Eli Vella OFM conv.

Jei, mj uzdravovate
Prepis nahrvok zo seminrov o vntornom uzdraven a osloboden, ktor sa uskutonili na Slovensku: Bratislava, 1996 Korch, 1998 Duchonka, 1999

Per Immaculatam, 2002 Translation ThLic. Albeta Suplatov, 2002 Editor ThLic. Albeta Suplatov, 2002 Nihil obstat: Mgr. ubomr Grega Imprimatur: Rudolf Bal, banskobystrick biskup Bansk Bystrica 16. septembra 2002, . 943/02

Lektori: PhDr. Elena Ferancov Anton Gubala, kaz

Predhovor
Po otvoren hranc zaalo k nm prdi nesmierne mnostvo duchovnch prdov, ideolgi a nboenstiev od budhizmu cez New Age, alternatvnu medicnu, lieiteov, a po bojov umenia. A udia, zranen, sklaman, bezradn, siahaj po omkovek, dfajc, e im to pome dosiahnu, po om tia. Som nesmieme rd, e do tohto chaosu a dezorientcie priiel na Slovensko exorcista pter Eli Vella, OFMconv., lovek zorientovan, vemi mdry, inteligentn a pritom pokorn. S lskavm shlasom otca arcibiskupa Jna Sokola, metropolitu Bratislavsko-Trnavskej arcidieczy, u sedem rokov navtevuje Slovensko a vedie seminre zameran na vntorn uzdravenie a oslobodenie. Zastujem sa na tchto seminroch a tem sa na kad nov, lebo mi vemi pomhaj v mojom osobnom ivote i kazskej pastorcii. Cieom kadho z nich je nadobudn iv vzah k ivmu Jeiovi a uzdravi loveka. Pter Eli je lovek vzcny, dvadsatyri rokov prednal dogmatick teolgiu, katechetiku a pastorlnu teolgiu, je lenom Zdruenia kresanskch terapeutov v Amerike, sedem rokov psob ako exorcista na Malte, je autorom asi ptnstich knh o duchovnom ivote, rodinnch problmoch, exorcizme a pod. Vea cestuje, vedie seminre a vyuuje na rozlinch miestach sveta. Tm, e som spoluorganiztorom seminrov, mm t es pozna otca Elia bliie. Svedm, e je to lovek, prenikavho myslenia, hlboko zakotven v Bohu, nesmierne pokorn a poslun ueniu Cirkvi. Obdivujem jeho hlbok modlitbov ivot, obetavos a lskou, s akou sa rozdva, a jeho zmysel pre humor. Som velmi rd, e seminr o vntornom uzdraven vychdza v kninej podobe a tak me by sprstupnen irokej verejnosti. Jednou z mnohch chariziem ptra Elia je, e vek pravdy podva vemi nevednm spsobom, jednoducho a zrozumitene. Nech Pn aj naalej ehn ptra Elia v jeho akej prci na Slovensku i ostatnch krajinch po celom svete. Nech Boh poehn aj Samuela Chetcutiho, priatea ptra Elia, ktor ho vdy sprevdza a doslova nesie na modlitbch poas jednotlivch seminrov, ako aj vetkch, ktor sa priinili o vydanie tejto knihy. ehnm vm, moji bratia a sestry, aby ste mali otvoren srdcia pre uzdravenie a oslobodenie, ktor vm cez tto knihu chce darova iv Jei. Anton Gubala kaz

Boh chce nae uzdravenie Boie plny nie s naimi plnmi

V ivote je vea vec, ktorm nerozumieme. Aj ja si asto kladiem otzku, na ktor si neviem da odpove: Preo ma Pn tak asto vol na Slovensko? Som astn, e som tu, e som tu u tretkrt. Ako som povedal, nechpem Bo pln. Pred mojm prchodom na Slovensko som tu nikoho nepoznal, nepoznm ani vau re a ani vy nepoznte moju. Na zklade rozumovho uvaovania by som si skr vybral krajinu, kde sa hovor po anglicky, lebo by to bolo ahie aj pre ma, aj pre tch, o ma povaj. Ale Boie plny s Boie plny, my sa pred nimi sklame a chvlime za ne Pna Boha. A tak som tu znova, snaiac sa prekonva bariru jazyka i bariru kultry. Hoci pochdzame z rznych krajn, je tu nieo, o ns vetkch zjednocuje, o mme vetci spolon: aj Slovci aj Malania oslovuj Boha vrazom Otec. To znamen, e my vetci sme bratia a sestry. Mme tie ist problmy, tie ist zranenia, tie ist akosti. Skr ako som zaal so slubou evanjelizovania po svete, myslel som si, e zranenia, ktor preva africk ena, s in, ako zranenia, ktor preva Anglianka. Myslel som si, e akosti mua Inda s in ako akosti Austrlana. Ale napriek rozlinch kultram lovek zostva lovekom, ena zostva enou, a v podstate mme vetci tie ist zranenia, prevame tie ist zkosti, tie ist obavy. Aj ke vs nepoznm, mem poveda, e u poznm vetky vae akosti, lebo sa od seba nelime. Vetci sme originlni a prve vaka svojej originlnosti mme svoje pecilne problmy, ale viac-menej mme vetci tie ist akosti, lebo vetci sme hrienici. Na tomto seminri by som vm vemi rd sprostredkoval Jeiovo posolstvo. Mj kazsk ivot sa vyznauje tm, e chodm po svete a ohlasujem Jeiovo slovo. Kamkovek prdem, vade nachdzam bratov a sestry, ktor s smdn po jeho slovch a osobnom stretnut s nm. Som si ist, e aj vy ste sem prili preto, aby ste sa stretli s Jeiom osobne.

Vetci potrebujeme uzdravenie

Na vod vm chcem poveda niekoko informci o tomto seminri, ktor sa nazva seminrom o vntornom uzdraven. Azda nikoho netreba presvieda, e vetci potrebujeme uzdravenie. Skr, ne o om budeme hovori, predstpime pred Pna ako udia, ktor potrebuj uzdravenie v mnohch oblastiach svojho ivota. Mono potrebujeme duchovn uzdravenie, uzdravenie telesn alebo vntorn. Mono potrebujeme uzdravi oblasti, ktor s zasiahnut okultizmom alebo psobenm diabla. N vntorn nepokoj je mono dsledkom priameho alebo nepriameho toku zlho ducha. Mono potrebujeme uzdravenie, aby sme sa dokzali zrieknu nejakho loveka vo svojom ivote. o sa tka uzdravovania, meme hovori o jeho rznych dimenzich. Podrobne o tom bude re neskr, ale poas tohto seminra sa celkom osobitnm spsobom zameriame na vntorn uzdravenie. Poas tchto dn vm dm niekoko rd, zameranch na vntorn uzdravenie, ale nesmiete si myslie, e po ukonen seminra bude kad z vs uzdraven. Niekedy sa stva, e udia s po absolvovan seminra zmtenej ako pred nm, lebo objavili oblasti, ktor s zranen a ktor si predtm vbec neuvedomovali. Poas seminra objavte zranenia, ktor pochdzaj z minulosti. Mono ste si nikdy neuvedomili, e urit vae postoje a prejavy sprvania s dsledkom zranen z minulosti. A tak sa poas seminra dotkneme aj koreov niektorch naich postojov. V priebehu tohto procesu sa budeme snai objavi samch seba. Svt Pavol hovor, e v kadom z ns je star lovek. Ale kto je ten star lovek, ktor ije v ns? To je to nae star ja", pln strachu a hnevu, ktor je strnul, ktor sa brni a zfa, ktor podlieha depresim a znechuteniam. Pn

chce, aby v ns star lovek zomrel a zaal v ns i nov lovek ivotom bohatm a plnm. Niekto by mohol namieta: Nao sa vraca do minulosti a k starm zraneniam? Dvod je jednoduch. Korene mnohch naich sasnch postojov s kdesi v minulosti. A tak naa minulos nie je minulosou, ale sasnosou, lebo je stle prtomn. Ak ns u minulos neovplyvuje, potom je to v poriadku. Ale ak minulos ete aj dnes ovplyvuje nau prtomnos, potom je naa minulos ete stle prtomnosou. Preto sa jej musme dotkn a uzdravi ju. Je to ako s elektrinou. Ak sa dotkneme elektrickho vedenia a zasiahne ns prd, to zna, e vedenie je pod prdom, je iv. Ak sa dotkneme vedenia, ale ns nepotrasie, to zna, e vedenie nie je pod prdom. Ak sa dotkneme svojich minulch zitkov, asto prevame ok, otras. Zaname si uvedomova, ako sa prebdzaj nae city. Ova v ns hnev, strach, bezndej, zmocuje sa ns neochota odpa. To znamen, e korene naich zranen s ete iv a musia by uzdraven.

Priny nho utrpenia

Ke ideme k Pnu Bohu, zva ho o nieo iadame. Ale skuton uzdravenie v naom ivote nastva vtedy, ke neprichdzame za Pnom preto, aby sme ho o nieo iadali, ale sa ho skr ptali, o mme robi. A Pn nm dva svetlo, ktor ns uzdravuje. Teraz by som vm rd dal niekoko tipov, ktor s v procese uzdravovania vemi dleit.
Odpajme sebe a inm

Prinou naich utrpen bva asto naa neschopnos odpusti si to, oho sme sa v minulosti dopustili. Boh nm odpustil, ale my si nedokeme odpusti. To potom vedie k sebaodmietaniu a prevaniu pocitov viny, strachu a nepokoja. Je dleit, aby sme odpali sebe i inm. Koreom mnohch emocionlnych porch me by neodpustenie.
Prijmime svoje zlyhania a nespechy

asto nevieme prijma svoje nespechy a zlyhania. Nemme pre ne dos porozumenia. U si nikto nespomenie na n nespech, ale my sme od neho ete stle zvisl. Zlyhania nm mu pomha pri vyzrievam a ako uvidme neskr, s v naom ivote vemi dleit.
Prijmime svoju ohranienos

N tret problm spova v tom, e nedokeme prijma svoju ohranienos. Sme prli sebakritick, ctime sa nekompetentn, poadujeme od seba prli vea. Preto strcame slobodu a nedokeme by sebou sammi. Vetci sme ohranien, ale neprijmame to. asto sa stva, e iarlime na kvality a charizmy inch ud. Potom zanedbvame svoje charizmy, ni s nimi nerobme, priom vemi dobre vieme, e si nepomeme, ak iarlime.
Prijmime skutonos, e sme hrienici

alm dleitm momentom v procese uzdravovania je prija skutonos, e vetci sme hrienici. Neprijmajme tto skutonos svojm rozumom, ale srdcom.

Cie seminra
o je cieom tohto seminra, ktor sa nazva seminrom o vntornom uzdravovan?
Stretn Jeia ako svojho uzdravovatea

Cieom seminra je stretn Jeia ako svojho uzdravovatea. Prichdzame za Jeiom, aby ns uzdravil. Nam prvoradm myslom nie je hovori o om ako o uzdravovateovi, ale stretn ho ako svojho uzdravovatea. Poas seminra sa budeme mc vloi do Jeiovch rk a prosi ho o uzdravenie.

asto o Jeiovi prli vea hovorme, priom ho nepoznme, lebo sme sa s nm nestretli. Ak pracujeme pre Jeia a robme vea v jeho mene, to ete neznamen, e sme ho aj stretli. o znamen stretn Jeia?

Emauzsk uenci
Spomeme si na prbeh zo Skutkov apotolov, na dvoch uenkov na ceste do Emauz. Boli to dobr udia. Rozprvali sa o Jeiovi a boli neastn, e bol ukriovan. Boli nahnevan na tch, ktor ho ukriovali, ale ostalo len pri tom. Cestou sa k nim pridal Jei a iiel s nimi. Rozprval sa s nimi a postupne im odhaoval zmysel Psma. Emauzsk uenci boli dobr a pohostinn udia. Ke sa zaalo stmieva, obrtili sa na Jeia slovami: Po k nm! Zosta s nami, ve nie je rozumn, aby si iiel v tejto tme alej sm!" (prov. Lk 24,13-35). Emauzsk uenci boli pln Jeia, ale nestretli ho, nespoznali ho. Jei sa s nimi rozprval, a oni ho nespoznali. A to me by aj n prpad. Meme o Jeiovi hovori, pre neho pracova, meme evanjelizova, modli sa k nemu - a pritom ho nepozna. Ke sa uenci z Emauz rozprvali s Jeiom, modlili sa, ve oe je modlitba, ak nie rozhovor s Bohom? Rozprvali sa s nm, ale ho nespoznali. Utiovali svoj hlad po Boom slove, a napriek tomu Jeia nestretli. Zrazu sa vak pred nimi odohralo nieo nov. Otvorili sa im oi, ke Jei lmal chlieb. Vtedy zaili nieo, o ich plne zmenilo a kedy ho aj spoznali. Nespoznali ho vak natoko svojm rozumom, ako svojm srdcom. Jei im ni nehovoril, ale prosto ich zmenil. Bli sa tmy, a predsa nevhaj potme absolvova ete raz t ist cestu z Emauz do Jeruzalema. Boli vemi unaven, ve cesta z Jeruzalema do Emauz je dlh asi jedens kilometrov, ale teraz u nectia navu a ponhaj sa nasp do Jeruzalema. o sa to stalo? Stretli Jeia a zaili s nm vzcnu sksenos. Hoci som kazom u vye tridsa rokov, mem poveda, e poas mjho kazskho ivota som aj ja zail svoje obrtenie. To, o sa stalo so mnou, stalo sa aj s uenkmi z Emauz. Niekoko rokov strvili rozhovormi s Jeiom, rieili s nm teologick otzky, ale v skutonosti ho nepoznali. Aj v mojom ivote nastala chva, ke som ho stretol. Od tej chvle som si rados zo stretnutia s nm nemohol necha pre seba, ale musel som ho zaa ohlasova. Ale o tom neskr.

Zaksi Jeiovu prtomnos

Ako sme to prve naznaili, alm cieom tohto seminra je stretn Jeia a zaksi jeho prtomnos, ktor ns zmen. Kto ns me zmeni? iadna udsk bytos, nikto, nech by pochdzal z Malty, zo Spojench ttov alebo z ktorejkovek inej krajiny - nikto ns neme zmeni. Zmeni ns me iba Jei mocou Svtho Ducha. A Jei to aj urob a urob to pre vs poas tchto dn. Verte tomu?

Nasledova Jeia Krista

To, o vm teraz poviem, je vemi dleit: Ak chceme by uzdraven, musme vo svojom ivote stretn Jeia. Ale to nesta. Ak Jeia stretme len preto, aby sme boli uzdraven, nikdy sa skutone neuzdravme. Kedykovek Jei uzdravuje, uzdravuje preto, aby sme ho mohli nasledova. Ak nie sme plne oddan Jeiovi, alebo ak nm uzdravenie nepomha plne sa mu odda, potom nememe hovori o skutonom uzdraven. Meme hovori o uzdraven vierou, o uzdraven typu New Age alebo pomocou okultizmu, ale ani jedno z nich neprina prav uzdravenie. Prav uzdravenie nm dva Jei, aby sme ho mohli

nasledova.

Niekoko odporan
Na zaiatok by som vm rd odovzdal niekoko zsad. Ak sa ich budete dra, Pn vm d poas seminra zaksi to, o vm nachystal.

Vetci ste originlni

Najprv si musme uvedomi, e vetci sme originlni. Sme natoko originlni, e kad z ns je majstrovskm dielom. Dleit je uvedomi si, e Boh sa s nami stretva ako s originlmi. Dovote teda Jeiovi, aby sa vm prihovoril osobne, originlnym spsobom. Nepozerajte sa na inch a neskmajte, ako psob Boh v inch. Nekoprujte nikoho! Boh s vami bude zaobchdza tak, ako keby ste existovali len vy pre neho a on pre vs. Me sa sta, e niekto po prednke alebo modlitbe povie, e ho naplnila rados. Niekoho zasa ovldne smtok. To vak neznamen, e Boh zaal psobi iba v lovekovi, ktor preva rados, nie vak v tom, ktor prepadol smtku. V iadnom prpade! Boh s vami zaobchdza originlnym spsobom a tak sa nebojte, ak nectite to, o ctia in. Nesnate sa preva to, o prevaj udia okolo vs.

Nechajte kona Boha

Zanechajte svoje predstavy a dovote Bohu, aby konal tak, ako on chce! Museli ste si naplnova tento seminr, museli ste si naplnova niekoko dn a vybavi mnoho zleitost. Ale teraz dovote Bohu, aby konal tak, ako chce on. Mono sa k vm prihovor prv de, mono a posledn. Mono bude mla poas tchto dn a zaijete nieo dleit a po niekokch tdoch, po niekokch mesiacoch.

Prbeh drogovo zvislho trnera

Spomnam si na istho pna, ktor bol trnerom drustva vodnoplistov a mal vek problmy s drogami, ktor dokonca aj distribuoval. Niekto na neho naliehal, aby priiel ku mne, aby som sa s nm porozprval a pomodlil sa za neho. Mu sa vemi zdrhal a ned sa poveda, e bol otvoren pre to, o od neho Boh chcel. Ale priiel. Neprejavoval zujem o moje slov. Sptal som sa ho, i chce, aby som sa za neho pomodlil. Odpovedal mi: Ak chcete, mete. " A tak som sa poksil. Je vemi ak modli sa za loveka, u ktorho ctite, e s vami nespolupracuje. Ale vtedy som sa nauil nieo dleit. Nauil som sa, e udia nie s mojou zleitosou, ale zleitosou Boou. Uvedomil som si, e Boh m ovea v zujem o loveka, s ktorm sa modlm, ako ja. Mojou lohou je urobi to, o treba, a ostatn ponecha na Boha. A tak som sa za neho len pomodlil. Mu odiiel. Zdalo sa mi, e to bolo siatie semena na skalu. Mu na moju modlitbu u viac nemyslel. Viete, o sa stalo neskr? Prelo niekoko tdov a on sa jednho da prechdzal po pli, ke sa v jeho ivote stalo nieo mimoriadne. Zrazu poctil siln vntorn tlak, aby vybral zo svojho vrecka drogy, ktor chcel preda aliemu zkaznkovi, a hodil ich do mora. Nechpal, o sa deje. Ale nemohol znies tento tlak a tak vysypal vetky drogy do mora a ptal sa sm seba: o sa to so mnou stalo?" Bol vak tak naradosten, e priiel za mnou. Tentoraz ho k tomu nikto nentil, priiel sm od seba a prosil ma, aby som sa s nm nielen modlil, ale spolone chvlil Boha. Boh si zariadil tto zleitos po svojom. Jei neprestal prejavova zujem o tohto loveka, aj ke na neho in u nemysleli.

Bute otvoren
To ist sa me sta hocikomu z vs. Prdete domov a poviete si, e sa neoplatilo prs na seminr. Poas niektorch modlitieb mono budete cti, e nie s pre vs vhodn. Mono sa vm niektor modlitba bude zda detsk, in vs bude vyruova.... To ni. My budeme predklada urit typy modlitieb, ale vy sami si muste zvoli svoj vlastn tl modlitby. Nikto vs neme naui, ako sa mte rozprva so svojou matkou, lebo rozhovor s matkou je originlny a mus vychdza z loveka spontnne. Existuje vek mnostvo - stovky, tiscky daihov modlitieb, - ale vy sa drte svojho vlastnho spsobu. Drte sa tej modlitby, ktor vm naozaj pomha nadviaza spojenie s Pnom. Aj ke sa poas tchto dn zoznmite s viacermi typmi modlitieb, to ete neznamen, e kad typ vm bude vyhovova.

Stretnutie s Jeiom v modlitbe

Poas tohto seminra dostanete vea nvodov na modlitbu, zskate vea sksenost, ktor budete mc aplikova vo svojom osobnom ivote, kad poda svojej povahy, spsobu ivota, pohlavia, citlivosti a citovosti. Nie kad sksenos a kad typ modlitby bude vyhovova kadmu. Dleit je uvedomi si, e je vemi vea spsobov, ako stretn Boha. Kee tento seminr je seminrom vntornho uzdravovania, dostanete sa do dvernejieho spojenia so sebou sammi i s Bohom. Ak sa vm podar poveda nieo Bohu, to zna, e nieo ste u pochopili z oblasti vntornho uzdravovania. Jeia meme stretn v modlitbe, ale aj v primnom a pravdivom kontakte s bratmi a sestrami. Miluj Boha a miluj blneho - toto s dva ply skutonho uzdravenia. Ide o to, aby sme prijmali Boiu lsku a dvali ju inm uom. Ke sa modlme, vstupujeme do dvernho vzahu s Pnom, v ktorom prichdza ku komunikcii medzi nami a Bohom. Tto komunikcia spova v tom, e ja hovorm a on pova, alebo on hovor a ja povam. asto je naa modlitba iba monolgom, v ktorom hovorm iba ja, ale u nemm zujem pova ho. Toto nie je dvern vzah s Bohom, ale iba rozprvanie. Ak stupne ved k stretnutiu s Pnom v modlitbe? Vysvetlme si to.

Prv stupe: Modlitba ako povanie Pna

Modlitba je dvern vzah s Bohom, je to nadviazanie priatestva s Jeiom, rozhovor s nm. Modli sa neznamen robi nieo, ale by s niekm. Modli sa neznamen len si pta, ale sa s Bohom aj rozprva. udia mi asto klad otzku: Ako sa mm modli?" Mnoh hovoria: Neviem sa modli." Ak mte podobn problm, povedzte to Jeiovi... a u sa modlte. Povedzte mu, e neviete, ako sa mte modli... a u sa modlte. Modli sa neznamen nieo robi, nieo hovori alebo nehovori, pouva alebo nepouva rozum. Modli sa znamen by s niekm, by v jeho prtomnosti. Modli sa znamen zauja postoj bezbrannosti pred Pnom, st v jeho prtomnosti, pred nm. Ke povame Pna, musme by vemi jednoduch. Predstavte si loveka, ktormu sa pi klasick hudba. Zapne si rdio a had program s klasickou hudbou. Nenachdza vhodn stanicu, no nech rdio zapnut a pokrauje v tom, o robil predtm. Len o sa zane klasick program, hudba ihne upta jeho sluch, lebo rdio bolo zapnut. Poas modlitby si musme otvori srdce, aby sme zachytili to, o nm chce Boh poveda. A Boh sa nm prihovra mnohmi vecami, mnohmi okolnosami, prostrednctvom bratov a sestier. Modlitba je aj otvorenie srdca, aby sme nm vedeli pova. Ke sa modlme, asto hovorievame: Ja nepoujem, o mi Jei hovor!" Je jasn, e Jei nm nebude epka do u. Mohol by nm sce aj epka, ale za riadnych okolnost to nerob. Ako mme teda zachyti,

o nm Boh hovor? Pripomeme si sta Psma, ke Samuel poul hlas. Iiel za Hlim a povedal mu: Tu som, pane, volal si ma!" Hli mu povedal: Hlas, ktor pouje, je Bo hlas, Samuel, bu teda pripraven. Ale teraz cho a ahni si. A ke znova pouje jeho hlas, u bude vedie, e je to Bo hlas "(prov, l Sm 3,1-18). Aj vy bute pripraven, aby ste zachytili Bo hlas v udalostiach, v okolnostiach, prostrednctvom Biblie i bratov a sestier. Ak je vae srdce otvoren, urite zachytte chvu, ke sa vm Boh prihovor.

Druh stupe: Modlitba ako otvorenie vntra pred Pnom

Ak sme u vytrnovan v povan Pna, meme mu zaa hovori, o prevame, o ctime. Mono sa vm to zd jednoduch, ale nie je to tak. Dfam, e vs nebudem okova, ke vm poviem, e asto, ke sa ideme modli, si nasadzujeme masku. Sme na Pna vemi nahnevan, ale nepovieme mu to. Povieme to duchovnmu vodcovi alebo spovednkovi, ale nepovieme to Pnovi. Nemme toko odvahy, aby sme ili pred Pna a povedali: Pane, som na teba nahnevan." Mme toti pocit, e by sme neboli k nemu dostatone ctiv. A namiesto toho, aby sme Pnovi povedali, e sa na neho hnevme, zaneme ho chvli. Najradej by sme sa rozplakali, ale sname sa by vesel. Sme pln strachu, ale sname sa psobi ako odvni udia. Nevieme by pred Pnom sami sebou. Nevieme plaka pred Pnom, mono nevieme pred nm ani tancova. Nevieme prejavi svoje vntorn city a naa modlitba potom nie je v slade s tm, o ctime. asto sa s Pnom rozprvame o veciach, ktor vbec nesvisia s tm, o v danej chvli prevame. Boh vie o ns vetko, i mu to povieme alebo nie. Ak sme na neho nahnevan, on vie, e sme na neho nahnevan. Meme sa snai zataji, e sme smutn, ale on vie, e sme smutn. Je teda zbyton nasadzova si masku. Bume pred Bohom sami sebou. Aj Jei bol pred Bohom sm sebou. Ke bol naplnen radosou, zaplesal v Duchu a volal na Otca: Zvelebujem a, Ote, Pn neba i zeme, e si tieto veci skryl pred mdrymi a rozumnmi a zjavil si ich malikm" (Lk 10,21). Ke ho vak prenikol strach, prosil Otca: Ote, tebe je vetko mon, prosm a, vezmi odo ma tento kr, nedokem bo nies, zober mi bo!" (prov. Mk 14,36). Ke bol na Boha nahnevan, vemi jasne a pred vetkmi mu to povedal: Boe mj, Boe mj, preo si ma opustil?" (Mk 15,34). Bol sebou samm a napriek tomu, e sa takto prejavoval, vetky jeho slov adresovan Otcovi, boli modlitbou. Bola to modlitba, ktor vychdzala zo srdca, nielen z rozumu.

Tret stupe: Modlitba ako kontemplcia

Prechdzame k aliemu stupu, ke kontemplujeme Boha a zotrvvame pred nm bez toho, aby sme nieo hovorili. Ke hovorme o kontemplcii, meme poveda, e sa opaujeme pred Bohom. Ke sa opaujeme, nerozmame o Slnku. Ale po hodine opaovania zbadme, e sme sa zmenili, i k lepiemu i k horiemu, ale to je u druh vec. Ke prichdzame pred Eucharistiu a zotrvvame pred ou, takisto sa menme, aj keby sme zaspali. Aj to me by modlitba, lebo poas modlitby kontemplcie absorbujeme moc, ktor prdi z Eucharistie. asto si myslme, e dokonalos naej modlitby zvis od mnostva peknch slov. Prde za mnou lovek a povie mi: Ote, bol som na modlitbovom stretnut. Keby ste len vedeli, ako krsne som sa tam pomodlil! T modlitba urite pochdzala z Ducha Svtho." - Ako viete, e vaa modlitba bola pekn?" - Lebo som povedal vea peknch slov." Akoby pekn slov boli zrukou peknej modlitby. Boh nie je bsnik, ktor potrebuje nae bsne, aby nm porozumel. Urite, Boh je aj poet, ale predovetkm je Otec. Teda dleitos naej modlitby

nespova v tle, ktor pri modlitbe pouvame, nespova v peknch slovch, ktor vyberme, ale v tom, o v srdci prevame. Modlitba je najkrajia vtedy, ke prichdzame pred Jeia, zotrvvame pred nm v tichu a pozerme sa na neho. m menej v modlitbe hovorme, tm krajie sa modlme. Predstavte si mal dievatko, ktor prichdza k svojej matke, nehovor ni, len sa pozer do matkinch o. Pomyslite si, o asi matka cti pri pohade na dcrku, ktor sa jej pozer do o. To je to najkrajie stretnutie medzi dievaom a matkou. Aj vy sa teda zahate na Jeia, ostate v jeho prtomnosti a nehovorte ni -to bude modlitba kontemplcie.

tvrt stupe: Modlitba ako premena na Jeia

V alom stupni modlitby sa nielene zjednocujeme s Jeiom, ale sa menme na Jeia. Stvame sa tm, koho milujeme. Na prv pohad sa nm to me zda udn, ale vimnime si, o hovor Pavol: U neijem ja, ale vo mne ije Kristus" (Gal 2,20). Ak dospejeme do tohto tdia modlitby, mnoh nae otzky sa vyrieia. asto sa ptate, i mete vykona urit skutok. A ja vm odpovedm: Urobte to tak, ako by to urobil Jei." A v tom momente ste u dostali odpove. Ak sa ma naprklad matka spta: Mem sa hneva na svoje diea?", ja jej odpoviem: Hnevaj sa na svoje diea tak, ako by sa na diea hneval Jei." A ena urite dostane odpove. Obas je potrebn prejavi hnev, ale nemono vylieva na niekoho svoju zlos. Tento hnev by urite nepochdzal z lsky. Predstavte si, e by za mnou prila matka, ktor m estnsron dcru, s ktorou m vne akosti. A tto matka by zbila svoju dcru. Prila by za mnou a poloila by mi otzku: Zbila som svoju dcru. o si myslte, urobila som dobre alebo nie?" Na tto tmu mono vies alekosiahle diskusie, ale namiesto diskusi by som matke povedal: Chote za Jeiom, pozrite sa mu do o a povedzte mu: Pane Jeiu, zbila som svoju dcru. Urobila som dobre? A potom sa modlite, aby ste dostali odpove." Nie s potrebn diskusie, treba sa len pozera Jeiovi do o. A odpove urite dostanete. Podobn sksenos modlitby prevali aj Otcovia pte. Vdy si predstavili Jeia, pozreli sa do jeho o a sptali sa ho: Je to takto v poriadku?" A odpove urite dostali. Svoju sksenos zhrnuli do slov: V kadom problme, ktor' mme, sa treba iba pozrie Jeiovi do o." Neznam svoju spoluiaku!"
Raz sa mi stalo, e v kole, kde som sa venoval duchovnm rozhovorom s mladmi, prilo za mnou jedno estnsron dieva a povedalo mi: Neznam svoju spoluiaku." A akalo na moju reakciu. Ja som dievine odpovedal: To je v poriadku, to sa stva." Moja odpove ju okovala a preto mi znova przvukovala: Ale ja ju naozaj neznam!" A ja som znova odpovedal: To je v poriadku, to sa stva." Potom mi povedala: A napriek tomu, e ju neznam, mem s na svt prijmanie?" Odpovedal som jej: Preo nie? Ja viem, e teba Boh miluje." Ke som videl, e nezareagovala negatvne, vyzval som ju ku krtkej modlitbe. Poprosil som ju, aby zavrela oi, predstavila si Jeia, pozrela sa mu do o a povedala: Pane Jeiu, akujem, ti, e neznam svoju spoluiaku." Ihne otvorila oi a obrtila sa ku mne: Ve ja ju neznam.!" A ja som odpovedal: Dobre, ale povedz to Jeiovi. "Ale nebola schopn urobi to. Napokon mi povedala: akujem, odpustm jej."

Obas ideme za duchovnm vodcom alebo spovednkom len preto, aby sme zistili, i s nami shlas alebo neshlas. Ale odpove na svoj problm sa meme dozvedie vemi ahko. Treba sa pozrie Jeiovi do o a zveri sa mu so svojm problmom. Toto je vemi dleit krok v naej modlitbe. Toto je teda stupe, ke sa stvame Jeiom. Stvame sa nm aj vo svojej mysli aj vo svojom

srdci. Pavol hovor: Prosm vs, napodobujte ma, lebo kto napodobuje ma, napodobuje Jeia!" (prov, l Kor 4,16). Zmajte ako Jei! Milujte Jeiovm srdcom! A uvidte, ako sa vae postoje zan meni. Zanete kona poda ovocia Ducha vo vs. A ako viete, ovocie Ducha je rados, lska, trpezlivos, dobrota, sebaovldanie.

Piaty stupe: Duch sa modl v ns

Je tu posledn stupe, ke sa u nemodlme, ale nechme Ducha, aby sa v ns modlil on. Potvrdzuje nm to svt Pavol v Liste Rimanom: Tak aj Duch prichdza na pomoc naej slabosti, lebo nevieme ani to, za o sa mme modli, ako treba; a sm Duch sa prihovra za ns nevyslovitenmi vzdychmi" (Rim 8,26). Vsostn chva naej modlitby nastva vtedy, ke stojme pred Bohom Otcom v tichosti, ke si uvedomujeme, e je v ns Jei a Duch Svt. Vtedy nechme Jeia, aby sa modlil v ns a skrze ns za okovek, o chce on. Stvame sa bohostnkom, v ktorom prebva Boh a v ktorom sa Jei modl k Otcovi. A toto je nae skuton a pln uzdravenie. Existuje vemi vea stupov modlitby, ktorch sa dotkneme poas tohto seminra. Teraz by som ale skonil, lebo som to trocha natiahol, a nechcem, aby ma po seminri vyhreili. Potom by som seminr o vntornom uzdraven potreboval ja.

Zveren modlitba
Toto stretnutie by som chcel ukoni krtkou modlitbou, ktor by som nazval modlitbou dchania. Vybral som ju zmerne, lebo neskorie budeme hovori o sksenostiach hnutia New Age a dchanie me by jednou z dynamk, ktor pouva. Ale budeme ho pouva plne inm spsobom. Boh nm dal telo, prostrednctvom ktorho ho meme chvli. Chvlime ho svojm rozumom, ke meditujeme, svojimi stami, ke ho zvelebujeme alebo ke mu spievame. Chvlime ho svojimi nohami, ke si pred neho kakme v adorcii, chvlime ho svojimi rukami, ke mu tlieskame. Dchanie patr takisto k telesnm prejavom loveka a jeho osobnosti. Preto chceme Pna chvli aj svojm dchanm. Hebrejsk slovo nefe" znamen dva ivot, duu. Tento druh dchania sa spomna aj vtedy, ke Boh tvor prvho loveka a ke Pn Jei odovzdva Ducha Svtho apotolom. Pouva dych, dchanie, a posvcuje ho, lebo je vrazom ivota. Prslunci hnutia New Age nabdaj loveka, aby vytvoril v sebe przdny priestor a neskr ho naplnil nevedno m. My sa pomocou dchania chceme oslobodi od vetkch svojich akost a problmov a potom zavola Jeia, aby zaplnil uprzdnen priestor a cel nau osobnos. Poksme sa o tento spsob modlitby. Snate sa robi to, o vm budem hovori. Sstredne sa na Pna a vime sa do jeho prtomnosti. Vieme, e Boh je tu prtomn, ako bol na hore Tbor, ako bol prtomn na vrchu Horeb, ke sa zjavil Mojiovi a vyzval ho: Zobuj si z nh obuv, lebo miesto, na ktorom stoj, je zem svt!" Zatvor oi a vstp do Boej prtomnosti. Boh je pri tebe. Boh sa na teba pozer, pozn a, pozn a po mene, pozn tvoje akosti a tvoje problmy. akujem ti, Pane, za kad as mjho tela, ale dnes ti akujem za moje dchanie. Beriem to ako samozrejmos a zabdam na dleitos a krsu dchania v mojom ivote. Dchanie je prekrsny dar, ktor ti Boh dal. Sks sa nadchnu a potom vydchnu, celkom normlne, ale pri kadom vdychu a pri kadom ndychu mysli na to, e Boh je tvoj Otec. Takmto spsobom vstupuje Boh do tvojho ivota, do kadho jeho detailu. Som si ist, e Boh a v ivote obdaril mnohmi peknmi vecami. Ale urite s v tvojom ivote aj veci, ktor nie s pekn. Je v om strach, hnev, zkosti, bloky. Ke vydychuje, vydychuj vetok

svoj strach, vetky svoje problmy. Zbav sa ich svojm vdychom. Svojm vdychom vydchni aj svoj hlavn problm, svoju najviu akos, ktor v ivote m, to, o a sklamalo, o ti spsobuje zrmutok. Vyho to zo seba svojm vdychom. A ke vdychuje, povedz Jeiovi, aby naplnil tvoju przdnotu. Pr, Jeiu, a napl przdno, ktor mm vo svojom srdci. Pr, Jeiu, a polo ruku na mj problm, dotkni sa ho. A teraz vnmaj lskavho Jeia, ktor tvoj problm berie do svojich rk. Nemus mu o svojich problmoch teraz hovori, on ich vetky dvno pozn. Ke bude vdychova, vyslov slabiku JE, a ke bude vydychova, vyslov slabiku I, aby si poas nadchnutia a vydchnutia vyslovil meno JEI. Dovo Jeiovi, aby voiel do tvojho srdca. Pr, Jeiu, pr do mjho srdca. Vstp do mojej przdnoty, Pane. Dotkni sa mjho problmu, dotkni sa mojej akosti a uzdrav ju. Nech si poas dchania, Pane, uvedomm, e si so mnou, e nie som vo svojom problme sm. - Ja prdem do vetkch tvojich starost a obnovm a. - akujem ti, Pane, akujem ti, Pane.
Nech vs ehn Boh v mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Amen.

Jei ako uzdravovate. Prsub uzdravenia

Na vod si pretame niekoko verov z proroka Izaia (57,14-15). Prosm vs, aby ste tieto vere prijali ako osobn pozvanie od Boha. Hovorm: Chystajte, chystajte, pripravujte cestu, odstrte prekky z chodnka mjho udu!" Bo takto hovor Najvy, Velebn, o trni vene a Svt je jeho meno-. "Na vysokom a svtom mieste prebvam a so skrenm a pokornm v duchu, aby som oivil ducha pokornch, aby som oivil srdce skrench Nasledujce vere (Iz 57,18-19) povajte tak, ako keby boli adresovan vm osobne: Jeho cesty som videl, uzdravm ho, budem ho vies a dm mu techu a jeho trchliacim dm ovocie per. Pokoj, pokoj alekmu i blzkemu - hovor Pn -, ja ho uzdravm. Pn ns nielen pozva, ale kadmu z ns subuje uzdravenie. Uzdravenie me ma rzne dimenzie. Meme hovori o uzdraven telesnom, psychickom, emocionlnom, intelektulnom, o uzdraven sexulnom, spoloenskom i duchovnom. Na uzdravenie sa meme pozera z viacerch hadsk. Poas tohto seminra sa budeme zaobera piatimi zkladnmi dimenziami, priom sa sstredme na jednu dimenziu uzdravenia osobitne, a to na vntorn uzdravenie. V alom uvedieme p dimenzi, ktorm budeme venova pozornos.

Dimenzie uzdravovania
Telesn uzdravenie
Prvm rozmerom uzdravovania je uzdravenie telesn, fyzick, uzdravenie nefungujcich telesnch orgnov. Zaneme tmto uzdravenm, lebo ho mono najlepie pochopi. Myslm si, e vetci mme sksenos s telesnou chorobou. Vetci sme chor a nikto to nemus skrva. Od dvadsiateho piateho roku ivota v ns odumiera mnostvo buniek, ktor sa u nikdy neobnovia. To je naa realita. i chceme i nechceme, d sa poveda, e umierame. Ak prijmeme tto skutonos, sme uzdraven. Telesn uzdravenie potrebujeme nie preto, aby sme neumreli, ale aby sme dokzali dstojne umiera. Nepredpokladm, e by som vm hovoril nieo nov.

Duchovn uzdravenie
Druh dimenzia je dimenzia duchovn. Ke hovorme o duchovnej dimenzii, hovorme, e vetci sme hrienici. Vetci potrebujeme odpustenie svojich hriechov. Musme si vak uvedomi, e kad n hriech m svoj kore. Kad hriech, nech je akkovek, je len pikou adovca. Preo sme v ivote tak agresvni? Preo nememe ovldnu hriech masturbcie? Preo sme ambicizni? Preo sme hnevliv? Preo sa pozerme so zvisou na to, o robia in? A mohli by sme pokraova vo vymenovvan naich hriechov. Zoberme si ako prklad agresivitu. Musme sa snai ovldnu svoju agresivitu, ale treba si uvedomi, e ona je iba pikou adovca, ktor je v ns. Prinou naej agre-sivity nie s malichern veci, ktor ns obklopuj. Nie. Sme agresvni preto, lebo sme nieo vo svojom ivote neprijali, o sme prija mali. A to, o sme neprijali, chceme skry pred oami vetkch. Mono nevieme, preo prepukla v naom ivote agresivita. Ale ak sa z nej chceme uzdravi, musme objavi jej kore. Lene to nesta. Kore treba aj prea, odreza. Ak to urobme, a potom sa zaneme duchovne uzdravova.

Uzdravenie oblast ovldnutch zlm duchom

Treou dimenziou je uzdravenie oblast ovldnutch psobenm diabla a oblas duevnch chorb. Tu sa treba vyvarova extrmov. Na Zpade sa vetko povauje za duevn chorobu, aj ke v niektorch prpadoch by pacient potreboval skr modlitbu za oslobodenie ako lieky. Na Vchode sa duevn choroby asto povauj za prejav posadnutosti diablom. Toto s dva extrmy, ktorch sa treba vyvarova.

V tejto svislosti budeme hovori o okultizme, piritizme a inch tokoch diabla. Diablovo psobenie, diablov tlak a niekedy aj diablovo ovldnutie loveka Prina do nho ivota vek zkos a smtok. Svt Jn nazval diabla vrahom loveka. Diabol sa sna robi vetko, len aby ns pokoril a zniil. Ale ke ideme za Jeiom, ktor je nam uzdravovateom, ideme za Jeiom, ktor ns aj oslobodzuje.

Emocionlne uzdravenie
Potom je tu tvrt dimenzia, dimenzia emocionlna. V benej rei hovorme o emocionlnych poruchch, cez ktor prechdza kad lovek. Mohol by som uvies vemi dlh zoznam emocionlnych porch a som si ist, e vina z vs by ich poznala. Nikto nie je mentlne plne zdrav. Mono je niekto viac a niekto menej naruen, ale v podstate vetci trpme. Poas tohto seminra sa sstredme predovetkm na tento rozmer uzdravenia. Budeme hovori o nevyrovnanch citoch v naom ivote, priom spomenieme strach, pocity viny, osamotenos, zkos, ustarostenos, hnev, vzburu, spomienky na minulos, zvislos, depresie - toto vetko sa liei v procese vntornho uzdravovania.

Uzdravenie umierajcich a mtvych

Piatou dimenziou je uzdravenie umierajcich a mtvych, ktor hadaj svoj konen pokoj. Toto je vemi dleit a vek otzka a viem, o om hovorm. Aby sme sa mohli uzdravi, a to je nesmierne dleit, musme vo svojom ivote stretn Jeia. Ak chceme, aby ns Jei plne uzdravil, musme ho nasledova alebo sa rozhodn nasledova ho. In nae uzdravenie nebude pln. Po zzraku uzdravenia Jei vdy vyzval uzdravenho loveka: Po a nasleduj ma!" Spomeme si na uzdravenie desiatich malomocnch, ktorch sa Jei ptal na deviatich uzdravench, o sa k nemu nevrtili (prov. Lk 17,11-19). Hovor sa, e Jei chcel od deviatich uzdravench prija oslavu a vanos. Ale v skutonosti sa na nich ptal z inho dvodu. Vedel, e telesn uzdravenie bez rozhodnutia nasledova ho nesta. Na to, aby mohli prija pln uzdravenie, museli sa rozhodn nasledova ho. Bolo potrebn, aby prectili, e ich Boh miluje.

tyri spsoby stretania sa s Jeiom

V duchovnom ivote stretvame Jeia rozline. Meme ho stretn ako uzdra-vovatea, meme ho stretn ako uitea, meme ho stretn ako priatea, meme ho stretn ako Pna. Poas tohto seminra urobme smerom k Jeiovi prv krok.

Jei, mj uzdravovate
Ak sa stretneme s Jeiom, ktoi ns uzdravuje, nemyslime si, e sme obsiahli cel Jeiovo bohatstvo a e to sta. Na ceste uzdravovania je to len prv krok. Ke sa s Jeiom stretvam ako s uzdravovateom, stredobodom mojej pozornosti nie je Jei, ale ja sm. Na tomto stupni skr prosme, ako dvame. Je to len prv poschodie, prv krok, ale je to krok vemi dleit, pri ktorom vystierame svoje ruky k Pnovi a prosme ho ako obrci, aby ns uzdravil. Ako to uvidme poas tchto dn, v naom ivote bude vemi vea oblast, ktor treba uzdravi. Vetci potrebujeme uzdravenie. Potrebuje ho aj lovek, ktor sa dostal vyie, na tvrt

stupe, a stretva sa s Jeiom ako s Pnom.

Raz mi telefonoval lovek, ktor mal na starosti modlitbov skupinu: Ote, chcem vs poprosi, i by ste mohli ma pre ns seminr o vntornom uzdravovan. Povedzte mi, o budeme potrebova?" Chorch, " odpovedal som.

Ak mme chorch, meme robi seminr o uzdravovan. Ale to nesta. Chor udia musia veri v to, e Jei je schopn ich uzdravi. A Jei, skr ako by ns uzdravil, si od ns vdy pta aj dovolenie, i ns me uzdravi. Spomnate si na loveka pri betsatskom rybnku? Nepoznal Jeia a nevedel, o by si od neho ptal. Jei tu preber iniciatvu a chce ho uzdravi. Prv otzka, ktor mu kladie, znie: Chce by uzdraven?" Chorho odpove no, chcem" umonila Jeiovi, aby ho uzdravil (prov. Jn 5,1-18). Je teda dleit prija skutonos, e sme chor, e potrebujeme uzdravenie a chceme by uzdraven. asto si hovorme: Nie ja potrebujem uzdravenie, ale moji rodiia...'' Nie ja potrebujem uzdravenie, ale moja ena, mj mu, mj biskup, kaz..." Urite, vetci tto udia potrebuj uzdravenie, ale pripa, e aj ty potrebuje uzdravenie? A chce ho prija? Ak niet tohto predpokladu, neme prija Jeiovo uzdravenie. Ako to uvidme neskorie, potrebujeme uzdravenie fyzick, emocionlne i duchovn. Ale o tchto druhoch uzdravenia budeme hovori neskr. Ke sme sa stretli s Jeiom ako s uzdravovateom, meme urobi k nemu al krok.

Jei, mj uite
Na druhom stupni sa stretvame s Jeiom ako s nam majstrom. Stretn Jeia ako majstra znamen stretn ho ako uitea. lovek, ktor kra k Jeiovi, ti v om spozna svojho uitea. Na tomto stupni sa ptame Pna: Pane, o chce, aby som robil?" Neprosme ho, aby ns uzdravil alebo nm nieo dal, ale sa ho ptame: Pane, o mm robi?" Na tomto stupni hadme Pnovu vu, stvame sa citlivmi na jeho vnuknutia, ctime, e sa v naom ivote zana odohrva nieo nov. Orientujeme sa na Psmo, ktor sa stva nam priateom, otvrame ho, tame, povame a meditujeme. Ak si uzdravenie predstavujeme iba tak, e si od Pna nieo iadame, ale potom nm u nezle na tom, aby sme ho povali, hovorme iba o iastonom uzdraven. Treba na to dva pozor aj na modlitbovch stretnutiach, aby sme nezdrazovali iba uzdravenie a nezanedbvali povanie Psma. V naom ivote s chvle, ke je dleitejie pova Pnove slov, ako by uzdraven. Jei, ktor je mojm uiteom, mi hovor: Po a nasleduj ma!" Mnoh udia id za Jeiom len preto, aby boli uzdraven. Ale po uzdraven im u nezle na tom, aby nasledovali Jeia, kamkovek ide. Pre nich je dleit iba fyzick uzdravenie, ostatn ich nezaujma. Zrel kresan si uvedomuje, e Jei je jeho uiteom, jeho rabbim, ktor sa mu cel ivot prihovra. Jei mu hovor: Ja som cesta, pravda a ivot. Po za mnou, lebo ja ti mem da ivot" (porov. Jn 14,6). Druh krok za Jeiom je krokom uenka. To neznamen, e by uenk nepotreboval uzdravenie. Uenk nepovauje za dleit to, aby bol uzdraven, ale chce vedie, kde je Jei. Lebo iba Jei mu d pokoj a rados, ktor mu ned nikto in. Ale ani to nesta.

Jei, mj priate
Potom me nasta tret krok smerom k Jeiovi, ke ho stretvame ako priatea. Prav priate nie je ten, ktor prichdza za nami, aby si od ns nieo vyptal. Priatelia nemusia spolu vea hovori, ale v plnosti prevaj prtomnos jeden druhho. Prav priate je ten,

ktor sa te z naej prtomnosti. Na tomto stupni sa zana cesta za Pnom v modlitbe. Je to nov cesta s novmi sksenosami, ke ijeme s priateom, ktorm je Jei. Spomeme si na nadenie Mrie Magdalny, ke Jei vyiel z hrobu a zjavil sa jej v zhrade. Povedali si iba dve slov. Jei ju oslovil: Mria!" a Mria odpovedala: Rabbuni!" (prov. Jn 20,16). V tchto slovch meme vycti hlbok duchovn priatestvo, ktor bolo medzi Jeiom a Mriou Magdalnou. Podobne ho meme cti aj pri poslednej veeri, ke si Jn kladie hlavu na hru Pna Jeia. U vs nenazvam sluhami, ale nazval som vs priatemi, lebo teraz vm mem zveri vetko, o som poul od svojho Otca" (prov. Jn 15,15). Ide tu o stretnutie kontemplujceho loveka s Jeiom.

Jei, mj Pn
Po treom kroku meme urobi krok tvrt, ke sa stretvame s Jeiom ako s nam Pnom. Stretn Jeia ako Pna znamen odovzda mu do rk vetko. Toto je dimenzia svtcov, ktor nm vysvetuje Pavol v Prvom liste Solnanom, ke hovor: Ustavine sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri vetkom vzdvajte vaky... "(l Sl 5,16-18). Ke sa dostaneme na tto rove duchovnho ivota, odovzdvame Pnovi do rk vetko. Zverujeme mu svoje plny a skmame, i s alebo nie s v slade s jeho plnmi. Jei sa stva Pnom mojich spechov, ale aj Pnom mojich nespechov. Je mojm Pnom, ke prevam rados, ale je nm aj vo chvach utrpenia. Je mojm Pnom, ked ma napna v modlitbe, ale je nm aj vtedy, ke poas modlitby nectim ni, ke mem poveda spolu s Jeiom: Boe mj, Boe mj, preo si ma opustil?" (Mt 27,46). asto milujeme Pna v zvislosti od toho, o nm dva. Ak nm dva vea milost, sme naden a chvlime ho. Ak ho vak o nieo prosme, a on nm to ned, vtedy nae nadenie vyprch. V takchto situcich sa sname pripodobi Pna naim mieram, namiesto toho, aby sme sa ako kvapka vloili do mora jeho bohatstva. Poas tohto seminra nebudeme hovori o Jeiovi ako o naom Pnovi, ani ako o naom priateovi, alebo o Jeiovi, ktor ns vol, aby sme boli jeho uenkmi. Budeme sa zaobera prvm pohadom na Jeia, ktor ns uzdravuje. Nerobme to preto, e by sme ignorovali dleitos ostatnch krokov. Uvedomujeme si vak, e ako stretneme Jeia na vych stupoch, ak ho najprv nestretneme ako svojho uzdravovatea.

Spresnenie termnov
Dnes je vea kresanov, ktor o uzdraven nielen hovoria, ale sa mu aj venuj. Poznme alternatvnu medicnu aj ud, ktor lieia pomocou byliniek alebo rznymi novmi metdami. i s to psycholgovia alebo psychiatri, vetci sa snaia sprostredkova loveku uzdravenie. Myslm si, e bude dobr poveda si na vod niekoko poznmok, aby sme si mohli jasne uvedomi, o akom uzdravovan budeme poas tchto dn hovori my. Bude vhodn oboznmi sa hne na zaiatku s terminolgiou, ktor sa tka uzdravovania. V rznych knihch njdete rzne vrazy tkajce sa uzdravovania, ale v podstate hovorme o piatich typoch.

Zzran uzdravenie
Niektor hovoria o zzranom uzdraven vtedy, ke o nieo poprosia Boha a Boh im prosbu spln. Nemm rd tento termn, lebo zzraky me robi nielen Boh, ale aj diabol. Toto tvrdenie si meme overi aj v Psme (Dt 13,1-3, Sk 8,9-25, Zjv 13,13; 16,14; 19,20). Ke vidme nieo zzran", nieo, o by sme mohli nazva zzrakom, nerobme unhlen

zvery a netvrme, e tento zzrak" pochdza od Boha. Jei hovor: Mnoh mi v onen de povedia: -Pane, Pane, i sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyhali sme v tvojom mene zlch duchov a neurobili sme v tvojom mene vea zzrakov?" Vtedy im vyhlsim-. Nikdy som vs nepoznal; odte odo ma vy, o Pchate neprvos!" (Mt 7,22-23). Svt Augustn ns tie vyzva: Ke vidte zzrak, snate sa njs jeho kore. "Zzrak nemus nutne pochdza od Boha. Preto nemm rd termn zzran uzdravenie", lebo me by kontroverzn. Pamtajte si: Ak sa vo vaom ivote vyskytne jav, ktor prekrauje hranice prirodzenho, ptajte sa, odkia pochdza, ak je jeho zdroj. Ak zdrojom tohto javu nie Boh, ale diabol, neskorie vm prinesie kodu. Ak vidte nieo zvltne, nieo zzran, to ete neznamen, e mono hne skontatova, e zzrak pochdza od Boha. Mete navtvi nejakho vetca, arodejnka, ktor pomocou mgie alebo inm spsobom dosiahne vae uzdravenie. Ale neskorie sa toto uzdravenie obrti proti vm. Je preto lepie nepouva termn zzran uzdravenie.

Uzdravenie vierou
alej meme pou o uzdraven vierou. Je vea ud, ktor o sebe hovoria, e uzdravuj pomocou viery. Ke hovorme o uzdraven vierou, hovorme, e zdrojom uzdravenia je viera v loveka, a nie Jei. Uzdravovatelia vs vyzvaj, aby ste verili v nich, v ich moc uzdravi vs, ale nie v Jeiovu moc. Zdroj tohto uzdravovania je v psychike. Je to slep viera v loveka, ktor uzdravuje, a v to, e skrze neho mete by uzdraven. Niekedy sa s uzdravenm prostrednctvom viery stretvame aj v charizmatickej obnove, kde sa od loveka, ktor chce prija uzdravenie, iada siln viera. To je nesprvne uenie, ktor me vyvola vea zmtkov. Siln viera sa vyaduje od toho, kto sa modl, a nie od toho, za koho sa modlme. lovek, ktor sa neuzdrav, si potom povie: Neuzdravil som sa, lebo nemm vieru." Ale vieme, e uzdravenie nezvis od naej viery, lebo v tom prpade by sme si uzdravenie mohli aj kpi. i sa uzdravme alebo neuzdravme, zvis od toho, ak pln m s nami Pn Boh. Preto je lepie nepouva termn uzdravenie vierou. o je uzdravenie pomocou viery? Uzdravenie pomocou viery znamen, e sme boli uzdraven do takej miery, ak bola naa viera. Ak sme neboli uzdraven, to znamen, e nemme vieru. A to je vemi nebezpen. Poznm vea ud, ktor boli vemi znepokojen, ke od vedcich svojej skupiny pouli takto vyhlsenie Ver a bude uzdraven!" o z toho vyplva? - Ak never, nebude uzdraven!" Uzdravenie nastva v ivote loveka vtedy, ak je v Boom plne. Nemyslm si, e stig-my ostali na rukch ptra Pia preto, e nemal vieru. Takisto si nemyslm, e mnoh svtci mali ivotn akosti len preto, e nemali vieru. Bo pln v ich ivote bol in. Oni sa poda Boieho plnu mali zastni aj na vykupiteskom poslan Krista. Povedzme si to vemi jasne: Boh doke uzdravi kad telo, ale nerob to tm istm spsobom. Ak by sme sa tu modlili za uzdravenie a kad z ns by vloil svoj problm do Boch rk, Boh odpovie kadmu, ale nie tak, ako si to predstavujeme. Uzdravenie nie je lotria, pri ktorej dfame, e sa na ns usmeje astie. Nie, Boh nekon takto. Kadmu d, o treba, a presne to, o v danej chvli skutone potrebuje. Predstavte si dvoch pacientov, ktor id za lekrom a iadaj od neho urit chirurgick zkrok. Lekr chce pomc obidvom, ale jednmu z nich povie: Dobre, budci tde vs budem operova", ale druhho zastav: Budem vs operova, ale a o dva mesiace. Zatia sa muste podrobi liebe, ktor vm naordinujem". To neznamen, e by lekr uprednostnil jednho pacienta a druhho zanedbal. Znamen to iba toko, e nemohol k obidvom pristupova tm istm spsobom. A to ist sa stva aj vtedy,

ke prosme Boha, aby ns uzdravil. Aj nae uzdravenie je z viery, ale nie z viery v phe uzdravenie, ale z viery v toho, ktor uzdravuje. Verme, e uzdravovate je schopn ns uzdravi a e ns skutone miluje. Ale jeho uzdravenie nebude zvisie od toho, ak je naa viera, ak je stupe naej viery, i vieru mme alebo nemme.

Nadprirodzen uzdravenie
Pod vrazom nadprirodzen uzdravenie rozumieme uzdraven, ktor nemono vedecky vysvetli. Zdrojom tohto uzdravenia nie je nieo prirodzen, ale nieo vyie, nadprirodzen. Aj satan a jeho anjeli s nadprirodzenmi bytosami. Uzdravenie, ktor pochdza od diabla, mono tie nazva nadprirodzenm uzdravenm. Ako sme u hovorili, aj satan me robi zzraky a vyvola nadprirodzen javy. Aby sme boli teologicky presn, povedal by som, e zzraky kon Boh a divy, ary me robi diabol. Ale pri benom pozorovan nerobme rozdiel medzi zzrakmi a divmi. Preto je lepie nepouva ani termn nadprirodzen uzdravenie.

Psychick uzdravenie
Taktie sa pouva termn psychick uzdravenie, ktor sa spja s okultnmi praktikami, ke sa hovor naprklad o uzdraven pomocou psychotroniky a rznych piritistickch diagnostik. Tieto praktiky vemi asto pouvaj prvrenci hnutia New Age. Pri tomto spsobe uzdravenia sa niekto sna uzdravi vs vaka sile, ktor m, alebo vaka sile, ktor si mysl, e m. Toto s praktiky, ktor Psmo prsne zakazuje. Ke budeme hovori o vntornom uzdraven, nam zujmom nebude hovori o psychickom uzdraven.

Boie uzdravenie
Azda najlepm termnom je Boie uzdravenie. To znamen, e jedinm prameom nho uzdravenia je Boh. Ke uzdravuje Boh, uzdravuje kompletne, plne, nikdy nie iastone. To je pre Boie uzdravenie typick. Ak ns uzdravuje Jei, chce uzdravi nau myse, srdce i telo. No ke ns uzdravuje diabol, uzdravuje ns iba iastone. No nielen to. Diabol ns uzdrav telesne, ale zrove ns me psychicky pokodi. Naa choroba me prejs z telesnej oblasti do oblasti psychickej alebo duchovnej. No Boh uzdravuje vdy plne. Poas seminra budeme hovori predovetkm o Boom uzdraven. Nadprirodzen uzdravenie nie je toton s Bom uzdravenm. Pri Boom uzdraven sa dostva do stredobodu pozornosti Boia innos. Nesta by len uzdraven. Je dleit, aby nae uzdravenie pochdzalo od Boha, i u priamo alebo nepriamo. Ak je zdrojom uzdravenia Boh, meme dosiahnu kompletn uzdravenie. Ak ns neuzdravil Boh, nae uzdravenie je iba iaston. Ak ns uzdravuje jasnovidec alebo arodejnk, uzdravi urit as nho tela. Kee zdrojom tohto uzdravovania nie je Boh, mu sa dostavi nsledky v podobe psychickch porch. Fyzick choroba sa prenesie do roviny psychickch porch. Preto je vemi dleit, aby zdrojom nho uzdravenia bol Boh. U vs nebudem zaaova alou terminolgiou, lebo ako hovor svt Terzia z Avily, nie je natoko dleit vea rozma, ale vea milova. Na zver vm rozpoviem jeden prbeh. Prbeh o rovi Ist r prijal pozvanie na rodinn oslavu. Prtomn si chceli slvnos spestri a niekomu prilo na um usporiada sa v prednese bsne. Otvorili Bibliu a nali dvadsiaty tret alm, v ktorom sa hovor: Pn je mj pastier, ni mi nechba." Kad z nich zaal predna tento krsny alm, a sa nakoniec Biblia dostala do mk jednho

umelca, herca. Umelec predniesol alm prekrsne, na vysokej umeleckej rovni. Po om u nikto z prtomnch nevystpil na pdium, lebo boli presveden, e vazom bude herec. Medzi prtomnmi bol aj ist starec, ktor sa predsa len odvil prs dopredu a zarecitova alm. Ke dokonil prednes almu, nikto netlieskal. Po tvrach prtomnch stekali slzy. Herec podiiel k starcovi, zablahoelal mu a povedal Tto sa si vyhral ty. Ja som alm zarecitoval profesionlne. No zd sa, e Pastiera si osobne stretol iba ty." A to ist elm aj ja vm, aby kad z vs poas tchto dn stretol Pna osobne. Okrem prednok budete ma poas seminra vea prleitost na to, aby ste preili to, o om bude re v prednkach. Preijete aj utrpenie, ktor vm spsobia vae zranenia, ale poctite aj vek rados z uzdravenia. Raz priiel na Maltu vek uzdravovate a prednal vekmu mnostvu rehonch sestier. Ke som ho predstavil, na vod povedal sestrm: Vetky ste sem prili, aby ste sa uzdravili. Ak sa uzdravte, chvte Pna. Ak sa neuzdravte, to nie je mj problm. To je problm Pna Boha a preto sa obrte na neho." A to vm hovorm aj ja na zaiatku tohto seminra. Ja sa budem snai vies vs k Jeiovi. Ale potom sa obrte na neho. Ja neviem uzdravova, ale ani vy. Iba Pn Boh vs me naplni lskou. Som si ist, e Boh hojne poehn tento seminr. Vy iba otvorte svoje srdce, dovote mu psobi a neklate mu prekky. Pn bude kona vo vs a spolu s vami vemi originlnym spsobom. Nechvajte svoje srdce otvoren, lebo chva stretnutia s Jeiom nastane aj pre vs. akujme Pnu Bohu, e sme tu, lebo nikto tu nie je nhodou. Ak ste tu, to znamen, e Pn vm chce poveda nieo mimoriadne. Nech nm Duch Svt pomha zapova sa do jeho slov, ke k nm bude chcie prehovori. Kadmu z vs elm, aby ste stretli Pna a aby vs vetkch obdaril pokojom mysle a srdca.

ivot v plnost
ivot v plnosti nie je cie, ktor mme dosiahnu a v nebi. Musme sa o usilova u aj poas nho ivota na zemi. Boh chce, aby sme boli bytosti pln na tele, na duchu i na dui. U Jna nachdzame slov, ktor Jei adresuje vetkm: Ja som vak priiel, aby mali ivot a aby ho mali hojnejie" (Jn 10,10). o znamenaj slov hojne, hojnejie, v plnosti...? To znamen, e Jei ns chce uzdravi, aby sme boli pln a neporuen. Svt Pavol v Prvom liste Solnanom hovor: Sm Boh pokoja nech vs celch posvt, aby sa zachoval v duch neporuen a dua i telo bez hony" (l Sl 5,23). Plnos ivota si nemono predstavi bez uzdravenia.

Uzdravovanie je proces
Uvedomme si, e Boh ns miluje
Uzdravovanie je proces, poas ktorho si osvojujeme urit postoje tela, mysle, citov a ducha, ktor na ns psobia uzdravujce a vyvolvaj v ns pocit astia. Zitok lsky, ktorou ns Boh miluje, prina pokoj, ktor nm svet da neme. Hne na zaiatku to chcem poveda vemi jasne. Cel proces uzdravovania spova v nieom vemi jednoduchom: v uvedomen si toho, e ns Boh miluje. Koreom vetkch naich zranen a rn me by presvedenie, e ns Boh nemiluje.

