Udržateľný Rozvoj Ako Výzva Pre Politický Systém Číny

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV
BAKALÁRSKA PRÁCA
2009 Tibor Švarda

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV
Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej

diplomacie
UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ AKO VÝZVA PRE

POLITICKÝ SYSTÉM ČÍNY
Meno a priezvisko autora: Tibor Švarda

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Radoslav Mizera
Dátum a podpis vedúceho bakalárskej práce: ...............................................
Akademický rok 2008/2009

ABSTRAKT
Meno autora: Tibor Švarda
Názov bakalárskej práce: Udržateľný rozvoj ako výzva pre politický systém Číny
Univerzita: Ekonomická univerzita v Bratislave
Fakulta: Fakulta medzinárodných vzťahov
Katedra: Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie
Vedúci bakalárskej práce: Ing. Radoslav Mizera
Miesto a termín vydania práce: Bratislava, marec 2009
Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s dôležitosťou koncepcie trvalo udržateľného

rozvoja a jej špecifické postavenie v Číne. Práca sleduje historický vývoj od prvých
myšlienok cez formulovanie konkrétnej koncepcie trvalo udržateľného rozvoja až
po súčasný stav. Rozoberá danosti a dôvody Číny, ktoré viedli k rozhodnutiu rozvinúť
danú koncepciu v tak významnej miere. Poukazuje na konkrétne problémy a výzvy
pre Čínu v 21. storočí. Záverečná kapitola podáva informácie o stanovených cieľoch,
víziách a konkrétnych projektoch Číny z hľadiska ich budúcej perspektívy.
Kľúčové slová: trvalo udržateľný rozvoj, ciele a princípy trvalo udržateľného rozvoja,
Agenda 21, čínska kultúra a filozofia, životné prostredie, ekonomické reformy, ecocity,
obnoviteľné zdroje energie.
ABSTRACT
The aim of this work is to inform the reader about the importance of the idea of sustainable
development and it´ s specific role in China. The work follows the historical progress from
the first thoughts through the formulization of the concrete conception of the sustainable
development till the present time. It analyzes the characteristics and the reasons for China,
which led to the decision to develop the concept in such a significant degree. It refers to the
specific problems and challenges for China in the 21st century. The final chapter reports on
the strategic objectives, vision and concrete projects of China in terms of their future
perspective.
Key words: sustainable development, objectives and principles of sustainable

development, Agenda 21, the Chinese culture and philosophy, the environment, economic
reform, ecocity, renewable energy sources.
iii
PREDHOVOR
V danej práci som sa zameral na oboznámenie čitateľa s problematikou trvalo

udržateľného rozvoja a pokračoval som s vysvetlením aplikácie tohto moderného prístupu
v takej zaujímavej krajine akou je Čína. Snažil som sa hlbšie pochopiť a priblížiť čínsku
kultúru vo vzťahu k životnému prostrediu a vyjadriť odlišnosti v kontraste k európskemu
mysleniu. Mojim cieľom bolo taktiež zmapovať aktuálnu situáciu v Číne a vyzdvihnúť
najzaujímavejšie, miestami najkontroverznejšie, ale aj veľmi užitočné a potrebné projekty
z hľadiska udržateľného rozvoja.
Danú tému som si zvolil z konkrétneho dôvodu. Čína ako krajina, ale presnejšie
čínsky národ žijúci na danom území dlhé tisícročia, ma fascinuje už od detstva. Odlišná
životná filozofia a prevratný historický vývoj, ktorý bol už v dávnych časoch
charakterizovaný vysokou úrovňou inovatívnosti a komplexnosťou spoločenského
usporiadania, vo mne vzbudili skutočný záujem o poznanie. Chcel som pochopiť ako sa
Čína stavia k moderným trendom, akým je nepochybne udržateľný rozvoj a aké kroky
podniká v danej oblasti.
Pri vypracovávaní danej témy som využil štúdium odbornej literatúry
od uznávaných špecialistov na danú oblasť zo Slovenska, ale hlavne od zahraničných
autorov a potrebné najaktuálnejšie informácie som nachádzal v prevažnej miere
na viacerých internetových stránkach. Nedá mi nespomenúť ďalší moderný zdroj
informácií, akým sú dokumentárne filmy a televízne reportáže. Vďaka nim sa mi podarilo
preniknúť „pod povrch“ a mal som možnosť hlbšie skúmať súčasné dianie v Číne, ako sú
konkrétne životné podmienky a problémy krajiny, ktoré bežne nie je možné zhliadnuť
v médiách aj kvôli čínskej cenzúre.
V neposlednom rade by som chcel vyjadriť úprimnú vďačnosť svojmu školiteľovi
Ing. Radoslavovi Mizerovi za obohacujúce konverzácie k súčasnému svetovému dianiu,
nové informácie, ochotu, cenné rady a usmernenie pri písaní mojej bakalárskej práce.
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem na svoju česť, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne

a uviedol som všetku použitú literatúru.
Bratislava, dňa 24. februára 2009 ................................................
iv
OBSAH
ÚVOD 1
1 TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ 3
1.1 Vývoj trvalo udržateľného rozvoja 4
1.2 Hlavné ciele a princípy 7
1.3 Agenda 21 9
2 UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ AKO VÝZVA PRE ČÍNU 12
2.1 Základné údaje 14
2.2 Udržateľný rozvoj v Číne 16
2.3 Čínska agenda 21 19
2.4 Hlavné problémy 21
3 NOVÁ CESTA ČÍNY 23
3.1 Ecocity 23
3.2 Mestá šetrné k životnému prostrediu 26
3.3 Obnoviteľné zdroje energie 27

3.3.1 Solárna energia 27
3.3.2 Veterná energia 29
3.3.3 Vodná energia 30
3.3.4 Geotermálna energia 33
3.3.5 Biomasa 33
3.4 Perspektíva Číny do budúcnosti 34
ZÁVER 35
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 37
PRÍLOHY 42
v
ZOZNAM SKRATIEK
ASEM The Asia-Europe Meeting. Ázijsko-európsky summit

CIA Central Intelligence Agency. Americká spravodajská služba
ČĽR Čínska ľudová republika
EÚ Európska únia
FAO Food and Agriculture Organization. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo
FoEI Friends of the Earth International. Priatelia Zeme
HDI Human Development Index. Index ľudského rozvoja
HDP hrubý domáci produkt
IIED International Institute for Environment and Development. Medzinárodný
inštitút pre životné prostredie a rozvoj
IUCN International Union for Conservation of Nature. Svetová únia ochrany prírody
OSN Organizácia Spojených národov (UN)
OZE obnoviteľné zdroje energie
SEPA The State Environmental Protection Administration. Štátna agentúra pre
ochranu životného prostredia
TUR trvalo udržateľný rozvoj
UN CSD United Nations Commision on Sustainable Development. Komisia OSN pre
udržateľný rozvoj
UNCED United Nations Conference on Environment and Development. Konferencia
Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji
UNEP United Nations Environment Programme. Program OSN pre životné prostredie
UNESCO United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization. Organizácia
OSN pre výchovu, vedu a kultúru
UR udržateľný rozvoj
USA United States of America. Spojené štáty americké
WCED The World Commission on Environment and Development. Svetová komisia
pre životné prostredie a rozvoj
WEF World Economic Forum. Svetové ekonomické fórum
WSSD World Summit on Sustainable Development. Svetový summit o udržateľnom rozvoji
WWF World Wildlife Fund for Nature. Svetový fond pre prírodu
ZSSR Zväz sovietskych socialistických republík
vi
ÚVOD
Čína je v súčasnosti najľudnatejšou krajinou na svete a patrí taktiež medzi najväčšie

štáty sveta. Je nepredstaviteľné, že by niekto spochybňoval jej narastajúcu úlohu na poli
svetovej ekonomiky. Slovné spojenie „Made in China“ sa stalo bežnou súčasťou života
každého z nás. Napokon, naozaj skoro všetky spotrebné produkty sú vyhotovované v tejto
pre nás tak záhadnej a vzdialenej krajine.
Lenže masívna lacná produkcia pre západný svet na uspokojovanie jeho
nekonečných potrieb si so sebou nesie svoju krutú daň vo forme obrovského zaťaženia
životného prostredia, ohrozovania rovnováhy v prírode a v neposlednom rade
v negatívnych efektoch na kvalitu života nielen v Číne, ale na celom svete. Aj preto je
dôležité uvedomiť si existenciu moderných prístupov k riešeniu danej situácie. V danej
práci približujeme koncepciu trvalo udržateľného rozvoja, ktorá má momentálne na
medzinárodnej úrovni najväčšie zastúpenie, čo do počtu jej prívržencov spomedzi
verejných činiteľov, ale taktiež zo strany odbornej verejnosti.
Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s hlavnými pojmami teórie trvalo
udržateľného rozvoja a umožniť mu pochopiť vzťah medzi danou koncepciou
a predpokladmi pre jej aplikáciu v Číne. Dôležité je vysvetlenie narastajúceho postavenia
udržateľného rozvoja v modernej Číne a jeho významu pre krajinu z hľadiska budúceho
vývoja. V neposlednom rade sledujeme cieľ poukázať na značné množstvo projektov,
ktorými sa Čína v súčasnosti prezentuje, aby aspoň z časti zmierňovala negatívne dôsledky
jej masívneho hospodárstva. Pomenovanie cieľov Číny má veľký význam na pochopenie
smeru, ktorým sa krajina uberá.
V jednotlivých kapitolách bakalárskej práce charakterizujeme trvalo udržateľný
rozvoj a jeho zložky, ďalej približujeme Čínu z rôznych aspektov a na koniec sa venujeme
konkrétnej podobe aplikovania koncepcie udržateľného rozvoja v Číne formou
zaujímavých projektov.
Prvá kapitola obsahuje teoretické poznatky týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja.
Spomína sa základná definícia, detailný vývoj koncepcie v chronologickom poradí od
začiatkov až po súčasnosť. Nevyhýbame sa ani základným pilierom TUR, ktoré sú
stavebným kameňom celej koncepcie a doplňujúcim, ale podstatným, prvkom sú princípy
1
TUR, ktoré stanovujú určité dôležité zákonitosti pre formovanie stratégií TUR. Na záver
tejto kapitoly sa spomína Agenda 21 ako najvýznamnejší dokument celej koncepcie.
V ďalšej kapitole opisujeme špecifické danosti Číny. Presnejšie jej historický
vývoj, geografické a prírodné podmienky, ale hlavne demografické a ekonomické
ukazovatele. Práca pokračuje vysvetlením čínskej kultúry a jej vzťahu k prírode, čo
prerastá až k podniknutiu krokov k implementácii myšlienok UR do čínskeho politického
systému. Proces vytvárania dôležitých dokumentov, vytvorenia legislatívy
a inštitucionalizácie UR v Číne má veľkú prioritu. Potvrdzuje to aj Čínska Agenda 21,
ktorá bola prvým konkrétnym zhmotnením čínskeho snaženia. Na konci tejto kapitoly
pomenúvame najzávažnejšie ekologické problémy Číny a ich dôsledky, ktorých vyriešenie
je jednou z najväčších výziev pre krajinu z dlhodobého hľadiska.
Tretia kapitola má praktický charakter a mapuje značne široký rozsah činností.
Približuje súčasné dianie v Číne z hľadiska uskutočňovania koncepcie udržateľného
rozvoja na konkrétnych projektoch. Či sú to ecocity, mestá šetrné k životnému prostrediu
alebo rozličné projekty využívajúce obnoviteľné zdroje energie, všetky sú technologicky,
ale hlavne finančne náročné a spájajú sa s nimi výrazné očakávania na zlepšenie súčasnej
neudržateľnej situácie. Kapitolu zakončujeme zamyslením sa nad perspektívou budúceho
vývoja Číny.
2
1 TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ
V dnešnej modernej dobe je už široko akceptovaný fakt, že rozvoj ľudstva nie je

možné stotožňovať len s ekonomickými kategóriami (napr. ekonomický rast), ale
s mnohými ďalšími faktormi, ako sú environmentálne alebo sociálne ciele, ktoré sa týkajú
kvality života, redukcie chudoby a iných problémov. Vyžaduje sa celostnejší prístup
k rozvoju.
Kedysi ale tieto myšlienky neboli také samozrejmé, i keď už od samého počiatku
ľudstva bol nimi človek v určitej miere konfrontovaný. Hlavný myšlienkový základ sa
začína formovať v priebehu 20. storočia. Ich rozkvet nastáva na prelome 60. – 70. rokov
minulého storočia. Ide o historický medzník prakticky vo všetkých oblastiach vývoja
ľudského spoločenstva. Čoraz viac sa rozširuje poznanie, že neobmedzený, resp.
nekontrolovaný rast akéhokoľvek typu (populácie, výroby, spotreby, znečistenia a pod.)
nie je udržateľný v prostredí reálne existujúcich obmedzených zdrojov. Model industriálnej
civilizácie je preto potrebné nahradiť iným modelom, a to trvalejšou a spravodlivejšou
rozvojovou koncepciou.
Za takýto koncept, aj keď doposiaľ nie je celosvetovo uspokojivo uplatňovaný
a ostáva stále najmä v deklaratívnej rovine, sa považuje trvalo udržateľný rozvoj1. Je to
možné východisko riešenia nepriaznivých dôsledkov globálnych trendov vývoja
spoločnosti a ich negatívnych vplyvov na prírodu. Zdôrazňuje sa potreba založiť túto
koncepciu na zdravých ekosystémoch, silnej ekonomike a fungujúcej sociálnej sfére
(Mederly et al., 2001, s. 8)2. (Pozri príloha 1)
Existuje mnoho výstižných definícií, ale na prezentovanie problematiky trvalo
udržateľného rozvoja budeme v tejto práci vychádzať z jeho najčastejšie citovanej
definície, ktorá ho doslovne definuje ako „trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý
umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez ohrozenia možnosti budúcich
generácií zabezpečiť ich vlastné potreby,“ a pokračuje „proces, v ktorom využívanie
zdrojov, smerovanie investícií, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny
1
V angličtine sa označuje sustainable development. Slovenskí autori používajú dva typy jeho prekladov,
ktoré majú rovnocenný význam. Jedným z nich je hore uvedený pojem „trvalo udržateľný rozvoj“, ktorý sa
väčšinou vyskytuje v teoretických publikáciách a preto sme sa rozhodli, že tento pojem bude charakteristický
pre celú prvú kapitolu, ktorá sa zaoberá teoretickými aspektmi. Druhý z nich je jeho skrátenou verziou, teda
„udržateľný rozvoj“, ktorý sa využíva v praktických publikáciách. Tento pojem využívame v ostatných
kapitolách, keďže ide o modernejší, ale aj presnejší výraz pre celú problematiku.
2
MEDERLY, P. – ŠVIHLOVÁ, D. – TOMA, P. – VILINOVIČ, K.: Trvalo udržateľný rozvoj - výzva pre
Slovensko. Bratislava: K&K Typografia, 2001.
3
sú všetky vo vzájomnej harmónii a podporujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať
ľudské potreby a nároky“ (WCED, 1987, s. 43)3.
1.1 Vývoj trvalo udržateľného rozvoja
Pojem trvalo udržateľného rozvoja a jeho teoretické chápanie a vymedzenie sa

