You are on page 1of 12

NÁŠ ČAS

Slovo,
čo um aj srdce
vaše posilní...
KonštantínFilozof:Proglas

Časopis Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, máj 2009, číslo 5, ročník XIII. 5/2009

nitrianske univerzitné dni 2009


Jana Krajčovičová, foto: Ľubo Balko

K
oncom apríla odštarto- va; gospelový koncert skupiny
val už siedmy ročník Nit- Rieka života; Folklórne pozdravy;
rianskych univerzitných Konfrontácie - Festival umení,
dní 2009. V širšom poní- ktorý každoročne nepriamo nad-
maní sa pod pojmom Nitrianske väzuje na avantgardné aktivity
univerzitné dni (NUD) rozumie slovenských hudobných, výtvar-
komplex vedecko-odborných, ných a literárnych umelcov zo
športových, umeleckých a spo- 60. rokov 20. storočia a predsta-
ločenských podujatí. Konajú sa vuje výtvarné a hudobné diela
každoročne koncom apríla a slovenského i svetového súčas-
začiatkom mája na Univerzite ného umenia; Rádiorallye 2009 -
Konštantína Filozofa, Slovenskej 5. ročník celoslovenskej súťažnej
poľnohospodárskej univerzite prehliadky tvorby internátnych
a v uliciach mesta Nitry. Záštitu rozhlasových štúdií, klubov a
nad siedmym ročníkom NUD krúžkov; Výtvarný workshop Pa-
prevzal prof. RNDr. Libor Vozár, CSc., rek- ta, ktoré sa nachádzajú zväčša v mediál- pierový drak 2009, kde sa stretla skupina
tor UKF, prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD., nom tieni alebo sú objektom značného ľudí - šikovných výtvarníkov s cieľom vy-
rektor SPU a doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc., skresľovania. Súčasťou podujatia bolo skúšať si zručnosť a tvorivosť; Superstar
primátor mesta Nitry. Snahou organizá- premietanie filmov, výstava fotografií a nitrianskych univerzít; ÚLUK trochu inak
torov bolo nadviazať na predchádzajúce poradenstvo pre záujemcov o expedičnú – praktická interpretácia hudby v štúdiu
úspešné ročníky Nitrianskych univerzit- činnosť; Drevné opály - výstava drevných estetiky, hudobné kompozície rôznych
ných dní v rokoch 2003-2008, s cieľom opálov zo slovenských nálezísk, spoje- hudobných žánrov popretkávané ta-
prehĺbiť vzájomnú komunikáciu a spo- ná s prednáškou RNDr. Ivana Turnovca; nečnými výstupmi, ktorých cieľom bolo
luprácu s dôrazom na aspekt spolupat- Deň sestier - seminár k Medzinárodnému poukázať na možnosti praktickej hry
ričnosti uvedených troch subjektov. dňu sestier, zameraný na aktuálnu tému, na hudobných nástrojoch aj študentov
Ďalším, nemenej dôležitým cieľom ktorú určuje ICN (Medzinárodná rada odborov nezameraných priamo na štú-
bola reprezentácia nitrianskych univer- sestier); Jantár – najstarší šperkový ka- dium hudby. Už tradične sa uskutočnili
zít navonok vo vzťahu k úradom štátnej meň - výstava historických aj súčasných Karneval v Riu po slovensky - alegorický
správy a samosprávy, významným inšti- nálezov, spojená s prezentáciou knihy o sprievod mestom a jedna z najväčších
túciám a výrobným podnikom na území jantári. študentských akcií Nitrianskych univer-
mesta a regiónu, ako aj k univerzitám na Neodmysliteľnou súčasťou NUD sú zitných dní 2009 - Bažant Majáles (foto).
Slovensku a v zahraničí. hudobné, umelecké a spoločenské pod- Zo športových podujatí spomeňme
Počas Nitrianskych univerzitných ujatia. Tento rok sa uskutočnili napríklad Maratón v aerobiku UKF a SPU, Futbalový
dní sa konalo viacero zaujímavých ve- výstava fotografií Vladimíra Protopopo- zápas medzi študentmi SPU a UKF o Putov-
decko-odborných podujatí: Študentské
vedecké konferencie; Workshop: Analýza
environmentálnych vzoriek na Katedre
chémie - podujatie zamerané na oboz- Z OBSAHU
námenie študentov s vybranými analy-
tickými metódami (AAS, kolorimetrické Nitrianske univerzitné dni 2009 • V skratke • Ekofi-
rýchlotesty) pre stanovenie vybraných
chemických ukazovateľov vo vzorkách lozofia včera, dnes a zajtra • Zaznamenali sme • Dni
zo životného prostredia (voda, pôda); hispánskej kultúry • Jubilejný ročník divadelného
Ľudia, hory, diaľavy... - prezentácie neko-
merčných výprav a expedícií, zamerané festivalu • „Spievala v klietočke sýkorka veselo“
na neznáme a málo známe končiny sve-
2 NÁŠ ČAS 5/2009 www.ukf.sk/nascas ZAZNAMENALI SME/TIRÁŽ

zaznamenali sme...
Folklórne Stretnutie s V skratke
pozdravy primátorom -jk-

• V Kostole sv. Petra a Pavla v Nitre (Pri-


V utorok 28. apríla 2009 sa binove námestie) sa dňa 22. apríla
Štvrtok 23. apríla 2009 patril na Univerzite Konštantína 2009 uskutočnila Univerzitná svä-
Folklórnym pozdravom. Filozofa v Nitre stretol tá omša spojená s modlitbou chvál,
-jk- primátor mesta Nitra Jozef na ktorú prijala pozvanie gospelová
Dvonč s akademickou obcou skupina Rieka života z Podolinca. Na
univerzity.

T
Slovensku je to jedna z najznámejších
oto podu- skupín, ktorá spája modlitbu s kvalit-
bolo -jk-
jatie nou hudbou. Podujatie organizovalo
venované vy-

S
Univerzitné pastoračné centrum Pavla
nik ajúcemu tretnutie, ktorého cieľom bolo po- Straussa v Nitre.
gajdošovi a taneč- silnenie rozvíjania dobrých vzťahov • Katedra žurnalistiky FF UKF v Nitre
níkovi, interpretovi mesta Nitry a nitrianskych univerzít, organizovala tvorivý seminár s ria-
gajdošských piesní a zorganizoval Akademický klub UKF diteľom Rádia Devín Mgr. art. Sil-
tancov z okolia Nitry vestrom Lavríkom. Uskutočnil sa na
Jozefovi Antalíkovi Študentskom domove Nitra 27. apríla
a konalo sa pri príležitosti 111. výročia 2009. Seminár sa zameriaval na kreati-
jeho narodenia. Bol to človek, ktorý bol vitu v auditívnych médiách, súčasnosť
jedným z posledným predstaviteľov a budúcnosť Slovenského rozhlasu,
stáročnej živej gajdošskej praxe na Slo- Rádio Devín – špecifiká umeleckého
vensku a ktorý dostal nitriansky folklór- rádia, verejnoprávne médiá na Slo-
ny región do povedomia ako málokto vensku a vo svete. Podujatie podporila
z jeho súčasníkov. Jeho interpretačné Univerzitnou grantovou agentúrou
umenie bolo opakovane dokumento- UKF v Nitre. Odborným garantom bol
vané etnomuzikológmi a etnochoreo- doc. PhDr. Karol Orban, PhD., organi-
lógmi zo SAV a prezentované v počet- začný výbor tvorili Mgr. Jitka Rožňová
ných reláciách Slovenského rozhlasu. a Mgr. Eva Bútorová.
Deň pozostával z troch poduja-
tí - Hudobné tvorivé dielne (Krajské
osvetové stredisko v Nitre), ktoré boli NÁŠ ČAS 5/2009
zamerané na štýlovú interpretáciu nit- časopis Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
Ročník XIII, číslo 5 (76), máj 2009
rianskeho folklóru v hre na gajdách,
heligónke a cimbalovej ľudovej hudbe, Redakcia
Scénický program (Univerzitný tvori- Mgr. Jana Krajčovičová,
vý ateliér UKF, ŠD Nitra UKF) a Taneč- (výkonná redaktorka a grafická úprava),
ný dom (ŠD Mladosť SPU). Scénický Bc. Tatiana Palkovičová
program niesol podtitul „Jozef Anta-
Redakčný kruh
lík – nitriansky gajdoš a jeho odkaz“ a PhDr. Jozef Brunclík, PhD.,
bol spojený s vystúpením gajdošov z doc. PaedDr. Soňa Čeretková, PhD.,
rôznych regiónov Slovenska, ľudových v Nitre. Konalo sa v rámci diskusných po- prof. Ing. Tomáš Kozík, DrSc.,
hudieb a všetkých nitrianskych folklór- poludní v Akademickom klube UKF v Nitre PhDr. Iveta Nádaská,
nych súborov. V Tanečnom dome deň s významnými osobnosťami vedeckého, prof. RNDr. Ondrej Šedivý, CSc.,
vyvrcholil gajdošskými tancami podľa hospodárskeho, politického, spoločen- doc. PaedDr. Miroslav Tvrdoň, PhD.,
PhDr. Mária Valentová
Jozefa Antalíka z Veľkého Zálužia a ta- ského, kultúrneho a športového života.
nečnou zábavou pri gajdošoch a ľudo- Diskusné stretnutie malo tému „Mesto a Vydáva UKF v Nitre
vej hudbe. univerzity“. Primátor mesta Nitra doc. Jo- Univerzita Konštantína Filozofa, rektorát
Hlavným usporiadateľom podujatia zef Dvonč a rektor UKF v Nitre prof. Libor Tr. Andreja Hlinku č. 1, 949 74 Nitra,
bola Katedra etnológie a etnomuziko- Vozár vyjadrili spokojnosť so spoluprácou e-mail: jkrajcovicova@ukf.sk, info@ukf.sk, tpalkovicova@ukf.sk
Webová stránka: http://www.ukf.sk/nascas
lógie FF UKF v spolupráci s Krajským medzi Mestom Nitra a Univerzitou Kon-
Fotografie: archív
osvetovým strediskom v Nitre, PAF štantína Filozofa v Nitre, ktorú momentál-
(Priatelia autentického folklóru) a Ce- ne deklarujú práve prebiehajúce Nitrian- Tlač: ŠEVT a.s., Bratislava
chom slovenských gajdošov. ske univerzitné dni. Registračné číslo KÚ/1/2002
UDALOSTI www.ukf.sk/nascas NÁŠ ČAS 5/2009 3

galavečer gaudeamus
VII. galaprogram Nitrianskych univerzitných dní, zostavený z
tvorby študentov obidvoch nitrianskych univerzít, nazvali jeho
tvorcovia Zápasy o harmóniu.
-red-, foto: Róbert Kollár

