Marcus Aurelius MYSLIENKY. R SEBE PovA nTskA KNIZNICA VWydavatefstvo Spolku slovenskych spisovatelovTranslation © by 1943, 1976, 1995, 2006 Miloslay Okal - deditia j Prologue © Miloslav Oksl ~ deditia Cover design © by 2006 Hana Kohitovs © Vydavatefstvo Spolku slovenskych spisovateloy, spol. so, Bratislava e-mail: vess@stonline. sk huip://www.vsss.sk Realizované s finanénou podporou Ministerstva kulttiry Slovenske republiky | VYDAVATELSTVO ‘SPOLKU SLOVENSKYCH SPISOVATELOV spol. sro, Marcus Aurelius: MySlienky k sebe / Z latindiny prelozil Miloslav OkAl Predslov napisal Miloslav Oka i Zodpovedna redaktorka Ingrid Skalické { Obalka Hana Kohitova Sadzba Anna Chovanové ‘That PPA Bratislava Vydanie sturté, vo Vydavatetstve Spoiku slovenskych spisovatetov prvé Printed in Slovakia i ISBN 80-8061-261-7 Za dtve storotin’sa podaril nale zromanizovat provincin Hispaniu, Ze oneil- ho dodala Rimu nieler~vynikajtice osobnosti literdrneho sveta, ako boli obideaja Senecovci, Lucanus, Quintillianus @ Martialis, ale 0 nieco neskorSie aj dvoch cisérov, Trajéna a Hadridna. Z nich prog i pri svojom pokrotilom veku privie~ «dol Rimsku ru pomocou svofich Iégit k takémne rozpiitiu, aké nedosiahla ani predtyim, ani potom. Dru pochopil, Ze riSa nielen Ze wé nemibze kona dlsie wpboje, ale nie je schopné ani wdréaf tize- iia, ktoré nedéono zfskala, a stiahol preto rimske légie na staré, prirodzené hranice s husto vybudo- ountjrai peonostami a za cely tas panovania vero val sa oraitornénrn usporiadanin rie, Co sa mu podarito v take) miere, Ze eite aj dnes moino ndjst nna vizemé Talianska aj v byjoalyich rimskych pro~ vincifch mnozstvo pamiatok, pripominajiicich Rimanomt tak doko- ciséra Hadriéna ako Eoveka nielen nezoyenjnyjel estetickyjch kealit, ale aj ako tloveka dbajticeho 0 potreby Sirokyjch wrstiew podinaneného obyeatel- stow. Vo Stortom roku jeho vlédy narodil sa Marcus Aurelius (26, aprila 121) ako syn Ania Vera 1 Domitie Lucilly. Jeho predkévia tick pochidzali zo Spanielska, ale uz Vespazidin ich prijal medzi rimskych patricijoo a onedtho dosiakli najoyssie tirady, Zslukow matkiriho deda Catilia Severeciplin, v Konjch sa vtedy vzdeltoali synovia prednych rimskych rodin. Vdaka vysokému postavenini, Ktor® zaujimali Marcovi predkovia, cisér Hadritn si oSimol mladého chlapca a obda- (nil ho vine nz rozlignyjmi vyznamenaniami, Ked | mal pittndst rokoo, obliekol si muzskii tégu a zasmibil sa na Hadridnovo Zelanie s deérow L. Ceiona Commodu, Ktorého si Hadridin oyhtiadot za svojlto néstupcu. Ale Commodus do roka umrel, a keidZe Marcus bol prili$ mlady, adopto- -_ el Hadridn pred svojou smertou Marcovho swtka | T. Antonina s podmienkou, 2 on zas adoptuje Marea a L, Commoda, syna vyssie spomenutého L. Ceiona Commoda. Od tohto éaste sa Marcus prestal volat’ Marcus Annius a volal sa Marcus | Aurelius. Noa Ziadost'T: Antonina Pia rozi8iel sa'so sm benicow a vzal si za manzelku jeho deéru Fausti- nut, a ked! sa mu o rok narodila dcéra (146), stal _ sit svokrooyjm spoluoladirom. Po jeho smrti (7. | marea 161) stal sa jeho ndstupeom, no za spolu- vladéra si pribral L. Aurelia Vera. A veru potre- | oval esobu, na Ktoré by bo! mohol zverif asport | asf svojich starostt. Mladé titotné nérody zacali |) na vSetkych strandch ohrozovat' hranice Rimskej rie, Parti na vijchode cm dale} tym viac robili upady na rimske tizemie a poritzka, ktorti spOso- ili sprivcovi Syrie Altidiowi Cornelianovi, dodivala im oprionent odvahu. Ani opernené hance v Briténii nemohli zadréat Kaledéncov, nitiacich sa 20 severného Skétska. Cez zdpadnit Gernéniu a Réciu ritili sa Chati, divy german- sky keri, Na strednom Dunaji rad peonosti len horko-fatko udrZiaval ustavitne dordzajiice ger- mninske nérody a.na vyjchode tlacili sa na hranice = Rinuskej riSe barbarské nérody, nazijouné spolot yj menom Sarmati, medzi Ktoryoei wz mozno povitat aj so slovanskyjnti narodmi. Marcus mal v fom Ease, na jeho Stastie, viac dobrych vojvod- cov, tory sa podarilo aj ked!’ nie presvedtivo cwitazit, aspori udrEat nepriatelow pred hranica- ni Rimskej riSe. PalGivejSia sa 2dala len situdcia 1a oijehode, kde sa hned po Marcovont nastiipe- ni rooptilala vojna s Partmi. Ked%e sa nemohol pre iné, délezitejSie zamestnanie sdm vypravif na nychod, postal mladého L. Aurelia Vern ako do- orcu a kontroléra rinskych generdlov. Rimske cojsko dosiahlo tant za niekotko rokow vyznanné sispechy, ale mor, ktory ho postihol, prinitil cisé- 100 uzaoriet mier (166). E&te sa neskoncila vojna portskf, ui sa zacala vojna 3 germénskymi niirodmi, s Markomanmi a Keddmi, Ktoryich sidla boli v bezprostrednom susedstoe Rimskej riSe na Javom brehu stredného Dunaja. Azda pre tak yerminskych, keltskyjch a iljrsko-panénskych nérodov, Ktoré boli nad nimi, Markontani a Kevidi presli cez Dunaj a Rimenom, zoslabe- nym odchodom vojska do boja proti Partom, neponohli ani silne vybudopané opeonenia, opie- rujtice sa 0 Styri zakladné peonosti (castra) vo Vindobone (Viedei), ‘0 Carnunte, v Brigetiv (oproti Komarnu) a Aquineu (Budin)), a ani celé retiaz mensich peomost{ (castellum), 2 ktorycl niektoré boli aj na Yavom brefin Dunaja, ako pev- nost'» Stupave, na Devine, v Bratislave a v Leta: vudri pri Komérne. Cez tieto opeonenia prerazili Markomani a Kodi, nasledovant dalsimi bar- barskymi nérodmi, a zaplavili Pandniu, ba vtrh-| lia, jednak spisovatelia pohanskt, pripisujrict | Tad do same; INalie, Onedlho sa vak podaril + cisirom vyhnaf barbarov 2 Itélie a Pandnie a pri- vies? ich do predo8lého vazalského pomseru. Cist- ri sa vracali domov, ked néle Verus ochorel a po niekolyjch doch zontrel (169). Este toho roku | Germéni znoow prekroéili Duna, a tak sa Mar- | cus znovw odobral do Pandnie, aby asobne viedot ___ boje proti nim. Do konca roku 171 sa mu poda- rilo zatlatit ich znovu za Dunaj, no tentoraz sa Marcus neuspokojil s oslobodenint Panénie, ale cheel porazit nepriatetov aj na ich vlasinej pode, 4 preto prekrotil zatiatkomt roku 172 Dunaj niek~ © de pri Konuérne alebo pri tisté Hrona a dal sa do ~ boja najpro proti Kodidom. Takto chicel orazit Klin do spojenectoa Markomanov, Koidow a sarmat- skych Jazygow. Nastali urputné boje, v ktoriich sa acitlo riniske vojsko na pokraji zéhuby, ked bolo _ jednak obkiiigené neprintetom, jednak tripené | nedostatkom vody. Na v najeiéSe tiesni zniesol sa nad obidvorn vojskami prudky lejak, Klory zachrénil smiidom vysilené rimske vojsko a po- ~ mohol mw vyslobodit sa z neprijenne; situdci. Tiito udalost zaznamenali jedmak krestanski spi- | sovatelia, pripisujtic zoslanie daéda modlithdm | krestanow, kort bojovali vo vojskw Marca Aure- zoslanie dada pohanskyjm bohom. Neskir sa | Marcovi predsa podarilo porazif nielen Kerédov, | ale aj Markomanov, no tiplne ich nepodrobil, pretoze z vychodu prifla nepriaznivd spriva, Ze syrsky vojvodca Avidius Cassius, Marcov naj- | lep3t vojak, odpadol od neko a chce uchvatif trén | pre seba, Marcus preto upustil od dalsich vybo- © joo, Korych oy provincit, Markomanie a Sarmatie, a odiSiel do | Rima. Zatiat bolo onedtho potlatené Cassiovo poostanie a Marcus mokol spots so synom Com- modom, ktorého prijal uz roku 176 za spoluvla- | ira, triumfom oslavit oifazstod nad Germinmi a Sarmatmi. Slévu triumfu dodnes hldsa svetu | vilazny stfp, stojaci v Rime na Pixzze Colonna. Reliéfovy pas, tiahnuci sa okolo stlpa, predstavu- je jednak slionosiny réz triumfu, jednak vojen- ské prihody z bitiek a omi podionit prihodw » dazdom. Po kritkom pobyte v Grécku, Malej | fia Stjrit odobral sa znovu k panénskynt | légidém a po dékladnyjch pripraciich dal sa do boja proti barbarom, ktorf sa zasa zacali buirit. Boje sa | odohrdvali nickde v poriett rieky Hrona, kde | uprostred urputnyfch bojov naptsal Marcus prow nile svojich MySlienok, @ dejindch svetove) l= | eratiiry jedinetns, S najodiéSim wznanimn a vita Kow spomina na ofetkyjch svojich dobrodincov, predoosetkyt utiteloo stoicke} flozofe, Ktort si | luk ziskalé srdce mladého snazivého miadika, Ze costal verny ich nduke a do smrti, Marcus sa | rozhodol tiplne porazit nepriatela, a preto jeho ligie pokroéili hlboko do nepriatetského rizemia, | ako svedéf ndpis na trenéianskej hradnej skale — praodepodobne (r. 179) ho dato do nej vyryt’ 855 vojakoo IZ. légie Adiutricis z rimskej posidky 0) Laugariciu, Kory historici stotoziiujtt s Ptole- maiocym Leukaristom. Népis sice svedét 0 tom, w rimske vojsko porazilo nepriatefow, ale predsa wwii teraz sa Marcovi nepodarilo posuntif hranice | Rimskej riSe a po Karpaty, ako mal o timysle, no wala zima ho printtila prezimovat v zadunaj- ‘kyich pevmostiach, kde uprostred priprav na |Jarné vyboje naile umrel 7. marca 180 asi v hla rom stane vo Vindobone (Viedw). ° Z litentrne; Cinnosti Marca Aurelia sa zachova- la korespondencia s uéitefom Frontonom, klorti Titerieni historicé obytajne datujti do rokoo 139 a2 166, niekotko listov, ktoré zaznamenal historik Vuleatius Gallicanus v Zivotopise Avidia Cassia, cistirova ret pred sendtom, o ktorej sa dondhal liskavosti pre rodinu zavraédeného povstalea _ Aviddia Cassia, a hlaoné Marcovo dielo, joho My3- lienky, Nemo2no povedat, & ich Marcus sm rozdelil (na doandst knit a tie zasa na kapitoly v takom __poradt, ako ich pozndime dnes. Nié blidSie nemoz- no povedat ani o cieli, ani o veniku diela, len zo zakoncenia proej a druhej kuihy oieme, Ze provi naptsal v poriett rieky Hrona, drulti » zadunaj- ej peonasti Carnunte. Azda aj ostatné knilty | napisal v Carnunte alebo vo Vindobone. Nardika nna Verovw sotrt (VII/37) Kladie wenik diela do obdobin po roku 169; nardzkn na zajatie Sarmatoo | udéoa vanik diela este asi o Sesf rokov neskér, no dasté spominanie staroby (li/2, Il1/4, X/15) by |= dost’ opritomene nasvedéovalo, e dielo vanikio v poslediyich dvoch rokack Marcovho Zivota. ° 10 vi Tudskti ret od jej najprostejSich Ciastok az po sylogizmy, a rétoriku, ktoné sem patrita len nepriamo ako umenie sprivne hovorit. Pokial ide 0 noctiku, stoici boli senzualisti. Verili, Ze duSa loveka, vlastne len jej vediica Siastkn, je po naro- dent Cloveka tabula rasa a je schopnd prijimat uipisy, Ktoré by do mej zapisovali pomocou zm lov vonkajSie predmety. Zipisy zostdonjti 0 nai nadobiida skaisenosti. | Poznanie zmyslami nadobsida elovek w presjeh | rokach Zivota, Neskbr je motné witho aj poznanie | pomocou rozumove} Cinnasti, Clovek made dojst k pravdivému poznaniu, ale toto poznanie sa ‘musi zakladat na jasmyjch predstevch (katalépti- ke fantasia), Ktoré sa zasa zakladajt na spréonom pozorovant. Stoického mudrea charakterizuje pndve to, Ze vie rozozndent jasné predstavy od | Klarunyjch (doz) | Druhou Eiastkou stoicke; filozofie bota fyzika. | Ako bola logika zékladome filozofovania, tak fyzika | pomihala vedecky odévodnit pomer stoikov k suetu, teda odévodnif ztsndy etiky, na ktord, | pravda, Klédli stoici najeités déraz. Vo fyzike boli sloici pokratovatelmi Herakleitooyjch nékladow 0 materidlnosti v8etkéha vo svete a 0 bodskom | rozume, logu, Korg ofiouje a spravuje cel svet. Botsky rozums, Ktory im sphyoal s bohom, pred- stavovali si ako jemny, cisty, vsetko prenikajici a cely soet oZioujtci ohert, a preto svet im bol Zioy a rozuniny Zivodich. Predstavovali si ho ako ko- nevi a jednotnit gulu, obktiigentt nekonetnym prizdnym priestorom. Na zemeguli rozoznéoali || pat pasem, 2 Ktoryjch tri boli neobyjoané — dve |, Krajné pre zimu a jedno uprostred pre horsitaou — | allen dee pasma medzi paésmom horticim a stude- | raj boli obyjoané, § tymto zdérazitovanim nepa- >) = trnosti obyjeancho tizentia stretame sax stoikov | dost éasto, lebo na rion poukazovali, v kom = nepatrnom priestore sa pohybuje Tudskt slitoa ‘ay je preto nezmyselny zhon za fou Ked'ée kuddé matéria podlicha zaniku, stoici boli presvedéent, Ze aj suet je zniciteTny, Verili, Ze | sa zen 0 oheii (ekpyrésis) az neho sa opat zatne __ torif svet, aly bol predtyim, Bytosti na zemi sui - odstupriované podia oho, kolko ktorti prenikt 4 oziouje onen svetovy rozum, Najnizsie sit nerasty, lebo v nich sa prejrouje soetooyj rozum | len » schopnosti drat sa pospolu (to hektikon); | UySSie stojt rastlinstvo, Ktortho Zivoétna sila (to "| fusikon) sa Ii od duse Zivotichow (to psychikon) © len koalitou; pneuma due je toté® suchsia. Lud- | ski duSa 18% sa od duse ostatnyeh Zivasichoo | rozumovou mohutnostou. Clovek sa skladd podla stoikov 2 fela a duse. Obidee éasti sti hniotné, tua, pravda, je z omnoho jemnejSej Idthy ako felo, Je to pneuma, zhienina jermného vaduchu | 4 ohiia, Skladd sa z 6smich mohutnosti,z Kory lit prindtez{ éinnosti zmystoo, Siesta robi Sloveka | schopnyjm hovorit, siedma je schopnost plodivd, Asia, ovlidajtica vSetky ostainé, je schopnost =) rozumoné, vedtici rozum (to hégemonikon), Je to = | Giastka onoho svetouého rozumu, ktory stoici, ako som ub oySSie povedal, stotoziiovali s bohom. © Rozum Eloveka je akyjmsi vyronom z boha, ktory stoici priroondoali k sinetnym hicom, dopadajti- | cim sice na zent a na predmety tohto sveta, ale | nd Zit cnostne, a ten, kto Zije takymto Zivotom, ‘aiiziacim vo svojom zAklade, o sinku. Bodsky rozum pristupuje ku knédénu Glovekovi a zilezt len na dlovekovi, aby si ho osvojil a delej v sebe pestoval. Ako som 1d vyStie povedal, fyzika vedecky od6- vodriovala stoikom zésady etiky. Kei Ze cely svet je spravovany bodskymt rozumom a vSetko, Co sa deje, mé svoju pritinu a je veelku osozné, Tudia | mujti pokojne prijfnat vetko, Co int déva osud, a nereptat proti niomu. Uspokojf sas cinnosfou swetoného rozumu znamend zif podla prirody, no v zhode so svojim rozumom (ktory, ako sont uz spontenul, je len vyjronom botského rozuntu, pre- nikajticeho a spriwujticeho cel prirodu), znamte- | dosahuje tiphui blazenost, lebo stotkovi jedinym dobrom je cnost, jedinym zlom nerest. Vsetko ostatné mu je Tahostajné (adiafora), lebo mend podla neho nijaky xplyo na dosiahnutie blazeného | 2ivota. Len neskorSia Zivotnd prax zmiernila tieto prisne zisady a stoici potom wzndoali medzi nimi veci, Ktorynt Elovek doa prednost (ta proégnre- na), ako duseonti obratnost, zidravie, Zivot, situ, rdsu, a ktongmt nie (ta apoproégmena), ktoré sti protikladom predoslych. Clovek im v8ak venuje len pozornost, nie v6Tu. Z toho, Ze rozum vSet- Iyjch Tudé pocliidzn 20 spolotného prameria, Zc je suiGiastkou svetooého rozumu, vyplyjen, Ze vSetci Tudia sti si rooni, a teda niet rozdielu medzi Gré- kom a barbarom, slobodryjm a otrokom, chfapom 1 Zenou, wetci sit tide jedného velkého tela, pri- rody. Preto sa majtd Tudia milovat, navzdjom si pomhat, prejroovat si dobrodenia a vbbee spolu- pracovaf, No i pri fomto kozmopolitizme v praxi 13- snail sa aktfone zigustnif in politckom Zivot a priditiovat sa o jeko zlepSenie. To bola i hlund vicina, prevo stoické nauk nesta tolko prioréen- |=) cov medzi praktickyjoni Riemann M.O. \/ Méj dedo Verus mi ukézal!priklad dobrého suclea, kloré sa nevie hnevat, Slavna pamiatka mojo otca ma viedla k skromnosti a muZnosti, k / Matka mi vStepovala zboZnost, Stedrost \ odpor nielen k zlym skutkom, ale aj k myS- lienkam na ne. Viedla ma k zéfube v jednodu- | chom Zivote, ktory nepozna prepych. V/ Svojmu pradedovi vdatim za to, Ze som | nechodil do verejnych 8k61, no mal som v¥bor- nych domécich utitefov, Dakujem mu aj za poznatok, Ze sa na takychto veciach nemé Setrit. Svojmu vychovavatelovi som vdaény 2a to, je pri hréch nestranim ani Zelenym, ani Uolasym, Ze sa nenadchynam 2a zépasnikov s oknablym ani s podlhovastym stitom. Od neho | om sa nautil zné%at fazkosti, uspokojif sa matom, byt samostatny v préci, nemieSat sa do veci inch Tudi a neverif ohovaraniam. 6) Diognetos ma viedol k tomu, aby som sa nepachtil za-malicherosfami, neveril térani- nim ktizelnikov a tarodejntkov 0 zariekavani 0 zahdiiani zlych duchov a inym podobnym. veciam, Odradzal ma od viery vo vestbu z letu prepelic a od strachu 2 podobnych povier; |= 15__ aj podobné iné obyeaje helénskeho Zivota. __ okato na kajticnika & dobrodinea; aj 2a to, Ze __ nedopiistam inych podobnych v¥strednosti, Ze _ y6lu udobrif’ sa so mnou; Ze som si navykol | nauéil ma vediet zndSat pravdu a zblizil ma | s filozofiou. Pod jeho vedenim som pottival najprv Bakehia, potom Tandasida a Markiana, uz v mladosti som pisal dialégy a oblibil som si obyZajné polné lezadlo zo zvieracej koe, ako 7! Rusticus ma util, 2e povahu si treba stéle zlepovat a zdokonalovat. Jemu dakujem za to, Ze som sa nedal na scestie sofistického hor- enia, Ze som nepisal o prézdnych teériéch, neupadol do mravoutného kézania a nehral sa som sa zriekol poetického krasoreénenia, Ze sa doma neprechadzam v riichu filozofa a 3e sa listy piem jednoducho, asi tak, ako prave on pisal zo Sinuessy matke, Ze aj tym, ktori sa na mia nahnevali alebo mi ubliZili, vychédzam ochotne a zmierlivo v ustrety, len 0 prejavia Gita pozome a neuspokojim sa s povrchnymi isudkami a Ze térajom hned tak neprisvedéimy napokon i za to, Ze som sa zoznémil s Epikteto- vymi tivahami, ktoré mi poziéal zo svojej kniz~ nice. 8/ Od Apoll6nia som sa nauéil nezavisle mys- liet, byt neochvejny, rozvaény a ani v najmen- Som sa neriadif nigim infm ako rozumom. Vie- dol ma k ustavigne| duevne} rovnovahe pri prudkych bolestiach, strate diefata alebo dlho- {rvajticich chorobéch. Na ftom ako na Zivom priklade som si uvedomil, Ze ten isty dlovek moze byt velmi rézny, a predsa zhovievavy. Nikdy nebol, ako som si vSimol, pri vyuéovant mrzuty a svoju skisenost a obratnost pri vedeckych vykladoch zrejme nepokladal za | inimoriadnu osobitmi prednost. Od neho som | oa nauéil, ako prijimaf takzvané priatelské lisluhy, aby sme sa tym neponiZovali, ale aby | sume zasa neprejavovali neuznanlivis nevSima- vost | 9) Od Sexta som sa usiloval priudit zhovieva- \vosti, Bol mi vzorom otcovskej vlddy v rodine; oul neho som prevzal zésadu Zit v zhode s pri- rodou; on ma naudil nefalSovane} déstojnosti, starostlive} pozornosti k priatefom a trpezlivos- \i k nevedomym a neuvazlivym Tudom. Vedel | a dobre pokonaf so vSetkymi, takze stykat sa. »:nim bolo prijemnejgie ako akékolvek lichote- nie. Ved sa prave preto u svojich vrstovnikov teil najvaé8ej ticte. Ako zrozumitelne a pre- myslene vyvodzoval a zostavoval z4sady nevyhnutné pre Zivot! A nikdy neprejavil ani niznak hnevu, ani Ziadnej ine} naruzivosti, no virover bol naplneny najvriienejSou léskou k bliznemu, Bol uznanlivy, ale nevtieravo, za- I sa o mnohé yedomosti, ale nevystatoval \0/ Od gramatika Alexandra sa mi dostalo_ poucenia, Ze sa nemame riegetme a prikro spra- vat k Tudom, ak sa nespravne vyjadrili. Sm nekathal tych, 0 vyslovovali:nejaky vyraz odporujici rYdzosti, Tubozvutnosti alebo = duchu jazyka, ale ich poopravoval bud pri Z RISK AENEEMICA yALYSY 0 Stdrova wl. 41/14 017 45 Pov. Bystrodpovedi, pri prejave sithlasu, alebo pri spoloé- nom uvaZovani, Teda i8lo vidy 0 vec samu, nie © nespravny vyraz. Vedel to prilezitostne uro- bif aj inow vhodnou pripomienkou. H/ Fronto ma priviedol k poznaniu, kolko zavisti, Istivosti a pokrytectva sa. skrva | v samovléde, a ako na’i takzvani vyS8ie posta- veni mavajd obyéajne malo lasky k bliznym. 12/ Alexander Platonik ma nabédal, aby som sa nie asto a nie bez vainych dévodov vyho- varal, & w2 pisomnou alebo istnou formou, Ze | smemam kedy", a aby som sa pod zmienkou | névalu préce nevyhybal povinnostiam, ktoré vyplyvaji 2 nésho vzfahu k bliznym, 15) Catullus mi vétepoval, Ze si mame vidy vSimat aj vytitky priatefoy, dokonca aj ich bez~ dovodné vytitky, a skér sa usilovat ich dover opitovne ziskaf. Takisto ma udil, Ze o svojich uitefoch mame z cele} duse hovorif len wznan- livo, ako sa to pripomina o Dimitiovi a Ateno- dotovi, a svoje deti mame ozajstne milovat. 