8.2.

22

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ
TRÉNEROV SFZ

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA - dlhodobý pedagogický proces

zameraný na rozvoj všetkých faktorov, ktoré sa podieľajú na
športovom výkone v danom športe

CIEĽ ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY - je rozvinúť všetky

predpoklady jedincov na dosahovanie športového výkonu

EFEKTÍVNA ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA - musí byť dlhodobá,

cieľavedomá a systematická v primeraných podmienkach

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA - dočasne upravený spôsob života,

zameraný na dosahovanie individuálne maximálnych
výkonov vo vybranom športe

1 2

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA - pedagogický proces - obsah ZAMERANIE ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY

pedagogického pôsobenia sa mení v závislosti od: Ø VÝCHOVNÉ:
Ø veku, ü plánované a systematické formovanie osobnosti,
Ø etáp prípravy, ü osobný príklad trénera.
Ø osobitostí športu,
Ø VZDELÁVACIE:
ale základy: ü poznanie športu a pravidiel,
Ø všeobecné zákonitosti, ü vzdelanie športovcov.
Ø princípy vzdelania a výchovy
sú nezmenené. Ø ZDRAVOTNÉ:
ü podpora zdravého rastu organizmu,
ü primeraného rozvoja orgánov a funkcií,
ü osvojovanie hygienických návykov.

3 4

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA

VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

DIDAKTIKA TELESNEJ VÝCHOVY (z gréčtiny didaskó – učím, poučujem)

DIDAKTIKA FUTBALU pedagogická disciplína
teória didaktického a vyučovacieho procesu v TV a v športe
OBSAHUJE:
Skúma a vysvetľuje:
Ø ciele, úlohy a obsah vyučovania,
Ø zákonitosti zdokonaľovania herných činností,
Ø vyučovacie postupy a metódy,
Ø zákonitosti rozvíjania morfologických, funkčných,
Ø organizačné formy,
pohybových, psychických a morálnych vlastností a
Ø problematiku didaktických pomôcok,
Ø predpoklady a činnosť pedagógov - trénerov, žiakov – hráčov, schopností,
Ø získavania základov teoretického a praktického vzdelania
Ø podmienky vyučovania.
DIDAKTIKA ŠPORTU JE VEDECKÁ DISCIPLÍNA
O VYUČOVANÍ, VÝCHOVE A TRÉNOVANÍ V ŠPORTE
PRAKTICKÝ DIDAKTICKÝ PROCES
PREDMETOM SKÚMANIA SÚ ZÁKONITOSTI ZVYŠOVANIA zjednodušene nazývame
ŠPORTOVEJ VÝKONNOSTI V RÁMCI ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY TRÉNINGOVÝM PROCESOM
A FORMOVANIE OSOBNOSTI ŠPORTOVCA

5 6

1
 8.2.22

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

VZDELÁVANIE TRÉNEROV SFZ
TRÉNEROV SFZ

DIDAKTICKÝ CIEĽ a DIDAKTICKÉ FÁZY POHYBOVÝ CYKLUS HERNÁ

SITUÁCIA
DIDAKTICKÝ CIEĽ V ŠPORTOVÝCH HRÁCH – čo
najefektívnejšie naučiť hráčov hrať príslušnú športovú hru, t. j. HERNÉ VNÍMANIE
SPÄTNÁ
pripraviť ich, aby: Celý pohybový cyklus INFORMÁCIA
+
Ø pochopili zmysel hry, prebieha a zdokonaľuje sa len HERNÉ MYSLENIE
a len v situáciách,
Ø boli schopní dodržať základné pravidlá hry, v ktorých
Ø pravidlá fair-play,
Ø individuálne alebo kolektívne účelne, technicky a takticky má hráč možnosť
správne riešiť herné situácie
voľby svojho VYKONANIE VLASTNÉ
POHYBU ROZHODNUTIE
DIDAKTIKCÉ FÁZY – NÁCVIK a ZDOKONAĽOVANIE konania.
majú špecifické funkcie a úlohy, plynulo prechádzajú jedna do Opakujúci sa pohybový (duševný a telesný)
druhej a je ťažké určiť hranice medzi nimi cyklus individuálnej hernej činnosti hráča.