masívne vyvíjalo v období posledných 40 rokov a to od prvej zmienky na Konferencii
o biosfére v Paríži v roku 1968 až do súčasnosti. Je dôležité spomenúť, že daný pojem
nevznikol „len tak“, ale vyvíjal sa ako sa vyvíjalo ľudstvo samo. Táto koncepcia existovala
v určitej forme už medzi prvými ľuďmi, ktorí ak chceli prežiť tak, sa museli riadiť svojimi
inštinktami a zaobchádzať šetrne s poľnohospodárskymi plodinami (Callenbach, 2000,
s. 76)4. História hovorí o českom kráľovi Karolovi IV. ako o prvom zástancovi princípu
rovnosti medzi generáciami, ktorý poukázal návrhom dekrétu o ochrane lesov na
hospodársky nenahraditeľný význam lesa do budúcnosti. Jeho myšlienky rozvinuli mnohí
iní myslitelia až do formy, ktorá sa využíva v súčasnej lesnej politike. Neskôr v období
osvietenstva keď bola príroda pokladaná za nevyčerpateľnú a prebiehalo masívne
spriemyselňovanie vznikli dôležité myšlienky na jej ochranu u Jeana - Jacquesa
Rousseaua. Bol prvým moderným filozofom, ktorý kritizoval ekonomického človeka. Jeho
výhrady sú dodnes používané voči kritike neobmedzeného ekonomického rastu, ktorý
poškodzuje životné prostredie (Fukuyama, 2002, s. 96)5. Čiže pre ľudstvo trvalo
udržateľný rozvoj nie je takým novým pojmom ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Ako uvádzajú Huba a Ira (1996)6, pojem trvalá udržateľnosť (sustainability) sa
vo vzťahu ku globálnej rozvojovej paradigme objavil vo svetovej odbornej literatúre po
prvý raz zrejme v časopise The Ecologist, redigovanom E. Goldsmithom v roku 1972.
V špeciálnom čísle tohto časopisu nazvanom A Blueprint for Survival sa deklarovalo, že
zásadnou chybou priemyselného spôsobu života a jeho étosu expanzie je, že nie je trvalo
udržateľný.
Ešte v tom istom roku sa na Massachusettskom technologickom inštitúte
v Spojených štátoch amerických sformovala skupina expertov pod vedením vedkyne
3
WCED: Our Common future. Oxford: Oxford University Press, 1987.
4
CALLENBACH, E.: Ökologie von A – Z: Ein Wegweiser. Hamburg: Rotbuch Verlag, 2000.
5
FUKUYAMA, F: Konec dějin a poslední člověk. Praha: Rybka Publishers, 2002.
6
HUBA, M. – IRA, V.: O koncepcii trvalej udržateľnosti vo vzťahu k niektorým geografickým aspektom
vývoja Slovenska. In: Geografický časopis, roč. 48, 1996, č. 3-4, 285-299.
4
D. Meadows. Výsledkom ich úsilia bola publikácia Medze rastu (The limits to growth).
Tento dokument zohrával dôležitú úlohu pri zavádzaní myšlienok o prečerpávaní
nerastných surovín do politických debát a stimuloval záujem niektorých ekonómov k danej
problematike. Nevyhol sa taktiež kritike zo strany niektorých ekonómov (Common – Stagl,
2005, s. 362)7.
Vo sfére sociálnych či občianskych hnutí v tom istom období vznikajú prvé
celosvetovo pôsobiace mimovládne organizácie, zamerané na ochranu prírody, životného
prostredia, ľudských práv a neskôr i na podporu trvalo udržateľného rozvoja (WWF, FoEI,
Greenpeace ai.). V inštitucionálnej sfére vznikajú inštitúcie a konvencie na ochranu
životného prostredia a neskôr i na podporu a uplatňovanie TUR (ministerstvá, agentúry
a inšpekcie životného prostredia, parlamentné výbory a pod.), ako aj právne normy,
prostredníctvom ktorých sa zakotvuje povinnosť uplatňovať environmentálne kritériá pri
posudzovaní programov a politík ekonomického a sociálneho rozvoja.
Na tomto mieste si dovolíme spomenúť slová M. R. Redclifta o trvalo udržateľnom
rozvoji, autora jednej z prvých publikácií k danej problematike. TUR je „viac ako len
snaha o hľadanie kompromisu medzi prírodnou podstatou životného prostredia
a zabezpečovaním ekonomického rastu, chápanie TUR musí v sebe obsahovať aj poznanie,
že limity predstavované sustainabilitou majú tak štrukturálny ako aj prirodzený charakter“
(1987, s. 199)8. Koncept trvalo udržateľného rozvoja poslúžil ako katalyzátor diskusií
o vzťahu medzi zmenou ekonomiky a základne prírodných zdrojov, z ktorej každý rozvoj
zákonite vychádza (svedčia o tom najmä publikácie IIED). Je dôkazom, že ekologické
princípy je možné a žiaduce aplikovať vo sfére ekonomických procesov.
V roku 1980 sa z iniciatívy Svetovej stratégie ochrany životného prostredia
(združovala niektoré medzinárodné organizácie napr. IUCN, UNEP, WWF) uskutočnil
významný krok vyhotovením publikácie na medzinárodnej úrovni, ktorý zdôraznil
vzájomnú súvislosť a previazanosť medzi ochranou životného prostredia a ekonomického
rozvoja. Boli stanovené tri hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja: „základné ekologické
procesy a život podporujúce systémy musia zostať zachované, musí sa chrániť diverzita
a akékoľvek využívanie druhov či ekosystémov musí byť trvalo udržateľné“.9 Súčasné
chápanie pojmu trvalo udržateľného rozvoja a jeho globálneho etablovania sa začalo
prijatím správy Naša spoločná budúcnosť Valným zhromaždením OSN v roku 1987.
7
COMMON, M. – STAGL, S.: Ecological economics. Cambridge: Cambridge University Press, 2005.
8
REDCLIFT, M. R.: Sustainable Development: Exploring the Contradictions. London: Routledge, 1987.
9
IUCN, UNEP, WWF, UNESCO, FAO: World Conservation Strategy: Living Resource Conservation for
Sustainable Development. Gland: IUCN, 1980.
5
Správu vypracovala pod vedením G. H. Brundtlandovej Svetová komisia pre životné
prostredie a rozvoj, pričom táto správa obsahuje aj vyššie uvedenú definíciu.10
V júni 1992 sa v brazílskom Rio de Janeiro uskutočnila pamätná Konferencia OSN
o životnom prostredí a rozvoji (ďalej UNCED), zavŕšená Summitom Zeme. V prijatých
dokumentoch, ktoré sa postupne stávajú záväznými prakticky pre celé svetové
spoločenstvo, je trvalo udržateľný rozvoj najfrekventovanejším slovným spojením.
Hlavným prínosom konferencie bola dohoda, že „mier, rozvoj a ochrana životného
prostredia navzájom súvisia a nemožno na ne pozerať izolovane“. (25. princíp)11
Konferencia vyústila do vyhlásenia Deklarácie z Ria, ktorá obsahuje 27 princípov
pre trvalo udržateľný rozvoj svetového spoločenstva. Dôležitým úspechom UNCED bolo
podpísanie dokumentov: Rámcová dohoda o zmene klímy, Dohoda o biodiverzite
a Deklarácia o rozvoji lesov. Najobsiahlejší koncepčný dokument z Rio de Janeira –
Agenda 21, je rozdelený na štyri základné časti: sociálne a ekonomické dimenzie, ochrana
zdrojov a hospodárenie s nimi pre rozvoj, posilňovanie úlohy dôležitých skupín,
prostriedky na realizáciu a predstavuje reálny návod na dosiahnutie trvalo udržateľného
rozvoja v lepšom a vyváženom životnom prostredí. (Baylis, 2001, s. 405)12
Na jeseň 1992 ustanovilo Valné zhromaždenie OSN osobitnú Komisiu pre trvalo
udržateľný rozvoj (ďalej UN CSD). Jej členmi sú zástupcovia jednotlivých krajín
(na úrovni ministrov), ako aj niektorých medzinárodných organizácií. Úlohou UN CSD je
napomáhať implementácii dokumentov z Ria a monitorovať, ako sa uplatňujú na
národných úrovniach. V roku 1995 sa pri tejto komisii konštituovala užšia skupina
expertov pre problematiku indikátorov trvalo udržateľného rozvoja. Indikátory sú
merateľné veličiny, poskytujúce informácie o vývoji a trendoch javov a procesov,
v kvantitatívnom a kvalitatívnom vyjadrení.13
Desať rokov po konferencii v Rio de Janeiro sa konal v dňoch od 24. augusta do
4. septembra 2002 Svetový summit o TUR (ďalej WSSD) v Johannesburgu taktiež
pomenovaný ako Rio + 10. Cieľom WSSD bolo zhodnotiť výsledky implementácie
stratégií TUR spred desiatich rokov a identifikovať nové výzvy pre medzinárodné
spoločenstvo. Medzi účastníkmi boli potvrdené staré a prijaté nové záväzky, pracovné
10
WCED: Our Common future. Oxford: Oxford University Press, 1987.
11
UN General Assembly: The Rio Declaration on Environment and Development. [online] 10.08.2008.
[cit. 05.11.2008] Dostupné z
<http://en.wikisource.org/wiki/Rio_Declaration_on_Environment_and_Development>
12
BAYLIS, J. – SMITH, S.: The Globalization of World Politics. Oxford: Oxford University Press, 2001.
13
Zohrávajú dôležitú úlohu v koncepcii TUR, ale v tejto práci sa ich problematikou podrobnejšie
nezaoberám, z dôvodu jej obšírnosti.
6
programy a časové plány vo viacerých oblastiach ochrany životného prostredia.
Na konferencii panovala frustrácia mnohých zúčastnených, lebo nedošlo k žiadnej
dramatickej zmene v rokovaniach. Bol prijatý Johannesburský implementačný plán,
v ktorom žiaľ neboli stanovené presné ciele, ani časové horizonty riešenia konkrétnych
problémov. (Common – Stagl, 2005, s. 367-370)14
1.2 Hlavné ciele a princípy
D. W. Pearce (1990) vo svojej publikácii tvrdí: „kritéria TUR predstavujú určité

podmienky, ktorých plnenie je potrebné na vytvorenie rovnakých prístupov k zdrojom, pre
všetky súčasné aj budúce generácie.“15 Johannesburská deklarácia potvrdila základné
ciele16 na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja stanovené v Riu v roku 1992.
Na všetkých úrovniach musí byť vyvinuté úsilie na podporu integrácie troch zložiek trvalo
udržateľného rozvoja, ako navzájom závislých a podporujúcich sa pilierov (Príloha 2):
a) účinná ochrana životného prostredia a šetrné využívanie prírodných zdrojov

Životné prostredie, základ trvalo udržateľného rozvoja, chápané ako ekosystém je pod
obrovským tlakom ľudskej aktivity. Uspokojovanie súčasných potrieb pri súčasnom
znižovaní dopadov ľudskej aktivity je výzvou, ktorá vyžaduje nové nápady. Základnou
súčasťou tejto výzvy je zachovanie živého a hmotného životného prostredia s prírodnými
zdrojmi, procesmi a rovnováhou. Medzi hlavné ciele patrí: obmedziť globálne otepľovanie,
zabrániť kolapsu biodiverzity, kontrola a obmedzovanie emisií skleníkových plynov,
koniec ropnej spoločnosti a iné.
b) ekonomický rozvoj, ktorý je dosiahnutý vysokou a stabilnou hodnotou

ekonomického rastu a zamestnanosti
Ekonomický rozvoj bol tradične chápaný ako cieľ a životné prostredie ako nástroj rozvoja
prostredníctvom využívania prírodných zdrojov. Ekonomická prosperita je veľmi
dôležitým prvkom trvalo udržateľného rozvoja, umožňuje bojovať s chudobou, financovať
nápravu starých záťaží, meniť náš vývoj, atď. Ako súčasť trvalo udržateľného rozvoja
14
COMMON, M. – STAGL, S.: Ecological economics. Cambridge: Cambridge University Press, 2005.
15
PEARCE, D. W. – TURNER, R. K.: Economics of Natural Resources and the Enviroment. London:
Harvester/Wheatsheaf, 1990.
16
niektorí autori používajú miesto pojmu „cieľ“ aj pojem „zásada“ alebo „pilier“
7
chápeme len taký ekonomický rast, ktorý má znížený dopad na životné prostredie
a je v súlade s politikou trvalo udržateľného rozvoja. Tu dochádza ku zmene. Ekonomika
sa stáva dôležitým nástrojom trvalo udržateľného rozvoja, nie cieľom.
c) sociálny rozvoj, ktorý rešpektuje potreby všetkých

Skutočnou podstatou myšlienky trvalo udržateľného rozvoja je posun od sústredenia sa na
súčasné potreby, tak aby bol braný ohľad aj na budúce generácie. Dostatočne kvalitný
život pre celé ľudstvo, v súčasnosti ako aj v budúcnosti, je cieľom trvalo udržateľného
rozvoja. Sociálny rozmer trvalo udržateľného rozvoja zahŕňa podporu občianskej
spoločnosti, jej zapojenie do riešenia rozličných druhov problémov a jej účasť
v rozhodovacom procese na rôznych úrovniach. Sociálny rozmer zahŕňa taktiež boj
s chudobou zvyšovaním zamestnanosti, podporou udržateľnej existencie,
antidiskriminačné aktivity a sociálne zabezpečenie pre všetkých.17
Princípov pre trvalo udržateľný rozvoj je značné množstvo, lebo sa líšia od prístupu
autorov k podstate koncepcie TUR. V danej práci uvádzame tri základné, ale zároveň
„všeobecné“ princípy, ktoré sú pre pochopenie významu danej koncepcie smerodajné:
I. Princíp integrácie cieľov troch pilierov

trvalo udržateľného rozvoja je zachovanie dynamickej rovnováhy medzi vyššie uvedenými
zložkami. Ide o to, aby sa žiaden z pilierov nevyvíjal na úkor tých ďalších. Napr.
nerovnováha medzi ekonomickým a sociálnym rozvojom vzniká v situácii, keď
ekonomický rast dlhodobo nie je v zhode s vývojom hlavných zložiek životnej úrovne,
t.j. keď rast HDP nie je sprevádzaný adekvátnym rastom reálnych miezd a spotrebou
obyvateľstva. Možná je aj prevrátená situácia, že spotreba predstihuje rast ekonomiky.
Existuje taktiež nerovnováha medzi ekonomickou a environmentálnou dimenziou, kedy
je rast výkonu ekonomiku sprevádzaný rastom znečistenia životného prostredia.
II. Princíp predbežnej opatrnosti

znamená, že opatrnosť je nutné zachovávať i v prípadoch, kedy neexistuje žiadna istota
ohľadom rýchlosti vzniknutia nežiaducich javov a či k nim vôbec dôjde. Tento princíp sa
už dlhodobo využíva v poisťovníctve. Využitie tohto princípu je aktuálne hlavne v dvoch
17
Pokyny pro politiku udržitelného rozvoje. [online] 07.04.2006. [cit. 14.11.2008] Dostupné z
<http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Udrzitelny_rozvoj_pdf.pdf>
8
prípadoch týkajúcich sa zmeny klímy a starnutia obyvateľstva. Predpovede rýchlosti zmien
klímy sú napriek pokroku v modelových prístupoch zaťažené vysokým stupňom neistoty.
Obzvlášť keď ide o pravdepodobnosť katastrofického vývoja. Všeobecne prijímaný
konsenzus však existuje v tom, že klimatické zmeny ovplyvnia ekosystémy a ľudskú
aktivitu v mnohých oblastiach, pretože priemerná teplota bude narastať, klíma sa môže stať
viac premenlivou a nie je vylúčený nárast klimatických udalostí. To sú hlavné dôvody
prečo je k týmto otázkam potrebné pristupovať podľa daného princípu s maximálnou
zodpovednosťou. Rovnakú pozornosť je potrebné venovať otázke starnutia obyvateľstva
napriek tomu, že množstvo premenných vzťahujúcich sa k demografickému vývoju ako
miera pôrodnosti, imigrácia, či stredná dĺžka života sú zaťažené pomerne značnou
neistotou. Kľúčovú rolu v dopadoch starnutia obyvateľstva na dôchodkový systém bude
mať predovšetkým zhoršujúci sa pomer aktívneho a neaktívneho obyvateľstva.
III. Princíp partnerstva

stanovuje, že vzťahy medzi environmentálnymi, ekonomickými a sociálnymi subjektmi
musia byť založené na báze partnerstva a nie konfrontácie. Dôležitosť daného princípu je
opodstatnená kvôli tomu, že zámery trvalo udržateľného rozvoja nejde realizovať bez
kooperačných a koordinačných aktivít medzi firemnou sférou, verejným sektorom,
mimovládnymi inštitúciami, obyvateľstvom a zahraničnými subjektmi. Svoje
opodstatnenie má taktiež transparentnosť a zodpovednosť zainteresovaných subjektov.
S prehlbovaním sa medzinárodnej interdependencie je zameriavanie sa len na vlastné
národné záujmy nedostatočné, zvlášť za situácie, keď sú štáty konfrontované s množstvom
environmentálnych a sociálnych hrozieb, ktoré majú globálny charakter. Veľmi dôležité
bude, či firemný sektor prevezme výzvy ku zvýšenej ochrane životného prostredia ako
príležitosť k rozvoju jeho podnikateľských aktivít, tak ako je možné tento presadzujúci sa
trend pozorovať v mnohých vyspelých krajinách.18
1.3 Agenda 21
Predstavuje najrozsiahlejší, najobsažnejší a najinštruktážnejší z dokumentov,

prijatých na konferencii UNCED v Rio de Janeiro. Názov má vyjadrovať, že ide o agendu
18
CZESANÝ, S.: Koncepty a měření udržitelného rozvoje. Praha: Český statistický úřad, 2007. s. 4.
9
resp. manuál pre 21. storočie alebo ucelenú filozofiu (predstavu, proces) ďalšej perspektívy
existencie ľudstva a všetkých živých organizmov na Zemi v harmonickej rovnováhe pri
ktorej nedôjde k nezvratnému narušeniu základných mechanizmov fungovania systému
v neustále sa meniacich podmienkach narastajúceho rozvoja (Príloha 3 poukazuje
humorným spôsobom na možný opačný vývoj pri stanovení zlých stratégií).
Je zároveň komplexným súborom oblastí a činností, ktoré je potrebné uplatňovať
v globálnom rozsahu so zohľadnením špecifických čŕt jednotlivých krajín v individuálnych
podmienkach regionálnej a miestnej úrovne v rámci systému spolupráce vlád členských
štátov OSN vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie.
Dokument vyjadruje dohodu členských štátov OSN na najvyššej úrovni o prijatí globálnej
zodpovednosti za spoluprácu v oblasti rozvoja a životného prostredia. Podrobne
rozpracúva a do akčnej roviny premieta zásady obsiahnuté v Rio deklarácii. Agenda 21 sa
považuje za prvý celosvetový dokument o uplatňovaní trvalo udržateľného rozvoja
v rôznych sférach a na rôznych hierarchických úrovniach.
Pozostáva zo 40 kapitol, rozdelených do častí venovaných sociálnej a ekonomickej
dimenzii, ochrane zdrojov a hospodáreniu s nimi, posilňovaniu úlohy hlavných skupín
spoločnosti a realizačným prostriedkom. Jednotlivé programové oblasti Agendy 21 sa ďalej
vnútorne členia na podkapitoly venované spravidla východiskovej situácii, navrhovaným
cieľom a činnostiam, ako aj odporúčaným spôsobom realizácie, vrátane ich financovania.
Ako sa zdôrazňuje v Preambule Agendy 21, tento dokument je vyjadrením celosvetového
konsenzu a zodpovednosti prijatej na najvyššej úrovni za životné prostredie a rozvoj.
Ako sa však vzápätí konštatuje, za úspešnú realizáciu Agendy 21 zodpovedajú
predovšetkým jednotlivé vlády za podpory medzinárodného spoločenstva na čele s OSN.
Rámec pre implementáciu Agendy 21 majú predstavovať príslušné národné stratégie,
plány, politiky a postupy. Národné i medzinárodné inštitúcie by mali v zmysle Agendy 21
vytvárať podmienky na čo najširšiu účasť verejnosti a na aktívne zapojenie mimovládnych
organizácií a ďalších hlavných skupín verejnosti do procesu praktického uplatňovania
odporúčaní Agendy 21, ako aj princípov a kritérií trvalo udržateľného rozvoja. (Mederly
et al., 2001, s. 9)19
Netreba zabúdať na fakt, že všetky tieto spomínané stratégie a odporúčania nemôžu
byť realizované bez obchodných spoločností a rozličných podnikov, ktoré zohrávajú
dôležitú rolu v trvalo udržateľnom rozvoji každého štátu. Je potrebné ich podporovať
19
MEDERLY, P. – ŠVIHLOVÁ, D. – TOMA, P. – VILINOVIČ, K.: Trvalo udržateľný rozvoj - výzva pre
Slovensko. Bratislava: K&K Typografia, 2001.
10
a hľadať spolu s nimi efektívne riešenia v oblasti inovácií, súťaživosti, dobrovoľných
aktivitách a hlavne v ekologickejšom spôsobe produkovania odpadov či emisií. Agenda 21
navrhuje dva programy, ktoré rozoberajú danú problematiku a to podpora čistejšej
produkcie a podpora zodpovedného podnikania.20
Vedecká a technická komunita spolu s verejnosťou má dopĺňať všetky už
spomenuté subjekty a napomôcť tak prieniku poznatkov do politiky a do výkonných
programov. Prínosy vedy a nových technológií ku kvalite života by mali byť diskutované
spolu s verejnosťou. Enviromentálne vhodné technológie, ktoré chránia životné prostredie
a spĺňajú podmienky na minimálnu produkciu odpadov, sú „hudbou budúcnosti“. Vyžaduje
sa spolupráca na takejto forme technológií a jej podpora. Takže z toho vyplýva, že masívny
význam vedeckých poznatkov pre trvalo udržateľný rozvoj sa nedá spochybniť a je nutné
aj pomocou medzinárodných informačných sietí napomáhať čo najviac danému vývoju.21
Miestna Agenda 21 je teda konkrétny proces, v ktorom samosprávy obcí, miest
a regiónov v partnerskej spolupráci so všetkými občanmi, občianskymi, mládežníckymi,
cirkevnými združeniami a podnikateľmi vytvárajú akčný plán, ktorého cieľom je
zlepšovanie vzájomnej spolupráce a integrovanie koncepcie trvalej udržateľnosti do
rozvojových projektov, plánov a programov na zlepšenie života v obci.
Znamená tiež zvyšovanie environmentálneho povedomia a vzdelávania, zvyšovanie
zodpovednosti občanov za prostredie svojho sídla a obklopujúcej ho krajiny.
V neposlednom rade je dôležité zainteresovať občanov na využívaní sociálnej kontroly
kvality života prostredníctvom ukazovateľov kvality života, a tak predbežne hodnotiť, či sa
prijaté opatrenia realizujú a aká je ich úspešnosť. V medzinárodnom meradle vstúpilo už
niekoľko tisíc obcí, miest a regiónov do tohto procesu.22
V Agende 21 sa uvádza, že práve samosprávy majú kľúčovú úlohu v uplatňovaní
koncepcie trvalo udržateľného rozvoja a oni majú uviesť do života dôležitú výzvu „Mysli
globálne, konaj lokálne“.23
20
Division for sustainable development: Agenda 21. [online] 15.12.2004. [cit. 20.11.2008] Dostupné z
<http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21chapter30.htm>
21
22
<http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21toc.htm>
23
KOZOVÁ, M. – SPIŠIAK, P. – PAŠIAK, J.: Trvalo udržateľný rozvoj a Miestna Agenda 21. [online]
01.01.2001. [cit. 27.11.2008] Dostupné z <http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/2001/zp1/stlpcek.htm>
11
2 UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ AKO VÝZVA PRE ČÍNU
Čína24 patrí medzi najstaršie civilizácie sveta a jej dejiny trvajú viac ako sedem
tisíc rokov. Po páde Rímskej ríše sa Čína stala najväčším štátom na svete a dokonca až do
európskej renesancie aj technicky najvyspelejším. V oblasti vedy a techniky nadlho
predstihla Európu. Sú jej pripisované tri dôležité vynálezy, ktoré starovek nepoznal
a ktorých pôvod zostáva zahalený tajomstvom - kníhtlač, pušný prach a kompas.25 Číňania
nazývali svoju krajinu ríšou stredu Čung-kuo a dlho ju pokladali za stred sveta. Názov tejto
krajiny je spomienkou na mocný štát Čchin, ktorého panovník Čchin Š-chuang v roku
221 p. n. l. zjednotil krajinu, ktorá bola roztrieštená na drobné kniežatstvá. Jeho ríša sa
rozkladala na území od Juhočínskeho mora až po Strednú Áziu. Na severe tvoril hranicu
s kočovníkmi jeden z najväčších artefaktov – Veľký čínsky múr.26 Čchin Š-chuang
zaviedol množstvo významných opatrení, napr. zjednotil miery, váhy a písmo, upravil
šírku ciest, rozšíril zavlažovacie systémy aj dopravné vodné kanály a zaviedol systém
kolektívnej zodpovednosti. Hoci vládol len 11 rokov, ním zavedené zmeny boli trvalého
charakteru.27 Po ňom vládol dlhý rad cisárov až do roku 1911, kedy sa Čína stala
republikou.
Založenie Čínskej republiky sa datuje od roku 1912. Predchádzal jej
antimonarchistický štátny prevrat namierený proti poslednému cisárovi vládnucej dynastie
Čching (1644-1911). Na začiatku dvadsiatych rokov sa k moci postupne dostala
nacionalistická strana Kuo-min-tang, ktorej sa podarilo opätovné zjednotenie krajiny.
V roku 1933 začalo Japonsko s okupáciou Čínskej republiky a takmer sa mu podarilo
obsadiť celé jej rozsiahle územie. Počas druhej svetovej vojny sa situácia skomplikovala aj
vo vnútornej politike krajiny a Čína sa dostala do občianskej vojny (1946-1949).
24
V celej tejto práci až na malé výnimky používam termín „Čína“ vo vzťahu k civilizácii, obyvateľom,
územiu, ktoré predchádzalo štátu ČĽR, ale tento pojem je v mojej práci aj synonymom pre ČĽR.
25
Okrem nich Číne vďačíme aj za papier, konský postroj, uzdu, techniku vrtov, seizmograf, kormidlo,
porcelán a ďalšie. Rozvoj astronómie a matematiky bol podnetom k tomu, že sa Číňania dlho zaoberali
fyzikou a mechanikou, vytvorili základy chémie a metalurgie, vybudovali obdivuhodné zavlažovacie
systémy. Už v 2. stor. poznali zemný plyn a používali ho v kováčstve. Neskôr využívali aj zdroje ropy, ktorú
nazývali kamenným olejom alebo lakom a dokázali ju viesť podzemným keramickým potrubím do solivarov
pod kotle, v ktorých sa odparovaním získavala soľ. Ropa postupne slúžila na mazanie, svietenie, výrobu tušu.
Mali vynikajúce výsledky v stavbe námorných lodí, architektúre, kartografii, farmakológii, lekárstve. Ich
technológia prenikla do ostatného sveta a uplatnila sa v Európe prostredníctvom Hodvábnej cesty, ktorá
nadobudla veľký význam na začiatku kresťanskej éry, keď spájala Čínu s Rímskou ríšou.
26
Jediná stavba na Zemi viditeľná z Mesiaca je dlhá 6 500 km. Múr bol postavený z udupanej hliny a štrku,
vystužený blokmi kameňa. Udržiaval sa až do 7. stor. n. l., keď stratil svoju strategickú funkciu.
27
Pri odkrývaní jeho hrobu v roku 1974 objavili zovreté šíky vyše 6 tisíc vojakov v životnej veľkosti - vojsko
mŕtveho cisára pre záhrobný život - terakotoví bojovníci.
12
V roku 1949 prevzala v Číne moc komunistická strana vedená Mao Ce-tungom
a 1. októbra toho roku bola založená ČĽR. Rozbehli sa procesy konsolidácie hospodárstva
a konfiškácie pôdy. Roky 1949-1952 sú charakteristické tzv. obdobím obnovy rozšírenia
vplyvu do pohraničných oblastí, pomoci čínskych „dobrovoľníkov“ v Kórejskej vojne na
strane Severnej Kórey. Po roku 1956 nastalo ochladzovanie vzťahov medzi ČĽR a ZSSR.
V rokoch 1958-1959 sa rozbehla politika „Veľkého skoku”, ktorá mala za následok dva
roky trvajúci rozsiahly hladomor. Roky 1961-1965 sa niesli v znamení úprav
nepremyslenej hospodárskej politiky, v pragmatickejšej hospodárskej stratégii, prerušením
kontaktov so ZSSR, dokonca aj menšími pohraničnými konfliktami. Mao Ce-tung začal
posilňovať svoje pozície, jeho úsilie bolo vystupňované rozpútaním „Veľkej proletárskej
kultúrnej revolúcie“, ktorá bola nevydareným pokusom jeho skupiny o uchopenie moci
pomocou červených gárd. Spôsobila hospodársky a politický rozvrat. Po jeho smrti v roku
1976 sa situácia stabilizovala. Znovu bol povolený rozvoj súkromného vlastníctva
a trhových prvkov v ekonomike (Príloha 4 detailnejšie opisuje vývoj od daného obdobia).28
V roku 1978 sa uskutočnilo vyhlásenie politiky štyroch modernizácií, ktorú
inicioval Teng Siao-pching. V 80. rokoch „sa naštartoval“ dynamický hospodársky rozvoj,
zvyšovanie životnej úrovne, normalizácia vzťahov so ZSSR, liberálnejšia spoločenská
atmosféra, ale pokračovalo zachovanie monopolu Komunistickej strany Číny spojené
s niekoľkými konfliktami.29 Koncom 80. rokov sa vynárajú problémy ekonomickej
reformy, od jari 1989 dochádza k prehlbovaniu demokratizačného hnutia.30 V dôsledku
toho došlo k diplomatickej izolácii Číny, čo však vôbec nezastavilo búrlivé pokračovanie
ekonomickej reformy v 90. rokoch 20. storočia i v ďalšom nasledujúcom desaťročí. Čínske
vedenie naďalej odmietalo zásadné politické zmeny, stupňovala sa kritika zo strany USA
kvôli nedodržiavaniu ľudských práv.31 1. júla 2006 bola otvorená najvyššie položená
železničná trať na svete, a to medzi čínskym mestom Si-ning a hlavným mestom Tibetskej
autonómnej oblasti Lhasou. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste
Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu –
lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami ešte
pred začiatkom XXIX. letných olympijských hier v Pekingu, ktoré boli vyčíslené na 50
miliárd amerických dolárov.
28
Od roku 1971 sa ČĽR stala členským štátom OSN a vo februári 1972 navštívil ČĽR prezident USA Nixon.
29
Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom (Chu Jao-pang, Čao C’-jang).
30
Udalosti na hlavnom pekinskom námestí Tchien-an-men (Námestí Nebeského pokoja) - zásah armády
proti pokojne demonštrujúcim študentom 4. 6. 1989, pri ktorom prišlo o život niekoľko stoviek civilistov.
31
Ako napr. kvôli potláčaniu pomerne novej náboženskej sekty Falun Gong, ktorá si v Číne získala údajne až
okolo 60 miliónov stúpencov, teda zhruba toľko, koľko má v súčasnosti členov Komunistická strana Číny.
13
2.1 Základné údaje
Čína sa nachádza vo východnej oblasti ázijského kontinentu pri západnom pobreží

Tichého oceánu a rozprestiera sa na ploche takmer 9,6 milióna km2, čo predstavuje rozlohu
takmer celej Európy a je po Rusku a Kanade treťou najrozsiahlejšou krajinou na svete.
Susedí s 15 krajinami a jej suchozemské hranice sa tiahnu v dĺžke 22 800 km. Čínska
pevnina sa stupňovite zvažuje od západu na východ. Vrchol tvorí horské pásmo
Čchingchajskotibetskej národnej plochy, nazývané „Strecha sveta“, presahujúce
nadmorskú výšku 4 000 m. Nachádza sa tu taktiež Čomolungma (Mount Everest), vrchol
Himalájí a najvyšší vrch sveta (8 848 m).32
V Číne je značné množstvo hôr a horských oblastí, ktoré zaberajú až tretinu rozlohy
krajiny. Približne ďalšiu tretinu predstavujú náhorné plošiny a zvyšnú tretinu nížiny
a povodia riek. Rozloha obrábanej pôdy predstavuje viac než 130 miliónov hektárov
a nachádza sa na východe krajiny. Pestuje sa hlavne obilie, ryža, kukurica, cukrový cirok,
sója, cukrová trstina, bavlna, arašidy, repka olejnatá, čaj, pomaranče a iné. Pastviny
zaberajúce okolo 400 miliónov hektárov sa nachádzajú hlavne na náhorných plošinách
a v horských oblastiach. Chovajú sa na nich rôzne domestikované zvieratá, typické pre
daný región.33 Pokiaľ ide o lesy, Čína ich nemá dostatočné množstvo. Zaberajú plochu
takmer 160 miliónov hektárov, takže viac než 16 % rozlohy krajiny, pričom zhruba jednu
tretinu z toho predstavujú kultivované lesné priestory. Vďaka svojej rozlohe a rôznorodým
klimatickým podmienkam patrí Čína medzi krajiny z najbohatšou flórou a faunou na svete.
V roku 2002 sa nachádzalo na území Číny 1 551 prírodných rezervácií celkovou rozlohou
145 miliónov hektárov, predstavujúcich takmer 15 % celkovej rozlohy krajiny.34
Krajina je veľmi bohatá na vodné toky a s odhadovaným energetickým potenciálom
680 miliónov kilowattov zaberá prvé miesto na svete. Cez 1 500 riek má povodie väčšie
ako 1 000 km2 a preteká nimi vyše 2 700 miliónov kubických metrov vody. Jedná sa
o takmer 6 % z celkového množstva riečnych vôd sveta. Najväčšími riekami sú Jang-c´-
ťiang (Dlhá rieka), ktorá je treťou najdlhšou riekou na svete (po Níle a Amazonke)
a druhou najväčšou čínskou riekou je Chuang-he (Žltá rieka). Pri daných prírodných
32
Veľvyslanectvo ČĽR v Slovenskej republike: Základné zemepisné údaje. [online] 03.12.2008.
[cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://sk.chineseembassy.org/slo/ss/t364419.htm>
33
Informačný portál o misiách: Čína. [online] 06.11.2003. [cit. 10.12.2008] Dostupné z
<http://www.misie.sk/Azia/Cina/CI_info.htm>
34
Osem z nich patrí do kategórie prírodne, historicky a scénicky významných prírodných komplexov,
zaradených v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
14
tokoch má obrovský význam „Veľký kanál“ spájajúci severočínsky Peking s juhočínskym
mestom Chan-čou neďaleko Šanghaja. Práce na tejto vodnej ceste začali v 5. storočí p. n. l.
a celkovou dĺžkou 1 801 km je najväčšou a najstaršou veľkou vodnou cestou na svete,
vytvorenou človekom.
V Číne sa nachádzajú všetky významné nerasty a ich zásoby sú tretie
najrozsiahlejšie na svete. Uhoľné zásoby na severe krajiny presahujú bilión ton. Železné
rudy vrátane mangánu, vanádu a titanu dosahujú takmer 50 miliárd ton. Čína má bohaté
zásoby volfrámu, cínu, antimónu, zinku, molybdénu, olova a ortuti. Zásoby titanu
presahujú zásoby všetkých krajín sveta a v prípade volfrámu sú dokonca štvornásobne
väčšie. Naftové ložiská sú hlavne na severozápade a severovýchode krajiny a pri
juhovýchodnom pobreží. Pokiaľ ide o energetické zdroje, Čína získava stále väčšie
množstvo elektrickej energie stavbou vodných priehrad a má veľké zásoby zemného plynu,
bridličného oleja a uránu.35
Čína je najľudnatejšou krajinou na svete. Kým v roku 1949 pri svojom vzniku mala
ČĽR 542 miliónov obyvateľov a v roku 1969 sa počet obyvateľov pohyboval okolo
806 miliónov. Ich počet v roku 1982 už presiahol 1 miliardu a podľa najnovších údajov
z roku 2006 má Čína viac ako 1 miliardu 314 miliónov obyvateľov. V Číne žije teda viac
ako pätina ľudstva.36 Rozloženie obyvateľstva je na danom území nerovnomerné
vzhľadom na geografické podmienky. Zatiaľ čo v prímorských oblastiach na východe žije
na 1 km2 cez 400 obyvateľov, v centrálnych oblastiach cez 200, v riedko obývaných
oblastiach náhorných plošín je to necelých 10 ľudí na 1 km2.
Od sedemdesiatych rokov Čína uplatňuje program plánovania rodiny a kontroly
pôrodnosti. Za tridsať rokov sa tak podarilo zredukovať prírastok z 23,08 na 9,53 na tisíc
obyvateľov. Na konci roku 2001 žila na čínskej pevnine 1 miliarda 276 miliónov ľudí.
Z toho v mestách žilo okolo 480 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 37,7 % populácie.
V dedinách žilo 796 miliónov obyvateľov, t. j. 62,3 %. Mužov bolo 656 miliónov a žien
620 miliónov.37 Čína je jednotnou multietnickou krajinou s 56 etnickými skupinami.38
35
Veľvyslanectvo ČĽR v Slovenskej republike: Základné zemepisné údaje. [online] 03.12.2008.
[cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://sk.chineseembassy.org/slo/ss/t364419.htm>
36
Ministerstvo zahraničných vecí SR: Čína. [online] 10.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z
<http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf?Open>
37
CIA The World Factbook: China. [online] 01.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z
<https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html>
38
Najväčšiu z nich tvoria pôvodní obyvatelia Číny Changovia (viac než 15 miliónov), Mandžuovia (takmer
10 miliónov), Chuejovia (8,6 miliónov), Miaovia (7,4 miliónov), Ujgurovia (7,2 miliónov) Lovia
(6,6 miliónov) Tchuťiovia (5,7 miliónov), Mongoli (okolo 5 miliónov) a Tibeťania (4,6 miliónov), najmenšie
je etnikum Lhoba (okolo 2 tisíc členov).
15
Je zaujímavé pozrieť sa na Čínu aj z pohľadu súčasných ekonomických
ukazovateľov z roku 2007. Najdôležitejší ukazovateľ je veľkosť HDP. Podľa štatistík
Medzinárodného menového fondu, Svetovej Banky a CIA Factbook39 sa Čína umiestnila
podľa parity kúpnej sily na druhom mieste s hodnotou okolo 7,03 bilióna dolárov za USA
nachádzajúcom sa na prvom mieste a jej HDP na osobu má hodnotu 5,32 tisíc dolárov.
Dôležité je pozrieť sa aj na nominálny HDP, ktorý má štvrtú najvyššiu hodnotu 3,28
bilióna dolárov na svete a HDP na osobu 2,48 tisíc dolárov. Moderné ekonomické
ukazovatele odkrývajú skutočnejšiu stránku Číny. Giniho koeficient má veľkosť 47,0
a HDI má hodnotu 0,762.40 Číne patrí 94. miesto, ktorým sa zaraďuje do strednej kategórie
HDI. Údaje sú z roku 2006 a boli publikované v roku 2008. Podľa predchádzajúcich
údajov je viditeľné, že nastal výrazný pokles sociálnej prosperity v Číne. Faktom zostáva,
že rozdiely medzi príjmami najbohatších a príjmami najchudobnejších obyvateľov Číny sa
prehlbujú a „nožnice sa naďalej roztvárajú“ (Pozri prílohu 5 o HDI v regiónoch Číny).41
2.2 Udržateľný rozvoj v Číne
Na pochopenie postoja Číny ku koncepcii udržateľného rozvoja treba najprv

pochopiť určité špecifiká čínskej kultúry a filozofie. Čínska filozofia je jedna
z najvýznamnejších a najbohatších národných filozofií tvoriacich východnú filozofiu.
Predstavuje charakteristický celok podobne ako filozofia západná. Pôvodne sa zaoberala
predovšetkým otázkami spoločenského života, problémom poriadku v spoločnosti.
Filozofia starej Číny (Čína do revolúcie v roku 1911) v priebehu dejín nadobudla
veľmi špecifické rysy, ktorými je do značnej miery charakterizovaná. Za primárny motív
filozofického myslenia Číňanov možno považovať snahu o harmóniu a rovnováhu spojenú
s týmto „pozemským“ životom. Číňania neradi myšlienkovo experimentujú s posmrtným
dianím. Vďaka tomu sa dopracovali k myšlienke harmónie človeka s prostredím, ktoré
ho obkolesuje tu na svete, hlavne s prírodou v prípade Lao-c´a. Úsilie o harmóniu a zlatý
stred odvádza čínsky filozofický svet od všetkých extrémov, ktoré sú tak typické
pre indickú filozofiu. Protiklady sú z vyššieho hľadiska pevne zjednocované, pričom
39
Štatistiky sa mierne líšia a za kľúčovú som zvolil štatistiku Medzinárodného menového fondu.
40
Wikipedia: People´s Republic of China. [online] 13.12.2008. [cit. 13.12.2008] Dostupné z
<http://en.wikipedia.org/wiki/People%27s_Republic_of_China>
41
Wikipedia: List of countries by Human Development Index [online] 16.12.2008. [cit. 16.12.2008]
Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_Human_Development_Index>
16
Číňania majú stály zvyk sledovať vo všetkých protikladoch pôsobenie aktívneho
a pasívneho princípu (jin a jang).42
Výnimočná tolerancia čínskeho myslenia súvisí s jeho tendenciou nevylučovať
protiklady a snažiť sa o ich syntézu. Západnému svetu sa môže v niektorých reáliách javiť
až ako nepochopiteľná. Konfucianizmus, taoizmus a budhizmus medzi sebou v dejinách
myšlienkovo zápasili, avšak až na malé výnimky nikdy nedochádzalo k fyzickému,
násilnému útlaku jedného náboženstva resp. filozofie druhým. Takáto všeobecná tolerancia
bola možná aj vďaka tomu, že čínske obyvateľstvo nevyznávalo žiadne určité špecifické
náboženstvo. Ľud vyhľadával kňazov jedného alebo druhého kultu podľa svojich potrieb či
záľub. Odhliadnuc od všetkého teda čínske myslenie možno skutočne spojiť so svetským
charakterom, pričom jeho ťažisko je situované priamo tu na zemi.
Humanizmus patrí taktiež medzi konkrétny aspekt charakterizujúci čínsku filozofiu,
ktorý presadzuje do ústredného záujmu mysliteľov človeka a jeho súlad s prírodou, alebo
v prípade konfucianizmu sa tento humanizmus prejavuje ako záujem čínskeho filozofa
o plné rozvíjanie človeka samého. Posledný základný znak uvažovania starej Číny spočíva
v konštatovaní, že čínska filozofia je vo svojej podstate etikou, pretože ako svoj konečný
cieľ vidí návod k správnemu správaniu a konaniu.43
Práve preto všetko je Čína jednou z krajín, kde je dôležitosť životného prostredia
zakorenená v jej obyvateľoch. Čína je síce najväčším znečisťovateľom, ale jej
predstavitelia si uvedomujú, že ich čaká splnenie obrovského záväzku do budúcnosti
ohľadom vyvíjania iniciatív a riešení daných ekologických problémov. Aj preto sa Čína
postavila pozitívne ku koncepcii udržateľného rozvoja a formálne ju prijala
prostredníctvom záverov svetovej Konferencie o životnom prostredí a rozvoji, najmä
inkorporovaním akčného plánu Agendy 21, ale aj pristúpením na mnoho ďalších
dohovorov.
Je potrebné si uvedomiť, že vplyv Číny v globálnom svete je taký výrazný, že
koncepcia udržateľného rozvoja by bez Číny možná nebola. Čiže UR je v záujme Číny, tak
ako je v záujme globálneho spoločenstva. Od formálnych krokov prešla aj k reálnym
skutkom a to krátko po Svetovom summite v roku 1992. V auguste toho roku prijala
čínska vláda desať opatrení týkajúcich sa životného prostredia a rozvoja. Uvádza sa tam, že
cesta udržateľného rozvoja je prirodzeným pokračovaním vývoja v Číne v budúcnosti.
42
Wikipedia: Čínska filozofia. [online] 13.12.2008. [cit. 19.12.2008] Dostupné z
<http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8C%C3%ADnska_filozofia>
43
17
V roku 1994 bola sformulovaná a publikovaná Biela kniha o populácii, prostredí
a rozvoji v 21. storočí alebo aj skrátene označená ako Čínska Agenda 21, ktorá stelesňuje
čínsku stratégiu udržateľného rozvoja. Bol to grandiózny počin v porovnaní s ostatnými
krajinami a Čína si vyslúžila veľké množstvo prejavov uznania od najvyšších
zodpovedných predstaviteľov OSN. Aj vďaka nej sa mohla rozbehnúť masívna legislatíva
a inštitucionalizácia udržateľného rozvoja, ktorá prekvapila zvyšok odborného a laického
sveta.44
Koncepcia udržateľného rozvoja má legislatívnu oporu v Ústave Čínskej ľudovej
republiky, kde sa konkrétne uvádza, že „Štát garantuje rozumné využitie prírodných
zdrojov a chráni vzácne zvieratá a rastliny. Zakazuje akejkoľvek organizácii alebo človeku,
akýmkoľvek spôsobom privlastňovanie si alebo poškodzovanie prírodných zdrojov“ a „Štát
chráni a zlepšuje životné a prírodné prostredie, predchádza a napráva škody vzniknuté
znečistením a inými spoločenskými nebezpečenstvami“ 45.
Ďalej je veľmi významný Zákon o ochrane životného prostredia z roku 1989.
Hlavnou myšlienkou tohto zákona je fakt, že právne stanovuje pre všetky orgány štátnej
správy na všetkých úrovniach, vo všetkých oblastiach, rovnako aj pre jednotlivcov ich
právo a povinnosť ochrany životného prostredia. Existujú aj ďalšie zákony, ktoré
s ochranou životného prostredia a teda s UR súvisia, ale konkrétne sa na neho
neodvolávajú. Okrem noriem zákonnej právnej váhy, bolo vydaných celkovo aspoň tridsať
nariadení týkajúcich sa prístupu k životnému prostrediu a jeho ochrany. Ešte existujú aj
stovky nariadení, ktoré sú platné na lokálnej úrovni.
Inštitucionalizácia je taktiež veľmi dôležitým procesom. Kvôli závažným
environmentálnym problémom bola vytvorená inštitúcia Komisie pre ochranu životného
prostredia a prírodných zdrojov na platforme čínskeho najvyššieho zákonodarného orgánu.
Jej primárnou úlohou je formulovanie a posudzovanie návrhov zákonov v súlade
s potrebami ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov, ako aj organizovanie
návštev k danej problematike na úrovni parlamentov cudzích krajín.
Hierarchicky nižšie sa nachádza Komisia pre ochranu životného prostredia, ktorá
pôsobí na celoštátnej, ako aj na lokálnej úrovni. Jej hlavnou úlohou je vyjadrovanie sa
a koordinácia snáh v otázkach skĺbenia ekonomických potrieb s ochranou životného
prostredia, vykonávanie štátneho dozoru a kontrol a podporovanie environmentálnych
44
ESCAP Virtual Conference: China´s Agenda 21. [online] 30.10.2003. [cit. 22.12.2008] Dostupné z
<http://www.unescap.org/drpad/vc/conference/ex_cn_1_ca21.htm>
45
People´s Daily Online: Constitution of the People´s Republic of China. [online] 22.03.2004.
[cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://english.peopledaily.com.cn/constitution/constitution.html>
18
iniciatív na území Číny. Na jej úrovni sa nachádza aj Štátna agentúra pre ochranu
životného prostredia (ďalej SEPA), ktorej kompetenciou je celkový dohľad a administrácia
nad environmentálnou ochranou v krajine. Okrem týchto inštitúcií existujú mnohé iné
pracoviská. Zaujímavé sú enviromentálne odbory podnikateľských spoločností, ktoré sa
nachádzajú v rôznej forme prakticky u všetkých podnikov. Verejná kontrola založená na
občianskej iniciatíve nadobúda na význame už od 90. rokov. Vďaka nej sa rozvinuli aj
mimovládne organizácie, ktoré sa snažia upozorňovať na enviromentálne problémy.
Významná inštitúcia ktorá prijíma dané podnety je Štátny úrad pre sťažnosti.46
2.3 Čínska Agenda 21
Podľa Čínskej Agendy 21 stratégia udržateľného rozvoja Číny vzájomne integruje

tri oblasti – udržateľné hospodárstvo, udržateľnú spoločnosť a udržateľné životné
prostredie a prírodné zdroje.
V ekonomickej oblasti Čínskej agendy 21 sa uvádza primárne dôležitosť
hospodárskeho rastu Číny, je tam dokonca stanovený ako jeden z konkrétnych cieľov 8-9%
priemerný ročný rast HDP do roku 2000, ktorý sa odôvodňuje prioritnou snahou
o elimináciu chudoby, uspokojenie základných materiálnych potrieb a narastajúcich
kultúrnych potrieb ľudí. Tento ekonomický rozvoj je dôležitý nielen pre hospodárstvo, ale
tiež pre ochranu životného prostredia, ktoré je v dôsledku rastu nadmerne zaťažované.47
Udržateľný rozvoj v sociálnej oblasti sa má zabezpečiť implementovaním
konkrétnych programov s cieľom o zachovanie verejného poriadku a sociálnej stability,
striktnej kontroly populačného rastu a zlepšenia populačnej kvality, spravodlivej
distribúcie spoločenského bohatstva, pokračovanie v morálnej a kultúrnej tradícii, podpory
vzdelania a výchovy, bývania a úrovne zdravotnej starostlivosti zvýšenie povedomia
a znalostí o udržateľnom rozvoji v spoločnosti, najmä medzi rozhodujúcimi štátnymi
pracovníkmi na rôznych úrovniach vlády.48
Environmentálna oblasť hovorí, že „udržateľný rozvoj Číny bude založený na
udržateľnom využívaní zdrojov a ochrane zdravého prostredia“. V dôsledku čoho „sa
46
Wikipedia: Ministry of Environmental Protection of the People´s Republic of China. [online] 12.12.2008.
[cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/State_Environmental_Protection_Administration>
47
White Paper Home Page: Chapters and Programe areas of the White Paper. [online] 05.04.2001.
[cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe6.html>
48
White Paper Home Page: The Priority Programme for China´s Agenda 21 [online] 05.04.2001.
19
krajina zaväzuje prevziať nasledujúce záväzky: chrániť všetky systémy dôležité pre život,
chrániť integritu ekosystémov a biodiverzitu, riešiť najhlavnejšie ekologické problémy ako
pôdna erózia a dezertifikácia, chrániť prírodné zdroje, zabezpečiť udržateľné zásobovacie
kapacity, znížiť poškodzovanie citlivých ekosystémov, rozšíriť lesné plochy, zlepšiť
podmienky mestského a vidieckeho prostredia, vyhnúť sa a regulovať enviromentálne
škody a znečistenie, skultivovať a obnoviť poškodené a znečistené oblasti, hrať aktívnu
úlohu v medzinárodnej spolupráci v oblasti environmentálnej a ekologickej produkcie“.49
Súčasný, revidovaný a rozšírený Program priorít Čínskej Agendy 21 poskytuje
ucelený prehľad v skupinách konkrétnych krokov, ktoré Čínu čakajú v snahe
o implementáciu udržateľného rozvoja, resp. Čínskej Agendy 21. Tento program, okrem
úvodu a prílohy, uvádza 69 konkrétnych programov, usporiadaných v 9 hlavných
skupinách: 50
1. budovanie inštitucionálnej kapacity pre udržateľný rozvoj;
2. udržateľné hospodárstvo;
3. čistejšia produkcia a priemysel ochraňujúci životné prostredie;
4. čistá energia a doprava;
5. ochraňovanie a udržateľné využívanie prírodných zdrojov;
6. kontrola znečistenia životného prostredia;
7. boj s chudobou a rozvoj regiónov;
8. populačné, zdravotná politika a podmienky pre ľudí;
9. globálne zmeny a ochrana biodiverzity.51
Rozhodujúcu zodpovednosť za implementáciu Čínskej Agendy 21 v Číne, majú
Štátna rozvojová plánovacia komisia, Ministerstvo pre vedu a techniku, Ministerstvo
zahraničných vecí, Štátna ekonomická a obchodná komisia, Ministerstvo zahraničného
obchodu a ekonomickej spolupráce a SEPA. Okrem iného je však úlohou týchto najvyšších
hlavných gestorských orgánov Čínskej Agendy 21, preklenúť rezortizmus množstva
ďalších inštitúcii poverených implementáciou Čínskej Agendy 21, medzi ktoré patrí
celkovo asi 48 inštitúcií ministerstiev, štátnych komisií, národnej banky, výborov, úradov,
agentúr, mediálnych spoločností, komôr, federácií a zborov.
49
White Paper Home Page: Chapters and Programe areas of the White Paper. [online] 05.04.2001.
50
51
CIESIN: Priority Programme for China´s Agenda 21. [online] 20.12.2008. [cit. 23.12.2008] Dostupné z
<http://sedac.ciesin.columbia.edu/china/policy/acca21/21desc.html>
20
V marci 1996, na štvrtom zasadaní ôsmeho Celočínskeho zhromaždenia ľudových
zástupcov, bol prijatý Čínsky národný päťročný plán ekonomického a sociálneho rozvoja
a Program dlhodobých cieľov do roku 2010, ktoré zhodne považujú udržateľný rozvoj za
dôležitú stratégiu modernizácie, čím formálne otvorili cestu implementácii stratégie
udržateľného rozvoja vo všetkých oblastiach budúceho čínskeho ekonomického
a spoločenského vývoja.52
Ďalší vývoj v priamej súvislosti s implementáciou Agendy 21 v Číne, na seba
prebrali príslušné miestne orgány a iniciatívy. Úrad Administratívneho centra Čínskej
Agendy 21 začal plniť úlohu koordinačného centra aktivít, uberajúcich sa podľa vlastných
programov lokálnych agend 21 príslušných udržateľných regiónov, provincií a miest.
Medzi ostatné aktivity tohto národného centra v súčasnosti patrí najmä organizácia
workshopov a medzinárodnej spolupráce, publikačná činnosť, vzdelávanie, poradenstvo
a iné podobné aktivity.
2.4 Hlavné problémy
Je pozoruhodné koľko sa toho v Číne v oblasti udržateľného rozvoja vykonalo

a tento proces neustále napreduje. Lenže napriek daným snahám má táto krajina značné
problémy vo svojom vnútri. Myslíme na politické, hospodárske a ekologické problémy
a mnohé iné, ktoré ešte časom vyplávajú na povrch. Pre našu problematiku sú najviac
relevantné ekologické problémy, z toho dôvodu, že sú najzávažnejšie, lebo ich dopad
nesiaha len na územie Číny alebo na jej najbližšie susedné štáty, ale má celosvetovú
pôsobnosť.
Je dôležité položiť si otázku, čo zapríčinilo také výrazné zmeny v životnom
prostredí, v tej miere ktorej ich môžeme v súčasnosti sledovať? Odpoveďou je 20. storočie.
Tak ako v každej krajine aj v Číne sa výraznejšie rozbehla ekonomika. Ale hlavnou
príčinou bolo obdobie od roku 1958 charakterizované politikou „Veľkého skoku“, kedy
boli ekologické problémy prehliadané a životné prostredie bolo nadmieru zaťažované
masívnymi zásahmi zo strany ľudí a prírodné bohatstvo sa využívalo za každú cenu
nehladiac na dôsledky.
52
21
Rýchle a masívne spustenie ekonomickej reformy v 70. rokoch vďaka Teng Siao-
pchingovi znamenalo tiež ranu pre životné prostredie krajiny. Pre ekonomiku sa vytvorili
predpoklady úspešnej konkurencieschopnosti s ostatnými poprednými ekonomikami sveta.
Lenže v tom bol ten problém, že masívna industrializácia a veľké množstvo tovární
a ich menšia kontrola viedli k tomu, že sa síce začalo pozerať na životné prostredie, ale
základom bol stále ekonomický rast, ktorý sa ospravedlňoval jeho značnou dôležitosťou
pre krajinu.53
Zásadný rozdiel v porovnaní so 60. rokmi bol v tom, že si čínska vláda začala
uvedomovať potrebu riešiť hromadiace sa ekologické problémy. K výraznejším
opatreniam a k náčrtu riešení sa dospelo koncom 80. a v priebehu 90. rokov ako bolo
vyššie spomenuté. Od tejto doby je Čína stále viac aktívna a vo svojich päťročniciach
prijíma odvážnejšie a nákladnejšie ciele na ochranu a riešenie dôsledkov zdevastovaného
životného prostredia.
Medzi najzávažnejšie ekologické problémy podľa expertov a rôznych aktivistov
patria bez pochybností znečistenie ovzdušia, znečisťovanie pôd a dezertifikácia,
deforestácia, znečisťovanie a nedostatok zásob vôd, pokles biodiverzity a iné. Tieto všetky
predstavujú pre Čínu „tŕň v oku“ z hľadiska vlastného obyvateľstva, ale aj medzinárodného
spoločenstva. Sú to výzvy s najväčšou prioritou z dlhodobého hľadiska, o ktorých riešenie
alebo zmiernenie sa Čínska vláda vo svojich politikách pokúša.
Dôsledky na obyvateľstvo sú žiaľ citeľné. Podľa denníka Financial Times zomrie
v Číne v dôsledku silne znečisteného životného prostredia až 750 tisíc ľudí ročne. Okolo
350 – 400 tisíc predčasných úmrtí každoročne spôsobí znečistené ovzdušie v čínskych
mestách. Ďalších 350 tisíc úmrtí súvisí s poškodením zdravia zlým vzduchom v uzavretých
54
priestoroch. Najmä na vidieku predčasne zomrie kvôli znečistenej vode 60 tisíc ľudí.
Znečistené rieky spôsobujú rozširovanie nebezpečných nákazlivých chorôb. Je dokázaný
zvyšujúci sa výskyt rakoviny. K predčasným úmrtiam dochádza, okrem iného, kvôli
ťažkým hnačkám, rakovine žalúdka, pečene a mechúra. Tieto choroby vyhladili mnohé
dediny v najchudobnejších regiónoch, kde sa ľudia nemali ani možnosť brániť a pomoc im
nebola poskytnutá včas alebo vôbec.
53
China Blog: Ökologie – Umwelt. [online] 23.12.2008. [cit. 28.12.2008] Dostupné z
<http://www.china2day.de/china/umwelt/>
54
TASR: Pre znečistené prostredie predčasne v Číne... [online] 03.07.2007. [cit. 28.12.2008] Dostupné z
<http://www.sme.sk/c/3378687/Pre-znecistene-prostredie-precasne-zomrie-v-Cine-750000-ludi-rocne.html>
22
3 NOVÁ CESTA ČÍNY
V tejto časti by sme chceli poukázať na reálne aktivity v oblasti UR, ktoré sú
v Číne v súčasnosti na vzostupe. Ide o značné množstvo projektov a rôznych druhov
vylepšení, ktoré majú prevratný charakter. Teória udržateľného rozvoja je veľmi dôležitá,
len niekedy je jej najväčším nedostatkom, že jej chýba takpovediac „ťah na realitu“.
Čo týmto slovným spojením myslíme?
To, že takýmto teóriám chýba jeden veľmi dôležitý aspekt, akým sú konkrétne ciele
alebo riešenia. Hovorí sa v nich len o určitých plánoch, odporúčaniach, ktoré nemajú
najstriktnejšie chápaný záväzný, ale len všeobecný charakter. Nedovolíme si znevažovať
ich opodstatnenosť pre medzinárodné spoločenstvo a pre stanovovanie dlhodobých cieľov,
ktoré sa väčšinou aj tak nestihnú naplniť. Sú potrebné, ale rýchlejšie a konkrétnejšie
riešenia sú reálne projekty, ktoré sa snažia realizovať jednotlivé štáty na ich postihnutých
územiach.
Presnejšie hovoríme o vykonaných skutkoch, ktorých výsledky sa dajú
jednoznačnejšie vyjadriť a kvantifikovať. Tieto rozličné projekty majú významný
praktický rozmer. Na prekvapenie mnohých a aj na naše vlastné počudovanie, Čína je
jednou z týchto krajín, ktorá vydáva nemalé prostriedky na množstvo technologicko-
vývojovo náročných projektov, ktoré majú prispieť k ochrane životného prostredia
a zlepšenia kvality života.
3.1 Ecocity
Jedným z týchto projektov je „ecocity“, ktorý je stelesnením podrobného

vykonania akčného plánu Agendy 21 na lokálnej, konkrétnejšie mestskej úrovni.55
Od zrodu koncepcie udržateľného rozvoja sa jej záujem koncentruje na mestá ako hlavné
miesta spotreby zdrojov pochádzajúcich zo širokého okolia. Negatívne environmentálne
vplyvy miest tak presahujú ich vlastné hranice. Aplikáciu udržateľného rozvoja na
podmienky miest predstavuje predovšetkým „udržateľné mesto“ (sustainable city).
V poslednom čase sa však objavujú konkurujúce termíny, jedným z nich je „ecocity“
55
VWL in Heidelberg: Ecocity development in China. [online] 02.05.2007. [cit. 28.01.2009] Dostupné z
<http://vwlheidelberg.wordpress.com/2007/05/02/eco-city-development-in-china-ss2006/>
23
(a generické pojmy ako „ecopolis“, „eco-village“), ktoré sa stáva čoraz populárnejším:
„Ecocity“ znie oveľa údernejšie a jednoznačnejšie ako „udržateľné mesto“.56 Pod touto
značkou predstavuje svoje vízie čoraz viac miest na celom svete.57
Zaslúžili sa o to konferencie Ecocity, ktoré organizujú The Ecocity Builders
International. Od roku 1990 sa ich už konalo sedem na piatich kontinentoch, jedna z nich
sa uskutočnila v roku 2002 v čínskom záhradnom meste Šenzen. Predstavujú v súčasnosti
jedno z najväčších medzinárodných fór o udržateľnom rozvoji58. Jeho ambíciou je
sprostredkúvať výmenu informácií medzi plánovačmi, odborníkmi, politikmi z vyspelých i
rozvojových krajín pri hľadaní ekologicky prijateľných a ekonomicky efektívnych stratégií
rozvoja udržateľných miest (Šenzenská deklarácia). Ecocity ako pojem sa stáva všeobecne
akceptovaným ekvivalentom udržateľného mesta.59
Od roku 2006 plánuje Čína výstavbu ekologicky čistého mesta Dongtan. Je to
obrovský projekt, ktorému vo svete v súčasnosti konkurujú len Spojené Arabské Emiráty s
ich Ecocity Masdar na púšti Abu Dhabi (Pozri prílohy 7 a 8 pre porovnanie oboch
projektov).60 Obidva projekty sú v štádiu príprav. Čínsky projekt pripomína nespočetné
množstvo ekologických problémov, s ktorými sa krajina potýka.
V nedávnych štúdiách predbehla USA a stala sa najväčším producentom oxidu
uhličitého, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie. Prieskum 46 väčších miest Číny ukázal,
že iba 8 spĺňa štandardy pre znečistenie vody a vzduchu. Je tiež známe, že množstvo riek v
krajine vysychá a približne tretina krajiny trpí kyslými dažďami. Aj toto sú dôvody pre
urgentnú potrebu udržateľných miest v Číne. Je to výzva aj pre zmenu alebo
reštrukturalizáciu urbanizácie v Číne, keďže veľkomestá majú svoj značný podiel na
daných znečisteniach. Netreba zabúdať na význam týchto potenciálnych udržateľných
miest do budúcnosti, čo sa týka ich predpokladaného zvýšeného využitia obnoviteľných
zdrojov energie.
56
COPLÁK, J. – KOMRSKA, J.: Ecocity - príspevok ku koncepcii udržateľného rozvoja. In: Životné
prostredie, roč. 37, 2003, č. 3, s. 136-140.
57
Pri zrode svetového hnutia usilujúceho sa o revitalizáciu miest na ekologických princípoch stál významný
teoretik urbanizmu Richard Register. V roku 1975 založil skupinu Urban Ecology, ktorá svoje aktivity
spočiatku sústredila na americké univerzitné mesto Berkeley. Neskôr sa pretransformovala na neziskovú
organizáciu The Ecocity Builders, ktorá pokladá za svoje poslanie pretváranie miest na ekologicky zdravé
systémy (prírodné i humánne), nazýva ich ecocities. Okrem praktického uskutočňovania projektov organizuje
konferencie, vydáva knihy a snaží sa presviedčať verejnosť.
58
Ecocity Builders: The International Ecocity Conference Series. [online] 22.11.2008.[cit.28.01.2009]
Dostupné z <http://www.ecocitybuilders.org/conferences.html>
59
Je dôležité poznamenať, že v súčasnosti zatiaľ neexistuje žiadne väčšie mesto, ktoré by spĺňano prísne
kritériá udržateľného mesta. Ale existujú určité menšie modelové časti miest, alebo menšie modelové dediny,
ktoré tieto podmienky spĺňajú.
60
ROJKO, M.: Masdar – mesto bez odpadu, uhlíka a áut. [online] 22.02.2008. [cit. 28.01.2009] Dostupné z
<http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/masdar-mesto-bez-odpadu-uhlika-a-aut/127417.html>
24
Ecocity Dongtan je rozsiahly projekt, ktorý má na starosti čínska spoločnosť Arup,
ktorá je zodpovedná za návrh olympijského štadióna v Pekingu „Hniezdo“.61 Arup
spolupracuje s Fínskom, ktoré bolo viackrát označené WEF za ekologicky najvyspelejšiu
krajinu. Tento projekt má byť realizovaný neďaleko Šanghaja. V oblasti sa plánuje
výstavba mesta pre 400 tisíc obyvateľov. Rieka Jang-c´-ťiang tu vytvára rozsiahlu ostrovnú
deltu. Tento prírodný rezort je u turistov veľmi obľúbený a bol prezentovaný aj na
Olympijských hrách v Pekingu. Preto musí nové ekomesto vyriešiť aj to, ako nenarušiť
toto prírodné bohatstvo.
Mesto má byť celkovo navrhnuté tak, aby zanechávalo na životnom prostredí čo
najmenej stôp. Voda bude v meste cirkulovať v uzavretom okruhu. Odpadová voda sa teda
bude čistiť pre opätovné využitie. Obyvatelia budú vlastniť pôdu, na ktorej by si mali
dopestovať vlastnú potravu. Miestny rybári a farmári by sa mali tiež podieľať na
zabezpečení potravín pre mesto.
Energia má byť pre mesto získavaná iba z obnoviteľných zdrojov. Veterná energia
je však dvakrát drahšia ako z uhlia a energia zo solárnych panelov sa môže predražiť až
desaťkrát. Preto je otázne, kto si bude môcť takýto luxus dovoliť. Odporcovia projektu
tvrdia, že mesto bude slúžiť pre majetnejších obyvateľov, ktorí budú mať dosť
nedýchateľného vzduchu veľkomiest. Bude ich lákať prístav, čistý vzduch a voda.
Kým sa uvažuje nad tým, či je environmentálna hodnota projektu skutočne reálna,
niektorí experti vidia takéto ekomestá ako budúcnosť rozvoja miest. Možno je riešenie
súčasných ekologických problémov pre Čínu príliš veľkou výzvou a tak sa snaží zlepšiť
aspoň plánovanie výstavby.62
Momentálne je projekt pozastavený. Čaká sa na vyjadrenie developera, ako sa bude
ďalej napredovať.63 Ale tento projekt nie je jediný svojho druhu v Číne, pripravujú sa aj
ďalšie projekty na výstavbu ecocity. V spolupráci s vládou Singapuru, ktorá dodala
investície a technológie, sa plánuje výstavba novej pobrežnej mestskej štvrti v meste
Tianjin na severe Číny. Ďalší projekt sa má vybudovať na západ od Šanghaja v meste
Nanjing.
61
Innovations report: Finnish Ecocity project makes headway in China. [online] 29.02.2008.[cit. 28.01.2009]
Dostupné z <http://www.innovations-report.de/html/berichte/architektur_bauwesen/bericht-104554.html>
62
MEDVECKÁ, Z.: Čína – Dongtan ecocity. [online] 21.07.2008. [cit. 28.01.2009] Dostupné z
<http://www.magmag.sk/blog/zuzka/spolocnost/960>
63
MONTLAKE, S.: In China, overambition reins in eco-city plans. [online] 23.12.2008. [cit. 28.01.2009]
Dostupné z <http://features.csmonitor.com/environment/2008/12/23/in-china-overambition-reins-in-eco-city-
plans/>
25
3.2 Mestá šetrné k životnému prostrediu
Čiže ecocity sú špecifické mestá, ktoré vzniknú „z ničoho“, teda na prázdnom

priestranstve za pomoci najmodernejších technológií. V kontraste k nim všetky ostatné
mestá, nemôžu mať prívlastok ecocity, lebo oni so sebou nesú negatíva, ktoré boli späté
s ich vývojom a spôsobili záťaž životnému prostrediu a naďalej v tom pokračujú. To ale
nevylučuje fakt, že sa už existujúce mestá nemôžu snažiť o znižovanie znečistenia
a obnovovanie prírodného prostredia v ich bezprostrednom okolí.
Dovoľujeme si spomenúť najdôležitejšie čínske mestá, ktoré sa dajú označiť
pojmom šetrné k životnému prostrediu (environmentally friendly). Sú to Haikou, Zhuhai,
Zhanjiang, Guilin a Beihai64. Všetkých päť sa nachádza na juhovýchode Číny.
Zaujímavosťou je, že mestá Haikou a Sanya ležiace na ostrove Hainan, sa umiestnili
v pätici svetových miest s najlepšou kvalitou vzduchu.65 Paradox je v tom, že v najviac
znečistenej krajine na svete, sa nachádzajú aj miesta s najmenej znečistením ovzduším.
Čína je plná prekvapení. Napr. mesto Zhuhai sa pýši medzinárodným vyznamenaním za
najlepší model zlepšenia bytového životného prostredia.
Ďalšie významné mestá, ktoré sú známe svojim bojom proti znečisťovaniu sú
Nantong, Lianyungang, Shenyang, Suzhou a Fuzhou66. Čína sa aj takýmito príkladmi miest
snaží ukázať svetu, že situácia v akej sa jej životné prostredie nachádza, je určitým
spôsobom, aj keď nákladným, riešiteľná. Základným posolstvom je pochopenie kľúčovej
úlohy urbanizácie v udržateľnom rozvoji Číny, či už budovaním moderných ecocity, ale aj,
a to hlavne zavádzaním prísnych opatrení na obmedzenie a kontrolu znečistenia vo
veľkomestách. Keďže doteraz sa nepodarilo splniť plány týkajúce sa zníženia znečistenia
ovzdušia, má pred sebou Čína v tomto smere jednu z hlavných priorít a výziev, v ktorej by
sa mala pokúsiť o dosiahnutie signifikantných zmien.
64
JIZE, Q.: Most polluted cities in China blacklisted. [online] 15.07.2004. [cit. 03.02.2009]
Dostupné z
<http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2004-07/15/content_348397.htm>
65
China Internet Information Center: Sanya and Haikou Top Ten Unpolluted Cities. [online] 21.12.2003.
<http://www.china.org.cn/english/2003/Dec/82978.htm>
66
Dostupné z
<http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2004-07/15/content_348397.htm>
26
3.3 Obnoviteľné zdroje energie
Nová cesta Číny je charakterizovaná aj stupňujúcim sa využívaním obnoviteľných

zdrojov energie (ďalej OZE). Pre príklad treba poznamenať, že Čína investovala v roku
2007 do projektov OZE asi 7,6 miliardy eur, len o niečo menej ako svetový líder Nemecko.
V minulom roku to mala byť dvojnásobná suma a Peking sa tak pravdepodobne stal
jednoznačne globálnym lídrom v danej oblasti. Do roku 2020 majú obnoviteľné zdroje
(neuhlíkové zdroje) pokrývať 15% spotreby. Rýchlo rastúca výrobná kapacita znamená, že
Čína svoj cieľ pravdepodobne vysoko prekročí. Stane sa dôležitým hráčom na globálnom
trhu OZE a bude úspešne konkurovať EÚ (Pozri prílohu 15).67
Čínsky ekonomický zázrak si ale napriek týmto investíciám vyžiadal obrovskú daň
na životnom prostredí. Šestnásť z 20 najznečistenejších miest sveta sa nachádza v Číne.
Zlá environmentálna situácia vyvolala v krajine tisícky protestov. Ministerstvo verejnej
bezpečnosti dokonca zaradilo znečistenie medzi päť najväčších hrozieb stability a mieru.
Čínske vedenie sa snaží riešiť problém sprísnením environmentálnych zákonov
a investíciami do „zelených technológií“. Týka sa to aj oblasti výroby energie, kde je
čínska ekonomika stále silno závislá na fosílnych zdrojoch, predovšetkým uhlí (70%
výroby energie). Peking dáva do služieb environmentálneho cieľa aj svoju štátnu
mašinériu. Úradníkom, ktorí meškajú s plnením „zelených“ kritérií hrozia sankcie. Pre
šéfov štátnych podnikov sa zas 60% hodnotenia bude odvíjať od ich environmentálnych
úspechov – doteraz bol jediným kritériom hospodársky rast. Kritici však tvrdia, že hoci sú
čínske snahy krokom správnym smerom, „zelená revolúcia“ nemá šancu držať krok
s rýchlo rastúcou ekonomikou (Príloha 9 znázorňuje oblasti so zelenými technológiami).68
3.3.1 Solárna energia
Začiatkom roka 2006 bol predstavený čínsky solárny program nazvaný „zelená
kultúrna revolúcia“. Solárne technológie v ňom zohrávajú hlavnú úlohu v uplatňovaní
67
EurActiv: Obnoviteľné zdroje – Čína je príťažlivá pre investorov. [online] 21.08.2008. [cit. 04.02.2009]
Dostupné z <http://www.euractiv.sk/verzia-pre-tlac/clanok/obnovitelne-zdroje--cina-je-pritazliva-pre-
investorov>
68
EurActiv: Čína sa stane najväčším investorom do „zelenej“ energie. [online] 18.09.2008. [cit. 04.02.2009]
Dostupné z <http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/cina-sa-stane-najvacsim-investorom-do-
zelenej-energie>
27
obnoviteľných zdrojov energie a Čína sa v súčasnosti stala najväčším svetovým výrobcom
solárnych kolektorov, základného prvku na premenu solárnej energie na teplo. Jej
produkcia predstavuje viac ako 75 % z celkovej produkcie solárnych kolektorov na svete.
V roku 2005 bolo inštalovaných 15 miliónov m2 kolektorov, je nimi vybavených 90 %
nových bytov.69
Jedna z najväčších firiem vyrábajúca solárne energetické systémy HIMIN ročne
predá 2 milióny m2 solárnych kolektorov vrátane vákuových trubíc. Momentálne sa stavia
najväčšia solárna budova na svete International Renewable Energy Communication Center
v meste Dezhou vo východnej Číne s celkovou rozlohou 50 tisíc m2 a 6,5 tisíc m2 plôch
pokrytých solárnymi zberačmi a článkami (Pozri príloha 10). Termín ukončenia prác je
v roku 2010 z dôvodu usporiadania 4. Medzinárodného kongresu solárnych miest.70 Zatiaľ
čo sa Čína stala svetovým lídrom vo výrobe termálnych helioenergetických systémov,
v niektorých európskych krajinách sa pozornosť sústreďuje na priamu premenu solárnej
energie na elektrickú energiu.71
Okrem toho, že je Čína najväčším výrobcom solárnych kolektorov, tak má aj ďalšie
svetové prvenstvo. Čína obsadila s výrobou približne 1 200 MW v roku 2007 prvú pozíciu
medzi celosvetovo najväčšími producentmi solárnej energie a predbehla aj krajiny ako
Japonsko (932 MW) a Nemecko (875 MW). V súčasnej dobe čínske spoločnosti berú
útokom nemecký trh. Nemecký trh je závislý na dovoze, pretože dopyt je pokrytý len
zhruba polovicou domácej produkcie.72
Na podporu ešte väčšej výroby solárnej energie dva čínske podniky oznámili
začiatkom tohto roka stavbu solárnej elektrárne, ktorá by strednodobo mohla byť
najväčšou na svete. China Technology Development Group a Qinghai New Energy Group
vyhlásili, že najprv investujú 150 miliónov dolárov do 30 MW fotovoltážneho zariadenia
v Qaidamskej kotline na severozápade Číny. Dokončené dielo bude produkovať až jeden
gigawatt prúdu. Je to ambiciózny projekt z toho hľadiska, že doteraz najväčšia ohlásená
fotovoltážna elektráreň, bolo 500 MW zariadenie firiem OptiSolar a PG&E v Kalifornii.
China Technology Development Group vyhlásila, že v provincii Qinghai ležiaca soľná
púšť je na základe tamojšieho množstva slnečných dní ideálne stanovište pre takéto veľké
69
KEPPL, J.: Solárne mestá. [online] 01.05.2006. [cit. 04.02.2009] Dostupné z
<http://www.stuba.sk/new/docs//stu/informacie_o/diani_na_stu/spektrum/2006/200605.pdf>
70
HIMIN: The largest solar thermal application manufacture base in the world. [online] 16.08.2007.
[cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.himin.com/dahui/zong.html>
71
KEPPL, J.: Solárne mestá. [online] 01.05.2006. [cit. 04.02.2009] Dostupné z
<http://www.stuba.sk/new/docs//stu/informacie_o/diani_na_stu/spektrum/2006/200605.pdf>
72
KOUBOVÁ, D.: Čína je největším producentem solární energie. [online] 13.06.2008. [cit. 04.02.2009]
Dostupné z <http://www.agronavigator.cz/default.asp?ch=1&typ=1&val=81550&ids=138>
28
solárne zariadenie. Kotlina je už silno industrializovaná, pretože sa v regióne nachádzajú
rozsiahle zásoby plynu, ropy a ľahkých kovov. Čo svedčí o tom, že aj tento masívny
projekt je len zrnkom v piesku oproti využívaniu fosílnych zdrojov energie na celom území
Číny.
Dôkazom, že solárna energia nie je pre Čínu zanedbateľná svedčí aj fakt, že v roku
2004 bolo inštalovaných približne 64 miliónov m2 plôch solárnych kolektorov.73
Zaujímavosťou je, že v tom čase bolo v Európe iba okolo 14 miliónov m2 takých plôch.
Do roku 2020 sa očakáva, že sa dané číslo v Číne zväčší na 270 miliónov m2.74 Očakáva
sa, že vyvíjanie a investície do nových technológií budú narastať. Problémy v tejto oblasti
sú nedostatočný fotovoltický komplexný plán na národnej úrovni, nedostatok
rekonštruovaných zariadení a nedostatočné finančné zdroje na podporu výskumu a iné.
3.3.2 Veterná energia
Ďalším dôležitým druhom obnoviteľnej energie je veterná energia75. Obrovská

rozloha Číny sa navyše doslova ponúka na zhodnotenie z hľadiska tohto typu energie.
V súčasnej dobe je Čína piatym najväčším producentom energie z vetra na svete
s celkovou inštalovanou kapacitou 6 GW. Do roku 2015 má táto hodnota stúpnuť na
10 GW a do roku 2020 dokonca na plných 100 GW. Ako najvýhodnejšie stredisko pre
stavbu nových veterných elektrární sa javí Vnútorné Mongolsko, oblasť na severe Číny pri
hraniciach s Mongolskom. Minimálna hustota osídlenia a vynikajúce poveternostné
podmienky robia z tejto rozľahlej oblasti cieľ stoviek spoločností zaoberajúcich sa
výstavbou veterných elektrární. Okrem klasických pozemných veterných turbín sú v pláne
aj veterné elektrárne na mori, a to v okolí Šanghaja. Do roku 2020 by mali mať kapacitu
1 GW a poskytnúť elektrinu 4 miliónom obyvateľov.
73
REUTERS: Chinesen planen größtes Solarkraftwerk der Welt. [online] 03.01.2009. [cit. 04.02.2009]
Dostupné z <http://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/0,1518,599280,00.html>
74
Wikipedia: Volksrepublik China. [online] 28.01.2009. [cit. 04.02.2009] Dostupné z
<http://de.wikipedia.org/wiki/Volksrepublik_China#Geographie>
75
Veterné elektrárne rastú na celom svete ako huby po daždi. Podľa aktuálnej výročnej správy inštitútu Earth
Policy dosiahla celková svetová kapacita veterných elektrární 100 tisíc MW. Len v roku 2007 pribudlo
20 tisíc MW. Elektrina generovaná vetrom dnes pokrýva 4% európskej spotreby (celkom 57,1 tisíc MW),
Nemecko pokrýva 7% svojej spotreby iba veternými elektrárňami. V roku 2007 Španielsko inštalovalo 3520
MW, najviac v celej Európe, čím dnes pokrýva 10% svojej spotreby vetrom. Celú štvrtinu ročného prírastku,
5 240 MW, pokryli Spojené štáty americké. India prispela 1 730 MW a Čína 3 450 MW. Pokiaľ by približne
27% každoročný rast pokračoval aj naďalej, celková kapacita veterných elektrární by v roku 2020 dosiahla 2
milióny MW.
29
Dôkazom, že Čína chce využívať najmodernejšie technológie, je začatie stavby
továrne na veterné turbíny, ktoré budú využívať MagLev technológie. MagLev je skratka
pre magnetickú levitáciu, ktorá je dnes prakticky využívaná napríklad
u vysokorýchlostných vlakov. Veterné generátory postavené na MagLev technológii majú
tú výhodu, že výrazne obmedzujú trenie vnútorných súčiastok, a preto je možné ich použiť
aj pri veľmi pomalom vetre (od 1,5 m / s). Veterné generátory MagLev sa budú vyrábať
s výkonom od 400 W do 5000 W. Náklady na generovanie elektrickej energie s ich
pomocou sú veľmi nízke. Tento typ veterných turbín môže výrazne pomôcť oblastiam, kde
je elektrina zle dostupná.76
Čína sa má v tomto roku stať superveľmocou v oblasti výroby a dodávok
veterných turbín a zmení tak pomer síl v energetickom sektore, ktorý v súčasnosti
zaznamenáva výrazný rast. Očakáva, sa že do tohto roku vyrobia domáce čínske podniky
ročne turbíny s inštalovaným výkonom okolo 10 GW, čo predstavuje viac ako polovicu
súčasného ročného objemu na svetovom trhu. Do roku 2020 by mala veterná energetika
pokrývať 12 % svetovej spotreby elektrickej energie, čo je omnoho viac, ako približne 1 %
v roku 2007.77 Čína v súčasnom období ročne vyrobí turbíny s výkonom okolo 4 GW,
pričom polovicu skonštruujú domáci producenti a polovicu zahraničné firmy pôsobiace
v krajine.78 Najvýznamnejšou domácou firmou je Goldwind, ktorá vyrába veterné turbíny.
Podľa údajov z roku 2006 mala 3% podiel na svetovom trhu predaja veterných turbín,
čo bolo 10. miesto medzi najväčšími firmami a jej podiel na čínskom trhu predstavoval
30%.(Lewis, 2007, s. 4)79
3.3.3 Vodná energia
Najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom v Číne je vodná energia, napriek faktu,

že je jednou z oblastí s najmenšími zásobami vody na svete. O to viac prekvapuje
skutočnosť, že sa Čína nachádza s jej vodným potenciálom na prvom mieste vo svete.
76
Ekologické bydlení: Čína bude vyrábět maglev větrné turbíny. [online] 21.12.2007. [cit. 05.02.2009]
Dostupné z <http://www.ekobydleni.eu/tag/cina>
77
V roku 2007 na svete pribudli veterné elektrárne s inštalovaným výkonom od 17 do 19 gigawattov, čím
výkon veterných elektrární na celom svete prekročil 90 gigawattov.
78
SITA: Čína sa dostane na čelo výrobcov veterných elektrární. [online] 09.01.2008. [cit. 05.02.2009]
Dostupné z
<http://ekonomika.sme.sk/c/3668652/Cina-sa-dostane-na-celo-vyrobcov-veternych-elektrarni.html>
79
LEWIS, J. I.: A Comparison of Wind Power Industry Development Strategies in Spain, India and China.
Center for Resource solutions, 2007.
30
Krajina má dlhú tradíciu a bohaté skúsenosti v oblasti využitia vodnej energie.
Hydroenergetické zariadenia dosiahli v roku 2007 úroveň až 145 tisíc MW. Podľa
11. päťročnice (2005-2010) je stanovený cieľ do roku 2010 zvýšiť danú hodnotu na úroveň
190 tisíc MW.80 V krajine sa za posledné roky schválilo obrovské množstvo projektov
týkajúcich sa vodnej energie. Mnohé z nich sú už hotové, ale neustále prebieha proces
projektovania a výstavby nových projektov81, ktoré sú v súlade s Kjótskym protokolom
k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy. Táto forma obnoviteľnej energie má pre
krajinu najvyššiu prioritu.
Keďže sa s projektmi na využitie vodnej energie v Číne „roztrhlo vrece“,
zameriame sa na kľúčové z nich. Priehrada Tri rokliny je názov pre priehradu s najväčšou
vodnou elektrárňou na svete, ktorá je postavená na rieke Jang-c´-ťiang. Stavba dnes
nepochybne najväčšieho viacúčelového vodného diela na svete, ktorá prebieha od roku
1994 a v súčasnosti sa nachádza v záverečnej etape výstavby, priťahuje značnú pozornosť.
Ide o najväčší inštalovaný výkon vodnej elektrárne pomocou 26 generátorov82 s hodnotou
22,4 tisíc MW (doterajší rekord drží Itaipu s 14 tisíc MW, Brazília a Paraguaj) a najväčší
objem uloženého betónu (28 miliónov m3). Jedná sa o obrovský projekt, ktorého pozitíva
sú stále otázne, kvôli značným negatívam, ktoré súvisia s jeho úplným spustením.
Stavba hrádze bola dokončená v roku 2005, začiatok plnej prevádzky sa
predpokladá v tomto roku. Oficiálne náklady na vybudovanie diela boli vyčíslené na
25 miliárd dolárov, skutočné náklady sú však oveľa vyššie. Predpokladanou výhodou je, že
po uvedení vodnej elektrárne do prevádzky bude pokrývať až desatinu čínskej spotreby
elektrickej energie. Postupné napúšťanie ohromnej nádrže si žiaľ vyžiadalo presídlenie asi
1,3 milióna ľudí, čo spôsobilo presunutie celých miest. Pod vodou zmizlo 13 veľkomiest,
140 miest, 1 352 dedín. Po úplnom napustení stúpne hladina rieky o desiatky metrov.
Stavba priehrady je sprevádzaná varovaniami odborníkov, že jej existencia spôsobuje
a bude spôsobovať veľké škody na životnom prostredí.83 V roku 2007 bolo oficiálnymi
čínskymi médiami oznámené, že z okolia priehradnej nádrže budú presídľované ďalšie
4 milióny ľudí kvôli rozsiahlym zosuvom pôdy, pôdnej erózii a znečisteniu (Príloha 13).
80
YUNLONG, S.: China´s road to energy security. [online] 04.10.2008. [cit. 06.02.2009] Dostupné z
<http://news.xinhuanet.com/english/2008-10/04/content_10146981_1.htm>
81
V rôznych štádiách výstavby sú vodné elektrárne o celkovom výkone cez 50 tisíc MW. Sú budované bez
pozornosti médií, aj keď ide o také projekty, ako je napríklad Longtan (5400 MW), Lawixa (4 700 MW),
Jineping s najvyššou priehradou na svete (305 m) alebo Xiloudu (12 600 MW ).
82
People's Daily Online: Three Gorges project to be completed one year ahead of schedule. [online]
30.10.2008. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://english.people.com.cn/90001/90776/90882/6524364.html>
83
BROŽA, V.: Tři soutěsky - čínská dimenze. [online] 01.03.2007. [cit. 06.02.2009] Dostupné z
<http://www.casopisstavebnictvi.cz/tri-soutesky-cinska-dimenze_A150_I6>
31
Tri rokliny sú majestátnou stavbou, ale sú len súčasťou oveľa väčšieho až
gigantického projektu, ktorý bude jednoznačne najväčším stavebným projektom na svete.
Máme na mysli čínsky akvadukt, ktorý by mal zabezpečiť vodu pre severné územie tejto
rozsiahlej krajiny. Náklady sú vyčíslené na 62 miliárd amerických dolárov a ukončenie
projektu sa očakáva v roku 2050. Čínsky vodovod je gigantickým vládnym projektom,
ktorý nezápasí len s finančnými problémami, ale aj s odporom environmentálnych
organizácií. Vybudovanie akvaduktu je však nevyhnutné, pretože ani vo vyše 180 metrov
hlbokých studniach na severe Číny neobjavili miestni farmári dostatok vody. Tú by im
malo priviesť nové vodné potrubie až z rieky Jang-c´-ťiang.
Daňou za prístup k vode by však malo byť premiestnenie ďalších 400 miliónov
obyvateľov, ktorí ustúpia trom veľkoobjemným potrubiam. Tento projekt vyrieši
jednoznačne otázku o tom či si človek môže porovnať sily s majestátnou prírodou. Jeho
výsledok je ale vysoko otázny, nielen kvôli financiám a vytrvalosti pri jeho výstavbe, ale
hlavne aj z hľadiska vysoko znečistenej vody. Lebo ako hovoria mnohí skeptici, ak sa
skutočne niekedy podarí dopraviť vodu na sever krajiny, aký z toho bude mať dané
obyvateľstvo úžitok, keď pre nich bude predstavovať riziko a nebezpečenstvo, že sa ňou
priotrávia alebo nakazia rozličnými až smrteľne nebezpečnými chorobami. Podstatnou
úlohou do budúcnosti je vyriešiť problém vysokého znečistenia vody.84
Jedným z ukážkových modelov je projekt v oblasti Miyi v Číne, ktorý začala
konkrétne realizovať miestna vláda. Objednala u architektonickej spoločnosti Studio Shift
zákazku na návrh vybudovania novej južnej časti regiónu. Ten sa rozkladá v oblasti
Sečuán, jednej z najznámejších poľnohospodárskych oblastí v Číne. Studio Shift dostalo za
úlohu revitalizovať rozsiahle oblasti pozdĺž veľmi znečistenej rieky Anning. Súčasťou
veľkého plánu je premena krajiny na močiare, jazerá, rekreačné a poľnohospodárske
oblasti. Súčasťou nových štruktúr je napríklad aj unikátna multifunkčná budova Miyi
Tower. Ta vyniká jednak originálnou fasádou, ktorá má pripomínať odrazy slnka vo vode.
Ďalšie zaujímavosti sú otvorené poschodia a predovšetkým jej filtrovacia funkcia.
Jej súčasťou sú totiž prírodné i mechanické filtre, ktoré majú pomôcť s vyčistením
obrovského znečistenia rieky a vytvoriť opäť funkčný ekosystém. Vďaka spojeniu
mnohých funkcií v jednej budove sa má Miyi Tower stať symbolom oblasti. Bude otvorená
pre stretávanie ľudí, vrátane turistov, ponúkne priestor pre vzdelanie, reštaurácie i zábavu,
komunitné záležitosti, prípadne výstavné priestory. Daná technológia sa Číne v budúcnosti
84
Magazín pre mužov: Top projekty: Najväčšie stavby sveta. [online] 28.02.2008. [cit. 06.02.2009]
Dostupné z <http://magazin.atlas.sk/extra/pele-mele/174957/top-projekty-najvacsie-stavby-sveta-(video)>
32
bude určite hodiť a filtrovacie technológie by sa mohli stať základným stavebným
kameňom pre obnovenie pôvodných prírodných ekosystémov v najznečistenejších
oblastiach, ale aj pri vyriešení problémov okolo čínskeho akvaduktu (Pozri príloha 11).85
3.3.4 Geotermálna energia
Čínske využitie geotermálnej energie je prekvapujúco najväčšie na svete. V Číne

existuje v súčasnosti 103 geotermálnych polí riadne schválených príslušným
ministerstvom. Vďaka nim priame využitie geotermálnej energie v Číne dosiahlo úroveň
13,76 metrov3 za sekundu a geotermálna energia dosiahla hodnotu 10 779 MW, čo bolo
prvé miesto na svete.86
3.3.5 Biomasa
Zaostávajúcim obnoviteľným zdrojom energie v očiach čínskych energetických

plánovačov je biomasa. Jej využitie sa predpokladá najmä v teplárenstve, prípadne
výrobou elektrickej energie v kogeneračných jednotkách. Zatiaľ je inštalovaných
2 tisíc MW.87 Čína stanovila cieľ dosiahnuť jedno percento zo svojich obnoviteľných
zdrojov energie prostredníctvom bioenergie v roku 2020. Rozvoj bioenergie v Číne je
potrebný, aby mohol byť uspokojený rastúci dopyt po energii. Niektoré inštitúcie sú
zapojené do tohto vývoja, najmä Ázijská rozvojová banka a Čínske ministerstvo
poľnohospodárstva. Od roku 2005 sa využívanie bioenergie realizovalo vo viac ako
20 miliónoch domácností vo vidieckych oblastiach, pričom plyn metán bol hlavným
biopalivom. Od roku 2010, výroba elektrickej energie pomocou bioenergie by mala
dosiahnuť 5 GW a 30 GW do roku 2020. Čína je tretí najväčší výrobca etanolu na svete, po
Brazílii a Spojených štátoch amerických.88
85
Ekologické bydlení: Miyi Tower - unikátní čínská budova, která čistí řeku. [online] 21.01.2009.
[cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://www.ekobydleni.eu/tag/cina>
86
Wikipedia: Geothermal power in China. [online] 07.12.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z
<http://en.wikipedia.org/wiki/Geothermal_power_in_China>
87
Technický Týdeník: Obnovitelné energie v Číně. [online] 28.02.2006. [cit. 07.02.2009] Dostupné z
<http://www.techtydenik.cz/detail.php?action=show&id=876&mark=>
88
Wikipedia: Bioenergy in China. [online] 25.11.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z
<http://en.wikipedia.org/wiki/Bioenergy_in_China>
33
3.4 Perspektíva Číny do budúcnosti
Po rozobratí každej zložky obnoviteľných zdrojov energie v Číne je viditeľný fakt,

že každá zložka je nadmieru vyvinutá a očakáva sa jej zvyšujúca sa dôležitosť pre
ekonomiku Číny, čo je vlastne aj jednou zo základných požiadaviek udržateľného rozvoja.
Energetická efektívnosť je to čo Čína najviac potrebuje, lebo sa vďaka nej môže
v budúcnosti dosiahnuť menšia závislosť od fosílnych palív. Súčasní, a s veľkou
pravdepodobnosťou aj budúci, energetickí plánovači budú kombinovať moderné
technológie výroby, uskladnenia a dodávok do integrovaného, udržateľného systému, ktorý
poskytne prístupnú obnoviteľnú energiu v každom čase a vo všetkých obdobiach.
Čiže zníženie energetickej intenzity by malo viesť k riešeniu hlavného problému,
akým je bez pochýb obrovské znečistenie na celom území Číny, ktoré negatívne
ovplyvňuje život obyvateľstva. Proces má samozrejme dlhotrvajúci charakter kvôli silnej
závislosti na neobnoviteľných zdrojoch energie, ktoré sú v súčasnosti finančne menej
nákladné ako alternatívne zdroje energie. Čína však svojou politikou naznačuje, že nechce
opakovať chyby „Západu“, ktorých si je dobre vedomá a bude zvyšovať tlak a vyvíjať
väčšie úsilie na nové udržateľné riešenia a projekty.
Z krátkodobého hľadiska je z pohľadu Číny hlavné, aby sa znečistenie
nerozširovalo, ale pri najmenšom udržovalo na súčasnej hodnote a to sa dá realizovať len
znižovaním výstavby tepelných elektrární a ich následným substituovaním obnoviteľnými
zdrojmi energie. Cesta bezpečnej energie je dosiahnuteľná a odôvodniteľná. Znamená
uskutočniť voľbu, ktorá nebude ukrajovať budúce generácie o obývateľný svet.
Každopádne sa dá povedať, že ciele Číny sú stanovené, čo je chvályhodné. Je ale
otázne, ako sa budú plniť v súvislosti so súčasnou svetovou krízou, ktorá dokáže rýchlo
meniť priority nielen čínskej, ale aj ostatných zahraničných vlád spomedzi najsilnejších
svetových hráčov. Jediná možná cesta Číny cez krízu je vylúčením možnosti recesie.89
Ako sme už predtým spomenuli, moderné technológie sú hnacím motorom
budúceho vývoja nielen v Číne, ale aj na celom svete. Preto je inšpirujúci postoj Číny
k pestrosti rôznych projektov v oblasti udržateľného rozvoja. Je to ukážka novej, moderne
rodiacej sa Číny, ktorá má pred sebou ešte dlhú cestu, ale svetu už stihla vyslať
neprehliadnuteľný signál o rodiacej sa superveľmoci.
89
eTREND: Čína a ASEM. [online] 11.11.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z
<http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova-ekonomika/cina-a-asem/148621.html>
34
ZÁVER
Práca mala za cieľ logicky jednoznačným spôsobom vysvetliť koncepciu