Milujme seba
Uzdravovanie je proces, ktor vedie k rozvoju osobnosti. Dva nm monos pochopi, e nie vdy musme by siln. Prijmame sa tak, ak sme, a sme radi, e sme tak, ak sme. Uzdravovanie je proces, v ktorom sa stvame objektvnymi k sebe, v ktorom si uvedomujeme, e ns niekto me milova, e sme hodn lsky. To preto, lebo zaname milova seba. Skuton problm mnohch zranen je v tom, e nemilujeme seba, e sa odmietame, e nemme k sebe dostaton ctu. Neprijmame svoje hriechy a nespechy, neprijmame sa tak, akch ns chcel ma Boh.

Prijmajme a dvajme lsku

Uvedomme si, e Boh ns stvoril na svoj obraz a Boh je lska. Ak sme stvoren na jeho obraz - a on do ns vloil l svojej lsky - m vmi milujeme a m vmi sme hodn lsky, tm vmi sa podobme Bohu. Ak sa ctime nehodn lsky, ak nectime, e ns Boh miluje, ak nectime, e ns miluj udia, ak nemilujeme seba, vzaujeme sa od Boha. Vtedy neprevame svoj ivot v plnosti, lebo prija ivot v plnosti znamen prijma a dva lsku v hojnosti. poas tohto seminra budeme asto hovori o lske, lebo vetko nae utrpenie je spsoben nedostatkom lsky. A kad uzdravenie spova v tom, e dvame lsku tam, kde jej niet. Spomnam si na jednho psychiatra, ktor povedal: Ak a bol chrbt, miluj ho. Ak bude milova svoj chrbt, uzdrav sa. Nehnevaj sa na svoju chorobu alebo na svoje utrpenie. Miluj chor as svojho tela a to ti pome uzdravi sa. "Ak to meme poveda o telesnom uzdraven, o to skr to plat o citovom uzdraven. Svt Jn z Kra hovor: Dvaj lsku tam, kde jej niet, a njde lsku." Poas tchto dn uvidte, e dosiahnete uzdravenie, ak budete lsku dva a lsku prijma.

Otvorme sa lske
Ak sa chcete uzdravi, otvorte sa lske. Mete to urobi dvojako: z hadiska

psychologickho a z hadiska duchovnho. Nebudeme tieto dva aspekty oddeova, lebo aj psycholgia aj viera s Bomi darmi, jeden prirodzenm a druh nadprirodzenm, ale oba pochdzaj od Boha. My nie sme vntorne rozdelenmi osobami. Kad z ns je osobou, ktor Boh miluje aj z pohadu prirodzenho aj nadprirodzenho. Na tomto seminri nebudeme hovori iba o psychologickom hadisku nho ivota. Budeme sa na veci pozera aj Bom pohadom. Viera sa stane naou sasou, nam postojom. Svt Pavol v Liste Efezanom (1,2-4) hovor: Nech je zveleben Boh a Otec nho Pna Jeia Krista, ktor ns v Kristovi poehnal vetkm nebeskm duchovnm poehnanm. Ve v om si ns ete pred stvorenm sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvrou svt a nepokvrnen v lske." Boh ns poehnal vetkm duchovnm poehnanm. Okrem toho si ns aj vyvolil v Kristovi, aby sme ili v jeho prtomnosti svtm ivotom. Sme vyvolen, aby sme boli otvoren jeho lske a aby sme lsku odovzdvali aj inm. V procese uzdravovania je lska dleitejia ako viera. Mono vs to okuje, ale viera nie je pri uzdraven vdy nutn, ale lska je vdy potrebn. Vidme to aj pri zzrakoch, ktor robil Jei.

Prevajme prav slobodu

V Liste Efezanom tame aj to, e skrze Jeiovu krv sme zskali vykpenie, slobodu (1,4-7). Chcem zdrazni, e u sme zskali slobodu. To znamen, e Jei chce, aby sme boli slobodn, aby sme sa nestali otrokmi samch seba.

Modlitba za uzdravenie a jej predpoklady

o znamen modli sa za uzdravenie? V modlitbe za uzdravenie sa sname zjednoti modlitbu, lsku a vieru. Mnohm modlitbm, aj mnohm modlitbm za uzdravenie, obas chba jedna z uvedench dimenzi. Alebo im chba lska alebo viera. Ak s predpoklady modlitby za uzdravenie?

Dvera v Boha
Modlitba, spojen s lskou a vierou, je prejavom dvery v Boha. To znamen, e dverujeme Bohu, a nie svojim schopnostiam. Dvod, preo nedverujeme Bohu, spova v tom, e nedverujeme sebe. Poas seminra zistme, e jednou z naich najvch rn je neistota, ktor sa prejavuje v tom, e si nedverujeme. Ak nedverujete sebe, nebudete dverova ani Bohu, ani svojmu manelovi ani svojej manelke ani bratovi ani sestre v modlitbovej skupine, nebudete dverova nikomu. Niekedy si myslme, e sme siln osobnosti, ak nedverujeme inm. Ale opak je pravda. Nedverujeme inm preto, lebo nedverujeme sebe, lebo sme pln neistoty. Uzdraven, slobodn lovek doke dverova Bohu. Ak dverujeme Bohu, u sa neobvame zlyhan. Prosto sa zverujeme do Boch rk a je to. Mnoh modlitby za uzdravenie s neinn, lebo im chba dvera.

as na Kristovej moci
al dleit moment v modlitbe, spojenej s lskou a vierou, je as na Kristovej moci. Spomeme si na slov: Dan mi je vetka moc na nebi i na zemi" (Ml 28,18). Tto ist moc odovzdva Jei aj nm. Bohu je vetko mon," hovor Mat (19,26) a vetko je mon tomu, kto ver, "potvrdzuje Marek (9,23). Teda mme t ist moc ako Jei. Povieme si, preo. Jei konal mocou Ducha. A toho istho Ducha sme dostali aj my. Preto povedal Jei

apotolom: Vidte zzraky a ste z toho prekvapen. Ale budete robi ete vie skutky ako ja. Lebo vetku moc, ktor mi dal Otec, dvam ja vm. Moc, ktor mm, nepochdza odo ma, ale od Otca" (prov. Jn 14,12-14), Ale je to t ist moc.

Kona v Jeiovom mene

o robme, ke sa modlme za uzdravenie? Ke sa modlme za uzdravenie, konme v Jeiovom mene. V jeho mene oslovujeme stvorenie, naruen hriechom, a s lskou na naliehame, s lskou ho povzbudzujeme, aby znova zaalo fungova tak ako predtm. Preto Jei povedal: Chote a ohlasujte dobr zves kadmu stvoreniu" (prov. Mk 16,15). Boh stvoril dokonal svet a chce, aby fungoval tak dokonale, ako je len mon. Ak sa teda modlme za uzdravenie, priamo oslovujeme postihnut orgn a prikazujeme mu, aby bol op zdrav. Oslovujeme ho, aby prijal Boiu lsku, aby zaal fungova poda toho, ako ho Boh stvoril. Urit asti nho tela ochorej alebo prestan fungova len preto, lebo ich dostatone nemilujeme.

Kona v slade s Bom plnom

Ak nieo robme v mene Jeia, to zna, e to robme v slade s jeho plnom. Niekedy nevieme, ak s Boie plny v ivote uritho loveka. Ak pri modlitbe za uzdravenie vyslovme slov v mene Jeia", myslme tm v slade s Bom plnom." A sme si ist, e Bo pln pre loveka je pln pln lsky. Ak sa vak stane, e sa lovek neuzdrav, neuzdrav sa preto, e to nebolo v Boom plne. Ale aj neu-zdravenie me by plnom lsky pre loveka, za ktorho sme sa modlili. Mono v tej chvli nerozumieme Boiemu plnu, ale ten je vdy pln lsky.

Ostva v om
Kedykovek sa modlme za niekoho, aby sa uzdravil, prosme predovetkm o to, aby zactil, e ho Boh miluje. Ak lovek pre svoju chorobu alebo zranenie necti Boiu lsku, neme ani prija pln uzdravenie. Pri modlitbe prijma Boiu lsku do konkrtnej asti svojho tela, ktor je chor alebo postihnut. Preto je dleit preva slov, ktor nm adresuje Jn: Ak ostanete vo mne a moje slov ostan vo vs, proste, o o chcete, a spln sa vm to" (Jn 15,7). asto si kladieme otzku: Preo nedostvam od Boha to, o o ho prosm?" Lebo zabdame na podmienku, ktor nm Jei kladie: Ak ostanete vo mne... "Toto ostvanie v om je vemi dleit. Ostva v om znamen by s nm zjednoten, podriadi sa mu, prija jeho pln lsky a preva Boiu lsku. Ak si myslte, e vs Boh odmieta, e vs vzah k Bohu rob neastnmi, e vs Boh sklamal, staviate prekku do cesty jeho lske, take jeho uzdravujca moc k vm neme prenika. Je mon, e vnmate Boiu lsku, ale ona k vm neprenik, lebo v om neostvate. Ak sa chcete uzdravi, je vemi dleit, aby ste sa ctili by milovan Bohom. Treba, aby ste ctili, e vs Boh miluje v kadej situcii, aj poas choroby.

Odpa
Vemi dleitou podmienkou modlitby za uzdravenie je odpustenie. Srdce, ktor nedoke odpusti, je zablokovan a nevie sa uzdravi. Je dleit pamta si u od zaiatku, e je zbyton modli sa za uzdravenie, ak vo svojom srdci prechovvate neodpustenie. asto sa stva, e sa vo vaom ivote vyskytuj udia, ktorm ste nieo v minulosti neodpustili. Mono ste doteraz neodpustili svojmu otcovi alebo matke. Neodpustenie je prinou mnohch zranen v naom ivote.

Ak sa vntorne uzdravte, to ete nezna, e sa zbavte utrpenia. Ke Jei visel na kri, odpustil svojim nepriateom, ale to ete nezna, e netrpel nedostatkom lsky od ud, ktorch miloval. Teda mete by uzdraven a pritom trpie. Ale utr-penie vo vs u nebude vyvolva hnev, depresiu ani zfalstvo.

zranen uzdravovatelia
Chcem zopakova ete jednu dleit vec. Som si ist, e poas seminra sa dotknete mnohch svojich rn. Nechceme tieto rany jatri, ale ony s tu. Preto je vemi dleit, aby ste si nali niekoho, s km sa budete mc porozprva. Je vemi bolestn dotka sa svojich rn a nema pri sebe loveka, ktor by vs podporil. Poas seminra vetci budeme zranenmi uzdravovatemi. Vetci budeme zranen, ale vetci budeme aj uzdravovatelia. Sme akoby v nemocnici, kde kad z ns je zrove pacientom i lekrom. Preto je dleit, aby sme si navzjom pomhali a modlili sa jeden za druhho. Ani sa nehanbite poiada inch, aby sa za vs modlili. Lebo, ako som u povedal, ak sa budete dotka svojich zranen bez pomoci inho loveka, bude to vemi bolestn.

Boh chce nau spoluprcu

Podobenstvo o pestrofarebnom vtkovi
il raz jeden krsny vtk, ktor mal hust, pestr perie, bol pln energie a tob. Jednho da, naneastie, spadol do hlbokej jamy. Bol cel zmten a v zfalstve si kldol otzku: o mm robi?" Predstav si, e ty si tm pestrofarebnm, krsnym vtikom, plnm chariziem, talentov, ale zrazu sa ocitne uprostred akost.

Prv reakcia
Vtk sa neastne pozer z jamy smerom hore a vid ud, ktor okolo neho prechdzaj. Zmocn sa ho hnev a hovor: Toto vetko je vaa vina. Vetko je vaa vina, lebo keby ste boli t jamu prikryli, nebol by som do nej spadol!" Ke sa stretneme s problmom, aj my asto reagujeme podobne. Sname sa njs nejak vchodisko a hadme loveka, na ktorho by sme preniesli svoj hnev. Sname sa na niekoho ukza prstom, len aby sme nemuseli obvini seba a prebra zodpovednos za to, o sa stalo. Namiesto toho, aby sme prevzali zodpovednos za to, e sa nachdzame na dne vyprahnutej studne, zvaujeme vinu na inch. A hoci reagujeme tmto spsobom, je nm plne jasn, e na situcii ni nezmenme. Ostaneme tam, kde sme, naplnen hnevom a zkosou. Ak sa vak budeme hneva na ud, z jamy sa nedostaneme.

Druh reakcia
Potom vtk zane vola o pomoc: Prosm vs, pomte mi! Prosm vs, vytiahnite ma z tejto jamy!" Takto reaguje lovek, ktor sa vyber za lieitemi alebo kazmi, len aby sa zbavil svojho problmu. Mysl si, e jeho uzdravenie zvis od inch, a nie od neho. Nazdva sa, e bude uzdraven, ak njde niekoho, kto sa bude za neho modli, ak bude ma astie a njde silnho exorcistu, ktor sa za neho pomodl modlitbu oslobodenia. Tento lovek had pomoc niekde mimo a viae svoje astie a uzdravenie na inch. Toto je druh reakcia vtka, ktor sa nachdza na dne jamy.

Tretia reakcia
Okoloidci sa pozeraj na vtka a prihovraj sa mu: Napni krdla a vyle z jamy." Snaia sa prenies zodpovednos na vtka. Povzbudzuj ho, prosia ho, aby so svojou situciou nieo robil. Ale vtk reaguje slovami: Bojm sa. Bojm sa, e sa zranm, ke napnem krdla." asto je ovea jednoduchie zosta tam, kde sa nachdzame, ako vybdnu z neprjemnej situcie. Na to, aby sme sa dostali z takejto situcie von, je mono potrebn, aby sme odpustili, a to by mohlo zrani nae krdla. Mono by sme sa mali zrieknu nieoho, oho sa zrieknu nechceme, a to by nm takisto zranilo krdelk. Je mon, e budeme musie v nieom poslchnu a to vetko by mohlo zrani nae krdla. A tak sa radej utiekame k magickmu uzdraveniu namiesto toho, aby sme sa podrobili uzdraveniu, kde sa tie iada n podiel. Ale to sa nm asto nedar a ostvame na dne jamy.

tvrt reakcia
Vtk si hovor: Tak je mj osud. Cel svoj ivot budem musie strvi tu, v tejto jame." Tto reakcia nastva vtedy, ke sme znechuten, ke nenachdzame iadne oporn miesto, ktor by nm pomohlo dosta sa z jamy von. Je to situcia ud, ktor hovoria: o u narobm, je to tak, ako to je. To je moja situcia, nepomem si."

Piata reakcia
Napokon sa vtk rozhodne napn svoje krdla, ale zisuje, e v nich u nem silu. U je neskoro, preiel as a on stratil vetku energiu, aby roztvoril svoje krdla a vyletel. Brat, sestra, pozri sa teraz na svoj konkrtny prpad a pouvauj nad tm, v ktorej situcii sa nachdza. Si vtk, ktor je nahnevan na inch za to, o sa stalo? Si vtk, ktor sa obracia o pomoc k inm, k magickm silm bez toho, aby si pomohol sm? Si vtk, ktor sa boj natiahnu krdla, ktor sa boj, e ho zrania steny jamy, ke bude chcie vyletie? Alebo si tak znechuten, e si povie: Tak je mj osud, s tm ja ni neurobm?" Si vtk, ktor sa uspokoj s tm, e je chor, e ije vo svojich Problmoch a e v nich aj ostva? Drah bratia a sestry! Dnes vs Jei vyzva, aby ste sa vyslobodili z jamy. Dnes vm chce Jei pomc, aby ste napli svoje krdla a, aj keby ste sa troka aj zranili, aby ste vzlietli a znova zskali slobodu. Od tohto seminra by sme nemali aka magick uzdravenie, lebo Pn nezaobchdza s nami magickm spsobom. Vdy iada nau spoluprcu. Sprva sa k nm ako dentlmen a berie ns ako zrelch ud. Je zbyton s za nm a hovori mu: Mj Pane, prosm a, uzdrav ma." Pn nm dva dostatok svetla a u ns, ako sa meme uzdravi.

Pingpong s Pnom
Proces uzdravovania som zvykol prirovnva k pingpongu s Pnom. Pri pingpongu nastane chva, ke sa loptika dostane do Pnovch rk, a ja mu hovorm: Pane, som zmten a neviem, o mm robi." A Pn mi nazna prv krok, ktor musm urobi. Teraz je loptika v mojich rukch. Ak neurobm to, o mi Pn hovor, proces uzdravovania sa zastav. Ale ke urobm, o odo ma iada, loptiku mu vraciam. A hra pokrauje.

Prbeh matky zranenej svojou matkou

Raz prila za mnou ena so slzami v oiach a s hlbokm vntornm zranenm. Bola to vemi dobr ena a mala na starosti modlitbov skupinu. Ale mala aj jednu slabos. Vemi rchlo sa dokzala nahneva na svojho sedemronho syna a nevedela si vysvetli dvod. Jednho da bol chlapec znova neposlun, matka sa zase vemi nahnevala a udrela ho po hlave. Ke videla, e chlapec krvca, vydesila sa a prila za mnou. Ptala sa ma: Preo sa mi to stva?" Najprv som jej vysvetlil, e jej trest vbec nezodpovedal skutku, ktor chlapec vykonal. Jej hnev bol neprimeran vzhadom na skutok, ktorho sa chlapec dopustil. ena pochopila, e vylieva na svojho syna hnev, ktor sa v nej nahromadil. A bolo treba njs odpove na otzku, o je prinou jej hnevu. Povedal som ene, aby sa modlila spolu so mnou a prosila Pna o svetlo. Po spolonej modlitbe som sa jej sptal, i si nespomna na nejak vek hnev zo svojho detstva. Povedala mi, e sa vemi hnevala a doteraz sa hnev na svoju matku. A boli sme pri koreni problmu. Pochdzala z viacdetnej rodiny a ke bola mal, jej matka ju posielala spa k starej mame. Dievatko ctilo, akoby ho matka odmietala a v jeho srdci sa postupne zaal hromadi hnev. Bolo zranen, lebo nectilo matkinu lsku. Doma sa ctilo ako cudzinec a ovea slobodnejie a spontnnejie sa sprvalo v dome svojej babiky. No nikdy nenabralo odvahu porozprva sa o svojom skrytom hneve so svojou matkou, hoci u ako dievatko pochopilo, e matka nemohla kona in. ena s tm jednoducho ila cel svoj ivot. Ale potrebovala sa tohto svojho hnevu zbavova a zbavovala sa ho tak, e ho prenala na svojho syna, v ktorom videla seba ako sedemron, nemilovan dievatko. Ke sme zistili kore jej hnevu, prosili sme Jeia, aby vstpil do obdobia jej detstva a aby ho uzdravil. Proces vntornho uzdravovania je ako pingpong s Pnom. Povieme nieo Jeiovi a on nm na nau otzku odpovie. V tomto prpade som sa aj ja ptal Jeia a Jei mi odpovedal tm, e mi poukzal na kore problmu. Zrove ns vak vdy uisuje, e ns chce uzdravi. Potom je rad na ns, aby sme sa ho sptali: Pane, o chce, aby som urobil?" Podobn otzku poloila aj tto ena a Pn jej vemi jasne cez Psmo povedal: Cho za svojou matkou, zdver sa a odpus jej!" To vak nezna, e Pn iada od kadho loveka presne to ist. Vntorn uzdravenie je nieo originlne, nieo pecilne pre kadho. Tejto ene Pn povedal: Cho a vyrozprvaj to svojej matke." To znamen, e si mala zrani krdla. S vekmi akosami prila za svojou matkou, vetko jej vyrozprvala a prosila ju o odpustenie. Obe sa objali a spolone plakali. Zdalo sa, e je vetko v poriadku a e je uzdraven. Poas procesu vntornho uzdravovania je vdy dleit pta sa Jeia: Pane, a o alej?" A pingpong, o ktorom sme hovorili, aj tu pokraoval. Znova prila pred Pna a ptala sa ho: Pane, a o alej?"

Znova sme sa modlili a otvorili sme Svt psmo. A Pn jej znova vemi jasne povedal: Teraz cho a povedz svojim bratom a sestrm, o ti urobil Pn!" To bolo pre u ete aie, lebo doteraz sa vetko odohrvalo iba v jej srdci. Nebolo ahk odhali vetko, o preila, bratom a sestrm na modlitbovom stretnut. Bolo ahie osta lea v jame ako vtk a neporani si krdla. Ale tto ena sa chcela dosta z jamy von, bojovala, poslchla a urobila, o od nej Pn iadal. Poslchla a poctila pokoj. Potom sme sa znova modlili a akovali sme Pnovi. Mysleli sme si, e cel zleitos je definitvne uzavret. Ale pingpong sa neskonil. Niekoko dn po modlitbe sa stalo nieo vemi zvltne - chlapek vne ochorel a strvil v posteli osem dn. A matka osem dn bdela pri posteli svojho syna. Nechpala, preo to Pn dopustil, ke ho vo vetkom poslchla. Bola nahnevan na neho a hovorila: Pane, urobila som vetko, o si mi kzal, tak preo si toto dopustil?" A neskr sme pochopili, o Pn zamal. Poas smich rokov tto ena prenala svoj hnev na svojho syna. Zraovala ho a aj on bol nahnevan na svoju matku. Chlapcovi chbala materinsk lska. Poas choroby nastal as, aby matka naplnila przdnotu v synovom srdci svojou lskou. Bolo treba, aby sa mu zahojili vetky rany, ktor mu matka poas predchdzajcich rokov spsobila. Poas tchto dn sa vyplnila przdnota v srdci chlapca, ktor v om vznikla v predolch rokoch. To bol koniec procesu uzdravovania tejto eny. A prostrednctvom nej sa uzdravil aj jej syn aj jej matka.

Sluba modlitby za uzdravenie

Ako vidte, proces vntornho uzdravenia je skutone proces. Nemono si predstavi, aby sa vntorn uzdravenie odohralo v jedinom okamihu. Proces vntornho uzdravenia je hra medzi lovekom a Pnom, poas ktorho Boh postupne a pomaly vedie loveka k plnmu uzdraveniu. Preto majte na pamti niekoko smernc, ktor sa tkaj sluby modlitby v procese uzdravovania. Tradine hovorme o tyroch typoch modlitby, a to o adorcii, chvle, modlitbe prosby a vakyvzdania. Teraz budeme hovori o piatom druhu modlitby, ktorm je modlitba sluby, ke pomhame inm uom stretn Jeia, aby ich uzdravil. Na to s potrebn tyri kroky.

Prprava
Prvm krokom v slube modlitby je prprava. o to znamen? Budme otvoren pre svetlo Ducha Svtho V prvom rade musme prosi Pna, aby ns viedol. Poas sluby modlitby nikdy nememe predpoklada, e poznme Boiu vu. Vieme, e Boh miluje loveka, za ktorho sa modlme, ale nevieme, i ho chce v danej chvli aj uzdravi. Lepie povedan, nevieme, ak typ uzdravenia Boh pripravil pre konkrtneho loveka. Me sa sta, e my chceme, aby Boh uzdravil nieo konkrtne, ale on pritom urob osi plne neakan a uzdrav plne in oblas.
Raz som sa modlil so enou, ktor bola slep. Bola vemi neastn. Modlil som sa s jednou skupinou, aby jej Pn dal svetlo. Poas modlitby ns ena zrazu zastavila. Povedala nm, e mus s poprosi o odpustenie svoju susedku. V tej chvli sme zmenili svoju modlitbu a modlili sme sa, aby Duch Svt obdaril enu odvahou a silou, aby to dokzala. Po modlitbe ila a zaklopala na dvere svojej susedky. My sme sa za u modlili alej. Vrtila sa pln radosti a u nikdy viac nespomnala svoju slepotu. Slepota pre u prestala by problmom. Jej hlavnm problmom bolo neodpustenie.

Poas sluby modlitby musme by ustavine otvoren pre svetlo Ducha Svtho. Je to vemi dleit postoj, ktor si mme osvoji poas prpravy na modlitbu.

 Modlime sa za lsku alm dleitm postojom poas prpravy na modlitbu je modlitba za lsku. Modlitba za uzdravenie mus by modlitbou lsky. Musme sa rozhodn milova tak, aby prd Boej lsky pretekal na loveka, za ktorho sa modlme. Je riskantn modli sa za to, aby sa cez ns prejavila Boia moc. Tento motv sa vemi asto spja s pchou. Hlavnm motvom naej modlitby nem by to, aby sa cez ns prejavila Boia moc, ale aby udia zactili, e Boh je milujci Boh. Obnovme svoje rozhodnutie odpa Tretm postojom poas prpravnej fzy na modlitbu m by odpustenie. Nememe jednho opravdivo milova a druhho nenvidie. Ak niekoho nenvidme, sme zablokovan, nememe milova niekoho inho. Lska je alebo univerzlna alebo nie je lskou. Toto je teda prv krok: pripravi sa na modlitbu tm, e si osvojme tieto postoje.

akovanie
Druh krok v slube modlitby spova v tom, e akujeme Bohu za loveka, za ktorho sa modlme, akujeme mu za problm, ktor m, a situciu, v ktorej sa nachdza. Svt Pavol v Prvom liste Solnanom hovor, aby sme akovali Bohu vo vetkom (prov, l Sl 5,18). To neznamen, e musme akova Bohu za vetko, ale vo vetkom. Napr. neakujeme mu za hriech, ktorho sa dopame, ale akujeme mu v siaicii, v ktorej sa hriechu dopame, lebo v nej zakame Boie odpustenie. Niet na svete toho zla, ktor by Boh nemohol vyui na to, aby nm ukzal, e ns miluje. Teda mme akova Bohu za loveka, za ktorho sa ideme modli, a takisto za problm, ktor mu umon stretn sa s Bohom dokonalejm spsobom.

Rozliovanie
Poas modlitby za uzdravenie Boh pouva vetky nae schopnosti. Pouva n rozum, fantziu, predstavivos, vetko to, o sme. Vaka naej predstavivosti obas vidme loveka, za ktorho sa modlme, ako diea, a tak meme vnma jeho ivotn okolnosti. Niekedy sta takto pomoc, aby sme ihne pochopili kore problmu. V tomto ohade je vemi dleit zmysel pre rozliovanie, aby sme vedeli rozozna, o je od Boha a o je ra predstavivos alebo fantzia.

Prijatie
akujme Bohu, e vypoul nau modlitbu a prosme ho, aby v loveku pretrvval pokoj. akujme Bohu aj vtedy, ke nevidme vsledok. Poas modlitby sa musme plne odovzda do Boch rk. Nemme mu hovori, o m robi, ale prija to, o kon. Nememe mu kza, akm spsobom m loveka uzdravi, ale mme podriadi svoju modlitbu jeho plnom.

Niekoko dleitch rd
V tejto svislosti vm chcem da niekoko dleitch rd: Vieru mus ma ten, kto zodpoved za slubu uzdravovania, a nie lovek, za ktorho sa modlme. Sluobnk, ktor sa modl, mus by lovekom plnm viery. Je za to plne zodpovedn. To vak neplat o loveku, za ktorho sa modl. asto sa stva, e lovek, za ktorho sa modlme, nie je veriaci. Na tom nezle. Mono prve to je prekka uzdravenia,

ktor mus by odstrnen. Ale je vemi dleit, aby lovek, ktor sa modl, bol lovekom plnm viery. Vemi asto pouvame pri modlitbe vetu: .,,... ak je to tvoja va." Povaujte to za samozrejm, e je to zaruene Boia va, aby bol lovek uzdraven. Neexistuj prpady, ktor by Boh chcel uzdravi, a prpady, ktor by Boh nechcel uzdravi. Mali by sme sa vyhba frze: ... ak je to tvoja va" a mali by sme sa modli presnejie: Uzdrav ho poda tvojej vle." Jei chce kadho uzdravi, ale mono nie tak, ako si to predstavujeme my. Meme sa modli napr. za uzdravenie eny, ktor m rakovinu. ena sa mono nevyliei z rakoviny, ale Boh ju zahrnie pokojom a odovzdanosou, a tm ju uzdrav. Boh neuzdravuje poda naich predstv, ale poda svojej vle. No vdy odpovie na nau modlitbu, ak mu len nekladieme prekky nedostatkom viery, pchou i niem podobnm. Nie my sme zodpovedn za vsledok naej modlitby, ale Boh. Jedin, o meme robi, je milova, modli sa a veri. Ak berieme na seba zodpovednos za spechy, musme by zodpovedn aj za nespechy. Teda nie sme zodpovedn za vsledok modlitby, i spen alebo nespen. Pre Boha niet spechov alebo nespechov, u Boha je len originlny pln, ktor m s kadm lovekom. Modlitba pln viery sa m vdy kona v mene Pna Jeia. Urobm vetko, o o budete prosi v mojom mene..."(]n 14, 13). o znamen v mojom mene'? To nie je len tak, poveda v Jeiovom mene." V Matovi nachdzame vemi zvltne slov, ke Jei hovor svojim uenkom: Mnoh mi v onen de povedia: - Pane, Pane, i sme v tvojom mene nevyhali zlch duchov?- Vtedy im vyhlsim: - Nikdy som vs nepoznal; odte odo ma vy, o pchate neprvos!'"(Mt 7, 22-23). Vyham diablov v Jeiovom mene a Jei mi povie: Nepoznm a!" Ako je to mon? Dvod je prost. Lebo to v mojom mene" nezna len to, e vyslovujem Jeiovo meno, ale znamen to v slade s jeho vou, poda jeho plnu. Toto znamen modli sa v jeho mene: modli sa poda jeho plnu, ktor m s lovekom. Jei nm akoby hovoril: okovek budete iada v slade s mojm plnom, urobm to. Na to, aby sme sa modlili, nemusme by svt, lebo v tom prpade by sa nikto nemohol modli. Ale musme by na ceste k dokonalosti. Musme by rozhodnut nasledova Jeia. Ak sa neusilujeme by svt, ak nie sme oddan Pnovi Jeiovi, potom je naa modlitba za uzdravenie vemi slab. A ako posledn si pamtajte, e modli sa za uzdravenie inch znamen modli sa za vlastn uzdravenie. Modlitba za inch uzdravuje aj ns.

Zveren modlitba
Na zver sa pomodlme vemi jednoduch modlitbu, aby sme si mohli zaa uvedomova, e ns Jei uzdravuje. Prosm vs, aby ste nechali vetko, o mte v rukch, zavreli oi a vstpili do Pnovej prtomnosti. Predstav si pred sebou Pna Jeia takm spsobom, ako chce, ako oblak alebo ako udsk bytos. Pozeraj sa na neho, pozeraj sa mu do o a dovo, aby jeho pohad prenikal tvoj pohad. Teraz popros Ducha Svtho, aby ti pripomenul nejak problm, ktor preva. Me to by problm z minulosti alebo problm aktulny. Me to by nejak zranenie, spomienka na minulos, zkos, ktor sa a zmocnila, me to by strach z budcnosti i neodpustenie. Mono ti prichdza na um lovek, ktormu nedoke odpusti, mono je to tvoja matka, tvoj otec, niekto in. Mono je to hriech, ktor si spchal a stle m pocit viny, hoci vie, e Boh ti ho u odpustil. Teraz si vyber jeden jedin problm zo vetkch problmov, ktor m.

Uvauj nad tm, o si v minulosti robil, aby si sa s tmto problmom vysporiadal. Mono si sa ho snail zakry, mono si o om nikomu nehovoril, dokonca ani sm sebe. Namiesto toho, aby si svoj problm rieil, si mono ukazoval prstom na inch a vinil si zo svojho problmu ich. Ale teraz chce vloi svoj problm do Pnovch rk. Vykro v strety Jeiovi, kraj smerom k nemu s problmom vo svojich rukch. A odovzdaj mu ho. Pane Jeiu, vezmi mj problm do tvojich rk. Odpus, e som ho tak dlho nerieil. Odpus mi, e som ti nedovolil, aby si ma z neho vylieil. Pane, povedz mi, o by som mal urobi. Nazna mi, o mm robi. Uk mi prv krok. Vie, e sm to nedokem. Ale mocou tvojho Ducha Svtho to chcem dokza. Nech to stoj okovek, chcem zaa proces svojho uzdravovania. Viem, e nie som sm a preto sa obraciam na teba. Mj Pane, prosm a, aby si zobral mj problm do svojich rk. Nemm ni in, o by som ti dal. Teraz si predstav, ako sa na teba Jei pozer a usmieva sa. Nech je tvoj problm akkovek, Jei sa na teba nehnev. Objma a a zaplavuje a svojou lskou. Prec Jeiovu lsku a povedz mu: Mj Pane, akujem ti vo svojom problme. Viem, e vdka nemu sa s tebou stretnem ete dvernejie. Viem, e mj problm ma privedie bliie k tebe. A teraz a prosm, mj Pane, aby si zoslal svojho Svtho Ducha na kadho z ns. Pr, Duchu Svt, posilni moje srdce, posilni moju vu a posilni moje rozhodnutie. Pr do mjho srdca, mj Pane, a odstr z neho vetky prekky, ktor brnia tvojej lske, aby mohla ovldnu moje srdce a uzdravi ho. Amen. Teraz prosm, aby ste ostali chvu ticho. Dovote Pnovi Jeiovi, aby sa dotkol vaej rany a vylieil ju. Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, - vdycky, i na veky vekov. Amen.

loveka uzdravuje lska

Prbeh o rozladenej gitare
V jednej zavretej miestnosti sa nachdzalo p gitr, ktor ili normlnym ivotom. Raz voiel do miestnosti mlad mu, zobral jednu gitaru do svojich rk a zaal ju ladi, priom niektor struny naahoval a in zasa uvooval. Bola to namhav prca, pri ktorej gitara nariekala od bolesti. alie gitary sa vemi bli a hundrali na loveka, ktor ich iiel ladi. Jednej sa podarilo skry sa za fotelku. Ale mu, ktor gitary ladil, nebral ohad na ich pla, prechdzal od jednej gitary k druhej a ladil ich. Priahoval a uvooval struny a takto ich postupne vetky naladil. Nevimol si vak gitaru, ktor sa schovala za kreslo. Potom odiiel z miestnosti, kde ostali tyri gitary naladen a jedna rozladen. Jednho da voli do miestnosti muzikanti, aby zobrali gitary na koncert. Vyskali ich a zistili, e tyri naladen gitary vydvaj prekrsny zvuk. Ale ke muzikant chytil do rk piatu gitaru, zaul prern zvuk, podobn kvkaniu aby. A tak nechal gitaru bokom. Rozladenej gitary sa zmocnila hlbok depresia a zaala narieka a plaka nad svojm osudom: Ach, ja neastn, ja som jedin, ktor vynechali. Cel mj ivot som bola neastn, vdy ma len odmietali a odstrkovali. "A hundrala na kadho, lebo vetci k nej boli zl. Toto me by aj v ivot. Mete by naladenou gitarou v rukch ladia, ale mete by aj gitarou, ktor vydva alostn zvuky a skrva sa za kreslo. Mete by gitarou v rukch Pna, vho ladia, ktor vm obas spsob boles, a budete plaka. Mono si neuvedomujete, e toto utrpenie Pn - ladi nechce, e pre neho je to len prostriedok, aby ste vydvali harmonick zvuky. Alebo mete by aj gitarou neastnou, ktor sa sna vymkn sa z Pnovch rk, vydva sa na svoju vlastn cestu a pln iba svoje plny. Po ivote strvenom v neposlunosti Bohu mete prvom poveda: Som neastn." Myslm si, e je dleit, aby sme chpali zmysel utrpenia v naom ivote na naej ceste za Kristom. asto sa stretvame s umi, ktor kritizuj charizmatick obnovu, lebo si myslia, e v charizmatickej obnove niet miesta pre utrpenie. My vraj vdy hovorme o uzdraven. Kedy njdeme vhodn miesto na hovorenie o kri, ke stle prosme Pna o to, aby ns uzdravil, aby nm sal kre?

Poslanie evanjelizova a uzdravova

Predovetkm si musme uvedomi, e uzdravovanie patr k poslaniu, ktor Jei zveril svojim apotolom: Chote, ohlasujte evanjelium, uzdravujte a vyhajte zlch duchov" (prov. Mk 16,15-18; Lk 10,9). Kedykovek Pn Jei posielal apotolov a potom aj uenkov, aby ili do sveta ohlasova evanjelium, vdy im okrem lohy ohlasova evanjelium zveril aj poslanie uzdravova a oslobodzova. Ak hovorme len o poslan ohlasova, toto poslanie je iastkov, pretoe mu chba alia as, a to poslanie uzdravova a oslobodzova od zlch duchov. Keby ohlasovanie spovalo iba v ohlasovan blahozvesti, ak by v om nebolo oslobodzovanie a uzdravovanie, chbali by dkazy, e ohlasovan posolstvo je pravdiv. A na druhej strane, keby sme hovorili iba o uzdravovan a oslobodzovan a vynechvali by sme povinnos ohlasova, cel nboenstvo by sa zmenilo na sentimentalizmus. Teda evanjelizcia a uzdravovanie - tieto dva prvky- patria k sebe. Evanjelizova bez uzdravovania by znamenalo odovzdva posolstvo iba teoreticky.

Ohlasujem vm blahozves, ale bez toho, aby som vm dal zitok z tejto blahozvesti. Ak by som vm vak hovoril iba o uzdravovan a oslobodzovan, a nehovoril by som o evanjelizcii, znova by som len podval iastkov kresansk posolstvo. Lebo uzdravovanie nie je cie, ale prostriedok, ktor privdza loveka k nasledovaniu Krista.

Cie uzdravenia
Je tu alia mylienka, ktor vm chcem zdrazni: Uzdravovanie je pln iba vtedy, ak vedie k nasledovaniu Jeia. Cieom uzdravenia je nasledova Jeia. Kedykovek Pn uzdrav loveka, vdy ho vyzva aj k tomu, aby ho nasledoval.

Uzdravenie chorho pri betsatskom rybnku

Pretajme si v evanjeliu (Jn 5,1-18) prbeh o lovekovi, ktor sa zdriaval pri betsatskom rybnku a nemal nikoho, kto by ho spustil do rybnka, ke sa v om zvri voda. Jei uzdravuje loveka, ktor bol chor u tridsaosem rokov a hovor mu: Vsta, vezmi si lko a cho!" Uzdraven potom iiel do synaggy, kde sa ho farizeji ptali, kto ho uzdravil. Ale v trinstom veri tame, e uzdraven nevedel, kto ho uzdravil, lebo Jei sa stratil v zstupe. V tejto stati evanjelia sa stretvame s telesnm uzdravenm. lovek, ktor bol uzdraven, nevie, kto ho uzdravil. To znamen, e jeho uzdravenie nie je pln. Bol sce uzdraven telesne, ale nemohol nasledova Jeia Krista, lebo nevedel, kto ho uzdravil. Jn pokrauje v rozprvan tejto udalosti. Hovor, e Jei ho neskr naiel v chr-IT1e a povedal mu: Ozdravel si, u nehre, aby a nepostihlo nieo ete horie." A v ptnstom veri tame, e uzdraven potom iiel poveda idom, e ho uzdravil Jei. A teraz je jeho uzdravenie kompletn. Teraz u vie, e ho uzdravil Jei a sved o tom, e to bol Jei, ktor mu povedal: Vsta, vezmi si lko a cho!" V evanjeliu asto tame, e Jei vyzva loveka, ktorho uzdravil: Po a nasleduj ma!" Opravdiv uzdravenie nenastva vtedy, ke Jei odstrni boles z nho tela, z naej ruky. Napokon, sme udia a me sa vemi ahko sta, e jeden tde ns bol jedna ruka, ale onedlho ns bude bolie aj druh, ktor nebola uzdraven. Skuton uzdravenie spova v nasledovan. Kad telesn uzdravenie je doasn. Jei sce vzkriesil Lazra, ale kde je teraz Lazr? Bol vzkriesen z mtvych, ale neskr predsa len zomrel. Ak ns Jei uzdravil telesne, to ete nie je zrukou, e sa ns neskr nezmocn in telesn choroba. Cieom kadho uzdravenia je nasledova Jeia. Ak nenasledujeme Jeia, nae uzdravenie je len iaston. Tak to bolo aj v prpade desiatich malomocnch, z ktorch sa vrtil iba jeden, aby vzdal Jeiovi ctu a poakoval sa mu. A Jei sa sptal: A kde s ostatn deviati?" (prov. Lk 17,11-19). Tto otzku nepoloil preto, e by bol chcel prija od ostatnch vaku. Sptal sa preto, lebo vedel, e uzdravi sa z malomocenstva a nenasledova ho, vedie len k iastonmu uzdraveniu. Druh mu by namietal: Nie, ja si myslm, e uzdravenie mus by postupn. Najprv treba s k Jeiovi, on vm potrie oi blatom a pole vs, aby ste si ich umyli v rieke. A vy budete vidie okolo seba veci, ako sa pohybuj, a postupne nadobudnete pln zrak," Tret mu by mal in nzor. Nie, ani to nesta. Muste ma spoloenstvo, ktor vs privedie k Jeiovi. A potom vs bude mc Jei uzdravi. A tak by mui len diskutovali a diskutovali, jeden druhmu by protireili a nedokzali by sa dohodn. Je jasn, e nikdy by nenapsali knihu, lebo by sa nedokzali zhodn na jednej technike, ktor Jei pouva pri uzdravovan ud. Nevedeli by pochopi, e Jei nepotrebuje na uzdravenie iadnu techniku.

udia, ktor slia slubou uzdravovania, robia asto tto ist chybu. Snaia sa koprova techniky inch uzdravovateov. Niekedy napodobuj inch aj v modlitbe. Myslia si, e na uzdravenie je potrebn mimoriadna modlitba alebo mimoriadna technika. A to je vek chyba, lebo uzdravovanie nespova v technike, ale v lske. Je chyba snai sa njs sprvnu metdu uzdravovania miesto toho, aby sme sa snaili stretn sa s Uzdravovateom. Je toko spsobov uzdravovania, koko je spsobov prijmania a dvania lsky.

Prirodzen prostriedky v procese uzdravovania

Jei nm ke pouva aj prirodzen prostriedky na ceste nho uzdravovania. Je to vemi nebezpen, ke v charizmatickch modlitbovch skupinch niekto povzbudzuje chorho, ktor uva lieky, aby ich prestal uva, ke u spoznal Jeia. V Knihe Sirachovcovej (Sir 38,1-15) nachdzame povzbudzujce slov, v ktorch ns Pn vyzva, aby sme mali vo vnosti lekra, lebo Najvy ho stvoril na pomoc uom. Psmo hovor o tom, e s sasou Boej prozretenosti. Nemme as na to, aby sme si pretali tchto ptns verov, ale mte monos vrti sa k nim neskr a njs povzbudenie v tomto ryvku Psma Svtho, kde sa hovor aj o uvan prirodzench prostriedkov, ktor nm dva veda. Ak ideme cestou uzdravovania, to ete neznamen, e mme vyli vetky prirodzen prostriedky, ktor nm takisto pomu uzdravi sa.

Zbytonos technk
Predstavte si, e by sa stretli vetci udia z Palestny, ktorch Jei uzdravil zo slepoty a rozhodli by sa napsa knihu. V tejto knihe by chceli vyda svedectvo o tom, ako ich Jei uzdravil. Jeden z uzdravench slepcov by povedal: Jeiova technika uzdravovania je vemi jednoduch. On uzdravuje phym slovom. Povie: Bu uzdraven! a lovek je uzdraven. "

Kto m moc uzdravova?

Niekto by sa mohol spta: Mem aj ja pomha slubou uzdravovania inm? Alebo, o mm robi, aby som bol uzdraven? Odpove je jednoduch. Ak chcete prija uzdravenie a by kanlom uzdravenia pre inch, bute otvoren pre dvanie a prijmanie Jeiovej lsky. m vmi ste otvoren lske, m vmi ste pripraven by milovan a milova, tm innejie sa mete sta kanlom uzdravenia pre inch. Ako sme to u spomnali, sme zranenmi uzdravovatemi vo vzahu k inm udom. Vetci sme zranen a vetci potrebujeme uzdravenie, i je to uzdravenie telesn, psychick, duchovn, i je to uzdravenie z naich minulch rn alebo oslobodenie spod vplyvu zlho ducha. Nikto z ns nie je pln, celistv. Nikto z ns neme poveda: Ja som plne v poriadku." Vetci sme zranen a vetci sme aj uzdravovatelia, vetci sme pacienti a vetci sme lekri. Preto je dleit, aby sme si navzjom Pomhali, aby sme sa za seba modlili. Preo? Lebo kadmu z ns dal Boh schopnos milova a milova znamen liei, uzdravova. Ak a milujem, uzdravujem a. Nam liekom je lska. Vetci sme povolan uzdravova inch, lebo sme povolan milova. Uzdravovanie spova v tom, e milujeme v Jeiovi loveka, ktorho chceme uzdravi. loveka uzdravuje lska. A tak sa kad z ns me sta kanlom uzdravenia pre loveka, ktorho chceme uzdravi, u len tm, e ho milujeme. Toto je zkladn princp uzdravovania.
Dvaja slvni americk psychiatri, lenovia charizmatickej obnovy, Mathew a Dennis Lynn, rozliuj tri kategrie ud, ktor mu uzdravova, teda by kanlmi lsky pre uzdravenie inch ud. S to udia uzdraven, udia v procese uzdravovania a t, ktor sa navzjom miluj.

udia uzdraven

Do prvej kategrie patria udia, ktor boli uzdraven z uritej choroby, rany alebo problmu. Treba, aby ste vedeli nieo vemi dleit. Ak vs Pn uzdrav z problmu alebo z choroby, v momente uzdravenia vm dva aj charizmu uzdravova inch z tej istej choroby. Osoba, ktor bola uzdraven z rakoviny, m charizmu a moc vykonva modlitby uzdravenia za ud, ktor maj rakovinu. Osoba, ktor bola vylieen zo strachov, m od Boha poslanie modli sa za ud, ktor trpia strachom. ena uzdraven zo straty manela Do mjho spoloenstva, myslm tm charizmatick spoloenstvo, patr ena, ktor utrpela vny ok. Raz ke prila domov, nala svojho manela, ktor spchal samovradu. Viete si predstavi ok, ktor zaila. Po uritom ase zrmutku sme prili do jej domu a slil som svt omu na mieste, kde zomrel jej manel. ena plakala a my sme sa za u modlili. Po plnom uzdraven ju spoloenstvo poverilo pecilnym poslanm. Kedykovek sa objavil lovek, ktor stratil niekoho vemi blzkeho a vemi tm trpel, tto ena ako prv vo farnosti ide potei postihnut rodinu. To preto, lebo zaksila Jeiovu lsku v podobnej situcii, preila uzdravenie a teraz uva charizmu, pochdzajcu z uzdravenia. Doke prejavova scitn lsku tm, ktor sa nachdzaj v podobnej situcii. Pn si zvyajne vyber ud, ktor boli zranen, aby pomhali inm uzdravova tie ist zranenia. Ak by ste zali do rehabilitanho domu pre drogovo zvislch, zistili by ste, e takmer vetci oetrovatelia, ktor ved program rehabilitcie, boli kedysi drogovo zvisl. To ist plat aj v prpade anonymnch alkoholikov, lebo udia, ktor sa vylieili, doku prejavova opravdiv lsku tm, ktor s podobne postihnut. Ak hadte nejak liebu, napr. ako sa uzdravi zo zvislosti od alkoholu, zvyajne zistte, e lovek, ktor vm pomha dosta sa z tejto zvislosti, je' bval alkoholik. Dvod je vemi jednoduch: nikto nechpe lepie drogovo zvislho loveka ako ten, ktor podobnou zvislosou preiel. Nikto nevie lepie pomc alkoholikovi ako lovek, ktor bol takisto zvisl od alkoholu. Iba takto lovek doke sciti s tm, ktor trp. Slovo sciti v latinine znie ako compatire", o znamen trpie s niekm. Je to krsne, ke Jei hovor: to mi je zstupu"', inmi slovami: Mm scit, trpm spolu s tmito umi" (prov. Mt 15,32). A ke hovor: Bute milosrdn, ako je milosrdn v Otec", predstavuje nebeskho Otca ako takho, ktor trp spolu s nami (Lk 5 36). Ak mme s niekm scit, to znamen, e trpme spolu s nm v jeho problme. A kto vie s nami lepie trpie, ak nie lovek, ktor u preil podobn zranenie a m podobn ranu? Ak si naprklad rozveden, si vynikajcim prostriedkom pomha enm, ktor maj podobn sksenos a s zranen. Ak si vdova a ak si sa zo vetkch svojich rn uzdravila, si najlepm prostriedkom v Pnovch rukch pomha vdovm, ktorch rany ete nie s zahojen. Myslm si, e z utrpenia, ktorm prechdzate, mete vybada lohu, ktor vm chce Pn v budcnosti zveri. Ak mte svoje konkrtne utrpenie, Pn vm u teraz ukazuje ud, ktorm budete pomha liei sa z rn. Toto bola prv kategria ud, ktor mu pomha pri uzdravovan inch. Podmienkou je, e musia by uzdraven. Je vemi nebezpen pozva loveka, ktor trp depresiami, modli sa za inho loveka, ktor takisto podlieha depresim. Ak lovek ete nie je uzdraven, me prenies svoju depresiu na inho. A nsledky si viete predstavi. Teda iba uzdraven osoba me sli charizmou uzdravovania. udia v procese uzdravovania Druh okruh ud tvoria t, ktor ete neboli plne uzdraven, ale sa nachdzaj v procese uzdravovania sa. Niekedy je vemi ak dosiahnu dokonal uzdravenie z uritch rn. Dleit je by v procese uzdravovania sa, lebo zkladom vetkho je lska.

Na to, aby vm niekto pomohol, na to nesta lovek, ktor preva ten ist problm ako vy. Predstavte si, e by som mal vytvori skupinu, kde by boli sam depresvni udia. To by urite nefungovalo. udia, ktor s vetci v depresii, nie s schopn jeden druhho uzdravova, lebo vetci pla a trpia, ke sa dotkaj svojich rn. Ale ak je medzi nimi aspo jeden lovek, ktor spoznal svoju ranu a zavolal Pna, aby sa jej dotkol, u me pomha. udia, ktor sa navzjom miluj Do tretej skupiny patria udia, ktor s si blzki, ktor s priatemi. Naprklad manelka psob na manela vdy uzdravujcou silou. Plat to aj opane. Nemus to by naprklad vaa manelka, manel, ale me to by matka alebo otec, syn alebo dcra, priate alebo priateka, dvern priate, lovek, ktor vs pozn a ktor vs miluje. Tento lovek sa pre vs me sta naozaj kanlom lsky, silnejm ako vetci ostatn. m via lska je v loveku, ktor sa za vs modl, tm innejie je aj uzdravenie. Preto modlitba, ktor vysiela k Bohu manelka za svojho manela alebo manel za svoju manelku, je vemi siln. Manelia Ak za mnou prde nejak ena a pros o modlitbu za uzdravenie - a viem, e spolu s manelom ver v silu modlitby za uzdravenie a obaja patria do charizmatickej obnovy zvyajne jej poviem: Cho a poiadaj o modlitbu svojho manela!" Mem vs ubezpei, e modlitba manela bude zaruene mocnejia ako moja. Je to nesmierne dleit, aby ste sa vy, manelky, modlili za svojich muov a spolu so svojimi mumi. To ist plat aj opane. Obas sa stva, e sa mi nejak ena zdver: Je mi to vemi to, ale mj manel nechce, aby som sa nad nm modlila." Inmi slovami mi tto manelka hovor: Mj manel neshlas s tm, aby som sa ho dotkla, aby som vloila na neho ruky, aby som sa za neho modlila, aby som bola pri om a on poval slov mojej modlitby!" V poriadku! Manelka sa nemus modli nad manelom, ale vdy sa me modli za neho. Napokon, manelka m mnostvo prleitost modli sa za svojho manela aj inm spsobom. Preto zvyajne manelkm radm, aby sa modlili za svojich manelov poas spnku. Je to azda klamstvo? Ja vm odpam vetky vae hriechy v tomto ohade. No je tu nieo vemi zaujmav. Modlitba za niekoho poas spnku je vemi inn. Neptajte sa ma preo, ale je to sksenos mnohch. Potvrdzuj to manelia, ktor sa modlia poas spnku za svoje manelky, a manelky, ktor sa poas spnku modlia za svojich manelov, e modlitba poas spnku je vemi inn. Rodiia a deti Plat to aj pre rodiov vo vzahu k deom, ale aj pre deti vo vzahu k rodiom. Modlite sa aj vy, rodiia, za svoje dcry a za svojich synov. Nie je vyslovene nutn, aby ste ili do miestnosti vaej dcry, vho syna. Pre Pna nejestvuje as a nejestvuj pre neho iadne priestory, neprekaj mu ani dve izby. Ke vae deti v noci zaspia, modlite sa za nich. Mono je v syn alebo vaa dcra zvisl od drog. Modlite sa za svoje deti. Tto modlitba je vemi inn preto, lebo vychdza z nefalovanej lsky. A dovote, aby som povedal niekoko slov aj synom a dcram. Modlite sa za svojich rodiov a uzdravujte ich, lebo modlitba, ktor vychdza zo srdca syna alebo dcry a je zameran na otca alebo matku, je vemi mocn. Modlitba, ktor vychdza z lsky, je vemi inn. Priatelia To ist plat aj pre priateov a priateky aj pre mladch, ktor spolu chodia. Prosm vs, modlite sa jeden za druhho. Niekedy sa nm to zd ak a kladieme si otzku: Ale o mm poveda, ak slov mm v tej modlitbe poui?" Iba sa chyte za ruky a nejak as ostate v

tichu v Boej prtomnosti. Nehovorte ni. Ale u tm, e drte ruku osoby, ktor milujete, obetujete ju Bohu. Boh predsa vie, o potrebuje lovek, ktorho milujete. ta vo vaom srdci naplnenom lskou a vie, o o chcete prosi. Toto je vemi inn spsob modlitby. udia spojen duchovnm putom Do tejto skupiny mono zaradi ud, ktor s si blzki, ktor patria do tej istej rodiny zasvtench osb alebo do jednej modlitbovej skupiny. Jednoducho sta vedie, e osoba, ktor vs dverne miluje, m moc uzdravi vs. Takto inn je modlitba rehonej sestry za svoju spolusestru alebo modlitba kaza za inho kaza. Toto s tie najmocnejie modlitby, lebo spomnan udia s viazan silnm putom duchovnej lsky. Ak vs nejak lovek miluje a miluje vs dverne, m moc uzdravi vs. Samozrejme, moc uzdravenia pochdza vdy od Jeia, ale tto lska je preto tak mocn, e nenara na iadnu prekku.

Vzkriesenie Jarovej dcry

Pretame si ryvok Psma (prov. Lk 8,49-56 a Mk 5,35-43) o vzkriesen Jairovej dcry. Budem vm ta jednotliv mylienky a pridm k nim krtky komentr. Km ete hovoril, prili z domu predstavenho synaggy a povedali: Tvoja dcra umrela; nao ete unva uitea?" Ale ke to Jei poul, o hovoria, povedal predstavenmu synaggy: Nebojsa, len ver!" A nikomu nedovolil s za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jnovi. Vimnime si, o Jei rob. Nikomu inmu nedovolil vstpi, iba trom apotolom, ktor s nm boli vo vemi zkom, dvernom vzahu - Petrovi, Jakubovi a Jnovi. Nezavolal vetkch apotolov, ale iba Petra, Jakuba a Jna, tch, ktor mu boli najbli, ktor s nm tvorili dvern spoloenstvo. Vidte, e Jei tu vytvra skupinu naplnen lskou. Do tejto skupiny nepatria ostatn apotoli ani prbuzn dievaa, iba traja najbli priatelia Jeia a dvaja najbli prbuzn dievaa. Pokraujme: Ke prili k domu predstavenho synaggy, videl rozruch, pla a vek bedkame. Voiel dnu a povedal im: Preo sa plate a nariekate? Dieva neumrelo, ale sp." Oni bo vysmiali. Ale on vetkch vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievaa a tch, o boli s nm, teda Petra, Jakuba a Jna. udia, ktor v dome plakali, boli udia zvedav, ktor by urite neutvorili spoloenstvo lsky okolo dievaa. Potom vstpil tam, kde dieva lealo, chytil ho za ruku a povedal mu: Talitha kum!", o v preklade znamen: Dieva, hovorm ti, vsta!" Ako vidte, Jei posiela von vetkch a v miestnosti nechva iba otca a matku dievaa, ud, ktor dieva skutone miluj. Okrem nich je tu aj Peter, Jakub a Jn, ktor boli zasa vo vemi zkom vzahu s Jeiom a ktor mu urite z lsky pomu. Zzrak vzkriesenia Jairovej dcry sa udial vaka lske. V tejto evanjeliovej stati sme stretli skupinu milujcich ud. A to je vemi dleit. Ak sa modlitbov skupina schdza na modlitby, jej lenovia musia by naplnen lskou k loveku, za ktorho sa id modli, ie uzdravova ho skrze lsku. Drah brata a sestry, vetci sme povolan uzdravova skrze lsku a sme pozvan uzdravova lskou tch ud, ktor s nm blzki. asto sa udujem, ke prde za mnou rodi a pros ma o modlitbu za svoje diea. Otec by sa sm mal pobra k posteli svojho dieaa a modli sa za neho. Modlitba rodia je vzcna a mocn.

Boh je lska
Ak sa modlme za uzdravenie niekoho, nie je dleit zisova silu viery, ale silu lsky, lebo lska uzdravuje. Preto je vemi dleit, aby sme sa trnovali, ako lsku prijma, ako nasiaknu lskou. Cel uzdravenie je o prijman a odovzdvan lsky. A to ns vedie k zvanmu kontatovaniu, ktor potvrdzuj psychiatri. Pokia sa pacient zameria na to, ako ho Boh miluje, a nie na svoj problm, u sa dostva do procesu uzdravovania sa. Lebo zkladom vntornho uzdravenia je osobn kontakt medzi lovekom a Bohom. Ak chceme aj my prejs vntornm uzdravenm - a som si ist, e kad z ns ho chce zaksi vo svojom ivote - prv vec, ktor sa od ns iada, je prejavenie dvery tomu, kto ns vedie. Treba veri, e ns Boh miluje. Drah bratia a sestry, toto je najdleitej krok v procese nho vntornho uzdravovania: veri, e ns Boh miluje. Nemyslite si, e je to tak jednoduch! Mysleli sme si to, ke sme boli mal. Ke sme boli mal, udia nm hovorili: Boh a miluje! Boh a miluje!", ale verme tomu dnes? Ak tomu naozaj verme, tak sme uzdraven. Ale nie je ahk veri tomu! asto kladiem uom priamu otzku: Ver, e a Boh miluje?" A dostvam takto odpove: no, prijmam to svojm rozumom, ale nectim to." Necti sa by milovan Bohom je nieo tragick. Zl duch sa ns sstavne sna presvedi, e ns Boh nemiluje, lebo len o zaneme veri tomu, e ns Boh miluje a zaneme to aj cti, niet v ns miesta, cez ktor by do ns mohol vstpi zl duch. Ak vieme a ctime, e ns Boh miluje, zahauje ns lska. A kad p, ktor na ns diabol vysiela, sa obracia sp. V Biblii nm Pn Boh predklad mnostvo obrazov, ktormi nm dokazuje svoju lsku.

Prklad o slepcovi
Raz som stretol slepho mua, ktorho som sa sptal: Verte, e vs Boh me uzdravi?" Odpovedal: Samozrejme, e tomu verm. "Potom som sa ptal alej: A modlte sa za svoje uzdravenie?" A mu odpovedal: Nemm na to as." Ako to myslte?" Odpovedal: Lebo vetok as, ktor mm, trvim tm, e akujem Bohu za vetko, o mi dal. Ve mem chodi a za to mu musm akova, som zdrav, aj za to sa patr poakova, poujem, hovorm, mem vykonva vea innost, a za to vetko mu musm akova. Take mi neostva as na to, aby som ho prosil za svoje uzdravenie." Tento mu bol uzdraven, bol to optimista, ktor sa sstredil na Boie poehnanie, a nie na svoje postihnutie. A toto je rozdiel medzi optimistom a pesimistom. Optimista vnma skr dobr veci vo svojom ivote, pesimista sa vdy sstred na jednu zleitos, ktor v jeho ivote prve nefunguje. Je vemi dleit, aby sme zameriavali svoju pozornos na dobr veci, a nie na svoje problmy. Treba si uvedomi ete jednu vemi dleit vec. Boh ns miluje pre to, o sme, a nie pre to, o robme. Ke konme vek veci pre Pna, niekedy si myslme, e si za to zasluhujeme viac lsky. Ale to nie je pravda. Boh ns miluje preto, e sme jeho synovia a dcry. i chodm po svete a evanjelizujem alebo lem chor v posteli to nijako neovplyvn stupe lsky, ktorou ma Boh miluje.

Dovome Bohu, aby ns miloval

iaden hriech, ktorho sa dopustme, neme umeni Boiu lsku k nm. Boh ns nemiluje preto, e sme hrienici, ale preto, e sme jeho synovia a dcry. o sa deje, ke sa dopame hriechu? Ke sa dopame hriechu, blokujeme lsku, ktorou ns Jei miluje. Hriech ns uzatvra pred jeho lskou. Teda nie je to Boh, ktor ma u nemiluje, ale som to ja, ktor nie som schopn zaksi Boiu lsku. Ak naprklad vonku svieti slnko a ja zastriem okn a dvere,

som v tme. Ale to neznamen, e som v tme preto, lebo Slnko zapadlo. Slnko svieti, pli na dvere, ale pokia nechm dvere zatvoren, ostanem v tme. Je vemi dleit, aby sme si uvedomili, e Boh ns miluje v kadej situcii, za vetkch okolnost, aj ke sme v stave hriechu. A preto musme by otvoren Boej lske a dovoli Bohu, aby ns miloval. V Psme tame, aby sme milovali Boha celou svojou mysou, celm svojm srdcom a zo vetkej sily. Stle sa o to pokame, ale nedar sa nm to. Mono by to bolo jednoduchie opane. Dovome Bohu, aby ns on miloval celou svojou mysou, celm svojm srdcom a zo vetkej sily. m vmi budeme cti, e ns Boh miluje, tm vmi ho budeme milova aj my. Toto je t najdleitejia sksenos, ktor musme prei pri slube uzdravovania, ktor je odovzdvanm lsky a prijmanm lsky. m sme schopnej lsku prijma, tm sme schopnej ju aj dva.

Boh miluje kadho loveka osobne

Vo Svtom psme nm Pn Boh dva nesmierne vea uisten o tom, e ns miluje. Ale najdleitejia vec v kresanstve je tto: Boh nemiluje udstvo ako tak, Boh miluje kadho loveka osobne, individulne. Tto skutonos nememe njs v orientlnych nboenstvch. V orientlnych nboenstvch sa lovek rozplva, strca svoju identitu. Budhisti hovoria, e lovek je akoby bbikou zo soli, ktor ke niekto hod do slanho ocenu, rozpust sa a stva sa sasou mora. Ale v kresanstve nachdzame svoju identitu v Bohu, ktor miluje prve ma. A ke ctim prtomnos tejto lsky, ctim sa by milovan, potom mem by aj sm uzdraven a uzdravova inch. Lebo lovek sa uzdravuje lskou. A Boh je lska.

Niekoko pokynov
Teraz vm dm niekoko pokynov, ktor sa tkaj tejto problematiky. Ak sa ctite nani, ak ste na dne, pripomete si niektor okamih vo vaom ivote, ke ste skutone prectili Boiu lsku. Takouto udalosou me by vae prv svt prijmanie, de vho narodenia - urite si tento de nepamtte, ale v tento de sa Boia lska naplno prejavila. Pripomete si tento okamih a nanovo ho pre-cte. Spomeme si na Mojia poas putovania na pti. Ke Moji videl, ak je izraelsk nrod znechuten a unaven, povedal Izraelitom, aby si pripomnali Boie skutky, znamenia a zzraky, ktor sa s nimi udiali v minulosti. Boh, ktor' vs vedie, je ten ist Boh, ktor konal vetky slvne znamenia a zzraky v Egypte. Moji sa snail pripomna Izraelitom znamenia a zzraky, ktor s nimi Boh konal v minulosti (prov. Dt 8,2; 11,3-7; 32,7). Silu milova mme len vtedy, ke sme sami prijali lsku. Zranenie v oblasti lsky je prekkou v slube uzdravovania. Preto treba odpusti a Boou lskou zaplni vetky trhliny a przdnotu, ktor sme v minulosti v oblasti lsky utrpeli. Nie je sprvne zakrva tieto zranenia a nedostatok lsky v naom ivote. Ak som napr. zranen, lebo som nikdy nepoctil lsku od svojho otca, nemem tto zleitos ignorova, ako keby sa ni nebolo stalo. Musm sa s tm zaobera, musm odpusti a poiada nebeskho Otca, aby przdne miesta vo mne naplnil svojou lskou. Preto hovorm, e dokeme milova iba vtedy, ak sme sami poctili a prijali lsku. Zamerajte sa na tie oblasti, kde nepociujete lsku a pozvite Pna prve do tch oblast, v ktorch potrebujete uzdravenie. Ak napr. ctite, e ste neboli milovan v ranom detstve, uvedomte si, e pre Boha nejestvuje minulos ani budcnos, pre neho je len prtomnos. Aj obdobie vaej minulosti je pre Boha prtomnosou. Pozvite Jeia, aby vstpil do tohto obdobia vho ivota, odovzdajte ho Pnovi, odpustite uom, ktor vs zranili a

precte Boiu lsku v tomto obdob vho ivota. Posledn poznmka: Ani problmy a ak prca ns nevyerpvaj tak, ako nevyuit prleitosti, ke sme mohli prija a dva lsku. Niekedy udia hovoria: Som tak unaven, vyhoren... mm toko prce, e nestham, ak ma vyrieenie vekho mnostva problmov..." Lene nie tieto veci ns vyerpvaj. astejie ns unavuje to, e si nedokeme njs as na to, aby sme prijmali a rozdvali lsku. A tak sme vyprahnut. Ako vidte, cel vntorn uzdravenie je postaven na dvan a prijman lsky. A teraz vs chcem pozva k modlitbe, v ktorej zaksime a prijmeme Jeiovu lsku a prectime, e ns Pn skutone miluje.

Zveren modlitba
Teraz preijeme mal modlitbov sksenos. Budeme sa modli jeden za druhho, budeme sa modli jedni za druhch tak, e vytvorme mal modlitbov skupinky, mal skupinky lsky. Nech vs to nevyruuje, ke tu bude na krtky as neporiadok. Netreba, aby ste boli po dvoch, po troch, mete vytvori aj vie skupinky -traja, piati a viac. Dleit je, aby to bola skupina, kde ctite, e ste milovan, a kde ctite, e panuje lska. Chote najm za tmi umi, s ktormi vs viae pokrvn prbuzenstvo, alebo za tmi, ktor patria do toho istho spoloenstva. Nebudeme sedie, ale st. Mete sa rozs po celej miestnosti. Chyte sa za ruky alebo sa objmte, ale cte, e ste jedno. A spomeme si na Jeiove slov: Ak bud dvaja z vs na zemi jednomysene prosi o okovek, dostan to od mjho Otca. Lebo kde s dvaja alebo traja zhromaden v mojom mene, tam som ja medzi nimi" (Mt 18,20). Jei je medzi vami a liei vs lskou, ktor mte jeden k druhmu. udia, ktor sa nachdzaj vo vaej malej skupinke, s Boie dcry, Bo synovia. Vetci nazvate Boha Otcom, take vy vetci ste bratia a sestry. Dr ruku alebo plece zranenej osoby, zranenho brata alebo sestry. Mono nevie, z oho sa t rana sklad, ale v srdci tohto brata alebo sestry je urite boles a rana. Miluj ju a miluj ho! V tejto chvli bu kanlom lsky, cestou, ktorou prichdza lska k tejto osobe. Prec, e a tvoj brat, tvoja sestra miluje. Prec, e si milovan. Nech Boia lska pretek z tvojej mysle do tvojho srdca. A bu rd, te sa, raduj sa, e a miluje Boh a e a miluje aj sestra, brat. Polo svoje ruky na plecia svojho brata alebo sestry a nech Boia lska pretek z teba na u a z nej na teba. Pane, ty vetkch tchto ud pozn po mene. Ty pozn ich rany a ich zranenia. Ty vie, o v tejto chvli potrebuj. Polo svoje ruky, Pane, na nich a uzdrav ich. Uzdrav ich, Pane, lskou. Uzdrav ich lskou, ktor maj k sebe navzjom. Napl ich, Pane, mocou Ducha Svtho. Pr, Duchu Svt a dotkni sa srdca kadho z nich. Pr, Duchu Svt, a napl ich tebou. Pr, Duchu Svt, a dotkni sa kadej oblasti, ktor je ete v tme. Pr, Duchu Svt, a prines svetlo tam, kde je tma. Vezmi si do ruky, Pane, vetko utrpenie, vezmi si do ruky, Pane, vetku boles. Vezmi si do ruky, Pane, kad telesn boles. Vezmi si, Pane, do aiky minulos, ktor ete nie je uzdraven a ktor ete stle bol. Uzdrav, Pane, vetky pnutia, uzdrav vetky naptia, uzdrav kad stres. Daj kadmu to, o naozaj potrebuje. Nech, Pane, lska prechdza z jednho loveka na druhho, z jednej osoby na druh.
Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Rozhodnite sa pre ivot

Vskum o princh ochoren
Na jednej americkej univerzite prebiehal vskum. Vskumnci chceli vedie, kedy je lovek najviac imnny voi ndche, voi prechladnutiu. A zistili, e je to poas medovch tdov. Viete preo? Lebo poas medovch tdov obaja mladomanelia hovoria ivotu no". Ten ist tm odbornkov skmal, ke je lovek najviac nchyln na infarkt. A zistil, e najvy priemer vskytu srdcovch infarktov pripad na pondelok, a nie na piatok. Viete preo? Lebo pondelok je prv pracovn de a udia ete nie s natoko pripraven poveda no" tomu, o ich ak. Neviem, i sa meme spoahn na vsledky tohto vskumu, ale v ivote je vemi dleit rozhodn sa prija rozlin okolnosti a ud. Ak sa ich rozhodneme prija, prinesie nm to ivot a zdravie. Ak ich odmietneme, do nho ivota vstpi choroba, zkos. V naom ivote sa vyskytuje vea okolnost, ktor sme neprijali. Poviem vm prklad:

Prbeh Anny
Anna bola dievaom, ktor prevalo hlbok depresie. Jej otec bol alkoholik, Anna sa za neho hanbila a nikdy mu neodpustila hanbu, ktor spsobil rodine. Hoci otec zomrel, v Anne hnev zostal. Nedokzala svojho otca prija a odpusti mu, ani ke zomieral. Hoci u otec neil, nedokzala sa o om s nikm rozprva. Kad vedel, e jej otec bol alkoholikom a to jej ivot ete vmi strpovalo. Raz prila Anna na seminr a objavila kore svojej depresie. Rozhodla sa. e sa dotkne tejto svojej rany. Bolo to pre u vemi bolestn, ale prvkrt sa jej podarilo hovori spontnne o svojom otcovi pred inmi. Pozvala Jeia, aby vstpil do jej ivota a aby sa dotkol bolestnho obdobia. Urite sa kad z vs odovzdal Jeiovi. To znamen, e ste dovolili Jeiovi, aby vstpil do vho ivota. To vak neznamen, e ste mu dovolili vstpi do kadej oblasti vho ivota. Pravdepodobne s vo vs oblasti, do ktorch ste ete Jeia nepustili. Podobne sa sprvate vtedy, ke pozvete niekoho k sebe domov, ukete mu cel dom, ale je vo vaom dome miestnos, ktor je zamknut a do ktorej nepustte nikoho. Mete poveda: Tto miestnos a nebude zaujma." Ale v skutonosti je to miestnos, za ktor sa hanbite. Anna si poas seminra uvedomila, e v jej ivote je miesto, do ktorej doteraz Jei nevstpil. akovala Bohu za vea vec, ale zatia sa Bohu ete nepoakovala za to, e jej dal otca, za ktorho sa hanbila. Naopak, bola nahnevan na Boha, e jej dal takho otca. Annina rana bola otvoren. Bolo treba, aby sa dotkla tejto rany a dovolila Jeiovi uzdravi ju. Predstavila si svojho otca, ako spolu s Jeiom prichdzaj k nej. A otec prosil Annu, aby ho milovala takho, ak bol. Anna len plakala a plakala. Napokon prijala svojho otca ako otca. Jej otec bol mtvy, ale iba teraz mu odpustila a bola schopn o om hovori. A teraz ho bola schopn prija ako otca. Doteraz ho iba tolerovala, ale teraz ho prijala ako otca, ktor jej dal ivot. A bola uzdraven zo svojej depresie. asto prevame stresy a depresie, lebo sme nieo vo svojom ivote nedokzali prija. Stle mme obavu pred tmito okolnosami, nehovorme o nich, hanbme sa za ne, a tm sa n ivot stva akm bremenom. Poviem vm pekn prbeh o svtom Frantikovi z Assisi.

Historka o svtom Frantikovi

Raz sa Frantiek prechdzal s bratom Leom a sptal sa ho: Povedz mi, brat Leo, v om spova dokonal rados?" A brat Leo povedal Frantikovi: Dokonal rados spova v dvernom spojen s Pnom." Nie, to nie je t dokonal rados, ktor tu mono dosiahnu," odvetil Frantiek. A Leo pokraoval: Dokonal rados by sme mali vtedy, keby sme mohli evanjelizova cel svet a vetkch ud privies k Jeiovi." Ale svtho Frantika neuspokojila ani tto odpove. A tak pokraovali v rozhovore a brat Leo sa snail zveliova svoje odpovede, aby sa aspo iastone priblil k tomu, na o asi Frantiek myslel. Potom Frantiek povedal bratovi Leovi: Poviem ti, v om je dokonal rados. Dnes je zima, sne a fka vietor. Predstav si, e by sme premrznut prili domov a zaklopali by sme na dvere nho kltora. Otec predstaven by sa ns za dverami sptal: Kto je?" A my by sme odpovedali: Frantiek a Leo, dvaja bratia z tohto kltora. "A otec predstaven by nm odvetil: Neverm vm, ste zlodeji, ktor ns prili okradn." Ale my by sme ho presviedali, e nie sme zlodeji, ale bratia. Ale otec predstaven by nm neveril, neotvoril by nm dvere a nechal by ns mrzn za dverami kltora. Brat Leo, - pokraoval Frantiek - ak dokeme prija tto situciu, v tom bude spova dokonal rados." Svt Frantiek tu vystihol jadro vetkch naich problmov. Prav rados spova v tom, e vieme prija prve t situciu, v ktorej sa nachdzame. Prija urit situciu ete neznamen, e ju aj schvaujeme. Nememe schvaova to, o je zl, ale prijmame to, o sa deje okolo ns. To nie je masochizmus, to nezna, e milujeme boles. To zna, e milujeme Jeia a z lsky k nemu prijmame vetko, o sa okolo ns deje. Vrme sa k prbehu Anny. Ani Anna neschvaovala alkoholizmus. Nie, ale prija svojho otca, ktor bol alkoholik. sa deje v naom ivote? Neprijmame vea vec, ktor s v ns. Neprijmame mnoho vec ani u druhch, neprijmame ani okolnosti, v ktorch ijeme, a tak si saujeme svoj ivot. Ak idete do prce, prijmite ud, s ktormi pracujete. Je zbyton, aby ste si hovorili: Chcel by som ma inch ud okolo seba." Nie, toto s t udia, s ktormi pracujete, tak ich teda prijmite. Prijmite ich povahu, prijmite ich postoje, prijmite ich spsob prce, ktor sa mono vemi odliuje od vho. asto sme nahnevan, ke mme spolupracova s umi, ktor s extroverti, priom my sme introverti. Obas sa zasa hnevme, ke mme pracova so sammi introvertmi, priom my sme extroverti. Prijmime konkrtnych ud, s ktormi pracujeme, a nie ud idelnych. Obas si v modlitbovej skupine hovorme: Keby tto udia boli in, rchlejie by som sa dostal k Pnovi. Ale takto sa k Jeiovi nikdy nedostaneme, lebo sme nten by s takmito udmi." To nie je sprvny postoj. Jei ti dal prve tchto ud a preto ich prijmi. Myslm, e rozumiete tomu, o som vm chcel poveda.

Tajomstvo prijatia
V Deuteronmiu (30,19) sa nachdza veta, ktor mono nazva zlatm pravidlom: Predloil som vm ivot i smr, poehnanie i kliatbu. Vyvo si ivot, aby si zostal naive ty aj tvoje potomstvo.

Predloen s dve veci, ktor si nememe zvoli. Nikto z ns si nezvolil ivot, nikto z ns nerozhodoval o tom, i sa narod alebo nie. A nikto sa neme rozhodn zomrie. lovek sa me rozhodn vzia si ivot, ale nie zomrie. Napriek tomu nm Psmo hovor, aby sme si vyvolili ivot. Ak si zvolte, ak prijmete ud a udalosti, v ktorch ijete, volte si ivot. Ak odmietnete ud alebo okolnosti, v ktorch ijete, volte si smr. Meme i, ale meme i ako vyhnanci. Meme i, ale meme i ako udia. Poviem vm niekoko prkladov.

Prijmi seba samho

Prijmi svoju vku, prijmi svoje meno, prijmi svoj inteligenn kvocient, prijmi svoje starnce telo, prijmi svoju vroden telesn chybu, prijmi svoju boles a chorobu, prijmi svoj nos, prijmi kad as svojho tela. Iste, mohol by si poveda: elal by som si, aby to bolo in. - Ak je tvoj ivot tak, ak je, prijmi ho, a prestane cti jeho archu. Je pravda, e najaou vobou spomedzi vetkch volieb je prija seba samho. Vemi vea problmov pochdza z toho, e neprijmame seba. Vemi vea problmov pochdza z toho, e odmietame samch seba, e mme o sebe nzku mienku, mlo sa cenme. Odmietnutie seba lovek asto pociuje poas dospievania, ale tento pocit sa vracia aj v strednom veku. Vea rz v sebe uchovvame hnev voi Bohu, lebo nedokeme prija seba samch. Musme prija seba samch a by hrd na to, o sme. Lebo ak ns Boh stvoril, stvoril ns pre svoju potechu. Ak sa nm podar prija seba takch, akch ns chcel Boh, tak sme uzdraven. A potom budeme mc poveda: Milujem seba samho a som schopn milova aj druhch."

Prbeh sebaodmietnutia mladej eny

Raz za mnou prila jedna dvadsatestron ena a zverila sa mi s tm, e cti boles v niektorch astiach svojho tela. Povedala mi, o ju bol a hne som pochopil, e ide o emocionlne problmy. Preto som- sa jej sptal: Hnevte sa na Boha?" Odpovedala mi: Nie, nikdy mi ani na um neprilo, aby som sa hnevala na Boha. Milujem- Boha, denne chodm na svt omu, prijmam Pna Jeia vo sviatostiach, modlm sa, ako by som sa mohla na Boha hneva?" Tak som sa jej sptal: Viete akova Bohu za vetko?" Odpovedala mi: Neviem sa k tomu vyjadri. "A tak som jej povedal: Dobre, pomodlime sa spolone. Vaou lohou bude iba akova za veci, ktor ja vymenujem." A zaal som menova rozlin asti jej tela a hovori: akujem ti za svoje vlasy, akujem ti za svoje oi, akujem ti za svoj nos. .."A ona mi sstavne odpovedala: Ale ja nemm rada svoje vlasy, mne sa nepia moje oi, nepi sa mi ani mj nos..." Vyzval som ju-. Prosm vs, prejavte svoj hnev, nahnevajte sa na Boha a povedzte mu, e nemte rada tieto veci. "A ona sa ma sptala: Naozaj to mem urobi, skutone to mem poveda?" Ja som jej odpovedal: Samozrejme, ve Boh to vie. Muste to len da do slov." A vtedy zaala plaka a kria na Boha... a predtm mi povedala, e nebola na Boha nahnevan. Tto ena iba potlala svoj hnev, lebo neprijmala seba samu.

Prijmi okolnosti a situcie, v ktorch ije

Ak sa ocitne v dopravnej zpche a pritom sa vemi ponha, nebu nahnevan, ale prijmi to. Ak sa chce osprchova a teie iba studen voda, prijmi to. Ak njde po svojom necitlivom manelovi neumyt riady, prijmi to. Prijmi jedlo, ktor m na stole, prijmi poasie, prijmi kad chvu svojho ivota a tak si uahi ivot. Predstav si, e na prechdzke spadne a zlom si nohu. o robit? V tejto chvli mono zachova dva postoje: me sa vzbri a prejavi svoj hnev na vetkch. Me odsdi loveka, ktor nechal na ceste jamu, v dsledku ktorej si si zlomil nohu. Ale napriek svojej vzbure zostane na ceste so zlomenou nohou. Preto je rozumnejie, aby si namiesto zatracovania loveka, ktor tam jamu nechal, robil nieo in, napr. poiadal niekoho, aby a zaviezol do nemocnice, kde sa o tvoju nohu postaraj. Ke prde do hotela, mono tam njde veci, ktor sa ti nepia. Mono strvi vetky dni

nariekanm nad okolnosami, do ktorch a postavil ivot. Poks sa vak prija situciu, prijmi svoju poste, jedlo, svojich spolonkov, prijmi dobr alebo zl poasie, prijmi vetko, s m sa poas da stretne. To neznamen, e sa stane lovekom bez citov, ale e sa doke so svojimi citmi vyrovna a ma ich pod kontrolou. S udia, ktor doku by astn vo vetkom, ale s aj tak, ktor neustle hundr na vetko okolo seba. Ke takto udia prdu do exercinho domu a vstupuj do miestnosti, kde maj spa, okamite pozeraj na to, o v miestnosti chba. Ale s aj tak, ktor akuj Bohu za to, o tam nali. Za dve-tri sekundy meme spozna, ak s to udia. Svojimi postojmi vm ihne o sebe povedia vetko. Myslm, e kad z vs m sksenos s dopravnou zpchou, ke sa nikto z vodiov nevie pohn. Ke sa dostanem do takejto situcie, zvyknem pozera na vodiov okolo. Jedni taj noviny, in zan hundra, omra a s nahnevan za to, e sa nemu pohn. Ale ani jedni si nepomu. Je to otzka umenia i, nekompliko-va si ivot, bra veci menej vne. Odporam vm, aby ste si dali do svojej izby vek zrkadlo. A ke ste nahnevan, nazlosten, chote pred to zrkadlo a pozrite sa na svoju tvr - a zbadte, ak ste kared. V kadom z ns je nejak mnostvo energie. Je koda plytva ou na to, e neprijmame veci okolo seba. Je toko krsy okolo ns, na ktor by sme mohli vyda svoju energiu.

Prijmi ud okolo seba

Azda najdleitejou, ale najaou vecou je prija ud, ktor s okolo vs. Prijmi svojich rodiov, svojich srodencov, ud, ktor a zrauj, prijmi ud, s ktormi pracuje alebo tuduje, prijmi vedceho svojej modlitbovej skupiny, svojho farra, ud okolo seba. Prijmi to, o nedoke zmeni. Znova to chcem zopakova: ak nieo prijmame, to ete neznamen, e to aj schvaujeme. Mme prvo neschvaova veci, s ktormi neshlasme. Pn ns mono chce poveri lohou, aby sme v niektorch uoch vyvolali zmenu. To vak neznamen, e ich nemusme milova. Jei potvrdzujte tento postoj pri svojom stretnut s cudzolonou enou. Spomeme si na dva postoje, ktor Jei povedal ene, pristihnutej pri cudzolostve. Najprv jej povedal: ena, ja a neodsudzujem." Jei miluje tto enu napriek jej hriechu. A potom jej hovor: ena, ja ta neodmietam, milujem a takisto, ako som a miloval pred cudzolostvom. Neodsudzujem a, ani a neodmietam, ale u viac nehre. Neschvaujem tvoj hriech. Teba prijmam, ale nie tvoj hriech" (prov. Jn 8,1-11). Vidme Jeia, ktor prijma loveka, ale neschvauje jeho hriech.

P pravidiel prijatia reality

Chcem vm odovzda p pravidiel, ktor sa tkaj prijatia reality. Ak ich dokete prija, idete cestou uzdravovania.

Prv pravidlo: Prijmite skutonos, e mte nepriateov

Obas sa dostaneme do hlbokej depresie, ke si uvedomme, e mme nepriateov. Ma nepriateov je plne normlna vec. Kad m v ivote nepriateov, Jeia nevynmajc. Vea rz sme zranen preto, e na ns niekto nieo povie. Ale o akte? akte vari to, e bud o vs vetci dobre hovori? Ve aj Jei mal nepriateov. Pozrite sa na ppea, koko m nepriateov. Pozrite sa na najvie postavy v dejinch, vetci mali nepriateov. Na svete nebolo mua alebo eny, ktor by nemali nepriateov. Nemete aka, e budete jedinm lovekom na svete, ktor nebudete ma nepriatea. Toto je realita, prijmite ju. Ak ju prijmete, nebudete mva bezsenn noci, poas ktorch

uvaujete, o kto o vs povedal. Ak vs niekto zran, ctite zranenie, ale to je v poriadku, pretoe sme udia. Ale prijmite to ako realitu, ehnajte osobu, ktor vs zranila, a nebute vo svojich citoch od nej zvisl.

Druh pravidlo: Prijmite skutonos, e zlyhte

Prijmite skutonos, e v ivote mete aj zlyha. udia asto prevaj depresiu, lebo zlyhali. Niektorch zlyhania natoko vyved z rovnovhy, e sa rozhodn v ivote u ni nepodnikn. Jei uzdravil mnohch ud, povolval ich zo smrti k ivotu, nastil tisce hladnch, a napriek tomu ho ukriovali. Vari to nebol nespech? A preo si myslte, e vy by ste nemali ma nespech? By nespenm v ivote je normlne.
Sksenos Abrahma Lincolna

Abrahm Lincoln bol vemi dobr a mdry prezident. Ke si mal vybra loveka do svojho kabinetu, iadal si jeho ivotopis. Popri ivotopise si vdy vyiadal aj zoznam nespechov, ktor adept na ministersk kreslo prekonal. A snail sa zisti, ako lovek, ktorho si mal vybra, zareaguje na nespech. Ak videl, e sa doke bori s nespechmi, bol to ten sprvny lovek. Nikdy si nevybral takho, ktor' sa nevedel postavi zoi-voi nespechu, ale vdy si vyberal ud, ktor mali odvahu popasova sa s nespechmi vo svojej prci. Lincoln hovorieval: Nepotrebujem ministra, ktor m len spechy, ale kadej malikosti sa zakne. Ak sa stretne s problmom, nebude sa k nemu vedie postavi. Pravdepodobne prde za mnou, aby som jeho problm rieil ja. Potrebujem loveka, ktor - ke sa stretne s problmom - ho doke aj vyriei."
AK chcete vedie, ktor lovek je zrel, ktor lovek je svt, vimnite si, ako preva nespech. Je pekn vnma vetky tie krsne vlastnosti, ktor sa prejavia na lovekovi pri spechu, ale vimnite si, ako reaguje na nespech a uvidte aj stupe jeho zrelosti.

Musme prija to, e vetci mme v ivote nespechy. udia asto hovoria: Chcem si vzia ivot, chcem spcha samovradu, lebo mm akosti." Urite, akos me by vna napr. ke dieva opust jej chlapec, ke ena zist, e jej manel bol nevern, ke matka strat svojho syna, ke manelsk pr ti po dieati, a nedostva ho - ale ako sa k nej staviame? Ak sa pred akosami znechucujeme, ak pani-krime, to znamen, e naa zrelos je ete slab. Nebojte sa zlyhan, nebojte sa nespechov. Naopak, muste ich vedie vyui vo svoj prospech. Najsilnejie osoby s tie, ktor najviac trpeli. Utrpenie me psobi dvomi smermi: alebo ns tla do bezndeje alebo z ns buduje zrelch ud.

Tretie pravidlo: Prijmite skutonos, e neoarte kadho

Aj toto je vemi prirodzen, lebo nie kad lovek bude schvaova to, o robte. Treba pripusti, e nie vetci udia vs bud ma radi. Neexistuje jedin lovek na svete, ktor by bol milovan vetkmi. Je to nemonos. Ani Jeia, ktor robil dobre kadmu, nemiloval kad. Mnoh hovorili, e to, o Jei rob, nepochdza od Boha, ale od zlho ducha. Dokonca aj prbuzn ho vyhlsili za blzna.. Nikto na svete, kto ije, ale ani nikto na svete, kto bude i, nebude milovan vetkmi umi. Nebude na tom ni zvltneho, ak aj my zistme, e ns nie kad m rd. Mnoh udia nemaj vo svojom ivote spech len preto, e ich odrad kritika inch. Iste, musme by otvoren kritike, ale kritika ns nesmie zdepta, le povzbudi. Prijmime to, e nie kadho oarme, e nebudeme pre kadho loveka atraktvni, nie kadmu sa bude pi naa postava, naa povaha, n spsob konania. Prijmime aj toto ako skutonos.

Ke lovek zist, e ho niekto neprijma, hne sa ho zmocuje depresia. To je normlne, e sa to v ivote stva, a treba to prija ako realitu. Nao sa trpi poas bezsennch noc rozmanm, e vs niekto nem rd? Preo ste v depresii, ke sa dozviete, e nejak udia s proti vm? Predsa nie ste ani vy vnimkou! A muste vedie aj to, e je kopa ud okolo vs, ktor o vs hovoria, ale do o vm nepovedia, o si o vs myslia. Ale tak je skutonos. Prijmite to, e vs nem kad rd.

tvrt pravidlo: Prijmite skutonos, e mte svoje hranice

Kad z ns je ohranien, ale to ni. To, e ste ohranien, nepovaujte za nespech. asto sa sname predstavi sa uom in, ak v skutonosti sme. A to je nesprvne. udia, ktor chc zakry svoje hranice, vyjd asto na posmech. Stavaj sa do pozcie, akoby vetko vedeli, vystupuj tak, akoby boli kompetentn vo vetkom, akoby sa nikdy v ivote neboli pomlili. S to udia, ktor sa boja pred inmi poveda: no, som lovek ohranien." Ak takto lovek dostane pripomienku, vinou sa vdy brni. Nedoke pripusti, e m chyby. Zrel lovek prijma svoje ohranienosti. A netreba sa za to hanbi, ke hovorme, e sme obmedzen v uritch veciach. Prijmite, e ste ohranien a e potrebujete inch a ich charizmy. Nemrhajte asom a nezazerajte na ud, ktor maj in dary, priom svoje dary zanedbvate. Kad z ns m dary, ktor mu dal Boh. Vyuvajme ich a pomhajme aj inm v raste. Vetci sa navzjom potrebujeme, hoci sme vetci ohranien.

Piate pravidlo: Prijmite skutonos, e kad m svoj kr

Rozumom to chpeme, ale v srdci sme to mono ete neprijali. A asto, ke sa v ivote stretneme s krom, sme v strese, deprimovan, a nevieme, ako sa k nemu postavi. Prijmite, e kad mus nies svoj kr. i tak alebo onak, ale v ivote treba nies kr. Je zbyton bri sa proti nemu. Isto, kr je vdy len kr a nikto nie je astn, e ho mus nies. Aj Jei mal pred nm obavy, no povedal Otcovi: Ote mj, ak je mon, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty"(Mt 26,39). Treba sa modli k Bohu, aby nm pomohol nies kr, lebo bez neho sa i ned. A tak sa nehnevajme na svoj kr, ale ho prijmime. V ivote sa asto stva, e niektor z tchto piatich skutonost nedokeme prija. Ak ich vak prijmeme, n ivot bude ah. Teda prijmime to, e v naom ivote bud aj nespechy, e sme ohranien, e nie kad lovek ns bude milova, e mme v ivote nepriateov a kr, ktor treba nies! Ak prijmeme tchto p skutonost, budeme ovea spontnnej, ovea autentickej. Ak ich neprijmeme, n ivot bude naplnen hnevom a strachom. A uvedomme si, e lovek, ktor preva strach alebo hnev, neprijal niektor z tchto piatich skutonost. Zrove vs prosm, aby ste sa zamysleli nad tmito otzkami: Preo som tak ustraen, preo prevam toko strachu? Preo som hnevliv? Mono preto, e som v ivote zail urit nespech, ktor nedokem prija, mono preto, e nedokem prija svoju ohranienos, mono preto, e neprijmam skutonos, e ma kad neme ma rd, mono nedokem prija ani to, e mm nepriateov, mono preto, lebo neprijmam skutonos, e aj ja mm svoj kr, ktor mi treba nies. Bratia a sestry, ak prijmeme vetky tieto skutonosti, volme si ivot, a nie smr.

Glasserova defincia
Tto sta by som rd ukonil cittom poprednho psychiatra, Williama Glassera, ktor vs mono bude okova. Budem ho ta vemi pomaly, aby ste ho vntorne spracovali. Glasser hovor:

Vetky psychick problmy, ponc slabm neurotickm strachom z vok a koniac najaou formou psychotickej schizofrnie, s priznakmi, ktorch hbka a trvanie naznauje hbku a trvanie nedostatku naej lsky k sebe." Myslm si, e sa ns to vetkch tka, lebo vetci mme nejak psychick problmy, ktormi sa treba zaobera. Mete si by ist, e kad z ns je psychicky nevyrovnan. Preo? Lebo vetci prevame urit formu citovej nevyrovnanosti. Ak ma napr. vystra mal my, to zna, e som psychicky nevyrovnan. Ak sa bojm drobnho hmyzu, som takisto psychicky nevyrovnan. Keby som niekoho z vs zavolal a poiadal, aby si zobral do rk mikrofn a pretal nejak ryvok z Psma - a ak by sem priiel a triasol sa od strachu - to zna, e je psychicky nevyrovnan. Myslm, e by sme mohli pokraova a zostavili by sme dlh zoznam prpadov psychickej nevyrovnanosti. Zistili by sme, e vetci prevame strach, hnev a in prejavy citovej nevyrovnanosti v naom ivote. Vetky psychick problmy, ktormi trpme, s prznakmi toho, e odmietame seba, e sa neprijmame. Vetok strach, hnev, pocity viny, zkosti, smtok, osamotenos, neodpustenie, ako aj ich hbka a trvanie, s dsledkom toho, e odmietame seba, neprijmame svoje telo. svoje pohlavie, svoju krajinu, svoju rodinu, svoju povahu, svoj vek a vea inch vec. Nemme sa radi. A kee sa nemme radi, naa nelska sa prena do inch oblast a spsobuje mnoh psychick akosti. V Psme nachdzame slov: Miluj svojho blneho ako seba samho!" (Lv 19,18). Ak si mlo cenme seba, ak mme o sebe nzku mienku, nememe milova Boha. Stupe naej lsky k Bohu bude zvisie od stupa naej lsky k sebe. Aj svojho blneho dokeme milova len vtedy, ak milujeme seba. To, o nemme radi na sebe, nemme radi ani na inch. To, o neprijmame na sebe, neprijmame ani na inch. Preto me by sebaodmietnutie koreom vetkch naich psychickch problmov. V tejto svislosti je vemi dleit - a teraz u vstupujeme do kresanskej spirituality - aby sme sprvne pochopili, o je pokora. asto si myslme, e by pokorn znamen pohda sebou, poniova seba. S tmto postojom sa meme stretn aj v asketickch knihch, dokonca aj v znmom a populrnom Nasledovan Krista od Toma Kempenskho. Ale tento pohad na pokoru nie je sprvny a poviem vm, preo. Kad nos m svoj pvod v Bohu. nos nie je nim inm ako lom Boej dokonalosti, ktor sa odra v loveku. Ak naa nos nem zklad v Boej dokonalosti, nememe hovori o nosti. Nevieme si predstavi, eby Boh mal o sebe nzku mienku. Potvrdzuje nm to aj Psmo, kde Jei hovor farizejom: Ste hrd, e ste synmi Abrahma" (prov. Lk 3,8), ale prv ako bol Abrahm, Ja Som" (Jn 8,58) a: Tu je predsa niekto v ako Jon" (Lk 11,32). Tieto tvrdenia nie s v slade so spomnanmi asketickmi knihami. o je teda pokora? Pokora nie je pohdanie sebou, ale pevn rozhodnutie sli inm. Pokora je umvanie nh apotolom: Oslovujete ma: "Uite" a: Pn- a dobre hovorte, lebo to som. Ale aj napriek tomu vm chcem umy nohy" (porov. Jn 13,12-15). To je pokora: pevn rozhodnutie, a nie pohdanie sebou. Pred Bohom sme cenn, u sme o tom hovorili a sme to aj zaksili. Dnes budeme prosi Pna, aby nm dal cit sebacty. Svtmi sa nestaneme tm, e budeme sebou pohda. Ak budeme odmieta seba, nestaneme sa svtmi, ale pacientmi na psychiatrii. Ak otvorme svoje srdce, prijmeme Boiu lsku a budeme ma ctu k sebe, nastane chva, ke sa rozhodneme pre ivot, a nie pre smr.

Zveren modlitba I.
Teraz sa v krtkej modlitbe poakujeme Pnovi. Vstpme do Boej prtomnosti. Mj Pane Jeiu, chcem ti predstavi seba a chcem sa ti poakova za vetky ndhern dary, ktormi si ma v ivote zahrnul. Najprv ti akujem za to, e si mi dal ivot, e som. Odpus mi, Pane Jeiu, ak som sa pokal vo svojom ivote o samovradu. Odpus mi chvle, ke som povedal: Radej som sa nemal narodi!" akujem ti za to, e som mu, e som ena. akujem ti za svoje telo, za originlnos mjho tela. Vytvoril si ma ako majstrovsk dielo. Nikdy si nevytvoril nikoho takho ako som ja a ani nikdy v budcnosti nikoho takho nevytvor. akujem ti, mj Pane, za moju inteligenciu, za moje city, za moje charizmy a dary. akujem ti za nrod, za mesto alebo dedinu, v ktorej som sa narodil. Chcem si, mj Pane, zvoli a prija vetky situcie, ktor mi v ivote dva. akujem ti, Pane, za svoju minulos i za svoju budcnos. akujem ti, Pane, za vetky pozitvne veci. Dovo mi vidie a v kadom lovekovi a vo vetkom okolo seba. Pom mi, mj Pane, zvoli si ivot a nie smr, pom mi i, mj Pane. Pom mi, Pane, vidie krsu, ktor je vo mne. Odpus mi omranie a hundranie, ke neprijmam rozlin situcie v mojom ivote. Odpus mi, Pane, e som bol vo svojom ivote negativistom a e som nepriamo ntil aj inch okolo seba myslie negatvne namiesto toho, aby som im pomhal by pozitvnymi. akujem ti, mj Pane, za to, o si robil vo mne a so mnou. A prosm a, aby si ma uzdravil. akujem ti, Pane, e si ma urobil takho, ak som. Amen. V mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Amen.

Zveren modlitba II.

Postavme sa do Boej prtomnosti a predstavme si chvu, ke sme sa narodili. Iste si na to nepamtme, ale dnes chceme znova prei ten krsny okamih, okamih nho narodenia. Ke si sa narodil, bol to vek de nielen pre teba a tvojich rodiov, ale aj pre Boha. Ke si sa narodil, v nebi bola vek slvnos, cel nebo sa radovalo. Anjeli tancovali od radosti nad tvojm narodenm. Ke si sa narodil, anjeli sa teili nielen z toho, e si priiel na svet, ale aj z toho, e sa splnil Bo pln. Kad de sa teili z mnohch narodench a kad nov lovek bol jedinen. Aj ty si jedinen, nie si jeden z mnohch, si originl. A si originlny v tom, e Boh m s tebou pecilny pln. Ke si sa narodil, anjeli sa radovali a Jei a zavolal po mene. Tvoje meno nie je obyajn meno, tvoje meno ti dva totonos. Tvoje meno je vyjadrenm plnu, ktor m s tebou Boh. M pecilnu lohu, ktor ti dal Jei. Si mu, lebo Boh chcel, aby si bol muom. Si ena, lebo Boh chcel, aby si bola enou. A Boh a stvoril pre svoju potechu a te sa, e si tak, ak si. Mono si nikdy nepoctil rados z toho, e si sa narodil. Povaoval si to za samozrejmos. Mono boli v tvojom ivote chvle, ke si si kldol otzku: Preo som sa vbec narodil?" A mono si preval aj stavy, ke si si elal: Kieby som sa nikdy nebol narodil!" V ivote si asto odmietal seba samho a toto zranilo Boha. Predstav si umelca, ktor namauje ndhern obraz, a dielo, ktor by kritizovalo samo seba. To by umelca zraovalo. Uvedom si, e vetko, o vychdza z Boch rk, je umeleck dielo, lebo Boh je umelec. A vetko, o vychdza, z jeho rk, je originl. Aj ty si originl v Boch oiach. A tak mu akuj za to, m si. akuj mu za svoje pohlavie, za to, e si mu alebo ena; akuj mu za svoju rodinu, za svoju matku, za svojho otca; akuj

mu za svoj domov, za svoju krajinu, akuj mu za okolnosti, za prostredie, v ktorom ije; akuj mu za svoje telo, za tvoju vku, tvr, vek; za svoju povahu, za svoj temperament; akuj mu za spsob, akm chod, ako hovor; akuj mu za kad as svojho tela. Pom mi, Pane, prija seba samho. asto som sa pokal vymaza svoj obraz zo svojej mysle, priom som si predstavoval in obraz. Tm som a zranil. akujem ti, e som sm sebou, Pane. akujem ti za svoju minulos, aj ke nie je vysaden kvetmi, ale pochopil som, e kad udalos mojej minulosti mi pomohla dozrieva. Pane, akujem ti aj za svoju budcnos. Viem, e si Otec a chce pre ma len to najlepie. akujem ti za svoju prtomnos, akujem ti aj za svoju budcnos. asto sa bojm budcnosti, Pane. Obetujem ti ju a prosm a, aby som prijal kad okolnos v mojom ivote. Viem, e si mj Otec. A Otec chce vdy to najlepie pre svoje diea. Preto sa nemusm o ni strachova, len ti odovzda svoju budcnos. Teraz ti mono prichdza na um nieo, o a zranilo. Nieo, o nedoke prija, nieo, o sa stalo v minulosti... Prijmi to... (Vidm osobu, ktor bojuje, lebo v minulosti sa poksila o samovradu. Prijmi tto realitu a raz navdy ju odovzdaj Bohu. A teraz sa te zo ivota. Vidm osoby, ktor boli vo svojom ivote pohlavne zneuit. Boh v tejto chvli kladie na vs svoju ruku a hovor: Ste moji. Zabudnite na vetko, lebo aj ja som na vetko zabudol." Vidm ud, ktor doma prevali alebo prevaj problm s alkoholom. Toto v ich srdciach vyvolva vek hnev. i u ide o vho otca alebo brata, prijmite tieto osoby, nehanbite sa za ne, milujte ich a lska k nim vs uzdrav.) Mlad dieva je neastn, zfal, pretoe prepadlo na skkach. al s neastn preto, lebo si nemu njs vhodn prcu. Prijmite tto realitu. A uvidte, e Boh je vekodun a d vm to, o potrebujete, o si zaslite. Prijmi aj t najviu realitu, e si hrieny. Prichdzaj ti na myse niektor pecilne hriechy a ete stle sa zatracuje: Nemal som to urobi." Ale teraz sa u pozri tejto situcii do o. Dopustil si sa hriechu, ale vlo ho do Boch rk a pros, aby a Boh oslobodil od toho inu minulosti. Mono niektor matka si nedoke odpusti potrat, ktorho sa v minulosti dopustila. Boh ti odpa, je to tvoja ohranienos, prijmi ju. Aj tebe hovor Jei slov, ktor povedal ene pri svojich kolench: Ani ja a neodsudzujem. Cho a u nehre!" Pane, v tejto chvli sa ti chcem poakova za svoj ivot. akujem ti, e som sa narodil. Pane, pom mi zvoli si a prija okolnosti, v ktorch ijem. akujem ti za to, e som mu, za to, e som ena. Dnes ti chcem obetova to, e som mu, e som ena. Chcem, Pane, prija aj svoju povahu. akujem ti za to, e som extrovert, za to, e som introvert. Prijmam svoju povahu a prijmam aj svoje telo, mj Pane. asto som odmietal urit asti svojho tela, asto som bol deprimovan, lebo som sa neprijal tak, ak som. Neprijmal som svoju vku, svoj vek, svoje oi, vlasy, krk... Dnes, Pane, prijmam svoje telo a prijmam ho ako tvoj dar. Chcem, Pane, prija aj svoju rodinu. Prijmam dom, v ktorom som sa narodil. Niekto sa mono hanb za dom, v ktorom sa narodil. Prijmam tento dom, mj Pane. Prijmam, mj Pane, aj svojho otca a svoju matku, ktor si mi dal. akujem ti za cel svoju rodinu, za moje sestry, za mojich bratov, za vetkch prbuznch. akujem ti, Pane, za nrod, v ktorom som sa narodil, za mesto alebo dedinu, v ktorej som sa narodil. akujem ti aj za svoje nespechy. Viem, e si ich vetky vyuil pre moje osobn dobro, aby som rstol. Je to mono zvltne, Pane, ale chcem ti akova aj za moje hriechy. Vaka nim som sa dostal bliie k tebe. Mj Pane, a takisto prijmam aj okamih svojej smrti. Bojm sa jej, Pane. Ale chcem njs odvahu a poveda ti, e ti obetujem chvu mojej smrti. Daj, Pane, aby ten okamih patril tebe.

Prijmam smr z tvojich rk. Daj mi, Pane, Svtho Ducha, aby som mal odvahu prija seba, prija svoje ivotn okolnosti a ud, ktorch si mi dal. Pom mi, Pane, aby som si zvolil ivot, a nie smr. k ti v tejto chvli prichdza na um nieo celkom pecilne, o len ako prijma, obetuj to Bohu. Zavolaj Svtho Ducha do tejto oblasti a popros ho, aby ti dal silu obetova to.
Otcu i Synu Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, 1 vdyck)', i na veky vekov. Amen.

Sme Boie deti

Rados z plnenia Boej vle
Ke sa svt Pavol prihovra Solnanom vo svojom liste (l Sl 5,16-18) a li sa s nimi, odkazuje im tri veci: Ustavine sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri vetkom vzdvajte vaky... " Tieto tri vroky povaujem za vek zveliovanie svtho Pavla, ale na druhej strane s to tri zlat pravidl, ktor svt Pavol zanechal tejto komunite. Hovor: Ustavine sa radujte!" Mohli by ste sa spta: Ako sa mem radova, ke trpm?" Radova sa, to je v poriadku, ale nie vdy. A Pavol predsa hovor, aby sme sa ustavine radovali. Tm, e s tieto tri vroky vo Svtom psme, s to tri elania, tri rozkazy. Vinou hovorme o desiatich prikzaniach Starho zkona, ale zabdame, e aj v Novom zkone mme vea prkazov, nariaden a zkonov. A tu mme tri prkazy: modlite sa ustavine, vdy sa radujte, vzdvajte vaky Pnovi vo vetkom. Ako je to mon? Rados, to neznamen, e sme len astn. By astnm je ahk. Dajte si rno fau dobrho vna a budete astn. Ale astie, to nie je rados. Rados je nieo viac. Rados pramen z vedomia, e plnme Boiu vu.

Prklad z Kalvrie
Pozrime sa na Kalvriu, kde sa jeden z dvoch zloincov prihovra Jeiovi, aby zostpil z kra, zachrnil seba aj ich. Bolo by to pre neho vhodn. Teraz si predstavte, e sa Jei pozer na svoju matku Mriu a pta sa matky: o mm robi?" Mria je matka. Urite nebola astn, ke videla Jeia zomiera na kri. Ale viete si predstavi, e by bola povedala Jeiovi: Z dolu"? Urite nie. Bola naplnen radosou z toho, e Jei plnil Boiu vu na kri. Po citovej strnke nebola astn, ale predsa prevala rados, e to Jei dokzal. Rados meme ma aj vtedy, ke prevame boles. Take radujte sa ustavine, bute vdy radostn tm, e v ivote plnte Boiu vu. Svt Pavol alej hovor: Vzdvajte vaky vo vetkom." okovek sa vo vaom ivote stane, aj ke to nemus chcie Boh, predsa to doke vyui pre vae dobro. Mme s tm vea sksenost. Vieme, e mnoho ud trpelo a cez toto utrpenie sa dostalo bliie k Bohu. Nieeby Jei chcel zlo alebo utrpenie, ale on ho doke vyui a pritiahnu ns k sebe aj cez boles a utrpenie, ak ho prijmeme.

Boia lska ns uzdravuje

Jednm z vemi dleitch momentov pri uzdravovan je vedomie, e ns Boh miluje. Ke sme presveden o tom, e ns Boh miluje, meme by uzdraven z mnohch vec v naom ivote. o je zkladom skutonho vntornho uzdravenia? Je nm naa otvorenos, e sme milovan a e milujeme. ia, asto sa stva, e sa vo svojom ivote zameriavame viac na jeho negatvne strnky, a nie na pozitvne. Je to vemi dleit, pretoe v kadom z ns je vemi vea peknho. Nesstredme sa na negatvne, sstredme sa na pozitvne strnky naej osobnosti a budeme preva rados.

Vzor vo svtom Frantikovi

Myslm si, e ndhernm prkladom nm tu sli Frantiek z Assisi. Bol to mu, ktor dokzal vidie vo vetkom pozitvum. Bol to mu, ktor v ivote mnoho trpel, bol odmietnut

svojm otcom, jeho spolonci ho nechpali, mal na svojich rukch a nohch stigmy. Bol to mu pln bolesti, mal problmy s oami, bol vemi chudobn. Ke Pavol VI. vydal dokument o radosti, predstavil Frantika z Assisi ako vzor radosti. Ako je mon, e tento\mu, ktor toko trpel a mal tak ak ivot, me by prkladom radosti? No nielen to, rados sa stva aj charakteristickm znakom frantiknskej charizmy. Preo?/Lebo Frantiek videl ndheru v kadej veci, dokzal sa zjednoti s vtkmi, ktor spievali na Boiu chvlu. Skutone uzdraven lovek nie je ten, ktor nem problmy, ale ten, ktor doke vidie pozitvnu strnku na kadej veci, v kadej zleitosti. Kad z ns m problmy, ale medzi nami s tak, ktor sa zakn, a s aj tak, ktor doku eli problmom s odvahou. To je rozdiel medzi optimistami a pesimistami. Mu ma rovnak problmy, ale jeden z nich vid pozitvnu strnku problmu, druh zasa len jeho negatvnu strnku.

Dvaja alkoholici
Predstavte si dvoch alkoholikov, ktor maj radi pivo. Pred obidvomi z nich je vek pohr piva, do ktorho sa pomaly paj. Ke vypij polovicu, optimista sa pozrie na pohr a povie: , vaka Bohu, je tam ete polovica piva!" Pesimista sa takisto pozrie do pohra a zaplae: , Boe, u je tam len polovica piva!" Maj ten ist problm, iaden rozdiel, ale jeden je astn a daih smutn, jeden je pln radosti, lebo m ete polovicu piva, druh je smutn, lebo u polovica piva chba. Takto my reagujeme na problmy. S udia, ktor vidia len negatvne strnky vetkho, a tto potrebuj uzdravenie. Ale ten, kto doke vidie pozitvne strnky veci, je uzdravenm lovekom.

Diea Thomas
Ke sme raz v Indii prechdzali malou dedinou, pripojil sa ku mne lovek a optal sa ma, i chcem vidie malho Thomasa. Nevedel som, e esdesiatron lovek sa nazva dieaom a optal som sa: Kto je diea Thomas?" A povedal mi: Uvid." Zastavili sme sa vo vekom dome, kde "diea Tbomas" il. Bol to mu fyzicky vemi zdeformovan, nzky a len vemi ako chodil. Vidiac ho, poctil som k nemu scit. Zrove som bol trochu nahnevan na svojho spolonka, lebo sa mi zdalo, akoby chcel tohto mua vystavova ostatnm na oi a robi ou. Zaal som sa s nm rozprva a to, o mi povedal, bolo naozaj asn! Hovoril o Bohu ako uen teolg. Ba hovoril o Bohu ako o tom, s ktorm mal vo svojom ivote vemi jasn sksenos! Tak som sa dozvedel, e "diea Thomas" chod po krajine a rob duchovn cvienia. Rozprva sa s biskupmi, s klrom a rehonkmi. Toto bol uzdraven lovek, nemal iadne problmy so svojou deformciou. Hovoril so mnou vemi priamo aj o svojej chorobe a povedal mi: akujem Bohu. Viem, e ke idem predna, mnoh prdu len preto, aby videli moje deformovan telo. Nech prdu. Dleit je, e prdu a potom povaj Jeiovu blahozves!" Vidte, Boh me poui akkovek deformciu, akkovek chorobu na to, aby sa predstavil. Kto chce sli Bohu, nemus by zdravm lovekom, nepotrebuje ani vysok inteligenciu ani sksenosti. Potrebuje len jedno - pokoru. Vetko ostatn bude zbyton, bez vetkho ostatnho sa zaobde. Lebo Boh me poui akkovek nstroj, ale pod jednou podmienkou: e je pokorn.

Matka Tereza
asto som poul Matku Terezu z Kalkaty. Niekto, kto ju pova, by mohol poveda: Preo ju vlastne povam?" Hovorila vemi jednoduch veci, hovorila slov, ktor me poveda aj mal chlapec, ale mala vemi vek vplyv na svojich posluchov. Bola pokorn. Pamtm si

na jedno stretnutie v Rme, na ktorom sa zilo tyritisc kazov. Pri tejto prleitosti nm povedala: Boh vs nepovolal, aby ste boli spen. Povolal vs, aby ste boli pokornmi nstrojmi v jeho rukch." Ke sa jej raz novinri sptali: o je svtos", povedala: By svtm znamen robi mal veci s vekou lskou." My asto robme opak. Pokame sa o vek veci, ale s malou lskou. A to je dvod, preo zl nem z ns strach. Robme mal veci s vekou lskou, bume pokorn v tom, o robme a diabol bude musie od ns ujs! A budeme pravdivmi svedkami Krista.

Boh ns miluje ako Otec

Prbeh orlaa
Pouli ste, ako sa orlica star o svoje mlat? Ke mal orla zana rs a nastal as, aby sa nauilo lieta, matka orlica zoberie svoje mla a vynesie ho vysoko k oblakom. Viete si predstavi zdesenie malho orlaa, ktor sa nachdza kdesi vysoko medzi oblakmi a vbec nevie lieta? Ale to najhorie ete len prde. Ke matka vid, e je dostatone vysoko, otvor svoj zobk, v ktorom m uchyten orla, a dovol mlau, aby v tom vekom priestore natiahla krdla. Ale je to zbyton, mla vbec nevie, ako na to. Nastala tragick chva a orla so kladie zfal otzky: Preo mi to moja matka rob? Preo je ku mne tak zl? o som jej urobilo? Preo ma nemiluje? Var ma chce zabi?" A o urob matka? Ke vid, e malmu orlatii sa ete lieta nedar, jednoducho vzlietne pod orla, roztiahne svoje krdla, aby si na ne mla mohlo sadn. A potom ho znova znesie na zem. Podobn postoj zaujmame k Bohu aj my, lebo podobne s nami zaobchdza aj Boh. Obas aj ns vynesie vysoko hore medzi oblaky, medzi oblaky naich problmov, kde krime a volme: Kde si, Pane? Kde si, preo si ma opustil?" A v tej chvli aj s nami trp Boh, takisto ako matka orlica trp spolu s mlaom, ktor je pln strachu. Nemyslite si, e je to pre matku orlicu nieo prjemn, ke v tragickej situcii jej mla pad dole! Ale ona takto mus robi. Matka urite nebude riskova, nedovol, aby mla padlo dole na zem, a tak v pravej chvli zasiahne, dostane mla na svoje krdla a znesie ho dole na zem. A tto krsna symbolika sa objavuje aj v Psme, kde sa hovor, e Boh ns nesie na svojich perutiach ako orol (prov. Ex 19,4, Dt 32,11).

N prbeh
V tejto chvli mono prevate to, o orla, a ctite, e padte. Nechpete ni vo svojom ivote, ste znepokojen, ctite, ako by vs nikto nemiloval, ani Boh. A nedokete si odpoveda na iadnu otzku. Iba jedna vec je ist - e sa raz njdete na orlch krdlach. Mono nikdy nepochopte, preo sa vm urit veci v ivote prihodili, ale Boh to vie. Boh vs nenech len tak poletova vo vonom priestore, bez toho, aby vs nemiloval, alebo e by sa o vs nestaral. Boh chce, aby ste dozreli, chce, aby ste sa nauili otvori krdla a letie. A preto je potrebn v naom ivote utrpenie. Ak sa ma sptate na prinu mnohch ivotnch akost, nebudem vm vedie odpoveda, ale viem vm poveda jedno: verte, e Boh vs miluje. Ak si toto uvedomte, ak sa to budete snai preva, ak budete hrd na dstojnos Boch det, mem vs uis-tit, e mnoho vaich problmov sa strat. Najdleitejia sksenos v ivote je t, e ns Boh miluje.

Precme Boiu lsku

Sme vyryt do Boej dlane
Spomnate si na sta z Izaia (49,14-17), kde sa hovor, e sme vyryt do Boej dlane?! By vyryt do dlane jeho ruky znamen, e sme s nm vemi dverne spojen. Stva sa, e si aj chlapec cl vyletova meno svojej milej na ruku (Chudk, ako to dopadne, ke si njde nejak in dievinu...). Boh si ns dal vyletova na svoju dla, sme vyryt do Boej dlane. Ak sme aj hrienici, ak sa z ns stan zradcovia, Boh nikdy neodstrni nae meno zo svojej dlane. Takto ns Boh miluje a vol do dvernho spoloenstva s nm.

Pn je dobr pastier
Teraz si otvorte Psmo svt a spolone sa pomodlme dvadsiaty tret alm. Budeme ta vetci spolu a vemi pomaly: Pn je mj pastier, ni mi nechba: pasie ma na zelench paienkach. Vod ma k tichm vodm, duu mi osvieuje. Vod ma po sprvnych chodnkoch, vern svojmu menu. I keby som mal s tmavou dolinou, nebudem sa b zlho, lebo ty si so mnou. Tvoj prt a tvoja palica, tie s mi techou. Prestiera mi stl pred oami mojich protivnkov. Leje mi olej na hlavu a kalich mi napa a po okraj. Dobrota a milos bud ma sprevdza po vetky dni mjho ivota. A budem bva v dome Pnovom mnoho a mnoho dn.

Boh pozn kad detail nho ivota

Ke si pretame stotridsiaty deviaty alm, vidme, e Boh vstupuje do kadho detailu nho ivota a e ns miluje. Budeme ta vere l a 12 a pomaly, vetci spolone:

Pane, ty ma skma a. vie o mne vetko: ty vie, i sedm a i stojm. U zaleka vnma moje mylienky: i kram a i odpovam, ty ma sleduje. A vetky moje cesty s ti znme. Hoci ete slovo nemm ani na jazyku, ty, Pane, u vie, o chcem poveda. Obklopuje ma spredu i zozadu a kladie na ma svoju ruku. Obdivuhodn pre ma je tvoja mdros; je tak vek, e ju nemem pochopi. Kam mem ujs pred tvojm duchom a kam utiec pred tvojou tvrou? Ak vystpim na nebesia, ty si tam; ak zostpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripl krdla zorniky a ocitol sa na najvzdialenejom mori, ete aj tam ma tvoja ruka povedie a podchyt ma tvoja pravica. Keby som si povedal: "Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahal noc", pre teba ani tmy tmav nebud a noc sa rozjasn ako de. Tebe je tma ako svetlo. V Biblii meme njs viacej stat, kde Boh dva najavo, akou lskou miluje kadho jednho z ns. Miluje kadho z ns osobne. Niet pochb o tom, e Boh miluje slovensk nrod, ale je to ovea silnejie, ke poujem, e Boh miluje ma. Nemiluje ma ako jednho prslunka slovenskho nroda, ale miluje ma, ktorho pozn po mene. Boh pozn kad detail nho ivota. Aby ns presvedil o tejto skutonosti, pouva vemi pekn vrazy: Pozrite sa na vtiky, ktor lietaj okolo, s ich miliny, ale niet oni jednho, ktor by spadol, ktor by zahynul bez toho, aby o tom Boh nevedel. A nie ste azda vzcnej ako niektor z nich? Pozrite sa na kvety, na alie na lke, s ich miliny miliny a niet ani jednej, ktor by neobliekol Boh do krsnych iat. Nie ste azda vzcnej ako alie? Boh vie o vs vetko, aj ke vm vypadne o kn jeden vlas" (prov. Lk 12,22-31). Boh pozn kad detail nho ivota. On ns nielen stvoril, ale kad chvu sa o ns star. A nielen to, e ns pozn, ale pozn ns ako Otec.

Prbeh eny so zlomenou nohou

Raz som dostal lekciu v tejto veci od eny, ktor mala okolo esdesiat rokov. Vyuoval som

teolgiu a tomu, o vm rozprvam, som rozumel svojou mysou, ale zrejme nie svojm srdcom. Tto ena nm na modlitbovom stretnut rozprvala, o sa jej stalo. ila v dome so svojou tridsapronou dcrou, ktor bola na nkupoch. Do ich domu sa vchdzalo po schodoch. Ke dcra nebola doma, ena spadla na schodoch a zlomila si nohu. Mala vek bolesti a v tej chvli nedokzala ni robi. Na chvu sa jej zmocnila panika, lebo nevedela nikoho zavola, nevedela vsta. Potom ju vak nieo osvietilo a pomyslela si: Keby bol mj otec ete naive a zistil by, o sa mi stalo, preruil by kad svoju innos a priiel by tni na pomoc. Verm ja vbec tomu, e mm takhoto Otca v nebi? Verm alebo neverm, e mj nebesk Otec takisto vie, o sa mi stalo? Azda tento Otec neurob ni, aby pomohol svojej dcre?" A nevolala o pomoc, ale zaala chvli Pna za vetko, o sa jej prihodilo. Onedlho sa otvorili dvere a vstpila dcra, lebo si zabudla zobra peniaze na nkup. Pamtajte si: ak mte nejak problm, Otec o om vie. Nielene ho pozn, ale on sa s vam problmom aj zaober ako Otec. Mono dostanete in rieenie, in vchodisko, ako to, ktor ste si predstavovali. Urite, Boie plny s in ako nae, ale je ist, e vs vo vaom problme miluje a nie ste v om sami. A preto treba chvli Boha za to, e nie je len nam Bohom, ale aj nam milujcim Otcom.

Zveren modlitba
A teraz prejdeme k aliemu krtkemu zitku modlitby, v ktorej sa poksime precti Boiu lsku k nm. Budeme ta ryvok z proroka Izaia (49,14-17). Dnes budeme poas modlitby pouva svoje ruky, tak ako sme predchdzajci de pouvali svoje dchanie, svoju fantziu, svoju predstavivos. Pohodlne umiestni svoju prav ruku dlaou hore a nene do nej vlo svoju av ruku. Prav ruka, ktor je naspodu, predstavuje Otcovu ruku, av ruka symbolizuje teba, ako spova v Pnovch rukch. Sna sa preva tento moment vemi uvonene a aj ruky maj uvonen. Ak cti naptie vo svojej avej ruke, sna sa ju pohodlne umiestni v ruke Otca. A teraz prec rados dieaa, ktor Otec dr vo svojom nru a prostrednctvom Biblie hovor: Ale Sion povedal: Pn ma opustil, Pn na ma zabudol." i zabudne ena na svoje nemluva a nem zutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Ha, do dlan som si a vryl, tvoje mry s vdy predo mnou. Nhle prili tvoji stavitelia a t, o a brali a pustoili, odili od teba. Pn a miluje, pozn a po mene. Nie si iba slo, si jeho dcra, si jeho syn, milovan dcra, milovan syn. Nech s tvoje hriechy akkovek, Boh a miluje. Nech je tvoja minulos akkovek, on a miluje. Nech bol tvoj ivot akkovek, on a miluje. Miluje a pre teba samho. Miluje a, lebo a pozn po mene. Prijmaj, vstrebvaj tto lsku, ktorou a Boh miluje. Otvor svoje srdce a dovo mu, aby a miloval. Prec jeho lsku, ktorou a miloval ete v lone tvojej matky. Prec jeho lsku, ktorou a zahrnul vo chvli tvojho narodenia.

Prec jeho lsku, ktor sa a dotkala poas detstva, nech boli tvoje sksenosti akkovek. Svojou lskou sa dotka aj tvojho dospievania. Dotka sa vetkch tvojich zranen a rn, ktor si v tomto obdob util. Dotka sa tvojej mladosti a vetkch trpen, ktor si v mladosti mal. Dotka sa predovetkm tch chv, ke si sa ctil nemilovan. Pane, zapl tieto chvle bez lsky. Me ena zabudn na plod svojho lona? I keby ona zabudla, ja na teba nezabudnem. Pozri, tvoje meno je vyryt v mojej dlani. Si pre ma vemi vzcny, si pre ma perlou. Poslal som na zem svojho Syna, aby za teba zaplatil. Ni ti to nehovor? Ak si mysl, e a nemilujem, ura ma. o ete mem pre teba urobi? Ako ti mm dokza svoju lsku, ako a o nej mem presvedi? Prec rados z toho, e a milujem. Oddchni si v mojich rukch. Drm a vo svojich rukch a napam a lskou. Bu hrd, e a tvoj Boh miluje. Pane Jeiu, akujem ti za tvoju lsku. Prosm a, odpus mi vetky tie chvle, ke som si myslel, e si ma opustil. Teraz mem zaa i novm ivotom, v ktorom mi dva silu tvoja lska. Zostate v tichosti a precte, ako do vs Jei vstupuje cez vae dchanie. Jei dchol na apotolov a dal im Svtho Ducha. Boh dchol na Adama a ten oil. Prosm a, Pane Jeiu, aby si aj na ma dchol, aby tvoj ivot a tvoja lska naplnili kad as mjho tela, ducha a due. Amen. Slva Otcu i Synii i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Hriech a rany po hriechu

Tri kategrie hrienikov
akujme Pnovi za to, e meme zaa nov de. Urite sme ho u zaali tm, e sme chvlili Pna. A teraz ho prosme, aby otvoril nae srdcia a aby sme mohli pova jeho slov. Ak si spomnate, hovorili sme o rozlinch aspektoch uzdravovania. Dnen de budeme venova duchovnmu uzdravovaniu. To zna, e sa budeme zaobera hriechom v naom ivote, a to nielen hriechom ako previnenm, ale aj hriechom ako zranenm. Skr, ako by sme pokraovali, chcel by som vm odovzda niektor mylienky psychiatra Karla Menningera. Tento psychiater hovor, e vznice a stavy pre mentlne chorch s preplnen, lebo modern lovek nedoke spozna svoj hriech. Karl Menninger zarauje hrienikov do troch kategri. Tvrd, e kadho loveka mono zaradi do jednej z nich, lebo kad lovek je hrieny. Kedykovek hreme, meme k hriechu zauja trojak postoj.

