ÚVOD DO ŠTÚDIA DEJEPISU

PREDMET A ÚLOHA HISTORICKEJ VEDY

Ak chceme poznať problémy súčasného sveta, musíme aspoň v základných črtách poznať dejiny
ľudskej spoločnosti, ktoré sú jedným z najdôležitejších zdrojov zmyslu a hodnôt života. Predovšetkým
preto študujeme minulosť, aby sme sa z nej poučili. Bez poznania minulosti spoločnosti, nemôžeme
celkom porozumieť našej súčasnosti.

DEJEPIS – historická a spoločenská veda (školský predmet), ktorá :

 zoznamuje ľudí s históriou ľudstva / podáva informácie o národných a svetových dejinách /
 dokazuje, že dejiny nie sú náhodným zoskupením udalostí bez zmyslu a súvislosti, ale, že majú
svoj poriadok a vnútornú logiku
 popisujú diela významných osobností a vývoj spôsobu života ľudí od najstarších čias až po
súčasnosť
 postihuje rozvoj produktívnych síl
 postihuje premeny medziľudských vzťahov
 postihuje intelektuálny, morálny a fyzický vývoj človeka ako spoločenskej bytosti a vývoj
kultúry
 vysvetľuje kedy, kde a ako vznikala spoločnosť, prečo sa v priebehu dejín menila a aká bola
jej štruktúra
 zoznamuje s vývojom ľudského poznania
 zoznamuje s podmienkami vzniku jednotlivých vied, s vývojom umenia, filozofických názorov na
svet a zmyslu ľudského života
 odhaľuje spoločenské, sociálne, ekonomické, politické a kultúrne súvislosti

HISTÓRIA – veda, ktorá skúma dejiny ľudskej spoločnosti v čase a priestore

DEJINY – sled istých udalostí vo vývojom procese

HISTORIOGRAFIA /DEJEPISECTVO/ - písanie o dejinách, resp. tie diela, ktoré znamenali

pokrok v historickom bádaní;

DRUHY HISTORICKEJ LITERATÚRY:

 monografická napr. : Václav IV.
 syntetická /opisuje všeobecné dejiny/ napr. Kultúra stredovekej Európy
 regionálna napr. Dejiny Bratislavy

HISTORICKÉ PRAMENE :
1. hmotné – kosti, meče, šperky, šaty
2. obrazové – maľby, kresby, historické mapy, atlasy
3. tradičné – povesti, báje, rozprávky, legendy
4. audiovizuálne – fotografie, zvukové záznamy, dokumentárne filmy
5. písomné:
 písomné historické pramene úradného charakteru
/ matričná kniha, listiny, zápisnice /
 písomné historické pramene súkromnej povahy
/ korešpondencia, memoáre, zápisníky, denníky, pamätníky /
 písomné historické pramene rozprávacej povahy
/ kroniky, letopisy – ANÁLY, legendy /
 tlač a periodiká / mesačníky, týždenníky/
ČLENENIE DEJÍN :
1) priestorové :
A) univerzálne / všeobecné / - svetové dejiny
B) regionálne: B1) v širšom slova zmysle /dejiny národov a štátov/
B2) v užšom slova zmysle /dejiny menších celkov v rámci štátu /
2) vecné – dotýka sa všetkých stánok vývoja ľudskej spoločnosti napr. dejiny školstva, dejiny
hospodárstva, dejiny štátu a práva, dejiny umenia, kultúry, vedy a techniky
3) chronologické /pravek, starovek, stredovek, novovek …./
4) podľa chronologizácie – pred Kristom a po Kristovi
 napr. v starovekom Oriente sa určoval čas podľa významných udalostí a vlády panovníkov
 v starovekom Grécku sa určoval čas podľa Olympijských hier / prvé OH v roku 776 pred
Kristom/
 v starovekom Ríme sa určoval čas od založenia mesta Ríma / 753 pred Kristom /
 kresťanský letopočet podľa narodenia Ježiša Krista / prvýkrát v roku 6 po Kristovi /, neskôr
prevládol v stredovekej Európe

METÓDY HISTORIKOVEJ PRÁCE :

a) heuristika – zhromažďovanie historických prameňov a literatúry
b) historická kritika prameňov
c) interpretácia / výklad /
d) syntéza / zhrnutie /

POMOCNÉ VEDY HISTORICKÉ :

- vedy, ktoré historikovi pomáhajú v jeho práci
- podľa stupňa spolupráce s históriou ich delíme na :

a) PVH v širšom slova zmysle – vedy, ktoré svojimi výsledkami vedú k hlbšiemu poznaniu
hospodárskych, kultúrnych a spoločenských javov v spoločnosti napr. biológia, geografia, archeológia,
jazykoveda, dejiny umenia, dejiny hudby, topografia, štatistika, právo, filozofia, psychológia atď.

b) PVH v užšom slova zmysle – umožňujú historikovi kritické hodnotenie prameňov

1. PALEOGRAFIA – náuka o písme
2. EPIGRAFIKA – náuka o nápisoch
3. KODIKOLÓGIA – náuka o rukopisoch
4. DIPLOMATIKA – náuka o listinách a iných písomnostiach
5. METROLÓGIA – náuka o mierach
6. CHRONOLÓGIA – náuka o meraní času a časových dĺžkach
7. SFRAGISTIKA – náuka o pečatiach
8. GENEALÓGIA – náuka o rodoch, rodových a rodinných vzťahoch
9. NUMIZMATIKA – náuka o minciach a peniazoch
10. ARCHIVNÍCTVO – náuka o archívoch, ich správe a využívaní
11. KAMPANOLÓGIA – náuka o zvonoch a ich výzdobe
12. FILIGRANOLÓGIA – náuka o priesvitkách v papieroch
13. HERALDIKA – náuka o erboch
14. VEXIKOLÓGIA – náuka o práporoch a zástavách
15. FALERISTIKA – náuka o rádoch a vyznamenaniach