Téma č.

1
- histologická stavba mozočku, mozgu, miechy a ich obalov
- nádory z nervového tkaniva

Centrálny nervový systém Periférny nervový systém

1. Mozog – encephalon, cerebrum 1. Periférne nervy a nervové gangliá
2. Mozoček - cerebellum 2. Periférne nervové zakončenia
3. Miecha - medulla spinalis

1. Mozog (encephalon)
- na reze rozoznávame bielu a sivú hmotu nervového tkaniva Časti mozgu:
1. Predĺžená miecha
● biela hmota 2. Varolov most
- početné nerv. vlákna s hrubou myelínovou pošvou, 3. Mozoček
- za čerstva - žltobiela farba 4. Stredný mozog
- riedka spleť krvných vlásočníc a gliové buniek 5. Medzimozog
- nachádza sa vo vnútri - dreň 6. Koncový mozog
● sivá hmota Mozgový kmeň:
- nerv. bunky, vlákna s veľmi tenkou myelínovou pošvou, neuroglií
- za čerstva - sivoružová farba ● Predĺžená
- bohatá spleť krvných kapilár miecha
- nachádza sa na povrchu - kôra (Medulla oblongata)
- nachádza sa okolo mozgových komôr ● Varolov most
- v bielej hmote sivá vytvára veľké ložiská (jadrá)
● Jadrá – gangliové bunky, ich výbežky a z neuroglie
- > gangliové bb niektorých jadier majú v cytoplazme veľa pigmentu z radov melanínu,
preto majú voľným okom tmavšie zafarbenie

Histologická stavba
- veľmi zložitá, v rôznych oblastiach kôry odlišná
- jej stavba sa študuje špeciálnymi metódami histologickej techniky (toluidínová modrá,
Nislovo farbenie, farbenie myelínu, impregnácia)
- podľa usporiadania vrstiev buniek, ich tvaru, veľkosti, hustoty –> cytoarchitektonika
kôry (farbenie: toluidínová modrá, tionínom, HE)
- Impregnačné metodiky –> výbežky nervových buniek

Kôru mozgu delíme na dve oblasti:

● alokortex
- stavba sa odlišuje od izokortexu, štruktúra
- jednoduchšia, jednotnejšia, bunkové vrstvy chýbajú
- čuchová oblasť
● izokortex
- charakteristické usporiadanie do 6. vrstiev (I. - VI.)
- vrstvy rozoznať aj v neskoršom období na veľkej
časti kôry

V mozgovej kôre sú tri hlavné typy multipolárnych

nervových buniek:
 ❖ Pyramídové bunky - (hlavná bb mozgu)

❖ Zrnkovité bunky

❖ Vretenovité bunky

✧ Pyramídové bunky:
- tvar pyramídy, z vrcholkov vystupuje smerom k povrchu kôry hlavný dendrit, z bočných
strán vystupujú vedľajšie dendrity
- zo stredu záklane vybieha neurit, ktorý vystupuje do bielej hmoty (III. A V.)
✧ Zrnkovité bunky:
- malé multipolárne bunk, ktoré majú málo cytoplazmy, zdá sa akoby celú bunku vypĺňalo
jadro
- na impregnovaných preparátoch je vidno, že majú veľa krátkych, kríčkovite sa vetviacich
dendritov končiacich neďaleko bunky (II. a IV.)
✧ Vretenovité bunky:
- sú podlhovasté, vretenovité s ovoidným jadrom
- zúžené konce bunky vybiehajú do dlhých dendritov (VI.)

