Kryptomeny - platobná sieť internetu

Kryptomeny ako natívny platobný protokol internetu - vlastnosti,

použitie, príležitosti a vízia

Úvod
V tejto krátkej knihe sa pozerám na jeden aspekt kryptomien a to je platobná sieť. O Bitcoine
ako peniazoch a o krátkej histórii peňazí toho bolo popísané mnoho. Odporúčam hlavne
ebook Josefa Těteka “Odluka peněz od státu”, ktorý si môžete ​stiahnuť zadarmo​. V tomto
ebooku vysvetľuje aj prečo si myslí, že súťaž o najlepšie peniaze vyhrá spomedzi všetkých
kryptomien práve Bitcoin. V tomto s ním súhlasím.

Bitcoin však nie sú len peniaze, ale aj platobná sieť. Dokonca Bitcoin má viac ako jednu
platobnú sieť, tri najznámejšie sú Bitcoin blockchain (tzv. “On-chain platby”), Liquid
side-chain a Lightning network.

Situácia je podobná aj pri štátnych peniazoch. Eurá majú rôznu podobu (na bankovom účte,
hotovosť, dlh denominovaný v eurách, …) a rôzne platobné siete - napríklad hotovostné
transakcie, prevod pomocou bankového prevodu (SEPA), platba platobnou kartou,
medzinárodný prevod cez sieť SWIFT, prevod medzi účtami toho istého klienta, prípadne
služby ako Viamo, PayPal a podobne.

V tejto knižke sa budeme zaoberať práve platobnou sieťou - a v tomto prípade si dovolím
tvrdiť, že tak ako pri štátnych peniazoch, aj pri internetových peniazoch existuje viacero
protokolov na prevod hodnoty.

Prečo nie len Bitcoin ako platobný protokol

Mnohí z vás sa stretli s názormi Bitcoin maximalistov na to, čo sú peniaze budúcnosti. Aj
keď s mnohými názormi súhlasím a sám používam na sporenie Bitcoin a zlato, myslím, že
príbeh je trochu zložitejší.

Kryptomeny totiž neašpirujú len na to, aby sa stali novými peniazmi. Jednou z funkcií peňazí
je platenie - a na platenie používame všeličo, nie len peniaze. Darčekové certifikáty,
čiastočne zľavové kupóny, vernostné body. Prenos hodnoty z bodu A do bodu B, napríklad
od zákazníka obchodníkovi je dôležitá funkcia peňazí.

Rôzne platobné siete majú rôzne vlastnosti. Rýchlosť, veľkosť siete (teda koľko užívateľov
medzi sebou dokáže posielať peniaze), cena, odolnosť voči cenzúre, podmienky na vstup do
siete, anonymita, možnosť alebo nemožnosť “vrátenia” podvodnej transakcie, bezpečnosť a
podobne. Tieto siete si konkurujú a to aj v prípade, že podkladová mena je rovnaká.
Tvrdé peniaze
Bitcoin sú tvrdé peniaze a argument Bitcoin maximalistov o tom, že Bitcoinov je 21 miliónov
a nikdy ich viac nebude je dobrým argumentom za “tvrdú menu”. Je naozaj tvrdšia ako zlato,
o ktorom nevieme koľko ho je a v prípade monetárneho použitia je možné ho ťažiť z
extraterestriálnych objektov - asteroidov alebo iných planét. Ťažba zlata na iných planétach
môže v skutočnosti vytvoriť novú zlatú horúčku, akurát namiesto “divokého západu”, kam sa
ľudia vybrali pešo a na koňoch bude zahŕňať vesmírne lode.

Aj počas toho ako ľudstvo používalo tvrdú menu - zlato - však používalo aj striebro.
Demonetizácia striebra je jednou z najlepšie zdokumentovaných skutočných konšpirácií. Aj
zlato však malo rôzne platobné siete - či už poukážky (v podobe bankoviek), prevod
vlastníckeho práva vrámci banky a podobne.

Bitcoin maximalisti však tvrdia niečo, čo podľa mňa nie je pravda: “Ne-tvrdých peňazí máme
na svete už dosť a nepotrebujeme ďalšie”. To je základná premisa Bitcoin maximalizmu ako
ho prezentujú niektorí hardcore maximalisti. Iné peniaze (aj fiat) totiž môžu mať lepšiu
platobnú sieť - z jedného z pohľadov, ktoré som menoval vyššie. Neexistuje totiž najlepšia
platobná sieť. Niekto preferuje anonymitu, niekto bezpečnosť, niekoho zaujíma, či môže
zaplatiť v obchode, v ktorom nakupuje potraviny, niekto potrebuje, aby platba prebehla
rýchlo, bez kurzových rozdielov a podobne.

Fiat a network effect

Vyhadzujem smerovku na skútri, ktorá je prakticky neviditeľná, spomalím a zabáčam.
Ostatní účastníci premávky zaregistrovali, že sa niečo deje a všetci spomalili. Niektorí
pochopili, že idem zastať a obiehajú ma sprava. Premávka na Bali je pekným príkladom
spontánneho poriadku - dopravné predpisy prakticky neplatia, dokonca nie všetci jazdia po
ľavej strane ako hovoria predpisy. Miestni náčelníci v niektorých okrskoch zakázali Uber, tak
tu jazdia Uberisti z okolitých okrskov. A to aj napriek silnému lobingu tzv. taxi kartelu, ktorý
chcel pýtať premrštené ceny. Niekto by povedal “chcem podporiť lokálnych taxikárov”, ale ja
hovorím, že rád podporím lokálnych Uberistov, ktorí skutočne pracujú. Taxi mafia väčšinou
stojí na rohu s nápisom taxi a keď raz-dvakrát za deň nájde nejakého turistu, tak ho odvezie
za premrštenú cenu. Okrem toho terorizujú Uberistov - ak vidia turistu s Uber appkou, začnú
na neho kričať, “Uber illegal!”. Taxi mafia sú jediní nepríjemní ľudia na celom Bali.

Zosadám zo skútra a vchádzam do bankomatovej búdky. Vyberám dva a pol milióna

miestných fiat šitkojnov, zvaných indonézske rupie. Nasadáme na skúter a prichádzame do
Alchemy​, jednej z mnohých raw vegan reštaurácií. Našťastie nie natoľko raw, že by nám
nespravili flat white s kokosovým mliekom.
Indonézske rupie sú prototyp “shitcoinu”. Aj napriek tomu, že indonézske banky vám radi
otvoria účet aj bez množstva zbytočných otázok, asi nikto by nebol natoľko šialený, že by v
danom shitcoine sporil. Keďže aj indonézska centrálna banka si s radosťou vytlačí ďalšie
rupie ak potrebuje niečo odfinancovať, spĺňa táto mena to, čo by mnohí krypto fanúšikovia
nazvali scamom. A to nie len teoreticky a filozoficky, ale aj prakticky - graf ročného rastu cien
v rupiách bežne skáče do dvojciferných čísel.

Z pohľadu Bitcoin maximalistu by som nikdy nemal urobiť to, čo som urobiť - ísť do
bankomatu a vymeniť moju tvrdšiu menu za superinflačný altcoin.

Ale podobne ako premávka a zákaz Uberu, na Bali proste život plynie inak. Mohol by som
zaplatiť aj americkými dolármi - pri nevýhodnom kurze (moja Revolut karta mi dala určite
lepší kurz). Niekde dokážem zaplatiť priamo kartou - s 1-2% poplatkom. Na rozdiel od iných
krajín na Bali poplatok za platbu kartou platí zákazník, nie obchodník.
Prečo som teda miestnu menu použil? Odpoveď je jasná - sieťový efekt. Miestna mena na
rozdiel od tvrdej meny, v ktorej sporím, funguje v potravinách, dá sa za ňu prenajať skúter,
hipsterské vegánske flat white, či miestny superimunitný nápoj džamu. Dokonca aj prenájom
domu, v ktorom som býval sme platili - prevodom na účet cez TransferWise (sieť bankových
prevodov má tiež network effect).

Bitcoin ako platidlo

Ako fanúšik Bitcoinu som samozrejme chcel navštíviť miesta, kde sa dá platiť Bitcoinom.
Našťastie medzi ne patrila aj druhá vychytená raw vegan reštaurácia ​Seeds of life​ (nie som
ani vegán, ani superfanúšik raw stravy, ale Bali je miesto, kde je tento druh stravovania
vychytaný až na formu umenia - miestna krajna, miestne stravovacie náboženstvo - genius
loci).

Po fantastickej večeri som teda išiel slávnostne zaplatiť Bitcoinom. Ešte sme posedeli, dopili
vodu, dojedli. Keď odchádzame, čašníčka, ktorá síce vie po anglicky, ale na úrovni čašníčky,
nie na úrovni Bitcoin maximalistu a krypto fanúšika ma volá a ukazuje na peňaženke
“Unconfirmed”. A je jasné, že kým miner transakciu nevyminuje, považuje ma za dlžníka.
Namiesto sofistikovanej diskusie o dôležitosti fee marketu som jej vysvetlil, že tu ešte dlho
budem, dal jej adresu, kde bývam, mobil, meno a prisahal som, že to miner vyminuje. Moja
peňaženka nevedela replace by fee a ​vysvetľovať pani čašníčke ako sa robí child pays for
parent​ som nemienil.
Pri ďalších návštevách som platil pekne rupiami, aj so sprepitným.

Hipsterská kávička za altcoiny

Toto je pekný príklad toho, že ​funkcia platobnej siete a jej sieťového efektu​ a ​funkcia
sporenia (uloženia hodnoty - store of value)​ sú dve odlišné využitia peňazí. Nejakým
spôsobom sú síce previazané, ale platiť môžem aj pomocou sietí a mien, ktoré nepoužívam
na sporenie. A nielenže môžem, ale aj to prakticky robím - ja aj každý, kto cestuje alebo si
sporí v niečom inom ako bežná mena.

S maximalistami súhlasím v tom, že asi nie je úplne dobré spamovať Bitcoinový blockchain
hipsterskými vegánskymi flat whiteami. Podľa mňa by to prežil, ale ak chceme zabezpečiť
dlhodobú udržateľnosť siete, je to minimálne niečo, nad čím má zmysel uvažovať. V
Paralelní Polis v Prahe a neskôr v Bratislave sme problém s vysokými feečkami začali riešiť
akceptáciou Litecoinu. Maximalistom sa to nepáčilo (mimochodom, ani mne), ale Bitcoin bol
na platby jednoducho drahý a nespoľahlivý.

Je dosť rozdiel vo Facebook komentároch vysvetľovať svoju maximalistickú životnú filozofiu

a to, ako tento problém buď trh vyrieši alebo ako Bitcoin treba čisto hodlovať verzus situácia
“pani prišla cez pol mesta na kávičku na stretnutie a len poplatky za platbu sú trikrát drahšie
ako jej kapučínko”.

Druhá možnosť je samozrejme nastaviť supermalý poplatok a veriť, že sa bloky niekedy

uvoľnia a miner to niekedy vyminuje. Niektoré transakcie nevyminoval - a to je prejav
spomínanej nespoľahlivosti. Tá sa prejavovala tak, že ak klient dal príliš malý poplatok,
nemusela sa transakcia nikdy potvrdiť, jednoducho vypadla z mempoolu. Klient tieto peniaze
časom minul inde.

Nové heslo Bitcoin maximalistov by teda malo znieť: “Neexistuje obed zadarmo, iba ak ho
platíte Bitcoinom s nízkym poplatkom”. Ale nie je to úplne udržateľný spôsob
prevádzkovania akejkoľvek obchodnej prevádzky.

Akceptovanie nového coinu nie je ľahká vec - treba mať na to infraštruktúru, prepojenie s
používaným POS systémom, zaškolený personál. Ak platia zákazníci Monerom, barista,
ktorý vie urobiť skvelú kávu by mal vedieť aj to, že ak klient zaplatí za flat white a o dve
minúty sa rozhodne dať si aj koláčik, výdavok z prvej Monero transakcie môže klient vďaka
obmedzeniu siete (nie peňaženky) minúť až cca o 20 minút.

Teda ak si Monero kúpi v ATM, prvú platbu môže urobiť za 20 minút a ďalšiu za ďalších 20
minút. Ak klient platí pomocou stablecoinu DAI (alebo akéhokoľvek iného ERC-20 tokenu),
mal by človek za terminálom vedieť, že na to, aby mohol klient transakciu poslať, potrebuje
mať aj nejaké Ethereum. A keďže doublespend je triviálny, naozaj je dobré dať vysoké fee a
počkať na konfirmáciu.
Platba kryptomenami momentálne vyžaduje vzdelaných klientov aj vzdelaných obchodníkov.
V Paralelnej Polis sa snažíme vytvárať vzdelaných klientov. Čo s obchodníkmi?

Visa vs dolár
Vízia Bitcoinu nebola len nahradiť americký dolár, ale aj platobné siete Visa, Mastercard,
SWIFT, SEPA. Veriaci v spasiteľa Satoshi Nakamota môžu filozofovať o tom, či “peer to
peer electronic cash” v názve paperu znamenal aj platobnú funkciu. Faktom je, že platobné
siete ​musíme nahradiť​. Súčasné platobné siete sú drahé, pomalé a najmä sú čoraz viac
špionážnym, nie platobným systémom. Banky a kartové spoločnosti na základe “odporúčaní”
neziskoviek ako Financial Action Task Force (FATF) alebo nadnárodných organizácií OECD
bránia dobrovoľnému obchodu medzi ľuďmi. Európska únia dala celú krajinu - Panamu - na
“watchlist”. Platobné systémy sa stávajú medzinárodným daňovým donucovacím systémom.
Ak sa vás banka pýta, čo chcete predávať, predtým ako vám otvorí účet alebo ak služba na
akceptovanie karty chce presný popis toho, čo chcete predávať, niečo nie je v poriadku.

Správna odpoveď by mala byť “chcem ponúkať produkty a služby súkromným osobám a
firmám a vy máte len sprocesovať platbu, do toho, čo si predávame vás nie je nič”.

Príde mi to ako keby vás e-mailový server dva dni po odoslaní e-mailu upozornil, že
nerozumie štvrtému odstavcu a potreboval by dovysvetlenie, inak ho nedoručí.

Bitcoin maximalisti túžia nahradiť dolár ako rezervnú menu alebo aspoň vytvoriť tvrdé
peniaze, ktoré môžu používať na ochranu proti skrytému inflačnému zdaneniu. A s týmto
cieľom súhlasím, podporujem ho a moja odpoveď na otázku “v čom sporím” je už niekoľko
rokov “Bitcoin a zlato”.
Lenže okrem problému inflačnej dane a sporenia riešime aj iný problém - ako zaplatiť za
hipsterský flat white bez toho, aby o tom hneď vedelo niekoľko desiatok firiem, ktoré sa živia
prácou s údajmi o súkromných finančných transakciách. Len PayPal ​uvádza viac ako 600
partnerov​, s ktorými zdieľa údaje o vašich finančných transakciách. A je dosť
pravdepodobné, že mnohé z tých, ktoré uvádza v kategórii marketingového prieskumu tieto
údaje ďalej agregujú a zabalíčkované predávajú ďalej. Platobné siete sú špionážne systémy
a pre svet je veľmi užitočná dobre fungujúca platobná sieť, ktorá aspoň čiastočne zachováva
súkromie (resp. úroveň súkromia má pod kontrolou jej používateľ - či už človek sám alebo
obchodník) a nie je cenzúrovateľná (teda napríklad dokážem poslať dobrovoľný príspevok
pre WikiLeaks).

Pre platobnú sieť sú dôležité nízke poplatky, ak má byť naozaj masovo používaná. Čím
väčší sieťový efekt chceme, tým výhodnejšia sieť musí byť pre obe strany.
Necenzúrovateľnosť, súkromie a nízke poplatky sú “killer kombo”.

Ako dosiahnuť sieťový efekt

Sieťový efekt hovorí o hodnote siete. V závislosti od štruktúry siete hodnota narastá
lineárne, kvadraticky alebo exponenciálne.

Lineárny sieťový efekt predstavuje napríklad vysielanie (televízia a rozhlas). Čím viac
poslucháčov, tým drahšie môžem predať reklamu, teda hodnota je priamo úmerná počtu
účastníkov.

Internet, lokálne siete, ale napríklad aj platobné siete sa riadia tzv. Metcalfovým zákonom,
ktorý je pomenovaný po vynálezcovi lokálnej siete Ethernet. Ten si uvedomil, že ak prepojí
medzi sebou štyri počítače, hodnota nie je dvakrát vyššia ako keby som prepojil medzi
sebou dva počítače, ale je závislá kvadraticky. Prečo to tak je? Ak sú prepojené dva
počítače, mám jedno možné komunikačné prepojenie - počítače komunikujú navzájom. Pri
troch počítačoch mám tri možné prepojenia, čiže sieť je hodnotnejšia o dve prepojenia
navyše. Pri štyroch počítačoch to je šesť prepojení. Vzorec počtu možných spojení je
n*(n-1)/2 (čo je asymptoticky proporčné n^2). Podobné to je aj pri platobnej sieti - ak sa
zapojí do platobnej siete jeden nový užívateľ, môže posielať a prijímať platby s každým
používateľom, teda celkové množstvo možných prepojení rastie v závislosti od počtu
existujúcich užívateľov kvadraticky.

Sieťové efekty sú pri peniazoch extrémne dôležité a ak máme platobné siete, ktoré
navzájom nedokážu priamo komunikovať, ich vzájomné prepojenie alebo naviazanie na
sieťový efekt výrazne zvyšuje hodnotu siete.
Obrázok: Diagram demonštrujúci sieťový efekt na viacerých jednoduchých telefónnych
sieťach. Čiary reprezentujú potenciálne telefónne hovory medzi telefónmi a zvyšujú hodnotu
​ droj,​ autor: W
siete. Z ​ oody993​ z​ ​Wikipedia
Vytvorenie sieťového efektu je veľmi zložité, ale napojenie sa na existujúci sieťový efekt
môže byť relatívne jednoduché. V časti o vízii sa pozrieme ako prepojiť sieťové efekty
viacerých kryptomien a povieme si o tom ako sieťový efekt vyhackoval Facebook alebo
kalendárové pozvánky.

Ako aj pri iných protokoloch Internetu, nemusí sa jednať o jeden protokol. Inak si píšeme
instantné správy (Signal, Slack, rôzne “messengeri”), inak vyzerá sieť s obrovským sieťovým
efektom (e-mail), zdieľanie súborov (Dropbox, OneDrive, Google Drive, iCloud a množstvo
ďalších služieb) a podobne. Aj keď sieťový efekt je dôležitý, dá sa rôznymi spôsobmi
“hackovať”.

Môj najobľúbenejší príklad hackovania sieťového efektu je e-mail. Jeho sieťový efekt využili
kalendárové pozvánky. Ak niekto nemal kalendárovú aplikáciu podporujúcu štandard
iCalendar, dostal obyčajný e-mail s textom “Juraj vás pozval na schôdzku, ktorá sa bude
konať v stredu 12:00 v Medickej záhrade v Bratislave”. Ak štandard iCalendar pozná,
vyskočí táto pozvánka v kalendári a dokážem ju prijať - prijatie tiež príde e-mailom, ktorý
dokáže automaticky spracovať kalendárová aplikácia organizátora, ale ak sa to nepodarí,
prečíta si to organizátor ako bežnú e-mailovú správu.

Podobný efekt využil aj Facebook, aj keď mnohým ľuďom to tak neprišlo. V čase vzniku
Facebooku moja vtedajšia firma spravovala servery jedného z najväčších slovenských
poskytovateľov e-mailu zadarmo. Keď Facebook prichádzal na Slovensko, postupne sa
počet e-mailov zdvojnásobil až strojnásobil. Väčšinou bol odosielateľ práve Facebook.
“Niekto komentoval váš príspevok”. “Nová žiadosť o priateľstvo”. “Jurajovi sa páči váš
príspevok”. Facebook šikovne využil sieťový efekt e-mailu a e-mailový klient bol vlastne
jedným z rozhraní Facebooku, dávno pred appkou s notifikáciami.

E-mail má pritom asi najhorší “fee market”. Odoslať aj prijať e-mail nič nestojí. To vytvorilo
obrovské požiadavky na decentralizovaný výpočtový aj úložný výkon. Táto forma “Facebook
spamu” prišla takmer okamžite a navyše - všetci tie e-maily chceli, nemohli sme ich
jednoducho zahodiť ako spam. Aj napriek tomu sa s tým ľudia vysporiadali, začali vznikať
efektívnejšie e-mailové servery, antispam riešenia a podobne.

Adam Back, súčasný CEO Blockstream dokonca vymyslel Proof of Work riešenie na boj
proti spamu - Hashcash. Ten ale nemal sieťový efekt a neujal sa. Aj napriek tomu sú
inovácie v e-maili stále možné. Jednou z nich sú sofistikované algoritmy rozpoznávajúce
spam. Druhým sú “softforky” e-mailového protokolu - SPF, DKIM a DMARC, ktoré umožňujú
zlepšiť doručiteľnosť správnych e-mailov a znížiť množstvo spamu. Niektorí e-mail nahradili -
používajú ho maximálne ako identifikátor na prihlásenie, ale komunikácia prebieha v inej
aplikácii (Slack, Facebook Messenger, Twitter, Signal, Threema, WhatsApp). A dá sa
vytvoriť aj inovatívne riešenie, ktoré rieši niektoré z problémov e-mailu nad daným
protokolom. Pre súkromie je to napríklad ProtonMail, Tutanota alebo priamo používanie
PGP alebo S/MIME. Pre použiteľnosť a zníženie množstva nežiadaných správ je to
napríklad Earn.com, kde musí odosielateľ za doručenie správy zaplatiť adresátovi alebo
Hey.com, kde vám môžu písať len ľudia, s ktorými si písať chcete.
Zaujímavým spôsobom hackovania sieťového efektu sú aj platobné systémy. Vráťme sa do
hipsterskej raw reštaurácie na Bali. Môžem platiť rupiami, dolármi, Bitcoinom alebo kartami.
Pri každom sa vystavujem nejakému riziku a nejakým nákladom. Pri rupiách mám riziko
inflácie, takže ich nechcem držať veľa a už vôbec nie dlho. Preto som si vybral vždy iba dva
a pol milióna rupií (asi 130€). Na výber som využil sieťový efekt bankomatov a kariet - z
množstva kariet som vybral tú, ktorá má najnižšie poplatky a najvýhodnejší kurz. Ak mal
obchodník dobrý kurz, platil som aj dolármi. A ak som nechcel vyberať a nemali vysoké
poplatky za platbu kartou, mohol som zaplatiť kartou - tiež som si vybral poskytovateľa, ktorý
mal najlepší kurz. Podobne to bolo aj s platobnou sieťou - rozdiel v cene za prevod cez
štandardný medzinárodný prevodný príkaz a s použitím TransferWise bol aj v jednotkách
percent.

Pri všetkých týchto prípadoch je jedno v akej mene sporím. Na prístup do platobnej siete
viem veľmi efektívne vymeniť jeden druh (digitálnej alebo fyzickej) vzácnosti za iný - či už
explicitne (výber z bankomatu, zmenáreň) alebo to za mňa urobí prevádzkovateľ
automaticky.

Existujúce alternatívne platobné siete

Predtým ako sa pozrieme na kryptomenové platobné siete si ukážeme, že platba peniazmi

už dnes nie je jediným spôsobom platby a alternatívne platobné siete sú už dnes populárne.
Asi najznámejším príkladom alternatívnej platobnej siete sú tzv. ​darčekové certifikáty​. Tie
môžu mať podobu papierového certifikátu s podpisom (napríklad v masážnom štúdiu),
magnetickej platobnej karty (napr. Whole Foods), NFC karty (napríklad permanentka do
fitka) alebo aplikácie v mobile. Vidíme, že na platenie nemusíme používať zvolené “úložisko
hodnoty”. Ak si sporím v eurách alebo v zlate, stále môžem používať na platenie aj
“darovaný vstup do fitka”.

Ďalším veľmi známym spôsobom platby sú ​poštové známky​. Tie môžu mať buď eurovú
hodnotu alebo hodnotu denominovanú v predplatenej službe. Moja najpoužívanejšia známka
je za “List do 50g druhej triedy”. Zaujímavé je, že ak si takúto známku kúpim, je jedno, či sa
zmení cena dodávanej služby, takže táto služba nemá v skutočnosti hodnotu denominovanú
v eurách. Spôsob použitia tejto platobnej siete je nalepenie na list. Známka sa znehodnotí
poštovou pečiatkou, čím sa stáva “minutou”.

Podobný princíp majú aj kolky za štátne služby. Tie majú tiež podobu nalepovacej známky
alebo jednoducho potvrdenia o platbe, ktoré sa opečiatkuje na úrade. Dôvodom, prečo
neplatíme priamo eurami je, že pri kolkoch je priamo dôkaz o platbe súčasťou žiadosti - a
prípadný úradník nemôže peniaze “zobrať” a tváriť sa, že sme nezaplatili. A taktiež nemôže
kamarátovi dať pečiatku “zaplatené”, aj keď nezaplatil.

Ďalšou známou platobnou sieťou sú vernostné body. Tie môžu byť denominované v eurách,
ale napríklad aj v míľach alebo bodoch, ktoré majú hodnotu odvíjajúcu sa od spotrebovanej
služby a osobitný cenník. Dokonca produkty alebo služby, ktoré odoberáme nemusia mať
rovnakú ponuku - napríklad pri leteckých míľach sa za míle dá kúpiť len určité množstvo
sedadiel. Tu je zaujímavé si uvedomiť, že míle môžeme používať u rôznych poskytovateľov -
napríklad na prenájom auta, u inej leteckej spoločnosti (ktorá je v rovnakej aliancii). Ja som
si napríklad za míle raz kúpil pekné dizajnové taniere, ktoré používam dodnes.

Vernostné programy​ nemusia mať podobu elektronického systému. Kaviareň alebo aj

holičstvo ponúkajú jednoduchú kartičku, na ktorú mi pri spotrebovaní služby dajú pečiatku a
za určité množstvo pečiatok dostanem službu zdarma.

Toto všetko sú platobné systémy, ktoré používame bežne. A nie všetky sú denominované
priamo v peniazoch, ale používajú dokonca odlišnú účtovnú jednotku.

Altcoinové platobné siete

V prvej časti sme si povedali niečo o dôležitosti funkcie platobnej siete. Tá nepotrebuje
super tvrdé peniaze - to, v čom si sporíme a to, čím platíme nemusí byť tá istá mena. Ak je
obchodník ochotný akceptovať indonézske rupie a som v prostredí, kde je toto
najpoužívanejšia mena, platím indonézskymi rupiami, bez ohľadu na to, či šetrím v Bitcoine,
v zlate alebo v eurách.

Poďme sa pozrieť na jednotlivé riešenia pre platobné siete a načrtnúť možnú víziu. Začneme
altcoinami, potom sa dostaneme k Bitcoinovým platobným sieťam.
Litecoin
Ak Bitcoin je “digitálne zlato”, Litecoin vznikol ako “digitálne striebro”. Rýchlejšie konfirmácie,
viac transakcií - a menej digitálnej vzácnosti. V skutočnosti je Litecoin skôr “ostrá testovacia
sieť” pre niektoré zmeny v Bitcoine. Ale má svoje muchy.

V prvom rade Bitcoin a Litecoin zdieľa všetko, vrátane vízie škálovania. Vízia škálovania
Litecoinu je založená na Lightning Network. Táto vízia mi nedáva žiadny zmysel - ak už som
ochotný akceptovať obmedzenia Lightning Network, prečo by som to preboha robil na
Litecoine, keď môžem mať rovno digitálne zlato?

Osobne Litecoin používam z týchto dôvodov:

● Nemá ešte plné bloky, takže má zatiaľ nízke poplatky.
● Dobrá podpora peňaženiek a Bitcoin automatov.
● Vďaka Paralelnej Polis sme na Litecoin naučili užívateľov a v československom
priestore ho dosť ľudí dokáže používať.

Nevýhodou je, že vízia škálovania Litecoinu je rovnaká ako u Bitcoinu. To znamená, že ak

by bol Litecoin úspešný, budú platby drahé rovnako ako pri Bitcoine. Teda výhoda nízkych
poplatkov je spôsobená len slabou používateľnosťou a konštantným faktorom vyššieho
počtu transakcií za sekundu - konštantný faktor však neškáluje a vízia autorov Litecoinu je
rovnaká ako pri Bitcoine - druhá vrstva, nie väčšie bloky.

Na druhej strane, ak Bitcoin svoj problém škálovania nejak vyrieši, bude Litecoin zbytočný. A
platby cez Lightning Network nad Litecoinom teda nebudú mať žiadny zmysel. Keď už by
bolo drahé otvorenie kanála, tak otvoriť kanál na Liquid chaine a platiť na Bitcoin chain cez
lightning bridge je lepšie riešenie - o tom si však povieme neskôr. Výhoda Litecoinu je iba v
nízkych poplatkoch spôsobených slabou používanosťou.

Lenže - Litecoin nemá network effect. Mimo Čiech a Slovenska. Letenku na Balitc
Honeybadger konferenciu som zaplatil Bitcoinom. Nepotvrdila sa a prevádzkovateľ platobnej
brány mi transakciu o niekoľko hodín, keď už sa potvrdila vrátil. Air Baltic mi na linke pomoci
povedal, že môžem zaplatiť platobnou kartou alebo mi ju stornujú a môžem skúsiť znova.
Tak som si na Bitcoin maximalistickú konferenciu kúpil letenku za druhú podporovanú
kryptomenu (Bitcoin Cash). Teraz je už situácia iná a použil by som službu ako napríklad
Travala​, ktorá umožňuje bookovať letenky a hotely za akékoľvek väčšie kryptomeny, asi by
som použil v tomto prípade Monero.

