Univerzi ta Pav la Jozefa Šafárika v Košiciach

Vysokoško lské učebn é texty

.: . l
... ..._., _. _ _ 1
E.Mcchírov á, L.Zachariáš. K.Belej, O.Szabóová
,
HISTOLOGIA
IPrí ručka k praklickým cv ičeniamI

LEKÁRSKA FAK ULTA

1995
 OB S A !-I

PREDSLOV
7
I SVETELNÝ M1 K ROS KO P /M ECHiROVÁI
A . Stavba svetelného mikroskopu 9
B. Prica s m ikroskopom 9
C. HislOl ogic U le1: hnika 15
D. Hi slOť lle mic kt metódy 16
ll. EL.EKTRÓNOVÝ M IKR OS KOP / M EC HiROVÁI
16
A . Transmisny EM
16
B Elclmóoo vý mikroskop raSlrovaci
13
111. CY TO LóG IA JM EOl i RQVÁ/
13
A. Tvar buniek
13
B. Ve ľkost' bunie k
13
C. Bunkov' membrána
15
D. Jad ro
E. Delenie bunky
IV. EPITELOVE TKAN IVO IZACHARIÁ$I ",.
29
A. Epitel krycí a vysti elajucl
B. 2.razovye pilcl 34
v . SPOJI v Á IZAC HA R1 Á SI 31
A . Väzivo 31
B. Chrupka '6
C. Kosf 48
Vl . KR V IBELEJI 51
A . Erytrocyty 52
B. Leukocyty 52
C. Trombocyty ) .,
VII. SV ALOVÉ TKAN IVO /BELEJI '6
A. Prictne pruhovant kostrove sva lstvo '6
B. Srdcová svalovina
C. Hladká svalovina
VII I. NERVOVE T KANIVO /BELEJ!
"
59
61
A. Neurón 61
B. Neurog lia v e NS 63
c. Neuroglia v PN S 6'
IX. KA RDIOVASKULÁRNY SYSTEM IZACHARI ÁŠI 66
A Srdce 66
B. C iev)' 68
X. LYfo,'IFATI CKE ORGÁNY IZACHA RIÁSI 13
A. L ymfal ická uzl ina 13
B. Slezina 76
C. De tské žľaza 76
D. Podnebné mandl'a 78
E. Jazy ková mandra 78
XI. DÝCHACIE ÚSTROJENSTVO /ZACHAR1 ÁSI 81
A. Hn anov8 prichlopka 81
B Hn an
C. Pried uSnica "
 U Pluca 84
\ 11 TRÁ \IA CI SYSTÉM {SZABÓOVÁ, MEC HiROVÁl 86 L SVE T E L N~ MIKRO SKO P
A Sl.Iadba Irn\lllceJ ru ry 86
U Pera 88 Mikroskopy nam umotl'l uju P0l:OTOva( :tv'e!en~ ob '
pororovať vorným okom. ruy Struklur a obJekto~, ktoré by sme nem ohli
C Ja h).,

""
O Zub Sú to prístroje, s kto rými pracuje pos lucháč na prakl . h
I Velle slu1l1~ t ra ~) semestrov aJ"' p~" potrebné d6kl.d,. . , L_ ICkyc e~lčelllach l: hmológle počas d~och
9Q ,. , sa s IlIml o'-"'Zll.uniť.
Pa'eral..
(j Prechod palelál.. a do taludl..a
H .':3Iudol..
.,
93 Hlavnou sueaslou s~eldn ~ho mikroskopu sú d~a Sysltm ww ' k
ku objektu 10bjekl i~1 l'ytl'Ma skutoč .
. .
.
obrátená k oku lokulirl, s1u1l ako lupa, ktolou sa dí vam e
y
' .
Vl~ . Prvi sustava wwvlek obmlená
ny, l:v!l.čle ny a prevráteny obrIU.. DruM sústava Jowv;ek
k '" " b ' .. '
9. " " b ' na s Ul ny o Tal; Vytvoren) objektIvom a
I Tenl..e {Ie, o fym SI o r1I.l. e~tel:vIUuJeme . Zvm(:~cn~ ob,.,."" powruJ'cme p"--' 'k RI""
97 ' . . . '-J ... ,,,, "om. Ol: b"vaCla se hopnosť
J Ilru be{ re'o 10 1 sveteln ého mIkroskopu Je obmedzena dltkou svetelnej ... ln 1\-1 ' t . .d .
apertlll ou objeklfvu lai y, o cme JU vYJ a nt numerickou
" l'eCe'" 103
I l iemI.. a - n .u
IO'
1\ I Pod)"aludl..o\ a "'a~a IO'
\III MC/C'O\Á SUS r AVA /MI:.ClliROvÁI 108 ktorá 53 rovni súči nu inde:<u lomu prostredia vypil\ajuce ho priestor medzi kryc [m sk llčkom I
A Obhda ~olovkou objektlvu InI a polovičného OtvorOvého uhla Iu/.
108
B \\'odll~CeSl) moCo,1 11 3 Maximálnu lozlišovaciu schopnost' tn ôteme dosiahnuť poutil[m imerznych objektivov pr; kto ' ch
\1\ ) 1 NS" \ RLP IWOU KTlVNY SYST É.... , /SZA BÓOVÁ, MECHiRQVÁI sa me~~i. čdn.u ~o~ovku o~jcktivu a ~cic sklieko preparlllu kvapne cédrovy lin:erznyl ~ej,
A OlallUI11
B J ub., ul elllla
"'
"'
11 7
zaruČUJUCI optlcku homogenitu prostredIa ple prechidujucc svetelné lu fe. Takymto spôsobom e
možn é n.u~e~icku .aperturu l:vyšif ~ad 1,0, teo reticky ai na hodnotu 1,52. Objektiv je potom 5ChOP~Y
C l lle.U§ v oblasIl V Ldlleľneho sve tla rOl:I1$lť dva body, ktoré 56 od seba vz.dialené 0,4 11m. Horná hramca
119
O \'agUla rOl:Ii ~ovacej schopnOSli svetelného mikroskopu pri poutitl ~ikmého osvetl enia je pnblitl'le 0,2 11m
121
t !'Iactlll!!
121
r runi culus urnb.'.caJ,§
122
A STAVB A SVETE! NEHO MIKROSKOPU
\ \. I\IU2:SK'i' R[PRODUKl iVN Y SYSTEM ISZA BÓOVÁ, MEC HiRovAl 124
A lcstls Svetelný mikroskop sa sklada l: !roth časti /obr. V'
124
B \',"Odlu!pohla\l\tcest) I. Optický systém
127
C I'fldntue pohlllln~ tľllZ) 2. Mechanická časť
130
U " el1lS 3. Osvetľovacie zar iadenie
13 1
\ VI ENDO"-RINNL Z L:A ZY ISZA BÓOVÁI 134
A '-/I 1'011'1) SIS l. OnljcU hu' mikroskopu je tvorená Susta vo u Sošov;ek vhodne skombinovan ych do objektívu a
13>
B G land ula th)IOIdta okulára.
131
CG Iondu ili Paralh )lOldell Objektlv predsLOvuje ce nlrovanu opticku sústavu zloženú z niekoľkýc h ~o~oviek, vloženýc h do
139
D Glandllln Supr.trenalls kovol' t ho va leo ll itého puulra. Kva litn ý obraz dostaneme, ak j e objektív korigovan ý na v~etky osové
139
E. Insu la lI:mcleallcll aj mimoosovJ!; zobrazovania. Ide o korigovanie sférickej a chromatickej vady,
142
.1(\11 k:01NA SUSTAVA IfI"ECHiROVAJ Okuhirom pozorujeme obraz vytvoren ý objektivom. Skladá sa z dvoch plankon ~e:<nych ~oSovlek
143
A "-ota obrátenýc h kOl\ ve:<ilou k objektivu, SoSovka umiestnená na hornom konci okulira sa volil očná,
143
B " ožné adne\a druha na dolnom konc i okulára zberná šo~o vka.
145
>':\ 11 1 NERVOV ' SYS"!EI\IISZA BÓOVÁI
il i
A Cenrralna ne1\o\a suStal'a 2. !\hcbanjckú Cas!' mikroskopu Ivori kovo lI)< Stojan, eiu sLOth', ku ktoremu je pnpojený slolik
il i
B Penrenu ncno.) S)Slelll mikroskopu a nosit tubusu s tubusom. Doln ý koniec tub usu je spojený s revo lverovým meni čom
116 objd.1il'ov, do horn ého konca su zasunulé okuláre. Pri zaostrovani sa lUblIs zvy$lIje alebo zllI tuJe
>.:r)".ZI\1'l SLOVÉORGÄN Y IZAC f-I AR IASI

Ií
161
A Oend gula buď makrometrickou skrutkou s lužiacou na hrubý a rýchl y posuv, alebo mikrometrickou skru tk o..
161
B COr1l ho orgán slut iacou na posuv jemn ý.
166 Revolverový menie objekllvol' je vypukl5' kovový kotuč upevnený e:<ce ntricky lak, aby stredom
jeho otvoru prec hádzala optic ká os mikroskopu. Na jeho spodnej ploche su Styri otv ory nil
priskru lkovanie objektivo v.Stolík lIlikroskopll mi stvorhran ny Ivar uprostred s Otvorom Preparat Je
na 110m pridržiavan ý kovovým i pru žinami. Prepaml sa poslha pomocou krltoveho vodiča, v dvoch
na seba kolmých smeroch. Kri žový vodit má dlle meradlá s nÓn;ovQu stupni cQu, na ktorej m"lnO
O!iC-itať pos uv.

1
r fi PR ÁC A S M I K ltQSKOPOM

I.. ch z~r.a den' J " pll d J ol I

N l.II( 'alku pr.l.cc s m.k roslo.opom sl.onlrolujc mc Č 'SIOIU opli e Y ho pol J , u~ "l lwch t.1
kl l apu Zapne m e osvetľovacie zarladcnlc a skon trolUjeme Jas z~roc V rc\ o lveru,)1\1 I1wnl('
m~::ys n. 510111..1.1 . Io'" mc prepar11 I-r)tlm sl-lIfl-om smer?m , ore zaostrlllle z.l~ ~ilJIl'~ O",
I
sv hod I vlfJeRllo malros ... ru t.. ou ~I
nHtavlme obJel-' iv s nlJmenSou no 011 l: ' om Slful-turu I.toru ,h~ellle l' iK I
prc parálll I mll- roskrutkou v:r konáme dooslfcmc obrazlI pOv o VaČŠej l:V,leSOVaCej ,chopn",,, .l
nlSllV lm c do strcdu zom~ho poľa a môtcme ZJr3dll' obJckll } cnuty pO~\lIp ah} pli llI.:n.:",
I
ZOfOval' aj dCliII)' prcparatu Je verml dOldue zachov~vat sporn Iia zo {nrndlo r a
::J~I.IIVU o Vaue) zvltio~aceJ sc hopnOSIl ~a hfa d3ná Strul.IUr3 ne~tral HlI

I
C '-II STO! Q G IC I\Á TECHNIK A

. k a 3 oreany lin Il1', tolú!!lcl...:

'l~--- 2 HIS10loglcl.6 lCi:h rula pOJedna va o spôsoboc h, al-.. o pfl p ravuJem~ lanp. _ _
V}JelfcRl C tcda o mc tódach, podľa I.tol)th zholovuJeme hlslQlpojfl- c prrnartm b .
H",olog:C kC p" pa ril) mlkrosl-opu)eme spr.wldla v prcc hadZilJutOm s\ctlc. mU ) 13 } l p,~IO
dosla ux Re ten k ~. aby Ic h bolo motn~ dobre presvlc tlf a aby sa , niC h JeJnOlh\-c lh,tl.~ lture
, hce mc 1tudo\'a t'. neprel-!)vah
Hlslologltl-é prcp3r3ty S3 pout lvaJu k naslcdu)uclm utelom
aj flf!líI" o"jt !.:í'nl - R3 uSI3 voc h hlStológlc a embryo lógie. patolog"l.ej 3nal0l1l1e sllJLlehu
leUfSlva, ako DJ na zdra\'otnic!.:yc h ~!.: o lác h D pn poslgradua ln om $lu dlu zdraVOII1}ch lahúranud,

1+11- - - ' - - - - - - 3 bI d j3on05li tb )' 1Il - IIa oddeleni ach palOloglcl.ej an atómi e k Slan ove nl u a l čbo upresne niu I.l ulICI-CJ
diagnóz:y. l.torá m ~ II mnohých Q.Chorenl zása dn} vyznam pre ďa l sl u lera pl u,
23 - -1- -;---1
~~-- 4 c/ ~ - vo v}s kumn}eh u5Ia vQ.C h, kde sa l- e:>.pen me ntálnej práCI 1'0Il1.113JU tk:llma Ole kn z
t loveka. al e hlavne z labo ratórn yc h zv ieral. pre tožc v)o5ku m vp i) \u niektorych IIC~tll'. ':1 priebehu
patologicl.;yc h pochodov, Je m oŽIl~ robil' iba na e'\ penm en t3In)'ch l\ Itmlach

21---\-----..... Than"'i a orginy môže me mll.;ros koplcky ~ t u do ... a ť l ' terstvom 51H1'0:n3\1111) preparJI. dltbe
mŕtvt po predt Md zaJúceJ fidcii Il rval y hl slologlck)o prcpariitl
Vyhodoll pozorovaOla 1.lvyt h obJektov al. o su bal-..leflt. pnok y. bunl ),)t l1101.n o~ť ~IlIJla r<:ldu
Vitáln ych poc hodov - pohyb bunie" . deleni e bume!.. 1. 011t301e rt 3S1R lek epi telu op LlIC bunk> ,\
tka11lvIÍ môteme pozorov~t' neofarbené ml~ros !.: o po m S fá zov}'m I-Ol1! raStOO1. alebo llIn r bCl1ť L n \:
bunky a 1 ~3nl\l;\ sa daJu zafarb iť lz\' \' j l ~ hJJ' rn j furh iya mi, ktoré v prime ranej l-..onCentr,l<:u ni~ su
o pre bunky 10\lcl.. é Tak ymlo spôsobom moho II 1.lvyc h bunl.ách Zll8 zom l1 nltl. lore h:h LIniI.} aku
sú mitochondrie IJanu so vou ze kn ou', \3I-..u OI) neutráln ou Ce rvenou a [lod Ne\'~hodou n;IIII11'(h
preparáto v Je, že Ich nernot no za farbIl' I'Sttl. ) IIU hlStolog tcl-..ými farb llilmi a IJI-.. \ l\I(h LIlJZOnlll
v!etky z102 ~ y l"an i\' DalSou ne\'} hodou nat ll'Tlcho farbenia Je. tr po I,rall.el d,'!>e Jl..un.Jhk
II-am~ o od umne - \ ) bledn c
18 17 15 15 14 13 Pn prlpral'e trv~li! ho IlIstologlcl. eho prep ar3tu rob une od ber materiálu zo Zncho tlovcl-..J tllnpSIJ J
to prob3tómou t xcí ZIOU. kyretat ou alebo punk Clou a fo naJrFhle l~le fi\u)cme \ doslallllnolll
Obr I Sta"ba s'·~lclntho n ulros ~ opu rnno!:5' vt fi\ at neho t lOi dJa V mel-..t ol) t h pnpadoe h, naJmll na oddeleniach patulog lcl.eJ .Jndlnm,,, .\
J-ol..uJII, 2-blnol..ulinl}' tubus. J,obJeI' ll' . 4· l..ondcnZOf, 5-mso~~ ( Ionn. 6.fll1cr, 7-! oSol' kll. S. stidn eho le~ársl,a. pou2i\'ame ma'efläl ziil-an~ pUI OU zo rn reteJ osob). nlel-..o llo hoJ ln po ,1l1 n l
dvojlc.l..lfnovll)ch plauut ltk, 9-rcgulálor (Ion), 10·asfl!r!cl y I..ole\..tor, II .h3Iog~no ... 1i 111mpa, 12-
ndropslll
l51lf lampy,IJ.tlona.14-os\clľo, ac,a ~o~ovl...,15-11".dlo. 16'!r1l1lsform lllor, 17-potenclomcler, 18. Prc SludllHll vo Svetel nom mlkrosl. ope su lakt o zls~3 né tka ni va pouŽl tel'né ibJ v podobe lenI-.."
zámfl"a, 19'5IIII" 20·mal.. ropoSIII' a nlll..roposuy, 21-noslf I..ond~nzoru, n- noSlf slol~cl..a, 2]- nakrájan}'ch pn esvl1n}'ch rezo\'. ~Ioré farbime I1l el-.. torou zo širokej palel) farblnClch lIletoJ
stoltel nl prcparir)
V nDslcduJucc) taSil sIm t ne opiSe me pracovn, pOSt up pfi pnprav/!' Irvaleho hhl" lu 'l~
prt par::uu
 I\ ' pt.,na/ prt broptrd.é alebo ne ~ roptické V) Sellcnle odoberá. d d y lekar Pti odbere v:wn ek tkani va
",us"ne dodržal' urč ' lé zasady. prelote od ber predstavuje lI aj dô l ežitej~i u proceduru l11 sto log lckej
teclrnrl.\ Aru naJ~II.ovn ejS ia labo rant ka nedoJ..á.že zhO tOV It' do bry pre parát z tkaniva. ktor~ bolo
.lnt"llodnotene Pl'i odbere
(3~ od 1.as ta~mla ~nll é ho obe hu \' organizrue, po odobratie vzork y a jej filiác iu , ma byt' č o
lIaJ~r.lgi Odobnmä vzor~a le xcizlal, by mala mat' hrubku as i 112 cm, pretož( u v äčS l ch blockov
t~311"a fi\athum pren,I..ne len do PQvrcho\)ch vrstiev a v strede Ikan iva dÔjde k aU lol)ze Sam otný
odber no ,l b.l( !etnl ). ab) nedošlo I. mechalllc~ému poSkodeniulkanilla. Ncpout.lvamc chirurgic ké
plnlel ~ ~ o,tr.\nll haťiknll. T~ani"o vyk r'ilJ uJe llle ostrými skal pelm i, alebo ži letka mi najma u
rarcn,h~ l11a!OV1~ , h orgJno\, ab) sa prcdlSlO Jeho pomllat.dclH u U tenkostenýc h or~án ov _môte me
Iia odber POU'II aj ostn' now Ice TkalIIvo Iliisilne nerm;fahuje me, aby nedO$ lo ku vzniku
ml~lo sl.Oplcl.~,h lI'hUu" Jeho vnuln rune po odbere mótem e tenk~. ploSnI' objekty. ako su ste ny
dul~ch or~ano\. napnur" na korl.o vu plPlnl čl. u Tk anivo prr pinam e II a korok bodliakm i jelka alebo
'p;tradlam, a, tal.eJfO podobe fi\ujell1e
2 r" lr, i:r
'" IOIIIU. ab~ sa lac hola la l'Ô\odn:i !trukwra Ikanl\'a v m mimálne pozmenenom sta ve nam s hiž i
IhJCI8 Ide (l proces. poČJS ktor ého dÔjde l. rychleJ denaturacii bielkovin s m in lmaln yml fl xllč n y mi
311erJ ~lal11l
fl\uieme tedJ preto. ab) s me zabr:illlh auloljze tk an iva, ku ktorej doc há dza krá lko po pre tu Se ní
knJldlO obehu AulOl )u vZlllká pôsobenim hydrolytickych enz)'mov, Ideálny fix a č n ý prostriedo k,
1.1or) b~ 16be, nenllfU~il3 nezm enil Strul.turu tbnha. nepowame,
F1\0\ ~I rnôteme r) Zll. oln) mi alebo chemickými pms tned kami.
FI ~,J..ci'"ejÍ\nú,e proJInedIo.' sa v hlStol6gil použ/va)u zne dka. Fixácia tkan iva vysu~e n i m pri nlzkej
lep/ole · freez lng dľ}illg' sa použl\a na dôkaz napr. enz)'mov , Malé kusky tk ani va sa Zmrazia na
teplow -60°C zmesou iZopell tanu II teku tym duslkom a sútasne sa v)'sušia vo vákuu. Fixácia
~uc h)nl leplom nad piamcIlom Bu nse novho kahana sa poutlva v bakterio lôgii na fi xác iu náterov. v'
hl,tolog,el.eJ teehllll.e sa nepouŽlva
('/,'''''IM filj11'né f!rQ!ln rdh sa použi\'aju tas tejšic, pre tože sa rah ko pripra vuj ú 1\ práca s nim i je
lednoduchá Na fi .\ac iu sa použhaju roztoky, kto ré ozn ačujeme ako fi xačná te ku ti na a kt ore mOtu
b~1 zlo1cne z Jed neJ. alebo Illekorkých che m ic kych látok Che m ické fixačné prost ried ky vyt várajú z
blell.(."n \ Ikalme p,eclplt;i t. pri čom plali prav idlo. t.e tlm je tenlo je mn ej~ i , lým j e fi xallvum
1,lahtneJSie Požiada\ k) ~ladené na kvali tné fiX3Ii\'um rn ô:!:cme zhrn út' do troch bodo v;
:l Ij\ <l tÍlulI l 111 :'1 čo lI:rj \'i:lC zac hOl'llf po"od nu St r uktúr u Ika nll'a
b nd zad lol al' f:rrbit cl'nost' tkuniva
c nr:i r~ chlo p re n iku ť do t kalli n l
Zál.ladné chem icl. é fhat né prostriedk)' mô:!:eme rozdeli l' podľa Ich zlože ni a. al e bo podra ic h
0\ i datn~ ch č i ,edu~~n)ch vlastnostl/ Wol r - f> lik roskopicka lech111ka, 195 4/ do S!yroch skupi n:
a \ pr\ťJ s~u ll lne spomenieme oxid osmiče lj- IOS04' a ox id c hrómov)' ICrOJl. Ox id os m it el ý je
I. r)Stal lcl.a. prcha\a. sli znice sll ue dráždivá látka. kt ora ve rm i po maly prenika do tkan iva. Jej
pou'rtle ma mnot.shO \')hOO Fi XUje tkanivo bez tvorby uaze nln a pre to sa s vj- hodo u po utlva aj v
E:.Jl.1 laboratoTlach. \ )bome filluje cytoplazmu buni e k, Je selektl vnym frx ač n j- 11l prost riedkom pri
fi,\ aCIJ wko\)c h tkanív a mye lí nu Ox rd c hro mový sa k fi xac ii Sam os tatne nep ouž íva. pretože
zn i' uJe fa rbrlern osľ ( ~ aniva V zmes iach s myll1i fi xa č n ými prostriedkami sa v~ ak veľmi do bre
OS I edt il nilJmi! \0 Flem In govo m roztoku. kde spo lu s 0 50 4 je aj radová kyse lina oClova
b Uruhu skupinU horia fi~a t iva obsa hujuce sO tl kovov a to d vojc hró ma n d rAse ln )' / K]Cr207' a
ublImat HgCI:!
III /1'11 i"/lI'~ spolu so síranom sodn)m tvo ri S U ČaS ť MIl Ilerovej te/..ut in > a s rom lO lo m j e
ta~lflu Onholej te~ullll)
~ 53 často pou t ill l v zmeS I s K;!Cr20 7 a k y~eliuou otlo~ou ako ZenhiolIa le1<.Ulma \
K, Cr 20 7 D formo10m Ilko Hel1yho lekutina a s kyse ltn ou tr hIó ~
oc~ovou ako:unes SU'§.3 IC 10ttovou, onnolom. kysehnou
Výhodou použitia ~ublilmítových fl xaliv je rýc hl y pne nl~ do tkan IV •. kl31ka doba rt d-cle 1.6 hodlu
Imax.241 a za c h o.v.a.~1I sa fal?lte rnosI' lkani va Nevyhodou je tvorba zrnunln. klolé sa mUSia pred
I
farbe n Im odstránit Jódovou ttnktur ou.
eJ V tretej skupine su zastúpené organrck é kyseliny. kysehna tnchl6rOCIOVlÍ. 1<.yselma Plkrova II
k)'5cJrna hdo~ á octová. 1'0 užl vaJu sa v l.Il1 es lach, prrtom vybome prcnikaJu do IkanIVa. vybome
fr xuju dol.onca aj cytoplazmu buni ek, ľahko Sa prrpravuju II zachov.haJu farbllernosí Ikanlva Doba
fixacie je od 3·8 dni. Najpoll llvan ejwu fi~ at nOll tekul! nou v tej to skupine Je l3oulno~a tekutrn a
dl Do ~tvn ej skupiny zaraďuje me etylalkohol. metylalkohol. fonnaldeh}d a i~h l.Il1eSI
fty1gl!qhql sa ako fi ~at ívu m pou žíva len v ko n~e ntrac ii vy~Sej ako 96%. V nillej koncenlraC;1
pôsobí de h ydra\atn ~ a spôwbuje zm r!.te nlC t~an iva Jeho nevyhodou Je. te na po~rchu tkanl~a
vytvára nepnep ustnu hUSiU a .ll!! preniká do tkani va, rOl.pu!.t'a tuky a lipo idy. Avhl vybome sa
hodi na fixaciu N iss loveJ substan cie. granul ti myc h buniek. glykogc nu. hlienu a anorganickjch
z lúčenin u leza
fg cQJqfdehrd. prrchádza do obchodu ako 35-40·, . 101;l0k vo vode tzv fomlOl Je Io btz.farebna.
silne drUdivá tekulina. patr iaca medzi naj l e p!.i~ a najpoutillanej!. ie fl utne prO$ll\cdk). Dobre
fixuje tkanillo, bez tvorby hrub!.ich zraze nín, rychlo prcnrU do tkan iv a, nerozpu!.t'a tuky, zachQv;iva
intracytoplazmatickl! Struktú ry, pôsob i proti nabobtn;ivan;u tkaniva /kolagénu/, konzervUje a
spevti uje Ikanivo. Pri dlho m pôsobe ni fonn olu na tkan;vo doc hádza ku znlu niu Jeho farbltefno$1I a
v tkani vách obsahujúcich krv /hem og lobín/, vyv oläva tvorbu tmavyc h :uazenin Z najtaslej~ie
použí vanych zm esi spomenie me Schafferov u a Ca moyov u tekuhnu.
3. Od l' o d ň uya nj e
Pretote iba z fi xovauého tkani va by sme ve rm i t at.ko pnpravi h dostal ot ne te nke rezy. ~oti m e pred
krájan im pracovný post up. počas ktoreho dójde ku presýtenr u tkalIiva. jeho spe~nenru a aj
zakonze rvovaniu. Týmto pracovn ym PQstuPQm je zalievanie do parafi nu. celoIdinu alebo ulatmy
NajfastejSie sa v histo lóg ii pout iva zali evanie do parafin u. ktorému predchadza proces
od vodOoyania. Od vodňo vani e tite dehydratácia. sa rob i ~e tme vo vzostupnom rnd e al koholov, aby
ned oSlo ku zvraSte niu tkani va, l atinomc 70%. pokra~ uj e me 800,., 96% a trikrit lOO"/. alkoholom
Cie rom odllod nenia j e odstránil' z tk aniva preb ytoč nú vodu, ktora sa s parafinom a celoidinom
=:1; nemieša a tak by brá. nila presýten iu exci zle tymito zalie vacím i médiami
4. Za li eva nie
Pri ncip zalieva nia tka niv pre histologické účel y spoCiva v lom. ~e zalievacie.médlum 'parafin~
celoid!n. želat ínal rovnom erne pres ýli od vodnene Ika nivo a vytvori s nim hom ogenn y bloček, ktory
je možné dobre krája!' na tenké rezy.
Zalie vacl proces rozderuj eme na 3 etapy:
_ pres)'tenie tkauiva látkou rozpust'ajúcou zaIrevacie médium
.I . presýtenie tkaniva za1ie vacim médi om
- vlastné za lievanie do méd ia.
V hislologickej prali; sa najčastejšie zalieva do parafinu , Pri tomto za lievaní poullv~me ako parafin
tozpuSfajúcu latku benzéu. xylén alebo loluen Benzén v)'tla6 Z od\'odneneJ exclz re ety lalkohol
ktorý podobne ak o voda sa nem ieSa s parafinom . Po presyteni tl.anlva benzénom pre ná~am e
tkaniv ov)' blote k do te ku téhO asi 56-580C te plt ho parannu v le nnostate a nechám e ho pres)'cov olt ~
troc h kupe roch. Nasled uj e vlastn e za liatit. počas ~tort'ho klalrtn) a prefiltro~any par1l rm ~he ... _e
j do zalic vacich ko mô rok , v kto rýc h j e urni es tneny tl.ani vov ) blate/.. Po y)'chladnuh parafin tubne
zalievacie kom6rk y odsmi nim e a ziskany parafin o vy bloček upe vníme na dre~enu podl.l,lku l
ta" ychto paraflnov}ch blo~ kov zh otovuJeme na Illi ~ro:,:,:
,,':-:'~'~.__·_-_-_· _ _ __ _ . . . .. ..
1
 II. VIU ln f f.rbtnit
5. BWl!W: . h h
ll~ln"o,)ch blot~ov sa rr'pravuJu Itn~l h,slologK l l ruy nl iptc,illn)cll pn5lr0JOC lvan~c. hemalOKyHn ' -IO minUl
m,~roIÓI1') ľodr, ~Of1!Inl~C't potniln,t In I}l') m'lroIómo, san~ o~) rOl.tn)" I lfT1ruo".CI opl.ch , '0 vode
Sim!,,!} Ru'WÓm Jt ,hodn)' nl ~niJ,n't ,StI~)clll)'JI'O' Ibs"va. p"(om S V) 1I0d0u sa vlut,v, na kys lý , Ik ohol d.fcren(ovať
~QJ.n,e hrdtho .~ an". IImp"'. R"JcotOOl ! SU ,Ilodnl pu ~niJanlt ma~Ui<:1l panfinovyc h It(un voda 10-20 mIR ul
blotkov • pre zhOft\\'o\'lnoe to!flovy.:h relO' Na -mcq:"uJ!"IM? !!utcpt6,,11' SIl rtru bud' nUahale eozln ..•• ..2.' nllnUI
.k.,,,,!, .lebo II.an,.! noh..l do ttlalon)' Jello l~liI$lnos(ou )t, k slol(t!r. Jt spoJtny ~o " o"ou oplat h v desulovlncJ vode
h.dIColI s oce ro.ou rr,~ou , ~. ortJ)t SlI.ftll) o~,d uhll('I)'. lenlo nlim Vl,sazuJt l~anI\ Ov) blocd,
proRn,O n. S!<llfeku Rtl) u ~b,el"lll11 l nu~rolómOI jcll notO\ pomocou ma~~!!llo SItICa a prtnUaju [ll O dvodn en ít
na paJlo1n!! s~IJ~ I. . T,t lO mUl,a b) " (ISII! I nJnell adhtll Vn ou \ 1"511011 l() lmt' . b,ellD II g l)·cerinu 96% alkohol . . 3 mlnul y
Chl~roJtn, rt l sa nl podl!l1nnm s~h el.u n.ro\'n~ po podloa., ll'apkou dtSlllo,a'lc} , ody a n3Ima' , na 100% a lkohol .. .3·5 minU l
h'510IoJ!lcl.tJ Plrel.e pn lep lole ]1400C I'reh} . otn~ .oJl sa ochaJe filtrtl~lI)m pap.elOm a rtl sa karbob:ylt n ..... 3·5 minut
do'U~1 I Itnllo<llle
rv Prtju ne nir
6. fldItrUt xylén ........ 5 minUl
P"'JOI>cmm r.rbll' III JtdnolhH' rtl) SIl no f.sbll J Zv)raznl3 bunl.o,l a II.anovOlt I.ompon t nly. )[)I1!!n ._ ..... S mIR ut
Lwrl' JC polom motnt prl'~tra( sveleln)m nul.roslopom Fasben.t Jt u lote né IIa f)'lII.Aln}ch a
chemlcl.)th rel~c,.6ch l.:ub,va, lkanllom, na)taJle)i,t formou .diOrbc.e mold.ul farbiva na povrchu Po prtjasnenl rezy uzavri eme medli podl otnI! a krycie sklifka do ulllvieraJuceho mtdla J.: IO 1,1Ika
11..'"'I'ov),h ~trul .u! l.udlll zlotl) 11.1nl .. I bunlel n. scba ~.B1:u l}slc farbiv. fnapr cozinl a dokonale pnchľadni, ne sm;t po~kodzovať sfa rbeni e tkaniv a a mu si mať v)'soky Ifldc'I lomu
lI'~lf zlotI.) d5l ..hlt f'rbl\á nllP'" hemalo~)"n Podra SPÔSO b" nn"bjCJc farb'3ceho IOZlolu Naj~astej~ie sa ako ulllvieracie médium pou~i va kanadsky ballam a cédrovy o lej . O k rem
ddlmc fHrbt'IlIC na spo minanej základnej farbiac cj me tódy ex istuje veľké mno1.slv o ďalSlch farbeni. pfi klOrych sa
· I,r0t: rr.'r. nt · Il.a!lllO sn fH!bi pO UITllu Inlcn lllu sfu rbenla I pOlom sl proces fu!bcn tJ prcruši !pecililne sfarbuju bunk)', m e dl ibunkov~ hm ota, 6 subceiulárne ~ trul,au r)' Z naJznamels lch
· rl't: f rshnt • l~anl"O SIl prdarbi a pOlom sa pd5l u~ným roZtol.om odfarbl Idiferencllje! na spome ni eme farbenia: AZAN. Irich rómov I!. Weiger1 van Gieso novo. orccinom a Impl'egn aCl3
potldOI'D") odheň AgN03 ' Vysledk)' farbenia su zh rn uté v tab u ľk e l.
· S lIl.ftd ~ lII' t I~.n .. o SJ f~rbl postupne la sebou v n. e~orl)c h farblac"h roztokoc h
· Slnlulr ' nr.r . 1~lnll o SI fOfbi rOLIoLom, v 1,lorom Jc su(asne "Ie~orl.o rózn) ch farbil' ~rqcQvQl!ie MlĎ'.q b Ikoní,'
podr. lulrjllu (arNUI' rozlISuJtme
· r.. bt"'t (ltfulnt "Setl.) zloU} Ibnll ' SlznhonllB I rovnal.om Ióne a ro vnalo Intenlh'nt
• r. r bt~,t ~rl~~I" nt . f~rl!l\O I >Illnt zn.lzornlaltoo ofasbi Iba jednu zlotlu 1~3nlva
- fRrbrrllt orlorhmmalld tl _ lJ..anllO sa f.rbi na lu lSiu fa rbu aku má u nlOlnt farb ll'o
~ (~br br "h;'Ómtl~('h!OmM" C L ~ . jednOI"l e ll011.y tla mvD sa Jed nym fasbl\'om sfarb ia do lIl ych "
j
1 Tkanivi, ako sil zu b D kost'. obsahujilce väf!ie mnOŽSIVO ano rgamckých 1~lol.. S:l s praco liav aJu
dv ojakým spôsobom : dekalcifikácioll alebo Zhotovením \.ybrusov
l. Drli3 ld OUdp . ide o rozp usTen ie anorganick ýc h látok k)'se linami 15 o-;, HN031 al ebo
rare n>c I MI. ne1 mO samoIne fnlb. ~o clle lalônom , klore preme nia nerozpustne soli na soli rozpustné vo vode . Del.:lIClfika ~nu tel.ulinu
odsTT:inime z tkanilia prepranim v ronoku 5 % kamenca draselné ho a at pOlom pren á~a me Il.am.
7. Moril O! PlJlr do ol'!jcl..\ I ItQ!lHl'.duutdil vo do vody. PodsIatou odväpňovacieho iH~inku chelat6nu I ky se lina e t)' léndiam IIIl e tr aoC lo va J Je
~e:>, ~o 2~farbed nl a " rtJlsll enl uZa\lera nl t
meJZI podl02nt a ~rycie sl liClo do OplI cl )' VllOd n)'c h j"
sc.hopno~t'. ViHlaľ Ca a Mg v podobe vysokorozpustných komplexn)'ch so l i. Pou~ltte chc latón u Jé
ml . ~Ior .- su OSIa'OCne pn th radnt II $ufasnt lon ze n ilJU rel vy hodnej šlc, lebo sa zachováva farbiTeľn OSI' tk a ni va, naJmä jadier bunie~ .
2. Zhm?yt uit vý brusQV - " tonIIo prípade sa z tkan iva najprv o dstráni a organ lC~é lall.}
[°rk'!1( "lImljamwb (rr)" h",wwl!'!wq", q tp-UWm m.aceni.~lou . ~ t.a k~o priprave néh o mate riá lu narde me tenk é platniCky. Z lt oryeh sa pomocou brus k )
TiUO mtlóda nlj(.sICJSlc poutha I hlslolog lCl )ch ale aj palOloglck ych labOf3TÓrulch Je TO
SI aJemn)'ch bruslaCIch pb t pripravi dostato(ne tenk y vybru s, klorý sa uzavie ra do tuhého ba lzamu
~'C~ódl 5ul.cedJnna. preTote odp.anfillolant rez) \)prané \ 0 I'odc fasbime najprI Jodro,,),"
~:r 110'" • hCIIIDtO\)hnom a poTom dofarblljernt C) TOplo zmallcl. ym farbil om . cozinom.
emala,") Im Je pmoont. usad né fa rb,vo a tOlln S) meT lcl. t. I.ys le farbilia

I Od ,)~r~fino\al1ít
\yli!n 5 111111111
xy lén 5 mIlHlI

I
10000oal~ohol S II1lnUl
96"'.III.. ohol .S mmu!
I'ooa

12 J
 D HISIOC UEMIC KÉ MUDpy

v pollnlllc! dOI:le za:m4mc~.1i "cll:j rOzvoj hl$IOChtmicH techniky 1~;Slocktm;a l i uotJ.crll

~

~
morfolollckým dôkazom I ~Ndlom chemIcky de r,novln~ch zlot Ir. b k . ..
~ najpresncjkJ topografickej loklJ,z.icn chemICky 6cfi novany h,e'i ~n't a Ikan ." . Má ~1 ... t,1 k to
hisuxbcmlCkt po5lUpy odll!m! od hl~ologl(kych V n~Lc'" < '," ,.",par1lillXh. a pr(IO 51,1
d6k JuteJ aSI, uv ume pr.ntlpy dvoch
al 'leTmI často sa ~1'u.)1UJuclch polYl.Ichartdov a fO$f.,n v tkanivách t ,yoc'chov

. metód IU.
MetM I PAS

", ..
~ 3, Oo.k.azu.Jem.' llou ~rllomnos( polysac:hlndoy v lkal1!"ich Ide o nv f.nt polY5Kllandy skladajuce
sa I~ z md:.ol'k)ch mono:sathandov ako Je napríklad glykogťn, ktory ~ hOJn~ vyskytuje v
t)1oplllZlTle pUeiloY)ch bumd, a v bunkich $rdcov~ho svalu

" ,· "
~

~ Tak i$lO mOkme toulo metódou dokial' aj prItomnosI' polysachlTidov, klort okr~m zlo2ky

"
f saehari(\ovcj obsahujil litk) ,neho eharU.leru, napr proteln ' mukopo lyuc handy, glykoproleiny a
~ ~
l' mukoprotefny, alebo "Iky zo sl.uptny IIp,dov "I)kohpidy
~ ~
ó ~ Owačcnie m~tódy PAS je skf1ukou, 1.Iolcnou zo ač,al~n~th plsmcn nwov r~ailencil pou!itjth

"" · .., ~
..
ó ~ ~
~
~
pri I~jto reakcii:
~
~
c
~ ~ g ľeriodic Acid I Schiffovl relgencil.
~ > ~ 2 ~ - ide o oxidáciu polysachandov k)'s~hnou jOO'5tou, pfi klorej vVlikaju dialdehydy. TielO
o

E
" ,, rcagujti so & hiffovou reagenCIOu /kyselina fuchslnsiričitlil za VZll\\..U fia\ovočeľ\l~ntho sfarbeni a
.
<
,•
~
v!ad~ tam, kde su prilomnt subs tan cie PAS pozitlvnc

,-," ·,
Ó
.• ··< [• ·• ., ,
fi c o ~
~
c ' . I\ l c! ód a uoliopy lat o il
Na hisux:hcmick y dôkaz fosfattU po užívame uokopulačnu melódu. J ~ to metóda jednoduchii,

~
~ ~

t rýc hla a ~pccifická, čo je pri dok azovani enzýmov veľm i dOletit~ ,

~ ~

...
~ ~
ĽnndJJ. ' spoč i va v použit i :tIučeni ll nano lov ako substtlÍtov, najčaslej~le sa ako substril poutiva
~ ~
F a-nBftylfosfát. z ktorého sa pôsobením ell zymov od~tiepi naftol. Tento dokazujeme pomocou
c
E
·§
diazOniovej sol i. Naftol s diazóniovou sorou reaguje za vzniku farebnej, vo vode nerozpustnej
~

· , ·~ .• .•
zlúče n iny azofarbiva.
•"
n
~ " Keďtc sa nafio ly v organ izm e nevyskytuju, tato reakcia je ! pceifickA II prebehne iba po pridani
c Q,
g
~
li ~
,c ~
c ~ a-naftylfosfätu do inkubafn eho ronoku.
~
.e ~
u 2
~

c
~
2
~
2
~ o
,.~ E
, ~

"
~
", Kontrolne otázk\"
ó I. Stavba svetelného mikroskopu .
··
~
.<
~ 8 E ~ ~ 2. Pracov!lÝ postup zal ievania do parafinu .

.. .,
~ ~
u u
w ;;;; 3. Druhy mikrotÓmo\'.
• "8•
~ ~

·• · it.
~ ~
~

-:E
ii
~
>
>
~
~ E ~
~ , "8
E·o "8 ~

~
o
=
c
t
'O

~
~
'O
4. Aké druhy farbenia poznáme podľa spôsobu aplikácie farbív?
5. Farbenie hematoxylín-eozínom.
c c
t ~

6. Princíp PAS rekacie.

, ;;
""8 7. Princíp azokopula č nej reakcie.
~
n
~.~
'•·" ~ '"•·
~ -= -
· e
~ ...
I: C
c •
"ij
C
~-;;
c c
~
~
E
~
> ~ ~
E
,~

•oc
· ·• .E-=;g.- ··" -. · • '"
• l'lu
•
~

·• ~
'~ ~

e
';:;;;Iil
·'".."
É >o
9 c u '~
~
ii 'a. ..:
l
':;5
"
~ <
~
E 2 E
~.
E
~~
~
!ó,
~
o
~
c
~
•
~ ~ ; :li ~

.
~ ~ ~ :li ~ ~
~ ~

·
N

o
O
o ~
'l'"
~ • ~
i E " ·~
c
.
~ c .~ "

'"• ·•
~ ~
~ ~

'"•·
~ c u

·.·... ·• '",."
> ~
u ~ 8. o S
>o
2~
·fi o c
o
"" ·
~
c

~i
E
.. · "•~ E
~ ~ ~
~

~z
,

~
~
c

"·
~ <
CO 1> N
<W E
~ S c
~
c
z:2
" 2 U 'o
~ > <; ~ ]
"

I. ELEKTRÓNOVÝ M I KROSKOP
A TRANSM ISNý El EKTRÓNO YÝ M IKROS KOP
Roz/IIovaci~ $chopnost' s"cteini ho ml~ros~opu /O,2 )1m1 Je obmedzená "Ino"ou ditkou ",d,teľntho
s. ctla I l lldne ~onllru~čnc V11en) nptlC~cJ susta"y s~etclniho mikroskopu JU nemôtu zlcpiiť,
MU lm ilne u!J ročnt zvjčJe nle s"erelnt ho ml~r05~OpU dosahUj e hodnotu 1000 li _
t.: dosi~hnul'u . Itlleho Z\llčknl~ bolo Irc~ hr, dat' ,oy zdroj ~ Inc nla s podSllllnc krallou "Ino"ou
dl!ko\l I zostrojiť . dch áln ... OpltC~u 5uSI:l."U, ~tonl b) bola schopn á vyullť loto " InerIIe nl
.)I\-oren,e z"lčlcntho obrazu A~o ne~hodnt SI uUZ.IIh ",nlgenovi lit te a gama lúče, klOrt sice
mlJ" dOSIatočne krit~u "Inovu drU.u, .Ie Ich vinol i .'Iasm os ll sa nedajÍl vyutlť na vytvorenie
l\lčlen th o obrazu
V ro~u 1914 de Brog hc d()~'ul, lc lJ'}chlené pru dcnle d ektrónov - tzv. kalódovi tiarenIe , kton! vo
s'OJeJ podSI3 te noe Je e le ~ rromagnellck)'m vlnen im lide o hm oln e čaSIlce!, m' aj vlnovi vlllSlnosti, "
f>r.j\t liCIO Vyutll'. cle~lrónový m l~ros~Op na v)'lvorenl e lvlčJe n t ho obrazu
ZdrOjom urychlcnych eleklrónO\ l' ele ktrónovýc h mlhos~opoch je e lektrónová dýza. Elektróny
.'}'SluPUJU z rozttra \'tntho \\ o lfrimovi ho \'Iákn a. kton! predSlavuJe katódu a sú urýchľovani'
tk~mckým poľom, ulottnyUl vo vli kuu medZI ~~Iódou a anódou lobr. 2/. .
J\1IKIl OS KOI'
.' . bod u umo1nlf pravuj e1 m: I, ,v,'lknl(l
valCI Je uľahČiť sústred~l"e clelmónov ych lučo v do Jcdni~o ód ' Olvorom v ,,,.óde do I."" II.
prepar:ilu I menen ie Inlenzl ty osvcllelll9 Zväzok lútov z al Yh S~ at' l. d rMI)' a IC"" h,,~l!rll)o
pôsobeniU magne\lckiho poľ.a , tOIO pole Je schopn~ elektróny vyc y ov '
te pôsobi ako elebromagneucU ~owvk3 . pI v I111erakCl3 llry~hkn, h
:í d
Na \Vorbu obrazu v elektrónovom mikroskope: m IJ'O stamy v Y t 'ml n;~h
I ~,rónov s hmotnými čas\lcami studovaného plepar:l\U V prellur.OVllClCh ran., h
e,\u ónovýCh mikroskopoch SIl vyutiva na Ivorbu obrazu rozplyl cIelilIonoV prech~J~J)lItIC cez
e ~panlt InlenZl1a rozptylu urýchlených e lckllOnov zá Visi od SUČIOU hrubliy a husloly rr~par.11U
~ rým ' cIelitróny prech:!.duJú Zvllč~eoý o bral nClJ'O!OruJe me pnamo_ ale preml~la <o" n ..
f11;oresceočné ueOldlo. Pod tIeOIdlom Je umie stn enI! fotokomora s dos"aml, na "lore .. nbrM ~
vyfotografuje . , . '
Jednotlivé tasti elektrónového mikrosko pu su z kva hlneho kovu a su spOjene do "olon) \ I\are
valc:l._ TalO byva umiestnená na slole Kol óna Je napOJen:! na v~liuOvy system. pomocnu J..loro!ho S..
vytv'ra v jednolllvých častiach mikroskopu váliuum nevyhnumt pre pre-adzl,1I mlJ.. ro,lopu
ROllilovacIa schopnosť lransmlsnych mikroskopov je 0 ,3-0,25 nm K 100\U, ab) sme tlltO
rozliSovaciu schopnosť mohli dosiahnúť je pOlrebná správna obsluh a ml krns"opu a ,i roha
Na obrizlw Č . 3 u"i\dzamc prehl'ad vel"kosti bunieli a subce luli\m ye h l "u"llIr ~tory m ~ shltll
kvalimtho prepar.ilu.
a"o
pomôcka pri orientácii \' svetelnej a elelitrónovej m!lirosliopii

s.e u' ln ý elelitrÓI1()vý Prfnrayi' materiá"! pr t l!'a nsmi snS' EM

Kaldy prepadl, pripraveny II~ ~túdlum v Iransmisllom e leklró novom mlkrosliope, mll si vyhovOva l

.~
OBRA Z týmlO úkladným poliadavk iim:
aj musi byť len~i ako I firn " 00 nm f
v o~ul' ri " i bi mus! mMať vy suše nie a väkuum
cf musi mášať bom bardovanie prúd om elelitrónov

-~: ~
111 malnici
dl musi byť dostalocne kontrasm y.
PROJEKTi v Na $rudium biologických objektov v lrans misno m ele ktróno \l om mikros J.. ope sa mo;.: poullt
DRMIY suspenzia, repliky alebo ulrratenlié rel)'.
Sletla Posledne menované palria medzi najpoužívanejŠie typy pre parálOV a znam ~ nah revoluCIu v Stud lu
I
c k~trón ov ultraStruJ..1Í1ry rastlín II živocichov. Vhodnosť pOUžitia II h a lila ultral cnJ..yc h re~o\' 1J\t51 od
PROSTREDI E I metodických postupov, ktoré predchädzajú zhotovemu uhrl1l enliyc h rezov Su to
~ldllC h 1/ fi dcia
vzduchoprázdno
OBJEKTIV
POZO ROVANY
ľREDMET
-c ~
21 od v odň o\' anie
lf ulieva n ie
41 pr iprna UT - rtlm', rezanie
SI konlras lova nie.
KON DEN ZOR

ZDROJ 2:IARENIA
tlurol-'ka
---c ~ Ulf Ú~Oh~U ~dci.e j~ stabil izá~ia štruktúr II chemicli ých látoJ.. , f..l oré l1 eto Stn.JJ..tur> \"}I\drajU a
cho .ame blOloglCkych štru kt(lr v takom stave, klory b y sa najv iac podoba l po merom \ Zi\onl I
'fi".a~~zme . Ako Standardn é fhat né ti nidl á sa dn es \I EM pou t Í\l1jll adItí vne ~m ldl d I.lOré s l P"
katóda ll( CI1 stávajú su' č as ť ou mo Ie k' u' , fixovanej. štruk tllry Patna se m form a ld eh yd ' '
Kt>.-l nC)
~lutaraldehYd a kyselma osmičelá flxačneho ~,
Ostaločny kon trast
Tle lo ok rem samol neho c re J.. tu I\1IIS I I \ I/or lt
bunkovych Stmk!ur Prelo správna fixá c iD záVi si od mn o hyc h h ..;orO\ .t"u II
nZpr os molanta, Ióna\'11 s t![l, osmotlcka hodnota, teplot<l, pil <I dl žJ..a do by fi xj cle '
I
P~:~C:ál~~h~:~tll~,k~:~~km"',,,"", Svcteln",éhO II elektróno\lého IO ihoskopu nc;:~:;~:~~gn~\~á môže m,e fixoval' pon orC01m bločko\l do fi x ač n é h o roztok u_ a pll J..aclOu ro/wku 11 ..
II II an Oli ur)"chrllj c z k ód . v ope ra nam poh, alebo cIevno u perft'1 zlOU
ob~Jopen~ Wehnehovym valcom ktor)' . . , at y emHo\lané elektróny. Katóda je
, neSie menllc ľne záporné predpli!ie. Úlo hou Weh ne ltovho

16
l
 Ohr. J I' re "f':u/, eI'koS ti IJllniek il 511IJct' lul:irn ych ~ Iru k / ú r

11 Fixova~ é tkanivo prem yjc lTlC destilovanou vodo

DehydratácIOu odstraňuje me z Ikaniv. ~or ' od u alebo pufrom • dôklBdne ho odvodnime
fozpu!:ťadlami, kto~ sa mida; ú so u.!' nu, ~ u. klor, Je nahradcnil lakyml OI"nlck,·
' le~.c m médiom M ., m.
Dureopanu AC M sa pred zalie~anlm od od' . alell , klorý mi byt' uliaty do
koncentnlčnom rade od 30-50-15-90 8 3-knl~ fiuJe acetónom alebo alkoholom v 51i1paJucom
- A "lIn o l; )~ elin y I vymencnom 100 V.

