ISBN 978-80-8043-131-0

Obalka_Hot.indd 1 6/3/09 5:59:12 PM

SLOVENSK PAMTN MINCE 1993 2008
Vydala
Nrodn banka Slovenska
3. doplnen vydanie
Bratislava, aprl 2009
Kontakt
Oddelenie komunikcie
Tel.: 02 5787 2143
02 5787 2146
Fax: 02 5787 1128
Odbor bankoviek a minc
Tel.: 02 5787 2711
02 5787 2715
Fax: 02 5787 1170
www.nbs.sk
ISBN 978-80-8043-131-0
7 6
Z obsahovho hadiska mono pamtn mince zaradi do niekokch tematickch
okruhov: vznamn udalosti a osobnosti v dejinch Slovenska, vznamn intitcie, veda
a technika, histria dopravy, port a olympijsk hnutie, ochrana prrody a krajiny, lokality
zapsan do zoznamu svetovho dedistva UNESCO, bratislavsk korunovcie a najvz-
namnejie medznky vo vvoji peaz na zem Slovenska.

Na vtvarn nvrhy pamtnch minc vyhlasuje Nrodn banka Slovenska verejn
anonymn sae. Prijat nvrhy posudzuje komisia, v ktorej s zastpen vtvarnci,
teoretici umenia, odbornk z oblasti heraldiky, zstupcovia Mincovne Kremnica a Nrod-
nej banky Slovenska a odborn poradcovia na prslun problematiku. Komisia hodnot
umeleck a obsahov rove predloench sanch nvrhov a najlep nvrh odporu
na realizciu.
Od roku 1993 do konca roka 2008 Nrodn banka Slovenska vydala 74 pamtnch
minc. Vina z nich bola vyrazen zo striebra, na razbu desiatich pamtnch minc
boli pouit zlat platniky a tyri pamtn mince boli razen na bimetalov platniky
obsahujce dva drah kovy zlato a striebro, resp. zlato a paldium. K zaiatku tretieho
tiscroia bola vyrazen pamtn minca z troch drahch kovov striebra, zlata a platiny.
Medzi slovenskmi pamtnmi mincami mono njs nielen mince tradinho okrh-
leho tvaru, ale tie trojuholnkov, tvorcov, puholnkov i osemuholnkov mince,
ktor dokazuj technick vyspelos mincovnctva na Slovensku. K takmto netradinm
minciam patr aj sbor siedmich pamtnch minc s motvmi slovenskch bankoviek.
Vtvarn koncepcia tchto minc v obdnikovom tvare je zaloen na kombincii
modernho a tradinho bankovho dizajnu pretransformovanho do trojrozmernho
relifneho obrazu.
Vtvarn nvrhy pamtnch minc vytvorili osemnsti autori, ktor zko spolupraco-
vali s mincovou pri ich realizcii. Predovetkm ich zsluhou, ale i zsluhou vtvarnkov
z ateliru mincovne, rytcov a alch odbornkov boli za estns rokov trvania slovenskej
korunovej meny vydan pamtn mince, z ktorch mnoh vzbudili pozornos doma i v za-
hrani a s uznanm boli hodnoten na strnkach renomovanch zahraninch odbornch
asopisov.
Zavedenm jednotnej eurpskej meny eura od 1. janura 2009 bola ukonen platnos
bankoviek a minc v slovenskej korunovej mene, vrtane pamtnch minc. Ako pamtn
mince bud vydvan iba dvojeurov obehov mince, ktor bud zkonnm platidlom vo
vetkch krajinch eurozny a od bench dvojeurovch minc sa bud odliova len
pamtnm motvom na nrodnej strane. Nrodn banka Slovenska bude aj naalej pre-
zentova vznamn osobnosti, udalosti a lokality Slovenska na zberateskch eurovch
minciach, ktor bud zkonnm platidlom len na zem Slovenskej republiky.
Tretie doplnen vydanie publikcie Slovensk pamtn mince obsahuje ucelen pre-
had vetkch pamtnch minc, ktor Nrodn banka Slovenska vydala od svojho vzniku
v roku 1993 a do ukonenia platnosti slovenskej korunovej meny v roku 2008.
Vydan pamtn mince pripomnaj vroia najvznamnejch dejinnch udalost
a osobnost, ako aj vnimon kultrne a prrodn lokality Slovenska. Hoci s mince tohto
druhu znme niekoko storo, v sasnosti sa s nimi stretvame ovea astejie. Kee
pamtn mince sa stali vyhadvanm zberateskm artiklom, vydavatelia na celom svete
sa snaia rozirova spektrum motvov, vydva ich v rznych nominlnych hodnotch,
z rznych mincovch materilov a niekedy aj v netradinch tvaroch.
Na zem dnenho Slovenska m mincovnctvo mnohoron tradciu, pretoe na jeho
zem razili prv mince u Kelti v druhom a prvom storo pred Kristom. Z roku 1328 je
znma prv zmienka o razbe minc v kremnickej mincovni, ktor patr medzi najstarie
nepretrite fungujce mincovne v Eurpe. V tejto mincovni boli vyrazen vetky obehov
mince a vina pamtnch minc,
ktor vydala Nrodn banka Slo-
venska. V rokoch 2004 a 2005 sa
pamtn mince razili aj v zahra-
ninch mincovniach esk
Mincovna v Jablonci nad Nisou
a Mennica Polska vo Varave.
Zrod kadej pamtnej mince
m svoju histriu. Je to proces, na
ktorom sa podiea mnoho odbor-
nkov rznych profesi. Prvm
krokom je vber najvhodnejch
nmetov historickej udalosti,
osobnosti i prrodnej lokality
Slovenska. Pri om sa ber do
vahy nvrhy intitci Slovenskej
republiky z oblasti vedy, kultry, kolstva, ale i jednotlivcov. Zskan nmety posudzuje
odborn komisia, ktor je poradnm orgnom Nrodnej banky Slovenska. V komisii s
zastpen popredn odbornci z viacerch stavov Slovenskej akadmie vied, mze, uni-
verzt a z Nrodnej banky Slovenska. Konen vber nmetov schvauje Bankov rada
NBS.
OCHRANA PRRODY A KRAJINY
TATRANSK NRODN PARK
PAMTN STRIEBORN MINCA
a500. VROIE RaZBY PRVCH
TOLIaROVCH MINC V
KREMNICI
1999
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
npis
OCHRANA
PRRODY
A KRAJINY
Vrobca:
Mincova Kremnica
Nklad:
13 400 ks
z toho proof:
1400 ks
Dtum emisie:
24. 11. 1998
8
150. VROIE NARODENIA
PAVLA ORSZGHA HVIEZDOSLAVA
PAMTN STRIEBORN MINCA
a500. VROIE RaZBY PRVCH
TOLIaROVCH MINC V KREMNICI
1999
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis HEROLD
SVITAJCICH ASOV
Vrobca:
Mincova Kremnica
Nklad:
14 100 ks
z toho proof:
1400 ks
Dtum emisie:
24. 6. 1999
9
Autor:
tefan Novotn
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
13 g
Priemer:
29 mm
Hrana:
vrbkovan
Nklad:
v benom vyhotoven
65 000 ks
vo vyhotoven proof
5 000 ks
Demonetizovan:
7 450 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
1. 9. 1993
Vyhlka .:
190/1993 Z. z.
Demokratick revolcia v novembri 1989 ukonila vldu komunistickho reimu
v esko-Slovensku a umonila realizciu zsadnch spoloenskch reforiem, vrtane
rieenia ttoprvneho usporiadania ttu.
Samostatn Slovensk republika vznikla 1. janura 1993 na zklade vzjomnej dohody
vtedajch nrodnch reprezentci rozdelenm eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky.
Vytvorenm vlastnho demokratickho ttu sa zavil zloit a dlhotrvajci proces
emancipcie slovenskho nroda.
Slovensk republika sa rozklad na ploche 49 tisc km
2
a m vye 5,4 milina obyvateov.
Hlavnm mestom je Bratislava.
100 Sk
1993
10 11
1993
Autor:
akademick sochr
Vojtech Pohanka
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis SLVME
SLVNE SLVU
SLVOV SLVNYCH
Nklad:
v benom vyhotoven
35 000 ks
vo vyhotoven proof
2 000 ks
Demonetizovan:
10 765 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
26. 1. 1994
Vyhlka .:
302/1993 Z. z.
Jn Kollr (29. 7. 1793 24. 1. 1852) vznamn slovensk bsnik, filolg, historik
a profesor slovanskej archeolgie bol poprednm hlsateom slovanskej vzjomnosti.
Do povedomia irej verejnosti vstpil najm ako tvorca bsnickej skladby Slwy dcera,
v ktorej spja vyznanie bostnch citov k ene s vyjadrenm mylienky slovanskej jednoty,
ia nad nenaplnenou lskou s tosou nad znikom slovanskej vlasti. Dielo je tie vzvou
na spoluprcu Slovanov a prejavom tby po udskosti, spravodlivosti
a znanlivosti vo vzahoch medzi nrodmi. Ideu slovanskej vzjomnosti a jednoty rozvinul
v rozprave O literrnej vzjemnosti mezi kmeny a nemi slavskmi. Vznamn je jeho
zbierka udovch piesn, vydan v dvoch zvzkoch pod nzvom Nrodnie zpievanky. Na-
sledujce genercie ovplyvnil predovetkm svojou poziou, emotvnym vlastenectvom,
humanizmom a demokratizmom.
1993
Autor:
Miroslav Ronai
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
vlys lipov lstky
Nklad:
v benom vyhotoven
35 000 ks
vo vyhotoven proof
2 000 ks
Demonetizovan:
6 182 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
6. 12. 1993
Vyhlka .:
281/1993 Z. z.
Pod vplyvom celoeurpskych tendenci silnejceho nrodnoemancipanho hnutia sa
v 30. rokoch 19. storoia vyprofilovala siln revolun vlasteneck genercia. Na jej ele
stli udovt tr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hoda. Ich zsluhou vrazne
pokroil proces kontituovania Slovkov na modern nrod, ktor sa zaal doadova
svojho ttoprvneho postavenia. Vznamnm krokom v tomto procese bola kodifikcia
spisovnej sloveniny. Zsady novho spisovnho jazyka boli prijat na stretnut . tra,
J. M. Hurbana a M. M. Hodu v Hlbokom v roku 1843, ktor udovt tr neskr rozpra-
coval v diele Nuka rei slovenskej. Od vstupu Slovenska do Eurpskej nie je slovensk
jazyk jednm z oficilnych jazykov E.
200 Sk 200 Sk
12 13
1994
Autor:
tefan Novotn
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
vlys bodka a romboid
Nklad:
v benom vyhotoven
34 000 ks
vo vyhotoven proof
2 500 ks
Demonetizovan:
13 100 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
1. 7. 1994
Vyhlka .:
164/1994 Z. z.
Nrodn umelec Janko Alexy (25. 1. 1894 22. 9. 1970) maliar, spisovate a publicista
vrazne ovplyvnil rozvoj modernho slovenskho maliarstva, kultrny a spoloensk ivot.
Vo vtvarnej tvorbe zanal socilne motivovanm expresvnym prejavom
z prostredia mestskej perifrie, originlnym spsobom rozvinul nrov maliarstvo
v obrazoch inpirovanch baladizmom udovch piesn a legiend. Neskr sa predmetom
jeho zujmu stala krajina. Venoval sa aj vitram a tapisrim. Jeho najvlastnejou vtvar-
nou technikou bol pastel. Alexyho dekoratvne plon nrov pastely s vraznm prno-
som pre slovensk vtvarn tvorbu. Je autorom viacerch poviedok a romnov a bol inn
aj ako vtvarn publicista.
1994
Autor:
Miroslav Ronai
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
vlys snehov vloky
Nklad:
v benom vyhotoven
45 000 ks
vo vyhotoven proof
3 000 ks
Demonetizovan:
16 475 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
18. 2. 1994
Vyhlka .:
10/1994 Z. z.
