Snímka 1

Kremík Si – lat. Silicium

• Kremík sa nachádza v 3. perióde
v 14. (IV.A ) skupine.

• Elektrónová konfigurácia kremíka je:

2 2 6 2 2
14Si : 1s 2s 2p 3s 3p

Snímka 2 Kremík

Snímka 3
Výskyt kremíka:

Elementárny kremík

Bezkyslikaté zlúčeniny
•Silány
•Halogenidy
•Silicidy
Snímka 4 Silány
• hydridy kremíka so zložením SinH2n+2 - analógy alkánov
• menšia energia väzby Si–Si => max. n = 4 (tetrasilán)
• menej prchavé (mono- a disilán sú plyny; trisilán je prchavá
kvapalina, Tv = 53°C)
• vznikajú aj hydrolýzou silicidov alebo reakciou silicidov s
kyselinami
• reagujú s vodou za vzniku vodíka
• oveľa reaktívnejšie ako alkány (stabilita klesá s dĺžkou reťazca)
• SiH4 – na vzduchu samovznietivý
• Použitie: polovodičové súčiastky (solárne články)

Snímka 5

SiH4

Snímka 6
Halogenidy kremíka
• prchavé molekulové zlúčeniny
• najdôležitejši je chlorid kremičitý:

Si (s)  2 Cl2 (g)  SiCl 4 (l)

• pri rozklade SiF4 vzniká silná kyselina

hexafluorokremičitá H2SiF6
Snímka 7

Silicidy

• sú zlúčeniny kremíka a kovu, napríklad: Li3Si,

CaSi2

Snímka 8
Kyslíkaté zlúčeniny

• oxid kremičitý

• kyselina tetrahydrogenkremičitá

• kremičitany

Snímka 9
Oxid kremičitý SiO2

• priezračná tuhá ťažkotaviteľná látka

s polymérnou štruktúrou
• viacero štruktúrnych modifikácií- základnou
stavebnou jednotkou je SiO4
• v prírode sa vyskytuje najčastejšie vo forme kremeňa
ako piesok
• kremeň - opticky atkívny, vykazuje piezoelektricky jav
(využitie v elektrotechnike)
Snímka 10
Oxid kremičitý SiO2
• roztavením akejkoľvek modifikácie vznikajú taveniny,
ktorých ochladením vzniká amorfný SiO2 –
kremenné sklo (nízky koeficient tepelnej rozťažnosti
– laboratórne sklo)
• málo reaktívna látka (odolná voči kyselinám –
okrem HF:
SiO 2 (s)  4HF (l)  SiF4 (g)  2 H2O(l)
• vodne roztoky hydroxidov reaguju s SiO2 pri vyššich
teplotach; tavenim s hydroxidmi alebo uhličitanmi
vznikaju kremičitany (vodne sklo):

Snímka 11
Modifikácie SiO2

870
  1470
 
0 0
C C

Snímka 12
Odrody kremeňa

• Krištáľ

• Ametyst

• Záhneda

• Citrín

• Ruženín
Snímka 13

krištáľ

Snímka 14

Ametyst

Snímka 15 záhneda
Snímka 16

citrín

Snímka 17

ruženín

Snímka 18
Kyselina tetrahydrogenkremičitá

• viacsýtna kyselina - (H4SiO4)

• vzniká okyslením vodných roztokov alkalických

kremičitanov. Kyselina kremičitá sa zahriatím mení
na rôsolovitý gél – jeho vysušením vzniká tvrdý
silikagél (dobré adsorpčné vlastnosti).
Snímka 19

silikagél

Snímka 20
Kremičitany
• vznikajú tavením oxidu kremičitého s hydroxidmi
a uhličitanmi alkalických kovov
SiO 2  2 NaOH  Na 2SiO 3  H 2O
• v prírode sú veľmi rozšírené ako nerasty alebo ako
súčasti hornín, napríklad živce, sľudy, kaolinity a tak
ďalej.
• používajú sa na výrobu keramiky a cementu:
kremičitan sodný Na2SiO3, kremičitan draselný K2SiO3,
kremičitan vápenatý CaSiO3, kremičitan olovnatý
PbSiO3.

