Interpersonlna

komunikcia
- komunikcia medzi dvomi
osobami, ktor medzi sebou
maj nejak vzah as do uritej
miery na sebe vzjomne zvisl.
-ank ahos; syn aotec; dvaja udia pri
rozhovore; ptanie sa na cestu
- me by aj vmalej skupine ud napr. rodinn
prslunci, skupina priateov, kolegovia

Konverzcia

- komunikcia, ktor m 5 fz: vod,

predben informciu, vlastn zleitos,
zptn vzbu azver (priebeh komunikcie).

Komunikcia prostrednctvom
elektronickch mdi
najbliie kosobnej komun. je e-mail poleme
sprvu adostane ju
neodohrva sa vrelnom ase
E-mail si poas cesty me hocikto preta aje
prakticky nevymazaten
Zsada nevratnosti komunikcie

vod
zaiatok - pozdrav (ahoj, ako sa m?, Dobr de, ja som...)
verblne aj neverblne pozdravy (vinou oba sasne)
elektronick kom. verblny pozdrav aprpadne smajlk
Pozdrav m funkcie:
1) signalizovanie prstupnosti - komunikan kanly s otvoren alej
interakcii fatick komunikcia mal rozhovor vedie kzvanmu
rozhovoru
2) podvanie vznamnej informcie ovzahu medzi vami adruhm primn smev asrden pozdrav priatesk vzah)
3) pomha udrova vzah - medzi kolegami stretvaj sa na pracovisku
tm, e sa pozdravia naznauj, e maj ksebe dobr prstup

Zahjenie komunikcie je pre vea ud dvodom na obavy azkos

Predben informcia
Funkcie:
1) otvorenie komunikanch kanlov (prostrednctvom
fatickho zdelenia, ktor nenesie samo osebe nejak
informciu, napr. Dnes je pekne, vak?
2) strun popis zdelenia, ktor bude nasledova (napr.
Mm zl sprvu...; ve-maili aliste predmet sprvy)
3) pridelenie role adrestovi (na zklade role maj
reagova, napr. ty ako mj najlep priate by si mi mal
pomc...)
4) popieranie (presvedujem prjemcu, aby nae zdelenie
chpal tak, ako si prajem napr. netal som cel sprvu, ale...,
nechpte ma zle, ale... pri elektr. kom. pouijeme smajlka
e si robme srandu, aby sprvu nebrali negatvne)

Vlastn zleitos
stredn podstata konverzcie
konverzcia smeruje kdosiahnutiu jednoho alebo viac
cieov (ui sa, nadvzova vzahy, ovplyvova, hra sa,
pohda sa)
striedanie rol hovorcu aposlucha
najdlhia as komunikcie
vosobnej kom. sa role (kratie intervaly) striedaj vemaily posiela sprvu bez preruenia, komentrov asptnej
vzby od prjemcu, potom prjemca odpovie, potom
odpovie odosielate (bu posiela jeden alebo druh, ale
spolu sa nestretn naraz linerny model komunikcie)
osobn komunikcia transakn model kad vysiela
aprijma zdelenie asne

Nvod, ako postupova pri

vysielan aprjman zdelenia

pokladanie vyjasujcej arozvjajcej otzky

snai sa ovyvenos vysielania aprjmu
pozor na odbiehania od tmy
je lepie druhho nepreruova (sptn vzba nie je
preruenie znamenie shlasu/neshlasu, krtke
poznmky ,vyjadrenie nudy alebo zaujatia, signly
riadiace tempo rei, signl vyjasnenia
venova pozornos signlom striedania rol hovorcu
aposlucha
riziko nedorozumenia pri e-mailovej kom. - chba
mimika agestikulcia treba vysvetli vetko, o
me by nejasn

Zptn vzba
-

reagovanie na konverzciu vysielanm signlov,

ktormi hovorme, e pokia sa to tka ns, je
vlastn zleitos dokonen (napr. Nebola to t
najnudnejia schdzka, na akej si bol?)

5 vznamnch dimenzi:
Pozitvna potlesk, smev, prikyvovanie, akovn e-mail vyjadruje, e je zdelenie
vporiadku ae m pokraova vkomunikcii vrovnakom tle
Negatvna pskanie, zmten pohady, verblna kritika vyjadruje, e nieo nie je
vporiadku, treba urobi pravy komunikcie
sstreuje sa na osobu alebo na zdelenie na osobu (ty si tak mil, m krsny
smev) na zdelenie (mete zopakova telefonne slo? V argument je sprvny) pri
kritike treba objasni, e netome na osobu ale na jeho zdelenie
Okamit/oneskoren osobn kom. okamit, in kom. oneskoren (testy na
kurze, potlesk alebo otzky renka, prijmacie pohovory po tdoch, mdi okamite
alebo oneskorene)
Mlo monitorovan (oscilcia od spontnnej apoctivej reakcie) avysokovo
monitorovan (pelivo vykontruovan sbor signlov, ktor m sli uritmu elu)
pri benej komun s.v. je spontnna areakcie nemonitorujeme (niekedy sa viacej
kontrolujeme pri konverzcii so fom)
Kritick je hodnotiaca, sdim jednanie alebo vkony toho druhho (hodnotm sprvu
alebo um niekoho), podporujca ke uteujem, povzbudzujem, potvrujem nzor