„P
redvádzané scénické vystú- Mgr. art. Móniky Józsa, ktorá za svoju
penia sú, ako všetky umelec- významnú dirigentskú činnosť získala v
ké diela, svojbytnými a reál- roku 2002 štátne vyznamenanie – Strie-
nymi zápasmi o harmóniu bornú plaketu Slovenskej republiky.
a ako také sú východiskom i zmyslom Bulharská suita Viačeslava Semiono-
akéhokoľvek humanistického konania. va, ktorá patrí medzi základné profesio-
Sú svojím duchom i svojím umeleckým nálne kompozície pre mladých akorde-
predvedením univerzálne a multikultúr- onistov, v podaní Andreja Pleštinského,
ne“, vysvetlil názov dramaturg a režisér študenta druhého ročníka Katedry hud-
programu PhDr. Pavol Sika. by PF UKF (trieda Mgr. Anny Fintovej) ne-
V programe diváci videli akademic- nechala snáď nikoho na pochybách, že
ky vážne, ako i ľudové kompozície rôz- pred Andrejom Pleštinským je nemalá
norodej etnickej, historickej a estetickej hudobnícka budúcnosť.
proveniencie. Komorné hudobné vystú- Vokálne duo Zuzana Danišová a
penia, klasické tance a tradičné piesne Hana Staneková, ktoré pracuje na Ka-
viacerých národov sa striedali aj s takým tedre hudby PF UKF pod pedagogickým
exotickým folklórnym prejavom, ktorý vedením doc. Mgr. art Petra Koppala,
má charakter akrobatického či bojového predstavilo tvorbu slovenského sklada-
umenia. Mladí tvorcovia z radov študen- teľa a dirigenta B. Urbanca, autora via-
tov prezentovali nielen svoj jedinečný cerých opier a hudobno-dramatických rad plamenná tanečná akrobacia, hudba
talent, ale i pedagogické majstrovstvo skladieb, ktorý žil aj v Nitre. Komorné a spev nitrianskeho klubu Capoeira Oxu-
svojich učiteľov a umeleckých vedúcich, trio Veronika Maljačková, Zuzana Bar- mare Cabana, pracujúceho pri SPU.
ktorí pracujú na mnohých katedrách tová, Erika Neuschová, taktiež z Katedry Na záver Folklórny súbor PONITRAN
UKF v Nitre, ako i v Klube kultúrnej a hudby PF UKF, kde pôsobí pod umelec- svojim vystúpením priblížil prítomným
záujmovej činnosti nitrianskej SPU. Ga- kým vedením Mgr. art. Emila Malatinca, hosťom zábavu na národnostne zmieša-
lakoncert bol zároveň príležitosťou oce- interpretovalo skladbu Somewhere z nom území pod Zoborom, kde sa súžitie
niť účastníkov športových súťaží SPU a muzikálu West Side Story. odlišných národností prejavilo aj v meló-
UKF, ktorí svojimi športovými zápasmi o Po bluegrassovej pohode prišla na diách piesní a v dynamike tancov.
harmóniu posilňujú len a len priateľstvo
oboch našich univerzít.
Po koncerte pre violu a klavír Andan-
te un poco (Petra Stráska – viola, Vero-
« Nitrianske univerzitné dni 2009, pokrač.
nika Boldišová – klavír) a Beethovenovej
Sonáte D-dur v majstrovskom podaní ný pohár rektorov nitrianskych univerzít,
Eduarda Kulina, poslucháča Katedry Jarný beh Nitrou, Valibuk UKF & Silná ruka
hudby PF UKF v Nitre, členovia Klubu nitrianskych univerzít (armwrestling), VII.
spoločenských tancov Lúče prítomným medziuniverzitné preteky vo vodnom sla-
najprv predstavili valčík ako jeden z lome študentov SPU a UKF (KAMIKAZE
najznámejších štandardných tancov a Fregata) či turnaje vo volejbale, basket-
potom aj argentínske tango ako smero- bale, v stolnom tenise, plážovom volej-
vanie k nezáväznosti výrazu. bale, tenise, streetbale.
Cigánske melódie predstavil Marek Vrcholným hudobno-umeleckým a
Pobuda, poslucháč 1. ročníka Fakulty spoločenským podujatím Nitrianskych
záhradnej architektúry a krajinného in- univerzitných dní 2009 bol Galavečer
žinierstva SPU v Nitre, ktorého na klavíri Gaudeamus - galakoncert hudobných
sprevádzal Róbert Pechanec. telies a speváckych zborov i jednotliv-
Na galavečeri sa odprezentoval aj cov z radov študentov Katedry hudby
Maďarský spevácky zbor, založený v PF UKF a členov umeleckých súborov
školskom roku 1960/61. Jeho gestorom združených v Klube kultúrnej a záujmo-
je v súčasnosti Fakulta stredoeuróp- vej činnosti SPU. Súčasťou bolo oceňo-
skych štúdií UKF. Tento 30-členný zbor vanie víťazov športových súťaží UKF a
pracuje už sedemnásty rok pod vedením SPU.
4 NÁŠ ČAS 5/2009 www.ukf.sk/nascas AKTIVITY KATEDIER

Ekofilozofia včera, dnes a zajtra


Katedra politológie a európskych štúdií v spolupráci
s Filozofickou fakultou uskutočnili medzinárodnú vedeckú
konferenciu Ekofilozofia včera, dnes a zajtra, ktorá sa konala
22. apríla v Študentskom domove Nitra.
Lenka Meravá

Z
áštitu nad ňou držala dekanka minimálne na Slovensku a na základe nedá obmedzenie ekonomického rastu
Filozofickej fakulty prof. PaedDr. jeho iniciatívy navštívil Nitru na pozva- očakávať. Zrútil by sa systém liberálne-
Zdenka Gadušová, CSc. Konfe- nie pracovníkov Filozofickej fakulty nór- ho trhového hospodárstva. Keby prišla
rencia bola venovaná ekofilozo- sky ekofilozof svetového mena profesor ekologická katastrofa na nečisto, pred-
fovi a politológovi docentovi Jurajovi Arne Naess.“ Podľa prodekana externé- bežná, ktorá by ľudí varovala – ako veľké
Kučírkovi. Pedagógovia a prednášajúci ho štúdia PaedDr. Igora Lomnického, tornádo alebo iný dôkaz, že sa planéta
sa v nej zamerali na globálnu environ- PhD., „Juraj Kučírek bol nielen význam- zohrieva a má to negatívne dôsledky
mentálnu krízu a jej reflexiu. Pozostávala ný odborník v oblasti ekofilozofie, ale na európsku alebo americkú civilizáciu,
z viacerých oblastí: z filozofie a etiky, po- mal aj hlboký ľudský rozmer. Mal som tak si myslím, že parlamenty a vlády by
litiky, ekológie a environmentalistiky. šťastie, že som sa s ním stretol. S jeho o tom mohli rokovať, ale ešte nie je vý-
Na úvod vedúci katedry politoló- myšlienkami súhlasím. Pán Kučírek ho- sledok zaručený. Boli by sme veľmi ne-
gie a európskych štúdií doc. PhDr. Ivan voril v súvislosti s hodnotnými myšlien- pripravení na toto uvažovanie.“ Okrem
Dubnička, PhD., povedal niekoľko slov kami prezentovanými v publikácii „Me- neho sa predstavilo viacero významných
k osobnosti Juraja Kučírka, ktorý ho gatrendy 2000“ o skutočnosti, že v 21. odborníkov a pedagógov, ktorí prispeli
ovplyvnil vo svojej tvorbe: „Poznal som storočí bude rozhodujúce porozumenie svojimi skúsenosťami a myšlienkami k
ho viac ako rok, ale odkedy som ho spo- vzťahu „človek – príroda“ a nie veľkolepé danej problematike životného prostre-
znal, mal som pocit, ako by som ho po- výdobytky vedy a techniky. Nevyhnutne dia. Medzi nimi boli prof. RNDr. Juraj
znal vždy, a stále ma sprevádza. Bol to sa bude treba zaoberať otázkami, kto Hreško, PhD., doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc.,
veľký človek srdcom, vedel si nájsť cestu je človek, čo potrebuje a ako budovať doc. PhDr. Ladislav Hohoš, PhD., PhDr.
ku každému.“ Po ňom ho charakterizova- správcovský vzťah človeka k prírode.“ Milan Valach, Ph.D., PhDr. Marta Goňco-
la dekanka Zdenka Gadušová: „Pán do- Po príspevku pani dekanky sa s hlavným vá, CSc., doc. PhDr. Felix Černoch, CSc.,
cent Juraj Kučírek cítil spolupatričnosť referátom predstavil český ekofilozof doc. PhDr. Svetozár Krno, CSc., a ďalší. Aj
k univerzite, pracoval pre univerzitu, fa- prof. Jozef Šmajs, ktorý poukázal, že re- táto konferencia prispela k zamysleniu
kultu, katedru... Bol to človek, ktorý mal cyklácia v dnešnej dobe nie je riešením. sa nad tým, čo sa vôkol nás deje a a po-
vždy dvere otvorené pre kolegov i štu- Na to, či by prírode a riešeniu krízy po- mohla aj v rámci diskusie hľadať otázky
dentov. Jeho myšlienky o ekofilozofii sú mohlo spomalenie ekonomického rastu na riešenie súčasnej globálnej environ-
významné. Patril v nich k priekopníkom povedal: „V súčasných podmienkach sa mentálnej krízy.

