Na štúdium prvočísel matematici už od nepamäti preosievajú celé čísla rôznymi virtuálnym

sieťami až kým zostanú len prvočísla. Tento proces preosievania vytvoril už v 19. storočí
tabuľky miliónov prvočísel. Dnešné počítače môžu nájsť miliardy prvočísel za menej ako
jednu sekundu. Avšak hlavná myšlienka sita sa za viac ako 2000 rokov nezmenila.
„Prvočíslo je to, čo je merané samotnou jednotkou,“ napísal matematik Euklides v roku 300
p.n.l. To znamená, že prvočísla nemôžu byť rovnomerne rozdelené na nejaké menšie
množstvá, s výnimkou 1. Podľa konvencie, matematici nepočítajú 1 samú o sebe za prvočíslo.
Euklides dokázal nekonečnosť prvočísel, skr. že „pokračujú bez prestania“. Podľa
histórie Eratosthenes nám dal sito, aby sme mohli prvočísla rýchlo vyselektovať. Inými
slovami poskytol nám jednoduchý algoritmus ako prvočísla prakticky nájsť. Myšlienka tohto
starovekého algoritmu – Eratosthenovho sita – je nasledovná. Najprv vyfiltrujte násobky 2,
potom násobky 3, potom 5 a potom 7 – prvé štyri prvočísla. Ak to urobíte so všetkými číslami
od 2 do 100, zostanú len prvočísla.
S ôsmimi filtračnými krokmi je možné izolovať prvočísla až do 400. V 168 krokoch
filtrovania je možné izolovať prvočísla až do 1 milióna. To je sila Eratosthenesovho sita.

Tabuľky a tabuľky
Rannou postavou v tabelovaní prvočísel je John Pell, anglický matematik, ktorý sa venoval
vytváraniu tabuliek užitočných čísel. Okrem iného sa usiloval riešiť staroveké Diofantove
aritmetické problémy a vďaka jeho úsiliu sme do začiatku 1700 prvočísla rozšírili až na 100
000. Do roku 1800 rôzne ďalšie nezávislé projekty tabelovali prvočísla až do 1 milióna.
Na automatizáciu únavných krokov preosievania nemecký matematik Carl Friedrich
Hindenburg použil nastaviteľné posúvače, tak aby naraz eliminoval násobky na celej strane.
Ďalšou malou technikou, ale efektívnou, sa stali šablóny na nájdenie násobkov. V polovici 18.
storočia sa matematik Jakob Kulik pustil do ambiciózneho projektu nájsť všetky prvočísla až
do 100 miliónov.
Tieto „big data“ z 18. storočia mohli slúžiť iba ako referenčná tabuľka, ak by sa vynikajúci
matematik Carl Friedrich Gauss nerozhodol, kvôli svojim dôvodom, prvočísla analyzovať.
Vyzbrojený zoznamom prvočísel až do 3 miliónov, Gauss ich začal počítať, jeden „chiliad“,
alebo skupina 1 000 jednotiek, naraz. Spočítal prvočísla až do 1 000, potom prvočísla medzi 1
000 a 2 000, potom medzi 2 000 a 3000, a tak ďalej.
Gauss zistil, že podľa toho, čo sa počíta vyššie, sa prvočísla postupne stávajú menej častými
podľa „inverse-log“zákona. Gaussov zákon nekonkretizuje presne to, koľko je prvočísel, ale
dáva celkom dobrý odhad. Napríklad jeho zákon predpovedá 72 prvočísel medzi 1 000 000 a
1 100 000. Správny počet je 75 prvočísel, čo je približne 4% chyba.
Storočie po prvých Gaussových bádaniach bol jeho zákon dokázaný v „teoréme o
prvočíslach“. Percento chyby sa blíži k nule pri väčších a väčších rozsahoch prvočísel. 