14/ Brat Severus mi bol vzorom lasky k rodine, pravde a spravodlivosti. Jeho prostrednictvom som sa 2oznémil s Traseom, Helvidiom, Cato- nom, Dioma Brutom, od neho som ziskal pred- stavu 0 demokratickej tistave, v ktorej vlédne spravodlivost a obdianska rovnopravnost, tak isto o vldde, Ktora si nadovetko cen{ slobodu obfanoy. Prebtidzal vo mne aj trvalit a neut chajticu lasku k filozofii, dobroginnost’ a Sted- rost aZ do krajnosti, obra nadej a vieru v lasku i priatefov. Neskryval sa pred tYmi, ktorfch konanie odsudzoval. Bol presvedéeny, Ze nasi priatelia maja naisto vediet, fo od nich chceme ‘lebo nechceme, mame im to jasne povedat, 15! Od Maxima som sa util ovlédat sim seba, nezakolisat za nijakych okolnost, zachovat dobréi myset v fazkostiach vébec a v chorobéch, zylast. Mal povahu jemnd, vitidna a véznu a ochotne vykonéval svoje povinnosti. VSetci boli presvedéeni, Ze zmysla tak, ako hovori, Ze | noma zlé timysly, nech robf gokotvek. Nitomu | sa netudoval, nié ho nevydesilo, nikdy sa neprendhlil ani nezavahal. Nikdy nebol roz~ patity ani neviazane vesely, ani zasa mrzuty & podozrievav§. Bol aj dobrotinny, zmierlivy ) 4 nendvidel ioZ, Bol skor obrazom Hloveka od prirody bezchybného ako este sa len zdoko- | nalujticeho. Nikto si nikdy ani len nepomyslel, 2e by si ho nevsimal, ale tied si nikto netrifal povySovat sa nad nim. Av styku s nim bol os0- | bitny povab. 161 U svojho otea som, vidal vItidnost, ale aj neochyejné zotrvanie na kazdom zrelo uvaZe- = nom rozhodnuti, lahostajnost _k takzvanym poctam a zélubu a hiiZevnatost v prici. Rad si vypotul tych, go prinaSali vseobecne prospes- né navrhy, a kazZdému meral takou mierou, ako si kto zaslii#il. Zo skiisenosti vedel, kde je | potrebné opraty pritiahnut a kde povolif. |~ Vdaka jeho radam som zavéasu zavrhol | lhibostné pletky s chlapcami. Bol spologensky,|_ ale svojich priatefov nikdy nentitil, aby s nim = zakazdym stolovali alebo ho na cestach be: = podmieneéne sprevadzali; ked niekto z nich z nejakfch pritin zostal doma, nikdy mu to nemal za zlé. V poradnych zhromazdeniach ‘ktimal vSetko podrobne a trpezlivo, neuspo- oil sa teda so vSakovakymi ndpadmi, ale neprestajne véetko zvaZoval. Priatefov si vedel udréat, lebo jeho néklonnos€ k nim nikdy nebola vrtkavé ani zaslepend. Sam si poradil za vSetk¥ch okolnosti a vidy maval dobré vélu. Daleko dopredu predvidal budtienost a uz vopred pamatal na kaZdui maliékost, nerobil to v8ak okézalo, Odmietal ovacie aj vSelijaké lichotenie a ustavigne bdel nad potrebami rie, obmedzoval vereiné vydavky a dobre znaéal vyéitky v tychto i podobnych veciach. Pokial | ide o bohoy, nebol povertivy, pokial ide o ludi, | nesnazil sa ziskat ich priazei lichotenim, nenadrZiaval zberbe, ale bol vo vSetkom triez~ vy a pevny, vady dbal o slugnost, nezavadzal novoty. Veci, ktoré sprijemitujit Zivot a ktorych mu Sfastena dozitila nadostag, uZival skromne, | ale bez. Skrupdl, celkom prirodzene sa tesil z toho, Eo mal. A go nemal, to mu nechybalo, Nikto o iiom nemohol povedat, Ze je sofista, téraj Gi pedant, lebo kazdy vycitil, Ze je to zrely a dokonaly muz, nepristupny pochlebovaniu a schopny riadit zéleditosti svoje aj inych. Okrem toho si ctil ozajstnych filozofov, ale ostatnych neznevagoval, ani sa véak nimi + nedal zviesf. Bol roztomily spoloénik, vesely, no poznal mieru. Aj svojmu telu venoval pri- ©, meranii starostlivost, nie vSak ako ti, £0 aZ pri- zovitajSok, ale k tejto veci nebol Tahostajny, take pri svojej opatmosti takmer ani nepotre- boval rady lekarov a vSelijaké lieky. Obdivu- hodné bolo, Ze bez zavisti ustupoval tym, ktorf si osvojili nejaké zvlastne znalosti, napriklad v rwénictve, prive, etike alebo v niektorych inych odboroch, a ako im poméhal, kazdého uzndval podfa jeho zvléSinych prednostt. Hoci vo vSetkom chrénil zdedené zvyklosti, predsa sa nehral nijako okato na strézcu tychto | poriadkov. Bol nepriatefom zmien a nepokoja, rid zotrval na tych istych miestach a pri tej iste) préci, a aj pri prudkych zéchvatoch bolesti hlavy sa ihned pustil do zvyéajnych prac mladickou Culosfou. Nemal vela tajomstiev, sk6r naopak, a zriedkakedy, aj to len vo vere)- ch zAlezitostiach. Pri usporadtivani slav- nostnych hier, pri stavbe domoy, pri rozdeto- vani penazitych darov a podobnych veciach bol vidy rozvaény a umiemeny ako muZ, Ktory ma na zreteli iba to, Zo treba urobit, nie wznanie za takjto Gin. Nikdy sa nekiipal v nevhodnom éase, nebol posadnuty staveb- now hordékou a nepremysfal 0 jedle ani o akos- | {ia farbe odevov & povaboch mladych otrokov. Nemal v sebe nié neprivetivé ani undhlené, nié, co, by sa dalo nazvat _,vystrednym”, mal | lokonea skér, vSetko dopodrobna, pokojne, usporiadane, nezvratne rozvazené a v dokona- lej zhode s povahou veci same), akaby mal Easu. nazvy8. Myshim, Ze sa naitho hodilo to, 0 sa hovorf o Sokratovi, Ze sa vedel odriekat au vat si tam, kde si vatSina v odriekanf potinaslabossky a v udivané nestriedmo. Ale vediet obidvoje - muzne sa odriekat a nepreberat —je | znakom dokonalej a nepoddajne} povahy, tak sa prejavil aj potas Maximovej choroby. ~ 17! Bohom dakujem za to, ze som mal dobrych dedov, dobrych roditoy, dobrii sestru, dobrych uditefov, dobrych druhov, pribuznych i pria- telov, skoro vetkych dobrych. Im dakujem za |” to, Ze som sa vodi nikomu z nich neprevinil, hoci som mal taki povahu, Ze by som sa asi bol nieéoho takého dopustil, keby sa mi bola naskytla prilezitost; ale dobrotivostou bohov nikdy nenastali okolnosti, Ktoré by ma boli uviedli do pokuSenia. Bohom dakujem aj za to, | Ze som nebol dihsie vychovavany u dedove} milenky, Ze som si uchoval kvet mladosti nepo- " rueny a Ze som sa nestal muzZom predéasne; skér som s tym e&te poékal. Aj za to, Ze som bol zvereny vladérovi a otcovi, ktory vedel zo mita vykorenit’ vSetku namyslenost’ a priviest ma k poznaniu, % a pritom sa zaobist' bez telesnej strze, honos- |: nych odevoy, pochodnt, séch a podobnych ok: | zalosti, dokonca sa méZem obmedzit na posta- venie takmer jednoduchého obéana bez toho, Ze by som sa javil mene} déstojnym a mene} | dbal na svoje vladérske povinnosti vod Stétu. Som im vdaény aj za to, Ze som mal takého rata, ktory ma vedel nabadat k starostlivému sebapozorovaniu a zéroveli ma oblazoval svo- jou tictoua oddanostou. Dakujem bohom za to, Ze sa mi nenarodili nenadané a znetvorené deti; "| za to, Ze som sa nevenoval privelmi reénfctvu a basnictvu a ostatnym stiidiém, ktoré by ma boli nepochybne trvalo zaujali, keby som bol zistil, Ze v nich tispeSne napredujem; za to, Ze som bez vahania pomohol svojim vychovava- tefom k hodnostiam, po ktorfch, ako som | | vytuiil, till, a Ze som ich nikdy, len preto, — lebo boli este mladi, neodbjjal stubmi, Ze tak uurobim nesk6r; za to, Ze som poznal Apollénia, | Rustica a Maxima a Ze som si tak fasto a Zivo uvedomoval pravit podstatu Zivota v zhode | s prirodou; takze pokial ide o bohov a dary, ktoré udelujé, teda o vnimanie a chapanie, vobec nig mi nebréni Zit uz teraz podta pritodyy, ja vSak svojou viastnow vinou ete v tom po- krivkévam, lebo neposlticham napomenutia | a pokyny bohov; som im vdaény aj za to, Ze | moje zdravie tak dlho obstélo pri takom Zivote; | e som neobcoval ani s Benedictou, ani s Teo- ~ dotom a Ze som aj nesk@r vytriezvel z néru: vosti lésky, Dakujem aj za to, Ze neraz, ked som sa hneval na Rustica, predsa len som si ne- dovolil nig, £0 by som bol potom ofutoval; Ze moja matka, ktorej bolo stidené zomriet v mla- dom veku, aspoit svoje poslediné roky strévila mila; Ze kedykolvek som chcel poméct élove~ ku chudobnému alebo Zijticemu v inom nedos- tatku, nikdy som $i nemusel povedat, Ze nemdm na to peniaze; a %e mita samého nepo- stihla podobné nidza, aby som musel prijimat niego od iného. Dostal som dobrit Zenu, poshus- ni, oddanti a prostii. Vdaka bohom som mal vela schopnych vychovavatelov pre svoje deti; Ze sa mi vnukli v snoch véelijaké lieky, najma proti chrleniu krvi a z4vratom. A napokon sombohom vdaény za to, Ze ked som zatdizil po flozofi, nepadol som na rover nejaktho Lebo vSetky tieto veci vyZadujdi pomoc bohov | “a priazeft osudu. Noapisané v krajine Keidov nad Granuow (Hron) zavistlivym a sebeckym élovekom, Vsetky tieto jcho nedostatky vyplYvajitz toho, Ze nepozna dobro ani zlo. Ja som vSak dospel k poznaniu, Ze dobro je svojou prirodzenostou krasne a zlo je Skaredé a Ze aj prirodzenost toho, kto kona nesprvne, je pribuzné s mojou; nie preto, Ze by sme boli jedinej krvi alebo rodu, ale preto, Iebo sa ziitastiiujeme na tom istom rozume a jeho ho¥skom podiele. Nemdzem teda od nikoho znich utepief Skodu, lebo nikym sa nedém zlé- kat na nié nepekné; takisto sa vSak nem6zem_ nna svojho blizneho hnevaf ani sa s nim nepria- telit, lebo sme stvoreni na to, aby sme boli stidinnf, prive tak ako nohy a ruky, ako ofné vietka a obe éeluste. Pracovat proti sebe bolo by teda proti prirode; proti sebe pracujeme, ked’ sa na seba navzéjom hnevame a odvracia- me sa od seba, 2) Nech je uz to mojeja Zokolvek, je to iba tros- ka masa, trocha Zivoéineho dychu a vediici rozum. Nechaj knihy knihami; uw sa nimi nerozptyluj! Nemaé to dovolené; rade} — ako by si ué mal zomriet — pohrdni tou troskou misa: je to iba krvavy kal, kostia osnova Sliach, Giev a tepien. Vsimni si aj to, éo je dych! Préid vaduchu, navySe ani nie nepretrzitf, iba pod- chvilou vdychovang a vzépatt zasa vydycho-|) nost, Z nej vyviera véetko. Jej treba pripisovat | "pre vesmimy celok, ktorého siigasfou si aj ty: __ kov, ako aj telies,z ktorych sa prvky skladajut. | | anevyuiil si ju! Musi si uz konetne uvedomit, 4 _ as! Ak ho nevyuzijeS na vyjasnenie svoj nikdy nevrati. van. Napokon tretou éasfou je vediici rozum. | O tejto éasti rozjimaj takto: Si uz staree; preto ju nedavaj nadalej zotrogovat, nedovol, aby iiou | zmietali sebecké pudy ako babkou, aby reptala na svoj pritomny osud alebo nariekala nad |: Dudkicnosfou. | 3! Diela bohov sé napinené prozretefnostou, ale ani diela néhody nie sii bez prirodzenej spi- tosti a stivislosti s tym, 60 spravuje prozretel- aj vSetko, fo je nevyhnutné a z4rovert duce Ale to, &o si vyZaduje prirodzenost vesmimeho |: celku a éo prispieva k jeho zachovaniu, je dob- | rom aj pre kazd jednotlivs Cast pritody; ves- mir takto zachovavajti premeny, a to tak prv- Pri tychto poznatkoch zostati, nech si stale tvo- jimi zésadami; a smad po knihach zazen, aby si” neumieral roztrpéeny, ale s ozajstnou oddanos- fou a tiprimnou vdaénostou k bohom. a 4) Spomen si, ako diho si atéfal s tymito tiva- a | hami a kolkokrét si dostal od bohov lehotu akého vesmimeho celku si stiéastou a akého |} _ svetovlédcu si vyronom; a Ze m48 vymedzeny | due, pominie, ako sa aj ty pominies, a uz sa 5/ Kazdui chvifu dbaj usilovne o to, aby si plnil svoje poslanie ako Riman, ako muz so svedo- initow a nestrojenou opravdivostou, s vrelow liskou k bliénym, nezévisle a spravodlivo, «aby si sa celkom vymanil z myslenia na vSet- | ko ostatné. A istotne sa vymanis, ak bude’ robit! ka#dé dielo tak, akoby bolo posledné v tvojom aivote, cielavedome a bez, zarytého odporu k prikazom rozumu, bez pokrytectva, nesebec- ky a bez Somrania na osud, ktory ti je uréeny. Vidi, ako mélo veci staéi si osvojit, aby tvoj Zivot plynul tastne a bohumilo! Istotne ani bohovia nebudd pozadovat viac od toho, kto sa tychto zAsad. Of Len sa poniZuj, dua moja, nadalej sa po- niduj; ved uz nebudes mat kedy, aby sisa mala v tite, lebo kaZdy mé iba jeden Zivot. A ten tvo} je uz takmer pri konci, a ty este stéle nemas lictu k sebe samej a radiej vkladas svoje Stastie do dude ingch, ji teda | Rozptyluje fa nie’o vonkajsie? Dott as, aby si sa priuéil nietomu ozaj dobrému, a prestai blidif bez ciela. Ale musi sa vyvaro- vat aj iného pobliiznenia: lebo si nerozumne podinaji aj ti, to v Zivote hrdlagia do tinavy, nemaja vsak pred sebou cief, na ktory by sa kaddym svojim tsilith a vobec kazdou predsta- vou zamerali. 8/ Nefahko néjdeS Sloveka, ktory by bol neStastny preto, lebo nevie, 20 sa odohrava v dui niekoho iného. Kto vSak nasleduje kazdé pohnutie vlasinej due, je nevyhnutne neStast- ng~via si, tak odchod z tohto sveta nie je nig hroz~ » né, lebo fa istotne neuvrhnii do nijakého zla; ak | Ale bohovia sti a starajti sa o Tudské veci | 91 Ustavitne musis mat na mysli toto: aka j | prirodzenost vesmirneho celku a aki je tvoja, v akom vztahu sti jedna k druhej, aka je to asi éast a aksho celku — nikto na svete ti teda s prirodou, ktore Easfou sj ty. 10/ Teofrastos pri porovnavani Tudskych previ- neni, pokial sa, pravda, da nieto také v Sirgom zmysle porovndvat, spravne filozoficky vyvo- | clauje, 2e faze st preciny spachané zo Ziados- tivosti ako z hnevu: lebo rozhnevany sa odvra- cia od prikazov rozumu s pocitom akejsi Ititosti _ a skrytej skTiigenosti, zatial éo dlovek, ktory sa “_ previné zo Ziadostivosti, dava sa preméct’ poci- "tom rozko8e a prejavuje tak vo svojich pokles- | Koch vaéSiu mieru nestélosti a svoje) slabosti. Spravne teda z toho Teofrastos vyvodil filozo- ficky 2aver, Ze trestuhodnejf je pregin spacha- ny z rozko¥e ako z Iiitosti, Rozhnevany sa teda skér ponda na dloveka, ktory bol najpry bez~ privim urazeny a Ititosfou doniiteny k hnevu, oproti tomu ten druhy sa odhodlava na bez~ pravie z viastne} véle, lebo sa dava undsat svo- | jimi Ziadostivostami k hocakému skutku. | 11 Konaj, hover a mysli ustavigne tak, ako keby si sa uz mal rozhitit so Zivotom! Ak boho- nie si, alebo sa o ludské veci nestarajii, nao Zit dale} vo svete bez bohov a bez prozretelnosti? a Kladit celkom do moci éloveka, aby neprepa- dol naozajstnému zlu; a keby bolo hoci este aj nojaké iné zlo, tiez by sa boli postarali, aby bolo v moci dloveka neprepadnut mu. Co by vSak moklo urobit horSim Zivot dloveka, to nerobi horsim jeho samého? Vesmirna pritoda by to predsa nebola prehliadla ani z nevedomosti, ani z vedomej nemohticnosti, aby nezabrénila nieéomu takému alebo to nenapravila. Nebola by sa ani z nedostatku schopnosti alebo zrue- nosti dopustila takého va%neho omylu, aby sa dobra i zla dostavalo fudom rovnako, dobrym ako zlym, bez rozdielu. A prave smrf a Zivot, slava a ponizenie, bolest a rozko8, bohatstvo a chudoba — to véetko byva rovnako tidelom, dobr¥ch ako zlych, lebo to nie je ani krésne, ani skared6; teda ani dobro, ani zlo. 12) Ako rychlo vSetko zanika: vo svete Tudia, vo veénosti povedomie 0 nich! Aké je vSetko, @o je zmyslom pristupné, a najmé to, to nas rozkoSou vabi alebo go bolesfou odstrasuje alebo éo v zaslepenosti velebime: aké je to véet- ko bezcenné, malicherné, neisté, pominutelné a mftve, o tom sa patri rozjimat nase} rozumo- ve} schopnosti. Kto sit ti, ktorych vratké stidy a hlasy udefuja slavu? Co znamené zomriet? | Ak prihliadneme na vec samu osebe a rozumo- | vym rozborom odliitime od nej véetky dodat- ky obrazotvornosti, potom nebudeme pokla- af smrt za nif iné ako za tikon prirody: ked sa vSak niekto bojf tikonu prirody, je detinsky. Smrt je vSak nielen tikonom prirody, ale je to tikon, ktory je} dokonca oso2i. Aj o tom treba rozjimat, ktorou éastou svojej bytosti sa tlovekdostéva do styku s bohom a ako si potom této | jeho tast’ podtina. 18/ Niet vatieho Uboziaka ako Mlovek, ktory | | by najradSej vSetko okolo seba prebadal, ktory | podia Pindarovych slov ,,sktima hlbiny zem- | ské a usiluje sa vypatraf, £0 sa asi deje v du- Siach jeho blinych, a netusi, Ze by staéilo zaoberat sa iba bozstvom vo svojom vivitri, len jemu ozajsine slizit. Této sluzba znamend chrénit ho pred poSkvrnenim néruzivostou, bldidenim bez ciela a Somranim na kaZdy sku- | tok bohov a Tudi; lebo vietky bozské éiny si zasliizia victu pre dokonalost bohov a vSetky Tudské Giny nam majti byt milé pre nagu pri- | buznost s Tuctmi; neraz si v8ak zaslitzia do iste} | miery aj pofutovanie pre neznalost skutoéného dobra a zla. A to je nemendi nedostatok ako "_ neschopnost rozaznat biele od éierneho. | 14/_Aj keby si mal Zit tritisie rokov a hoci aj desatkrat tolko, pamitaj, Ze nikto nestréca iny Zivot ako ten, ktory prive Zije, a Ze nezije iny Zivot ako ten, ktory strdca, Najdlhsi Zivot sa || teda rovnd najkratsiemu; lebo pritomnost je pre | vSetkych rovnaké a stratené ndm nepatri, preto sa to, Go strécame, javi iba ako okamih, Nikto “| predsa_neméze prist ani o minulost, ani | 0 budhicnost, ved ako by ho mohol niekto pri- |_| pravit 0 to, o nema? Pamataj teda na dve veci: | po prvé, Ze vSetko dianie je od vetnosti rovno- tvarne a Ze sa v urtitych obdobiach opakuje; je teda Iahostajné, 2 pozoruje tie isté veci sto rokoy, alebo celii vetnost, Po drué, Ze aj naj- | UlhSie Zijiici a najsk6r umierajtici strécajei rov- nako, lebo je to prave iba pritomnost, ktort moau stratif; majit predsa iba ju, a nemdzu stratif to, Eo nema. Is). VSetko zavisi od predstév. Plynie to zrejme | x vyroku kynika Monima; a zrejma je aj hodno- la tohto vyroku, ak sa z neho vyberie pravé jndro. a Io) Ludské dua sa najvatSmi ponizuje viedy, — ked sa vlastnou vinou stéva hluginow a beznd- | a vredom vesmiru; ved na’a_nespokojnost s hociktorou Zivotnou udalosfou znamené odpadnutie od prirody, lebo v nej sti zahrnuté | prirodzenosti véetkych ostatnych bytosti. Po dlruhé, dua sa ponizuje viedy, ked’ sa od nie- | koho z Tudi s nechutou odvracia alebo sa dokonca obrati proti nemu samému s timyslom uskodit mu, ako to robievaji due rozhneva- nigch. Po tretie, ponizuje sa, ak sa dava preméct rozkoSou alebo bolestou. Po Stvrté, ak sa pre- tvaruje a kond alebo hovori pokrytecky a proti pravde. A po piate, ak svoje skutky a snahy nezameriava na urvity cief, ale koné naverim- boha a nedésledne, hoci sa aj najnepatenejsie veci majit udiat so zietefom na ciel. Konetnym ciefom rozumnych bytosti je podriadit sa rozu- mua poriadku tatu s najctihodnejSou tistavou. 17) Tevanie Tudského Zivota je bod, jeho pod- stata zasa ustavitné priidenie, zmyslové vni- manie je nejasné, zlozenie celého tela je néchyl- né na rozklad, dua, to je farovny kruh, nds| Yo svojom vniitri chranili pred zneuctenim | osud ~ zéhada, naa povest je zasa iba plodom Tubovéle. Veelku sa vatahuje na tel, je iba prét- dom zmien,a to sa vzfahuje na duu, iba snom, | dymom; Zivot je boj a putovanie nezndmou krajinou, posmrtnd sléva iba zabudnutim. Co nds tu teda moze bezpetne viest? Jedno jediné | ~ filozofia. A jej prikazom je, aby sme boZstvo | a pohanenim, pomahali mu zvitazit nad rozko- Sou a bolestou, aby sme nié nerobili bezciefne, | nig podvodne ani pokrytecky, aby sme boli | nezavisli od innosti alebo netinnosti hocikoho | iného; aby sme ochotne prijimali vSetky uda- losti i veci s presvedéenim, Ze k nam pricha- dzajii odtial, odkial sme pri8li my. sami, a napokon aby sme ofakAvali smrt s odovzda- | nou myslou ako prirodzené rozli¢enie prvkoy, | z Ktorych sa kaZda bytost skladé, Pre prvky | samoiné v8ak nie je nié hrozné na tom, Ze sa | kazdy z nich ustavitne premiena na iny, tak preéo by sa niekto desil premeny a rozliigenia | véetkych? Ved sa to deje v stilade s prirodou; a to, €o sa deje v stilade s prirodou, nie je 216 Napisané v Carnunte I/ Treba mafina mysli nielen to, Ze sa Zivot kazdym ditom krati a zostava z neho éoraz mene}, ale treba 'sa-zamyslict aj nad tym, 2e a} keby Glovek Zil dlhiie, nie je isté, Gi by potom jeho rozum staéil rovnakou mierou pochopit vSetko dianie a uva%ovanie, ktoré smeruje k poznaniu bozskych i fudskych veci. Lebo ak sa duch zaéne otupovat, potom élovek sice ete neprestva dychaf, travit, vytvarat predstavy, nezaniknii jeho pudy a iné podobné veci, ale uz v iio uhasina schopnosf ovlédat seba sa- mého, uvedomovat si kazdti povinnost vo vSetkych bodoch, patriéne rozoberat vSetky javy a rozjimat o tom, &i je wz nagase odist zo | sveta, ako aj o inych podobnych veciach, ktoré si vyZadujti dokonale vycibrené uvazovanie ‘Treba sa teda popondhlat nielen preto, lebo sme kaZdym okamihom bliz8ie k smrti, ale aj preto, lebo schopnosf sledovat a chépat vetko dianie zanika uz skér. . 