Hrienici vzni
Prv postoj je postojom loveka, ktor si mysl, e u je prli neskoro, aby nieo vo svojom ivote zmenil. Vie, e je vinn, vie, e je hrienik, ale je presveden, e sa nedoke zmeni. Vie, e m sklon k vzbure, e je homosexul, vie, e ti po ene, ktor patr inmu, ale mysl si, e s tm neme ni robi. Toto je postoj hrienika -vza. Vze vie, e je vinn, e je zloinec, ale si mysl: U to nemem zmeni. U je vemi neskoro. Aj keby som sa zmenil, spolonos by ma neprijala. Toto je mj osud. Toto je ivotn cesta, po ktorej musm kra. Som zloinec a zomriem ako zloinec." A preto sa ani nepoka zmeni sa, lebo never, e by sa mohol zmeni. Stretvam sa s mnohmi kresanmi aj nekresanmi, ktor prevaj postoj vza. Hovoria naprklad: Som vemi nervzny. Viem, e je to zl, ale tak je moja povaha. Nemem s tm ni robi. - Pouvam vulgrne slov. Viem, e je to zl, ale neviem s tm ni robi. - Som pln agresvnych sklonov, ale nijako si nepomem, tak je u moja povaha. - Som zlostn, hnevliv, ale je to len dsledok mjho predchdzajceho ivota, nemem to zmeni. - Stle sa dopam masturbcie, ale je to tak u od mjho detstva a nijako nemem zmeni ani toto. - Som homosexul, ani na tomto ni nedokem zmeni. - Holdujem alkoholu, som alkoholik, nijako to vak nemem zmeni. A tak ijeme - navame spolu s naimi hriechmi. Je mon, e so svojm hriechom neshlasme. Je mon, e sa na seba hnevme pre urit hriech, ale: Nemem to zmeni. Ni s tm nedokem urobi. Prosm vs, berte ma takho, ak som." Toto je postoj mnohch hrienikov. A nebume prekvapen, ak aj my zistme, e je v naej osobnosti urit oblas, o ktorej si myslme, e tam ni nememe urobi, ni nememe zmeni. Ak objavujeme v sebe tento postoj, blokujeme Jeiovo inkovanie. Pn je k nm milosrdn, ale napriek tomu je blokovan vo svojom psoben. To preto, lebo predstupujeme pred neho nie ako pacienti, nie ako chor udia, ale ako vzni. V naom ivote zvisme od mnohch vec. Tieto zvislosti mu by vemi siln, ke zvisme od alkoholu, drog, jedla, spnku, fajenia... Zvislos u ien sa me prejavi v tom, e potrebuj neprestajne upratova dom a preto nemaj as na ni in. Niektor zvislosti sa mu sta naou druhou prirodzenosou, o meme vyjadri takto: Je to pre ma dleit, nikdy som sa nenazdal, e by som mohol by uzdraven, a preto s tm ni nerobm. Je to moja druh prirodzenos." Takto slov vyjadruj postoj vza. A Kar Menninger hovor, e

hrienici prevajci tento postoj, nikdy nemu by uzdraven.

Duevne chor hrienici

Potom je tu druh postoj, o to je postoj duevne chorho loveka, ktor never, e je chor. Nemysl si, e to, o rob, by mohlo by zl. Nem pocit viny a je presveden, e je na sprvnej ceste. Tomuto duevne chormu lovekovi kad hovor, e je chor, ale on tomu never. Kad vie, e potrebuje lieenie, ale on si mysl, e terapiu potrebuj t druh. D sa poveda, e on je jedin, ktor nevie, e je chor. Duevne chor lovek je slep na svoj hriech. Jeho heslom s slov: To nie je moja vina." Na vine s vdy in. Naprklad mu poviete: Si hnevliv" a on povie: no, som, ale na vine je moja ena." Alebo: Hovorte, e pijem. no, pijem, ale viete, kto je na vine? Je to vina spolonosti." Takto lovek nikdy nepreberie zodpovednos za svoj hriech. A ak nie je schopn prevzia zodpovednos za svoj hriech, neme by ani uzdraven. Ak drogovo zvisl lovek ide na liebu, prv otzka, ktor mu poloia, je tto: Preo uvate drogy?" A odpove znie zvyajne takto: Beriem drogy preto, lebo sa nectim by milovan ani svojm otcom, ani svojou matkou". A logicky z toho vyplva, e proces lieby potrebuje otec alebo matka, a nie tento lovek. In mono povie: Uvam drogy kvli mojim priateom." V poriadku, ale potom zoberte sem a zapojte do tohto programu svojich priateov. A km si takto lovek neuvedom, e berie drogy preto, lebo ich bra chce, neme zaa lieebn program. Tento lovek potrebuje prevzia zodpovednos za svoje skutky. Takisto, ako aj my musme precti zodpovednos za svoje hriechy. Predstavte si enu, ktor prichdza na spove a hovor, e je vemi nervzna, ale vetku vinu na tom m jej mu. Teda ona nie je hriena. Mu je hrienik. Ke takto udia prichdzaj za mnou, ptam sa ich: Nao ste sa prili spoveda?" Obas hovorievam: Prichdzaj ku mne sam nevinn udia..."

Zdrav hrienici
Zdrav hrienik je poda Menningera lovek, ktor sa pozrie na seba, skontatuje svoj stav a d sa do procesu uzdravovania. On vie, e je hrieny, ale je presveden, e sa me zbavi svojich hriechov. Zd sa to by protireiv hovori o hrienikoch a na druhej strane ich nazva zdravmi hrienikmi. Ale tento vraz je sprvny, lebo ide o loveka, ktor uznva, e m hriech a z toho vyplva, e chce by aj uzdraven. Aby sme mohli by uzdraven, je dleit, aby sme sa vedeli dotkn svojich rn, aj ke nm to spsob boles. Mono to lepie pochopme vtedy, ke si vysvetlme tzv. Johari okno.

Johari okno
Psycholgovia hovoria, e n ivot je akoby okno rozdelen priekami na tyri ast.

Prv as okna
Prv as okna predstavuje t as mojej osobnosti, ktor poznm a ktor je znma. aj ostatnm uom okolo ma. S urit veci v mojom ivote, ktor jednoducho nie som schopn ukry: Som mu, som star, pochdzam z uritej kultry, ktor predstavuje krajina Malta, som kaz - je tu vea podrobnost, ktor poznm aj ja, ale ktor poznte aj vy a nemme s tm iaden problm. Ak budeme trvi niekoko dn spolu, objavte aj niektor rysy mjho charakteru. Toto je prv as okna. V osobnosti kadho jednho loveka sa nachdza toto okno, ktor pozn on sm i udia okolo neho.

Druh as okna
Potom je tu druh as mojej osobnosti, ktor poznm ja, ale ktor vy nepoznte. U kadho z ns to predstavuje urit privtny sektor, ktor by som nerd odhaoval. Sem patr mj skromn, intmny ivot, moje mylienky, tby, moje osobn city, moje sklony. Je to t as mojej osobnosti, ktor nepozn nikto. Tto as poznm ja, ale pred ostatnmi je ukryt. Tento priestor odhaujem iba Bohu, mono ho odhalm kazovi alebo spovednkovi, ale nikomu inmu. Tto plocha je vm neznma, pre vs je v tme. No pre ma je preniknut svetlom, lebo ju poznm.

Tretia as okna
Potom je tu tretia as okna, s ktorou je to u vnejie. Tto as osobnosti predstavuje oblas, ktor poznaj in, ale ktor nepoznm ja. Naprklad, kad z vs hovor, e som iarliv. Potom prdete za mnou a poviete mi: Myslm, e ste iarliv." A ja vm poviem: Kto? Ja?" Vy vetci viete, e som iarliv, len ja jedin o tom neviem. Vidte, e je tu urit as v naej osobnosti, ktor je otvoren pre inch, ale je uzavret pred nami. Prve preto je nm niekedy vemi ak s za nejakm lovekom a poveda mu, o si o om myslme. Ale takisto me by ak aj pre inch ud prs za mnou a poveda mi, o si o mne myslia. Lebo nie sme schopn otvorene prija to, m v skutonosti sme. Tretia as okna predstavuje aj mentlnu chorobu. Ostatn vedia o nejakej mojej chybe, ale ja o nej neviem. Keby ste navtvili stav pre mentlne chorch, mohli by ste sa stretn s lovekom, ktor vm povie: Ja som Napoleon." Samozrejme, kad vie, e nie je Napoleon, iba on to nevie. A to je mentlna choroba. Tretia as okna teda predstavuje slep miesta, ktor nie s predo mnou odhalen.

tvrt as okna
tvrt as okna predstavuje oblas, ktor je ukryt aj predo mnou, ale aj pred inmi. Je to oblas, ktor nepoznm ani ja ani vy. To je to neznme, tmav miesto v mojej osobnosti. Toto slovo neznme" oznauje aj pozitvnu, ale aj negatvnu skutonos. V mnohch z ns s charizmy, ktor ete nevyli na svetlo, lebo nebola prleitos, aby sa prejavili. Ale je v ns aj negatvna oblas a mnoh negatvne veci sa v ns neprejavili prve preto, lebo nemali prleitos sa prejavi. Nikdy som v ivote ni neukradol, ale me sa sta, e sa dostanem do takch okolnost, ke budem cti nutkanie nieo ukradn. A nikdy som o tejto svojej slabosti nevedel. Me teda prs v ivote chva, ke sa tto slabos prejav. V kadom z ns sa teda nachdzaj tieto tyri aspekty osobnosti. Ak chcete odmera svoju zrelos, tak sa muste riadi iba prvm oknom, ktor reprezentuje t as osobnosti, ktor poznm aj ja a ktor poznte aj vy. m viac sa mi podar odhali zo seba, tm viu slobodu nadobdam. Ako vidte, poznme len vemi nepatrn as svojej osobnosti a slobodn sme len v tej oblasti, ktor poznme nielen my, ale aj in udia. o sa tka alch troch oblast nho ivota, v nich neprevame skuton slobodu. Skutone slobodn budeme vtedy, ke prv okno rozrime, m sa zvyn tri okienka zmenia. Pozrite sa na svtho Pavla, ako sa prihovra Rimanom. Pred vetkmi umi mohol slobodne hovori o svojom hriechu. Nemal iadne ambcie. Mohol poveda tm, ktor ho mali radi: Som lovek z msa a krvi, uznvam, o je dobr, ale robm opak" (prov. Rim 7,14-23). Pozrime sa na Jeia. Ani on nevhal pred oami vetkch ud vykria to, o ctil: Boe mj, Boe mj, preo si ma opustil?" (Mt 27,46). Vimnime si tto ohromn slobodu! Sme aj

my tak slobodn, ako bol slobodn svt Pavol, svt Peter a ostatn? Ak prevame krzu viery, sme schopn prs pred bratov a sestry a poveda im: ..Bratia a sestry, dnes prevam krzu viery. Prosm vs, modlite sa za ma!"? Kde je moja sloboda, kde je moja skuton sloboda? V om spovaj moje zvislosti? Ako vidte, lovek je slobodn od hriechu vtedy, ke sa oslobod aj od zvislost, ktor ho k hriechu ptaj.

Uzdravovanie rn spsobench hriechmi

Kardinlovi Suenensovi, ktor bol na nvteve v Rme, ist novinr raz poloil otzku-. Monsignor, o je to svtos?" A kardinl vemi jednoducho odpovedal: Pre ma svtos spova v tom, e si lovek uvedomuje, e je hrienik." Kardinl nepovedal, e svtos spova v tom, e nemme iadne hriechy, ale e si uvedomujeme, e sme hrieni. Len o si toti uvedomme, e sme hrieni, meme zaa proces uzdravovania. Ak ideme na spove, vyznvame sa zo svojich hriechov. Ke povieme svoj hriech poas spovede, n hriech je odpusten. Ale to ete neznamen, e rana, ktor po hriechu ostala, je tie uzdraven. Preto potrebujeme aj uzdravenie rn spsobench hriechmi. Toto uzdravovanie sa nedeje naraz, ale postupne, predstavuje proces. v ktorom treba prejs niekokmi fzami.

Pripusti svoj hriech

Vetci vieme, e sme hrienici, ale vari to aj pripame? Predstavte si, e pjdem do kaplnky pred Eucharistiu, budem tam oplakva svoje hriechy a poviem Pnovi: Pane, odpus mi, lebo som vemi pyn." Potom vyjdem z kaplnky, stretnem svojho priatea, ktor mi povie: Chcem ti nieo poveda. Myslm si, e si vemi pyn lovek." (Vidte, ni som nepovedal a rozosmiali ste sa. Lebo to nepripate!) Pred Pnom som plakal, ale to nebolo primn. Mono sa na tohto loveka oborm a poviem: Kto si ty, e mi hovor, e som pyn?!" Prijmame svoj hriech stami pred Pnom, ale neprijmame ho srdcom. A tak sa asto stva, e vetci hovoria o naom hriechu, ale my ho neprijmame. Preto kardinl Suenens hovor, e len o uznme svoj hriech, vydvame sa na cestu svtosti. Ak ma bol hlava a viem, e je to boles hlavy, poviem: Bol ma hlava." Ak mi niekto povie: Zd sa, e a bol hlava", odvetm: no, je to pravda, bol ma hlava." Ale o sa tka mjho hriechu, poviem Pnovi, e som hrieny, ale nie som o tom presveden a nepripam to pred inmi. Nechcem, aby mi niekto povedal, e som hrienik. A to je dvod, preo sa svojho hriechu nememe zbavi: Nepripame ho.
Prklad svtho Pavla

Pozrime sa na niektorch ud v Cirkvi, ktor boli skutone slobodn, o sa tka hriechu. A istotne jednm z najvch vzorov v tejto oblasti je svt Pavol. Odporam vm, aby ste si pretali siedmu kapitolu Listu Rimanom, kde sa svt Pavol pred komunitou Rimanov predstavuje ako vek hrienik. Pretajme si niekoko viet z tohto listu: Vieme, e zkon je duchovn, ale ja som telesn, zapredan hriechu. Ani nechpem, o robm, lebo nerobm to, o chcem, ale robm to, o nenvidm. No ak robm to, o nechcem, priznvam zkonu, e je dobr. Potom to vak u nerobm ja, ale hriech, ktor vo mne sdli. Viem toti, e vo mne, to jest v mojom tele, nesdli dobro; lebo chcie dobro, to mi je blzko, ale robi dobro nie. Ve nerobm dobro, ktor chcem, ale robm zlo, ktor nechcem." (Rim 7,14-19)

Svt Pavol hovor, e vie, o je dobr, aj ti robi dobro, ale potom rob pln opak toho, o vid ako dobr. Nazva sa otrokom, ktor je vydan napospas hriechu: ,Ja neastn lovek! Kto ma vyslobod z tohoto tela smrti? Ale nech je Bohu vaka skrze Jeia Krista, nho Pna, ktor ma urob slobodnm!" (prov. Rim 7,24-25). Kto ma vyslobod z tohto smrtenho tela? Tu Pavol vzahuje svoje slov aj na tie praktiky, ktor sa v Rme uskutoovali. Hovor: Kto ma vyslobod z tohoto hriechu, z tohoto tela, vydanho napospas hriechu" a mysl aj na to, e hrienik bol v Rmskej ri vinou vydan mueniu. asto sa stvalo, e zloinca alebo vraha priviazali k jeho obeti a takto ho nechali postupne umiera. Nezabili ho hne, ale vydali ho na pomal smr. Svt Pavol hovor, e tm istm spsobom sa aj on cti by priptan k hriechu a zviazan s nm. Preto sa pta: Kto ma vyslobod, kto ma odviae?" A hovor, e iba Jei ho oslobod od mtveho tela hriechu. Vidte, Pavol bol slobodn lovek. Nebol bez hriechu, ale bol zdravm hrienikom. Teda pripustime, e sme hrieni, ako to pripame na zaiatku kadej svtej ome, ke poas konu kajcnosti hovorme: Vyznvam.... i vm, bratia a sestry, e som vea zhreil..."

Prija zodpovednos za hriech

Pokia si neuvedomme, e sme chor, nejdeme k lekrovi. Pokia si neuvedomme, e sme hrieni, nepotrebujeme ani Spasitea. Spasitea zaneme potrebova a vtedy, ke si uvedomme, e sme hrieni. A je vemi dleit, aby sme prevzali zodpovednos za svoje hriechy. asto sa vyhovrame a ukazujeme prstom na inch ud a na okolnosti, napr. ke hovorme: M pravdu, som hnevliv, ale je to tvoja vina, alebo to zavinili nejak okolnosti... alebo to zavinilo prostredie, v ktorom ijem... nie je to moja vina...a pokia to nie je moja vina, nenesiem za to ani zodpovednos." A pokia neprijmeme zodpovednos, nememe sa ani uzdravi. Preto hovorme, e zdrav hrienik je lovek, ktor prijma zodpovednos za svoje hriechy. Prija zodpovednos za hriech ete neznamen, e nutne musme prija aj vinu. Ak spadnete a zlomte si nohu, tak to ete nemusela by vaa vina, e ste si nohu zlomili. Ale muste si uvedomi, e noha je zlomen. Je zbyton v tejto situcii poukazova na inch a osta lea so zlomenou nohou. Namiesto toho, aby ste nadvali na druhch, ktor s mono na vine, radej sa zamerajte na svoju nohu a nieo urobte. Mnoh udia trvia roky a roky nadvanm na tch, ktor spsobili ich utrpenie, ale nerobia ni preto, aby boli uzdraven. Ke ns udia doku vyprovokova k hriechu, iba odhalia, o v ns v skutonosti je. Ak napr. otvorte okn a ja dostanem ndchu, no ostatn nie, to bude znamena, e otvorenie okna odhalilo moju slabos. Ak ma vyprovokujete a ja sa nahnevm, nie je to vaa vina. Iba ste mi pomohli odhali slabos, ktor je vo mne, a to znamen, e nie som dos siln. Preto zopakujem to, o povedal kardinl Suenens: Od chvle, ke uznm, e som hrieny, sa zana moja cesta svtosti." By zdravm hrienikom znamen ma Jeia na svojej strane. Jei ma neodmieta kvli tomu, e som hrienik. Jei ma nemiluje menej, ak som hrieny. iaden mj hriech neumenuje lsku, ktorou ma Jei miluje. Mj hriech iba blokuje prliv jeho lsky. A to je dvod, preo mi chce odpusti. Jei chce, aby som bol znova otvoren prdu lsky, ktorou ma zaha. Jei nechce iba odpusti mj hriech, ale chce aj uzdravi ranu, ktor je prinou hriechu. Pouvam vraz by uzdraven z hriechu", nielen ma odpusten hriech", lebo sa me sta, e mi hriech bude odpusten, ale nebudem uzdraven zo svojho hriechu. asto je hriech odpusten, ale rana ete nie je vylieen. Ako sme u hovorili, mem odpusti nejakmu

loveku a vtedy aj Boh odpa mne, ale to neznamen, e je uzdraven aj rana, ktor je prinou hriechu. Kad z ns potrebuje prejs procesom uzdravenia, aby sme boli kompletne uzdraven.

Objavi kore hriechu

Ke sa vyznvame zo svojho hriechu, prv vec, ktor treba urobi, je zabudn na vyznvan hriech. Nedovome, aby ns diabol znepokojoval hriechmi z minulosti. asto hreme, Boh nm odpust, ale potom nedokeme odpusti sebe. A diabol sa ns sna znepokoji a vyvola v ns strach zo zatratenia, prve kvli hriechu z minulosti. Musme zabudn na hriech, ale ako sa nm zabda na ranu, ktor po hriechu ostva. Teraz mus prs k uzdraveniu korea hriechu. Bume v tejto veci vemi konkrtni.
Prbeh zneuitho dievat

Raz prila za mnou jedna dievina a bola vemi ustarosten. Chcela nieo urobi so svojm ivotom, ale nedokzala to. Chcela sa vyvarova vetkch okolnosti, ktor ju privdzali do hriechu, ale nijako sa jej nedarilo. Tak sme sa snaili njs kore problmu. A problmom bolo to, e ako diea bola pohlavne zneuit. Toto zneuitie v nej vyvolalo vek hnev voi muom. Tento problm u nej postupne narastal, a sa stala lesbikou. Mnoh jej hovorili, e je u neskoro, e tto choroba je pre u druhou prirodzenosou. Ale nebola to jej druh prirodzenos, bola to rana, ktor potrebovala uzdravenie. Hlavnm problmom u tohto dievaa nebol hriech pohlavnosti, ale to, e nevedela odpusti loveku, ktor ju zneuil. Vetko silie, ktor mala neskr vyvin, sa nemalo zamera na vyhbanie sa tomuto hriechu, ale na odpustenie loveku, ktor ju zneuil. Bolo to pre u vek utrpenie, ale ke dospela k bodu, e odpustila loveku, ktor jej to vetko spsobil, vetky ostatn rany sa zaali uzdravova. Dnes je z nej normlna ena, je vydat a m pekn rodinu. Aj vaka tomu, e tu bol lovek, ktor dokzal s s ou do hbky a njs kore jej problmu. Hriech, ktorho sa dopame, je len pikou adovca. Viete, e z adovca, ktor sa nachdza v mori, tr nad vodou iba jedna osmina, ostatn as sa nachdza vo vode. Aj nae hriechy, zkosti, pcha, nae sexulne sklony - to vetko je len pika adovca. Kore je niekde hlboko dole. Pn nm chce nielen odpusti n hriech, ale chce ns aj uzdravi. Pn chce vstpi do naej osobnosti hlbie a odreza kore hriechu raz navdy. Pri kadom hriechu treba s k jeho koreu. Som, naprklad, lovek vemi hnevliv - ale preo? Som ena vemi iarliv - ale preo? Vdy odsudzujem druhch - ale preo? Mm vek sexulne problmy - ale preo? Tieto otzky vyvolvaj potrebu, aby sme ili do hbky a objavili kore svojho hriechu. Aj kad zvislos, ktor mme, m svoj kore. Aj sstavn upratovanie domu m svoj kore. No musme by opatrn pri jeho urovan, lebo kore rovnakch problmov je u kadho loveka in. Naprklad, s traja udia, ktor s zvisl od fajenia. To neznamen, e kore ich problmu je ten ist. Mme napr. tri eny, ktor maj upratovaciu mniu, to ale neznamen, e u vetkch troch je kore problmu rovnak. Ale kore tu je a treba ho s Boou pomocou objavi. Niekedy je plne zbyton bojova proti hriechu, ak sa nm nepodar njs a vykoreni jeho kore. Njs kore hriechu vak nie je vdy jednoduch. Niekedy to trv dlh as, km ho objavme. To vak neznamen, e sa nemme modli za uzdravenie, km kore svojho hriechu neobjavme. My ho mono nepoznme, ale Jei ho pozn. A preto treba Jeia neustle prosi, aby nm pomohol odstrni to, o ns zvzuje.

Ke zhreme, ideme na spove, modlme sa, ale stva sa, e znova upadneme do toho istho hriechu. Potom sa znova sa modlme, ale znova upadneme a zd sa nm, e sa hriechu nikdy nezbavme. Nie je to preto, e by sme nemali dobr vu, e by sme nevyvinuli vetko silie alebo e by Boh nepoval nau modlitbu. Je to jedine preto, e sme ete nenali kore svojho hriechu a nezlikvidovali ho. Poviem vm prklad: Prdeme za svojm spovednkom a vyznme sa z hriechu seba-ukjania. On ns rozhre, ale ete sme sa z hriechu neuzdravili, lebo sme neobjavili jeho kore. Mono preto sa sstreujeme prve na tento hriech, lebo sa nectime by milovan, mono sme boli v detstve sexulne zneuit, alebo je tam ete nieo, o by sme mali objavi. Koreom viny sexulnych chyliek je nedostatok sebaistoty, sebaodmietnutie alebo negatvna sexulna sksenos v detstve. Niekedy nm aj psycholg me pomc objavi kore nho hriechu. Ale potom potrebujeme Jeia, aby nm ho pomohol uzdravi. Psychoterapia nesta, ak sa chceme uzdravi aj z korea nho hriechu, najm ak je vemi hlbok.
Hnev na predstavench

Poviem vm ist prbeh, ktor sa stal poas prvho seminra, ktor som mal v eskej republike. Bolo to pre ma nieo prekvapujce. Na tomto seminri sa zastnilo viac zasvtench sestier a kazov a zistil som, e mnoh z nich prechovvaj vek hnev voi svojim predstavenm. D sa poveda, e to bol veobecn hnev, aj proti biskupovi, aj proti provincilnej predstavenej. Skutone som nechpal, ako je to mon, e udia pochdzajci z rozlinch skupn a dokonca aj z rozlinch oblast, maj ten ist problm. Tak sme sa vetci spolone zili, aby sme skmali, ak je kore tohto hnevu. Poas rozliovania sme zistili, e ich hnev nebol zameran na predstavench osobne, ako skr na reim, poas ktorho predtm ili. Bol v nich hnev zameran na predstaviteov komunistickej strany a tento hnev sa po zmene reimu pretransformoval na kadho, kto slil slubou autority. Teda boli zameran na nieo, o bolo typick pre ich minulos, ale o sa prenieslo do ich sasnho ivota.

Obetova svoj hriech Pnovi

Pri naich vahch o hriechu ete spomenieme jednu dleit vec. Ke vkladme svoj hriech do Pnovch rk, musme mu da monos uzdravi ns takm spsobom, akm on chce. asto nie sme dostatone siln, aby sme sa sami uzdravili a vyhli sa hriechu. Vynakladme na to obrovsk energiu, a predsa neuspejeme. Vtedy nastva as odovzda Pnovi svoj hriech ako dar. Mono sa vm to zd by divn, ale rd by som vm vyrozprval prbeh o svtom Hieronymovi, ktor v Betleheme prekladal Bibliu z pvodnch jazykov do latininy.
Prbeh o svtom Hieronymovi

Jednho da - bolo to na Vianoce - mal svt Hieronym videnie. Zjavil sa mu Jei a obrtil sa na neho: Hieronym, dnes je de mjho narodenia. Daj mi nejak darek!" Hieronym odpovedal: Pane, a o ti ja mem da? Ak dar ti mem ponknu? Najv dar, ktor ti mem da, je preklad Biblie. Zober si ju, zober si prcu vetkch rokov strvench prekladom. Ja som ochotn Bibliu aj spli, spli cel dielo, o som vykonal." Ale Jei odpovedal: akujem ti, Hieronym, za tvoju vekodunos, ale ja chcem od teba nieo plne in." o ti teda mem da, Pane? Ak chce, darujem ti svoj ivot. Zober si mj zrak, mj sluch! Zober si cel mj ivot, zober si okovek, o chce! Som ochotn za teba aj zomrie." A Jei mu povedal: Hieronym, akujem, ale vetko to, o mi chce da, patr mne. V tchto daroch by si mi len vrtil to, o m odo ma. Chcem nieo, o patr iba tebe." A Hieronym odpovedal: Nemm ni, o by bolo iba moje. o ti mem da, o patr iba mne?" A Jei

mu odpovedal: Hieronym, daj mi svoje hriechy, iba tie s tvoje!" o znamen da svoje hriechy Jeiovi? Znamen to poveda Pnovi: Pane, zni moje hriechy takm spsobom, akm ty chce!" asto sa nm nedar bojova proti svojmu hriechu a to prve preto, lebo bojujeme proti nemu svojimi vlastnmi silami. My nemme na to silu, aby sme zvazili nad svojm hriechom. Potrebujeme na to Boiu silu. A Boh je pripraven, aby nm tto silu dal. To, o Boh od ns dnes iada, je nieo vemi jednoduch, ale zrove vemi ak. Jei nm dnes hovor: Odovzdaj mi svoj hriech!" A odovzda svoj hriech Pnovi znamen da mu svoj hriech, aby s nm naloil tak, ako on chce. Je to nieo podobn, ako ke prdeme za lekrom a povieme mu: Tu som. Robte so mnou, o chcete, len ma zbavte mojej choroby! Urobm, okovek mi poviete, nech ma to stoj okovek. Chcem by zdrav!" A plne sa odovzdme do rk lekra, ktormu dverujeme. Lekr je slobodn a me robi s nam telom to, o uzn za potrebn, aby ns uzdravil. Dovolme mu, aby nm dal anestetikum, aby otvoril nae telo, priom sa ho vbec neptame, o rob vo vntri nho tela. Me ns zabi, ale me ns aj uzdravi. Vbec nevieme, o sa po jeho zsahu s nami stane. D sa poveda, e pred kadm jeho zsahom stojme so zavretmi oami. Ak nm naprklad povie, e musme prerui svoju prcu na es mesiacov, bude to sce vek problm pre rodinu, ale urobme to. Ak nm povie: Budete potrebova na zkrok vemi vea peaz", urobme vetko pre to, aby sme ich zskali. Na tieto skutky sme schopn len preto, lebo sme urobili jedno rozhodnutie a to rozhodnutie bolo spojen s tm, e chceme by uzdraven. ia, asto viac dverujeme lekrom ako Bohu. Bohu nedverujeme plne a myslme si, e ns vyuije. Nie je azda Boh dveryhodnej ako lekr? Ak mme nejak hriech, ak ns trpi pcha, masturbcia, iarlivos, hnev, vzbura, okovek, oho nie sme schopn sa zbavi, vlome ho do Jeiovch rk a povedzme mu: Pane, toto je mj dar. Pane, tu je mj hriech. Ja som s nm u bojoval mnoh roky, ale nepodarilo sa mi nad nm zvazi. Ale teraz je tomu u koniec. Teraz ho chcem odovzda tebe. Rob s nm, o chce, len ma z neho uzdrav! Som ochotn urobi, okovek mi Povie. Ak ma chce pokori, som na to pripraven. Rob, o chce, Pane, len a prosm, aby si ma uzdravil!" Zd sa to by jednoduch, ale je to vemi ak. Vystavujete sa riziku, e Boh s vami urob nieo, o sa vm nebude pi. Je to vak jedin spsob, ako mete by uplne uzdraven. Je to to ist, o povedal Jei svtmu Hieronymovi: Nepotrebujem tvoju Bibliu, nepotrebujem tvoj zrak, tvoj sluch, ale potrebujem tvoj hriech. U "la neblokuj v tom, aby som a mohol uzdravi!" Dleit je uvedomi si, e Boh ns miluje aj s naimi hriechmi a v naich hriechoch. Pripomeme si podobenstvo o mrnotratnom synovi, ktor ns me naozaj povzbudi (prov. Lk 15,11-32).
Mrnotratn syn

Mrnotratn syn si povedal: Vstanem a pjdem k svojmu otcovi." Nebolo ahk vyda sa k otcovmu domu. Predtm ete odiiel do vzdialenej krajiny a myslel si, e ke odde spred otcovho dohadu, bude slobodn a bude si mc robi, o len chce. Nebesk Otec nm dal dar slobody. Urite mu je to, ke odchdzame, ale dovol nm, aby sme odili. Nikdy nm nepreka, aby sme sa dopustili hriechu. No nie je to Nebesk Otec, ktor ns trest za nae hriechy. Trest ns n hriech. Aj mrnotratn syn musel zaplati cenu za to, e odiiel, a tou cenou bol hlad. Jeho srdce bolo przdne, ale przdna bola aj jeho myse a aldok. Nemal jedlo, dokonca nedostval ani to, o dvali prasatm.

A tak zaal uvaova: Som tu, lem na zemi, nemm o jes a pi. km v dome mjho otca je dostatok chleba. Vstanem a pjdem k mjmu otcovi!" A to bola chva jeho-konverzie. Bol obleen v neistom odeve, ale nedb o, je zameran na Otca. Keby sa bol zahadel na svoje aty, pravdepodobne by nebol pokraoval v ceste za otcom, lebo by sa bol hanbil. A otec ho vyzeral, akal na neho. Ke sa stretli, otec sa nepozeral na jeho pinav aty, ale ho objal v nich. Nepovedal mu: Cho, umy sa, oble si ist odev, daj si kvu a potom pr a ja a objmem." Nie, objal ho v jeho hriechu. Hriech syna neumenil otcovu lsku. Neshlasil s jeho hriechom, ale miloval ho takho, ak je, lebo to bol jeho syn. Boh neshlas s nam hriechom, ale aj napriek tomu ns miluje. A tak je aj slobodn lovek. Ak sa na vs dokem pozera, ak vs dokem milova v hriechu, i ke s tm hriechom neshlasm, vtedy som slobodn lovek. Ak by som nenvidel v hriech, ale zrove by som nenvidel aj vs, bol by som zviazan a u by som nebol slobodnm lovekom. Teda ide tu o mj vzah k Otcovi, ale zrove aj o mj vzah k inm. Ak ja prevam to, e napriek mjmu hriechu ma Otec miluje, aj ja dokem, napriek vmu hriechu, milova vs.

Zveren modlitba I.
Ako vidte, Pn doke vetko obrti na dobr. Nie je v ns ni, o by bolo u Pna naveky straten. Preto som vm povedal, e Pn ns miluje aj v naich hriechoch a miluje aj teba v tvojom hriechu, nech by a trpilo okovek. Jei a vak iada, aby si mu obetoval svoj hriech, o aj urobme spolone v tejto zverenej modlitbe. Ponkneme svoj hriech Pnovi. Mohli by sme sa sstredi na mnoho hriechov, ale ja sa nateraz dotknem jednho hriechu, a to hriechu sexuality, ktor vs mono viacerch trpi. Ak sa a tento hriech netka, zaoberaj sa inm hriechom, ktor ti spsobuje akosti. Hriech neistoty me ma rzne dimenzie. Me to by spomienka na minulos, ktor a ete stle vyruuje. Mono je to prtomn hriech, ktormu sa nedoke vyhn. Mono potrebuje oistenie mysle alebo premenu srdca. Mono a trpi problm homosexuality i masturbcie. U niekoho to me by nevernos manelovi alebo manelke. Niekto in m problm s neistmi mylienkami a tbami, ktor rozbjaj jeho rovnovhu a pokoj. Mono a trpi predmanelsk pohlavn ivot s partnerom, problm pornografie, nedostatok umtvovana v sledovan televzie, videoprogramov, obrazov a asopisov. Mono vyhadva na internete strnky, ktor sa zaoberaj sexom... kad z vs nech sa zameria na problm, ktor ho v oblasti sexuality trpi. A teraz sa pohodlne usate, zatvorte oi a zahbte sa do Boej prtomnosti. Pn je pri tebe. Sstre sa a zosta len so svojm Bohom. Teraz sa nepozeraj na svoje aty, nepozeraj sa na svoj hriech, ale pozeraj sa Jeiovi do o. A Jei ti hovor: Mj syn, moja dcra, ja a neodsudzujem. Milujem a takho, ak si. Nezaujmaj ma tvoje aty. Nepozerm sa na tvoj hriech, pozerm sa na teba a milujem a. A prve preto, e a milujem, prosm, aby si mi odovzdal, obetoval svoj hriech." Bu odvny a povedz Pnovi: Pane, tu je mj hriech. Urob, o len chce, len a prosm, uzdrav ma." Od mnohch z vs pta hriech masturbcie... Od niektorch z vs si pta hriech homosexuality... Od niekoho iada manelsk nevernos... Mnohch vs pros, aby ste mu dovolili oisti vae neist mylienky... Od snbencov iada hriech predmanelskho pohlavnho ivota... Pane, v tejto chvli a prosm, aby si sa priblil k tm osobm, ktor boli pohlavne zneuit, ke boli deti alebo ke dospievali. Ete stle vo svojom srdci prechovvaj vek hnev voi tm, ktor ich zneuili. Celkom osobitne a, Pane, prosm, aby si poloil svoju ruku na ranu

eny, ktor zneuil jej vlastn otec, ke bola ete dieaom. V tejto chvli Pn uzdravuje tieto rany. Uvoni sa v nru svojho Boha, uvoni sa v nru svojho Otca. Pn uzdravuje aj tvoju minulos. Pre niekoho je tto minulos muiv. Odovzdaj svoju minulos Pnovi. Pn si tvoju minulos u nepripomenie. To, o ti odpustil, to u ty nem prvo si pripomna. Prosm a, Pane, aby si sa dotkol kadho jednho z ns. A daj, aby tvoja uzdravujca moc prenikla do kadho z ns. Dotkni sa aj hlbokch koreov naich hriechov a vykore ich. A oisti kadho jednho z ns. Jei znova oistil tvoje krstn rcho. akujeme ti, Pane, e si vypoul nae prosby. akujeme ti za uzdravenie. akujeme ti 2a tvoje odpustenie. akujeme ti, Pane, e si ku kadmu z ns tak dobr. Amen.
V mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Amen.

Zveren modlitba II.

Pn ti hovor: Odovzdaj mi dar svojej sexuality. Je to dar, ktor som ti dal ja, ale ia, ty si sa previnil voi nemu. Chcem ti tento dar znova oisti. Dovo, aby som to urobil!" V tejto chvli ponkni svoj dar Pnovi a ponkni mu t oblas svojej sexuality, v ktorej sa cti by slab. A ako pacient v nemocnici aj ty povedz Jeiovi: Ty si mj uzdravovate. Uzdrav ma takm spsobom, akm ty chce! Dovoujem ti, aby si to urobil tak, ako sa to tebe pi." Pane Jeiu, ty pozn nae slabosti, ty pozn vetky nae akosti. Ty pozn vetky boje, ktor musme prekonva. Prosm a, mj Pane, uzdrav ma. Uzdrav moje sexulne sklony, uzdrav moje neist mylienky, uzdrav moje neist tby, uzdrav mj predmanelsk sex, uzdrav moju neveru voi mjmu manelovi, voi mojej manelke, uzdrav moju homosexualitu. Uzdrav, Pane, moje oi. Uzdrav moje rei, Pane. Uzdrav mj sluch, uzdrav moje city. Vezmi si do rk, Pane, tento dar a vr mi ho ozdraven a pln. Jei prijma tvoj dar, usmieva sa na teba a hovor ti: Dovo, aby som to urobil, nekla mi prekky a urob to, o ti poviem!" akujeme ti, Pane, za to, e si vypoul nau modlitbu. akujem ti, Jeiu. Slva Otcu i Synu Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Hriech a charizmy
pn asto men nae hriechy na dary. A svoje charizmy objavme vaka svojim hriechom. asto sa stva, e n hriech je spojen s uritou charizmou. Keby ste prili za mnou a povedali by ste mi: Ote, ja neviem, ak s moje charizmy", ja by som vm povedal: Povedz mi, ak s tvoje hriechy a ja ti poviem, ak m charizmy." A plat to aj opane, Ak mi poviete: Ote, ja nemm iaden hriech", tak ja vs vyzvem: Tak mi povedz, ak m charizmy." Na zklade tejto informcie vm poviem, ak mte hriechy. Vidte, ak je Pn dobr, on berie do vahy aj zlo, ale zrove ho premiea na dobro. Uvedieme niekoko prkladov, aby ste lepie pochopili, o om hovorm:

Svt Peter
Ke si Jei vyber dvanstich apotolov, nevyber si dvanstich svtcov, ale dvanstich hrienikov. Pozrime sa na svtho Petra. Bol to vemi namyslen mu a chcel by vdy na prvom mieste. Stle sa staval do popredia, len aby vynikol, aby bol pred inmi. V Psme sa o tomto Petrovom hriechu vemi jasne hovor. Je to hriech pchy. Peter bol vemi ambicizny. Spomeme si na scnu, ke sa Jei prechdzal po jazere. Peter bol jedin, ktor oslovil Jeia: Pane, ak si to ty, rozk, aby som priiel k tebe po vode. " Nepotreboval to, nepotreboval sa prechdza po mori, ve bol v loke. Jei mu povedal: Po!" A Peter vystpil z loky a prechdzal sa po mori. Samozrejme, e cel t cestu neprekonal, lebo sa zakol. Namiesto toho, aby sa pozrel na Jeia, sa pozrel do hlboiny a zaal sa topi (prov. Mt 14,24-33). Vdy sa vyvyoval a staval sa pred ostatnch. Povedal: Aj keby a, Pane, vetci tto zradili, ja a urite nezradm!" (prov. Mt 26,33). A bol jedin, ktor ho zaprel. On je vdy ten, ktor zasahuje. Ke bol v Getsemanskej zhrade s Jeiom, jedin vytasil me na Jeiovu obranu a odrezal sluhovi ucho (prov. Lk 22,50). Aj na hore Tbor bol jedin, ktor prehovoril: Uite, dobre je nm tu. Urobme tri stnky: jeden tebe, jeden Mojiovi a jeden Eliovi" (Lk 9,33). Peter spsoboval Jeiovi najvie akosti. o urobil Jei s jeho hriechom pchy, s jeho povahou? Nepovedal mu: Peter, nehnevaj sa, je mi to to, ale tebe sa urite nepodar kra so mnou, so vetkmi tmi akosami, ktor mi spsobuje", ale stavia ho pred vzvu. Nepta sa ho: Peter, pamt si, o som vs uil?" ani: Peter, o si mysl, doke vies Cirkev?" Nie, ni tak. Pn mu polo vemi jasn otzku: Peter, miluje ma?" A tto otzka znamenala: Peter, bude vodcom nie preto, e by si mal dar vodcovstva, ale preto, e miluje." Potom mu povedal, e bude vea trpie: Si na to pripraven? Prijme to, aby som zmenil tvoje nklonnosti, tvoje prirodzen dary na charizmy?" A Peter odpovedal: no." A vy zrejme rozumiete, o je to lska. Viete, e niet vej lsky, ako tej, ke lovek kladie svoj ivot za niekoho inho. Jei sa nepozer na to, e ho Peter trikrt zaprel. No Peter odpoved na Jeiovu vzvu slovami: no, Pane, ty vie vetko, ty dobre vie, e a milujem. " Postaraj sa o moje ovce!" Jedin podmienka, ktor kladie Petrovi, je t, i ho miluje. Ak ho bude milova, vetko bude v poriadku a Peter bude schopn ps jeho ovce (prov. 21,1519). Vidte, e Pn Petrovu tbu - chcie vo vetkom vynikn, by vade prv - neni, ale men ju na dar vodcovstva a rob z neho skutonho vodcu, ale vodcu v lske.

Svt Pavol Pozrime sa na svtho Pavla, aliu novozkonn postavu. Pavol bol muom hnevu, rebelom, o mono vidie aj v listoch, ktor psal. Ke mal nieo proti Petrovi, povedal mu to verejne. Pavol bol farizej, vemi ambicizny, ale vynikajci organiztor, lovek so zmyslom pre disciplnu, dokonal vdy vo vetkom. Psmo Svt hovor, e ke iiel prenasledova kresanov, vetky doklady mal v poriadku. Domcu lohu si pripravil dobre: mal napsan men vetkch kresanov, ktorch mal pochyta, vetko bolo dobre zorganizovan a dokonale pripraven. A o rob Pn s Pavlom? Berie jeho hriech, jeho pchu, do svojich rk a men ju na charizmu. Ale predtm ete dovol, aby Pavol spadol z koa. Pavol oslepne, a iada sa od neho, aby iiel za Ananiom, za svojm hlavnm nepriateom. Jei teda ponka Pavlovi ako katechtu Anania, ktorho chcel uvzni. Ke Jei videl, e Pavol je oisten od svojej pchy, men jeho pchu na horlivos. Pn povolva Pavla a predklad mu vzvu, i ho chce nasledova. A Pavol vzvu prijma. Pn neni jeho charakter, ale men jeho ambcie a sklony na nadenie, na horlivos. Men jeho hriech na dar. Pn potreboval mua plnho nadenia, plnho horlivosti za evanjelizciu. A to, o potreboval, naiel v Pavlovi.

Mria z Magdaly
Zoberme si Mriu z Magdaly. Mria bola prostittka, pln sexulnych tob. Svt Jn o nej hovor, e Jei z nej vyhnal sedem zlch duchov. Teda nebola svtica. Ale mala vek nklonnos milova. Milovala nesprvnym spsobom, nesprvnych ud, v nesprvnom ase, ale chcela by milovan a chcela aj milova. Bola verejnou hrienicou, ale stretla sa s Jeiom. Tm, e ju Jei zmenil, zmenil aj jej hriech na dar. Jej hriech sexuality zmenil na vek dvernos. Neobral ju o vrcnu tbu milova, ktor v sebe Mria ctila. Stala sa z nej kontemplatvna ena, ktor vydrala cel noc prebdie pri Jeiovom hrobe. Jej pohlavn hriech zmenil na vek dvernos. Nenachdzame v Psme enu, ktor by mala hlb, dvernej vzah k Jeiovi, ako prve Mria z Magdaly. Kto mal to astie navtvi Svt zem, vie, e Magdala je od Jeruzalema vzdialen asi 160 km. Ke sa Mria z Magdaly dozvedela, e Jei je v problmoch, bola ochotn prejs takmer 200 km a poas celho procesu ostala v Jeruzaleme, aby podporila Jeia, ktor trpel. Sprevdzala ho aj na Kalvriu a pravdepodobne bola po Panne Mrii prv ena, ktorej sa Pn Jei zjavil. Vek dvernos, ktor vldla medzi Jeiom a Mriou z Magdaly, meme vycti z ich stretnutia, ktor sa odohralo po Jeiovom zmtvychvstan, ke sa oslovili menom. Jei povedal jedin slovo: Mria!" A Mria odvetila: Rabbuni, " o znamen Uite (prov. Jn 20,16). Vidte, ako Jei zmenil postoje Mrie bez toho, aby zmenil jej charakter.

Jei men hriechy na charizmy

Kad z ns m originlnu povahu. Ke nasledujeme Jeia, Jei nechce, aby sa n charakter zmenil. Chce zmeni iba negatvne sklony naej povahy na pozitvne. Chce hriene postoje zmeni na postoje charizmatick. Teraz vm podm zoznam hriechov a im prislchajcich darov. Dfam, e nebudete chcie objavi v sebe vea hriechov, v ndeji, e zskate vea chariziem. Uvediem niekoko prkladov, akm spsobom by mohol Boh zmeni niektor negatvne sklony na sklony pozitvne:

Pcha
V modlitbovch skupinch potrebujeme ud, ktor s pyn. Nie preto, aby ostali pynmi, ale aby dovolili Pnovi, eby zmenil ich pchu na dar vodcovstva. A mme ud, ktorch povaha sa podob Petrovej povahe, ktor chc vdy vynikn, ktor chc vdy zauja prv miesta. Spomeme si, ako Peter, ten pyn mu, zomrel za Jeia na kri dole hlavou. A toto ak kadho vodcu, ktor pracuje pre Pna. Ak takto udia stretn Jeia, mu sa z nich sta vodcovia, ale musia aj trpie. Stan sa 2 nich vodcovia v lske, ale aj v utrpen. Aj Peter bol prv: stal sa vodcom v lske, ale stal sa vodcom aj v utrpen, ke bol ukriovan ako Jei.

Hriechy neistoty
Medzi hriechy neistoty patr masturbcia, homosexualita, manelsk nevernos, atd. Vetky tieto sexulne hriechy Boh me zmeni na dar hlbokej dvernosti s Pnom, ktor me vies a k mystickm zitkom, ku kontemplcii, k dvernmu spojeniu due s Pnom. Toto je druh, vemi ben hriech, ktoi meme vloi Pnovi do rk a odovzda mu ho ako dar, aby ho zniil a premenil. Asi pred mesiacom som stretol jednu vemi vzcnu enu, ktor preva asn dvernos s Pnom poas Eucharistie. Hoci m rodinu, nechpem, ako doke vetko stihn, ale denne trvi niekoko hodn pred Eucharistiou, pretoe m kostol vemi blzko. Hovor, e niekedy cti siln nabdanie, aby ila do kostola. Poloil som jej vemi jednoduch otzku: Mali ste niekedy v minulosti sexulne problmy?" Ona povedala: , no, Ote, kedysi som bola priam posadnut mylienkami v oblasti sexu. Pred mojm stretnutm s Jeiom sa u ma vetko krtilo okolo sexu. Neviem, o sa stalo neskr, ale ke som stretla Jeia, vetky moje negatvne sklony sa uzdravili. Teraz tomu nemem odola, aby som nenavtvila svojho priatea Jeia v Eucharistii."

Hnev a vzbura
al ben hriech je hnev. Aj hnev sa me zmeni na charizmu meni veci okolo seba k lepiemu a na horlivos. lovek, ktor preva hnev a vzburu, doke vidie okolo seba veci, ktor treba zmeni. Stretvam sa s umi, ktor sa nemu pozera na nieo, o nefunguje, o je pokazen. Ak vidia, e niekde s otvoren dvere, ktor maj by zatvoren, tak ich zatvoria. Ak vidia, e svetlo m by zhasnut, tak ho zhasn. Ak vidia, e nejak stolika nie je na svojom mieste, tak ju daj na miesto. Toto s drobnosti, ale vyskytuj sa aj vnejie veci. Tto udia ctia povinnos pomha inm. Nepovedia, e je to loha niekoho v tte, e je to loha niekoho v Cirkvi, ale jednoducho vykonaj, o treba. Tto horlivos me by darom, cha-rizmou, ktor pramen z hnevu. Spomeme si, e aj Jei bol nahnevan na ud, ktor predvali v chrme. Evanjelista hovor, e ho viedla horlivos za Bo dom. Teda hnev a vzburu Pn me premeni na charizmu meni veci k lepiemu a na horlivos.

Zvis a iarlivos
alm benm hriechom je zvis. Aj zvis je dleit, ke ju Jei premen na dar rozliovania. lovek, ktor zvid, sa vyznauje hlbokm pohadom na inch a doke v nich objavi vlastnosti, oblasti a dary, ktor druhm uom unikn. Zvistliv lovek je vemi citliv a vnmav. Zvis ho nti k tomu, aby vstupoval do privtnej sfry inho loveka. Ak tento sklon ostane na rovni hriechu, bude iarli na to, o on sm nem. Ak vak tento sklon

odovzd Pnovi, premen sa na dar rozliovania v Pnovom svetle.

Strach
Do alej skupiny hriechov alebo slabost patr strach. Aj v tejto oblasti mono njs vea darov a chariziem. Strach me Pn premeni na citlivos, scit a pozornos. Ak mte v spoloenstvch i v modlitbovch skupinch osoby, o ktorch mete poveda, e s to osoby s materinskm srdcom, udia lskav, scitn, milosrdn, tak s to udia, ktor preli cez mnoh obavy a strach. Ak lovek, ktor je pln strachu, dovol Bohu, aby v om psobil, Boh ho me zmeni a da mu materinsk srdce, citliv na utrpenie inch. Ak by ste skmali loveka, ktor doke inch pova, venova sa im a pomha im, zistili by ste, e Pn zmenil jeho ustraen povahu. Ak sa takto lovek zahad do tvre inch, hne vie, o ich trpi a o potrebuj. Teda Pn me premeni strach na citlivos a vnmavos.

Tvrdohlavos
Mohli by sme hovori aj o alch hriechoch, ale spomenieme u len jeden, ktor sa me zmeni na charizmu, a to je tvrdohlavos. Je to vek vhoda, ak mte v modlitbovom spoloenstve vea tvrdohlavch ud. Tvrdohlavos sa me zmeni na vemi pekn charizmu, a tou je vytrvalos. Ak sa vaa tvrdohlavos zmen na vytrvalos, ste astn udia. Ak sa toti stretnete s nejakmi ivotnmi akosami, idete alej. Mete trpie, ale ni vs neznechut. Dokete bojova a do konca. asto stretvame ud, ktor pred kadou neprjemnosou, pred kadou akosou, padaj. S aj tak, ktor zan tisce rozlinch innost, ale potom vetko nechaj, ni nedokonia. Nemaj silu doahova veci do konca. Tvrdohlav lovek sa neboj akost, on ide dopredu. Ak tvrdohlavos ostane tvrdohlavosou, je to vemi zl. Ale ak sa zmen na dar vytrvalosti, stva sa vemi dleitou vlastnosou v ivote skupiny i jednotlivca. Je pravda, e s tvrdohlavmi umi sa nenava najlepie, lebo vedia vemi silno obhajova svoje argumenty. Ale ak tto udia dovolia Pnovi, aby ich zmenil, tak sa z nich stvaj vemi vzcni, stli, vytrval a dsledn udia. Myslm si, e jednm z najtvrdohlavejch ud, ktorch poznm, je sasn ppe. Lekri mu hovoria: Nechote tam, necestujte tam", ale on sa o to vbec nestar. Hovor: Som ako svieca a chcem by strven pre Pna." Teda muste by tvrdohlav, aby Pn dokzal zmeni vau tvrdohlavos na vytrvalos s dopredu. alm lovekom, ktor bol skutone tvrdohlav, bol pter Pio. Kad na neho toil - Rm, predstaven i hierarchia - ale on vemi dobre vedel, o rob. Vemi vea tm trpel, ale nezastavil sa, iiel dopredu. Toto s t tvrdohlav udia, ktor, ke ich zmen Boh, mu sa sta pevnmi osobami v naich spoloenstvch. Vidte, Pn doke vetko obrti na dobr, aj nae hriechy zmeni na charizmy. Nie je v ns ni, o by bolo u Pna naveky straten. Preto som vm povedal, e Pn ns miluje aj v naich hriechoch a miluje aj teba v tvojom hriechu, nech by a trpil akkovek hriech. Jei a iada, aby si mu obetoval svoj hriech. Ak chcete pozna svoje hriechy, hadajte, ak mte charizmy. Lebo na zklade svojich chariziem mete usdi, ak s vae hriechy. Teraz mm pri sebe tlmonku, a to je jedin osoba, ktor me hrei tm, e preklad. Ja vyuujem a ja som jedin, ktor mem hrei vyuovanm. Vy ma povate a vy mete zhrei povanm. Preto som vm povedal, e ke poznme svoje hriechy, poznme aj svoje charizmy. Na druhej strane, ak poznme svoje charizmy, meme z nich vydedukova aj nae hriechy. Lebo mnoh hriechy pramenia prve

z toho, e nesprvnym spsobom pouvame svoje charizmy. Ke pouvame charizmy, meme ich pouva z rozlinch dvodov. Ak nm Pn dva nejak charizmy, dva nm ich preto, aby sme nimi slili inm. Ak si charizmy nechvame pre seba, hreme. Ak zneuvame svoje charizmy, tie hreme. Je samozrejm, e lovek, ktor m vea chariziem, m aj vea hriechov, lebo asto hreme vaka svojim charizmm. Nehrm na gitare, take nemem hrei hranm na gitare. Ale um a tak sa mem previni prostrednctvom uenia. Som presveden, e kad z ns, kto m charizmy - a vetci ich mme - me hrei svojimi charizmami. Hreme tm, e neuvame charizmy takm spsobom, akm to od ns Boh chce. Meme hrei preto, lebo si privlastujeme slvu, ktor nepatr nm, ale Bohu. Meme hrei rm, e sme leniv pri pouvan chariziem alebo jednoducho nechceme podriadi svoje charizmy vli naich predstavench. Vidte, je mon obrti sa z hriechu k charizmm, ale je mon aj opan pohyb. Opravdiv duchovn uzdravenie nastva vtedy, ke dovolme Bohu, aby zmenil na pozitvne a na charizmy vetko to, o je v ns negatvne. Drah bratia a sestry, potrebujeme silu Ducha Svtho, aby sme dokzali odovzda svoj hriech Jeiovi. A o urob Boh s mojm hriechom? Nech si ho ako suvenr? Nemyslm si. Zni ho, ale ja mu na to dvam povolenie.

Zveren modlitba
Teraz sa chceme poakova Pnovi za to, e nm dal charizmy. Chceme poprosi Boha o odpustenie, e sme neuvali charizmy sprvnym spsobom, ale zrove dovolme Pnovi, aby zmenil nae hriechy na nov charizmy. A urobme to vo chvli modlitby: Pane, ty vid ud, ktor sa ziiel tu, okolo teba. S to udia pln chariziem. Niektor charizmy s zjavn, niektor s skryt. Poehnaj tieto charizmy, Pane, a daj kadmu loveku svetlo, aby dokzal tieto dary pouva poda tvojej vle. Pane, poehnaj kadho jednho z nich a daj im odvahu, aby dokzali vloi svoje hriechy do tvojich rk, aby si ty mohol zmeni ich hriechy na nov charizmy. Pane, nie je ahk vloi vetky hriechy do tvojich rk, ale ak ti ich odovzdme, tak nie preto, aby si si ich podral, ale aby si nm ich vrtil obnoven. Pom kadmu z ns, Pane, pouva svoje talenty na tvoju slvu a pre dobro inch. Nepotrebujeme moc, ktor nepochdza od teba, nepotrebujeme charizmy, ktor nepochdzaj od teba. Nepotrebujeme ni, Pane, o by nepochdzalo priamo od teba, lebo iba ty, ke nm nieo dva, nm to dva z lsky. A tak a, Pane, prosm, aby si ns oistil od vetkho, o nepochdza od teba a poehnal vetko to pozitvne, o sa nachdza v kadom z ns. akujem ti, Pane, e vypova nae modlitby a akujem ti aj za nov svetlo, ktor nm dnes dva. akujeme ti, Pane. Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Sviatos zmierenia
Stretnutie s odpajcou lskou Boha
Na zakonenie tmy o hriechu sa zamyslme nad sviatosou zmierenia. Nebudeme hovori o jej dleitosti, ale skr o jej dimenzich. Bohatstvo tejto sviatosti nespova iba v odpusten hriechov, lebo m aj in rozmery. Ako viete, sviatosti s stretnutia s Jeiom. Sviatos zmierenia je v prvom rade stretnutm s odpajcim Otcom. S Bohom sa meme stretn na rozlinch rovniach a v rozlinch okolnostiach. Na zaiatku seminra sme hovorili o stretnut s Jeiom, ktor ns uzdravuje. Ale meme ho stretn aj ako majstra, priatea a Pna. S Jeiom sa meme stretn aj v rozlinch udalostiach jeho ivota. Meme ho stretn spiaceho v loke. Toto stretnutie nm pripomna, akoby Jei nebol iv v naom ivote. Peter bojuje s vlnami na mori a Jei sp. Aj my asto bojujeme vo svojom ivote, volme na Pna a zd sa, akoby ns vbec nepoul. Vtedy prevame tajomstvo Jeia spiaceho na lodi. Niekedy stretvame Jeia, ktor tancuje pred svojm Otcom. Som presveden, e Jei preval chvle radosti pred svojm Otcom a ke odiiel na vrch modli sa, tancoval od radosti pred nm. Poas naich modlitbovch stretnut asto prevame tajomstvo Jeiovej radosti. V sviatosti zmierenia sa stretvame s odpajcim Bohom, ktor ns miluje v kadej, i bezvznamnej okolnosti nho ivota. Jei o svojom Otcovi hovoril ako o niekom, kto sa star aj o nepatrn pon alie. Sviatos zmierenia je teda stretnutm s Otcom, ktor nm odpa. o mme robi, aby sme zaksili odpajcu lsku Boha? Zopakujem vm niektor mylienky, ktor sme si u hovorili, ale teraz ich zrekapitulujeme:
Prijmi, e si hrieny! Neobviuj inch, ve aj ty si hrienik! Po prednke na tmu hriech

priiel raz za mnou jeden mu a povedal mi: Gratulujem vm, Ote, k prednke, ktor ste mali. Vy muste by vek hrienik, ke viete tak dobre hovori o hriechu." Mem vs ubezpei, e mal pravdu. Ak neprijmeme fakt, e sme hrieni, nepotrebujeme Spasitea. Spasitea potrebujeme len preto, e sme hrieni.
Prevezmi cel zodpovednos za svoj hriech! Ak si nahnevan, neobviuj inch, lebo ty

si nahnevan! Prijmi zodpovednos za svoj hnev alebo za akkovek in hriech!

Tret krok je vemi dleit: Mus sa rozhodn s za svojm Otcom a poprosi ho o

odpustenie. To je metanoia, premena, rozhodnutie zmeni sa. Svoje vlastnosti nepovauj za samozrejm a nehovor si: Som u tak, ak som." Mnoh sa nezmenia, lebo sa pre tento krok nikdy nerozhodli.
Obetuj Otcovi svoj hriech ako dar. Ako dar v tom zmysle, e mu ho dva cel, aby s nm naloil tak, ako on chce. asto hovorme, e sa chceme uzdravi zo svojho hriechu, ale v skutonosti to tak nie je. asto sme so svojm hriechom vemi spt a nemyslme to vne, ke hovorme Jeiovi, aby zniil n hriech.

Raz som vykonval exorcizmus nad jednm ptnsronm dievaom a cel proces trval vemi dlho, asi ptns mesiacov. Po nejakom ase som sa dievaa sptal: Naozaj sa chce oslobodi?" Dieva zavhalo a povedalo: Nie celkom. " Preo?"- sptal som sa. Bojm sa, e ke budem osloboden, e ma nechte napospas sebe a mne sa vaa starostlivos o ma pi. " Bolo to poehnanie, e si to uvedomila. A potom bola osloboden od zlho ducha, ke si to uvedomila, ke to vyslovila a rozhodla sa odovzda Jeiovi.

Stretnutie s Jeiom ns premiea

Kedykovek stretneme Jeia, vdy v ns nastane premena. V evanjelich vidme rznych ud, ktor stretvaj Jeia. Ke sa ena dotkla jeho rcha, evanjelista pe, e z neho vyla sila. A tto sila prenik loveka, ktor sa s Jeiom stretva. Jeiova sila sa dotkla aj Zacheja na strome a zmenila ho. Je to sila, ktor sa dotkla Petra, ke sa na neho po zrade Jei pozrel a Peter sa plne zmenil. Je to sila, ktor sa dotkla zloinca, ktor bol ukriovan veda Jeia. Aj tento mu sa plne zmenil. A tak by sme mohli pokraova v rozprvan o uoch, ktor sa stretli s Jeiom a zmenili sa, lebo stretnutie s Jeiom premiea. Som si ist, e mnoh z vs by mohli porozprva svoj prbeh a uvies konkrtny as vo svojom ivote, ke stretli Jeia a jeho moc, ktor ich zmenila. Jednm z tchto osobitnch momentov, ke ns Pn men, je aj sviatos zmierenia. Kedysi sa pri sviatosti zmierenia kldol draz na vyznanie hriechov. m sme boli detailnej vo vymenvan svojich hriechov, tm bola naa spove lepia. Ale po koncile dostala spove nov meno: sviatos zmierenia. Draz sa kladie nie natoko na vyznanie hriechov, ako na nae zmierenie s Bohom, so sebou sammi a s inmi.

Preo sa vyznva z hriechov?

Podobenstvo o mrnotratnom synovi
(porov. Lk 15,11-32)

Zastavme sa znova pri podobenstve o mrnotratnom synovi. Mme pred sebou rnua, ktor zhreil, odiiel z domu a vzdialil sa od svojho otca. No otec na neho ustavine ak, aj ke sa o to syn nestar. Ke hrem, som to ja, ktor sa vzaujem Otcovi, a nie Otec, ktor sa vzauje mne. Som to ja, ktor hovorm Otcovi nie," ale Otec ma neprestva milova. Ja som od neho vzdialen, ale on sa odo ma nevzauje. Otec ma miluje rovnako ako predtm. Moje hriechy nezmazali jeho lsku ku mne. Ja som sa stal jeho nepriateom, nie on mojm. On bol a ostva mojm priateom. Povedzme si prklad. Predstavte si, e vonku svieti slnko. Ak zastrieme vetky okn, zablokujeme prenikanie slnench lov a ocitneme sa v tme a chlade. Nie preto, e by nebolo Slnka, lebo ono ostva tam, kde bolo, so svojm teplom a svetlom. Som to ja, ktor zastavujem prenikanie svetla a tepla. To ist sa deje aj vtedy, ke zhrem. Boh zostva mojm priateom, neustle ma miluje, stle ma poehnva, tak ako to robil predtm. iaden mj hriech neme prekazi jeho lsku ku mne. Iba ja mem blokova Boiu lsku. Boh ma svojou lskou neustle zaha, ale ja nie som schopn ju prija. Mrnotratn syn je aleko, v cudzej krajine, a je hladn, no nie preto, e by ho otec chcel potresta. Hlad je cena, ktor plat za to, e je aleko od otca. Ale jednho da sa syn rozhodne, e sa vrti k otcovi. Vo chvli, ke sa rozhodol, e sa vrti k otcovi, priatestvo je znova napraven. Ale je tu ete stle vzdialenos, ktor treba prekona. Srdcia s u spolu, ale fyzicky s od seba ete vzdialen. Vo chvli, ke sa rozhodnem, e skoncujem s hriechom a znova sa stanem Bom priateom, mj hriech sa odpa, lebo priatestvo je obnoven. Ale teraz musm s a stretn sa s Otcom. Okamih, ke poviem: Chcem sa vrti k Jeiovi", je okamih, ke som sa rozhodol zmieri sa s Bohom. Od toho momentu som znova iv, aj ke som ete nebol na spovedi. A potom nasleduje vyznanie. Je to stretnutie v procese odpustenia, ke prdem k Otcovi. Som ete stle v pinavch atch, som pln piny.