Snímka 21
sklo

Jednozložkové (kremenné) sklo:

Obsahuje prakticky len jednu zložku - oxid
kremičitý SiO2. Surovinou na výrobu je čistý
žilný kremeň (na výrobu vysokočistého
kremenného skla sa používajú syntetické
zlúčeniny kremíka).
Snímka 22
sklo

Výroba kremenného skla:. Číre kremenné sklo sa taví a spracováva pri teplote až
1800-2000 °C (teplota tavenia SiO2 je asi 1710°C). Ostatné (viaczložkové) sklá sa
tavia pri podstatne nižších teplotách. Vlastnosti: Kremenné sklo má veľmi malú
teplotnú rozťažnosť, je preto odolné proti náhlym zmenám teploty (vydrží prudké
ochladenie z teploty 800°C vo vode, alebo z teploty 1300°C na vzduchu). Má veľmi
dobrú chemickú odolnosť. Prepúšťa ultrafialové žiarenie. Používa sa na špeciálne
účely. Napr. na výrobu žiaroviek pre špeciálne osvetlovacie telesá (horské slnko),
optické zariadenia (svetlovody), lasery, ďalej na rôzne chemicky odolné nádoby a
zariadenia pre chemický priemysel, pre raketovú techniku (okná, tepelné štíty).
Jeho výroba je náročná a drahá.

Snímka 23
Dvojzložkové (sodnokremičité a
draselnokremičité) sklo –
vodné sklo
• Sodnokremičité sklo sa taví z dvoch zložiek -
kremičitého piesku a sódy (Na2CO3. ) vo
vaňovej peci pri teplote asi 1400 °C. Obsahuje
66 - 76 % SiO2.
• Pomer Na2O : SiO2 je obvykle 1 : 3,0-3,3.

Snímka 24
Trojzložkové (sodnovápenaté) sklo a
viaczložkové sklá - technické a úžitkové
sklá
• Tavenie SiO2 s uhličitanmi alkalických kovov a
vápencom .

Na 2CO3  CaCO3  6 SiO 2  Na 2O.CaO. 6SiO 2  2 CO2

Suroviny sa miesia v požadovanom pomere na tzv. sklársky kmeň,

ktorý sa taví v sklárskych peciach pri teplotách 1000-1500°C.
Základné zloženie jednoduchého trojzložkového sodnovápenatého
skla je približne Na2O.CaO.6SiO2. (Sklá obvykle obsahujú ešte ďalšie
zložky).
Snímka 25 Trojzložkové (sodnovápenaté) sklo a
viaczložkové sklá –
technické a úžitkové sklá
• Technické sklá sa vyrábajú formovaním (odlievaním,
lisovaním) taveniny - skloviny na výrobok, ktorý sa
nechá postupne vychladnúť tak, aby sa odstránilo
pnutie. Obalové sklo (fľaše), tabuľové (okná) a
úžitkové sklo patrí zložením medzi uvedené sodno-
vápenaté sklá.

• Základné vlastnosti skla: nerozpustné vo vode,

odolné proti kyselinám (okrem HF) a chemickým
vplyvom.

Snímka 26 • Priemyselne vyrábané sklá pre rôzne použitie

majú rôzne chemické zloženie. Okrem SiO2 ,
Na2O, CaO môžu sklá obsahovať aj iné oxidy
napr. K2O, Al2O3, B2O3, PbO a ďalšie v rôznom
množstve, ktoré ovplyvňujú výsledné
vlastnosti skla (sú viaczložkové). Pre farbenie
skla sa pridávajú oxidy niektorých kovov ako
CoO (modrá), Fe2O3 (hnedá), Cr2O3 (zelená) a
iné.

Snímka 27
Silikóny – syntetické organokremičité polymérne
zlúčeniny. Sú to tepelne odolné látky s hydrofóbnymi
vlastnosťami (odpudzujú vodu).
Použitie – mazacie oleje, izolačný materiál,
náterové hmoty.

V štruktúre silikónov sa nachádza pravidelne

sa opakujúca jednotka: