladnej, strednej)
prijat na zklade psomnho vyjadrenia iadosti zkonnch zstupcov, psomnho vyjadrenia zariadenia
pecilnopedagogickho poradenstva.
Prostrednctvom kolskej integrcie je mon bliie pecifikova jej vhody vhody vhody vhody vhody, ktor ukzali dlhodob sk-
senosti:
vhoda rodinnho prostredia: iaci so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami bvaj doma
so svojou rodinou a kamartmi, navtevuj ben kolu v mieste bydliska,
vhoda komunity: iaci so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami s sasou itia spolu
s intaktnmi, kde sa ponka priestor na budovanie zdravch vzjomnch socilnych vzahov,
vhoda pracovnho uplatnenie: ben kola poskytuje iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami vie monosti budceho pokraujceho vzdelvania a pracovnho uplatnenia,
vhoda rodiovskej relnosti: rodiom sa ponka priestor na vytvorenie si realistickejieho obrazu
o schopnostiach a nedostatkoch svojho dieaa so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.
Poveda tchto svetlch strnok nechbaj ani tiene. Prostrednctvom kolskej integrcie je mon pou-
kza aj na jej nedos nedos nedos nedos nedost tt ttatky atky atky atky atky:
vybavenie koly: v mnohch prpadoch pecilne koly bvaj lepie materilne, pomckovo i metodicky
vybaven ako ben koly,
20
vzdelanie a sksenosti pedaggov: uitelia pecilnych kl maj vzdelanie pre prcu s postihnutmi,
maj pomerne vie sksenosti s uspokojovanm pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb u postihnutch
a naruench jednotlivcov,
vzah rovnocennosti: v pecilnych kolch v skupinch s iaci rovnocenn.
Individulne integrovan iak sa vzdelva poda individulneho vchovno-vzdelvacieho programu ( 32b
ods. 4 a 5 zkona . 29/1984 Zb. v znen neskorch predpisov). Zkladnou a povinnou dokumentciou
individulne integrovanho iaka je teda individulny vchovno-vzdelvac program iaka so pecilnymi
vchovno-vzdelvacmi potrebami, ktor ako uvdza Chud (2006, s. 17), v spoluprci so kolskm pecil-
nym pedaggom alebo zariadenm pecilnopedagogickho poradenstva ho vypracovva a priebene dopa
triedny uite.
2. Individulny vchovno 2. Individulny vchovno 2. Individulny vchovno 2. Individulny vchovno 2. Individulny vchovno-vzdelvac program verzus pln -vzdelvac program verzus pln -vzdelvac program verzus pln -vzdelvac program verzus pln -vzdelvac program verzus pln
V naom chpan sa problematika individulnych vchovno-vzdelvacch programov zameriava na pre-
zentciu zkladnch pecilnopedagogickch pojmov, integruje dleit informcie tkajce sa individul-
neho vchovno-vzdelvacieho procesu. Komparuje postavenie individulneho programu a individulneho
plnu (program verzus pln). Poukazuje na vznam, lohy, ciele, princpy, algoritmy individulnych vchov-
no-vzdelvacch programov. Ponka spsoby tvorby individulnych vchovno-vzdelvacch programov a pl-
nov na podklade pecilnopedagogickej diagnostiky i modifikcii asovotematickch plnov v jednotlivch
uebnch predmetoch. Prezentuje pecilnopedagogick metdy a zsady pri tvorbe individulnych vchov-
no-vzdelvacch plnov. Cieom je poukza na zmysluplnos a nevyhnutnos individulnych foriem vchovy
a vzdelvania, poda teoretick a praktick poznatky o monostiach tvorby a pouitia individulnych vchov-
no-vzdelvacch programov a plnov v problmovch oblastiach jednotlivcov so pecilnymi vchovno-vzde-
lvacmi potrebami, oboznamuje so schmami jednotlivch individulnych plnov.
Naou lohou nie je pretvori jednotlivcov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami na ,,norml-
nych, ale pomc im nadobudn t zrelos, ktorej s schopn. Objavi v nich mono niekedy len zrnko schop-
nost, ktor je vak vemi hlboko ukryt. Prebudi ivot tch, ktor s nm zveren, nie vdy len, ako to sprvne
vystihol aj Jean Vanier (1998), kontrolova, programova, ovlda, ale prve naopak, pomc im otvori sa,
rozvin sa a povzbudzova ich, aby rstli vo svojom rytme. iaci so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potre-
bami s integrlnou sasou mladej populcie a rovnako maj prvo dosiahn vhodn stredokolsk vzdela-
nie. Donedvna bol trend prijmania tchto iakov len na pecilne stredn koly, v sasnosti je mon zaradi
iaka aj na ben typy strednch kl (MMa SR Vhlka .52/1993). Stle vak existuj ist nedostatky,
tienist miesta, ktor mu by prekkou pri spenom tdiu u iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami (Levkov, M. et al., 2000). Je preto nevyhnutn zvoli vhodn, sprvne postupy a spsoby prce,
(Levkov, M. et al., 2000), aby tto iaci za istch pecifickch podmienok dosiahli rovnak, porovnaten
rove vedomost, zrunost, manulnych zrunost a celkov rove vzdelania ako spoluiaci.
U integrovanho jednotlivca - iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami je potrebn zabez-
pei primeran vchovu a vzdelvanie (edukciu) poda jeho potrieb z hadiska veku a postihnutia. V proce-
se edukcie je nevyhnutnosou repektova, prihliada na jeho druh, stupe, formu ako aj dobu vzniku po-
stihnutia i naruenia, i viac i menej na vraznejie nedostatky v niektorej z oblast (kognitvne schopnosti
a re, jemn a hrub motorika..), vyplvajce z diagnzy konkrtneho iaka. Zabezpeenie adekvtnej formy
vchovy a vzdelvania pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami je v mnohch prpadoch
vemi nronou skutonosou. Kad takto iak prijat na stredn kolu potrebuje v procose vzdelvanie
pecilny prstup v individulnej miere.
Edukciu integrovanch iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami verifikuje individulny
vchovno-vzdelvac program (komplexnejia as) a individulny vchovno-vzdelvac pln, ktor predsta-
vuje iba as komplexnejieho programu.
Individuln Individuln Individuln Individuln Individulny vcho y vcho y vcho y vcho y vchovnovzdelv vnovzdelv vnovzdelv vnovzdelv vnovzdelvac pr ac pr ac pr ac pr ac progr ogr ogr ogr ogram am am am am
(alej len IVP), poda Ministerstva kolstva Slovenskej republiky (1997) je program (sstavnej postup-
nosti) vchovy a vzdelvania, poukazujci na schopnosti a potreby jednotlivca. Je uren osobm, ktor
nemu by vzdelvan benmi i upravenmi formami. IVP osoby so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami predstavuje materil, ktor je informatvny (teoreticko-informan materil, ktor ns informuje
vo veobecnej rovine o iakovi so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, o jeho vchovno-vzdelva-
cch potrebch, o jeho monom pecifickom sprvan..) no zrove je aj metodicky usmerujci rodiov,
21
pedaggov a inch odbornkov zainteresovanch pre dan problematiku. Upozoruje na modifikovan v-
chovno-vzdelvac proces, jeho pecifick podmienky, organizan a materilne zabezpeenie. Jeho sasou
je zoznam dostupnej a aktulnej literatry a internetovch portlov k danej problematike, zoznam zariaden,
venujcich sa konkrtnej oblasti problmu.
Za hlavn vznam IVP skupina autorov Vocilka, (1996), imonoviov, (1997), Zelinkov, (2001) zhodne
uvdzaj monos danej osobe postupova poda vlastnch schopnost a monost, tempom, na ktor sta.
Podstatou IVP je prispsobenie obsahu, metd, foriem vchovy a vzdelvania monostiam a potrebm iaka.
Miera prispsobenia zvis od potrieb postihnutej a naruenej osoby, ako i od monost a podmienok kolsk-
ho systmu. IVP tak poda Vanovej (2002), predstavuje aksi uzlov bod medzi diagnostikou a intervenciou,
kde by sa mal stretn cel interdisciplinrny tm.
Individuln Individuln Individuln Individuln Individulny vcho y vcho y vcho y vcho y vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvac pln ac pln ac pln ac pln ac pln
sa nestotouje s individulnym vchovno-vzdelvacm programom. Pln je (podraden) sas (kom-
plexnejieho) programu. Individulny vchovno-vzdelvac pln sa vypracovva jednotlivo pre kadho ia-
ka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami s prihliadanm na jeho individualitu a mon pecifik
(pozri alej prklad .1, schmu nvrhu individulneho plnu pre iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvac-
mi potrebami v strednej kole). Poda Levkovej (2000), zodpoved za triedny uite a vypracovva ho v spolu-
prci so kolskm pecilnym pedaggom, ktor je priamym kmeovm zamestnancom koly, alebo je za-
mestnancom detskho integranho centra, prpadne pecilnopedagogickej poradne. Poda monost a po-
trieb, by spoluprca mala by rozsiahlejia aj s odbornmi pracovnkmi alch intitci (so kolskm psy-
cholgom, dorastovm lekrom, rehabilitanm a socilnym pracovnkom, so zamestnancom pedagogicko-
psychologickej poradne, s uitemi koly, kde iak absolvoval svoje zkladn vzdelanie a v neposlednom
mieste s rodimi iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami). Individulny vchovno-vzdelvac
pln je vdy vsledok tmovej spoluprce vetkch zainteresovanch na problematike v konzultcii s rodimi
iaka a samozrejme aj so samotnm konkrtnym iakom, ktorho sa to cel dianie najviac bytostne dotka.
Efektvna edukcia iaka si preto nevyhnutne vyaduje zku spoluprcu a vzjomn informovanos,
ako i kreatvne uplatovanie vyuovacch metd, zsad a organizanch foriem vo vchovno-vzdelvacom
procese. Individulny vchovno-vzdelvac pln (Zelinkov, O., 2001) by mal sledova dve zkladn roviny.
Prv rovinu predstavuje samotn obsah vzdelvania, metdy, jednotliv konkrtne postupy a v druhej lnii
by mal sledova pecifick obtiae, snai sa o eliminovanie problmov a vyzdvihova pozitvne oblasti iaka
so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.
Individulny vchovno-vzdelvac pln sa vypracovva aj pre individulne integrovanho iaka, u ktor-
ho nie je potrebn upravova obsah edukcie poda pedagogickch dokumentov pre kolu, ktor iak navte-
vuje. Ak sa vak konkrtny obsah vzdelvania iaka neupravuje, v individulnom vchovno-vzdelvacom
plne iaka sa uved prslun pedagogick dokumenty, poda ktorch je takto iak vzdelvan. Ak je iak
osloboden od vzdelvania sa v jednotlivch vyuovacch predmetoch alebo ich niektorch ast, alebo ak je
osloboden od tdia jednotlivch vyuovacch predmetov, prpadne ich ast, tieto skutonosti sa uved v indivi-
dulnom vchovno-vzdelvacom plne. Prslun rozhodnutia vyd riadite koly (Ministerstvo kolstva, 2006,
5 ods. 3 psm. e) a ods. 4 psm. c) zkona . 596/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov).
Zanieten americk autor Daniel Falk (2005), charakterizuje individulny vchovno-vzdelvac pln ako:
strun a pouiten dokument, ktor sa vypracovva jednotlivo pre postihnut osobu, s prihliadanm
na jej pecifik a individualitu,
nstroj pomhajci uiteovi sledova rast zdravotne postihnutho v jednotlivch oblastiach,
pripraven, vytvoren, realizovan a kontrolovan v kole, v konzultcii s rodimi a almi
zainteresovanmi odbornkmi,
flexibilne prispsobiv, fungujci dokument s vznamom pre vetkch zastnench,
pokraujci, trvajci proces zaruujci svislosti a spojitosti v programe vchovy a vzdelvania
zdravotne postihnutho jednotlivca,
podraden sas programu, za ktorho vypracovanie zodpoved triedny uite.
Je vemi dleit a podstatn zamyslie sa nad tm, o individulny vchovno-vzdelvac pln urite nie
je. Vemi prehadne a vstine to vystihol u spomnan autor Falk (2005):
,,psanie do kamea (,,written in stone),
denn pln alebo opis vetkho o chceme postihnutho naui,
prostriedok monitorovania efektivity uiteov,
oznamovacia karta (informcie by mali komentova progres, dan pokroky smerom k stanovenm cieom.
22
Obsah individulneho vchovno-vzdelvacieho programu je poda nho Ministerstva kolstva Sloven-
skej republiky (1997) a taktie zanietenho americkho autora Daniela Falk-a (2005), vo svojej podstate zhod-
n, sumarizujci podobn oblasti zujmu. IVP teda obsahuje:
zkladn, nevyhnutn, najdleitejie, najpodstatnejie informcie o zdravotne postihnutom
jednotlivcovi, vrtane vznamnho medicnskeho, socilneho a edukanho pozadia, kedy boli
vyetrenia realizovan, ak s odporania jednotlivch odbornkov,
informcie o sasnom toku vedomost, monch prednostiach a potrebch,
mieru (stupe) participcie v tandardnom programe,
oblasti, v ktorch jednotlivec potrebuje pravu, prepracovanie a modifikciu,
vhodn, primeran ciele v jednej alebo viacerch nasledujcich oblastiach (rozumov, socilna,
emocionlna a mon profesia, pracovn sksenosti),
pravu triedy, priestoru realizcie (zmeni oakvania, vchovno-vzdelvacie a hodnotiace stratgie,
materil a prostriedky, prsluenstvo a rozmiestnenie zariadenia),
kompenzan pomcky, pecilne uebn pomcky,
uveden zodpovedn osoby pre implementciu, realizciu aktivity,
odhadnutie progresu (postupu) u zdravotne postihnutho,
dtumy pravidelnejch (astejch) kontrol, posudkov.
Individulny vchovno-vzdelvac pln vychdza z aktulneho stavu konkrtneho iaka, repektuje jeho indi-
vidulne schopnosti, nadvzuje na u osvojen vedomosti, poznatky a zrunosti, nestavia na nerelnych a nesplni-
tench poiadavkch, m teda aj svoju motivan hodnotu. Proces realizcie individulneho plnu si vyaduje
aktvnu as konkrtnej osoby so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, pre ktor je pln ,,it na
mieru. Je vdy orientovan na najvestrannej rozvoj osobnosti, na dosiahnutie o najvej samostatnosti.
2.1 Fzy individulneho vchovno 2.1 Fzy individulneho vchovno 2.1 Fzy individulneho vchovno 2.1 Fzy individulneho vchovno 2.1 Fzy individulneho vchovno-vzdelvacieho plnu -vzdelvacieho plnu -vzdelvacieho plnu -vzdelvacieho plnu -vzdelvacieho plnu
Je potrebn stanovi si prognzu, dlhodob ciele, prezentova ich v iastkovch krokoch pre kratie aso-
v obdobie (Westling et al. 1995, in Vanov, A., 2002).
Dlhoron prax v spojench ttoch americkch navrhuje, odpora nasledovn kroky vchovnovzdel-
vacieho plnu (Falk, D., 2005):
eliminovanie negatvnych vplyvov prostredia (prava podmienok, adaptcia jednotlivca na ,,realiztora
programu vytvorenie ,,dvernho vzahu, vzbudenie zujmu zdravotne postihnutej osoby),
rozpoznanie, identifikcia priort zdravotne postihnutho jednotlivca,
urenie, stanovenie si cieov z priort jednotlivca,
zamera sa na krtkodobos loh, cieov, plnov,
stanovenie si stratgi, ktor bud pouit, a ktorch monosti, prostriedky, bud potrebn, iadan
a npomocn dosiahnu stanoven ciele,
potvrdi spsoby, ohodnoti, posdi pokroky konkrtneho jednotlivca a stanovi si alie dtumy kontrol.
Jednotn model individulneho vchovno-vzdelvacieho plnu (alej len individulny pln) doposia nie
je vytvoren. Schmu individulneho plnu uvdza skupina autorov Wiederholt (et al, 1983, in Mertin, 1995):
vytenie cieov,
postup a jednotliv kroky
metdy a materily potrebn na zvldnutie,
motivan aspekty vzdelvania,
metdy a termny overenia vsledkov,
individulny pln odmieta rigidne uzavret plny.
Poda Mertina (1995), individulny vchovno-vzdelvac pln zastreuj fzy:
Prpravn fza,
Fza vypracovania,
Fza realizcie,
Fza hodnotenia.
2. 2. 2. 2. 2.1 11 11. .. ..1 Prpr 1 Prpr 1 Prpr 1 Prpr 1 Prpra aa aav vv vva individulneho vcho a individulneho vcho a individulneho vcho a individulneho vcho a individulneho vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacieho plnu acieho plnu acieho plnu acieho plnu acieho plnu
Zkladn predpokladom vzdelvania iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami na benej
strednej kole je dkladn identifikcia jeho potrieb a zodpovedajce, potrebn vytvorenie vhodnch pod-
mienok. V tejto fze je potrebn uri aktulnu rove osoby, pecilnopedagogick posdenie rovne vedo-
most, zrunost a nvykov. Komplexn diagnostika, ktor vykonva tm zainteresovanch odbornkov, je
23
zkladnou podmienkou pre vypracovanie individulneho vchovno-vzdelvacieho plnu pre iaka so peci-
lnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Proces pecilnopedagogickej diagnostiky a nsledn intervencia
si vyaduj dlhodob pozorovania.
Diagnostika predchdza tvorbe individulneho plnu a sli ako vstupn vchodisko na vypracovanie
individulneho plnu a vstupn vchodisko na zhodnotenie efektivity konkrtneho plnu. Zameriava na
najdleitejie oblasti rozvoja osobnosti na kognitvne schopnosti, jemn a hrub motoriku ako i v nepo-
slednom mieste na re komunikciu. Svoju pozornos sstreuje na sledovanie prejavov a potrieb jednotliv-
ca so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami priamo pri:
vyuovacom procese (kognitvne schopnosti),
prestvkovch chach medzi jednotlivmi vyuovacmi hodinami,
praktickej innosti (vykonvanie konkrtnej innosti),
sebaobsluhe (dosiahnut miera samostatnosti),
pohybovan sa (lokomon pohyby, hrubomotorick pohyby),
interakcii so socilnym prostredm (Vanov, A., 2002).
V prpravnej fze m svoje vek opodstatnenie nezabda na ,,symbol udskosti. To znamen, uvedomi
si a poksi sa o najrelnejie skbi na jednej strane monosti iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami a protipl odrajci prve potreby danej osoby.
2. 2. 2. 2. 2.1 11 11.2 V .2 V .2 V .2 V .2 Vypr ypr ypr ypr ypraco aco aco aco acov vv vvanie individulneho vcho anie individulneho vcho anie individulneho vcho anie individulneho vcho anie individulneho vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacieho plnu acieho plnu acieho plnu acieho plnu acieho plnu
Po hodnoten osoby o momentlne vie, o me robi, pristupujeme k vytvoreniu individulneho plnu
stanovenm si ciea (o, a akm spsobom by sme iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
chceli naui):
dlhodobho (veobecnho) ciea, ktor vyjadruje vsledok, o ktor sa pokame,
krtkodob ciele kroky, ktor ved k dlhodobmu cieu.
Pre uitea s zvezn uebn osnovy, v ktorch uite me robi nevyhnutn pravy, modifikcie poda
potrieb iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, vyplvajcich z jeho druhu a stupa postih-
nutia, naruenia.
2. 2. 2. 2. 2.1 11 11.3 R .3 R .3 R .3 R .3 Realizcia individulneho vcho ealizcia individulneho vcho ealizcia individulneho vcho ealizcia individulneho vcho ealizcia individulneho vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacieho plnu acieho plnu acieho plnu acieho plnu acieho plnu
Individulny pln je relnym plnom nie je stly, d sa poda potreby a situcie flexibilne upravova,
prispsobova, dopa. Zloit, nron kroky je mon rozdeli na jednoduchie fragmenty. Dleit je
uvedomi si a repektova individualitu osoby, v prpade ktorej sa individulny pln realizuje.
Pri procese realizcie individulneho plnu je jeho dleitou sasou, aby chyby, ktorch sa dopust
osoba, pre ktor je program kontruktvne vytvoren, rozsiahlou formou nekomentovali. Kritika ako i ,,pln
komentovanie situcie me by iritciou k agilnmu sprvaniu. Postaujcim akcentom by malo by jedno-
duch slovn usmernenie a gesto rukou, ako i motivan prvok, ktor nsledne vedie jednotlivca so pecil-
nymi vchovno-vzdelvacmi potrebami k uskutoovaniu poadovanej innosti.
Pri realizanom procese nezabdame na repektovanie pecilnopedagogickch zsad (Bajo, in Bajo, Vaek,
1994) a pecifickch metd (Vaek, ., 2003), ktorch aplikovanie vo vraznej miere zvyuje efektivitu in-
nosti, podnecuje jednotlivcov k aktivite - v edukcii zdravotne postihnutch s nevyhnutnou sasou samot-
nho vchovno - vzdelvacieho procesu.
pecilnopedagogick zsady v edukcii (Bajo, in Bajo, V pecilnopedagogick zsady v edukcii (Bajo, in Bajo, V pecilnopedagogick zsady v edukcii (Bajo, in Bajo, V pecilnopedagogick zsady v edukcii (Bajo, in Bajo, V pecilnopedagogick zsady v edukcii (Bajo, in Bajo, Vaek 1 aek 1 aek 1 aek 1 aek 199 99 99 99 994) 4) 4) 4) 4)
zsada primeranosti (primerane, vhodne voli prostredie, obsah, spsob, metdy, formy, prostriedky
edukcie, prispsobova ich monostiam, osobitostiam i potrebm jednotlivcom so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami),
zsada individulneho prstupu (je potrebn a nevyhnutn ma vrazne na zreteli prve individulny
prstup k jednotlivcom),
nzornosti (tvorba predstv na zklade priameho zmyslovho vnmania skutonosti neodhliadnuc
ani od tch najach foriem viacnsobnho postihnutia),
sstavnosti (systematick prstup, nslednos),
uvedomelosti a aktivity (permanentn, cielen stimulcia, usmerovanie a vedenie iakov k praktickmu
pouitiu osvojench zrunost hoci len v minimlnej, nznakovej miere),
trvcnosti a jednotnosti (prostrednctvom osvojench praktickch nvykov obohati, splnohodnotni
tak ivot samotnm aktrom a ich najbliiemu okoliu).
24
pecifick metdy zvyujce efektivitu edukanej innosti (Vaek, ., 2003)
metda viacnsobnho opakovania (aktvne a cielen uptavanie pozornosti postihnutch),
metda nadmernho zvraznenia informci (zmeni a individulne prispsobi intenzitu
sprostredkovania informcie na uahenie jej prjmu),
metda zapojenia viacerch kanlov do prijmania informcie (vytvranie silnejch zdrojov vo vnman
prostrednctvom multisenzorickej percepcie),
metda optimlneho kdovania (zakdovanie informcie na zklade ahie rozpoznatench znakov,
m sa zjednodu proces jej dekdovania),
metda intenzvnej sptnej vzby (regulova a modifikova informcie),
metda algoritmizcie obsahu edukcie (,,rozkrokovanie danho obsahu, celku, vej asti na menie,
jednoduchie a zrozumitenejie mal kroky vedce k stanovenmu celku),
metda pozitvneho posilovania (v oblasti intaktnch ako i handicapovanch patr medzi nosn
metdy zvyovania efektivity samotnho vzdelvacieho i edukanho procesu, vedie k vntornej
spokojnosti, motivcii konkrtneho iaka).
2. 2. 2. 2. 2.1 11 11.4 Hodno .4 Hodno .4 Hodno .4 Hodno .4 Hodnot tt ttenie individulneho vcho enie individulneho vcho enie individulneho vcho enie individulneho vcho enie individulneho vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacieho plnu acieho plnu acieho plnu acieho plnu acieho plnu
Ide o zozbieranie monch dostupnch dajov, pridva sa asov interval, v ktorom bol proces realizova-
n, osoba hodnoten. Po zrealizovan individulneho plnu je potrebn verifikova innos a efektivitu
programu, najlepie rediagnostikou (rediagnostika ako vstupn bod individulneho plnu) konkrtneho
iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.
Zver Zver Zver Zver Zver
Vzdelvanie formou individulneho vchovno-vzdelvacieho programu umouje aplikciu pozitvnych
stimulov a pecilnopedagogick intervencie, m prispieva k vestrannmu rozvoju osobnosti iaka so peci-
lnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Problematika vzdelvania prostrednctvom individulnych vchov-
no-vzdelvacch plnov nie je vak dostatone rozpracovan ani v slovenskej, ani v eskej literatre. Je to
pomerne mlad oblas problematiky, zastreujca monosti edukcie aj u ako postihnutch osb. Existuj
rzne pohady na tto alternatvnu formu edukcie, jednotn truktra individulneho vchovno-vzdelva-
cieho programu, ktor by mohla figurova ako ,,odrazov mostk pre akkovek druh a stupe postihnutia,
naruenia, nie je vak ani v sasnej dobe vytvoren, ujednoten.
Individulne vchovno-vzdelvacie plny sa pouvaj vo vetkch vyspelch ttoch, tie sa vak vzjom-
ne lia vo svojej forme a obsahu (pozri alej uveden prklady nvrhov individulnych vchovno-vzdelva-
cch plnov, ktor by sa vak nemali povaova za zvezne rigidn, ale len za jednu z uvedench monost).
Podobne je to aj vo vntri konkrtnej krajiny rozdielnos foriem a obsahu jednotlivch plnov vak nezna-
men, e plny nemaj rovnak cie. Poda Zelinkovej (2001), zastnen pedaggovia, odbornci, na vypra-
covvan individulneho vchovno-vzdelvacieho plnu rovnako hadaj zvislosti medzi diagnzou a n-
slednm odbornm vedenm, zameriavaj sa na plnovanie. Ich hlavnm cieom je pouitenos vo vchov-
no-vzdelvacom procese.
Mon nvrhy individulnych vchovno Mon nvrhy individulnych vchovno Mon nvrhy individulnych vchovno Mon nvrhy individulnych vchovno Mon nvrhy individulnych vchovno-vzdelvacch plnov -vzdelvacch plnov -vzdelvacch plnov -vzdelvacch plnov -vzdelvacch plnov
P PP PPrklad slo 1 rklad slo 1 rklad slo 1 rklad slo 1 rklad slo 1
Jedna z monost v Slovenskej republike
1 11 11. Nvr . Nvr . Nvr . Nvr . Nvrh individulneho vcho h individulneho vcho h individulneho vcho h individulneho vcho h individulneho vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacieho plnu iak acieho plnu iak acieho plnu iak acieho plnu iak acieho plnu iaka so a so a so a so a so peciln peciln peciln peciln pecilnymi vcho ymi vcho ymi vcho ymi vcho ymi vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvac- ac- ac- ac- ac-
mi po mi po mi po mi po mi potr tr tr tr trebami v s ebami v s ebami v s ebami v s ebami v str tr tr tr tredne edne edne edne ednej j j j j k kk kkole ole ole ole ole (poda skupiny autorov slovenskho ttneho pedagogickho stavu; Lev-
kov, M. et al. 2002)
kolsk rok:
ronk/trieda:
Meno a priezvisko iaka:
(Individulnyvchovno-vzdelvac pln sa vypracovva do dvoch mesiacov od zaiatku kolskho roka,
alebo od prijatia iaka na stredn kolu. Vypluj sa len tie poloky, ktor s aktulne u konkrtneho iaka.)
25
A: Osobn daje iak A: Osobn daje iak A: Osobn daje iak A: Osobn daje iak A: Osobn daje iaka aa aa
Meno a priezvisko iaka:
Dtum narodenia:
Ukonen predchdzajce vzdelanie (kola a ronk):
Doterajia pecilnopedagogick starostlivos (intitcie):
(Detsk integran centrum, pecilnopedagogick porada, pedagogicko-psychologick porada, logo-
pedick porada, kolsk pecilny pedagg na zkladnej, strednej kole, a i.):
Zdravotn stav iaka (sprvy z odbornch vyetren):
pecilnopedagogick diagnza (druh a stupe postihnutia, aktulna rove vzdelanosti, spsobilost,
potencionlne monosti alieho vzdelvania):
Zv Zv Zv Zv Zver er er er ery psy y psy y psy y psy y psychologickho vye chologickho vye chologickho vye chologickho vye chologickho vyetr tr tr tr trenia: enia: enia: enia: enia:
pecilnopedagogick starostlivos (prslun intitcie, ktor iak navtevuje, respektve, s ktormi bude
kola spolupracova):
Prieben zmeny (zmena dajov, dtum a podpis):
B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacie po acie po acie po acie po acie potr tr tr tr treb eb eb eb eby iak y iak y iak y iak y iaka aa aa
prava prostredia (pravy, ktor iak vzhadom na zdravotn postihnutie vyaduje v triede, pri vstupe do
budovy, v spolonch priestoroch koly, v hygienickom zariaden, v laboratrnej miestnosti, v dielni, na
kolsko pozemku a i.):
Kompenzan pomcky, ktor iak potrebuje:
Prieben zmeny (zmena dajov, dtum a podpis):
U U U U Uebn pln a u ebn pln a u ebn pln a u ebn pln a u ebn pln a uebn osno ebn osno ebn osno ebn osno ebn osnovy vy vy vy vy
(Vypracovva sa na zaiatku prvho kolskho roka vzdelvania iaka. Ak v nasledujcom kolskom roku
nenastan zmeny, aktualizuj sa iba daje o kolsko roku a ronku v prslunej kolnke. V prpade, e
zmeny nastan, vypln sa nov list (tto strana a prilo sa k plnu)).
Uebn pln
(prava uebnho pln uzodpovedajce pecilnym vchovno-vzdelvacm potrebm iaka, naprklad
doplnenie uebnho plnu o pecifick predmet (-y), ktor iak nenavtevuje a i.):
Uebn osnovy
(strun zznam o pravch uebnch osnov predmetu (-ov), zodpovedajcich pecilnym vchovno-vzde-
lvacm potrebm iaka, naprklad modifikcia rozsahu uiva, tematickho celku a i.):
Vypracovali:
Triedny uite:
pecilny pedagg:
Na vedomie:
Riadite koly:
Zkonn zstupca:
(Vetky uveden informcie o iakovi s dvernho charakteru s uren pre vntorn potrebu koly).
26
Druh z monost v Slovenskej republike
2. Nvr 2. Nvr 2. Nvr 2. Nvr 2. Nvrh individulneho vcho h individulneho vcho h individulneho vcho h individulneho vcho h individulneho vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacieho plnu iak acieho plnu iak acieho plnu iak acieho plnu iak acieho plnu iaka so a so a so a so a so peciln peciln peciln peciln pecilnymi vcho ymi vcho ymi vcho ymi vcho ymi vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvac- ac- ac- ac- ac-
mi po mi po mi po mi po mi potr tr tr tr trebami v zkladne ebami v zkladne ebami v zkladne ebami v zkladne ebami v zkladnej j j j j k kk kkole (M SR, 1 ole (M SR, 1 ole (M SR, 1 ole (M SR, 1 ole (M SR, 199 99 99 99 997; prklad sa uv 7; prklad sa uv 7; prklad sa uv 7; prklad sa uv 7; prklad sa uvdza pr dza pr dza pr dza pr dza pre por e por e por e por e poro oo oovnanie individulneho plnu vnanie individulneho plnu vnanie individulneho plnu vnanie individulneho plnu vnanie individulneho plnu
v zkladne v zkladne v zkladne v zkladne v zkladnej a v s j a v s j a v s j a v s j a v str tr tr tr tredne edne edne edne ednej j j j j k kk kkole) ole) ole) ole) ole)
Meno a priezvisko:
Dtum narodenia:
Dtum nstupu iaka do koly:
DAJE O DOTERAJEJ VCHOVE A VZDELVAN:
Zariadenie (kde a od do):
Matersk kola:
pecilna matersk kola:
Zkladn kola:
pecilna kola:
DAJE O DOTERAJEJ PECILNOPEDAGOGICKEJ STAROSTLIVOSTI (kde, od, do):
Detsk integran centrum:
pecilnopedagogick porada:
Pedagogicko-psychologick porada:
Logopedick porada a in:
ZDRAVOTN STAV IAKA (vyplni na zklade sprv z odbornch vyetren):
Druh a stupe postihnutia:
Pridruen postihnutia:
Zvery psychologickho vyetrenia:
pecilnopedagogick diagnza:
Prieben zmeny (uvies dtum, diagnzu a kto vyetrenie uskutonil):
B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacie po acie po acie po acie po acie potr tr tr tr treb eb eb eb eby iak y iak y iak y iak y iaka aa aa
B 1: Technicko-materilne a organizan zabezpeenie
Mobilita iaka, pohyb po budove koly, sedenie iaka:
Psanie, grafick prejav:
Pomcky, ktor iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami poas vzdelvacieho procesu po-
trebuje:
Uebn materil, ktor je potrebn pre iaka upravova:
Pre optimlny priebeh vchovy a vzdelvania iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami,
kola zabezpe spoluprcu (vber z monej spoluprce: so pecilnopedagogickou poradou, so pecilnou
kolou, s pedagogicko-psychologickou poradou, s detskm integranm centrom, s logopedickou poradou,
s prslunm odbornm lekrom, s inm odbornm pracoviskom):
Prieben zmeny (dtum a podpis):
B 2: pecifik vyuovacieho procesu
kolsk rok, trieda:
U U U U Uebn pln ebn pln ebn pln ebn pln ebn pln
iak postupuje poda uebnho plnu zkladnej koly prslunho ronka:
27
iak postupuje poda uebnho plnu zkladnej koly prslunho ronka, kde s zaraden aj pecilne
predmety:
uebn pln je doplnen o in predmet:
uebn pln je redukovan o predmet:
U U U U Uebn osno ebn osno ebn osno ebn osno ebn osnovy vy vy vy vy
iak postupuje poda uebnch osnov zkladnej koly (Z) vo vetkch predmetoch:
iak postupuje poda modifikovanch uebnch osnov Z prslunho ronka v predmetoch:
Priamo vo vchovno-vzdelvacom procese uite systematicky poda potreby spolupracuje:
so pecilnym pedaggom (surdopd, somatopd, tyflopd...):
s rodiom:
s inm odbornkom:
Odborn spoluprca je potrebn v predmetoch:
Predmety:
odborn pracovnk (v kolektve alebo individulne):
pecifik zdravotnho stavu iaka (podvanie liekov, pridruen postihnutia, rchla psychick i fyzick
unavitenos...):
alie zznamy (dtum a podpis):
Vypracovali:
triedny uite:
pecilny pedagg:
Na vedomie:
riadite koly:
rodi:
Jedna z monost v susednej eskej republike
mi po mi po mi po mi po mi potr tr tr tr trebami ebami ebami ebami ebami (poda eskej autorky Olgy Zelinkovej, 2001)
Meno iaka:
Dtum narodenia iaka:
Trieda iaka:
Zkladn daje vyplvajce z potrebnch vyetren:
(sprvy z rznych potrebnch vyetren, ktor s prlohou IVP, zdravotn stav iaka, vskyt porch uenia)
B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vcho B: pecilne vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacie po acie po acie po acie po acie potr tr tr tr treb eb eb eb eby yy yy
Kompenzan pomcky iaka, pomcky potrebn k vchovno-vzdelvaciemu procesu:
(doporuuje ich naprklad pedagogicko-psychologick porada, pecilnopedagogick porada a i., pr-
padne ich mu poda monost aj zapoia)
Konkrtna npl loh v jednotlivch predmetoch, ich modifikcia:
Spsob hodnotenia a klasifikcia iaka:
Spsob overovania vedomost v modifikovanom, upravenom vzdelvacom predmete:
Informcie dleit pre vetkch uiteov:
Podpis triedneho uitea:
Podpis vyuujceho uitea:
Podpis riaditea koly:
28
Podpis rodia:
Dtumy alej kontroly:
Dtum spracovania:
Jedna z monost v Spojench ttoch Americkch
mi po mi po mi po mi po mi potr tr tr tr trebami v s ebami v s ebami v s ebami v s ebami v str tr tr tr tredne edne edne edne ednej j j j j k kk kkole ole ole ole ole (poda americkho autora Roger-a Pierangelo, 2003)
Typ vzdelvacej intitcie/koly:
Sdlo a adresa intitcie/koly:
A: Osobn daje A: Osobn daje A: Osobn daje A: Osobn daje A: Osobn daje tudent tudent tudent tudent tudenta aa aa
Meno tudenta:
Dtum narodenia:
B: Ak B: Ak B: Ak B: Ak B: Akademick oblas ademick oblas ademick oblas ademick oblas ademick oblas
(obsahuj rozsiahlejie informcie o dosiahnutch akademickch, vchovno-vzdelvacch vsledkoch,
dotkaj sa charakteristiky vzdelvania a aktulnej rovne vedomost, rovne zlepenia sa v predmetoch,
v jednotlivch oblastiach a zrunostiach, poukazuj na progres v zskanch zrunostiach a informcich,
draz kladen na tl uenia)
rove akademickch zrunost:
Kognitvne schopnosti:
Jazykov schopnosti:
Potreby:
C CC CC: Socilna oblas : Socilna oblas : Socilna oblas : Socilna oblas : Socilna oblas
(opisuje kvalitu tudentovch vzahov so spoluiakmi a s dospelmi osobami, rove prispsobenia sa v kole
a v komunitnom prostred a sprvanie, ktor me ovplyvova jeho monosti edukanho procesu)
Socilna interakcia s rovesnkmi:
Vnmanie seba, vzah k sebe:
Prispsobenie sa kolskej komunite:
D: Fyzick oblas D: Fyzick oblas D: Fyzick oblas D: Fyzick oblas D: Fyzick oblas
(opisuje tudentovu rove motoriky a zmyslov, ktor vrazne ovplyvuj cel edukan proces, zdravot-
n stav ako i vitalitu konkrtneho jednotlivca)
E: Riadenos po E: Riadenos po E: Riadenos po E: Riadenos po E: Riadenos potrieb trieb trieb trieb trieb
(miera a interval modifikci, zoznamy akademickch, socilnych a fyzickch potrieb, intervencie, strat-
gie a podpory tudenta, informcie o modifikciach v testoch, klasifikcia, podporn terapie)
(Vetky uveden informcie o tudentovi s dvernho charakteru s uren pre vntorn potrebu koly).
Druh z monost v Spojench ttoch americkch
29
5. Nvr 5. Nvr 5. Nvr 5. Nvr 5. Nvrh na individuln h na individuln h na individuln h na individuln h na individulny vcho y vcho y vcho y vcho y vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvac pln iak ac pln iak ac pln iak ac pln iak ac pln iaka so a so a so a so a so peciln peciln peciln peciln pecilnymi vcho ymi vcho ymi vcho ymi vcho ymi vchovno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelv vno-vzdelvacmi acmi acmi acmi acmi
po po po po potr tr tr tr trebami v s ebami v s ebami v s ebami v s ebami v str tr tr tr tredne edne edne edne ednej j j j j k kk kkole ole ole ole ole (poda americkho autora Daniela-a Falka, 2005)
A: Osobn daje A: Osobn daje A: Osobn daje A: Osobn daje A: Osobn daje tudent tudent tudent tudent tudenta aa aa
Meno tudenta:
Dtum narodenia:
Ronk a trieda:
B: Individuln B: Individuln B: Individuln B: Individuln B: Individulny pln vypr y pln vypr y pln vypr y pln vypr y pln vypraco aco aco aco acov vv vvan so an so an so an so an so tudent tudent tudent tudent tudentom om om om om
Oblasti zujmu:
Obubujem, mm rd, je mi prjemn:
Je mi neprjemn, znervzuje ma, drdi ma to, vedie ma to k nepokoju:
Potrebujem pomoc v oblastiach:
Moje potreby:
Moje predstavy do budcna:
Ako by som chcel ist veci zmeni, zlepi:
Snam sa o to, aby som..:
Podpis tudenta:
Podpis triedneho uitea:
Podpis vyuujceho uitea:
Dtum zpisu:
C CC CC: pecif : pecif : pecif : pecif : pecifick individuln ick individuln ick individuln ick individuln ick individulny pln y pln y pln y pln y pln
(zameran na konkrtny cie, ktor chceme so tudentom dosiahn)
Konkrtny cie:
iastkov ciele:
Pln innosti:
Vznam a zmysel pre tudenta:
Spsoby dosiahnutia stanovenho ciea:
Modifikcia v predmetoch vyuovania:
Kompenzan pomcky, pecilne edukan pomcky:
Osoby, zariadenia zodpovedn za pomoc pri dosahovan stanovench cieov:
Podpis tudenta:
Podpis rodia:
Podpisy zodpovednch odbornkov, pedaggov:
Dtum:
(Vetky uveden informcie o tudentovi s dvernho charakteru s uren pre vntorn potrebu koly.)
1. Kto sa povauje za integrovanho iaka? Ak s monosti kolskej integrcie?
2. Ak je postavenie individulneho vchovno-vzdelvacieho programu v komparcii s vchovno-
vzdelvacm plnom?
3. o by mal obsahova individulny vchovno-vzdelvac pln? o obsahuje?
4. Njdite spojitosti a rozdielnosti v uvedench slovenskch a zahraninch nvrhoch individul-
nych vchovno-vzdelvacch plnov (pozri uveden prklady).
5. Vytvorte nvrh individulneho vchovno-vzdelvacieho plnu pre konkrtneho iaka so pecil-
nymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v strednej kole.
CHUD, Miroslav. 2006. kolsk integrcia a jej formy. In Efeta, 1996, ro. XVI, . 1, str. 17. Martin: Osveta,
2006. ISSN 1335 - 1379
LEVKOV, M. et al. 2002. Vchova a vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v stred-
nch kolch. Informatvno-metodick materil. Schvlilo Ministerstvo kolstva da 22. jla 2002 pod slom
2136/02-4 s innosou od 1. septembra 2002. Bratislava: ttny pedagogick stav, 2002. ISBN 80-85756-72-2
30
LEVKOV, M. et al. 2000. Individulny vchovno-vzdelvac pln iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvac-
mi potrebami v strednej kole. Bratislava: ttny pedagogick stav, 2002. Dostupn na internete: http://
www.statpedu.sk/buxus/docs//integracia/VVprogram-str_sk.pdf
MERTIN, Vladimr. 1995. Individuln vzdlvac program. Praha: Portl, 1995. ISBN 80-7178-033-4
MINISTERSTVO KOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2006. Vzdelvanie iakov poda individulneho v-
chovno-vzdelvacieho programu a maturitn skka. 32b ods. 4 a 5 zkona . 29/1984 Zb. v znen neskorch
predpisov. 5 ods. 3 psm. e) a ods. 4 psm. c) zkona . 596/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov. Metodick
usmernenie . 3/2006-R z 24. janura k realizcii kolskej integrcie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvac-
mi potrebami v zkladnch a v strednch kolch. Dostupn na internete: http://www.minedu.sk/RP/2006/
2006_3_R_Int_ziakov.doc
KOLSK ZKON . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl v znen neskorch predpisov. Vy-
hlka .52/1993 o strednch kolch. Dostupn na internete: http: // www.statpedu.sk/buxus/docs//integra-
cia/VVprogram-str_sk.pdf
ZELINKOV, Olga. 2001. Pedagogick diagnostika a individuln vzdlvac program. Praha: Portl, 2001. ISBN
80-7178-544-X
alia odporan literatra alia odporan literatra alia odporan literatra alia odporan literatra alia odporan literatra
BAJO, Ivan VAEK, tefan. 1994. Pedagogika mentlne postihnutch. Psychopdia. Bratislava: Sapientia, 1994.
ISBN 80-967180-1-0
FALK, Daniel. 2005. Individual Education Planning for students with special needs. Nepublikovan prednky.
High Falls. New York: Camp Huntington, 2005.
MINISTERSTVO KOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 1997. Vchovno-vzdelvac program iaka so peci-
lnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami na zkladnej kole. Schvlilo M SR rozhodnutm . 317/97-153 zo da
4.9.1997 s innosou od 1.9.1997. Dostupn na internete: http://www.statpedu.sk/buxus/genera-
te_page.php?page_id=1050
PIERANGELO, Roger. 2003. The special educators book of lists. New York: Jossey Bass, 2003. Second edition.
ISBN 0-7879-6593-6
IMONOVIOV, A. 1997. Individulny vzdelvac program ako alternatvna monos edukcie. In Efeta, 1997,
ro. 7, . 4, str. 12. Martin: Osveta, 1997. ISSN 1335 - 1397
VANOV, Alica. 2002. Edukcia viacnsobne postihnutch. Bratislava: Sapientia, 2002. ISBN 80-967180-7-X
VANOV, Alica. 2002. kolsk integrcia iakov s postihnutiami a narueniami aktulny stav a perspektvy.
Integrovan a inkluzvne vzdelvanie. In Paedagogica specialis XXI. . . . . Bratislava. Univerzita Komenskho, 2002.
ISBN 80-223-1715-2
VANIER, Jean. 1998. Prija svoju udskos. Dunajsk Streda: Serafn, 1998. ISBN 80-88944-57-8
VAEK, tefan. 2003. Zklady pecilnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia, 2003. ISBN 80-968797-0-7
VOCILKA, M.1996. Autismus. Praha: Teach Market, 1996. ISBN 80-8580133-7
WESTLIG, D.L. 1995. Individulny edukan program. In VANOV, Alica.: Edukcia viacnsobne postihnu-
tch. Bratislava: Sapientia, 2002. ISBN 80-967180-7-X
WIEDERHOLT, J.L. - HAMMILL, D.D. - BROWN, V.L. 1983. Doporuen pro vypracovn individulnho vzdl-
vacho programu. In MERTIN, Vladimr. Individuln vzdlvac program. Praha: Portl, 1995. ISBN 80-7178-
033-4
31
ZKLADY PECILNOPEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY; TICH, E.; S. 31 43
Zklady pecilnopedagogickej diagnostiky Zklady pecilnopedagogickej diagnostiky Zklady pecilnopedagogickej diagnostiky Zklady pecilnopedagogickej diagnostiky Zklady pecilnopedagogickej diagnostiky
v obdob voby povolania v obdob voby povolania v obdob voby povolania v obdob voby povolania v obdob voby povolania
ERIKA TICH
pecilnopedagogick diagnostika jednotlivca s postihnutm sa zaober identifikovanm podmienok,
prostriedkov a efektivity edukcie a enkulturcie jednotlivcov. Podstatou diagnostiky je vymedzi predmet,
terminolgiu a uri, ktor odbornci realizuj diagnostick proces, ktor intitcie sa diagnostikou zaobera-
j a ak metdy maj k dispozcii. Diagnostika sa v najirom slova zmysle usiluje vymedzi odpovede na
nasledovn kov otzky (Valenta, 2004):
o je predmetom diagnostiky?
Kto, ak odbornk diagnostiku realizuje?
Kde je diagnostika realizovan?
Ako a kmi prostriedkami sa diagnostika realizuje?
Diagnostika jednotlivcov s postihnutm sa riadi princpmi, ktor maj veobecn platnos. Medzi zklad-
n princpy je mon zaradi nasledovn (Valenta, 2004):
Princp komplexnho prstupu (diagnostika jednotlivca s postihnutm je predmetom zujmu tmu
odbornkov, avak najfrekventovanejiu spoluprcu predstavuje spojenie pecilneho pedagga
a psycholga). Diagnostika jednotlivca s postihnutm nie je obmedzen len na jeho osobnos, ale m irie
zameranie.
Princp etiolgie (tendencia uprednostova kauzlnu diagnostiku so zameranm na priny aktulneho
stavu, pred symptomatickou diagnostikou, ktor m charakter deskriptvny).
Longitudinlny princp predstavuje prierezov poznvanie pecifk jednotlivca s postihnutm
predovetkm v jeho prirodzenom prostred.
Princp dynamiky naznauje nutnos nevnma diagnzu ako definitvnu na cel ivot, ale repektova
monos jej ovplyvnenia pecifikami jednotlivch vvinovch obdob.
Princp individulneho prstupu k jednotlivcovi s postihnutm zabrauje mechanicky uplatova
jednotliv diagnostick metdy a techniky.
Medzi zkladn metdy uplatovan v pecilnopedagogickej diagnostike je mon zaradi nasledovn
metdy:
Anamnza Anamnza Anamnza Anamnza Anamnza predstavuje zisovanie dajov z minulosti, ktor maj vznamn vzah k poznaniu osobnosti.
Anamnestick daje sa zskavaj s cieom kategorizova relevalentn daje z minulosti, ktor napomhaj
vysvetli sasn stav. Anamnza sa tak primrne orientuje na osobnos vlastnho jednotlivca, jeho nukler-
nu rodinu a irie rodinn prbuzenstvo, alebo irie socilne prostredie, z ktorho jednotlivec pochdza.
Medzi zkladn okruhy zujmu pecilneho pedagga v anamnze je mon zaradi (Valenta, 2004): rodov,
perinatlnu, zdravotn, vchovn, vvinov a rodinn anamnzu. V obdob adolescencie nadobda na v-
zname predovetkm anamnza doplnen o daje z oblasti pracovnho vvinu. Jej obsahom je predovetkm
voba povolania a jej motivan faktory, kto vobu ovplyvnil, spokojnos so zvolenou profesiou, zmena tudij-
nho a profesijnho zamerania a jej priny, profesijn plny, konflikty v tejto oblasti a ich rieenia.
P PP PPoz oz oz oz ozor or or or oro oo oov vv vvanie anie anie anie anie predstavuje metdu zaloen na zmernom a plnovitom vnman, ktor je zameran k do-
siahnutiu uritho ciea. pecilnopedagogick pozorovanie je diagnostickou metdou, ktor oznauje pe-
cifick druh vnmania a myslenia, zameran na diagnostikovan osobu, alebo jav, s cieom rozpozna naj-
vznamnejie znaky a vlastnosti, rovnako ako aj priny, ktor tieto znaky zaprinili (Vaek, 1995). Z
pozorovacch metodk je v diagnostike uplatovan von, orientan pozorovanie a zmern, systematick
pozorovanie. Aby pozorovanie mohlo by skutone diagnostickou metdou je potrebn najprv stanovi o,
preo a ako chceme pozorova. Vlastn pozorovanie (popis a registrcia uritch javov) je vystriedan anal-
zou zskanch dajov, kedy pozorovan javy analyzujeme na jednotliv zloky a hadme medzi nimi vzahy.
Konenou fzou pozorovacieho procesu je vyslovenie zverov z pozorovanch javov. Tieto zvery asto nie
s jednoznan a je potrebn ich zaradi do irieho kontextu.
V priebehu pozorovania asto dochdza k subjektvnemu skresleniu, napriek snahe osoby realizujcej
diagnostiku vyhba sa tomu uvedomenm si nasledovnch faktorov (Chrstka, 2000):
Hal efekt predstavuje tendenciu jednotlivca, prpadne jav vnma pod vplyvom dojmov, ktor
si vytvorme pri prvom stretnut s nm.
Predsudky chpeme ako nepodloen predstavu o tom, e jednotlivec z uritej spoloenskej vrstvy
m pecifick vlastnosti a znaky.
Stereotypizcie a analgie predstavuj situcie, kedy osoby a javy posudzujeme na zklade schm
a vzorcov, ktor s v spolonosti ben a vit.
32
Tradcie predstavuj hodnotenie javov a osb na zklade tradci v uritej spolonosti (naprklad lovek
s okuliarmi je predstaviteom inteligencie).
Figry a pozadie vnmame ako situcie kedy jednotlivca a fenomny posudzujeme na zklade prostredia,
v ktorom sme sa s nimi zoznmili.
Aktulny psychosomatick stav osoby realizujcej diagnostiku.
Regresia uprostred predstavuje tendenciu posudzova vrazn nadpriemer a podpriemer skr ako normu.
Lenienn chyba predstavuje tendenciu posudzova veci, javy, jednotlivcov a situcie zhovievavejie,
ako im relne prinle.
Do Do Do Do Dot tt ttaznk aznk aznk aznk aznk je exploranou metdou zameranou na poznvanie, zskavanie dajov a informci prostred-
nctvom psomne poloench otzok a odpoved o uritom presne vymedzenom okruhu problmov (napr-
klad o profesijnom zujme jednotlivca).
R RR RRozho ozho ozho ozho ozhov vv vvor or or or or je metdou, ktor je zaloen na verblnej, alebo neverblnej komunikcii s cieom zska
podklady pre stanovenie diagnzy. Rozhovor me ma charakter vonho, riadenho, alebo kombinovan-
ho spsobu vedenia rozhovoru. V priebehu diagnostickho rozhovoru s jednotlivcom s postihnutm je po-
trebn dodriava nasledovn poiadavky (Vaek, 1995; Chrstka, 2005):
rozhovor mus prebieha v o najprirodzenejom prostred jednotlivca, s poskytnutm dostatonho
asovho priestoru,
pokojn a neruen priebeh rozhovoru,
strun, jasn formulcia otzok a pokojn tn,
premyslen spsob nadviazania kontaktu,
rozhovor je vhodn iniciova otzkami veobecnho zamerania,
trpezlivos a taktnos,
kvalita rozhovoru je priamo podmienen rovou motivcie k rozhovoru,
nenecha sa vyprovokova uhbanm pred otzkou, alebo podrdenosou skmanej osoby,
obratne a pohotovo reagova na vetky prpadn prekvapenia a nepredvdav odpovede,
pred realizovanm diagnostickho rozhovoru je nevyhnutnosou zvoli si presn podobu zznamu
rozhovoru (videozznam, audiozznam, zznam ex post, zapisovanie poznmok poas rozhovoru).
T TT TTes es es es est tt tto oo oov vv vv me me me me met tt ttdy dy dy dy dy predstavuj skky pozostvajce zo sstavy zmerne zostavench otzok a loh, na
ktor jednotlivec odpoved, alebo ich riei a vykonva (Vaek, 1995). V prpade pouitia testu ako diagnostic-
kej metdy je nevyhnutnosou presne a dsledne vymedzi podmienky, pravidl ich zadvania, ako aj hodno-
tenia a interpretcie. Poda zamerania je mon medzi testov metdy zaradi didaktick testy, psychodiagnos-
tick metdy, sociometrick metdy a techniky.
Analza vsledk Analza vsledk Analza vsledk Analza vsledk Analza vsledko oo oov innos v innos v innos v innos v innosti jedno ti jedno ti jedno ti jedno ti jednotliv tliv tliv tliv tlivca ca ca ca ca predstavuje vznamn zdroj informci o jednotlivcovi s postih-
nutm. Analza je orientovan predovetkm na zskavanie informci z oblasti hrovch aktivt a kresby,
prpadne inch expresvnych spsobov vyjadrenia sa.
Vber konkrtnej diagnostickej metdy je priamo podmienen vekom, vvinovou rovou, spsobom
komunikcie a predovetkm cieovm zameranm diagnostickho procesu.
Diagnostika v obdob voby povolania Diagnostika v obdob voby povolania Diagnostika v obdob voby povolania Diagnostika v obdob voby povolania Diagnostika v obdob voby povolania
Voba povolania je v ivote jednotlivca dleitm rozhodnutm, pretoe z nej vyplva jeho budca socil-
na pozcia, spoloensk prest a prevaujci ivotn tl, spojen s preferenciou uritch hodnt, zuj-
mov a smerovan. Vobu povolania je mon chpa ako vber uritej ivotnej drhy, v ktorej sa odraj
charakteristick rysy jednotlivca a jeho typick osobnostn vlastnosti. lohou profesijnho poradenstva a dia-
gnostiky je odporuenie vhodnej a vestranne vyhovujcej profesie. Toto odporuenie mus pota s poia-
davkami tdia, ako aj s nrokmi na vkon tohto povolania v praxi (Vgnerov, 2001).
Profesijne karirna kompetentnos znamen viac ne zrelos, spsobilos pre vobu povolania, alebo profesij-
n orientciu. Je to komplexn spsobilos, potencilna miera pripravenosti loveka pre zvldanie loh, rol,
problmov, ktor sa vyskytuj v interakcii loveka a sveta prce. Existuj v kontextu celkovej role loveka,
zasadenho do mnohonsobnch dimenzi prce a celkovej kultry spolonosti. Profesijne karirna kompe-
tentnos aleko prekrauje rmec prostho vzahu loveka a prce (Hebek, 2002):
Profesijne karirna kompetentnos je vrazom, ktor zastreuje pomerne znan sbor iastonch
udskch potencialt, ktor maj viac, alebo menej bezprostredn, alebo sprostredkovan zmysel pri
rozvjan udskej profesijnej kariry. Potenciality chpeme ako schopnosti, spsobilosti, alebo
pohotovostn stavy loveka pre vyhadvanie, identifikciu, analzu problmov a nachdzanie
efektvnych spsobov v zmysle profesijnej drhy. Medzi zkladn potenciality je mon zaradi: profesijne
karirnu informovanos (profesijne karirne vedomie), profesijne karirne schopnosti, profesijne
karirnu motivciu, zdravotn stav a profesijne rozhodovaciu schopnos.
Profesijne karirna kompetentnos m dynamick charakter. Vyvja sa v zvislosti od (a) asu
a (b) monost, ktor pre jednotlivca vytvra jeho socilne okolie.
33
Predben profesijn zujem, alebo voba alieho tdia vyplva z dvoch rznych motivanch tenden-
ci (Vgnerov, 2001):
z emocionlnych potrieb, zujmov a prian, to znamen z toho o by jednotlivec chcel, keby nebol
nim limitovan,
z racionlnej vahy o svojich monostiach a limitoch, teda z akceptcie takej varianty, ku ktorej
m jednotlivec prijaten predpoklady a ktor s pre neho zrove dosiahnuten.
Predben voba povolania dospievajcich jednotlivcov nie je vdy realistick. Me ma podobu maxi-
malistickho a nedostupnho extrmu, ale rovnako me by minimalistickou vobou na istotu a pohodlie.
lohou tmu odbornkov je poskytn jednotlivcovi tak informcie, ktor by mu umonili prispsobi profe-
sijn vobu svojim relnym schopnostiam a predpokladom. Vchodiskom profesijnej voby dospievajceho
jednotlivca teda s (Vgnerov, 2001):
vedomosti a informcie o rznych povolaniach,
vlastn kolsk prospech, sksenosti s vlastnmi vkonmi v rznych oblastiach a ich hodnotenie,
sebahodnotenie, alebo predstava o sebe samom, o svojich predpokladoch a osobnostnch vlastnostiach,
individulne typick truktra zujmov jednotlivca,
priania a oakvania rodiov,
odporuenie koly a kolsk prospech,
informcie zskan od spoluiakov.
Vsledky diagnostiky profesijne karirneho vedomia tudentov strednch kl predstavuj jedno z rozho-
dujcich kritri hodnotenia celkovej profesijnej karirnej kompetentnosti mladistvch. Ako vhodn dia-
gnostick prostriedky je mon odporui (Hebek, 2002):
analzu dlhodobch tudijnch vsledkov v jednotlivch vyuovacch predmetoch,
riaden rozhovor,
elov slohov prce, zameran na profesijne orientan tematiku (naprklad: o viem o svojom
obbenom povolan, Ak povolanie sa mi pi, m chcem v ivote by a podobne),
testy profesijnej informovanosti (naprklad: Test profesijnch vedomost).
Cieom diagnostiky v oblasti profesijnej voby je identifikova a potvrdi sprvnos a prijatenos voby
jednotlivca, prpadne odporui vhodnejiu variantu. Medzi zkladn oblasti diagnostiky v profesijnej orien-
tcii je mon zaradi nasledovn:
V VV VVedomos edomos edomos edomos edomosti a inf ti a inf ti a inf ti a inf ti a infor or or or ormcie o r mcie o r mcie o r mcie o r mcie o rzn zn zn zn zny yy yych po ch po ch po ch po ch pov vv vvolaniach. olaniach. olaniach. olaniach. olaniach. Profesijne karirna informatika zastreuje cel oblas
aktivt na zklade ktorch sa profesijn informcie tvoria, sprostredkovvaj a vyuvaj. K tomu, aby profe-
sijn vvin prebiehal uspokojivo je potrebn by neustle informovan o svete prce. Miera profesijnej in-
formovanosti je jednm z kritri hodnotenia karirnej kompetentnosti. rove profesijnej informovanos-
ti je v riadenom procese profesijnej orientcie tudentov potrebn pravidelne diagnostikova a podporova
po cel as kolskej dochdzky na zkladn a stredn kolu (Hebek, 2002).
Mnoho tudentov s postihnutm nem o vetkch profesich dostatok adekvtnych informci. Ich pred-
stavy bvaj mnohokrt nepresn, skreslen a nesprvne, asto ovplyvnen nzormi spoluiakov a mdi.
Motivcia k uritej vobe je v obdob dospievania asto ovplyvovan inmi potrebami ako v dospelosti
naprklad vm drazom na socilnu atraktvnos uritej profesie (modelka, leteck mechanik), prijate-
nos tdia tohto odboru (nevyuuje sa tu matematika), alebo spolonou vobou s kamartom (vetci ideme
spolone na jednu kolu). vodn konzultcie zameran na vobu povolania maj predovetkm charakter
rozhovoru s jednotlivcom, prpadne jeho rodimi. Je dleit, aby bol jednotlivec akceptovan ako aktvny
inite. Tmou vodnho rozhovoru by malo by zskanie zkladnch informci o preferencich a elaniach
jednotlivca a naopak jednotlivec by mal by oboznmen s priebehom a zmyslom alej komunikcie (Vgne-
rov, 2001).
k k k k kols ols ols ols olsk vk k vk k vk k vk k vkon a on a on a on a on a alie daje z alie daje z alie daje z alie daje z alie daje zo o o o o k kk kkoly oly oly oly oly. .. .. daje zo irieho socilneho prostredia reprezentovanho ko-
lou s vznamnm zdrojom informci o tudentovi a zrove predstavuj dleit kritrium profesijnej
voby.
Analza kolskho prospechu je dleit z niekokch hadsk. Je ukazovateom veobecnch schopnost
a prstupu tudenta k vube, poskytuje informcie o pravdepodobnosti prijatia na tdium (na zklade in-
formci zverejnench z minulch rokov o priemernom prospechu prijatch uchdzaov a ich prospechu
v hlavnch predmetoch), je vznamn pri hadan pecifickch oblast monho tudijnho, alebo profesijn-
ho zaradenia (lep prospech je spravidla dosahovan v predmetoch, v ktorch je jednotlivec motivovan).
kolsk prospech nemus poskytova jednoznane validn informcie o schopnostiach tudentov, ale je in-
formciou o jeho svedomitosti, pracovitosti, systematickosti, alebo konformite. V tomto obdob me ma
vznam hlavne postoj k hodnotm presadzovanm dospelmi (Kucharsk, 2002). Jednou z hodnt je aj hod-
nota vzdelanosti. V obdob dospievania dochdza asto k vkyvom vo vkone a v dsledku toho ku kolsaniu,
alebo zhoreniu kolskho prospechu. Z tohto dvodu je dleit informova sa o vsledkoch a kolskom
prospechu v priebehu niekokch poslednch rokov. K vkyvom dochdza hlavne u chlapcov, ktor s ve-
34
obecne menej konformn a menej ochotn sa do koly systematicky pripravova. kolsk prospech je preto
potrebn porovna s vsledkami inteligennch testov a alch schopnost (Vgnerov, 2001).
V identifikcii vhodnho tudijnho, alebo uebnho odboru zo strany koly, uitelia vychdzaj z dlho-
dobej sksenosti so tudentom, s realistickm odhadom, i tudent m ancu by prijat na dan tdium
(Kucharsk, 2002). Odporuenie koly obvykle vychdza zo kolskho prospechu, alebo takch charakteris-
tk, ako s najlepie a najhorie znmky z uritch predmetov, stabilita kolskho prospechu, z postoja ku
kolskej prci a obvyklho sprvania tudenta, alebo pozcie ak v triede zaujma. Uitelia spravidla uvauj
aj nad mierou pravdepodobnosti prijatia na prslun vysok kolu, pretoe maj v tejto oblasti dostatok
sksenost a povauj za neeln odpora ako dosiahnuten variantu (Vagnerov, 2001).
Spsobom zskavania informci s predovetkm netandardizovan dotaznky pre vchovnch porad-
cov, triednych uiteov, alebo uiteov jednotlivch predmetov, prpadne priame rozhovory s uitemi. Do-
taznky s asto orientovan na oblas kolskho prospechu v jednotlivch predmetoch, zhodnotenie d-
ky a kvality domcej prpravy, postihnutie v oblasti veobecnch predpokladov a pecilnych zrunost pre
zvolen typ tdia, prpadne odporuenie konkrtneho odboru z pohadu pedagga, daje o osobnostnch
charakteristikch a motivcii tudenta o dan tudijn odbor (Opatilov Zmenkov, 2005).
Inf Inf Inf Inf Infor or or or ormcie od r mcie od r mcie od r mcie od r mcie od rodi odi odi odi odio oo oov vv vv. .. .. Rodiia sa vznamne odliuj v tom, ako a s akmi predstavami o budcej vzde-
lvacej drhe a profesijnom uplatnen dieaa vstupuj do poradenskho zariadenia. Mnoho rodiov m
presn predstavu o alej profesionlnej drhe dieaa a v tejto svislosti potrebuj iba uistenie sa o sprv-
nosti svojho rozhodnutia. Niektor rodiia maj rmcov predstavy o type tdia a vhaj medzi niekokmi
variantmi. Najv vznam nadobda profesijn poradenstvo v prpade komunikcie s rodimi, ktor rovna-
ko ako ani jednotlivec nemaj predstavu alieho profesijnho smerovania a jeho obanosti. pecilnu skupi-
nu teda tvoria rodiia, ktor nemaj realistick pohad na pravdepodobnos prijatia, spenos v tdiu a jeho
ukonenie na danej vysokej kole (Kucharsk, 2002). Vznamn rolu tu zohrva snaha symbolicky naplni
vlastn ambcie, neuskutonen predstavy, ktor rodi nedokzal splni a usiluje sa splni si ich prostrednc-
tvom svojho dieaa, alebo tendencia priamo oakva urit vzdelanostn tandard, pretoe je to v irom
prbuzenstve automaticky oakvan a pre tto rodinu typick.
Poradensk diagnostika a intervencia nie je nariadenm, ale odporuenm, ktor sa me, ale nemus
dodra. Cieom poradenskho pracovnka je preto usmerova rodiovsk vobu. V sasnej dobe je mon
pozorova tendenciu rodiov a tudentov voli cestu istoty v oblasti rozhodovania sa o tdiu na vysokej
kole. Veobecne mnoho rodiov a jednotlivcov vol cestu viacerch prihlok a tm zvenie pravdepodob-
nosti prijatia na tdium na vysokej kole. Medzi prihlkami na tdium je volen takmer vdy tak tudijn
odbor a program, ktor je vzhadom na predpoklady jednotlivca relatvne jednoducho dosiahnuten s vyso-
kou pravdepodobnosou prijatia (Kucharsk, 2002).
Spomedzi zkladnch metd diagnostiky je mon poui posudzovanie kly a netandardizovan dotaz-
nky, doplnen o informcie zskan rozhovorom. Prostrednctvom rozhovoru sa usilujeme (a) zska vstup-
n informcie o tudentovi z pohadu rodiov, (b) zska informcie o predstavch tudentov a rodiov o prslu-
nom type tdia, (c) poskytn rodiovi a tudentovi o mono najviac informci o vstupnch podmienkach,
prijmacom konan, nronosti tdia v danom tudijnom odbore, programe konkrtnej vysokej koly a uni-
verzity. Cieom rozhovoru je identifikovanie rodiovskch prian a predstv, zdvodnenie ich voby, zistenie
nzorov na monosti a schopnosti ich dieaa a jeho hodnotenie. Nevyhnutnosou je zdrazni prednosti a schop-
nosti dieaa s citlivo podanou informciou o limitoch a slabch strnkach z hadiska danej profesie a zro-
ve vytvori priestor pre vyjadrenie sa rodiov k informcim zskanm od odbornka.
Diagnos Diagnos Diagnos Diagnos Diagnostik tik tik tik tika veobecnch schopnos a veobecnch schopnos a veobecnch schopnos a veobecnch schopnos a veobecnch schopnost. t. t. t. t. rove rozumovch schopnost, ako aj ich truktra je jednou z dle-
itch oblast k odporueniu vzdelvacej drhy, alebo konkrtneho odboru. Na diagnostiku rozumovch schop-
nost sa v psychologickej diagnostike pouvaj testy inteligencie, ktor s zvisl na veku a type koly, o ktor
sa jednotlivec uchdza. Vyetrenie inteligencie m preto vznamn miesto v diagnostike profesijnej orientcie.
Vlastn psychologick vyetrenie zahruje niekoko iastkovch zloiek: celkov posdenie rozumovch schop-
nost, vyetrenie pecilnych schopnost, ktor s potrebn pre zvolen profesiu, posdenie zujmovho zame-
rania a vyetrenie osobnosti, alebo osobnostnch vlastnost, ktor mu by predpokladom k dobrmu vkonu
uritej profesie. Shrn poadovanch schopnost, zrunost a prpadne osobnostnch vlastnost, potrebnch
pre vkon uritho povolania obsahuj profesiogramy (Vgnerov, 2001). Profesiogram me pomc pri vobe
vzdelvacej drhy. Ide o veobecn charakteristiku profesie, priom obsahuje zoznam loh a pouvanch
prostriedkov nevyhnutnch pre vkon profesie. Zjednoduene mono poveda, e ide o odborn popis poiada-
viek na pracovnka, ktor obsahuje: shrn povinnost pracovnka, popis obsahu pracovnej innosti, technic-
kch, ekonomickch a spoloenskch podmienok, poiadaviek na pracovnka, postavenie profesie v spolonos-
ti a rozsah spoloenskej zodpovednosti za pracovnka (Opatilov Zmenkov, 2005).
Diagnos Diagnos Diagnos Diagnos Diagnostik tik tik tik tika a a a a peciln peciln peciln peciln pecilny yy yych schopnos ch schopnos ch schopnos ch schopnos ch schopnost t t t t predstavuje relatvne irok oblas, avak nie vetky jej sasti s
predmetom poradenskej diagnostiky. Medzi zkladn oblasti zamerania patr diagnostika verblnych schopnos-
t, testy zameran na cudzojazyn, psychomotorick, matematick, umeleck, technick schopnosti a alie
(Opatilov Zmenkov, 2005).
35
Diagnos Diagnos Diagnos Diagnos Diagnostik tik tik tik tika osobnos a osobnos a osobnos a osobnos a osobnosti. ti. ti. ti. ti. Vo vine prpadov konkrtne povolanie vyaduje okrem schopnost pre dobr
vkon a motivcie k tdiu, aj urit pecifick osobnostn vlastnosti. Z uvedenho dvodu s do metd
psychologickej diagnostiky zaraovan aj testy osobnosti (najastejie dotaznky, kly a projektvne testy).
Diagnos Diagnos Diagnos Diagnos Diagnostik tik tik tik tika zu a zu a zu a zu a zujmo jmo jmo jmo jmov a mo v a mo v a mo v a mo v a motiv tiv tiv tiv tivcie k cie k cie k cie k cie k tdiu. tdiu. tdiu. tdiu. tdiu. Otzka motivcie k tdiu, prpadne danmu tudijnmu
odboru je v profesijnej orientcii rovnako dleit ako otzka schopnost, vedomost, alebo zrunost. Ak
tudent nie je dostatone motivovan k tdiu, jeho spenos me by ohrozen. Z uvedenho dvodu sa
pri diagnostike v rmci profesionlnej orientcie zaujmame rovnako o to, ak motvy sa uplatuj pri profe-
sionlnej vobe a i je skutone v popred motivcia tudenta a nie jeho rodiov.
Diagnostika profesijne karirnej motivcie m systmov charakter a sleduje motivan symptmy zo
vetkch pracovne profesijnch oblast, v ktorch sa jednotlivec me relne uplatni. Najjednoduchm sp-
sobom posdenia motivcie je poznanie zujmov tudenta. Pri ich hodnoten meme vychdza z rozhovo-
rov so tudentom, kedy meme pozorova, ktorm innostiam sa venuje pravidelne a dlhodobo, pri akch
innostiach trvi najviac vonho asu. Dan oblas je asto zaraovan do netandardizovanch dotaznkov
pre tudentov a rovnako pre rodiov. alm zdrojom poznania mu by aj zujmov dotaznky. Predmetom
zujmu s vak aj diagnostick informcie zskan nielen poradenskmi pracovnkmi, ale aj uitemi a rodi-
mi. V sasnosti s vyuvan rzne diagnostick postupy a prostriedky:
riaden rozhovory so tudentmi veden pedaggmi,
konzultan rozhovory so tudentmi a rodimi vedn poradenskmi pracovnkmi,
slohov prce na tmu Preo si volm svoje obben povolanie,
poradensk diagnostika prostrednctvom dotaznkov, obsahujcich inventr profesijnch motvov,
diagnostika prostrednctvom tandardizovanch dotaznkov.
Zkladom efektvnej diagnostiky profesijne karirnej rozhodovacej spsobilosti s tieto okolnosti:
dlhodobo veden zznamy o vobe povolania a ich vyhodnocovanie s istmi hodnotiacimi tandardami,
dlhodob porovnvanie profesijnch rozhodnut s profesijnmi zujmami a profesijnmi predpokladmi,
pozorovanie a porovnvanie profesijnch rozhodnut s profesijne zujmovmi aktivitami jednotlivcov,
vyuvanie o najviac diagnostickch prostriedkov a informci od viacerch initeov.
Medzi zkladn diagnostick prostriedky a postupy je mon zaradi:
tdium dlhodobo vedench dokumentov o profesijne orientanom vvine tudentov,
slohov prce na tmu m chcem by, Ktor povolanie sa mi pi, Moje predstavy o ivotnej
pracovnej karire,
dotaznk profesijne karirneho vvinu,
konzultan rozhovor na tmu Voba povolania,
skupinov zamestnanie na tmu Voba povolania.
Informcie zskan pozorovanm, rozhovorom dotaznkom, analzou anamnestickch dajov, alebo tes-
tovch metd je potrebn spracova a kompletne interpretova Zveren shrnn odporuenie by malo ma
charakter zhrujceho zhodnotenia vetkch uvedench skutonost.
U jednotlivcov s postihnutm vak okrem vyie uvedench pecifk je predmetom pecilnopedagogickej
diagnostiky predovetkm identifikovanie potrieb, monost a limitov konkrtneho jednotlivca pre vkon
uritej profesie v dsledku svojho postihnutia. V tejto svislosti je potrebn identifikova nasledovn bariry,
individulne potreby a limitujce faktory ovplyvujce vkon zvolenej profesie:
ak je ponuka monost tdia vzhadom na konkrtny druh postihnutia,
ak je prstupnos tdia pre jednotlivca s konkrtnym druhom postihnutia,
ak s poiadavky tdia a prpravy na dan profesiu,
ak je monos pracovnho uplatnenia v miestnych podmienkach,
ak nroky s kladen na vkon povolania,
ak miera personlnej pomoci je potrebn pre vkon zvolenej profesie,
ak s predpoklady k dlhodobmu vkonu povolania,
ak je komunikan mdium medzi jednotlivcom a irm socilnym prostredm,
ak technick a materilne podmienky s potrebn na vytvorenie prleitost pre rovnocenn vkon
profesie,
ak kompenzan pomcky s nevyhnutn pre vkon konkrtnej profesie,
ak pravy pracovnho priestoru s nevyhnutn pre vkon konkrtneho profesie a alie.
Voba povolania je jednm zo zvanch krokov v ivote jednotlivca s postihnutm a nemala by by pone-
chan nhode. V kolstve predstavuje prepracovan systm, v ktorom participuj odbornci z viacerch od-
vetv. Hlavn rolu v tomto systme zohrvaj initelia profesijnej orientcie, ako s vchovn poradcovia na
kolch ako aj pracovnci poradenskch zariaden.
Nsledne uvedieme Dotaznk profesijne karirneho vvinu tudentov strednch kl (Hebek, 2002):
Predloen dotaznk sli k evidencii a analze problmov svisiach s vobou profesne karirnej drhy.
36
Meno a prizvisko: ________________________________________
Ronk tdia na S: ______________________________________
Nzov koly: _____________________________________________
Pr Pr Pr Pr Pre ak r e ak r e ak r e ak r e ak relne po elne po elne po elne po elne pov vv vvolanie, alebo olanie, alebo olanie, alebo olanie, alebo olanie, alebo al smer odbor al smer odbor al smer odbor al smer odbor al smer odbornho vzdelv nho vzdelv nho vzdelv nho vzdelv nho vzdelvania sa v sasnos ania sa v sasnos ania sa v sasnos ania sa v sasnos ania sa v sasnosti r ti r ti r ti r ti rozhodu ozhodu ozhodu ozhodu ozhoduje je je je jet tt tte ee ee
alebo s alebo s alebo s alebo s alebo st tt tte r e r e r e r e rozhodnut? ozhodnut? ozhodnut? ozhodnut? ozhodnut?
Uvete pritom Vau hlavn vobu a dve nhradn. Pokia v tejto vobe zatia nemte vbec jasn, otzku
pokojne preskote a zamerajte sa na nasledujcu.
1. voba (hlavn): ______________________________________________
2. voba (nhradn): ____________________________________________
3. voba (nhradn): ____________________________________________
Ak povolanie by ste si zvolili, keby vetko zlealo iba na Vs (ak je Vae povolanie snov)?
Pokste sa i v tomto prpade uvies tri alternatvy, na prvom mieste vyznate nazaujmavejiu.
1. voba: ______________________________________________
2. nhradn voba: _____________________________________
3. nhradn voba: _____________________________________
Ak je V Ak je V Ak je V Ak je V Ak je V s s s s str tr tr tr trat at at at ategick zmer v dr egick zmer v dr egick zmer v dr egick zmer v dr egick zmer v druhe uhe uhe uhe uhej smer j smer j smer j smer j smero oo oov vv vve ee eej v j v j v j v j vobe po obe po obe po obe po obe pov vv vvolania? olania? olania? olania? olania?
Otzka zvl oslovuje tch respondentov, ktor neodpovedali na predchdzajcu otzku. Prostrednc-
tvom hodnotiacej kly sa vyjadrite ku kadej alternatve. Prslun polko oznate krikom.
Dr Dr Dr Dr Druh vzdelv uh vzdelv uh vzdelv uh vzdelv uh vzdelvace ace ace ace acej alt j alt j alt j alt j alter er er er ernat nat nat nat natvy vy vy vy vy: :: :: U UU UUr rr rrit it it it ite no e no e no e no e no E E E E Et tt tte ne e ne e ne e ne e neviem viem viem viem viem U U U U Ur rr rrit it it it ite nie e nie e nie e nie e nie
Absolvova bakalrsky stupe V
Ak:
Absolvova magistersk stupe V
a nsledne postgradulne tdium:
Ak fakultu:
Vytudova vyiu odborn kolu.
Ak:
Absolvova odborn profesijn zcvik
a vstpi do pracovne profesijnej praxe.
Ak mo Ak mo Ak mo Ak mo Ak mot t t t tvy V vy V vy V vy V vy Vs v s v s v s v s ved k t ed k t ed k t ed k t ed k tomu, omu, omu, omu, omu, e sa r e sa r e sa r e sa r e sa rozhodu ozhodu ozhodu ozhodu ozhoduje je je je jet tt tte pr e pr e pr e pr e pre vyie uv e vyie uv e vyie uv e vyie uv e vyie uveden smer eden smer eden smer eden smer eden smero oo oov pr v pr v pr v pr v prof of of of ofesi esi esi esi esijne k jne k jne k jne k jne karir arir arir arir arirnu nu nu nu nu
v vv vvobu? obu? obu? obu? obu?
Oznate krikom prslun okienko poda Vaej identifikcie s nimi.
Chcem vykonva innosti, ktor s nplou zvolenje profesie.
Povolanie zodpoved mojim schopnostiam.
Povolanie mi umon dlhodob kvalifikan ras a postup v profesijnej karire.
Zvolen povolanie je vemi prospen pre spolonos, chcem takto sli uom.
Povolanie mi umouje dobr spoloensk postavenie a ocenenie od druhch ud.
Povolanie volm poda vzoru pre ma vemi sympatickej osoby (matky, otca, priatea, uitea a inch).
Profesijn kvalifikciu mem celkom ahko zska.
Predim si takto tudijn ivot.
kola je v mieste mjho bydliska.
O zvolen povolanie je vek zujem na trhu prce.
Zvolen profesia mi umon vemi dobr zrobok.
iadna in monos voby nie je mon vzhadom k mjmu prospechu na strednej kole.
iadna in monos neprichdza do vahy vzhadom k mjmu zdravotnmu stavu.
iadna in monos neprichdza do vahy vzhadom k obmedzenej ekonomickej situcii v mojej rodine
Tto voba je preto, e je to elanie mojich rodiov.
In dvody (uvete ak):
37
Ak je V Ak je V Ak je V Ak je V Ak je V pr pr pr pr pros os os os ospech v poslednom r pech v poslednom r pech v poslednom r pech v poslednom r pech v poslednom ronk onk onk onk onku zkladne u zkladne u zkladne u zkladne u zkladnej j j j j k kk kkoly? oly? oly? oly? oly?
Oznate krikom zodpovedajcu alternatvu:
S vyznamenanm.
Vemi dobr, len s dvojkami.
Priemern, bez tvoriek.
Dostaton, s jednou a viac tvorkami.
Ak je V Ak je V Ak je V Ak je V Ak je V tudi tudi tudi tudi tudijn pr jn pr jn pr jn pr jn pros os os os ospech na s pech na s pech na s pech na s pech na str tr tr tr tredne edne edne edne ednej j j j j k kk kkole? ole? ole? ole? ole?
Prslun alternatvu vdy oznate krikom:
R RR RRonk onk onk onk onk S vyznamenanm S vyznamenanm S vyznamenanm S vyznamenanm S vyznamenanm V VV VVemi dobr emi dobr emi dobr emi dobr emi dobre ee ee Priemer Priemer Priemer Priemer Priemerne ne ne ne ne Dos Dos Dos Dos Dost tt ttat at at at atone one one one one V VV VVemi zle emi zle emi zle emi zle emi zle
s ss sstr tr tr tr tredne edne edne edne ednej j j j j k kk kkoly oly oly oly oly (bez tr (bez tr (bez tr (bez tr (bez tro oo oojky) jky) jky) jky) jky) (bez (bez (bez (bez (bez tv tv tv tv tvor or or or orky) ky) ky) ky) ky) (aj s pk (aj s pk (aj s pk (aj s pk (aj s pkami) ami) ami) ami) ami)
1.ronk/
5.ronk
8-ronho
gymnzia
2. ronk/
6.ronk
8-ronho
gymnzia
3. ronk/
7.ronk
8-ronho
gymnzia
4. ronk/
8.ronk
8-ronho
gymnzia
T TT TTer er er er eraz sa poks az sa poks az sa poks az sa poks az sa pokst tt tte odhadn e odhadn e odhadn e odhadn e odhadn, s akm , s akm , s akm , s akm , s akm tudi tudi tudi tudi tudijnm nasadenm absolvu jnm nasadenm absolvu jnm nasadenm absolvu jnm nasadenm absolvu jnm nasadenm absolvuje je je je jet tt tte s e s e s e s e str tr tr tr tredn edn edn edn edn k kk kkolu. olu. olu. olu. olu.
Oznate krikom jednu z alternatv:
tudujem a pracujem na kole s vekm osobnm nasadenm.
tudujem tak na dve tretiny svojich monost.
tudujem s ete vekmi rezervami. Keby som chcel...mohol by som podstatne viac a lepie...
Nedokem to odhadn.
Ak je V Ak je V Ak je V Ak je V Ak je V pos pos pos pos post tt tto oo ooj k hla j k hla j k hla j k hla j k hlavnm pr vnm pr vnm pr vnm pr vnm predme edme edme edme edmet tt ttom, alebo hla om, alebo hla om, alebo hla om, alebo hla om, alebo hlavnm s vnm s vnm s vnm s vnm sk kk kkupinm pr upinm pr upinm pr upinm pr upinm predme edme edme edme edmet tt tto oo oov na s v na s v na s v na s v na str tr tr tr tredne edne edne edne ednej j j j j k kk kkole? ole? ole? ole? ole?
Oznate krikom vdy jedno zodpovedaj polko:
V VV VVyu yu yu yu yuo oo oov vv vvacie pr acie pr acie pr acie pr acie predme edme edme edme edmet tt tty yy yy Ob Ob Ob Ob Obben pr ben pr ben pr ben pr ben predme edme edme edme edmet tt tt N NN NNeob eob eob eob eobben pr ben pr ben pr ben pr ben predme edme edme edme edmet tt tt
Slovensk jazyk
Cudz jazyk
Matematika
Fyzika, chmia
Biolgia, zemepis
Dejepis
Filozofia, psycholgia
Informatika
Technick predmety
Esteticko-formatvne predmety
Telesn vchova
Voliten predmety, praktik
Uvete ak:
38
Pr Pr Pr Pr Preds eds eds eds edst tt tta aa aavt vt vt vt vte si char e si char e si char e si char e si charakt akt akt akt akter nasledu er nasledu er nasledu er nasledu er nasledujcich t jcich t jcich t jcich t jcich typickch ypickch ypickch ypickch ypickch uds uds uds uds udskch, pr kch, pr kch, pr kch, pr kch, praco aco aco aco acovne pr vne pr vne pr vne pr vne prof of of of ofesi esi esi esi esijnch innos jnch innos jnch innos jnch innos jnch innost. t. t. t. t.
Vyjadrite sa, ak mte k nim sklon. V kadom riadku oznate krikom zodpovedajce polko:
Dr Dr Dr Dr Druh innos uh innos uh innos uh innos uh innosti ti ti ti ti Plne mi Plne mi Plne mi Plne mi Plne mi N NN NNedok edok edok edok edokem t em t em t em t em to oo oo R RR RRozhodne mi ozhodne mi ozhodne mi ozhodne mi ozhodne mi
vyho vyho vyho vyho vyhovu vu vu vu vuj j j j j posdi posdi posdi posdi posdi ne ne ne ne nevyho vyho vyho vyho vyhovu vu vu vu vuj j j j j
Jednoduch
manulno-technick innosti
Administratvno-technick innosti
Technicko-kontruktvne innosti
isto teoreticko-tudijn innosti
Vedecko-aplikan vskumn innos
Riadiaca a organizan innos
innos v slubch uom: poradensk,
socilne, sliace
In, uvete ak:
Uis Uis Uis Uis Uistit tit tit tit tite sa, e sa, e sa, e sa, e sa, o ve o ve o ve o ve o vetk tk tk tk tko vie o vie o vie o vie o viet tt tte o zv e o zv e o zv e o zv e o zvolene olene olene olene olenej pr j pr j pr j pr j prof of of of ofesii, alebo esii, alebo esii, alebo esii, alebo esii, alebo tudi tudi tudi tudi tudijne jne jne jne jnej dr j dr j dr j dr j drhe. he. he. he. he.
Oznate krikom jednu z ponknutch alternatv o informovanosti, ktor najbliie charakterizujte V stav:
Poznm vetky rozhodujce informcie o zvolenej profesijnej drhe a podmienkach jej zvldnutia.
Niektor informcie mm. Nie som si ist, i s dostaton.
Zatia toho o svojej alej profesijnej karirnej ceste skoro ni neviem.
Zatia nie som rozhodnut. Potom zanem potrebn informcie vyhadva.
N NN NNe ee eevyhnutn s tie vyhnutn s tie vyhnutn s tie vyhnutn s tie vyhnutn s tie inf inf inf inf infor or or or ormcie o t mcie o t mcie o t mcie o t mcie o tom, ak s V om, ak s V om, ak s V om, ak s V om, ak s Vae ance na pri ae ance na pri ae ance na pri ae ance na pri ae ance na prijatie na zv jatie na zv jatie na zv jatie na zv jatie na zvolen olen olen olen olen k kk kkolu, nr olu, nr olu, nr olu, nr olu, nronos onos onos onos onos
pri pri pri pri prijmacch s jmacch s jmacch s jmacch s jmacch skok kok kok kok kok, pomer medzi zu , pomer medzi zu , pomer medzi zu , pomer medzi zu , pomer medzi zujemcami a pri jemcami a pri jemcami a pri jemcami a pri jemcami a prijatmi jatmi jatmi jatmi jatmi tudentmi. tudentmi. tudentmi. tudentmi. tudentmi.
Jednu zo zodpovedajcich altenatv oznate krikom:
no vetko viem.
Z poutia nieo o tom viem.
Nie ide to zatia mimo ma.
39
S pr S pr S pr S pr S prof of of of ofesi esi esi esi esijnou orientciou zk jnou orientciou zk jnou orientciou zk jnou orientciou zk jnou orientciou zko svis zu o svis zu o svis zu o svis zu o svis zujmo jmo jmo jmo jmov vv vv innos jedno innos jedno innos jedno innos jedno innos jednotliv tliv tliv tliv tlivca. P ca. P ca. P ca. P ca. Poks oks oks oks okst tt tte se pr e se pr e se pr e se pr e se pros os os os ost tt ttednctv ednctv ednctv ednctv ednctvom om om om om
uv uv uv uv uvedench mo edench mo edench mo edench mo edench monos nos nos nos nost uvies mier t uvies mier t uvies mier t uvies mier t uvies mieru sv u sv u sv u sv u svo oo ooje je je je jej angao j angao j angao j angao j angaov vv vvanos anos anos anos anosti v nich. ti v nich. ti v nich. ti v nich. ti v nich.
V kadom riadku oznate krikom alternatvu, ktor zodpoved Vaej situcii:
V VV VVonoaso onoaso onoaso onoaso onoasov vv vv aktivit aktivit aktivit aktivit aktivity yy yy Pr Pr Pr Pr Pra aa aavidelne a videlne a videlne a videlne a videlne a Obas k Obas k Obas k Obas k Obas ke e e e e N N N N Nezaober ezaober ezaober ezaober ezaoberm m m m m
so zu so zu so zu so zu so zujmom jmom jmom jmom jmom je prle je prle je prle je prle je prleit it it it itos os os os os sa inmi sa inmi sa inmi sa inmi sa inmi
Samotdium uiva
preberanho v kole
tdium populrno-odbornej
a odbornej literatry
as v zujmovch krkoch,
kluboch, kurzoch, v akch:
Zberatesk innos
Esteticko-vtvarn innosti
Prce v zhrade, na poli
a chovanie zvierat
tudentsk vedecko-odborn
innos
Ekologick aktivity, humanitn
aktivity
port, turistika, cestovanie
Televzia, kino, portov podniky,
diskotky
Odpoinkov a zitkov aktivity
ako a o ponkne de
ivot v partii
In monosti:
N NN NNak ak ak ak akoniec e oniec e oniec e oniec e oniec et tt tte nap e nap e nap e nap e napt tt tte ak e ak e ak e ak e ako sa V o sa V o sa V o sa V o sa Vai r ai r ai r ai r ai rodiia poz odiia poz odiia poz odiia poz odiia pozer er er er eraj na V aj na V aj na V aj na V aj na V pr pr pr pr prof of of of ofesi esi esi esi esijn zmer po s jn zmer po s jn zmer po s jn zmer po s jn zmer po sk kk kkon on on on onen en en en en
s ss sstr tr tr tr tredo edo edo edo edok kk kkols ols ols ols olskho kho kho kho kho tdia. tdia. tdia. tdia. tdia.
Krikom oznate zodpovedajcu alternatvu:
Plne shlasia.
D sa poveda, e v podstate shlasia.
Striedavo no a nie.
Skr neshlasia.
S zsadne proti.
Datum vyplnenia:
Podpis klienta:
Intitcie poskytujce diagnostick a poradensk sluby pre jednotlivcov s postihnutm Intitcie poskytujce diagnostick a poradensk sluby pre jednotlivcov s postihnutm Intitcie poskytujce diagnostick a poradensk sluby pre jednotlivcov s postihnutm Intitcie poskytujce diagnostick a poradensk sluby pre jednotlivcov s postihnutm Intitcie poskytujce diagnostick a poradensk sluby pre jednotlivcov s postihnutm
Medzi zkladn intitcie poskytujce poradenstvo v oblasti voby povolania jednotlivcov s postihnutm
patria pecilnopedagogick porada a detsk integran centrum. Poradenstvo v oblasti voby povolania
alej poskytuj pedagogicko-psychologick poradne a odborn konzultciu a podporu poskytuj rzne ob-
ianskej zdruenia a agentry.
Pre tudentov s jednotlivmi druhmi postihnutia poskytuj odborn pomoc a konzultcie nasledovn
zariadenia, organizcie a spolonosti:
Centrum pomoci tudentom so pecilnopedagogickmi potrebami pri Modelovej pecilno-
pedagogickej poradni pri Katedre pecilnej pedagogiky Univerzity Komenskho, Pedagogickej fakulty,
Raianska 59, Bratislava.
tudenti so sluchovm postihnutm tudenti so sluchovm postihnutm tudenti so sluchovm postihnutm tudenti so sluchovm postihnutm tudenti so sluchovm postihnutm
pecilno-pedagogick porada pre sluchovo postihnutch, Hrdlikova 17, Bratislava,
http://www.zsihrdlickovaba.edu.sk/
Stredn odborn uilite pre sluchovo postihnut mlde
http://www.souspmba.edu.sk/view.php?docid=7
40
S SS SStr tr tr tr trnky v nky v nky v nky v nky venu enu enu enu enujce sa pr jce sa pr jce sa pr jce sa pr jce sa problematik oblematik oblematik oblematik oblematike slucho e slucho e slucho e slucho e sluchov vv vvho pos ho pos ho pos ho pos ho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia (www.infosluch.sk):
Internetov strnka venujca sa problematike sluchovho postihnutia www.infosluch.sk
Effeta Nitra - http://www.effeta.sk/
Futbalov Klub AMICUS Preov - http://amicus.deaf.sk/
Infodom - informan servis pre rodiov postihnutch det - http://www.radost.sk/
KCNS - Kresansk centrum nepoujcich na Slovensku - http://www.kcns.sk/
Medzinrodn festival komunity humoru nepoujcich - http://www.slovakdeaf.unas.cz/
Nadcia Vlada Kulka Pou srdcom - http://www.kulisek.slovanet.sk/
Netporadna http://sk.internetporadna.cz/
Projekt Eurosigns - http://www.eurosigns.net/main.asp?lng=slo&pg=&action=&u
Rozvoj myslenia nie len pre SP - http://www.myslim.sk/myslim.htm
Slovensk centrum kochlernej implantcie - http://www.scki.sk/
Slovensk zvz sluchovo postihnutch - http://www.szsp.sk/
Spolonos pre pomoc nepoujcim - http://www.sppn.sk/index.html
Spolok nepoujcich pedaggov (SNEPEDA) - http://www.snepeda.szm.sk/
Zdruenie rodiov a priateov hluchoslepch det - http://www.hluchoslepi.szm.sk/
Zahraniie:
Asociace organizac neslycch, nedoslchavch a jejich ptel - http://www.asnep.cz/
esk unie neslycch - http://www.cun.cz/
eskomoravsk jednota neslycch - http://www.cmjn.cz/
esk klub nedoslchavch HELP - http://home.tiscali.cz:8080/ckn_help/index.htm
Elika (E-learning pro sluchov postien ky) - http://www.eliska.cz/
Evropsk centrum pantomimy neslycch - http://www.ecpn.cz/
Federace rodiu a ptel sluchov postiench - http://www.frpsp.cz/
Gong v R (mesank sluchovo postihnutch) - http://www.gong.cz/
Helpnet (informan portl pre osoby so pecifickmi potrebami) - http://www.helpnet.cz/
Labyrint - http://www.labyrintbrno.cz/o-sdruzeni
LORM - Spolenost pro hluchoslep - http://www.lorm.cz/cs/lorm/aktuality.php
Obansk sdruen Neslysc.cz - http://www.neslysici.cz/
Pevnost - esk centrum znakovho jazyka - http://www.pevnost.com/
Ruce.cz - http://www.ruce.cz/
Sdruen uivatel kochlernch implantt - http://www.suki.cz/
Soubor Tich hudba (zpv ve znakovm jazyce) - http://www.tichahudba.pc.cz/
Svaz neslycch a nedoslchavch v R - http://www.snncr.cz/
Ticho - http://www.ticho.cz/
Gallaudetova univerzita pre nepoujcich (Washington, DC, USA) http://www.gallaudet.edu/
My Babys Hearing - http://www.babyhearing.org
http://clerccenter.gallaudet.edu/InfoToGo/
http://www.deafnessatbirth.org.uk/
http://www.beginningssvcs.com/
http://www.helpkidshear.org/
The National Deaf Children Society- http://www.ndcs.org.uk/information/childhood_deafness/index.html
15 th World Congress of the World Federation of the Deaf - http://wfdcongress.org/eng/version_text.php
Audioprotetika,.www.audioprotetika.sk
Slovton, www.slovton.sk
tudenti so zr tudenti so zr tudenti so zr tudenti so zr tudenti so zrak ak ak ak ako oo oovm pos vm pos vm pos vm pos vm postihnutm tihnutm tihnutm tihnutm tihnutm
pecilno-pedagogick porada pre zrakovo postihnutch pri ZI pre slabozrakch a nevidiacich,
Bratislava, http://www.zsisvrciaba.edu.sk/
Zkladn kola interntna pre nevidiacich a slabozrakch, Bratislava, http://www.zsisvrciaba.edu.sk/
Zkladn kola interntna pre nevidiacich a slabozrakch, Levoa, www.zsklule.edu.sk
Podporn centrum pre zrakovo postihnutch pri FMFI UK, http://cezapwww.fmph.uniba.sk/
S SS SStr tr tr tr trnky v nky v nky v nky v nky venu enu enu enu enujce sa pr jce sa pr jce sa pr jce sa pr jce sa problematik oblematik oblematik oblematik oblematike zr e zr e zr e zr e zrak ak ak ak ako oo oov vv vvho pos ho pos ho pos ho pos ho postihnutia: tihnutia: tihnutia: tihnutia: tihnutia:
Internetov strnka venujca sa problematike zrakovho postihnutia www.zrak.sk
nia nevidiacich a slabozrakch Slovenska, http://www.unss.sk/
Tyflocomp (predaja pomcok pre zrakovo postihnutch) www.tyflokomp.sk
Slovensk kninica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, http://www.skn.sk/
Rehabilitan stredisko pre zrakovo postihnutch www.rszp.sk
Systm integrovanho zamestnvania a rekvalifikcie nevidiacich a slabozrakch ud, www.sizar-vision.sk
41
tudenti s t tudenti s t tudenti s t tudenti s t tudenti s telesnm pos elesnm pos elesnm pos elesnm pos elesnm postihnutm: tihnutm: tihnutm: tihnutm: tihnutm:
Matersk kola, Zkladn kola, Gymnzium, Obchodn akadmia a Obchodn kola pre telesne
postihnutch, Bratislava; Mokrohajska3.edupage.org; www.mokrohajska3.sk
Intitt pre pracovn rehabilitciu obanov so zmenenou pracovnou schopnosou, www.soutpmba.edu.sk
Centrum socilnej a pracovnej rehabilitcie pri Intitte pre pracovn rehabilitciu, www.soutpmba.edu.sk
Porada pre vobu povolania pri Intitte pre pracovn rehabilitciu, www.soutpmba.edu.sk
S SS SStr tr tr tr trnky v nky v nky v nky v nky venu enu enu enu enujce sa pr jce sa pr jce sa pr jce sa pr jce sa problematik oblematik oblematik oblematik oblematike t e t e t e t e telesnho pos elesnho pos elesnho pos elesnho pos elesnho postihnutia: tihnutia: tihnutia: tihnutia: tihnutia:
Technologick a inovan park pre zdravotne postihnutch obanov
Slovensk zvz telesne postihnutch, www.sztp.sk
Slovensk zvz telesne postihnutch portovcov, www.sztps.sk
Slovensk zvz zdravotne postihnutch, www.szzp.sk
Obianske zdruenie Aktvny vozk, www.aktivnyvozik.sk
Informan systm pre rehabilitciu, www.rehis.sk
Centrum samostatnho ivota, www.csz.sk
Tanen klub Danube Bratislava pre jednotlivcov s rznym druhom postihnutia www.tkdanube.sk
Zvz telesne postihnutej mldee, www.ztpm.sk
Organizcia muskulrnych dystrofikov, www.omd.sk
Obianske zdruenia Margartka, www.margaretka.sk
Asocicia Tourettovho syndrmu www.tsa-usa.org
S SS SStr tr tr tr trnky o jedno nky o jedno nky o jedno nky o jedno nky o jednotliv tliv tliv tliv tlivcoch s autizmom: coch s autizmom: coch s autizmom: coch s autizmom: coch s autizmom:
www.andreas.sk
www.autismtreatmentcenter.org
www.autismwebsite.com
www. sposa.sk
http://bedej.net/paulinka/
www.rainbowtherapy.sk
www.aspergers.com
http://robin.mokranovci.net
www.symbia.sk
http://brno.apla.cz
S SS SStr tr tr tr trnky o jedno nky o jedno nky o jedno nky o jedno nky o jednotliv tliv tliv tliv tlivcoch s mentln coch s mentln coch s mentln coch s mentln coch s mentlnym pos ym pos ym pos ym pos ym postihnutm: tihnutm: tihnutm: tihnutm: tihnutm:
www.radost.sk
www.downovsyndrom.sk
www.sds-sk.szm.sk
www.zpmpvsr.sk
www.usmejsanamna.sk
www.dobromysl.cz
www.echo-zdruzenie.sk
De De De De Dets ts ts ts tsk int k int k int k int k integr egr egr egr egran centr an centr an centr an centr an centr: : : : :
www.dicbb.sk
www.skalica.sk/mesto/skoly/dic.php
www.pistalka.sk
Veobecn s Veobecn s Veobecn s Veobecn s Veobecn str tr tr tr trnky o jedno nky o jedno nky o jedno nky o jedno nky o jednotliv tliv tliv tliv tlivcoch s pos coch s pos coch s pos coch s pos coch s postihnutm: tihnutm: tihnutm: tihnutm: tihnutm:
www.socionet.sk
www.helpnet.sk
www.krizovatka.cz
www.dys.sk
http://internetporadna.cz
www.spv.sk
www.radost.sk
www.gateway2at.org
www.vsevedko.cz
www.employment.gov.sk
http://epedagog.upol.cz
http://forum.handicap.sk
www.snslp.sk
42
1. Vymedzte pecilnopedagogick diagnostiku.
2. Uvete niektor zo zkladnch princpov pecilnopedagogickej diagnostiky.
3. Uvete faktory v dsledku ktorch dochdza k skresleniu informci zskanch v priebehu
diagnostiky.