5 vznamnch dimenzi sptnej

vzby
Pozitvna potlesk, smev, prikyvovanie, akovn e-mail vyjadruje, e
je zdelenie vporiadku ae m pokraova vkomunikcii vrovnakom tle;
Negatvna pskanie, zmten pohady, verblna kritika vyjadruje, e
nieo nie je vporiadku, treba urobi pravy komunikcie
sstreuje sa na osobu alebo na zdelenie na osobu (ty si tak mil,
m krsny smev) na zdelenie (mete zopakova telefonne slo? V
argument je sprvny) pri kritike treba objasni, e netome na osobu
ale na jeho zdelenie
Okamit/oneskoren osobn kom. okamit, in kom. oneskoren
(testy na kurze, potlesk alebo otzky renka, prijmacie pohovory po
tdoch, mdi okamite alebo oneskorene)
Mlo monitorovan (oscilcia od spontnnej apoctivej reakcie)
avysokovo monitorovan (pelivo vykontruovan sbor signlov,
ktor m sli uritmu elu) pri benej komun s.v. je spontnna
areakcie nemonitorujeme (niekedy sa viacej kontrolujeme pri
konverzcii so fom)
Kritick je hodnotiaca, sdim jednanie alebo vkony toho druhho
(hodnotm sprvu alebo um niekoho), podporujca ke uteujem,
povzbudzujem, potvrujem nzor

Zver
rozlenie
kombincia verblnych aj
neverblnych kom. prvkov
zver vyjadruje mysel ukoni
komunikciu
me vyjadri podporu (rd som sa
stebou porozprval), me zhrn
cel interakciu

5 fz konverzcie
nie kad konverzcia m vetky fzy (vod
apredben info. bva spojen vjedno napr.
niekoho stretneme: Povni si toto... sptn vzba + zver
napr. Pozri, musm otom ete poprema, dobre?
vlastn zleitos najdlhia fza, ak je dka
jednotlivch fz poruen, mm pocit, e nieo nie je
vporiadku (napr. ak je vod prli krtky zdelenie bude
vn)
rozdiely vdke jednotlivch fz medzi kultrami
prehnan priateskos, prlin formalita, arogancia, drzos
vysvetlenie ako agresivita, omedzenos adrzos

Chyby v konverzcii
necitliv vod (ty si pribrala)
dlh predben informcia (vyvolanie pochb, i sa
hovorca dostane kpodstate veci)
vynechanie predbenej informcie pred okujcou
sprvou (napr. osmrti hovorca necitliv abez zujmu
odruhch)
priamy vstup do fzy vlastnej zleitosti bez
oakvanho pozdravu (napr. lekr zane: o vs
trpi?)
chbajca sptn vzba (domienka, e posluch
nepoul alebo netal, o ste povedali/napsali)
vynechanie vhodnho zveru (vyvolanie dojmu, e sa
hovorca nahneval).

Efektvna komunikcia
- zvis od schopnosti prispsobi sa
situcim vtchto dimenzich:
otvorenos
empatia
pozitvnos
bezprostrednos
riadenie interakcie
psobenie (expresivita)
orientcia na druhch.

Najefektvnejie komunikuj t,
ktor s:
flexibiln aprispsobiv
pozorn avedom, ak je situcia
aak maj monosti voby
komunikcie
pouvaj metakomunikciu, aby
vylili dvojzmysly a nejasnosti

Otvorenos
Empatia:
schopnos vcti sa do pocitov druhej
osoby
Empatia neznamen shlas so
vetkm
Zostvaj vlastn hodnoty a
presvedenia
Pochopenie druhho

Vyjadrenie empatie
Konfrontova zmiean zdelenia
Vyhn sa neempatickm odpovediam
Vyhn sa vyjadreniam: Mal by si... (uruj,
ako sa m ten druh cti) Nebu smutn,
Nepla, Hlavu hore at.
Zdrazujce poznmky dm najavo, e
rozumiem napr. Aha, Rozumiem, Sprvne...
Vyjadrenie shlasu neverblne (mimika,
prikyvovanie, on kontakt, udrovanie
fyzickej blzkosti)

Pozitvnos
Pozitivita nzorov a komplimenty
Pocit, e sme vtan v konverzcii
Nepreha dva komplimenty iba
ak s realistick
Dba na slad verblnych a
neverblnych signlov (pokia
predstierame, neverblne signly ns
prezdradia)