Vimnime si, o rob Otec. Otec ma objma v mojich pinavch atch, v ktorch som. Nehovor mi: Najprv cho, osprchuj sa, oble si nov aty, potom pr a ja a objmem." Nie, objma ma v mojom hriechu. On je jedin, ktor ma prijma takho, ak som. Nikto in ma neprijma takho, ak som. Ani moja matka, ani mj otec. Oni ma prijmaj takho, akho by ma chceli ma. Jei ma prijma takho, ak som. On je ten jedin, kto ma me obja v mojom hriechu. Kee ma Boh miluje, teraz mi povie: Cho a daj si nov aty." Ale toto nie je podmienka, ktor kladie. On nehovor: Budem a milova, ak sa obrti." On mi hovor: Milujem a, i sa obrti i nie. Ale pretoe a milujem, chcem, aby si sa obrtil."

ena cudzolonica
(porov. Jn 8,1-11)

Toto nachdzame aj pri stretnut so enou, ktor bola obvinen z cudzolostva. Vidme pri nej muov, ktor ju id ukameova. Nie je na tom ni zvltne, nakoniec zkon prikazoval, e to treba urobi. Take to, o id urobi, je zkonn. ena, ktor sa dopustila cudzolostva, mus by ukameovan. Ale je tu Jei, ktor presahuje kad zkon a obrauje enu, hovoriac muom.- Kto z vs je bez hriechu, nech prv hod do nej kame." A potom sa obrti k ene. A teraz si vimnime, o jej hovor, aj ke je to ena cudzolonica, prichyten pri hriechu, hrienica: ,Ja a neodsudzujem. " Nekladie iadne podmienky. Zretene jej hovor: ,Ja a neodsudzujem." Tmito slovami jej hovor: Milujem a tak, ako som a miloval predtm, ne si sa prehreila; ja a neodmietam, ja a neodstrkujem, pre ma zostva takisto vzcna, ako si bola predtm. ena, ja a neodsudzujem. Ale cho a viac nehre. Pretoe a milujem, u viac nehre. To nie je podmienka, lebo ja ti nehovorm: Sb mi, e u nebude hrei, a potom a budem milova. Milujem a, a preto, e a milujem, u viac nehre." asou sviatosti zmierenia je rados z oslavy. Je to stretnutie s Jeiom, ktor a objma v tvojom hriechu. Nepozerajme sa na sviatos ako na muenie. Je to oslava radosti. Predstavujeme sa Otcovi v naom hriechu, v naom pinavom odeve a Otec ns objma.

Vzkriesenie Lazra
(porov. Jn 11,1-44)

Meme spomen al prklad, aby sme sa pozreli na sviatos zmierenia z inho aspektu. Tentoraz ideme k Lazrovej hrobke, v ktorej le Lazr u tyri dni. Jei hovor Lazrovi: Lazr, po von/" Ke mu Jei povedal, aby vyiel von, Lazr bol obviazan pohrebnmi plachtami. Viete si predstavi loveka, ktor by il cel obviazan pohrebnm pltnom? o urob Jei? Vklad Lazra do rk spoloenstva a hovor uom naokolo: Porozvzujte ho..." Aj toto je sviatos zmierenia. Boh odpa, kriesi Lazra, ale cirkev ho vyslobodzuje z pohrebnch plachiet. Ak by si nemal cirkev, ktor ti pome dosta sa z pohrebnho rcha, v priebehu pr mint by si pravdepodobne zahynul. Toto je to, o povedal Jei Petrovi a apotolom: Komu odpustte hriechy, bud mu odpusten, komu ich zadrte, bud zadran" (Jn 20,23).

tyri dimenzie sviatosti zmierenia

Sviatos zmierenia m tyri dimenzie. Chcem sa tu obrti na svojich bratov kazov, lebo my kazi asto nezohadujeme tieto tyri dimenzie sviatosti, ale orientujeme sa len na jednu.

Odpustenie
Prv, najbenejia dimenzia, o ktorej vieme najviac, je odpustenie. To je moment, ke nm Jei hovor: Dovo, aby som ti odpustil." U sme dos povedali o tom, o si meme odnies zo sviatosti zmierenia. Ale najdleitejie je rozli, spozna, e sme zdrav hrienici, nie hrienici psychicky chor alebo vzni. Ke ideme k sviatosti zmierenia, ideme tam preto, aby nm boli odpusten hriechy. Teraz vm chcem poveda nieo vemi dleit: Prosm vs, verte, e ke idete k sviatosti zmierenia, vae hriechy s u odpusten." Vemi asto poujem otzky typu: Naozaj mi Boh odpustil?" Prosm vs, dajte to nabok, Boh vm odpustil.

Uzdravenie
lovek, ktor prichdza k sviatosti zmierenia, je lovek zranen, ktormu asto nesta odpusti hriechy, ale treba sa modli za jeho uzdravenie. Okrem toho trp aj pod tlakom diabla, to znamen, e zl duch ho napda v slabej oblasti jeho osobnosti. Vidme to aj na sebe. Ke ideme k sviatosti zmierenia, rozhodneme sa, e sa u nikdy nedopustme uritej slabosti, ale potom prde chva, ke znova zistme, e sme bezmocn. asto si hovorme, e dokeme kra v Jeiovi, e sa dokeme vyhn skoro vetkm hriechom, ale je tu hriech, nad ktorm nemme moc. Azda najkraj moment sviatosti zmierenia nastva vtedy, ke sa za ns kaz modl, aby sme boli uzdraven v tejto oblasti. Je to zvl inn vtedy, ke chodme k tomu istmu kazovi, ktor ns pozn a me nm pomc objavi nae slab strnky, ktor zl duch utla.

Oslobodenie
Je tu tretia dimenzia, ke nm Jei hovor: Dovo mi, aby som a oslobodil od vetkch zlch duchov." Kad kaz je poas sviatosti zmierenia aj exorcistom, lebo poas sviatosti dochdza k priamemu stretnutiu so zlm. K sviatosti zmierenia asto prichdzaj udia, ktor boli v spojen s okultizmom, piritizmom, satanizmom alebo sa ocitli v skupinch, o ktorch budeme hovori neskr. A asto potrebuj by osloboden od zlho ducha, ktor je v nich v dsledku sksenost, do ktorch boli zatiahnut. Kaz mus pomc loveku, aby odmietol zlho ducha v sebe a pozval Jeia do tej oblasti jeho osobnosti, ktor bola predtm pod tlakom zlho ducha.

Posilnenie
Potom je tu tvrt dimenzia, ktor sa pozer do budcnosti. Pn hovor loveku: Dovo mi, aby som a posilnil." iadame Ducha Svtho, aby vstpil do slabch oblast loveka a posilnil ho pre budcnos. Vo sviatosti zmierenia rozliujeme tyri dimenzie. Pn postupne hovor loveku: Dovo, aby som ti odpustil. - Dovo, aby som a uzdravil. - Dovo, aby som a oslobodil. - Dovo, aby som a posilnil. Zmierenie ako sviatos je prekrsna sksenos. Je to stretnutie s Otcom, ktor ns objma. Nesmieme sa na u pozera ako na nieo, o musme. Ak po vyznan hriechov nie sme pln radosti, potom nm nieo naozaj chba, lebo stretnutie s Jeiom, ktor nm odpa, prina obrovsk rados. To je vdy sksenos, ktor mme vemi radi. poakujme sa Bohu za sviatos, ktor nm dal. ia, mnoh sa pozeraj na sviatosti ako na vemi ak prvok katolckeho nboenstva. Ale udia, ktor prevaj svoje katolcke nboenstvo, akuj Jeiovi, s ktorm sa v nich mu streta.

Zveren modlitba
Chcem vs pozva, aby sme spolu preili podobenstvo o mrnotratnom synovi. Predstavte si seba ako mrnotratnho, stratenho syna, hladnho, aleko od domova. Jednho da si mrnotratn syn povie: Vrtim sa a pjdem do domu mjho otca." Nem o jes, nem o pi. Mono bolo potrebn, aby mu nik nedal jes. Keby stretol niekoho, kto by mu dal jes a pi, mono by sa nerozhodol vrti sa k otcovi. Ale teraz sa ocitol s przdnymi rukami. Mono sa nieo podobn prihodilo i tebe. S chvle, ke sa nestar, i pjde k Otcovi. A potom prde as a ty ochorie, padne, cti sa pod ntlakom zlho, cti, ako obrovsk problm tla na tvoje plecia... a vtedy nastane chva, ke sa postav a povie: V dome mjho Otca je tak vea chleba a ja tu umieram hladom. Pjdem do domu svojho Otca." Vc sa do roly mrnotratnho syna, odenho v pinavch handrch. Pjdem k Jeiovi. Ale o by som mal so sebou vzia? Predstavujem si, ako straten syn hovor: o by som mal svojmu Otcovi prinies, o by som mu mal da, o by som mal da Pnovi?" Teraz by som chcel nieo navrhn. Poas vona si njdi v prrode mal kamienok, ktor bude symbolizova tvoj hriech, vemi konkrtny hriech. A uchop ten kamienok do ruky. Predstav si, e poas tohto seminra bude kra k Jeiovi s tmto hriechom vo svojej ruke. A potom prde chva, ke odovzd kamienok - svoj hriech, Jeiovi. Pred svtou omou polo svoj kamienok na stl, ktor bude pred oltrom. Niektor poloia svoj kamienok na oltr u dnes. Nepripravuj sa, e ho polo zajtra alebo pozajtra. Ak to nebude mc urobi, ak nebude pripraven, zober si svoj kamienok domov. A dr ho v ruke. Ke prde as, zaho ho alebo ho polo pred boho-stnok alebo pred oltr. Je to jedin vec, ktor meme da Jeiovi. A teraz si predstav, e sa stret s Otcom. Cti, ako a Otec objma. Neskrvaj svoj hriech, Otec a vemi dobre pozn. On je jedin, ktor a me obja, aj ke je tvoje srdce naplnen zvisou a iarlivosou. On je jedin, ktor a me obja s celou tvojou minulosou. On je jedin, ktor a me obja so vetkmi tvojimi hriechmi. Len hadaj jeho lsku, vnmaj jeho lsku, vnmaj jeho odpustenie. A potom otvor svoju ruku a podaj mu svoj kamienok. A teraz ti Pn hovor: Cho, umy sa, oble sa a nechaj, aby ti Cirkev nastokla na prst prste." Ak potrebuje sviatos zmierenia, vykonaj ju. Ak a trpi hriech, ktor si ete doteraz nevyznal, ktor je skryt v tebe, ale nie je skryt Jeiovi, vlo ho do Pnovch rk v sviatosti zmierenia. Neboj sa, Jei a vol len preto, aby ti odpustil a aby a poteil svojou lskou a radosou z odpustenia. Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Uzdravenie ako stretnutie so vzkriesenm Kristom

Dnes poobede budeme uvaova o tom, e vntorn uzdravenie je stretnutie so vzkriesenm Kristom. Povedali sme si, e sa potrebujeme uzdravi zo svojej minulosti. Ako? m to je, e sa v ns rany v priebehu rokov hromadia a ovplyvuj ns aj v prtomnosti? udsk myse m schopnos pamta si. A to, o si pamtme, me by vedom i podvedom. Pamou sme schopn nielen si spomna na minulos, ale aj znova prei star udalosti. Je to ako s elektrickm drtom. Ak sa jej dotkneme ako elektrickho drtu a potrasie ns, to znamen, e minulos, ktorej sa dotkame, je ete stle prtomn. Kad z ns m s tm sksenos. Ak nm niekto pripomenie, o sa stalo v minulosti, vetci vieme, e na to reagujeme. Reagujeme strachom, hnevom alebo vzburou, pocitom viny, zaname preva zkos. To znamen, e naa minulos je ete stle prtomn. Dievatko alebo chlapek, mlad ena alebo mlad mu, dospievajci, ktor je v ns, ete stle ije. No nielen to. My dokonca prevame boles, ktor sme kedysi ctili. Je tu vak rozdiel. Niekedy trpme nevedome. Trpme, a nevieme preo. Nechpeme, e to, o sa okolo ns deje dnes, je len dsledkom toho, o sa stalo vera. A tak sa nahromaden zranenia mu navonok prejavi neovldnutmi vbuchmi hnevu, zvisti a depresie. Preo som iarliv? Mono preto, e v detstve moja matka uprednostovala moju sestru, e ma uite nebral do vahy, a teraz iarlim na ud v mojej modlitbovej skupine. A kore tohto stavu je vemi hlboko. Ke zostupujeme ku koreom nho podvedomia, bolestn zitky a spomienky z minulosti sa vzjomne spjaj a prelnaj. Stvaj sa v ns negatvnou silou. Cel tto nahromaden negatvna energia sa prejavuje ako negatvny prstup, negatvny zvyk alebo chorobn stav. Vidte, e n ivot je ovldan tm, o sa stalo vera, a nie tm, o sa deje dnes. T tmav a podvedom as mjho ja sa stva skutonm domovom pre vinu, strach, pre energiu sebaznienia a obas aj pre samovraedn sklony. Ak mme osobn problmy, intelektulne alebo citov, fyzick alebo duchovn, ak mme problmy vo vzahoch, ak trpme psychosomatickmi chorobami, potrebujeme prosi Boha, aby sa tchto oblast dotkol svojm svetlom a aby sa uzdravili. To je t dobr zves, ktor nachdzame v Izaiovi (53,4-5): Vskutku on niesol nae choroby a naimi bmi sa on obail, no my sme ho pokladali za zbitho, strestanho Bohom a pokorenho. On vak bol prebodnut pre nae hriechy, strznen pre nae neprvosti, na om je trest pre nae blaho a jeho ranami sme uzdraven." Pn ns v tejto ndhernej stati Psma vyzva, aby sme vloili do jeho rk svoje utrpenie a smtok, vetky nae ble a vzbury, svoju vinu, ve sme boli uzdraven jeho ranami. V Lukovom evanjeliu tame: Duch Pna je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlsal evanjelium chudobnm." A o je t dobr zves? Poslal ma oznmi zajatm, e s prepusten, a slepm, e bud vidie; utlanch prepusti na slobodu a ohlsi Pnov milostiv rok." (Lk 4,18-19)

Pn ns pozva, aby sme ili za nm a on ns obdar slobodou. Jei je jedin, ktor ns me dokonale uzdravi: Ja som cesta, pravda a ivot. Nik. neprde k Otcovi, iba cezo ma" (Tnl4,6). Prrodn vedy ns mu uzdravi iba iastone. Psycholgia me uzdravi nau psychiku, medicna nae telo, vetky ostatn vedy mu pomc uzdravi iba urit as naej bytosti. Jedine Jei ns me uzdravi celch a dokonale. Jei nie je len cestou k uzdraveniu, ale on je jedinou cestou. On nie je len nejakou pravdou, ale on je jedin pravda. On ns nielene vedie k ivotu, ale on sm je ivot. A ete si vyhadajme jeden citt (l Pt 2,24): Sm vyniesol nae hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a ili pre spravodlivos. Jeho rany vs uzdravili. " Autor listu potvrdzuje iba to, o sme u pouli od Izaia.

Jeiov dotyk ns uzdravuje

Kedykovek v sebe objavme nevyrovnan city, minul spomienky, negatvnu energiu, je vemi dleit, aby sme zavolali Jeia a poiadali ho, aby sa dotkol tchto oblast naej osobnosti. Prosme ho, aby znova pokrstil tieto zasiahnut oblasti, aby ich ponoril do Ducha Svtho, aby sa obnovili, premenili a uzdravili jeho mocou. V naom ivote je vea oblast, ktor potrebuj uzdravenie. Teraz ich iba nartnem. Naprklad: Ak boli okolnosti mjho poatia? Bolo moje poatie ozajstnm konom pravej lsky? Ako prebiehalo tehotenstvo mojej matky? Bol to as radosti pre mjho otca i pre moju matku? Ak bolo moje narodenie? Neprevali moji rodiia negatvne to, e som sa narodil? Ak je mj rodokme? Stalo sa mi nejak neastie v ivote? Preili moji rodiia nejak negatvnu sksenos poas tohto obdobia, napr. rozvod, rozchod? Zomrel v naej rodine niekto blzky? Ctil som, e ma rodiia miluj? Alebo ma nemilovali? Tieto a podobn okolnosti mu by koreom agresivity v naom ivote. Mu by aj koreom samoty a sebaodmietnutia a preto musme zavola Jeia, aby ich uzdravil svojm svetlom. Meme si tu spomen aj na chyby, ktorch sa dopustili nai rodiia poas naej vchovy a formcie. Meme si tu spomen na ich krutos, e ns zneuili, ke sme sa ctili sami a opusten. Mono si spomname na negatvne zitky, ktor spsobila smr niektorho z rodiov, mono choroba, ich ast hdky a bitky. Vetky tieto okolnosti potrebuj Jeiovo uzdravenie.

Podmienky uzdravenia
Odpusti
Ako sme u spomenuli, jednou podmienkou nho uzdravenia je odpusti uom, ktor ns zranili. Niekedy treba odpusti aj udom, ktor nie s vinn za to, o nm urobili. Napr. ak sa o vs vaa matka v detstve nemohla dostatone stara, lebo bola chor, nenesie za to vinu, ale napriek tomu mete cti voi nej hnev. A tak aj v tomto prpade treba odpusti to, za o ten druh nenesie vinu. Musme sa trnova v tom, aby sme prijali odpustenie, aby sme hadali odpustenie a aby sme odpustenie prejavili. Toto s tri dimenzie odpustenia: Prija, hada a prejavi odpustenie.

Prija odpustenie
Prija odpustenie za vetky nae hriechy v minulosti. asto odmietame a neprijmame odpustenie, lebo sme prli pyn, aby sme prijali fakt, e sme sa zmlili, alebo nie sme

schopn prija to, eby k nm Boh mohol by milosrdn. Dnes rno sa ktosi ptal, i sa nae hriechy znova objavia pred nam zrakom v sdny de. Biblia nm dva vemi jasn odpove, ktor njdeme v liste Hebrejom (10,17): Na ich hriechy a neprvosti si u viac nespomeniem."

Hada odpustenie
Hada odpustenie prtomnch hriechov. Modern lovek, ia, nehad odpustenie svojich hriechov, lebo stratil zmysel pre hriech. Mysl si, e mnoh hriechy u nie s hriechmi. Hovor, e masturbcia nie je hriechom, nie je hriechom ani predmanelsk sex, ani potrat, ani rozvod. A mnoh in hriechy modern lovek u nepovauje za hriechy. Ak ich vak za hriechy nepovauje, to ete neznamen, e hriechmi nie s. Ak zjeme jedlo, ktor je otrven, i u verme, e je otrven alebo nie je, vsledok je rovnak. asto sa nm stva, e potlame svoju vinu. Zatlame ju do podvedomia a to ns me v budcnosti zrani. Ak prosme Jeia, aby uzdravil nae spomienky, Jei ns o spomienky neoberie. Budeme si aj naalej spomna na ne, ale Jei zoberie nau boles na seba, aby nm pomohol. Ak bol niekto zneuit ako diea a teraz je uzdraven, to ete neznamen, e zabudne na to, o sa stalo. Ak si vak spomenie na tto udalos, u nebude cti hnev a neistotu. V dsledku tejto udalosti sa zneuit osoba u nebude cti sexulne rozorvan. To znamen, e bola uzdraven z toho, o sa stalo v minulosti.

Prejavi odpustenie
Niekedy sa nm stva, e posudzujeme ud na zklade uritho problmu. Jedna moja asistentka prila za mnou vemi nahnevan. Kedykovek prde za ou nejak ena a hovor jej, e sa dopustila potratu, namiesto toho, aby poctila k nej scit a pomohla jej, cti voi takejto ene vek hnev, a nechpe preo. M pochopenie pre akkovek problm i hriech, ale nikdy nemala porozumenie pre enu, ktor zabila svoje diea. Spoiatku si myslela, e je to osi pozitvne, e je lovekom, ktor m ctu k ivotu. Ale potom som jej povedal, e budeme musie njs kore tohto posudzovania. A to nebolo jednoduch. Zistili sme, e ke bola ete diea v matkinom lone, poas prvch mesiacov tehotenstva sa jej matka poksila o preruenie tehotenstva, ale nikdy o tom nehovorila a drala to v tajnosti. Ale v podvedom tejto eny bola boles z matkinho odmietnutia. A kedykovek za ou prila nejak matka s problmom potratu, podvedomie jej pripomenulo, o hrozilo jej. A to bolo prinou jej hnevu. Ke ena nala kore svojho hnevu, poiadala Jeia, aby vstpil do tohto temnho obdobia jej ivota, potom odpustila svojej matke, s ktorou sa dlho o tomto problme rozprvala. Aj jej matka ju poiadala o odpustenie a tm sa skonil hnev. Ke teda ctime hnev a nie scit, podvedome trpme a ani nevieme preo. Ako vidte, sme vemi komplikovan. Preto som vm povedal na zaiatku seminra, e mono na konci budete ma v sebe ete v zmtok ako na zaiatku, lebo njdete vea oblast, ktor vplvaj na vau prtomnos bez toho, aby sme o tom vedeli. Ak o nich neviete, to ete neznamen, e tam nie s. Mnoh nae postoje i nae sprvanie je len dsledkom naich spomienok a rn z minulosti. Mem vs uisti, e Jeiovi ovea viac zle na tom, aby sme tieto oblasti objavili, ako nm. On ti poloi svoju ruku na tieto rany a uzdravi ns. A my mu akujeme za dobr zves, ktor nm prina. On chce, aby sme sa stali slobodnmi Bomi demi.

Zveren modlitba
Poas jednej naej modlitby sme zaksili Otcovo objatie. Dnes prectime objatie naich sestier alebo naich bratov. Poas jednej prednky som vm povedal, e lovek, cez ktorho vm Boh dva moc uzdravova, je lovek, ktor vm je najbli. Je to lovek, ktor vs najlepie pozn a ktor vm doke sprostredkova lsku. Teraz sa poksime prei tento druh uzdravenia. Vytvorte dvojice a njdite loveka, ktor je vm v tejto miestnosti najbli. Poas piesne vstate a njdite ho. Me to by vaa matka, manelka, priate, jednoducho lovek, pri ktorom sa ctite uvonene. Dfam, e ste u nali svojho uzdravovatea"! Nezabudnite vak na to, e aj on je zranenm uzdravovateom. Poas modlitby nerobte ni, iba sa spojte so mnou v modlitbe, ktor budem predna ja. Chyte sa za ruky a zatvorte oi. Precte, e lovek, ktor je veda vs, je vm oporou. Budete kanlmi lsky jeden pre druhho. Boh vs miluje prostrednctvom tohto loveka, ktorho pre vs vybral. Najprv sa budeme modli za loveka, ktor je na pravej strane. lovek, ktor je napravo, bude prijma lsku. Nemuste hovori ni, len precte, e Otcova lska prechdza cez tohto brata i sestru na vs. V tomto prpade dr tvoju ruku ten, ktor je naavo a je to znak podporujcej lsky. A takisto ani osoba po avej strane nebude hovori ni, iba precti, e je kanlom Boej lsky. Boh miluje tto sestru, tohto brata po tvojej pravici tm, e a pozva, aby si bol kanlom jeho lsky. Prijmaj Otcovu lsku a nechaj ju prechdza na svojho brata i sestru. A teraz zanem modlitbu za loveka, ktor je po tvojej pravici. Mj syn, moja dcra, prec, e a milujem. Je to tvoj Boh, ktor a miluje. Napl sa mojou lskou, prec, e si pre ma vzcny. Nemaj strach zo svojich hriechov, len sa uvoni v mojej lske. Dovo, aby moja lska pretekala do teba a c sa milovan lovekom, ktor je veda teba. lovek, ktor je veda teba, predstavuje vetkch ud, ktor a v ivote zranili. V tejto chvli, ke dr tvoju ruku vo svojich rukch, a za nich vetkch pros aj o odpustenie. Otvor svoje srdce pre odpustenie vetkm, ktor ti ublili. Ak ti prichdza na um nejak lovek, ktor ti ublil, prec teplo, ktor vychdza z ruky brata alebo sestry, ktor je veda teba a ktormu odpa. Pros o odpustenie a bude ti odpusten. A teraz ty bude kanlom lsky pre osobu, ktor je po tvojej lavici. Vezmi si jeho ruku do svojich rk. V tejto chvli bude pre neho kanlom lsky ty. Otec si a vybral, aby jeho lska pretekala na tvojho brata, sestru. Prec, e a Boh miluje. Prec, e a lovek veda teba miluje. Boh a miluje a vol a po mene. Pamtaj, e si vryt do Boej dlane. Pamtaj, e a Boh zavolal po mene ete pred stvorenm sveta. lovek, ktor je veda teba, zastupuje vetkch tch, ktor ti ublili poas tvojho ivota. A tento lovek, ktor ich vetkch zastupuje, ti hovor: Otvor svoje srdce pre odpustenie a odpus mi. Odpoi si v Otcovej lske. Dovo, aby Otcova lska prdila do teba a naplnila svojou lskou vetky temn oblasti tvojho vntra. Teraz sa navzjom objmte, prijmite objatie jeden druhho, akoby vs objmal samotn Boh, akoby vm dval bozk pokoja. akujeme ti, Pane Jeiu, za tvoju lsku a rados, ktor nm dva. Amen.

Prevanie problmov s Jeiom

Prbeh o diabloch
Chcel by som zaa prbehom. Raz mali diabli v pekle vek problm. Problm spoval v tom, e iba mlo Slovkov sa dostva do pekla. Zili sa teda na schdzi, aby sa poradili, o robi, aby sa viac Slovkov dostvalo do pekla. Jeden z nich povedal: Musme ich presvedi, e peklo nejestvuje ." al povedal: Nie, to tu u bolo, musme njs nov spsob. " A ozval sa al: Presvedime ich, e Boh nejestvuje. " No in mu odporoval: Nie, to nepome. Ak ich budeme o tom presvieda, povedia, e mus existova, lebo ho ctia vo svojom vntri. "A bol medzi nimi jeden, ktor dal vemi mdry nvrh. Povedal svojim spolonkom: Povedzte im, e peklo jestvuje, povedzte im aj to, e Boh jestvuje, povedzte im, e diabli s skrz-naskrz skazen. Pomte im robi seminre. Pomte im, aby nadobdali vedomosti a sksenosti. Ale potom im povedzte, aby zaali a zajtra. A to bude fungova. " Preto je vemi dleit, aby sme zaali dnes. Chva, ke sa ns Boh dotkne, je tou chvou, kedy mme zaa. Poas tchto dn sme sa dotkli, a myslm, e sa ete dotkneme, mnohch naich rn. A je mon, e po nvrate domov skontatujeme: Objavil som svoje rany. Ale o teraz? o mm robi?" T, ktor sem prili iba s tbou po zzranom uzdraven, vrtia sa domov vemi nespokojn. Povedali sme, e proces uzdravovania je pingpong medzi Bohom a nami. Je to proces. Najprv si muste uvedomi svoje rany, potom prija zodpovednos za ne a muste sa rozhodn, e chcete by uzdraven. Potom treba prs pred Pna a poloi mu otzku: Pane, o mm teraz urobi?" A Boh vs bude postupne privdza k uzdraveniu.

Objavi a uzdravi svoje rany

Nesta objavi nae rany pochdzajce z minulosti, ale treba sa ich naui aj uzdravova. Nebudeme na to pouva iadnu psychoterapiu, ale navrhnem vm duchovn cestu, ako mono uzdravi svoje rany. Iste, nehovorme, e psychoterapia nie je dobr, e nm neme pomc objavi a uzdravi nae zranenia. Ako sme u povedali, vetky prrodn vedy maj svoje hranice. Iba Jei me da loveku pln uzdravenie. Dnes vm chcem poda metdu, ako meme pozva Jeia, aby sa dotkol naich rn. Hne na vod chcem poveda, e uzdravenie sa me udia dvomi spsobmi. Me nasta chva, ke povieme Jeiovi: Pane, odnm odo ma tento kalich," Aj Jei prosil svojho Otca, aby ho uchrnil pred krom. Uzdravenie sa asto deje tmto spsobom. plne zabudneme, o sa stalo v naom ivote, alebo sme dokonale uzdraven z rn, pre ktor sme trpeli. Ale je tu aj druh moment, ke hovorme Jeiovi: Pane, pom mi, aby som sa dokzal postavi k svojmu problmu", lebo nie vetky problmy mu by vyrieen. S problmy, ktorm meme iba eli. A to je vtedy, ke problmy, ktormi trpme, pochdzaj z okolnost, nad ktormi nemme kontrolu. Ak napr. moje utrpenie pochdza z rodinnch problmov a ich rieenie nezvis odo ma, uzdravenie spova v znan problmu, a nie v jeho rieen. To mono vzahova aj na telesn choroby, ktor sa nedaj liei, alebo lepie povedan, ktor Jei nechce vyliei, lebo m pre loveka in pln. Poznal som na Siclii sestru, ktor zomrela pred niekokmi rokmi. Strvila asi sedemdesiat rokov v posteli ako chor. Ale bola tak vyrovnan a pokojn, e mnoh udia za ou

prichdzali, aby sa za nich modlila. A sedemdesiat rokov preila tak, e evanjelizovala na svojej posteli. Viete si predstavi, preo Pn tto sestru neuzdravil? Mal pre u in pln. Lepie povedan, uzdravenie, ktor jej dal, nebolo telesn uzdravenie. Pn jej dval silu zna chorobu spolu s nm. Ete lepie by sme to mohli vyjadri tak, e zpasila spolu s Kristom, lebo aj Jei zpasil poas svojho utrpenia.

Jei - prav Boh a prav lovek

Najprv si polome otzku: Kto je ten Jei, za ktorm prichdzam?" Je to ten, ktor trpel, ako trpm ja. Je to ten, ktor preval vetky city tak, ako ich prevam ja. Je to Jei, ktor preval strach. A kede bol slobodnou bytosou, povedal by to aj verejne: Teraz je moja dua vzruen. o mm poveda? Ote, zachr ma pred touto hodinou? Ve prve pre tto hodinu som priiel" Qn 12,27).

Jei nariekal a plakal

Autor Listu idom nm hovor, e Jei nariekal a plakal pred tm, ktor ho mohol od utrpenia oslobodi. Bl sa, potil sa krvou, bol rozruen. Jei, za ktorm ideme, je Jei, ktor plakal. A pretoe bol osobou slobodnou, nezakrval svoj pla. Plakal nad Jeruzalemom. Plakal vtedy, ke bol v Naime a videl syna vdovy. Plakal vtedy, ke jeho priate Lazr zomrel. Plakal verejne a nemal pritom iadne zbrany. asto sa brnime plau, lebo myslme, e udra pla je znakom sily. Ale to nie je prejav sily, le nedostatok slobody. Ke nechme von priechod naim citom, to neznamen, e sme slab. Svt Terzia z Avily a svt Ignc z Loyoly asto hovorili o dare slz. Ale ja sa nezvyknem modli za dar sz, lebo je vemi rozren. Spomnam si na jednu enu, ktor prijala krst v Duchu, ila naradosten domov a povedala svojmu manelovi: Mus to vedie, dnes som dostala dar jazykov." Mu zareagoval: Ja boiak!"

Jei preval hnev

Jei preval aj chvle hnevu. Bol asto nahnevan, napr. na farizejov, na Herodesa... Ke za Jeiom prili herodini a farizeji a odkzali mu od vldcu, e nem dovolen naalej kza v Galileji, o odpovedal? Chote a povedzte tej lke: "Hla, vyham zlch duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho da dokonm. Ale dnes, zajtra a pozajtre musm s alej, lebo nieje mon, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema" (Lk 13,32-33). Bol nahnevan na Petra, ke ho Peter chcel odvies od kra. Jei mu vtedy povedal: Cho mi z cesty, satan! Na pohorenie si mi, lebo nem zmysel pre Boie veci, len pre udsk! " (Mt 1 6 , 23) . Je vak rozdiel medzi Jeiovm a nam hnevom. Jei sa nehneval preto, e by bol stratil sebakontrolu. Luk hovor, e to bola horlivos za Pnov dom, ktor v om vyvolvala hnev, najm ke vyhal kupcov z predsiene chrmu. N hnev nebva vrazom postoja, je skr nedostatkom sebakontroly. Ak krite na svoje diea, vae diea by malo pochopi, preo na krite. Hnev, ktor diea pochop, je dobr hnev. Ale ak ste sa nahnevali preto, e ste stratili nervy a sebakontrolu, je to zl hnev.

Jei preval rados

Jei preval aj rados, bol astn a plesal v duchu. Svoju rados aj prejavoval a netajil sa ou. Hovor nm o tom Luk, ke cituje Jeia, plesajceho v Duchu Svtom: Zvelebujem ta, Ote, Pn neba i zeme, e si tieto veci skryl pred mdrymi a rozumnmi a zjavil si ich

malikm" (Lk 10,21). Som si ist, e Jei prejavoval svoju rados aj tancom, ke bol sm so svojm Otcom. Na stretnutia so svojm Otcom Jei vyhadval osamel miesta, na ktorch mohol prejavi svoj vzah k Bohu. Chodieval do hr nealeko jazera. S tmito podrobnosami sa meme stretn v evanjelich podl Luka, Marka a Mata. asto chodieval do samoty skoro rno alebo neskoro veer. Obas trvil cel noc v modlitbe. Po rozmnoen chleba poslal pre svojich uenkov a sm vyiel na horu. Neviem si predstavi Jeia, ktor cel noc kaal pred svojm Otcom, ale viem si ho predstavi ako stl, tancoval, tlieskal, chvlil Boha, teda nejakm spsobom prejavoval svoju rados.

Jei trpel
Z evanjelia vidme aj to, e Jei bol frustrovan. Ctil nepokoj, ke plakal nad Jeruzalemom. Napriek tomu, o vetko robil pre toto mesto, Jeruzalem nebol ochotn
prija jeho posolstvo. A plakal nad nm. Ako vidte, Jei bol udskou bytosou, lovekom. Je Bohom, ale zrove aj lovekom. A kee bol aj lovekom, mal srdce, ktor trpelo. Trpel vtedy, ke ho Jud zradil. A prihovral sa mu/ Jud, bozkom zrdza Syna loveka?" (Lk 22,48). Trpel vtedy, ke ho pred Kajfom sluha udrel po lci. Reakciu utrpenia poznme: Preo ma bije?" (Jn 18,23). Viete si predstavi utrpenie, ktor preval Jei, ke prechdzal cez dvor a videl, ako ho Peter zaprel? Pozrel sa na Petra a Peter v tom pohade hne vybadal, e Jei trp.

Jei preval pocit viny

Doteraz sme ete nespomenuli pocit viny. o myslte, preval Jei pocit viny? Nebute prekvapen, ale no. Niesol na svojich ramench vetky nae hriechy. Neboli to jeho hriechy, ale nae, a boli pre neho vekm bremenom. Nie je dleit, e tie hriechy neboli jeho, ale nae. Ak nesiem nejak ak nklad, i je ten nklad mj alebo tvoj, archu bremena ctim rovnako. Jei neniesol svoje hriechy, ale nae hriechy, a ctil ich aobu a bremeno. Ke prijal na seba nae hriechy, bol tm najvm hrienikom, ale nie pre svoje, le nae hriechy. A pocity hrienika s stran, lebo cti, e ho opustil Boh. Jei chcel zaksi to, o preva kad hrienik. Ctil, e Boh ho opustil, lebo je zaaen hriechom. A preval pocit viny. Chcel prejs cez vek utrpenie, ktor preval z pocitu opustenosti Bohom Otcom. Jei je Boh a ako Boh vedel, e Otec je s nm. Ale ako lovek ctil, e Boh Otec ho opustil. A tak sa obracia na Otca a hovor mu: Boe mj, Boe mj, preo si ma opustil?" (Mk 15,34). Bola to chva, ke Jei nectil Otcovu lsku. Vedel, e ho Otec miluje, ale nectil to, nepreval to.

Jei vykupite
Aj my asto hovorme: Viem, e ma Boh miluje, ale nectim to." Jei chcel prei vetky tieto citov pohnutia. Viete preo? Aby ns vykpil. Snate sa pochopi, o vm teraz poviem. asto si kladiem otzku, preo mal Jei strach pred smrou? Svt Pavol tento strach nepreval, ale hovor: Keby som si mal iada nieo od Boha, ani neviem, o by som si iadal. Ani neviem, i by som si iadal to, aby som tu ostal so svojimi bratmi, alebo e by som iiel k nemu. Ale ak by som mal nieo uprednostni, tak by som ho poiadal o to, aby si ma zobral" (prov. Flp 1,21-26). Ke zomieral svt Frantiek, spieval pred sestrou Smrou. Ako je to mon, e Jei, Boh, mal strach pred smrou, a Pavol a Frantiek sa smrti nebli? Dvod je vemi jednoduch. Lebo Jeiova smr vykpila aj Pavlovu aj Frantikovu smr. Ke porovnme Jeiovo utrpenie a utrpenie mnohch svtch, vidme, e na tvrach svtch sa zra via rados, ako na Jeiovej tvri, potiacej sa krvou. To preto, lebo Jeiovo

utrpenie vykpilo ich utrpenie. To ist sa vzahuje aj na strach. Jeiov strach vykpil n strach. Jeiov hnev vykpil n hnev. Jeiova zkos vykpila nau zkos. Jeiov smtok vykpil n smtok. Jeiova osamotenos vykpila nau osamotenos. Aj Jei sa ctil sm. Vimnime si ho v Getsemanskej zhrade, ke sa modlil a potil krvou. Preruil modlitbu a iiel za Petrom. o mohol Peter v tej chvli urobi pre Jeia? Ni. Napokon to bol on, ktor mu vdy spsobil nejak neprjemnosti. Ale v tej chvli Petra potreboval a sptal sa ho, preo sp. Jei sa ctil sm. A tto Jeiova osamotenos vykupuje nau osamotenos. Zamerajme sa na tto vec z vemi praktickho hadiska. o to znamen, e Jeiov strach vykupuje n strach? Kad Jeiov skutok je skutok vykupitesk a m nekonen hodnotu. Tto nekonen hodnota plat po dvetisc rokoch aj pre ns a psob aj na ns. Uzdravujca sila, ktor vychdza z Jeiovej smrti, ns uzdravuje aj dnes. Je to nieo podobn, ako keby sme mali dva drty. Jeden drt je iv, pod elektrickm prdom, druh mtvy. Vedenie, ktor predstavuje Jeia, je iv. Vedenie, ktor predstavuje ns, je mtve. Ak vak spojme tieto dva drty v jeden, elektrick prd bude prechdza z jednho do druhho a druh drt oije. Ak teda mme strach, sname sa spoji svoj strach s Jeiovm strachom, a Jeiov strach vykpi n strach. To o je v ns mtve, oije. Lebo to, o urobil Jei, je stle iv. Nememe poveda, e ns Jei vykpil, ale e ns Jei vykupuje. Uvediem vm niekoko cittov z Psma, ktor vs presvedia o tom, e Jei preval podobn city, ak prevame my. Jei bol nahnevan: Mk, 11,15 a nai., Mt 23,13 a nai; Jei preval strach: Mt 26,36-38; mal pocity radosti a slvnostnosti: Jn 2,1-11, Lk 10,21; bol frustrovan: Mt 23,37 a nai.; preval aj hlad a spo-luctil s tmi, ktor boli hladn: Mt 4,1-2, Jn 6,1-7, Jn 4,4-8,31-34, Lk 6,1-5. V Psme nachdzame Jeia, ako plae: Jn 11,32-38, Lk 19,41. Jei bol netrpezliv: Jn 14,8 a nai, Mk 10,35-45; scitil: Lk 4,38 a nai., Mt 20,2934, Mk 14,14, Mt 9,35; bol milosrdn: Lk 23,39-43. Prepte, e vm nevyhadvam vetky tieto texty, bola by to krsna sksenos vidie, e Jei je jeden z ns. Ale mete to urobi sami poas svojej meditcie. myselne vm uvdzam tieto texty, aby ste sa k nim vedeli vrti, ke budete preva podobn city.

Prevanie problmov s Jeiom

Prbeh o sksenom admirlovi

il raz jeden admirl a slil na vojnovej lodi. Raz v noci v diake zbadal svetlo a svetelnm kdom vyslal sprvu k tomuto svetlu-. Uhnite!" Ale odpoveou na jeho sprvu bola druh sprva: Uhnite vy!" Admirl sa nedal a odpovedal: ,Ja som admirlom na vekej vojnovej lodi, nebudem uhba, ale vy uhnite na vchod!" A znova prila t ist odpove: Vy uhnite na vchod!" Admirl vyslal aliu sprvu: ,Ja vediem flotilu, take sa uhnite na vchod vy!" Ale odpove bola tak ist: Vy uhnite na vchod!" Admirl sa nasrdil a odpovedal: Bez ohadu na to, i sa uhnete alebo nie, ja idem priamo!" A odpove znela-. Robte si, o chcete. Ja som majk!" Smejete sa, ale presne toto robme aj my s Jeiom. asto mu chceme diktova, kde sa m uhn v naom ivote a kam m s. Prikazujeme mu, aby iiel tam alebo tam, aby sme my mohli s cestou, pre ktor sme sa rozhodli. Ale Jei je majk, on sa neme pohn. Pohn sa musme my, ak chceme by uzdraven. A prve preto chceme dnes pozva Jeia, aby ns viedol pri naom plnom uzdraven.

Poviem vm, ako meme spja svoje city a svoje zitky s citmi a zitkami Jeia, a ako sa meme uzdravi pomocou slov, ktor s ivot. Snate sa njs okolnosti v Jeiovom ivote, ke Jei podobne trpel, ako trpte vy. Poviem vm prklad, aby ste porozumeli, o som vm povedal.
Prbeh depresvnej eny

Raz prila za mnou asi dvadsaosemron ena, ktor bola vo vemi depresvnom stave. Bola vemi smutn, ale nevedela pochopi preo. Usilovali sme sa njs kore jej depresie. Ili sme do jej minulosti a snaili sme sa zisti, i sa v jej detstve neodohralo nieo tak, o ju zranilo. Spomenula si na jednu udalos, ke bola v detstve naozaj vemi smutn. Jej rodina bola vemi chudobn a bolo ich vea, es i osem det. Matka sa nemohla vhodne postara o vetky deti, a tak ke malo toto dieva pne svt prijmanie, matka mu plne spontnne dala aty, ktor mala jej sestra rok predtm. V tomto by nebolo ni mimoriadne, ale dieva poctilo odmietnutie. Zdalo sa mu, e jej matka m radej jej bratov a sestry ako ju. Ke prechdzala procesia prvoprijmajcich, dievatko ctilo, ako keby sa kad lovek pozeral na jeho zaltnut aty,' ktor malo na sebe. Mono to nebola pravda, ale myslelo si to. Apo cel ivot ctilo tto ranu. Pre niekoho inho by sa tto udalos javila plne normlne, ale pre toto dieva to bol zaiatok sebaodmietania a kore jej smtku a depresie. Neskr sa vdy ctila menejcenn v porovnan s druhmi, vdy sa stavala bokom, a myslela si, e ju nikto nebude mc ma rd. Spomnam, e tto mlad ena vemi plakala, ke sa v spomienkach vracala k tejto udalosti. Ranu sme objavili a nali sme aj kore jej smtku. o vak alej? Mme drt, ktor je mtvy. Potrebujeme objavi iv drt, teda Jeiov skutok alebo zitok, ktor vykupuje jej zitok. Vyzval som ju, aby sme sa spolone poksili njs podobn udalos v Jeiovom ivote, aby z nej mohla naerpa vykupitesk energiu, ktor by uzdravila jej ranu. Ili sme na Kalvriu a nali sme Jeia na kri, ako sa pozer na vojakov, ktor hdu kocky o jeho rcho. Urite boli zranen jeho city a tak sme sa snaili spoji smtok dievaa s bolesou Jeia, pozerajceho na vojakov. To bola t vykupitesk udalos, ktor mala vykpi bolestn udalos v ivote tohto dievaa. Vyzval som enu, aby si predstavila, e ide na Kalvriu so svojimi atami v rukch. Kladie ich k Jeiovm nohm, trp spolu s nm a preva s nm ponenie. Ale teraz ho preva spolu s Jeiom, ktor sa na u pozer a hovor jej: Chpem tvoje utrpenie, lebo ja som trpel takisto ako ty." Doteraz prevala utrpenie sama, ale teraz ho zana preva spolu s Jeiom. A vol na Jeia: Jeiu, pom mi, uzdrav ma! Jeiu, dovo, aby prd tvojej milosti preiel z teba na ma a uzdravil ma!" Kedykovek si potom spomenula na udalos pri prvom svtom prijman, vdy si spomenula aj na to, e je na Kalvrii a trp spolu s Jeiom. A postupne sa jej rana zacelila a teraz je plne uzdraven, lebo udalos v Jeiovom ivote uzdravila udalos v jej ivote.
Prbeh eny trpiacej strachom z povrazu

Raz prila za mnou ena s vemi zvltnym problmom. Prevala krut pocity strachu, ale jej strach vrcholil, ke videla povraz a hk. Snail som sa zisti, preo m tak strach z povrazu a hku. Urite muselo by nieo, o sa prihodilo v jej ivote v svislosti s povrazom. Pospomnala mi toho vemi vea, ale ctil som, e mi nieo zatajuje. A skutone, v jej ivote bolo nieo, za o sa vemi hanbila a o om nechcela hovori. Ke mala estns rokov, vstpila do izby svojho otca a nala ho obesenho. Viete si predstavi ten ok, ktor toto mlad dieva zailo. A na tento obraz nikdy nevedela zabudn.

Od tej chvle mala strach zo vetkho. Nedokzala pochopi, e vetky jej nsledn strachy pochdzaj z toho jednho strachu, ke nala svojho otca obesenho. Nechal som ju, aby podrobne vyrozprvala cel udalos. Ak je to mon, a to chcem vemi zdrazni, je potrebn necha vyrozprva tieto zleitosti vemi detailne, lebo u vtedy nastva zaiatok uzdravovania. Ale treba njs sprvnu osobu. ena plakala a bola nahnevan na Boha. Nechal som ju, aby otvorila ventil vetkm svojim citom. Ke skonila, mali sme pred sebou identifikovan ranu (vtedy t rana vemi bol). Ke sme nali kore jej strachu, museli sme poloil svoju ruku na tto ranu a poprosi Jeia, aby ju uzdravil. A tak sme sa snaili objavi nejak udalos v Jeiovom ivote, ktor by pripomnala udalos, ktor preila ena. Nali sme Jeia na Kalvrii, ukriovanho medzi dvomi mumi. ene som povedal, aby si nepredstavovala Jeia ukriovanho, ale obesenho. A pri Jeiovi sme si predstavili dvoch muov, tie obesench, z ktorch jeden bol jej otec. Teraz videla svojho otca nie obesenho v izbe, ale obesenho pri Jeiovi, ako zpas so smrou spolu s Jeiom. Sprtomnenie tejto chvle bolo pre u vemi bolestn. Vdy sa snaila vymaza zo svojej mysle obraz svojho obesenho otca. Vdy sa snaila tto ranu ukry. Teraz znova vid svojho otca obesenho, ale nie v jeho izbe, le pri Jeiovi. A sna sa sprtomni tto chvu, ale pri Jeiovi. Jej otec hovor Jeiovi: Jeiu, spome si na ma, ke prde do svojho krovstva." Vek utrpenie spsobovala ene otzka: Kde je teraz mj otec? Je mj otec v nebi?" Mala vek pochybnosti a kldla si otzku, i je spasen. A teraz poula Jeiovo uistenie: Ete dnes bude so mnou v raji." Ak toto slovo bolo povedan lotrovi, preo nie aj mjmu otcovi? A toto slovo prinieslo svetlo do ivota tejto eny. Kedykovek slim svt omu s modlitbami za oslobodenie ud, ktor sa poksili o samovradu, tto ena verejne vyznva, vydva svedectvo o tejto udalosti a nepreva pritom nijak strach. Je uzdraven. o teda potrebujeme? Spoji svoje problmy s Jeiovmi problmami, aby mohli prija Jeiovu energiu a mohli by uzdraven. Biblia je Bom slovom. Ak je nejak chva vo vaom ivote, ke sa toto slovo stva slovom, ktorm sa k vm prihovra Jei, tak toto slovo sa stva ivm. U nebude len slovom, ktor bolo povedan lotrovi pred dvetisc rokmi. Vo chvli, kedy ho tate, vs toto slovo vykupitesk uzdravuje. Navrhujem vm: Kedykovek v sebe poctite nevyrovnan cit, kedykovek poctite, e ste odhalili kore svojho problmu a rozhodnete sa dotkn svojej rany, aby sa uzdravila, snate sa njs nejak udalos v Jeiovom ivote a prei ju. Snate sa bojova spolu s Jeiom. Je to vemi pekn, ke mete preva svoj ivot s Jeiom. Ak ste unaven, ite s Jeiom, ktor je unaven. Ak mte strach, prevajte tento strach s Jeiom. Nech ste v akejkovek situcii, nech mte akkovek problm, snate sa ho preva s Jeiom. A dovote Jeiovi, aby vs vykpil a spasil.

Zveren modlitba I.
Na zver sa poksime prei v modlitbe to, o om sme hovorili. Njdem vm text z Psma a budeme sa snai spolu s Jeiom prei udalos opsan v Psme. Nememe sa venova vetkm zraneniam, ktor mme, a preto si musme vybra jednu, ktor bude pre vetkch vs vemi znma. Myslm, e vetci mte sksenos s tm, e ctite przdnotu poas modlitby a nedokeme nadviaza spojenie s Pnom. Tento pocit prectil aj Jei, ke sa modlil v Getsemanskej zhrade. Prosm vs, aby ste si nali Mk 14, 32-42: Prili na pozemok, ktor sa vol Getsema-ni, a

povedal svojim uenkom: Sadnite si tu, km sa pomodlm." Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jna. I doahla naho hrza a zkos. Vtedy im povedal: Moja dua je smutn a na smr. Ostate tu a bdejte!" Trocha poodiiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to mon, minula tto hodina. Hovoril: Abba, Ote! Tebe je vetko mon. Vezmi odo ma tento kalich. No nie o ja chcem, ale o ty." Ke sa vrtil, naiel ich spa. I povedal Petrovi: imon, sp? Ani hodinu si nemohol bdiet? Bdejte a modlite sa, aby ste neprili do pokuenia. Duch je sce ochotn, ale telo slab. " Znova odiiel a modlil sa tmi istmi slovami. Ale ke sa vrtil, zasa ich naiel spa: oi sa im zatvrali od navy a nevedeli, o mu poveda. Ke priiel tret raz, povedal im : Ete spte a odpovate? Dos u. Prila hodina-, ha, Syna loveka u vydvaj do rk hrienikov. Vstate, pome! Pozrite, mj zradca je blzko. " o sa asto stva tebe i mne, to preil aj Jei, ke sa modlil v Getsemanskej zhrade. V tejto chvli, mj Pane, sa aj ja desm a som pln zkost. Mj problm je predo mnou. Ctim sa sm a opusten. Pre teba, Pane, bol Otec vetkm. Ale v tejto chvli si nectil jeho prtomnos. Preto si vo svojej opustenosti iiel za Petrom, Jakubom a Jnom. Vo svojom boji si til po udskej teche, potreboval si pomoc loveka, ale aj to ti bolo odopren, lebo tvoji dvern priatelia zaspali. Neuvedomili si, cez o si prechdzal. Jednoducho zaspali. V tejto chvli, Pane, sa aj ctim sm so svojm problmom. Nikto ma dokonale nepochop. Nikto mi neme naozaj pomc. Moje srdce, Pane, je naplnen smtkom a zkosou. Mj Pane, ty si chcel prei tieto hrozn chvle, len aby si mohol uzdravi mj smtok a moju zkos. Ty sm si ich nepotreboval prei. Pane, ale urobil si to pre ma. V tejto chvli aj ja bojujem, aby som vedel plni tvoju vu. Bl si sa tej hodiny, Pane, a bojm sa jej aj ja. Podobne ako ty, aj ja sa chcem obrti na Otca slovami: Ote, Abba! Tebe je vetko mon. Vezmi odo ma tento kalich. Ale nech sa stane tvoja, nie moja va. Pre vetky bolesti, Pane, ktor si pretrpel v tejto hodine, a prosm o silu poveda Otcovi svoje no, ako si mu ho povedal ty. Ke si vyslovil svoje no, vbec si nebol naden. Nebolo to pre teba ahk, bolo to vemi ak. Ale povedal si to. V tejto chvli chcem spoji svoju vyprahnutos s tvojou beztenosou, aby som prijal od teba energiu, ktor nemm, aby som ju zskal z tvojho zpasu s Otcom. Duch je ochotn, ale udsk prirodzenos je slab. Pom mojej udskej prirodzenosti a daj mi silu nies kr, aby som dosiahol vzkriesenie a slvu vykpench Boch det. Amen.

Zveren modlitba II.

A teraz sa budeme snai prei to, o som vm rozprval. Znova privrite oi, pokste sa vstpi do Boej prtomnosti a sprtomnite si jeden 2 najvch problmov, ktor dnes prevate. Me to by dos ak, ke budete takto identifikova svoju ranu. Mono by ste sa radej na u ani nepozreli, ale zahate sa skutonosti do tvre. Dovote Duchu v tejto chvli, aby vm sprtomnil z Jeiovho ivota nejak udalos, ktor je vemi blzka tej, ktor prevate. Jei placi, Jei nahnevan, Jei osamoten, Jei zranen svojm blzkym priateom, Jei, ktor nemohol obja svoju matku na Kalvrii, Jei, ktor plae nad mtvym priateom, Jei s archou hriechov na pleciach, Jei, ktormu je ako plni Otcovu vu. Jei vetkm tmto preiel, take mete spoji udalos zo svojho ivota s udalosou z jeho ivota. Jeia obvinili aj z toho, e kon svoje zzraky mocou Belzebula. Jeho prbuzn ho nazvali blznom. Aj Jeiovo srdce trpelo, ke ctil, e ho druh nemiluj. Meme to vidie vtedy,

ke ho zradil Jud, ke ho zaprel Peter, ke ho opustili apotoli. Jei preval vek boles vtedy, ke udia, pre ktorch urobil toko dobrho, kriali: Ukriuj ho, ukriuj!" Predstavte si nieo podobn, lebo je mon, e aj vs zatracuj, odsudzuj. Bolo to vek zranenie aj pre Jeia, ke udia, ktorch tak vemi miloval, si namiesto neho zvolili Baraba. Pane Jeiu, v tejto chvli vid vetky moje problmy. Vetky ti ich predkladm, aby si ich vykpil. Vykp ma, Pane, vykp. Vetkm si preiel, len aby si ma uzdravil. A ja som tu, Pane. Otvram sa tvojmu uzdravovaniu. Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Nebojte sa!
tyri zkladn emcie
Strach
Na zklade svojej sksenosti mem poveda, e vemi vea ud preva strach, ktor bva ich najvm problmom. Kdekovek prichdzam, vade zisujem, e strach je najv psychologick problm. A nezvis to od zamestnania alebo od povolania, ktor lovek m. asto sa stretvam so strachom u kazov, u rehonch sestier, u politikov i lekrov. Hovorm o tchto skupinch ud len preto, lebo si asto myslme, e s to udia najsilnej. Ale strach m kad jeden z ns a preval ho aj Jei. no, aj Jei preval chvle, ke bol zdesen a prejavil to pred apotolmi. Mal strach pred hodinou utrpenia a potil sa krvou od strachu, ke sa mal vybra na cestu utrpenia. Toto je jedna z emocionlnych porch, s ktorou sa v ivote stretvame.

Hnev
Myslm si, e kad z ns prectil alebo cti hnev vo svojom srdci. Meme sa hneva na seba, ak neprijmeme svoje telo, svoj vek, svoj ivotn stav, svoju rodinu. Meme sa hneva dokonca aj na Boha, ke ho iadame o nieo, o nm nedva. Boe, preo si mi to urobil?" Preo si dovolil, aby moja matka zomrela?" - Preo si dopustil, aby ma mj priate opustil?" Vemi vea problmov vznik z toho, e sa na Boha obraciame s hnevom. Vek hnevy meme preva aj voi uom. Hnevme sa na ud, ktor ete ij, ale hnevme sa aj na tch, ktor u zomreli. Najvie hnevy v naom ivote s obrten na naich rodiov. Z hnevu pochdza aj najvia akos, e nedokeme odpusti. A to, e nedokeme odpusti, me prinies do nho ivota vek zkos.

Pocit viny
Ctime sa vinn za nieo, za o u vinu nenesieme. Uvediem vm klasick prklad. Niekto bol poas svojej mladosti sexulne zneuit, i u vlastnou vinou alebo bez vlastnej viny. Tto udalos prina postupom rokov alie a alie pocity viny. ena sa dopustila potratu a nedoke prija odpustenie dieaa. Sna sa to zakrva, ale je to stle tu. Preo som vdy smutn, preo som v depresii? Nedokem to pochopi. A keby ste ili hlbie do svojho ivota, zistte, e ste si nieo neodpustili. Dopustili ste sa hriechu homosexuality alebo ste boli v uritom obdob svojho ivota alkoholikom. Svojm rozumom chpete, e vm Boh odpustil, ale city s opan. Ctite, e vm nebolo odpusten. A vemi asto prevame smutn dni prve v dsledku Pocitu viny, ktor je v ns. Toto je tretia emocionlna porucha.

zkos
Ke hovorme o zkosti, meme vymenova jej sprievodn javy, a to je naptie, depresia, stres, nava. Ak sa tieto sprievodn javy v naom ivote prejavia, je to dkazom toho, e ijeme alebo v minulosti alebo u v budcnosti. ijeme v minulosti, ktor u nejestvuje, alebo myslme na budcnos, ktor ete nenastala. A potom nm neostva energia na to, aby sme prevali prtomnos. Psycholgovia hovoria, e strcame 75% energie na problmy, ktor u neexistuj, ktor s minul, alebo sa sname riei problmy budcnosti, ktor ete nie s. Plytvme tak 75% svojej energie - a pritom hovorme o normlnom loveku. Ale ja neviem, kto je z ns plne normlny. Na to, aby sme dokzali i v prtomnosti, nm ostva iba 25% energie.

Rozprvanie o strachu
Prbeh o kuriatku"

V ohrdke ila sliepka a okolo nej mnoho kuriatok. Jednho da sa medzi kuriatkami ocitlo mla orla, ktor o sebe nevedelo, e je orlom. Myslelo si, e je kuraom, a tak jedlo to ist jedlo, ktor mali kurat, pohybovalo sa ako kurat a lietalo tie len ako kurat, ledva do vky plota. Raz zbadalo, ako nad priestorom, kde ilo s kuratami, kri mohutn orol. Pozrelo sa do vky a zatilo by orlom. Pochytila ho vek skenos, lebo bolo iba kuraom. Ale orol sa pozrel na orla a zavolal na: Vzlietni! Roztvor krdla a let'! Ve ty si orol!" Ale mal orol povedal: Nie, nie, ja som kura." A zostal zronen, obrtil sa a odiiel ku kuratm. A tak cel svoj ivot preil ako sliepka s tbou by orlom. Nikdy si neuvedomil, e orlom bol.

Strach ako Bo dar

Premam, i sa vs mm spta a vyzva vs, aby ste dali ruku hore vy, ktor si myslte, e ste orlami... Zd sa, e vs je vemi mlo, vetci ostatn sme kurat. Ale Boh ns nestvoril ako kurat, stvoril ns ako orly. Vloil do ns srdce orla a dal nm vetky schopnosti, aby sme lietali. Aj ke sa na to pozrieme z psychologickho hadiska, vidme, e je v ns mnoho schopnost, ktor nikdy nepouijeme. Preo? Lebo mme strach. Je to strach, ktor ns zdriava od nieoho, o by sme mohli urobi. I ke hovorme o strachu, v prvom rade si musme uvedomi, e strach je Bo dar. Dal nm ho Boh, ktoi chce, aby sme preili a mohli i. Strach nm zabrauje hodi sa pod vlak alebo skoi do oha. Strach v ns vzbudzuje prezieravos, aby sme robili veci bez zbytonho rizika a zvaovania. Strach je dar od Boha. A ke stratme kontrolu nad strachom, vtedy sa stva nevyrovnanou emciou a mus by uzdraven. Vtedy prestvame by slobodnmi umi a stvame sa otrokmi svojho strachu a musme prosi Jeia, aby ns uzdravil. A tak je v ns strach, ktor je dobr, a strach, ktor treba uzdravi. V Biblii nachdzame mnoho zmienok o strachu. Neboj sa, nebojte sa!" s v Biblii vemi ast slov. Neboj sa!" - hovoril Boh prorokom Izaiovi, Jeremiovi a Eliovi; Neboj sa!" - povedal Boh Zachariovi v chrme; Neboj sa!" - povedal anjel Mrii; Nebojte sa!" povedal Jei apotolom, ke kral po mori; Nebojte sa!" - povedal im po vzkriesen. Je to vemi zaujmav. Viete, kokokrt sa nachdzaj slov nebojte sa" v Biblii? Tristoesdesiatpkrt! Iba ak mme priestupn rok, 29. februra, vtedy sa meme b, iba na ten de nemme slovo nebojte sa", len raz za tyri roky. Inak nm Boh hovor neustle, de za dom: Neboj sa!"

Bze Boia a strach z Boha

V Psme sa asto stretvame s tvrdenm, e bze Boia je darom Ducha Svtho 0b 1,1; 28,29; Prsl 10,27; 15,16; 19,23; 9,10; 14,17). Je to mdros, ktor mme ma vo vzahu k Bohu. Treba si uvedomi jednu dleit skutonos: je vek rozdiel medzi strachom z Boha a bzou Boou. Bze Boia je Bo dar, lebo je to strach pochdzajci z lsky. Ak niekoho skutone milujeme, budeme robi vetko pre to, aby sme ho nim nezranili. Sname sa ho milova aj

v malikostiach, nielen vo vekch veciach. To je strach pochdzajci z lsky. Ma bze Boiu znamen snahu vyhn sa vetkmu, m by sme mohli Boha urazi. Strach z Boha nepochdza od Boha, ale od diabla. Zl duch ti hovor: Boh a potrest, Boh ti neodpust tvoje hriechy, Boh neme zabudn na tvoju minulos, Boh a odsdi do pekla. Toto je strach z Boha, ke sa na Boha pozerme ako na sudcu, a nie ako na Otca. Tu nemono hovori o bzni, ale o strachu. Bze vychdza z lsky, strach vychdza zo zastraovania, z teroru. Stretvam ud, ktor mi hovoria: Nechodm na prijmanie, lebo toho nie som hoden; nemodlm sa k Bohu, lebo ma aj tak nechpe; bojm sa Boha, lebo ma me potresta." Toto je strach z Boha, ktor pochdza od diabla. Diabol vie, e opust Boha, len o si o om zane myslie, e je sudcom a nim inm.