4. Vymedzte pozorovanie a rozhovor ako diagnostick metdy.
5. Uvete, ktor oblasti s predmetom diagnostiky v oblasti profesijnej voby.
6. Uvete, ktor faktory vrazne limituj profesijn vobu u jednotlivcov s postihnutm?
BALCAR, Karel. Psychoterapie u dt a dospvajcch. In: AN, Pavel KREJOV, Dana a kol. Dtsk
klinick psychologie. 3. vydn. Praha: Grada Publishing, 1997, as IV., kap. 22, s. 368-370. ISBN 80-7169-512-2
HAJD MOUSSOV, Zuzana DUPLINSK, Josef. Diagnostika: pedagogicko-psychologick poradenstv II. Pra-
ha: Univerzita Karlova, Pedagogick fakulta, 2002. ISBN 80-7290-101-X
HORT, Vladimr HRDLIKA, Michal KOCOURKOV, Jana MAL, Eva. Dtsk a adolescentn psychiatrie.
Praha: Portl, 2000. ISBN 80-7178-472-9
HRABAL, Vladimr st. - HRABAL, Vladimr ml. Diagnostika: Pedagogickopsychologick diagnostika iaka s
vodem do diagnostick aplikace statistiky. Praha: Karolnum, 2002. ISBN 80-246-0319-5
HEBEK, Libor. Metody a formy profesn karirnho poradenstv na Z a S. Brno: Vysok kola Karla Engli-
e, 2003.
HEBEK, Libor. Praxe profesn karirnho poradenstv na zkladnch kolch a stednch kolch. Brno:
Masarykova Univerzita, 2002.
CHRSTKA, M. Zklady vzkumu v pedagogice. Olomouc: Univerzita Palackho, 2000. Poda: VALENTA, Milan.
Specilnpedagogick diagnostika. In: RENOTIROV, Marie - LUDKOV, Libue a kolektv. Speciln peda-
gogika. Olomouc: Univerzita Palackho, Pedagogick fakulta, 2004. ISBN 80-244-0873-2
KREJROV, Dana. Emon poruchy a poruchy chovn v dtstv a v dospvn. In: AN, Pavel KREJ
OV, Dana et al. Dtsk klinick psychologie. 3. vydn. Praha: Grada Publishing, 1997. Diel II., kap. 10,
s.167-182). ISBN 80-7169-512-2
KUCHARSK, Anna. Profesn poradenstv ve kolstv. In: HAJD MOUSSOV, Zuzana DUPLINSK, Josef.
Diagnostika: pedagogicko-psychologick poradenstv II. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogick fakulta, 2002.
as 2., kapitola 2.3, s. 123-142. ISBN 80-7290-101-X
LANGMEIER, Josef BALCAR, Karel PITZ, Jan. Dtsk psychoterapie. 2. rozen a pepracovan vydn.
Praha: Portl, 2000. ISBN 80-7178-381-1
LANGMEIER, Josef KREJOV, Dana. Vvojov psychologie. 3. pepracovan a doplen vydn. Praha:
Grada, 1998. ISBN 80-7169-195-X
MICHALOV, Zdeka. Analza dlch aspekt specifickch poruch. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogick
fakulta, 2004. ISBN 80-7290-205-9
OPATILOV Dagmar ZMENKOV, Dana. Pedprofesn a profesn pprava zdravote postiench. Brno:
Masarykova univerzita, 2005. ISBN 80-210-3718-0
OVERTON, Terry. Assessing Learners with Special Needs. 5
th
Edition. Upper Saddle River: Pearson Education,
2006. ISBN 0-13-117990-X
POKORN, V. 2001. Teorie a nprava vvojovch poruch uen a chovn. Praha: Portl, 2001. 333 s. ISBN 80-
7178-570-9.
POKORN, Vra. Teorie, diagnostika a nprava specifickch poruch uen. Praha: Portl, 1997. ISBN 80-7178-135-5
RENOTIROV, Marie - LUDKOV, Libue a kolektv. Speciln pedagogika. Olomouc: Univerzita Palackho,
Pedagogick fakulta, 2004. ISBN 80-244-0873-2
RAN, P. VAGNEROV,M. Dtsk klinick psychologie. Praha, Avicenum 1991 ISBN 80-7169- 512-2
EPOV, Petra. Speciln pedagogika osob s poruchami chovn. In: RENOTIROV, Marie - LUDKOV,
Libue a kolektv. Speciln pedagogika. Olomouc: Univerzita Palackho, Pedagogick fakulta, 2004. as Uve-
den do zkladn problematiky osob se specilnmi potebami, s. 251269. ISBN 80-244-0873-2
SMITH, T. David. Parent Child Interaction Play Assessment. In: GITLIN-WEINER, Karen SANDGRUND,
Alice SCHAEFER, Charles. Play Diagnosis and Assessment. 2
nd
Edition. New York: John Wiley & Sons, Inc.,
2000, Part III., Chapter 11, p. 340-370. ISBN 0-471-25457-6
SPINELLI, Cathleen. Classroom Assessment for Students in Special and General Education. 2
nd
Edition. Upper
Saddle River: Pearson Education, 2006. ISBN 0-13-119353-8
SVOBODA, Mojmr KREJOV, Dana VGNEROV, Marie. Psychodiagnostika dt a dospvajcch. 1.
vydanie. Praha: Portl, 2001. ISBN 80-7178-545-8
43
VAGNEROV, M. Psychologie problmovho dtt kolnho vku. Praha: Husitsk teologick fakulta UK, 1995
VGNEROV, Marie. Poradenstv pro volbu povoln. In: SVOBODA, Mojmr KREJOV, Dana VG-
NEROV, Marie. Psychodiagnostika dt a dospvajcch. 1. vydanie. Praha: Portl, 2001. as III., kap. 12, s.
679-693. ISBN 80-7178-545-8
VGNEROV, Marie. Specifick poruchy chovn. In: SVOBODA, Mojmr KREJOV, Dana VGNE-
ROV, Marie. Psychodiagnostika dt a dospvajcch. 1. vydanie. Praha: Portl, 2001. as IV., kap. 11, s. 665-
679. ISBN 80-7178-545-8
VALENTA, Milan. Specilnpedagogick diagnostika. In: RENOTIROV, Marie - LUDKOV, Libue a kolek-
tv. Speciln pedagogika. Olomouc: Univerzita Palackho, Pedagogick fakulta, 2004. ISBN 80-244-0873-2
VAEK, tefan. pecilnopedagogick diagnostika. 2. vydanie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladate-
stvo, 1995. ISBN 80-08-02056-3
ZELINKOV, O. Pedagogick diagnostika a individuln vzdelvac program. Praha: Portl, 2001. ISBN 80-7178-
544-X
ZELINKOV, O. Poruchy uen: specifick vvojov poruchy ten, psan a dalch kolnch dovednost. Praha:
Portl, 2003. ISBN 807178-800-7
44
Zklady pedagogiky jednotlivcov Zklady pedagogiky jednotlivcov Zklady pedagogiky jednotlivcov Zklady pedagogiky jednotlivcov Zklady pedagogiky jednotlivcov
so pecifickmi poruchami uenia so pecifickmi poruchami uenia so pecifickmi poruchami uenia so pecifickmi poruchami uenia so pecifickmi poruchami uenia
TERZIA HARARKOV
Pochopi problematiku porch uenia nie je vbec jednoduch. Historick pramene ns presviedaj o tom,
e poruchy uenia existovali u v minulosti a stle s jednm z najaktnejch problmov nho kolstva. Je
to problematika, ktor sa pomaly dostva aj vaka odbornej verejnosti do povedomia laikov. Poruchy uenia
sa tkaj vysokho percenta detskej populcie. pecifickou poruchou uenia trpia pribline 2 4% jednotliv-
cov, priom u chlapcov je vskyt tchto porch trikrt astej.
Uiteov aj rodiov znepokojuje skutonos, e diea m problm naui sa ta, psa a pota, m sa
dostva do spoloensky nevhodnho a svojm spsobom aj poniujceho postavenia. Neschopnos naui
sa ta, psa a pota, znamen zahata si cestu k informcim a k vzdelaniu. Pomc takto postihnutmu
jednotlivcovi znamen v prvom rade pochopi jeho nie prve priazniv situciu. Pochopenie je prvm kro-
kom k pomoci.
Vek draz sa kladie hlavne na vasn diagnostiku a zabezpeenie vhodnej reedukcie a podpory. Je to
dleit aj z hadiska monho negatvneho vplyvu na vzdelvanie a na profesijn orientciu tchto jednot-
livcov. Problematika PU nadobda interdisciplinrny charakter. Vaka svojej multifaktorilnosti m vplyv
na osobnos loveka, na prostredie v ktorom ije, stva sa predmetom zujmu viacerch vednch discipln.
Vemi aktulne sa odborn verejnos zaober jednotlivcami so pecifickmi poruchami uenia na strednch
kolch, problematikou starostlivosti a podpory jednotlivcov s PU v obdob dospievania a dospelosti.
V odbornej literatre pecilnopedagogickej, psychologickej sa stretvame s pojmami pecifick vvinov
poruchy uenia, pecifick poruchy uenia, vvinov poruchy uenia. Tieto termny s nadraden termnom
dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalklia, dyspinxia, dysmzia, dyspraxia.Posledn tri, s pecifikom v echch
a na Slovensku, v zahraninej literatre sa s nimi nestretneme
Pojem pecifick poruchy uenia oznauj rznorod skupinu porch prejavujcich sa problmami
v nadobdan zkladnch vzdelvacch nvykov ako je re, psanie, tanie a potanie. Tieto poruchy maj
individulny charakter. Mu vznikn aj na podklade dysfunkcie centrlnej nervovej sstavy. Sekundrne
s sprevdzan poruchami rei, naruenm sstredenm, impulzvnym sprvanm, poruchami v oblasti per-
cepcie, poruchami motoriky (syndrm ADD, ADHD). Vetky symptmy porch uenia spsobuj zlyhva-
nie takto postihnutho iaka, tudenta pri kolskch vkonoch a prelnaj sa do celho edukanho procesu.
Znemouj primerane reagova, rozumie benm pokynom uitea pri vzdelvan. Permanentn a chronic-
k nespech u jednotlivcov s PU vyvolvaj stavy zkosti a pocity strachu. Veobecne preto plat, e poruchy
uenia vemi vznamne postihuj psychiku loveka a zasahuj tak do sfry psychologickej a socilnej.
pecifick poruchy uenia je potrebn odli od nepecifickch porch, ktor sa veobecne vyskytuj
a mu by spsoben naprklad aj znenou rovou intelektovch schopnost, zmyslovm postihnutm,
znenou rovou motivcie dosahova o najlepie kolsk vkony,i mlopodnetnm socilnym prostre-
dm.
pecifick poruchy uenia zkladn vymedzenie pojmov pecifick poruchy uenia zkladn vymedzenie pojmov pecifick poruchy uenia zkladn vymedzenie pojmov pecifick poruchy uenia zkladn vymedzenie pojmov pecifick poruchy uenia zkladn vymedzenie pojmov
pecifick poruchy uenia sa tkaj det, tudentov aj dospelch. Podstata ich problmov nespova v nepo-
staujcej veobecnej inteligencii, astokrt prekvapia originlnym rieenm matematickch loh, s spe-
n v predmetoch, ktor ich nadovetko zaujmaj, priom naprklad ich tanie je na poadovanej socilnej
rovni a podobne. Variabilita porch a ich vzjomn kombincie s rznorod a niekedy aj neakan.
Matjek(1993) definuje pecifick poruchy uenia ako shrn oznaenie pre rznorod skupinu po-
rch, ktor sa prejavuj vraznmi problmami pri nadobdan a pouvan takch vedomost a zrunost
ako je rozprvanie, porozumenie hovorenej rei, tanie, psanie, matematick usudzovanie alebo potanie.
Tieto poruchy s typick pre postihnutho jednotlivca a predpokladaj dysfunkciu centrlneho nervovho
systmu.
Na zklade veobecnch prejavov pecifickch porch uenia meme definova pecifick poruchu ta-
nia dyslexiu, psania dysgrafiu, pravopisu dysortografiu, potania dyskalkliu, kreslenia dyspinxiu,
hudobnosti dysmziu, schopnosti vykonva zloit praktick lohy dyspraxiu.
Zladn prejavy pecifickch porch uenia poda Swierkoszovej (2006):
Neschopnos dieaa integrova viac mentlnych funkci k jednmu vzdelvaciemu cieu.
Stren pojem pre skupinu heterognnych porch (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyspinxia,
dysmzia, dyspraxia).
45
ZKLADY PEDAGOGIKY JEDNOTLIVCOV SO PECIFICKMI PORUCHAMI UENIA; HARARKOV, T.; S. 44 55
Dysfunkcia centrlneho nervovho systmu.
Zaznamenvame ich v predkolskom veku (v predkolskom veku ide o tzv. rizik), vrazne sa prejavuj
v kolskom veku, tkaj sa aj ivota v dospelosti.
S originlne a pecifick v rovine diagnostiky, terapie, reedukcie.
Mu by spacm mechanizmom alch problmov, predovetkm vchovnch.
Mu sa objavova sbene s inmi postihnutiami. V takomto prpade je to vemi nron loha
pre oblas diagnostiky. Je potrebn rozli, ktor postihnutie je prvotn.
Mu sa prejavi aj s vonkajmi negatvnymi vplyvmi.
Zelinkov (2003) uvdza aj tieto prejavy pecifickch porch uenia:
Problmy v oblasti rei.
Problmy zrakovho vnmania.
Problmy sluchovho vnmania.
Problmy v pravoavej orientcii.
Problmy v priestorovej orientcii.
Poruchy orientcie v ase.
Porucha vnmania a reprodukcie rytmu.
Poruchy procesu automatizcie.
Problmy pri rchlom vymenovvan.
Poruchy vvinu jemnej a hrubej motoriky.
Poruchy pohybovej koordincie.
Poruchy vo vnnan telesnej schmy.
Poruchy sstredenia.
Problmy v sprvan.
Predpona dys pri vyie spomnanch poruchch znamen rozpor, deformciu, o naznauje, e nieo sa
vyvja nie sprvne, alebo nie plne. Druh as nzvu tvor grcke oznaenie postihnutej schopnosti.
Dysle Dysle Dysle Dysle Dyslexia xia xia xia xia
Dyslexia znamen pecifick neschopnos naui sa ta benmi vyuovacmi metdami. Je to pecific-
k porucha tania, ktor sa prejavuje neschopnosuo naui sa ta, napriek tomu, e jednotlivec s tmto
problmom m primeran inteligenciu a ije v prostred, ktor mu dva dostatok potrebnch podnetov
k iaducemu spoloenskmu a kultrnemu rozvoju (lab in: Kucharsk, 1997). Postihuje rchlos tania
(pomal tanie, a slabikovanie), sprvnos tania (zamiea si psmen, doma si text) a porozumenie
tanho textu.
T TT TTyp yp yp yp ypy dy y dy y dy y dy y dysle sle sle sle slexie xie xie xie xie
D. J. Bakker (Pokorn, 2001) predpoklad, e pre vinu ud je av hemisfra pecializovan na re a prav
hemisfra na tvar a smer. Pretoe tanie je zko spojen s reou, pri tan sa aktivuje av mozgov hemisf-
ra. Poas tania vak vnmame tvar psmen, ktor s zoraden v uritom slede a smere (zava doprava). Preto
je do procesu tania zapojen aj prav hemisfra.
Na zklade aktivcie mozgovch hemisfr rozliujeme tieto dva typy dyslexie:
Dy Dy Dy Dy Dysle sle sle sle slexia t xia t xia t xia t xia typu P ypu P ypu P ypu P ypu P tanie je presn, ale npadne pomal, pretoe psmen maj len symbolick
charakter. P dyslektici vnmaj psmen len ako tvary. A potom, ke si ich obzr, uvauj o ich
symbolickom obsahu.Neurofyziologicky to znamen, e pri tan zamestnvaj stle prevane
prav mozgov hemisfru.
Dy Dy Dy Dy Dysle sle sle sle slexia t xia t xia t xia t xia typu L ypu L ypu L ypu L ypu L tanie je rchle s vekm mnostvom chb.
Najskr je potrebn ta presne a a potom rchle.
Dyslektici s typom L prijmaj sluchov podnety pravm uchom a dyslektici typu P avm uchom. To
znamen, e s schopn lepie reprodukova to, o pouli svojm dominantnm uchom. tanie, prevane
hlasn tanie je spojenn s hovorenou reou. Jednotlivec s dyslexiou, ktor dva prednos pravmu uchu,
aktivuje av hemisfru mozgu, bude najskr dyslektikom typu L a naopak.
Dy Dy Dy Dy Dyslektick pr slektick pr slektick pr slektick pr slektick pre ee eeja ja ja ja javy vy vy vy vy
Medzi najastejie dyslektick prejavy poda Michalovej (2004) patria:
problm vybavi si a zapamta si jednotliv psmen,
problematick rozliovanie tvarov psmen,
znen schopnos spja psan a zvukov podobu hlsky,
problmy v rozliovan tvarovo podobnch psmen,
46
nerozliovanie zvukovo podobnch hlsok,
problmy s mkenm spoluhlsok,
hlskov inverzia nedodriavanie sprvneho poradia psmen v slabike, v slove,
pridvanie psmen, slabk do slov,
vynechvanie psmen, slabk v slovch,
domanie si koncovky slova poda sprvne pretanho zaiatku,
nerepektovanie kvantity samohlsok,
neschopnos ta s intonciou,
nesprvne tanie predlokovch vzieb,
nepochopenie obsahu tanho textu,
dvojit tanie tanie slova, slabiky najprv eptom pre seba, a potom nahlas.
k k k k kols ols ols ols olsk dsledky dy k dsledky dy k dsledky dy k dsledky dy k dsledky dysle sle sle sle slexie xie xie xie xie
Odraj sa v osobnosti jednotlivca s dyslexiou.
Dyslexia so sebou prina pocity zkosti a naptia nielen pri vyuovan jazyka, m negatvny dosah
na cel priebeh vyuovania.
Me vies k zneniu celkovho kolskho vkonu.
Prina so sebou riziko neurotizcie jednotlivca.
Najastejou problmovou oblasou je fonematick segmentcia proces, pri ktorom sa cudzie,
neznme slovo rozklad na zvukov segmenty.
Vemi asto sa u jednotlivcov s dyslexiou prejavuje porucha slovnej pamte, a porucha vizulneho
vnmania textu.
Pretrvvaj (aj poas strednej koly) problmy s rozliovanm niektorch psmen.
Nezvlda techniku rchleho a letmho tania.
Obsah textu reprodukuje ovea lepie, ne je jeho technika tania.
Text ta v nerovnomernom rytme, nedodriava interpunkciu v celom procese tania.
Spomnan dsledky dyslexie sa premietaj do celho priebehu vyuovacieho procesu!
Dysgrafia Dysgrafia Dysgrafia Dysgrafia Dysgrafia
Dysgrafia je porucha osvojovania si psania.Je to pecifick porucha grafickho prejavu. Postihuje hlavne
celkov pravu psomnho prejavu.Psmo je neitaten, neupraven. Samotn proces psania vyerpva
kapacitu koncentrcie jednotlivca s dysgrafiou natoko, e nie je schopn sstredi sa na obsahovu a grama-
tick strmku psomnho prejavu. Prevaha problmov je v naruen rovne jemnej motoriky.
Pokia ide o kvalitatvne znaky psma, je mlo itaten a neitaten. Vlastn proces psania je nenos-
ne pomal, neobratn a akopdny vzhadom k fyzickmu veku jednotlivca.
Znaky dy Znaky dy Znaky dy Znaky dy Znaky dysgr sgr sgr sgr sgraf af af af afie ie ie ie ie
Medzi najastejie dysgrafick znaky poda Michalovej (2004) patria:
v vv vvo veobecnosti neitaten psmo, aj napriek postaujcemu asu a pozornosti, ktor je venovan
lohe,
tendencia k mieaniu psanho a tlaenho tvaru psma,
nepravideln, rzna vekos psma,
rozlinos tvarov,
nedodriavanie liniatry pri psan,
nerovnomern sklon psmen,
nerovnos lni,
nedopsan slov, psmen,
vynechvanie slov v svislom texte,
nepravideln umiestnenie psanho textu na strnke vzhadom k riadkom a okrajom (najastejie
uprostred strnky),
nepravideln hustota medzi slovami a psmenami,
asto atypick dranie psadla, kovit chop,
pecifick dranie tela pri psan,
diktovanie si polohlasom sledu psmen v slove,
bedliv sledovanie vlastnej pucej ruky,
vrazne pomal tempo prce,
vynaloen obrovsk silie pri akomkovek psomnom prejave,
obsah napsanho v asovej tiesni na iadnom stupni kolskho vzdelvania nekoreponduje
so skutonmi jazykovmi vedomosami a schopnosami iaka, tudenta s dysgrafiou.
47
k k k k kols ols ols ols olsk dsledky dy k dsledky dy k dsledky dy k dsledky dy k dsledky dysgr sgr sgr sgr sgraf af af af afie ie ie ie ie
Prinaj nie vhodn grafick pravu.
Pracovn tempo pri psan jednotlivca s dysgrafiou nesta tempu ostatnch, preto sa dopa vieho
mnostva chb pri psan, najastejie pri dikttoch alebo asovo limitovanch textoch.
Dysgrafia zasahuje do vetkch predmetov, aj do matematiky.
Jednotlivec s dysgrafiou nedoke sprvne zapsa sla, m problmy pri slovnch lohch.
Nie je schopn psa hadne a prehadne.
M problm s udranm horizontlnej roviny psma.
Pe mimoriadne vek, alebo mimoriadne mal psmen.
Pe foneticky, tak, ako pouje.
Jednotlivec s dysgrafiou nie je schopn simultnne opravi napsan text.
Dysgrafia bva niekedy spojen s dyspinxiou.
Dysortografia Dysortografia Dysortografia Dysortografia Dysortografia
Dysortografia je porucha pravopisu. Vemi asto sa vyskytuje spolu s dyslexiou. Postihuje grafick a pra-
vopisn zloku psomnho prejavu. Do pravopisnej zloky patria tzv. pecifick dysortografick chyby, ktor
ktor nevyplvaj z nezvldnutho osvojenia si gramatickch pravidiel. S to prevane chyby, ktor sa tkaj
pecifk jazyka. Jednotlivcom s dysortografiou chba tzv. cit pr cit pr cit pr cit pr cit pre jazyk e jazyk e jazyk e jazyk e jazyk. .. .. V jeho dsledku je naprklad znen
schopnos skloova a asova jednotliv slovn druhy.
Znaky dy Znaky dy Znaky dy Znaky dy Znaky dysor sor sor sor sort tt ttogr ogr ogr ogr ograf af af af afie ie ie ie ie
Medzi najastejie dysortografick znaky poda Michalovej (2004) patria:
grafick zmeny zvukovo podobnch hlsok (b-d, s-z, h-ch),
problm vybavi si nauen tvar psmena v grafickej podobe,
znen schopnos spoji grafick a fonetick podobu hlsky,
zmeny tvarovo podobnch psmen v grafickej podobe,
chyby vyplyvajce z artikulanej neobratnosti,
chyby v mken vznikajce na akustickom podklade,
chyby v dsledku sykavkovch asimilci,
neschopnos dodriava poradie psmen, slabk v slove inverzia,
pridvanie psmen a slabk do slov,
neschopnos dodra kvantitu samohlsok,
nie sprvne oznaen kvantita samohlsok,
neschopnos rozliova hranice slov vo vete,
problmy v slabikch a slovch so slabikotvornm r, , l, ,
psanie joty/ypsilonu v pecifickch slovch,
negatvne ovplyvuje aj proces aplikcie gramatickho uiva.
k k k k kols ols ols ols olsk dsledky dy k dsledky dy k dsledky dy k dsledky dy k dsledky dysor sor sor sor sort tt ttogr ogr ogr ogr ograf af af af afie ie ie ie ie
Nezvldnutie krtkych limitovanch loh,psanie dikttov a tzv. pmintoviek.
Vrazn problmy prejavujce sa pri vyuovan cudzieho jazyka.
Problematick rozliovanie grafickch symbolov.
Inverzia v procese psania.
Dyskalklia Dyskalklia Dyskalklia Dyskalklia Dyskalklia
Dyskalklia je pecifick porucha matematickch schopnost v zmysle neschopnosti operova s selnmi
symbolmi.
Poda charakteru problmov meme dyskalkliu leni na niekoko typov:
Pr Pr Pr Pr Prakt akt akt akt aktognos ognos ognos ognos ognostick dy tick dy tick dy tick dy tick dys ss ssk kk kkalklia alklia alklia alklia alklia jednotlivec m naruen matematick schopnos manipulcie
s predmetmi, konkrtnymi, i nakreslenmi a ich priraovanie k symbolu sla (paraleln priraovanie
sla k potu a naopak, pridvanie, uberanie, odpotavanie na potadle,...). Naruen me by aj
schopnos zoraova predmety poda vekosti, alebo rozpoznva vzahy viac-menej-rovnako.
V VV VVer er er er erblna dy blna dy blna dy blna dy blna dys ss ssk kk kkalklia alklia alklia alklia alklia viazne schopnos slovne oznaova operan znaky, viazne pochopenie
matematickej terminolgie v zmysle o toko viac, o toko menej,... Jednotlivec nezvlda slovn oznaovanie
matematickch konov, mnostvo a poet prvkov. Na slovn vzvu nie je jednotlivec schopn ukza
poet prstov, oznai hodnotu napsanho sla a podobne.
48
Le Le Le Le Lexick dy xick dy xick dy xick dy xick dys ss ssk kk kkalklia alklia alklia alklia alklia pre jednotlivca je typick neschopnos ta matematick znaky a ich kombincie,
symboly, ako s slice viacmiestne sla s nulami, (hlavne uprostred), tvarovo podobn sla a podobne.
Ide o obdobu dyslexie v oblasti tania slic a sel.
Gr Gr Gr Gr Graf af af af afick dy ick dy ick dy ick dy ick dys ss ssk kk kkalklia alklia alklia alklia alklia prejavuje sa naruenou schopnosou psa numerick znaky. Jednotlivec
sa nevie vyrovna s prslunm grafickm priestorom, m problmy v geometrii. Ide o obdobu dysgrafie
v oblasti matematiky.
Oper Oper Oper Oper Operacionlna dy acionlna dy acionlna dy acionlna dy acionlna dys ss ssk kk kkalklia alklia alklia alklia alklia jednotlivec nezvlda matematick opercie. Zamiea ich, zloitejie
nahrdza jednoduchmi, psomne riei aj vemi jednoduch lohy.
Ideognos Ideognos Ideognos Ideognos Ideognostick dy tick dy tick dy tick dy tick dys ss ssk kk kkalklia alklia alklia alklia alklia ide o poruchu v chpan matematickch pojmov a vzahov medzi nimi,
v chpan sla ako pojmu. Jednotlivec nedoke zpamti vypota prklady, ktor by vzhadom k svojej
inteligencii a dosiahnutmu fyzickmu aj mentlnemu veku mal zvldnu takmer bez problmov.
k k k k kols ols ols ols olsk dsledky dy k dsledky dy k dsledky dy k dsledky dy k dsledky dys ss ssk kk kkalklie alklie alklie alklie alklie
Vek problmy s aritmetickmi vpotami.
Poruchy matematickch schopnost zko svisia i s almi poruchami ako je dyslexia a dysgrafia.
Jednotlivec zava asto intenzvnu zkos, ak m riei aritmetick problm.
Zl prava vedie k astm chybm vo vpotoch.
Pri rieen slovnej lohy nevie presne ak problm m riei.
Logickou vahou je schopn riei lohu, zlyhva vak v detailoch.
M problm v rieenom prklade njs po sebe chybu.
Nem ucelen vnmanie v oblasti numerickch predstv.
Pri tabuli riei lohu ovea presnejie ako do zoita.
Pri rieen slovnej lohy je jednotlivec schopn zapamta si maximlne dva nasledujce kroky.
Nasledujce poruchy mu tie negatvne ovplyvni proces uenia sa.
Dyspinxia Dyspinxia Dyspinxia Dyspinxia Dyspinxia
Dyspinxia je pecifick porucha kreslenia, ktor je charakteristick nzkou rovou kresby. Jednotlivec
sa ani jednoduchm spsobom nedoke vyjadri vtvarne.
Pr Pr Pr Pr Pre ee eeja ja ja ja javy dy vy dy vy dy vy dy vy dys ss sspinxie pinxie pinxie pinxie pinxie
nedoke veku primerane nakresli predmety, ktor vid pred sebou,
na udskom, i zvieracom tele vynechva asti (ruku, krk, trup),
zabda dokresli detaily tvre (oi, sta nos, oboie),
nevid rozdiel medzi tm, o nakreslilo a realitou,
pri kreslen nedoke umiestni kresbu na stred vkresu, kresl napr. do rohu, zvyok vkresu zostva
von,
m problm narba s kresliacim ninm,
lnie nedoke vies plynule,
prtlak kresliaceho ninia na kresliacu plochu je vemi siln,
nedoke kresli priestorov objekty,
nepouva sprvne farby, a podobne,
m problm s modelovanm, kolou, i inmi vtvarnmi technikami,
nedoke sprvne odkresova poda predlohy,
nedoke vyfarbi obrzok poda presne vyznaench lni,
nedoke porovna dva obrzky, i u rovnak alebo liace sa v detailoch.
Dysmzia Dysmzia Dysmzia Dysmzia Dysmzia
pecifick porucha postihujca schopnos vnma a reprodukova hudbu.
Znaky dysmzie Znaky dysmzie Znaky dysmzie Znaky dysmzie Znaky dysmzie
jednotlivec sa jav, e nem hudobn sluch,
nedoke rozpozna sluchom meldie,
nepouje zmeny v meldii, v jej vke,
nerozozn zmeny rytmu, tempa a intenzity meldie,
m problm rozpoznva sluchom jednotliv hudobn nstroje,
m problm rozpoznva sluchom hlasy sploluiakov,
49
nedoke zopakova rytmus, ke ho uite vyuk,
nevie sa pohybova do rytmu,
m problm zahra nieo na hudobnom nstroji,
m problm zaspieva, nedoke nasadi hlas do sprvnej vky,
nedoke zaspieva meldiu,
nedoke ta a zapisova grafick hudobn znaky, o me svisie s problmami dyslektickmi,
respektve dysgrafickmi.
Dyspraxia Dyspraxia Dyspraxia Dyspraxia Dyspraxia
Dyspraxia je pecifick porucha obratnosti, schopnosti vykonva zloit kony, o sa me prejavi v be-
nch dennch innostiach aj vo vyuovan. V medzinrodnej klasifikcii chorb ju njdeme pod nzvom
pecif pecif pecif pecif pecifick vvino ick vvino ick vvino ick vvino ick vvinov vv vv por por por por porucha mo ucha mo ucha mo ucha mo ucha mot tt ttorick orick orick orick oricke ee eej funk j funk j funk j funk j funkcie. cie. cie. cie. cie.
Znaky dy Znaky dy Znaky dy Znaky dy Znaky dys ss sspr pr pr pr praxie axie axie axie axie
jednotlivec m problm s koordinciou jemnej a hrubej motoriky,
jeho pohyby vyznievaj neikovne, nie s ladn, plynul,
jednotlivec m problm s orientciou na tele,
m problm s pravo avou orientciou,
jednotlivec s dyspraxiou je motorick neobratn, neikovn, ako si osvojuje nov pohyby,
asto odmieta telesn cvienia v dsledku celkovej motorickej neikovnosti,
jeho pohyby s nepresn,
nedoke odhadn ak pohyb me urobi v danom priestore,
nedoke cvii do rytmu,
nedoke vykonva telesn cvienia, pohybova sa poda istch pravidiel s ostatnmi (pochodovanie,
tanec, tlieskanie),
potrebuje vea asu na zvldnutie sebaobslunch konov,
m problmy v manipulcii s malmi predmetmi, naprklad sa nedoke naui vyva, krja noom,
presne striha, isto a hadne lepi, navlieka korlky, triedi mal predmety poda vekosti,
m problmy naprklad aj v hre so stavebnicou,
m problmy pri manipulcii s nstrojmi.
pecifick poruchy uenia zasahuj aj do oblasti vkonu a hlavne sprvania sa jednotlivca v edukanom
procese. Ovplyvuj aj emon prejavy jednotlivca:
Trpia pocitmi zkosti, pocitmi, e ich vynaloenmu pracovnmu siliu nezodpoved vsledok.
S vemi citliv na akkovek kritiku.
Maj problmy zvlda situcie, ktor si vyaduj vyiu mieru frustranej tolerancie.
Na zkladn lohy reaguj rezignciou, namiesto toho, aby zaali pracova.
Ovplyvuj oblas pracovnch a tudijnch zrunost:
Maj problmy zorganizova si pracovn innos a zorganizova si von as.
Nie s schopn dodriava bez kontroly tudijn reim.
Nie s schopn si samostatne robi poznmky z vkladu uitea.
S ahko unaviten, nedoku sa sstredi na aliu lohu.
Nie s schopn samostatnej prpravy na skanie (Bartoov, 2003).
Dsledky pecifickch porch uenia zvisia od toho, kedy sa zistilo, e bola porucha objaven, nsledne
diagnostikovan, kedy sa zaala reedukcia a korekcia. Niekedy sa porucha uenia d predpoklada
u v predkolskom veku, ak s rodiia realistick a uiteky v materskej kole pozorn a vmav. Cielen
pozornos u v predkolskom veku si zaslia hyperaktvne deti, pretoe hyperaktivita je astokrt predzvesou
monej poruchy uenia. Nezriedka sa stva, e porucha uenia sa diagnostikuje a v zkladnej kole po dlhej
dobe neprospievania, opakovania ronkov nesprvneho a neindividulneho prstupu zo strany uitea.
iak na druhom stupni zkladnej koly a taktie aj tudent strednej koly , ktor m vo vej i menej
miere problmy naprklad pri tan, pravopise, psan, potan vynaklad na prekonvanie svojich probl-
mov ovea vie silie ako jeho intaktn spoluiaci. Dosiahnut vsledky vak tejto snahe nezodpoveda-
j.S postupom do vyieho ronka sa stupuje aj nronos preberanho uiva . Jednotlivec s poruchou
uenia postupne nerd ta, nerd pracuje s textom,nesta pracovnmu tempu svojich spoluiakov. S tmito
problmami svis mnostvo sekundrnych problmov. Jednotlivec so pecifickou poruchou uenia nadob-
da odpor ku kole, trp pocitom menejcennosti, pocitom neschopnosti, je vrazne zkostn, jeho kolsk
sebahodnotenie je vemi nzke.Poruchy uenia maj v konenom dsledku negatvny vplyv aj na socilne
50
kontakty takto postihnutho jednotlivca. Vemi pomaly sa zaleuje do socilnej skupiny rovesnkov. M
vrazn problmy vo vzahu k rodiom a uiteom.Ak sa takmuto jednotlivcovi neposkytne nleit pomoc,
jeho problmy mu vysti do rznych pocitov menejcennosti a v horom prpade aj do rznych foriem
neurotizcie a depresie.
Za vemi dleit je potrebn povaova pomoc jednotlivcovi s poruchou uenia zo strany uitea a rodi-
ny. Uite by mal pomc svojmu tudentovi so pecifickou poruchou uenia stanovi si realistick ciele,
ktor nebud vzhadom na tdium a nsledne na al karirny postup nedosiahnuten. U adolescentov
asto dochdza k rozporu medzi poiadavkami okolia a jeho individulnymi monosami, prpadne aj nevy-
hovujcim rodinnm zzemm, nzkym sebahodnotenm ved k potrebe dosiahn aspo mnimlne ocene-
nie astokrt aj sploensky neakceptovaten. Nespen a odmietav adolescent m potrebu zauja svoje
okolie, okova ho a to aj napriek tomu, e sa zmen citov vzah okolia k nemu na zporn.
Dsledky pecifickch porch uenia na komunikciu Dsledky pecifickch porch uenia na komunikciu Dsledky pecifickch porch uenia na komunikciu Dsledky pecifickch porch uenia na komunikciu Dsledky pecifickch porch uenia na komunikciu
K pecifickm poruchm uenia sa asto pridruuj aj problmy v komunikcii, jednotlivec m problmy
v tan a psan. Komunikan problmy asto zasahuj aj do psanej formy jazyka. Vhodnou intervenciou a vzdel-
vacmi stratgiami mu jednotlivci s poruchami uenia zaloenmi na jazyku kompenzova svoj problm.
Ide o problmy v tchto oblastiach:
rozvoj slovnej zsoby,
porozumenie hovorenej rei,
spracovanie zvukov v slovch,
hadanie slov potrebnch k vysloveniu mylienky,
vyjadrenie mylienok sprvnym spsobom, porozumenie otzkam a nasledn splnenie lohy.
Etiolgia pecifickch porch uenia Etiolgia pecifickch porch uenia Etiolgia pecifickch porch uenia Etiolgia pecifickch porch uenia Etiolgia pecifickch porch uenia
O princh vzniku pecifickch porch uenia existuje vea teri. Pre ns je dleit vychdza z aspek-
tov neurofyziologickch, psychologickch, pecilnopedagogigckch sociologickch a lingvistickch.
Otakar Kuera (in Zelinkav, 2003) del priny vzniku pecifickch porch uenia nasledovne:
priny encefalopatick ahk mozgov dysfunkcia (LMD), postihuje 50% prpadov,
priny heriditrne dedinos, 20% prpadov,
priny heriditrno encefalopatick kombincia LMD a dedinosti, 15% prpadov
prina idiopatick(neznma)alebo neurotick 15% prpadov.
Nov pohad na dan problematiku, ktor upozoruje na nutnos upusti od chpania pecifickch po-
rch uenia z hadiska jednotlivch prznakov uvdza (Pokorn 1997, Zelinkov 2003, Bartoov 2005)
zdrazuje pri hadan prin takzvan systmov prstup. Tento pohad ns vedie ku komplexnmu pohadu
na iaka, tudenta so pecifickmi poruchami uenia ako na loveka v jeho celistvosti a v podmienkach a okolnos-
tiach v ktorch ije a ktor ho v znanej miere pvplyvuj. Zohaduje jeho vvin pred narodenm aj po
naroden, jeho rodinu,podmienky na zskavanie poznatkov, poiadavky na vzdelvanie spolonosti v ktorej
ije.
Z hadiska najnovch vskumov sa za priny porch uenia pokladaj:
dispozin (kontitun) priny,
genetick vplyvy s odchlkami funkci v centrlnom nervovom systme,
ahk mozgov postihnutia snetypickou dominanciou mozgovch hemisfr a odlinou organizciou
cerebrlnych aktivt,
nepriazniv vplyvy rodinnho prostredia,
podmienky kolskho prostredia.
Nepriazniv vplyv prostredia, i u rodinnho alebo kolskho nie je priamou prinou pecifickch po-
rch uenia, mou vak spolupodmieova ich prejavy a ovplyvova kolsk vko m jednotlivca.Tento pr-
stup sa jav ako systematick a prehadn.
Zistenie prin pecifickch porch uenia je vemi dleit aj z pohadu samotnho jednotlivca, jeho
nslednej intervencie a stanovenie sprvneho postupu reedukcie.
Obraz pecifickch porch ueia na vyuovan Obraz pecifickch porch ueia na vyuovan Obraz pecifickch porch ueia na vyuovan Obraz pecifickch porch ueia na vyuovan Obraz pecifickch porch ueia na vyuovan
pecifick poruchy uenia na zklade vyie spomnanch informci dominuj prevane v predmete
slovensk jazyk a literatra. Premietaj sa vak aj do alch vyuovacch predmetov. V tejto asti vemi
strune uvdzame, o ktor predmety ide a ktorch oblast vyuovacieho predmetu sa tkaj.
51
Slo Slo Slo Slo Slov vv vvens ens ens ens ensk jazyk k jazyk k jazyk k jazyk k jazyk
pravopis;
sloh,hlavne v psanej podobe;
tanie v procese uenia sa;
tanie a tvorba itateskch dennkov;
reprodukcia pretanho textu, v dsledku nesprvnej techniky tania;
slovn zsoba;
tvaroslovie;
aplikcia gramatickch pravidiel do psanej podoby;
vetn rozbor.
Mat Mat Mat Mat Matematik ematik ematik ematik ematika aa aa
pochopenie vzahu medzi slami a konkrtnym mnostvom;
pochopenie zmyslu slovnej lohy, jej zadanie, formulcia sprvnej odpovede;
priestorov a plon vzahy v geometrii;
analgia, asov svislos;
seln rady zostupn, vzostupn;
potanie spamti, vrtane nsobilky, delenie;
matematick vzorce, ich zapamtanie, vybavenie, pouitie.
Cudz jazyk Cudz jazyk Cudz jazyk Cudz jazyk Cudz jazyk
problmy v tan rovnako ako v materinskom jazyku;
problmy zapamta si nov tvary psmen;
problmy v zapamtvan si novej slovnej zsoby;
rozdiel v akustickej a grafickej podobe slova ;
nezvyajn vslovnos;
nezvyajn pravopis.
Nuk Nuk Nuk Nuk Nuko oo oov vv vv pr pr pr pr predme edme edme edme edmet tt tty yy yy
draz na zskavanie informci tanm;
samostatn prca s textom;
psanie poznmok z rozsiahleho textu je hlavne pre dyslektika nron;
nesprvny zpis informci do zoita a opane zl nauenie sa zapsanch poznmok.
Prr Prr Prr Prr Prrodo odo odo odo odov vv vvedn pr edn pr edn pr edn pr edn predme edme edme edme edmet tt tty yy yy
osvojenie si definci, vzorcov;
aplikcia nauench definci a vzorcov;
symbolika psmen a slic.
T TT TTelesn vcho elesn vcho elesn vcho elesn vcho elesn vchov vv vva aa aa
prpadn problmy vyplvaj z celkovej motorickej neobratnosti; objavuj sa pri akch formch
pecifickch porch uenia.
Jednotlivec so pecifickou poruchou uenia na strednej kole charakteristika
S prechodom na stredn kolu sa jednotlivci s poruchou uenia dostvaj hne na zaiatku do vekch
problmov. Zsluhu na tom nesie fakt, e na tomto type koly u nie je dostatok asu na precviovanie
preberanej uebnej ltky. Preferuje sa skr rchle spracovanie zadanch loh, osvojenie uiva a bezchybn
prezentcia. tudenti so pecifickmi poruchami uenia mu v tomto ohade psobi ako mlo snaiv,
pohodln, lajdci, bez zujmu o vec. astokrt vak musia vynaloi ovea viac silia ne ostatn ich spoluia-
ci. asto naraj na problmy s asovou orientciou, respektve s neschopnosou vnma ist asov sek.Pri
psomnom preverovan vedomost mu narazi na neschopnos naplnova si, koko asu im zostva na
odovzdanie prce a kedy by mohli by v polovici rieenia lohy. V takchto prpadoch bvaj dobrm pomoc-
nkom digitlne hodiny, na ktorch sa vedia lepie orientova. Meme sa stretn aj s problmom zapamta
si domce lohy na nasledujce dni. Odpora sa preto zapisova si vetky kolsk povinnosti vrtane dom-
cich loh do pecilneho zoita, v ktorom je monos kontroly.
alm zvanm problmom s ktorm sa stredokolk stretne je znen schopnos pripravi sa na ska-
nie vieho rozsahu. Prvm krokom k spechu je uri si kedy, ako dlho, a s km sa bude prprave na ska-
nie venova. Pravideln uenie sa poas kratieho asovho seku (maximlne 1 hodinu denne) je efektvnej-
ie ako trpenie sa v strese a navye aj v asovej tiesni. N NN NNezle ezle ezle ezle ezle na t na t na t na t na tom ak om ak om ak om ak om ako dlho sa um, ale ak o dlho sa um, ale ak o dlho sa um, ale ak o dlho sa um, ale ak o dlho sa um, ale ako ef o ef o ef o ef o efekt ekt ekt ekt ektvne! vne! vne! vne! vne!
52
Dleitm faktom pri uen sa je uvedomenie si, i sa viac pri tdiu vyuva zrakov alebo sluchov
pam.Ak je lepia sluchov pam, alebo problmy pri tan stle trvaj a nsledne viazne aj tanie textu
s porozumenm, je lepie ui sa z textu, ktor je nahrat na magnetofnovej pske.Pri ncviku najvhodnej-
ieho spsobu tdia sa odpora realizova vetko, o vyhovuje a m elaten efekt (farebn zvrazova-
nie, vypisovanie poznmok, ui sa texty naspam, ui sa nahlas, vyuva mnemotechnick pomcky,...).
Nezabdajme na vyuitie internetu pri tdiu.Je to ist cesta vyhadvania informci a uenia sa.
Netreba zabda ani na relaxciu. Pre niekoho je to pasvny odpoinok, pre inho zasa najvhodnej sp-
sob ako zmobilizova sily pri porte, povan hudby, manulnej prci.
Samozrejme nesmieme zabda na pravideln odborn konzultcie so pecilnym pedaggom zaoberaj-
cim sa problematikou porch uenia u stredkolskch tudentov.
Veobecn mo Veobecn mo Veobecn mo Veobecn mo Veobecn monos nos nos nos nosti ti ti ti ti a aa aav a t v a t v a t v a t v a toler oler oler oler oleranci pr anci pr anci pr anci pr anci pre jedno e jedno e jedno e jedno e jednotliv tliv tliv tliv tlivco co co co cov so v so v so v so v so pecif pecif pecif pecif pecifickmi por ickmi por ickmi por ickmi por ickmi poruchami u uchami u uchami u uchami u uchami uenia enia enia enia enia
Vetci, ktor akmkovek spsobom pomhaj jednotlivcom s poruchami uenia, i u s to pecilni
pedaggovia, psycholgovia, uitelia, svojou prcou prispievaj k tomu, aby v skupine dyslektikov, dysgrafi-
kov, dysotrografikov, dyskalkulikov bolo o najmenej frustrovanch mladch ud.Tto s obyajne porovn-
van so svojimi spenmi srodencami, spoluiakmi, asto nespravodlivo oznaovan za lajdkov, maj aj
vaka tomu vypestovan chronick odpor ku kole a ku vetkmu o so kolou svis.
Neporovnvajme ich s ostatnmi, poda nho nzoru spenmi, hodnome ich jednotlivo a vemi indi-
vidulne, sname sa pochopi a repektova ich poruchu. Umonime im zai pocit spechu, poskytnime im
tak avy, ktor odhalia ich siln strnky. Kad jednotlivec s poruchou uenia je neopakovaten osobnos,
u ktorej sa porucha rovnakho oznaenia prejavuje inm spsobom.
Medzi veobecn monosti av a toleranci, ktor meme uplatni pri integrovanch jednotlivcoch zara-
ujeme tieto:
preferovanie stnej formy pred psomnou,
v psomnch prejavoch volme tak formu skania, pri ktorej sta krtka odpove na poloen otzku,
vhodn a tie vemi osveden je psomn skanie formou predtlaenho testu s monosami voby
sprvnej odpovede,
netrvajme na zbytone dlhom zpise preberanej uebnej ltky, pretoe tieto poznmky nie s pouiten
naprklad pri domcej prprave z dvodu neitatenosti,
efektvnejie je vies iaka v ase, ke ostatn robia zpis uebnej ltky k vyhadvaniu odpoved
z uebnice na otzky tkajce sa preberanho uiva, k prci s encyklopdiou a pod.
nehodnome chyby v psomnom prejave v nukovch predmetoch, zamerajme sa na obsahov sprvnos,
nehodnome chyby, ktor vznikli z nesprvneho pretania textu, o je naprklad typick priestupok
dyslektikov pri rieen slovnch loh v matematike; zl pretanie zadania lohy, neadekvtny postup
rieenia,
v matematickch psomnch prcach kontrolujme nielen vsledky, ale aj sprvnos postupu; me djs
k chybm, ktor vznikli z nesprvneho vysporiadania sa s grafckm priestorom, alebo z neschopnosti
dodra sprvnu pravu,
dysgrafikom tolerantne hodnome aj prce tkajce sa rysovania, technickch vkresov, vtvarnch
prc,
v nukovch predmetoch kontrolujme pochopenie pretanho textu,
umoni prcu s diktafnom, dovoli nahrvanie preberanho uiva, neznamen to vak, e dovolme
nahrva priebeh celej vyuovacej hodiny,
pri vyuovan cudzch jazykov je vhodn preferova uenie sa sluchom, nie vizulne, s cieom sstredi
sa na zvldnutie zkladnej slovnej zsoby,
sname sa o pouvanie nzornch pomcok a o multisenzorilny prstup v priebehu vyuovacieho
procesu (poda Michalovej 2005).
K KK KKonkr onkr onkr onkr onkr tne mo tne mo tne mo tne mo tne monos nos nos nos nosti ti ti ti ti a aa aav vv vv, t , t , t , t , toler oler oler oler olerancie hodno ancie hodno ancie hodno ancie hodno ancie hodnot tt ttenia jedno enia jedno enia jedno enia jedno enia jednotliv tliv tliv tliv tlivco co co co cov so v so v so v so v so pecif pecif pecif pecif pecifickmi por ickmi por ickmi por ickmi por ickmi poruchami u uchami u uchami u uchami u uchami uenia enia enia enia enia
v jedno v jedno v jedno v jedno v jednotlivch vyu tlivch vyu tlivch vyu tlivch vyu tlivch vyuo oo oov vv vvacch pr acch pr acch pr acch pr acch predme edme edme edme edmet tt ttoch (pod och (pod och (pod och (pod och (poda Michalo a Michalo a Michalo a Michalo a Michalov vv vve ee eej 2005, Bar j 2005, Bar j 2005, Bar j 2005, Bar j 2005, Bart tt ttoo oo oo oo oov vv vve ee eej 2005, 2006) j 2005, 2006) j 2005, 2006) j 2005, 2006) j 2005, 2006)
Slo Slo Slo Slo Slov vv vvens ens ens ens ensk jazyk k jazyk k jazyk k jazyk k jazyk
Najviac preferovanou a zrove najaou formou skania na hodinch materinskho jazyka je diktt.Pre
jednotlivca s poruchou uenia je takto skanie vemi zloit. Pri diktte sa mus jednotlivec sstredi na
diktujci hlas, mus eliminova zvuky z prostredia v ktorom diktt prebieha a ktor mu by aj vrazne
ruiv. alej je nevyhnutn, aby sa sstredil a zapamtal si zvukov podobu viet, pretoe ak mu unikne
zmysel diktovanho, nemme sprvne aplikova gramatick pravidl. Poas dikttu na zklade svojej vlast-
nej jazykovej vyspelosti jednotlivec anylyzuje slov na slabiky a slabiky na hlsky, vybavuje si spojenie graf-
ma fonma a mus realizova ich transformciu. Sna sa dodriava sprvny sled psmen v slove. Ak nem
53
jednotlivec s poruchou uenia vetky tieto innosti dostatone zautomatizovan, problematicky aplikuje aj
dobre osvojen gramatick pravidl. Jednotlivec s dobre rozvinutou sluchovou percepciou zvlda psanie
dikttu lepie ako naprklad doplovacie cvienie. S to jednolivci sce s dobre rozvinutou sluchovou percep-
ciou,ale a vrazne naruenou percepciou zraku.
K dikttom u dylektickch jednotlivcov sa odpora pristupova takto:
Nepovaova za chybu nedokonen slovo, vetu pri diktte, alebo pri prepise poznmok.
Diktt me iak psa aj tak, e do zoita zaznamenva kad druh vetu. M tak monos dokoni
a skontrolova pvodn vetu. Aby sme tento spsob mohli pouva, iaka najprv naume ako m
v takomto prpade pracova.
Dovoli iakovi psa len slov, slovn spojenia obsahujce precviovan gramatick jav.
Pripravi iaka na psanie dikttu formou predtlaenho doplovacieho cvienia.
Niektorm iakom vyhovuje psa len prv polovicu dikttu, v druhej polovici sa prestvaj sstredi,
prevane v dsledku hyperaktivity , pomalho pracovnho tempa alebo rchleho nstupu navy.
as, ktor nestihne napsa, vyska stne, pri oprave.
Lep vkon podvaj iaci, ktorm dovolme psa diktt na zadn stranu tabule.Uite m monos
lepej kontroly.
Psa diktt po predchadzajcej domcej prprave.
Tlakov diktt. Na jeho napsanie sa vopred stanov ist asov interval, v ktorom sa bude diktova.
iaka na to vopred upozorni. Princp tlakoveho dikttu spova v tom, e iak sa sna poas
dohodnutho asovho intervalu udra pozornos a pracova intenzvne po cel dobu. Tento diktt
je potrebn trnova postupne a znmkova ho a po jeho zvldnut. asom sa takto spsobom nau iak
psa aj rozsiahlej text.
Pri ahch formch poruchy sta poskytn len viac asu na kontrolu dikttu.
Umoni psanie dikttu na potai.
Spsob hodno Spsob hodno Spsob hodno Spsob hodno Spsob hodnot tt ttenia a opr enia a opr enia a opr enia a opr enia a oprv dikttu a psomnch pr v dikttu a psomnch pr v dikttu a psomnch pr v dikttu a psomnch pr v dikttu a psomnch prc c c c c
Znmkou hodnoti len diktt, ktor sa podaril.
Do celkovej znmky zapotava len tzv. nepecifick chyby, ktor vyplvaj z poruchy.
Vkon hodnoti slovne, nezamera sa len na pravopisn chyby, ale vyzdvihn aj vynaloen snahu
a prejavi ndej,e budci diktt bude lepie zvldnut.
Chyby neopravova klasickm spsobom, pretoe je tu tendencia fixova si zl napsan tvar slova.
Osvedil sa tzv. zoit oprv, kde dospel predpe zl napsan slovo sprvne a iak formou autodikttu
pe sprvny tvar slova.
Odpora sa opravova tak, e farebnm zvrazovaom sa podiarkn len sprvne napsan slov,
asti vety.
U dyslektickch jednotlivcov nepouva pri prave erven farbu, pretoe maj tendenciu lepie si
zapamta ervenou zvraznen chybne napsan text.
Pred dikttom sa odpora precviova kov slov.
Tempo diktovania prispsobi pomalejm iakom v triede.
Chyby, ktor vznikli v dsledku nedostatku asu, ak je to mon, hodnoti tolerantne.
Jednotlivcov s dysgrafiou prli vyerp samotn proces psania, nezostva im as na kontrolu
a odvodnenie pravopisu.
Opr Opr Opr Opr Opra aa aav vv vva t a t a t a t a te ee eextu uit xtu uit xtu uit xtu uit xtu uite e e e eom zsady om zsady om zsady om zsady om zsady
Spota celkov poet napsanch slov.
Spota len itatene napsan slov.
Z celkovho potu napsanch slov vypota percento itatene napsanch slov.
Vyznai sprvne napsan slov.
Uri dku slovnch sekov, t.j. sek dvoch a viac veda seba napsanch slov, ktor s prijaten
vrmci vety. Dka slovnch sekov je vemi dleit, pretoe chceme, aby iaci tvorili rozvit vety.
U jedno U jedno U jedno U jedno U jednotliv tliv tliv tliv tlivco co co co cov s dy v s dy v s dy v s dy v s dysgr sgr sgr sgr sgraf af af af afiou b iou b iou b iou b iou by sa mali dodr y sa mali dodr y sa mali dodr y sa mali dodr y sa mali dodria ia ia ia iav vv vva tie a tie a tie a tie a tiet tt tto zsady o zsady o zsady o zsady o zsady: :: ::
Zni vplyv psania na uenie a vyjadrovanie vedmost
Zmeni pomer napsanej prce k monosti vyjadri sa stne.
Poskytn viac asu na psomn lohu, vrtane tvorby poznmok.
lohy zadva v dostatonom asovom predstihu, nie na posledn chvu.
Podporova psanie na potai.
Psanie deli na seky.
Na potai me iak tudent vypracova koncept prce, skoprova ho a poda neho skontrolova
napsan prcu. Uite me ohodnoti obidve prce.
54
Nehodnoti gramatiku pri lohch pri ktorch ide o obsah.
Podporova pouvanie koreknch programov.
Poskytn tudentovi vopred pripraven poznmky, spracovan uivo, zklad, ktor mus z danho
predmetu zvldnu, naprklad v predtlaenej podobe, vytvorme mu tak ist sumu poznmok, ktor bude
mc vyui aj pri prprave na vyuovanie.
Odstrni kritrium pravy a pravopisu na niektorch predmetoch.
Umoni psa aj tlaenm psmom.
Umoni aj starm tudentom pouva linajkovan zoity.
Dovoli tudentom pouva papier a psadl rozlinch farieb.
Dovoli dysgrafikom na matematike pouva tvorekovan alebo linajkovan zoit.
Dysgrafick problmy obdobne ako dyslektick sa prejavuj v celom rozsahu na vetkch vyuovacch
predmetoch.
Nuk Nuk Nuk Nuk Nuko oo oov vv vv pr pr pr pr predme edme edme edme edmet tt tty yy yy
V nukovch predmetoch m vek vznam pri tdiu z uebnice a zo zoita rozleni text na menie
seky. Ak tudent nezvlda tanie, nie je schopn takto leni text.
Zvrazova v uebniciach a zoitoch najdleitejie fakty.
Vyuva nahrvanie vkladu uiva na diktafn.
Vies iaka k samostatnej reprodukcii uebnej ltky vlastnmi slovami.
Pri skan sa zamera na doplovanie rznych schm a obrzkov.
Vies tudentov k psaniu vzorcov, k rieeniu chemickch alebo fyziklnych loh a rovnc.
Pouva obrzky, nkresy, atlasy, encyklopdie. Vizulne si zafixuj vie mnostvo informci.
Preferova stne skanie.
Pri psomnch prcach nehodnoti gramatiku ale obsah.
Nehodnoti to, o iak nestihol.
Hodnoti kvalitu, nie kvantitu.
Do celkovej znmky z psomnch previerok nezapotava rove psma.
Pravidelne sa presvieda, i iak, tudent sprvne pochopil text, zadanie lohy.
V matematike, fyzike, chmii dva pozor na zmenu tvarovo podobnch slic. Hodnoti nielen
vsledky rieenia prkladov ale hodnoti aj sprvnos postupu.
Nekritizova zl orientciu v texte. Jednotlivci s poruchou uenia sa bene v tanom texte strcaj.
Zsady or Zsady or Zsady or Zsady or Zsady organizcie vzdelv ganizcie vzdelv ganizcie vzdelv ganizcie vzdelv ganizcie vzdelvacieho pr acieho pr acieho pr acieho pr acieho procesu pri ocesu pri ocesu pri ocesu pri ocesu pri pecif pecif pecif pecif pecifickch por ickch por ickch por ickch por ickch poruchch u uchch u uchch u uchch u uchch uenia enia enia enia enia
Uplatova pecilnopedagogick postupy a spsoby prce v priebehu celho vyuovania.Je dleit
voli primeran pracovn tempo, individulny prstup, vyuva monos redukcie uiva.
Uite uprednostn na vyuovan stny spsob osvojovania si uiva z prslunho vyuovacieho
predmetu pred psomnm prejavom.
Ni poet iakov v triede.
Individulna prca so iakom.
Vzjomn komunikcia koly a rodiny.
Prihliada na charakter poruchy pri hodnoten a klasifikcii. Uprednostova kratie texty, kontrolova
porozumenie textu.Uprednostni itatenos textu pred pravou.
Formy vzdelvania na vetkch typoch kl a poskytovanie redukanej starostlivosti vychdzaj z odpo-
ruan pedagogicko-psychologickej, respektve pecilnopedagogickej poradne.
Veobecn zsady pri hodnoten a klasifikcii jednotlivca so pecifickmi poruchami uenia Veobecn zsady pri hodnoten a klasifikcii jednotlivca so pecifickmi poruchami uenia Veobecn zsady pri hodnoten a klasifikcii jednotlivca so pecifickmi poruchami uenia Veobecn zsady pri hodnoten a klasifikcii jednotlivca so pecifickmi poruchami uenia Veobecn zsady pri hodnoten a klasifikcii jednotlivca so pecifickmi poruchami uenia
Vhodnm spsobom vysvetli ostatnm spoluiakom v triede rozdielny postup pri hodnoten jednotlivca
so pecifickou poruchou uenia.
Dleit je da takmuto jednotlivcovi zava pocit spechu.
Chvli aj za minimlnu snahu.asto vynalo na plnenie loh obrovsk silie a efekt je minimlny.
Hodnotenie a klasifikcia by mali vychdza zo znalosti o symptmoch poruchy.
Hodnoti len javy, ktor iak zvldol.
Pri hodnoten vyuva aj in spsoby hodnotenia bodov hodnotenie.
Odpora sa hodnoti slovne v priebehu povinnej kolskej dochdzky.
55
pecifick a individulny prstup pri klasifikcii jednotlivca s poruchami uenia je potrebn aplikova
na vetkch vyuovacch predmetoch, do ktorch sa premietaj znmky postihnutia.
Vkony jednotlivca hodnoti objektvne a spravodlivo.
Sprvne zvolen spsob hodnotenia a klasifikcie jednotlivcov s poruchami uenia me vznamne ovplyv-
ni nielen al osobnostn vvin ale aj oblas plnovania kariry.
Mozog loveka je takmer dokonal. Rchlo sa prispsobuje a u. Ak je porucha uenia diagnostikovan
vas, nsledne sa vas aplikuje aj korekcia tchto porch, prognza jednotlivcov je v takomto prpade indivi-
dulna, ale napriek tomu vemi priazniv. V budcnosti bude ma vie, i menie problmy, niektor symp-
tmy ho mu sprevdza aj v dospelosti, i pretrva cel ivot.
Otzky a loh Otzky a loh Otzky a loh Otzky a loh Otzky a lohy yy yy
1. Charakterizujte pecifick poruchy uenia.
2. Vymenujte prejavy jednotlivch porch.
3. Ak s monosti av a toleranci na jednotlivch vyuovacch predmetoch.
4. Ak je spsob hodnotenia dikttov u jednotlivcov s poruchami uenia?
BARTOOV, M. Edukace k se specifickmi poruchami uen. In VTKOV, M.(ed.) Integrativn (koln)
speciln pedagogika. Zklady, terie, praxe.Brno:MSD, 2003.ISBN 80-214-2359-5.
BARTOOV, M. Kapitoly se specifickch poruch uen I. Vymezen souasn problematiky. Brno: MU, 2004.
ISBN 80-210-3613-3.
BARTOOV, M. Kapitoly se specifickch poruch uen II.Reedukace specifickch poruch uen. Brno: MU,
2005a. ISBN 80-210-3822-5.
BARTOOV, M. Specifick poruchy uen. In PIPEKOV, J. (ed) Kapitoly ze speciln pedagogiky. Brno:
Paido, 2006. ISBN 80-7315-120-0.
MATJEK, Z. Dyslexie specifick poruchy uen. Jihoany: HH, 1995.
MICHALOV, Z. Specifick poruchy uen na druhm stupni Z a na kolch stednch. Havlkv Brod: Tobi,
2004, ISBN 80-7311-021-0.
ZELINKOV, O. Poruchy uen. Specifick poruchy ten, psan a dalch kolnch dovednost. Praha: Portl,
2003. ISBN 80-7178-800-7.
SWIERKOSZOV, J. Sdecitick boruchy ume (Specifick poruchy uen). Ostrava: OU, 2006. ISBN 80-7368-
042-4
KUCHARSK, A., (ed.) Specifick poruchy uen a chovn. Sbornk. Praha: Portl, 1996.
56
Zklady pedagogiky sluchovo postihnutch Zklady pedagogiky sluchovo postihnutch Zklady pedagogiky sluchovo postihnutch Zklady pedagogiky sluchovo postihnutch Zklady pedagogiky sluchovo postihnutch
DARINA TARCSIOV
Zkladn informcie Zkladn informcie Zkladn informcie Zkladn informcie Zkladn informcie
Ako pe Souralov (2003) sluchov vnmanie je po strnke genetickej dleitou zlokou dorozumievacie-
ho procesu, pretoe k osobe prichdzaj informcie, ktor slia k jeho sprvnej orientcii v prostred. Slu-
chov vnmanie je charakterizovan kvantitatvne, pretoe sluchovm podnetom me by len sluchov vlna
o uritom kmitote a intenzite. Dolnou hranicou je asi 32 kmitov za sekundu a hornou hranicou je 20 000
24 000 kmitov za sekundu, priom alie obmedzenie je viazan na intenzitu zvukovho podnetu. Najmenia
intenzita, ktor je ucho schopn vnma sa vol sluchov prah a ak intenzita zvuku prekro urit hranicu,
tak sa sluchov podnet men na pocit bolesti a vtedy hovorme o prahu bolesti. Prah bolesti je u sluchovo
postihnutch a u poujcich zhodn (cca 120 130 dB) a preto nie je mon, ba dokonca zbyton, podnety
zosilova (Bargr Kollr, 1986, Lejska, 2003). Treba zdrazni, e nezainteresovan udia, ktor nemaj
iaden kontakt s osobami so sluchovm postihnutm si predstavuj nepoujcich, ako hluchch, ktor
nemaj iadne sluchov sksenosti a nedoslchavch vnmaj, ako osoby, na ktor sta len hovori hlasnej-
ie a pouva navac apart. To je ale mtus, jednak osb, ktor nemaj iadne vyuiten zvyky sluchu je
aj medzi nepoujcimi len nepatrn as a na druhej strane medzi nedoslchavmi je taktie len mlo osb,
ktorm sta len pouva navac apart a zretene a jasne hovori. Existuje toti mnostvo faktorov, ktor
ovplyvuj schopnos loveka pou zretene a dostatone na to, aby sa bez problmov orientoval v kado-
dennch situcich, komunikoval s okolm a aj mnostvo faktorov, ktor podmieuj znenie jeho funkcie.
Tieto faktory meme rozdeli na dve zkladn skupiny:
endognne faktory,
exognne faktory.
Endognne f Endognne f Endognne f Endognne f Endognne fakt akt akt akt aktor or or or ory yy yy s viazan na samotn diea, tudenta alebo dospelho a patria sem naprklad: vek,
stupe sluchovho postihnutia, kompenzan pomcky, rove kognitvneho vvinu, rove motorickho
vvin, viacnsobn postihnutie.
Ex Ex Ex Ex Exognne f ognne f ognne f ognne f ognne fakt akt akt akt aktor or or or ory yy yy s tie, ktor s viazan na rodinn a spoloensk prostredie a patria sem naprklad:
podmienky prostredia, informovanos o sluchovom postihnut a jeho dsledkoch, pozornos venovan tejto
problematike na celospoloenskej rovni
Najdleitejie, najviac pertraktovan v odbornej literatre s:
stupe a druh sluchovho postihnutia,
vek, kedy k poruche sluchu dolo,
vek, kedy bola strata sluchu zisten, a s tm zko svis vek pridelenia kompenzanch pomcok
a vek zaiatku pecilnopedagogickej starostlivosti,
viacnsobn postihnutie (bliie pozri Antuekov Matuka, 1992, Leonardt, 2001, Tarcsiov Hovorkov,
2002 a al).
Deom, iakom a dospelm so sluchovm postihnutm sa venuje pedagogika sluchovo postihnutch (nie-
kedy sa pouva aj termn surdopdia, priom surdus je (hluch) a paidea (vchova). Prv intitcia pre ich
vzdelvanie vznikla v Pari v roku 1770 a zaloil ju Abb de l Epe. V naich podmienkach to bolo v 30.
rokoch 19. storoia v Bratislave. Napriek skutonosti, e aj v minulosti sa ojedinele deti a mlde so slucho-
vm postihnutm vzdelvali v integrovanch podmienkach, v rozmach tohoto procesu nastal v naej re-
publike v 90. rokoch minulho storoia ako prejav humanizcie a demokratizcie, priom dleitm predpo-
kladom je aj vytvorenie systmu pecilnopedgogickho poradenstva. Nasledujca tabuka . 1 ukazuje, e
na poruchu sluchu a osoby s poruchou sluchu sa d nazera z pohadu viacerch vednch discipln aj via-
cerch kritri, z oho vyplva vek heterogenita tejto populcie a zloitos celej problematiky.
57
ZKLADY PEDAGOGIKY SLUCHOVO POSTIHNUTCH; TARCSIOV, D.; S. 56 72
T TT TTabuk abuk abuk abuk abuka 1 a 1 a 1 a 1 a 1
R RR RRozlin mo ozlin mo ozlin mo ozlin mo ozlin monos nos nos nos nosti naz ti naz ti naz ti naz ti nazer er er er erania na por ania na por ania na por ania na por ania na poruch uch uch uch uchy sluchu a osob y sluchu a osob y sluchu a osob y sluchu a osob y sluchu a osoby s por y s por y s por y s por y s poruchou sluchu uchou sluchu uchou sluchu uchou sluchu uchou sluchu
H H H H Hadis adis adis adis adisk kk kko oo oo Delenie Delenie Delenie Delenie Delenie Char Char Char Char Charakt akt akt akt akteris eris eris eris eristik tik tik tik tika aa aa
V VV VVs s s s skyt osb so SP kyt osb so SP kyt osb so SP kyt osb so SP kyt osb so SP v celej populcii 7 8 % sluchovo postihnutch bez ohadu na stupe a vek
poda veku (z celej populcie SP) do 20 rokov veku 4% osb
medzi 20 40 rokom 11% osb
medzi 40 60 rokom 40 % osb
nad 60 rokov 45 % osb
poda pohlavia 5 : 4 (musk : ensk)
poda stupa sluchovho nepoujce deti kolskho veku asi 0,05 % zo vetkch
postihnutia kolopovinnch det
nedoslchav deti a iaci 4 6% zo vetkch det a mldee
Z poh Z poh Z poh Z poh Z pohadu r adu r adu r adu r adu rozlinch ozlinch ozlinch ozlinch ozlinch z pohadu medicny medicna sa na osobu s poruchou sluchu pozer ako na
v vv vvednch discipln ednch discipln ednch discipln ednch discipln ednch discipln pacienta, ktor m urit problm a je potrebn vyui vetky
dostupn prostriedky na to, aby sa o najviac podobal,
prispsobil vine, ktor je poujca
z pohadu pedagogiky na osoby s poruchou sluchu nazer ako na iakov, tudentov,
sluchovo postihnutch dospelch so pecilnopedagogickmi potrebami a je aj
problmom spolonosti, aby im dokzala tieto ich potreby
naplni a oni si osvojili potrebn vedomosti a zrunosti pre
zapojenie sa do spolonosti
z pohadu kultrnej ide o osoby, ktor sa lia od viny spolonosti, ale tto
antropolgie odlinos je chpan ako inakos v pozitvnom slova zmysle,
poukazuje sa tm na heterogenitu spolonosti, multikultrnos,
priom sa normalita chpe vemi iroko
Zkladn prin Zkladn prin Zkladn prin Zkladn prin Zkladn priny yy yy dedin me sa dedi na alom stupni potomkov, ale nemus, pri
slucho slucho slucho slucho sluchov vv vvho pos ho pos ho pos ho pos ho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia vine dedinch sluchovch porch sa vekos poruchy
nemen, diea me zdedi typ poruchy, ktor sa neprejav hne
od narodenia, ale sluch sa zane zhorova a neskr
vroden znamen, e osoba je postihnut od narodenia, neznamen to,
e je SP dedine podmienen, prinou mu by rzne problmy
poas tehotenstva a pred prodom, zskan (vroden) strata
sluchu sa neded
zskan dochdza k pokodeniu normlne vyvinutho sluchovho
orgnu v dsledku rznych prin v priebehu produ, poas
produ a v neskorom ivote
as, k as, k as, k as, k as, kedy k pos edy k pos edy k pos edy k pos edy k postihnutiu tihnutiu tihnutiu tihnutiu tihnutiu prelingvlne strata sluchu, ktor vznik pred spontnnym osvojenm si rei
dolo (vzh dolo (vzh dolo (vzh dolo (vzh dolo (vzhadom na adom na adom na adom na adom na a jazyka, to znamen pre 6 7 rokom veku
osv osv osv osv osvo oo oojenie si r jenie si r jenie si r jenie si r jenie si rei) ei) ei) ei) ei)
postlingvlne strata sluchu, ktor vznik po spontnnom osvojen si rei
a jazyka, to znamen asi po 7 veku ivota
as, k as, k as, k as, k as, kedy k pos edy k pos edy k pos edy k pos edy k postihnutiu tihnutiu tihnutiu tihnutiu tihnutiu prenatlne je zaprinen dedine alebo chorobami matky poas
dolo (vzh dolo (vzh dolo (vzh dolo (vzh dolo (vzhadom adom adom adom adom tehotenstva (napr. ospky, ierny kae, rubeola), ale taktie aj
na e na e na e na e na etiolgiu) tiolgiu) tiolgiu) tiolgiu) tiolgiu) uvanm niektorch liekov, alkoholu, nikotnu, drog. Patr tu
aj krvcanie u tehotnej eny alebo ak diabetes, ale taktie aj
nedonosenos, nzka prodn hmotnos...
perinatlne toto obdobie sa zana krtko pred prodom, pokrauje poas
produ a kon krtko po prode. Perinatlne sa vyskytuj
poranenia hlavy, kriesenie novorodenca pri preruen
dchania, nedostatok kyslka a novorodeneck ltaka.
postnatlne vemi asto ide o infekcie, napr. zpal mozgu a zpal
mozgovch bln, zkrt, mumps, arlach, ospky, ale patria tu
aj razy hlavy
involun degeneratvne procesy v starobe, alebo dlhodob psobenie
hluku (mu sa zaradi aj k postnatlnym)
58
T TT TTyp yp yp yp ypy yy yy
slucho slucho slucho slucho sluchov vv vvho pos ho pos ho pos ho pos ho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia 1 11 11. P . P . P . P . Perif erif erif erif erifr r r r rne ne ne ne ne porucha sluchu je v perifrnej asti sluchovho analyztora,
to znamen vo vonkajom, strednom alebo vntornom uchu
prevodov (konduktvna) porucha je vo vonkajom a strednom uchu, je to porucha
kvantity, na audiograme je rozdiel medzi vzdunm a kostnm
vedenm zvuku, zhoren je poutie hlbokch tnov, osoba
pouje lepie vysok hlasy (ensk hlasy), prevodov porucha
sluchu nevedie k hluchote, m dobr prognzu monosti
lieby aj vyuvania kompenzanch pomcok
percepn (senzorineurlna) porucha je vo vntornom uchu (Cortiho orgn, slimk), je to
porucha kvantity aj kvality, zhoren je poutie vysokch
tnov, epotu a sykaviek, osoba nieo pouje, ale nerozumie,
o sa hovor, strata sluchu me by od ahkej nedoslchavosti
a po hluchotu, prognza zvis od vekho mnostva faktorov
prevodovo-percepn tento typ poruchy vznik, ak sa skombinuje prevodov
a percepn porucha, vsledkom me by mnostvo rznych
prejavov, kde je vrazn deformovan porozumenie rei
a osoba pouje deformovane a ete k tomu pouje aj vemi mlo
2. Centr 2. Centr 2. Centr 2. Centr 2. Centrlne lne lne lne lne je ich vemi mlo, ide vlastne o problm v CNS, zjednoduene
povedan osoba nespoznva slov jazyka
S SS SStupne tupne tupne tupne tupne ahk strata sluchu od 26 40 dB
slucho slucho slucho slucho sluchov vv vvho pos ho pos ho pos ho pos ho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia stredn strata sluchu od 41 55 dB
stredne ak strata sluchu od 56 70 dB
ak strata sluchu od 71 90 dB
pln strata sluchu nad 91 dB
P PP PPopis populcie opis populcie opis populcie opis populcie opis populcie osoby nedoslchav nedoslchavos me loveka postihn v kadom veku,
ide o vemi heterognnu skupinu osb, za nedoslchavch
z pedagogickho pohadu povaujeme osoby, ktorch
pokodenie sluchovho orgnu spsobuje naruenie sluchovho
vnmania do tej miery, e pomocou kompenzanch pomcok
je mon vnma hovoren re aj ke obmedzene, auditvnou
sptnou vzbou me osoba aj iastone kontrolova vlastn re
nedoslchavos me by prevodovho typu alebo
percepnho typu
vslovnos osb s prevodovou nedoslchavosou nie je zvl
npadn, niekedy trp sprvny slovn przvuk, meldia
a dynamika vslovnosti,
prevodov nedoslchavos je lieiten otologicky, alebo
kompenzovan prostrednctvom navacieho apartu
pri percepnej nedoslchavosti dochdza k rozpadu sluchu,
pout zvuky s nielen slab ale aj deformovan, o sauje
porozumenie hovorenej rei do tej miery, e re sa stva
nezrozumitenou, najviac je naruen percepcia sykaviek
osoby nepoujce nepoujci s tak udia, u ktorch sluchov porucha nastala
v ranom detskom veku (pre-, peri-, postntalnom veku), pred
osvojenm rei ( v prelingvlnom obdob) v takej miere,
e plne stratili sluchu alebo ich sluchov funkcia bola ako
naruen
z fyziologickho hadiska ide v prpade nepoujcich
o extrmny prpad percepnho typu poruchy (porucha je
v Cortiho orgne)
zvukov strnka rei aj pri dobrej starostlivosti ostva
naruen, lebo sebakontrola rei sluchovou cestou nie je mon
osvojenie hovorenej rei zvis od mnohch faktorov
dospel nedoslchav osoby nedoslchavos, ktor udia zskaj od nadobudnutia
s postlingvlnou nedoslchavosou (zkladnej) slovnej zsoby sa li od ohluchnutia, tm e
nedoslchav lovek me komunikova hovorenou reou
a svoje rezidulne sluchov schopnosti uplatni v pasvnej rei
poda niektorch autorov je nemon odli postlingvlne
nedoslchav osobu od loveka s vrodenou alebo
prelingvlnou nedoslchavosou
59
ohluchl do tejto kategrie patria deti, mladistv a dospel udia,
u ktorch totlna alebo praktick hluchota nastala po ukonen
spontnneho vvinu slovnej zsoby (teda postlingvlne)
hluchota u nich neumon sluchom vnma re a ostatn
okolit zvuky
ohuchl udia maj zachovan akustick predstavy, ktor
vedia aktualizova
Z poh Z poh Z poh Z poh Z pohadu dsledk adu dsledk adu dsledk adu dsledk adu dsledko oo oov vv vv latentn sluchov postihnutie napriek skutonosti, e osoba m z pohadu medicny sluchov
postihnutie, to jej nespsobuje iadne problmy v benom
ivote a asto sa tto skutonos zist len nhodou (pri pecifickch
prehliadkach), resp. me trva urit obdobie a pri zhoren
je mon predpoklada, e tento stav trval u dlhie
osoba si tto skutonos neuvedomuje a asto si vytvor nhradn
stratgie, ktor s inn
manifestn sluchov postihnutie sluchov postihnutie uritho stupa a typu spsobuje problmy
v oblasti komunikanej, vzdelvacej, citovej, v zapojen sa
do pracovnho aj spoloenskho ivota
Dsledky Dsledky Dsledky Dsledky Dsledky kognitvne v rmci kognitvnych dsledkov meme urit odlinosti
slucho slucho slucho slucho sluchov vv vvho pos ho pos ho pos ho pos ho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia njs vo viacerch oblastiach, spomenieme nasledovn:
myslenie, pam, inteligencia, pozornos, osobnos
myslenie je asto predmetn, konkrtne, jednoduch,
technick, ich sksenosti bvaj vie ako mnostvo osvojenej
slovnej zsoby
pam pamtaj si predovetkm situcie z vlastnej sksenosti,
uprednostuj skr mechanick pam nad logickou
inteligencia samotn sluchov postihnutie sa nespja s nim
IQ, je potrebn na diea kls primeran nroky, ale aj napriek
vysokm hodnotm IQ sa tieto nemusia prejavi v kolskom
vkone
pozornos pre osvojenie si hovorenej rei a pre zvldnutie
kolskho obsahu je vemi dleit pozornos, diea nezska vea
informci nhodne, ako poujce, mus sa sstredi na vnmane
rei (odzeranm resp. povanm)
osobnos kad diea je in ale diea potrebuje od malika
dostatok informci o vetkom o sa okolo neho deje, ak diea
informcie nedostva, me by frustrovan a reagova
rozlinm spsobom vbuchmi zlosti, utiahnutosou,
uptavanm pozornosti na seba, nedostaton orientcia
v priestore zniuje pocit bezpeia
lingvistick najam dsledkom sluchovho postihnutia je obmedzen
schopnos vnma re a tm aj neahk prstup k nhodilej
informcii a zrove asto znen zrozumitenos hovorenej
rei je barirou v komunikcii s poujcimi. Dsledky v tejto
oblasti meme ete zjednoduene, u iackej populcie, rozdeli
do nasledovnch podskupn:
u prelingvlne nepoujcich det sa hovoren jazyk buduje
umelou cestou v spoluprci s odbornkmi ( surdopd, logopd)
a za pouitia technickch prostriedkov,
u nedoslchavho dieaa zvis rozvoj a rove hovorenej rei
od stupa a typu sluchovho postihnutia a od skutonosti,
i sluchov postihnutie je kontantn alebo sa zhoruje
u ohluchlho dieaa je potrebn zamedzi tomu, aby diea
vzhadom na skutonos, e nem sptn vzbu prestalo hovori,
resp. sa jeho re stala menej zrozumitenou
vzdelvacie sluchov postihnutie ovplyvuje aj vzdelvac proces. Nesvis
to len so skutonosou, i s tieto deti vzdelvan v bench
kolch alebo v pecilnych kolch pre sluchovo postihnutch,
ale aj s tm, akm spsobom sa s nimi pracuje, ktor
komunikan formy vyuvaj, resp. ak s ich
pecilnopedagogick potreby a akmi spsobmi sa podporuj
spoloensk a emocionlne nedostaton monos komunikcie sa prejavuje aj v oblasti
medziudskch vzahov, pretoe na zklade nich sa buduje
postavenie v skupine, nadvzuj sa nov vzahy., poujce
60
K KK KKomunikcia osb so sluchovm postihnutm omunikcia osb so sluchovm postihnutm omunikcia osb so sluchovm postihnutm omunikcia osb so sluchovm postihnutm omunikcia osb so sluchovm postihnutm
Primrny dsledok straty sluchu, je tzv. k kk kkomunik omunik omunik omunik omunikan barir an barir an barir an barir an barira aa aa, ktor chpeme ako bariru v medziud-
skej komunikcii a v zskavan informci, ktor sa prejavuje v rznom rozsahu, vzhadom na objektvne aj
subjektvne faktory, ktor v relnom ivote komunikciu a zskavanie informci ovplyvuj. Prve pre tieto
pecifik u sluchovo postihnutch hovorme aj o pecifickch formch komunikcie a o komunikanom
systme osb so sluchovm postihnutm.
Pri klasifikcii jednotlivch komunikanch foriem budeme vychdza zo zkladnho modelu komuni-
kanch foriem a technickch prostriedkov u sluchovo postihnutch (Tarcsiov, 2005, s. 18), priom sa zame-
riame len na tie, ktor sa pouvaj v komunikcii v kadodennom styku, v naom teritriu. Cel systm
meme rozdeli do nasledovnch skupn:
primr primr primr primr primrne k ne k ne k ne k ne komunik omunik omunik omunik omunikan f an f an f an f an for or or or orm mm mmy yy yy (tvoria samostatn jazykov systmy a patr tu hovoren jazyk,
posunkov jazyk a psomn forma jazyka),
sek sek sek sek sekundr undr undr undr undrne k ne k ne k ne k ne komunik omunik omunik omunik omunikan f an f an f an f an for or or or orm mm mmy yy yy (nie s samostatn jazykov systmy, vyuvaj niektor
z primrnych komunikanch foriem, dopaj a spresuj ich, resp. ide o ich kombincie),
pomocn t pomocn t pomocn t pomocn t pomocn technick k echnick k echnick k echnick k echnick komunik omunik omunik omunik omunikan pr an pr an pr an pr an pros os os os ostriedky triedky triedky triedky triedky (technick prostriedky a podmienky prostredia).
P PP PPrimrne komunikan formy rimrne komunikan formy rimrne komunikan formy rimrne komunikan formy rimrne komunikan formy
Ho Ho Ho Ho Hov vv vvor or or or oren jazyk en jazyk en jazyk en jazyk en jazyk
Hovoren re nedoslchavch, hlavne s prevodovou poruchou sluchu nemus by zvl npadn. Nieke-
dy je nesprvny slovn przvuk, meldia a dynamika vslovnosti, o vyplva z toho, e nepouj dobre kon-
cov hlsky, predloky, prpony a ostatn flexibiln elementy rei (Leonardt, 2001, Wiszotzki, 2001).
Diametrlne odlin situcia je u iakov s per s per s per s per s percepnou (senz cepnou (senz cepnou (senz cepnou (senz cepnou (senzorineur orineur orineur orineur orineurlnou) lnou) lnou) lnou) lnou) nedoslcha nedoslcha nedoslcha nedoslcha nedoslchav vv vvos os os os osou, ou, ou, ou, ou, pri ktorej
dochdza k rozpadu sluchu, o sauje porozumenie hovorenej rei do tej miery, e sa stva v prpade nepou-
vania navacieho apartu nezrozumitenou. Zvyajne je naruen vslovnos vysokch hlsok (hlavne syka-
viek), ale mu by naruen aj samohlsky. Zvukov strnka rei je npadn nesprvnym rytmom, naruenm
przvukom, nsledkom oho je re nedoslchavch spomalen, monotnna alebo brblav. Najnpadnejia je
ale zhoren zrozumitenos rei postihnutho, ktor sa negatvne prejavuje v socilnych kontaktoch.
osoby maj minimum informci o sluchovom postihnut a preto
nevedia vytvori tak podmienky, aby a mohli zapoji aj osoby
so SP (tvrou v tvr, pomalie tempo), z toho vyplvaj aj
niektor odlinosti v oblasti emocionlnej (vzahovanos,
samotrstvo, agresivita, podceovanie sa, submisivita)
pracovn sluchov postihnutie uritm spsobom obmedzuje aj monosti
uplatnenia sa na trhu prce. Niektor povolania jednoducho
nemu vykonva, pretoe k nim je potrebn sluch a
bezproblmov komunikcia. Nazdvame sa ale e je vina
profesi, v ktorch by sa mohli uplatni. Ete nedvno bolo len
niekoko tudijnch a uebnch odborov urench tejto
skupine osb. Napriek tomu, e situcia sa iastone zlepila
ete stle s sluchovo postihnut vo vbere profesie obmedzen,
o samozrejme vplva aj na ich zapojenie na vonom trhu
prce. Na rozdiel od minulosti maj monos na zklade
svojich schopnost a predpokladov tudova aj na vysokch
kolch, nielen dosiahnu uovsk alebo stredokolsk vzdelanie.
Spr Spr Spr Spr Spraco aco aco aco acov vv vvan pod an pod an pod an pod an poda: a: a: a: a: Maura (1983), Bargr Kollr (1986), Freeman-Carbin Boese( 1992), Krahulcov atkov (l993), Krahul-
cov (1996), Hrobo Jedlika Hoej (1998), Lechta (2000), Leonardt ( 2001), Tarcsiov Hovorkov ( 2002), Lejska ( 2003),
Tarcsiov (2005).
Otzky a cvi Otzky a cvi Otzky a cvi Otzky a cvi Otzky a cvienia enia enia enia enia
1. Opte skupinu nedoslchavch osb.
2. Vysvetlite pojmy prah bolesti, prach sluchu.
3. Vymenujte priny sluchovho postihnutia.
4. Vymenujte a v krtkosti charakterizujte dsledky sluchovho postihnutia pre vzdelvanie
a pre ivot.
5. Vysvetlite pojem latentn sluchov postihnutie.
6. Charakterizujte prevodov (konduktvnu )poruchu sluchu.
7. Charakterizujte percepn (senzorineurlnu ) poruchu sluchu.
61
U nepoujcich priebeh reovho vvinu vrazne determinuje stupe sluchovho postihnutia a vek kedy
k postihnutiu dolo. Tto problematika je ale natoko zloit, e meme sledova rozlin rove hovoren-
ho jazyka u osb, ktor maj rovnak stratu sluchu zskan aj v rovnakom obdob. Pre veobecn charakte-
ristiku meme poveda, e u nepoujcich meme (ale taktie nemusme) njs urit npadnost, alebo
odlinost v nasledovnch oblastiach:
int int int int intenzit enzit enzit enzit enzita hlasu a hlasu a hlasu a hlasu a hlasu (v priebehu hovorenia asto kole),
hlas hlas hlas hlas hlas m vinou neprirodzen polohu, prevauje tvrd hlasov zaiatok,
por por por por poruch uch uch uch uchy r y r y r y r y rez ez ez ez ezonancie r onancie r onancie r onancie r onancie rei ei ei ei ei,
nesprvny r rr rrytmus r ytmus r ytmus r ytmus r ytmus rei ei ei ei ei (naruen plynulos, hlavnmi znakmi s monotnnos alebo kolsanie tnovej
vky),
nes nes nes nes nespr pr pr pr prvne hos vne hos vne hos vne hos vne hospodr podr podr podr podrenie s dy enie s dy enie s dy enie s dy enie s dychom a ar chom a ar chom a ar chom a ar chom a artik tik tik tik tikulan neobr ulan neobr ulan neobr ulan neobr ulan neobratnos atnos atnos atnos atnos,
namha namha namha namha namhav vv vv ar ar ar ar artik tik tik tik tikulcia ulcia ulcia ulcia ulcia preden artikulan as jednotlivch fonm, napriek tomu, e jednotliv
hlsky maj osvojen, v spontnnej rei medzi ne vkladaj nepatrin zvuky (in Lechta, 1991, 2000,
Wisotzki, 2001).
mal slo mal slo mal slo mal slo mal slovn zsoba vn zsoba vn zsoba vn zsoba vn zsoba prejavuje sa u viny nepoujcich, avak u kadho z nich individulnym
spsobom,
po gramatickej strnke meme sledova prvky dy dy dy dy dysgr sgr sgr sgr sgramatizmus a agr amatizmus a agr amatizmus a agr amatizmus a agr amatizmus a agramatizmus amatizmus amatizmus amatizmus amatizmus, nesprvne
asovanie, skloovanie, nesprvne pouvanie slovnch druhov, zamieanie slovnch druhov, nesprvne
pouvanie sla, neznalos pravidiel tvorenia slov, nesprvne pouvanie predlokovch pdov,
hovoren prejav je asto pre poujce osoby, ktor nie s s nimi v kadodennom styku mlo zrozumiten
a nezrozumiten (Strnadov, 1998, Wisotzki, 2001, Tarcsiov a kol., 2005).
Dleit si je uvedomi, e len na zklade rovne hovorenho jazyka nie je mon usudzova o intelekte
sluchovo postihnutch.
P PP PPosunk osunk osunk osunk osunko oo oov jazyk v jazyk v jazyk v jazyk v jazyk
Posunkov jazyk je forma komunikcie, ktor je bytostne spt s nepoujcimi a ich kultrou. Posunkov
jazyk meme charakterizova nasledovne:
ide o nonvoklny, ale verblny jazykov systm,
ide o vizulno-priestorov jazyk s vizulno-motorickou modalitou,
ide o jazyk s vlastnou gramatikou,
ide o jazyk s vlastnou posunkovou zsobou,
je nezvisl od hovorenho jazyka,
m svoje roviny,
je to prostriedok dorozumievania a vyjadrovania sa nepoujcich a poujcich (Tarcsiov, 2005).
Poujca verejnos si asto zamiea prstov abecedu a posunkov jazyk. Ide o dve odlin komunikan
formy. Prstov abeceda je produkovanie psmen abecedy prostrednctvom rk, ale posunkov jazyk je produ-
kovanie celch vpoved, ktor pozostvaj z jednotlivch posunkov, ktor s cel pojmy, resp. niekoko
pojmov.
Komunikan prostriedky posunkovho jazyka delme poda P.B. Braem a A. Kolba (1991), a P. B. Braem
(1995) na:
A) manulne: ruky a ramen
B) nemanulne
a) vraz tvre
b) pohad
c) hlava
d) horn as tela
e) pohyb st a stny obraz
Kad posunok, podobne ako slovo sa sklad z mench tva-
rov, ktor meme oznai ako manulne komponenty posunku.
Tieto maj odborn nzov chermy (z grckeho kheir ruka). Ka-
d posunok meme rozdeli na nasledujce chermy (W. C. Sto-
koe in Klima Bellugi, 1979): konfigurcia rk, umiestnenie po-
sunku, pohybov parametre, orientcia ruky.
Z vyie uvedenho vyplva, e posunok okrem svojich manu-
lnych ast (komponentov), m aj nemanulne (mimika, orlne
komponenty), ktor posunok dopaj, doprevdzaj, tvoria jem-
n vznamov rozdiely.
Hovoren a posunkov jazyk maj vea spolonho, ale na dru-
hej strane sa vyznauj aj zkladnmi odlinosami, ktormi je si-
Obr. . 1 Posunkov priestor
62
multnnos (expresia aj recepcia posunkovho jazyka) a existencia v trojdimenzionlnom priestore (Braem,
1995, Macurov, 2001). Posunkujca osoba je obklopen priestorom, ktor je vymedzen horizontlne aj
vertiklne a vol sa posunkov priestor, je dleit, kde sa posunok vytvra a akm smerom sa produkuje, ak
je posunok vek, pretoe to asto ovplyvuje obsah vpovede. Simultnnos znamen, e s sasne produ-
kovan manulne aj nemanulne parametre posunku.
Pri porozumen posunkovho jazyku ide teda o syntzu informci obsiahnutch v manulnych a nema-
nulnych parametroch posunku. Nemanulne parametre posunku vpove spresuj, zastavaj lohu sup-
rasegmentlnych faktorov v hovorenom jazyku.
Psomn f Psomn f Psomn f Psomn f Psomn for or or or orma jazyk ma jazyk ma jazyk ma jazyk ma jazyka aa aa
Odlinosti a npadnosti v hovorenom jazyku sa mu prejavi aj v psomnej forme jazyka, meme ich
zhrn nasledovne:
odlin zas odlin zas odlin zas odlin zas odlin zastpenie jedno tpenie jedno tpenie jedno tpenie jedno tpenie jednotlivch slo tlivch slo tlivch slo tlivch slo tlivch slovnch dr vnch dr vnch dr vnch dr vnch druho uho uho uho uhov v v v v (v najvej miere sa prezentuj podstatn men
a sloves, menej zmen, slovky, prdavn men, neohybn slovn druhy sa uplatuj vemi mlo, alebo
sa uplatuj nesprvne),
slo slo slo slo slov vv vv psan nepou psan nepou psan nepou psan nepou psan nepoujcimi s as jcimi s as jcimi s as jcimi s as jcimi s ast tt tte ee eejie ch jie ch jie ch jie ch jie chybn ybn ybn ybn ybn (maj nesprvny tvar, vyskytuje sa zmena alebo
vynechanie hlsok, objavuj sa vak aj slova bez zmyslu umezka, hara, banita),
prevaha jednoduch jednoduch jednoduch jednoduch jednoduchch vie ch vie ch vie ch vie ch viet tt tt na kor sv sv sv sv sve ee eet, t, t, t, t, nepresnosti nielen v morfologickej rovine ale aj
v syntaktickej rovine (Strnadov,1998, Hudkov, 2002).
Sek Sek Sek Sek Sekundr undr undr undr undrne k ne k ne k ne k ne komunik omunik omunik omunik omunikan f an f an f an f an for or or or orm mm mmy yy yy
Pre rozsiahlos tejto problematiky v tejto publikcii sa budeme venova len tm, ktor maj svoje uplatne-
nie na III. stupni kl v integrovanch podmienkach, alebo v kolch pre sluchovo postihnutch.
P PP PPosunk osunk osunk osunk osunko oo oov vv vvan jazyk posunk an jazyk posunk an jazyk posunk an jazyk posunk an jazyk posunko oo oov vv vvan slo an slo an slo an slo an slov vv vvenina enina enina enina enina
Najznmejou a najastejie pouvanou formou posunkovej komunikcie, pouvanou medzi poujci-
mi a nepoujcimi je tzv. posunkovan jazyk v naich podmienkach konkrtne posunkovan slovenina. Ide
o simultnne vyuvanie dvoch jazykov (hovorenho a posunkovho), ktor sa realizuj aj v rozlinch mo-
dalitch (auditvno-verblna a vizulno-motorick). Znamen to, e posunky sa prirauj k hovorenmu
jazyku s vyuitm jeho gramatiky. Dleitm predpokladom pre vyuvanie posunkovanho jazyka je ovlda-
nia hovorenho jazyka (v naom prpade sloveniny) a zrove aj posunkov z posunkovho jazyka. Tento
spsob komunikcie obsahuje v rozlinej miere rty oboch jazykov, nie je stle rovnak, me aj u toho istho
jednotlivca vzhadom na konkrtnu situciu variova.
Pr Pr Pr Pr Prs ss sst tt tto oo oov vv vv abeceda (dakt abeceda (dakt abeceda (dakt abeceda (dakt abeceda (daktyln abeceda, manulna abeceda) yln abeceda, manulna abeceda) yln abeceda, manulna abeceda) yln abeceda, manulna abeceda) yln abeceda, manulna abeceda)
Prstov abeceda je najznmejm systmom prstovch znakov, ide o produkovanie psmen abecedy a pod-
mienkou je znalos hovorenho jazyka. Znme a pouvan s dva systmy prstovch znakov: jednorun
a dvojrun (Tarcsiov, 2002, Tarcsiov, 2005). Poda nho nzoru, me by ale aj vbornou pomckou pri
odzeran, ak komunikujci nemaj k dispozcii papier a pero.
