Professional Documents
Culture Documents
Tatranský Národný Park
Tatranský Národný Park
História
Svet poznal Vysoké Tatry ako „Snežné hory“. Chýr o nich sa odzrkadľoval stále
častejšie v dobovej tlači. O prírodu sa začali zaujímať bádatelia. Prvú vytlačenú
zmienku o nich prinieslo dielo Juraja Wernhera De admirandis Hungariae aquis
hipomnemation (Bazilej, 1549). Už v tom čase do Tatier sa vyberali profesori a
študenti kežmarského lýcea, ktorí sa snažili poznávať prírodu a zbierať prírodniny pre
školské kabinety. O prvú geografickú charakteristiku Tatier sa pokúsil kežmarský
matematik a astronóm Dávid Fröhlich v diele Medulla geographiae
practicae (Bardejov, 1639) a v príručke Bibliotheca, seu Cynosura
peregrinantium (Ulm, 1643). Najviac zmienok o Vysokých Tatrách v literatúre 17.
storočia zanechal kežmarský študent Daniel Speer v dobrodružnom
cestopise Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus (Ulm, 1683).[2]
2
O to sa pokúsil Camillo Morgan v diele Die Hohe Tatra und ihre Jagdfauna (Viedeň,
1910).
Za prvých zoológov, ktorí skúmali poľskú i našu časť Vysokých Tatier možno
pokladať známych vertebrotológov J.H. Blasiusa, A. Kayserlinga a G. Hartlauba. V
roku 1835, keď navštívili Tatry, boli ešte študenti. V Tatrách boli asi tri týždne a svoje
poznatky vydal Hartlaub knižne v roku 1900. Koncom 19.storočia začalo vychádzať
monumentálne dielo Fauna Regni Hungariae, v ktorom boli spracované jednotlivé
živočíšne skupiny. Postupne vychádzali desiatky ďalších cenných vedeckých prác,
ktoré mapovali život kamzíkov, svišťov a ďalších živočíchov. K nim sa pridávali diela
vedcov skúmajúcich ichtyofaunu, bezstavovce, stavovce a diela botanikov.[2]
3
rybárska komisia spolku. Naopak veľa pozornosti však členovia spolku nevenovali
iným druhom zvierat, napríklad medveďom, rysom, ktorých odstrel dokonca hodnotili
priaznivo. O to viac spolok podporoval import cudzokrajných zvierat ako boli jelene
vapiti, zubry, kozorožce, ktoré vypúšťalo do prírody knieža Hohenlohe. Veľké škody
v lesoch robili poľskí pytliaci.[2]