19.5.

20

Základ pohybu – svalová kontrakcia

Sval - zreteľne ohraničený útvar svalového tkaniva - pohybový orgán

Najpodstatnejšou zložkou sú svalové bunky, ktoré majú schopnosť sťahu -
kontrakcie a uvoľnenia - relaxácie.

Druhy svalov:

Ø priečne pruhovaný (kostrový)

sval
sval a typy svalových vlákien, Ø hladký sval
Ø srdcový sval
energetické krytie svalovej činnosti, Ø myoepitel

fyziologické zásady športového tréningu,

1 2

Svaly vykonávajú pohyb: Kostrové (priečne pruhované) svaly:

Ø vedomé pohyby - priečne pruhované svaly,
Ø nevedomé pohyby (automatizované – zmeny veľkosti zreničky, tlkot srdca, Ø sa pripájajú ku kostiam pevnými nepružnými šľachami.
prehĺtanie, dýchanie, atď.) – ostatné svaly Ø sú ovládané vôľou - signál z centrálnej nervovej sústavy (CNS) - skrátia
sa a ťahajú kosti, ku ktorým sú pripevnené
Sval pracuje ťahom.
Hladké svaly, sval srdca, myoepitel:
Skladá sa z buniek - myocytov, ktoré sa môžu sťahovať (skracovať)
Ø pracujú automaticky
Sťahy vyžadujú chemickú energiu v podobe ATP a na jej tvorbu a Ø sú vôľou neovládateľné
uvoľňovanie je potrebné nepretržité zásobovanie svalov živinami Ø nachádzajú sa v tráviacom trakte,
a kyslíkom.
močovom mechúre, stenách ciev,
maternici, ....
Organizmus tieto procesy aktívne reguluje - napríklad pri namáhavom
cvičení bije srdce rýchlejšie a zvyšuje sa prietok krvi.

3 4

Ľudské telo - približne 640 kostrových svalov.

Najväčší – sedací sval (musculus gluteus maximus) Svalové bunky alebo vlákna:
Najmenší je strmienkový sval v uchu - 1 mm.
Ø veľkú väčšinu objemu každého
svalu
Ø sú veľmi dlhé (až 30 cm) a
tenké
Ø pri podráždení prostredníctvom
nervového vzruchu sa skrátia až
na 1/3 dĺžky
Ø priečne pruhovaný vzhľad
usporiadania myofibríl
Ø vlákna sú usporiadané do
zväzkov – zväzky tvoria sval –
jeden sval môže mať až 2 000
vlákien

5 6

1
 19.5.20

Svalové vlákna – rozoznávame min. 3 typy vlákien, ktoré sa

vzájomne odlišujú rýchlosťou a nástupom únavy:
typ IIX alebo FOG vlákna
(z angl.fast-oxidative-glycolitic):
typ I alebo SO vlákna (z angl. slow-oxidative;
staršie červené alebo pomalé vlákna): Ø prechodný typ medzi typom I a IIB
Ø obsahujú veľké množstvo mitochondrií
Ø svaly využívajú energiu respiračného cyklu
Ø reagujú na podnet pomalšie
Ø kontrakčná vlna pretrváva dlhšie
Ø unavia sa neskôr

typ IIB alebo FG vlákna (z angl. fast-glycolytic;

staršie biele alebo rýchle vlákna): Rýchlosť či pomalosť vlákien je druhovo špecifická.
Ø obsahujú glykolytické enzýmy V svale sa obvykle vyskytujú všetky typy vlákien, i keď v rôznom
Ø energiu získavajú glykolýzou za vzniku pomere.
kyseliny mliečnej Pomalé vlákna sú skôr v hĺbke svalu, zatiaľ čo rýchle na povrchu.
Ø sú schopné reagovať rýchlejšie
Ø skoro sa unavia.