Prstov abeceda sa najastejie pouva pri:
neznmych slovch,
nzvoch miest, obc,
pri geografickch nzvoch,
pri mench a priezviskch,
pri slovch, na ktor ete nie je posunok,
pri tvorbe novch posunkov, kedy sa prv psmeno v danom slove uke prostrednctvom prstovej
abecedy (Tarcsiov,1995).
Pouvanie prstovej abecedy na fluentn komunikciu nie je vhodn, pretoe nie je mon prispsobi
percepciu a recepciu prstovej abecedy percepcii a recepcii hovorenho jazyka.
63
Odz Odz Odz Odz Odzer er er er eranie (vizulne vnmanie r anie (vizulne vnmanie r anie (vizulne vnmanie r anie (vizulne vnmanie r anie (vizulne vnmanie rei) ei) ei) ei) ei)
Nedostaton vnmanie sluchom je mon do uritej miery kompenzova vyuvanm zraku (Gao, 1965,
Matuka Antuekov, 1992). Poujci udia povauj odzeranie za samozrejmos a mlokto vie, e je to
nepohodln, vemi pracn a pritom mlo spoahliv spsob vnmania hovorenej rei (Strnadov, 1998, s. 7).
Prv komplikcia medzi poujcim a sluchovo postihnutm nastva hne na zaiatku rozhovoru, zaiatok
rei sa preto pri odzeran oznauj signlmi rozlinho druhu (dotyk, pohad, sveteln signl), ktor nahr-
dzaj oslovenie.
V VV VVonk onk onk onk onkajie a vnt ajie a vnt ajie a vnt ajie a vnt ajie a vntor or or or orn podmienky odz n podmienky odz n podmienky odz n podmienky odz n podmienky odzer er er er erania ania ania ania ania
Pre odzeranie rei s potrebn urit podmienky. Leonardt (2001) a Krahulcov (2002) ich rozdelili na
vonkajie a vntorn, priom pod vntornmi podmienkami sa chpu podmienky viauce sa na osobu odze-
rajceho a vonkajie podmienky sa viau na prostredie fyziklne, technick a na osobu hovoriaceho (hovo-
riacich).
Medzi najdleitejie vonkajie podmienky patria:
dokonal a nepreruovan on kontakt,
osvetlenie miestnosti,
vzdialenos medzi hovoriacim a odzerajcim,
vkov rove hlavy odzerajceho a komunikujceho,
technika hovorenia,
tma rozhovoru,
vber jazykovch prostriedkov zo strany hovoriaceho,
poet osb zastujcich sa na rozhovore.
Odzeranie ako spsob percepcie hovorenej rei je zaloen na onom kontakte, o automaticky obmedzu-
je monost jeho vyuvania. Dleit je vzdialenos z akej je mon odzera. Uvdza sa 0,5 2 m. Menia
vzdialenos me by pre odzerajceho neprjemn (naruenie intmnej zny, nemonos vnma neverblne
prvky komunikcie), via vzdialenos natoko zmenuje pohyby artikulanch orgnov, e nie je mon ich
vbec vnma. asto popisovanou podmienkou je poiadavka, aby sta hovoriaceho boli vo vke oi odzera-
jceho. Je potrebn myslie aj na to, aby hovoriaci mal osvetlen pery a naopak, aby odzerajceho svetlo
neoslovalo. Pri odzeran sa sluchovo postihnut asto stretvaj s tm, e hovoriaci menia intenzitu hlasu
Obr. . 3 Dvojrun prstov abeceda
(Csonka, 1996, s. 4)
Obr. . 2 Jednorun prstov abeceda (Tarcsio-
v, 2002, s. 23)
64
kriia na nich a hovoria pomaly, alebo naopak epkaj, m sa men stny obraz hlsky. Prekkami s aj
cigarety, uvaka v stach, pokazen chrup, neprimeran fzy a brada, i jedenie poas rozhovoru. Meme
hovori o problmoch svisiacich s vyuvanm dialektu, argnu, cudzch slov a odbornej terminolgie.
Aj v prpade, e sluchovo postihnut zvldne odzeranie s jednou osobou vemi dobre, poda naich skse-
nost, vdy sa vyskytuj problmy pri komunikcii s viacermi osobami. V takejto situcii odzerajci nevie,
ktor z osb bude hovori, chvu mu trv, km to zist, vinou u nezachyt zaiatok vety a preto mu
unikaj svislosti. Pri viacerch osobch vdy dochdza k skkaniu si do rei, k vsuvkm, ktor nesvisia
s tmou, o odzeranie sauje a znemouje.
Medzi najdleitejie vntorn podmienky patria:
schopnos predvda,
dosiahnut rove vvinu rei,
rozsah a flexibilita slovnej zsoby,
rove gramatickej roviny hovorenej rei,
emocionlny vvin osoby,
neporuen zrakov vnmanie,
vyuitie rezidulneho sluchu,
tma rozhovoru,
pozitvny citov kontakt odzerajceho k hovoriacemu.
Vntorn podmienky, ako sme u spomenuli, svisia so samotnm sluchovo postihnutm. Zd sa, e
najdleitejou je schopnos predvda a rove hovorenej rei, s m svis rozsah slovnej zsoby, jej flexibi-
lita a gramatick stavba hovorenej rei.
Treba si uvedomi, e lovek doke odzrie len tie slov, ktor pozn. Preto ak sa vyskytn slov, ktor
osoba nepozn, nie je schopn ich ani odzrie. Zistilo sa, e neexistuje zvislos medzi stratou sluchu a schop-
nosou odzera (napr. Osberger, 1987, Potmeil in Krahulcov, 2002). Priama zvislos sa ale zistila medzi
rovou osvojenia si rei a odzeranm (tamtie).
Napriek tomu, e odzeranie nie je plnohodnotn nhrada sluchu, je najastejm spsobom komunikcie
medzi poujcou majoritou a minoritou sluchovo postihnutch. Pri odzeran dleit lohu m aj vyuva-
nie kompenzanch pomcok (navacch apartov a kochlerneho implanttu), pretoe presne odzrie
meme len asi 30% hlsok, ostatn sa strcaj v rovnakch, alebo podobnch artikulanch pohyboch.
N NN NNe ee eev vv vver er er er erblna k blna k blna k blna k blna komunikcia a je omunikcia a je omunikcia a je omunikcia a je omunikcia a jej j j j j pecif pecif pecif pecif pecifik u slucho ik u slucho ik u slucho ik u slucho ik u sluchov vv vvo pos o pos o pos o pos o postihnutch tihnutch tihnutch tihnutch tihnutch
On k On k On k On k On kont ont ont ont ontakt, poh akt, poh akt, poh akt, poh akt, pohad ad ad ad ad je u ako sluchovo postihnutch zkladnou podmienkou na to, aby vbec ko-
munikcia mohla prebieha. Tka sa to nielen nepoujcich, ale taktie aj nedoslchavch, ktor odzeraj
a zrove vyuvaj kompenzan pomcky. Nepoujci, ale ani ako nedoslchav, nedoku spolu komu-
nikova bez toho, aby sa na seba nepozerali a pohad asto nahrdza aj oslovenie u poujcich. Na druhej
strane odvrtenie sa od sluchovo postihnutho a preruenie onho kontaktu znamen ukonenie komuni-
kanho aktu, resp. nezujem o komunikciu s konkrtnou osobou (Braem, 1995). Ak nepoujci zatvor
o, ide o neprekonaten prekku pre nadviazanie a pokraovanie komunikcie.
Pr Pr Pr Pr Pro oo oox xx xxemik emik emik emik emika a a a a je nuka o uplatovan vzdialenosti v priebehu socilnej komunikcie. Nazdvame sa, e
oblas proxemiky sa jav in u nepoujcich a in u nedoslchavch. U nepoujcich je komunikcia prostred-
nctvom posunkovho jazyka zaloen na ovea frekventovanejom dotkan, pretoe sa ned vyui na upo-
zornenie a na nadviazanie komunikcie hlas. U nedoslchavch pri proxemike dleit lohu poda ns
zohrva odzeranie. Najlepie podmienky na odzeranie m osoba asi vo vzdialenosti 0,5 m 2m, potom sa
podmienky vrazne zhoruj. Ak je nedoslchav osoba na odzeranie odkzan, spen komunikcia vdy
prebieha v osobnej sfre. Vzdialenos zohrva dleit lohu aj pre vyuvanie navacch apartov, kedy
zvuky z okolia mu zhorova a znemoova vnmanie rei hovoriaceho.
Aj hap hap hap hap haptik tik tik tik tika a a a a svis s proxemickmi znami, ktor sme spomenuli. Haptika okrem funkci, ktor m u pou-
jcich, m popri pohade, taktie funkciu nadviazania kontaktu, zaiatku komunikanho aktu ale aj jeho
ukonenia, prp. preruenia osoby sa nedotkaj navzjom na hrudi a to ani v prpade, ak ide o dvoch muov.
Vzjomn dotkanie, na nadviazanie rozhovoru, meme vidie aj u nedoslchavch, aj ke urite nie v takom
rozsahu a nie za kadch podmienok (Tarcsiov, 2005).
Pre poujcich, je gestikulcia nepoujcich asto neprijaten a prehnan, ale svis aj s temperamen-
tom jedinca, s tmou rozhovoru a v uritch situcich je spolu s mimikou vemi dleitou komunikanou
formou a to u det, ale takisto aj u dospelch sluchovo postihnutch. Mimika sluchovo postihnutch je ovplyv-
nen aj snahou zrozumitene komunikova hovorenm jazykom, o sa asto prejavuje nadmernou, spomale-
nou artikulciou.
65
P PP PPomocn t omocn t omocn t omocn t omocn technick k echnick k echnick k echnick k echnick komunik omunik omunik omunik omunikan pr an pr an pr an pr an pros os os os ostriedky slucho triedky slucho triedky slucho triedky slucho triedky sluchov vv vvo pos o pos o pos o pos o postihnutch tihnutch tihnutch tihnutch tihnutch
Pomocn technick komunikan prostriedky vyuvaj niektor z primrnych komunikanch foriem a po-
zostvaj z dvoch zkladnch skupn:
pomocn akusticko-technick prostriedky,
pomocn vizulno-technick prostriedky.
Poda Tarcsiovej (2005) medzi pomocn akusticko-technick prostriedky patria k kk kkomunik omunik omunik omunik omunikan pomcky an pomcky an pomcky an pomcky an pomcky
(navacie aparty, kochlerne implantty, telefny pre nedoslchavch, psacie a mobiln telefny, videote-
lefny, telefaxy), a FM audiotechnika (zariadenia sliace na prjem zvuku prostrednctvom prstrojov, ktor
pracuj na princpe rdiovch vn FM), elektronick pota.
alej s to inf inf inf inf infor or or or orman pomcky man pomcky man pomcky man pomcky man pomcky (Mikroport, Audioport, vpotov technika a internet, televzory s tele-
textom, irokopsmov video a DVD rekordry, elektrotechnick zznamnky a zosilovae s induk-
ciou) a signalizan pomcky (budky, hodinky, alarmy, bytov zvoneky, poiarne hlsie) a in signaliza-
n zariadenia, ktor s upraven tak, e signalizuj svetelne, resp. vibrane.
Budeme sa venova len niektorm z nich, ktor s najastejie pouvan a s prtomn aj vo vzdelvacom
prostred.
Navac apart je miniatrny elektrotech-
nick zosilova zvuku, ktor pouvaj slucho-
vo postihnut ako svoju kompenzan pomc-
ku. Meme ich deli poda rozlinch hadsk
(Lejska, 2003). Navac apart sa sklad z na-
sledovnch ast: mikr mikr mikr mikr mikrof of of of ofn, z n, z n, z n, z n, zosilo osilo osilo osilo osilov vv vva, r a, r a, r a, r a, repr epr epr epr epro- o- o- o- o-
dukt dukt dukt dukt duktor or or or or, vypna, po , vypna, po , vypna, po , vypna, po , vypna, pot tt ttenciome enciome enciome enciome enciomet tt tter er er er er, batrie , batrie , batrie , batrie , batrie.
Navacie aparty je potrebn nastavi
vzhadom na individulne potreby konkrtne-
ho sluchovo postihnutho, vek lohu pri
ovplyvovan akustiky navacieho apartu
zohrva individulna un koncovka. Sptn vzba je neprjemn pskav zvuk, jednou z prin je aj nedoko-
nal un koncovka. Pridelenie, nastavenie a pouvanie optimlneho navacieho apartu je zkladnou pod-
mienkou pre dosiahnutie primeranej komunikcie u osb a vyuvanie zachovanch zvykov sluchu.
alou vemi dleitou kompenzanou pomckou je kochlerny implantt. Ide o elektronick zariade-
nie, ktor umouje sluchov vnemy nepoujcim priamo elektrickou stimulciou zakonenia sluchovho
nervu v slimku vntornho ucha. Sklad sa z nasledujcich ast: mikr mikr mikr mikr mikrof of of of ofn, r n, r n, r n, r n, re e e e eo oo oov pr v pr v pr v pr v procesor ocesor ocesor ocesor ocesor, cie , cie , cie , cie , cievk vk vk vk vka vy a vy a vy a vy a vy- -- --
sielaa, pri sielaa, pri sielaa, pri sielaa, pri sielaa, prijma s jma s jma s jma s jma stimult timult timult timult timultor or or or or, elektr , elektr , elektr , elektr , elektrdy dy dy dy dy (Profant, 1995, Leonardt, 2001, Lejska, 2003).
Kochlerny implantt (alej len KI) sa sklad z vonkajej a vntornej asti, priom vntorn as je vloen
poas opercie do spnkovej kosti.
Kochlerna implantcia nie je vhodn pre vetky prelingvlne alebo postlingvlne nepoujce osoby a pre-
to pred realizciou tohoto zkroku sa rob vber kandidtov, u ktorch je predpoklad, e KI bude pre nich
prnosom (bliie pozri M. Profant a kol. 1995).
Obr. . 5 Zvesn navac apart
Obr. 4 Zvukovodov navac apart
Obr. 6 Kochlerny implantt (Brorka firmy Cochelar
Nucleus Medel zn procesor Tempo+)
66
Osoba, ktor m kochlerny implantt, bude vdy posudzovan ako sluchovo postihnut, bude ma niektor
problmy, ktor so sluchovm postihnutm ako takm svisia, ale urite je to monos ktor vyuije vea
postlingvlne nepoujcich osb a taktie aj vea poujcich rodiov nepoujcich det.
P PP PPodmienky pr odmienky pr odmienky pr odmienky pr odmienky pros os os os ostr tr tr tr tredia edia edia edia edia
Sluchov postihnutie vytvra aj urit pecifick poiadavky na prostredie, v ktorom sa komunikuje. Jed-
nou z najdleitejch podmienok je primeran osvetlenie. To znamen e svetlo nie je prli siln (osluj-
ce), ale ani nie prli slab a taktie nesmie meni svoju intenzitu v uritch rchlych cykloch. Aj osoby
nedoslchav, pouvajce navacie aparty sa viac, i menej opieraj o odzeranie a sprvne osvetlenie
(intenzita, ale aj smer) s jednm zo zkladnch princpov, ktor je potrebn dodriava.
Vyuvanie posunkovej komunikcie, ale aj prstovej abecedy je zaloen prve na vyuvan zrakovho
analyztora. Monos vidie tvr hovoriaceho, jeho ruky, tvor zkladn predpoklad nielen zaiatku komuni-
kcie, ale aj jej pokraovania.
Vnmanie zvukov a hovorenho jazyka nie je ovplyvnen len povahou a kvalitou rei, ale aj akustikou
priestoru. Kad priestor m charakteristick akustick podmienky, ktor sa v celom rade situci menia. Pre
poujceho loveka to nie je problm, doke sa s nimi vyrovna, ovea aie je to pre sluchovo postihnut-
ho. Z tohoto pohadu je potrebn pozornos zamera na nsledovn aspekty:
pomer signlu a umu, pomer signlu a umu, pomer signlu a umu, pomer signlu a umu, pomer signlu a umu,
vzdialenos medzi zdr vzdialenos medzi zdr vzdialenos medzi zdr vzdialenos medzi zdr vzdialenos medzi zdro oo oojom zvuk jom zvuk jom zvuk jom zvuk jom zvuku a posluch u a posluch u a posluch u a posluch u a posluchom, om, om, om, om,
dozvuk dozvuk dozvuk dozvuk dozvuk (Diller, 2005).
Optimlny pomer signlu a hluku pre sluchovo postihnutch je 20dB, to znamen e hlas hovoriaceho
mus by o 20dB intenzvnej ako je okolit hluk. Napriek skutonosti, e osoba m kvalitn navac apa-
rt, ten zosiluje nielen signl, ale aj hluk, take spoliehanie sa len naho tento problm neriei. Ak si uvedo-
mme, v akch situcich bene komunikujeme (na ulici, pri zapnutch televznych a rozhlasovch prijma-
och) je zrejm, e je tento pomer vemi ako udra. Na druhej strane dleit lohu zohrva samozrejme
stupe straty sluchu, pretoe zosilnenie a k prahu bolesti psob kontraproduktvne. Vzdialenos medzi Vzdialenos medzi Vzdialenos medzi Vzdialenos medzi Vzdialenos medzi
zdr zdr zdr zdr zdro oo oojom zvuk jom zvuk jom zvuk jom zvuk jom zvuku a posluch u a posluch u a posluch u a posluch u a posluchom om om om om je dleit preto, e m je via, tm je zvukov energia, ktor prenikne k
uchu slabia, jednoducho povedan tm lovek menej pouje. Dozvuk Dozvuk Dozvuk Dozvuk Dozvuk vznik v uzatvorench miestnostiach
a je to vlastne opakovan odraz zvuku, ktor v miestnosti zostva poutenm poas uritej doby. Mnostvo
zvuku, ktor sa odra alebo pohlt je zvisl od akustiky miestnosti. Ke sa mnostvo priameho a odrazen-
ho zvuku odra v rozlinch asoch, me to ma negatvny dopad na porozumenie rei. V krajnch prpa-
doch me by dozvuk vnman ako ozvena (tamtie).
Vetky podmienky prostredia me sluchovo postihnut ovplyvova v benom ivote len zriedkavo, mus
komunikova aj v preho menej vyhovujcich, resp. nevyhovujcich podmienkach, o znamen zven
naptie a stres, preto si mus osvoji niektor stratgie, ako takmto situcim predchdza.
Otzky a cvi Otzky a cvi Otzky a cvi Otzky a cvi Otzky a cvienia enia enia enia enia:
1. Vysvetlite v krtkosti termny primrne a sekundrne komunikan formy.
2. Popte charakteristiky hovorenej rei nedoslchavch a nepoujcich.
3. o s to manulne a nemanulne parametre posunkovho jazyka?
4. Charakterizujte rozdiel medzi posunkovm jazykom a posunkovanou sloveninou.
5. o s to podmienky prostredia a ak podmienky je potrebn dodriava?
6. Vysvetlite o je to odzeranie a od akch faktorov zvis jeho spenos/resp. nespenos.
7. Vysvetlite rozdiel medzi navacm apartom a kochlernym implanttom.
8. Od oho zvis vyuvanie jednotlivch komunikanch foriem?
Charakteristika tudentov so sluchovm postihnutm na III. stupni kl Charakteristika tudentov so sluchovm postihnutm na III. stupni kl Charakteristika tudentov so sluchovm postihnutm na III. stupni kl Charakteristika tudentov so sluchovm postihnutm na III. stupni kl Charakteristika tudentov so sluchovm postihnutm na III. stupni kl
Charakteristika tudentov na III. stupni kl je zloit a poukazuje nielen na heterogenitu populcie
sluchovo postihnutch ale sasne aj na rozlin monosti ich predchdzajceho vzdelvacieho prostredia.
Z poh Z poh Z poh Z poh Z pohadu slucho adu slucho adu slucho adu slucho adu sluchov vv vvho pos ho pos ho pos ho pos ho postihnutia je dle tihnutia je dle tihnutia je dle tihnutia je dle tihnutia je dleit, i ide o it, i ide o it, i ide o it, i ide o it, i ide o:
tudenta s prelingvlnym sluchovm postihnutm,
tudenta s postlingvlnym sluchovm postihnutm,
ohluchnutho tudenta.
Z poh Z poh Z poh Z poh Z pohadu pr adu pr adu pr adu pr adu predchdzajce vzdelv edchdzajce vzdelv edchdzajce vzdelv edchdzajce vzdelv edchdzajce vzdelvacieho pr acieho pr acieho pr acieho pr acieho pros os os os ostr tr tr tr tredia m edia m edia m edia m edia me s o e s o e s o e s o e s o:
tudenta, ktor cel doterajiu dochdzku absolvoval spolu s intaktnou populciou,
tudenta, ktor as, alebo cel povinn kolsk dochdzku absolvoval spolu so sluchovo postihnutmi
demi,
67
tudenta, ktor absolvoval predkolsk starostlivos spolu so sluchovo postihnutmi a povinn kolsk
dochdzku spolu s intaktnmi alebo naopak.
Z poh Z poh Z poh Z poh Z pohadu k adu k adu k adu k adu komunikcie m omunikcie m omunikcie m omunikcie m omunikcie me s o: e s o: e s o: e s o: e s o:
o tudenta, ktor vyuva len hovoren jazyk a odzeranie (za alebo bez pomoci kompenzanch pomcok),
o tudenta, ktor vyuva aj pecifick komunikan formy sluchovo postihnutch (napr. posunkovan
sloveninu, prstov abecedu).
Z poh Z poh Z poh Z poh Z pohadu vyu adu vyu adu vyu adu vyu adu vyuv vv vvania k ania k ania k ania k ania kom om om om ompenzanch pomcok: penzanch pomcok: penzanch pomcok: penzanch pomcok: penzanch pomcok:
ide o tudenta, ktor vyuva navac apart (jeden alebo dva),
ide o tudenta s kochlernym implanttom,
ide o tudenta, ktor okrem niektorej z vyie spomenutch pomcok pouva aj alie (napr. pomcky
na povanie rdia, alebo televzie, signaliztor zvukov).
Znamen to, e sa meme stretn s rozlinmi kombinciami vyie spomenutch kategri a preto aj
s rozlinmi poiadavkami a problmami tchto tudentov.
V svislosti so tudentmi III. stupa povaujeme za dleit spomen aj otzku identifikcie. Dleit si
je uvedomi, e napriek pokrokom v medicne a v technike osoba so sluchovm postihnutm bude v benom
ivote prekonva rozlin problmy, ktor s spsoben znenm alebo absenciou sluchovho vnmania
(napr. vzva na vstup do miestnosti, nemonos zskava nhodil informcie, nemonos komunikova v tme
). Je dleit si uvedomi, e je vek rozdiel medzi poutm a porozumenm, preto me niekedy tudent na
otzku odpoveda od veci, pretoe in porozumel otzke. Je teda vemi ak, ak nie priam nemon
presne tieto hranice rozli. Jedinou pomckou je zopakovanie otzky, resp, pouitie inch komunikanch
foriem.
S hadanm si svojho miesta v spolonosti v obdob III. stupa kl nastupuje aj otzka svojho zaradenia
v ivote, otzka kam patrm. Patrm k poujcim, alebo k sluchovo postihnutm ? m je charakteristick
jedna spolonos a m druh ? Je stupe sluchovho postihnutia najdleitejia kategria, na zklade ktorej
je mon hovori o zalenen sa do jednej alebo druhej spolonosti ? V svislosti s nepoujcimi sa hovor aj
o kultre Nepoujcich, ktor je charakteristick aj pecifickmi spsobmi sprvania a nadvzovania kon-
taktu. Za najdleitejiu charakteristiku tejto spolonosti sa povauje posunkov jazyk, jeho ovldanie a uzn-
vanie a v sasnosti ju v prevanej miere tvoria absolventi kl pre sluchovo postihnutch. Z celosvetovho
pohadu do kultry Nepoujcich a spolonosti Nepoujcich patria aj osoby nedoslchav, ktor vyznvaj
vyie spomenut hodnoty. Nedoslchav osoby nie s tak presne vymedzen, nehovor sa o spolonosti
Nedoslchavch. Tieto osoby mu patri k nepoujcim, ale taktie aj k poujcim, aj ke vskumy v tejto
oblasti poukazuj na skutonos, e v oblasti socilnej integrcie s znan problmy a nememe hovori
o tom, e by integrovan tudenti boli plne prijman svojimi intaktnmi spoluiakmi.
1. Na zklade akch kategri meme deli tudentov na III. stupni kl?
2. Ako sa mu od seba li dvaja tudenti, ktor absolvovali rozlin predchdzajce vzdelvacie
prostredie?
3. Uvete niekoko situci, do ktorch sa dostva SP tudent v kole ale aj mimo koly a s pre-
ho stresujce.
4. o je najdleitejou charakteristikou spolonosti Nepoujcich?
Uebn stratgie u tudentov so sluchovm postihnutm Uebn stratgie u tudentov so sluchovm postihnutm Uebn stratgie u tudentov so sluchovm postihnutm Uebn stratgie u tudentov so sluchovm postihnutm Uebn stratgie u tudentov so sluchovm postihnutm
Spolon vzdelvanie tudentov so sluchovm postihnutm na III. stupni kl a aj na vysokch kolch si
vyaduje vytvorenie uritch podmienok. Vo veobecnosti meme poveda, e pre pln zapojenie meme
hovori o dvoch zkladnch oblastiach. Prvou je materilna podpora, napriek skutonosti, e u tudentov so
sluchovm postihnutm nemme v oblasti vyuovacej technolgie pecifick pomcky, resp. modifikovan
pomcky, ako je to napr. u zrakovo postihnutch, alebo telesne postihnutch. Sluchovo postihnut pouvaj
tie ist osobn potae, vhodn je ale pouva individulne pomcky na zosilnenie zvuku, resp. na pova-
nie, vnmanie televzie, DVD.
Obsiahlejia me by druh oblas personlna podpora. Tto oblas meme rozdeli na dve podskupi-
ny, ktor s relatvne samostatn, ale vzjomne sa prelnaj (Servis for students., nedatovan):
68
1 11 11. P . P . P . P . Podpor odpor odpor odpor odporn apar n apar n apar n apar n apart t t t t (jeho prprava a monos vyuvania):
tlmonk posunkovho jazyka,
artikulan tlmonk,
zapisova poznmok,
ttor v oblasti psomnej formy jazyka.
2. Inf 2. Inf 2. Inf 2. Inf 2. Infor or or or ormo mo mo mo mov vv vvanos pedagogickch pr anos pedagogickch pr anos pedagogickch pr anos pedagogickch pr anos pedagogickch praco aco aco aco acovnk vnk vnk vnk vnko oo oov vv vv o sluchovom postihnut, jeho dsledkoch a ncvik niekto-
rch stratgi, ktor napomu nielen pri osvojovan si uiva, ale aj pri opakovan, skan a zapojen tuden-
ta do komunikcie v rmci vyuovacieho procesu.
Napriek skutonosti, e v naich podmienkach nemme vybudovan podporn systm, aj samotn peda-
gogick pracovnci v prostred kl III. stupa mu znalosou a vyuvanm niektorch zkladnch stratgi
napomc tudentom so sluchovm postihnutm sa aktvnejie zapoji do vyuovacieho procesu a do ivota
triedy. Niie spomenut stratgie nie je ahk dodriava, asto si neuvedomme, e situcie, ktor s pre ns
toton, mu by pre sluchovo postihnut osobu plne rozdielne, saova mu komunikciu resp. porozu-
menie toho, o sa v rmci vyuovacieho procesu deje. Ich poznanie, poda nho nzoru, nm pome aj
preds niektorm nedorozumeniam a komunikanch umom, ktor mu nasta a na druhej strane nm
pomu pochopi, v akej zloitej situcii je osoba so sluchovm postihnutm v kolskom prostred. Ide o nasle-
dovn u u u u uebn s ebn s ebn s ebn s ebn str tr tr tr tratgie atgie atgie atgie atgie:
Na zaiatku je potrebn riei sprvne umiestnenie tudenta v triede. Je dleit, aby mal primeran
svetlo (prirodzen alebo umel), ktor ho ale nesmie oslova a na druhej strane je dobre zabezpei
o najlepie podmienky na vnmanie uitea. Idelne je ak na niektorch hodinch je mon sedie
v kruhu, resp. v podkove. Ak s lavice umiestnen za sebou je dobr rieenie hada spolu so tudentom.
Najastejie takto tudent sed viac vpredu. V kadom prpade, je potrebn si uvedomi, e bude ma
vie, alebo menie problmy s identifikovanm osoby, ktor hovor, bez ohadu na to, i to bude za jeho
chrbtom, alebo pred nm.
Pamta na to, e tudent sa bude pravdepodobne ota za uiteom, resp. hovoriacimi v triede.
Pre jeho vlastn pohodlie, ale aj pre znenie hluku v triede je idelna otacia stolika.
Hovorte vdy tvrou k tudentovi a vyslovujte zretene, pokste sa zachovva prirodzen rytmus rei
a nekrite. Vae sta a tvr ako dleit pomcky na odzeranie nesm by zakryt rukami alebo inmi
predmetmi. Vraz tvre a gestikulcia dotvraj vznam toho, o hovorte, ale len v tom prpade, ak je
vaa tvr dobre viditen. Usilujte sa poas rozprvania nechodi po miestnosti (o je samozrejme ak)
a prestate rozprva, ak sa otote tvrou k tabuli alebo k obrazovke, pretoe v tom prpade u tudenta
so sluchovm postihnutm absentuje jeden kanl, z ktorho zskava informcie a to je odzeranie (vizulne
vnmanie rei).
Vo zvl nevhodnej situcii me by tudent na praktickch predmetoch (napr. laboratrnych
cvieniach, hodinch informatiky), ke pedagg, alebo spoluiaci komentuj postup toho, o robia,
resp. na zklade verblnych informci vo svojej prci postupuj. Uvedomujte si, e tudent so sluchovm
postihnutm bude potrebova viac asu, pretoe najprv mus zska potrebn informcie a a potom
je schopn na zklade tchto poznatkov realizova poadovan innosti. Neme pracova simultnne
tak, ako jeho intaktn spoluiak.
V miestnosti by mal by dostatok svetla tak, aby bola tvr kadho z prtomnch dobre osvetlen.
Km rozprvate, nestojte pred oknom alebo pred svetlom, nakoko tm zabrnite tudentovi, aby zretene
vnmal vau tvr. Zvyajne pomha fluorescentn osvetlenie, pretoe rovnomerne osvetuje miestnos.
udia, ktor pouvaj oi, aby pouli, nie s vinou schopn zapisova si poznmky alebo ta
rozdan texty sasne s odzeranm z st alebo s koncentrovanm sa na tlmonka. Je vemi uiton,
ak mu pripravte a vopred poskytnete poznmky a pracovn texty, resp. nechte as, aby sa na text mohol
koncentrova, bez toho, aby ste poskytovali dodaton informcie, ktor ostatn tudenti vnmaj
sasne s tanm textu.
Ak si tudent nie je schopn robi sm poznmky, me vyuva pozeranie sa do susedovch
poznmok, alebo si bude poznmky po vyuovan len koprova. Bude sa na vau tvr poas vho
vysvetovania stle len pozera, o nemus by pre vs vdy prjemn.
Tlmonci hovorenho a posunkovho jazyka (ak bud prtomn) ocenia, ak dostan poznmky
k preberanej ltke a pracovn texty vopred, pretoe potom mu zabezpei hlad priebeh tlmoenia
a sasne si vydiskutova s nepoujcimi nov slov, resp. slov na ktor nie s posunky.
Steny miestnosti by mali by poda monosti hol a jednofarebn. Je taktie vhodn nosi jednoduch
odev, najlepie jednofarebn a tmavch farieb. Vrazn psy a vzory na stench a odeve psobia rozptyujco,
i u pri odzeran z st alebo pri koncentrovan sa na tlmonka. Taktie je potrebn sa vyvarova vekch,
69
npadnch doplnkov (nunice, mnostvo retiazok, atky), vemi ruivo psobia aj cingajce
nramky, ktor zhoruj monosti vnmania hovorenej rei, pretoe zvyuj hladinu hluku.
Pre tudentov so zvykami sluchu je dleit akustick kvalita miestnosti. Akkovek okolit hluk
spsobuje akosti. Najvhodnejie (aj ke aie realizovaten) s miestnosti s kobercami a zvesmi.
Vemi nevhodn, hlavne poas teplch mesiacov je, ak je trieda umiestnen v blzkosti runej ulice.
Pre nepoujcich, ale aj nedoslchavch, me by problematick skupinov prca, nakoko nedoku
rozli, kto prve hovor, resp. koho maj odzera. Pome podvanie mikrofnu (v prpade vyuvania
zosilovaa), ale lenovia skupiny by si mali zvykn naznaova nejakm signlom (gestom, zdvihnutm
ruky), e zaali rozprva. alou monosou je, e pedagg uke na hovoriaceho.
Pri oboznamovan sa s novou ltkou, novou terminolgiou, neznmymi slovami, je potrebn dba na to,
aby nov neznme slov boli sprstupnen aj inm spsobom ako len hovorenm jazykom. Napr. bud
napsan, vysvetlen, pouit prslun posunok, ukzan prslun obrzky. Pre tudenta so
sluchovm postihnutm je toti nemon porozumie odzeranm neznme, nov slov, neznme men
Zvl je to potrebn repektova pri cudzch priezviskch.
Odzeranie je ak, ke nepoznme kontext. m m vyuovacia hodina lepiu truktru, tm ahie sa
d pochopi. Hovoren intrukcie a popisy je vhodn doplni pouitm sptnho projektoru alebo
dataprojektu, resp. textami v uebniciach, alebo rozmnoenmi poznmkami.
Vyvarujte sa nhlym zmenm tm, vsuvkm do vho prejavu. tudent so sluchovm postihnutm,
ktor odzer je nastaven na urit slovn zsobu, na urit obsah a vsunutie inej vety, informcie
mu me spsobi znan problmy.
Prelingvlne nepoujci pravdepodobne nemaj osvojen slovnk hovorenho jazyka v dostatonom
rozsahu a asi dokonale neovldaj komplikovanejiu gramatiku. Je vhodn pouva strun a jasn
vpovede, vyhbajc sa, resp. vysvetujc argn, abstraktn a nejednoznan pojmy a komplexn
truktry, ako napr. dvojit zpor. Ak mte pocit, e vm neporozumeli, neopakujte t ist vetu. Pokste
sa vyjadri t ist mylienku inm spsobom. Majte na pamti, e psomn prca takhoto tudenta me
obsahova gramatick chyby, ktor vak nemusia nutne znamena nedostaton pochopenie danej
problematiky.
Pre nepoujcich a nedoslchavch tudentov je vhodn, ak s poas vho hovorenia alebo vedenia
diskusie vo vaej blzkosti. Kdekovek sa nachdzaj, skr ako zanete hovori, uistite sa, e vm venuj
pozornos. Mete to spravi blikanm svetla, dupanm na dlku ale aj dotykom, resp. oslovenm,
ak mte istotu, e tudent to doke vnma.
Uvedomte si, e niektor situcie tudent so sluchovm postihnutm nie je schopn vbec zvldnu,
resp. ich zvldnu na poadovanej rovni. Ide napr. o hodiny cudzch jazykov, kedy sa pouvaj nahrvky
textov. Muste dopredu na to myslie a pre tudenta pripravi in cvienia.
U niektorch tudentov, hlavne v prpadoch, ke je nedostatok tudijnej literatry sa stretneme
s poiadavkou, aby si mohli v vklad nahrva na zznamnk, z ktorho im to in osoba prepisuje.
Nie je potrebn za touto poiadavkou hada in pohntky.
Ak nepoujci tudent vyuva sluby tlmonka, poskytnite mu asov priestor. Uvedomte si, e najm
poas kladenia otzok alebo diskusie vznik pri tlmoen asov sklz. Pri vemi intenzvnych debatch
robte prestvky, aby si tlmonk oddchol. Tlmoenie je vyerpvajca prca.
Ak je prtomn tlmonk, oslovujte tudenta, nie tlmonka a pozerajte pritom na tudenta, aby ste dali
najavo, e beriete na vedomie nzory tudenta vyjadren prostrednctvom tlmonka. Ak prve nerozprvate
priamo na tlmonka, sprvajte sa, akoby tam vbec nebol.
Ak sa nachdzate mimo budovy, podmienky pre komunikciu s saen. Pome prprava tudenta
na tto situciu, ak je to mon, resp. premyslie si cel situciu vopred.
Pre prelingvlne nepoujcich nie s niektor otzky alebo zadania pri skke jednoduch na
porozumenie. Je vhodn prispsobi formulciu zadania, podrobnejie vysvetli otzku, alebo ak je to
mon vyui sluby tlmonka (artikulanho alebo posunkovho) ete pred zaatm skky. tudenta
tie treba upozorni posunkom alebo inou vhodnou metdou na hovoren intrukcie poas skky,
napr. informciu o zostvajcom mnostve asu, doplujce informcie, ktor boli poskytnut inm
tudentom.
V niektorch prpadoch me by pre tudentov vhodnejie prezentova svoju odpove na skke
posunkovm jazykom. Tto alternatvu treba vopred dkladne zvi, aby bolo zabezpeen presn
a spravodliv hodnotenie odpovede. Treba tie rta s predenm asu na skku (Gciov, 2002,
Jankov, 2002, tudenti s poruchami sluchu, 2006).
Vyie spomenut stratgie s monosami, ako meme tudentom so sluchovm postihnutm pomc
vo vzdelvacom prostred. Vber z nich je primrne podmienen pecilnopedagogickmi potrebami samot-
nho tudenta a je prve na om, aby vedel poveda, o v tomto prostred mu najviac vyhovuje a napomha.
70
Aj tudent sm me prs s nvrhmi na svoje zapojenie do kolskho kolektvu, ktor bud v jeho prpade
funkn. Je dleit si uvedomi, e dvaja tudenti aj s rovnakou stratou sluchu mu ma diametrlne odli-
n poiadavky.
V krtkosti spomenieme aj monch lenov podpornho apartu a ich charakteristiku.
Tlmonk posunk Tlmonk posunk Tlmonk posunk Tlmonk posunk Tlmonk posunko oo oov vv vvho jazyk ho jazyk ho jazyk ho jazyk ho jazyka aa aa tto problematika je iroko publikovan a venuje sa jej znan pozor-
nos nielen zo strany nepoujcich, ale aj zo strany poujcich a odbornej verejnosti. Tlmonk posunkov-
ho jazyja nepoujcich je primrne uren pre prelingvlne nepoujcich, prelingvlne nedoslchavch,
ktor od tleho veku sa dorozumievali prostrednctvom posunkovho jazyka, alebo pre postlingvlne slucho-
vo postihnutch, ktor v neskorom obdob ivota prili o sluch, ich hovoren re je rozvinut ale dorozumie-
vaj sa aj prostrednctvom tejto komunikanej formy. Tlmonk posunkovho jazyka mus by schopn tlmo-
i z hovorenho jazyka do posunkovho a naopak, ale taktie mus vedie prispsobi svoju rove posunko-
vania konkrtnym nepoujcim osobm. Pri tomto tlmoen sa predpoklad znalos dvoch jazykov hovore-
nho a posunkovho. V podmienkach integrovanho vzdelvania ide obvykle o pouvanie posunkovanej
sloveniny, nie posunkovho jazyka tak, ako ho zvyajne pouvaj nepoujci medzi sebou navzjom.
Ar Ar Ar Ar Artik tik tik tik tikulan tlmonk ulan tlmonk ulan tlmonk ulan tlmonk ulan tlmonk (niekedy nazvan aj orlny tlmonk) je osoba, ktor sprostredkovva inform-
cie pre osoby so sluchovm postihnutm, ktor neovldaj posunkov jazyk. Ide zva o osoby, ktor neab-
solvovali pecilne koly pre sluchovo postihnut deti, alebo osoby, ktorch strata sluchu zastihla v neskor-
om veku nedoslchav a ohluchnut. Tieto osoby sa dorozumievaj prostrednctvom hovorenho jazyka,
zva ho ovldaj na vemi dobrej rovni, doku odzera, ale v uritch situcich je taktie pre nich
saen komunikcia, alebo sa nemu/nedaj poui technick prostriedky.
Artikulan tlmonk potom sed oproti osobe s poruchou sluchu a bez hlasu so zretenou artikulciou
opakuje, o sa hovor. Tm vznik situcia, e sluchovo postihnut bez problmov me odzera, me tak-
tie vstupova do jednania a m vdy vyhovujce podmienky. Dleit je dodra princp, e neme hovori
niekoko osb naraz, ale len postupne, nao me artikulan tlmonk poas svojej prce prtomnch upo-
zorni.
Zapiso Zapiso Zapiso Zapiso Zapisov vv vva poznmok a poznmok a poznmok a poznmok a poznmok pouva sa v prpade tudentov, ktor nie s pre svoju stratu sluchu schopn
pova a zrove si robi poznmky.
T TT TTt t t t tor v oblas or v oblas or v oblas or v oblas or v oblasti psomne ti psomne ti psomne ti psomne ti psomnej f j f j f j f j for or or or orm mm mmy jazyk y jazyk y jazyk y jazyk y jazyka aa aa vek as tudentov so sluchovm postihnutm m vie i
vie problmy s psomnou formou jazyka a preto v rmci podpornho systmu sa me vyskytova aj ttor,
ktor tudentovi koriguje tylistick a gramatick strnku vch psomnch prc, napr. eseje, itatesk
dennk
1. Vymenujte dve zkladn oblasti, ktormi je mon tudentom so sluchovm postihnutm riei
ich pecilnopedagogick potreby.
2. Vytvorte tyri situcie, v ktorch budete simulova niektor z vyie spomenutch uebnch
stratgi.
3. Ak je rozdiel medzi artikulanm tlmonkom a tlmonkom posunkovho jazyka?
4. Pokste sa vyie spomenut uebn stratgie rozdeli na tie, ktor s veobecne vyuiten a na
tie, ktor s vyuvan prevane u prelingvlne nepoujcich.
Zrunosti potrebn pre zvldnutie vysokokolskho tdia u tudentov so sluchovm postihnutm Zrunosti potrebn pre zvldnutie vysokokolskho tdia u tudentov so sluchovm postihnutm Zrunosti potrebn pre zvldnutie vysokokolskho tdia u tudentov so sluchovm postihnutm Zrunosti potrebn pre zvldnutie vysokokolskho tdia u tudentov so sluchovm postihnutm Zrunosti potrebn pre zvldnutie vysokokolskho tdia u tudentov so sluchovm postihnutm
tdium na vysokej kole, hlavne jeho zaiatok, je spojen s akosami, ktor maj asto problm zvlda
aj intaktn tudenti. Skupina tudentov so sluchovm postihnutm, ako sme u spomenuli, sa vyznauje ve-
kou heterogenitou a preto aj problmy, ktor sa u nich vyskytuj mu by rozlin a zvisia od rozlinch
faktorov (druh a stupe sluchovho postihnutia, predchdzajca vzdelvacia intitcia, vyuvan kompen-
zan pomcky, rove hovorenej rei.). Vo veobecnosti meme hovori o nasledujcich oblastiach:
1 11 11. Sebaobsluha a mobilit . Sebaobsluha a mobilit . Sebaobsluha a mobilit . Sebaobsluha a mobilit . Sebaobsluha a mobilita aa aa:
Do tejto oblasti patr hlavne schopnos zabezpei si potreby kadodennho ivota a schopnos presu-
nu z miesta na miesto. V prpade sluchovo postihnutch mobilita primrne svis so schopnosou orientova
sa v prostred prostrednctvom informanch tab, schopnos zskavania a spracovania informci v novom
prostred. alou asou je nutnos zabezpei si potreby pre kadodenn ivot, v tchto oblastiach sa u tuden-
tov so sluchovm postihnutm nevyskytuj vie problmy.
71
2. Socilne a k 2. Socilne a k 2. Socilne a k 2. Socilne a k 2. Socilne a komunik omunik omunik omunik omunikan zr an zr an zr an zr an zrunos unos unos unos unosti ti ti ti ti
Druh oblas je poda nho nzoru vemi dleit a prve u tudentov so sluchovm postihnutm v tejto
oblasti meme sledova niektor problmy. Tieto svisia jednak s rovou a zrozumitenosou hovorenej
rei, komunikanou a informanou barirou, ale taktie aj s predchdzajcimi sksenosami. Za najdlei-
tejie povaujeme:
pozitvna sebaprezentcia,
prezentcia vlastnho postihnutia a spsobov zvldania jeho dsledkov,
vedie poiada o pomoc, ale rovnako ju aj odmietnu,
vedie vysvetli, v om a akm spsobom je mu potrebn pomc,
prezentcia a obhjenie vlastnho nzoru,
nadvzovanie a udriavanie kontaktov,
vlastn iniciatva v prekonvan predsudkov a barir,
forma a druh pouvanho jazyka.
Za vemi dleit povaujeme schopnos prezentova sa ako osoba so sluchovm postihnutm, pretoe na
rozdiel od inch zdravotnch postihnut, sluchov postihnutie je neviditen, o je na jednej strane jeho
vhoda, ale na druhej strane jeho nevhoda, pretoe spolukomunikujci nemusia vedie, resp. nemusia si
uvedomi, e ide o osobu, ktor m problmy v tejto oblasti. Vzhadom na primrne dsledky v oblasti komu-
nikcie je taktie dleit rove jazyka majoritnej spolonosti a jej zrozumitenos pre okolie, resp. efektv-
ne vyuvanie psomnej formy jazyka prostrednctvom informanch a komunikanch technolgi, ktor
ale taktie m svoje obmedzenia.
3. Ak 3. Ak 3. Ak 3. Ak 3. Akademick zr ademick zr ademick zr ademick zr ademick zrunos unos unos unos unosti: ti: ti: ti: ti:
vhodn techniky uenia,
disciplinovan vzah k tdiu,
vyuvanie konzultci,
produkovanie psomnch prc (konspekty, referty, seminrne/semestrlne/zpotov prce),
systm poznmkovania prednok.
Za nevyhnutn pre tdium na vysokej kole pokladme tanie s porozumenm a s tm svisiacu prime-
ran rove psomnho prejavu. Nazdvame sa, e nie je mon ani u osb so sluchovm postihnutm do-
siahnu vyie a vysokokolsk vzdelanie, dokia osoba nie je schopn ta s porozumenm, pretoe to ju
diskvalifikuje vo vetkch oblastiach tdia a nepome jej ani kvalitne pripraven podporn apart a efek-
tvne vyuvan jednotliv uebn stratgie.
4. T 4. T 4. T 4. T 4. Technick zr echnick zr echnick zr echnick zr echnick zrunos unos unos unos unosti: ti: ti: ti: ti:
technick zabezpeenie komunikcie (navacie aparty, tlmonci),
technick zabezpeenie prce s informciami diktafny, zpisnky, notebooky,
zodpovedajce technick zrunosti vhodn pre charakter univerzitnho vzdelvania.
Vyie vymenovan oblasti sa trnuj aj poas stredokolskho tdia, bez ohadu na to, i ide o tdium
v integrovanch podmienkach, alebo v kole pre sluchovo postihnutch. Predchdzajce kolsk zariadenie
me do uritej miery ovplyvova jednotliv oblasti a to v pozitvnom ale aj negatvnom smere. Nazdvame
sa, e rozhodnutie s tudova na vysok kolu by malo by dlhodob, omu by mala predchdza aj nleit
prprava a zrove uvedomenie si svojich slabch a silnch strnok.
1. Podrobnejie diskutujte o akademickch zrunostiach.
2. Akm spsobom me tudent informova o dsledkoch sluchovho postihnutia svojich spolu-
iakov?
3. Vysvetlite oblas disciplinovan vzah k tdiu.
72
Zoznam literatry Zoznam literatry Zoznam literatry Zoznam literatry Zoznam literatry
BARGR, Z. KOLLR,A.: Praktick audiometria. Martin : Osveta,1986. 255 s.
BRAEM, P. B.- KOLB, A.: Einfhrung in die Gebrdensprachforschung. In: PRILLWITZ,S.:- VOLLHABER,T. :
Gebrdensprache in Forschung und Praxis. Hamburg : Signum, l991, s.115 -134.
BRAEM,P.B. : Einfhrung in die Gebrdensprache und ihre Erforschung. Hamburg : Signum, 1995. 232 s. ISBN
3-927731-10-2
ERVENKOV, A. a kol.: Co a jak st se sluchov postienm dttem. Praha: FRPSP, 1999. 80 s.
DILLER,G.: Habilitace a rehabilitace dt. [citovan 23.8.2005 ]
Dostupn na : http://www.lehn-acad.net/downoloads/letter06cz.pdf
FREEMAN,R.-CARBIN,F. C.-BOESE, J. R.: Tv dt nesly pro vechny kter peuj o neslyc deti. Praha :
FRPSP, l992. 359 s.
GAO, V.: Z terie a praxe vyuovania nepoujcich. Bratislava: SPN, l965. 257 s.
GCIOV, S.: tdium na vysokej kole a tlmonk posunovej rei I. In: Rukov tlmonkov posunkovej rei 1.
Nitra :Effeta, 2001. S. 71 73.
HROBO, M. JEDLIKA, I. HOEJ, J: Nedoslchavost trp vs Praha: Makropolus, 1998. 90 s. ISBN
80-86003-13-2
HUDKOV, A.: Helena nechce hada. In : etina doma a ve svt 2 a 3/2002, s. 125 -130.
JANKOV,D.: tdium na vysokej kole a tlmonk posunkovej rei II. In: Rukov tlmonkov posunkovej
rei 1. Nitra :Effeta, 2001. s. 80 81.
KRAHULCOV - ATKOV, B.: Pedagogika sluchovo postihnutch. Bratislava: UK, l993. 154 s. ISBN 80-223-
0562-6
KRAHULCOV,B: Komunikace sluchov postiench. 1.vyd. Praha: Karolinum, 1996. 303s. ISBN 80-2465
0329-2
KLIMA, E.S.- BELLUGI, U.: The Signs of Language. Cambridge: Cambridge University Press, 1979.
LECHTA, V.: Symptomatick poruchy rei. 1. vyd. Bratislava: UK,1991. 280 s. ISBN 80-223-0003-9
LECHTA, V.: Symptomatick poruchy rei. 3. vyd. Bratislava: UK, 2000. 193s. ISBN 80-223-1395-5
LEJSKA,M.: Poruchy verbln komunikace a foniatrie. Brno: Paido, 2003. 156 s. ISBN 80-7315-038-7
LEONARDT, A.: Zklady pedagogiky sluchovo postihnutch. Bratislava: Sapienta, 2001. 247 s. ISBN 80-967180-8-8
MACUROV, A.: Poznvame esk znakov jazyk. In: Speciln pedagogika ro. 11,2001,.2, s. 69 75.
MAURA,S.: Pedagogick audiolgia. Bratislava: Univerzita Komenskho, l983. 339 s.
OSBERGER, M. J.: Speechreading. In: Gallaudet Encyclopedia of Deaf People and Deafness. Washington: Mc-
Graw Hill Book Company, 1987, pp. 234 237.
PROFANT, M. a kol.: Vber pacientov na kochelrne implantcie a vsledky implantcie. In: Choroby hlavy
a krku. ro. 4, 1995, . 2, s. 32 34
Servis for Students with Disabilities. Uiversity of central Lancashire (nedatovan).
SOURALOV, E.: Integrace sluchov postiench aku. In : VALENTA,M. a kol: Pehled speciln pedagogiky
a kolsk integrace. Olomouc: UP, 2003, s. 207 231. ISBN 80 244-0698-5
tudenti s poruchami sluchu. [Citovan da 20. 9. 2006] Dostupn na: http://cezap-www.fmph.uniba.sk/koor-
din/sluch.html
TARCSIOV,D.: K situcii tudentov so sluchovm postihnutm na vysokch kolch. Naa univerzita XLVII,
.10, 2001, s. 17.
TARCSIOV, D. HOVORKOV, S.: Mme diea so sluchovm postihnutm,o alej? Nitra: Efeta, 2002-c. 118
s. ISBN 80-968584
TARCSIOV, D.: Prstov abeceda. Nitra: Effeta, 2002- b. 53 s. ISBN 80-968584-4-0
TARCSIOV,D. Komunikan systm sluchovo postihnutch a spsoby prekonvania ich komunikanej bariry.
Sapientia : Bratislava, 2005. 222 s. ISBN 80 969112-7-9
WISOTZKI K. H.: Hrgeschdigtenpdagogik als Aufgabe. In: Stochausen, K.H. Mergenbaum,J. Jussen, H.:
Hrgeschdigtenpastoral. Heidelberg Julius Groos Verlag, 1, 1998, 195 s. ISBN 3-87276-814-X
Zrunosti na zvldnutie vysokej koly. Citovan da 20.9.2006 Dostupn na: http://cezap-www.fmph.uniba.sk/
uchadzac/zrucnosti.html
73
ZKLADY PEDAGOGIKY ZRAKOVO POSTIHNUTCH; LOPCHOV, J.; S. 73 91
Zklady pedagogiky zrakovo postihnutch
JANA LOPCHOV
1. Etiolgia zrakovho postihnutia 1. Etiolgia zrakovho postihnutia 1. Etiolgia zrakovho postihnutia 1. Etiolgia zrakovho postihnutia 1. Etiolgia zrakovho postihnutia
Zrakov poruchy mu by vroden alebo zskan. Poda doby vzniku pokodenia rozliujeme prenatlne
(psobia poas vntromaternicovho vvinu), perinatlne (vzniknut pri samotnom prode) a postnatlne
pokodenia (najm razy oka a choroby). Poda trvania zrakovho pokodenia rozliujeme poruchy krtko-
dob, opakujce sa a dlhodob. Z etiologickho hadiska rozliujeme poruchy orgnov a funkn. as
vrodench chb je spojen s dedinosou (eroslepota, ptza, Usherov syndrm a i.). Vinou s vak nsled-
kom chorobnch zmien plodu, ktor vznikli pri ochoreniach matky, pod vplyvom rznych faktorov vonkaj-
ieho a vntornho prostredia. Vskumom sa zistila svislos medzi vrodenmi poruchami oka a zpalovmi
procesmi v maternici, nepravidelnm uloenm plodu na stene maternice, trofickmi zmenami tkanv plodu
pri chorobch ltkovej vmeny matky, toxickmi vplyvmi z vonkajieho prostredia, vrusovmi infekciami
a pod. Je potrebn zvl zdrazni, e vplyv hraninch faktorov z vonkajieho prostredia na vvin oka
(rdioaktivita, chemick, termick, osmotick a in vplyvy) zvis nielen od ich pecifickch vlastnost, ale aj
od fzy vvinu plodu poas psobenia tchto kodlivn. Najrozsiahlejie a najaie poruchy zraku alebo
zrakovho orgnu zapriuje psobenie choroboplodnch vplyvov v najranejom tdiu ivota, teda v obdo-
b, ke sa ete neuzavreli on pohriky (asi do 5 tda embryonlneho ivota). Psobenie vrusov, baktri
a inch mikroorganizmov sa neodliuje od psobenia inch faktorov. V ranej fze vvinu toti tkaniv zrod-
ku nie s schopn odpoveda zpalovou obrannou reakciou na invziu mikroorganizmov. Preto je ich pso-
benie asto detruktvne, bez znmok reparatvneho procesu. Obzvl nebezpen je rubeola matky preko-
nan do tretieho mesiaca tehotenstva. Tie musme zdrazni toxick vplyv alkoholu a tabakovch vrobkov
uvanch poas tehotenstva. Niekedy vroden chyby a zmeny nevyvolvaj poas prvch mesiacov ivota
po naroden npadnejie zmeny na oiach. Avak v alom ivote sa mu prejavi vo forme vnych porch
funkcie zrakovho orgnu. Do tejto skupiny patria predovetkm zmeny v zadnch astiach oka, najm na
sietnici. Jednou z typickch zmien s nsledky toxoplazmznej infekcie prenanej domcimi zvieratami,
najm makami a psami. Plod je postihnut cez placentu a to i u klinicky zdanlivo zdravej matky. ak
chorobn zmeny mu vyvola na sietnici aj in infekn choroby. Vemi ak pokodenia zraku mu na-
sta u nedonosench det, ktor boli dlh as v inkubtore. Problm spova v predvkovan O
2
, kedy sa
sietnica a sklovit teleso premenia na hrub a nepriehadn vzivov tkanivo. Takto stav sa nazva retrolen-
tlna fibroplzia. Na sietnici, ako na nervovom tkanive, sa tie mu objavi rzne poruchy a chorobn
zmeny v svislosti s ochoreniami mozgu (pri ndoroch, krvcaniach do mozgu, razoch, a pod.). Pokodenia
zrakovho orgnu mu by aj prvm prejavom niektorej celkovej choroby organizmu, napr. cukrovky. Svis-
los medzi celkovm zdravotnm stavom organizmu a poruchami zraku je preto vemi zjavn. Vemi vea
pokoden zraku vznik nsledkom razov. razy oka veobecne delme na mechanick (vypichnutie, po-
kriabanie, der, padnutie cudzieho telieska do oka, rozrezanie) a chemick (poleptanie oka chemickmi
ltkami, poplenie oka, slnen le). Nakoniec je potrebn zdrazni, e oko ako zmyslov orgn spolupra-
cuje s ostatnmi zmyslami. Funkcie jednotlivch zmyslovch orgnov sa vzjomne dopaj, resp. kontroluj
a pokodenie ktorejkovek z nich me vne zasiahnu do senzorickej integrcie zmyslov a nsledne tak
ovplyvni celkov vvin osobnosti.
K KK KKontr ontr ontr ontr ontroln o oln o oln o oln o oln otzky tzky tzky tzky tzky: :: ::
1. Charakterizujte hranin faktory vonkajieho prostredia?
2. Vymenujte faktory vonkajieho prostredia, ktor mu spolupsobi pri vzniku zrakovho po-
stihnutia?
3. Vysvetlite rozdiel medzi mechanickmi a chemickmi poraneniami oka?
2. Diferencicia zrakovo postihnutch 2. Diferencicia zrakovo postihnutch 2. Diferencicia zrakovo postihnutch 2. Diferencicia zrakovo postihnutch 2. Diferencicia zrakovo postihnutch
Jednotlivcov s pokodenm zraku meme rozdeli do skupn poda rznych kritri. Najdleitejie s
stupe a as vzniku postihnutia, pretoe maj podstatn vznam pre rozvoj psychiky zrakovo postihnutch.
Zrakov pokodenie sa me prejavi v troch smeroch:
a) znenm zrakovej ostrosti,
b) obmedzenm alebo pokodenm zornho poa,
c) poruchou farebnho videnia (Olh, 1998).
74
Poda toho ak ciele diferencicie sledujeme sa mu pri rozdeovan uplatova rozlin kritri a hadis-
k. V prevanej miere s to oftalmologick hadisk, predovetkm kritrium zrakovej ostrosti, ale aj pedago-
gicko-psychologick kritri. Diferencicia m nezastupiten miesto vo vytvran systmu pecilnych zaria-
den pre zrakovo postihnutch. Tvor dleit podklad na zdvodnenie intitucionalizcie. Okrem svojho
teoretickho vznamu vychdza diferencicia predovetkm z potrieb pecilno-pedagogickej praxe. Diferen-
cicia zrakovo postihnutch nem za cie iba zaradenie zrakovo postihnutch do vzdelvacej intitcie, ale
predovetkm prehbenie a zefektvnenie procesu edukcie.
Svetov zdravotncka organizcia prijala nasledovn kategorizciu zrakovch porch:
Diferencicia vychdzajca z oftalmologickch kritri rozdeuje zrakovo postihnutch do troch zklad-
nch skupn nevidiaci, slabozrak, binokulrne chybn (tupozrak a kuav), priom Jesensk (1973) peci-
fikuje zkladn skupiny osb so zrakovm postihnutm nasledovne:
A. Nevidiaci (pln slepota, so zachovanm svetlocitom, so zachovanm iastonm videnm).
B. Slabozrak (akho stupa, strednho stupa, ahkho stupa).
C. Binokulrne chybn (tupozrak, kuav, monokulus).
D. Osoby s kombinovanm postihnutm.
ajka (1986) spresuje rozdelenie zrakovo postihnutch nasledovne:
A. Poda stupa zrakovej poruchy (binokulrne chybn, slabozrak, iastone vidiaci, nevidiaci).
B. Poda doby vzniku pokodenia (osoby s vrodenou poruchou, osoby so zskanou poruchou).
C. Poda etiolgie (priny) (osoby s orgnovou zrakovou poruchou, osoby s funknou zrakovou poruchou).
D. Poda trvania zrakovej chyby (osoby s krtkodobm zrakovm postihnutm, osoby s opakujcim sa
zrakovm postihnutm, osoby s dlhodobm zrakovm postihnutm).
E. Poda priebehu postihnutia (osoby s ustlenou zrakovou poruchou, osoby s neustlenou zrakovou
poruchou).
F. Poda spenosti lieby (osoby s reparabilnou zrakovou poruchou, osoby s ireparabilnou zrakovou
poruchou).
V sasnosti je v pecilnej pedagogike odbornkmi zauvan rozdelenie zrakovo postihnutch do ty-
roch skupn, a to na nevidiacich, iastone vidiacich, slabozrakch a na jedincov s poruchami binokulrneho
videnia. pecifickou je skupina zrakovo postihnutch s pridruenm postihnutm alebo postihnutiami tzv.
kombinovane postihnut. Tto diferenciciu kopruje aj intitucionlne rozdelenie edukanch zariaden
pre zrakovo postihnutch.
1. V ktorch smeroch sa me prejavi zrakov pokodenie?
2. Z akch kritri vychdza WHO pri kategorizcii zrakovch porch?
3. Poda akch kritri meme diferencova zrakovo postihnutch?
4. Ak diferencicia ZP sa pouva v sasnosti?
3. Dsledky zrakovho postihnutia 3. Dsledky zrakovho postihnutia 3. Dsledky zrakovho postihnutia 3. Dsledky zrakovho postihnutia 3. Dsledky zrakovho postihnutia
3.1 Zkladn druhy zrakovch porch a ich dsledky na ivot a edukan proces 3.1 Zkladn druhy zrakovch porch a ich dsledky na ivot a edukan proces 3.1 Zkladn druhy zrakovch porch a ich dsledky na ivot a edukan proces 3.1 Zkladn druhy zrakovch porch a ich dsledky na ivot a edukan proces 3.1 Zkladn druhy zrakovch porch a ich dsledky na ivot a edukan proces
Zloenie a truktra zmyslovho poznania charakterizuje senzorick organizciu loveka, ktor sa vytvo-
rila v procese spoloensko-historickho vvoja loveka a odra spsob jeho ivota a innost. Od toho zvi-
sia aj vzjomn vzahy medzi jednotlivmi analyztormi. Naruenie innosti zrakovho analyztora vedie
k prestavbe vzjomnch vzahov medzi analyztormi, k vytvoreniu novch vzahov, k prevldaniu inho
analyztora. Akkovek postihnutie nezasahuje len urit orgnov systm, ale nsledne ovplyvuje cel
K KK KKat at at at ategria egria egria egria egria S SS SStupe por tupe por tupe por tupe por tupe poruch uch uch uch uchy yy yy Os Os Os Os Ostr tr tr tr tros zr os zr os zr os zr os zrak ak ak ak aku uu uu
Normlny zrak iadna 5/6, 6/7, 20/25 alebo lep
ahk Menej ne 5/7, 6/7, 20/25
Slab zrak Stredn Menej ne 5/15. 6/18. 6/20, 20/80
Siln Menej ne 5/40, 6/48, 20/160
Slepota Hlbok Menej ne 5/100, 3/60, 20/400
Takmer pln Menej ne 5/300, 1/60, 3/200
pln iadne vnemy svetla
75
osobnos postihnutho jednotlivca a jeho psychick vvin (Hronek, 1974). Poruen schopnos zrakovho
vnmania ovplyvuje do uritej miery aj telesn a duevn vvin samotnho jednotlivca. Nedostatok vizul-
nych podnetov spsobuje tzv. senzorick deprivciu. Dsledky zrakovho postihnutia s silne viazan na
druh a stupe postihnutia a samozrejme aj na vek, v ktorom k postihnutiu dolo. Zrakovo postihnut osoby
maj v dsledku znenej (alebo nulovej) priepustnosti optickho kanlu prjem zrakovch informci vraz-
ne znen alebo aj znemonen. V dsledku toho maj pecifick potreby v edukcii, v mobilite a priestoro-
vej orientcii, v komunikcii prostrednctvom psanej rei, v sebaobsluhe, ale aj pri transformcii optickch
informci na poznatky. Niektor poznatky sa nevytvoria vbec (ide o tak, ktor s bezprostredne viazan
na prjem optickch informci) napr. farba (Vaek, 1996). Edukan proces zrakovo postihnutch sa poda
Vaeka (1996) d ilustrova modelom informanho kolobehu, pretoe sprostredkovanie informci sa reali-
zuje na bze komunikcie.
Stupe postihnutia do istej miery determinuje metdy pecilnej edukcie. U nevidiacich sa edukcia
uskutouje najm prostrednctvom sluchovho a hmatovho kanla. Psan re sa uskutouje pomocou
Braillovho psma, pomocou tyflografickch pomcok a tyflotechniky (vi kapitola 5). U iastone vidiacich
a slabozrakch je to poda zachovanch zrakovch monost vinou optickm kanlom pomocou optickej
techniky, ktor pomha nleite zvi a zosilni grafmy tak, aby tieto zodpovedali individulnym monos-
tiam tudenta. V skupine osb s poruchami binokulrneho videnia sa edukan proces realizuje sbene s korek-
ciou porch binokulrneho videnia. Edukan ciele u tudentov so zrakovm postihnutm s zameran na
vytvorenie relatvne ucelenho systmu poznatkov, na dosiahnutie gramotnosti prostrednctvom pecilnych
edukanch metd, na dosiahnutie samostatnosti v priestorovej orientcii a mobilite, vytvranie pozitvnych
socilnych vzahov k okoliu, samostatnos a individulnu sebestanos poda monost, rozvjanie kreativity
a inch danost, prijaten vyrovnvanie sa s postihnutm. Nroky na zrakov prcu vrazne stpaj najm
na zaiatku kolskej dochdzky a tie na zaiatku kadho kolskho roka. Akkovek obmedzenie monost
zrakovej prce m priamy vplyv na spenos tudenta a na rove jeho adaptcie na podmienky a poiadav-
ky edukanho procesu. Z uvedenho dvodu je dleit, aby tak rodiia, ako aj pedaggovia boli dokonale
oboznmen s relnymi monosami zrakovej prce konkrtneho tudenta. ia dos asto sa v benej praxi
stretvame s prpadmi, kedy s integrovan zrakovo postihnut tudenti prakticky bezdvodne oslobodzova-
n od vyuovacch predmetov alebo ich ast. Pri optimlnej modifikcii podmienok vuby by vak aj tu-
denti so zrakovm postihnutm mohli zvldnu poiadavky uebnch osnov, ba dokonca v mnohch prpa-
doch by im prve takto prstup pomohol dosiahnu skuton integrciu.
Obrzok 1 Model informanho kolobehu u zrakovo postihnutch
Senz Senz Senz Senz Senzorick k orick k orick k orick k orick kanly anly anly anly anly
76
A AA AA. Slabozr . Slabozr . Slabozr . Slabozr . Slabozrak ak ak ak akos os os os os je porucha zrakovho vnmania so znenm zrakovej ostrosti na 1/4 a 1/20. Ide o org-
nov poruchu zraku, ktor sa prejavuje iastonm nevyvinutm, znenm, alebo skresujcou innosou
zrakovho analyztora obidvoch o, a tm poruchou zrakovho vnmania (ajka, 1986). Priny slabozra-
kosti mu by vroden (katarakta) alebo zskan (zpaly, razy). Chyby zraku, ktor spsobuj slabozrakos
delme na progresvne (napr. glaukm, atropia zrakovho nervu) a na ustlen (napr. albinizmus, astigatiz-
mus). Poda toho, v ktorej asti zrakovho analyztora sa poruchy nachdzaj, rozoznvame tri zkladn
skupiny - poruchy receptora, poruchy dostredivej drhy, poruchy zrakovho centra v mozgu. Skupina sla-
bozrakch jedincov je vrazne heterognna, v ktorej sa v rozlinej kombincii vyskytuj najm tieto postih-
nutia:
Af Af Af Af Afakia s akia s akia s akia s akia st tt tta aa aav po ods v po ods v po ods v po ods v po odstr tr tr tr trnen oo nen oo nen oo nen oo nen oovky vky vky vky vky
Dsledky: Oko strca as dioptri (10 do diaky a 14 do blzka) a strca schopnos akomodcie. akosti bvaj
aj pri dobrej korekcii a to najm pri astom striedan prce do diaky a do blzka, napr. odpisovanie z tabule a pod.
tudent vemi asto nesprvne odhaduje vzdialenosti, mysl si, e predmety s bliie, ako v skutonosti s. Niektor
problmy mu vznikn v dsledku korekcie a to najm zenie zornho poa a tzv. slep uhol, ktor vznik na
zklade prizmatickho efektu na hranici medzi korigovanou a nekorigovanou oblasou.
A AA AAchr chr chr chr chromzia, achr omzia, achr omzia, achr omzia, achr omzia, achromat omat omat omat omatopsia opsia opsia opsia opsia
Vroden porucha celkovho farebnho videnia (protanomlia farboslepos na erven farbu, deutera-
nomlia farboslepos na zelen farbu, tritanomlia farboslepos na modrofialov farbu).
Dsledky: tudent nerozoznva iadne farby alebo len niektor farby. Okolit svet vnma len v rznych
odtieoch edej. akosti me ma v lohch, ktorch rieenie je podmienen schopnosou rozliova, resp.
urova farby.
Albinizmus Albinizmus Albinizmus Albinizmus Albinizmus
Nedostatok pigmentu, oko je presvetlen, lovek trp svetloplachosou. asto bva v spojen so znenm
centrlneho videnia a nystagmom.
Dsledky: Problmy vznikaj vade tam, kde je tudent vystaven psobeniu silnho svetelnho zdroja
alebo jeho odrazom.
Amo Amo Amo Amo Amotio r tio r tio r tio r tio re ee eetinae odlupo tinae odlupo tinae odlupo tinae odlupo tinae odlupov vv vvanie sie anie sie anie sie anie sie anie sietnice tnice tnice tnice tnice
Dsledky: Monosti zrakovej prce zvisia od toho, do akej miery je postihnut centrum sietnice (monos-
ti zrakovej prce mu by znen, ale zrak me by aj normlny). tudent vinou odlpenie sietnice
vnma ako tie alebo prekku v prslunej asti zornho poa (spravidla sa tie ri smerom od nosa a zdola
nahor).
Anirdia ch Anirdia ch Anirdia ch Anirdia ch Anirdia chbanie dho banie dho banie dho banie dho banie dhovky vky vky vky vky
Dsledky: Monosti zrakovej prce s individulne podmienen rozsahom znenia zrakovej ostrosti v d-
sledku nevyvinutia alebo znenho vyvinutia svetlocitlivch elementov v centrlnej oblasti. akosti sa zvraz-
uj pri nevhodnom oslujcom osvetlen.
Aniz Aniz Aniz Aniz Anizeik eik eik eik eiknia ner nia ner nia ner nia ner nia nero oo oovnak z vnak z vnak z vnak z vnak zobr obr obr obr obraz az az az azo oo oov vv vvanie v anie v anie v anie v anie vek ek ek ek ekos os os os osti pr ti pr ti pr ti pr ti predme edme edme edme edmetu na pr tu na pr tu na pr tu na pr tu na pra aa aav vv vvom a om a om a om a om a a aa aav vv vvom ok om ok om ok om ok om oku uu uu
Dsledky: Obraz toho istho bodu alebo predmetu v priestore vnman pravm a avm okom nem rov-
nak vekos. Problmy s individulne, mu negatvne ovplyvova prakticky cel edukan proces.
Aniz Aniz Aniz Aniz Anizome ome ome ome ometria tria tria tria tria
Nerovnak refrakcia obidvoch o v dsledku nerovnakej lomivosti optickch mdi, resp. nerovnakch
dok optickch os bulbov.
Dsledky: tudent m problmy pri vnman priestoru, me vznikn dvojit videnie, prpadne amblyopia.
Anomlna r Anomlna r Anomlna r Anomlna r Anomlna re ee eetinlna k tinlna k tinlna k tinlna k tinlna kor or or or ore e e e epondencia pondencia pondencia pondencia pondencia
Nesymetrick percepcia, obraz bodu v priestore sa nezobrazuje na korepondujcich miestach sietnic
oboch o.
Dsledky: tudent m problmy pri lohch, ktorch splnenie vyaduje binokulrne videnie.
As As As As Ast tt ttenopia zven zr enopia zven zr enopia zven zr enopia zven zr enopia zven zrak ak ak ak ako oo oov vv vv na na na na nav vv vva aa aa
Dsledky: Shrn akost navnho typu (akomodan, svalov, nervov). Prejavuje sa najm pri prci do
blzka. tudentovi sa rozmazva text alebo splvaj riadky.
77
As As As As Astigmatizmus tigmatizmus tigmatizmus tigmatizmus tigmatizmus
Refrakn chyba, pri ktorej nesfrick zakrivenie optickho systmu oka spsobuje anomlny lom svetel-
nch lov.
Dsledky: Me sa prejavova napr. skreslenm vnmania a grafickej interpretcie priestoru a tvaru telies
(napr. na seba kolm roviny vnma pod ostrm uhlom, bodku ako iarku a pod.) .
A AA AAtr tr tr tr trof of of of ofia op ia op ia op ia op ia optickho ner tickho ner tickho ner tickho ner tickho nervu vu vu vu vu
Dsledky: Problmy s individulne a s spsoben bu postupnou stratou zrakovch funkci alebo nh-
lou stratou zraku. Pri postupnej atrofii je mon akosti zni vhodnm osvetlenm a vysoko kontrastnm
materilom, s ktorm tudent pracuje.
Blef Blef Blef Blef Blefar ar ar ar arop op op op opt tt ttza za za za za (grc. blefaron vieko, ptsis pokles, znenie)
Benejie nazvan ptza vieok, je pokles i ovis hornho vieka.
Dsledky: Vroden blefaroptza postihuje spravidla obe horn vieka. Pri aej, obojstrannej blefaropt-
ze si postihnut pomhaj k lepiemu videniu zklonom hlavy, zvraovanm koe ela alebo zdvhanm vie-
ok prstami. tudenti mu ma problm ta z tabule, mu sa horie orientova na ploche, ale aj v priesto-
re. Prejavuje sa u nich kompenzan dranie hlavy.
Diplopia dv Diplopia dv Diplopia dv Diplopia dv Diplopia dvo oo oojit videnie jit videnie jit videnie jit videnie jit videnie
Dsledky: tudent m akosti pri orientcii v priestore. Zrove sa zhoria subjektvne podmienky pre
tanie, psanie a drobn zrakov prcu. Diplopia me negatvne ovplyvni cel kolsk spenos tudenta.
Glauk Glauk Glauk Glauk Glaukm z m z m z m z m zelen zk elen zk elen zk elen zk elen zkal, zven vntr al, zven vntr al, zven vntr al, zven vntr al, zven vntroon tlak oon tlak oon tlak oon tlak oon tlak
Dsledky: tudent je obmedzen v pohybe a fyzickej nmahe. Na kolsk prcu vrazne vplva bytok
zornho poa, atrofia zrakovho nervu a slepota. akosti s individulne, ovplyvuj spravidla vetky in-
nosti, ktor tudent vykonva poas edukanho procesu. Monosti zrakovej prce negatvne ovplyvuje
siln osvetlenie, resp. reflexy zdroja svetla.
Hemer Hemer Hemer Hemer Hemeralopia alopia alopia alopia alopia (grc. hmera de, opsis videnie)
eroslepos, t.j. neschopnos vidie za era. Ide o poruchu adaptcie o na tmu.
Dsledky: Zhoren orientcia v tmavch priestoroch alebo za era. Pre osoby postihnut hemeralopiou
je potrebn za era zabezpei sprievodcu a vyli tak monos razu v tmavch priestoroch. Je potrebn aj
loklne osvetlenie pracovnej plochy tudenta.
Hyper Hyper Hyper Hyper Hyperme me me me metr tr tr tr tropia opia opia opia opia alek alek alek alek alekozr ozr ozr ozr ozrak ak ak ak akos os os os os
Dsledky: tudent m obmedzen monosti zrakovej prce do diaky i do blzka, akomodan schopnos
je obmedzen. Problmy sa objavuj pri dlhom tan bolesti hlavy, zahmlen videnie do blzka, neskr aj
do diaky.
K KK KKat at at at atar ar ar ar arakt akt akt akt akta ed zk a ed zk a ed zk a ed zk a ed zkal, zk al, zk al, zk al, zk al, zkal oo al oo al oo al oo al oovky vky vky vky vky
Dsledky: V prpade vskytu katarakty v kolskom veku m tudent spravidla problmy tak pri zrakovej
prci do blzka ako aj do diaky. tudent nerozoznva detaily. Ak je katarakta lokalizovan v centre oovky,
je vhodnejie tlmen osvetlenie. Pokia je postihnut len perifria, je vhodnejie pouva intenzvnejie osvet-
lenie. Rozliovacia schopnos narast zvraznenm kontrastu figry a pozadia.
My My My My Myopia kr opia kr opia kr opia kr opia krtk tk tk tk tkozr ozr ozr ozr ozrak ak ak ak akos os os os os
Dsledky: tudent m vrazn problmy pri prci do diaky. Je mon vznik komplikci na sietnici. Hroz
odlpenie sietnice, preto je potrebn dva pozor na prudk pohyby a telesn nmahu.
Ny Ny Ny Ny Nys ss sst tt ttagmus por agmus por agmus por agmus por agmus porucha mobilit ucha mobilit ucha mobilit ucha mobilit ucha mobility bulbo y bulbo y bulbo y bulbo y bulbov vv vv, on tr , on tr , on tr , on tr , on tras as as as as
Dsledky: Obe oi sa sasne pohybuj v zklboch horizontlne, vertiklne alebo rotane. tudent vn-
ma statick predmety akoby boli v pohybe (aj texty). Pri zrakovej prci do blzka i do diaky mus tudent
vynaklada zven silie. M problmy pri rozliovan detailov, priom perifrne videnie bva asto lepie
ako centrlne. akosti bvaj aj pri vnman hbky.
P PP PPor or or or oruch uch uch uch uchy binok y binok y binok y binok y binokulr ulr ulr ulr ulrneho videnia neho videnia neho videnia neho videnia neho videnia stav, pri ktorom sa na sietniciach oboch o nevytvraj rovnocenn
obrazy, ktor by po splynut vytvorili priestorov vnem a zabezpeili stereoskopick, hbkov videnie. Zah-
aj strabizmus klenie a amblyopiu tupozrakos.
78
Dsledky: tudent mva problmy v priestorovej orientcii. Bvaj ovplyvnen kvalitatvne aj kvantita-
tvne ukazovatele tania a psania. Nepresn a skreslen mu by aj predstavy. Navye pri strabizme sa
pridva aj kozmetick strnka postihnutia.
R RR RRe ee eetinitda tinitda tinitda tinitda tinitda (lat. retina sietnica)
Zpalov ochorenie sietnice. Bva len miestnym prejavom celkovho ochorenia organizmu. Najvnejia
je centrlna retinitda postihujca stred sietnice, t.j. miesto najostrejieho videnia - lt kvrnu. Ak je zpalo-
v alebo degeneratvne loisko v centre sietnice vie, djde k centrlnemu skotmu zornho poa, take
stred sietnice sa stane slepm.
Dsledky: tudent me ma problmy pri tan a psan, pri innostiach vyadujcich zrakov kontrolu
a tie aj v socilnej adaptcii. Znenie centrlnej zrakovej ostrosti umouje ovea menej kvalitnejie vnemy
a tm bvaj asto skreslen aj predstavy zrakovo postihnutho.
Slepo Slepo Slepo Slepo Slepot tt tta pln a pln a pln a pln a pln (amaurosis)
Vzus nulov, tudent nevnma iadne sveteln podnety, nerozliuje ani svetlo a tmu.
Dsledky: tudent neme vykonva innosti, ktor vyaduj optick kontrolu. V plnom rozsahu sa
vyuvaj a rozvjaj kompenzan initele. Pre pedagogick prcu (monos vyuitia zachovanch vizul-
nych predstv) je dleit, i je tudent nevidiaci od narodenia, alebo oslepol v neskorom veku.
Slepo Slepo Slepo Slepo Slepot tt tta pr a pr a pr a pr a praktick aktick aktick aktick aktick
Vzus 1/60 a menej, alebo zenie zornho poa je 10 stupov a menej pri akejkovek zrakovej ostrosti.
Dsledky: Pri pozeran obidvomi oami a vyuit korekcie tudent rozoznva prsty a tesne pred oami.
M vek problmy samostatne sa pohybova v priestore. Vo edukanom procese je zrak prakticky nevyui-
ten a je evidentn prevaha kompenzanch innost.
Sk Sk Sk Sk Sko oo oot tt ttm m m m m
Vpadky zornho poa, poruchy v zornom poli
Dsledky: Vplyv na zrakov prcu je determinovan typom, umiestnenm a rozsahom skotmu. tudent mva
problmy pri orientcii v makropriestore (pohyb) a aj v mikropriestore (tanie, psanie a drobn zrakov prca).
Slabozr Slabozr Slabozr Slabozr Slabozrak ak ak ak akos os os os os
Stav, pri ktorom sa zrakov ostros spravidla pohybuje v rozpt 6/60 3/60. Pre potreby terie a praxe ju
lenme na tri podskupiny: ak stupe vzus 6/60 a menej, stredn stupe vzus 6/36 6/60, ahk
stupe vzus 6/18 6/24.
Dsledky: tudenti ani pri vyuit bench koreknch prostriedkov nie s vinou schopn ( bez pecil-
no-pedagogickej pomoci ) spene zvldnu poiadavky koly benho typu. Monosti zrakovej prce s limi-
tovan stupom slabozrakosti a kombinciou jednotlivch porch zraku. V nadvznosti na monos zrako-
vej prce s v edukanom procese zastpen reedukan a kompenzan metdy prce.
Dsledky slabozrakosti meme pre vek variabilitu zastpenia a kombinci jednotlivch porch zraku
uvies len v tej najveobecnejej rovine. Najastejie je to ast vytvranie nepresnch, neplnch alebo skresle-
nch predstv, naruenie priestorovej orientcie, ktor je zastpen v rozlinom rozsahu, je viazan na prslu-
n druh zrakovej poruchy a prejavuje sa tak v oblasti mikroorientcie, ako aj makroorientcie a znenie schop-
nosti realizcie bench grafickch a praktickch innost, ktor si vyaduj adekvtnu rove zrakovej prce.
Z heterognnosti skupiny slabozrakch jedincov vyplva zven poiadavka na realizciu individulneho pr-
stupu k nim. V edukanom procese sa u slabozrakch tudentov v plnej miere vyuvaj pecilno-pedagogick
metdy, a to najm reedukan a rehabilitan s doplnkovm vyuitm metd kompenzanch. Pri vine
optickch koreknch prostriedkov (dioptrick okuliare, teleskopick okuliare, turmony, lupy a pod.) je sprie-
vodnm znakom to, e zuuj zorn pole tudenta. Pri zrakovej prci slabozrakch tudentov je mimoriadne
dleit aj voba vhodnho osvetlenia, ktor sa o do intenzity vo vzahu k jednotlivm poruchm zraku pohy-
buje od 120 a po 2000 luxov. Najvhodnejm rieenm je individulne loklne osvetlenie pracoviska, ktorho
sasou by mal by aj stolk so sklopnou doskou. K podmienkam spenej kolskej prce slabozrakch tuden-
tov patr aj cel systm didakticko-technickch pomcok a elektronickch pomcok.
B. Zvy B. Zvy B. Zvy B. Zvy B. Zvyky zr ky zr ky zr ky zr ky zrak ak ak ak aku uu uu u ud, ktor maj zvyky zraku, ide vlastne o najaiu slabozrakos. Tto udia aj ke
v obmedzenej miere, ale predsa vidia, aj ke vina z nich nie je schopn zrakom sa orientova pri chdzi.
Porucha me by vroden alebo zskan nsledkom razu alebo postupnho oslabovania zraku. Z oftalmo-
logickho hadiska ide pribline o vzus od 6% do 1,5% normy (ajka, 1986).
Dsledky vplvajce na edukan proces sa prejavuj najm vo vraznom znen, skreslen alebo obmedzen
monost zrakovej prce, vo vytvran nesprvnych a nekompletnch predstv, vo vraznom znen schopnosti
vizulne sa orientova v priestore, v maximlnom znen schopnosti ta ben tlaen text. Vo vchove a vzde-
79
lvan sa uplatuje individulny prstup. Vyuvaj sa metdy reedukcie a rehabilitcie s vraznejou prevahou
metd kompenzanch. Primeran zaaovanie zraku tmto jedincom po vizulnej strnke neubli, ale naopak,
stimulciou sa jeho zrakov monosti rozvjaj a jedinec sa tak nau pouva zrak pri rznych innostiach.
C CC CC. Slepo . Slepo . Slepo . Slepo . Slepot tt tta aa aa je najaia zrakov porucha, ktor sa prejavuje plnm nevyvinutm, plnou alebo takmer
plnou stratou vkonnosti zrakovho analyztora, a tm nemonosou zrakovho vnmania. Je to neschop-
nos vnma okolit svet zrakom. Osobitnm druhom slepoty je krov slepota. Vznik plnm obojstran-
nm vyradenm funkcie krovej asti zrakovho analyztora v zhlavnom laloku v ostrohovitej ryhe. Postih-
nut sce reaguje na jednoduch zrakov podnety, ale nedoke ich diferencova ani hodnoti. Vid, ale nepo-
znva a nerozoznva. Medzi nevidiace osoby zaraujeme osoby s absoltnou stratou zraku, osoby so zacho-
vanm svetlocitom a svetelnou projekciou a osoby s praktickou slepotou.
Dsledky slepoty sa prejavuj najm v nemonosti vytvrania vizulnych predstv na zklade poznvania
okolitho sveta, v znanom obmedzen a saen priestorovej orientcie a mobility, v saenej monosti zska-
va informcie prostrednctvom zraku, v problmoch v oblasti sebaobsluhy, komunikcie a tie probl-
moch v nadvzovan socilnych kontaktov. V edukanom procese nevidiacich sa v maximlnej miere uplat-
uj kompenzan metdy. Orientcia a mobilita je mon len pomocou sprievodcu, vodiaceho psa alebo po
predchdzajcom nauen potrebnej trasy alebo trs pomocou dlhej bielej palice.
D. P D. P D. P D. P D. Por or or or oruch uch uch uch uchy binok y binok y binok y binok y binokulr ulr ulr ulr ulrneho videnia neho videnia neho videnia neho videnia neho videnia strabizmus, amblyopia, monokulus
1. Strabizmus (grc.strabos = kuav) kuavos je porucha rovnovneho postavenia o. Za norml-
nych podmienok s pri pohade do diaky osi oboch o paraleln. Pri strabizme nastva stav, ke pri fixcii
predmetu do blzka alebo do diaky nesmeruj osi videnia oboch o smerne k tomu istmu bodu, a ke nie
je prtomn jednotn binokulrne videnie. Strabizmus je porucha zrakovej funkcie, ktor sa navonok preja-
vuje asymetrickm postavenm o. Priny strabizmu rozdeujeme na optick (nerovnak optick lomivos
onch prostred, zkaly v optickch prostrediach, rzna vekos obrzkov na sietniciach o), senzorick
(poruchy sietnice zrakovej drhy, centrlnej asti zrakovho analyztora), motorick (poruchy tvaru orbi-
ty a svalov poruchy), centrlne (poruen centrlny mechanizmus koordinanch funkci).
Diviov (1979) rozliuje dve hlavn skupiny strabizmu:
strabizmus dynamick konkomitujci strabizmus paralytick inkomitantn
Poda smeru odchlky delme strabizmus na konvergentn (zbiehav), divergentn (rozbiehav), sursum
vergens (odchlka smerom hore), deorsum vergens (odchlka smerom dolu). Poda spsobu prejavu ho del-
me na manifestn (zjavn) a latentn (skryt).
2. Amblyopia (grc.amblyos tup, opp zrak, videnie) je funkn zrakov porucha, ktor sa prejavuje
znenm zrakovej ostrosti zvyajne jednho oka v dsledku tlmu zrakovho vnmania. Znenie zrakovej
ostrosti amblyopickho oka nie je spsoben organickou poruchou, alebo zistenej poruche nezodpoved. Tupo-
zrakos je podvedom potlanie obrzku zo sietnice horie vidiaceho oka, aby sa eliminoval jeho ruiv vplyv
na vnmanie lepie vidiacim okom. Zrakov ostros je pri amblyopii znen, a to aj s optimlnou okuliarovou
korekciou prpadnej refraknej poruchy. Vzus me by znen rzne, niekedy a pod hodnotu 1/60.
Formy amblyopie meme posudzova z viacerch aspektov. Vzhadom na prtomnos organickej poru-
chy rozoznvame abmblyopiu ist a relatvnu. Vzhadom na etiolgiu rozoznvame amblyopiu nativn (od
narodenia), vzniknut zastavenm vvoja videnia a vzniknut po skonen vvoja. Vzhadom na lieitenos
rozoznvame organick a funkn amblyopiu.
3. Monokulus ide tu o pln absenciu jednho oka, alebo o pln slepotu na jedno oko. Prina me
by vroden, kedy ide o chbanie akhokovek tkaniva nervovho pvodu v orbite alebo zskan po odstrne-
n oka z orbitu, napr. po raze.
Dsledky tupozrakosti a strabizmu sa prejavuj najm v znen zrakovch schopnost, v poruchch zrako-
vej ostrosti, v poruche vnmania priestoru, v poruchch tania (zvyuje sa poet regresnch pohybov, dka
fixanch prestvok, bva znen rchlos a kvalita tania), v poruchch psania (zven vskyt grafomoto-
rickch chb, nerepektovanie linajok, nedodriavanie vekosti psma a chyby v astiach psma), v poruchch
zrakovch predstv (bvaj nejasnejie a chudobnejie, ich vytvranie je zdhavejie, predstavy s menej presn
a menej farebne ste), v poruchch zrakovej analyticko-syntetickej innosti (tendencia zamiea asocicie po-
dobn za toton), v zen zornho poa, v poruchch vizulno-motorickej koordincie (znenie rchlosti
pohybov v priestore, znenie presnosti pohybov, znen obratnos) a v naruen socilnych vzahov.
1. Opte informan kolobeh u zrakovo postihnutch?
2. Na o s zameran edukan ciele u zrakovo postihnutch?
3. Charakterizujte slabozrakos a vymenujte aspo 7 zrakovch postihnut, ktor zaraujeme
k slabozrakosti?
4. V akch oblastiach sa prejavuj dsledky slepoty?
5. o je to monokulus?
80
4. Uebn stratgie pre zrakovo postihnutch 4. Uebn stratgie pre zrakovo postihnutch 4. Uebn stratgie pre zrakovo postihnutch 4. Uebn stratgie pre zrakovo postihnutch 4. Uebn stratgie pre zrakovo postihnutch
Integrcia zrakovo postihnutch tudentov do kl benho typu nielen predpoklad, ale i nutne vyadu-
je vytvorenie vhodnch podmienok, ktor zohaduj monosti rozvoja ich psychickch a fyzickch vlast-
nost, vedomost, zrunost, schopnost, socilnej adaptability a tie potrieb a zujmov. Minimalizciu handi-
capu meme spene vyrovnva pomocou pecilnych kompenzanch prostriedkov, upravenm pracovn-
ho prostredia tudenta, nim potom tudentov v triede, erudovanosou pedagga, primeranmi metdami
a formami prce a pod. V podstate ide o zabezpeenie materilneho servisu a prispsobovanie pracovnho
prostredia vyhovujceho tudentovi s postihnutm. kola, ktor je ochotn prija tudenta s postihnutm by
mala zabezpei zkladn poiadavky a podmienky. Je potrebn zabezpei pecilne kompenzan pomcky
a zariadenia, ktor s nevyhnutne potrebn pre tudenta, najm k jeho spenej asti na edukanom proce-
se. Hlavne pecilne upraven stl, pecilne uebnice alebo pecilne upraven uebn materily, osvetle-
nie, lniov oznaenia, zvukov oznaenia a pod. kola by mala disponova odborne pripravenm pedag-
gom, ktor ovlda pecilno-pedagogick, rehabilitan, reedukan, kompenzan a didaktick metdy
a postupy. Mali by sa odstrni architektonick bariry v budove koly a prispsobi prostredie koly a blzke-
ho okolia handicapu tudenta. Tie je potrebn zabezpei individulny prstup pedagga k tudentovi, naj-
m pri vklade uiva, pri preverovan a hodnoten jeho vedomost a pri prprave tudijnch materilov. Peda-
ggovia vyuujci v bench triedach, ktor maj alebo plnuj ma vo svojej triede tudentov s poruchami
zraku potrebuj praktick informcie, aby dokzali pomc pri innch adaptcich. Mnoho pedaggov
nikdy nemalo vo svojej triede tudenta s poruchou zraku. Aby ste boli pripraven reagova na otzky a prob-
lmy tkajce sa zrakovho postihnutia a problmov s nm svisiacich v rmci vho edukanho programu,
ponkame vm niekoko stratgi, ktor vm mu pomc tieto problmy zvldnu rchlejie, jednoduchie
a efektvnejie. Ako pedaggovia tudentov so zrakovm postihnutm by ste mali ma informcie o vizulnom
stave tudenta a charaktere jeho postihnutia (funknos zraku a monos jeho pouitia), o vplyve jeho vizul-
neho stavu na jeho vizulnu funknos (citlivos na svetlo, rozpoznvanie farieb, vekos psma...), o ostrosti
videnia tudenta, o pouvan pecilneho vybavenia a kompenzanch pomcok (pota, zariadenie pre
psanie bodovm psmom, diktafn a in), o postupoch, ktor me tudent vyuva v rmci svojej prce (ak
m systm zaznamenvania si poznmok, ktor typ pamte prevauje, nroky na pomoc a pod.), o metdach
edukcie, o oakvaniach tudentov v procese edukcie, o potrebe predenia akademickho uebnho asu,
ktor bude tudent so zrakovm postihnutm urite potrebova na zvldnutie a dokonenie zadanej lohy,
o potrebe verbalizova svoje konanie a potrebe vysvetli innosti a prcu pri tabuli podrobnejie a v jasnch
konkrtnych krokoch, o prprave a prispsobovan materilov pre tudentov so zrakovm postihnutm, o pra-
ve prostredia pre tudenta, o prave a modifikcii pouvanch pomcok v rmci edukanho procesu, ma
k dispozcii zoznam intitci, ktor mu v prpade potreby poskytn pomoc (PP, PPP, NSS, CETIS,
TYFLOCOMP, PCZP a pod.). Skr ne zanete pracova so tudentmi so zrakovm postihnutm, mali by ste
vedie niekoko dleitch faktov. tudent so zrakovm postihnutm sa od ostatnch tudentov neli. V prvom
rade je to tudent, a potom je zrakovo postihnut. M rovnak potreby a pocity ako vidiaci tudenti. Pokojne
mete pouva slov vidie, pozera, pozorova a pod. S rovnako sasou slovnka tudenta ako aj vho.
Hoci tudent neme pouva zrak aby videl alebo aby sa pozrel, tie slov maj aj tak pre neho zmysel. Tak
isto mete pouva slov ako dovidenia a pod. tudenti prichdzaj k vm do triedy pribline vo veku 14-
15 rokov (prpadne 18-19 rokov). V tomto veku u maj zvldnut zkladn prvky priestorovej orient-
cie a mobility, take sa nemuste b, e si ublia, ke sa bud pohybova po triede, resp. po kole. Ak sa
chcete rozprva so tudentom so zrakovm postihnutm, vdy ho oslovte menom aby vedel, e hovorte s nm.
Ak mte v triede viac tudentov s takm istm menom, vyhnite sa osloveniu napr. Martin nevidiaci. Je to
pejoratvne a urliv. Zvote spsob oslovenia menom a priezviskom. Ke sa zhovrate so tudentom so
zrakovm postihnutm, nemuste kria. To e nevid neznamen, e aj nepouje. Chba mu zrak, nie sluch.
Nie je pravda, e nevidiaci tudenti maj lepie vyvinut ostatn zmysly sluch, hmat, uch, chu ako vidiaci
tudenti. Nevidiaci tudenti nemaj lepie vyvinut ostatn zmysly, iba sa na tieto zmysly viac spolieha-
j a viac ich pouvaj ako vidiaci tudenti. Preto ich maj vycvienejie. Nie je to vak automatick.
Nevidiaci tudenti musia viac precviova schopnos pouva ostatn zmysly efektvnejie. Ma v triede nevi-
diaceho tudenta me by pre vetkch uiton. U sa nielen tudent od vs a svojich vidiacich spoluia-
kov, ale aj vy a oni sa mu ui od neho. Naute sa, e slepoty sa netreba b a zrakovo postihnut udia
mu by tak isto prospen, uiton a ikovn ako vidiaci. Ako bude tudent ta a psa zvis od stupa
jeho videnia. Niektor slabozrak tudenti vedia ta a psa so zvenm psmom. In, ktor s celkom
nevidiaci bud na tanie a psanie pouva braillovsk znaky. Je to pecilna sstava hmatom itatench
bodiek, ktor nevidiaci cti prstami. Ak budete ma v triede nevidiaceho tudenta je potrebn a prospen,
aby ste aj vy ovldali Braillovo psmo kvli kontrole zadanch loh a tie kvli rozvoju psomnej komunik-
cie a psomnho prejavu tudenta. Niekedy sa ako alternatva pouva stny spsob skania a preverovania
vedomost tudenta, avak ako stla forma nie je postaujca. Aby slabozrak tudent vedel preta to, o
81
napete na tabuu, dovote mu kedykovek vsta a pods k tabuli, aby si mohol text preta alebo skontrolo-
va. Prpadne ho posate v triede do prednch lavc, aby nevyruoval ostatnch tudentov. Inou monosou
je prprava uebnej ltky v elektronickej forme a jej prezentcia napr. v Power Pointe. Takto je uebn ltka
dostupn vetkm tudentom a jej vhody spovaj v monosti prispsobenia vekosti psma poda potreby
a osvetlenia v miestnosti. Ak mte nevidiaceho tudenta, vetko to, o pete na tabuu, verbalizujte slovne,
prpadne to viackrt zopakujte. alou monosou je urenie pomocnka z radov vidiacich tudentov, ktor
bude nevidiacemu tudentovi potichu ta text napsan na tabuli. Dovote tudentovi s akmikovek zvykami
zraku ta z knihy, ktor dr celkom blzko o. Pouvanie zvykovho (funknho) zraku je pre tudenta
vemi dobr. Pokste sa vak strieda zrakov prcu tudenta s povanm alebo zapojenm ostatnch zmys-
lov. Tm dostatone preddete pokodeniu alebo preaeniu zraku. Ak mus tudent dra knihu blzko pred
oami, aby lepie videl na tla, nechajte ho. Jeho zraku to neubli. Pre zrakovo postihnutho tudenta by mali
pri hodnoten a klasifikovan plati rovnak pravidl, ako pre ostatnch tudentov v triede. tudent by mal by
hodnoten poda kvality svojej prce rovnako ako in tudenti. tudentovi vytvrajte vhodn prostredie, navr-
hujte mu alternatvne metdy a formy prce, ale nezniujte svoje poiadavky a nroky na uebn ltku.