31 Dokonale ~e hy dratoYané tkanivo sa musi Ul iať d

'" prevažna väč~ ,"a sa neda miehť s vodou Z I
by mali mať nasledujúc e vlastnosti:
o ,SlXcu\lnych Ulhevackh m~dll , klmyt h
. • le~acle mt'd,iI použlvant v elektrónovej mikroskopu,
- rýcblg prmikať dg Ikaoiya
-Akllll o lihlme nly
• roynomerne men ikať do ' kaniva
-1' hU: l11 a lemll
- roynom erne nolymni lov ať
100 _ maií! byť domloCne tvrdé
'" -1\ 1_\ ozinofilamenl}
-lt ilJozó/tl}
Popri metakryláloch, ktoré sa dlh!' roky použlvali v elektróno
použí vaj ':' novšie, tzv, crossliked hmoty. Araldit E
V I ' _
S
-'.
vomlkrosk~lckeJ lechmke, sa dnes
' pon, pUTTOVO Uhevlcle m~dlum I Durcupan
nepo ymenzovanom z:"hevacom medi u necháme tkani~o dostatočne dlho mfiltrovať a Olom

lUHU IllU
- Ce nl ri o l
- L,zoló my
[i q
ho
ak prená!ame
ž h .do PVC-kapslcf
- alebo do ~peciA\nych fomličiek ,PVC~.·
. I "aI1lVO u ,cJeme
.
t' , e ,o zonentuJeme na dno kapsle, ktoni uzalvé-rame vrchné-kom, vložIm e do stojana a dame
polymen l.ovat' .do t~ nnost~t~ pri teplote 50-60oC lobr. 4/. Procesom polymeriútie dôjde ku
vytvrdnutlu zahev3cleho media spolu s tkanivom, ktoré je takto pripravent na reunie.
mcPd10m

Obr. 4. ielatlnové- kapsl a so uhatym

k6skom tkaniva
- I' ľ l'o~ izóm)

luuao 1000

- I\ liJof ho llu l'ie

- Er ) lrOC)I)
m

'" - lI eJl:IlOf)' ly
41 Na rez.anie ultratenkých rezov sa použlvaj6 ultramikrotômy buď s diamantovými, alebo
sklenený mi nožmi. S6 to pr!stroje, bez klorých nie je matné pripraviť rezy vhodne na {tudtum v
EM. Dnes 53 vyrábaj6 ultramikrotóm y na tenn6l ny, aleoo m~hanický posu~. Zakladne časil
mikrotómu, klon: móru byť u jednotlivých typov rôzne upra vené, su lieto:
' OU _ vlastný uhramikrotóm S optickým stereomikroskopom .osvetlenlm
- OUf) /}'
•, - ovládae! elektrický panel
- pohonn ý elektromotorček
- hlžový stollk s drtiakom noža, bločku am akroskrutk ou.
Medzi najdôležitejSk časti mihotóm u patri držiak nota a dffiak obje ktu-bloč ku Držiak bločko Je u
ultramikrotómov na tennálfly pOSUI' pohyb li vý a v predl1eni upravený na ohrievan ej. najlasttj!ie
l Duu medenej tyči. Dilatácia medenej tyče je lineárna a jej rýc hlost' je pfl~mo umemá vý~ke teploty
A nll1 Olli 111m
Posuvy sú jemné a pravideln é.
Ultramikrotómy na mechanický posu v majú jemné mec hanick f posuvné zariadenie, ktorým motno
nasIav it' mechanický pOSLlV preparállL a1 na 20 nm. Výhodou týchlO ultramikrotómov Je, te sa
rezanie môže kedyko1've k preru!it'. Sú málo citlivé na zmeny teploty II možno nimi tiskať vef\é
skupin y sé riových rezov. Skôr ako začnem e rezal' ultratenké rezy, musIme blotek upraviť do l'<iIf'U
pyramídy a dôkladne ho fixovať ~ držiaku. Sklen ený nôž lobr 51, klorý sme opatr!1I ~pc(;lid
 t' V Závi Slosti o d IOho_ Č I
51 Ulln.lenkt reZ)' pnd preu nn ím v EM Je ~:t~:b:~e~~~~' ~e~~~r~;~~I~~JC'ne v dls ade d v" d ruh )
m' blOloglclc9 obJdt .fi.lltu ku konlr115meJ '

~
Obr j Sl'enmy n6t J vvoo<: kou
~ontnst~VII1~"" ..... <tQno" !ma V '; o"lt kt pJ SVe llom nozad l

~
T~nIO roZlol slutl II' lIIcll)1hJnlC ,-ero_ l lort pn l ri)anl vznll,)u po "asll ven ' IIltl'~"\llf()lómu •
po Jeho JpuJlenl do chodu ZhOlo",'n!! ullnletlU fU)' ml/strn e l. h l~lny rona"u U( hyt 'l' n. s Ieťky
III.., lb) '"lC ntpoSl oo,h OIlne nM" Ru)' posu_-ame pomocou )tmn) ell .. Iasov Stete• •
umlCSfftuJcmc ~h do stredu 1I(I'l y NOSM' SICI\.)' poulr.ant v f M I VO'U m n: h'nlck)' podl.l.d I
zirovd ubel'petuJu l) pr«hod eld.l1ÔnOV)c h tutov eu obJe", Onu SIl poul i'aJu s ieťky I
mncälml, ..ymbent l r ',"n)'. pIlid ... II ILIu, zl.U, .lebo l medi Ich pm' mtf Je 2.J·) mm I počet
~:;:;;S='lQylQlC WClly ohlekt ? " !maYom ooudj k b.olo Ickyc h obJ ck! Ov, m~ nlz;"u
PrevalIl' vltJ LA' bl0gtnn ych pr-kov. ktore l... ona ú kladntzlot Y g t ny rozpt yl C I C ;"IrOl'lO~',
mole~ulovu IIm olnQS!' TlelO prvk) sp6500buJu len vo verml :aleJ m:e:e ~~ ani po fldc II OsO ... .
dô !editu ~ollo nedhllJú blolog lt ke objekty dOSlaloc ny OOU'1IS . '
V S . tiv l dodatot na ... ~zba alomo>
KM O • u.jml flxato )'m. fill1dlarm NI zvylcme \.. onlr11SIU sa vy u
n ... . b kovyc h ' trukturach So h UTa n!!
(alk) ~ 1I ~ovov, ",or~ 'Ip6500buJu pru!ny rozpl)'1 el e\..tr6no'" na k u~v cle \..l rÓnov~ farbi va N Ie Je tO
,",olfrimu I olova sil VIU U nl bunko~ t ! truklury I OVl l t UJU sa a o ~ k \.. C IO ~o syetelnej
farbenic v pn~om slo>a zm ys le. lcbo sa nejedni o t.. aden farcbny e e I II O J 11 mi sku ma mi
mikroskopu VIU m3 lal1Ó1\ov ťillych ko>ov v~1 \'J.Tll \.. ompluy so záporne nab y P
tkanwovych kompanen.ov ,
ľozulvnc kontrastovall1e mólc me rob Iť bu ď pred presytcmm tkall1 va za levaC lm
. mediom.

kontn.ltovanle "cn block", alebo dodatotne konlTllStOVamm ulh"llt enk yc h rezO.... Slet'ky s rezm i. s~
I
61. sa poh)buJc od 100 ao 110 !t.b 11 kontrastuj'; obyčajne lak,te ich umle smime na povrchu kvapk y kontrasln iho tlllldla, ale bo IC
Hru H u ullralcnk)cll fCl0' . pn",.. cn)'ch n. ul' ram, krQfómOCh, urCuJcmc mc.ódou mterrcrcn~ncJ
ponorimc do vnútra kvapky . . .
rafli)'. klOlll po1OfllJcmc , odnaunom $ .. t l le Jlcrcomll l"O'l kopu SIVé II J lvO$Ulcbom t re zy sú hruM Dnes sa na poznlvne kontrasto vani e najtastcJšlc pout lva urnn ylacw 'u. lI ydrOX ld o lovnaly. C I1T~n
ISI 50-60 nm, striebornI! rCL) JU hrubt 60-90 nm I zl al l! rU)' 90-120 nm Oslalnl! rezy - Cerve"!!_
olovnlrý. mangani stan dfll.sc lný
modn!, u icnI!, '-lit · mlJú \ Iac a~o 120 nm I nehodIl sa nl iI~ dy c kktróno vcJ mIkroskoplc V súčasnom obdobi je veľmi rouírenll aj metóda negat ivncho kontrnstovani3 , o \..l oreJ hovon me
vtedy, akje objekl be z afimty ku kontraSInej Ilu\..e ObJckt sa v EM Jtlv i ako e leklróntratl sparent ny
na clektróndenznom pozad!. Tak ýlo prevrátený obra z sa ozna č uJ C ako nC" I\!i vUC \.. Q otraS!O "i101~
T VI' I'ocet ô~ Rozmtr ô~ Pom cr l'out.ul c Poznámka
(mm) ," NajčllSlej!le poulivaot! zluteniny pri tomlO kOntraSlovani su k yselina fos fowo \fmlnová, mo lybdenan
amonnyap.

ft
GV O.lh O,IIIOI!:1 lI .. d olnatrni
".'"
"'Y
mOln.o. l.nl. R El EKT RÓNOV Ý M I KROSKOP RASTROYACj

Urýchlené elektrony, ktort sa dostanu do int crakcle s prepa rátom , mOlu reago ... ať rozl lč n c
,0)5111 1 tI,lh",lll's ' Spomenuli sme, te tic elektrón)', I(\ort sa po rozpl yle preliaruj u cez prc pll ml, sa vy U:bVlljll pfi I... o rbe
'" 0,1. 0,1
. II.I~ J Jlr.d.o.a.
... oln.or;.nl.
'" lu'p<ui. ob\1l.zu v transmisnom Ho\.
Elektróny dopJodajuce na povrch prepamlu uvo ľ/'iUjU sc"und~me elektróny, kto n: opilUaJu po ....c h
prepanl.tu s malou energiou. Tento Jav jc podstiltou tvorby obrazu v rastrov acom EM Rastro\i J c i E ~ I
SJ Ô'IIU .... O

""
l ,hU ~ , !J : I Ji" o.'f PO"'" ~/r sa svojou konsrrukcl0u v mnohom podobii tnln sml sne mu EM ZdrOjom urýc h len}c h ele;"lrÓn ov Je
,Z..!hO,U
J.o,l a
ru) •• I . , h n ~ dýza, Trojstup/'iov)'m kondenzorom sa l' o hnI sku pos lednej ~o~o ... \.. ), lo..l oru možno ozn aČil a ;"o
obJekt!v, redukUje priemcr e lekuónovt ho luCa a ZllOSlruJ e sa na pov rch prepa ratu E lc;"lTo nov) l u č
dopadiljuci na povrch prepamlu je v)'ch yrovan ý v dv oc h na se ba kolm yc h rov I11 ách vye h) !'OHel mi
StOl ,oo (lJ,S . I ,07 : ,1:1 " 'r) Itt.d.Oln,r. cielkami, ktoré su silCast'ou obJe~th<u Pom ocou prudu, ktory prcc hád za Cle lkaml, e lek tro no ... ) lut
". OJ. n,DU od!l.ny
''''p.
moln o'"
orlnU';'
riadkuje uTtil,; plochu prepanm. Z povrchu sa po do pade lu č a vyrabJu se \..undam e de " tron ) .
pTiťahovan~ delcklOrom II zosirovan~ sClnulaen ym krySu\.lom a fOlo násobltom S ig nal Z
Á ~lO
".
~ !O
I" ' ,1
I" 0,075
0": 1 rU) bu
podlolA.j
" .. d , OIUI .
moh oli '
fOlontsobi~a riadi Intenzi tu l úča na obrnzovke V)'Chy!'ov3mc lu~a na o brazo ... ;"e prebl e h~
synchrónne s vychýkním primáTl1eho elektrónovcho luta, podobn e ako na le lcv iz nej o brazo ...... e
Z~at~enie nmrovacieho mikrOs kopu je ZJ ložen~ na lom , te SD zobraZUje mal,! pl oc ha n~ ver;"eJ

o
blon) or'. o,'<I.
ploche obrazovky.
'''' l ,b. OJ 0.4=1 l. nU rAlo.
od ll l/ky IMIl"" ~If
fupraY' ma Iuhl ilI nre ra strnyad rlek t ró uo)'ý mik rosk on
d r.rny ,,1'l hn y Na rozdie l od tmn smi sncho ele ktrónové ho mikrosko pu, kde sa pOll živ!lju ul!ralenk~ reLY, replik y
akbo emulzie. sa rastrovaci elektrónov)' mikrosko p vyznačuje tým , že hrubka pozorovan ych
,Ir. :oom .. '·o""'J p!orhl' ~ plor ~ . n. pr•• M'Idn.j rdl••
obj eklo v je ove h viiesi ~ . 0,1·0.3 cm) a priprava mater illlu pomerne jedll oduchá ľn tvrdšich
maleridloch ~a kusky vzoriek pokovujti v pokovovaclch zariadenmch tenkou vmvou zmeSI ko ... o v
ako sil zJa t(). pal ~dium a zJato·platina.
Tab 2 Typy no~n y ch sldok
, f'. i ~t udiu mHkk)'ch tkan iv je potrebn é z nich odstránil' vorlu . Dchydrnlujeme metódami. ktori~
nc\yvohh'o)u scvrk:II'P l1 ie ! trukuir. Je to hl~ \ln e metóda kryosublim:kie Ifrc czcdrying/ alebO '
dchydrnuic ia II stupajucom a lkoho lovom rade. Po dch ydraláci i !ili na povrch tkaniva nanÚa "
rmparuJ eI tenká vrstva unes; vrU ie spom lnan yc h kovov v rôznom pom ere. Ten!:" vrstva kovu na '
", ~ ,,-~-~ ,

III . CY T O LÓC I A

pu"rehu objd.tu zabezpetuje dostatoč ný kontrast ~Iruktur a su časne zabezpečuje odvod tle ktrickl hq Za~ la~nou ~norrologlc~ou. fUIl~enou a ~clleIIC~uu Icdllot~UII l llC I hlllOI\ Je b"n"~ k hl IClJ'''''~4
obsalHlJuca Jadro a sdlOpn a ~,~IJdn~ch 11I"lnlch ru" ~ c " mel bol
naboJa zle ho povrchu, čim zabraňuje l l1 l1.eniu rozJi! ovacej schopnosti rastrovacie ho e leklTón ov~ h o d.MdivoSI , . a '(.Inu rdl'U. lOtmIlO}""m'J.J
IIIlkroskopu
Obraz o sIavl!c a fUIl~.c" bUllle~ zl~~3'am" dllc~ ,~ n'O\'1I c:. 'o"'~IC~ lch nl~'odl~ l ~lOr' ch ~",d.l
podli urCllu ~peclficku ",formacIII II bUIl~e - .
V hlSlOlo~lckom prepar.ile farb-cnom "'~~'''''UII l rldlradn~ch td. bldCI~h me", .. oh,,~le \,d"n~
KO!l!m! nC otázky'
v)rllLl1é Jadro ~unk~ s J3dlcr~om. ~~ m "'IJlOť 'lIe,l~h ).,I I..eld'ne "~/nal.o,,"a I>"dl'dh;e <XihIn, IC
I Princip lran$misného EM . oJbr.u. bu nk~ pn poutlU ",e~IOl~J ~i><'( lahl(J C~ l ulu!; I.~cJ f.!.b',lCr l "'ellIIh .
2 . Aké fixačné či ni dlá používame liEM? Po poutni supl1lvil.álneho flUt-c1113 JdI1U"",," Idc~nll. 31eho po h"I~hem'.~(J nielode n3 dó~a l
JAké vlaSlnosli by mali mat' Z<IJievacie mediá? ddl)drogenaz sa nam dohr~ lIla~UmlJ m!!nd ' nn" nf ' podube d.obn~ch an ,ee .. ~ alcho ,I~~,(no~
Goloi '!9 komnl n môznw ~Ie t\'.hl"n n,,~r\,~hupUIII l'uWfolal pu 'nlpfC~nJ(;' <Inebro", ,lld>u
-I Co su to ultr.ull ikrolómy, aké druhy poznáte?
osmiom fOsO,,'. 1>.la podobu SII:I;'''ldIO UII,'ru uluttlltho , bl'l~(l~11 Jad.a ~ " dtnlt po
5 Mé dru hy nosných sief ok poznáte?
farbeni H e i den ha lllOl' ~m 'e lnll~Ol\ htma"' ~~hnl"" , f'Odubc (!l och ~ omp~~lnlch ldltso~
6. Ak)' jc rozdiel medzi pozití vnym a negatívnym kontrasto vaním? obhlopel1}'ch nest:.,.bt'n~rn dll'ICO'l1 ľu hu'i: klill1.!u l hUII~ach S.I f~''''la fa.hl,~mIIlVpUq",nll \
7. Ak)' je princip rastrovacieho EM? lukoch ,napr. Sudan !II. a Sudan IV Na dU~a7::h..1iliti..u..u ~a huJ, I' AI", .C~~C'" al~h" 1~;h~"le
Besto\'j m karminom. V ooo(h pnpadlJ"Ch sa g l~~o :,:c n sfarb, na rurrlIlOl'f\·te"~no Na d"~az
hliruOI\r h líilo li llo!en~ch z (u)" rol' a biclh"l'tn plllj}"~mc mUCl~~m"n alclanUlu moo.u a 1'.\"
rea~ciu

A TVA R BI JNJE t.)

je verlui rôz ll orod} lá, iSI "d proslred,a. , kwrom Si' bllll ~a ,~ ,~ ~ hIJe a od Sla, u bUI1~y. mo tt sa
meni" alebo je slah
NajeasleWt" sa v~s~) tUJuct" 11''''1 bun ~ o ~ c ho tela su ohr 6
I sftrick}' a od neho odvodené ll'ar~ . nelllrorl\n~ kuh,1C~ 1 eloleha
1. ploch} - endoIeio,,' ~ mezolelOlé hun~~
3. ~ublck~' - bunk} pol rcho, eho. z.lrod~o ,éh" ~ pll e lll ,a)~čm~a
4. C~ lindricki' - bunk~ epnelu tlč m ha
5. pohárikovy - bunk} v epileli le nkr ho a hrubeho čre, a
6.- hrtl~kol i.y - gangliolé. Purk~ ;'Iove bun~ ) , kôre nl010c ka
7. hviezd icovil~ - mnoho:.' nt floo'( blln~}
8. ,",clenovil)' - hlad~OS I alo\C b(lIl k~
9. p~ ram idov)' - p~ ramido~c tJUn~~ l' ~ôre mOl:,;oleJ
O~rcm t5c1110 zj~ladn~c h h a rol' niSIU)e mno.t5f'O burll""., ~IO": map' na ~~OIOlll 1l\-'lTchu d ie
rôzne v)bc!k}. r iasil1~~ a bICI~ y.

8 VEI'K QSt BI IN IEl;

sa l živofiSnej ri~i pohybuje od ~ do 200 )Ull. Pri t lll erna " .. I"kos" bunie~ ruds~ého organizmu Je aSI
10·:!O )1111. exis luju O l' ~~ m ~.i ma le I;l un~ ~. lIapr \' j ad rovej vrstve ~óry 11101O~ ~ a 14·6 ).Im '. II naora~
bun ky obro l'ské. ~ko 5U ll1e~abr~oc~ t r 140-90 ).Im.'. mOl oric ~i bun~) v predn~,h nu echO\'y,h
,rohoch 1100-1 50 ).11111 a ' ;~i C I-." :15U ·100 )11\1 /.

C B lIN K OyÁ MEMBR ÁNA

je tť n ha. o pti c k~' m In i ~fO"~OpOI11 lI epostrťhnlllcl"n ä I1l cmbrana . ~ I orá a~o 75 nm hruba ~f'I"'l
Obklop uje bun ku a fungll.lc aho 5ddtilnť pwneabdl1~ filter V E~1 S3 s~lada z dvocb silne
~olllr;l~t n)( h vrstie\' prOlrmfl' a)ednq., <lredc UIOŽe llej. sH tle) HSI"~ hpldov
 '~:~l:~"mf prn!ill cJlt t>,,, ,~, '''''' 1"I..I.uln •• ~'h'11IM"'., -' IIl .. ;.;n.: !'I,Ul""'\' ,., ,,, .. I~
"'"" q '"
j all s ) 3d," '"o1"''' nlll"d .. ""l,,~ ;:,.lI1u l", .,,", .'11<1"1'1..,111.111 . ... " (,' \1 )."'''111 . IoI..Jh " .. d"I'I .• JoI"II'.
ro
rCl i ~uhlln . Gol ~ lho ,11';",'1. ,,1l,'I,'n" lc'n" ",1 1~/"""n' l "hlll~ fibrl l ~ \"I.Il"h .1 1,,·,1,," .. , I
" )~~ I " , )m e n o , nn~.: h ",,,,111"'.1,,, \tI ',d .. II II'I11 on ,l..r,.,l. opc do br,- f(l/"/llal11, n.• pH.' 1,0.\1 ..
j~d.erl..ol1l

P I \ !wn
_ z odlOJe II~ J e na 3 1.,,,", ,,1,,':>".1 un,,,,,, ""nl.~ f.,1-.nd,,\an~ -' dlr"IlW"'Ill.\,h 1.,,111, .. ,.,1.",1.-,.
'0 \ kll.. >~ h bu,l" Jch r IlJ,l..dlt1ld~.' '\lIIm"'''" ,'n lrne,U" !..tnr.: \ ,j",kd!..u h.h" 111" , II , .. h,'p",
3u lor':1J1'oJIII..CI': ~ PI' ul ~ II '·1 ,j"I;>, 1,lInl. .' I11

Ohr 7 l -' ,II 1.,00, .... r

7
]i;'f íl 'C l ' bn\ľ j:u1ra l ." !'" ,,,I '\. 11 11 ,I
A

'. • • ,-
2
' .: ll, 'SII hIlll I-. , V" \.;,..:,lhn'h'~\1 1'1.111, i<'
bUl\I-. ~ :; "r~h: _ I-. "hlei-.<' " p,oI~cdl l do: 111,'\"
"I-. r" hk I:ldro " hl 7A
Ilrnl;'l d ,1 \,~ I-. " l1.ul
" h "nlc~ ~,k
~ 1I 1-."" hllll~
L~ l md rl c ~..:ho el' lI..: lu '.1 11",h,I.I.'.II" 1.10.11.1
o\ ~l nch n "artl nhr 11J
\' 1l1oe h ~( h ':lIdo- ,l m":"lld,)\~\.h hLlll1-..kh
8 IC S" ~O\' I-. O \ II.: pJm vbr 'C ,, ' ,lIlhldl

-....
\re h~n O I" I ~c h bUIll-.,lclo 11.11" hl,\o.II-..:Ih>

R
I S\ "IsIva Je l} t ml-. ol Il e 1,1.1", ,ll" ? I)
Nl c ~ed y le Iv;,r ) .. Jr~ nq l1,1I hk hll .1 1',1IIHIl
3 Illútcmc 110'0'0,.,( o la d re ~ lIep i"'''''' uh l
71 ll ' " I ;, dr ~ ohl iel-.,1\ I(l hl 1\.1I'U " I" 7L..,
c: :-~~­ 8 I n l ,)tl1~!OII' SC~l11Ľ nl ll\, ln lllll

, ),,,Ir.:
I1tlllf(lfi lll~ch p~n"ltlC~I"~
tI II

-
"hl 71::i ,\ "
Jndre prsH.'l1cO VIWIII u h. 71 " I-.I,lIe
' ~ s l-. > llIJe \ ell l tn oťtl n ll h ;!1.11l111"'lhl,-iI

- . - o o o o • o o _ _
- c 111~ ,"
Na fhoval1}ch a l a S,ldU III" I,uhll.lll ll
5 farbe nych p reparalOc h . \ "hme

C ,· . ·.'0
.' .... :-~ - " ml c rl-.lIl ellC ~ eJ r.ll e. U: " I 1,,,1,,, , ~, I.I , L,
,. 8 . . . .I ad l e r~ a. c h(Ol1Ia lll1 \1 a la dn\ \ \.·1 m .:m l',r ,1Il
:' ....
6 7 8 9 J.a.Y.i.tt.b..! S<I \o ~l ~ , el e lI1 0111 111 1 ~ 1II~ h , pe ),11 1
kompakln ~ leli esko V EM kl d ' il~O I1ml<: , g u l.lte. IIll e llll" n e \ .. IJ lhJ.l.. ~
nm:l 2 pars fibrosa k . ,sa s :I :I ~ pars g ral1 u lo sa. I-.I Oru Ivon a d robné g rilnul ~ o \d ~ \l'1I ,I
. lOni Ilon aJ c mne pos la t 'ul e \ lal-.e l1-.a J d l
n~obs ah uje membrán o vé Ullal"\ . . , ,I a 1er o n Ie Je o batene IIH:lIl hIJ lln" JI
Podl"3 1-nul om i t .
10 uS[Klrmuanl3 rot:loSuJe me
 L rr ! I~ "' '' O"U ('....Jl" htt!ili ' ~ !Or~ch su nbo"u~leoprote in~ usporiadane do ~Ibkovlto 5 to~~nehb
,I ~k ",teho ut, aru, 01"3ú""lIeho a~o nlll-.Jcolollema Dd~irDlizOvami fonn a. ~tOfll označ ujeme ako eucluomatln. sa Svetein '
°
neda. lde geneticky akll" "U fo""u." klOre) sa re,hk
. .
~
, u J e ln,oTTllafnll RNK
) m mikroskopom po.toroval
~!ll..b.!.!!.r.Jllil.iíd:u! ' ~!Oľ\ ch "bonul-.leoprutell') ' ~ I' oimju I-.ompal-.lnu masu
J...... 1.r< t l'n~llil..u:..d:úI klOl; ch le 05111;0r, '118 hmola 1I 1I~leoprot elllO v ulote na na periferii v Helero<hromatlno\le lJ"Tla sa farbi a bazlel-.)m, fBrblVlln dll
• po kyslej hydrolýze sa uCmkom bezfarebneho Sch1fTo:: vaJu liet pollt!ynu Feulg~no"u r~al.clu
I','dpb.' pr<tel(C.. ° rcagensu ofarbla na ~er~eno
podľa mnotstva hetcro<hromalinu jc motne Jadrd rozdeli!" na lobl
CI" "!!!.i!l!!l le l.ll-.lJdnou 'učaSI lIU ,adm Nachadza ~a , "ondenzo, aneJ (onnc. I-.lOrd lodpo~ed{
'1'",,1110''''1'''' lise",,," chromolOlllm a
naz"'ame JU helero<hrot11atm Môteme ho ~'
ObrQ
1Il1","rnellCl-.c; 131<' medll dv.ma mlr(lltcl-.~nll delenillIIlI pOlom,at" ponlO<ou sve telneho
n,,~r""s~opll .. I-.Il hrud~\ ehmm:l1l11u aleb" (h,omatlllo,e lma obr 8/. T,ar jl-dler PQdra mnotst\lil hete.ochro-
mailRU
3
I, jad rá p r á zdn e'
Snepatrným mnontvom hetuochromatmu,
vyskytuJu sa" gangliovych bunkach
l jadr' mcr bilrjkgy j' i'
ktoré maJU hettrochlomalin usponadan}
podobe JcmncJSich u11 pn J11droveJ
mcmhnine a pnpom1llBJu mechunk.
nachádzame Ich v peeel'lo~ych bunkách
3 jadr á s nriemfT ni m mnQh]\l om hele_

-.
--,...
. :'
\..:' .
,,",' "
"j • , '- J
2 ( ocb r o m atí n u '
sa vys kytuju najčastejSie, chrOOlatin v nich
nachlldzame vo vlHom mnoht"e \I
'.::'
- -- ..1.:7\.~~.~,\ podobc hrudiek. prlkladom sú Jadrá
'\?~r"'~;-'?15 # scróznych bUllick \I glandula parolis
\ J\ \-J;..,.{.l ,
....'vEC-Y II "
,
; " jadr' S ve r kQy n iÍ nlň Q L! ht i" rothm:
1ll.1IWl'
majú ho ye!"ki mnotstvo v podobe vl~šich
hrudiek. napr . jadrd Iymfocyto"
S jadra Pyknglj t kf:
SÚ temer lipine zloteni iba l chromatinu II
nachádzame ich napr y nonnoblasto<h

J ;u lrgd mt mh, ' na odderuJe jadro od

" ; .:~ :
,' . ·f.··
.' ostalných bunkovych orgiUlo.dov a od
cytoplavny bunky Vo S\lCI~lnom
mi kros kope sa lJläzorťtuje a ko tma"o sa farbiacl1 jednoduchil 1Inla V EM vid no. te pozoslil\la z
dvoch paralel ne prebiehaj ticich mc mbránovýc h jednotiek. ktori m,eStaml splyvaju a v)1varaJu
j adrove pô!)'.

2 E DE L EN IE Bl IN Ky

Obr ~ I{Oldck'llle c hr(l1l1:lltllu \ lad rc: l-heteroch romaliu.1-euchromOlin sa nl óže U s kllto~ nit" dvojakS'm spôso bo m. Pr ia mo. p r iČOIII nenaSl1hajll tiadnc zmeny v cytoplazme
ani v jadre a nepriamo _ mi tolic ky _ za vzniku chromozó mov v jadre, Chromozómy vytváraJu rÔZl\e
mil otic kc: fi gúry, podra ktor)'ch sa proces dele ní:! bu nky rOl.defuje na prorázu. melafázu. anarazu a
teJofazu.
Počas IlL!l..Úi1.r lobr. IOa.bl doc hád za ku ldvoje niu centriolov, vznikä mitotické vretienko a obja Via
," sa duo1l1ozómy, ktore sa prik ladaj ú koncami k sebe a vytvärajú nepraYi klbko - spnem Na kontl
profal)' zaniká jadrova membrána II j adierko.
 \ .!!!f.laIiZf obr 10e,' )3 chrom07Óm) u5ponadaJu do l~varomilntJ ro,,,r ) I'ripoJa sa v mltll
I,..nl~mej l.on~trll.cle na ,I:i~na mllollcl.ého ,,,,,"en~a r a~. te ~orn ~ I.once chromozómov Smeru'
lV. E PI TE IJ OVÉ TKAN I VO
"lO 7 bunb Vznrl a ul"ar. ~IOI') pn pohl"ade zhora pripomína hViezdu - monaSler
rrEXTU S EP ITIIE Ll ALl SI
\ ~ obr 10d.cl sa rozdeha II ccnlromtr} chrom OTÓ mO''. chrotnlludy PUIIIJU na ,lrOlirahl . I dll I..loryl1ll I kll
b l.. veľ m i tesne vedra seba zoradenye 1, me
p"" VZnika ull'ar pripomínajuCI !l,-oJhl ICldu - dlBsler Epitelové Ikanivo po zosl ~va z ume , L' _ mn0Ž51\10 medz,bunl..Ovel hOlOly ~ ht.1fc ,u
\ !rl!!fá.n ohr lor S-1 chmmolOm\ opM uspnrr3dllU do ó,'nc h ~Iblcl., - d,sporcm NasrIÍ nepatrné. v svetelnom mikroskope nev ,d,re ,n~_ , é wlltlr Eprtdy Sil bezcievne bllll~uvt
rc:~,'nW\l~CI3 lad.er, pdra'cJ membr.ln) . do~ontl S<I delenIc c~loplazm} II \lllll.. aJu dve dcérs~l nadan t v jednovrstvové alebo vlacvrsl .. ove Isly, zva n ' -
uspo . llz:vo prostrednícIvOm bazálnej membrilny . VU J
mllll' lisly n.sld~JÚľe ;~:an:vo zahrnI rômC Iypy kOnkrétn ych eruletav, bunky I..lorých to do ro "
t
pojem C~ lkle .o,v haraklcrrslik y II runk č o ~ ho ZBmera rllll. sú pre ten-klary cpi leI rovnal..~ ak:ho ve 1111
morfologlc cJ
b~'~~~ko! delenie z hl'Bdiska ich zakladnc] funkcie ro zl iSuje d va záklldnt typy epltelo~'
A. Epil et krycí a vYSlic laj rici
B Epilcl11'azový . . t d ul..ladnc
Pre epitelOvé bunk y, Č, už: vyrv.i.r raJu krycí alebo Hazovy epitel. SU prr10a nt \C
vl~smosli :
. h pozo ruhodnil vzá jomná sÚdrtnosf a
~;~h oláma djfcn:ncQyaoosť, klorá Sa morfologicky prejaVUje v adliSnom Strul..wralnoffi u~pos"beo'
vorn~hO, apikj! nchn PÓly a~. I.. bazálnej membráne obráteného pó lu bunl..y

"" A EPITEl K RyC j A VYSTIELA I,"]C I

Kryci a vyslielajrici ep itel kryje povrch tcla a vnri lornych organov. vystre la t~lové dUlIO} a I UI~en
dutých organov. Jeho bunky môžu byť zOl1iden o! do Jednej alebo nle\...olk}ch VfStIC\. možu
prejavovať rôzne morfologlck~ známky dlferenciäcle, I..toré odzrkadrUjU dlferencovaoosť huol.. \ pre
rozliCne funkcie.

1 Spojenje epj lelm:ýc h b y n jek

Krycie a vystielajúce epi lely vytvilrajri bari é ru medZI vonk ajším I vnUlornym pro~"edlm
organizmu, I..'lorá kontroluje a reguluje prestup lAlok z vonkajS ieho do vnlltomého prostred,,) a Ilež
prienik lätok opačn ym s merom. Aby epite ly trito funkciu barie ry mohli sp lnr!'. musia b)ť epuelové
bunky k sebe dostatoc ne lesne priložené, vzájo mne dobre spOjené a medZibunk ové prres to ry medz'
nim i mu sia byť dobre utesnené. Vzájo mn á Slldržno s ľ e pilelovyc h buniek je podmienell.} nn:!.!n lým
ie lieto sú do se ba vzájomne zakotvent proslrednic tvom prstovilych !!!!W!.J"it:tcIJ dobre
vidi lc]'n>,c h v eldctr6novom mikroskope. alt naViac, že sú l\\edz, sebou spoJenc l\laSIO:oml
štruklrirami. ktoré zahmame pod nazvom i~ lalebo spcvnovacle / rnedzitlllnl..nu: IIt ~
vidileľné v eleklr6novom mikroskope v podobe lonula ocelud ens. zo nul a adhaercn ~. m"cuLI
adhaerens a nexus.
Obr IO Schéma mllózy
V s vetelnom mikroskope vzájomné interdi gitacie možno vi dieť len v to m prr pade. al.. \leto Sil dust
"el'k~ . Menšie, ale počet nejšie vzájomn é lfI le rdigilácie v sve telnom mikroskope spôsoblJ )e hrJnlt<!
dotýkajúcich sa buniek sri rozmazan é at nezrele!"né Inapr hranic e medZI bUnl..aOlI prO"'UI"'lnth,,
t\utJ!C!)lne otázk\': sloteného kanálika obličky/.
I A~ť základne tvary buniek poznáte? Osob itným a v sve telnej mikroskopii ut dáVilO znlimym spOJovaciOl Ulvarom su tz\' 1.!!I I' lrl\" ""l
::! A~I! I) PYJadier poznáte? lobr. 111, I.."torr! utesňujú med zibunkovt pnes to ry b!izko pn povrchu ep 'tel u a brania l;rl.. \<4,111<'1)111
preSt upli lálok cez medzibunk ove priesto ry epi tc hl Lätky. prechJdza)uee cel eplld-. 111\1>\
A ~ é tyP) Jadierok poznáte?
p:eS tUp oV8ť cez ep ite love bunky, kd e ich prienik Je \...ol1lrol o\'an y Tmelo\'C Iršly v "ehlv h
~ to je IO euchromatin a heterochromatín? vrtál~ yc h ~rep~ráloch nie sri \' idltel"nt. ale pre sve telnÍ! mikrosl..oplu sa daJu dohte Ifl lom'
:; A~e fáz) má mitóza? posm ebremm, tmpregnáci ou du siCna nom str iebomym IAgN O ]/. V rezcx:h vedených Cti t"pll
blizkosti .jeho. povrchu IangenCl3· , ne, v m Vllle rOVnObeŽneJ s povrc ho m a Impregnova n ylh tri
možno Vidieť tm elové li~ly v podo be čiernych zhrubnu lyc h č iar ohran i~ ulllI.:ith eputlo'''-c hl l!' \
"
 :Jl podľa počtu bunko ... ýc h vrst ie... roz1i1uJcmc
Obr II Tmelo\,t Ii~ty ... Jed no ... ~t "'o"'om ep it~ ii ~I ledn oy[§ tvoyý r njte! . jeho bunky su zoradcnt do d
tenkého tre ... a '" .-.. bwlnym pólom na bazáln u membr1nu
svojIm JC nCJ ... rstvy rak, te ka1.d~ 'mcl! nasadil
A· pr ies toro ... ý pohľad na tmelo"'é li~ty. B. tm elo"'é bi Viar5a doyý Inepra vý z.~ tst vtnýl .J:JlikI Je ... Iaslne urfUym druhom Jcdno v"''''ovtho e ,telu
li~1y \' reze ko lmom na povrc h epitelu. l.tmeloV!! VJctky Jeho bunky nasadaJU na bazainu membránu ale nie v1~.k d _" '
b k k . , y OS.mUjU povrch epitelu
IiJt). 2· pnitko ... anA kutik ula. l·jad ro bunky. .vzh fadom na to, ~e un y .ta éh ~to epi telu nic su rovnako vysokt. Ich jadrá sa nachtl1l11Ju ...
rôzn ych vý~kach, su ~rad cne do "' I~cc rych horrzOlltélnych rado ... a odtlar pochädza aj pomenovanie
2 "oio rU:! en jtelo yých buni e k toh oto druhu epitelu· Je dno ... rstvo ... y "'Iacrado ... y epitel
Skutočnosť, te epitelové bu nky tvoria ba rié nl medzi CI Vj!!fyutv Qvý Izvrsh'e nýl tJliltl. ktorého bunky s.a zoraďuJu do dvoch alebo nlckofk . ch ... rSlle ...
...onkaj!im a vnulomým prostredím podm ieňuje, že tak, že len bunky n ajspodnej~eJ "'rstvy dosadajú na bazálnu membr1nu. PTI urten~ názvu u
ba.d.lny pó r mnohýc h ep itelových buniek j e odMny' '2vr5t ve ných .epilelo ... v.ychädza lll~ z tvaru bu~iek povrcho ... ej "'rst~ y. Tak napriklad z... n'Yc ným
od ich api ld lneho pólu a te ex istuje teda určita! ~ e p\le l om nazy ... ame t ak~ epitel. ktorcho po ... rc ho ... é vrst ... y su tvorené plochjimi bunkami,
A 8 (uo kf nii oola rila , ktorá sa morfolog ic ky odráta \ napriek tomu , le bunky bazálnej ... rst... y su cylmdrickeho t... aro Náz... om u UlU" ý cyllQ dm ký
rozdle ln el ~t ruk ture oboch spomenut>'ch pó lo ... epi telovýc h buniek. Spodná ploc ha epi telu sa epitel ozn afujeme taký e pitel, kto reho po ... rcho ... á vrst ... a nesie bunky cylindriekeho t",aru. aj keď
prmlredlllct"om bazálnej membr.in) prlklada na ... äzl"'O. kloré ho ...yživuje, ký m ... o rn ý povrch bunk y spodn ej ~ lc h "'rstie ... sú ku bické.
epnelu Je " konl akte buď s po ... rc holl1 o rgani zmu Ipokožka/, alebo s rôzn ym i dutiniIITI~ Charakterizuj úc epitely podra tychlo troch kntériL moblo ... rudskom organizme opisať ... eTku !;kilu
kOIllUlllkuJu c mli s \onkaJ~lm, niekedy i s ... nulorným Ime zotel telo ... ýc h d utínl pros tred ím o rganizmu epitelo ...:
II preto nesie rôzne ~pec iali zovan é apikalne ~truktury. Podľa stupňa a kva lit y polam
di(erenco,anOSII 11I01.no v kt)'com a ... ystlelaJúcoOl e piteli rozMi!' rôzne typy buni ek: _~ JEpNOVRSTVOyÉ EP!TE! Y
a Bunk} he' !'l'm'I"'! DO/gmel mferencQvq/lrufl Inapr bunky r1Íektorýc h vývodo v žli az, bWlgý
epuelu duetus papilIaris o blič k y ap./. . ,Jed novrstvo ... ý p! oSh\' rDU eI lobr. 12A! Tvori ho Jedna vrst ... a phx:hych epitelovych buniek
h Bunk,) kt)cre ho e pitelu, zapOJené do acocc ru [drep e majú na svojom apikál nom póle množstVA nepre ... ideln ých obryso .... Priklad : mezotel scrôznyc h blän Ipleury a peritonea/ , epitel
scklečnyeh zrno kt o ré čaSlo vyp lr'mjú celu su pmn ukleárnu zónu a nie kedy tak mer celú cytop lazmd par:etál neho listu Bowmanovho puzdra corp usc ulum renis. e pitel tenkej Casll Henlcho sluCky
blmk) /po ha ri ko vitt bunky epi telu sliznice dýchacfch ciest, muci nóZIle bun ky e pitelu s liZll i~
;t.'lludka ~ ' cdnovutyoyý ky b jcký ep ite! lob r. 12BI pozostáva z jednej ... rstvy kubickych buniek s centrilne
c' Bunk,y. opatren c kmltaJuclOlr ria sinkami • kWQcibanll,Specializo ... a ne na transpo rt o bje ktov, klol ulote ným gufatým jadrom. Je ho vo rn ý po ... rch môte byť:
sa dostanu 1111 ich po vrc h Ina pr bunky rias inkového epiTe lu s liznice dýc hacic h c iest, posúvaj Óce ..; lJ1mfki, bez mar kantn ej di fe ren covanosti Ivý ... ody viacerých tli az, zárodotný epilel o ... aria!
hlll'no\'} po ... lak. na klorom sa zachylavajlt nečistoty, rill.Sinkové bun ky e pi telu sliZlli .- qaatnmý kllmy!O:'UJ IrmqU! lepitel prox imálnr ho kanáli ka nefronul
'aJ rtkOl OdU" - pnqrrem; lcinqciligmi lep itel respiraeného bronchiolul

u Bunk) opaltl'ne dlhymi nl'ktnllajúci m i ri asinkarni . tjereoclúqou Distalne ko nce ste reoc!llf.sa
zb il'lraJu a vytváraj ú ~ tetc u podobný I\'ar. PrIklad: epitel "'yslil'lajúci duc lus ep ididymidi s. . !tt ,Jedn~ ... ; styo ... ý cyljndrj c ký cnitd /obr. 12CI je t ... orený jednou mt... ou buniek. ktorých ...y~ko ... y
rozmer je vllčSr než ic h Širka. Je ho varný povrch môte byť
e' Bunky, ~ pee lali;')\ lIn é na ~ činnost' majú na svojom a piká lno m pók m ikro klky, kt oli'ch
su bor \'} tvara ulvar) Znatne v s ... e telnej mik roskopii pod náz ... ami prúžko ... aná kUlikula a kefko ... i!)'
. lJiJlJJki!, bez zrej mej mo rro logickej direrenciáClC apikalneho pólu epilelo... ych buniek lobr IK I'
lem !'r ujkQ I .. ná k !L!iku la je tvorená ve r ký rn poč tom rov nýc h, paral elne usporiada nýc h, rovnako Priklad: epilel papilárnyc h vý ... odo ... obliCky .. .
dlhFh a rovnako hrub}'ch mik roklko v, kto ré sú pOnorené do výrazn ej~ ieho g ly kokalix~ . .::. aqqtremi prÚ,;kpyp'!Qu kuljku/pu lobr. 12C2 /- Prik lad: epitel sll z91ee tenkého ere... a
Pružkol anu kutlkulu m ôže me dobre vidief na apiká lnom pô le ell te rocytov te nké ho č re va . .KÚl:!.!niIi ~ qQQtrenýk;nqcj/(qmilobr. 12C3/ Prik lad: epitel sli zn ice vajičko ... odu.
km t"o ria mikroklk.) rÔZne dlhé a nepra ... ide lne uspo riadaué. Priklad: a pikáln y pól buni e~
pro\uná/neho kanálika obličky.
V I ACR A POVÉ EPITEI.Y
3 Pr uh y kn ek h e pi lelo y
Vjauadoyý cylindrický ep itel io br. 120 .F/. Bu nky tohoto ep itelu su rôzn~J výSky, .tak:te !Ch JadrA
r\lorfologieké delenie krycic h a vyst ie lajúcich epi te lov vyc hádza Z troc h krité ri /: ležia v rôznych úrovniac h e pite lu. Každá z tých to bu nie k kti na bazá lnej me mbranc, al,e le n tle
t'aru bUntek
naj ... yU ic dosah uj ú svoji m api kálnym pô lom po ... rch epi telu. po ... rch tohoto epitelu môte byt
počtu bunkOv}ch vrstiev
-llkliikl! lo br: 1201 /, Prik lad: ep itel hl a~ n ých ... ývodov verkych slrnnych t!taz, erltel pars ca ...ernosa
dlrercnciacu: aplkalneho pô lu bu nky.
urethrae masculinae
• 9PQ/,.el1l; rjqs!/!kamj lob r. 12EJ. Pr ik lad e pilel sliznice dyc haclch c i~st
l Podla haru buniek rozli šujeme:
a pluc hý e pitel - QPtJIrťm; S{ereqcj/janr; lobr. 12 F/. Príklad ' ep itel ductu s cptdldymldts , fu · I k 'h
~ I ymor
P rer hOllnS' e nit r!- .lI.I2ltI /obr. 120 /. Je IO v podstate nepravy z... rst\'eny,.._ , yeplte. tor h-'.,
b kuhi e k} e pitel
'- . sa meni v záV .islosti od stu pna
... zhlad • 110p nulla. e cesty IpalwlCka ob lrčky, motov""
. V yslle Ia mo'oV'~r ...
n Imdtie k)' ep itel
mofo ... S' mech úr a Cast' ureuy/. V svetelnom mikroskope. hl J\ne ... PrilZdnom orglme ma "'w
 ,.
l>TSI\eneho epllelu lobr Il H Najpo,'rchn ejSle bunl ) .100010 epl1e1 u, lZ" krycIe, alebir;
dildntčlo, ut bunly, su ~erlt, čaSlo d'oJjadrovt,ltort su " prázdnom orgá ne pomerne vysoke, v
~~ . 1 _.~~ A
naplnenom org:ine sa znatne rozu ahnu do plochy a Ich horná, rozj,~ná taJI' prekryva na spósoli
dátdnlh ~ ,actroi n,~ 'e ulolcnt drobnt bunky epnelu lo br 12 11 Klasleki hI stológIa za. pomuq G
,.eldncho mll.rosl.opu opisala na BPlk"nom póle lrydch bu mcl. 1:tV ~oc hmnnu kutllulu~, ktora'
p~dSla"Uje "listne InICnZ,,,nejS,e sa (arb,acu cyloplazmu Pomocou clektróno"t ho mlkro,skopu~­
z.slllo, te IU Ide o "erlf mnotstl'O In"agm.ilc,. plazmaItele) membrán)', vreloch tasto " .dltcrné i t B
podobc drobn)'CI1 I'ez.),ul

YIACYRST y O YI: lZy RSrYEN fJ EPITEl y

VI' " rm ot) plod" ( pHd nerallo) M(hjd l obr IW

Jeho bunl)' Su zontdent do n.clor!.}ch "ntlel', protom kn naJpowchnej!'c vrst,,)' obsahUjÚ plOCh'
. ' c H
bun!.) s rml'fm Jadrom Po"rcho,é bun!.)' sa "erml tnlenzivne odlupuJu a tcnto odpad 1e
nahntdZO'Jn) z bmlneJ .. rsrv} epuelu - ./mlU", bpwle o'badne«m, " I. torcJ JC m02/1o pozomv
početne mnÓZ} V tomlO epueli rOlh~uJemc _ , ",
_flrm!l"' hpwle O'il/WOC"U!, pozos th"aJucu zJedneJ vrstvy udyeh cylmdrlckych buniek s bazálne-
ulo.ten}mijadraml I v leJto vrsIVe pozorujeme potetné mItóZy '_ -
_ [lfOwn> wUlQU/m, tvorenej ntekol1'lml vrStl'D ntl vli~~kh, pol)'gonaln)'ch bunIek s
ulotenýml JadramI a pospáJa n}'mi na vzájom potetnýml dezmozómaml
_ flwwa! f!!f)('c!icm!e pozostávajúcu z Iroch,~tyro<:h vrstiev ploc hých bunIek . Bunk)' tejto VfS .~
mo1:no tasia VIdIef odlupoval" sa od povrchu epllelu v podobe Supin)'. TenlO druh epitelu kry~
sl'znttu uS ln eJ dutIn)'. pateráka, hil anu a \'~glny . kde nasadá na pomerne vysoké väzivové papilr
ale \'yl\ant tle! \oo~aJ~1 epItel rohovl.)'. lde n~sa dA na rovný povrch JCJ väzivovej stróm y.
Vja pnt' Q)) II!ocH eOI' t! roho\3 lciúcj fobr 12K1. TypIc kým prí kladom pre tento epitelJ J
cpldennu _ po~o!!... Struklur3 spodn) ch dvot h vrstIev
l
_ «rama! bargle oohndr'CI'm (J flrn([lm U'/!lQtum JC toto.tná so skladbou adekvátnych vrstie
predo~léh o typu cpuclu PO\"f~hne)!le uloten~ vrstvy bun Iek sú pozoatené procesom roh ovatenfa
E
!.eraUntúcle
- ucm"m rmmdorwu pozostá\'a z dvoch,t roch vrS tiev mlenle o plo~ telých buniek, ktoré sice dt
maJu zachoval~ Jadrá, ale Kh cytoplazma Je v)'plnená sýto sfarbenýmI bazo filn ými zrnkami
kera/ohyalln.. ,
- f/Cpwm IUf/duO! - svetlA vrstl'a, ktorej bunk y obsa hujú eleidin a stratili svoje jadrá. Táto VrS1Va-j"
tasto povatovanA za na)spodnejšiu tasf rohovej vrstvy
- '/[Q!UIII CQweum - rohova vrstva. pozostávajúca z mnohých vrs ti e\' zrohovatelých Supi";" K
b}'valych bUnte l. , !..tor~ l' procese zrohovaten ia Slratt li j ad rá a Ich cYlOplazmaje vyp lnená keratlnom;
VyHle oplsané zlotente mlÍ polo.tka tam, kde je ko~ vystavená l.Oatnému mcchanickém
dra!denru NI menej exponO \'a nych mIestach mMe str:n um lucidu m c hýba ť a stralum granulos
mOR byl' zredu!..ovaná oa Jednu \"rstl'U butlte!. _.
Via Cl ,SI, Q> i , n "ndcieli) enitrl Spodné vrs tV) tohlo ep.telu tvoria drobo é bunky kubické alľ t
Obr. 12. Druhy krycieho epitelu
polyedncké, pol'rchová vrstva obsahuje bunky cylindr ic kého tva ru. Jeho výs kyt je zriedkavý]
A-jednovrstvový plochý epitel, B-jednovrslVovy kubic!..) epm:!. C-Jednovrsl\'ov) cylindftd.) epne!
naJdeme ho napríklad v klenbe spojlvkov ~ho vaku a na týc h miestach, kde viacvrstvový p!oc~f,i
l-bez polámej difcren~ovanoSli , 2-s pni2l.ova nou ku tl kulou, :; - s linocihJr1lI, D-uI\JI,,,JIJI
epnel prechádza do jednovrStv ového cylindrrcke ho -
cylindrický epitel, E-viacradový cyltndrick) ri as mk ovy ep Itel pohanl.ov)m\ bun\..dml I b,lid!n.
bunky, 5-cylindricke bunky, 6-kinocilie, 7-jndro bltn\..y, S-pohari\..ovlté bunly. f ·dvvlrdd,,\~
cylindrický epitel so slereoci1iami: 9-stereo cl lle; G-prechodny epItel {skuh)tna Stflll.tllra) \ll·kryLI~
bunky, I l-bazálne bunky; H- prechodný epllel ltvolnený, nie napnu t) (lddnllvd ~trultula) I·
prechodný epitel napnutý SkUIOttl3 ~ Irltktúr~) , j -I'iacvrslvo\') (ZVrSl\'Ctl)') plodIl ept! I
nerohovalejúci: 12-stratum 'iuperficiale, 13-stratum splt1osum, 14-Slratum basale c)ohn<hlL ihl Jo.:.
viacvrstvový plochý rohovalejuei epI tel 15· straturn comeu m, 16-stratum Iucldum. 17 Ir
gmnulosum, 18-Slfatum spinosum, 19 strnlUm basale cy lmdncum
 B ' CAZOVý H ITE!

lla.to') ('pltel tvoria bunky. kmre sa v procese diferenciácie ~pecializovali n3 sylltezu a sekn! .
latok. ~t o re ni e su urt ené pre vlastIlU potrebu tychm buniek. ale lJIaju význam pre fYZiO IOgi;\ TUBULÓZNE
ACINÓZNE Al VEOLÁ R,NE
rroces~ plcblchaJuce lI1uno bunky k~ rovné s točen é rozvetve né
.2: 1a,0, ., epitel t\ori ukladn é funktne tkalIIVO. parenchým tli al - orgánov, vykonáva 'ue'
<ef.. ret nu funkc IU ~ ItIi

'i. ~'ii'.
Podl a toho. t i t ľaz) \) lut uJu svoje , j iutky do v OllkaJ~ieho alebo I'nútorného prostredia, dell .
traz) na dve za klatln e kalególle
tran c\ollflllnŕ IUaz} s ~ ollkaJ~ilJl vy lufovaniml
mc
•
'.
. . .' . ..
1raz) fru[okl'!ntl~ 'žrazy s ~lIutorn rm v) lučovaniml
.... '

I l · xQbnr!!lé trazy
II M Qr(o !o" i cbŕ rozdelenie n nkr;u mich 2!jaz

Epuelo\a zložka exokrinn) ch thal vytvára jednak se kreČ n í' odd iel lportio lenninalis_ .
s,eclcro rra, ktorý pozostava zo Halo výc h buniek a. jednak ilirul. Iductus glandulae/, cez kl~~rt.lc.
.<ťD­ ....
" lu to k dopra veny do \ onkaJ ~ leho prostredia Tie to dve zlotky poskYlujú kritériá pre bch!
klaSlfikaCll1 t llal
Podl"a !HI!"" ",nuIlI rozli$ujemc lobr 13/:
- Ž!':IZl ŕetluuduch é Ivý vod predstavuje jednoduchú rúrul
®®~
'<l:;.I
dbr.14. Druhy jednoduchej e:'tOkrinnej žl"azy podra tvaru
piečnom priereze.
Q.
. .
.
sekrečného od~;elu v pozdlwom a
- žľ:1ll zl Ql it ŕ II')'\'od Je rozve1l'en ý/.
,bi Rozdelenie exok rjonýcb Viaz podľa soÔsobu se kréc je
A Podľa spôsobu sekrécie exokrinné žl"azy rozliSujeme na:
- ŽI'IIZY merokrjnn é, ktorých bunky pri procese se krécie zachovávaju svoju celistvosť a sekrét Je
vyhičený prostrednlctvom mechanizmu ~, membrána sekrečného zrna /vakuoly/ sa. najpl"l

!
Obr.13 Druhy exokr inn ých žliaz
tvaru vývodu priloži a splynie s membránou apikalneho pólu bunky, potom sa. roztvori, čo umotni vyhatie _
A-jednoduchá traza, B-zložitá traza! . _ elimináciu seKrétu z bunky. PriKlad: seróZlle bunky pankreasu,
vývod, 2-sekrečný oddiel. + Ak pri procese sekrécie sa odlúči od bunky celá. jej apiká.\na easť, obsah ujúca sekrét, pričom sa
objem bunky podslilme zmenši, hovorime o Žl'azá cb 'pokrj on jeh. PriKlad: mliečna Uaza
- Ak .pri procese sekrecie celá žľazová bunka zaniká a premie/la Sa na sekrét, hovorime o ll'.!!lli
2 IbQlnkrinn jch. Bunka pritom spotiatku stráca cytoplazmatické organoidy, potom jadro, až nakoniec
sa poru~laj celistvosť plazmatickej membrlin y Priklad. mazové nazy kože.

2 Endokrinné Žľazy
Podra t\a ru seb ľetot ho oddWill rozmu)eme lobr. 14/ : Endokrinné žľazy nemaju vývody a vylueuju svoje produkty - h2nIl2IlY do krvneho nefišťa Katda
~ jÚn tuhu lÓZnt /sekreCoa fast" má preditený rúrovitý vzhľadl: bunka endokrinnej žľazy je v priamom kontakte s krvným rieeiUom
rol ne Itltazky fundu s \'entr iculi! Podľa toho, do akých útvaro\' je nazov)' epitel usporiadaný, rozmujcme tri stavebné typy
~1I)t'en é , potné žľazyl endokrinných žliaz:
rOl\elvcné !žliazky pylorul a/ Typ Irlhrkulárn y _ keď je nazový epite! uspo riadan ý do IIlimcoy, medzi ktol)'mi sa preplletilJU
- t r all adnÓznr. k eď sekrečný oddiel má gu ralý Ivar a mal ý lúmen Iglandula parolisl .... ' sln usoidné kapiláry, Priklad: kôra nadoblifk y, adenohypofýza .
. il'an ah'ro lá m e, ked' sekreena časf má podobu gurarého vaku s ve!'kým lumenom Imlietni bi Typ (Oli kul árny _ keď žľazový epitel tvoria dute, gul'até utvary _ fohkuly, do dullIly ktorých sa
t laza' .-1 predbežne vyl učuje se krét. Priklad: Slitna žľaza.

-1 ej to bla~i(jkac ii sa vymykajú niektoré výnimky, u ktorých chýba vÝvod. Ide o Hazy, ktoré si. CI Typ dj n r mjnovaný • roztrúsený, keď žl"azové bunky su roztrúsené v iných tkanivách ojedillelo
u ~ mes ln e ne pnamo v krycom epiteli. Podl'a rozloí:enla" poetu buniek rozliS ujeme tri druhy t akých'IO~i alebo v mCMIch skupinkách. Príklad: enlerochromarmn é bunky f rev neJ shznlce, Leydigove bunky
teslis.
- jrd!lobuukOl'é Žl 'ig)' Inapriklad poharikovité bu nky v epiteli čreva! ~
- IIIlr aľpit eli ál u r Žlia/kl InaprIklad urťtralne í:liazk)'/
~eccruujm:i...kl:~ / napriklad mukoldný epitel vystielaj úc i slizn icu žalúdka!
 Kontrolne otáz by'
!. Ako sú eplle10vé bunky krycie ho epitelu vzájomne spojene?
2. V čo m sa preJa"uje poltlma diferen covanosť epitelových buniek?
J Akájc morfologická charakteristika viacradového riasinkoveho cpitclu?
4, Charakterizujte morfologickú ~ tnJktúru prechodného epitelu.
5, Pod!'a akých kri téri í urč ujem e morfologickú charakteristiku vi ocvrstvovych epi.
telov?
6, OpíSte jednotli vé vrstvy \ iaevrsTVového plochého epitelu.
7, Podľa ak}ch kritérii I,.lasifik ujeme exokrinné tľazy ?
8 Aké stavebné typy endokrinnych t liaz poznále?

A VÄ7!VO ([EXT\ JS CO NNECTI V\JSf

v~zivo je ČO do skladby a funk cie: "dm; rÓZllorodť tkau lvo, ktor!! sa v Nga l1l zme \) o; k \lUl~ \
mnohých 'podobách II k10rť na rozd iel od epllelov, "M y nes ie krvne a 1 )' llI fa ll ~ k e,C le\) N'IPll e~
tomu, že morfologick ý vwl'ad väZiva v znatnej miere varinlJe od !Illes ta I. !IlIeS l\! , v2d~ ,Ie mome
/lom vidieť podobnosti na úrovni zák ladnej skladb y.
Väzivo sa skladá z dvoch základných zložie k'
I. hliniek \'i!1: i\'a
1 . ,ncdziblln kovej hm oty, ktorá 1:ahma:
- vilikna v!l:liva Ikolagénové, elaslické a retikul:!rn el
_ základnej medzibunko vej tlmoty
l B unky väziva
Bunky väziva možno rozdeliť do dvoch kategórii
aJ Hlin ky 3111Qrblonn t - vlast ne bunk y väZIVa, "toré zase de lime na
-í filS"nt bunky v!ziva, medzi ktoré pama fibroblastý, rt likul lime bu nký. pigmemov.! Dun lu\...O
bun ky, málo diferencovane bunky me ze nchymov
.1ygfnť hunky v!ziva, ku ktorým zaraďujeme histiocyty. 2:ime bunk~', plazmau cl.. e ban .
bf RunkY beleror bm nnt _ pricestovalé bunb y väZiva Sú IO elemenly. kt oré pre,;tuplli ~ "nl lez
SIenu ciev do základnej medzibunko vej hmoty väz,,'a Priceslovalé: bun\.. y su vol \'aZI\e v urCI!om
pofte prítomne aj la nonnálnych okolností Ivo vllllve sli zn ice tráviaCej rur ) a d~chaClch (iest ale
ich pofet sa zvy~uje za patologických stavo\', tlla vne v priebehu zapalo\>,h pro~<,~{,\ "
~eferochtonným hunkám väziva patria všetky blde kr\' m"y I ) nlfocy t ~ l1lonOCd}. neutr"filll<
cozofilnc: a bazofilne gnmulocyty. Budu oplsa ne v kapitole "Krv a "n otv orba"
Il jb [Q hl !! u y
Fibroblasry predstavujú najcharakteristickejSie 11. si1tasne i naJPofe tn elSie bl1 n h ~ \;\1:1\;\ N~pn~h
tomu, že parria medzi fiKU é bunk y väziva, niekedy sa môtu kl z3vym poh\' botn prem1CStnCl" .l ť pn
povrchu kolagénovych viAken lobr. 15-3 /.
V svetelnom mikrOSkope majú fibrobla sty preliahi)' , at vre te n ov lt ~' I\ ar. pn to m on.l I l) n c~
bunkového tela bývajú ro zstrapaten é do n1<, ko rk ých cytoplazmatlckyc h v\hel ko\. ktClre <I ť'~1 \ ..
dotýkajú podobnýctI výbežkov susedn )'c h fib roblasto\', Kontu ry lcll bunk o\t! h,) Id , ktor
bežn~'ch. , pre~arátoc.h farb<, nych tlematoJ" y!irlOm - eozinom ni e Sil dCl bre postreh nll1e1 f1~ ll"IU
mAzom,lt ~t e~denharnov}'m želait ym hemat o\yl l1l om Jadro bUll"" Je o\,\lr,e ~~ \'r~t~11 J' It
ue,efnym Jadierkom.
 ( '!01'1.1zma libroolastov obsahuje množstvO GER. cen in ol. Go lgi lla aparát, mi' ~, ho "d" i,.
,al-uu!\- ~ obsa hom rnukopolysacharl dov Tie10 organe I)', k tor~ sú slabo vyv inut ~ : "";:,:,~:~I :
n~chadlalucich sa v kľudovom ~ t:ldi u , su Jlaopak ve rml poteln ~ v aktiv i:wV 3llýc h
na",il..lad 'o \'aziH' rastucom alebo pOClIS reparácie/o
t"'no<ľ fibroblastov JC zameraná prcdov~elkym na syntézu kolag~nových, ':,~~:::;;!~~:. ~
elastl{l.) ch \'1.l l-en. presneJ~ie na synt ézu prekurzorov IJchto vlake n T ieto bun ky sa z'
Il'mlO' ani zaldadneJ medlibullkovcJ hmot y väziva tym, le syntetizuju jej glykoprolelnovú

1{I'I ,l.u l'lnu: h unh - lfil/u: m akro rá !:} !