7 8

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ
POHYBOVÝ CYKLUS
POHYBOVÝ CYKLUS Z pohľadu metodicko-organizačných
HERNÁ SITUÁCIA

HERNÁ SITUÁCIA foriem sú vytvorené podmienky pre

Ø herné vnímanie (seba, spoluhráčov, vlastné rozhodnutia a konania: HERNÉ VNÍMANIE
súperov, herných situácií, podnetov ako SPÄTNÁ INFORMÁCIA +
HERNÉ MYSLENIE
sú pokyny trénera, reakcie rodičov, HERNÉ VNÍMANIE
v herných cvičeniach,
SPÄTNÁ INFORMÁCIA +
divákov i rozhodcov), HERNÉ MYSLENIE

Ø herné myslenie (hodnotenie vnemov z v pohybových a prípravných hrách,

hry, porovnávanie s doterajšími ktoré pre konanie hráča vytvárajú tzv.
skúsenosťami alebo znalosťami so herný kontext (hernú súvislosť). VYKONANIE POHYBU VLASTNÉ
ROZHODNUTIE
zadanými hernými úlohami, vlastná
VYKONANIE POHYBU VLASTNÉ Podpora vlastného rozhodovania podporuje
predstavivosť, vlastná tvorivosť), ROZHODNUTIE
vybudovanie zdravého sebavedomia postaveného na dvoch pilieroch:
Ø vlastné rozhodnutie (čo urobí),
Ø vlastné schopnosti,
Ø vykonania pohybu,
Ø vlastné zručnosti.
Ø spätná informácia (poznanie úspešnosti
V herných situáciách, z ktorých má hráč už určitý zážitok a skúsenosť, sa rozhodovací
vykonaného pohybu a jeho vplyvu na
proces hráča postupne zrýchľuje (automatizuje) a spresňuje, t. j. deti sú schopné
zmenu hernej situácie, po ktorom
realizovať činnosti rýchlejšie, v kratšom čase a častejšie úspešne a to aj pri úplnom
nasleduje nové herné vnímanie)
odpore súpera.

9 10

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA

VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

TRÉNINGOVÉ PODNETY,
ktorými vplývame na hráča, môžu mať charakter:
NÁCVIK
ŠPECIFICKÝ NEŠPECIFICKÝ ü je to učenie sa novej hernej činnosti jednotlivca (HČJ), hernej
kombinácie (HK) a herného systému (HS)

HERNÝ NIE HERNÝ ü môže prebiehať v podmienkach, ktoré nezodpovedajú

totožný so správaním hráča odlišný od správania sa podmienkam hry,
v hre v zápase
ü výsledkom nácviku by mala byť zvládnutá a stabilizovaná
pohybová štruktúra (technika) hernej činnosti, resp.
v priestore a v čase zvládnutá základná súčinnosť hráčov
v hernej kombinácií alebo v hernom systéme

11 12

2
 8.2.22

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA

VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ
MOTORICKÉ UČENIE
podstatou nácviku a zdokonaľovanie je motorické učenie, ktorého
ZDOKONAĽOVANIE efektivita je podmienená výberom adekvátnych metód a foriem v
tréningovom procese
ü je učenie sa činnosti v sťažených, zložitejších, hre viac alebo I. FÁZA MOTORICKÉHO UČENIA GENERALIZÁCIA -
menej podobných podmienkach, IRADIÁCIA
ü hráč sa slovne alebo názorne oboznámi s novou technikou,
ü úlohou je naučiť hráčov komplexne riešiť herné situácie ü buduje sa prvá predstava o novej hernej činnosti,
individuálne alebo kolektívne, ü nasledujú prvé nekoordinované pokusy

ü výsledkom je schopnosť vybrať optimálne riešenia herných II. FÁZA MOTORICKÉHO UČENIA DIFERENCIÁCIA -
situácií a pohybovo ich realizovať KONCENTRÁCIA
ü mnohonásobným opakovaním prekonáva objektívne a
subjektívne prekážky
ü výsledkom je upevnenie, hrubé zvládnutie techniky,
odstraňovanie chýb

13 14

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA

VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

MOTORICKÉ UČENIE HERNÁ PRÍPRAVA

špeciálny adaptačný proces

III. FÁZA MOTORICKÉHO UČENIA AUTOMATIZÁCIA - STABILIZÁCIA
ü technická stránka herných činností sa upevňuje, niektoré sa
zameraný na zdokonaľovanie:
zautomatizujú (návyky), iné budú pružné (zručnosti),
Ø zručnostného potenciálu (technika),
ü obmieňaním podmienok pôsobíme na rozširovanie variantov
Ø zdatnostného potencionálu (kondícia),
techniky a na taktickú stránku herných činností (výberová
Ø intelektuálneho potencionálu (taktika),
reakcia) Ø mentálneho potencionálu (psychika)
ü herné činnosti sa stabilizujú
FORMY HERNEJ PRÍPRAVY
IV. FÁZA MOTORICKÉHO UČENIA TVORIVÁ KOORDINÁCIA -
ASOCIÁCIA ASOCIÁCIA spôsob usporiadania vonkajších podmienok
ü charakteristická vysokou plasticitou využívania hernej zručnosti
na efektívne riadenie hernej prípravy
ü hráč herné zručnosti tvorivo využíva v zložitých herných a plnenie cieľov tréningového procesu
podmienkach a prispôsobuje ich aktuálnym podmienkam
herných situácií

15 16

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

FORMY HERNEJ PRÍPRAVY

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA:
Ø začína výberom,
Ø končí po prekročení optimálneho veku na dosahovanie
ORGANIZAČNÉ METODICKO-ORGANIZAČNÉ SOCIÁLNO-INTERAKČNÉ maximálnych výkonov zanechaním aktívnej činnosti
FORMY FORMY FORMY

STUPNE VÝBERU
vonkajšie podmienky usporiadanie vonkajších vyjadrenie vzťahu najoptimálnejším sa javí trojstupňový výber:
vymedzené časovo herných situačných interakcie medzi I. etapa – výber do športovej predprípravy,
obsahovo a miestne podmienok trénerom a hráčom
(tréningová jednotka, plnenie herných úloh nositeľmi činnosti II. etapa – výber do základnej športovej prípravy,
zápas, teória, rôznej zložitosti v didaktickom procese III. etapa – výber do špeciálnej športovej prípravy
sústredenie (PC, HC, PH, VH)

17 18

3
 8.2.22

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ETAPY ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY:

Ø etapa športovej predprípravy – od 6 do 10 rokov
„hráč a lopta“
Ø etapa základnej športovej prípravy – od 11 do 14 rokov
„hráč a spoluhráč“
Ø etapa špeciálnej športovej prípravy – od 15 do 18 rokov
„hráč a družstvo“
Ø etapa vrcholovej športovej prípravy – od 19 rokov
„hráč a detail“

ETAPY NIE JE MOŽNÉ CHÁPAŤ IZOLOVANE.

TVORIA JEDNOTNÝ CELOK.
NAVZÁJOM NA SEBA NADVÄZUJÚ A PLYNULO,
PRECHÁDZAJÚ JEDNA DO DRUHEJ.

19 20

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ETAPA ŠPORTOVEJ PREDPRÍPRAVY

U6 – U10 1 - 3 roky
ETAPY ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY z hľadiska trvania etapy: Hlavná úloha - vytvorenie trvalého záujmu o pohybové a
Ø etapa športovej predprípravy – 1 až 3 roky,
športové aktivity
Ø etapa základného športového tréningu – 2 až 4 roky, Ciele:
Ø etapa špeciálneho športového tréningu – 2 až 4 roky, ü upevniť zdravie, harmonický fyzický a psychický výkon
Ø etapa vrcholového športového tréningu – 4 až 10 rokov ü tvorba širokého základu pohybového potenciálu
ü dominuje všeobecne orientovaná kondičná príprava
Každá etapa má svoje:
(s dôrazom na koordinačné schopnosti) a technická príprava
Ø ciele – všeobecné a špeciálne ü tvorba zásobníka pohybových zručností
Ø úlohy ü tréningové zaťaženie regulujeme najmä objemovými
Ø charakteristický obsah charakteristikami, organizáciou podnetov, menšiu
Ø metódy zaťažovania pozornosť venujeme intenzite a zložitosti
Ø organizačné formy
ü organizačné formy majú kolektívny a skupinový
charakter – zabezpečenie motivácie a socializácie
21 22

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ETAPA ZÁKLADNÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ETAPA ZÁKLADNÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

U11 – U15 2 - 4 roky U11 – U15 2 - 4 roky
Cieľ: Pomer všeobecnej a špeciálnej prípravy v základnej etape
ü všestranný rozvoj funkčných, energetických, športového tréningu
psychosomatických, motorických a koordinačných N/Z techniky
predpokladov
ŠPECIÁLNA PRÍPRAVA 70 – 80%
Základné úlohy: 20 – 50% Rozvoj kondičných schopností špeciálneho charakteru
ü pôsobiť na faktory štruktúry športového výkonu, 20 – 30%
ü využiť adaptačné mechanizmy pôsobiace na báze
Rozvoj kondičných schopností
všeobecného adaptačného syndrómu, 60 – 70%
ü zvládnuť racionálnu techniku, VŠEOBECNÁ PRÍPRAVA
50 – 80% Rozvoj koordinačných schopností a technických zručností
ü vytvoriť systém používania kompenzačných, regeneračných a 30 – 40%
doplnkových prostriedkov, ktoré zabezpečia v budúcnosti Techniky rozličných pohybových činností
zvládnutie náročného špecializovaného tréningu,
ü zabezpečiť plynulé zvyšovanie tréningového zaťaženia najmä
na začiatku etapy U11 80 : 20% (všeobecná:špeciálnej)
na konci etapy U15 50 : 50%
extenzívnym zvyšovaním počtu TJ na 4 – 5 v týždni

23 24

4
 8.2.22

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ETAPA ZÁKLADNÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

U11 – U15 2 - 4 roky ETAPA ZÁKLADNÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU
U11 – U15 2 - 4 roky
Stratégia rozvoja:
ü silových schopností – harmonický rozvoj všetkých svalových V technickej príprave:
skupín – vlastná hmotnosť (max. 40 – 70% hmotnosti), ü zvládnutie racionálnej techniky,
PO:6-10, nevyužívame metódu jednorázového maxima ü rozvoj motorických zručností – súvisiace s ďalšími
ü rýchlostných schopností – vychádza z lokomočnej bežeckej športovými disciplínami
rýchlosti akcelerovaného charakteru – rôzne polohové štarty Pri nácviku a zdokonaľovaní techniky:
a štarty s prvkami koordinácie, štafety, zmeny smeru a s ü postupne zvyšujeme intenzitu,
výberovou reakciou ü vo veľkej miere zľahčené podmienky, imitačné a prípravné
ü vytrvalostných schopností – zameranie na rozvoj aeróbneho cvičenia,
výkonu a aeróbnej kapacity – prostriedky na úrovni ü vyžadujeme presnosť, rozvíjame detail,
aeróbneho a anaeróbneho prahu, intenzívne metódy ü analyticko-syntetický prístup je základnou metódou
intervalového charakteru zriedka motorického učenia,

25 26

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ETAPA ZÁKLADNÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ETAPA ŠPECIALIZOVANÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

U11 – U15 2 - 4 roky U16 – U19 2 - 4 roky
Cieľ:
Najčastejšie chyby: ü zvyšovanie športovej výkonnosti na základe postupného
nárastu intenzity tréningového zaťaženia prevažne špeciálneho
1) predčasná špecializácia, charakteru
2) príprava nie je dostatočne všeobecná a všestranná, ü na báze zvyšujúceho sa objemu a intenzity sa tvoria funkčné,
3) v kondičnej príprave sa kopírujú schémy zo seniorských motorické, osobnostné a sociálne predpoklady na dosiahnutie
kategórií – intenzita často býva veľmi vysoká vrcholovej výkonnosti
4) v technickej príprave prevažuje syntetický prístup bez
analýzy detailu, intenzita cvičení je väčšinou vysoká,
sleduje sa viac výkon na úkor technického prevedenia
pohybových činností

27 28

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ETAPA ŠPECIALIZOVANÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ETAPA ŠPECIALIZOVANÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

U16 – U19 2 - 4 roky U16 – U19 2 - 4 roky
Základné úlohy: Pomer všeobecnej a špeciálnej prípravy v základnej etape
ü rozvoj špeciálnych kondičných schopností so súčasným udržaním športového tréningu
všeobecných, ktoré nepriamo pôsobia na zvyšovanie výkonu,
ü využívať adaptačné mechanizmy na báze špecializovaného
podnetu kombináciou intenzity, objemu, zložitosti a spôsobom kondičná príprava 40%
organizovania (dávkovania), technická príprava 40%
ŠPECIÁLNA PRÍPRAVA teoretická príprava 5%
ü dosiahnuť vysokú úroveň techniky s dostatočnou mierou 60 – 80% taktická príprava 5%
variabilnosti psychická príprava 5%
ü rozvíjať výkonovú motiváciu a špeciálne psychické vlastnosti, kontrola 5%
ü dosiahnuť vysokú úroveň športového výkonu,
kondičná príprava 50%
ü zabezpečiť nárast objemu, ale hlavne intenzity tréningového a VŠEOBECNÁ PRÍPRAVA technická príprava 10%
súťažného zaťaženia – počet TJ v týždni 5 – 8 20 – 40% regenerácia 20%
ü v dostatočnej miere využívať kompenzačné cvičenia a kompenzácia 20%
regeneráciu, upraviť stravovací režim