4.1 Veobecn edukan stratgie 4.1 Veobecn edukan stratgie 4.1 Veobecn edukan stratgie 4.1 Veobecn edukan stratgie 4.1 Veobecn edukan stratgie
dokonale sa oboznmte s diagnzou a prognzou tudenta,
ak je to potrebn, vypracujte na zklade komplexnej diagnzy (t.j. lekrskej, psychologickej
a pecilno-pedagogickej) individulny vzdelvac program, zabezpete vhodn materilne vybavenie
edukanho procesu,
pre slabozrakch pouvajte zven kpie distribuovanch textov poda ich individulnych potrieb,
nezabudnite, e ke zvujete texty na koprovacom stroji, muste jasne chpa individulne vizulne
poiadavky tudenta, aby ste vyprodukovali tak vekos psmen, ktor je pre neho vhodn,
tudenti s poruchami zraku musia by schopn pouva tieto texty poda monosti o najviac nezvisle,
zabezpete, aby bol zasadac poriadok v triede zostaven tak, aby tudenti so ZP boli integrlnou
sasou triedy a aby boli umiestnen tam, kde mu optimlne vyuva svoj zrak a optick pomcky,
pri pouvan nzornch pomcok, psan na tabuu, premietan a pod. obrne opte znzornen
predmet alebo dej a verbalizujte ho,
tudenti so zrakovm postihnutm by mali ma v triede pecilny pracovn stl s loklnym osvetlenm,
sedenie slabozrakho tudenta by malo by situovan vpredu v strede pred tabuou. tudent by mal ma
monos kedykovek pods k tabuli, k pomcke, k mape, obrazu a pod. a zblzka si dan dokument
prezrie. V prpade inch poiadaviek je vhodn jeho miesto prediskutova s nm hne po nstupe
do koly,
mali by ste priebene hovori vetko, o pete na tabuu, slovne komentova prezentciu ostatnch
prejavov a symbolov (premietanie, mimika, gest),
umonite tudentovi so zrakovm postihnutm psa tak, aby si mohol napsan sm preta,
zvujte objekty vyuvajte knihy so zvenm psmom, vyrbajte odkazy a oznaenia
vo zvenom psme, pouvajte lupy, prikladajte objekty bliie, veci ukladajte do polc vo vke o,
zlepite osvetlenie kontrolujte intenzitu slnenho svetla, vyuvajte alzie alebo rolety, pouvajte
vypnae s kontrolou mnostva svetla, pouvajte koberec namiesto lesklej voskovanej podlahy, kontrolujte
dopad slnenho svetla, otestujte jednotliv druhy osvetlenia (iarovkov, iarivkov, loklne, kombincie),
pouvajte loklne osvetlenie,
vyuite ostr kontrast (tmav predmety na svetlom pozad a naopak),
pouvajte jasn a ist farby jasn erven, lt alebo oranov, oznate dvere jasnou ltou alebo
ervenou farbou, bielu alebo jasn lt je ahie vidie na iernom podklade, pouvajte erven podklad
pri svetlch alebo bielych pomckach, nepouvajte ruov a modr pastely najm nie na svetlom pozad,
zjednodute prostredie, odstrte nadbyton predmety a detaily,
zvite predmety a detaily (zvovanm, pribliovanm),
ak nahrvate zadania alebo vklad na diktafn nezabudnite, e sluchov zrunos vaich tudentov
mus by tak, e doku z materilov na pske vyai,
zabezpete, aby sla strnok v slepeckom psme alebo vo zvovanej iernotlai zodpovedali slam
strnok textov v benej vekosti,
pridete tudentovi so zrakovm postihnutm zodpovednho spoluiaka, ktor mu bude pomha
s prcami, ktor nie s napsan Braillovm psmom alebo pri konkretizovan vami zadanch loh,
pri vube hovorte dostatone nahlas, jasne a zrozumitene artikulujte, bute obrten tvrou k triede,
v prpade poiadavky tudenta umonite (dovote) nahrvanie vkladu na diktafn,
bute flexibiln v zadvan loh (dajte monos alternatvnych loh pri prci s obrzkami a pod.),
umonite alternatvnu formu skky, ak je to mon, nahrate psomn skku stnou alebo poda
poiadavky tudenta,
82
dohodnite si so tudentom vopred termn a formu skky, repektujte nm navrhovan formu skky,
predte as na prpravu, resp. na vypracovanie odpoved poda potreby a na dvojnsobok,
zrakov informciu nahrdzajte vdy hlasovou alebo zvukovou informciou a to aj vtedy, ak nehovorte
priamo s nevidiacim. Upozornite ho, e odchdzate alebo ste prve voli dnu,
kad vec m ma svoje stabiln miesto. Nepremiestujte bez vedomia nevidiaceho tudenta jeho
osobn veci, ani tie, ktor prve pouva alebo ich na chvu odloil,
veci nevidiaceho tudenta vdy nechvajte upratova jeho samho alebo mu pri tom pomte,
spolon veci dvajte na svoje miesto a pri potrebe umiestni ich inak to nezabudnite poveda
nevidiacemu tudentovi,
nenechvajte pootvoren dvere do miestnosti, alebo dvere na skrinkch a pod. a vetrajte (ak je to
mon) len na vetraku, aby nevidiaci nenarazil do otvorenho okna,
nenechvajte odsunut stoliky od stola alebo in predmety vo vonom priestranstve, kadia nevidiaci
chod,
sledujte pohyb nevidiaceho a v prpade kolzie alebo nebezpeenstva ho vhodne oslovte alebo upozornite,
pomte nevidiacemu tudentovi alebo pomoc ponknite, aj ke vs sm o pomoc nepoiada,
bute trpezliv a neponhajte sa, bez kontroly zrakom ide vetko ovea pomalie,
vetky techniky a prstupy sa mu li poda individulnych potrieb a zvykov nevidiaceho,
dbajte na prijaten akustick prostredie (elimincia hluku, ruchu, umov a inch zvukov) ,
pomhajte odstraova nebezpen prekky a bariry pre nevidiacich,
dovote tudentom usporiada si svoje prostredie (stl, lavicu) poda vlastnch potrieb, aby mali
postaujci priestor pre pouvanie svojich pecilnych knh a vybavenia,
komunikujte s rodinou tudenta a pokia je to mon, zapojte rodiov do niektorch konkrtnych loh.
Vysvetlite im vznam a zmysel ich pomoci a ponknite monosti, ktor sa otvoria ich dieau,
umonite tudentovi so zrakovm postihnutm zapja sa do triedneho diania a dajte mu monos
predvies svoje vedomosti a uzna ho spoluiakmi ako rovnocennho,
tudenti so zrakovm postihnutm nesm by osloboden od skok, nesmie sa im redukova objem
poadovanho uiva a nesmie sa zniova rove vuby kvli zrakovmu postihnutiu. Je potrebn
prispsobi metdy, formy, prostriedky a organizciu prce,
umonite tudentovi so zrakovm postihnutm pouva kompenzan techniku,
kad tudent by mal by v kole dokonale oboznmen s priestormi, v ktorch sa pohybuje,
umonite tudentovi so zrakovm postihnutm sta sa rovnoprvnym a plnohodnotnm lenom
triedneho a kolskho kolektvu,
podporujte spoluprcu tudenta so zrakovm postihnutm s ostatnmi tudentmi v triede a v kole
a podnecujte ich k tomu, aby si vzjomne pomhali,
v kontakte so zrakovo postihnutm sa sprvajte prirodzene, ni by nemalo by kovit a nsiln,
vyvarujte sa prejavov prehnanho scitu k zrakovo postihnutmu a pomhajte aktvne tam, kde je
to potrebn,
rozvjajte komunikan schopnosti a zrunosti tudenta,
nleit pozornos venuje problematike kompenzcie a reedukcie zraku,
nezniuje nroky a nevytvrajte podmienky pre uplatovanie neopodstatnench av v prci tudenta
so zrakovm postihnutm,
vete tudenta k aktvnemu prekonvaniu akost a prekok, ktor vyplvaj zo zrakovho postihnutia
zabezpeujte a koordinujte pecilno-pedagogick pomoc tudentovi so zrakovm postihnutm.
4.2 P 4.2 P 4.2 P 4.2 P 4.2 Pedagogick pomoc tudentovi so zrakovm postihnutm edagogick pomoc tudentovi so zrakovm postihnutm edagogick pomoc tudentovi so zrakovm postihnutm edagogick pomoc tudentovi so zrakovm postihnutm edagogick pomoc tudentovi so zrakovm postihnutm
Pedagg by mal by na prcu so tudentom so zrakovm postihnutm vopred pripraven. Tto prprava nie
je jednoduch. Pedaggovia psobiaci na bench kolch nie s v gradulnej vysokokolskej prprave pri-
pravovan na prcu s akokovek postihnutmi tudentami. Prprava na vyuovanie, ktorej sasou je aj tu-
dent so zrakovm postihnutm, nesie so sebou vea problmov a pedagg mus riei mnostvo loh z rznych
oblast. V alej asti predkladme niektor z oblast, o ktorch si myslme, e s z pedagogickho hadiska
vemi dleit:
Spoluprca so pecilnym pedaggom pri prprave na edukan proces. Najm v zaiatkoch je tto
spoluprca nevyhnutn. Odporame tie samostatn prpravu za pomoci pecilno-pedagogickej
literatry a metodickch materilov, ktor vydvaj metodick centr, resp. pecilno-pedagogick
poradne pre zrakovo postihnutch.
Zapojenie tudenta so zrakovm postihnutm do vetkch kolskch aktivt.
Komunikcia so tudentom so zrakovm postihnutm. Pedagg by sa mal vyhn niektorm druhom
nonverblnej komunikcie (gesto rukou, kvnutie hlavou na shlas alebo neshlas a pod.), pretoe
tudent so zrakovm postihnutm neregistruje tieto pokyny a nereaguje na ne.
83
Pracovn priestor. tudent by mal ma pecilny stl, ktor sa d ahko posva na vhodn miesto
s loklnym osvetlenm a dostatkom priestoru pre pecilne pomcky a uebnice.
Pohyb zrakovo postihnutho v triede. Musme naui tudenta so zrakovm postihnutm bezpene
sa pohybova v triede a v kole. S tmto vcvikom me pomc nia nevidiacich a slabozrakch
Slovenska, ktor m svoje krajsk stredisk v kadom krajskom meste na Slovensku.
Uebnice. Najvhodnejie s uebnice so zvenm psmom, pre nevidiacich psan v Braillovom
psme. Takto uebnice na bench kolch nemme a uebnice zo pecilnych kl vzhadom na uebn
osnovy s nevyhovujce. Odporame, aby pedagg vybral z bench uebnc zkladn uivo, toto dal
zvi, resp. vybran texty scannerom zosnma a pomocou PC vytlai vo zvenej forme, resp.
v relifno-bodovom psme. Pri tejto prci je potrebn dva pozor na kvalitu psma a hlavne na medzery
medzi slovami a riadkami.
Zadvanie loh. kolsk a domce lohy mus pedagg tudentovi so zrakovm postihnutm zada
v dostatonom predstihu. Pri psomnch lohch toti potrebuje viac asu na ich vypracovanie
(predenie asu od 50% do 100%). lohy by mali by diferencovan a za pri ich vypracovvan
postupn. Pri preverovan vedomost je potrebn dohodn sa vopred na najvhodnejej alternatve.
V mimokolskch a mimotriednych aktivitch mus pedagg vo zvenej miere dba na bezpenos
tudenta so zrakovm postihnutm.
4.3 Veobecn odporania pre postup pedagga v edukanom procese 4.3 Veobecn odporania pre postup pedagga v edukanom procese 4.3 Veobecn odporania pre postup pedagga v edukanom procese 4.3 Veobecn odporania pre postup pedagga v edukanom procese 4.3 Veobecn odporania pre postup pedagga v edukanom procese
V edukanom procese by mal pedagg zohadova pecifik a pecifick potreby tudenta so zrakovm
postihnutm, a to najm absenciu, neplnos, prpadne skreslenie zrakovch vnemov, absenciu, neplnos,
resp. skreslenie zrakovch predstv, zhoren kvalitu analyticko-syntetickej innosti spt s horou rozlio-
vacou schopnosou, znen mieru koncentrcie pozornosti, potrebu individulneho pracovnho tempa,
poruchy vnmania priestoru, poruchy, resp. nedostaton rove tania a psania, poruchy vizulno-moto-
rickej koordincie, poruchy farebnho videnia, obmedzenia svislej zrakovej prce, obmedzenia v pohybe
a fyzickej nmahe, skor unavitenos, neprimeran emocionlne reakcie, neadekvtnu mimiku a gestikul-
ciu, naruenie socilnych vzahov. Pre spen realizciu edukanho procesu je potrebn zvldnu ho naj-
m po metodickej strnke. Preto je vhodn v potrebnej miere vyuva pecilne metodiky. Tak isto je potreb-
n zabezpei prispsobenie textu a grafickho materilu potrebm tudenta so zrakovm postihnutm tak
po obsahovej strnke ( napr. nie je vhodn, aby nevidiaci tudent pracoval na lohe, ktor predpoklad
vizulnu sksenos), ako aj po strnke technickho spracovania ( prepis textu do bodovho psma, zvenie,
zvraznenie, zvukov nahrvka a alie potrebn pravy textu, mp, ilustrci a pod.). Mali by ste dsledne
dodriava poiadavku konkretizcie preberanho uiva. Usilujte sa o komplexn vyuitie vetkch zmyslov
tudenta so zrakovm postihnutm. Ak je to potrebn umonite, aby poas vkladu novho uiva mohol
kolsk pecilny pedagg pracova paralelne individulne so tudentom so zrakovm postihnutm. Sstav-
ne si priebene overuje do akej miery porozumel tudent so zrakovm postihnutm uivu. Repektuje jeho
individulne pracovn tempo. Na vzbudenie, resp. udranie zujmu vyuvajte kladn motivciu.
5. P 5. P 5. P 5. P 5. Pomcky a prstroje pre zrakovo postihnutch omcky a prstroje pre zrakovo postihnutch omcky a prstroje pre zrakovo postihnutch omcky a prstroje pre zrakovo postihnutch omcky a prstroje pre zrakovo postihnutch
Uplatnenie zrakovo postihnutch v praxi je mon len vtedy, ak s technicky gramotn a doku vyuva
modern pomcky a techniku ku skvalitneniu svojho ivota a tie produkova hodnoty prospen pre cel
spolonos. Zaiatkom devdesiatych rokov spsobil potaov rozvoj boom v ich zavdzan do rznych
sfr, obchodnch, administratvnych, vzdelvacch, vedeckch, teda aj do kolstva. Nov technick vdobyt-
ky sasnej doby ponkaj nielen nov kompenzan a reedukan monosti, ale najm skvalitnenie slu-
ieb, servisu a celkovho ivota zrakovo postihnutch vbec. Modern elektronick pomcky s perspekt-
vou pre zrakovo postihnutch a dovolme si vyslovi prognzu, e ich pouvanie bude ma v blzkej budc-
nosti ovea v vznam ako dnes. Bud neodmyslitenou sasou edukanho procesu a pracovnho uplat-
nenia sa zrakovo postihnutch. Vetky tieto pomcky a prstroje pre zrakovo postihnutch meme nazva
tyflotechnika. Tyflotechnika predstavuje shrn technickch zariaden a pomcok, ktor umouj zrakovo
postihnutm (slabozrakm, osobm s binokulrnymi poruchami, iastone vidiacim, nevidiacim, hluchosle-
pm) korigova, kompenzova alebo reedukova svoj zrak do tej miery, aby boli schopn samostatne, bez
cudzej pomoci, riei vetky ben ivotn situcie. To znamen, e zrakovo postihnut jedinec bude na
zklade pouvania pecilnych technickch pomcok schopn sm bez pomoci inch zvlda sebaobslun
innosti, orientciu v priestore, komunikciu, zskava informcie z rznych zdrojov a pretransformova ich
do hmatovej alebo zvukovej podoby, vzdelva sa, zvlda zvolen profesiu. Z tohto dvodu je tyflotechnika
dleitm initeom v oblasti resocializcie a integrcie zrakovo postihnutch.
84
5.1 Diferencicia tyflotechniky 5.1 Diferencicia tyflotechniky 5.1 Diferencicia tyflotechniky 5.1 Diferencicia tyflotechniky 5.1 Diferencicia tyflotechniky
Pre zkladn rozdelenie tyflotechniky mono zvoli niekoko hadsk. Pre edukan proces s vak d-
leit najm tri hadisk, a to hadisko typu zrakovho postihnutia, hadisko spsobu pouitia tyflotechni-
ky a hadisko spsobu pomoci zrakovo postihnutmu.
Z hadiska typu zrakovho postihnutia rozoznvame tyflotechniku pre:
slabozrakch,
osoby s binokulrnymi poruchami,
iastone vidiacich,
nevidiacich.
Z hadiska spsobu pouitia rozoznvame tyflotechniku:
klasick (ben psac stroj, koprovac stroj so zvovacou funkciou),
kolsk (diaprojektor, meotar a pod.),
optick (lupy, turmony, a i.),
mechanick (manulnu) (Tatrapoint),
elektromechanick (elektrick psac stroj),
elektronick (BraillenSpeak, Aria, Eureka),
modern (PC, scanner, Braillovsk display, fusr a pod.).
Z hadiska spsobu pomoci zrakovo postihnutmu ide o tyflotechniku:
korekn (okuliare, lupy, turmony, alekohadov okuliare, mikroskopy),
reedukan (troposkop, cheiroskop, periskop, mnemoskop, centrofor, pleoptofor a i.),
kompenzan (dlh biela palica, vodiaci pes, adaptovan pomcky a prstroje pre ZP, pecilne
elektronick prstroje, pecilne upraven PC, pomcky s hlasovm vstupom, indiktory farieb, svetla,
hladiny..., a pod.). Pre edukan prcu je potrebn ma prehad o monostiach technickej pomoci zrakovo
postihnutm a o druhoch a typoch rznych pecilnych prstrojov a pomcok.
5. 5. 5. 5. 5.1 11 11. .. ..1 K 1 K 1 K 1 K 1 Kor or or or orekn t ekn t ekn t ekn t ekn technik echnik echnik echnik echnika aa aa
lohou koreknej techniky je korigova zrakov postihnutie do takej miery, aby jedinec mohol bez v-
ch problmov vykonva ben denn innosti, t j. orientova sa v priestore, pohybova sa, zvlda sebaob-
slun innosti, psomne komunikova a in. Medzi korekn pomcky patria najm ben dioptrick oku-
liare (do blzka aj do diaky), lupov okuliare, hyperokulre, lupy (run itatesk, vreckov, bifoklne,
prlon, stolov, hlavov, zvesn a okuliarov a to s osvetlenm alebo bez osvetlenia). alej medzi korekn
techniku zaraujeme alekohadov systmy, najm Galileov a Keplerov, teleskopy, binokulry, monokul-
re, mikroskopy, telemikroskopy. Vemi uitonou pomckou pre zrakovo postihnutch je televzna tacia
lupa. Televzna tacia lupa (TL) je uren hlavne na tanie textov pre ako slabozrakch. Svojou kon-
trukciou vak umouje aj zobrazenie mp, obrzkov a nkresov, ako aj psanie a vykonvanie pracovnch
innost, ktor vyaduj vie zvenie. Zariadenie je idelne pre akkovek pouitie, kde je potrebn zo-
brazi detaily. D sa vemi jednoducho pripoji aj na ben televzny prijma a tm dosiahnu optimlne
zvenie textu. Tie existuj aj prenosn TVL ( Prisma, Compact), ktor s vhodn najm pre tudentov
strednch a vysokch kl vzhadom k astm presunom do odbornch uebn. Viac informci na
www.unss.sk, www.sons.cz.
5. 5. 5. 5. 5.1 11 11.2 R .2 R .2 R .2 R .2 Reeduk eeduk eeduk eeduk eedukan t an t an t an t an technik echnik echnik echnik echnika aa aa
Reedukan technika m svoje opodstatnenie najm u jedincov s poruchami binokulrneho videnia. Kee
nprava zraku je najaktulnejia do 6 rokov ivota jedinca, nebudeme sa vzhadom na nau cieov skupinu
(tudenti strednch a vysokch kl so zrakovm postihnutm) touto technikou podrobnejie zaobera.
5. 5. 5. 5. 5.1 11 11.3 K .3 K .3 K .3 K .3 Kom om om om ompenzan t penzan t penzan t penzan t penzan technik echnik echnik echnik echnika aa aa
Zrakov postihnutie spsobuje uom problmy v priestorovej orientcii, pri sebaobsluhe, pri zskavan
informci a ich odovzdvania druhm. Riei tieto problmy alebo ich aspo iastone zmierova pomha-
j zrakovo postihnutch kompenzan pomcky vyvinut prve pre tento el. Bu s to predmety dennej
potreby, ktor s vyuvan aj vidiacimi a s upraven tak, aby ich mohol elne vyuva aj zrakovo postih-
nut jedinec, alebo s to pomcky, ktor boli vyroben vhradne pre potreby ZP. Kompenzan technika
poskytuje nevidiacim a slabozrakm uom slobodu a nezvislos vo svete informci, otvra pred nimi mo-
nosti vzdelvania a pracovnho uplatnenia. pecilny hardware a software, syntetick re, zven zobrazo-
vanie, dynamick hmatov display, optick rozoznvanie psma, tla zvenm alebo relifno-bodovm ps-
85
mom umouj ZP zskava a spracovva informcie, ta, psa, vyuva aplikan programy a programo-
va rovnako ako vidiacim uom. V tejto asti sa zameriame prve na pomcky, ktor s vyuiten v eduka-
nom procese a aspo strune opeme kompenzan pomcky, ktor s dostupn na Slovensku. Medzi po-
mcky na mobilitu a orientciu v priestore patria najm rzne typy dlhej bielej palice (jednoduch, skladacie,
teleskopick alebo ich kombincie), tyflosonar (UZV detektor prekok), digitlny hlasov majk, ktor po-
dva vecn informcie a uahuje orientciu v priestore a tie aj vodiaci pes, ktor je nenahraditenm spo-
lonkom a sprievodcom pre nevidiaceho (www.vodicipsi.cz ). Pomcky na psanie zahaj najm Tatra-
point mechanick psac stroj na Braillovo psmo, kolkov psanku, Prask tabuku s bodtkom, rysova-
ciu spravu, podloku a fliu na relifne kreslenie, podpisov ablnu a in. Najviac vyuvan je vak elek-
tronika. K elektronickm prstrojom a pomckam patr TADI hovoriaci elektronick dir, rzne typy indi-
ktorov (svetla, farby, tekutn), Tyflosonar (ultrazvukov detektor prekok), Digi zznamnk Olympus, po-
mcky s hlasovmi vstupmi (tlakomery, glukomery, kuchynsk a osobn vhy, meracie psma, teplomer,
mintky, hodinky, budky, stopky a in), upraven telefn pre nevidiacich s redukciou, kuchynsk potreby
oznaen Braillovm psmom, potreby pre domcnos oznaen Braillovm psmom, diktafny a mnoh
alie. Zrakovo postihnut spene pouvaj aj ben pomcky a prstroje uren pre intaktn populciu
bez akchkovek prav alebo len s minimlnymi pravami.
5. 5. 5. 5. 5.1 11 11.4 Moder .4 Moder .4 Moder .4 Moder .4 Modern elektr n elektr n elektr n elektr n elektronick t onick t onick t onick t onick tyf yf yf yf yflo lo lo lo lot tt ttechnik echnik echnik echnik echnika aa aa
Informan deficit, ako jeden zo zkladnch faktorov, zapriuje izolovanie zrakovo postihnutch od
vidiacich. Z tohto vyplva i potreba zmiernenia, resp. plnho odstrnenia informanho deficitu. Meme
ho odstraova rznymi spsobmi. Jednm z nich je eln a efektvne vyuvanie elektronickch tyflotech-
nickch pomcok zaloench na bze PC. S informanm deficitom zko svis aj rove adaptcie zrakovo
postihnutch. To znamen, e ak m zrakovo postihnut nedostatok informci o okolitom svete, o dian v om,
neme dosiahnu tak ist stupe socializcie ako jedinec, ktor tieto informcie pozn a vie ich primerane
vyuva vo svoj prospech. Elektronick tyflotechnick pomcky s v tomto smere nenahraditen hlavne
z hadiska samostatnosti a nezvislosti zrakovo postihnutch na pomoci inej osoby. Pripravenos a prehad
pedaggov v oblasti modernej elektronickej tyflotechniky priamo svis so spsobmi jej vyuvania v eduka-
nom procese. Samozrejme nememe od pedaggov vyadova, aby vedeli o existencii vetkch pecilnych
elektronickch prstrojov a zariaden. Poda nho nzoru by vak mali ma zkladn poznatky z tejto oblasti.
Modern elektronick tyflotechnika prina nov kompenzan, reedukan a korekn monosti pre zra-
kovo postihnutch. Umouje rchlu komunikciu medzi zrakovo postihnutmi, rchly prevod a rzne sp-
soby prav informci na in, pre zrakovo postihnutch vhodn vnmaten formu. Jej praktick vyuvanie
vak predpoklad nov poznatky, nvyky a zrunosti zrakovo postihnutch v danej oblasti. Sn najdlei-
tejou dostupnou technickou pomckou, ktor pomha pri pecilnom vzdelvan, je pota. Dnes u poma-
ly nenjdeme pracovisko, ktor by nebolo vybaven osobnm potaom. m alej, tm vie uplatnenie
m pota aj v pedagogickom procese a to nielen v predmetoch pecializovanch na vubu informatiky a progra-
movania. Je dleit, aby si pedaggovia uvedomovali svoju zodpovednos za vzdelvanie a vchovu zrakovo
postihnutch a boli informovan o dostupnch pecilnych potaovch pomckach, zariadeniach a progra-
moch, ktor by im mohli pomc v edukanom procese, resp. ktor mu pomc zrakovo postihnutmu
tudentovi pri efektvnejom a rchlejom nadobdan vedomost (informci). Potae mu uahi tu-
dentovi ui sa aj nepriamo. pecilne potaov pomcky im mu pomc rchlejie a efektvnejie spra-
cova tudijn materil. Vieme, e texty v iernotlai nie s vhodn pre nevidiacich tudentov a je potrebn
ich upravi do vhodnej formy. Pouva sa aj natanie textu na magnetofnov kazety. Nevhodou vak je, e
sa v takto nahranom texte tudent ako orientuje a nie s v om mon iadne pravy. Od tohto spsobu
spracovania uebnch textov je efektvnejm spsobom digitalizcia textu, t.j. aby tudent dostal informcie
a potrebn materily v elektronickej podobe. S takto upravenm textom sa potom d alej pracova. Je ho
mon upravova, ahko sa v om orientova, prpadne ho aj vytlai v braillovom psme na braillovskej
tlaiarni. Tomu, aby sme boli schopn takto text spracova, treba vedie ho naskenova a v potai ho upravi
na vhodn formu. Treba si uvedomi, ako ho me tudent vyui a ako ho mete vyui vy v edukanom
procese domce lohy, slohov prce odovzdan na diskete, CD alebo PC ki, psanie dikttov spolu
s vidiacimi spoluiakmi v relnom ase, kompatibilnos textu z potaa so pecilnymi braillovskmi zznam-
nkmi a prca s nimi na vyuovacej hodine. almi pomocnkmi najm pre nevidiacich je aj ostatn hardwa-
rov a softwarov vybavenie napr. elektronick zznamnky Aria, Eurka a BraillenSpeak, Optacon, brail-
lovsk tlaiare Index Everest, braillovsk riadok Woyager 44, hlasov vstup k PC WinTalker 4.0 XP a JAWS
5.0, zvovac program k PC Magic 9.0, Fine Reader 7.0 Profesional, zvovacia taka ku scanneru
Bizon 1.5 prpadne program na ozvuenie mobilu Mobile Speak. Optacon je prenosn tac prstroj, ktor
umouje nevidiacemu samostatne ta bene tlaen texty vetkch druhov a vo vetkch jazykoch. Versab-
raille je prun mikroprocesorov systm vybaven slepeckou Braillovskou klvesnicou s hmatovm vstu-
86
pom s 20 znakmi braillovho psma. Eurka A4 je osobn pota pre nevidiacich so zvukovm vstupom
a prsluenstvom. Umouje psanie v braillovom psme s vstupom z tlaiarne v iernotlai pri styku s vidia-
cimi. Sunrise je tac prstroj pre nevidiacich. Je schopn za silnho svetla snma text a spracova ho digitl-
nym spsobom a ta ho syntetickou reou. BraillenSpeak je prenosn pota s hlasovm vstupom. Sli
ako zpisnk a d sa pripoji na tlaiare, telefn a pota. Jeho klvesnicu mono zvldnu jednou rukou.
Vekm prnosom pre zrakovo postihnutch je v sasnosti celosvetov potaov sie Internet. Prostrednc-
tvom nej mu i zrakovo postihnut pomerne rchlo a flexibilne zskava a odosiela informcie. Od roku
2003 prebiehal na Slovensku projekt Blind Friendly (www.blindfriendly.cz ), ktor bol financovan z prostried-
kov E vylenench na informatizciu spolonosti. Projekt mal vytvori tlak na dizajnrov, aby pristpili
k projektu, m rozria nvtevnos svojich strnok a vyuvanie ich sluieb zrakovo postihnutmi pouva-
temi. WWW strnky musia spa stanoven kritri, aby mohli by zaraden do databzy Blind Friendly.
Elektronick Braillovsk psacie stroje s uren pre nevidiacich a ako zrakovo postihnutch ud na psa-
nie Braillovho psma na papier alebo plastov flie. S modernm ekvivalentom klasickch mechanickch
braillovskch strojov (Tatrapointov). Elektronick braillovsk psacie stroje maj navye mnoh funkcie,
ktor klasick mechanick stroje neumouj. Patr sem naprklad zaznamenvanie zadanch Braillovch
znakov do pamte, hlasov vstup, prenanie hotovch dokumentov do PC alebo do braillovskch zpisn-
kov. Po prepojen elektronickho braillovskho psacieho stroja s PC, i braillovskm zpisnkom zrakovo
postihnut me dokumenty editova, uklada do inch textovch formtov i tlai na klasickej tlaiarni.
Kalkulaky s hlasovm vstupom nie s vo vekej miere vyuvan zrakovo postihnutmi. Ide o finanne
nron pomcku, preto je pre postihnutch vhodnejia kpa zariadenia, ktor obsahuje v sebe aj kalkula-
ku. Takmto prstrojom je naprklad BraillenSpeak, Aria, PC, notebook a rzne in zznamnky pre zrakovo
postihnutch. Avak u zrakovo postihnutch tudentov strednch a vysokch kl vreckov kalkulaka uplat-
nenie njde. Pri poiadavke vykona vek mnostvo matematickch konov za pomerne krtky as je kalku-
laka oproti Braillens speaku ahie ovldaten a flexibilnejia. Braillovsk display je elektronick zariade-
nie spojen s potaom sriovm alebo paralelnm kblom. Display predstavuje riadok Braillovch buniek,
kde kad bunka je tvoren iestimi alebo smimi bodmi, ktor sa mu pohybova smerom hore alebo dole
tak, aby vytvorili urit Braillov znak. Display sa pouva na zobrazenie riadku textu z obrazovky potaa.
Kad bunka m es alebo osem kovovch alebo nylonovch bodov. Uvate ta riadok Braillovch buniek
dotykom konekov prstov. Po pretan riadku sa zrakovo postihnut me posun na displayi, aby si mohol
preta alie riadky. Braillovsk displaye maj tlaidl, ktormi sa udva smer textovho kurzora. Stlae-
nm smerovho tlaidla prslunej bunky sa pohne kurzor na prslun znak textu. Poet Braillovch buniek
na displayi sa me meni. Braillovsk displaye s asto kombinovan s alm hardvrom a softvrom, aby
sa vytvoril integrovan celok. Mnoho tchto celkov zahruje v sebe aj hlasov vstup. Braillovsk tlaiare je
ekvivalentom tandardnej tlaiarne. Tla Braillove znaky a relifnu grafiku. Typy tlaiarn s rozmani-
t v zvislosti od ich pouitia (v domcnosti, v zamestnan). S tm svis aj ich cena a rozmery. S vhodn na
pouitie v kolch, naprklad na prpravu textov pre nevidiacich tudentov, ale aj v domcnostiach a v za-
mestnan. Elektronick tacie prstroje umouj zrakovo postihnutmu pomerne jednoduchm spsobom
ta tlaen text (noviny, kniha, asopisy, administratvne dokumenty a pod.). Dokument sta vloi do
scannera a prstroj ho zane ta prostrednctvom hlasovho vstupu. Svoje uplatnenie njdu v kniniciach,
v tudovniach, v kolch ale aj v radoch a pracoviskch, kde s zamestnan zrakovo postihnut. Braillovsk
zznamnky s ahk a prenosn. Maj rozmery videokazety. S uren na rchle zaznamenanie si rznych
informci. Zrakovo postihnut do zznamnka vklad daje cez braillovsk klvesnicu. Zznamnk m pa-
m, do ktorej sa ukladaj sbory. Tie sa daj kedykovek otvra, editova a ta cez vstavan hlasov v-
stup. Zznamnk poskytuje zrakovo postihnutmu vea uitonch funkci, ako naprklad hodinky (budk),
kalkulaku, textov editor, organizr a pod. Ide o zariadenia kompatibiln s benmi PC. Mu ich pouva
tudenti na vyuovacch hodinch pri rieen rznych loh, zaznamenvan si poznmok, administratvni
pracovnci na organizciu svojho pracovnho asu a pod. Hlasov syntetizry - ide o zariadenia, ktor pre-
mieaj text z potaa do hovorenej rei. Hlasov syntetizr je hardvrov prstroj, ktor vytvra re v hlaso-
vom prstupovom systme. Zrakovo postihnut uvate me ovlda hlasitos a rchlos syntetickej rei.
Existuj tie hlasov syntetizry zaloen na softvre. Hlasov syntetizry pouvaj najm nevidiaci a osoby
so zvykami zraku. Softvr na tanie z obrazovky potaa me ako zrakovo postihnutm pomc do
uritej miery kompenzova svoj zrak. Program ta daje (text), ktor by pre normlne vidiaceho loveka boli
zobrazen na obrazovke monitora. Nevidiaci alebo ako zrakovo postihnut tudent si me sm nakonfigu-
rova ta obrazovky poda toho, v akej aplikcii s nm bude pracova. To umouje zrakovo postihnutmu
lepie sa orientova v rznych programoch. Vyuitie takchto taov obrazoviek je zrejm. S vhodn vade
tam, kde sa od ako zrakovo postihnutch vyaduje prstup k dtam (napr. textovm sborom a pod.). Kon-
krtne vyuitie je hlavne pri prci nevidiaceho s rznymi textovmi dokumentmi. Viac informci na
www.tyflocomp.sk, www.tyfloservis.cz, www.sons.cz, www.tyflocentrum.cz, www.braillnet.cz.
87
5. 5. 5. 5. 5.1 11 11.5 Mo .5 Mo .5 Mo .5 Mo .5 Monos nos nos nos nosti vyuitia elektr ti vyuitia elektr ti vyuitia elektr ti vyuitia elektr ti vyuitia elektronick onick onick onick onicke ee eej t j t j t j t j tyf yf yf yf yflo lo lo lo lot tt ttechniky v eduk echniky v eduk echniky v eduk echniky v eduk echniky v edukanom pr anom pr anom pr anom pr anom procese zr ocese zr ocese zr ocese zr ocese zrak ak ak ak ako oo oov vv vvo pos o pos o pos o pos o postihnutch tihnutch tihnutch tihnutch tihnutch
Monosti, ktor prina technika s skutone obrovsk. Ich postupn zavdzanie do edukanho proce-
su uahuje a zefektvuje prcu zrakovo postihnutch tudentov. Elektronick braillovsk psacie stroje sa
mu vyuva rovnakm spsobom ako mechanick. Avak vzjomnm prepojenm niekokch takchto
strojov je mon pre nevidiacich vytvori mal komunikan sie, ktor do istej miery me nevidiacim
nahradi klasick tabuu, kee kad tudent m v sieti prstup k dajom napsanm jeho spoluiakmi. M
ich v pamti, alebo si ich me vytlai. Tto vlastnos je mon vyui pri skupinovch prcach tudentov, i
pri vklade novho uiva a pod. Potaov zostavy maj hne niekoko vhod, ktor by mohli ma pozitvny
vplyv na ich pouvanie vo vchove, vzdelvan a neskorom pracovnom uplatnen zrakovo postihnutch.
Integruj v sebe mnoho funkci a vlastnost inch prstrojov, ktor s asto finanne ovea nevhodnejie.
Pota me v plnej miere nahradi vyie spomenut elektronick braillovsk psacie stroje, kalkulaky so
zvenm displayom alebo hlasovm vstupom, niektor elektronick tacie systmy, i dokonca televzne
lupy. Pripojenm scanneru, braillovskho displaya, intalciou softvru schopnho ta text z obrazovky
monitora a hlasovho syntetizra zska zrakovo postihnut komplexn zariadenie na tanie klasickch tex-
tov. Zrakovo postihnut vlo do scannera text, ktor pota nasnma. Text sa potom naformtuje a uvate
si ho me preta bu na braillovskom displayi alebo cez hlasov vstup. Pouitm braillovskho preklada-
cieho softvru si me uite pripravi texty pre nevidiacich bez toho, aby ho musel psa na braillovskom
psacom stroji. Text jednoducho nape v klasickej latinke a program ho prelo do Braillovho psma. Mo-
n je aj opan postup. Niektor pecifick potreby zrakovo postihnutch je mon riei aj softvrovo, t. j.
prostrednctvom pecilne naprogramovanch aplikci (programov). Takmto spsobom bol vytvoren aj
obrazov zvovac softvr, ktor je schopn niekokonsobne zvova grafiku a text na obrazovke moni-
tora. Naprklad pedagg pomocou scannera nasnma do potaa obrzkov sbor. Potom ho pomocou zv-
ovacieho softvru me na monitore zobrazi do poadovanej vekosti. V inom prpade me tento nasnma-
n obraz vytlai na braillovskch tlaiarach ako relifny obrzok alebo relifne (Braillovo) psmo. Takm-
to spsobom me pedagg slabozrakm, binokulrne postihnutm ale i nevidiacim sprstupni na vyuova-
cch hodinch rzne mapy, grafy, diagramy, obrzky alebo texty.
tdium ZP na Slovensku tie podporuje Podporn centrum pre ZP pri Fakulte matematiky, fyziky a infor-
matiky UK v Bratislave (cezap-www.fmph.uniba.sk). V tomto centre sa nachdzaj plne vybaven osobn
potae s hmatovm a sluchovm vstupom, lupy, PC programy na zven zobrazovanie textu, na optick
tanie a koprovanie psma, tlaiarne, scannery, a in. Centrum umouje ZP realizova svoje prce na PC
a komunikova prostrednctvom internetovej siete s celm svetom. Toto centrum pomha najm tm, ktor si
nemu dovoli zakpi drah kompenzan pomcky. Toto centrum je vak jedin na Slovensku so sd-
lom v Bratislave, take vek vina tch, ktor by potrebovali jeho pomoc, maj k nemu saen prstup.
K KK KKontr ontr ontr ontr ontroln o oln o oln o oln o oln otzky tzky tzky tzky tzky
1. o je to tyflotechnika?
2. o je lohou koreknej techniky?
3. Vymenujte 10 kompenzanch pomcok?
4. Ak s monosti vyuitia elektronickej tyflotechniky v edukanom procese ZP?
6. K 6. K 6. K 6. K 6. Komunikcia zrakovo postihnutch omunikcia zrakovo postihnutch omunikcia zrakovo postihnutch omunikcia zrakovo postihnutch omunikcia zrakovo postihnutch
Komunikciou sa vo veobecnosti rozumie sprostredkovanie alebo vmena informci v rmci biologic-
kch, technickch alebo socilnych systmov, i vzjomne medzi jednotlivmi systmami (Vaek, 1996). V peci-
lnej pedagogike maj osobitn vznam nhradn abecedy vytvoren na dorozumievanie sa s postihnutmi a najm
medzi postihnutmi vzjomne. Na psomn dorozumievanie sa medzi nevidiacimi sli Braillovo psmo (relif-
no-bodov psmo). Braillovo psmo ako monos tania a psania je pre nevidiacich jedinenm vynlezom.
V roku 1825 ho vytvoril nevidiaci uite slepcov v Pari Louis Braille (1809-1852). Na psme pracoval viac
rokov a postupne ho zdokonaoval. Pokusy o vytvorenie takhoto psma vak zaznamenvame dvnejie pred-
tm, kedy sa robili viacer pokusy, ako sprstupni psan re nevidiacim. No iba Louis Braille tento npad
doviedol do konca a vytvoril systm psma, ktor sa dodnes pouva na celom svete Braillovo psmo (relifno-
bodov psmo). Zostavil tzv. estibod tak, e usporiadal tri pry bodov pod seba a jednotliv body osloval.
Kombinciou iestich bodov (pridvanm a vynechvanm jednho a piatich bodov) dosiahol 63 znako-
vch variantov. Tchto 63 variantov znakov je usporiadanch do 5 riadkov po 10 znakov. Tento poet posta-
uje na to, aby bolo mon napsa psmen abecedy, diakritick znamienka, matematick, chemick symbo-
ly a vzorce, notov a in znaky. Vekos esbodia je mon regulova poda prahu citlivosti tajceho prsta.
Fyziologicky najvhodnejie rozmery esbodia s 6x3,6 mm, ke je medzera medzi znakmi 1,2 mm a medzi
riadkami 3,6 mm. Relifno-bodov psmo je jednoduch. M svoju logiku, zkonitos a postupnos.
88
Psmo sa tla relifne a je ita-
ten hmatom. Bodovm psmom s
tlaen knihy a asopisy pre nevi-
diacich. Meme ho psa pomocou
Tatrapointu (Pichtovho stroja), a tie
pomocou bodtka na pecilnej ta-
buke (Prask tabuka). V sas-
nosti sa ale najviac (najm pre ko-
mernejie ely) vyuva spsob
benho psania na PC a nsledn-
ho vytlaenia na Braillovskej tlaiar-
ni, ktor text psan v benej latin-
ke pretransformuje do relifnej po-
doby. Braillovo psmo je zkladnm
prostriedkom gramotnosti nevidia-
cich. Hr vznamn lohu pri vzde-
lvan, zamestnvan, trven von-
ho asu a pri rieen mnohch ka-
dodennch problmov ud s v-
nym zrakovm postihnutm. Komu-
nikcia nerob nevidiacim iadne
vie problmy. i so zrakovm
handicapom neznamen nekomu-
nikova. ako zrakovo postihnut
lovek vstupuje do komunikanho
procesu s intaktnmi, ale tie aj s rovnako postihnutmi umi. V takomto kontakte vznik obojstrann
komunikan sksenos a obe strany sa podieaj na kvalite vzjomnej komunikcie. Vzjomn komunik-
cia je priestorom pre sptn vzbu oboch strn. Je len potrebn pozna niektor zkladn pravidl, ktor sa
tkaj skr sprievodnch znakov komunikcie ne komunikcie samotnej. Komunikcia nevidiacich, tak
isto ako komunikcia intaktnej populcie prebieha najm dvomi formami stne a psomne.
Aj ke stna komunikcia (monolg, dialg, telefonovanie) ako zrakovo postihnutch m svoje pecifi-
k, svojou podstatou sa neodliuje od komunikcie intaktnej populcie. Aj nevidiaci bene pouvaj slov
typu pozri, vid, uk, tam, tu, dovidenia, uvidme sa zajtra a pod. pecifik sa mu objavi v slovnej
zsobe nevidiaceho a to tak v mnostve osvojench a pouvanch slov, ako aj v ich vzname. U nevidiacich
je astm fenomnom tzv. verbalizmus. To znamen, e nevidiaci sce pouva dan slovo, ale chpanie jeho
pojmovej podstaty je rozdielne. Je to spsoben tm, e nevidiaci nemaj monos zrakovej kontroly a najm
abstraktn slov, ktor sa nedaj nzorne vysvetli, alebo s zaloen na vizulnych znakoch spsobuj nevi-
diacim problmy v ich pochopen. Preto je dleit sptn vzba, najm v edukanom procese pri vysvetova-
n novho uiva. Je potrebn si overi, i nevidiaci tudent pochopil uivo sprvne a poiada ho o verblne
Obrzok 2 Braillov kd
Obrzok 3 Braillova abeceda
89
zhrnutie toho, o bolo povedan. Tie sa asto stva (najm u kongenitlne nevidiacich), e artikulcia jed-
notlivch slov nie je tak vrazn a prd jednotlivch slov me posluchovi splva. V konenom dsledku
to me vies a k nezrozumitenosti hovorenho. Op je to spsoben nemonosou vizulnej kontroly. Je
preto potrebn prejavi patrin dvku trpezlivosti a stretovosti a poiada nevidiaceho o spomalenie rei
alebo o zopakovanie hovorenho. To vak plat aj naopak. Aj intaktn lovek by sa mal vyjadrova jasne,
zrozumitene a nepouva neurit slov ako tam, tu, niekde, inde, ale uri konkrtne miesto (napr. na
stole, vpravo od skrine a pod.), vyvarova sa obrnych opisov, zamera sa na podstatn znaky objektu, prpad-
ne dleit detaily, bene pouva vetky slov (aj slov ako pozri, vid, ukem ti, sleduj a pod.). Dleit
je iada si od nevidiaceho sptn vzbu kvli kontrole, i vetko pochopil tak, ako sme mu to povedali, pri
vysvetovan sa spta na jeho predstavy, ktor si utvoril (konfrontcia so skutonosou). Nezdvoril je epka
v prtomnosti nevidiaceho. U nevidiaceho maj mimika a gest nepodstatn charakter, je vak potrebn
vrazn modulcia hlasu o do vky, hbky, farby, hlasitosti a pod. a tie prispsobenie tempa rei. Ete
jedno pecifikum je v stnej komunikcii nevidiacich vemi vrazn. asto krt sa stva, e ke hovorte s nevidia-
cim, oto hlavu nabok a vm sa zd, e ho vae slov nezaujmaj. Prve naopak. Nevidiaci len pouva
kompenzan postavenie hlavy, aby vs lepie poul a porozumel vetkmu, o mu chcete poveda. Niekedy
to na vyuovan me vyzera tak, e nevidiaci had do przdna, ale vo vine prpadov to tak naozaj nie
je. Ak by ste predsa len mali takto pocit, polote nevidiacemu kontroln otzku. Psomn komunikcia
nevidiacich je trochu zloitejia. Vzhadom na absenciu zraku s nevidiaci nten pouva nhradn ko-
munikan systmy najm Braillovo psmo (relifno-bodov psmo), alebo asistentov, ktor im bud pred-
tava text psan latinkou a zapisova ich mylienky. V sasnosti vak u mnoh nevidiaci maj aj monos
elektronickej komunikcie prostrednctvom pecilneho hardware a software, ktor transformuj ben ps-
mo do Braillovho kdu, alebo pomocou tacch prstrojov. Na trhu existuj aj tacie zariadenia, ktorch
vhodou je sloboda vberu toho, o a kedy chce ta. Ich vekou nevhodou je vak ich cena, ako aj nron
obsluha, ich neprenosnos a nemonos pretania nekvalitne napsanho textu (rukou psan text alebo
nekvalitne vytlaen text). Tak isto je vekm prnosom aj tzv. zvukov kniha natanie textu na kazety,
ktor nevidiaci neskr pova.
6.1 P 6.1 P 6.1 P 6.1 P 6.1 Prostriedky komunikcie nevidiacich rostriedky komunikcie nevidiacich rostriedky komunikcie nevidiacich rostriedky komunikcie nevidiacich rostriedky komunikcie nevidiacich
Pr Pr Pr Pr Pros os os os ostriedky k triedky k triedky k triedky k triedky komunikcie ne omunikcie ne omunikcie ne omunikcie ne omunikcie nevidiacich s vidiacimi vidiacich s vidiacimi vidiacich s vidiacimi vidiacich s vidiacimi vidiacich s vidiacimi
Medzi prostriedky benej psomnej komunikcie nevidiacich s vidiacimi patr kancelrsky psac stroj,
magnetofn, prpadne diktafn a tie aj telefn. V sasnosti ich dopaj vdobytky modernej elektroniky,
najm komunikcia prostrednctvom internetu (mailom, chatom, ICQ, SKYPE a pod.).
Pr Pr Pr Pr Pros os os os ostriedky k triedky k triedky k triedky k triedky komunikcie ne omunikcie ne omunikcie ne omunikcie ne omunikcie nevidiacich s ne vidiacich s ne vidiacich s ne vidiacich s ne vidiacich s nevidiacimi vidiacimi vidiacimi vidiacimi vidiacimi
Na komunikciu v rmci komunity nevidiacich sa pouvaj najm Tatrapointy (mechanick psacie stro-
je na Braillovo psmo), Prask tabuka s bodtkom, tacie hmatov zariadenia a komunikcia prostrednc-
tvom vyie spomnanho PC s hlasovm vstupom, pomocou pecilnych elektronickch zariaden (Eureka,
Aria, BraillenSpeak) a telefnu.
6.2 Zsady komunikcie s nevidiacim 6.2 Zsady komunikcie s nevidiacim 6.2 Zsady komunikcie s nevidiacim 6.2 Zsady komunikcie s nevidiacim 6.2 Zsady komunikcie s nevidiacim
Nevidiaci s normlni udia, ktor maj rzne povahov rty, maj dobr aj zl vlastnosti, maj svoje
prednosti, ale aj svoje nedostatky. Nevidiaci nepotrebuj scit, potrebuj pomoc. Ak sa stretnete s nevidia-
cim, sprvajte sa prirodzene a prakticky. Pozdravte nevidiaceho ako prv a predstavte sa mu menom. Pomoc
ponknite, ale nevnucujte sa. Nevidiaci sa mus sm rozhodn, i vau pomoc prijme, alebo ju odmietne.
Ak vstpite do miestnosti, v ktorej sa nachdza nevidiaci, pozdravte ako prv, aj keby ste boli star. Ak sa
stretnete s nevidiacim, ktor m so sebou sprievodcu, prejednvajte zleitosti nevidiaceho priamo s nm, nie
so sprievodcom. To, e nevid neznamen, e je aj nesvojprvny. Neme sce s vami udriava zrakov kon-
takt, ale svoje zleitosti si vinou vie vybavi sm. lohou sprievodcu je pomha nevidiacemu pri orient-
cii v priestore a mobilite, prpadne v lohch, o ktor ho nevidiaci poiada.
V nasledujcich riadkoch ponkame Desatoro komunikcie s nevidiacimi tudentmi, ktor by mohlo
pomc mnohm pedaggom prekona poiaton rozpaky a navodi bezproblmov komunikciu s takto
postihnutmi umi.
1. S nevidiacim rozprvajte plne prirodzene. Je chybou si myslie, e nevidiaci vid len tmu. Len 5% z celej
skupiny nevidiacich je plne slepch. Niektor maj zachovan svetlocit, in farbocit alebo ich kombinciu.
2. Pozdravte nevidiaceho ako prv aj napriek tomu, e je to v tudent. Asi by sa ctil vemi neisto, keby
poul okolo seba zvuky alebo kroky a nevedel, o alebo kto to je. Bola by to pre neho vemi neprjemn
situcia.
90
3. Podanie ruky na pozdrav nahrdza on kontakt. Sm iniciujte podanie ruky aj ke vidte, e nevidiaci
ju m stle pri tele. Niekedy sta letm dotyk a nevidiaci pochop, o m urobi.
4. Pri vyuovan je dleit tudentovi vysvetli, ako bude vyuovacia hodina prebieha. Je to potrebn
nielen kvli organizcii hodiny, ale najm kvli tomu, aby si mohol pripravi potrebn korekn alebo kom-
penzan techniku. A v konenom dsledku sa bude cti sebaistejie, ke bude vedie, o nasleduje.
5. Nepodceujte nevidiaceho.
6. Nepreceujte jeho sily. Je pravda, e svoje povinnosti si mus plni tak isto, ako ostatn spoluiaci, ale
mono bude od vs potrebova v priestor na vysvetlenie postupu prce alebo alie doplujce informcie.
7. Komunikcia by mala prebieha priamo s nevidiacim tudentom aj napriek tomu, e m svojho asisten-
ta alebo sprievodcu.
8. Nevidiaci tudent m prvo kamkovek vstupova so svojm vodiacim psom. Pes je pecilne vycvien
na mnoh situcie a pri benom kontakte nie je nebezpen. Na vodiaceho psa vak nie je vhodn pska,
maska, hladka ho, kmi ho alebo sa s nm rozprva bez shlasu majitea.
9. Upozornite tudenta na situcie o ktorch si myslte, e by mohli by pre neho nebezpen alebo nepr-
jemn.
10. Vte si nevidiaceho tudenta ako plnohodnotnho loveka. Myslite na to, e ak dosahuje rovnak
vsledky, ako jeho spoluiaci, znamen to, e mus vynaloi ovea viacej silia, aby to dosiahol.
A ete zopr komunikanch tipov:
Uptajte pozornos tudenta. Prv ne zanete rozprva, predstavte sa. Najm na strednej a vysokej kole,
kde sa pedaggovia takmer kad vyuovaciu hodinu striedaj je dleit oznmi svoje meno. Svoje opod-
statnenie to m hlavne na zaiatku kolskho roka. Neskr si u nevidiaci tudent zapamt v hlas a bude
vs poda neho spoznva. Uistite sa, e vs tudent dobre pouje. Rozprvajte jasne, vecne a zrozumitene.
Ptajte so sptn vzbu. Je dleit spta sa tudenta i chpe to, o od neho poadujete. Ak m tudent
zvyky zraku, pouvajte vraznejiu mimiku a gestikulciu. Ukte, e ste ochotn komunikova a pova.
Zdrazujte kov slov a opakujte vety, ak je to potrebn. Pouvajte slov primeran veku tudenta a jeho
schopnostiam. Pouvajte rzne slov toho istho vznamu na objasnenie predmetu alebo situcie. Pouvaj-
te rznu modulciu hlasu, aby v prejav nebol monotnny. Pouvajte prirodzen rytmus a intonciu hlasu.
Dajte tudentovi as, aby prijal a porozumel, o hovorte. Urobte pauzu pred tm, ne zmente tmu. Noste
obleenie, ktor kontrastuje s farbou v triede (bled obleenie pred tabuou, alebo tmav obleenie pred
bledou stenou poda formy vuby). Dajte tudentovi as, aby mohol reagova. Bute trpezliv.
K KK KKontr ontr ontr ontr ontroln o oln o oln o oln o oln otzky tzky tzky tzky tzky
1. Ak nhradn komunikan systmy pouvaj zrakovo postihnut?
2. Charakterizujte podstatu Braillovho psma?
3. Ak s pecifik stnej komunikcie zrakovo postihnutch?
4. Vysvetlite pojem verbalizmus?
5. Ak s prostriedky komunikcie nevidiacich?
P PP PPouit literatra ouit literatra ouit literatra ouit literatra ouit literatra
BLASCH, B. B. - WIENER,W. R. - WELSH,R. L.: Foundations of orietation and mobility. New York: AFB Press,
1997. ISBN 0-89128-946-1.
BRENNAN, V. - PECK, F. - LOLLI, D.: Nvrhy na pravu domceho a kolskho prostredia. Prruka pre rodiov
a uiteov det s dvojakmi zmyslovmi pokodeniami. Watertown: Low Vision Services Perkins School for the
Blind, 1995. Preloila NSS, Bratislava. ISBN -.
CRATTY, J. B.: Zkladn druhy prostorov orientace. In: Tyflologick listy .4/1977, str.76-105. ISSN -.
AJKA, K.: Tyflopdia I. Bratislava: UK, 1986. ISBN -.
DEFEKTOLOGICK SLOVNK. Praha: SPN, 1984. ISBN -.
DIVIOV, G.: Strabizmus. Praha: Avicenum, l99O. 2. vyd. ISBN 80-201-0037-7.
HALSOV,E. a kol.: Ja to zvldnem sm. Metodick prruka ncviku PO, SP a sebaobslunch innost zrako-
vo postihnutch det. Levoa: Polypress, 2005. ISBN 80-88704-62-6.
HELVESTON,E.M.: Atlas of Strabismus Surgery. St.Louis: C.V.Mosby Comp., 1973. ISBN 978-0-387-33249-9.
JANOTOV,N.: Rozvjen zrakovho vnmn a odzern sluchov postiench dt. Praha: Septima, 1996. ISBN
80-85801-84-1.
JESENSK, J.: Hmatov vnmn informac s pomoc tyflografiky. Praha: SPN, 1988. ISBN -.
JESENSK,J.: Organizace a zen rozvoje POaSP zrakov postiench. Praha: MTK, 1982. ISBN -.
JUCOVIOV,D. - KOV,H.: Smyslov vnmn. Praha: D+H, 2003. Metodick materil. ISBN -.
KEBLOV, A.: Integrovan vzdlvn dt se zrakovm postienm. Praha: Septima, 1998. ISBN 80-7216-051-6.
91
KEROV, S.: Dt se specilnmi potebami. Praha: Portl, 1997. ISBN 80-7178-147-9.
KOMPENZAN POMCKY PRO ZRAKOV POSTIEN KY Z. Praha: Septima, 1995. ISBN 80-85801-62-0.
KURS INTEGRACE DT SE SPECILNMI POTEBAMI. Prruka UNESCO. Praha: Portl, 1993. ISBN 80-
7178-206-8.
LANG,G. - BERBERICHOV,Ch.: Kad dt potebuje speciln pstup. Praha: Portl, 1998. ISBN 80-7216-051-6.
LITVAK, A.G.: Nstin psychologie nevidomch a slabozrakch. Praha: SPN, 1979. ISBN 14-408-79.
LOPCHOV, J.: Terminologick slovnk pedagogiky zrakovo postihnutch. Bratislava: IRIS, 1999. ISBN 80-
88778-83-2.
LUDKOV, L.: Tyflopedie I. Olomouc: UP, 1988. ISBN 80-7178-572-5.
LUDKOV,L.: Kombinovan vady. Olomouc: UP, 2005. ISBN 80-224-1154-7.
MAKOVIOV,M.: Prprava a vroba pomcok pre zrakovo a viacnsobne postihnutch. Bratislava: NSS,1997.
Materil pre vntorn potrebu NSS.
MAMOJKA, B.: DAISY - nov systm zvukovch knh. In: Priezor . 4/1997, s. 65. Reg.slo 1027-94.
MORAVCOV,D.: Zrakov terapie slabozrakch pacient s nzkm vizem. Praha:Triton, 2004. ISBN 80-7254-
476-4.
NMETH,O.: Slabozrakos ako pedagogick problm. Bratislava: Sapientia, 1999. ISBN 80-967180-5-3.
NOVOSAD,L.: Zklady specilnho potradenstv. Praha: Portl, 2000. ISBN 80-7178-197-5.
OLH,Z.: On lekrstvo. Martin: Osveta, 1998. ISBN 80-88824-74-5.
POR, L.: Patopsycholgia postihnutho dieaa II. Bratislava: UK, l987. ISBN 85-415-87.
POR,L.: Psycholgia det a mldee s poruchami zraku. Trnava: PF TU, 2000. ISBN 80-88774-74-8.
RANDALL,T.J.: Understanting Low Vision. New York: AFB, 1983. ISBN 0-89128-119-3.
RUCK,R. - WIENER,P.: Terapie zrakovho handicapu. Praha: IRZP UK FHS, 2006. ISBN 80-239-6774-6.
SME MEDZI VAMI. Prruka pre stretnutie so zrakovo postihnutm lovekom. Bratislava: NSS, 2003. ISBN-.
TORRES,I. - CORN,L.A.: Mte vo vaej triede zrakovo postihnut diea? Prruka pre vntorn potrebu NSS.
Bratislava: NSS, 1994. Nepublikovan text.
VAEK, .: Zklady pecilnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia, 2006. ISBN 80-89229-02-6.
VAEK, . a kol.: pecilnopedagogick diagnostika. Bratislava: SPN, 1995. ISBN 80-08-02056-3.
VESEL,.: Choroby oka. Bratislava: Obzor, 1968. ISBN -.
VTKOV,M. a kol.: Monosti reedukace zraku pi kombinovanm postien. Brno: Paido, 1999. ISBN 80-85931-75-3.
VCHOVNO-VZDELVAC PROGRAM IAKA SO PECILNYMI VCHOVNO-VZDELVACMI POTRE-
BAMI NA Z. Program pre iaka so zrakovm postihnutm. Koncepn materil M SR .317/97-153. Bratislava:
1997. Dostupn na: www.minedu.sk
WIENER, P.: Prostorov orientace a samostatn pohyb zrakov postiench. Praha: Avicenum, 1986. ISBN 735-
21-08-28.
WIENER,P.: Prostorov orientace zrakov postiench. Praha: IR ZP UK, 2006. ISBN 80-239-6775-4.
WIENER,P.: Praktick vchova zrakov postiench. Praha: IR ZP UK, 2006. ISBN 80-239-6773-8.
Odpor Odpor Odpor Odpor Odporan w an w an w an w an webo ebo ebo ebo ebov vv vv s s s s str tr tr tr trnky nky nky nky nky
www.blindfriendly.cz
www.braillnet.cz
www.skn.sk
www.sons.cz
www.tyflocentrum.cz
www.tyflocomp.sk
www.unss.sk
www.vodicipsi.cz
www.zrak.sk
http://cezap-www.fmph.uniba.sk/
92
Zklady pedagogiky mentlne postihnutch Zklady pedagogiky mentlne postihnutch Zklady pedagogiky mentlne postihnutch Zklady pedagogiky mentlne postihnutch Zklady pedagogiky mentlne postihnutch
ALICA VANOV
1. P 1. P 1. P 1. P 1. Pedagogika mentlne postihnutch ako vedn odbor edagogika mentlne postihnutch ako vedn odbor edagogika mentlne postihnutch ako vedn odbor edagogika mentlne postihnutch ako vedn odbor edagogika mentlne postihnutch ako vedn odbor, jej ponmanie, predmet a systm , jej ponmanie, predmet a systm , jej ponmanie, predmet a systm , jej ponmanie, predmet a systm , jej ponmanie, predmet a systm
P PP PPedagogik edagogik edagogik edagogik edagogika mentlne pos a mentlne pos a mentlne pos a mentlne pos a mentlne postihnutch tihnutch tihnutch tihnutch tihnutch ( PMP) je vednm odborom v sstave pecilnopedagogickch vied,
ktor sa zaober teriou a praxou edukcie a edukatvnej (re)habilitcie mentlne postihnutch osb v biod-
romlnom kontexte. Je tvoren sborom vedeckch poznatkov o interakcich medzi jednotlivcami s mentl-
nym postihnutm a pecilnopedagogickm psobenm na nich a ich prostredie v procese edukcie a eduka-
tvnej (re)habilitcie. Tieto poznatky s usporiadan do relatvne ucelenho, logicky usporiadanho, intra-
disciplinrne diferencovanho a trukturovanho systmu a s zskavan prostrednctvom bdatesko-v-
skumnej, bdatesko-teoretickej a vedecko-metodologickej innosti.
Pr Pr Pr Pr Predme edme edme edme edmet tt ttom om om om om pedagogiky mentlne postihnutch je edukcia a edukatvna (re)habilitcia mentlne postih-
nutch, chpan ako proces priameho a nepriameho zmernho, plnovitho, cieavedomho pecilno-pe-
dagogickho psobenia na osoby s mentlnym postihnutm a ich prostredie s cieom socializcie mentlne
postihnutch v biodromlnom rmci. Cieovou skupinou subjektov zujmu pedagogiky mentlne postihnu-
tch s jednotlivci s mentlnym postihnutm od ranho veku a po starobu.
Sy Sy Sy Sy Sys ss sstm a sy tm a sy tm a sy tm a sy tm a sys ss sstmo tmo tmo tmo tmov vv vv tr tr tr tr truktr uktr uktr uktr uktra pedagogiky MP: a pedagogiky MP: a pedagogiky MP: a pedagogiky MP: a pedagogiky MP:
PMP je sborom poznatkov usporiadanch v systme, ktor je len relatvne ohranien
Zdanlivo protichodn charakter systmu integrovanos / diferencovanos, ohranienos / otvorenos,
statickos / dynamickos, teria / prax, vak umouje jeho vvoj
Prvky tvoriace systm s zoskupen do subsystmov i truktr a s medzi nimi viacsmern vzjomn
vzahy
Sy Sy Sy Sy Sys ss sstm PMP tv tm PMP tv tm PMP tv tm PMP tv tm PMP tvoria nasledu oria nasledu oria nasledu oria nasledu oria nasledujce jce jce jce jce tr tr tr tr truktr uktr uktr uktr uktry (discipln y (discipln y (discipln y (discipln y (disciplny): y): y): y): y):
Veobecn zklady pedagogiky mentlne postihnutch.
Metodolgia pedagogiky mentlne postihnutch.
Historiografia pedagogiky mentlne postihnutch.
Filozofia pecilnej vchovy mentlne postihnutch.
Teria komunikcie mentlne postihnutch.
Edukatvna (re)habilitcia mentlne postihnutch.
Nuka o kolch a zariadeniach (intitcich) pre mentlne postihnutch.
Pedeutolgia v pedagogike mentlne postihnutch.
Komparatvna pedagogika mentlne postihnutch.
Pedagogika mentlne postihnutch sa ako vedn odbor zarauje do sstavy pecilnopedagogickch vied.
pecilna pedagogika je pre pedagogiku mentlne postihnutch zkladnm vchodiskovm odborom. Ssta-
va pecilnopedagogickch vied patr do sstavy pedagogickch vied. Tto patr v najirom ponman do
sstavy vied o loveku.
Vzhadom na ponmanie pedagogiky mentlne postihnutch, jej predmetu a objektov, na ktor sa zame-
riava je zrejm, e pre svoje poslanie a vlastn rozvoj potrebuje kooperova s celm radom vednch odborov
a discipln. V najirom kontexte pedagogika mentlne postihnutch narba s poznatkami tak irie koncipo-
vanch zkladnch vednch odborov i oblast ako aj ich z ich aplikanmi nadstavbami a nsledne medzi-
odbormi i transodbormi, ktor priamo alebo nepriamo vplvaj na poznatkov apart pedagogiky mentlne
postihnutch. Miera koopercie a vyuvania poznatkov inch odborov a discipln je rzna kritriom je
miera svzanosti. Zauvan je rozdelenie na pomocn vedy a hranin odbory. Poznatky pomocnch vied
aj hraninch odborov pomhaj pedagogike mentlne postihnutch chpa a interpretova javy a procesy,
ktormi sa zaober.
P PP PPomocn v omocn v omocn v omocn v omocn vedy edy edy edy edy sa daj diferencova na normatvne a deskriptvne. N NN NNor or or or ormat mat mat mat matvne pomocn v vne pomocn v vne pomocn v vne pomocn v vne pomocn vedy edy edy edy edy pomha-
j pedagogike mentlne postihnutch hada odpovede na otzku, ak by mal mentlne postihnut lovek
by a ich poznatky sa premietaj do formulovania zmerov, cieov pedagogiky mentlne postihnutch najm
vo vzahu k edukcii, edukatvnej (re)habilitcii a socializcii mentlne postihnutch. Des Des Des Des Deskrip krip krip krip kript t t t tvne pomoc- vne pomoc- vne pomoc- vne pomoc- vne pomoc-
n v n v n v n v n vedy edy edy edy edy popisuj, ak mentlne postihnut lovek je a to z aspektu zamerania tchto vied. Deskriptvne vedy
je alej mon deli na priame a nepriame. Pedagogika mentlne postihnutch ich poznatky vyuva v zmysle
ponmania loveka s mentlnym postihnutm ako bytosti, osobnosti integrujcej v sebe bio-, psycho- a socil-
nu dimenziu (a prpadne duchovn dimenziu v niektorch filozofickch konceptoch) bytia. Hr Hr Hr Hr Hranin anin anin anin anin
93
ZKLADY PEDAGOGIKY MENTLNE POSTIHNUTCH; VANOV, A.; S. 92 108
v vv vvedn odbor edn odbor edn odbor edn odbor edn odbory yy yy sa taktie zaoberaj postihnutmi i naruenmi, ale ich cieov zmery s odlin (VAEK,
1996, 2003).
Pedagogika mentlne postihnutch m zke systmov vzahy s priamymi deskriptvnymi pomocnmi
vedami (biolgia mentlneho postihnutia, psycholgia mentlne postihnutch, socilna patolgia mentlne
postihnutch,). Tieto disciplny s v supportvnom vzahu k PMP dotuj ju potrebnmi poznatkami, daj-
mi o mentlnom postihnut a jeho nositeoch.
Za nepriame deskriptvne vedy je mon pri vychdzan z VAEKA (2003) koncepcie povaova tie, ktor
popisuj postihnutho loveka alebo postihnutie analogickm, nepriamym spsobom. Sem sa zarauje ky-
bernetika a v jej rmci najm teria informci a komunikcie, bionika, alej sem mono zaradi semiotiku,
informatiku, psycholingvistiku. Tieto odbory sa zaoberaj problematikou vmeny informcii medzi systma-
mi a komunikciou. Pre pedagogiku mentlne postihnutch maj vznam v tom, e pomhaj chpa a inter-
pretova edukciu i eduaktvnu (re)habilitciu a vbec rozvjanie osobnosti mentlne postihnutch z pohadu
ponmania tchto procesov ako procesov, v ktorch dochdza ku komunikcii a k vmene informci.
Z normatvnych pomocnch vied sa v pedagogike mentlne postihnutch vyuvaj predovetkm po-
znatky etiky, estetiky a logiky, v menej miere aj prva. S to vedy, ktor uruj, ak by mal lovek by. V skuto-
nosti ide najm o filozofiou rmcovan poznatky axiolgie a deontolgie, ontolgie, gnozeolgie (epistemo-
lgie), logiky, metafyziky a metaterie. Tieto sa spolu s estetikou a prvom pokaj formulova normy plat-
n (nielen) pre udsk spoloenstvo a jeho subsystmy.
Hranin vedn odbory sce skmaj postihnutho loveka, ale ich zameranie je odlin v porovnan
s PMP. Zarauje sem mono odbory ako humnna defektolgia (jej as nuka o mentlne postihnutch),
lieebn pedagogika mentlne postihnutch (v sasnom slovenskom ponman) i logopdia so zameranm
na mentlne postihnutch (klinick logopdia v sasnom slovenskom ponman).
Poznatky normatvnych, deskriptvnych vied i hraninch odborov pedagogika mentlne postihnutch
vyuva pri formulovan a interpretovan vlastnch poznatkov.
V irom kontexte vak pedagogika mentlne postihnutch narba s poznatkami irie koncipovanch
zkladnch vednch odborov, ktor priamo alebo nepriamo vplvaj na poznatkov apart pedagogiky mentl-
ne postihnutch. S nimi predovetkm vedy o loveku, ale aj technick vedy a iastone prrodn vedy. Z vied
o loveku s to najm filozofick vedy, vedy o vchove (najm pedagogika, andragogika, gerontagogika a v ich
rmci veobecn - agogika, teria vchovy, didaktika, komparatvna pedagogika, pedeutolgia a pod.), psy-
chologick vedy , sociologick vedy. alej humnna biolgia a medicnske odbory (najm psychiatria, neuro-
lgia, pediatria). Aj tieto odbory (neuveden vo vyie prezentovanom lenen medzi normatvnymi) posky-
tuj pedagogike mentlne postihnutch poznatky, poda ktorch je mon vymedzi normu a to, o je mimo
normy, teda postihnutie, poruchu, naruenie a hada znaky postihnutia vo vzahu k ich nositeom a ich peda-
gogickmu ovplyvovaniu. Technick vedy umouj pedagogike mentlne postihnutch skma vyuitie
a vyuva technick prostriedky v pedagogickch intervencich, ekonomick vedy je mon vyui v aplika-
nej podobe v otzkach manamentu organizcie a riadenia intitci pre mentlne postihnutch. Okrem
humnnej biolgie me pedagogika MP v rznej miere vyuva aj poznatky inch prrodnch vied.
1.1. V 1.1. V 1.1. V 1.1. V 1.1. Vvoj pedagogiky mentlne postihnutch ako vednho odboru voj pedagogiky mentlne postihnutch ako vednho odboru voj pedagogiky mentlne postihnutch ako vednho odboru voj pedagogiky mentlne postihnutch ako vednho odboru voj pedagogiky mentlne postihnutch ako vednho odboru
Pri pokuse o vymedzenie ponmania a predmetu pedagogiky mentlne postihnutch a nsledne jej trukt-
ry a systmovch vzahov je potrebn najskr strune uvies historick svislosti. Pedagogika mentlne postih-
nutch sa ako sas pecilnej pedagogiky rozvjala ako veda v geo-politicko-kultrnom priestore terajch
iech a Slovenska zhruba od konca 19. storoia. Spomedzi odbornkov, ktor sa zaoberali vymedzenm odboru
a jeho predmetom, mono uvies HERFORTA, DU, MAUERA, ZEMANA, POPELA, GAA, SOVKA,
v nedvnej minulosti BAJA a VAEKA. Ete pred nimi vak v r. 1890 Ludwig Adolf STRMPEL vydal v nemi-
ne dielo nazvan Pedagogick patolgia, ktor mono povaova za prv ucelen pecilnopedagogick spis.
V minulosti (najm v obdob r. 1945 1990) prijat ponmanie pedagogiky mentlne postihnutch a jej
koncepcia boli ovplyvnen nasledujcimi dleitmi aspektmi:
V 20. rokoch 20. storoia zaveden dualistick ponmanie odboru ako pedopatolgie (neskr defektolgie)
ako teoretickej zloky odboru a npravnej pedagogiky (neskr pecilnej pedagogiky) ako praktickej,
metodickej zloky odboru, ktor pretrvvalo takmer do konca 20. storoia.
Teoretick zloka odboru sa dlhodobo vyvjala akoby v zvese za praktickou zlokou (o bolo
podmienen najm poiadavkou urchlene riei potreby a problmy praxe).
V druhej polovici 20. storoia bola teria aj prax pecilnej pedagogiky vrtane pedagogiky mentlne
postihnutch vrazne ovplyvnen sovietskym ponmanm defektolgie a pedagogiky vbec.
Z vyie uvedenho dulneho ponmania defektolgie a pecilnej pedagogiky vziiel koncept
humnnej defektolgie (komplexn multidisciplinrny odbor o postihnutch i naruench jednotliv-
94
coch ako teoretick zklad pre pecilnu pedagogiku) a pecilnej pedagogiky (ktor sa zaober socializciou
postihnutch i naruench pedagogickmi prostriedkami).
Tradin vymedzenie ponmania, koncepcie a predmetu pedagogiky mentlne postihnutch (PMP),
typick najm pre druh polovicu 20. storoia:
PMP bola ponman ako pecilnopedagogick odbor , ktor sa zaober vchovou, vzdelvanm,
vyuovanm mentlne postihnutch (v starej terminolgii mentlne defektnch, resp. duevne chybnch
i rozumovo zaostalch) det a mldee.
Dichotomick koncept intaktn verzus postihnut, vzdelvatenos verzus nevzdelvatenos, integrcia
verzus segregcia a exklzia.
Diferencicia det a mldee s mentlnym postihnutm na vzdelvatench, nevzdelvatench
(oslobodench od povinnej kolskej dochdzky) a nevychovvatench (inak povedan ponmanch
ako neschopnch akhokovek rozvjania).
Vlune segregovan zakoovanie det a mldee s mentlnym postihnutm, ich edukan a socilna
exklzia.
Nedostatone rozpracovan problematika pecilnopedagogickch intervenci voi dospelm osobm
s mentlnym postihnutm.
Nedostatone vybudovan systm doasnch i mobilnch alebo podpornch pecilno-pedagogickch
sluieb poradenskho charakteru pre osoby s mentlnym postihnutm a ich uie a irie socilne prostredie.
Obdobie rokov 1990 2005 je poznaen vraznm posunom vednho poznania a ponmania vied o love-
ku a vchove, pecilnu pedagogiku nevynmajc. Je mon identifikova nasledujce posuny a procesy:
Inovcia a prehodnocovanie tradinch poznatkov vednch odborov v ich konceptulnej,
procedurlnej i metavednej rovine.
Presadzovanie novch filozofickch pohadov na loveka (antropologick filozofia, fenomenolgia,
humanistick filozofia, holistick a hermeneutick prstupy) a ich premietnutie do axiolgie.
Chpanie edukcie (vchovy, vzdelvania, vyuovania) ako jednej zo zkladnch socilnych funkci
sliacich k socializcii, enkulturcii, sebarealizcii a dosahovaniu pre subjekt iaducej rovne kvality
ivota.
Pluralita nzorov a vkladov v obdob pred 15-timi rokmi ako predstaviten a zrove psobenie
eklektiky vo vedch o vchove.
Zmena paradigmy pecilnej pedagogiky vrtane pedagogiky mentlne postihnutch.
100-ron existencia pedagogiky mentlne postihnutch v rmci pecilnej pedagogiky ako vedy,
Pod vplyvom novch vednch poznatkov, meniacich sa spoloenskch podmienok v rmci storonej
existencie pedagogiky mentlne postihnutch jej vvoj, konceptulne zmeny.
Po r. 1990 zmeny paradigmy pedagogiky mentlne postihnutch, rozirovanie jej psobnosti na javy
a procesy, s ktormi sa predtm nezaoberala.
Pokus o zapracovanie novch trendov, paradigmatickch zmien do konceptulnej, systmovej podoby
s transferom do defininej a terminologickej oblasti.
Pokus o prenos reflexie paradigmatickch, konceptulnych, obsahovch a trukturlnych posunov
a zmien vo vedch o loveku a vchove do nvrhu systmu zkladnch poznatkov pedagogiky mentlne
postihnutch.
Zkladn teoretick vchodisko navrhovanej koncepcie Vaekov koncept pecilnej pedagogiky
z r. 2003.
Dvody, ktor viedli ku novmu konceptu pedagogiky mentlne postihnutch:
Paradigmatick zmeny vo vedch o loveku a vchove.
Filozofia inklzie postihnutch a medzinrodn zvzky Slovenska v tejto oblasti, ktor sa tkaj
rovnosti prleitost a konceptu kvality ivota.
Prebiehajca zmena paradigmy pecilnej pedagogiky, jej nov poznatky.
Z hadiska potrieb terie a praxe nutn ir zber pecilnej pedagogiky, reflektujci nielen paradigmatick
zmeny vied, ale aj zmeny v rovine legislatvy, intitucionlnej starostlivosti o mentlne postihnutch
a zmeny trhu prce ako aj poiadavky, potreby a prva postihnutch a ich rodn.
Z toho vyplvajce poiadavky na kompetenn monosti pecilneho pedagga pre mentlne
postihnutch (spsobilosti a kompetencie pre edukciu, diagnostiku, prognostiku, poradenstvo,
pedagogick terapie a prevenciu vo vzahu k mentlne postihnutm a ich uiemu a iriemu socilnemu
prostrediu).
Potreba orientcie pedagogiky mentlne postihnutch na edukciu, edukatvnu rehabilitciu a socializciu
nielen det a mldee s mentlnym postihnutm, ale aj dospelch a seniorov s mentlnym postihnutm.
95
Nvrh novho ponmania pecilnej pedagogiky ako teoreticko-praktickho odboru nazvanho pecilna
edukolgia (lat. educere vychovva, gr. logos nuka), pozostvajceho z 3 komponentov : pecilnej
pedagogiky, pecilnej andragogiky, pecilnej gerontagogiky.
1.2. T 1.2. T 1.2. T 1.2. T 1.2. Terminolgia, vymedzenie pojmov erminolgia, vymedzenie pojmov erminolgia, vymedzenie pojmov erminolgia, vymedzenie pojmov erminolgia, vymedzenie pojmov, definovanie mentlneho postihnutia , definovanie mentlneho postihnutia , definovanie mentlneho postihnutia , definovanie mentlneho postihnutia , definovanie mentlneho postihnutia
Terminologick apart, vedeck jazyk je nevyhnutnou sasou kadho vednho odboru. Pre vvoj ved-
nho odboru je dleit deskripcia a pochopenie historickho vvoja celho systmu poznatkov, s ktormi
vedn odbor narba. Systm poznatkov vyjadren pomocou definci obsahov kategri, pojmov, termnov,
sliacich na oznaenie javov a procesov m v tomto zmysle nezastupiten lohu. Za pomoci historiografic-
kej analzy a komparcie je mon poukza na postupn vvoj a zmeny v nazeran na zkladn pecilnope-
dagogick jav, ktorm sa zaober pedagogika mentlne postihnutch mentlne postihnutie. Pedagogika
mentlne postihnutch okrem vlastnho vyuva aj terminologick apart a vedeck jazyk pecilnej pedago-
giky, pedagogiky ako aj svzanch odborov tam, kde vedeck jazyk tchto odborov napomha k vstin-
mu opisu a formulovaniu teri a poznatkov o interakcich medzi mentlne postihnutm jednotlivcom a peci-
lnopedagogickm psobenm na neho v procese jeho socializcie.
Aktulne ponmanie loveka s mentlnym postihnutm a pojmu mentlne postihnutie:
Mentlne postihnutie je pojem, ktor m interdisciplinrny charakter.
Vo vzname a obsahu tohto pojmu sa prekrvaj medicnske, psychologick, pedagogick, socilne
aj prvne aspekty.
Mentlne postihnutie sa dotka biologickej, psychickej aj socilnej dimenzie bytia.
V prstupoch k ponmaniu tohto multiodborovho fenomnu a k vymedzeniam jeho obsahu je
reflektovan aj aktulna epistemologick, axiologick, deontologick rovina spoloenskej existencie.
Z mnohch faktorov, ktor vplvaj na vvoj definovania mentlneho postihnutia, je mon spomen
sumu poznatkov a sksenost plyncich z existencie mentlne postihnutch v spolonosti a postoje
spolonosti k nim.
Mentlne postihnutie je fenomn, ktor sa bytostne dotka prslunkov udstva, societ.
lovek je chpan ako integrita bio- psycho- a socilnej
dimenzie bytia, ako systm, v ktorom tieto modality
vo vzjomnej sinnosti a v interakcich medzi sebou
a s um a irm environmentlnym a socilnym
prostredm zabezpeuj existenciu loveka ako harmonickho
celku.
Postihnutie spsobuje naruenie integrity systmu
v orgnovej i funknej zloke, o vedie k doasnm alebo
trvalm narueniam funkcionovania tohto systmu v jeho
spomnanch modalitch.
Ponmanie pojmu postihnutie je mon poda Vaeka
(1996, 2003) simplifikovane vyjadri vzorcom
P = f (IPf, Km, M). P = f (IPf, Km, M). P = f (IPf, Km, M). P = f (IPf, Km, M). P = f (IPf, Km, M).
Kompenzan mechanizmy mu vychdza zo samotnho
postihnutho loveka (vntorn Km), ako aj z prostredia
(napr. technick pomcky a prostriedky, budovanie nhradnch
algoritmov funkcionovania a pod.). Cieom inku
kompenzanch mechanizmov je znovudosiahnutie integrity
systmu.
Motivcia je chpan ako podnet na uspokojovanie potrieb postihnutho loveka.
Aktulny status loveka s postihnutm vznamne ovplyvuje aj rove autoregulcie.
Termn mentlny (lat. mens, 2.p. mentis = myse, duch) sa vzahuje na pecifikciu oznaenia
fenomnov a modalt spjajcich sa s rozumovou innosou, s mysou, myslenm, duevnou innosou.
Jeho vznam je duevn, rozumov.
Jednotlivec s mentlnym postihnutm je ponman ako entita bytia tvoren ucelenm systmom
pozostvajcim z biologickch, psychickch a socilnych modalt, ktorho integrita je naruen
v orgnovej aj funknej zloke a naruenie spravidla zasahuje bio-, psycho- aj socio- dimenziu existencie
tohto systmu. Miera naruenia uruje stupe mentlneho postihnutia. Mentlne postihnut jednotlivec
ako systm vstupuje do rznych interakci s prostredm a jeho existencia m dynamick charakter.
Interakcie s prostredm maj charakter vmeny informci medzi systmami, subsystmami, truktrami.
Mieru naruenia a aktulny stav v existencii tejto entity a funkcionovan systmu ovplyvuj aj vntorn
a vonkajie kompenzan mechanizmy, motivan faktory a rove autoregulcie systmu.
Schma osoby s mentlnym postihnutm
96
Aktulne def Aktulne def Aktulne def Aktulne def Aktulne defino ino ino ino inov vv vvanie mentlneho pos anie mentlneho pos anie mentlneho pos anie mentlneho pos anie mentlneho postihnutia, mentlne tihnutia, mentlne tihnutia, mentlne tihnutia, mentlne tihnutia, mentlnej r j r j r j r j re ee eet tt ttar ar ar ar ardcie dcie dcie dcie dcie
V minulosti sa v eskej a slovenskej odbornej literatre pouvali termny, resp. pojmy (uveden viac-
menej chronologicky) ako duevne abnormlny, duevne chyln, duevne vadn, duevne chybn, slabomy-
sen, duevne postihnut, a po sasn termn mentlne postihnut. V slovenskej pedagogike mentlne
postihnutch postupne dolo koncom 80. rokov 20. storoia a zaiatkom 90. rokov 20. storoia k pouvaniu
dvoch pojmov, ktormi sa oznaovali zkladn pecilno-pedagogick javy, ktormi sa PMP zaober, a to
pojmu mentlne postihnutie a pojmu mentlna retardcia. Bajo (in Vaek a kol., 1994, s. 90) vymedzil
vzahy medzi pojmami mentlne postihnutie a mentlna retardcia nasledovne: mentlne pos mentlne pos mentlne pos mentlne pos mentlne postihnutie tihnutie tihnutie tihnutie tihnutie
je najir, najveobecnej, stren pojem pouvan v pedagogickej dokumentcii v kolstve, ktor orienta-
ne oznauje prakticky vetkch jednotlivcov s IQ pod 85, teda osoby v psme mentlnej retardcie a osoby
v hraninom psme mentlnej retardcie. Pojem mentlna r mentlna r mentlna r mentlna r mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia dcia dcia dcia dcia vymedzil (tamtie, s. 89) ako s-
born oznaenie pre vrazne podpriemern rove veobecnej inteligencie (IQ niie ako 70), prejavujcu
sa u v tlom detstve a spsobujcu aj poruchy prispsobovania. Tmto vymedzenm nadviazal na psycholo-
gick definin koncepty mentlnej retardcie.
Termn mentlne postihnutie je termnom prevane pecilnopedagogickm, psychologickm a relatvne
novm. Svzan vedy ako biolgia, medicnske odbory i klinick psycholgia tento termn uvaj zriedka-
vo, nakoko ich vedeck jazyk pracuje prevane s termnom mentlna retardcia patriacim pod kategriu
duevn poruchy. Termn mentlna retardcia je sasou viacerch medzinrodnch klasifikanch syst-
mov, najm medicnskych, odkia sa preber do vedeckho jazyka inch odborov vrtane psycholgie mentlne
postihnutch a pecilnej pedagogiky (pedagogiky mentlne postihnutch). Definin vymedzenie termnu a pojmu
mentlna retardcia je vak v tchto odboroch rzne. Pedagogika mentlne postihnutch preber ter-
mn a pojem mentlna retardcia aj s jeho defininm vymedzenm zo svzanch odborov.
V VV VVr r r r razne ino azne ino azne ino azne ino azne inov vv vvat at at at atvne vne vne vne vne pecilnopedagogick def pecilnopedagogick def pecilnopedagogick def pecilnopedagogick def pecilnopedagogick definin vymedz inin vymedz inin vymedz inin vymedz inin vymedzenie po enie po enie po enie po enie pojmu mentlne pos jmu mentlne pos jmu mentlne pos jmu mentlne pos jmu mentlne postihnutie pr tihnutie pr tihnutie pr tihnutie pr tihnutie pred- ed- ed- ed- ed-
lo lo lo lo loil V il V il V il V il Vaek aek aek aek aek v r v r v r v r v r. 1 . 1 . 1 . 1 . 1996. 996. 996. 996. 996. Tento definin koncept je mon povaova za aktulne platn pre pedagogiku mentl-
ne postihnutch. Vychdza z ponmania edukcie ako procesu, ktorho podstatou je sprostredkovanie, prijma-
nie, transformcia a uchovanie informci, ktor sa realizuj prostrednctvom informanho kolobehu. Z po-
hadu pedagogiky mentlne postihnutch teda mentlne postihnutie mono chpa ako nedostaton schop-
nos meni informcie na poznatky, v dsledku toho aj transformova veci a udalosti do symbolickch foriem,
tieto uchovva, s takto transformovanmi informciami zmysluplne narba a participova na udalostiach.
Poznatok je vsledok ivotnej aktivity jedinca, relatvne zoveobecnenie, transformovan v symbolickej for-
me, komunikovaten sksenos v styku s umi a ostatnm svetom. (Vaek, 1996, 2003, s. 171)
Medzinr Medzinr Medzinr Medzinr Medzinrodn klasif odn klasif odn klasif odn klasif odn klasifikcia chor ikcia chor ikcia chor ikcia chor ikcia chorb, 1 b, 1 b, 1 b, 1 b, 10. r 0. r 0. r 0. r 0. re ee eevzia (MK vzia (MK vzia (MK vzia (MK vzia (MKCH 1 CH 1 CH 1 CH 1 CH 10 ) 1 0 ) 1 0 ) 1 0 ) 1 0 ) 1992 platn doposia 992 platn doposia 992 platn doposia 992 platn doposia 992 platn doposia
MR je stav zastavenho alebo neplnho duevnho vvinu, ktor je charakterizovan najm naruenm
schopnost, prejavujcich sa v priebehu vvinovho obdobia, prispievajcich k celkovej rovni inteligencie.
Ide najm o poznvacie, reov, motorick a socilne schopnosti. MR sa me vyskytn spolone s akouko-
vek inou duevnou, telesnou alebo zmyslovou poruchou, alebo aj bez nich. MR jedinci vak mu by postih-
nut celm radom duevnch porch, ktorch prevalencia je u nich tri- a tyrikrt astejia ako v benej
populcii. Adaptvne sprvanie je naruen vdy, avak v chrnenom socilnom prostred s dostupnou pod-
porou nemus by toto naruenie u jedincov s ahkou MR npadn (MKCH 10).
Pre definitvnu diagnzu by mala by prtomn znen rove intelektovch funkci, vedcich k zne-
nej schopnosti prispsobi sa dennm poiadavkm benho socilneho prostredia. Poda MKCH 10 sa
mentlna retardcia (duevn oneskorenie) del:
F70 F70 F70 F70 F70 ahk mentlna retardcia.
F7 F7 F7 F7 F71 1 1 1 1 Stredne ak mentlna retardcia.
F72 F72 F72 F72 F72 ak mentlna retardcia.
F73 F73 F73 F73 F73 Hlbok mentlna retardcia.
F78 F78 F78 F78 F78 In mentlna retardcia.
F79 F79 F79 F79 F79 Nepecifikovan mentlna retardcia.
Tto defincia a toto lenenie MR sa ako platn a oficilne prezentuje v domcej aj zahraninej literatre
k problematike MR doposia, i ke vzhadom na posuny vo vedeckom poznan a v spoloenskch normch za
roky 1992 2005 silnie tlak na revidovanie tohto prstupu a poatia MR.
R. L R. L R. L R. L R. LUCKASSONO UCKASSONO UCKASSONO UCKASSONO UCKASSONOV VV VV a k a k a k a k a kol., AAMR - 2002 ol., AAMR - 2002 ol., AAMR - 2002 ol., AAMR - 2002 ol., AAMR - 2002
Americk asocicia pre mentlnu retardciu v r. 2002 optovne upravovala svoj predol prstup k pon-
maniu mentlnej retardcie z r. 1992 a vsledkom revzie je nasledujca defincia mentlnej retardcie, kto-
rej autormi s R. Luckasson, S. Borthwick Duffy, W. H. E. Buntinx, D. L. Coulter, E. M. Craig, A. Reeve a kol.:
Mentlna retardcia je neschopnos (nedostatonos) charakterizovan signifikantnmi obmedzenia-
mi v intelektovom funkcionovan a adaptvnom sprvan. Obmedzenia sa tkaj najm adaptvnych schop-
97
nost z oblast pojmovej, praktickej a socilnej inteligencie. Tto neschopnos (nedostatonos) vznik do 18-teho
roku ivota. Mentlna retardcia sa vzahuje na osobitn stav funkcionovania, ktor zana v detstve, je multidi-
menzionlny a je pozitvne ovplyvniten individualizovanm prstupom a podporou (Aamr,. 2002 in Vanov,
2005). V tomto ponman sa mentlne postihnut jednotlivec chpe ako subjekt funkcionujci vo fyzickom, mate-
rilnom, socilnom teda shrnne vo svojom ivotnom prostred a vstupujci do interakci s rznymi atribtmi
prostredia. Vsledky takchto interakci odraj aj poiadavky, potreby, multidimenzionalitu jednotlivca a prostre-
dia a maj dopad na nezvislos, vzahy, socilne zalenenie, kolsk a komunitn participciu a osobn stav
pohody.
Termn intelektov funkcionovanie je mon chpa ako schopnos riei problmy akademickho charak-
teru; jeho rove sa primrne zisuje prostrednctvom IQ testov. Termn adaptvne sprvanie je mon chpa
ako vsledok sboru schopnost, zrunost, spsobilost adaptova sa na prostredie, v ktorom sa jednotlivec
nachdza. Adaptvne sprvanie je mon diagnostikova a jeho rove zisova tandardizovanmi testami.
2. Etiolgia a vskyt mentlneho postihnutia 2. Etiolgia a vskyt mentlneho postihnutia 2. Etiolgia a vskyt mentlneho postihnutia 2. Etiolgia a vskyt mentlneho postihnutia 2. Etiolgia a vskyt mentlneho postihnutia
Podstatou mentlneho postihnutia a mentlnej retardcie je abnormlny vvin mozgu a CNS, ktor vzni-
k ako dsledok jeho pokodenia. Mentlne postihnutie a mentlna retardcia tak, ako sa javia svojimi symp-
tmami, s funknmi nsledkami tejto patolgie mozgu a CNS. Abnormlny vvin mozgu a CNS u konkrt-
nych jednotlivcov me by spsoben mnohmi faktormi. Tieto faktory mu ma charakter monopatogn-
nych faktorov alebo polypatognnych faktorov. Psobi mu v rznych tdich vvinu mozgu a CNS. Preto
sa lenenie etiologickch faktorov MP a MR obvykle uvdza takto:
Etiologick faktory MP a MR z hadiska pvodu:
endognne faktory (dedinos, hereditrne faktory),
exognne faktory (vplyvy vonkajieho prostredia biologick, chemick, fyziklne, environmentlne,
socilne a pod. patognne faktory).
Etiologick faktory MP a MR z hadiska doby psobenia:
prenatlne psobiace patognne faktory,
perinatlne psobiace patognne faktory,
postnatlne psobiace patognne faktory.
Vaek (2003) prezentuje stanovisko, e postihnutie je dsledkom anomlneho vvinu. Ten bva spsobe-
n vemi heterognnymi faktormi a ich kombinciami. Preto autor upa od taxatvneho vymenovania a
pristupuje k vyjadreniu etiologickch faktorov prostrednctvom simplifikcie v podobe vzorca:
P = f (v P = f (v P = f (v P = f (v P = f (v, v , v , v , v , v, Pf, Km) , Pf, Km) , Pf, Km) , Pf, Km) , Pf, Km)
kde interakcia anomlneho vvinu a postihnutia je vyjadren nasledovne: postihnutie (P) je dsledkom
anomlneho vvinu, to zn. e je funkciou sinnosti initeov vvinu (v), initeov veku (v), patognnych
faktorov (Pf) a kompenzanch mechanizmov (Km) jednotlivca (Vaek, 2003, s. 35).
Miera pokodenia mozgu a CNS a miera naruenia normlneho vvinu me by rzna; zvis to od cha-
rakteru patognov, doby psobenia, pecifk vntornho prostredia organizmu zasiahnutho patognmi, od
vonkajieho prostredia ako aj od kvality a vasnosti intervennch terapeutickch a alch podpornch
aktivt. Preto si u zakladatelia starostlivosti o mentlne postihnutch vimli, e neexistuj dvaja plne
rovnak udia s MP a kad jednotlivec s MP je jedinen, vnimon.
Etiologick faktory mentlneho postihnutia a mentlnej retardcie s vemi rznorod. astokrt doch-
dza ku kombinovaniu prin, alebo je etiolgia nejasn, resp. nie je poznan mechanizmus vzniku poruchy aj
pri znmej etiolgii. Priny mu zapsobi v rznych etapch vvinu jednotlivca. Mu spsobi viac alebo
menej zvan kombincie rznych prejavov, prznakov porch, naruen i deficitov. Kee pri MP a MR
ide o pokodenie mozgu a CNS a ich abnormlny vvin, je pochopiten, e dsledkom takhoto zvanho
naruenia integrity organizmu nebude iba mentlne postihnutie i MR, ale astokrt aj in postihnutia,
naruenia, sasne sa vyskytujce s MP a MR v podobe viacnsobnch postihnut.
V zsade mono poveda, e najzvanejie mentlne a viacnsobn postihnutia s spravidla vyvolan
prinami psobiacimi v tdiu prenatlneho vvinu, nakoko prve ony maj najv dopad na formovanie
materilnej biologickej bzy budcich porch, chb, deficitov, neschopnost, postihnut.
Pri prezentovan etiologickch faktorov mentlneho postihnutia, mentlnej retardcie a viacnsobnch po-
stihnut je nutn zvoli simplifikovan prstup. Pre zjednoduen prezentciu najzkladnejch skupn etiologic-
kch faktorov je mon poui Grossmanovo (1984, in Vanov, 2005) rozdelenie prin mentlnej retardcie:
infekcia alebo intoxikcia,
poruchy tehotenstva,
98
indikcie psychickho charakteru,
vplyvy materilneho prostredia,
traumy alebo fyziklne faktory,
chromozomlne abnormality,
vvinov poruchy,
vplyvy socilneho prostredia,
metabolick a nutrin initele,
genetick vplyvy,
ochorenie CNS a zmyslovch orgnov,
mechanick pokodenia,
ochorenia mozgu vekho rozsahu,
neznme prenatlne, perinatlne a,
kombincie prin postnatlne vplyvy.
Pokia ide o ponmanie MR ako dsledku abnormlneho vvinu mozgu a CNS, Matulay (1986) uvdza, e
patognne faktory mu pokodi rast a dozrievanie mozgu (dorastanie nervovch a podpornch buniek a skvalit-
ovanie kontaktov medzi nervovmi bunkami, priom poet nervovch buniek sa po naroden nemen, ale
medzibunkov spoje sa mu zlepova poas celho ivota). Zkladn morfogenza mozgu prebieha v pr-
vch troch mesiacoch vvinu embrya v tomto obdob vznikaj vnejie pokodenia mozgu, napr. anence-
flia. V poslednom tdiu vntromaternicovho vvinu m plod asi 7 milird nervovch buniek v kadej
hemisfre. Dleitej ne poet buniek je ich innos a koopercia. Ak s pokoden medzibunkov spoje,
nepome ani normlny poet nervovch buniek. Toto sa asto stva u ahko mentlne postihnutch. U aie
mentlne postihnutch zase dochdza prevane k nedostatonmu potu nervovch buniek aj k nefunk-
nch spojeniam medzi nimi. Poas vntromaternicovho vvinu aj po naroden mu by pokoden aj pro-
cesy myelinizcie a gyrifikcie. Mozog je vak poas celho ivota schopn zmien (pozitvnych regenercia,
aj negatvnych odumieranie) a je prispsobiv. Preto je nesmierne dleit aj u mentlne postihnutch
podporova zvenie funknej schopnosti mozgu sprvnou vivou, pocitom bezpenosti a lsky, citlivm
prstupom k potrebm dieaa a senzorickou a motorickou stimulciou. Matulay (1986) Tieto daje s pod-
kladom pre pecilnopedagogick optimizmus, nakoko cielenmi intervenciami je mon rozvja aj aie
mentlne postihnut osoby a to aj v dospelom veku.