6 základných vrstiev:
I. Stratum moleculare
- málo nervových buniek, najviac Cajalových buniek hruškovitého tvaru
II. Stratum granulare externum
- drobné pyramídové, hviezdicové, zrnité bunky
- dendrity pyramídových buniek siahajú do I. vrstvy
III.Stratum neurium pyramidalium externum
- najviac pyramídových buniek rôznej veľkosti, najväčšie sú na rozhraní medzi III. a IV.
vrstvou
IV. Stratum granulare internum
- veľa malých zrnitých buniek
V. Stratum ganglionare
- stredne veľké a veľké pyramídové bunky
- ich dendrity končia v I. vrstve, neurit je myelizovaný a je súčasť bielej hmoty mozgu
VI.Stratum neurium fusiformium (multipolárna) – najmä z vretenovitých buniek

2. Mozoček (cerebellum)
- biela hmota je uložená centrálne (dreň) vbieha do mozočkových závitov v podobe
platničiek, na reze mozočkom vytvára rozvetvený útvar - strom života (arbor vitae)
- kôra - sivá hmota (cortex cerebelarris)

Kôra mozočka sa skladá z troch vrstiev:

1. Stratum moleculare (molekulová vrstva) - najperiférnejšia časť kôry
- skladá sa z nervových vlákien, malých nervových buniek a z neuroglie
- v preparáte ako svetlejší prúžok, menej nervových buniek a myelinizovaných vlákien
- nachádzajú sa tu:
✧ Hviezdicovité bunky s krátkymi ale bohato vetviacimi sa výbežkami

✧ Košíčkovité bunky - sú najtypickejšie pre túto vrstvu,

 - sú väčšie ako hviezdicovité, uložené hlbšie
- ich dendrity sa vetvia v rozmedzí stratum moleculare a
- ich neurit obopína na spôsob košíčka telá Purkyňových buniek, ktoré sú
uložené v stratum neurium piriformium (stratum ganglionare - starý názov)
2. Stratum neurium piriformium (stratum ganglionare)
✧ vrstva Purkyňových buniek - hruškovitý tvar
- z tela vystupuje 1 alebo 2 silné kmeňové dendrity, veľmi bohato sa vetvia
- jadrá - veľké, okrúhle, chudobné na chromatín
- cytoplazma (Nisslova substancia) v podobe jemných granúl
- ich axón preráža najvnútornejšiu vrstvu kôry mozočka a obaľuje sa myelínovou
pošvou - prebieha v bielej hmote a zakončuje sa na bunkách jadier mozočka
Purkyňové bunky -> Nisslová subsancia - farbenie nerv. tkanív toulídinovou modrou
- výsledky, najlepšie po 96% etanolu – fix. roztok
- po fixácii formolom - substancia bledšia, menej výrazná, rýchlo bledne
- tkanivo zalievame do parafínu aj do celoidínu
Výsledok - cytoplazma – jasnomodrá až jasnofialová
- hrudky tigroidnej substancie a jadierko – tmavofialové
3. Stratum granulosum (zrnitá vrstva)
- drobné zrnité nervové bb s okrúhlymi jadrami a malým cytoplazmatickým telom
- dendrity malých zrnitých buniek -> bohaté vetvenie, k povrchu molekulovej
vrstvy, sa rozvetvujú do tvaru T a dotýkajú sa dendritov Purkyňových buniek -
okrem zrnitých, väčšie typy buniek = Golgiho bunky -> hviezdicovitý tvar a ich dendrity
a axóny odstupujú od bunkového tela všetkými smermi
- Spojovacie neuróny - košíčkovité, zrnité, hviezdicovité bb

3. Miecha (medulla spinalis)

- vnútri sivá hmota, povrch biela hmota
- uprostred centrálny kanál – canalis centralis
- vo ňom - mozgovo miechový mok
- pokračuje do IV. mozgovej komory - vyplnená likvorom
- usporiadanie sivej hmoty a nervových buniek sú v rôznej výške miechy rôzne, na
priečnom reze miechy, či ide o krčný, hrudníkový alebo driekový úsek miechy
- priečny rez - sivá hmota – motýľ, H.
⮚ Zadné rohy (posterior) - smerom dozadu užšie, štíhlejšie, dosahujú až povrchu
miechy, od povrchu ich oddeľuje iba tenký pásik bielej hmoty
⮚ Predné rohy (anterior) - smerom