29 30

5
 8.2.22

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ETAPA ŠPECIALIZOVANÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

ETAPA ŠPECIALIZOVANÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU
U16 – U19 2 - 4 roky
U16 – U19 2 - 4 roky
Najčastejšie chyby:
Najčastejšie chyby: 6) preceňovanie kondičnej podstaty rozvoja športovej
1) nerešpektovanie biologických zákonitostí adaptácie a výkonnosti na úkor TE a TE-TA zdokonaľovania
permanentné preťaženie – časté TJ bez uplatnenia 7) podceňovanie teoretickej prípravy, rozvoja výkonovej
superkompenzačných mechanizmov
motivácie, prostriedkov sebakontroly, sebapozorovania a
2) malý výber špeciálnych prostriedkov v príprave hodnotenia
3) podceňovanie funkčnej kontroly a spätnej väzby 8) nevenuje sa dostatočná pozornosť rozcvičeniu a
4) preťažovanie veľkým množstvom súťažných štartov bez prípravným fázam TJ
adekvátnej prípravy a dostatočného odpočinku
5) podceňovanie procesov kompenzácie, regenerácie a
rozvoja nepriamo pôsobiacich faktorov (kĺbová pohyblivosť,
aeróbna vytrvalosť, relax, ...)

31 32

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

ETAPA VRCHOLOVÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ETAPA VRCHOLOVÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

U19 a viac 4 - 10 rokov U19 a viac 4 - 10 rokov
Cieľ:
ü dosiahnutie a udržanie vrcholového športového výkonu Kondičná príprava
Úlohy: rozvoj špeciálnych kondičných schopností na báze vysokej
1) maximálny rozvoj faktorov určujúcich športový výkon, intenzity – všeobecné prostriedky vo forme aktívneho
2) dosiahnutie a stabilizácia športového výkonu v náročných odpočinku, regenerácie a kompenzácie zaťaženia –
podmienkach,
prostriedky herného, modelovaného a súťažného charakteru
3) zamerať tréningový proces tak, aby sa najvyššia úroveň dosiahla
počas plánovaných vrcholov tréningových cyklov, Technická a technicko-taktická príprava
4) využitie teoretických vedomostí a skúseností z predchádzajúcich individualizácia – intenzifikácia v súťažných, sťažených a
etáp športovej prípravy, zľahčených podmienkach
5) do pohybového zaťažovania neustále vnášať invenčné a Riadenie športového tréningu
originálne prvky – dosiahnuť maximálnu úroveň adaptácie, informácie o zmene stavu športovca – zvýšená pozornosť
6) komplexným prístupom dosiahnuť čo najväčší výkonnostný stravovanie, doplnková výživa – regenerácia až 50% času
potenciál
33 34

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ
POHLAVIE
faktor vplývajúci na tréning a úspech v športe
1) PRED PUBERTOU je zbytočné rozdeľovať deti pri športovaní podľa
pohlavia! Odozva na tréningové zaťaženie je u chlapcov i dievčat v
tomto období podobná. OSOBITOSTI ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ŽIEN
2) PO PUBERTE zvýhodňujú telesné rozmery a príbuzné faktory mužov.
V priemere sú muži väčší, silnejší a majú vyššiu vytrvalosť.
vlastnosť odlišnosť Ø ANATOMICKÉ
aeróbne VO2 max je vyššia u priemerných i elitných mužských športovcov
schopnosti Ø FYZIOLOGICKÉ
anaeróbny prah bez rozdielu
svalové muži majú väčšiu silu hornej ½ tela a čiastočne väčšiu silu nôh, rozdiely sa Ø MOTORICKÉ
schopnosti ale zmenšujú pokiaľ je meraná relatívna sila k telesnej hmotnosti alebo
svalovej hmote
veľkosť tela obehový a dýchací systém zodpovedá veľkosti tela Ø PSYCHOLOGICKÉ
iné muži majú viac hemoglobínu (na jednotku krvi a celkovo), čo môže
ovplyvňovať zásobovanie svalov kyslíkom
B.J.Sharkey, S.E.Gaskill, FYZIOLOGIE SPORTU PRO TRÉNERY (2019)

35 36

6
 8.2.22

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

OSOBITOSTI ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ŽIEN OSOBITOSTI ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ŽIEN

