Deniera.

Alica a Martin boli od seba úplne odlišne ľudia.

Alica mala 20 s niečím rokov,vyzerala ako malé dievčatko,ale bola strašne vážne.Ked' prvýkrát prišla
na skúšku orchestra,bola taka sustredná počas hrania že Martina,ktorý sedel priamo oproti nej,ani
navšimla.To bola jej prvá praca a chcela sa ukazat' perfektne,tak pozerala do nôt a niekedy na
dirigenta,a vôbec nedala pozor na violončelistu,pozeravšeho na ňu.Cez pauzu Alica cvičila,trochu
rozpravala z koncertným majstrom jej skupiny,druhych husli,o tom,čo treba hrať,aky a smyk a ďalšie
technicky otazky.Bola celkom taká persona,vážna,sústredená,iteligentna.Mala rada čitat',šetrit' svoj
čas.Mala rada niekiedy počuť' nejaký vtipy,ale samá bola úplne neschopna robit' srandu..Bola
oblečena tak viac klasicke,nosila šaty a sukne,ale mala krátke vlasy,vďaka ktorým vyzerala ako
škol'ačka.Bola simpatika,a stale priliš važna pre mladej a krasnej dievči.
Martin bol úplne íny človek.Hral na violoncelli v tomto orchestre už veľa rokov,prišiel hneď' po
absolvovanie štúdia na vysokej škole.Mal niečo po 40 rokov,mal za sebou rozvod a byval sam.A tu
vážnost',ktoru mala Alica,nemal vôbec.Obliekal sa do riflovych nohavic a mikiny,na prstach mal
velky prsteň so známkou nejakej rockovej skupíny,vlasy mal dlhý a na krku mal tatu s husl'ovym
kl'učom a srdcom.A nielen vyzeral tak-mal tol'koi energie,koľko majú 16-ročný teenagery.Ked'
Martin prichádza na skušku,to bolo všetkým počutne a viditelne.Rozprával,žartoval,robil nekonečne
vtipy.Nemohol sediet' dlho na sedačke a periodicke sa postavil a dával nejaky vtipny komentar panu
dirigentu alebo niekomu z orchestra.Cez pauzu pil čaj,rozprával s kolegovcami,s
vratničkou,fajčil,chodil tam sem,robil fotky.Po skúške išiel autom domov,kde na neho čakal jeho
oblubeny psik Boss.

Martin hned' všimol Alicu,keď prvý krát prišla na skušku.Nebolo to tak,že okamžite niečo do nej
pocitil.Ale ako pozorná a plná života a energie persóna Martin reagoval na všetko nové čo sa stalo.
Prvý pár dní len obzeral,ako cvičí v prestávke,ako má oči prelepený do nôt,ako sa trapi ked' hrá niečo
zle.Na tretý deň cez pauzu zanechal jej jablko na pulte,ked' bola preč,a vtedy sa začalo ich
kamarátstvo.
-Si stale sa bojiš hrat',Alica,-hovoril jej Martin,ked' davali si on čaj a ona vody cez pauzu.
-Hej,ešte má stress ked' hrám.Ked' sa naučiť hrať' všetci tie opery,bude v poriadku,-odpovedala Alica.
-Nie,to tak nefunguje!Musíš sa ukludnit' a hrát',žiadny stres.Lepšie keď' zohraš niečo zle,čím nezohraš
vôbec.
Martin špecialne robil srandý počas skušky tak,akbý Alica to videla a sa usmevala a nebola až taka
sustrednuta.Jeden krat,to bolo pred Vianocami,sa obliek do vtipných ponožek,hrubych,červených zo
snehovou guľou a jeleňom,a celu skušku všetcim ich ukazoval.Dal si nohavice hore,akby boli tie
ponožky viditel'ne a nemohol sa ukludnit pokial cely orchestr a dokonca aj pan dirigent to
nevšimol.Alica sedela oproti mu a celu skúšku sa usmievala.

