Scribd Logo
Upload

Welcome to Scribd!

  • Book 7 Mar 2023 3

    Uploaded by

    ivkaamaj
    13 views20 pages

    Copyright

    © © All Rights Reserved

    Available Formats

    PDF or read online from Scribd

    Did you find this document useful?

    Is this content inappropriate?

    Report this Document

    Copyright:

    © All Rights Reserved
    Download as PDF or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    13 views20 pages

    Book 7 Mar 2023 3

    Uploaded by

    ivkaamaj

    Copyright:

    © All Rights Reserved
    Download as PDF or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    of 20
    Tvarova/morfologicka rovina jazyka Morfologicka rovina v rameijazykovjch rovin stoj{ kdest uprostred. _ ; rvky fonicke) (zvukove)) sky. zékonitosti ich usporiadania podstatne vpljvaji na formalny réz soy ana ich struktirovanost, pripistjé len isté zoskupenia hlésok na zaéiatku, na konci slova a pod. Napriklag “Akonitosti o radent slovenskjch hlasok v rémei slova podstatne vpljvaji na vyber ohybacfch pripon na eonci slova alebo na ich vynechanie, na (ne)poutitie vkladanjch hlésok v istjch slovach (porov. rozdiel pri vlladanjch hldskach plaviek - plavok). Svislost fonetickej roviny s morfologickou mozno vysvetlit na tivedenom priklade: slovo has kratkym a je podstatné meno a slovo hrd s dj 4 je stoveso; slovo piaty je v jednotnom isle (singular) a slovo piati je v mnoinom tisle (plurali). 0 morfologickom zaradent tYchto slov rozhodla fonetika, resp. pravopis. Pri vztahu s lexikalnou (slovnou) rovinou je potrebné uvedomit si, Ze lexikaélna rovina sa zameriava na vvecng (lexikélny) vyznam slova, morfol6gia na gramatick vznam slova. Najtesnejfie sa morfologia dotyka slexikou v oblasti tvorenia slov. Aj zdkladné postupy tvorenia sti podobné: priponovo sa tvoria aj tvary sloy, ‘aj nové slova odvodzovanim. Morfologicka rovina ma najviac styéngch bodov so syntaktickou rovinou. Tvori sfiou gramaticki stav- bu jazyka. Morfologicke rovina slidi syntakticke) rovine tvarmi slov a pomocnymi slovami na stavbu syntak- tickych konstrukcii(vetngch skladoy, viet, vet), prigom je medzi nimi plynulf prechod, Napriklad spojenie slov na streche zlhladiska morfologického predstavuje spojenie predlozky s podstatnjm menom, zatial ovo vete spojenie na streche sa chape ako prisiovkoveé urtenie miesta Struktira morfologicke| roviny je komplexnd: je vybudovana na slovnych druhoch, na morfologiclejeh kategéridch a na rozliénych tvarotvornjch postupoch. GRAMATICKY TVAR Je formalny prostriedok na wyjadrenie gramatického vjanamu; v prvom rade mé vlastny, morfologicky vjznam av druhom rade mé kad gramaticky tvar aj syntakticki funkciu v stavbe vety. Napriklad tvary podstatného mena vyjadrujé v prvom rade morfologické vztahové prvky lexikélneho vyznamu podstatného mena, ako kategériu rodu, tista a padu, a aZ v druhom rade vetnoglenskei funkciu daného vjrazu vo vete, ako funkciu gramatického podmetu, predmetu, priviastku atd. MORFOLOGIA (TVAROSLOVIE) - je jazykovednd nauka o gramatickych tvaroch slov, ako aj oslovéch, ktoré maja funkciu tvaroy; je to teda nauka 0 tvarove) rovine v systéme jazyka. Morfolégia ako pojem sa vyskytuje nielen v jazykovede, ale aj v botanike, kde sa morfol6gia chépe ako néuka o tvaroch a o formalnom usporiadant éasti rastlin, Casti rastlfn sti napriklad kore, cibula, stvo, list, kvet, jeho éasti ata: Casti slova si koresi, predpona, pripona atd. Casti slova sa odborne nazfvaji morfémy. MORFEMA - je len taka Cast’ slova, ktord je nositelom nejakého vyznamu. Napriklad slovo vypracovat’ sa mOze rozdelit’ na morfémy takto: vy-prac-ov-a-t. Naproti tomu osobitnjmi morfémami nie si napriklad také éasti ako ro-zp-ra-ci-vat, pretoze nemajti nijaky samostatny vyznam. om Pri sklofiovani a éasovani v sloventine och sa kombinuji najéastejsie iba morfémy strom y nna konci slova, no menej Easto i vo vnitrislova. ‘ami Kaidg jazyk na svete ma svoje Specidine morfologické vlastnosti. Napriklad v angliétine sa netasuje a neskloiiuje pridavanim morfém, ale skladanim viacerych slov do jednej skupiny. Slovenské slovo nesiel sa -vangliétine vyjadri pomocou styroch slov: he did not go. V nem@ine sa slovo nepovedal vyjadr{ pomocou 3ty- roch slov: er hat nicht gesagt. V madaréine slovenské spojenie do Skoly sa vyjadr jedinjm slovor iskoldba. Kaidy jazyk ma svoje viastné morfémy, svoju vlastnti morfolégiu. Sloventina ma dost’ zloZitd morfol6- gi - gramatické tvary vznikajd pridavanim rozliénjch predpén, pripon, ale aj predlotiek, ba aj zmenami vo ‘nitri slova, napriklad: noha - od ndh, ist - Sil, pat ~ pfatich ~ piatych atd. 52 _ SLOVENSKYJAZVE pu sklofovacie a Zasovacie pripony, naprs-,- -, OM» gra > koreiiové - 24Ktadnd morféma, vjanamove ise a ~ jeho koreii, 2 je sa iba v odvodenych slove _ ; ‘ eee Ff korefovou slovesnou merfémou a gramatickjm resp inj amare! bn aoa -Mypravue vyznam, najmé trvanie slovesného dea, 2dGrazfuje obsah p » modi nych: mien a zdmen, > spajacia morféma, > rozitiepend morféma, > prazdna morféma. a we pa jaya slow, Koré ptr jednou svojoustrénkou (sémantckou) doen) roviny, Al dnou (Wvarovou) do morfologicke|roviny 2 dalou strénkou (schopnostou spéjat sa s inymi slovam!) do jednou STE stotisfeslovavtakomto obrovskom mnotstveexistujd réanorodé jednotky. 2 toho y- slo dl dia na mensie skupiny. Pri riadat ich, zaflenit ich do nejakého systému. Slova sa triedia nam ; ee ene ty ‘naive a hlavné skupiny sa nazfvajd slovné druby. To si také mnodiny slow kto Etenen nina 2éklade mnohjch obsahovjch i formélngch kritéri. vane ramatikich sa od zatiathuuplatovalo devatslovmjh druhow Az od $0. rokoy 20, storotia sav sloventine uvédza dneSnyjch desat slovnjch druhov. KLASIFIKACIA SLOVNYCH DRUHOV . Slovd motno rozdelt podla toho, di samy osebe majt alebo nemajé obsah, Ked potujeme slovo zosit, vieme si predstavit, £0 sa tym pomentiva, Podobne si vieme predstavit obsah slov spievat, zeleny; ja, pat, 2ajtra. Vtedy hovorime o plnovyznamovjch slovéch, Slovo i samo osebe nemé obsah, podobne to plato slove fen, o love so slove ach, Tieto slova dostanti vjz- nam len vspoloénosti inch slo, naprikiad: on ona, mém len teba, idem s matkou, ach toe krésa. Hovorime im preto pomocné slova. Na zéklade morfologického kritria sa slovné druby delia na obybné (ktoré sa sklofujt alebo Easujt; pri- slovky sa nesklofuja ani netasujG, a preto sii to neokybné slové, stupfovanie prisloviek nie je ohfbanie, napr:ked od slovadiho utvorime dle, vtedy sme slovo neohyalt, ale utvorili nové siovo) a neohybné. ‘SLOVNE DRUHY > pinovyznamové = podstatné mend, pridavné men4, z4mend, Uslovky,slovess, prislovky, pomocné - predlotiy,spojky,tastice,citoslovcta, > obybné ~ podstatné mend, pridavné mend, zimend, tislovky,slovesé, > neohybné - prisloviy, predlotky, spojky, Zastice,citoslovcia, ‘Triedenie slov mé vjznam pre tebriu i prax.Ziadna veda sa nezaobide bez klasifikicie jednotiek, s ktorymi Pracuje. Klasfikicia sloynjch druhov mé vfznam pri pozndvani zakonitosti v materinskom jazyku i pri uee- ni'sa cudaich jazykov. PODSTATNE MENA (SUBSTANTIVA) ‘Siiohybny slovng druh,ktorjm sa vyjadrujt nézvy osdb, zvierat a vec, ich vlastnosti deje a vnitorné stavy: brat, uéitet, pes, macka, strom, ipa, lampa, ki; sila, odvah, rozchod, nécvik Syntakticky (vetnodlensky) sa syntaltické funkcie podstat {aie syntaktické funkcie). ) sa podstatné mend uplatiujt ako podmet, predmet a vetny 2iklad (hlavné nijch mien) a dale) ako pristovkové ur¥enie, prisudok, doplnok a privlastok (ved- ‘ZAKLADNE CLENENIE PODSTATNYCH MIEN > Konkrétne (diet, vck, Vin.) > abstraktné (ska, teplo, manzestvo..) 3 ter, Ham, Liptov..) {obyvatelstvo, vtdctvo, horstvo, vodstvo, Skolstvo..) 2 > pomnoiné -tvarom mnoiného éisla pomenivaji jeden predmet (hodinky, rifle dozinky fastangy). Tay ~ jednotného dista im chyba. Zékladny pomenovaci tvar plural, m6ze oznatovat tak jeden predmet, ako a hocjaké mncdstvo predmetov (tietokliite— eth klieste). Patria medzine ndzvy: ~ Gasti tela: plica, prsia, sta. 9: kiahne,osjphy- havice, rukavce epléky. ident: hodiny, hrabe, husk, asl... Osobitnd skupinu pomnodnjch podstatnfch mien tvoria vastné mend, ato: ~geografické nazvy: Malacky, Turany, Piestany, Rohéée..., “= ee a or a ~ndzvy sviatkov: Vianoce, Hromnice, Turice.. GRAMATICKE VLASTNOSTI PODSTATNYCH MIEN’ ‘KaZdé podstatné meno predstavuje isty obsah (napriklad slovo lastovicka predstavuje lastovitku, slovo po- +har predstavuje pohar), skryva aj isté gramatické vlastnosti - sti nimi rod, éislo a pd, ktoré dopfiiajd slovny (lexikalny) vyznam prisluSnych siov. ROD PODSTATNYCH MIEN - eae eae BienWstoreatine Kym vsloventine, v infch slovanshch jazykoch a v neméine si po tri rody (musky, Zensky a stredny rod), vo nskych j faréina ani angiétina pramatické rody ne- tmajti napr: slovo kniha je v slovencine rodu Zenského (té kia), v neméine rodu stredného (das Buch) avo francfizstine rodu muiského (Ie livre). Vijanykovede sa zésadne rozliSuje prirodzeny rod a gramaticky rod: > prirodzeny rod - je dan pohilavim osOb a roalisuje salen pri osobnjch podstatmjch mendch ten mud - td Zena, ten ueitel ~ td uéiteFka;niekedy sa prirodzenf rod rozlisuje aj pri zvieratéch (ten medved'- té medve- dica), nie vSak désledne,lebo niektoré majé iba jeden rod (ten Skovrdnok, ten had td wdovka, td mucha... Vsloventine je zau)imavya zlozity muisky rod, napriklad muského rodu je podstatné meno Ziaci vo vete Je{iil Ziaci st letnjch téboroch, ako aj vo vete Jil Ziaci a Ziacky sv letnfch téboroch, hoc slovo Ziaci ¥ prve] vete ma Sif vyznam ako Zac v druej vete. Slové uvedené v mutéskom rode zahffiaji aj prislusniéky Zenského rodu. Musky rod supluje dva rody, aj ed! ide o oznatenie samcov i samic, teda ndzvy potkan, sokol,svréek pstruh, kandrika dalie nevanacujt ‘iba samce, ale aj samice. > gramaticky rod - oznatuje sa obytajne podls zakontenia lova.Podstatné mend, pri ktorch nepoznéme Prirodzeng rod, hovorime o gramatickom rode. Gramaticky rod maj(inaprikiad podstatné mend stredné- hho rodu: to oko, to zvier, to diet, to pole, to $koIné to mest, to chlapea to rice, to znamenle ‘ASLO PODSTATNYCH MIEN této gramatické viastnost vyjadruje, je vtexte re& 0 jednej vecialebo o via- cerych veclach. Rozoznavajisa dve isla: > jednotmé éisto (singular) — abstrakiné podstatné mend sa poudfvaja len vjednotnom isle, napr: zlet,spa- ‘nile, Tiska..; rovnako a} mend ldtok sa poutZivajt zryéajne len v jednotnom disle (zlato Zelezo, drevo, ps nica..), mnotné éislo majé len v prenesenom vfzname: z6kladné slobody éloveka, pamati (kniha), Zelezd (putd), jednotné éslo maja aj hromadné mend, ktoré oznatujviac vec toho istého drufu: Istie, dubina, Zobrat; Hiactvo, D> mnodné Gislo (plural) -viaceré podstatné mend sa vyskytujd iba v tvare mnozného disla,iked' sa nimi coznatuje len edna vec; elm ¢asto st to miestne men4,napr: Tatry, Kosice, Rybare, dalej Seobecné mend sviatkor, fasti tela a odevu, ndstroje a pod, napr: Vianoce, narodeniny, faSiangy, plfca, noknice, dvere, fuse. 54 SLOVENSKY JAZYK smaticka vlastnost sa uplatiuje len pri vyjadrovani vztahu podstatnych MIEN - tato gral i i RODSTATN He, Vspizoneslvenine poznan® and tazka kto? €o?: chlap, Zeny) » nominat a?Eobo?: chlapa, iter) ; ‘cou? Comu?: chlapovi, Zend) > a Pe ’a (koho? £0?: chlapa, Zeny) » aM L ((0) kom? 0 Com?: o chlapovi, o Zendch) " 1eserumental 1 (kim? zim?: chlapom, Zend) int JAMKA: Osobitm sceho kruhu: a ¥CH MIEN . SKLONOVANIE Faraone musia mu svoju podobu prispésobit, musia sa sklofiovat, napr. = poe oe ean Tigtov atd. Zakladnych sklofiovacich vzorov je 12,7 toho pre kazdy rod list, éftat 2. - ‘su Styri vz0ry: fom na ich sklofiovanie élenime na: MuaSKY ROD = so 2% crorjerat):sklofuji sa podfa vzorov chlap alebo hredina, ; : aed (nedivé veel rastliny a véetko, s tim sa stretavame, okrem Zivych bytosti): sklofujti sa podla > n ; vzorov dub alebo stroj. ~ z gramatického hiadiska sa delia na velké skupiny podla zakonéeni — fakonéené na ‘samoblasku -a: skloiiujd sa podla vzorov Zenaa ulica, ; et Jakonéené na spolublasky: skloriuja sa podla vzorov dla alebo Kost’ (sii to pomerne zriedkavé PY soy) ss Henského rodu, ktoré boli utvorené od muzskjch podstatnfch mien: sklofujd sa podla niektoré sk fn uiskych p , eapaaltt napr:: ujéind, strynd, princeznd, kriaznd, krdlovnd, cdrovnd. STREDNY ROD - existuje v slovanskch jazykoch, je v podstate vyluéne gramatickym rodom. Pri sklohovani ‘su 3tyri vzory, diferencujd sa len podla zakonéenia: > zakonéené na -o: patria kvzoru mesto, D zakonéené na -a: patria k vzoru dievéa. SKLONOVANIE