ANATOMICKÉ ANATOMICKÉ

ü ženy majú v priemere menšiu výšku tela (asi o 6%) a nižšiu ü majú v priemere zhruba o 15% väčší podiel pomalých svalových
hmotnosť (asi o19%) ako muži v rovnakom veku vlákien
ü v priemere majú kratšie končatiny ako muži, ich dĺžka nôh
dosahuje približne 51,2% výšky tela (u mužov 52% výšky)
ü majú užšie ramená a širšie boky ako muži
ü majú nižšie položené ťažisko ako muži, majú väčšiu stabilitu,
ü oproti mužom majú v dolnej časti tela viac tuku (muži naopak v
hornej časti tela)
ü ich svaly tvoria asi 36% celkovej hmotnosti tela (u mužov asi
44%)
ü celkové množstvo vody v tele žien sa pohybuje v rozmedzí 50-
60% celkovej hmotnosti (u mužov 55-65%)

37 38

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

OSOBITOSTI ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ŽIEN OSOBITOSTI ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ŽIEN

FYZIOLOGICKÉ MOTORICKÉ

ü ženy majú približne o 20% menšie srdce
ü majú nižší systolický tlak
ü majú nižšiu možnosť transportu kyslíka v krvi
ü majú menší objem pľúc a nižšie pľúcne funkcie
ü približne o 18-25% nižšiu maximálnu spotrebu kyslíka
ü nižší bazálny metabolizmus (v porovnaní s mužmi asi o 15%)
ü strácajú železo v dôsledku menštruácie
ü vyššiu toleranciu na zvýšenú teplotu
ü pohyblivosť rozhodujúcich segmentov je v priemere u žien väčšia
ako u mužov
ü „citlivosť“ na vytrvalostný tréning je u žien vyššia ako u mužov
ü činnosti spojené s „rovnováhou“ zvládajú ženy lepšie ako muži
ü „citlivosť“ na rýchlostno-silový tréning je vyššia u mužov ako u
žien

39 40

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

OSOBITOSTI ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ŽIEN OSOBITOSTI ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU ŽIEN

PSYCHOLOGICKÉ ROZDIELY V TRÉNINGOVOM PROCESE

ü ženy sú väčšinou menej agresívne ako muži ü menšia trénovanosť

ü väčšinou citlivejšie na vonkajšie podnety
ü tréning v ich hodnotovom systéme je väčšinou nižšie ako u mužov
ü sú viac „náchylné“ na intervenciu, ktorá môže zmeniť ich vzťah k
športu, tréningu a trénerovi
ü sú viac citlivé na dietelogické intervencie
ü pomalšie zvyšovanie výkonnosti
ü ženský organizmus rýchlejšie podlieha únave (fyzickej i
psychickej), je menej stabilný
ü sú citlivejšie voči niektorým rušivým vplyvom a mimoriadnym
okolnostiam
ü u žien sa musí viac rešpektovať a aj uplatňovať individuálne
zvláštnosti
ü v absolútnom hodnotení sú športové výkony žien nižšie

41 42

7
 8.2.22

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
Typológia trénerov z TRÉNEROV SFZ Typológia trénerov TRÉNEROV SFZ
didaktického hľadiska
2. Priateľský („pohodový chlapík“)
1. Autoritatívny („studený nos“) Ø obľúbený,
Ø zdôrazňuje disciplínu, Ø využíva pozitívne prostriedky pre motiváciu športovca,
Ø vyžaduje precízne plnenie úloh Ø je pružný v riadení tréningu,
Ø vyznačuje sa niekedy až krutosťou Ø dokáže experimentovať,
Ø nedokáže nadviazať priateľský kontakt so športovcami, Ø zaujíma sa o športovca,
Ø často trestá a vyhráža sa Ø atmosféra na tréningoch je uvoľnená, ale zároveň sú i
výsledky.
Klady:
má v družstve poriadok, plnia sa všetky zadané úlohy 3. Intenzívny („hnaný“)
Øje podtypom autoritatívneho
Negatíva: Ølíši sa vyššou mierou emocionality a tým, že menej trestá.
často neobľúbený a obávaný, citliví športovci jeho chovanie zle Øčasto dramatizuje situáciu, berie si všetko osobne,
znášajú Øje stále nespokojný, poháňa ostatných
Øniekedy nerealistické nároky, čo môže športovcov demotivovať.