Na Nový Rok koncertný majster robil malu party pre zamestnancov orchestra.Doniesol šampanské a
vino,nejaky sladkosti a chliebičky,a zavolal všetkých do kuchynky.Alica hoci nemala rada taky
stretnutia po skuškach,radšej by išla domov čítať,prišla pretože ten koncertný majster,Jozef,ju zavolal
sukromne,a ešte preto že Martin sa tiež zostavil.Krasne travali čas,pili vino,rozpravali,spievali l'udove
piesne.Martin nepil,kvôli tomu že šoferoval,ale jedol chliebičky a šunku z hrenom,to strašne mal
rád.Po party ponúkol Alice odvezt' ju domov,ale ona mala rada chodit' pešo.
-Tam je zima!Si ma bojíš sa?-opýtal sa Martin ked' odmietla jeho ponuku.
-Martin,čo si?Ako t'a možem sa bojat'!Dakujem,len fakt má ráda po skúške poprechadzat'.Celý čas
sedim,treba sa trochu pohybovat' na noc,-odpovedala Alica a chytila ho za ruku ak by sa necitil bez jej
pozornosti.
Ked' Alica už par mesiacev hrala v orchestre a vedela približne polovicu toho,čo bolo treba,sa
uvolnila a hrala už odvážnej.Vtedy všetci všimli,že je pekná.Trubkari pozerali na ňu celý čas,ked' mali
svoji 20 taktov pauz,huslisty sa postavili vedľa nej ked' si davala kavu cez prestavku,do konca aj pan
fagotista,ktorý bol taký vážny a s prveho pohladu nepríjemný človek,s ňou rozprával a sa usmieval
ked' sa stretnu očami počas skušky.Každú skúšku rozpravali s Martinom.Ked' sa stavalo tak,že Martin
bol v prace,a Alica nie,tak písal jej smsku že tu je strašna nuda.Ked' Alica bola v pracy bez
Martina,prestavka bola neuveritel'ne dlha a nudná.

Na jednu skúšku Martin prišiel akobý ínym.Alica hned' všimla,že je smutny,stratený.Potom prečitala
v Facebooke,že dnes zomrel jeho obľúbený psík,a strašne sa zle citila s toho,že nepovedla mu nič do
oči.Napisala mu spravu,poprosila sa držat',a Martin poslal jej fotky svojho psika.Ked' nasledujúci
večer prišli na skušku,tak po nej spolu plakali v kuchynke.Alica mála ráda zveriat,ale ešte si nemohla
dovolit' mat' žiadneho.Martin stratil dôvod sa vracať domov po skúške a vstavat' skôr rano.

Martin dlho bol s toho strašne smutny,ale to neukazoval.Na skuškach spät' bol aktivný a vtipný,späť
nutil Alicu sa usmievať počas hry.
-Ako sa maš,Martin?-opytala sa na neho jeden deň Alica,ked' sedili spolu v orchestrisku pred
prestaveniem.
-Uprimne ti poviem,nie je dobre..-odpovedal Martin a stale sa usmieval a fotil Alicu,kedy ona to
nevšimla.

Vyzerá to tak,že presne vtedy Martin začal citit' niečo k Alice,a Alica..k Josefovi,koncertnomu
majsteru.On bol taký typ,ktoreho strašne majú radi ženy.Zatvorený,trochu demonický a plný
hadanok,nemožne bolo povedat',čo má v hlave.Pri tom v niektorý momenty robil naozaj vtipných
veci.Cez pauzu sedel sám s mobilom,hral v šachy,a ked sa venoval niekomu,tak to bolo na rychle a
bez pozornosti z jeho strany.A ešte-hral naozaj skvele.Jedno prestaveni hral ako soloista na podiume a
bol ako kral,krasne zneli husli v jeho rukách.Alica pozerala na neho a citila zaujem.Martin to ešte
nevšimol..Bol zaneprázdnený inými myšlienkami.Pochopil,ze naozaj má rád pozerať' na Alicu,keď'
má pauzy v hrani.Ze sa pači mu,ako ona výzera,ake má oči,ruký,nohý.Ked' pila vody cez
pauzu,strašne páčilo Martinovi,ako miešala horucu a studenú,a mála vody naviac v plastovom
poháriku.Ked' sa obliekla do ulice tiež mu to páčilo.
-Pozri,výzeraš ako snehová guľa!Ale musila by si nosiť inú čiapku,máš otvorené uši,-hovoril jej vo
vyťahu keď po skúške išli domov.