2/ PovSimnutie si zasluhuje aj to, Ze sprievod- né javy prirodného diania majt tie? zaujimavy zvlaSiny pOvab. Napriklad ak sa petie chlieb, niektoré jeho Zasti popukaji, a prave tieto puk- liny, ktoré sti do istej miery proti pekérovmu © zémeru,, vyzerajé akosi pekne a budia zvlast- nym spdsobom chut do jedla. Aj figy, ktoré si najzrel8ie, pukaji. Prezretym olivam dodava osobitnii krasu prive to, Ze nie sit daleko od |/z papule a mnohé iné veei, z ktorych kazdd | _ hniloby. Aj klasy sklétfajtice sa k zemi, zvraste- né obotie leva, pena vytekajtica diviakom osebe je daleko od krésy, majti svoj povab, lebo sprevadzajd prirodné dianie a prispievaji k jeho ladnosti. Preto oku, vnimavému voti - hlbSiemu porozumeniu diania vo vesmirnom, celku, iste sa bude zdat takmer kaZdy aj z tfch- to sprievodnych javov y celkovom usporiada- |_ nf &imsi osobito peknym. Takyto pozorovatel sa rovnako zélubne zadiva na tamu Selmy, ako na jej spodobnenie maliarom alebo soch: rom, a zrakom vystopuje tak pévab zrelosti stareny a starca, ako aj éaro mladosti det Mnohé takéto priklady nepresvedia kaZdého, ale iba toho, kto ma déverny vztah k prirode a joj dielam. 3/ Hippokrates sice vylieéil mnohé choroby, no sém potom ochorel a umrel. Chaldejci predpo- vedali smrt mnohym Tudfom, potom vSak tied neusli svojmu osudu. Alexander, Pompeius a Gaius Caesar totko rz vyvratili od zékladov celé mest a v bojovych Sikoch pobili celé miria- dy jazdcov a pesiakov, no napokon sa aj sami rozlitili so Zivotom. Herakleitos totko hibal © zéniku vesmiru ohitom, ale sim zomeel na vodnatielku, natrety po celom tele hnojom. Demokrita zahubili v8i, Sokrata iné ,,v8i". Preto toto véetko? Nastipil si na lod, plavil si sa, pri- | stél si; vystip! Ak to bude v novom Zivote, ani | ten nebude bez bohov; ak v zmyslove} necitel- nosti, skondia sa tvoje strasti i slasti a prestane’ shiif nadobe nekoneéne horse}, ako je t4 tvoja ‘ast, ktord sa je} podrobuje, lebo prvé, to je boz- sky rozum v tebe, a to druhé - zemity a kevavy kal. Af Nepremrhaj zvySok Zivota premySlanim o inych, ak to nemé vztah k niegomu vseobec- ne osoZnému (pripravujed sa tym iba o mo! nost ine} cinnosti); teda vSelijakym hfbanim © tom, o ten alebo onen robf, prego asi, 20 hovori, o fom premysfa a éo ma asi za lubom, ako aj o injch takychto veciach, ktoré spdso- buji, Ze sa odchylujes od sledovania svoje} vlastne} najhlavnejfej éasti - rozumu. Treba teda vyhitit z radov nagich predstév véetko svojvolné a jalové, menovite vSak vSetetnost a zlomyselnost, treba si navykniit iba na také premyslanie, aby si na nenazdajky polozenti otazku ,,Na éo teraz. mysli8?” mohol vz4pati Gprimne odpovedat: Na to a na to.” Tak, aby z toho bolo ihned jasné, Ze celé tvoje myslenie je jednoduché, priatelské, hodné spologenske} bytosti, Ktord je daleko od pomyslenia na roz- Kose a pOzitky vobec, na nevrazivost, zAvist, podozrievavost’ a iné podobné veci, pri kto- rych by si sa musel gervenat, keby si sa pri- znal, Ze prive nimi. si sa v duchu zaoberal. ‘A naozaj, taky dlovek, ktory ani na chvitu nevaha pridat sa k najlepSim, stéva sa akymsi kiazom a bodim sluZobnikom prave svojim | dévernym stykom s bozstvom, ktoré sidli vy jeho vniitri. To potom uspdsobuje Zloveka it Zivot neposkvrneny Ziadostivostou, nezra- neny nijakou strastou, nezdeptanf Ziadnou potupou, odmietajiici kaZdi nerest, aby bol(2) zpasnikom v najvaéSom z4pase, vitazom nad néruzivostami, hlboko preniknuty spravodli- | vostou, aby z celej svoje} duse vital vietky f tidely osudu a prili8 sa nezamySlal nad re "mi, skutkami a timyslami infh Tudl, ibaze by to bezprostredne vyzadovalo vSeobecné | dobro. Lebo jedinfm podnetom dinnosti sit © pre dloveka jeho povinnosti a predmetom jeho |" - ustavignych ivah je to, aky je asi jeho tidel | V osnove vesmimeho celku. Tieto svoje povin- nosti svedomito plné a svoj tidel pokladé z presvedéenia za dobry, lebo tidel je kazdému | jednotliveovi ako ,prinos” a zéroven i ,pri- spevok” vesmirnemu celku. Ma na pamati aj to, Ze vSetky rozumné bytosti st yzsjomne | spriaznené a zmyslom Tudskej prirodzenosti __ je starat sa o vSetkych Tudi netreba véak dbat | ~_ omienku vletkych, iba tych, ktori Zijd v zhode 8 prirodou. Pokial ide o Tudi, ktori takto nedijé, ma ustavigne na pamati, ako sa asi spravajti doma i mimo domu, vo dne iv noci, aki sti a v ake} spolotnosti sa poskvritujt | Preto neprikladé pochvale takychto fudi ani | najmensiu cenu, lebo istoine nie sti spokojné | ani sami so sebou. Nekonaj nié neochotne ani sebecky! Nit = nerozvaZne ani s nechutou! Nezahaluj svoje =| mySlienky do atiek krasoreénictva, nebud’ | tozvlatny ani vSetetny! A okrem toho nech ozstvo, ktoré je v tebe, stane sa vodcom silne}, | déstojnej a spolozenskej bytosti, pravého Rima- naa vladara, ktory sa postavil na stanovisko, | na ktorom poslune — bez toho, aby sa odvolé~ val na prisahu alebo svedectvo kohokolvek — ogakava povel na odchod zo Zivota. A hfad si osvojit jasnti myse a nezAvislost tak od von- kajej pomoci, ako aj od toho pokoja, ktory by ti mohli zabezpetit ini, Teda: sto} sAm, rovno, nie | narovnavany! (Ak v Tudskom Zivote nachédzaS niego | lep8ie, ako je spravodlivost, pravda, umiere- nost a muznost, ako stav duge, ktoré je spo- kojna sama so sebou aj viedy, ked fa nechava konat podfa sprévneho rozumu, a je spokojnd aj tidelmi osudu prichédzajticimi mimo Tud- skej vole ~ ak vidi teda nievo lepsie, ako je toto, potom sa aj celym srdeom k tomu obrat a uzivaj toto najlepsie, éo si objavil! Ak sa tinié nevidi lepSie ako prave bozstvo, ktoré sfdli v tebe, ktoré si podrobilo tvoje vlastné Ziados- tivosti, starostlivo skiima kazdi predstavu, vymanilo sa, ako to hovoril Sokrates, 20 ,2v0- dov zmyslov“, podriadilo sa bohom a starost- livo bdie nad Tudmi — potom vSetko ostatné budes pokladat za menej vyznamné a menej cenné, Nigomu inému vo svojom srdei nevy- hradzuj miesto! Lebo len go sa_priklonis k niegomu inému a, zideS 20 svojej cesty, potom si uz nebude’ méct tak neochvejne a nadovsetko cenit to vlastné dobro, ktoré ti naozaj patri. $ tymto dobrom, ktoré sa zaklada na rozume a spologenskom citeni, wz vonkon- com sa nesmie porovnat nié cudzorodé ako napriklad pochvala davu, vysoké hodnosti, bohatstvo alebo zmyslové pézitky. Lebo toto vietko, hoci ti zalahodi iba nakrétko, zrazu faPreméze a strhne so sebou. Ty viak, vravim, i primne a slobodine zvot si to lepSie a toho sa ig | drd. Lepiie je to, 20 je uzitoené. Ak si rozumnd | bytost, je tito oso3né, dbaj o to; ak si iba Five. Gch, vyslov o tom svoj tsudok a chrai ho Pred zaslepenostou, aby to rozhodnutie bolo | pevné! 7 Za bitotné nikdy nepokladaj to, &o by fa _ Rlekedy prinitilo porusif vernosf, spreneverit | J 8a cnosti, zanevriet' na niekoho, podozrievat ho alebo preklinaf, pretvarovat sa alebo zatidié ‘po | nietom, Zo potrebuje steny a zAclony! Kto da | Prednost svojmu rozumu, tomu vlastnému bod- _ Stu, a posvaine shizi eho vzneSenosti, nebude haf tragédiu, nebude nariekaf, nebude tizit ani po samote, ani po hlugnej spolotnosti, a 20. | Je najdéleditejsie ~ nebude na zivote ani lipndt, ani zneho utekat a vobec mu nebude zélezat ng fom, Gi jeho dua bude v tele uzavreté dlhsi | alebo krat8i éas, Lebo aj keby sa mal rozlidif so _, Avotom hoci hned, odide tak posluine, akoby | mal vykonat’hociktord ini vec, ktord mozno vykonat éestne a poriadne; a iba toho sa bude Po celf Zivot varovat, aby svoju duBu nevyda- _| Val napospas zmendm, ktoré nesvedéia rozum_ |_| nej a spologenskej bytost 8! V dusi vyrovnaného a dokonale odisteného | | Gloveka sa nendjde nié hnisavé, nié poskvrnené, |__ THE €oje pod povrchomskazené, A osud nepre- | «| Tub jeho Zivot predéasne, ako by sa to dalo |: Povedat 0 hercovi, ktory odchédza z javiska, sk6r ako skonéf a dohra svoju dlohu v drame. Nie je v tom ani nié otrocké, nié predstierané, nit zAvislé ani nedruzné, nig nesamostatné ani potmehtidske. | 9f Vad si dar svojej stidnosti: je iplne v je} moci, aby v tvojom rozume uz nevznikali tisudky, ktoré by nezodpovedaliuréeni rozumne} bytosti. Prikazuje to rozvéznost, néchylnost k Tudom a odovzdanost voli bohov. 10! Dré sa teda len tYchto niekotkych zésad a odhod véetko ostatné! Pamataj si aj to, kaZdy preZiva iba pritomnost ~ tento okamil wsetky ostatné chvile sii stasti prezité a siasti ete nezndme. Nepatrny je teda éas, ktory kazdy je, rovnako nepatmny je Ktik zeme, kde ije, nepatind je aj najdllhSia posmeina slava, Zo Siria Tudkovia, ktori Zo nevidiet tiez zomrtia ktori nepoznajti ani seba samych, nieto e8te niekoho davno métveho. 11/ K uvedenym zésadém pripgjam edte jednu: 0 kaze} vec, ktoré sa ti prive priplietla do || predstay, utvor si v2dy presny pojem alebo obraz, aby si videl, aka je v skutotnostijej pod stata, obnazend ako celok, i v astiach, z kto- | sch sa sklada a na ktoré sa opaif rozlozi. Lebo nié neprispieva takou mierou k zuStachteniu duSe ako to, ked vieS metodicky spravne sk mat kaZdi vec, ktord fa v Zivote stretne, azakazdym na hu nazerat tak, Ze ihned vysvit- ne, akému asi vesminnemu celku aky witok t& vec prinééa, akti ma cenu pre celok a akii pre jednotlivea, pokial je stifasfou najvySsieho |celku, voti ktorému sti ostatné celky ako jed- 4 notlivé prvky. Pyitaj sa teda: Aka je to vee, ktoré | vo mne teraz. vyvolava predstavu, z akych éasti sa sklada a ako diho je schopna trvaf podta svojej prirodzenosti, ktortt cnost mém vzhla- | dom na iu prejavit, miernost, mudnost, prav- | dovravnost, vernost, prostotu, samostatnost’ alebo niektort ind? A preto si pri kazdej prilezi- tosti hovor: toto prichédza od boha, onow | nepretrzitou spitostou jednotlivych pritin zosnovanou samym osudom a ich néhodnym. zhlukom, toto zasa dostavam od svojho pokrv- ného pribuzného alebo druha, ktory vSak nevie, Ze to ma od prirody. Ja to vak viem, a preto s tym zaobchéczam podla prirodze- ného zAkona spolognosti laskavo a spravodli- i vo, ale zérovei mam na zreteli pravti hodnotu vonkajsich vee | 121 Ak svoju ka%dodennd povinnost vykoné- va8 podla prikazov sprévneho rozumu — horli- yo, neoblomne, v dobre} pohode a nikdy nie ako éosi vedlajgie, ak uchova8 v sebe to svoje | bozstvo v r¥dzej Gistote, akoby si ho mal vriti | Uz teraz, ak to dodrZ3 bez toho, Ze by si este nieo ogakéval alebo sa nietoho bil, ale nadale} ond svoje terajSie povinnosti v zhode s priro- dou a vytrvas na hrdinskej pravdivosti kaz- | dého svojho slova a vyroku, potom budes v Bivote Sfastny. A vObec nikto ti v tom nemaze | zabranit. || 13/ Ako leKéti maj vidy poruke svoje néstro- je a noze, pripravené na okamiity 2dkrok, | prave tak aj ty maj naportidzi svoje zésady, aby si robil v¥etko, aj to najmensie, spoznajic veci bodské i Tudské v ich v2djomne} stivislosti. | Lebo nit Iudské tispene nevykona8 bez stias- ného zretela na bozské a naopak, la Neblid’ uz viac bez ciela! Lebo nestihnes pretitat ani svoje zépisky, ani dejiny starych Rimanov a Grékov, ani v¥pisky z ich diel, ktoré si odkladal na dni svojej staroby. Ponahfaj sa teda k ciefu, odhod’ plané nédeje, pomahaj sam sebe, ak 0 seba dbas, kym je este fas! 15/ Ludia nevedia, éo znamenajti slova krad- nitif, siat, kupovat, odpotivat, poznat svoju povinnost ~ to sa totiz ned vnimaf oami, ale akymsi viiitornym zrakom. 16f Telo, dua, rozum: telu prishichajd zmysly, dusi pudy, rozumu zasady. Vaimat a vytvarat si predstavy vedia aj zvieraté; zmietat sa pudmi ako bébka vedia aj Selmy a chlipnici, dokonca aj taki ako Falaris a Nero; daf sa viest rozumom pri konani zdanlive| povinnosti | vedia aj neznabohovia, viastizradcovia a hries- nici za zavretymi dverami. Ak teda toto véetko majti uvedent tvorovia spolotné, potom ako zvléstny znak dobrého Cloveka ostava to, Ze véetky prihody a tidely osudu vita a rid prijf- ma, Ze bodstvo, fo sidli v jeho srdei, nepo- Skvrituje a neuvédza splefou predstév do pomykova, ale si ho opatruje vitidne tym, Ze ho riadne pottiva a nig nehovori proti pravde a nit neurobi proti spravodlivosti. A aj keby mu nie~kto z Tudi neveril, Ze Zije jednoducho, poéestne | a radostne, na nikoho z nich sa nenahnevé ani | saneda odvritit od cesty, do vedie k ciel Zivo- ta, ku ktorému ma dospiet’ s Gistym stdcom, | || pokojny, poslusny a ochotne zmiereny so svo- | ~ jim Zivotnym osudom \/ Ak sa vedtici rozum v naSom vnuitri sprava prirodzene, potom k Zivotnym prihodém zachova si taky posto}, Ze sa vady Tahko pri spOsobf dane) moZnosti. Nedava sa totiZ zaujat nijakym uréitym predmetom nnosti, ale uber sa za svojimi vy8simi cielmi iba podmie- neéne. To, Go sa mu postavi do cesty, pretvéra na létku, prave tak ako oheit sa zmociiuje pred metoy; ktoré don padajti: slaby plamienok by sa nimi udusil, ale bl&iaci oheit si zrazu privlastné to, Go'sa mu niti do cesty, strdvi to a prave tym. sa eSte vaéSmi rozhori, 24 Nijaké dielo nevykondvaj bez. ciela, ale iba podfa zésad dokonalého umenia! iV India si vyhtadavaji miesta, kam by sa utiahli: vidiek, primorie, hory. Ved! aj ty si si osvojil névyk najvaéSmi twZit po nieéom takom. Ale v8etko toto je nanajvy hhipe, lebo mOzeS sa utiahnuf do seba samého, v-hociktore} chvili sa ti zachce. Ved élovek nemé nikde pokojnejSie a neruienejfie titotisko ako vo vlastne) dugi, nnajma vtedy, ak mé v sebe také hodnoty, Ze len fo do nich nazrie, ocita sa v dokonale} pohode. ‘Tato pohoda nie je podfa méjho tisudku nigiva ako pocit mravne} usporiadanosti. A preto si teda do¥it toto titodisko a zotavuj sa, nech krét- 43- do priepasti Zasu bez zatiatku a bez konca | || a upokoj saw konetne! Alebo fa roztrpiuje tvo} | | telnost, alebo len vir atémov, a spomei si na | _ ako aj izkosti priestoru, do ktorého je vykazand | a sprevadzajti fa zmiereného s tym, k éomu sa vracia’. Prego si vlastne roztrpéeny? Azda pre | Tudské neresti? Potom sa teda zamysli nad zisadou, Be rozumné bytosti sti tu kvOli sebe | navzéjom, #e znaéanlivost je stiéastou spravod- livosti a 2e sa Tudia dopdstajd chyb netimysel- ne, ako aj nad tym, Kolko ich uz bolo, 60 sa vz8- | jomne znepriatelili, podozrievali, nenavideli a véetci Klesli do hrobu, obrétili sa na prach, | tidel vo vesmimnom celku? Potom si teda vybav V pamati takéto moZnosti: bud jestvuje prozre- | dokazy 0 tom, Ze vesmir je vlastne Stat, Ci fa | ete stile znepokojuiti stavy tvoje} telesnosti? Tak si teda uvedom, Ze mysliaci duch, len go sa zmoeni sam seba a uvedom si svoju silu, vabec | sa nezmieSava ani s miernymi, ani s prudkymi | varuchmi ZivotSnej duse. Potom zvaz vietky zésady, Ktoré si kedy potul o bolesti a rozkosi a's Ktorfmi si stihlasil! Ci sa vari bude’ znepo- Kojovat smieSnou tiizbou po slave? Tak si teda | véimni, ako rychlo sa na véetko zabiida, nazri | a vSimni si ti prazdnotu pochvaly, vrtogivosti | a nestidnosti svojich takzvangch okiadzaéoy, | vSetka ta sliva, Lebo celé zem je bod, a akym malitkym keitom na nej je toto tvoje mestetko! Aako malo je v fiom takych, éo fa bud chvalif, a aki sit to asi Tudia! Nabudiice sa teda neza- | budni uchilit do svojho malého ,xitulku” a pre- dovSetkym sa nerozptyluj a neprahni po nigom, ale bud! sloboding a pozeraj sa na veci ako mu, 44 ako dlovek, ako obéan, ako smrtefny tvor! | A spomedzi zasad, na ktoré budeS prihliadaf, maj naporidzi najmi tieto dve: Po prvé, Ze veci sa netfkaji dude, ale pretrvdvaji mimo ne} | v nehybnom pokoji, a Ze kaédé tvoje znepoko- jenie vyviera iba z predstavy, ktora je v tebe. Po druhé, Ze vEetko to, Co tu vidi, Zoskoro sa pre- | ‘meni, a potom uz nebude; maj stéle na pamiti, Kolko vSelijakych premien si uz sém zaZil! Ves- mir je ustavigné premena, Zivot vSak len zdanie. 4 Ak-mAme spolognii schopnost myslief, po- tom aj rozum, ktorym sme schopné rozumne | myslief, mame spoloény; ak je to tak, potoma} | rozum, ktory' nam prikazuje, go robit a Zo nie, mame spoloéng; ak je to tak, potom mame spolotny aj zakon; ak je to tak, sme spolu- obgania; ak je to tak, potom n4m prindlezi nejaka tistava; ak je to tak, potom je teda ves- mir Stdtom. Lebo asi ktord ind spolotnd dstava by mohla prindlezat celému Tudskému poko- | leniu? A odtial, z toho spolotného statu, mame prve aj spoloéné myslenie, spolotny rozum a zékon. Alebo vari odinakial? Lebo ako zemité vo mne bolo mi pridelené z nie- ktoryich zemitych éastic zeme a ako to tekuté zasa z iného prvku, méj Zivoéfiny dych a teplo, ako aj to, £0 je vo mne pribuzné ohitu, pochédzaji takisto z nejakého zvlésineho | zdtoja, prave tak aj schopriost mysliet vyviera odniekiaf, lebo nié nevzniké z tire} nigoty, ako zasa neprechddza do nitoty.©) prirody: zlugovanie a opaitovné rozlutovanie |-. prvkoy. Nie je to vSak nié také, za éo by sa mal niekto hanbit, lebo neprotiredi prirodzenosti rozumného tvora ani spésobu jeho urcenia. 6) To, e Tudia rOznej povahy konaji rozne, je | prirodnow nevyhnutnosfou. Kto to odmieta, / © akoby nechcel, aby figa mala Stavu, Pamataj, Ze raz zomrieS, ty i tvoji bliZni, a zakrétko po vis | nezostane ani vaSe men¢ {i 71 Zbav sa svojich Klamnjch predstav a zbavis sa pocitu kody. Zbay sa pocitu skody a 2bavis.|§ sa 5kody. 8/ Nié fa neurobf horsim ako ty sam, nié ne- urob{ horsim ani tvoj Zivot a neuskodi ti zvon- ka ani zvmitra 9/ Priroda musi robit’ prave to uréené: v pros- pech vesminneho celku. | 10) Vsetko, &0 sa deje, deje sa spravodlivo. DéKladnym pozorovanim spoznés, Ze je to naozaj tak, Nemyslim, Ze to spozndé iba podta | vesmimeho diania, ale podta spravodlivosti | a akoby riadenim niekoho, kto kaZdému ude- Iuje primerane, Pokraéuj nadalej v tomto pozo- rovant a vSetko, Zo urobis, rob s timyslom byt dobry, dobry v pravom zmysle slova! A tejto zasady dbaj vo vSetkom, £0 robis! | 1/ Nestid’ 0 veciach tak, ako ich posudzuje ten, | kto ti ublizuje, alebo tak, ako by on chcel, aby si | ich posudzoval, ale hac na ne tak, aké st podfa pravdy! 12} MA8 stale prejavovat dvojakii ochotu: po prvé ochotu robit iba to, €o ti na prospech bliz- nych prikazuje rozum vlédnej a z4konodarnej moci, po druhé ochotu zmenit sprévanie, kedy- kolvek sa objavi niekto, kto fa chce napravit 4 odvratit od nesprivne) mienky. Tato zmena mienky ma vzdy vychadzat z presvedéenia, Ze je to spravodlivé a véetkym osozné, alebo z podobnych pohniitok, no nie z nddeje na pri- jemnost alebo slavu. Is) Mag rozum? ,.Mém.” Prego ho teda nepo- uiziva’? Lebo ked pini svoju iilohu, Go mozes ete viac cheiet? f af Situ iba ako asf celku a zmenis sa na to, fo a splodilo; alebo sk6r sa premenou znova yno- rif do svojej zarodotnej latky. 