Zaujímalo nás, aký majú vzťah členovia konferencie k prírode, čo pre ňu robia a v čom vidia riešenie
globálnej environmentálnej krízy.
teóriu ontologického konfliktu kultúry s
Ing. Josef Šmajs, CSc. prírodou, evoluční ontológiu bytia. Pova-
PaedDr. Igor Lomnický, PhD.,
Ekofilozof na FF Masarykovej žujem to za svoju povinnosť. Táto ontolo- prodekan externého štúdia FF
univerzity v Brne gická teória by mohla zohrať teóriu tvore-

M
nia nového postoja nielen verejnosti, ale aj ám pozitívny

N
arodil som sa politiky. Sama osebe ale nepostačí. Preto vzťah k prírode.
na dedine, takže sa snažím šíriť nové evolučné ontologické Vyrastal som
môj vzťah je veľ- minimum. v dedinke medzi hora-
mi blízky. Na chalupe Vedľa nutných politických a technolo- mi a za domom tiekla
a v jej okolí sa snažím gických opatrení vidím riešenie vo vzde- priezračne čistá riečka.
pochopiť ako celý cyk- lávaní žiakov, študentov, verejnosti. Iba S prírodou som bol vždy
lus v prírode funguje. vzdelaná verejnosť si vynúti príslušné eko- zrastený a v súčasnosti
Kladiem si otázku, či logické opatrenia. Keď vsádzame na de- veľmi oceňujem ľudí, ktorí upozorňujú na
zvieratá poznávajú tak dobre a presne mokraciu, musíme vsádzať na vzdelaných mnohoraké ekologické problémy a zá-
ako my? Ukazuje sa, že náš ľudský spôsob občanov. Ak nebudeme primerane vzdela- roveň nielen hovoria o potrebe ochrany
poznávania je redukcionistický, druhovo ní ekologicky, tak nemôžeme očakávať, že prírody, ale sa aj zodpovedne správajú a
sebecký, je podriadený potrebe vytvárať a si vynútia takých politických reprezentan- prejavujú úctu ku všetkému živému. Je to
rozvíjať kultúru, a to za každú cenu. tov, ktorí by to presadzovali. aj moja filozofia života. Správam sa takým
Mojím poslaním je vytvárať filozofickú spôsobom, aby som si uvedomoval, že prí-
AKTIVITY KATEDIER www.ukf.sk/nascas NÁŠ ČAS 5/2009 5

rodu potrebujem. Snažím sa ju toľko ne- riešiť prijatím opatrenia, čo sa týka energie,
zaťažovať, starám sa napr. o triedenie od- zloženia vody, čo sa vypúšťa do vzduchu...
doc. PhDr. Felix Černoch, CSc.,
padov, nie je mi ľahostajné bezprostredné Poprípade sa ľudia môžu zúčastňovať zdru- Vice - rektor Univerzity
okolie a čo môžem ovplyvniť, pretavujem žení, ak majú chuť. medzinárodných a verejných
aj do skutkov. vzťahov v Prahe
Riešením súčasnej globálnej environ-
mentálnej krízy je zmena hodnôt. Treba
doc. PhDr. Ivan
sa zamyslieť nad tým, čo život obohacuje, Dubnička, PhD., Z prírody som vzi-
zlepšuje a čo mu škodí. Jednoduché recep- vedúci katedry politológie šiel, v nej žijem a aj ju ch-
ty neexistujú. Riešenie môžeme vidieť vo cem zachovať. V ochra-

K
výchove, aby ekologické „ja“ bolo súčas- prírode mám by- ňovaní prírody by mal
ťou osobnosti každého človeka. Netreba tostný vzťah. Som každý začať od seba. Ja
sa však umelo štylizovať do tejto pózy, s ňou v kontakte sa snažím ovplyvňovať
ale robiť malé kroky v osobnom živote a odmalička až doteraz. ľudské vedomie. Výcho-
tak si utvárať správny vzťah k životnému Dlho bez prírody nevy- va nie je bezmocná, ale
prostrediu. Iba tak sa vytvorí zdravé spo- držím. Aktívne sa venu- nie je všemocná. Z praktickej stránky ju
ločenstvo ľudí, ktoré si azda uvedomí, že jem turistike, fotogra- chránim. Ako? Je to nebezpečná otázka,
sme súčasťou globálneho prostredia a fovaniu prírody, ktorá ale dobrá. Keď všetko funguje a nikto ne-
máme zároveň svoju individuálnu zodpo- uteká, a tak musím kvôli nej prejsť veľa ki- vie prečo, tak hovoríme o praxi, keď všetci
vednosť. lometrov, aby som niečo „ulovil“. V súčas- vedia prečo a ako a nefunguje nič, tak ide
nosti veľmi nebojujem proti problémom v o teóriu. V súčasnosti som na rozhraní
prírode, pretože som sa niekam posunul praxe a teórie. Iné páky nemám. Nie som
prof. PaedDr. Zdenka v poznaní a vo vývoji. Začínal som ako v exekutíve. Človek nikdy nie je sám, sú aj
Gadušová, CSc., ochranár. Chodili sme strážiť hniezda vtá- iní ľudia, čo to myslia s prírodou dobre. Ide
dekanka FF kov na rôznych brigádach, pomáhal som o to, aby všetci ľudia zachovávali myšlien-
budovať náučné chodníky, potom som sa ku: „Idea sa stáva materiálnou silou, keď

Z
acitovala by som začal zaoberať profesionálne, robil som v ovládne masy,“ to znamená, že ako peda-
bývalého americ- environmentálnej výchove na základných góg ovplyvním druhých pedagógov a toto
kého prezidenta a stredných školách, potom som sa dostal myslenie sa nemôže neprejaviť. Napríklad
Johna F. Kennedyho: k nešťastnej filozofii a ešte nešťastnejšej vystúpil som v príspevku proti tomu, že v
„Nepýtajte sa ma, čo antropológii. Keď sa mi problém začal súčasnosti išlo o krízu a dvaja, traja prija-
Amerika spravila pre osvetľovať, stal som sa mierne fatalistic- li, že ide o vývojovú etapu, cez ktorú sme
vás, ale povedzte mi, čo kým, čo znamená, že nie človek robí kul- museli prejsť.
vy ste urobili pre Ameri- túru, ale kultúra riadi človeka. Človek je Ekológovia bojujú proti všetkému a
ku.“ Na základe toho by som povedala, že indiferentný, k tomu čo s ním kultúra robí. proti všetkým, ale nebojujú proti vojne,
vzťah k prírode by mal byť v tomto zmysle. Dostali sme sa do začarovaného kruhu, jadrovým zbraniam... Hovorí sa o hodno-
Nepýtajme sa, čo ekoprostredie robí pre z ktorého nie je možný únik. Socializácia tách. Prvou z nich je život a v rámci tejto
nás, ale pýtajme sa každý sám za seba, čo nás stále niekam posúva a my sme voči hodnoty musíme chrániť aj tie ďalšie, kde
my robíme, aby prostredie bolo zdravé, aby tomu bezbranní. patrí aj príroda. Tu môžeme postrehnúť, že
sme ho neznečisťovali a neubližovali mu. Myslím si, že riešením globálnej krí- vojna stojí proti životu.
Snažím sa neznečisťovať životné prostre- zy na jednej strane sú recyklovanie, en-
die, nezanechávam odpady, keď sme na vironmentálna výchova, konferencie o
výlete, triedim odpad. Vediem k tomu aj globálnej kríze, ktorá je výrazom reakcie,
prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD.,
študentov. Pripomínam im, že každý sme na druhej strane ide o všetko, čo sa deje profesor na Fakulte
súčasťou prírody. Všetci žijeme v istej sym- okolo nej – skutočná kríza. Treba ju reš- prírodných vied
bióze a nestačí, keď preto niekto robí, ale pektovať a analyzovať. V súčasnosti sa

K
musíme všetci spoločne robiť veci, aby sa vyvinul sektor, ktorý začína ministerstvom prírode mám
prostredie, globálna environmentálna krí- životného prostredia a ide cez veľa ľudí, pozitívny vzťah,
za, spomalila. Ide o proces, ktorému sme ktorá sú naviazaní na environmentálnu pretože som
sa nevenovali a teraz je na nás, aby sme sa krízu, s tým že za to berú peniaze, ako uči- vyrastal v prostredí
podieľali na tom, čo môže spraviť každý z teľ environmentálnej výchovy, výrobca medzi lesmi. Približne
nás z tej pozície, v ktorej je a urobil niečo. ekovýrobkov.... Človek je jedným zo živo- dvadsať rokov sa in-
číšnych druhov a nie som presvedčený, že tenzívne venujem vý-
je stredobodom vesmíru. Vieme, že 99 % skumu krajiny a najmä
PhDr. Marta Goňcová, CSc., živočíchov už vyhynulo a môže sa to stať krajine vysokohorskej, ktorá je pre mňa
Masarykova univerzita v Brne aj človeku. Ľudia si svoju situáciu ohľadom nielen zdrojom zaujímavých výskumov a
životného prostredia uvedomia až o päť poznania, ale aj zdrojom relaxu, nabratia

K
prírode mám klad- minút dvanásť, možno aj neskôr. Väčšinou síl a energie. Tam cítim silu. Človek si neod-
ný vzťah. V rámci sa snažia naprávať až vtedy, keď niečo po- dýchne tam, kde nie sú zachované prírod-
možností chodím kazia. Málokedy je to inak. Možno v zdraví, né štruktúry. Keďže si prírodu nesmierne
do prírody, neznečisťu- kde to vyplýva z ich egocentrizmu. vážim, denne sa ju snažím chrániť. Nespa-
jem ju a triedim odpad. ľujem trávu po kosení, ale ju kompostu-
Podľa mňa problém
globálnej krízy by sa mal » pokračovanie, STR. 7
6 NÁŠ ČAS 5/2009 www.ukf.sk/nascas AKTIVITY KATEDIER

Ethan Hawke na pôde UKF v Nitre?