dopredu zaoblené, širšie nedosahujú až k

povrchu miechy

Histologická stavba:
● sivá hmota
- skladá sa z multipolárnych nervových buniek rôznej veľkosti, nervových
vlákien s veľmi tenkou myelínovou pošvou a z neuroglie
- má hustú spleť krvných kapilár
- nervové bunky rozptýlené, utvárajú skupiny tzv. jadrá
- dendrity týchto bb sa rozvetvujú v sivej hmote predných rohov
- dlhé neurity vstupujú do bielej hmoty, kde získavajú myelínovú pošvu,
prednými koreňmi vystupujú z miechy a smerujú k príslušným kostrovým
svalom
⮚ Spojovacie bunky (spájajú úseky sivej hmoty)
- zadné rohy obsahujú: spojovacie, povrazcové bunky
⮚ Povrazcové bunky = väčšie ako nervové bunky (vysielajú neurity do bielej hmoty)
- rozptýlené po celej sivej hmote zadných rohov, tvoria menšie skupiny -
jadrá
- spájajú vzdialenejšie úseky sivej hmoty, končia až v sivej hmote predĺženej
miechy alebo mozočka

Typy neurónov v šedej hmote miechy:

❖ Motoneurony - v predných rohoch, ich axóny opúšťajú miechu prednými koreňmi
- poznáme Alfa-motoneuróny a Gamma-motoneuróny
❖ Interneurony - vyskytujú sa všade v šedej hmote miechy a svojimi krátkymi axónmi
prepájajú miešne neuróny navzájom
❖ Bunky povrazcov - v zadných rohoch, ich axóny vstupujú do bielej hmoty, tvoria
dráhy, ktoré končia v ďalších centrách
❖ Neuroglia – astrocyty, mikroglia, oligodendrogila, ependýmové bunky

❖ Viscerálne neuróny – typické pre šedú hmotu

Povrazce bielej hmoty:

❖ Predné povrazce - prechádzajú nimi dráhy vychádzajúce z
mozgovej kôry a končia vo svaloch končatín a trupu, sú
zostupnými dráhami
❖ Zadné povrazce - prechádzajú nimi dráhy začínajúce v
receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu, sú vzostupnými
dráhami
❖ Stredné povrazce - spájajú susedné alebo blízke segmenty
miechy vzostupných aj zostupných dráh

Reflexný oblúk - nervová dráha potrebná na uskutočnenie reflexu

Reflex - odpoveď organizmu, na podnety vonkajšieho alebo vnútorného
prostredia - uskutočňuje sa cez reflexný oblúk.
5 hlavných častí reflexu:
� Receptor – zmyslová bunka zachytávajúca podnet

� Dostredivá dráha – vedie vzruch do miechy, mozgu

(senzitívny neurón – vedie impulz do mozgu)
� Centrum – uložené v mozgu alebo v mieche a
spracováva podnet (interneurón – spojenie medzi nerv.
systémom)
� Odstredivá dráha – vedie podnet z centra k
výkonnému orgánu – sval (motorický neurón – impulz z mozgu)
� Výkonný orgán – sval alebo žľaza vykonávajúca na podnet
určitú činnosť

Obaly centrálneho nervstva - obaľujú mozog a miechu 3 blany

1. Pia mater (cievnatka) - nalieha tesne na mozog a miechu,
vnára sa do zárezov a brázd, je tenká, obsahuje bohaté vetvenie ciev,
nalieha na ňu 2. vrstva
2. Arachnoidea (pavúčnica) – bez ciev, nekopíruje cievnatku,
medzi
1. a 2. blanou vznikajú cisternae subarachnoidales
(podpavúčnicové nádržky) - vyplnené likvorom
3. Dura mater (tvrdá plena) – prilieha na lebečné kosti a miechový kanál, najpevnejšia
väzivová blana, v lebečnej dutine vytvára kanály, tie odvádzajú krv z mozgu do žíl