Novodob olympijsk hry nadvzuj na starovek olympijsk hry, ktor sa pravidelne
konali od roku 776 pred n. l. a do roku 394 v grckej Olympii. Inicitorom obnovenia
tejto tradcie bol franczsky pedagg, historik a portov funkcionr barn Pierre
de Coubertin. Na jeho podnet sa v roku 1894 v Pari ziiel kongres o obnoven
olympijskch hier. Kongres zvolil Medzinrodn olympijsk vbor, ktor schvauje
kandidta na usporiadanie olypijskch hier, ich program, garantuje istotu sa a regulrnos
podmienok. Prv novodob olypijsk hry sa uskutonili v roku 1896 v Atnach. Zakladajce
zhromadenie Slovenskho olympijskho vboru bolo 19. decembra 1992. Slovensko
prvkrt vystpilo na olympijskej pde ako samostatn krajina na ZOH v Lillehammeri
v roku 1994. Vo vprave bolo 42 portovcov reprezentantov v hokeji, lyovan, biatlone
a snkovan.
200 Sk 200 Sk
14 15
1994
Autor:
akademick sochr
Vojtech Pohanka
Materil:
Au 900, Cu 100
Hmotnos:
7 g
Priemer:
24 mm
Hrana:
jemne vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
5 000 ks
Dtum emisie:
21. 12. 1994
Vyhlka .:
342/1994 Z. z.
V roku 833 vznikol spojenm Nitrianskeho a Moravskho knieatstva v strede Eurpy nov
ttny tvar Vek Morava, najstar tt zpadnch Slovanov.
Svtopluk (okolo 840 894), pvodne nitrianske kniea, neskr najvznamnej
vekomoravsk panovnk, vldol od roku 870. Za jeho vldy dosiahla ra najviu rozlohu
a zahala zemie dnenho Slovenska, iech, Luice, junho Poska, znan as
Maarska a Rakska. K jeho najvznamnejm poinom patrilo vytvorenie samostatnej
cirkevnosprvnej organizcie, potvrdenej bulou ppea Jna VIII., m zabezpeil Vekej
Morave pln nezvislos od Franskej re. O jeho vzname vo vtedajej dobe sved aj to,
e v historickch listinch je asto uvdzan s titulom kr.
1994
Autor:
akademick sochr
Imrich Svitana
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis SLOVCI PROTI
FAIZMU
Nklad:
v benom vyhotoven
35 000 ks
vo vyhotoven proof
2 600 ks
Demonetizovan:
10 550 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
25. 8. 1994
Vyhlka .:
211/1994 Z. z.
Druh svetov vojna bola najrozsiahlejm a najniivejm vojnovm konfliktom v deji-
nch udstva. Postupne bolo do nej zatiahnutch 61 krajn a straty na udskch ivotoch
prekroili 50 mil. obet. Vylodenie spojencov v Normandii, pod krycm nzvom opercia
Overlord alebo D-Day, sa uskutonilo 6. 6. 1944. Bola to najvia vzdun a nmorn
opercia druhej svetovej vojny, znamenala otvorenie druhho frontu v Eurpe a vznamne
urchlila ukonenie druhej svetovej vojny. Na opercii sa zastnili aj Slovci v rmci
tyroch eskoslovenskch leteckch jednotiek.
Slovensk nrodn povstanie vypuklo 29. 8. 1944 a bolo jednou z najvznamnejch
vojenskch akci v nemeckom zzem, ktorou sa Slovci pripojili k spojencom protihitle-
rovskej koalcie. Jeho hlavn bojov silu tvorila esdesiattiscov armda a partizni.
200 Sk 5000 Sk
16 17
1995
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis ZAKLADATE
VEDECKEJ
SLAVISTIKY a lra
Nklad:
v benom vyhotoven
25 000 ks
vo vyhotoven proof
1 500 ks
Demonetizovan:
9 300 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
26. 5. 1995
Vyhlka .:
88/1995 Z. z.
Pavol Jozef afrik (13. 5. 1795 26. 5. 1861) spisovate, literrny historik, jazykovedec
a etnograf bol vedcou osobnosou slovenskej a eskej vedy v obdob nrodnho obrodenia.
Psobil ako riadite a profesor na srbskom gymnziu v Novom Sade, neskr ako redaktor
v Prahe. Od roku 1848 bol riaditeom univerzitnej kninice a mimoriadnym profesorom
slovanskej filolgie na praskej univerzite. Vsledkom intenzvneho tdia a vskumu
staroslovienskej kultry a dejn slovanskch nrodov je rozsiahle dielo Dejiny slovanskej
rei a literatry vetkch nre, ako aj prce O pvode Slovanov, Slovansk staroitnosti
a Slovansk nrodopis. V tchto dielach bojoval proti podceujcemu postoju k Slovanom
v cudzch odbornch prcach, informoval o bohatej histrii, kultre, literatre a jazykoch
slovanskch nrodov.
1994
Autor:
akademick sochr
Imrich Svitana
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
relifny npis OCHRANA
PRRODY A KRAJINY
a kvet
Nklad:
v benom vyhotoven
27 500 ks
vo vyhotoven proof
2 400 ks
Demonetizovan:
11 800 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
10. 4. 1995
Vyhlka .:
8/1995 Z. z.
Slovensk raj bol pre svoje jedinen prrodn krsy v roku 1964 vyhlsen za chrnen
krajinn oblas a v roku 1988 za nrodn park. Relif krajiny je charakteristick
ndhernmi kaonmi, hlbokmi tiesavami a roklinami, mnostvom vodopdov,
bohatstvom jask a priepast. Na zem je 180 jask, jedinou prstupnou je Dobinsk
adov jaskya. Nevednmi krsami vynik prielomov dolina rieky Hornd. Nrodn
park m spolu s ochrannm psmom rozlohu 32 764 ha, 90 % rozlohy zaberaj lesy.
Vyznauje sa rozmanitosou flry a fauny.
500 Sk 200 Sk
18 19
1995
Autor:
Miroslav Ronai
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
opakujci sa npis
ENCY 1995
a tylizovan ryba
Nklad:
v benom vyhotoven
28 000 ks
vo vyhotoven proof
2 000 ks
Demonetizovan:
11 400 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
4. 9. 1995
Vyhlka .:
168/1995 Z. z.
Rada Eurpy vyhlsila rok 1995 za Rok ochrany eurpskej prrody (European Nature
Conservation Year ENCY), m pokraovala v dlhoronej tradcii renia mylienky
starostlivosti o ivotn prostredie. Slovensko, ako len Rady Eurpy od 30. 6. 1993, sa
prostrednctvom vldneho dokumentu Celospoloensk program ENCY prihlsilo
k idelom a posolstvu tejto celoeurpskej kampane, ktorej cieom bolo pripomen vznam
ochrany prrody a zaktivizova okrem zkeho okruhu ochranrskych organizci aj cel
spolonos. V rmci prijatho programu boli realizovan viacer projekty mapovanie,
zchrana a obnova mokrad, ochrana ekologicky vznamnch biotopov, ozeleovanie miest
a obc, revitalizcia rienej siete a mnoh in.
1995
Autor:
akademick sochr
Vojtech Pohanka
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis MIKUL
GALANDA MALIAR
A GRAFIK a paleta
Nklad:
v benom vyhotoven
25 000 ks
vo vyhotoven proof
1 500 ks
Demonetizovan:
10 700 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
2. 8. 1995
Vyhlka .:
120/1995 Z. z.
Mikul Galanda (4. 5. 1895 5. 6. 1938) patr k vraznm priekopnkom modernho
slovenskho umenia. Ilustrciami a kninmi pravami vrazne pozdvihol rove
medzivojnovej kninej grafiky. Za tto oblas tvorby zskal v roku 1937 Strieborn
medailu na Svetovej vstave v Pari. Celou tvorbou sa usiloval o formulciu slovenskej
vtvarnej moderny a opieral sa o vdobytky eurpskeho maliarskeho vvinu. Inklinoval
k expresionistickm a kubistickm prdom a na tomto zklade vybudoval svoj vlastn
maliarsky prejav, mylienkovo zameran na domcu obsahovos, zrasten so slovenskou
krajinou a lovekom.
200 Sk 200 Sk
20 21
1996
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
opakovan npis
V SLUBCH
NRODA a ornament
Nklad:
v benom vyhotoven
26 000 ks
vo vyhotoven proof
1 600 ks
Demonetizovan:
11 100 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
5. 2. 1996
Vyhlka .:
31/1996 Z. z.
Samuel Jurkovi (9. 2. 1796 13. 7. 1873) bol vznamnm predstaviteom slovenskho
nrodnho obrodenia, uiteom a bojovnkom za hospodrske povznesenie udu. Patril ku
skupine slovenskej inteligencie, u ktorej v 40. rokoch 19. storoia vyvrcholila snaha
o kontituovanie novodobho slovenskho nroda a o dosiahnutie jeho svojbytnosti.
Podieal sa na prpravch slovenskho povstania 1848 1849 a bol spolutvorcom tzv.
Nitrianskych iadost slovenskho nroda, programovho dokumentu slovenskho nrodno-
revolunho hnutia. Ako kultrno-osvetov pracovnk sa zaslil o zvenie rovne
dedinskch kl, stl pri zrode itateskch spolkov a kninc pre irok udov vrstvy.
V roku 1863 bol spoluzakladateom Matice slovenskej, celonrodnho kultrneho spolku
Slovkov. V celoeurpskom kontexte je vznamn vznik Spolku gazdovskho v Sobotiti,
ktor zaloil v roku 1845 ako prv svojpomocn verov drustvo na eurpskom kontinente,
m sa zapsal do dejn svetovho drustevnctva.
1995
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis
HLAVN NDRAIE
TEREZINSKA TVR
Nklad:
v benom vyhotoven
26 000 ks
vo vyhotoven proof
1 600 ks
Demonetizovan:
11 000 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
4. 10. 1995
Vyhlka .:
185/1995 Z. z.
Zaiatkom devdesiatych rokov 19. storoia mala Bratislava vye 50 tisc obyvateov
a jej rozrastajca sa plocha dala podnet k vzniku poulinej mestskej eleznice. Tto
progresvna mestsk doprava sa v Bratislave zaviedla o dva roky skr ako v metropolch
vtedajieho Raksko-Uhorska vo Viedni a Budapeti. Slvnostn otvorenie prvej trate sa
konalo 27. augusta 1895. Tra merala 3 125 metrov, mala 12 zastvok a maximlna
rchlos elektriky bola 24 km/h. Zujem o nov spsob mestskej dopravy bol znan, o
dokazuje aj 36 400 cestujcich za prv dva tdne jej prevdzky.
200 Sk 200 Sk
22 23
1996
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis NIET
KRAJCH SLOV
AKO SKUTKY
a tylizovan slnko
Nklad:
v benom vyhotoven
20 500 ks
vo vyhotoven proof
1 500 ks
Demonetizovan:
7 750 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
1. 7. 1996
Vyhlka .:
165/1996 Z. z.
Jozef Cger Hronsk (23. 2. 1896 13. 7. 1960) uite, spisovate, publicista a vtvarnk
patr medzi najvznamnejch reprezentantov modernej slovenskej literatry a priekop n kov
novch smerov slovenskho literrneho vvinu v 20. storo. Je autorom mimoriadne
obbench knh pre deti a mlde, zbierok noviel, romnov a cestopisnch t. Bol
poprednm predstaviteom Matice slovenskej, vrcholnej slovenskej kultrnej a vedeckej
ustanovizne, zaslil sa o rast jej lenskej zkladne, o vytvorenie jej vedeckch odborov
a vybudovanie Slovenskej nrodnej kninice. Zaloil tlaiare Neografia, ktor bola v tom
ase najvkonnejou tlaiarou na Slovensku. V matinch aktivitch pokraoval aj
v exile v Argentne a v roku 1959 bol spoluzakladateom Zahraninej Matice slovenskej.
1996
Autor:
akademick sochr
Imrich Svitana
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis V DUCHU
ODKAZU PIERRA
DE COUBERTINA...
Nklad:
v benom vyhotoven
23 000 ks
vo vyhotoven proof
1 700 ks
Demonetizovan:
7 700 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
31. 5. 1996
Vyhlka .:
154/1996 Z. z.