Vtedy začal Martin rozmyšliat' o rozdiele vo veku medzi ním a Alicou.Strašne sa s tim trapil,a
konečne spytal violistu,ktorá sedela vedľa neho,či podl'a jej nazoru mohol by sa pačit' mladym
ženam.Violista odpovedla že určite áno,teraz dievča normalne sa páčia staršie ľudia a radšej si
vyberajú partnerov ktorý sú staršie ako oni na desat' rokov a viac,a po tejto konverzacie Martin sa
trochu s tym ukl'udnil.

Martin už fact pozeral na Alicu častejšie,aj počas hry.A teraz sa na ňu pozeral inak ako predtým,inak
ako na ostatných.A ked' by neboli všetci hudobníci v orchestri zaneprázdnený z hraniem alebo z
konverzaciami v messengeroch,tak to určite by všimli.A určite to by všimla Alica,kedy by dala na to
viac pozoru.Niekedy Martinu padla do oka,ale len sa usmievala ako vždy.Ale pre Martina nebolo to
ako vždy,bolo to niečo úplne nové a úžasne.Cez pauzu venoval jej viac času,niekedy nefajčil
vôbec,pretože rozpraval s ňou.Pár krat snažil sa jej kupit' čaj či kavu ale odmiedla,pretože bola hrdá a
nezávislá,a kupila si to sama.
Alice sa pačilo hrat' v orchestre.Už nebol to takz stres,ako na začatku,a l'udia tú boli fact vel'mi
prikemne.Mala rada že Martin vždický vedel jej vylepšit' naladu,bol vtipny a aktivný.Mohla s ním
rozpravat' a smiat' celu pauzu.Jeden deň pred tym ako odist' domov,Martin zaklopal do jej šatny,
-Alica,idem domov,čo si mi povieš?-opytal jú.
-No,poviem ti,dobru noc!Treba íst' domov a spat'.Prajem aby tebe sa prijemne snivalo!-odpovedla
Alica,ktora spät'bola oblečena ako snehova gul'a.
-Maš pravdu.Bude sa mi snivat' s tebou!
Ked' nasleducý deň sa stretnuli na skuše,Martin povedal že naozaj sa mu s Alicou snívalo.Povedal,že
v pribehu jeho sna,bli na nejakej vojne,vystrelil z guľometu a Alice mu priniesla mušle.
-A na konce toho sna pobozkali sme sa,-povedal Martin.
Alica sa smiala.Vedela že všetko to vymyslil,ale jej to pačilo.

Ako v každou laske prišla chvil'a ked' Martin prvý krat pocitil,že može to boliet'.Hrali operettu,to je
strašne nudne,pretože hudobny čisla sú kratke,a dialoge,kde nehrá orchestr,sú dost' dlhy.Martin mál čo
robit'-sa postavil a sadnul,hovoril nejaky vtipy druhemu violoncellistu,niečo hl'adal v mobile,a pozeral
na Alicu.Usmevala sa,ale nie na neho.Rozpravala s koncertnym majstrom,prvym
huslistom,Jozefom.Martin špecialne pre srandy hral pizzicato hlasno a dokonca aj tak,že violoncelo
praskalo,ale stale nič-Alica uplne bola mimo a nedala na nehp žiadný poyor.
-Alica,zakazujem ti s nim rozpravat'!-povedal jej v prestavke.
-Prečo?Ako možeš mi niečo zakazovat'?-usmievala sa Alica.
-Možem.Som žiarlivý,chem aby si len so mnou kamaratstvovala.-odpovedal Martin.Hovoril to
tak,akoby robil srandu,ale vnútorne fact sa citil neprijemne.