15/ Vela kadidlovych zmiek dopadé na ten isty oltét, jedno skor, iné neskor, na tom viak nezalezi ¢ 16/ O desaf dnf sa staneS bohom pre tych, kto- rym si teraz Selmou alebo mozno opicou, prav- | daze, ked sa vratis k prikazom a uctievaniu rozumut rokov! Nevyhnutny osud sa vzndSa nad tebou. Staii sa dobrym, kjm eSte mozeS, kym Zijes! a718/ Kolko volného éasu ziskava ten, kto sa ne- slaré 0 to, 0 hovort, rob alebo zamysTa jeho bltzny, ale iba 0 to, aby prave to, £0 sém robi,, bolo spravodlivé, bohumilé i vébec dobré! ‘Neobzeraj sa po diemych povahach okolo seba, | radej sa_vydaj priamo k cielu svoje} cesty | a nerozptyluy sa! | 191 Kto sa dé opantat posmrtnou slévou, _ neuvedomuje si, Ze kaédy z jeho pamatnikov. | tieZ zakrétko zomrie, potom zasa kazdy 2 tych, 0 vystriedajit predchadzajticich, a% _ napokon vyhasnii aj véetky spomienky sirené = zapélenymi, ale aj hasniicimi jednotlivcami. | — No predpokladajme, Ze by ti, €0 budii na teba | spominat, boli nesmrtelné a Ze by aj tvoja | pamiatka bola nesmrtelné: &0 ti to poméze? Anielen métvemu, ale aj Zivému - &im ti pro- | speje chvala? | | 20/ V8etka krésa, nech hocako krésna, je krés- | = fa sama osebe a dalej uz nié nepotrebuje, lebo |, chwla nie je jej stiéastou, Chvalou sa teda nig nestava ani horsim, ani lepSim, Toto tvrdenie | plati aj o veciach, ktorym v SitSom zmysle | | hovorime krésne, ako napriklad o pritodnych | a umeleckych vytvoroch. Co je totiz: naozaj krésne, uZ nit nepotrebuje, Prive tak ako zikon, pravda, dobri véla alebo mravnost. | Ktord z t¥chto vecf bude chvalou krasnejfia alebo pohanou horSia? Stava sa vari smaragd + hor8im, aky bol, ked’ ho nechvélia? A éo zlato, | slonovina, purpur, Iyra, meé, kvetinka alebo | strom? a Ak du’ moze vaduch véetky od veénosti pojat? Ako | moze zem pojat Tudské tel4, ktoré sa do nej od nepamati pochovavajti? Lebo prave tak ako tel po nedlhom pobyte tu na zemi uvoliiujd miesto injm métyym svojou premenow a roz~ kladom, podobne aj duse, ktoré sa stahujtt do ovaduia, nejaky éas tam asi edte pretrvavajt, potom sa. premiefiaji, rozplyvajii, spalujd a znova sa menia na zérodotnti vesmirnu litku; a tYmto spésobom uvoliujit miesto duSiam, ktoré sa sfahujti za nimi, Toto by bolo moZné odpovedat za predpokladu, Ze duse | pretrvajit aj po smrti. No k mnoéstvu pocho- , vavangch Tudskych tel si treba primysliet aj kopu zvieracich tiel, ktoré kazdodenne jedé- vame tak my, ako aj ostatné Zivotichy. Aky obrovsky poéet ich spotrebuji a pochovavaj titroby tvorov, ktoré sa nimi Zivial A predsa sa tam vSetky tie telé zmestia, pretoze sa pretvé- raj na kev a premiesajti na vzdusné alebo ohnivé latky. Cim si teda vysvetfujeme tito skutodnost? Rozlozenim kaZdej bytosti_ na hmotnd podstatu a tind silu. 22) Neblie! bez ciela, ale pri kaZdom tsi ukazuj spravodlivost a pri kazdej predstave si zachovaj bezpetny tisudok! 23) So vBetkym stihlasim, s tim stihlasi ty, 6, vesmir. Nié mi nie je predéasné, nig oneskorené toho, Co je tebe vlasiné. VSetko je mi plodom, pretrvajit aj po smut, ako ich | éo dozrieva v tvojom lete, 6, priroda. Z teba | vietko vychadzs v tebe vEetko je, do teba sa 49_ Preto je potrebné pri kaZdej éinnosti si pripo- ~vesmnirny poriadok, a zotrvava na viastnom wSetko vracia. Bésnik vrav{ o Aténach: ,0, milé mesto Kekropovol” A ty by si nemal povedat: 110, milé mesto bohov?” 24/ ,Nerob privela, ak cheeé Zit radostne," radi | Demokritos. Nie je teda lepSie robit iba to, 60 je potrebné, a iba tolko, ako prikazuje rozum bytosti od pritody spolotenskej? Potom sa totiz dostavi nielen radost zo spravnej éinnosti, ale aj z obmedzenia finnosti. Lebo vaéSina nagich red a skutkov nie je nevyhnutna: ak ich vyhiti- ‘me, budeme maf viac volna a menej nepokoja mentit: ,Nepatri azda aj toto k zbytognym | veciam?” Je vSak pottebné vylitit nielen zby- toené diny, ale aj predstavy; lebo potom po nich nebudhi nasledovat ani zbytodné éiny. 25/ Skis, ako by ti pristal Zivot dobrého alo- | veka, ktory je spokojny s tym, €o mu udeluje spravodlivom Konani a dobrom zmysTant | o blfénych. 261 V8imol si si tamtie z4sady? VSimni si aj kov! Previnil sa niekto? Na sebe sa previnil! Pri- hodilo sa ti nieéo? Spravne: vSetko ti bolo od | prvopotiatku osudom urtené a v osnove ves- 4 miru pripravované, Napokon ~ Zivot je iba | okamihs treba teda pritomnost vy rozvazne | a spravodlivo. A tak isto odist zo sveta. nghodné zmieSanina; ale podla pravdy je sve- tovym poriadkom! Ci méze v tebe vldnut akjsi sdlad a vo vesmirnom celku nestilad, ked je v tom vSetko rozlisené a rozdelené, no pred- sa zasa zladené? 28 Vyhybaj sa povaham éiernym, tvrdohla- vy, zverskjm, brutélnym, negestnym, samo- pagnym, otrockym a tyranskym! 29) Ak je cudzincom vo vesmire ten, kto neché- pe, tim v iiom je, potom je nemenej cudzincom aj ten, kto nechape, 0 sa deje v fiom samom. Je zbehom, ktory uteké pred spologenskym poriadkom; slepeom, fo zatvara ofi rozumu; yobrékom, ktory potrebuje inych a sém nema vietko, go potrebuje pre Zivot. Odpadava od sveta ten, kto odpadava a odlucuje sa od ves- mirneho poriadku t/m, Ze je nespokojny so Zivotnymi osudmi, lebo tie sti plodom tej iste) | prfrody, ktora splodila aj teba; a zradcom vlasti je ten, kto svojou vinou zrédza dusu rozum- nych bytosti, ktora je jednotna. 30/ Jeden filozof nema ani koSefu, inf nemé knihu a dal8i je polonahy. ,Chlieb nemam,” vravi, ,ale zostévam vem rozumu.” Ale ja: . Nedou sa nedivim, a predsa je zostévam verny" 31/ Ti trochu vedomosti, ktord si si osvojil, maj rad a v nej hfadaj uspokojenie; zvySok Zivota prezi ako tlovek, ktory vSetko svoje zveril x celej due bohom, a nechci sa stat ani tyra- nom, ani otrokom nikoho na svete!© 82/ Pre svoje poudenie sa vmysli do Vespazi- _ novych dias — uvidi vSetko ako dnes: fudi, ako |, saZenia, vychovavajd svoje deti, sti chori, umie- rajii, vedi vojny, slévia sviatky, obchoduji, | obrdbaji pédu, lichotia si, vyvySuji sa, podo- | zrievajdi sa navzajom, stroja vSelijaké wklady, Zelaji si zomriet, repta)ti na pritomnost, miluji, | Thromadduji poklady a tidia po hodnosti Kon- | ula alebo po kréfovskej korune. Nuz, a po ich ~ Zivote uz nikde ani stopy! Potom zasa prejdi | dalej do Trajanovych Gias: zasa vSetko to isté. Aj | Zivot t/chto Tudf je wz minulostou, Takto sleduj | © aj dalSie obdobia dejin celych narodov a pred- |§ | Stav si, koko Tudi, ked’ sa tofko nausilovali, q zakrétko kleslo do hrobu a rozpadlo sa na 3 prvky! PredovSetkym si vSak pripomeit tych, | © Ktorych sém zo sktisenosti vie’, Ze samjm | zhonom po nigotnostiach zabuali konaf podla | | 20 vielkych sil dréat, s tym sa uspokojt. Pri tejto prilezitosti treba mat na pamati, Ze aj usilie | vynalozené na Kade tinnost ma byt meré je) skutotnej hodnote; lebo len tak si wetri$ roztrp- Genie, ak sa nebude vaéémi zaoberat menejcen- | | nymi vecami, ako sa svedéi. 89) Kedysi zautivané vyrazy si dnes zastara- Augustus, potom aj Hadrianus a Antoninus. | Lebo vietko je pominutelné, goskoro sa stane | | legendou a onedtho klesne do hrobu tipincho vatiarili akosi neobyéajne. Pokial ide o ostat- njch, sotva vydychnu a u2 ni chyru, ani slychu. Co je vébec ,,veéna pamiat- ka? Prazdny vfraz! Co ma teda byt predme- tom négho tisilia? Vcelku iba toto: spravodliva | mysel, éinnost pre blaho bliznych, nikdy nezly- havajiica pravdovravnost a zmysfanie, ktoré ochoine prijima kaZdi udalost ako nevyhnut- ni, dobre znému, vyvierajticu prive z takého prazriedla 34/ Podrob sa dobrovolne sudigke a nechaj ju, | nech spriada tvoju Zivotnd nit z vect, z ktorych sama chee. a5) Vietko trv krdtko; aké krétka je pamat, taka je aj spomienka 36) V8imaj si neprestajne, Ze vSetko sa deje pre- menou, a zvykaj sina mySlienku, Ze vesmirny poriadok nié nemiluje tak ako menif to, &o je, a vytvarat nové, podobné. Lebo vSetko, éo jest- vuje, je do istej miery zarodkom toho, oz neho bude. Ty vSak pokladaé za zérodok iba to, £0 sa | vkladé do lona zeme alebo Zeny; je to vSak pri- lis detinské. 37/ Coskoro umrie’, a este stéle nie si zrovna- ny ani upokojeny, ani si neprestal upodozrievat bliznych, Ze ti $kodia zvonka, ani nie si liskavy ku v8etkym @ uvaZujeS ajo inom, nielen © konani spravodlivych vect. 38/ Usiluj sa prenikmif do zmyStania Tdi po nich anipozoruj, Comu sa rozumné vyhybajti a o go sa usilujii! 59) To, éo povazZujeS za zlo, nema koreit v dusi niekoho iného a samozrejme tied nie v premene & pretvoreni toho, Zo ta obklopuje. V éom teda? V tej tvojej éasti, Ktord vytvara predstavy o le. |3 | Nech teda nevytvara takéto predstavy a vSetko | + bude dobré. A aj keby to, 0 je jej nabliZsie - tvoje chabé telo — rezali a pélili, aj keby hnisalo a hnilo, nech té éast, ktord si o tom utvéra pred- |<) stavy, predsa zachova svoj pokoj, teda nech je | || presvedéend, Ze to, Eo sa mde rovnako prihodit, a + Goveku ziému ako dobrému, nie je dobro ani zlo. | | Lebo to, £0 sa prihodt éloveku Ziicemu v zhode s prirodou, i tomu, £0 Zije s fou v nezhode, istot- __ ne nie je podla prirody ani proti prirode. «| Zivti bytost's jedinou hmotnou podstatou a jedi- "nou dugou, ako aj to, ako vSetko speje kjednému | nahfadu o tejto bytosti, ako tento vesmir vSetko uskutotiiuje z jediného podnety, ako je véetko | spolotnou priginou vSetkého diania aj aké je asi 4 spojitost v zékladoch tohto vSetkého. i ‘i 41 Si dbohé dua, Zivé métvola, ako povedal Epiktetos, Lebo sotvaze sa nieo zjavi, uz to prid uchvati « prindga niego iné, Eo potom tiez odndsa. Lif VBetko, fo sa deje, je rovnako beiné a dobre zndme ako ruZa na jar a ovocie v lete. Nieto laké je istotne aj choroba a smrt, chovaranie a tiskok a vobec vSetko, éo iba pochdbla moze \eSit alebo zarmittt 1S) Véetko nasledujtice je v pribuzenskej spoji- tosti's predichadzajticim. Lebo to nie je iba akysi vyjpoget nestivisiacich jednotlivosti vyniite- ného sledu, ale toto spojenie je odévodnené. A ako je vSetko stieno usporiadané v patriénom, stilade, prave tak aj véetko dianie vykazuje nie~ len naslednost, ale aj aktisi podivuhodnt pri- buzenskti stivislost’ 16/ Maj neprestajne na mysli Herakleitove slova, Ze pre zem je smrfou, ak sa zmeni na vodu, pre vodu, ak sa zmen{ na vzduch, pre vaduch je smrfou, ak sa zmen{ na oheit a naopak. Pamataj si aj jeho slova o dloveku, tory zabiida, kam sa vybral, ako aj jeho vyrok, Ze Tudia byvaji v rozpore s tym, Eim sti y nepretrZitom styku~s rozumom, ktory riadi svet. Pamitaj, aké sa im zdaji cudzie prihody, s ktorymi sa denne stretvaji, a napokon aj to, %e neméme konat a hovorit akoby v spénku, ebo aj vtedy sa ndm zd, Ze Kondme a hovori- me. Atakisto nekonajme ako deti, hovoriac jed- noducho, ako ich to roditia nauili, 471 Keby ti niektory z bohov oznamil, Ze zajtra Sialebo najneskér pozajtra zomrie3, asi by si |f nepokladal za zvldstnu vyhodu zomriet rad¥ej pozajtra ako zajtra ~ ibaze by si bol vysloveny | rbabelec. Lebo aky velky je tu rozdiel? Prive tak teda nepokladaj za zvla8tnu vyhodu | zomtiet radiej o vela rokov ako zajtra! © 48/ Maj stéle na mysli, koko u2 zomrelo leké- roy, Ktor’sa sami nad chorfmi tvériliustaroste- ne, koko astrolégoy, ktorf velmi okazalo pred- | povedali smrf inj, kotko filozofoy, ktort rozvijali storaké nazory o smrti a nesmrtelnos- | _ ti, kofko chrabrych hrdinov, ktori usmrtili zéla- hu nepriateloy, kotko tyranoy, ktorf s asnou nadutostou, akoby sami ani nemali zomrief, zeutivali svoju moc nad Zivotmi obéanov, kolko, obrazne povedané, ,zomrelo” celych miest ako Heliké, Pompeje, Herkulaneum, a nespotetné iné. A preber i rad svojich znd- mych, jedného po druhom: ten odprevadil toho, a potom sm odisiel, iny zasa iného; a to vSetko v kratuékom éase. Slovom: ustavitne si _uvedomuj, Ze vSetko Tudské je iba dogasné anivotné; vera ete zérodok a zajtra wz miimia alebo popol! A preto predi tento kisok éasu _ vzhode s prirodou, so Zivotom sa rozltié v dob- tej vOli, akoby zrelé oliva, padajtic zo stromu, blahoreéila matke zemi a dakovala stromu, | Ktory ju splodil, koldokola uticha. ,AkéZe nestastie sa mi to pri- © hodilo! ~ Nie takto, ale skér: Nedam sa rozdr- vif ani pritomnostou, ani sa nedesim budvicnos- ti! Lebo nieéo také by sa sice mohlo prihodit kazdému, ale nie kaZdy by to zndfal bez zér- mutku. Preto by bola teda ta prihoda skér neStastim ako Stastim? A nazyvas vobec Tud- skjm nedtastim to, go nie je preké2kou fudske) pritodzenosti? A zdé sa ti prekéZkou fudske} pritodzenosti to, 0 nie je proti poziadavkam {ojlo prirodzenosti? Nuz teda poznds je} pozia- davky! Bréni ti vari této prihoda v tom, aby si bol spravodlivy, slachetny, umiemeny, rozum- ny, rozvaény, priamy, skromny alebo slobodny a vyznaéoval si sa ostatnymi cnostami, ktorych, siihmom Iudské prirodzenost splita svoje ur nie? Nabudkice teda nezabudni sa riadit touto zAsadou: Toto nie je nedtastie, ba naopak, je Stastie, Ze to znasam statone! Sd! Obyéajnym, no predsa vginnym prostried- kom, ako sa zmierit so smrtou, je zamysliet sa nad Tudmi, ktorf tizkostlivo lipli na Zivote. V akejie zvlastnej vyhode sti proti tym, to predéasne zomreli? Zaiste leZi kdesi aj Kadikia- nos, Fabius, lulianus, Lepidus a neviem kolko im podobnych, ktori pochovali mnohych, | a potom sami boli pochovani. Slovom, je to mal éasovy rozdiel, a navySe ho treba prezit V nespogetnych siZeniach a s akymi Tudmi av akom tele! Neprikladaj teda tomu délezi- tost! Nazri do nekoneéne} priepasti fasu za sebou a do bezodne| budiicnosti pred sebou akg je rozdiel medzi Zivotom trvajticim tri dni a trojnésobnym Nestorovym vekom?1 Vady sa uberaj najkratSou cestou a najkrat- Sia cesta vedie v zhode s prirodou, takze potom veetky tvoje redi a skutky sti v zhode so zdra- ~_vym rozumom. Takéto predsavzatie ta zbavuje | - vietkych fazkosti, vselijakych ohladov a po- | krytectva, i 1/ Ak sa réno prebuudis mrzuty, uvedom si: Pre- bidzam sa k syojmu Tudskému tidelu. Mam by€ teda eite stile-namrzeny, ak sa uberam k préci, pre ktorsi som zrodeny a pre ktordi som do vesmiru uvedeny? Ci som vari uréeny na to, aby som sa prevatoval na teplom 16zku? ,,Ale ved je to prijemnejie!” Teda si, moj mily, zrode- na radovanky a nie na pracu a cinnost? Ci nevidis, ako rastliny, vtéky, mravce, paviiky a véely robia svoju pracu a podfa svojich sil spo- lupracujii na vystavbe vesmiru? A ty nechceS | pinit fudské poslanie a nechces dospiet k tomu cielu, ktory ti urtila tvoja prirodzenost? ,,Ale | treba aj odpotivat.” Ano, s tym stihlasim. Ale aj | V tejto veci pritoda stanovila mieru, prave tak ako v jedle a piti, a ty predsa v tom prekracujes | prijatelnd mieru, zatial Co v préci nie: tu sa dais ,v medziach moZnosti"! Zrejme nemas rad seba, lebo indé by si mal rad aj svoju priro- | dzenost a jej prikazy. Ini fudia, ktori svoje zamestnanie miluji, samou horlivostou sa v fiom az vysifujé, nemajii sa kedy umyf a na- jest: ty by si si cenil svoju prirodzenost menej | ako rytec svoje remeslo, tanetnik svoj tanec, | lakomee svoje peniaze alebo slivou posadnuty tui trosku slavy? Véetci tf, kedykotvek sa nieto- mu véSnivo oddaji, nespomenti si ani na jedlo, ani na spénok, len aby uskutoénili to, na éom im zAleZi; a tebe sa vidi Sinnost pre vSeobecné blaho menej cennd a hodnd menticho tisilia?2) Aké lahké je zahnat a zatladit kaZda znepo- 3 © kojujiicu a neprimerand predstavu a ziskat 4 znova tipInd dugevnii pohodu! 5! Bud’ presvedéeny, Ze kazdé slovo a kazdy __ Gin, ktoré sit v zhode s prirodou, sti teba hodné, 3 nedavaj sa od nich Tudskym ohovéranim 3 | odvrdtit ani v budkicnosti: ak niego stoji za to, 4 aby bolo vykonané alebo vyslovené, bud siisty, | |) 2e nie je teba nehodné! Ini majti zrejme vlastny |= rozum a riadia sa vlastnfmi sklonmi; no ty sa neobzeraj, ale sa vydaj rovno za svojim ciefom | | v zhode so svojou pritodzenostou a prirodze- 3 nostou sveta. Ich cesta je rovnaka. A Uberdm sa cestou prirodzenych udalosti, az napokon klesnem a odpodiniem si: vydychnem duu do ovzdusia, odkial denne éerpam dych, a padnem na zem, odkiaf mal méj otec podiv- nti silty, moja matka kev a moja dojka mlicko, na zem, ktoré ma tofké roky denne kfmi, napa- ja a nosf, hoci po nej Sliapem a vSemozne ju | meutivam. 5) Endia nemézu dost naobdivovat tvoju bys- trost, Nig to! Ale je mnoho iného, 0 com | neméze¥ povedat: ,,Nedala mito priroda.” Pre- uukazuj teda vlastnosti, ktoré sti celkom v tvoje} ||) moci ~ tiprimnost, éestnost, trpezlivost v taz- | kostiach, zdrzanlivost v pdzitkoch, spokojnost’ s osudom, nendroénost, zhovievavost, samo- | statné myslenie, prirodzenti prostotu, rozvaz- nost a Slachetnost! Ci nevidi8, koko cnosti si uz mohol preukizat, pri ktorych nema vyho- vorku na nedostatok prirodzengch viéh a sp6- sobilosti? A predsa dobrovolne zotrvava’ nadalej pri svojom nedobrom potinani? Ci si vari ntiteny nedostatkom prirodzeného nada- |! nia Somrat na svoj osud, ZgrloSit, pochlebovat, zvalovat vinu na svoje telo, zaliegat saa vysta- tovat, zmietaf sa s tolkym nepakojom vo svoje| | du8i? Pre bohov, nie! Ved uz davno si sa mohal | oslobodit od tychto nedostatkoy, ak nie si naozaj prilif fazkopddny a nechépavy. Ale | iv tomto sa treba cvitit a nie svoju obmedze- nost prebliadat alebo si ju dokonea pochvalo- vat! 6! N&jde sa aj Slovek, ktory preukéze niekomu niego dobré a vzépatt je schopny mu zaiiétovat aj vdatnost. Iny to sice neurobi, ale predsa len ho v duchu pokladé za dVénika a pamaté si, fo mu_urobil. Napokon opat inj akosi uz ani nevie, to urobil, ale podobs sa vinitu, ktory zrodil steapec hrozna, a len o raz vydal svoj plod, neziada si nit viac, prave tak ako kari, ked! dobehne do ciela, éi ako pes, ked' vystopo- val zver, alebo ako véela, ked vyrobila med. Ked dlovek vykond dobry skutok, nerozkrikuje to, ale prejde k novému dobru, ako vinit sa chyst4 znovu zrodit hrozno v pravy éas, ,MA teda dlovek patti k tym, go to robia akosi nevedomky?” Ano, ale treba si uvedomif, Ze je vraj uréené spologenskému tvorovi vediet, Ze koné v spologenskom zéujme,a zaiste aj chciet, aby to ostatni vedeli. ,Je sice pravda, go hovo- 78, ale nespravne si vysvetfuje8, Go som prave povedal: a preto bude’ jednym z tch, 0 kto-rch som sa prave zmienil, lebo aj oni sa davajit zviest zdanlivo pravdivymi dévodmi. Ked | v8ak bude’ ochotny pochopif pravy zmysel | mojich slov, bud’ si isty, Ze nezanedbas ani jeden vSeobecne prospesny skutok!” © 71 Aténska modlitba: ,Zo3li daéd, mily Zeus, na polia a liky Aténtanov!” Veru, netreba pro- sit inakdie ako takto: jednoducho a tiprimne. | 8) Ak sa hovori, Ze lekér mu prikézal jazdit na | Koni, studené kiipele alebo chodit naboso, cel- || kom tak by sa dalo povedat, Ze vesmirny 4 poriadok mu prikézal chorobu, zmrzaéenie alebo strat nietoho & nieéo podobné. Lebo | slovo ,prikézal” znamend asi tolko ako ,pri- delil” mu to, pretoze je to osozné jeho zdraviuy; a pre nas to znamené, Ze to, éo sa prihodi élo- veku, je mu akosi ,pridelené”, pretoze je to ‘osozné osudu. Preto ked hovorime, Ze to alebo ‘ono sa ndm prihodilo, je to prave také, ako kee! = Tobotnici na stavbéch hovorievajé o kame- |= Roch, ktoré urditym spésobom ukladané zapa- dajit do muriva hradieb alebo pyramid, ze sti _ Vo vzdjomnom stilade. Stilad je totiZ iba jeden, |) _ a ako sa spolupatridnosfou vSetkych telies «| napliia dokonalé teleso - vesmir -, prave tak aq sti€innostou véetkych jednotlivych prigin sa = naplita aj dokonala prigina ~ osud. Aj celkom jednoduchi fudia chapu zmysel mojich slov, | lebo hovorievaji: ,Bol to jeho osu.” Bolo mu | “to teda ,pridelené” a ,prikézané”, Prijmime |) __ teda vSetky prihody tak ako lieky, ktoré pred- | | pisuje lekir. Niektoré su, pravda, horké, pred sa ich vSak udivame radi v nédeji, Ze sa uzdra- vime, A za éosi podobné, ako je tvoje zdravie, pokladaj aj uskutoéitovanie a naphianie toho, G0 vesmimy poriadok uznava za dobré. A tak prijimaj kaZdui prihodu rad, aj keby sa ti zclala velmi skfucujiica, lebo vedie k zdraviu vesmi- rua blahu samého Dia. Zeus by istotne neude- foval dloveku nijakti prihodu, keby sa zéroven, smehodila” celku; lebo pritoda nespésobuje nié neprihodné bytosti, ktorej vlédne. Teda ma by spokojny so vSetkym, 60 sa ti prihods, z.dvoch pritin: po prvé preto, lebo sa to priho: dilo tebe, bolo prikazané tebe a bolo v nejakom vatahu k tebe, ked’e bolo odpradavna spojené s tebou stiginnosfou prapritin; a po druhé preto, lebo tomu, kto riadi celf svet, je aj to, 60 |), sa stéva kazdému zvlé8t, prapriginou blaha, naplnenia, dokonca priamo jeho trvania. Lebo by bolo narusenim vesmitnej celostnosti, keby si vyhi@il hoci ten najmen’{ diel z nepretr- ‘itého pasma tastf a pritin. A ty ju v medziach 5 svojich sil nariga8, kedykolvek na svoj osud hromai8 a do istej miery sa poktiSa ho odvrd- | tit. 9 Nebud! mrzuty, neochabuj ani sa nevzdévai, | ak sa ti nedari uskutotnit ka%dé dielo podfa - sprévnych zAsad, Radiej sa znova s léskou vrat k tomu, £0 sa ti nepodarilo, a bud rad, Ze aspoi vaéSina tvojich skutkov zodpoveda Tudskej pri- rodzenosti.. Vaca sa aj k filozofii, nie vSak ako chlapec k prisnemu utitefovi, ale ako Iudia 5 chorymi ogami k umyvace} Spongii alebo k inému prostriedku & inf chorf k néplasti 63alebo vodolieébe, Potom istotne nebudeS stavat | na obdiv poslusnosf rozumu, ale v ne} nsjdes | | wspokojenie, A uvedom se filozofiachce ib || Wielito ing, 20 je v protiregeni s tvojou prito- dzenostou. Co je v8ak prijemnejgie ako toto? Ci nds vSak neKlame préve prostrednictvom toho | prijemného? Radsej rozjimaj, & nie je ovela py | jemnejia STachetnost, nezavislost, prostota, _ liskavost' a zboznost! A Co je prijemnejSie ako rozumnost sama, ak si uvedomis nezlyhavajt cu tispeSnost nage] vnimace) a poznavacej ~ schopnosti vo vSetkych veciach? 