CUDZICH SLOV Pri stigasne} prudkej internacionalizacii rozhovorov je vel ka migrécia cudzich slov v kaZdom jazyku, sloven- Ginu nevynimajiic. Sloventina priberd stale nove slova z blizkych aj vadialenych jazykov. V siivislosti s rozvo- jom informagno-komunikaéngch technolégit preberame slova najma z anglictiny, ktora stale viac nadobiida charakter medzindrodného jazyka. V sloventine je vyrazna tendencia podriadovat' cudzie slova domacemu sklohovaciemu systému. ZvatSa sa pritom vychadza 2 vyslovnosti cudzich slov. Kede vaetky cudzie jazyky majii odliSni morfol6giu, néiteni ‘sme prispésobit’ slové naSmu jazyku alebo vo vete ich aspoit sklofiovat tak ako domace slova. cong Lad MAL RAS ORGYANLSTETO ZVLASTWOST! ~osobitné sklofiovanie majti Zivotné podstatné mend cudzieho pévodu, ktoré sa v pisme kontia na samo- hléskové pismend a vyslovuja sa (v slovenskej vyslovnosti) s prednymi samohlaskamt i, i, e, €, @. Tieto slova sa sklofuja podla vaoru kuli, Patria sem niektoré vSeobecné cudzie podstatné mena, ktoré sa u nds poutivajé, a najma vlastné mend, nape: mufti, grizly, Verdi, Rossini, Szombati, Goethe, Hrabé, Bambi. ~pri vlastnych mendch oséb zakontenych na -u,-t, -6, -0, -ou, -au sa padové pripony pridavaja k celému menu, napr: Nehru ~ Nehrua, Varjt - Varjtia, Szabé - Szabéa, Geré ~ Gerda, Rousseau ~ Rousseaua, ~Cudzie muZské mend zakonéené na -us, -0s, -es,-is sa sklo‘iuji podla vzoru chlap. Pri sklofiovan{ vypadii- va povodné zakontenie, napr: génius, génia, géniovia... Aristoteles, Aristotela... Pytagoras, Pytagora, 455 USES A ARTUR J ~Henské podstatné mend zakonéené na -a,-ya sa sklofuji poda vzoru ulica,napr akcia, demokra hanya. dative a loksli plurdlu si vidy dlhé padové pripony,napr: Studia -Studiém, o Stididch, ~ podstatné mena cudzieho pévodu zakonéené vN singuliru na um, ium, -Yum,-eum ou, suum, jg -¥0, 20, -, 00 sa sklofujé pola vzoru mesto ri sklofovani vypadva pripona -um a-om (sympézign? ~sympézia) apr sich, ktoré si zakonéené na samohlisku, vypadava samohliska (kakao ~kakaom, rogen, ~ rodeom..) Slovo décum vo vjename ida] ms v plural tvary dia, dt, détami. ~mnoho cudzich podstatnjch mien sa nesklofuje, predovSethjm te, pri ktorch pomer zakontenia a py, rodzeného rodu nezodpovedé domice| sklofovace| sstave. Z mien muiského rodu sa nesklofyjg Podstatné mend ataié, chargé d'affaires. Nesklonné si aj Geské priezviské Martini, and. Z mien Zenskéhy rors neskofui napr. miss madome, jar. Zien stedného rodu si nesklonné nap alibi, dementi fing kanoe, deft Neskionné si aj mnohé cudzie vadialené miestne nézvy ako Nantes Marseille, Sydney, Wateriog, STYLISTICKE VYUZITIE PODSTATNYCH MIEN Podstatné mend zhladiska vztahu meda\jazykom, spoloénostou, komunikaénou situéciou a textom ako vj- sledkom komunikaénej aktivity patria k najvjanamnejsim stavebnim prostriedkom; prostrednictvor nich autor bude obsahovo-tematicky a vecno-vjznamovy z4kad jazykového prejavu, Frekvencia podstatnfch tien vtexte zavisiod Stfluprejavu a iastoéne ju ovplyviije a slohovy postup. Zo slohovtho hladiska, ale aj z hladiska funkéného uplatnenta podstatnjch mien je déledité ich rozdelenie na: ~ abstrakté: vyuzivaji sa predovéetkjm v néuénom stjle, kde si prostriedkom pojmového a terminologic- kého vyjadrovania, ~ konkréta: konkréte podstatné mend sti beiné najma v textoch hovorového Stjlu. ‘Vumeleckom Stjle sa aj abstraktné (ymtitorné, psychické)sivislostia vatahy vyjadruja Konkrétam, Tak je tohlavne vlyrickej poézii, napr: Blatom zAkopov ti poftkali srdce. PREHEAD SKLONOVACICH VZOROV PODSTATNE MENA PAD Nsg., Nol Ng, Nl. Ng, Nl. SKLONOVACI VZOR | ehlap -0/-a/-us, -/-ovia | Yena-a) -y mesto-0, 8 (otec, Jano, Zeus) (Andrea, kresbo) (oravitko,ljtko) hrdina-a/-ista, /-ovia | ullea-a/ srdee-e, ia (bandita, futbaiista) (dua, stuécia, deta) _| (lec, skielce) ub 0, -y dlah-0, 2 dievéa-a, -até/ence (oojem,hlas) (zbraf, piesef) (chlopto,frieba) stro}-0, -e teost-0, + vwysvedtenie ie) -ia (koniec, fal) (kry, sof) (listie, ienrtie) all, 4,4,-2,8,€/-ovia | gadind-4; -€ (griely, Fandly) (strynd, cérovnd) pant-i,-ie (hada! nejaki paniu, Stretol pani uéitefku) POMNOZNE PODSTATNE MENA PAD NL NL NL SKLONOVACT VZOR | dub -y, -och ena-y, -ich mesto -a/-d, -ach/-éch (dostihy, Donovaly) (narodeniny, Totty) (ico, Kogarisks) stro], och ullea-e, ach srdece-la, -iéch (okuliare, kipele) (noénice, Kosice) (plecia, prsia) SLOVENSKY JAZYK paioavNt sa preRtiye néavy pre viastnosti alebo pre ing urgenie sob, vier lone vere é J eccmatene ipodstatngm menom, napr: dobry élovel, mocny kért, evrdé stala, fe i, vl uo Vistnost pridavnych mien zhodovat’ sa v pade, Zisle a ‘rode 5 podstatnymi menami, ria, sa nazyva gramaticka zhoda, Syntakticky pridavné mena ‘mézu byt’vovete: S priviastkom, napt: Bystrick futbalist ‘sa stall majstrami, ee : ee ~Prennym prisudkom, napr: Trdva bola yysokd, s él pred skolou smutny, ~ dopinkom, napr: Chlapec stal pre ee ~ Gop jm zakladom jednotlennej vety, nap: Chytil ju za rubs . 7 ; oxremecho pridayné mend ete hothe pinia aj funkeiu Injch vetnych élenov (tu vSake maja iilohu podstatného mena, napt: Sty hladnému never). PRIDAVNYCH MIEN | ; - ; Pee araoveie yjadruja osobu alebo zviera, ktorému patri to, éo je vyjadrené podstatnym menom: bat (812), psf brechot (21?) : > ino "jeupinou; vyjadruji viastnost toho, Zo je pomenované podstatnym menom: zele- 2), dreveny st6l? (aky?) " rd ka (aké2), dreveny si” OO vata od podstatnjch mien, slovies, prisloviek, zriedkavejsie od jové: odvodené = sti 3s, prisloviek, 2 v : . ie viiosloviee, sito najproduktivnejsie pridavné mend, napr: Kovovs, lesny, kosicky, stolovy,. kniény tstagy, trvdci iy; vonkast veerajs, davny, dalek a kostné a vztahové pridavné mend st viastnostné pridavné mend. Zhriujiici nézov pre al STUPNOVANIE PRIDAVNYCH MIEN . , iektoré akostné pridavné mend vyjadrujice viastnost, ktora sa mde vysie/tovat ¥ rozlignej miere, mozu tyjadrovat rozny stupef tejto vlastnost. Této vlastnost niektorych akostnych pridavnych mien sa nazyva Dipiiovanie, Pri stupovant pridavngch mien sa rozoznava)i tr stupne: P rvy sped vyjadruje pind vastnost bez ohladu nae) mieru,ma podobu zakladného tary pridayného mena Farah stuped vyiadruje pri porovnant vaéSiu mieru viastnosti. Tvor! sa pridanim pripony -¥ alebo efi ‘a, nap: dih-§f, chudobn-e/S. Pripona -sf sa poudiva zvatSa pri neodvodenych Jeu kmefiu pridavného men: pridavagch mendch, ktorych kmef sa koné{ na jednu spolublasku, napr: zdrav-st, vesel-s, tup-Si ata. Pri- ona ej! sa pouziva zvaéSa pri odvodenych pridavnjch mendch a pri tych pridavnych mendch, ktoryeh mei sa konéf na dve spoluhlasky, napr: srdeén-ej8, odborn-efst, smutn-ej8i > treti stupeli vyjadruje pri porovnant najvaésiu mieru viastnosti. Tvori sa z druhého stupiia pridanim predpony nqj-,napr: naj-miidrejS, naj-novst, naj-slavnejst > nepravidelne sa stupfuj neodvodené pridavné mena: dobry ~ lepsi - najlepst, 21y ~ horsi ~ nayhorst velhy vad8i - najvaet, maly ~ mens{~ najmensi, > nestupiiuja sa pridavné mend, ked’ si sitastou odborného terminu alebo viastného mena, napr: Vysoké Tatry, Dihd Liika, smutnd vfba, orol skalny SKLONOVANIE PRIDAVNYCH MIEN Pri sklofiovant pridavnych mien sa musia brat’ do tivahy vSetky tri gramatické vlastnosti, ktoré majit tie podstatné mend, ku ktorym ony patria. Kedze mame pri podstatnjch menach rod musky, Zensky, stredny, slo jednotné a mnodné a vietky skloiiovacie pady, musime ich mat aj pri pridavnych mendch. Budeme teda osobitne sklofovat pridavné mend muzského, Zenského a stredného rodu, v jednotnom i v mnoZnom disle. aE se ponte rao pekny: podfa neho sa sklofujt pridavné men4, ktoré sii v Sf ého di éna yi, us een ctf ptt nominative jednotného éisla zakontené na +f, > cuits neho sa soit skosté pridané mand ktoré sv nominative fednotného tsi zakonte- né na -f -ia, -ie, napr: nidzi, domdci. Podla tohto vzoru sa sklofujti aj zvieracie privlastfiovacie pridavné Pe gee ne medvedt, orlt, hust, Zabi, rybi, mySact, sovt, jastrabé otcov/matkin: podla nich sa skloftujii osobné privlastiiovacie pridavné mena sna zakoné -ov (bratov, susedov Svagron, mufoy.}ain (matkie,sestrin, Olin, fenin.). Satontend nav rae Masifikdcia prfdavnjch mien na akostné a vztahoyg, rnavyjadrenie subjektimneho postojapodavatela, Pomoc, jektimne viden€ viastnosti predmetov ajavow ako aj fyzicye Zasto utvirajii bohaté synonymické rady, Ktoré takéto hodnotenie javu umoziyj, - apr: peknj krdsny,ndahern, velkolepj been, Zarovny, béleeny - Bajern, See cividudine odstupiovat pridévanim pripon apredp6n,naprsprikrétyprekrésny, ye, kane velit Zeléjicearobi)icepredpony apripony i prostiedkom exprestmeho vyjadrovan, ‘vhovorovom Sj kde sa mdz vyuiit 2 ako prostriedok irbnieasatiry, nap Te shutodne velholenynépag Voumeleckom Sle si a) prostriedkom emocionélno-estetického vyjadrovania, napr: Korenia zrnko, to gq iad Eve! Prokrése slvo vm, spartanskej deve /po grécky poviem.. jan Smrek, Paternoster). Prostriedkom na odstupfiovanie miery viastnosti je aj stupiovanie akostnjch pridavnjch mien; jednotiyg stupne sa wyuvajé aj pri porovnévani dvoch vect, napr: Peter bol znich najusiloynejst Vatahové pridavné mena pomeniivajé také viastnosti veef oznatenych podstatnymi menami, ktoré vyply. ices Ean eda vatahovi strénku vec, apr: dreveny dom, ovoen sad, hrdzavé 1s dat ado: sroky. Si to prostriedky vhodné aj do nduénych a administrativaych textoy sie rai ‘s publicistickym Stylom: ‘SGhrnne mono povedat, Ze pridavné mend umozfiujd jednak sprestiovat a jednak subjektivne odtiefiovay vvyjadrenie. ZAMENA (PRONOMINA) Su slovd so vSeobecnym vyznamom. Nepomentvajii teda javy skutoénosti priamo. Ich vyznam sa konkreti- rue take vo vete a vtexte poukazujé alebo odkazujd na konkrétne predmety abstraktné javy a viastnosti ‘iba v spojeni s plnovyznamov§mi slovami, najma s podstatnymi menami, Napriklad vyznam zamena ten sa ‘vtomto zmysie napini* av spojeni ten Clovek dom, film, dojem, skutok ata, ZAmeno ty 2as mote cznatovat tak hovoriaceho, ako aj pasluchdta. Specifickost 24men je aj v tom, Ze ich je sice v jazyku mélo, no vtextoch 5a vyskytuj pomerne éasto, preto sa to isté-z4meno opakuje. Syntakticky sa vyuiiva pronomindlny podmet pri éOraze, pri protiklade alebo z cltovych dvodov, porov. ja bysom to nikdy neurobill Ja pracujem a ty edi& V sloventine, ale a] v mnohyjeh dalsch flektivnych jazykoch je nepoutivanie z4menného podmetu normou, to znamend, Ze zAmenny podmet nemusi byt vyjadrenyi Moe byt vo funk slovesno-menného prisucl (toe on), zhodného priviastu (tento svete}. ee VF2NAMU ROZOZNAVAME ZAMENA vlastne ukazovacie zmend prispdsobené podmienkam dial6gu (jo, ¢ on, ona, ‘ono). Patria medi najCastejSie slova v reti. Pri tvorbe konkrétneho jazykového prejavu je potrebné vidiet a vediet rozliSovat medzi krétkymi a dlhymi tvarmi zamen a vediet’o ich odliSnych funkénych viastnos- tiach, ktoré sa prezentuji wi na Grovni vety. VSimnime si rozdiel medzi vetami: Cakdm ¢a.—Cakdm teba. / ‘Kéip mi knihu. ~ Kip mne knihu. Kratky tvar mi, ta vyutijeme vtedy, ked je déraz na slovese éakat’a kipit, alebo na podstatnom mene kniha. Kratky tvar sa vyuZiva iba v nedOraznej poz(cii, tite ked’ nechceme osobitne zdéraznit obsah (dej), ktory nesi slovesa. ‘Ak chce autor osobitne poukazat’ na osobu adresata alebo na seba, v takomto vyznamovom zameran{ vety sa krétky tvar z4mena nahradzuje dihSim tvarom, lebo iba ten moze byt nositelom dorazu. Poudivanie osobn{ch zamen tretej osoby 24visi od gramaticke) kategérie rodu a Zivotnosti. V muZskom rode nezivej bytosti (netivotné podstatné mend) sa poudivaji iba stiahnuté tvary, ktoré sa kontia na -f (nati doit), zatial to v muskom rode pri osobach (Zivotné podstatné menA) sa poudivajiivsetky tvary: na rneho, nafiho, nai, napr: Hneval sa nafi /na neho /naitho / uti preto, 2e mu sttdbené dva dukdty nedal. >> privlastiiovacie - vyjadrujé privlastiiovanie prvej, druhej alebo trete| osobe. Prvej osobe sa privlastiuje ‘v jednotnom éisle z4menom mdj, moja, moje, v mnoinom tisle zamenom né§, naSa, nase, druhej osobe ‘vjednotnom Gisle zamenom tvoj, tvoja, tvoje, v mnotnom éisle zamenom vds, vasa, vase, trete| osobe sa privlastiuje v jednotnom tisle muiského rodu z4menom jeho, v jednotnom tisle Zenského rodu zAme- nomJe/avmnoinom tislezAmenom ich. > ukazovacie - nimi y reti ukazujemena té istéi osobu, vec alebo viastnost. Si to zamend: ten, t, to, tento (tamten, henten, tenhla), tdto, toto, takjto, onen, ond, ono, taky, tatky atd: Ukazovacimizamenami sanniekedy len odkazuje na to,o om ut bola ret: Bolraz eden krdl’a ten mal troch sgynoy. jeden ztych synov mu povedal. Inokedy ma ukazovacie zameno citovy priznak: Z tej duke réd by som ‘1 pomohol.