Moderné záhady prvočísel

V súčasnosti naše súbory dát pochádzajú skôr z počítačových programov než z ručne
vyrobených šablón, ale aj dnes matematici stále nachádzajú v prvočíslach nové „pattern-y“.
Okrem čísel 2 a 5 sa všetky prvočísla končia číslicou 1, 3, 7 alebo 9. V osemdesiatych
rokoch sa ukázalo, že tieto posledné číslice sú rovnako časté. Inými slovami, ak sa pozriete
na čísla prvočísel až do jedného milióna, potom približne 25 percent končí na konci 1, 25
percent na 3, 25 percent na 7 a 25 na 9.
Matematici očakávali nejaké rozdiely, ale ich zistenia ďaleko presiahli očakávania. Prvočísla
sú oddelené rôznymi medzerami; napríklad medzi 23 a 29 je šesť čísel. Ale prípady „3
potom 9“ prvočísel ako 23 a 29 sú oveľa bežnejšie ako prípady „7 potom 3“ prvočísel, hoci
oba prípady majú rovnakú 6 medzeru. Matematici čoskoro našli prijateľné vysvetlenie. Ale
pokiaľ ide o štúdium po sebe idúcich prvočísel, väčšinou sú matematici limitovaní analýzou
dát a presviedčaním. Zdá sa, že dôkazy – pre matematikov zlatý štandard, ktorý vysvetľuje,
prečo sú veci pravdivé – sú na desaťročia vzdialené.

Dokonalé čísla
Dokonalé číslo je také, ktoré sa rovná súčtu všetkých svojich vlastných deliteľov
(prirodzených). Najlepšie si to predvediem na príklade: 6 je dokonalé číslo, pretože vlastné
delitele šesť sú jedna, dva a tri. Tieto čísla tiež dávajú súčet šesť. 1.2.3 = 6 1 + 2 + 3 = 6
Dokonalé čísla sú veľmi vzácne a naozaj skvelé. Ďalším dokonalým číslom je 28. Jeho
delitelia sú 1, 2, 4, 7 a 14. Keď ich sčítame, dostaneme 28. 1.2.4.7 = 28 1 + 2 + 4 + 7 = 28
Ďalšie dokonalé číslo je až 496, potom nasleduje číslo 8128.

Možno ste už počuli o Gaussovi, jednom z najvýznamnejších matematikov všetkých čias.

Gauss sa pričinil o rozvoj obrovského množstva vedných disciplín, a to nielen v matematike a
fyzike. Viacerí ho môžu poznať ako protagonistu známeho príbehu o tom, ako učiteľ dal
žiakom spočítať súčet všetkých čísel od 1 do 100, úlohu, ktorá bola následne takmer okamžite
vyriešená jedným zo žiakov (áno, Gaussom). Keď Gauss trochu podrástol, rozhodoval sa
medzi štúdiom matematiky a jazykovedy. Za to, že sa nakoniec (našťastie) priklonil k
matematike, môže z veľkej miery jeho objav nádherného súvisu prvočísel a tzv.
zostrojiteľných pravidelných mnohouholníkov. Pravidelný mnohouholník je taký geometrický
obrazec v rovine, ktorého všetky strany sú rovnako dlhé a zvierajú rovnako veľké uhly.
Typickým príkladom je napríklad štvorec alebo rovnostranný trojuholník, prípadne päť- či
šesťuholník. Tieto si možno pamätáte zo školy a možno niektoré z nich viete aj zostrojiť. Pod
zostrojením sa tu myslí konštrukcia za použitia len pravítka a kružidla, t.j. bez použitia iných
nástrojov, ako napríklad uhlomeru. Asi nikto z nás však nikdy nevidel nikoho zostrojiť týmto
spôsobom pravidelný sedem alebo deväťuholník. Dôvod je jednoduchý: nedá sa to. Nuž a
presne týmto sa zaoberal Gauss. Konkrétne ukázal, že existuje súvis medzi zostrojiteľnými
mnohouholníkmi a tzv. Fermatovými prvočíslami.

n
Čo sú Fermatove prvočísla? Sú to prvočísla, ktoré sú tvaru 22 +1 pre nejaké n. Voláme ich
podľa Fermata, ktorý si všimol, že ak za n dosadíme postupne čísla 0, 1, 2, 3, 4, .... tak
dostaneme prvočísla. Vskutku, postupne takto prídeme k 3, 5, 17, 257, 65537....
n
Na základe toho Fermat vyslovil domnienku, že všetky čísla tvaru 22 +1 sú prvočísla.
Nanešťastie sa zakrátko potom ukázalo, že ak za n dosadíme číslo 5, nedostaneme prvočíslo.
Môže to vyznieť vtipne, ale skúste si tento fakt overiť sami a prídete na to, že to nie je také
jednoduché (aspoň na papieri). Čuduj sa svete, ani po vyskúšaní ďalších n-iek (n=6, n=7,
atď.) nedostaneme prvočísla. Dokonca ani dnes nepoznáme žiadne ďalšie Fermatove
prvočísla okrem 3, 5, 17, 257, 65537, a ani nevieme, či nejaké ďalšie existujú.