Matulay (1986) uvdza, e z etiologickch faktorov MR 80 85% MR spsobuj polygnovo multifaktori-
lne patogny a ich vsledkom bva ahk MR; asi 10 15% MR spsobuj exognne pokodenia pri norml-
nom genetickom zklade (pre-, peri-, a postnatlne najastejie rubeola, problmy v tehotenstve, alkoho-
lizmus matky, anoxia a hemorgia CNS pri prode, razy, intoxikcie, infekcie a podnetov deprivcie); asi
5% spsobuj chromozomlne abercie a monognov pokodenia. Exognne faktory nemusia by vdy bez-
prostrednou prinou pokodenia mozgu; mu by spami patolgie alebo modifikova jej priebeh. Uri
etiolgiu MR nie je jednoduch, asto sa kombinuj initele endognne a exognne. Vea prpadov MR
(u ahkej MR a 80%) m nepoznan etiolgiu. V prpade etiologickch faktorov MR astokrt doch-
dza ku kombincii polygnovo podmienenej niej rovne rozumovch schopnost a vchovnej zanedba-
nosti, mlopodnetnosti.
Jednotlivci s mentlnym postihnutm a MR predstavuj nie zanedbaten as populcie. Ich vskyt m
tendenciu zvyovania, vyznauj sa pomerne vekou heterognnosou a variabilitou prznakov, prejavov a z nich
plyncich pecilnych (edukanch) potrieb. Rzne publikovan daje o vskyte mentlneho postihnutia
a mentlnej retardcie prinaj viac menej podobn daje. Pokia ide o mentlnu retardciu (ktorej naj-
vznamnejm znakom je znen rove IQ pod 70 bodov na kle), jej vskyt je udvan v rozpt 3 4%
v populcii. Rozdiely v hodnotch mu by spsoben pouitm rznych kritri pri meran, ako aj meracch
nstrojov a metodk; tie medzittnymi alebo medzikultrnymi diferenciami v ponman toho, o je MR.
V prpade hlbokch stupov postihnut predstavuje vskyt vemi mal percento z populcie vo veobec-
nosti zhruba od 0,1% do 1%, pribline 4 z kadej tiscky osb v populcii s hlboko viacnsobne postihnut,
priom primrnym alebo dominantnm symptmom je mentlna retardcia. Kombincie akch a akch
so strednmi stupami postihnut, porch a defektov predstavuj pribline 1,1% 1,5% v rmci populcie
(tm myslme nielen osoby s MR, ale aj viacnsobne postihnut osoby s MR). V prpade ahkej mentlnej
retardcie sa udva vskyt 2 2,6% v populcii. Pokia ide o pohlavie, udva sa pomer chlapcov ku dieva-
tm (muov k enm) 3 : 2. daje WHO z 80. rokov 20. storoia uvdzali pribline 3,5%-n vskyt MR v popu-
lcii, z toho 3 % osb s ahkou MR a 0,3 0,5% osb so strednou, akou a hlbokou MR. Odvtedy sa vak
diagnostick metdy skvalitnili; na druhej strane aj zrejme vemi mierne vzrstol poet aie mentlne po-
stihnutch (zachrnench zlepujcou sa medicnskou intervenciou). Asi kadch 20 seknd sa na svete
narod diea s MR; v sasnosti je na svete asi 200 milinov osb s MR. Pre porovnanie v R je to asi 300.000
osb s MR a asi 100.000 s inou duevnou poruchou. Na Slovensku sa aktulne odhaduje asi 150.000 osb s MR
99
(s IQ 69 a menej ), z toho je asi 22.000 det vo veku kolopovinnosti (s MR, vrtane det s autizmom a viacn-
sobnm postihnutm v kombincii s MR). daje za k.r. 2004/2005 hovoria, e v porovnan s celkovm po-
tom iakov vo veku kolopovinnosti v bench kolch (561.060) je iakov s mentlnym postihnutm 21.948
(3,9%). Pokia ide o pomer chlapcov a dievat s MR, je to 60% chlapcov ku 40% dievat.
3. Symptomatolgia a klasifikcia mentlneho postihnutia 3. Symptomatolgia a klasifikcia mentlneho postihnutia 3. Symptomatolgia a klasifikcia mentlneho postihnutia 3. Symptomatolgia a klasifikcia mentlneho postihnutia 3. Symptomatolgia a klasifikcia mentlneho postihnutia
Ako typick symptmy mentlneho postihnutia u takto postihnutch osb sa uvdzaj nasledovn:
nzka (podpriemern) rove inteligencie (veobecnch rozumovch schopnost),
poruchy socilnej adaptcie, neprimeran socilne sprvanie,
percepno-motorick poruchy,
biologicko-somatick poruchy,
vysok miera zvislosti na okol, spoloensk nesamostatnos,
poruchy myslenia,
poruchy komunikanch schopnost,
poruchy sprvania,
poruchy uenia.
Pri diagnostikovan mentlnej retardcie sa medicna ako aj esk a slovensk klinick psycholgia a psy-
cholgia mentlneho postihnutia prida Medzinrodnej klasifikcie chorb 10. revzie, poda ktorej MR
klasifikuje (pozri vyie) a charakterizuje ju nasledovne : mentlna retardcia je zvan porucha inteligencie,
ktor je podmienen vntornmi biologickmi faktormi a je trvalho charakteru. Vonkajie faktory mu
ovplyvova prpadn vznik MR iba v rmci biologicky danch limitov. Ide o postihnutie vvinu rozumovch
schopnost, ktor je vroden alebo vasne zskan a ktor podmieuje aj vznamn obmedzenie adaptvneho
funkcionovania postihnutho dieaa i dospelho v jeho socilnom prostred. K diagnze nesta iba slab
vkon v testoch inteligencie; diea i dospel mus sasne zlyhva aj v plnen veku primeranch oakvan vo
svojom socilnom prostred. Z tohto hadiska preto nie je sprvne oznaova ako mentlne retardovan mnoh
rmske deti, ktor sce maj IQ niie ako 70, ale vo svojom socilnom prostred funkcionuj bez problmov.
Zaradenie osoby do niektorho zo stupov MR sa nem riadi iba okamitmi vsledkami jednho inteligen-
nho testu, ale mus vychdza z komplexnej diagnostiky osoby a vzia do vahy treba aj kvalitu adaptvneho
funkcionovania a socilnu zrelos. Sasne treba vzia do vahy, e prechod medzi jednotlivmi stupami MR
je plynul a uveden delenie MR na stupne je umel, hoci npomocn pri diagnostike.
Psycholgia mentlne postihnutch sa zaober skmanm a deskripciou psychickch osobitost mentlne
postihnutch. V odbornej literatre sa psy psy psy psy psychick osobit chick osobit chick osobit chick osobit chick osobitos os os os osti mentlne pos ti mentlne pos ti mentlne pos ti mentlne pos ti mentlne postihnutch tihnutch tihnutch tihnutch tihnutch popisuj takto (vemi
strune): mentlna retardcia je porucha integrcie psychickch funkci rznej hierarchie s variabilnou
ohranienosou a celkovou subnormlnou inteligenciou. Je zvisl od niektorho z tchto initeov: nedosta-
tok genetickch vlh, poruen stav anatomicko-fyziologickej truktry a funkcie mozgu a jeho zrenia, nedo-
staton nasycovanie zkladnch psychickch potrieb dieaa vplyvom emonej, senzorickej a kultrnej depri-
vcie, od deficitnho uenia, od zvltnost vvinu motivcie, najm negatvnych sksenost indivdua a po
opakovanch stavoch frustrcie a stresu, od typologickch osobitost vvinu osobnosti. MR sa prejavuje kli-
nicky zvenou zvislosou dieaa od rodiov a vychovvateov, infantilnosou osobnosti, konformnosou
ku skupine, nedostatkami v osobnej identifikcii a vo vvine ja, v oneskorenom psychosexulnom vvine,
nerovnovhou vkonu a apirci, poruchou interpersonlnych skupinovch vzahov, citovou vzruivosou,
poruchou prispsobivosti k socilnym a kolskm poiadavkm, impulzvnosou, spomalenou chpavosou,
primitvnosou a konkrtnosou sudku, poruchami pozornosti, znenou rovou mechanickej a logickej
pamti, poruchami senzomotorickej koordincie a pod. Tieto prznaky netvoria celistv syndrm, ktor by
bol vdy prtomn u kadho mentlne postihnutho jedinca. Zvis to od druhu, rozsahu a hbky pokode-
nia, i od toho, i ide o celkove oneskoren vvin, alebo o nerovnomern vvin s vraznejm postihnutm
niektorch funkci. (Dolej, 1983, in Jakabic, 1995, s. 116 117).
Jakabic (1995) alej uvdza, e veobecn znaky mentlnej retardcie s nasledujce:
Ide o stav oneskorenia duevnho vvinu, ktor me ma dvojak charakter. Bu ide o celkov
oneskorenie duevnho vvinu s rovnomernm zaostvanm vvinu vo vetkch oblastiach, alebo ide
o nerovnomern vvin s relatvne zachovalou vvinovou rovou jednotlivch oblast i niektorch
psychickch funkci, priom vvin v inch oblastiach a funkcich pomerne vrazne zaostva.
Ide o stav, ktor je relatvne trval, to zn. nie je mon ho vyliei, ned sa z neho vyrs alebo
jednotlivca s MP nejako dosta do stavu normy.
Ide o stav, ktor nie je nemenn, ale m variabilitu prejavov s mnostvom interindividulnych
diferenci, ktor sa menia v ase. To zn., e prejavy, schopnosti, potencil osoby s MP mono pozitvne
usmerova, vvin podnecova. Na druhej strane vak me vplyvom rznych endognnych aj
exognnych djs tie k regresu.
100
V odbornej literatre z oblasti psycholgie mentlne postihnutch sa uvdza, e vnmanie, senzorick
percepcia osb s MP sa vyznauje inaktivitou, pomalm tempom, rigiditou, znenou diferencianou schop-
nosou, poruchami rozsahu, celistvosti a vberovosti vnmania, stereotypnosou, priom relatvne najmenej
je pokoden hmatov vnmanie, uchov a chuov vnmanie. Predstavy MP osb s fragmentrne, spodob-
ovan, je ich mlo, s bezfarebn pretoe vznikaj na zklade naruench vnemov. Myslenie je konkrt-
no nzorn, zrejm s nedostatky v mylienkovch opercich, najm v abstrakcii a generalizcii. Pojmy sa
utvraj pomaly a chybne, myslenie je nekritick, nedsledn, stereotypn, usudzovanie je chybn, organiz-
cia mylienkovej innosti je naruen. Re osb s MP je oneskoren vo vvine, obsahovo aj formlne narue-
n, obmedzen slovn zsoba, nepomer medzi pasvnym a aktvnym slovnkom, pouvanie nevhodnch
slov, dysgramatizmus, infantilnos v komunikcii. Pam je naruen vo vetkch procesoch a rovniach
zapamtvanie, podranie v pamti, znovuvybavenie. Tieto procesy s pomal, s mnostvom chb, s utvra-
nm slabej pamovej stopy. Typick je nepresn zapamtanie, chybn podranie v pamti a nekvalitn triede-
nie pamovch stp. Toto je spsobovan rchlym vyhasnanm podmienench spojov medzi neurnmi.
Uenie mentlne postihnutch sa vyznauje neschopnosou realizova intrukcie k ueniu, nevhodnou vo-
bou uebnej stratgie, predenou dobou potrebnou na uenie, neschopnosou vyuva pomcky uahuj-
ce uenie, tendenciou vytvra stereotypn chybn reakcie pri uen, nedostatonou motivciou pre uenie.
Pozornos osb s MP je nestla, prelietav, krtkodob, zen. Motivcia mentlne postihnutch svi-
s s apirciami a tie s vinou nerelne nadhodnoten alebo podhodnoten. Emocionalita mentlne
postihnutch sa vyznauje plochosou, chudobnosou, prevahou nich citov, nestlosou, neadekvtnosou
reakci, malou diferenciciou emci, povrchnosou a egocentrizmom. Vov strnka sa vyznauje dysb-
liou, poruchou vle, nerozhodnosou, malou vdrou, neodvodnenmi nhlymi a nhodnmi zmenami v pl-
noch. Ako osobnosti s osoby s MP vinou sugestibiln, infantiln, impulzvne, niekedy agresvne alebo
naopak prli pasvne, s rebrkom hodnt odvjajcich sa od zkladnch ivotnch potrieb.
Pri pecilnopedagogick pecilnopedagogick pecilnopedagogick pecilnopedagogick pecilnopedagogicke ee eej jj jj klasif klasif klasif klasif klasifikcii mentlneho pos ikcii mentlneho pos ikcii mentlneho pos ikcii mentlneho pos ikcii mentlneho postihnutia a mentlne tihnutia a mentlne tihnutia a mentlne tihnutia a mentlne tihnutia a mentlnej r j r j r j r j re ee eet tt ttar ar ar ar ardcie dcie dcie dcie dcie pedagogika
mentlne postihnutch erp jednak zo svzanch odborov, jednak zo svojich vlastnch poznatkov. Ako
bolo prezentovan, pohad na klasifikciu MP a MR nie je jednotn; napriek tomu sa najviac akceptuje
klasifikcia MR poda MKCH 10 z r. 1992. Je pochopiten, e medicna sa tohto klasifikanho systmu
prida. Psychologick vedy sa ho v podstate tie pridaj. Existuje aj paraleln klasifikan systm DSM
IV (1994). esk a slovensk klinick psycholgia a psychiatria vak vychdza z MKCH 10.
V pedagogike mentlne postihnutch je zauvan a rokmi overen klasifikan systm, ktor bol postupne
budovan a doplovan od db Amerlinga a Herforta (a pred nimi Pinela i Sguina) podnes. Pri jeho nasledu-
jcej prezentcii je erpan najm z publikcie autorov Baja, Vaeka, (1994).
Mentlne postihnutie sa v pedagogike mentlne postihnutch tradine klasifikuje na tyri zkladn kate-
grie:
dr dr dr dr druh uh uh uh uhy mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho postihnutia, tihnutia, tihnutia, tihnutia, tihnutia,
t tt ttyp yp yp yp ypy mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho postihnutia, tihnutia, tihnutia, tihnutia, tihnutia,
s ss sstupne mentlneho pos tupne mentlneho pos tupne mentlneho pos tupne mentlneho pos tupne mentlneho postihnutia, tihnutia, tihnutia, tihnutia, tihnutia,
f ff ffor or or or orm mm mmy mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho postihnutia. tihnutia. tihnutia. tihnutia. tihnutia.
Pokia ide o dr dr dr dr druh uh uh uh uhy mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia, klasifikuj sa s ohadom na etiolgiu a dobu vzniku. Peda-
gogika mentlne postihnutch rozoznva tri druhy MP:
oligofr oligofr oligofr oligofr oligofrnia, nia, nia, nia, nia,
demencia, demencia, demencia, demencia, demencia,
socilne podmienen mentlne pos socilne podmienen mentlne pos socilne podmienen mentlne pos socilne podmienen mentlne pos socilne podmienen mentlne postihnutie. tihnutie. tihnutie. tihnutie. tihnutie.
Oligofr Oligofr Oligofr Oligofr Oligofrnia nia nia nia nia (gr. oligos mlo, fren dua. myse) je druh mentlneho postihnutia organickho charakte-
ru, pri ktorom dolo k organickmu pokodeniu mozgu a CNS pred narodenm, pri naroden alebo po naro-
den zhruba do 2. roku veku dieaa. Ide o stav spsoben trukturlnou difznou poruchou mozgu na zkla-
de rznorodej etiolgie. Oligofrnia me by hereditrna (dedin), vroden (kongenitlna), vasne zskan
(po prode a do zhruba 2. roku veku dieaa). Patognne faktory zapriuj rzny charakter pokodenia
mozgu a CNS pokodenie mozgovch nervovch buniek i podpornch tkanv z hadiska morfogenzy,
nedostaton poet neurnov, nedostaton vytvranie funknch spojov medzi neurnmi, poruchy myeli-
nizcie, gyrifikcie a pod. Rozsah pokodenia v zvislosti od patognnych faktorov a doby ich psobenia
me by od mierneho a po rozsiahle masvne pokodenie. Rozsah pokodenia m spravidla vplyv na mani-
festujci sa stupe MP. Ako dsledok takchto pokoden sa oligofrnia symptomaticky prejavuje v poruche
tempa aj kvality celkovho komplexnho vvinu osobnosti jednotlivca po strnke motorickej, senzorickej,
sebaobslunej, komunikcie, kogncie, orientcie v prostred, po strnke osobnostnej aj z hadiska socilnej
adaptcie. Ide o obmedzen a oneskoren vvin, ktor vak spravidla ani pri vynikajcej komplexnej podpo-
re nedosiahne hodnoty normy.
101
Oligofrnia bva asto viditen u na prv pohad; osoba s oligofrniou najm ak ide o aie stupne
MR sa npadne odliuje od osb rovnakho veku prejavmi, sprvanm, reakciami, komunikciou, motorikou
a asto aj vzorom. V minulosti sa oligofrnia povaovala za nemenn stav, ktor nie je mon vyliei ani
ovplyvni. V sasnosti poznatky medicny a napokon aj psycholgie a pecilnej pedagogiky ukazuj, e
tomu tak nie je. Medicna zatia nevie MR vyliei, ale mnohmi intervenciami a terapiami je mon stav
osoby s MP a MR relatvne zlepova. V pozitvnom ovplyvovan oligofrnov m vek vznam komplexn
rehabilitcia. Pedagogika mentlne postihnutch dokazuje, e pecilna edukan starostlivos doke
prostrednctvom dlhodobch cielench intervenci podnecova komplexn vvin osb s MP a MR a vznam-
ne zlepova kvalitu ivota osb s oligofrniou.
Demencia Demencia Demencia Demencia Demencia je taktie mentlna retardcia spsoben organickm pokodenm mozgu a CNS. Na rozdiel od
oligofrnie vznik po 2. roku veku jednotlivca postupnm rozpadom normlneho mentlneho vvinu. Vvin
jednotlivca teda prebiehal intaktne a po moment, kedy zapsobil patogn a pokodil mozog a CNS. Patogn
spsobil bu organick detrukciu mozgu, alebo spsobil funkcionlnu poruchu, alebo oboje. U osb s demen-
ciou na rozdiel od oligofrnie nejde o relatvne stabiln stav s rovnomernm zaostvanm a obmedzenm
vvinu vo vetkch zlokch komplexnej osobnosti; ide tu spravidla o nerovnomern regres, preruenie norml-
neho vvinu, priom regresvne procesy nezasahuj jednotliv vkonov a funkn oblasti organizmu rovnako
rchlo a zvane. Pre vinu demenci s typick spoiatku len loklne pokodenia mozgu nsledne sa preja-
vujce na loklnych vpadkoch i dysfunkcich. Tento charakter demenci je typick najm pre starie osoby.
Preto sa hovor aj o tzv. ostrovekovitom pokoden mozgu, kde zostvaj ostroveky neporuenho tkaniva.
ia, vina demenci m progresvny charakter, to zn. stav sa zhoruje rznym tempom. U niekoho je demen-
cia pliv, jej zaiatok je takmer nebadan; u inch je zase padok mentlnych aj inch funkci a schopnost
vemi rchly a u alch je stav relatvne stacionrny. Rozdiely medzi oligofrnmi a dementnmi si vyaduj
odlin pedagogick prstup a individulne edukan stratgie. Pomer oligofrnov a dementnch v populcii je
asi 4:1. Pokia ide o demencie, v klasifikanom systme MKCH 10 s uveden nie pod strenou mentlnou
retardciou, ale na inom mieste pod kdom F00 a F09 ako organick duevn poruchy. Detsk demencie s
odlin od demenci dospelch a bolo by vhodnejie ich nazva deteriorcia inteligencie, kee zasahuj do
organizmu, ktor je vo vvine. Km najastejmi prejavmi u demenci dospelch s strata orientcie, sudku,
porucha pamti, porucha komunikcie, zabdanie u osvojench schopnost ta, psa, pota, sebaobslu-
hy a pod., u det bvaj prejavy demencie nie vemi odlin od prejavov oligofrnie.
Socilne podmienen mentlne pos Socilne podmienen mentlne pos Socilne podmienen mentlne pos Socilne podmienen mentlne pos Socilne podmienen mentlne postihnutie tihnutie tihnutie tihnutie tihnutie v minulosti oznaovan aj ako socilna debilita, pseudo-
oligofrnia, pseudodebilita je postihnutie, ktor nem vslovne organick charakter. Diea sa teda narod s nepo-
kodenm mozgom, ale v dsledku podnetovej deprivcie, pri extrmnom nedostatku vchovnch, citovch
a socilnych podnetov sa kognitvny a vbec celkov psychosocilny vvin neme realizova normlne, tak
ako sa m. Dochdza teda k disproporcii chronologickho a mentlneho veku a intelekt dieaa zotrvva
v psme mentlneho postihnutia. V tchto prpadoch vak zva ide o ahk stupe mentlneho postihnutia
alebo o tzv. hranin psmo MR, o hranin problmy. Vnimkou s extrmne prpady, kedy diea nevyrasta-
lo v udskej spolonosti, ale v podmienkach socilnej izolcie. Deti, osoby so socilne podmienenou MR s
z hadiska edukcie osobitnou skupinou, s odlin od oligofrnov a dementnch a vyaduj pecifick edu-
kan prstupy. Maj vak najlepiu edukan a socializan prognzu. Zo vetkch osb s mentlnym po-
stihnutm osoby so socilne podmienenou MR tvoria asi .
Pokia ide o t tt ttyp yp yp yp ypy mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia, tieto sa vyleuj prevane na zklade typu vyej nervovej
innosti, prejavov sprvania a typolgie sprvania. Hoci prejavy sprvania mentlne postihnutch s vemi
rznorod a nie je ahk ich systemizova, zjednoduene je poda Baja, Vaeka, (1994) mon pre potreby
pedagogiky mentlne postihnutch vyleni tieto typy MP:
er er er er ere ee eetick t tick t tick t tick t tick typ MP yp MP yp MP yp MP yp MP, ,, ,,
apatick t apatick t apatick t apatick t apatick typ MP yp MP yp MP yp MP yp MP, ,, ,,
ne ne ne ne nevyhr vyhr vyhr vyhr vyhranen t anen t anen t anen t anen typ MP yp MP yp MP yp MP yp MP. .. ..
Er Er Er Er Ere ee eetick t tick t tick t tick t tick typ MP yp MP yp MP yp MP yp MP sa vyznauje tm, e u osb s tmto typom MP dominuj procesy vzruchu nad procesmi
tlmu. Ide o osoby nepokojn, drdive, instabiln, u ktorch vzruch a tlm prebieha patologicky rchlo.
Typick je pre nich motorick nekud, nedisciplinovanos, nesstredenos, prelietanie pozornosti, krtkodo-
b prceschopnos, neobratnos, vbunos, prehnan emocionlne reakcie, agresivita, vyruovanie. Eretici
maj problm s osvojenm si elementrnej autoregulcie, s pomerne ako ovldaten, ich usmerovanie je
zloit, maj problm spolupracova, podriadi sa autorite. S emocionlne labiln, na zklade svojich preja-
vov maj problm so socilnou adaptciou. Treba ale poznamena, e prevan vina ich prejavov je ne-
zmern, teda nie schvlna. Pri vemi vraznch prejavoch eretinosti je mon okrem pecilnej eduk-
cie a pedagogickch terapi i psychoterapie aj medikamentzna terapia.
Apatick t Apatick t Apatick t Apatick t Apatick typ MP yp MP yp MP yp MP yp MP, tie nazvan torpdny, strnul, je spsoben patologicky pomalmi procesmi vzruchu
a tlmu s prevahou tlmu. S to jednotlivci pomal v myslen, konan, komunikcii vo vetkom. Psobia
dojmom lenivosti, maltnosti. S nepohybliv, hypokinetick. Vinou vak bvaj poslun, bez problmov
102
sa podriadia autorite. Problmom je ich ahostajnos voi podnetom, ak motivovatenos, s neaktvni,
nie s zvedav, len pasvne pozoruj okolie. Op vak nejde o zmern prejavy. Aj ak apatick stavy je
mon ovplyvova medikamentzne. Apatickos rovnako ako eretinos sa prejavuje rozlinmi spsobmi v z-
vislosti od stupa MP.
N NN NNe ee eevyhr vyhr vyhr vyhr vyhranen t anen t anen t anen t anen typ MP yp MP yp MP yp MP yp MP je v podstate irok kla prejavov medzi vrazne eretickmi a vrazne apatickmi
prejavmi; procesy vzruchu a tlmu a tm aj sprvanie, reakcie, prejavy osb nemaj charakter extrmnosti.
Pokia ide o s ss sstupne mentlneho pos tupne mentlneho pos tupne mentlneho pos tupne mentlneho pos tupne mentlneho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia, ich vymedzenie vychdza z klasifikanch systmov uvede-
nch vyie (najastejie MKCH 10). Faktorom, poda ktorho sa stupne MP diferencuj, je predovetkm
rove intelektu (veobecnch rozumovch schopnost) s prihliadnutm na celkov funkcionovanie osoby
s MP v ivotnom prostred. Prve stupne MP , MR s pre edukciu a komplexn vvin mentlne postihnu-
tch najdleitejie, resp. maj na najv vplyv. Pedagogika mentlne postihnutch preber z uvedench
klasifikanch systmov MP a MR nasledujcu diferenciciu stupov MP (MR):
ahk mentlna r ahk mentlna r ahk mentlna r ahk mentlna r ahk mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (postihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) IQ 69 50 ( v minulosti oznaovan ako debilita),
s ss sstr tr tr tr tredn mentlna r edn mentlna r edn mentlna r edn mentlna r edn mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (postihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) IQ 49 35 (v minulosti oznaovan ako imbecilita),
ak mentlna r ak mentlna r ak mentlna r ak mentlna r ak mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (postihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) IQ 34 20 (v minulosti oznaovan ako idiocia),
hlbok mentlna r hlbok mentlna r hlbok mentlna r hlbok mentlna r hlbok mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (postihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) IQ pod 20 ( v minulosti oznaovan ako vegetatvna
idiocia).
ahk mentlna r ahk mentlna r ahk mentlna r ahk mentlna r ahk mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (postihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) znamen relatvne najmeniu mieru pokodenia, obmedzenia
komplexnho vvinu. Retardcia a obmedzenos vvinu nemus by sama o sebe npadn, v porovnan s intakt-
nmi demi, resp. osobami rovnakho veku je vak zjavn. U ahko mentlne postihnutch dochdza k naj-
markantnejm rozdielom v porovnan s normou v oblasti kogncie, komunikcie, sprvania, autoregulcie.
Ich odlinosti sa astokrt rozpoznaj a pri vstupe do materskej i zkladnej koly, najm ak pochdzaj
z rodinnho prostredia, ktor ich prejavy nevie porovna a vyhodnoti. Pritom prve ahko mentlne postih-
nut pri vasnej intervencii maj najlepiu prognzu. Osoby s MP maj problmy s uenm, myslenm,
vnmanm, pozornosou, pamou, abstrakciou, dedukciou, sudkom, logickm myslenm. Ich re je obsaho-
vo aj rozsahovo chudobnejia ako re intaktnch, naruen po strnke obsahovej aj formlnej. ast je dys-
gramatizmus, pasvny slovnk je bohat ako aktvny. S pomerne ahko manipulovaten, ovplyvniten, nekri-
tick voi sebe aj inm, mlo zvedav, mlo vynaliezav a tvoriv. Aj ich sprvanie bva problematick v porovna-
n s normu s impulzvni, alebo naopak prli pasvni, niekedy nedoku pochopi a sprva sa poda oak-
vania okolia, maj problm s autoregulciou. Po strnke motorickej, senzorickej, sebaobslunej vak obvykle
nie s prtomn zvanejie problmy a poruchy, skr sa prejavuj ako mierne vvinov zaostvania, napr.
jemnej motoriky, diskriminanej a diferencianej schopnosti zmyslovch analyztorov a pod., ktor je mon
stimulciou, edukciou podnecova a rozvja. Osoby s MR s schopn vzdelva sa v pecilnych zklad-
nch kolch pre mentlne postihnutch alebo aj v bench zkladnch kolch s upravenm obsahom vzde-
lvania. Obsah vzdelvania je v porovnan s obsahom zkladnej koly redukovan, zjednoduen, simplifiko-
vane sa d poveda, e to, o si iak s MP osvoj za 9 rokov dochdzky v Z, zhruba zodpoved uivu
prvho stupa benej zkladnej koly. Vemi dleit s pecilne metdy edukcie. Perspektva osb s MP
je v prprave na povolanie a v samostatnom vykonvan jednoduchch manulnych innost. Pri adekvt-
nom veden, edukcii, vchove aj v rodine a akceptcii zo strany komunity maj predpoklady viac-menej plne
sa zaradi do spolonosti.
S SS SStr tr tr tr tredn mentlna r edn mentlna r edn mentlna r edn mentlna r edn mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (postihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) znamen u zvanej dopad na ivot takto postihnutho.
Osoby so SMR s vvinovo retardovan a obmedzen vo vetkch zlokch komplexnej osobnosti. Motoric-
k a senzorick vvin pomerne dos zaostva za normou a prakticky nikdy nedosiahne jej hodnoty. Deti maj
vek akosti s osvojenm sedenia, sttia, chdze, koordincie pohybov, s jemnomotorickmi innosami.
Osoby so SMP maj zvanejie problmy a poruchy hrubej aj jemnej motoriky, v oblasti senzoriky, mnoh
maj pridruen telesn, zmyslov i in postihnutia, poruchy. Vvin vetkch psychickch funkci je vraz-
nejie naruen a obmedzen. Prtomn s poruchy vnmania, pozornosti, sstredenosti, pamti. Myslenie je
konkrtne a primitvne. Re je chudobn, vrazne naruen, komunikcia je mon vo forme slov i krtkych
viet, ale gramaticky aj asto aj obsahovo nesprvnych. Niekedy s to len vznamov zvuky. Mnoh z nich
komunikuj prostrednctvom nhradnch, pomocnch komunikanch systmov (obrzky, gest, mimika,
posunky a pod.). S vak schopn pri pecilnom veden, edukcii osvoji si elementrne zklady trvia, po-
znatkov o prrode a spolonosti. Op vemi zjednoduene mono poveda, e po ukonen Z (tzv. vzdel-
vacieho variantu B) maj osoby so SMP zhruba tak predstavu o svete, ktor ich obklopuje, ako intaktn deti
predkolskho veku. Nedoku vak myslie abstraktne. Ich perspektva je v udriavan o najvyej samo-
statnosti v sebaobsluhe a vo vykonvan vemi jednoduchch bench ivotnch aktivt. S schopn (nie
vetci zvis to najm od zdravotnho stavu) vykonva jednoduch manulne pracovn innosti pod do-
hadom. Ich miera zalenenia do normlnych ivotnch aktivt a fungovania spolonosti je znane obme-
dzen, s potrebn pravy prostredia a prakticky celoivotn dohad, usmerovanie.
103
ak mentlna r ak mentlna r ak mentlna r ak mentlna r ak mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (postihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) znamen vemi vrazn, vne naruenie funkcionovania or-
ganizmu v bio-, psycho-, a sociodimenzii a zvan naruenia, pokodenia vetkch zloiek osobnosti. Vvin
je vo vetkch oblastiach trvale vemi vrazne naruen, obmedzen. Zvan poruchy zasahuj hrub aj
jemn motoriku, preto sa mnoh ako mentlne postihnut nenauia st, chodi (alebo sa tak nauia len
s pomckami), pouva toaletu, samostatne jes a by sebaobslun. Ich komunikcia spova vo vznamo-
vch zvukoch, slabikch, prpadne niekoko slovch, ktormi vyjadruj viacero vznamov. ast je aj echol-
lia, ale bez porozumenia obsahu. Komunikuj aj pohybmi, mimikou, ktor vak mus vedie okolie deifro-
va. Myslenie je vemi primitvne, doku pochopi vznam niektorch konkrtnych predmetov, osb i
situci svisiacich s uspokojovanm ich potrieb. V sprvan ide skr o napodobovanie. Mnoh z nich maj
ast stavy torpidity alebo naopak agresie, autoagresie. Ich prceschopnos je vemi krtka, naopak unavite-
nos vysok. Typick s nerovnomern prejavy a vkony v rznych oblastiach a znan ovplyvnitenos pre-
javov a vkonov momentlnym stavom, poasm, liekmi i stavom uspokojenia zkladnch ivotnch po-
trieb. V obdob adolescencie je ast nadmern neadekvtne prejavovanie sexulneho pudu (masturbciou).
Vyaduj celoivotn trval starostlivos, vedenie, usmerovanie. Perspektvou je rozvjanie ich vemi ob-
medzench schopnost do maximlnej monej miery, ktor je vak dan individulne. Ide najm o podneco-
vanie a rozvjanie motoriky, zmyslov, o najsamostatnejej sebaobsluhy, chpania aspo elementrnych vec
a dejov v ich okol, vemi jednoduchch pracovnch innost, njdenie vhodnej formy komunikcie.
Hlbok mentlna r Hlbok mentlna r Hlbok mentlna r Hlbok mentlna r Hlbok mentlna re ee eet tt ttar ar ar ar ardcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (pos dcia (postihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) tihnutie) znamen fatlne pokodenie, obmedzenie vvinu a funkcio-
novania organizmu. Mnoh z hlboko mentlne postihnutch s imobiln, nedoku ani sedie, in sa pohybu-
j plazenm i lozenm. Ich pohyby s neobratn, nekoordinovan. Apatick osoby s HMP cel hodiny leia
i sedia bez pohnutia v stave stuporu, hypokinzy. Eretici zase mu hodiny vykonva stereotypn pohyby
(kvanie hlavou i celm telom a pod.). Naruen je nielen vnmanie, ale aj pociovanie. Naruen je pocio-
vanie elementrnych zkladnch potrieb. Nedoku by sebaobslun, maj vek problmy s prjmom, hry-
zenm, prehtanm potravy, mnoh musia by sondovan. Pokia ide o toaletu, maj problmy s vyprzdova-
nm, musia by plienkovan a prakticky plne obslen. Sexulny pud sa neprejavuje, rovnako ako pud
sebazchovy. Dokonca u niektorch nie s prtomn zkladn reflexy, o me ohrozi ich ivot. Komuniku-
j pravdepodobne iba reflexvnymi, pudovmi krekmi, zvukmi. Napriek tomu je vak potrebn stimulova
ich vvin, psobi podnetmi na ich analyztory a tak vyvolva pokusy o procesy aferencie a eferencie, dr-
denia mozgovch a mienych centier, funkcionovania mozgu a CNS a tak navodzovania senzomotorickho
uenia. Osoby s HMP s odkzan na nepretrit starostlivos.
Klasifikan systmy MKCH 10 alebo DSM IV neuvdzaj tzv tzv tzv tzv tzv. hr . hr . hr . hr . hranin psmo mentlne anin psmo mentlne anin psmo mentlne anin psmo mentlne anin psmo mentlnej r j r j r j r j re ee eet tt ttar ar ar ar ard- d- d- d- d-
cie cie cie cie cie, ktor sa v eskej a slovenskej odbornej literatre uvdzalo ako medzistupe medzi intaktnm intelek-
tom a mentlnou retardciou. Viacer vyie citovan autori definci vak poukazovali na to, e v populcii
existuje skupina osb najm detskho veku, ktor m intelekt ni ako je priemern, hoci ete nekles na
hodnoty MR. Tto skupina det m v rmci vzdelvania urit akosti, ktor mu by spsoben prve ich
podpriemernch intelektom, intelektom v tzv. hraninom psme MR ( IQ 70 a 71 85). V minulosti ani
v sasnosti sa takto deti nepovaovali a nepovauj za deti mentlne retardovan. Napriek tomu sa pova-
uj za deti so pecilnymi edukanmi, resp. edukano-rehabilitanmi potrebami. Aktulne sa odbornci
zanaj prikla k tomu, aby sa tto kategria det s variabilnmi a premenlivmi prejavmi a problmami
oznaila nejakm sbornm oznaenm, ktor by zahrnulo fakt, e vina det (nejedn sa iba o deti, ale ich
problmy s najvypuklejie v detskom veku a predpoklad sa, e cielenou pecilno-pedagogickou a inou
pecilnou starostlivosou a podporou sa prejavy problmov do dospelosti zmiernia alebo plne ustan) m
rzne vzjomn kombincie porch uenia, psychosocilnej naruenosti, porch sprvania, emocionlnej
a socilnej naruenosti a mierne podpriemernho intelektu teda mentlneho postihnutia (IQ zhruba medzi
70 a 85), ale nie mentlnej retardcie. V sasnosti sa pouva operacionlne oznaenie de de de de deti / osob ti / osob ti / osob ti / osob ti / osoby - y - y - y - y -
jedno jedno jedno jedno jednotliv tliv tliv tliv tlivci s hr ci s hr ci s hr ci s hr ci s hraninmi pr aninmi pr aninmi pr aninmi pr aninmi problmami oblmami oblmami oblmami oblmami.
Pokia ide o f ff ffor or or or orm mm mmy mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho pos y mentlneho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia, tu pedagogika mentlne postihnutch vychdza z medicn-
skeho diferencovania foriem oligofrnie a demencie . Pedagogika mentlne postihnutch teda akceptuje
medicnou vylenen klinick f klinick f klinick f klinick f klinick for or or or orm mm mmy MR y MR y MR y MR y MR, ktor s vydiferencovan na zklade etiolgie a symptomatolgie
do jednotlivch klinickch diagnostickch skupn a konkrtnych diagnz, priom sa rozoznvaj:
f ff ffor or or or orm mm mmy oligofr y oligofr y oligofr y oligofr y oligofrnie nie nie nie nie (napr. oligofrnie z prenatlnych infekci, oligofrnie spsoben chromozomlnymi
aberciami a pod.),
f ff ffor or or or orm mm mmy demencie y demencie y demencie y demencie y demencie (napr. posttraumatick demencie, demencie po intoxikcii, atroficko-degeneratvne,
ischemicko-vaskulrne, symptomatick a pod.).
Pre pedagogiku mentlne postihnutch s formy MP zaujmav z hadiska celkovho obrazu o osobe
s MP, MR a z hadiska nartnutia edukanej prognzy.
Na zver problematiky klasifikcie MP a MR treba uvies, e akkovek klasifikcia je do istej miery iba
teoretickm kontruktom, nakoko osoby s MP a MR maj variabiln, meniace sa prejavy, potreby, motvy.
104
MP a MR nie je statick, ale naopak dynamick komplex rznorodch symptmov a kad osoba s MP a MR
je jedinen. Preto sa zaleovanie konkrtnych osb do niektorej z uvedench vyklasifikovanch kategri
realizuje skr v rovine teoretickej.
4. Dsledky mentlneho postihnutia na kvalitu ivota mentlne postihnutch 4. Dsledky mentlneho postihnutia na kvalitu ivota mentlne postihnutch 4. Dsledky mentlneho postihnutia na kvalitu ivota mentlne postihnutch 4. Dsledky mentlneho postihnutia na kvalitu ivota mentlne postihnutch 4. Dsledky mentlneho postihnutia na kvalitu ivota mentlne postihnutch
Aj v prpade osb s mentlnym postihnutm je potrebn zaobera sa otzkami kvality ich ivota. V tejto
svislosti ide najm o nasledujce oblasti: medicnska starostlivos, psychologick starostlivos, sluby a dia-
gnostikovanie, socilna starostlivos a sluby, vzdelvanie, poradensk sluby, bvanie, mobilita, pracovn
monosti, socilna adaptcia vrtane vytvrania vzahov a otzky spoluitia, partnerstva, manelstva a rodi-
ny, trvenie vonho asu a sebarealizcia, spoloensk a pracovn inklzia. V tchto oblastiach maj osoby
s mentlnym postihnutm mnoho rovnakch potrieb ako intaktn osoby, ale z dvodu mentlneho postihnu-
tia sa u nich identifikuj aj viacer pecilne po pecilne po pecilne po pecilne po pecilne potr tr tr tr treb eb eb eb eby yy yy. .. ..
4.1. Filozofia inklzie osb s mentlnym postihnutm 4.1. Filozofia inklzie osb s mentlnym postihnutm 4.1. Filozofia inklzie osb s mentlnym postihnutm 4.1. Filozofia inklzie osb s mentlnym postihnutm 4.1. Filozofia inklzie osb s mentlnym postihnutm
Filozofia inklzie vychdza z poznania osobitost mentlne postihnutch, z chpania a repektovania ich
pecilnych potrieb. V poslednom obdob sa v tejto svislosti vo filozofii pecilnej edukcie ako aj v terii a praxi
pecilnej edukcie presadzuj princpy integrcie a inklzie, normalizcie a humanizcie v prstupoch spo-
lonosti k postihnutm. Princp int Princp int Princp int Princp int Princp integr egr egr egr egrcie cie cie cie cie predstavuje vytvorenie podmienok pre o najvie a pln
zaleovanie jednotlivcov s postihnutiami a narueniami do vetkch aktivt v rmci spoloenstva intakt-
nch a znamen vytvranie rovnakch monost pre normlny ivot (zdravotncku starostlivos, vzdelva-
nie, prpravu na povolanie, pracovn uplatnenie, bvanie, prvne a finann zabezpeenie, zakladanie rodi-
ny, trvenie vonho asu at.). V sasnosti sa pojem integrcia prestva pouva a nahrdza ho pojem
inklzia. Km int int int int integr egr egr egr egrcia cia cia cia cia sa ponma ako koncept, kedy sa m jednotlivec s postihnutm plne prispsobi,
vleni do existujceho prostredia (nastavenho pre majoritn intaktn populciu) bez jeho prav, inkl- inkl- inkl- inkl- inkl-
zia zia zia zia zia znamen koncept, kedy sa majoritn aj minoritn komunita bud prispsobova navzjom a upravova
ivotn prostredie v najirom zmysle slova tak, aby vyhovovalo obom komunitm. Princp inklzie Princp inklzie Princp inklzie Princp inklzie Princp inklzie zname-
n vytvorenie podmienok pre to, aby sa udia s postihnutm mohli zastni v plnom rozsahu na vetkch
spoloenskch aktivitch, ktor s otvoren uom bez postihnut. Princp nor Princp nor Princp nor Princp nor Princp normalizcie malizcie malizcie malizcie malizcie znamen, e spo-
lonos nem pristupova k postihnutm ako a priori k vymykajcim sa norme, nenormlnym a preto ich
odsun na okraj, ale m vytvori tak modely podpory a starostlivosti, ktor im umonia aj napriek ich
odlinostiam relatvne plnohodnotne i. Princp humanizcie Princp humanizcie Princp humanizcie Princp humanizcie Princp humanizcie znamen zmenu pohadu majoritnej spolo-
nosti na minoritu postihnutch od ich odmietania a vyleovania ich pecifickch znakov ku ich akceptcii
a vytvoreniu podmienok pre obe strany uiton spoluitie.
Zmeny vo filozofii, terii, politike a praxi pecilnej edukcie sa vdy spjaj s postojmi spolonosti voi
mentlne postihnutm. Postoje spolonosti s prevane urovan majoritnou skupinou intaktnch, priom
postihnut tvoria minoritn skupinu.
Na Slovensku a do r. 1990 prevldal mix pragmaticko-behaviorlnych a kognitvno scientistickch
edukanch teri, o sa tkalo aj pecilnej edukcie. V oblasti filozofie pecilnej vchovy mentlne postih-
nutch a edukanej terie mentlne postihnutch sa tieto smery projektovali v podobe dichotomickho kon-
ceptu vzdelvatenos nevzdelvatenos, ako aj dichotmie intaktn postihnut, kde postihnut boli edu-
kane (aj inak) segregovan (treba poveda, e takto ponmanie masvne presadzovala kolsk politika a nie
kad pecilny pedagg mentlne postihnutch s tm bol stotonen). Situcia na poli filozofie pecilnej
vchovy mentlne postihnutch , terie pecilnej edukcie mentlne postihnutch ako aj v praxologickej
rovine (kolsk politika) sa zaala meni po r. 1990. Do edukanej terie aj praxe sa zaali presadzova dovte-
dy alternatvne humanisticko personologick koncepty, ako aj prvky informanej a multimedilnej eduk-
cie, a to aj do terie a praxe edukcie mentlne postihnutch. Dlhoron (na naom zem prakticky 100-
ron) koncept vzdelvatenos nevzdelvatenos, ktor sa takmer vlune tkal mentlne a viacnsobne
postihnutch, sa prekonal. Postupne sa zaal presadzova model integratvnej (inkluzvnej) edukcie ako
protipl voi dovtedy aplikovanej segregatvnej edukcii postihnutch op najm mentlne postihnutch
(treba poveda, e na tom ist lohu zohrala aj snaha Slovenska sta sa lenskm ttom E).
4.2. Vzdelvanie mentlne postihnutch ich pecilna edukcia 4.2. Vzdelvanie mentlne postihnutch ich pecilna edukcia 4.2. Vzdelvanie mentlne postihnutch ich pecilna edukcia 4.2. Vzdelvanie mentlne postihnutch ich pecilna edukcia 4.2. Vzdelvanie mentlne postihnutch ich pecilna edukcia
Ako dsledok mentlneho postihnutia sa u takto postihnutch osb identifikuj pecilne vcho pecilne vcho pecilne vcho pecilne vcho pecilne vchovno- vno- vno- vno- vno-
vzdelv vzdelv vzdelv vzdelv vzdelvacie, acie, acie, acie, acie, ie pecilne eduk pecilne eduk pecilne eduk pecilne eduk pecilne edukan po an po an po an po an potr tr tr tr treb eb eb eb eby yy yy. .. .. Od nich sa odvjaj s ss sstr tr tr tr tratgie a modely atgie a modely atgie a modely atgie a modely atgie a modely intitucionalizova-
nej edukcie a edukatvnej (re)habilitcie mentlne postihnutch
105
Eduk Eduk Eduk Eduk Edukan s an s an s an s an str tr tr tr tratgie atgie atgie atgie atgie je mon charakterizova ako zoveobecnen shrn cieov, zmerov a innost, pod-
mienok a prav, smerujcich k dosiahnutiu strenho ciea edukcie identifikovanho pre mentlne postih-
nutch jednotlivcov. Maj reflektova princpy edukcie a aktulny stav poznania najm v oblasti filozofie
vchovy, pedagogiky a pecilnej pedagogiky a svzanch vied. V irom kontexte je vytvranie eduka-
nch stratgi ovplyvnen viacermi faktormi: vsledkami vedy a stavom poznatkov, postojmi spolonosti
k postihnutm, medzinrodnmi dokumentmi a zvzkami z nich vyplvajcimi, ktor, zjednoduene pove-
dan, by mali reflektova modern poznatky vedy prenajce sa do viacerch rovn spoloenskej akceptcie
ud s postihnutm. Vchodisk pre tvorbu edukanch stratgi je mon hada jednak vo vedch o loveku,
filozofii vchovy, pedagogickch a pecilnopedagogickch terich, overovanch vskumom. Na druhej
strane v praktickej rovine s vchodiskami pre tvorbu edukanch stratgi prve existujce medzinrodn
dokumenty a zvzky, kolsk politika danho ttu, tvorba prslunej legislatvy a modely financovania.
alm faktorom je rove edukanho prostredia a edukanch podmienok vo veobecnosti.
Na zklade vytench edukanch stratgi sa diferencuj a konkretizuj edukan modely. Modely Modely Modely Modely Modely
edukcie edukcie edukcie edukcie edukcie s diferenciciou a konkretizciou vytench stratgi v oblasti cieov, loh, obsahu a procesu,
intitucionalizcie, personlneho zabezpeenia a materilneho vybavenia, podmienok a prav edukanho
prostredia a jeho organizanho a finannho zabezpeenia, riadenia, kontroly a evalucie. S SS SStr tr tr tr tratgie a mo- atgie a mo- atgie a mo- atgie a mo- atgie a mo-
dely edukcie maj b dely edukcie maj b dely edukcie maj b dely edukcie maj b dely edukcie maj by pr y pr y pr y pr y prun a pos un a pos un a pos un a pos un a poskyt kyt kyt kyt kyto oo oov vv vva alt a alt a alt a alt a alter er er er ernat nat nat nat natvu a mo vu a mo vu a mo vu a mo vu a monos v nos v nos v nos v nos vob ob ob ob oby i pr y i pr y i pr y i pr y i prechodu z modelu do echodu z modelu do echodu z modelu do echodu z modelu do echodu z modelu do
modelu. modelu. modelu. modelu. modelu.
F FF FFunkn modely edukcie unkn modely edukcie unkn modely edukcie unkn modely edukcie unkn modely edukcie predstavuj sbor zmerov, loh, obsahu, edukanch intervenci a aktivt,
metd a postupov, intitucionalizcie, personlneho zabezpeenia, materilneho zabezpeenia, podmienok
a prav edukanho prostredia a jeho organizanho usporiadania, finannho zabezpeenia, riadenia, kontro-
ly a evalucie, ktor vedie k spenmu dosahovaniu dlhodobch i krtkodobch edukanch cieov a zme-
rov.
Predpokladom identifikcie stratgi a funknch modelov edukcie mentlne postihnutch je pecilno-
pedagogick diagnostika mentlne postihnutch, opierajca sa aj o daje inch sast komplexnej diagnos-
tiky konkrtneho jednotlivca.
Je mon identifikova dve zkladn stratgie edukcie vo vzahu ku relatvne vymedzenm skupinm
mentlne postihnutch jednotlivcov vychdzajcim z klasifikcie a najm stupov mentlneho postihnutia:
stratgia relatvne segregovanej edukcie mentlne postihnutch,
stratgia integrovanej, resp. inkluzvnej edukcie mentlne postihnutch.
Vchodisk edukanch stratgi mentlne postihnutch
106
V oboch vyie uvedench stratgich edukcie sa m odra nasledujca paradigma postupnosti proce-
su edukcie mentlne (alebo aj viacnsobne) postihnutch:
V edukcii mentlne postihnutch je mon identifikova kov initele determinujce obsah, pro-
ces a vsledok edukcie. S nimi sm jednotlivec s MP ako objekt edukcie (samozrejme chpan nie ako
pasvny prijmate ale ako aktvny spolutvorca), eduktor (pecilny pedagg, ben pedagg), edukan
prostredie a edukan intervencie so svojimi charakteristikami a pecifikami, majce dve zkladn podoby:
ben edukan prostredie a intervencie (pre intaktnch), pecilne edukan prostredie a intervencie (so
pecifikami repektujcimi pecilne edukan potreby mentlne postihnutch). Tieto initele sa prelna-
j a s vo vzjomnej sinnosti.
Je vak zrejm, e aby bola edukcia efektvna a dosiahla svoj cie, princp individualizcie a aj vyie
spomenut kritri sa bud uplatova s ohadom na relatvne ohranien kategrie mentlne postihnutch
jednotlivcov.
V sasnosti existuj na Slovensku dva zkladn spsoby (systmy, stratgie) vzdelvania iakov so peci-
lnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami: segregan a integran. Poda stavy SR (l. 35, 38, 42), zkona
. 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk zkon, v znen neskorch predpisov- najm
zkona NR SR . 216/2001 a zkona NR SR .229/2000 Z.z.), zkona . 279/1993 Zb. o kolskch zariade-
niach v znen neskorch predpisov, najm zkona NR SR 222/1996 Z.Z., zkona NR SR . 230/2000 Z.z.
a zkona NR SR .202/2001 Z.z. a vykonvacch predpisov k tmto zkonom je mon vzdelvanie a vchovu
uskutoova nasledovnmi spsobmi:
vzdelvanie formou individulnej integrcie v bench triedach bench kl,
vzdelvanie formou socilnej integrcie v pecilnych triedach bench kl,
vzdelvanie v pecilnych kolch segregovan vzdelvanie,
individulne vzdelvanie v rodinnom prostred,
vchova v predkolskch zariadeniach formou individulnej integrcie, socilnej integrcie alebo
segregovane v pecilnych materskch kolch a zariadeniach.
pecilna edukcia mentlne pos pecilna edukcia mentlne pos pecilna edukcia mentlne pos pecilna edukcia mentlne pos pecilna edukcia mentlne postihnutch tihnutch tihnutch tihnutch tihnutch je proces zmernho formatvneho a informatvneho pso-
benia relevantnho prostredia na osobnos jednotlivca so pecilnymi edukanmi potrebami vyplvajcimi
z mentlneho postihnutia s cieom zabezpei proces uenia, dosahovania pozitvnych zmien v kvalite a kvan-
tite vychovanosti a vzdelanosti, rozvjania a harmonizcie osobnosti v jej komplexnosti na zklade komuni-
kano-informanch interakci prostrednctvom pecilnopedagogickch edukanch intervenci. Strenm
cieom pecilnej edukcie mentlne postihnutch je ich socializcia.
Me Me Me Me Met tt ttdy edukcie mentlne pos dy edukcie mentlne pos dy edukcie mentlne pos dy edukcie mentlne pos dy edukcie mentlne postihnutch tihnutch tihnutch tihnutch tihnutch jednotlivcov by mali by o najviac optimalizovan a zrove
by mali spa poiadavku pecifickosti. Tak mono prostrednctvom nich dosiahnu aj pri variabilnch edu-
identif identif identif identif identifikcia ikcia ikcia ikcia ikcia
diagnos diagnos diagnos diagnos diagnostik tik tik tik tika aa aa
analza analza analza analza analza peciln peciln peciln peciln pecilny yy yych eduk ch eduk ch eduk ch eduk ch edukanch po anch po anch po anch po anch potrieb trieb trieb trieb trieb
vyt vyt vyt vyt vyt enie cie enie cie enie cie enie cie enie ciea a s a a s a a s a a s a a str tr tr tr tratgi edukcie atgi edukcie atgi edukcie atgi edukcie atgi edukcie
identif identif identif identif identifikcia vhodnch eduk ikcia vhodnch eduk ikcia vhodnch eduk ikcia vhodnch eduk ikcia vhodnch edukanch int anch int anch int anch int anch inter er er er erv vv vvenc a vhodnho k enc a vhodnho k enc a vhodnho k enc a vhodnho k enc a vhodnho konkr onkr onkr onkr onkr tneho modelu edukcie tneho modelu edukcie tneho modelu edukcie tneho modelu edukcie tneho modelu edukcie
r rr rrealizcia edukcie ealizcia edukcie ealizcia edukcie ealizcia edukcie ealizcia edukcie
e ee eev vv vvalucia a s alucia a s alucia a s alucia a s alucia a sptn v ptn v ptn v ptn v ptn vzba zba zba zba zba
r rr rrediagnos ediagnos ediagnos ediagnos ediagnostik tik tik tik tika a pr a a pr a a pr a a pr a a profylaxia ofylaxia ofylaxia ofylaxia ofylaxia
Schma postupnosti krokov v procese edukcie mentlne postihnutch
107
kanch potrebch mentlne postihnutch stanoven edukan cie.
Z hadiska lenenia edukanch metd na veobecn, modifikovan a pecilne sa v procese edukcie
mentlne postihnutch uplatuj vetky, ale najv vznam treba priklada prve pecilnym metdam
edukcie. Tieto sa uplatuj v procese pecilnej edukcie a ich lohou je pri repektovan osobitost vypl-
vajcich z individuality kadho jednotlivca primeranm spsobom zabezpei v sinnosti s ostatnmi s-
asami procesu edukcie dosiahnutie stanovench edukanch cieov a uspokojenie pecilnych eduka-
nch potrieb mentlne postihnutch.
Vzhadom na aplikovanie kybernetiky a terie informci a komunikcie v pedagogike mentlne postih-
nutch Vaek (2003) vymedzil ako novie nasledujce metdy, vyuiten v edukcii, ako aj edukatvnej
rehabilitcii mentlne postihnutch:
metda viacnsobnho opakovania informcie,
metda nadmernho zvraznenia informcie,
metda multisenzorickho sprostredkovania informcie,
metda optimlneho kdovania informcie,
metda sprostredkovania informcie nhradnmi komunikanmi systmami,
metda intenzvnej motivcie,
metda algoritmizcie kurikula,
metda zapojenia kompenzanch technickch prostriedkov,
metda postupnej symbolizcie,
metda zapojenia nhradnch kanlov,
Schma zkladnej identifikcie stratgi a modelov edukcie mentlne (ako aj viacnsobne) postihnutch
108
metda pozitvnej psychickej tonizcie,
metda vyuvania intruknch mdi,
metda aplikcie individulnych edukanch programov.
Princp Princp Princp Princp Princpy y y y y pecilne pecilne pecilne pecilne pecilnej edukcie mentlne pos j edukcie mentlne pos j edukcie mentlne pos j edukcie mentlne pos j edukcie mentlne postihnutch tihnutch tihnutch tihnutch tihnutch s zkladn zkonitosti, pravidl, ktor maj
ovplyvova edukciu tak, aby boli dosahovan stanoven edukan ciele. Princpy edukcie s formulova-
n na zklade praktickej emprie potvrdenej vedeckm vskumom a znovu overen v praxi. V sasnosti sa
uvdzaj nasledujce princpy:
princp k princp k princp k princp k princp kom om om om ompenzacionalizcie penzacionalizcie penzacionalizcie penzacionalizcie penzacionalizcie zameranie na rozvoj a vyuvanie kompenzanch mechanizmov
jednotlivca,
princp or princp or princp or princp or princp ort tt ttofunk ofunk ofunk ofunk ofunkcionalizcie cionalizcie cionalizcie cionalizcie cionalizcie vytvranie a rozvjanie iaducich funkci postihnutho,
princp h princp h princp h princp h princp hyper yper yper yper yperemocionalizcie emocionalizcie emocionalizcie emocionalizcie emocionalizcie posilovanie osobnch citov a citovho prevania u postihnutch,
princp de princp de princp de princp de princp det tt ttenzionalizcie enzionalizcie enzionalizcie enzionalizcie enzionalizcie uvoovanie tenzi, stavov naptia u postihnutch,
princp subs princp subs princp subs princp subs princp substitucionalizcie titucionalizcie titucionalizcie titucionalizcie titucionalizcie nahrdzanie pokodench senzorickch kanlov inmi,
princp syner princp syner princp syner princp syner princp synerge ge ge ge getizcie tizcie tizcie tizcie tizcie spjanie podnetov a reakci do celkov v zujme vyvolania vch inkov.
princp individulneho prs princp individulneho prs princp individulneho prs princp individulneho prs princp individulneho prstupu tupu tupu tupu tupu zohadovanie individulnych pecifk a potrieb konkrtneho
jednotlivca.
V procese pecilnej edukcie je mimoriadne dleit adekvtne vyuvanie pecilnych pomcok a di-
daktickch prostriedkov, ako aj voba vhodnch edukanch foriem a iaduca organizan prprava.
1. Uvete sasn ponmanie a predmet pedagogiky mentlne postihnutch.
2. V om spova rozdiel v ponman a predmete PMP pred rokom 1990 a v sasnosti?
3. Ak je sasn chpanie pojmu mentlne postihnutie, mentlna retardcia?
4. Ak s hlavn symptmy mentlneho postihnutia?
5. Ak s hlavn psychick osobitosti mentlne postihnutch v svislosti s ich edukciou?
6. m sa vyznauje filozofia inklzie mentlne postihnutch?
7. Uvete zkladn edukan stratgie vo vzahu k mentlne postihnutm!
8. Ckarakterizujte pecilnu edukciu mentlne postihnutch!
9. Uvete metdy edukcie mentlne postihnutch!
10. Uvete princpy edukcie mentlne postihnutch!
AMERICAN ASSOCIATION ON MENTAL RETARDATION (AAMR). 2002. Mentlna retardcia. In VANO-
V, Alica. 2005. Zklady pedagogiky mentlne postihnutch. Bratislava: Sapientia, 2005. ISBN 80-968797-6-6
BAJO, Ivan VAEK, tefan. 1994. Pedagogika mentlne postihnutch. Psychopdia. Bratislava: Sapientia, 1994.
ISBN 80-967180-1-0
DOLEJ, M. 1983. Mentlna retardcia. In JAKABIC, Ivan POR, Ladislav. 1995. Veobecn patopsycho-
lgia. Patopsycholgia mentlne postihnutch. Bratislava: Iris, 1995. ISBN 80-88778-11-5
GROSSMAN, H. J. 1984. Klasifikcia mentlnej retardcie. In VANOV, Alica. 2005. Zklady pedagogiky
mentlne postihnutch. Bratislava: Sapientia, 2005. ISBN 80-968797-6-6
MATULAY, Karol. et al. 1986. Mentlna retardcia. Martin: Osveta, 1986.
VANOV, Alica. 2005. Zklady pedagogiky mentlne postihnutch. Bratislava: Sapientia, 2005. ISBN 80-968797-6-6
VAEK, tefan. 1996. pecilna pedagogika. Bratislava: Sapientia, 1996.
VAEK. tefan. 2003. Zklady pecilnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia, 2003. ISBN 80-968797-0-7
ZKON . 29/1984 Bb. o sstave zkladnch a sreednch kl. ZKON . 279/1993 Zb. o kolskch zariade-
niach.
109
ZKLADY PEDAGOGIKY JEDNOTLIVCOV S PORUCHAMI SPRVANIA; TICH, E.; S. 109 130
Zklady pedagogiky jednotlivcov s poruchami sprvania Zklady pedagogiky jednotlivcov s poruchami sprvania Zklady pedagogiky jednotlivcov s poruchami sprvania Zklady pedagogiky jednotlivcov s poruchami sprvania Zklady pedagogiky jednotlivcov s poruchami sprvania
ERIKA TICH
lovek si uvedomuje seba samho na zklade vlastnho prevania, avak spolonos vnma a posudzuje
loveka poda jeho vonkajch prejavov sprvania a reagovania. Sprvanie loveka je ovplyvovan tm, ako
vnma svoje socilne postavenie v skupine a spolonosti, priom sprvanie sa tak stva sasou prostredia,
v ktorom sa odohrva. Medzi jednotlivcom a socilnym prostredm sa vytvraj spoloensk vzahy, prebie-
ha vzjomn ovplyvovanie procesmi zloitch interakci. Tieto interakcie sa odohrvaj na troch rov-
niach, v ktorch zrove identifikujeme mechanizmus odchlok v udskom sprvan od spoloenskch no-
riem (Michalov, 2004):
na rovni procesu socializcie jednotlivca,
na rovni vzjomnho psobenia medzi jednotlivcom a socilnou skupinou,
na rovni vzahov medzi jednotlivcom a spolonosou.
Sprvanie jednotlivca je prejavom jeho osobnosti, jeho vzahu k vonkajiemu prostrediu. Ak chceme po-
rozumie sprvaniu jednotlivca je potrebn repektova vzjomn spolupsobenie initeov, ktor ho ovplyv-
uj: jednotlivec, rodina, kola a spolonos (Zelinkov, 2001).
Poruchy sprvania s sborom odchlok v oblasti socializcie jednotlivca. Jednotlivec nerepektuje nor-
my sprvania na rovni, ktor zodpoved jeho veku a jeho rozumovm schopnostiam. Zkladnm rysom
tchto porch je sprvanie, v dsledku ktorho s v rznej miere, opakovane a dlhodobo poruovan socil-
ne normy (Michalov, 2004). Poruchy sprvania je nutn podriadi vvinovmu pohadu, tak je ich mon
diferencova na poruchy sprvania dlhodob s vrazne negatvnou prognzou od prechodnch, alebo reak-
tvnych, kde je charakteristick premenlivos, reverzibilita a dynamick priebeh (Mal, 2000).
Diferencicia jednotlivcov s poruchami sprvania Diferencicia jednotlivcov s poruchami sprvania Diferencicia jednotlivcov s poruchami sprvania Diferencicia jednotlivcov s poruchami sprvania Diferencicia jednotlivcov s poruchami sprvania
Poruchy sprvania identifikovan u jednotlivcov je mon v irom zmysle diferencova na (1) pecifick
poruchy sprvania a (2) nepecifick poruchy sprvania (Michalov, 2004).
pecif pecif pecif pecif pecifick por ick por ick por ick por ick poruch uch uch uch uchy s y s y s y s y spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania zastreuj poruchy sprvania, ktor vznikaj psobenm rznych endo-
gnnych a exognnych faktorov na podklade existujceho a dokzatenho oslabenia a zmien v centrlnom
nervovom systme v zmysle neurologickho postihnutia (Michalov, 2004). pecifick poruchy sprvania s
podmienen naruenm iastonch funkci, ktor s zodpovedn za riadenie, regulciu a integrciu rz-
nych prejavov sprvania jednotlivcov, ktorch inteligencia nie je znen. Ide o akosti, ktorch prinou je
hyperaktivita, neschopnos sebakontroly a sebaovldania, alebo zvan naruenie pozornosti. Jednotliv-
ci s uvedenm typom porch sprvania reaguj neiaducim spsobom, avak podstatou sprvania nie je
negcia bench noriem sprvania, ale neschopnos svoje sprvanie ovlda, alebo vnma o je od neho v uritej
situcii oakvan (Vgnerov, 2001).
Na vymedzenie pecifickch porch sprvania sa pouvaj rzne oznaenia v zvislosti od diagnostic-
kch kritri pouvanho klasifikanho systmu:
Klasifikan systm Svetovej zdravotnckej organizcie (Medzinrodn klasifikcia chorb-10 revzia)
pouva oznaenie Hyperkinetick porucha,
Klasifikan systm Americkej psychiatrickej asocicie (Diagnostick a tatistick manul IV. revzia)
pouva oznaenie Porucha pozornosti spojen s hyperaktivitou (ADHD) a Porucha pozornosti (ADD).
N NN NNe e e e epecif pecif pecif pecif pecifick por ick por ick por ick por ick poruch uch uch uch uchy s y s y s y s y spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania zastreuj skupinu symptomaticky podobn skupine pecifickch po-
rch sprvania, ale bez organickho podkladu, priom pecifick porucha sprvania za nesprvneho socil-
neho psobenia me by zkladom vzniku nepecifickej poruchy sprvania (Michalov, 2004).
Nepecifick poruchy sprvania mono charakterizova ako odchlku v oblasti socializcie, kedy jednot-
livec nie je schopn repektova normy sprvania na rovni zodpovedajcej jeho veku, alebo rovni rozumo-
vch schopnost (Vgnerov, 1999). Ide o opakovan poruovanie morlnych noriem a veku primeranch
socilnych oakvan. Ako poruchu sprvania nemono hodnoti jednorzov priestupky.
110
R RR RRozlin mo ozlin mo ozlin mo ozlin mo ozlin monos nos nos nos nosti naz ti naz ti naz ti naz ti nazer er er er erania na ania na ania na ania na ania na pecif pecif pecif pecif pecifick por ick por ick por ick por ick poruch uch uch uch uchy s y s y s y s y spr pr pr pr prv v v v vania a osob ania a osob ania a osob ania a osob ania a osoby so y so y so y so y so pecif pecif pecif pecif pecifickmipor ickmipor ickmipor ickmipor ickmiporuchami s uchami s uchami s uchami s uchami spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania
A AA AA. PECIFICK POR . PECIFICK POR . PECIFICK POR . PECIFICK POR . PECIFICK PORUCHY SPRV UCHY SPRV UCHY SPRV UCHY SPRV UCHY SPRVANIA (PS) ANIA (PS) ANIA (PS) ANIA (PS) ANIA (PS)
V VV VVs s s s skyt osb kyt osb kyt osb kyt osb kyt osb vcelej populcii 3 10 % jednotlivcov bez ohadu na vek s rastcim trendom
so so so so so pecif pecif pecif pecif pecifickmi ickmi ickmi ickmi ickmi
por por por por poruchami s uchami s uchami s uchami s uchami spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania poda veku (zcelej populcie kolsk vek (6 11 rokov) 8 % osb
so PS) dospievanie (11 22 rokov) 2 % osb
dospelos (22 65 rokov) 70 % osb s pretrvvanm prznakov
od detstva
poda pohlavia 6 : 2 (pohlavie musk : ensk)
Zkladn prin kladn prin kladn prin kladn prin kladn priny yy yy biologick terie uveden terie vysvetuj PS na zklade abnormalt vo vlastnostiach
pecif pecif pecif pecif pecifickch por ickch por ickch por ickch por ickch porch ch ch ch ch amnostve neurotransmitrov (chemick abnormality)
s ss sspr pr pr pr prv v v v vania (vzh ania (vzh ania (vzh ania (vzh ania (vzhadom adom adom adom adom zdrazuj neurovvinov oneskorenie (symptmy sa vpriebehu
kt kt kt kt kterim vznik erim vznik erim vznik erim vznik erim vzniku PS) u PS) u PS) u PS) u PS) vvinu menia), priom predpokladaj vznamn vplyv dedinosti
(genetickch dispozci), prenatlnych aperinatlnych faktorov, toxnov,
rdioaktivity zprostredia a infekci, nazmeny vtruktre afungovan
mozgu: vznikaj na podklade oslabenia azmien vcentrlnom nervovom
systme vzmysle neurologickho postihnutia, ide o naruenie iastonch
funkci, ktor s zodpovedn za riadenie, regulciu aintegrciu rznych
prejavov sprvania jednotlivcov, ktorch inteligencia nie je znen
psychologick terie zdrazuj predovetkm podiel spsobu vchovy (konfliktn vzah
medzi rodimi a demi, rodinn disharmnia) na posilovan negatvneho
sprvania, frekvencii aintenzite neiaducich prejavov sprvania
predpokladaj sasn spojenie dispozci ktomuto sprvaniu aspsobu
vchovy, kedy sa nevhodn spsoby sprvania ujednotlivca vdsledku
nevhodnho prstupu rodiov stabilizuj ajednotlivec tak nie je schopn
plni poiadavky irieho auieho socilneho prostredia
as, k as, k as, k as, k as, kedy edy edy edy edy dedin (genetick) 50 % jednotlivcov so PS
kpos kpos kpos kpos kpostihnutiu dolo tihnutiu dolo tihnutiu dolo tihnutiu dolo tihnutiu dolo s zaprinen polygnnou dedinosou vytvranou mutciou viacerch
(vzh (vzh (vzh (vzh (vzhadom na e adom na e adom na e adom na e adom na etiolgiu) tiolgiu) tiolgiu) tiolgiu) tiolgiu) gnov
astejia je dedinos po muskej lnii (strar otec, strko, otec), priom
asto sa vyskytuje aj vrodinch rodiov trpiacich alkoholizmom,
tabakizmom a antisocilnym sprvanm
ast vskyt PS uobidvoch jednovajench dvojiat
vroden (prenatlne 25 30 % jednotlivcov so PS
a perinatlne) prenatlne priny psobia na vznik PS v podobe infekci, psychickch,
endokrinnch,nutrinch faktorov, rdioaktivity, alebo s priamo
spsoben ivotosprvou matky (naprklad alkoholizmus afajenie)
perinatlne priny psobia na jednotlivca poas produ vpodobe
komplikci a razov: predasn a komplikovan prod, nedonosenos,
nzka prodn hmotnos prenanie, abnormality polohy plodu, inok
medikci pri prode snslednou anoxiou, siln novorodeneck
ltaka, poprodn hypoxia
zskan (postnatlne) 25 30 % jednotlivcov so PS
postnatlne priny psobia na jednotlivca vobdob po naroden
v podobe infekci shorkami apodrdenm centrlneho nervovho
systmu, razov, otrasov a pomliadenn (hlavne vofrontlnej oblasti),
toxnov, metabolickch acievnych porch, alebo vpodobe encefalitdy,
meningitdy, otravy olovom
P PP PPopis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho 1 11 11. P . P . P . P . Por or or or orucha poz ucha poz ucha poz ucha poz ucha pozor or or or ornos nos nos nos nosti (AD ti (AD ti (AD ti (AD ti (ADD) D) D) D) D) jednotlivec sporuchou pozornosti voblasti naruenia, alebo oneskorenia
sym sym sym sym symp pp ppt tt ttomatickho omatickho omatickho omatickho omatickho vvinu vetkch jej zloiek, ale s normlnou rovou aktivizcie
obr obr obr obr obrazu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade (bez prtomnosti znmok hyperaktivity), ktor m akosti predovetkm
v vv vvariabilit ariabilit ariabilit ariabilit ariability yy yy vzameran pozornosti na informan proces
sym sym sym sym symp pp ppt tt ttmo mo mo mo mov) v) v) v) v) symptmy sa objavuj pred dosiahnutm siedmeho roku ivota sasne
na dvoch miestach (kola, domce prostredie)
Nepozornos jednotlivec sneschopnosou sstredi pozornos, slabou pozornosou
(aj na detaily), alebo zvenou unavitenosou, priom nie je schopn
dlhieho akvalitnejieho sstredenia, nevnma to, o mu niekto rozprva
arob chyby znepozornosti. Jednotlivcom chba schopnos regulova
prjem podnetov akoordinova ich spracovanie. Nedoku odhadn
111
mieru zae. Pre pozornos jednotlivca je typick:
slab k slab k slab k slab k slab koncentr oncentr oncentr oncentr oncentrcia poz cia poz cia poz cia poz cia pozor or or or ornos nos nos nos nosti ti ti ti ti, ahko naruiten psobenm akchkovek
podnetov (vntornch avonkajch): jednotlivec sa nedoke sstredi,
psob ako keby nevnmal informcie z okolia
dk dk dk dk dka poz a poz a poz a poz a pozor or or or ornos nos nos nos nosti je prli kr ti je prli kr ti je prli kr ti je prli kr ti je prli krtk tk tk tk tka aa aa: jednotlivec nedoke udra pozornos
iaducim smerom po urit dobu, asto prebieha od jednej nedokonenej
innosti kdruhej, asto bez priny.
r rr rrozsah poz ozsah poz ozsah poz ozsah poz ozsah pozor or or or ornos nos nos nos nosti je prli mal ti je prli mal ti je prli mal ti je prli mal ti je prli mal: jednotlivec doke vnma len mal
mnostvo informci, nedoke sa sstredi na komplexnejie situcie,
uvedomuje si asto len nhodn podnety, alebo detaily. Vdsledku
naruenia pozornosti jednotlivec asto reaguje neadekvtne a neriadi sa
pokynmi autority.
pr pr pr pr prunos poz unos poz unos poz unos poz unos pozor or or or ornos nos nos nos nosti nie je dos ti nie je dos ti nie je dos ti nie je dos ti nie je dost tt ttat at at at atone adap one adap one adap one adap one adapt tt ttabiln abiln abiln abiln abiln: jednotlivec nedoke
prune reagova aprispsobi sa zmenenej situcii
ne ne ne ne nevber vber vber vber vbero oo oov vv vv poz poz poz poz pozor or or or ornos nos nos nos nos: jednotlivec sa nedoke zamera len na momentlne
podstatn podnety, ale je uptan sasne rznymi podnetmi, ktor
zmyslami zachyt
Nepozornos jednotlivca charakterizuj nasledovn iaston prznaky:
neschopnos sstredi sa na podobnosti arobenie chb znepozornosti
neschopnos udra pozornos na plnen lohy
psob akoby nepoval inch
nepostupuje poda pokynu atm asto nedokon povinnosti
neschopnos zorganizova si povinnosti
tendencia vyhba sa povinnostiam
tendencia strca azabda na veci potrebn na vykonanie povinnosti
ahk vyruitenos vonkajmi podnetmi
2. P 2. P 2. P 2. P 2. Por or or or orucha poz ucha poz ucha poz ucha poz ucha pozor or or or ornos nos nos nos nosti ti ti ti ti jednotlivec sporuchou aktivanej rovne, kombinovanou
s ss sspo po po po pojen s h jen s h jen s h jen s h jen s hyper yper yper yper yperaktivit aktivit aktivit aktivit aktivitou ou ou ou ou sporuchami pozornosti
(ADHD) (ADHD) (ADHD) (ADHD) (ADHD) vvinov porucha charakteristick vvinovo-neprimeranm stupom
ADHD sprevaujcim pozornosti, hyperaktivity aimpulzvnosti sprejavmi vranom detstve.
deficitom pozornosti akosti s chronick anemono ich vysvetli na zklade neurologickho
ADHD sprevaujcim senzorickho, motorickho, mentlneho postihnutia alebo emonch
deficitom impulzvnosti problmov. akosti sa spjaj sneschopnosou dodriava pravidl
ahyperaktivity adlh as, opakovane realizova urit pracovn lohy.
ADHD ako kombinovan typ symptmy sa objavili pred dosiahnutm siedmeho roku ivota sasne
na dvoch miestach (kola, domce prostredie)
Hyperaktivita jednotlivec s nadmernm nutkanm kpohybu, kaktivite, ktor je
neeln anezmyseln. Jednotlivec je svojm spsobom bezbrann voi
vedajm ruivm podnetom, priom pudenie kaktivite nedoke
ovlda. Medzi prejavy hyperaktivity jednotlivca je mon zaradi:
mimovon pohyby rk, nh, neustle otanie sa
neschopnos zotrva na jednom mieste ke je to oakvan,
neschopnos relaxova
reaguje nadmernou, neprimeranou a zbytonou komunikciou
tendencia by v neustlom pohybe aj vsitucich kedy to je nevhodn
nedoke sa vtichosti venova prci a lebo vono-asovm aktivitm
Impulzvnos jednotlivec nie je schopn ovlda aprispsobi svoje sprvanie konkrtnej
situcii, stendenciou kona arozprva bez premyslenia dsledkov
svojho sprvania, jednotlivec sa vnucuje ostatnm skkanm do rei
apotrebou reagova okamite na vetko, asto nedokon jednu innos
apust sa do alej. Impulzvnos je viazan na aktulne podnety
aneschopnos korigova vlastn reakcie na tieto podnety ansledky
vlastnho konania. Impulzvnos jednotlivca charakterizuj nasledovn
iaston prznaky:
odpovedanie skr ako bola dokonen otzka
neschopnos poka, km na neho prde rad (skupinov hry)
nevhodn preruovanie azasahovanie do komunikcie inch (skkanie
do rei)
nadmern komunikcie bez ohadu na spoloensk zvyklosti
3. P 3. P 3. P 3. P 3. Por or or or orucha poz ucha poz ucha poz ucha poz ucha pozor or or or ornos nos nos nos nosti ti ti ti ti mladistv adospel jednotlivec, ktorho sasn symptmy u nespaj
s ss sspo po po po pojen s h jen s h jen s h jen s h jen s hyper yper yper yper yperaktivit aktivit aktivit aktivit aktivitou ou ou ou ou vetky uveden diagnostick kritri
s ias s ias s ias s ias s iast tt ttonou r onou r onou r onou r onou remisiou emisiou emisiou emisiou emisiou
4. alie sym 4. alie sym 4. alie sym 4. alie sym 4. alie symp pp ppt tt ttm m m m my yy yy R RR RRe e e e e: oneskoren vvin rei, jednoduchia aobsahovo chudobnejia re,
ast poruchy achyby vslovnosti (dysllia), artikulan neobratnos:
112
dlh slov, nron slov, zhluky spoluhlsok, komolenie cudzch slov
Mo Mo Mo Mo Mot tt ttorik orik orik orik orika aa aa: motorick neobratnos, akosti vjemnej ahrubej motorike:
neobratnos, neikovnos, pohyby s mlo koordinovan, nepresn,
nehadn psmo
Vnmanie Vnmanie Vnmanie Vnmanie Vnmanie: poruchy sluchovho azrakovho vnmania: funkn
porucha, priom jednotlivec navonok psob akoby zle poul avidel,
porucha orientcie vase apriestore, porucha v pravo-avej orientcii ,
porucha vizuomotorickej koordincie
Myslenie Myslenie Myslenie Myslenie Myslenie:
neschopnos analzy asyntzy informci
neprun myslenie: tendencia zotrvva na jednej mylienke
aneschopnos odpta sa od nej
naruen je sprvny smer asled mylienok: aie vnmaj svislosti,
niekedy chba zmysel pre postupnos.
5. Pridr 5. Pridr 5. Pridr 5. Pridr 5. Pridru u u u uen por en por en por en por en poruch uch uch uch uchy yy yy P PP PPor or or or oruch uch uch uch uchy opozinho vzdor y opozinho vzdor y opozinho vzdor y opozinho vzdor y opozinho vzdoru uu uu (60%) maj tendenciu prejavi sa
(sasn vs (sasn vs (sasn vs (sasn vs (sasn vskyt sADHD) kyt sADHD) kyt sADHD) kyt sADHD) kyt sADHD) virom a uom socilnom prostred: neschopnos ovlda sa, ast
vbuchy, nadmern hdavos sdospelmi, aktvne brnenie sa
apermanentn odmietanie vyhovie iadostiam a pravidlm dospelch,
myselne obauje inch, obviovanie inch za vlastn chyby asprvanie,
urlivos a oslaben sebakontrola, ahk aast rozhnevanie sa,
zlomysenos, pomstychtivos akodlivos.
P PP PPor or or or oruch uch uch uch uchy s y s y s y s y spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania (45%) sa u obdobia ranho detstva prejavuj
vo forme chronickej agresie voi ostatnm, detruktvnym sprvanm,
klamanm akrdeou, vnym adlhodobm poruovanm pravidiel
stendenciou (50%) prechdza do dospelosti
Emon pr Emon pr Emon pr Emon pr Emon problm oblm oblm oblm oblmy yy yy (50%) sa prejavuj vpodobe zvenej emonej
drdivosti (hyperexcitabilitou) so sklonom kvkyvom vemonom laden
a znenou toleranciou kzai. Ujednotlivcov je ast extrmne kolsanie
citovch reakci, zl nlada, pocit neastia, negatvny pohad na ivot,
poruchy spnku achuti kjedlu, akosti smyslenm akoncentrciou,
podrdenos, zkos,mylienky na samovradu aodmietanie ohokovek,
aj vpodobe agresvnych reakci.
zk zk zk zk zkos os os os ostn por tn por tn por tn por tn poruch uch uch uch uchy yy yy (25%) vpodobe strachu avyhbania sa uritm
situcim, alebo stretnutiam, ktor maj podobu zkosti, alebo fbie.
asto s prtomn somatick symptmy ako bolesti brucha, hlavy,
vracanie aobsedantn sprvanie.
A AA AAgr gr gr gr gresivit esivit esivit esivit esivita s a s a s a s a spolu s ADHD polu s ADHD polu s ADHD polu s ADHD polu s ADHD sa prejavuje neznanlivosou, hdavosou,
nedostatkom sebaovldania, astm antisocilnym sprvanm (krde,
bitky) a dysfunknm rodinnm prostredm. Jednotlivci sa vskupinovej
aktivite usiluj hada senzciu, predvdza sa apocti prevahu.
P PP PPor or or or oruch uch uch uch uchy prch y prch y prch y prch y prchylnos ylnos ylnos ylnos ylnosti s ADHD ti s ADHD ti s ADHD ti s ADHD ti s ADHD sa prejavuj udet, ktor s vystaven
akmu, opakovanmu, alebo dlhodobmu odleniu od rodiov, prpadne
maj srodimi problmov vzahy prejavuj zlm sebaovldanm,
krtkodobm udranm pozornosti, prlinou dverivosou aspoloenskosou.
T TT TTour our our our oure ee eett tt tt tt tto oo oov syndr v syndr v syndr v syndr v syndrm m m m m sa od smeho roku prejavuje opakovanmi zklbmi
tela (motorickmi avoklne tiky), ktor jednotlivec ako ovlda, asna
sa zakry otanm sa, priom snaha oich potlaenie kon zvenm
naptm
pecif pecif pecif pecif pecifick vvino ick vvino ick vvino ick vvino ick vvinov vv vv por por por por poruch uch uch uch uchy u y u y u y u y uenia enia enia enia enia (20-40%) ztoho m poruchy
tania (20%) a poruchy psania (60%)
Asocilne adelikv Asocilne adelikv Asocilne adelikv Asocilne adelikv Asocilne adelikventn s entn s entn s entn s entn spr pr pr pr prv v v v vanie anie anie anie anie (25%)
Ochor Ochor Ochor Ochor Ochorenie somatickho char enie somatickho char enie somatickho char enie somatickho char enie somatickho charakt akt akt akt akter er er er eru uu uu (24-35%)
Pr Pr Pr Pr Problm oblm oblm oblm oblmy v sociln y v sociln y v sociln y v sociln y v socilny yy yych zr ch zr ch zr ch zr ch zrunos unos unos unos unostiach tiach tiach tiach tiach (50%)
P PP PPopis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho dojensk obdobie je charakteristick predovetkm poruchou zkladnch biorytmov
sym sym sym sym symp pp ppt tt ttomatickho omatickho omatickho omatickho omatickho (spnku abdenia), horie saj, asto azdanlivo bez priny pla
obr obr obr obr obrazu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade as vrazne nepokojn, vdsledku oho dochdza kzvenej nave
v vv vvariabilit ariabilit ariabilit ariabilit ariability sym y sym y sym y sym y symp pp ppt tt ttmo mo mo mo mov vv vv matky, jejnslednej neschopnosti uspokojova potreby dieaa,
pod pod pod pod poda v a v a v a v a vek ek ek ek eku) u) u) u) u) m dochdza knarueniu vzahu medi matkou adieaom
obdobie batoaa je charakteristick dezinhibciou, deti s zvene pohyblivejie,
apredkolskho veku trpia astejie rznymi razmi, avak mono pozorova neobratnos
aneohrabanos, afektvne vbuchy ako reakcie na vlastn nespechy (aj
mal podnety), oneskoren vvin rei acelkovo oneskoren, alebo
nerovnomern vvin.
obdobie kolskho veku je charakteristick predovetkm kognitvnymi dysfunkciami, poruchami
rei, motoriky, vnmania, emonmi poruchami aporuchami sprvania,
poruchami koncentrcie pozornosti apamti
113
obdobie adolescencie je charakteristick pretrvvanie prznakov u od detstva snasledovnmi
symptmami:
pretrvvajca motorick hyperaktivita ako neschopnos relaxova,
zotrva pri sedavch aktivitch, neprjemn pocit pri neinnosti
nedostaton sstredenie sa prejavuje ako neschopnos venova
pozornos konverzcii, taniu aprci, roztritos, zabdanie astrcanie
predmetov
citov labilita ako nhle zmeny nlady
neschopnos dokoni lohy ausporiada si prcu doma avzamestnan,
organizova as asstredi sa vuritej situcii na jednu lohu
akosti so sebaovldanm ako precitlivenos, popudlivos avbunos
impulzvnos ako bezhlav rozhodovanie snslednm nevyrovnanm
pracovnm vkonom aosobnmi vzahmi, asocilne sprvanie,
nezodpovednos vaktivitch poskytujcich pitky
zl znanlivos stresu o m za nsledok depresiu, zkos, zmtenos
ahnev znutnosti riei kadodenn situcie
je charakteristick poruchami sprvania, zvenm rizikom asocilneho
sprvania, tendenciou reagova neprimerane, ast je disharmonick
vvin osobnosti
dospievajci maj akosti vmedziudskch vzahoch
typick je kolsk nespenos a pravdepodobnos zlyhania vakejkovek
profesii
obdobie dospelosti je charakteristick socilnou maladaptciou spojenou skriminalitou,
priom maj tendenciu prejavi sa voblasti profesijnej, voblasti
konfliktov so spolonosou aosobnch vzahoch
dospievajci adospel jednotlivci shyperaktivitou maj asto niektor
zodchlok voblasti osobnosti a svou pravdepodobnosou sa unich
prejav sklon k asocilnemu sprvaniu alebo sebadetrukcii
Dsledky Dsledky Dsledky Dsledky Dsledky vzdelvacie jednotlivci vporuchou pozornosti nedoku odhadn mieru zae,
pecif pecif pecif pecif pecifickch por ickch por ickch por ickch por ickch porch ch ch ch ch im sa dostvaj do situcie ktor ich vyerpva aunavuje, maj akosti
s ss sspr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania vorganizovan svojej aktivity o sa prejavuje zotrvvanm na neefektvnych
stratgich uenia snslednm zlm vkonom
spoloensk a emocionlne negat negat negat negat negatvne hodno vne hodno vne hodno vne hodno vne hodnot tt ttenie apos enie apos enie apos enie apos enie apost tt tto oo ooje inch o je inch o je inch o je inch o je inch ovplyvu vplyvu vplyvu vplyvu vplyvuj negat j negat j negat j negat j negatvne vn vne vn vne vn vne vn vne vnmanie manie manie manie manie
seba samho seba samho seba samho seba samho seba samho: s asto spolonosou odmietan alebo prijman
ambivalentne, zavaj astejie kritiku, bvaj hodnoten ako nespen,
s povaovan za vinnkov svojich nespechov aproblematickho
sprvania, m si vytvraj osebe obraz osoby neiaducej, neschopnej
anespenej spocitom viny za negatvne prejavy.
negat negat negat negat negatvne hodno vne hodno vne hodno vne hodno vne hodnot tt ttenie apos enie apos enie apos enie apos enie apost tt tto oo ooje inch s je inch s je inch s je inch s je inch spsobu psobu psobu psobu psobuj negat j negat j negat j negat j negatvne odch vne odch vne odch vne odch vne odchlky lky lky lky lky
vs vs vs vs vspr pr pr pr prv v v v van apr an apr an apr an apr an apre ee ee v vv vvan. an. an. an. an. Jednotlivci vyvolvaj vo svojom okol naptie,
nedoku spolupracova, s egocentrick, orientovan na vlastn
uspokojenie, reaguj skratkovite, afektvne anepredvdatene, psobia
neprjemne, ruia, drdia avyerpvaj. Jednotlivec sa usiluje brni
zai a negatvnemu hodnoteniu spolonosou rznymi spsobmi:
nik: snaia pred svojimi problmami unikn do choroby, asto
nevedome. Jednotlivec potom vedome unik zdomu, zo koly, do snov
otom je e spen
regresia: tendencia sprva sa ako vekovo omnoho mladie stendenciou
navraca sa do obdobia, kedy nroky zvldal sdoadovanm sa
pozornosti aviac lsky zo strany rodiov
popretie a zahovanie nespechov: tendencia nevidie vlastn nespechy
svedomm zahovanm vlastnch nespechov acudzch spechov (to
ni nebolo) anslednm vytvorenm nerelneho, idealizovanho
obrazu seba samho
ptanie pozornosti: snaha uspie akmkovek spsobom (akovanie,
vyahovanie sa, agresia)
pr pr pr pr problm oblm oblm oblm oblmy v y v y v y v y vo vz o vz o vz o vz o vzahoch sdos ahoch sdos ahoch sdos ahoch sdos ahoch sdospelmi pelmi pelmi pelmi pelmi: vzahy sumi s obmedzen
aspojen sneprjemnmi zitkami. udia maj tendenciu sa im
vyhba, nebudia sympatie, pretoe sprvanie, ktor nara ich vzahy
sumi pretrvva aj vdospelosti astva sa npadnejm
pr pr pr pr problm oblm oblm oblm oblmy v y v y v y v y vo vz o vz o vz o vz o vzahoch svr ahoch svr ahoch svr ahoch svr ahoch svrs ss sst tt tto oo oovnkmi vnkmi vnkmi vnkmi vnkmi ako ast je odmietanie, izolcia
aikana. Kodmietaniu dochdza vdsledku striedania nlad,
nepredvdatenho sprvania, neschopnosti riei konflikty, skratkovitm
reagovanm, znenej tolerancie kzai aneschopnosti spolupracova.
negat negat negat negat negatvn vn vn vn vny pos y pos y pos y pos y post tt tto oo ooj pedaggo j pedaggo j pedaggo j pedaggo j pedaggov vv vv ovplyvuje rozpor medzi predpokladanou
rovou schopnost apodvanmi vkonmi adojem ignorovania
autority. Vnmaj jednotlivca ako vinnka, ktor sa nechce sprva vhodne.
114
Poruchy pozornosti s hodnoten ako nedostaton snaha arepekt
kpovinnostiam.
ambiv ambiv ambiv ambiv ambivalentn pos alentn pos alentn pos alentn pos alentn post tt tto oo ooj r j r j r j r j rodi odi odi odi odio oo oov kjedno v kjedno v kjedno v kjedno v kjednotliv tliv tliv tliv tlivco co co co covi vi vi vi vi: pociuj neistotu, s
nespokojn, sklaman, na jednej strane maj jednotlivca radi, ale na
druhej pociuj nechu. Maj tendenciu vidie vsebe vinnka za prejavy
jednotlivca, o me vies kpocitom vchovnej bezmocnosti.
zmen zmen zmen zmen zmeny voblas y voblas y voblas y voblas y voblasti emci ti emci ti emci ti emci ti emci: jednotlivci shyperaktivitou s asto emone
nevyrovnan, drdiv, so sklonom kvkyvom nlad, pocitom nepohody,
ktor nie s schopn ovlda
ones ones ones ones onesk kk kkor or or or orenie voblas enie voblas enie voblas enie voblas enie voblasti socializcie ti socializcie ti socializcie ti socializcie ti socializcie sa prejavuje niou rovou
socilnych zrunost, neschopnosou komunikova a sprva sa tak ako
je oakvan, necitlivosou, neprimeranm familirnym sprvanm,
nedoku sa sprva na rovni svojho veku apreto s odmietan
vrstovnkmi. Nedoku adekvtnym spsobom komunikova, nie s
schopn rozpozna rzne socilne signly svojich komunikanch partnerov.
depriv depriv depriv depriv deprivcia voblas cia voblas cia voblas cia voblas cia voblasti cit ti cit ti cit ti cit ti cito oo oov vv vve ee eej ak j ak j ak j ak j akcep cep cep cep ceptcie asocilneho k tcie asocilneho k tcie asocilneho k tcie asocilneho k tcie asocilneho kont ont ont ont ontaktu aktu aktu aktu aktu vznik
vdsledku obmedzenho mnostva akvality vzahov, o je asto
kombinovan s prevanm stresu aneschopnosou sebarealizcie
as as as as ast r t r t r t r t razy azy azy azy azy,nehody a ris ,nehody a ris ,nehody a ris ,nehody a ris ,nehody a risk kk kko oo oov vv vvanie anie anie anie anie priom maj tendenciu zapja sa do
nebezpench innost, bez ohadu na mon nebezpeenstvo
(nebezpeenstvo vak zmerne nevyhadvaj) ajeho dsledky
(vybiehanie na ulicu, bez ohliadnutia sa)
nes nes nes nes nespenos vs penos vs penos vs penos vs penos vspolo polo polo polo poloens ens ens ens enskch situcich kch situcich kch situcich kch situcich kch situcich vznik vdsledku strcania niti
rozhovoru, neschopnos plnova lohy, strcanie predmetov, zabdanie
na dohodnut schdzku
niia r niia r niia r niia r niia ro oo oov vv vve sociln e sociln e sociln e sociln e socilny yy yych zr ch zr ch zr ch zr ch zrunos unos unos unos unost t t t t
vr vr vr vr vrazn manif azn manif azn manif azn manif azn manifes es es es est tt tto oo oov vv vvanie po anie po anie po anie po anie potrieb trieb trieb trieb trieb:
potreba obrazu sveta (m je vo vzahu ksvojmu okoliu): jasn vymedzenie
svojho postavenia medzi umi, snaha vedie, e m niekoho nablzku
potreba ivotnho ciea: snaha ma urit stupe oakvania toho o
me dosiahnu, pocit, e sa od neho nieo oakva ae oakvania s
v zujme jeho ako aj okolia
potreba cti sa sasou diania: potreba zaradenia asnaha vnma seba
ako sas celku
potreba stimulcie: potreba ma podnety
potreba cti svoje korene: diea vranom veku potrebuje cti pevn puto
smatkou, o tvor zklad alieho vvinu knezvislej osobnosti
asebakontrole. Ak absentuje prvotn vzba na matku, jednotlivec ako
nadvzuje podobn vzah, o me vies ksebalske,sadizmu, alebo
snahe ovlda.
potreba lsky vpodobe bezpodmienenej akceptcie, snahy
ozabezpeenie vetkch potrieb
pocit ohrozenia: tendencia vyhba sa aodmieta situcie, ktor s
ohrozujce, priom unikaj do dennho snenia, apatie afantzie
pracovn aprofesijn k kk kkols ols ols ols olsk nes k nes k nes k nes k nespenos penos penos penos penos (90% jednotlivcov sADHD), maj hor kolsk
prospech, zavaj kritiku zo stranu pedaggov, o sa prejav na ich
postoji amotivcii kvzdelaniu. Ku kole maj prevane negatvny vzah
apreto nemaj iadny dvod vo vzdelvan pokraova
niia r niia r niia r niia r niia ro oo oov vv vve vzdelania e vzdelania e vzdelania e vzdelania e vzdelania (30% jednotlivcov sADHD nedokon kolsk
dochdzku). Potreba zbavi sa koly je hlavnm motvom ich profesijnho
rozhodovania.
pr pr pr pr pra aa aavdepodobnos zlyhania vdepodobnos zlyhania vdepodobnos zlyhania vdepodobnos zlyhania vdepodobnos zlyhania vak vak vak vak vake ee eejk jk jk jk jko o o o ov vv vvek pr ek pr ek pr ek pr ek prof of of of ofesii esii esii esii esii je spsoben
impulzvnosou, neschopnosou sebaovldania, nzkou toleranciou
kstresu aneschopnosou systematickej innosti
nedoku sa na pr nedoku sa na pr nedoku sa na pr nedoku sa na pr nedoku sa na prcu ss cu ss cu ss cu ss cu sstr tr tr tr tredi edi edi edi edi, pracuj povrchne, schybami alohy
asto vbec nedokonia
Spr Spr Spr Spr Spraco aco aco aco acov vv vvan pod an pod an pod an pod an poda: a: a: a: a: Munden - Arcelus (2006); Vanov (2006); Zelinkov (2001); Vgnerov (1999); Vgnerov (2001); epov
(2004); Mal (2000); Pokorn (1997); Michalov 2004); Train (1997); ern (2002); Train (2001)
115
R RR RRozlin mo ozlin mo ozlin mo ozlin mo ozlin monos nos nos nos nosti naz ti naz ti naz ti naz ti nazer er er er erania na ne ania na ne ania na ne ania na ne ania na nepecif pecif pecif pecif pecifick por ick por ick por ick por ick poruch uch uch uch uchy s y s y s y s y spr pr pr pr prv v v v vania a osob ania a osob ania a osob ania a osob ania a osoby s ne y s ne y s ne y s ne y s nepecif pecif pecif pecif pecifickmi por ickmi por ickmi por ickmi por ickmi poruchami s uchami s uchami s uchami s uchami spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania
A AA AA. NEPECIFICK POR . NEPECIFICK POR . NEPECIFICK POR . NEPECIFICK POR . NEPECIFICK PORUCHY SPRV UCHY SPRV UCHY SPRV UCHY SPRV UCHY SPRVANIA (NPS) ANIA (NPS) ANIA (NPS) ANIA (NPS) ANIA (NPS)
V VV VVs s s s skyt osb kyt osb kyt osb kyt osb kyt osb poda veku kolsk vek (6 11 rokov) 5 20 % osb
s ne s ne s ne s ne s nepecif pecif pecif pecif pecifickmi ickmi ickmi ickmi ickmi (z celej populcie s NPS) dospievanie (11 22 rokov) 16 % osb
por por por por poruchami s uchami s uchami s uchami s uchami spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania
poda pohlavia 12 : 1 (musk : ensk)
kolsk vek a adolescencia 8 % chlapcov
kolsk vek a adolescencia 3 % dievat
Zkladn prin Zkladn prin Zkladn prin Zkladn prin Zkladn priny yy yy biologick genetick dispozcie k disharmonickmu vvinu a agresvnemu spsobu
ne ne ne ne nepecif pecif pecif pecif pecifickch por ickch por ickch por ickch por ickch porch ch ch ch ch a osobnostn faktory reagovania sa prejavuj na rovni temperamentu. Rizikov faktory: drdivos,
s ss sspr pr pr pr prv v v v vania (vzh ania (vzh ania (vzh ania (vzh ania (vzhadom adom adom adom adom impulzvnos, znen sklon k zkostnmu prevaniu, menia citlivos
k f k f k f k f k fakt akt akt akt aktor or or or orom vznik om vznik om vznik om vznik om vzniku NPS) u NPS) u NPS) u NPS) u NPS) k sptnej vzbe, asto aspo u jednho rodia v podobe krutosti
k zvieratm, nienia vec a bitiek.
oslabenie a porucha centrlneho nervovho systmu (CNS) prevane
v prenatlnom a perinatlnom obdob. Rizikov faktory: hyperaktivita
a porucha pozornosti, razy hlavy, epilepsia a podobne. Neuropsychologick
deficity: niia verblna schopnos, znen schopnos predvdania,
plnovania a rieenia problmov a vemi nzka kontrola.
rove inteligencie neovplyvuje vskyt porch sprvania vznamnm
faktorom. Poruchy sprvania s asto spojen so kolskm zlyhvanm.
psychologick faktory hadanie nhradnho uspokojenia pri strate, alebo citovej deprivcii,
absencii potreby uptania pozornosti a uznania, izolcia a odmietanie
vrstovnkmi (nsledn krdee, sexulne priestupky), hadanie vlastnej
identity (snaha by radej niekm zlm, ako len tak nikm). Zmysel
nhradnho uspokojenia je vdy nevedom a jednotlivci svoje iny
nedoku vysvetli.
volanie o pomoc v aktnych akch situcich (aktne poruchy
sprvania) spolu so silnou zkosou a depresiou naprklad v rodine
pri vystupovanch konfliktoch s nevlastnm otcom. Disocilne sprvanie
vznik ako snaha uspokoji svoje potreby, je nezmyseln, je to konanie
v panike s neschopnosou vysvetli dvod konania.
dlhodob emon deprivcia pri odmietan a vylen spolonosou,
nedostatku dslednosti a disciplny. Jednotlivec m akosti v nadvzovan
hlbch citovch vzahov.
disharmonick vvin osobnosti podmienen akou citovou deprivciou
v tlom veku. Jednotlivec nie je schopn nadvzova priatesk vzahy
k inm, nepreva lsku, pocity viny, je impulzvny s agresvnymi
tendenciami, konaj v snahe okamite sa uspokoji, neuia sa zo sksenost,
chbaj im vntorn zbrany. Asocilne iny vopred plnuj a nsledne sa
pre druhch stvaj hradinami.
psychick poruchy: poruchy sprvania ako prejav zvanej psychickej
poruchy (schizofrnia, depresia)
faktory uieho rodiia s anomlne osobnosti a nedoku uspokojivo plni rodiovsk
socilneho prostredia rolu. Rizikov faktory: rozpad rodinnho ivota, alkoholizmus, emone
(rodina) chladn rodiia bez zujmu o deti, tranie a zanedbvanie det
nedostaton osvojenie morlnych noriem rodimi, kedy sami povzbudzuj
k priestupkom a tm, e opakovane zdrazuj zkazy, dvaj tm najavo,
e prve toto sprvanie je oakvan: otvoren rados z podarench daovch
nikov, drobnch podvodov, prekraovania povolenej rchlosti, nedsledn
vchova, netrestanie dieaa za priestupok ako tak, ale len za okolnosti
s nm spojen.
neplnos rodiny, nedostatok otcovskej autority a muskho vzoru
sprvania
subdeprivan sksenos jednotlivca v prpade plnej rodiny fungujcej
iba formlne. Rizikov faktory: rodina neposkytuje dleit podnety pre
vvin, absencia hodnt a noriem sprvania, nedostatok istoty, nuda,
nedostatok ivotnho zmyslu a ciea.
porucha sprvania ako obetn barnok v rodine: porucha sprvania
u jednho dieaa pomha udriava rodinn rovnovhu a pomocou nej
vysvetuj vetky problmy v rodine, bez nutnosti riei chronick skryt
konflikty.
subkultry a socilne skupiny problmov sprvanie toleruj: delikvencia
pod dohadom a asistenciou dospelch (vreckov gangy).