Su to \I~rl.é bunl.:} hviczdicovitéllo tvaru s veľkym, svetlým ovlilny m Jadrom Ich
I,'-<Iela dlhé \}bcžky. ktoré S3 dOlykaju podobných výbežkov inýc h retikuli\mych
Reti!,u!,lrne hunk ) sa zvätSa vyskytujú v ret ikulamom väzive, ktoré t vo~ r nosný
I\mflltlcl.>ch a j,fvo tvorn ych orglÍnO\'. Na vzhrad sa podobajú meze nchýmovýrn bunkám a
nich. le SI Č lastotne uchovali svoju vývojovú p l uripotenClá ln osť. Nie ktoré i
PloduI.uJu rellkuhirne ,Iákna a podobaJu sa fibroblaslom. Retikulám e bunky sú sc ho pné
odlial" Ich d"alSi názov, fixné m@krofjig \/( Početné fixné makro fagy sa nachádzaj ú
hmiatlck)ch sinuso,· a si nu so idn ých kapilár a takto sa pod ieľajú na \'ytváranl tzv.
cn<J('lcllttlneho "iutémy Z relikultim ych buniek môžu vznikať voľné makromgy, "',h"djd;
bun!..\ pre V}'voj krviniek a snad' aj iné bunky

rm UCII ! nk
V c.l 10plaZIlle tychto buniek sa vyskytuJu zrnká pigmentu me lanínu. leh bunko vt': telo
IJcplavidelnt': cylo plazmatlcké výbe žky rôznej hrúbky a dltky. Vyskytuju sa vo väziv ovej
hloll1c v I)ch ob lastiach, v ktorýc h je kot.1 dobre pigm entovan á la reola mam1l1 ae/, v pia
~honoidci uka

l ul- o,e hunkl -/liJloc) t)-adip ocytyl

Tul-ové bu nl-> sli, priemere asi 60 ~m verké, guľaté bunky, v cytoplazme ktorýc h
Jednu obrovsl.u t'lkovli vakuo lu Vyskytuju sa buď ojedinele. rOZlrúsent': , alebo sa
h orla tuko~e \ aZlvo, v ktorom tukové bunky vzájom ným , sa stláčanim
1\ Jr 1 uková bunka je obklopená hu stou sieťou retikuläm ych vtáke"!}. Cytoplazma,
mel-orl-o klatl-ych iUlochondril a voľné ribozómy, je tukovo u vak uolo u vyt l ače ná
hunky -'obr. 15-1
V nllCSlr, kde Je ulože né ~ošovkovile j adro, je cyto plazma hoj nej šia a obsahuj e p"i""kll,~
situovaný Golg lho apa rat. T uk pri bežných za licvacich proced li rac h sa z bllnky vyplav! a
bUllk~ pvi I' bežných parafí novýc h rezoc h ako prázdn a s periférne vysunu tým ,,",,"," - IU
zllIrJzenych rezoc h sa tuk farbením Sudanom zafarbí do oran žo v očerve na a osmio m do
lu /...olt bunl-y sa Iyvijajli z nevydi fere nco vanýc h buni e k, ktoré sa v organizme všade, ~;::.~~
hla\ lit , priebehu ciev, Tukové bunky su už v}'razne d ifere ncovAn é bunky, kto ré nie su s
už dellt
t!e l \ d ift rt ncm a né meze nchi'hJ o vt hun ky
PredpolJadá sa. že aj u dos pe lého jedinca určité bunky väZiva m ôžu zotrvat na . , '~:~:~~;;~~~
šUdlu mezench}mových buniek , ako tzv "driem ajúce bu n ky~. Aj ked' ich histologic ká I
Je vermi ťažká, možno pozorovať ich reakciu na určit é podrá žde nia , kto ré vyvolávaju i 4
difer encOvani e v rôzne bunkové typy. Je ťatko ic h odll ~iť od aktl vnych fibrob lastov, hoci sú od
menSie Pok iar fibrobl asty sa o byčaj n e pri k ladaj u na ko lagénové vlákn a, I
mezen chym Ol'é bunky sa nachádzaj u pozd lž ste ny ciev, hlavne kapil ár.
. . I yt 3 flbroblast 4-kolagéllo ve
Obr. 1$. Riedke väzivo l ' luko vá bunka, 2·eozilloftlny granu oc . . . o.lúmea
llilllUCll.l/l o l'n é m Akrofág yl Sli to bunky vybavené sc hopnost'ou fagocytózy .
vlákna, 5-plazmocyt, 6.histiocyt, 7.elastickc vlákno, 8·cndotelo\d bunka, 9·el)'trocyt., I
.,IO takm er natoJlo počein é ako fíbrobJasty, maJu obyčajne nepra videln ý tvar lo br.
ka piláry, I I-lymfocyt, 12'III0 I1 0(.:)t, 13·žlma bunka
d ~ ,Ie Ia. \ zal"lslostJ od st upňa Ich aktiVity kratSIe, či d lMie cytoplazmatické vý bežky.
 otno h,sIIOCl'Y od líS,ľ od fihroc)'to\ Jtdna~ podľ. ~ h ankteru jadra
v sve te/nom m' l.. ,os l.. ope ~ d h 5UOC:ytOV JC oh)č'Jne menS ,/:, guraté-/s miernou konkavIlOu "
Jednal.. podľ. c)top lumy
!mho! , JBd' ro fibrob'.slO
la aro
I I v JC v.t~,e . ová lne 11. vrelcnovil f_ ~oPI '
.Jednej 51n1nel h al$1I0(:)'10v
I..1 ,\ ouo)(1I , po,
obsa uje t""'cm t zm! a \'l1kuo ly ,rarblu:rn~ neuuilnou ten- eno . pMo
_ ...Jo
rcp.r' roch m;! pcnoVl'Ý vzhrad
~'5t1OC)I)' hnllJu dôJd.. !u ulohu II qh,an)schop nosu organizmu

t ,[ne "" nb) . . ch sa obyčajne

II bUJI: medZI 1)·22 ).Im, su 'okrúh rel1o Ivaru . al e mó
TlelO podlhovasté
b' bunl..). 1'1:11..0511..101)'
at vrelcno... !!. C u~"ruhle a lebo ()v~lne Jadro Je sla bo ~rclerno!k \I dôsJe
,"",',
)1 I I y mela~hrom.llcky sa r.rbi aclm, .@:l'l1Il ulAc iami /obr 15·IJI. Nie ~torf Yinul
preplneo.' '}I0l' nm , , b k, produl..uJu h~nu.n IlItlu pôsobiacu prOll zrn1:anlu krVI,
au k r}'~Ial()ldIlY obsa. L-Ime un . ~' ,
~ y , -. a hladmu lukov v 1.." i f1 1pi! mluJ, tak. le ZIllžuje tu«).hl~lnu~ '""EIOSlkkŕ ,·'/ikn:a ZJlačujC dastickt vlé!.. na vy ni kaju prutno~l.ou V 5\.,yllljll sa v~,ul e t.. m. \"oc
3ô'1. y yllárat" vo!"né siete napr
" " .. ~I" I:lflu . "Ior. roul r1IJe kapiláry a zvy$ Uje pnepustnost" ich sten
~d'k~P:~I~~~2; ~~~~j 1~~/~CI~Ô~: ~~ ~:::~kaé r!:~S~/~:~I;I~~,~~r~d:~~l~~~~ll~~:~~en~~:S~I:::~:
mAt
Zimep6sobl
bun"}aj produl
n uJu aj ~,
"~,'oUv'Juc t31110 e\$udaclll ln ne) plazm) mimo cievne rle~ l ~te p

y fl C om .. b~ " y Imembranae fen CSlratae . napn

~ claSlJcke. mem , ..
P!um' !!l'ht huoh) Ipl n- moc) t)1 . . ,
~ - r b ·~a1cbo rs;zprcjn-fuch'i!!lnm
Plazmallclt bunky su blln ~ ~11l1 charD l.terlstl cl tho vaj covlt~h o tvar1l, v rolJlrenej ~aSh ktorýc~
umiesmene I!Ur'IC Jadro 5 luto)·lIo usponadao}m chromalloom I,obr 15.-51. Cytopl azma sa fa
~~u.vetelnú
"~ ~
mikroskoplU ich momO selekl~vne ,.ar. ~d" "'
.. al e zase su ve ml v
proll rôznym chem icky m a fyZ iká ln ym
u ~, ~ .h"O"
bazofllne p~- V)'50")
• ob ., h plazmocytoch V id ieť eoz mofil né zrnká, Russelo
Sft ' RN K V Illcl torVc Elastické vilIkna neregeneruj u, .. a v~ak inym pankrcall c\., ym fermentOm, ~
IfYpSin"ich nerozkladá, natravuju s h re ku rlor lli!~, Je
tellesl. ~'
Mechanizmus- VZ!1"'U
'L clastick)'c
. h vlákien oie Je dobre zn ámy. I~ p .
rlazmDllc~ ~ bunk)' ,p od uluJu Imulloglobull ny. lloré vy l u~ujil do medz ,bunkotich..JIfl~!O l
pfod~!L~~ brob!as tm l .
"m ll. odlllr u liCIO d051jVIIJiI do krvntho rlcčlSt"a. ~_.

j t- l ed?:Jbunkoya hmma vä ztya

al " JAkng I h l)'1!

I..:IUlda hl510lóglol rozhSuje 'o vazl\e tTl dru hy , 13 ~ en
. I..Ol8gtoo"é
. retllulime A
- elasl!cl~
Nov$le 51 ulwl te rct.kulime , 16),.na sil le n ak ousi varmOlO u .kol,!g!!novýc ~ vláken a že i
podStBlc e~lstujU Itll vllll.n3 l olag~ novč a elasticl. t 2
Kolagl'no, f '''''na
II:ologtl1ol'é )1~ l. n. Su )'erml odoln t na t"ah a dodávaju VIlzIVU {1evn05( . PrelO je pocho p i t e ľn é,
3 c
~olagenovt ,Iá),.n. $U hOjoejSle zastupent u I)ch druhov vlIz Iva, kl ort sú mechanicky znač
namllhan~ IS ľachy, !t~ m Cnlll, puzdn\. klbo~' . aponeurózy ap.!. ~
Kol.geno,!! vlal.n. pod ,plyvom slabých ky selin nap Ilela Ni ektoré protcolytic kt! c n zynt~ ak
),.olagenh<l, alebo lr)'psín, Ich mólu na l r-a viť
V bdn)c h prtpar.itoch pre $,·eltlnil ml~roskoplll. farbenýc h metódou heI1UlIox yHI1-eoziQ-,
kOlagt!novt! "Iál.na farbia COl mom dp O! tpn Nl e),.torym l fa rbivami sa farbIa seleklívne, napr.
b:y51~m fnrhs(npm 1\ metóde pod ra van Glesonal dp (eNt oQ, gnjlfn pyou modrou I~' melooe AZA
II.!:t...m2dra. KolagčllO\Č )'1,U.nm lfibrae l'ollage nael nlMu mať vO )' Dzlve rovny, a le bQ časlej!i~
zvlneny prtebeh lobr 16A/. Hnlbka kolagtnov) ch vlák eo l oliSe od 1-5 I-Im TietO sa mô2.u stmcli?
B O br 16 Druh y vlfl l.e n \äzlVil A- kO la genove ~ I .!l.,n.l
proslfedntCl\·oln tmelmej substanCie, ),. IOri je silCast"ou zakl adn cJ amorfne) hmoty, v zväzky hrubf-
3040 11m Kolagtnov~ vlá~n3, aj ich ZI-lIny, prelole pozOStávaju z jemoej~ich vlllknitydi I -Icn\...ý zvlizo),. kol agél1ovyc h vl ;1 \...cl1 ]. hrub)
jednOllek, jD\la poulltne pruhovaoIC Kolagenov~ vlákna zdru tuJu v sebe jemnejšie kolDgélim~ zv li zo k ko lagé no\'ych vlá ken, 3· elasllcke vtl~fI.s 11
vlAkenl.a lfibnll ael o pnemcre aSI 200 nm, ktoli su viditeľ,u! len v elclmóno vom mi krosko pe, e lasrl cl,é \' Iá\...na v n edko tn )'.Il lve, C- 'ellt.:ul IIlC
\'I;\ kn a 1" Ofl<lCe siet' 0).,010 tu),.ovych bunie),.
 h, l 'kladná IWlOl1I I !lm9
7nldadna hmol9 "'äzi"'a Je '" 5vetelnom mikroskope amorfna, beutru ktuma "b"""';'Co,",.h,,'
ol..rem vod) hl nvne rnukopolysac:harldy a bielkovin y. Je mierne I'A.S potitlvna.
VyBil' l)menOVane zlotky. leda bunky, ",Itlkna II. zäkladna hmota, niC su rovnako
\!C'tkych druhoch ",l!z.va V IlIcklor)'ch dll,lhocn Jedny sa môtu vysk)'l ovaf vo verkom
me v menšom množstve

1 Druh) \'lizj\'il
V z!Ívlslostt od proporcionálneho tas luperlla Jednotlivých zlotiek "':Itiva !buniek.,
w\" ladnel hmOlyl rozlišuJcme nlekoll.o druho v vllZ.va

a! niedkr lw lll1'é!!o \ t lälho !obr IS I

Rledl..e väZI\'O obsahuJc ru:dku, voľnu Sieť. pozoslávajucu z
rcul..ularnych vlHken. I ol..ách ktorej su rôzne bunky vlziva. obklopene mnotSlvom
tM,ladnej hmoly V~e lJ.. y tn zlotk). bunky, vlékna aj amorfné. hmola su v riedkom väzive
zhruba rovnaJ..o. Dve naJtaslej$ie sa vys kylujuce bunky riedkeho kolagtnovtho väziva su
a maJ..rof;Jg} . 1I1e tasia SI lu l'ysk)Iuju IIj time bunky. plazmaud..é bunky, tukove bunky,
elemenil J..fI'ného pôvodu . hlavne lymfoC}Iy II granu loc)'ty.
Riedt-C I..olagénové väzivo j C vel"nll rozSlrene v fudskom organi zmc. Vytvá ra str6mu Obr 17, Tuhé neusporiadane kolagel\ove
organo\. fOnJlUjc väZI\'Ovu tast' ~ h zn lc II podsllwiCne vllzivo lni viacich. dýchacich a VIZIVO z dermis kate, l· p!st"ovi\o

C I C~t, mo'no ho )'Idle!' i pod epllclom scr6znych bllin lpohrudnicc, pobrušnice preplietal\e ZVllzk)' kolagel\ovyeh
Obl.. lopllje sekretlle oddiely t linz a svalove elclTlenty. pre ktore zaist'uje výž ivII . vltlken. 2· ľtbrobhl5\
\Jz,vo. keďteje Donala prestu pené !..rvnymi cievami. v organoch má nielen fll"k" ;"~,"h.~
podporného apari tu. ale hni dôletllu ulohu i vo výllve funktných tkanivo Pritomnosť
1) 111foc)tov. plazlllBI.cl..ych bun iek II neutrofi lnýc h granu locylov v riedk om vazive
\')'znanm~ miesto v obrannom systemC' organlzmu

h l T .. lttlk"II!l'éI!9 ye ,'.!!z!yo
1 uhr kolagc no\e 11izivo mlÍ mechanick u fu nkciu II preto 5a vyskytuje hlavne lam, kde
mcchonid.t ufate nie Je bohalt na J..olagtnovt vlákna, v men~ej miere sa IU vys kytujú aj
dl!s ti cl..é Z mlllo počet n yc h bun iel.. SB lu vyskytuj il'tĎ km er yýfi radner.t.!!rob l~tý".t.
t Ine ro rm ovantl ko l agť nové ",!IZIVO lobr. 17/. !j.Qlb,t z )·Ilzkr. I
,,1<ikC'n sa v fl01ll v.sfo\ ito prephetaju a taký mto spOsobom ho vyslužuju. \fy~uje 5a :: ~~~~;'~~~~i~:~~'~'~';~'~O,},j'~~~~:ľmi_Odolné
I A.ko priklad matnonauviest"
lobr. 18/.
-fah . fKolagénove
-
~kn_a ňom
su '"naviac
ľacliY. ktoré majú e~te

reliculare denniS I..ou, ale aj vo vllzivovýc h puzdrách

nlcktor) ch orgáno\

3 Obr.lg . Tuhe usporiadane kolagenové vlizlvo

Uachy I- fibroblast. 2· zväzok kolagénovych
viIiklen. 3 • perilC'ndmeum mtC'mum
 4/TenfO
n u !!r!;h d lQ obuhuJc "r" ... tnc c!.uucH vUi.n" a len .e rml' m61 o fibro'
4n.h 'vl~lv, I ,'.."",]
kol.glllo,)" h cD , za
ohalé
n ..fY""nlC
. ť h druhu' vIlIVak h
cla 11I:i.)'ch ~1,U.co dodA'"IOmu(o
""
sl.,e 11ft zar.mefllc. n.uhc~t .I.lIIO Je prutn~, dobrc mUa om II ovame a a on6 le
sp&obtlJuc, 1a1i umlle. (hml O SI ,,",II do SVťlJho plIvodnéhoSfaVIJ
\I rudll.om OI]anl7lOc (~o • .uno SI Y)~J.)luJe v dvoch podobkh' .
! 'CDwrQII (bu n, ch,l>IocI II $t)loh.) oldclI Dl. ~ ~ocalc 1~lthl.;ul\k)'1 a u IIld:toryeh
v 11$.1IlIthK. ,
mb
" ' >jIrV mc p1QI 'membnn)c fCndlf1ltao' \ IUlllc.l medIa da,SlJck)cb antnl Tlct~
mcmbrM) Sil v ITenc eln ~Oflcellfrtcky usponalbnc I 1 p'ICSfOlOCh, medzi nim i '""""!(I
librob'astya bunky hlad~tho J'"llJrv. [JIlIICi.t mcmbráoy su mieSTami predcflIvent ~.m~l'
fcnelltllt." .h) umotmlo d,flizlu t .. ln, JIl'c bunly v II1cdzllilmelimych priesToroch, a sú medzi
\po)en~ c'ast,e~) ml vlalo.m,

d ru hmi )h u n

ľUlOl t I.I{II·O Je chaf1lllcfllolaoé I)m. lc Je laktner v)'lu~ne IvO(ell~ ~,:~~';~~:~';'"~::;~

"ebo~,. ob~huJc leo .crml milo medzlbullko,eJ hmOTY. Tukov~
d~lXh podob.kh bIel) lul.. hned)'!Ul U ~Io~ck. sa vysk)"fuJe lalmer výhflldnc
BJdUIll. lobf 19 ' 51 u.ladj l unl\"ll.:lIOljm)eh luLo,,>ch buolek lopfsan~ v
J.1Qr)ch J.l1di JC obl.lopcllj SICr'OO reltl.ulam)eh vUklclI V prlcbehu ul radallla tuku
buoJ.) .ltboJcho u'OrIlO''IO'' l bUIIJ.), lI1otno, nej vldlcť nleJ.oll.o men.Uch tukov)'ch
tuko.om tl.llf1l1r NI.O\'(" huni.) f)m, tc JU husto lIatiafent, QmienllJ~ svoJ pôvod ne guľaTý
pol\gonilnl

TYkol~ ~, I.tOl~
IklflllO J.I t'SIO Org&rlIZUJC \ sli Obopn ll tt vrslvifkou
ne~Yrtho ln'nt l.pll'!) • oen-o.t lctvltk)" 1"ukov~ tkan h'o Je bohato
k',':~~;:,,:~~::~~~
i
ItItno... n~ VlSlytuJc sa predov!elk) 111 v pod~otnom ,'aZIVe, ale tiet v melcllt~riu. omcn lum
I \ tClwpernondlllycll pndlOtoch
Obr. 19, Tuk ove v!izivo
Tulo\~ IlimIO I)m, te u P:'::;::::~~
• 110m u5kl.dnllJc lul , hirka bohatli na entrg lu, slúti
l-prepri1ka z kolllgčno\'eho väziva. l-CIeva, 3·tul..ová bunka ulli vakuoljma, <I-Jadro tUJ..oleJ
reun-o.If CIIC'IIC PodlOln} lul \ccll..u slull . ko tcpelo! lzo lae m! WSlva, c hrállloca bunky
U~IOI..OI Ir~ln}ch \>"t\ol N. II1Ck10l)ch PlICSIIch, 8i.O oupr fl U dlani, no chcJ(hdl.ich, v
ru~o,t tklOl~o hCH1 .i.~s, '.nkU~l~y, I.:IOl)ch ulohou JC mcchoOlcl:i och tlIfIa
U Embryon" o, "!h jt'o

Embl)'oolilne vlzivn nonn li Joc jc prifOmn~ v tdc fJovelm Icn po~a$ embryonálneho 2:I"(lfa U
daspelťho
podobách: sa môte vyskytovaťIcn J:a pafolo~lic")'ch Stavov Im yxómy/. V)SJ..)fll)C sa \ dloch

!liiC;;;;?1atiij ~obr 201 je ty plc k)'lfl , ni c Specmll zovanyOl väZivo m vys kyllljuc im sa v r:lnn)'ch
~tldiikh r mb l)'o nálneho t iv01a, ktoré pOstupne Oli LTIe za sM as ného diferencovan ia Jeho bunle J.. v
di~cren.cov~n~ bll nky VaziVIl, chnlpky, kosti. hlad ké ho svalstva II pod. Mezenchymove bunJ..)' Sil
h~,ezd,co~ltého tv aru , vyd4vlljli množstvo vetviac Ich sa výbežkov, klore sa späJIlJu s podobnynll
pOCrtn~.
tvo Z mezench}"'Jnu nes kôr vzn ikajÚ mé di fe rencovane fonny va~lva , chnlpt.:a
vybcll.··aJJII susedn}'ch bun iek. Základn á med zibunk ové hmom je riedka., teku t4 Kola"é nové vlJJ.. na
kosť
sú tenké a Dl!!o
a hladké Svals
 Obr 20. Mezenchym
I'jadro mezenchymovej bun!..)', l -kapilára, U plodu h~allnové ch rupka ~ytvéra
prevami! hst' §kelelu. reprezentovall~ho
I medzibunkové prleslory yypln~ né
hm OlOu, <I·mezenchYmova bu nka
haTu
h""di"",I_. chrupayčnýml modelmi buduclch ko\tl.
ktor~ su lleskôr nahradent kOJl/lym
tkani vom
U dospcl eho človeka hyaltnod chrupka
vytvára chrupayčnt konce rebier. chrup ky
A nosa, hnanu, c hrupaYč;lu VÝSluŽ prledu~nice
a priedušiek 3 pokryva klbn e plMky kosti

hL Elastic kÍ! sb p m kP IcartHago elastical .

lobr. 2lBI
n ll~ IO\lj ~ ,li .~ preds13vuJe cmbryonálne väzivo, ktore sa vermi podoba mezc nch Ytnu. Elastická chrupka Vysluluj e u~nlCu,
l(lhro 'dZI'3 su h,iczdico\lllé. podobné rnezenchymovým bunkám KolagérlO vé vlákna Eustachoyu ruru. hrt3novu prichlopku
le piglouisl a vytvára nlekt orl: drobOI:; k.osti
cas leJ ~le ne~ , nlczelll:hymc Za!..ladna medZlbunkova hmota ma rôsolovitu konzistenc iu.
pl'meno,allir 'U]JartonOI rôsol Vyskytuje sa \I pUpo('niku hnanu Icartilago tunelfonms a comiculatal
Chondrocyty sa podobaju bunkäm v
hyall novej chrupke, lente v lakunach sa
vyskytuju jednothvo, alebo v dVOJIciach,
ft C1 IR I IPKA /CA RTlI ,AQO/ nevytyáraju vAUie lzogenetickl: skupmy
Základnej medzibunkovej hmoty je v
I"/Hu rka JC pOdl'0mé tkaniVO pevnej a zároverl PI užne~ kOI!Ziste ncie. kloré mr! dobru elastickej chrupke menej Vlákniu.i zlotku
[1!(.·c hamd}1ll vply vom Dobre zn;i~a tl ak aj trenie_ Ch rup ka sa skladá z i medzibunkovej hmot)' predstaVUjú hlavne
dlllndrocyl) J Z medzibllU!..oveJ hmoty, klorá pozOstáva z amorfnej a vláknilej Zložky. elaslick~ vlákna. hoci su tu prltomné aj
rOll" nani s viizi~olll obsah uje rmil o bumek, I: loré su verké 10·40 j..ltn. a ktorýf;h tvar vlákn a k olag~nov~ Elastické vlákna nie sú
l~'I~ i od druhu chrupky_ ChondroC)'ly su uložené v dutin ách. zvaných lakuny Ilacuna B masko van é základnou hmotou a preto sir
Chru rl.aJe bezclI',ne II.anivo, ktoreJe vyživované z perrchondria. dobre viditeľn é y prep:uitoch.
h n chn/W.ti.!rm jC \äzi,'o,'á vrs tvi', pokrý vaJuca na povrchu katdu ch rup ku Ivyjmuc klbné
ktu ra Sp/ostredl.ma výživu pre chrup!..u, il ktorou sa chrupka pripája k okoli u. rL YlizjY9Y!Í cbru pka lcanilago flbrosa! .
r07ll~t,ha z d, och .. rs!lev 2 lobr.21C1
- \CSI~\ \·pn~MSsi vhiknueJ Is tralurn fjbrosum/. vermr pevnej. obsah ujú cej U tohto druhu chrupk)' domm<mtn)'mi
I.olagéno\'~'c h I'h'k.':Jl a niekol'/..o fibroblastov Cez tUIO vrstvu pres!upujú cievy elementami su kolagl:nové vlakna, ktor~
nadeduJuccJ vytv áraju prevab1u časť medzibunko~eJ
. I·rslv\ ,owomri . chondrogénnej Is tralum chondrog ellic um l bohatej na bunk y a na hmoty a sú zoskupené v pomerne hruhl: a
lJunk~ tejto vrstv)' sa v pripade potreby pre/llieriaju na choJldroblasty a produkujú po~etné zväzk)'. Základnej medzibunkovej
I)..ani"o hmoty je !u pomerne málo, takže jej
množstvo n esta~1 masko~ať kolagénové
Uruhy chnulfl·h vlákna.
2 Chondrocyty vAziyovej chrupky su
il " ll' hll o, ii chr-unka Icartilago hyalinal -/obr 21N vretenovitého tvaru, oveľa viac podobné
H\alinO'3 chrupka Je naJrO.tlireneJ~im druholll chrupky v I"udskom tele Chond roc)'ty sú 6 fibroblaslom ako chondrocytom mych
druhov chrupky VIZIVO~á chrupka sa
cenirailIe ulotenym o"ruhlym Jadrom Ich cytoplazma obsahUje ok rem bew ých
mnohll'o gl)I.ogenu a tukových I"kluzil Chond rocy!y lv počte 3. 6/. ktoré počas
c vyskytuje v symphysls pubrca, v disCUJ
illtervenebralis. v kl bll)'ch menis koch ap
1'7nrkaJu delenim z Jedné ho chondroblaslu. zostávajú spolu, ncvzdial"uju sa jeden
\:.lliirajU tzv. izogene!ickt sk lipiny Základná hmota. obklopuj úca bezpros tredn e i
""upmu. ,Jc ba70filllá il lentu balofilny dvorec spolu s izoge netl ckou sk upinou
~1(lllil.J:Qm; Ichoodronu rn /. Základná hmola medZI chondrónlni Javi mrernu ,"""hm,""". Obr. 2 1. Chrupka
pleparale je svetJej~ia Zák ladná hmO la v h}alinovej chrupk e jé hojmi Fibriláma
Á-hyallnovli, B·elastická, C,vlI.zivová, l ' perichondrium,2-chondroc)' t, ).chondrÓn, 4.bazofilna
dllbunkole, hmoty,e zasIUpena ko lagénovYll1 / vláknami, ktort: su tu málo početné a V ,"",ri")! základná hmota, 5-elasticke vlákna, 6-hru~ zväzk)' kolagéno v}'c h vláktn
Cer~heho lI.aOl~a, podobne a"o \0 rarbenOI11 preparat('. su maskované, pre!..rvté základnou
 . I
. 6feme na l e p ~ le pOlOrovať n ~ rtlt Cti ,I\"t
Mikrosk g p;.::!; ;! !/ry!;(,i m II dru " l' knnn t lw l !;anjq 11~~X;i..' ~O~!~~m~~o kosm~ho Ikanl:~c~: e ko n/paklll dJllfyzy kJ'}'l;i p~ml 1"1rI
i Ipbr, !'Ia v:n~a:~o~:s:::anzova~ym Pn yllč!oQ\ ~vftč~enl mMnl] YJ, It, I , r 'k
" OSIn~ !~anl "O predsra vuj e pevmi a tvrdu vananlu spoji vového II podporného rk aolya.
broela5I1Ckym vl!zlVom o II ~ne'~e' fibróZUe l y rSlVy ISlralum flbrosum', boh(lt~J n"
IIIC SPOJI I .t, ~osl n ť r).antv Q sa I le~ skladá l buni ek II Z medzib unkovej hm oty, a I
amorfnej V medzIbun kovej hmote ujoženI! soli vápnika Ihlavn e fosforečnany! . r~ptriost SD skladá ~ ~I~~r~ I~ ~ambl9Y'i vUIYy Istratum o,leogenlcuml hollate] II' ~""Ik k
t vrdosť kos rntho rkan" a, te S8 Sláva rig idným a neohybným. Na rozdrel od ,h,:" ,ky k,,,,,,, kolBg~nových V.lákCllda ~omp:~~néh~ kosmého tkllnl ya vstupUjU hru~ zvtl<tky kola!(éll(lv}~ ,,- i\ h
Je vlIs). ulanZQ "lIm! I krvn é c ievy vsrupuJu do neho Jednal,. z pe,jostu il jednak l I elc1"enW Z npenostuk o lfibme perforant est- /obr 220 /. klorých ulohou Je fixovat perlo I'" po\l!\. ...
[lY. 5 .mry vc yhl k~3 . I 'c hlO vlákeo men~1 počel, pe rios t sa pomeme ľahko odlupUJ'; a \I 'IV"
h
j(OSfi."Na mies,lac~, t ~~e o~rozeoá Pod peTlostom dlafÝ7y po.:orujeme syslem plo~ne rul Idl,l' h
Bunky kOS l' su u/ote nt v du!ml.ách zvanych IaelIna .:: msju m Z bunkového lela OdStupujú na
SfI'llO) len kl! rybe-Zk), ).IOn! prebieh aJ" v Jemo)',h Ic an.:ihkoo,:h zvanýc h ca na!;,,,,; QSSjum .
U tlo'eh Je k os tn é lkanwo organ izo van e do lamIel podra toho, ako sir lamely v kostnom
k(lSln~ho tkamV ~ dla
t bo3 jeJnajÚ • •., J'J. obvodu Sú IO IZv yon, ka l~lc nloljťO\l.t1aIl~
. •r..,.r ru po ve fk, J , .... I oj
usporiadané, rozlduJeme kostne: Ikanr vo ~. klore: vytvára hlavn e ďlafýlu dlh ých ISlIuel. klor. o ,P . les eXlemae!, Pod systémom vookaj~ich plMťovych lamiel ,~ Oill- la ul
lIae cIrcu m erenna .1 ~ ... . ,." .. 1L.lX.' t 'my
kosme rkanr~o ~ lhuOoIJ té/. klon! vyplňa ep,f)'"zy dlhých kos ti II kr.1tkl: kosti. /lame kmt ho kosmt ho Ikaniva Iypu I-Iaversovho, kt oru !von a IlV ~ _
hnlb! \ITSIVa kompa . I b 22C1 Pod pojmom Hll versov systém IOSleooum rUlum ,em
. ,ml iFWnc SVS!ewy o r. . I I o I (Ol
A a lP .• '1 ' utvar ktort ho stredom preblcha HaYC rsoy kan äl Icaoa IS ce nira Io; ~ t;: I
B h bosltnoy rurovl y , k I d Ian d, •
nl . . äzivo a ktorého stenu Ivon a na seba oBvrSlve né, CJr u t\me usporia aoe I
ncsu~ c.leV:p~;ObOm'usporiadané oSleocyt y. Susedoé l lav ersove kanálik y su VZajOmne ~puJent
podo nymb ' ha ' úcimi volkmannoyymj kaoillj kmj lealla les perforaoles/_ Inte rSll cliÍ lne s)'~I<!mj ~u
~ikmo pre le ~ 'h '"
b ' I 'ch Haversových systémov klOré v procese pres tavby kostne o I anl va o I ta. u t
b l c ' t čn
nahradenyva
zbytky Y . ' 1. túJ ",
é novovznl"nU. n' iHaversovy' ~i systéma mi MM.u byť rôzn eho tva .ru a verkOSIl
. • Oovnlllr ..
od tejto mav)' kompakIného ko stného tkani va I-I ave rsovho ,typu na re.:e dlafyzou vId Ime menej \ly
tvOrc ~ý s ys t~ m ymj[omycb pl äšťpyycb lamIel Ilarn el/ae <:lTcumfe reollalcs lO temae!. ktore lem ulu
4 pnift riu dreňovej dutiny.
V ~PQngi óznom ko stnom tkanive lamel y V)'\Y áraj ú kosleot tdm ce Ilrabecul ae osseae l ktori "J
vzáj omne vetvia a spájajú a lakto neúpln e ohran ič uj ú nav zájom komum kUju ee dU ll nky, v~ plne nc
krvolYomou kostnou dreňou lobr. 22M

1 KoS ťo / yo rba losleoge nesisl

K osm~ tkani vo mMe vzn ikať buď priamo z mez.e nehýmu, alcbo na mi eSIe <:hrupko\lého moJeI u
5 c kosti. V prvom pripade ho vorime o dezmálnej Idezmogénn ej ale bo mtram embránoveJ o~leogcn.!zt!'
losteogenes is membranaceal, v druhom pripade o chondrogénneJ o5 teogeneze lo~t~ugeno::~"
cir1 ilaginea!.

a! Dtzm Alna osteQgenéza

6 V pri ebehu dez.m á/nej osifikäcie v mieste mezcnchýmového blastému, kde md vlnlkat' buJu~.1 kos!'
vytvori sa osifikafn t centrom !centrum ossifi ca! lon lsl Mezeochýmové bunky sa zmoolulu a
7 mezenchým sa zahusťuj e. Mezcnchýmové bu nky sa postupoe transformuj u v oSleobl .. ,ly a y
zvý!e nej mie re za~llIi produk ovať medz ib un kovú hmotu a IO Illelen základnú, ale aj ...-I.i.kmlu
Niektort z QS!enblas{ny ZOSlan ú uväzn ené v novotvoren ej medZIbu nkovej hmote. $lra<:aJu kllOldU
8 os!a1nými osteoblastmi a pOs tupne sa prem ieňajú na osteocyly_ MedZlbunkova hmota OO"-OlvorO::II ,t",
kostn ého Ikani ya nie je e~te zvápenate lA a la kélO kos tn é tk anI VO nazývame o~leOldn)'m tLJTllvl,m
Na povrchu ostrovčeka os/eojdného !kaO/ya sa okoli lt mezenchymové bu nky z.orad'uJu do Jc,ln
Obr 22 A,S,C Kos rn ť tkanivo
viac-menej suyislej vrstvy, prem ieňajú sa na os tco blasty, ktort nadobudnju .:hruba kubJ(k~ IYilr II !th
súvi slá vrSlYa nám pripomina vzhl'ad jedn ov rstvového kubi ckého ep uelu Tieto o~tt4Jhl r
A- Komnllk!né II Snooeiów r kOi!ni! Ihnivo I
kanál. 4· Haversov Sysrém,S-i nrerS!icirl.lnY ' periost, 1-vo nkajSie plMťové I~me ly J;.~:;,:;::;l produkujú d'alSiu medz.ibunkoV1l hmonl, am orfnú i vl áknuu, nav rSlvuJu JII na pov rch n~tr"v 11; 4
pláSťovť lamely, !l-dutIn ka $pongiózneho SyStém, 6-lameJa Heverso vho systému:
~pong,6zneho kostného rkaniv,. ko stné ho tkanI va, vyplncn <!. kostn ou
oSleoidn~ho tkaniva a niektoré z nich sa odp oja od zvä zku oSleoblasto v a lOsianu v rlOV'jty Ir II
tkanive obklope né medzibunkovou hmotou. Takým to spôsobom '- oSlrOyCekil o~teol!joch" tk
vonkaJ~,a. (fibr6lna ) vrstva peri ostu 11 Vnutil' I "
I
jeho postupn ým raS!Om vznikajú trám <:e /trabec ulael os!eoid u, ktoré sa spuminall)'nt I
\lákna,l3.vonkaj~ ie p/~~t'ové lamel ' 14 - orná (k amblova) vrstva permstu, I
kanál, J6,o5Ieocyt, J7-lamela y, -lP terslleláln )' syslém: C. /iaverSOY systé m. naďalej ZväčSuju, poslUpoe sa vzájo mn e sp<!.JaJu a taklo vytva raJ U ~Iet't),,-!tu Ir. III I
osteoidného tkaniva sa postupoc ukladaju so lt vápnika, Co podmieň Uje hl St...utotflO\1 i"""'-"&,,,
tkaO!yo sa premieňa na kosme tkan ivo. Tokto vytvo rene kos tné tkan iv() p(j,Ulchd pr
 rredchlldUlJucom odburnnl tk aniva osteok lastmi. InlTamcmbrnnovou
vu"kaJu kosti lebeč néh o krytu , prevažná väaina koSli tváre a cla vicula. D
Obr ~3
b EmlochQodrn[na os,fildc ja lossificatio cndocho ndriaJisl Fnchondralna o~!li\..~CIA
A.B,C·'>I:htnla ""'lIIPU
Endochondr.ilna OSifikácia lobr. 231 je foml0tJ
ChOndrOgén,"":,j:';:;:'i:~':'~:';"i
chropko\om moddr buduccj kosti. pričom procesy odbil ravan ia a d
n\l li~"~neho prl>l:C'U V
ch[upl:.o~oOl mo-dch dlhej
v rovnová he. tim dochádza k rulU kosti do d/žk y. Endochondrálna kOSil
Ciey 7 perichondria do os i fikačného centra. Ti eto nesli so sebou
3·ep.f) za. -4·coctlOndral.
nH~lenchymoyého
odbura\aJuce chrupku, póYodu, l ktor)'ch ktniektoré
mé v g:'j!mbhL'jty, sa trnnsfonnujú
on! produkujli ,~~h~Q~DI~!r:.~k~ta~'~I~:~::31;i~~
na Úč i nkom
kostn é Ikan iyo.
oa os.fll:.á,." v dlaf~u
D·obb.sr" rastovej cl\1up--
sa \}1Yorl v chrupkoyom Zlikhsde dutina. tzv. primárna drr!loyj d utina !cay itas ~ y ro~deltna pmlup901
l ktorej oSIfil:.ačn!! c ievy rastu smerom k ncporuSeným oblastiam hya líno yej oSllil:.iltneho plocesu Di
OSlfil:.afný proces. V ep ifýzac h dlhých kosti osifikačn ý proces sa 1fri lutovitc na vrs tv ~

dl8f}Ulch dlh)ch kosti lento proces sa !iri od primamcj drciiOyej dutiny smerom k 7'\fStv8 norrlHiloej h)'ali-
oblash mctafyzy dlhej kosti hyaJrllová chrupka odbúr.waná postupn e osifikačllym novcj chrup~)'. g.vISlV"
dl3f}lY dorastá, Jcj chondrocyty sa množia a takto YlJ1iU me13fyui ma p laln jč kQ '''''''''''>ll", l~ dorastijUCCl chrupk ~. 1)-
cartllago crescentiac/, ktora zaručuje rast dlh}'ch kosU až do syojho zániku. HS(ViI h~pertrorlcl:.ej
11
Pn šlrelll os ifik ačn éh o procesu osifikačné cievy rastú z primárnej dreňovej dutin y clllupl}. IO·vrstvil hy·
rastoyej chrupke paralelne a ich kOll cc. nesúce chondroklaslY, sú približne na jednej
tak Um y HMie lobr. 2JO I II. Osifikačn é cievy svojim postupom zanechävajú f!lcdzi
" pcnrofickeJ lvapcnatdCj
chrupl) l·holil CIO~\C.
16 I~·vrst~a osteoidOi!,> 13·
hyallnoyej ch mpky v podobe tZY. smeroVÝch ltámcoy, orienlOyanych v '~~;:::~:;,~:,~~;~~~ 17 vSlva osslformniÍ. 1-4-
procesu lobr 230 IS'. Na ti eto smeroyé trámce oSIeoblasty, vznikajliee z
18 per;ost. IS·chondroblasl.
sprcyádzajucieh cicyy, uk ladajú nOyolvorené osteoidné tkalliyo. Do tohto tkaniYa sa 19 16·Clcva.17_vrstva OSI co·
vápnika. či m sn oSleoidll é Ik aniyo kalcifikuj c a prem ieňa sa na kostn é tkanivo. blas!ov.1 g'smerov t trám·
Ak s leduje me postup endochondrilnej os ifikáci e diatyzy kosti od primárnej cc. II).V[5t"a QSlcoidného
smerom k epifýze, môžeme y ob lasli šlren ia sa osi fikačného procesu rozllSiť n iekoľko tl:.aoiva
!obr. 23 D/:
· zóna uonmlluc;j h}'!l lfo Qye i c hnmk ~
· zóna dQ@5!ajtjcej chnmky, chon drocyty. ktoré sa tu i~enz'yn e rozmnožujú , sú v tej lo
usporiadan!! do radov a lebo stipcOY - I.
- ZÓna hynCrJrn fi ckC;i c hrupk y, ehondrocyty sú veľké, hYPe rtro fie k!! so s yetiou
cytoplazrnou
· rona hynertroficbc;j chrupky zyAnenajelei, podobá sa predošlej vrstve, len medzibu nko ~á
zvápenatelá
· Unja c;rÔzjc;, v ktorej sú v jednej úrovni konce os ifikačn ých ciev, nesúce ehondrokJasty
· zóna Qslenjdná , v ktorej vidfme s me rové tr.i.mce a na ich povrch u ~1";d" "'~'''''';:",,,JoY ki
tkani,'o a d o radu usporiadané oSIeoblasly
- zÔoa ossifoo uo6 Ikost'olvomál, v ktorej dochádza ku kalcifikácii osteoidného tkaniYil il ku "'
Kontrolné Qtáz ky'
primárnych kostnych trámcov 5 noyoyzni knutými osteocytmi.
l. Ako klasifikujeme bunky väziva?
1.:(i)pište skladbu plazmatickej bunky.
J. Opíšte skladbu riedkeho väziva.
-4. Vymenujte hlavné diferenciálne znaky všeth.ých troch druhov chrupiek.
,5. Nallorých miestach organ izmu sa vyskytuje elastická chrupka?
6. I Opište skladbu diafýzy dlhej kosti.
7. Vymenujte a opíšte zón). kto ré pozorujeme pri endochondrálneJ osifikácii
 . .' ,~,lUr"'~' ,,~'1<l" ~Ie'~ "I""",
slo.a Maj':' sch opn oS ' (j lap,dc/) ll!:. hl ."Io."c'''w ~ ~r~"Hh ".11'
VL K H \' ;,,~.,~,h,rl e , ' b,,"lo.a ".á J~ilro.
. 1>t'" . l"JIo."j-""cll,e
<., po' ,
. ~ ",.If.' lU~ (k!1,,"IC 1·1< Ir.I
Lafarbcllc jadro Ka,d' 1 ~1' h"ľllCIo. "',1 ",I l".
ISANGU IS
I n I II 111310. • c"hc"l1~ n',I ;dlo.l"Juu ,"Olll"J, U l<I'hu II~ I
leu1o.0I:}10V fa rben)'c h podr., "'P~ 10.1 r ,ch llem,'I" nM'~'U1'c ~(illl"l"
h. n IC , orCR nu m c ,~J ln~ knmll nlka tn\ $~sr ~m . ~r nr' spája '<cIl y org:in}
/abezpct"Jt' J~Id:i\ k " kl,Ha ,l t lllQ ,l oJ, od !'I \l du uhht llCh!'l ~ mClabnh ln,
:!~'J::';~;;:~J;:'~;' grall ul a nan,ame .. , a o u 9"t
a Ich farhlld noSI SU d al~III" du cLl
1\l;:lc\J~lIlIjlL.C"'111l Innlo.I111 \, 10.,,1
, l I ,Iulo.,," Ik ,JeI111I,Io.,,,·1 I II
tllm05fou hun,,'l /1ItJ<I~u rC)3 oa .,bran)schoflnOSll nrgall ll nlll :o lla1;onll\osfou poutlva mnohl~O dolo.ollJI~ch r"~IWI"', ':,:~'~:":,:1I p,n" 1I1ellll ~d\lI' 11\,1"'"
"k,,"C~OIIl Pt..,n rtlz!x,r kn I I" ledn\ m Zl' lJlo.lad n) ch JI:lgnosllc lo. ) ch 'JklrCni ! loci ".,!cil " II I
r
Icu\; OI:' IO' v SI cleI""m ""10.,,,,10."1" "I J ll, ~ 1I1 1\ po, " l'" "1'111
",cnen,e kr>, rc-bi u, "",,"\1' (\ dokQn3 ') ch flri51"'I'" le ne,) hnllme poznaf )'':11' a sa budcmc de la.lllc I,IlIhu,ll mIIrioI"!,;",,, l" n.. ,
,,,rm,"Jn).h drmeo""
-, ,~'~0>1IC\;~ 1o.'1lérla relO rl Idlo olcJa ,ch "klll!hlo.",el1l~ p"dl a t,IIJaJlI' ch ,,,,,).,1"

"Id Im!'l f1<'IItJOIC ~a p•• utl\a kr> nl n~ Ie, ~albr:""" nJ lt ru Zls"'"e m(lf(oI Ó:ó iu • ~l (l"lIIJO~"Opu pfi pou!111 line 1
C)(('Ipl:Olm' . •)Mnl! rozo, ch druhO' growuL :O IÚ. to IIm(11)uj" p07naf Icd"OII,, !! druhy
narel)eh knn,cl! tl ~mcn l (\\ Vaten) t,w lcf SI ,(alo. mll~ ' Ulcdo m". l c , "a,crt ';\RR'\f'iUl:OCYT,\,~. <" nal,ot~lneISlť I;hlupen~ a llM'~ ~(l _ 10"~ klllo."C~I'" I l ;( II II I
l!'Imoe "mp'LQ~ ":L' ~
ru:tislo. u ZOIr' a~ ;11" 1< • I~ I",JIIl 1'"1111'1 p,·,·)lllp'IIII ~h:mHI ,.:n)., '. 'U~
kr> n,' eltmcn(' 'ch S1l,'3SII )u \ nhronc ~lIperJlono, "nr a .ase" C.I IUp!;lzm) teda , . I J
.. .:KOI L 3 V \;rvl1 ,
_ ~09.P v rp'l' k' . ľriemer zrel)'ch fomml JC IO _ I:' )1111 ľI. \ ,'JII "\:pr,,, "k"W la"klUhkn \"" !~h
1.;,.. ~a , kl,.dj I k,.. nCI pIanu> a fnrmQ' :on~ ch lr> ,,~ch tlemen1o' "ro na plazma ni c Je nm
gld,\ IJU",",II,1 rr~l" <:O I>lIIk ll1l' I CI"" :ol' k" np' lu (Mmo' all ) ch ~ (\ o.' ch el<' mell lOl'. 5POJIVO~c!jH" alliva. .
l ,. ' fI<u fagoc)'láfllU sc hop" osl \ I ' t> )., lh
~.aJll'tt'e"lronlat' v)'tvorcn.! l nle).,or)., )"ch 1",ll~lnl1l PO)P"I",,~ch \Co;lII\:IlIOI . flC >CI UII"
.\ CR)'TRQO' TY. tE RVENF KgV! N l\ y
.1
ra:r~~eme:2 segmentO\'. O bsahuje husl~ Io. tIIldenz,,\an~ ~hrOl1l:l~lIl. \..\lU~ ~a 10111" UJ ",{ldr,II
po ~ ~ 'd c., o Jadier\;a v Jadre ne vIdIIo Prib lrl'.ne II~ Jcdnolll z .J8 "e\lllofllo\.- vldulIC II lI\;U
' ulellomo rOli ov . l ~
J I IO
• \. ,. " .0 "."·o'flo.u alebo \"r:I1).,1I l,tln\.. u So ~lUp"JuCU1' potlO11l ~.:;-:me,1l0~ II
Su Jedine bl.lnl) I or!!anIZOu' bez Jadra MaJu tI ar hl~oll~;h n~1 o\.. ru hl eJ plalllltkv a """''''''i~ Ba'J0VO IC I('S"O " ,, ~ .
III' , Ilom moll('l om f',(lSlrcd l 0 " s3 hlllll len knné f:o rb h o helllo!.! l" tnn . cl'tn·~\..elcl ~njp3 vek neulronla. fo Je dó lc t I IS dlag l\oSllc lo. ~ lna)., .
cylQplazma zaber:i v bun \;e l' lnt IlIleSIn ~1o.(I ,ad ro :1 "h<;'llnqc' .d'" 1~J1) .~r,'"111 .... 11.:cll"l\\..e
nU'mb,., n" MJJu schnpnosf pmodzcncj ddonn ~Cte P" prechod~ Io.Jp·lhinwm ;ict,st"om.

--
I'culronl1\e granul) SU na nmoh ) ch prepar"lIIch 1In101"\..O ,":llc.l.c I(h I al\....:o , "dclll..:o!ll 11I1\..r,.-\..t>p
1.:J Inn K"," k\ ~ "111(0 rozmerom Il Jl\,ame norm oC) II Ich zá kladn; rozmer sa
• u\'jdim . !'ozoruJeme iba. t e cyloplazm a Je Jemn e zrnila [)a~ a ,u c~ IOplazlIle fI,iloI 1o.",I~ II.Id, cl, 111
1

bu,loJ;,cka ml,'r.I. prelO dnrorutllt.'mť SI JU In ak znpnn; iilnl V spr:o\~e ' · )"""""";0'" e

IYP g~núl, omnoho vlif~ICh, dobre Vldllerl1~ch, má fl.' rvc ll ofialol'u I<lrbu O"hre w l.trhncln..:
nDlere sUl llot~ne Il."dnolll\o. Inul mntu lenden eill " ,va r-ll' sIIpce \..rlull e\.. TnmUloJal'u
m~l)'lén _ anirom, prelo boh nazvané a\.. o azurofllné ne~pecl'-'c\..é :ór3.l1u l ~ a tvona ","wnl<lllI\
~pt·nlatlmanle". prelo'c U(I"M pfl pn01ln;o na ~ ch~ l'0ukl~dJn é mll1 C ~ ~tI najpntclnejSie

knl, leho , I mm 3 'tJ u muZa norma lne na chádza pfl cmeme 4.5 - 5.5 mihona 3. Il
1111111'11(1\ Jeh Zl> nll1l'S I )e okoJo I:JO J uj
/}Io.rem nOrmlll."OI~a I per lrern<~ krl l za f~ z lol og I C k) c h podllllcnok v~' s \.. vluj e aj Cast"
..
' Enzjnonlpé " rapuloeyly v krvnom nale l'e zahe raj u I . -1°0 leu \.. oc) tov. la\.. le Ich ,e LO - ~~ 4 1 \
· o"ll Prjcmer majú 12 ~ 14 1-1111Ich pO t Cl II ld ril vyc h rudi J~ va rI abiin) l'zhLldolll na hll'f) 1111\ \ o
-
vc~cmých hodinách sni pa a ráno ma klesaJucu IcndcnclU V \"f\nolll flet ls\..u sa ~~~\..)1UIII:; S
'Jt,"h ,'r)t"'l'1hl, Jrc klorc su menS IC a ~ ,, 6 Jim nazp ame rnikrocyl) a IIC. \..Iore múi 9-
in dostávajú sa palom mim o C I ~ V . MaJl l IIlc nS.u fagoc~ IMn u sc hopnosť "-oll[ur~ ,:ozlIh,Iilu ,Il
'"lIInl,ncYI.I J
I r.1 lr"CI I obsahlllC h rlllo!:!'''~III, Io. lnf) m ~a tran sponuje k~ s li\.. a O\ld llhhfll) Na tLIIO nCPrjlvidclné, s ná.zna\;om pseudopodli.
Jadro má dva segmenty_ ktoré su spojene tcn k}'m pru1\.. Onl Jadro \ ťJ hlllol~ ChrolllJtln I men':l
perlel rne mOrlol(l;-:rr~ .1 pll5posoben} BI\..onk:i\'ne prcli:otc nie povrchu IImotr'luje. le v PO''''~','flI
flOHchom gule. ~ror~ sa f'ť'la!uJe za opllmáln} . JC" motne a1. 20 - JO O,o_lné nahuslcny/ preto jc jadro bledSie a\'o v nculrofll oc h
h~mu!!lob ln u .Dalcl lemo I\ar I ť vermi efe\..li,n) pn rýchlej \'ymcne väz hl pll'nov ktorá Cyloplazma obsahuje mnOžstvO charak teri s\l c\.. ýc h svcll olom nyc h granu l N3. of3.rhclI~ch n"'C("lh
P: llcach a orll3noch Pfi " arl." gule- h) rran spon pi) nov z cc nlr:iln e-j t:I S1r lr~'al dlhSi~ gr.J.nllly majú če rvenka stú alebo syto pomarantovu farbu Je ich ,er\..!.' m nožSIvo. "II.. IC IHd,~J'
rl!rncyll pólodne obsa hol'a" Jadro uk o zdrol gent1rc~ \Ch mformac". roca s v~'l'o'a sa bunka robi doj em. akoby nimi bola nabitá
~JI t~I ~~lruZlou Vzrll~aJu ~oslr1eJ
I kri Oli omcJ od~
drcni , Iar su "yplavollmé do irv~':ho BaZQGlné <> ranulocYly. Medzi leukocytllll \' \..rv; zauj ima lÚ Iba 0 .5 DU a le Ich n\..olo -IO ~ 1I111l \1
SIU;;'; u uJu~cJ, ~fl l sa ú\..rem zrel)ch f{lflem erylrnC)IOI nac hadza aj ic h pred posledn}"' keq -sú v,krvi lak ri cd kozas túpené. v organi zme sa Ich ll 3.ch;idza Id" \.. é 1111l0tslYO Pru;:mer ,ť' I() I
, - r c", II OC~ t). ~I Ofť sa aSI po lroch dnoch prell1c 11l ~ 113 Cr. troCI't\'. Vermi sa na ne !tm a nlaJú č lenité kontúry. MaJÚ schopnos" fa \!oc\'tozy
a t v C) lOp ume poloruJcmc bazofiJ ne pltlene JedJ1a sa o ;e laz~e' . Jadr~ lýehlo buniek má málo chromacinu. prc;o s~ s labo farbi a fa l \.. o sa hodnoti Ma ol.ruhh 1~ ,IT .1
dO~OntUJll prOleo~)"nlČZIJ "emll~ Inblnu pol ynbozomol'. len naznak sc"m'"tá"·
:> ,,~Ie. Jeve ,., e.a.za berá pri bližne polov;cu hun\.. )
C}10plazma obsahuje ve rk é mnots ivo ,dl \c h !!ranil1. \"tore sa farbm IIa 1I10dro Pre rr~ I 11\1
~alo~ú farbu c)Iopla"l:lny a mnOZSlVa modm ~" fa;bmc lch \!rau ul I~\..cd· S3. ho pod3.fl n.11 I I I
II J F1 1t.,;OD'lY . /)IE! F t.,; RVJNKy IdenlLfikovalefny. •

\ kľll flthlleldw llr 2, AGRA NU LOC \'TY

, alC I11' ti
. nle\..a fI'.'':ť l lell \.. nC~ 4<11 \..uMc úd :\000 _ ť)OOO ' 3
Mn,lJn~ (lntcr pm utl/eJiC kt)h~t' p,lta~ dl't a a c ' \ mm , Lym.fne\1Y . ZvlMI nosI 'OU tyc
. hIo buniek. je. ze cirku luJú,
\.. rl l ale "J v l~mtc rAi.
,.-mt"an,'lnn,'ckmeJiII \..10' \.. I ' J za', sl~ od mn oll ych injcll vpIYI'ol'. Palria mc d zlbunkové prosue d·le IV Of!. kr vna. plazIlIa " lebo l} 111 fa
. (. ~rr u uJu I \..1\ 1 Na r..:ozdll.!l od e l"}1t OC ~IOV S\'oJ u funkCIU T VOri a Sa I kos lnq dielIi ,I
 \ ntJrl>.:,,~c" ,,,,teroch III:lJlI rÓl nu ycrl.. osf. r.. lalt o priemere 7 - 8 ).Im. stredne Ycl\c
,dll" o [',iemc/<' ~t III /'111 V IIIHII J Je 1000 a! 4000 1) lI1 foc)'lov. to Vlamena, te
~ ~ po t lu ku"oel 101
POlnillllC dIa r~·p.I l~m(("IC~IO" SUlo T a O l)'mfoC)I~. "Ioré sa morfologicky od seba
daw sa rolOll1al ten scrologic"y. MaJu po sl)ku s alltigtnom il za pomoci Th faktoflJ
prelrallsfo!!llO~ar sa na ďal~i "1011 morfologIcky odlrSn~ch bUlllek.
Jadro IC o~luhlc alebo o ..álllc il ma na Jednej strane prehibenie V) plna podstatnu fasť
I mal}ch 1'lIIroc~'och m,~ pnemer S ).Im a IO ~efl~ch 7 - 8 tJm Na ofa rbených
llIodrť'fialOl II farbu
C~ loplalllla 17.hI"adom IIa -' l.sSle Ul edeot udaje o Jadre zabem len IO 0;' objemu bUllky,
obloue Jadra uz~~ lem rarbr sa Y Iléteroch Ilil sIvomodro a lontrasluje s tma\ljm jadrom.
c ' lopla7.1I11 lIľl idune gr;,"ulo\8n~ oraterral

",Ioooel!\ Ilona 2 - R ·.IcU~o("}IOI aJe rch teda 200 - 600 v nrm 3. Maju pribli.tne
I natcroch malu pnemer IO - 20 f.lm T~plck} "ronGe)'1 Je rah~o idenlilikovot".
""neIIn !HlIele Ich d,f('r('nCIlICnrC od 'cfk}'ch Iynrfoc}tov Kontu!) bunk y su vefmi
rnrrnlshO pScundl'odrr. pOmOCou ~1(IT)ch , )chlo migrujú. V lrvi cirku lujú asi 3 dni.
J"urn mMe mni ICI"IIlI lonnbllrl ) tllU V:tfSmou)e o-"olne a ma aj 7.áh) by. Tie to zá hyby
I~J.. hlbo~ť. le 1I11111JJU sCJ;rnťnt~clu. a lebo Jadro Ola a! podkovovity tva r. Nie kedy
llo)rt~ IIar t.ť -"}ZCnl II~O posJ..lad8llé v Illonoryte. Chromatin jc menej hustý ako v
pl"elr> Iť tadlO blcd51e lafnrbe ne IIl11n modro l"ialovu farbu .
C~toplll7..lI1a n" rOld,cr od hmfocylol' -"ytvára vllt~ i u fast" bunky. Z<lfarbe m\ Ola ,;,,,,,,1.,,,
(,J\llI III Ut.ťl!lt' \' nc) 1 Idlct" drobnl' nzu rofi lne granuly.

C lflO/'o'IBOCYTY-I-.RVNÉOOSTlCKY
Su dlobnc crrlululllle frag meoty bunleJ.. obalene membranou. kt ore vznikl i odld,ro',;]
r~ 10plazl11) Illeg::r~::rr~ OC} 10\' v J..oslnej dreni. Neobsahuj u j adro. V cirk u lujucej krvi ich je
- J~O 000 1 111m 3 "laJu IVar bi~on-"e\nej plnlni~k} a -"ermi rôzne konlury. Na näleroch
sJ..ul'm ~ } Vzh rJd om IIa ic h rt.zn~ Ivar II verk ost" pri vcrkom zvllfknl a pou2:ili imerzie
prie~I r!neJ~lu penferJlI II hU SICJ~I U ce ntminu ('ast'. Periférnu t as!" nazývame hYllloméra
centra Inu ('asr" :;ranuJomcra 'zrniui' Zodpnledne su za uä1anie J..rvi.

Kuntro lne 0líílb\'

I OrB1e erylrocyt .
2 Opíšte granulocyly.
3. Opištt? agranuloC) I)'.