Sieťový efekt Litecoinu je mimo československý priestor dosť malý. Ak človek trochu cestuje,
vo väčšine krajín ak akceptujú nejaké crypto, tak je to Bitcoin. Z alternatívnych kryptomien je
to Litecoin, Bitcoin Cash (najmä na Balkáne a v Ázii) a v latinskej Amerike z nejakého
dôvodu Dash.
Ethereum
Ethereum má niekoľko problémov čo sa týka základnej platobnej funkcie. V prvom rade sú to
rovnako vysoké poplatky a ešte jednoduchší double-spend, ktorý užívateľ môže urobiť aj
nechtiac. Druhým problémom je, že Ethereum je založené na účtoch, nie na UTXO modeli.
Teda každý užívateľ má spravidla len jednu adresu. A tak spôsob platby “nová adresa pre
každú transakciu” má ďalší problém v prípade použitia ERC-20 tokenov - na to, aby
obchodník z tejto adresy mohol dostať peniaze, musí poslať Ether na zaplatenie
transakčných poplatkov na danú adresu (jedna transakcia) a v ďalšej transakcii môže tieto
tokeny poslať do svojej peňaženky. Čo je z pohľadu akceptácie dosť nepríjemná vlastnosť,
ktorá prijímanie Etherea komplikuje a predražuje.

V čase písania tohto článku sú poplatky aj za bežné prevody vyššie ako pri Bitcoine.
Ethereum v čase písania tohto textu zažíva “DeFi boom” nových ponziho schém
zaobalených za pôžičky a automatických market makerov.

Ďalším problémom tokenov nad Ethereom je, že užívateľ tokenovej peňaženky musí mať
Ethereum na zaplatenie transakčných poplatkov. Na to existuje niekoľko riešení, ale väčšina
peňaženiek ich nepodporuje. Používateľ tak musí chápať, že má jeden coin, ktorým platí
poplatky a druhý coin, ktorým naozaj platí.

Posledným problémom Etherea je “token fetiš”, ktorý ako latentný Bitcoin maximalista
nechápem. Všetko v Ethereum ekosystéme musí mať vlastný token. Keď som skúšal
messaging aplikáciu Status.im, tak ak si chcem nastaviť svoju vlastnú prezývku (cez ich
verziu Ethereum Name Service), potrebujem na to 10 STATUS tokenov. Preboha prečo?
Chápem, že autori sa snažia vybudovať tokenovú ekonomiku, ale ja ako užívateľ by som o
žiadnom tokene nemal vedieť, nech mi ho kúpi na pozadí na smart-contract
decentralizovanej burze ako napríklad Uniswap a žiadnym tokenom mi nikto nekomplikuje
život. Prezývku som si nekúpil, lebo neviem koľko je “10 STATUS”, nechce sa mi kupovať si
ich a podobne. Keby povedali “je to dolár, podporujeme tieto spôsoby platby” a oni si na
pozadí kúpili svoje tokeny na burze, išiel by som do toho. Ale ďalší token k životu naozaj
nepotrebujem.

Monero
Mojou “obľúbenou” platobnou sieťou je Monero. Aj keď ekonomika tokenov mi nepríde až
taká užitočná (veľmi silne pochybujem, že Monero ako kryptomena pôjde to the moon), má
svoje veľmi zaujímavé použitie.

Monero nie je na rozdiel od Litecoinu, Dashu a Bitcoin Cashu založené na Bitcoine. V

Monero blockchaine priamo nevidíte adresy, ani sumy. Každá transakcia sa povinne
“mixuje” s inými transakciami a teda je to trochu podobné ako keby ste robili pri každej
platbe “coinjoin” a ešte k tomu skryli sumy.
Paradoxne som použitie Monera videl hlavne v biznis prostredí. Na použitie užívateľom je to
trochu náročnejšia kryptomena - ak nechcete serveru povedať svoj “view key”, teda kľúč,
pomocou ktorého spoznáte svoje transakcie (bez neho sú v blockchaine neviditeľné), musí
celý blockchain vaša peňaženka prechádzať a vyberať z neho transakcie. O probléme s
nutnosťou čakať na ďalšie použitie prostriedkov som už hovoril.

Monero je skutočne “cypherpunková mena”, jej hlavnou a kľúčovou vlastnosťou je súkromie

a pre “privacy maximalistov” je to vhodná voľba.

Druhou voľbou môže byť Zcash, ale ten automaticky nemixuje (transparentnú adresu musíte
do mixéra vložiť ručne) a mixuje veľmi málo ľudí - v Monere je mixovanie povinné, takže
získavate anonymitu pri každej transakcii, ktorú niekto urobí a “zmixuje ju s vašou”.

Pri Monere je veľmi malý network effect. Šanca, že zaplatíte Monerom v náhodnom obchode
je prakticky nulová (ale ​v mojom eshope​ beriem aj Monero). Monero používame medzi
kamarátmi alebo v paralelnej ekonomike. Kupoval som zaň produkty z fariem, jogurty a
tričká.

Bitcoin Cash
Bitcoin Cash som si nechal na záver “altcoinovej” sekcie. Budeme sa mu podrobnejšie
venovať v prílohe a myslím, že je to zaujímavá kryptomena, ktorá pristupuje k akceptácii
platieb trochu inak. Tu treba povedať, že je to “blind spot” Bitcoinistov, hlavne v
československom priestore a medzi maximalistami. História forku Bitcoin Cash bola plná
emócií a ochrany “tej svojej” digitálnej vzácnosti. Bitcoin Cash je z čisto technického pohľadu
v podstate rovnaký altcoin ako Litecoin, pri ktorom ľudia neprežívajú také intenzívne emócie
zhnusenia.

Nebudem analyzovať dôvody forku a v prílohe sa pokúsim priblížiť technológie práve ľuďom,
ktorí sú otvorení voči aktuálnemu stavu Bitcoin Cash ekosystému, ktorý je vďaka súčasnej
“cancel culture” pre väčšinu krypto ľudí neviditeľný. Bitcoinová komunita sa delí na “čistú a
pravovernú Bitcoinovú”, kde občas akceptujú altcoiny ako Monero, Litecoin a niektorí
dokonca aj Ethereum, ale len občas. A na komunitu, ktorá sa venuje najmä funkcii platobnej
siete a praktickým stránkam.

Bitcoin Cash má tri zaujímavé vlastnosti, ktoré ju oddeľujú od Litecoin ekosystému (v

ostatných veciach je podobný):
● Väčší network effect. U fyzických obchodníkov, vďaka Bitpay, aj u online
obchodníkov alebo v službách typu Purse. Ak vytrčíte nohy z Československa, ak
zaplatíte niekde inou kryptomenou ako Bitcoin, je to pravdepodobne Bitcoin Cash.
● Iná vízia škálovania. Z dlhodobého pohľadu s ňou nesúhlasím - asi tak ako s víziou
škálovania e-mailu. Ale zväčšovanie blokov tak, aby sa doň zmestili všetky
transakcie, obzvlášť ak mám sieť v pláne používať ako platobnú sieť a neklamať sa
vierou, že moja full node zachraňuje celý svet, má zmysel. Očakávanie, že moja
transakcia bude v ďalšom bloku, a fakt, že kultúra a mindset je nastavený tak, že
prevádzkovatelia urobia všetko preto, aby to tak bolo, je pre platobnú sieť super
 výhodná. Litecoin aj Ethereum majú inú víziu škálovania. V Bitcoin Cash je vízia
škálovania nasledovná - kým to čo i len trochu pôjde, chceme nízke poplatky a
potvrdenie v ďalšom bloku. Vďaka Avalanche (popíšeme si v prílohe) možno
dokonca nebudem musieť presviedčať balijskú čašníčku, že to potvrdenie naozaj
príde a peňaženka jej to ukáže. Tu by samozrejme hneď Bitcoin maximalisti
namietali, že bezpečnosť založená na inflácii nie je dlhodobo udržateľná - a ja s nimi
súhlasím. Riešim ako zaplatím letenku alebo hipster kávičku dnes, nie čo bude o 30
rokov. Dúfam, že o 30 rokov budeme používať super používateľsky prívetivú
decentralizovanú tretiu alebo štvrtú vrstvu založenú na Bitcoine. Ale čo dovtedy?
Počkáme, kým platobné siete štáty zregulujú alebo vytvoríme nezastaviteľný sieťový
efekt? Ja som za tú druhú možnosť. Sieťový efekt tu navyše je - vedia ho Bitcoinisti
využiť?
● Zaujímavý ekosystém. Bitcoin maximalisti by sa “bíkešovej” appky nedotkli ani
desaťmetrovým papekom, preto prichádzajú o možnosť zoznámiť sa so zaujímavými
projektami. BCH sú ľudia s inou víziou a tá produkuje iné výsledky. A na trhu je vždy
zaujímavé sa inšpirovať tým, čo robia iní ľudia. Bitcoin Cash komunita dbá na
použiteľnosť (“aby to vedela používať aj stará mama”). A vytvorili mnohé aplikácie,
ktorých ekvivalent v Bitcoine buď neexistuje alebo v tom lepšom prípade práve BCH
projekt inšpiroval Bitcoinovú alternatívu. Ak sa rozprávam s Bitcoin maximalistami o
ekosystéme Bitcoin cashu, majú pre vývojárov len slová pohŕdania a veľmi často ich
označujú za amatérov. Je to však skôr náboženská debata a treba povedať, že aj
okolo tohto projektu sa točí pár šikovných programátorov a hlavne UX dizajnérov.

Bitcoinové platobné siete

Na záver som si nechal Bitcoinové platobné siete. Ako som spomínal v úvode, je ich viac a
navzájom súvisia.

Nebudem spomínať tzv. “Wrapped bitcoins”, čo sú Bitcoiny reprezentované ako token na

inej sieti (najčastejšie Ethereum), pretože tam sú rovnaké obmedzenia ako pri spomínaných
sieťach - a navyše majú prakticky nulový network effect (zaplatiť zawrappovaným Bitcoinom
za hipster kávu je podľa mňa prakticky nemožné).

Bitcoin on-chain
Táto platobná sieť má z kryptomien jednoznačne najväčší sieťový efekt. V tomto je Bitcoin
neporaziteľný a dokonca aj iné platobné siete ako Lightning network sa k nemu zatiaľ veľmi
neblížia.

Bitcoin na hlavnom chaine (tzv. mainnet) z pohľadu súkromia je niekde v strede. Všetky
transakcie sú viditeľné, ale nemajú priamo priradené identity. To ale až do momentu, kým si
neuvedomíte, že burzy o vašich adresách zdieľajú informácie s firmami, ktoré sa venujú
analýze tohto obrovského datasetu a v prípade, že používate KYC burzy alebo si nedávate
pozor, priradiť vaše meno a priezvisko k vašim transakciám nie je až tak ťažké, ako by si
mnohí ľudia mysleli.

Vďaka projektom ako ​Wasabi Wallet​ alebo ​Samourai Wallet​ je možné so súkromím niečo
robiť, ale je to skôr práca pre “blockchainového chirurga”, ktorý presne vie ako tieto siete
fungujú.

Obrázok: Peňaženka Wasabi Wallet

Z pohľadu poplatkov má Bitcoin mainnet z dlhodobého pohľadu problém. Vieme, že kapacita

blokov je obmedzená a že sa pravdepodobne nebudú zväčšovať - Bitcoin sa vydal cestou
škálovania na vyšších vrstvách. Toto je jedným z najväčších obmedzení použitia tohto
úžasného sieťového efektu - je ťažké predpovedať, kedy sa transakcia v sieti potvrdí.
Obchodník si často potrebuje zafixovať kurz, neverí nepotvrdenej transakcii (​a nemal by​).
Peňaženka sa snaží predvídať potrebné poplatky na zaradenie do bloku, ale vždy môžu
prísť transakcie s vyšším poplatkom, ktoré potvrdenie oddialia.

To nerobí Bitcoin ako platobnú sieť nepoužiteľnou. Ľudia tieto problémy riešia nasledovne:
● Drobní obchodníci nečakajú na potvrdenia. Eshopy balíky odošlú po potvrdení, ale
nevadí, ak trvá aj pár hodín - balíky aj tak odosielajú väčšinou až nasledujúci deň po
prijatí objednávky.
● Niektoré služby akceptácie kryptomien ako napríklad Bitpay vyžadujú konkrétny
poplatok na to, aby transakcia bola potvrdená v ďalšom bloku. Ak ho klient nezaplatí,
nepovažuje transakciu za potvrdenú.
 ● Niektoré peňaženky robia multisig platby, kde na minutie peňazí sú potrebné dva
podpisy - jeden je zákazníkov a druhý patrí výrobcovi peňaženky. Výrobca
peňaženky nepodpíše druhú transakciu s rovnakým vstupom a tak chráni proti
doublespendu svojou reputáciou. Tento typ “zelených adries” sa však veľmi neujal u
obchodníkov a kým nebude aktivovaná nová podpisová schéma je aj výrazne drahší
ako obyčajná transakcia.
● Pri vyšších sumách proste ľudia zaplatia väčší poplatok. Nie každé využitie platobnej
sieti je platba za obed alebo drobný nákup. Ľudia robia aj obrovské transakcie v
hodnote miliónov eur, za ktoré zaplatia poplatok 10€ a sú potvrdené do desať minút.

Lightning Network
Pekné nové riešenie problému s platobnou sieťou predstavuje sieť Lightning network. V
čase môjho pojedania vegánskych dobrôt na Bali bol stále v nepoužiteľnej podobe, ale v
dnešnej dobe už funguje na platenie. Z pohľadu podpory Bitcoinových automatov a
obchodníkov je na tom stále biedne - väčšina ľudí radšej zaplatí onchain poplatok ako riešiť
komplexitu kanálov, kapacity na prijímanie a odosielanie a podobne.

Vďaka existencii peňaženiek ako ​Phoenix Wallet​ tieto problémy postupne odchádzajú. Na to
ako používať Lightning peňaženky som vytvoril online kurz “​Ako používať sieť Lightning
network na platby v Bitcoinoch medzi kamarátmi a za tovary a služby​”. Hovorím v ňom ako
si peňaženku nainštalovať, nabiť a platiť ňou Lightning invoices a pri niektorých
peňaženkách aj bežné onchain platby. V kurze dokonca ukazujem ako zaplatiť altcoinom
pomocou instantnej zmenárne bez registrácie, ktorá okamžitú LIghtning platbu prijme a
pošle obchodníkovi niečo iné (Bitcoin Cash, Litecoin, …).

Obrázok: Peňaženka Phoenix Wallet

Lightning je druhá platobná sieť nad Bitcoinom - priamo ním nezaplatíte “na Bitcoinovú
adresu”, ale iba inému užívateľovi Lightning siete. Má prakticky okamžité potvrdenia, nízke
poplatky a vysokú úroveň súkromia.

Najväčšou nevýhodou je stále maličký sieťový efekt. Paralelná Polis ​sa snaží mapovať
zoznam obchodníkov, ktorí akceptujú Lightning​ - a pevne verím, že keď budete čítať tieto
riadky, bude zoznam väčší ako keď som ho začal tvoriť.

Lightning network je previazaný s onchain platbami tak, že je potrebné na mainnete vytvoriť

tzv. platobný kanál (ktorý je normálna onchain transakcia s bežným poplatkom, zaradená do
bloku). Potom je už možné sieť používať úplne bez onchain platieb, ak z nej nechcete
vystúpiť.

Pomocou rôznych techník je tiež možné z kanála “vybrať” coiny a zaplatiť nimi onchain alebo
kanál zavrieť. Tieto transakcie potrebujú potvrdenie (a poplatok) v sieti, ale je tak možné
používať aspoň čiastočne sieťový efekt Bitcoinu. V skutočnosti sa ale sila Lightning network,
vrátane jej vlastností prejaví až keď ju budeme používať priamo a masovo. Priamy sieťový
efekt momentálne prakticky neexistuje. Nezaplatím ním v Alze, nekúpim si nafundovaný
turbo kanál v ATM, nezaplatím burger v Roxore, ​dokonca ani zľavnený nákup cez Amazon
cez Purse​, letenku do Rigy na konferenciu Bitcoin maximalistov a už vôbec nie hipsterský
flat white v raw reštaurácii na Bali.

Z pohľadu sieťového efektu je platobná sieť Lightning v podstate “altcoin” - platobná sieť je
do veľkej miery nezávislá. Adresa (v skutočnosti invoice) vyzerá inak ako pri onchain,
peniaze sa inak posielajú a prijímajú. Vidíme to aj v BTCPayserveri pri prijímaní - ponúka
dva spôsoby platby “Bitcoin” a “Bitcoin Lightning”. A existuje Lightning peňaženka a Bitcoin
peňaženka. Tieto peňaženky budú postupne konvergovať (ako to vidno napríklad u Phoenix
Wallet).

Osobne sa veľmi teším sa na iOS verziu peňaženky Phoenix, ktorá verím čoskoro prinesie
jednoduchosť používania tejto peňaženky aj pre početnú skupinu užívateľov Apple iPhone.
Tá svojim spôsobom odstraňuje potrebu vedieť čo je to kanál a ako funguje.

Lightning a sidechainy
Poplatky za otvorenie kanála predpokladám vyriešime “ethereovským” spôsobom - pomocou
shardingu cez sidechainy podobné Liquidu (o Liquide viac nižšie). Sharding je oddelenie
databázy na viacero menších databáz, ktoré sú oddelené - a správne odkazy medzi nimi. V
prípade Bitcoinu sa to robí cez tzv. Sidechainy. Oddelenie databáz funguje tak, že sa
Bitcoiny na hlavnom chaine “zamknú” do multisig adresy a to automaticky uvoľní Bitcoiny na
alternatívnom (vedľajšom - side) blockchaine, napríklad Liquid. Tam sa môžu robiť
transakcie, ktoré sa nikdy nedostanú do hlavného blockchainu, až v prípade, že niekto bude
chcieť presunúť svoj aktuálny zostatok na hlavný chain. Aj to je možné urobiť na druhej
vrstve, napríklad Lightning (momentálne lightning mosty medzi Bitcoin a Liquid lightningom
neexistujú, ale keďže účtovná jednotka je rovnaká, je to triviálna vec).
Teda ak je natívnym tokenom Bitcoin (a nie altcoin ako napríklad Litecoin alebo Bitcoin
Cash), je jedno kde otvorím kanál, ak existuje most (bridge) s dostatočnou kapacitou, ktorý
ma za drobný routing fee presmeruje z Liquid Lightning siete do Bitcoin Lightning siete,
nebude problém s poplatkami. A hlavne, vďaka rovnakému tokenu sa bude jednať o jednu
lightning sieť.

Výhoda lightningu nad sidechainami (shardami) je, že otváranie kanálov bude “spamovať”
iné blockchainy, ale veľkí prevádzkovatelia (napríklad obchodníci) budú dostávať skutočné
onchain Bitcoiny. Na sieť Liquid sa tak dá pozerať ako na obrovskú “channel factory”. Od
tohto sme samozrejme ešte pár krokov pozadu, ale Phoenix aspoň užívateľom dovoľuje mať
suverenitu nad svojimi coinami, ale zároveň používateľa oddelí od potreby spravovať kanály,
či riešiť čo je onchain platba a čo je lightning.

Liquid
Liquid je sidechain firmy Blockstream v spolupráci s niekoľkými väčšími Bitcoin firmami.
Natívnym tokenom siete je L-BTC, ktorý je 1:1 “pegnutý” (previazaný) na Bitcoin cez
distribuovanú federáciu. Bloky podpisujú funkcionári siete a sú deterministické - vznikajú raz
za minútu.

Výhodou Liquidu je fakt, že používa známu účtovnú jednotku Bitcoin. Transakcie podporujú
tzv. confidential transactions, pri ktorých nie je v blockchaine vidno sumu, ktorá sa posiela.
Má teda o trochu viac súkromia. Najnižší poplatok je 0.1sat/vbyte, ale transakcie sú kvôli CT
väčšie. Ďalšou výhodou je možné vytvárať tokeny (issued assets) a niektoré tokeny,
napríklad stablecoiny sieť už aj obsahuje.

Nevýhodou je predovšetkým fakt, že nejde o decentralizovanú sieť, aj keď je distribuovaná.

Teda nedokážeme povedať, či v budúcnosti nebude dochádzať k cenzúre. Cenzúrovať
transakcie bude ale pri používaní mixérov, Lightning network nad Liquidom a vďaka
confidential transactions asi ťažšie ako by sa mohlo zdať. Na druhej strane ak sa
implementuje protokol ako napríklad FATF travel rule, možno pôjde posielať iba transakcie
“s dokumentáciou”. Toto riziko Liquid siete ale nebráni súčasnému používaniu ako platobnej
siete. Rýchle potvrdenie a nízka cena transakcie sú veľkou výhodou.

Nevýhodou je však slabá podpora peňaženiek. Okrem command-line rozhraniu k liquid node
je ním peňaženka ​Blockstream Green​. Táto peňaženka nie je zrovna užívateľsky príjemná a
vďaka vynútenej dvojfaktorovej autentifikácii v štandardnej konfigurácii má ďaleko od
peňaženky pre koncových používateľov. Firma Blockstream ale vydala aj modernejšiu a
prívetivejšiu peňaženku, zatiaľ pre platformu Apple iOS s názvom ​Blockstream Aqua​.
Obrázok: Peňaženka Blockstream Aqua

Z pohľadu obchodníkov chýba podpora hardvérových peňaženiek.

Hlavným problémom Liquidu v súčasnosti je nedostatočný sieťový efekt. Liquid teda môžete
používať na výber na burzu. To je momentálne aj moje použitie - ak mi niekto zaplatí
Litecoinom, vymením ho na burze za Bitcoin a vyberiem v Liquid sieti, pretože burzy dávajú
veľmi vysoké poplatky aj v časoch kedy Bitcoin sieť nie je zahltená. Z času na čas vymením
L-BTC za normálne on-chain Bitcoiny.

Používanosť
Je pomerne ťažké porovnať jednotlivé platobné siete s ohľadom na používanosť na platby.
Časť transakcií sú transakcie medzi používateľmi, posielanie a výber z búrz, otváranie
lightning kanálov. Pre počet Lightning transakcií dokonca nemáme čísla, pretože tie sú
priamo peer to peer, neprechádzajú cez centrálny bod. Pri Monero transakciách zase
nevieme adresy ani sumy.

Z dvoch inštancií platobnej brány, ktorá podporuje Bitcoin (onchain aj lightning), LBTC,
Monero a Litecoin mi vyšli tieto pomery uskutočnených platieb (percentá sú zaokrúhlené):

Bitcoin: 62%
● Rozdelené na onchain: 51%, lightning 11%
● LBTC (Liquid): presne jedna transakcia

Litecoin: 34% - (obchody podporujú iba onchain Litecoin platby).

Monero: 2%

Lightning je aspoň v tomto prípade stále pod používanosťou onchain platieb aj litecoinu, ale
výrazne sa to lepší. Tesná väčšina ľudí má stále Bitcoin onchain skúsenosť, pričom riešenie
neskoro konfirmnutých platieb z pohľadu obchodníka je pomerne pravidelná vec.

Podobný prehľad publikovala napríklad služba Coincards, ktorá má väčší obrat a podporu
väčšieho množstva kryptomien. Čísla za august 2020 vyzerali takto:

● Bitcoin (Onchain): 71.5%

● Ethereum: 16.5%
● Litecoin: 6.6%
● Monero: 2.6%
● Bitcoin (Lightning Network): 1.06%
● Dogecoin: 0.9%
● USDC: 0.5%
● Dash: 0.4%
● DAI: 0%

Zdroj: ​Twitter @Coincards

Prečo nenakupujem altcoiny

Aj napriek tomu, že si myslím, že altcoiny a alternatívne platobné siete majú svoju
užitočnosť, nie som fanúšik kupovania altcoinov typu Litecoin. Ak sa ku mne dostanú,
relatívne skoro ich vymením za Bitcoin.

Na to, aby bolo niečo použiteľné ako platobný prostriedok by to malo mať dostatočne
obmedzenú ponuku (nie Venezuelské bolivary), trhovú cenu a možnosť výmeny. Ak daný
platobný prostriedok prijme obchodník, je mi jedno, aký bude dlhodobý vývoj ceny. U
platobného prostriedku nepožadujem funkciu dlhodobého uchovania hodnoty, ale možnosť
jednoduchej zmeny za tovar alebo službu, ktorú potrebujem - s vlastnosťami, aké
požadujem ​pri platbe​ - cena, rýchlosť, súkromie, nevratnosť, bezpečnosť a podobne.

Ak som obchodník, zaujíma ma koľko zákazníkov mi danou sieťou dokáže zaplatiť, aby sa
mi oplatilo zaoberať sa danou platobnou sieťou. Prípadne si vyberiem poskytovateľa
platobnej brány, ktorá mi sprístupní čo najväčšie množstvo zákazníkov. A potom ma
zaujíma, ako efektívne dokážem vymeniť to, čo mi zákazník pošle za aktívum, v ktorom
chcem prostriedky dlhodobo uchovávať alebo nimi platiť. Túto službu mi tiež môže poskytnúť
platobná brána. Ak chcem držať v pokladni alebo na účte eurá, môžem prijať Bitcoin alebo
Monero a použiť platobnú bránu alebo burzu na automatickú zmenu na eurá. Zákazník z
Ázie, ktorý nemá priamy prístup do SEPA siete môže takouto kryptomenou zaplatiť a ja na
konci dňa uvidím eurá. Samozrejme, rozumný obchodník bude dlhodobé úspory držať
pravdepodobne v tvrdých peniazoch, teda v Bitcoine.

Samozrejme, ak by som veril, že niektorá konkrétna platobná sieť vyhrá, jej natívny platobný
prostriedok môže nabrať na hodnote. Problém je, že trafiť platobný network effect je
náročné. Ako sme si ukázali v predchádzajúcej kapitole, ak by som sa rozhodoval medzi
kryptomenami čisto z pohľadu používanosti a teda network effectu, vyhral by aj tak Bitcoin.
Tu si ale treba uvedomiť, že aktívum a platobná sieť nemusí byť rovnaká. Bitcoin samotný
má niekoľko platobných sietí. Platobná sieť môže umožňovať aj automatickú výmenu (ako
napríklad Ethereum s decentralizovanou zmenárňou typu Uniswap).
Myslím si, že z dlhodobého pohľadu je šanca, že bude platobná sieť založená na niečom
inom ako na Bitcoine dosť málo pravdepodobné. To ale neznamená, že je to tak jednoduché
ako pri vlastnosti “tvrdej meny”. Najväčší network effect má e-mail a Facebook, ale keď si
chcem s niekým písať súkromné správy alebo šifrovane telefonovať, používam aj tak Signal.
Ak si chcem posielať veľké súbory, nahrám ich na iCloud. Rovnako ak chcem poslať doláre
cez pol planéty, je možné, že si vyberiem radšej stablecoin ako Bitcoin, ktorý sa počas
spracovania transferu môže pohnúť pre mňa zlým smerom.

Pri platobných sieťach je to podobné ako pri iných komunikačných sieťach - sieťový efekt je
dôležitý, ale nie je to jediné kritérium úspechu. Samozrejme, veľký sieťový efekt je obrovská
výhoda. Trochu rýchlejší, trochu viac dbajúci na súkromie alebo trochu lacnejší spôsob
posielania hodnoty nevyhrá, ak ho nikto nepoužíva - obchodníkom sa ho neoplatí
implementovať, zákazníkom používať.

Cintorín neúspešných kryptomien je plný dobrých technologických nápadov, ktoré

jednoducho ľudia nezačali používať. Kryptomeny ako Grin dobre škálujú a majú zaujímavé
vlastnosti zlepšujúce súkromie. Kryptomena Veriblock škáluje mimo Bitcoinu, ale využíva
silu jeho Proof of Work na zabezpečenie. EOS alebo Tezos mali nahradiť Ethereum v
možnosti smart contractov a v prípade Tezosu poskytnúť bezpečnosť. Cardano malo mať
skvelé matematické vlastnosti a množstvo akademického výskumu. Šanca, že ktorúkoľvek z
týchto kryptomien budeme používať na bežné platby je veľmi malá, skôr to vidím na
prominentné miesto v cintoríne kryptomien.

Aj napriek tomu, že kryptomeny ako Litecoin nepoužívam na investíciu, akceptujem ich kvôli
tomu, že pomocou nich ľudia platia. Teda využívam ich funkciu platobnej siete.

Súkromie a no-KYC
Prečo vôbec používať kryptomeny ako platobné siete? Bitcoinové transakcie sú predsa
často drahé a relatívne pomalé - aj keď je Bitcoin stále užitočný ako tvrdé peniaze na
šetrenie. Prečo sa vôbec zaoberať nejakými platbami za hipsterské flat white a pri platbách
cez Internet?

Mojim základným dôvodom je súkromie. Nie je nič horšie pre súkromie ako zaplatiť kreditkou
cez platobného poskytovateľa, nebodaj ešte cez eKasu. Strácate súkromie hneď v
niekoľkých oblastiach. Vaša banka o vás vie všetko, inak by vám nedala kreditku. Keď so
mnou robil jeden zahraničný bankár KYC proces (Know Your Customer - spoznaj svojho
zákazníka), začal slovami “bude to nepríjemné, opýtam sa vás pravdepodobne aj na číslo
topánok a ako často máte sex. Odpovedajte iba áno a nie, v skutočnosti ma tie odpovede
nezaujímajú, je to iba kvôli formuláru a reguláciám”. Bankárov (ani krypto zmenárne, ktoré
robia KYC) skutočne moje osobné údaje nezaujímajú. Zarábajú na poplatkoch, ktoré im
platím.

Situácia je však ešte horšia vo zvyšku platobnej siete. Tam je niekoľko aktérov, ktorých
informácie zaujímajú za inými účelmi. Spomínal som, že PayPal ​uvádza viac ako 600
partnerov​, s ktorými zdieľa údaje o vašich finančných transakciách. Ak si myslíte, že je dobrý
nápad platiť kryptomenami “appkou zmenárne”, neodporúčam to. V článku “​Kryptomenová
peňaženka vs burza, aký je rozdiel?​” som popísal v čom sa tieto aplikácie odlišujú.

