 sa používajú na presné rozmeriavanie a 

orysovanie vyrábaného výrobku. Sú to:

  
 ▪ Meradlá
 Oceľové meradlá (obr.1.1) slúžia na meranie dĺžok s presnosťou 0,2 až 0,5 mm.
Môžu byť:
 ▫ ploché so zošikmenou hranou a ohybné, ich dĺžka je 500, 1000 a 1500 mm,
 ▫ bežné a spevnené s dĺžkami 300, 500 a 1000 mm.
 ▫ skladacie metre sa používajú na menej presné merania.
 ▫ meracie pásma zvinovacie dlhé 10 až 50 m.

 OCEĽOVÉ MERADLO:
 ▫ Obkročné a dutinové hmatadlá (obr. 1.2) sú určené na prenášanie rozmerov pri
výrobe jednotlivých kusov výrobkov. Skladajú sa z dvoch ramien spojených kĺbom.
Vyrábajú sa na prenášanie dĺžok 100, 150, 200, 250 a 300 mm a s nastavovacou
skrutkou, ktorá umožňuje nastavenie rozmeru.
 Obr. 1.2 Meranie hmatadlom

 a) obkročným, b) dutinovým
 ▫ Posuvné meradlo (obr. 1.3) je najčastejšie používané univerzálne meradlo na meranie dĺžok
s presnosťou 0,1; 0,05 až 0,02 mm. Podľa použitia rozoznávame dielenské a kontrolné
posuvné meradlo s jednoduchými, dvojitými, nožovými a krížovými ramenami.

 Obr. 1.3 Posuvné meradlo

 1 – meracie ramená, 2 – pomocné ramená, 3- hlavné meradlo, 4 – hlavná stupnica, 5 – nómius,
 6 – hĺbkomer, 7 – posuvné meradlo, 8 - výstredník
 (obr. 1.4) sa používajú sa na meranie dutín
a vyrábajú sa s ihlovým dotykom, nosom
a pod.
  Mikrometrické meradlá (obr. 1.5) sú veľmi presné meradlá, ktorými meriame rozmery
s presnosťou 0,01 mm. Meraný rozmer sa pri nich určuje počtom otáčok a pootočením
mikrometrickej skrutky.
 ▫ Dutinové mikrometre používajú sa na meranie dutín a vyrábajú sa pre malé meracie
rozsahy napr. 5 až 25 mm. Na presné meranie vnútorných rozmerov sa
používajú mikrometrické odpichy a na meranie hĺbokmikrometrické hĺbkomery.

Obr. 1.5 Mikrometrické meradlá

a)strmeňový mikrometer: 1- dotyky, 2 – strmeň,
3 – matica so stupnicou, 4 – mikrometrická skrutka,
5 – brzda, 6 – rapkáč (zubová spojka),
b) mikrometrický hĺbkomer, c) mikrometrický odpich,
d) odčítanie rozmeru na mikrometri
 Na meranie uhlov používame pevné alebo nastaviteľné meradlá.
 ▫ Uholníky (obr. 1.6) sú pevné meradlá a meriame nimi najčastejšie 90° uhol.
Odchýlka uhla
    sa prejavuje ako svetelná štrbina medzi predmetom a plochou meradla.
 ▫ Oblúkový uhlomer (obr. 1.7) umožňuje odčítať iba celé stupne, minúty sa musia
určovať
   odhadom.
 ▫ Univerzálnym uhlomerom (obr. 1.8) môžeme okrem stupňov odčítavať aj
minúty.

Obr. 1.6  Uholníky Obr. 1.7 Oblúkový

a) uholník 90°, b)
príložný uholník uhlomer
 Medzi základné rysovacie náradie a pomôcky (obr. 1.9) používané pri
orysovaní patria meradlá, pravítka, kružidlá, šablóny, rysovacie ihly a
iné. Rysovacie ihly sú väčšinou oceľové a musia byť dobre naostrené.

Obr. 1.9 Základné náradie na orysovanie

1 – rysovacia ihla a uholník, 2 – zvislé meradlo, 3 – merací stojanček, 4 – kružidlo, 5 – jamkovač, 6 –
hľadač sredu, 7 – prizmatické podložky, 8 – skrutková podložka
  je jednou zo základných operácií pri ručnom opracovaní kovov,
pri ktorej je potrebné merať čo najstarostlivejšie, s veľkou
trpezlivosťou a sústredenosťou, aby budúci výrobok mal všetky
požadované parametre. Pri meraní musíme zachovávať čistotu
meradla aj meranej súčiastky.
 Meranie možno zásadne rozdeliť na:
 ▪ meranie dĺžkových rozmerov,
 ▪ meranie uhlov,
 ▪ meranie tvarov.
 V priebehu každého merania sa dopúšťame chýb
systematických (sústavných) a náhodných. Systematické chyby sú
veľmi nebezpečné, lebo opakovaním merania na tom istom
prístroji chybu nezistíme. Môžu byť zapríčinené: meradlom,
metódou merania, prostredím aj pracovníkom.
 Náhodné chyby môžeme čiastočne odstrániť opakovanými
meraniami. Výsledná meraná hodnota je určená ako aritmetický
priemer nameraných hodnôt.
 súčiastok si vyžaduje potrebné vedomosti z matematiky a geometrie. Delíme ho
na dva základné druhy:
 ▪ plošné – rovinné,
 ▪ priestorové orysovanie.
  
 Pri rovinnom orysovaní sa používajú meradlá, pravítka, kružidlá, šablóny
a rysovacie ihly. Pri rysovaní sa ihla drží mierne sklonená v smere pohybu
a odklonená od hornej hrany pravítka tak, aby hrot sledoval hranu priliehajúcu
k obrobku (obr.1.10).
 Pri orysovaní kružníc, ktorých stred leží v drážke alebo v diere, si pomáhame
vložkami z tvrdého dreva (obr. 1.11).
 Tvar súčiastky, ktorý na materiál vyznačujeme ryskou, označujeme aj jamkami vyrazenými do materiálu
jamkovačom (obr. 1.12). Potrebné je to preto, aby tvar súčiastky a stredy dier zostali vyznačené aj vtedy, keby
sa pri obrábaní ryska zmazala. Jamky vyrážame veľmi starostlivo a tak, aby ich stredy ležali tesne pri ryske (obr.
1.13).

Obr. 1.13 Orysovaná
Obr. 1.12
súčiastka s poistnými
Postup vyrážania jamiek
jamkami
jamkovačom
a) orysovaná súčiastka
a) presné postavenie
s vyrazenými jamkami,
jamkovača,
b) obrobená diera so
b) vyrazenie jamky
zvyškami jamiek
 (obr. 1.14) je veľmi náročné a vyžaduje si
nielen presnosť, ale aj veľké skúsenosti s
rysovaním.

Obr. 1.14  Priestorové orysovanie zložitejšej súčiastky