Olympijsk hry, najvznamnejia portov udalos sveta, ns od ich obnovenia
v Atnach v roku 1896 optovne kad tyri roky presviedaj, e udstvo m mlo
takch sviatkov, ktor by mohli tradciou, krsou a uachtilosou mylienok speri
s tmto jedinenm dedistvom antiky. Ich symbol p navzjom prepletench kruhov
rozlinej farby vyjadruje tbu po zbliovan nrodov vetkch svetadielov. Ich heslo
Citius, altius, fortius (Rchlejie, vyie, silnejie) je vzvou pre vetkch portovcov
sveta, aby si zmerali sily v duchu rytierskosti, aby si vo vazstve uctili porazenho
a v porke hadali morlne sily k budcim vazstvm.
200 Sk 200 Sk
24 25
1996
Autor:
Miroslav Ronai
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis IN ADVERSIS
ET PROSPERIS
a tylizovan kotvy
a skren mee
Nklad:
v benom vyhotoven
21 400 ks
vo vyhotoven proof
2 000 ks
Demonetizovan:
5 050 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
26. 9. 1996
Vyhlka .:
268/1996 Z. z.
Grf Mric Beovsk (20. 9. 1746 23. 5. 1786) bol typickm predstaviteom doby
osvietenstva a zasiahol do dejn viacerch krajn. Po zajat v bojoch za nezvislos Poska
a deportovan na Kamatku zorganizoval tek a absolvoval prv znmu plavbu od
severovchodnch k juhovchodnm brehom zie do Macaa. Franczsky kr ho poveril
vpravou na Madagaskar, kde zjednotil as ostrova a domorod kmene mu udelili titul
kra. Po nvrate sa v Raksku poksil o vybudovanie nmornej flotily.
Po nespenom pokuse sta sa generlom americkej armdy zorganizoval op vpravu na
Madagaskar, pri ktorej padol v boji s Franczmi. Jeho pamti vydali v roku 1790 v Londne
a doteraz vyli v najmenej 20 vydaniach vo viac ako 10 jazykoch.
1996
Autor:
akademick sochr
Vojtech Pohanka
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
opakujci sa npis
VYSOK TATRY
a drobn kvety
Nklad:
v benom vyhotoven
22 000 ks
vo vyhotoven proof
1 600 ks
Demonetizovan:
6 050 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
19. 8. 1996
Vyhlka .:
230/1996 Z. z.
200 Sk 200 Sk
Vysok Tatry vehory s uniktnymi prrodnmi hodnotami, podtatransk osady, ktor
vynikali zvltnym pvabom, ako aj zvesti o vbornch lieebnch vsledkoch
priahovali v 19. storo stle viac kpench host a turistov. Na ich dopravu u
nepostaovali povoznci a fiakre. Da 28. jla 1896 bola uveden do prevdzky ozubnicov
eleznica spjajca trbu so trbskm Plesom. Zo zaiatku bola prevdzkovan len
v letnch mesiacoch, neskr aj v zimnch. zkorozchodn tra s rozchodom jeden meter
mala dku 4,8 km a stpanie 127 promile. Tto drha bola v roku 1932 zruen pre
nerentabilnos. Mylienka jej obnovy vznikla zaiatkom pdesiatych rokov, priom
k samotnej vstavbe sa pristpilo pred konanm Majstrovstiev sveta v lyovan v roku
1970. Trasa novej ozubnicovej eleznice vyuila z dvoch tretn trasu starej zubaky.
26 27
1997
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis WORLD
HERITAGE
PATRIMOINE
MONDIAL
Nklad:
v benom vyhotoven
16 500 ks
vo vyhotoven proof
1 700 ks
Demonetizovan:
1 900 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
24. 4. 1997
Vyhlka .:
101/1997 Z. z.
1997
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Au 900, Ag 100
Hmotnos:
9,5 g
Priemer:
26 mm
Hrana:
jemne vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
8 000 ks
Dtum emisie:
13. 12. 1996
Vyhlka .:
342/1996 Z. z.
Bansk tiavnica, najstarie bansk mesto na Slovensku, mala dominantn postavenie
v Eurpe u zaiatkom 13. storoia. A do 19. storoia bola jednm z najvznamnejch
stredsk aby zlata a striebra a sasne najvznamnejm centrom banskej vedy, techniky
a kolstva. Psobili tu vynikajci bansk technici Matej Kornel Hell, kontruktr erpacch
zariaden, jeho syn Jozef Karol Hell, vynlezca vahadlovho a vodnostpcovnho
erpacieho stroja, vedec, matematik, kartograf a stavite Samuel Mikovni a al
vznamn odbornci. V meste aj jeho okol bol v 18. storo dobudovan obdivuhodn
systm banskch vodnch ndr. Na jeho zklade sa rozvinul dmyseln bansk
vodohospodrsky systm, vnimon v celom vtedajom banckom svete, s progresvnou
banskou, pravnckou a vodoerpacou technikou, o dokumentuje dodnes zachovan
mnostvo technickch pamiatok, tln, cht, anch ve, vodnch ndr a inch
5000 Sk 200 Sk
banskch objektov. Vsledkom hospodrskej prosperity Banskej tiavnice je vstavn
architektra mesta. K najvznamnejm pamiatkam patria mestsk hrad tzv. Star zmok,
Nov zmok, Piarska brna, gotick, renesann a barokov metianske domy, radnica,
kostol sv. Katarny, kostol Nanebovzatia Panny Mrie pvodne romnska bazilika,
komplex budov Banckej a lesnckej akadmie a neskorobarokov arel Kalvrie. V roku
1950 bola Bansk tiavnica vyhlsen za mestsk pamiatkov rezervciu. V roku 1993
bola spolu s technickmi pamiatkami jej okolia, ktor sa zachovali aj v mench sdelnch
celkoch v Hodrui-Hmroch, tiavnickch Baniach, Banskej Belej, Banskom
Studenci, Sv. Antole, Iliji a Vyhniach, zapsan do Zoznamu svetovho dedistva
UNESCO.
28 29
1997
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
relifny npis OCHRANA
PRRODY A KRAJINY
oddelen motom
Nklad:
v benom vyhotoven
14 500 ks
vo vyhotoven proof
1 700 ks
Demonetizovan:
2 700 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
22. 7. 1997
Vyhlka .:
189/1997 Z. z.
Pieninsk nrodn park (PIENAP) rozprestierajci sa na severovchod od Vysokch
Tatier, je znmy bohatmi historickmi a umeleckmi pamiatkami, svojrznym folklrom,
architektrou, prrodnmi zvltnosami a prekrsnou prrodnou scenriou. Uniktna flra,
fauna a relif Pienin v oblasti Prielomu Dunajca zaujmali botanikov, zoolgov a geolgov
u v 18. storo. Vyvrcholenm ich snh bolo vytvorenie poskho Parku narodowego
Pieniny a Slovenskej prrodnej rezervcie v Pieninch roku 1932. Vzniklo tak prv
bilaterlne chrnen zemie v Eurpe. Slovensk zemie tejto rezervcie bolo vyhlsen za
nrodn park roku 1967. Jedinenou turistickou atrakciou je plavba plou cez Prielom
Dunajca, ktor je jednou z troch ttnych prrodnch rezervci na zem parku.
1997
Autor:
akademick sochr
Miroslav Tomaka
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis SPISOVATE
KRITIK NOVINR
POLITIK
Nklad:
v benom vyhotoven
17 400 ks
vo vyhotoven proof
1 800 ks
Demonetizovan:
4 600 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
15. 1. 1997
Vyhlka .:
5/1997 Z. z.
Spisovate Svetozr Hurban Vajansk (16. 1. 1847 17. 8. 1916) bol poprednm predsta-
viteom slovenskho verejnho ivota na prelome 19. a 20. storoia, nositeom idey
nrodnho oslobodenia a slovanskej vzjomnosti v asoch vrcholiaceho tlaku Slovkov
v Uhorsku. Zbierkou Tatry a more vrazne podnietil nstup realizmu v slovenskej pozii.
V novelch (Letiace tiene, Pustokvet, Blence) a v romnoch (Such ratoles, Kore
a vhonky, Kotln) sa zaoberal dobovou spoloenskou problematikou. Svojou redaktor-
skou innosou, publicistikou a umeleckou kritikou v oblasti literatry, ale aj vtvarnho
umenia a divadelnctva ovplyvnil cel genercie slovenskch umelcov, intelektulov
a politikov.
200 Sk 500 Sk
30 31
1998
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis GOTIKA A BAROK
V ZBIERKACH SNG
Nklad:
v benom vyhotoven
15 000 ks
vo vyhotoven proof
1 600 ks
Demonetizovan:
700 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
17. 12. 1997
Vyhlka .:
338/1997 Z. z.
Slovensk nrodn galria (SNG) vznikla v roku 1948 ako vrcholn ttna umelecko-
historick, zberatesk, vedeckovskumn a kultrno-vchovn intitcia. Jej innos sa
zameriava na akvizciu, vskum, ochranu, retaurovanie a prezentciu kultrneho dedistva
vo vetkch vtvarnch disciplnach. Spoiatku sa akvizin innos orientovala najm na
maliarstvo, sochrstvo, kresbu a grafiku, neskr sa rozrila o artefakty itkovho a insitnho
umenia, o oblas scnografie, umeleckej fotografie, architektry a o kolekciu intermedilnych
tendenci. SNG vydva mnostvo umenovednej literatry. K dispozcii m aj najviu
umenovedn kninicu na Slovensku, archv vtvarnho umenia a centrlny katalg. Sdli
v komplexe budov s dominantnou neskorobarokovou budovou Vodnch kasrn na dunaj-
skom nbre v Bratislave. almi pracoviskami SNG s Zvolensk zmok, katie
v Strkach, Galria udovta Fullu v Ruomberku, Vermesova vila v Dunajskej
Strede a Schaubmarov mlyn v Pezinku.
1997
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis PRV PREDSEDA
MATICE SLOVENSKEJ
a lipov list
Nklad:
v benom vyhotoven
14 900 ks
vo vyhotoven proof
1 500 ks
Demonetizovan:
2 900 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
17. 10. 1997
Vyhlka .:
272/1997 Z. z.
tefan Moyzes (24. 10. 1797 5. 7. 1869) bol vznamnou osobnosou slovenskho
nrodnho a kultrneho ivota druhej polovice 19. storoia, banskobystrickm biskupom,
prvm predsedom Matice slovenskej a nositeom idey veslovanskej vzjomnosti.
Osobnou intervenciou u panovnka Frantika Jozefa I. sa zaslil o vybudovanie
celonrodnej kultrnej intitcie Matice slovenskej v roku 1863. Orientoval sa na
rozvoj nrodnej vedy a vzdelania, priinil sa o rozvoj banskobystrickho a alch troch
slovenskch gymnzi. Vrazne zasiahol aj do chorvtskeho nrodnho ivota. Bol
lenom prvej chorvtskej krajinskej vldy a priekopnkom chorvtskej urnalistiky.
200 Sk 200 Sk
32 33
1998
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis ZA NRODN
SLOBODU a zstava
Nklad:
v benom vyhotoven
13 400 ks
vo vyhotoven proof
1 500 ks
Demonetizovan:
1 900 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
24. 6. 1998
Vyhlka .:
189/1998 Z. z.
Slovensk povstanie 1848 1849, prv ozbrojen vystpenie Slovkov v modernch
dejinch, bolo sasou celoeurpskej revolunej vlny. Nespokojnos s rieenm
nrodnostnej otzky a ttoprvnym postavenm v Uhorsku doviedla aj Slovkov
k revolunmu vystpeniu. Povstanie organizovala Slovensk nrodn rada prv nrodn
orgn Slovkov s politickou, vojenskou a vkonnou prvomocou ustanoven vo Viedni
a vyhlsen 19. 9. 1848 na nrodnom zhromaden v Myjave, kde vypovedala poslunos
maarskej vlde a proklamovala nrodn samostatnos. Od septembra 1848 do novembra
1849 sa na vpravch dobrovonckych zborov zastnilo niekoko tisc povstalcov. Hoci
povstanie nedosiahlo svoje ciele, zohralo vznamn lohu na ceste Slovkov k svojbytnosti.
