TEPLO

Predstavy o teple
 AKO JE TO TEDA S TEPLOM A TEPLOTOU?
 Teplo a teplotu si ľudia bežne pletú:
„Vonku je teplo.“ = „Vonku je vysoká teplota vzduchu.“

 Čo je teplo?

 Čo je teplota?

 Aký je medzi nimi rozdiel?

 Čo meria teplomer?

 Prečo si ľudia pletú teplo a teplotu?

 PREDSTAVY O TEPLE V MINULOSTI
TEÓRIA KALORIKA
 V minulosti ( do 19. storočia) si ľudia predstavovali teplo ako
neviditeľnú, veľmi jemnú až nevážiteľnú látku (čiže fluidum), ktorá
pri zohrievaní a ochladzovaní prechádza z jedného telesa do
druhého, a tým ho ohrieva. Túto látku nazývali kalorikum. Teplejšie
telesá obsahovali medzi svojimi časticami viac ukrytého kalorika,
chladnejšie menej.
 Inak si totiž nedokázali zvyšovanie a znižovanie teploty telies
vysvetliť.
 Nesprávna predstava!!!

 Z tohto obdobia sa doposiaľ

zachovala stará jednotka

tepla a energie - kalória
 BENJAMIN THOMSON RUMFORD
(1753-1814)
 Dokázal, že teória o teple ako kaloriku je
nesprávna.

 Pri jeho najvýznamnejšom pokuse sa pri zdĺhavom

opakovanom vŕtaní delovej hlavne uvoľňovaným
teplom uviedla do varu voda, do ktorej sa ponárala
delová hlaveň kvôli chladeniu. Rumford veľmi
presným meraním zisťoval hmotnosť hlavne pred
vŕtaním, pred a po ochladení. Ak by teória kalorika
bola správna, hmotnosť telies pri pokuse by sa po
dlhšom čase musela aspoň trochu zmeniť.

 Keďže sa ani opakovaným pokusom hmotnosť

telies nemenila usúdil, že šírenie teplo nie je
kalorikum, ale súvisí s pohybom častíc v látke.
 DNES UŽ VIEME:
 Látky sa skladajú z častíc.
 Látka sa môže vyskytovať v troch rôznych
skupenstvách:
 Pevné
 Kvapalné
 Plynné

 Ako je to teda s časticami látky v rôznych

skupenstvách a ako to súvisí s teplom?
 PLYN
 Častice plynu rýchlo a voľne
poletujú v celom voľnom
priestore, narážajú na steny
nádoby, vzdialenosti medzi nimi
sú najväčšie.
 Ak plyn zohrejeme teplom,
častice majú viac energie,
pohybujú sa rýchlejšie, viac
narážajú na steny nádoby.
 Ak má plyn pri zohrievaní
možnosť, rozpína sa , výrazne
zväčšuje svoj objem.
 KVAPALINA

 Častice sa v kvapaline voľne pohybujú, ale

menšími rýchlosťami ako v plyne a len v
jej objeme, vzdialenosti medzi časticami sú
menšie.
 Pri zohriatí kvapaliny sa častice pohybujú
rýchlejšie, preto napríklad v horúcom čaji
sa cukor rozpustí rýchlejšie ako v
studenom.
 Kvapalina pri zohrievaní preto (ak môže)
zväčší svoj objem = princíp činnosti
kvapalinového teplomera.
 PEVNÁ LÁTKA
 Častice v pevnej kryštalickej látke sú
pravidelne usporiadané. Majú svoje
„miesta“ okolo ktorých kmitajú, nedokážu
sa voľne premiestňovať, vzdialenosti medzi
nimi sú malé.
 Pri zvyšovaní teploty kmitajú rýchlejšie
pričom môže dôjsť k zväčšeniu objemu
telesa.
 Ak je teleso úzke a dlhé, zvyčajne sa to
prejaví zväčšením jeho dĺžky.
 ZÁVER:
 Teplo je energia, súvisí s pohybom častíc telesa, pomocou tepla sa
častice telesa pohybujú rýchlejšie (pri zohrievaní) alebo pomalšie
(pri ochladzovaní) → tepelný pohyb častíc:

 čím viac tepla telesu dáme, tým viac energie budú mať jeho
častice, tým rýchlejšie sa budú pohybovať, čo sa prejaví na teplote
– tým vyššiu teplotu teleso bude mať.
 Menia telesá pri zohrievaní hmotnosť? Nie

 Menia telesá pri zohrievaní objem? Áno

 Menia telesá pri zohrievaní svoju hustotu? Áno

 Mení sa zohrievaním teplota telesa? Áno

 Ďakujem za pozornosť!

Zdroj obrázkov: internet