11 po Svätej Trojici – Pýcha a pokánie

Biblický text: L 7,36-50

36 Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stolo-
val s ním. 37 A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v do-
me farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, 38 odzadu s plačom pristúpila
Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, boz-
kávala Mu nohy a mazala masťou. 39 Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval,
povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka;
pretože je hriešnica. 40 Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on
povedal: Hovor, Majstre! 41 Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen
päťsto denárov a druhý päťdesiat. 42 A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obi-
dvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? 43 Šimon riekol: Domnievam sa, že
ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. 44 Nato obrátil sa
k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si
mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. 45 Nepo-
bozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46 Nepomazal
si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. 47 Preto hovorím ti: Odpúšťa-
jú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo
miluje. 48 A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo spolu stolovali,
začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? 50 On však povedal žene:
Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!

Úvod
• Milí bratia a sestry v PJK, nedele okolo kajúcej 10-tej nedele po ST nás pozývajú
k vážnemu životnému zastaveniu. Cez 9-tu nedeľu si môžeme uvedomovať, čo je pre
človeka rozumné a to je byť pripravený na Boží súd. 10-ta nedeľa nám pripomenula
skazu mesta Jeruzaleme, kvôli odmietnutiu Božej milosti a dnes máme nedeľu, ktorá
nás pozýva k osobnému zhodnoteniu nášho vzťahu k PJK.
• Ako bolo v úvode naznačené náš evanjeliový text Biblie od evanjelistu Lukáša nás
chce pozvať k poznávaniu Krista, ako toho, ktorý skrz na skrz pozná ľudské srdcia
a ich pohnútky. Máme pred sebou príbeh PJK, ktorý sa odohráva v dome farizeja, kde
prichádza žena hriešnica.
• Nič sa nedá pred Kristom schovať. Dozvedeli sme sa o Ňom, že vedel o zmýšľaní
farizeja a poznal aj pohnútky hriešnej ženy. Na základe týchto evanjeliových postáv
nám je ukázaná aj pýcha aj pokánie. A pridáme dnes aj ešte jedno z mnohých naučení
čítaného Božieho slova a to Božiu lásku.
• Milí bratia a sestry, poďme teda poporiadku a začneme tou pýchou.
1. Pán Ježiš pozná čo je v nás a vidí falošnosť pýchy
• Kristus prichádza do farizejovho domu, ktorý ho pozval k jedlu. Pozvanie k jedlu
v oriente znamenalo vyjadrenie určitej blízkosti a záujmu o druhého. Môžeme sa dom-
nievať, že farizejove pohnútky boli okrem túžby, aby bol PJK u neho doma, aj špehu-
júce. Je Kristus ozaj Mesiášom? Alebo je prorok? Alebo len obyčajný človek?
• V konečnom dôsledku hodnotí správanie a pohnútky farizeja Kristus sám ako ne-
správne až pyšné.
• Nesprávne pohnútky vidíme na farizejom pohŕdaní Pánom Ježišom, keď si myslí:
„Keby bol tento prorok, tak by vedel, aká hriešnica sa Ho dotýka?“
• Neslušné správanie ku Kristovi je v uhostení. Neumyje mu nohy, nepobozká hosťa,
ani nepomaže olejom. Umyť nohy by sme mohli vnímať ako dnes, keď by prišiel nie-
kto na návštevu a po vyzutí by sme mu neponúkli papuče. Pobozkanie je asi zrejmé, je
to podobne ako by sme hosťovi odmietli podať ruku. Pomazanie olejom bol prejav
úcty, asi ako dnes, keď hosťa posadíme na čestné miesto.
• Kristus teda odhaľuje farizeja aj jeho vnútorné pohnútky aj správanie, ktoré poukazuje
na jeho nadradenosť a pýchu voči Jeho osobe, a tým aj voči Pánu Bohu. Ako by to
dnes dopadlo s nami? Ako sa správame voči PJK? Za čo nám stojí spoločenstvo
s Bohom?
• Pán Ježiš odhaľuje aj dnes pyšný ľudský postoj. Však ako často znie z ľudských úst,
keby bol Pán Boh Bohom tak by sa nestalo toto alebo tamto. Alebo aj trúfalé rúhanie,
keby Kristus bol Bohom tak urobí toto pre mňa. Počujeme len prejav ľudskej pýchy,
ktorá sa stavia nad Boží majestát a chce diktovať svojmu Stvoriteľovi, čo má urobiť,
a keď tak neurobí akože nie je. Naivné a pyšné. Však by už nebol Pán Ježiš Božím
Synom, keby robil podľa našich chúťok.
• Tiež môžeme vidieť ľudskú pyšnosť v správaní. Kristus povedal, čokoľvek ste urobili
tomu najmenšiemu, mne ste urobili. Akí sme biedni, keď ničíme slabých, keď ničíme
svoje životné prostredie, ...
• Milí bratia a sestry, asi aj dosť o pýche, lebo dobre ju poznáme keďže všetci máme
hriešnu prirodzenosť. Poďme k druhému: pokániu.