Ob r.24. Fonn ovan e krvné elementy v cirkulujuccj krvi _ k 4-bazoftiny leukocyt,

- l-erytrocyt, 2-eozinorí1ny leukoc)'t, J_ neutrolilny leu ocyt,
5-tr?mbocyt. 6-1ymfocyt, 7-monocy\
 V II . S V A L O V É T K A N I V O
ffFXľUS ~IUSCULA RI S I otu 15
A·I{Jn~IIU,I \ r II
ret pr,,:~n( "rulou
/l.ledzl zil~l"dné preia" ~I'CI hmnl' patn p(lh~tI Hc~llI",cla laholU preiavu It mOln;i s~ alom .
l..onlrakl llmll1 ~tru\..lur.lIn, liNe ob,ahulu ' '-'711<.'' hUI1\..~ or':;"llll.mO\ Schopnost" skrátil' B· I ril n~" ~r a 1 II
s~oJ na r n;3111 I'~Slllro'hI,an~ ~pecltid••· hlin).) . m)O<:~I) patrl3ct'). svalnn'mu ret pneflle pruluw,m m
"lOre pama I.. pne('llc pruhnvllnCJ ,,~I,\\ II\~ n~7~ \ ~mt' r~hdom~oC) t~ Pretože svalom,
enonnn e prtllahl) "ar pr1p"1l11t1~lllCi ,lJl.na pOU'''3 sa be~nc pillem 5lalo,,1' l· lzotropny u<,cl-
tvona s\!alo~mll srdca nan,'ame I..ardlolll)ocyl} ~ hI3,1I.. " sl-310"nu ";':""';:'::;,;,.~:::~; 1- antlot{opn~ II cl
bumd. Je r,lľemn)m potl~da\l..all1 na lonu","clu l>1!rfc l. me prISpôsobená Sil 3- jadro
maju schopnost" SD s !..riÍu ľ a oplil" sa prerlitIl" J ob~ahulu ~peci;\l ne I..onlrak lilne Stru\..lury ..\_ uansvrulnc p'er~ldll
m)'ofibnll N~ tmllo,( rôzn) ch nrg:mo\ Ilfe ulme IIp\ pohybo' sll l'0lr~bne odli~n e zvazl-y myof,brtl prldne
Pre Ilst.ulOtn':llIe 10hOlO u >~ dlfer.:nco\ nh Iri druh~ SI alo> ~ ho It.arll\ a pruh o. antho sv~hl
(Conhclmo~e pohtl-.Ll
A . Pri ... t nl" I'ruho, Kilá ,\ alo, ina 1..051ro ' :\ 5- sarl- o lem a
TlOrl orl!:ILII . lo.torc na7\\JL11C $'all V s.etelnom ilo. ro, I. 0I"6om obraze pozdltll\'ch I
relOI ;.;101' \Idime na;lfIet Ilalo.L~n prthlChHJUCC bled~le a Ima'~l e pr\lh~ Z .
11."1110 dnJh n8z.'an) pnetnt pnlhovana sl'a lnvtn8 PretoU v~č~ll1a svalov Je aspor'i .
pnpo)ena l- nejal-ej Cas ti Io.omy naz~ 1nme JlI aj 1-051rO\ a SIalo, ma V Spo,llIosti s jej
fUl1lo.clou OII,ldHllta pohyno.' vôrou. J tI naz)"v:lme aj lôrou ovhidaná s\'alo\'ina
upoz,)mu'. te tento druh svaloItn) v)konal'a funkCIU 31 hez nä~hu 'edomia TOll Je
urtlli:ho lónusu S\'3ISlv3. napr aby SIllC mali Izpria1llcnu polohu Kontral- cic tohoto l}pU
mótu b~1 r)'rhle. I'~ ~ol ane Impulzami z motorlekjch drah

B. S rd cO I li §\ a[O\'1Il 3 Ischo[J ná a ut o mllcie, n eO I' pl yv ni t ť [ 'ná 'ô['oul

V)l~ára strednu vrSI\'u steny srdca a v}bleha stasIl aj do kmer\a pruclllcc a hornej
podobnu slavbu ako pmC ne pruhova nil svalo.'ina. ale nic JC ovládaná vorou Kontrakcie
z \Iastneho CCl11 ra maJi. Vae~lnou pravidelný rytmus s mo1.nosťou zrýchlen Ia frekvencie.
C. H lad l- á SI alOI in a Ineo \'ládallli \'ô l'oul
M)'Ofibfily sú vláknité kontrakliln ~ ~truklúry Ivo riace základný obsah svalovydl v lal-ien lobr 16
Histologická stavba sa vzhľadom na danu funkCIU 1')'501-0 vySpeclfll-o"alJ Tvona ICh [ln~<,I\lrO~(l
p~ŕektn e usporiada né bielkoviny aktín a myozín Ich uspOriadame l' pnetne pruho'anom II.,I-nc
hi>tologický vzhľad pneeneho pruhov3111a Tento Ja ~ slabšIe vIdIIne na pOldl/n~ch
lP' h.

Podl el"a sa napr'l:lad na slavbe Siien dulých orgánov a vytvára aj SlllllOSlltlllé $I'aly.
pruhOvante a nl_ Je ovládan tlvó ľou Kon tra kc ie sÍl pomal~ . ovláda né vegetatí,'n)'mi nervami..
A PR IECNE PR UHOyANÁ SyA I OV INA KOSTROV Á
V porovnani s bunkami Lllých tkaniv vli!kna prietnc pruhol'anych svalo v §u neobvykle
lobr 25/. Ka1d~ obsahUje mnoho JadIer. poe" klorych závisi od o bje mu vlák na.
Ile pravi de lne zaoblen~ho valca so zaomen9mi koncami Dlh!' su od I do 40 mm a
O.I mm. Rozmery vlákien su pre kaMý sval indivi d uálne. ale väCSinou su alebo hmbé.
Na I.a.tdom vlákne enormne prel'y~uje ditl-a nad hrúbk ou vlákna, eim je daný
pred pok lad pre efe ktivnost" konlrakcic
Prletne pruhovan~ svalove vlikno ako základné morrologická Jednotka pr ietn e
Jt obalene plazmalicl-ou membránou. ktorú na zývame ~. Zufasl!'luje sa na !irtni
komral-cie po povrchu I do vnu tra vh\kna. Pokrytá je bazálnou membránou ,
Pod sark o lemou su ulotené jadr.!.. maju pozdižny I'tetenoviry tvar so zaoblenými
pmtne pruhovanej svalovme floveka sú charak teristicky ulože ne na perir~rij
sarkoleme Dlhou osou su ori e nlovan~ paralelne s vláknom . Pr i !túdiu pozditn yc h
pozor, lebo fahko Sl ich mMerne pomýliť s jadram i fibroblastoy. Tieto su hrubšie,
nepravidelný povrch a sil umieSI nené v ~ndomýs i u . Sad;oplazma j e cytop lazma I ~p!ann!!ljckf retikylym JC analógom hladl- ého en do plazmallcl-cho relll-lllJ \ IO
\1a homog~nn) vzhl'ad, obsahUje pro te ín y, enzýmy a SÚ v nej myofibrily a bunkov~
~
I ;i~~~~:~:~::.~vlákien, ale zvýrazni sa. !"eď ich p-ozoruJeUle pn polafl70v3nom svetl: r " (lu
[ _ lIseky Isvetlé. rovnaI-o prec hodne pre svet lo' a anlZOtropne A - u,el-y
pre svetlo' Svetli: use k)' sa MZ} VajU I - pružk}'. trnal ~ u~el-) 5"
A _ prúžky. V st red e I _ prúžku prechádza tenká lma\'á linia l lla ll.! Z - InllJ Jleh" l
'. platnička. V strede A _ pní!ku pozorujeme svetlil Cast" zvanú II - pnlžok
. Elementámou funkenou jedn otkou na myofibrile Je sa rkomera lobr ~6' Dlh<i le 31 1m
aproximálne Je ohranifenä Z _ platničkami lZ _ Itnlamil TlelO SPdJaJII nal IJ[om pOl.lllne ten'>l
aklínové liIament6 predchádzajúcej a nasledUjúcej sarl-ome ry. Preto sa nJchaJzalu li ,lr~Jc I
pnUku. Pr i kontrakcii svalového vl;lkna sa sarkomcra sl-racuJe a Z - platllltl-} sa k sebe prlblti'lllll
Sarkomery sú poukladané pozd iž se ba a vedra seba
Ullra!trukturli llle s ú ~aSl i $\'310I')'c h ,·Iákien .
p",ho",,'ho, Mitochondrje Sil donälormi energie Vzhl"adol1l na ~ysokÍl energe ti cI-il nJmenosť SVdlov;. lh 1 I ti-Ion
sú myofibrily obklopené oválnymi mitochond nami Mit ochondrie s mno!st\01ll kflst II ,,\
te sne vedľa seba, takže vyl\'irajíl dojem mitocho ndriáln ych pruho~ Vel"ke mno.blvo flll 1)Il
sa nachádza aj pod sarkolemou I' blizkoSh Jadra V Ich ol-all [JozorUJeme lrnle~l-d ,'I} I-O"tOlt
,y"pl".I:1 ~ je rozpustný bie\kovlllov ý pIgment Podoba sa hemoglobmu a I~ Ile , .. h
k~'~ Iík. Prhomn osť tohalo pi gmcn tu dáva svalov y m \ láknam chara!"lenslld.ll tt:r~ell\l
famu . Tón sfarbenia zfll' ISi od viacerých fJkto rov , zvlaSt' veku
Vytvára na povrchu svalovýc h vliklen _ myofibri l bohatu siet" navzaJom kOlllum!"u,lI~"h
 C}loplazma h.lad kosvalovcj bunky - sarkoplazrna - je acidofilná a h omo~ nna .
ob~ahuJc pozdltnc oricnlované rnyofilamcrHy - aktinové. myozinové a int ermediáme.
VIJI. N E R V O V i: T K A N I V O
m"k","",;,:
su \ el"mi tenké a ich hrúbka je na hranici rozliSovllcej schopHosti svete ln ého
pretrahl) vretenuvitý tvar so zaoblenými krajmi . Po~as kOlllrakrie vlákna sa ITEXTUS NERVOSUSI
pncstorov}'rn zmcmilll a mení svoj tvar. Zrniečka chromatínu sú difuzllc roztnisené. V
ich môže me pOlnýli!" s jadrami fibroblaslOv.
najvy~~ie diferencovaná živá hmota Nervovou ceSIOu ovláda v~tk y ... ~.\I~my
jednoduchá morfologická skladba ukrýva v sebe množstvo pOlnanyc h.
fUHkčnych schopnosti Bohalá siet' neurónov navzaJom
Obr. 28 do refleXn ych oblúkov rÔlnej dlžky a kvality dodáva nervov~mu
I s možnosľami kon troly funkcii a ich ovplyvflovania
í fun kčn á a podporná ~Iotka Funkcná ~Iotka je repreun tovaná bohatou
B-priečny a ich výbežkov pr iestorovo usporiadanych v naJväC!om poriadku pomocou
svalovými i Nervové bunky sú vďaka svojej morfologickej stavbe schopné
I- jadro. veľké vzd ialenosti od tela nervovej bunk y a tým riadit' činnost' celtho
A "',,' "''",., okrem periv3skulárnych priestorov okolo hruM ich ciev neobsahUje
nie je dostatočnc tuhé. aby si lIdrtalo dané tvary. Túto funkciu vystllhy
fungujúce nervové tkanivo môZeme povarovať za urtit)' zázmk
,spracova!' ho, a ako rovnak y. zosilnený alebo wslabený vyslal' na pamCni
prepojeni a vplyvov je čiHnost' nervového tkaniva v mnohych
;:::~;;~::::::;,.~v~w~;,,;n:livo pozn3nom tkanive stále nachádzame ďalšie nov~ poznatky i
rt: . stavby.

A NEI JRÓN IneuTOcy1 pyreoQ[Órl

B--=,
šlTl1kturálnou a funk~nou jednotkou nervového tkaniva, teda aj nervové ho
;h";!''';'''''''kj <jm" že z tela nervovej bunky neurocytu {perrkaryónl odstupuJiJ vodivé
i a vytvárajú vdké množstv o spojeni {obr. 29{.

Obr. 29. Nervová bunka

1 - dendrity
Kontrolné otázkv: 2 - telo nervovej bunky
l.Aké druhy svalového tkaniva poznáte? 3 - Nisslova substancia
" - - - -- 3 4 - jadro sjadie rkami
2.0pište hladkosvalovú bunku. 5 - odstupový ku žeľ
3.Ak)' je rozdiel v jadre medzi fibrocytom a hladkosvalovou bunkou? 6 - axón obalený myelínovou po~vou
4.0piSte sval ako orgán. 7 - Ranv;erov zárez
5. Vysvetlite pojmy epimýzium, perimýzium, cndomýzium . 8 - telodendrion .
6.0pište stručne svalové vl<i.kno kostrového svalu. Niekoľko krátk ych výbežkov, ktoré vedu vzruchy do tela bunky
7.0píšte kardiomyocyt. {centripetálne{ sa nazývajiJ dendrity. Jeden dlhývýbe!ok. ktory
8.Ak); je rozdiel medzi kardiomyocytom a svalovým vláknom kostrovej vedie vzruchy od tela bunky {centrifugálne! sa nuyva neur,lt
ilar bunky je veľmi rôzny lobr. 301. Podľa pocw vybežkov
rozoznávame neuróny unipolárne Is ietnica!, bipolárne !Slctnlca!,
pseudounipoláme Ispinálne gangliá/ a .mul~ipolame Ip redné rohy
miechy/o VtičSina buniek v eNS Je multipolama
YllkQS( nervových huniek je veľmi vanabiiná Koh~ od 4
{granuláme bunkyl cez 100 ~m ! Betzove pyramldalne bulU.] ~I
do 150 ~m Imll ltipoláme bunk)" prednydl rohov miechy! VP nll
\~";;;!\:" 'i~~----- 8 variabilný je aj pomer tda bunky k vybetkom Neuro.., k r
axony IGol giho typ U sa podieľajú na \Vorbe dlhych mozgovych a mle~nyth IIh.