Strach z Boieho poslania

Vetci mme nejak strachy, mali ich aj zbon a svt udia. Myslm, e prv lovek, ktor preval skuton strach, bol Adam. Svtci vedeli, o je to vek strach. Ako Prklad nm me posli prorok Habakuk (3,16), u ktorho nachdzame tieto slov: ..Poul som a chvelo sa mi vntro, pri hrmote triasli sa mi pery, rozklad mi vnikal do kosti a nohy sa mi chveli." Take vy nie ste jedin, ktor prevate strach. Mete by spokojne vekmi prorokmi a pritom ma aj strach. Aj Mria sa zakla, ke k nej priiel anjel, aby jej odovzdal Boie posolstvo. Vetci mme strach, ke k nm hovor Boh. A je to pochopiten. Ke k nm hovor Boh, vdy iada nieo, o presahuje nae monosti. Me to vyzera divne, ale je to pravda. Ke ns Boh o nieo iada, vdy ns iada o nieo vie, ne sme my sami. Vimnime si poslanie, ktor dal Boh Mrii. Vimnime si, o akalo Zacharia, ktormu oznmil, e jeho ena, ktor u mala vye osemdesiat rokov, bude ma diea. Vimnime si poslanie, ktor dal Mojiovi, aby vyviedol Izrael z Egypta. Pozrite sa na poslanie, ktor dal apotolom, hovoriac im: Chote do celho sveta a hlsajte evanjelium vetkmu stvoreniu"(Mk 16,15). Ke nm Boh d nejak poslanie, toto poslanie bude vdy nad nae monosti a schopnosti. A ja si myslm, e je to plne prirodzen, ke dostaneme strach. Preo s nami Boh zaobchdza takmto spsobom? Pretoe ns chce presvedi, e sme iba nstrojmi v jeho rukch, a e on je ten, ktor vetko kon. Povedzme, e my robme iba materilne veci. V tejto chvli ja robm vemi materilnu vec - prednam. Ja vm iba podvam posolstvo, ale nemm nijak moc nad vaimi srdciami alebo nad vaou mysou. Ak sa niekto z vs cti osloven, tak sa ho nedotkli moje slov, ale Boia moc. iadne slovo neme by tak siln, aby zmenilo loveka. Iba Boh sa me dotkn loveka a zmeni ho. Ak sa Boh rozhodne urobi nieo cez ns, meme dosta strach. A to je dvod, preo Boh tebe i mne neustle hovor: Neboj sa!" Vetko sa uskuton mocou Ducha. Ak a Boh posiela, ak a vol, aby si nieo urobil, tak sa neboj, e to nebude schopn spravi. Urob to mocou Ducha Svtho. To je dvod, preo neustle poujeme slov: Neboj sa, nebojte sa!"

Mal strachy"
Strach je najbenejia emcia, ktor sa vyskytuje medzi umi. Vemi mnoho ud trp strachom. Ponc malmi strachmi, medzi ktor patr strach z my, z hmyzu, strach vystpi pred verejnosou, strach pred stretnutm sa s cudzincami, strach pred lekrom, z tmy, pred skkami, a po strach z manela, manelky, rodiov, predstavench... Mohli by sme napsa

vemi dlh zoznam strachov. Zva mme tieto mal strachy alebo, lepie povedan, vek strachy z malch vec, a tak dochdza k tomu, e mme v sebe uzavretch mnoho malch strachov. Okrem toho kad z ns m aj svoj originlny strach. Poznal som na Siclii dieva, ktor malo vek strach z vody. Kedykovek pilo vodu, muselo zavrie oi. Poznal som aj loveka, ktor mal strach zo svtch obrzkov, lebo si myslel, e svtec vystpi z obrzku a zato na neho. Strach, nech je akkovek, spsobuje vek utrpenie. Kad strach me ma svoj kore v minulosti. Ke som sa snail pomc dievau, ktor sa blo vody, a zamali sme sa nad tm, kde sa to vetko zaalo, zistili sme, e sa dusila, ke ju matka nosila pod srdcom. A bolo ju treba uzdravi z dusenia, aby sa uzdravila aj zo strachu pred vodou. Kad strach, nech by sa zdal akokovek smieny, spsobuje loveku boles a lovek nm vol o pomoc. asto sa nm stva, e zhromaujeme v sebe mal strachy, ktor si potom na nieom vylejeme, napr. na malej myi alebo na drobnom hmyze. Rozumom si vieme odvodni, e my nm ni zl neurob, ale napriek vetkmu mnoh udia sa vemi boja drobnch zvierat. o sa deje? Mme v sebe nazhromadench vea drobnch strachov, o ktorch sme nikdy nikomu nehovorili, ktor sme nikdy nerieili. Potom sa sname njs niekoho alebo nieo, na o ich prenesieme. Vsledkom toho je vek strach zo skok, z tmy, z autority, z mikrofnu, z vok a mnohch inch vec. udia, ktor prevaj strach, trpia utkvelou predstavou, e bud okradnut, e neprdu niekde naas - tchto je vemi mlo - e nie s vhodne obleen, e s chor. Maj utkvel predstavu, ctia to, o v skutonosti nie je pravda. Niektor udia maj vek strach z lekrov, nemaj istotu vo svojich vpotoch a prepotavaj ich stle odznova, in maj strach z toho, e bud zranen, a preto s nadmieru opatrn a ostrait. Niektor udia maj strach vstpi do vahu alebo sa boja, e ich niekto zavrie do kpene, boja sa vok, cestova autom alebo autobusom, maj nutkav mylienky, e nie s dos ist, maj strach z budcnosti - to je vemi ast strach. In sa boja osta sami doma, maj strach by v dave, boja sa vystpi na verejnosti a komunikova s inmi. Ako vidte, tento zoznam by sme mohli stle dopa. Som si ist, e kad z ns m v sebe nejak strach.

Sebaodmietnutie ako kore strachu

Ak je n strach nahromadenm mnohch malch strachov, jeho astm koreom je sebaodmietnutie, ako to povedal znmy psychiater William Glasser. Inmi slovami, strach z toho, e ns udia neprijm takch, ak ste. To so sebou prina osamotenos a t zas zavrhovanie, odmietanie seba. A tak by som sa chcel dotkn toho, ak strach me prameni zo sebaodmietaniu.
o o mne povedia in

Strach asto nie je nim inm, ako reakciou na strach z inch. Je to strach z toho, o by si in o ns pomysleli, o by o ns povedali. Je to strach, ktor ns blokuje v tom, o by sme mali robi, strach z toho, e padneme alebo e t druh spoznaj nau ohranienos. To ns me zabrzdi, aby sme sa objavili na verejnosti, znemoni nm vyjadri svoje mylienky alebo sli uom svojimi charizmami. Ako sa tento strach prejavuje v ivote? Ak na svtej omi ukeme na niekoho, aby pretal as z Psma, mnoho ud sa zane trias. Preo? Vari preto, e nevedia ta? Nie. Maj strach z toho, o o nich povedia in. asto ctime potrebu poveda poas modlitbovho stretnutia modlitbu. Ale neurobme to, lebo mme strach z mienky inch. Vidme, e

sebaodmietanie je tu a je koreom nho strachu. Niekedy, ke udia vystupuj na verejnosti, nectia sa dobre, lebo si myslia, e v porovnan s inmi nie s dobre obleen. A zan si myslie, e vetci sa na nich pozeraj. Takisto nikdy nevystpia na verejnosti, lebo si myslia, e druh by to urobili lepie.
Kritick duch

udia, ktor sa boja reakcie inch a chc svoj strach kompenzova, sa stvaj prli kritickmi, impulzvnymi. Ke sa stretnete s lovekom, ktor vetko kritizuje, dva najavo, e je v om obrovsk strach, e druh s lep ako on. Brni sa tm, e kritizuje vetko okolo seba. Takto lovek, ktor len kritizuje, je neslobodn a kritizovanm zakrva svoje strachy.
Autoritatvnos

asto sa stretvame s umi, ktor sa nm javia ako vemi siln jednotlivci a tak sa aj tvria. asto sila, ktor prejavuj navonok, je len divadlom. Je to len strach, lebo sa boja prejavi svoje slabosti a ohranienos pred umi. Strach me pochdza aj z naej slabosti, e nie sme schopn prijma nae ivotn nespechy a zlyhania. Slobodn lovek doke prijma aj nespechy. lovek, ktor m silne vyvinut mechanizmus sebaobrany, ktor sa vdy obhajuje, ktor nie je schopn prija loveka, o ho napomna, je lovekom plnm strachu. Ak sme slobodn, nechvame ud diskutova o veciach vemi spontnne. Ale ak mme zo vetkho strach, okamite sa sname by autoritatvni v diskusii, aby sa nhodou nestalo, e udia zan rozprva o veciach, ktor by ns mohli znepokoji. Nechcem sa dotkn svojich bratov kazov, ale asto prichdzame do kontaktu s kazmi a farrmi, ktor s vemi autoritatvni. Nedopustia slobodn diskusiu, lebo maj obavu z toho, e udia pjdu proti ich mylienkam, alebo by sa nevedeli brni.
Strach z ovldnutia inmi

asto mme strach z toho, e ns in udia ovldnu, a tak sa stvame agresvnymi. Agresivita je len inkom a reakciou na strach. Vimnite si agresivitu v domcnosti. Ak mme agresvneho syna alebo agresvnu dcru, ich agresivita je len vsledkom alebo reakciou na vek strach, e ich niekto ovldne. Myslia si, e druh nemaj prvo kontrolova ich mylienky a skutky. Takto udia sa zvyajne snaia o dominantn postavenie a nadvldu.
akos zdveri sa

S udia, ktor maj obrovsk strach zdveri sa so svojimi slabosami, a tak sa tvria ako t, ktor nikdy neurobia chybu, ako dokonal jednotlivci. Prevaj nedostatok slobody. Pozrite sa na svtho Pavla. Nemal iadne problmy napsa v liste Rimanom, e on sa sna robi dobro, ale vdy urob nieo zl. Pozrite sa na svtho Petra. Nemal problmy s tm, aby evanjelisti psali o jeho hriechoch a aby sa to talo vo vetkch komunitch a skupinkch Cirkvi. Toto s slobodn udia, zatia o udia pln strachu, sa snaia predstavi sa ako dokonal udia.
Strach z nespechov

V mnohch z ns je vek strach z pdov a nespechov. S udia, ktor skrvaj svoje pdy a nespechy a stvaj sa vemi nudnmi. Ich pd je zjavn. Kad ich vid v jasnom svetle, ale oni neustle obrauj svoju pozciu. To je prejavom ich strachu. Zkladom tohto strachu je tie sebaodmietnutie, e druh by ich mohli vytlai z piedestlu, na ktorom stoja. Ako vidte,

vea naich reakci je dsledkom strachu v ns. A vsledkom toho je, e reagujeme vemi zvltnym spsobom.

Ako sa uzdravi zo strachu?

Na uzdravenie zo strachu sa meme pozera zo psychologickho a duchovnho hadiska. Vysvetlme si to.

Psychologick hadisko
Ako sa mono uzdravi zo strachu, ke sa na pozerme zo psychologickho hadiska? Iba tak, e sa postavme strachu zoi-voi. Uvedomme si, e strach je cit a city nemono zdvodni rozumom. Napr. rozumom si meme zdvodni, e mal my nikoho nezoerie, e my sa boj ns, ale napriek tomu sa jej bojme. Strach je cit a nememe ho zdvodni rozumom. Rozum i srdce maj svoj vlastn spsob zdvodovania vec, ale s to cesty paraleln, ktor sa nikdy nestretn. Jedinm spsobom, ako zvazi nad strachom, je bojova proti nemu priamo. Ako sa meme vyliei zo svojich strachov? Uveme si prklad strachu z my. Zo strachu z my budete uzdraven vtedy, ke my dokete chyti do ruky a zahra sa s ou. Ale toto je dlh proces, trv to vemi dlho, km sa k takmuto cieu dostanete, ale treba aspo zaa riei tento problm. Zanite tm, e sa zahadte na mtvu my, e ju chytte, dte ju na lopatu a vynesiete ju mtvu von. Urobte aspo toko, e pri pohade na my nevybehnete hne na stl, ale sa postavte aspo na stoliku. Ale nieo zanite. Aj ke nedosiahnete tak stupe, eby ste my chytili do ruky, aspo vs nezachvti panika, ke ju zbadte. alie prklady: Ak mte strach z letu lietadlom, jedin spsob, ako prekona tento strach, je cestova lietadlom. Ak sa bojte tmy a chcete tento strach prekona, vchdzajte do tmavch miestnost a strach postupne prekonte. Treba to robi postupne, ale treba sa k problmu postavi priamo. Je zbyton chodi za nejakm lovekom, aby vs presvedil. Mohol by sce presvedi v rozum, ale nebude vedie presvedi vae srdce. Takto sa staviame k problmu strachu zo psychologickho hadiska: priamo sa s nm konfrontujeme.

Duchovn hadisko
K strachu sa meme postavi aj z duchovnho hadiska. Ke o tom hovorme, to neznamen, e kladieme duchovn hadisko do protikladu so psychologickm hadiskom. Jeden pohad dopa druh. Toto hadisko nm hovor, e treba objavi Jeia, ktor sm preval strach. A kee ako lovek poznal svoju ohranienos, nevhal verejne, pred uenkmi, poveda, e m strach. jeho mdros je nevystihnuten. On dva silu ukonanmu a bezmocnmu d vek zdatnos. Ustva mlde a omdlieva a juna podlomen pad. T vak, o dfaj v Pna, dostvaj nov silu, zskavaj krdla ako orly, uteka bud a neustan, bud putova a neomdlej.

A Izai pokrauje v nasledujcej kapitole. Prosm vs, aby ste tieto slov prijmali tak, akoby ich Pn hovoril priamo vm: Neboj sa, ve som s tebou ja, neobzeraj sa, ve ja som tvoj Boh, posilujem a, ba pomham ti, drm a svojou spsnou pravicou.

Kristoterapia
Ako sme u povedali, aj Jei mal strach. Ke ho chceli ukameova, uiel. Ako to vidme v evanjeliu (prov. Mk 14), ke sme rozjmali o Jeiovi v Getsemanskej zhrade, Jei bol pln zkost a strachu. Poujme, o hovor Marek: Moja dua je smutn a na smr. A doahla naho hrza a zkos." Za normlnych okolnost, ak hovorme o hrdinoch, hovorme o nich ako o uoch, ktor vo svojom ivote nepoznali strach. Evanjelisti predstavuj Jeia ako Boieho Syna, ale nebrnia sa tomu, aby odhalili aj jeho udsk prirodzenos. Teda aj Jei preval chvle strachu. o robi? To, o sme hovorili aj predtm. Sname sa spoji svoje strachy so strachom a zkosou, ktor preval aj Jei. A tto liebu, tto terapiu, budeme nazva kristoterapiou, lebo budeme lieen pomocou Krista a s Kristom. Jei ns uzdravuje pomocou slov, ktor ovaj v okolnostiach, v ktorch sa nachdzame my. Dobre si zapamtajte, o vm teraz poviem: Jei svojou smrou zvazil nad smrou. Uvediem vm niekoko cittov z Psma, najm z Izaia (40,28-31) i nevie? i si nepoul? Bohom venosti je Pn. On stvoril koniny zeme, neukon sa, ani neustane, Ke bude brodi vodami, budem s tebou, a ke riekami, nepotopia a, ke pjde cez ohe, nepopli sa a plame nebude horie na tebe. Ve ja som Pn, tvoj - Boh, svt Izraelov, tvoj Spasite. (Iz43,2-3) Myslm, e tieto slov dvaj jasne najavo, e Boh ns chce uzdravi z naich strachov. Teraz prejdime k zverenej modlitbe, v ktorej odovzdme svoje strachy Bohu.

Zveren modlitba I.
Vstpme do Jeiovej prtomnosti. Jei sa obracia na svojich apotolov: Doahla na ma zkos z utrpenia, ktor ma ak. Mm strach z plnenia Otcovej vle." Jei je pln strachu. Aj ja sa vemi bojm, Pane. Ak jestvuje v tvojom ivote nejak osobitn strach, pripome si ho. Ak ti ni konkrtne neprichdza na um, to znamen, e tvoj strach je nahromadenm mnohch malch strachov. Ale urite je v tebe nejak strach. Je to Petrov strach, ke bol na lodi a vlny dorali na mal loku. A Peter bojoval sm, bez pomoci. Jei spal. Zd sa, Pane, e aj teraz sp. Km ty sp na poduke, Pane, ja prevam samotu a bojujem so svojm strachom. Zobu sa, Pane! Vari ti na tom nezle, e sa topm? A Jei sa zobdza, obracia sa k tebe a oslovuje a menom: Mu, ena slabej viery, nevie,

e som s tebou? Preo si vystraen? Vlo svoj strach do mojich rk. Neboj sa, ve ja som tvoj Boh. Obdarm a silou. Ja ti naozaj pomem. Ja a podopriem svojou spsnou pravicou. Aj ke sa bude brodi vodami, budem s tebou, ke bude prechdza riekami, nepotopia a, ke pjde cez ohe, nepopli sa, plamene ti neublia. Dovo, aby Jeiov strach uzdravil tvoj strach. Objm Jeia, plnho strachu. A v tomto objat prec, ako sa Jei chveje strachom. Dovo, aby a naplnila jeho vykupujca energia. Dovo, aby Jeiov strach uzdravil tvoj strach. Teraz si doprajme chvu ticha. Prec v om, e Jei svojm strachom uzdravuje tvoj strach. Slva Ocu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Zveren modlitba II.

Teraz by som chcel sksi nieo, o by sa dalo nazva kristoterapiou, vylieenm nevyrovnanch emci a strachov. Budem vs vies k malej modlitbovej sksenosti. Zavrite oi a vstpte do Pnovej prtomnosti. Dovote Duchu, aby sa dotkol niektorho z vaich strachov. Mono si spomeniete na vek strach zo svojej minulosti, na niekoho, kto vs zastrail, mono na ok, ktor ste preili v detstve. Me to by sexulne zneuitie, trauma z toho, e ste ako deti videli rodiov bojova proti sebe, me to by strach zo koly, ke bola nejak psomka alebo skka, alebo sa jednoducho mete dotkn veobecnho strachu, ktor prevate. Som ustraen, mm obavy, ke som na verejnosti, ke mm rozprva na verejnosti. Mono som pln strachu, ke sa mm stretn s niekm, kto je autoritou. Mm vek strach z budcnosti, z nespechov, pdov, zlyhan, strach z Boha, ktor mi neodpust, strach z tmy, z vahu. Mm vek strach z oha, vok, choroby, zo starnutia, prlin strach zo straty otca alebo matky, strach z detstva, strach z otca, ktor bol vemi prsny, strach z matky... Vlo svoj strach do Pnovch rk. A my a prosme, Jeiu, aby si poloil svoje ruky na tieto strachy. Daj mi, mj Pane, odvahu, aby som sa vyrovnal s tmito strachmi. Vydychuj teraz tieto strachy a dovo Jeiovi, aby zaujal ich miesto. A teraz vnmaj Jeiovu ruku na svojom ramene, ako ti hovor: Volm a tvojm menom, bu naplnen pokojom. Ja Som. A nemaj iaden strach." Nechaj, aby znela ozvena tchto slov v tvojich uiach. Bu naplnen pokojom. Ja Som. Nemaj strach." Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Zranenia z detstva
Prbeh uana

V jednej africkej dedinke ila chudobn ena s dieaom. Chlapek sa volal uan. Raz tto rodinu navtvil misionr a nechal u nej katuku s keksami. Pre chudobn enu bola katua s keksami niem nezvyajnm, preto ju schovala, aby z nich mohli jes ksok po ksku. Ale raz uan naiel tto katuu a zjedol vetky keksy naraz. Ke to matka zistila, vemi sa nahnevala a uana zbila. Chlapec utiekol z domu a pobral sa do lesa. A cel as, ako bol na teku, hovoril: Nenvidm a, nenvidm a!" Priiel na miesto, kde bola vysok skala, tam si sadol a krial: Nenvidm a!" Ako krial, zrazu zaala ozvena opakova tie ist slov: Nenvidm a!" uan sa zakol, e s tam duchovia, ktor ho nenvidia a bol z toho zhrozen. Nevydral tieto slov, lebo si myslel, e vetci duchovia lesa s proti nemu a kriia: uan, nenvidme a!" Rozbehol sa nasp domov a plakal. Hne ako priiel, beal k matke a hodil sa jej do nruia. o sa stalo?" sptala sa ho mama. A uan odpovedal: Vetci lesn duchovia na ma kriali, e ma nenvidia. " Matka mu povedala: Po, uke mi miesto, kde na teba kriali duchovia, e a nenvidia. "A tak ili spolu na miesto, kde bola skala a uan povedal mame: Tu je to miesto, kde lesn duchovia na ma kriali, e ma nenvidia. " Matka, ktor vetko porozumela, povedala uanovi: Sadni si a teraz kri- mm a rd!" A ako to spravil, ozvena zaala opakova: Mm a rd!" Vtedy uan poctil, e vetci lesn duchovia ho maj radi. Ctil sa by milovan. Naplnila ho radost, objal svoju mamu a spolu odili domov. A uan bol astn, lebo stle poul ozvenu slov: uan, mme a radi!" Ak budeme v ivote kria Nenvidm", potom sa budeme cti nenviden. Ak budeme v ivote kria Milujem", potom sa budeme cti milovan. Ak milujeme. sme otvoren lske. Ak nenvidme, sme otvoren nenvisti. Teraz musme njs vo svojom ivote nejak miesta, ktor s bez lsky, aby sme do nich mohli vloi lsku. Vetci meme njs v sebe miesta, kde sa ctime by nemilovan.

Zistenie zranen
Budeme sa zaobera vemi deliktnou tmou, ktor sme u niekokokrt poas seminra naznaili: dotkneme sa rn, ktor sme zskali poas nho detstva. Vea rn a zranen v naom ivote pochdza z nedostatku lsky. Nedostatok lsky alebo, ete lepie povedan, nedostatok prejavenej lsky sme zaksili predovetkm od svojich rodiov, od svojej matky a svojho otca. Rodiia ns milovali, ale asto nm nevedeli da svoju lsku najavo, nevedeli nm ju prejavi. Mnoh mlad udia hovoria: Moja matka ma nemiluje. Mj otec ma nem rd." A tak v sebe pociujeme przdnotu a trpme nedostatkom lsky po cel svoj ivot. Tto meditcia, ktorej sa budeme teraz venova, m dva motvy. Prv motv: dotkn sa hlbokch rn, ktor pochdzaj z nho detstva. Samozrejme, nejdeme sa s nimi zaobera len preto, aby sme ich nali, ale preto, aby mohli by uzdraven. Druh motv: aby si rodiia, ktor sa tu nachdzaj, uvedomili, ak je dleit prejavova deom svoju lsku. Kad uzdravenie si vyaduje odpustenie a najaie je odpusti svojim rodiom. Ke sa nm podar odpusti rodiom, asto vyrieime naraz vea inch problmov. Preto je dleit neb sa dotkn hlbokch rn, ktor pochdzaj z detstva.

Nvrat do minulosti
V prv de nho seminra sme si poloili otzku: Nao sa dotka rn, ktor s z minulosti a u nejestvuj? Nesta azda, ke venujeme pozornos veciam, ktor s prtomn?" Moja odpove znie takto: ak je vaa minulos minulosou, tak ju nechajte tak, ak vak vaa minulos nie je minulosou, potom sa jej treba venova. Naa myse je akoby skladom, kde sa zhromauje velio mon. S tam veci, ktor si uvedomujeme, ale aj veci, ktor si neuvedomujeme. S vecami, ktor si uvedomujeme, ktor naa myse pozn, nemme nijak problmy. Problm spova v tom, e v naej mysli jestvuj podvedom spomienky, ktor nepriamo ovplyvuj n ivot ete aj teraz. Mnoh nae prtomn postoje - e sme agresvni, ambicizni, e niekomu zvidme, prevame komplexy menejcennosti -s podvedom a s dsledkom pokorenia, ktor ete stle nie je vylieen. udia mi asto klad otzku: Ako sa dozviem, i s moje zleitosti z minulosti vylieen alebo nie?" Zvyknem odpoveda takto: Predstavte si, e mte v rukch kpku elektrickch drtov, ktorch sa zanete jeden po druhom dotka. Niektor vm pri dotyku neublia, ale je mon, e sa dotknete inho drtu a ten vm ubli. To znamen, e tento drt je ete aj po mnohch rokoch iv, aj ke ste si to vbec neuvedomovali. to je nebezpen. Nieo s tm treba robi. Naprklad mi povie, e ke si bol mal chlapec, tvoja matka a vyfackala pred inmi umi. Ak toto rozprva, ale ni sa s tebou nedeje, hovor o tom ako o veci minulej, to znamen, e tento vodi je mtvy - nijako mi neme ubli. Ak vak spomienka na tto prhodu v tebe vyvolva hnev, agresiu, akkovek cit k matke, to znamen, e tto udalos je v tebe ete stle iv, aj ke sa stala v minulosti, a sstavne ovplyvuje tvoju prtomnos. Stva sa, e obas trpte, a neviete preo, nedokete zisti prinu, kore vho utrpenia. Je akoby schovan hlboko v zemi, take muste odstraova pdu, aby ste ho nali. Vina naich rn pochdza z detstva. Nai rodiia ns asto zranili bez toho, aby si to uvedomovali. Ale realita je tak, e sme zranen. Poas modlitby za uzdravovanie sa asto musme vraca do minulosti. Me sa sta, e korene nho strachu siahaj a k strachu naej matky, ktor prevala poas tehotenstva. Preto je mon, e nikdy neobjavme korene svojich strachov, lebo sme ich zskali od svojej matky. Toto vetko treba ma na pamti skr, ako sa zamyslme nad zoznamom rn, ktor prename do nho ivota z detstva. Je to zoznam, ktor bol zostaven na zklade vskumov vench psychiatrov, ktor vetci svorne uznvaj, ak siln me by psobenie naich rodiov na ns poas detstva. Raz sa jedna matka sptala grckeho filozofa Aristotela: Kedy mm zaa s vchovou svojho dieaa?" Aristoteles sa sptal: A koko m rokov?1' Matka odpovedala: P." Grcky filozof na to odpovedal: Cho a zani ihne, lebo u aj tak mek p rokov a dev mesiacov." Ke sa budeme snai njs korene svojich problmov, asto sa budeme musie vrti a k okamihu nho poatia, lebo asto u v tomto okamihu nieo dleit chba.

Zranenia pri poat

Jedno z najvch zranen meme zska vo chvli nho poatia. A preto prv otzka, ktor si musme poloi, znie: Bolo moje poatie konom lsky alebo iba konom telesnej vne? Viem, e je to krut otzka, ale je vemi dleit, aby sme poas svojej modlitby oistili okamih nho poatia. Kede manelsk kon je asto viac dsledkom vne ako lsky, stva sa, e plod, ktor sa poal, je sprevdzan zranenm u od prvch chv.

Ak oistme okamih nho poatia a poprosme Boha, aby vstpil do tejto chvle nho ivota, vtedy sa asto dotkame korea vetkch naich problmov. Aj ke nikdy nebudeme mc nadobudn istotu o chvli nho poatia, vdy je dobr poiada Pna Jeia, aby do vstpil a naplnil ho svojou lskou. Je to dleit aj preto, aby sme mohli odpusti svojim rodiom prpadn previnenie, ak tento okamih nebol preit v lske. Ak som bol poat poas aktu lsky, tak u v tom momente som prijmal atmosfru lsky. Ak som bol poat v momente telesnej nruivosti, tak u v prvom poiatku, na zaiatku mojej existencie som bol zranen. A to je dvod, preo musme poas procesu vntornho uzdravovania neustle predklada pred Boha okamih nho poatia. Musme neustle hovori Pnovi: Pane, predkladm ti moment svojho poatia a ak je tam temnota, vlo tam svetlo. Ak je to miesto, kde chbala lska, tak a, Pane, prosm, zasiahni a vlo tam skuton lsku." Musme si uvedomova, e Boh je ven. A prve preto nem minulos ani budcnos. Pre neho je vetko teraz, vetko je sasnosou. pre ma je moje poatie osi, o sa udialo v minulosti. Ale pre Boha je to neustle prtomn moment. A tak predkladm pred neho osi, o pre neho nie je minulos, ale prtomnos. A toto je dvod, preo to Boh doke uzdravi.

Zranenia pri zisten tehotnost

alia otzka, ktor sa tka nho poatia a narodenia, znie: Ako reagovali moji rodiia, ke zistili, e som bol poat? Prevali obidvaja rados? Alebo to bola pre niektorho z nich chva znepokojenia, hnevu a strachu? Prijali ma obidvaja ako nov stvorenie alebo ma plne odmietli? Bolo moje poatie pre rodiov okom alebo to bola chva radosti? Odmietnutia, nae prejavy alebo postoje, ako sa staviame sami k sebe, maj asto svoj kore prve v tom, i sme boli prijat alebo odmietnut, ke sa rodiia dozvedeli o naom poat. Ako som u povedal, tto naa meditcia m dvojak cie. V prvom rade chceme poloi svoju ruku na svoje rany. Ale je tu aj druh motv, ktor sa tka rodiov, najm matiek, aby pochopili, ak je dleit prija tehotenstvo s radosou, a nikdy neodmieta nov bytos, ktor im Pn dva. Ale my v tejto veci ideme ete hlbie a hovorme, e diea vnma a prijma od matky vetko ete pred narodenm. Diea u od okamihu poatia zana absorbova matkin strach, lsku, odmietnutie i rados. Ak matka poas tehotenstva m v sebe ducha odmietnutia, nejakm spsobom to ovplyvn jej diea na cel ivot. A preto hovorme, e najhlbie korene naich problmov a zranen siahaj a do prvch okamihov nho ivota. Toto s chvle, o ktorch sa nemusme nikdy dozvedie, ako to bolo. Nie je vdy jednoduch dozvedie sa, o sa vtedy stalo. Ale Boh to vie. Boh vie, i to bol moment pozitvny, alebo to bola chva negatvna, ktor sa udiala v mojom ivote. A to je dvod, preo volm Boha, aby tento moment uzdravil. Dleitou otzkou, na ktor mono nikto z ns nebude vedie odpoveda, je: Ako dlho ma matka poas tehotenstva odmietala? Odmietala ma matka poas tehotenstva len niekoko dn alebo niekoko tdov, niekoko mesiacov? Istee, boli chvle, ke som bol matkou odmietan, ale urite boli aj chvle, ke som bol prijat. Teraz ijem a ptam sa, ako dlho som bol odmietan a kedy som bol prijat. Je mon, e existovala doba, poas ktorej som bol odmietan, a je mon, e nasledujce obdobie bolo zasa naplnen lskou, ktor som prijal, mono ako nhradu za predol obdobie. alia vemi dleit otzka, ktor si musme poloi, znie: Pokala sa moja mama vedome o potrat, ke bola tehotn? Ak sa matka poka o potrat, zanechva to y srdci jej dieaa jednu z najvch rn. Poas modlitieb za vntorn uzdravenie asto prichdzame k zveru, e koreom vetkch problmov loveka je prve matkino rozhodnutie potrati svoje diea. Je

to to najvie odmietnutie, ktor lovek me zai. Tieto rany potrebuj vemi dlh as na uzdravenie, ak sa vbec uzdravia. Tto situcia ns vyzva, aby sme odpustili svojej matke to, e chcela, aby som zomrel pri potrate. Uvedomme si, e matka poas tehotenstva prena na diea vetky svoje strachy, hnevy, vetky udalosti, ktor preva vo vzahu k svojmu manelovi. Na charakter a temperament dieaa sa prenaj vetky rodinn problmy, ke mu bije svoju enu, ako aj vetky oky, ktor matka preva poas tehotenstva. asto si myslme, e a do doby narodenia alebo dokonca aj poas prvch rokov naej existencie, z ktorch si ni nepamtme, ni do seba neprijmame. Ale teraz vidme, e u od plnch poiatkov naej existencie absorbujeme lsku alebo neprijatie. V tejto chvli by mohol niekto poveda: Som z toho zhrozen. Vbec nemus by zhrozen, a to z vemi jednoduchho dvodu: me ma pinav aty, ale ke si ich operie, bud ist, me ma hlad, ale sa naje, u nebude hladova. Vedome alebo nevedome ti matka odovzdala svoje strachy, mono svoj hnev a zrejme aj svoje nevyrovnan emcie. Ale takisto ti dala lsku. A lska, ktor ti dvala, vyvila negatvne veci, ktor na teba nejakm spsobom preniesla. Aj ke sa ti stalo nieo negatvne, to nezna, e tto negativita mus by stle v tebe. Negatvne veci boli po uritom ase kompenzovan, vyrovnan niem dobrm, pozitvnym. Ak ti matka dala facku, bol si zranen, ale ke a objala, uzdravila ju. Nesmieme si myslie, e vetky zranenia a bolesti, ktor na teba matka vedome alebo nevedome preniesla, v tebe stle zostvaj. Mnoh z nich u neexistuj, pretoe boli kompenzovan lskou. No nieo v ns mohlo z detstva zosta. To je dvod, preo volme Jeia, aby priiel a poloil svoju ruku na nae rany. Musme by uzdraven plne.
Modlitba Betlehema

Jedna americk psychologika hovorila o svojej modlitbovej sksenosti, ktor nazvala modlitbou Betlehema. Rozhodla sa premodli vetky mesiace svojho ivota a predstavila si, e sa nachdza v nru svojej matky. Snaila sa precti rados z toho, e ju matka dr v nru. Takto premodlievala mesiac po mesiaci, a prila po iesty mesiac. Ke sa snaila prei tento mesiac, ctila sa vemi neprjemne a nedokzala pochopi, odkia pramen jej nepokoj a neprjemn pocit. Rozhodla sa spta svojej matky, o sa stalo, ke mala es mesiacov. Matka, ktor svoju dcru skutone milovala a vemi sa o u starala, si nevedela na ni spomen. Po dlhom uvaovan si vak spomenula. Ke mala dcra es mesiacov, matka vne ochorela a nemohla bra svoje diea na ruky. Mala silne telesn bolesti a pre svoju chorobu nemohla dra svoju dcru na rukch. To bol dvod, preo sa dcra poas modlitby ctila zle, neprjemne. alia sksenos pochdza z dvoch nemocnc, jednej americkej a druhej nemeckej.
Dve nemocnice

V oboch nemocniciach boli deti, ktor mali t ist chorobu. V oboch nemocniciach boli pre deti vytvoren rovnak podmienky. Dostvali rovnak lekrsku liebu, v miestnosti bola rovnak teplota a dostvali rovnak jedlo. Stalo sa vak, e deti v americkej nemocnici zomreli, ale deti v nemeckej nemocnici ostali naive. A tak sa snaili njs dvod. Medzi oboma nemocnicami bol jedin rozdiel. V nemeckej nemocnici zdravotn sestry dlho drali deti na svojich rukch. A na to, aby deti preili, stail tento materinsk dotyk sestier, ktorm prenali na ne svoju lsku. Aj tento prbeh ukazuje, ak je dleit nielen ma lsku, ale ju aj prejavi.

Zranenia pri naroden

al vemi dleit moment v mojom ivote je chva, ke som sa narodil. Pre mnohch bolo moje narodenie radosou. Rados, ktor moji rodiia prevali, bola vyliatm lsky na ma. Ale mono som ich svojm prchodom vyruil. Hnev, znepokojenie, ktor vyvolalo moje narodenie, bolo zasa vyliatm odmietnutia na ma. Prijatie zo strany matky alebo otca je vdy obrovskm zdrojom lsky. Ak ma, naneastie, otec alebo mama neprijmali, tto rana me by uzdraven odpustenm otcovi alebo matke. alia otzka, ktor by sme si mali poloi, je tto: Ke som sa narodil, prijali obaja moji rodiia, mama aj otec to, e som dieva, e som chlapec? Lebo asto sa stretvame s dievatami, ktor sa sprvaj ako chlapci, a s chlapcami, ktor sa sprvaj ako dievat. asto sa meme stretn s umi s touto psychologickou poruchou. Dieva chce by chlapcom a chlapec by bol radej dievaom. Ide tu o problm prijatia vlastnej identity. Je vemi ben, e dieva neprijma svoju enskos a pozer sa na seba s prianm by chlapcom. Alebo opane. Je to krza identity. Korene mu by rozlin, ale vemi asto siahaj a k narodeniu, e rodiia alebo jeden z rodiov neprijali fakt, e sa ich diea narodilo ako chlapec alebo ako dieva. Je to rana, ktor nemono necha nepovimnut, ale treba ju uzdravi. Ak sa stretneme u seba s tmto koreom naich problmov, treba odpusti svojim rodiom. Nie je vdy jednoduch odpusti tieto hlbok zranenia. Ale iba vtedy sa plne uzdravme, ak dokonale odpustme svojim rodiom. Tm bude vyrieen aj krza naej identity. Kad lovek ije vo vemi konkrtnej situcii. Rany mu pochdza aj z toho, ak sme vyrastali v poetnej rodine. Zranenia vznikaj aj vtedy, ke niekto ije ako jedin diea. Existuj zranenia, ak nemme iadnych bratov, ale iba sestry, a takisto existuj zranenia, ke mme iba bratov a iadne sestry. V kadej situcii mu nasta zranenia, ktor sa ns uritm spsobom dotkn. Nikto z ns neme i v idelnej situcii. V kadej situcii, v akej sme ili, sme prevali aj radosti aj bolesti. Ale najbenejm zranenm je to, ke rodiia nevedia prejavi svoju lsku.

Zranenia v ivote
Teraz si pospomname na to, o sa s nami dialo v naom detstve. Doteraz sme hovorili o takch koreoch zranen, na ktor si nepamtme, lebo sme boli vemi mal. Ale me sa sta, e si spomenieme z detstva na nieo, o vyjadrme slovami: Myslm, e ma moja mama nemala rada." Vek ranu mono odhali, ke niekto povie: Nepamtm si, kedy ma moja milovan matka objala, nepamtm si na objatie svojho milovanho otca." Niekto me cti vek zbrany pobozka svojich rodiov. Vieme, e ns rodiia mali radi, ale nikdy nm svoju lsku nedali najavo. A tak zisujeme, e mnoh z ns s hladn po lske, lebo od svojich rodiov nepoctili dostatok lsky. A zaname cti voi nim hnev. Neviem, ako je to vo vaej slovenskej kultre. U ns v minulosti rodiia nikdy nedvali najavo lsku svojim deom. Pamtm si jedno maltsk prslovie: Miluj svoje deti, ale neuk im, e ich miluje." To, samozrejme, nie je v poriadku. Spomnam si na istch rodiov, ktorch deti sa vrtili domov s dobrmi tudijnmi vsledkami, ale rodiia im nedali najavo rados z jedinho dvodu - aby sa deti usilovali ma lepie vsledky. Deti nie s hladn po slovch typu: Dobre, dobre si to spravil." S hladn po prejaven lsky. Niekedy je vemi ak hovori o nebeskom Otcovi, lebo nm prde na um aj obraz nho vlastnho otca alebo matky. A asto sa pozerme na nebeskho Otca ako svojho pozemskho otca. Ak je mj pozemsk otec prsny, moja prv predstava, ktor mm o Bohu ako o Otcovi

je, e aj on je prsny. Ak je mj otec alkoholik, zmocuje sa ma hnev, ke si spomeniem na svojho Otca v nebi. Ak vidm svojho otca, ktor sa ustavine dohaduje s mojou matkou, je vemi ak prija obraz dobrho nebeskho Otca. Ak mm otca, ktor sa o ma vbec nestar, vemi ako si predstavm Boha, ktor sa star a do najmench detailov o mj ivot. Teda asto prename nosti alebo neresti, ktor m mj pozemsk otec, na nho nebeskho Otca. Nedvno som mal duchovn obnovu pre skupinu mladch ud. Ke som hovoril o nebeskom Otcovi, jedna dievina vstala s hnevom a opustila miestnos. A povedala mi: Ote, nazvite si ho ako chcete, ale prosm vs, nenazvajte ho Otcom!" Vidte, e prejavenie lsky deom je v naom ivote vemi dleit. Nejde o to, i rodiia miluj alebo nemiluj svoje deti, ale ako im prejavuj lsku citenm spsobom. Viem, e v tejto chvli otvram vae rany. Nie je to pre ma prjemn. A nemyslite si, e je mon ich uzdravi, ke ich prehliadneme. Ak idete hlboko do svojho ivota, mono si naozaj spomeniete na nieo, o vs vemi rozhnevalo. Mono vs jednho da otec zamkol do kpene alebo vs pred vaimi kamartmi otec vyfackal.
Prbeh o dievati s peknmi vlasmi

V Nemecku som stretol dievinu, ktor bola v hlbokej depresii a odmietala seba samu. Ke sme sa rozprvali, aby sme odkryli kore jej problmu, ctil som, e ona vie, v om tento kore spova, len sa hanbila o tom hovori. Ale nakoniec mi povedala, o ju a. Odmietnutie zo strany rodiov zaala cti u vo veku desa- jedens rokov. Ctila sa menejcenn popri svojich kamartoch, lebo bola menej inteligentn ako oni. Hovorila: Ni ma v tom veku neteilo, ni som nedokzala prijma. o sa mi pilo, boli iba moje vlasy a moja matka s otcom to vedeli." Raz toto dieva neposlchlo a tak rozhnevalo svojho otca, e otec chytil nonice a ostrihal jej vlasy. Pre u to bola najvia urka, najhor skutok, ktorho sa jej otec voi nej mohol dopusti. Nikdy mu nedokzala odpusti, o urobil. Pomaly dospievala, aj vlasy jej dorstli, ale to, o urobil otec, ostvalo v jej srdci. Ctila voi nemu obrovsk hnev a nikdy mu nedokzala odpusti. A to v nej vyvolvalo hlbok depresie. S nikm sa nerozprvala o tomto problme, ale vdy sa k nemu vracala, znova a znova ho prevala, no neurobila ni, o by jej pomhalo tto ranu vyliei. Je mon, e aj vo vaom ivote je nieo, o jednoducho ostalo vo vaej mysli a vs to stle vyruuje, lene sa tm priamo nezaoberte. Vemi asto porovnvame lsku naich rodiov k nm s ich lskou k naim bratom a sestrm. Vek zranenie me pochdza aj z toho, ke nai rodiia prejavovali viu lsku naim srodencom len pre urit okolnosti, ktor sa v rodine vyskytli. Mono preto, e mj brat bol mlad ako ja alebo e moja sestra bola slabia ako ja alebo bola chor. Z toho dvodu sa nm zd, e nai rodiia im prejavili viac lsky ako nm. Toto uprednostovanie srodenca mohlo by opodstatnen. Napriek tomu, e to chpeme svojm rozumom, ctime sa zranen. Istee, me to by len dojem alebo me to by aj pravda. No vsledok je jeden - sme zranen.

Boh ns vol po mene

Raz som sa rozprval s dievinou, ktor bola vemi nahnevan na svojho otca, ale vbec nevedela preo. Ale o chvu jej nieo prilo na um -pochdzala z rodiny, kde bolo viacej det a asto sa stvalo, e otec si poplietol men det a ju volal menom jej sestry. Otcovi ani len nenapadlo, e by zraoval svoju dcru, ktor plne nhodou - len preto, e sa pomlil, volal menom jej sestry. Tto dievina mi povedala: A vtedy som ila do svojej izby a plakala som,

lebo som sa ctila odmietnut svojou rodinou - nemilovan." Ke volme loveka jeho menom, to je naozaj prejavom lsky. Mono si spomname, ako ns rodiia pred niekm udreli, ako ns pred niekm Zahanbili. Rodiia ns asto zbili, a napriek tomu si z toho ni nerobme, akoby sa ni nebolo stalo, vbec si na to nespomname. Ale mono existovala nejak pecilna okolnos, nejak pecilny prpad, ke ns rodiia zbili, a tento si ete stle pamtme. Mono to nevieme ani psychologicky rozli, preo sme boli v jednom prpade natoko zranen, km inokedy nie. Ale realita je jednoznan: matka ns udrela a my sme ete stle zranen. Mono sa vyskytla chva, ke ns niektor rodi zahanbil pred cudzmi, mono sme sa ctili tran, ke ns otec zamkol v kpeni alebo ns nechali doma samch. Vemi negatvny vplyv v naich ivotoch me zanecha aj to, e sme mali vemi prsneho otca alebo vemi prsnu matku. Je mon, e ste ili v atmosfre strachu, a nie v atmosfre lsky. Preto sa stva, e prename na Boha postoje, ktor sme zskali voi rodiom. U aj vo veku p rokov vid chlapec Boha tak ako svojho otca. Ak je otec prsny a obvan mu, aj je Boh tak. A toto mono poveda aj o matke, ak je prsna. Rany mu nasta aj vtedy, ak diea vid otca a matku, ktor stle proti sebe bojuj a si hovoria: Nechm a, opustm a." V dieati to zanechva vek strach, pretoe zane preva obavu z toho, e by stratilo svoju matku alebo svojho otca. Vetky tieto zranenia mu ovplyvova n sasn ivot. Myslm, e by som mohol skoni, hoci tento zoznam by sa dal alej predlova. Mohli by sme sa dotkn zranen, ktor nm spsobili uitelia alebo spoluiaci, lebo s zranenia zo kolskch rokov, s zranenia z dospievania, s zranenia z mladosti. Mono sme sa niekedy ocitli na nejakej ulici a nevedeli sme, kam alej - aj to nm mohlo spsobi zranenie. Ak ijeme v reholi, tak mme zranenia z tohto spsobu ivota. al maj zranenia z manelstva, zo ivota slobodnho loveka - je zrejm, e sme pln zranen. Ale stle ijeme! To teda nezna, e zomrieme, ak sme pln zranen. Asi najv otras me by zaprinen pohlavnm zneuitm. Bohuia, mnoh mohli ma tento zitok poas svojho detstva. Bohuia, mnoh z nich sa s nm nikdy nikomu nezdverili. Mimoriadne vek ok utrp lovek, ktorho zneuil vlastn rodi alebo prbuzn. Je to ok, ktor so sebou prina pocit viny, hnev, agresivita a akos odpusti. Momentlne nemme vea asu venova sa tomuto problmu, ale je vemi dleit zdveri sa s nm, a to nielen pri spovedi. Napokon, v mnohch prpadoch nie je potrebn sa z neho vyspoveda, lebo postihnut osoba bola zneuit ako mlad a bola bez viny. Dleit je zdveri sa loveku, ktor vm me pomc. U to, e odhalte, o sa vm stalo a o sa s vami deje, prina zaiatok uzdravenia. Druhm dleitm krokom je odpusti lovekovi, ktor vs zneuil. Km neodpustte, uzdravenie neme nasta. Ako vidte, vetci sme boli poas svojho detstva zranen. A vetci potrebujeme uzdravi svoje detstvo.

Uzdravenie zranen
V tejto chvli vs upozorujem len na negatvne veci. Ale to neznamen, e budeme sken z toho, ak vek mnostvo zranen potrebujeme uzdravi. Ustavine musme vola k Bohu, aby sme svoje rany nali, dokzali sa ich dotkn a aby ich Pn uzdravil. Ale potrebujeme aj trning na uzdravenie rn. Tento trning spova v tom, e sa naume odpusti osobe, ktor ns zranila. Potom sa nm treba usilova dva lsku, lebo m viac lsky prejavme, tm viac jej budeme schopn prijma. A napokon je tu Jei, ktor nm neustle ponka uzdravenie.

Zveren modlitba
Teraz prejdeme ku krtkej modlitbovej sksenosti, ktor sa bude tka rn z nho detstva. Bude to vemi jednoduch modlitba, ktor nazveme betlehemskou modlitbou, ale pre niektorch vs me by vemi silnm zitkom. V tejto chvli budeme vetci zranenmi uzdravovatemi. Chcem vm navrhn, aby ste tto modlitbov sksenos preili s tm istm spolonkom, s ktorm ste u modlitbu absolvovali. Ak v sused potrebuje pomoc, poskytnite mu ju. Je mon, e poas tejto modlitby vm vstpia do o slzy, ale nehanbite sa za to. Ak ctite, e muste plaka, plate. Svt Terzia z Avily hovor o dare slz. Ja osobne som nikdy nectil potrebu modli sa pecilne za tento dar. Myslm si, e Boh ho dva mnohm a chvme ho za. Teraz vstpme do Pnovej prtomnosti a zavrime oi. U sme sa v modlitbe stotonili s Pnom, ke sa modlil v Getsemanskej zhrade, prevali sme aj Petrov strach na loke. Teraz preijeme aliu sta z Psma a to bude udalos, ktor sa odohrala v Betleheme. Ak to tak ctite, vezmite do rk ruku svojho spolonka alebo spolonky. Predstav si, e si mal dieva, mal chlapec, Jei a dr za ruku a spolu krate k betlehemskej jaskyni. A zatia, o s nm kra, stva sa znova dieaom a vchdza do svojho detstva. Vstupuje do betlehemskej jaskyne a vid tam dve osoby. Mlad, krsnu, sedemnsron enu. Je to Mria. Veda nej je mlad, siln mu, m asi dvadsa rokov, a to je Jozef. Medzi nimi, uprostred Mrie a Jozefa, le diea. To diea nie je Jei, to diea si ty. Samozrejme, e si nepamt prv chvle svojho narodenia, ale poks sa vstpi do svojho tleho detstva. Mria si a vemi jemne berie na svoje ruky. M iba niekoko dn a Mria sa vemi te, e si sa narodil, e a m vo svojom nru a me si a tli na svoje Prsia. Pozer sa jej do tvre a vid, ako sa na teba usmieva. Ukazuje a vetkm naokolo. Oslovuje a tvojm menom, zaha a bozkami a lskou. Cti sa uvonen a cti jej materinsk starostlivos. Mria ti dva lsku, ktor potrebuje. Odpovaj v jej nru. Do popredia vystupuje jedna mlad ena. Je to tvoja mama. Mria a vemi jemne a s lskou kladie do rk tvojej mamy. C sa vemi uvonene v rukch svojej mamy. Aj tvoja mama je pln radosti, e si sa jej narodil. Ukazuje a ostatnm a vetkm hovor: Toto je moje diea, toto je moje diea!" A je vemi astn, e a m, e si tm, m si. Pozer sa na teba a si pre u najkrajm stvorenm na svete. A teraz a aj mama zaha objatm a bozkami. Tli si a na svoje prsia. Prijmi objatie a bozky svojej mamy. A ak sa v jej rukch cti neisto alebo nie celkom pokojne, netrp sa, blzko teba stoj Je. A Jei na teba kladie svoje ruky. Upokojuje a. Vklad lsku tam, kde lska nebola, a zapa przdnotu, ktor ti spsobila matka. Uzdravuje tvoje rany a tvoje bolesti. Uzdravuje a, rob a celistvm. Teraz a vo svojom nru dr Jozef. Jozef a objma ako mu a povzbudzuje a, dva silu a istotu tvojmu charakteru. Aj Jozef je astn, e a me dra vo svojom nru, te sa z toho, e si dieva, e si chlapec. Aj Jozef a ukazuje okolostojacim. Prena na teba silu mua. Uvoni sa v jeho nru, uvoni sa v rukch tohto mua. Blzko Jozefa stoj mlad mu. Je to tvoj otec. Jozef a vemi jemne vklad do jeho rk. Tvoj otec je naplnen radosou, e a dr vo svojich rukch. Mono je trocha neobratn, ale m vek rados, ukazuje a ostatnm a hovor: Toto je moje diea. Je to moja dcra. Je to mj syn." Na kadho sa usmieva, objma a a bozkva. Mono sa v jeho rukch cti trochu neisto alebo nepokojne, ale on a miluje. A kadmu hovor tvoje meno. M a rd. Uvoni sa v jeho rukch. Ak sa nedoke uvoni v jeho rukch, netrp sa, blzko neho je Jei. Dovo Jeiovi, aby na teba poloil svoje ruky. Dovo mu, aby a zahrnul svojm pokojom. Dovo Jeiovi, aby uzdravil

rany, ktor v tvojom ivote spsobil tvoj otec. Jei a upokojuje a dotka sa tvojich rn. Jei a uzdravuje. Keby ti poas tejto modlitby prilo na um nieo zraujce, sks odpusti svojmu otcovi a svojej matke. Ak je to matka, ktorej mus odpusti, opakuj po mne tieto slov vo svojom srdci: Pane Jeiu, pom mi odpusti svojej matke. Pane Jeiu, chcem odpusti svojej matke. Pane Jeiu, odpam svojej matke." Teraz si predstav svoju matku pred sebou a povedz jej: Mama, v mene Pna Jeia ti odpam." Ak je to otec, ktor a zranil, opakuj po mne vo svojom srdci: Pane Jeiu, pom mi odpusti svojmu otcovi. Pane Jeiu, chcem odpusti svojmu otcovi. Pane Jeiu, odpam svojmu otcovi." A teraz si predstav pred sebou svojho otca a povedz mu: Otec, v mene Pna Jeia ti odpam." Obr sa k Jeiovi a poakuj sa mu, e ti dal tto enu za matku. Vo chvli ticha akuj Jeiovi za svoju mamu. Teraz sa znova obr k Jeiovi a poakuj sa mu, e ti dal tohto mua za otca. Pomaly vychdza z betlehemskej jaskyne. Ako tak kra spolu s Jeiom, prestva by dieaom, dospieva a stva sa mladm muom, mladou enou. A vo svojom srdci cti rados. Obracia sa k Jeiovi a hovor mu: akujem." Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Umvanie nh
Dnes veer budeme ma monos zai jednu sksenos, ktor nazveme umvanie nh. Pripravte si nohy! Dnes veer zaksime, o je to lska a odpustenie. Samozrejme, veer vm vysvetlm, z oho bude tto sksenos pozostva a ako ju budeme preva. Nateraz na to len pamtajte a to je vetko. Skr, ako by sme zaali preva tto sksenos, chcem vm porozprva, v om bude spova. Ako viete a ako to budeme neskr ta, prbeh o umvan nh opisuje svt Jn v trinstej kapitole svojho evanjelia. Na umvanie nh inch idia neboli zvyknut. V tchto asoch sa nikto neodvil dotkn sa len tak jednoducho nh druhho loveka. Boli na to dva dvody. idia vinou chodili boso a ich cesty boli pln prachu a piny. Nikto sa neodvil vstpi do domu inho loveka bez toho, aby si predtm neumyl nohy. Pri vchode do kadho domu bolo postaven vek umvadlo alebo vek dbn, jednoducho ndoba s vodou, aby nvtevnk, ktor prichdza do domu, si mohol umy nohy. Aj pred vstupom do chrmu boli okolo chrmu miesta, kde boli ndoby s vodou, kde si nvtevnci chrmu mohli umy ruky a nohy. Teda nikto sa neodvil poumva nohy druhmu. Mohol tak urobi iba otrok alebo ten, kto mal na starosti otrokov, takisto otrok. Spomeme si. o povedal svt Jn Krstite: Ja niesom hoden nosi mu obuv"(Mt 2,11). To bola loha hlavnho otroka, ktor nosil za svojm pnom jeho topnky. al dvod, preo bolo neprjemn dotkn sa pinavch nh druhho loveka, bolo malomocenstvo, jedna z najach chorb v Jeiovch asoch. Okrem toho bolo malomocenstvo aj vemi nkazliv. tt sm sa staral o to, aby malomocn boli sstreden na miestach, ktor boli vzdialen od miest, kde udia bene bvali. Takto chceli zabrni rozreniu choroby. idia sa vemi bli, eby malomocn lovek zanechal vrus na ceste v prachu, na chodnku. Bli sa, e by sa mohli nakazi, km sa prechdzaj po ceste. Preto si asto umvali nohy a nikdy sa ani neodvili dotkn nh inho loveka. To, o Jei robil, bolo skutone nieo nezvyajn. Bol to vek skutok pokory. Bol to tak skutok pokory, e mu Peter povedal: oe? Ty mi chce umva nohy? Nikdy!" Ale Pn mu na to povedal: Nie, Peter, ak ti neumyjem nohy, nebude ma so mnou as na mojom Krovstve." Jei tento skutok urobil preto, aby neskr mohol poveda svojim uenkom: To, o som urobil vm, to ist robte aj vy inm!" Teda kto chce by uenkom Pna Jeia, mus umva nohy inm. Umva nohy niekomu znamen sli mu, pomha mu (prov. Jn 13,1-11). To, o dnes budeme robi, nebude nieo symbolick, ale skuton. Tmto skutkom budeme chcie naznai nieo skuton. Umvanie nh bude pre ma znakom, e chcem odpusti nejakej konkrtnej osobe. Ke umvame niekomu nohy, odpanie tomu, komu nohy umvame. Ide o kon odpustenia. Teraz si povedzme prakticky, o o pjde.
To, o tu budeme robi, je vec dobrovon. Nikto vm nechce poveda, e sa muste

zastni na umvan nh. Urobte to, ak to budete cti a urobte to vtedy, ke to budete cti. Ak nectite, e by ste sa na tomto kone mali zastni, tak ho nerobte. To, o budeme robi, to nebude symbolika, ale nieo, o bude ma skuton vznam.
Pn Jei bude vystaven v Sviatosti Oltrnej. Modlite sa k Duchu Svtmu, aby vm oznail osobu, ktorej mte odpusti. lovek, ktor vm m prs na myse, me by aj

mtvy aj ijci. Me to by lovek, ktor je tu prtomn alebo ktor tu nie je prtomn. Teda ten lovek me vedie, e ste trpeli nedostatkom lsky, alebo to me by lovek, ktor o vs nevie absoltne ni. Je mon, e budete chcie odpusti loveku, o ktorom u vbec neviete, kde sa nachdza, ale vm spsobil ranu.
lovekom, ktormu budete chcie odpusti, me by v otec, matka, kaz, uite, sused,

brat alebo sestra, lovek, ktor ije s vami v jednej komunite, predstaven, ktokovek. Me to by aj Boh, na ktorho ste nahnevan.
Len o sa vm v mysli objav obraz tohto loveka, urobte rozhodnutie: Chcem mu

odpusti!"
Potom vstanete a vyberiete si loveka, ktor by bol vhodn na to, aby vm

predstavoval toho, komu chcete odpusti. Ak lovek, ktorho ste si vybrali, je tu prtomn, mete s priamo za nm. Ale ak sa vm zd problematick s za tm lovekom, ktormu chcete odpusti, chote za niekm inm a poiadajte ho o pomoc. Povedzte mu iba toko: Me mi pomc?"
A potom sa poberiete s tmto lovekom von a njdete si miesto, ktor bude pre vs

skromn a kde mete vykona obrad, o ktorom ideme hovori. Umvanie nh nebudeme robi verejne, ale v skrom. Bude tu k dispozcii asi dvadsa miest, z ktorch si mete vybra jedno. lovek, ktorho ste si pozvali na pomoc, si sadne na stoliku a ten, ktor chce odpusti, prejavi odpustenie, si kakne pred loveka, ktor sed a prihovor sa tomu, ktor sed. Ten, kto sed na stolike, od tejto chvle pre vs predstavuje loveka, ktormu chcete odpusti. Ak naprklad chcete odpusti svojej matke, nazvete tohto loveka, ktor sed na stolike, slovom mama, matka, mamika," a prihovrate sa mu tak, akoby to bola vaa matka. Naprklad poviete: Mama, ctim sa by vemi zranen, lebo pred tridsiatimi rokmi si mi spsobila ranu. Miesto toho, aby si ma prijala, si ma odmietla a uprednostnila si mjho brata." Alebo jej poviete: Mama, som na teba vemi nahnevan, lebo si ma nikdy neobjala, nikdy si si ma k sebe nepritlila." Nech by to bolo okovek, hovorte priamo k svojej matke. Ke ste povedali vetko, o proti svojej matke mte, poproste ju o odpustenie. A poviete: Matka, odpam ti", ale poviete aj toto: Matka, prosm a o odpustenie, e som toto tak dlho nosila vo svojom srdci." A matka odpovie: Dcra moja, v Jeiovom mene ti odpam." V tej chvli umyjete nohy svojej matke, pobozkte jej nohu a vymente si lohy. A potom sed na stolike ty a tvoja matka ka pred tebou a prihovra sa ti: Dcra moja, teraz a ja chcem poprosi o odpustenie. Mono som si nikdy neuvedomila, e som a zranila." Dleit je to, aby ste sa nebrnili, iba treba iada o odpustenie. A teraz a ja, dcra moja, iadam o odpustenie." A ty, sediac na stolike, odpoved svojej matke: Matka, ja ti odpam v Jeiovom mene." A teraz ti umva nohy tvoja matka. A to je koniec konu odpustenia. Potom sa mete navzjom obja a vrtite sa do tejto haly. Me sa sta, e vm prde na um ete nejak in osoba, ktorej chcete odpusti. Zopakujte ete raz tento obrad a vyberte si alieho loveka. Ak chcete, vrte sa k pvodnmu lovekovi, ale s uritm asovm odstupom. Teda lovek, ktorho si zvolte, nesmie naraz vykonva viacej loh - neme by vam bratom, matkou, otcom, kazom mus predstavova iba jednho jedinho loveka, ktormu odpate. Ak chcete zopakova kon odpustenia inej osobe, treba cel obrad znova zopakova. Ako som povedal, lovek, ktormu ideme odpusti, me by mtvy alebo ijci. Ak je v hnev zameran na Bohu, vyberte si loveka, ktor vm bude predstavova Boha. Ak je v hnev

zameran na seba, vyberte si loveka, ktor bude predstavova vs. Je to vemi siln sksenos a som si ist, e po jej absolvovan budete osloboden od mnohch blokov, ktor vs doteraz drali. Nebojte sa, bute slobodn! Nech vs Duch Svt vedie tak, ako on chce! Skr, ako by sme pristpili k taniu evanjelia, chcel by som sa vs spta, i vm nieo azda nie je nejasn.

tanie zo svtho evanjelia poda Jna:

(Jn 13,4-15) Jei vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plten zsteru a prepsal sa. Potom nalial vody do umvadla a zaal umva uenkom nohy a utiera zsterou, ktorou bol prepsan. Tak priiel k imonovi Petrovi. On mu povedal: Pane, ty mi chce umva nohy?" Jei mu odpovedal: Teraz ete nechpe, o robm., ale neskr pochop." Peter mu povedal: Nikdy mi nebude umva nohy!" Jei mu odpovedal: /Ak a neumyjem, nebude ma podiel so mnou." imon Peter mu vravel: Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!" Jei mu na to: Kto sa okpal, potrebuje si umy u len nohy a je cel ist. A vy ste ist, ale nie vetci." Vedel toti, kto ho zrad, - preto povedal: Nie vetci ste ist." Ke im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: Chpete, o som vm urobil? Vy ma oslovujete "Uite a "Pane a dobre hovorte, lebo to som. Ke som teda ja, Pn a Uite, umyl nohy vm, aj vy si mte jeden druhmu nohy umva. Dal som vm prklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vm." Pouli sme slovo Pnovo. Chvla tebe, Kriste!

Odpanie a nov prikzanie

Cel dnen de budeme venova odpusteniu. U sme spomnali, e vetky zranen city meme zhrn do jednej zranenej emcie, ktorou je akos odpusti sebe, Bohu a uom. Vetky tyri hlavn city, ako je strach, hnev, pocit viny a zkos, meme zaradi do jednho vekho citu, ktorm je neodpustenie. Skr, ako by sme pokraovali, musme vedie, e vetky zranen city mu ma psychosomatick inky. Ke ctime vo svojom tele boles, jej prinou nebva vdy pokodenie v telesnej oblasti, ale je dsledkom naptia a zranench citov, ktor sa nahromadia v niektorom svale nho tela. Poas modlitby za vntorn uzdravenie udia asto ctia boles v niektorej asti svojho tela, ktor volme psychosomatickm inkom.