Na sledujucí deň bolo strašne zima.Sa skončila skuška neskôr a vonku bolo -19 stupňov,naozaj
zima!Po skuške Martin zaklopal do Alicinou šatny.
-Alica,odveziem t'a domov!-povedal hlasne a rezolutne,chcel akby všetci to počuli.
-Martin,si zlatý,ale d'akujem!Netrap' sa!-Alica odpovedla.Stojala pred zrkadlom a sa oblekala do
hrubeho svetrika.
-Prečo?Ty ma sa bojiš?Neboj sa,všetci budú vediet' že si so mnou,akby si sa citila bezpečne..
-Nebojim sa t'a,ako možem?Vážne,mám rada prechadzat',len kvôli tomu..
-Je zima!A je neskôr,ako si budeš chodit' sama,na čo…-Martin už sa hneval,ale sa snažil držat' s ňou
milym.
-Ne boj sa o mňa,byvam dost' blizko..-Alica už sa oblekla do tepleho kabata a čiapky.
Spolu výšli zo šatni a kračali do vyt'ahu.
-Budem sa bojat'!Sama si pojdeš cez taku zimu..čo ak t'a niekto prenasleduje na ceste?nejaky opitec?
-Martin,sa to nikdy nestalo,prečo by dnes.Neboj sa,si fact zlatý človek!Napišem ti smsku,ked' budem
doma,že som živa a v poriadku!- Alica rychla objala Martina a opustla vyt'ah.
-Napiš…
Martin išiel vonku cez íny dvere,na parkovisko kde mal auto.Zohrieval auto niekol'ko chvili,potom
zapnul si hudbu а sa odst'ahoval.Vyšiel na ulicu a uvidel v diaľke kráčať dve postavy.Farba kabáta
presne ako má Alica..ked' prinližil sa stalo mú bolet',pretože bola to Alica.Kračala spolu z
Josefovi,koncertnym majstrom.Chcelo sa Martinovi sa zostavit',zobrat' Alicu,posadit' jú do svojho
auta a bez zbytočných slov kl'udne odviezt' domov..ale to určite neurobil,bol už dospely a mohol sa
držat'..Zrychlil auto a čoskoro odišiel preč.

Alica sa zostavila na chvilku rovno ked' sa rozlučila s Martinom,pri zamestnanskych dverach.Chcela

dat' mobil do tašky,bol už vybity a namelo zmysiel mat' ho vo vrecku.A vtedy sa obiavil Jozef.
-Idete domov pešo?Tak pod'me spolu?
Alica bola tomu rada.Pačil sa jej ten Jozef a nič s tym nechcela robit'.Išli a rozpravali a samozrejme
nevšimli Martina v aute.Alica naňho už teraz vôbec nepomyšliala.Tak sa stalo,že Jozef odprevadil
Alicu do domu,potom sa pobozkali..a sa zostal u nej.Alica zabudla na všetko,a hlavne na to,čo sľúbila
napisat' Martinovi smsku..

Martin čakal na tu spravu.Ked' prišiel domov,bolo mu smutne.Nechcel si niečo vymyslieť',ale čierny

myšlienky sa mu šli do hlavy..Ako film vidiel najchoršie podl'a neho pribehe,kde Alica a Jozef už
davno chodili spolu a teraz ako zvyčajne išli domov.Alebo ešte horšie,kde Alica mala rada Martina,ale
potom,ked' začal na ňu davat' pozor Jozef,zabudla stratila zaujem..Martin skusil čitat' knihu,mal rad
čital detektivy,ale stale pozeral do displeju mobila a čakal na smsku od Alicy.Sa na seba hneval za
to.Nemohol sa neopýtat' sto krat,čí ho v aute Alica videla či nie..bol ísty,že áno.Prvý krát citil Martin
niečo podobné.Nemohol si najst' mesto,strašne bolelo niečo vnútri.Pošiel spat',ale sa mu
nespalo..Ležal v posteli a stale citil úzkost' a bolest'.