O čom ale vie málo ľudí je fakt, že kryptomenové burzy, ktoré o vás vedia osobné údaje ich
zdieľajú s firmami, ktoré poskytujú tzv. “blockchain analýzu”. K transakciám priraďujú
(pravdepodobných) vlastníkov peňaženiek. Jedným z dôvodov, prečo to robia je, aby
zabránili obchodovaniu s kradnutými kryptomenami, ktoré by burza nemala zmeniť za eurá,
doláre a iné fiat meny. Problém je, že v zmluve s takýmito spoločnosťami je vždy klauzula,
že burzy musia zase zdieľať vaše údaje o transakciách. Takže ak “zaplatíte” z KYC burzy
nákup v obchode, táto informácia je dostupná všetkým zákazníkom firmy na blockchainovú
analýzu, ktorú burza používa - a nevieme či a nakoľko tieto firmy informácie zdieľajú
navzájom.
Dôsledkom tohto je, že vaša identita vás “nasleduje” po blockchaine. Nie je v ňom síce
priamo uložená, ale to neznamená, že vaše nákupné správanie je od momentu, kedy
kryptomeny opustia burzu anonymné. Práve naopak, je sledované a ani presne neviete, kto
presne vás sleduje.

Platobné siete sú vďaka hodnote dát, ktoré cez ne tečú obrovský špionážny systém, z
ktorého ťahajú dáta súkromné firmy aj verejné inštitúcie (daňové úrady, finančná polícia a
podobne).

Veľa ľudí si pri tomto povie “​ale ja nemám čo skrývať​”. Na špionážne systémy sa treba
vždy pozerať z pohľadu horšieho systému ako máme. Ak by sme žili v komunistickom
Československu, chceli by ste, aby tieto informácie mal štát (napríklad ŠtB) prakticky
okamžite a o každom? Príkladov prevratov k horšiemu je veľa - Nacistické Nemecko (najprv
zbieralo informácie o židoch a až potom zaviedlo represívne opatrenia), Irán, Severná Kórea
a podobne. Technologický rozvoj a fakt, že žijeme v liberálnej demokracii nám vytvára ilúziu,
že história ide iba jedným smerom - od horšieho k lepšiemu. V skutočnosti je ale proces
zmeny viac stochastický a skoky k horšiemu nie sú zriedkavé. Preto si pri každom
špionážnom systéme predstavte, že všetky informácie vidí Marián Kotleba, ktorý má ústavnú
väčšinu. A s touto optikou sa pozrime na jednotlivé platobné systémy.

(O historických zmenách a o tom, čo nás možno bude čakať po najbližšej kríze - a o

skokoch v histórii, ktoré som zažil počas svojho života - píšem v knihe ​Veľký reštart​).

Z tohto pohľadu je asi najlepšie používať hotovosť, ale tú je ťažšie poslať cez Internet. Preto
ak chcete pestovať skutočné peer to peer vzťahy, bez toho, aby ste vyslali signál o vašej
finančnej transakcií desiatkam inštitúcií, tak aspoň pri nákupoch cez Internet je dobré
používať kryptomeny, ktoré kúpite anonymne. To môžete v čase písania tohto textu urobiť
rôznymi spôsobmi - napríklad cez ​Bitcoinové automaty​ alebo cez burzy, ktoré nemajú vaše
osobné údaje ako napr. ​Bisq​ alebo ​HodlHodl​. Pre lepší zoznam zmenární a obchodnákov,
ktoré nerobia KYC navštívte napríklad projekt ​kycnot.me​. Samozrejme, kryptomeny môžete
kúpiť aj od niekoho iného, kto ich predáva - práve za hotovosť. O tom, ako takýmto
spôsobom obchodovať s kryptomenami som urobil online kurz ​Etický vekslák​.

Platobné karty sú z tohto pohľadu asi najhoršie, pretože nielenže neutajujú identitu oboch
strán, obsahujú aj informáciu o transakcii. Organizácie, ku ktorým sa vaše dáta dostanú
vedia ako často a za aké sumy nakupujete v supermarkete (a v ktorom), ako často si
objednávate suplementy cez Internet a podobne. K týmto dátam má vo väčšine bánk prístup
každý zamestnanec banky, aj keď tento prístup je monitorovaný. A tak si sadnete na
pobočke za stôl k zamestnancovi banky a ten v snahe predať vám ďalšie produkty
prescrolluje vašimi pohybmi. Zistí, že platíte kreditku konkurenčnej spoločnosti, koľko platíte
za životné poistenie a podobne.

K tomuto všetkému sa pridáva ešte fakt, že na Slovensku aj systém registračných pokladníc

eKasa od finančnej správy je špionážny systém, ktorý uchováva na server prístupný z
internetu všetky bločky z registračných pokladníc - kde, presne čo a za koľko si človek kúpil.
Viac o tomto probléme sme písali s Pavlom Luptákom v článku “​Ako sa Slovensko pripravuje
na zavedenie diktatúry čínskeho typu​” (aktualizovaná verzia tvorí tiež kapitolu mojej ​knihy
Veľký reštart​).

Obrázok: Informácie o bločku z elektronického systému eKasa, ktorý mi vrátil systém

Finančnej správy po zadaní identifikátora dokladu. Tieto všetky informácie o nákupe sú
uložené v databáze finančnej správy - kde, čo a za koľko som si kúpil.
Prečo je KYC riziko?
V prvom rade je tu možnosť úniku vašich osobných údajov, ktoré často idú oveľa ďalej ako
len vaše meno, bydlisko a dátum narodenia. Inštitúcie z vášho správania zbierajú ďalšie
znalosti, aby vedeli vyhodnotiť riziko vás ako klienta. Ak tieto údaje uniknú, je to vážny zásah
do súkromia, ktorý vás môže stáť priame náklady - v roku 2018 boli priame náklady krádeže
identity v USA $1.7 miliardy.

Únik osobných údajov nemusí nastať len priamo v inštitúcii, ktorej osobné údaje dáte.
Informácie o vašich zostatkoch musia vrámci OECD CRS zdieľať s daovými inštitúciami
krajine, kde máte daňovú rezidenciu (väčšinou sa dokladuje pomocou tzv. “Utility bill” lebo
“proof of address”). Keďže pre finančné inštitúcie je lepšia “overcomplaince” (teda ísť ešte
nad rámec povinností), ak máte slovenský pas, žijete v Čechách, tak mnohé inštitúcie
informácie o tom, že u nich máte účet, zostatok a podobne pošlú rovno aj na Slovensko aj
do Čiech. Tam je to v počítači, ku ktorému majú prístup daňoví úradníci. Tieto údaje by
nemali uniknúť, ale to je čisto teória. ​Citlivé zdravotné údaje z NCZI o ľuďoch testovaných na
COVID-19 unikli​. A to je iba únik hackom, čo ak by niekto prišiel za správnym úradníkom,
položil mu desať tisíc euro na stôl a povedal “chcem informácie o všetkých ľuďoch, čo majú
účet na Bitcoin zmenárni” alebo “majú zostatok väčší ako milión eur”. Myslíte, že by úradník
odolal? Odolali by všetci alebo by sa našiel aspoň jeden?

Veľa ľudí si povie, že citlivé údaje uniknú len v zaostalejších krajinách, ale v pokrokových
krajinách nemôže nastať. V roku 2020 ​uniklo z amerického úradu FinCEN​, ktorý sa zaoberá
bojom proti praniu špinavých peňazí množstvo hlásení o podozrivých transakciách. Jedná sa
o viac ako 2500 dokumentov o transakciách z rokov 2000 až 2017. Banky sú totiž povinné
hlásiť akékoľvek podozrivé transakcie. Tým získajú čiastočnú imunitu pred povinnosťou robiť
finančných policajtov. Ak to bolo podozrivé a nahlásili to, je úlohou finančných úradov
vyšetriť, či to bolo bezpečné. To neznamená, že tým transakciám zabránili. Ak ich nahlásili a
úrady uznajú, že im mali zabrániť, vyhnú sa trestnému stíhaniu práve vďaka tomu, že ich
neutajili.

Tu je dôležité si uvedomiť, že banky sú motivované nahlasovať transakcie, ktoré vyzerajú

“zvláštne”, teda sa jedná o neobvykle vysokú sumu alebo sa jedná o transakciu medzi
“zvláštnymi” krajinami. Neznamená to, že akékoľvek hlásenie je automaticky nekorektná
transakcia. Medzi dokumentami je teda množstvo bežných legitímnych transakcií. Ľudia a
najmä firmy, ktoré ich odoslali nevedeli o tom, že sú nahlásení a ich transakcie sú zrazu
verejné, pretože ich úrad nedokázal ochrániť.

Pred únikom informácií sa však dá chrániť - tak, že informácie nikomu nedáte.

Alebo sa náhodou dostanete na ​niektorý (dosť nekvalitný) zoznam rizikových osôb​. To sa

ľuďom podarilo preto, lebo niekto s podobným menom písal na nejaké zvláštne fórum alebo
si o ľuďoch vymyslel článok nejaký bulvárny plátok. Ak niekto robí kontrolu vašej identity,
veľmi často kontroluje, či sa na takom zozname nenachádzate. Finančné inštitúcie si kryjú
chrbát. Z takéhoto zoznamu je veľmi ťažké sa dostať, dokonca často ani nezistíte, že na
ňom ste, iba vám finančná inštitúcia oznámi, že s vami nemôže uzavrieť zmluvu a je to
obchodné rozhodnutie banky.

Situácia podobná príkazu 6102, ktorým americký prezident Franklin D. Roosevelt zhabal
občanom zlato. V prípade, že o svojich transakciách hovoríte finančnej inštitúcii, môže táto
(na základe zákona, ktorý parlament môže kedykoľvek prijať) získať informácie o vašich
transakciách. A tieto informácie použije na to, aby zistil, čo si kto kúpil a čo môže zhabať.

Aké je teda riešenie? Vnímať aj súkromie, ktoré vám platobná sieť dáva a berie. Používať
hotovosť, aspoň na “citlivé transakcie” a cez Internet platiť kryptomenovými platobnými
sieťami, o ktorých vstúpite pomocou hotovosti anonymne.

Riziká no-KYC zmenární

Decentralizované zmenárne majú aj svoje riziká. Je nimi možnosť, že dostanete coiny s
“divnou” históriou (možno je optimálne ich poslať rovno do mixéra ako Wasabi alebo
Whirpool). Alebo môžete použiť anonymnú kryptomenu, ktorá tento problém nemá. Ešte
lepšie je použiť na prijatie sieť lightning network, kde máte históriu svojich coinov pod
kontrolou (coiny, ktoré dostanete sú onchain reprezentované transakciou otvorenia kanála).

Problémom niektorých zmenární môže byť aj zvláštna podvodná schéma na posielanie fiatu
a opletačky s políciou. Tomuto sa snažia mnohé decentralizované zmenárne rôzne zabrániť
- reputáciou, či špeciálnym označením platieb, aby bolo jasné, že ide o nákup na burze a nie
pôžičku alebo niečo podobné.

Pri hotovostných transakciách je potrebné si dať pozor na falošné bankovky (ako pri každej
hotovostnej operácii) a na zákonné hotovostné limity. Menej je niekedy viac.

Súkromie jednotlivých kryptomien

Jednotlivé kryptomeny majú rôznu úroveň súkromia. Kryptomeny založené na Ethereum
majú veľmi nízke súkromie, pretože všetky platby idú typicky z jedného účtu, z ktorého sa
platia aj poplatky. Na jeden klik tak človek vidí v Ethereum blockchaine všetky transakcie
daného človeka.

Kryptomeny ako Bitcoin, Litecoin alebo Bitcoin Cash majú trochu lepší model založený na
tzv. UTXO (Unspent Transaction Output). Každý užívateľ používa pre každú prichádzajúcu
platbu inú adresu (aj keď sa dá použiť jedna adresa viackrát, nie je to odporúčané a
peňaženky štandardne vždy generujú novú adresu, ak na existujúcej adrese už vidia
prichádzajúcu transakciu). Jednotlivé adresy je možné spojiť, ale dá sa tomu do istej miery
brániť. Taktiež je pomerne jednoduché používať tzv. mixéry, ktoré sa snažia pomocou
rôznych techník odstrániť transakčnú históriu - najznámejšie sú ​Samourai Wallet​ a ​Wasabi
Wallet​.
Transakciu v Bitcoinovej sieti môžeme vidieť, napríklad ​táto transakcia presunula Bitcoiny v
hodnote viac ako miliardy dolárov​.

Obrázok: Časť výstupu z blockchain explorera Bitcoinu. Transakcia presunula viac ako
94500 BTC.

Vidíme adresy, z ktorých transakcia odišla, adresu kam prišla, sumu aj poplatky. Ak sa
pozrieme na sieť Liquid, ​nevidíme sumy, iba adresy​ (technika skrývania súm sa v
kryptomenách volá “Confidential Transactions”).
Obrázok: Block explorer Liquid BTC siete. Vidíme vstupy, cieľové adresy, ale nevidíme sumy
(namiesto nich je tam iba nápis “Confidential”).

Kryptomeny, ktoré sú viac zamerané na súkromie, napríklad Monero sa snažia ​skryť aj

adresy, aj sumy​.
Obrázok: Záznam o transakcii z Monero blockchainu. Nevidíme sumy ani adresy, iba čas
transakcie.

Pri anonymných kryptomenách je dôležitá nielen technika, ale aj tzv. “anonymizačná

množina” (anonymity set). Keď som v roku 2019 chodil po Bratislave v čiernom rúšku, síce
mi nebolo vidno tvár, ale keďže som to robil pravdepodobne sám, bolo veľmi ľahké zistiť, kto
som - “ten v čiernom rúšku”. V roku 2020 v čiernom rúšku chodí veľké množstvo ľudí a
odlíšiť nás medzi sebou je zložitejšie. Kryptomeny ako ZCash majú možnosť zameniť
klasické auditovateľné coiny, ktoré fungujú rovnako ako Bitcoin, za ukryté coiny, ktoré sú
matematicky plne zameniteľné. Ak je však užívateľov málo, tak ak niekto zamení 0.1 ZEC za
anonymné coiny a o tri hodiny z anonymného poolu vyjde 0.1 ZEC na inú adresu, nie je
ťažké zistiť, že sa jedná pravdepodobne o toho istého používateľa. S ohľadom na anonymity
set je teda veľmi dobrou vlastnosťou to, že je v danej kryptomene anonymita povinná -
akýkoľvek presun zvyšuje veľkosť anonymity setu. Ak k tomu navyše nie je vidno sumy,
musí prípadný útočník skúmať všetky transakcie, vrátane nezaujímavých “párcentových”
presunov, pretože sa nijak nedá odlíšiť, či niekto presúva hodnotu desať centov alebo desať
miliónov dolárov.

V sieti Lightning network je model súkromia úplne iný ako na blockchaine. Platby nemajú
permanentný záznam, iba zmenia zostatky jednotlivých kanálov a sú skutočne “peer to
peer”. To znamená, že pri Lightning platbe o danej platbe vie odosielateľ, prijímateľ a
prevádzkovatelia uzlov, cez ktorých kanály platba prešla. Nikto iný. Ďalšie rozšírenia ako
Sphinx umožnia skryť identitu odosielateľa.

Zaujímavé je kombinovať platobné siete. Pomocou decentralizovaných alebo instantných

zmenární môžete ​napríklad vytvoriť Bitcoinovú transakciu pomocou Monero platby​. Alebo
pomocou Lightning platby vytvoriť Bitcoin onchain, Litecoin, Bitcoin Cash alebo inú
transakciu. Ukážku ako takéto platby robiť nájdete v mojom kurze ​Ako používať sieť
Lightning network na platby v Bitcoinoch medzi kamarátmi a za tovary a služby​. V prípade,
že anonymizujete svoje pripojenie na Internet napríklad pomocou siete Tor alebo pomocou
VPN, nebude v blockchain histórii žiadna spojitosť s vašou inou činnosťou - peniaze, ktoré
sa posielajú v cieľovej platobnej sieti totiž patrili zmenárni (alebo druhej strane, ktorá robila
výmenu) a s vami nemajú nič spoločné. Vytvorili ste tak jednoduchý kontrakt “ja zaplatím
vám cez lightning a vy za mňa pošlete inú kryptomenu”. Permanentná stopa v blockchaine
tak smeruje k zmenárni.

Porovnanie so súkromím iných platobných sietí

Iné platobné siete ako napríklad platobné karty sú viazané na meno. Často sa vyžaduje
zadať fakturačná adresa, ktorá sa niekedy overuje.

Keďže bezpečnosť platobných kariet je založená na znalosti pár čísel (číslo karty, expirácia
a CVV), ktoré sa odovzdávajú tretím stranám, je dobré overovať niektoré údaje, ktoré nie sú
vytlačené na karte. Niektoré údaje majú prevádzkovatelia zakázané uchovávať (CVV).
Niektoré platobné brány overujú fakturačnú adresu. Tento dôvod je s nástupom 3D Secure
platieb alebo služieb ako Google Pay a Apple Pay do veľkej miery zbytočný, platby sa
overujú na základe ďalšieho faktora (napríklad SMS či potvrdenie v aplikácii vydavateľa
karty).

Fakturačná adresa sa používa aj na vyhodnotenie rizika. Ak pristupujete z Ruskej IP adresy,

ale karta je vydaná a používaná na Slovensku, je veľká pravdepodobnosť že sa jedná o
krádež a platobná sieť takúto transakciu často zamietne.

Tieto problémy kryptomeny riešia tak, že transakcie sú elektronicky podpísané a nevratné.

Poskytovateľ nemusí na uskutočnenie platby vôbec poznať identitu klienta a zároveň sa
nemusí báť, že by sa platba vrátila alebo by došlo k podvodu. Ak je platba potvrdená v sieti,
obchodník si môže byť stopercentne istý, že disponuje peniazmi.

Ďalším dôvodom je, že poskytovateľ produktov alebo služieb potrebuje naúčtovať správnu
DPH. Keďže veľa ľuďom dojde, že stačí hlavne pri elektronických službách zvoliť “som z
Hong Kongu” (Hong Kong nemá DPH), niektorí poskytovatelia overujú fakturačnú adresu s
vydavateľom karty, aby obísť platenie DPH nebolo také jednoduché.

Ostatné fiatové platobné siete sú na tom so súkromím podobne. Informáciu o osobných

údajoch zákazníka však nezíska len predajca a platobná sieť. Ako som spomínal vyššie,
napríklad PayPal má v podmienkach uvedené, že vaše osobné údaje môže zdieľať s viac
ako 600 subjektami. Regulácie ako OECD CRS, FATCA a podobne dokonca pre každého
poskytovateľa bankových, finančných a platobných služieb ukladajú povinnosť informovať
automaticky daňové úrady. Regulácie proti praniu špinavých peňazí zase nútia blokovať
transakcie alebo informovať finančnú políciu. Všetky tieto zdieľania informácií sú
automatické​ po splnení určitých podmienok - nie je to o tom, že “veď robím malý obrat”
alebo “nerobím nič zlé”. Tieto údaje sú odoslané, spracované a uchované na dlhú dobu.
Prvým a zásadným problémom automatického zdieľania údajov je - dokáže ich príjemca
ochrániť? Príjemcom je často štátna inštitúcia. Na Slovensku máme skúsenosť, že štátna
inštitúcia ​nedokáže ochrániť ani najcitlivejšie údaje o zdravotnom stave a výsledkoch PCR
testov na SARS-Cov-2​. A to hovoríme o technickom hacku, druhý a oveľa pravdepodobnejší
vektor útoku je jednoducho predaj údajov zamestnancom, ktorý k nim má prístup. Ale štátne
inštitúcie nie sú jediným príjemcom údajov - marketingové firmy, úverové registre a
podobne. Predstavte si to tak, že keď urobíte platbu, vznikne informačný ohňostroj, ktorý
vyzdieľa informácie o tejto platbe rôznym tretím stranám, s ktorými nemáte automatický
dobrovoľne uzavretý vzťah.

Ďalším problémom je, že prevádzkovateľ platobnej siete veľmi pravdepodobne vie zistiť celé
vaše nákupné správanie - čo a kde si kupujete. Obzvlášť na Slovensku po zavedení
systému eKasa sa do z Internetu prístupnej databázy ukladajú informácie nie len o tom kde
a za koľko ste nakúpili, ale aj presne aké položky ste si kúpili. Informácie, ktoré máte
vytlačené na bločku dostane priamo Finančná správa. Samozrejme, na bločku (na rozdiel od
faktúry) nie je priamo uvedená vaša identita - ale keď zaplatíte kartou, je možné identitu s
bločkom spárovať (podľa terminálu a sumy).

Tieto informácie sú navyše v systémoch uchovávané dlhodobo. Mne osobne je veľmi

nepríjemné, keď sa mi zamestnanec banky hrabe v pohyboch na účte so snahou predať mi
ďalšie produkty. Je mi jasné, že každý zamestnanec banky teoreticky môže vidieť všetky
moje pohyby na účte a získať tak dosť veľa citlivých informácií. A nielen že teoreticky môže,
ale je známy prípad, kedy to zneužil zamestnanec banky Filip Rybanič. Ako zamestnanec
banky si pozrel účty Roberta Kaliňáka, Jána Počiatka, Mariána Kočnera a Ladislava
Bašternáka. V tomto prípade však zamestnanca banky súd uznal vinným z trestného činu.

Klasické platobné siete sú teda z pohľadu súkromia najhoršie možné - vidno v nich nielen
kedy a za koľko, ale aj kde som nakúpil (meno obchodu, poloha terminálu).

Dôležité je uvedomiť si, že ​na poskytovanie väčšiny elektronických služieb

nepotrebujeme poznať identitu zákazníka​. Nútia nás k tomu občas regulácie, ale na
samotné poskytnutie to nie je potrebné. Ak predávam virtuálne servery, služby telefónneho
čísla, domény, web adresy, prístup k softvéru ako službe, elektronickú knihu (ako napríklad
táto), online kurz a podobne, vôbec nepotrebujem vedieť meno, priezvisko a adresu
zákazníka. Ak tieto údaje nemám, nemusím ich chrániť.

Pri kryptomenách sa s platbou automaticky nenesie identita. Na vytvorenie účtu na

používanie kryptomien nepotrebujem vedieť e-mail, meno, priezvisko ani adresu.
Peňaženkou podpísaná transakcia je všetko, čo potrebujem na uskutočnenie platby.
Kryptomeny tak zjednodušujú splnenie vládnych nariadení ako napríklad GDPR - ak nemám
osobné údaje, nemusím ich chrániť.

Z tohto pohľadu kryptomeny zachovávajú naraz súkromie aj bezpečnosť platby. O tom ako
používať kryptomeny na bežné nákupy a teda si zachovať viac súkromia ​hovorím v online
kurze Bitcoin v bežnom živote​.
Travel rule
Narušenie súkromia sa však dostáva aj do kryptomenových platobných sietí. Príbeh
finančných regulácií je komplikovaný, ale podľa mňa veľmi zaujímavý. Väčšina ľudí si myslí,
že spôsob, ktorým vznikajú regulácie proti praniu špinavých peňazí a mnohých iných je asi
nasledovný - úradníci (napríklad Európskej Únie) si sadnú s expertami, pokúsia sa vymyslieť
rozumné pravidlá, tie potom podajú ako návrh, ktorý prejedná komisia a parlament. Ten sa
schváli a potom ho parlamenty jednotlivých krajín EÚ adoptujú do svojej legislatívy. Toto je
tá viditeľná časť, ktorá nastane až potom ako dané pravidlo už dávno platí. Ako to teda je v
skutočnosti?

Funguje to takto. Nezisková a neštátna organizácia FATF-GAFI vydáva "odporúčania" na

boj proti praniu špinavých peňazí. Zároveň produkuje tzv. "watch listy", na ktoré sa dostávajú
krajiny alebo organizácie, ktoré nedostatočne bojujú proti praniu špinavých peňazí. Ak
krajina alebo organizácia chce ukázať, že bojuje proti praniu špinavých peňazí, tak krajina
alebo banka v platobnej sieti akceptuje FATF-GAFI “odporúčania”. Keďže je to
konsenzuálny štandard väčšiny v platobnej sieti, ak chce daný subjekt participovať v
platobnej sieti, musí nejak dokázať, že bojuje proti praniu špinavých peňazí.

To sa najjednoduchšie dokazuje, že implementujú ich odporúčania ako pravidlá - a tieto

pravidlá dodržiavajú a vynucujú ich dodržiavanie od ostatných partnerov. AML5 európskej
únie je implementácia FATF-GAFI odporúčaní do uceleného právneho rámca. Veľa z týchto
pravidiel banky aj krajiny vynucovali už predtým ako bola regulácia vôbec prijatá, lebo ak
niekto chcel poslať peniaze napríklad do USA, opýtala sa ich korenšpondenčná banka, čo
robí proti praniu špinavých peňazí. A najjednoduchšie je ukázať "implementujeme tento
štandard".

Čiže prijímanie pravidiel v bankovej sieti ide opačne - vzniká vzájomným donútením v
bankovej sieti a potom sa postupne pretavuje do písaných pravidiel. Všimnime si, že
reguláciu bankovej siete robí neziskovka, so sídlom v budove OECD v Paríži, ktorá je nikým
nevolená a nemá oficiálne legislatívnu moc. Aj napriek tomu dokáže písať pravidlá, ktoré
dodržiava celý svet - nie len členovia OECD, EÚ alebo iného celku.

Veľmi podobným spôsobom boli prijaté aj regulácie FATCA a OECD CRS - boli “virálne
rozšírené cez sieťový efekt”. Jednoducho spôsobom “ak chcete s nami obchodovať, musíte
sa riadiť týmito pravidlami”.

FATF-GAFI má na vynucovanie druhú sekciu, ktorá "monitoruje pranie špinavých peňazí".

Takže napríklad zistia, že Panama neimplementovala priamo do zákona FATF-GAFI
pravidlá, ale proti praniu špinavých peňazí bojovala po svojom. Výsledok bol, že sa Panama
v roku 2019 dostala na “watchlist” jurisdikcií, ktoré sú rizikové z pohľadu prania špinavých
peňazí. Nedostali sa tam preto, že by im bolo preukázané pranie špinavých peňazí v
konkrétnych prípadoch, ale preto, že sa rozhodli bojovať proti praniu špinavých peňazí iným
spôsobom.
Čo to znamená? Ktokoľvek, kto nasleduje FATF-GAFI odporúčania musí špeciálne
preverovať všetky transakcie s Panamou. To spomaľuje medzinárodný obchod a preto
Panama urobila všetko preto, aby sa z tohto watchlistu dostala - poslanci prakticky dostali na
stôl zákon, ktorý musia prijať. Veľmi podobným spôsobom sa rozšírilo aj pravidlo OECD
CRS.

Čo to má s Bitcoinom? Jedno z “odporúčaní” FATF-GAFI je “tagovanie” kryptomenových

transakcií. Ak má transakcia hodnotu vyššiu ako 1000 EUR/USD, mala by nejakým
spôsobom overovať identitu odosielateľa a komunikovať ju druhej strane. Táto informácia
nemusí ísť priamo cez blockchain. Začali vznikať protokoly, ktoré takúto výmenu osobných
údajov umožňujú.

Prvými, kto musia toto pravidlo nasledovať sú burzy, ktoré podporujú vklady a výbery v
štátnych fiat peniazoch. Tie pre svoj biznis potrebujú byť zapojení do klasickej finančnej
siete. Travel rule z dieľne FATF-GAFI už je prijaté a jeho vynucovanie prebieha cez finančný
systém bez ohľadu na to, či ho schválili parlamenty krajín alebo EÚ.

Ako toto zavedenie funguje v praxi? Názorný myšlienkový experiment:

1. Vyhlásime, že “neotagované” BTC transakcie sa používajú na pranie špinavých

peňazí
2. Vytvoríme ​štandard na tagovanie transakcií
3. Banky, zmenárne a podobne to začnú implementovať, lebo nechcú, aby im ich
partneri vo fiat platobnej sieti zrušili účty a znemožnili platobný styk
4. FATF-GAFI zmonitoruje, ktoré krajiny a ktoré inštitúcie to robia a ktoré nie
5. Ak to nejaká krajina ignoruje (a teda nie je “v karteli”), vyhlási ich za "centrum prania
špinavých peňazí" a dá ich na watchlist
6. Tým majú výrazne sťažený styk s klasickými finančnými systémami. Watchlist je
globálny na všetky transakcie, takže ak niekto nechce implementovať travel rule pre
kryptomenové transakcie, dôsledok je obmedzenie prístupu k medzinárodnému
obchodu celkovo - watchlist sa netýka len jedného segmentu. Krajina si veľmi
pravdepodobne povie "kašľať na nejakých pár obchodníkov s Bitcoinami, uzákoníme
to, lebo nechceme byť na watchliste".
7. FATF-GAFI a konzultanti dodajú presné znenie zákona, ktoré si preložia do
lokálneho jazyka a správne odreferencujú paragrafy. Poslanci v parlamente zákon
schvália, v zásade netušiac o čo ide a ako to vzniklo.
8. FATF-GAFI pridá na svoj web tlačovú správu o úspešnej spolupráci s ďalšou krajinou
a vydá prípadovú štúdiu ako potlačila ďalšie pranie špinavých peňazí.