— Taki mil tudia,~ Tak zima, ee ea a een SLOVENSKY JAZYK 4 4 ro zamena: kto, Co, vecalebo viastnost, ktor4 ndm nie je zndma. Si to Amen: i y jimi na osobu, ae eon ‘osobu, zamenom ¢o sa pytame na vec. i f Friary, aky. Zamenom kto sa ptame na di, ktory, al 1é b watain’ ovacie ~ si tie, ktorgmi sa vymedzuje zr SH aren Jo ot sear i onde ton som sa vymedaue totodnost nejake] vec: Te isd suka imenami ten ist, tende, t cdve strdnky tejze vec. aninoen ‘sdm, sama, samo sa zvraziiuje osobné 24meno 12 izby sém gazda. + osobu anit te. Sear ree nevieme, nechceme alebo nepotrebujeme presne eee eee be, , evaieba assent Su odvodené z opytovacich zamen predpanial da- teal rata isa i aco, vol fajaky), vseli- , , i Zo, niektory, nieti, nejaky)), vola- (volakto, volaco, volaktory, volaja lie (el ries Cena rie (hocico, hocigo, hociktory, hocijakj) a priponami -si (ktosi, Cosi, ktorysi, akysi, cist), -ko! vek (ktokotvek, Cokolvek, éikolvek, akykolvek). rll Vsledmom pide muiského a stredného rodu jednotného dsl je pri osobnom zAmene 3. osoby dihé/(sném), kratke i(k nim). = . = ae apes acurch Meese ovyjeme tv spoluhsku 6, tede lt eto, det (nespréime je, tetnost nejakého predmetu alebo viastnosti. Oznaéujt ako mam ja.— alebo podstatné meno: Ja sém by som nekonal Pa STYL UZITIE ZAMEN ae | SO Peat prostriedkom zomknutosti textu, a zéroveit spifiaji funkciu gramatickych sy- hong apr Samo na ky nezabidal, Pal aad drat mesac, eu aviv. Ona muted pisala 2 etko, Zo sa v dedine a s fou deje. ; Seely cuceairay nadych, napriklad isté miera expresivnost je uZ v zddrazneni pomocou {iklichtrarov2imen a ich wysunutim na exponované elo vety. nap: Mn bude hovorit?Teba som Gakal Vostatnom fase dochédza nielen v betnom tstnom jazykovom styku, ale éoraz éastejSie i v publicistick textoch, ba aj v populdrno-nauénych textoch k nenaledite) zmene zvratnych privlastiiovacich z4men s ostatnjmi priviastiovacimi z4menami. Autori ignoruja z4sadu, Ze podmetu sa priviastiuje zvratnym zamenom. Priklad 2 belne) praxe: Pri svojej (= moje) Sestdesiatke mi zostali len dve radosti zo Zivota. Tieto pripady sd bedné v spravodajskych textoch a v publicistickych komentdroch, napr: Ak vyervd v je (= svoje/) trodene) skromnosti, md pred sebou peknii budticnost. Casto sa zamiehaja osobné zmend, napr: Zaniesol som kartény do zberne a musel som za nich (= ne) eéte platit. CiSLOVKY (NUMERALIA) ‘St ohybné i neohybné slova, ktoré pomeniivaju jednak samostatné pojmy pottu a jednak diselné uréenie veci, dejov a priznakov. Samostatné pojmy poétu pomentivajti najma v matematickych Gkonoch, napr: tri a dva je pat, dvandst’ delené dvoma je Sest. CiseIngm uréenim vect, dejov a priznakov sa vyjadruje ich pocet, poradie alebo ndsobnost, napr:: dvaja chlapct, piaty dei, dvakrét napisat: trojndsobny vitaz. ‘Syntakticky méze byt’ vo funkcii podmetu (prisli traja), predmetu (hovorime o tretom), prislovkovym urée- nim (videl dvojmo), zhodnym priviastkom: (prvy problém). PODLA VYZNAMU ROZOZNAVAME CiSLOVKY > zakladné éislovky ~ si hlavnou skupinou éisloviek. Ostatné druhy Eisloviek sa odvodzuji od nich. ‘Zakladné tislovky Pomentivajii samostatne chapané pojmy pottu. Vyjadruji presny alebo priblizny potet. Urtité tislovky vyjadrujit presny potet jednotiek a mézu vytvarat iselny rad, napr: jeden, dva, tri. devait, desat. Neuréité zakladné Cislovky vyjadrujti na zaklade odhadu alebo subjektivneho hodnotenia nepresny alebo neurtity poet, napr: vela Hudi, mélo peliazt, trocha, nfekotko, zopdr, viac atd: > ndsobné Gislovky -vyjadrujd kot ko réz sa opakuje de] pomenovany slovesom. pripadne aj podstatnym iienom a kotkonrie = spi Viastnost vyjadrend pridavnym menom alebo prislovkou, napr: opako- rat, tvorndsobny vitaz, trojty oblok, tri dcané. Ci i at sa pi Darema bf to if oblok tl razy nam dane. Cistovky so alodkou kr sa pi8u spol, vl i alebo deja, napr: dvadsiat nud é vy ruby raz, vstdvat’o Siestej hodine, Ked sa pisu Gislicami, diva sa an nin bodk, letuion cue od : wySéle padovd pripona, ato po spojovniku, Priklady: 1. (prvy), 2.3... 50. atd’; 6-y, 7-eho, 10-emu. ea Jedsovia 23 podstatnym menom, vtedy sa bodka za dislovkou nepise, napr: strana 16, rock 2S ate! paves lovky ie 5 cea Rs 39 spit osobite (dvadsiaty stvrey,eridsiaty ésmy. . 5p iadruid druhovi variabilitu (potet druhov) veci alebo latky, napr: dvojaké j. trojaké by jaké pridina, i corr re byliny, dvojaké pridin Nedaju sa pisomne vyjadrit éislicami, preto sa vypisuja Slovan \ 59 ———O lh hhlrtCO;™”:C;™~C | ako roztleiiavacie tislovky. Vyjadrujd samostatne chs ¢ (dvoje det, ptoro obrusoy,troje lavic..). Ornaen 50 vo viazanjeh mno¥stvich a si pomenovang virtuéz mé doma.tvoro hus Ich potet nempzn: pang né tslovky =v podobe pridavngeh mien sa sklotuji podla nich 2vat%a pogy, sici, oboje, dvoje,troje sa sklofujé podla vzoru cudzi. 7 SKE ATTA Stylistika Gisloviek je v podstatnej miere podmienend ich frekvenciou. Relativne vySSiu frekvenciu maji &is- lovky 1-5, ktoré oznatujé nit3ie Uselné hodnoty. Znich fislovka jeden nadobtida Stylistic priznak pri cito-\ ‘vom zdéraznen{ viastnosti, apr: To je edna nevychovand soba. Podobne sa v hovorovom Stjle av ludovych rozpravkach vyudiva tislovka jeden ako synonymum neurtitého zamena ist, napr: Bol raz jeden krl: i enim na: i = Kolko? Asi patdesiat. - presné: vyutivajé sav administrativnom Stjlea v nautnom Style, predovSetkjm v matematicksjchtextoch, Isté problémy, ktoré vSak nemajd vjraznej8i dosah na slohovit hodnotu textu, si s pouivanim a pravopl- som tisloviek. Ak Gistovkou dva vyjadrujeme isty pogtovy ikon, podoba dve je hovorové: Dva a Styri je Sest. Vspojenis osobou alebo vecou sa ale v kategérii roduzhoduje s nadradenym podstatnjm menom: dve diey- até, dva sudy, dve tretiny. V siedmom pade je vSak tvar dvoma, tvar dvomi je hovorov. SLOVESA (VERBA) ‘Si ohybné slova, ktoré pomentvajii deje a stavy existujiice v Case a v priestorovej zavislosti od infch javov. Sloves4, ktorymi sa vyjadruje Cinnost, sa nazyvajii Ginnostné slovesd - vyjadruje sa nimi, Ze niekto nieto ond, napr: Kovdt kuje Zelezo. - Oher pal. > pinovyznamové slovesa - samy alebo spolu s predmetom vyjadruja dej (¢innost alebo stav) - sii to vSetky