Andabatae

Andabatae nosili prilby bez otvorov na oči.

Catervarii

Catervarii nekonal v pároch, ale niekoľko spolu.

Equites

Equites bojovali na koni.

Essedarii

Essedarii bojovali z vozov ako Gal a Britov.

hoplomachem

Hoplomachi boli ako Samnitovia, ale ťažšie ozbrojení. Mali na oboch nohách a poštu alebo
kožené kožušiny.

aqueatores

Laqueatores použili ( laku ) šnúru, aby chytili svojich protivníkov.

Meridiani

Meridiani bojoval uprostred dňa, keď divoká bestia bojovala. Boli mierne vyzbrojení.

ordinario

Ordinari boli pravidelní gladiátori, ktorí v pároch bojovali bežným spôsobom.

Provocator

Provokátor bol ozbrojený ako Samnite s parmou a hastou, jeho súperom bol často Myrmillo.

Retiarius

Retiarius mal na ľavom ramene subligaculum a kovový galerus . Nosil sietku , dýku a trident
alebo tuneční ryby.

Samnite

Samni používali na ľavej nohe skut a okrea, galeu s veľkým hrebeňom a dymom a gladiom.
secutor

Sekator nesie veľký oválny alebo obdĺžnikový štít, okore na ľavej nohe, okrúhlu alebo vysoko
priliehavú prilbu, maniku na lakeť a zápästie a meč alebo dýku.

Thracian

Trakia (Thracians) nesú okrúhly štít a krátky meč alebo dýku ( sica , Suet, Cal 30) alebo Falx
supina (Juvenal VIII.201). Na Barbara McManuse nosili priliehavé prilby so širokými
okrajmi a okrajom na oboch stranách.

Po dvoch rokoch úspešného účinkovania na amatérskych koncertoch a festivaloch kapela

dostala v roku 1991 od českého hudobného vydavateľstva Zeras ponuku na nahratie debutového
albumu. Videoklip ku skladbe „Profitable Losses“ (1992) z tohto albumu, ktorý vyšiel pod
názvom Designation, bol prvým slovenským hudobným videoklipom, ktorý bol vysielaný v
programoch americkej hudobnej stanice MTV.

1. Nie vždy bojovali na život a na smrť

Keďže gladiátori boli celebritami svojej doby, ich vlastníci nechceli, aby
súboje vždy dopadli smrťou jedného z bojovníkov. Šlo by to do peňazí.
A tak trénovali svojich zverencov, aby dokázali súpera ťažko zraniť, ale
pritom nezabiť. Napriek tomu nešlo o nijak stabilné povolanie. V priemere
sa gladiátor zúčastnil za život možno desiatich zápasov. A zomierali celkom
mladí, často ako tínedžeri, šťastnejší sa dožili tak 25 rokov.

2. Palec dole neznamenal to, čo si myslíte

Vlastne to bolo celé naopak. Palec dole znamenal, že víťazný gladiátor má
súperovi preukázať milosrdenstvo, kým palec hore znamenal, že môže
chudáka zmrzačeného kolegu doraziť.
3. Boj so zvieratami bol raritou
Vo filmoch často vidíme súboje gladiátorov s tigrami a levmi, slonmi
a klokanmi (no, možno nie to posledné…), ale podľa historikov to vôbec
nebolo bežné. Až v neskorších dobách, keď gladiátorské zápasy zrazu
neboli cool, organizátori začali nútiť bojovníkov, aby zabávali divákov
zápasmi s mačkovitými šelmami. Podľa niektorých dokonca došlo k tomu,
že koloseum zaplavili vodou a nechali zápasníkov v aréne plnej krokodílov
a žralokov. Hardcore.

4. Nie všetci gladiátori boli otrokmi

Tradične sa zápasníci vyberali spomedzi otrokov a obyvateľov dobytých
území, ktorí boli fyzicky dostatočne zdatní na to, aby si ich týpci
z gladiátorského biznisu všimli. Avšak, keď zápasy začali naberať na
popularite a zrazu šlo nielen o slávu, ale aj o prachy, mnohí robotníci sa
dobrovoľne stali gladiátormi. Pre takýchto ľudí dokonca existovali
gladiátorské školy.

5. Bojovali aj ženy
Šlo takmer výhradne o otrokyne, ktoré pre zábavu divákov nútili bojovať
proti iným ženám, dokonca proti mužom, alebo ľuďom výnimočne nízkeho
vzrastu (trpaslíkom).

