Ohadom udalost na Ukrajine - Majdan, Krym, separatisti sa okamite vyrojilo mnostvo starch, ale

aj novch tvri, ktor razia agresvne militaristick politiky NATO a dnes u aj E. Respektve tie
diktovan z Washingtonu a Bruselu. Tto vojnov tvi s zdruen v mimovldnych organizcich,
mdich a politike. Americk vlastenci s podivnm zmyslom pre demokraciu a slobodu.

Ide predovetkm o Intitt pre verejn otzky (Grigorij Mesenikov, Martin Btora, Oga
Gyrfov), Intitt bezpenostnch a obrannch tdi (Ivo Samson), dennk SME (Miroslav Kern,
Petra Prochzkov, Mirek Tda, Peter Morvay, Peter Schutz, Tom Vasilko, Jana Shemesh),
tdennk .tde (Eugen Korda, Andrej Bn, tefan Hrb, Fedor Gl, Peter Zajac), Slovensk
spolonos pre zahranin politiku (Alexander Duleba, Miroslav Lajk, Pavol Deme, Frantiek
ebej), Slovensk atlantick komisiu (Rastislav Ker), konferenciu GLOBSEC (Martin Btora,
Miroslav Lajk, tefan Hrb, Mikul Dzurinda, Rastislav Ker, Tom Valek, Eduard Kukan, Martin
Glv), OKS (Frantiek ebej, Ondrej Dostl, Juraj Petrovi, Fedor Gl), SMER (Martin Glv, Miroslav
Lajk) a Central European Policy Institute (Tom Valek).

Nie je prekvapiv, e vina spomenutch osb m vnimon postavenie pri formovan verejnej
mienky. Nemaj dnes u takmer iadnu protivhu. Na Slovensku prakticky neexistuj mimovldne
organizcie, mdia a politici, ktor by presadzovali zujmy Ruska ako akhosi oponenta NATO a E.
Vnimku tvor Hnutie Dobr sila na ele so Sergejom Chelemendkom, ktor vak vystupuje
podstatne umiernenejie, mdium Hlas Ruska a mono aj Jn arnogursk. Nepotajme dnes u
mimoparlamentn SNS. V takomto pomere sa ned hovori o opozci. Naviac verejn priestor, ktor
dostvaj je minimlny.

Frantiek ebej v rokoch 1966 - 1971 tudoval psycholgiu na Univerzite Komenskho v Bratislave a
na tejto kole aj neskr prednal. V rokoch 1990 - 1992 bol lenom Prezdia SAV, spoluzakladal a stal
sa riaditeom Kabinetu vskumu socilnej a biologickej komunikcie. V tchto rokoch zrove psobil
ako poslanec Federlneho zhromadenia SFR za VPN a predseda Zahraninho vboru,
podpredseda Parlamentnho zhromadenia Rady Eurpy. V rokoch 1994 - 1998 psobil na katedre
Politolgie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, kde prednal socilnu psycholgiu. V rokoch
1995 - 2001 bol podpredsedom Demokratickej strany. V rokoch 1998 -2002 bol ako poslanec
nrodnej rady zvolen za Slovensk demokratick koalciu a psobil ako predseda Vboru NR SR pre
eurpsku integrciu. V roku 2001 sa stal predsedom Demokratickej strany, no po zvolen udovta
Kanka za podpredsedu z nej vystpil a spoluzakladal Obiansku konzervatvnu stranu (OKS). V nej
psobil u od zaiatku ako predseda. V roku 2010 sa stal poslancom NR na kandidtnej listine strany
MOST-HD, pod ktor sa doasne schovala OKS. V roku 2011 vystpil z OKS. V roku 2012 bol
zvolen za poslanca NR SR za MOST-HD. Psobil opakovane ako poslanec zastupitestva
Bratislavskho samosprvneho kraja za OKS. Pracuje aj v asopise .tde.

Martin Btora v rokoch 1971 - 1977 pracoval ako dokumentarista na Vskumnom stave prce.
V roku 1989 spoluzakladal hnutie Verejnos proti nsiliu. V rokoch 1990 - 1992 sa dostal do sluieb
Vclava Havla ako poradca a riadite sekcie pre udsk prva. V roku 1991 spoluzakladal Nadciu
Milana imeku. Zaiatkom devdesiatych rokov vyuoval na Karlovej univerzite v Prahe, kde v roku
1992 habilitoval. V rokoch 1993 - 1998 psobil na Katedre politolgie Trnavskej univerzity v Trnave.
Poas rokov 1994 - 1996 bol predsedom Slovenskho centra P.E.N. klubu. Jeho manelka
spoluzakladala Centrum pre socilnu analzu, ktor m dnes nzov agentra Focus. Martin Btora
v nej bol spolonkom v rokoch 1994 - 1998. V roku 1997 spoluzakladal Intitt pre verejn otzky. V
rokoch 1999 - 2003 psobil ako vevyslanec SR v USA. Jeho hlavnou lohou bolo zska podporu USA
pre vstup Slovenska do NATO. Podpis Btoru meme tie njs pod Projektom pre nov americk
storoie. Psobil aj v sprvnych radch Open Society Fund a Trust for Civil Society. Dnes je poradcom
prezidenta Andreja Kisku.

