RAKÚSKO – UHORSKO

Habsburská monarchia čelila vojenským neúspechom v rakúsko – pruskej vojne, čo viedlo

k oslabeniu krajiny.. V ťažkej zahraničnopolitickej situácií sa v krajine začala prejavovať aj
hlboká vnútorná kríza. Viedeň sa nachádzala pod obrovským maďarským tlakom

Prvé rokovania o Rakúsko-uhorskom vyrovnaní začali v decembri 1866. V roku 1867 došlo
k vymenovaniu uhorskej vlády na čele s Andrássym. Dôležitým momentom vyrovnania bolo
rozdelenie ríše na dve časti : UHORSKO ( Zalitavsko) a RAKÚSKO / Predlitavsko).

RAKÚSKO – UHORSKO

1867

Rakúsko Uhorsko

Panovník FRATNTIŠEK JOZEF I. ( Alžbeta Bavorská = Sissi)

COLNE ÚZEMIE

MENA ( koruna )

ŠTÁTNA BANKA

MINISTERSTVÁ : VOJNY , FINANCIÍ, ZAHRANIČNÝCH VECÍ

SNEM – ríšska rada SNEM – uhorský parlament

VLÁDA - knieža Karl von Auersperg VLÁDA – Július Andrássy

Korunné krajiny (17) Uhorsko, Chorvátsko( parlament, bán)

Hl. mesto Viedeň Hl. mesto Budapesť

SLOVÁCI

Národnostný zákon ( 1868) formálne udeľoval národne práva aj nemaďarským národom ale
v praxi sa nedodržiaval. Maďarčina sa stala štátnym jazykom. Nastalo obdobie národnostého
útlaku pre Slovákov. Dochádza k zavretiu MATICE SLOVENSKEJ ( 1875) a zrušenie 3
slovenských gymnázií. Jedinou poľnohospodárskou školou v Uhorku s vyučovacím jazykom
slovenským bola Poľnohospodárska škola v Liptovskom Hrádku, ktorá taktiež nevyhla tlaku
maďarizácie a bola zrušená.