1998
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis 150 ROKOV
ELEZNC
NA SLOVENSKU
a koleso
Nklad:
v benom vyhotoven
14 000 ks
vo vyhotoven proof
1 800 ks
Demonetizovan:
200 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
22. 4. 1998
Vyhlka .:
94/1998 Z. z.
eleznin tra Marchegg Bratislava, vybudovan v rokoch 1844 1848, bola prvou
traou s parnou prevdzkou nielen na zem Slovenska, ale aj celho bvalho Uhorska.
Pri jej vstavbe bol vybudovan najdlh eleznin most na rieke Morava (476 m)
a jeden z prvch dlhch tunelov v Eurpe (703,6 m). Na zabezpeenie riadenia dopravy
bolo zriaden prv telegrafn spojenie na Slovensku. Prv vlak ahan parnm ruom
priiel do Bratislavy 20. augusta 1848.
200 Sk 200 Sk
34 35
1998
Autor:
Pavel Kroly
Materil:
Au 900, Ag 100
Hmotnos:
9,5 g
Priemer:
26 mm
Hrana:
jemne vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
6 000 ks
Dtum emisie:
18. 11. 1998
Vyhlka .:
300/1998 Z. z.
1998
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis WORLD
HERITAGE
PATRIMOINE MONDIAL
Nklad:
v benom vyhotoven
13 500 ks
vo vyhotoven proof
1 500 ks
Demonetizovan:
700 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
17. 8. 1998
Vyhlka .:
219/1998 Z. z.
Spisk hrad je najrozahlejm stredovekm hradom na zem Slovenska a patr k najvm
hradnm komplexom v Eurpe. Prv zachovan sprvu o jeho existencii vydal kr Ondrej II.
v roku 1209. U v tomto obdob bol hrad sprvnym, hospodrskym a kultrnym centrom
Spia. Pvodn romnsky kamenn hrad, postaven pravdepodobne koncom jedensteho
alebo zaiatkom dvansteho storoia na mieste starieho predhistorickho hradiska, preiel
mnohmi stavebnmi pravami v romnsko-gotickom, gotickom a renesannom slohu.
Do roku 1464 bol majetkom uhorskch krov, neskr patril vznamnm achtickm
rodom Zposkovcom, Thurzovcom a Cskyovcom. V 18. storo stratil vojensk
vznam a zaal pustn. Po poiari roku 1780 sa postupne menil na ruinu.
V roku 1961 bol Spisk hrad vyhlsen za nrodn kultrnu pamiatku. V roku 1993 bol
spolu s kultrnymi pamiatkami jeho okolia zapsan do Zoznamu kultrneho dedistva
UNESCO.
V rmci kultrnych pamiatok okolia s do zoznamu zahrnut: Spisk Kapitula mestsk
pamiatkov rezervcia, historick a cirkevn centrum a sdlo spiskej dieczy, Spisk
Podhradie so zachovanou pvodnou stredovekou architektrou a ranogotick kostol
sv. Ducha v ehre z roku 1275, nrodn kultrna pamiatka so vzcnymi gotickmi freskami
svetovho vznamu.
200 Sk 5000 Sk
36 37
1999
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
relifny npis
OCHRANA PRRODY
A KRAJINY a plesnivec
alpnsky
Nklad:
v benom vyhotoven
12 000 ks
vo vyhotoven proof
1 400 ks
Demonetizovan:
700 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
24. 11. 1998
Vyhlka .:
338/1998 Z. z.
Tatransk nrodn park (TANAP) sa rozprestiera v severnej asti Slovenska na pohrani
s Poskom a so susednm poskm nrodnm parkom vytvra bilaterlne chrnen zemie.
Bol vyhlsen v roku 1949 a jeho vznik bol vsledkom dlhodobch snh o ochranu jedinench
prrodnch hodnt pred rozmhajcim sa hospodrskym a turistickm vyuvanm. TANAP
m rozlohu takmer 76 tisc hektrov a zaha Vysok Tatry, Belianske Tatry a Zpadn Tatry.
Vysok Tatry s najvym pohorm Slovenska a celho karpatskho oblka. Ich hlavn
hrebe meria len 26 km. Patria medzi najmenie, no sasne najkrajie vehory sveta. Na
malej ploche sstreuj mnostvo prrodnch krs mohutn horsk tty, adovcov doliny,
jazer, vodopdy, pestr paletu rastln a ivochov. Ich najvym vrchom je Gerlachovsk tt
(2 655 m).
1998
Autor:
Mria Poldaufov
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis BSNIK
JN SMREK
100. VROIE
NARODENIA a kvet
Nklad:
v benom vyhotoven
13 400 ks
vo vyhotoven proof
1 500 ks
Demonetizovan:
2 300 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
4. 11. 1998
Vyhlka .:
299/1998 Z. z.
Jn Smrek (16. 12. 1898 8. 12. 1982) bsnik, prekladate a redaktor patr medzi
vznamnch predstaviteov a propagtorov slovenskej kultry. Do slovenskej pozie
vniesol nov ivotn pocit zaloen na radosti zo ivota, oslave lsky, citovho
a zmyslovho vyitia, charakteristick najm pre zbierky Cvlajce dni, Bosk
uzly, Iba oi a pre reflexvnu skladbu Bsnik a ena. Koniec tridsiatych rokov priniesol
zmenu, ke ahk impresvnos a bezstarostnos vystriedal tn smtku nad vojnovm
utrpenm (Hostina, Studa). V pdesiatych rokoch nemohol pre neshlas s totalitnm
reimom publikova nov poziu, preto sa venoval najm prekladaniu a tvorbe pre deti.
Po dlhej prestvke vydal zbierky Obraz sveta, Struny, Nerute moje kruhy a knihu
spomienok Pozia, moja lska. Protest proti totalite vyjadril v bsach, ktor vyli a
v roku 1993 v zbierke Proti noci. V tridsiatych rokoch sa v Prahe vrazne zaslil
o propagciu a renie slovenskej kultry zaloenm kultrneho mesanka Eln
a spenm redigovanm Edcie mladch slovenskch autorov.
200 Sk 500 Sk
38 39
1999 1999
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis HEROLD
SVITAJCICH ASOV
a tylizovan hviezdy
Nklad:
v benom vyhotoven
12 700 ks
vo vyhotoven proof
1 400 ks
Demonetizovan:
800 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
24. 6. 1999
Vyhlka .:
124/1999 Z. z.
Pavol Orszgh Hviezdoslav (2. 2. 1849 8. 11. 1921) bsnik, dramatik a prekladate
patr medzi najvznamnejch predstaviteov slovenskej literatry. Svojou tvorbou poloil
zklady modernho slovenskho bsnictva. Je autorom iroko koncipovanch cyklov
reflexvnej, prrodnej, obianskej a intmnej lyriky (almy a hymny, Prechdzky jarom,
Prechdzky letom, Letorosty, Dozvuky, Krvav sonety) a epickch skladieb, ktor
zobrazuj ivot dedinskho udu a slovenskho zemianstva (Hjnikova ena, Eo
Vlkolinsk, Gbor Vlkolinsk). Samostatn okruh v jeho tvorbe tvor biblick epika,
spoloensky a filozoficky aktualizujca biblick nmety (Agar, Rchel, Kain, Vianoce,
Sen alamnov). Najvznamnejm dramatickm dielom je tragdia Herodes
a Herodias s hlbokou filozofickou nplou, ktor predstavuje jeden z vrcholov slovenskej
dramatickej tvorby. Mimoriadny vznam maj aj Hviezdoslavove majstrovsk preklady
z diel svetovej literatry.
Slovensk filharmnia vznamn umeleck intitcia, predstaviteka a riteka
slovenskej hudobnej kultry vznikla v roku 1949. Od zaloenia sa sstredila na
podnecovanie a propagciu domcej hudobnej tvorby. Jej zkladom sa stal rovnomenn
symfonick orchester, prv profesionlne ttne hudobn teleso s primrnym zameranm
na koncertn innos. Orchester zaal psobi pod vedenm vznamnch dirigentskch
osobnost Vclava Talicha a udovta Rajtera. Poas 50 rokov koncertnej innosti s nm
spolupracoval rad vznamnch domcich i hosujcich dirigentov, umelcov, slistov
i celch umeleckch kolektvov. Okrem symfonickho orchestra psobia na pde
intitcie aj alie vznamn umeleck sbory predstavujce piku slovenskho
interpretanho umenia Slovensk filharmonick zbor, Slovensk komorn orchester,
Musica aeterna a Moyzesovo kvarteto.
200 Sk 200 Sk
Autor:
akademick sochr
Michal Gavula
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis HUDBA
UNIVERZLNA
RE UDSTVA a husle
Nklad:
v benom vyhotoven
12 700 ks
vo vyhotoven proof
1 400 ks
Demonetizovan:
300 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
28. 9. 1999
Vyhlka .:
189/1999 Z. z.
40 41
1999
Autor:
Jn ernaj
Materil:
Au 900, Ag 75, Cu 25
Hmotnos:
9,5 g
Priemer:
26 mm
Hrana:
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
5 500 ks
Dtum emisie:
28. 9. 1999
Vyhlka .:
224/1999 Z. z.
Objavy bohatch losk striebra v strednej Eurpe a nov technolgie pouvan v banctve
a hutnctve koncom 15. storoia zvili produkciu striebra a viedli k snahm zavies do obehu
vie strieborn mince, ktor vytvorili zklady pre vznik toliarovej meny. Prv predchodca
toliara strieborn guldiner (40 mm, 31,7 g) vznikol v roku 1486 v Tirolsku ako ekvivalent
zlatho guldenu. V roku 1499 sa razba guldinerov zaala aj v Kremnici. Kremnick guldinery
patria k najkrajm minciam svojej doby a maj mimoriadne postavenie v dejinch mincovnctva,
rovnako ako ich zlat odrazky, ktor patria k prvm vm zlatm razbm na svete. Strieborn
guldinery a ich zlat odrazky boli razen v obdob rokov 1499 1506 a pravdepodobne boli
uren skr na darovanie, ne pre pean obeh. Reprezentuj bohat tradcie banctva
a mincovnctva na zem Slovenska, kde sa v stredoveku produkovala znan as eurpskeho
zlata, striebra a medi a dokumentuj jeho vtedajie vznamn ekonomick postavenie vo svete.
5000 Sk
1999
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
relifny npis
GULDINER
PREDCHODCA
TOLIARA a akantov list
Nklad:
v benom vyhotoven
12 400 ks
vo vyhotoven proof
1 400 ks
Dtum emisie:
20. 7. 1999
Vyhlka .:
158/1999 Z. z.
Rchly rozvoj obchodu, potreba minc vych hodnt a sasn nedostatok zlata vyvolali
koncom 15. storoia snahu doplni alebo nahradi zlat mince ami striebornmi.
Prvmi boli bentske lry a milnske testony (1472 1474), almi tirolsk pfundnery
a polguldinery a napokon v roku 1486 guldinery. Nasledovali guldinery lotrinsk (1488)
a guldinery vajiarskych kantnov Bern (1491), Sitten (1498) a Bazilej (1499). V roku
1499 sa k prvm pokusom o zavedenie akej striebornej mince zaradila aj mincova
v Kremnici. Vetky tieto mlopoetn a dnes vzcne razby s predzvesou obdobia
toliarovej meny.
Prv toliarov mince guldinery sa v Kremnici razili za vldy Vladislava II. Jagelovskho
v rokoch 1499 1506. Inicitorom ich razby bol vznamn bansk a hutncky podnikate,
obchodnk a finannk, komorsk grf Jn I. Thurzo.
500 Sk
42 43
2000
Autor:
tefan Novotn
Materil:
Au 900, Ag 75, Cu 25
Hmotnos:
19,0 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
3 500 ks
Dtum emisie:
14. 12. 1999
Vyhlka .:
329/1999 Z. z.
2000
Autor:
tefan Novotn
Materil:
Ag 999
Hmotnos:
124,414 g
Priemer:
65 mm
Tvar mince:
osemhran
Hrana:
hladk
Nklad:
vo vyhotoven proof
4 000 ks
Dtum emisie:
22. 12. 1999
Vyhlka .:
330/1999 Z. z.