(O tvorivej spolupráci Oddelenia translatológie a ÚLUKu na FF
UKF v Nitre)

PhDr. Michal Vančo, PhD. ,


OTR FF UKF v Nitre

V
istom zmysle áno. V danom prí- veď: v letnom semestri akademického slovenskej prekladovej verzie chcú sprí-
pade však nejde o prítomnosť roku 2008/2009 sa študenti prvého roč- tomniť nielen svojim vrstovníkom, ale aj
fyzickú, ale skôr o prítomnosť níka magisterského štúdia na oddelení ostatným čitateľom. Ide však o neľahkú
umelecko-pracovnú. O čo a o translatológie FF UKF v Nitre pod ve- úlohu. Ten, kto už skúsil niečo preložiť
koho vlastne ide? dením svojich pedagógov po prvýkrát vie, že prekladateľ pri svojej práci musí
Ethan Hawke je známy hollywood- rozhodli vydať na cestu neľahkého pre- okrem témy zohľadniť predovšetkým ro-
sky herec. U nás ho poznáme napríklad kladu. Na začiatku semestra sa v rámci vinu jazyka, teda formálne zhmotnenie
z filmov Gattaca (1997), Hamlet (2000), seminára Umelecký preklad 2 rozhodli myšlienok autora. S istou nadsádzkou by
Veľké nádeje (1998), ale aj iných filmov, preložiť práve posledné z diel spomína- sa dalo povedať, že prekladateľa ume-
v ktorých väčšinou stvárnil hlavnú po- ného mladého amerického autora. Ide leckých textov pri práci viac zaujíma,
stavu. Čo však mnohí nevedia, je skutoč- o román Ash Wednesday (v slovenčine akým spôsobom sa autor recipientovi
nosť, že Ethan Hawke sa okrem herec- Popolcová streda). prihovára, než to, čo vlastne hovorí. Ten-
kej kariéry venuje aj písaniu umeleckej Román tematizuje nadčasové prob- to typ pomyselného rozhovoru, ktoré-
lémy mladých ľudí ho úspešnosť v nemalej miere závisí od
súčasnosti, i keď ochoty čitateľa načúvať, v teórii umenia
vďaka prostre- nazývame umelecká komunikácia.
diu, v ktorom sa Teoreticky, ale aj prakticky sa na FF
odohráva je úzko UKF v Nitra umeleckou komunikáciou
spätý s americkou zaoberajú hlavne pracovníci a študenti
realitou. Hlavné Ústavu literárnej a umeleckej komuniká-
postavy Jimmy cie. Aj preto sme ich formou medzikated-
Heartsock a jeho rovej spolupráce požiadali o spoluúčasť
priateľka Christy na prekladovom projekte študentov
riešia existenčné translatológie. (Podotýkame, že teória
otázky, akými sú prekladu, na ktorú nadväzuje aj Oddele-
manželstvo, rodi- nie translatológie vznikla práve na ÚLU-
čovstvo, partner- Ku, vo vtedajšom Kabinete literárne ko-
ské vzťahy, odcu- munikácie; jej autorom je Anton Popovič.)
dzenie sa rodine, Úlohou študentov estetiky pod vedením
spoločnosti a v Mgr. Miroslavy Režnej, PhD., v spolupráci
prózy. Doposiaľ mu s Mgr. Magdou Kučerkovou, PhD. (SAV), je
v knižnej podobe na základe už existujúceho českého pre-
vyšli dva romány kladu zachytiť hlavné výrazové črty pre-
The Hottest State kladaného románu, ako aj interpretačne
(1998) a Ash Wed- preniknúť do niektorých jeho sémantic-
nesday (2002). Na ko-kompozičných vrstiev. Vo vzájomnom
Slovensku dopo- dialógu potom zhodnotia výsledok pre-
siaľ nenašli priazeň kladateľskej práce študentov Oddelenia
prekladateľov ani translatológie. Nie je predsa samozrejmé,
vydavateľstiev. Zdá aby študenti počas troch mesiacov prelo-
sa, že slovenskí žili celý román. Úmerne zvoleným cieľom
priaznivci súčasnej sme museli vybrať adekvátnu techniku
americkej prózy, prekladu, t.j. rozdeliť text na viac častí.
odkázaní na sloven- Avšak aj napriek riziku možnej torzovitos-
ský preklad si budú ti výsledného „produktu“ sa budúci pre-
ešte musieť chvíľu kladatelia o túto zaujímavú no náročnú
počkať, pokým sa prácu chcú v rámci semestra aspoň po-
situácia nezmení. Možno však už nebu- neposlednom rade aj hľadanie seba sa- kúsiť a aplikovať pri nej teoretické vedo-
dú musieť čakať dlho... Ako to myslím? A mého. Uvedené problémy a ich umelec- mosti o prekladateľskej práci. V priebehu
čo s tým má spoločné naša univerzita? ké spracovanie oslovili budúcich prekla- semestra majú študenti oboch pracovísk
Aj tu máme relatívne jasnú odpo- dateľov natoľko, že ich prostredníctvom možnosť navzájom konfrontovať svoje
AKTIVITY KATEDIER www.ukf.sk/nascas NÁŠ ČAS 5/2009 7

invenčné zistenia. Možnosť plodnej dis-


kusie a porovnania recepčných prístupov
je pre každého prekladateľa neoceniteľ-
M yslím, že vyučovať umelecký preklad
priamo v praxi je ten najlepší spô-
sob, keďže sa priamo stretávame a riešime
V každom prípade sa však pri hľadaní
adekvátneho prekladového riešenia bu-
dúci prekladatelia okrem tímovej spolu-
ným zdrojom „know-how“, ale hlavne konkrétne prekladateľské problémy. Daný práce a zodpovedného prístupu k recep-
výnimočnou inšpiráciou. Naši študenti systém práce je síce náročný na čas, ale ne- cii umeleckého diela naučia veľa. Možno
tak oficiálne vstupujú do priestoru me- viem si predstaviť iný. aj na základe vlastných chýb, na ktoré ich
dzi autorom a „poslušne“ načúvajúcim Maroš Matušiak, OTR kolegovia upozornia. Aj toto je totiž sú-
čitateľom (bez čitateľskej ambície to jed- časťou prekladateľskej praxe. Preklada-
noducho nefunguje), aby tak jednému
umožnili vypočuť si názor toho druhého.
Ako sme už uviedli, pre prekladateľa
P rojekt vnímam pozitívne, pretože
máme možnosť aktívne sa zapojiť do
tvorby niečoho, čo bude mať aj hmata-
teľ musí byť na kritiku vždy pripravený.
A to aj napriek skutočnosti, že v prípade
vydareného prekladu bude jeho meno
je pri práci dôležité správne zachytiť a teľnú podobu. Po mnohých teoretických vždy v ústraní, akoby na druhom mieste.
interpretovať predovšetkým emotívne a seminároch sa môžeme konfrontovať s Prednosť má vždy autor originálu.
výrazové zafarbenie tej-ktorej časti a pa- prácou v praxi. Ako pozitívum hodnotím Ambície študentov aj vyučujúcich v
sáže originálu. Práve výraz dodáva textu aj to, že text prechádza viacnásobnou tomto spoločnom projekte sú nemalé.
jeho plastickosť a nie je vždy jednodu- kontrolou a priamo sme konfrontovaní Očakávame, že sa nám finálnu verziu po-
ché citlivo, správne a úmerne odhadnúť aj s reakciou potenciálnych čitateľov (v darí vydať v printovej podobe v jednom
mieru výrazu či expresivity originálu, podobe komentárov našich kolegov). zo slovenských vydavateľstiev. Ak však
nehovoriac o úspešnosti jeho prevodu Katarína Bernáthová, OTR táto možnosť v krátkodobom horizonte
alebo prekladu do slovenčiny. nebude úspešná, budeme mať okrem ži-
Recepcia výrazovej roviny románu
Popolcová streda je komplikovaná inten-
zitou hovorovosti, miestami až surovosti
T ento projekt považujem za zaujímavú
skúsenosť. V podstate sa prvýkrát dlh-
šie zaoberám prekladom umeleckého tex-
vej prekladateľskej a interpretačnej skú-
senosti prvú e-knihu na oddelení OTR FF
UKF v Nitre, ktorú si záujemci budú môcť
výrazu. Aj preto je nevyhnutné zohľad- tu, teda sa doslova učím prekladať takýto bezplatne „stiahnuť“ prostredníctvom
niť konvencie slovenského čitateľa, jeho typ textov. Spoločné hodiny, na ktorých sa webovej stránky katedry.
skúsenostný komplex a pripravenosť na i ostatní vyjadrujú k môjmu prekladu, mi Touto cestou by som sa rád poďako-
text. pomáhajú k istej sebareflexii. Najväčším val všetkým študentom a želám im veľa
prínosom je však pre mňa to, že sa učím radosti z prekladateľskej práce a hlavne
A čo si o semestrálnej náplni práce pracovať v tíme. úspešné zvládnutie semestra.
študentov myslí vedúca OTR prof. Katarína Košecká, OTR

« Ekofilozofia, pokrač.
PhDr. E. Gromová, PhD.?