tinnostné a stavové slovesd, napr: nibat (drevo), rozmystat (o ndvrhu), bezat, > pomocné slovesa - nemajii tipIng vyznam - delia sa na sponové (majti spajaciu funkciu, napr: byt, byvat, stat’ ‘sa, stdvat’sa), fazové (vymedzujtica funkcia), limitné (modifikaénd funkcia), modalne (modifikatnd funkcia). Pomocné slovesé si treba predstavit tak, ako si predstavujeme neohybné slova (predlozky, spojky, Zastice a prislovky). Pri slovese, rovnako ako pri menach (podstatnom mene, pridavnom mene, z4mene a Cislov- ke), sd akési sluzobné slové i ort rrobia jazykovg ,servis" plnovyznamovym slovesém. Samostatnym druhom s‘ 1é Sloves4 - skladajii sa z dvoch tastf: zo zékladne} (pomentivacej) a 20 ‘ayratného zmena'sa/si, napr: bat sa, smiat’ sa, volat sa, veselit’ sa, tackat’sa, poradit si, pysit’ sa, nazdat sa, Tahnui’si, ct si, vypocut'si, yyprosit’ st Medzi zyratnjmi-a nezvratnjmi slovesami je v/znamov | gramatickf rozdiel, napriklad sloves4 trépit’-trd- pit'sa sti svojim vfanamom otividne rozdielne a gramatika sa ukaze vtedy, ked’ sa sloves4 spoja s predme- tom: trdpit (niekoho), trdpit'sa (trapit seba); inf priklad: térat’sa (kade-tade),tdrat hliipost. Cy 4, SLOVENSKY JAZYK ah Aig wane Ms svovesny vin) 14 44nl 12 ucla feet. Sat dag vmipel dehe: i a jadrit trvanie deja, prpadne Jastnost, Ze pomentiva, ale je schopné navyse vyja@r! ede ane Se yo a) sen peas ponenivan To vats, Or ox le Je ayy, no nemajiju iné jazykové tyPy, nape anglittna, francdzstina a madaréina. Této vias v. 1 je ako slovesny vid. - = - uae - eG iohraniente trvania deja, napri vrdtit;skodie;padndt: vyjadrujei tie? jedno- craw; neopakovany dej, napr: kipit,rozdat, osvetli’ = a > Te rest pyaar pe Nranitenost trvanta deja,napr-racat, skdkat, padat. Vyjacruft thet ie deja, napr. kupovat, rozdavat, osvetlovat , . ; emer A iioneene rae vate" a nedokonavé si ,dokonéené, neuzavreté™ Neslovanské jazyky na vyjadrenie teto zlotky slovesného deja potrebuli vbarlitky’,t.j. pomocné slova alebo tvary. STNOSTI SLOVIES cae ; CEE eps ah alebo cudzich prirudkéch oznaguje ako Easosiovo, pretoZe méze mat roalizné podoby soaretefomna cznaéenieZasove| l02ky jeho wana Podobne ako ostatné ohybné slovné druhy skxy- rose gramatickéviastnost: osobu, esl, fas, spésob a slovesny rod viditene alebo slayto sa zicastiujé na “Gaptovan slovesa pri jeho vstupe do vey, naps: tvaru slovesa vide sa da vyéitat gramaticky rod (Zensky), fan Gednotné, fas (minulf),spdsob (oznamovac),slovesny rod (innj)- SLOVESNA OSOBA ; . seo viitho slovesa musi byt zrejmé, koho sa tyka ~ &i mia, ii teba alebo jeho (Je) — podia toho hovorime ‘oprvej, drukej, tretej slovesnej osobe (sedi, sedis sed.) SLOVESNY CAS P ked' sloveso informuje o deji, Ktory prave prebieha, ma podobu pritomného éasu (pie), > Ked’ sloveso informuje o de}i, ktory prebehol, mA tvar minulého éasu (p/sal), > ed! informuje 0 deji ktory sa uskutotnt, vtedy ma sloveso tvar budiiceho Easu (bude pisat). Pritomny éas (prézent) mézeme pouait aj na vyjadrenie minulych a budticich dejow resp. pritomnym fasom moto vyjadrit a trvalo platné deje bez obladu na minulost alebo budiicnost. Vtalsyehto pripadoch hovort- neo sekundarnej funkeii pritomného éasu - tzv. historicky prézent na spritomfovanie minulych, ale aj udueich dejov. Minulf dej sa na ofivenie transponuje do pritomnosti, podava sa ako aktulny, bezprostred- ny napr. 4. aprila 1945 oslobodzuje Cervend arméda Bratislavu. SLOVESNY SPOSOB Vkonkrétnej reti Elovek obyéajne dava najavo svoj vztah k tomu, éo hovori. Na slovese vyjadruje, akym spo- sobom sa m4 de) uskutoénit. Vyjadrit’sa teda da: > oznamovact spésob (cakdm), } opytovaci spdsob (2akds7), > rozkazovact sposob (“aka/!), > podmieiovact spésob(keby sf gakal). SLOVESNY ROD. Potrebné je zd0raznit rozdiel medai gramatickym rodom, ktory je pri podstatny 4 ji ae a ‘kjm rodom, ktory je pri podstatnych mendch a slovesnym > king rod: de} sa konal aktiune (Otec nibe drevo. - Ziak pie tl I ese aren jak piSe dilohu). Zo slovesa sa da vyeitat tinitel deja > trpny rod: o jeho uskutotnent sa hovort ako o nietom, na tom subjekt nemal titast’ (Ziak je chvéleny. ~ Laika sa kost) Zo slovesa trpnom rode sa Einitel vyéi : : y wh boloustutatend} ‘trpnom rode sa éinitel' vytitat’ ned (bolo ozndmené, bolo dohodnuté, bol napisa- CASOVANIE SLOVIES a eetieetenens womans Bea ohybanie urtitych slovesnych tvarov podla osoby a podla So Sse ay jt'z Koresa, kmeiiotvornej pripony a éasovace} pripony. Delia sa: dnoduché: vyjadrené jednym slovom, naj dl _ rd n slovom, napr: chvélim, chvdliag, pochvat? sistent vyjadrené jednoduchym tvarom z4kladného slovesa a tvarom pomocného slovesa by ie ‘som, chvdlil by som, som chvdleny, stic chvdleny, budem chvdlit atd: aed oa gramatickeho vjznamu: : ~ ureité: vyjadrujd predovsetigrm kategorie i eho a rozkazovacieho spésobu a ponte Tiare cpa tie }odmiefiova- minulého { budiceho éasu. Kategoria osoby nie je cot 6 ol dhlhCChCCtC—“<=“‘“CS;3O slovies,mo ureité si jleboju obsahujéilen osobné tvaryslovies, no UrEitésiovesy eras it bné (Ziak piso preiaadetal na osobné (Ziak pie) a neosobng riu Zasuy ani Osobu, napr: chvatie (y), (nie yjadrend ani osoba, ani tas, ap, Finn pritomné:je neu jednoduchslovesnf tar, Ktor) sa vorl od 3.osoby mnoznéhy isla pridanim pripony iit (-ica,-tce) alebo -iact (-iaca, iace), -aci (-aca, - ace) -(chytajtci,robiaci, Ta Tierpnl ptt jednoduch neurtity slovesng tvar, ktori sa tvorl priponami -by (+d, -té) alebo -ny nd, -né),prigom predchddzajtica samoblaska u alebo dvojhliska ie sa krati (spominan,trpeny, spa. ‘uty, vzaty). Tento slovesny tvar sa méze sklofovat podla vzoru pekny. + slovesné podstatné meno: tvori sa od kmetia trpného pritastia priponou -fe (éitanie, starnutie, chucnutie}. Sklofuje sa podla vzoru wysvedéenie. ‘STYLISTICKE VYUZITIE SLOVIES Zhladiska rozloZeniaslovnjch druhov v texte stoja slovesd na druhom mieste hned za podstatnymi menami ‘Slohova hodnota slovesa sa ukéze, ked'sa uvolhi od podstatného mena, V takom pripade sa veta skracuje, je) jadrom si slovesné prisudky. Slovesné vyjadrovanie je priznatné pre texty hovorového Stflu, beéne sa viak vyutiva ajv bisnickch a prozaickych dielach, napr: Préfa pri, ravi: podime domov.. Slohové hodnotaslovies sa uplatiiue osobitne pri osobe a ts, ked slovesnych os6b sa