Miroslav Lajk tudoval jeden rok prvo na Univerzite Komenskho v Bratislave, neskr vytudoval
medzinrodn vzahy a diplomaciu na Moskovskom ttnom intitte medzinrodnch vzahov,
Moskva, Sovietsky Zvz. tudoval aj v Eurpskom Centre pre bezpenostn tdie G. Marshalla v
Garmisch-Partenkirchene, Nemecko. Bol lenom KSS a v roku 1988 zaal pracova na esko-
slovenskom ministerstve zahraniia. V rokoch 1991 - 1993 pracoval na vevyslanectve v Moskve. Po
nvrate domov psobil ako riadite Kancelrie ministra zahraninch vec SR v roku 1993 a riadite
Kancelrie predsedu vldy SR v roku 1994. V rokoch 1994 - 1998 bol slovenskm vevyslancom v
Japonsku, medzi rokmi 2001 - 2005 podobn funkciu zastval i vo vtedajej Juhoslvii, Albnsku a
Macednsku. V rokoch 2009 - 2010 bol ministrom zahraninch vec SR. Lajka v decembri 2010
vymenovala fka eurpskej diplomacie Catherine Ashtonov za vkonnho riaditea diplomatickch
zborov pre Rusko, Vchodn partnerstvo a zpadn Balkn. Od roku 2011 je generlnym riaditeom
Eurpskej sluby pre vonkajiu innos pre Eurpu a stredn ziu. Od roku 2012 je podpredseda
vldy a minister zahraninch vec a eurpskych zleitost SR.

Pavol Deme tudoval na Prrodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V roku 1980 spene absolvoval
Karlovu Univerzitu v Prahe. Tu zskal doktort. Po skonen tdia v Prahe psobil 10 rokov v
biomedicnskom vskume na Univerzite Komenskho v Bratislave. V rokoch 1987 - 1988 absolvuje
ron tudijn pobyt v Alabame, USA. V roku 1990 bol inicitorom zaloenia Slovenskej akademickej
informanej agentry - Servisnho centra tretieho sektora (SAIA-SCTS). V rokoch 1990 - 1991 je
riadite odboru zahraninch vzahov Ministerstva kolstva, mldee a portu SR. V rokoch 1991 -
1992 bol Ministrom medzinrodnch vzahov SR. V roku 1993 spoluzakladal Slovensk spolonos
pre zahranin politiku (SFPA). V rokoch 1993 - 1996 riadil Odbor zahraninej politiky Kancelrie
prezidenta SR. V roku 1999 strvil pol roka vo Woodrow Wilson Center vo Washingtone, USA. V
rokoch 2000 - 2010 bol riaditeom pre stredn a vchodn Eurpu americkej mimovldnej
organizcie German Marshall Fund. Stal sa lenom The European Council on Foreign Relations (ECFR).
Je aj lenom programu ldrov angaujcich sa v novch demokracich (LEND) a psob v truktrach
Nadcie pre otvoren spolonos. Dnes je poradcom ministra zahraninch vec Miroslava Lajka.

Ivo Samson vytudoval histriu na Masarykovej Univerzite v Brne, R. Poas prce archivra v rokoch
1981 - 1988 na Vysokom uen technickom v Brne s nm nadviazala spoluprcu v roku 1986 TB. alej
tudoval na University of Justus Liebig v Gieene, Nemecko. Psobil ako profesor medzinrodnch
vzahov na Stredoeurpskej univerzite v Budapeti, Maarsko. Tto medzinrodn skromn
univerzitu v roku 1991 zaloil a financuje George Soros poda americkch vzorov. Zskal tipendium v
Bruseli pre tdium NATO Fellowship. Psobil dlhodobo ako analytik Vskumnho centra Slovenskej
spolonosti pre zahranin politiku v Bratislave. V sasnosti psob ako poradca ministra obrany SR
Martina Glva.