Jubilejn rok 2000 predstavuje vznamn asov medznk. Bol nielen poslednm rokom
dvadsiateho storoia, ale sasne aj poslednm rokom druhho tiscroia a zrove
magickm rokom, v ktorom sa zmenili vetky slice letopotu.
Kresansk svet oslvil toto uniktne vroie predovetkm ako dvojtisce vroie
narodenia Jeia Krista. Jeho posolstvo obety a lsky je stle aktulne a svojm veudskm
obsahom oslovuje nielen kresanov, ale aj prslunkov inch nboenstiev i ud bez
vyznania.
Prelom tiscro ponkol tie monos pripomen si historick medznky v dejinch
nrodov i celho udstva, bol prleitosou na zamyslenie sa nad budcnosou, ktor
v znanej miere ovplyvn duchovn a kultrna rove udstva, jeho schopnos
vzjomnej pomoci, spoluprce, porozumenia a tolerancie.
10 000 Sk 2000 Sk
44 45
2000
Autor:
akademick sochr
Michal Gavula
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis NIE SILOU
ANI MOCOU, ALE
MOJM DUCHOM
a ornament
Nklad:
v benom vyhotoven
10 600 ks
vo vyhotoven proof
1 600 ks
Demonetizovan:
700 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
6. 9. 2000
Vyhlka .:
279/2000 Z. z.
Juraj Fndly (21. 10. 1750 7. 3. 1811) katolcky kaz, spisovate a osvetov pracovnk
bol zanietenm nrodnm buditeom a propagtorom sloveniny. Patril k vedcim
osobnostiam osvieteneckej skupiny bernolkovcov, ktor na ele s Antonom Bernolkom
vytvorila koncepciu slovenskej nrodnoobrodeneckej ideolgie a poksila sa uzkoni
sloveninu ako spisovn jazyk. Ako osvietenec si uvedomoval dleitos sprostredkovania
vzdelania jednoduchmu loveku. Za jeden z prostriedkov povaoval kazatesk innos.
Predstavy o nej zhrnul v rozsiahlom diele Prihodn a svten kzne. Svoje poslanie videl
tie vo vydvan knh pre vetky vrstvy obyvatestva (Pin domaj a pon hospodr,
O horoch ai velch rozmlv, Zelinkr), ktor prinali nielen udov recepty na
zlepenie hospodrenia, ale sprostredkovvali poznatky vznamnch vzdelancov tej doby
i eurpske kultrne dedistvo predchdzajcich generci. Cirkevno-nboensk reformy
cisra Jozefa II. vysvetoval a obhajoval v pouno-zbavnom diele Dvern zmlva mezi
mchom a diblom.
2000
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
npis KARTOGRAF
MATEMATIK
STAVITE...
Nklad:
v benom vyhotoven
10 100 ks
vo vyhotoven proof
1 500 ks
Demonetizovan:
600 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
18. 4. 2000
Vyhlka .:
109/2000 Z. z.
Samuel Mikovni (1686 23. 3. 1750) uenec svetovho mena, rytec, matematik,
geodet, astronm, kartograf, vodohospodr, architekt a pedagg patr k poprednm
predstaviteom vedy a techniky v 18. storo. Jeho znalosti a schopnosti boli prnosom
pre viacer vedeck disciplny i hospodrsku prax. Vo svojom diele spojil umeleck talent
s osvietenskm pohadom na astronmiu, geografiu, kartografiu a hydrolgiu. Vyhotovil
prv modern mapy viny stolc Uhorska, priom vychdzal z vlastnch meran
a pouil vlastn uniktnu kartografick metdu. Projektoval a realizoval ochrann hrdze
na Dunaji a Vhu, budoval regulan a odvodovacie stavby vo viacerch reginoch
Uhorska. Vypracoval plny na stavbu krovskho palca v Budne, pre ktor realizoval
pravu hradnho vrchu a stavbu vodrne. V okol Banskej tiavnice vyuval vodu
zo sstavy umelch jazier na bansk ely. V roku 1735 z poverenia panovnka zaloil
v Banskej tiavnici prv Bansk kolu v Eurpe a stal sa jej riaditeom a profesorom.
Aj jeho zsluhou patrilo vtedajie stredoslovensk banctvo k technicky najvyspelejm
na svete.
500 Sk 200 Sk
46 47
2001
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 999
Hmotnos:
31,10 g (1 oz)
Tvar:
zaoblen trojuholnk
Priemer:
45 mm
(opsan krunica)
Hrana:
hladk
Nklad:
v benom vyhotoven
13 000 ks
vo vyhotoven proof
4 000 ks
Demonetizovan:
400 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
15. 10. 2001
Vyhlka .:
395/2001 Z. z.
Rozvoj civilizcie a poznania vo vetkch sfrach udskej innosti, rchly pokrok v oblasti
vedy a techniky prinaj mnoh pozitvne vsledky. Rastie ivotn rove obyvatestva
a predluje sa udsk ivot. Naalej sa vak vynraj aj mnoh problmy svisiace s hrozbou
zneuitia udskho poznania, s potrebou ochrany ivotnho prostredia a pomoci
najchudobnejm krajinm sveta. Do novho tiscroia vstupujeme s ndejou, e bude obdobm
humnnejm, tolerantnejm a al vvoj povedie k vej ochote riei konflikty mierovou
cestou a k zveniu zodpovednosti za vetko, o zanechme alm genercim.
2001
Autor:
Mgr. art. Patrik
Kovaovsk
Materil:
averz - trimetal:
Ag, Au, Pt 999,
reverz - Ag 999
Hmotnos:
37,63 g
Ag - 31,10 g (1 oz),
Au - 6,22 g (1/5 oz),
Pt - 0,31 g (1/100 oz)
Tvar:
zaoblen trojuholnk
Priemer:
50 mm
(opsan krunica),
Au - 24 mm, Pt - 5 mm
Hrana:
hladk
Nklad:
vo vyhotoven proof
8 000 ks
Dtum emisie:
20. 12. 2000
Vyhlka .:
419/2000 Z. z.
Rok 2001 predstavuje vnimon asov medznk v dejinch udstva. Je prvm rokom
dvadsiateho prvho storoia a prvm rokom tretieho tiscroia. Nstup novho tiscroia
sa asto spja s predstavami o budcnosti udstva a s vziou pokroku vo vetkch
oblastiach udskho poznania. Je tie prleitosou na hadanie odpovede na otzku
zmyslu existencie udskho spoloenstva i loveka ako jednotlivca.
5000 Sk 500 Sk
48 49
2001
Autor:
akademick sochr
Anton Gbrik (averz),
akademick sochr
Ladislav Kozk (reverz)
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis UDSKOS
SLOBODA
DEMOKRACIA
Nklad:
v benom vyhotoven
12 800 ks
vo vyhotoven proof
3 000 ks
Demonetizovan:
300 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
23. 11. 2001
Vyhlka .:
458/2001 Z. z.
Alexander Dubek (27. 11. 1921 7. 11. 1992) patr k najznmejm a najvznamnejm
slovenskm politikom. Stal sa symbolom boja proti totalite, za slobodu, demokraciu
a socilnu solidaritu. Bol vedcou osobnosou eskej a slovenskej jari 1968, ktor bola
charakteristick vraznou demokratizciou politickho, ekonomickho a spoloenskho
ivota. Tento pozitvny vvoj zmarila okupcia eskoslovenska vojskami Varavskej
zmluvy 21. augusta 1968. Alexander Dubek bol v aprli 1969 odvolan z najvyej
politickej funkcie a neskr nsilne vyraden aj z verejnho ivota. Takmer dve desaroia
il pod stlym dozorom ttnej bezpenosti. Nevzdal sa vak, psal protestn listy ttnym
a parlamentnm orgnom a bol v stlom kontakte so zahraninmi intitciami a bojovnkmi
za udsk prva.
V novembri 1989 patril k vznamnm osobnostiam demokratickej revolcie, ktor
v esko-Slovensku zvrhla totalitn komunistick reim. Stal sa predsedom Federlneho
zhromadenia SFR a po roku 1992 jeho poslancom. Zomrel 7. novembra 1992 na nsledky
tragickej autonehody.
2001
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
relifny npis
OCHRANA PRRODY
A KRAJINY a pohorie
Nklad:
v benom vyhotoven
10 200 ks
vo vyhotoven proof
1 800 ks
Demonetizovan:
400 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
25. 6. 2001
Vyhlka .:
176/2001 Z. z.
Nrodn park Mal Fatra je horsk krajinn celok na severozpade Slovenska. Bol
vyhlsen v roku 1988 s vmerou zemia 22 630 ha. Vyznauje sa prekrsnou krajinou
s pestrm relifom, mnostvom rastln a ivostva. Horstvo, s najvym vrchom
Vekm fatranskm Krivom (1 709 m), m dku pribline 23 km a rku 13 km.
Charakteristickou dominantou je Vek Rozsutec (1 610 m), ktor je jednm z najkrajch
vrchov Slovenska. Najnim bodom je stie Hradskho potoka (358 m) v Strenianskej
tiesave a najvm vodopdom je tovsk vodopd (38 m). zemie nrodnho parku
sa vyuva na rekrean a portov ely, priom najnavtevovanejmi miestami s
Vrtna dolina, Jnokove diery a tovsk vodopd. Atraktvne s aj kultrne hodnoty
zemia hrady Streno a Starhrad, udov architektra v Terchovej, tefanovej a Zzrivej
a folklr spojen s jnokovskou tradciou.
500 Sk 200 Sk
50 51
2002
Autor:
Pavel Kroly
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis WORLD
HERITAGE
PATRIMOINE
MONDIAL
Nklad:
v benom vyhotoven
11 500 ks
vo vyhotoven proof
2 800 ks
Demonetizovan:
900 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
10. 6. 2002
Vyhlka .:
153/2002 Z. z.
Vo Vlkolnci sa nachdza 45 autentickch usadlost s mnostvom archaickch kontruknch
prvkov. Medzi zstavbou obytnch domov sa vynma zrubov zvonika z roku 1770 a kryt
studa z roku 1860. Osada je citlivo zasaden do prrodnho prostredia na okraji horskho
masvu s dominantnm vrchom Sidorovo.
Vlkolnec, pamiatkov rezervcia udovej architektry, je od roku 1993 zapsan v Zozname
svetovho dedistva UNESCO.
2002
Autor:
Mria Poldaufov
Materil:
Au 900, Ag 75, Cu 25
Hmotnos:
9,5 g
Priemer:
26 mm
Hrana:
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
7 200 ks
Dtum emisie:
12. 12. 2001
Vyhlka .:
454/2001 Z. z.
Osada Vlkolnec sa nachdza na severe Slovenska na svahoch Vekej Fatry a je asou
Ruomberka. Tvor pozoruhodne zachovan sdeln celok s drevenou zrubovou
architektrou, typickou pre horsk a podhorsk oblasti. Z hadiska jeho homognnosti nie
je vo svete znmy in podobn celok. Od roku 1977 je pamiatkovou rezervciou udovej
architektry, priom nie je mzeom udovej architektry, ale stle ivou osadou.
5000 Sk 200 Sk
52 53
2002
Autor:
akademick maliar
Emil Fulka
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis
UDOVT FULLA
MALIAR GRAFIK
ILUSTRTOR a paleta
Nklad:
v benom vyhotoven
11 300 ks
vo vyhotoven proof
2 400 ks
Demonetizovan:
1 800 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
25. 2. 2002
Vyhlka .:
22/2002 Z. z.
udovt Fulla (27. 2. 1902 21. 4. 1980) maliar, grafik, ilustrtor, scnograf a vtvarn
pedagg, patr k najvznamnejm predstaviteom slovenskho vtvarnho umenia.
Je autorom, ktorho tvorba mala zsadn vznam pre kontituovanie slovenskej vtvarnej
moderny. Jeho vtvarn prejav je charakteristick vlastnou poetikou obrazu opierajcou
sa o plonos a dekoratvnos, o znalos udovho umenia, vchodoslovanskho
ikonopisu i svetovej moderny.