116
ivotn prostredie: nakopenie vekho mnostva ud na sdlisku kde je
znan anonymita a nsledn asocilne sprvanie.
faktory irieho podieaj sa na vzniku a pretrvvan porch sprvania a delikvencii.
socilneho prostredia Rizikov faktory: vysok nezamestnanos, nedostatok vzdelania, existencia
subkultry, kde je delikvencia akceptovan, kombincia vasnho
antisocilneho sprvania v detstve a znevhodnen socioekonomick
situcia v rodine, psobenia asocilnych parti v dospievan
P PP PPopis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho obdobie poruchy sprvania mu ma prechodn charakter, ale mu by
sym sym sym sym symp pp ppt tt ttomatickho omatickho omatickho omatickho omatickho predkolskho veku signlom poruchy osobnosti
obr obr obr obr obrazu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade azu (na zklade poruchy sprvania maj formu dlho pretrvvajceho negativizmu,
v vv vvariabilit ariabilit ariabilit ariabilit ariability sym y sym y sym y sym y symp pp ppt tt ttmo mo mo mo mov vv vv opozinho sprvania a nadmernej agresivity. Deti nemaj ustlen morlne
pod pod pod pod poda v a v a v a v a vek ek ek ek eku) u) u) u) u) normy a vina klamstiev a krde nem preto charakter skutonej
poruchy sprvania. Klamstv s vrazom primeranej bohatej fantzie ako
spsobu uspokojenia potrieb. Krdee maj charakter jednoduchho
brania si vec po ktorch deti tia.
obdobie kolskho veku jednotlivec u dobre pozn etick normy a je si vedom ich poruovania,
(prekriminalita) poruchy sprvania maj formu krdee, klamstva a nsilnosti voi inm
a adolescencie deom, zkolctva, tekov: klamstvo ako snaha zapiera kolsk znmky,
(juveniln delikvencia) strcanie, zabdanie a myseln rozbjanie vec, zapieranie zo strachu pred
trestom, klamstvo so zmerom zska vlastn vhodu, alebo pokodi druhmu
v prpade genetickch dispozci je pozorovaten agresivita, ktor je mlo
vchovne ovplyvniten. Typick je odmietav postoj k benm socilnym
normm a preferencia vlastnch pravidiel sprvania, obyajne zameranch
na uspokojovanie vlastnch potrieb.
v prpade oslabenia a porch CNS je agresvny vbuch skr dsledkom
neschopnosti sebaovldania (jeden z prejavov ochorenia). Typick je emon
labilita, impulzvnos a niia schopnos sebaovldania, ahk vyprovokovanie
k nevhodnej reakcii.
obdobie dospelosti je pozorovaten ast vskyt porch osobnosti, rozsiahla trestn innos
a ast recidva
P PP PPopis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho 1. Nepecifick opakujce sa stabiln vzorce sprvania, v ktorch s poruovan
sym sym sym sym symp pp ppt tt ttomatickho obr omatickho obr omatickho obr omatickho obr omatickho obrazu azu azu azu azu poruchy sprvania socilne normy, pravidl a prva inch. Jednotlivec normm rozumie,
ne ne ne ne nepecif pecif pecif pecif pecifickch por ickch por ickch por ickch por ickch porch ch ch ch ch ale neakceptuje ich, sa nimi nedoke riadi (rzna hodnotov orientcia,
s ss sspr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania rozdielne osobn motvy, neschopnos ovlda svoje sprvanie.
neprimeran socilne sprvanie sa prejavuje neschopnosou udriava
prijaten socilne vzahy (nedostatok empatie, egoizmus, nadmern
zameranie na seba a na uspokojovanie vlastnch potrieb. Jednotlivec
nechpe vznam prispsobenia sa tandardnmu socilnemu oakvaniu
(norme), nepociuje vinu za poruenie noriem, nerepektuje ohad k inm
bytostiam (zvieratm, uom, ivotnmu prostrediu a podobne), nie s pre
neho vznamn prva inch, priatestvo m rovnak hodnotu ako aktulny
osobn pitok.
typickm prejavom je agresivita
agresia k uom agresvne sprvanie je poruovanie socilnych noriem, obmedzovanie
a zvieratm prv a naruovanie integrity ivch bytost a neivch objektov. Je to
symbolick, alebo relne obmedzovanie, pokodzovanie a nienie. Agresivitu
je sklon k takmu sprvaniu, agresia je aktulny prejav takho sprvania.
je to prostriedok ako dosiahnu uspokojenie, obrann mechanizmus, me
to by cie, potvrdenie vlastnej moci
Priny vzniku agresivity: vroden dispozcie k agresvnemu sprvaniu
(dedinos), posilovanie uenm, uenie napodobovanm
Varianty agresvneho sprvania:
agr agr agr agr agres es es es esvne s vne s vne s vne s vne spr pr pr pr prv v v v vanie ak anie ak anie ak anie ak anie ako r o r o r o r o reak eak eak eak eakcia na neus cia na neus cia na neus cia na neus cia na neuspok pok pok pok poko oo oojenie r jenie r jenie r jenie r jenie rzn zn zn zn zny yy yych po ch po ch po ch po ch potrieb trieb trieb trieb trieb:
agresvne sprvanie vznik ako prostriedok odreagovania, ke u lovek
nebol vo svojom usilovan spen
agr agr agr agr agres es es es esvne s vne s vne s vne s vne spr pr pr pr prv v v v vanie ak anie ak anie ak anie ak anie ako r o r o r o r o reak eak eak eak eakcia na nadmer cia na nadmer cia na nadmer cia na nadmer cia na nadmern socilnu s n socilnu s n socilnu s n socilnu s n socilnu stimulciu timulciu timulciu timulciu timulciu: sklon
reagova agresvne medzi lenmi malej izolovanej skupiny, vzjomne
zvislch ud, hlavne vtedy, ke ich nie je mon opusti (interntne
ubytovanie).
agr agr agr agr agres es es es esvne s vne s vne s vne s vne spr pr pr pr prv v v v vanie ak anie ak anie ak anie ak anie ako r o r o r o r o reak eak eak eak eakcia na obmedz cia na obmedz cia na obmedz cia na obmedz cia na obmedzenie osobnho t enie osobnho t enie osobnho t enie osobnho t enie osobnho terit erit erit erit eritria ria ria ria ria
(pries (pries (pries (pries (priest tt ttor or or or oro oo oov vv vvho, aso ho, aso ho, aso ho, aso ho, asov vv vvho) ho) ho) ho) ho): sklon vnma cel svet ako potencilne
ohrozujci, tendencia leni ud na blzkych a cudzch, proti ktorm sa
treba brni agresvne (sklon nedverova odlinosti).
agr agr agr agr agres es es es esvne s vne s vne s vne s vne spr pr pr pr prv v v v vanie pouit ak anie pouit ak anie pouit ak anie pouit ak anie pouit ako obr o obr o obr o obr o obrana ana ana ana ana: na obranu dleitch hodnt
pouva jednotlivec nsilie. Impulzom k agresvnemu sprvaniu je strach
zo straty, hnev a rozhorenie nad prejavmi tonka.
117
agr agr agr agr agres es es es esvne s vne s vne s vne s vne spr pr pr pr prv v v v vanie ak anie ak anie ak anie ak anie ako poms o poms o poms o poms o pomst tt tta aa aa: snaha agresvnym sprvanm, symbolicky
zmeni pocity pokodenho a jeho sebactu. Jednotlivec nedoke
zvldnu pocit nespravodlivosti inak, potreba odinenia krivdy spojen
s generalizovanm hodnotenm vinnkov.
agr agr agr agr agres es es es esvne s vne s vne s vne s vne spr pr pr pr prv v v v vanie ak anie ak anie ak anie ak anie ako k o k o k o k o kom om om om ompenzcia (zdr penzcia (zdr penzcia (zdr penzcia (zdr penzcia (zdro oo ooj nhr j nhr j nhr j nhr j nhradnho us adnho us adnho us adnho us adnho uspok pok pok pok poko oo oojenia) jenia) jenia) jenia) jenia):
zvltne sprvanie, ktor nsilnkovi zdanlivo ni neprina (naprklad
vandalizmus). Jednotlivec potrebuje nieo dokza, chce, aby po om
nieo zostalo. Agresvne sprvanie vznik, ak tto potrebu nedoke
uspokoji prijatenm spsobom. Nsilie je tak spsobom fiktvneho
ovldnutia sveta. asto sa jednotlivec stotouje so skupinou, ktor m
prest. Prslunos k skupine dva jednotlivcovi pocit sebavedomia,
spechy s chpan ako vlastn, urka skupiny ako osobn jma
a nsledn agresivita.
Symptmy agresivity k uom a zvieratm:
asto ikanuje, vyhra, alebo zastrauje inch
asto zana bitky
pouva ako zbra predmety, ktor mu ako zrani inch (noe, rozbit fae)
prejavuje fyzick agresiu a hrubos k uom a zvieratm
kradne spsobom pri ktorom dochdza k stretu s obeou (vydieranie)
vynucuje si na druhom sexulnu aktivitu
ik ik ik ik ikano ano ano ano anov vv vvanie anie anie anie anie: pecilna forma agresie v strednom kolskom veku, kedy ide
o priamu agresiu (tvrou v tvr), spovajcu vo fyzickou nsil, alebo
v jeho hrozbe, v krutom posmechu a poniovan. Je to nsiln poniujce
sprvanie jednotlivca, alebo skupiny voi slabiemu (tich, plach,
zkostn, neist s nzkym sebavedomm), ktor zo situcie neme unikn.
Obe je predmetom agresie opakovane a nie je schopn innej obrany.
Priame prejavy ikanovania: mu ma rzny charakter: fyzick nsilie
a poniovanie (posmech, bitie, strkanie do obeti), psychick poniovanie
a vydieranie (nten vyzliekanie, izolcia, nadvanie), detruktvne aktivity
zameran na majetok obet (trhanie zoitov, nienie vec)
Nepriame prejavy ikanovania: jednotlivec je cez prestvky asto sm,
nem kamartov, vyhadva blzkos pedagga, psob smutne, depresvne
a neastne, zhoruje sa jeho kolsk prospech, je zapinen, alebo m
pokoden odev, m odreniny, krabance a rany, ktor nedoke uspokojivo
vysvetli
detrukcia majetku prejavuje sa ako zakladanie oha so zmerom vneho pokodenia,
a vlastnctva nienie majetku inch
nepoctivos a krdee prejavuje sa ako vlmanie sa do domu, budov a ut, ast klamanie pre
zskanie prospechu, krde bez konfrontcie a obet
vne nsiln prejavuje sa ako opakovan zotrvvanie mimo domu napriek zkazom
poruovanie pravidiel rodiov (pred trinstym rokom), teky z domu rodiov, ast zkolctvo
P PP PPopis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho 1 11 11. P . P . P . P . Por or or or oruch uch uch uch uchy so zlou y so zlou y so zlou y so zlou y so zlou tieto poruchy s trval a kontinulne (poruchy sprvania v predkolskom
sym sym sym sym symp pp ppt tt ttomatickho obr omatickho obr omatickho obr omatickho obr omatickho obrazu azu azu azu azu pr pr pr pr prognz ognz ognz ognz ognzou ou ou ou ou veku disharmonick vvin osobnosti s nesocializovanou poruchou
(na zklade char (na zklade char (na zklade char (na zklade char (na zklade charakt akt akt akt akter er er er eru uu uu sprvania disocilna psychopatia v dospelosti)
prognzy) prognzy) prognzy) prognzy) prognzy) Faktory kontinuity antisocilnych porch sprvania: manifestcia v tlom
detstve, sprvanie sa nemen zmenou prostredia (s astou frekvenciou,
stabilne sa opakujce), zl vzahy s rovesnkmi, ADHD, dysfunkn rodina
Dezinhibovan vznik v priebehu prvch piatich rokov ivota
prchylnos v detstve prejavuje sa ako abnormlne socilne zapjanie sa, ktor m zku vzbu
k pecifickm rodiovskm vzahom. Ide o deti u ktorch nedolo
k vytvoreniu lskyplnho vzahu medzi rodiom a dieaom v ranom
detstve. Medzi typick prejavy patr neschopnos nadviaza akkovek vzah,
prtulnos bez vberu zameranej nklonnosti, doadovanie sa pozornosti
a nenastenej lsky.
Nesocializovan prejavuje sa ako porucha sprvania samotrskeho agresvneho typu
porucha sprvania nesocializovanou agresvnou poruchou, je to trvale disocilne
sprvanie: trvale naruen vzahy k vrstovnkom, izolcia, neobbenos,
nedostatok priateov, chba empatia, agresivita k druhm, bitky, vydieranie,
nsilnos, neposlunos, hrubos, krutos k inm, opanie domova v noci,
zkolctvo, zakladanie oha, vandalizmus, vykrdanie bytov a ut,
predasn sexulna zrelos. Ak sa agresivita kumuluje (bez pocitov viny)
dochdza k lpenmu prepadnutiu so vetkmi druhmi nsilia (pouvanie
noov, ty, zbran).
118
Porucha je charakteristick pri poruchch sprvania det mladieho kolskho veku
opozinho vzdoru do desiatich rokov
prejavuje sa ako trval poruovanie socilneho sprvania, ktor zodpoved
dosiahnutmu veku, asto je kombinovan s ADHD (hlavne u chlapcov):
provokcia, vzdor, neposlunos, neovldatenos, nepriatestvo,
nepriatestvo, trpenie a obviovanie inch, hrubos, odpor k autoritm,
podrdenos, znen frustran tolerancia.
2. P 2. P 2. P 2. P 2. Por or or or oruch uch uch uch uchy yy yy tieto poruchy s bu reakciou na urit prostredie (porucha sprvania vo
s dobr s dobr s dobr s dobr s dobrou pr ou pr ou pr ou pr ou prognz ognz ognz ognz ognzou ou ou ou ou vzahu k rodine), alebo vznikaj pri skupinovch aktivitch (socializovan
poruchy sprvania)
Porucha sprvania prejavuje sa ako agresvne a disocilne sprvanie obmedzen na domov,
vo vzahu k rodine krdee, detrukcie cennost, alebo vetkch vec patriacich jednej osobe
doma, zakladanie oha v priestoroch patriacich rodine (byt, chata).
Socializovan prejavuje sa ako zapojenie sa do skupiny pribline rovnakho veku
porucha sprvania s uritm priatestvom, ritulmi a truktrou organizcie (skupina nemus
vykazova delikventn aktivitu), doma s celkom dobr vzahy, avak
v kole s vrazne negatvne (krdee, tranie v partii, zkolctvo).
P PP PPopis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho opis zkladnho 1 11 11. Disocilne s . Disocilne s . Disocilne s . Disocilne s . Disocilne spr pr pr pr prv v v v vanie anie anie anie anie je neprimeran, nespoloensk sprvanie, ktor sa pohybuje na hranici
sym sym sym sym symp pp ppt tt ttomatickho obr omatickho obr omatickho obr omatickho obr omatickho obrazu azu azu azu azu medzi normou a patolgiou. Ide o mal odchlky v sprvan, ktor nemaj
(na zklade s (na zklade s (na zklade s (na zklade s (na zklade stupa tupa tupa tupa tupa vnej dopad na jednotlivca ani na spolonos. Uveden prejavy
s ss sspolo polo polo polo poloens ens ens ens ensk kk kke ee eej zv j zv j zv j zv j zvanos anos anos anos anosti) ti) ti) ti) ti) sprvania s asto viazan na urit krzov vvinov obdobie a jeho
pecifik (obdobie nstupu do koly, puberta). Objavuje sa ako obrann
reakcia jednotlivca voi nronm situcim, ktor nedoke riei
v dsledku nedostatonch schopnost, alebo ivotnch sksenost.
je ovplyvniten a zvldnuten primeranmi pedagogickmi postupmi,
priom jednotlivec je relatvne prstupn k uvedenm korektvnym
intervencim. Najastejie sa objavuje v kontexte rodinnej, alebo kolskej
vchovy, ako vchovn a edukan akosti.
je mon rozliova prav a neprav disocilne sprvanie.
Klamstvo je to vedom skresovanie situcie s cieom ubli niekomu, vyhn sa
povinnostiam, alebo ochrni sa.
me ma podobu antisocilnej poruchy sprvania (podvod) priom je
potrebn rozliova vek, v ktorom sa objavilo a dvod pre ktor ku
klamstvu dolo. Rozliujeme niekoko druhov klamstiev:
nepr nepr nepr nepr nepra aa aav vv vv klams klams klams klams klamstv tv tv tv tvo oo oo (konfabulcia) je typick pre predkolsk vek
a nepredstavuje poruchu sprvania: vymanie nepravdivch prbehov,
v ktorch diea zohrva atraktvnu lohu, priom diea hlboko preva
svoje rozprvanie a ver mu.
pr pr pr pr pra aa aav vv vv klams klams klams klams klamstv tv tv tv tvo oo oo ako porucha sprvania je charakteristick myslom
a vedomm nepravdivosti. Jednotlivec dobre vie, e nehovor pravdu,
priom klamstvo pouva ako obrann mechanizmus, ktor m za cie
snahu vyhn sa neprjemnosti a zska nezaslen vhodu.
klams klams klams klams klamstv tv tv tv tvo zamer o zamer o zamer o zamer o zameran na po an na po an na po an na po an na pok kk kkodenie ine odenie ine odenie ine odenie ine odenie inej osobe a zs j osobe a zs j osobe a zs j osobe a zs j osobe a zsk kk kkanie vhody anie vhody anie vhody anie vhody anie vhody, ktor
ostatnch znevhodn nie je asto spojen s egoizmom, alebo agresivitou
v snahe presadi vlastn ciele. Niekedy je skon ku klamstvu trvalm
osobnostnm rysom.
Vzdorovitos je charakteristick pre obdobie medzi tretm a piatym rokom ivota
(uvedomenie si vlastnho ja) a nsledne pre obdobie puberty (snaha
uplatni vlastn ja voi druhm uom ako s autorita a vchovn snaenie).
predstavuje vystupovan neposlunos, kedy jednotlivec aktvne odmieta
nutnos podriadi sa vchovnm poiadavkm, prkazom a zkazom, zvl
ak nemaj jasn zmysel.
vznik ako nsledok nadmernch zkazov, prkazov a perfekcionalistickej
vchovy, priom me by viazan na konkrtnu osobu pedagga,
prpadne vzdor prena na predmet, ktor prslun pedagg predna.
Je to odpor voi k vchovnmu snaeniu a k autorite vbec, priom
jednotlivec svojim zaujatm postojom protestuje proti povinnostiam, im
sa dostva do konfliktu. Vzniknut situciu riei pasvnou formou (nik,
izolcia, negativizmus), alebo aktvne (verblna a fyzick agresivita).
Negativizmus oznauje negciu aktulne realizovanej innosti, alebo odmietav reakcie
jednotlivca, v podobe vzdoru, alebo odporu k intrukcim, pedagogickmu
vedeniu a innostiam, ktor nezodpovedaj jeho motivcii.
119
je poiatonm prejavom nezrelej detskej vle, priom jeho predpokladom
je uvedomenie si vlastnho ja, ako aktvneho initea, ktormu chba
schopnos zrelej autokorekcie. Ide o experimentovanie s vou, so snahou
presadi vlastn zujem bez ohadu na to, ak je. Nemotivovan sprvanie
sa prejavuje v innosti myselne protikladnej k poiadavkm a oakvaniam
inch jednotlivcov.
situan negativizmus predstavuje potrebu jednotlivca presvedi sa
o svojej cene odmietanm uritej osobnosti, skupiny, alebo poiadaviek.
me nadobudn rzne varianty ako s uzatvranie sa do seba, pasvny
odpor, vyhadvanie samoty, a po odmietanie, nik, priom pecifick
zastpenie zaujma reov negativizmus. Adolescentn reov negativizmus
sa objavuje po dvanstom roku ivota, je viazan na rovesnkov, rodinu,
ale aj pedagga, priom zvyajne vznik ako neshlas s nzormi lenov
rodiny.
Nedisciplinova predstavuj odmietanie noriem a plnenia poiadaviek pedaggov, rodiov
a priestupky proti a autority vbec so snahou presadi vlastn, vchovne neiaduce zujmy
kolskmu poriadku aktvny spsobom (verblna a fyzick agresia), alebo pasvne (nik, tek).
vznik ako dsledok rodinnej vchovy, alebo riadenia v irom socilnom
prostred (kola), priom me by znane utvrdzovan reakciami autort
(pedagg, rodi), a do podoby jeho vnmania ako skutone vlastnho sprvania.
2. Asocilne 2. Asocilne 2. Asocilne 2. Asocilne 2. Asocilne je sprvanie a konanie, ktor nezodpoved spoloenskm zvyklostiam,
s ss sspr pr pr pr prv v v v vanie anie anie anie anie pravidlm a socilnym normm spolonosti, skupiny i triedy, v ktorej sa
jednotlivec pohybuje.
ide o sprvanie, ktor je v rozpore so spoloenskou morlkou, avak ete
nedosahuje intenzitu prejavov, ktor by boli namieren proti prvnym
predpisom spolonosti, voi skupine a jej hodnotm. Jednotlivci
s asocilnym sprvanm pokodzuj predovetkm samch seba.
teky je to nikov reakcia z ohrozujceho prostredia ako rieenie problmu,
vyvolan vemi silnm citovm podnetom (zlos, krivda, reakcia
na konfliktn situciu)
krtkodob opustenie domova (signl zlyhvania rodiny), alebo koly
asto sa spja s trestnou innosou (krdee, vlmania)
Prin Prin Prin Prin Priny t y t y t y t y tek ek ek ek eku uu uu:
vntorn izolovanos: problmov vzah s pedaggom a rodimi, pocit
cudzoty v rodine, posmech, odmietanie jednotlivca rodimi, nedostatok
pocitu bezpeia.
citov instabilita: oslabenie citovch zloiek pod vplyvom dobrodrunho
tania
poruchy osobnosti (psychopatie): nevysvetliten priny tekov v podobe
vntornho nutkania
F FF FFor or or or orm mm mmy t y t y t y t y tek ek ek ek eku uu uu:
reaktvny, impulzvne teky s skratkovou reakciou na nezvldnut
situciu doma, alebo v kole. Ich zmyslom je potreba niku pred trestom,
priom tek je signlom zfalstva alebo varovania. asto je to ojedinel
tek a jednotlivec sa vak spravidla chce domov vrti.
chronick teky s plnovan, pripravovan a vyplvaj z dlhodobch
problmov. Maj presn cie, bez snahy o nvrat (dysfunkn rodina)
tlanie je dlhotrvajce opustenie domova, ktor asto nadvzuje na teky,
alebo je reakciou na pocit obmedzenia slobody.
Zkolctvo je to svojvon tek zo kolskho vyuovania a od kolskch povinnost,
alebo nedostavenie sa do koly bez patrinho ospravedlnenia ako reakcia
na neznesiten situciu v kole
m charakter individulneho, alebo skupinovho teku, alebo tlania
me by impulzvne (neplnovan), alebo elov (plnovan, premyslen
aj v podobe predstierania choroby)
Prin Prin Prin Prin Priny z y z y z y z y zk kk kkolctv olctv olctv olctv olctva aa aa:
zl prispsobovanie sa kolskmu reimu: po dlhotrvajcej chorobe,
nezujem rodiov
nechu k kolskej prci: zaostvanie v tempe prce v kole v dsledku
nedostatonch schopnost, nuda poas vyuovania ako reakcia pri
nadpriemernej inteligencii, nespech v dsledku pecifickm vvinovm
poruchm uenia
akosti v medziudskch vzahoch: obava z trestu, alebo vsmechu
zo strany pedagga, naruen vzahy so spoluiakmi
120
napodobovanie, navedenie: ako napodobovan model sprvania
komplex obrannho sprvania sa nikovho charakteru
prejav nerepektovania prslunch socilnych noriem
Sebapokodzovanie Zastreuje nasledovn formy:
Sebazr Sebazr Sebazr Sebazr Sebazrao ao ao ao aov vv vvanie anie anie anie anie: ako snaha zvrazni svoju osobnos, snaha patri do
uritej skupiny, asto realizovan ostrmi predmetmi na viditench
miestach (predlaktie, tvr, hru)
Samo Samo Samo Samo Samovr vr vr vr vra a a a aednos ednos ednos ednos ednos: nsiln konanie charakteristick myslom dobrovone
znii vlastn ivot, agresia namieren voi vlastnej osobe, myseln
ukonenie (alebo pokus) svojho vlastnho ivota v akej ivotnej situcii.
Je to konanie, ktor vyplva z dobrovonho a slobodnho rozhodnutia
obetova ivot v zujme hodnoty, ktor m viu cenu ako vlastn ivot.
priny suicdi: duevn ochorenie, dsledky abzu omamnej ltky,
porucha osobnostnho vvinu, neuspokojiv vzahy, strata vzieb,
socilne otrasy, ekonomick faktory (nezamestnanos), depresie, zfalstvo,
pocit bezndeje.
me ma charakter: suicidlnych mylienok, vyhrok, suicdium
demontratvne, suicdium ako pomsta a trest okolia, sebapotrestanie,
skratkov reakcia, napodobnenie kamarta, podmienka vstupu do partie,
nsledok nutkavch mylienok, nsledok depresie, politick protest
Patologick zvislosti sbor psychickch a somatickch zmien, ktor sa vytvorili ako dsledok
opakovanho uvania psychoaktvnych ltok, je to ivotn tl zameran
na drogu.
mu by vytvoren na rovni psychickej, alebo biologickej
Motivcia k uvaniu psychoaktvnych ltok: potreba vyriei problmy,
potreba dosiahnu uspokojenie, potreba unikn stereotypu, poteba
socilnej konformity.
Prznaky zvislosti: siln potreba zska a ui ltku, potreba drogy je
dominantn, pretrvva, neschopnos kontroly a sebaovldania vo vzahu
k jej uitiu, abstinenn syndrm ako reakcia na znen dvky, uvanie
drogy napriek vedomiu jej kodlivho vplyvu.
Zvislos na alk Zvislos na alk Zvislos na alk Zvislos na alk Zvislos na alkohole ohole ohole ohole ohole je asto prestupnou drogou predovetkm v muskej
populcii (4:1)
Vvin zvislosti na alkohole: poiaton tdium (alkohol na potlaenie
neprjemnch stavov, k dosiahnutiu dobrej nlady), prodromlne tdium
(stpa tolerancia k alkoholu, lovek si na to zvyk a pije stle viac, strca
nad nm kontrolu, tendencia pi sm), tdium kritick (rastie tolerancia
alkoholu, objavuj sa alkoholov amnzie, strata kontroly nad pitm,
presvedenie, e s pitm doke presta keby chcel, ale v skutonosti to
nedoke, konflikty socilneho charakteru prednos spolonosti
alkoholikov pred rodinou), terminlne tdium (obrat, tolerancia sa
zniuje, nepretrit pitie alkoholu od rna, psychick a somatick
poruchy, pocity bezmocnosti, telesn a psychick padok)
T TT TTabakizmus abakizmus abakizmus abakizmus abakizmus je nvykov droga, ktorej inky sa neprejavuj tak rchlo
a dramaticky, v kolskom prostred m charakter hromadnho javu
(cigareta ako symbol munosti a dospelosti).
P PP PPat at at at atologick hr ologick hr ologick hr ologick hr ologick hrs s s s stv tv tv tv tvo oo oo m charakter nadmernmu venovaniu sa zbavnm
automatom (videohry, potaov hry) v dsledku oho dochdza
k prevanej komunikcii s potaom. Rozhodnutie o hre a jej ase je
neovldatenm nutkanm. Hra strca vinu svojich pozitvnych funkci
a gambler sa stva chorobne zvisl na hre, strca schopnos sebakontroly
a autokorekcie.
Dr Dr Dr Dr Drogo ogo ogo ogo ogov vv vv zvislos zvislos zvislos zvislos zvislos sa rozvja znane rchlo: tdium experimentovania
s drogou (z nudy, ako potreba unikn od problmov, ako osobn ndza),
fza prleitostnho uvania (uvedomovanie si nebezpeenstva,
utajovanie pred okolm), fza pravidelnho uvania (neschopnos
pripusti si zvislosti, snaha presvieda o opaku), fza nvykovho
uvania (strata zujmu o mienku inch).
3. Antisocilne 3. Antisocilne 3. Antisocilne 3. Antisocilne 3. Antisocilne je akkovek protispoloensk konanie bez ohadu na vek (najastejie
s ss sspr pr pr pr prv v v v vanie anie anie anie anie od 12. rokov), pvod a intenzitu inu. Svojimi dsledkami pokodzuje
spolonos a jednotlivca (a udsk ivot). asto nadvzuje na asocilne
sprvanie.
jednotlivec poruuje zkony dan spolonosou, priom jeho reedukcia
je mon iba pod dohadom odbornkov
zastreuje nasledovn prejavy: trestn innos (krde, lpe, vandalizmus,
sexulne delikty, vrada) vystupovan nsilie, agresivita, terorizmus,
organizovan zloin, trestn innos svisiaca s toxikomniou
121
Krde zmern zmocnenie sa cudzieho majetku (asto spojen s nsilm)
u jednotlivca, ktor je schopn pochopi pojem vlastnctva. Dleit
je spsob krdee: prleitostn krdee (hlavne u mladch det, reakcia
na aktulnu potrebu vlastni, bez uvenia dsledkov), plnovan a vopred
premyslen krdee (hlavne v starom kolskom veku), opakovan krdee
v partii (najzvanejie, pretoe zlodej m podporu celej skupiny a krde
nepovauje za poruenie normy). Motivcie ku krdei:
kradnutie pre seba: snaha zska nieo, o nemono zska socilne
prijatenm spsobom, kradnutie pre rodinu, ktor zlyhva, z popudu (pri
teku)
kradnutie pre druhch: vznik ako reakcia na nedostatok akceptcie
kradnutie pre partiu: vznik ako snaha udra si pozciu v partii, snaha
zska lenstvo
Lpe odcudzenie spojen s nsilnm uvoovanm prstupu k veciam.
Privlastnenie cudzej veci nsilm, alebo vyhranm sa nsilm od osobe,
ktor nem fyzick predpoklady brni sa (deti, star udia).
Vandalizmus sklon k vopred uvenmu detruktvnemu konaniu, ktor je spojen so
subjektvnym uspokojenm pri spechu v detruktvnych akcich.
je to nekultrne, primitvne nienie a pokodzovanie hodnt a predmetov
manifestovan v skupine, alebo masovo, ktor vznik ako reakcia
na nevhodne vyplnen as
Dsledky ne Dsledky ne Dsledky ne Dsledky ne Dsledky nepecif pecif pecif pecif pecifickch ickch ickch ickch ickch osobnostn P PP PPat at at at atologick zvislos ologick zvislos ologick zvislos ologick zvislos ologick zvislosti ti ti ti ti:
por por por por porch s ch s ch s ch s ch spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alkoholu oholu oholu oholu oholu
zmenen a neadekvtne sebavedomie, nedostaton sebakritika,
neschopnos vnma vplyv alkoholu na osobnos,
Psy Psy Psy Psy Psychoakt choakt choakt choakt choaktvne ltky vne ltky vne ltky vne ltky vne ltky
somatick dsledky: pokodenie CNS, hepatitda, AIDS, pokodenie
obliiek, ciev, strata hmotnosti, devastovan iln systm,
neudriavanie hygieny
psychick dsledky: vznik organickho psychosyndrmu, zmeny osobnosti
vyvolan pokodenm mozgu, emon prevanie je deformovan (labilita,
drdivos), zhoren schopnos koncentrcie pozornosti a pamti
a smerom k demencii, zmena aktivanej rovne (absoltny tlm, alebo
nadmern aktivita), in hierarchia hodnt, nedostatok vle a sebaovldania,
neschopnos pociova vinu, zmena ivotnho tlu, strata budcnosti
(neschopnos plnova), padok osobnosti, objavenie sa psychotickch
porch (poruchy vnmania, neadekvtne emcie), amnestick porucha
(zhorenie pamti, demencia)
P PP PPat at at at atologick hr ologick hr ologick hr ologick hr ologick hrs s s s stv tv tv tv tvo oo oo
psychick dsledky: porucha sebahodnotenia a autoregulcie, emon
instabilita, afektivita, premenlivos postojov, snaha odklada rieenia,
nedostatok vntornch noriem, strata priateov
spoloensk P PP PPat at at at atologick zvislos ologick zvislos ologick zvislos ologick zvislos ologick zvislosti ti ti ti ti:
a emocionlne Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alkoholu oholu oholu oholu oholu
emocionlne dsledky: zven drdivos, afektivita, vbunos,
nervozita, zl nlada, osamelos, pocity przdnoty, podozrievavos,
nedverivos, deprivcia prevan demi zvislch rodiov
spoloensk dsledky: nzky socilny status, odmietanie, opovrhovanie
spolonosou, socilna stigma, zvan naruenie medziudskch vzahov
v rodine a zmena rol v rodine, bezohadnos k partnerovi a deom, strata
role, preste a cty v rodine, stvaj sa z nich nenviden, opovrhovan
lenmi rodiny, ruia pohodu, vyhasnaj emon vzahy, devastovanie
rodiny materilne, socilne a psychicky (rozpad rodiny, zanaj pi aj
ostatn lenovia rodiny), neschopnos uspokojivo plni rodiovsk rolu
(nepriazniv ovplyvovanie psychickho stavu svojho dieaa, nepriazniv
ovplyvovanie zdravotnho stavu dieaa, nepriazniv ovplyvovanie
socilnej, ekonomickej a kultrnej situcie rodiny, vyie riziko nehd
a razov, trestn innos, strata bytu, alebo domu (bezdomovec)
spoloensk dsledky: neschopnos repektova prslun normy, neschopnos
plni povinnosti, zmena vzahu s umi, nespoahlivos, sebectvo
a necitlivos k inm, krde, prostitcia, pohdanie, odpor, trestn innos
spoloensk dsledky: strata zbran, nerepektovanie zkladnch
socilnych noriem a hodnt, krdee, podvdzanie, naruenie medziudskch
vzahov, potreba bra je vou hodnotou ako citov vzah, ekonomick
akosti, dlhy
122
Uebn, komunikan a interakn stratgie efektvne s jednotlivcami s poruchami sprvania
Prstup k jednotlivcom so pecifickmi poruchami sprvania vyaduje uplatovanie viacerch stratgi (spra-
covan poda epov, 2004; Jucoviov kov Zrklerov, 2004; Munden Arcelus, 2006; Train, 1997):
S SS SStr tr tr tr tratgie veobecnho prs atgie veobecnho prs atgie veobecnho prs atgie veobecnho prs atgie veobecnho prstupu k jedno tupu k jedno tupu k jedno tupu k jedno tupu k jednotliv tliv tliv tliv tlivcom so com so com so com so com so pecif pecif pecif pecif pecifickmi por ickmi por ickmi por ickmi por ickmi poruchami s uchami s uchami s uchami s uchami spr pr pr pr prv v v v vania: ania: ania: ania: ania:
Je potrebn si uvedomi, e porucha pozornosti s hyperaktivitou nie je choroba, ale vzorec problmov
sprvania. Preto je dleit akceptova problm a snai sa ho postupne prekonva. Jednotlivec je len
nositeom problmu, nie je problmovm lovekom.
Hyperkinetick porucha je poruchou vvinovou. Najastejie pod vplyvom hormnov sa jednotlivec
zane upokojova a zniuje sa jeho impulzivita. Predpokladom s vak predchdzajce vhodn postoje
uieho socilneho prostredie. Ak je jednotlivec neustle trestan, nedostva sa mu pozitvneho prijatia,
me sa jeho situcia zhorova. U jednotlivca sa potom sekundrne mu prejavi poruchy sprvania,
ktor s vrazom jeho asocilnych postojov.
Vytvori pokojn a citovo preteplen prostredie. Jednotlivcovi je potrebn da najavo lsku, aby vedel,
e je akceptovan, aj ke niekedy dochdza ku kritike jeho prejavov sprvania (netresta jednotlivca
nelskou). Nevyhnutnosou je by vyrovnan aj vo vyptch a afektvnych situcich.
V celom prostred dieaa je potrebn vytvra ovzduie spoluprce. Jednotlivec mus pozna e ho
vetci akceptuj a s ochotn mu pomc.
Prbuzn musia by trpezliv s vedomm, e poruchu je mon zvldnu. Je vhodn pochvli aj snahu
o dobr vkon a nepripusti ast opakovanie nespechu.
Stanovi jasn poriadok. Nevyhnutnosou je osobn zujmy a potreby zladi a podriadi potrebm
a nrokom ostatnch ud. Jednotlivec mus vedie o sa od neho oakva s jasne vymedzenmi pravidlami
(mus vedie kedy ich prekrauje a kedy nie).
Dslednos v dodriavan stanovch pravidiel. Dleit je dsledn kontrola vykonvan, nenpadnm,
nedirektvnym spsobom. Neustle kontrolova stanoven lohy a prkazy, pretoe nedslednos vedie
jednotlivca k zmtku a tendencii vyuva pedaggovu nedslednos.
Zabrni vzniku pocitu menejcennosti. Ak jednotlivec napriek vetkej snahy neme dosiahnu to,
o jeho vrstovnci, sname sa pre neho njs uplatnenie v inch innostiach.
Neoakva bezpodmienene problmov sprvanie. Ak je neustle od jednotlivca oakvan
problmov sprvanie, tak sa jednotlivec prispsobuje nmu oakvaniu. Jednotlivec si vytvor tak vzorce
sprvania, prostrednctvom ktorch dosiahne svoj cie. V interakcii s jednotlivcom je tak rovnako
nevhodn opakovane mu vyta jednu a tu ist skutonos, ktor nm preka. Opakovanm pripomnanm,
tto jeho stratgiu posilujeme. Je lepie dodva jednotlivcovi nvody a posilova jeho odvahu k tomu,
aby najbliie situciu rieilo inak. Sasne je potrebn oceni kad pokus jednotlivca o lepie rieenie
a kad predsavzatie a snahu.
Napomha stanovi sprvne dvky medikamentov a intervaly, kedy sa maj podva.
kolsk, pracovn T TT TTlanie lanie lanie lanie lanie:
a profesijn neschopnos stabilnho zamestnania v dsledku tlavho spsobu ivota,
riziko monosti by bezdomovcom
P PP PPat at at at atologick zvislos ologick zvislos ologick zvislos ologick zvislos ologick zvislosti ti ti ti ti:
Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alk Zvislos od alkoholu oholu oholu oholu oholu
zhorenie pracovnej vkonnosti, horia koncentrcia pozornosti, pomalie
tempo, nepresnos a chybovos pri prci, nespokojnos v zamestnan,
zl vkon prisudzovan inm, presvedenie o svojom dobrom vkone,
nedodriava pravideln prchody do zamestnania, absencie, fluktucie
a nsledn strata zamestnania, chba motivcia k hadaniu novho
zamestnania, nezamestnanos a strata profesijnej roli
absencia v zamestnan a kole, zlyhvanie v profesijnej roli, nava
a neschopnos poda poadovan vkon, strata motivcie, vylenie
zo koly, ukonen pracovn pomer, nezamestnanos a absencia snahy
hada si zamestnanie
ohrozenie profesijnej role, strata motivcie k prci, zhorenie vkonu,
odmietanie chodi do koly a zamestnania, strata motivcie k kolskej
prci, zhorenie prospechu, zmena sprvania v dsledku zvislosti (strata
zbran, hodnt), zkolctvo, krdee na zskanie prostriedkov
Spr Spr Spr Spr Spraco aco aco aco acov vv vvan pod an pod an pod an pod an poda: a: a: a: a: epov (2004); Tisoviov (2002); Majzlanov (1998); Vgnerov (1999); epov (2004)
123
S SS SStr tr tr tr tratgie vcho atgie vcho atgie vcho atgie vcho atgie vchovnho prs vnho prs vnho prs vnho prs vnho prstupu k jedno tupu k jedno tupu k jedno tupu k jedno tupu k jednotliv tliv tliv tliv tlivcom so com so com so com so com so pecif pecif pecif pecif pecifickmi por ickmi por ickmi por ickmi por ickmi poruchami s uchami s uchami s uchami s uchami spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania
v uom socilnom pr v uom socilnom pr v uom socilnom pr v uom socilnom pr v uom socilnom pros os os os ostr tr tr tr tred: ed: ed: ed: ed:
Vchova jednotlivca s poruchou pozornosti a hyperaktivitou je vemi nron. m je vak domca atmo-
sfra pokojnejia, tm viac prejavov neiaduceho sprvania je mon eliminova. Z hadiska intervennch
stratgi mono vymedzi niekoko krokov, ktor mu vies k lepej spoluprci medzi rodiom a jednotliv-
com s poruchou pozornosti a hyperaktivitou a rovnako mu pozitvne ovplyvni sprvanie jednotlivca. Medzi
uveden pecifik je mon zaradi nasledovn:
Rodiia jednotlivcov s ADHD vemi asto prevaj pocit bezradnosti a bezmocnosti. Rodiia sa asto
nedoku pozrie na problmy s odstupom a meni svoje postoje a zauvan stratgie. Je potrebn sa
dozvedie po om jednotlivec ti, o je pre neho dleit, ak s jeho problmy, dohovori sa s nm na
spolonch postupoch a monostiach vzjomnho spoluitia.
Je potrebn venova sa i vzahom medzi srodencami. Jednotlivec s ADHD zasahuje i do celej dynamiky
vzahov v rodine. Niektor srodenci pociuj, e na nich rodiia nemaj dostatok asu, in sa zase teia
priazni rodiov, pretoe nevyaduj toko pozornosti a starostlivosti. Rodiia, ktor chc vyvi tto
dynamiku vzahov, nemu svoje deti porovnva a dokonca komunikova problmy svisiace
s jednotlivcom v jeho prtomnosti.
Sprvna organizcia asu. V uom socilnom prostred je potrebn vytvori organizan pln da,
to znamen presne vymedzi kedy si m jednotlivec plni svoje povinnosti, kedy je as na oddych a presne
stanovi as na vstvanie a non spnok. Podobn rozvrh je potrebn napsa na papier, ktor
jednotlivec me vidie po cely de.
Oddychov as sa vyuva v prpade, ak sa jednotlivec dostane mimo kontrolu. V podobnej situcii je
vhodn ho presun z prli agitujcej situcii a ponecha na pokojnom mieste, pokia sa upokoj.
as pre jednotlivca. Je potrebn, aby bol vymedzen as na prjemn a uvouj aktivitu s jednotlivcom.
Poas tohto spolonho asu je potrebn ptra po jeho silnch strnkach a primerane ho za to oceni.
Systm odmien a trestov spova v tom, e uie socilne prostredie presne ozna elan a oakvan
sprvanie, ktor chce u jednotlivca posilni. Jednotlivcovi je potrebn presne oznmi, o sa od neho
oakva a za o potom dostane odmenu. V prpade nesplnenia dostane mierny trest. Dlhodobm cieom
je pomc jednotlivcovi zska kontrolu nad svojim sprvanm a voli in elan formy sprvania sa.
Riadenie stresu je potrebn aj u det, aj u dospelch. Prostrednctvom Stop techniky, meditcie
a relaxcie je mon zvyova toleranciu k frustrcii.
Vytvorenie domcich pravidiel. Pravidl by mali by strun, vstin a hlavne spravodliv. Jednotlivec
mus vedie ak nsledky ho akaj, ke sa nebude sprva socilne prijatene, ale rovnako, ak bud
reakcie okolia, ke jeho sprvanie bude socilne prijaten. V podobnej situcii je vhodn pravidl
napsa na papier a umiestni hne veda domceho organizanho plnu.
Rodi ma by pozitvne orientovan v spsoboch interakcie a komunikcie s jednotlivcom. Rodiia by
sa mali k jednotlivcovi sprva rovnako socilne prijatene, odmeova ho za prijaten prejavy sprvania
(sta vo forme malikosti), pretoe zo irieho socilneho prostredia sa jednotlivcovi dostva predovetkm
negatvnych interakci a spsobov hodnotenia. Pre jednotlivcov s ADHD je nevyhnutn zska
od socilneho prostredia pozitvnu sptn vzbu za socilne prijaten sprvanie.
Jednotlivec mus rozumie tomu, o sa od neho vyaduje. Pri vysvetovan akhokovek pravidla
je nevyhnutn, aby rodiia upriamili pozornos na jednotlivca a pozerali sa mu priamo do o. Jasnm
a pokojnm hlasom mu je potrebn oznmi, o sa od neho oakva. Na zver je potrebn poiada
jednotlivca, aby zopakoval dan intrukcie.
By si ist, e v rodiovskej neprtomnosti je jednotlivec pod dohadom dospelej osoby. V dsledku
toho, e jednotlivci s ADHD konaj asto impulzvne, potrebuj neustlu priamu pozornos, dohad
a prtomnos dospelej osoby.
Rodi by mal pozna vrstovnkov svojho dieaa. U jednotlivcov s ADHD je mon identifikova ast
problmy v nadvzovan rovesnckych kontaktov a neschopnos udra si kamartstvo. V dsledku toho
je nevyhnutnosou, aby rodi podporoval diea v nadvzovan rovesnckych kontaktov.
Rodi m svojmu dieau pomha pri prprave do koly. Je nevyhnutnosou, aby rodi poskytoval
jednotlivcovi neustlu pomoc a podporu v prprave na vyuovanie. V prprave na vyuovanie musia
jednotlivci s ADHD ma presne vymedzen miesto, kde si bud psa domce lohy a to najlepie
na takom mieste, aby neboli rozptyovan rznymi ruivmi podnetmi. Psanie domcich loh je potrebne
preruova krtkymi relaxanmi prestvkami.
Rodi by sa mal zamera na silie jednotlivca, nie na samotn vsledok. V tejto svislosti si ocenenie
vyaduje akkovek samostatn ukonenie domcej lohy. Jednotlivcovi me dosta extra ocenenie
za dosiahnutie lepieho vkonu.
Rodi by mal kontinulne komunikova s pedaggom svojho dieaa. Rodi by mal vedie o jeho diea
rob v kole, v triede, pri hre, ale aj na obede. Komunikcia uitea a rodia mus by otvoren a pravideln.
124
Dobr spoluprca rodiov so irm socilnym prostredm (naprklad kolou) podporuje innos prce
vetkch odbornkov so iakom. Spolon, vzjomne podporovan postup pozitvne vplva na sprvanie
a osobnostn vvin tudenta. Angaovanos a ochotu rodiov spolupracova podporuje:
oboznmenie rodiov so kolou, kolskm prostredm, s uitemi a inmi odbornmi spolupracovnkmi,
dobr prprava uitea alebo inho odbornka na stretnutie s rodiom, prezentcia profesionlnej
erudovanosti, ktor dva rodiovi istotu, e o diea sa staraj kvalifikovan odbornci,
schopnos vcti sa do situcie rodia, nava jeho problmom, diskutova o akostiach vo vchove
dieaa a vedie mu poradi,
oboznmi rodia s obsahom individulneho vzdelvacieho plnu iaka, dohodnutie sa na spolonch
postupoch vo vchove dieaa,
pravideln vzjomn informovanos na zklade osobnch stretnut alebo psomnm kontaktom,
posilovanie rodiovskej kompetencie (vetko o robte v prospech dieaa je vborn).
S SS SStr tr tr tr tratgie pedagogickho prs atgie pedagogickho prs atgie pedagogickho prs atgie pedagogickho prs atgie pedagogickho prstupu k jedno tupu k jedno tupu k jedno tupu k jedno tupu k jednotliv tliv tliv tliv tlivcom so com so com so com so com so pecif pecif pecif pecif pecifickmi por ickmi por ickmi por ickmi por ickmi poruchami s uchami s uchami s uchami s uchami spr pr pr pr prv v v v vania ania ania ania ania
v irom socilnom pr v irom socilnom pr v irom socilnom pr v irom socilnom pr v irom socilnom pros os os os ostr tr tr tr tred: ed: ed: ed: ed:
U tudentov s hyperaktivitou a poruchou pozornosti je mon pozorova disproporciu medzi rovou
kolskho vkonu a rovou intelektovch schopnost. Niia rove uebnch vsledkov ne ak by sme
mohli u nich oakva vzhadom na ich intelektov schopnosti, je asto zaprinen dsledkami hyperaktivi-
ty a porch pozornosti. Vetky prejavy sa nsledne premietnu aj do vzahu k ostatnm tudentom v triede.
tudenti s hyperaktivitou a poruchou pozornosti maj sklon neustle rozprva, vykrikova, a rui ostat-
nch od ich prce. Maj tendenciu sprva sa roztrito asto zabdaj zkladn pomcky. Spoluiakom to
spoiatku nevad, pripad im to zbavn, ale vo chvli, ke ich spoluiak s ADHD neoakvane napadne
alebo ich ru na hodinch, zane im to preka. tudenti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou asto
hovoria alebo konaj impulzvne, bez toho, aby mysleli na dsledky. Zvyajne formlne ovldaj zsady
spoloensky iaduceho sprvania, ale maj problmy, ich v konkrtnej situcii uplatni. Zkladom inicicie
zmeny je vytvorenie vzahu, v ktorom tudent cti, e pedagg je mu oporou a na ktorho sa me spoahn
v pre neho zaovch situcich. Je dobr ak pedagg doke zachova pokoj, tolerantn postoj aj pri impul-
zvnych reakcich tudenta. Je absoltne nevhodn pred ostatnmi spoluiakmi napomna, tresta alebo
dokonca poniova tudenta za sprvanie, ktor je dsledkom jeho diagnzy. Na druhej strane nadmieru
ochranrsky a vetko tolerujci prstup vo vchove tudenta je tie kodliv tak preho, ako aj pre ostat-
nch spoluiakov. Pedagg by mal tudenta zapja do aktivt a spoloenskch innost v rmci vyuovania
tak ako ostatnch spoluiakov. Ak je tudent vyat z triedy naprklad pri pecilnych intervencich peci-
lneho pedagga, nie je vhodn to neprezentova v negatvnom zmysle. Vzah a postoj pedagga k tuden-
tovi s hyperaktivitou a poruchou pozornosti je modelom pre postoj a vzah ostatnch spoluiakov.
Vo vchovno vzdelvacom procese iaka sa kladie zven draz na individulny prstup s ohadom na
pecifick vchovnovzdelvacie potreby tudenta. pecifick vchovnovzdelvacie postupy a organizcia
prce sa tkaj:
pravy prostredia,
umiestnenie tudenta v triede,
individulneho pracovnho tempo a uebn postupy tudenta,
metodickch postupov vo vyuovan a v prstupoch vo vchove tudenta,
hodnotenia sprvania a uebnch vsledkov tudenta.
pr pr pr pr pravy pr avy pr avy pr avy pr avy pros os os os ostr tr tr tr tredia edia edia edia edia
Prostredie triedy by malo psobi tulnm, harmonickm a pokojnm dojmom. Vea tried dnes
prekypuje mnostvom zrakovch podnetov, ktor tudentom sauj udranie pozornosti.
tudent s hyperaktivitou a poruchou pozornosti by mal ma v zornom poli len pomcky, ktor
potrebuje pre splnenie svojej lohy. tudenti s vraznm nepokojom by mali dosta len predlohu cvienia,
ktor maj spracova. Neskr je mon tudentovi pracovn podmienky menej zjednoduova, a je schopn
orientova sa v kolskch textovch materiloch ako ostatn tudenti.
Na doske stola by malo by o najmenej dekorci, obrzkov a poliiek.
Okno je vhodn zacloni zvesmi, alebo alziami.
U UU UUmies mies mies mies miestnenie tnenie tnenie tnenie tnenie tudent tudent tudent tudent tudenta v triede a v triede a v triede a v triede a v triede
Umiestni tudenta do blzkosti pedagga, ktor ho me nenpadne pozorova a rozloi nron
lohy na iaston celky. tudent by nemal by v blzkom kontakte s ostatnmi tudentmi. Vhodn je
predn lavica, v ktorej sed tudent sm, avak nie priamo pri stole pedagga.
Vymedzi pre tudenta stabiln miesto kde edukcia prebieha (v domcom prostred vymedzi priestor
na prpravu na vyuovanie: oddeli zstenami).
125
Umiestni tudenta tak, aby okno by mal za chrbtom, alebo zboku. Nevyhovujce je miesto pri okne,
alebo pri nstenke s vzdobou.
Individulne pr Individulne pr Individulne pr Individulne pr Individulne praco aco aco aco acovn t vn t vn t vn t vn tem em em em empo a u po a u po a u po a u po a uebn pos ebn pos ebn pos ebn pos ebn postup tup tup tup tupy y y y y tudent tudent tudent tudent tudenta aa aa
Pri prci so tudentmi s poruchou pozornosti a hyperaktivitou existuje mnoho dleitch initeov, ktor
by mal pedagg, vzia do vahy. Ide o initele, ktor poda Riefovej (1999) napomhaj zlepi spsob, akm
sa tudent s hyperaktivitou a poruchou pozornosti u a akm spsobom by mali pedaggovia vyuova:
Repektova krtkodob formu prce v intervaloch 5 10 20 mint. Nasledujcou prestvkou
zabrnime nave a neschopnosti koncentrcie.
Zaraova do vyuovania ast preruenie prce, v priebehu ktorch si jednotlivec m monos
oddchnu.
Poskytnutie oddychovho asu spova v nutnosti odvies tudenta z prostredia, v ktorom sa neiaduce
sprvanie prejavilo do prostredia nepodnetnho, ale bezpenho. Doba strven v uvedenom prostred
mus by dopredu stanoven, ak vak problmov sprvanie pokrauje asomiera je optovne spusten.
Problm organizcie a zskavania kolskch vedomost je v skutonosti jednm z kovch charakteris-
tickch rysov poruchy ADHD. Takto tudent potrebuje systematicky pod priamym dohadom precviova
nasledovn schopnosti:
usporiada si pomcky,
usporiada si pracovn priestor,
zapsa si lohy,
zostavi zoznamy,
zoradi innosti poda dleitosti,
naplnova si krtkodob ciele,
pozna normy prijatenej prce,
ta a sledova hodiny, pouva kalendr,
vedie o odnies domov a o doma necha,
vedie o odnies domov a o potom prinies,
vedie o presne robi pri samostatnej prci,
vedie ak potrebn pomcky s v kole pouvan.
Me Me Me Me Met tt ttodick pos odick pos odick pos odick pos odick postup tup tup tup tupy v y v y v y v y vo vyuo o vyuo o vyuo o vyuo o vyuovan a prs van a prs van a prs van a prs van a prstup tup tup tup tupy v y v y v y v y vo vcho o vcho o vcho o vcho o vchove ve ve ve ve tudent tudent tudent tudent tudenta aa aa
tudent s poruchou pozornosti a hyperaktivitou sa potrebuje cti v triede bezpene a zrove mus pres-
ne vedie o sa od neho oakva z hadiska uenia a sprvania.
Zjednotenie vchovnho psobenia v kole a rodine. Zjednoti vchovn psobenie medzi rodimi,
medzi rodinou a kolou a medzi jednotlivmi pedaggmi (predovetkm na druhom a treom stupni),
kde sasne psob niekoko pedaggov. Nejednotnos prehlbuje akosti jednotlivca.
Usmerovanie aktivity tudenta a prvod primeranch podnetov. tudent s hyperaktivitou disponuje
zvenou aktivitou, pohyblivosou, nepokojom a energiou. Efektvne je necha tudentovi priestor
realizova sa v smere aktivity, alebo ju vyui efektvnym spsobom. V tejto svislosti orientova
pozornos iba na aktivitu dominantn a prve prebiehajcu.
Pohyb a von aktivita znamen oddych nervovho systmu, preto tudenta nentime k pokoju
a netrestme ho za nadmern pohyblivos a nedvame mu za prklad inho tudenta.
Zujem podnecuje a udriava pozornos, donucovanie a tresty nemaj pozitvny vznam.
Nevyhnutnosou je jasn vyslovenie poiadavky smerom k tudentovi a jeho sprvaniu. Podstatn je
da najavo, o sa od tudenta konkrtne oakva, ak s hranice, poriadok a stanoven pravidl spoluitia.
Popsa tudentovi oakvan sprvanie o najpodrobnejie. Dleit je zisti, i tudent pochopil, ak
sprvanie je prijaten a ak nie. tudentovi nechme vysvetli o rozumie pod pojmom dobr lovek,
alebo zl lovek. Niektor pojmy mu by pre neho nezrozumiten naprklad pi sa mi, ako sa del
o sladkosti so sestrou.
Vysvetli tudentovi dsledky kadho iaduceho sprvania, aby si uvedomil o a za akch podmienok
dostane, ak sa bude sprva oakvane a zrove o sa stane ak uveden hranice tudent prekro.
Pedagg mus by vzorom v dodriavan pravidiel.
Pokyny vydva pokojne, jasne a ich plnenie dsledne vyadova. Vzvu je vhodn podpori dotykom,
alebo pohadom o.
Naui tudenta predchdza afektvnemu sprvaniu. Dleit je naui odhadn situcie, ktor ved
k afektvnemu sprvaniu a odvies pozornos od zleitosti, ktor afekt vyvolva a prenies ju na in.
Ak u k afektu dolo, je vhodn necha ho prebehn a odznie, nezasahova a poka, km sa tudent
upokoj. tudent sa upokoj rchlejie ak vid, e jeho sprvanie neprinieslo oakvan efekt a pedagg
je pokojn.
126
Nepripomna extrmne asto stanoven pravidl, pretoe nsledne ich tudent nebude vnma.
Vas upozorni rodiov a inch odbornkov na problmy tudenta, aby bolo mon vas zasiahnu.
Kedykovek je to mon, poksi sa hada alternatvy namiesto preradenia tudenta do pecializovanej
intitcie (lieebno-vchovn sanatrium), pretoe dsledky podobnho kroku s nezvratn.
Vypracova individulny vzdelvac program.
Pomc tudentovi dosiahnu vhodn sprvanie plnovanm situci, ktor tudenta oakvaj.
Dleit je nevystavova ho situcim, v ktorch neuspeje.
Zni pracovn zaaenie tudenta tak, aby sa dostalo do sladu s jeho schopnosou udra pozornos.
Je potrebn poskytova truktru a poriadok, prostrednctvom zrozumitenej komunikcie, presnho
urenia toho, o sa od neho oakva, jasnch pravidiel a stlym udriavanm kontaktu s nimi. Zadvan
lohy je potrebn rozleni na menie asti, ktor je mon postupne zvldnu.
Zadva lohy primeran veku, ale kratie. To by vak mal tudent spracova obsahovo i formlne o
najlepie. Postupne op zvyova nroky, a sa tudent prispsob nrokom kladenm na ostatnch
tudentov.
Aby tudent mohol pracova o najlepie, mus rozumie zadaniu lohy. tudent s hyperaktivitou
a poruchou pozornosti me prepou as intrukcie alebo si neuvedom, o je v zadan najpodstatnejie.
Postupne je vhodn naui tudenta rozumie kadej intrukcii, mal by si vedie njs kov slov, ktor
vyjadruj to, o m robi a akm spsobom m pracova.
Pedagg by mal kad lohu nzorne predvies, navies tudenta pomocou zrozumitench intrukci
a neustle mu poskytova sptn vzbu.
Pomha tudentovi s usporiadanm ich pomcok, pracovnho priestoru, zapojenm do skupiny,
napomha v situcich, ke sa mus rozhodn medzi niekokmi alternatvami. Podstatn je naui
tudenta vytvori si truktru na lavici (na avej strane to o ete potrebuje, na pravej stranu hotov lohy).
Situcia poas vyuovania by mala by pre tudenta jasn, prehadn a mala by ma urit poriadok.
Domce lohy musia by zadvan vdy v pribline rovnakom ase a rovnakm spsobom.
Reim da truktrova tak, aby sa striedala doba aktivity a pokoja.
Poskytova dostatok prleitost na pohybov uvonenie, nielen cez prestvky, ale aj poas vyuovania.
Pedagg me tudenta poverova rznymi pomocnmi lohami naprklad rozdvanie zoitov, zotretie
tabule a podobne.
Zaraova relaxciu. Relaxciu je mon dopa aj slovne. Vhodn s aj jogov, dychov cvienia
a plvanie.
Meni polohu pri prci, so striedanm sedu, stoja, kaku a podobne.
Strieda innosti, priom by za sebou nemali s innosti podobnho druhu.
Pedagg by mal zhromaova ukky tudentovch prc (akkovek vypracovan lohy i prce, ktor
ukazuj siln a slab strnky tudenta).
Zaznamenvanie spozorovanch pecifickch prejavov sprvania (frekvencia padania zo stoliky,
schopnos napsa len jednu vetu za 20 mint samostatnej prce, prejavy vyhknutch slov na hodine
a podobne).
Naui ostatnch tudentov nereagova na problmov prejavy sprvania tudenta s ADHD.
Zadvanie menieho potu domcich loh.
Poskytova viac asu pri psomnch skaniach a psomnch cvieniach.
Docenenie toho, m sa tudenti lia jeden od druhho a poskytovanie monost, aby mohli prezentova
svoje siln strnky. tudenti by mali dosta ancu ukza spoluiakom to, o im ide dobre.
Pre tudentov nie s vhodn innosti, ktor s spojen s rchlosou a saenm, pretoe saenm
podporujeme ich impulzvne sprvanie.
Osobnos a reakcie pedagga musia by jasne itaten, priom tudent mus vedie o sa od neho
oakva. Podstatou je zrove pripravi tudenta na aktivity a akcie, ktor nepatria do benho ivota
koly (nvteva vchovnho koncertu) a vysvetli mu podrobne o sa tam bude robi a ak sprvanie je
od neho oakvan.
Dleit je nadvzovanie a udriavanie onho kontaktu medzi pedaggom a tudentom.
Osvoji si urit gesto ako napr. poklepkvanie rukou po lavici, aby sa tudent op sstredil ak je
nepozorn.
Pouva frzy typu: Toto je vemi dleit na upriamenie tudentovej pozornosti.
Vyuovacia hodina by mala by rozdelen na fzy, poas ktorch sa strieda aktivita s pasivitou
tudenta, kedy sa treba uvoni.
Pri osvojovan uiva je vhodn pouva o najviac nzornch pomcok, vhodn s pracovn listy
s menm mnostvom textu so zameranm na jednu oblas, alebo innos.
Dleit je sptn kontrolovanie tudenta i danej tme rozumie.
Podpora a vedenie tudenta k zvrazovaniu kovch slov a frz.
127
Pedagg by mal tudenta poas vypania testov s viacermi monosami vies k tomu, aby hne
odkrtval nesprvne odpovede o me uetri viac asu, ne keby si najprv pretal vetky odpovede
a potom zakrtol tu sprvnu.
tudent je pokojnej, ke vie, ak innos ho ak. Ritul zaiatku a konca hodiny uahuje tudentovi
orientciu v priebehu hodiny. tudent by na zaiatku hodiny mal vedie podrobnejie, ak innosti s
naplnovan a o je obsahom vyuovacej hodiny.
tudenti s ADHD sa neuia socilnym zrunostiam spontnne ako in deti. ij v inej situcii. ij
s poruchou, s ktorou sa ich okolie asto nedoke vyrovna. Dostva sa im inch vzorcov sprvania.
tudentom sa mus dosta vedomej podpory v tom, aby sa nauili viemu repertoru rieen socilnych
situci. tudent mus vedie ako sa m v danej situcii sprva a mus vedie toto sprvanie aj samostatne
uskutoni.
tudent s ADHD potrebuje vytvra interakcie so svojimi vrstovnkmi. Podstatou dobrej atmosfry je,
e nikto z vrstovnkov nem zo tudentov s ADHD strach, e kad tudent vie, e do spoloenstva triedy
patr. tudenti s ADHD nebvaj obben u svojich vrstovnkov, potrebuj porozumenie a podporu
dospelho, aby sa upokojili a boli prijman ostatnmi demi. Vea zle na tom, ak m k tudentovi
s ADHD postoj sm pedagg. Jeho sprvanie a prstup je modelom pre sprvanie vetkch tudentov
v triede.
Hodno Hodno Hodno Hodno Hodnot tt ttenie s enie s enie s enie s enie spr pr pr pr prvania a u vania a u vania a u vania a u vania a uebnch vsledk ebnch vsledk ebnch vsledk ebnch vsledk ebnch vsledko oo oov v v v v tudent tudent tudent tudent tudenta aa aa
Pri hodnoten a klasifikci je potrebn bra do vahy vplyv problmu tchto tudentov na kolsk vkon.
pecifick prstup sa uplatuje vo vetkch vyuovacch predmetoch. tudentovi nemono zni znmku zo
sprvania a ani z inho vyuovacieho predmetu, pokia s ruiv a neadekvtne prejavy jeho sprvania v kole,
prpadne nedostaton uebn vsledky dsledkom zdravotnho postihnutia. Pri hodnoten a klasifikcii
tchto det sa odpora:
Pri priebenom hodnoten pouva rzne formy hodnotenia, okrem slovnho (prpadne znmkou)
napr. hodnotenie bodmi, percentami, hodnotenie s uvedenm potu chb.
Pri hodnoten sprvania je efektvnejie pozitvne hodnoti dobr sprvanie ako tresta neiaduce
prejavy v sprvan.
Pri slovnom skan, ska tudenta kratie a viackrt, pri psomnom teste je potrebn rozdeli ho na
viac kratch ast. Neodpora sa psa asovo limitovan testy.
Pri priebenom hodnoten uebnch vsledkov aj sprvania ako aj pri zverenej klasifikcii treba kls
draz na motivan zloku hodnotenia.
V kolskom prostred me pedagg v priebehu da neustle monitorova problmovho tudenta,
ktor asto vnma situciu inak ne jeho spoluiaci i samotn pedagg. Preto by tudent mal v priebehu
da dosta monos podeli sa so svojimi pocitmi a problmami. ast sptn vzba vedie k optimalizci
sprvania, podva informciu o kvalite vkonu. Sptn vzba by nemala rui tudenta poas vykonvania
lohy. Ak je sptnou vzbou upozornen na chyby, dleit je, aby za tm nasledovalo odporanie, ako
sa takejto chyby vyvarova. Dleit je vasn pochopenie tudenta a jeho akceptcia.
Sstredi sa na kladn strnky osobnosti tudenta, pretoe k negatvnym reakcim a sprvaniu
tudenta privdzaj nespechy. Je dleit identifikova oblas v ktorej je tudent spen a nsledne sa
na u zamera. Prostrednctvom pochvaly da tudentovi monos zai pocit spechu. Nevyhnutnosou
je pouva ocenenie aj za mal iastkov pokroky a povzbudenie k alm vkonom. Negatvne sprvanie
je vhodn skr ignorova (ak je to mon), avak pochvlime to, o tudent urobil sprvne. Tresty,
vytanie a mentorovanie je vhodn pouva skr vnimone.
Odmeni vhodn sprvanie, aby tudent uveril, e sa mu to me podari. Odmena by mala ma hlavne
charakter socilnej odmeny a mus by poskytnut bezprostredne po prejave vhodnho sprvania. Druh
odmeny je potrebn asto meni so snahou o nsledn sebaodmeovanie za vhodn sprvanie.
Odmeova nie za rchlos, ale za sprvnos uritho problmu.
Pri spechu preva spech spolu so tudentom.
tudent by malo by pozitvne hodnoten, pokia preuke urit schopnos. tudent m by konkrtne
upozornen na to, o urobil sprvne. Je to dleitejie ako veobecn pochvala.
Netresta tudenta za to, o nedoke, alebo o urobil nevedome zle. tudent me vnma urit
socilnu situciu inak ako my. Vo svojej neschopnosti pohotovo rozliova medzi podnetmi me ma
skreslen obraz vec, innost a ich prin. Preto je potrebn pta sa ho pri kadom nespechu, o si
myslel, a ako situciu videl. Naume ho tak, sledova svoje pocity, priania a svoje vntorn prevanie.
Len ke bude rozumie sm sebe, me svoje sprvanie ovplyvni a pochopi emcie a city inch.
Pouit trest mus zodpoveda previneniu a mus by iba jeden a stanoven osobou, ktor trest, aby si
jednotlivec zapamtal, preo bol potrestan. Trest mus nasledova bezprostredne po situcii, v dsledku
ktorej bol stanoven.
128
Druh trestu mus svisie so situciou, v ktorej bol stanoven. V opanom prpade si jednotlivec
zapamt iba to, e naprklad nemohol pozera televziu, ale nezapamt si preo bol potrestan.
Skr ako fyzick tresty zamera sa na odhalenie slabej strnky jednotlivca a nsledne zakza nieo,
o m rd, o ho mrz, ale s mierou, aby sme jednotlivca prli nezranili.
Ak je jednotlivec potrestan, trest mus by vykonan dsledne, pretoe nevykonan, alebo predasne
ukonen trest strca innos.
Pri stanoven trestu je podstatn jednotn prstup vetkch zastnench. Rozdielne nzory je
potrebn prekonzultova bez prtomnosti jednotlivca.
Nereagova (do uritej miery) na neiaduce sprvanie. Ak sa tudenti ocitaj neustle v problmoch,
strcaj odvahu a mu svoje snaenie plne vzda. Ak bude tudent pova, e je dobr a e nie je
zl, je mon e sa bude snai ete viac, aby bol pochvlen.
V VV VVcho cho cho cho chovn prs vn prs vn prs vn prs vn prstup k jedno tup k jedno tup k jedno tup k jedno tup k jednotliv tliv tliv tliv tlivcom s agr com s agr com s agr com s agr com s agresivit esivit esivit esivit esivitou zas ou zas ou zas ou zas ou zastr tr tr tr treu eu eu eu euje nasledo je nasledo je nasledo je nasledo je nasledovn s vn s vn s vn s vn str tr tr tr tratgie (P atgie (P atgie (P atgie (P atgie (Peat eat eat eat eato oo oov vv vv, 1 , 1 , 1 , 1 , 1998): 998): 998): 998): 998):
Ak zistme, alebo sme upozornen na agresvne sprvanie tudenta, venujeme mu zven pozornos
hlavne v ase, kedy maj deti relatvnu vonos naprklad poas prestvok, pri obede, na toaletch,
chodbch, v atni a zrove v ase po vyuovan pri ceste do koly a zo koly.
Netolerova a nepodceova agresivitu v iadnej forme, ale zrove oboznmi vetkch tudentov
s postupmi, ktor bud pouit v situcii objavenia sa agresvneho sprvania, alebo nznakov ikanovania.
Po objaven sa agresvneho sprvania je vhodn kad prejav so tudentom, za asistencie rodia
individulne prekonzultova.
V spoluprci s triednym uiteom, rodimi a tudentom je vhodn navrhn rzne formy odmien
a krtkodobch trestov pre dlhie asov obdobie. Navrhnut formy odmien a trestov je potrebn
dsledne dodriava. K primeranm odmenm me patri naprklad monos navtevova zujmov
krok, v ktorom jednotlivec me kompenzova svoju agresivitu, k vhodnm trestom mono zaradi
zamedzenie monosti pozera televziu.
Odmeny a tresty je potrebn uplatni s primeranm asovm oneskorenm od spolonej dohody,
spravidla po jednom tdni, v ktorom sa zmeny sprvania u mu prejavi.
Dsledne pozorova, i sa mnostvo agresvnych prejavov znilo a i agresvny jednotlivec vyvinul
aspo nejak snahu, ktor by sme mohli oceni v hodnoten (pochvala, povzbudenie). Ak bol jednotlivec
doposia hodnoten prevane trestom, je potrebn, aby o najrchlejie nastala zmena v jeho hodnoten.
Je potrebn hada pozitva, za ktor by pre jednotlivca mohla plyn odmena.
Sasne sa usilujeme odstrni frustrujce situcie, ktor by mohli by prinou agresvneho sprvania.
Tresty za agresvne sprvanie psobia frustrujco a vzbudzuj ete viu agresivitu.
Ak sa rozhodneme pre pouitie trestu, mus by krtkodob. Ak je to mon tak, pri trestan obmedzujeme,
alebo rume najprv prisben odmeny.
Dohodn s rodimi jednotlivca pravideln tdenn hodnotenie jeho sprvania. Tohto tdennho
a neskr mesanho hodnotenia by sa mali zastni triedny uite, vychovvate a aspo jeden rodi.
Samotn hodnotenie potom naber na vnosti. Hodnotenie by malo vyuva metdy stimulanho
psobenia, dopredu dohodnutej formy odmien a trestov. Pre hodnotenie je nevyhnutn dostaton
asov priestor, aby nebolo realizovan uponhane. Pri hodnoten je dleit nachdza vdy nieo
pozitvne, za o by bolo mon pochvli, alebo povzbudi.
Doporuujeme obmedzi sledovanie aknch filmov, potaovch hier s nsilnmi scnami, ktor mu
agresvne sprvanie upevni.
Posilujeme rozvoj sebakontroly a umoujeme ventilova agresvnu tenziu v portovom, alebo inom
saen.
Aplikova hry a aktivity pre ncvik vej empatie, socilnych zrunost a zvldnutia agresvneho
sprvania, kedy pedaggovia a rodiia mu viac spozna svoje deti. Agresvny jednotlivci mu zska
pri hre viu schopnos empatie nhad na svoje sprvanie. Pomocou hier je mon usmerni agresiu
do socilne prijatenejieho sprvania, alebo ju kompenzova do socilne prijatenej podoby.
Nadviaza kontakt s pracovnkom pedagogicko-psychologickej poradne, alebo zariadenm pecilno-
-pedagogickho poradenstva (pecilnopedagogick porada, detsk integran centrum).
V zvanch a odvodnench prpadoch je mon po dohode triedneho uitea s rodimi, riaditeom
koly, odbornm pracovnkom poradenskho zariadenia a riaditeom prslunho etopedickho
zariadenia navrhn diagnostick pobyt (Lieebno-vchovn sanatrium, Diagnostick centrum pre mlde).
pecif pecif pecif pecif pecifik prs ik prs ik prs ik prs ik prstupu k jedno tupu k jedno tupu k jedno tupu k jedno tupu k jednotliv tliv tliv tliv tlivcom, kt com, kt com, kt com, kt com, ktor or or or or s obe s obe s obe s obe s obeami ik ami ik ami ik ami ik ami ikano ano ano ano anov vv vvania: ania: ania: ania: ania:
Chrni zdroj informci a neprezradi ho.
Vypou pokodenho, obvinenho a svedkov, kadho zvl a ich vpovede konfrontova.
Vetky vpovede starostlivo zaznamena.
129
Zachova pokoj, pretoe opan reakcia me agresorovi poskytn vtan zbavu (zvi sympatie
a prest u ostatnch jednotlivcov).
S agresormi komunikova individulne.
Komunikova zleitos s rodimi celej triedy.
Oznmi triede ako bud vinnci potrestan.
Uisti jednotlivca o svojej podpore a ochrane.
Zaznamena presne o sa stalo, prpadne kokokrt, kedy to bolo a kto bol prtomn.
V zvere tejto kapitoly je potrebn doda, e jednotlivec obklopen negatvnymi postojmi a prstupmi vo
vchove tak ako v kole aj v rodine, poda Reetkovej (1999) me sm zaa produkova tzv. disharmonick
sprvanie. Takto jednotlivci sa ahko zgrupuj s almi problmovmi osobnosami, o v konenom d-
sledku me ma alekosiahle negatvne dsledky na cel alie ivotn fungovanie jednotlivca.
1. Vymedzte pojem poruchy sprvania
2. Charakterizujte nepecifick poruchy sprvania.
3. Charakterizujte nepecifick poruchy sprvania poda stupa spoloenskej zvanosti.
4. Vymedzte dsledky nepecifickch porch sprvania (spoloensk, pracovn)
5. Charakterizujte pecifick poruchy sprvania.
6. Charakterizujte tudentov s poruchou pozornosti a hyperaktivitou a poruchou pozornosti
(ADHD).
7. Charakterizujte tudentov s poruchou pozornosti (ADD).
8. Uvete najastejie priny vzniku hyperaktivity a poruchy pozornosti.
9. Uvete spoloensk a emocionlne dsledky pecifickch porch sprvania.
10. Uvete niektor zo stratgi efektvnych u jednotlivcov so pecifickmi poruchami sprvania
(vchovn, komunikan, interakn, edukan).
BALCAR, Karel. Psychoterapie u dt a dospvajcch. In: AN, Pavel KREJOV, Dana a kol. Dtsk
klinick psychologie. 3. vydn. Praha: Grada Publishing, 1997, as IV., kap. 22, s. 368-370. ISBN 80-7169-512-2
HORT, Vladimr HRDLIKA, Michal KOCOURKOV, Jana MAL, Eva. Dtsk a adolescentn psychiatrie.
Praha: Portl, 2000. ISBN 80-7178-472-9
JUCOVIOV, Drahomra KOV, Hana ZRKLEROV, Renta. Metdy prce s demi s MD predo-
vetkm pre uiteov a vychovveteov. Praha: Nakladatestvo D+H, 2004.
KREJROV, Dana. Emon poruchy a poruchy chovn v dtstv a v dospvn. In: AN, Pavel KREJ
OV, Dana et al. Dtsk klinick psychologie. 3. vydn. Praha: Grada Publishing, 1997. Diel II., kap. 10,
s.167-182). ISBN 80-7169-512-2
LANDRETH, Garry. Childs Behavior Recording Sheet. Denton: University of North Texas, 2001c. Intern tu-
dijn materil.
LANGMEIER, Josef BALCAR, Karel PITZ, Jan. Dtsk psychoterapie. 2. rozen a pepracovan vydn.
Praha: Portl, 2000. ISBN 80-7178-381-1
LANGMEIER, Josef KREJOV, Dana. Vvojov psychologie. 3. pepracovan a doplen vydn. Praha:
Grada, 1998. ISBN 80-7169-195-X
LANIADO, Neesia. Mte neklidn dt? Praha: Portl, 2004. ISBN 80-7178-868-6
MAJZALANOV, Katarna KOVIERA, Albn FUDALY, Peter. pecilna dramatick vchova v socilnej
a pecilnej pedagogike. Bratislava: Humanitas, 2004. ISBN 80-968053-9-8
MAL, Eva. Poruchy chovn a emoc. In: HORT, Vladimr HRDLIKA, Michal KOCOURKOV, Jana
MAL, Eva. Dtsk a adolescentn psychiatrie. Praha: Portl, 2000. Kap. 10, s. 307-314. ISBN 80-7178-472-9
MICHALOV, Zdeka. Analza dlch aspekt specifickch poruch. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogick
fakulta, 2004. ISBN 80-7290-205-9
MUNDEN, A. ARCELUS, J. Poruchy pozornosti a hyperaktivita. Praha: Portl, 2002. 119 s. ISBN 80-7178-625-X.
MUNDEN, Alison ARCELUS, Jon. Poruchy pozornosti a hyperaktivita. 2. vydanie. Praha: Portl, 2006. ISBN
80-7178-188-3
ODELL, N. COOK, P. Neposedn dt: Jak pomoci hyperaktivnm dtem. Praha: Grada Publishing, 2000. 137
s. ISBN 80-7169-899-7.
PEATOV, Ilona. Agresivita ze specilnpedagogickho hlediska s drazem na vchovn pstup ve zvltnch
a zkladnich kolch. In: Folia paedagogica specialis II.: Integrace znemen doby. Zodp. Red. Jn Jesensk.
130
Praha: Karolnum, 1998, s. 126-129. Sbornk z odborn konference na poes 50. vro Pedagogick fakulty
Univerzity karlovy a 50. vro vysokokolsk ppravy specilnch pedagog
PILAOV, M., PAZLAROV, M. 1999. ADHD a ADD Reflexe z odborn literatury 90. let. In KUCHARSK,
A. et al. pecifick poruchy uen a chovn. Praha: Portl, s. 18 24. ISBN 80-7178-294-7.
POKORN, V. 2001. Teorie a nprava vvojovch poruch uen a chovn. Praha: Portl, 2001. 333 s. ISBN 80-
7178-570-9.
POKORN, Vra. Teorie, diagnostika a nprava specifickch poruch uen. Praha: Portl, 1997. ISBN 80-7178-135-5
PREKOPOV, Jiina. Mal tyran: co vlastn dti potebuj. 4. vydanie. Praha: Portl, 1993. ISBN 80-7178-485-0
PUKANKOV, Sylvia. Nprava grafomotorickch akost u det s ADHD. (Diplomov prca). Bratislava: Pe-
dagogick fakulta UK, Katedra pecilnej pedagogiky, 2005.
RENOTIROV, Marie - LUDKOV, Libue a kolektv. Speciln pedagogika. Olomouc: Univerzita Palackho,
Pedagogick fakulta, 2004. ISBN 80-244-0873-2
REETKOV, S. Hyperaktvne diea. Rodina a kola, ro.47, 1999 .2 str.12
REZKOV, Vlasta. Nedirektivn terapie hrou. In: VYMAL, Jan REZKOV, Vlasta. Rogersovsk pstup k
dosplm a dtem. 2. peprac. Vydn. Praha: Portl, 2001, kap. 9, s. 159-186. ISBN 80-7178-561-X
RAN, P., VAGNEROV,M. Detsk klinick psychologie. Praha: Avicenum 1991 ISBN 80-7169- 512-2
RIEFOV, S. Nesoustreden a neklidn dte ve kole. Praha: Portl, 1999. ISBN 80-7178-287-4
EPOV, Petra. Speciln pedagogika osob s poruchami chovn. In: RENOTIROV, Marie - LUDKOV,
Libue a kolektv. Speciln pedagogika. Olomouc: Univerzita Palackho, Pedagogick fakulta, 2004. as Uve-
den do zkladn problematiky osob se specilnmi potebami, s. 251269. ISBN 80-244-0873-2
SERFONTEIN, G. Pote det s uenm a chovanm. Praha: Portl, 1999 ISBN 80- 7178 246
SMITH, T. David. Parent Child Interaction Play Assessment. In: GITLIN-WEINER, Karen SANDGRUND,
Alice SCHAEFER, Charles. Play Diagnosis and Assessment. 2
nd
Edition. New York: John Wiley & Sons, Inc.,
2000, Part III., Chapter 11, p. 340-370. ISBN 0-471-25457-6
SVOBODOV, J. Trojhrann pomckov program napomhajc odstrann grafomotorickch obt. In KU-
CHARSK, A. et al. pecifick poruchy uen a chovn. Praha: Portl, s. 92 - 93. ISBN 80-7178-294-7.
TISOVIOV, Antnia. Klasifikcia porch sprvania zo pecilnoepdagogickho hadiska. In: Paedagogica
specialis XXI. Bratislava: Univerzita Komenskho, 2002. ISBN 80-223-1715-2
TRAIN, Alan. Nejastej poruchy chovn dt: jak je rozpoznat a kdy se obrtit na odbornka. Praha: Portl,
2001. ISBN 80-7178-503-2
TRAIN, Alan. Specifick poruchy chovn a pozornosti. Praha: Portl, 1997. ISBN 80-7178-131-2
VAGNEROV, M. Psychologie problmovho dtete kolnho veku. Praha: Husitsk teologick fakulta UK, 1995
VGNEROV, Marie. Psychopatologie pro pomhajci profese: Variabilita a patologie lidsk psychiky. Praha:
Portl, 1999. ISBN 80-7178-678-0
VGNEROV, Marie. Specifick poruchy chovn. In: SVOBODA, Mojmr KREJOV, Dana VGNE-
ROV, Marie. Psychodiagnostika dt a dospvajcch. 1. vydanie. Praha: Portl, 2001. as IV., kap. 11, s. 665-
679. ISBN 80-7178-545-8
VANOV, Alica. Syndrm ADHD diagnostick kategria s frekventovanm vskytom porch uenia a spr-
vania v symptomatologickom obraze. In: Chaloupka a kol.: Niektor aktulne problmy z pedagogiky psychosoci-
lne naruench. Bratislava: Sapientia, 2004. ISBN 80-969112-3-6
VANOV, Alica. Zklady pedagogiky mentlne postihnutch. Bratislava: Sapientia, 2005. ISBN 80-968797-6-6
VAEK, tefan. pecilnopedagogick diagnostika. 2. vydanie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladate-
stvo, 1995b. ISBN 80-08-02056-3
ZELINKOV, O. Pedagogick diagnostika a individuln vzdelvac program. Praha: Portl, 2001. ISBN 80-7178-
544-X
ZELINKOVA, O. Poruchy uen: specifick vvojov poruchy ten, psan a dalch kolnch dovednost. Praha:
Portl, 2003. ISBN 807178-800-7
KOV, Hana - JUCOVIOV, Drahomra ZRKLEROV, Renta. Mte nesstreden, nepokojn diea?:
Metdy prce s demi s MD predovetkm pre rodiov a vychovveteov. Praha: Nakladatestvo D+H, 2004.
131
ZKLADY PEDAGOGIKY TELESNE POSTIHNUTCH, CHORCH...; HARARKOV, T.; S. 131 140
Zklady pedagogiky telesne postihnutch, Zklady pedagogiky telesne postihnutch, Zklady pedagogiky telesne postihnutch, Zklady pedagogiky telesne postihnutch, Zklady pedagogiky telesne postihnutch,
chorch a zdravotne oslabench chorch a zdravotne oslabench chorch a zdravotne oslabench chorch a zdravotne oslabench chorch a zdravotne oslabench
TERZIA HARARKOV
Pedagogika telesne postihnutch, chorch a zdravotne oslabench je vednm odborom pecilnej peda-
gogiky, ktor sa zaober skmanm osobitost edukcie (vchovy, vyuovania a vzdelvania) jednotliv-
cov s poruchami pohybovho, opornho a nervovho strojenstva a jednotlivcov so zmenami v ich zdravot-
nom stave.
Opisn oznaenie pedagogiky telesne postihnutch, chorch a zdravotne oslabench, ako aj ostatnch
odborov pecilnej pedagogiky, sa zaviedlo na Slovensku v roku 1995, ke nahradilo jednoslovn, termn
somatopdia (z grckeho soma-telo, paideia-vchova) z roku 1956. V minulosti sa pouval aj termn defekto-
lgia ortopedick alebo ortopedagogika. V anglicky hovoriacich krajinch sa v sasnosti dva prednos
termnu edukcia iakov s telesnm postihnutm, v eskej republike sa pouva naalej termn somatopdia.
Pedagogika telesne postihnutch, chorch a zdravotne oslabench sa orientuje na deti a mlde vetkch
vekovch kategri i na skupinu dospelch.
Pedagogika telesne postihnutch, chorch a zdravotne oslabench v sebe integruje tri skupiny postihnutch.
T TT TTelesne pos elesne pos elesne pos elesne pos elesne postihnut tihnut tihnut tihnut tihnut je jednotlivec, ktor je znane obmedzen v pohybovch schopnostiach v dsledku
pokodenia podpornho alebo pohybovho apartu alebo inho organickho pokodenia.
Chor Chor Chor Chor Chor je jednotlivec v stave choroby, ktor sa oznauje ako nerovnovha medzi organizmom a prostre-
dm.
Zdr Zdr Zdr Zdr Zdra aa aav vv vvo oo ootne oslaben tne oslaben tne oslaben tne oslaben tne oslaben je jednotlivec so znenou odolnosou voi chorobm, so sklonom k ich opakovaniu.
Jeho zdravotn stav je ohrozen nevhodnm vplyvom ivotnho prostredia, zlm ivotnm reimom a nedosta-
tonou alebo nesprvnou vivou.
Zkladn znaky a etiolgia telesnho postihnutia Zkladn znaky a etiolgia telesnho postihnutia Zkladn znaky a etiolgia telesnho postihnutia Zkladn znaky a etiolgia telesnho postihnutia Zkladn znaky a etiolgia telesnho postihnutia
Za telesn postihnutie je najastejie povaovan pretrvvajca alebo trval npadnos, znen pohybo-
v schopnos s trvalm alebo podstatnm psobenm na kognitvny, socilny a emocionlny vkon. Prinou
s zmeny na pohybovom aparte. Tkaj sa kost, svalov, kbov. Vznikaj na zklade dedinosti, choroby
alebo razu (Renotirov, 2003).
Vroden telesn postihnutie me ma rzny stupe a tie aj zvanos.
V ktoromkovek obdob ivota jednotlivca mu vznikn zskan telesn postihnutia, bu ako nsledok
razu alebo vplyvom zvanej choroby.
Spolonm znakom telesne postihnutch jednotlivcov je obmedzen mobilita alebo imobilita (stav, pri
ktorom sa jednotlivec neme alebo nesmie pohybova ). Ide o primrne pokodenie hybnosti, pretoe pri-
nou je priame pokodenie motorickho a kinestetickho analyztora alebo vkonnho pohybovho apar-
tu(svaly, achy, kby). Obmedzen motorick vkon m nepriazniv vplyv na telesn, zmyslov aj kognitvny
vkom najm v detskom veku. Po strnke poznvacej je v dsledku obmedzenia pohybu obmedzen aj zska-
vanie informci a podnetov z prostredia. Kvalita poznvania a myslenia je obmedzen aj tm, e pri nedo-
statku motorickch a kinestetickch podnetov je mlo aktivizovan psychick innos (Renotirov, 2003).
Telesne postihnut jednotlivec pociuje vplyv svojho postihnutia u od ranho detstva. Vo vej alebo men-
ej miere potrebuje pomoc pri sebaobsluhe, pri lokomcii, pri hre. V kolskom veku potrebuje pomoc z okolia
pri kolskom vyuovan, pri pracovnch innostiach.
Charakteristika najastejch telesnch postihnut Charakteristika najastejch telesnch postihnut Charakteristika najastejch telesnch postihnut Charakteristika najastejch telesnch postihnut Charakteristika najastejch telesnch postihnut
Telesn postihnutie sa najastejie len na:
vroden;
zskan po raze;
zskan po chorobe.
Vroden telesn postihnutie Vroden telesn postihnutie Vroden telesn postihnutie Vroden telesn postihnutie Vroden telesn postihnutie
Vznik najastejie v dsledku poruchy vvoja zrodku. Etiologicky sa tu spolupodiea mnostvo faktorv
v ase pr pr pr pr pred pr ed pr ed pr ed pr ed prodom, poas pr odom, poas pr odom, poas pr odom, poas pr odom, poas produ, po pr odu, po pr odu, po pr odu, po pr odu, po prode. ode. ode. ode. ode. Odborn literatra uvdza najastejie tieto:
parazitrne ochorenia matky v poiatonom tdiu gravidity,
132
infekn ochorenia matky v poiatonom tdiu gravidity,
razy,
psychick traumatizcia,
toxick vplyv rznych chemikli,
uvanie liekov poas gravidity bez vedomia lekra,
komplikcie pri prode,
razy s dsledkom va vvoj centrlnej nervovej sstavy (do 1. roku ivota dieaa).
Najastejie vroden chyby konatn Najastejie vroden chyby konatn Najastejie vroden chyby konatn Najastejie vroden chyby konatn Najastejie vroden chyby konatn
amlia pln chbanie konatn,
dysmlia zachovan rudimenty prstov, chba predlaktie,
fokomlia ruka vyrast priamo z trupu, tka sa to aj dolnch konatn,
sndaktlia zrasten prsty na hornch alebo dolnch konatinch,
polydaktlia znoenie prstov,
luxcia vykbenie.
Vroden chyby lebky a chrbtice Vroden chyby lebky a chrbtice Vroden chyby lebky a chrbtice Vroden chyby lebky a chrbtice Vroden chyby lebky a chrbtice
Makr Makr Makr Makr Makrocef ocef ocef ocef ocefalus alus alus alus alus porucha vekosti lebky, nadmern vekos hlavy; vznik v dsledku poruchy cirkulcie
mozgovo-miechovho moku.
Mikr Mikr Mikr Mikr Mikrocef ocef ocef ocef ocefalus alus alus alus alus porucha vekosti lebky, vrazne mal hlava; hlava m ploch elo a temeno, me by
spojen s psychomotorickou retardciou.
Hydr Hydr Hydr Hydr Hydrocef ocef ocef ocef ocefalus alus alus alus alus (grcky hydr-voda, kefal-hlava) mozgov vodnatieka; vznik na zklade nepomeru
medzi produkciou a vstrebvanm mozgovo miechovho moku;
Rz Rz Rz Rz Rzt tt ttep chr ep chr ep chr ep chr ep chrbtice btice btice btice btice (spina bifida) vznik neuzavretm medulrnej trubice, najastejie v bedrovej
oblasti; V bedrovej asti sa neuzavretm miechovho kanla vytvor vakovit tvar pokryt tenkou koou;
do vaku je vyliata miecha s miechovmi plenami (meningomyelokla) alebo len miechov pleny
(meningokla).Vakovit tvar sa mus odstrni neurochirurgicky, aj preto, e cez stenen kou sa mu
dosta rzne infekcie a samozrejme aj z kozmetickch dvodov. Napriek takmuto zkroku zostva
mnostvo problmov ako s inkontinencia, moa a stolice, obrna dolnch konatn, sklon k preleaninm.
Doln konatiny s vinou nehybn, zl prekrven, cyanotick.Koa na zadku a v oblasti pohlavnch
orgnov je necitliv. Pridruen je aj deformita nohy tzv.kosovit noha. Horn polovica tela je vyvinut
normlne. ahie postihnut jednotlivci sa mu naui chodi s pomocou barl. Je potrebn vhodnmi
rehabilitanmi cvieniami posilova hornu polovicu tela, hlavne pae, aby boli dostatone siln
pri ncviku chdze s barlami.Doln konatiny sa spevuj podpornmi apartmi, prpadne sa mon
deformity rieia chirurgicky. Jednotlivec s rztepom chrbtice nos permanentne plienky, preto je
zkostlivo potrebn dba na osobn hygienu. V miestnosti, kde sa poas da dlhodobo zdriava je
nevyhnutn vetra.U leiacich jednotlivcov je potrebn pravideln polohovanie, aby sa zabrnilo vzniku
preleann.
Detsk mozgov obrna (DMO) Detsk mozgov obrna (DMO) Detsk mozgov obrna (DMO) Detsk mozgov obrna (DMO) Detsk mozgov obrna (DMO)
DMO je porucha hybnosti a vvoja hybnosti v dsledku ranho pokodenia mozgu pred prodom, poas
produ, po prode. Jednotlivec s DMO trp nielen poruchou hybnosti, m pridruen aj zvan chyby rei,
poruchy psychomotoriky, chyby zraku, znenie intelektovch schopnost.Vvoj hybnosti je znane onesko-
ren. Spomnan poruchy sa vyskytuj v rznych kombincich.
V poslednch rokoch, ako uvdza Renotirov (2003), poet det s DMO narast. DMO je problmom
multiodborovm. Je to problm neurologick, lieebno rehabilitan, ortopedick, pecilnopedagogick,
psychologick, socilny, prvny, ekonomick.
Etiolgia DMO Etiolgia DMO Etiolgia DMO Etiolgia DMO Etiolgia DMO
Etiolgia postihnutia bva rzna. Jednotliv initele sa mu navzjom kombinova.
pr pr pr pr prenatlne prin enatlne prin enatlne prin enatlne prin enatlne priny yy yy (predprodn) infekn ochorenia matky, nedostaton okyslienie tkanv,
toxick vplyvy chemickch ltok, psychick traumy, razy matky, dedinos, nedonosenie plodu,
prenanie plodu,
133
perinatlne prin perinatlne prin perinatlne prin perinatlne prin perinatlne priny yy yy (prodn) dlhotrvajci komplikovan prod, asfyxia,...
pos pos pos pos postnatlne prin tnatlne prin tnatlne prin tnatlne prin tnatlne priny yy yy (poprodn) ak infekn ochorenia, zpalove procesy v CNS, razy hlavy,
ak hnakov ochorenia, hnisav zpaly strednho ucha,...
F FF FFor or or or orm mm mmy DMO a ich char y DMO a ich char y DMO a ich char y DMO a ich char y DMO a ich charakt akt akt akt akteris eris eris eris eristik tik tik tik tika aa aa
1 11 11. Spas . Spas . Spas . Spas . Spastick f tick f tick f tick f tick for or or or orm mm mmy DMO y DMO y DMO y DMO y DMO
Hemipar Hemipar Hemipar Hemipar Hemipare ee eetick f tick f tick f tick f tick for or or or orma ma ma ma ma je najastejie sa vyskytujca spastick forma. Spasticita postihuje horn
aj doln konatinu jednej polovice tela. Vraznejie je vak postihnut horn konatina, ktor je ohnut
v lakti. Postihnut jednotlivec naapuje na piku postihnutej nohy. Hybnos postihnutej hornej konatiny
je naruen natoko, e postihnut nedoke upai, vyrovna ruku v lakti, ohn ruku v ps, vytoi ju
smerom von. Vrazne je naruen aj jemn motorika ruky.
Doln konatina je do istej miery pohybliv, do istej miery sa vytvorila kosovit noha. Pri tzv. ahkch
prpadoch je hybnos konatn takmer normlna, viazne vak jemn motorika postihnutej ruky a je
viditen naapovanie na piku nohy. Hemiparetick forma DMO vznik v dsledku pokodenia mozgu
v oblasti mozgovej hemisfry, ktor je druhostrann smerom k postihnutm konatinm.