10/ Veci okolo nds sti zahalené akymsi zévo- jom, takze ich mnobi filozofi ~a nie prave bez- | wyznamnf ~ pokladajti za celkom nepochopi- telné, dokonca aj pre samych stoikov sti len | fazko pochopitetné. A kaZdy na8 tisudok je || menlivy; vari jestvuje niekde dlovek, ktory by 8¥oj stid nikdy nemenil? A teraz si vSimni vec okolo nas: aké sti dogasné a nigotné a mdzu sa | ich zmocnit hoci aj chlipnici, neviestky alebo lupiti! Potom sktimaj mravy svojich stiasni- | koy: Ako fazko znéSai aj najprijemnejsicho z nich, nehovoriac, Ze mnohi tazko zndiaji i seba samého! Neviclim veru, 60 by bolo hodné zvlA8tnej icty alebo isilia v takomto chvatnom prtident bytia a tasu, pohybu i pohybujticich sa veci. Naopak, treba odovzdane hladiet v tistre- ty prirodzenému rozkladu, neSomrat na jeho | pomalost, ale hfadat upokojenie iba v tychto © zasadlich: po prvé, Ze sa mi neméze prihodit nig, €o by nebolo v zhode s vesmirnym poriad- ony pa drahif Ene wnojojomockmonrahlt il | proti svojmu bohu a bogskému hlasu. Lebo nikto ma nepriniiti, aby som konal proti jeho voli 11 Na to prave teraz. pouzivam svoju dusu? Takto sa pftaj sm seba pri kaZdej prilezitosti a sktimai, éo sa prave deje v te tvojej Zasti, kto- rej sa hovori vedkici rozum, teda akit dusu mas teraz. Ci vari nie dusu dietata? Chlapea? Alebo slabej Zeny? Ba dokonca tyrana, dobytka & dravea? 12/ AKé si asi veci, ktoré sa mnohym zdaji dobré, a ako k nim mono prist’? Lebo ak by si niekto pomyslel na veci okolo nas ako na sku toéné dobro, akjm je napriklad rozumnost, umiernenost, spravodlivost, muznost, po po mysleni na ne by wz nemohol vypotut vyrok nod dobrych vect", lebo to nebude v zhode s dobrom. Kto si vak najprv pomysli na veci, Ktoré sa aspoit mnohym zdaji dobré, ten si to vypotuje a tak fahko prijme vyrok komického skladatefa ako prislovie. A takto si mnohi pred- stavuji rozdiel. Lebo jednak by to neznehod- nocoval, jednak by sme to neprijimali ako vyrok vhodny a vtipny, keby pritom myslel na bohatstvo a Stastie. Vyjdi teda a pjtaj sa, ti treba cti a za dobré pokladat také veci, ktoré keby boli napted premyslené, spdsobovali by, 6 ten, kto ich Iahko nadobudol, nemal by ich. kde vyliat. 13/ Skladam sa z hmotnej podstaty a ginne| silyni€ nebréni tomuto trdeniu, i ked! je vesmir svojim stvoritefom obnovovany v pevne ohra- 2 nigengch obdobiach. 14/ Rozum a umenie rozumne myslief sti _ schopnosti, ktoré sa uspokoja so sebou a im pi meranymi ginmi. Vyvieraji teda zo svojho | vlastného Zriedla a postupujit priamo k vytyce- nému ciefu: preto takymto skutkom, Ktoré postupujii spravnym smerom, hovorime | | sprivne diny”, | mu nepatria uz len preto, Ze je lovek. Nie st poziadavkami Gloveka a ani si ich Tudské pri- | rodzenost nenariad'uje, ba ju ani nezdokonalu- | =| niedo z tychto veci pattilo Zlovekovi, epic by sa mu pohédat’ nimi a vyvySovat sa, ako : zasa by nezasluhoval pochvalu ten, kto by sa a | vyjadroval, Ze tieto veci nepotrebuje, a nebol | ig | by dobry, kto by ani najmenej nenalichal na | _ svoje pravo v niegom z tychto veci. No teraz, | 0 kolko viae niekto 2nésa, & uz sim seba | alebo ho niekto iny 0 nieto z toho pozbavuje, 0 tolko je lep&t. 16) Aké bude vé tym radom takjch predstav ako napriklad: ‘Tam, kde sa da Zif, da sa aj dobre Zif. Ana cisar- skom dvore sa da Zit; teda tam sa da aj dobre Zit. Alebo zasa: Nato bola té-ktord vec uréend, prive k tomu aj smeruje. A k Zomu smeruje, v tom spotiva jej tel; ale v tom, v Zom spotiva je) Wéel, spativa aj prospech a dobro kazdej veci. Dobro rozumne} bytosti teda spodiva v spolovenstve. Lebo je davno dokazané, Ze sme stvoreni pre spolovenstvo. Ci vari nebolo jasné, Ze niz8ie bytosti shizia vySsim a vySsie sebe navzéjom? Bytosti s duSou sti vy88ie ako bytosti bez due, a z tYch prvych sti vyitie bytosti rozumné. 17/ Je Sialenstvo hnaf sa za nemoznym; nemoz- 1né viak je, aby zi{ nepachali takéto ialenstvo. 18/, Nikomu sa neprihodi nié, £0 by podta svo- jej prirodzenosti nemohol zniest. Inému sa pri- hodf to isté, ale bud nevie, Ze sa mu to priho- dilo, alebo sa chee blysniit svojou odvahou, takée zachova dusevntt rovnovahu a zostane pokojny. Bolo by teda nebezpetné, keby neve- domost a samoliibost dokézali viac ako rozumnost. 19/ Veci samy sa ani trochu nedotykajti tvojej ina tvojich predstiv, také © bude tvoje zmySTanie, lebo predstavami sa__ dua zafarbuje. A preto ju zafarbuj nepretrzi- |“nou z ,mrayne Iahostajnych” veci prive tak |= due, ani nemajd k dusi pristup, ani nemozu duu zmenif alebo ou pohniif, Len dusa sama sa premieita a pohybuje a veci okolo seba hodnot{ meradlom stidu 0 svojej vlastnej hodnote. 20/ Na jednej strane je ndm dlovek bytostou najpliz¥ou, ak totiZ fudia maja Gnit dobro | a znafat inch fudt: ale ak mi z nich niekto pre- Vv mojich vlastnych Zinoch, stava sa mi jed- ako slnko, vietor alebo zviera. Tie sice mozu hociktordé moju innost prekazit, ale nemoZu sa | stat’ prekaizkou méjho chcenia, lebo to sa riadi danymi podmienkami, ani méjho zmySlania, Ktoré méze zmenit svoj smer. Lebo rozum vie obratit a premenit kazdii prekazku svojej &in- nosti v prospech svojho timyslu, takze to, go malo prekazif ten alebo onen Gin, pomdha ho uskutoénif, a Go mu malo ti alebo inti cestu zatarasit, samo mu cestu otvéra. 21/ Maj v licte to, 20 je vo vesmire najmocne}- Sie; je to té sila, ktora vSetko uziva podla svoje} véle a vietko podfa svojej vile spravuje. Maj V ticte to, 20 je v tebe najmocnejsie; s predoslou | sti to rovnorodé sily. Lebo sila v tebe vietko | ostatné podla vale uziva a riadi tvoj Zivot. 221 Co nie je na Skodu obci, nepoSkodzuje ani obéana. Pri kazdej predstave, Ze si utrpel | Skodu, dré sa tohto pravidla: Ak to alebo ono k neSkodi statu, potom to ne8kodi ani mne: ak je | podkodeny stat, nesmiem sa na toho, kto Stat | pofkodzuje, hnevat: lepSie je mu ukézat, v Com spodiva jeho chyba. i 23/ Casto si uvedomuj pominutelnost a zénik vecf i udalosti! Lebo podstata vect je ako tieka v ustavignom toku a dinnosti podliehajii usta- viénym premendm, ich priginy tisfcorakym obratom a bezméla nié tu nie je stale. A tesne pri nds je nekoneénd priepast minulosti a be- | zodné hrdlo budiicnosti, v ktorom sa stréca vietko. Ci teda nie je pochaby ten, kto sa v takomto stave vyvySuje alebo sa za nietim Zenie &i narieka, akoby ho to malo trépif ete ktovieako dlho? 24) Maj na pamati celok stiena, ktortho si pra- malou Giastotkou, celok tasu, z ktorého ti je vymerany kratuéky a nepatmy kiisok. Maj na pamati aj celok osudu: Kotkou jeho éastou je tvoj Zivot? 25) Niekto mi v niefom ublizuje? Jeho vec! MA | svoje vlastné zmysfanie, svoj vlastny spésob konania, Ale ja mam teraz zmyslanie, aké podfa vale vesmimeho poriadku teraz mat mam, a robim to, €o teraz robit mém podfa vole svojej vlastnej prirodzenosti. | 26) Nech sa vedtica éast tvojej due nedé zme- | nit ani miernymi, ani prudkjmi vzruchmi tvo- jej telesnosti a nech sas nimi nezluéuje, ale nech sa sama odliigi a nech zvody telesnosti uzavrie do ich orgénov! Ked vSak nejakou inou vzé- jomnou naklonnostou preniknii do tvoje) duse,Ktoré je predsa en spojend s tvojim telom, | potom sa nepoktiSaj odporovat citom: len nech k tomu rozum, tvoja vedtica éast, sama od seba nepripoji Klamnti predstavu, Ze to je nejaké | = dobro alebo zlo! 271 Sizitie s bohmi. Ten zije s bohmi, kto im ustavitne dava najavo, Ze jeho dua je spokojné 80 svojim tidelom a kond v8etko, to chce duch, “ Ktorého Zeus pridelil ako éast samého seba /§ kazdému za vlddcua vodeu. On je totiz mystou |: a rozumom kazdého z nds. 28/ Hnevas sa na dloveka pachnuceho potom? | neva sa na dloveka, ktorému zapacha z ist? | Co ti to poméze? Ma také podpazudie, také ‘sta: musi byt takto cftit z tychto miest! ,Ale | Aovek ma predsa rozum,” namietne’, ,a ked’ premyfa, méze pochopit, Eoho sa dopustil.” Vyborne! Istotne teda aj ty ma8 rozum, nuz zaposob svojim rozumnym zmysfanim na jeho zmysTanie, pout ho a napomeri! Ak pottivne, posliiZi8 mu a netreba hnevu. Nie je to ani tra- gédia, ani nerest. 29) Ako by si si Zelal Zit, keby si uz bol po smirti, tak je ti umo¥nené Zit uz tuna zemi. Ak ti to vSak Fudia nedovolia, potom zo Zivota hoci odid, pravda tak, aby si netrpel. V izbe je dym: | odchAdzam. Za Go sa asi pokladés? Kym ma | vSak nif také nevyhéiia, zostévam tu slobodne + a nikto mi nezabréni robif to, 60 chem; a ja chcem to, fo je v zhode s prirodzenostou __ rozumnej a spolotenskej bytosti 30/ Vesmimny rozum chce spologenstvo bytosti. >) Stvoril teda niZ8ie bytosti pre vySsie a vySSie zasa uviedol do vz4jomného stiladu. Vidi, ako vSetko navzdjom podriadil a zoradil, ako pri- delil kaZdému to, éo je primerané jeho hodno- te, ako spojil najdokonalejsie bytosti vo vz: jomnej svornosti? 31) Ako si sa az doteraz spraval k bohom, | k rodigom, bratom, k Zene, detom, utitefom, vychovévatelom, priatefom, pribuznym a slu- Zobnictvu? Dajti sa pouZit o tvojom doterajgom | vatahu k nim véetkjm bisnikove slova, Ze unijakym slovom ani inom nespasobil nijakii krivdu”? Spomeit si ajna to, to vSetko si prezil a €0 vietko si bol schopny pretepiet; a Ze hist ria tvojho Zivota je dopisané a tvoja sluzba Stétu sa konét, a napokon aj na to, koko si videl krasneho, kolkymi slasfami a strasfami si opo- | vrhol, kofko si premeSkal prilezitostf zaskviet sa.a kotkym nevdagnikom si preukézal léska- vost? 52/ Cim by mobli duge nezuSfachtené a neve- domé podlomif rovnovahu zuslachtene} a vedomostami vybrisene| duse? Ktoré duSa je teda zuSfachtené a vybrisené vedomostami? 14, ktoré poznd zdroj a koneény ciel veci, a rozum, Ktory preniké vesmfmou podstatou a cely svet usporadtiva ustavitne do pevne sta- novenych obdobi. 33/ Ani sa nenazdaé a bude z teba popol alebo kosti, a neskér uz iba meno alebo ani meno;aaa | & meno ~ to je prézdny zvuk a jeho ozvena, | | Aveci, v Zivote tofko cenené, sii nigotné, bez- | cenné a malicheré, fudia si ako hryztice Stefiatd a hadterivé deti, ktoré sa smeji a vzaipa- {i nariekajd. A vernost, ostych, spravodlivost’ a pravda ,odi8lina Olymp zo Sirej zeme”. Co fa __ teda este stale tu drZi, ked vSetko zmyslom pri- stupné je premenlivé a nestale, ked tvoje zmys- ly stineisté a omylné, ked i sama tvoja Zivodis- = na dua je len vyparom krvi a ked slava v takychto podmienkach je také plytka? Co teda? BudeS s odovzdanou myslou vyckévat’ chvitu, kym bud nezhasnes, alebo sa nepresid- lis inam; ale nez této chvila nadide, eim si [ vystatit? Uctievaj a zvelebuj bohoy, rob dobro | | Tudo, znaaj ich alebo sa im vyhybaj a neza- | budni, Ze Eokolvek je v oblasti tvojgj telesnosti | a Zivotiinosti, nie je to ani tvoje, ani v tvojej moc 34/ Je v8ak v tvoje} moci, aby ti Zivot plynul "| pravym Stastim, ak sa vo svojom myslené | akonani vyda8 pravou cestou. Dve veci si spo- ~) logné bodskej dusi i dusi Tloveka, ako aj kaz- dého rozumného tvora: po prvé, Ze jej nikto || nemdze v nigom zabraitovat; po druhé, Ze svoje _ dobro zaklada na spravodlivom zmy3lani __ akonani a Ze obmedzuje svoje tizby. 85/ Ak to alebo ono nie je ani mojounecnostou, | ani désledkom mojej necnosti a negkodi to ani © celku, preto by som sa tym znepokojoval? \ | Lenge 0 8kodi celku? 36! Nedévaj sa celkom strhavat predstavou, ale zo v8etkych sil pomahaj fudom podla zésluhy, a ak utrpeli nieéo vo veciach mravne nepod- statnych, nemysli si hned, Ze utrpeli Skodu,; je | 1) to taky zlozvyk. Potinaj si v tejto veci ako sta- rec, 0 svojmu zverencovi zobral kamienky a odifiel, vediac, Ze sti iba detskou hraékou. Aak sa postavis na pédium pred Tudi, zabudol si, Hovete, ako malo to znamena? ,Ano, ale ked! Fudia o to tak velmi stoja!” Preto maé teda byt aj ty pochaby? Nech som kdekolvek, hoci | opusteny, mam vSak Stastny osud. Stastny ‘osud mé ten, kto sim sebe pridelil dobry tidel, | A dobré tidely sti dobré sklony, dobré snahy a dobré skutky.SIESTA-KNIHA —V Vesmirna létka’ je poddajna a tvarna © a rozum, ktory ju Ovléda, nemé v sebe pritinu | Konat zlo: lebo niet v fom neresti a tied nié z1é nerobi a v niéom neskodi. Podta tohto rozumu sa vEetko deje a uskutotiiuje. 21k kona8 svoju povinnost, nech ti je lahos- tajné, di pritom trpi$ zimou alebo horigavot si ospaly alebo dostatotne vyspaty, &i fa zahr- uj pohanou alebo pochvalou a & umiera’ alebo rob nieéo iné. Lebo aj umieranie je jed- nym z nagich Zivotnych tkonov: preto stati, ak | ajv tejto veci dobre spin svoju povinnost. 3/ Pozti sana jadro vect: nech tina nijakej veci neujde jej vlasind podstata ani pravé hodnota! 4) Vetky veci okolo nds sa 6o najsk6r premenia a bud sa pretvoria na paru, hoci ich hmotna pod- stata je jednotnd, alebo sa rozplynti na atomy. 5f Rozum, ktory spravuje vesmir, e si vedomy, G0 robi, s akjm timyslom a v ake latke je Ginny, 6 NajlepSim spdsobom odplaty je neodplacat’ | 2lé zim. ‘7 PoteSenie a uspokojenie hladaj v jedinom: v tom, Ze kréta8 od jedného vSeobecne pros- peSngho inu k druhému a nezabtidas na boha! Sf Vediicou éasfou nase) duse je 4, ktord je sama sebe podnetom a zdrojom zmien, men{ sa sama podla svojej véle a spésobuje, Ze sa je} kaZda udalost javi takou, akou ju chce mat. 4/ Vetko sa deje v zmysle vesmitneho poriad- ku; nie teda v zmysle nejakej ine} prirodzenos- ti, ktoré by bud zahrnovala véetky vonkajéie veci a sama bola v nich zahrnuté, alebo bola | mimo nich a odhigend od nich. 10/ Vesmir je bud zhlukom atémov, ich vzi jomnym prepletanim a opatovnym. rozpleta- nim, alebo je to zjednoteny celok, usporiada- | nost a prozretelnost. Ak je teda tym prvym, naéo mam tizit po dal’om pobyte v takejto | néhodnej a zmétenej zmieSanine? Co iné mi ‘moze byt vitanejsie, ako sa konetne zasa pre~ menif na zem? A preto sa mam dokonca znepo- | kojovaf? Lebo nech robim gokolvek, rozkladu neujdem. AK je vSak sprévny druhy pred- poklad, blahoretim stvoritefovi sveta, som v dobrej pohode, déverujem mu, 1 Ak ta okolnosti uvrhnit do nejakého vn torného nestiladu, rychle sa navrét do seba samého a nedévaj sa vytrhndif z rytmu vaeSmi, ako je to potrebné: lebo bezpetnejgie ziska’ vaiitorny silad, ak sa budes k nemu ustavigne vracat. 12 Keby si mal zéroveit macochu i matku, | potom by si sfce macochu ctil, ale predsa by si sa ustavigne vracal k matke. V takomto vztahusiteraz k dvorua k fil lozofii, Preto sa éasto vra- aj k filozofii a v ne} hfadaj pokoj: vdaka ne} bude tvoj Zivot pri dvore znesitelny a aj ty sam. bude’ znesitelny v tom, 13! Ak si nad petenym misom alebo injmi pokrmami predstavujeme: Toto je métvola ryby, tamto mftvola vtéka alebo prasata, nad | falernskym vinom zasa, Ze je to trocha tej hroz~ novej Sfavy, nad purpurovym odevom, Ze je to ovtia vina napustena krvou purpurove| lastit- ty, nuz takéto predstavy sa tykajei samého jadra veci a prenikajtt ich podstatou, takze vidime, aké sit v skutotnosti. A prive takto sa mame. spravat cel Zivot k veciam, ktoré sa ndm prili§ zvodne zakradajit do predstév. Odhalme ich, spoznajme ich bezcennost a zbavme ich pek- ného zovitajSka, akjm sa honosia, Lebo klamna, predstava je nebezpetny podvodnik; najvaéSmi a prave vtedy ta podvedie, ked sa nazdavas, Ze sa zaoberd§ najdélezitejSimi vecami. 14/ Vae8ina veci, ktoré Iudia obdivuj, sti veci najbe%nejsie, Dr2fich pokope ich vlasind stidr? n§ sila alebo prirodzenost. Si to kamene, drevo, figy, vinié, olivy. Veci, éo obdivujit fudia © niego vinimavejsi, patria k tym, ktoré dr2i pohromade Zivotigina duSa ako napriklad stéda svfit alebo dobytka. No veci, éo si cenia Tudia ete usfachtilejsi, patria uz k bytostiam, ktoré ska, ale predsa znalé nejakého umenia, zbehlé v niegom inom alebo jednoducho v tom, Ze si vie zacbstarat zéstup otrokov. No ten, ktosivvie = 76 vazit rozumnit duSu, to si je vedoma sveto- obdianskych i obtianskych povinnosti, ten sa uz nezaujima 0 ostatné veci a snaZi sa pre- dovéetkym zachovat svoju viasiné dudu v rozumnom a spologensky prospesnom stave ak tomuto ciefu pomaha dospiet aj svojim Iud- skjm bratom. 15/ Jedny veci neprestajne spejtt k svojmu vzni- ku, iné zasa k zAniku, a z toho vietkého, zo vzniké, zasa vSeliéo zanika. Nepretraity prid premien omladzuje vesmér, prave tak ako ne- utichajtice plynutie €asu znova a znova otvara bezmedznti vetnost. Ktoréze z vec ritiacich sa okolo teba si mozno nejako osobitne cenit v tomto pride, v ktorom sa nedé ani pevne | postavit? Akoby si niekto chcel zamilovat nie- Ktorého z vidkov letiacich okolo, a ten sa mu medzitym stratfz off A tosi podobneé je aj sam Zivot kazdého z nés: iba Gosi ako vyparovanie krvia vdychovanie vzduchu, Lebo raz vaduch vdychnuf a opat vydychnut, ako to kazdd chvilu robime, je nieéo podobné ako vietku dychaciu schopnost, ktort sme prednedévnom, dostali pri narodeni, vratif zasa tam, odkial! sme vsali prvy dych. 16) Cenné nie je to, Ze sa nase telo vyparuje podobne ako rastliny, ani to, Ze dycha podobne ako doméce zvierata alebo diva zver, ani to, Ze vnima a vytvara si predstavy, ani to, Ze byva babkou zmietanou pudmi, ani to, ze Zijeme pospolito a prijimame potravu; lebo toto vetko ma iba takttistti cenu ako vyhiGovanie strave-ného pokrmu. Co ma teda vébec cenu? Vari pochvalny potlesk? Nie, Teda ani oslavny | |, jasot, lebo chvalospevy davu nie sii nig iné ako | __,potlesk” jazykov. Zriekol si sa teda aj tej tro8- ky slavy; nud go ti ostéva cenné? Myslim, Ze | __ toto: rozvfjat alebo aj utlmovat vlastnii ginnost podta svajho prirodzeného uréenia. Je to ciel, ku ktorému smerujti aj vSetky Tudské umenia a remesla. Lebo kazdé remeslo smeruje k tomu, aby jeho vytvor patrigne zodpovedal © iéelu, na ktory bol vytvoreny. Toto mé na mysli_ aj vinohradnik, ktory oSetruje vi cviditel kon‘ i chovatel psov. Vychova a vyué- ba mlédeze tiez smerujtt prive k tomuto cielu. | Toto je teda cenné. A ak je to naozaj tak, potom |) uz nebudeS bazit po nitom inom. Ci si bude’ aj |G nadalej cenif eSte aj vSelito iné? Potom, prav- da, nebudeé ani slobodng, ani samostatny, ani _nepristupny nérudivostiam, lebo nevyhnutne budes zavistlivy, Ziarlivy a podozrievavy voti | tym, ktori fa mézu zbavit veci, a bude’ strojit klady proti tym, ktor{ wz majti tie veci, ktoré si ty cenfS. Potom kaZdy, kto nema niektoré |: z tchto veci, musi sa ocitntit’ v dusevnom | zmatku a navySe este Zasto hromdit na bohov. |_| No ticta a va%nost k viastne} dusi ti zabezpect ~ spokojnost so sebou samym a uvedie ta do dobre} zhody s bliénymi a do stiladu s bohmi, budes teda schvalovat v8etko, fokolvek udelia a zariadia 17/ Nahor, nadol, dookola — také sti dréhy prv- | kov. Ale dréha cnosti nevedie Ziadnym z tych- a tispedne krééa k svojmu cielu tazko pochopi- telnou cestou. 18/ Ako zvratene si podinajti Iudia! Tych, 0 jas nimi ako stitasnici, chvalif nechct, ale sami si nadovSetko cenia chvély potomkov, ktorych nikdy ani nevideli, ani neuvidia. A to je bezméla to isté, akoby fa trépilo pomyslenie, Ze tvoji predkovia ti nechvéloretil. 19) Ak sa prave tebe zdé nieco neprekonatelné, x toho este neusudzuj, Ze je to nad Tudské moz- nosti, ale ak ndjde8 nieto loveku primerané a mozné, pokladaj to za dosiahnutelné aj pre seba 20/ Pri eviteni nds niekto bud poskriabe nech- tom, alebo ném zasadi prudky tider hlavou; nevykladdme si to vSak v zlom, ani nie sme roz~ | hordeni, ani ho nebudeme nabudkice podozrie- vat z tikladoy, ale opatrne ho obideme, nie vSak ako nepriatela, aniz podozrievavesti ale slusne sa mu vyhneme z cesty. Podobne si poginajme aj | vostatnych Zivotngch okolnostiach: prehliadni- me vieliéo u nafich takpovediac ,spolucvitia- |= ich” Lebo, ako som povedal, da sa im vyhnt | z.cesty aj bez podoztievania a nevrazivosti 21/ Ak mi niekto vie presvedtivo dokazat, Ze nespravne usudzujem alebo kondm, rad zme- nim svoju mienku; lebo hfadam pravdu, ktord e&te nikdy nikomu neuikodila. Skodu utrpi nanajvy ten, kto zotrva vo svojom omyle a nevedomosti"= 24) Alexander Macedénsky a jeho sluha do- | © 22/ Kondm svoju povinnost a nestaram sa o nié iné: lebo bud sti to bytosti neodusevnené, alebo, nerozumné & pobliidené, ktoré nepoznajit svoju cestu. 