Zastnil sa mnohch medzinrodnch vstav a vrazne prispel k prezentcii slovenskho
umenia. Je driteom viacerch domcich i zahraninch ocenen. Obrazu Piese a prca
bola na Svetovej vstave v Pari (1937) udelen Grand Prix a poda neho vytvoren
gobeln zskal zlat medailu na Svetovej vstave EXPO 58 v Bruseli. Medzinrodn
spechy dosiahol aj ako autor avantgardnch scnickch nvrhov a ilustrci knh pre deti
a mlde. Galria udovta Fullu v Ruomberku so stlou expozciou jeho tvorby
je sasou Slovenskej nrodnej galrie.
200 Sk
2003
Autor:
Miroslav Ronai
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis
NRODOHOSPODR
HUMANISTA
EURPAN
Nklad:
v benom vyhotoven
9 800 ks
vo vyhotoven proof
3 000 ks
Demonetizovan:
900 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
25. 2. 2003
Vyhlka .:
35/2003 Z. z.
Imrich Karva (25. 2. 1903 20. 2. 1981) nrodohospodr, prvnik, vysokokolsk
pedagg a publicista bol nielen poprednm medzinrodne uznvanm odbornkom, ale aj
presvedenm humanistom a vlastencom. Stal sa vznamnm predstaviteom hospodrskej
politiky a jej spenm realiztorom. Bol spoluzakladateom asopisu Politika a redaktorom
mesanka Hospodrske rozhady. Publikoval 13 monografi, mnostvo odbornch lnkov,
prednal v Eurpe i USA. V roku 1938 ho vymenovali za ministra eskoslovenskej vldy.
V rokoch 1939 1944 zastval funkciu guvernra Slovenskej nrodnej banky a vrazne sa
priinil o priazniv hospodrsky vvoj Slovenska v akch vojnovch asoch. Ako
guvernr SNB a predseda Najvyieho radu pre zsobovanie sa zapojil do prprav
Slovenskho nrodnho povstania, za o ho faisti zatkli a odsdili na smr. Po osloboden
pomhal pri ekonomickej obnove Slovenska. Odmietol spoluprcu s komunistickm
reimom, neskr bol krivo obvinen zo pione a velezrady a odsden. Amnestovan bol
v roku 1960 a plne rehabilitovan a v roku 1969.
200 Sk
54 55
2003
Autor:
akademick
sochrka
udmila Cvengroov
Materil:
zlat platnika
Au 900, Ag 75, Cu 25
paldiov platnika
Pd 999/1000
Hmotnos:
18,835 g
Au 15,55 g (1/2 oz)
Pd 1,555 g (1/20 oz)
Tvar:
tvorec so zaoblenmi
vrcholmi
Rozmer:
29,5 x 29,5 mm
paldiov platnika
priemer 11,0 mm
Hrana:
preruovane
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
6 000 ks
Dtum emisie:
16. 12. 2002
Vyhlka .:
663/2002 Z. z.
V novembri 1989 vyvrcholila politick a spoloensk krza v esko-Slovensku, ktorej
vsledkom bol pd komunistickho reimu. Prebiehajca demokratick revolcia
umonila zsadn spoloensko-ekonomick reformy. Priniesla aj rieenie ttoprvneho
usporiadania, ktor pre odlin stanovisk rozhodujcich politickch sl na Slovensku
a v echch vystilo 25. novembra 1992 do dohody o rozdelen ttu.
10 000 Sk
2003
Autor:
akademick sochr
Milo Vavro
Materil:
Ag 999/1000
Hmotnos:
62,207 g (2 oz)
Tvar:
tvorec so zaoblenmi
vrcholmi
Rozmer:
43,6 x 43,6 mm
Hrana:
preruovane
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
10 000 ks
Dtum emisie:
19. 5. 2003
Vyhlka .:
662/2002 a 94/2003 Z. z.
Slovensk republika vznikla 1. janura 1993. Od prvch dn jej existencie bolo potrebn
riei zloit ekonomick problmy vrtane zavedenia novej meny, urchlene vybudova
sstavu ekonomickch a politickch intitci a zakotvi nov tt na medzinrodnej scne.
Slovensk republika sa spene zalenila do medzinrodnej spoluprce a u v roku svojho
vzniku sa stala lenom OSN, Rady Eurpy a podpsala dohodu o pridruen k Eurpskym
spoloenstvm. V roku 2000 sa stala lenom Organizcie pre ekonomick spoluprcu
a rozvoj, m sa zaradila medzi 30 najvyspelejch krajn sveta. Od roku 2004 je Slovensk
republika lenskou krajinou Eurpskej nie.
1000 Sk
56 57
2003
Materil:
Ag 925, Cu 75
Rozmer:
27,1 x 50,6 mm
Hmotnos:
24,48 g
20 Sk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Rozmer:
28,2 x 52,8 mm
Hmotnos:
26,63 g
50 Sk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Rozmer:
29,3 x 55,0 mm
Hmotnos:
28,87 g
100 Sk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Rozmer:
30,4 x 57,2 mm
Hmotnos:
31,21 g
200 Sk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Rozmer:
31,5 x 59,4 mm
Hmotnos:
33,63 g
500 Sk
Autori relifnych
prepisov bankoviek:
lcne strany:
tefan Novotn
rubov strany:
Mria Poldaufov
Hrub hmotnos kovov
v sbore:
236,624 g
ist hmotnos drahch
kovov v sbore:
217,7265 g Ag (7 oz)
1,244 g Au (1/25 oz)
Hrana:
hladk
Nklad:
vo vyhotoven proof
6 000 ks
Dtum emisie:
19. 12. 2003
Vyhlka .:
431/2003 Z. z.
Materil:
Ag 925, Cu 75
Au 999/1000
Rozmer:
32,6 x 61,6 mm
Hmotnos Ag platniky:
43,91 g
Hmotnos Au platniky:
0,28 g
Hmotnos mince:
44,19 g
Da 1. janura 1993, v de vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bola zriaden aj
Nrodn banka Slovenska, ktor zaala plni lohy centrlnej banky. Jednou z najna-
liehavejch loh bolo pripravi vo vemi krtkom ase nov slovensk menu. Dom
zavedenia slovenskej koruny sa stal 8. februr 1993. Tento de bol aj dom emisie
desakorunka prvej slovenskej mince a doasnch kolkovanch federlnych bankoviek.
Ako prv slovensk bankovka sa 30. augusta 1993 dostala do obehu pdesiatkorunka
a postupne nasledovali bankovky alch nominlnych hodnt.
Autorom nvrhov vetkch siedmich slovenskch bankoviek bol akademick maliar
Jozef Bubk. Ich vtvarn koncepcia bola zaloen na kombincii modernho a tradinho
bankovkovho dizajnu v spojen s vysokou rovou technickej ochrany bankoviek proti
falovaniu. Lcne strany bankoviek boli venovan najvznamnejm osobnostiam, ktor
psobili na zem dnenho Slovenska poas viac ako tiscronej histrie a podstatnou
mierou prispeli k formovaniu slovenskho nroda: 20 Sk nitrianske kniea Pribina,
50 Sk sv. Cyril a Metod, 100 Sk Madona od Majstra Pavla z Levoe, 200 Sk Anton
Bernolk, 500 Sk udovt tr, 1000 Sk Andrej Hlinka, 5000 Sk Milan Rastislav
tefnik. Na rubovch stranch boli zobrazen miesta a motvy spojen s ich ivotom
a psobenm.
1000 Sk
Materil:
Ag 925, Cu 75
Au 999/1000
Rozmer:
33,4 x 63,8 mm
Hmotnos Ag platniky:
46,65 g
Hmotnos Au platniky:
0,594 g, 0,370 g
Hmotnos mince:
47,614 g
5000 Sk
58 59
2003
Autor:
Miroslav Ronai
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis VYTRVALOS
A VERNOS
NRODNMU
IDELU a ornament
Nklad:
v benom vyhotoven
8 800 ks
vo vyhotoven proof
2 700 ks
Demonetizovan:
500 ks
v benom vyhotoven
Dtum emisie:
3. 11. 2003
Vyhlka .:
200/2003 Z. z.
Jozef kultty (25. 11. 1853 19. 1. 1948) literrny kritik, historik, prozaik, jazykovedec,
redaktor, prekladate a publicista, doivotn sprvca Matice slovenskej a univerzitn
profesor patr k vedcim osobnostiam slovenskho nrodnho hnutia a bojovnkom za
nrodn ivot a slovensk kultru. Zanal publikovanm poviedok, vznamnejie s
vak jeho literrnokritick a literrnohistorick diela. Na strnkach Slovenskch pohadov
a Nrodnch novn predstavoval a kriticky hodnotil tvorbu sasnch i starch
slovenskch autorov, slovansk a in svetov literatru. Venoval sa tie historickm
prcam. Zaoberal sa jazykovedou, priom sa zameral najm na gramatiku a spisovn
normu sloveniny. Svojou innosou viac ako pol storoie vrazne ovplyvoval
a usmeroval vvin a rozvoj politickho, kultrneho, literrneho a vedeckho ivota na
Slovensku.
200 Sk
2004
Autor:
Miroslav Ronai
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis
VYNLEZCA
TECHNIK
KONTRUKTR
Nklad:
v benom vyhotoven
8 000 ks
vo vyhotoven proof
3 200 ks
Dtum emisie:
15. 3. 2004
Vyhlka .:
84/2004 Z. z.
Wolfgang Kempelen (23. 1. 1734 24. 3. 1804) vynlezca, kontruktr, technik a priekopnk
v oblasti fonetiky patril k poprednm vzdelancom svojej doby. Zastval viacer vznamn
radncke posty v Raksko-Uhorsku, stal sa tajomnkom a neskr aj radcom Krovskej
uhorskej komory v Bratislave.
Svoje mimoriadne vedeck schopnosti vyuil pri tvorbe zloitch strojov a zariaden.
V parku cisrskeho zmku Schnbrunn vo Viedni skontruoval vodomet, vytvoril
systm na erpanie vody pre Bratislavsk hrad, vybudoval zavlaovacie zariadenia na
itnom ostrove, zmodernizoval technick zariadenie sonch ban a zostrojil psac stroj pre
slepcov. Preslvil sa najm achovm automatom z roku 1770 a neskr aj hovoriacim
automatom, ktor uptali irok verejnos a stali sa svetoznmymi atrakciami. Vydal tie
priekopncke vedeck dielo o mechanizme udskej rei, v ktorom sa zaober pvodom rei,
anatmiou a fyziolgiou hlasovch orgnov.
200 Sk
60 61
2004
Autor:
tefan Novotn (averz)
Jn ernaj (reverz)
Materil:
Au, Pd 999
Hmotnos:
24,8828 g
Au 12,4414 g (2/5 oz)
Pd 12,4414 g (2/5 oz)
Tvar:
puholnk
Priemer:
40 mm
(opsan krunica)
23 mm zlat platnika
Hrana:
hladk
Nklad:
vo vyhotoven proof
7 200 ks
Dtum emisie:
3. 5. 2004
Vyhlka .:
219/2004 Z. z.
Eurpska nia je vsledkom procesu zjednocovania Eurpy, ktor sa zaal po druhej
svetovej vojne. Jej predchodcami boli Eurpske spoloenstvo pre uhlie a oce (1951),
Eurpske spoloenstvo pre atmov energiu a Eurpske hospodrske spoloenstvo
(1957). K ich zakladajcim ttom Belgicku, Franczsku, Holandsku, Luxembursku,
Nemecku a Taliansku sa postupne pridali Dnsko, rsko, Vek Britnia (1973), Grcko
(1981), panielsko a Portugalsko (1986). Po vzniku E pristpili Fnsko, Raksko
a vdsko. Nzov Eurpska nia bol prijat vo februri 1992, ke bola v Maastrichte
podpsan Zmluva o Eurpskej nii, ktor vstpila do platnosti v novembri 1993.
10 000 Sk
2004
Autor:
Mgr. art.
Patrik Kovaovsk
Materil:
Ag 750, Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis ROZRENIE
EURPSKEJ NIE
O DESA KRAJN
a hviezdika
Nklad:
v benom vyhotoven
10 500 ks
vo vyhotoven proof
4 700 ks
Dtum emisie:
3. 5. 2004
Vyhlka .:
228/2004 Z. z.