SI.yN pcnfemych nervo' Neuróny 5 lnltl ym, axónm' IGolglho typ II J sa nathtlduJú napr: V
cort.., ce. .. bn a c.. rebcllt K~ óJo l.. p~eJ predsta ve uYedl eme. allelo tnulhpoláme) bun\; y prednych ,
rohov mIec hy zv!~~ime do ve ľlOSII tenoso veJ lopt;č\;y. tal axl'oll bude dlh y 1,6\;m O priemere IJ mm,
A B c Obr. JO.
Ro~dclenie nervových bun iek
podľa potru výbctko y
A ' blPohi my neurón
B ' pscudounipolárny neurón
C , mulupolárny neurón
.illnkO.H: nervových bunie\; je v
Jednotli vých fasliach
nervOveho systém u rôzne. V
lII ozgu a mozočk u tvo ria
povrctlový kryt kôru
SUSlfedene su do utva rov,
ktorým hovoríme jadrá , nuclei.
V ostamých fastlach nervové ho
systemu tvoria pruh y sivej
hm oly alebo tiet tvoria jadrá.
C\1 Qnlazma neu rocylov je ulo-
teni! väč~i n ou v tcle bunky
Ineuroplazmal, súvisle vybieha
do vý betkov a v axóne sa na zý_
va axoplazma. Pnidi sme rom k
periferii neurónov menšou a
väčšou rýchlosťou a má aj
motnost' retrog rádn eho toku.
llI1n! neu rocytov Je pomern e \'eľke, vaČ ~ tnOU guľovit é, alebo mierne ovoidné, uložené spravidla
centrálne Na pen fé rii Jadra pozoruj eme hrudko vllý chromal in. Cenl rálne, alebo mi ern e exce ntricky
byva v I\om ul ote nt dobre viditerné jadierko
NCll rofihrjl y sti ten ké vláknl te: Struktury, ktoré rôznymi sme rm i prebiehajú v cytoplazme
penl aryônu a po kratujti do de ndritov a axónu Môžeme ich vys ledovat' až do koncovýc h usekov
uveden)'c h stičastl neurÓnu. Skl adajú sa z tenkých filam ent, ktoré v ele ktróno vom mikroskope
móžeme i dent i fikovať ako neurotubul y a neurofilamenta.
Nissloya tj groi dn á Sll bstan cia Je charakteri stickou sútasfou nervových bu niek a v ni ch bola prvý
krát opísaná Pozo rujeme JU vtdy rOZtrÍlsellú II cytoplazm e ako výra zne bazofilné zrniečka, ktoré sa
farbia bázickymt farbivam i Itoluldíno vá mOd rá, meryl e:nová modrá, kresylová vio leť al ebo tlonínl.
Elc ktrón ovom il;ros ~ optc k é pozorovania potvrdili, že sa jedná o granulované endoplazmatické
ret ikul um . Ak sa bunka dostan e do metabolickej kr ízy, vel'mi rýchlo reaguje uvol'neni m ribozómov
z povrchu Clstert e~ V tak ~ mto prlpade hovorime o strate bazofili e a rozpade Nisslovej tigroidnej
substancie, tlgrolyze HOCI Je tato organ ela ~ talldardnou zlotkou nervov ých bun ie k, jej mnotsrvo \I
Jednothvych bun káeh koli,se NaJ vll t~ ie množs tvo pozortJJeme vo verk ých mul ti polárnych bunkách
pred.nych foh ov ml ~c hy . r~ pOzorUj eme aj zretel'nú tigrolýzu pri poSkodeni pe riférn ych nervov,
PoSkoden lc nervovyc~ vlákien a sledovanie miest tigrolýzy Je Jednou z met6d Stúdia nervovýc h
dráh Počas regeneracle po~~ odc nt!ho tkani va dochád za k Sp~tn ému objavenIU sa Nisslovej
substanCie Nen achádza sa v odStupovom kónuse neurocytu
Qolgl ho apa uj t pozorujeme vo svetelnom mikroskope ako prstenec sieťovite usporiadaných
zv lnen)'c h vlákien v okolí Jadra
"
_.. ' d bl'tka alebo do kru hu pnblt2ne zodpovedaJuceho povrchu 1,1Oh .. II
Je uspart .... any o o I
izort'lIlje Impregnat nyml melodikami
zn ~ su vzhl'adom na ene rgc!ic\; ú nárot nost' neurónov pomcme h('Jne I ' t1l1
.,. . ·, h zvliHt' po ~pcclálnych farbeni ach rozpt;jdcné po celej hlink e, ~le II,II~ !.IC
pozoruje me I ,
nlfované pri odstupovom kónuse il zakončeOlac h axonu
konce sú stálolI súčasťou len ni cktorých nervových bunick Melanin pozorujeme "l u, I Hl
~ blln\;ách ncl. nige r, alebo locus coeruleus. Llpofuscin nachádzame časteJ~le ~ko t ltnllll .1
zmiečka rozptýlené v cytoplazme neu~oeylov . Pflfod~en é červenkasté sfarbcOIe ncl ru he r IC ,I,onc
obsaho m zlMenin žele7.a, ktoré pozo rujem e ako rozpty lené drobné zrOl ečka
nEN IlR'D'
Z tela nervovej bunk y odstupujc väčSinou mekoľko krátkych hrub~lch vybeU:oy s vynlml-.ulI
bi lámych a pseudoun ipolam ych nellrÓnov. Tielo yýbetk y obsahUjÚ neur oplavnu Ohf dll leenu
~ilemou s vc1'kým mnotstvom drobn ých rozvetvení a tŕnIkov V nellr oplazme sa vy,k)' h'l"
~~~slova tigroidn á sub stancia, mil ochondrie II mnotsIVo neuroflbrll prtchádzllJtJclch sem l tela
bunky. Dcndriry sú hlavnou recepčnou ob lasťou neur6nu a sú s ďal~ iml neurónmi vzáJomnc bohato
spojcné pomocou synáps.
~ len jeden. Reprezentuje ho osové vlák no· llMill, kt orý je hlavn ou súčasťou ner~ovych
vlákien Má rôznu tlrúbku podl'a funkt ného poslania. Pokračuj e v ňom c)'loplazma neu rocylu II
nazývame j u axoplazma. Bunkov! membrána neurocytu pokrafuje na <l." Ón ak o axolema AXiJ lema
má sc h opn osť depolarizácic a repolarizác ie, čím je zabezpečen é vedeni e vzruchu
Všadc v nervovom systémc je ax6n nejakým spôsobom obalený a lenlO ~ ry t ~l u lI ako
ele~1roizolátor_ V mieste odsnlpov t ho kónusu a na úplnom konci bohatého rozvetvcllla axón \> kwrc
nazývame telodendri6n sa obal nenac hádza Obal myel inizovaných ax6 nov Jc preru~Ovall y
Ranvierovými zarezmi, kde je motná depolarizácia arepolarIzácia axolemy, Vzruch po ta l:ychto
vláknac h sa ~ iri sal tat6m ym spôsobom vedeni a. Úse k medzi dvomi Ran vlerovýml la rezml
na zývam e internódiu m. V mye linovej poSve in temódii periférnych nervov vidtmc t l~ mé rózne
smerujúce pruhy, ktoré nazývame Schmidtovc, Lantennannove ~trbin y .
Axoplaz.ma v e1cklr6novomikroskopi ckom obraze obsahujc lIeto organely: hladké e n do pla lmatlc~e
relil.:ulum, mitochondrie, neurotu bul y, neuromamenta a veziku ly.
Z axónu odstupujú ko laterál y v oblasti Ranvi erov ých zárezov vliCSl nou pod pra vými uhlam i ll. ďalej
sa vctvia. V~etky ax6ny v CNS sÍl mye linizo va né,
SyNA I'SA
Vzruch na nervovom vlákne sa môže Síriť rôzn ymi smenni. Záletí od mteS Ia pod rátdenla f.. ledlt
jednotlivými neurónmi v ~ak eX istuje morfologlckä a funkčná jednotka ' sy na psa ktora IC
zodpovedná za polaritu vedenia vZnlchu. Skladä sa z presy naptlck ého a postsYllapticke ho elementu
ktoré sú od seba oddelené synapti cko u Strbin ou. V elektrónovom mikroskope pozo ruj eme synapsy
ako zhrubnut ia membrán alebo gombičkovité zakonte ni a na dendritoch , tele, al ebo neufltOCh
B NE! JRQGLl A V eNS
Ako sme ut spomenuli vyUie, nervové tkani vo okrem peTl vaskul ám yeh pTlcstorov hrub~ILh CI
neobsahuje spojivové tkani vo, Toto v CNS nahrádza skupIIIa buniek, \.. Iore nazývame nturo '11<1
lobr. ] 1/. Vyplňuje pricslory medzi neurocytml II ich vybetkaml. Č i m zabezpo::cuJe ILh p n ~,I"r ,
rozloteni e. Plní dve zák ladné funk cie, podpornú ll. vyživo vaciu, to mu Je pm pÓ~ohe n ,. I
histologic ká sta vba. Bunky neu roglie sa dobre zná zo rt'tuJú I m pregnačný m l met, 11\
Oligoden drocyry, astrocyty a epend ymové bunk y su neur;!'lneho pôvodu rneuroek tooen )
kým mik roglia má hcmat ogé nn y /rnezodcnnový/ pôvod
OljgQ!lend rocvly lobr. ] IDI sú mye linolvom ými bunkamI v eNS SÚ to pome rn e vc::1 ke rol
bunky s ve l'kým jadrom a jadierkom . V porovna ni S lOymi bun kami g ite maJu md l'!
r' "')'VI'"'~''''' co""'''''J'' "'''07-.51\'0 bazo r""y~ h. !!~an"l. ~" aju d\'lI typy ."ybe1kov Jede n, klor}
~omurlll.uJc s cIevou a zabezpečuje výtlvu a daj SIa skuprna vybe1kov, ktor.) rOláClou okolo 31(Ó110,",,-
"~I"ára "'yeIIl1O\'1I pOh'u Jeden uhgodcndrocyt móle rn yc hnizovaf viac oko litych intemódil.
t.1 lopla~mall ct. > ru knIHUOll1 pokl)'va Icn 5~. povrchu rn ydinovej po~vy
A 8 Obi 31
A- protoplazmaltck ý astrocyl rl
B - l'ibnlám y astroc)'t
C - nlikroglia
D - ollgodcndroglia
E - cJK'ndym
~ lobr lIA.BI su najvllč$ie a
..
najpOCe'nej~ie gllovt bunk y v eNS. Ako:~
hovori názov, maju hviezdicovitý 1\/11/1
podra stavby výbežkov ich dclime na'
plawmid:e Imálo hrubSlch výbetkav/ 3_
fibrilame Ivera tenkých výbežkov/o Oba,
Iypy maj':' hviezdicovité telo. vel'ké ~
svetlt jadro a sve tlu cy toplazm u. Cast'
výbe1kov astrocytov pomocou ciev nych-:
nožitiek komunikuje s cievami a)j
zabezpctujc I)'m výživu neuro cytov.
~ lo br, 31ef nachádza sa
roztrúse ná v Sedej i bielej hmole.;\
Impregnatné metodiky ju znázorňuj~
ako drobnl! bunky s okrúhlym jadrom il ;
bohato sa vetv iac imi výbežkami. V.;
pripade poSkoden ia eNS S3 môžu tietO l!
bUllky zmnotiť a pretrilnsfOmlOVať na'
fagocylujúce bunky. Po pomocnl '
nervového tkaniva vylvdrajú jazvu.
.E.mrUIirU fobr. ) 1E! vystiela dutiny eNS 4
a zasahuje aj do canalis centralis ..
med ullae spinalis. Bunky tvoria
jednovrstvovú kubickú až c)' lindrickli
výste lk u 5 vefmi dôležitou funkciou
liquorencefalickej bariéry. Bunk y na
povrchu privrlitcnorn do dutin majli cllie ,
a podie raju sa n3 tvorbe II prlidenl
mozgovomiechového moku. U človeka
počas vývoja vydava výbežky aj do
nervového tkaniva, kt oré neskôr
E L1l1ik ajú.
C NEU RPa! IA y PNS
Hrttnitna zóna medzi centrálnou a ~nf~mou t .
c;NS Pri poh fade na tino tasť nervoviho t'& IOU. JC pn odSlupe kOfcilov perIférnych nCryOV t
sys mu POZO,uJeme U Jcdno t Od
oligodendTocyt a nastedujuce mye llnol\omá Schwannovl bunka'
I
III cm lum myc lnmlJC
Schwa nno n: blln k)' delime na myehniWjuce I ncm,el lU <>- .
k ' Inl Juce n.t SI podlchJu tolacioll rybet.
ku bun y n~ ,?"VOTCnl myeU~ov~J poSvy vtdy len Jedného Intem6l.ha. NI pov'chu myclinovej
po~~ vytv~JU cYI~plnmatl~k~ ob~1 . SchwaflnOVU pohu, pokl)"o'ljuCU cclu m)ellnovú pohu a
WI Ra.~vle.ovho ZMezu , pml~chaJuceho ~ danemu IIIIcmódIU MaJu ploche ovi\.lnc jadro 5
cluomal1nom ~Iotcnym na penfcrli Nilkol"ko JC uloune Icn v milej ČastI obvodu 5chwannovcj
poJvy. n~muslme ho ~a reu pozorovať. Nemye lllllZUjuce bunky maJu Jadro s penftme ulounym
clU'omaunom,.ulotene v strede. lebo do plazmatICkej membriny na penferil môu bvť l.iIno.enych
at20 nemyelmizovanych a...:6110v -
latiar ni.e je máme. prečo li et~ bunk~ maJU , alebo nemaJu rotuJuce vybclly vytváraJuce myelinovÍl
pohu SU IO pravdepodobne blochemlcke filklory. aleoo sa Jedna o dve rozdIelne bunky ~ rym ist~m
nUvolll
Salelj!oyt hlin ky . zahn'lIIjellle sem skupmu malých plochých buniek, klore obklopuJu
pscudounipo láme bunky sp in i1ln ych gangiii a v nicklOr)ch pripadneh IJ neu.neyty vcgelatívnych
gangl i!. Majú oválne jadro uloune v5.č!mou v strede plotheho dI skOVItého tela.
Il<JIrJ>I>jI
Na preparátorh farbených hematoxylinom . eozinom medzi kap,larami. telami buniek a výbe!kaml
neurónov pozorujeme drobnozmitil. bledomodrú. be~trukturI\u hmotu. v ktorcJ sa nachiidz.ajú Jadra.
Túto zložku nervového tkaniva eNS naz.}'v3me neUTopil. Je I\'orený splet"ou výbetkov gliovych
buniek a neurónov. z ktorýc h niektoré sú myelinltovane Medzibunkove p"estory tvoria IO _ 20 "/.
objemu Ikaniva mozgu a sil vyplnene gelovou bc~tTuktumou hmotou
Kootrolné otázky'
\, Definujte neurón a opíšte jeho skladbu.
2. Opíšle typy neurocytov podra tigroidnej substancie .
3. Klasifikujte neuróny podľa poctu a charakteru ich výbežkov.
4, Čo je to telodendrion?
S, ČO je to neuroglia, funkc ia. rozdelenie.
6. Opište ependým,
 , i
~ Imyocardlum/- lobr 32- BI pr edsla vIIJe najhrubSIU I'rSlvu sten y srdca nllllhy IH "j,,, I
IX. K A R O l OV A S K U L A RN Y S Y ST tt M °
JaVia ni ečo JcmneJ!lc prI eč n e pruhOV Dni e net sv alové I' lákna kOSlrOl'ého Sl'alsll'a, ~ll 11'1,1 l I"J
podlhol'3Slych vlák nllýc h utvarov, ~tort sa ~aslo I'zDJomne spápJ" a rOlve/vUJu B"n~ y 111 "~.1I In
IS YSľEMA CARDIOVASCULAREI
su od seba oddelent sc hodO Vite Slkmo preblehaJuclml Interkalamyml dls~aml. a nd ",,,',cI .1d
vláken kostrového $I'alstl'a ulaJu cen/rálne ulotené Jadra
Obehol" SUSlau ubezpetuje cirkulácIu krvi I' organlvne, a l:rm pri l'od kyslíka a til'ln do Ikanll' a
orgjnol. a~o aj odnaSanlc odpadol'}ch produ~101' metabollunu z t~anil' do I'yl učol'ucfc h orgánol' a
~ le picardlUml - lobr. 331 Je naJpov rchol'cJ Sou I' rSll'OIl srdcovej SIen y Na pn\ rdlll tC
pfllC Skl!dä sa z cenmiln eho orgánu· iUIU, ~lOré Sl'oJim rytnllekyrn unrSt'ol'anlm sa poháňa krv
epika rd krylý mezme lom Imesothehum/, pod klorým sa nachAdóta l e n~ á v [Sl vi~~" ru:d~thll
I'nútrl I.!rdioI'8skulámeho systému a z cieyneho m:CISf3, kton! sa delí na tast' art eriá lnu, l'e n6znu a
jJJbmezolelov ébo yäzlVa. Pod touto vrsl v l ~kQ\I Je ~ nikard oxc vU ivo, v ktorom prebiehdi" I'elll'
~apllámu DUllny srdca I clel'neho nečlSt'a sú I'ystlané Jemnou I'ýs/ie lkou • ~, klorý
koronárnyc h ciev, sprevádzané tukovým väZIVo m S ubeplkardo~é l'azlVo pnpal3 epl~"rd ~
morfologlc~y má podobu Jednol'r1/vol'tho plochtho cpI tel u, ~le uraďuJeme ho med zi tZI'. ~
lTIyo~ardu.
sehuod'mc CQ*:ly, pretote počas l'y\OJ3 nCl'uuká pr iam o zo z.árodo~n)'ch lis/ol'. ale l'Zl1 iká
se~uod'mc z mezeochymu
r

A S RDCE l eOR!

Srdce Je dur} sI/alo, y orgán. ~rortho stena Je zlotenll z troch z.ákladnýth I'rsliev: en do kardu,
myo~ardu a tpikardu ,
, Endoh rd 'l'nutTOblaoa srdca! ")'Slle1a duMy srdca a po~rýva srdcové chlopn e Jeho hrúbka je
I'/irlablln', v predsIeňach Je hroMi net v komorách Rozlt~uJcme I ňom ~tyn podvrs1V)' lo br. 32/:

Obr. 32. Endoka rd s prifahlou časťou

myoka rd u.
fi
A- endokard , 8-m)'okard, l -e ndote l, 2-sub·
- -2 endotelová vrstva, J-e laSlicko-m lls kuläma
-3 vrstva. 4 . su bendokardov:! vrSlva, 5 - PUT-

~$~~~;;::. -- - 4
A k)'l\ove vlákna prcvodového syslé mu, 6-en·
domýziu m, 7. kapilara, 8-l'lákno srdtového
sl'alll(m)'ofibra cardiaea), pozoslál'aujúce z
troch buniek (m)'ocytus) o ddelených
lIlterkalárnyml d iskmi, 9.jadro myocytu,.
I O-interka lám y di sk

aJ ~ (e ndoth e ltum!, klorý kryje

luminllln y povrch endokardu . Skladá sa z
Jednej vrsIV)' ploc hýc h buniek, I"or(\ I'
obiaSh svojich j adier prominujú do lúmenu
srdco l'ej dU Iin)'
9 bI su bendmelov íl Vrsty u c
, . .. Istralum sube ndo th e li a lel z riedkeho kola·
genoveho I'Azwa, obsahuJucu OIekol"ko elastických vláke n
eJ clas!!c~Q.mu$buhlmu mt x u lSI t m)oc:
r.1 um · Iasll cumf. ktoTi obsahUje . elas llcké
. vlákna i niekoľko
snopcol' bumek hladkého sl'a lslva
I $ubtndQ~D[dnv!J
dl ké vrsll'u ' tela 5UDt n d oeard ta I IS (, Z riedke ho ko lagénové ho ... 3zwa bohatého nB
~ aslte v~~.I,na Je Io ten ká vrsl\'ltka nedkeh o väz tva , ktoriÍ pripája end okard 'k m okaTdu.
pu~b~~~~k:I~~onvaeJ I' rstve kOmô r motno pozorovaf Purkyňove vlá~na
prevodného sYSté~u
srdca.',
Obr. 33. Epikard so sube pikardol'ým l'äZ lvom
' d P , ,su osobitnou zlo'~ou myokardu, Specmlizol'anoll na prel'od vzruc hu na pracovn,- ,
m)o k ar ur y. ove vlakna v po I b A-epikard, B-subep ikardo vé väzivo, C-m)'Ok3rd
na sar~o lazm a h d b rovnan s unkaml pracov ného m yokard ll sú hruMie bohatSie
PllrkYflO~yeh :Iák:nu o nCJSle na myofibnl), ~toré Sil vllf~tnou ZOSkllpené v periré rn ych časliach l-mez.otel , 2·submczotelove väzivo( lamlOa propnl epicardII), ]-I'elvifka a coron3nae cordl
subeplkardo\'om v!tzl ~'e, -I-nlkov!! VäZIVO, 5-TleJ~e väZIVO
 B KBYN I~ C IEVY NASA SANGJJ INEAI
Vo v~eob&nost.i pla~ i pravid,lo, žt sie na arteril Je hrub!IB ncž stena ~é
a.t IlH "Illlllku I)(h naj lenUch /kapiláry. malé venuly ap l. Je vo v~eoM;c nosti zlo.tená 1.
\!eU!I ciel dôsledku hruMeJ tu01ca media Z loho dôvodu je bt ' l n~ ro~nakého kahbtu, pnl~e II

Iluch zakradn I ch I rSllel' tunica ultima trunlCl! mlenla/. lumca nIedia a tum ca adventitia lo br 34/. vény. klorá má ve rmi taslO ko iabovant ste ny L o ~ BJnc umen arténe pravldelneJ'l net tumen
, umen artérll Je ~
dôsledku posmrtnej kontrakcie svalovin~ JCJ !Unlca media
,,,,anil h b
OC o ~taJne prWny v
nijdeme =nú krv. ,zatlar eo viumene vtny verm, tasto

Obr 34 Sc hema
I Arl ~ rja d ~$tic k i h9 Iynll IUletia elasto l)' p icllf
skladby steny anérie
MedZI arténe elastického typu palna najvle',e artérie t
svalového typu l! vé_
fobr 351 Sa skladá, podobne ako nena iných ciev z lumc~ J aorta a JCJ prrame ~ttv)', SIena aorty
o)' , In I Ima, lun,ca med.a a tunl~a ad~Cnllha
A-sk ladba SIeny
arlene svalového Obr, 35. Aorta

I
typu. A-tunlCa mllma, S-Iunlca mediB, C-tunica
a-tuniea mlima dventltia,
l-e ndolel,2-suben_ I-endotel, 2-subendotelové viz;ivo ]_
dote:love vllzivo, 3- elastická membrána. 4-bunka hladkého 's~alu
membrana elastic8 S-vasa vaSOTUm '
intema
b-tunica media TuniCl! imi ma sa skladá Z en dolelu a
4-jadro bunky subendotelového vaziva. f.nl1nkl aorty
hladkého svalstva, 3 pozostáva z plOChých buniek. ktorých Jadrá
S-fragmentyel as_ prominujil nad uro~efl ich ostatnéhc tela.
tických membrán II Endolelové bunky su zoradené do jednej
súvislej vrstvy 1) ich jadrá v rezoch su
c-Iunica adventit ia
obyčajne usporiadané nerovnakých
6-rnembrana elastica
odstupoch.
ex terna, 7-riedke
SubcndOjt)ovf ylÚvo v fudskej aorte Je
väzivo, 8-vasa vaso-
pomerne hrubou vrstvičkou, zloženou z
rum
riedkeho v!lziva. bohatého na z.aldadnú hmotu
i elastické vlákna. SUM;ndotelové vllivo aorty
B-sldadba steny hni dôlež;tu ulohu pri tvorbe aleromatólnych
vény lotlsk a mi veTky význam v patológii ciev.
c a-tunica intima TYDi t!! medIa pozostáva z paralelne
I-endotelove bunk)',
c 2-subendotelove vll-
usponadanych elastických membrán. ktoré
maju Z\'lnený priebeh a veľmi Casta sa medzI
zivo, scbou spáJaJu Ticto membniny na mnohých
b-tunica media miestach su perforovane, l toho dôvodu v
4-bunka hladkého
svalStva,
c-tunica adventitia
5
J
C reze na nIektorych miesIach su prenršene a
preto Ich Olnat,1t ml.l;vom membranas
~ . Medzr elastlckynu me mbn\.nanu pozorujeme vretenov,té fibroblasty i bunky hladkt!ho
7- riedke vllZivo, svalstva. l UDica adventilja je vonka;!ia vrstva steny, ktoni pripája aortu k okolitým orgánom
8-vasa vasoru m , Obsah uje riedke kolagénové vllzivo a v ňom cievy yas3 vasonrm.

T u n! c" lItIillIíl Je n3J\llutOnteJ~ou vrstvo u. 1..101'3 pozostáva z nWrU.dLi Ijednej vrstvy ploc hých
bume!... a z rôZlle hruuet \' rstvlI~ky n edkeho sube ndnt elov é bo väziva.
TU Ul~;l m ctli l! . sLledll:l \' rstlaJ~ 1 li!I'.slosti na druhu cievy rôznf," hrubá a má rÔ1.nu histologicku
sJ..ladbu U arlen! Je hruu~ la lI ež u vén U anéril svalového typu obsahuje prevaZne ci rkul áme
Ol'leutolanu hladJ..u svaJ ov lUuu . u ~rteril elustic!..eho typu obsahuje elas tické membrá ny, a u vénju
tI ol i pre' a2:ne J..olll,\'énovc ,·dZIIO s vät~ou alebo m en~ou primesou hladkej sVlllol'iny.
TU ll j"a IHh rH t iti;. Je vonkajŠOU wmou cievnej Sien}, ktorá pripája cievu k jej okohu , Je zloZen' z
r ICJkt"ho kola,!!rno, eho \ ftl i\'a 5 prul!CSOu elastlckych vla!..en II prebiehllju v nej nervové vetvieky,
a,
aL .. dlllhne cie\ I.~ '>'I.5]~. vyl lluJuce ste nu ciel nu
Z. Arlt r ja S)'ato\'ŕho I)'p u la rt e ri a m)'o t)' pica/
K svalovým artériám lobr. 36 DJ81 pDtri~ artérie Slredného a malého kalibru
I yni ca jn!jm a je tvo rená trUI2lrlWll a tenkou ~ r5t viCko u subendO!eloyŕhn valiVí'. Tuniea intima Je
od lUnica media oddele ná zv lnenou vnútornou elastickou membránou _ !!lt Olb[i!na elastjca mtema
TUDka media obsah uje ci rkuJjrne orientované, re l~tlvne malé bunky hladkého svalstva. ,Medz.
VfStvieka mi svalových buniek pozorujeme málo sú~islé, prtruSo~ané. miestami SD v2dJomnc
spájajúce elas tické membrány. Tuniea medi a od nusledujucej vrstvy Je oddelená ~onkaJ~u
elastickou membránou Imembrana elastica e:'lterna/, ktoni Je ob)'taJne nesu~lslá, menej dobre
V}1\'orenä, m'Z I nutorná elastická rnembnina.
 5 Obr 111
A B )

va u.!vlaccj r"r

I-mald .lnerl,1
2-mdl.! vtnulJ
3-venllla
4-anello111.
5-~aprldfa

6-krvrnk y vo ~t n e

ľuBj ca jnljma je zloíená z endotelu a 5ubendotelového väziva Vo vena\.1I uuln ych kontaun \} (YarOi
Obr 36. Arténa svalového fypU a vena. chlopne.
A- artéria svalového typu, B-vena. ľUBj ca med ja obsahujt prevažne kolagé nové vlák na s mcnSOlI primesou buniek hladkého W Jh!v,j
J-tunlta intlma, II-tunica media, Ill-tuniea adven titia, ľUBj ea adyt; ntj'ja je z ri edkeh o väziva, obsahUjúca vasa VaSOľUln, nervové vla!..na II II H:I k ~ch \e ll

I-cndolel, 2-subendotelové vllzivo, 3-membrall l elastica intcma, 4.jadr;í buniek hladkého svalstva,
5-membrana eJaSlica e~ te m a, 6-t ukové väzivo, 7-vasa vasorum.
Thnjca adl'emllla je z nedkeho ko lagénovtho vllziva, relatívne hOlbSia n c~ II artériách elastického ,
typu, nesúca cievy vasa vaso rum
J...flw:Nenae/
Stena vény fobr 36 a 381 je obytajne tenSia než je stena art eriI' podobného kalibru a z toho dôvodu
je lumen ven menej pravidelný V stene vény Je redukovanä predov~et kým hmbka strednej vrstvy'
tunica media, ktora obsa huje zväčša ko lagénové väzivo, menej hladkého svalstva a ešle menej
cJasllckých vláke n. StruktlÍra venózneJ steny Ole je laká jednotná, ako stena artérii svalového al ebo ,
dasud,eho rypu aje vel'mi zavislá od topografického umIestnenia vény.
dolnej časti tela Inapr. v.cava inferi orl aj pozií ne orientované snopce hladkého svalsIVa
4 Termin á lne rozyclnn je ciey neho dt;tiWa
K terminálnemu rozvetveniu cievneho rie~i Sťa patria termin álne aneriol y, kapllary a PO~ ILlpIIJru c
~enuly. V tejto oblasti krvného rie~iSťa sa uskutočr'luje výmena žlvin a odpadovyc h lJtu~ m dl.
krvou II vaskularizovaným tkanivom a doch ádza tiet k dlapedcze bIelych !..rvlnlek l ermm dln
IOzvetvenie krvného ri eč iSťa možno dobre pozorova ť vo väZive tenkých blán, ak o su se r(!l1I1: bl'lII
alebo mäkké obaly mozgu lobr. 37/.
llunjn;jlnt; artt;rjoly. Na rozdiel od vtit~ic h arleriol, ktorych stena Je 110tena eSte zo 'I~e t~ ~t li «
zAkladnýc h vrstiev cievnej steny, terminálne arte ri oly majú stenu veľmi slabu , l lotenu J t r,dI, I
bazAInej membrány a zjedného radu cirkuláme orientovaných bUlllek h ladkého svahl'lOl V h
už chyba elastická zložka, eo umoír'luje ko laps tých to !trlt n ol v pnpade "101'eného pfi t"k
zásobovanou ob l asťou .
 4 5
Obr,)1 . Ma lé krvné x. LYMFAT I CKÉ ORGÁ NY
• • • ci~vy v mäkkých
IORGANA LYMPHOPOlETJ CN
o I •
mozgových obaloch
I-kapilára, l.ymfatické orgány sa v znač n o
. .
~L ,
m rolS,."u zučastfiuJú na f

•
2-ja.dro endotelovej
bunky,
orgamzm u. V meh vznikaju a nacMdza"
. • d ' '.
zapojen o Imunlmych reakcii tela Schnnn ť ".
JU prechodn~ sldlo
h
L,
Innostl mechan.:anov obranyschopnosti
mno" vorn~ bunkov~ elementy
_ . .. , • YI" uS Pt1Jlmať a do(:asn h '
3-pericyt, .... ou a IC naopak, schopnost' uvorňovat' I ~ e prec ovhať bunky, pnnMan~
4-lumen arteriol y, vorntho, riedkeho nosntho strómatu kto ~. ,"",ocyty do cukulicie, predpokladä pritomno§ť
D ••a .. "I .. _ . , r Je v yrn 811ckých orD~noch

.• • • S·bunka hllldk~ho
svalstva v siene arte-
~ Je vo vlif!linc Iymfatick"ch OT,'-
od v , .
pôv u. yfllmku tvori retikulum v"""'use kt . '
. 6"'""
,ll/IOV tvorené fellkulárn"m lz
repre.untovam! retik ulom
' v Ivom mezcnchymov~ho
.

..
' riol y, fi . k' . " " ' , or V1lllkizentodermy
Lym allc orgány maJú v hrubých rysoch jednotn lán
6-poslkapilama ~tnJkturálnych elementov. Sú to: y p Slavby, §kladaJu sa z troch Ukladných
" venula, I. lu Mir podporne $Iníma z kolag~nov ~ho vliliva kt ~!ra '
uzdra I~ lz' . . or vytv zikladn u artnatum skladaJucu sa
a. .l v ~vovych tnimcov ' trabcculaf, pripadne z vlzlvových prepllok fseptuml. Na
7-riedke väzivo,
~' l ,P .
o 8-krvinky. ruto annatuTU sa upma retIkulum
2, Relik~,lum je tvorené .re.tiku lárnyrn vlZivom vo vlWne lymfatických orgánov (okrem lýmusuf.
Toto retikulum Sa sklada Jednak l retikulárn vch buniek ktor' •• ... ' L _ o l . ' •
"k '. '. ' . ' , ... SVOJImi vyU<:U, aml navU-Jom
dot) a~u. VylváraJuc ~to cytQ,ret.l~ul\Jm" a J~dnak z rctikulárn~ch vláke n, ktOT~ ešte :ancn!uju oká
G cyloretlkula a spolu s mm Vy\varaJ u voľnu pnestorovu sieť,
3,V okác h tejto siete su uložené pofetn ~ yol'n t hu nky predov~elkým l ~mfocyty a bunky Iymfoidnej
povahy, ako aj voľn é mauofágy a pod.

A I . YMFATJCKÁ JJZ I . INA (NOPl JS I yMPHATIC\ IS I YMpHONOPl JSI

7 Lymfatická u.llina lobr. 391je orgán fazuľovitého tvaru, ktorý je u-pojený do Iymfatick~ho obehu.
Kapilárnu siet' v 10ml0 väzive tv oria kapiláry kontinuitného typu, v ktorých sIene momo pozorovaf
slivislu rndo!e!ovlI vrstvy, nasadajúcu na súvislú bazálnu mem bránu, ktorá je miestami zvonka
obk lopená J!:C1I&)'lIW kapiI ar '.
PQslkanj!ämc YC Dul y, aj keď Ic h lumen je ~ ir$ r než lumen kapilár. maju sienu skoro rovnako hrubli
ako kapilár) Ich sIena sa skladá zo suvislej endotelovej vrstvy, ležiacej na bazálnej memb~e . 't
1 Na puzdro i trámce sa uplna Wkulwn, tvorené retikulämym vl:zivom, poroStáv8JUCim z
nesu\islcJ vrstvy, obsahujucej pericyly a fibroblilSfy . Postkapiláme ven uly sú preferenfným miestom.
dlapedez} leul-.ocytov. . "
V nedkom \älive, klOré Je bohato vIIskulllril.Ované , momo dobre pozorovať rôzne druhy mlll):c~
cie\ (obr. 38'. Nickloré z ru ch môtu byť v n:zc zachylené pri ečn e, ~ ikmo, iné pozd[žne, alebo Ich
stena je mimo lumen zrezaná tan ge nc ilil ne. Takto možno vo v3.Zive ~ozorovať ~i rokú pa.letu l
cievnyc h profilo v o rôznom lumene a o rôznej hrúbke a ~t ruktúre ic h sie ny. Malé artérie, a arteno!y,
maJu o byčaj n e dobre vytvorenu svalovinu v tunica media, vény majú ten~iu stenu a v Ich lumene
často vidíme nahroma denie krvi niel-.
Kontrolné otázky '
l. Čo je IO eudotel a ak)' ma pôvod a štruktúru?
2, Akť podvrstvy ma endokard?
3, Al-ú struktúru má stena aorty?
4 Aku skladbu ma artéria svalového typu?
5 Podľa akých kriterií odlíšite v tkanive artériu od vény?
lymfa pretekajúca cez lymfatickú uzlinu sa v nej jednak oCisťuje činnosťou flXIlých i voľných
makrofágov ajednak sa v nej obohilCuj e lymfocytmi .
Do lymfatickej uzliny najej konvelUlcj strane vstupuju aferenln~ lymfatické cievy _ vna aUuentja
a pa jej konkávnej strane, v oblasti b..iJ.um., vystupuju efercntné lymfatlcke cievy - vasa cnerenlia .
Na povrchu je lymfatiekli uzlina oblllenli vlzivovým puoorom _ ~ l ktorého do vnutra organu
vbiehajú väzivové trimc e - ~. Puzdro i trámCI' su 1V0ren~ tuhJim, at lamel.imym
kolagénoVým väzivom a DIobIo v nich pozorovať priereZ)' krvných ciev. Na konkivnej slr8.ne, pri
~stupe krvných ciev a výstupe eferentných lymfatických ciev, je kolaginovt vAzivo pll2.dra i
trámcov zmnožcné a tejto oblasti hov orime - b.i.Wm lymfat iC kej ullin y.
rctiku lämych buniek a retikulárnych vläken. Do tej to siete l retikulárneho vl:ziva sa ukladajú voľné
bunky, predovšetkým lymfocyty a bunky lymfocytámeho radu Tie mi eSia v retikule, v ktorých
lymfocyty chýbaju alebo sú len málo potetn~, sa nazývaju ~
lymfatické tkanivo je na povrchu lymfatickej uzliny stvárnené do podoby guľatých ulVarov, tzv
lymfatických uzllkov _ nodu li Iym phalici. TulO ~asť parenchj'ffiu lymfallckej. ~l~ny nazý~~c
kôrou _ to rln lym phoUQdj Icortex noduli lymphaticil, Lymfatické ulUky veľmi CItlivO ~eaguJu na
bakteriálnu a inú noxu antigénnej POVa/lY, tým, te v ich strede sa zmnotuju ~~m~oblasty,. ununocyty
a iné bunky lymfocytárnej povah y. Tieto bunky sa morfologicky vyll1a~uJu t)'m, žc Ich te lo mil
vaešie množstvo cytoplazm y okolo jadra, kým samé su o niet,o svetlejšie v. porovnani s malyml
lymfocytmi. Z tohoto dôvodu stred lymfatick ých uzUkov Ifollkulovl v uzhnách, ~tor~ pTl~lJ do
kontaktu s antigénom je svet lej~1 a výra.llle sa odlišuje od periférnej zóny uzUka (fohkul ul, v ktorej
preVllŽujú malé lymfocyty s malým obsahom cytoplazm y Svetl~Jšl stred lymfatlck)ch folJkulov
nazývtune re akčným alebo zárodočným centro m _ fCD!n! Dl UWHDale Smerom dovnutra a k hlh..
orgánu, lymfatické tkanivo polcraCuje v podobe povrazcovllych utvarov , ktore nazývame dren,,~~
povrazce _ chordae medu!lact's II sanlOtnu oblast' parenehymu, v ktorej sa drel'lo~~ pov,
 Svetlé pnestory, I.lOr~ su z Jcdnej straoy ohraničené väz lvQvym puzdrom II trJlllcaml. ~ I .lrul I
~Irany lymfatickým tka ni vom follkulov apov razeov, nazYvame sínusmI Si!!..Y..U'.. i{,br \11 !I
prepatc nt ret iku lom a v)'sk:ylllJe SD v ruch len minimálny počet lymfoc)'lOv V Slr~lch Sllll l WI_h I
dobre Vidieť niekedy I kontúry reu~u l:imycll bumek s Ich výbežkami pr;\;vc preto, te IICto niC II
Jll'e~r)'l t tclami lymfoc)'tOv, a~o tomU Je v lymfatickom t~ anlvc fohkuloy a drct\ových PUVfal(.(lV
II.ctilwhlme bun~y od Iymfoc)'tov Y sínusoch al ebo v lymfatickom tkamve dobre odli~lIne podl.1
chara~teru ich jadra L.ymfocyt)' mOJu mal é, guľatt a tmav ~ jadrá . rc tl kularne bunky InaJu viiUIC
vlt5inou ov;\;lnc a sve tlé, na chromatín chudobncj~ie Jadr.!.
l>odra Ich polohy v Iymfauckej uzlm e rozli~uJeme sinus)' margmáln e Isubkaps ul;\;me' 5!'HI ~
1JI,I!UP~, slnusy parafolikulllme lint ennediámeJ - smus cQ mqh s PCpnodulam II ilnu
drel\ovf - sj nu s mf d!llla ri s

"

Obr 39 L}rnphonodus
A-cOrlU,O-medulla
l-vIs affercra. 2.va; cffcrc:ns, J·hlILls 1)'mphonOOI 4-C8 s I _
7-centrom germm811vLlm &-drel'lovy" • P LI 8, S u abecu la, 6·folhculus lymphalicus
Intermed !US, 12-SInUS medullaris,
' pOHuec, 9·rcul.ulama bunka . IO -s'IIIUS margmalls, II-slous'
I)-anéria.
7 br.40 Marginá lny ~in lls. lym falickej uz liny s pdľahlou č asťou pu zdra II kô
puzdro lymfatickej uzh ny, 2- subkopsulám y (mar inál ) ry
vysk)1uJu, Illlyvamc drcnou - nwllI.l..IiJl'mpboorul! O . l}lllfocyt v slnuse, 5- mak rofág, 6- kôra lymfmicke; \~ZlmyIlY slnu s, 3-rctlkulMllll bUlIk.; v ~Inu e
kôry prechádza do drcr'lov)'ch pOVľllZCOY 8 _ blas!, v ktorej Iymfatldé tk anivo folikulov
II z)'val1lc Ilil ra kor!ikí'jJ n ol! l Óll ll ll / paracon exl.
 B S LEZINA ISPLEN I lENI )lLYmus eoU tJe!ja!ls, ktorý vzmk6 v podobe soM th
JJ.brOvYch brUd. Il o epltdového uzllka z tntodtnny vnutornych
SleZIIlD JC naJvl'č~í Iymralieky orgárl v ľudskom tele. rIapojený YSirokom rozsahu na krvný obch;
JjLY my ' lymptJatjt'!!S - počas tohto obdobia, kloré Ulčlna l m .
pOdob ri ť. ako JC rlapoj cn:i Iymratická uzlina na obeh lymfatický. Je miestom !irok~ho konl;i~
tpittlo vt bunky sa rozostúpia a vújomne 5a dotýk ., I k e,~acom embryonilolneho tlY011I,
medzi cirl-. ulujucou krvou a lymfatick ým tkanivom. čo jej umotlluje vykOnlivaf jednu zjej hlavnÝd!. "~IO ,y]QTc!jq tlllm. TOlo lelikulum sa nno, aJu., e~ oncaml SVOJich vý~tkov, vytvOrtllC
uloh - otist"o\'allle krvi, vych)'1ávanie a odburavanie prestarl5'ch erytrocytov. ...... ,..v. upne zap ftuJe T-lymfocy1ln Th
dosahuje vrcholu svojho vývoja v prvom roku po naroden! l
I h
ymus ymp .IICU~
Od vlizivoH!ho puzdra, krytého na povrchu viscerälnym ptritoneom Itunica scrosal, vbiehajil dn"
'nutlll orgónu vlizivove trámce _ trabU ulae !olmku lobr. 411. V puberte .začne týmus involvovať a Iymfoidnf tkanivo sa postupne nahrtdza ...L . I.
dOOD!l5 adjpO$us. ",..ovym t ..anlyom -

ObrA l. Lien
I·mezolel, 2-capsula, l-trD~~ ula., 4- Obr.42 Týmu!
corp usculum lienis Malpighi. S-anell.! l-vilzlvovt puzdra (capsula),
NalOč,k (lobulu!).
central is, 6-centrum ge nninat ivu m, 7.
l-kôra lal6eika,
sinusoidná kapilára. 8· Billrolho~·
4-dre~ lalôeika.
Jl(Ivrllzec. ~,

S'ScplUm 1Il1erlobl,llafc,

Kolagénov~ vlzivo puzdra i t"m cov je {.

oblasti hilum lienis zmnožené. .I:lil.w:oí
'. 6-véna,
7-Hassalove teliesko

\
J.imi.s je miestom, kde do Sleziny vs tupuj!j
arteria lienalis a z nej vystupuj e \'cllIr Thymus lobr. 421 JC zlo1ený z
lienalis. Vetvy lienálnych ciev pl cbie haj~ ! dvoch lalokov a na povrchu je
ďal ej vo väzivových (rámcoch, a odtiad obalený vmzivovým puzdrom
potom vystupujú do pulpa lienis. : ,~ Z puzdra do vnútra
Parcnchým sleziny vytválll dretl - iIJ!lPJ~ orgánu vbiehajil vlzivovt
llI.lr..Ilki, kto" sa skladá z bielej pulpy ~i prepilly • se ptum coOicale
Duloa a iha a z červenej pulpy - WlW I§e plum jnl;rlQbul!![C' , klorl!
- - 7 IlI.hra. Bielu pulpu tvori typicW rozdcľujil laloky rymusu na
Iymfatkké tkanivo, sfonnované do lalôčik y. KaMý lalôeik. flobullU

utvarov, ktore nazývlUllc lympbonQd ulU!. thymicusl má na svoJom povn;hu

.WknkJU IMalp ighiho teliesko sleziny":.: 6 tmav!lu k.ôru - sQ rtu tb ymj,
'Qi'puf(uÚJm bfllU Malmg/u I . Malpigbiho teliesko jc vlastne lymfatický uzllk so svetiSllI: ktollÍ obsahuje huslo nahro-
zárodočným centrom. cez ktorý prebieha malá aneria, zvaná aOerja pulnae albae, napriek tOmu, 11 madené týmoc)'!y a cenlTälnu,
skoro vMy prebieha v teliesku excentricky, podra sta~ej t~nninológie sa nazýva a,centl1llis:; svetlú easf medyl! a tbym j Kôra
Cervená pulpa sa sk ladá zo síny sojdn ýc l! kapjlír lvas capiJlare sinusoideuml a z tzv , BjllmthQvýtb nepokryva lalô(:iky uplne po
noV[!! zcov. Billrothove povrazce sil tvorené atypickym lymfatickým tkanivom, v klorom okrem, celom ich obvode, takte heto su
reti kulámych bun iek, Iymfocytoll a monocyloY možno vidief i granuloc yty a erytrocyty. navzájom spojené promed-
Sinusoidné kapiláry majú nepravidelne ~iroký lumen a ich stena j e diskontinuitná, vystlan' nlc tvom ich drene prelo
ret lkulamymi bunkami, nadanými ragocytämou schopnost'ou RetikuJlime bunky, vystielajúet hovorime, te lalÔČiky I)rmu Ole
sinusoidy, nie vždy sa vzájomne dotýkaju a sú držan e spolu len riedkou siefou z reliku lámyc~ J su pBV!! Odhar pochädza pre ne
menej uutivany näzov pseudo-
l'Iál-.en Niekt oré retiku láme bunk)' sa dostévajti aj do lúmenu slnusa a čiastočne ho pre hradia..~
Cervena pulpa slezmy je prave tým miesIom, kde sa málo fun kčné erytrocyty z krvi I'ycbytávajil i lobul us.
odburavaJu • V dreni rymusu SD nac hádl.aJu
telieska nerovnakej veľkosIl,
C DETSK Á ŽI'AlA ITHyMUSI ktore vl:rnkaJu koncenrickym
navrstvovanim buniek retikula. Nazyvame ,Ich Hassa ,ove te ,'leska lco"'usc '" ulum thymlcuml d- lobr
Tym us Je j ediný lymfatický orgán, ktorý mi lalôčkovitu Strukturu. Lymfocyty, ktoré sa v ňom
o'

43/. Vo v!lf~lch Hassalovycl! telieskach cenh~.. , nej', 'le bun ky """'Iiehaiú

yv~ " degenerác
h ód II ahrozpa u a II
alo)(ylin.
nach'dz.aJU , IZV T-Iymfocyty alebo týmoc)'t)', sa krvnou ceSIou dostlivajil do iných lymfatickj'ch strede takýchto tel iesok vidime bun kovu' d I1I1lU,
' V pr,pirátoch farben)'c melou ern
orgauov, kde sa na urfitých typických mieSIJeh usadzuju a ubezpeCujil tak kontrolnú činnos!" COl in sil tielo te lieska ru žovo sfarbené.
tyTllusu nad vývojom a funkciou perirem ych lymfatických organov. Týmus prechádza lrom3 V)~
vOjQv)mi ~t;! dŕarnl
"
 O br 43. Dela ilny itá bcr z 131&l\a rýmu .
I -kór;l.,
l·drclI , Obr 44 Ton S lll~ pal"llRiI
J- Iymfocyt, l_vlacvrs!v(lvy plodl) epik I
4-cpit dovi bunka, :!:-cry pla IOnsi!ldrls .
• r;.~'. _ S 5-COl.inofiln ý grnnulocyt. 3_fo lll, ulu 5 Iymph«1I cuS.
6 6 _ma!:! v4!na, 4-zä rod otnt! CCOI 'UIR
7. Has$alovc 1(li (51:0. S-ca psula

D POPN EBNÁ MAN DI ' A aONSlI 1 A PAl ATINAI

J
Podncbn:i mandľa lobr. 441 je párový orgán. l10rý vzniká vllt~im nahromadením Jymfaticktho
tkaniva II sl izn ici medzi pod llcbným i ob lúkm i.Od oko litej svaloviny ob lúkov ju odde ľuje v!zivov!!
puzdro - Cj!PS!J 1a IQnsi!!ac. Na svojom voľn om povrchu je krytá vjaryntyQVÝm dlafdjt'Qv jtým
/ l-i"
Obr 45. TOllsIlIa Imgu.llIs
1-\ Ian rSI~O\ ~ plo(h)
ncrohO'JI~IUCI epnd
ncrohoy"dUrjm e pitelom, ktorý j e bohato i"fil trovaný Iymfocytmi. Pov rch mandl e je rozbrázdený / ~- cr~pla IUllSlllarl)
kryptami - ' ryOlit lontjllufJ . ZVTSlveoý ploc hý epite l v kryplach j e obyčajne tenši a tasto j e ".:":". 3 -prcslUp hmfnc}l{J\ du
rozrukný úpa lovým procesom. Na dne krýpt nie kedy je možn!! pozorov ať tkaniyovÍl dninu, ktor.! ·,x";.~_,. vlanr~I\('>\chu cpll,,111
V1J1iki z odhlpaných epitelovýc h buniek a odur" retýt h leukocytov. Lymfatic ké tkanivo j e v lonsilla .,'> <;'ť:,;?}~; ;-:-, 4-fol hculu,> "mph~II~U
palatina slv!mené do lymfatickýc h uzlik oy S vý raznými reakčn ými t entram i. Z Iymfatic kýth ) -C" lIlrul11 l!"rrnIRJII\IIIIl
foliku lov preslupuju Iym focyty cez zvrstve ný plochý e pite l, dostávajú sa do sUn a V)'Iväraju tzv. --:.- --~.~- -
5 (centrum lucidulll)
sljon' lelirSka. 6-anena
6
7 7- t.. olageI\O\.! \.I~I~U.

E JAZYKoyÁ MA NOr A ITONS II I A I ING! JA I ISI

IO

.
,
~.
8-~ena
Q-"Iandula 1111'.!lIall, p.l It
nor (Wtbero\c ilMit.. !
TonsiU, lingualis /obr. 451 má pod obn ú Stnlktúru ako lonsilta palatina a odlnime ju od podnebnej
mandle prítomnosťou ~ i sto mut in óZI1yth t liamk Wcbe ro vých Ig landulae lin guales posteriorcsl.
'.. IO-v~\'od Wd,crO~>LI,
t hawt...
ktoré sa nachliduju pod lymfati ckým tkani vom j azykovej mandl e a vývody ktorých vyust'ujú do , I-t..apllara
krýpt toosilla ligual is.

"
 "l!!ltrolné OIázk)" XI.
I Opiste 7~i.k l adm·1 m ikroskop ick ú štntkt úru lym fatickej uzliny. DÝCHA C I E ÚS TROJ ENS T VO
2 Af...o je s t\amenc Iy rnfa tidc tkan;\'o \' kô re a d rcni lymfalic kej uz li ny ? IAPP ARATUS RES PI RATORIUSI
~ Opíšte sk ladbu a umiest nenie rôzn ych sín usov \ . lym fat ickej uz line.
4 ...),.I..c ~u h la\"nl; r07lišo\ ae;c z naky medzi Struk túrou lymfatickej uz lin} a sleziny?
l~ tl je IO I\t .. Jpi~ hihtl tdics f.. {l sle zin) a a kú ma skladb u?
(, \I..~ IC ro7djcJ rnťdzi 1~!lIfalick~; m tl..ani\"om bielej p ulpy a Billroth ovyc h pOv_
ra7CO\ ".'
7 A J..., JC rO zdid IIlcd Li re tikulom t~' mu s u a (lstam~ ch I~ mfalic k ~c h or~änl'\ ?
8. Ktor': s u hla\ nl' Strul..lur.ihu: rozdidy medzj t}'m usom. slezinou a ly m faticl..oLl
uz lJunu"
9 Co:> u to l/assa1o\e te lieska? . .d~,ha'l~ ,~st y. ~tore prw;idlilJU Vldu,h at du 8tv~ulov. mUSI~ IlIal' stenu doslalocn~ pI!~nu a
JU. hture s u I) p!d.c Slruk turáJnc zl1ak y nl.mdlí a ako odliš ime pndn ebnu a j'1/~ I..ovu pnIO!". prutnu. a~) prt negallvnom tla~u ncd~lo ~u ~olapsu SHen a uuwrehu lumenu d)chacich
m:lIldru" CICSI ralO ~odllllenka Je .splnena tym. te Sienu d)chacich ciuI ~)SlutuJ~ chrup~"t,lá v}"u~ a
s~' ~uJe JU tieZ pomerne slln3. hladkii svalovma

. ,dydIOvany v~duch musi byť vhodne usposoben5·. pnhflaty na polTcbnu tepl(ltu. palntnt
Z\'lhten~ a ZbaVell} korpusk ulurn yc h "~(I SIÔ!. rulO podnllc n~u vlIst"uJe SIo1.nlca d)chac'ch Clesl.
klorá ~IZ \" nosovej dutme je , lesnom komaJ..t\' s VCIlOW) mi plcl e~mi. zahrie~ajuclllll nduch V
epiteli slizlli,e d}'chaci,h ,iest sa v hojn om 11l110'.slve v) sk)luJu pohiifl~ovllé bunk ) . ~Iorc vylutuJu
hlten. zvthčujú pO\T,h a vylviiraju Icpkav)' fihll . l1a klOrom sa zach yliivaJu ~oTpu skuhim e ne tlstol)
Kmitajuce riasinky epitelu sliznice posuvajlllcl1lo hloel1ov y pO"lak smCI(Hn or:i\n ~nl a laklO napo-
miÍhajú eli minovaniu netiSlO\.

I V mil.rosJ..opickej skladbe jednotliv)ch oddielov dyc hacIcho ustr0JcnSlva motno pozom,at

prispôsobe nie sa Struktllf k plneniu takej alebo incJ dlel~CJ tastl hlavn cJ fun kcic celeho ustrojenst .. a

A. HRTANOVÁ PRjO!! OľKA IEPIOI arTIS!

I Eplglu ttls lobr 461 Je platl1ltka klora pflkr)'v8 .. chod do hnanu rG
r
pn hllnnl polravy a takto ~br.lI'uJe 'mknutlu potravy do f =x"
.
d}chaclch CIest Po ~trukturahleJ suanJ..\" eplgtOlhS Je shzmen~ \,\._, '_. 3
duphkatura vystu2en a platmtkou elastickej chnlpk y . ~ ~, '
tJl.il:.l2.lfU Na pozdi!nolll reze cez epll;tOIl1S vld nn\" te elasllcku : ~ . •
chrupku z prednej' "n"!lalncl 5tmU) I zo zadllej . lann .. ealnC I 2 \ .
.lliiI!U. poJ..ryva shzl1lca Epitel Sllzlllce na "n ~ u;i lnej strane ~ IIa ,\ ••
homej pOlOV ICI laryngeahlej SIran y Je zvrSlYen) ploch) a len v
dolnej POlOVICI laryngealnej stran y Je \tacradov) c... lll1dr1cJ..~
llaSIII!;nl111
S ~1\1... ..'',.\"to"t\"\
3
\, , , .
~"
1.
5

Obr.46. Epiglottis.
~1.:}l~
\• . (il). ',1,\'6
',
1·lingualna strana epiglottis.:!·laryngeálna Slran" epl&lot\lsJ· ... :",4.
vianrslvový plocl1y ne rohovakjilci epItel. 4· taminn propm i:;~~l 'J.:'l 7
lIIucosa~. 5-",ivové p,pily, 6·elastickä chru pka, ' ,olvor v 1"~'~~1 f
dastichj, chrupke. 8·zmieSa né t liazky. ..'~"
,.'."
-""Viť I' t 8
;"f~;' I
 \'a~wo larnflllt prop ... t mUCOSJIe ,b,th do tpndu Im~u;ilntJ slrany v podobe V)'I"3UlYdJ
,>lIzl~ov)ch papi l. ZlII.r (;0 nl lal) nSdJntJslrnne vlzl\o,j p"pll) sil Zfltd klVC 11 m"o vyflUll~.
,a~ te t pllcl nasad,t na rovnú "lIzl\ o' u bi!.u Vo v~l"t Jamina pfOp"~ mucosat na oboc h sl r1Inách
t plg lonls sa y)'Sk"ytuJu m. !t lha zl! , kwrych vývody USl i. na lal)'ngtálntJ SIrlIne shZlllct Vyvod~
t"azo~ . Slluoyan}'ch n1l hnguilntJ S!rllnt. p~riJ.aJú Cel eJa$llc~u chrup~u y m,ulach Jej ot ~orov II
C PR I Epr I$N ICA O'RAC H EAI
Sú sprt,jdunt '1Iz",om, naJ<,aste,tle IUlo,}m

o !lSlA N a AR yNXI
Hrtan obr ,n Jt dUl) org'n, I.lorrllo sitnu ~yslutuJt pre>atoe ll) allno."", chru pka. II ~Iorrho dUIinu
"sIIelI ,~rml jtmoj shzmc. Hnan Jt Iym usclom d)chlcich Cle51, " klorom \'znll á na In"
pf3v~ch hlasI\ kacll hlas
S limka IWDlca mllcosa l sa S ~ 18 dil l
epuelu 'lamInI epithclia hsJ II z vlastnej
l'rsIV)' sliznICe fla mina proprla mucosaeJ.
.EnittJ 'epothellum ' s h ~nl ce je lI;acradovy
c)llnd roc\..) s nasi nlaml, klory j e na
prn\'yc h IllaS I\'kác h nahrade n)' zw_
sl\en)'m ploc h)'m epilelom .I..iUni.nlI
7 proVm mnegue je z ned ~t ho ~ ola_
gcnOllrllo , ':lZIY3. klore Jt" bohato
mfih ro"an e ly m focy lm1. a y l torom sa
'yskytuju zm ieS an e. $,rom nci nóznc
!h32ly - Jllandyla( tao'D"Ca.: Sliznica je
lrI8Snt nä Y d"a paf} pozdi t nc, y
pn t du $,"ca JOhL 4 81 Je ",rovný organ. ktorého stena ma prU!",1 II pr.'lOm pevn u vystu! ~
' pod~OYov U )c h prs ttncov hyalinoyej ch ru p~ y Stena pfl ed uSnl ce sa s ~lad a zo sll lnlce - ~lCil
~ Z tela subm ucosI, z fib roka nll aginózneJ vstv)' - tllnlq fihromusc u!ocamla"l!!(jl a J
d\'t nt Jcot - tll!llca adYC nuua.
'InDlra (DIl cM. je zl01en3 z e plte loyej a väzlYoyej faSh ! Bro lO a CP!l hclml15 mnCQsae Je t.. or~nJ
viacradoyy m cyli ndri ckým epitelo m s fl asmka ml Epitel pfl<:d ll ~ nI Ce obs~huJe n l ekor~('> l~PO\
buni e!.:
I. vysoU cylind r icU b nn ky s rias inka m i
l . c)' lindrl cU bun k)' bel- ri as in iek
3. nizke. IZI'. bazAl nt bun k)'
~ , hl ie f\ o l \'o rn e 1l0h!J r iko,' i l ~ bunk y
Epi tel lrache) n... sad... na
l'aZI~O prostrednlCI\OIll
dobre IIl d uel'neJ ~
~ ldm.!lliL~
Illl1k2ill Je l nedJ...eho
vázl~a. bohaleho na

".
l'
p"'dozad nom smere onenl oll jlnych rias,
l loré nledzl sebnu na ~a .tdej stran e
\IZa n arajU v)ell hpe nr nu dU l in)' hrlnnu .
e l JS!lc ~ c I'la l na Je \t:rml
bohato IIlf,lt r9\anJ
1)'Dlfoc)uTII a \}Sk ) lttlll sa \
I,rum ul!!s lao n"is Hom:i s li zničná nCJ drohne. lI1HdJnc
,y" ri asa phCi vCsl,bulam InepralI' SerODlUClnozne i"az~)
ttllI sl\'kal ma podobnÍ! n\l kroskopic ku ola ndu lJe ,racheab Na
~ I ru kl u ru alo Iyplc ká sli Zni ca laryngu a uroVni ''''amrn''l !!J1ulapa. ~
obsah uje mnotsl\' O laryngea lnyc h tJia- spodncJ \fSI\t: lamlDJ
zol. Dolnli nasa - oliea yQc al is Ipra y' propna ITIueosae ,a
hl aS IVka! m:i trocnu odhSnú skladbll. Na , ys~)t\lJe IIdCSle 111110hl\'0
pO l'rc hu JC kr)'lá zvrSI\'e n)'nl ploc hým claSll ck)ch \Jalcl1 ktore
ncroho llateJue lll1 epi lclom 8 I' Jej Slróme ~~ t\ ara]lI lakmer SII\ 1,lu
sa nac hádzajúce elastie l I! IIlz lYO v)'lvára VfShlClu oJde l ullIeu
hGamcOJum Vgra le (chorda \' ocali s!. V vazIvo laminJe propn ... t od
hlbkc n as)' j c pri etne "ruhol'a ny s ya l _ len J.. et ~rslv,tk~ \JZlva.
JIlU $Cu Jn51'OCí'JI5 ~tOnl !lIt"llOľI auton
oznatlllll za!rluuhmili&);!
7
Obr,j 1. Fron Ui lny tel Sie nou hnanu
l-h)lI li nOlld c hrupka. 2- pe ric ho ndi tum , Ob r 18 Prl~tn~ rfl~rel Ir"
J- Wl1i ea mu cosa. " -Iarni na pro pr ia mu co- cheou
sal.". 5-vio eradovy cy lindricl, ý epite l s ria- l-\llI1lea 1ll1lCOsa
51illami, 6- phea vestibularis. 1-glandu lac 2·h)~'1D0\J ehupJ..."
larynge ae, 8-ventri eul us laf}'ngls. 9-zw- :>-tunlCíl ad~t:IlIIIlJ
stveny ploc hy t pllt l na p"cae 'oeales. IO- phca
vocal IS voca lis. II-hga lll cnlU m voeal e, 12- mu$c ulus ,j-gl;Ul(I~I ' a<: traeho!,ll~

j-mUSCll lus Ir.tch~ ,Ih

sl
 D ľ rpCA f P! II MOl

prUtll su orgllnOl1l \ I.'Ofom ~ r~ali.l! tllC: \) m c:na p!~ no\ mc:d~r ' l-duchom II krvou
N:ll'0"chu s u "hrca lf) .1! scr070 u, fcprrUnrollln OU \I scnálnou pku rou Na h, sloIO!;ickorn
pfucanll motno \lďte( te sammn ) parcnch)1Tl pfuc JC Irfmi vZduSn} . obsahuje po(C'né
KOQlroJ ne o t4zky · . .

!.tore' s u od seba oddclc" C rntcr.lh eoram~nH Scp.afll' Casli pfu c-neho parcncnymu su I. OpUtc skladbu ep t ~ ' O~hS. '.
,CUHl) nll \ rM viCl..am, \ 1I01 0")( h ~Cpl. Ii 1111.' 0 JC pfu cn) p3rcnch ym rozdelen )' n a pf{lc nc """",,,,;1' '2. Opi ~ tc mikroskoptcku skl ad~.u Shl~tl C~ h~an u . .
,S(' L'!J! l.' n' a bm!! chopuhuQoahil II 'I CIO na II1cIlS l e Jt'dnotl. ~ !o buli DUrU!O",S
3, Aké ty py buniek sa vysk. yt uJu .v epiIch pnedu~m cc?
\ p!cpa'.Jtc p!'u c ' ,dunc pn e- rez) bronc ho\ rÔlI1c ho J.. a h bru. kt orC s u CasiO sprc'vadzant' 4. Opl~le skladbu steny p neduš m ce.
I)uhnonahs Siena brondlO' SlfCd!lc h o II malt ho I.ahb/ll Je zlotena zo sliznice, ,Od"'''''''.';1 5. Opíšte re sp i rač ný odd iel prúc.
\!l zlIa. fibrol.ar1llag rn o/!!C') Y rsl \~ II z ad~cnl1c lc
S.l.lzwg hlon c ho \ sa skladá z ""CCi"!Quh o nllOdnd éhn rpncly S rI"sinkami a s POhO""'''I'",,1
buulaml _l nrdl e ho ' lizli <I Jam,na r pmpcmľ It z Jamin a "!1!~C!tlilm "!!!COSar
Pods"?""nr , .;Jr' yn Je zlot eru! z rledleho vllz,va a obsahuje rôzl1 r vc rk t rragmenty
chrupl\ It luh$ re \tlz.,Io'o. ).,Iort ' ch spáJa
~clrl1llel1/..ä. ol..olitť"!u
cID
Ad"' U!t le ztotel1d z n cdl.. e ho VIl1.IIo'1I a prlpaJa bconc hu s k "",,,10,, ","
~1r!J~lura b,o nclI O\ lo' pfurac h sa Ill e nl , l.a vislos\! od ).,alibru . t un s u "!en~le
bronc hy. tým
'l h 51elle I" ,buda hhld~tho 51a lSh" il ubuda c hrupl.} Glan d ulae bcol1chiales SÚ pcllOlllné d te
hrOl1 choc h \ ).,Ior~ ch s telle Je d ie pritomnli c hrupla

C~ Imdnc~eho
Epue s riasimen
l Sil tiet n~am,
i zv ~i:::~~:~:::1
Jednovrs tvový cy lindri c ký s

~':~~':~~~~~.,,::I
brol1c h io lochusd:om privodo}'c h
posledo)"!D
ciest. ~tore privádzajú vzduch
rrsPlmcnt ho oddi, l!' pfi,c lobr. 491.
!Wllinml n)'ch bronchioloch jc olzk)
jednol'rstvov}' cylindrick)" e pitel. I '
sa s triedajú bU l1 k)' s ri3s inkal1li s
bC' z n as iniek .
Droncbio l!!s U'SDjrntor; us JC' prv)" "! úsekom
5 respirat ného oddielu p ľúc . Jr I '
jedllovrs t\ov}'m cylindrickým alebo kubj~.
k)!D r pi telo m. Riasi nk )' v ňom postupot
Ol iznú .

6
Obr 49 RC'spira'")' oddiel pľúc
I-bro nc hio lus terl11 in3 lis. 2 - p eri bron chiá l n~
vl1zh·o. J-bron chiolus res pirato ri us. 4-duc,
tulu s il lvco lilriS. 5·atr iU I11 . 6 -S11CC!'S al vC'
l:tcis,

SIenu trá\tacej lrubíce Ivona licIO ,,/'SIvy lobr. 50/:
I. sliznici - fU lllei mu tOJe
2. poddiznico,·I .'lzh'o - rela s lI bm ucosa
J. s''11od " rSh 'a - ! uni clI mll scu lar is ....... ~
4. IUlue. ad .entit ia a lr bo lun ica se roSll
Obr 50 VSeobecné schéma :do-
lema SIeny trá'IDeeJ mry
I-sliznica (fUnles muto!a),
a-Jamina cpnhehahs mucosac
b-Iamlna propria mucasae, '
c-Iamlna museulari, ml/cosae,
2 - Ulnlca submucosa.
J - fUnlel museulans
4-,(róza S mCZOIcfo'vymi
kaml na ponchu,
5-mesenrenum
6-vyvod žl'azy 'uiotenej
mu"ÓR,
7-vyvod žľazy, Haza JC
tena eXlramur.ílne
( napr pe~tl\),
S-nervové bunky
pIHU! Meissneri
9-ncrvové bunky'
plexus Aue rbac hi
sl.anka Ilumea ml/cosal lIystie la ll/mit ra
I ~ _ lamlna epllhellahs mucosae
XII . T R Á V I A C I S V S T It M
I APPARA TUS DIG ES TORlUSI
t:.~::,;~~~~
','
-
tam ma proprlll mucosac
131l'lll1 a mu sc ulan s mUCosae
, '" ucosac mil vJ'edllotlivých oddieloch tráviacej trubi ce rOllltnu fuuhl\!" I 1
,plthe lDls m . . ." d . I . dllm y " r"
. p. ,'. r,'oy' m úsekom tr,1vlac eJ Irubice Naprlk il o us lIel I
J'C urtovany "
o viacvrstvový .
dlatdic ov1t)o cpuel. ktorý mi'! najmä ochrannu. f un k Cl U . ' I
A S KI AD R A TRÁyl ACEJ T R[J BI C E drätdell\l1 polravou. Rovnakým Iypom epi telu JC vySllaoy aj aml.l oy kO.IIICC tr,1 nd'
~.,h."i,k""" II V čreve je potrava ut Tozloto:o,1 II uskutOČňujÚ sa IU O:l\kretllc ll, rO:/(JTht"e
jc lcnlO epi tel vy~lrIcdaný jcdnov rstvový m cy hndnckym epl lelom t l a/oveh" .1
;f~~),~~;;;: ;éi" charakteru.
lna propTla mucosae JC vazl vov a vrstVa ktorä sa o!lchi'!dza bezprostredne pod eplld"1l1
" ""' dkeho kolagé nového vIIZIva v ktorom s u ulote né kaplli'!me siete nervove ~ph IC
PlOSta
, z TIC