Dipar Dipar Dipar Dipar Dipare ee eetick f tick f tick f tick f tick for or or or orma ma ma ma ma prejavuje sa symetrickm postihnutm s prevahou na dolnch konatinch.
Npadn je aj dysproporcia medzi dolnmi konatinami a trupom, ktor je v podstate vyvinut normlne.
Doln konatiny s viditene kratie a slabie. Svalov spasticita je badaten na vch svalovch
skupinch. V dsledku svalovho naptia je viditen chybn dranie panvy a trupu. Stehn s v dsledku
skrtench stehennch svalov vo vntornej rotcii. Hybnos obidvoch hornch konatn je vrazne
naruen, chdza je mon s oporou barl. Deti sa nauia chodi pribline medzi 3. a 5. rokom ivota.
V chdzi brni aj nonicovit postavenie konatn. Rozoznvame typick chdzu.
Trup a panva sa predklaj dopredu, doln konatiny sa pri chdzi kria, s postaven pikami
k sebe, kolen s ohnut, typick je kymcanie sa do strn.
Diparetick forma DMO vznik pokodenm mozgovho kmea, v mieste, kde sa k sebe pribliuj
motorick drhy z obidvoch mozgovch hemisfr. Mentlne schopnosti nie s naruen aj preto,
e mozgov kra nie je zasiahnut.
Kv Kv Kv Kv Kvadr adr adr adr adrupar upar upar upar upare ee eetick f tick f tick f tick f tick for or or or orma ma ma ma ma je niekedy mylne povaovan za formu diparetick, pretoe vznik tie
na podklade pokodenia v oblasti mozgovho kmea. V tomto dsledku s vak postihnut vetky tyri
konatiny. Horn konatiny s postihnut takmer symetricky. Prognza alieho motorickho vvinu
je menej priazniv.
2. N 2. N 2. N 2. N 2. Nes es es es espas pas pas pas pastick f tick f tick f tick f tick for or or or orm mm mmy DMO y DMO y DMO y DMO y DMO
Dy Dy Dy Dy Dys ss sskine kine kine kine kinetick f tick f tick f tick f tick for or or or orma (e ma (e ma (e ma (e ma (extr xtr xtr xtr xtrap ap ap ap apyr yr yr yr yramdo amdo amdo amdo amdov vv vv) ) ) ) ) je pre u typick prtomnos mimovonch pohybov
vou neovldatench a nepotlaitench. Mimovon pohyby sa objavuj spontnne, daj sa
vyprovokova rznymi podnetmi (zaknutm, bolesou, ...). Ich intenzita sa zvuje pri tzv.chcench
pohyboch, ktor ruia a asto aj znemouj pohyb. Postihuj aj svaly tvre, mimick svaly, uvacie svaly, hltacie
svaly a svaly, ktor sa podieaj na tvorbe rei. Zklby na tvri vytvraj rzne grimasy, ktor nezodpovedaj
psychickmu stavu postihnutho jednotlivca. Vrazne je naruen re postihnutho dyzartria, je ako
zrozumiten, pmal, postihnut vyra jednotliv slabiky. V dsledku spasticity dchacch svalov
je vrazne naruen aj plynulos rei. Dchanie je nepravideln s rozlinou hbkou vdychu a vdychu.
Prinou dyskinetickej formy DMO je pokodenie bazlnych gangli. Inteligencia je spravidla intaktn,
pretoe nie je zasiahnut mozgov kra. Pri akch formch je inteligencia naruen sekundrne v dsledku
vneho naruenia hybnosti.
Hypo Hypo Hypo Hypo Hypot tt ttonick f onick f onick f onick f onick for or or or orma ma ma ma ma je pre u typick znen svalov tonus, ktor je vrazn hlavne na dolnch
konatinch. Okolo 3. roku ivota sa men na spastick alebo dyskinetick formu. Ak zotrv v pvodnej
forme, je sprevdzan akou mentlnou retardciou.
Jednotliv formy DMO sa navzjom kombinuj, mlokedy existuj izolovane. Najastejie sa kombinuje
hemiparetick a diparetick forma DMO, vtedy hovorme o triparetickej zmieanej forme DMO.
Pridr Pridr Pridr Pridr Pridru u u u uen por en por en por en por en poruch uch uch uch uchy DMO y DMO y DMO y DMO y DMO
poruchy telesnho vvinu,
obmedzenie intelektovch schopnost 1/3 postihnutch DMO je mentlne retardovan (hypotonick
a kvadruparetick formy),
ast epileptick zchvaty 42% postihnutch DMO (hemiparetick forma),
poruchy zraku (vizulne poruchy) kuavos (strabizmus), tupozrakos (amblyopia), krtkozrakos
134
(myopia), mimovon, kmitav pohyby o (nystagmus), zvyky zraku, zmenovanie (atrofia) zrakovho
nervu,
poruchy sluchu (auditvne poruchy) chyby vntornho a strednho ucha,
znen emocionlna citlivos apatia, labilita nlad,
poruchy rei u 80% postihnutch DMO,
anomlia chrupu a hornho podnebia,
poruchy dchania ako dsledok oblkovitho prehnutia chrbtice dozadu (hrudnkovej kyfzy),
obmedzenie socilnych kontaktov,
zlyhanie v kole pecifick poruchy uenia: agrafia neschopnos psa, alexia neschopnos ta
(najm pri kvadruparetickej forme), ale aj dyslexia, dysgrafia, dyskalklia, ktor sa povauj za pridruen
syndrm ahkej mozgovej dysfunkcie.
Zskan telesn postihnutie Zskan telesn postihnutie Zskan telesn postihnutie Zskan telesn postihnutie Zskan telesn postihnutie
P PP PPor or or or oranenia hla anenia hla anenia hla anenia hla anenia hlavy a mozgu vy a mozgu vy a mozgu vy a mozgu vy a mozgu
Poranenia hlavy a mozgu tvoria 0,5 a 4 % poranen jednotlivcov kolskho veku a 8 % vetkch jednotliv-
cov vyadujcich pecilnopedagogick starostlivos. Dsledky traumy mozgu a centrlneho nervovho sys-
tmu s vemi rznorod. Zvisia od miesta a rozsahu a tie aj od doby vzniku razu a od monost oetrenia
a lieenia.
Za pomerne ast dsledok por dsledok por dsledok por dsledok por dsledok poranenia mozgu a CNS anenia mozgu a CNS anenia mozgu a CNS anenia mozgu a CNS anenia mozgu a CNS sa povauje:
znenie kvality kognitvnych (poznvacch) procesov;
mentlna retardcia;
naruenie komunikanej schopnosti;
poruchy pamti;
poruchy pozornosti;
poruchy myslenia;
znenie kvality abstrakcie, usudzovania, rieenia problmov;
poruchy uenia;
senzorick (zmyslov) poruchy;
motorick poruchy;
naruenie psychosocilneho sprvania.
r r r r razy miech azy miech azy miech azy miech azy miechy yy yy sprevdza znen mobilit mobilit mobilit mobilit mobilita a a a a (schopnos hba sa) a imobilit imobilit imobilit imobilit imobilita a a a a (neschopnos pohybova sa).
alie dsledky r alie dsledky r alie dsledky r alie dsledky r alie dsledky raz az az az azo oo oov miech v miech v miech v miech v miechy yy yy
iaston a pln strata nervovosvalovej funknosti konatn parzy (iaston ochrnutia);
plgie (pln ochrnutia);
iaston a pln strata funknosti nervovosvalovho systmu hladkho svalstva vntornch orgnov;
problmy s ovldanm zvieraov, problmy s dchanm a neschopnos dcha samostatne, problmy
a neschopnos hrz a prehta.
Najastejie r r r r razy mozgu a miech azy mozgu a miech azy mozgu a miech azy mozgu a miech azy mozgu a miechy yy yy s tieto
otras mozgu (commotio cerebri) zdravotn stav je obvykle zvratn (doasn);
stlaenie mozgu (compresio cerebri) dsledky s trval;
pomliadenie mozgu (contusio cerebri) dsledky s trval;
krvcanie do mozgu;
priame pokodenie sivej a bielej mozgovej hmoty;
naruenie alebo preruenie miechovch nervovch zvzkov;
krvcanie do miechy.
Zs Zs Zs Zs Zsk kk kkan t an t an t an t an telesn pos elesn pos elesn pos elesn pos elesn postihnutie bez mozgo tihnutie bez mozgo tihnutie bez mozgo tihnutie bez mozgo tihnutie bez mozgov vv vvho po ho po ho po ho po ho pok kk kkodenia odenia odenia odenia odenia
Am Am Am Am Amputcie putcie putcie putcie putcie oddelenie asti orgnu alebo asti, i celej konatiny od ostatnho tela.
Am Am Am Am Amputcie delme na putcie delme na putcie delme na putcie delme na putcie delme na
amputcie primrne (vasn) hne po raze alebo ochoren;
amputcie sekundrne (volen) s amputciou treba poka, o jej nutnosti rozhodne priebeh ochorenia;
amputcie tercirne (neskor) kedykovek neskr, po dkladnej vahe; jej elom je vybavi pacienta
protzou, a tm i zlepi jeho pracovn schopnos.
Prin Prin Prin Prin Priny am y am y am y am y amputcii putcii putcii putcii putcii
razy, najm dopravn, pracovn, v domcnosti;
135
chorobn zmeny konatn z cievnych alebo metabolickch prin;
zhubn ndory konatn.
Amputcie predstavuj pre postihnutho jednotlivca nielen anatomick stratu, ale predovetkm stratu
funkn. Sasne vznik viditen kozmetick defekt, ktor vytvra mimoriadne nron ivotn a spolo-
ensk situciu. Anatomick straty sa nahrdzaj protzami (nhradami).
T TT TTelesn postihnutie zskan po chorobe elesn postihnutie zskan po chorobe elesn postihnutie zskan po chorobe elesn postihnutie zskan po chorobe elesn postihnutie zskan po chorobe
My My My My Myopatia (pr opatia (pr opatia (pr opatia (pr opatia (progr ogr ogr ogr ogres es es es esvna sv vna sv vna sv vna sv vna svalo alo alo alo alov vv vv dy dy dy dy dys ss sstr tr tr tr trof of of of ofia) ia) ia) ia) ia)
Toto ochorenie sa povauje za primrne svalov ochorenie, ktor vznik na podklade porch metaboliz-
mu a dedinosti. Jeho zaiatok je v detstve, zriedkavo v dospelosti. astejie s postihnut chlapci.Svalov
dystrofia sa prejavuje postupnm rozpadom svalovch vlkien. Tie sa menia na bezcenn vzivo a tuk. Proces
postupnho rozpadu svalovch vlkien prebieha rzne rchlo, vinou vak symetricky. Poznme dve for-
my tejto choroby.
Vz Vz Vz Vz Vzos os os os ostupn f tupn f tupn f tupn f tupn for or or or orma ma ma ma ma. Zana sa ochabovanm svalstva panvovho pletenca a bedrovho svalstva.Typickm
znakom tejto formy je pseudohypertrofia (zvenie) ltkovho svalstva. Typickou je aj tzv. kaacia kolsa-
v chdza s naapovanm na piky nh, driekov lordza s typicky vystrenm bruchom, odstvajce
lopatky a tzv. myopatick plhanie pri vstvan. V prvom tdiu choroby je znena svalov sila, postupne
s napredovanm ochorenia sa vrazne zniuje aj rove mobility. V poslednom tdiu choroby je postihnut
odkzan na invalidn vozk a na lko, vyaduje si trval pomoc pri oetrovan a sebaobsluhe.
Zos Zos Zos Zos Zostupn f tupn f tupn f tupn f tupn for or or or orma. ma. ma. ma. ma. Obyajne zana svalstvom ramennho pletenca a odtia postupuje na svaly hornch
konatn, svaly trupu, bedier, svaly pletenca dolnch konatn a na svaly dolnch konatn.
Progresvne svalov ochorenie nem perspektvnu prognzu, treba zohadova skutonos, e akkovek
innos takto postihnutch jednotlivcov m psychorehabilitan charakter je vak potrebn vybera a zohad-
ova tak innosti, ktor postihnut zvldne.
P PP PPer er er er ertheso theso theso theso thesov vv vva chor a chor a chor a chor a choroba oba oba oba oba
Choroba m neznmy pvod. Vznik v kojeneckom veku, inokedy sa objavuje okolo tretieho a piateho
roku ivota alebo aj neskr. Zpalov proces pokodzuje hlavicu stehennej kosti, ktor strca pevnos a tlakom
sa deformuje. Pohyby s spoiatku ahko obmedzen, diea sa sauje na boles v bedrch, zana krva,
asto odpova, neskr odmieta chodi a beha. Lieba vyaduje pln pokoj na lku. Pri zanedban vasnej
diagnostiky a nslednej terapii je nevyhnutn chirurgick zkrok, pri ktorom je potrebn plne nahradi
kbov hlavicu stehennej kosti. Takto opercia sa poas vvoja dieaa mus niekokokrt opakova. U jed-
notlivcov s touto chorobou je nevyhnutn pri vobe povolania vybra tak, ktor nezaauje doln konatiny.
Najvhodnejie je sedav povolanie s monosou zmeny polohy tela.
Charakteristika chorch a zdravotne oslabench jednotlivcov Charakteristika chorch a zdravotne oslabench jednotlivcov Charakteristika chorch a zdravotne oslabench jednotlivcov Charakteristika chorch a zdravotne oslabench jednotlivcov Charakteristika chorch a zdravotne oslabench jednotlivcov
Zdravie je spojen s pocitom istoty, bezpeia, pohody s tbou po aktivite. Poas choroby nastva v tchto
fenomnoch zmena. Kad choroba, aj ke menej zvan a doasn men ben spsob ivota loveka,
kladie zven nroky na adaptan mechanizmy organizmu zasiahnutho chorobou, i zdravotnm oslabe-
nm postihnutho jednotlivca. Akkovek choroba je jednou z najvch ivotnch za, ktor rznym
spsobom ovplyvuje aj psychick procesy kadho jednotlivca.Viac, i menej men jeho osobnos.Postoj
chorho k vlastnej chorobe je ovplyvnen mnohmi faktormi v troch zkladnch oblastiach: socilnej, soma-
tickej, psychickej. Chorobu mono povaova nielemn za biologick odchlku, ale aj za ist druh socilnej devi-
cie (Vgnerov, 1999). Okrem medicnskych kritri bva choroba urovan aj socilne. Postoj k vlastnej chorobe
me v rznej miere ovplyvova zmenu identity chorho jednotlivca. Prejavuje sa to naprklad aj v tom, i
chor jednotlivec prjme rolu chorho. i sa s ou stoton, ako sa sprva. Choroba zaruuje svojmu nosite-
ovi aj ist privilgi, naprklad sympatiu, trpezlivos, ochotu tolerova nedostatky. Choroba je socilne to-
lerovan. Chor a chronicky chor jednotlivec neme zabda na svoju chorobu. Je vdy s ou. Jednotli-
vec s vrodenou chorobou sa od ranho detstva vyvja a dozrieva spolu s chorobou. Choroba je sas jeho
ivota, je vdy s ou. Dlhodobo chor jednotlivec sa chorobe stle prispsobuje. Urujcimi podmienkami
pre adaptan proces s predovetkm vek chorho jednotlivca, v ktorom sa choroba manifestuje naprklad
ako chronick, jeho duevn a telesn vvin a predchdzajce sksenosti ako je zvanos, charakter a prog-
nza chronickej choroby. Prevanie choroby zo strany chorho jednotlivca prina tieto okruhy problmov.
Sksenosti a pocity z vlastnho ochorenia. Jednotlivec sa necti dobre, postupne si uvedomuje rzne
prznaky choroby. Trp bolesou, znenm telesnej a duevnej aktivity. Mus tolerova pravidelne alebo aj
dlhotrvajce diagnostick a lieebn zsahy.
136
Chor jednotlivec mus dodriava a repektova mnoh obmedzenia ako s naprklad sebadiscilpna,
dity, aplikcia liekov, znen vkonnos.
Zmenen ivotosprva me vies k obmedzeniu a strate socilnych kontaktov, k pocitom izolovanosti
od okolia, k nesprvnemu sebahodnoteniu.
Adaptan proces mu saova pecilne problmy, bezprostredne svisiace s chorobou a zdravotnm
oslabenm. Me to by nhla zmena fyzickho vzhadu, rast do vky, vypadvanie vlasov, zmeny na koi,...
U chorch, chronicky chorch a zdravotne oslabench jednotlivcov sa mu prejavova:
neurotick stavy,
neurzy a psychoneurzy,
rchla a ast unavitenos,
strach z lieebnch procedr,
strach z bolesti a recidvy choroby,
strach zo smrti,
strach z novch ud,
celkov drdivos,
nechu do jedla,
nespavos,
anxiznos,
nutkv prejavy v sprvan,
nesprvne hygienick a spoloensk nvyky.
Toto vetko me by spsoben dlhodobou chorobou spojenou s zkostlivou starostlivosou, ale aj sla-
bm vplyvom rodiny, neurovnanmi rodinnmi a kolskmi pomermi, nespechom v kole, ktor zko svis
s dlhodobm telesnm a zdravotnm oslabenm.
K systematizcii najastejie sa vyskytujcich chorb pristupuj rzni autori z rznych hadsk. Choroby
lenia z hadiska:
vekovho aspektu,
astosti vskytu,
poda etiolgie.
Uvdzame jedno z monch lenen:
choroby nervovho systmu,
choroby kiaz s vntornou sekrciou,
avitaminzy,
metabolick choroby,
choroby stnej dutiny,
choroby dchacch orgnov,
choroby trviaceho traktu,
choroby obliiek,
choroby krvi a krvotvorby,
choroby srdca a krvnho obehu,
choroby urogenitlneho systmu,
choroby pohybovho systmu,
choroby koe,
infekn a parazitrne choroby (Blaek, 1984).
pecifik jednotlivcov s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm pecifik jednotlivcov s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm pecifik jednotlivcov s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm pecifik jednotlivcov s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm pecifik jednotlivcov s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm
Zkladnm kritriom spenosti edukcie jednotlivcov s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm
oslabenm je stanovenie sprvnej diagnzy, ktor vychdza nielen zo sasnho celkovho stavu vvinu jed-
notlivca, ale ktor zohaduje viacero pecifickch oblast, naprklad socilnu obla, oblas prevania boles-
ti, chronickej bolesti, ivotosprvy a oblas dorozumievania sa a psychomotorickch zrunost jednotlivca s teles-
nm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm.
Pedagg, ktorho cieom je efektvne psobenie na takhoto jednotlivca by mal spene zvldnu diferen-
cilnu diagnostiku na zklade analyzovania vonkajch a vntornch podmienok edukcie za elom stano-
venia sprvnej pecilnopedagogickej diagnzy. Popri sprvnej diagnze je nevyhnutn aj relna prognza
alieho priebehu vvinu jednotlivca.
137
Stupe poruchy hybnosti Stupe poruchy hybnosti Stupe poruchy hybnosti Stupe poruchy hybnosti Stupe poruchy hybnosti
Sasne je potreb vzia do vahy druh a stupe telesnho postihnutia. Pri rovnakej diagnze sa me
vyskytn poiadavka diferencovanho zaaovania naprklad v oblasti pouvania pecilnych metodickch
postupov, i v oblasti kompenzcie postihnutia nielen pecilnymi pomckami.
Lokalizcia poruchy hybnosti Lokalizcia poruchy hybnosti Lokalizcia poruchy hybnosti Lokalizcia poruchy hybnosti Lokalizcia poruchy hybnosti
Vemi vznamn lohu zohrva aj lokalizcia poruchy hybnosti. Porucha hybnosti dolnch konatn
spsobuje problmy pri lokomcii, porucha hybnosti hornch konatn spsobuje akosti v manipulnej
oblasti. Najzloitejia situcia nastva pri poruche hybnosti celho tela. Funkcia jednotlivch konatn je
vemi dleit naprklad pri realizcii grafomotorickch, telovchovnch innost a zohrva tie hlavn rolu
pri vobe budceho povolania.
Mentlna r Mentlna r Mentlna r Mentlna r Mentlna ro oo oov vv vve e e e e
Okrem druhu a stupa postihnutia a tie celkovej rovne zdravotnho stavu je mentlna rove jednot-
livca s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm zkladnou podmienkou jeho alej eduk-
cie. Vek as jednotlivcov m problmy v oblasti percepcie, pamovch innost, pozornosti. Prejavuj sa
u nich emocionlne poruchy a tie aj poruchy autoregulcie sprvania (Mller a kol. 2004). Tieto problmy
mu zasiahn do do procesu edukcie jednotlivca s telesnm postihnutm, jeho kolsk vsledky sa v ta-
kchto prpadoch mu hodnoti ako nedostaton.
Dor Dor Dor Dor Dorozumie ozumie ozumie ozumie ozumiev vv vvanie anie anie anie anie
Predpokladom spenej edukcie telesne postihnutch jednotlivcov je ich schopnos komunikova. Vek
mnostvo z nich m chyby rei a mal reov aktivitu.Svis to hlavne s poruchou motoriky v oblasti tvorby
rei. U jednotlivca s poruchou hybnosti sa stretvame so sekundrnym oneskorenm jeho reovch zrunost
v dsledku nepostaujcej spoloenskej stimulcie. Patria tu jednotlivci ijci v izolovanom domcom prostred
alebo v domove socilnych sluieb, prpadne dlhodobo hospitalizovan v nemoninom zariaden s obmedze-
nou monosou rozvoja socilnej aktivity.
R RR RReakt eakt eakt eakt eaktvne psy vne psy vne psy vne psy vne psychick zmen chick zmen chick zmen chick zmen chick zmeny yy yy
Reaktvne psychick zmeny s poda Mllera (2004), psychickmi nsledkami poruchy hybnosti, choro-
by, i zdravotnho oslabenia. Tieto zmeny svisia aj s uvedomovanm si inakosti v istom obdob ivaota a tie
aj s uvedomovanm si dsledkov poruchy hybnosti na ivot.
Jedno Jedno Jedno Jedno Jednotliv tliv tliv tliv tlivec s vr ec s vr ec s vr ec s vr ec s vrodenm t odenm t odenm t odenm t odenm telesnm pos elesnm pos elesnm pos elesnm pos elesnm postihnutm a chor tihnutm a chor tihnutm a chor tihnutm a chor tihnutm a chorobou obou obou obou obou
Vroden telesn postihnutie i vroden choroba psobia ako znane obmedzujci faktor vo vvine jed-
notlivca. V dsledku vrodenho postihnutia a choroby nastva tzv. vrastanie do defektu, znamen to, e
jednotlivec nikdy nepoznal zdrav stav. Ak sa osobnos od najranejieho veku vyvja ako telesne postihnu-
t, i vne chronicky chor, postupne sa na tento stav adaptuje. Z pohadu vvoja osobnosti s vrodenm
postihnutm, je to v istom smere ochudobnenie o zitky intaktnch det. Je obmedzen okruh spoznvania,
vnmania, Zitky s zko ohranien poruchou hybnosti. Vo vvine telesne postihnutho jednotlivca za-
znamenvame dve fzy uvedomovania si poruchy hybnosti:
f ff ffza v za v za v za v za vonk onk onk onk onkaje aje aje aje ajej krzy j krzy j krzy j krzy j krzy objavuje sa v obdob prpravy do koly, kedy diea zana tui, e je in,
f ff ffza vnt za vnt za vnt za vnt za vntor or or or orne ne ne ne nej krzy j krzy j krzy j krzy j krzy je to obdobie bolestnho sebapoznania, zana sa pribline okolo 10. roku
ivota a kon spravidla na konci puberty,kedy dochza k vntornmu dozrievaniu jednotlivca
s telesnm postihnutm.
Intelektulny, emocionlny a samozrejme vestrann rovoj osobnosti telesne postihnutho, i chronicky
chorho jednotlivca obyajne trv dlhie ako u ich intaktnch jednotlvcov. Vznamn lohu v tomto odbob
zohrva predprofesijn a profesijn prprava telesne postihnutho, chorho a zdravotne oslabenho jednot-
livca.
Jedno Jedno Jedno Jedno Jednotliv tliv tliv tliv tlivec so zs ec so zs ec so zs ec so zs ec so zsk kk kkanm t anm t anm t anm t anm telesnm pos elesnm pos elesnm pos elesnm pos elesnm postihnutm, chor tihnutm, chor tihnutm, chor tihnutm, chor tihnutm, chorobou a zdr obou a zdr obou a zdr obou a zdr obou a zdra aa aav vv vvo oo ootnm oslabenm tnm oslabenm tnm oslabenm tnm oslabenm tnm oslabenm
Zskan telesn postihnutie u jednotlivcov naprklad v puberte vyvolva najprv apatiu, neskr obrovsk
labilitu afektivity. Tto jednotlivci s prevane vrazne introvertne orientovan, so strachom prema o bu-
dcnosti. Vemi ako sa adaptuje na nov skutonos.
pecifik edukanho procesu jednotlivcov s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm
koly a zariadenia v ktorch sa realizuje kolsk edukcie telesne postihnutch iakov a tudentov maj
tieto zkladn ciele:
poskytn telesne postihnutm tak podmienky v edukanom procese, ktor im umonia zska
rovnocenn vzdelanie avchovu ako intaktnej populcii,
138
umoni telesne postihnutm jednotlivcom zapoji sa v plnom rozsahu do pracovnho procesu,
poda ich osobitost a schopnost.
k k k k koly a zariadenia pr oly a zariadenia pr oly a zariadenia pr oly a zariadenia pr oly a zariadenia pre t e t e t e t e telesne pos elesne pos elesne pos elesne pos elesne postihnutch sa od be tihnutch sa od be tihnutch sa od be tihnutch sa od be tihnutch sa od bench nch nch nch nch kl lia: kl lia: kl lia: kl lia: kl lia:
bezbarirovosou interiru a exteriru,
nim potom iakov v triedach s zko individulnym prstupom,
monou modifikciou uebnch osnov,
pouvanm pecilnych pomcok a zariaden,
tvorbou pecilnopedagogickej dokumentcie,
uplatovanm pecilnopedagogickch metd pri prci v celom rozsahu vyuovania.
Jednotlivci s chorobou a zdravotnm oslabenm s edukovan v podmienkach bench typov kl, a na
vnimky, kedy si ich zdravotn stav vyaduje oecifick podmienky na edukciu a tie aj vzhadom k zva-
nosti choroby individulny prstup a toleranciu.
Na zaiatku kolskej dochzky je u iakov s telesnm postihnutm vemi dleit, i sa po interiri koly
mu pohybova samy, alebo s pomocou. Snahou koly by malo by rieenie, upravi prostredie v okruhu
iaka s telesnm postihnutm tak, aby mohol by o mono v najvej miere samostatn, nazavisl na cudzej
pomoci. Mobilita jednotlivcov s telesnm postihnutm podstatne ovplyvuje kvalitu ich ivota a je zklad-
nm predpokladom spenej socilnej integrcie (Vtkov in: Pipekov 2006). Niekedy je potrebn upravi
kolsk prostredie poda individulnych potrieb iaka. Tvorcovia rozvrhu by mali pri tvorbe rozvrhu bra
ohad na prstupnos jednotlivch odbornch ueb pre telesne postihnutho iaka, tudenta (Filipiov, 1998).
Za povimnutie stoj aj sedenie imobilnch jednotlivcov v triede. Intaktn jednotlivci mu v priebehu
kolskho vyuovania asto meni polohu pri najrznejch innostiach. Telesne postihnut iaci takto
monos nemaj. Zaslia si sedie pohodlne, pouva vhodn oporu pri dran tela, ktor zodpoved jed-
notlivm kolskm aktivitm.pecilny prstup pri vbere miesta a spsobu sedenia v triede si vyaduj iaci
a tudenti s postihnutiami a ochoreniami chrbtice, svalovou dystrofiou, DMO, rztepom chrbtice, reumatic-
kou artritdou, a postihnutiami a amputciami konatn. Vhodne zvolen stolika a stl by mali zodpoveda
ich telesnm poiadavkm vyplyvajcim z choroby alebo postihnutia.
irok rozsah vyuvania potaovej technolgie pomha telesne postihnutm a chronicky chorm tuden-
tom nielen v komunikcii s vonkajm svetom vo veobecnosti ale aj pri zvyovan sebadvery a sebavedomia.
Modern potaov technolgie rozvjaj osobnos jednotlivca s telesnm postihnutm aj v oblasti socilnej aj
v oblasti mobility (s ohadom na vonkaj svet) a samozrejme aj v oblasti edukanej. Potae, ktor by tie mali
spa kritrium bezbarirovosti s ohadom na fyzick osobitosti, vybaven pecilnymi vubovmi programa-
mi a postupmi pomhaj telesne postihnutm iakom rozirova oblasti vzdelvania v rznych sfrach ivota.
Pri kolskom vzdelvan zohrva dleit lohu rove jemnej motoriky ruky. Je dleit, i je jednotli-
vec s telesnm postihnutm schopn psa, kresli, do akej miery vyuva ruku pri sebaobslunch innos-
tiach, ak je jeho zrunos, rove jemnej motoriky, pracovn zrunosti, pracovn tempo, ak rove dosa-
huj jeho komunikan zrunosti.
U jednotlivcov s DMO s vplyvom pokodenia CNS znen rozumov schopnosti. V niektorch prpa-
doch m na ich znen podiel aj nedostatok podnetov z prostredia, a nedostatok sksenost. kolsk vkony
s znen aj v dsledku slabej koncentrcie pozornosti a zvenej unavitenosti. Pri zvenej snahe poda o
najlep vkon sa vplyvom narastania navy zniuje aj ich pracovn vkom. Niektorm je potrebn niekoko-
krt zopakova vklad uiva, maj problmy s reprodukciou a zapamtanm si uebnej ltky.
Vyuovacie vsledky s u telesne postihnutch tudentov vrazne ovplyvnen druhom a stupom teles-
nho postihnutia. Jednotlivci S DMO maj vrazne pomal a nevyrovnan pracovn tempo. Situcia je ovea
komplikovanejia v jednotlivcov s DMO s pridruenm epilepsie a tie aj rznych porch zraku.
Telesne postihnut jednotlivci, hlavne s diagnzou DMO, maj vrazn problmy s psanm. pecilny
vcvik psania sa na 1.stupni Z realizuje na vyuovacom predmete dorozumievacie zrunosti formou kom-
penzcie, prpadne reedukcie psania. rove grafomotoiky zvis od telesnho postihnutia jednotlivca. Na
2. stupni Z a na kolch strednch by malo by samozrejmosou samostatn zautomatizovan psanie aj
pomocou protzy, psanie kpami, opozciou brady a ramena, stami, nohou, elenkou a samozrejme psa-
nie na potai samostatne, prpadne s pomocou pecilnej pomcky a uspsobenej klavesnice. rove gra-
fomotorickch zrunost, rove manulnych schopnost a samozrejme aj od rovne vedomost zvis vber
povolania a v neposlednom rade aj alia karirna orientcia jednotlivca s telesnm postihnutm.
V edukanom procese telesne postihnutch jednotlivcov by sa mali repektova ich telesn a pohybov
osobitosti. pecilna pozornos by sa mala venova tie pohybovmu reimu.
Pohybov reim zaha tak pohybov aktivity telesne postihnutho jednotlivca, ktor zohaduj indi-
kcie a kontraindikcie uritch pohybov. Naprklad zabrauj takm pohybovm aktivitm, ktor by mohli
zdravotn stav zhori, podporuj tak aktivity, ktor prispej k zlepeniu ich zdravotnho stavu, prpadne
139
zlepia hybnos uritch orgnov. Pohybov reim je sasou rehabilitanho reimu jednotlivca s telesnm
postihnutm.
Jednotlivec s telesnm postihnutm me vykonva pohybov aktivity s ohadom na telesn postihnutie,
chorobu, i zdravotn oslabenie.
Me sa pohybova v exteriri a venova sa jednoduchm pohybovm innostiam, ako s naprklad
rzne druhy hier.
Me sa pohybova po miestnosti a venova sa edukanej innosti vrmci svojich monost.
Me sa venova jednoduchm innostiam grafickho, vtvarnho, praktickho charaktzeru v sede.
Mus lea, me vak vykonva jednoduch grafick prce v obmedzenej miere s pouitm
technickch pomcok. Me meni polohu pri lean.
Je nevyhnutn aby leal, meme na neho psobi vchovne, hlavne pomocou zrakovch a sluchovch
podnetov.
Je nevyhnutn absoltny pokoj na lku. Nesmieme ho vchovne zamestnva.
Poda toho, na ak aktivity sa kladie draz, pre telesne postihnutho, chorho a zdravotne oslabenho sa
stanovuje etriaci alebo aktivizujci pohybov program.
Telesnmu postihnutiu, chorobe a zdravotnmu oslabeniu jednotlivca sa prispsobuje cel edukan pro-
ces a tie aj voba vhodnch metd a edukanch foriem.
P PP PPouvanie pomcok v edukcii jednotlivcov s telesnm postihnutm, ouvanie pomcok v edukcii jednotlivcov s telesnm postihnutm, ouvanie pomcok v edukcii jednotlivcov s telesnm postihnutm, ouvanie pomcok v edukcii jednotlivcov s telesnm postihnutm, ouvanie pomcok v edukcii jednotlivcov s telesnm postihnutm,
chorobou a zdravotnm oslabenm chorobou a zdravotnm oslabenm chorobou a zdravotnm oslabenm chorobou a zdravotnm oslabenm chorobou a zdravotnm oslabenm
Klasick lenenie zaha tri skupiny:
kompenzan pomcky;
rehabilitan pomcky;
ortopedick pomcky.
K KK KKom om om om ompenzan pomcky penzan pomcky penzan pomcky penzan pomcky penzan pomcky vyrovnvaj alebo nahrdzaj nedostatone rozvinut, prpadne naruen te-
lesn funkcie. Zaraujeme sem pomcky na sebaobsluhu, vzdelvanie, zamestnanie, socilne zalene-
nie a na lokomciu. Na sebaobsluhu sa napr. vyuva pecilny prbor, tanier, hrebe, nonice, zapna gom-
bkov a pod.
Na vzdelv vzdelv vzdelv vzdelv vzdelvanie anie anie anie anie s potrebn pomcky na psanie a na ncvik pr psanie a na ncvik pr psanie a na ncvik pr psanie a na ncvik pr psanie a na ncvik praco aco aco aco acovnch zr vnch zr vnch zr vnch zr vnch zrunos unos unos unos unost t t t t. Na psanie s pre
telesne postihnut deti nevyhnutn pecilne upraven pracovn stolky (samostatn alebo s monosou
upevnenia na invalidn vozk), pecilne dradl na ceruzky a per (v tvare valeka, guky), driaky, stoja-
ny na texty, ablny, kovov aidl rozlinch tvarov a vekost, pevn psacia podloka, adaptovan psacie
stroje s dierovanm krytom, na klvesy, potae so pecilnou klvesnicou. Na rozvoj jemnej motoriky sl-
ia korliky, mozaiky, tyinky, cievky, kontrukn stavebnice, prrodn materil, papier rznej akosti na
vytrhvanie, prekladanie, krenie, makanie: prieklepov, kancelrsky, vkres, baliaci papier, kartn a pod.
Star iaci na pracovnom vyuovan vyuvaj pecilne upraven pracovn nstroje i materil; pracovn
stoly s upraven poda individulnych pecilnych potrieb. Osobitnou pomckou pre tchto iakov s pe-
cilne upraven texty na samostatnch listoch i u s psmenami, slovami, vetami, slicami, tvarmi a pod.
N NN NNa poloho a poloho a poloho a poloho a polohov vv vvanie, sedenie a chdzu v anie, sedenie a chdzu v anie, sedenie a chdzu v anie, sedenie a chdzu v anie, sedenie a chdzu v k kk kkols ols ols ols olsk kk kkom pr om pr om pr om pr om pros os os os ostr tr tr tr tred ed ed ed ed s uren pecilne sedaky, kombincie
stoliky a stola, pecilna adaptcia vozka, ikmo leiaca doska at.
K lok K lok K lok K lok K lokomonm pomck omonm pomck omonm pomck omonm pomck omonm pomckam am am am am zaraujeme pecilne vozky, trojkolky, roltory, pojazdn rmy, podporn
palice, barly.
R RR RRehabilit ehabilit ehabilit ehabilit ehabilitan pomcky an pomcky an pomcky an pomcky an pomcky upravuj orgnov defekt a plne alebo iastone obnovuj funkciu orgnu.
Maj npravn charakter, slia na uahenie ncviku rznych konov:
na posilovanie svalov dolnch konatn vreck s pieskom, rehabilitan apadl, pecilne
posilovacie zariadenia,
na posilovanie svalovch skupn hornch konatn a na precviovanie chopov posilovacie
pruiny, gumen loptiky, rzne zvesy vyrban v malch srich alebo individulne, vcvikov panely
s predmetmi dennej potreby na ncvik rznych zrunost at.
Or Or Or Or Ort tt ttopedick pomcky opedick pomcky opedick pomcky opedick pomcky opedick pomcky protzy dopaj alebo nahradzuj straten alebo pokoden (nevyvinut) as-
ti tela, resp. orgnu. Ich funkcie mono ovlda mechanicky, stlaenm vzduchom alebo bioelektricky. Maj
tie esteticko humanistick funkciu. Ortzy sa upevuj na telo postihnutho, podopieraj postihnut
asti tela, fixuj ich v uritej polohe alebo svojm ahom a tlakom vyrovnvaj niektor deformity, i zabra-
uj ich vzniku. Me by doasn, ke sa predpoklad prava stavu, alebo trval pri operane nerieite-
nch deformitch.
Poda elu, na ktor slia, sa ortopedick pomcky lenia na podporn, fixan, korekn a vyrovnvacie.
140
pecilne pomcky zabezpeujce edukciu chorch iakov pecilne pomcky zabezpeujce edukciu chorch iakov pecilne pomcky zabezpeujce edukciu chorch iakov pecilne pomcky zabezpeujce edukciu chorch iakov pecilne pomcky zabezpeujce edukciu chorch iakov
Vyuovanie v kolch pri zdravotnckych zariadeniach si vyaduje pecilne materilne vybavenie a zaria-
denie uebn a izieb:
Pr Pr Pr Pr Praco aco aco aco acovn s vn s vn s vn s vn st tt ttolky na lk olky na lk olky na lk olky na lk olky na lko oo oo pre leiacich alebo sediacich pacientov mu by jednoduch bez sklopnej
dosky na hranie sa det v predkolskom veku alebo so sklopnou doskou na psanie a tanie pre iakov.
Osv Osv Osv Osv Osve ee eetlenie tlenie tlenie tlenie tlenie m dopada na pracovn plochu stolka a neoslova oi iaka. Najvhodnejie s lampy s pohyb-
livm tienidlom, pomocou ktorho mono regulova priechod svetla ubovone irokou vodorovnou trbi-
nou. Sveteln zdroje by nemali by umiestnen na strope, s nevyhovujce najm pre leiacich pacientov.
T TT TTabule abule abule abule abule musia by mal a ahk, ktor sa daj postavi na lko alebo zavesi na stojan. Mu sli jedn-
mu alebo naraz dvom iakom na susednch lkach. Praktickou uebnou pomckou je sveteln projektor
s projekciou na stenu alebo strop. Na priehadn fliu si uite priprav texty, prklady, nkresy.
Op Op Op Op Optickmi pomck tickmi pomck tickmi pomck tickmi pomck tickmi pomckami na vyu ami na vyu ami na vyu ami na vyu ami na vyuo oo oov vv vvanie anie anie anie anie s prizmatick okuliare a prizmatick zrkadlo. Prizmatick oku-
liare maj tvar trojbokho hranola z optickho skla, ktor lomia sveteln le v uhle pribline 90 a umou-
j tak videnie v odklone od priameho pozerania. Nie s vak vhodn pre deti so strabizmom (kuavos) a pre
deti s koreknmi okuliarmi. Prizmatick zrkadlo je umiestnen na lku, nezaauje iaka svojou hmotnos-
ou a je vhodn aj pre iakov s koreknmi okuliarmi.
Nz Nz Nz Nz Nzor or or or orn didaktick pomcky n didaktick pomcky n didaktick pomcky n didaktick pomcky n didaktick pomcky musia vyhovova hygienicko-epidemiologickm poiakavkm zdravotnc-
keho zariadenia. Musia by ahk, umvaten a dezinfikovaten.
Otzky a loh Otzky a loh Otzky a loh Otzky a loh Otzky a lohy yy yy
1. Definujte jednotlivca s telesnm postihnutm, chorobou a zdravotnm oslabenm.
2. Vymenujte najastejie vroden chyby konatn.
3. Charakterizujte jednotliv formy detskej mozgovej obrny.
4. Ktor pridruen prejavy meme sledova u jednotlivcov s chorobou a zdravotnm oslabenm?
5. m sa lia koly a zariadenia pre telesne postihnutch od bench typov kl?
FILIPIOV, D. ivot bez barir. Projekty a rekonstrukce. Praha: Grada, 1998. ISBN 80-7169-233-6
JONKOV, V. Dt s poruchou mobility. In: Mller, O. Dt se specilnimi vzdlvacimi potebami v bn
kole. Olomouc: UP, 2001. ISBN 80-244-0698-5.
KBELE, F. Somatopdie. Praha: SPN, 1993. ISBN 80-7066-533-5.
KOLLROV, E. Somatopdia pre uiteov. Bratislava: UK, 1991. ISBN 80-223-0451-4x.
PIPEKOV, J. (ed.) Kapitoly ze speciln pedagogiky. Brno: Paido, 2006. ISBN 80-7315-120-0.
RENOTIROV, M. Somatopedick minimum. Olomouc: UP, 2003. ISBN 80-244-0532-6.
VGNEROV, M. Patopsychologie pro pomhajc profese. Praha: Portl, 1999. ISBN 80-7184-803-4.
141
ZKLADY PEDAGOGIKY INTELEKTOVO NADANCH IAKOV; JURKOV, J.; S. 141 151
Zklady pedagogiky intelektovo nadanch iakov Zklady pedagogiky intelektovo nadanch iakov Zklady pedagogiky intelektovo nadanch iakov Zklady pedagogiky intelektovo nadanch iakov Zklady pedagogiky intelektovo nadanch iakov
JANA JURKOV
Zkladn pojmy Zkladn pojmy Zkladn pojmy Zkladn pojmy Zkladn pojmy
lohou praktickej pecilnej pedagogiky je edukan starostlivos o deti so pecilnymi vchovno-vzdel-
vacmi potrebami. pecilne vchovno-vzdelvacie potreby s takmi poiadavkami na modifikcie eduka-
nho procesu, ktor zohaduj odlinosti v poznvacch procesoch, zdravotnom stave, osobnostnom vvine
jednotlivcov. Medzi iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami bola u ns len pred niekokmi
rokmi zaraden aj skupina iakov s intelektovm nadanm (alej len nadanie).
Pedagogika nadanch je odvetvie pecilnej pedagogiky, ktor sa u ns ete len zana rozvja. V niekto-
rch krajinch tvoria nadan iaci podskupinu iakov so pecilnymi edukanmi potrebami (z eurpskych
ttov je to okrem Slovenska napr. panielsko, Grcko, Franczsko, Holandsko, Portugalsko (poda Mnks
a Pflger, 2005), z mimoeurpskych napr. Kanada), v inch ide o samostatn skupinu iakov popri pecilnej
a benej pedagogike.
Nadanie je sbor charakteristk, ktor tvor potencil pre vysok vkony jedinca v porovnan s jeho roves-
nkmi. Spolu s pojmom nadanie sa pouva i pojem talent. Hoci v odbornej literatre boli zaznamenan
snahy o odlenie tchto pojmov napr. nadanie ako veobecn intelektov predpoklady a talent ako predpo-
klady pre jednu oblas (Montgomeryov, 1996), nadanie ako vemi vysok talent a talent ako oblas medzi
nadanm a priemerom (Taylor, 1986), nadanie ako predpoklady, talent ako preukzan vkon (Porterov,
1999), najastejie sa tieto pojmy chpu ako ekvivalenty.
V literrnych zdrojoch mono njs mnostvo vymedzen a definci nadania. Z hadiska potrieb pedago-
giky bola jednou z prvch najkomplexnejch definci tzv. Marlandova defincia, prednesen na kongrese
USA v roku 1971:
Nadan a talentovan deti s tie deti, ktor s identifikovan kvalifikovanmi profesionlmi, a ktor s
vzhadom na vnimon potencil schopn vysokch vkonov. Tieto deti potrebuj k realizcii svojho prno-
su pre spolonos vzdelvac program a servis, ktor nie je bene poskytovan regulrnymi kolami. Tto
defincia alej vymedzuje okruhy nadania zaloen na veobecnch intelektovch schopnostiach (intelek-
tov nadanie), pecifickch akademickch schopnostiach (pre niektor kolsk predmet, napr. matematick
nadanie), tvorivom alebo produktvnom myslen, vodcovskch schopnostiach, umeleckch schopnostiach a psy-
chomotorickch schopnostiach.
Intelektov nadanie vak nie je len shrn vysoko rozvinutch poznvacch schopnost (teda vysok inte-
ligencia), ale aj alch charakteristk osobnosti, bez ktorch by sa tieto schopnosti nezobrazovali do nadprie-
mernch vkonov. Na tto skutonos poukzal Renzulli (1977) vo svojom modeli nadania, pozostvajcom
z interakcie troch atribtov osobnosti:
nadpriemernej intelektovej schopnosti,
tvorivosti,
motivcie.
na zklade ktorch definoval nadanie ako vsledok interakcie troch zkladnch vlastnost nadpriemer-
nch veobecnch a/alebo pecifickch schopnost, vysokej rovne motivcie a vysokej rovne kreativity. Je-
dinci, ktor maj potencil prejavova nadanie s t, ktor s nositemi alebo s schopn rozvja tieto vlastnosti
a aplikova ich do niektorej hodnotnej oblasti udskej innosti. Jedinci, ktor prejavuj alebo ktor s schopn
rozvoja interakcie medzi tmito vlastnosami, potrebuj irok varietu vzdelvacch monost a servis, ktor
bene nie je poskytovan prostrednctvom regulrnych kolskch programov (Renzulli a Reisov, 1986).
K uplatneniu vysokch intelektovch schopnost je teda potrebn motivcia, tba po vkone a tie alie
vlastnosti (vytrvalos, ochota zdolva prekky, cieavedomos a pod.) vedce k aktivite, ktor je kreatvna
vedie k objavovaniu a vytvraniu novch poznatkov.
Nadanie nie je len shrn pozitvnych charakteristk, ktor vytvraj predpoklady pre spen fungovanie
nadanho jedinca v ivote. Naopak, asto sa spja s rznymi problmovmi prejavmi, niekedy hraniiacimi
a s poruchami. To vo svojej defincii vystihuje Columbus Group (1991):
Nadanie je asynchrnny vvin, v ktorom sa predasne rozvinut kognitvne schopnosti a vysok intenzi-
takognitvnej aktivity kombinuj a vytvraj vntorn sksenosti a vedomie, ktor s kvalitatvne odlin od
142
normy. Tto asynchrnnos vzrast s vyou inte-
lektulnou kapacitou. Jedinenos nadanch ich
in zvl zranitenmi a vyaduje modifikcie
v rodiovskom prstupe, vzdelvan a poradenstve
s cieom ich optimlneho rozvjania.
Intelektov nadanie je shrnom takch charak-
teristk osobnosti (zahrnujc intelektov schop-
nosti, tvorivos a vov vlastnosti), ktor umo-
uj jedincovi podva vzhadom na jeho rovesn-
kov vysok vkony. Intelektovo nadan iaci po-
trebuj vchovu a vzdelvanie, ktor je modifi-
kovan vzhadom na ich edukan potreby a to
s cieom podporova a rozvja ich nadanie a s cie-
om pozitvne ovplyvova prpadn problmov
charakterisitky, svisiace s nadanm.
Ktor hlavn charakteristiky tvoria nadanie?
Charakteristika nadanch iakov Charakteristika nadanch iakov Charakteristika nadanch iakov Charakteristika nadanch iakov Charakteristika nadanch iakov
Nadan tvoria znane heterognnu populciu a pecifick prejavy, ktor s im prisudzovan, sa u nich
objavuj v rznych kombincich, alebo zostvaj skryt.
Rann de Rann de Rann de Rann de Rann dets ts ts ts tstv tv tv tv tvo oo oo
Prejavy intelektovho nadania mono u niektorch det spozorova u v predkolskom veku. Ide najm
o akcelerovan kognitvny vvin, prejavujci sa tmito charakteristikami (z ktorch mnoh pretrvvaj aj
v alom vvine dieaa):
skor reov vvin (napr. prv slov u pred prvm rokom ivota, irok slovn zsoba, pouvanie
ach, cudzch slov, sprvna gramatick stavba vety),
dlhodob koncentrcia pozornosti (deti sa na oblas svojho zujmu doku vzhadom na svoj vek vemi
dlho sstredi),
kladenie netypickch otzok (vyadovanie detailnch informci z rznych oblast, nespokojnos, ak sa
nedozvedia, o potrebuj, zaoberanie sa morlnymi a hraninmi otzkami vojny, hlad, choroby,
spravodlivos, nekonenos),
zujem o sla a psmen (tanie, psanie, potanie u v predkolskom veku sa prejav asi u polovice
nadanch det., typick pritom je, e deti tieto zrunosti zskali na zklade vlastnho zujmu,
bez systematickho vedenia dospelmi),
nezvyajn zujmy (diea sa podrobne zaober niektorou oblasou najastejie s to ivochy,
astronmia, doprava, zbieraj detailn informcie o tejto oblasti, asto takto zskaj arzenl vedomost,
ktorm predstihn aj dospelch),
vysok vntorn motivcia (tba poznva, zaobera sa intelektulnymi aktivitami bez psobenia
vonkajej stimulcie, vychdzajca zvntra samotnho dieaa),
vysok aktivita, zameranie sa skr na komunikciu so starmi demi alebo dospelmi, vborn pam.
k k k k kols ols ols ols olsk v k v k v k v k vek ek ek ek ek
Pri vstupe do koly sa nadan diea dostva do novej situcie, v ktorej s mu systematicky poskytovan
kognitvne podnety, v ktorej sa dennodenne stretva pri kolskch innostiach s rovesnkmi, m monos sa
s nimi porovnva a aj postupne si uvedomova svoju odlinos. K najvraznejm prejavom nadania v tomto
veku patr:
asynchrnnos
teda nerovnomern vvin sa me prejavova ako nerovnomernos v rmci:
a) celej osobnosti dieaa
diea me by vysoko akcelerovan v poznvacch intelektovch shopnostiach, ale nie v motorickch
schopnostiach, emocionlnych prejavoch alebo sociabilite,
b) v rmci kolskch vkonov
Obrzok . 1 Renzulliho model nadania (Renzulli, 1977)
143
V zvislosti od truktry inteligencie a zamerania dieaa me nadan iak niektorom kolskom predmete
dosahova vysoko nadpriemern vkony, v inom me by jeho vkon sce nadpriemern, ale menej vrazn.
c) v rmci vkonov v jednom vyuovacom predmete
aj v rmci jednho predmetu me nadan iak v niektorch innostiach vynika viac a v niektorch
menej. Naprklad me ma vynikajcu geometrick predstavivos, intuitvne doke vyvodi geometrick
kontrukcie, ktor vak vzhadom na slabiu motoriku nedoke adekvtne narysova.
Nadan iak teda v dsledku asynchrnneho vvinu nemus ma rovnako vysok vkony vo vetkch
kolskch innostiach.
rchle myslenie, chpanie, vborn pam
nadan iaci chpu rchlo, nepotrebuj opakovan vysvetovanie a dlhodob precviovanie u pochope-
nch vedomost,
vborn argumentan schopnosti
argumentan schopnosti alebo kritick myslenie sa prejavuje kladenm otzok nad rmec osvojovanho
uiva (nadanch zaujma problm komplexne, neuspokoja sa so zjednoduenm), hadanm nezrovnalost
v prezentovanom obsahu (poukazuj na prpady, vnimky, kde dan pravidlo nefunguje), chytanm za slov-
ka (doslovn chpanie vznamu slov),
vysok vntorn motivcia
prejavuje sa zanietenm pre oblas zujmu, ktor me, ale nemus svisie so kolskm obsahom. Nadan
iak sa zahbi do niektorej problematiky, zbiera informcie, riei lohy nie s cieom zska dobr znmky
a hodnotenie, ale z vlastnho zujmu,
hyperaktivita
vyskytuje sa najm u mladch iakov, vraznejie pri nedostatonej stimulcii v triede. Me sa prejavo-
va ako motorick (vrtenie sa na stolike, otanie sa, pohrvanie sa s rznymi predmetmi) alebo verblna
(vykrikovanie, pripomienkovanie uitea),
problematick postoj k autoritm
tto charakteristika vyplva z dobre rozvinutch argumentanch schopnost nadanch jedincov nie s
ochotn podriadi sa autoritatvnemu postoju, potrebuj ma veci racionlne zdvodnen. Niekedy je tto
charakteristika vnman ako drz sprvanie,
perfekcionizmus
ide o snahu by najlep, bezchybn, perfektn. Svis s vysokou vntornou motivciou a je podporovan
neadekvtnym sebaobrazom nadanho dieaa, ktor si kladie prli vysok a nesplniten ciele. U malch
det sa perfekcionizmus prejavuje aj neochotou prehrva, tie vraznmi afektvnymi reakciami pri pocitoch
nespechu a zlyhania. U starch me v svislosti s perfekcionizmom a s nm svisiacimi pocitmi zlyhania
a nespechu vysti do depresvnych stavov.
A AA AAdolescencia dolescencia dolescencia dolescencia dolescencia
V adolescencii sa pripjaj problmy, svisiace s tmto citlivm vvinovom obdobm, umocnen samot-
nm nadanm:
pochybnosti o vlastnch schopnostiach, nedostatok sebavedomia a odmietanie vlastnho nadania
v mene konformity s kolektvom,
neslad medzi vlastnm oakvanm a aktulnym vkonom, kladenie vysokch, nerelnych cieov,
nedostatok ochoty riskova, zastova sa aktivt, kde je spech menej predikovaten,
odlin oakvania vlastn ciele adolescentov nie s vdy v slade s oakvaniami ich okolia
rodiov a uiteov, (Buescher, 1986),
sklony k depresim, svisiace najm s pocitmi nepochopenia okolm, vlastnm sebapoznvanm
a snahou zapoji sa do society, (Jacksonov, 1998),
multipotencionalita rovnako vysok predpoklady pre rzne oblasti a s tm svisiace problmy s alm
nasmerovanm odbornosti a vberu kariry (Buescher, Higham, 1990).
Problmy s vraznejie u nadanch dievat, ktor sa zrove vyrovnvaj s postojmi spolonosti, asto
jednostranne poznaenmi rodovmi stereotypmi.
Vymenujte typick prejavy nadania
Stupne nadania a typy nadanch Stupne nadania a typy nadanch Stupne nadania a typy nadanch Stupne nadania a typy nadanch Stupne nadania a typy nadanch
Skupina nadanch je aj vzhadom na svoju neohranienos (z hadiska IQ je spodn hranica 130, ale
vrchn hranica ohranien nie je) pomerne heterognna, o samozrejme svis aj s mnohmi faktormi, ovplyv-
ujcimi podobu a prejavy samotnho nadania.
144
Z hadiska vky intelektovho potencilu je znan rozdiel medzi mierne nadanm a extrmne nadanm
jedincom, poda niektorch autorov ide o rozdiel rovnakch rozmerov ako medzi mierne a hlboko mentlne
retardovanm. Na rozdiel od skupiny mentlne postihnutch vak neexistuje jednotn lenenie nadania na
stupne, rzni odbornci navrhuj odlin stupne, napr.:
Silvermanov (1989) rozleuje nadanch do troch stupov:
mierne nadan IQ 115-129 (jedna tandardn odchlka nad normu),
stredne nadan IQ 130-144 (dve tandardn odchlky nad normu),
vysoko nadan IQ 145 a viac (tri tandardn odchlky nad normu).
Gagn (1998) vytvoril metricky zaloen systm s hranicami poda IQ skre:
mierne nadan tvoria vrchnch 10% populcie s IQ 120 a viac (plus 1,3 tandardnej odchlky),
stredne nadan s IQ 135 a viac (plus 2,3 tandardnej odchlky) tvoria vrchnch 10% z predolho stupa,
vysoko nadan s IQ 145 a viac (plus 3 tandardn odchlky) tvoria vrchnch 10% z predolho stupa
(celkovo 0,1% populcie),
vnimone nadan s IQ 155 a viac (plus 3,7 tandardnej odchlky) tvoria vrchnch 10% z predolho
stupa (celkovo 0,01% populcie),
extrmne nadan s IQ nad 165 (plus 4,3 tandardnej odchlky) tvoria vrchnch 10% z predolho
stupa (celkovo 0,001% populcie).
lenenie populcie nadanch na stupne je sce istm zjednoduenm (okrem samotnho intelektovho
potencilu s dleit tie tvoriv schopnosti, motivcia a vov vlastnosti), slia vak ako pomcka pre
ich diagnostiku a aliu edukan starostlivos. Vo veobecnosti m je vyie nadanie, tm vraznejie sa
prejavuj typick a tie problmov charakteristiky, svisiace s nadanm. Na oznaenie vych stupov na-
dania sa najastejie pouva oznaenie mimoriadne nadanie, vnimone nadanie, extrmne nadanie, vyso-
k nadanie.
Rozdelenie populcie nadanch na skupiny s podobnmi prejavmi a vvinom m podobn vznam ako
ich delenie na stupne. Znmu typolgiu nadania vytvorili Betts a Neihart (1988):
T TT TTyp I s yp I s yp I s yp I s yp I spen pen pen pen pen
Nadan, ktor pozorne povaj, maj vhodn sprvanie, dobre sa uia. Tia po uznan uitemi a nem-
vaj problmy so sprvanm. asto sa nudia v kole a zvykn si ui sa s vynaloenm o najmenej nmahy.
Miesto napania vlastnch zujmov splyn so kolskm systmom, sledujc intrukcie a vypajc poia-
davky. S zvisl od rodiov a uiteov. Nerozvjaj sa u nich vlastnosti potrebn na zskanie autonmie, ale
vkony maj dobr. Zd sa, e maj pozitvny sebaobraz, pretoe bvaj chvlen za svoje vkony. S obbe-
n medzi vrstovnkmi. V dospelosti s kompetentn, ale s nzkou imaginciou, nerozvin naplno svoje nada-
nie. Akoby stratili svoju kreativitu a autonmiu. Mlad nadan dospel, ktor s podvkonov na strednej
kole a neskr v dospelosti, pochdzaj prve z tejto skupiny. Nemaj potrebn zrunosti na celoivotn
uenie. S dobre adaptovan na spolonos ale nie dostatone pripraven na kadodenn zmeny v ivote.
Ich charakteristickmi rtami a prejavmi s perfekcionizmus, vysok vkon, hadanie akceptcie u uite-
a, vyhbanie sa riskovaniu, konformita a zvislos.
T TT TTyp II vyzv yp II vyzv yp II vyzv yp II vyzv yp II vyzva aa aav v v v v
Ide o divergentne nadanch. asto nie s identifikovan. S vemi tvoriv, zdaj sa by tvrdohlav, netakt-
n a sarkastick. Vyzvaj autority a provokuj uitea pred triedou. Nie s konformn k systmu. Mlokedy
s oceovan, asto sa nachdzaj v konflikte. Ctia sa frustrovan, lebo kolsk systm neoceuje ich talent
a schopnosti. Bojuj so svojm sebavedomm, mu sa cti nezapojen. Prichdzaj tie do konflitku s vrstov-
nkmi, nie s obben pri spolonch aktivitch. Na druhej strane maj zmysel pre humor a tvorivos, ktor
spoluiakov oslovuje. Ich spontnnos vak me vyruova triedu. Mu by ohrozen inklinciou k nvyku
na drogy alebo delikventn sprvanie.
Ich charakteristickmi rtami a prejavmi s tvorivos, nzka sebakontrola, tvrdohlavos, obchdzanie pra-
vidiel, opravovanie uitea, primnos, kolsav pracovn nvyky, saivos.
T TT TTyp III s yp III s yp III s yp III s yp III skr kr kr kr kryt yt yt yt yt
Najastejie ide o stredokolsk dievat, u ktorch prevldne pocit spolupatrinosti. Zan odmieta
svoj talent, aby boli viac zapojen do kolektvu, strcajc svoju predol motivciu a zujmy. Pociuj zkos.
Ich meniace sa potreby s v konflikte s oakvaniami od uiteov a rodiov. Dospelmi bvaj tlaen do
predolch vkonov bez ohadu na ich pocity.
Ich charakteristickmi rtami a prejavmi s odmietanie svojho nadania, odmietanie ponuky obohatench a roz-
irujcich aktivt na vyuovan, znenie kolskho vkonu, striedanie priateov, snaha socilne sa zaleni.
145
T TT TTyp IV s yp IV s yp IV s yp IV s yp IV str tr tr tr trat at at at aten en en en en
Tto nadan s zlostn k dospelm aj k sebe samm, pretoe systm nesaturoval ich potreby cel roky, ctia
sa odmietan. Ich zujmy leia mimo kolskho kurikula, nedostva sa im podpory ich talentu a porozume-
nia pre ich netradin aktivity a zujmy. kola je pre nich nepodstatn. Potrebuj dospelho, ktormu mu
dverova. Nie je pre nich vhodn zaradenie do typickho programu, vhodnho pre inch nadanch. Indivi-
dulne poradenstvo je silne odporan.
Ich charakteristickmi rtami a prejavmi s vyhbanie sa kolskej dochdzke, nedokonovanie loh, kre-
atvnos, izolovanos, hyperkritinos k sebe i k okoliu, zujmy mimo koly, nevyrovnan vkon alebo podv-
kon, vyruovanie, defenzvnos.
T TT TTyp V s dv yp V s dv yp V s dv yp V s dv yp V s dvo oo oojit jit jit jit jitou nlepk ou nlepk ou nlepk ou nlepk ou nlepkou ou ou ou ou
Ide o nadanch s nejakm hendikepom alebo poruchou (napr. porucha uenia, zmyslov alebo telesn
hendikep). Neprejavuj sa sprvanm, typickm pre nadanch, preto bvaj asto neidntifikovan. Mu ma
kared psmo, ruiv sprvanie. S zmeten svojou neschopnosou prospieva v kole, pociuj frustrciu
z vkonov, ktor s pod ich oakvanm. Svoje akosti zakrvaj prehlseniami, e lohy s nudn, prli
ahk a stupdne, m zakrvaj svoj strach pred zlyhanm. S odmietav ku kritike. V kole bvaj vnman
skr pre svoju poruchu a ich talent zostva nepovimnut.
Ich charakteristickmi rtami a prejavmi s kolsav kolsk vkon alebo podvkon a ruiv sprvanie.
T TT TTyp VI aut yp VI aut yp VI aut yp VI aut yp VI autonmn onmn onmn onmn onmny yy yy
Autonmni nadan doku efektvne pracova v kolskom systme. Na rozdiel od typu I., ktor rob len to
minimum, o treba, autonmni nadan vyuvaj systm na tvorbu novch monost a podnetov pre seba
samch. Nepracuj pre systm, ale vyuvaj pozitva systmu pre vlastn rozvoj. Maj siln, pozitvne seba-
ponmanie, pretoe ich potreby s saturovan, s spen, dostva sa im pozitvnej pozornosti a podpory pre
ich vkony aj sprvanie. S repektovan dospelmi aj vrstovnkmi, asto bvaj ldrami. S nezvisl, sleduj
svoje vlastn ciele. Doku riskova a akceptuj seba samch. Neakaj na druhch, aby im vytvrali podne-
ty, podmienky si vytvraj sami.
Ich charakteristickmi rtami a prejavmi s dobre rozvinut socilne zrunosti, nezvislos, vntorn
motivcia, tvorivos, zsadovos, oblas silnho zujmu, ochota riskova.
Ak je rozdiel medzi nadanmi rzneho stupa?
Ak je rozdiel medzi spenm a autonmnym typom nadanho?
Identifikcia a diagnostika nadanch Identifikcia a diagnostika nadanch Identifikcia a diagnostika nadanch Identifikcia a diagnostika nadanch Identifikcia a diagnostika nadanch
S charakteristikou nadanch svis ich identifikcia a diagnostika. Rozpoznanie typickch prejavov nada-
nia u dieaa ktor je dleit pre nominciu do identifikanho procesu, je najastejie v rukch pedaggov
a rodiov. K tomuto elu tie slia rzne inventre, dotaznky, kly, ktor s pomckou pre odhalenie
potencilne nadanch jednotlivcov.
V rmci samotnej identifikcie je najdleitejm bodom formlne testovanie intelektovmi testmi. Za hra-
nicu nadania sa povauje dosiahnutie minimlne 130 bodov inteligennho kvocientu (teda minimlne dve
tandardn odchlky od priemeru). Inteligenn kvocient je stonsobok pomeru mentlneho a fyzickho veku.
Intelektov test s menou i vou presnosou odhal kognitvny potencil dieaa, intelektov schopnosti vak
nie s jedinm znakom nadania. Preto niektor autori odporaj aplikciu testov tvorivosti.
Po identifikovan jednotlivca ako nadanho nasleduje fza diagnostick odhaovanie individulnych cha-
rakteristk jednotlivca s cieom poskytn mu efektvny edukan program. Jej sasou je rozhovor s rodimi,
samotnm nadanm, aplikcia dotaznkov, analza vsledkov innosti, portfli, didaktickch testov.
Podmienkou vasnej a efektvnej identifikcie je poskytnutie dostatone pestrho prostredia dieau, bo-
hatej stimulcie, aby sa jeho nadanie mohlo prejavi.
o okrem intelektovho potencilu je dleit zisti pri identifikovan a diagnostikovan nadanho?
o je cieom diagnostiky nadanho iaka?
146
Vzdelvanie nadanch iakov Vzdelvanie nadanch iakov Vzdelvanie nadanch iakov Vzdelvanie nadanch iakov Vzdelvanie nadanch iakov
Vo vzdelvan nadanch iakov sa uplatuj dva hlavn prs prs prs prs prstup tup tup tup tupy yy yy akcelercia a obohatenie.
Ak Ak Ak Ak Akceler celer celer celer celercia cia cia cia cia je urchlenie vzdelvania. Medzi formy akcelercie patr:
skor vstup do koly,
preskoenie ronka,
absolvovanie naraz dvoch ronkov,
absolvovanie niektorho predmetu vo vyom ronku (iaston akcelercia, tvz. kompromisn
vyuovanie).
Obohat Obohat Obohat Obohat Obohatenie enie enie enie enie je rozrenie, prehbenie uebnho obsahu a aktivt a aplikovanie uebnch aktivt mimo rm-
ca bench uebnch osnov. Medzi formy obohatenia patr:
rozrenie obsahu, pridanie komplexnejch informci,
prehbenie obsahu, detailizcia informci,
poskytnutie informci a tm, ktor nesvisia s benm kolskm obsahom,
obohatenie ako samostatn predmet,
projektov vyuovanie, tvorba refertov, esej, projektov,
rieenie problmovch loh, poskytovanie komplexnch podnetov, uebn innosti, zaloen
na rozvjan vych rovn myslenia a pod.
Zkladnmi princpmi princpmi princpmi princpmi princpmi vo vzdelvan nadanch s:
poskytnutie bohatho uebnho prostredia
Nadan jednotlivci potrebuj silnejie stimuly, vo vyuovan maj by dostatone podnecovan, in mu
pociova nudu. ako znaj rutinn, opakujce sa innosti a jednoduch lohy. Potrebuj dostatok no-
vch informuci a innosti, v ktorch mu uplatova svoje komplexn myslenie a vyie rovne myslenia.
uplatovanie skmania, objavovania, bdania
ide o induktvny spsob vzdelvania, kde nov princpy, zkony objavuj samotn iaci. S im poskytnut
zkladn informcie, na zklade ktorch intuciou a logickm myslenm sami nachdzaj nov pravidl. Ide
o protiklad k deduktvnemu vyuovaniu, v ktorom sa najprv vysvetl pravidlo, ktor sa potom precviuje,
akceptcia odlinosti
nadan jednotlivci myslia odline, komplexnejie, zaoberaj sa detailmi, ktor ostatnm mu unikn.
Ich rieenia sa mu vymyka bene oakvanm postupom. Nadan iaci asto vidia nezrovnalosti, ktor in
nepostrehn. Vyslovuj argumenty a otzky, ktor mu popiera uiteom prezentovan informcie. Je d-
leit akceptova tieto odlinosti, ktor s odrazom ich autonmie a samostatnho myslenia. Sasou tohto
prstupu je upustenie od direktvnosti, akceptovanie nadanho iaka ako jednotlivca s vlastnmi nzormi,
ktor je potrebn korektne odkomunikova,
individulny prstup
individulny prstup je dleit najm pre rozvjanie individulnych pozitvnych strnok nadanho jed-
notlivca. Uplatuje sa nielen pri vytvran individulneho vzdelvacieho programu v rmci individulnej
integrcie, ale vzhadom na heterogenitu populcie nadanch aj vytvranm monost, podnetov, aktivt
v rmci kadodennho vyuovania i v pecilnej triede.
Nadanch iakov ako iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami mono vzdelva v pecil-
nych kolch, v pecilnych triedach alebo v rmci individulnej alebo skupinovej integrcie. Kad z tchto
foriem m svoje vhody a nevhody a je lohou poradenskch pracovnkov, uiteov a ostatnch zaintereso-
vanch njs pre diea najvhodnej spsob jeho vzdelvania.
Okrem kolskho vzdelvania zohrva vznamn lohu v rozvjan nadanch aj mimokolsk innos
sprvny vber zujmovch aktivt.
V rmci pecilneho vzdelvania existuje mnostvo vzdelv vzdelv vzdelv vzdelv vzdelvacch modelo acch modelo acch modelo acch modelo acch modelov vv vv pre nadanch, napr.:
Renzulliho obohacovac model, zameran na obohacovacie, projektov aktivity.
Clarkovej integran vzdelvac model, zameran na rovnovne rozvjanie mozgovch funkci.
Williamsov kognitvno-interakn model, zameran na rozvjanie tvorivosti a motivcie.
Meekerovej model truktry inteligencie, vychdzajci z rozvjania zkladnch intelektovch
schopnost.
Tabaovej program uebnch stratgi, zameran na objavovacie uenie.
Treffingerovo sebariadiace uenie, kladce draz na rozvoj samostatnosti a autonmie tudenta.
Charakterizujte dva hlavn prstupy vo vzdelvan nadanch.
Popte hlavn princpy v edukcii nadanch.
Ak s vhody a nevhody integrovanho a separovanho vzdelvania nadanch?
147
Nadan s postihnutm alebo naruenm Nadan s postihnutm alebo naruenm Nadan s postihnutm alebo naruenm Nadan s postihnutm alebo naruenm Nadan s postihnutm alebo naruenm
Nadanie sa nevyskytuje len u in intaktnej populcie, ale aj u jedincov postihnutch i naruench.
Vskyt postihnutch medzi nadanmi sa odhaduje (Porterov, 1999) na 5 a 10% a opane nadanch medzi
postihnutmi na 2 a 5%.
Termn nadan hendik nadan hendik nadan hendik nadan hendik nadan hendikepo epo epo epo epov vv vvan an an an an pokrva skupinu senzoricky a telesne postihnutch, jedincov s porucha-
mi uenia alebo viacnsobne postihnutch, ktor s zrove nadan. Synonymom pojmu nadan hendikepo-
van s pojmy postihnut nadan alebo hendikepovan nadan, k pecifickejm patria pojmy, bliie vymedzu-
jce druh postihnutia, vyskytujceho sa s nadanm: nadan s ADHD, nadan s autizmom, nadan s Aspergero-
vm syndrmom, nadan s poruchami uenia, telesne postihnut nadan, sluchovo postihnut nadan, zrako-
vo postihnut nadan a pod.
Prejavy nadania tchto jedincov bvaj odlin ako u ostatnch nadanch. Nadanie u nich astokrt
zostva skryt alebo neidentifikovan. Prinami nedostatonej identifikcie s najm (poda Seeleyho, 1989):
stereotypn predstavy o tom, e postihnut patria do populcie subnormnch,
oneskoren vvin, najm vo verblnej oblasti, v dsledku oho intelektulne schopnosti nezachytia
bene pouvan inteligenn testy,
nekompletnos informci o postihnutom dieati, zameranch na postihnutie a nie na siln strnky
a schopnosti,
nedostatok monost prejavi svoje nadanie v kole vzhadom na vysok prevahu verbalizovanch loh.
Navye prtomn porucha a nadanie sa navzjom ovplyvuj nadanie me prekrva samotn poru-
chu, redukova prejavy poruchy a na druhej strane porucha me eliminova, zniova prejavy nadania. Tak
mu nasta aj prpady, e u dieaa nie je identifikovan ani porucha, ani nadanie, hoci v skutonosti s
prtomn obe vnimonosti.
Identifikcia nadanch s postihnutm alebo naruenm bva komplikovan, astokrt s nemonosou
aplikova tandardizovan testy. Odpora sa preto pouva dostatok doplnkovch metd pozorovanie
jedinca, rozhovor, rozbor vsledkov innosti, dotaznky, inventre. Dleit je pritom porovna prejavy a vko-
ny tchto det s rovnako postihnutmi, nie intaktnmi jedincami. V edukanej starostlivosti je dleit s-
stredi sa nielen na reedukciu poruchy, ale najm na rozvjanie a podporu nadania.
Medzi najastejie spojenia nadania s poruchou patr nadanie a poruchy uenia, ADHD (porucha pozor-
nosti a hyperaktivita, star nzov ahk mozgov dysfunkcia) a Aspergerov syndrm.
Nadan s poruchami uenia Nadan s poruchami uenia Nadan s poruchami uenia Nadan s poruchami uenia Nadan s poruchami uenia
Rann vvin nadanch det s vvinovou poruchou uenia sa me odliova od vvinu bench nadanch
napr. absenciou zskania zrunost v tan alebo potan v predkolskom veku. U nadanch det sa vvino-
v porucha uenia me prejavova tie vekmi rozdielmi v rmci jednho vyuovacieho predmetu napr.
iak me vborne riei zloit logick prklady alebo lohy z geometrie, m vak problmy pri lohch,
v ktorch mus uplatni kalkulan zrunosti. K takmu efektu dokonca me djs aj v prpade, ak je to len
vemi diskrtna alebo hranin porucha. Vzhadom na vrazne akcelerovan ostatn schopnosti s prejavy
dieaa v danej oblasti znane asynchrnne.
Baumov, Owen a Dixon (1991) rozliuj tri typy nadanch s poruchami uenia:
1. Identifikovan nadan, ktor maj jemn prejavy porch uenia.
Ich nadanie je zjavn a identifikovan, zatia o poruchy uenia s skryt, nerozpoznan. Svojimi vysok-
mi schopnosami kompenzuj svoje akosti. Neskr, vo vych ronkoch vak dochdza k zvrazneniu
diskrepancie medzi oakvanm a aktulnym vkonom.
2. Identifikovan ako deti s poruchami uenia.
Nie je rozpoznan ich nadanie, boli identifikovan na zklade poruchy a nie schopnost. Prejavy poruchy
zniuj intelektulne vkony a tak ich nadanie zostva skryt.
3. Neidentifikovan nadan s poruchami uenia.
Ich problmy s prekryt, maskovan nadanm. Maj vkony v slade s poiadavkami ronka, ktor
navtevuj, take vznik dojem, e ich schopnosti s vekuprimeran.
V edukcii nadanch iakov s poruchami uenia je vhodn pouva alternatvne zdroje informci (ob-
rzky, fotografie, grafy), informan technolgie a technick pomcky (automatick kontrola pravopisu,
kalkulaky), akceptovanie rznych spsobov vyjadrovania mylienok (modely, nkresy, videoprojekcie), po-
uvanie mnemotechnickch pomcok, predenie asu pri rieen loh, svisiacich s poruchou.
148
Nadan s ADHD Nadan s ADHD Nadan s ADHD Nadan s ADHD Nadan s ADHD
Syndrm ADHD sa prejavuje permanentne znenou pozornosou, impulzvnym sprvanm a hyperakti-
vitou. Mnoh s prejavov ADHD s zrove prejavmi nadania, najm u det mladieho kolskho veku, dife-
rencian diagnostika je teda pomerne nron. Tieto jemn rozdiely zhrnula v svojom porovnan Milberge-
rov (2005):
Pr Pr Pr Pr Pre ee eeja ja ja ja javy ADHD vy ADHD vy ADHD vy ADHD vy ADHD Pr Pr Pr Pr Pre ee eeja ja ja ja javy nadania vy nadania vy nadania vy nadania vy nadania
krtke zotrvanie pri innosti, ktor neochota zotrva pri innostiach, ktor vnma ako
nem okamit vsledok irelevantn
impulzivita, neakceptcia odloenej zaostvanie sudku (hodnotenia) za rozvojom odmeny z innosti
intelektu
slab pozornos v takmer kadej slab pozornos, nuda v pecifickch situcich
situcii
sprvanie neovplyvnen jeho zujmom menej nevhodnho sprvania v prpade pre zaujmavej
o innos innosti
viac afektvne, nepokojn v porovnan vysok rove aktivity, mon niia potreba spnku
s ostatnmi demi
akosti v dodriavan pravidiel spochybovanie pravidiel, zvykov a tradci
prechod z jednej innosti na druh bez schopn pracova na viacerch lohch (m viac sprav, tm viu
zjavnho dvodu rados m z uenia)
nedoke vysvetli nevhodn sprvanie zo svojho pohadu m logick vysvetlenie pre nevhodn sprvanie
cti sa mimo kontroly poteenie z pohybu bez pocity straty kontroly
ak sa zd by nepozorn, nedoke ak sa zd by nepozorn, doke zopakova intrukcie
zopakova intrukcie
nedoke prispsobi nemern nedoke prispsobi nemern rozprvanie alebo skkanie
rozprvanie alebo skkanie do rei do rei potrebe zdiea informcie, potrebuje riei problmy rchlo
potrebe ui sa alebo zdiea informcie
umiestnenie do vhodnej triedy nem umiestnenie do vhodnho uebnho
pozitvny efekt na sprvanie prostredia zniuje prejavy nevhodnho sprvania
modifikcie v obsahu vzdelvania nemaj modifikcie v obsahu eliminuj nevhodn pozitvny efekt na sprvanie
sprvanie
uenie vhodnch socilnych zrunost uenie vhodnch socilnych zrunost zniuje nevhodn
nezniuje nevhodn prejavy sprvania prejavy sprvania
kontakt s intelektulnymi vrstovnkmi kontakt s intelektulnymi vrstovnkmi nem pozitvny vplyv
redukuje prejavy nevhodnho sprvania na sprvanie
Najtypickejm rozdielom medzi prejavmi ADHD a nadania je schopnos nadanho dlhodobo sa sstredi
na oblas svojho zujmu.
Vo vzdelvan sa uplatuje modifikcia obsahu, ponuka pestrch a silnch podnetov, vytvranie podmie-
nok pre pociovanie spechu. Na odlin efekt bene uplatovanch intervenci upozoruje Moon (2002)
zatia o nadan iaci preferuj komplexn lohy, skrtenie asu a zjednoduovanie loh u det s ADHD
me zvi frustrovanos nadanch ADHD iakov, ktor by skr uprednostnili vraznejiu uebn stimul-
149
ciu. Tie pokojn, nevyzvav podnecovanie me by kontraproduktvne pre nadanch ADHD iakov, ktor
maj tendenciu lepie pracova pri vysokej rovni stimulcie.
Aspergerov syndrm je pervazvna vvinov porucha, porucha autistickho spektra, charakteristick naj-
m problmami v oblasti socilnych zrunost, komunikcie, istmi vzorcami sprvania a intenzvnym zuj-
mom o niektor oblasti pri aspo priemernch intelektovch schopnostiach.
Nadan s Aspergerovm syndrmom Nadan s Aspergerovm syndrmom Nadan s Aspergerovm syndrmom Nadan s Aspergerovm syndrmom Nadan s Aspergerovm syndrmom
Medzi typick znaky aspergerovho syndrmu patr (Grandinov, 1992, Barron a Barron, 1992 a in):
fascincia niektormi oblasami zujmu
aspergeri chc o tejto oblasti vedie o najviac, o najdetailnejie, pamtaj si cel rad faktov (napr. ces-
tovn poriadky, geografia, doprava, zemepis),
problmy v interakcii s rovesnkmi
hoci maj zujem njs si kamartov, maj akosti v komunikcii s nimi, nedoku sprvne preta
rzne verblne a neverblne signly, ktor s sasou socilnej interakcie. Ostatnm deom sa zdaj by
udn, nezriedka bvaj terom vsmechu,
zvltnosti v rei a pouvan jazyka a komunikcie
ich reov vvin bva normlny, re vak bva odlin od rovesnkov (detailizcia v rei, pouvanie skr
formlnych ako slangovch vrazov). Aspergeri si nedoku len tak poklebeti, asto hovoria prli dlho,
detailne, nedbaj pritom na to, i ich druh pova a i nechce nieo tie poveda. Vznam slov chpu
doslovne, maj problmy dekdova humor a vtipy,
niia flexibilita
znen flexibilita sa prejav najm pri zmench v innostiach, v kolskom rozvrhu,
obrazov a asociatvne myslenie.
Niektor z tchto charakteristk s typick aj pre nadan deti, preto diferencilna diagnostika mus by
opatrn. Gallagher a Gallagher (2002) uvdzaj tieto podobnosti a rozdiely:
Podobn prejavy sprvania:
nadan nadan nadan nadan nadan as as as as asper per per per pergeri geri geri geri geri
socilne izolovan socilne neobratn
nezvisl od rovesnkov nezrun v kontakte s rovesnkmi
vysoko pecializovan zujmy vysoko pecializovan zujmy
irok, sofistikovan slovn zsoba hyperlexia
komplexn poznvanie jednoduch poznvanie
rozvinut porozumenie rozvinut pam
Rozdielne prejavy sprvania:
nadan nadan nadan nadan nadan as as as as asper per per per pergeri geri geri geri geri
doke sa prispsobit rutine nzka tolerancia k rutine
vedia, e s odlin a doku zdvodnit preco vedia, e s odlin, ale neuvedomuj si preco
zmysel pre humor jeho chpanie aj tvorenie nedoke optova humor
motorick koordincia motorick neobratnos
rchle vniknutie do situcie absencia socilneho vhadu
empatia vzhadom k okoliu a k abstraktnmu empatia k abstraktnmu celku, problmy celku
s empatiou k ostatnm
vie, ako sa skamarti nevie, ako vznik priatestvo
irok zsoba poznatkov, hlbokch a komplexnch irok zsoba poznatkov, hlbokch a len niekedy komplexnch
V svislosti so spojenm nadania a poruchy autistickho spektra sa vyskytuje aj pojem vysokofunkn
autizmus. Na ponmanie pojmov aspergerov syndrm a vysokofunkn autizmus vak v odbornej verejnosti
neexistuje zhoda.
Nadan deti s aspergerovm syndrmom maj predpoklady dobre sa zapoji do spolonosti, ich vhodn
socializcia v detstve tieto ance ete zvyuje. K hlavnm prstupom vo vzdelvan patr (poda Neiharta, 2000):
trning socilnych zrunost, aplikovan najm vizulnymi obrzkovmi metdami, rozprvanie
a dialg nie je dostatone efektvny,
150
v prpade problmovho sprvania (zchvaty agresivity, kriku, provokcie) s efektvnejie konkrtne
jasn prkazy posilnen vizulnymi podnetmi (piktogramy, obrzky) namiesto dlhho zdvodovania,
ast pouvanie vizualizcie (diagramy, grafy, obrzky) aj pri samotnom vyuovan, dodriavanie
poradia a sekvencie, na rozdiel od nadanch iakov s efektvne skr rutinn postupy vyuovania.
Vymenujte podobn charakteristiky nadanho jedinca a jedinca s ADHD.
Vymenujte podobn charakteristiky nadanho jedinca a jedinca s Aspergerovm syndrmom.
Ako sa prejavuje efekt spojenia nadania a poruchy?
P PP PPoradenstvo pre nadanch oradenstvo pre nadanch oradenstvo pre nadanch oradenstvo pre nadanch oradenstvo pre nadanch
Poradensk zariadenia do oblasti starostlivosti o nadanch jedincov vstupuj v niekokch fzach:
identifikcia
ide najm o stanovenie intelektovch schopnost a ich truktry, prpadne vyetrenie tvorivosti a sociabi-
lity dieaa (poda Dokala, 2005),
diagnostika
bliie poznanie osobnosti dieaa, jeho silnch a slabch strnok ako vchodisko pre tvorbu individul-
neho vzdelvacieho programu alebo pre poskytnutie alieho vhodnho vzdelvania,
tvorba individulneho vzdelvacieho programu
vytvra sa za zkej spoluprce s triednym uiteom,
karirne poradenstvo
pomoc pri vbere vhodnej koly strednej alebo vysokej, alebo najvhodnejieho karirneho zamerania,
poradenstvo pri individulnej integrcii
zaha pomoc uiteom nadanho iaka pri vyberan najvhodnejch metd, prstupov, aktivt pre nada-
nho jednotlivca,
individulne poradenstvo
poradenstvo pri vskyte problmov, s ktorm sa na poradensk zariadenie obrtia rodiia nadanho, pe-
daggovia alebo samotn nadan.
V rodiovskom prstupe je potrebn oboznmi rodiov s vhodnm prstupom, ale i monmi problmami
a ako im predchdza, prp. ich korigova:
v predkolskom veku nezakazova ta, pota ak m o to diea zujem (ale ani diea nenti),
poskytova dieau pestr podnety (mze, cestovanie, kninice),
pristupova k dieau pozitvne, nedirektvne, zdvodova svoje poiadavky, konzultova s dieaom,
repektova zujmy dieaa, vybavi sa dostatonou trpezlivosou pri zanieten dieaa na jednu oblas,
(ke sa cel jeho svet to napr. okolo dinosaurov a vna ich do kadej innosti a rozhovoru),
trpezlivo dieau odpoveda na jeho nekonen otzky, pomha mu hada odpovede v literatre
i inch informanch zdrojoch,
pomc dieau pri vleovan sa do kolektvu (vodenie dieaa na ihrisko, medzi deti, na krky),
uvedomi si mon negatvne prejavy (tvrdohlavos, neposlunos, negativizmus, tiky, podceovanie sa,
neochota prehrva),
poskytova dieau dostatok vonosti pri rozhodovan, akceptova jeho nezvyajn rieenia, vtvory
nedirektvne usmerova jeho komunikciu s dospelmi.
Sasou poradenstva by mala by i pecilno-pedagogick diagnostika, zameran na zistenie silnch str-
nok dieaa z hadiska kolskho kurikula, jeho zujmov, uebnho tlu, motivcie s cieom nvrhu optiml-
neho programu pre vchovu a vzdelvanie nadanho jedinca. Ide o stanovenie optimlnej formy (akceler-
cia, pecializovan triedy, individulny pln a pod.), navrhnutie oblasti mimokolskho rozvjania dieaa
(vhodn krky, zkladn umeleck koly), ale tie odporania pedaggom, ako pristupova k nadanmu
iakovi.
Ak s lohy poradenskch zariaden v poradenstve pre intelektovo nadanch?
151
BARRON, J. BARRON, S.: The integration of a very able pupil with Aspergers syndrome into mainstream
school. British Journal of Special Education, ro. 1996, . 23, str. 19-24.
BETS, G. NEIHART, M.: Profiles of the gifted and talented. Gifted Child Quarterly. Ro. 1988, s. 32, str. 248-253.
BUESCHER, T. M. (1986, March). Adolescents Responses to Their Own Recognized Talent: Issues Affecting
Counseling and Adjustment. Paper presented at the 63rd annual meeting of the American Orthopsychiatric
Association, Chicago.
BUESCHER, T. M. HIGHAM, S.: Helping adolescent adust to giftedness. ERIC EC Digest #E489, ED321494.
www.hoagiesgifted.com/eric/e489.html
COLUMBUS GROUP: Nepublikovan prepis stretnutia Columbus Group. Columubus: 1991.
DOKAL, V.: Metodick pokyny na zaraovanie det do pecilnych vchovno-vzdelvacch programov pre inte-
lektovo nadanch iakov. Schvlen M SR pod . CD-2005-19376/26377-1:091.
GAGN, F.: A proposal for subcategories within gifted or talented population. Gifted child quarterly, ro.42/
1998, .2, str. 87-95.
GALLAGHER, S. A. GALLAGHER, J. J.: Giftedness and Aspergers Syndrome: A New Agenda for Education.
Understanding Our Gifted, ro. 14/2002, . 2.
GRANDINOV, T.: An inside view of autism. In E. Schopler & G. B. Mesibov (Eds.), High functioning individu-
als with autism (pp. 105-128). New York: Plenum Press, 1992.
JACKSONOV, P. S.: Bright star black sky: A phenomenological study of depression as a window into the
psyche of the gifted adolescent. Roeper Review. Ro.1998, s. 20(3), str. 215-221.
MILBERGEROV, S.: ADHD and Giftedness: What do we know? Developmental Disabilities Institute, Wayne
State University, 2005. http://www.wayne.edu/DDI/READ/ADHDandGiftedness.PDF
MNKS, F. J. PFLGER, R.: Gifted Education in 21 European Countries: Inventory and Perspective. February
2005, http://www.bmbf.de/pub/gifted_education_21_eu_countries.pdf
MONTGOMERYOV, D.: Educating able. London: Biddles lim., 1996. ISBN 0-304-32587-2
MOON, S. (2002). Gifted children with attention deficit/hyperactivity disorder. In M. Neihart, S. Reis, N. Robin-
son, S. Moon (Eds.). The social and emotional development of gifted children: What do we know? (pp. 193-204).
Waco, TX: Prufrock Press.
NEIHART, M.: Gifted children with Aspergers Syndrome. Gifted Child Quarterly. ro. 2000, . 4. str. 222-230.
PORTEROV, L.: Gifted young children. A guide for teachers and parents. Buckingram: Open University Press,
1999. ISBN 0-335-20552-6
RENZULLI, J. S. REISOV, S. M.: The enrichment triad/Revolving door model: A scholewide plan for develop-
ment of creative productivity. In: Renzulli, J.S. (ed): System and models for developing programs for the gifted
and talented. Mansfield Center: Creative Learning Press, 1986, str. 216-226. ISBN 0-936386-44-4
RENZULLI, J. S.: The enrichment triad model: A guide for developing defensible program for the gifted and talen-
ted. Mansfield Center: Creative Learning Press, 1977. ISBN 0-936386-01-0
SEELY, K.: Underachieving and handicapped gifted. In: Feldhusen j., Van Tassel-Baskaov, J., Seely, K.: Excellen-
ce ind education the gifted., str.29-36. Denver: Love Publishing Company, 1989. ISBN 89108-805-0 JEAN, D.S.:
Valuing, identifying, cultivating, and rewarding talents of students from special populations. The National Rese-
arch Center on the Gifted and Talented, ro. 1996, spring, str. 12-14
SILVERMANOV, L. K. (1993). Counseling the gifted and talented. Denver, CO: Love Publishing.
SILVERMANOV, L. K.: The highly gifted. In: Feldhusen j., Van Tassel-Baskaov, J., Seely, K.: Excellence ind
education the gifted., str.12-19. Denver: Love Publishing Company, 1989. ISBN 89108-805-0
TAYLOR, C. W.: Cultivating simultaneous student growth in both multiple creative talents and knowledge. In:
Renzulli, J. S. (ed): System and models for developing programs for the gifted and talented. Mansfield Center:
Creative Learning Press, 1986, str. 306-351. ISBN 0-936386-44-4
Odporan literatra Odporan literatra Odporan literatra Odporan literatra Odporan literatra
LAZNIBATOV, J., 2001: Nadan diea, jeho vvin, vzdelvanie a podporovanie. Bratislava: IRIS, 2001.
DOKAL, V.: Zameno na talenty. Praha: NLN, 2005.
JURKOV, J., 2003: Zklady pedagogiky nadanch. Pezinok: Formt, 2003.
http: //www.nadanedeti.cz
http: //www.nadanie.sk
152
Socilno Socilno Socilno Socilno Socilno-prvna ochrana ud -prvna ochrana ud -prvna ochrana ud -prvna ochrana ud -prvna ochrana ud
so zdravotnm postihnutm na Slovensku so zdravotnm postihnutm na Slovensku so zdravotnm postihnutm na Slovensku so zdravotnm postihnutm na Slovensku so zdravotnm postihnutm na Slovensku
MRIA KOTOV
Jednm z hlavnch atribtov demokratickho ttu je vybudovanie takho legislatvneho rmca, ktor
zaruuje dstojnos obanov a dohliada na zabezpeenie ich zkladnch prv. Rovnos prleitost chpeme
tak, e vetky udsk bytosti mu slobodne rozvja svoje schopnosti a vyuva prleitosti bez trvalch
obmedzen, ktor by predstavovali akkovek bariry pre as na ekonomickom, politickom a socilnom
ivote spolonosti na akomkovek zklade. Rovnos prleitost sa v sasnosti povauje za sas univerzl-
nych udskch prv a ako takm sa im v poslednch desaroiach venuje zven pozornos vo vetkch
vyspelch krajinch sveta, ktor sa u niekoko desaro snaia zavies politiku rovnosti prleitost do vetkch
oblast spoloenskho ivota. Ide o rovnos prleitost z hadiska nielen pohlavia, veku, farby pleti, ale aj
napr. obanov so zdravotnm postihnutm, obanov s rznou farbou pleti a pod.
Prvam osb so zdravotnm postihnutm venuje Organizcia spojench nrodov a ostatn medzinrodn
organizcie zven pozornos u niekoko rokov. Aj v rmci zkladnch medzinrodnch dokumentov, na
ktor sa asto odvolvame pri prvach vetkch ud, sa vyskytuj ustanovenia tkajce sa pecilne ud so
zdravotnm postihnutm.
1. N 1. N 1. N 1. N 1. Najznmejie medzinrodn dokumenty ajznmejie medzinrodn dokumenty ajznmejie medzinrodn dokumenty ajznmejie medzinrodn dokumenty ajznmejie medzinrodn dokumenty
1. 1 Veobecn deklarcia udskch prv 1. 1 Veobecn deklarcia udskch prv 1. 1 Veobecn deklarcia udskch prv 1. 1 Veobecn deklarcia udskch prv 1. 1 Veobecn deklarcia udskch prv
Prijat a vyhlsen rezolciou Valnho zhromadenia OSN 217A (III) z 10. decembra 1948. V mene es-
kej a Slovenskej federatvnej republiky bol Dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd podpsan
da 21. februra 1991 v Madride. Na zklade uznesenia Vboru ministrov . 33/1993 zo da 30. jna 1993 je
Slovensk republika s retroaktvnou innosou, t.j. sptne od 1. janura 1993 povaovan za zmluvn stra-
nu Eurpskeho dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd a jeho dodatkovch protokolov.
dodnes povaovan za najvznamnej z prvch povojnovch medzinrodnch dokumentov o udskch
prvach;
zakotvila zsadu, e udia sa u narodia slobodn a rovn v dstojnosti a prvach a zrove prezentovala
vu, e maj spolu kona a i v duchu bratstva;
30 lnkov obsahuje garanciu prva na ivotn rove, zabezpeenie zdravia, potravy, oatenia,
bvania, lekrskej starostlivosti a nevyhnutnch socilnych sluieb vrtane prva na zabezpeenie
v starobe a pod.; (Kotov, 2005),
1. 2 Eurpsky dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd 1. 2 Eurpsky dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd 1. 2 Eurpsky dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd 1. 2 Eurpsky dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd 1. 2 Eurpsky dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd
V roku 1991 esk a Slovensk Federlna republika podpsala a nsledne ratifikovala Dohovor o ochrane
udskch prv a zkladnch slobd a nadvzujce protokoly, priom Slovensk republika, ktor sa v dsled-
ku zniku federatvneho usporiadania kontituovala 1. janurom 1993 ako zvrchovan, demokratick a prv-
ny tt , potvrdila sukcesiu do tchto medzinrodnch dohovorov, na zklade oho sa ako zmluvn strana
stala nositeom prv a povinnost z nich vyplvajcich.
spolu s dodatkovmi protokolmi a s Eurpskou socilnou chartou utvra regionlny, eurpsky systm
ochrany udskch prv a zkladnch slobd eurpskych ttov lenov Rady Eurpy a sasne slia ako
eurpsky tandard udskch prv.
vyjadruje presvedenie, e k zkladnm princpom demokratickho ttu patr dodriavanie udskch
prv a zkladnch slobd, ktor je zabezpeen funknm kontrolnm mechanizmom.
zakotvuje obmedzen poet udskch prv a zkladnch slobd: (napr. prvo na ivot, zkaz muenia,
neudskho alebo poniujceho zaobchdzania, zkaz otroctva, nevonctva a ntenej prce alebo
povinnej prce, prvo na slobodu a osobn bezpenos, prvo na riadne sdne konanie, prvo na
repektovanie skromnho a rodinnho ivota, obydlia a korepondencie, sloboda myslenia, svedomia
a nboenskho vyznania, sloboda prejavu, sloboda pokojnho zhromaovania a sloboda zdruovania,
prvo na uzavretie manelstva a zaloenie rodiny, zkaz diskrimincie zaloenej na akomkovek pvode;
Niektor dodatkov protokoly roziruj zoznam garantovanch udskch prv a slobd o alie prva a slobo-
dy, napr.: prvo na pokojn uvanie majetku, prvo na vzdelanie Protokol . 1, prvo slobodne opusti
ktorkovek krajinu, vrtane vlastnej Protokol . 4.
153
SOCILNO-PRVNA OCHRANA UD SO ZDRAVOTNM POSTIHNUTM...; KOTOV, M.; S. 152 168
1. 3 Eurpska socilna charta 1. 3 Eurpska socilna charta 1. 3 Eurpska socilna charta 1. 3 Eurpska socilna charta 1. 3 Eurpska socilna charta
Druh najdleitej dokument Rady Eurpy v oblasti udskch prv. Povauje sa za vchodiskov doku-
ment, ktor v sasnosti zabezpeuje inn ochranu ekonomickch a socilnych prv ud. Do platnosti
vstpila 26.2.1965 po ratifikovan piatimi ttmi s cieom ...dosiahnutia plnejieho zjednotenia medzi len-
mi Rady Eurpy za elom ochrany a realizcie idelov a zsad, ktor s ich spolonm dedistvom a uahe-
nia ich ekonomickho a socilneho rozvoja, hlavne dodriavanm a alm rozvjanm udskch prv a z-
kladnch udskch slobd.
Kad invalidn osoba m prvo na odborn prpravu a na profesionlnu a socilnu readaptciu, bez
ohadu na pvod a druh invalidity.
ud so zdravotnm postihnutm ako plnoprvnych obanov sa tka cel Socilna charta, napr. otzky
zdruovania sa, prva na prcu, kolektvne vyjednvanie, socilnu pomoc, avak v lnku 15 je osobitne
vymedzen rmec ochrany obanov so zdravotnm postihnutm.
lnok 1 lnok 1 lnok 1 lnok 1 lnok 15: 5: 5: 5: 5: Prvo telesne alebo duevne postihnutch osb na odborn prpravu a na profesionlnu a soci-
lnu readaptciu. Na zabezpeenie innho vkonu prva telesne alebo duevne postihnutch osb na
odborn prpravu a na profesionlnu a socilnu readaptciu, sa zmluvn strany zavzuj:
a) prija vhodn opatrenia na zaistenie vcvikovch zariaden pre odborn prpravu vrtane, kde je to
nevyhnutn, pecializovanch verejnch alebo skromnch intitci,
b) prija vhodn opatrenia na umiestovanie telesne postihnutch osb do zamestnania, tak ako pecia-
lizovan umiestovacie sluby, zariadenia pre chrnen zamestnanie a opatrenia na podnietenie zamestn-
vateov prijma telesne postihnut osoby do zamestnania.