Grigorij Mesenikov je absolvent Filozofickej fakulty Moskovskej ttnej univerzity
v Moskve, Sovietsky Zvz. tdium dokonil v roku 1981. V rokoch 1983 - 1993 psobil na Univerzite
Komenskho v Bratislave. V roku 1992 absolvoval tudijn kurz Study in Democracy for Sentral
Europeans v tokholme, vdsko. V rokoch 1993 - 1997 pracoval v Politologickom kabinete
Slovenskej akadmie vied. V roku 1994 absolvoval tudijn kurz Ethnicity and Pluralism in American
Politics v USA. V rokoch 1994 - 1998 bol tajomnkom Slovenskho zdruenia pre politick vedy, v
rokoch 1996 - 1997 prednal na Katedre politolgie Trnavskej univerzity. Je spoluzakladateom
Intittu pre verejn otzky, v ktorom od jna 1997 pracuje. Od februra 1999 je jeho prezidentom.
Psobil v orgnoch Nadcia pre otvoren spolonos. Je lenom rdu Bnai Brith, kde patr pod
bratislavsk lu Tolerancia. V roku 2006 bol na tudijnom pobyte v National Endowment for
Democracy vo Washington, USA.

Alexander Duleba tudoval v rokoch 1984 - 1989 na Filozofickej fakulte Kyjevskej ttnej univerzity T.
H. evenka v Kyjeve, Sovietsky Zvz. V rokoch 1990 - 1993 pracoval ako vskumn asistent na
Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa afrika v Preove. V rokoch 1993 - 1995 je vskumnm
pracovnkom Slovenskho intittu medzinrodnch tdi pri Ministerstve zahraninch vec SR. V
rokoch 1995 - 2000 bol vskumnm pracovnkom na Vskumnom centre Slovenskej spolonosti pre
zahranin politiku. V rokoch 1996 - 1998 zskal individulne vskumn tipendium NATO. V rokoch
2000 - 2004 bol riaditeom na Vskumnom centre Slovenskej spolonosti pre zahranin politiku a
tm ostal dodnes aj po jeho transformci na neziskov organizciu. Dodnes u na filozofickej
fakulte, Preovskej univerzity v Preove. Od roku 2005 dodnes je len vedeckej rady Fakulty
politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2006
dodnes lenom poradnho vboru intittu EU-Russia Centre v Bruseli.

Ako je mon, e osoby vyie popsan (a alie im zameranm podobn) napriek tomu, e maj
minimlnu podporu verejnosti, dovolia si ju zastupova na medzinrodnej rovni tak vnivo a
slepo jednostranne? Vemi rchlo po zaat druhej Oranovej revolcie na Ukrajine sa stal Alexander
Duleba akmsi neoficilnym mudrcom pre tamojie dianie. Objavoval sa v .tdni, SME, RTVS
miestami tak asto, a to zaalo by neznesiten. Vdy ke bolo treba zisti ako veci s, stailo sa ho
opta a pravda bola vyjaven. Na rozdiel napr. od ebeja, alebo Btoru nebol Duleba u verejnosti
znmy, mal teda ist tt. Naviac vystupoval opatrnejie, kudnejie, psobil kompetentnejie a
akademicky. Inmi slovami jeho dveryhodnos bola a je podstatne via. Naproti tomu nzory,
postoje a akcie Frantika ebeja s najotvorenejie, najtvrdie, pln miestami a slepej nenvisti.
Tvor aksi hrot kopije, akkovek in ostr komentr, ktor mdia uverejnia je (oproti tm jeho)
potom automaticky povaovan za oprvnen a v poriadku. Priestor spomenutm osobm
poskytuje predovetkm SME a .tde, ktor s od zaiatku hlsnymi trbami sasnho politickho
a ekonomickho diskurzu starostlivo upravovanho elitami. Dalo by sa poveda, e s tm koho
volme Gatekeeper (strca brny). Btora sa organizuje skr na pozad v rmci medzinrodnch
vzahov USA, NATO a ako poradca. Podobne, ale ete sofistikovanejie a utajenejie psob aj Pavol
Deme. Lajk je tou oficilnou tvrou, ktor zastupuje a vedie n tt do podruia E, in monos
ako Ukrajinu zalenen v nej si nevie ani len predstavi. Grigorij Mesenikov a Ivo Samson s
dlhodobmi isto treosektorovmi, zaleka nie vak treotriednymi hrmi.

Nie je iadne prekvapenie, e diskusn relcia .tda, v ktorej nem protistrana iadna ancu -
Lampa, prebehla na GLOBSEC-u a sledovala viu angaovanos Slovenska pod patrontom NATO na
Ukrajine a predovetkm proti Rusku. Podobne ladench Lmp vak bolo viac, o lnkoch a blogoch
ani nehovoriac. Nie je iadne prekvapenie, e to bol .tde, ktor ril vzvu na pomoc Majdanu
a vstup Ukrajiny do E vyhlsenm Ekofra s nzvom Ukrajina zvaz! a e to bolo mnoh osadenstvo
.tda, SME, ako aj rzne vyie menovan osoby, ktor sa pod neho okamite podpsali. Vzva
pritom nemala celkovo ani 250 podpisov a s pod ou tie ist men (samozvan osobnosti, i
autority), ktor na Slovensku organizuj po roku 1989 tak povediac vetko o sa len d v prospech
NWO. Za samotnm textom vyhlsenia stoj bloger .tda a kamart tefana Hrba Peter Zajac.