vaharaklertSllcké pre pmlu~ny oddiel' tnivIacej trubice a lymfal1 cké fohkul y
thazkY, c
ti Lamina nlllscu laris m uCOS ae je vrstvička hladkej svalovmy ~mo~"ujúca samo~latny poh~b
. . vy'c h rias Uložená Je na rozh raní medZI ShZIIIC OII a pods hzlll covy m valivom T<l1O v(SI"IČ~il
ShZJ1ICO' ." .
nie je kon~tantnou sú~ast'ou s hzlllce. na lII~klOrych miestach c hyba
2. fgds liznjcoVf väz ivo Il ela s u?mu cosal je pomeme Siroká väzivová vrstva umot"lIjÚCa Jťdnal.
s~ladanie sliznice na nasy a lleŽ klzav ý pohyb oproli podkladu Pomocou podshznlcového "al,,,a ,J
sliznica pri pä]a k hlbšie ulote nej svalovej " rstve. Niekde submukÓ13 c hýba lnapr dorzálna plocha
ve
'uykal a vtedy poh yb sliznice nie jC možný. V s ubmukóze prebiehajú väč~ ie krvne I mlazgo Clc"y
! tple!' ne rvových vláken (plex us submucosu s Meissneri l. medZI ktore byvaJu vs un ute. skupm:y
~egetativnych nervových bu niek. Nieke dy sa v tej to vr stve nachádzajú aj Hazy a lymfal1cke uzllky
J. Syaloyá )' rs lva Ituni~a mu sc ul a ri sl lvo ri zák lad steny tráviacej trubice Talo vrstva sa s~.ladJ I
dvoch podvrstiev hladkej s val o viny lv horných dvoc h trctinäch je svalovina pažeráka pneen!!
pruhovaná/. Svalové podvrstvy sú orientované kolmo na seba a sú rozdelené na vnutornu clrkulJTnu
i
Istratum cin:ularel a vonkajši u long iludinalnu podv rstvu Is tratum 10n!;ltudinale r,lketo
~sporiadanie svalových podvrs tiev umož"uje peristaltické pohyby tráViacej trubi ce V nld..lOrych
ilsekoch tJ1\v iaceJ trubice pTlStupuje k dvom základnym pod vrstvám tretia, ~lkma svalo":' poJH~I"a
Inaprikl ad v ža lúdkul. Medzi sva lové pod vrstvy je vložená tenká. vrstvička Tl edkeho vazIv a v ktore)
ulo- sa nachädza čast' vcge tativnej ine rvác ie Iplexus m ye mcric us Auerbachtl T e nto aparát je zlolcny 1
nervových vläken a ganglii, kto re sú tvoren é z multlpolám yc h nervových buniek
41 Y!!n.Ii!tilí...2llitl, Itu niea ad ve nt it ia, a le ho tun ka se r osal .N ie ktoré useky traviacej truhicc Sil
spojené s okolitymi organmi bud' pom ocou tuni ca adve ntitia, ktora Je zloženJ z TI<:Jk "ho
kolagénové ho väziva, alebo poslrednfctvom tuniea se rosa. SerÓza je lenká hlad"a vallVO"J h lil n~i1
ktorá. pokrýva väCšiu Cast" tráv iacej tru bice Skladá sa z vrstvič ky riedkeho kolagéno"eho ~iVl\
pok rytého jednov rstvovým plochým epitelom, me zolelom. Se róza Je pnpevnena k svalOVCI vN'"
pohyblivým väzivovým tkanivom, s ub ser6zou .Okre m väz lvovych elementov seróld oh-;.:!h\lJ
Ojedinele i zoskupe né rukové bunky , kapilámu i nervo vú s ple t'
fi PER A {I. ABIl Ity! ORtSI
. .
celu trubicu a sk ladá sa z troch podvrS tiev: Na sagi tálnom reze perou l obr 511 m ikroskopIcky pozorujeme, ie Jej poJkl,ld"m p
pruhovaný sval mu sculus o rb ic ul aTls OTlS Z ven trálneJ, vonkaJ~ej strany Ipar~ Cllt .. ncaJ
kOio u, z dorzáln ej, vniHo rn ej stra ny Ipa rs mucosal Je pokrYlá sliznicou
 ~
mazov~ '4~~Ir~,~~~~~:j;'-~
na Vtl1lnllnc) Slran l' je pokrytá viacvrstvový," dla t d1covnYIn rohovattjilclrn
obsahuJc vlasov.! foltkuly s ch/pk aon i, potne a trazy
"lSO!.:)m vraCVr5!Vovym dlatdrcovllým nerohovatejúcim ep' lt lorn . Ii I C JAZYK II ING! IAl
lamina propfla mutosac, klon! tvori potctrll! II rózne vysoke papll)'. Vrstva i h
teja su bmu cosa. obsahUje ncdkt kolagenove v!ziva s primesou elastických ,,14ktl1 II v ~~l~I::;::'"I:~O:~b:,.;5~~2J tvori OSObllllc UPf1Ivcnť.pllcfllC pruhovane svalslvo. Ol;cntovant v noch ni
drobné, slinné, tubuloalvcolámc. setonmcinÓll1e žľazy _ glandulae labiales. Hranicu ~: flollg itudillálllc. vcnillillle. trln svuUlnet Svalový dklad JlZ)'U J" pokryl)'
turanea II pafS mucosa pery tvorí sýlo červený pruh, pars inlermcdlB, I' a viacvrstvovým dla.tdico~IIYm IlCrOllovllcJilclm ep,telom ShulIc.& jc
dlatdrcO\OUym,črastocne "'yvlnul~
t~chto
rohovateluc.m epi telom Pod ep llelom Su jazyka. alc aj po Jeho strankh. pe'me Spojeni tuhou vilzlvovou blanou _
"::'~"'~~ '",,":-" ,,' ., so svalovinou a plCtO jc nepohybhv'. Submuk6u v mltmch chýba

'vasl.ulanzovane papll} MedzI vllZlvQvými eJementa'nl su rOlptý lcm' ma.wve
II. husto ralllltikovant Subepllclo ve a intracpnclove rozvelvent! SenzUlvne nelVovt!
Je pars ulI ermcdla pery vefmi cn hva.
~1~~r~~~i~7,~~·;",~:o!p~n;.,.;:m: ",'~M"~:ileJ.
l<
vytvinl pod epitelom nl dorulllom a lateriinom pov..:"u
- papily. rozdeľUjeme podľa ich tvarových osobitosti na Myli

~7p1..r,.k lť .
(kr:w".,nltkovitt Ipapll1ar Ilhformal
D'~' ~ -. 3
I - ~~.. rr~--;=~;,f"-'l
4
blhubovitt Ipapillae funglform ul
' I'n"[- n!t ·. f) '- r~ ....7J·6 dl ohradUl tlpapiUu ullataet .."1 .......
. eJ ibtkov;tt Ipapillac folialaeJ Ir

lf t~.j ~ !;U 'tJ

, ~ rt. 'il ': ,I;' , v cpitcli ohradených alistkovltýth
',' , -1., '..U. 1) :, \\Kl ~; f i , papIl nachádzame svetlé sildkOVIté
......, \,; chuťovt
útvllf)'. poh;íriky, patriacc
1 '4 k l.myslovým orPlom rolli-
~uJucim chut'. Vlam ina propIIl
mucosae a v svalovine sa Ila-
I cMdzaju uokrinnt 1fuy.glandu-
Iac hnguales. V oblilStl hrolu

t jazyka - apex lingue _ sú umicstnc-

né l.mlC~ant lCromucinÓz.nc tfazy
- ,landulac aplcis hnguac lNukm-
Bla~dinil. Scróz.ne - Ebnerov e
6
( truy VYÚ$ťujú do oblasu
ohradených papll. utlll!eo mucI-
nóznc Weberovc trazy sÍl IOkah-
zované v oblasti korel\ajazyka.
Spodn' plockl Jazyka Je PO~
v~cvrstvovým dla1dlcont)'m
epitelom. Sliolica v leJto easu
~iYa len veľmi nluc papliy a
ku svalov inc JU)'ka JC pohybhvo
prlpoJcná pomotou $ubmukózy
<!it-__ _ _ 4
Obr.S2. Jazyk (lingua)
7 l-mtkovi~ I pap\~a: 2-huboVI~
~~ A~/l !_~.,-~ .
,.. .
A
.
riečne
papila,
1
3-listkOVlta papila.
pruhované SV 3ISIVO, &.
mucinóznc žliazky, 5-okradenä papila, 6-ckuťové f;_oz:~:~~~~ý ':lotk Y epitel. ll-Iamína propri'
zmidaná Haza, 9-se rôzny acinus II se rózna traza,
Obr. S I Pe ra (Iabium oris) mucosae , 12-lymfatický folikul.

l-m,orhlcularis oris.2-pars cutanea labi i. J-v lasové fol ik uly. 4-pO!l1é žfazy, S-mazovt! Hazy, n Zl lB IDENSI
slizrutna s Irana pery. pars IllU COsa labi i. 7-epi tel zv rstveny plochy (d laždlcov Jt ý) .
U iroht! paprly). 8-gJandulae labialcs (sclOlllucinózne), 9-tervcr'J pery).
~"~'/cervix denh$l a l ~
Zub sa makroskopick y sk ladá I obr. S~lz~lcoronadcnli
-' .. sl,zfWollJl
lradi~ liPnl; .1 v" "n ..... , _ •• LA . ~--~-

N8 povrchu korunky zuba je S.IW!..Idn.a
Jej char.lk.ens!rckým :makom je
mm .. rahnlcle a tvrdosť Celú !ln.tktúru I i
r.ldlálne a. .. Inovi... ulotcnt emallovt
poSpáJDnt zvilpenareJou organickou
Jub5tanciou, medziprizmovou hmotou. V·
pri mikroskopo ..anl sklovina chýba,
odslTilneni! počas dekalcilikilcie.
~d sklovinou je hrubá vrstva
ktorej je vymodelovaný celý
"'' ' ilir, ,<,,,<;,:
prebiehajú denrínovt kanáliky II
c)'loplazmauckt výbežky odonloblastov
vlákna. ZOr.ldenlm dentinovýeh . bazAInej cytoplazmy buniek, od paraleln~ho pní!kovanla, podmieneného
hmolD denIInu v hi5lologicko m prepar:ite
vViľad.
V obJasti korena l'.:uba je dent"":,~',:;;:::;j,~
obklopený vrstvou ttlIWlD.t I(
uložený rovnobežne s povrchom
vrstva cementu sa nachédza na hrDIl' "'b"!ho. ",,~<Gl
V uk ladnej hmote crmentu SÚ
ceme ntocyly, podobn t osteocytom.
Ipu lpa dentis! sa nachádza v dre~ovej
Skladá sa z riedkeho rôso lovitého
hviezdicovitých fibroblastov s -I r r! n§nAt l'n a ' r la odul a " arotjsl
cytop)azmatickymi výbežkami. V men!om
zubn ej. pu)pe zastúpen~ librocyty,
plazmatické bunky. V
ulo!ené kolag~novt
smerom a sú zaliate
mukopalyslcharidy. Zubná
vaskularÍ1:ovaná a inervovaná
Obr,Sl ~klant rozdelenie zuba na pozdftnom reze.
J-fixltny apantl:ruba, 2-emaiI 3_dentln 4 dr . Lumell aci nov býva veľm i uzky, niekedy na reroch Ilie je 1.IIchytený. HUSIA sieť retikulämych
tkanivo :rubn~ho IOžka, 8.väzi~o á .'od" ellová dutrna, 5-denlinovi! kanáliky, 6-cement
u) v perr
p py otvorom korena zuba JO-odonlobl,,'Y" entálna membr:ina 9 c" '
'. , - levy·a nervy Vstupujlice do
, , -grnglva.
E SI lNNÉŽ ['AZY IQ! AND!Jl AB SA! IVARESI
Strnné žrazy prod k ..
I u uJu seklil fslinul ktorý ;zvIhC' ,
~~ny potr.tvy p6sobl j chemicky.' uje potrrlVu, urahčuje jej prelIItanie a na niekloli
',I dnrhu sekrttu rozoznávame s!i nnt tľan<'
- st r ZIl t -~
- mucinOz nt
- Se romucin Otnc
Podľa morfologickej sta b
_ tubulóznc v Y rOzdeľujem e s linn ~ tľazy:
- . 'vtolárnt
-tubuloa lveol. rn t
Bunky sJrnných žltal'.: su podľ II .
a1~ bi D1J!cinóz:ne a c emrck~ho zlotenia sek:r~tu dvojak~;
. vodnatý sekr~1 il mucmóV1c bunky produkujú hlienovItý !ol'lait I'r~
uparátu farbiacou metódou hcmaloxylln il co:dn, tytopla1.mB 5nÓlny(
p . . TVn\ogtnnymi sckrctnYm' gran ulami, sa farbl mtenzlvneJ~le ~
" -J"""' t ktorý.a pri
b ky majli cytoplazmu vyplnenú kvapkamI muclnog nu,
unprc parátu farbiacou metódou hemal0Kylfn il cozin ~taJne rozpusti lv
ostáva prázdna alebo vakuolizovanA- Preto sa cytopla1;mil muclnÓlflych
t.li~ SD zatinajú vsunut}tmi vývodmi, ktoré bezprostredne nadvlzuJu na ,'lime"
. Vsunuli! vývody sú ilzke kanäliky vystlant jednou vrs.tvou plochych. at
ku ktor)im sa zvonka prikladajú myoepitelov t bunky. NIekoľko v!unutych
a ústi do vačšich , prú1.kovaných vývodov. prťlfrovant vývody sú vystlané
l1~:~:;:.;!;~~i.; ktoré majú výrazne ac idofilnú cytoplazmu. Näzov tohto vývodn~ho oddielu
~
i mi tochond riami a bohato poprehybanou bazAInou plazmalemou
" • prťltkovan~ """ody su interlobuh\me vývody klor~ prebiehaju vo v!%ivových
y~le ne·r ' . . I
~. dkAeh lľazy , InterlobulAme v)'vody sii vystlan~ jednovntvovým eyllndTlCkym cplte om
'l'!1~~ . ody su vystlan~ dvojvntvovým alebo viac radovým cylindrickým epitelom InterlobulAme
VlČSlevyv
mody . ,
SI spájaju a uSlia do hlavn~ho shnovodu. " ' " od je.
"~vn y s mo:",
" VY~I ,.an y. . Vlatra do vym
ľ drick}im epitelom, ktorý sa pred vyiistenlm meni na vlaevrstvovy dla!dlcovl!y epllel
~i~~t žľazy podľa rozsahu rozdeľujeme na mal~ a veľk~. Ma lé slinn~ žľazy su labiilne , bukAlne,
rtiromolllme, linguA lne a pa l atinälne.Veľk~ s linn~ žľazy sú priušnA, pod~erll5tni II podjazykovi
Iglandllla parolis, glandulll slIbmandibularis, gland ula sublingualisJ.
.
, !'rMllli žľaza lo br. 54a,bI je po stránke funkčnej čisto serôma II po stránke morfologickej zlotená
acin6znB !hza. Na povrchu priuhej 1ľazy je vazivov~ puzdro, z ktorého odstupuju seplA, členiace
pmnchS'm žľazy IIa lalôčiky flobuli!. Vo vlil'.:ive ako aj v Uazovom parenchýme prlu ~neJ 1ľazy, Je
tharakteristický výskyt tukových buniek.
Základnou morfologickou a funkčllou jednotkou žľazy sú acin}', ktor~ sa skladaju l'.:0 seróznych
f1azových buniek. Serózne bunky sú vysok~, pyramldov~ho tvaru, s guľatým jadrom Umlesrncným
pri biu bunky. Bazálna časť cytoplazmy je bazofilná, fo je podmienen ~ prítomn osťou
endopla:zmatick~ho retiku la. V ap ikál nej časti ser6znych buniek sa hromadia sekre~ n ~ granulit
vláken dotvá ra okolo aci nov bal'.:álnu membránu. Bazálna č asť serôznych buniek aci nov Je
obklopená myoepiteliálnymi bun kami, nazývanými tie1 košíčkovit~ bunky. Maju kontrakčnú
schopnosť a slii1ia ako pomocn ~ za riadenie na vyprAulnovanie sekrélU l'.: acinov.
Vyvodný syst~m glandula parotis, ktorý mikroskopicky powrujeme v preparäte, deHme na v}'vooy
iotralobuláme a interlobuléme. V rámci lalôčika žľazy sa nachádzaju intralobuláme vývody, ku
. ktorým patria vývody vsunuté a pníž.kovan~. Vsun u t~ vyvody su dlh ~ a rozvetvené, vystlané
jednovrstvovým plochým až kubickým epitelom, pní!kovan~ vývody jednovrstvovým kubickým a!
cylindrickym epitelom. Pn1ž.kované vývody sa spAjaju do interlobulámych vývodov, ktor~ v
preparäte nachád1.llIlle v intersticiálnom. vwve medzi lalôčikam i . V men!lch interlobulámych
vývodoch priesvit vystielaju cylind rick~ bunky usporiadan ~ v jednej vrstve, vo v!ešlch vývodoch je
lumeo vystlaný viacradovým cylindric kým epitelom. PospAjanim inlcrlobulámych vývodov n n; ká
hlavný vývod, ktorého lumen vysti ela viacvrstvový cylind rický epilcl.
2. Pndj azy koyA t l'aza 19! $!lblingu a !j,1
Podjazyková 1.faza lob r. 55/ je zložená 8 zmieSaná tubuloalveoláma slinná traza s prevahou
mucinómej zlo!ky. Seróme bunky vytvAraju v koncových ~8Stiach tubulov podobu polmeslllťilmv
IGianu12iho lunulyf. Vývodná časť podj azykovej žľazy S8 lI~i od ostatných slinných žltaz tYm. te h
'I nci nenacMdzaili vsunUI~ v}'vody. Tie su natmr.den~ mucinómynll rubulanu, Sučasne sil
 stretávame aj s men~hn poftorn prližkovany' ch vy' d
vo ov. ImerJobuhlm,
n!ll.rosl.oplcku ~trukturu, ako u gi parotis.
6 1 2 {obr561 jc \

aeino ... od mucin6lJl'" b . OU ser6mcj llo1ky V ,t . .

zmie!;aný sekrét, s prevah hradiska het zlotelI:!. II. ume
Siln! tubuloalvwlirna
tpa,~le JC pol b t
re II odU~lť
ulllek lubul0 M .
ofarbtnl hernalQl>yHnom a cozl Y.. uCln6z:ne bunk ·u
v prcparilt rahko od1i~\ť od n~m maJu svetlu cytoplazmu s:c Sl spravidla kubIckého
ako II podjaxykovcj U."" ~a'lšlth seróznych buniek . It mucmóznc bunky sa
-;_f..,;;...,ij''''.'''''. s G1<lI1l.1zzlho
.e . lunulam; -J ' aj v Na
.
parencllyYnc """Čt r\/Stne]
"""
k omec mucln6my II b!faxy sa nachid
llIJU zmie!.ant
sysl rn glandula subrnandibub.ris je II človeka ~ uloy nMadIl.Ju ser6wc 1ľllZOvt
6 oblly ako v gllUldula parOIlS

Obr.56
GllUldula submillldibulólrls
I-Dmdallý kontový oddiel,
acmU$ alubulus, I-mucmózna
časť. b-scrózna fasť, 2-$eTóma
\
tasť atillU, l-myoepile\ovi! l
bunky, 4-pril1kovany vývod, 5-
Y$unutY vývod. 6-mlershciálne
v:l1ivo, 7-lumen intcrlobuläme-
ho vÝ"odu.
a
b

2
Obr.54b.
1_ . Glandula p~ .
. otlS pn. väfklm zväfšenl
.ac:mus, 2-myoepltelové bu k
vyvod 4 '. n y,
, -vsun uty vyvod S-k á
tukové bunky. , t vn

Obr.54a. Glandula parotis

I-mterlobulämy vyvod, 2-krvm'! ka- F PA ŽERÁK /OESOPHAGUSf
pIlara, J-Ja lóč i k, 4-vs unutý ·vývod.
5-pruZkovaný vývod. 6-lu kové .Pažerák je hrubostenná svalová trubica, ktorej ulollou Je dopraViť potravu do !ah.idka. Stena
pa1cráka sa skladä ro StyroclI vrstiev lobr. C. 571:
I. sliznica _ tun ica mu cosa
Obr55. Glandu la' su bling ualis 2. podslizuicové v5z ivo - td ll sob uIU cosa
J-Interstlc~álne . väzivo, 2-muein6zny J. svalo v:!. vrsh'a _ touica musc ular is a
tubuJus: .J -lmlebnf utvar, a-serôzna 4. tuniea adventitia aleb o tun ica se r osa
časť aemu. b-mucinózna čas!' tubu lu 4-
V strede priečneho rezu pa}.erákom v histologickolll preparált vidieť u:tky !trbinovitý lumen,
prutkovaný vývod, 5-interl obu lí\my
ktorého Ivar vZlliká lIiasenim sliznice. Epitelovu POdVTSIvU sliznice predstaVUje viacv~tvovy
vyvod.
dlaždicovily nerohovatejúc; epitel. POd epitelom je lamina propria mucosae z riedkeho
kolagenového väziva. Obsahuje tie! cievne a nervové plelene Trella podv~tva, lamina nlUsculam
mucosae sa skladá z preva1ne pozdltne orientovaných hladkosvalovych hunlek
<' . ...

s,.IO"lnl pafcnI~ljc v "orncJ Irellne prle~nc rruhOI'ani, abonlln)'rn smerom Je poSlupne na"l'1Idlti
h),d~ou sv.lov,"oU Sv.lo"m. patcnl~1 Je usporol dJn ' na "ntuomu clrkulámu a ".on~lIjl~
longllud,"""u vrSll'U MWz, c,,~ulámou I longlludl n.t. lnou V!"SIVOU hlad~ tho sva lslva Je "'*tt,
","Ul.! vege'llI~n' nervo\l' spIci' Ip'e~us myenlerocu$ Aucrba c" "
;~nICI 3dl'cnlllll, alebo hmlca scrosa po~rývD zvon~u p"Urnl.:. Je ' \lorl:n~ riedkym \l mzIVO m, kllli.!,
pnp')' arg." k ololw I pomocou vlz.vov)'c" pneh",dlc~ 51 spája $ \l1z,vom $ubmuk6zy. VleJTii'
vrslve riedkeho "~Zl\la SI) prífOmnt aj c.evy il nervy.
Obr.57. , ,
ľaže n!k (oc:sophagus)
l·sliznica.
(tunka mllc05a) }
2·pod$li~niČn t Y!ii~:
(lam ina propria mUCr>l
sae)" 't
J·s\lo lo\lá podVr$lvi' ,
(lamina musc ularis f'
mucosae),
4-lc18 $ubmUCO$D,
5·krvn4! kapiláry,
6·lubuloal\leolilme ..
žliazky, ~ ria mucosae su pri-lomné
7-vn(uomé ci rkul d~ l gI. cardiacae oeso-phag' ,
svalová vrstva,
8-vonkaj!ia long;lua~
nálna sYalová \lrstvaj '1
9·plexus myenleriCUl"
auerbachi,,!
IO·tunica adventitia:
..o ľREC!-IOQ P AŽE RÁKA pO ŽA l J) pKA !PARS CABQ IACAL
. d(\ln musekom pažeráka a zao!ialoo!nym
, op,ckom prcpar"á.e na pozdlt.norn prie reze kau )' náh lu zmenu v sl lzn,c.
V ml\1ro s . o! ko pars cardm,ca. p07.o ruJ eme b
(l6di c1om !IIludka . . klo,!. OZ~: lu~eán~~e ;rccMdza do jedno\lrsI\lov4!ho cylmdrick4!ho epitelu Io r
'f~Gvntvo"Ý dlatdlco\l,ty ep. e
"O.
Obr 58
Prechod pažer~ka do
3 kardlc
1 . z\lrSIYCný ploch y ne·
roho\laleJuci ep.tel.
2. jednovrstvový cylmd·
rický cp uel , 3 . prec hod
Z\l rstveného ploch4!ho ne·
rohovateJuceho epitelu
do jednovrslVo\l4!ho cY·
lindrického epitelu,
4 _ v kaudálnom useku
pa2eráka vlamina prop·
5 - glandulae cardiacae.
6 _ po prechode pa1eräk8
!
. i do talúdka lamma
propria mucosae su I
nahromadené lymhlické
folikuly. kloré
prenikať aj do su bmu-
kózy,7. lymfatIcký foh·
môtu

kulus,8.musc ular;s e'(ler·

!la, hladká svalovm3.
I\
vnutorna cirkulárna.
8 ' -vonk3j~ia long'lud.·
nálna , 9- seróza
,' -

Kardi41na oblasť žalúdka je charakteri stická prít om nosťou tubu lóznych kardiálnych thazok
mucin6zneho typu, glandulae cardiacae. Tieto l liazky vyúsťujú do žalúdkových Jamiek pomerne
dlhým vývodom vysllaným kubickými bun kami II pri \lyúSlcní cylindrickým, bunkam,
Lamina prop ria mucosae \I kardiálnej o!asti :tahidka, v porov nan i s pa2erákom , je oveľa hrub~.a a Je
rcdlej konzistencie. Rozdiel je aj v 'po~te a lokalizácii thazok. MlIcmózne 1hazky Iglandulae
()I:sophageales I sú kvanlitati\lne menej zas túpcnt a sú lokalizo\lant v submuk,óze. zatiaľ ~o thalky
kardie sú preSne obmedzen4! len na lamina propria mucosae, ktoru \lypír'\ajú takm er celu
POdsliznicovt väzivo je zl02ené z riedkeho kolagéno\lé ho v!l.ziva, v kt orom prebiehajÍl vllUie krvné
a lymfatické cievy.
8 Tunka mll5cul8r;s je tvorená hladkou svalovinou . Vnútorná svalová podvrstva je c.rkulárne '~trlllum
circulare/, vonkaj~ia longitudinálne usporiadanI!. Isrratum long.tudmalel
Na povrchu je pa1e rák pokrylý adventi ciou. V bruSnej oblasti JU vyslf;eda se róza VonkajS.' 'H h"
_,, ~_"_rózy je na !Klvrchu pokrytI!. ploch ými mezotelovYm. bunkam,
 [-l ZA ! ( IQOK N fNTR!C III tlSI
I Je vakovIlc roZSlrena časť tráviaceho systém u. spojená CCl oSliulll cardiacum s pueráko
OS'".I'11 pyloncum prechádza do dvanäslnlka. Stenu žalúdka tvoria 1lyr; vrstvy: m
-s li t nl ca - luntCa mu cosa
I
- llod s 1iz lll cové , !iliva • Icla s ubmU C053
-s'alo, ;u n - tuui ca lIIu sf ularis
59.Fundus1atLÍd"',:';:::~:~[:::;~~~~~t~ ;
-urÓ:ut· IUIlIU st r OJa
.1 Obr.
I I· povn:h sliznice .j
drický epitel, I·· taludocnlÍ
gastrica), 2· talLidocné ~Iiazky
I gastricae proprrae), 3 . dno
~1iazky), 4 • telo, corpus
~I iazky, S • krček, istmus
žliazky, 6· klavné bunky, 7 .
I bunky (krycie). 8 . Iamina
nlllcosae.
sliznica tvori ~:~I;~:;;~;~::"é:~~m~it:~~:;i~i:~~~~;:;
VIl utrO talLidka je poulfžne
gastricae. Celý povrch
I
rozdelený záreuni v pollčka
gastricae. Zárezy sú vchllpenin y
I tvoriace talLidočné jamk y .
gaslricae, do ktorých vyúsťujú
žľazy. g landulae gaslricae.
I 2 alúdkové žliazky deHme do troch
Prvé sú
skupinu tvoria
a treliu skupinu III
Glandulae cardl ace sme opisali v
2 prechod pa~crälo.a do kardie talúdka.
Glandulac gastr icae propriae lobr,
uberajú celú plochu dna a
Io väC~inou jednoduch é. len
rozvetvené tubulózne ~razy
zvlneným tel om a trochu :"~::.;;.~~,[I,
dnom. Do talúdkových
pomocou králkych, rovn)'ch
Glandulae pyloricae sú
tubulózne trazy so sto~ C I]OU
Cast"ou. TIeto ~ I iazky vyúst"ujú do
ale hlbokých jamiek.
Sliznica žahidka so svoji mi žľa zami
pokry ta jednovrstvovým I cjJcuJares Kerckringi.
epnelom v ktorom sú zastúpené
piatich typov:
I. /JO\ rdlOl é ,Hul"mÓln " buu ky
1. mucinozne buu!.) \ I,rč koc h žliaz
~~~;;.~~~~~~
~
pokryvaju. ~elý povrch sliUllct • pokneuJu aj do fonolac gaslncae
produkuJucc hlien.
~, ''ii>;mim!~~~~~H~i~ sa nacMdzajil v horných lÍlŽtných častiach g,Landulae gasvieae
~~~0,~~'~I' :~::;. bunky.I~. ~o prh luSncj jamky. Sú IQztJ\lscnt mcdzj parietilnymi bunkami
Vidiet v ~el?m rozsahu glandulae cardiacac: a p~loritae. " polovnani !
bunkami su bunky krtkov o niečo nLUle • bazofilneJSlc
mucmóznyml
krycie, delomorfué bunky sú veľké, výrazne atldofilnt elementy Bunky zvyčajne
. z laterálncho povrchu žľazy smerom do lamina propna muwsae. Pariuálne bunky !oa
Produkuju
v krčkoch a v tele glandulae gutneu proprrae. Ckybajú v PylOTlckýck a v
produkuju HCI.
adelomorfné bunky majú pyramldový tvar a sú ulo1en~ v dolnyck Llsckock
:;f~~~~':,: V ich bazofilnej cytophl.lme su nahrom~dené, najma nad jadrom,
patria do katcgórie osobitnyck cndokrinnyck buniek nachádzajueick '3 v
i
obalené
gastricaegranuly,
propriaeobsakujúce hormón
a v glandulae y.
pyloricae. V ick cytoplazme sil pod
lIlucosae sa v tahidk u skladá l riedkeho kolagénového vaziva. Obsahujc viak L
vlákna. Sliznica je prcstúpcná v celej hrúbke žľazami, takže: medri Uaumi ostáva
len vo forme úzkych priehradok. Len najhlMia vrstva vlzivovej slimice je súvislá, lebo do
nej nezasahujú telá ~liaz.. Často je inliltrovan' lymfocytmi.
t.amina muscularis mucosae, je tenká hladkosvaJovi!. vrstvička usporiadani!. do vnútornej cirkuli!.mcj
longitudinálnej podvrstvy.
je pomerne hrubá vrstva riedkeho pocisliznicového vaziva, ktorá pripcVduje sli~icu
. vrstve žalúdka. V tejto vrstve sa npchi!.dzajú cievy, nc rvy, OSIIOV~Cky tukov~ho vaztVP a
aj Iyrnraticke UlUky. ...
'1"u.nica rnuscularis sa skladá z troch hladkosvalov)och podvrsllev . vnútornej likm~J,. str~eJ
.cirlrulämej a vonkaj~ej longitudinálnej. Vnútorná iikmá podvrst~a jc ncúplná, ZJetcfneJ!Lc ~yniki!.
.
len v oblasti kardie kde vytvära ncúplný zvierat. SlIcdná clrkuláma podvrstva svalovLny JC
aajhrubšia a v obl~ti pyloru je l nej vytvoreny m. sphincter pylori. VonkajSta podvrstva Je
Iongitudinálna. . . .
Tunie. serosa pokrýva povrcb talúdka.a tvori vIscertlny Itst pobru~lI1ce.
I TENKÉ CREVQ DNTESIINIJM TENI lf)
renkt črevo lobr. 601 sa dell na tri useky:
dvanás tnik· du odenum
lač nlk· jej unum
bedrov nlk · ileu ll1 Jeho resorbCn y povrch je veľký ajc
Ten ke črevo je hlavnou rezorbCnou oblast"ou tráviacej trubice.
kt .vch základ tvori slimica i ~asť submukóz)' . pJicae
ni
rodlrený niekol"kými SPÔS,'b'h : é.
aJ Tenké čre vo vylvára ·ru ov riasy 0.,
. . h , . h v·bc1kov. frevnych klkov, viHi inlcstlllales
bi Sliznica tenkého č reva vybieha do dlh)'c ten yt )'
!th podkladom je lamina propria mucosac.. . t c iaC LJ\teSl1naJC5
rl Epitel čreva sa vnára do sliznice v pod o~~ tubul ~myc h črevn)'th kryp, ryp
IV BII"J"" ~ . ~ ,~ ~l.n .-;, ~ I .. " - " - ' -
 . v te' to vrstve okrem fibrocylOv ft
~ vl! bunky. Z bu nkových pop~'áCI( sa eo~inofilno! vanulocYIY D hlstlocyly
Obr 60. Tenko! črevo. ·1 hladkosyalo vyskytUjÚ Iymfocyty, plazmatické ~ud~kYi'Ch nodull lymphahcl solItarII , aleoo v
I - lunica mucoso '':bfObI1stoV ,. 1\ mólu vyskytoyať y podobe oje me y
k uIS
II -tdi"subrnucosa
" . · "a!rOll . . a
1.)1" II' I halic; aggregal1 . .' ri tvori hraniCU medZI slizniCOU
JH. runica rnusculaTls il~~on~~~l~';"ucosae
lllJ je tenU Vrs':"8 ~~a~Ot:' :~:ptekOY
.hladkeJ hladkos"alovjch buniek
tV-lunica serasa .LJfIl . m . V• Zl' yom . Svalovina shznlce sa s a
'covym
l- jednovrstvový cylindrický epild, pOdslľDII ch cirkutáme ale~ !ikmo. . min ovo! a krvné cle"y a je tu ulotená
1- poll3rikovitá bunka, , OfIcnto;:mYCOSa prebiehajÚ v kolag~novom v~zlve . Vc~'om rozsahu duodena ačlDSločne aj y
)- YAllvo lamino propria mucosae, PI'"vnD nervová splet' - plexus submucosus ~~lss~er~enDles Brunnerove žľazy. Su Io zlOtll~
4-lamllla muscularis mucosae, ~t11 II lejlo vrstve uložcnt trazy - glan u ae u ,
5- clo::u16ma sva tovina.
6- 10ngitudin6lna svaloYina,
jiJ~;:a~ve:lime tfazy mucmózneho cha~kl~r~;!i vkobecnfmu opisu sten y tráviacej rUry uvedenej
liu jCl m'l5q tlarjs V tenkom čreve Je ana oglc
7- vlzlVO serózy.
8- mezme!. )YD.n~iatku
n kapiloly.
.' . po b"
rilny hSI ru nice, k'oN
,., pok"':'''a
., povrch t fC\la. Skladä
. sa z povrchového
:Dmit' g rosa Je YISC~ tv -tky riedkeho väziva, ktoré pripája se rózu k svalovej vrstve
mezo1elu a Z nepatrnej VTS 1 .
Stena !enkeho čreva sa
sliznice, pods l iznicov~ho ~ - duodenum . .. . v V značu'e sa vysokými riasijml pllcae
n,'odenum lobr. 611 Je počlatočny usek te~keho Y Crev~é klky sú v duode!,e huslo
b'" ,','
lovej VTStvy a serózy. .... ~ . d ' n en ~ vyklenul1m su mu 7.y I I'
Sljrojn ' Cnkfhn Crtya ' tu nica cir,ulan:s, kloré su po mie. P d odenum su typické exokrinn!!, lubuloa veo me,

n vytvára 0,5-1.0 mm vysok~ čre vn~ _~spOriadant. ~irokt a Iistkovlté~O ~a~~ré :: v ~ných úsekoc h lenkého čreva neyysk)'lujú ~ prá.ve
- villi inleSlinales. Medzi klkmi su mucin6zn c trazy mrunne rove t azy .' mt Brunnerove Hazy sli ulo'-ent v submukótc a het
záhyby pokračujúce ako '
podľa nich mi kroskopicky I'ahko u rčime prcpa . r ' . d :\stnika sú kratšie ako v mých
vlamina propria mucosae LieberkOhn ove krypty v S IznlCI van
lubulózne útvary ~sekQl:h lenkého čreva .
intestinaJes, klo re sa označujú
Lieberk!lhnove krypty uuah ujuce
svalovine sliznice.

.
III
Sliznica sa sklad~ l epitelu -
epithelialis mucosae, vlilSlnej
sliznice - lamina propria
m''''',I'''''1
svaloviny sliznice - lamina
mucosae.
Jednovrstvový epi tel sliznice

IV ~
--. ~
~,

......
-_.
..,. ~
- - ~ - --- ~ - ""'"~ ... , ___ 8
7
treva sa skladá z
rezorbc: ných buniek
poharikových buniek,
buniek a
Ojedinele sa
1
medzi
bunkami m6tu nach6dz.a( Iymfocyty a granulocyty. Z uvedenýc h buniek sú najviac
enterocyty, klor~ pokrýYlJu črevn~ Idky. Ich nediferencované formy sa vysk)'lujli v
kryptách MedZI enterOC)1mi sú rozuťlsen~ pohirikové bunky. Panelhové bunky a endokrinné
sa vač~mou nachádzajú v hlbUch oblastiach črevných krýpt.
Crevnt klky sli najhU5teJ~ie v duodene.lch počet kaudál nym smerom klesli. Základ črevných
1V0rl nedke kolag~nové vllZivo. Vo vllZive sa nachádzajú snopce hladkosvalových b,,",,,,. "" " 'I
umožňUJú Jemné pohyby klkov, cievy a nervy. Svalové bunky liet pomáhaju
Iymfallckú kapiláru, ktort je uloten~ rovnobetne s pozditnou osou klku .
Crevn~ krypty, alebo Lieberkllhnove krypty sli tubulóznc invagi nkic črevného epi tel u, ktoré lakm =r
vyplňajú vlastn li sli znicu čreva. Tielo sa na povrchu sliznice otvárajli medzi bazami črevných
Crevné krypty obsahujťJ nediferencované cylindrické bunky časlO s mi tózam i. Na dn e krýpt
ulotené PaneIhove bunky a endokrinné bunky. Okrem toho sú y črevných kryptách roztrilse né
pohárikOYé bunky. Lamina propria mucoine, je vrstva špecificky usporiadaného riedkehO
kolagénov~ho vaziya. Je bohalá na relikullime a kolDgénov~ vlákna a obsa huje elaSlické vl'kn!
 Obr.61 . DuodenuHl .
r - Tunica mucosa
11- Tela submucosa
111- Tunka nlllscularis
IV- T unica Strosa
l -jednovrstvový cylindri cký epite l
2-villus intestinal is,
3-LieberkUhnova krypta,
4-lamina pro pria mucosae
S-Iamina musc ularis muco'sae
6-Brune rove ŽIi1U.ky,
7-cirkuläma sval ovina
8-longitud iml.l na svalo~ina
9- mezotel.
J HR \JBE CREyQ DNTISTIN1JM C R
ASSIJMf
{;.:". "n,""'o č reva lob.r. 621 sa sldadti zo shznic
."1. p,i"",", advcntlcle. c, podshuucovtho vlziva, svalo~eJ vrstvy il
mucosa hrubého ere ~a je na rozdiel ..
'
l
. ,. . . i I "llo::
~hznlcc tenktho ere~a hlMlki, bel. klko~
n)'lTl l. cn te rocyto~ il l. veľm i početn ych
3 pohári ko~ltých bunIek. Po-
doblle uo ~ tenkom freve
8J epitel hrub~ho freva I~
'
vni!.ra do shznlce kde
v~in. tubulóZIIe l.icbtr-
kUhnovc frcvn~ krypty,
' ktoré sú podstatne hlbSle ako
v tenkom čre~c. SÍl vyStlilllt
cylindrickými bullkami, z
S ktorých sa obnOVUJe črevny
epitel a pohárikovými bun-
kami.
Obr.62. Hrubé frevo
ť.\.' (intestinum cl"a$sum)
l-Liebt rkUhnova th;u.ka
". - II 10 9 8 2-vchllpc nina nad Iymfauc-
'' 'Í I' TT "v \
kým folikulom,
J -poh é.rikov~ bunka,
.... l' . , r (1. R, 4-jednovrstvový cylindncký
~plte l, S-Jamllla musc ulans mucosae, 6-tunica submucosa, 7-lymfatický fo likul 8 -tukov~ bunky 9-
artéria, l O-chylová cieva, I I-véna.. "
Panethové bunky chýbajú v kryptách hrubého ~reva a endokrinné bunky sa V kryptách vyskytuJu len
sporadicky.
V lamina propda mucosae sa vyskytuju folliculi Iymfatici solitarii v riedkom, kola&~ROvom vazive
LamiIIa muscularis mucosae je výrazne vyt voreni!..
Tela 5uhmu cou mi!. podobnt zlotenie ako v tenko m črev e.
~ hrubého treva pozosta va z. hrubej cirkulamej a ten~cj longltudlll6.lncJ podvrstvl
zosilnenej do troc h pozdl!nýc h pruhov, taeniae coli.
Poslednú vrstvu vytvára w2l.a na prednej stelle colon asc elldens a descendcns. Na zadnej Stranl
týchto úsekov hru bé ho č reva je vlZivová adventlcia. U intraperitond lne ulotených časti čreva J
tunika ser6za na celom povrchu č reva.
t urovi,,' vý brin k !processus vcnniformis, append ix vermiformisl.
Na prie~nonl priereze ~ervovitým výbežkom !obr. 63f pri študilI mikroskopickej stavby mi appendl
vletk y zak ladn é sta vebné rysy ako stena hrubého Crtva..
V slizn ici sa nachádzaj ú Liebe rkllhnove krypty , ktoré sú kratSi e a menej poCetn~ ako v hru
trevc. Krypty su vystlané jednovrstvovým cylindrickým epitelom s poCetnými poh~TlkovyQU
endokrinn ými bun kami. Lamina propria nlucosae je výrazne infiltrovani lymfatlckym t"Mllv
ktoré penc\ruje aj do sllbm uk 6zy.
Okrem toho v appendix e po zorujeme typicky obraz submllk6zy, ktorý JC podobny DO v
freve. Svalovina je usporiadanä v takých istých vrstv ac,h ako v hrubom čreve, ale ~rstvJ' IU lenS
Na pov rchu je ser6za.
 K pECEŇ fHEpAR!

rudskom organizme najva~~ia modifikované 1ľaza_ Je 5ufliSne exoknnnou a endoknnnou

aby mlkroskopid<!\ 'trukniT3 parenchymu bola rozli~el\é. Tle IstI!: bunky seeernulu

';.;", po'''''' serózna blana ' 1IInica $trosal. pod ktorou sa nachli.dza v:!.zlvový obal pečene
endoJuinne
Parenchým pečene: sa sklada z polyedriekých pe:fel\ovych buniek, hepatocytov,
I ~Idany,h do \'UJomne anaslOmOZuJuelch, tré.mcov uzalvaTaJuclch medZI sebou ~Ienlty labyrint,
~Ornm sa nachadUJu krvnl!: 5_lnusoldy Trimee pcčel\ových buniek II krvnych sinu50ld medZI
~~mi, sú usporiadanI!: lučovlto okolo ce:ntnllnej vl!:ny lve na ccmraljsl, do ktorej sa orvaraJu
'sinU501I1Y. Takl!:to zoskupenie pefel\ov~ho parenchýmu okolo eenlralnej vl!:ny sa označuje ako
..,..tt'ň0yý 1!l1Mjk. lohulus htp3ljcus /obr 641_ Lobulus hepaticus ma Ivar 5-6 bok~ho hranola Jeho
:r;;;nt ohranifenie sa v preparále z humanneho maleriälu nedä pozorovať v dôsledku značne
~ukovantho in tcr1obu!arneho vaziva. V ľudskej pečeni je interlobuläme vl\z;vo za nonnälnych
okolnosti zmnoUnl!: lell v mies18ch, kde sa obvykle $lretavaju tri lalôčiky Toto mleSlO označujeme
ako 09r1ob;ti.:l rn y pricstor a útvary obklopen~ jeho vazivom tvoria porta lou triádu - tnn hcpalls
jKafdý por1obiliamy priestor obsahuje tri útvary:

2
Obr6J_ ProtesSU! "cnn -~ - .
l-tuniea muc 2 ď onlll5, pnečny rez
'.Clrkul.6m osa, -funlca submucosa. J-tymfalick~ uzlie ..
1 SVlloVlOa, 6-1UOlcl serosa 7 _ ky, 4-JonglludlOálna svalovina,
, -mesentenoJum prOl"essus vennifonnis.

8
Obr.64. Pečeň

8.inlerlobulá~e 5-tlčovod, 6-lTamce

l-velia centralis, 2-slnusoidy, ) -arteria inlerlobularis 4-vena inl -
he patocytov, 7-p0r1 obiliamy priestor, väzivo. erlobulans,
 I. A IDlerlQbylam, ako vetvička z a. hepatica propria, ktortj!! časfou nutritívneho krvn~ho
2_ Y J!llrr'gb!J'am, ako yctvlčka Y.ponae, ktorá je sličlL'ifou funkčného krvného obehu. s vctvllJTl i vrB.ln;covej l il y, sme ruJÍl ku porta hepu;s . .
3. DYClY$ IDtrr'gbularis bjljfer - inlerlobulárny 1lfovod. duclus hepaticus de~tcr el si nister vy tla t . ,. prtton\ ~ spiJaJÍI a YytdrlJu lobllme
Mikroskopické odjgellte týchto lltrukt ur je motné pri väčllom zvačlleni na W.kla!.le stavby ich l~:;~p"ó"''" rcsorbcic. ' s n JC noYrstvoyym ty1indr;ck ym epitelom '\o
Anérla má hrubli stenu 5 cirkul;jme usporiadanými hladkými svalovými bunkami.
tenkOStcnná, ma naJ~lrU lumen zo vllelkých lroch spomlnanych litvarov. DUClus
pozlHime podra husto, vedľa seba ulotených oknihlych jadier kubickýc h buniek.
''''"'o''''''',',i,,
. sa Spájajú. v po~ hepali, do il«;c/loytho VYVodu _duelus hcpatlcus communl!
pne~hu pečct'iového vyvodu .Jc vlotený žičnik • vesiea fel!ea B je Spojeny s pečtlloYym
3 Obr. 65. Morfologické a funkčné ",";~~m­ \'Ý"'0dom pom~cou ductus tyst.leus. Posledný úsek 2.lčoYých cien, od miesta spejem.
v
pečeňovéh o parenchýmu ptte6o tho vyvodu I duetus. CystICUS, nazýva sa ductus choledochus • ttn vyÍlsl'uje do duodena.
4 I-ponobi liárny pries tor, .~epa.~'ne.1Ič~v~ ~e5ty .su vystlané sliznicou, ktorá nasadá na fibromuskulámu vr~tvu Sliznica
2-vena centralis obklopené. je v po.kOll h~lezdlcovlte UI~ne~i a je pokryta vy~k.ým jcdnovrsNoYým cylilldllckym epitelom
",,',ho""'"
vým priestorom - lobulus hcpaticus, epitelom Je tenká vrstva 5ltznlcov~ho vlziva - lamina propria muco$ac. V sli:mitovom vIziye $ÍI
3-pyramid ový útvar - lobulus ponalis tubu l6zne mucin6zne tl'azy. Pod sliznicou je fibromuskuláml vrsNa zloten' z
4-pefeňový acinus, ,." ~",, .. 'ho "ri"
a zo ~pinl.lovite usporiadanej hladkej sv"oYiny.
S-aneria cirtum lobularis.
2
I 2J.CNjK NES ICA FEI J FA!
Peceflový lalôčik v osi ktorého
centrálna véna, čite lalofik t I SIena tIenika lobr. 661 sa sklad' lO sliznice, svaloviny a ser6zy, pripadne adyenllc;e.
- predstavuje i :SlimiQ Itunica mucosal vytvára potetn~ riasy, klor~ sa $trom~ekovile rozveNujú. Riasy u. m6tu
fet\ového pa~nch ýmu . V vzájomne pospéjať I vyzcrajti na ruc orgánom ako rozdielne veľk~ komôrky vystlan~ epitelom .
morfologitkájednotka pokladala aj za funkfnújednotku pečene . Nová koncepcia _Lamina epithelilllis mucosae je tvorená vysokým jednovrstvovým eylilldrickým epitelom $
funkCnej jednolky peCene - ponálny lobulus lobr. 651. Ide zhruba o tisek mikroklkami na apikilnom póle buniek. Pod lamina epithelialis je lamina propria mucop,e. Sklada
peCeňového lobulu rozloženého okolo panobiJiámeho priestoru troth susedných I I sa z riedkeho kolag~novtho v!!zivlI s pot:etnymi kapilárami.
\eny. Morfologickou osou ponálneho lobulu je interlobulámy žlčovod. Tato ~ tvoria hladkt svalov~ bunky usporiadan~ v proticllodnc. vľavo I vpnvottXiv~ ~pirtly .
pečeňoveho parenchymu zodpovedá usporiadaniu, ktore je betné pri ostatných TJmjcB mQsa je na ventrélnom povrchu tienika a v oblasti priliehajúcej k pan princip.lis ICQf1)us et
tfaz.:ich. kde 5a sek rél /v peCe ni tlCI zbiera do vývodu uložcného v strede sekrečnej jednotky. ·fundus/žalúdka. Adventlciaje na ploche obralenej k pečeni .
Za najmenšiu funkčnti jednotku vo vnútri pečene sa poklada pečeňový acinus lob r. 651. Je Io
peteňoveho parenchýmu, klorä je zásobená cirkum lobulámou velvou inlerlobulamej žily a
Pečeňový acinus nemá viditerné hranite a má ovoidný Ivar.
Hlavnými Štruktúrami v pečeňových l aloč ik Oth sú pefenové bunky _ hepalocyfy, uložen~
Iramcoch a prebiehajúte radiálne od okraja peCeňového lalôčika smerom k v.tentralis.
!ramcami hepatocylov sú IIe1 radialne usporiadan e pečeňové sinusoidn~ kapiláry. Priestor
ht!palotytmi a sten ou sinusold je šl rbinovitý perislnusoidový Disseho priestor Ividiterný len v
Stenu sinusoid tvoria endotelové bunky a hviezdicovité Kuprrerove bu nky.
Do penslnusoldoveho priestoru vyCnievajú zo strany hepalocyfov mikroklky lýchlo buniek a
druhe) stran y cYlopJazmalické výbe1ky endotelovýth bun iek. Epitel pefeňoVÝth sln usoid
na bazainu membránu.
"'''''''''11
Inlrahepalálne ll čo\'f cesly
Na lej st rane hepatotytu , kde sa prikladá k susednému, je vytvorený žliabok.
prilotenim lých lO plôch k sebe vzniká medzi bunkami tenký kanálik bez vlastnej
predstavuje začiatočný úsek 11Cových ciest. Spojenim týchto tisekov vznikli v peCeflovom
telá sief intercelulämych žlčových kapilár. Tieto kapiláry teda nemajú vlastnú Sienu,
ohraničené len prolirahlýrni hepatocytmi, do klorých sú vyhlbene žliabky. Obr,66. Stena tleov~ho mechtir. .....
Zlfove kapiláry odvádzajú .ŽIf na perifériu lalocik~ lu sa zbierajú do krátkyth, tenkých k",áJ;k"; 1- tliazka sliznice, l-vysoký jednovulvovy c~hndrtcky epitel,
vystlaných jednou vrSIVOu kubických buniek a to sli vY-vody, ktoré nazyvame Herringove kanáliky.. 3-lamin a propria mucosae, 4-tunica mU!ClJlaTlS.
Herringove kanáliky odvádzajú žlf do interJobulámych žIfovodov _ dutlus interlobularis bilifer,
ktore prebiehaJu v ponobiliámych priestoroch súbežne s tievam i. Stena in terlohltMml'hn 1Ih",n.-l,'
,• •• ~I.~ , •. ~_I
 M PODt Al (mKo y Á Ž I 'AZA tpANC REASI ;~f~~~~~~l lllikroskopickú st;,vbu sIen) Inlvl;,cej rúry.

Podtalúdkovli!Taza sa skladá z dvoch funkčne a morfologicky rozdieln yt h čaSi l. :~~~~~::~r~~,~:;~~:~ dorzálnu a ventr<ihm c:lsf per} .
Exoknnnli tvorí .'§č!iu časť žľazy a endokrinnú predstavujú skupiny endokrinných ;1 I l p:lpily jazyka.
wradené do ITÍmcov v Langerhansových ostrovčekoc h , ne rovnomerne roztrú se nýc h . '.nr,.,._ sval ovinu jazyka.
~nch)"1Ile. i l1lakroskopickll a mikroskopickú stavbu zuba.
ExokrinnA tasť pankreasu predsta vuje väč~iu čast' parcnchýmu, klorý je č le ne ný "",;:;~':~';:~:;~ ;,",VI'"''
sú to Tomesove vlákna:
čiSIO serózna žľaza podobnej !truktúry ako glandula parotis. Lalôčiky sa skladaju z a
l10ré sú zloun t zo seróznych žľazových buniek. Serózne acinóV1 e bunky majú py" m,ldo,Vý ,~,; prt!dentin:
oknlhlym jadrom . Svojim apikálnym povrchom sú obnl tené do dUlink y, uloženej v "Clr;r,kll,,;zcljre glandulu parot is.
Dutinka adnu je vystlaná nízkymi, svetlým i, centroacinóznymi bunkami, klo~ nejavia j:Ch"',kt,,,;;zc,-ire glandulu sublinguali s.
sekrtcie, ale predstavuju zač iatok vývodn~ ho syslému exo krinn ého pankreas u,tzV. vsunulé Charakterizuj te glandulu submandibularis.
Vsunuté vývody sú teda vystlané jednovrstvovým ploc hým epitelom, tvoreným "",'''',,;,ró!mi~~~
ll. Opi ~te sc rózn~ typ acinu.
bunkamI
V exokrinnom pankrease chýbajú prú.u:ované vývody. Vs unu té vývody vyÍlsťujú p';'''''''''W.l]' 12. Op i~ le 7micšan}· sc kro;!čn ~' oddi el.
mmllobulimyc h vývodov vys tlan ýc h jednovrstvovým kubickým až cylindrickým Co predsta\·ujú Gianuzzi ho lunub"?
Intralobulime vývody sa spájajú do vývodov interl obulárn ych, uložených v interst icililnom 14. Opište v)' \'ody slinných žliaz.
medzi lalôčikmi. IS:. Ch:lTaktcrizujte prechod ezofägu do kardie zal údk a.
Hlavné vývody Iduttus pancrcaticus maior el minorl vznikaju spojením viacerých ;""',,b'''m!y, 16. Op i ~ t e bunky zliazok fundu iallldka.
~odov ..SÚ vystlané via~\'rstvovým cylindrický m epitelom . V epile lovej výsle lke
\')'Vodav su prltomné pohAnkovt a cnt erochromafinné bu nky, ktorých pofel sa smerom k 17. CO Sl! to Brunnerove zrazy?
zmnožuje. 18. Opi~le Lie herkUhnovlI kryptu .
19. V čom $lI zásadné rozdiely v m ikroskopickej stavbe tenkého a hrubého čr!!\;;"
20. Opi ~t c peče ň ovy lalôčik.
21. Čo je to portäl na triada:
21. Co je to Di sseho priestor?
"13. Opíšte seróznll pankreatickú htmku.
Kde sa vyskyt ujú centroacinózne bunky v pankrease?
O pi ~ l e \I)lvod)' exokrinneho pankre<lsu.
Opgte Lange rhansov o strovče k .

Obr.67. Pankreas, vlč!ie zv~f~en i e

l-pankreatický acin us, 2- vsu nutý vývod J-
génna časť b nt.-. , 4- ' zymo-
. u,,,,] , bazofilná (homogénna) časť 5-
Centr08Cmózne bunt.-., 6-krvná •. _ .,. '
..], ""PI ra, 7-bunky
Langerh ansovho ostrovčeka.
 '. 11 1. M O Č O V A S Ú S T A V A
IORG ANA URl NARJAI

A OS ! IC K A t REN!

Obhtka J~ zJo2ťné
t.\kre~nou funkCIou.
Il/hym v:l.l'\Ovym
l<IIJ.IN, ,,,,,,'10,,"; "",,,,,,,;;;;
rul-dielne taSti,
KiU:J! -
\· rl1ľad.
mOOllIV:!
COlTll!5cuhnD reoij1e
1!.t:.!:it • Ined!!!!:! !'tnuhS. J<;:
\I kU1.el'ovné litvary,
ktoré majú
spôsobený lú~o\li l ym
I..análikov . P)'nlmldy sú
ku k6re il vrcholy pyrllmld
ako obliekol I' bradavky.
~, do
oblitkovych
q!jrrs rroatrs Z kôry
drene vybiehaju obJitkol'é
COIUIllUilľ renfl!ts a z báz -
\'ybiehaju radiálne' do

pru~y
l
drene, ";;~:'";Llli~~~~i~:
nllkru~kopH;"eho
hrad.b"a rOZuznallm( v
vJ::.stne tfaWI'e tlarmu.
zakJadnou Jednolkou Je lIefrón
vIIvodou tasť
Ci!<!i odWu!! !obr. 69.'
L o b liek Ol,t te lil,s ko
2. proxirnó lny I.:. n;l jik I~OflD al..~sl \~nl..u~ medZI afcrcnmou a
3. H ~ n le h u s ll/ čl,a efercntll\lU anenoluu. Su IO male bunl.. ~ su
4. din áln y kallálik, svetl}'l1I p drom Cyloplnma I}'chlo bunlel.. obsahuje )enllll! filalllenta a tnnle lehuka
!.Ob li čkovC , Cast disliil neho I..an:i.lika. klOrá sa dOlyka afere!llntJ i (l(rColneJ anenol) prislusntho obhtl..ového
rena le lobr. 151 je l te lies b sa 'lazyva nJ3f'l ln deos a. Epitelovt bu nl..} d,slulnehu I..anlihl..a su v tomto mIeste v>wl..t .
gurm )' Úl var. obsahujúci iilke. tm3ve jadrá le:tia lesnt' vedra seba. II prCIO $(, lel1l0 ils~1.. no bctn\ch preparjloch ~ubr~LUlf
~na\·~ie. BUI;k \ l1lacul~ dcnsa zaznanltJHivaJu pr.lvdepodobne mfonnacie o OSlllolafllc tcl..utIU Y
vlásotnic,
puzdrO olJakll)'c
Ill . zI02.eIl~ 111 h ::':i~~~:I:~ : 1 disláll.lOm 1..Ol1HÚ, I.. U. 3 odovzdav3JlI ich afcrcnt ntj arterJolc
pan ~tál l1 tho a \ Ilu torn~h o V strednej vrstve aferenlnej II v tn cnSc) nllerc...!..efercnllleJ IIrtcfloly sa vysl..~tuJu modif,l..millt
listu. myocyty alebo jll xI3"!O!!lfW líi rn e bunky. I..tor}ch cytoplazma obsahu ie ol..ruhlc Jadro il \oCl<rc(ne
'jh, t>~ Fr"m .. )Il ~· rtl. ob)J~kou granuhi S osobilll~ Il1 hormónom. rcnlnom Bunl..y hrajU dôletJ!u ulohu pfi fe!,!ulaclI kr~neho bku
1- .ai"Ov<, puzdro. :!-I..">(iI. J-drel\. 4-oblitkova panVJCl..ll. S-moto\oLl. 6-o b)jth'HJ p\rdJlllda. 7~
 Obr 71 Kôra obličky
I_proximilny kanihk.
2_glomerulum,
3_distilny kani"".
"_macula densa dlslálneho kana-
Ilka.
'l S-krvni kapiiara.
6-Jadro bunky panetálneho hSIl!
Bowmanovho puzdra

Obr 70 Oblltko\'c teliesko 2

I-anc"ota affúens,
2-ancrlota cfft'rcns.
3-kapilál)' \· )' ~!Ianc endcjt. J lI en leho ducka lobr T:! '. a~sa
lovýml bunkamI. nephnca. sa sklad:\. zo zostupneho
4-Bowmano\' vatok, ra(TIienka. pars descendens a
5-panctálny list vzostupného ramienka., pars
Bowmanovho púZdr3, ascendens. podra výSky epuelu a
6-viscerälny list " Sírk y kanálika rozliSuJ e llle .na ne~
Bowmanovho puzdr.l. dva sel!mell1 y. lenký a hruby. ~tore
7-cxlraglomeruliinl~ me7.anglu!j"t; 3 sa nel;lusla kryt" so 7.0S1upnym a
8-lumen diSllilneho tubu lu,
9-macula dens3. Vlostupným ram ie nkom , . I ' 'ednou vrswou plochjeh bunieJ... nasadajiJcich na bazálnu
IO-pro;t;imálny tubulus, I;nký W"DI'! !l1 Henleho slutky Je vysl. any J, . terdl gi läcií. v cvtoplazme sa v~ skytuJ(
ll-me:zangililna bunka membránu. Hranice buniek su nepraVIdelne s množstvom IO •

traglomtrulámeho m.. ~angla. málo bunkových o rganoIdov . .' . . .', d b ~h charalaeru ~ko distálny lubullls. do
Hruby SI'!"mc!lt Henleho slučky ma epucl kublek}. po o n o
ktorého plynule prechádza.

Obr.n Drcli obhtk)'

5 I-zberaci kanáhk.
l-hrube ramienko Henleho krucJ...)
l_krvnli kapilara.
4 -v3zIVO.
S-lenke ramlcnJ...o Hen1eho krucJ...~
, prm!m§!ny boitjb lobr 711, tubuJus proximalis, sa sklad!! z dvoch usekov ' stoccna tas!' - RiU
J..1!!.llI.!lIi a IOvna tasf - 1lAll.JlW. klonl zostu puje do drene a navlUuJ c na zostupnú tas!' Henleho
,luťl.l fubu ru ~ Je vystlaný Jednou vrstvou ni15lch cylmdrickych buniek, nasadajileich na bazálnu.
mcmb rä nu Povrchové pJazmalemB týchto buniek je výrazne Specializovaná. na vSetkých Ifoch
"krajoch Lummtlny povrch vybieha v mnotstvo tenkých a vysokycn mikroklkov, tv oriacich,
~dko\ It)' lem ' Bočnt okraje, ale aj bazAIna plazmalema vytvárajú mnOžstvo zloži týc h lnlerdigitácil(;'
pnC"1ll , bwhleJ Casti sa v týc hto Zárezoch vyskytujú vertikáln e orientované mitochondrie,
podnllel'l uJuCt spolu s Invagln'cialni plazmalemy pnitkovaný vzhl'ad bazálnej ~asti cytoplazmy. ,~
i. \ lup lazl1l~ bunie)" Je silne eozlnofilné. v apikálnej zóne bohatá na rÔZI1e vel'ké vezikuly, lubuJy a
I Jk ,,,,I \". v bllulneJ ZÓne sú zasa pritomm! mitoch ondrie. Častý je v}'sk)'1 perOloa zómov a lyzozómov,
I:hmll proAlnlálnych kanálikov sú obklopent pletef10u kapilár, pochildzajiJcich z eferemnej artenoly
ill''Ilf lucich perHubulámu kIIpililmu spleť, [etc canilla re pl'!rnublllare
 ... QIs!;!lnv K.1lll1li..1.lobr 71/. lubu lus distaJts. sa sk ladá l tnx h fasll : priam: u~d.•• JJ..íUl..HW. tm av\ _
".~ l "Orld~I (IV n13r"!o drusa a sltx::~n6 fast'. paG CO pl0n'. kto,", sa konfi ~POJovati m segmen toni. ll . Vývodné r eSty IDru'.nyé
"".(UJU~11Il do Zbe"~c leho kamiJika. Bunky d.stálneho kan álika su vysolt. maJÚ nepravldtlny t'M,
K vývodným motoVým CUtám pSIna obli čkové kali h b
ml1vBt, nm laleraJIl}eh Interdigitacil. Na apl kjJnolll povrchu je mekoľlo rnikro klkov, t~ lopln l !]}a mechilr. mu tsk' ft tcnski motOYá rUra c y, o hfkod palwitka. moto~od, matov:;'
I~ ,13hu eozmolilná V bazainej fasl; bun ky v ldJm ~ množs tvo Invag mácil plavnalcmy s vcrrll~lnt
,,,11(\" dnyll" v..-l I.. )1I11 Illltochondtl3llH. ktore podm lCfluj ú prútkovanie tejto f3S li b Unl~k . ~ fobr. .14f, .II.il1U: skl adfl ~ z Iroch vrsti ev slizn ica _ IUD i mufPU
t>1
mDlq rnusclllaps
. . •
ft YonkaJ!:la Ylzivová YrS1V " -:' .
1 - ,unlq !!!.! Yen1 11 'a
ca ' s~alod VrstVil
Sliznica Je na povrchu krytá Yiacrsllov:;'m prech d ' . I
l'i(!(lltilJej'l eln ľ
!lh/I'br lobr. 731 'k k . o nyrn epne om - epilbcJi' lw Iran' illOnalc klorý Sil
~I!<:n~ renahs S~ vel,'i na segmcntalne an tne. z klorých sa fonnujú anena.: mlerlohares. vstupuJúcc v ,nll ~os ~~ Jsvl ako. ZyrstYc ný, a Je usporiadani v nil.ke riasy, ktort dodiY1IJ(; lumellll
, NIn.oslI oblleko,yeh p>ramid do hmoty eolumnoe renales. Na urovni basis pyramidis sa Il eto
~vlCl.theoY lty yu.ľad.. Ri edke ko laSélloYt vlZivo shznlce JC boha!C na kolastllovt a eh151iekt
vlakna. HladU 5yaloYma motoyOOU je Y hom,' ch 213 uspo,,"'_· · d d ' did
r""p~dJJu ll.. ,~C!j puCet anenae arcuatae. Z meriac arcualae odstupuJu JenmcJSie aneriBe k ' . .. . ... ,a o VO('1 vrstiev. v o lleJ o
trOCh. z toryc h YDutoma Je longltudmálna. stredná cllkull1ma o vonkaj~ia VloYll0llSltudmlt\na.
",,,:rllJ"ul~res do ~Ól) . krore y)'dávaju jednotlive anc rlOlae aITercllles. rozpadajuce sa Y obllf kovoru'
(.-I(~,I.u nd n."te nllrabll, Anellola t flcrens vystupuJe z telres~a I Y oblasti prox llualnych a r
Mofo"ý mrcbú fobr. 751, " ujca udnnja,je dUlý. tenkostenný orgán, ktortho stena sa skladá ro
JI~I~hl~ch tubu lu, .a rozpadá IIa perirub uhlme kaplláme riefi~te .
5lizn iee, sYalo~iny a ad velllicie. SJ..iZ.niQ má rovn aké zlounic ako je 10 u meteru. SyalOYá yr;lya Je
\ CII"!Il~ fI .. fl$tc ~;J zafl"a hneď pod povrchov)!m pu zdrom ako venll~ slellatae. 1. kt orýc h Yll1lkaj u
pOnlcme hruba S zložená z troch nezreteľne oddelenýc h vrstiev, ynútomej p!u;iformnej, strednej
",".I" Jlllt:rlubulill'e~. dopreyadzajuce roYnome!]!]é tepny. Z vena e interlobu lares odte k ~ krv do venac cirku lámej a vonkaj šej longitudiná!n ej.
,"~U,II.ll·. uJvžen.,ch na konikomedul.imom rozhraní. Ich spojením yznikaju yellle inledobarcs,
~ je zJouná Z kolagt! noYé ho Y:!.z.iva a na miestach, kde je matový mechl.lr kryty
1:1"1(' U.:h ldzaJu kn pnamo do vena re!]alis. pc ritoneom, jc nah radená se rózol.l.

Obr.7J
13 C ievne zasobenre ublttky
I-a.interlobar is,
2-a.arcuala,
i~::i=:a; 3-a.inr erl obularrs.
'" 4-artenolae rectac.
" S-ancriola affen:n s,
6-corpusculum renis , Obr.74.
7-artcr iola efTerens, Prierez stenou
8-postglome ru lilrn e kap ihi rn c močovodu
I ~ ~ '-' T1-- rieWte, l-prechodný epitel,
9-v-i nterlobaris. 2-sliznifmi riasa,
IO·y.arcuata, 3-!amlOa propria
11-y.inlerlobularis. mucone,
12-yenae rectae, 4-syalovi vrstva,
IJ-ve nac stellatae, S-Iunica ad ventitia.
14-duc tu s papiJlaris.
 xl" ŽENSK';- REľROOUKTiV N Y SYST~; M
. IORGANA GENITALI A FEM rNTNN
, ~ b 'M produkcIU valito\<.
. . é v nk a ' ~ie oblavnf orgäny le ny, ktorf 5U pm l"'SO en . .
1)'0(18 ho vnlllo~ a
.
° d' , P f ,,'_"
drtiavame cez štá lum e"I IL<>Cle
• embnlonälneho vývoja a na produkCIU 1:enskych
l d