Na sleducu skúšku Alica prišla ako na sviatok.Pekne výzerala,sa starostlivo obliekla a krasne
namal'ovala.Aj bez toho sa svetila ako lampa,taka bola št'astna a plná.Ale ked' sa stretnula s
Jozefovi,len formalne jú pozdravil.Necítila sa s teho dobre,ale potom rozchodla,že prosto nechcel ich
vzťah propagovať'.Ale aj cez pauzu vôbec na ňu nedaval pozor,aj po skúške rychlo odišiel
domov.Alica nachapela,čo sa stalo a hľa dala nejaký dôvod,čo včera urobila zle..bola na tom tak
sustredena,že nevšimla na začatku,ako sucho jú Martin pozdravil.Nevšimla že cez pauza špeciálne
pošiel na cigaretu a fajčil cely čas,hoci bolo je zima vonku.A len ked' išla s pracy a čakala na vyt'ah a
Martin ani nepozrel na ňu a ušiel dole schodmi,pocítila že niečo sa stalo.Ale nedala tomu taky
vyznam,bola ísta že to je nejaký vtip.

Skôr všetko sa stalo pre Alicu zrozumitel'ne.Na jednu skušku,ktora bola 14. februara,Valentinov
deň,prišiel Jozef oblečeny do trička,na ktorom bol nakreslen akoby on a jedna žena,a bolo napisane
"Manželia už 5 rokov".
-Náš koncertný majster má manželku?-opytala Alica jednu flautistu.
-Ano!Ja to tiež nevedela,len teraz mi povedal,ze má aj syna!-odpovedla flautista.

Alica bola stratena,oklamanou.Cítila sa úplne sama,akoby vôbec nikto nezostal na svete kto by mal ju
rad..A teraz konečno spomenula na Martina.Nie,nespomenula-pocítila že ho potrebuje,pochopila že
len on mohol by teraz vrátiť jej pocit sebalasky a hodnoty..Ale všimla ze Martin na ňu vôbec nedáva
pozor.Na prestavenie-hrali vtedy Sedlacka česť a Komedianti-nepozeral na ňu ani jeden krát.Cez
pauzu nevyšiel piť čaj,zostal sa cvičiť,a odbehnl na cigaretu kedy Alica nebola vedľa.Alica sa snažila
kontaktovať s ním,ale to nedalo sa!A po skúške,keď čakala na výťah,pošiel schodmi a keď povedľa
mu ahoj,odpovedol rýchlo a nepozeral na ňu.Alica cítila sa ešte horšie,ale myslila že to je najky
vtip.Ale nebol.Na sledujúcu deň prišla na skúšku a naspäť od Martina dostala len rýchle ahoj.Snažila
sa s ním začať rozprávať ale ju nepočúval a nepozeral jej do oči.Cvičil cez pauzu,ako nikdy nerobil,a
tak sústredene že nemohla ani na chvíľu ho otravovať.Vtedy vo prvý krát všimla že naozaj pekne hra
na violončelo.

Martin nemohol jej to opustiť.Nemohol strpieť vidieť aká prišla krásna a ako nevenovala mu ani jeden
pohľad či úsmev.Nemohol zvládnuť kľudne pozerať ako snažila sa porozprávať s Jozefovi alebo nejak
zvíťaziť ho pozor.Bolelo to,niečo vnútorne.Cítil sa osamelým a sklamaným.Strašne mu chýbala
Alica,jej oči a úsmev..ale nemohol už s ňou sa vidieť,mal slzy v očiach,keď by s ním začala
rozprávať.Martin mlčal.Schoval svoju bolesť do vnútra a snažil sa ani nepozerať na Alicu..Bolo to
ťažké,sedela oproti a už teraz pozerala do neho.A sa chcelo sa Martinovi pozerať na ňu.Ale to už bolo
neskôr..Oveľa bolesti s ňou mal a nechcel dostať ešte.Kedy by v ten večer,keď videl Martin ju s
Jozefom,napisala by mu tu smsku,ako sľúbila…

-Martin,treba hovoriť,-povedala Alica keď pribehol týždeň ako Martin s ňou prestal kontaktovať,-si
na mňa nahnevaný?
-Áno.
-Prečo?Čo som urobila zle?
-Musíš to vedieť.
-Ale je nechápem!Povedz mi,chcem sa ospravedlňovať ale neviem,za čo.
-To už neskôr.Musíš rozmyslieť!