odliSuje dialog a monol6g; slovesnom tase, HeDRBERAMEEE Re ato bez oh typ textu {vyudiva sa predovSetlsjm v néuénjch textoch a v mnohych publ ‘rativnych textoch, ako sti névody, polyny, predpisy), Osobitnil funkénii hodnotu mé tz. historicky prézent, tory sa vyublva v umeleckom rozpravan{ (kedZe deje zaradené do minulosti sa pomentivaja gramaticlim pritomnym éasom, z4rovethistorickjm prézentom sa vytvarailizia, akoby sa udalost odohravala priamo pred otami prijimatefa); pri slovesnom spdsobe sa oznamovacim spésobom vyjadrujii redlne deje — je to 24- Kladny slovesny spésob, ktory vo vSetkych typoch textov md najvaéSiu frekvenciu; pri neurtitych slovesnyich twaroch naprikdad neurétok sa ako synonymick variant rozkazovacieho spOsobu pousiva na vysiovenie naliehavejSieho rozkazu, napr: Nefajéit! PREHIAD SKLONOVACICH VZOROV PRIDAVNE MENA, ZAMENA, CSLOVKY, PRICASTIA SLOVIES Y é Bae) ats PRIDAVNEMENA | akostné (stedry) ‘akostné krajs) | druhové (hadi) | individusine vatahové svalnaty) | vetahové (sviedi) _| priviastfovacie | priviastiovacie (veel) (dedov,sestrin) ZAMENA lukazovacie tay) ‘opytovacie (é) priviastiovacie opytovacie(ktony) | neurkit (niet). (mj, vas) neurété (nefaky) | vymedzovacie (ni) o ymedzovacie hatdy) CsLovKY ‘adowé tty) radove (tet, isi) druhové (dvojaky) ‘nésobneé (patndsobnj) PRICASTIA SLOVIES | trpné (étany, bit) | Ginné (raj) SLOVENSKY JAZYK PRISLOVKY (ADVERBIA) $4 neohybné plhovyznamové slové, ktoré vyjadruja okolnost alebo viastnost’ vztahujticu na slovesny dej fini a rislovkou (napolo zivy,telesne i inal si obratne), na viastnost vyjadrendi pridavnym menom a p! y re Te or caneagae) ‘alebo na okolnost vyjadrenii prislovkou (vcera rdno, oe) a ely afi wo vete platnost prislovkového uréenia (dochddzat denne, dita pekne): bred Symtom zloZeného prisudku alebo zlofeného vetného zakladu (som tcho, e teplo): pri dejovych pi mnenéch sii prislovicy nezhodnjm privlastkom (skok rozmnoino). jadruji 4 sado dvoch z4kladnych skupin: Gi pris jadrujti okolnost’alebo vlastnost,, rozdeltujti sa do dv at eae rarer. behom, evalom, diSkom, chvatom, smahom, klaéiacky, darmo, hned) coietnostné prislovky Gemne, krdsne,dctivo, dokonale, bezchybne,ndsiine hrozne, bofavo, vedecky) i it : /é vjanamy tychto dvoch jch zikladngch skupin prisloviek treba dalej rozliSovat’ Ciastkove b ee anal 6 ee kslovesu az potreby vyjadrovat' okolnosti a viastnosti slovesného deja. NOSTNE PRISLOVKY VYJADRUJO ; i eae (wyletiet vysoko, pocut’zlava, vojst dnu, bitett sa zhora, ostat nablizku) % > tas (dnes zadiname, medziejm zmizol vidame sa zriedka, ndhle sa stratil zrazu sa zotmilo) > pritinu (preto odisiel,zato sa hnevés?, nato sa vedialil) VLASTNOSTNE PRISLOVKY VYJADRUJO = > Splseb fa (dobre sa wspat, tazko zndSat, potme sa stretniit, schvdine trucovat; darmo pokisat..) > atieru, ktort de} dosiahne (jest nadmieru, mdfo sa odklonit, vel Zialie, néramne hnevat, pris sa chvélit-) IIE PRISLOVIEK ‘ ae menami sa prejavuje aj v stupfiovani tychto dvoch slovnych druhov. Pribuznost prisloviek s pridavnymi hl owngch d > priprislovkach si tri stupne a pripony, ktorfmi sa tvoria (prispésobené pristovkim) si tie isté: fe, naj “Sie, Naprz teplo - teplejsie - najteplejsie, pomaly — pomaliie - najpomalsie. ' : > nepravidelne sa stupiujé prislovky: mdlo - menej ~ najmenej; mnoho ~ viac, viacej — najviac, najviace): daleko - dale) - najdale). STYLISTICKE VYUZITIE PRISLOVIEK V rozpravacich pasétach epického textu maj zvySend frekvencin okolnostné prislovky vyjadrujice miestne a tasové okolnosti, v ktorych sa odohrava pribeh. Pomocou viastnostnych prisloviek méze au- tor subjektivne odstupiitivat kvalitu deja alebo vlastnosti, napr: hovoril miidro, nesmierne vysoko, nadavajti strane, zaéal tam chodit éast Miera viastnosti sa méZe odstupitivat porovnavanim za pomoci tretieho stupiia, napr: Peter to zvid- dol najlepsie. Najexponovanejsi je ten spdsob, ked’ sa miera viastnosti vyjadri absohitne pomocou predpony, napr: Hral na flaute, ale pramizerne, PREDLOZKY (PREPOZICIE) Sii neohybné slova, ktoré v spojent s padmi podstatnych mien, z4men a tisloviek vyjadruja prislovkové, predmetové a privlastkové vztahy, napr. Znffenie dant z prijmu nadobudne v Nemecku titinnost 1, janudra >budiiceho roka. V tejto vete je spojente (predlozkova vazba) z prijmu privlastok, spojenie v Nemecku je pri slovkové urtenie miesta. Jednotlivé predlozky sa viazu s konkrétnym padom. Tato ich vazba je pevnd a ustélena. Vspojenis padmi podstatnych mien vyjadruji miesto, éas, sp6sob alebo pritinu deja alebo nejaky vztah podstatného aes ke cea podstatnému menu, napr: sediet’ na lavici, spievat’ pred vecerom, lampa na stole, drevo na kairenie, Predlozky patria k najkratim slovam v sloventine a aj ich potet je velmi nizky, no jt ui frekvenciu ~ patria k najtastejim slovam v textoch. oe ! so pam nae sepa NA MATURITA F DLOZKY SU rvotné - vyskytuj od, pre, pred, pri, s (so), v (vo), 2 (20), hu a niektoré z nich sa mézu pouzivat aj ako iny slovny d ruh, ruhotné - vznikli z iného slovného dru aa ; = pr: pomocou, prostrednictvom, kvéli, vySe, nize, bifzko, okolo, namiesto, pocntic, kontiac, ndsledk = a com, vd6- ledku, ohladom. sa len ako predloZky v predloZkovych padoch, napr: bez do, k (ku), na, nad, - a lad, od, L po, citové citosloveia - st vlastné a pikiadné citoslovcia~stitoj fané vgkriky tyUsoh Ach, J tha, éch Patria sem a) 2automaliz0¥ doané vgbuchy, ktoré niekedy vobec ‘si hlaskovo spracované, »- verové citoslovcia- si pobédacie ova typu hij, hes lpi has Si é-h6, cic > mvukomalebné citostoveia - s¢ slova napodobhujice 2vuk, apriidad: ide, buch, ek-eak hav ri, krd, im-bam-bom, tu-tl Citové a yolové citosloveia sz hladiska gramatického ‘osobitné tym, Ge siod costatného textu V reci aj t pisme v2dy izolované: ¥ DIST Giarkou, vjkrienikom, pomlckou 2 ppodobne, v reéi intonaciou oeeo sa oznatulaj ako stovarverd: SryusTICKE VYUZITIE CITOSLOVIEC Tec vety, kori podavatel sponta: vyjadruje svole citové 2 volové pre- vjch prejavov najma v sukromnon sty (ani tam Sak mie Gitosloveia si expresivne s! ky dstnych jazyko' ena, deti vas: ‘budti javy. Si to typické pros Joren frekvencia vysokd): : Jee cig textoch sa V6 OSTA seize isto ahovorovst BaP Bale és vi Ach, ub iste waene odhodt oe rad, rove sa ua 3) 24° Sy