7 8

základ pohybu – svalová kontrakcia

Resyntéza (obnova) ATP využíva:
Ø cukry (glycidy) – ukladajú sa formou glykogénu vo svaloch alebo v pečeni
svalové vlákna prijímajú nervové vzruchy ⇒ podnety na produkciu energie Ø tuky (lipidy)
Ø malé množstvo bielkovín (proteíny)
podnety na produkciu energie ⇒ vyvolávajú odbúravanie organickej látky Ø kyslík
ATP
(ADENOZINTRIFOSFÁT) ⇒ ATP uvoľňuje energiu

Využitie uvoľnenej energie:

20 – 25% svalová práca – mechanická energia
75 – 80% tepelná energia – udržiavanie telesnej teploty (37 ˚C),
zvyšok sa eliminuje vydychovaním, kontaktom tela s okolitým
prostredím, potom
SVALOVÁ ENERGIA POCHÁDZA VÝLUČNE Z ATP!
Rezervy ATP v ľudskom tele malé – vyčerpajú sa v priebehu 1 – 3 sekúnd
Ako prebieha obnova rezerv ATP so zreteľom na herný výkon?
Ø chemická zlúčenina - zložená z jednej molekuly
adenozinu, na ktorú sú naviazané tri molekuly fosfátu
Ø väzba medzi nimi v sebe skrýva relatívne veľké množstvo energie - tzv.
makroergická väzba
Ø rozštiepením väzby je energia uvoľnená - odštiepením fosfátu sa ATP
transformuje na ADP - adenozindifosfát za súčasného uvoľnenia energie
Ø množstvo ATP vo svale je limitované – za približne 2 sekundy je
vyčerpaný
Ø preto existuje niekoľko ďalších zdrojov energie, ktoré spätne dopĺňajú
ATP

9 10

Pre zabezpečenie dlhodobej svalovej činnosti slúžia ďalšie zdroje

energie, ktoré sú získané z potravy – , a
ukladajú sa v organizme ako energetické zásoby
Ø je prvý energetický zdroj pre veľmi rýchlu resyntézu ADP na ATP
Ø v organizme je ho taktiež veľmi málo Ø ukladané vo forme glykogénu vo svaloch a pečeni
Ø jeho celkové množstvo stačí cca pre 20 sekúnd svalovej práce Ø množstvo je individuálne
Ø vystačí cca na 60 až 90 minut telesnej aktivity submaximálnou
intenzitou
Ø spaľovanie prebieha vo dvoch fázach:
: glukóza + ADP => laktát + ATP
spaľovanie bez kyslíka –
⇒ dochádza k produkcii

silná kyselina, veľmi nestabilná,

prakticky okamžite disociuje
na soľ kyseliny mliečnej –
– nutný vedľajší produkt premeny
glukózy na energiu

11 12

2
 19.5.20

: laktát + kyslík + ADP => ATP + oxid uhličitý + voda –

spaľovanie, keď kyslík je nutnou podmienkou –
Pri zaťažení miernou intenzitou je všetka produkcia laktátu ihneď
premenená na oxid uhličitý, ktorý je následne z tela vylúčený dýchaním,
na vodu a energii
Glukóza + kyslík + ADP => oxid uhličitý + ATP + voda
Pokiaľ však intenzita naďalej stúpa, od určitej úrovne prestáva tento
vzťah platiť. S rastúcou potrebou energie vzrastajú i nároky na
zásobovanie kyslíkom. Pokiaľ začne byť prísun kyslíka nedostatočný,
laktát sa tvorí stále viac a už nemôže byť bez zbytku premieňaný na CO2
a vodu a začína sa hromadiť. Produkcia laktátu je väčšia ako jeho
utilizácia (zúžitkovanie)
Hromadením laktátu vo svaloch, klesá pH a to je príčinou svalové únavy a bolesti.
Ø spaľovanie prebieha výhradne za prítomnosti kyslíka a vedľajšími
produktami sú oxid uhličitý a voda
tuky + kyslík + ADP => ATP + oxid uhličitý + voda
Ø CO2 je z tela vylúčený ventiláciou (dýchaním)
Ø zásoby tuku v tele ako zdroj energie sú prakticky nevyčerpateľné a
teoreticky stačia pre svalovú činnosť trvajúcu rádovo desiatky hodín
(aminokyseliny)
Ø nepotrebujú k oxidácii (veľmi dlhý proces) príliš veľa kyslíka
Ø sú zdrojom energie pri bežnom športovom zaťažení - využívaný zdroj je vo
veľmi malom množstve
Ø využívajú sa pri extrémne dlhých zaťaženiach, ktoré už hraničia s
patofyziologickými javmi