~~:~;Ch horm Onov. ktoré podmiefllljÚ anatomic ké a histologické zme ny. potrebné k op onenIlI
' J

• výVoj u embrya a plodu.

Yru.,IQmt nohla ynt organy sú:

vajefnl!.:Ylovaduml
vajlUlO vod)' Iluba ulerioal
rnal r rni ca lulerusl
• polv~ /v ag ina/.

Y9 n ka jSie pob!a ynt org{l ny sú:

drii dec Iclilorisl
,'el'!.:f pys!.:y lIabla majoral
malt pysky lIabia minoral
lliazk y únia e!' do vesti bula pošvy Iglandulal' ves-
tibul ares majo res el minor esl.
A VA JECN jK IOyARU IM I

povrch vaječníka lobr. 761 pokrýva jedna vrstva kubických až. plochých bunie k tzv. zárodotného
epilelu _ cpjthe ljum superfici ale, ktorý nasadä na vazivo lunica albug jnca.

7 Obr.76. 0várium .
I -povrchov)' epitel, 2· tu nica albuginea ovarii, 3-folliculu5
ovaricus primarius, 4· folliculus ova ricus cresceos, 5-
fo lliculus ovaricus vesiculosus, 6-corpus luteum, 7·
medulla ovari i.

Na histologickom reze vaječ n lkom vidíme pod vazivom

lu niea albuginea peri férn u tasť , kôru - CODeX oyam lobr
771 a cent rálne uloženÍ! dreň - mcdu!1a a yarii Hranice
4 medzi kórou a dre ň o u Sl! neostré.
V kôre vaječ n íka sú ulože né útvary, ktoré obsahujú ženské
pohlav né bunky. Nazývame ich folik ul)' - ~
3
2 =rim
V kôre vaj eč n i ka dospe lej že ny sa nachádza veľké mnois-
tvo folikulov v rôznom ~Iád iu vývoja. Keď folikulu5 a v
6
ňom pohla vná buo ka dozreje, folikulus praskne oa povrch
vajef nlka a umožni vyplave nie zrelej pohlavnej bunky
smerom k vor nému koncu vaj itkovod u.
5
Obr7S. Rez mnou mOCovtlho mec húra v ývojové ~ tádiá ova IQYllIDI su uložené vo follk uloch.
r-prechodný epitel, 2-Jamina propria ktorých prevažná v äč~ i o a sú tzv. primordlälne rollkuly
mucosae, 3-svalov:! vrstva, 4-adventilia.
fo llic!!1115 oyadc1l5 pn mord jalls . Sú uložené na periféTlI
kôry vajetolka, tesoe pod tu nlca albuginea o vam
6 Pozostávaj ú z vy vijaj úcej sa poh lavnej buoky, obklopenI'l
jednou vrstvo u opl o~te n ýc h fo likulärn ych bunl I
oog6n;e sa vyvi nie oocyl l.radu loyocylus pdmarjn V. Ma relatív ne verk~ Jadro, kloré Je ulotené
 ~.\cenlri.c k}' V Jadre Je Jemne ro I .
menIa aj vrstv'čky bUHle". klorť I~:~~~~Y tC~~m:lj" s vÝ~lW1ýrn jadierkom. Dou;eva f
LI UJU a ,ferenCUJe sa aj prj hhl~ s n ul
o.
1 .' . o, ,'. POJIVOY&! tkan iyo.
Obr.n. Conex oYarii
I-povrchový epitel.
2·!unica albuginc. ovar"
3-foUiculus ovaricu$ prit~ .
4 ~ II" , ~ ...
- o ICU US ovarlC1I5 creSCens •
5·corpus IUleum .
V rastucom folikule •
ncu, [ftSe'm, sa tv.C~ujc
kbunka.
. Pôvodne J"cdn.
Vntva
' ulamych buniek sa ZI1lno.l:u·
Viac vrsliev buniek Je a
epitelu. Tie 2: buniek
k vaji~ku, sa naJ;ýy~jir
bunky. Medzi nimi
pov rchom "',sl jev
nick sa
ovaria do vrSlvitky, ktoriI
tI~eca fQtrjclJli. Táto vrstva sa
dl~erencuje na vermi dobre
!arlzovany, sekretný obal "''"Ý U",~ľi~'
I.
mierna a na VOnk8j~iu vrstvu
tvori skulo~ný väzivový obal'
e}(t~ma : Vrstva gran ulózovych h"," •. C .I
le prthellLlm folliculare seu
granulosuml Ostáva
vyvoja folikulu ",,,,,k;'~;;;•• ;;~
Zrely folikulus _
yesjcIIIQsUS, zvany'~'~;";':~':""""""
78!. ak dosiahne svojho
p~reme~u v raste, zaberá
o.j.""'",:'"1
hnibku
korovej časti vaječnlka a vyduva sa a'~
nad povrch ovaria. ~ teliesko nazývame com\!5 albjcans. Biele teliesko sa postupne pribli1ujt k hlMlm ~rstvám kôry il v
rozoznávame treto vrstvy a utvary: Na priereze zrelym folikuloll1
- povrch ova pokrýva zona peIJucjd3 ktora fi
blanka . sa arbenlm HE znázorni ako fialovotervená homog~nna
- vnu tro folikulu vystrela epnheliuID fgltjcu lare se t t
d",."k I .. ... --- __ u ua.um "ranlllosum m~d,.· bk '
" Y vyp nene č.rou tekutinou !jqvQr fol!jcularjs -_oo_, ~ un anu sa vytvoria
-_ dutrnky
dd ' sa postupne s o' . .
p ~.a il vytvorrajednu dutinu cavu[)) (olljcu!j
0. UtlD)' ~a vyduva epr th ehum folliculare seu stratum "ranu .
klOry sa naz)'va cumuJus OQgho[lJs Ise u ovi fer/ to losum v podobe malcho hrboJčeka,
- v CUJJluJus oophorus je vaječná bunka ulozerui tak z ' . ..
buniek. klOrých bazálna časf je zanorenfi do ,,,,,,,",,: ~ JU. obklopUje jedna vrstva (olikulovych
u.d.l.íu.i! ...w.uu:,. Tato jedna vrstva buniek sa nazýva UllimD
- medzi vrSlvou granulózových buniek il II . . .
Obal zrelého fohkulu tvori ~ kt orá s:e~a/nlerna~e ba~'na.hJan/;a.'membrana basalisl.
pa CiSterna , e r na vnUtornu čast, g3rs IDIerna. a na čast' vonkaj$iu,
rs
rnu:rna sa s~ojimi ~yto l ogickYm; cll
.
);;11.'o.. ~.'m Predpokladá sa, !e ~yh'ra esrro~!tnllok.mi lIodolH Ili .
ll. Y-!ell,k~ pollll~n~ h bunky Ihn I VOutomym
I 3 7 OI"m6ny
Ob, 11 tuť Det~1Io ~
..,.,' r -. l-lh~1 fothcuh. olikulu
tu:
r"lhcul; _ tuniq 1CiI t,.ttm~ .l-lhtQ
&nnulO$.i, 4'OVum s.u:ml., "3-m_mt>nna
'
tO'Oll1 fllllI\i, 7 \' ZOna peUucllla, 6-
thea. folhcuh Inl::::a; fOlhc:uh, 8-eievy ~
-<:umulul aophorus.
.
-:;;'~:ľ e~le~. le ballllo lc,t~ne ~beni..
poclladza II klp,limt nee-J!te th
rnlerna. tQ
O~u1icrou n;u;)'vame vyplavellre ~alit\a zo
uel~ho fohkulu. Na m't~l. folikul
~Vllkn. lltf: tthesko • CQmm l!!!euro. M~
stavbu Hazy s vnulomym vyluto~anl
lobr. &4 /. Tvor;a 110 bunky s Veľký:
obsallom luko~;tých tátok.. Pn be1noro
IHStologlckom spncovanl ofarbeni
hcmaloJlylin-tozlnom sú Ilelo bunky
relallvne svellť, pretože miesta po
vyplaven ých lukových kvap\cich sa
neofarbra.
Bunky llttho lelieska poclládujú lo
fohkulárnych cpllelocytov, ako aj z buniek
!heca inlerna. Corpus lUleum produkuje
1I0Món progeslerÓn. POCIl.5 l!.J1I~idity
nazývame lehesko C9TP'!$ h!!eurn
Il!lIriJIiIAW .
Ak po o~u\ál:ii nic je vaji~ko
oplodnené,
~DliU comys cyc!jCUID 'j!:1I
Jy!ellm
mCD5lrualjon;$. ktorého funkcia sa zachovi
len asi 14 dni. Postupne jeho bunky degeneruju, vytvaraju sa mtercelulárne hyalinov~ mll.5y. Takéto
priebehu rokov, premenené na ja.zvitku, unikne.
Počas individ uálneho ti~ota !eny mnoh!! l vajltok zanikaJu a ttnlO proces nazývame autzia
folikulov, toho vysledkom je (q!licuhn !l!TC !;C!". Zinik vaj"ka ~ folikulu mók posullnúf
klolikofvek jeho vývojovt ~Iädium . Alrf:zia sa prejavi pyknózou a thromalolý"ZOu Jadra, ako aj
rozpustením cytoplazm y. Do vnutra folikul u sa dostanu makrofá.gy; likvidujú jeho obsah. Zona
pel1ucida, klora pozosláva l. komplexu po lysacharido~, je veľm; rezistentni a dlho mohlo vidieť jej
fasti v atretickom foHkule.
8 VAIÍCKOVOp a l !BA \ /TFR!NA - SA ! ľ!NXI
Jc to tá časf tenského reproduktlvncho systému, ktorá prijíma a transponuje ovum, ~ylv.ra
podmienky pre oplodnenie o~a a pre jeho ďal~i transport do malernrce
Vaj!f kovod lobr. 791 je svalo~iÍ trubica, ktorcJ pricsvlt komunikuje s dutInou maIernIce. ako aj \
dutinou periloneálllOu.

I infundlbulum ru bac urefln~e. ~ ~rort h o vybiehaj ':' tim bnae ruba e Ul c"nae. a krort usti ako OS1iu~
abdorom_le lubae Ulc,mae do dulmy brulntJ
1lmpul. luble ule,m,e. rotllrcn~. nlJ dl h!il fl5(
3_ ISlhmus rubu ulerin,e, zlilen' fasf
4 pa/1 m/CI'swllhs wbae ule,m.Re. b oní prebIeha y stene ml /erni ce a YyUsr'uje ako OSIIUm UlcrinllTl1.
rubae Ufenn ae do dUllny maternIce.
Vljllkovod pridrt iava zJYCS na zývaný mtSOI Dl pinx. klorý Je ~ as fou Iigam enfUm lafUm uleri.
SIenu vajllkOI'odu lyori
I. slizniCI - runiCl mucosa
, Jamina epl th cl ulh.s
:1 lamma propna
11 .5.-3101" "Isll'. - lunica muscu lariJ
1/1. obar'Ij úc. ,'rSlya - tuniea serO$'
Obr.79. Tu ba ulerina
I-vetvcnle rias, 2-vnulOrnt! svalo~l
vr.ava (sIm/um circulare). 3-vonkaj$ii
svalová vrstva (stBnum longitudina!eľ.
4· mezotel serózy na povrchu tuba
uterina, S-Iamina propria mucosae, 6'-
Jednovrstvový cylindrický epitel.
I. Sliznica· !unjra mu enU V obl~i
ampul y vytvora mnoh f bohato sa
ve lviace riasy. V ý~ka rias, ako aj íc~
vetvenie, smerom k istmu kl esá.
I. Lamina epithelialis. Epitel je jed-
novrstvový cylindrický lepithe lium'
simplex.1. Tvoria ho dva typy buniek:
.a: bunky s elliami - enj!hcloc;ytm
ki.l.ia.I.U.:i, ktorť sli pofefn ej~ie v epiteli
fimbrH a v ampu le
bi bunky sek rečné - epjl be locYrm
mjcro vjJ!o$Us.
l3unl..) ' s emami kmitaju smerom do
dU lin y maternice a pomábajll pri
tran spone vaj lfka, prieom sekrečnť
bunky produkuju blien, klorý robi
~vrch epitelu hladkým, aby sa umo!-
nrlo Jep~ie posuvanie vajfCka v prípade
oplodnenia. Tomuto aklu napomáhajú
okr,em uvedených okolností aj peris-
2 Lamina propria mucosae je tvorená k I ~ taltrd:f poh yby Sieny vajrekovodu .
conneclivus cel1ulosus/.V obmedzenom : f te ~aa~u nO: éhO ,:a~iva a potetn ých fibrocytov Itexl us
",SI·a tol'. vrstva _ lun jca mllsc ulari5 vy kytuj u aj mastocyty a bludiv~ bunky väziva.
Skladá sa z dvoc b vrstiev'
/I vnútornej cirku lámej V~IVY ale bo skô ~. . nie je sti mulovan~ honn 6nm i vaječn íkov , nastávajú zmeny v stratum functlo nal e Náhlou
2/ vonkaJ~j longintdinálnej v;srvy IS!ra~ Plr~lo.vlle. prebiehaj ucej vrstvy ISlraDlm cjrcylarel
Medzi oho . _ _ m ,ongt!udma!tl
ma vrstvami nie je ostrá hran ica U' .
naJvnutomej~ja vrstva tvorená longi!udinálne žren S? v ~bl~sti iSlmu nachádza e~le Iretia _
usponadan yml bunkamj hladkého svalstva.
, . vlllovú vrsIVIl a oa povrchu Je kryt!l vr~l v('U
1 nl. :r1l_~W:~:;i~k~ kolagé novtllo v:lz,va, kl~rll kryje s
Jt tenkli I 'eh bunick lmeSolhehuml
rpilcliiln yc:h mcZote ovy
TER qSI
C
MA TFRN ICA
•.
ltI ,
m'lovao ' ch vnútorn ých pnhlavnych org6nov
f !cmicaje dut}', hrubostcnný scgmcnttrublCov~lfO sme~om je mierne oplO~lená, obsahllj e
•• U člov eka má hruškovitý tvM . Donovcn.. " nym
feDY· · .
d tinu ktorA zodpovedá tvaru maternice. . C ť kde vyusťujú vajlčkOvody sa nazyva
:'Ui~ časť orgánu tvori ronlrená časť G?rnus Ill.tr t. ~ k's eOfl)US uteri spája iS'hm Ll $ \ltCl!
'. Dolná, vajcovitá časť sa nazyva cery'x uten, ctoru
-:'~~S :~~j~m ponio vaglnalis uteri siaha do pošvy.
StenU maternice tvoria: .
l, sliznica _ nmjea m'lCQsa en~Qm;trJum .
:J. lovina - IUniq muS" ul!lCJ5 mygm;lT!um
3: ~:iYOVÝ obal ~ nmju "WM peri";!lrjum
pararnerrium pafTl k zjvesnfm u apa tu maternice
. a súvisi s kolagfnov)'m vä.zi vom, ktor~ sa
ic a v ktorom sa vyt'V áraJu
ľ"!IpchDdza medzi svalovinou aperi metriom hlavnc po bokoch alcm e, n:
silnt vliz}', zlo1cné z lamel6zne usporiadantho kolagfnovf ho vllZlVa. ,.
t. Slizu;" matern ice Itunica mucoSa. endornetriuml . " . e mom f
Endomelrium je na povrchu pokryté jednovrstvovým cy hndfl ckym epltelo.m, v kto~om J .
rozoznať bunky s emami na apikálnom povrchu a sekrefné bunky. Lamma propll!l mucosac ~:
tvoren;!. vlzivom bohatým na fibroblasty a amorfnú medzibunkovU hmotu. Z v láken prevatuJu
retikuláme vlákna. V tomto v!l.zive su uložené jednoduch!! tubuláme 1~azy: kt,Oré s~ môtu v hlb~lch
mrvách endomenia vetviť. Zľazy sú tiež vystlané jedno~t'lovým cylmdnckým epitelom ..
Z hľadiska fun kc ie endnmetrium deUm; na povTchnejšie S'ratum functjonale endnm;.tTII a na
bazálnejšie ulotené stmIlIm basale t nd gmetr ji. Obc tieto časti podliehajú celfmu radu mllen, .k~oTé
sú návmf a zvýrazI\ujú sa vo sfére funkčnej i morfologickej. Zme ny súvisia s funkč~~u akt,lVIIOU
vajefnfkov. Cyklus zm ien, ktoré sa týkaju predov~elkým stratum functionale endometTII, nazyvame
menSlruačným cyklom l obr. ROl.
Rozoznávame tieto fázy menštruafn ého cyklu'
I. proliferatlvna
2. sekrečná
3. ischemická
4. menštruačnll
l. proljfern11vna fáza sa nazýva aj fáza fQljkuláma. ,
Dochádza ku rege nerácii sliznice maternice, ktorá sa 2-3 násobne zvyšuje. Žliazky sa predl! ia a sú
početnejšie . Túto fbu chara\..1.erizuje veJ'k.f množstvo mit6z v epitelových bunkách , ako aj v
bunkách stromy. V posledných dňoch tejto fázy sa v !Iiazkach hromadi glykogén .
2. Sekrečná. fáza -1lUd.ln.iI.. Začln a ovuláciou a vyplavenim vajlčka. EndomelTium prekonAva prudké
zmeny. Jeho výška dosahuje až 7 mm. Hypenrofuj ú žľazové bunky a v medzibunkových priestoroc h
sa hromadi stále viac tekutiny. Žliazky rvoria veľa sekrétu a trazovf bunky hromadia v bazálnych
zónach glykogén, na priereze su t liazky nepravidelne vakovite rozSlrené. Povrchový epllel Je
opatrený ciliami.
3.1schtmjcká fáza. Asi dva týžd ne po ovulácii v prípade, že vaj[čko nebolo oplodnenf, end ometr iu m
kontrakciou SIien Spirálovitýeh anéril, ktorá trva 12-24 hodin, sú povrchové časti straIum fun ctlOna1c
nedokrvenf.
4Hza m enšD1J3čn6 . Po krátkej ischémii, ktorá stači na to, abysa stena kapilár po~k od ll a nast.iva
zvý~enie tlaku v cievach, ktorých SIena prask:!. a nastáva krvácanie. Cyklu s sa opakuJI prib
každých 28 dnI.
 ri;;~::~~'\':~:;:;!:;:::::'~~:: : sc rosa, pCTlmelTluml
~~ povlak malm11!:c, ktorý lia sklad' 2. mUOItlu I SubmeZOlclovtllo

D POSYA NAOINAI
811 je sval ová trubica, ktorej doloy kun 'cc Je ohranltcny pTlctnc pl»lavcnuu llUOU _
',;,,", ""',' sa sklada 2.

3 Obr.81. Vagina
l-epitel lvrslveny dliltdltoviry.
2-Jamlna propna mucosae,
J-\unica mu$tularis. 4-clcvy lamina pTopna
m\.lcosae.
5
I. Tunjca mucp5Q' sli1.l1ica Je l'<orena:
aJ z"rstveným epitelom plochým. nerohovatcjuclm
lepithelium stratificaturn non comcsctns squamo-
suml
bi sliznicovým vazivom liam ina propna rnucosaeJ
Epitelové bunky obsahujú glykogén. lamma propna
rnllcosae tvori kolagénov!! "lzivo. Jeho hlMia časť je
tvorenÍl riedkym kolagénovým vazivom II môu byť
považovaná za submuk6znu vrstvičku. V tejto vrsl'<e
4 je bohatá spleť malých vén. Poha nemá žhazky.
Sekrét vo vaglnc pochidza zo t1iazok ceNIX llten a
zo sk"asovania gl~kogénu bakténami
2. rupiu ID!lsculam Je l'<orenll. snopeekami ~la~eJ
svalovilly, usporiadanej c1rkulimc a longltlldlOalnc
Prietne pruhované svalstvo mY.5clllY.5 bulboca-
veri10sus "ytvára sfLnktcr okolo ilslla p!rlvy.
l. runjcA a4vtntilja ~ nachá!Wi na povrchu organu,
je tvorená hrub~ou vrstvOll tuhého kolagtno"ého
väziva. Pripája po!vu lo; orginom okolia.

3 E PLOpOVY KOLÁC fP! ACENJN

Obr. BO. Zmeny sliznice maternice potas menStru aC ného cyklu
l-včasne proliferat né Sládi um (regenera~né Stádium), Il-proliferat ne Slädium, III -sekrečné štádium,
~- , ktoni
Je to arg .... sa '1ytvära v maternICI prechodnc.
h
I-stratu m fun ctionale endometr jj, 2-5lratu m basale endometrii, l -jedn ovrstvový cylindrický epitel, ' J .

4-žJiazk)' slizn ice, S-Jam ina propria sliznice. ' . ale spl" a dôlctlté fllnkcle na zabcZp«cnle spravne o
2. S va lov ina It unka musc ula ris, rn yometr iuml rastu "'y"ljajilceho sa indi viduil. Na stavbe place nty sa podle h sliznica maternice a retálnt tkamvá
Je hl adká SlIalovina, ktorej bu nky s ú usporiadan t do zväzko v oddelených tenk ými prú1.k ami väzi va. Na donosenej zrel ej placent e rOZOZno"AJn e lobr. 821:
Po dľa uspo ria dan ia zväzkov m ÔŽe me rozJl ~ i ť ni ekoľko vrstiev, ktoré v~ ak ni e s ú ostro ohrani fcné. -purs lIteriuu place nta e
Bezprostredne pod sliznicou je uložená tenká vrstvifka Slratu w submu cos!!!D. Stra! !lm yasc ul osum -pars fcta lis place nt ae
obsahuJc vc ra väf~ich cievnych km cllov. Svalovina je orie nto vaná cirkulám e a ~ikmo. ~
. č . II sliZllIce m3temice, ktoru počas tehotnosti mu.yvame ~
supra yascy losum obsahUje hl avne zväzky orientova né cirku lám e a longi tudin áln e. Naj pov rchnej$iu paes uterjna placentu Je t"orená asi o d ' · hznitného vlZlva matcrnlce
fasl' I"'orí ma!u m s ubg:roSU m . Je to prevatne Jongitudi ná Jne orientovaná hladká svalovi na. l1WLi:i. Obsahuje decidllá!ne bunky, ktoré pochá taJll IO S
Z hrad jska určenia preparálu je najdôležitej~ie správne hodnotil' zmeny. ktoré sa vyskytujú v
Jednotlivych fázach llIenStruačn~hn .... "1.;1,, ~ L-'~ r" r ~ ..·.•• 8: .·.
 Pan fr"hs n!@,;'cntle tvona chonov~ klky, kton! sa veľmi bohalo velvia Podk ladom je rôsolovité
.-UIVO, ~'on! na povrchu pokryv. trofobla5! U dOfloseneJ placen!)' je to syncYtlotrofoblast, ktorý
obsahuje ,ef. jadier Vprvýeh mesiacoch gravidity sa pod sync)'t.otrofob lastom nachádza e!te aj
cytolrofoblBst, tvorený Jednou vrsrvou vel"kých bunle~ U donosenej placent)' eytotrofob lasl chýba
Stróma klkov tvori r6so lovnt vll~VO s mnolstvom rôzne vel'kýc h ciev 8 hustá siel' krvných kap ihlr s
~,",',"lamr plodu. Medt.~l kov~ pnestory sú n lp ln en~ krvou matk)'.

8 9

,'
/

,. , (IY'
13 ."
/
12

" 3

Obr.S3. Pupočn lk
Obr 82. I.arteriac umbil icales, 2_vena umbili cali s, 3·rôsolovilé väzivo.
A-schéma placenty
I -c h ~riová platniCka,2- ba:cl.lna piatniCka, 3-v(na a
KontrQlné otázky-
art erta~ um.bilical.es. 4-amniový epitel, 5-mezenchým
v chónoveJ platmCke, 6-chóriové kfky, 7-seprum, S.
I. Opíšte základný rozdiel v stavbe folliculus ovaricus pri marius a folliculus
cytotro.foblast a . synclciotrofoblasl, 9-myometrium, ovaricus crescens.
100dCCldua b~alts so ~p;nllovitými artériami. 2. Opíšte vrstvy folliculus ovaricus vesiculosus.
S-chMiové klky na prieC nom priereze '3. Ako vzniká corpus luteum?
J I-meze nchým, 12-umbilikálne cievy, 13-c)'totro-
fOblast, 14·synclciotrofablast.
4. Aký je osud žltého telieska?
5. Ako poznáme atretický foliklllu s?
6. Ako odlíšite prierez vajíčkovodom od iných rúrovitých orgánov?
F FI INlCID tiS tlM BILI CA I IS IPIWQCNjKI 7,.Opište usporiadanie svaloviny vo vajíč k ovo d e.
8. Opíšte VTSrvy steny pošvy.
SpAJa placentu $ cievnym systémom fétu
9. Ktoré sú základné diferenciačné znaky pošvy pri po rovnaní s orgánmi, ktorých
Povrch plInoCnika pokrýva pOvodne Jed~n vrstva e il .. .
arnnioveJ dUliny. U donose ného, zrelého C fk ~ elavych bunte.k, klon! poc häd zajtl Z výstielky povrch kryje zvrstvený plochý epitel?
V pupptnlk b' b " ' pupa n aJc na pov rchu epitel zvrslveny' IO.Opíšte stavbu donosenej placenty a placenty v počia l očných mesiacoch gravidity.
II prs le aw pen' pá 'té . .. .
Cievy sú uložené v rôso;~i!p:av;az~:er;=:ru~~~tc~es ~ ne.~árová vena umbilica1is.
kolagénOV!! vl~kna, chýbajú v~ak vl'kn I . 'kť . ~skytuJu sa v ňom v ma lom mnof$lVe
fonny fibroblaS1ov s vd'kým obsahom a ,\asl~c ~ ren~uláme. B~nky pripomlnajtl jednoduch!!
zásobenIe ani lymfatické a nie je inervova~;. og novych zmo PUpOC01k Cloveka nemá svoje krvnť
 XV. M U Ž S K Ý R E P ROD U KT í VN Y S Y S TE M b~nky. v lomto riedkom vazi~e sa vyskytuju a k
IORGANA GENITALIA MASCVLINN leodocrinocytus inlCfSlitiaHsI , ktoré maJ'u end"k,' . Jr "kn~as ul!me ulo1tné bllnky IUd,SOY;
... IOnll un ClU Su to ~SU l
5 centrálne ulOi-enjm jadrom II eozinoliJnou cyto l ' IC, po ygoll'Lnc bunky,

K mužským pohlavným organom počltame: \ipid.o~ch kVllp6člek. Semenoplodnf kanáliky Uslla s::\~'::' obsahuJc ~noblvo malych
P

A. Semeník - leslis. Je párovou pohlavnou trazou, klora je gOOlOlfer fecM - do splele ~trbinovitjch kan" 'k . . ym, rovným usc:kom - WhIllIU
. . . I ov vo vnutri mcdlasllnum te!tl$ ktorú s leť
umiesmená v mldku· serolurn. nazyvame ~ ~obr. 11:"" Oduar sa fonnuju ductuh ctretentes testis lobr &4 .. &71 n'lJ~acc
B Vi"vod né poh ln nl cesty: IlUmostmelll..Ovym vyvodnym cestám . . ~-
r. !ubuli semmifcrr recli, rete le51is IUblllus seminifet cOIwolutus lobr. &51 Je ""SIlan,' stme ,__ .
' . -, nop ,.,."ym cpitelom Itplthehum
1. dueluli efTerentes lpenn~logeO!cum~, ktory nasa?á na b.~1nu membränu. Membrana Dasahs JC pomerne hrubIt a JCJ
duclus epidldymidls vonkaJ~I. obvod Je obklopeny husteJ~le usponadanými kolagfnovými vliiknann S fibrocytmi a
4. dUClus deferen s bunkami hladkého sval stva fSlnnum fibrosum a stratum myoideumf.
5. dUClu s ejaculatorius. Bunky . epithelium spermatogenicum, klorf vy$lielaju lumen semtnoplodnjcb kanltlikov
rozdeľUjem e na bunky:
C. Pridal nl pohla vné 1l'ozy Ig Jandulae genitales accessoriaeJ
D. l\1uuký pohlal' n)' ud _ penis. al pod!X)mé fepitheliocytus SUSle nans - Senoliho bunkyl
bi spermiogénn e fcel1 ulae spermalogenicaef .

A SEMEN jK ITESTI SI 81 PDdporné SeJ1QJjbn hu nky - Iobr. 85, 861 su vysoké bunky, pyramldo~eho tvaru. Bázou nasadajó
na bazfilnu membránu stoCeného semenotvorného kanälika a apikalny koniec vyenicva do lumcnu
Povrch te51is kryj e silná väzivové blana - tunica alb""inea !eS!ís. Na zadnej strane je zhrubnulá kanálika. Jadro je ulo1cné bMSie k bm, m ~ podlhoV3Stj alebo trojuholnlkovitý tvar, jadrová
vytvára m edj!!§IjolJ!D 1r$I;S. Od mediasti num [e5lis sa tiahnu smerom k !uIliea albuginca ten"': membrána je poprehjbanä_ Je svetlé, obsllhuje mál o chromatinu. Výrazne sa v i\om vynlma
vä.z.!vovť septá Ise m."h!!!! !e$1i~ a ro~el'~jú semeník na lalôtiky pyramidälneho tvaru I~ jadierko. Predpokladä sa, 1c Sertoliho bunky vy1i~ uju rôzne ~tádiá vývoja pohlavných buniek, laorf
Ullis/. Vrcholy la lôč i kov sme ruJu k medlastlnum testis lobL 84/. s~ zanorené do prichlbiniek c)'toplazm y, kOl1 turovanej bunkovou membränou. Predpokladä sa tiet,
že tieto bunky majó fagocytámu schopnost'. SIi veľmi odolné proti rôznemu poškodeniu Iteplo,
Obr. 84. Schématický ná~rt ioniwjuce žiarenie a rôzne toxické látky/. I
semenfka, nadsemenlka a
vývodných pohlavných ciest
mu:tského reproduktivneho
syslemu
I-Iuni ca albuginea testis
2-mediastinum teslis
3-septulum teSlis
4·lobuJus teSli s
5-tubulus seminirer conlor-
ŕ--I-- la IUS
6-inlersticiálne väzivo
7-rete lesti s
8- tu bulus rectus
9-duc \ulus e rrerens test is
IO-duclus epididym idis
ll -duClus dererens

Každý lal ôči k Ivorl kanálik

ve l'mi stoče ný a vyplňajúci

I priestor takmer celé ho

lalóčika llubulus se mjnjfer
convoJulu sf. U mula je
približne 250 l alôčikov.

4-sekundtm)' ~permllOC)1.
Semenoplodné kanálik y só
Obr.8S . Testis . prieCny prierez seme l1otvorným kan'hkom
uložené vo vmedzerenom tkanive - jnters' itjym te 5ti s. Nachádzajú sa v ňom okrem ko lagéno vých ~
1_spermatog6l1ie, 2·Sertoliho bunka, ).prtmamy spc rmalocyt.,
laitic _. ch vliken hlavne fibrobJasty, makrorá , maSlOC a perivaskuláme mezc nch ýmové
 . ,_ . dk ,h · ť pretože u rýchlo della
b Spcnn,ogenn t bunky I""nulae spcnnalogen'(;IIeI· lobr 8!i, 861 sú ulo!ent v semenoplodnOm ka~Alika . V hlstologickom prepanile liCIO bunky mo"" o zrie
a pos re nu •
~;tn", ~usmerom od buJln)'"h čas il ~ Iumenu Pozost' VDjU zo 4-8 vrsliev buniek, vývoJ spermii • sperTOatidy Is pcnnatida. obr. 85 ,861. • h úh bo
; rrnatfd y sú približne 8 )Im vel'kt bunk y, klort sa umiestňuju do povrchov yc Y v
nu}'\'lme sJlC'nnalogen t zou /spennl ogenes,sI. . M~ dve Smdi~:

medz'Slupne ")'V1.nl" .spC'nnl~ida /spenn~hdal. ~~IO ~ polom p<Xu spcnnlohislo8enQy

SDerrna!"'ytQrCO~
'spe nu toc)10genesIsI. pOClS ktore) S.II z v)'( hodls~o vej bun~")' SJlC'nnalogónlt h pennalogoniuml cez '" .
pOdpom ých bUlllek.
S
. '. Z I~
rmiohislogentzou nazývame dej. POČaS ktor~ho sa zo spcrmalLd vytvi!.raJU zrelt s pen~lIe . re
Ispcnnlohlslogenes,sI diferenCUj e nl spenn,u !spenllluml ZreJt pohlavnt bunky sa UVOrIIujú do s;rmic sÍl uvornované do lúmenu semenoplodntho kanMíka a sú dopravovanf do vývodnych Clesl
himenu semenoplodntho kanálika a só doplllvovan t do vývodných (iesl pohlavných.
B VYvODNÉ POH! AVNÉ CESTY

Obr.86. Schtmalickt znázornenie l DJb111i rr,!! ft We JesJis /o br 841

Slavby podpornej bunky a serne. Semcnoplodnt! kan61iky uložené v lobuloch konč ia ako tubuli semi niferi recti. ktorf lit nemajú
nOplodných buniek semcnoplodny epitel a vyúsfuju do rele leslis. Výsliclku rele tesli! tvori kubický epitel. nasadajuci
I-spermafogónia
na·bazálnu membránu . •
2-primárny spcrmalocyl
]·spennallda
2 D1JCtntj Cffmnlcs lestis /obr 84 n l
4-",10 Sertolih o bunky
S-spermia
z relc leSlis na zadnej ploche teslis vystupuje 12 aj viac vyvodných kan álikov (ductuli efferenles
testis/. Ich priebeh je stOČeny a vylvára 5·13 kónických Iclies Iconj vasculosif. Bá.za týehlo útvarov Je
odvrátcné od leSIi! a vrcholy smerujú k mediastinum testis. Coni vasculosi vytvi!.raJú lobuli
cpididymidis a su fasťou capU! epidid ymidis.
Lumen ductuli efferentes testis lobr. 87/ je hviezdicovitého tvaru, pretože sa vo výstielke striedajú
SDCnnll{Qj'Ónje Ispe rmatogoniumJ
vy~šic bunky s niUrmi. Vy~šie bunky sú cylindrické a smerom k lúmenu sa ich povrchová. fasť
nasadllju spolu s podpornými
zužuje. Na vornom povr~hu maju cllie. NiUic bunk y su kubické a vytvärajú intraepiteliälne žliazky.
bunkami na ba:al.lnu membri!.nu.
Kubi cké bunky obsahujú svetlé sekreené granulä a pigmcntovt zrná. Oba druhy buniek nasadajú na
Sú IO bunky IIsi 12 ~m vel'ké a
lenku bazl!.Jnu membránu, obklope nu bunkami hl adktho svalstva.
majú pomerne vel'kt oknihle
jadro. Chromatin je tvorený
veľmi jemnými graOlllami ajcdno ~
alebo dve jadierka sú zvy~ajne Obr.87. Ductuli effercntes
pripojenf I.: jadrovej membráne. l-hviezdicovitý lumen kanálika
Cytoplazma je homogfnna a 2-epitelová výstelka
farbivami sa nezvýrazňuje. J-cylindrickf bunky epitelu s cUiami
Nie".:tort spermatogónie majU 4-kubické bunky výstelkového epite-
tmavu nukleoplazm u s vell:ou
svetlou vakuolou. Tieto bunky
oznaeujeme ako tmavé ~
'"
S-vrstva hladkých svalových buniek

~ Ispermalogonium Al.
6~~,,' Naproti lomu B-snennatorÓnje
Ispe rmalogonium BI maju sfé-
ric ké jadro 5 hrudkami chroma-
tinu rôzneho tvaru a vell:OSI~
-- ---~~ _._,~ . _ ___ ._ ..... .... _ .... . ._ .~___ _ I..'toré SU uloženf bUzko jadrovej
.~ " _~ H ._ . r . ,. ____ _... _ membniny. Jadierko je jedno a je
A-spenn alogónie sa delia milor'-k ._-~._ .. _--~. ulouné centrálne
kr d IC Y na spennatogónie ktoré Mu . dl . .
.u e /spermaJogonium interrnediuml kým B ' m . aj Mm dobu Ostal' v relatívnom
pnmárne spennatocvtv !spermatoc""'s ' . . " .spermBlogÓnle po mitotickom delen! vytváfilju
PrimIi { , } 'w pnmanu .
me spermatocyty su najvaWe bunk sklo' .
merajú asi J8 ~m . Majú vell:f ·ad y, /')'nll sa slre távame v semenoplodnom e ileli
niektorej ftu delenia. Delia sa ib; ~o~ I~~~~ ~a .Ii~ovaných prepanitoch zastihncme obyeaľne ~
r
chromo~mov stáva patet haploidný. VÝ$ledk~~n~e ~~uktnt, pocas ncho sa z diploidného poetu
secundanus obr 851. Sekundárny spermatocyt m: ~nIl J~ 5ckundá.my spennalocyl Ispermalocytus
na DSI 12 ~m a je uloženy bliUie k lúmenu
 ] Duchu epjdjdymjdis Ipbr 881 ~'C !'lS defmps lobr 89/
Stoče n ll
kaná li ky v lobuli cpididymidis postupn e prechádzajú do jedného kanAlika, ktorý Slcna ductus defcrens sa skiadI! z troch vrSlle... :
ductus epid,dym .dis. Je dlhý asi 4-6 m a má točitý priebeh. Spolu s väzivom, ktorII ho spája sliznica· ".nita muco$jl
lelo a chvost nadsemenfk:a. svalové ... rsIYa· lunica muscula ris
Na pn ečnorn reze touto časťou Vývodnýc h ciest je viditeľný pl1lVidelný okrUhly tvar . .w . . ová vrst...a - mnica adys Dli!ja
Výstielku tvoria epitelovIl bunky zoskupe né do nepravého zvrstvcného epitelu 1" ,"i.,Ii." ~. 1 Sliznicu ~... ori n.epravý ~~ ... ený cpit~l , ktorý je o PIet0 1111$1, ako ... duetus epididymidlS Vorny
pseudoslratifieatum eolumnareJ, ktorého oba druhy buniek, vysoké cyli ndri cké ako aj niz.ke hunky pO","h . Plekt~rye h bu~.c~ JC opatrcny stc~C\K mam i. Shznico... t ... Iz....o flamina propria mucosael
kubiekll, nasadaju na spo[ocnlÍ bazálnu mem bránu Idvojradový epile V. Cylindrické bunky, ktoré obsahu~e ~oJl\e el~llc k)'ch ... ~ I!k.en . T~nle~ museularis pozo$t!va z vnútomej longJtudlll.\nej,
dosahujú priesvit su opalrenll dlhými nepoh yblivými výbežkami - $Iertoc!linmj lepithelotytus sucdneJ ctrkulmeJ a ... onkaJ~eJ long.ludlll8lnej vrsi\')' hladkých svalo... ých buniek Istratum
ciliatusl. longiludinale intemum. stralUffi cireularc, stratum longitudinale eXlemuml. Perif~rny obal tvorI
VonkajSr obal tvori cirkuláma vrstva hladkých svalových buniek Itunica fibromuscularisl. Ductus vrstva riedkeho kolagénov t ho väziva, umoŽl'lujilca spojenie orgánu s priľahlými ~U\ll:túram i Ilunlu
epidldymid is je rezervoárom spennil, v jeho lumcne dozrievaju k aktívnemu pohybu a nadobudajÍl adventiti al.
schopnosť oplodnil' vajíčko. • Priebeh duelus defere ns je vyhmatatcľn ý pod kotou skrota. Tesne pred vyústellim do llJelry $a
ductUS dcferens rOZSiruje v am pulu lampulIa ductus defere"'is!. Na distálnom konci ampuly
vyúsťuje vývod žľazy - veskula se minalis. Spoločný, as! 19 mm dlhý ilsek, nazývame ~
,jaclIlatorills ktorý ... yusťuje na collieulus seminalis ... uretn spolu aj S V)1ÍStenlm predsIOjnej tfuy-
proslal)'.

5 Dnctus e;aclIJal0rills
Epitel tejto tasti vývodných ciesl je jednovrst...ový, c~ \indrický a to us.poriadaný buď ako
jednoduchý, alebo nepravý zvrstvený, pravdepodobne aJ .so sekrctnou aktiVItoU. S.hzlllca teJIO
pomerne munej časti vytvára mno~l"'o ~)'bov. VonkaJ~\ o.bal t...orl vrstva hladkeho s...alstva,
klorá v tasli precMdzajilcej prostatou Je vystrIedaná vrslvou v:rn ... a.

Obr. 88 . Ductus epididym idis Obr. 89. Duct~s deferens . w laris C... nUIOmá longitudinélna vrstva), ) -tunKa mu lal'\s
I-nepravý zvrstvený epitel (dvojradový epitel), 2-cirku läma vrstva hladkých svalových l-Iumea mucosa, 2-lumca mus . I ·s (vonkajSia lon&!tudm!\lna ... nlva ). 'HUn
buniek (stralum myoe lásticum), J -riedke vmedzerené väzivo (stredná cirkulám a vrstva), 4-lum(a museu an

C PR íD ATNÉ POJ!! A VN I~ žrAZY /o ! AN D! /! AE Q EN ITA!.ES
ACCESSOR!A FJ
1...ľJ:r.!tillin4 t l'll,wro uAlJ1
proSIaI. obJ,Jopuje motovu ruru leS!le po jej odSlUpe z mo<."ovo!ho mechUra lob r. 90 r Tvori ju silb&,-
JO-50 lubuloah'eoJámy~h rozllerven)'ch .tfiaz. uloUn)'ch v lalokoch pmn aty
Ponc-ho.'o! tenko! puzdro SI sklad' z tuho!ho. ribroe l.!5ticko!ho IIllilla, bohato!ho na bunky hl adk~ho
s..alsr..lcapsula prostalae.l. Z loholo puzdr1l prenil..ju dOlInutra septj, klor.! roztlel'l ujťi prostatu na
laloky. Vo IIlzi, o,-Q-S\·.Jo,·eJ strome lalo~oll su uloUn~ Jednotlillo! žľazy, k[orých vývody S~
poSlupne spáj'Ju, II)'UsfujÍl do prosIaIIcle) tasIl ureuy
Obr. 90. Prostata
I-sn óma prosIaty
2-sekretnt alveolya lu bul y
)-výstielkoll)' epitel
4-konkre ment
5-urell1l
6-stiznitné .tliazky
7-podsliznit né žliazky
8-hlallné žliazky prostaty
Na pri e čnom priereze prostat ou
lIidime. te lubul oallleoláme žľazy
sú rozložené II Troch rôznych,
ko ncentric kých oblastiach, uspo-
riadanýc h okolo urelry.
Naj m en~i e z týc hlO žliazok sa
nazývajťi slj7l1;Cné ";Bzky a sli
rozložené v periurelrá lnom väzive.
Pr.he tieto žliazky sú zodpolledné
za IIznik hyperplázie a ad enómov
prosta ry u slaliíc h mužov. Strednú
'lfStvu tvoria IZV. nodd jznjt né
.tli.W. uložené v podo be prslenca
okolo periureTnilneho lIazilIa.
Hla ynt prostatjckt Ua~ produ-
kujú najviac sehéru a sú uložené v
~ i ro~ ej . .najpollrc hovej~ i e uloženej
eastl VäzIIlOVO- slIalového' tka ni lla.
~ Jiazky a ich vývod y sú vystlané
Je~ no'lfSt llovým alebo dlloj rado-
rym, vysokým cylindr ick ým epite-
lom. V ňom rozliš uj eme vyso ké
cylindri cké bunk y a le aj ni žšie
bazá lne bunky.
V preparát oc h ziskan ýc h od
starSIch mu žov sú v lúm ene ž liazok
prftom né g u ľaté alebo ová lne
konkrem enry Iconcretio prostaTicaI.
Sil [o kalcifikovllné lilllllry. ko ncentrického vTslllenia, ktoré ! a zvyc"J " ~
bUlliek.
;LSr m cnnt VJit ky l yn jcu1 ar U' "!j n a lu {
lIakollita v' du l' rourrenej tasti ductus deferens. V
Semenné dek y lobr. 9 11 tll~TI stoeené. . Y "utuJ·' potetné riasy a výdute tvorene
11 b . nej dulln e tohoto org nu sa vys" .1 ' . .
mnohon so ~e pr~poJe . ' . ,. 'eny'mi krk 'lami Iplica mucosae priman a. secundaTlII et
sekundárn e aj terctéme sa velVIaCImI S lZIl i
tel1iarial.
Obr. 9 1.
Vesicul ae seminales
'_slizniená riasa
2_jednodu chý jedno llrstvový
cylind rický epitel až. nepravý
zvrstveny epitel
l-Iamina pripriae mucosae
4-svalová vrstva
Sliznica je pokrytá epitelom,
ktory u tohO istého ind ivíd ua
podlieha v e ľkej variabi lile
počas ž.ivota i počas rôzn ych
fyz iologických podm ienok.
Dutiny semennýc h vač k ov
pokry lla vätšinou nepravý
zvrslvený epitel lepithe li um
pseudoslratifi catum/. Bunky
obsahujú sekrecné granulá a
ž.ltý li poidn ý pigment,
objavujúci sa až v pu ben e .
Sliznicové vazivo je tvo rene
veľmi jemnou vrstvou e las-
tic kého lIaziva s prímesou
kolagenových v l<!oke n .
Hlad ké svalstvo 1V0rí IInútomá cirku li!.ma a vonkajšia longitudinálna vrstva. N a povrchu je obal z
kolagénového vaziva s bohatým obsahom elasti ckých vli!.ken . Je dobre vasku larizovan ý.
J G lgndulae bu lhnu r elhrales
Su to malé žliazky ve ľkosti hrá~ ku . Vyúsr"ujú do zadného oddielu kavem Óznej tasli uretry, Vývody,
ako aj samotné ž.liazky su nepravidelné. II tvare a Ve ľkost i . Patri a k žliazkam prevažne mucin6 znej
povahy, ic h epitel obsahuje sekreč n é gran ul"á II kolo idálne kvapôčk y rôzneho tvaru a veľkost i .
P MlJžsK ý POHLA vNý (lO /pE N I SI
'
Cez penis lobr. 921 prechádza posledný úsek výv od ných ciest pohlavnýc h, ako aj pos ledn ý ÚSek
vývodn ýc h c iest močových .
Skladá sa z dvoc h comora cavemQsa a nepároveho comys spongjosym . Cez corpus spong l05 um
penis precMdza mužská mocovi!. TÚra.
 ĽBr< m JCnll~dn

Obr 95 . H)pol):ui, pa rs di slaJis
l-aCldofiJo~ bunky
}-hazofiJo t' bunky
J-,hromofóbJle buoky
ChroOlOfílll~ bUII I.. ~ sa I)sk) lujll II
dl och dJlJhOLh. il IO al..o
. "/lI1~1 !IC/dol/úli; cn dOC fll1O(")IUS
aCldophll uý . Zlane aj :11(a bunky
hnlltl'! bwnOúN J lendocrillocYlus
2 basopJlIlu s!. aJebo beta bunk)'.
Jeh rozJiSt:rlle le Ol u1:l1e na !'Odklade
3 (a rbllcfnOSli ~pecificl..)'ch granul
eozlOOOl. alebo !..1ll1encov)\rn
hem3[o\,lmoru VSeobecne Olotno
pOI'edilt". .te sa rozMuJii afinitou ku
k}sJ)'m akbo zasadi[ym farbivám ,
Adcnohypofyza u ~ Iov d:a obsahuje
pribli.i:nc JODa c hrolll ofóbn}ch humel.. 40~o acidofilll}'ch buni ek il 10% bazofihl)'ch buniek. Tieto
perCcnlual ne "..aSil/peo la 1.0liSu I IIr~it\ch rozmedziach v záV ISlosti od takvch fa l.lOro \' a~o su vel.:
pohld\ l" .1 [l'hOll'OSl\ o. Acjdn Glné hU ;lo \ lendocrilloc~ [US acidophilusl su -u tllwe l. a ver!.e asi 1-1.19
I J.Hn N.lchadLaIll(' Ich vjac l' ladul'j. ho~neJ taS Il žJazového laloka CylOplaZIIl 3 ol.rem hunl.ov)'ch
orgall\Jld"l obSahuje $pec lfid,e gr3nulá. !.[ore sa farbia eozinom do ten ena ,
U Illooh~ch ClCa~co\ Je p~rs dlSlall s h} puf} l) "{"kkn" oli nCUloh~l'l1l\ (' ~lIh'n"u ~h""
,·laCI:f) 1111 ~rSl yaJllI epllclov~ch bUIl\,,~ - pars 'nlcrnocdla U tlo ~el.3 IC Ill~ne, '\\'lnUI" 1'""
~lrbIllOV,I)~h UI~aro, . C~"l ľle su "hr,"\ltclI~ t,I~Hl fla\'n~('~im qllld"nl a ~n """" h .l
"~sfarhclI~ akbo ~Iaho natllli lolOI>.ln} Illalefldl Bunl~ 1 pa.~ Intcrll\cll.~ >U p",~ '.'''1 h
prizm~I1Clfo' a podra IJrbmclch "h0l'no~,i Silia hUIIl) ba1lllilo~ V c}10plalme \oa o,,,h ,<lt"11I no
jemne !,!,allllla.lIOf<: pre obsah ~.I}lop"'le,nO\ ",IIalu PQlIll\nll I'A~ rc.,lclu
Tu SIl Jl3chJdzaJu aj bUlll..y. ktort P'OdU1..11JU melalloC} tysl'muluJucl hllnnť>n M<,ll
Neurob) rxmb' SI5 - tobu s posterlor
V neurohypof)ze sa naebad/"'luce bUlll..} o1natulcmc al.o ~hoc),u~ ccn1r6h< _ Jlcho ~l.!.
nachadzJj\l aj l.onCll~é ča,11 !·... lHs h\ nmhabnw (l.h\ooob, 'Uh\ HunI.., tclU' >.lrah, ,d J
h)pOlalame a IO \ nuclc\l~ supraopllCUS a nuclcll\ para\CIlInCllldrl> '\on~ 'II n~n,,~h ~
Sl1lCrUJII I. emllleU1I3 medldllJ a potom Ccl mlundlbularnu <IOpl..u d" mlull<llblllarn,h ~ l>
Vlal..na s~ nel.onti a na nrr\'o~~ch buol.ach. ~k ,ch I.onto~~ ta~tl ~J d'hl,t\JJU d" hh7~" tI h"h l'
Tlet l~fa ~artlar. na I.lore I~ lalo ta ~1 h)pol~/~ "hllla~f boh~l~ Ncuro~~l.rctll~ mJlm,l1. ~1 , a
llilcl,,'dzJ l' a"oplazlllc. '·)1\3ra \(\ \cl\Cnialh J\ona ~cfml ~a[lah,ln~ ~f<ro,l.c UI)Jr. In
J!errm"Q\c l<:lln~a
(entraln~ g hoc ~l~ alebo pllu'C~I~ .,u U elo\Cb \dnlO ro/dIelo\.' ~ "Jre i Hll.o,>11 (lb",hul" "n~a
pl!!I1I.·ntu" I.\~pócl~ lul.\I Su [o ~pccIJic~y dlkrclICOYilné t>lInl) pullp"fIleho o~r,,,\~b,, I~ l ,
M~lOh~ l Ich ~~br"'l.l'\ sa prcphel3111 \ pCfl\d~~lll,lrn~ch ','~olltcnlach d'''I'''' h'p"I,I ,'I1I>1
h)'pof~' za rllej dráh~ H OľlIlOn ). ~Inr): ~,I u th,,~l.a dl'~ln'al\l d" ~r~ncho Tl.e'~t a 'l, 'd'''pr~" " It. J
Jlaz~\all~ al.o alllld lurcllcl~ horl11l1l1 a hormoll o'~IOCIII
B. STí TNA Z l' ALA lei! "N Pll! A TII )'RQIPEA

ACld"liJn~ bun!.\ rozMuJemc oa hun!.~. I.[orť produ kujti raSlQvy honn ô n ISTil-bunky. ~r Haz~ lob. 96, IC uložená l' pn:dncj ta,u lrlll a v301:1 :!~--IO gramo\ POll\'I~I <' I J\ .h
35 u- .I5lhm..us, Talo I..fll1t",che u rr,.I~ v
WlOd/(llropnt" bun!.~ - t"ndocrm oc)tus SOlllalo[rophlcus a na bunky J..:l oré produkuju pmlaclln ILTH
I bUI1!.~ - alebo mamOlropnc bunl.r/. PO~ct nlamOlropnych bunieJ..: sa zv)'~uje pocas lehotcnsl\'a a
J,lidall\.". prtčom sa Zlät~uJe a) "c[kos( buntt"!. Oba I~p) aCldofiln}ch bun ieJ..: matt"mt" rotiitiť.
,.... I\Ina
I.
abio 0\,
,.
ltore SI' .

o as[l leSlle po
.
na\ZalOm . . UZ~OII ~pOIO\aWll 'io
spojene
. .
d cantla"o crlcOldl:3
).. = . O\e pu/dro
POHch orgaou po 1).\3 \~Zl\
. I,\ nfo' l. on!t J ntn) !oh", OHanlldah\
Na ISlhmll~ 1I,lsa{
~,or~ \\~lela \jl"o~c
l
septa roztkl'lulUlt PdWl,I'1lI
. ne relll.ularnc \JZl'O, ).Ior~ I~ ~cf1111 b,'h.1I0
pr('101:e granu la mamOlľOpnych bumd malu V)raZIl) \zr"ah I.. t"r~ lrOZlllu. alebo I.amlinu bI.' t
Hal) n3 laJoci).~ Zlazo\e elem':IlI). II ru Ult" Jelll

I AalOfj!11f' huoby endOCrU1OC)1US basophllus' SU ol..rÚhk aŽ o\alne elemen t). \'('[1.0SII 15':!S j.lm.
SpeCllkl.ť t~chlo
l! ranula bUll leI.. SU o IlIetn jelllllc)$lc a mt'1ISie al.o u :llfa bunIek. Farbia sa
ht"ma[o\~Jtnom . anillllolO u modrou" 10.\1111 farbl\dmi l're \~ SQI.~ obsaJl gl>koprOlt" inov dávajti
~aslulaTlzovaJ1e a 7.:\.sobene I~ mfatlel. ~ 11l~;I~~~:~:lh Ob~~holll f('lIl).1I10' te ~oll>ldnJ \ 111 t.,n
Vla~tné Ha7ov!.' [1.301\00 V· Ilona sfcnc ' "
I cll.u 1,1hl.ul,,\ II un ~plle
U 'I" e~a Ola,u va'::l..\ HflTlI I Jl ul'u
v, .
ldalll1ÓZneJ l.~n'(ls~cncl~ ~S, \ r~ 1111 lohl.ull SU obohnanc e\trcmoť 1"11...," b J
>

pozlIl\nu PAS rea!.clU I.IOr:iJ.· preto pre dô"",,, g ral1uf 1 bela bunl..ach ~pecll1c!.~

r D<'[,lIlnt"J~11lI ~Il/dlom mô1:f'Illt' ro/Its,,' ntel.oll.o druho l bUOlek. I.lor)(h ,,0Il1enOI'3111t" a poteinost' I'Jr. ak male n~3Ju pre\~hu ľla~ ~'''~cl ~\c[t"1nc; mll.roslop.e ntl\~razi\ule
membránou, ).Iora Sil oa pr~para oc p .) ~ ~ obsahu J funl.tnej d~h' U\ I"I,~ .Iu
·fa u \ ,tl.I Jt' rozna J l,I\'lSI "U

,
nl(' Je dIe pr('soe S1anO\ená POlIldilIt' tu gonado[ropné bunk)' lendocriooc}lus gonadotrophicusl,
!..tore l') lutu)u dlo)akc hOnllOn y VISla bUllle\.. I.lore I~S\lC J ' . . , d ). alebo ploche cnll"dH 1'0,; III
. I. r ž e Sil 111 hlIol.) lubKl.e. C\ III nc e
I (ollkul) slIlllulujuci honnon FS u a Jutt"lIlliJtn} honnÓIl , LI II. Oba i:lruhy buoie k oemaJu zv lMf foltl..ularnych bunIe rcv:! o CI. h 50 ~n.tcnou funl.Clou, cl hndrKI.' q"l
\ \ T"iunt' rm:d.eflloS11 folltcu fansl. Plochy epl lel nachádzame \0 va, o~ , d bS3hllle honnClJl thHS'O"\Qbu!1I1 hl< r
r I.livlll(h fohl.lIl\1c I ,,0 Ol o
1'0 fUll~Cnc ve OlI a .
l'
Dale, tu naJd emt' aj bunl..~ .
kloré produ!.uju Iyreotropný JlOrmôl1 Ic)'reotropné bu nky, TS H.
nllc!t(,dza I b I
pro d u, ovan). ťolil.ulam .nlll huol.;,llll IIl~rťog o u IO j .,
e ol)l.oprolcld a prc[o sa lllMomlll'
enooCl'moq luS gonadO[fopICUS . TH~to sa odMujú od predošl)'ch dvoch Iypov buniek I}'m. že
. " , ~ ~IlIllC HOle sa nachädlJIU aj bunl.) par.I'"h~ I , "n
SpeClfic!..e sekret nt' ;;ranula maJú rotioun,: bliz..l..o plazmatic!.ej lI1embrány a sú jeduy z
nallt'moelSlch
rC.ll.eioll.
Ohc nl bunld 1\'0rl3c.lch VySII.:lkll folll.lllo\ ,J, [
sl I.lOn: prOdlll.UJU a CI onI,
II zasahuIllcl dn nlCIJooh/lllU \ "! ll,
, , ,
'lIdocl'lnnc\'\lls paralo " ICU 3n . . ~ "I a nedosahlllu du IC I 1I1l1cl1l1
Predpol.lilda sa, ic I. bazofilným bunkám u tloveka pat ria aj bunky, ktoré produkujú ): . . bI"' I. [i bnálncJ lll CllIhr:lo\ IO I \I Ol'
adrelloJ..ontl..olropn) hormôo IACn I!. Tlc lO hl!lll.y S\lulotenť v lZ . 05 ď ! In väZIIe Il'ledll foltl..ulaml
••

ich nachádzame l' zhlulnch \' lJl[erSIlC13 nn

Chmmofóhor bunky leodocrlOOC)1us ch tomophobusl sa be!n);mi h istologickými mf'!óda mi
nemal:orl'luju V cyroplazme ne o bsahuJu ~pecifické granu lá. Su u loteoe medzi oSlatn}'mi bu nkam i v
trarncoch !fU)'. Pretott sa v preparátoch javia ako svetlé, ich ohran i~enit je obtia!nt. Sú
po\a1:ovane ru za bunk)' nediferen ~ovaM a inoked)' za bunk)' odpočivajúce, k rudové.
 C PR ! $T jTNE T EI lES K A lG! ANDl !! A PA S AT! l yR01Q1 AI

Pri~tlll1e Icll~ska fobr 971 p,odukuJu lIormón. ktor)' reguluje hladonu vépmka v knll il Jchu
u~ladDllIe v kostiach . I h Sn tral' Kahh
Sil IO vlastne $I)'n žliazky. ktoré SÚ uložene vo väZive pUl.drd zadnej P oc y I ntJ .' '
thu!..a JC oputdrenä Z puzdra idu do vlmlra žliazky väZivové priehradky. ktor~ JU rozderUIU n..
I 16tlky. zraVlJI." ,·crmi boha to cIevne zásobcIl3
~Iandula parathYTOIdcaje zlotená l bunie!... ktoré tvonll In\.mcovlt~ utvary. kompa"tn~ masy. alebo
su lvOftne anaslomozuJucimi povrazcaml a zTl cdl..a mólu lVonl aj fohkuläm c ulv3ry, "nutn'
mal-m mno1slvom koloidalneho maternílu
Na~hádZllme lu dva Iypy bumek
I huph>' blaynt lendocrinocylus prmcipallsl
hlinky oWfilnt lendocrinocytus OXyphlhclIS seu aCldophilusl

Obr 104 Glandula pafa\h~reOldea

I-ox yfil nťi bunka
2- hlavn:i bunka
)-kapi1ára
4-wkov6 bunka

Bllnk)' hlavné sú polygonťilne s

centrálne uloten ým veziku lám ym
jadrom . Ich vel"kOSI sa pohybUje
od 7 do 10)lm Cyloplazma Je
sveli!!.. slabo aCIdofilná
Oxyfilne bunky su ove ra vä.tSle
bunky ako bunky hlavné a tvona
'}4\G1iTIl~f.(i:"\ malé skupinky. alebo sa v)Sk)'IUJU

~
~'ff~~~)~~~~;ľ~~~~ ojedmele ObsahuJu
farbiace jadro malé. oxyfilnu
a vefmi Silne sa
~, ~ , -','" cytoplazmu Ich funkCIa nie Je
známa Hormón. klory produkuJu
pnSlime telieska sa naiyva
panllhormón. klof)' regulUje
metabolizmus vápm!..a
4 2 3

br 96 Slnna t faza o NA OP A! [(KA lG ! ANDllI A SI JPRARENALlSI

). parafolJ~ulárna bunkll vo for'kuJe. 2-epllel foJikuJu
s'clle pararohkulárne bunky v Inlerstici;ilrlOm väzive,' 3-koloid, <I- kapilá ra. S-väzivo, 6- Nadoblič ka je párový orgá n lrojuholnikovcho prterew. mierne oploslený. uložen)
relrope ritone:í lnc, oha lclI); tukovým tka nivom a nasa dajúci ako čiapo<:ka na horn ý pól obltčky
Nadobli<:ka sa sk ladá z dvoch funkčne i póvodolll rozdielnych ~astí lobr. 98/: OO _ ~
slJQr3rcnaljs drene - medli!!a suprarrnaljs. ktore majú aj rozdielnu hlstologlckú sta vbu Po'..r<,;n
pokrýva väzivové puzdro. vysielajuce do vnutra orgánu septá. nesuce cievne vetvenia
 ""Mi' nHdnh!jtfi ' ~a s~ ladn 7. Iruch ~onc~nlrld:~ch zon. ~tore su ro./:hSlll'rn~ ~t3\'bou cpOleliálnYch
bUIlle/., a Ich rozlotenlln NaJPcn(~m~J~jc Je ulotcna WitH !"unlH'I'ma . ce nlrálneJ!,e Je ll2!UI Obr 98 Nldublo~h
fasCtQJ!il8 a naJ hl Mlc Je "/otella lO na rr ,if "'Uis. ~torá sa dotý~a drene l-Hlta nadobličky
tQng .. Jm'1(wJnS3 pOlosr1hOl z lesnc vedra se ba uloun)ch bunic~. klore t'ona ar~ádovlt~ útvary U·dtcll nadobličky
Jadra bun,el SU okruh Ie. silne sa farbrae .. báZickými farb,vam, . obsahuju jedno. alebo dve ladierkll~ 1·~I:t"'o~~ plIWtO
C~ toplazm~ Je m..ncJ a~o II bume" v ostatn}'ch zónach. Je aCldofíln:l a obsahule maly Pllto:t 2-«ma &'omerulou
!Ipordn~ch ",apld Bun~} tCJt o podHSt') ~ól) nadobht"> produ~uJu mrneralokunlkold). 3-zona fasc.elllala
4-drel'l
PH'dO\ k [~ ) III aldosH:rOIl '
5-g,an!:hov~ bunky
lou I OuqC!!!;,!!!. IIUfI!! )1I pol)edrrcl. .. bun"}. "tort SI•• 1itS,e ako v prcdoSlej zone a sir ulo~ené do
6-zona rtliclllaro~
.tlpeol. radlalne I'edh kba ulo~en}ch. ,~tdraJuc lal z"lIzoc~~ alebo z'.lzoc lom podoblle utvary_
C~ IQpta:mta I~chto bUllle~ Je SHtl;! ~ obs~huJe mnoho hpOldn}ch ~vapôtle" V prcparáloch.
spraCO\lIn)ch betnou h1 51010g1C"01l lecl1rll"OIl sa "'apôtJ..) tuku rozpusIIa a bunky vyze raJU akoby
prázdlle. rch C)1optazlI1B Je swtlll a ma $po nglozn~ 'zhrad Preto bUll") teJlo vrSI vy dOSiali
polllenOla!l!C' mone"'CH. Bun" ~ zon .. "a~cjculata produ""Ju glulo"onll.oldy. predovSelkým
"o"'zol a I.O"I"oSlerol
Zona "'I!culam ľral' ideln ~ us-porradanlc hun ,el. 7: rredo~lej vrSl "~ Sl! menr na nepra videlné.
ep rll'!,"e Imlllcc vyrv.ir3Juce ~nasIOmozU)ucU ~Ie(u' Inll Pre-chod zo 7:ón~ predoSlej JC pl}n ul y.
BlInI.:} s~ od scba h~la I podslal<' málo AJ hunI.:} z lepo ZÓII~ obsahllJl1 vo sl'ojej rnlen7.ivllej~le sa 3
fl!rbracCI c~'loplaZllle I.vapót"y "poIdol V blln t.ach teJlo Irsl'~ Je vcrmi I'~r:lzn> obsah plgnlcnl u
Ilpofllsc lnu Oli!!,c l. drer'loveJ ~as1t orgánll Sll '~raZllé dl'~ IYP} bunld. II IO sve tl é SH svel lou
c)toplazmou a IlldrOIll n bun~y tm iHe. ~o ~lln<' bazofitnyrn ,adrom. I.:lore.' byva h)'pe-rc hr6rnlle. Sem
zaraďUj eme bun l. > prodlll.uJIICC pohlavné honnólI}'.

Preň o lldnh l j Č !; )'

I Dreňová tasr" nadobl ltl. r je zl0- 2cn.i z ncpravideln~ch epl - tetoidn~ch bunlcI.. klore \Voria ol.rll hlt.-
ulvary. alebo kral"e anaslollloz ujuce trd"'ce. "Ioré su verml bohato CICl'lIe zasobenť Bunl.)' sa dajú
dol.izat" chro-malofillllou real.cI OII. prel02C' ich J;ranulá zhnedlIu po ox idácii dVOjchrómanom
draseln~m Id e pral'depodobne o oxidáciu a poly.rneriz.iciu b lecholol')ch amlllOv a IO epmerrill u a

I norepmefrlllu Bllnl.y. klort sa daju dokáza!" 10 UIO reakciou , lIazyvame bynbam, chrnmafinným j.

II
Ol- rem chroll1afinnjch bunie" drefl nadoblrt ky obsahuje aj sympatické gangl i(>\f;~ bUlIk}. kloré sÍl
ulo~ené Jedno'livo. alebo sa vyskytujú v s kupinách.

I 6-~~'

I
4 \I

5
1

'adri llej!enef\lJu D,'r.icaju farblternos!' DumoJ:ómov ubuIIa a ZIllenSuJc 5a vzájo mná 5udr1.11osf
",,",e~
d ~!J/mllltutu.m .tt .rsHa upln e ploch)ch, teJnc l. ~ebe pflhchaJucich bUnlck, ktol'li sa na rez(I(h
l/IVMllUjC ako ~.etl}. z,lnen} pas C) loplavna buntcl. obsahuje .!ll) ~ ogtn. lUky ili bIelkovInu
dClilm l.llm Je plochť. degcnero,ane
c ~ltjI[!!m fQmcum JC n~Jpo"ChOH)~OU • rsl~Ou cpldcnnlS, ktorej ploché, l&r:iI.J.inlWl mll~ I. é ho typu
rll'rlnenc bun~) Sa ",~usla1e • podobe mal)ch $u pm odlupu)u Vo svetelnom mr l. rosl. op-e sa 11110
,,.;1\1 lali pn rarbcnl ~)s l)'ml fllrbl\aml ako aCldofirná . PlazmalicI.' membrá na bunlck je
zhrubnI/Ia. ,adra 'J I11lzlo a lonofilarnenr} su zoskupené do husl)'ch ZV!ll.kov
Obr 102. Epidermis
I·bazálna membrána
2·melanocyt
J ,slmlum basa!e
.;I·stmluro spmosum
S·slraturo granulosum
6'Stnllum Iucldum
7·stralum corneum
2 !Jer mi, k or iulD z9 m b l
Oermis Ivorf väzivový 7..ák lad k02e
Corium delimc na povrchovej !i~
uloženu vrstvu Slratum papillare
corii a h/bSle uloženil slcaturo
reliculare corii SIra111m pa pi!!a re
lliii I"ori jemné, výborne
vaskularizované, na bun k)' bohaté
V!zIVO kolagénové, kloré v)'bie ha
~Proli epide~e v podobe papil.
1 '~~ I.e uložene 5lca!qm reljc ul are
mw je zložené zo zv3zkov hru bých
kola~é~ovýc h vlake u, medzi
k t Oryl~)1 prebie haj il vlákna elaSlické
a . re ll k~' áme, zosi lilujilce sa v
bllZkoSl1 vlasovýc h foliku lov
pOI~ých aj mazovýc h ŽlIazok, l
buniek sa IU v)sk)"tujir Ojedine lé
B KOl NI; A!)N EXÁ
! Vtu Ipilusf
Vlas)e repn:ze ntovan)' keratmizovaným vláknl t)'m utVl!.rom. ktorý v podobe chlpkov vy raS I.I temer
na cclom povrchu Icla a lIež ako plgmcntoVDn)' S ll neJ~i vlas na pov rchu hlavy Je eplderm 6lneho
pôvodu. aj keď jeho bulbus je ulolen)' v denn IS
Na pozditnom reze vlasom II jeho okollm rozli~u)eme fobr 103/:
_ ,azi .'o.. iI pallilu 5 fi brobhu tm i poc hát17.l1júci mi 'I. derm is
. k ľ\' lI ~ kal,ilár)' U1 brzl,et' uj úce "}'žil'u "lasu
. sa ll1otn)' bul bus .. Iu u. sedl o.. itl' Toz!irc/1ú ellllelo" ú hm ol u,
zlote nu z n cd iferen cov ~n >'c h buniek. z ktor)'ch sa vyv ija vlastn ý vlas a vllulorn á epite lová pO~V8
" Iasové ho rolikulu. Z bUllIek na vrchole vlosové ho bulbu sa diferencuju bunky drene ylasu. tvonace
cc ntráln y sdpcc mäkkýc h zrohov alel)'ch buniek Z buni ek vlasové ho bulbu. susedI ac ich s drel'lou sa
d i ferenc uJe~ . Tvoria ju bunk)' s množstvom Ivrd ého kerat inu v cyloplazme a pIgmentom ,
ktorý pod mlc l'l Uje zafarbenie vlas u. PerifémejSle od kôry sa z ned ife rencovanýc h bun ick v)'vija
butik ula vlasy. zlotená z jednej vrstvy zrohovale lých bun iek. slrieškovite sa prckryvaJucich
Z buntel. matrIX bu lbu sa diferencuje aj vm-,!omi eQ!I!· lnyiÍ nnSv a vlasového roli kulu, obaľ ujuce h o