Vskum v Nebraske
Porozprvam vm o vskume, ktor sa konal na univerzite v Nebraske, v Spojench ttoch americkch. Je to vesel tdia, skr by som ju nazval blznivou. Pome nm spresni pohad na niektor psychosomatick akosti, o ktorch hovorme. Prosm vs, aby ste sa do tohto vskumu zapojili aj vy. Ako prebiehal vskum? Vskumn tm sa vybral do jednho vekho parku, kde naiel ud ta na lavikch. Ku kadmu z nich sa odzadu priblil lovek toho istho pohlavia, tej istej vky, podobnej kontrukcie a dal sediacemu kopanec. Teraz sa vite do tejto situcie aj vy. Predstavte si, e sedte v parku na lavike a tate noviny. Zrazu k vm prde niekto zozadu - je to lovek toho istho pohlavia, tej istej vky - a drgne do vs tak, e sa njdete na zemi. o myslte, ako zareagujete?

Tri druhy reakci - hnev, strach, potlaenie

Poda vskumnkov z Nebrasky mono reakcie zadeli do troch skupn: Prv reakcia je reakcia hnevu. Ke vs niekto napadne, okamite vstanete zo zeme a zanete sa brni. Udriete tonka alebo zanete na neho kria a s hnevom sa ho sptate, preo vs udrel. Toto je prv reakcia. Druh reakcia je reakcia strachu. Ste okovan z toho, o sa stalo. Snate sa o najskr pozviecha zo zeme, unikn o mono najskr a najalej alebo zanete kria. Reagujete strachom. Nerobte ni pre to, aby ste sa ubrnili, ale prevate vek strach. Poas tretej reakcie sa snate v sebe potlai hnev a strach a dosta sa z tejto situcie tak, ako keby sa ni nebolo stalo. Pomaly sa postavte sa, oprite si svoj odev, zoberiete si do rk noviny, posadte sa na laviku a tvrite sa, ako keby ste tali alej, ako keby sa nebolo ni stalo. Potlate v sebe hnev i strach. A teraz by som chcel zisti, kto z vs je v prvej, kto v druhej a kto v tretej skupine. Kto by z vs reagoval hnevom a agresivitou? Ruky hore! akujem! A kto by reagoval dlhm spsobom, koho z vs by sa zmocnil vek strach, ale ni by ste neurobili? Teda ruky hore t, ktor s v druhej kategrii! Dobre! A kto by bol v tretej kategrii? Kto z vs by predstieral, akoby sa ni nebolo stalo, kto z vs by v sebe potlail hnev i strach? Ruky hore! Vborne! Ja by som bol v tvrtej kategrii, lebo by som sa tomu loveku ospravedlnil, e som mu stl v ceste. Teda t, ktor sa vymykaj z uvedench troch kategri a tvoria tvrt alebo piatu skupinu, tch by sme mali posla za vskumnkmi z Nebrasky, aby sa s nimi porozprvali. o je vsledkom tohto vskumu? T, o by reagovali vekm hnevom, s nchyln na srdcov

choroby, zpal kbov a aldon vredy. T, o by reagovali strachom, s nchyln na astmu a na poruchy dchacch ciest, na bolesti hlavy, migrny a problmy so ttnou azou. Do tretej kategrie patria t, ktor s nchyln na zpalov ochorenia, infekcie, vrusov ochorenia. Ale bute spokojn, vetci na nieo musme zomrie. T, ktor ste nezdvihli ruky ani pri jednej kategrii, ste nchyln na vetky choroby.

City sa mu prejavova telesne

Neviem, i vskum z univerzity v Nebraske meme bra celkom vne, ale vskumnci nm chceli poveda nieo dleit: nae psychick problmy sa mu prejavi fyzickmi bolesami a problmami. Jedno je ist. Vetky nae zranen city ovplyvuj zdravie nho tela. Psycholgovia z Nebrasky chceli poukza na spojenie, ktor jestvuje medzi psychikou a telom. m zdravia je naa psychika, m vyrovnanejie s nae emcie, tm sme zdrav na tele. Strach, hnev, zkos, to vetko me ovplyvni nae telo, nae fyzick zdravie. A preto je dleit proces vntornho uzdravenia, aby sme uzdravili svoju minulos a zkosti, lebo mme v sebe mnostvo energie a musme sa snai o to, aby sme ju sprvne vyuvali. o sa v ns deje? Hromadme v sebe strach, hnev, nepokoj. Je v ns nahromadench viacero citov, ktor sa pokaj njs nejak ventil. Tmto ventilom mu by sny, nhly pla alebo smiech alebo port, ktormu sa zaneme venova. Ak city nenjdu ventil, vtedy si njdu nik v slabej telesnej kontrukcii. Poctime slabos v aldku, mme problmy s dchanm, zane ns bolie hrdlo, hlava alebo in as tela. Ke prdeme k lekrovi, zva poujeme takto reakciu: Ale ja na vs ni nenachdzam." A vy poviete: Tak vy ni nenachdzate? Ve ctim boles." No tto boles nie je spsoben fyzickm pokodenm, ale nahromadenm citov v naom vntri. Ke sa modlm za vntorn uzdravenie, udia obas poctia boles vo svojom tele. Raz som sa modlil s jednou enou, ktor poiadala o modlitbu, ale potom nemohla rozprva. Znepokojilo ju to a zachvtila ju panika. Ale ja som vedel, o sa deje. Bol to iba moment, ke vetky emcie vyli naraz von. Pri inej prleitosti som sa modlil za vntorn uzdravenie loveka, ktorho zrazu rozboleli oi. Takto sa prejavili jeho city, ktor boli v jeho vntri a nenali predtm ventil. Vsledok vskumu z USA, e city sa mu prejavova telesne, je odpoveou, preo sa staneme zdravmi fyzicky, ke preijete vntorn uzdravenie. udia asto reaguj takto: Preo by som sa mal dotka svojej minulosti? Nebolo by lepie ju len potlai?" Naneastie sa stva, e aj kazi niekedy navrhuj loveku, aby zabudol na zranenia, ktor preil v minulosti. Prdete k niekomu a poviete: Vie, som vemi zranen, pred piatimi rokmi mi mama povedala toto alebo urobila toto," asto poujete takto reakciu: Dobre, ale u na to zabudni, stalo sa to u pred tokmi rokmi a minulos je u za nami. Zabudni na to." Je mon, e na to zabudnete, ale fakt, e ste na to zabudli, ete neznamen, e ste sa aj uzdravili. Zabudli ste na to, o sa stalo, ale prevate nsledky toho, o sa stalo pred mnohmi rokmi. Nae sasn postoje a spsoby, ako veci rieime, ako rozmame, asto zvisia od minulch zranen a akost, ktor doteraz neboli uzdraven. Take nesta len zabudn, ale je dleit sa uzdravi. Vetky city aj so sprievodnmi prejavmi ako je smtok, osamotenos, sebaodmietanie, komplex menejcennosti, mono zahrn do jednho zkladnho citu, ktorm je neodpustenie. Mete si by ist, e vetky nae problmy pochdzaj z akosti odpusti Bohu, sebe alebo inm.

Odpusti Bohu znamen prija Bo pln, ktor nemus by v slade s nam plnom. Odpusti sebe sammu znamen prija sa, prija svoje ohranienosti, svoje nespechy, hriechy, slabosti. Ak ich neprijmame, neodpame sebe. Myslm, e vetkm je nm jasn, o znamen neodpusti inm.

Kresansk lska
Skr ako budeme bliie hovori o odpusten, bude dobr poveda si nieo o lske, lebo nememe naozaj odpusti, ak nevieme, o znamen opravdivo milova.

By kanlom lsky
Je dleit, aby sme si zapamtali jednu praktick poznmku. Neschopnos odpa je vdy vekou prekkou modlitby. U Marka tame tieto Jeiove slov: vm hovorm: Verte, e vetko, o o v modlitbe proste, ste u dostali, a budete to ma. A ke vstanete modli sa, odpustite, ak mte nieo proti niekomu, aby aj vm n Otec, ktor je na nebesiach, odpustil vae hriechy" (Mk 11,24-25). Ako vidte, Jei nm hovor: Skr, ako sa zane modli, odpusti. Kedykovek je v naom srdci neodpustenie, je to prekka modlitby. Ak sa modlm za teba a v mojom srdci je neodpustenie, a to neodpustenie sa tka inho loveka, nie teba, moja modlitba je blokovan. asto sa stretvame s umi, ktor sa modlia za niekoho. Modlia sa na viacerch stretnutiach a ni sa nedeje. Dvod neinnosti modlitby me by rozlin. Ale jednm z dvodov me by aj to, e v srdci jednho loveka, ktor sa modl, je neodpustenie. A neodpustenie jednho loveka blokuje modlitbu celej skupiny. Je vemi dleit, aby sme boli vonmi kanlmi Boej lsky pre tch, za ktorch sa modlme.
gPreto

Charakteristikou kresana je lska

asto podceujeme dleitos odpania v naom duchovnom ivote. Poviem vm nieo, o vs bude okova. Ak sa chcete dozvedie, kam ste dospeli vo svojom duchovnom ivote, skontrolujte sa, ktor lovek stoj vo vaom ivote najalej, ktor je vm najvzdialenej. Ste natoko blzko pri Bohu, nakoko blzko ste pri tejto osobe. Nie ste blzko Bohu preto, e milujete kadho, ale ste pri om blzko natoko, nakoko ste blzko pri osobe, ktor je vo vaom ivote najvzdialenejia. Jei nm tieto slov potvrdzuje u Jna: Nov prikzanie vm dvam, aby ste sa aj vy navzjom milovali, ako som ja miloval vs. Poda toho spoznaj vetci, e ste moji uenci, ak sa budete navzjom milova." (Jn 13,34-35) A tak nejestvuje iadna in charakteristika kresana okrem lsky. Charakteristikou kresana nie je tanie Psma, lebo aj moslim ta svoj Korn a hinduista svoje vedy; nie je nm modlitba, lebo budhista sa modl viac ako kresan, nie je to evanjelizovanie, lebo Svedkovia Jehovovi s v tom horlivej... Charakteristikou kresanov je vzjomn lska. To je nae. Ak sa stretnete s lovekom, ktor miluje inho loveka, potom si mete by ist, e ide o kresana. V Psme meme njs aj al vrok, ktor je poda ma z celho Psma najkraj. Ke ho tam, neubrnim sa vntornmu chveniu: Aby vetci boli jedno, ako ty, Ote, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v ns jedno, aby svet uveril, e si ma ty poslal1 (Jn 17,21). Vimnite si dve vemi dleit veci: Jei ma vyzva, aby som k vm pristupoval v duchu jednoty a lsky. Miera tejto lsky m by tak, akou mierou Otec miluje Syna. To znamen, e m by bez miery. Potom pokrauje: aby svet uveril, e si ma ty poslal. To znamen, e viditenm znamenm pre svet, aby uveril, e Jei je Mesi, je jednota medzi nami. i svet uver, e Jei je Mesi, ktorho poslal Otec, zvis od jednoty medzi nami. Jei vklad cel svoje

poslanie do mojich rk. A zle to odo ma, a iba odo ma, i sprostredkujem Jeiovu spsu alm uom. udia sa mu presvedi o tom, e Boh je jedin Spasite iba vtedy, ak bud vidie nau vzjomn lsku. Ctite t vek zodpovednos, ktor Jei kladie na nae plecia? Tu neplatia iadne vhovorky, aby sme nemilovali ud. Neskr uvidte aj to, o znamen milova nepriateov.

Dve kritri lsky

V lske s dve kritri, ktor nm dal Jei.
Prv kritrium vyjadruj slov: Miluj svojho blneho ako seba samho!" (Lv 19,18). Ak

nem rd seba, neme naplno milova svojho blneho. Preto som vm hovoril o prijat seba samho. Ak odmieta seba, ak odsudzuje seba, ak si neodpa, ak sa odahuje nabok, ak v sebe nespoznva svoje charizmy, ak nemiluje sm seba, neme milova inch. Milova me len v takej miere, v akej miluje seba. Ak neakceptuje seba, neme prija ani druhch. Ak nevie odpusti sebe, neodpust ani inm.
Ale potom nm Jei v Novom zkone dva druh kritrium, ke hovor: Nov prikzanie vm dvam, aby ste sa milovali navzjom. Aby ste sa aj vy vzjomne milovali, ako som ja miloval vs." Novela tohto prikzania nie je v prkaze Milujte sa navzjom"- to u nachdzame v Starom zkone. Novela je v slovch - ako som ja miloval vs" Kritrium milova ako seba samho" u nesta. Kritriom sa stalo ako som ja miloval vs" (prov. Jn 13,34). A ako ns Jei miloval? Nepodmienene.

alej sa budeme poka vysvetli toto slovo nepodmienene". Toto je novota v lske.

Rozdiel medzi svetskou a kresanskou lskou

Bude dobr poveda si, ak je rozdiel medzi svetskou a kresanskou lskou. Ben lska vo svete je lska zaloen na citoch, pralivosti, sympatich. Toto vidme v televzii alebo pri tan zamilovanch romnov.

Rozhodnutie odpusti
Kresansk lska a odpanie spova v rozhodnut, a nie v citoch. Je vemi dleit, aby sme to pochopili. asto za mnou prichdzali udia a hovoria: Neviem, i som tomu loveku odpustil alebo nie." Nie je mon pochybova o tom, i sme niekomu odpustili alebo neodpustili, lebo odpustenie je rozhodnutie, ku ktormu sme dospeli. Je to otzka chcenia alebo nechcenia. Ak chcete odpusti nejakmu loveku, tak ste mu u odpustili. Ak nechcete niekomu odpusti, neodpustili ste mu. Teda pochybnos, i sme odpustili alebo neodpustili, nejestvuje. Ak sme niekomu odpustili, to ete neznamen, e sme sa hne aj uzdravili zo vetkch rn, ktor mme vo svojom srdci. Ak som ti odpustil, to ete neznamen, e mi zane by hne sympatick, e a hne zanem ma rd, ak som a predtm nemal rd. Sympatia nem ni spolon s lskou alebo nenvisou. Ak mi niekto nie je sympatick, to ete neznamen, e ho nenvidm. Ak mi je niekto sympatick, to ete neznamen, e ho aj milujem. Sympatia alebo antipatia je citov zleitos, ktor sce me vies k nenvisti alebo lske, ale nie nevyhnutne sa kon nenvisou alebo lskou. Som si napr. ist, e farizeji neboli Jeiovi sympatick, ale to neznamen, e ich nenvidel. Ale urite ho citovo nepriahovali. asto sa stva, e nerozliujeme medzi lskou a sympatiou. o znamen niekoho milova a k niekomu cti sympatiu? Pralivos k osobe, i u pozitvna alebo negatvna, nem ni spolon s lskou alebo nenvisou. A tu treba hada

rozdiel medzi kresanskou a svetskou lskou.

Lska je v rozhodnut
Ke tate zamilovan romn alebo vidte seril o rodinnch problmoch v televzii, asto dostvate dojem, e lska je iba cit. Ak ena povie: U k svojmu muovi ni nectim", chce tm poveda: U svojho manela nemilujem." ena si mysl, e me opusti svojho manela, ke k nemu u ni necti. Lebo svetsk lska je zaloen na cite. Ale kresansk lska nie je zaloen na cite, ale na rozhodnut. Lska k lovekovi je rozhodnutm milova ho. Ak sa rozhodnem milova nejakho loveka, a to je dleit, potom sa snam i poda tohto rozhodnutia. Ak sa rozhodnem milova nejakho loveka a potom ho ohovram a oierujem, to znamen, e neijem poda svojho pvodnho rozhodnutia. Ak som sa rozhodol milova nejakho loveka, moje sprvanie a moje postoje musia by v slade s tmto rozhodnutm. Napriek vetkmu sa me sta, e km milujeme uritho loveka, ete sa potrebujeme liei z rn. Povedzme si jednoduch prklad. Predstavte si vydat enu, ktor ije so svojm manelom a ktor jej spsobuje vea utrpenia. Manel ju bije, je jej nevern. Manelka sa vak rozhodne milova svojho manela a odpusti mu. Ak chce by vern svojmu rozhodnutiu, to znamen, e sa nebude vraca k tomu, o sa stalo vera. Mnoh hovoria, e odpustili svojmu partnerovi, ale neustle mu pripomnaj, o sa stalo pred mnohmi rokmi. A to naznauje, e neodpustili. Ak ste odpustili, u sa nevraciate k tomu, o sa stalo. Snate sa, aby ste nejatrili rany, ktor sa zahojili. ena, ktor sme spomnali, odpustila svojmu manelovi, prejavuje mu lsku, modl sa za neho, sna sa o om hovori dobre. Ale to ete neznamen, e jej otvoren rany nie s otvorenmi ranami. Je mon, e v samote asto plae nad nevernosou svojho manela. Ale to neznamen, e mu neodpustila. Je to len znakom toho, e jej rana ete nie je uzdraven. To neznamen, e ke odpustila svojmu manelovi, u necti vo svojom srdci trpkos. Samozrejme, vetko toto treba uzdravi, ale vyaduje si to postupn proces. Hoci ete nie sme uzdraven, nikdy nememe poveda, e nie sme schopn odpusti. Odpame, hoci ete nae rany nie s uzdraven. Dnes mnoh psycholgovia a psychiatri tvrdia, e udia, ktor s na psychiatrii, nepotrebuj v prvom rade psychoterapiu alebo lieenie pomocou liekov, ale potrebuj uzdravenie, ktor ich privedie k odpusteniu. asto udia, ktor nevedia odpusti, konia telesnou chorobou. Preto nm Jei hovor, aby sme vdy odpustili, aj ke nie sme na vine. Spomeme si na Jeiove slov: Ke teda prina dar na oltr a tam si spomenie, e tvoj brat m nieo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltrom a cho sa najprv zmieri so svojim bratom: a potom pr a obetuj svoj dar" (Mt 5,24). Niekomu sa to me zda vemi zvltne. Preo by som mal iada o odpustenie ja, ke mi ublil ten druh? Preto, lebo Boh chce, aby si bol zdrav.

K uzdraveniu vedie lska

Pokraujeme v rozprvan o lske a odpusten. Povedali sme, e najjednoduchia cesta, ktor vedie k uzdraveniu, spova v lske. Nemyslm tu iba na citov lsku. ale na prav lsku, na lsku kresansk. Na zaiatku sme si povedali: m viac sa sstredme na pozitvne v naom ivote, tm rchlejie sa uzdravme. A v ivote nie je ni pozitvnejieho ako lska. Boh stvoril loveka na svoj obraz. V om sa podobme Bohu? Nepodobme sa mu v prvom rade svojm rozumom. In by sme mohli poveda, e m viac zmame filozoficky, m

viac toho vieme, tm sme Bohu podobnej. To nie je pravda. Nepodobme sa Bohu svojm rozumom, ale podobme sa mu v lske. Lebo Boh je lska, ako hovor svt Jn. Boh do ns vloil l svojej lsky, a preto sa na neho podobme. m vmi milujeme, tm vmi sa podobme Bohu. A m menej milujeme, tm menej sa podobme Bohu. To znamen, e najahia cesta k uzdraveniu vedie cez lsku.

Svt Pavol hovor o lske

Ke sa Pavol prihovra jednotlivm komunitm, vdy hovor o vzjomnej lske. Uvedieme si niekoko cittov z jeho listov, aby sme videli, ako nadene hovoril o lske.
V Prvom liste Korinanom

Komunita Korinanov bola superchartizmatick, lebo sa v nej vyskytovali zzraky, uzdravenia, dar jazykov, vklad jazykov, proroctv, vyuovanie a vetky charizmy, ktor s uveden v dvanstej kapitole. Napriek tomu Pavol hovor Korinanom toto: A ja som vm, bratia, nemohol hovori ako duchovnm, ale ako telesnm, ako nedospelm v Kristovi. Ve ke je medzi vami iarlivos a svr (ke niet medzi vami lsky), to nie ste telesn a neijete len po udsky?" (l Kor 3, 1,3).
V Liste Efezanom

Vetky charizmy, ktor sa v tejto komunite vyskytovali, nestaili na to, aby sa tto komunita stala duchovnou. Iba lska ns me privies bliie k Bohu. Vimnime si, o hovor Pavol Efezanom: Preto odlote lo a hovorte pravdu kad so svojm blnym, ve sme si navzjom dmi. Hnevajte sa, ale nehrete! Slnko nech nezapad nad vam hnevom; a nedvajte miesto diablovi! Kto kradol, nech u nekradne, ale radej nech pracuje a vlastnmi rukami zarba, aby mul z oho da ndznemu. Z vaich st nech nevyjde nijak zl slovo, ale iba dobr, na potrebn budovanie, aby prinalo milos tm, o ho povaj. A nezarmucujte Svtho Boieho Ducha, v ktorom ste oznaen peaou na de vykpenia. Akkovek zatrpknutos, hnev, rozhorenie, krk a rhanie aj kad in zloba nech s aleko od vs. Bute k sebe navzjom lskav a milosrdn, navzjom si odpajte, ako aj vm odpustil Bob v Kristovi!" (Ef 4,25-32) Myslm, e Pavol tu hovor vemi jasne a texty podobn tomuto by mali by predmetom naej dennej meditcie.
V Liste Filipanom

Dovte moju rados: zmajte rovnako, rovnako milujte, bute jedna dua a jedna myse! Nerobte ni z nevraivosti ani pre mrnu slvu, ale v pokore pokladajte jeden druhho za vyieho. Nech nik nehad iba na svoje vlastn zujmy, ale aj na zujmy inch. Zmajte tak ako Jei Kristus." (Flp 2,2-5) Svt Pavol akoby hovoril: Ak budem vidie, e ste jednej mysle a jednho srdca, to bude pre ma tm najvzcnejm darom, ktor mi mete da, tou najvou radosou, ktor mi mete spsobi. asto hovorme, e milujeme svojho blneho, lebo v om vidme Jeia. Ale kladieme si aj tto otzku: Ako mm vidie Jeia v loveku, ktor kon zlo? Ako mem milova loveka hnevlivho a nervzneho?" Vidie Jeia v uoch znamen milova ho tak, ako ho miluje Jei. A Jei ho miluje aj napriek tomu, e je hnevli-v, nervzny, e rob zle. Ak vidte

hnevlivho loveka, uvedomte si, e vidte loveka, ktor nie je uzdraven. A tento hnevliv lovek vm svojm hnevom hovor: Prosm a, maj so mnou scit z lsky k Jeiovi." Toto znamen zma tak, ako zma Jei Kristus.
V Liste Kolosanom

Pome alej a zapovajme sa do slov, ktor hovor svt Pavol Kolosanom: Ako Bo vyvolenci, svt a milovan, oblete si hlbok milosrdenstvo, lskavos, pokoru, miernos a trpezlivos. Znajte sa navzjom a odpajte si, ak by mal niekto nieo proti druhmu. Ako Pn odpustil vm, tak aj vy! Ale nad vetko toto majte lsku, ktor je zvzkom dokonalosti!" (Kl 3,12-14) S to krsne slov, ke Pavol vyzva Filipanov: Oblete si...!" Akoby hovoril: Ak ste bez milosrdenstva, pokory a scitu, vekodunosti a trpezlivosti, ste nah." - Ak nemte lsku, ktor je opaskom vetkch nost, akoby ste nemali na sebe ni!"
Ete raz Korinanom

Lebo ako je jedno telo a m mnoho dov, ale vetky dy tela s jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Ve my vetci, i idia alebo Grci, i otroci alebo slobodn, boli sme v jednom Duchu pokrsten v jedno telo. A vetci sme boli napojen jednm Duchom" (l Kor 12,12-13). Symbolika jednho tela s mnohmi dmi je ndhern. Predstavte si, e spadnete schdzajc po schodoch. o by sa stalo? Ak by ste si zranili nohu, vetky dy tela sa bud ponha pomc vaej nohe. Aj keby ste mali nieo vo svojich rukch, ruka to pust a dotkne sa zranenej nohy. Ak ste sa predtm pozerali niekde inde, po pde na to vae oi zabudn a upr sa na zranen nohu. Ak ste krali, druh noha sa zastav, neurob ani krok, len aby bola blzko pri zranenej nohe. Ak bola vaa myse niem zaujat, teraz sa plne sstred na zranen nohu. Len o sa niektor as tela zran, ostatn dy tela sa prestan zaobera tm, o robili predtm, a plne sa sstredia na zranen nohu. Lebo v danej chvli je to to najdleitejie. To znamen milova jeden druhho. Ak aj vy vo svojom modlitbovom spoloenstve organizujete nejak pekn akciu, ale s medzi vami zranen udia, ktor volaj o pomoc, nemete sa sstredi na to, o organizujete, ale sa muste zamera na zranench lenov svojej modlitbovej skupiny. Vemi asto sa viac sstredme na akciu ako na lsku. A modlitbov skupina, farnos alebo rehon komunita i akkovek in komunita je len preto siln, e je siln v lske, nie preto, e vea rob. Ak sa m jeden len naplno rozvin do krsy, nutne mus by spojen a zjednoten s inmi lenmi. Mnoh udia sa snaia vyui svoje charizmy pre svoj osobn itok. Stretol som sa s mnohmi charizmatickmi vodcami v obnove, ktor padli vemi hlboko, lebo boli siln individualisti. Vrme sa znova k symbolike tela, ktor nm dva svt Pavol. Mm ruku a ak je moja ruka spojen s telom, je dokonal. Ale si predstavte, e stretnete moju ruku na chodbe. Urite by ste sa vydesili. Je asn ma dve oi. Ale si predstavte, e njdete oi svojho manela veda jeho postele. Aj to by vs vystrailo. Ak s asti tela spojen s celm telom, je to ndhern. Ale ak sa nejak d odtrhne od tela, je to osi stran. A to ist meme aplikova na osoby, ktor v Cirkvi pracuj v rmci komunity alebo mimo nej.
V Liste Rimanom

A ete by som rd uviedol citt z listu Rimanom: ehnajte tch, o vs prenasleduj -

ehnajte a nepreklnajte!" Ak ehnme svojich nepriateov, obliekame si ochrann odev lsky. Radujte sa s radujcimi, plate s placimi! Navzjom rovnako zmajte; a nezmajte vysoko, ale priklajte sa k nzkym. Nebute mdri sami pre seba. Nikomu sa neodplcajte zlm za zl; usilujte sa robi dobre pred vetkmi umi. Ak je to mon a zvis to od vs' ite v pokoji so vetkmi umi." Ako vidte, nie je vdy mon nava v pokoji so vetkmi udmi, lebo reakcia druhch nezvis od ns. Ale nakoko je to len mon, treba sa nm o to snai. A potom pokrauje: Nepomstite sa sami, milovan, ale ponechajte miesto hnevu; ve je napsan. ,Mne patr pomsta, ja sa odplatm, _ hovor Pn. "Pomsti sa a posudzova neprinle nm, to je Pnova zleitos. Ale to nesta a Pn hovor: Ale ke bude tvoj nepriate hladn, nakm ho, ke je smdn, daj mu pi, lebo tm, e to urob, erav uhlie mu nahrnie na hlavu. Nedaj sa premc zlu, ale dobrom premhaj zlo"(Rim 12,14-23). Ako vidte, Psmo je vemi jasn a dva nm aj vea konkrtnych rd a smernc, ako sa mme navzjom milova.

Zveren modlitba
Toto stretnutie ukonme prekrsnym hymnom lsky z Prvho listu Korinanom. Chcel by som, aby ste rozjmali nad tmto textom, aby ste zistili, ak je vaa lska. Niekto by sa mohol pta: Je moja lska prav? Vo vepiesni lsky njdete odpove. Znova utvorte dvojicu s niekm, kto vs dobre pozn. Aj keby ste boli pri niekom, kto vs nepozn, predstavte si, e vs vemi dobre pozn. Teraz si z Prvho listu Korinanom (13,4) pretame.Lska je trpezliv, lska je dobrotiv; nezvid, nevypna sa, nevystavuje sa, nie je nehanebn, nie je sebeck, nerozuuje sa, nemysl na zl, nete sa z neprvosti, ale raduje sa z pravdy. Vetko zna, vetko ver, vetko dfa, vetko vydr." Predstavte si, e sa prihovrate svojmu manelovi a manel nech si predstav, e sa prihovra svojej manelke. T, ktor ste slobodn, si predstavte, e sa prihovrate matke, otcovi alebo dvernmu priateovi, ktorho vm zastupuje lovek, o je veda vs. Zahate sa mu do o a slovo lska nahrate slovkom ja" A takto sa prihovrajte svojmu manelovi, manelke, mame, priateovi: Drah manel (drah manelka, drah mama, drah priate, brat mj, sestra moja), ja som vdy trpezliv a dobrotiv. Nikdy nezvidm, nevypnam sa, nevystatujem sa, nie som nehanebn, nie som sebeck, nerozuujem sa, nemyslm na zl, netem sa z neprvosti, ale radujem sa z pravdy. Vetko znam, vetko verm, vetko dfam, vetko vydrm." Preo sa smejete? Myslm, e je to vemi jednoduch test, aby sme zistili, kde sme vo svojom duchovnom ivote. Teraz to sksime inak. Znova sa pozrite do o loveka veda vs a povedzte Pnovi: Pane, akujem ti, e si mi dal loveka, ktor je trpezliv, dobrotiv; nezvid, nevypna sa, nevystatuje sa, nie je nehanebn, nie je sebeck, nerozuuje sa, nemysl na zl, nete sa z neprvosti, ale raduje sa z pravdy. Vetko zna, vetko ver, vetko dfa, vetko vydr." Amen. Ako sa ctite? Je ete nieo vo vaom ivote, o muste da do poriadku?

Odpanie a jeho pravidl

Preo odpa
Teraz by sme si mali poloi vemi jednoduch otzku: Preo mm odpusti?"
Moslim u katolckeho kaza

Raz za mnou priiel jeden moslim, ktor bol zamestnan na ambasde na Malte. Priiel za mnou s vemi zvltnym problmom: Mj ivot je pln okultizmu. Priiel som za vami, aby ste ma oslobodili." Poloil som mu otzku: Ale preo ste prili ku mne, katolckemu kazovi?" Preto som priiel za vami, "povedal mi, lebo moja zaaenos okultizmom je vemi siln. Mj moslimsk kaz je toho nzoru, e ma me oslobodi iba katolcky kaz." Bolo to pre ma vemi nron, lebo som ho mohol oslobodi iba v Jeiovom mene. Skr, ako by sme sa zaoberali problematikou okultizmu, som sa ho sptal: Mte niekoho v ivote, nejakho loveka, ktorho nenvidte?" Zaal sa smia a povedal mi: Samozrejme, mm vemi vea ud v ivote, ktorch nenvidm." A tak som sa ho sptal: Pokali ste sa im niekedy odpusti?" Obrtil sa ku mne a povedal: Ja som predsa moslim, a nie kresan. To iba v Jei iada odpusti, ale nie mj Mohamed." Tak som mu odvetil: Dobre, odlome nateraz stranou vho Mohameda aj mjho Jeia a hovorme spolu ako dvaja dospel udia." A sptal som sa: Nebrni vm vaa nenvis v dobrom spnku?" Povedal mi: Aby som bol primn, neviem vdy dobre spa, a to prve kvli osobm, ktor nenvidm. asto mi prichdzaj na myse a znepokojuj ma. "Ja som mu povedal: ,Ja vdy dobre spm. A spm dobre preto, lebo odpam." Snail som sa mu vysvetli, e ke niekoho nenvid, stva sa v istom zmysle zvislm od nenvidenej osoby. Ak jej vak odpust, tak sa od nej oslobod. Ak niekoho nenvidte, ak niekomu neodpustte, ste priptan k nenvidenej osobe a tto osoba vs vo vaich mylienkach ustavine prenasleduje a sstavne citovo mu. Ak jej vak odpustte, odvaujete sa od negatvneho puta, ktor vs s ou zvzuje a u vs citovo nezran. Ak teda odpate, je to skr pre vae osobn dobro, ako pre dobro osoby, ktor nenvidte. S umi meme by spojen pozitvne alebo negatvne. Pozitvna zvislos je vtedy, ak milujeme urit osobu, ktor je napr. nam priateom. Pozitvna zvislos v ns vyvolva pokoj, vyrovnanos a rados. Ak je vak puto medzi osobami negatvne, tto zvislos vna do nho ivota smtok a nevyrovnanos. Preto treba odpa. Ak odpame, odvzujeme sa od osoby. Preto nm Jei v Matovi hovor: Ke teda prina dar na oltr a tam si spomenie, e tvoj brat m nieo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltrom a cho sa najprv zmieri so svojm bratom; a potom pr a obetuj svoj dar" (Mt 5,24). Je to vemi zvltne. Viem pochopi, e ak nieo zl vykonm uritmu loveku, pjdem za nm a poprosm ho o odpustenie. Ale Jei hovor: Ak tebe niekto urobil nieo zl, ty cho za nm a odpusti mu." A to nie preto, e by som bol vinn, ale preto, lebo som negatvne zvisl od tej osoby. A Jei chce, aby som bol slobodnou osobnosou. Ke odpam loveku, robm nieo, o viac prospieva mne, ako osobe, ktorej odpam. Vmi pomham sebe, lebo sa odptavam od nieoho, o bolo prekkou v mojom ivote.

tyri pravidl odpania

Bume teraz konkrtnej a polome si otzku: o znamen milova, a najm, o znamen milova nepriateov? Myslm, e vemi jasn odpove nachdzame u Luka, kde nm Pn Jei dva tyri jasn odporania. Jei hovor: Ale vm, ktor ma povate, hovorm: Milujte svojich nepriateov, robte dobre tm, ktor vs nenvidia, ehnajte tm, o vs preklnaj, a modlite sa za tch, o vs potupuj (Lk 6,27).

Milujte
Teraz si vimnime tieto tri slov: Milujte svojich nepriateov." Je vemi ak milova aj verejnch nepriateov, nieto ete svojich osobnch nepriateov. Je ak milova niekoho, kto nm chce ukodi. Zva nemme skutonch nepriateov, ale mme okolo seba ud, ktor nm ubliuj, ktor nm robia zle. Nemem poveda, e je mojm nepriateom lovek, ktor ma zranil svojm slovom. Ale aj tomuto loveku je ak odpusti. Vimnime si, e Jei nm nehovor: Nemajte nenvis" a Neubliujte", ale hovor: Milujte." Nema nenvis" znamen ni nerobi. Milova" znamen robi nieo pozitvne. A preto Pnovi nesta, ke nehovorme zle o inch uoch, ke niekoho nemme v nenvisti. Jei chce, aby sme milovali ud, aby sme pre nich robili nieo pozitvne a dobr. Milova nepriatea znamen robi pre neho nieo pozitvne. Lsku meme vyjadri modlitbou za loveka, ktor je nam nepriateom, alebo tm, e mu pomeme a e sa sname vybada, o potrebuje. Lska je msi pozitvnym.

Robte dobre
Jei potom pokrauje a hovor: robte dobre tm, ktor vs nenvidia " Tu je u Jei detailnej. Hovor: Robte dobre tm, ktor vs nenvidia." Slovko nenvidie" je vemi siln. Nemono poveda, e udia, ktor vs zranili, vs nenvidia. asto ns zranili aj nai rodiia, ale to neznamen, e ns nenvidia. Medzi manelmi sa asto vyskytuj hdky, ale to ete neznamen, e maj voi sebe nenvis. Ak hovorme o nenvisti, ideme a na ostrie veci. A Jei nm hovor: Robte dobre tmto uom." Ak sa vm teraz objav v mysli nejak osoba, o ktorej sa nazdvate, e vs nenvid alebo vy nenvidte ju, tak vm Pn dnes hovor, aby ste uvaovali nad tm, ako by ste mohli tejto osobe vykona nieo dobr. Snate sa njs nieo vemi konkrtne, m jej prejavte svoju lsku. Nie je vdy nutn, aby ste ili za ou a poiadali ju o odpustenie, alebo aby ste jej navonok prejavili odpustenie. Odpusti a poiada o odpustenie mono rozline. Svoje odpustenie vm mem prejavi tak, e sa k vm zanem in sprva. Ale v kadom prpade je dleit urobi nieo pozitvne. Teraz meme lepie pochopi, e lska je rozhodnutie, a nielen cit. Milova, to znamen nieo robi, a nie iba nieo cti. asto hovorme: Dobre, mem urobi nieo dobr, ale nerobm to s radosou." Mono pod slovkom s radosou" chpete nieo citov. Ak nieo robme, nemus tto innos nutne sprevdza nejak citov prevanie. Ale robi nieo s radosou, znamen robi to ochotne preto, lebo to Boh odo ma chce.

ehnajte
Prichdzame k tretiemu a azda najaiemu Jeiovmu vyhlseniu, v ktorom hovor:

...ehnajte tm, o vs preklnaj... "Toto je vemi dleit. Nehovor, aby sme sa nestarali o tch, o ns preklnaj, ale hovor, aby sme im ehnali. A to takisto nie je vdy ahk. asto za mnou prichdzaj udia a hovoria: Niekto ma preklial, prosm vs, pomodlite sa za ma." - Bojm sa, e ma uhranul sused, prosm vs, pomodlite sa za ma." - Bojm sa, e moja svokra prekliala ma i moju rodinu." Tto udia iadaj, aby som z nich sal uhranutie alebo kliatbu. Jedin spsob, ako sa kliatbu, je ehna osobe, ktor vs preklna. Mohli by ste sa spta, ako to urobi. Minimum, o meme v tomto prpade urobi, je nepreklna toho, kto privolal kliatbu na ns. Ale ako ehna? To, o hovor Jei, je logick. Ak ma niekto preklna, tto kliatba do ma vstupuje len vtedy, ak som otvoren pre kliatbu. A o ns otvra pre kliatbu? Nenvis a nedostatok lsky. Ale ak ehnte, tak zatvrate vetky okn, vetky dvere, cel svoju osobu proti prekliatiu. Ke milujeme, obklopujeme sa lskou a neme ns zasiahnu iadna kliatba. A to je vemi dleit. Mem to potvrdi svojou osobnou sksenosou.
Kliatba minula svoj cie

Pred nejakm asom som sa dozvedel, e na Malte ije ist mlad mu, ktor zasvtil svoj ivot diablovi. Uzavrel s diablom zmluvu krvi a prosil diabla, aby ho obdaril mocou. Dal diablovi podmienku a sbil mu, e njde nejak spsob, aby ma zabil, skr ako zmluva nadobudne platnos. Ja sa kad de modlm za tch, ktor sa modlia k diablovi, aby mi ukodil, a viem, e ich je vea. A kliatby, ktor na ma tento mlad mu adresoval, sa minuli inkom, nezasiahli ma, ale obrtili sa proti nemu. Zmocnil sa ho tak siln nepokoj, a ochorel a musel prs za mnou, aby mi odhalil svoju zmluvu s diablom. Rozpovedal mi vetko, o urobil, a poiadal ma, aby som sa za neho pomodlil. Vetko sa skonilo dobre. Ke ehnme osobe, ktor ns preklna, vdy slvime vazstvo nad osobou, ktor nm chce zle. Preto sa nesmiete b iadnej kliatby. Ak vm prde na um lovek, o ktorom predpokladte, e vs mohol preklia, okamite mu ehnajte. Len o ho poehnte, obliekate si akoby tt a ni sa vs neme dotkn. Preto nm Jei hovor: ehnajte tm, ktor vs preklnaj."

Modlite sa
Jei pokrauje a hovor: ...a modlite sa za tch, o vs potupuj!"Je vemi dleit, aby sme odovzdvali Pnovi vetkch ud, ktor s nami zle zaobchdzaj. Urobil to aj Jei, ke visel na kri a hovoril Otcovi: Ote, odpus im, lebo nevedia, o robia. " Urobil to aj tefan, ke ho kameovali. Obrtil sa na nebeskho Otca slovami: Ote, nezapotaj im tento hriech!" Modlite sa za tch, ktor vs potupuj. Ke sa modlme za tch, ktor nm robia zle, stvame sa slobodnmi umi. Jei nm dva vemi jasn pokyny, ako zaobchdza s lovekom, ktormu mme odpusti. Milujte toho loveka, robte mu dobre, ehnajte mu, modlite sa za neho. Vetko s to pozitvne innosti. Je to urit zvzok, je to rozhodnutie, je to nieo pozitvne. To je odpustenie, ktor prina aj uzdravenie rn, ktor sme utili. Ako sme u povedali, ke odpame, odpanie prina v itok nm, ako tm, ktorm odpame.

Lieenie vntornch rn
P stupov v lieen
Po odpusten musme prejs k lieeniu rn, ktor sme utili. Po odpusten zvyajne prechdzame piatimi tdiami, ktor s typick pre proces uzdravovania. Tchto p stupov pochdza od znmej psychologiky Elisabeth Kbler-Rossovej, ktor sa ich snaila

aplikova na osoby postihnut rakovinou. Sna sa pomha umierajcim uom, aby sa vylieili po psychickej strnke a mohli v pokoji a rovnovhe prija svoju smr. Myslm, e aj my meme aplikova tchto p krokov na n proces uzdravovania rn po odpusten, aby nae uzdravenie bolo pln. To neznamen, e vdy, ke odpame, musme prejs vetkmi tdiami. Budeme sa kadm z nich zaobera podrobne len preto, aby sme plnie pochopili, o znamen uzdravenie.
Stupe odmietania

Prv tdium sa nazva tdiom odmietania, popierania. Je to stav, v ktorom popierame, e sme zranen a potrebujeme uzdravenie. Popierame skutonos, e sa treba konfrontova s naimi ranami. Predstavte si v tejto chvli loveka, ktor vs v ivote zranil. Je mon, e rana, ktor vm spsobil, je ete otvoren. lovek, ktor vs zranil, me by v otec, matka, v manel, manelka, vae deti, syn alebo dcra. Me to by niekto, kto u zomrel, alebo niekto, kto ete ije. Je mon, e doteraz ste prevali obdobie, v ktorom ste ukazovali prstom na tohto loveka, ale nikdy ste nepoukzali prstom na seba. Nehovorm, e muste vyhlsi: Ja som vinn," ale muste poveda: Som zranen." Predstavte si loveka chorho na rakovinu, ktor za svoju chorobu obviuje inch a hovor: Je to vina lekra, lebo neidentifikoval moju chorobu vas; je to chyba mojej rodiny, ktor dopustila, aby som pracoval viac, ako som vldal." Jednoducho mme strach pozrie sa na ranu, ktor mme. A tak ju odmietame, nepripame si ju. Niekedy sa stva, e namiesto toho, aby sme sa postavili zoi-voi svojim ranm, sa sname njs nejak kompenzciu. Mnoh udia kompenzuj svoje rany tm, e hodiny a hodiny trvia pred televziou, in sa prejedaj, privea pracuj, spia cel de, vea pij. Alkoholizmus je astou kompenzciou za rany, ktor sme nikdy nelieili. Vetkm tmto sa snaia potla svoje zranenia, ktor mu ma korene aj v detstve. Ale ako sme povedali, kompenzciami sa sname potla svoje problmy, zabudn na ne a unikn im. alou kompenzciou me by aj telefonovanie, ke hodiny a hodiny trvime v rozhovore s osobou, ktorej telefonujeme. alou kompenzciou me by aj stle upratovanie bytu alebo ustavin umvanie auta. Spomeme si na mrnotratnho syna. Doma sa nectil dobre. Namiesto toho, aby sa postavil k tomuto problmu, uiel z domu. asto rieime aj my svoje problmy takmto spsobom. Mono si myslme, e je to urit druh ponenia alebo slabosti, ke si priznme svoje zranenia. No km si ich nepriznme, nememe by uzdraven. Aby sme mohli prekona toto tdium a zvazi, musme poveda: Chcem uzdravi svoje rany."
Stupe hnevu

Potom prichdzame k druhmu tdiu, ktor nazvame tdiom hnevu, ktor je asto u len krikom k uzdraveniu. Hnev je dleitm citom v naom ivote. U sme spomnali, e aj Jei sa hneval a asto sa hneval. Hneval sa na Petra, ke mu povedal: Cho mi z cesty, satan! Na pohorenie si mi..." (Mt 16,23). Nahneval sa aj na chamtivch kupcov v chrme (Mt 21, 22 a nai.). Jei sa hneval aj na pokryteckch farizejov (Mt 15), asto bol nahnevan aj na zlch duchov (Mt 1,25). Spomete si aj na jeho kze v Galilei, ke za nm prili herodini s odkazom od kra, aby u viac nekzal v Galilei. Jei vtedy odpovedal: Chote a povedzte tej lke, e: Ha, vyham zlch duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho da dokonm " (Lk 13.32).

To, o sme povedali o strachu, sa tka aj hnevu. Hnev sm o sebe nie je hriech, je to reakcia, ktor prevame pred niem neprjemnm. Hnev sa stva zlm vtedy, ke sa nm vymkne spod kontroly, alebo ke si ho vylievame na inch. Nie je ni zl na tom, ke vybijeme svoj hnev napr. tm, e si zabehme alebo sa pobijeme so svojm vankom alebo sa vykrime, ke ns nikto nepouje. Je dleit, aby sme sa nauili njs ventil na uvonenie svojho hnevu, lebo ho v sebe asto dusme. No potom prde chva, ke ho u v sebe neudrme. A beda osobe, ktor je pri mne vo chvli, ke mj hnev vybuchne, lebo vetku svoju zlos na u vylejem. To sa asto stva.
Pomoc letukm

V lietadlch, ktor letia na dlh vzdialenosti, sa cestujci po uritom ase zanaj cti stiesnene a preto k sebe astejie privolvaj letuky. Ale po dlhom lete maj aj letuky napt nervy, ale oakva sa od nich, e sa bud na cestujcich usmieva. V niektorch japonskch lietadlch, ktor prekonvaj dlh vzdialenosti, sa rozhodli tto situciu riei. Do jednej malej miestnosti lietadla umiestnili vek figurnu turistu, aby letuky sem mohli z asu na as prs a zboxova figurnu. Tak mu zo seba zhodi hnev, ktor ctia k cestujcim. Potom sa vrtia sp medzi nich a alej sa na nich usmievaj. Ke som pred niekokmi rokmi bol na Malte farrom, hovorieval som farnkom, aby si doma zhotovili figurnu farra a ke bud na neho nahnevan, aby ho poriadne vybili. A mu s spokojne na svt prijmanie bez spovede. Nie je ni zl na tom, ke prejavme svoj hnev. Ale je dleit, aby sme ho nevylievali na niekom inom. Nm kazom sa asto stva, e sa hnevme na minitrantov alebo na loveka, ktor sa k nm prde vyspoveda, prpadne si vyiada nejak doklad z fary. Vieme sa nahneva, ke poas ome zaplae diea a potom vylejeme svoj hnev na minitrantovi. Hnev, ktor v sebe dusme, asto vylievame na nesprvnu osobu a na nesprvnom mieste. Nevylievajte svoju zlos na svojho manela alebo na svoju manelku. Nevylievajte svoj hnev ani na svoje deti. Zl nie je to, e uvonme ventil svojmu hnevu, zl je to, e in trpia pre n hnev. Raz za mnou prila jedna rehon sestra, ktor bola vemi nahnevan na svoju predstaven. Povedal som sestrm, e si maj namaova obraz matky predstavenej, zobra pky a vdy, ke s nahnevan, hdza ich do obrazu. Ale mu to urobi len vtedy, ke im to schvli matka predstaven. Ak dlho v sebe dusme hnev, nae telo sa me vzbri a reaguje psychosomaticky, o sa me prejavi aldonmi vredmi, astmatickmi zchvatmi, vysokm tlakom a mnohmi inmi chorobami, nevynmajc duevn choroby. Ak hnev dlh as iba prehtame a nelieime ho, meme dospie a k opovrhovaniu sebou a k depresim. V Liste Efezanom nm Pavol hovor: Hnevajte sa, ale nehrete!" (4,26) V hneve, ktor badme u Jeia, si treba vimn nieo pozoruhodn. Jei nie je nahnevan preto, e strca sebakontrolu, ale v danej chvli vid, e hnev je jedin spsob, ako uom pribli svoje posolstvo, aby ho pochopili. Ke bol ppe na Siclii, prejavil svoj hnev na mafiu. Tento hnev neprejavil preto, e stratil sebaovldanie, ale bolo vemi dleit da ho najavo, aby udia pochopili, ak je tto otzka vna. Ak je hnev uritm jazykovm prostriedkom, aby sme zdraznili, o chceme poveda, nemono hovori o hriechu. Je to stav, ke sme nahnevan, ale pritom nehreme. Hnev treba uvoni v sprvnom ase a pred sprvnym lovekom. Ak naprklad prdete za mnou a zanete mi rozprva o svojom manelovi, dovolm vm, aby ste to urobili. Nepoviem

vm: Nehovorte tak, lebo nesmiete hovori zle o svojom manelovi." Nechm, aby ste vyslovili vetko, o je vo vs. Ale potom vm pomem, aby ste svojmu manelovi odpustili a aby ste ho milovali. Ale ke sa stretnete so svojou priatekou a hovorte jej o svojom manelovi, a ke vm tto priateka povie: M pravdu, dobre rob, treba mu poveda svoje", tak tto priateka vs nielene neupokojuje, ale priklad na ohe, ktor je vo vs. Mono ste to ete mnoh nepouli, e je vemi zdrav s za Jeiom a vylia svoju zlos pred nm. Jei vie, o sa v ns odohrva a predsa mme vek strach prejavi svoj hnev pred nm. Ak prejavme svoj hnev pred nm, iba dvame do slov to, o vntorne prevame. Je potrebn, aby sme city, ktor mme vo svojom srdci, vypustili cez sta. Ke ma nejak lovek nahnev, idem pred Jeia a poviem mu: Pane, tto osoba ma vemi nahnevala." Je to prospen a robte to. Je to azda nieo udn, o vm hovorm? Ak si azda myslte, e je to udn, sta, ke si pretate almy. V almoch nachdzame tento udsk prvok. Ak ste nahnevan na Jeia, chote za nm a povedzte mu, e sa na neho hnevte a povedzte mu to nahnevane. Je dleit, aby ste to povedali prve jemu. A tm sa modlte. Aj Jei sa modlil, ke sa obrtil na svojho Otca a v hneve mu pred vetkmi ostatnmi povedal: Ote, preo si ma opustil?" Oslovuje Boha slovom Otec a teda sa modl. Je to modlitba, ke pred Bohom prejavte vetky svoje city. Nieo podobn nachdzame aj v almoch. asto sa stretvame so almistom, ktor preklna svojich nepriateov a zlore im. almista je udskou bytosou, ktor pred Pnom prejavuje svoje city a oslobodzuje sa od hnevu. A tm sa modl. Toto je druh stupe - stupe hnevu, ke uvoujete svoj hnev. Ale je tu jedna podmienka: ak uvoujete ventil svojmu hnevu, akajte na odpove Boha. Nesta iba uvoni svoj hnev. Po vyliat zlosti nm chce Jei nieo poveda. On ns trpezlivo poval, trpezlivo vypoul to, o ns zranilo, ale teraz povajme, o nm chce poveda on.
Stupe vyjednvania

Dostvame sa k tretiemu, azda najaiemu tdiu v procese uzdravovania, k tdiu vyjednvania. Tento stupe sa zana, ke ideme pred Pna a hovorme mu: Dobre, Pane, som ochotn odpusti, urobi to, o mi hovor, ale pod jednou podmienkou..." Kladieme Pnovi podmienku, za akch okolnost sme ochotn odpusti. Zaname s nm diskutova a uvaova, i mme naozaj odpusti. Raz som psal nieo do novn a spomenul som tam meno istho loveka. Ilo len o art, ale zrejme som toho loveka dostal do udnej pozcie, jeho sa to dotklo a vemi sa na ma nahneval. Iiel som za nm a povedal som mu: Mono som trochu prehal, ale odpustte mi?" Ten lovek sa na ma dlhie zahadel a napokon povedal: Odpam vm. ''A tak som mu povedal: Ak ste mi odpustili, to znamen, e to mem zopakova?!" To je prav odpanie. Ak skutone odpam, tak ti hovorm, e to me znova urobi. A Jei chce, aby som odpal tmto spsobom. Jei povedal: Nov prikzanie vm dvam, aby ste sa milovali navzjom. Aby ste sa aj vy vzjomne milovali, ako som ja miloval vs" (Jn 13,34). Je to nov prikzanie, ktor v Starom zkone nenachdzame. V Starom zkone platilo: Miluj svojho blneho ako seba samho." Nov prikzanie znie: Miluj svojho blneho tak, ako ja milujem teba. A Jei ns miluje bez kladenia podmienok.

Ke odpame, asto akme, e lovek, ktormu odpame, sa zmen. Ako keby sme hovorili: Odpustm ti, ale pod podmienkou, e to viac nezopakuje. Odpustm ti, ale pod podmienkou, e zmen svoju povahu." Manelka alkoholika by mohla poveda svojmu muovi: Odpustm ti, ale pod podmienkou, e u viac nebude pi." Kladie podmienku a preto tu nemono hovori o dokonalom odpusten. Dokonal odpustenie je odpustenie bez kladenia podmienok. Jei nm nepovedal: Budem vs milova pod podmienkou, e nebudete hrei. ene povedal: ena, ja a neodsudzujem, ale odteraz u nehre." Ale nekladie tm iadnu podmienku. My aj asto odpustme, ale potom, ke sa nieo stane, pripomenieme, o sa stalo. To znamen, e sme neodpustili. Ak niekomu poviem: Ty rob stle to ist, aj pred dvomi tdami si urobil to ist", to znamen, e som mu neodpustil. Odpusti znamen, e nebudeme vyjednva, e odpustme bez podmienok. Viem, e je to vemi ak. Ale ak k tomuto stupu dospejete, stanete sa slobodnmi a nebudete zvisl od inch ud a ich inov. Viem, e je to vemi ak. Na to, aby sme mali silu odpa bez kladenia podmienok, na to potrebujeme duchovn a kresansk zrelos.
Stupe skenosti

Prichdzame k tvrtmu tdiu, ktor sa nazva tdiom skenosti, depresie. V tomto tdiu sa nachdzame vtedy, ke vidme nejak idel, ale si uvedomujeme aj to, e ho nedokeme dosiahnu. Ak ste preli tretm tdiom, pravdepodobne ste preli aj do tdia depresie, ke si hovorte: Toto nie je pre ma, je toho na ma privea. Tu porovnvame idel s naou slabosou. Ke sa dostvame do tohto tdia, nesmieme sa pozera sp na to, o sme mali robi a o sme neurobili. Kad mus zaa svoj ivot tak, akoby sa zanal prve od tejto chvle. Nepozerajte sa na minulos a nehovorte: Mal som to urobi." Vdy sa ptajte: Pane Jeiu, o chce, aby som urobil teraz?" Teraz pred sebou vidme jednotliv stupne panoramaticky. Najprv som popieral, e som zranen. Ke som prijal, e som zranen, tak som sa nahneval. Ke som uvonil svoj hnev, zaal som vyjednva. A teraz prichdzam k stupu, ke zanam obviova sm seba. A nastupuj vetky pocity viny. Zanam si vyta, e som sa nezaoberal tm problmom u skr, lebo preto sa moja rana prehbila. Namiesto toho, aby som zaal liei svoju ranu, idem do minulosti. Vytam si, ctim sa pln viny a hriechov, snam sa dosta do uritho stupa sebaodmietania. Mono je to prve ten moment, ktor aj Jei preval na kri, ke volal na Otca: ..Boe mj, Boe mj, preo si ma opustil?" Ak sme uznali, e sme ohranien, vlome svoju ohranienos do Pnovch rk a poprosme ho, aby zavil, oho my nie sme schopn.
Stupe prijatia

Napokon prichdzame k piatemu, najkrajiemu tdiu, ktorm je prijatie, ke prijmame ako Bo dar vetko to, o sa stalo. Nech sa nm stalo okovek, nech by to bolo akokovek stran, Pn vetko me vyui na dobr Mohol by som vm vyrozprva vea prhod o tom, ak sila plynie z toho, ke chvlime Pna aj za to, o sa nm stalo v minulosti.
Prbeh znsilnen; eny

Raz som mal v kostole pre vek skupinu ud duchovn cvienia. Na druh de prila za mnou jedna ena spiacom. Vyrozprvala mi udalos, ktor sa jej stala pred dvoma rokmi. Bola sama doma, ke ju prepadol a znsilnil mu, ktor mal na tvri masku. Jej manel bol v

prci, ale neodvila sa mu to poveda, lebo sa bla, e jej neuver. A tak to vetko drala v sebe aj hnev, ktor ctila k neznmemu. To v nej vyvolvalo vek naptie a depresiu. Ke prila ku mne, povedal som jej: Pokakni a akujme spolu Pnovi za to, o sa stalo." Bolo to na u privea a ptala sa ma-. Ako by som mohla akova Bohu za to, o sa stalo, ke to bolo zl?" Snail som sa jej vysvetli, e my nejdeme akova Bohu za znsilnenie, ale budeme akova Bohu za to dobro, ktor z tejto udalosti me vzs. Ak dobro me vzs zo znsilnenia? o s tm me Boh urobi?" A ja som jej povedal: Ja neviem, to je Boia vec. My mu musme iba akova a ostatn necha na neho. "Aj ke bola znechuten, lebo na udalos spred dvoch rokov nemohla zabudn, pokakla si a spolu sme sa modlili a chvlili Pna. U som sa s touto enou nikdy viac nestretol. Ale o tri dni neskr, ke som pokraoval v duchovnch cvieniach, priiel za mnou jeden mu a chcel sa so mnou rozprva. Povedal mi, e pred tromi dami poctil v sebe vek silu, ktor ho pobdala, aby sa iiel vyspoveda. Bojoval so svojm svedomm, ale nepomohol si. Musel prs, aby mi vyrozprval, ako pred dvoma rokmi prepadol jednu enu a znsilnil ju. Isto, on nevedel, e ena chvlila Boha za to, o sa stalo, ale ani ena sa nikdy nedozvedela, ak dobro priniesla jej modlitba chvly. Ale skutonos bola tak. e tento mu sa vyspovedal zo svojho hriechu, prijal Sviatos Oltrnu a obrtil sa. Tu vidme moc, ktor pochdza z toho, ke chvlime Pna za veci, ktor boli v naom ivote neprjemn, a ke ho nechme kona tak, ako on chce. V tomto piatom stupni prijmame, e sme zranen, teda prijmame svoju slabos namiesto toho, aby sme poukazovali na tch, ktor ns zranili. Zaname prijma, e sme slab. Napokon, sme zranen preto, lebo sme slab. Predstavte si, e by sme otvorili vetky okn v miestnosti a vznikol by prievan. Me tu by lovek, ktor by povedal: Vaka Bohu za ten erstv vzduch." Ale me tu by druh osoba, ktor prechladne. Ako je mon, e pre niekoho prievan znamen zdrav nadchnutie sa a druhmu zasa spsob chorobu? Ak niekto dostane ndchu, povie: To je vetko vaa vina, lebo ste otvorili okno." Ale ja hovorm: Dostali ste ndchu nie preto, e niekto otvoril okn, ale preto, e ste slab. Ostatn, ktor boli okolo vs, t ndchu nedostali." innos loveka, ktor otvoril okn, nm pomohla uvedomi si, kde sa nachdzame. Pomohla nm odhali, ak sme siln alebo ak sme slab. Ak nejak osoba kon tak, e ma nahnev, namiesto toho, aby som jej povedal: Ty si na vine, e som sa nahneval", mem jej poveda: Teraz vidm, ak som slab, ke som tto situciu nezvldol." Ak som zrel, podm jej ruku a poviem: akujem ti, lebo si mi pomohol odhali moju slabos." To je teda stupe prijatia. Ak prijmem svoju slabos, prijmem to, kde sa nachdzam a zanam preva slov, ktormi sa nm prihovra Pavol v Prvom liste Solnanom, aby sme akovali Bohu vo vetkom. akujte Bohu za loveka, ktor otvoril okno. akujte Bohu za vetkch ud okolo vs, ktor vm pomohli odhali vae slabosti. akujte Bohu, e sa mete nachdza v situcii nespechu. To nie je masochizmus, e ctime poteenie z utrpenia, ale mdros. Je to uznanie toho, o sme a prijatie reality, v ktorej sa nachdzame.

Zveren modlitba
Na konci tejto prednky sa pomodlme a preijeme silu odpustenia. Zatvorte oi a postavte sa do Pnovej prtomnosti. Poproste Ducha Svtho, aby vm pripomenul loveka, ktor potrebuje vae odpustenie. Ak ti prichdza na um viacero osb, vyber si jednho, iba jednho loveka, a upri na neho

svoj pohad. Nezle na to, i tto osoba ije alebo u zomrela, i sa vae odpustenie tka minulosti alebo prtomnosti. Predstav si Jeia, v uritej vzdialenosti, ktor k tebe postupne prichdza spolu s tmto lovekom. Vimni si, e Jei kladie svoju ruku na plecia tohto loveka. Jei ho miluje bez ohadu na to, i je vinn. A ty nikdy nepresved Jeia, aby ho nemiloval. Jei sa pomaly pribliuje k tebe spolu s lovekom, ktorho u teraz vid vemi zretene. Tento lovek sa ti sna zahadie do o a tebe je mono ak optova jeho pohad. Ale poks sa o to. Teraz a Jei vol a ty k nemu pomaly prichdza. Jei vs oboch objme. Jeden z vs je po jeho pravom, druh po avom boku. Ak sa pozrie Jeiovi do tvre, vid dve slzy, ktor mu stekaj po tvri. Jedna slza je za teba, druh slza je za toho druhho. Teraz sa Jei sna odovzda ti tohto loveka, aby si ho aj ty objal. Otvra svoju nru a objma ho. Objma ho v svetle Jeia Krista. Prec lsku, ktor vychdza z teba a prenik do neho. Teraz sa obr k Jeiovi a povedz mu: Jeiu, rozhodol som sa. Budem milova tohto loveka." Teraz sa obr k loveku a povedz mu: V mene Pna Jeia som sa rozhodol, e a budem milova." V mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Amen.

Aby vetci boli jedno

Prbeh o mnchoch

Na jednom vrchu na Zpade stl slvny kltor. ilo v om mnoho mnchov a mnoho ptnikov tam prichdzalo na nvtevu. Kltor mal vea povolan a bol znmy najm svojimi liturgickmi slvnosami. Ale postupne zaala slva a popularita tohto kltora upada, u neprichdzali ani mlad iada o prijatie do kltora a rok o rok sa zmenoval aj poet mnchov, ktor v om ili. Liturgick slvnosti stratili svoj lesk a aj poet ptnikov klesal. Predstaven a mnsi boli vemi neastn. Tak sa predstaven rozhodol zvola vetkch mnchov, aby sa poksili njs prinu padku. No nemohli prs na dvod, preo to tak je, a preto vyslali predstavenho, aby navtvil mdreho mua. Predstaven sa rozhodol odcestova do Indie a poiada o radu indickho guru. Naiel vemi mdreho a svtho mua a predloil mu problm kltora. Ptal sa bo: o sa stalo? o mme robi?" Guru povedal: Daj mi pr dn na uvaovanie a potom si pr po odpove." Predstaven niekoko dn pokal a potom si priiel po odpove. Guru povedal predstavenmu iba niekoko slov: Dvod padku vho kltora je vemi jednoduch. Jeden medzi vami je Mesi v prestrojen, ktorho ste nespoznali." Predstaven sa vrtil do kltora, zhromadil vetkch mnchov a odovzdal im odpove, ktor mu dal guru: Jeden z ns je Mesi." Vetci sa zaali usmieva, pozerali sa jeden na druhho a v duchu si hovorili: Ako je to mon? Ktor' z ns je Mesi? Var si to ty, tvrdohlavec? Vari si to ty, ktor vetkch ohovra? Vari si to ty, ktor si tak nervzny a agresvny?" Ke nad tm takto premali, usmievali sa nad odpoveou, ktor im dal guru a nebrali ju vne. Ale predstaven im povedal: Vy ste to nepochopili. Gm ns upozornil na jeden detail: Mesi medzi nami je v prestrojen. Take sa me skrva pod maskou hnevlivho alebo iarlivho mncha a me psobi aj dojmom zloinca. Ve u evanjeliu sa hovor, e Jei pri poslednom sde povie tm, ktor bud st po jeho pravici: Kedy sme t videli a kedy sme ti poslili?" A Jei im odpovie: Ke ste prili do vzenia, aby ste navtvili zloincov, to ma ste navtvili." Ak sa Mesi me prestroji aj za zloinca, preo by nemohol by jednm z ns?" Ke to mnsi pouli, zaali nad tm rozma. A zaali sa pozera jeden na druhho a uvaovali: ..o ak prve tento je Mesi?" A ak sa navzjom poiadali o nejak slubu, a niekto nebol ochotn ju urobi, tak sa zrazu zaal pta: o ak prve tento je Mesi?" Ke sa zaali jeden na druhho pozera, akoby ten druh bol skryt Mesi, ich postoje sa zaali meni. V kltore zavldol pokoj a prekvitala v om lska. Mnsi si zaali vi jeden druhho, zaali si pomha a sli. Ke mlad udia videli lsku medzi mnchmi, zaali prichdza a iadali o prijatie do kltora. A mnsi znova zaali sli svoju slvnu liturgiu a aj ptnici prichdzali a navtevovali kltor. Tajomstvom padku kltora bol nedostatok lsky. Vetko sa zmenilo, pretoe mnsi v kadom loveku, v kadom bratovi, zaali vidie Mesia.