Každý vklad a výber z burzy teda bude označený našou identitou - meno, priezvisko,
adresa, rezidencia a podobne. Tie “nevinné KYC dáta”, ktoré doteraz zbierali a zdieľali
maximálne s firmami na chain analýzu alebo na základe súdneho príkazu sa stanú súčasťou
našich transakcií - mimochodom, tieto dáta sa dajú naplniť aj spätne, keďže pri výberoch
vašu identitu poznali a vedia, ktoré transakcie sú výber vašich prostriedkov.
Dystopická vízia zavedenia finančného sledovania do kryptomien

Môže sa stať, že časom štáty donútia obchodníkov prijímať iba takto označené kryptomeny.
Ak človek kryptomenami bude chcieť čokoľvek legálne platiť, anonymita bude preč. A tak sa
jednotlivé “mince” kryptomeny rozdelia na legálne (označené identitou) a ilegálne, ktoré
budú nepoužiteľné na legálne nákupy. Nemyslím tým, že niektoré kryptomeny budú legálne
a niektoré nie, ale zostatok v peňaženke bude označený a neoznačený. Predstavte si to ako
bankovky, niektoré sú opečiatkované a tie budete môcť použiť na nákup v potravinách alebo
v hipsterskej kaviarni a neopečiatkované, ktoré bude možné použiť iba v šedej a čiernej
ekonomike.

Technické riešenia na zvýšenie súkromia by v takomto prípade boli nepoužiteľné - coinjoin

alebo iné spôsoby mixovania a zvyšovania súkromia by jednoducho zmenili jednotky
kryptomeny na neoznačené. Pričom použitie tejto mixovacej techniky by bolo prepojené s
našou identitou, takže by nás veľmi pravdepodobne navštívil nejaký finančný úrad s otázkou,
prečo sme svoje peniaze dali do anonymizačného nástroja.

Myslím, že ešte horšia vec ako neregulovať alebo zakázať kryptomeny (čo bol podľa
všetkých najhorší scenár, s výsledkom "krypto sa nedá zakázať"), bude legalizovať ho. A iba
legálne, opečiatkované krypto sa bude môcť používať.

Prečo sa potom kryptomenami zaoberať, ak je toto podľa mňa možný scenár? Takáto
dystopická budúcnosť je totiž už vo fiat svete zavedená. Kryptomeny sú internetové
protokoly, ktoré umožňujú súkromie a môžu zohrávať úlohu digitálnej hotovosti aj v
paralelnej ekonomike (viď príloha). Kryptomeny sú teda z pohľadu súkromia stále lepšie a
umožňujú vytvoriť paralelnú ekonomiku bez sledovania - a to je ich výhoda dokonca aj v
prípade, ak “schválené” použitie bude naďalej monitorované.

Kedy sú kryptomeny najlepšie riešenie

Súkromie, rýchlosť, globálnosť a minimálne riziko podvodov z pohľadu obchodníka sú
vlastnosti, ktoré umožňujú niektoré typy použitia, ktoré s normálnymi platobnými službami
nie sú až také jednoduché alebo sú úplne nemožné.

Unbanked populácia
Viac ako polovica dospelých v Paname nemá bankový účet. Pritom je to pokroková krajina,
kde si môžete objednať jedlo cez Internet. Panama City je z pohľadu Slováka “civilizácia”.
Otvoriť bankový účet je však veľmi náročné - banky pod tlakom zahraničných
korenšpondenčných bánk a americkej centrálnej banky (tlak je spôsobený tým, že Panama
ako menu používa americký dolár, teda všetky medzinárodné prevody idú cez
korenšpondenčné banky v USA) robia veľmi hĺbkové preverovanie reputácie. Na rozdiel od
Európy, kde si účet otvoríte z mobilu jazdiac v električke, v Paname je to náročný proces. A
Panama nie je jediná. Africké krajiny sú na tom podobne.
Bankový účet je však výhodný, v niektorých krajinách stále môžete dostať pozitívny úrok na
účte. Môžete objednávať tovary a služby cez Internet, zapojiť sa do medzinárodného
obchodu (napríklad poskytovať svoje služby do zahraničia) a podobne.

Aj ľudia bez bankového účtu by si pravdepodobne radi objednávali tovar cez Internet. Vďaka
kryptomenám môžu. Kryptomeny nie sú jediná platobná sieť, ktorá je takýmto ľuďom
dostupná, ale je jediná, ktorá funguje globálne. Jej dôležitosť si ale ukážeme na systéme
M-Pesa. Tento systém funguje na báze textových správ (SMS). M-Pesa (M pre mobilné
telefóny, pesa je svahilčina pre peniaze) je služba prevodu peňazí, financovania a
mikrofinancovania založená na mobilných telefónoch, ktorú v roku 2007 uviedla spoločnosť
Vodafone pre spoločnosti Safaricom a Vodacom, najväčších operátorov mobilných sietí v
Keni a Tanzánii. Odvtedy sa rozšírila do Afganistanu, Južnej Afriky, Indie, Rumunska a
Albánska. M-Pesa umožňuje používateľom jednoducho vkladať, vyberať, prevádzať peniaze
a platiť za tovar a služby pomocou mobilného zariadenia.

Ako to funguje? Používatelia si vkladajú peniaze na účet uložený v ich mobilných telefónoch,
zostatok prevádzať pomocou SMSiek po zadaní PIN kódu iným používateľom, vrátane
predajcov tovarov a služieb. Taktiež umožňuje “vybrať” si zostatok do bežných bankoviek u
M-Pesa obchodníka. Používateľom sa za zasielanie a výber peňazí pomocou služby účtuje
malý poplatok.

M-Pesa je banková služba bez pobočiek; Zákazníci spoločnosti M-Pesa môžu vkladať a
vyberať peniaze cez sieť agentov, ktorá zahŕňa predajcov kreditu predplatených SIM kariet a
maloobchodných predajní.

 
Obrázok: Systém M-Pesa 
Spoločnosť M-Pesa sa rýchlo rozšírila a do roku 2010 sa stala najúspešnejšou finančnou
službou založenou na mobilných telefónoch v rozvojovom svete. Do roku 2012 bola v Keni
zaregistrovaných asi 17 miliónov účtov M-Pesa. Do júna 2016 spoločnosť Vodacom otvorila
v Tanzánii celkovo 7 miliónov účtov M-Pesa. Táto služba umožnila miliónom ľudí prístup k
finančnému systému a môže za zníženie kriminality v inak prevažne hotovostných
spoločnostiach.

Inšpirovaná službou M-Pesa vytvorila služba Cointext možnosť posielať a prijímať Bitcoin
Cash pomocou SMS. Používa telefónne čísla ako identifikátory účtov a umožňuje výbery na
ľubovoľnú Bitcoin Cash (BCH) adresu.

Cointextové transakcie dokážu fungovať s akoukoľvek peňaženkou Bitcoin Cash bežiacou

na smartfóne, napríklad s peňaženkou Bitcoin.com alebo Coinomi.

Prečo o týchto službách píšem v tejto knihe? Sprístupnenie rýchlych a lacných prevodov
medzi užívateľmi na báze technológií, ktoré títo užívatelia už vlastnia skutočne pomáha
ľuďom. Menšie množstvo krádeží, možnosť jednoducho sporiť, či objednávať cez Internet je
v treťom tisícročí dôležitá. Samozrejme, cez Internet často fungujú aj dobierky, ale to sú
zbytočné dodatočné transakčné náklady na presun hotovosti.

Kryptomeny pritom túto úlohu spĺňajú bez toho, aby túto službu musel niekto “zavádzať” -
fungujú všade, kde funguje Internet a často aj tam, kde Internet funguje v obmedzenom
režime.

Medzinárodné transakcie medzi ľuďmi

V Paname žije štvrť milióna Venezuelských imigrantov. V Kolumbii je ich ešte výrazne viac.
Sú to ľudia, ktorým sa podarilo ujsť z pekla, kde nefunguje základná vec - peniaze. Po
nastúpení vlád Chaveza a Madura venezuelský bolivar zažil hyperinfláciu. Venezuelskí
imigranti z bolivarových bankoviek vyrábajú peňaženky a kabelky, pretože papieriky
samotné strácajú na hodnote.

Tí šťastlivci, ktorým sa podarilo ujsť však majú vo Venezuele rodiny a chcú im pomôcť.
Priemerná mzda vo Venezuele je v jednotkách dolárov mesačne a Panamský vodič Uberu
alebo Cabify dokáže pomôcť celej rodine. Ako však domov poslať peniaze tak, aby ich
niekto po ceste neukradol? Bankový systém často nefunguje a o tom, že by ľudia mali
funkčné platobné karty môžu vo Venezuele akurát tak snívať. Jedným zo spôsobov je
funkčná paralelná ekonomika a kryptomenové prevody. Väčšina panamských obchodníkov s
Bitcoinom na platforme localbitcoins.com je pravdepodobne z Venezuely, pretože majú
bankový účet v Banesco, čo je banka, ktorá má vlastníkov pôvodom z Venezuely a otvára
účty venezuelským imigrantom.

Čo s peniazmi na druhej strane urobia? Sú obchody, ktoré považujú kryptomeny za

stablecoin a sú ochotní ich vymeniť za potraviny. Ľudia, ktorí chcú vo Venezuele sporiť majú
ďalšiu možnosť - nechať si kryptomeny. Tie nemusia sporiť priamo prijímatelia kryptomien.
Ak niekto chce sporiť v kryptomene, môže ich kúpiť od niekoho, komu kryptomeny poslala
rodina.

Netvrdím, že toto je momentálne hlavný spôsob, ktorým sa vo Venezuele rieši problém

hyperinflácie. Ale pre istú skupinu ľudí to je riešenie, ktoré funguje - a nie je ich zrovna málo.

Alternatívou pre týchto ľudí (a nie len venezuelcov, ale aj pre imigrantov z Indie, Pakistanu,
Iránu a mnohých iných krajín) nie je bankový systém, ale služby ako Western Union, ktoré si
však účtujú často aj viac ako 10% na poplatkoch.

Obrázok: Jednosmerný Bitcoinový automat v rozostavanom priestore bývalej Paralelnej

Polis Bratislava.

Mimochodom, na prenos cez hranice (tzv. remitencie) je možné použiť kryptomenovú sieť
bez toho, aby prijímateľ chápal, čo sú kryptomeny. Predstavte si, že ste imigrant v New
Yorku, pôvodom z Pakistanu a chcete babke poslať nejaké peniaze. Pošlete ju do
Bitcoinového automatu. Poviete jej nech zadá výber hotovosti vo výške 15 tisíc rupií (cca
100 USD). Automat ukáže alebo vytlačí QR kód, ktorý tech-savvy babka odfotí mobilom a
pošle do ameriky. Na tento kód pošle vnuk nejakú kryptomenu (napríklad Litecoin, keďže
Bitcoin môže mať vyššie poplatky a nechceme nechať babku čakať dlho pri automate, ak sa
náhodou nepotvrdí). Tú môže poslať priamo z Bitcoinového automatu v New Yorku alebo zo
svojej peňaženky, kľudne aj cez burzu typu Coinbase. Babka sa za niekoľko minút dostane k
peniazom bez toho, aby bolo nutné použiť nejakú službu medzinárodných prevodov.
Peniaze proste pošle cez Internet, pomocou natívneho internetového protokolu na platbu.
Produkty a služby, ktoré sa nedajú bezpečne poskytovať cez
klasickú platobnú sieť
Ako jednu z alternatívnych platobných sietí som spomínal darčekové certifikáty a míle. S
nimi existuje sekundárny trh. Predstavme si obchodného cestujúceho, ktorý lieta 3x
týždenne kvôli práci. Nazbiera obrovské množstvo míľ, ale má cestovania viac ako dosť a
nepotrebuje ich. Radšej by si kúpil domov infrasaunu. A sú ľudia, ktorí by radšej lacnejšiu
letenku. Stretne sa ponuka s dopytom, ale máme jeden zásadný problém - ako zabezpečiť
platbu tak, aby bola bezpečná?

Problém je, že transakcie v klasickej platobnej sieti je možné vrátiť. Preto sa okolo takýchto
trhov často pohybujú podvodníci, ktorí takúto transakciu sprostredkujú, ale potom kontaktujú
platobnú spoločnosť, že platba bol omyl alebo služba nebola dodaná. Ľuďom tak často
nielenže platobná sieť zoberie peniaze, ktoré im prišli, ale často im aj zablokuje účet. Taktiež
je ťažké robiť zábezpeku, keďže peniaze nemôžu pretiecť cez poskytovateľa trhu - množstvo
pečiatok, ktoré sú na také niečo potrebné je likvidačné.

Toto nie je teória, vidíme, že trhy s darčekovými certifikátmi ako ​purse.io​, ​FoldApp​,
Redeeem​ alebo ​Paxful​ vznikajú práve nad kryptomenami. Pomocou nich je možné urobiť
bezpečnú úschovu, overiť platbu, vybudovať reputáciu a zabezpečiť, že platba naozaj prejde
a neostane niekde na zmrazenom účte. Mimochodom, vďaka takýmto trhom môžeme
výrazne znížiť náklady na život, pretože väčšina darčekových kariet sa predáva s diskontom.
Ako na to sa dozviete ​v mojom článku na túto tému​ alebo podrobnejšie v ​kurze Bitcoin v
bežnom živote​.

Ďalším použitím kryptomien sú produkty a služby, ktoré je síce legálne poskytovať, ale
platobné siete s nimi nechcú mať nič spoločné. Príkladom je napríklad pomerne rozvinutý
biznis s legálnou marihuanou v USA. Firmy, ktoré ju predávajú majú na túto prevádzku
licenciu, ale poskytovatelia platobnej siete buď nechcú mať s takýmto typom biznisu nič
spoločné alebo si účtujú dvojciferné percentá na poplatkoch.

Ďalším známym príkladom je organizácia Wikileaks, ktorá v čase keď uvoľnila leak z
amerického diplomatického prostredia, bola normálne zaregistrovaná ako nezisková
organizácia. Na svoju činnosť potrebovala peniaze od podporovateľov. Čiže sme mali
organizáciu, ktorá nebola za nič odsúdená, bola riadne zaregistrovaná, mala
podporovateľov, ktorí boli ochotní jej poslať peniaze. Akurát kartové spoločnosti a banky sa
rozhodli zablokovať jej prístup k financovaniu - a to dokonca aj nepriamemu. WikiLeaks v
danom momente museli prejsť na Bitcoin.

Vzhľadom na to, že banky sú zodpovedné za riziko a majú robiť policajta pre obchodné
transakcie, vnímajú akékoľvek riziko veľmi negatívne. Štát im neustále hrozí odňatím
licencie na prevádzku bankových alebo platobných služieb. Takže ak chcete napríklad robiť
drogovú harm reduction, teda znižovať negatívny dopad používania drog, napríklad tak, že
chcete vyrábať a predávať kity na testovanie čistoty bežne predávaných drog na ulici, často
je to práve banka, ktorá vám to znemožní. Plne legálny biznis, ktorý neporušuje ani len
vyhlášku stopne banka, lebo vám neumožní prijímať peniaze.

Kedy je dôležité súkromie

Je veľa internetových platieb, kedy je vhodné mať súkromie. Sú veci, ktoré nechcete mať na
výpise z kreditnej karty. Či už je to prístup k pornografickému portálu (napríklad PornHub
prijíma kryptomeny), platba za psychológa cez Internet, či lieky z lekárne.

Mnohé diktátorské krajiny znemožňujú ľuďom zarábať peniaze. Napríklad Bieloruskí, Iránski
alebo Venezuelskí pracovníci cez Internet - programátori, virtuálni asistenti, lekári, dizajnéri,
prekladatelia a podobne. V niektorých krajinách nie je možné prijať platbu, inde je zase
zakázaná alebo likvidačne zdanená práca pre zahraničné subjekty. Títo ľudia chcú legitímne
skryť svoj príjem pred svojou diktátorskou vládou. A teda potrebujú súkromie.

Súkromie sa týka viacerých faktorov, ktoré môžeme chcieť ukryť:

● Fakt, že mi vôbec prišli nejaké peniaze
● Kto mi ich poslal (a odkiaľ)
● Komu ich posielam (viď príklad s WikiLeaks vyššie)
● Sumu
● Účel platby (napríklad spomínaný porno portál, psychológ alebo lieky)

Špecializované obchodné operácie

Keďže kryptomeny sú programovateľné peniaze, dokážu toho viac ako len poslať peniaze z
bodu A do bodu B. Nižšie v časti obchodné príležitosti si povieme napríklad o úschove a
dokumentárnom akreditíve, ktoré je možné robiť pomocou kryptomien jednoduchšie ako v
klasickom bankovom systéme.

Medzi zložitejšie obchodné prípady patrí napríklad aj crowdfunding, kedy dokážeme

teoreticky zbierať peniaze tak, že v prípade, že sa cieľová suma nevyzbiera v danom čase,
peniaze sa automaticky vrátia naspäť - a nie je k tomu potrebná dôvera v portál alebo tretiu
stranu.

Poplatky
Platobné siete majú často vysoké poplatky - či už sa jedná o poplatky bankám a kartovým
spoločnostiam alebo zlý výmenný kurz pri zmene meny.

Bolo by fajn, keby poplatky za platbu kartou videl aj zákazník. Tak isto ako sa mi páči, keď
vidí aj sumu bez dane a s daňou, superhrubú mzdu a nielen to, čo mu príde na účet a
podobne. Človek tak vidí, že nie všetko, čo platí ide v skutočnosti predajcovi, ale svoju časť
si vezme aj platobná sieť alebo štát.
Prečo to nevidíme? U nás kartové spoločnosti minimálne pri termináloch znemožňujú zvýšiť
sumu o poplatok, ktorý im kartová spoločnosť naúčtuje. Obchodník teda musí s vyššou
cenou rátať a teda poplatky za platbu kartou v skutočnosti platia aj ľudia, ktorí platia v
hotovosti. Banky často motivujú zákazníkov platiť kartami - buď odpustením poplatku pri
nejakom obrate alebo cashbackom - vrátením časti obratu naspäť na kartový účet. Ľudia sú
tak motivovaní platiť kartou, pretože ich to stojí rovnako, respektíve ešte niečo ušetria. Pre
obchodníka je však podstatný rozdiel, či klient platí kartou alebo v hotovosti.

Príkladom firiem, ktorej sa to v našich končinách nepáči je Alza. Tej sa ​nepáči vysoký
poplatok za platbu firemnou kartou​ a jeho časť účtuje zákazníkom vo forme poplatku za
platbu.

Alza je mimochodom pokroková firma a aj pri online objednávkach umožňuje platbu

elektronickou hotovosťou - Bitcoinom a Litecoinom. Je to jedna z prvých veľkých firiem, ktorá
adoptovala v našich končinách internetové platobné protokoly.

Vízia platobnej siete

Aká je teda moja vízia kryptomien ako platobnej siete?

Na tento problém sa môžeme pozrieť z pohľadu užívateľa aj z pohľadu obchodníka. Niekde

medzi nimi sa nájde jedno z možných riešení.

Internet momentálne nemá jednu platobnú sieť. Okrem centralizovaných služieb tu máme
niekoľko spomínaných protokolov na platby. V tejto fáze je podľa mňa zaujímavé
zjednocovať sieťové efekty viacerých protokolov. Keďže existujú peňaženky, ktoré vedia
používať viacero protokolov naraz a majú integrované zmenárne medzi kryptomenami, je
dosť pravdepodobné, že najviac užívateľsky prítulná klientská peňaženka bude vedieť
interagovať s rôznymi platobnými sieťami.

Vízia klientskej peňaženky

Pre klienta bude myslím zaujímavá užívateľsky prívetivá Lightning peňaženka, voliteľne buď
na Liquid alebo Bitcoin sieti, ktorá bude umožňovať nasledovné veci:

● Transparentné otváranie kanálov, swap-in, swap-out. Aby nikto nemusel riešiť

kapacitu prijímania a odosielania. Toto čiastočne spĺňa Phoenix Wallet.
● Podporu Turbo kanálov v spojení s Bitcoinovými automatmi. Aby som svojimi novými
Bitcoinami mohol zaplatiť desať sekúnd potom ako si ich kúpim a nemusel čakať na
žiadne potvrdenia. Toto tiež spĺňa napríklad Phoenix Wallet.
● Podporu automatickej zmeny za akýkoľvek coin jeho naskenovaním. Nie zmenáreň,
kde musím vypisovať sumy. Ak načítam Monero alebo Bitcoin Cash QR kód alebo
kliknem na príslušný odkaz, peňaženka zabezpečí zmenu automaticky a na pozadí,
 platba zmenárni bude v Bitcoinoch cez Lightning a poslanie transakcie do cieľovej
siete prebehne okamžite (keďže Lightning transakcie sú platné okamžite ako
prebehnú). Bez toho, aby používateľ musel riešiť, že “mení české koruny na rupie” -
chcem platiť v kryptomene, platím v kryptomene. Peňaženky si môžu konkurovať v
poplatkoch a kurzoch. Vďaka okamžitej lightning platbe nie je pre prevádzkovateľa
žiadne riziko nezaplatenia a poplatky ostávajú nízke. A prijímateľ dostane ten coin,
ktorý chce (nie, nemusíme vysvetľovať indonézskemu predajcovi, že by mal chcieť
radšej Bitcoin ako rupie - ak chce rupie, nech má rupie, ja chcem čerstvý kokos za
peniaze, nie robiť prednášku Bitcoin aktivistu). Pozitívnym príkladom tohto postupu
sú Monero peňaženky, ktoré naintegrovali službu XMR.to a vedia platiť na Bitcoinové
adresy.
● Podobne naintegrované by malo byť aj prijímanie. Malo by byť jedno, kto mi platí
akým coinom. Ak chcem Bitcoin, dostanem Bitcoin, nech mi Etherový aktivista alebo
Monero maximalista posiela čo chce.
● Použiteľnosť. O tom si povieme niečo v ďalšej časti, ale v tomto je zaujímavý aj
Bitcoin Cash ekosystém, ich služby sú viac integrované. Z peňaženky si dokážem
priamo kúpiť stablecoin, nájsť predajcu Bitcoin Cash, kúpiť darčekový kupón alebo
letenku s hotelom. Áno, priamo z peňaženky. Aj napriek tomu, že je to iba obyčajná
integrácia na služby tretích strán, rieši to otázku väčšiny nových používateľov. Ak
dostanú svoje prvé kryptomeny, ich otázka je “a teraz čo?”. Šikovná peňaženka z
tlačidlami “Odoslať” a “Prijať” síce vystihuje to, o čo ide v kryptomenách, ale aj
e-mailový klient, v ktorom ide najmä o prijímanie a odosielanie e-mailov má oveľa
viac možností - napríklad knihu adries, integráciu so sociálnymi sieťami, automatické
filtre či integráciu s kalendárom. A vďaka tomu je užitočnejší.

Vízia zjednotenia platobných požiadaviek

Aj napriek tomu, že existuje štandard ako do bitcoin adresy (URL ktoré začína bitcoin:)
zaintegrovať Lightning invoice, väčšina obchodníkov má stále platbu cez dve platobné siete
a necháva výber na užívateľa.

Ukážeme si to na príkladoch:

bitcoin:bc1qdsfdrl3arr47rcuh8vwfxz0d6e5nt7uy73w98l?amt=0.1

Táto adresa (ktorá môže byť reprezentovaná QR kódom, ktorý klient naskenuje) hovorí o
tom, že obchodník požaduje platbu vo výške 0.1 BTC na adresu
bc1qdsfdrl3arr47rcuh8vwfxz0d6e5nt7uy73w98l.

Lightning invoice vyzerá takto:

lightning:lnbc100m1p0keze8pp5xh5ear6t0galmv5nvy9j3kvympr7syfh98mah86n6xa0d52g6fh
sdql2pkxzarzvys82gr0vf3ksmmyde5kkcgcqzpgxqyz5vqsp54ylxfghpf3wzr0tneu3vwgck7pjkm
2cqswkhljadenfddzq3m2ws9qy9qsqezv6lgz6xkcmr05722leq2s0yerhdclx5md7hhgsxaq5cruu
gpxzn99m9m37h4rm6qtwkll7l7876n5sygra3mdyx6mj5a7q3cdzggcq636hvw
Toto nie je adresa, ale popis ako nasmerovať platbu k obchodníkovi, vrátane jej výšky a
popisu platby (v tomto prípade je v tomto URL popis “Platba u obchodnika”). Súčasťou tohto
URL môže byť aj cesta ako nasmerovať platbu (v prípadne privátnych kanálov je potrebné
nájsť niekoho po ceste, kto dokáže platbu nasmerovať). A každý lightning invoice má
expiráciu (takže keby ste chceli poslať Bitcoin onchain, tak ho môžete poslať aj v čase, keď
čítate tieto riadky, ale lightning invoice už bude neplatná).

Ak platíte u obchodníka, vyberiete si jednu z možností platby (onchain alebo lightning) a

príslušný QR kód naskenujete.

To je ale zbytočné, pretože existuje štandardizovaný spôsob ako vytvoriť jedno URL a jeden
platobný QR kód:

bitcoin:bc1qdsfdrl3arr47rcuh8vwfxz0d6e5nt7uy73w98l?amt=0.1&lightning=lnbc100m1p0kez
e8pp5xh5ear6t0galmv5nvy9j3kvympr7syfh98mah86n6xa0d52g6fhsdql2pkxzarzvys82gr0vf3
ksmmyde5kkcgcqzpgxqyz5vqsp54ylxfghpf3wzr0tneu3vwgck7pjkm2cqswkhljadenfddzq3m2
ws9qy9qsqezv6lgz6xkcmr05722leq2s0yerhdclx5md7hhgsxaq5cruugpxzn99m9m37h4rm6qt
wkll7l7876n5sygra3mdyx6mj5a7q3cdzggcq636hvw

Klasická Bitcoin onchain peňaženka časti “lightning=” nerozumie a preto ju odignoruje (to je
špecifikácia Bitcoin URL​). Lightning peňaženka sa môže pozrieť, či dokáže zaplatiť Lightning
invoice priamo (či má dostatočnú kapacitu a zostatok v Lightning sieti). Ak áno, pošle
lightning platbu, inak môže urobiť onchain platbu.

Pomocou tejto techniky dokážeme prepojiť tieto dve siete, aby z pohľadu užívateľa išlo iba o
naskenovanie QR kódu a odoslanie platby - bez ohľadu na to, ktorú platobnú sieť použijeme.

Formát tohto URL je špecifikovaný, ale podpora u peňaženiek ani u systémov na prijímanie
platieb nie je až tak rozšírená.

Podobná stratégia sa dá použiť aj pri spojení viacerých protokolov. Ak mi je jedno, či ako

obchodník prijmem 0.1 BTC alebo 23.61 Litecoinu, môžem do Bitcoin URL špecifikovať
obidva formáty a na základe nastavení si peňaženka užívateľa môže vybrať čo urobí - ak sú
vysoké poplatky a je lacnejšie zmeniť Lightning Bitcoin na Litecoin, môže to urobiť
transparentne (atomicky a bez potreby veľkej dôvery v tretie strany to robí napríklad
Boltz.exchange​).

Myslím, že by celému ekosystému pomohlo, keby sa napríklad týmto spôsobom snažil

zjednotiť sieťový efekt kryptomien. A to bez ohľadu na to, čo chce držať klient, ktorý platí a
čo chce držať obchodník, ktorý prijíma platby. Poplatok za zmenu Litecoinu napríklad na
Bitcoin v lightning kanáli môže zarátať do koncovej ceny a peňaženka zákazníka si zase
môže vybrať pre neho najvýhodnejší spôsob platby - spolu so zarátaním poplatkov minerom,
prípadným zmenárňam alebo jednoducho preferencií zákazníka (“chcem sa najprv zbaviť
Litecoinov”).
Vízia zjednotenia platobných sietí z pohľadu obchodníkov
Ak obchodník dokáže prijať peniaze, zmeniť ich bez výraznej straty za peniaze, ktoré
preferuje (napríklad s využitím nejakej služby), mal by vyhovieť zákazníkovi - zvýši tak okruh
svojich platiacich zákazníkov. Ak som Bitcoin maximalista, môžem prijať čokoľvek - Dash,
Litecoin, Bitcoin Cash. Ak to má na decentralizovanej burze bez KYC pár s Bitcoinom,
môžem to rovno “poslať do Lightning kanála” s minimálnymi nákladmi. Zákazník je rád, že
svojim obľúbeným coinom zaplatil (a nemusel čakať na potvrdenie, či platiť vysoké poplatky,
prípadne sa cíti ako najväčší “privacy extrémista” ak platí pomocou Monero).

Komerčné fiatové platobné siete túto službu dokonca automaticky poskytujú a zarábajú na
nej. Presne tak ako môžem platiť eurom u obchodníkov, ktorí v skutočnosti chcú rupie,
thajské bhaty alebo doláre. Pre zákazníka aj obchodníka je to transparentná operácia
“priloženia karty na terminál”. Podobne jednoduché by malo byť platiť aj kryptomenami.
Žabomyšie vojny “toho správneho protokolu” nech prebiehajú medzi fanúšikmi na Reddite,
Twittri a na crypto meetupoch. “Tejto kryptomeny by som sa nedotkol” je čisto ideologická
záležitosť, ale obchodníci v prvom rade robia obchod. Samozrejme, ak sa nejedná o Ripple,
ten je naozaj fuj :).

Vízia - záver

Myslím si, že rôzne alternatívne platobné siete budú existovať. Aj pri téze Bitcoin
maximalistov o jediných správnych peniazoch, aj v štátnom fiat svete je situácia rovnaká. Pri
checkoute v eshope sme na stránke “ako chcete zaplatiť” a nie je vôbec výnimkou, že je tam
desať rôznych možností - a často sa nejedná o rôzne meny, ale iba o rôzne platobné siete:
SEPA Direct Debit, PayPal, kreditná karta, iDeal, priamo platobná brána banky, či služby
ako Viamo. Tieto siete sú často lokálne a v niektorých krajinách je zložitý prístup do
niektorých z týchto sietí. Existujú krajiny, kde je získať medzinárodnú platobnú kartu s logom
Visa, MasterCard alebo American Express veľmi zložité až nemožné. Existujú síce lokálne
platobné karty (v latinskej amerike napríklad systém Clave), ten ale nemôžete použiť na
eshope v USA.