43 44

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
Typológia trénerov TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ
Charakteristika
4. Ľahtikár („easy-going“ – ľahko všetko prekonávajúci) ideálneho trénera
Ø opak intenzívneho trénera,
Ø z ničoho si nerobí problém,
Ø má rád improvizáciu, Každý z trénerských typov je viac či menej úspešný!
Ø nič ho nerozhádže,
Ø tvári sa vždy suverénne Všeobecná charakteristika „dobrého trénera“:
Ø športovci sa cítia voľnejšie, ale tréning niekedy nie je veľmi Ø vodcovstvo – ideálny vodca
efektívny. Ø Zodpovednosť – schopný preniesť na seba
Ø Emocionálna stabilita – emocionálne vyrovnaný
5. Chladný vypočítavec (obchodnícky – „business-like“)
Ø Blízky vzťah k členom skupiny
Ø dokáže získať potrebné informácie a všetko skalkulovať,
Ø Ctižiadostivosť
Ø je logický,
Ø vzdeláva sa,
Ø je interpersonálne chladný,
Ø bystrý a pragmatický (čo sa mu osvedčí, to aj uplatňuje),
Ø chýba mu ľudský vzťah k trénerskej činnosti i ku športovcom.

45 46

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ Odporúčania pre tréning TRÉNEROV SFZ

Pedagogické zásady - princípy 1. Tréner má byť vzorom pre športovca (nič nepredstierať, neklamať,
byť prísny, ale chápajúci, mať schopnosť sebareflexie a
sebaregulácie).
2. Vyžadovať plné odovzdanie sa tréningu / športu a všetkým
1) zásada NÁZORNOSTI čiastkovým cieľom.
2) zásada UVEDOMELOSTI A AKTIVITY 3. Snažiť sa o spravodlivé rozdeľovanie pozornosti a sympatií
3) zásada VŠESTRANNOSTI všetkým zverencom(nepodliehať prvému dojmu a predsudkom)
4) zásada SYSTEMATICKOSTI 4. Budovať u športovcov sebadôveru, ale aj schopnosť
5) zásada POSTUPNOSTI sebaoceňovania a sebakontroly.
6) zásada PRIMERANOSTI 5. Koncepciou tréningu, ale aj verbálne podporovať napĺňanie cieľov
7) zásada TRVANLIVOSTI tréningu.
6. Komunikovať s rozhodnosťou, ale priateľsky, dávať najavo dobrú
náladu.
7. Korigovať chyby krátko, ale s jasným odôvodnením (najprv
vyzdvihnúť, čo je dobré a až potom opravovať).
8. Nezabudnúť pochváliť, čo je dobré (nechváliť však neustále).

47 48

8
 8.2.22

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
Výučba - tréning TRÉNEROV SFZ
Príprava na výučbu –
TRÉNEROV SFZ

tréningovú jednotku
Dominantné postavenie v tomto procese má časový scenár – plán
U učiteľa - trénera rozlišujeme 3 fázy realizácie edukačného procesu: prípravy
1. Príprava na výučbu - tréning.
2. Realizácia výučby - tréningu. Na čo bude zameraný tréning ? → CIEĽ
Čo budeme na tréningu robiť ? → OBSAH
3. Sebareflexia po tréningu.
Ako sa budeme učiť / trénovať ? → METÓDY

Výsledkom tohto procesu je písomná príprava resp. myšlienková

príprava v hlave.
Prípravu sa nemusí vždy podariť naplniť.

49 50

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ Fázy motorického učenia TRÉNEROV SFZ
Realizácia výučby - tréningu
Cieľom motorického učenia je zautomatizovaný pohyb – pohybová zručnosť
pohybové majstrovstvo
Ako zvyčajne prebieha tréningová jednotka?
Čo všetko pri výučbe uplatňujete? Fázy tvorby pohybového návyku:
1. generalizácia
Výučovacie (tréningové) fázy: 2. diferenciácia
3. automatizácia
1. Motivácia – aktivácia
4. tvorivá koordinácia
2. Opakovanie – reminiscencia (aktivácia spomienok)
3. Výklad nového „učiva“ – ukážka / vysvetlenie
4. Nácvik /precvičovanie–upevňovanie–zdokonaľovanie/ Fázy tvorby dynamického stereotypu
1. iradiácia
5. Diagnostika – Spätná väzba = Viem to? 2. koncentrácia
6. Zhrnutie – čo sme dnes robili. Čo už vieme a čo je 3. stabilizácia
potrebné ešte nacvičiť - dotrénovať. 4. tvorivá asociácia