N aozaj vítam iniciatívu PhDr. Michala


Vanča, PhD., ktorý projekt pre študen- J e zaujímavé konfrontovať dve rôzne
optiky na jeden a ten istý text. Perspek-
tívne by mohla takáto spolupráca viesť
tov OTR pripravil, ako aj ochotu Mgr. Miro-
slavy Režnej, PhD. z ÚLUK-u na projekte so určite k „rozšíreniu obzorov“ na oboch jem, a tak ako väčšina separujem odpad...
svojimi študentmi spolupracovať. Na Slo- stranách a tiež snáď (predovšetkým) k Okrem iného práve zákon o odpadoch
vensku jedinečná metodológia interpretá- zvýšeniu citlivosti pre danú problematiku bol prvým environmentálnym zákonom
cie umeleckého textu má na pôde ÚLUKu opäť na strane prekladu i výkladu (teda na Slovensku, pred ním bol len zákon o
dlhoročnú tradíciu zásluhou prof. PhDr. F. interpretácie). ochrane prírody.
Mika, DrSc. V 70.-80. rokoch 20. storočia ju študent/ka ÚLUK Najväčšie problémy globálnej environ-
aplikoval na umelecký preklad prof. PhDr. mentálnej krízy sú ekonomické, pretože sú
Anton Popovič, DrSc., ďalšia významná
osobnosť tohto pracoviska. Teším sa, že sa S poluprácu na preklade románu vní-
mam pozitívne, pretože táto spoluprá-
ca je zatiaľ veľmi efektívna, priama, otvo-
problémami súčasného západného sveta.
Vplývajú na to, že ekologická kríza je neustá-
le vyššia. Stále narastá. Európska civilizácia
táto metodológia premieta prostredníc-
tvom konkrétneho prekladateľského pro- rená, produktívna. Je to jediné miesto, kde bola založená na tom, že prírodné zdroje
jektu do praxe. Je potrebné, aby študenti je možné diskutovať o jednom literárnom úplne iných krajín, iných kontinentov boli
mali už počas štúdia možnosť vyskúšať si diele „celoplošne“, detailne a v konečnom drancované. Sociálne aspekty tohto rozvoja
svoje prekladateľské umenie, zažiť realitu výsledku to prináša „ovocie“ nielen sa- sú založené na niečom inom ako prirodze-
práce prekladateľa umeleckej literatúry. motnému románu (jeho prekladu), ale aj nom vývoji. Tu je podľa mňa základný prob-
Verím, že spolupráca tohto typu bude po- účastníkom, kde si overujú svoje schop- lém súčasnej globálnej krízy. Jej riešenie je v
kračovať, aby vyrastali vnímaví a na citlivé nosti. správaní. Ním môže človek veľa ovplyvniť.
sprostredkovanie výrazu umeleckého tex- študent/ka ÚLUK Sú to odrobinky ako prispieť - recykláciou,
tu pripravení prekladatelia. separáciou a podobnými záležitosťami.

Ako vnímajú projekt študenti? Z hodnotenie seminára: je to ozvlášt-


nenie, rozhodne zaujímavé a plodné;
Môžu ním výdatne prospieť a znížiť dopad
na životné prostredie. Samotná globálna

P reklad je síce náročný, ale neskutočne môžeme si priamo vyskúšať, čoho sme environmentálna kríza si od človeka vynúti,
ma baví. Je to skvelý projekt a výborný schopní, a to je dobre. Pri každom prekla- aby niektoré veci prehodnocoval. Má spätný
nápad. Zatiaľ sme nič podobné nerobili a de a korigovaní to bude iné, avšak prínos- efekt na zdravie človeka. Ústupok, ale pod-
som s tým veľmi spokojný. Nie je to len o né – pokiaľ bude k dispozícii český preklad ľa mňa vo veľkom neurobí, pretože narastá
práci so slovníkom, ale aj o našom cítení (na preklade „konfrontačnom“ záleží). túžba niečo mať (majetok, nadštandardné
angličtiny a slangu, lebo slovníkový ekvi- Určite ale takáto obojstranná spolupráca pôžitky) a západná kultúra sa toho bude
valent nie je vždy správny. prinesie ovocie. len ťažko zbavovať. Nevidím to optimisticky.
Ľuboš Marcin, OTR študent/ka ÚLUK Vieme si pomôcť, ale neviem či by to bolo de-
finitívnym riešením.
8 NÁŠ ČAS 5/2009 www.ukf.sk/nascas ZAZNAMENALI SME

zaznamenali sme...
Jubilejný ujímavejšie predstavenia vyhodnotila:
Základnú školu Na Hôrke (Is She Really
Different?) – najzaujímavejšia adaptácia
kej práce. Počas uplynulých 10 rokov
prešla konferencia obrovskou genézou,
v rámci ktorej sa rozšírila cieľová skupina

ročník a cena za najlepšie predstavenie dňa,


Školu pre mimoriadne nadané deti (Air-
port Troubles) – cena za herecký výkon,
o vedeckých a neskôr aj pedagogických
pracovníkov. Z lokálnej konferencie sa
vyprofilovala konferencia s medzinárod-

divadelného Základnú školu Lipová (Colours) – cena


za najlepší scenár, Gymnázium J. A. Ko-
menského, Želiezovce (King Matthias
nou účasťou a 10. ročník znamenal naj-
väčší kvalitatívny posun v podobe me-
dzinárodného organizačného výboru (z

festivalu and the Forger) – cena za kolektívny


výkon a Základnú školu Andreja Kmeťa,
Levice (If I Were) – cena za jazykové zruč-
Čiech a Poľska), t.j. z fakultnej konferen-
cie sa postupne vybudovala konferencia
medzinárodná.
nosti. Aj po utorkových predstaveniach
V dňoch 20. a 21. apríla 2009 porota ocenila kreativitu a kvalitu preve-
sa v aule UKF konal jubilejný, denia hier. Cenu za najlepší scenár získa-
už desiaty ročník festivalu lo Gymnázium Andreja Vrábla, Levice za
divadiel v anglickom jazyku hru How to Pick Up Chicks in Slovakia.
pre základné a stredné školy. Najlepšie kolektívne vystúpenie bolo In
the Safari Park (ZŠ Stará Turá). Základná
PhDr. Mária Kiššová, škola Saratovská, Levice (The Little Mer-
koordinátorka festivalu, maid) najviac zaujala celkovým herec-
KAaA, FF UKF kým prejavom. Gymnázium F. G. Lorcu
z Bratislavy si za hru Together odnieslo
dve ocenenia: najlepšia divadelná adap-
tácia a jazykové zručnosti. Za najlepšiu
hru dňa bol vybraný príbeh What´s Hap-
pened in the Forest v prevedení Gymná-
zia sv. Vincenta de Paul z Levíc.
Festival sa aj v tomto roku stretol s
veľmi pozitívnou odozvou a v jeho tradí-
cii chceme i naďalej pokračovať.

Z myšlienky
P
odujatie zorganizovala Katedra

tradícia...
anglistiky a amerikanistiky FF UKF Tohtoročná konferencia prebieha-
v Nitre v spolupráci so Základnou la počas dvoch jarných dní v príjemnej
školou v Mojmírovciach. a tvorivej atmosfére. Konferencia bola
Festivalu v tomto roku predchádzal otvorená príhovormi a krátkymi re-
jednodňový workshop – pracovné stret- Pod záštitou dekana FPV UKF miniscenciami rektora, prof. Vozára a
nutie učiteľov zúčastňujúcich sa festiva- v Nitre sa v dňoch 2. - 3. apríla dekana, prof. Zelenického a zahájená
lu, zorganizovaný KAaA 19. marca 2009. 2009 konala už X. jubilejná prodekankou, prof. Rózovou. Prvý deň
Tohtoročný festival bol súčasťou univer- medzinárodná konferencia konferencie prebiehalo rokovanie v sek-
zitného projektu KEGA Zvyšovanie in- doktorandov a mladých ciách (Biológia, Ekológia, Chémia, Envi-
terkultúrneho povedomia cez literatúru vedeckých a pedagogických ronmentalistika, Geografia, Matematika,
a kultúrne štúdiá. Aj vzhľadom na to sa pracovníkov. Fyzika, Informatika), počas ktorého bolo
podujatie nieslo v duchu témy Divadlom odprednášaných 144 referátov. Prezentá-
k dialógu medzi kultúrami. Počas dvoch Mgr. Ivan Baláž, PhD., cie spojené s plodnými diskusiami trvali
dní sme videli viac ako dve desiatky Ing. Viera Vanková, PhD. až do 18. hodiny. Spoločenská časť kon-
predstavení v anglickom jazyku. Väčšinu