Aj keď vďaka hodnote sieťového efektu by mal byť výsledok jedna platobná sieť, to sa
nestalo ani v prípade štátnych fiat peňazí. Stalo sa to s menou, lebo tá má “nútený obeh”,
ale spôsob ako poslať danú menu je rôzny a umožňuje podnikateľské inovácie.

Čo je ešte zaujímavé, nestalo sa to ani pri komunikačných protokoloch - nehovoríme “pošli

mi správu”, ale “pošli mi to e-mailom, na Signal, na Threemu, cez WhatsApp, na Messenger,
do Slacku, cez Viber, na Telegram, na Mattermost”.

Odpoveďou Bitcoin maximalistov na zložitosť poplatkov, dĺžky potvrdení a podobne je

“vzdeláme užívateľov”. Je to potrebné, ak chcú prevziať suverenitu nad svojim finančným
životom. Podobný pokus sme už skúšali so súkromím. “Naučíme všetkých používať PGP”
na šifrovanie e-mailov počúvam už od deväťdesiatych rokov. Používa ho necelé percento
ľudí, s ktorými komunikujem - a paradoxne pre “privacy maximalistov” bolo jednoduchšie
prejsť na Signal ako začať používať PGP. Pričom PGP využíva už existujúci obrovský
sieťový efekt e-mailu.

A to jedno percento sú väčšinou zákazníci centralizovanej služby Protonmail, ktorá PGP

jednoducho naintegrovala a funguje pre užívateľov v podstate “neviditeľne”. To znamená, že
užívatelia v praxi ani nevedia, že ho používajú.

Myslím, že pre platobné siete potrebujeme podobné riešenie - také, ktoré je najjednoduchšie
pre zákazníkov. “Priložiť mobil a potvrdiť” alebo “Naskenovať QR kód a potvrdiť”. A to, cez
ktorú platobnú sieť, ako rýchlo, s akými poplatkami a podobne nech sa “dohodne” aplikácia s
obchodníkom tak, aby boli obidve strany spokojné.

V tejto fáze rozvoja kryptomien je to podľa mňa veľmi dôležité - máme krátke časové okno,
aby sme ukázali, že kryptomeny sú užitočné. Regulácie sa sprísňujú a my potrebujeme
vytvoriť čo najväčší sieťový efekt. Konkurenciou Bitcoinistov v oblasti platobnej siete nie je
Litecoin, Bitcoin Cash, Ethereum a Monero, ale Visa, MasterCard, SEPA, PayPal.

Spoločne vytvorme platobnú sieť, ktorá je trochu chaotická, decentralizovaná, ale o tom
užívateľ nemusí vedieť. A potom sa môžeme hádať o tom, v čom je najlepšie sporiť (už som
hovoril, že Bitcoin a zlato, však?).

Platby medzi známymi a rodinou

Keď som v predcoronových časoch cestoval s kamarátmi, často sme používali kryptomeny
na vyrovnávanie dlhov. Niekto zaplatil za obed za všetkých a vyrovnanie medzi nami
prebiehalo cez kryptomeny.

Na návšteve v Amsterdame sme boli ľudia z troch krajín - Slovenska, Čiech a Holandska. V
Čechách sa samozrejme používajú české koruny, ktorej hodnote my nerozumieme. Aj keď
všetky Holandsko a Slovensku sú členom SEPA siete, platby trvajú dlho a vyžadujú osobné
údaje ako adresu. Operácia “pošlite mi všetci desať eur a sme si kvit” je náročná. Odošle to
človek z Čiech v eurách alebo českých korunách? Ak v českých korunách, koľko to je? Ktorá
banka mu dá lepší kurz? “Prosím ťa povedz mi svoj vyše 30 znakový IBAN”, v pondelok to
snáď príde.

Aj keď na tento účel by bolo možné použiť fintechové startupy ako napríklad Revolut, to je
možné len vtedy, ak všetci majú overený Revolut účet. A teda jednou z podmienok je
napríklad, že sú z Európy. Lenže to minimálne v mojom prípade nie je také časté, cestujem
napríklad aj po Ázii. Tam jednak nezafunguje SEPA prevod, lebo zúčastnení nemajú účet v
Európskej banke. Okrem toho je veľmi pravdepodobné, že každý používa inú menu a
poplatky za kurzové zmeny sú dosť vysoké, o medzinárodných prevodoch ani nehovorím.
Vždy sa dá vyrovnať hotovosťou v lokálnej mene, ale tam je znova problém s bankovkami,
vydávaním, drobákmi a podobne.
Pri kryptomenách je to jednoduché. Zadám sumu v mene v akej potrebujem, druhá strana
naskenuje QR kód a klikne odoslať.

Na tomto prípade vidno, že kryptomeny sú naozaj globálne platobné siete. Česko,

Slovensko, Kórea, Japonsko, India, Irán - je úplne jedno kde sa nachádza odosielateľ a
prijímateľ. Na registráciu do systému nepotrebuje človek dokonca ani e-mail adresu, stačí
jedna z mnohých aplikácií zadarmo.

Počas ciest som takýmto spôsobom doteraz používal Bitcoin, Litecoin, Bitcoin Cash a
Monero. V budúcnosti by som pravdepodobne prešiel na Lightning network.

Zaujímavé je, že pri cestovaní, ale aj počas bežného života stačí na úvod jeden človek, ktorý
má kryptomeny. Vždy za neho niekto zaplatí a tak kryptomeny ľahko rozšíri medzi ostatných.
Potom už kryptomeny kolujú v našej malej cestovateľskej / sociálnej bubline.

Vrámci krajiny alebo EÚ ľudia používajú služby ako Viamo (možnosť poslať bankový prevod
so znalosťou telefónneho čísla), či fintech banky ako Revolut alebo N26. Na to, aby tento
postup fungoval však musia mať rozbehané a overené účty príslušných služieb. Skúste
navštíviť napríklad Panamu a zistíte, že počet ľudí s aktívnym Revolut účtom sa začne veľmi
rýchlo blížiť k nule - o Viamo ani nehovorím. V Číne je podobnou službou integrovaná
platobná funkcia aplikácie WeChat - tú zase nemáme my. Kryptomenovú peňaženku si
môže nainštalovať ktokoľvek.

Pre lepšiu užívateľskú skúsenosť by to chcelo pár drobných zmien:

● Bezpečný register platobných adries viazaných na telefónne číslo alebo iný
identifikátor, ktorý už mám. Ak posielam kryptomeny kamarátovi, veľmi
pravdepodobne neviem jeho adresu, ale v mobile už mám jeho telefónne číslo.
Urobiť to bezpečne je však výzva.
● Kniha adries. Túto má napríklad Bitcoin.com peňaženka, zjavne sa so
znovupoužívaním adries až tak nestresujú. Väčšina fanúšikov kryptomien okrem
Etherea vám povie, že znovupoužívanie rovnakej adresy je nesprávne z pohľadu
súkromia. Majú samozrejme pravdu, na druhej strane, ak to prijímateľovi nevadí, je to
jeho vec. Posielanie tak môže byť jednoduchšie, viem si do peňaženky zadať “Emil”
a keď mu chcem poslať za niečo peniaze, nemusím ani skenovať QR kód, len ho
vyberiem zo zoznamu. Toto nie je možné pri Lightning platbách, lebo tie nemajú
klasické adresy a je vždy potrebné vytvoriť platobnú požiadavku.
● Zjednotenie platobných kódov - ak náhodou používajú ľudia iné platobné siete, aby
sa vždy našla “cesta” ako zaplatiť. Viď predchádzajúca kapitola.

Myslím, že používať kryptomeny na vyrovnávanie sa za drobné dlhy medzi kamarátmi je

veľmi dobrý začiatok. Skúsenosť používania kryptomien v čase silnejúcich regulácií je dobrý
prvý krok k tomu, aby s nimi ľudia získali skúsenosť. Aj keď táto kniha je o kryptomenách
ako o platobných sieťach, Bitcoin je podľa mňa sebaobranou, respektíve poistením proti
zlyhaniu štátneho finančného systému. Bolo by dobré, aby s nimi mal každý človek
skúsenosť ešte skôr ako to bude potrebné.
Riešenia pre obchodníkov
Existuje mnoho platobných systémov na prijímanie platieb. Uvediem tri základné typy a ich
výhody a nevýhody.

Priamo do peňaženky
Toto je základný spôsob pre malých obchodníkov - kaviarne, predajcov farmárskych
produktov, reštaurácie, či malých poskytovateľov služieb. Obchodník otvorí svoju
peňaženku, opýta sa akým coinom chce klient platiť, zadá sumu v eurách a ukáže QR kód.
Keď vidí transakciu, je šťastný a spokojný. Takýmto spôsobom je možné už prijímať aj
Lightning platby (napríklad Phoenix wallet).

Z času na čas je dobré peniaze z peňaženky poslať niekam inam, napríklad do hardvérovej
peňaženky alebo do inej peňaženky, ktorá sa nenachádza v prevádzke. Predíte sa tým
krádežiam.

Druhá možnosť je mať tzv. “Watch only” peňaženku, teda takú, ktorá vie generovať adresy a
vidí prichádzajúce transakcie, ale nedá sa z nej platiť smerom von. Tento spôsob je super v
prípade, ak platby prijíma viacero zamestnancov. Peniaze môžu končiť v hardvérovej
peňaženke majiteľa. V tomto je kľúčový pojem “master public key” alebo “xpub”, vďaka
ktorému je možné generovať nové adresy, ale nie je možné z nich posielať prostriedky von.

Tento spôsob nie je možný pri sieti Lightning network, pretože tá potrebuje prístup k
privátnym kľúčom aj na prijatie platby. Pre Lightning network už odporúčame zložitejšie
riešenie, ak nie je bezpečné nechať Phoenix Wallet peňaženku v prevádzke pod dohľadom
personálu.

Služba meniaca na eurá

Druhou možnosťou je používať platobnú bránu, ktorá mení tržbu na eurá a posiela ich na
účet. V prípade, že tieto transakcie chce obchodník zaúčtovať, je to z pohľadu účtovníctva
najjednoduchšie riešenie, pretože obchodník sa nikdy nevystavuje kurzovým pohybom - ak
požiada platobnú bránu o platbu 10€ v Bitcoinoch, automaticky zmení Bitcoiny na 10€, ktoré
obchodníkovi prídu na účet. Z tohto pohľadu sa to nijak nelíši od akceptovania platobnej
karty.

Niektoré spoločnosti (napríklad slovenská firma CryptoDiggers) dokonca poskytujú platobný

terminál, ktorý umožňuje prijať platby v rôznych kryptomenách tak, že obchodníkovi prídu
eurá. Táto služba je veľmi dôležitá, lebo zvyšuje súkromie zákazníkov, rozširuje sieťový
efekt kryptomien. A ak obchodník naozaj chce eurá, má eurá (samozrejme, za eurá si môže
kúpiť neskôr Bitcoiny, ale účtovať to ako menej transakcií, čím sa mu zjednoduší
účtovníctvo, ale ostane vystavený kurzovým pohybom Bitcoinu, ak je to to, čo chce - podľa
mňa je to dobrý nápad).
Z pohľadu obsluhy sa jedná o veľmi jednoduché zariadenie (alebo jednoduchú integráciu do
eshopu), ktorého hlavným vstupom je suma v lokálnej fiat mene (napríklad eurá a české
koruny) a o zvyšku (aká kryptomena) sa už terminál dohodne so zákazníkom, ktorý si
vyberie, čím chce platiť.

Bohužiaľ, v čase písania tohto textu neviem o službe, ktorá dokáže prijímať takýmto
spôsobom Lightning network platby.

Okrem spomínanej firmy CryptoDiggers (a ich brány CDPay) existujú ešte služby BitcoinPay
(pôvodom z Čiech, akceptuje Bitcoin a LItecoin), BitPay (americká, akceptuje Bitcoin a
Bitcoin Cash) a mnohé iné.

Vlastná brána
Keďže pointou kryptomien je získať suverenitu nad svojimi peniazmi, dobrým riešením je
prepojiť funkcionalitu brány s “vlastnou peňaženkou”, napríklad pomocou služby
BTCPayServer. V takomto prípade neodovzdávate nikomu “kľúče od miešačky” - a v tomto
prípade ani vaše privátne kľúče. Peniaze podobne ako v prvom prípade končia u vás na
účte.

BTCPayServer je asi najznámejšia brána a okrem generovania adries a invoices (v čase

písania tohto textu pre Bitcoin - onchain, Lightning aj Liquid, Litecoin, Monero, Ethereum) má
v sebe integrovaný aj crowdfunding modul, prepojenie s eshopovými platformami, Point of
Sale systém pre fyzické prevádzky, či možnosť automatickej konverzie (časti) prijatých
prostriedkov s použitím mnohých naintegrovaných búrz.

Jedná sa o zložitejšie riešenie, na ktoré sú potrebné buď technické znalosti alebo

konzultácia od implementačnej firmy (konzultácie rád poskytnem aj ja). ​Podrobný článok s
návodom na inštaláciu a prevádzku napísal v češtine pre Alzu Michal Mikle​.

BTCPayServer môžete prevádzkovať na svojej node priamo v prevádzke (napríklad na

Raspberry Pi). Kľúče na onchain platby môžete mať na hardvérovej peňaženke, kľúče na
lightning platby však musia byť stále online. Preto je možno lepšie server prevádzkovať “v
cloude” alebo “v datacentre”. Dôvodom je iný bezpečnostný profil. Keďže prijímateľ musí
mať privátne kľúče na online serveri, môže byť bezpečnejšie nemať ich niekde, kde je
možné ich ukradnúť.

Zariadenia na prijímanie (terminály)

Veľkou výhodou kryptomien ako platobnej siete je, že zariadenia na prijímanie už väčšina
obchodníkov má - akýkoľvek smartphone alebo tablet s browsrom alebo možnosťou
nainštalovať android aplikáciu má schopnosť prijímať kryptomeny. Niektoré spoločnosti
integrujú kryptomenové platby priamo do pokladní alebo do existujúcich platobných
terminálov. Nainštalovať kryptomenovú peňaženku na prijímanie platieb však môžete aj do
mobilu, na ktorý vám volajú zákazníci s rezerváciami a otázkami.

Takto je možné použiť všetky tri spôsoby prijímania.

● Priamo do peňaženky: Jednoducho nainštalujete na dané zariadenie kryptomenovú

peňaženku, nastavíte heslo na odosielanie platieb, ktoré nepoviete obsluhe.
Napríklad peňaženka Coinomi je dobrá v schopnosti prijímať mnohé typy
kryptomien).
● Služba meniaca na eurá alebo brána tretej strany - jedná sa väčšinou o webovú
aplikáciu alebo Android aplikáciu.
● Vlastná brána ako BTCPayserver má webovú aplikáciu, ktorú pridáte na home
screen zariadenia. BTCPayserver dokonca obsahuje aj Point of sale aplikáciu, ak to
legislatíva u vás umožňuje, je možné ju použiť namiesto pokladne (nie je to prípad
Čiech a Slovenska - teda nie je to možné použiť ako jedinú pokladňu).

Obrázok: Okrem terminálu na bežnom zariadení existujú aj špecializované terminály na

prijímanie platieb cez kryptomeny. Fungujú a vyzerajú podobne ako platobné terminály na
prijímanie platobných kariet.
Príležitosti (obchodné a pracovné)

Pre správcov IT systémov

Platobné siete na báze kryptomien prinášajú nové požiadavky aj na vývojárov softvéru a
správcov IT systémov. Internet do vynájdenia Bitcoinu nemal protokol na priamy prenos
hodnoty (teda vzácnosti). Mali sme protokol na výmenu kopírovateľných správ (napríklad vo
forme e-mailov - SMTP, súborov - FTP, HTTPS, či streamovaného videa). Protokol na
výmenu niečoho vzácneho sa dal síce ovládať pomocou API volaní, ale samotný prenos
nešiel cez štandardizovaný protokol cez otvorený internet, ale vrámci privátnych sietí
(SWIFT, Visa, MasterCard a pod.).

S príchodom kryptomien máme natívne protokoly, pomocou ktorých dokážeme posielať

niečo vzácne (napríklad Bitcoin). Táto sada protokolov sa v prípade Bitcoinu volá LNP/BP -
"Bitcoin Protocol / Lightning Network Protocol".

Pre správcov systémov z toho vyplýva niekoľko noviniek:

● Spravujú systémy, v ktorých je niečo hodnotné a nevratné. Mnohé burzy, vrátane
slovenskej Eterbase to zistili na vlastnej koži - ak ich niekto hackne a ukradne im
coiny, sú preč. Nie je banka, do ktorej by sa dalo zavolať, aby vrátili transakciu,
pretože všetky potvrdené transakcie sú finálne. To vytvára úplne nové požiadavky na
bezpečnosť systémov.
● Je potrebné spravovať cold storage a hot wallets riešenia, dokázať medzi nimi
rozumne bezpečne posielať peniaze. Správcovia by mali rozumieť multisignature
schémam a vedieť bezpečne uložiť coiny, s ktorými organizácia nechce hýbať (napr.
ich má vrámci pokladne ako finančnú rezervu).
● Správcovia musia rozumieť platobným bránam, pretože platobná brána (napríklad
BTCPayServer) nemusí byť iba API, ktoré voláme, ale softvér, ktorý toto API
poskytuje je tiež v správe organizácie, pre ktorú pracujeme. Je to ako keby ste okrem
komunikácie s PayPalom pomocou platobného pluginu museli bežať aj server
PayPalu.
● Treba rozumieť platobnej funkcii kryptomien - kedy je transakcia potvrdená a čo to
znamená.
● Treba rozumieť smerovaniu platieb v sieti Lightning network a čo to znamená pre
prevádzku. Je to podobné ako ovládať sieťové smerovacie protokoly typu OSPF.
Obrázok: Open-source systém pre obchodníkov na prijímanie kryptomien ​BTCPayServer​.

Tieto nové internetové protokoly však umožňujú aj nové veci. V prvom rade, je to na
správcoch, aby si vybrali aký softvérový stack budú používať - rovnako ako si vyberajú, či
ako webserver použijú nginx alebo Apache, budú si vyberať implementáciu full-node,
platobnej brány, lightning daemon a podobne. V tomto je možné inovovať a zlepšovať
dostupnosť, bezpečnosť, rýchlosť a užívateľské pohodlie.

Lightning protokol dokonca umožňuje mikroplatby, napríklad za výpočtový výkon alebo API
volania. Niektorí cloudoví poskytovatelia to už poskytujú a pomocou kryptomien dokážete
zaregistrovať doménu, či si prenajať virtuálny server. Zaujímavá je aj možnosť preúčtovať
platby vrámci organizácie - okamžite, pay as you go.

Z pohľadu správcov samozrejme nedôjde k adopcii vo všetkých organizáciách rovnomerne.

Správcovia “family offfices” bohatých rodín už túto potrebu napĺňajú dnes. Väčšie eshopy
alebo poskytovatelia platobných služieb (napríklad spomínané platobné brány) postupne
nabiehajú.

Zaujímaví sú aj “domáci správcovia”, keďže na to, aby ste mohli bežať svoj kryptomenový
“family office” nepotrebujete okrem Bitcoinu vlastniť aj tri hrady a štyri jachty. Domáci
užívatelia “suverénnych Bitcoin nodes” ako ​Nodl​, ​MyNode​ alebo ​RaspiBlitz​ bežia platobný
systém, nodu, či crowdfunding modul u seba doma a pristupujú k týmto službám cez Tor
odkiaľkoľvek na svete z počítača alebo mobilných aplikácií.

Prevádzkovatelia infraštruktúry
Veľká časť kryptomenovej infraštruktúry bude outsourcovaná. Príkladom je firma ​Infura​,
ktorá poskytuje pomocou plateného API prístup k Ethereum a IPFS implementáciám.
Spravuje ich, stará sa o škálovanie, dostupnosť a podobne. Prevádzkovatelia infraštruktúry
budú zamestnávať správcov krypto systémov.
Špeciálnym prípadom infraštruktúry sú poskytovatelia Lightning infraštruktúry (Lightning
Service Providers - LSP). Sú to firmy ako ACINQ, Breeze, Bitrefill, ktoré poskytujú
peňaženku, likviditu, smerovanie a zabezpečujú platby v platobnej sieti.

Obrázok: Náčrt architektúry Ethereum Dapp bežiacej na infraštruktúre spoločnosti Infura.

Vývojári informačných systémov

Integrácia na platobné brány (či už self-hosted ako BTCPayServer alebo brány tretích strán
ako CDPay, BitcoinPay alebo BitPay) sa až tak veľmi nelíši od bežných integrácií na
systémy ako Stripe alebo PayPal. Kryptomenové platobné siete však poskytujú mnohé
doteraz nevídané možnosti, ktoré vývojári môžu použiť.

Jednou zo základných noviniek sú tzv. “Streaming payments” alebo rýchle mikroplatby.

Užívatelia môžu platiť napríklad za streamované video alebo nabíjanie elektrického auta v
sekundových intervaloch. To znižuje potrebu dôvery v druhú stranu - ak prestane fungovať
video/dodávka energie, prestane klient platiť. Ak prestane klient platiť, prestane byť
dodávaná služba.
Druhou dôležitou funkciou sú skriptovateľné platby, z ktorých najjednoduchšou sú multisig
adresy, teda adresy vyžadujúce m-z-n podpisov. Pomocou 2-z-3 multisig schémy je možné
implementovať bankovú službu “dokumentárny akreditív”, čo robím aj v mojej firme
TEDSig.com. Predstavte si, že predávate nehnuteľnosť. Predávajúci chce, aby kupujúci
“zamkol” peniaze (tradične sa to robí u notára alebo v banke) a tie sa uvoľnia po zapísaní
zmeny vlastníka nehnuteľnosti. Za normálnych okolností ide všetko v pohode a obe strany
sa dohodnú na uvoľnení platby predávajúcemu (pripoja svoje dva podpisy k vopred
dohodnutej platbe). V prípade nezhody problém rieši tretia strana (u nás zastrešená
advokátskou kanceláriou Blockchain Legal).

Kontrakty na strane Bitcoinovej siete môžu byť oveľa zložitejšie. Môžu mať formát “pošlem ti
ekvivalent 100€ o mesiac”, čo do veľkej miery rieši volatilitu (technológia sa volá Discreet
Log Contracts, ​pozrite si našu víziu aj s možnosťou implementácie nad sieťou Lightning
Network​).

Vývojári taktiež môžu vytvárať a nasadzovať tokeny nad rôznymi sieťami - Liquid, Ethereum,
… Tie môžu reprezentovať vernostné body a podobne.

Mimoriadne zaujímavá je možnosť interagovať s kryptomenami priamo z prehliadača, pre

inšpiráciu si prečítajte prílohu.

Vývojársky ekosystém kryptomien je bohatý a už dnes môžete používať knižnice, hotové

riešenia, dokonca môžete skripty na “programovateľné peniaze” programovať v rôznych
jazykoch - pri Bitcoine sú to napríklad Bitcoin Script, MiniScript, Ivy, alebo minsc, p​ri Ethereu
Solidity a Vyper​.

Aj keď vývojári často skočia hneď po riešeniach na sieti Ethereum, kvôli “turing-complete”
programovacím jazykom, na ktoré sú zvyknutí, nad Bitcoin scriptom (ktorého modifikácie
používa aj Litecoin a Bitcoin Cash) sa toho dá urobiť skutočne veľa, vrátane derivátových
obchodov. Je nad ním dokonca priamo postavená sieť Lightning network.

V čase písania tohto textu sú príležitosti pre programátorov takmer neobmedzené. Je toho
ešte veľmi veľa, čo treba v ekosystéme kryptomien vyvinúť. Odporúčam začať zapojením sa
do vývoja niektorých open-source projektov.

Analýza verejných platobných sietí

Analyzovanie verejných platobných sieti alebo “blockchainová analýza” je tvorená ľuďmi a
firmami, ktorí poskytujú službu analýzy blockchainu pre štáty, daňové úrady, banky a
podobne. Osobne ich vnímam negatívne, pretože sú opačnou stranou súkromia, snažia sa
ho narúšať. Je to ekvivalent organizácie alebo analytika, ktorý sa rýpe v cudzom súkromí a
nahlasuje ho.

Túto rolu uvádzam preto, lebo je to pracovná príležitosť vytvorená kryptomenami a mali by
sme vedieť, že existuje. Zároveň niektoré typy firiem, ktoré pracujú s kryptomenami
potrebujú ich služby, aby preukázali, že bojujú proti praniu špinavých peňazí - ide najmä o
burzy.

Ja osobne hodnotovo stojím na druhej strane a dúfam, že technické vylepšenia kryptomien

budú prácu tzv “chain analytikom” sťažovať ako to bude len možné.

Nie je dobré bojovať proti praniu špinavých peňazí, napríklad takých, ktoré boli ukradnuté
alebo získané nekalým spôsobom? Samozrejme, zarábanie nekalým spôsobom
neschvaľujem. Mali by sme sa však sústrediť na to, aby sme zločinom zabraňovali. Ak
banka preperie peniaze​ napríklad z vydierania alebo z krádeže z verejného rozpočtu,
znamená to, že predtým došlo ku krádeži alebo k vydieraniu a to je to, čomu by sme mali
zabrániť, čo by sme mali vyšetriť a prípadne odškodniť obete. Toky peňazí nás často dovedú
k zločinom, ale tam bohužiaľ vyšetrovanie končí. Vydierač alebo zlodej nie je potrestaný, iba
finančná inštitúcia, ktorá mu pomohla zlegalizovať príjmy z tejto činnosti dostane pokutu
alebo stratí licenciu. A to je málo.

Peniaze ako také sú pritom “zameniteľné” (fungible). Ak platím 10€ bankovkou na pokladni v
potravinách, nečakám, že pokladníčka bude robiť aj rolu “forenzného analytika” a skúmať, či
som náhodou tých 10€ nezískal nekalým spôsobom. Ale presne k tomuto “blockchain
analýza” smeruje. A je to lukratívny biznis.

Viac o narušeniach súkromia v kapitole o KYC.

Bezpečnosť kryptomien
V tejto kategórii máme niekoľko rolí. Jednak ide o ochranu samotných kryptomien, teda
vytvorenie bezpečnostného úložiska na kryptomeny - tzv. “cold wallet” alebo “cold storage”
ukladanie kryptomien na offline počítačoch, správa peňaženiek alebo mutlisignature schém
(tieto schémy vyžadujú viac podpisov na poslanie kryptomeny).

Ďalšou dôležitou súčasťou je fyzická bezpečnosť - čo sa stane ak do kancelárie napríklad

burzy príde s nabitou zbraňou - odíde s podpísanou transakciou alebo nie? Dá sa zabrániť
tomu, aby do tej firmy vôbec prišiel?

Samozrejme, netreba zabezpečiť iba peňaženku, téma je to komplexná. Všetko čo vyvíjajú

vývojári a spravujú správcovia IT systémov treba zauditovať. Smart kontrakty resp. skripty,
API platobných brán, systémy, na ktorých toto všetko beží.

Verím, že bezpečnostní analytici a firmy sa budú špecializovať na bezpečnosť kryptomien,

pretože sa trochu odlišuje od bežnej bezpečnosti. Psychológ Nathaniel Branden mal vo
svojej kancelárii plagát s nápisom: “Nikto vás nepríde zachrániť”. Počas skupinovej terapie
sa ho klientka pred ostatnými účastníkmi opýtala: “Ale Nathaniel, ty si prišiel”. “Áno, ale iba
preto, aby som vám povedal, že vás nikto nepríde zachrániť.” Pri kryptomenách je to
podobné. Ak burzu (ako napríklad ​slovenskú Eterbase​) niekto hackne a prevedie
kryptomeny na inú adresu, nepomôže im polícia ani centrálna banka. Kryptomeny sú fuč a
nikto vás nepríde zachrániť.
Z tohto pohľadu sú kryptomeny citlivejšie na bezpečnosť ako napríklad banky. Ak niekto
napadne banku alebo ​centrálnu banku​, je možné peniaze ľahšie vystopovať a prípadne
vrátiť transakciu. Podobne je to aj s platobnými kartami - kartová spoločnosť vie transakciu s
ukradnutou kartou vrátiť. Pri kryptomenách vás nikto nepríde zachrániť.

Výrobcovia špecializovaného hardvéru

Hardvérové peňaženky, či na kryptomeny sa špecializujúce hardware security moduly sú len
jedným z mnohých príkladov výroby hardvéru. Firmy ako ​Satoshi Labs​, ​Ledger​ či ​ColdCard
produkujú hardvérové peňaženky, ktoré umožňujú majiteľom kryptomien ich bezpečnejšie
držanie.

Obrázok: Hardvérová peňaženka ​Trezor model T.​

Hardvér však nemusí byť iba “high-tech elektronika”, inovácie sú napríklad aj v ukladaní
záložných mnemonických fráz (zálohou kryptomien je často 12-36 anglických slov v
správnom poradí, na základe ktorých sa dá obnoviť peňaženka aj v prípade straty alebo
zlyhania peňaženky). Produkty ako ​CryptoSteel​ či slovenský ​Bunkeroid​.
Obrázok: ​Bunkeroid​ - spôsob uchovania zálohy krypto peňaženky.

Custodian
Custodian je firma, ktorá pre niekoho drží kryptomeny. Je to kryptomenový ekvivalent
bankového trezora, do ktorého si firmy alebo jednotlivci môžu uložiť zlato alebo iné cennosti.
Firma poskytuje službu zabezpečenia majetku.

Crypto custodian rieši podobný problém, väčšinou v súvislosti s multisig schémou. Takéto
prostriedky sú často zároveň poistené proti krádeži. Príkladom custodian firiem môže byť
napríklad firma ​BitGo​ alebo ​Bitcoin Suisse​ (toto nie je odporúčanie, iba príklad ako vyzerá
ponuka custodian firiem).