Periférne nervový systém – nervov, neurónov mimo CNS, prenášajú signály z CNS
k výkonným orgánom (sval), zo senzorov vonkajšie a vnútorného prostredia do CNS, nie je
chránený ani hematoencefalickou bariérou –> citlivý na toxíny, mechanické poranenia,
somatický a autonómny nervový systém

Väzivové obaly nervov – mechanická ochrana nervov

❖ Epineurum – pokračovanie dura mater, skladá sa z kolag.
väziva, tuk. bb, privádza krv. cievy pre výživu nervu, u
malých nervov pozvoľna mizne
❖ Perineurium
● Vonkajšia časť: pars fibrosa (mechanická funkcia)
- u menších nervov chýba
● Vnútorná časť: pars epitheloidea (difúzna funkcia) perineurálna pošva - pretrváva
počas celého života nervu
- zložené z veľkého početu lamiel, plochých epiteloidných (perineurálnych) bb so
striedajúcimi vrstvami kolagových fibríl
❖ Endoneurium - väzivo vnútri endoneurálneho priestoru = uzatvorený priestor perineuria
- skladá sa z fibroplastov, kolag. fibrily, ktoré paralelne prebiehajú s nervovými vláknami
- každé nervové vlákno je uložené v trubici s vlastnou membránou
- obsahuje kapiláry, makrofágy, heparinocyty

Nádory z nervového tkaniva

V nervovom tkanive sú bunky:
• Nervové = gangliové s nervovými vláknami
• Podporné - gliové bunky – mozog, miecha
- bunky Schwanovej pošvy – periférne nervy
Z nezrelých nervových buniek embryonálneho charakteru môžu vznikať nádory
vyskytujúce sa prevažne u malých detí : meduloblastóm, neuroblastóm.

⮚ Gliómy - nádory vyrastajúce z rôznych druhov gliových buniek (astrocytóm,

oligodendroglióm,...)
- ide o nádory benígne alebo malígne
⮚ Najčastejší malígny glióm - multiformný glioblastóm.

⮚ Benígne gliómy - môžu mať klinicky malígny priebeh pre svoje nepriaznivé
umiestnenie v mozgu alebo v mieche
⮚ Benígne neurinómy alebo neurofibrómy - vznikajú zo Schwannových buniek v
periférnych a mozgových nervoch
⮚ Neuroblastóm = sympatoblastóm - malígny nádor z nezrelých nervových buniek
sympatika

⮚ Meningiómy - nádory vychádzajúce z tvrdej pleny, sú dobre odstraniteľné

1. Neurón
2. Svalové bunky
3. -
4. Astrocyt na cieve
5. Axóny obalené myelínom
6. Mikroglia
7. Oligodendroglia
8. Ependímové bunky
Popíš neurón:

Otázky na opakovanie:
1. Z čoho sa skladá nervová sústava?
2. Akú hmotu obsahuje CNS? + popíš dôvod jej farby
3. Popíš z čoho sa skladá neurón.
4. Čo je to Niesslova substancia?
5. Akou metódou farbíme/vyšetrujeme tygroidnú substanciu?
6. Ako vyzerá mozoček makroskopicky?
7. Vymenuj vrstvy mozočku a popíš čím sa každá vyznačuje.
8. Vymenuj 6 základných vrstiev mozgu..
9. Aké nervové bb obsahuje miecha?
10. Ktorá bunka prenáša nervový vzruch na cievny systém?
11. Ako sa volá zobrazenie buniek v HE?
12. Aká 2 oblasti rozoznávame v mozgu?
13. Vymenuj a popíš obaly CNS.
14. Čo je to Alzhaimerova choroba a čo je to Parkinson?
15. Aké nádorové ochorenia rozoznávame podľa agresivity?
16. Čo vytvárajú malígne nádory? (benígne to nerobia)
17. Ako sa odborne nazýva predĺžená miecha?
18. Aké organely sa vyskytujú v cytoplazme buniek?
19. Aké je štandardné/základné farbenie v histologickej technike? + výsledok