myslene oddelí určitá časť predmetu rovinou rezu a potom sa nakreslí pohľad na zostávajúcu viditeľnú časť. Kreslenie rezov: - v reze sa zobrazujú najmä duté súčiastky so zložitým vnútorným povrchom, ktoré by mali v normálnom pohľade veľa neviditeľných hrán (neviditeľné hrany sa nekótujú) - vnútorné hrany predmetu, ktoré sa mysleným odrezaním časti predmetu stali viditeľné a tiež obrysy rezu sa kreslia plnými hrubými čiarami - plochy rezu sa vyznačujú tenkými rovnobežnými čiarami pod uhlom 45° k obrysovej čiare alebo k osi - rovina rezu sa vedie najtenším miestom a môže sa lomiť Rozdelenie rezov: a) pozdĺžne b) priečne Pozdĺžne aj priečne rezy môžu byť úplné alebo čiastočné. Plné súčiastky (čapy, hriadele, …) sa nekreslia v pozdĺžnom reze. Označovanie rezov: Rezná rovina, ktorá neprechádza osou súmernosti, musí mať vyznačený priebeh. Priebeh rezu sa vyznačuje hrubou čiarou, ktorá označuje začiatok a koniec, prípadne zalomenie myslenej roviny rezu. Začiatočná a koncová čiara sa označia veľkým písmenom zo začiatku abecedy a tenkou šípkou sa označí smer pohľadu na reznú rovinu. Prierez – je zobrazenie predmetu rozrezaného jednou myslenou rovinou, ktorá sa nesmie lomiť a časti predmetu ležiace pred ňou a za ňou sa nezobrazujú. Sklopený prierez – otočí sa na obraze o 90° a zakreslí sa do obrazu tenkou plnou čiarou, plocha prierezu sa vyšrafuje. Vysunutý prierez – vysunie sa z obrazu na ľubovoľnú stranu a jeho obrysy sa kreslia plnou hrubou čiarou. Sklopené a vysunuté prierezy sa nijako neoznačujú.