2. Pán Ježiš pozná čo je v nás a dáva zachraňujúcu vieru

• Evanjelista Lukáš nám zaznamenáva konanie ženy hriešnice a Kristovo hodnotenie jej
osoby.
• Pozvaním Krista od farizeja na večeru asi bol vytvorený rámec na verejné skúmanie,
kým vlastne je. Mohol prísť kto chcel, a tak prichádza na nevôľu stolujúcich aj žena,
o ktorej všetci vedia, že je hriešna. Nemáme popísané v čom, ale bol to zrejme nejaký
verejný hriech, ktorý všetci dobre poznali a patrične pranierovali.
• Kristus pri jedle leží pri stole a nohy ma za sebou vzadu. Tá hriešnica mu ich pomazá-
va olejom, máča slzami, utiera vlasmi a bozkáva. Okolie Krista je pohoršené, ale On
poznáva v žene vieru, ktorá jej dala robiť pokánie z hriechov a tým konaním mu preja-
vuje úctu a vďaku. Na zdôraznenie toho, čo sa udialo PJK vyslovuje absolúciu – to
znamená rozhrešenie, odpustenie hriechov, nad čím sa všetci divia: Ako si to dovoľu-
 je? Kým je?
• Máme pred očami pokánie a odpustenie. Boží zázrak v hriešnom človeku. Okolie mô-
že vnímať, že človek je zlý a padlý, ale Pán Boh si môže konať svoje a viesť ho
v spoločenstve cirkvi k pokániu. Teda k priznaniu sa k hriechu a odvráteniu sa od
hriechu. PJK vidí do vnútra človeka a vedie kajúce srdcia k sebe, aby prešli týmto
uzdravujúcim procesom pokánia. Potom prichádza radosť a vďaka.
• Ak povieme o cirkvi, že je spoločenstvom kajúcich hriešnikov, potom by sme sa ne-
mali čudovať, že sú medzi nami ľudia, ktorých aj verejne poznáme ako hriešnikov
a hriešnice. Nemôžeme ich dávať preč, lebo ich Kristus zavolal do cirkvi
a ospravedlnil.
• Milí bratia a sestry, tak už sme mali o tej pýche aj o pokání a ešte nám ostala Božia
láska.

3. Pán Ježiš pozná čo je v nás a obdarúva nás láskou

• Náš Spasiteľ, ktorí vidí pohnútky sŕdc, používa v dome farizejovom na vysvetlenie
podobenstvo o dvoch dlžníkoch. Je jasné, že pánovi bude vďačnejší dlžník, ktorý mu
viac dlhoval, keď odpustil obom. Zmysel podobenstva je v Kristovej záverečnej reči
pri tom odpúšťaní hriechov. Komu sa málo odpúšťa málo miluje a komu bolo odpus-
tené mnoho hriechov miluje mnoho.
• Žena hriešnica asi vykonala mnohé hriechy, ktoré okolie poznalo. Duch Svätý ju vie-
dol k pokániu a dostáva vieru, že sú jej hriechy odpustené a Kristus jej ešte aj slovne
prisluhuje rozhrešenie. Ona sama vie, ako veľa jej bolo odpustené a z veľkej Božej
milosti, teraz aj koná skutky lásky. Vylieva drahú masť na Kristove nohy. Bozkáva
Mu nohy na znak úcty. Zmáča mu tie nohy slzami a utiera vlasmi ako prejav pohoste-
nia a prijatia. Koľká láska, úcta a pokora.
• Na mieste je otázka, veľa a málo odpustených hriechov? Potom veľa alebo málo lás-
ky? Nikto by mohol hovoriť aj o malých a veľkých hriechoch, ktoré boli odpustené
a potom by sme hodnotili ľudí, prečo tak rozdielne milujú. Je to však inak.
• Keď nám však Duch Boží odkryje našu ohyzdnú hriešnosť padajú všetky takéto kate-
górie veľkých a malých hriechov, ktoré sú pýchou vyhovárania sa. Ostáva len uznanie
ja som ten veľký hriešnik a za mňa Kristus zomieral na kríži. Prosím Pane Ježiši zmi-
luj sa! To je pokora pokánia.
• Z pravého pokánia prichádza potom dar Božej lásky, aby ľudia videli na nás Božie
skutky a velebili Otca nášho v nebesiach. Už to nebude o malej ľudskej láske, ktorá je
pýchou, ale o veľkej Božej láske, ktorá je darom pokánia.
Záver
• Milí bratia mali sme dnes evanjeliový príbeh o farizejovi, hriešnej žene, ostatných
stolujúcich a Kristovi.
• Duch Boží nám poukazoval na pýchu. Či už je zjavná alebo skrytá v srdci, Kristus
o nej vie. Vzťahom ku Kristu nám pýcha vyslúži len napomenutie a nie bližšie spolo-
čenstvo s Pánom Bohom.
• Na druhej strane máme pokánie, ktoré je darom zachraňujúcej viery v PJK. Každý
sme pred Svätým Pánom Bohom veľkým dlžníkom. Ako dobré je prejsť v pokore
pokáním a dostať odpustenie hriechov. Prijať Kristovo rozhrešenie.
• A napokon je tu napriek našej zlej povesti hriešnikov, krásna výsada. Ako kajúci
hriešnici prijať dar mnohej Božej lásky, v ktorej môžeme slúžiť v cirkvi, rodine
i spoločnosti.
Amen

Neprešlo jazykovou korektúrou, použité sú textové skratky kazateľa Poznámky ku kázni vypraco-
val, poskytol a podľa nich kázal v Poprade 20.8.2023 Michal Findra. Vytlačené pre potreby
členov zboru, ktorí nemohli prísť na Služby Božie.
Aj túto službu v našom zbore i ostatné môžete podporiť milodarom či na fare alebo prostredníc-
tvom účtu: SK87 1100 0000 0026 2721 4159