Nie je taktie prekvapenie, e SME-ko bolo hlavnou medilnou silou, ktor dlhodobo dmonizuje
Rusko, Irn, zatia o blahore USA, Izrael a preto aktvne cieavedome masrovala verejn mienku
ohadom udalost na Ukrajine. Volanie po vojenskom zsahu NATO, zvench vdavkoch Slovenska,
aby tak lepie plnilo poskoka NATO, zaveden obchodnch sankci E aj Slovenska bez ohadu na
ekonomick dopady, ostrejom diplomatickom jazyku, skresovanie udalost na Majdane, Kryme
a vchode Ukrajiny je u nich tak povediac na dennom poriadku. Maximlny priestor m jedna strana
konfliktu, ktor je samozrejme dobr, priom druh nem ani ancu sa brni, pretoe je zl. Ako
urme, ktor je dobr a ktor zl? Dobr je t strana konfliktu, na ktorej sa nachdza USA, zl je
potom analogicky opan. Ani viacer mainstreamov informcie zo zahraniia, predovetkm rzne
kandly, preukzan podvody, zlyhania, uniknut informcie, ktor toto videnie sveta dostatone
rozkladaj, nemaj priestor a ke, tak jednm kratukm lnkom so zakzanou diskusiou, ktor
okamite zapadne prachom.

Ako je mon, e konferencia GLOBSEC, kde sa aktvne a otvorene diskutovalo v roku 2014 primrne
o reorganizci a refundci NATO, neustle rieila Ukrajina a Rusko, nemala pozvanho jedinho
zstupca Ruska? iadna protistrana, iaden dialg, iadna snaha o njdenie rieenia, kompromisu, len
agresvne militantn zujmy USA s podporou E.

Je treba spomen si na programovanie agentov a dvojitch agentov poas Studenej vojny.
Z presvedench americkch kapitalistov sa za pr rokov vrtili z Ruska tvrd komunisti
a z presvedench ruskch komunistov zase z USA prili tvrd kapitalisti. Obe mocnosti boli schopn s
pomerne vysokou innosou indoktrinova jedincov takm spsobom, e im doslova vymenili
osobnos. Tieto udalosti prebiehali pred desaroiami a s veobecne znme ako aj dobre
zdokumentovan. Ako aleko mu by napr. Ameriania dnes? Veda a technika je podstatne
vyspelejia, taktie rzne metdy, postupy, nstroje.

Mnoh politici, treosektorov aktivisti, ekonmovia, novinri, ktor dnes psobia v ttoch strednej
a vchodnej Eurpy, medzi nimi aj viacer vyie menovan, boli na politickom prekolen USA.
tdium na univerzitch, prestne tudijn pobyty, tudijn kurzy, tipendi, ste, posty v rozlinch
organizcich, at. U po roku, dvoch sa tieto osoby vrtili domov asto aj poda ich vlastnho okolia
ako vymenen. Nespoznvali ich znmy, susedia, kamarti ani vlastn rodina. Zahoreli neskrotnou
tbou ri demokraciu a slobodu pod americkou vlajkou. Nsledne zakladali neziskovky, politick
strany, mdia, usporiadali diskusie, vydvali literatru, psali lnky, uzatvrali medzinrodne dohody
a tlaili na vstup do medzinrodnch zoskupen. To sa im nakoniec aj podarilo. Podporova zujmy
Izraela a USA je ich ivotnm poslanm. Obhajova neobhjiten, skresova realitu, bagatelizova na
jednej strane, ale zveliova na strane druhej, dvojit meter, zamliavanie, odvdzanie pozornosti.

Kad americk vojna je sprvna, obete s nevyhnutn, ve ke sa rbe les lietaj aj triesky. Naozaj
stoj vzhadom na znme skutonosti za vne zamyslenie, i mnostvo americkch vlastencov
neprelo hbkovm programovanm osobnosti. Za minulho reimu pritom nemali problm sli
Sovietskemu Zvzu. Ak sa chceme vyhn katastrofe, mali by sme sa zbavi vplyvu vojnovch tvov
na nau krajinu a neda sa zatiahnu do iadneho konfliktu, ani medzinrodnho zoskupenia,
v ktorom budeme sli ako otroci mocnejm.