51 52

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
Sebareflexia, TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ
zamyslenie sa po TJ
Ako sa mi ako trénerovi podarila TJ? Motivácia športovca/klienta

Celkový dojem
Čo išlo/čo nešlo – fungovalo / nefungovalo, bavilo to športovcov?
Aké ďalšie úlohy / nácvik nás čaká nabudúce? A) vonkajšia – má za úlohu priviesť človeka k činnosti (odmena vs.
Čoho by som sa mal nabudúce vyvarovať? trest)
B) vnútorná – jedinca priťahuje činnost sama o sobe („baví ho
Formy komunikácie trénera s pretekármi počas tréningu, to“), alebo z vlastných osobných pohnútok („dobrá postava“,
zápasu zdravotné potiaže)
ü verbálne (slovné)
ü neverbálne (posturika, kinezika, gestika, mimika, vizika,
proxemika, haptika,paralingvistika
ü oficiálne (pravidlá)
ü neoficiálne (prax)

53 54

9
 8.2.22

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

Zložky výchovy
Didaktické metódy

1) Etika a mravná výchova

2) rozumová výchova Def. = spôsob, cesta, ako dosiahnuť cieľ (ako niekoho niečo naučit…)
3) estetická a kultúrna výchova
4) ekologická výchova Ø verbálne – vysvetľovanie, presviedčanie, prednáška,
5) citová výchova rozhovor, práca s textom, dramatizácia
6) telesná výchova
7) pracovná výchova Ø názorné – pozorovanie obrazov, modelov, pokusov,
8) výchova k všeľudským hodnotám filmové projekcie, ideomotorika
Ø praktické – ukážka (názorná), „laboratórna“ práca
(pokus/omyl, heuretsika), výtvarné, kreatívne zobrazovacie
činnosti, manuálna činnosť (psychomotorika)

55 56

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ
Didaktické metódy
Didaktické metódy
Metódy podľa etáp vyučovacieho procesu:
Metódy podľa etáp vyučovacieho procesu:
Ø motivačné – vstupné a výstupné
Ø fixačné – metódy opakovania a precvičovania vedomostí a
Ø expozičné – metódy priameho prenosu (monologické, dialogické),
zručností (ústne opakovanie, metóda otázok a odpovedí, písomné
metódy sprostredkovaného prenosu (demonštrácia, pozorovanie, opakovanie, opakovací rozhovor, opakovanie s využitím učebnice a
manipulácia s predmetmi, laboratórna práca, hra jako metóda)
literatúry, domáca úloha) metódy precvičovania a zdokonaľovania
problémové metódy (problémové vyučovanie, projekty), metódy zručností
samostatnej a autodidaktickej práce (samostatná práca s knihou,
Ø diagmostické a klasifikačné metódy – motivačné, didaktické,
práca v laboratóriu, samostatné štúdium literatúry, samostatná výchovné, spoločenská a profesijná, kontrolná
práca s využitím techniky), metódy mimovoľného učenia (učiteľ je
vzorom)

57 58

Pedagogika Pedagogika
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ TRÉNEROV SFZ

Diagnostika – Vie to?

Riadiace štýly

podstatou je zistenie aktuálneho stavu a rozpoznanie príčin, ktoré

tento stav spôsobili
Súvisia s použitými metódami.
posúdenie úrovne, popis a hodnotenie tohto stavu
1. Príkazový
2. Úlohový
3. so vzájomným hodnotením plánovanie dalších krokov tak, aby bol zaistený optimálny rozvoj
4. so sebahodnotením jedinca
5. s ponukou
6. s riadeným objavovaním
7. so samostatným objavovaním

59 60

10
 8.2.22

Pedagogika
ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE
VZDELÁVANIE
TRÉNEROV SFZ
TRÉNEROV SFZ

Faktory rozvoja jednotlivca

Použitá a doporučená literatúra:

Moravec, R. – Kampmiller, T. – Vanderka, M. – Laczo, E: Teória a didaktika

výkonnostného a vrcholového športu, UK, Bratislava 2007
I. vrodené dedičné činitele
Nemec, M. a kol.: Tréner futbalu – učebné texty pre trénerov UEFA B licencie, KŠC,
II. vplyv prostredia B. Bystrica 2008

III. kompromisné riešenie vplyvu oboch faktorov dedičnosti i

prostredia

61 62

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA VZDELÁVANIE

TRÉNEROV SFZ

DISKUSIA

63

11