udržateľného rozvoja a základný pojmový aparát, ktorý je s danou problematikou úzko
spätý. Po tomto základe sa cieľ začal rozširovať o Čínu, ktorá tvorila hlavné jadro práce.
Snažili sme sa vysvetliť previazanosť Číny a myšlienky udržateľného rozvoja pomocou
historicky silno podloženého kultúrneho dedičstva tejto krajiny spätého s filozofiou, ktorá
si hlboko ctí prírodu.
Vieme, nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, lebo je nutné
rozlišovať medzi starou a novou Čínou. Ale napriek všetkým úskaliam od rozmachu
komunizmu v Číne si dovoľujeme tvrdiť, že východná filozofia v krajine nezanikla a mala
možnosť nájsť si cestu aj v neslobodnom režime k poukázaniu dôležitosti prírody
a de facto k ochrane životného prostredia. Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Čína
prijala koncepciu udržateľného rozvoja a spustila procesy súvisiace s jej implementovaním
na národnej a regionálnej úrovni.
Ale našim skutočným cieľom v tejto práci bolo poukázať na reálne aktivity, ktoré
sa v súčasnosti v Číne uskutočňujú. Napriek faktu, že je Čína najväčším znečisťovateľom
na svete a má neskutočné množstvo problémov s ochranou životného prostredia, sme si
dovolili oceniť jej aktivity spojené s investovaním do zelených technológií.
Je pochopiteľné, že sa jedná len o malý zlomok výdavkov v porovnaní
s investíciami do rozvoja tepelných elektrární, ktoré vytvárajú energiu na základe
spaľovania fosílnych palív a iných investícií do neobnoviteľných zdrojov energie. Ale
predstavitelia Číny sa zaviazali, že budú viac investovať do obnoviteľných zdrojov
energie, čiže ten malý zlomok bude postupne narastať. Z toho vyplýva, že ciele späté so
zvýšením podielu OZE na celkovej produkcii energie sa čínska vláda bude snažiť
jednoznačne naplniť a je silný predpoklad, že v rámci koncepcie udržateľného rozvoja sa
tento podiel bude mať v každom období zvyšovať.
Je potrebné uvedomiť si hlbší kontext. Nevnímame to len tak, že sa Čína snaží
získať lepší imidž na medzinárodnej úrovni, vďaka projektovaniu majestátnych projektov.
Zastávame názor, že Čína a jej predstavitelia vnímajú, že krajina „krváca“. Teda, že
zomierajú obrovské počty najchudobnejších obyvateľov kvôli nebezpečným chorobám
prenášané infikovaným životným prostredím a že sú evidované značné počty demonštrácií
so žiadosťou o riešenie týchto problémov. Vláda cíti, že má dlh voči ľudu a keď bude
35
nespokojný, tak ju môže výrazne ohroziť. O čo bude žiť obyčajný ľud v nepriaznivejších
podmienkach, o to bude volať hlasnejšie a ukazovať na nevykonané reformy aj v oblasti
životného prostredia.
Tvrdenie, že je jedno či sa investuje do zelených technológií kvôli
medzinárodnému imidžu alebo kvôli nespokojným obyvateľom, znie alibisticky.
Akékoľvek pohnútky čínski predstavitelia majú, tak v tomto smere v našom prípade vyhral
pragmatizmus, lebo si myslíme, že sú dôležitejšie rozbehnuté procesy, ako uvažovanie nad
skrytými nedostatkami a záujmami. Čínsky politický systém pochopil výzvu, ktorá sa mu
ponúkla vo forme udržateľného rozvoja a chopil sa jej všetkými silami. Je to bez pochýb
pozitívna cesta, na ktorú sa Čína rozhodla vykročiť. Preto sme ju pomenovali nová cesta,
lebo je to nová éra modernej Číny, ktorá sa môže stať „ťahúňom“ 21. storočia, ak využije
svoj potenciál naplno.
Dovoľujeme si tvrdiť, že táto skromná práca sa všetkými silami snažila splniť svoj
vytýčený cieľ. Poukázala na dianie v Číne. Pomenovala problémy, stanovila výzvy a ciele,
ktoré sú, aj keď z dlhodobého hľadiska, riešiteľné koncepciou udržateľného rozvoja. Stihla
nás pri tom obohatiť o veľké množstvo nových vedomostí. Z toho titulu vyslovujeme
nádej, dúfajúc, že daná práca bude mať podobný účinok aj na jej budúcich čitateľov,
ktorým sa dostane do rúk.
36
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BAYLIS, J. – SMITH, S.: The Globalization of World Politics. Oxford: Oxford University
Press, 2001. 720 s. ISBN 0-19-878263-2
BROŽA, V.: Tři soutěsky - čínská dimenze. [online] 01.03.2007. [cit. 06.02.2009] Dostupné z
<http://www.casopisstavebnictvi.cz/tri-soutesky-cinska -dimenze_A150_I6>
CALLENBACH, E.: Ökologie von A – Z: Ein Wegweiser. Hamburg: Rotbuch Verlag,
2000. 170 s. ISBN 3-434-53051-7
China Blog: Ökologie – Umwelt. [online] 23.12.2008. [cit. 28.12.2008] Dostupné z
<http://www.china2day.de/china/umwelt/>
China Internet Information Center: Sanya and Haikou Top Ten Unpolluted Cities. [online]
21.12.2003. [cit. 03.02.2009] Dostupné z
<http://www.china.org.cn/english/2003/Dec/82978.htm>
CIA The World Factbook: China. [online] 01.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z
<https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html>
CIESIN: Priority Programme for China´s Agenda 21. [online] 20.12.2008. [cit. 23.12.2008]
Dostupné z <http://sedac.ciesin.columbia.edu/china/policy/acca21/21desc.html>
COMMON, M. – STAGL, S.: Ecological economics. Cambridge: Cambridge University
Press, 2005. 592 s. ISBN-13 978-0-521-81645-8
COPLÁK, J. – KOMRSKA, J.: Ecocity - príspevok ku koncepcii udržateľného rozvoja. In:
Životné prostredie, roč. 37, 2003, č. 3, s. 136-140.
CZESANÝ, S.: Koncepty a měření udržitelného rozvoje. Praha: Český statistický úřad,
2007. 17 s. ISBN 8025016412
Division for sustainable development: Agenda 21. [online] 15.12.2004. [cit. 20.11.2008]
Dostupné z
Dostupné z
Dostupné z
<http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21toc.htm>
37
Ecocity Builders: The International Ecocity Conference Series. [online] 22.11.2008.
[cit.28.01.2009] Dostupné z <http://www.ecocitybuilders.org/conferences.html>
Ekologické bydlení: Čína bude vyrábět maglev větrné turbíny. [online] 21.12.2007.
[cit. 05.02.2009] Dostupné z <http://www.ekobydleni.eu/tag/cina>
Ekologické bydlení: Miyi Tower - unikátní čínská budova, která čistí řeku. [online]
21.01.2009. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://www.ekobydleni.eu/tag/cina>
ESCAP Virtual Conference: China´s Agenda 21. [online] 30.10.2003. [cit. 22.12.2008]
Dostupné z <http://www.unescap.org/drpad/vc/conference/ex_cn_1_ca21.htm>
eTREND: Čína a ASEM. [online] 11.11.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z
<http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova-ekonomika/cina-a-asem/148621.html>
EurActiv: Čína sa stane najväčším investorom do „zelenej“ energie. [online] 18.09.2008.
[cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/cina-
sa-stane-najvacsim-investorom-do-zelenej-energie>
EurActiv: Obnoviteľné zdroje – Čína je príťažlivá pre investorov. [online] 21.08.2008.
[cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.euractiv.sk/verzia-pre-
tlac/clanok/obnovitelne-zdroje--cina-je-pritazliva-pre-investorov>
FUKUYAMA, F: Konec dějin a poslední člověk. Praha: Rybka Publishers, 2002. 379 s.
ISBN 80-861-82-27-4
HANUŠIN, J. – HUBA, M. - IRA, V. – KLINEC, I. – PODOBA, J. – SZİLLİS, J.:
Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti. Bratislava: STUŽ, 2000, 158 s.
ISBN 80-968415-3-X
HIMIN: The largest solar thermal application manufacture base in the world. [online]
16.08.2007. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.himin.com/dahui/zong.html>
HUBA, M. – IRA, V.: O koncepcii trvalej udržateľnosti vo vzťahu k niektorým
geografickým aspektom vývoja Slovenska. In: Geografický časopis, roč. 48, 1996,
č. 3-4, 285-299.
Innovations report: Finnish Ecocity project makes headway in China. [online]
29.02.2008.[cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://www.innovations-
report.de/html/berichte/architektur_bauwesen/bericht-104554.html>
IUCN, UNEP, WWF, UNESCO, FAO: World Conservation Strategy: Living Resource
Conservation for Sustainable Development. Gland: IUCN, 1980. 55 s.
ISBN 2880321042
38
Dostupné z <http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2004-
07/15/content_348397.htm>
KEPPL, J.: Solárne mestá. [online] 01.05.2006. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://
www.stuba.sk/new/docs//stu/informacie_o/diani_na_stu/spektrum/2006/200605.pdf>
KOUBOVÁ, D.: Čína je největším producentem solární energie. [online] 13.06.2008.
<http://www.agronavigator.cz/default.asp?ch=1&typ=1&val=81550&ids=138>
KOZOVÁ, M. – SPIŠIAK, P. – PAŠIAK, J.: Trvalo udržateľný rozvoj a Miestna Agenda 21.
[online] 01.01.2001. [cit. 27.11.2008] Dostupné z
<http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/2001/zp1/stlpcek.htm>
LEWIS, J. I.: A Comparison of Wind Power Industry Development Strategies in Spain,
India and China. Center for Resource solutions, 2007. 25 s.
Magazín pre mužov: Top projekty: Najväčšie stavby sveta. [online] 28.02.2008.
[cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://magazin.atlas.sk/extra/pele-mele/174957/top-
projekty-najvacsie-stavby-sveta-(video)>
MEDERLY, P. – ŠVIHLOVÁ, D. – TOMA, P. – VILINOVIČ, K.: Trvalo udržateľný
rozvoj - výzva pre Slovensko. Bratislava: K&K Typografia, 2001. 127 s.
ISBN 80-968591-7-X
MEDVECKÁ, Z.: Čína – Dongtan ecocity. [online] 21.07.2008. [cit. 28.01.2009]
Dostupné z <http://www.magmag.sk/blog/zuzka/spolocnost/960>
Ministerstvo financí České republiky: Pokyny pro politiku udržitelného rozvoje. [online]
07.04.2006. [cit. 14.11.2008] Dostupné z
<http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Udrzitelny_rozvoj_pdf.pdf>
Ministerstvo zahraničných vecí SR: Čína. [online] 10.12.2008. [cit. 10.12.2008]
Dostupné z <http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf?Open>
MONTLAKE, S.: In China, overambition reins in eco-city plans. [online] 23.12.2008.
[cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://features.csmonitor.com/
environment/2008/12/23/in-china-overambition-reins-in-eco-city-plans/>
PEARCE, D. W. – TURNER, R. K.: Economics of Natural Resources and the Enviroment.
London: Harvester/Wheatsheaf, 1990. 378 s. ISBN 0745002250
People´s Daily Online: Constitution of the People´s Republic of China. [online]
22.03.2004. [cit. 22.12.2008] Dostupné z
<http://english.peopledaily.com.cn/constitution/constitution.html>
39
People's Daily Online: Three Gorges project to be completed one year ahead of schedule.
<http://english.people.com.cn/90001/90776/90882/6524364.html>
REDCLIFT, M. R.: Sustainable Development: Exploring the Contradictions. London:
Routledge, 1987. 221 s. ISBN 0415050855
REUTERS: Chinesen planen größtes Solarkraftwerk der Welt. [online] 03.01.2009.
<http://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/0,1518,599280,00.html>
ROJKO, M.: Masdar – mesto bez odpadu, uhlíka a áut. [online] 22.02.2008.
[cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/masdar-mesto-
bez-odpadu-uhlika-a-aut/127417.html>
SITA: Čína sa dostane na čelo výrobcov veterných elektrární. [online] 09.01.2008.
[cit. 05.02.2009] Dostupné z <http://ekonomika.sme.sk/c/3668652/Cina-sa-dostane-
na-celo-vyrobcov-veternych-elektrarni.html>
TASR: Pre znečistené prostredie predčasne v Číne... [online] 03.07.2007. [cit. 28.12.2008]
Dostupné z <http://www.sme.sk/c/3378687/Pre-znecistene-prostredie-precasne-
zomrie-v-Cine-750000-ludi-rocne.html>
Technický Týdeník: Obnovitelné energie v Číně. [online] 28.02.2006. [cit. 07.02.2009]
Dostupné z <http://www.techtydenik.cz/detail.php?action=show&id=876&mark=>
UN General Assembly: The Rio Declaration on Environment and Development. [online]
10.08.2008. [cit. 05.11.2008] Dostupné z
<http://en.wikisource.org/wiki/Rio_Declaration_on_Environment_and_Development>
Veľvyslanectvo ČĽR v Slovenskej republike: Základné zemepisné údaje. [online]
03.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z
<http://sk.chineseembassy.org/slo/ss/t364419.htm>
VWL in Heidelberg: Ecocity development in China. [online] 02.05.2007. [cit. 28.01.2009]
Dostupné z <http://vwlheidelberg.wordpress.com/2007/05/02/eco-city-development-
in-china-ss2006/>
WCED: Our Common future. Oxford: Oxford University Press, 1987. 400 s.
ISBN 0-19-282080-X
White Paper Home Page: Chapters and Programe areas of the White Paper. [online]
05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe6.html>
White Paper Home Page: The Priority Programme for China´s Agenda 21. [online]
05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe8.html>
40
Wikipedia: Bioenergy in China. [online] 25.11.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z
<http://en.wikipedia.org/wiki/Bioenergy_in_China>
Wikipedia: Čínska filozofia. [online] 13.12.2008. [cit. 19.12.2008] Dostupné z
<http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8C%C3%ADnska_filozofia>
Wikipedia: Geothermal power in China. [online] 07.12.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z
<http://en.wikipedia.org/wiki/Geothermal_power_in_China>
Wikipedia: List of countries by Human Development Index. [online] 16.12.2008.
<http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_Human_Development_Index>
Wikipedia: Ministry of Environmental Protection of the People´s Republic of China.
<http://en.wikipedia.org/wiki/State_Environmental_Protection_Administration>
Wikipedia: People´s Republic of China. [online] 13.12.2008. [cit. 13.12.2008] Dostupné z
<http://en.wikipedia.org/wiki/People%27s_Republic_of_China>
Wikipedia: Volksrepublik China. [online] 28.01.2009. [cit. 04.02.2009] Dostupné z
<http://de.wikipedia.org/wiki/Volksrepublik_China#Geographie>
YUNLONG, S.: China´s road to energy security. [online] 04.10.2008. [cit. 06.02.2009]
Dostupné z <http://news.xinhuanet.com/english/2008-10/04/content_10146981_1.htm>
Dôležité internetové zdroje:
http://www.china.org.cn/
http://www.copenhagenconsensus.com/Default.aspx?ID=788
http://www.czp.cuni.cz/
http://www.czso.cz/
http://www.enviweb.cz/
http://www.etrend.sk/
http://www.project-syndicate.org/
http://www.sme.sk/
http://www.tur.sk/
http://tyzden.sk/
http://www.uake.cz/
http://www.velkaepocha.sk/
http://www.wikipedia.org/
41
PRÍLOHY
Príloha 1: Model trvalo udržateľného rozvoja
Zdroj: vlastná úprava podľa anglického pôvodného zdroja
Príloha 2: Kolobeh trvalo udržateľného rozvoja
Zdroj: http://sorinplaton.wordpress.com/2008/03/21/a-romanian-way-of-sustainable-
development/
42
Príloha 3: Alegória (environmental cartoon)
Zdroj: http://www.grinningplanet.com/2005/05-31/environment-cartoon.htm
Príloha 4: Čínsky rast sa začal pred 30 rokmi
Zdroj: http://www.sme.sk/c/4215094/cinsky-rast-sa-zacal-pred-30-rokmi.html
43
Príloha 5: HDI v Číne podľa oblastí
Zdroj: http://earthtrends.wri.org/povlinks/map/m_82.php
Príloha 6: Ekonomické indikátory a rozloženie dôchodkov v Číne
Zdroj: http://earthtrends.wri.org/pdf_library/country_profiles/eco_cou_156.pdf
44
Príloha 7: Porovnanie projektov ecocity
MASDAR DONGTAN
Zdroje: http://www.building.co.uk/Pictures/436xAny/h/m/l/Foster_Masdar_plan_ready.jpg
http://agentsofurbanism.com/wp-content/uploads/2008/04/dongtan-zoning.jpg
Príloha 8: Porovnanie vizualizácie ecocity
MASDAR
DONGTAN
Zdroje: http://www.leg-thueringen.de/uploads/pics/1_masdar_05.jpg
http://i59.photobucket.com/albums/g309/xzayvier07/ecocity-large.jpg
45
Príloha 9: Oblasti so zelenými technológiami v Číne
Zdroj: http://www.chinadaily.com.cn/china/2008npc/2008-03/19/content_6547886.htm
Príloha 10: Budúca najväčšia solárna budova na svete v meste Dezhou vo východnej
Číne - International Renewable Energy Communication Center
Zdroj: http://www.himin.com/dahui/zong.html
46
Príloha 11: Miyi Tower
Zdroj: http://www.ekobydleni.eu/tag/cina
Príloha 12: Výroba elektrickej energie v Číne podľa zdroja
Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Electricity_production_in_China.PNG
47
Príloha 13: Priehrada Tri rokliny a evakuácia miest
Zdroj: http://www.sme.sk/c/3988678/cina-vysidlila-posledne-mesto-kvoli-priehrade.html
48
Príloha 14: Podiel obnoviteľných zdrojov energie vo svete
Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Ren2006.png
Príloha 15: Plán Číny do roku 2020 ohľadom OZE
Zdroj: http://news.mongabay.com/bioenergy/2007/09/china-unveils-265-billion-
renewable.html
49
Príloha 16: Plánovaný rast produkcie energie v Číne podľa zdrojov energie
Zdroj: http://earthtrends.wri.org/updates/node/274
Príloha 17: Tempo rastu čínskej produkcie energie v percentuálnom vyjadrení
Zdroj: http://www.chinaenvironmentallaw.com/wp-content/uploads/2009/01/china-energy-
eff1.jpg
50

Udržateľný Rozvoj Ako Výzva Pre Politický Systém Číny

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Udržateľný Rozvoj Ako Výzva Pre Politický Systém Číny

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

2009 Tibor Švarda

Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej

UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ AKO VÝZVA PRE

Meno a priezvisko autora: Tibor Švarda

Akademický rok 2008/2009

Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s dôležitosťou koncepcie trvalo udržateľného

Key words: sustainable development, objectives and principles of sustainable

V danej práci som sa zameral na oboznámenie čitateľa s problematikou trvalo

Vyhlasujem na svoju česť, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne

Bratislava, dňa 24. februára 2009 ................................................

1 TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ 3

1.1 Vývoj trvalo udržateľného rozvoja 4

1.2 Hlavné ciele a princípy 7

2 UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ AKO VÝZVA PRE ČÍNU 12

2.1 Základné údaje 14

2.2 Udržateľný rozvoj v Číne 16

2.3 Čínska agenda 21 19

2.4 Hlavné problémy 21

3 NOVÁ CESTA ČÍNY 23

3.2 Mestá šetrné k životnému prostrediu 26

3.3 Obnoviteľné zdroje energie 27

3.4 Perspektíva Číny do budúcnosti 34

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 37

ASEM The Asia-Europe Meeting. Ázijsko-európsky summit

Čína je v súčasnosti najľudnatejšou krajinou na svete a patrí taktiež medzi najväčšie

V dnešnej modernej dobe je už široko akceptovaný fakt, že rozvoj ľudstva nie je

1.1 Vývoj trvalo udržateľného rozvoja

Pojem trvalo udržateľného rozvoja a jeho teoretické chápanie a vymedzenie sa

1.2 Hlavné ciele a princípy

D. W. Pearce (1990) vo svojej publikácii tvrdí: „kritéria TUR predstavujú určité

a) účinná ochrana životného prostredia a šetrné využívanie prírodných zdrojov

b) ekonomický rozvoj, ktorý je dosiahnutý vysokou a stabilnou hodnotou

c) sociálny rozvoj, ktorý rešpektuje potreby všetkých

I. Princíp integrácie cieľov troch pilierov

II. Princíp predbežnej opatrnosti

III. Princíp partnerstva

Predstavuje najrozsiahlejší, najobsažnejší a najinštruktážnejší z dokumentov,

Čína sa nachádza vo východnej oblasti ázijského kontinentu pri západnom pobreží

2.2 Udržateľný rozvoj v Číne

Na pochopenie postoja Číny ku koncepcii udržateľného rozvoja treba najprv

2.3 Čínska Agenda 21

Podľa Čínskej Agendy 21 stratégia udržateľného rozvoja Číny vzájomne integruje

2.4 Hlavné problémy

Je pozoruhodné koľko sa toho v Číne v oblasti udržateľného rozvoja vykonalo

Jedným z týchto projektov je „ecocity“, ktorý je stelesnením podrobného

Čiže ecocity sú špecifické mestá, ktoré vzniknú „z ničoho“, teda na prázdnom

Nová cesta Číny je charakterizovaná aj stupňujúcim sa využívaním obnoviteľných

3.3.1 Solárna energia

3.3.2 Veterná energia

Ďalším dôležitým druhom obnoviteľnej energie je veterná energia75. Obrovská

3.3.3 Vodná energia

Najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom v Číne je vodná energia, napriek faktu,

3.3.4 Geotermálna energia

Čínske využitie geotermálnej energie je prekvapujúco najväčšie na svete. V Číne

Zaostávajúcim obnoviteľným zdrojom energie v očiach čínskych energetických

Po rozobratí každej zložky obnoviteľných zdrojov energie v Číne je viditeľný fakt,

Práca mala za cieľ logicky jednoznačným spôsobom vysvetliť koncepciu

Dôležité internetové zdroje:

Zdroj: vlastná úprava podľa anglického pôvodného zdroja

Príloha 2: Kolobeh trvalo udržateľného rozvoja

Príloha 4: Čínsky rast sa začal pred 30 rokmi