Aby sme sa vrátili k nášmu predošlému príbehu, to čo Gauss ukázal, bolo nasledovné:
pravidelný mnohouholník s n stranami vieme zostrojiť vtedy a len vtedy ak je n rovné súčinu
nejakých rôznych Fermatových prvočísel a ľubovoľnej mocniny dvojky. Preto napríklad
vieme zotrojiť pravidelný trojuholník, päťuholník alebo sedemnásťuholník(!), ale nie sedem
alebo deväťuholník. Zaujímavé, nemyslíte?

O Euklidovi a jeho dôkaze

Prednedávnom sme tu mali úvodný príspevok o prvočíslach a prisľúbili sme, že sa dostaneme
k niektorým zaujímavým otvoreným problémom, ktoré sa ich týkajú. Bol by však hriech
nespomenúť po ceste niekoľko zaujímavostí, medzi nimi napríklad dôkaz tvrdenia, že
prvočísel je nekonečne veľa, pochádzajúci od gréckeho matematika Euklida.
Euklidov nápad bol jednoduchý a elegantný. Predstavme si, že by prvočísel bolo konečne
veľa, t.j. mohli by sme ich napísať do radu jedno za druhým a vystačilo by nám na to konečné
množstvo papiera.
Ak by sme ich mali takto napísané, mohli by sme ich všetky vynásobiť a dostali by sme
nejaké obrovské číslo, nazvime ho N. Keďže toto číslo vzniklo vynásobením všetkých
prvočísel, je aj každým prvočíslom deliteľné. Kľúčové pozorovanie je, že ak k tomuto číslu
prirátame jednotku, výsledok nebude na oplátku deliteľný žiadnym prvočíslom.
Príklad pre ilustráciu: číslo 2×3×5×7+1 nie je deliteľné žiadnym z čísel 2,3,5,7 – pri delení
hociktorým z nich vždy dostaneme zvyšok 1.
To je ale divné, nie? Veď každé prirodzené číslo (okrem 1) je deliteľné nejakým prvočíslom!
(Spomeňme si, že prvočísla sú akýmisi stavebnými kameňmi čísel.) Niekde sa teda stala
chyba. Ale kde? Chybný bol náš predpoklad, že prvočísel je konečne veľa.
Záver: Prvočísel je nekonečne veľa! Q.E.D. (Lat. quod erat demonstrandum, čiže „a to sme
chceli dokázať.“)

Mersennovo prvočíslo alebo Mersennovo číslo je prvočíslo ktoré sa dá zapísať v tvare 2 p−1

, kde p je prvočíslo. Príkladom Mersenovho prvočísla je číslo 3. Prvých 10 Mersennovych
prvočísel tvorí postupnosť:
3, 7, 31, 127, 8191, 131071, 524287, 2147483647, 2305843009213693951,
618970019642690137449562111...
V súčasnosti je známych 51 Mersennových prvočísel. Zatiaľ najväčšie známe Mersennovo
prvočíslo má viac ako 24 miliónov cifier a bolo objavené v decembri roku 2018.
Každé prvočíslo väčšie ako 3 sa dá zapísať v tvare 6k±1 pričom k je prirodzené číslo. V tomto
dôkaze len jednoducho rozoberieme ostatné prípady(6k,6k+2,6k+3,6k+4) a ukážeme ich
deliteľnosť dvojkou alebo trojkou.

Z podmienky že prvočíslo je v tvare 6k+1 alebo 6k-1 vyplýva nasledujúci fakt: ak sú dve
prvočísla prvočíselné dvojčatá obe väčšie ako 3, tak ich aritmetický priemer je deliteľný
číslom 6.