1. je tichá temná noc a ja sa prebúdzam do nej.konečne chvila pokoja
nieco tak tiche a čarovné som už dlho nezažila.Rozhodla som sa prejsť obliekla som si na seba svoj už trošku zošchaný kabát ale patril mojej mame a bola to jedina vec čo mi po nej zostala a zaroven jedina vec čo aktualne mam.Opatrne som vykročila do tmy s jemným strachom.velmi potichu sa prechádzam v uplnej tme pomedzi spiacich ldí niektorí už v konečnom spanku a niektorí stále veria v nový deň,.zatial čo ja už Len tek prežívam a neviem ani či to ma zmysel stále verím že niekde na konci nášho dlhého tunela je svetlo,svetlo ktoré zachráni nás všetkých. Všetkých tych ludí ktorý prišli o domov o rodiny ale hlavne o šťastie a každodennýživot.Je to už presne 7 dni čo som nevidela denne svetlo čo som nevidela naš krajinu ale aktualne ani neviem či ju chcem vidiet jediné čo mi teraz chyba je objatie mojej mamy ktorú som v tom obrovskom zmetku stratila.Všimla som si ako sa t začina sirit jemny sum a svetlo to znamena len jedna zacina sa osmy den . 2. Sadnem si do svojho skromneho kutika a pozorujem okolitych ludí vždy ma to fascinovalo. Tento pohlad nie je tak radostny ale pride mi to tak silne a mocne voči ldstv . Male deti maju stracha ich matky ich stale tešujú a s s nimi zatial čo ja som tu sama 3. moje hlasne myšlienky prerušia ešte hlasnejšie deti ktore nestale plačú. Snažim sa byť tpezliva a mať voči nim trochu empatie lebo predsa kazdy tak plakal ale jemne mi to idem na nervy to bolo ešte ako tak v pohode ked vtom za mnou pribehlo dievcatko asi šesťročne v ociach mala strach a zaroven aj tolko smutku. Co sa ti stola opatrne sa jej spytam chvilu siaha po dychu a prehovori stratila som svju mamu a strašne sa bojím. Uprimne nevedela som čo mam robiť tak som sa rozhodla že spravim to čo by urobila moja mama zachovala chladnu hlavu a začal som jej hovorit riekanku ktor mi moja mama hovorila cele detstvo 4. všetko co citis hlavne ten strach msíš premeniť v radosť inak ťa dostihne krach nezabdni ak sa deje cokolvek navždy v tom bdeme spolu aj ked budeme kdekolvek ty a ja proti celemu svetu aj keby nas to malo stat prehru tu silu ktorú máš raz sa jej vzdáš a niekomu ju odovzdáš ja tebe ju teraz odovzdavam a naspaet ja už doplavam sama aha nie je tam tvoja mama
Dievcatko sa na mna usmialo a tekala za svojou mamou ktora bola cela
videsena a hladala ju . Jemne som sa pousmiala a vtom ma niekto chytil za rameno bol to zvlaštny pocit zraz som sa ocitla v svojej posteli ktora bola v mojej izbe a v dverach stala moja mama ktora ma prišla zobudiť aby som išla do školy.vyskočila som z postele ako besna smerom k mame a objala som ju a spytala som sa jej „ja a ty proti celemu svetu vsak? Mama sa posmiala ako keby bola prekvapena že si to pametam a jednoducho odvetila aj keby nas to malo stat prehru .v tom som si uvedomila ake čaro sy maju a aka vdačna som za to že to bol len sen a presne preto to bol moj najkrajši sen v živote