Eurpska nia je zaloen na zsadch slobody, demokracie, repektovan udskch prv
a slobd. Jej zkladnm cieom je podporova udraten a vyven ekonomick a socilny
pokrok, najm vytvorenm zny bez vntornch hranc, posilovanm ekonomickej
a socilnej sdrnosti a zavedenm hospodrskej a menovej nie s jednotnou menou.
Prvho mja 2004 sa uskutonilo najvie rozirovanie Eurpskej nie v jej histrii
a k ptnstim lenskm krajinm spolu so Slovenskom do E vstpili Cyprus, esko,
Estnsko, Litva, Lotysko, Maarsko, Malta, Posko a Slovinsko.
200 Sk
62 63
2004
Autor:
Ing. Milan Virk
Materil:
Au 900, Ag 75, Cu 25
Hmotnos:
9,5 g
Priemer:
26 mm
Hrana:
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
6 300 ks
Dtum emisie:
21. 12. 2004
Vyhlka .:
602/2004 Z. z.
Najvzcnejou stavbou je monumentlny chrm sv. Egdia. Jeho 11 krdlovch gotickch
oltrov s tabuovmi mabami na krdlach patr k svetovm uniktom. Pozornos si
zasluhuje nmestie lemovan metianskymi domami gotickho a renesannho pvodu
a mestsk radnica zo zaiatku 16. storoia, symbol samostatnosti meanov. Jej architektra
je prkladom postupnho prenikania ranorenesannho tlu do celkovo ete
neskorogotickho vrazu stavby. Gotick opevnenie patr k najzachovalejm mestskm
hradobnm systmom v eurpskom kontexte.
2004
Autor:
Jn ernaj
Materil:
Ag 750 Cu 250
Hmotnos:
20 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis WORLD
HERITAGE
PATRIMOINE
MONDIAL
Nklad:
v benom vyhotoven
8 400 ks
vo vyhotoven proof
3 600 ks
Dtum emisie:
30. 8. 2004
Vyhlka .:
400/2004 Z. z.
Bardejov, administratvne a kultrne centrum hornho aria, le v severovchodnej
asti Slovenska. Niekdajie slobodn krovsk mesto ponka bohatstvo pamiatok, ktor
tvoria jeden z najvzcnejch urbanistickch celkov na Slovensku. Bohat svetsk
i cirkevn vstavba, ktor mu i dnes vtla stredovek charakter, je vsledkom jeho
rozkvetu v 14. a 15. storo. V roku 1986 bola mestu Bardejov udelen Eurpska zlat
medaila za pamiatkov starostlivos. V roku 2000 bolo historick jadro mesta spolu
so zachovalm komplexom idovskej synaggy a ritulnych kpeov zapsan do Zoznamu
svetovho dedistva UNESCO.
200 Sk 5000 Sk
64 65
2004
Autor:
Mria Poldaufov
Materil:
Ag 900, Cu 100
Hmotnos:
18 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis VYNLEZCA
FYZIK MATEMATIK
PEDAGG
Nklad:
v benom vyhotoven
8 000 ks
vo vyhotoven proof
3 300 ks
Dtum emisie:
18. 1. 2005
Vyhlka .:
589/2004 Z. z.
Jn Andrej Segner (4. 10. 1704 5. 10. 1777) bratislavsk rodk, lekr, fyzik, matematik,
pedagg a vynlezca patr k vznamnm predstaviteom vedy a techniky 18. storoia.
Najvznamnejie vsledky dosiahol v oblasti mechaniky a hydromechaniky. Preslvil
sa vynlezom tzv. Segnerovho kolesa, otajceho sa reaktvnou silou vody striekajcej
zo zahnutch rrok. Koleso zdokonalil jeho sasnk Leonard Euler. Objav viedol ku
kontrukcii vodnch turbn a neskr aj rakiet. Pozoruhodn s Segnerove prce
zaoberajce sa tvarom vodnej kvapky pod inkom sl vo vzdunom priestore, rozprava
o konkvnych a konvexnch povrchovch plochch tekutn a pri tom psobiacich silch,
i jeho poznatky z optiky a astronmie. Bol spenm pedaggom na univerzitch v Jene,
Gttingene a Halle. Jeho uebnice fyziky a matematiky patrili k najvyhadvanejm
a vyli vo viacerch vydaniach.
200 Sk
2005
Autor:
Mria Poldaufov
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
relifny npis
OCHRANA PRRODY
A KRAJINY a kvet
Nklad:
v benom vyhotoven
8 500 ks
vo vyhotoven proof
3 600 ks
Dtum emisie:
31. 3. 2005
Vyhlka .:
52/2005 Z. z.
Nrodn park Slovensk kras sa nachdza v juhozpadnej asti Slovenskho rudohoria. Bol
vyhlsen 1. marca 2002 a svojou rozlohou 34 611 ha je najvm krasovm zemm
Slovenska. Vyznauje sa mnostvom krasovch foriem, kaonovitmi dolinami rieky Slan
a ttnickho potoka, jaskyami a priepasami. Charakteristick pre tto oblas s Zdielska
a Hjska tiesava, ako aj znme a hojne navtevovan jaskyne Gombaseck, Jasovsk
a Domica. Raritou je Silick adnica, priepas so stlou adovou vzdobou.
Rznorodosou flry patr k najbohatm oblastiam strednej Eurpy; znmy je najm
vzcny kandk ps. Z botanickho hadiska s najdleitejie endemick druhy, naprklad
rumenica turnianska a chudbka drsnoplod Klterskho. Nrodn park je jednm
z ornitologicky najvznamnejch zem Slovenska a je v om aj pestr zastpenie ostatnho
ivostva. Pozoruhodn je vskyt vetkch 24 druhov netopierov z zemia Slovenska.
500 Sk
66 67
2005
Autor:
Karol Liko (averz),
akademick sochr
Michal Gavula (reverz)
Materil:
Au 900, Ag 75, Cu 25
Hmotnos:
9,5 g
Priemer:
26 mm
Hrana:
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
5 000 ks
Dtum emisie:
15. 12. 2005
Vyhlka .:
511/2005 Z. z.
Ako iesty z uhorskch krov bol v Preporku korunovan Leopold I. Korunovcia
mladho princa sa uskutonila 27. jna 1655. Vldy sa ujal v roku 1657 a panoval a do
svojej smrti v roku 1705. Jeho takmer polstoron vldu poznaili viacer protihabsbursk
povstania a najm protitureck vojny. Turecko v nich utrpelo najvie porky a Turci boli
vyhnan z Uhorska. Habsbursk monarchia, ktor bola dovtedy len vonm zvzkom krajn
strednej Eurpy, dostala pevn zklady a stala sa poprednou eurpskou monarchiou.
5000 Sk
2005
Autor:
Mria Poldaufov
Materil:
Ag 900, Cu 100
Hmotnos:
18 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis BRATISLAVSK
KORUNOVCIE
a krovsk koruna
Nklad:
v benom vyhotoven
8 900 ks
vo vyhotoven proof
4 800 ks
Dtum emisie:
13. 7. 2005
Vyhlka .:
288/2005 Z. z.
V prvej tretine 16. storoia ohrozovali Uhorsko pustoiv njazdy Turkov. Po tragickej
bitke pri Mohi v roku 1526 Turci rchlo postupovali dovntra krajiny. Po obsaden
hlavnho mesta Budna rozhodol Uhorsk snem v roku 1536, e hlavnm a korunovanm
mestom Uhorska bude Preporok (dnen Bratislava). V priebehu rokov 1563 1830
bolo v gotickom Dme sv. Martina korunovanch 11 panovnkov a 8 krovskch
maneliek. Kra korunoval spravidla najvy cirkevn hodnostr krajiny ostrihomsk
arcibiskup a asistovali mu al cirkevn a svetsk hodnostri.
200 Sk
68 69
2005
Autor:
Pavel Kroly
Materil:
Ag 900, Cu 100
Hmotnos:
18 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis
26 DECEMBER
5 NIVOSE AN 14
Nklad:
v benom vyhotoven
5 100 ks
vo vyhotoven proof
3 400 ks
Dtum emisie:
23. 12. 2005
Vyhlka .:
549/2005 Z. z.
Vojny, ktor Napoleon Bonaparte viedol v rokoch 1796 1815 zasiahli aj zpadn as
zemia Slovenska, ktor bolo v tom ase sasou habsburskej monarchie. Po prvkrt sa
napoleonsk vojsk dostali na Slovensko v svislosti s prpravou na bitku, znmu ako
bitka troch cisrov, ktor sa odohrala 2. decembra 1805 pri Slavkove. Napoleonova
armda v nej zvazila nad vojskami rakskeho cisra Frantika I. a ruskho cra
Alexandra I. Spojenci utrpeli znan straty a Raksko bolo donten ku kapitulcii.
Zveren rokovania rakskych a franczskych diplomatov o mieri sa konali koncom
decembra 1805 v Bratislave (vtedaj Preporok). Mierov zmluva bola podpsan
26. decembra 1805 v klasicistickej rezidencii ostrihomskho arcibiskupa, dnes znmej
ako Primacilny palc. Raksku stranu zastupoval kniea Johann Joseph Lichtenstein
a grf Ignc Gyulai, franczsku minister zahraniia Charles Maurice Talleyrand-Prigord.
Mierov zmluva obsahovala pre Raksko tvrd podmienky a pozmenila politick mapu
Eurpy. Raksko prilo o svoj vplyv v Nemecku a stratilo vetky zemia v Taliansku,
Dalmciu, Tirolsko a Vorarlbersko. Muselo zaplati aj vojnov reparciu vo vke
40 milinov zlatch. Koniec koalinch vojen a nsledn usporiadanie eurpskych
pomerov znamenal a Viedensk kongres v roku 1815.
Nrodn park Murnska planina sa nachdza na rozhran strednho a vchodnho
Slovenska v zpadnej asti Slovenskho rudohoria. Bol vyhlsen v roku 1997 na
zem s rozlohou 20 318 ha. Patr k mimoriadne vzcnym prrodno-krajinnm oblastiam,
relatvne mlo postihnutm civilizanmi vplyvmi.
Na jeho zem sa stretvaj tyri geomorfologick celky: Veporsk vrchy, Spisko-gemersk
kras, Stolick vrchy a Horehronsk podolie. Dsledkom je vemi rozmanit krasov
i nekrasov relif. Psobenm vd vznikli vo vpencoch a dolomitoch hlbok doliny,
naprklad psobiv Javornkov dolina s viacermi vodopdmi. V parku sa nachdza
mnoho jask, ponorov, vyvieraiek i povrchovch krasovch javov. Bohat je flra,
v ktorej s hojne zastpen alpnske aj subalpnske druhy. Najtypickejou rastlinou je
lykovec murnsky, ktor je endemitom Murnskej planiny a nerastie nikde inde na svete.
Pestr je aj zastpenie ivostva. Typickm je polodivok chov kon murnskeho typu
na Vekej lke.
200 Sk
2006
Autor:
Karol Liko
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
relifny npis
OCHRANA PRRODY
A KRAJINY a lykovec
murnsky
Nklad:
v benom vyhotoven
4 300 ks
vo vyhotoven proof
2 800 ks
Dtum emisie:
30. 3. 2006
Vyhlka .:
88/2006 Z. z.
500 Sk
70 71
2006
Autor:
Miroslav Ronai
Materil:
Au 900, Ag 75, Cu 25
Hmotnos:
9,5 g
Priemer:
26 mm
Hrana:
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
4 000 ks
Dtum emisie:
21. 11. 2006
Vyhlka .:
556/2006 Z. z.
Mojmr II., star z dvoch synov vekomoravskho panovnka Svtopluka I., sa narodil po
roku 871 a vekomoravskm knieaom sa stal po otcovej smrti roku 894. Mlad
panovnk nedokzal udra rozsiahlu ru a postupne stratil viacer zemia. V roku 896
sa ako spojenci vo vekomoravskom Potis usdlili Maari. Krajinu pokodzovali spory
Mojmra s bratom Svtoplukom II., ktorho podporovali Bavori. Vojensk konfrontcia
skonila v roku 899 vazstvom Mojmra, prispela vak k jeho vojenskmu oslabeniu.
spechom bol prchod ppeskch legtov, ktor vysvtili novho moravskho arcibiskupa
a troch biskupov. Vlastn cirkevn jurisdikcia podporovala panovnka.