Escrow (zábezpeka)
Escrow, letter of credit alebo po slovensky “dokumentárny akreditív” je služba na
zabezpečenie obchodnej transakcie.

Predstavme si dva bežné príklady:

● Kupujete dom s pozemkom. Predajca chce mať istotu, že máte peniaze a že ich
dostane, keď získate vlastnícky titul (zápis do katastra). Vy zase nechcete poslať
peniaze dopredu, lebo neviete, či transakcia zbehne. Väčšinou použijete službu
bankovej alebo notárskej zábezpeky. Ako kupujúci pošlete peniaze tretej strane,
ktorá peniaze uvoľní po zápise do katastra predajcovi. V prípade, že sa to nepodarí a
 transakcia zlyhá (napríklad sa ukáže, že predajca je podvodník a v skutočnosti nemá
“vyriešené papiere”), peniaze vráti vám.
● Kupujete z Číny lodný kontajner plný tenisiek. Zmluvne si dohodnete kvalitu,
množstvo, cenu a dátum dodania. Čínska továreň chce vedieť, že jej určite zaplatíte,
keď dodá tovar v požadovanej kvalite. Ako slovenská firma neveríte čínskemu súdu
na zabezpečenie spravodlivosti (a prípadný súdny proces by bol asi aj tak extrémne
drahý - preklady do čínštiny, právnici, cesta …). Čínska firma vás zase nepozná a
teda nevie, či zaplatíte ak tovar dodá. Nájdete dôveryhodnú tretiu stranu (napríklad
reputovanú medzinárodnú banku), ktorá peniaze uvoľní na základe akceptačného
protokolu. Ak je spor o kvalitu alebo termín dodania, posúdi zhodu so zmluvnými
podmienkami znalec a na základe toho peniaze uvoľní kupujúcemu, predajcovi alebo
zabezpečí dohodu o zmene ceny.

V kryptomenách je zaujímavé to, že escrow firme musíme dôverovať oveľa menej ako v
prípade štandardného fiat systému. Je to dané tým, že escrow firma nemôže ani technicky
sama zrealizovať platbu. Potrebuje súhlas kupujúceho alebo predávajúceho, pretože
transakciu musia podpísať dvaja z troch. Taktiež vôbec nie je potrebná interakcia pri platbe v
najbežnejšom prípade - teda ak je všetko v poriadku a kupujúci chce zaplatiť predajcovi.
Spolupráca je však nutná na začiatku pri nastavení schémy (vytvorení multisig adresy).

Zaujímavosťou escrow riešenia je pri kryptomenách to, že escrow rieši niečo, na čo sme si
zvykli pri bežných platobných systémoch ako súčasť samotnej platobnej siete - riešenie
sporov. V prípade, že dôjde k podvodu pri fiat platbe, vieme sa obrátiť priamo na
poskytovateľa platby - kartovú spoločnosť, PayPal a podobne, aby za nás rozhodla a
prípadne platbu vrátila. Toto v prípade kryptomien nie je priamo možné, pretože
uskutočnené platby sú finálne - nie je nikto, komu by sme sa mohli sťažovať a žiadať ho o
návrať peňazí. V tomto prípade escrow firma dokáže zabezpečiť možnosť sťažovať sa,
pretože vytvorí možnosť vrátiť peniaze.

Táto príležitosť a funkcia mi príde natoľko dôležitá, že som spoluzakladateľom spoločnosti

TEDSig​, ktorá sa venuje práve escrow kryptomenových transakcií.

Stablecoiny

Ak z nejakého dôvodu potrebujeme uchovať hodnotu v štátnej fiat mene (napríklad USD
alebo EUR), môžeme použiť tzv. Stablecoin - kryptomenu, ktorá drží fiat hodnotu. Stablecoin
je teda kryptomena, ktorá používa nejaký mechanizmus na udržanie stabilnej hodnoty oproti
inému aktívu.

Príkladom môže byť napríklad krytá kryptomena - Tether (USDT). Jej tvorcovia sa zaviazali,
že budú držať rovnaké množstvo dolárov v banke ako vydali a aspoň niektorým inštitúciám
vymenia USDT za dolár. Je to tým pádom reprezentácia amerického dolára na rôznych
blockchainoch - USDT existuje na Bitcoin blockchaine, Ethereum, Bitcoin Cash, ale
napríklad aj na sieti Liquid.
Iným prístupom sú decentralizované kryptomeny ako napríklad DAI, ktoré využívajú trhové
mechanizmy pôžičky na fixovanie hodnoty. V týchto kryptomenách figuruje úrok.

Spotové a derivátové burzy

Burzy poskytujú možnosť výmeny finančných aktív medzi sebou. Sú užitočným nástrojom v
platobnej sieti na to, aby sme mohli vymeniť nástroj, ktorý sme použili na platbu za niečo, čo
chceme držať. Napríklad v prípade, že nám zákazník zaplatí pomocou kryptomeny Monero,
ale my v skutočnosti chceme Bitcoin, môžeme použiť burzu na výmenu Monera na Bitcoin.
Častým použitím je výmena kryptomeny za stablecoin, čo mnohým firmám zjednoduší
účtovanie. Niektoré burzy dokážu meniť kryptomeny aj priamo na fiat peniaze (napríklad
eurá), ktoré pošlú bankovou sieťou na účet.

Z hľadiska fungovania búrz poznáme centralizované a decentralizované burzy.

Centralizované fungujú tak, že aktíva, s ktorými obchodujeme pošleme do peňaženky/na

účet burzy. V centralizovanej knihe objednávok (order book) dochádza k párovaniu dopytu a
ponuky a k výmene. Keď nastane výmena, môžeme si získané aktívum zase vybrať do
svojej peňaženky/na svoj účet. Príkladmi takýchto búrz sú napríklad Kraken, Coinbase,
Binance, Bitstamp a pod. Niektoré burzy nemajú dlhodobú peňaženku, ale sprostredkujú
poslanie prostriedkov. Príkladom môže byť napríklad Binance DEX alebo ​Coinswitch​.

Decentralizovaná burza nemá väčšinou dlhodobý prístup k užívateľským peniazom.

Nejakým spôsobom páruje ponuku a dopyt, ale k samotnej výmene dochádza priamo medzi
užívateľmi. Nie všetky decentralizované burzy majú priamo order book, niektoré majú formu
tzv. liquidity poolov. Ich fungovanie je nad rámec tejto knihy, ale príkladom je napríklad
burza Uniswap. Klasické decentralizované burzy sú napríklad Bisq alebo Hodlhodl.

Aktívum, ktoré si kupujeme však nemusí byť priamo iná (krypto)mena. Môže to byť aj
derivát, napríklad kontrakt na rozdiel hodnoty (cash settled future). Asi najznámejším
príkladom je tzv. Inverzný perpetual swap XBTUSD. Rozdiel oproti spotovej burze je najmä v
tom, že je vyrovnávaný v Bitcoine. Môžete ho použiť vtedy, ak chcete mať Bitcoiny, ale
chcete si zafixovať ich dolárovú hodnotu. Príklad: Klient mi zaplatí Bitcoinami v hodnote 100
USD. Chcem si nechať Bitcoiny, ale viem, že o pár dní musím zaplatiť dodávateľovi 50 USD,
tiež v Bitcoine. Na derivátovej burze otvorím short na XBTUSD perpetual swape vo výške 50
USD. Polovica Bitcoinov, ktoré som dostal ostane v Bitcoinoch (teda ich množstvo ostane
rovnaké a hodnota sa bude meniť podľa kurzu BTC). Druhá časť bude mať hodnotu fixných
50 USD (teda bude sa meniť množstvo Bitcoinov ktoré mám tak, aby ich hodnota bola vždy
50 USD). Takýmto spôsobom dokážem oddeliť účtovnú jednotku a aktívum, v ktorom dané
prostriedky držím. Vlastním Bitcoiny, ale zafixujem si dolárovú hodnotu.
 ​ eribit.​
Obrázok: Derivátová burza D

V závislosti od trhovej situácie za to môžete za túto službu buď zarábať alebo platiť tzv.
funding rate. Derivátov, ktoré vám umožnia zafixovať si fiat hodnotu, ale nechať ju
reprezentovanú napríklad v Bitcoine je viac, niektoré majú fixnú expiráciu. Vďaka týmto
produktom nemusíte účtovať v Bitcoinoch, ale nemusíte prejsť do fiat sveta bankových
účtov, kariet a bankoviek. Je to rozumná alternatíva voči stablecoinom. Známe derivátové
burzy sú napríklad ​Deribit​ alebo ​Bybit​. Inverzný perpetual swap ako prvá zaviedla burza
Bitmex​, ktorá bola dlho najväčšou burzou vo svete kryptomien, ale v čase písania tohto textu
má problémy s americkou vládou.

Niektoré burzy ako napríklad ​Deribit​ ponúkajú aj opcie, ktoré môžu byť tiež vhodným
nástrojom ochrany proti kurzovému riziku.

Platobné brány
Platobné brány sme spomínali v časti “Riešenia pre obchodníkov”. V podstate spájajú
niekoľko častí - poskytujú zákazníkovi adresu alebo QR kód na platbu, kontrolujú, či bola
platba potvrdená a prípadne na pozadí použijú burzu na výmenu kryptomien za aktívum,
ktoré zákazník požaduje. Príkladom platobnej brány je napríklad ​CDPay​ alebo ​BitPay​.

Riešenia pre platobné brány si môžete nainštalovať aj sami, napríklad projekt

BTCPayserver​.
Obrázok: Platba pomocou QR kódu cez sieť Lightning network, sprostredkovaná
open-source bránou BTCPayServer

Platobné brány sú ekvivalentom brán typu TrustPay, Stripe, PayPal a podobne v

kryptomenovom svete. Niektoré klasické platobné brány podporujú aj platbu kryptomenami.
Umožňujú tak obchodníkovi akceptovať aj kreditné karty, aj kryptomenové platby, pričom
obchodníkovi príde na účet fiat mena, ktorú chce akceptovať. Obchodník tak vôbec nemusí
kryptomeny riešiť, dostane zaplatené za svoj produkt klasickou bankovou sieťou. Obíde však
drahšiu sieť kreditných kariet a teda dostane zaplatené viac ako keby použil kreditnú kartu.
Niektorí obchodníci poskytujú zákazníkom zľavu ak platia kryptomenami, pretože reálne
uvidia z platby vyššiu sumu.

Arbitri a špekulanti
Arbitri sú “neviditeľní” trhoví aktéri, ktorých úlohou je zarábať na nesúlade cien na rôznych
burzách. Predstavme si, že existujú dve burzy, na jednej je cena jedného Bitcoinu 9000
EUR, na druhej 9200 EUR. V takom prípade ak arbiter kúpi na lacnejšej burze 1 Bitcoin a
predá ho na drahšej burze, relatívne bez rizika zarobil 200 EUR. To ale povedie k zvýšeniu
ceny na lacnejšej burze a zníženiu ceny na drahšej burze, teda ceny sa priblížia. Arbitrov
nevidíme priamo, ale vďaka nim majú burzy takmer rovnaké ceny.
Arbitri sú dôležití najmä pri burzách založených na liquidity pooloch, kde sa cena môže
zmeniť pomerne rýchlo.

Arbitri vyrovnávajú ceny medzi burzami. Špekulanti z dlhodobého pohľadu zase stabilizujú
ceny. Špekulanti sú síce vnímaní negatívne, ale ich úloha je v skutočnosti pozitívna, zvyšujú
ponuku na burzách a teda likviditu kryptomien.

Laici často vnímajú špekulantov ako ľudí, ktorí “zarábajú za nič”, v skutočnosti však
špekulanti zarábajú za to, že majú správne informácie a vyrovnávajú cenu v čase. A mnohí
špekulanti práve prerábajú. Dobrí špekulanti teda znižujú riziko systému tým, že ho
“nakupujú” svojimi špekuláciami.

Finanční konzultanti

Finanční konzultanti z pohľadu kryptomien väčšinou klientom radia do ktorej kryptomeny

majú investovať. Z pohľadu platobnej siete sú to ale aj rady o tom ako si zahedgovať
výmenný kurz, ako zabezpečiť kryptomeny a podobne. Kvalita sa samozrejme rôzni - od
“predajcov hrncov”, ktorí predávajú evidentné scamy až po serióznych odborníkov, ktorí
rozumejú kryptomenovému finančnému trhu a dokážu spolu so zákazníkom vytvoriť
kryptomenovú stratégiu na mieru.

Bohužiaľ, aj na Slovensku je kvalita veľmi rôzna a aj Slovensko je plné podvodníkov. Ak vám

niekto radí rýchly, okamžitý výnos s nízkym rizikom, predáva vám rôznych obchodovacích
robotov, prípadne neznámu kryptomenu, ktorá nahradí Bitcoin alebo Ethereum a “treba ju
kúpiť teraz, lebo je lacná”, jedná sa s takmer stopercentnou istotou o podvod. Neexistuje
vysoký zárobok bez rizika a väčšina “klientov” takýchto finančných poradcov príde o všetko.

To ale neznamená, že toto povolanie nie je užitočné, práve naopak, podnikatelia málokedy
vedia vyhodnotiť riziká a benefity rôznych kryptomien a nastaviť finančnú politiku, obzvlášť
ak sa venujú podnikaniu v inej oblasti.

Edukátori
Edukátori tvoria kurzy, či už online (napr. môj kurz ​Bitcoin v bežnom živote​) alebo aj
prezenčne. Taktiež dokážu pomôcť ľuďom priamo.
 ​ ôj kurz Bitcoin v bežnom živote
Obrázok: M

Kryptomeny ako každá nová technológia potrebujú ľudí, ktorí dokážu všetky ostatné
povolania naučiť ako s ňou pracovať. Existujú kurzy pre vývojárov, správcov, IT bezpečnosť
a v podstate všetky ostatné povolania, ktoré v tejto kapitole spomínam.

Predajcovia kryptomien
Predajcovia kryptomien často fungujú aj ako edukátori. Rozdiel od burzy je v osobnom
prístupe, platbe na mieru (hotovosť, prevod). Predajcovia klientov často chránia aj pred
podvodmi.

Kurz pre predajcov kryptomien nájdete u mňa - ​online kurz Etický vekslák​.

Ostatné povolania (účtovníci, právnici, …)

Účtovníci, právnici a iné tradičné povolania tiež vyžadujú ľudí, ktorí rozumejú kryptomenám.
Účtovníci, ktorí ich dokážu správne zaúčtovať. Daňoví poradcovia, ktorí rozumejú správnej
štruktúre medzinárodného obchodovania a dokážu optimalizovať kryptomenové operácie z
pohľadu daní.
Právnici, advokáti, ktorí rozumejú kryptomenám a dokážu vytvárať zmluvy, zakladať firmy so
správnymi povolenami a podobne.

Povolaní, kde sa uplatnia ľudia, ktorí rozumejú kryptomenám, je viacero. Patrí medzi ne
napríklad aj generálny riaditeľ alebo projektový manažér z firmy pracujúcej s kryptomenami.
Oddelenie rizika alebo mnohé iné oddelenia v bankách. Privátni bankári, správcovia
hedgových fondov a podobne. Pre tieto povolania je znalosť kryptomien a
decentralizovaných technológií výhodou, u predchádzajúcich príležitostí sú to úplne nové
povolania a obchodné príležitosti, ktoré vznikli v súvislosti s kryptomenami.

Kurzy, knihy a ďalšie odkazy

Ďakujem, že ste venovali čas čítaniu tejto knižky. Ak vás môj pohľad na svet zaujal, budem
rád, ak si pozriete niektoré z ďalších produktov mojej duševnej činnosti:

● Kniha Hackni sa​ je o podnikaní, slobode, hackovaní sa a kryptomenách.

● Kniha Veľký reštart​ je o neistote, reakcii na COVID-19 pandémiu a ňou spôsobenú

krízu. Ak vás zaujíma budúcnosť práce, vzdelávania, prípadne sa chcete naučiť
 uvažovať v prostredí extrémnej neistoty, je to správne miesto.

● Podcast ​Reči o živote, vesmíre a vôbec​ - nepravidelné rozhovory aj monológy na

témy, ktoré ma momentálne zaujímajú.
● Blog​ - články, z ktorých niektoré som premenil na kapitoly kníh. Ak vás zaujímajú
moje aktuálne úvahy, toto je správne miesto, kde sa k nim dostanete.
● Kurz Bitcoin v bežnom živote​ - v tomto kurze vysvetľujem bežné používanie Bitcoinu
na znižovanie životných nákladov, stratégie na využívanie volatility a bežné
používanie Bitcoinu na zlepšenie života. Nepredpokladám schopnosť predpovedať
budúci kurz, čiže nejedná sa o kurz obchodovania
● Kurz Etický vekslák​ zahŕňa všetko čo je v kurze Bitcoin v bežnom živote a rozširuje
ho o obchodovanie s kryptomenami - ako proxy obchodník a ako predajca a kupujúci
kryptomien. Tiež sa nejedná o “day trading”, teda nepredpokladám schopnosť
odhadnúť budúcu cenu.
● Kurz Firefox pre lepšie súkromie na Internete​ - platobné siete nie sú jediná
špionážna sieť. O naše správanie sa zaujíma veľa iných služieb na Internete.
Vhodným nastavením prehliadača tomu môžeme do veľkej miery zabrániť.
● Kurz Ako používať sieť Lightning network na platby v Bitcoinoch medzi kamarátmi a
za tovary a služby​ - Jednoduchý úvod do Lightning network peňaženiek a do
spôsobov ako pomocou týchto peňaženiek vyrovnávať drobné dlhy medzi
kamarátmi, či platiť kryptomenové faktúry.

Ako čitatelia tejto knihy máte ​u všetkých produktoch v mojom eshope zľavu​ s použitím
kupónu ​KRYPTPLATSIET​.

Moje aktuálne myšlienky a nápady nájdete aj na sociálnych sieťach:

● Facebook: ​https://www.facebook.com/jurbed
● Instagram: @juraj.bednar
 ● Twitter: @jurbed

Ak vás zaujímajú kryptomeny z pohľadu vývojára alebo správcu systému, rád vám pripravím
školenie alebo konzultácie na mieru.

Príloha: Bitcoin Cash ekosystém

Ako som spomínal v predchádzajúcich častiach, Bitcoin Cash je podľa mňa slepým bodom
fanúšikov Bitcoinu. Sú za tým podľa mňa najmä nespracované emócie z debaty o škálovaní
z roku 2018. Ak dáme minulé emócie bokom a pozrieme sa ako tento ekosystém funguje
teraz, môžeme sa podľa mňa veľa naučiť. Mimochodom, historické hejty o tom, že niekto
počul, že na bitcoin.com stránke bol niekto uvedený v omyl a kúpil si BCH namiesto Bitcoinu
síce možno sú pravdivé, ale treba povedať, že odvtedy mineri vytvorili veľa blokov v
majnovacích datacentrách a pretieklo veľa vody v mlynoch čínskych vodných elektrární,
ktoré tieto datacentrá poháňajú. Bitcoin.com peňaženka volá Bitcoin “Bitcoin” a Bitcoin Cash
volá “Bitcoin Cash (BCH)”. A ak si na webe chcete kúpiť Bitcoin, štandardne vám predá
Bitcoin - je predvolený.

Ďalším dôvodom je, že Bitcoin Cash sa na rozdiel od iných kryptomien profiluje najmä ako
platobná sieť. Litecoin preberá filozofiu Bitcoinu, Ethereum je platforma na smart kontrakty,
tokeny sa snažia o reprezentáciu podielov v projektoch (alebo sú priamo scamy), defi
projekty hľadajú úrokový výnos (veľmi často vo forme čistej ponziho schémy). Bitcoin Cash
je v tomto podobný Lightning Networku - snaží sa budovať predovšetkým sieť na platenie
kryptomenami (okrem Bitcoin Cash ako platidla podporuje napríklad aj USDT - Tether nad
Bitcoin Cash blockchainom). Smart kontraktová funkcionalita programovateľných peňazí je
druhoradá a o príbeh digitánej vzácnosti prišli oddelením Bitcoin SV v neslávnom forku a
predpokladám, že ďalšie forky túto sieť čakajú.

Otázkou, na ktorú hľadám odpoveď v tejto časti je - ak sa niekto snaží predovšetkým o

decentralizovanú platobnú sieť a má jemný časový náskok - na čo prišiel?

Ak máte stále emocionálnu traumu z forku a zhrozenie zo scammerov, odporúčam to pre

prečítanie tohto článku nachvíľu pauznúť, pretože sa budeme baviť o aplikáciách a o tom,
ako by sme mohli zmeniť niektoré projekty v Bitcoine tak, aby boli používateľsky
prívetivejšie. To je aj cieľ mnohých vývojárov Bitcoin Cash - máloktorý vývojár softvéru sa
ráno zobudí a povie si, že chce niekoho oscamovať - a obzvlášť nie vývojári, ktorí nerobia
ICO, ale programujú väčšinou open-source softvér, ktorého cieľom nie je predať vám token.
Sú to proste ľudia s inou víziou používania kryptomien, bežní programátori a ľudia s
nápadmi, ktoré sa rozhodli realizovať - na rozdiel od väčšiny ICO nie len na papieri, ale sú to
skutočné, fungujúce projekty.

Hneď na úvod poviem, že Bitcoin Cash ​nepropagujem ako peniaze​ - nesporím si v ňom.
Vlastním 0.08 BCH (asi 500 Kč) a neplánujem v dohľadnej dobe dokupovať. Na sporenie
používam Bitcoin a zlato. Používam ho, keď chcem zaplatiť cryptom a nechcem platiť vysoký
poplatok (a obchodník to umožňuje) alebo sa stresovať, kedy sa onchain transakcia zaradí
do bloku. Prípadne ho používam s BCH pozitívnymi kamarátmi, ak sa potrebujeme v niečom
vyrovnať. A vtedy si väčšinou BCH kúpim na decentralizovanej burze v sume v akej
potrebujem - v dnešnej dobe za lightning platbu. Ako to presne robím som ukázal v kurze
Ako používať sieť Lightning network na platby v Bitcoinoch medzi kamarátmi a za tovary a
služby​.

Bitcoin Cash čaká v novembri rozriešenie ďalšej z debát o ďalšom smerovaní, ktorá
pravdepodobne vyústi v hashwar minerov. Bude to zaujímavé a nikto nevie ako to dopadne.
Možno token ako taký padne ešte viac ako po forku BCH a BSV. Tento článok nie je o tom,
aký coin si máte alebo nemáte kúpiť. Osobne predpokladám, že to môže byť zlomový bod,
vďaka ktorému hodnota Bitcoin Cash tokenu (alebo sforkovaných tokenov) padne ešte
nižšie ako sú teraz. Preto opakujem: Ak si po prečítaní tohto článku myslíte, že má
zaujímavé technológie, nemusí to znamenať, že je dobrý nápad si aj kúpiť BCH. Ja to
neurobím a BCH nedržím.

Tento článok píšem preto, aby sme sa pozreli na zúbky zopár projektom a inšpirovali sa, ako
sa veci dajú robiť.

Poďme na to.

Čo je Bitcoin Cash?
Bitcoin Cash vznikol forkom z Bitcoinu 15. novembra 2018, tesne pred aktiváciou Segwit na
Bitcoine. Bitcoin Cash má filozofiu “nekonečného” onchain škálovania, hlavne z pohľadu
usability.

Filozofiu má podobnú ako šéf nízkonákladovej leteckej spoločnosti Ryanair - nízke ceny
porazia vysoké ceny. Na to, aby sa kryptomeny začali používať autori Bitcoin Cashu
považujú za dôležité, aby používatelia nemuseli riešiť, ktorú transakciu môžu a nemusia
poslať. Ak chcete platiť za pivo v krčme, nesmie transakcia stáť takmer nič.

S týmto tvrdením môžeme a nemusíme súhlasiť - dokonca by sme sa možno mohli tešiť, ak
niekto takýmito transakciami spamuje sieť, ktorej full-node nebežíme. Z toho ale vyplýva
niečo, čo sa Bitcoin Cash ekosystémom nesie a tým je snaha o UX - pozitívnu skúsenosť
užívateľov. Projekty sa snažia byť jednoduché, tak aby ich dokázal používať ktokoľvek. Bez
potreby očakávať nejaké “zrady” vo forme plných blokov, nevyvážených kanálov a podobne.
To, či sa im to podarilo si povieme pri jednotlivých projektoch, ale to je to, čo nás v tomto
článku bude zaujímať.

Bitcoin Cash je technicky podobný ako Bitcoin v roku 2018 - s rovnakou emisiou coinov
(monetárnou politikou), algoritmom na proof of work, štruktúrou blokov a podobne.
Neobsahuje softfork “segwit”. Na druhej strane obsahuje riešenie transaction malleability,
nový formát adries (aby nedošlo k omylom ako pri poslaní Bitcoinu na Bitcoin Cash adresu a
opačne), aktivované Schnorr signatures a hlavne väčšie bloky. Okrem toho obsahuje
kontroverznú zmenu algoritmu na prispôsobenie difficulty, keďže hashrate kopíruje cenu
BCH denominovanú v BTC - ak jeden BCH stojí 0.02 BTC, optimálne je venovať maximálne
2% dostupného hashrate sieti Bitcoin Cash - vtedy miner maximalizuje svoj zisk. Bez ohľadu
na to, či vyminovaný Bitcoin Cash okamžite vymení na Bitcoin alebo doláre. Mineri sa v
tomto ohľade správajú racionálne a keďže kurz kolísa, sieť sa musí hashrate prispôsobovať
rýchlejšie ako pri Bitcoine (kde je difficulty adjustment cca raz za dva týždne).

Avalanche
Používateľ Bitcoin Cash môže očakávať, že akákoľvek transakcia, ktorej zaplatí aspoň
minimálny poplatok skončí v ďalšom bloku. Bloky nedosahujú limit a zároveň je všeobecný
predpoklad, že v prípade, že by sa to dialo často, limit veľkosti bloku sa zvýši forkom.

Výhodou je, že obchodník si môže byť pomerne istý, že fixuje výmenný kurz len po dobu
nájdenia ďalšieho bloku (cca 10 minút). Samozrejme, nájdenie bloku môže kľudne trvať aj
hodinu, ale je veľmi málo pravdepodobné, že transakcia ostane nepotvrdená viac ako cca
hodinu.

To je dôležité z pohľadu usability, otázky na Bitcoin fórach ohľadom nepotvrdených Bitcoin a

Ethereum transakcií sú pomerne časté.

Počkať na potvrdenie (alebo dokonca potvrdenia) transakcie je dôležité, pretože

double-spend útoky sú pomerne jednoduché​.

Avalanche tento problém rieši. Pri plnom nasadení v sieti bude ťažšie “uplatiť” minerov
vyšším transakčným poplatkom na zaradenie double-spend transakcie. Avalanche je
protokol “preddohody” na tom, ktoré transakcie sú platné.

Neviem posúdiť ako bezpečný tento protokol je, ale z pohľadu používateľskej prívetivosti je
to užitočný počin - pri malých sumách nebude potrebné čakať ani na jedno potvrdenie, stačí
počkať kým prekonsenzus algoritmus skonverguje na danú transakciu.

Na mnohých miestach prevádzkovatelia nečakajú na žiadne potvrdenia - ukážu “zelenú

fajočku”, keď sa transakcia objaví v mempoole. Avalanche chce dosiahnuť, aby toto bolo
aspoň trochu bezpečnejšie, aby používatelia na oboch stranách (obchodník aj klient) mali
lepšiu používateľskú skúsenosť. To zároveň zníži náklady na hedging kurzu.

V prípade úspechu by Avalanche dokázal aj lepšie čeliť hashrate útokom.

CashShuffle a CashFusion
Algoritmy, ktoré robia v podstate CoinJoin (podobný Wasabi Wallet alebo Samourai).
Momentálne sa dajú používať z peňaženky Electron Cash (fork Electrum), ale plánuje sa
integrácia aj do používateľsky používaných peňaženiek - ak je užívateľ ochotný s
transakciou počkať, môže sa implicitne zmixovať.
Pri mixovaní je dôležité, aby sa používalo stále - aj pri bežných transakciách. Podobnú
filozofiu má aj Monero. V Bitcoine ani Bitcoin Cash nie je možné používateľa donútiť, aby
mixoval (Monero nemixovanú transakciu nedovolí zaradiť do blockchainu), ale podpora
používateľských peňaženiek tomu môže výrazne pomôcť.

Aj Bitcoin Cash komunite záleží na súkromí. Samozrejme, oproti Bitcoinu nemajú tieto
protokoly až taký veľký anonymity set. Na druhej strane, vďaka nízkym poplatkom je možné
transakčnú históriu mixovať prakticky stále, pretože to prakticky nič nestojí.

SLP - tokeny nad BCH

Simple Ledger Protocol umožňuje vydávať na BCH sieti tokeny. Jedná sa o podobný princíp
ako colored coins. Prvé podporované tokeny sú stablecoiny USDH a USDT (Honest Coin a
Tether). Tokeny podporuje priamo Bitcoin.com peňaženka (a aj väčšina ostatných
peňaženiek). Bitcoin.com peňaženka obsahuje integrovaný nástroj na swap medzi
stablecoinami a Bitcoin Cash. Takže ak nechcete byť vystavení volatilite BCH, stačí na pár
klikov vymeniť BCH za USDH alebo USDt a opačne. O tom, či dané stablecoiny dokážu
udržať peg k doláru teraz pomlčím, rovnaký problém majú aj na Bitcoin a Ethereum sieťach.
Osobne na väčšie sumy stablecoiny nepoužívam.