13 14

Spôsob hradenia energie pri submaximálnom zaťažení rôznej dĺžky trvania

(od 6 sek. po 4 hodiny) Ø pri aeróbnej činnosti je prítomný kyslík – využíva sa na resyntézu ATP
Ukazuje na podiely jednotlivých energetických systémov na celkovom súhrne Ø čím vyššia intenzita, tým viac kyslíka svaly potrebujú
hradenia energie. Nezaoberá sa podielom bielkovín. Ø tri série reakcií:
ü aeróbna glykolýza
10 0%
ü Krebsov cyklus (odburávanie sacharidov v mitochondriách)
8

90 %
ü systém transportu elektrónov
40
Ø prevažujú pri zaťažení dlhšom ako 3 min.
80 % 44,1
50 50
70 % 65

60 %

50 % 92

40 %
49,6 60
30 %
50 50
20 % 35

10 %
6,3
0%
6 se k 30 s ek 6O sek 12 0 sek 1 h od. 4 h od.

A TP CP glykogé n anaer ób ny glykogé n aer óbny tu ky

15 16

Ø aktivuje sa, keď intenzita pohybu je taká, že organizmus nie je schopný dodať
svalom dostatočné množstvo kyslíka
Ø podporné zdroje, ktoré umožňujú kryť nedostatok aeróbneho systému Ø umožňuje resyntézu bez prítomnosti kyslíka a produkuje sa laktát
ü kreatínfosfát (CP), ktorý umožňuje vytvoriť ATP bez prítomnosti kyslíka Ø do produkcie sa zapája glykogén, ktorý bez prítomnosti kyslíka môže zvýšiť
(ATP – CP) produkciu ATP, pričom kyselina pyrohroznová sa mení na laktát,
ü glykogén (LA) Ø nevýhoda – produkcia laktátu
Ø ak laktát dosiahne určitú hranicu (u každého individuálnu), zabraňuje svalovej
kontrakcii a pokračovaniu v činnosti,
Ø aktivácia systému, v porovnaní s CP, pomalšia
Ø umožňuje resyntézu bez prítomnosti kyslíka a neprodukuje laktát Ø neumožňuje vysokú inztenzitu
Ø molekuly CP vo svaloch okamžite dodávajú energiu na resyntézu ATP Ø dlhšie zaťaženie 20 – 60 sek.
Ø nedochádza k časovým stratám – nie je potrebný transport
Ø rýchly začiatok svalovej činnosti počas krátkeho intenzívneho výkonu
(30 – 50 m max.)
Ø schopný rýchlo dodať do svalu veľké množstvo ATP, ale rýchlo sa vyčerpá v
závislosti od intenzity zaťaženia
Ø zaťaženie do 7 – 20 sek.

17 18

3
 19.5.20

podiel energetických systémov v percentách počas rozlične dlhej činnosti s

6 úrovní tréningového zaťaženia relatívne maximálnou intenzitou

12 0

typ zaťaženia trvanie

10 0
ANAERÓBNY ALAKTÁTOVÝ menej ako 10 sek. 5
10
15
20
VÝKON 30
80
ANAERÓBNA ALAKTÁTOVÁ 10 – 20 sek. 35
50