Po prchode alch Maarov do Potisia skonilo ich spojenectvo s Moravanmi a v roku
900 na Vek Moravu zatoili. Mojmr urovnal spory s Bavormi a v roku 901 s nimi
uzavrel protimaarsk spojenectvo. Siln maarsk tok v roku 906 vak vekomoravsk
tt rozvrtil. Je pravdepodobn, e Mojmr II., posledn znmy vekomoravsk
panovnk, zahynul pri obrane krajiny okolo roku 906.
2006
Autor:
Mria Poldaufov
Materil:
Ag 900, Cu 100
Hmotnos:
18 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis KTO ZA PRAVDU
HOR V SVTEJ
OBETI
Nklad:
v benom vyhotoven
4 900 ks
vo vyhotoven proof
12 450 ks
Dtum emisie:
26. 9. 2006
Vyhlka .:
448/2006 Z. z.
Karol Kuzmny (16. 11. 1806 14. 8. 1866) spisovate, evanjelick cirkevn hodnostr,
pedagg a podpredseda Matice slovenskej, patril k strednm osobnostiam nrodnho,
literrneho i cirkevnho ivota na Slovensku v 19. storo. Angaoval sa po boku
trovcov v slovenskom nrodnom hnut, roku 1849 bol lenom delegcie, ktor cisrovi
Frantikovi Jozefovi I. predloila dokument s nrodnmi a ttoprvnymi poiadavkami
Slovkov. Aktvne sa zastnil zakladania Matice slovenskej roku 1863, stal sa jej prvm
podpredsedom, zaslil sa o vestrann rozvoj jej innosti a prispel k zaloeniu
slovenskho gymnzia v Martine. Bol inicitorom a organiztorom literrneho ivota
a vydavateom literrneho asopisu Hronka (1836 1838). Je autorom teoretickej
prce O krse (1836), bsnickej skladby Bla (1836) a filozofickho romnu Ladislav
(1838). Venoval sa aj duchovnej pozii, nboenskej spisbe a prekladom zo svetovej
literatry. Cisrskym Protestantskm patentom bol v roku 1859 realizovan jeho nvrh na
usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku.
200 Sk
Minca bola zaraden
do projektu spolon
emisie Eurpy.
5000 Sk
72 73
2007
Autor:
Karol Liko
Materil:
Ag 900, Cu 100
Hmotnos:
18 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis
PRIEKOPNK
MODERNEJ OPTIKY
A FOTOGRAFIE
Nklad:
v benom vyhotoven
4 700 ks
vo vyhotoven proof
2 500 ks
Dtum emisie:
9. 1. 2007
Vyhlka .:
617/2006 Z. z.
Jozef Maximilin Petzval (6. 1. 1807 17. 9. 1891) fyzik, matematik, univerzitn
profesor, vynlezca, priekopnk modernej optiky a fotografie, patr k vznamnm
predstaviteom vedy a techniky 19. storoia. Vo vedeckej a vskumnej prci sa venoval
najm optike. Jeho hlavnm prnosom bol vpoet korekcie optickch sstav a vpoet
zloench optickch sstav. V roku 1840 vypotal parametre novho, podstatne
zdokonalenho portrtneho objektvu a neskr i parametre krajinrskeho objektvu. Tieto
vynlezy podstatne rozrili monosti fotografie. Zdokonalil mikroskop i alekohad
a zostrojil premietac objektv s vekou svetelnosou. Prispel k rozvoju akustiky, vytvoril
teriu kmitov napnutch strn a zaoberal sa tie analytickou mechanikou, osobitne
otzkami stability mostov, lanovch drh a vkovch budov. Je autorom diela
o diferencilnych rovniciach, mnohch odbornch tdi a lnkov. Bol lenom akadmie
vo Viedni a Uhorskej akadmie vied.
200 Sk
2007

Komrno, jedno z najstarch sdlisk v Karpatskej kotline, mesto leiace na stoku Dunaja
a Vhu, sa v ase tureckej expanzie v 16. storo dostalo na pomedzie habsburskej a osmanskej
re. Tunaj stredovek krovsk hrad bol preto v polovici 16. storoia, za panovania
Ferdinanda I., prebudovan na dobre brniten pevnos. Vyhotovenm jej plnu panovnk
pravdepodobne poveril vznamnho talianskeho stavitea, maliara a sochra Pietra
Ferrabosca, ktor navrhol modern mnohouhlov bastinov systm. Vstavba renesannej
protitureckej pevnosti sa zaala v roku 1546 pod vedenm talianskych staviteov a bola
dokonen v roku 1557. Star pevnos v 17. storo rozrili o Nov pevnos a predsunut
predmostia za riekami Dunaj a Vh. V 19. storo bola zkladom pre budovanie rozsiahleho
obrannho systmu, ktor sa stal najvou, najsilnejou a nikdy nedobytou obrannou
stavbou Raksko-Uhorska. Svojou architektonicko-historickou hodnotou patr medzi
najvznamnejie historick fortifikan stavby na svete.
500 Sk
74 75
2008
Autor:
tefan Novotn
Materil:
Ag 900, Cu 100
Hmotnos:
18 g
Priemer:
34 mm
Hrana:
npis
POZNVAJME KRAJE
SVOJE A POZNME
SAMCH SEBA
Nklad:
v benom vyhotoven
4 000 ks
vo vyhotoven proof
3 400 ks
Dtum emisie:
12. 2. 2008
Vyhlka .:
498/2007 Z. z.
Andrej Kme (19. 11. 1841 16. 2. 1908) kaz, nrodovec a vedec amatr botanik,
archeolg, etnograf a mzejnk, je jednm z poslednch polyhistorov slovenskch nrodnch
dejn. Patril k poprednm predstaviteom a organiztorom vedeckho a kultrneho ivota a je
povaovan za zakladatea slovenskho mzejnctva. Bol inicitorom zaloenia Muzelnej
slovenskej spolonosti v Turianskom Sv. Martine (1893) a jej prvm a doivotnm
predsedom. Zaslil sa o vstavbu prvej budovy Slovenskho nrodnho mzea v Turianskom
Sv. Martine (1906 1907). Mzeu daroval mnostvo zbierok, z ktorch k najcennejm patria
herbr obsahujci viac ako 77 tisc poloiek a kostrov pozostatky mamuta. Je autorom
mnostva popularizanch i odbornch lnkov a kninch prc. Zaujmal sa o etnografiu,
folkloristiku a slovensk udov umenie propagoval aj v zahrani. Najvie spechy
dosiahol v botanike a jeho meno nes viacer nm objaven rastliny. Bol lenom niekokch
domcich a medzinrodnch vedeckch spolonost.
200 Sk
75
2008
Autor:
Karol Liko
Materil:
Ag 925, Cu 75
Hmotnos:
33,63 g
Priemer:
40 mm
Hrana:
npis
OCHRANA PRRODY
A KRAJINY
Nklad:
v benom vyhotoven
4 300 ks
vo vyhotoven proof
4 800 ks
Dtum emisie:
13. 5. 2008
Vyhlka .:
9/2008 Z. z.
Nrodn park Nzke Tatry bol vyhlsen v roku 1978 na zem s rozlohou takmer 73 000 ha.
Svojimi prrodnmi a krajinrskymi hodnotami sa rad medzi najvznamnejie geografick
celky Slovenska. Na jeho zem sa nachdzaj rozsiahle krasov systmy. Medzi
najvznamnejie krasov doliny patria Jnska a Demnovsk dolina s najhlbmi
a najdlhmi jaskynnmi systmami na Slovensku. Rozptie nadmorskej vky od 355 m po
2 043 m, pestr geologick stavba, lenit relif a dlhodob vyuvanie zemia podmieuj
vskyt rznorodch biotopov a mnohch druhov fauny a flry. Tu ijce populcie medvea
hnedho, vlka dravho, rysa ostrovida, orla skalnho, tetrova honiaka, tetrova hlucha,
jariabka hrneho, kuvika vrabieho i kuvika kapcavho s kov pre existenciu tchto
druhov na Slovensku. Z flry mono spomen mach ochyreu tatransk a veernicu
slovensk, ktor sa nevyskytuj nikde inde na svete a druhy lomikame pozmenen
a kueravec iarkovit, ktor nenjdeme nikde inde na Slovensku. Svojou krsou uptaj
plesnivec alpnsky, poniklec slovensk, horcokvet Clusiov alebo soldanelka karpatsk.
500 Sk
76 77 76
2008
Autor:
Branislav Ronai
Miroslav Ronai
Materil:
Au 900, Ag 75, Cu 25
Hmotnos:
9,5 g
Priemer:
26 mm
Hrana:
vrbkovan
Nklad:
vo vyhotoven proof
4 050 ks
Dtum emisie:
16. 9. 2008
Vyhlka .:
58/2008 Z. z.
V 15. storo, ale najm v prvej tretine 16. storoia, ohrozovali Uhorsko intenzvne
njazdy Turkov. V roku 1526 v bitke pri Mohi porazili Turci kresansk armdu, a tm
sa im otvorila cesta do uhorskej niny. Po obsaden hlavnho mesta Budna rozhodol
Uhorsk snem v roku 1536, e hlavnm a korunovanm mestom Uhorska bude Preporok
(dnen Bratislava), ktor mal nielen vhodn polohu, ale aj strategick opevnenie.
Preporok sa stal zrove aj snemovm mestom krovstva a sdlom najdleitejch
intitci. Korunovanm miestom uhorskch panovnkov bol Dm sv. Martina. V rokoch
1563 1830 v om bolo korunovanch 11 uhorskch krov a 8 krovskch maneliek.
Ako tret z uhorskch krov bol v Preporku 19. novembra 1608 korunovan Matej II.,
ktor vldol od roku 1611 aj v eskch krajinch a od roku 1612 v celej rmsko-nemeckej
ri a do svojej smrti v roku 1619.
5000 Sk
2008
Autor:
Karol Liko
Materil:
Ag 999
Hmotnos:
62,207 g
Priemer:
50 mm
Hrana:
relifny npis
*1.1. 2009* ZAVEDENIE
EURA * EURO INTRO-
DUCTION
Nklad:
vo vyhotoven proof
22 000 ks
Dtum emisie:
1. 12. 2008
Vyhlka .:
302/2008 Z. z.
Ke 1. janura 1993 vznikla samostatn Slovensk republika, vyvstala potreba vlastnej
meny, ako jednho zo zkladnch atribtov jej svojbytnosti. Dom zrodu slovenskej koruny
sa stal 8. februr 1993, ke bola do obehu dan prv slovensk minca 10 Sk. Ako prv
slovensk bankovka sa do obehu dostala 30. augusta 1993 pdesiatkorunka. Autorom
vtvarnch nvrhov obehovch minc bol kremnick vtvarnk Drahomr Zobek. Boli na
nich stvrnen nmety charakterizujce zemie Slovenska prostrednctvom artefaktov
z jeho histrie, poiatkov renia kresanstva, udovej a stredovekej architektry
a symbolick tatransk vrch Kriv. Autorom vtvarnch nvrhov bankoviek bol
akademick maliar Jozef Bubk. Na bankovkch boli portrty a motvy spojen so ivotom
a psobenm vznamnch osobnost, ktor psobili na zem dnenho Slovenska
a podstatnou mierou prispeli k formovaniu slovenskho nroda. Vnimkou bola
stokorunka s motvom gotickej Madony z diela Majstra Pavla z Levoe.
Platnos slovenskej koruny sa skonila 1. janura 2009 prijatm jednotnej eurpskej
meny. Na zem Slovenska tak koruna uzavrela svoju 116-ron histriu, poas ktorej
v rznych podobch plnila funkciu platidla.
1000 Sk
79 78
ISBN 978-80-8043-131-0
Obalka_Hot.indd 1 6/3/09 5:59:12 PM