Za pokrok z globlneho socilno politickho hadiska vvinu Eurpy a za vznamn faktor na ceste k upev-
neniu socilnych istt a pozci obanov so zdravotnm postihnutm, mono povaova rozrenie o lnok
6a) v rmci Amsterdamskej zmluvy (jn 1997). Uvdza sa v om, e krajiny Eurpskej nie maj prijma
opatrenia smerujce zabrneniu diskrimincie zaloenej na pohlav, rasovom a etnickom pvode, nboen-
stve alebo viere, na zdravotnom postihnut, veku alebo sexulnej orientcii.
Nrodn Rada Slovenskej republiky uznesenm . 1026 z 27. marca 1998 vyslovila shlas s Dodatkovm
protokolom k Eurpskej socilnej charte, ktor nsledne bol 29. mja 1998 ratifikovan. V zmysle uveden-
ho dodatkovho protokolu lensk tty Rady Eurpy, ktor s signatrmi tohto Protokolu, s rozhodnut
prija nov opatrenia na rozrenie ochrany socilnych a ekonomickch prv zaruovanch pvodnou char-
tou, ktor vak sa nedotkaj pecilne ud so zdravotnm postihnutm (Repkov, 1998).
Slovensk prvny poriadok umouje obanom so zdravotnm postihnutm vyjadrova sa k plneniu ustano-
ven charty, k legislatve, obraca sa na exekutvu, parlament a doadova sa naplnenia jej ustanoven v zko-
noch prostrednctvom svojich zstupcov v Rade vldy SR pre problematiku obanov so zdravotnm postih-
nutm.
1. 4 Dohovor o prvach dieaa 1. 4 Dohovor o prvach dieaa 1. 4 Dohovor o prvach dieaa 1. 4 Dohovor o prvach dieaa 1. 4 Dohovor o prvach dieaa
Dokument Organizcie spojench nrodov, prijat v New Yorku da 20. novembra 1989 a po jeho ratifi-
kcii eskoslovenskou stranou da 7. 1. 1991 publikovan v Zbierke zkonov pod . 104/1991. Vychdza z filozo-
fie, e kad diea m prvo na osobitn starostlivos a pomoc tak isto, ako rodina mus ma prvo na potreb-
n ochranu a pomoc tak, aby mohla plni lohu v spolonosti. Rodina predstavuje zkladn jednotku spo-
lonosti a prirodzen prostredie pre existenciu a vvoj svojich lenov, predovetkm det. V mene eskej
a Slovenskej federatvnej republiky bol podpsan v New Yorku da 30. 9. 1990. Slovensk republika v d-
sledku sukcesie po bvalej SFR sa stala zmluvnou stranou Dohovoru od 1. 1. 1993.
Obsahuje 54 lnkov usporiadanch do troch ast, v rmci ktorch nie s citovan iba samotn prva
dieaa, ale aj zabezpeenie kontroly dodriavania v dokumente garantovanch prv a spsob komunik-
cie a spoluprce s vrcholovmi orgnmi OSN v tejto oblasti.
Dohovor o prvach dieaa sa samozrejme tka vetkch det (bez ohadu na zdravotn stav), avak deom
so zdravotnm postihnutm je pecificky venovan lnok 23 a svisiace lnky 24, 25 a 26:
154
lnok 23 P lnok 23 P lnok 23 P lnok 23 P lnok 23 Pos os os os ostihnut de tihnut de tihnut de tihnut de tihnut deti ti ti ti ti
Zdrazuje prvo duevne alebo telesne postihnutho dieaa na plnohodnotn riadny ivot v podmien-
kach zabezpeujcich dstojnos, podporujcich sebadveru a umoujcich aktvnu as dieaa v spolo-
nosti, avak sasne podiarkuje jeho prvo na pecilnu starostlivos a poskytnutie potreby a pomoci oso-
bm, ktor sa o diea staraj. Pomoc mus by uren na zabezpeenie skutonho prstupu dieaa so zdra-
votnm postihnutm ku vzdelaniu, profesionlnej prprave, zdravotnej a rehabilitanej starostlivosti, prpra-
ve na zamestnanie a oddychu s cieom dosiahnutia individulneho rozvoja dieaa vrtane jeho kultrne-
ho a duchovnho rozvoja.
lnok 2 lnok 2 lnok 2 lnok 2 lnok 24 Zdr 4 Zdr 4 Zdr 4 Zdr 4 Zdra aa aav vv vvo oo ootnck tnck tnck tnck tncke slub e slub e slub e slub e sluby yy yy
Uznva prvo dieaa na dosiahnutie najvyej monej rovne zdravotnho stavu a vyuvanie lieebnch
a rehabilitanch zariaden.
lnok 25 Pr lnok 25 Pr lnok 25 Pr lnok 25 Pr lnok 25 Pra aa aavideln k videln k videln k videln k videln kontr ontr ontr ontr ontrola umies ola umies ola umies ola umies ola umiestnenia tnenia tnenia tnenia tnenia
Zdrazuje prvo dieaa umiestnenho do nhradnho zariadenia z dvodu starostlivosti alebo lieenia,
jeho telesnho alebo duevnho zdravia, na pravideln hodnotenie zaobchdzania a alch okolnost spoje-
nch s jeho umiestnenm.
lnok 26 Socilne zabezpe lnok 26 Socilne zabezpe lnok 26 Socilne zabezpe lnok 26 Socilne zabezpe lnok 26 Socilne zabezpeenie enie enie enie enie
Repektuje prvo kadho dieaa na vhody socilneho zabezpeenia vrtane socilneho poistenia prostred-
nctvom nevyhnutnch opatren ttov na jeho dosiahnutie za sasnho repektovania monost a zdrojov sa-
motnho dieaa a osb, ktor sa o neho staraj, ako aj s ohadom na akkovek alie hadisk spojen so
iadosou o poskytovanie tchto vhod.
1. 5 Deklarcia prv duevne postihnutch osb 1. 5 Deklarcia prv duevne postihnutch osb 1. 5 Deklarcia prv duevne postihnutch osb 1. 5 Deklarcia prv duevne postihnutch osb 1. 5 Deklarcia prv duevne postihnutch osb
Vyhlsen rezolciou Valnho zhromadenia Organizcie spojench nrodov 2856/XXVI/ z 20. decem-
bra 1971. Deklarcia vyzva, aby sa na vntrottnych a medzinrodnch rovniach prijala ako zklad k ochra-
ne prv tejto skupiny ud. Vo svojom obsahu vychdza zo Veobecnej deklarcie udskch prv, deklarcie
prv dieaa a zdrazuje potrebu ochrany prv a zaistenia rehabilitcie osb so znenou telesnou a duev-
nou schopnosou, potrebu poskytnutia pomoci pri rozvoji ich spsobilosti v najnutnejch oblastiach innos-
ti a poda individulnych monost ich zalenenie do ivota spolonosti.
Poda tejto deklarcie m ma duevne postihnut osoba rovnak prva ako ostatn udia, vrtane prva
na potrebn lekrsku starostlivos a lieenie, ako aj na tak vzdelanie, rehabilitciu a poradenstvo, ktor im
o najviac umon rozvoj ich schopnost a spsobilosti. Maj prvo na primeran ivotn rove a m by
chrnen pred akmkovek zneuvanm a poniujcim zaobchdzanm.
1. 6 Deklarcia prv zdravotne postihnutch 1. 6 Deklarcia prv zdravotne postihnutch 1. 6 Deklarcia prv zdravotne postihnutch 1. 6 Deklarcia prv zdravotne postihnutch 1. 6 Deklarcia prv zdravotne postihnutch
Prijat Organizciou spojench nrodov 9. 12. 1975 zdrazuje okrem zkladnch udskch prv a slo-
bd, mieru udskej dstojnosti, hodnoty loveka a socilnej spravodlivosti. Okrem inho uvdza: udia so
zdravotnm postihnutm maj prvo na medicnsku, psychologick a funkcionlnu liebu, obsahujcu orto-
pedick a kompenzan pomcky, na zdravotn a socilnu rehabilitciu, pomoc, poradenstvo....
1.7 Svetov akn program tkajci sa ud s postihnutm 1.7 Svetov akn program tkajci sa ud s postihnutm 1.7 Svetov akn program tkajci sa ud s postihnutm 1.7 Svetov akn program tkajci sa ud s postihnutm 1.7 Svetov akn program tkajci sa ud s postihnutm
Prijat rezolciou Organizcie spojench nrodov . 52 z 3. decembra 1982. Vytvoril nov zkladn r-
mec pre formulovanie a hodnotenie politk a programov jednotlivch ttov v otzkach zdravotnho po-
stihnutia. Program vychdzal z dvoch zsadnch cieov, ktormi bola pln as a rovnos ud s postihnu-
tm. Z pohadu akceptcie prv ud so zdravotnm postihnutm je pokrokom ideov a strategick zapracova-
nie otzok zdravotnho postihnutia do kontextu udskch prv. V rmci tohto kontextu sa ... namiesto
orientcie na socilnu skupinu so zvltnymi potrebami prechdza stle jasnejie na vnmanie prv ud
s postihnutm ako na predpoklad pokroku v socilnych, ekonomickch, kultrnych, obianskych a politic-
kch prvach pre vetkch (Repkov, 2000).
155
1.8 Svetov program innosti pre zdravotne postihnut osoby 1.8 Svetov program innosti pre zdravotne postihnut osoby 1.8 Svetov program innosti pre zdravotne postihnut osoby 1.8 Svetov program innosti pre zdravotne postihnut osoby 1.8 Svetov program innosti pre zdravotne postihnut osoby
Schvlen uznesenm Valnho zhromadenia OSN . 37/52 z 3. decembra 1982 sa povauje za najdlei-
tej vsledok Medzinrodnho roku zdravotne postihnutch osb (1981). Medzinrodn rok zdravotne po-
stihnutch a Svetov program innosti boli impulzom pre pokrok v tejto oblasti, zdraznili prvo osb so
zdravotnm postihnutm na rovnak podmienky, ak maj ostatn obania. Tu sa prvkrt definoval handi-
cap ako funkcia vzahu medzi osobami so zdravotnm postihnutm a prostredm.
V roku 1987, uprostred Desa Desa Desa Desa Desar rr rroia zdr oia zdr oia zdr oia zdr oia zdra aa aav vv vvo oo ootne pos tne pos tne pos tne pos tne postihnutch osb tihnutch osb tihnutch osb tihnutch osb tihnutch osb vyhlsenho OSN, sa v tokholme
konalo Svetov stretnutie odbornkov na vyhodnotenie realizcie Svetovho programu innosti pre zdravot-
ne postihnut osoby. Na tomto stretnut bol predloen nvrh na spracovanie princpov, ktorch zkladom
by bolo uznanie prv osb so zdravotnm postihnutm. astnci odporuili, aby Valn zhromadenie OSN
zvolalo mimoriadnu konferenciu, ktor by vypracovala nvrh medzinrodnej dohody o odstrnen vetkch
foriem diskrimincie osb so zdravotnm postihnutm, ktor by na konci Desaroia zdravotne postihnutch
ratifikovali vetky lensk tty.
1. 9 Medzinrodn klasifikcia porch, disaptibility a handicapov 1. 9 Medzinrodn klasifikcia porch, disaptibility a handicapov 1. 9 Medzinrodn klasifikcia porch, disaptibility a handicapov 1. 9 Medzinrodn klasifikcia porch, disaptibility a handicapov 1. 9 Medzinrodn klasifikcia porch, disaptibility a handicapov
Schvlen v roku 1980 Svetovou zdravotnckou organizciou, upresnila terminolgiu v tejto oblasti. V roku
2001 bola Svetovou zdravotnckou organizciou revidovan do podoby Medzinrodnej klasifikcie fungovania,
postihnutia a zdravia, ktor sa aplikuje do praxe v rmci novho prstupu ku zdravotnmu postihnutiu aj u ns.
1.10 tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost 1.10 tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost 1.10 tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost 1.10 tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost 1.10 tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost
pre osoby so zdravotnm postihnutm pre osoby so zdravotnm postihnutm pre osoby so zdravotnm postihnutm pre osoby so zdravotnm postihnutm pre osoby so zdravotnm postihnutm
Dokument prijat 20. decembra 1993 Valnm zhromadenm Organizcie spojench nrodov. Podnetom
k prijatiu bol nepriazniv stav ivota osb so zdravotnm postihnutm v niektorch ttoch sveta, predo-
vetkm v rozvojovch krajinch. Vchodiskovm stavom bolo kontatovanie, e:
poet osb ijcich na celom svete, vo vetkch vrstvch spolonosti je vysok a neustle rastie;
priny a nsledky postihnutia nie s vo svete rovnak, rozdiely s vsledkom rozdielnych
socilno-ekonomickch podmienok a rozdielnych opatren, ktor tty na rieenie problmov svojich
obanov prijmaj;
podmienky ivota obanov so zdravotnm postihnutm ovplyvuj aj nevedomos, nevmavos,
povera a strach, o s spoloensk faktory, ktor sa podpsali pod izolovanos tejto skupiny ud
a pribrzdili ich vvoj;
spsob rieenia problmov zdravotne postihnutch osb sa vyvjal od hlavnej starostlivosti v stavoch
k vzdelvaniu zdravotne postihnutch det a rehabilitcii osb, ktor sa stali zdravotne postihnutmi
v dospelosti vaka omu s osoby so zdravotnm postihnutm aktvnejie aj v iniciovan rieenia svojich
problmov; za elom obhajovania lepch ivotnch podmienok vznikli organizcie osb so zdravotnm
postihnutm;
po druhej svetovej vojne sa zaalo hovori o pojmoch integrcia a normalizcia, ktor odraj rastce
uvedomovanie si schopnost osb so zdravotnm postihnutm;
koncom 60. rokov zaali organizcie osb so zdravotnm postihnutm v niektorch ttoch formulova
nov pojem zdravotnho postihnutia, ktor by vystihoval zku spojitos medzi obmedzenm, ktor
pociuj zdravotne postihnut osoby, prostredm, v ktorom sa pohybuj a postojom irokej verejnosti;
tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost pre osoby so zdravotnm postihnutm boli vy-
pracovan Komisiou pre socilny rozvoj na zklade sksenost zskanch poas Desaroia zdravotne postih-
nutch osb vyhlsenho OSN v rokoch 1983-1992. Politick a morlny rmec tohto dokumentu tvor Me-
dzinrodn listina udskch prv, ktor zaha aj Veobecn deklarciu udskch prv, Medzinrodn zmlu-
vu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach, Medzinrodn zmluvu o obianskych a politickch
prvach, Zmluvu o prvach dieaa, Zmluvu o odstrnen vetkch foriem diskrimincie ien, ako aj Svetov
program innosti pre zdravotne postihnut osoby.
Hoci Pravidl nie s zvzn, mu sa sta medzinrodnm zvyklostnm prvom za predpokladu, e ich
bude vina ttov uznva ako normu medzinrodnho prva. Znamenaj vek morlny a politick zv-
zok ttov, e prijm opatrenia na vytvranie rovnakch prleitost pre osoby so zdravotnm postihnutm.
Ich elom je zabezpei, aby sa na zdravotne postihnut dievat, chlapcov, eny a muov ako riadnych
lenov spolonosti vzahovali rovnak prva a povinnosti ako na vetkch ostatnch.
156
V svislosti so spracovanm Pravidiel sa objavuj nov zkladn pojmy vychdzajce z koncepcie Svetov-
ho programu innosti pre zdravotne postihnut osoby:
Zdr Zdr Zdr Zdr Zdra aa aav vv vvo oo ootn pos tn pos tn pos tn pos tn postihnutie (disabilit tihnutie (disabilit tihnutie (disabilit tihnutie (disabilit tihnutie (disability yy yy) zaha mnostvo rznych funknch obmedzen, ktor sa vyskytuj
v kadej populcii vo vetkch krajinch na svete. udia mu by postihnut telesnou, duevnou, zmyslovou
chybou, poruchou zdravia alebo duevnou chorobou, o me ma trval alebo prechodn charakter.
Handicap Handicap Handicap Handicap Handicap oznauje stratu alebo obmedzenie prleitost ma rovnak podiel na ivote spolonosti ako
ostatn. Oznauje sa nm nezhoda medzi osobou s postihnutm a prostredm. Kladie draz na nedostatky
prostredia a niektorch druhov organizovanej innosti spolonosti (renie informci, dorozumievanie, vzde-
lvanie a pod.), ktor zdravotne postihnutm osobm brnia, aby ich vyuvali vo svoj prospech za rovnakch
podmienok.
R RR RRehabilitcia ehabilitcia ehabilitcia ehabilitcia ehabilitcia sa vzahuje na proces, ktorho cieom je umoni zdravotne postihnutm osobm dosiah-
nu a udra si optimlnu telesn, zmyslov, rozumov, duevn alebo socilnu rove funkci a tm im
umoni zmenu v ivote smerom k zskaniu vej nezvislosti.
V VV VVytv ytv ytv ytv ytvr r r r ranie r anie r anie r anie r anie ro oo oovnakch prle vnakch prle vnakch prle vnakch prle vnakch prleit it it it itos os os os ost t t t t znamen proces, ktor sprstupuje vetkm uom, vrtane osobm
so zdravotnm postihnutm, rzne systmy spolonosti a prostredie.
Princp r Princp r Princp r Princp r Princp ro oo oovnakch pr vnakch pr vnakch pr vnakch pr vnakch prv v v v v znamen, e potreby kadej osoby a vetkch ud s rovnako dleit a preto sa
musia pre spolonos sta tandardom na plnovanie a vetky zdroje sa musia vyui tak, aby zabezpeili
rovnak prleitos pre integrciu pre kadho. Ke dosiahnu osoby so zdravotnm postihnutm rovnak
prva, samozrejme by mali ma aj rovnak povinnosti. Po dosiahnut tchto prv me spolonos zvi
nroky na osoby so zdravotnm postihnutm. Sasou procesu vyrovnvania prleitost by mali by opatre-
nia, ktor by osobm so zdravotnm postihnutm pomohli prevzia na seba, ako prvoplatnch lenov spolo-
nosti, pln zodpovednos.
tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost pre osoby so zdravotnm postihnutm s truk-
turovan do 22 pravidiel sstredench do 3 blokov pr pr pr pr predpoklady pr edpoklady pr edpoklady pr edpoklady pr edpoklady pre pln int e pln int e pln int e pln int e pln integr egr egr egr egrciu ciu ciu ciu ciu (pravidl: zvyova-
nie uvedomenia, lieebn starostlivos, rehabilitcia, podporn sluby), ciele plne ciele plne ciele plne ciele plne ciele plnej int j int j int j int j integr egr egr egr egrcie cie cie cie cie (pravidl:
prstupnos, vzdelvanie, zamestnvanie, udranie prjmu a socilne zabezpeenie, rodinn ivot a integrita
osobnosti, kultra, oddychov innos a port, nboenstvo) a r rr rrealizan opatr ealizan opatr ealizan opatr ealizan opatr ealizan opatrenia enia enia enia enia (informcie a vskum,
taktika a plnovanie, legislatva, hospodrska politika, koordincia prce, organizcie osb so zdravotnm
postihnutm, zakoovanie personlu, monitorovanie a vyhodnocovanie programov rieenia problmov zdra-
votnho postihnutia pri realizcii Pravidiel na nrodnej rovni, odborn a ekonomick spoluprca a medzi-
nrodn spoluprca) (VVOZPO SR, 1994).
Sasou dokumentu tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost pre osoby so zdravotnm
postihnutm je aj mechanizmus monitorovania, ktorho elom je podpori ich pln realizciu. Situcia
obanov so zdravotnm postihnutm v jednotlivch krajinch a plnenie odporan tandardnch pravidiel
s pravidelne monitorovan nielen Organizciou spojench nrodov prostrednctvom jej zvltneho spravo-
dajcu pre otzky osb so zdravotnm postihnutm, ale aj Radou Eurpy, Medzinrodnou organizciou prce
a almi medzinrodnmi organizciami. Problematika sa stala sasou monitorovania udskch prv vo
svete. Svoje miesto m aj v rmci prpravy programov ttnych orgnov Slovenskej republiky pre rokovania
o vstupe do medzinrodnch euroatlantickch truktr. .. ..
Pravidl sa stali zkladom aj pre vytvorenie Eur Eur Eur Eur Eurps ps ps ps psk kk kkeho f eho f eho f eho f eho fr r r r ra zdr a zdr a zdr a zdr a zdra aa aav vv vvo oo ootnho pos tnho pos tnho pos tnho pos tnho postihnutia tihnutia tihnutia tihnutia tihnutia, ktor zaalo
svoju innos od 1. janura 1997, priom sa zameralo na budovanie takej politickej kultry v Eurpe, pri
ktorej by sa do rozhodovacch procesov premietla kadodenn realita pre vetkch.
Vskumn stav prce, socilnych vec a rodiny uskutonil v roku 2000 monitoring implementcie tan-
dardnch pravidiel na vytvranie rovnakch prleitost pre osoby so zdravotnm postihnutm ako prv eta-
pu projektu Identifikcia ivotnej situcie obanov so zdravotnm postihnutm v podmienkach transform-
cie socilneho zabezpeenia, ktor sa bude realizova v priebehu troch a piatich rokov. Prieskum tkajci sa
implementcie tandardnch pravidiel bol uskutonen prostrednctvom dotaznkov, ktor vypali obania
so zdravotnm postihnutm a bol zameran na zistenie miery napania tandardnch pravidiel v podmien-
kach Slovenskej republiky.
Sprvy z medzinrodnho sledovania stupa implementcie tandardnch pravidiel uvdzaj, e vo vyspelch
krajinch Eurpy s rozvinutm systmom starostlivosti o obanov so zdravotnm postihnutm sa miera implemen-
tcie pohybuje okolo hodnoty 2/3. Medzi najzaujmavejie a najzvanejie vskumn zistenia patria najm:
a 83,6 % respondentov nem sksenos, e by irok verejnos vrtane zamestnvateov a pracovnkov
cirkevnch intitci, bola v poslednch rokoch viac informovan o potrebch a schopnostiach obanov
so zdravotnm postihnutm;
157
28,2 % oznailo za poskytovatea potrebnch informci v prvom rade nettne subjekty;
poda 83 % odpoved absentuj u ns sluby pracovnej a socilnej rehabilitcie;
poda 70 % odpoved ponuka a dostupnos socilnych sluieb je nepostaujca;
viac ako 60 % dokumentuje nedostatky v oblasti poskytovania kompenzanch pomcok;
v oblasti kultrneho vyitia poukazovalo 82,2 % na finann problmy a 58,6 % na fyzick bariry;
63,5 % poukazovalo na nedostatone zabezpeen podmienky, aby obania s akm zdravotnm
postihnutm zotrvali v domcom prostred;
oblas zamestnvania obanov so zdravotnm postihnutm bola oznaen ako najmenej zabezpeen;
jedinci ijci v zariadeniach socilnych sluieb sa ctili menej pripraven na zodpovedn rodiovstvo
v porovnan so ijcimi v rodinnom prostred, a pod.
daje zskan z prieskumu naznauj, e v naich podmienkach s znan rezervy vo vytvran rovna-
kch prleitost pre obanov so zdravotnm postihnutm, aj napriek tomu, e v poslednch rokoch sa hlavne
pravou prslunej legislatvy, podarilo pokroi v zlepovan kvality ivota obanov so zdravotnm postih-
nutm. Je vak mon, e opatrenia sa ete nepremietli do ich kadodennho ivota (Pavlkov, E., Kondo-
v, A., 2001, s. 12-16).
1. 11 Nov stratgia Eurpskeho spoloenstva v otzkach zdravotnho postihnutia 1. 11 Nov stratgia Eurpskeho spoloenstva v otzkach zdravotnho postihnutia 1. 11 Nov stratgia Eurpskeho spoloenstva v otzkach zdravotnho postihnutia 1. 11 Nov stratgia Eurpskeho spoloenstva v otzkach zdravotnho postihnutia 1. 11 Nov stratgia Eurpskeho spoloenstva v otzkach zdravotnho postihnutia
Bola prijat rezolciou Rady Eurpskeho spoloenstva k rovnosti prleitost pre ud so zdravotnm po-
stihnutm v decembri 1996. Svojou ideou nadvzuje na tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prlei-
tost pre osoby so zdravotnm postihnutm schvlench Valnm zhromadenm Organizcie spojench nro-
dov v decembri 1993 (Repkov, 2001).
1. 12. 1. 12. 1. 12. 1. 12. 1. 12. Helsinsk deklarcia o rovnosti a slubch pre ud s mentlnym postihnutm Helsinsk deklarcia o rovnosti a slubch pre ud s mentlnym postihnutm Helsinsk deklarcia o rovnosti a slubch pre ud s mentlnym postihnutm Helsinsk deklarcia o rovnosti a slubch pre ud s mentlnym postihnutm Helsinsk deklarcia o rovnosti a slubch pre ud s mentlnym postihnutm
Dokument deklarovan delegtmi 10. Svetovho kongresu Medzinrodnej asocicie pre vedeck tdium
mentlneho postihnutia z 11 lenskch krajn Inclusion International na stretnut v Helsinkch 11. 7.
1996 v zujme ochrany prv a dstojnosti ud s mentlnym postihnutm. Deklarcia v desiatich lnkoch
obsahuje princpy prv tejto skupiny ud.
V roku panielskeho predsednctva Eurpskej nie Eurpska komisia schvlila nvrh na vyhlsenie roka
2003 za Eurpsky rok ud so zdravotnm postihnutm s nasledujcimi hlavnmi ciemi:
Zvyova uvedomelos o prve ud so zdravotnm postihnutm na ochranu voi diskrimincii a na pln
a spravodliv uplatovanie ich prv, ako s stanoven okrem inho v ustanoveniach Charty zkladnch
prv v Eurpskej nii.
Podporova reflexiu a diskusiu o opatreniach potrebnch na podporu rovnakch prleitost pre ud
so zdravotnm postihnutm v Eurpe.
Podporova vmenu sksenost v oblasti dobrej praxe a innch stratgi na miestnej, nrodnej
a eurpskej rovni.
Vyvolva spoluprcu medzi vetkmi astnkmi vetky rovne vldy, skromn sektor, spoloenstv,
socilni partneri, vskum, dobrovon sektorov skupiny, udia so zdravotnm postihnutm a ich rodiny.
Vyzdvihova pozitvny prnos, ktor maj udia so zdravotnm postihnutm pre spolonos ako celok,
najm zdraznenm hodnoty diverzity a vytvranm pozitvneho a stretovho prostredia, v ktorom sa
diverzita prejavuje.
Oboznamova ud s heterogenitou ud so zdravotnm postihnutm a ud so zdravotnm postihnutm,
ktor elia viacnsobnej diskrimincii.
1. 13 Madridsk deklarcia 1. 13 Madridsk deklarcia 1. 13 Madridsk deklarcia 1. 13 Madridsk deklarcia 1. 13 Madridsk deklarcia
Dokument vyhlsen astnkmi Eurpskeho kongresu o zdravotnom postihnut v Madride pred Eurp-
skym rokom ud so zdravotnm postihnutm 2003. Zstupcovia ud so zdravotnm postihnutm jej vyhlse-
nm odmietaj charitu a postavenie pacientov, ale sasne iadaj rovnak prleitosti a prstup ku vetkm
zdrojom, t.j. vrtane vzdelania, novch technolgi, zdravotnm a socilnych sluieb,...
V rmci prpravy sa v marci 2002 v Madride stretlo 400 zstupcov ud so zdravotnm postihnutm z celej
Eurpy, ktor vyhlsili podporu tomuto rozhodnutiu. Pod heslom V VV VVsledk sledk sledk sledk sledkom nedis om nedis om nedis om nedis om nediskrimincie a kladnch krimincie a kladnch krimincie a kladnch krimincie a kladnch krimincie a kladnch
kr kr kr kr krok ok ok ok oko oo oov je socilne zar v je socilne zar v je socilne zar v je socilne zar v je socilne zaradenie, adenie, adenie, adenie, adenie, viac ako 400 astnkov Eurpskeho kongresu o zdravotnom postihnut na
schdzi v Madride primne privtalo vyhlsenie roka 2003 ako Eurpskeho roka ud so zdravotnm po-
158
stihnutm ako udalosti, ktor m vzbudi zujem verejnosti o prva viac ako 50 milinov Eurpanov s rznym
druhom zdravotnho postihnutia. Sasne vyjadrili predstavu, ktor sa m sta koncepnm rmcom pre akti-
vity v rmci Eurpskeho roka na rovni Eurpskeho spoloenstva, nrodnej, regionlnej a miestnej rovni.
V rmci vytypovanch siedmych okruhov astnci prezentovali poiadavky obanov so zdravotnm
postihnutm v duchu rovnosti prleitost, ktor zhrnuli do tchto bodov:
1 11 11. .. .. Zdr Zdr Zdr Zdr Zdra aa aav vv vvo oo ootn pos tn pos tn pos tn pos tn postihnutie je o tihnutie je o tihnutie je o tihnutie je o tihnutie je otzk tzk tzk tzk tzka a a a a uds uds uds uds udskch pr kch pr kch pr kch pr kch prv v v v v
2. udia so zdr 2. udia so zdr 2. udia so zdr 2. udia so zdr 2. udia so zdra aa aav vv vvo oo ootnm pos tnm pos tnm pos tnm pos tnm postihnutm chc r tihnutm chc r tihnutm chc r tihnutm chc r tihnutm chc ro oo oovnak prle vnak prle vnak prle vnak prle vnak prleit it it it itos os os os osti a nie charitu. ti a nie charitu. ti a nie charitu. ti a nie charitu. ti a nie charitu.
3. Barir 3. Barir 3. Barir 3. Barir 3. Bariry v s y v s y v s y v s y v spolonos polonos polonos polonos polonosti v ti v ti v ti v ti ved k dis ed k dis ed k dis ed k dis ed k diskrimincii a socilnemu vyl krimincii a socilnemu vyl krimincii a socilnemu vyl krimincii a socilnemu vyl krimincii a socilnemu vyleniu eniu eniu eniu eniu
4. udia so zdr 4. udia so zdr 4. udia so zdr 4. udia so zdr 4. udia so zdra aa aav vv vvo oo ootnm pos tnm pos tnm pos tnm pos tnm postihnutm: ne tihnutm: ne tihnutm: ne tihnutm: ne tihnutm: nevidit vidit vidit vidit viditen obania en obania en obania en obania en obania
5. udia so zdr 5. udia so zdr 5. udia so zdr 5. udia so zdr 5. udia so zdra aa aav vv vvo oo ootnm pos tnm pos tnm pos tnm pos tnm postihnutm pr tihnutm pr tihnutm pr tihnutm pr tihnutm preds eds eds eds edst tt tta aa aavu vu vu vu vuj r j r j r j r j rznor znor znor znor znorod s od s od s od s od sk kk kkupinu upinu upinu upinu upinu
6. N 6. N 6. N 6. N 6. Nedis edis edis edis ediskrimincia + kladn kr krimincia + kladn kr krimincia + kladn kr krimincia + kladn kr krimincia + kladn kroky = socilne zar oky = socilne zar oky = socilne zar oky = socilne zar oky = socilne zaradenie adenie adenie adenie adenie
Ako vziu novho trendu prstupu k obanom so zdravotnm postihnutm, astnci konferencie navrhli
lniu smeru v duchu nasledovnch zsad:
pre od ud so zdravotnm postihnutm ako objektov charity a v strety uom so zdravotnm
postihnutm ako driteom prv;
pre od ud so zdravotnm postihnutm ako pacientov a v strety uom so zdravotnm postihnutm
ako nezvislm obanom a spotrebiteom;
pre od profesionlov, ktor robili rozhodnutia v mene ud so zdravotnm postihnutm a v strety
nezvislmu rozhodovaniu a preberaniu zodpovednosti samotnmi umi so zdravotnm postihnutm
v otzkach, ktor sa ich bytostne tkaj;
pre od sstreovania sa na individulne poruchy a v strety odstraovaniu barir, revidovaniu
socilnych noriem, politk, kultr a pomoc podpornmu a prijatenmu prostrediu;
pre od oznaovania ud ako zvislch alebo nezamestnatench a v strety zdrazovaniu schopnost
a poskytovaniu aktvnych podpornch opatren;
pre od navrhovania ekonomickch a socilnych procesov pre niekokch a v strety navrhovaniu
prunho sveta pre mnohch.
pre od nepotrebnej segregcie vo vzdelvan, zamestnan a inch sfrach ivota a v strety integrcii
ud so zdravotnm postihnutm do hlavnho prdu ivota;
pre od politiky invalidity ako otzky, ktorou sa zapodievaj pecilne ministerstv a v strety zaradeniu
politiky zdravotnho postihnutia do celkovej zodpovednosti ttu.
Pre dosiahnutie smeru v duchu uvedenho trendu astnci konferencie odporaj vykonanie potreb-
nch krokov v jednotlivch oblastiach:
1 11 11. Pr . Pr . Pr . Pr . Prvne opatr vne opatr vne opatr vne opatr vne opatrenia enia enia enia enia
2. Zmena prs 2. Zmena prs 2. Zmena prs 2. Zmena prs 2. Zmena prstupo tupo tupo tupo tupov vv vv
3. Slub 3. Slub 3. Slub 3. Slub 3. Sluby yy yy, kt , kt , kt , kt , ktor or or or or napomhaj nezvislmu iv napomhaj nezvislmu iv napomhaj nezvislmu iv napomhaj nezvislmu iv napomhaj nezvislmu ivo oo ootu tu tu tu tu
4. P 4. P 4. P 4. P 4. Podpor odpor odpor odpor odpora r a r a r a r a rodinm odinm odinm odinm odinm
5. Zvl 5. Zvl 5. Zvl 5. Zvl 5. Zvltna poz tna poz tna poz tna poz tna pozor or or or ornos nos nos nos nos enm so zdr enm so zdr enm so zdr enm so zdr enm so zdra aa aav vv vvo oo ootnm pos tnm pos tnm pos tnm pos tnm postihnutm tihnutm tihnutm tihnutm tihnutm
6. Hla 6. Hla 6. Hla 6. Hla 6. Hlavn pr vn pr vn pr vn pr vn prd aktivt d aktivt d aktivt d aktivt d aktivt ud so zdr ud so zdr ud so zdr ud so zdr ud so zdra aa aav vv vvo oo ootnm pos tnm pos tnm pos tnm pos tnm postihnutm tihnutm tihnutm tihnutm tihnutm
7 77 77. Zames . Zames . Zames . Zames . Zamestnanie ak tnanie ak tnanie ak tnanie ak tnanie ako k o k o k o k o k o oo oov f v f v f v f v fakt akt akt akt aktor pr or pr or pr or pr or pre socilne zar e socilne zar e socilne zar e socilne zar e socilne zaradenie adenie adenie adenie adenie
8. Ni o 8. Ni o 8. Ni o 8. Ni o 8. Ni o u u u u uoch so zdr och so zdr och so zdr och so zdr och so zdra aa aav vv vvo oo ootnm pos tnm pos tnm pos tnm pos tnm postihnutm bez tihnutm bez tihnutm bez tihnutm bez tihnutm bez ud so zdr ud so zdr ud so zdr ud so zdr ud so zdra aa aav vv vvo oo ootnm pos tnm pos tnm pos tnm pos tnm postihnutm tihnutm tihnutm tihnutm tihnutm (Repkov a kol., 2003)
Eurpsky rok ud so zdravotnm postihnutm 2003 znamenal podporu programov pre tto skupinu ud, o
si vyiada aktvnu as vetkch prslunch zainteresovanch pracovnkov v irokom partnerskom prstupe.
2. Dokumenty v Slovenskej republike 2. Dokumenty v Slovenskej republike 2. Dokumenty v Slovenskej republike 2. Dokumenty v Slovenskej republike 2. Dokumenty v Slovenskej republike
Shlasom s deklarciou Organizcie spojench nrodov tkajcou sa dokumentu tandardn pravidl
na vytvranie rovnakch prleitost pre osoby so zdravotnm postihnutm aj Slovensk republika prijala
ako morlno-politick zvzok riei problmy tvorby ivotnho prostredia, vzdelvania, dostupnosti infor-
mci pre vetkch, vytvrania pracovnch prleitost, dostupnosti kompenzanch pomcok a socilnych
sluieb a in.
159
2.1 Nrodn program rozvoja ivotnch podmienok obanov so zdravotnm postihnutm 2.1 Nrodn program rozvoja ivotnch podmienok obanov so zdravotnm postihnutm 2.1 Nrodn program rozvoja ivotnch podmienok obanov so zdravotnm postihnutm 2.1 Nrodn program rozvoja ivotnch podmienok obanov so zdravotnm postihnutm 2.1 Nrodn program rozvoja ivotnch podmienok obanov so zdravotnm postihnutm
vo vetkch oblastiach ivota vo vetkch oblastiach ivota vo vetkch oblastiach ivota vo vetkch oblastiach ivota vo vetkch oblastiach ivota
Dokument schvlen vldou SR na zasadnut 27. jna 2001 uznesenm . 590, ktor je dodnes aktulny.
Proces realizcie je pravidelne rone vyhodnocovan, aktualizovan a poda potreby doplovan. Plnenie
jeho opatren sa kadorone predklad vlde SR. Komplexn materil vrtane vyhodnoten za uplynul roky
je dostupn na www.employment.gov.sk/Oban v socilnej politike/Pomoc a podpora zdravotne postihnu-
tm obanom/Rada vldy SR pre problematiku obanov so zdravotnm postihnutm/Nrodn program roz-
voja ivotnch podmienok obanov so ZP.
Nrodn program rozvoja ivotnch podmienok obanov so zdravotnm postihnutm vo vetkch oblas-
tiach ivota sa povauje za systmov krok smerujci k vytvoreniu procesu postupnho, koncepnho riee-
nia zvanch problmov v ivote obanov so zdravotnm postihnutm, vrtane vytvrania podmienok pre
prevenciu vzniku zdravotnho postihnutia, vasn diagnostiku a terapiu a ich primeran zaleovanie do
spoloenskho a pracovnho ivota.
Jeho cieom je vytvranie rovnakch prleitost a integrcia obanov so zdravotnm postihnutm do ivo-
ta spolonosti v zmysle odporan tandardnch pravidiel na vytvranie rovnakch prleitost pre osoby so
zdravotnm postihnutm. Okrem uvedenho dokumentu OSN boli pri prprave Nrodnho programu ak-
ceptovan aj rezolcie Rady OSN (. 31/1998 a 51/2000), ktor zdrazuj, e akkovek poruenie zklad-
nho princpu rovnosti, akkovek diskrimincia alebo negatvne odlin zaobchdzanie s osobami so zdra-
votnm postihnutm, ktor nie je v slade so tandardnmi pravidlami, je poruenm udskch prv a smerni-
ca Rady Eurpskej nie 2000/43/ES z 29. jna 2000, ktor ustanovuje princp rovnakho zaobchdza-
nia v zamestnan a zrobkovej innosti.
tiach ivota vychdza z princpu univerzlneho dizajnu. To znamen, e spolonos m by budovan tak, aby
vetky jej kvality - ivotn podmienky a prostredie, zdravotn a socilna starostlivos, vzdelanie a dostupnos
informci, pracovn, spoloensk a kultrne uplatnenie, sluby a vrobky, jednoducho vetky oblasti ivota,
monitorovan dvadsiatimi dvoma pravidlami tandardnch pravidiel na vytvranie rovnakch prleitost pre
osoby so zdravotnm postihnutm, boli dostupn vetkm obanom bez rozdielu, alebo jednoduchm a prime-
ranm spsobom boli sprstupnen a prispsoben aj potrebm obanov so zdravotnm postihnutm vzhadom
na druh ich zdravotnho postihnutia. To, o dnes spolonos vnma ako pecifick (a finanne mimoriadne
nron) potreby obanov so zdravotnm postihnutm, by sa malo sta legislatvnou a praktickou normou
plnou samozrejmosou u v procese plnovania a nsledne aj poas realizcie vetkch spoloenskch aktivt.
Zdrazuje, e rieenie mnohch problmov obanov so zdravotnm postihnutm je vhodnm, a nevyhnut-
nm rieenm aj pre in skupiny obanov, napr. starie osoby, mamiky s demi v kokoch a pod. V konenom
dsledku vytvorenie takchto podmienok je lacnejie a innejie, ako nsledn opatrenia alebo nhradn
kompenzan rieenia. Poda dostupnch informci je princp univerzlneho dizajnu samozrejmosou v niekto-
rch krajinch Eurpskej nie (vdsko), i v inch vyspelch krajinch sveta (Kanada, USA a i.).
Z hadiska obianskeho prva je v SR pre vetkch obanov veobecnou garanciou udskch prv a slobd
stava Slovenskej republiky. Aj ke z pohadu obanov so zdravotnm postihnutm sa v tejto oblasti mnoho
zmenilo k lepiemu, predsa vak tieto prva poda nich ete stle nie s plne k ich spokojnosti uplatovan,
pretoe nie s dostatone rieen konkrtnymi zkonnmi vykonvacmi normami. Existujca legislatva,
orientovan vinou na pasvne, finanne nedostatone kryt, mlo motivujce a dnenm poiadavkm
ivota nie vdy vyhovujce formy starostlivosti, sa vo vzahu k podmienkam ivota osb so zdravotnm po-
stihnutm menia iba vemi pomaly.
Obianske zdruenia obanov so zdravotnm postihnutm na Slovensku ako dobrovon a iniciatvne
organizcie sa aktvne hlsia svojou podporou, pomocou a spoluprcou s prslunmi kompetentnmi orgn-
mi vetkch stupov k rieeniu problmov a k zabezpeovaniu potrebnej starostlivosti o obanov so zdravot-
nm postihnutm. Prve oni s t, ktor iniciuj rzne aktivity, ktormi verejnos upozoruj na potrebu
pomha. Na ich podnet vzniklo napr. Konto ndeje, aktivita Slovensko bez barir, zbierky na humanitrne
ely, zbierky na pomoc v boji proti rakovine, zbierky na nkup zdravotnckych prstrojov a zariaden potreb-
nch na ely prevencie, organizovanie benefinch koncertov na pomoc deom aj dospelm so zdravotnm
postihnutm a pod.
tiach ivota sa poda predkladatea m sta na vetkch stupoch orgnov ttnej sprvy i miestnej samospr-
vy vchodiskom pre kvalifikovan a komplexn rieenie ivotnch podmienok obanov so zdravotnm po-
160
stihnutm u ns. Je trukturovan poda jednotlivch pravidiel u vyie citovanho dokumentu OSN, pri-
om v kadom pravidle je uveden jeho pln znenie, sasn stav rieenia v legislatve Slovenskej republiky,
strun nvrh rieenia a nvrh konkrtnych opatren na zlepenie. Vzhadom na to, e realizcia opatren
vyadujcich v objem finannch prostriedkov bude zvisl od zdrojovch monost ttneho rozpotu,
s opatrenia termnovan na dlhie obdobie.
V rmci jeho plnenia sa napr. v roku 2001 uskutonila transformcia Koordinanho vboru pre otzky
zdravotne postihnutch obanov SR na Radu vldy SR pre problematiku obanov so zdravotnm postihnu-
tm (alej len Rada vldy) s upravenmi prvomocami a kompetenciami, vytvorilo sa Zhromadenie z-
stupcov obianskych zdruen obanov so zdravotnm postihnutm ako platforma demokratickho dialgu,
rozbehla sa realizcia informanho systmu REHIS Slovensko, v spoluprci s lenmi Rady vldy bol zo
strany Ministerstva ivotnho prostredia SR pripraven nov vyhlka o veobecnch technickch poiadav-
kch na stavby uvan osobami s obmedzenou schopnosou pohybu, ktor je mimoriadne dleit pri od-
straovan architektonickch barir v ivote obanov s akm zdravotnm postihnutm, predovetkm teles-
nm a zrakovm, Ministerstvo kolstva spracovalo koncepciu rozvoja vchovy a vzdelvania det so pecil-
no-pedagogickmi potrebami do roku 2015 (Projekt Milnium), Ministerstvo hospodrstva zmapovalo bez-
barirov zariadenia cestovnho ruchu v SR, a pod. (www.employment.gov.sk)
2.2 Informan systm R 2.2 Informan systm R 2.2 Informan systm R 2.2 Informan systm R 2.2 Informan systm ReHiS Slovensko eHiS Slovensko eHiS Slovensko eHiS Slovensko eHiS Slovensko
Prevdzkuje Slovensk humanitn rada (obianske zdruenie) z finannej dotcie Ministerstva prce,
socilnych vec a rodiny SR. Informan systm pre rehabilitciu poskytuje v jednotlivch databzach (legis-
latva, technick pomcky, literatra, vskum, mdia, prklady z praxe) ucelen informcie z oblasti kompen-
zanch pomcok, prave bezbarirovho pracoviska, literatry a vskumu z oblasti problematiky ud so
zdravotnm postihnutm. Informcie s dostupn na www.rehis.sk.
Zkladn udsk prva a slobody s v Slovenskej republike zaruen stavou SR a v zsade nediskrimi-
nanou legislatvou. stava vo svojom lnku 12 zakotvuje, e udia s slobodn a rovn v dstojnosti a prvach.
V poslednch rokoch bolo v rmci legislatvnych zmien do prvnych predpisov Slovenskej republiky, najm
v svislosti s implementciou A AA AAcq cq cq cq cquis communaut uis communaut uis communaut uis communaut uis communautair air air air aire ee ee, zapracovanch niekoko ustanoven posilujcich
zsadu rovnosti prleitost (napr. novela Zkona o zamestnanosti, nov Zkonnk prce, novela Zkona
o prdavkoch na deti a prplatku k prdavkom na deti, Zkon o socilnom poisten, Zkon o ttnej slube,
Zkon o verejnej slube). Sasne bolo z legislatvy odstrnench niekoko ustanoven, ktor boli v rozpore
s princpom rovnosti prleitost.
1. Vymenuj aspo 5 medzinrodnch dokumentov tkajcich sa ud so zdravotnm postihnutm
2. o s to tandardn pravidl na vytvranie rovnakch prleitost pre osoby so zdravotnm
postihnutm?
3. Ktor slovensk dokument vychdza zo tandardnch pravidiel?
4. Povedz strune o Madridskej deklarcii!
3. Legislatva v Slovenskej republike 3. Legislatva v Slovenskej republike 3. Legislatva v Slovenskej republike 3. Legislatva v Slovenskej republike 3. Legislatva v Slovenskej republike
Nevyhnutnou podmienkou aplikcie rovnosti prleitost je zabezpeenie jej legislatvneho rmca, t.j.
odstrnenie diskrimincie v platnch prvnych normch, prpadne vytvorenie novch, zameranch vlune
na tto problematiku.
Km rovnos prleitost obanov so zdravotnm postihnutm v niektorch krajinch, napr. USA, je legis-
latvne zabezpeen v pecilnom tzv. Antidiskriminanom zkone, v Slovenskej republike je oban so zdra-
votnm postihnutm ako kad in oban rieen v legislatvnych predpisoch tkajcich sa vetkch obanov
vrtane jeho, avak sasne pecilna problematika vo vzahu k jeho potrebm vyplvajcim zo zdravotnho
postihnutia je upraven v jednotlivch legislatvnych predpisoch poda oblast.
V tejto asti s zhrnut iba tie legislatvne predpisy, ktor sa obanov so zdravotnm postihnutm dotka-
j prve z hadiska ich zdravotnho postihnutia.
Na Slovensku zatia nie je spracovan pecilny zkon o socilno-prvnej ochrane ud so zdravotnm
postihnutm ( pokusy o jeho presadenie neboli spen), o jeho potrebe v praxi sa hovor. Ak sa odvinieme od
161
defincie pojmu socilno-prvna ochrana, meme kontatova, e ochranu prv ud so zdravotnm po-
stihnutm v SR garantuje okrem stavy SR aj alia legislatva a to realizciou v psobnosti jednotlivch
rezortov v slade so zkonom . 575/2001 Z. z. o organizcii innosti vldy a organizcii strednej ttnej
sprvy.
3. 1 Zklad legislatvnej pravy 3. 1 Zklad legislatvnej pravy 3. 1 Zklad legislatvnej pravy 3. 1 Zklad legislatvnej pravy 3. 1 Zklad legislatvnej pravy
Zkladom legislatvnej pravy v tejto oblasti v Slovenskej republike je stavn zkon . 460/1992 Zb.
stava Slovenskej republiky, ktor zaruuje zkladn udsk prva a slobody na zem Slovenskej republiky
vetkm.
lnok 12 stavy Slovenskej republiky zakotvuje stavn princp rovnosti ud i v prvach. Tento lnok
vo svojej podstate predstavuje rovnos vetkch ud pre zkonom a v tomto zmysle je adresovan ttnej
moci veobecne, to znamen nielen moci zkonodarnej, ale aj vkonnej a sdnej, ktor neme nikoho na
svojich prvach pokodzova, zvhodova alebo nezvhodova. Tto rovnos vak neznamen rovnos ab-
soltnu. Vyaduje si preto rozpracovanie pre jednotliv prpady, situcie a skupiny subjektov. stavnmu
princpu rovnosti nie je venovan osobitn pozornos samoelne, pretoe tento princp je premietnut do
celho prvneho poriadku Slovenskej republiky a jeho obchdzanie, resp. nerepektovanie m za nsledok
ukrtenie na prvach toho, kto sa ich dovolva (Kot, 2001, s. 47).
Kvalitu ivota ud so zdravotnm postihnutm na Slovensku ovplyvuje vea initeov v rznych oblas-
tiach ivota, upravench legislatvnymi predpismi v psobnosti jednotlivch rezortov.
3. 2 P 3. 2 P 3. 2 P 3. 2 P 3. 2 Psobnos Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR sobnos Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR sobnos Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR sobnos Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR sobnos Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR
Psobnos Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR oblas socilnej politiky ttu, zamestnva-
nia a rovnosti prleitost obanov so zdravotnm postihnutm v zamestnan je rieen v tchto alch legis-
latvnych predpisoch:
3.2. 3.2. 3.2. 3.2. 3.2.1 1 1 1 1 Z hadiska kompenzcie socilnych dsledkov akho zdravotnho postihnutia m v ivote ud s a-
km zdravotnm postihnutm mimoriadny vznam zk zk zk zk zkon . 1 on . 1 on . 1 on . 1 on . 195/1 95/1 95/1 95/1 95/1998 Z 998 Z 998 Z 998 Z 998 Z. z. o socilne . z. o socilne . z. o socilne . z. o socilne . z. o socilnej pomoci j pomoci j pomoci j pomoci j pomoci v znen
neskorch predpisov.
Zkladn pojmy:
Oban s akm zdravotnm postihnutm (alej len oban s ZP)
Miera funknej poruchy-
Posudzovanie-
Socilny dsledok ZP
Kompenzcia ZP
Preukaz obana s ZP
Osobitn oznaenia motorovho vozidla O1
Pean prspevky na kompenzcie
Socilne sluby
Oblas Oblas Oblas Oblas Oblasti k ti k ti k ti k ti kom om om om ompenzcie penzcie penzcie penzcie penzcie
1. mobilita a orientcia
2. komunikcia
3. sebaobsluha
4. zven vdavky z dvodu akho zdravotnho postihnutia
F FF FFor or or or orm mm mmy k y k y k y k y kom om om om ompenzcie penzcie penzcie penzcie penzcie
A. pean prspevky
B. pean prspevok za opatrovanie
C. socilne sluby
A AA AA. PEAN PRSPEVKY . PEAN PRSPEVKY . PEAN PRSPEVKY . PEAN PRSPEVKY . PEAN PRSPEVKY:
P PP PPean prs ean prs ean prs ean prs ean prspe pe pe pe pev vv vvok na osobn asis ok na osobn asis ok na osobn asis ok na osobn asis ok na osobn asist tt ttenciu enciu enciu enciu enciu
P PP PPean prs ean prs ean prs ean prs ean prspe pe pe pe pev vv vvok na osobnho mo ok na osobnho mo ok na osobnho mo ok na osobnho mo ok na osobnho mot tt ttor or or or oro oo oov vv vvho v ho v ho v ho v ho vozidla ozidla ozidla ozidla ozidla
Prs Prs Prs Prs Prspe pe pe pe pev vv vvok na pr ok na pr ok na pr ok na pr ok na prepr epr epr epr epra aa aavu vu vu vu vu
P PP PPean prs ean prs ean prs ean prs ean prspe pe pe pe pev vv vvok na pr ok na pr ok na pr ok na pr ok na pra aa aavu b vu b vu b vu b vu bytu, r ytu, r ytu, r ytu, r ytu, rodinnho domu alebo gar odinnho domu alebo gar odinnho domu alebo gar odinnho domu alebo gar odinnho domu alebo gar e ee ee
162
P PP PPean prs ean prs ean prs ean prs ean prspe pe pe pe pev vv vvok na zaobs ok na zaobs ok na zaobs ok na zaobs ok na zaobst tt ttar ar ar ar aranie pomcky anie pomcky anie pomcky anie pomcky anie pomcky
P PP PPean prs ean prs ean prs ean prs ean prspe pe pe pe pev vv vvok na opr ok na opr ok na opr ok na opr ok na opra aa aavu pomcky vu pomcky vu pomcky vu pomcky vu pomcky
P PP PPean prs ean prs ean prs ean prs ean prspe pe pe pe pevky na k vky na k vky na k vky na k vky na kom om om om ompenzciu zvench vda penzciu zvench vda penzciu zvench vda penzciu zvench vda penzciu zvench vdavk vk vk vk vko oo oov vv vv: :: ::
na ditne stravovanie
na prevdzku motorovho vozidla
na starostlivos o psa so pecilnym vcvikom
B. B. B. B. B. P PP PPean prs ean prs ean prs ean prs ean prspe pe pe pe pev vv vvok za opatr ok za opatr ok za opatr ok za opatr ok za opatro oo oovanie vanie vanie vanie vanie
Veobecne k peanm prspevkom na kompenzciu:
U UU UUplatnenie nr platnenie nr platnenie nr platnenie nr platnenie nrok ok ok ok oku uu uu: Oprvnen osoba si uplatuje nrok na prspevok na kompenzciu psomnou
formou (iados) na rade prce, socilnych vec a rodiny prslunom poda miesta jej trvalho pobytu.
K iadosti je oban povinn predloi potvrdenie o prjme za poslednch 12 kalendrnych mesiacov pred
podanm iadosti, potvrdenie o majetkovch pomeroch, in doklady poda zkona o socilnej pomoci, ktor
s podkladom pre rozhodnutie.
Ak oban vzhadom na svoj zdravotn stav neme sm poda iados, me s jeho shlasom a na zklade
potvrdenia oetrujceho lekra o zdravotnom stave, poda iados spolu s potrebnmi dokladmi manel,
manelka, rodiia a jeho deti, ak s spsobil na prvne kony.
K KK KKonanie o nr onanie o nr onanie o nr onanie o nr onanie o nrok ok ok ok oku uu uu: Konanie o poskytovan peanho prspevku na kompenzciu sa zana na zklade
psomnej iadosti obana alebo na podnet orgnu, ktor je prslun rozhodova o peanch prspevkoch.
V konan o nroku na pean prspevok na kompenzciu sa postupuje poda zkona . 71/1967 Zb. o sprv-
nom konan s vnimkou 60 a 66 (odvolanie proti rozhodnutiu, obnova konania a preskmanie rozhodnut
mimo odvolacieho konania). V prpadoch priznania prspevku na kompenzciu, zamietnutia iadosti o pr-
spevok na kompenzciu, znenia alebo zvenia prspevku na kompenzciu alebo odatia a zastavenia v-
platy alebo povinnosti vrti prspevok na kompenzciu je orgn povinn vyda rozhodnutie.
V VV VVplat plat plat plat plata prs a prs a prs a prs a prspe pe pe pe pevk vk vk vk vku uu uu: Nrok na vplatu prspevku na kompenzciu vznik prvoplatnm rozhodnutm
prslunho orgnu o ich priznan, po splnen podmienok nroku na prspevok na kompenzciu.
Pean prspevok na kompenzciu sa prizn a vyplca od zaiatku mesiaca, v ktorom sa zaalo konanie
o poskytnutie peanho prspevku na kompenzciu, t. j. odo da podania psomnej iadosti.
Pean prspevok na osobn asistenciu sa vyplca mesane poda potu hodn, ktor poda vkazu osob-
nej asistencie osobn asistent odpracoval pre obana s ZP.
Pean prspevok na kompenzciu sa vyplca obanovi s ZP v hotovosti alebo s jeho shlasom na jeho
et alebo na et osoby, ktor ur oban s ZP.
Pean prspevok za opatrovanie sa vyplca fyzickej osobe, ktor obana s ZP opatruje.
P PP PPo oo oovinnos vinnos vinnos vinnos vinnosti opr ti opr ti opr ti opr ti oprvnene vnene vnene vnene vnenej osob j osob j osob j osob j osoby yy yy:
a) do 8 dn psomne oznmi zmeny v skutonostiach rozhodujcich na trvanie nroku na pean pr-
spevok na kompenzciu, na jeho vku a vplatu alebo poskytovanie, lehota 8 dn zana plyn prvm dom
nasledujcom po dni, kedy nastala zmena;
b) na vzvu prslunho radu prce, socilnych vec a rodiny osvedi skutonosti rozhodujce na posky-
tovanie peanho prspevku na kompenzciu, jeho vku alebo vplatu;
c) podrobi sa vyetreniu zdravotnho stavu, alebo inmu odbornmu vyetreniu, ak je to podmienkou
pre poskytovanie peanho prspevku;
d) oznmi prslunmu radu prce, socilnych vec a rodiny vku svojich prjmov a hodnotu majetku,
zmeny v rodinnch pomeroch a majetkovch pomeroch;
e) vrti pean prspevok alebo jeho as ak nesplnila niektor uloen povinnos alebo vedome prij-
mala pean prspevok neoprvnene, alebo vo vyej sume ako jej patrila.
Znik nr Znik nr Znik nr Znik nr Znik nrok ok ok ok oku uu uu: Nrok na pean prspevok na kompenzciu zanikne, ak prslun rad prce, socil-
nych vec a rodiny zist e sa priznal neprvom, alebo sa nevyuva na el, na ktor sa poskytol, smrou
obana s akm zdravotnm postihnutm alebo ak sa zmenia rozhodn skutonosti a oban s ZP u nesp-
a podmienky nroku.
Bliie informcie na: www.employment.gov.sk/Oban v socilnej politike/ Pomoc a podpora obanom
so zdravotnm postihnutm/.....
163
C CC CC. . . . . SOCILNE SL SOCILNE SL SOCILNE SL SOCILNE SL SOCILNE SLUB UB UB UB UBY YY YY
Opatrovatesk sluba
Organizovanie spolonho stravovania
Prepravn sluba
Starostlivos v zariadeniach socilnych sluieb:
domov socilnych sluieb pre deti (denn, tdenn, celoron)
domov socilnych sluieb pre dospelch (denn, tdenn, celoron)
domov dchodcov
domov-penzin pre dchodcov
zariadenie chrnenho bvania
zariadenie opatrovateskej sluby
domov pre osamelch rodiov
rehabilitan stredisko
tulok
jedle pre dchodcov
klub dchodcov
stredisko osobnej hygieny
prova
Socilna pika
Zavy a vhody vyplvajce z preukazu obana s akm zdravotnm postihnutm (v praxi zauvan
skratka OZP), preukaz sa vydva poda predpisu MPSVR SR, avak zavy i vhody upravuj in rezor-
ty, samosprvne orgny, resp. in subjekty:
zavy na cestovnom vo verejnej doprave uruj prepravcovia, resp. VUC;
zavy na cestovnom v mestskej hromadnej doprave uruje mestsk samosprva;
zavy pri kultrnych i portovch podujatiach uruje organiztor podujatia;
zavy v oblasti miestnych dan a poplatkov (poplatok za psa, da z nehnutenosti) miestna samosprva;
zavy z poplatku v lekrach predpis MZ SR;
osobitn oznaenie motorovho vozidla 01 (oban mus by sasne odkzan na individulnu prepravu)
monos parkovania na vyhradench parkoviskch, dritelia nemusia po nevyhnutne potrebn as
dodriava zkaz sttia, ak pritom neohrozia bezpenos cestnej premvky predpis MDPT SR; monos
bezplatnho vylenenia parkoviska v mestskej obytnej zne pre konkrtne motorov vozidlo (rozhoduje
miestna samosprva);
3.2.2 zk 3.2.2 zk 3.2.2 zk 3.2.2 zk 3.2.2 zkon . 46 on . 46 on . 46 on . 46 on . 461/2003 Z 1/2003 Z 1/2003 Z 1/2003 Z 1/2003 Z. z. o socilnom pois . z. o socilnom pois . z. o socilnom pois . z. o socilnom pois . z. o socilnom poist tt tten en en en en v znen neskorch predpisov riei okrem inho,
posudzovanie poklesu schopnosti vykonva zrobkov innos na ely invalidity, priznvanie invalidnch
dchodkov, ....
Zkladn po Zkladn po Zkladn po Zkladn po Zkladn pojm jm jm jm jmy yy yy:
invalidn oban
pokles schopnosti vykonva zrobkov innos
dlhodobo nepriazniv zdravotn stav
invalidn dchodok
pracovn rehabilitcia
rekvalifikcia
3.2.3 vyhl 3.2.3 vyhl 3.2.3 vyhl 3.2.3 vyhl 3.2.3 vyhlk kk kka MPS a MPS a MPS a MPS a MPSVR SR . 46 VR SR . 46 VR SR . 46 VR SR . 46 VR SR . 461/2000 Z 1/2000 Z 1/2000 Z 1/2000 Z 1/2000 Z.z .z .z .z .z., ktorou sa vykonva 59 ods. 10 zkona . 195/1998 Z.z.
v znen neskorch predpisov limituje zohadnen vku ceny kompenzanej pomcky, ktor mu vyu-
va aj obania bez zdravotnho postihnutia v rodine, napr. televzor s teletextom, rdiomagnetofn, mixr,
osobn pota a pod.;
3.2.4 zk 3.2.4 zk 3.2.4 zk 3.2.4 zk 3.2.4 zkon . 4 on . 4 on . 4 on . 4 on . 41 11 116/200 6/200 6/200 6/200 6/2001 o pr 1 o pr 1 o pr 1 o pr 1 o prechode niekt echode niekt echode niekt echode niekt echode niektor or or or orch psobnos ch psobnos ch psobnos ch psobnos ch psobnost z or t z or t z or t z or t z orgno gno gno gno gnov v v v v ttne ttne ttne ttne ttnej s j s j s j s j spr pr pr pr prvy na obce vy na obce vy na obce vy na obce vy na obce a vyie a vyie a vyie a vyie a vyie
z z z z zemn celky emn celky emn celky emn celky emn celky vymedzuje kompetencie samosprvy v oblasti socilnych sluieb (napr. obce a mest zabez-
peuj opatrovatesk slubu);
3.2.5 zk 3.2.5 zk 3.2.5 zk 3.2.5 zk 3.2.5 zkon . 600/2003 Z on . 600/2003 Z on . 600/2003 Z on . 600/2003 Z on . 600/2003 Z. z. o prda . z. o prda . z. o prda . z. o prda . z. o prdavk vk vk vk vku na die u na die u na die u na die u na diea a o zmene a doplnen zk a a o zmene a doplnen zk a a o zmene a doplnen zk a a o zmene a doplnen zk a a o zmene a doplnen zkona . 46 ona . 46 ona . 46 ona . 46 ona . 461/2003 1/2003 1/2003 1/2003 1/2003 stano-
vuje podmienky nroku na vyplcanie prdavkov na deti a to vo vymedzench prpadoch ( 3) a do veku 25
rokov;
164
nezaopatren diea
diea s dlhodobo nepriaznivm zdravotnm stavom
sstavn prprava dieaa na povolanie
3.2.6 zk 3.2.6 zk 3.2.6 zk 3.2.6 zk 3.2.6 zkon . 280/2002 Z on . 280/2002 Z on . 280/2002 Z on . 280/2002 Z on . 280/2002 Z. z. o r . z. o r . z. o r . z. o r . z. o rodi odi odi odi odio oo oov vv vvs ss ssk kk kkom prs om prs om prs om prs om prspe pe pe pe pevk vk vk vk vku uu uu v znen neskorch predpisov vymedzuje dku
poberania rodiovskho prspevku rodiom dieaa s dlhodobo nepriaznivm zdravotnm stavom do veku 6
rokov; rodiom det so zdravotnm postihnutm umouje umiestni diea denne najviac na 4 hodiny do
zariadenia za stanovench podmienok, ale aj rodiom so zdravotnm postihnutm umiestni denne na 4
hodiny do zariadenia svoje zdrav diea;
diea s dlhodobo nepriaznivm zdravotnm stavom
podmienka riadnej starostlivosti
3.2.7 zk 3.2.7 zk 3.2.7 zk 3.2.7 zk 3.2.7 zkon . 5/200 on . 5/200 on . 5/200 on . 5/200 on . 5/2004 Z 4 Z 4 Z 4 Z 4 Z. z. o slubch zames . z. o slubch zames . z. o slubch zames . z. o slubch zames . z. o slubch zamestnanos tnanos tnanos tnanos tnanosti a o zmene a doplnen niekt ti a o zmene a doplnen niekt ti a o zmene a doplnen niekt ti a o zmene a doplnen niekt ti a o zmene a doplnen niektor or or or orch zk ch zk ch zk ch zk ch zkono ono ono ono onov v v v v
zavdza nov formy rieenia vytvrania pracovnch prleitost pre ud so zdravotnm postihnutm;
Zkladn po Zkladn po Zkladn po Zkladn po Zkladn pojm jm jm jm jmy yy yy: :: ::
pracovn rehabilitcia
osoba so zdravotnm postihnutm
agentra podporovanho zamestnvania
pracovn asistent
prspevok na innos pracovnho asistenta
chrnen diela
chrnen pracovisko
prspevok na zriadenie chrnenho pracoviska, chrnenej dielne
povinn podiel zamestnvania ud so zdravotnm postihnutm
3.2.8 zk 3.2.8 zk 3.2.8 zk 3.2.8 zk 3.2.8 zkon . 3 on . 3 on . 3 on . 3 on . 31 11 111/200 1/200 1/200 1/200 1/2001 Z 1 Z 1 Z 1 Z 1 Z.z. zk .z. zk .z. zk .z. zk .z. zkonnk pr onnk pr onnk pr onnk pr onnk prce ce ce ce ce princp rovnosti a zkaz diskrimincie na zklade
zdravotnho postihnutia;
3. 3 3. 3 3. 3 3. 3 3. 3 Psobnos Minis Psobnos Minis Psobnos Minis Psobnos Minis Psobnos Minist tt tter er er er ers ss sstv tv tv tv tva zdr a zdr a zdr a zdr a zdra aa aav vv vvo oo ootnctv tnctv tnctv tnctv tnctva SR a SR a SR a SR a SR oblas oblas oblas oblas oblas lie lie lie lie lieebnej s ebnej s ebnej s ebnej s ebnej st tt ttar ar ar ar aros os os os ostliv tliv tliv tliv tlivos os os os osti, pr ti, pr ti, pr ti, pr ti, predpiso edpiso edpiso edpiso edpisovanie lie- vanie lie- vanie lie- vanie lie- vanie lie-
k kk kko oo oov a v a v a v a v a zdr zdr zdr zdr zdrav av av av avo oo ootncky tncky tncky tncky tnckych k ch k ch k ch k ch kom om om om ompenzanch pomcok penzanch pomcok penzanch pomcok penzanch pomcok penzanch pomcok legislatvne upraven v tchto zkonoch:
3.3. 3.3. 3.3. 3.3. 3.3.1 zk 1 zk 1 zk 1 zk 1 zkon . 5 on . 5 on . 5 on . 5 on . 57 77 777/200 7/200 7/200 7/200 7/2004 Z 4 Z 4 Z 4 Z 4 Z.z .z .z .z .z. o r o r o r o r o rozsahu zdr ozsahu zdr ozsahu zdr ozsahu zdr ozsahu zdra aa aav vv vvo oo ootne tne tne tne tnej s j s j s j s j st tt ttar ar ar ar aros os os os ostliv tliv tliv tliv tlivos os os os osti uhr ti uhr ti uhr ti uhr ti uhrdzane dzane dzane dzane dzanej na zklade v j na zklade v j na zklade v j na zklade v j na zklade ver er er er ere ee eejnho jnho jnho jnho jnho
zdr zdr zdr zdr zdra aa aav vv vvo oo ootnho pois tnho pois tnho pois tnho pois tnho poist tt ttenia a o hr enia a o hr enia a o hr enia a o hr enia a o hradch za slub adch za slub adch za slub adch za slub adch za sluby svisiace s pos y svisiace s pos y svisiace s pos y svisiace s pos y svisiace s poskyt kyt kyt kyt kyto oo oov vv vvanm zdr anm zdr anm zdr anm zdr anm zdra aa aav vv vvo oo ootne tne tne tne tnej s j s j s j s j st tt ttar ar ar ar aros os os os ostliv tliv tliv tliv tlivos os os os osti ti ti ti ti
vymedzuje podmienky kategorizcie liekov, dietetickch potravn a zdravotnckych pomcok.
zdravotncke pomcky
lieky
dietetick potraviny
3.3.2 zk 3.3.2 zk 3.3.2 zk 3.3.2 zk 3.3.2 zkon . 5 on . 5 on . 5 on . 5 on . 57 77 776/200 6/200 6/200 6/200 6/2004 Z 4 Z 4 Z 4 Z 4 Z. z. o zdr . z. o zdr . z. o zdr . z. o zdr . z. o zdra aa aav vv vvo oo ootne tne tne tne tnej s j s j s j s j st tt ttar ar ar ar aros os os os ostliv tliv tliv tliv tlivos os os os osti, slubch svisiacich s pos ti, slubch svisiacich s pos ti, slubch svisiacich s pos ti, slubch svisiacich s pos ti, slubch svisiacich s poskyt kyt kyt kyt kyto oo oov vv vvanm zdr anm zdr anm zdr anm zdr anm zdra- a- a- a- a-
v vv vvo oo ootne tne tne tne tnej s j s j s j s j st tt ttar ar ar ar aros os os os ostliv tliv tliv tliv tlivos os os os osti a o zmene a doplnen niekt ti a o zmene a doplnen niekt ti a o zmene a doplnen niekt ti a o zmene a doplnen niekt ti a o zmene a doplnen niektor or or or orch zk ch zk ch zk ch zk ch zkono ono ono ono onov v v v v zdravotncka starostlivos, svisiace
sluby (napr. doprava sanitnm vozidlom, pobyt sprievodcu osoby v stavnej starostlivosti);
3.3.3 zk 3.3.3 zk 3.3.3 zk 3.3.3 zk 3.3.3 zkon on on on on . 580/200 580/200 580/200 580/200 580/2004 Z 4 Z 4 Z 4 Z 4 Z. z. o zdr . z. o zdr . z. o zdr . z. o zdr . z. o zdra aa aav vv vvo oo ootnom pois tnom pois tnom pois tnom pois tnom poist tt tten en en en en garantuje, e tt je platiteom poistnho za osoby, ktor
opatruj obanov s akm zdravotnm postihnutm odkzanch na opatrovanie a osoby, ktor vykonvaj osob-
n asistenciu obanom s akm zdravotnm postihnutm poda zkona . 195/1998 Z. z. o socilnej pomoci;
3. 4. P 3. 4. P 3. 4. P 3. 4. P 3. 4. Psobnos Ministerstva kolstva SR sobnos Ministerstva kolstva SR sobnos Ministerstva kolstva SR sobnos Ministerstva kolstva SR sobnos Ministerstva kolstva SR
Oblas vzdelv Oblas vzdelv Oblas vzdelv Oblas vzdelv Oblas vzdelvania ania ania ania ania je legislatvne upraven v tchto zkonoch:
3.4. 3.4. 3.4. 3.4. 3.4.1 zk 1 zk 1 zk 1 zk 1 zkon . 29/1 on . 29/1 on . 29/1 on . 29/1 on . 29/198 98 98 98 984 Zb. o ss 4 Zb. o ss 4 Zb. o ss 4 Zb. o ss 4 Zb. o sst tt tta aa aav vv vve zkladnch a s e zkladnch a s e zkladnch a s e zkladnch a s e zkladnch a str tr tr tr trednch ednch ednch ednch ednch kl kl kl kl kl (kolsk zkon) v znen neskorch
predpisov, ktor legislatvne umouje integrovan vzdelvanie det a mldee so zdravotnm postihnutm a zro-
ve v slade s stavou Slovenskej republiky garantuje vzdelvanie vetkm, pretoe odstrnil v minulosti
165
diskriminujce ustanovenie, umoujce oslobodenie od vzdelvania. Garantuje nepoujcim a nevidiacim
iakom zabezpeenie prva na vzdelanie v ich jazyku s pouitm posunkovej rei a Braillovho psma;
iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
prvo na vzdelanie s pouitm posunkovej rei a Braillovho psma
pecilne koly (pecilne zkladn koly, pecilne stredn koly, praktick kola a odborn uilitia)
kolsk integrcia
integrovan iak
asistent uitea
3.4.2 vyhl 3.4.2 vyhl 3.4.2 vyhl 3.4.2 vyhl 3.4.2 vyhlk kk kka M SR . 1 a M SR . 1 a M SR . 1 a M SR . 1 a M SR . 143/1 43/1 43/1 43/1 43/198 98 98 98 984 Zb. o zkladne 4 Zb. o zkladne 4 Zb. o zkladne 4 Zb. o zkladne 4 Zb. o zkladnej j j j j k kk kkole v znen nes ole v znen nes ole v znen nes ole v znen nes ole v znen nesk kk kkorch pr orch pr orch pr orch pr orch predpiso edpiso edpiso edpiso edpisov v v v v umouje
oslobodenie iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami (so zdravotnm postihnutm) od niekto-
rho vyuovacieho predmetu, zriaovanie pecilnych tried bench zkladnch kl;
3.4.3 vyhl 3.4.3 vyhl 3.4.3 vyhl 3.4.3 vyhl 3.4.3 vyhlk kk kka M SR . 80/1 a M SR . 80/1 a M SR . 80/1 a M SR . 80/1 a M SR . 80/199 99 99 99 991 Zb 1 Zb 1 Zb 1 Zb 1 Zb. o s o s o s o s o str tr tr tr trednch ednch ednch ednch ednch k kk kkolch olch olch olch olch v znen neskorch predpisov umouje
zriadenie pecilnej triedy na strednej kole;
3.4.4 zk 3.4.4 zk 3.4.4 zk 3.4.4 zk 3.4.4 zkon NR SR . 2 on NR SR . 2 on NR SR . 2 on NR SR . 2 on NR SR . 279/1 79/1 79/1 79/1 79/1993 Z 993 Z 993 Z 993 Z 993 Z.z. o .z. o .z. o .z. o .z. o k kk kkols ols ols ols olskch zariadeniach v znen nes kch zariadeniach v znen nes kch zariadeniach v znen nes kch zariadeniach v znen nes kch zariadeniach v znen nesk kk kkorch pr orch pr orch pr orch pr orch predpiso edpiso edpiso edpiso edpisov v v v v riei
problematiku predkolskej vchovy det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, ako aj problema-
tiku poradenstva a pecilno-vchovnho poradenstva;
3.4.5 vyhl 3.4.5 vyhl 3.4.5 vyhl 3.4.5 vyhl 3.4.5 vyhlk kk kka M SR . 43/1 a M SR . 43/1 a M SR . 43/1 a M SR . 43/1 a M SR . 43/1996 Z 996 Z 996 Z 996 Z 996 Z.z. o podr .z. o podr .z. o podr .z. o podr .z. o podrobnos obnos obnos obnos obnostiach o vcho tiach o vcho tiach o vcho tiach o vcho tiach o vchovnom por vnom por vnom por vnom por vnom poradens adens adens adens adenstv tv tv tv tve a por e a por e a por e a por e a poradens adens adens adens adenskch kch kch kch kch
zariadeniach v znen zk zariadeniach v znen zk zariadeniach v znen zk zariadeniach v znen zk zariadeniach v znen zkona . 222/1 ona . 222/1 ona . 222/1 ona . 222/1 ona . 222/1996 Z 996 Z 996 Z 996 Z 996 Z.z. .z. .z. .z. .z. je vykonvacou vyhlkou k problematike poradenskch
zariaden;
3.4.6 zk 3.4.6 zk 3.4.6 zk 3.4.6 zk 3.4.6 zkon . 1 on . 1 on . 1 on . 1 on . 13 33 331/2002 Z 1/2002 Z 1/2002 Z 1/2002 Z 1/2002 Z.z. o vy .z. o vy .z. o vy .z. o vy .z. o vysokch sokch sokch sokch sokch k kk kkolch a o zmene a doplnen niekt olch a o zmene a doplnen niekt olch a o zmene a doplnen niekt olch a o zmene a doplnen niekt olch a o zmene a doplnen niektor or or or orch zk ch zk ch zk ch zk ch zkono ono ono ono onov v v v v ustanovu-
je fakultm v rmci svojich monost vytvra podmienky pre vykonanie prijmacch skok s vyrovnanmi
podmienkami pre zujemcov so zdravotnm postihnutm a podmienky dostupnosti tdia pre tudentov so
zdravotnm postihnutm;
tudent so zdravotnm postihnutm
fond na podporu tdia tudentov so zdravotnm postihnutm
diskrimincia z dvodu zdravotnho postihnutia
3. 5. P 3. 5. P 3. 5. P 3. 5. P 3. 5. Psobnos Ministerstva vstavby a regionlneho rozvoja SR sobnos Ministerstva vstavby a regionlneho rozvoja SR sobnos Ministerstva vstavby a regionlneho rozvoja SR sobnos Ministerstva vstavby a regionlneho rozvoja SR sobnos Ministerstva vstavby a regionlneho rozvoja SR
Bezbarir Bezbarir Bezbarir Bezbarir Bezbariro oo oov vv vv iv iv iv iv ivo oo ootn pr tn pr tn pr tn pr tn pros os os os ostr tr tr tr tredie edie edie edie edie riei:
3.5. 3.5. 3.5. 3.5. 3.5.1 vyhl 1 vyhl 1 vyhl 1 vyhl 1 vyhlk kk kka MP SR . 532/2002 Z a MP SR . 532/2002 Z a MP SR . 532/2002 Z a MP SR . 532/2002 Z a MP SR . 532/2002 Z. z. o t . z. o t . z. o t . z. o t . z. o technickch po echnickch po echnickch po echnickch po echnickch poiada iada iada iada iadavkch na s vkch na s vkch na s vkch na s vkch na st tt tta aa aavb vb vb vb vby a t y a t y a t y a t y a technickch po echnickch po echnickch po echnickch po echnickch poia- ia- ia- ia- ia-
da da da da davkch na s vkch na s vkch na s vkch na s vkch na st tt tta aa aavb vb vb vb vby u y u y u y u y uv vv vvan osobami s obmedz an osobami s obmedz an osobami s obmedz an osobami s obmedz an osobami s obmedzenou schopnos enou schopnos enou schopnos enou schopnos enou schopnosou poh ou poh ou poh ou poh ou pohybu a orientcie - ybu a orientcie - ybu a orientcie - ybu a orientcie - ybu a orientcie - vykonvacia
vyhlka k stavebnmu zkonu (zkon . 50/1976 v znen zkona . 237/2000 Z. z.) vymedzuje podmienky
dostupnosti verejnch stavieb;
oban s obmedzenou schopnosou pohybu a orientcie
3. 6 P 3. 6 P 3. 6 P 3. 6 P 3. 6 Psobnos Ministerstva dopravy sobnos Ministerstva dopravy sobnos Ministerstva dopravy sobnos Ministerstva dopravy sobnos Ministerstva dopravy, pt a telekomunikci SR , pt a telekomunikci SR , pt a telekomunikci SR , pt a telekomunikci SR , pt a telekomunikci SR
3.6. 3.6. 3.6. 3.6. 3.6.1 zk 1 zk 1 zk 1 zk 1 zkon . 3 on . 3 on . 3 on . 3 on . 31 11 115/1 5/1 5/1 5/1 5/1996 Z 996 Z 996 Z 996 Z 996 Z.z. o pr .z. o pr .z. o pr .z. o pr .z. o premvk emvk emvk emvk emvke na poz e na poz e na poz e na poz e na pozemnch k emnch k emnch k emnch k emnch komunikcich omunikcich omunikcich omunikcich omunikcich v 41 ods. 1 vymedzuje pouva-
nie osobitnch oznaen motorovch vozidiel prepravujcich ako zdravotne postihnut osobu a v 52 ods. 3
upravuje pouvanie chodnka a vozovky osobou so zdravotnm postihnutm pohybujcou sa na vozku;
vozidlo prepravujce ako zdravotne alebo ako pohybovo postihnut osobu odkzan na individulnu
prepravu
vozidlo veden sluchovo postihnutou osobou
osobitn oznaenie motorovho vozidla
166
3. 7 P 3. 7 P 3. 7 P 3. 7 P 3. 7 Psobnos Ministerstva vntra SR sobnos Ministerstva vntra SR sobnos Ministerstva vntra SR sobnos Ministerstva vntra SR sobnos Ministerstva vntra SR
3.7 3.7 3.7 3.7 3.7. .. ..1 vyhl 1 vyhl 1 vyhl 1 vyhl 1 vyhlk kk kka MV SR . 75/1 a MV SR . 75/1 a MV SR . 75/1 a MV SR . 75/1 a MV SR . 75/1995 Z 995 Z 995 Z 995 Z 995 Z.z. o zabezpe .z. o zabezpe .z. o zabezpe .z. o zabezpe .z. o zabezpeen e en e en e en e en ev vv vvak ak ak ak akucie ucie ucie ucie ucie v znen neskorch predpisov v 6 ods.
2 psm. uruje zabezpeenie evakucie obanov so zdravotnm postihnutm v domcnosti s rodinnmi pr-
slunkmi alebo osobami poskytujcimi im opatrovatesk slubu;
3.7 3.7 3.7 3.7 3.7.2 zk .2 zk .2 zk .2 zk .2 zkon . 83/1 on . 83/1 on . 83/1 on . 83/1 on . 83/1990 Zb. o zdr 990 Zb. o zdr 990 Zb. o zdr 990 Zb. o zdr 990 Zb. o zdruo uo uo uo uov vv vvan obano an obano an obano an obano an obanov v v v v v znen neskorch predpisov garantuje prvo zdruo-
va sa a vytvra obianske zdruenia obanov so zdravotnm postihnutm;
3.7 3.7 3.7 3.7 3.7.3 zk .3 zk .3 zk .3 zk .3 zkon . 1 on . 1 on . 1 on . 1 on . 15 55 554/1 4/1 4/1 4/1 4/199 99 99 99 994 Z 4 Z 4 Z 4 Z 4 Z.z. o matrikch .z. o matrikch .z. o matrikch .z. o matrikch .z. o matrikch upravuje podmienky zpisu novonarodenho dieaa do knihy
naroden, ak je oznamovate (rodi) nepoujci, pri ktorom je nutn as tlmonka posunkovej rei;
3.7 3.7 3.7 3.7 3.7.4 zk .4 zk .4 zk .4 zk .4 zkon . 22 on . 22 on . 22 on . 22 on . 224/2006 Z 4/2006 Z 4/2006 Z 4/2006 Z 4/2006 Z. z. o obians . z. o obians . z. o obians . z. o obians . z. o obiansky ky ky ky kych pr ch pr ch pr ch pr ch preuk euk euk euk eukaz az az az azoch och och och och ustanovuje povinnos vyda obiansky preu-
kaz aj osobe nespsobilej na prvne kony (s vyznaenm);
oban
osoba nespsobil na prvne kony
3. 8 P 3. 8 P 3. 8 P 3. 8 P 3. 8 Psobnos Ministerstva spravodlivosti SR sobnos Ministerstva spravodlivosti SR sobnos Ministerstva spravodlivosti SR sobnos Ministerstva spravodlivosti SR sobnos Ministerstva spravodlivosti SR
3.8. 3.8. 3.8. 3.8. 3.8.1 zk 1 zk 1 zk 1 zk 1 zkon . 382/200 on . 382/200 on . 382/200 on . 382/200 on . 382/2004 Z 4 Z 4 Z 4 Z 4 Z. z. o znalcoch a tlmonk . z. o znalcoch a tlmonk . z. o znalcoch a tlmonk . z. o znalcoch a tlmonk . z. o znalcoch a tlmonkoch a pr och a pr och a pr och a pr och a prekladat ekladat ekladat ekladat ekladate e e e eoch och och och och povauje za tlmonkov aj
tlmonkov posunkovej rei nepoujcich, artikulanho tlmonka a tlmonka pre hluchoslep osoby. Za
prekladatea sa povauje aj prekladate Braillovho psma pre nevidiacich.
3.8.2 zk 3.8.2 zk 3.8.2 zk 3.8.2 zk 3.8.2 zkon . 99/1 on . 99/1 on . 99/1 on . 99/1 on . 99/1963 Zb. Obians 963 Zb. Obians 963 Zb. Obians 963 Zb. Obians 963 Zb. Obiansky sdn ky sdn ky sdn ky sdn ky sdny poriadok v znen nes y poriadok v znen nes y poriadok v znen nes y poriadok v znen nes y poriadok v znen nesk kk kkorch pr orch pr orch pr orch pr orch predpiso edpiso edpiso edpiso edpisov v v v v zakotvuje prvo
astnka konania kona pred sdom vo svojom materinskom jazyku, ktor sa v plnej miere vzahuje na
nepoujcich obanov;
3.8.3 vyhl 3.8.3 vyhl 3.8.3 vyhl 3.8.3 vyhl 3.8.3 vyhlk kk kka MS SR . 66/1 a MS SR . 66/1 a MS SR . 66/1 a MS SR . 66/1 a MS SR . 66/1992 Zb. o Spr 992 Zb. o Spr 992 Zb. o Spr 992 Zb. o Spr 992 Zb. o Spra aa aav vv vvo oo oov vv vvacom poriadk acom poriadk acom poriadk acom poriadk acom poriadku pr u pr u pr u pr u pre okr e okr e okr e okr e okresn a kr esn a kr esn a kr esn a kr esn a krajs ajs ajs ajs ajsk sdy v znen k sdy v znen k sdy v znen k sdy v znen k sdy v znen
nes nes nes nes nesk kk kkorch pr orch pr orch pr orch pr orch predpiso edpiso edpiso edpiso edpisov v v v v ustanovuje povinnos sdov pribra tlmonka aj pri vsluchu osb hluchch, nemch
alebo hluchonench, ak sa ned s nimi dorozumie inm spoahlivm spsobom;
3.8.4 zk 3.8.4 zk 3.8.4 zk 3.8.4 zk 3.8.4 zkon . 40/1 on . 40/1 on . 40/1 on . 40/1 on . 40/196 96 96 96 964 Zb. Obians 4 Zb. Obians 4 Zb. Obians 4 Zb. Obians 4 Zb. Obiansky zk ky zk ky zk ky zk ky zkonnk v znen nes onnk v znen nes onnk v znen nes onnk v znen nes onnk v znen nesk kk kkorch pr orch pr orch pr orch pr orch predpiso edpiso edpiso edpiso edpisov v v v v stanovuje za zstupcu
osoby nespsobilej na prvne kony opatrovnka urenho sdom; v asti dedenia osobitnou formou upra-
vuje podmienky platnosti zvetu, ak zvetcom je nepoujca osoba, ktor neme ta alebo psa alebo
nevidiaca osoba;
3.8.5 zk 3.8.5 zk 3.8.5 zk 3.8.5 zk 3.8.5 zkon . 1 on . 1 on . 1 on . 1 on . 14 44 441/1 1/1 1/1 1/1 1/196 96 96 96 961 Zb. o tr 1 Zb. o tr 1 Zb. o tr 1 Zb. o tr 1 Zb. o tres es es es estnom k tnom k tnom k tnom k tnom konan sdnom (T onan sdnom (T onan sdnom (T onan sdnom (T onan sdnom (Tr rr rres es es es estn poriadok) v znen nes tn poriadok) v znen nes tn poriadok) v znen nes tn poriadok) v znen nes tn poriadok) v znen nesk kk kkorch pr orch pr orch pr orch pr orch predpi- edpi- edpi- edpi- edpi-
so so so so sov v v v v upravuje povinnos pribra tlmonka, ak obvinen neovlda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Toto
ustanovenie sa aplikuje aj na nepoujce osoby;
3.8.6 zk 3.8.6 zk 3.8.6 zk 3.8.6 zk 3.8.6 zkon . 38/1 on . 38/1 on . 38/1 on . 38/1 on . 38/1993 Z 993 Z 993 Z 993 Z 993 Z.z. o or .z. o or .z. o or .z. o or .z. o organizcii s ganizcii s ganizcii s ganizcii s ganizcii st tt tta aa aavnho sdu SR vnho sdu SR vnho sdu SR vnho sdu SR vnho sdu SR zakotvuje prvo fyzickch osb na st-
nom pojednvan alebo pri inom osobnom rokovan pouva svoj materinsk jazyk; Toto prvo je upraven
v 16 Spravovacieho a rokovacieho poriadku stavnho sdu, kde sa uvdza, e ak astnk konania vypo-
ved ako svedok v inom ako slovenskom jazyku, priberie sd tlmonka, o sa vzahuje aj na prpady, ak ide
o hluch, nem alebo hluchonem osoby a nemono sa s nimi dorozumie inm spoahlivm spsobom;
3.8.7 zk 3.8.7 zk 3.8.7 zk 3.8.7 zk 3.8.7 zkon . 1 on . 1 on . 1 on . 1 on . 149/1 49/1 49/1 49/1 49/1995 Z 995 Z 995 Z 995 Z 995 Z.z. o posunk .z. o posunk .z. o posunk .z. o posunk .z. o posunko oo oov vv vve ee eej r j r j r j r j rei nepou ei nepou ei nepou ei nepou ei nepoujcich osb jcich osb jcich osb jcich osb jcich osb osobitne vymedzuje posunkov re
ako dorozumievac prostriedok;
3. 9 P 3. 9 P 3. 9 P 3. 9 P 3. 9 Psobnos Ministerstva kultry SR sobnos Ministerstva kultry SR sobnos Ministerstva kultry SR sobnos Ministerstva kultry SR sobnos Ministerstva kultry SR
3.9. 3.9. 3.9. 3.9. 3.9.1 zk 1 zk 1 zk 1 zk 1 zkon . 308/2000 Z on . 308/2000 Z on . 308/2000 Z on . 308/2000 Z on . 308/2000 Z.z. o vy .z. o vy .z. o vy .z. o vy .z. o vysielan a r sielan a r sielan a r sielan a r sielan a re ee eetr tr tr tr transmisii ansmisii ansmisii ansmisii ansmisii v znen neskorch predpisov vymedzuje povin-
nosti vysielania programov so skrytmi a otvorenmi titulkami a v posunkovej rei nepoujcich osb;
3.9.2 zk 3.9.2 zk 3.9.2 zk 3.9.2 zk 3.9.2 zkon . 2 on . 2 on . 2 on . 2 on . 21 11 112/1 2/1 2/1 2/1 2/1995 o k 995 o k 995 o k 995 o k 995 o koncesionr oncesionr oncesionr oncesionr oncesionrs ss ssky ky ky ky kych poplatk ch poplatk ch poplatk ch poplatk ch poplatkoch och och och och v znen neskorch predpisov vymedzuje okruh
osb oslobodench od platenia koncesionrskych poplatkov;
167
3.10 P 3.10 P 3.10 P 3.10 P 3.10 Psobnos Ministerstva financi SR sobnos Ministerstva financi SR sobnos Ministerstva financi SR sobnos Ministerstva financi SR sobnos Ministerstva financi SR
3. 3. 3. 3. 3.1 11 110. 0. 0. 0. 0.1 zk 1 zk 1 zk 1 zk 1 zkon . 1 on . 1 on . 1 on . 1 on . 145/1 45/1 45/1 45/1 45/1995 Z 995 Z 995 Z 995 Z 995 Z.z. o s .z. o s .z. o s .z. o s .z. o spr pr pr pr prvn vn vn vn vny yy yych poplatk ch poplatk ch poplatk ch poplatk ch poplatkoch och och och och oslobodzuje obanov s akm zdravotnm po-
stihnutm od:
a) poplatkov pri preden platnosti preukazu osobitnho oznaenia vozidla pre ako zdravotne alebo
ako pohybovo postihnut osobu odkzan na individulnu prepravu;
b) poplatku za povolenie uzatvori manelstvo na inom ne prslunom matrinom rade, pre inm ne
matrinm radom, mimo urenej doby, mimo radne urenej miestnosti, manelstvo s cudzincom a medzi
cudzincami;
c) poplatku pri vydan rozhodnutia na dovoz alebo vvoz psa so pecilnym vcvikom;
d) poplatku za vydanie stavebnho povolenia na zmeny stavieb na bvanie osloboden obania s akm
zdravotnm postihnutm, dritelia preukazu OZP.
3. 3. 3. 3. 3.1 11 110.2 zk 0.2 zk 0.2 zk 0.2 zk 0.2 zkon . 582/200 on . 582/200 on . 582/200 on . 582/200 on . 582/2004 Z 4 Z 4 Z 4 Z 4 Z. z. o dani z nehnut . z. o dani z nehnut . z. o dani z nehnut . z. o dani z nehnut . z. o dani z nehnutenos enos enos enos enosti ti ti ti ti dva prvny rmec sprvcovi dane na oslobode-
nie od platenia dane, prpadne na znenie dane zo stavieb, bytov a gar uvanch obanom s akm
zdravotnm postihnutm;
P PP PPoznmk oznmk oznmk oznmk oznmka aa aa
V legislatve sa pouvaj:
nejednotn oznaenia, napr. oban sluchovo postihnut nepoujci hluch hluchonem;
posunkov re znakov re;
nadbytone detailizovan oznaenie, ktor nem oporu v zkone, napr. ako zdravotne alebo
ako pohybovo postihnut osoba odkzan na individulnu prepravu (zkon . 195/1998 Z. z.
definuje pojem ako zdravotne postihnut osoba odkzan na individulnu prepravu);
Kto je oban s akm zdravotnm postihnutm?
m sa preukazuje?
Vymenuj aspo 2 oblasti kompenzcie socilnych dsledkov akho zdravotnho postihnutia!
Vymenuj aspo 3 druhy peanch prspevkov na kompenzciu!
Kto je to osobn asistent?
Je rozdiel medzi osobnm asistentom, pracovnm asistentom a asistentom uitea?
Me by iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami dieaom so zdravotnm postih-
nutm?
Kde me diea s akm zdravotnm postihnutm dosta pean prspevok na kompenzan
pomcku, na ktor je denne odkzan?
KOTOV, M.: Rovnos prleitost nepoujcich obanov v legislatve Slovenskej republiky a v praxi. Rigorz-
na prca, PdF UK Bratislava, 2002, 158 s.
KOTOV,M.: Legislatva a dokumenty ovplyvujce jednotliv oblasti ivota starch ud. In: TARCSIOV,
D. a kol.: Sluchov postihnutie vo vyom veku. Nitra : Effeta, 2005. 209 s. ISBN - 80-969113-8-4, EAN
9788096911387
REPKOV, K.: Obania so zdravotnm postihnutm v procese spoloenskej integrcie. Bratislava: EPOS, 1998.
192 s. ISBN - 80-8057-005-1
REPKOV, K. POR, L. OLTS, L.: Zdravotn postihnutie v kontexte novodobej socilnej politiky. Infor-
man kancelria Rady Eurpy v Bratislave, 2003. 214 s. ISBN 80-89141-03-X
TARCSIOV, D. - KOTOV, M. - KOT, J.: Rukov tlmonkov posunkovej rei 1. Nitra : Effeta, 2001. 125
s. ISBN - 80-968584-3-2
Dokumenty
Nrodn program rozvoja ivotnch podmienok obanov so zdravotnm postihnutm vo vetkch oblastiach
ivota. (citovan da 10. 12. 2006)
Dostupn na : http://www.employment.gov.sk/Oban v socilnej politike/Pomoc a podpora zdravotne postihnu-
tm obanom/Rada vldy SR pre problematiku obanov so zdravotnm postihnutm/Nrodn program rozvoja
ivotnch podmienok obanov so ZP//.
Informan systm ReHiS Slovensko - www.rehis.sk (technick pomcky, legislatva, adresr, literatra, poduja-
tia, prklady z praxe,...)
168
Zkony a vyhlky
stavn zkon . 460/1992 Zb. - stava Slovenskej republiky;
zkon . 195/1998 Z. z. o socilnej pomoci v znen neskorch predpisov
zkon . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov
vyhlka MPSVR SR . 461/2000 Z.z.,
zkon . 416/2001 o prechode niektorch psobnost z orgnov ttnej sprvy na obce a vyie zemn celky
zkon . 600/2003 Z. z. o prdavku na diea a o zmene a doplnen zkona . 461/2003
zkon . 280/2002 Z. z. o rodiovskom prspevku v znen neskorch predpisov
zkon . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti a o zmene a doplnen niektorch zkonov
zkon . 311/2001 Z.z. zkonnk prce
zkon . 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotnctve
zkon . 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrdzanej na zklade verejnho zdravotnho poiste-
nia a o hradch za sluby svisiace s poskytovanm zdravotnej starostlivosti
zkon . 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, slubch svisiacich s poskytovanm zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnen niektorch zkonov
zkon . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten
zkon . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk zkon) v znen neskorch predpisov
vyhlka M SR . 143/1984 Zb. o zkladnej kole v znen neskorch predpisov
vyhlka M SR . 80/1991 Zb. o strednch kolch v znen neskorch predpisov
zkon NR SR . 279/1993 Z.z. o kolskch zariadeniach v znen neskorch predpisov
vyhlka M SR . 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o vchovnom poradenstve a poradenskch zariadeniach v
znen zkona . 222/1996 Z.z.
zkon . 131/2002 Z.z. o vysokch kolch a o zmene a doplnen niektorch zkonov
vyhlka MP SR . 532/2002 Z. z. o technickch poiadavkch na stavby a technickch poiadavkch na stavby
uvan osobami s obmedzenou schopnosou pohybu a orientcie
zkon . 315/1996 Z.z. o premvke na pozemnch komunikciach
vyhlka . 95/1997 Z.z. o vcviku iadateov o vodisk oprvnenie, o dokolovacom kurze driteov vodisk-
ho oprvnenia, ...
vyhlka MV SR . 75/1995 Z.z. o zabezpeen evakucie v znen neskorch predpisov
zkon . 83/1990 Zb. o zdruovan obanov v znen neskorch predpisov
zkon . 154/1994 Z.z. o matrikch
zkon . 224/2006 Z. z. o obianskych preukazoch
zkon . 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmonkoch a prekladateoch
zkon . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok v znen neskorch predpisov
vyhlka MS SR . 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresn a krajsk sdy v znen neskorch predpisov
zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk v znen neskorch predpisov
zkon . 141/1961 Zb. o trestnom konan sdnom (Trestn poriadok) v znen neskorch predpisov
zkon . 38/1993 Z.z. o organizcii stavnho sdu SR
zkon . 149/1995 Z.z. o posunkovej rei nepoujcich osb
zkon . 308/2000 Z.z. o vysielan a retransmisii v znen neskorch predpisov
zkon . 212/1995 o koncesionrskych poplatkoch v znen neskorch predpisov
zkon . 145/1995 Z.z. o sprvnych poplatkoch
zkon . 582/2004 Z. z. o dani z nehnutenosti
(vetky legislatvne predpisy citovan da 20. 12. 2006)
Dostupn na: http: // www.justice.gov.sk/jaspi/predpisy/
P PP PPoznmky oznmky oznmky oznmky oznmky
P PP PPoznmky oznmky oznmky oznmky oznmky

Zaklady Specialnej Pedagogiky Harčaríková Tichá - Kniha

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Zaklady Specialnej Pedagogiky Harčaríková Tichá - Kniha

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ZKLAD ZKLAD

ZKLAD ZKLAD ZKLADY Y

Schma postupnosti krokov v procese edukcie mentlne postihnutch

You might also like