Vlastné tokeny môžete vytvárať jednoducho pomocou ​Bitcoin.com Mint nástroja​. Ak by ste
chceli token používať na vyplácanie dividend, môžete vyplatiť BCH alebo aj iné tokeny
všetkým ​držiteľom v konkrétnom pomere cez jednoduchý nástroj SLP Dividend Tool​.

Tokeny sú veľmi podobné “issued assets” na sieti Liquid. S tým rozdielom, že majú lepšiu
podporu peňaženiek (na Liquid si musíte momentálne vystačiť s príkazovým riadkom alebo
Blockstream Green peňaženkou). Na rozdiel od tokenov na Ethereum majú menej funkcií,
ale zároveň sú bezpečnejšie - vydávanie a transfer tokenov je oveľa lepšie zdokumentovaný
a zjednotený, nikto neprogramuje vlastné smart contracty, na všetko sú štandardizované
nástroje (podobne ako pri Liquid). Ak potrebujete token s lepšou funkcionalitou, Ethereum
bude lepšia voľba, ale na jednoduché “akcie a dividendy” či vernostné body postačí aj SLP.

Postage protocol
V predchádzajúcej časti seriálu som spomínal problém s ERC-20 tokenmi nad Ethereom
ohľadom platenia poplatkov. Ak mám napríklad DAI (stablecoin pokúšajúci sa udržať
hodnotu 1 DAI = 1 americký dolár) a chcem ním platiť, musím mať v peňaženke aj nejaké
ETH, aby som mohol zaplatiť transakčné poplatky. Toto je veľmi používateľsky nepríjemné,
pretože ľudia nechápu tokeny s volatilnou hodnotou a nechápu, prečo by mali mať v
peňaženke nejaké zvláštne iné kryptomeny.

Bitcoin Cash so SLP tokenmi má rovnaký problém. Napríklad v Bitcoin.com peňaženke

alebo v Badger Wallet môžete držať SLP tokeny (napríklad USDT alebo USDH), ale ak nimi
chcete zaplatiť, musíte mať aj BCH zostatok. Tento protokol bez potreby dôvery v tretie
strany rieši Postage protocol, ktorý umožňuje, aby transakčné poplatky klient zaplatil v
tokene, ktorý posiela a onchain transakciu vytvorí niektorý postage server. Ako to vyzerá v
praxi si môžete pozrieť na tomto videu:

https://www.youtube.com/watch?v=IATkQEdRdVI

Bitcoin.com peňaženka
A tu sa dostávame k Bitcoin.com peňaženke. Už na prvý pohľad vidno, že je to vekom
staršia peňaženka - nie preto, že by vyzerala zastaralo, ale preto, že má integrovaných veľa
funkcií. To je pekné z pohľadu onboardingu užívateľov. V peňaženke dokážete samozrejme
jednoducho prijať a poslať Bitcoin Cash (a Bitcoin, aj keď na tento účel som ju nikdy
nepoužil a featurami zaostáva - nevie dokonca ani posielať na natívne segwit adresy).

Dôležitá vlastnosť je použiteľnosť pre koncových používateľov - jednoduchosť inštalácie a

okamžité prijímanie a posielanie kryptomien.

Peňaženka toho však podporuje oveľa viac. Priamo z peňaženky nájdete lokálnych
predajcov BCH (bez KYC) vo vašom okolí (klon služby localbitcoins predtým ako zaviedli
KYC). Môžete si vymeniť BCH za stablecoiny alebo BTC a opačne. Kúpiť letenku alebo hotel
(Travala, Cheapoair). Nájsť obchodníka alebo hipsterskú kaviareň v okolí (integrovaná mapa
obchodníkov). Priamo z peňaženky môžete hrať hry. Získať odkaz na appku pre
obchodníkov na akceptovanie BCH (POS aplikácia). Kúpiť si predplatenú kartu, ktorú
môžete použiť u obchodníka. Alebo si kúpiť zľavnené veci cez Amazon pomocou služby
Purse.
Obrázok: Peňaženka Bitcoin.com

Väčšina kryptomenových nováčikov sa v prvých piatich minútach hrania sa s peňaženkou

opýta “a čo ak by som chcel vybrať eurá / české koruny”? Vďaka integrácii crypto2cash to je
možné aj na účet (samozrejme s KYC, takže local BCH je lepšia alternatíva).

Ak chcete ukázať niekomu kryptomeny, Bitcoin.com peňaženka to má fakt zmáknuté.

Nehovorím, že máte ukazovať práve túto, ale myslím si, že tvorcovia peňaženiek by sa ňou
v tomto ohľade mohli inšpirovať. Môžete si posielať a prijímať medzi kamošmi a pri prvej
otázke “a čo ďalej” môžete ukázať ďalšie služby, ktoré sa dajú okamžite použiť. Pri iných
peňaženkách majú ľudia pocit, že to nič nevie.

Väčšina integrovaných služieb je pravdepodobne integrovaný prehliadač s affiliate linkom,

nie nejaká tesná integrácia, ale účel to plní a väčšinou to funguje. Kúpa darčekovej karty mi
však znútra prehliadača nefungovala, web prevádzkovateľa mal potrebu otvoriť nejakú
peňaženku - aj keď v peňaženke som už bol.

Veľmi dôležitým aspektom peňaženiek je technická podpora. Tú som párkrát využil a

reaguje do pár hodín. Na rozdiel od niektorých peňaženiek, kde reakcia trvá často aj týždne.
Napríklad keď som mal v peňaženke Coinomi Monero a Coinomi vydalo pokazenú verziu,
odpísali mi asi po týždni, že na tom pracujú, moje Monerá sú v bezpečí a mám čakať na
update. Keď sa mi to isté stalo s Bitcoin.com peňaženkou (používal som 1-of-2 multisig,
ktorý prestali podporovať), špeciálne kvôli mne za pár hodín vytvorili návod ako sa dostanem
k svojim peniazom. Asi som bol jediný.
Možno si poviete, že veď som o žiadne peniaze neprišiel ani v jednom prípade, ale rýchlosť
reakcie používateľskej podpory, hlavne na hlúpe otázky, je asi najdôležitejšia súčasť dobrej
používateľskej skúsenosti.

Cash Register
Onboarding obchodníkov je tiež jednoduchý, napríklad pomocou ​Cash Register​ appky pre
iOS alebo Android. Je to jednoduchý open-source platobný terminál. Po nainštalovaní si
obchodník nastaví PIN, cieľovú adresu (áno, opakované používanie adresy je fuj-fuj a v
Bitcoin Cash pomerne bežná vec) alebo xpub (oboje môže aj neskenovať z QR kódu) a
vyberie si lokálnu menu obchodu (napríklad české koruny). To je všetko. PIN sa používa na
zmenu cieľovej adresy (aby obsluha neposielala peniaze do svojej peňaženky).

Pre prijatie zadá sumu, ukáže sa QR kód a po prijatí platby sa ukáže zelená fajka.

Obrázok: PoS riešenie Cash Register

Máloktoré PoS riešenie je takto jednoduché a myslím, že keby to bolo naozaj takéto, viacero
menších obchodov by používalo práve takéto riešenie (väčšie obchody budú
pravdepodobne kvôli účtovníkom chcieť instantnú zmenu na fiat, ale predajcovi paradajok na
trhovisku to môže byť jedno).

Druhou populárnou možnosťou v BCH ekosystéme je GoCrypto. Je to platená

centralizovaná služba, ktorej sa ale nejakým záhadným spôsobom podarilo naintegrovať
vyše tisíc obchodníkov v Slovinsku, asi najmä vďaka podpore lokálne používaných PoS
systémov.
Z tejto sekcie dve ponaučenia - super jednoduché prijímanie kryptomien pre obchodníkov.
Žiadne zložité nastavovania, účty. Proste “chcem prijímať kryptomeny sem a sumu budem
zadávať v českých korunách”.

Druhé ponaučenie je, že integrácia do lokálneho ekosystému a vyhackovanie sieťového

efektu je super užitočné. Ak je krypto predinštalované v PoS systéme vedľa platby kartou, je
to najideálnejšie, obchodník nemusí nič robiť a akceptuje kryptomeny. Verím, že čoskoro sa
takéhoto riešenia dočkáme aj v našom československom priestore.

Vernostné programy
Pri GoCrypto ešte ostaneme. Podarilo sa im docieliť zaujímavú vec - naintegrovanie krypta
ako vernostného programu v obchodoch. Používajú na to vlastné tokeny a ako som hovoril,
ich peňaženka chce KYC, takže nie som veľký fanúšik tohto prístupu. Osobne si však
myslím, že vytvorenie vernostného programu, ktorý robí crypto cashback (nech už je
kryptomena akákoľvek) do krypta prinesie oveľa viac ľudí ako rozprávky o lambách.

Ak prídem do obchodu s potravinami, dostanem vernostnú kartičku a na ňu mi budú

nahrávať Bitcoiny, pričom si v appke môžem pozerať, aká je hodnota tých Bitcoinov, mám
skúsenosť s kryptomenami a s ich volatilitou. A to bez ohľadu na to, či som zaplatil za
potraviny platobnou kartou, hotovosťou alebo kryptom.

Obrázok: Aplikácia GoCrypto

Ľudia začnú chápať, že kryptomeny (vo forme ich “vernostných bodov”) sú niekedy hore a
niekedy dole. Pochopia, že keď sú dole, oplatí sa im nakupovať a šetriť body, keď stúpnu,
oplatí sa bodmi zaplatiť. Od tohto pochopenia je už len malý krôčik k dollar cost averagingu
a mojej stratégii, ktorú ​som popísal v prednáške​.

Vernostné programy denominované v kryptomenách (a nie vo vernostných bodoch) sú podľa

mňa jedným z užitočných nástrojov ako sprístupniť ľuďom kryptomeny. V Bitcoine túto
užitočnú službu robí najmä služba ​Lolli​. Pre našinca je len škoda, že väčšina obchodov,
ktoré podporuje sú z USA a jedná sa iba o online obchody.

Stamp
Stamp​ je chatovací protokol previazaný s BCH peňaženkou. Je to niečo ako klon Signalu a
Earn.com - aj keď vo veľmi skorej vývojovej fáze. Idea je, že môžete odfiltrovať množstvo
prichádzajúcich správ jednoducho tak, že za ne požadujete platbu. Mikroplatby ak sa chcete
zbaviť čisto iba spamu, väčšie platby ak chcete dostať za svoj čas zaplatené.

Je to jedna z mnohých myšlienok ako “opraviť” instant messaging systémy - uberanie

pozornosti ľudí je totiž zadarmo. Napísať správu alebo e-mail odosielateľa nič nestojí, ale
prijímateľ musí spracovaniu správy venovať mentálnu kapacitu a čas.

Content platformy
Jedným zo zaujímavých projektoch postavených nad BCH bola platforma yours.org. Jednalo
sa o blogovaciu platformu s odmeňovacím systémom, ktorý bol implementovaný priamo v
JavaScripte browsera nad BCH. Nepotrebovali ste teda žiadnu peňaženku - ani ako mobilnú
appku, ani ako rozšírenie prehliadača. Všetko fungovalo priamo v prehliadači.

Platforma sa v čomsi podobala platforme ​Steemit​, ale nemala osobitný coin, používala
všeobecný token BCH. Cieľom platformy bolo odmeňovať autorov dobrých blogov. Na tejto
platforme vzniklo kolaboráciou užívateľov niekoľko zaujímavých projektov a zdroj obživy tam
našli autori komiksov z Filipín, ľudia, čo písali o živote vo Venezuele a podobne.

Ekonomický model platformy bol založený na “tips”, teda dobrovoľných príspevkoch, na

platenej časti článku (po zaplatení môžete článok dočítať) a na “votes”. Tips sú asi všetkým
známe, preto krátko priblížim “votes” a prečo sa mi tento model páčil. Vote je niečo ako
“Like” na Facebooku, ale jeho cena je 25 centov v BCH (vždy podľa aktuálneho kurzu, takže
účtovná jednotka sú americké doláre). Ak niekto napíše článok, automaticky dostane jeden
vote. Každý ďalší vote sa distribuuje medzi predchádzajúcich hlasujúcich. Teda druhý vote
(teda prvý okrem autora článku) znamená transfer 25 centov od hlasujúceho k autorovi
článku. Tretí vote znamená transfer 12.5c k autorovi článku a 12.5c k tomu, kto dal druhý
hlas. A tak ďalej.

Podľa počtu hlasov sa zároveň určovalo, ktoré posty sa objavia na hlavnej stránke. Okrem
autorov dobrého obsahu teda bola zaujímavá úloha ľudí, ktorí na platforme objavovali
zaujímavý obsah. Tí mohli do tohto obsahu “investovať” a ak sa trafili, dostávali podiel zo
všetkých ďalších “votes”. Čím skôr niekto obsah objavil, tým lepšie.
Tento nápad ma fascinoval a podrobnejšie som o tejto platforme ​napísal blog​ a
zdokumentoval svojho robota​, ktorý automatizovane hlasoval za obsah podľa mňa dobrých
autorov a tak mi zarábal pár drobných.

Obrázok: Platforma Yours.org

Zaujímavé bolo, že na naprogramovanie robota som využil čisto skriptovateľný webový

prehliadač - všetka logika robenia Bitcoin Cash transakcií bola priamo naprogramovaná vo
webovej stránke. Takže môj robot sa iba prihlásil vyplnením loginu a hesla a potom na
správnych miestach klikol tlačidlo Vote. Vyrábanie transakcií robil automatizovaný prehliadač
sám od seba.

Zaujímavé bolo, že som mohol na mobilnej peňaženke importnúť “seed” k tejto peňaženke a
všetky transakcie som videl priamo ako boli zapísané do Bitcoin Cash blockchainu a mohol
som tými peniazmi aj okamžite platiť.

Ak sa niekto hnevá na spamovanie Bitcoinového blockchainu hipsterskými kávičkami, tak

Yours robilo kľudne 10KB transakcie s 25 centovými inputmi - každé kliknutie na tlačidlo
Vote bola onchain transakcia, ktorá kľudne rozdelila 25 centov dvadsiatim ľuďom po necelé
dva centy.

Čo ale bolo zaujímavé bol fakt, že Yours predtým ako to urobil takto “prasácky”
naprogramovali jednu z prvých implementácií platobných kanálov nad Bitcoinom. Na Bitcoin
Cash prešli preto, lebo zistili, že majú problém - pri platobných kanáloch musí byť prijímateľ
online. Ale to väčšinou nie je pravda. Filipínska autorka komiskov v čase, keď zahlasujem za
jej večerné dielo už spí a má vypnutý počítač. Samozrejme, platforma by mohla platbu
pozdržať u seba a poslať jej peniaze v momente, keď sa pripojí. Tým sa ale dostáva do
regulačného pekla - držanie peňazí zákazníkov vyvolá ducha všetkých moderných AML a
KYC regulácií. Krása Yours bola v tom, že nikdy nemali prístup k peniazom klienta - tie boli
zašifrované privátnymi kľúčmi klienta, ktoré mal vo svojom prehliadači (resp si ich mohol
zašifrované vyžiadať od yours.org ak sa prihlásil na novom prehliadači).

A tu je ďalšia zaujímavá informácia o platobných sieťach - najefektívnejšie riešenie,

napríklad pomocou lightning nemusí byť regulačne možné. Rozhodnutie nemať žiadne
peniaze klientov mi príde v mnohých prípadoch rozumné - a to najmä keď sa to podarí tak,
že klient nemusí nič inštalovať.

Prečo o Yours píšem v minulom čase? Autori dostali výborný nápad pred forkom BCH a
BSV zobrať peniaze od šaša kryptoscény Craiga Wrighta ako investíciu a preto po forku
preši na polomŕtvy zombie coin BSV. Tým projekt v podstate umrel, aj keď sa naň stále
prihlásite. Mimochodom, môj skript stále funguje, autori prepísali JavaScript na BSV fork.
Akurát z platformy odišla väčšina ľudí, ktorí na nej pôsobili a teda už nie je na čom zarábať a
aký obsah čítať.

Náhradu na BCH sieti sa rozhodli vytvoriť viaceré projekty. Chvíľu fungoval honest.cash,
ktorý ale prestal fungovať. Teraz je funkčná platforma ​read.cash​, ktorá má však trochu iný
ekonomický model. Okrem bežných tipov sa môžete priamo stať sponzorom autora - so
svojim logom. Miesto vo všetkých jeho článkoch sa draží. Read.cash zároveň vytvorilo niečo
ako “autorský fond”, ktorý rozdeľujú z poplatkov jednotlivým autorom centrálne.

Bitcoin má samozrejme alternatívu ​Yalls.org​ (hračka s pôvodným “yours.org”). Táto

platforma tiež umožňuje vyplácať odmeny ak si niekto prečíta plný článok, prípadne ak
niekto obsah boostne za drobný poplatok. Yalls je založený na Lightningu a kým si peniaze
nevyberiete, drží ich portál Yalls vo svojej peňaženke. Takto sa vystavujú regulačnému riziku
a vy sa vystavujete riziku, že ak si peniaze nevyberiete a platforma zanikne, prídete o ne.
Lightning momentálne nie je dobrý model na takéto typy projektov.

Flipstarter
Flipstarter​ je crowdfunding aplikácia podobná Kickstarteru, IndieGogo alebo integrovanej
crowdfunding aplikácii v BTCPayserver. Rozdiel medzi Flipstarterom a ostatnými aplikáciami
je, že je non-custodial, to znamená, že po dosiahnutí cieľa sa vyplatí cieľová suma na
adresu správcu kampane, ale dovtedy ich nedrží platforma ako taká, ale sú uzamknuté na
Bitcoin Cash sieti. Podobne ako pri Yours.org tak nedochádza problému s “custody” a ani s
dôverou, že v prípade nedosiahnutia cieľa operátor peniaze nevráti. Flipstarter je
open-source projekt a môžete si ho nainštalovať u seba. Nevýhodou je samozrejme podpora
iba Bitcoin Cash, takže sa jedná o minoritnú záležitosť. Už len BTCPayserver crowdfunding
aplikácia umožňuje platiť Bitcoinom (onchain aj lightning), Litecoinom, ale napríklad aj
Monerom. Onchain Bitcoin transakcie pritom stále v krypte predstavujú majoritu.
Obrázok: Kampaň charitatívnej organizácie EatBCH na platforme Flipstarter

Aj napriek tomuto obmedzeniu Bitcoin Cash komunita Flipstarter úspešne použila na

crowdfunding niektorých infraštruktúrnych projektov. Projekt použila aj na nadácia eatBCH,
ktorá pomáha ľuďom vo Venezuele a Južnom Sudáne so základnými potravinami.

Be.cash
Zatiaľ viac teória ako prax, ale jedná sa o projekt, ktorý sa snaží priblížiť ľuďom kryptomeny
tak, že chce vydávať NFC platobnú kartu prepojenú s mobilnou aplikáciou (ktorá je však
nepovinná). Ľudia sú zvyknutí na platbu kartou a vďaka tomuto projektu môžu platiť tak ako
to poznajú z tradičného fiat sveta - priložením karty na terminál.

Fanúšikovia Paralelnej Polis však túto technológiu poznajú a Bitcoin a Litecoin platby malými
sumami v Paralelnej Polis na bare pomocou NFC kariet nie sú nič nezvyčajné. Keďže karta
obsahuje privátny kľúč, nie je to zrovna bezpečný spôsob platby, ale na platbu kávy to plne
postačuje. Niektorí ľudia si dokonca implantovali NFC čip, ktorým platia.

Uvidíme, ako bude be.cash riešiť bezpečnosť, pretože rozdávanie privátnych kľúčov
obchodníkom - obzvlášť bez automatickej zmeny za nový - nie je zrovna bezpečné riešenie.
Aj napriek tomu som rád, že sa niekto snaží rozvíjať myšlienku platieb s užívateľským
rozhraním, na ktoré sú ľudia zvyknutí. Vylepšenie by bolo, keby karta automaticky dodala
change adresu, poznala neminuté výstupy a vytvorila by transakciu podľa potreby - s limitmi
nastavenými v aplikácií. Uvidíme, kam táto vetva vývoja pôjde. Platba kartou bez možnosti
potvrdenia konkrétnej transakcie je samozrejme dosť nebezpečná aj v prípade klasických
platobných kariet. Preto banky na bezpinovú NFC platbu nastavujú nízke limity. Problém je,
že PIN sa zadáva tiež do zariadenia tretej strany a teda ani platba s PINom nie je zrovna
bezpečná. Napríklad vo Veľkej Británii predstavujú podvody s kreditnými kartami stratu 866
miliónov libier (​údaj z roku 2018​). Pri dôvere obchodníkovi a jeho zariadeniu to nebude
lepšie ani s kryptom.
Predpokladám, že schodnejšia cesta budú NFC platby mobilom, ktoré budú potvrdené v
mobilnej appke, podobné Apple Pay a Google Pay. O tento prístup sa snažil napríklad
projekt ​HandCash​, ktorý sa ale tiež odforkoval do mŕtveho projektu BSV. Verím, že sa
dočkáme podobných projektov aj nad Lightningom, aby platby boli naozaj o priložení mobilu
a potvrdení (biometriou, pinom a pri malých sumách možno ani tou).

CashChannels - pravidelné platby

Kreditné karty aj bankové účty ponúkajú aj ďalšiu možnosť - pravidelné platby za služby.
Predstavte si platby za Spotify, Netflix alebo podobné služby, ktoré sú na mesačnej báze. V
prípade kryptomien je nutné buď predplatiť celý rok (a nehodlovať!) alebo platiť ručne každý
mesiac, keďže neexistuje spôsob, ako “stiahnuť z účtu” peniaze.

Samozrejme, to, že nám niekto nevie len tak stiahnuť z účtu peniaze je dobré.
CashChannels​ je zaujímavé riešenie tohto problému v Bitcoin (Cash) scripte. Pomocou
Oracles dokážete predschváliť platbu s konkrétnou pravidelnosťou a v konkrétnej výške v
akejkoľvek mene, ku ktorej existuje zdroj ceny. Poskytovateľ služby si teda môže stiahnuť
Bitcoin Cash v konkrétnej dolárovej výške, napríklad raz za mesiac, kým mu túto možnosť
nezrušíte. Z pohľadu užívateľskej prívetivosti je to podľa mňa skvelá služba.

Jedná sa o proof of concept bez užívateľského rozhrania, ale keďže bezpečné pravidelné
platby sú častým problémom kryptomien - ak nechcete tie kryptomeny samozrejme niekde
zamknúť - na Ethereu môžete poslať Ether alebo nejaký token do smart contractu, ktorý
zabezpečuje pravidelné platby, ale tieto peniaze potom nemáte vo svojej peňaženke
okamžite disponibilné. CashChannels funguje podobne ako pravidelné inkaso z účtu - ak
máte prostriedky a boli splnené podmienky (správna suma a prešiel potrebný čas),
poskytovateľ služby si môže stiahnuť platbu. Ak prostriedky nemáte, pošle vám e-mail - tak
ako keď nemáte na účte dostatok peňazí.

Podobne ako pri NFC platbách je to niečo, čo užívatelia od platobnej siete bežne očakávajú,
ale crypto to zatiaľ neposkytuje. Uvidíme, či Bitcoin Cash prežije dostatočne dlho na to, aby
to niekto implementoval...

Smutný príbeh forku a škálovanie

Bitcoin Cash v novembri čaká hardfork, ktorý pravdepodobne už rozdelenú komunitu rozdelí
znova. Tentoraz sa jedná o nezhodu vo financovaní vývoja. Jedna skupina chce zaviesť
povinný “odvod” od minerov smerom k vývojárom infraštruktúrneho softvéru, druhá skupina
to vidí ako “daň” a čokoľvek takéto odmieta. Navyše, dnes vyzerá, že sa tieto dve skupiny
nedohodnú a opäť vzniknú dve kryptomeny. Je dosť možné, že to bude koniec projektu
Bitcoin Cash. Predvídať budúcnosť neviem, ale toto je jeden z dôvodov, prečo nikomu
neodporúčam kupovať si BCH tokeny.
Druhým dôvodom je, že kryptomeny majú “winner takes all” efekt. Rozdelenie sieťového
efektu nasleduje power law. Bitcoin Cash teda skúmam najmä z pohľadu skúsenosti
užívateľov a platobnej siete, nie z pohľadu tokenu, ktorý by som chcel držať. Pre mňa je to
indonézska rupia - fajn na platbu hipsterského flat white, ale na dôchodok v ňom šetriť
nebudem.

Z pohľadu škálovania je dobré, že rôzne projekty skúšajú rôzne prístupy. Vrátane algoritmov
na preconsensus (ako je avalanche), skúšajú kam sa až dá posunúť škálovanie veľkosti
blokov a podobne. Preconsensus - ak bude bezpečný - môže znížiť vplyv a dôležitosť
minerov, so zaujímavými efektami na požiadavky na fee market. Veľkosť blokov nie je o
magickom čísle 1MB-2MB za desať minút, ale o skúmaní a hľadaní prístupov. Aj Liquid má
rýchlejšie bloky a väčšiu kapacitu. Možno budúcnosť bude v sidechainoch, ktoré raz za pár
rokov zahodíme aj s ich veľkosťou a pôvodné tokeny vrátime na hlavný chain. Lightning nie
je jediná druhá vrstva a myslím, že má zmysel pozerať sa ako fungujú v praxi iné vízie
škálovania.

Príloha: Certifikácia originality a prenos vlastníctva

Prenos vlastníctva je svojim spôsobom platobná sieť - riešime rovnaký problém tzv. “double
spend” - aby sme jedným prostriedkom nemohli zaplatiť dvakrát. A v mnohých prípadoch
taktiež potrebujeme zabezpečiť, že to, čo predávame má naozaj obmedzenú ponuku.

Asi najjednoduchším príkladom sú nehnuteľnosti. Tie na rozdiel od mobilného telefónu

nemôžeme predať tak, že si ich nový majiteľ zoberie a odíde s nimi. Preto existujú vlastnícke
tituly k nehnuteľnostiam. Potrebujeme zabezpečiť, aby vlastníctvo bolo jednoznačné - teda
aby si dvaja rôzni ľudia nemysleli, že vlastnia 100% nehnuteľnosti (môžu ho zdieľať v
podielovom alebo bezpodielovom vlastníctve, ale musia o tom vedieť).

Na rozdiel od peňazí, vernostných bodov a podobne nie je jedno, ktorú nehnuteľnosť

vlastním. Meter štvorcový jednej nehnuteľnosti je iný ako meter štvorcový inej nehnuteľnosti.
Táto vlastnosť sa nazýva nezameniteľnosť (non-fungibility). Zameniteľné sú peniaze,
vernostné body a podobne (1000 míľ Lufthansy alebo 100€ - je jedno, či mám jednu alebo
druhú stoeurovku, funguje presne rovnako).

Kryptomenové platobné siete umožňujú pracovať aj s nezameniteľnými aktívami. V

kryptomenovom svete sa volajú “non-fungible tokens”. Niektoré konferencie začali napríklad
vydávať tokeny s “predobjednaným obedom”. Ten môžem niekomu dať alebo predať, ale
moje Pho Bo dnes na obed je iné ako niekoho vegánsky guláš zajtra na večeru. Keď si
prídem token vymeniť za produkt, tak sa token zničí.

Ďalším príkladom je certifikácia originality a obmedzenosti ponuky umenia. Napríklad môj

kamarát pod pseudonymom ​CypherPunk Now vydáva tokenizované umenie​. Token
zabezpečí, že je ho obmedzené množstvo kusov (limitovaná edícia) a že sa jedná o originál.
Ak chcem daný kus umenia niekomu predať, musím s originálom (ak existuje aj jeho fyzická
podoba) preniesť cez kryptomenovú platobnú sieť aj samotný token.

Obrázok: Výstava Martina Fischera aka CypherpunkNow.

Vrámci skupiny Ztohoven sme na kontrolu originality a limitovanosti edície použili vrámci
projektu Decentralizace moci Bitcoinovú sieť. V dnešnej dobe už existujú lepšie prístupy,
ktoré sú určené práve na konkrétne typy použitia. Niektoré služby predávajú pozemky vo
virtuálnej realite (napr. Somnium Space) vo forme NFT. To mi nepríde ako až taký dobrý
nápad (o dôvodoch píšem viac v kapitole o virtuálnej realite mojej knižky ​Veľký reštart​), ale
je to spôsob ako sa dá použiť technológia NFT.

Asi najznámejším prvým príkladom NFT bol projekt CryptoKitties, vrámci ktorého ste si mohli
na Ethereum sieti vytvoriť krypto mačičku a krížiť ich medzi sebou. Svojho času tento projekt
zahltil sieť Ethereum a tá bola teda používaná primárne na množenie mačičiek a na
čokoľvek iné bola nepoužiteľná.
Obrázok: CryptoKitty

Okrem siete Ethereum je množstvo iných spôsobov ako vydávať a presúvať vlastníctvo NFT
- technológie ako RGB alebo Liquid tiež podporujú NFT.

Najbežnejšie použitia tejto technológie sú teda: Kontrola originality, obmedzenie ponuky,

vstupenky (dokonca s možnosťou konkrétneho sedadla), zbierka digitálneho umenia a
podobne. Detaily týchto technológií sú nad rámec tejto miniknihy, ale myslím, že je
zaujímavé o týchto možnostiach vedieť.

Príloha: Paralelná ekonomika - čas vekslákov je

späť
Túto prílohu tvorí kapitola z mojej ​knihy Veľký reštart​, ktorá sa venuje paralelnej ekonomike.
Tú by sme mali vytvoriť dokonca aj v prípade, ak sa potvrdia najhoršie vízie sledovania
kryptomien. Paralelná ekonomika je absolútne kľúčová pre slobodu a vďaka kryptomenovým
platobným protokolom ju môžeme prevádzkovať aj cez Internet, čo má dodatočné pozitívne
dôsledky.