25/ K nerozumnym tvorom a vabec k veciam a predmetom okolo seba sa spravaj ako rozum- nd bytost k nerozumnym: velkodusne a nezé- visle: ale k Iudom, ked'e majé rozum, sprévaj sa navySe aj spologensky! A pri vSetkom vzfvaj ~ bohov a nestaraj sa o to, ako diho to budes obit, lebo statia aj tri takéto hodiny. siahli po smrti rovnaké postavenie: boli totiZ bud znova premenenf na tie isté zarodotné vesmirne prvky, alebo sa rovnako rozptyflili na atémy. 25) Zamysli_ sa nad tym, kolko telesnych a zérovenh duevnych pochodov sa deje v tej istej chvili v kaZdom z nds! Potom sa nebudeS | Gudovat, ak ete ovela viac, dokonca vabec véetko, Zo sa deje, je stitasne obsiahnuté v tej jednotnej vichomiere, ktorej hovorime vesmir. 26) Keby ti niekto potodil otazku, ako sa pie ‘meno Antoninus, nebude’ vari vyslovovat pis- | meno po pismene? A éo ak sa na teba preto Tudia nahnevajei? Azda Jen im nebudes oplicat ich hnev? Nevyslovi8 pokojne hlésku za hlés~ kou? Nuz i na tomto priklade si uvedom, 2 kaZdé povinnost je stihmom jednotlivosti: a tie musi maf prave na zreteli, aby si sprévnym spésobom mohol uskutoénit to, £0 je ti ulozené, bez toho, aby si sa rozéufoval alebo bliznemu sa odplacal hnevom. 271 Aké kruté je nedovotovat Tudom ist za tym, éo sa im zda primerané a uzZitoéné! | A predsa im to do iste} miery ,nedovolujes” robif, hoci ta kedykolvek hnev, Ze robia chyby. Lebo Iudia sa zakazdym vydavajt za tym, fo sa im zda primerané a osozné. ,,Ale v skutognosti to tak nie je!” V takom pripade ich pout a usmerituj, hnevat sa vSak nesmie’! 28/ Smut je odpoginutim od protiregent zmys- Joy, od zéchvatov Ziadostivosti, od bliidenia rozumu a od otroéenia telu. 29) Hanbou je, Ze v Zivote, v ktorom tvoje telo zatial nie je ukonané, ivoja duga sa unavila skor 30/ Dévaj pozor, aby si sa ,nepocisaréil”, aby si nenasiakol cisérstvom; stava sa to! Zostai\ teda prostjm, priamym, déstojaym, prirodzenyim ctitefom prava, bohabojnym, dobrotivym, mi- lujiicim vSetkych svojich blinych a neochvej- nym pri plneni povinnosti! Usiluj sa zostat takym, akjm fa chcela maf filozofia! Boj sa bohoy a ujimaj sa ludi! Zivot je len okamih; jedinym plodom pozemského Zitia je zbozna mysel a Uinnost pre blaho celku. Vo vSetkom bud Antoninovym Ziakom: osvoj si jeho vytr- valé tisilie konat rozvézne, jeho dusevnit rov- novahu za véetkych okolnosti, jeho zboZnost,privetivii a vltidnu tvér, Tahostajnost k slave a jeho dprimnd snahu sprivne chépat veci! | A spomei si, ako vobec nié nespdistal zo zre- tela, skér nez to riadne nepresktimal a rozum- | ne neuvazil: a ako trpezlivo znd¥al neopravne- né v¥titky bez toho, Ze by sa nad kymkolvek |) pohorgoval: a ako sa v niéom neprenéhfoval |= | a aky bol nepristupny chovéraniam, ako sta- rostlivo sktimal Tudské povahy a Giny, aké vadialené mu bolo zfahéovanie, bojécnost, | podozrievavost a prefikanost, aky bol nené- roény napriklad v otazkach byvania, 16zka, Sat- || stva, stravy a obsluhy; aky bol pracovity |: a trpezlivy: akti vernost a uznanlivast prejavo- val voti priatefom: ako dobre znaéal vSetkych, éo otvorene vystiipili proti niektorej jeho mien- | ke, a ako ho tetilo, ked ho niekto poutil © niefom lepSom: aky bol zboZny, nie vak povertivy, KieZby aj teba zastihla poslednd hodinka pri rovnako dobrom svedomi, aké bolo jeho! a1/) Vytriezvej a spamitaj sa! A tak, ako si uve- domi, preberajtic sa zo spanku, Ze ta prenasle- doval iba sny, tak aj v bdelom stave pokladaj rivotné fazkosti iba za preludy! \ smerovnakosti”. Du8i je vSak Lahostajné iba to, & nie je jej Kinnostou: &o v8ak je jej Sinnostou, to w8etko je v jej moci. A dua sa venuje iba tomu, éo si vyZaduje pritomnost, lebo jej budti- ce i minulé dinnosti sti jej uz takisto Tahostajné, 82 32/ Skladdm sa z tela a due. Telu je vSetko -fahostajné”, lebo nemé schopnost vnimat’ 33/ Ziadna némaha nie je neprirodzend ruke ani nohe, pokial noha robi to, go mé robit noha, a ruka to, €o ma robit ruka. Podobne nie je teda nijaké némaha neprirodzené ani tloveku, pokial robi to, Go ma Hlovek robi. A ak mu to nie je neprirodzené, nie je to preitho ani zé. 34) ARE rozkoSe zavili lupiti, nemravnici, otco- vrahovia a tyrani! 95) Vari nevidt, Ze celkom obyéajnf remeseint- ci sa sice do iste} miery prispdsobujit vkusu neodbornikov, ale predsa sa pridrZiavajd prika- zov svojho umenia a nemajé odvahu sa im spreneverit? Nie je hrozné, Ze stavitel a lekér si vyat$mi ctia prikazy svojho remesla ako élovek prikazy svojho rozumu, ktory mé spolosny s bohmi? 36/ Azia a Eurépa sé iba kiitikmi vo vesmire; vietky oceény sti iba kvapkou vo vesmire; vrch Atos iba hrudkou vo vesmire, cel4 pritomnost iba bodom vo vetnosti! VSetko je nepatné, nestéle, pominutelné. VSetko vyviera odtial, z toho vSemocného vesmiru, & uz z.jeho pria- meho popudu, alebo ako désledok tohto popu- du. Teda aj levia tlama, jed a véetky ,Skodlivi- ny", napriklad tinie alebo bahno, sti iba sprievodnymi javmi toho vzneSendho a krasne- ho. Nepredstavuj si teda, Ze nepatria one} bytosti, ktorej sa kori§, rad¥ej sa zamysli nad prazriedlom vletkych veci! 37! Kto videl terajsie veci, videl véetko: i to, &o 83>| sa od vetnosti udialo, i to, €0 sa donekonegna = bude diat. Lebo v8etko dianie je rovnorodé a podobné. © 38/ Rozjimaj Zasto 0 spojitosti véetkych veci vo vesmire a o ich vzdjomnom vztahu. Lebo vSet- _ ky veci sit do istej miery navzdjom pospletané, -) a tym sti véetky aj navzdjom spriaznené, lebo __ vyplyvajit jedna z druhej prostredinictvom svo- jej jednotne} hmatnej podstaty. 39/[Sludalostami, s ktorymi ta osud spoil, had’ sa vyrovnat; a Tudi, s ktorfmi fa osud zliil, miluj, ale opravdiv voy) | 40) Kazdy néstroj, kaZdé névinie, kazdé nédo- || ba je dobré, ked pinia vilohu, na akti boli vytvo- | rené. No ten, kto ich vytvoril, je pri ich powdi- vané mimo. Lenze pri veciach, ktoré udrZuje | pospolu pritoda, je sila, ktoré ich vytvorila, |= | vvitria_vinitri aj zostava, A preto ju mas ty vaitSmi uetievat a verit, Ze ak sa budes jej volou spravovat a podfa nej az do konca svojho Zivo- | ta Zif, vSetko sa bude diaf podla tvojho rozu- | mu, Aj vo vesmfre sa_veci dejt podfa rozumu vesmiru. 41 Ak pokladéé hociktoré z veci, ktoré sit mimo tvoje} véle, za dobro alebo zlo, potom. __ budeS nevyhnutne vyéitaf bohom, Ked' sa ti pri- © hodi 210” alebo sa ti nepodari dobro", | a nevyhnutne bude’ nendvidiet Tudi, ¢i uz | | budii skutognymi alebo zdanlivymi povodca- J =| mi tvojho neiispechu alebo nehody. A tak s 84 | 44) Ak bohovia rozhodli o mne a o tom, 0 sa | mi mé prihodit, dobre rozhodli: lebo boha si dopustame vielijakych nepravosti len zo z4uj- mu o takéto veci. Ked’ véak pokladéme za dobro a zlo iba to, fo je v nase} moci, potom | nemame ani najmensiu priginu ani na bohov hromdit, ani na Tdi sa hnevat. 42) VSetci spologne pracujeme na jednom ko- netnom cieli, jedni vedome as porozumenim, Herakleitos, Ze aj spiaci Iudia spolupracujit na | vesmirnom diani. Ale kaZdf na fiom spolu- | pracuje inak, navySe i ten, kto je nespokojny tym, £0 sa deje, a kto by sa tomu réd vzoprel a rdd by to zvratil: zrejme aj takéhoto Cloveka vesmir potreboval. A preto si teda rozvaz, ku Ktorym spolupracovnikom sa chee pridat! Lebo usporiadatel sveta fa kazdopadne pouzije spravne a prijme fa do radov svojich pomoenikov a spolupracovnikov. Len. sa nechci stat takjm élénkom v nich, ako ten véednja smiesny vers v drime, ktory spomf- na Chrysippos! 43) Cheelo by vari sinko plnif ilohu dazda? Alebo Asklepios tilohu ,darkyne plodin’? A éo jednotlivé hviezdy? Vari neprispievaji, hoci sti rozliéné, vetky spolu k tomu istému ciefu? nemozno len tak Tahko predstavif nerozhod- ného, Z akého dévedu by mi chceli spésobovat zlo? Co by tfm ziskali, 6 wz oni sami alebo ves- mir, 0 ktory sa staraji predovSetkym? Akhodli o vesmirnom celku, musim preto ochotne |=) prijimat a zndéat aj to, go sa mi stane ako priro- deny dAsledok tohto rozhodnutia. Kee vsak nerozhodujit vobec 0 nitom ~ &o je velmi bez- bozné pomyslenie -, potom im teda ani neobe- tujme, ani sa k nim nemodlime, ani neprisahaj- me a nerobme nié z toho, éo v8etko robievame, predpokladajiic ich pritomnost a stizitie snami. Ked teda o nigom, do sa tyka nds, neroz- |" hoduji, potom je zaiste v mojej moci rozhodo- vat sim o sebe a v moje) moznosti uvazovat aj © tom, go je mi uZitoéné. Kazdému je teda uZi- toéné to, Go zadpaveda jeho urgeniu a jeho pri- © rodzenosti; a moja prirodzenost je rozunmné a spologenska. Pre mia, Antonina ako obéana, je 8t4toma vastou Rim; pre iia, Antonina ako, doveka — vesmir Co je teda osozné tomuto tatu, to je pre miia dobrom. | 45/. VSetko, £0 sa stane komukolvek z nis, je | | uditoéné aj celku: uz toto by stadilo. Ale podrobnejsim pozorovanim zistis zvyéajne este aj to, Ze aj ostatnym Tudom je uzitoéné to, 20 ktorémukolvek eloveku. Pravda, vyjraz ,,uzito’- | ny tu treba chépat v Sirgom zmysle ako veci | vonkajéie, | A6/ Tak ako sa ti protivi rovnaké predstavenie v amfitedtri a na infch takychto miestach, lebo | divakovi sa znechucuji stile tie isté vyjavy | svojou jednotvérnostou, nieéo podobné pocitu- ~ je8 aj v celom zivote; lebo vonkoncom véetko je |F stile to isté a take isté. Ako dlho este? 171 Maj ustavigne na mysli Tudl vSetkch sta- vov a vSetkych povolani, vetkych nérodnosti, | Ktorf wZ zomreli, a dospejes k nedavno zomre- tému Filistionovi, Foibovi a Origanionovi. A potom prejdi aj k ostatnym skupinam! Aj my sa musime odstahovat prave tam, kam odislo tolko velkjch reénikov, tolko ctihodnych filo- zofov ako Herakleitos, Pytagoras a Sokrates, tolko davnovekych hrdinov a neskorsfch voj- vodcov a tyranov. OdiSiel Eudoxos, Hippar- chos, Archimedes a ini bystri, uitachtili, praco- viti, vSestranni a sebavedomi duchovia, dokonea aj ustipatn’ posmievaéi smrtelnosti a dogasnosti fudského Zivota, akym bol Menip- posa inf podobni. O vsetkych z nich vedz, Ze st. uz dyno pret! A je v tom pre nich éosi hrozné? Ago pre tych, ktorych nepozndme uz ani podla mena? Ozajstni hodnotu mé iba jedno: prezit cely Zivot v pravde, spravodlivosti a zhoviev vosti aj voti klamarom a nespravodlivym. 48] Kedykolvek sa chced potedif, v duchu si vybavuj prednosti svojich stiéasnikoy, napri- Klad_podnikavost jedného, skromnost dru- hého, Stedrost tretieho a nejakti inti cnost nie koho iného. Lebo nig nespésobi také poteSenie ako vzory cnosti, ktoré sa zrkadlia v mravoch nagich vrstovnikoy, a vSetky sa prejavia v spr vani jednotlivea, A preto ich maj ustavigne na | pamiti. 49/ Vari fa len nemrzi, Ze vazi8 iba tolko a tol- ko, a nie ovela viac? Prave tak ta nema znepo- kojovat, Ze je ti stidené Zit iba tolko a tolko |rokoy, a nie vine! Lebo tak ako si spokojny || § pridelom fhmotnost, tak bud! spokojny a) ) s pridelom éasu! - S0/ Snaz sa Tudf presvedéovat, ale konaj hoci proti ich voli, kedykolvek to vyzaduje spra- vodlivost. Ked' ti vSak bude niekto nésilim pre- | kézat, zmier sa s tym, nesmét, no zéroveit | poudi tiito prekaZku na preukézanie ine} cnos- ti; maj na pamatt Ze to robf$ iba podmienetne, Ze si predsa netiizil po nemoZnom. Po tom teda? Co bolo nasim hlavnym timyslom, to sa aj uskutoént 51) Ctiziadostivec hfada svoje dobro v éinnos- |) ti inych, samopasntk ho hlada védy vo vlast- d | nych néruzivostiach, ale kto ma rozum, ten ie alebo onej veci a v duéi sa neznepokojovat: lebo veci samy nemajti od prirody moc vynucovat si | "nase stidy. iW Zvykaj si pozorne sledovat to, €o hovori iny, a prenikncit do jeho dude. zéchranu plavajicim alebo o8etrovanym zdra- vie? ~ sa teda rozéulujem? Ci mysli§, Ze nepravda | "59. AK si to Tudlia, ktort sa chedi zapatif, a asi | ‘6! Kolkiz tch, s ktorymi som pri§ zz neho ods! 571 Chorym na Zitatku sa zdé med horky, Yudom postihnutym besnotou sa voda zdé prigema a defom sa zdé aj lopta krésna. Prevo pdsobi slabsie ako Zé na chorého, éo ma Zltaé- ku, a jed na Cloveka postihnutého besnotou? 58/ Nik ti nezabréni Zif podfa prikazov tvoje} prirodzenosti a nié sa ti neprihodf proti poriad- ku vesmiru, /z akych pohniitok a akymi dinmi! Ako rychlo -_-vetnost vSetko zahali a €o vSetko uz zahalila!SIEDMA.KNTHA ‘Co je necnost? To, do $i uz neraz videl. A.uvedom si pri vSetkom, 0 ga ti prihodi, Ze si to uZ neraz videl. Potom spoznds, Ze udalosti, - Ktorfmi si naplnené dejiny starej,_stredne) i novej doby a ktorymi sa teraz hemyia mest {i domy, sit celkom tie isté. Ni€ nie je nové, vSet- ko je obyéajné a dotasné. 21 Mou tvoje zAsady odumriet inak nez tak, Ze __ vyhasnii predstavy, ktoné im zodpoved: -_vtvojej moci ich ustavitne rozdiichavat! Mézem | si predsa o Klorejkolvek veci utvorit takii pred- stavu, aki potrebujemy; ak mézem, prego sa zne- pokojujem? Co je mimo méjho myslenia, to sa ho vonkoncom netyka. Uvedom si to, a ziskas istotu, MOze8 sa ocitntit v novom Zivote: len opit pozeraj na veci tak ako predijm, lebo tom spottva podstata nového Zivota. is i) Malicherny: zhon po vonkajSom lesku, diva- | delné hry, stéda svi a dobytka, Sermiarske stiboje, kostitka hodené psom, omrvinky ha- |S dzané rybém, lopotenie mravcoy s bremenom, pobehtivanie mySiek, pohyby babok na drdti- |» och — to v8etko mé rovnakti hodnotu. Treba le teda stat zhovievavo uprostred toho vSetkého, | “a pri kazdom tsili vysledné skutky. Treba si vSimat, k akému ciefu smerujti skutky, prave tak, ako treba davat pozor na zmysel slov. 5/ Stati méj rozum na tito dlohu alebo nie? Ak | staéi, potom ho na jej splnenie pouzijem ako | ngstroj, Ktorym ma vybavila prirodzenost ves- miru; ak nesta¢i, bud prenecham tito dlohu tomu, kto ju vie vykonaf lepSie, ak, pravda, to nie je mojou priamou povinnostou, alebo ju vykonam, ako viem, a priberiem si k tomu nie- Koho iného, kto pomocou méjho rozumu moze potom vykonat to, fo je pre vseobecné blaho rovnako vhodné a potrebné. Lebo kazdy sku- tok, nech uz ho vykon4m sém alebo s prispe- nim niekoho iného, ma smerovat len k tomu, éo | je osozné a primerané véeobecnému dobru. 6) Kolko Tudi na vysost velebenych uz upadlo do zabudnutia! A kotko tych, éo tamtych vele- bili, uz odtialto davno odislo! 7! Nehanbi sa prijat pomoc! Lebo maé prikaza- __né konaf svoju povinnost ako vojak pri titoku na pevnost. Co na tom, Ze pre poranent nohu | nemézZeS s4m vystiipit na cimburie, ak pomo- cou iného to zvladnes? | Nedavaj sa znepokojovat budkicnostou: lebo K nej dospeje’, ak pride éas, prostrednictvom | toho istého rozumu, ktorym sa teraz, v pritom- nosti, riadis “9 V8etky veci sti navadjom spaté posvataym 1kajSim Eastiam, ktoré takouto prihodou mézu trpief, potom postihnuté Sasti mézZu, ak chew, hromiit, ale ja, pokial nepokladam to, o sa mi | putom a azda vobec nié nie je navzdjom cudzie, [ | |_| prihodilo, za zlo, stéle ete nemam skodu. A je = | i lebo vietko je zoradené do jedného celku a spo- | logne prispieva k tomu istému vesmimemu poriadku, Lebo jestvuje iba jeden vSeobjimajiici vesmfr, jeden boh prenikajtici véetkym, jedna __ pralitka a jediny zékon, jediny rozum, spolot- ny vSetkym mysliacim bytostiam, a jedind pravda, lebo jedina je aj dokonalost pribuznych tvorov tiéastnych na tom istom rozume. Vv moje] moci nepokladat to za zl. || 15! Nech si robf alebo hovori kto chee Eo chee, | ja sim musim byt dobry: prave tak, ako by | zlato, smaragd alebo purpur neprestajne vyhla- sovali: ,Nech si robi alebo hovori kto chce éo chee, ja musim byt smaragdom a zachovat si svoju farbu!”” 10/ V8etko hmotné éo najrychlejsie mizne vo vesmirnej pralétke. Kazda Zinné sila 60 naj- rychlejsie znova prechédza do vesmirneho rozumu a spomienku na toto vetko &0 naj- rfchlejsie pochova vetnost, 16/ Vediici rozum sm sebe nie je ani na farchu, ani sdm seba neplas... Ale ak niekto iny ho | moze nastrasit alebo mu spésobif strasf, nech tak robi. Lebo rozum sa sam v mySlienke nepri- vedie k takymto obratom. Telo, ak m6ze, nech * sa star samo. aby nié neutrpelo, a nech vravi, ak trpi, no dua nech sa staré, aby neutrpela nit ztoho, oho sa obava, Co jej sposobuje strast. fo si veelku mysli 0 tYchto veciach, lebo neprive- die ju k takémuto siidu, Vedtici rozum tot, nakolko je to v jeho moci, nepotrebuje nig, ak len s4m si nebude robit potrebu nieéoho, "a podfa toho neda sa ani uviest y zmitok, ani sa ned popliest, ak len sém sa neuvédza < y zmitok a nezatarasuje si cestu. 1’ Konat v zhode s prirodou je pre rozumnti | bytost to isté ako konat v zhode s rozumom. 12/ Stoj priamo, aby fa nebolo treba podopierat! 13/ Ako telesné tidy Zivych organizmov tvoria celok, tak aj rozumné bytosti, Veci sti od seba oddelené, sti uréené na akiisi jednotna stigin- | nost, ESte lepSie si to uvedomi, ak si budes | vy duchu hovorit: Som tidom v stistave rozum- | Wch bytostf, Ked’ vSak bude hovorit, ze si iba éastou celku”, potom este stéle nemilujes Fudi | zo srdca, ete stile fa nete{ preukazovat dobro- || denie pre dobrodenie samo: ked to robi$ len ako | ovinnost, potom to ete nerobiS z presved- || nia, Ze tm robiS dobro sebe samému. 171, Byé Stastny znamend mat v sebe dobrého | ducha é rozum smerujici k dobru. Co tu teda robi, klamna predstava? Odid, ako si prisla! Nepotrebujem ta! Prisla si podfa svojho starého zvykuy; nehnevam sa, len odd! fe 93"sm: méze8 si dozZidit cpl kiipel bez toho, aby | sa najptv nepremenilo drevo na oheit? Mozes sa najest bez toho, aby sa varenim nepremenili pokrmy? Méze sa vabec gokolvek wiitoéné uskutotnif bez premeny? Neuznavas teda, Ze prave tak aj tvoja premena je Cosi podobné a vesmimy poriadok ju takisto potrebuje? - spojitosti s celkom a vo vzsjomnej stiinnosti "tak, ako spolupracujti nae tidy. Kolkych Chry- sippov uz vesmir pohltil, kofkych Sokratov, kolkych Bpiktetov! A to isté platf o ktoromkol- vek Gloveku Gi veci. 20/ Mojou jedinou snahou je nerobif to, éo Tud- ska prirodzenost nechce alebo asi nechce, alebo éo prave teraz nechce. = 21 BSte chvila, a zabudnes na véetko; este chvila, a véetci zabudnti na teba. “22! Pre éloveka je priznaéné, Ze miluje aj toho, to sa previttuje. Stava sa tak, len €o si uvedo- miS, Ze je to pribuznd bytost a robi chyby | z nevedomosti a nevedomky, Ze zakratko bez~ tak obaja zomriete, a predovSetkjm preto, Ze ti nespésobil Skodu. Lebo tvoja hlavné éast, rozum, sa nestala horSou, ako bola predtym. / Vesmimny poriadok vytvoril z vesmime) © pralitky ako vytvarnik z vosku raz napriklad Zxiebi, no potom svoje dielo znitf a jeho latku poudije na vytvorenie stroméeka, potom Tud- skej bytOstky, potom zasa na nieto iné. Kazdy z tychto vyvoroy mé iba kratutké bytie. Pre | skritu niet nif hrozné na tom, ak ju niekto zbjja dokopy, teda ani na tom, ak ju opait rozloZi na ‘ast 24 Rozhnevana tvar je prili8 proti prirode. Ke- dykolvek sa tak stiva, mizne z Sloveka pred- nost, alebo zhasne posledn, takze nie je mozné, aby Sa znova rozpillila, Preto sa poktiSaj pozo- rovat ho, lebo je proti rozumu. Ak zmizne spo- loéné pozorovanie chyby, aky este je dévod Zit? 25/ VSetky veci, kolko ich len vidié, vSeriadia~ ca priroda éoskoro premeni a z ich latky vytvo- riiné veci,z latky tchto zasa iné, aby sa vesmit ustavitne obnovoval. 26! Ak sa niekto proti tebe previni, ihned pre- malaj, aké mal predstavy o dobre alebo zle, ed! sa previnil: lebo len é0 to zisti8, polutujes ho a nebudes sa ani éudovat, ani hnevat. Bud totiz aj sam stéle pokladas za dobro to isté Eo on, alebo nievo iné, podobné; musfS mu teda odpustit, Ak vak nepokladas také veci za dobro alebo zlo, tym skor budeS zhovievavy k tomu, kto sa dopustil chyby. 