6. Všetko to začalo ako pohrebný rituál

Podľa všetkého si takto šľachta uctievala padlých členov rodiny. Na
pohrebe nechali kopu otrokov, aby sa navzájom pozabíjali. „Pochopiteľne“,
ľudí to bavilo, a tak začali podobné veci praktizovať aj mimo pohrebov.
Staré dobré časy, čo poviete…
7. Existovali rôzne druhy gladiátorov
Rozdeľovali sa do mnohých kategórií, podľa toho, ako veľmi boli skúsení
v boji, podľa fyzičky, zbrane, ktorú vedeli používať, atď. Najznámejší
gladiátori boli vyzbrojení mečmi a štítmi, ďalší mohli používať meč pri jazde
na koni, kým iní niesli dva meče naraz.

8. Do arény vstúpili aj niektorí rímski cisári

Takí Caligula a Titus sú dvaja cisári, o ktorých sa vie, že si radi krátili čas
tým, že v aréne vraždili súperov, ktorí nemohli klásť moc veľký odpor, lebo
by skončili ešte horšie. Cisár Commodus bol známy tým, že z vyvýšenej
plošiny strieľal po panteroch a medveďoch, prípadne vyzval na súboj
niekoho z davu okolostojacich. Zrazu nám tí slovenskí politici nepripadajú
ako takí psychopati, čo?

9. Boli to celebrity svojej doby

Víťazi súbojov sa objavovali na obrazoch, robili podľa nich sochy, ženy ich
považovali za neskutočne príťažlivých. Gladiátorská krv bola považovaná za
magickú látku a ženy si do nej namáčali sponky do vlasov. Gladiátorský pot
bol primiešavaný do parfumov a mnohí ho používali ako afrodiziakum.

Koloseum, jedna z rímskych stavieb ktoru dokončili v roku 80n.l. Tento 4-

poschodový amfiteáter mohlo zaplniť až 50 000 divákov.Tí
najprivilegovanejší(úradnici, kňazi) sedeli dolu na čestných miestach strmo sa
dvíhajúcej tribúny, kým najchudobnejší sa tiesnili až v poslednom rade hore.
Pieskom Vysypaná eréna mala rozmery futbalového ihriska.

Gladiátor vyberali spomedzi otrokov, zločincov odsúdených na smr ť a vojnových

zajatcov. Niekedy sa k ním pridávali z vlastnej vôle zúfalci a stroskotanci. Tí
uzatvárali zmluvy na čas určitý a dostávali stály plat. Predovšetkým však dúfali, že
si vybojujú vysoké odmeny. Gladiátori sa cvičli v špeciálnych strediskách.
Nováčikovia sa učili používať zbrane a na posilnenie svalov dostávali zvláštnu
potravu, predovšetkým jačmeň.

Každý gladiátor sa učil bojovať s inou zbraňou. Samiti mali krátky meč, ve ľký
obdĺžnikový štít, prilbu s cielnikom a chránič predkolenia ľavej nohy. Retiárovia
mali krátku tuniku alebo zásterku. Boli vyzbrojený sieťou, trojzubcom a dýkou.
Secútori mali prilbu a štít. Vyzbrojený boli mečom a palicou s oloveným závažím.
Noc pred zápasom pozývali organizátori gladiátorv na veľkolepé hostiny.
Gladiátorv privážali z kasární do Kolosea vo vozoch. Potm vpochodovali do arény
jednou z 80 klenutých brán. Zastavili sa pri pulvinári,kde sedel cisr, zdvihli pravú
ruku a zvolali: Ave Cesar! Zdravia ťa tí, čo kráčajú na smr ť!

Program sa väčšinou začínal súbojmi so zvieratami alebo polovačkami. Potom

bojovali Gladiátori muž proti mužovi ale bo družstvá. Diváci prejavovali hlasito
spokojnosť, či nvôlu. Niekedy povzbudzovali ťarbavých bojovníkov rozpálenými
želiezkami. Keď niektorého z gladiátorov zranili, dav kričal ,,Hochabet" (,,Dostal!").
Odzbrojení, ranení, či porazení gladiátori požiadali divákov o milos ť zdvihnu ťím
palca alebo ruky. Diváci buť zdvihli palec, či zamávali vreckovkov, alebo ukázali
dolu,že si želajú gladiátorovu smrť.

O jeho osude však mohol rozhodnúť iba cisár. Na konci dňa označili gladiátorov
jedným z troch písmen: P (perdidi)- padlý V (victores)- víťazi M (missi)- porazený,
ktorým cisár daroval život. Tí najlepší sa dočkali dreveného meča (rudis) na
znamenie, že sa im udeluje sloboda. Na bojoch sa zúčasnil aj cisár Commodus,
ktorého roku 192n.l. zaškrtil súper pri zápase. Vyskytlosa aj niekolko gladiátoriek.
V roku 200n.l. však cisár Severus účasť žien na týcto bojoch zakázal. Cisár
Constantinus I. Veľký roku 326 n.l. zakázal odsudzovať zločincov na boje v aréne a
roku 404n.l. boli hry postavené mimo zákon.