P
ferencie začala o 19. hodine v Študent-
z nich spájala už spomínaná téma kultúr- rvotná myšlienka uskutočniť skom domove UKF Nitra za účasti pána
nej rozmanitosti. Žiaci cez svoju hudbu, konferenciu v priestoroch FPV dekana Zelenického a pani prodekanky
spev, tanec, zaujímavé dialógy, nápadité UKF v Nitre vznikla v roku 2000 Rózovej. Neformálny blok konferencie
kostýmy a kvalitne pripravené scenáre (ak. rok 1999/2000). Autormi pokračoval počas druhého dňa exkur-
rozvíjali myšlienky dôležitosti kultúrnej tejto myšlienky boli vtedajší prodekani ziou do Topoľčianok, návštevou Národ-
tolerancie, priateľstva a spolupráce. (prof. Bauerová, prof. Zelenický) a cieľom ného žrebčínu, zámku, parku a neďale-
Porota pod vedením Mgr. Simony bolo vytvoriť priestor pre doktorandov kej Zubrej zvernice. Podľa pozitívnych
Hevešiovej, PhD., v pondelok ako najza- na prezentáciu výsledkov svojej vedec- reakcií a kladného hodnotenia, zo strany
ZAZNAMENALI SME www.ukf.sk/nascas NÁŠ ČAS 5/2009 9

zaznamenali sme...
K
účastníkov rokovacej ako aj neformálnej onferencie sa zúčastnilo 65 dok- konferencia „Ondrej Štefanko
časti konferencie, môžeme vyjadriť spo- torandov psychológie a sociálnej – život a dielo“ pri príležitosti
kojnosť s organizáciou a celkovým prie- práce zo Slovenska (Bratislava, nedožitých šesťdesiatych
behom vedeckého podujatia. Prešov, Nitra) a z Čiech (Praha, narodením slovenského
Myšlienku, ktorá stála pri zrode dnes Ostrava, Olomouc, České Budějovice, básnika, ktorý síce pochádzal
už tradičnej vedeckej konferencie sme Brno, Zlín). Prítomných privítala dekan- z Rumunska, ale jeho tvorba
počas uplynulých 10 rokov, pod vedením ka FSVaZ UKF v Nitre prof. Eva Sollárová, – básnická, prekladateľská,
dekanátu FPV, úspešne rozvíjali nielen v CSc. Program pokračoval vyžiadanými esejistická, editorská,
kvalitatívnej (účastníci nielen zo sloven- prednáškami PhDr. Ivana Sarmány- organizátorská – presahovala
ských univerzít a vedeckých inštitúcií, Schullera, CSc., na tému „Rozhodovanie a presahuje kultúrne rámce
ale aj z Čiech a Poľska), ale aj kvantita- ako aktuálny problém v súčasných vý- jedného etnika a významne
tívnej sfére (z 50 účastníkov v roku 2000 skumoch“ a doc. PhDr. Ľuby Pavelovej, zasahuje aj do celoslovenského
sme tento rok zaznamenali 200). Za or- PhD., na tému „Perspektívy sociálnej kultúrneho kontextu.
ganizačný výbor vyjadrujeme do ďalších práce v oblasti závislostí“.
dekád nádej a vieru v podobný vývojový Rokovania prebiehali v piatich sekci- Peter Andruška

O
trend, veľa optimizmu a hlavne entuzi- ách. V sekciách psychológie odzneli prí-
azmu a chuti do práce ďalších generácií spevky z oblasti psychológie osobnosti, Štefan-
organizátorov vedeckej konferencie na kovom
FPV ... aby myšlienka pokračovala v mi- diele v
lej, úspešnej a hlavne trvalo udržateľnej Nadlaku
tradícii... okrem účastníkov
z Rumunska, Srb-

IV. Medzinárodná ska, Maďarska a


zástupcov slovenských inštitúcií, vráta-
ne veľvyslanectva Slovenskej republiky,

konferencia Kancelárie podpredsedu vlády SR pre


vedomostnú spoločnosť, európske zále-
žitosti, ľudské práva a menšiny a Úradu

doktorandov
diagnostiky, psychoterapie, klinickej, pe- pre Slovákov žijúcich v zahraničí, hovorili
dagogickej a školskej psychológie. aj účastníci z našej univerzity Eva Tučná,
Za organizačný tím vyslovujeme Eva Vitézová, Peter Andruška, Ján Botík a

odborov
potešenie zo zvyšujúceho sa záujmu Jaroslav Čukan.
doktorandov o oblasť výskumu, ktorá Za početným zastúpením UKF a
je základom pre vzdelanostnú spoloč- úspešnými vystúpeniami našich odborní-

Psychológia a
nosť a zároveň vyslovujeme nádej, že kov môžeme hľadať, a iste nájdeme, sys-
stretnutia doktorandov v Nitre zostanú tematickú profesionálnu orientáciu na re-
neoddeliteľnou súčasťou vedeckého levantné vedné disciplíny (literárna veda,

Sociálna práca
života na Slovensku. Poďakovanie pat- kulturológia, národopis) o národnostnej
rí všetkým našim priaznivcom vrátane kultúre, teda aj o literárnej tvorbe (a ľudo-
SPS, ktorá podujatie odborne i finančne vej tvorivosti) Slovákov z Rumunska.
podporila. Účastníci konferencie z UKF však azda
V rámci rozvoja vzájomnej najnaliehavejšie poukázali aj na problémo-
spolupráce medzi študentmi
doktorandského štúdia sa dňa
3. apríla 2009 pod záštitou
Úspešne vé kruhy, súvisiace s dostupnosťou tvorby
slovenských autorov zo zahraničia, s nedo-
statočným poznaním tejto tvorby, keďže
prof. PhDr. Evy Sollárovej,
CSc., uskutočnila v poradí IV.
Medzinárodná konferencia
reprezentovali na Slovensku – vzhľadom na nedostatok
knižných publikácií a časopisov v distri-
bučnej sieti a v knižniciach - je pretrváva-
doktorandov odborov júco doménou záujmu len úzkeho okruhu
Psychológia a Sociálna práca, Nie každé medzinárodné odborníkov. V tejto súvislosti za zmienku
ktorú organizovala Katedra podujatie, venované stojí aj skutočnosť, že slovenská literárna
psychologických vied literatúre, alebo aj širšie tvorba z dolnozemského zahraničia sa or-
a Katedra sociálnej práce kultúre, máva také zastúpenie ganickou súčasťou študijných programov
a sociálnych vied FSVaZ UKF v z Univerzity Konštantína nateraz stala iba na UKF v Nitre.
Nitre. Filozofa v Nitre, ako to bolo Medzinárodnú konferenciu v Nadlaku
v rumunskom Nadlaku, kde organizovali Kultúrna a vedecká spoloč-
doc. PhDr. Marta Popelková, PhD., sa v dňoch 19. – 21. marca nosť Ivana Krasku a Demokratický zväz
PhDr. Ľubomír Čornák, PhD. 2009 konala medzinárodná Slovákov a Čechov v Rumunsku.
10 NÁŠ ČAS 5/2009 www.ukf.sk/nascas AKTIVITY KATEDIER

Dni hispánskej kultúry


V dňoch 29. – 30. apríla 2009 sa v Univerzitnom tvorivom ateliéri
uskutočnili Dni hispánskej kultúry (¡Disfruta En Español!).
Jana Krajčovičová

Z
organizovalo ich Občianske verejnosti. A potom
združenie Artéria, katedra ro- prišiel v správnu
manistiky a Ústav literárnej a chvíľu kontakt na Ar-
umeleckej komunikácie. Ako tériu (ale k tej sa ešte
povedala Magda Kučerková z Katedry dostaneme)...
romanistiky FF UKF, ideálnym otvorením
takéhoto podujatia je gastronomická
dielňa. V rámci nej študenti pripravovali
tradičné jedlá hispánskej kuchyne. Pod-
Č o je vlastne cie-
ľom?
Čosi som nazna-
ujatie prišiel podporiť podpredseda Nit- čila už v predošlej
rianskeho samosprávneho kraja PhDr. odpovedi. V zásade
Ján Vančo, PhD., a prorektor pre vzťahy sme sa nominovali
s verejnosťou a sociálne veci UKF v Nitre do úlohy akéhosi kul-
doc. PaedDr. Miroslav Tvrdoň, PhD. Po túrneho mediátora,
gastronomickom workshope nasledo- tácia časopisu pre prekladovú literatú- naším cieľom bolo dostať témy hispán-
val Zábavný rýchlokurz španielčiny pod ru Revue svetovej literatúry spojená so skej kultúry viac medzi ľudí a rozvinúť
vedením lektorov: Čo by ste mali vedieť, scénickým čítaním. Hosťami podujatia tvorivý dialóg postavený na praktickej
keď idete do Španielska? a prednáška boli prekladateľky Jarmila Samcová (šéf- recepcii iného, odlišného. Snažili sme sa
Petry Pappovej k niektorým aspektom redaktorka), Eva Palkovičová a Oľga Rup- ponúknuť zaujímavú alternatívu ako trá-
multikulturality vo vybraných filmových peldtová. Scénické čítanie z textov špa- viť voľný čas, študentov podnietiť k ak-
dielach španielskych režisérov (Pedro Al- nielskych a hispanoamerických autorov tivitám nad rámec ich študijných povin-
modóvar, Julio Medem, Bigas Luna) Mo- pripravili študenti Katedry romanistiky ností a tiež v nich prebudiť organizačné
tív globalizácie v súčasnom španielskom a Ústavu literárnej a umeleckej komuni- schopnosti, ktoré im môžu byť užitočné
filme. Na záver si účastníci pozreli filmy kácie pod vedením Magdy Kučerkovej a v ich profesionálnej budúcnosti.
Kravy (r. Julio Medem, 1992) a Solas (r. Hany Révayovej.
Benito Zambrano, 1999).
Druhý deň začal Tanečnou dielňou
sevillanas. Lektorky Cristina Tovar Bayón
Dni hispánskej kultúry ukončilo pre-
mietanie filmov Tajomstvá srdca (r. Mon-
txo Amendáriz, 1997) a Diplomová práca
K to participuje na projekte?
Tri subjekty: OZ Artéria (zaklada-
júcimi členmi sú študenti estetiky, kto-
a María José Santiago pripravili pre náv- (r. Alejandro Amenábar, 1996). rých cieľom je prostredníctvom rôznych
števníkov dielňu tradičnej západoan- kultúrnych a vedeckých podujatí popu-
dalúzskej hudby a tanca ako úvodu do Na to, ako Dni hispánskej kultúry larizovať umenie a rozvíjať kritické kul-
flamenca. Popoludní sa konala prezen- vznikli, sme sa opýtali Mgr. Magdy Ku- túrne povedomie ), sekcia hispanistiky
čerkovej, PhD., z katedry romanistiky: (Katedra romanistiky FF UKF) a Ústav lite-
rárnej a umeleckej komunikácie. Dalo by