271 © tom, 0 eSte nemas, nerozmyslaj tak, akoby si to uZ mal, ale z toho, &o més, vyber si 95to najcennejiie a zasa si pripomei, ako velmi "by ti chybalo, keby si to nemal, Davaj vSak | pozor, aby si si nenavykol taktito zélubu vo [i | veciach tak preceitovat, Ze keby si ich raz nemal, stratil by si poko). 28) Uchyf sa do seba samého! Rozumova éast’ | nds zotrvé na vlastnom spravodlivom konani av dusevnej pohode, ktoré z nej vychédzaju. | 29/ Zazen klammti predstavut! Potlaé zichvevy _naruivosti! Zameraj sa na pritomnost! Pochop | vietko, éo sa prihodi tebe alebo inému! Rozo- ber a rozlod kaZdy predmet na jeho &innii silu a hmotu! Myshi na svoju posledni hodinu! A chybu, ktorou sa na tebe previnil inj, zane- - chaj tam, kde vznikla! | 30/ Svoje myslenie celkom zameraj na to, €o sa | hovori, a svojim duchom vnikaj do prigin toho, fo sa deje. 31/ Okraéli sa prostotou, skromnostou a Iahos- tajnosfou ku vSetkému, Zo leZi medzi cnosfou anecnostou! Miluj fudské pokolenie! Nasleduj boha! 52! O smuttis Ak je nasa dusa z atémoy, rozply- nie sa: ak je to jednotny celok, bud zhasne, alebo presidli inam. 33/ O bolesti: Pamataj si, e neznesitelng usmr~ cuje, chronické sa stéva znesitelnou a mysel si |: uchovava pokoj tym, Ze sa uchyli k sebe a zm a vedtici rozum sa teda nestéva horsim. Casti tela, Ktoré sti bolestou postihnuté, nech sa 6 tom (ak, pravda, mozu) vyjadtia, 3a) O slave: len si véimaj, aké majit zmyStanie ti, Zo sit posadnutf slavou; Zomu sa vyhybajét a za &im sa pachtial A pamataj si: ako sa vrstvy piesku na pobrezi ukladajd jedna na druhi, zakryvajtic predchadzajtice, prave tak aj v Zivo- | te vietko skorsie sa ¢o najrychlejsie pochovava tym, do prichadza neskor, 35) Z Platéna: Mysif8 si, Ze takému duchu, ktory sa vyznatuje usTachtilosfou a poznanim iihmu éasu i véetkého bytia, javi sa Tudsky Zivot ako nieto vyznammé? ,Nie." Teda ani smut nebude takyto élovek pokladat za nig hrozné? ,,Vobec nie!” 361/ Konat dobro a zozat pohanu — to je tidel krdfov. 2 37) Jehanbou, Ze var sa poslusne tiadi prikaz~ mi due, zatial go duda sama sa neutvéra a neriadi podfa vlastnych prikazov. 38/ Je pochabostou zanevrief na beh sveta, ved svet si to vobec nevsima, 39 Dovié radosti vetne Zijiicim bohom i smr- | telnym Tudom, 40) Ludsky Zivot treba zozinat ako zrelé klasy, jeden rastie, druhy Klesé. 97| 4/ Ked mia s detmi bohovia opustia, ito musi mat svoju priginu. -42/ Dobro a spravodlivost sti so mnou. | zohityj! © 44/ ZPlaténa: Ja by som mu spravodlivo odpo- vedal: ,Nehovorfs spravne, tlovete, ak si mys- If, Ze muz, ktory len trochu stojf za nievo, ma potitat s nebezpetenstvom Zivota a smrti a neprizeraf len na to, & koné spravodlivo alebo nespravodlivo, kedykolvek nieéo obi, a Gi si podina ako muz dobry, alebo ako zy." vek ho postavi predstaveny, treba tam podla méjho nézoru vytrvat aj v nebezpeéenstve | a nepozerat pritom ani na smrf, ani na nig iné, iba na hanbu.” 46) Nué, milf priatel, G nie je u8tachtilost a dobro niego iné ako zachraitovanie seba alebo | ingho? Lebo naozajstny mu sa nema starat | _ 0 takii vec, ako je dlhsi alebo krat8i Zivot, nema | na Zivote lipmit, ale starost’ o to ma porutit | Ze svojmu osudu nik neujde, mé teda hladiet | na to, akym spésobom by ten fas, ktory ma este <, Zit, prezil go najlepsie. 47) Pozoruj drahy hviezd, akoby si obiehal spolu s nimi, a maj na mysli vzdjomné preme- | ny prvkov; Iebo takéto predstavy nas otistuji | _ od Spiny pozemského Zivota. | 48! Krasna je Platonova myslienka, Ze ked nic | kto chee rozjimat’o Tudtoch, nech pozoruje aj ich | pozemské pomery, akoby hladel odkialsi zhora: “ich zéstupy, svadby, rozvody, zrody i timrtia, ruch na stidoch, spustosené keaje, pestrii zmes barbarskych nérodoy, slivnosti, nareky na pohreboch, trhoviské, zmes vSetkych moznych protivenstiev zladenych do jedného celku. 491 Starostlivo pozoruj minulost, nespotetné premeny stigasnych udalosti, a bude’ méct predvidat aj budkicnost, Bude totiZ celkom | toho istého radu a nebude sa mécf odehylif od rytmu pritomného diania. Preto je aj jedno, & | pozorujeS Tudsky Zivot Styridsat rokov alebo tisice rokov; lebo éo viac uvidi®? . | 50/ A Zo sa zrodilo zo zeme, musi opit do | -_zeme; éo vsak vyputalo z nebeského semena, | opi’ sa vracia do nebeského raja. Alebo toto: | Nastane rozlozenie vzjomne spletenych vei na nedelitefné tiastky a podobné rozsypanie nedivych prvkov. 51 Jedlom, pitim, farodejnym umenim sa na- méhame odyrétit prival smati; od boha zoslany van vetroy, hoci strépeni, zndSame bez narekov. 52) Méze by? niekto lepi zépasnik, ako si ty, 99| ale nie je k Tudom laskavej8i, nie je skromnejsi, osudu odovzdanejsi ani zhovievavejéi k po- | Kleskom svojich bliznych. 537 Ke sa dé vykonat nejaké dielo v zhode _ s rozumom, spoloénym tak bohom ako fudom, | tam niet nebezpetenstva: lebo kde sa da sprév- ~ nou innostou dosiahnut nie’o uzitogné avy zhode s Tudskow prirodzenostou, tam sa netreba obavat skody. 54/_ Viade a vady je v tvojej moci zbozne sa — zmierit s jestvujticim stavom, spravodlivo sa | pravat k jestvujticim fudom a ochotne sktimat | jestvujtice predstavy, aby sa do nich nevkradlo | nie’o nepochopené. 55) Nespoliehaj sa na rozum ingch, rad8ej sa _ zahfad priamo na ciel, ku ktorému ti ukazuje cestu prirodzenost: vesmirna tym, Ze ta streté- va, a tvoja vlastnd prirodzenost tym, éo ti ukla- da urobit. KaZay ma robif to, go je v zhode s jeho prirodzenfm urcenim: ostatné veci pri- | toda urtuje na tizitok rozumnym bytostiam: ‘© tak, ako je vo vSetkom inom mene} dokonalé | na tiZitok dokonalejsiemu, Rozumné bytosti sti | VSak stvorené pre seba navzdjom. Hlavnym __ a vbec najdélezitejsim sklonom prirodzenho Tudského uréenia je spologensky cit: hned po fom nasleduje odolnosf proti zmyslovym, pokuseniam a telesnym vasiiam, lebo mysliaci | rozum mé tit zvlé8inu schopnost, Ze sa vie © uzavrief sim do seba a nikdy nepodliehat ani podnetom zmyslov, ani pudom, lebo obidve 100 majd Zivoéitnu povahu. Rozum naopak: chce vlddnut, nie byt v podruéf tamtych, A prévom: lebo je prirodou uspasoben§, aby uZival oboje. ‘Tretim znakom prirodzeného urvenia rozumne} bytosti je obozretnost pri usudzovant a odpor K omylu. Verny tymto vlastnostiam sa nas rozum uberé priamou cestou k cielu a splita svoje poslanie. 56! Akoby si uz bol zomrel a len do tejto chvile ail, musi v zhode s prirodou prezit zvySok Zivota, ktory ti este ostava. 571 Prijmi vdagne to jediné, go sa ti prihodi a éo je tvojim tidelom v osnove sveta, lebo 20 moze byt pre teba primeranejSie? 587 Pri kaZdej prihode si spomeit na tych, &o sa im dnes prihadilo to isté, a ktorych to potom | mazelo, Zasli a hromZili. A dnes ~ kde sti véet- ci? Nikde. Co teda? Cheeé si aj ty potinat podobne? Nechces nepatriéné zachvevy mysle ponechat tym, & takto znepokojujtt seba a inych, a s4m sa cel ponorit do tivah o tom, ako sa pri takjchto prihodach spravat? Lebo potom ich budeS uzivat spravne a stant sa lai kou tvojej dinnosti. Len ich pozoruj a usiluj sa, aby si sa sim sebe patil vo véetkom, 0 robi! 59) Zahlad sa do svojho vniitra! Tam je Zriedlo dobra, ktoré je schopné ustavitne vyvierat, ak sa k nemu prekopeS, 101ato ani v éinnosti, ani v pokojnom stave. Lebo | ak sa na tvari odzrkadIuje dua tym, Ze na nej zachovava oduSevneny a sluiny vyraz, niego podobné si vyZaduje aj celé telo, Treba sa 0 to | mimoriadine usilovat. 61/ Stile si uvedomuj, kto sii ti, ktorych uzna- nie cheeS ziskat, a akymi zésadami sa asi tiadia: lebo ked nazries do zdroja ich zAsad a isi, © potom im ani nebucleS mat za z1é ich mimovol- | né poklesky, ani nebude’ stato ich uznanie, 62/ Umenie it sa vaé8mi pondéa na zépasnic- | ke ako na tanetné umenie, a to v tom zmysle, | Ze sa musiS pohotovo postavit a stat pevne | z08i-voti aj nepredvidanym tiderom. 63/ Kad dusa, ako vravi Plat6n, len nerada sa odrieka pravdy, teda prave tak aj spravodlivos- ti, umiernenosti, zhovievavosti a vSetkho po- dobného. Je celkom nevyhnutné mat to usta~ __vigne na pamiati, lebo potom bude’ ku vSetkym. __ if Pri kaZdej bolesti si uvedom, Ze bolest nie je laskavejit vébec hanebna a Ze tvoju dusu nerobi horSou, Iebo nenantiSa ani jej rozumovei podstatu, ani je} spolovenské citenie. Pri vaéSine bolesti nech tije tilavou Epikurov vyrok, Ze bolest nie je ani ne~ hranice, a ked si ju nebudes v duchu zveligovat. Spomel si aj na to, Ze si neprfjemnosf mnohych. pocitoy, hoci sii totoZné s bolestou, ani neuve- | domujeme, napriklad ospanlivost, horiiéku |: | mesitetnd, ani vetnd, ak si pripomenies, e ma | ako aj to, Ze k blazenému Zivotu je potrebné a nechut do jedla. Kedykolvek fa teda nieto také znechuti, povedz si, Ze sa poddavas bo- lesti! 65/ Dbaj, aby si sa k odludom nespraval podobne ako oni k fudom. 66 OdkiatZe vieme, Ze filozof Telauges nemal lepsie zmylanie ako Sokrates? Lebo tu predsa nestati, Ze Sokrates zomrel slivnejsie, vedel sa obratnejsie zhovarat so sofistami, odolnejsie zndsat nogné mrazy pod Sirym nebom, ani to, %e ked mu prikazali priviest istého Salaminéa- na, pokladal za SlachetnejSie postavit sa proti rozkazu a ,odisiel domov", to by bolo celkom neuveritelné, aj keby to bola pravda. Sk6r si vak treba v8imaf niefo iné: aki dusu mal” Sokrates, i vedel trvat na spravodlivosti | k Tudom a na ticte k bohom, & neodsudzoval | Tudskit necnost a otrocky sa nepoddal nieve} |. nevedomosti, & tidely vesmirneho poriadku neprijimal ako niego nevhodné, & ich nepokla- dal za neznesiteIné jarmo a ti svoj Zivot nevy- daval obéas napospas telesnym Ziadostiam, 67! Priroda nesptitala tvojho ducha s telom tak pevne, Ze by ti nedovolovala uzavriet sa do seba a zvladiwut svoje tilohy. Lebo sa Tahko mozno staf bozim @lovekom bez toho, Ze by 6 tom niekto vedel. Toto maj stéle na pamiti, en pramélo vect: mozno fa sklamalo ofakéva~ nie, Ze vynikne8 v dialektike a fyzike, preto sa vSak e&te nevzdavaj nédeje, Ze budes slobod- ia]skromny a léskavy k Tudom a poslusny bohu. | 68/ Podla svojej vole mazes prezit Zivot v pine} dusevne} pohode, aj keby ti hocijako nadavali a diva zver trhala biedne tidy tvojej telesnej schrinky. Lebo éo tvojej duSi pri vSetkom tom prekéza zachovat pokoj, sprévne posudzovat okolnosti a pohotovo vyuzivat poniikajtice sa prilezitosti? Takée po nejake) prihode povie dui jej stid: ,Takato si vo svoje) podstate, hoci sa naoko javis inak.” A jej schopnost vyuzivat prilezitost’zasa povie: ,Prave teba som hfadala, = lebo pritomnost' je mi vady ldtkou na preuké~ zanie rozumovej a spolotenskej cnosti a vobec umenia, Ktoré je vlasiné len Coveku alebo bohu.” Lebo vietko, éo sa ndm stava, je podria- dené bohu alebo éloveku, a nie je teda ani nové, ani nepoddajné, ale naopak, dobre zndme a tvémne. | 69/ Znakom dokonalej povahy je prezivat kazdy dei tak, akoby bol pre nas posteciny — | bez prudkych vztuchov, bez otupenosti a bez pretvarky. 70/ Bohovia, ktorf sti tu od vetnosti, bez. nelii- | bosti znaSajd takti zéfahu celkom a stale zlych = Tudi, dokonca sa o nich vSelijako staraji. A ty, | Ktory sa Zo nevidiet so Zivotom rozlitis, stea- -_ ca’ trpezlivost? A sim si jednym z necnost- + nch! i 7A SmieSne je nevyhybat sa svoje} vlastne| 5 SEB OReee 104 nerest, £0 je zaiste moZné, aj vystrihat sa neres ti inych, €o je nemozné 72 To, 6 moja schopnost rozumne mysliet a spolotensky citif neuznava ani za rozumné, | ani za celkom prospesné, to opravnene poklads za nedstojné seba. 781 Ak si preukézal dobro a niekto ho prijal, prego sa zhaias eSte po nietom inom? Talis po | slave dobrodinca, alebo dokonca po protishuz- be? I i 741 Nikto neTutuje némahu konat vo svoj pros- | pech. Potrebn je wSak dinnost, ktoré je w zhode 5 prirodou; nefutuj teda namahu konat vo svoj prospech tym, Ze pomaha’ inymi! r( Yesmiony potiadok sa odhodlal stvort ves- mir. A teraz bud sa deje vSetko, éo sa deje, ako désledok jeho zémeru, alebo sti nezmyselné aj | tie najdélezitejsie veci, o ktoré saz vlastnej vole | svelovy rozum usiluje. Takéto myslienky roz- jasnia tvoju dusu v mnohych pripadoch. /- 1 Nazahnanie prazdnej hizby po slave poma- ha aj to, Ze uz nemaS moénost preiit cel svoj ivot alebo aspoi od mladeneckych rokov ako filozof a Ze ako mnohym inym aj tebe samému | je dayno znéme, Ze mas k pravej filozofii dale- _ ko. Mas teda na sebe Skvrnu, takZe uZnem6ze8 | pofahky ziskaf éesiné oznatenie filozofa. Bré- nia v tom aj tvoje Zivotné podmienky. Ak si © teda naozaj poznal, v éom spodiva to naj- dlezitejsie, nestaraj sa o to, za to fa budd __ udia pokladat, a upokoj sa s tym, 4e aspon | zvySok Zivota, nech je akykolvek dlhy, predije’ tak, ako to chce tvoja prirodzenost. Uvedom si © teda, 20 chee, a nedaj sa nitim od toho odvré- __ til Vie8 predsa zo sktisenosti, Ze po dlhom blti- | denf si nenasiel Zivotné Stastie ani v sylo- _ gizmoch, ani v bohatstve & slave alebo _ v pdzitkoch, v nigom! V com je teda? V konani toho, €0 si Ziada Tudska prirodzenost. A ako tito Glohu splnis? Ak sa bude pridrdiavat | || 2ésad, x Klorych vyvierajti zAmery a skutky. = Akych zésad? O dobre a zle: Ze totiz nié nie je pre Goveka dobrom, éo ho nerobi spravodli- v¥m, rozvéznym, stato’nym a slobodnym, Ze | nig nie je prenho zlom, go mu nevtléta vlas- “ mosti opaéné, 2/ Pri kaZdom svojom dine sa pytaj sim seba: V akom vzfahuje tento éin ku mne? Nebudem | “ho | mozno Tutovat? Cochvita zomriem a je po vSetkom. Co viac si ete mézem Zelat, ak je méj pritomny én skutkom rozumnej bytosti, Ktord citi s Iudmi a m4 rovnaké zdkony 's bohom? 3 Cim je Alexander, Gaius Caesar a Pompeius proti Diogenovi, Herakleitovi a Sokratovi? Lebo tito dospeli k chépaniu éinngj sily i hmot- ej podstaty veet a ich rozum bol neochvejny, zatial €o tamt{ kolkjmi starostami sa umarali a éomu vietkému otrotili! 4! Keby si od zlosti hoci pukol, predsa budit Yudia konat rovnako! 5! Po prvé: neznepokojuj sa nitim! Lebo vSetko sa deje v zhode s vesmirnym poriadkom a zakratko nebude z teba nikde nig, prive tak ako 2 Hadridna alebo Augusta. A po druhé: zahlad sa pozome na to najdélezitejfie, zéro- veil majtic na pamati, Ze mas byt dobrym Glo- vekom, aj na to, 0 od teba pozaduje Tudské prirodzenost, a sphi tiito ilohu bez. vahania. Hovor iba tak, ako uzna8 za najspravodlivejsie, ale zhovievavo a nepokrytecky! 6/ Ulohou vesmirneho poriadku je premiestiio- vat, premiehat, odstrafiovat a inam prenésat vSetko, 0 jestvuje. Véade sti zmeny, nie vSak také, Ze by sa bolo treba bat nietoho nového: Setko je obytajné: ale aj fudské osudy sti rov- naké. 107vo svojich predstavach nemé nié klamné ani nejasné a ak svoje tisilie zameriava len na v8e- obecne ugitoéné Siny, prahne len po tom a odmieta iba to, 60 je v naSej moci, a ochotne prijima vSetko, go nm udefuje vesmirny poria- | dok. Lebo je jeho éastou, prave tak ako list je svojou prirodzenostou éastou rastliny; lenze | list je astou necitlive), nerozumne} a prekéZ. | kam podrobene} prirody, zatial ¢o Tudska p | rodzenost je éastou prirody, ktoré nepodlieha | prekizkam, je rozumné a spravodliva v tom | zmysle, Ze vSetkému pridefuje rovnaké a p merané podiely na Zase, hmote, dine} sile | a prihodach. Nehfad v8ak na to, ti u kazdého jednotlivea njdes vipine rovnaké podiely, ale | sk6r na to, & sithrn véetkych vlastnosti jediného | zodpoveds stihrnu vlastnosti druhého. ‘8/ Cita teraz nema moznost, ale ma3 moznost potlééat svoju namyslenost, mas moznost oclo- lavat rozkoSiam a bolestiam, mS moznost kro- | tif svoju samoltibu ctiziadostivost a mas mé nost nehnevat sa na bezcitnych a nevelaénych |) _ Tudi, ba okrem toho ma§ moZnosf sa o nich este, | aj starat. 9]. Nech fa uz nikdy nikto nepotue stazovat sa na Zivot pri cisarskom dvore, dokonca ani ty sam! 410) Lutovat niego znamené akoby vyéitat sebe samému, Ze sme zanedbali nieéo asozné; dobro __ je véak nevyhnutne nieto uditoi | uBfachtily a dobry muz by nikdy nefutoval, 2e | zanedbal nejakti rozko8. Rozko§ teda nie je ani __ni€ pravé, ani dobre | 11/ Cim je této vee sama osebe, svojim priro- | -- dzenym uréenim? Cim je svojou hmotnou pod | statou a létkou? Cim svojou éinnou silou? Aké | ma poslanie vo vesmire? A aké dlhé ma trva- | nie? 12) Ak sa zobudis zo spanku a s nevélou zistis, | jej prirodzenejgie, a teda aj prijemnejsie. "13/ Neprestajne a pokial mozno pri kaZdej svo- | | zamysli: Aké mé tento dlovek zAsady o dobre 2e si v zlej nélade, pripomei si, Ze tvojmu urée- | niu a Tudske} prirodzenosti sa patri preukazovat | vady vSeobecne prospeiné skutky, no spénok maS spoloiny aj s nerozumnyni Zivogichm. | Lenze &o zodpoveda prirodzenosti tej-ktorej, ni predovSetkym rozumne) bytost, to jej aj pat, je | jej predstave maj tizkostlivo na zreteli zasady fyziky, etiky a dialektiky, 1d/_ Nech sa stretne s kymkolvek, ihned sa a le? Ak mé totiz zasady 0 rozkosi, bolesti | aich priginach, o slave a pohane, o smrti a Zivo- te, nebudem sa udovat a vidief na tom ni& zvlatne, a ak kona prave tak, ako kond, budem maf na pamati, Ze je nuiteny takto konat. 15) Pamataj si, Ze rovnako ako by bolo hanbou Zasniit, Ze figovnik plodi figy, bolo by hanbou| asm, Ze Ktosi dostal zimnicu, a pre kormi- delnika zasa, Ze sa obratil vietor | je zmenif svoju mienku i vypotut si radu nie- koho iného, kto by nds réd napravil. Lebo ____ prave tvoja ginnost sa uskutotiiuje podfa tvoj- | ho rozhodnutia a tvojej tivahy, teda aj podfa | / tvojho rozumu. 17/ Ak je v tvojej moci urobif nieéo lepsie, | | prego to nerobi§? Ak je to v moci niekoho iného, komu chee to vyeitat? Slepe| ndhode, alebo bohom? Obidvoje je nezmyselné. Niko- mu nemés vy@itat nig. Ale ak m6Ze8, naprav to. AK neméze8, napray aspoi vec samu; ak rnem6ze8 ani to, tak go pomdZu tvoje vytitky? Lebo nit sa nemé robit beaiivelne, 18/ Ak smet niego uchvati, tym to eSte nezmiz- | ne z vesmiru. Ak to tu teda zotrvé, potom sa aj || premieha a rozkladé na vlastné Giastky, na | | prvky, Ktoré sti spologné vesmiru i tebe. Aj ony __ sa premiefaji, a neSomvdi preto. 191 Kaida vec je stvorend na nejaky tiéel: koi, ___ vinit, vSetko. Prego sa tomu éuduje’? Aj slnko ti | povie: Som stvorené na urtity ciel.” A ostatné hwiezdy takisto. A ty, na o si stvoreny ty? Ni © pétitky? Zamysli sa nad tym, gi to dovotuje rozum, 20/ Priroda pozorne sleduje kaZdého, a to rov- nako na konci, na zagiatku i potas Zivota, podobne ako loptu sleduje ten, kto ju vyhadzu- je. Co vak osozi lopte, Ze ju vyhadzuje’, alebo Bkodi, ked dopadi, alebo uz dokonca dopadla? Co oso’i bubline, ak sa vzndSa vzduchom, alebo éo jej kodt, ked! praskne? A podobne je to aj s lampou. 21/ Sktimaj svoje telo pozorne a vSimaj si, aké je, pomysli si, aké bude, ked zostame, ked ochorie, ke naposledy vydychne! Iba kratuc- ky okamih 2ije ten, kto chvali, i ten, kto je | chvaleny, ten, kto spomina, i ten, na koho spo- minajd. A navySe sa toto véetko odohrava na nepatmom kuiso¢ku priestoru, No ani tu nie sti | VSetci jednotnt, jednomysetin{, dokonca nikto ani sim so sebou. A cela zem je pritom iba | maligky, nepatmy bod! 22) Stistreduj sa na to, éo je podkladom éin- nosti, zasady alebo veci oznaéenej slovom, 23/, Robim nieéo? Ano, robim: so zretefom, Ze robim Tudom dobre, Prihodi sa mi niego? Potom to prijimam s pomyslenim na bohov a na pradriedlo vSetkého, z ktorého vo vzéjom- nej sivislosti vyviera veto dianie, 24) Ak vidi pri ktipani olej, pot, Spinu, lepka- | va vodu, slovom véetko, go vzbudzuje odpor, podobne je to s kazdym obdobim Zivota as kaidym predmetom. m1Secunda preZila Maxima a zakratko zomrela aj ona, Epitynchanos preZil Diotima a potom = zomrel. Antoninus preZil Faustinu a potom zomrel, A takto to bolo so vetkymi, Celer pre- %i] Hadridna a potom Siel sim. A tibystri, pred- vidavi alebo pjchou zaslepen{ duchovia kdeze si? Taki bystri ako Charax, Demetrios Platonik, Eudaimon a podobni? Véetci boli pominutelni, sti dévno mftvi! Niektori sa neza- ~ chovali v pamati ani nakratko, inf sa premenili | na baje a zasa ini sa uz aj z baji vytratili. Pama- | taj si preto, Ze aj tvoja telesnd schranka sa musi rozpadniit’ a tvoj duch bud’ zhasne, alebo sa prestahuje a bude zaradeng inam. ~ 26) Radost dloveka zavisi od toho, & robi nie’o vyhradne Tudské, Cloveku je vyhradené byt | léskavy k bl@nym, pohfdat zmyslovymi vztuchmi, rozpoznavat iba zdanlivo pravdive | predstavy a rozjimaf 0 vesmirnom poriadku | | a0 tom, fo sa deje z jeho vale. 271 ZijeS v trojakom vztahu: vo vztahu k svoje} telesnej schranke, vo vatahu k bozskej prigine, z ktore) vSetko vyviera, a vo vatahu K svojim bliznym. 