Rytmický zákon

= pravidlo o rytmickom krátení

"Ak sa v slove nachádza dlhá slabika , za ňou by mala nasledovať slabika krátka."

dlhá slabika = nachádza sa v nej dlhá samohláska, dvojhláska alebo slabičné dlhé l, ľ, r a ŕ.

– rytmický zákon je jedinečný, iné slovanské jazyky ho nemajú

– o jeho presadenie sa zaslúžil najmä Ľudovít Štúr: pekné – peknuo dievča

krásne – krásno mesto

Výnimky z rytmického zákona

– navrhoval ich už Hattala, ale relatívne ustálené až od začiatku 20. storočia (od kodifikácie Samuela Czambela)

a/ pri podstatných menách: G pl. podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzorov žena, ulica, dlaň a mesto (schôdzí, básní)

všetky pády podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru vysvedčenie (lístie, lístia, lístiu, ...)

b/ pri prídavných menách: vzor páví (netopierí, vtáčí, kohútí)

c/ pri zámenách: zložené slová s časticami nie-, ktovie-, bárs- (niečí, ktoviekým, bárským)

d/ pri číslovkách: zložené číslovky (tisíckrát, viacnásobný)

e/ pri slovesách: slovesá podľa vzoru rozumieť (zvážnieť, vytriezvieť)

opakovacie slovesá (blúdievať, chválievať)

s tvarotvornými príponami -ia, -iac, -iaci (chvália, chváliac, chváliaci)

f/ pri tvorené slov: zložená slová (šéftréner)

predpony ná-, zá-, sú- (nádielka, zásielka, súčiastka)

~ kolísanie normy v niektorých tvaroch: mliekar / mliekár

mliekareň / mliekáreň

bábkarský / bábkársky