Bernolákovčina

1787: kodifikácia na základe jazyka vzdelancov v okolí Trnavy (kultúrna západoslovenčina)

- bernolákovčina sa nestala spisovným jazykom všetkých Slovákov, ale aj napriek tomu sa používala až do roku 1843
(odmietali ju slovenskí evanjelici, ktorí radšej používali slovakizovanú češtinu)

- bernolákovčina sa používala najmä v populárno-vedeckej literatúre: Fándly, Hollý

KODIFIKAČNÉ DIELA:

Grammatica Slavica

Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách

Slowár slowenskí, česko-latinsko-nemecko-uherskí

Etymológia slovanských jazykov

- diakritický pravopis = používanie dĺžňov a mäkčeňov (napr. ď, ť, ň, ľ – Kňižki, rozľičních)

- fonetický pravopis = “Píš, ako počuješ.“, t.j. neexistoval ypsilon

- v bernolákovčine sa veľkými písmenami okrem vlastných mien a cirkevne, resp. spoločensky závažných pomenovaní píšu
aj všeobecné podstatné mená (Sin, Wíra, Cesta a pod.) s funkciou odlíšiť podstatné mená od prídavných (vplyv nemeckého
jazyka)

- súčasné spoluhlásky v, j, g a x písali nasledovne:

v=w Hlawa

j=g magú

g=ǧ Iǧnác

x = ks

- neexistovali dvojhlásky, ALE vyslovovali sa, ich zápis bol nasledovný:

weďgem: ge = súčasné ie

Twoňa: wo = súčasné ô

Rečám: á = súčasné ia

- používa sa vokatív (Chlape, Ženo)

- predložky s a z sa píšu podľa výslovnosti (s Kaplnki, z Adamom)

- spoluhlásková skupina šč (ešče, púščať)

- neplatí rytmický zákon

- v staršej fáze obsahovala bernolákovčina i stredoslovenské prvky (napr. výskyt dvohlásky ie, tvary o dobrom, s Pánom)

- odstraňovanie českých hlások (ě, ř)

- vylúčenie neslovenských a vulgárnych slov (nahradenie slovenskými výrazmi)

UKÁŽKY:

Miľí Slowáci! chceťeľi mať, w budúcich Stoľetách našého Národu chwáľitebné, a pamatliwé Méno, pre toto, a pre Sláwu
geho, eščš wás gednúc láskawe, srdečne napomínám: podľa možného Spúsobu dopomahagťe k Tlačeňú našínskích Kňích;
gako gá wám s túto mogú Prácú, a Radú dobre pragem, tak wi z wašého Srdca mogému zdrawí...

(Juraj Fándly)

(Ján Kollár)