A ko vznikol nápad
zorganizovať Dni
hispánskej kultúry
sa povedať, že my sme napĺňali obsaho-
vú stránku podujatia a manažovali sme
ho. Nebyť však finančnej podpory UKF
(DHK)? a Nitrianskeho samosprávneho kraja,
Myšlienka DHK sa DHK by nikdy neboli mohli nadobudnúť
zrodila niekedy na je- také rozmery, aké nadobudli, a za to by
seň, veľmi spontánne. Práve som sa po sme chceli poďakovať. Naša vďaka patrí
štyroch rokoch vrátila z miesta lektorky aj kolegovi Dr. Ballayovi z katedry kultu-
na neapolskej univerzite, odkiaľ som si rológie, ktorý nám „zapožičal“ priestory
priniesla konkrétnu skúsenosť z organi- Univerzitného tvorivého ateliéru.
zácie akcií zameraných na propagáciu
slovenského jazyka a kultúry. Tu na UKF
som spoznala našu lektorku španielčiny
Cristinu Tovar Bayón, tvorivú bytôstku,
Č o bolo naplňou prvého ročníka?
Aké akcie?
Rozlíšila by som asi tri základné línie,
plnú elánu a veľkého množstva energie, pokiaľ ide o obsah. Jednu predstavova-
a zakrátko nám bolo jasné, že zdieľame li tvorivé dielne pod vedením Cristiny
spoločnú túžbu: priblížiť jazyk a kultúru (gastronomická dielňa, ktorou sme DHK
hispánskeho sveta študentom a širšej zahájili a ktorú príjemným, neformálnym
AKTIVITY KATEDIER www.ukf.sk/nascas NÁŠ ČAS 5/2009 11

spôsobom otvorili vicežupan Dr. Vančo a tretia spočívala v prezentácii časopisu filov. Tiež by nás potešilo, keby sa nám
a prorektor doc.Tvrdoň; rýchlokurz špa- Revue svetovej literatúry pre prekladovú v rámci DHK podarilo zorganizovať ne-
nielčiny; kurz andalúzskeho tanca sevil- literatúru, v stretnutí s prekladateľmi a v jaký dobrý koncert. Samozrejme, veľa
lanas); druhú naplnili filmové projekcie scénickom čítaní výberu z textov hispán- bude závisieť od finančných zdrojov... A
s interpretačným a informačným lektor- skych autorov, ktoré sme pripravili Han- pokiaľ ide o nejaké zhodnotenie podu-
ským úvodom, ktoré pripravila Artéria, a ka Révayová z ÚLUK-u a ja so študentmi jatia, potvrdilo sa, že praktický spôsob
prednáška Dr. Petry Pappovej o španiel- estetiky a románskych jazykov. približovania cudzej kultúry, povedzme,
cez chuť, vôňu, zvuk či obraz, je ten naje-
ko
prvý Ahodnotíte
ročník?
Plánujete aj ďalšie?
fektívnejší a najzaujímavejší. Nie náho-
dou sme najväčšiu účasť zaznamenali na
workshopoch, najmä na tom gastrono-
Čo by ste zlepšili? mickom. Potešilo nás, že prišli študenti z
Pravdupovediac, Párovského gymnázia. Atmosféra zvyš-
tie tohtoročné DHK ných akcií DHK bola komornejšia a urče-
sme nazvali nultým ná pre náročnejšieho diváka, na ktorého
ročníkom. Vníma- by sme sa v budúcnosti chceli sústrediť
li sme ich totiž ako ešte viac. Pre mňa osobne je najvzácnej-
upútavku na väč- šou skúsenosťou to, že som mohla spo-
šie, možno 5-dňové lupracovať so skvelými ľuďmi, ktorí sa
podujatie v 2010, s dokážu zapáliť pre myšlienku a, napriek
vynoveným, no rov- študijným či pracovným povinnostiam,
nako zaujímavým ktoré na nich doliehajú, zmobilizovať sa
obsahom, a najmä s a dotiahnuť ju tvorivo a na vysokej úrov-
skom filme (P. Pappovej patrí naše poďa- oveľa bohatším filmovým programom, ni do konca.
kovanie za pomoc s prekladom titulkov); ktorý by mohol osloviť mnohých kino-

Recepty španielskej kuchyne


fanta). Napokon môžete pridať aj štipku škorice. ké ošúpať ju, keď je čerstvá, prišli by sme o polovicu
ANDALÚZSKY ŠALÁT Dobre potrepať a piť!!! Keď sangríu dopijete, ovo- papriky), krém/hmotu ešte prepasírujeme, aby sme sa
ALEBO „PIRIÑACA“ cie skonzumujte, je veľmi chutné!!!! zbavili paprikovej šupky.
6. Ak je to potrebné, pridáme ešte vodu. Krém by mal
byť dostatočne tekutý. Dáme do chladničky, až kým ne-
Potrebujeme: STUDENÁ dosiahneme želanú teplotu. Pred podávaním polejeme
1 krajec chleba, 1 veľmi ANDALÚZSKA kvapkou olivového oleja (extra panenský) a premieša-
zrelá rajčina, 1 plátok me drevenou vareškou.
šunky, 1 strúčik cesnaku POLIEVKA „GAZPACHO“ 7. Podáva sa s čerstvou uhorkou pokrájanou na kocky, s
(ak chceme), olivový olej (pre 4 osoby) kockami chlebíka (normálny alebo toast), s pokrájanou
Postup: dob a prípravy: 20 minút paprikou a cibuľkou. Prílohy sa servírujú oddelene, na
Chlieb dáme opieť do hriankovača. Ošúpeme rajčinu tanieriku. Gazpacho možno servírovať aj v pohári.
a roztlačíme ju (napr. vidličkou), kým z nej nezostané
pyré. Lyžicou ju rozotrieme po hrianke, obložíme šun- Potrebujete:
kou a pokvapkáme olivovým olejom. Cesnakom môže- 6 veľkých zrelých a mäsitých ANDALÚZSKY ŠALÁT
me chlieb potrieť skôr, ako naň dáme rajčinové pyré. rajčín, 2 zelené papriky, 1 ALEBO „PIRIÑACA“
červená paprika, 1 šalátová
uhorka, 1 strúčik cesnaku, 2
SANGRÍA krajce chleba (z predošlého Potrebujeme:
dňa) bez kôrky, soľ, extra panenský olivový olej, ocot 2 šalátové rajčiny, 1
Rozličné druhy ovocia Postup: červenú papriku, 1 ze-
(jablká, broskyne, hruš- 1. Chlieb uložíme do misky, zalejeme ho vodou, posolí- lenú papriku, 1 strednú
ky, banány, dynku, cit- me a pridáme trochu oleja. Dáme bokom. cibuľu, tuniak alebo
rón...) umyjeme, pokrá- 2. Ošúpeme a na kúsky pokrájame rajčiny, papriky chobotnička alebo ikry
jame na kocky a vložíme (zbavíme aj semiačok), uhorku, cibuľu (len kto chce) a alebo plody mora (podľa toho, čo máme radi), cesnak,
do džbánu alebo inej cesnak. Všetko zmiešame. petržlen, olivový olej, ocot
nádoby (s objemom 1, 5 - 2 l), pridáme cukor (alebo sirup 3. Zmes zeleniny rozmixujeme v elektrickom mixéri s Postup:
z broskyňovej konzervy) a lacné červené víno (množstvo troškou vody až na krém. Pridáme chlieb zamočený vo Umyjeme papriky a rajčiny. Rozkrojíme ich a odstráni-
vína aj ovocia treba prispôsobiť veľkosti nádoby). Všetko vode, ocot a opäť mixujeme, až kým nevznikne homo- me semiačka a dužinu. Pokrájame na veľmi malé kúsky.
dáme na pol hodinu do chladničky. Potom pridáme boro- génna hmota. Ošúpeme cibuľu a tiež ju nadrobno pokrájame. Pridáme
vičku (1 veľký pohár na víno) a kto má rád sladké, môže 4. Pridáme studenú vodu a dobre zamiešame. Ak treba, pokrájaného tuniaka alebo plody mora (ak treba, pred-
pridať brandy alebo nejaký sladký likér. Ak cítite priveľa dochutíme (soľ, ocot). tým ich povaríme). Všetko premiešame, dochutíme ces-
alkoholu, môžete pridať ovocný džús, limonádu (napr. 5. Pokiaľ dáme papriku do mixéra neošúpanú (je ťaž- nakom, petržlenom, olivovým olejom a octom.
12 NÁŠ ČAS 5/2009 www.ukf.sk/nascas RECENZIE

„Spievala v klietočke sýkorka veselo“…


... alebo o krajanskej literatúre v Maďarsku.
PaedDr. Patrik Šenkár, PhD.