28! Bolest je zlo bud’ pre telo ~ nech sa teda 4 © nej telo vyslovi -, alebo pre dusu: ale této ma | moc uchovat’ si a nestrécat jasmii pohodu nemysliet’ si, Ze bolest je zlo. Lebo, a to maj |. ustavitne na zreteli, kaZdy tisudok a kazda | snaha, kaéda Ziadost’ i ka2dé nechut vanikajti — s v naom vniitri, a tam predsa neprenikne nija- ké zlo. 29/ Zbavuj sa Klamnych predstav ustaviéne si vy duchu hovoriac: Teraz je v moje} moci, aby ¥v tejto dusi nebola nijakA necnost, ctiziadost vost a vobec nijaky zmatok. Nuz, vidim vsetk také, aké naozaj je, a uzivam kaZdit vec prime rane jej hodnote. Nezabiidaj na tito moc, kto- sou ta vybavila pritoda! 30) Tak v senate, ako aj s kaZdym dlovekom osobitne, hovor déstojne a zrozumitelne. Vy- jadruj sa prirodzene! 31/ Augustov dvor, jeho manzelka, deéra, po- tomkovia a predkovia, jeho sestra, Agrippa, pri- buzni, sluzobnictvo, priatelia, Ateios, Maece- nas, lekari a kitazi, cely dvor ~ véetci vymreli Potom postupuj dale, ale nie k smrti jednotliv- cov, ale k ingm zénikom ako napriklad k skaze Pompeii. Zamysli sa aj nad mnohymi népismi na hroboch: Posledny svojho redu! Kolko sa nastarali predkovia mitvych, aby po sebe zane- chali nastupcu, ale napokon predsa musel byt nickto posledng! A tu sa opit zamyshi nad ‘vymretim celého rodu! 32) Kaidy &in treba v Zivote usporiadat a us- pokojit sa s tym, aby kazdy dosiahol svoj ciet v medziach moéznost{; v tom, aby si vSak svoj ciel dosiahol, ti vébec nikto nemézZe zabranit. — Ale méze sa mi do cesty postavit nejaké von- | kajfia prekaizkal” Niet vSak nigoho, go by tibra-_nle si ined sat ako ndhrada naskytne ind nilo konaf spravodlivo, rozvazne a obozretne. Anebude mi nieéo brénit hoci v ingch dinnos- | | tiach?“ Nuz potom sa zmier prave s touto pre- || kézkou a rozumne prejdi inam, kee prekazky ota, o ktorom hovorim. 38 Prijémaj skromne, zriekaj sa bez reptania! trupu. NuzZ na takéto tidy sa svojim spdsobom a Pnaéa ten, kto na svo) osud hom, odluéuje | sa od Iudi alebo robi nieéo proti vSeobecnému | dobru. Sam si sa takto do iste} miery vyhidil | z jednoty prirody, lebo si bol stvoreny ako jej dasf; a teraz si sa od nej sim odltrhol? Ale je tu | éosi obdivuhodné: mOzes sa s fou totz opat |} Zednotit, Boh nedoprial takiito vyhodu Ziadne} | a ine} Zasti, aby sa s nim opat spojila, ked! sa od | celku odli a odtrhne. Nuz, uvedom si to dob- rodenie, akym boh vyznamenal dloveka: vlozi neodtrhol, ale aj to, Ze keby sa odtrhol, aby sa mohol opat vratit, zrast s celkom a stat sa opait ‘astou tohto celku. 35/ Kazdé rozumné by ost dostala véelky schop- nosti od vesmimeho poriadku, Od neho mame | aj tito: ako priroda tigene obracia inam vietko, & sa jej stavia do cesty ana odpor, zaraduje to na miesto osudom urgené a urobi z toho siitast seba samej, podobne aj rozumna bytost moze pretvorit kazdii prekézku na létku svojej Zin- nosti a pouzivat ju, na Cokolvek len chee. is 36/ Nedaj si narusit rovnovéhu predstavou Zi- vota ako celku! Nepredstavuj si naraz véetky | modné strasti, ktoré sa ti azda ete prihodia, ale | pri ka&dej prihode sa pytaj sim seba: Co je na tejto veci neznesitelné a neprekonatelné? Potom sa totiZ istotne budeS hanbit si to pri- | znat, Potom si pripomeit, Ze ta netaZi ani to, to bude, ani to, £o bolo, ale zakaZdyim iba to, £0 je. A sila pritomného sa vatSmi zmen8i, ked to postidi8 osobitne a svoju dusu usved taktito malitkost nevie prekonat. 30/ Sedi vari eSte aj dnes Panteia alebo Perga mos pri Verovom hrobe? Alebo Chabrias & Diotimos pri Hadriénovom? SmieSne. A keby tam aj sedeli, citii by to tf métvi? A keby to aj citili, radovali by sa.z toho? A keby sa aj rado- vali, boli by vari pre trichliacich nesmrtelny- mi? Nebolo vari aj im stidené najprv zostarnuit a potom zomriet? Co by teda robili oni, keby | boli tito zomreli? VSetci, jeden ako druhy, sme | iba pachnuci krvavy kal v obale! 38/_,,Ak sa vies bystro pozeraf, pozeraj sa," po- vedal ktosi, ,a stid, pokial moZno najmtidre)- Bie." 39/ V urgenf rozumného tvora nevidim vlast- nost, Ktoré by odporovala spravodlivosti ale | Vlastnost, Ktora odporuje rozkosi — zdrzantt vost.40) Ak odmietnes predstavu, Ze fa to alebo ono tapi, sim sa ocitneS v dokonalom bezpeti. ,Ale to je to sam? Rozum, ,,Ale ja nie som rozum.” [E Dobre! Nué teda nech rozum netrépi sim seba! Aakssa darf zle niektorej inj tvojejZasti, nech len, sama vyslovi o sebe svoju mienkul = £i/ Obmedzovanie zmyslového vnimania je __ alo pre ZivoéiSnu prirodzenost. Obmedzovanie Ziadostivosti je takisto zlo pre Zivottsnu priro- dzenost. Rovnako jestvuje hocito ing, &o je obmedzovanim a zlom pre prirodzenost rastlin, Podobne je teda obmedzovanie rozumu ~ zlom pre rozumovti prirodzenost. Teraz prenes | to vietko na seba saméha, Pocituje’ bolest, -alebo rozkos? Nech si to vybavia zmysly! | Postavila sa prekazka do cesty tvojho snazenia? | Aksa bez vyhrady podvolujes svojimu cheeniu, potom je to uz pre teba ako rozumnti bytost lo: ak sa vSak drZi$ rozumu, potom nie si ani poskodzovang, ani abmedzovany. Lebo éinnost _ vyhradenti rozumu neméze obmedzovat nikto ‘nf, pretoZe rozumu sa nedotyka ani ohes, ani Zelezo, ani tyran, ani pohana, vobec ni¢. Podo- ba sa Empedoklovej ,krésne zaokrihlenej | uli” 42/((Nezashizim si, aby som zarmucoval sim seba, lebo nikdy ani nikoho iného som zéme ne nezarmiitil. eh 43! KaZdého teSi nieéo iné. Miia tesi, ked mam zdravy rozum, ktory sa neodvracia ani od ludi, ani od toho, €o sa Yudom prihodi, ale pozoruje a prijima v8etko zhovievavym zrakom a kazdti vec pouziva primerane jej hodnote. 447 Venuj sa pritomnosti! Ludia, £0 sa velmi © starajti o posmrtnii slavu, neuvedomujti si, Ze “ budiice pokolenia bud zasa také isté ako | dneSné, na ktoré sa sfazujé. Oni budi takisto | smrtelnf. A go zélezi na tom, G budd o tebe potomkovia spievat chvdlospevy a maf taki ~ alebo onakti mienku? 45) Vezmi a vehni ma, kamkolvek chces! Lebo aj tam si zachovém svoje zhovievavé, teda spo- | kojné bodstvo, Kktoré je v mojom najhibsom vntitri, ak sa bude spravat a pdsobit podla | svojho prirodzeného urvenia. Ci azda stoji niego za to, aby sa preto moje} dusi darilo zle aaby sa stala horsou pre Ziadosti, otrovenie telu | a strach? Je vabec nievo, go by stélo za tito obef? | 46/ Ziadnemu dloveku sa neméze prihodit nit, to by nebolo ludské, ani dobytku, Eo by nebolo dobytéie, ani vinicu, éo by nebolo jeho tidelom, ani kamefu, ¢o by nepatrilo kameriu. AK sa teda kaZdému prihodt iba to, to je mu zvytajne prirodzené, to by si reptal? Lebo vesmimy poriadok ti neudelf nif, £0 by si nezniesol. 47/ Ak sa trépi8 nad nieéim vonkajsim, potom fa vlastne neznepokojuje toto, ale tvoj dsudok tom. Ale je v tvojej moci sa toho ihned zbavit. 3) Ak fa teda trapi nieto z toho, ¢o spotiva v tvo- | jom zmyslani, ktoZe ti brani, aby si opravil uzjeto, 20 pokladaé za rozumné, prego to radiej nerobiS, preto sa ma8 dale} trépit? Ale sa mi stavia do cesty neprekonatelna pre- kézkal” Tym sa teda neznepokojuj, lebo si to nezavinil. ,Ale potom nema pre miia Zivot | cenu, ak to neurobim!” Odid teda zo Zivota v dobre} mysli, tak ako umiera ten, kto tym plni svoju iilohu, a z4roveri bud zmiereny s t/m, &0 | _ sa ti postavilo do cesty! 48! Maj na pamati, Ze kedykolvek sa rozum uzavrie sim do seba a upokoji sa so sebou, ak nym, aj keby to robil neuvazene. A fo potom, ked 0 nietom usudzuje uvaZene! Preto rozum, baie) VSetkych néruzivosti, je prepevnym ore| by sa -uchfli, aby bol neprekonatcingll Kto to nevie, je nevedomy; kto to vie, ale sa knemu neuchyluj, je nestastnik! 49/ NeprimySfaj u2 nié k tomu, to ti ohlasujtt prvotné predstavy! Ohlisili ti, Ze ten alebo | ‘onen hovorf o tebe nepekne. Ano, to ti ohlasili, ale to, Ze si tym utrpel Skodu, ti neohlésili, Vidim, Ze diefa ochorelo. Ano, to vidim; ale to, | Ze mu hrozi nebezpevenstvo, nevidim. Zotrvaj teda vidy pri prvotnych predstavéch,niéknim | | sim zo svojho vntitra nepridavaj, a nig sa ti nestane. Alebo skdr pridavaj k tomu hociéo ako muzZ, ktory chape kaZdtt jednotlivit udalost vo | vesmire! _ 50/_,,Uhorka je horké.” Zahodt ju! ,.Na ceste je tinie.” Vyhni sa mu! Upine staéi a netreba k tomu dodévat: Preto sit aj takéto veci na svete?” Lebo ozajstny znalec prirody by sa ti musel vysmiat, ako by sa ti vysmial tesar alebo obuynik, keby si sa usktital preto, Ze v ich diel ni vidi struZliny alebo odrezky kote. A tito remeselnfci majti aspori miesto, kam takéto veci odhodit; vesmirny poriadok véak nema okrem | seba samého nig. Ale prave v tom spotiva to | podivuhodné umenie, Ze odkézany sim na seba premieita vSetko, €0 v tom zdanlivo hynie, odumiera a je nepotrebné, na svoju vlasiné podstatu a Ze prive z toho znovu vytvara iné, nové veci, aby nepotreboval nijakti latku zvonka ani nijaké miesto, kam by svoje odpadky odhadzoval. Vystati si teda svojim viastnym priestorom, svojou vlasinou hmotou a vlastnym umenim. 51/ Nebud vo svojich tinoch povrehny, v roz- hovoroch nerozvézny, v predstavach nestaly. Ani svojej dui nedovol, aby sa dala tipine strhntif tiesiou alebo radostou, nepripravuj sav Zivote 0 pokojnti chvifu! Zabjjaji fa, tthajd na kusy a Klebetami ta prenasleduji? Co je toto vSetko, ak pritom tvoja dua zosté- va nadalej disté, rozumnd, rozvazna a spra- vodliva? Akoby niekto pristipil k priezracné- mu a sladkému prameiiu a zaéal mu nadavat: on vSak neprestava chrlif pitnd vodu, hoci by si doi nahadzal blato a hnoj, go nevidiet to rozpusti a odplavi, a ani trochu sa nezakali Ako si teda zaobstara8 takyto prameit Zive) | 19vody? Ak si v kazdom Ease zachov8 slobodu myslenia a z4roveh zhovievavost, prostotu a skromnost. 52/ Kto nevie, &o je vesmir, nevie, kde je. A kto nevie, na éo je tu, nevie, kto je sim a Eo je ves~ mit, A kto niektorii z tchto vect nedomyslel, neméie ani povedat, na éo je sim prirodou uréeny. Akyim sa ti teda javi dlovek, ktorf sa vyhyba pohane alebo sa pachti za pochvalou Tudi, Ktorf ani nevedia, kde sti a aki si? 53/ Zelas si, aby fa chvalil Covek, ktory trikrat za hodinu preklina seba samého? Chee sa patit dloveku, ktory sa nepAti ani sam sebe? Ci sa vari pati sam sebe clovek, ktory Iutuje skoro vSetko, fo robi? 54/ Nielen svojim dychom ma byt v stilade so vaduchom, ktory fa obklopuje, ale aj svojim | rozumom méé byt stéle v silade s rozumony, | | ktoryé vEetko obsiahne. Lebo rozumové sila sa | vSade rozprestiera a preniké toho, kto si ju vie | osvojif, prave tak ako vzduch toho, kto vie | dychat. 557 Necnosf Tudi nijako neskodi vesmiru, ne- Skodi ani bliznemu; Skodt iba tomu, komu je ponechané na voli zbavit sa jej, len Zo bude | cheiet. 567 Mojej slobodnej voli je slobodna véta méj- ho bifaneho rovnako Iahostajné ako jeho dych: “a jeho telo. Lebo hoci sme stvoreni kvéli sebe _incho, &i mam by€ neétastny. _ Wade rozlieva, nikdy sa nevylieva, lebo toto navzéjom, predsa len je rozum kazdého z nés svojim vlastnym panom: inak by bola necnost | méjho blizneho nevyhnutne pre mita zlom. Ale | istotne nebolo bo2im z4merom, aby bolo v moci 571 Zda sa, akoby sa sinko rozlievalo. A hoci sa | rozlievanie je vlastne rozSirovanim. Povahi slnetného liga najlepaie spoznas, ked pozoru- je8 slnetné svetlo, ako tizkou Skérou vnika di tmavej miestnosti. Siri sa priamo, a% narazi na pevné teleso, ktoré oddeluje dalsi priestor: na | tom svetlo spotinie, nezoSmykne sa ani nekles: ne. Podobne sa teda ma aj na8 rozum , rozlie- vat" a rozprestierat sa vSetkymi smermi, nevy- lievat sa, ale sa roz8irovaf, a ani nésilne, ani prudko nemé narézat na prekazky, s ktorymi sa) stretéva; prave tak nemé ani Klesniif, ale pevne | spotivat a ofiarit vSetko, 0 je mu pristupné. Lebo Cokolvek sa uzatvara pred svetlom, zbavi sa ho. 58) Kto sa bojf smrti, bojf sa bud! straty svojho citenia, alebo jeho zeny. Ale ak wz nebude | vobec nijaké citenie, nebudeS mat ani pocit nieéoho zlého: ak nadobudne’ iné citenie, stanes a sa inou bytostou a neprestaned Zit. 59/ Ludia sit stvorent kv6li sebe navzajom: Bud ich teda poutuj, alebo ich znaaj! 60/ Inak leti strela, inak rozum, LenZe rozum,61) Snaz sa vniknét do myslenia kaédého alebo dozié aj véetkym ostatnjm, aby vnikli do, __tvojho myslenia! _ bude bat véeligoho, éo sa mu vo svete prihods, V Kto pital hresf; lebo vesmirny poriadok stvoril ao “bytosti kvdli sebe navzéjom, aby si boli navz4jom wiito’né a ne- Skodili si. Ten, kto jeho volu prestupuje, zjavne hre& proti najctihodnej$ej z bohyi. Aj ten, kto | Klame, hre8i proti tomu istému bozstvu; lebo vesmimy poriadok je poriadkom skutotného sticna, sticno potom je v tizkom vzfahu ku véetkému, go naozaj jestvuje. Ved sa aj hovort vesmirnemu poriadku ,pravda” a je aj prvou priginou vSetkcho pravdivého. Kto teda timy- selne klame, hresi tym, Ze Klamstvom sa dopdita bezpravia. Hrei v8ak aj ten, kto | Klame netimyselne, lebo sa ocita v nezhode s vesmimym poriadkom, dostava sa do rozpo- rus prirodzenostou vesmiru a poruSuje jeho | poriadok. Kto sa dava strhnit k popretiu pray- dy, dostava sa do rozporu so sebou samym, lebo uz vopred dostal od pritody schopnosti, | ktoré nevyudil, a teraz uz nie je schopny roz0- | mvat loz od pravdy. A takisto hresi ten, kto | sa Zenie za rozkofami ako za ozajstnym dob- rom a vyhyba sa strastiam, akoby boli zlom | Takyto lovek istotne bude éasto Somraf na | vesmirny poriadok, e vraj zlym a dobrym neudefuje podla zasluhy, lebo zit tasto Zijt v rozkoSiach a obstatajit si na to aj prostriedky, zatial to dobrjch trépia strasti a okolnosti, | ktoré ich spésobujti. Kto sa boji strasti, iste sa3 Nepohfdaj smefou, ochotne sa s fou zmier, pretoze aj ona je jednou z veci, ktoré priroda chee. Lebo prave aj rozklad je niego podobné ako napriklad dospievanie, starnutie, telesny rast a rozkvet, vzrast zubov a fizov, Sedivenie, plodenie, ofarchavenie, pérod a ostatné priro- dzené tikony, ako ich so sebou prinaéajd obdo- bia tvojho Zivota. Je teda prirodzenou po- vinnosfou mysliaceho éloveka nesprivat’ sa k smrti fahostajne, odmietavo ani pohfdavo, ale ju oakavat ako ktorykotvek prirodzeny ikon, A ako teraz ofakavas chvilu, ked zo Zivota tvojej Zeny vyjde plod, prave tak privitaj hodinu, ked sa tvoja dua zbavt svojho obalu. | Ale ak si ZelA8 eite nejaky obytajny prostriedok na titechu, potom fa so smrtou najyéeSmi zmie- ri pozorovanie veci, od ktorych sa mas odhisit, aj Tudi, ktorych mravy uz dale] nebudd tvoju dusu poskvriovaf. Nesmie§ sa nad nimi velmi pohorSovat, ale maé sa o ne starat a zhovieva- vo ich zndsat, nesmie’ pritom zabitdat ani na to, Ze tvoja smrf nebude odchodom od fudi, tori majei rovnaké zasady ako ty! Lebo to jedi- né, ak vobec nieto, by ta mohlo k Zivotu pital ana zemi zdrziavat, keby si mohol it's Tudmi, tori sa dopracovali k tym istym zésadém. No zatial pozoruje8, Kolko biedy vaniké z nesti- zvuku pospolitého Zivota, takée ma chuf zvo- laf: ,.Prid, mila smart, radBej sk6r, neZ sa nako- niec sm pozabudnem!” a uz toto je bezboZné; a kto sa Zenie za rozko- | Sami, istotne sa nezdréi bezpravia, to je uz zea bezboznost. Ti, £0 chet nasledovat pri- = rodu a Zit s Alou v zhode, musia sa sprivat _Gahostaine k veciam, sktorymi vesmimny poria: | 10 bolo, keby sa k obidvom nesprévala Tahos: fl - tajne. HreSi aj ten, kto sa sém tie nesprava __ Tahostajne k slasti i strasti, k smarti i Zivotu, k slave i pohane, s ktorymi vesmirny poriadok - zaobchadza bez rozdielov rovnako. Tvrdenie, Ze vesmirny poriadok s tymito vecami zaob- | chddza bez rozdielov rovnako, mozno vyjadrit | aj takto: toto vEetko byva bez rozdielov rovna- ko tidelom Tud v tizke) siivislosti s terajsim a neskorsim dianim podfa akéhosi prazmera prozretelnosti, podfa ktorého sa svojho gasu | rozhodla prave pre takéto usporiadanie sveta, zltiéiae urtité zérodoéné prvky budiicich vect "a presne vymedziac tvorivé sily bytosti, ich premeny a néslednosti __ of Znakom zvlést usfachtilého tloveka by bolo, | keby sa rozlitil so Zivotom bez toho, Ze by ski- | silKlamstvo, ale aj vSelijaké pokrytectvo, samo- | pase a namyslenost. Druhou najlepSou jeho ces- | tou by bolo odist zo Zivota az viedy, ked sa mu tieto neresti zhnusia. Ci chee radSej zotrvat vo svojich nerestiach a uz ani skiisenost ta nepri- niiti utiect pred tymto morom? Lebo skaza duse _ je ovela vaésim morom ako mor zicho podnebia | || andhlych zmien vzduchu okolo nds, lebo je to | mor pre Zivotichy, pokial sti Zivotichmi, tamten v8ak pre Tudi, pokial sii fudtmi. "af Kto hres, na sebe sa prehresuje; kto ublizau- | je, sebe ublizuje, lebo seba samého robi zlym. 124| I, Casto sa bezprivia dopista aj ten, go nié | nnerobi, nielen ten, 20 nie roby. 5). Staéi, ak tvoj dnesny tisudok je bezpeény a dnesny Ein vSeobecne osozny a ak dneiné | zmySTanie je spokojné so vSetkym, Co sa stava | z vonkajsich prigin. 7! Odozei Klamné predstavy, ovlédni: pudy, uhas Ziadostivost a dozié rozumu vlédu nad _ sebou! Nerozumné bytosti sa delia o jednu dusu, rozumné bytosti o jednu rozumnit dusu, tak ako je jedina zem spologné vSetkym pozem- = skym tvorom a ako jednym svetlom vidime a jeden vzduch dychame. 9). VSetky veci, ktoré majtt podiel na nietom spolognom, tiahnu k rovnorodému: vSetko zemité smeruje k zemi, vSetko tekuté stekd, prave tak ako véetko vaduiiné splva, takze iba “nasilu moZno tomu zabrénif. Ked%e ohei pochédza z prachiia, sttipa nahor, zérove sa véak tak ochotne spéja s kazdym ohitom tu na |] emi, Ze aj kaéda Co en trochu suchSia hmota 1a dobre zaparuje, lebo obsahuje mene} pri- | mesi, ktoré zamedzujii vznietenie. A takisto, ak | nie ete mocnejsie, tiahne k siirodému kazdé | bytost, ktoré mé podiel na spolotnom rozume vyesmimeho poriadku; lebo o fo je dokonalejsia ako ostatné, 0 toje néchylnejéia spajat sa a sply- vat’s pribuznou bytostou. Ved uz pri nerozum- Wich tvoroch sa stretavame s rojrni a stédami, 126 a] s kfmenim mlidat, dokonca ajs akousi léskou, | lebo tieto bytosti maj uz duu, preto sa unich — ako u bytosti dokonalejéich aj spolovensky pud ozjva mocnejfie ako u rastlin, kamefiov alebo driev, Rozumné bytosti uz maj tistavy, priatel- ské a rodinné zvazky, zhromazdenia a potas vojny zmluvy a primeria. Bytosti este dokona- lejgie, hoci sti v priestore od seba vzdialené, _ dospievaji k akémusi zjednoteniu, ako to je pri hwiezdach: takto moze vzostup k vieSej doko- nalosti vzbudi vzsjomnti naklonnost bytosts, Ktoré sti od seba odkitené. A teraz. pozoruj terajii jav: jedine rozumné bytosti zabudli na veajomnd spolupatritnost a stidrénost, jedine w nich nevidame toto splyvanie. No hoci sa tomu vyhybaji, predsa sti v tizkych, lebo vitaz~ stvo vidy odnaa priroda. Len dobre pozoruj a da mi za pravdu. Lebo Tahiie sa néjde nie~ ktord zemité astica, ktord sa nespaja s nietim zemitym, ako élovek, ktory by bol nadobro | odligeny od Soveka. 101 Plody prinéga aj Hlovek, aj boh, aj vesmir. Kaidy ich prinaéa vo svojom tase. Navykli sme si poudivat tento vyraz v povodnom vyzname v sivislostis vinigom a podobne, no na tom nezéle#{. Aj rozum prinaSa plody ~ tak celku | ako jednotliveovi; a vznikajit z neho iné plody, | takého druhu, akého je rozum sdm. i TI) Ak mézZe8, poud tych, go robia chyby. Ak | nemdze8, spomer si, Ze sa ti prave preto dosta- | lo zhovievavosti! VSak i bohovia sti zhovievavi