Uplynuli dva alebo tri týždne.Martin stále s Alicoi mlčal.Alica takmer každú skúšku chodila do
Martinovi a opýtala ho čo sa stalo,čo sa deje.Rosmyšliala nád tým tisíc krát a nemohla nájsť odpoveď.
-Povedz,prosím ta!Uplne tomu nerozumem..
-Musíš rozumieť!A ak nerozumieš tak už nič nemá zmysel!
Teraz Alica cítila strašne osamelo v orchestre.Aj Martin.Obaja sa snažili rozprávať s damami a
panami z orchestra ale stále nemali to tak príjemne a blízko,ako medzi sebou.Martin chodil teraz pešo
a nepoužíval výťah,a cez pauzy hral,cvičil..

Spať hrali Sedlacku česť a komediantov.Pred skúškou Alica videla,ako všetci idú do Martina a niečo
mu hovoria.gratuluju.Nemal dnes narodeniny či meniny,ti vedela presne.
-Čo sa s tým Martinom,prečo všetci ho dnes gratuluju?-opytala u koncertného majsterka druhých
husieľ.
-Ty nevieš?Ako!Martin odchádza.Robil konkurz v štátnu filharmóniu v Žiline a ide tam.Po
prestaveniu bidè party.
Po Aliciných lícach tiekli slzy.Nemohla sa držať..Plakala cele prestavenie a aj neskúsila to
skrývať.Bolo to jej nevadi či niekto uvidí jej slzy.Bolo to jej úplne jedno.

Po prestaveniu bola party.Martin varil kapustnicu,doniesol nejaký kolbasy,víno,sladkosti,koláče.Alica

nechcela ísť,nechcela byť tam zo vsetkimi.Plakala Celý čas v šatne..Keď sa skončila party,Alica
vyšla.Martin upratoval kuchyňku,bol sam.
-Martin..-povedala Alica a prvý krát za tie dlhy týždňe uvidela ho oči,-Martin.ty odchádzaš..ja.neviem
či so to naozaj chceš..ale ja to nechcem..nemozem si prestaviť že nebudeš tu.Budeš mi chýbať..to nie
je môžne si prestaviť ako budeš mi chýbať..
-Aj ty mne..Alica.
-Martin,prepáč..prepáč že bola som taká hlúpa a nechápala,ako ťa potrebujem..teraz už neskôr.
-Neskôr..
-Ale prepáč…ako môžeš prepáč.
-Chceš vedieť prečo odchádzam?
-Áno.
-Odchádzam pretože ťa milujem.Ťa ľúbim.Ale ty ma nie.Ani nemáš rada..len ako nejakého
komedianta ktorého tu potrebuješ akoby sa nenudiť cez pauzy.Ja ťa vážne milujem..Nemôžem tu sa
zostaviť s tým.
-Martin..ale ja tiež ťa..milujem.
-Nie.Nemiluješ,ty to vieš.Lepšie nič teraz nevrav..to už je koniec príbehu..ja odchadzam,bude to lepšie
pre všetkých..ahoj,Alica..zbohom..
-Ahoj,Martin…
Martin objal ju.Oči mal plný sĺz,ale vedel že keď teraz sa zostaviť bude ešte horšie.
-Martin…sa vráť..niekedy..budem na teba čakať..-povedala Alica.
-Nie,to uz neskor..To je deniera..škoda,bola to pekná opera..

Martin odišiel do Žiline.Hral tam ako koncertný majster a ešte v kvartete a mal úspech.Cestou tam
našiel opusteného psíka a si ho zobral.Mal teraz zmysel ísť domov po skúške.Alica hrala v opere.Mala
rada hrať ale neznášala prestávky,pretože cítila sa osamelo a nechcela rozprávať s niekim..

16 february,2023
Banska Bystrica