P
eter Andruška, erudo- Centrálnym bodom druhej kapitoly sú traja autori, kto- rých etnológov, ktorí okrajovo zasahujú svojimi textami do
vaný bádateľ a znalec rých spája ich rodisko - ako to zvýrazňuje aj názov kapitoly literárneho života (Anny Divičanovovej, Andreja Krupu, Júliusa
slovenskej krajanskej - Rodisko: Slovenský Komlóš. A práve toto mesto so šesťtisíc Dedinského), autorov, ktorých literárna tvorba bola len akousi
literatúry, vydal v roku obyvateľmi dalo slovenskej kultúre takých autorov, ako sú doplnkovou súčasťou ich autorského záujmu (Ildiky Fúzikovej,
2008 pozoruhodný „súbor Juraj Antal-Dolnozemský, Pavol Samuel či Michal Hrivnák. Gabriela Hattingera-Klebaška, Štefana Lamiho), spomenul
literárnohistorických zamys- Charakterizuje sa ich literárna činnosť, básnické začiatky i v nej aj mladé talenty dolnozemskej slovenskej kultúrnej
lení“ pod názvom Súčasní zbierky, niektoré podnetné básne i ohlasy na ne. Prízvukuje proveniencie, ktorí však boli, žiaľ, iba krátkodobo na výslní, a
slovenskí spisovatelia z Ma- sa aj ich nepopierateľná zásluha na zveľaďovaní slovenskej niektorých zaujímavých a horlivých organizátorov slovenskej
ďarska (vyšiel v edícii Knižnica etnicity a kultúrnosti. Na druhej strane sa autor vyslovuje k etnickej kultúry (László Sziklay, a pod.). Týmto sa potvrdzuje
Zošitov Katedry areálových niektorým momentom v ich tvorbe niekedy aj kriticky. fakt, že kultúru v danej lokalite tvoril a tvorí pestrý kolorit: o. i.
kultúr FSŠ, UKF, Nitra 2008). Tretia kapitola pod názvom (Staro)Nový pohľad na prózu je osvetová činnosť a opis ľudských osudov v dolnozemskom regi-
Autor, ktorý sa dlhé desaťročia intenzívne venuje literatúre venovaná trom prozaikom (Pavlovi Kondačovi, Andrejovi Medve- óne v tvorbe Jána Gerčiho, zvyky ľudovej kultúry, hospodárske
(ba kultúre) našich krajanov (a to Slovákov nielen v Maďarsku, ďovi, Zoltánovi Bárkányimu). Opäť sa tu zdôrazňujú mnohé sub- otázky, náčrty zo života krajanov v tvorbe Michala Borguľu,
ale aj v Rumunsku, v bývalej Juhoslávii atď.; znakom čoho je aj jektívne spomienky na týchto autorov, analyzuje sa ich literárna problematika literárneho a historického svedectva Slovákov
pripravovaná séria jeho publikácií s danými okruhmi záujmu), tvorba na pozadí špecifickosti národnostných (?) autorov. na Dolnej zemi v tvorbe Štefana Hudáka, religiózny pohľad na
svoje vedecké analýzy, zistenia i hodnotenia podopiera okrem V ďalšej kapitole (Z krajiny pod Pilíšom) sa analyzujú život ženy a jej problémy v tvorbe Ildiky Fúzikovej, spojenectvo
detailného vedeckého skúmania (aj) osobnými postrehmi, „cesty k slovám“ troch literátov, ktorých korene „hlboko siahajú rusínsko-slovensko-maďarských osobitostí v tvorbe Gabriela
zážitkami i komentármi. Tým dodáva svojim textom popri do pilíšskej vápencovej hliny“: Gregora Papučeka, Alexandra Hattingera-Klebašku, resp. zberateľská činnosť ľudových balád
značnej objektivite aj ľudský, subjektívny ráz, ktorý pramení z Kormoša a Imricha Fuhla. Zdôrazňuje sa ich literárna tvorba a rozprávok Štefana Lamiho.
nespočetných osobných kontaktov a stretnutí s tvorivými osob- i osvetová práca, ktorú vykonávajúc Slovákom nielen mimo V kapitole pod názvom Čo malo byť na začiatku autor
nosťami slovenskej kultúry mimo fyzických hraníc Slovenska. hraníc republiky... šírili, šíria i (dúfajme) budú šíriť. Autor sa k hovorí o koreňoch a okolnostiach, ktoré ovplyvnili dolnozem-
A práve to je o. i. pozoruhodné: čitateľ si uvedomuje, že auto- nim stavia analyticky, polemicky a konfrontačne vo vzťahu ich ský literárny život: organizácie, inštitúcie, osobnosti, história.
rovi záleží na tom, aby priblížil túto časť literatúry (i kultúry) tvorby na poli národnej, národnostnej i nadnárodnej identity. Publikáciu uzatvára kapitola (z pera Viery Žemberovej)
domácej (odbornej i laickej) čitateľskej verejnosti. Cez ľudské Mimoriadny kolorit pridávajú aj konkrétne úryvky z ich diel, pod názvom A je i taký autor (o tvorivej práci autora), ktorá
osudy (neraz i priateľské stretnutia) podáva dôkaz toho, že aj v ktoré sú spojené (aj) s ohlasmi na ne z rôznych periodík. hodnotí prínos Petra Andrušku na poli organizačnom, redak-
značne sťažených podmienkach minulosti i prítomnosti (ktoré Zrelé príchody, symbolický názov ďalšej časti knižky, te- torskom, vedeckom i pedagogickom.
sú symbolicky vyjadrené aj v názve tohto textu s využitím titulu maticky uvádza trojicu autorov, ktorí „leteli“ zo Slovenska (Jú- Spomínaná publikácia je svedectvom toho, že autor i
spomienkovej knihy dolnozemského autora Jána Gerčiho ml.) lius Szabó, Oldřich Kníchal, Mária Fazekašová), aby svoj tvo- spomínaní literáti chcú „zachrániť pre budúce pokolenia veľké
existujú tvorivé slovenské impulzy aj v týchto končinách. rivý oblúk napli medzi krajanmi v Budapešti, a tým prispeli k bohatstvo slovenských duchovných hodnôt“. Hodnoty, ktoré
Publikácia sa delí na osem častí (kapitol), ktoré združuje zbližovaniu (aj) kultúrnych hodnôt Slovákov i Maďarov. Vidieť dodnes existujú v živote a tvorbe zahraničných Slovákov. Tak,
ústredná línia korešpondujúca s názvom knižky. to v ich literárnej tvorbe, ktorá nesie v sebe črty humanizmu, ako chcel Ján Gerči „v srdciach dolnozemských Slovákov prebu-
V prvej kapitole (Literatúra - národná aj národnostná) tolerancie, ľudskej dôstojnosti a „sna o svete“. diť lásku k rodnej reči“, chce sa nám veriť a dúfať, že aj v srdciach
autor o. i. podáva vstupný obraz o rôznych literátoch, ktorí Výber súčasných slovenských autorov z Maďarska uzatvá- Slovákov i Neslovákov na Slovensku táto nevšedná publikácia
tvorili (a tvoria) v národnostnom prostredí. Hovorí o vzá- ra Peter Andruška stroho nazvanou kapitolou Ostatní: zhrnul do pripomenie nielen samotnú existenciu, ale aj životaschopnosť
jomných slovensko-maďarských kultúrnych vzťahoch, resp. o nej portréty niektorých ľudových autorov, repatriantov z Dolnej a tvorivú perspektívu tejto vzácnej literatúry a kultúry...
otázke existencie národnej a národnostnej literatúry. zeme (Michala Burguľu, Jána Gerčiho, Štefana Hudáka), niekto-

Jubilejný zborník Najbližšia uzávierka


Nášho času
Ján Petrík (zostavovateľ) bude dňa
Jozef Brunclík, FF UKF v Nitre - KSL 12. júna 2009.

N
a sklonku minulého roka Repčiaka zborník Pánska jazda, v ktorom publikovali poväč- Petrík, napriek zvučnosti mien autorov (P. Milčák, J. Petrík,
sa mi dostala do rúk vcel- šine autori vtedy ešte Literárneho klubu mladých autorov, v V. Puchala, J. Puchala, L. Fabián, M. Čarňanský, J. Čurillová,
ku zaujímavá publikácia roku 1996 pri príležitosti 15 výročia zborník Presýpacie more. P. Karpinský, M. Ladyka, P. Garan, R. Tomáš, M. Hlavatý, L.
– Zborník Spišského Zborník je koncipovaný tak, aby priniesol čiastočné bi- Dzadíková, J. Marton a i) uvádza v závere publikácie zoznam
literárneho klubu s názvom Po- ografické informácie o konkrétnych autoroch a krátky sumár všetkých členov, evidovaných v klube od jeho založenia.
súvanie. Ako som sa dočítal na ich tvorivého kreatívneho snaženia. Uvedené portréty sú Zborník Posúvanie má sumarizačný ráz, no je príjemným
prebale, knižka vznikla pri príle- obohatené o novšiu tvorbu autorov klubu, pričom niektoré oživením i retrospektívou zároveň. Verím, že uvedená publi-
žitosti 25. výročia založenia tohto klubu. Je obdivuhodné, ako ukážky sa medzičasom stihli stať i súčasťou samostatných kácia nie je posledným výstupom bardov Spišského literárne-
kreatívne pracujú ľudia, ktorých tento literárny klub vychoval, autorských zbierok. Dizajn knižky i konkrétne texty veľmi ho klubu – mimoriadne agilného literárneho združenia.
alebo resp. ktorí dali podobu uvedenému klubu. efektne dopĺňajú umelecké fotografie.
Uvedený výber nie je jediným dieťaťom klubu. Už v roku Selekcia autorov je podriadená neustálou aktivitou SLEDUJTE AJ WWW.UKF.SK
1994 vydalo Spišské osvetové stredisko z iniciatívy Tomáša a prácou autorov v klube i mimo neho. Editor zborníka Ján

You might also like