KAPACITA 60
70

90 95
ANAERÓBNY LAKTÁTOVÝ 20 sek. – 1 min. 65
98 99

VÝKON 40
85
62

ANAERÓBNA ALAKTÁTOVÁ 1 – 3 min 50 46

KAPACITA 20
28

AERÓBNY VÝKON 3 – 12 min. 15

8 4 2
9
1
5
1 2
1 1
1
0
AERÓBNA KAPACITA 12 min. a viac 5 se k 10 s ek 30 s ek 1 mi n 2 mi n 4 mi n 10 m in 30 m in 1 h od 2 h od

ATP-CP LA O2

19 20

tréning

rozvoj: všeobecnej aeróbnej vytrvalosti

intenzita: 30 – 50%
aeróbny anaeróbny pulzová frekvencia: 130 – 150 min.-1
interval zaťaženia: 20 min. a viac (veľký objem)
interval odpočinku: bez odpočinku

regeneračný rýchlostný rýchlostno-

vytrvalostný
rozvoj: aeróbno-anaeróbnej vytrvalosti (vytrvalosť v sile)
intenzita: 60 – 80%
pulzová frekvencia: 150 – 170 min.-1
s nižšou intenzitou rozvojový udržiavací
interval zaťaženia: 2 - 8 min. (veľa opakovaní 10 – 30)
interval odpočinku: neúplný, PF 120 min.-1, 30 – 120 sek.
objem: 3 – 5 sérií
s vyššou intenzitou

21 22

rozvoj: rýchlostná vytrvalosť INTENZITA AERÓBNEHO PRAHU (AEP)

intenzita: 80 – 90% energia sa uhrádza oxidatívne
pulzová frekvencia: 170 – 180 min.-1 začiatok vzostupu laktátu asi 2 mmol.l-1 sa dosiahne pri 80% VO2 max a PF
interval zaťaženia: 20 sek. – 2 min. (veľa opakovaní 10 - 30)
interval odpočinku: neúplný, PF 120 min.-1, 1 – 3 min. INTENZITA ANAERÓBNEHO PRAHU (ANP)
objem: vysoký, 4 – 6 sérií, veľa opakovaní intenzita, pri ktorej nedochádza k veľkej acidóze (kyselina mliečna)
vzostup laktátu na 4 mmol.l-1 sa dosiahne pri 85% VO2 max a pri 90% max. PF

Zaťaženie na úrovni ANP – ADEKVÁTNY ÚČINNÝ TRÉNINGOVÝ PODNET

rozvoj: rýchlosti, rýchlej sily, pohyblivosti a koordinácie rozvojový vytrvalostný tréning maximálne využíva kyslík vo svaloch
intenzita: 90 – 100% pri aeróbnych procesoch
pulzová frekvencia: 180 a viac min.-1 (maximálne úsilie) zaťaženie: 10 – 20 min. vo variantoch s požadovanou intenzitou ANP
interval zaťaženia: krátky, 5 - 15 sek., 1 – 12 opakovaní napr.: IZ:IO
interval odpočinku: úplný, PF 90 min.-1 60 sek. : 20 sek.
objem: 2 – 6 sérií 4 min. : 2 min.
30 – 40 sek. : 60 – 90 sek.

23 24

4
 19.5.20

intenzita úsilie pulzová

frekvencia (PF)
malá 30 – 50% 130 – 140 min.-1
vyššia 50 – 60% 140 – 150 min.-1
stredná 60 -75% 150 – 165 min.-1
submaximálna 80 – 90% 165 – 180 min.-1
maximálna 90 – 100% 180 – 200 min.-1

PF do 130 min.-1 nedostatočné adaptačné zmeny

PF 130 – 150 min.-1 rozvoj aeróbnej kapacity
PF 150 – 170 min.-1 rozvoj aeróbno-anaeróbnej kapacity
PF 170 - 180 min.-1 rozvoj anaeróbnej kapacity
PF nad 180 min.-1 rozvoj anaeróbnej kapacity

25 26

RPE (Rated Perceived Exertion) scale je jednoduchá stupnica, ktorou RPE (Rated Perceived Exertion) scale
popisujeme pocitovú náročnosť tréningu.
Borgova stupnica utrpenia (1982)

27 28