samomý vlas, RozMujeme v nej Iri koncentri cké vrstv)'
Obr.IOl. Vlas
l- väzi vova papila
2·matrix bulbu
J ·dreň vlasu
4-kôra vlasu
S·kutikul a vlasu
6-mazova žľaza
7-m .arTeclor pili
8·zaroooc na vrstva epIderm y
9· zrohovatená v,,;tva epIderm )'
IO-vnúIorn á epi telová po~va
l l -v o n k aj ~ i a epite lová pošva
12-sklovi tá membrána
13·väzivová pO~V 8
N ajvnút o mej~iu nazývame kU h ku lou oO$VY
a j e zložená z vrstvy S lri e~kov ite sa
prekrývajú cic h, zrohovatelých bU nt ek,

--
fibroblasly. mak rafag)'. lu kové a ktor)'ch vo ľn é ko nce smeruju do le, ku
plgmentové bunk)' bul bu
Stredná, Hux te:voya yrslva obsahUje
ku b ické bunk)', ktore na urov nt papil y
iubcUlanea.J~.II'orena n edky", '"' .
~v agenov)'m vaľ k . obsahujú tri choh)'alinové zm á
ImI, l\'onaClml a'- tuko~é va nkil! ik)'. DanniC!!IH 'i'~:I~;dsH~Oré Je mie-slami pres lllpe né lukovými Vrstva Henleová sused i S vonkaJsou
epi telo "ou pošvo u a tvo ri a JU o pl o~tené
zrohovate lé bunk)', v oblasti pap il )' >o
zrnam i tri choh)alinu
Vo nkajSja ePlle lo"';:' poha vlasoveilo
fol ikulu je \ tastne stratum basale a htrdtum
sp mOSu m vnorenej pov rchovej epld~rm
 Tuto
E ! ANGF IU i A NSOY E Q ST BQ yC EK y I!NSll! A PANCR E AT IC é\l

!l'a~u reprezentuJu skupmky buniek s

~trukturaml e~osekrefOej fastl pankreasu fobr
endokrinnou runkc iou, ktore sú ulotené mt .
991. Bunk} ostr"(lvčekov pankreas u produku' ú d.!:,
hormony proteinO\'cJ povally. kton! p rISpievajú k regulácii metabohvnu ullľohYdrátoy. Ostr!včd~a
XV II_ K O Ž N Á S Ú S T A V A
nN TEGUMENTUM COM MUNE/
-
pa okreasu v betnycll hlstologlrkych pre panitocll sa Javia ako zhl lJ ky syetlo sa rarbiae icll b ~ y
ktoré su ulotené ob}t:a}oe v centre lalôčika a v blizkostl ciev il vyvodov pankreasu. Ou ~nlck,
A KO ŽA IOITI SI
u loUné do trámeov, alebo do más. ktoré sú obklopeor' bohatou kapilámou Slet'ou kaPIIár. ~ 'i ~
Ostrovče k endokrmného tkamva Je v:l~i\ovym pu~drom neúplne ohraničený od Okoll~Y Kola je ochrannym, zmyslov)'m a termoregulatnym organom leta K Jej pTldamym OI'ganom pau,a
C.\Okrrllného pankreasu Endosekretné bunky su polyednckého tvaru il v preparátoch rarbc~ · h , \&SY, nechty. mazo ... ~ Uuy, potnr' Uuy il mliečna trau Vteobecne sa kota iklada l d~o<lI ~m,ev
bežnym r metódam. môžeme v n.ch ro~lí~rt" trr druhy blJnre" lobr. 100/: _ bunky A a Q. 'YC Job! 1011: povrcho ... eJ epiteloveJ, zvanej epidtrm l5 a 2 hlMIC ulo1cncJ ~a~IVO~tJ ~r'tv). dum ,~
T ieto zák ladn~ druhy bume" môteme ro~lI~it" napr farbenim podľa Malloryho alebo PDdf
Massona, kde sa A- bu n!.; ) znázon'lu}u l ieh granulU kyslým fuksinom červene, a - bun ky 8 ic:
granulá sa ~názOn'luJú oranžovou G do ružova a f)-b un ky sa farblD an .línovou modrou do modra. Obr 101 Ko1a,tclko~} pohfad
A·epldcrml~
Farben im Gomoriho metódou sa ofarb'3 granulá A-bunit'k tervene, alebo rutovo, granulá O.b unie!::
tmavomodro. erytrOCyTy SU červené alebo ru~ové Jadrá buniek sú modrotierne. S-dcrml$
Bunk> A $ al fa cra n ulam! produku}u~. hormón ~vy~uJúel hladmu krvn~ho cuk ru C-lcla $ubi:uTanca
l-vlas
S un l> O $ beta crnnu!aml su hlaynýml producentmi hormónu, klorý zm2:uJe hladmu krvn~ho cukril
-llWillnu 2-milzova žľ;ua
3-polna žľaza
...1lim.IiX..D p rodu kujú hOrmón somatostatin. Ok rem spomínaných typov buniek ... Lange rhnnso"iclt
4-~aZlvo dermis
os trovčekOch sa vyskytuje eSte Stvný typ bunIek, opisané ako bunky C, alebo de lta bunky II 5·tukovt lalôl:,ly ~ podkoZnom
le ndocrinocy1US de lta/. O oboch posledných typoch sa predpokladá, že sú prechodnýmr form ami A il vbive (panlculus adiposus)
B b un iek, p ripad ne bu n ky vyterpaoé. a lebo poSkodené

~:!(!~~i:Obr. 102/ t>'ori povrchovu easť

kože Z mlkroskoplckého hradiska skladd 2 ~
Prtelovýeh bunie k tesne k sebe pnmknutých a ulo~en)'ch ~
. honzonlll.ln)ch v~t~ach
Medz.
~ nit .. roztrúscné mnotstvo nervo ... ých zakonteni a oJcdmel. plgmtntovt bunky, ~
S~e~:' J~ola, od bazálnej membrány, k povrchu ro~o:urávame
na ZY~lvcnom
dlaM.coYltom
ll'Ohovatclolll epiteli tvoriacom cPldr:rmis, lIeto vrstvy
· m·atum basale
- stra IUm spi nos um
• Slral u m gnnul os um
- stn tum lu cidum
- st rat um eQr ne um .
Obr 100. Insu ta panc reatica • d etail .. m(nSieh cy lrndnckych buniek. pevne spOJcn)ch ~
I-B bunka, 2-A-bunka, 4- kapi láry, ~ ~I@l um basa!e sa skladá z Jednej vrstvy T b ' "edsta\'u,u rezer~nc elementy.
3-D bunka

Obr 99 I n ~u l a p"n.,:n;"Il<.:a, pr~Ill .. U Il ~ ) ......,:)."'"ie , .

. bazálnou membránou pomocou Stllll tzm
• . b
ktort m notic kým delemm za ezpe UJU .
·d oz6mov
. b
č·· sustavnu o novu um
.
leto uo~y

b h
pomerne. ve r ké jadro a bazo filn e sa farb.acu c)'lOplaWlu, o sa uJu
. .
b ,k ",dennIS Sunk}' tejto ~rstv} maJu
verké mllo!st~'O nboromov d

tonofil amento ....

I - La nge rn a oso v ostrovček, 2-exok r mná tast pankreasu, )-vyvod.
Ko nt ro lné Qtázky· nl ... mllohych vrstvách nad sebou il s~oJOu
bi """'" .- ' n ;n M"m obsahuje vllčSie polyedTlcké bu . Y I denll\s Pre t,ctO bunk) Je
!. Opíšte bunky adenohypo rýzy. ~~ . b é ,·ednolh ... ytlll papl arni
hrúbkou ... vrovná ... a nero ... nost. spôso eo . d l ' '. 'o rené ,. emnyml tonofilamenlam.
J ,n_n .. Io.. 11 ktoré su v po s il e • .
2. Co sú to Herringove telieska? charakt eri sti cký výs kyt m noUt... a ~, I .. do rntercelulameho pTlestoru
.
Tieto sa zakončujú v potetn)'c eZJUv h d "z6moch il ncpresa IUJU
3. Opíšle stavbu folikuJu štitnej žľazy.
4 . Op íšte stavbu prištitnych l e li~so k . .
lhchtesnek~
alebo nre!-..orkymi vfsIVami pol:} . n
cJ.S1rat UDl gran !,IQsHlD je tVOfena.Je~:~~;nbYQllnQ\t zrná, cytoplaZJTla Je preto ~llnc balL
5. Opíšte štruk túru kôry n ad obl i čk y. pnlotcných bum e\: . Bunky obsahuJu

d ~tra!l!m lu"dynIJC ,r.;t,,, uplnc phxh)ch, tcsne ~ se~ pnhehaJuClch buniek
TnalorlluJe a~o s,etl), l"lnen) pás C)toplavnll bunle~ obsahuje I 'k ' ,ktorá sa na rCl.Oth
dtUI.Ut JadroJc plocht, degcnero~ant .Il y ogen, tuk y a biel ko"inu
e Slmlum rqmeym Je nBJPo,rcho"eJSou "r.;tvou cpldemm, ktorej ploché '
pn:fllncn~.bullk) ~sa neustále,
, ' ',~
podobe mal),h Sup;n odlup'J' V os"ctenommik mlkkého k t""u
'<::
,,,,,Iva Ja'l pn ,atbrnt k)slyml farb,,'am, a~o BcidoflJná I'laz ká ros ope Sa táto
zhrubllul,l, jadro ,')'mizlo II !OlIofilamcnt" su zosl..u""°
... n' d hust}rh lvazkov
matic membrána bun iek j' e
Obr 102 , Epidermis
I -bazálna membr:ina
2-melanocyt
)-stratum basale
4-stratum spmosum
5-stralum granulosum
6-stratum lucidum
7-stralum comrum
2 OU,m js ko r;u!lJ 101mh f
DemIIs tvori väzivový základ ko
COrlum de "Ime na povrchovej~že.
ulo~emi vrstvu st ratum papillare
corn a hlbS!e ulOženú stratum
rellcularc COfll St@!Um papi!larr
&2llJ tvori jemné, výborne
vas~ulamované, na bunky bohaté
vllziv.o k~Jagénové, ktoré vybieha
oproti epldemle v podobe papil
HI~~II;" uložené st@!um rrljc u!a~
&..Q.Uj JC ZIO~c né zo Zväzkov hrubých
kOla~énovyc h vlaken, medzi
ktoryml prebiehajú vlákna elastické
a , rcllk ,uJame, zos il l'lujúce Sa
bhzJ..ostl vJasových folikulov
potných aj mazových žl iazok. Z
bUUle~ sa tu vyskytujú ojedine l ~
fi,broblaSIY, mak rofágy, lukové a
plgmentové bunky,
Tela WbrU!j!nU
lela SUbC ul8J1ca Je rvorená riedk m '
bUllkallll, t'oflac } koJagénovym v!lzlvom k .' ,
IInl at tukové \'allku~lk)' _ oannjclIl d ' lore Je IlHestami preslúpené tukovy'mi
115 a IPpSIIS
B KQ2NÉ ADNEXÁ
VlasJe rerrezentovany kernunizovanym vIA~n,tym utvarom , ktorý V podobe chlpkov vyrMta,temer
~
IIJ celom povrchu tela a liet ako plgmenlovany SllneJSI "Ias na povrchu hlavy Je epIdermaIneho
vodu. IIJ ~ed' Jeho bulbus Je uloteny v dermls
~B pOzdf!nom re le vlasom II jeho oko11m rOlliSujeme lobr 1031
_ , Uivo \'ú PUIJilu 5 ri b rolll ast m i pochádlsjúd mi z d e rmi s
• krYn ~ Iw pil áry 'l,a bezpcč ujíl ce \'Ý'!ÓYU \' laslI
_sa IlI uin ý blllblls vlas u , se dl o"í' e ru',,S irellú ep ite ln\' ú hm otu ,
zloU
nú
z ncdlfercncov31lych bumek, z ktorych sa vyvíja vlastIly vlas II vnutomá epitelová poha
vlasového fohkulu Z buniek na vrchol e vlasového bulbu sa diferencuju bunky du;m: yla:>u, tvoriace
,,,,n!rál )' stl pec mlikk)'ch zroho"alelych bumek Z bUniek vlasového bulbu. susediacich s drcl'lou sa
n
diferenCUje ~. Tvor ia ju bunk)' s mnotstvom tvrdéh o keratinu v cytoplazme a pigmentom,
ktor}' podmieňUje zafarben ie \'Iasu l'ertfénlcJSle od kôry sa z ncdlfereRcovallych bUniek VY"IJa
klltjkula ylasu. zlotena z jednej vrstvy zrohovatel ych bumek, strieSkovile sa prckTjvIIJuc ich
Z bumek malm: bulbu sa diferencuje aj yn lltomt. cprtelpya polva vlasového follku!u , obaľUjUCehO
samotný vlas, RozhSUJcme v nej tri koncentTlCké vrstvy
Obr.I03, Vlas
l -vlizlvovii papila
2-malrix bulbu
3-dre l'l vlasu
ic 4-kôra vlasu
5-kutiku la vlasu
6-maLov;\ žľaza
7-m,lIrrector pili
S-zárodočniÍ vrstva epiderm y
9_zrohovalenä vrstva epidermy
IO-vnútomä epue lov;!, poSva
1 1- vonkaj~ia eplteloviÍ po~va
12-sklovitá membrána
U -väz ivov á poSva
NajvnutomeJSiu nazyvame kyukulQy po$vy
a je zlotená z vrstvy stne$kovite sa
prekryvajucich, zrohovatel)'ch buniek.
ktorych vorne konce smeruju dole, ku
bulbu
Stredná , H!!xleyoya vrstva obsahUje
~ubické bunky. ktoré Ra urov ni paplly
obsahujú trichoh yali nové m;!,
Vrstva Henlroy;j susedi s vonkaJwu
epi telovou pošvou a tvorta JU oplo~tené
zrohovatelé bunk ), v oblasti paptly I)
zm ami tflchohyahnu
Vonkal1ja emlr'oy" goiva vla'>9vtho
folikulu Je vlastne stratum basale a iU«tum
spmosum vRoreneJ po.... cho~eJ epidermy
 Smerom I.: ... Iasavému bulbu sa Jej
~~
hrúb~ll StenčuJe, a~jej bunk y splynú s bUl'lkami 'nlllrix vlasovéh. ~I
Slipy!!" membrána oddeľUje epi telovú po~vu vlasov~ho folikulu od VlIl'VQVCJ. zlože nej l vnútOl'llej
3 2
Clrkuhlmej II vonkajSej long ltu dllláJn Cj vrslvy tuhého ko lagé nového väZiva.
Obr I O~, Eknnn~ POint 1.vy
2. Kotné f l 'an Ma ndll/ae r "'i li! l-Svetl' bunka
,",otn\! 1faZ) delíme na malOl't, pOInt II mlletne
2-tmavlI bunka
)-mYOCplle1ovi bunka
8 Mam Y! tran· g landulae sebaceae lobr 1041 su alveolamI' žľazy holokrinného typu, ktoré 4-ryvod
vyús fujú do vlasového fo likuJu Bunky produk ujúce maz. majú v alveoloch rôzny tvar II vzhľad. Po

I obvode, na bazálnej memb1áne sú uložené kubické. až cylindr ic ké, vyrazne bazO mné bunky.
Smerom dovnt'lIra sa ZVätSujú. bunková membrána sa popre!rháVll, jadro sa rozpadli a cytoplazma
obsahuje vera tuk ových kvapÔ~lck Smerom ku krátkemu vývodu, vystlanému zv rstven ým plOChÝm
epitelom. sa celé bunky menia . klorý sa dosláva na povrch kote.

I
I
! 4

Obr 104 Mazová Haza

l -bazálna membrána, l-bu nk y bazálnej vsn vy,

bI POInt trap' ,krjoné - glandu lae suďoflrcrae eccrinae l obr. 1051 sú typic ké lubulámc !razy,
zložene zo sekretorlckej čas t i slotenej do klbka a vývodovej čas ti , vyúst'uJúcej na povrch kože.
Sekretorická časť je obklopená myoepileliálnymi bunkami, uloženým i po obvode tubulu,
orientovaný mi d lhou osou paraleinc s !Uhl/lom 8 považovaným i za kontrakt il né elementy.
d POI nt žl'azy ano kr;nn é - gJand ulac sud oriferae apocrinae lo br. 1061 vylučujú sekrét
charaklcflsllckej arómy, obsahujúci tuko vé kvapk y a zm:! proteJnov. Sekrečná časť je tvorená
sločeným tubl/lom , vysl lan ým jednou vrstvou kubi ckých alebo cylindri ckých bunie k s eozinofilnou
cytoplazmou, nasadajúcich na bazálnu membrán u. Po obvode sa takisto vyskytujú myoepiteliálne
bun!.;y 3
Obr. \ 06. Apokrinné poml: L I azy . ké b k Nhulov, 3_myoepllelové bun).;y
I-kubitke bunky tubulov, 2-cylmdnc un Y
 proleinovi! sekrečné granulá sa objavuJu vo vakuol~ch v mieste Golglho kompluu. odu.lf ia
d Mliečna
Hal.jI _ ~a s~ojou
1truklUrou 6aslotne podoba potil}!!! trv.!m a pOČas t'VOI~ .teny pohybuJU sme rom k po ... rchu bunky II do lumenu Vznik tuko ... ych k~aplek me JC ~ IM.. n ... IM
p<>dheha zmenam ~ > isl}m na produ~ci. estroSeno> a progrslerónU. bunko~t! organmdy. U~ornené tukov é k...apky su aj po opusteni se kretncJ bunk y ohalen~
membránou lobr. 1091
A Se~rét sa dost;i~a najprv do maly th vývodo~ vyst1all~ch Jednou vrst~ou kublck ych buniek oduar
Obr 101. Mhetn~ tfa.,;a do mtra10buläm}ch .... ktorých su u2. vysoké cylmdneki! epltelo ... é bunky a ~o ~ý~odoch
Interlobu1;imych ... idlme niekon..o I'rsllev cylmdnck ych bUniek epltelov)'c h Pred v)l uSlenlm na
prsnej brada ... ke Je tenlo epitel , }suiedaný zvrst ... eným ploch ym epitelom
V kf'!do>'om { !;jdl" lobr 107A1 sa lraza
s~lada
z 1~-25 samostatnych lubul.imych Obr 108 AI~eoly mhetnej Haz}
thaz, ktore sa ... nepra"'ldclnych lalokOCh l -bunky al ... eolo v
zblehaju s",oJlml .... y... odmi k prsne' 2-myoeplle1o... t bunky
brada>ke Katdy ... y... od - dyctu5 lijC\ifpt ~ 3-tuko~é k ... apky
pred .I}ustenim ...)stlaný Z... rst~enýrn 4-sekret
plochym epuclo~ .. ~a rozSiruje " linw: S-mlTalobullmtc väzi ... o
00Jkr a ten ... yustuJc malým ot"'orom_
o'itium p;:mjllare na po ... rch kot.e. Žľazy sú
usponadané do solídnych epilelo~ych
pruhov. stena sckretných tasti sa sk ladá
kublck)'ch a nizko cyli ndrickýc h bunie~
na5adajúcich na bazálnu membránu. V
bli zkost.i ... ývodov sú lIlyoepitclové bunky.
~ra zove _ elementy Sil obklopené
tnlra lobulamym riedk ym väzivom, ktot~
obsahuje vera buniek a málo vláknitých
eleme.nlov. čo umožIluje potas gra ... idity
rozvoJ samotnej žrazy Väzivo
IIlteriobuláme je tuhé, bohate na vlákna a
obsahuje množstvo tuko"'S,th buniek.
V obdobi gmyjdity lobr. I07BI $3
\ pl yvom hormóno ... r07.I1lstá Hazová Č85ť
a aj '.'ý ....~y . Sekreč né č85ti sa luminizujit a
vytvataJu alveoly, pričom mizne tukové
... azlvo interlohuláme, a objavujú sa
l) mfoc}1y. Ku kontu grdvidlty sú bunky
sc hopné sekrečnej činnos!! a spočiatku
,~, "::},C:·' . .!/.._ I",J.," r· .r l " . -, vy lutujú kolostrum. ktoré Je ... dobe
'I . I .• · 1 / . I ;" " .:, .' ' . I
\":""'\" ~ '~ " _.'"~ -L)
"
.....,. nv ., \.) akláde nahradené mliekom
oh!lQbir laktáCIe lob~ 107C1 je
c!~arakterlsl ické plne rozvmutým obrazom
žl~z~vÝth elementov. zoskupených ~
Obr 109
laločlky. poodderované od seba tenkymi
'1 vorba sekretu v hUI\b.ach mhetneJ Hazy
... äzlvovými septarn i. Stena al ... eo lov lobr. I-tukova kvapka
10.81 je t ... orená cyhnd ri ckými sekrečným i 2-protdny
ePi telovými bunkami a lie! neuplnou 3 3-Golgiho aparát
... rstvo~ . _ myocpi telových buniek, tI -gra nulo ... ané endoplazmalltké retikulum
.... :" nasadaJucKh na bazálnu membránu. V S-mitochondne
,.~~." "
...";'-."".:,•.','.'_.'~;:': .•...... , r,.::;'" ~~me~e,. al ... eolo ... sa nach;\dZiljú tukov~
. ._
.. .; : .~> o;vapoCo;y a bielkovinový sekrét.
~'." . ; V elektrÓno ... om mikroskope vidí me ~
4

Jb, IOq le l'a !!ranulol an~ho endoplazmati cké ho k cytop!a~me cylindrických buniek alveol0\'
retl ula , vel ky Golglho b.omplex a mitochondrie
... 5
 J NtS hl y b m g!!rsl

Nechty l obr JlO! Sil ploché zroho"a tclé platničky, po~rch

pokr)'vajticc posledného článku prsto~a
palcolI ROlli~uJcmc na nich lelo, corpus unguls a koreň. radix unguis, ktorY je prekryI ý kotnou XV IU. N E R V O V Á S Ú S T A V A
nasou Po strani!ch oddel'uJe nechto\'ti platničku oo okolia kožný 1131. klOr)' SD 7.0 st rán 3 lOlad
SlloJtmi .lrohovalelýml "rstvaml presulla IIa ncchtollu platlličku a IlIori I lII . CnonYShjllm , Podu IS YSTEMA NERVOSUMI
pretlltevaJliclm "oľným koncom nechtOllej platničky je taká istá II!'STlla uohovatelých buniek _
NerllOllU Sústa~u delímc na.
h'1X!OYShW
m
Nechty sl. epidermálneho pállOOU. pričom rolli!ujemc U llieh tasl; ep;dermalne tvrdé
!occhtnY6 plalOltka/, čaSI l cp.dermáln e mäkk é I IÔŽkp neSh!PII"! a epidermIiIllu maTrix A cenlr:llllu Isystema lIervosum centralei
h B I)erirh llu Is YStema IIcrvOSu m peTlphericuml.
NCS !py,6 platme ka - corpus un guis predsta lI uje mas u uohollatelých bUnld:, slrie!kollite sa
prel-ryllajucich, kToré prekonali t"rdý Iyp keraTIIlI z.ácie. SkladaJu sa z mllots1\la II crvollýc h bUlli~k, l-toré so s~oj'mi lI)Íbtu..am l dOSlfedl~ymi il od.\lredlll)mi
NcSh1pvt lijtkQ - lectulu s unguls,je !lIorellé bUllkami. zodpolledajuciml Stratum basale a Sttafllm a za pomoci podporného nervollého Ikanilla 1Iy1l1araJu bielu il SI~U hmotu IIcrvo~~ho Syslcmu
spillosum epiderm y, Po"rchollo ulotené bunky nechTOllého lôžka čias!Ol'ne rohollateju a spájaju Biela hmola· je tvorellá mye hlllulIIanyml lIervollyml vl~~naml SllIi hmota s. ~klada l lIel
nechlovu platničku s nechto"ym lôžkom lI ervollých bUllick, ktoré môžu lIylll:)rat' kôro~é 1I~lvy, alebo tvoria oah romadclllil, ktoré flilly'<ame
Ja drami Jadrá sa vyskytuJu II rozsahu sllIeJ hmoty, alebo su ~Ioženi! medZI IIlákn'lé Slruklul) blcleJ
hm oty.

A CENľRÁ I NA N ERVO VÁ SÚSTAVA

K centrálnej IIcr~ollej silslave patri:

I. miecha - med ulla spinalis
2. mozohk - ce rebe ll um
3. mozog - ce re brum.
2

I M i ~c h a med uJl a sni naljs , .

Medulla spinalis je tvorená sllpcom siv ej hmoty, klory jC na polltchu obaleny fHClou hmOI~u
Uprostred prebieha celltráln y kanál lcana[ js cemrally', Na priečnom priereze mIechou 'obr Lll v
rôzn ch úrOllniach lIidime, že Sivá hmota Is yhslanh3 Emu! Je rozložená v podobt mOlyra alebo '<
Obr, l IO, Schematické znázo rnenie nechTu Ivar: písme na H. Smerom dozadu vy bieha v ~tihlcJ~le
zadné rohy _ com u, dQCj~[;:
Smerom dop:e:~~
A- Ielo nec htu. O-koreň nec htu. á b' .,' !i ~ie ,redlll' rohy - somu yemra!e Prechodna tast medll prcdo~
lIytv ra zao eneJ le a r l Ice miechy vytvara
zadnými roharn i sa naz}lIa l ona iO!ennedl3 , SpoJovacIu tasf pT3l1eJ a avcJ po o~
I -eponychium, 2- hyponyc hium . 3-uohollatel~ nechTová platllitka, 4-malpigická
ge rmm aTlllna vrstlla nec hlollé ho lôžka, S-epite liálna matrix lIec htu. 6-kostné tkani llO commj5sura I'mea VS nIra[j§ a ~. . od ho oddelena plliá.om okraJo~~J
ralangu Slll~ hmota zadm'ho rohu smeruj!' lo: sul cus do~sotaterahs.a JC ne ,,'C sa l- povrchu , ape~ Na
. S d ' f ť zadllého rohu JC rO~ !fen l' caput a lU
IR I dv Na hr~ne z.adniho rohu leil nudeu;.
Kontrolné OIázky'
lóny LissauerolleJ. tre na as
hm mci apex a caput sa nachádza substan\la .get~tlnosa I:
: npropnus columnae dorsahs Na rozhrani
posteromargmalis, Na báze caput Je uloželle Ja ro - ou,'. , ' h I-ra'3. JC sllUOvan) nuclcu~ dONaiI>,
I. Z akých vrstiev sa skl adá koža? h ' teml edia blizko Jej mc 18 ne o o "
bázy 7.adné ho ro u a pars In : . 1fI1ennedlomedlahs a IIItcrmediolaterahs
2, OpBte jednotlivé vrstvy epidenny, alebo Clarkeho jadro. V pars lIltermed,a Je ;~cle~,s Il:é multipolame motorické buok), I-tore sa
3. Ako vyzerá v svetelnom mikroskope prierez vlasovým fo[ikulom? V sivej hmote predných roholI sa nac il za,~u ",e d"rz~lne , dlle skupin} '<entrá\ne a J~dna
. ,. d . tich skupín a Io ve s ' Upllly" k
4. Aké druhy kožných žliaz poznáte? . usporiadallajú pflb lžne o pla d . ~o eflo m mlech)' a t~ona mOlonc u
skupina celItráina Ne!!rll}' týchto bUllld smerUJu I-,prc n~~ na~hádzaJU aj male a50C.ačoe bun~)'
5. Čo j e eponychi um a Ilyponychium?
d e den tnynll lIef\oll~mi ~lal-lIaml a pre. e
. ál h . rvu Okre m mOloneur nOIl sa u N dn J
f ast' lmidaného spln ne o ne ,
6 . Opi~te rozdiel medzi mliečnou žJ'azou v kl'ude a " období laktácie. Biela hmola miech y je (lIoremi ascelldenlnym,l a , c~:d~anus posteflor rozdefuJť na dve polOVice
ď antenor a vzadu su eu, II .
strane ju ftssura me lana, . r . d r J'e miechu oboc h polovic na tri povrazce
Sulcus ve nl romedialis a dorsomedla IS roz e u
- fU lliculus dorsahs
- funiculu s lateralis
.
- funlculus lIemra. rI~ -I' ofarbený nl t l-torou zo ZJ~
I Ia dn~c h metod vldlll't lc

V bežnom hlSlO\oglckom preparátt'. I-t OI)' J h 111-cII r6ttleJ hrubky. ktor~d, upr
h ' d a mno ho myelllllZOllan}e II h
I-aždom pOllrazci sa lIac a z aratelnc s dlhou osou miee )'
vat~ina prebieha ascendentne a descendenm e. I J P
 V priečnom priereze 11lIcchou Su licio 2 CUf:hcllum m ozoče k ..
m}clinj~o'ant 3 _'011)' znázomcne ako Mo~oCek Je l lote ny z centrálne si tuovanej bielej hmoty Icorpus mcdullare/, ktoru na povrchu kryje
S'tIJt knitk)m}c lm sa pri b<-biom kóra Icorte" cerebe llllmJ lo br. 1121. Bie la hmota vbieha do mOloc kovych zéVltov Iroh.a cerebell~ v
hmologickom sl'r'lIto\ani rozpusli .. podobe platnltkk Ilaminae albae/ a na re l.t mowtkom bll~la hmota vytvära zauJl ma vym sp6S{)bom
8 IL/ko, }ch rozpil~(8dJách. klori majú rozvetveny litvar - strom života /arbor Vltae/.
:. '\ uprostred tma' LI bodku D~ónl Bie lu hmotu tvoria mye1ini:zovane illlóny. medZI ktorými sa v centrálnej biele; hm ote nachádUlJu
I 1\'II t'Chaje ujoten' "nllctllo,<om lanári párov t malotkove jadrá Inu cleus dcntatu s. nucle us fastigi i, . nucleu5 gl ~b05us a nucle us
;. , ~,
l. '.'; 2 11 pokl)va JU pla mme •. aradmoidea a embo liforrnisl. Povrch mozetka je rOlbnkzdeny na mo:zotkové VÍvl ly. Zäv lty 5U bohato t ienené a
. .:: ,. pokryté ~ ir~im pru hom sivej hmoty .

9
.:. -;,'0" ' .: .
.... : •. :;: •• ;', /
f r' :, ,
'.
', I
,',
' I dura maler

Obr 112
, Mozoček - ce rebe llu m,
5 prehradn ~ zY~č~eme

3 l-biela hmota mOlotka

Obr III Prleťn} pm'rez miechou 2-k6ra mOločka
e,
,- prierez mlechou .. o \!);-~kc a·stratum moleculare
11- prierez miechou \'0 v)Skc Th! b-slratum ganglIonare
111- prierez miechou \0 vy!ke Ll c-stratum g ranulosum
J·funiculus pos len or
2-flmiculus talnahs
J-funiculus ve nlrali s
<I-comu posl erior (tapu!)
; .~ " S-comu antcriu$
IO 6-subsl3nlia IIllermcdia
II . 2 7-nucleus posleromargillalis

":fo '
.',
,, '~ I
.:.
;';--. -;
, 8-subsI3n[ia gelatm osa
9.nuc!eus propnus colurnnar postr-
",'
" ' !' . ...
,' ,
"
rlons
IO-nucleus thoraclcus (Clarkeho Jadro)
" 14
I I-nucleus imerll1ediolnedia lis
12-nucleus in t crmediol~teralis
Kôra mOlotka sa skladá z troch vrsti ev/obr. 11 3/:
- stra turn molec ulare
I J-nuclcus commi surali s 3ntcrl or - stratum neuriu m piriformium
I 14-forlll3tl o rctlcu laris
13 3 - strmum g ranulosum.
JS-can3lis ce mmlis Stralum lIIolec ulare Iplexiformel tvori najpcrlfémejšiu časf kôry. V prepadne vyze rá tálo vrstva ako
svetl ejšr prúžok. preto že obsahuje menej nervovýc h bu niek II lIIye lm izova nych vláken
Najtypickejšími bunkam i tej lO vrslvy su košitkové bunky, ktoré SU ulože né v časIl bll UeJ k s tralum
gang li onare. Dendrity týc hlo buniek S3 vetvia v rozm edzí stTatum mo lecu lare a neurit opriada na
spôsob košifka tel á Purkyl"lových buniek v str3tum ne urium pyrifOrTllIum Istary nazo v s tralum
gang lionare/.
Hviezdicovi té bunky su ul ote né viac v povrchových častiach slratum molec ul are Men$ie vytváraju
sy napsy s dendritm i Pu rkyi'lových buniek, \'el"ké maJIÍ bohalo sa veIViaci dendnu cký strom a dlhý
a.~ón. kto rým sa napájaju na leto aden d rilY Purkyr'iovýc h buniek.

III. St(3tIJm neur jIJ!ll njrjfoolljum Istarý názov SIT3lum ganglionare/. tvori jedn a vrs tva Pur kyr'iových
bU Iliek. Majú hruškovitý tvar. Z te la vystupuje jeden alebo dva silne kmer'lov~ dendfl ty, kto ré sa
vermi bo lmo veIVi a. Jadrá Purkyi'iovýc h buni ek Su vel"ké a okruh le, ch udobné na c hro mallll V
cy toplazm e j e Nisslova substancia \" podobe jemnych granul OploSten y Ivar tela buniek, ako aj
dend ritické ve tvenie, prebieha" ro vine kolmej na dlhú os závilu. Zo zaoblenej ba Z)" Purk yl"lovych
buniek vyst upuje axÓn. klorý kolmo preráža naJ vnulom ejšiu vr.avu kôry mozo~ka, vydava v n,.
mnohe kolaterály II obaľuj e- sa myellnovou pošvou Prebieha v bielej hmote a zakontuJe a fta
bunkách jadier mozocka
 StCillU "ra !95 , lm u:\ V~fV~ Je) vzh fad vYfvárajli drobné nervMI! bun" y ~ oknihl)'fnl JDdr<tmi
m OH wD

a pomerne mal ým cytoplazmmickym fc/or" [kndru)' mal}'c h UTl nych buniek vy"'áraJu bohaté C)'lo plazmatickej m embrän~ ni e $U ;eoboment ~ b k
ven·erue a dOS!ávaJu sa do kontaktu s machovýml vl:l"nami v utvaroc h, ktoré nazývame glornerul; Nls$ lovom obraze nemázomia un y Ilemaju tlgroldnil $ubstanClu pret.. II
cerebellares Ich rt euri!)' opl.~fajli ~tntum granulosum II dostavaJu sa do stratum molecu lare. Tu sa Trojuholníkové bunky naZýva me pyraml dov~m l bunkamI I
velv Ia subežne s dlhou OSOu záv.lu v !"lIre písmena T, kolmo na Soter vetvenia dcndntov dendrn , ktorý siaha at do najpenfémcJkj vrstvy kô . V ~ te a bunky vYStupuje ~I\n y ~pl)..~\ny
Purk)'lIovych bUIlIek, 5 kTOrými , ako IIJ s bunkamI kO$it kovymi tvotIa synaps)'. Okrem zrnitých horizontáln e vlll fadom nB vertikálny priebeh km e~o t:rl~ ~u denTdtllu odstupuJu velV)' , ktore u
buniek sa v SlTatum g ranulosum nachádzajli aj o niečo väč$ie typy buniek fľ)'p Golg. IU , kt orýc h b . k ' . . 'k . v o en 'IIU elo a v~be1ky pyramldf)vy~h
bunkové telo Je hVleuflcového tvaru II kTOrých dendrny II axóny ods tupuju od bunkového tela u~~e su poslat\UT1t ml. Z bUy bunky odstupuJe dlll)' neunt v tlV. odstupovom kuleh Ncml[
vy va potas svoJno pnebellu potetné kolaterály
v~etkymi smermI A1Ióny a mektoré dendnT} T~chlO buniek VStupuJu v lnI ucj vrstve do Kôra mozgová sa podľa cytoarchn ekton lckéllo obrazu deli na oblasli l,cI\Ione<,' a hc sa deha na polia
mOlot lo..O yyc h glomeru loy Iglomerull cerebeUaresl.

,
fareaeJ. Hran ice týchto celkov nie su v~ade zreteľné
Bunky kOSičkov&!, zmué II hY ieZd!coYlté bunky patria medl; spoJo\'aeie neuróny
Bunky kôry mo:zgo vcj sÍl ulotené vo vrs"'icll horizontAIne rozlotených a v;tvaraju tak lammac
Podľa pOCtu vrsliev rozoznávame ~,ktory sa ~lenl na Sesť VUhe ... a~, Ioaory ma dve
<' alebo tri YTlltvy.

~) -" @
~
IsOCortc xsa skladá fobr ]14,115/;
~ 1 - stratum moletulare /plexiforme/
<i..' ll . - stralum granu lare externum
ili, - SlralUm neurium pyramidahum externu m
4f' "?
IV . - stratum granulare imernum

• .Jr
O ~
V. - stratum ganglionare
Vl. - Str3tum neu rium fusiformium

•
I. I.

ll. ll . " :,, .: :

III.
111.

IV.
VI .
V.
Obr. 1 13. Corte..: cerebelit, detail čast i pri yel1::om lvät!enl V.
I-s tralum moleculare, 2- Purk yt'lova bunka (ne urocytus piriformis), 3- g li ove
bunk y, 4-zmllé bunky.

J C(re hrum m Qzog

Te lencephalon, predný mozog sa skladá z kôry mozgovej, bielej hmoty a lO sivej hm oty jadie r VI.
pred ného mozgu .
Kôra mozgová - cortt!)( , e rebri sa Sklad á zo zosk upení nervovýc h bunie k , myelinizoyanýc h II
nemye lin tzova nýc h vlákell. Z rôznyc h ty po v neryovýc h buniek su najviac zastupené bu nky VI.
troju holník.ové Menej je bun iek vretenovi týc h, zrnitých, horizontáln yc h a hvie zd icov itých .
V cytoarchiteklOntCkOm obraze vidíme z buniek iba slabé ko nTury c)'toplazmatického lela, Obr. 114 . Impregnovaný obraz kôry mozgu
zvýraznené rozložením hrudie k Nisslovej subSTancie, kým svetlé jadro a výrazné jadierko je dobre J. -Iamina mo1ecularlS, II. -Iamina gratlUlaTlS
zoäzo m e né Podporne nervové bunk y rozlisime vermi dobre prn:lra hyperchrómlleho j adra. Kontúry extema, 1II .-lamina p yr~~~clali s, IV -lami-
 i I !Ia moleculaml ob~alluje málo nervových bun iek NajCaslej~ie
SI awm mo!( w!a,'< ,~!aJ) II ~O , am, II 'bern h k'
r I. hOflwrmilnc bunky C.J a!ove, kror)'ch 3,,6n) preble aJu su II S povrc om 01)'"
q \\5 m)IUJu ! la'" ,,'.1;0\ Jamina granulans external obsahuje drobl1~ PYTllJIlIdoYt
".",tu grnpu!!!,.. UtcmUr!l 5 -, _ I d ' II b k ' h ". až d
bun", a bun")' h,iezdicovilé. ako aj zrnllé bunky. DendrIly pyram ov)'' ume ' s la aJu o

molcl.ulamcJ ITsI,,:.' fS\JIn. názov lamlll8 pyramldahsf, v leJlo vrstve sa nachádzajú I

Srr.u!!m r l C3,mda!l!Iw r;j!tmllOl ., ..' . l. ť Id ' h b . l. . t
-,-
rre,~lne k ale su IU aj bunky hVlezdlco",!!c. Vc:r~os
l'>ran1 Id 0\ '. b Un). d I pyram OV)'c un ie.. Je /
. a \'rsll'a sa Y STarej teOlunológll opisuje aj ako lamIna pyraml a IS cx lema. •
f<>7n
S1r~l!!m ľr;!n lltarc mIernilI!!
ISla..v názo,' lamIna granularis mlen,lal, ulot.en t sú IU drobné bunky
' J b ~
rH~n!ldQ •. é. IlI"iczdlcovilé. a~o aj zmllé bunky. V lejlo vrslve JC hUSlota un 'ovyc cementov
. tJ I I
n~l"~č~la ľké a ve 11< ~

•
praecenna I"'S , .."Ich
Of) vell:osf sa ,.w
" d
5u-al!!!U gan~ItQDare. naz}\aná aj "~o Jarmila pyramldaJrs I!Ile~a _ :vonaJu Siri: II~ ~e
bunh p}ramido,ého I ~aru Vys k}IUJu sa IU aj obrovsk!! p}'rarmdove bunky zva.né. (Jelzo"e lv gy~S
nl>h)buJc od 80 do 110 Ilm Dendnly vel~}'ch
• , aobrovskych
b- I . h
l
t\
2
bunle~ kO!lČla v lamina molecularis alamina granulans externa NeurII Je SUCllSlou IC ej moty
m o~u I Je m)elm iz o \ ' a n y , ., . _ )
S!ra1Um nC!!f;IlID fusjfounium /slal} názo l' lamma m.ulnf~rmlsf, obsah Uje bunky romeho tvaru
,releno' 'te. h, iezdicovite. alebo bunk} prellllhJo pyramldo veho tv a r u . , tJ
VrSh) ISQCortexu nie su ro ~nako dobre v}'vlllulé v rozsahu celej kôry m~zgoveJ. Ta~l . .kde sú vSetky
1'1"51\) Isocortexu rozmneľnt, ho~orimc o hOUJmyQl cke, S!O!!;I!![!; V pnpade . .te Su D!cktore v~t~
I SOCOrtc~u Zlrli~ť v)'razné II iné chýbaJú, alebo sú menej zreteľn é . hovoríme o hererolYQlckel
I
~

~ kÔf) mozgovej V impregnovan om preparále z kôry mozgov~j sú viditel"né tell1nc~ró~o~, I

ako aj Ich dend rili cké výbežky, Pod ra usporiadani.a neurônov. Ivaru I~h lela a .smer.u ramifikaCIe j
dendrilOl" Je motné od lí~en l e Zlikladnych vrsIlev kôry mozgovcj. UsporIadan ic nazývame
Imprcgnoarch lIektonikou

B PERWE:R NY NERVOVY SySTÉM

" perlfernemu ner.-OHmu systtmu palria perlľérne nerv}', nervo~é gangliII a periférne nervové
zakonče nia
I'rrj fŕrr[) !Il'(, I~P!OaIj5 mlxlu :sf Penférny zmie~aný nerv je tvorený myelinizovanými
ne rvo\}nll \'I:j~nami na pOI'rchu SO Sc hwann ovou po~vou. Oboma pošvami obalené nervové vlllkno
má nn povrchu vrS!li~ku endonCllria lobr. 116, 1171 a vytvllrajú sa zväzky vi~eerých vláken, ktoré
obaruJe penrleurr um Je 10 lenký pruh tuhého a pevného lamelámeho kolagénového väziva. Ok rem Obr. 11 6. PrieCny rez perifé rn ym nervom.
~o l agenov}ch vIIIken obsahuj~' aj vlákna elastické a väzivové bunky. Viac lakýchto lVä.zkov l.myelin izované viIIkno s e ndone uriom, 2- perineurium, ]-epineunum , 4-lukov ~
se~undarn} z'äzolJ sa spája do p<;,rifémeho nervu. JdlO povrch je obalený epineuriom lepineurium bunky.
superfilIaie. epllleUfJUm pro ľundum/. Význam epincuria spočiva v tom , .te dodáva nervu pevnosť,
pTlna ~ ~ neno,'j'm \ Iáknam vy.ti\'ovac le cievy, spllja nervové vlákna a Zväzky v jeden kmeň a
obsah om tu~o\j' ch buniek chráni nerv proti poSkodcniu tlakom.
G'[lc hon smnalr Isensoriuml tvom ho nahromaden ia nervových bunie k, ktore su y]o.?:ené do
priebehu udn)eh mieChoy)ch ~oreňov lobr 118/. Na povrchu su ganglIII obalené väzivovým
puzdrom, ~tort JC zlo.tené z tuh ého ~ olagéno\éhO v3:ziva
Gan ghOI'é bunky. vlo.tené do vDzivovt ho Sl rÓmalu. sú preva.tne pseudounipoláme guľa té elemenly.
V cYloplazme Ileurocytu lobr J191 Je okrúhl e, mechúrikovité jadro s výrazným jadierkom a jemne
zmlIa Nlss Jo\a subsla ncia Po obvode jc ka.tdá bunka obklopená vrstvou satclitových. gli ovýeh
bunlCk, llanych amfieyty. Su to malé bunk y hviezdicového tvaru, alebo vretenovité s krlltkymi
'ybclkaml a una,'ý mi jadrami Bunky nasadajil na ba7;ílnu membránu. Tieto bunky pokrýva ešle
lenké Väll~o,é puzdro. ~Ioré obsahuje jemné kojagénové vlllkna a väzlvove bunky typu
fibroblaSIO' . flbrocylOv
Gangha maJu \}raznu ~nutornli organizáciu skupfn gangliovych buniek a myehni7.9vaných
n~"'o\~ch \' Iaken
I

Obr l J 7. Stavba per iférneho nervu .

Obr. l ! 8. Ganglion spinale - preh l'ad
I-myelinizovant
.
nervové vlákna "b I . d .
v a ene en oneunom 2 p ' . I-myelinizované vlá kna radi x dorsalis, 2- moto rl cké vlllkna perifé rneh o nervu, )-cap~ula pnglu
krvné cIevy v riedkom vmedzerenom vlIzive. ' - ermeunum, 3-cpineurium , 4-
spinalis, 4.ncurocytus gangiii spinalis (neurocytus pseudounipolaris), S-slrom~ gangiII p,n,tI 6
nervus spinalis.
 X IX ZMy S I. O Y É OR G Á N Y
IORGANA SENSOR IAI

Zmyslovt orgäny tvoria periftrnu tas!' zm)slových analyzátorov. Premletu!.Jú podnety vonkajtieho
prostredia na nervový vuuch, klorý sa odvtldza do centri!llnej !!asli analyzátora NIektort ul
zmyslových orgánov sú umieSlnent pod povrchom tela v ko!i Ihmatovt telieska! a shzniclach
Ichuťov~ pohé.riky, čucho vý epiteli, a lak su priamo V)'staven~ podnetom vonkaj~ieho prostredia. int
maju zlotitejSiu Urukt(Jru ločnli guľa, vnutomt uchol, ich zm yslovy epitel je viac chrtlnený a
podnety sa k nemu dostávajú cez urtitt vmedzeren~ prostredia.

A QLNÁ G!!I' A m\JI BI JS OCtJI II

Stena očnej gule sa skladá z troch na 5eba nasadajúcich vrstiev lobr. 120{
l. IlIn jn ObroS8 bulbj /tuniea externa oculil - v!zivový obal ocnej gule, ktorý v oblasti zadn~ho
segmentu oka je I'voreny bielkom - ~ a v rozsahu jeho prednej ~estiny ho tvorI rohovka - ~
2. tynjn .... ' [ "1051 b"l bj (tuniea media oeulil- cievnatý obal očnej gule, ktorý v oblasti zadntho
segmentu okaje reprezentovaný cievovkou - ~ a smerom dopredu prechtdza do vrbkovea-
[OT!!S [jliare a dUhovky - im.
3. !unjn nUYO$!! b u'bj !tuniea intema oculi, retinaf, ktoru v oblasti zadn~ho segmentu oka
predstavuje pars optira r; tjnae a v oblasti predn~ho segmentu oka paa cacca mina;. Hranicu medzi
nimi tvori ~. Pars optiea retinae m' plne rozvinutú Struktúru a po architektonickej stránke
sa skladá z desať vrstiev Ivr'tane pigmenlov~ho epitelu sietnice/, kdetto pars caeca retinae je
redukovan' na 2-3 vrsivy. V sietnici zadn~ho segmentu oka momo pozorovať dve výrazne
odll~itel'n~ Struktúry, a to foyn c;nlralÍ5. miesto najostrej~ieho videnia a papmo n;ryi nn!jej - slepú
~kvmu .
Obr 119 Gan!!hon splnale - detail
1-'.llH o,·j stroma, 2-skuplna myelinizovatl)'ch a.xónov, 3-neurocytu5 pseudounipolyris,
4-, rst~a gllov)ch bunld, Obr.120. Horizont"ny rez otnou guľou
I-skléro-k omdlne spojenie
2-Schlemmov kan"
3-bulbáma spojovka
<l ·zonula ciliaris
Kor!lroln ľ otázky'
S-zadn' ofn' komora
! Vymenujte jadrá v sivej hmote miechy. 6-lens crislalina
2. Opíšte stavbu rn ozoč k a. 7-ora serrala
3 Vymenuj te rozdielnosti v stavbe kôry mozgu amozočka. 8-corpus vitreum
9-fovea centrali!
4 Opíšte orgány perifemeho nervového systemu .
IO-discus nervi optici
II-comea
12-predn' ocd komora
IJ-jris
l<l-dúhovkovy (i ridokomdlny) uhol
IS-pars caeca retinae
16-pan optica retjnu
17-choroidea
18-sclera
19-nervus opticus
 Vnoitro očn ej gul e il'! . .
_ hum or ' qup,uS vyp a pneuatn ~ ~rO$IT~dle, I.:toré v prednej časti je Ivo ren~ komorovým mokom I Rohovka k nrou l
l!IlUlmJ.. a ~ošovk ou - lens C[I$I31h03 a v udn ej, vlič!ej tas li očnej gule sk lovcom _ ~
Rohovka lobr 1221 je pr"dn a bele'c~ n B (asf lu
V prednom segmente oka l obr 12 1/ k ~h al predný epnel roh o~ k y _ conhf hu n.u r.brou ocnli S~ lad' u l ~ n~he~
ribl ' - , . ' . t o, ~ o h11lll . . .
lce nte sú presne definovant, ale kto ..... S'AL epne lom ncrohO\al · ro aO!f[ m. romear II .
O ".,,, t o oblastr ora serTll' m ..... . . . . . ., 1","1 bi B eJ uc ! m . pozost ávaJ uC !ml ~ at6 vrsl . <I/)' Je I V"'tO} l~r ..hen}m pl".. ~,ro
." I· h -, mo •.uo pn vJltWm l.vJlč!e n l pozorovať I delDl [ncJl lu ! truk ..·· owma nnov a membtana _ la . Ih e p lte lo\·~th blm l.l
J nOI IvyC tasil tohto segme t
. Ie a' bie lko kto . II U a to r:' hk '
ov u, du hovku , vráskovec, Jo!ovku I jej zAveSIl y apmt.,
.ul'\l bc~ltuk . . mm" I!ml' ~n $ am(Upr
luma mcmbrana. obsahuJuc~ nie ~on. v r .. Ie I cn l ~. , Svetelnom mllro'ko
O, k ' rého s l~e prevatná čast sa nac hádza y zadnom segm ente oka, ale ktort tu siaha" cl str6ma rohovky _ sub$!ao ua ornnr °
e ou leolych lolal:~ no~,ch vlalen ~
po s k ern- omd lne SPOJenn!!.
h b~ . Ia SQooU" Je na h bi
V u dnom segmente oka sa zamenam e pre, ov~ lkym . na !Irukturu .. ru y Je Io beze lcvne kolant' nove li J ru la ~l"Slva rohov~} uberá iSI 'lO"
CIevovky a optickej ta.ni sietn ice. paralelne preblehajueich lami el ktore' ,v. zIVo. ~ klorom l olagé no,( vl;i,kn~ Su us""""ad3neo ~~~
, ,. . • II mIe stam. vzi'omne yv ""
spoJo Icdzl kolagenovým. vláknam. sa vyS k li ' ~POJe ne pros' fednlctvom ,la~n"Hh
dl ~ §cemets ~ :i membr.ina _ lamIDil lt mna yluJu IbmblaSI) § ploch)"ml ~}bcn.aml h,aIOX\;,
2 -vu dl·
e uje Slrómu od zadného epllelu lendme\ul . ~-.~.
rohov ~ o.. nna betllru~lmllil VfSI"t~~. .k'ora
el zadn) epi le i rohovky - ePith rltllm oostf 'lll \ fpro ta; ~I d
. s a ;i sa zJcd ncJ ~r.;lv} pltXh~ch buniek

,
7. I

3 I
4 i17
7b 1
I
I
. •...
- -~'::':;"";':' , ..' ,..;.
-
I S
J •.. . 0
-- -.
6
I .........

.::--..... ....
.. ..c .

. ....
~

-.. .;....
Y' ..
8 iJ".,.,..f-
.... , ..
..; ;-. <.: -: '.,.{
.•..,?...-;:-:'.::;.,
. ..-y ••
•.
ObL 12 1. Predný setment oka
l -sclel1l, 2.choroidea, 3-bu lbáma spojovka, 4-zvrstve ný plochý Ilero hovatej úci epitel spojovky
(epitheli um conjuctivae), S-skltro-kom eálne spojeIl ie, 6-Schlemmov kanál, 7-comea, 8-prednt\ oCn'
komo ra, 9-ligamentum pectineum (Fontanov priestor), IO-circulus arteriosus iridis major, 11 -
musculus dilatator pupi llae, 12-slToma iridis, l 3-musculus sph incteT pupi!lae, 14-pu pilla, IS-pan
opcica rtlmae, 16-ora sermta, l7-musculus d liaris, 17a-fasciculus meridionalis (Brť1ckeh o sval), Ohr 122 Comea
l7b-fasciculus radia lis, 17c-fasdculu5 ciTcularis, (Milllerov sval), 18-processus ciliaris, 19_zonula I .predn}' epilel rollovky. 2· Bowmannova mťmbran a. l·slroma fllho~ ~ )
cilwis, 20-zadná OCná komora, 2 1-lens cristal ina, 22-capsula lentis, 23-epi[helium len[i5_ lamela roho v ~) . 6-Descemets\"á nwnbrana. 7-13dn) cpnel roh o~ ~ \
 ~,,~~ II ,Oum ka lc l! oroiu ta l
"~kra "tv 12' 'oa <I..,tla IlUheho kolagffio,eho ,.tz.. 'a.' J.'OfO'l"l' J.o~ino,r , Iru..n~ prebiehaj ú k .,orená rll:d l. ~m . bohato ~ask ula"1.oll~n~l" plgmentol')'m "~ II "om a 1011i~1!!~mc " Ile
;hlll!'.I W' "ub~)" .. ~ pf" rcholll oCO(:! gul e, ate ruzn}UII smerm I. men dloruilne. ek'~lOľla ln e a 'ikmo. nasledo~ne ~I y" "rs'"~ ,obr 1:!3 /
oo
I , t>, ,,,,,,,. <;r~ , ,J.I~lc ~O '\rlo.\I~I': .. HClenOI'1l0 p'~lIahk: Selcr.. Jl' oa rou hel Sirom}' roholIk }' a ' Imul'J3 $! IIl(3c!Joroidc,!. zlo2cn~ Z nedk eho v37 ," a. bohaleho oa pIgmentolI!: bunk)
, ~,J.uIJ ,, ;'l\a"~ ""1l0 cu kro": presWptJJu CIt. ~ do 100lC," \'asco'osa bulbi. b IU!lIwa IIlIy- nI05f fsu lm an"3 propn al. obsahUje ol.rcm riedkeho plgmenloll~ho I'ál!\l~ aj ~lhlel(le
CIevn e 'Clv} lant!m: il "eo~
J ."l..tl'!... I.orndtnr , ,,mťnil' c l lamma cbQrQut Qra~. po ~os . ál'aJut(l z hu stej SICle J.apdár. "-Iora pochadt.a l e le, predo(!e,
"kkno. J. ome.lllle 5p<' tem,· obr 12 I Je I",e~to. "de sa b,etl.o sp:!)a s ,OOO II.OU Na 10mlO mies.e l! ~rS l v)

"'"1.. .. , (1" Slrdll ~ ,e I.ru ho, "e zhrubnu" e · 'uub!! < f(!rnng V mieSIe .oh.o spoJeniu BoI'mann o,'a d IOnJwa ba$3hs . Itn l.a, homog~ nna HSll'i~l.a. J.torá " OT! rozhraOlc medZI chl1 roldcou o
""'Ulhr~"J loh,,,J. ~ \~m,,,,,· plgmcnIOIl )'Ol Cp lll:lol11.

k
~ Hu h"'k",, uh,,' ~ " O '!'U , . ri"omr0 t'~[j ,1
10 ull (l l 1..101"\ ",e' ..
duho , J.a s ,0hu,I.(l0 V IOmlO uh k sa II11Chadz,l soongium ao,,!!li
,-
,,!!I..wnwj",i rellculolll Ifabt'culare . Zl'ane liet 1r<'3!1lCnWnJ nrflmU!um . k.orr pOl':oSt:illa z
"rot>n_"h na\l3l(1nl 3naSlomolOJU("lch '.lll\'o"ch .13mco, . I.. oré ohr.lnl~ujú du.inky. nal'zájom
,-
kl'llIulllk"IOC". plllK'l11lnalucc dUllII, ~pongk. ,7,\ . romano, nClC)!Or. FonlanOI< pr iestor na jednej A 3
• !ldlll" J.OntU nl~o lt s 40'11100 prednt) otncj l.onJo~ a na druhej str-me S clrl.u l ~mt onenIO"an)'m
"'II"Zll,,,n <r Ialom . imu> \Coows sel([,,( ISchlemrno, I.:málll. Tal.)lnto spOsobom FontanolI
•
5-
," "-' >1 0 1 ).) ; utail~uJt drel1JU l.olII(lro, tho mol.o do "enózneho S)Slemu ol.a
6-
~ \ vis h e" cr (ro mU l ri !tarrl
/a klad ol11 I ras~o"a rt hJ3d~) 5\'31 - Dl!JSfUh l'i rmans a prslOI'.lé lIýtnelk) . nr!Kf5 WS plm r!,"s, na 7-
~I(}ft sa uplO a UH'S n) apanil ~ok)\ 1.) • ZMula rjJjaris /obr. 11 1/.
~ I USlUlu\ " " aris ma Iri taSil
8-
J fib rdť !llcr"JIl>rlak, Hruc l.eho wa r
I> fibrae lad'31es
c fib",ec,rcularts Mulltro. s.al
Smerom ~ S o~o,I.e I ~ biehaJu I. " ·Jsl. o\Ca processus c!lIMes. zlote"c z rl edk cho l'äzl\ a. Zad nú časf
\fd,I.o. ed I. f) Jr 11m pl!jlf15 'filOm;. zlot"n:! l! dl'OcJl bunkoll)ch Hos ti e,<. z ktor)'ch spodná,
l1iheha)uca na stromu corpus c!llare Je silne p'gmen'OI'aná le-pilhelium pigmenlosum/. vn.:hná je
"eplgment o,ana epuh ehum non plgrn cmos ulll /
'0-
fo Uoh", bil " m f
Dullo, ~ a ,'bI J21 Je ~ruh o,A plalllltl. a. ktora \., bieha z predného konca lIr.isko.ca 3 Iná uprostred
zH'n ltu· !2lUI.Il.IiI S ~IJda sa l nuh,' do,n )ch WSUell
UI'UI".
11 -
J Pfe dn., epltt"! duhm l., • ( puhrluuD jmJrnu s ind.s, 1.'0f) je pokr:atollaním zadného epitelu
rohOI I.~ PUlosla>,a IJedneJ vrsI< y ploch}Ch bumel.
b predna !mlnu:n.! IrSNa • t !!j1!nm lj,mlans r ,s!rmwn. tenu.. bezcic:vna vrstvička s mal)'111 12 -
nloútl;nom 'c,,~ } ch l.o I.lgerroll}ch IIIU.eTl n 13-
(" ~rr oma ,wt u l fI~dl.dlO p,gmentol'ého l'J.z.il'J. • dobre lIask ulari zoll~~n.
~ , lejlo H SM n~("hadz.a mU5fulu5 snhjoqer ľUDjI!ar.
' ,,'
. . rr pup,'"amom Ok' raJI
" .!fiS
. ,.-
d l.adna hranrtmi HSI.'3 - milt um Ilm[laos jmernum. v ktorej sa pri vráskol'col'om okra'i na chádza
JPuwo!1I5 d[IQla!pr p"p!llm; ~ Obr. 123. Choroidea a p3rs oplica felillae
e 1.adl!} ep it el duho'k) - S!@!Um mgm r nr osum Irjdjsje vl3Slllc IlIorCf!á - 'd ' . k ' A-choroidea. B· pars oplica retinue.
ma podobnu sl,ladbu a~o pars clli:ms re.inae Nes It! "3 r(!tDa!,", tora 1·lal11mll st1pracho roidea. } ·Iamma vasculosa choroidc3. J ·Jamina choroidof3plllaris. " .Iamma
basalis (Bruchova membrána). 5-p i gm~l1tol'j' epitel. 6·l'rs' "1I t)'tinlek II t apllo l'. 1.membrand
7 Soi n • Iia IItm teni rr;uaWnal lrmitans g liae extema, 8-l'onkaJSul j adrová I'fSll'a. 9.vonlajSia plexifonlUHl \If~tl'a. IO.vnuloma
It b'~On~a\oc pntllačné teleso. ktoré je IIa povn;hu kryté puulrom • ,apsul a IrOli, Na predne; Jadrová vrSIlIa. Il-lIntilOfllli ple.\lfonlIllB vrstva, 12-nS' "a ganghol')'c h bUllle l relIII)'. 13-H ol
.trane Ml~ovk) pod pUzdrom sa h 'd d . . . . J lIťrvOII Ý cl1 bUll Id retm )'. l-l-membrana Itmilans g lrae in lern a, 15-pigme nrol' é bunl)'. lI'i-, dreJ
nae a za JC nOl'rstllolly kubicky e pitel - e Dj.hrlj mn !en!is VnútrO
g!.()\l} v}plllaJu I'/ál.na ~!.()vky - fihr1( 1rD!!5 . elldolelollcj bunJ.}'. l7-ciellil. 18·I.apihira. 19,'~tlJlla . 10.tapil. 2I. g ang!to .. e bunky relln tJ
MiJllerO>e bunl.} rClrn~
 9 SletnICII '[C ljo , !
P<U"$ Opilca rellnae sa sk lad á l; nasleduJucich vrst iev lobr 123/:
a pWDlCntQvy 1'0"'" ,,,_, 1
obsah -- " ' UIll pl gmenlosum - jednovrstvový kllbi c ~ ý epitel, ktorého cytOp1wna
g

uje poteHlé url!! pIg mentu - IIKllW.i.n

b "[Slya 1}C'DlrL i t'nibny IS lratum ncrvosum'
c stratOU! t.mllô!nS CS!c rnum _ [\'orenf rotlirrnými koncami Mllllerov)'ch buniek Obr 124
d \onJ..aj$13 JldrOV3 \ rStv3 _ s!ra!!Jm Du cJearr C\' fc mum . V kloreJ sa nachádl:aJu Jadrá fOlOrcccpl0rnv Ou<IU~ ~ocbl'~n~
de slralU ID pr~~,rQonr ntCmllDl Je IO vrsl,a, lde cenmllne v~'bežl.) l) tIme\.. a t apik ov sa dOStávajú Con,ho OIgdO
o S) nap!,cl cho kOnIaltu s dcndmm l blpolám)ch buniek rclin) I·lapllara V 'Ula
f \ nutomá Jadrová vrs" a • s!r3!Um nltfl carc !Dl ernUm V tejto Vr5IVC sa nachäd7.ajil Jadr;!.
blpoJ Dm~ c h buniek rclll1) . ako aj jadrá amakri rm}'ch a horizontál nych bumek 2·Slnl ~asculaľ!'i
g. \llUl nmé pJ cx lformná vrSlva - sl[jl!um nlr~,foonr ;otrmym. Je IO ~ll1kmla vrsiva, v klorej 3'prnnllnenl,~ 'pluh
dochadu l S} nap!lc" ému kOn!3llu medz; axónm; blpolamycll buniek a dendrnml gangliovych 4-h~menl\lm ~p,,~lc
bunlel rClln y cocblnm
5·du<l\1!
II vrs!\ a g3ng ll ových bunie" relin) . slraWm nannl ion ;cum. obsahujúca jeden rad liel gangliov)'c h 6·suku< sp"ah~ e~­
bunie" relm y IClnu$
7·Claudlu<,(l~c bun~y
I vrslva nervovýc h vlaken rClfny _ 5t@lUm nr!![o fib@o. m, vláknitá vrstva, pozostávajúca z axónov
8-HeJl~cno .. bunky
gangllovych bun,ek rClin y. smcruJucic h k papiUa nervi optici
'l.voJl~aJ~,e vl~skove
j l vnúlorná hr3mfn á vrm' a - $l(a!!Un !uDtt3n5 ;otcrn!!m. Je to homogénna v rstvička, Ivorená bunky
rozSlrcnynll konca mi MUHerovýc h bUlllC~ . Tá tO vrstva kryje vn útornú plochu sielnice a ohranifuje lQ-mcmbrlJla teClo[!a
JU oproli s" lov(u.
\ I-vnuloma Ylas~oya
bunk~
12-vlluloma
II C OIn-I HO ORGAN /ORGAN1 JM SP IRAl FJ 20 falange,ilna bunka
Il·suku, Iplralll
IDlemu~
Coniho orgán lobr IN / leti v dolnej siene du clus cochlearis vnillomého ucha.
l~-membrana basa",
PUCI!!') cocblear;s JI:' ~pH1i1ov lle sa VlOuci "análik. kt or)' na pr iečnom priereze má lrojuholnikový
(bazilama membranal
obrys. Zhora ho ohraniČUje mrmbrana Hsubnlam, Z Jaterálnej slrany str;a yascularis, promjneotia
15-~onkaJ~\ Comho
~ 3 $u!ru s sntrahs e;SlrmllS a doln u Stenu ductus cochlearis Ivori mem braDB basiliU;S, Da ktorej
organ
letl Conlho orgán 16·Conlho!unel
Conjhn or"án má pomerne zlotllu ~Iru kturu . Skladá sa jednak zo zmyslových buniek, tzv. 17·\nu!om) Comho
\Iiiskonch bUOJeb lepllhehocylU5 scnsorius pi lo5Usl a z rôznych druhov podpomých buniek. s!l~c
Ustrcdnym a na pr\'ý polil'ad nápadnym UI\arom v Co n iho organe je ronlho hIDe!. klorý má na 18-lam1D3 ,p,rah,
pne reze troJuholní!..ový tvar a Je ohranl Ceny VOl'Horn Ým COrl jho sdncow, vonka jSjm Cortjbq $dncqm o..sca
a zo spodu bazilämou mem bránou Imembrana basahsl. Zmys lové bunky \hiskové su navonok od l'l-~an;!hon spn-ak
Coniho tunelu uspOriadané do troch at S!yroc h rado v - VO Dka;!;e VláskqV' bunky a do vnulra od 10·Conlho or:;Jn
Con lho !unelu v Jeden rad · vnu!orn t v1ásknvt bunky. Vláskové bunk)' su uložené v priehlbinke 11-~onkal~!a

podporn}ch bunl!:!.. - falan" Cii, lo yc h bUOleb Icpltheliocytus phalange usl. Vonkaj~ich falangeál nych falangcalna bunla
bunie" Je 3-4 radov, vnU!Qmych falangcálnych buniel jeden rad. Vysoké podporné bunk y, ktoré su ~~'membrana

um iesInené navono" od vonkaJSich falangeál nyeh buniek, nazýva me Hensc noyymj bunkami. ~c>t,bulari>

Hensenove bunk y sa smerom k sulcu s Splf3lis ex!emus zniŽUJÚ , Podporn é bunky kubického Ivaru,
.. lore vystielaj u sulc us splrahs !:1.'lernus a sulcu s spiralis i"tem us sa nazývajú C]audju sqVymj
b.I.InkamJ- Nad vláskovými bunkami vlaje mem brana Jrc!or;a Ige lalinosa/. ktorá sa micnu: dotýka
vlliskových buniek . V ducllls coc hl ea ris sa nachádza leku tina· ~. ktorej pohyb sa prenUa
na membrana tectOrla KoO!mlné otázky'
Bazilárna membrána, na ktorej leti Conih o orgán, j e roztiahnutá medzi h"am!'njIJm sOl[3le a J.WniD.II
L V y m enujte čas t ; očnej gule, ktoré vidíme v Jej prednom segmente
5pirahs 9ma . . . . , . .
Stn, yaseu lans Je vaskulaflzovaný cplle!, ktorý S3 skl adá z dvoch vrSI lev epllelovych buniek, medzi
l.:!Of)'mi prebJeh3jlJ laplláme ve lvl ~ k)'
2. Opíšte Struktúru rohovky ,
4. Opíšte z loženie duhovk y.
3. O p íSle zloženIe vraskovca
S. OpiSte z ložClll! c!evo\ky
"
 LITERATÚRA

Literárne pramene l: ktorýc h bo la použit:!i dok um entácia

BLOOM. W., FAWCETT. n.w.: A Tex tbook of Hislology. W.B. Saundtrs Compan y
Philadelphia-London-Toron to, 1968.
BUC HER, O.: Zytologie, Hislologic und mikroskopische Anatomie des Menschen. Han s Huber
Ver lag, Bcm -Stuu gart -Wien. 1973 .
ELlSEEV, V.G, AFANASJEV. J.J.. KOTQVSK,IJ , E.F.: Atlas mikroskopičeskoh o
ul'lramikrosko piteskoho strojenija kletok. tkanej i organov, Medi cí na. Moskva, 1970.
GREE ľ, R.O .. WE ISS. L. . Histology. Mc G rcw . Hill Book Compan y. New York, 1973 .
HAM, A.W., CORMAC K. D.H.: Hi slol ogy. J.U. Lippincolt Co mpany. Ph iladelphia-Toronto. 1979
KRSTIC. R.V.: Oic Gewebe d es Mensc hen und de r Sängclic rc. Springer Verlag, Berlin-Heid elberg-
New York . 1978.
ZACHARlÁS, L., SEMTC HENKO. I.. BALTROUCHAI TIS. K., ELlSSEEVA, T. : Atlil.!l
ď H islo logie, Oran, 1919.
ZACHARlÁS, L., SZA BÓOVÁ. O., POMFY, M ., MECHiROVÁ, E.: Praktikum z histológie,
Ko$ice, 1981.

"