gstriedky na vojadrenie DS ae rekého rozpolozenia posta neve =ONAME miss Tend ya vy sa stalizikado Pa ‘vorenie dvoch so“, sori yjaduiere eden? apoltersxen vtaovosarnym sari faite nema fed mu ked mu hovorime ¥¥. ‘pousivame fidomaut0 sess ato ntti yranie ale 3} weave lev state Jed sd goratil ge pultame tat SOV 4 isk Tranetomintine ac nso | tvarslovesa Y idruhej osobe mnoznehe sla. Tuto jednoducht iramaticka poueku s ak neosvoili i | apeate bol te roi’, Taketo nesProv"es ramatichy nesprane OT ‘omnacieme see nespravne poulwandhe: spojenia jw ste Bol WS ola’) : preto je nesprave taketo vyranie?Kesoouseme Bae: an eeu era war sovesa mile asu macnéno Ela: VY Se POY il aa vont sed tonya aay spolaeensk) odStUP HA ep pula vspaineerte cine joa sensi Te dospeli V Por Re aoe enn : Pe 2. osoby mnotnehe se pe smalvm Oy rekedy faho staan meatitya nai’ seh fadi RoxhodsUte onitarie knam prenikle | festach onita. Nap | LUSPESNA MATURTTA fa BE Poa Pops NINS vlan iN Pease PRIDAVNE iMEN/ privlasthiovacie Mesarsars SKe)ag 66 podta zlozenia podta urcitost SLOVESA podta wyanamu faslaniloyaay PeslersCeccuie) Pec) Sool a7 a o SRT ec ton Bee ZaQB oznaéte moinost,vktorej slovd nepatria do rad, a) sekera, mftvoly, obriitka, dlazka b) krizok, krifik, bieliznfk, krk (nia ve, poset d) podstavec, kfé, kliée, meSec BB write uit pomnainé podstatné mene. way) Vypite zukthy tjedno lth podstatna Se TE v kctorejz nastedujicich moinosti si vEetky pridavné mend odvodené od stoves? a) medeny, cyprusovy Qviazané, zakryti ») Siroks, zamasteny ) tetica, mokré ih oznatte motnost, v ktorej pridavné mend nepatria do radu. a) zastna, vellgjm ©) ocelovy, vatovou Oretica tists 4d) semisovy, emailovy a ‘Vyhl'adajte v ukazke 1 viastnostné, vztahové pridavné meno, v sklofiovacom vzore cudzi. Agi Ktoré znasledujacich 28men predstavuje inj druh ako zvysné tri? adie ho b) jeho & i TE tegsriezvraznentho slova vukdike 1s @okonavy vid, oznamovac spésob, alodenjslovesny tar ») nedokonavy vid, oanamovac spésob,zloen slovesn var ] dokonavy vid, ornamovact spBsob, jednoduch slovesny tar, 4) nedokonavf vid, podmieiovacisposob, jednoduchy slovesn tvar. sort acre Slovesng tvar z ukaiky 1 zacal skigat je (@) aotens, uri ) jednoduchy, neureity. ») alozeny, neuréity. 4) jednoduchy, urity. Big] Oznacte moznost, v ktorej sa nenachadza neurtity slovesny tvar. a) usilujic )zoberic V b) zamasteny / @Yianot , hang oui -l BB wonite uty 1 stovesnt podstatné mene 4-4 ean’ oipivarm aapod mn « lrg BVO lt Wien [EB kotho predtozik (aj opakujicich sa) je vprvej vete uksiky 1? b)6 8 [By wristez postedne) vety ukaiky 1 predlozku, ktoré sa viaze s kuzativom. FL [BD wwoistez uksihy 1 viethy vokalizované predloiky. ear ere EBB zmeite vetu 2 uksthy 1 Polat sekeru na dldzku vedla mitvoly..tak, aby predlozka vo vete bola inj slovnjm drubom. Pili tem FEB vypiste 2 unsiy 1 vietky odporovacie spojky. tale, Bay ‘Vychadzajic z ukéiky 1, ktordz nasledujdcich moinosti predstavuje ing slovny druh? a) zaraz oO hned e 4) dokopy \Vktore) moznost si spravne uréené gramatické kategériea vzor podiarknutého slova z ukézky 2? a) Zensky rod, sg.,N, ulica @ensky rod, sg, A, ulica b) Bensl rod, sg, N, Zena 4) enshy rod, sg, A, Zena 6 << tti‘_OS a ty ukszky 2. eho podstatného menaz prve] vel nit instrument pra vist i pq i BBN nanite ver podstatnho mena Abn = uktky 2 1 Not ee : EB watadsite jodseku ukSzky’ 2 podstatné meno, ktoré sa sklofuje podla vzoru vysvedzenie, EEN vyhtadajte vprvom: he apie gent singularu mena Sokrates7 ukazky 2 poo EB wypiste zuksiky 2 pridavmé meno superlative, oyu j a ‘Vypiste z ukézky 2 pridavné meno odvodené od slovesa. | feed, } EB vittore}z nasledujicich moinosti sa nenachédza pridavné meno? a) slepy jimi b) umelecké ‘@) trojsku h \Vyhadajte v ukézke 2 spojenie podstatného mena a pridavného mena, ktoré vystupuje ako fraze- ologizmus. Eid wrerte motnost, v ktorejje druh zimen kaidé, tito, ich ktoré z ukazky 2 v spravnom poradi. a) vymedzovacie, ukazovacie, osobné zékladné, neurtité @wymedzovacie, ukazovacie, osobné zékladné, vetazné ) neurite, osobné, zvratné privlastiiovacie, opytovacie 4) vymedzovacie, ukazovacie, osobné privlastiovacie, vztazné \Vypiste z ukézky 2 radovi distovku, earnest El viberte motnast,vktore| maja slovess z ukdtky 2 rovnaky slovesny vi a) obnovil, trvajét cae previddala 9) opisal, odohraval Oznatte moznost, vktore)je slovo vdaka predlotkou. a) Vdaka, fe si ps +b) Srdetnd vdaka za pozvanie, @)vtaka rjchlemu zasahu sa im ho podarilo zachrénit, &) Nedotkal sa vdaky. at kovej Komunikacie. Na konstruovanie svojich vystavbovych prvkov a ich realis ‘yudiva prvky vSetlych ostatnjch jazykovych rovin (fénicke}, morfologicke) a lexikalne)) Touto jazykovou jednotkou je veta a snizsimi" jednotkami,z ktorych sa veta tvort, resp. sklads, st slovné spojenia. Ked'e veta ako celoke ‘asto vstupuje do sémantickych vztahov s dal8imi vetami, cim sa vytvaraj vatSie celky (stivetia), tak pred- ‘metom syntaxe si nielen jednoduché vety, ale izlozené vety. POZNAMKA: Sémantika ~ zdklad slova je erécky: v eréétine sémaino = znatim, znamendim; je to odbor jazykovedy, Ktory ‘hima, £0 ktoré slovo znati, éo znamené, zaoberd sa obsahom siov. Obsah slova nie je stay a nie je viade a vidy ten ist. [Na porozumenie tohto tvrdenia uvedieme jeden dokaz so slovom mama: Ked mé diefa jeden rok, slovo mama mé pred taky vjznam, ako ,chcem jest” alebo ,mdm sa dobre“; keci ma dieta tri roky a matka ho sprevédza prvy raz do materskej Skoly, vtedy slove mama ma odlisny wjznam (odlisnd sémantiku) od ‘toh prvého mama; ked'mé dieta napriklad dvandst rokov a matka vyjadruje s nim nesthlas, vtedy slovo mama, pome- hlivajice ,nepriatela", md zasa inj vyznam. Obsah éize sémantika slova mama sa vyvija, ment. ‘Sémantika slova zévisi od momentélne) situdcie hovoriaceho; sivisi s tym, €0 je okolo neho v texte alebo v pripade sitasti zlofeného slova, napr. dvojslovného pomenovania, jeho pévodnd sémantika sa zment, slovo sa ,nakazi” sused- injm slovom a dostane novy wyznam. Napriklad slové biely,éierny slacky, horky, ktoré v spojenis druhymi slovami ,naberaj6 odlisnd sémantiku: biele noci, Gierny dei, sladky hlas, horky chlleb. Niéz toho, C0 sa uvadza, nie je biele, nie e sladke, nie je &ieme, nie je horké. Mnohé

    You might also like