V prostredí neistoty často pomáha redundancia. Ak nie sme si istí, či sú dáta na pevnom
disku bezpečne uložené, robíme si zálohu na iný disk. Toto “redundantné” ukladanie dát nie
je optimálne - potrebujeme namiesto jedného disku dva (alebo aj viac diskov), navyše
počítač alebo my sa o zálohovanie musí starať. Občas to nemusí byť problém s tým, že by
disk prestal fungovať. Napríklad v prípade, keď počítač napadne škodlivý vydieračský
program, ktorý dáta zašifruje a od majiteľa počítača si pýta výpalné vo výške niekoľko sto až
tisíc eur. Keď ma niekto poprosí v takomto prípade o radu, vždy je moja prvá odpoveď: “To
je jednoduché, obnov dáta zo zálohy”. Problém je, ak takáto záloha neexistuje, pretože
niekto optimalizoval náklady.

V prostredí neistoty sa nachádza aj naša ekonomika. Peňažný systém nazýva Juraj Karpiš
“pamäťou dobrých skutkov”. Ak som niekomu pomohol a tou pomocou som dosiahol zisk,
môžem za to dostať odmenu v podobe peňazí, ktoré môžem využiť na to, aby zase niekto
pomohol mne. Počas doby neistoty však s pamäťou dobrých skutkov manipulujú jej
správcovia - centrálne banky. Zachraňovanie podnikateľov, zamestnancov alebo
kohokoľvek, kto bol postihnutý krízou je samozrejme pochopiteľné, ale nevýhoda je v tom,
že “každý zachraňuje každého”. Ako som písal v časti o kríze, neexistuje magické bohatstvo,
ktoré sa objaví. Ak potrebujeme zachránu všetci, kto koho vlastne zachraňuje?

Pred našimi očami teda prebieha veľký transfer bohatstva. Od koho ku komu - to je ťažké
povedať, ale obávam sa, že to bude veľmi podobné ako doteraz - prevažne od chudobných
k tým, ktorých pád by bol príliš katastrofálny, lebo sú “príliš veľkí na to, aby zbankrotovali”.

Tomuto transferu bohatstva a pokusom o záchranu všetkých všetkými samozrejme nemáme

ako zabrániť, na to sme asi všetci čitatelia tejto knihy “malí páni”. Ale môžeme skúsiť urobiť
niečo iné. Ak je peňažný systém naozaj pamäť spoločnosti, čo takto používať aj druhé
pamäťové médium? V tomto prípade je to paralelná ekonomika a paralelný finančný systém.
Paralelný finančný systém je dostatočne dobrou pamäťou na to, aby ňou nebolo možné
manipulovať rozhodnutiami centrálnych bankárov a politikov. Sú ním akékoľvek tvrdé
peniaze (hard money). V mojom ponímaní sú tvrdými peniazmi v súčasnosti zlato a Bitcoin.
Je úplne jedno, čo si povie centrálny bankár, ak je v Bitcoinovej pamäti (blockchaine)
napísané, že niekto má 0.01 bitcoinu, tak má 0.01 bitcoinu. Navyše, hodnotu týchto bitcoinov
nevie niekto len tak zriediť tým, že ich vyprodukuje viac, aby niekoho zachránil. Ak chce, aby
majiteľ 0.01 bitcoinu niekoho zachraňoval, musíte ho presvedčiť, aby svoje bitcoiny poslal na
záchranu tomu, koho treba zachrániť a koho zachrániť majiteľ bitcoinov chce.

Paralelný finančný systém je však tá jednoduchšia časť na to, aby sme túto pamäť
spoločnosti začali aj používať. Potrebujeme, aby niektorí ľudia radšej dobré skutky
zapisovali do tejto pamäte ako do pamäte dominantných štátnych peňazí. Paralelná
ekonomika je širšia ako len krypto ekonomika, pretože zahŕňa aj priame výmeny (barter),
použitie iných typov peňazí,... Výhodou je, že je oveľa flexibilnejšia, robustnejšia a
adaptabilnejšia ako spomalená hlavná ekonomika.

Na to, aby sme tento záložný plán mohli začať používať, potrebujeme ľudí, ktorí robia
“bránu” medzi týmito dvomi ekonomikami a pomáhajú ľuďom zapájať sa do paralelnej
ekonomiky. Sú to dva druhy obchodníkov, ktorí robia podobnú činnosť. Volám ich veksláci a
proxy obchodníci.

Vekslák j​ e slovenské a české slangové označenie človeka, ktorý sa v komunistickom

Československu venoval nákupu a predaju cudzích mien (valút) alebo bonov, ktorými bolo
možné nakupovať aj v predajniach Tuzex. Samotné slovo ​veksl ​pochádza z nemeckého ​der
Wechsel,​ čo znamená ​zmena​ a sloveso ​wechseln​ znamená ​meniť.​

Už niekoľko rokov vtipkujem, že sa vráti čas vekslákov. Sledujeme, ako štáty regulujú
kryptomeny. V krajinách ako napríklad Kolumbia, kde sú klasické kryptomenové burzy
zakázané, frčí obchod postavený na vekslákoch - možno dokonca viac ako v susednej
Paname, kde kryptoburzy síce povolené sú, ale (keďže to nie je zakázané,) ľudí kryptomeny
až tak nezaujímajú.
Efekt zakázaného ovocia však nebude jediný dôvod. V Kolumbii je niekoľkonásobne vyšší
počet Venezuelských utečencov, ktorí utiekli pred pokusom o centrálne riadenie
komunistami a hyperinflačným venezuelským bolivarom. Aj napriek tomu chcú títo
Venezuelčania posielať peniaze domov rodine, na čo sú kryptomeny ideálne. Podobný
problém riešia napríklad aj Kubánci žijúci v zahraničí. Druhým dôvodom je, že v Paname
používajú ako menu americké doláre, ktorým ľudia dôverujú viac ako lokálnemu pesu v
Kolumbii.

Ak niekto (štát, banky…) sťaží obchod s kryptomenami, neznamená to, že nebude

prebiehať, len zmení svoju formu. Podobne je to napríklad pri predaji trávy. To, že si trávu
nemôžete kúpiť v obchode s potravinami a že tam nie je v poličke vedľa piva, neznamená,
že sa nepredáva. Je extrémne dostupná, akurát má paralelnú ekonomickú,
distribučno-logistickú aj výrobnú štruktúru.

Téma paralelnej krypto ekonomiky možno na prvý pohľad nesúvisí s Veľkým reštartom, ale
myslím si, že zdanie klame. Uvedomil som si to pri tvorbe ​kurzu ​Etický vekslák​, kde ľuďom
vysvetľujem, ako takéto vekslovanie funguje.

Optimalizácia vs. robustnosť

Jednou z chýb centrálneho plánovania v komunistických ekonomikách bolo, že “prejedli”
svoj kapitál. To, čo sa mnohým javilo ako “sovietsky ekonomický zázrak”, bolo len pojedanie
existujúcich kapitálových statkov. Keď boli dostatočne znehodnotené, problém centrálneho
plánovania sa ukázal naplno. Výsledkom boli milióny hladných ľudí a pád Sovietskeho zväzu
a východného bloku.

Táto ilúzia, že niečo, čo vyzerá ako optimálne využívanie zdrojov, je len spotreba
existujúceho kapitálu, môže ukončiť aj súčasné nastavenie ekonomiky. Súčasťou tohto
kapitálu je aj odolnosť. Prešli sme do “just in time” výrobného modelu. Obchodníci predali
všetko ,čo mali na sklade a dodávateľský reťazec sa skrátil. Máme tak menej “zamrazených”
produktov a pri mnohých produktoch sa cesta skrátila, odstránila medzičlánky a tovar ide z
továrne priamo k zákazníkovi. Toto odstránenie prostredníkov za bežných okolností naozaj
prináša úspory. Problém nastáva v momente, keď takýto výrobno-dodávateľský reťazec
prestane fungovať.

Ak pred krízou by mnohých ani nenapadlo, že by malo akýkoľvek zmysel objednávať

respirátory inde ako priamo od výrobcu cez Aliexpress, zrazu ľudia začali zháňať “predajcov,
ktorí majú respirátory na sklade”. Znova začalo byť dôležité, kto koho pozná - hlavne potom,
ako bol predaj respirátorov zakázaný.

Kto chcel, respirátory zohnal - po známosti, cez sociálne siete, veľmi podobne ako
“trávychtivý” stredoškolák zoženie predajcu a predajca zoženie pestovateľa.

Veksláci a “díleri”, ktorých sme považovali za prežitok minulosti, sa doslova objavili zo dňa
na deň a naplnili potreby ľudí, ktoré štátom regulovaný trh nemohol alebo nechcel pokryť.
Paradoxom je, že bežný človek ako ja môže ísť v pohode nakupovať v respirátore kúpenom
v paralelnej ekonomike, ale lekár v nemocnici si respirátor musí tiež zohnať v paralelnej
ekonomike. Nie je to preto, že by respirátory neboli, je to preto, že predajcom, ktorí ich mali
na sklade, ich zakázali počas prvej covid vlny predávať. Vekslák sa nikdy nezapojí do
verejného obstarávania, zvlášť keď niekto chce obstarať rovno milión kusov. Vytvoriť
spoločnú organizáciu, ktorá by zvládla dodať také veľké množstvo v rámci jednej
centralizovanej dodávky je oveľa náročnejšie, ako keď každý predajca jednoducho len predá
to, čo má na sklade ľuďom, ktorí to práve chcú nakúpiť.

Nedostatok na trhu s respirátormi pre zdravotníkov počas prvej vlny nebol spôsobený tým,
že by respirátory neexistovali, ale preto, že neflexibilné nemocnice ich nedokázali kúpiť tak
ako ja (našťastie ešte pred zákazom). Po sociálnej sieti som zistil, kto respirátory predáva,
stretli sme sa v kaviarni, on mi dal krabicu v igelitke, ja jemu peniaze (konkrétne bitcoin).

Udivuje ma na tom, že paralelná krypto ekonomika tieto riešenia ponúka, ale pre štátne
inštitúcie (napríklad verejné nemocnice) sú tieto riešenia prakticky neviditeľné. Presne tak
ako lekár, ktorý vie, že klientovi by pomohlo CBD mu nemôže jednoducho povedať “kúpte si
kvapky s CBD vo Viedni”.

(CBD je kanabioid, ktorý lekári v zahraničí bežne predpisujú na niektoré choroby. Vyrába sa
z konope a nemá žiadne psychoaktívne účinky, je to doplnok výživy, podobne ako tablety s
horčíkom alebo vitamín D. Lieky s CBD pomáhajú na množstvo chorôb a ich predpisovanie
je v zahraničí bežnou praxou, napríklad na epilepsiu. Na Slovensku je predaj CBD v druhej
skupine omamných a psychotropných látok, lebo “je to predsa z marihuany”. Nezáleží na
tom, že táto látka vôbec nie je omamná ani psychotropná. Takže v Čechách si môžete kúpiť
maslo s obsahom CBD v potravinách vedľa normálneho masla a konopnú masť s obsahom
CBD - úplne voľne a bez predpisu. Je to asi taká absurdnosť, ako keby niekto chcel
regulovať kamilkový čaj.)

Toto je veľmi zaujímavé, tak to ešte zopakujem: Lekár vie, čo je pre pacienta dobré. Vie, že
to niekto pestuje a niekto to dodáva. Klient si za to veľmi rád zaplatí. A aj napriek tomu je to
pre ľudí nedostupné, práve preto, že primárna a paralelná ekonomika neinteragujú.

Etickí veksláci nastupujú na scénu

V kríze bude paralelná (krypto) ekonomika možno práve tá “záloha”, čo nám pomôže prežiť
Veľký reštart. Alebo ho aspoň prežiť lepšie.

Ak treba “zachrániť” všetkých, nedá sa to urobiť tak, že niekto (štát, banky cez úvery,
centrálna banka) jednoducho dá všetkým peniaze. Záchrana je transfer majetku od niekoho
k niekomu. Ak zhnijú paradajky na poli, lebo ich nemá kto obrať, je úplne jedno, kto má
koľko peňazí na účte, pretože peniaze sú len “prístupový kľúč”. Teda nie je to jedno -
pretože ak peniaze prestanú plniť svoje úlohy a budú nespoľahlivé, ľudia budú mať skutočný
problém dostať sa k veciam, ktoré potrebujú. Napríklad preto, lebo tie veci niekto zakáže,
prípadne podnikateľ, ktorý ich vyrába, skrachuje kvôli znehodnoteniu peňazí alebo z
množstva iných možných dôvodov.

Paralelná krypto ekonomika môže byť proti týmto problémom odolná. Bitcoin sa nedá tlačiť
centrálnym rozhodnutím. Pri Bitcoine nemôže dôjsť k “záchrane”, a preto ak niekto používa
na svoje obchodovanie práve Bitcoin, je to možno ten faktor, ktorý jeho podnikanie
“zachráni”. Ak je totiž podnikanie ziskové a do straty ho pošlú len štátne zásahy do
finančného systému, dá sa proti tomu čiastočne ochrániť tým, že na podnikanie nepoužíva
štátny finančný systém.

Samozrejme, tento prístup má svoje úskalia (napríklad volatilita a fakt, že nie každý
zákazník vie používať kryptomeny). Ale ak podnikateľ považuje volatilitu za bežnú vlastnosť
jeho biznisu a je na ňu pripravený, dokáže prežiť aj napriek tomu, že okolo neho všetci
krachujú. Jeho peniaze si zachovávajú kúpnu silu, aj napriek tomu, že štát všetko naokolo
znehodnocuje. Presný návod, ako to robiť, nájdete v kapitole Bitcoinové stratégie mojej
knihy ​Hackni sa​ alebo v kurze ​Etický vekslák​.

Druhým problémom je to, že k paralelnej ekonomike stále nemá prístup dostatok ľudí. A
tento typ problému riešia dva typy trhových aktérov, ktorých nazývam etickí veksláci a proxy
obchodníci - O tom, ako robiť oboje, je práve môj kurz Etický vekslák.

Etický vekslák pomáha ľuďom s kúpou a predajom kryptomien. Je dôležitou súčasťou krypto
ekonomiky. Sú odpoveďou na otázku "ak budem chcieť bitcoiny predať, keď bude vysoký
kurz, kde to môžem urobiť?". Medzi existujúce možnosti patria obchodníci, ktorí akceptujú
kryptomeny, rôzne služby, ktoré s kryptomenami pracujú, zmenárne (či už centralizované
alebo decentralizované), prevádzkovatelia platobných brán a bitcoinových automatov (ATM).
A patria medzi ne aj etickí veksláci. Bitcoinové ATM totiž málokedy vykrývajú nárazovú
ponuku alebo dopyt. Ak kryptomeny náhle padnú a ľudia chcú prikúpiť alebo náhle stúpnu a
niektorí ľudia chcú realizovať eurový zisk, vytvorí sa pred ATM rad a automat zachvíľu nemá
dostatok kryptomien alebo eur. Ďalším problémom ATMiek (v tých mimo Bratislavy, v
Bratislava má skvelé ATMká) sú vysoké poplatky (v niektorých mestách aj cez 5%) alebo
fakt, že v mnohých mestách sa ATMká nenachádzajú. Samozrejme, vždy je možné
zaregistrovať sa a overiť na burze, ale tieto obchody sú stále viac sledované a banky ľuďom
často kvôli transakciám z ich bankových účtov na zmenárne rušia účty. Prípadne takáto
transakcia ani vôbec neprejde a banka ju vráti.

ATMká a burzy taktiež nemusia byť dostupné donekonečna, obzvlášť ak štáty zistia, že sa
niekto proti vynútenému transferu za účelom “záchrany ekonomiky” bráni útekom do
paralelného finančného systému.

Krypto fanúšikovia tieto problémy riešia často tak, že ochotne zmenia kryptomeny za eurá,
ale keďže nemajú správne vymyslený model, tak ich kupujú a predávajú na základe
aktuálnej potreby (napr. "potrebujem zaplatiť nájom v eurách, predám bitcoin"). Etický
vekslák ale ide oproti dopytu. Na rozdiel od bežného krypto fanúšika v pohode predáva, keď
je cena nízka a nakupuje, keď je cena vysoká - a stále na tom zarába.

Vekslák je podľa mňa absolútne kľúčová úloha v paralelnej ekonomike. Ak niekto má robiť
niečo dlhodobo, musí to byť trvalo udržateľné a teda ziskové. Poplatky za vstup a výstup do
krypto ekonomiky tak berme ako poplatok za to, že máme možnosť zmeniť pamäť
spoločnosti, ktorú používame.

Je preto dôležité, aby bolo etických vekslákov po svete čo najviac.

Je dôležité, aby sieť etických vekslákov existovala ešte skôr, ako máme veľký problém. A to
stále dúfam, že to ten “štátny” systém peňazí nejako zvládne a nebude to až taký problém,
ako by niektorí prorokovia finančnej apokalypsy radi videli (aby mohli povedať “ja som to
hovoril”).

Proxy obchodníci
Proxy obchodníci (“proxy merchants”) sú druhou formou brány medzi týmito dvoma
ekonomikami - presúvajú priamo produkty a služby. Ak si niekto chce kúpiť respirátor z
paralelnej ekonomiky, nemusí nutne riešiť, ako si založí krypto peňaženku a kde získa
kryptomeny. Alternatívou je nájsť proxy obchodníka, ktorý dopytovaný produkt kúpi v
paralelnej ekonomike (v tomto prípade napríklad na obchode OpenBazaar) a ako platbu
príjme eurá. Proxy obchodníci fungujú aj opačným smerom - pre ľudí, ktorí fungujú v krypto
ekonomike nakupujú veci v klasickej štátnej ekonomike. To znie možno trochu zvláštne, až
do momentu, kým nestretnete človeka, ktorý z nejakého dôvodu nemá a nemôže mať
bankový účet a zarába čisto kryptomeny.

V živote som ich stretol iba pár, ale predpokladám, že ich počet bude narastať. Keď som sa
s jedným z nich rozprával, bol to trochu zvláštny pocit. My, krypto fanúšikovia so zlatými
kreditkami, sa hráme na digitálnu kryptoanarchiu a pred nami zrazu stojí chlapík, ktorý nemá
žiadne doklady, žiadny bankový účet, ale stále musí platiť nájomné v eurách (a je úplne
jedno či v hotovosti alebo prevodom). Síce je produktívny a zarába čisto v paralelnej
ekonomike, ale chce sa zúčastňovať na klasickej trhovej výmene - jazdiť verejnou dopravou,
platiť účet za elektrinu, jedlo v potravinách a podobne. Samozrejme, v krypto ekonomike si
dokáže zaobstarať niektoré veci, ale majiteľ bytu, v ktorom je v podnájme, ani len netuší, čo
je to Bitcoin. Centralizovaná burza mu jeho problém tiež nerieši - nemá doklad totožnosti. A
decentralizovaná burza do veľkej miery tiež nie, pretože väčšina obchodov končí SEPA
prevodom alebo použitím niektorého z fintech startupov (TransferWise, Revolut). Takýto
človek potrebuje buď veksláka (“vymeň mi bitcoin za hotovosť”), alebo proxy obchodníka
(“zaplať za mňa túto faktúru za energie, pošlem Ti bitcoin”).

Dobrodružní proxy obchodníci môžu paralelnú ekonomiku sprístupňovať aj štátnym

inštitúciám a to rôznymi formami. Pekným príkladom bola crowdfunding kampaň na
financovanie paralelnej výroby ochranných štítov pre zdravotníkov na 3D tlačiarni. Nikto sa
pritom nepýtal, ako ľudia obstarali materiál, štíty, či majú pečiatky alebo povolenie na
podnikanie v oblasti zdravotníctva. V tomto prípade pomohlo najmä to, že peniaze na túto
pomoc išli zo súkromných zdrojov pomocou crowdfundingu, aj napriek tomu, že poberateľom
pomoci boli zdravotnícke zariadenia (verejné aj súkromné). Druhá dobrodružnejšia technika
je vyčarovať produkty na sklade tak, aby sedelo účtovníctvo a všetky pečiatky a zapojiť sa
do verejného obstarávania. Ja osobne medzi takýchto dobrodruhov nepatrím.

Záver
Veksláci nemajú dobré meno. Podobne ako sa divne pozeráme na pouličných predajcov
potravín v Ázii alebo Južnej Amerike. Európanovi navyknutému na opatrovateľský štát v
hlave idú myšlienky ako “skontroloval ten chladiaci box štátny hygienik?”, “neotrávim sa?”
alebo “priznáva obchodník dane z príjmu?”. Pritom v týchto krajinách obchodníkov tohto typu
vnímajú úplne inak. “Aha, som hladný a tu je človek, ktorý za pár drobných dokáže vyriešiť
môj problém”. Na dlhej ceste autom po panamskom alebo indickom vidieku vodič zastane a
opýta sa nás, či nechceme ananás alebo jackfruit. Kúpi od predajcu supersladké ovocie a
rovno aj vreckovky, aby sme neboli od jedenia zalepení. Všetci sú spokojní.

Paralelnú krypto ekonomiku tvoria producenti, obchodníci, “hodleri” (ľudia, ktorí šetria v
kryptomenách), etickí veksláci a proxy obchodníci - a my všetci, čo sa do nej zapojíme a
použijeme ju ako záložnú pamäť spoločnosti. Mať záložný plán zvyšuje robustnosť a mať
viac možností zvyšuje opcionalitu - môžeme ju používať, ale nemusíme.

Kedysi som niektorým ľuďom hovoril “kúpte si aspoň nejaké krypto”. Teraz hovorím - naučte
sa s ním robiť. Ako ho používať, ​šetriť pomocou krypta na nákupoch​, ako krypto ekonomiku
sprístupňovať, ako využívať služby, ktoré sú dostupné len za kryptomeny a podobne.
Nemusíte sa rovno stať etickými vekslákmi, ale verím, že tento “záložný plán” je dobré
aspoň vnímať ako niečo pozitívne, čo nám len pridáva možnosti a nič nám neberie. Ak bude
klasický mainstreamový trh fungovať, môžeme byť radi. V prípade, že nebude, už máme
plán B (Bitcoin) a aj spôsob, ako s ním pracovať.

Myslím, že nikdy nebol lepší čas začať. Je jedno, že Bitcoin je teraz stonásobne drahší ako
pred pár rokmi. Bitcoin je prostredie neistoty, volatility a chaosu začínajúceho nového sveta
paralelnej krypto ekonomiky (paralelná ekonomika - bez prívlastku krypto - tu samozrejme
bola tisícročia). Vyzerá však, že okolitý svet namiesto väčšej stability ide smerom k vyššej
volatilite, neistote a chaosu. Teda sa deje presný opak toho, čo väčšina ľudí čakala - že keď
Bitcoin “dospeje”, bude stabilnejší a stráviteľnejší ľuďmi, ktorí nemajú radi volatilitu. Možno to
bude naopak - na to, čo ľudia v prostredí Bitcoinu zažívajú bežne a učia sa s tým pracovať si
budú musieť znova zvyknúť všetci. Stabilita sa rúca a možno všetko bude zachvíľu ako
Bitcoin.

Prečo teda začať teraz a nie až keď to bude vyzerať, že to mainstreamová štátom
regulovaná ekonomika nezvládne? Dôvodov je viacero. Ak bude záložná pamäť spoločnosti
z nejakého dôvodu fungovať v budúcnosti lepšie, je dobré už v nej mať záznam dobrých
skutkov. Ten sa dá vytvoriť dvoma spôsobmi: buď sa rozhodnete prepísať si záznam z
jednej pamäte do druhej (to znamená vymeníte eurá za bitcoin, čím sa zmaže časť záznamu
dobrých skutkov v eurovej pamäti spoločnosti a prepíše sa do bitcoinovej) alebo poskytujete
dobré skutky (produkty a služby) priamo za bitcoin.

Ďalším dôvodom je, že pokrok bez povolenia sa najťažšie zastavuje tak, že funguje ešte
skôr, ako niekomu začne vadiť. Toto je oveľa dôležitejšie ako mať správne regulácie,
pretože vytvorenie siete takýchto obchodníkov (proxy merchants, vekslákov, traderov…)
zabezpečí, že nebude záležať na tom, aké regulácie budú. A paradoxne, práve vďaka tomu
budú tie regulácie viac v pohode. Zakázať lety na Mesiac je jednoduché, lebo nikoho
nezaujímajú. Ľudia nevedia o čo prichádzajú, pretože zakázať niečo, čo aj tak nerobím
alebo v tomto prípade ani nemôžem robiť, mi nevadí. Málokto pôjde protestovať proti zákazu
letov na Mesiac, možno pár ľudí, ktorí o tom, že na Mesiac poletia, snívajú odmalička. A
dokonca pár ľudí bude určite lobbovať za ich zákaz, lebo je to neekologická kratochvíľa
bohatých kapitalistov.
Predstavte si, že by zakladatelia služby Skype v čase vzniku išli na estónsky
telekomunikačný úrad, opýtať sa, či im láskavo dovolí spustiť telekomunikačnú službu
fungujúcu cez Internet. Predpokladám, že by úrad dodnes písal reguláciu pre internetové
služby a vymýšľal, aké pečiatky musí prevádzkovateľ získať. Prísť a povedať “máme desať
miliónov užívateľov, radi tu budeme platiť dane aj naďalej, ale ak s tým máte nejaký
problém, vedľa v Litve majú veľmi priaznivé prostredie” je úplne iný príbeh. Iný príklad: V
Severnej Kórei v čase hladomoru bol zdrojom potravín čierny trh. Pašeráci z Číny a Ruska
pašovali jedlo a vymieňali ho za čokoľvek cenné. Aj napriek tomu, že Kimovci vládnu
železnou rukou a ľudia nemôžu prakticky nič (dokonca ani nevedia presne čo nemôžu), túto
formu paralelnej ekonomiky neboli schopní zatrhnúť a s pašerákmi museli istým spôsobom
začať kooperovať a vytvoriť pre nich podmienky, na základe ktorých mohli fungovať. Hladní
ľudia totiž svojich vládcov radi zosadia z trónu a nezabráni im v tom ani hrozba smrti.

Paralelná krypto ekonomika teda nie je o tom, že by bola zakázaná a v čase keď píšem tieto
riadky zakázaná ani nie je. Peniaze môžeme používať aké chceme, môžeme si kupovať
kryptomeny a prijímať ich za svoje produkty alebo služby alebo nimi platiť. A čím
používanejšia bude, tým je vyššia pravdepodobnosť, že to tak aj ostane. Paradoxne, myslím
si, že toto je najúspešnejší a najistejší spôsob, ako dosiahnuť priaznivé regulačné
prostredie.

Ak ešte nie ste súčasťou paralelnej krypto ekonomiky, začať môžete napríklad časťou o
kryptomenách v mojej knižke ​Hackni sa​, prípadne ​článkami a videami u mňa na webe​.
Skúste vymyslieť, ako si urobiť záznam v krypto pamäti dobrých skutkov.

Ak už súčasťou paralelnej krypto ekonomiky ste, mám pre vás tiež pár rád. Skúsme ju
budovať komplexnejšiu. Ak existuje jedno riešenie, podporujme aj iné - decentralizovaný trh
je antifragile. Možno nestačí jedna burza, jedna firma s ATMkami, jeden vekslák v meste.
Všetci trhoví aktéri robia chyby a decentralizovaná trhová štruktúra premieňa chyby a nové
objavy na lepšie uspokojenie potrieb ľudí.

Nebuďte iba hodleri. V skutočnosti tzv. “tvrdá mena” alebo aj “decentralizované elektronické
peniaze” sú tá ľahšia časť a do veľkej miery máme tie náročnejšie časti tohto vývoja už za
sebou. Podstatné je, čo s týmto nástrojom dokážeme urobiť. Dajme prístup aj iným trhovým
aktérom, napríklad obchodníkom.

Svet teraz potrebuje dospelejšiu, odolnejšiu a lepšiu voľbu. Ak ste fanúšikovia zlata alebo
bitcoinu, buďte tá dospelá voľba. Od hlášok typu “End the FED” (koniec s FED - Federal
Reserve - americká centrálna banka), “lambo” a “moon” by sme sa mali dostať k
vysvetľovaniu, prečo paralelná krypto ekonomika rieši problémy ľudí. Nebyť iba kontra
(“štáty tlačia peniaze, bitcoinov bude vždy najviac 21 miliónov, takže sme lepší”), ale najmä
vysvetľovať, prečo paralelná krypto ekonomika pomáha ľuďom riešiť ich dennodenné
problémy. Nemali by sme naše riešenie postaviť na tom, že “oni sú horší”. Chce to možno aj
zdržať sa nekonečných poznámok typu “Ja som to hovoril” alebo “Vy robíte hlúpe
rozhodnutia”. Zmena nie je pre každého jednoduchá a mnohým ľuďom paralelnú krypto
ekonomiku vysvetlíme skôr tak, že pochopia jej okamžité výhody (napríklad spomínané
lacné nakupovanie). A určite by sme nemali byť ako multileveloví predajcovia hrncov.
Umožnime ľuďom “namočiť si nohy”, kúpiť si bitcoin za 20€, predať im knihu za bitcoin alebo
im ukázať, ako si na paralelnom trhu nakúpia niečo za lepšiu cenu ako na klasickom trhu.

Americký historik Will Durant raz povedal: “Budúcnosť nikdy len tak nenastala. Budúcnosť
bola vždy vytvorená.” A sme to zrovna my, ktorí máme jedinečnú príležitosť vytvoriť tú našu
budúcnosť.

Poďakovanie
Za pomoc, konzultácie a nápady ďakujem Michalovi Miklemu, Pavlovi Luptákovi, Tomášovi
Forgáčovi, “​Emilovi​”, Frankovi Braunovi a komunite Paralelnej Polis.

Obrázky:
● Za titulný obrázok ďakujem ​Clarisse Croset​.
● Obrázok k systému M-Pesa: ​Hinman, Rachel. 2012. The Mobile Frontier. New York:
Rosenfeld Media. Použitý na základe Creative Commons License​.