Tajomstvo spoloenstva
Podobn vvin badme aj na naich modlitbovch spoloenstvch, ktor sprvoti prekvitaj a potom zanaj upada. Vtedy si prvom kladieme otzku: Preo nae spoloenstv nie s charizmatick, preo sa v nich neprejavuj charizmy? Preo nevidme v naej modlitbovej

skupine zzraky a znamenia? o sa deje? o je toho tajomstvom? Tajomstvo, ktor by mohlo tento problm vyriei, by sme mohli formulova takto: Snate sa v kadom lenovi svojej modlitbovej skupiny vidie Mesia a uvidte, o sa bude dia. Siln spoloenstvo nie je to spoloenstvo, v ktorom je mnoho aktivt. Fungujce aktivity mono njs aj v kluboch a akchkovek inch skupinch. pecifickou vlastnosou modlitbovch spoloenstiev je lska. Toto je to najdleitejie a diabol o tom vie. Jei sa modl k Otcovi: aby vetci boli jedno, ako ty, Ote, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v ns jedno, aby svet uveril, e si ma ty poslal" (prov. Jn 17, 20-23).

Krza lsky
Ak je modlitbov spoloenstvo v krze, mete si by ist, e v krze je lska. A zapamtajte si tto dleit vec. Jei nm povedal, e naa vzjomn lska bude tm argumentom, ktor svet presved, e Jei je Mesi. To znamen, e diabol urob vetko pre to, aby natrbil nau jednotu. Ak je modlitbov skupina jednotn a vldne v nej lska, bude vydva svedectvo o tom, e Jei je Mesi. Ak diabol rozbije nau jednotu, zni aj viditen pomcku, poda ktorej m svet pozna, e Jei je Mesi. Mete si by ist, e diabol sa chariziem neobva. Neboj sa, ke vid modlitbov skupinu, v ktorej sa dej zzraky. Neboj sa ani vtedy, ke sa modlitbov skupiny modlia v jazykoch. Jedin vec, ktor ho des, je lska. Diabla des iba lska. Lska je vzneen cesta, ako hovor Pavol, ktorej sa boj.

Jednota ako vizulna pomcka

Zvme teraz dleitos toho miesta v Psme, kde sa Jei modl za vetkch, ktor uveria. Lebo hovor aj toto: U nie som vo svete, ale oni s vo svete a ja idem k tebe" (Jn 17,11). Jeiovo poslanie bude musie pokraova. Ale kto ho bude reprezentova tu na zemi, kto povie svetu pravdu, e on je opravdiv Mesi? Kto presved svet o pravde, e on je Bo Syn? o je tm dkazom, ktor treba da svetu, e on je Svetlo? Je to jednota, ktor budeme ma medzi sebou. Bude to len vtedy, ke svet uvid lsku medzi nami. Len tak sa presved, e Jei je Mesi. Toto je vizulna pomcka, ktor nm Jei dal, aby sme presvedili svet. A tak si asi viete predstavi, e diabol rob vetko, aby niil jednotu medzi nami. On vie, e svet neuver, e Jei je Pn, ak nebude medzi nami jednota. Toto je dvod, preo je v naich modlitbovch skupinch rozdelenie. Toto je dvod, preo v naich spoloenstvch nastvaj pdy a krachy. Toto je dvod, preo v iadnom inom nboenstve niet toko rozdelen ako v kresanstve. Vetky diablove toky s nasmerovan na jednotu. Od chvle, kedy nastane nejednota, svet neme rozpozna Mesia. Jean Vanier, franczsky spisovate a znmy zakladate komunity pre postihnutch, napsal vea knh o raste komunity. V jeho knihch som naiel dva vemi pekn vroky. Hovor, e by radej nazval komunitu komunitou odpustenia, a nie komunitou lsky. Vid, e komunita poskytuje vea situci na odpustenie inm. Komunita je skupina ud, ktor sa uia navzjom odpa. A urite mme vea prleitost, kde meme odpa. N rast spova v tom, nakoko sme vytrnovan odpa inm. Jean Vanier alej hovor: Komunita neme rs, ak sa v nej nenachdza aspo jeden lovek, ktorho je nron milova. Me nm to znie udne, ale je to pravda.

ena tiaca po trpezlivosti

Raz ku mne prila ena a iadala ma, aby som jej vyprosil dar trpezlivosti. Sptal som sa jej: Myslte to vne?" A ona odpovedala: Na sto percent. " Tak som sa za u modlil, aby jej Pn dal dar trpezlivosti. Na druh de prila za mnou vemi rozlen a ptala sa: Prosm vs, za o ste sa to modlili?" Za trpezlivos. Preo?" optal som sa. ena odvetila: Nikdy som nepreila tak protivn de ako vera. Bolo to ako v pekle, vetci boli proti mne. "Ja som povedal: akujme Bohu, lebo vypoul nau modlitbu." o tm myslte?" optala sa. Odvetil som jej: Modlili sme sa za trpezlivos. Ako by ste sa mohli cvii v trpezlivosti, keby vm na to Bob nedal prleitos? Ak chcete by trpezliv, potrebujete sa v nej trnova a Pn vm dal vera vetky ance, aby ste sa to uili!" To ist mono poveda o lske. Ako mete hovori, e milujete, ke vs maj vetci radi? Milujete vtedy, ak milujete ud, ktor vs nemaj radi a vy ich napriek tomu radi mte. Ako mete poveda, e ste zdvoril, ak s voi vm vetci udia zdvoril? Ak sa m prejavi vaa zdvorilos, muste sa s stretn s umi, ktor s k vm drsn, a napriek tomu ostanete zdvoril. Ako by ste mohli rs v pokore, ke vs vetci naokolo chvlia? Ak sa v nieom chcete vycvii, muste vyui vzvu, ktor prina de. Preto Jean Vanier hovor: Ak chcete rs v lske, muste ma vo svojom prostred aspo jednho loveka, ktor vs nem rd. Jednho loveka, ktormu budete preukazova lsku a ktor vm pome cvii sa v lske. Teraz chpete, preo treba ehna tm, ktor ns preklnaj? T, ktor ns preklnaj, nm dvaj ancu rs. Ak tite po dare lsky, muste si njs osoby, ktor vs nemiluj. Ako mete rs v lske, ke vs vetci miluj? Ako by ste mohli rs v lskavosti, ke s vetci okolo vs lskav? Ako by ste mohli rs v pokore, ke vs vetci chvlia? Toto je loha problematickho mua alebo eny v komunite. Jedna takto osoba sta. Ale potrebujete ju. Na tieto osoby sa nesmieme pozera s hnevom, ale musme ich vnma ako prorokov. Toto je dvod, preo Jean Vanier hovor, e spoloenstvo neme rs, ak v om nie je aspo jeden problematick lovek.

Test budovatea spoloenstva

Na zver by som vm chcel da nejak pravidl, aby ste sa mohli skontrolova, i budujete alebo nebudujete spoloenstvo. Ak chcete, mete ho bra ako spytovanie svedomia, na ktor vs pozvam. Chcem vm poloi tto otzku: Si budovateom spoloenstva? Me sa na seba pozrie ako na loveka, ktor prispieva k budovaniu spoloenstva? Ak chce budova spoloenstvo, mal by si sa naui nasledovn.
Ovldaj svoj jazyk

Ak chce budova spoloenstvo, bu pnom nad svojm jazykom a trocha obmedz svoj dar jazyka. Pouvaj svoj jazyk tak, aby sa nestal tvojm pnom. asto vie, e m pravdu, ale mono ete nenastal v danej chvli ten sprvny as, aby si prehovoril. Ak nevie ovlda svoj jazyk, potom nie si budovate spoloenstva.
Nau sa pova

Buduje spoloenstvo, ak si trnovan nava. Dokonca hovorme o umen pova. No povanie nie je len umenm, ale aj vekm darom, ktor m len vemi mlo ud. Ke u prosme Ducha o dar jazykov, preo by sme ho nemali prosi aj o dar u? V anglitine sa pouvaj dve slov pre charakterizovanie sluchovho vnemu: slovo hear", ktor znamen pova a slovo listen to", ktor znamen viac, nava, zaujma sa o to, o nm ten druh

hovor. Naneastie, v spoloenstvch je len zopr ud, ktor vedia nava. Raz mi ktosi povedal, e Boh nm dal dve ui a jedny sta, aby sme dvakrt viac povali, ako hovorili.
Zosta ticho, ke a kritizuj

Buduje spoloenstvo, ak vie by ticho, aj ke a kritizuj. asto sa stva, e nevieme prija kritiku a brnime sa jej. Mnoh udia, ktor by ns mali kritizova, to nerobia - aspo pred nami - lebo vedia, e sa znova budeme brni. Istee, kritika kadho zran, ale zrel lovek uvauje nad vecami, pre ktor ho kritizuj. Ak si teda kritizovan, na chvu zavri sta a pouvauj nad tm, o ti povedali.
Cvi sa v slube inm

Mnoh cviia inch, aby im slili, ale oni sami nie s zvyknut sli. Mnoh slia len preto, aby si sami sebe nieo dokzali, a to nie je prav sluba. Budovate spoloenstva je lovek, ktor je pripraven sli, a nie sa da obsluhova, a ktor sli v malch aj vo vekch veciach. Zrel osobnos spoznte nie na zklade vekch vec, ktor rob, ale na zklade malikost. Ke niekde prdete, urite njdete ud, ktor bud ochotn hne na vs kls ruky a modli sa za uzdravenie. Ale bude len mlo takch, ktor potom pjdu pouklada stoliky na miesta. Zrel osobnos nepoznme poda vekch chariziem, ale poda drobnch sluieb, ktor je ochotn kona.
Cvi sa v odpan

V spoloenstve treba stle nieo niekomu odpa. Odpaj svojim vedcim, odpaj uom, ktor si myslia, e a zranili. Budovate spoloenstva je pripraven vdy odpusti, a to bez vyjednvania, bez kladenia podmienok.
Hovor pravdu citlivo a s lskou

Budovate spoloenstva je lovek pripraven hovori pravdu taktne a s lskou. Nesta poveda: Mm pravdu." Treba si uvedomi, e kad jeden lovek si mysl, e m pravdu. Ak by si aj mal pravdu, nem prvo poveda pravdu netaktn a bez lsky. Mnoho ud sa pta: Mm poveda pravdu? Ke vidm loveka, ktor potrebuje napomenutie, mm ho napomen alebo mm by ticho?" Odpove je jedin: Nech vs sprevdza pravda v lske. Ak chba niektor z tchto dvoch prvkov, potom u nie ste budovatelia spoloenstva. Pravda bez lsky je muenie. Mem a mui pravdou. Mem a stretn a hodi ti vetko blato do tvre tm, e poviem pravdu. Lska bez pravdy je zasa sentimentalita. Nechm a s bez toho, aby som ti okovek povedal, len aby som a nezranil. Ale toto tie nie je opravdiv lska. Buduje spoloenstvo, ke vie, ako poveda pravdu taktne a s lskou.
V spore nechaj zvazi druhho

Budovate spoloenstva je ten, ktoi nech druhho zvazi v hdke. asto, ke sa hdame o banlnych veciach, mme tendenciu poveda posledn slovo. asto by sme chceli zvazi v spore, ktor s niekm vedieme. Ten, kto buduje spoloenstvo, vie ustpi a dovol, aby spor vyhrala druh strnka a mala aj posledn slovo.
Prinaj rados

Budovate spoloenstva je lovek, ktorho prtomnos spsobuje rados. S medzi nami

jednotlivci, ktorch prtomnos nm skutone prina rados.

Podporuj charizmy, ndej a silu inch

Tvorca komunity je lovek, ktor posiluje v inch charizmy, ndej a silu. Prav vodca - a my vetci sme v komunite vodcami, lebo v spoloenstve mus kad dva a nielen prijma je lovek, ktor v tebe posiluje a rozvja tvoje charizmy, tvoju ndej a silu. Niekedy sa v spoloenstve stretvame s vodcami, ktor si myslia, e s syntzou vetkch chariziem. Prav vodca je ten, ktor m charizmu syntzy, ie charizmu koordinova charizmy vetkch.
Hadaj v spoloenstve svoju lohu

V spoloenstve sa nesmie pta, o ti spoloenstvo dva, ale mus sa pta: Ak je moja loha v tomto spoloenstve? Preo ma Pn priviedol prve do tohto spoloenstva? o chce odo ma, aby som tomuto spoloenstvu dal? Uveden body mu posli ako test, aby si preskmal, i buduje spoloenstvo alebo nie. Na zver ete niekoko slov. lovek, ktor kra k Jeiovi sm, je ako vojak, ktor sa poka bojova mimo opevnenia mesta. Vetci potrebujeme jeden druhho. Krsa kresanstva spova v tom, e sme navzjom bratia a sestry. Urite sa stretneme s akosami, ale kad akos m by pre ns prleitosou na nov rast, prleitosou dosta sa bliie k Jeiovi. Prili sme na seminr bez toho, aby sme sa navzjom poznali. Ale po krtkom sme zaali cti, e sme spoloenstvo, rodina. Toto spsobuje iba Jei Kristus. asto som navtvil seminre, nie celkom kresansk, ktor boli zorganizovan v nejakom hoteli, ale aj po smich doch ste ctili, e ste cudzincom. To preto, lebo bratstvo medzi nami me utvori iba ten, ktor ns zjednocuje. Ke sa Mahtm Gndh po boji za nezvislos Indie poksil vnies medzi hinduistov a moslimov lsku, nemohol njs jej motv v hinduistickom nboenstve, ale ho naiel v kresanstve. On sm povedal, e naiel tto krsu v blahoslavenstvch, ktor nm Jei dal na vrchu. Je to bohatstvo, ktor mono njs iba v kresanstve. Toto chcel naznai Jei slovami, e udia iba vtedy spoznaj, e sme jeho uenci, ke budeme tvori jednotu. Poiadajme Jeia, aby do ns vlial schopnos milova jeden druhho a by jedno.

Zveren modlitba
Teraz sa budeme modli. V tejto modlitbe sa budeme modli za svoju rodinu, ktor je prvm spoloenstvom, v ktorom ijeme. Mono ijeme v mnohch alch spoloenstvch, ako je farsk spoloenstvo, spoloenstvo obnovy v Duchu Svtom, ale prvm a najdleitejm spoloenstvom je naa rodina. Naa modlitba bude vemi jednoduch. Znova vstpme do dvernej blzkosti Pna a vyberme sa do nazaretskho domu, v ktorom njdeme prv rodinu, Mriu, Jozefa a Jeia. Cel naa modlitba bude prebieha v tichu. Aj vy v duchu vojdite do svojho domu a kadho lena rodiny vyprevate, jednho po druhom, do Nazareta. Kee vetky nae rodiny s rozdielne, maj rozdielne zloenie, modlitbu nechm na vs. Chyte za ruku kadho jednho lena vaej rodiny, jednho po druhom, zoberte ho do nazaretskho domu a obetujte ho Mrii, Jozefovi a Jeiovi. Mete poveda tieto slov: Mria, obetujem ti svojho mua. Obetujem ti svoju dcru. Obetujte kadho lena svojej rodiny Mrii. Jozefovi a Jeiovi. A obetujte ich v tichej modlitbe.

Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

O diablovi
Na zaiatku seminra sme povedali, e jednu dimenziu uzdravenia predstavuje uzdravenie od tokov diabla. Dnes sa budeme zaobera touto tmou. Som si ist, e aj mne aj vm sa ahie hovor o Kristovi ne o jeho nepriateovi. Ale asi ma chce Pn Boh potresta, lebo som preil jedno obdobie svojho ivota, v ktorom som v diabla neveril. A teraz o om musm tak asto hovori. Nie preto, e by si to zaslil, ale preto, e je to vemi inteligentn stvorenie, vemi prefkan, a rob vetko, len aby odptalo n pohad od Jeia. A prve preto je dleit, aby sme poznali taktiku a metdy diabla, nho nepriatea, aby sme v boji s nm mohli zvazi. Myslm, e bude dobr preta si tri citty z Psma, ktor ns od samho zaiatku presvedia, e vazstvo v tomto boji patr nm.

o hovor Psmo?
List Kolosanom - Kristov triumf nad diablom
Psmo ns uisuje, e diabol je porazen. Ke sa ma niekto pta: Mem porazi diabla?", odpovedm: Nie." Diabla nemono porazi z vemi jednoduchho dvodu: u je porazen. Porazil ho Jei na kri a diabol o tom vie. Vie, e v boji neme zvazi. To hovorm preto, lebo diabol je u porazen. Tu nejde o to bojova s diablom, aby sme ho porazili, ale bojujeme s nm preto, aby sme mu ukzali, e je porazen. Pavol hovor tieto slov: Zotrel dlobn pis, ktor bol svojimi nariadeniami proti nm a prekal nm. a odstrnil ho tm, e ho pribil na kr" (Kl 2,14). Jei Kristus ns vetkch vykpil svojou krvou. A teraz sa pozrime, o urobil diablovi: Odzbrojil knieatstv a mocnosti, verejne ich predviedol a v om triumfoval nad nimi" (2,15). Aj tu Pavol pouva symbol z vojenskho ivota Rimanov. Ke rmsky vladr nad niekm zvazil, dal spta porazenho vldcu, ktor musel kra za koom triumfujceho cisra a za jasotu verejnosti. To bolo pre porazenho kra tm najvm ponenm. Podobne aj Pavol hovor, e Jei svojm krom ponil diabla.

List Efezanom - Boia vzbroj

Bezpochyby, do boja s diablom nejdeme neozbrojen. Musme si obliec Boiu vzbroj. S touto Boou vzbrojou sa stretvame v Liste Efezanom (6,10-19), kde svt Pavol hovor o duchovnej vzbroji: Napokon upevujte sa v Pnovi a v sile jeho moci. Oblete si Boiu vzbroj, aby ste mohli eli kladom diabla. Lebo ns neak zpas s krvou a telom, ale s knieatstvami a mocnosami, s vldcami tohoto temnho sveta, so zloduchmi v nebeskch sfrach. Preto si vezmite Boiu vzbroj, aby ste mohli v de zla odola, vetko prekona a obst!" Svt Pavol nm hovor, aby sme si obliekli Boiu vzbroj, lebo bez nej nememe eli tokom diabla. Hovor o vzbroji, ak pouvali rmski vojaci. A tak nm symbolicky naznauje, ak mus by Boia vzbroj, ktor si musme obliec. Opisuje ju takto: Stojte teda: bedr si prepte pravdou..."Prvou a hlavnou asou vzbroje vojaka je pravda. Diabol je pecialista na polopravdy, a preto nm bude predklada polopravdy. Ak zhreme, pjdeme pred Pna a odovzdme mu svoj hriech. A zaneme sa modli takto: Mj Pane, prosm a, odpus mi hriech, ktor som spchal." Potom sa nm v mysli objav mylienka, ktor nm naepkva, e nie sme hodn Krista, e nie sme hodn pouva

charizmy... Ako vidme, diabol vstupuje do naej modlitby a z pravdy sa stva polopravda, lebo modlitba by mala pokraova takto: no, Pane, viem, e som zhreil, ale viem aj to, e si odpajci Otec. Prosm a, otvor mi srdce, aby som mohol prija tvoje pln odpustenie." Prav Boh vs vedie k odpusteniu, ale diabol ns vedie k znechuteniu. Preto nm Pavol hovor, e sa mme prepsa pravdou. Opte sa pravdou, nie polopravdou. Pavol pokrauje: ... oblete si pancier spravodlivosti..." Sme sce hrienici, ale spravodlivos je v naom ivote dleit. By spravodliv znamen s cestou za Kristom, bez kompromisov. Nememe vies dvojit ivot. Na jednej strane sa modli na modlitbovom stretnut a potom sa hda s manelkou, ke sa vrtime domov. Nememe vies ivot pln modlitby a pritom sa ustavine stava do popredia. To by bol dvojit ivot, ktor spravodliv lovek neije. ...a obujte si pohotovos pre evanjelium pokoja!" Ak poznme radostn zves, nememe si ju necha pre seba. Dobr zves treba odovzdva. Ak to nerobme, to znamen, e tto zves nie zvesou alebo nie je dobr. Preto nm Pavol hovor, aby sme si obuli pohotovos pre renie evanjelia pokoja. Pavol hovor alej: Pri vetkom si vezmite tt viery, ktorm mete uhasi vetky ohniv py zloducha!" Diabol sa ns vdy bude snai poka vo viere. Uvedomme si, e viera nie je cit, ale kon vle, rozhodnutie. Ak ni nectime, na tom vbec nezle. Dleit je to, ako sa sprvame. Poviem vm prklad. Viete, e muste erpa silu z Eucharistie. Ale ke prdete pred Eucharistiu, zistte, e ni nectite. Vtedy vm diabol povie: Je zbyton chcie erpa silu z Eucharistie, ve ni necti. Ak ni necti, iadnu silu nenaerp." A to je diablova lo. Vbec nezle na tom, i nieo ctite alebo nectite. Ak idete pred Eucharistiu, naerpte z nej potrebn silu, aj ke ni nectite. ite z viery, ktorou uhaste ohniv py zlho ducha. Ma vieru zna dverova. By muom viery znamen by muom ndeje. Verme, e Boie slovo je pravda. A ak je Boie slovo pravda, tak sa nemme oho obva, lebo diabol je u porazen. O to viac sa vs bude snai oklama, e je mocn. Ak mu ukete, e sa ho nebojte, pretoe nad nm mte moc, ktor vm dal Boh, vtedy je diabol plne porazen. Spomnam si na exorcizmus, ktor som vykonval nad jednm estnsronm dievaom. Bol to vemi ak prpad. Ke sa dieva dostalo do tranzu, diabol sa ma snail zastrai rozlinmi hlasmi. Ale na konci exorcizmu zvolal Zutuj sa nado mnou!" A zoberte si aj prilbu spsy a me Ducha, ktorm je Boie slovo!" Prilba predstavuje nau vieru v to, e sme u spasen, vykpen. Jei ns u vykpil na kri. Diabol to vie, ale sna sa, aby sme na to zabudli, aby sme o tom pochybovali. Pamtajte, e Jei vs vykpil na kri. Boie slovo je prostriedkom, ktorm mete porazi diabla. Toto bol vemi dleit text, ktor musme ma na zreteli, kedykovek hovorme o diablovi.

List Galaanom - Diabol sa boj kresana

A teraz sa zamyslme nad textom z Listu Galaanom: Ve ja som skrze zkon zomrel zkonu, aby som il Bohu. S Kristom som pribit na kr. U neijem ja, ale vo mne ije Kristus. Ale ivot, ktor teraz ijem v tele, ijem vo viere v Boieho Syna, ktor ma miluje a vydal seba samho za ma" (Gal 2,19-20). Toto je nov ivot, ktor nm dva Jei. Diabol sa trasie pred dstojnosou vykpenho kresana. Trasie sa pred nami, lebo v ns vid Boie deti, Boieho syna, Boiu dcai. Ak sa stretnem s nejakm princom alebo princeznou, je to nieo podobn, ako keby som sa stretol s

krom alebo s krovnou. asto sa stretvame s kresanmi, ktor sa diabla boja a s z neho vydesen. Ale nemuste sa b diabla, lebo on sa boj vs. Je to diabol, ktor sa sna zastrai vs zo strachu pred dstojnosou vykpenho kresana, aby vs mohol poka. Ak sa ho nebojte, neme vm urobi ni. Je jasn, e diabol ns nenvid, zvid nm a iarli na ns. Nenvid ns, lebo v ns vid obraz toho, o Boh ponkol najprv jemu. Vid v ns slvu, ktor mala pvodne patri jemu. Vid v ns dedistvo, ktor dal Boh nm, ale ktor pvodne ponkol jemu. Je naplnen zvisou, ke vid, e ns Boh prijma ako boch synov a boie dcry. A tak sa sna nasadi do boja proti nm vetky svoje zbrane, lebo ns nenvid, iarli na ns a zvid nm. Ak ns vak chrni Boia vzbroj, neme urobi ni. Kede ns diabol nenvid, neme pre ns kona iadne dobro. To je vemi dleit princp, ktor treba ma na mysli. okovek nm prisbi, okovek nm dva, je to len preto, lebo ns nenvid. Ak nm ponka uzdravenie, toto uzdravenie nevychdza z lsky, ale z nenvisti voi nm. A takto uzdravenie sa jednho da obrti proti nm. udia asto id za arodejnkmi a hovoria: Ale ve vsledok je dobr. Bol som uzdraven. Dal mi, o o som prosil." Ale dajme pozor. Treba si pamta, e ak prinou nebola lska, tak to, o sme dostali, nevychdzalo z lsky, ale z nenvisti. Ak nieo dostvate z nenvisti, jednho da sa to obrti proti vm. okovek nm diabol dva, toho sa zriekame, to odmietame, to nechceme. Ak uzdravenie prichdza prostrednctvom diabla, tak ho odmietnite. Nepotrebujete veci, ktor pochdzaj od diabla. Ke sa ma ptaj, i sa bojm diabla, zvyknem odpoveda: Nie. Diabol sa boj ma."

Existuje diabol?
Ako viete, nie vetci kresania maj na diabla rovnak nzor. Meme uvies p kategri osb, ktor maj k tejto otzku odlin postoj.
T, ktor v diabla neveria

Niektor teolgovia hovoria o diablovi len preto, aby dokzali to, e neexistuje. Hovoria, e Jei asto spomna diabla len preto, lebo sa chcel prispsobi idovskej mentalite. S udia, a medzi nimi sa, ia, nachdzaj aj teolgovia, ktor si myslia, e diabol neexistuje. Hovoria, e vetky citty, ktor mme v Biblii o diablovi, s iba vrokmi typickmi pre kultru, v ktorej ili idia. Kedykovek Jei hovor o diablovi, nepotvrdzuje existenciu diabla, ale hovor iba reou udu, ktor v tom ase veril v anjelov, diablov a duchovn bytosti. To je prv kategria ud, ktor tvrdia, e diabol nejestvuje. Pavol VI. odsdil vetkch tchto teolgov. Sasn ppe takisto odsudzuje tch, ktor ria tto teriu. Nevieme si predstavi, eby ns Biblia zavdzala. Mono budete prekvapen, ale v Biblii njdete viac vrokov o diablovi ako o Duchu Svtom. To, pravda, neznamen, e diabol je dleitej ako Duch Svt. 2 Psma jednoznane vyplva, e diabol je osobn bytie. Ak by sme chceli tvrdi, e nejestvuje alebo nie je osobnm bytm, museli by sme z Biblie vytrhn vemi vea strn. Chcel by som vm zacitova z Psma as, ktor je vemi dleit. Jn vo svojom prvom liste hovor: A Bo Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky" (3,8). To je dvod, preo Jei priiel medzi ns - aby zniil diablove skutky. Ak by sme tvrdili, e diabol nejestvuje ako osobn bytie, potom by sme museli tvrdi aj to, e Jei nemal dvod prs medzi ns.

 T, ktor sa diabla boja

aliu kategriu predstavuj kresania, ktor zachdzaj do druhho extrmu. Hovoria o diablovi s vekm strachom. S z neho vydesen a myslia si, e diabol negatvne ovplyvuje cel ich ivot. Vidia ho vade. okovek sa v ich ivote stane, vetko pripisuj diablovi. Ak dnes fka vietor, tvrdia, e je to diablov tok. boh diabol! Mete si by ist, e ide o zveliovanie. Nemusme vo vetkom hada diabla. Ani pokuenia nepochdzaj vetky od diabla. Pavol VI. ns o tom ubezpeuje. Ak si pred tmto seminrom stretol svojho priatea, ktor ti hovoril: Necho na ten seminr", neznamen to, e pokuenie pochdzalo od diabla. Pokuenie pochdzalo od priatea. Alebo nemus to by diabol, ktor a odradil od svtej ome, prinou mohla by aj tvoja lenivos. Take nemusme vidie diabla vade.
T, ktor diabla obdivuj

Potom je tretia kategria ud, ktor hovoria o diablovi s vekm nadenm a s oaren jeho existenciou. S to udia, ktor sa klaaj diablovi, ktor mu dveruj, ktor s nm vyjednvaj, ktor sa snaia upriami svoj ivot na neho. S ochotn za neho aj zomrie, lebo s presveden, e diabol im me da moc, popularitu a peniaze. Tto udia sa nazvaj satanisti. S to kresania, ktor veria v Boha. A prve preto, e v neho veria, ho chc hanobi a bojova proti nemu. A to je v nich to diabolsk.
T, ktor o om nehovoria

tvrt kategriu tvoria t, ktor o diablovi radej nehovoria. ia, patria medzi nich aj mnoh kazi, mono aj biskupi. Myslia si, e prestan by modern, ke bud hovori o diablovi. A tak mu neklad iadne prekky a nechvaj ho kona. Tto udia hovoria, e treba radej hovori o Jeiovi. Hovoria, e uenie o diablovi nie je najpodstatnejie, nie je stredobodom naej doktrny, a tak je vraj lepie o diablovi nehovori. Je pravda, Jei je stredobodom. Ale to neznamen, e by uenie o diablovi nepatrilo k podstatnm prvkom nho uenia. Myslm si, e diablovi sa najviac pi prve tto kategria ud, lebo ho nechvaj na pokoji, aby si konal svoje.
T, ktor veria, e je porazen

Do ktorej kategrie patrme my? Ani do jednej z tch, ktor sme uviedli. Existuje toti aj piata kategria. A do nej patria t udia, ktor veria v diabla, veria, e je u porazen, ale nepopieraj dleitos tejto duchovnej bytosti, ani jeho psobenie medzi nami.

Rzne men diabla

Mohol by som vm uvies mnostvo mien, ktor Psmo pouva na oznaenie diabla. Nemyslm, eby vs to zaujmalo, a preto vm uvediem len niektor. Diabol je v Psme nazvan satanom. Satan znamen odporca, protivnk. Satan je jedno z najastejch mien na oznaenie diabla a stoj v protiklade k menu Lucifer. Nepi sa mi oslovova diabla menom Lucifer, lebo Luciferom sa volal ete predtm, ako sa postavil proti Bohu. Meno Lucifer znamen nositea svetla. Lucifer sa stal satanom. Z anjela svetla sa stal odporca. Volme ho diabol a slovo diabol znamen alobca, ohovra. A to je jedno z hlavnch zamestnan diabla: obviova ns. V Knihe zjavenia tame, e diabol ns obviuje z hriechov, ku ktorm ns on vyprovokoval. Jn ho nazva aj vrahom, lebo sa sna zrani ns nielen na tele, ale aj na duchu a asto aj na

dui. Hovor, e je vekm klamrom, ktor sa ustavine sna podvies, oklama ud. A preto mu nikdy nesmieme veri. Vdy, ke hovor pravdu, tak len preto, e ho k tomu dontil Boh.

Diabol utrpel porku

Pokanie na pti
(porov. Mt 4,1-11) Jei priiel na tento svet a porazil diabla svojm krom. Diabol sa pokal vetkmi monmi spsobmi odvrti Jeia od kra. Snail sa ho presvedi, aby neposlchol svojho Otca. Pozrime sa, ako pokal Jeia na pti: Ak si hladn, preo by si nemohol premeni tieto kamene na chlieb?" Vimnite si, e diabol neiada od Jeia ni mimoriadne. Vedel, e Jei by to dokzal. Napokon to bol Jei, ktor premenil vodu na vno. Bol to on, ktor rozmnoil chleby. o vlastne iadal diabol od Jeia? Neposlunos Otcovi! Diabol akoby hovoril Jeiovi: Neposlchaj Otca. ale ma!" Ale Jei nerob to, o od neho chce diabol, lebo mu povedal: Musm pova slov mjho Otca, a nie tvoje prkazy!" Podobn situcia sa vyskytla vtedy, ke diabol povedal Jeiovi, e mu d vetky mest. Mest patria mne, " povedal diabol. S moje, lebo udia, ktor v nich ij, poslchaj ma, a nie Boha. A preto ja som knieaom tchto miest, ja som ich pnom. " ia, to ist me aj dnes diabol poveda o mnohch mestch sveta a o mnohch krajinch. Mnoho naich miest sa viac klania diablovi ako Bohu, lebo viac poslchaj diabla ako Boha. A diabol hovor Jeiovi: Ve ty si priiel na to, aby si tieto mest vykpil. A m ich vykpi smrou na kri. Ale preo by si sa mal toko trpi? Ve ja ti tieto mest prenechm, ale mm jednu podmienku: Poslchni ma namiesto svojho Otca!" Diabol sa neustle snail odvies Jeia od poslunosti Otcovi. Ke hovorme o Jeiovch pokueniach, to znamen, e Jei musel zpasi, aby neurobil to, o mu diabol hovoril. Pokuenie si nesmieme predstavova tak, e sa mu zjavil diabol a navrhoval mu doslova veci, ktor s v Psme napsan. Jei preval vntorn boj, i poslcha alebo neposlcha Otca. To ist mono poveda aj o pokuen, ke diabol povedal Jeiovi: Preo sa nevrhne dolu z vrcholu chrmu? Ve prdu anjeli a pones a na svojich rukch." Vidte, e diabol sstavne cituje Bibliu. Obas ns me poka aj Bibliou, aby sme neplnili Boie slovo. Slov, ktor diabol adresuje Jeiovi, meme njs v Biblii: Svojim anjelom d prkaz o tebe a vezm a na ruky, aby si si neden nohu 0 kame." Pokia by sme sa hodili dole len z vlastnej pchy, len preto, e nm to hovor diabol, urite by nm neprili na pomoc iadni anjeli. A diabol potom pokal Jeia po cel ivot.

alie pokania
Spomete si na udalos, ke udia chceli Jeia urobi svojm krom a Jei musel ujs. Bol to diabol, ktor prostrednctvom ud hovoril Jeiovi: Preo by si mal s na kr? Preo sa nesta krom?" (prov. Jn 6,14-15). Spomete si na Petra, ke ho odhovral: Nie, Pane, ty nesmie trpie! To sa ti nesmie sta/" A Jei mu odpovedal: Cho mi z cesty, satan! Na pohorenie si mi!" (prov. Mt 16,23). A diabol pokal Jeia a do poslednej chvle jeho ivota a navdzal ho, aby neposlchol, o od neho chce Otec. Prehovoril k nemu stami zloinca, ktor spolu s nm visel na kri: Nie

si ty Mesi? Tak preo nezostpi z kra a nezachrni seba i ns?" (Lk 23,39). Toto bolo posledn diablovo pokuenie, ktorm sa snail Jeia odvies od poslunosti Otcovi.

Pokorenie diabla
Jei odovzdva svoju moc nad diablom apotolom

Jei dokonale porazil a pokoril diabla. Diabol vie, e nem nad nami absoltne iadnu moc. Ale to nie je vetko. Jei pokoril diabla aj tm, e odovzdal svoju moc apotolom. V Matovi tame: Zvolal svojich dvans uenkov a dal im moc nad neistmi duchmi, aby ich vyhali a uzdravovali kad neduh a kad chorobu" (Mt 10,1). Jei odovzdal svoju moc, ktor mal nad diablom, dvanstim apotolom. Pre diabla to bolo to najvie pokorenie, a prve preto sa na loveka tak zrivo hnev. No nielen to.
Jei odovzdva svoju moc nad diablom uenkom

Ak si pretame al ryvok z Psma, zbadme, e Jei odovzdva svoju moc nad diablom nielen Dvanstim, ale aj sedemdesiatim dvom uenkom: Sedemdesiati dvaja sa vrtili nateen a hovorili: Pane, aj zl duchovia sa nm poddvaj v tvojom mene. "Jei im povedal: Videl som satana pada z neba ako blesk. Ha, dal som vm moc liapa po hadoch a korpinoch i po vetkej sile nepriatea a ni vm neukod. No neradujte sa z toho, e sa vm poddvaj duchovia, ale radujte sa, e s vae men zapsan v nebi"(Lk 10,17-20). Nemme sa radova z toho, e mme moc nad diablom, ale z nho dvernho vzahu s Bohom. Teraz je diabol ete viac pokoren, lebo vetci Jeiovi uenci maj nad nm moc.
Jei odovzdva svoju moc nad diablom kresanom

Ale ani to ete nie je vetko. Pred nanebovstpenm Jei rozril tto moc na vetkch kresanov. Dva ju kadmu, kto ver. Tto moc neprislcha len Dvanstim, neprislcha len sedemdesiatim dvom uenkom, ale vetkm kresanom, ktor veria. Pn Jei hovor: Tch, o uveria, bud sprevdza tieto znamenia: v mojom mene bud vyha zlch duchov, bud hovori novmi jazykmi, hady bud bra do rk a ak nieo smrtonosn vypij, neukod im; na chorch bud vklada ruky a t ozdravej" (Mk 16,17). V tomto okamihu bol diabol plne pokoren, akoby ho Jei predvdzal v triumflnom procese. Jei odovzdal svoju moc aj vm. akujme Bohu, e porazil diabla a e nm dal moc nielen bojova s nm, ale nad nm aj vazi.

Psobenie diabla
Ppe Pavol VI. opisuje diabla takto: Diabol je hrozn, tajomn a desiv skutonos." Musme si uvedomi, e diabol je t najinteligentnejia bytos, ak kedy existovala. Ke bol ete Luciferom v nebi, spoznal svoju moc a krsu, a preto sa postavil proti Bohu. Ke sa stal satanom, Boh ho nezbavil chariziem, ktor mu predtm dal. A tak by sme ho mohli nazva supercharizmatikom. M dar uzdravovania, doke robi divy, pozn cel Psmo naspam, ako hovor svt Jakub, ver v Boha, ale never srdcom, ver iba svojou mysou. Jeho viera nevedie k lske, ale k nenvisti. Diabol m dva ciele: V prvom rade chce klama ud. Je to vek luhr. Me sa nm zjavi aj ako anjel svetla. Jeho druhm cieom je odvies nau pozornos od Jeia. A je pre to ochotn urobi okovek. Poviem vm prklad, ak je v tom diabol dsledn.

Mlad mu a jeho problm

Raz som sa stretol s mladm muom, ktor sa obrtil vaka modlitbovej skupine. Tento mu bol vemi astn a rozhodol sa, e bude vies pln kresansk ivot a bojova s hriechom za kad cenu. Ale mal jeden hriech, s ktorm nedokzal bojova a ktorho sa nevedel zbavi, a to bol hriech masturbcie. Robil vetko mon, len aby sa bo zbavil. Modlil sa, tvrdo zpasil, robil poknie, ale ni nepomhalo, nedokzal sa hriechu zbavi. Jednho da bol vemi znechuten a vo svojej znechutenosti sa obrtil na diabla. Povedal mu-. Ak si skutone tak mocn, pom mi, aby som sa zbavil masturbcie. Prosil som Jeia, aby mi pomohol, ale zd sa, e ma nepouje. A tak riskujem a obraciam sa na teba. Pom mi." Od tej chvle sa toho hriechu nedopustil. Diabol ho vypoul. Pomohol mu, aby viac nehreil. Mlad mu bol z toho zmten a kldol si otzku-. Ako je to mon, e mi Boh nepomohol? Ako je mon, e mi diabol pomohol zbavi sa hriechu?" Priiel za mnou vemi znepokojen a zdveril sa mi so svojou sksenosou. Pochopil som, o sa stalo. Diabol me pomc loveku aj v modlitbe, ale pod jednou podmienkou: e odvrtite svoju pozornos od Jeia. Diabla nezaujma to, i sa dopame masturbcie alebo nie, i sa rhame alebo nie, i sme vern alebo nevern svojmu manelskmu partnerovi. Diabol m jedin cie: Odvrti n pohad a nau pozornos od Jeia. Chce ns presvedi, e je mocnej ako Jei. Chce ns presvedi, e on vypouje nae modlitby, ale Jei nie. Chce ns presvedi, e nepotrebujeme Jeia, ale potrebujeme diabla. Toto je diablov klam. Ke sa mi mlad mu zveril so svojm problmom, povedal som mu-. Okamite sa zriekni pomoci, ktor ti ponkol diabol, aby si sa zbavil hriechu masturbcie." Zriekol sa a znova mal tie ist problmy ako predtm. Bol oraz zmtenej. Zriekol sa nieoho, o bolo dobr, ale zriekol sa nieoho, o mu dal diabol. asto nechpeme, preo sa Jei rozhodne nieo urobi a nieo neurobi. Jei' m pln aj s nam duchovnm ivotom. M pre ns pln, ako by sme mali rs v naom duchovnom ivote. Niekedy dopust, aby sme boli slab, aby sme sa k nemu lepie priptali. Diablove toky s vemi prefkan. Svt Pavol hovor, e diabol je obleen do ovieho rcha. Ak vm predstavuje nieo zl, okamite spoznte, e je to psobenie diabla. Ale je aie odhali ho, ke vm predstavuje nieo dobr, alebo nieo, o v sebe skrva zlo. Diabol sa ns vdy bude snai rozrui. Me to urobi tak, e upta n pohad na nejak charizmu, na nieo, o je samo o sebe dobr. Ale bude to charizma, ktor vs odpta od Jeia. Vaka tejto charizme budete pracova pre Jeia, ale tak, e na neho zabudnete. Lebo diablovi nepreka, e pracujete pre Jeia. Zle mu na tom, i sa rozprvate s Jeiom. Ak dosiahne, e sa s Jeiom nebudete rozprva, me vm pomc pracova pre Jeia. Ale potom sa s Jeiom u nerozprvate.

Diablova ponuka
o nm diabol ponka?

Moc
Najprv nm ponka moc a pchu. Spomete si, e bol kedysi Luciferom. Teraz je satanom, teda niekm, kto klame. Lucifer sa stal satanom, lebo bol stle pynej, til zska viu a viu moc a ponka ju aj teraz. Preto sa satanisti klaaj diablovi a preto sa aj medzi kresanmi asto vyskytuje boj o moc. Vidte to v modlitbovch spoloenstvch, vo farnostiach, medzi kazmi a biskupmi, vidte to vo vetkch sfrach Cirkvi. Toto je jeden z

vekch bojov, ktor diabol vedie. Ustavine nm kladie do mysle slovo moc, moc, moc... Je to boj o vodcovstvo, o prvenstvo, je to pln opak toho, o ns u Jei: Ja som Uite, ja som Majster, ale nepriiel som preto, aby som bol obsluhovan, ale aby som slil" (prov. Jn 13,14-15). A umval svojim uenkom nohy.

Neposlunos
alia ponuka je neposlunos. Lucifer sa stal satanom preto, lebo nebol poslun. A diabol ns stle nabda k tomu, aby sme boli neposlun. Pozrime sa na hriech naich prarodiov. Nevieme presne, akho typu bol hriech Adama a Evy. Ale je ist, e to bola neposlunos voi Bohu. Podstata hriechu je: Neposlchnite Boha a uvidte, o je dobro a zlo." o znamen pozna dobro a zlo? Diabol im povedal: Vy rozhodnete o tom, o je dobr, vy rozhodnete o tom, o je zl. Nedovote Bohu, aby za vs rozhodoval, nedovote, aby to bol on, ktor vm povie, o je dobr a o zl, ale bute to vy, ktor o tom rozhodnete" (prov. Gn 3,1-5). A to je presne to, o lovek urobil a o rob stle. Nevzahuje sa to len na poslednch dvetisc rokov, ale na cel dejiny udstva. Pozrime sa na loveka dneka. Chce rozhodova o tom, i je potrat dobr alebo zl. Chce rozhodova o tom, i je rozvod dobr alebo zl. lovek sa u nepta Boha, o je dobr a o je zl. Sm rozhoduje o tom, o je dobr a o je zl. A to je satanov hriech - neposlunos.

Nejednota
Potom je tu tret spsob, ktor diabol pouva, a to je nejednota. Poas poslednej veere Jei predna vemi dleit slov. Hovor o apotoloch a tch, ktor im uveria: No neprosm len za nich, ale aj za tch, o skrze ich slovo uveria vo ma, aby vetci boli jedno, ako ty, Ote, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v ns jedno, aby svet uveril, e si ma ty poslal. A slvu, ktor si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty vo mne. Nech s tak dokonale jedno, aby svet spoznal, e si ma ty poslal a e ich miluje tak, ako miluje ma" (Jn 17,20-23). Svet sa len vtedy presved o tom, e Jeia poslal Boh, ke bude vidie, e sme jednotn. Preto je pre diabla vemi dleit, aby rozbjal jednotu. Ak raz vo svete vldne nejednota, svet neme spozna Jeia ako Mesia. A tak diabol smeruje svoje toky proti jednote. Ke sa rozhliadnete, vidte nejednotu vade. Niet nboenstva, v ktorom by bolo viac nejednoty, ako v kresanstve. S stovky nboenstiev, tisce siekt, ktor tvrdia, e Jei je Pn. V Afrike, v Keni, existuje asi osemsto nboenstiev, ktor s oficilne uznan ttom. Viete si predstavi t nejednotnos. Ke idete do Izraela, kde sa Jei narodil, kde ns spasil, stretvate nejednotnos. Ke idete na Kalvriu, njdete tam jeden oltr. Oltr je rozdelen na tri asti - jedna pre katolkov, druh pre ortodoxnch a tretia pre Armnov. Toto je nejednota. Preo? Lebo diabol to proti jednote. Vie, e tam, kde vldne nejednota, tam nemono objavi Jeia ako Spasitea. Zakonil by som toto stretnutie slovami sv. Augustna: Diabol je ako pes na dlhej reazi, ktor sa z nej neme odtrhn. Ak nevkrote na jeho zemie, nemte sa oho obva." Ale ak vstpite na miesto, ktor me zasiahnu, vtedy na vs me zatoi. Je to nieo podobn, ako ke navtvite zoologick zhradu a vidte v klietke divho leoparda. Ak sa leopard nachdza v klietke, nehroz vm iadne nebezpeenstvo. Mete sa na neho pozera, mete na robi grimasy, nevznikne iaden problm. Ale nedvajte ruku do klietky! Potom sa situcia zmen. Diabol je akoby leopard v klietke, ale s tm rozdielom, e m v porovnan s

klietkou vie pole psobnosti. Je na dlhej reazi. A tak ns obchdza ako lev a sna sa napadn toho, kto je nerozumn.

Diabol to
Diablove toky
toky diabla s vemi rafinovan. Na loveka to piatimi spsobmi.

Pokuenie
Prv spsob, ako diabol na loveka to, je cez pokuenie. Myslm, e nemusme do detailov rozobera, o je to pokuenie, lebo kad z ns ho u zail. Pokuenie znamen, e diabol sa ns sna donti, aby sme urobili to, o nesmieme, a neurobi to, o urobi mme. Pokuenie m loveka privies k neposlunosti Bohu. Musme ma na pamti, e nie vetky pokuenia pochdzaj od diabla. Vina z nich vychdza z nho temperamentu, povahy, vzdelania, z prostredia, v ktorom ijeme, z rodiny, od priateov, zo situcie, z naej mentality, z okolnost, v ktorch sa nachdzame. Ak sa napr. rozhodnem s na svt omu a priate mi povie: Nao by si iiel na omu, po sa radej poprechdza!", v tej chvli ma nepoka diabol, ale mj priate. Hoci ma aj diabol nepoka priamo, nepriamo vstpi do tohto pokuenia a vdy je pripraven vyui ho. To, e nie vetky pokuenia pochdzaj od diabla, jasne povedal ppe Pavol VI.

Vexcia
alm diablovm tokom je vexcia. o je to vexcia? O vexcii hovorme vtedy, ke sa diabol sna vyrui, znepokoji loveka aj vonkajm spsobom. S tmto javom sa mete stretn v ivotopisoch niektorch svtcov. Diabol trpil napr. svtho Jna Vianneyho, farra z Arsu. asto ho vyruoval v noci, poas spnku. To ist meme poveda aj o ptrovi Piovi, stigmatizovanom kapucnovi. Nemyslm si, e je tento jav ben. Ale nech by sa stalo okovek a keby vs diabol vyruoval, nemuste sa b, zoberte si tabletky na spanie. Ale niekedy sa diabol skutone sna takmto spsobom vystrai svtch. Samozrejme, tu nemono hovori o vine loveka, ktorho diabol takto znepokojuje. Ovea vnej je prpad, ke vs diabol poka, aby ste neplnili Boiu vu, ne ke vs iba stra.

Infestcia
Tret daih diablovho roku nazvame infestciou. o je infestcia? O infestcii hovorme vtedy, ke sa diabol sna vyruova loveka pomocou vec, napr. vyruuje v dome, v ktorom bvate, alebo znepokojuje zvierat, a tak sa vs sna vystrai. Tieto prejavy infestcie sa asto strcaj po poehnan domu alebo po slven svtej ome v dome, ktor bol infestovan. Nemm mysel hovori o tchto veciach prli podrobne, len vrr chcem poukza na rzne toky diabla. Treba si pamta, e toto loklne vyruovanie diabla prostrednctvom vec alebo zvierat je vdy zameran na loveka, ktorho chce diabol vystrai. Cieom diabla je vdy vnies do loveka nepokoj a strach.

Opresia alebo obsesia

Teraz sa dostvame k tvrtmu druhu diablovho toku, ktor sa me tka aj ns. Hovorme o opresii alebo aj o obsesii. Je to vak rozdiel v porovnan s obsesiou, s ktorou sa stretvame v psycholgii. o znamen opresia? o znamen, e diabol utla loveka? To znamen, e diabol

sstreuje svoje toky celkom pecilnym spsobom na nejak slab miesto loveka. Kad z ns m urit slab miesto a diabol o om vie. Me to by sexualita, iarlivos, zvis, pcha alebo snaha zska popularitu, jednoducho naa osobnos skrva v sebe rzne sklony a slab miesta. A diabol sa sna sstredi svoju pozornos prve na tieto slab miesta. S udia, ktorm sa dar v duchovnom ivote. S to udia modlitby, asketickho ivota, udia poknia, mil a vekodun, ktorm nerob problm objavi hriech vo svojom ivote. Ale ak sa dotknete ich citlivho miesta, nie s schopn ho ovldnu. U niekoho to me by napr. hnev, ktor me by tm najcitlivejm miestom ich osobnosti. o rob diabol? Diabol sa sna na vs toi prve na tomto citlivom mieste. O ostatn oblasti sa nestar, tam vs nechva na pokoji, ale zvzuje vs na vaom citlivom mieste. Preto je vemi dleit, aby sme vedeli o tomto slabom mieste v naej osobnosti. Toto nazvame opresiou alebo obsesiou, ke ste akoby v diablovom obken. Myslm, e kad z ns v istom zmysle trp pod diablovm tlakom. o mme robi, ke ctime diablov tlak? Diabol na ns to vtedy, ke v ns objav nae slab miesto. Uvedomme si, e diabol m jedin cie: Chce ns odradi od plnenia Boej vle. A tak me vyui nau bojazlivos alebo sa me zamera na nau pchu. To zvis od toho, i sme introverti alebo extroverti. Sna sa objavi nae slab miesto, ktor me by aj naou prirodzenou slabosou, a to na ns cez tto slab strnku. Aby sme sa vyjadrili slovnkom duchovnho ivota, musme bojova proti opresii. A tu sa kad z vs stva exorcistom, lebo kad, kto ver, m moc prikza diablovi, aby odiiel. Ako sme to u spomnali (Mk 16), Jei svoju moc nad diablom odovzdal vetkm, ktor veria. Ak teda verte, mte moc nad diablom, ktor na vs to. Nikdy sa nesmiete vystavova riziku a prikazova diablovi, aby vyiel z inho loveka, ak na to nemte poverenie. No mte pln moc nad diablom, ktor to na vs. Ke ctite, e na vs diabol to na vaom slabom mieste, muste poveda so vetko mocou: V mene Pna Jeia ti prikazujem, zl duch (pchy, sexu a pod.), aby si okamite odiiel a nechal ma." Chcem zdrazni dve dleit veci. Odporam vm, aby ste sa tto modlitbu modlievali najm po svtom prijman, kedy je diabol najviac oslaben. V tej chvli nie ste len pokrstenmi umi, ale ste aj pln Jeia. A nikdy nezabudnite poveda slov: V mene Pna Jeia..., lebo moc, ktor mte, nepochdza od vs, ale od Jeia Krista. Ak bojujem s nejakm obrom a mm puku, odvim sa pusti sa do boja s obrom len preto, e mm zbra. Ak ju vak odhodm, obor ma urite poraz. Ak teda bojujeme s diablom svojou vlastnou silou, a nie v mene Jeia Krista, meme si by viac ne ist, e v tomto boji nezvazme. Ale moc Jeia Krista je tak vek, e odpud aj diabla. Len akoby v ztvorke by som chcel poveda toto: V Cirkvi prvch storo boli vetci kresania exorcistami. Neexistoval rad exorcistu, ako ani jednotlivci poveren vykonva exorcizmus. Exorcizmus sa vdy povaoval za osobn charizmu jednotlivca. V pravoslvnej Cirkvi ete ani dnes nie je problm njs exorcistu, lebo vetci kresania s exorcisti. Iba v zpadnej Cirkvi sa v 4. storo tto charizma rezervovala biskupom a odovzdvala sa alej poverenm osobm. Ale ke hovorme o exorcizme vzhadom na vlastn osobu, mme vetku moc vykonva exorcizmus nad diablom, ktor to na ns osobne.

Posadnutos
Piatym druhom diablovho toku je posadnutos. O posadnutosti hovorme vtedy, ke sa diabol sna ovldnu celho loveka. Ovlda telo, myse, slobodn vu loveka, city.

Jedin sas vaej osobnosti, ktor neme ovldnu, je vaa dua. To znamen, e vs neme printi hrei. Posadnutos je zriedkav, ale nie natoko, eby sme na u nemohli natrafi. Stretol som sa s rozlinmi druhmi posadnutosti a musel som pritom poui moc exorcistu. Ale mnoho ud, ktor prichdzaj za mnou a hovoria: Mm v sebe diabla", nie s posadnut. Me na nich toi, me ich znepokojova, me ich poka, ale to ete neznamen, e s posadnut. Keby vetci udia, ktor o sebe hovoria, e s posadnut, boli skutone posadnut, som si ist, e u by v pekle neostal ani jeden diabol. Teraz si polome otzku: Preo chce diabol ovldnu ud posadnutosou? Predovetkm musm poveda, e stav loveka v smrtenom hriechu je ovea vnej ako stav posadnutho loveka. Obrtenie loveka je asto ovea aie ako jeho oslobodenie od diabla. Preto by sme sa mali viac obva smrtenho hriechu ako posadnutosti.

Kto s posadnut?
Hovorme o troch typoch posadnutch ud.

Dobrovonci
V prvom rade s to t, ktor sa odovzdali diablovi dobrovone. S to udia, ktor asto vlastnou krvou podpsali zmluvu s diablom. Odovzdali sa mu, lebo chc od neho moc, slvu, peniaze, sex alebo okovek in. Tto udia otvorili diablovi vetky dvere prostrednctvom svojho hriechu. To neznamen, e vetci udia, ktor sa odovzdali diablovi, musia by posadnut. Hovorm, e tto s otvorenej pre posadnutos, je u nich pravdepodobnejia. asto, ke stretneme posadnutho loveka, zistme, e je to ten, ktor sa niekedy v minulosti dobrovone odovzdal diablovi.

Obete okultizmu
Do alej kategrie patria t, ktor sa neodovzdali dobrovone diablovi, ale zahrvali sa s ohom prostrednctvom okultizmu alebo rznych nboenstiev. Mnoh udia, ktor sa zahrvaj s okultizmom, poslchaj diabla a pracuj na diablovom poli. udia, ktor sa zaoberaj okultizmom, s akoby na diablovom zem, kde ich me napadn. Preto mnoho posadnutch bolo pvodne zapletench do okultizmu. O okultizme ete budeme hovori.

Rukojemnci
Do tretej kategrie patria udia, ktorch nazvame rukojemnkmi. Preo ich volme rukojemnkmi? Tto udia sa nikdy dobrovone diablovi neodovzdali, nikdy neboli zapleten do okultizmu, viedli svt ivot a dosiahli aj urit rove duchovnho ivota. Jednm z krov, ktor Jei dopust na tchto vyvolench, je prve posadnutos. Vek teolg, Ren Lorentain, nazva tento stav posadnutosti tvrtm stupom svtosti. Tieto prpady s vemi zriedkav, ale jestvuj. Spomeniem vm jeden. V ivote talianskej svtej Gemmy Galgani bolo obdobie, ke bola skutone posadnut diablom. Posadnutos nie je hriechom. Je to situcia, v ktorej sa urit lovek psobenm diabla ocitne, aj ke jeho ivot je svt. Nemyslm si, eby sme sa dostali na tak rove duchovnho ivota, aby to Pn na ns dopustil. Take netreba sa nm vbec b.

Diabol to
Ak nechceme, aby ns diabol napdal, musme zavrie vetky brny, cez ktor na ns me

psobi. Nemm tu na mysli len prpad posadnutosti, ale akkovek tok zo strany diabla. Ktor s tie hlavn brny, cez ktor to?

Hriech
Prvm vstupom je hriech. Ak hreme, odovzdvame sa diablovi. Znamen to, e rume spojenie s Bohom a dvame sa do diablovho vedenia. Z toho meme ahko usdi, e najmenej pokuen m lovek, ktor ije v hriechu. Diabol nem zujem toi na neho alebo ho poka, lebo u je jeho korisou. Hriech znamen vstup na diablovo zemie. Mm na mysli prpady, ke ctime zvislos od hriechu. Me to by zvislos od alkoholu, drog, sexu, od ohokovek, o ns me urobi zvislmi. Ale sme na jeho zem aj vtedy, ak ni nerobme pre to, aby sme nehreili. Na hriech sa meme sa pozera aj ako na slabos, ale aj ako na skutok proti Bohu. Ak sa snate robi vetko, a pritom sa vm obas nedar, to znamen, e sa nenachdzate na diablovom zem. Nachdzate sa v rukch uzdravovatea. Je pravda -ste chor, ste zranen, ale nie ste v diablovch rukch. Ste v rukch uzdravovatea. Ak hrete, ale robte vetko pre to, aby ste nehreili, nenachdzate sa na diablovom zem. Diabol asto to na loveka, ktorho si chce k sebe pritiahnu. Rob to tak, e ho vyruuje alebo e odvracia jeho pohad od Jeia.

Okultizmus
Druhou vstupnou brnou je okultizmus, o ktorom budeme podrobne hovori v nasledujcej kapitole.

Vntorn zranenia
Treou vstupnou brnou na diablovo zemie s nae vntorn zranenia. Preto je tak vemi dleit prejs vo svojom ivote procesom vntornho uzdravenia. Za hriech a za okultizmus sme asto zodpovedn my sami. Ale mlokedy sme zodpovedn za vntorn zranenia. Mme slabosti, za ktor takisto asto nenesieme zodpovednos. Ale tak i tak, s to citliv miesta naej osobnosti, ktor diabol me vemi ahko zneui a prostrednctvom nich ns znepokoji. Ak som napr. zranen nedostatkom lsky, diabol sa mi me predstavi ako niekto, kto mi me da lsku. Me ma zvies, aby som miloval to, o milova nesmiem. Zneuije moju slabos a to ma vedie k vemi dleitmu kontatovaniu: Kedykovek slite slubou modlitby za oslobodenie vo vaej modlitbovej skupine, tto sluba mus by vdy aj slubou modlitby za vntorn uzdravenie. Nesmie to by len modlitba za oslobodenie, ale mus to by zrove aj sluba modlitby za vntorn uzdravenie. Tieto dve sluby id spolu a s vzjomne podmienen. Ak vidme loveka, ktoi sa zvja na podlahe ako had, asto si hne myslme, e potrebuje modlitbu za oslobodenie. Je celkom mon, e skutone potrebuje oslobodenie. A tak sa snate modli sa za jej oslobodenie, ale nedar sa vm. Dvod je pritom jasn. Tto osoba, skr ako bude osloboden, nutne potrebuje modlitbu za vntorn uzdravenie. Predstavte si, e sa nachdzate v obrovskom palci s vekm mnostvom komnt. Je tam komnata agresie, komnata pchy, komnata sexu, komnata iarlivosti a mnoho inch komnt. Predstavte si, e sa snate vyslobodi loveka z rk diabla. o sa stane? Ke sa pokate oslobodi loveka, diabol prechdza z jednej komnaty do druhej, lebo vetky miestnosti s

otvoren. o treba urobi? Zamkn vetky miestnosti a potom zbadte, -e diabol je len v jednej miestnosti a odtia nem kam prebehn, take mus z palca ods. Ak sa modlte napr. za osobu, ktor bola v detstve pohlavne zneuit alebo sa poksila o samovradu, alebo zaila vek sklamanie v lske alebo je iarliv na svojich srodencov, predtm, ako pristpite k modlitbe za oslobodenie, tto osoba bude potrebova vntorn uzdravenie. Je plne zbyton modli sa za oslobodenie pred jej vntornm uzdravenm, lebo duch prechdza z jednej oblasti do alej a nikdy sa vm nepodar dokonale ju oslobodi. Teda vntorn uzdravenie ide ruka v ruke s oslobodenm.

Veci proti Bohu

Jedna zo vstupnch brn pre diabla je okultizmus. Teraz musme urobi ist rozlenie medzi tromi vecami: satanizmom, okultizmom a piritizmom. Donedvna sme vetky tri veci zmieavali do jednej oblasti, ale s to tri rozlin aspekty celej veci.

Satanizmus
Satanizmus je uctievanie Satana. Satanista je ten, ktor ver v Boha, ale rozhodol sa bojova proti nemu. A tak ke, naprklad, rob na satanskej omi satansk ritul, vie, e bojuje proti Bohu. Jedine oslobodenm jeho mysle meme tohto loveka zbavi jeho spsobu ivota, pretoe svojm rozhodnutm v mysli kon spolu so satanom. Niet asu vemi dlho rozprva o satanizme, no o musm poveda je, e princpom, hlavnm ritulom celho satanizmu je ierna oma. Hovorme ierna oma, lebo je postaven na opaku benej ome. Vetko, o sa deje na iernej omi, je zneuctenie kra, zneuctenie Eucharistie, zneuctenie Biblie. Tieto veci spauj na ohnisku. Satanisti poas ritulov droguj, oddvaj sa sexu vo vetkej jeho perverzite, z as na as prde aj chva, ke zabij nejakho loveka, zvl to robia s demi alebo mladmi dievatami a potom ich obetuj Satanov. Preo to vetko? Pretoe si myslia, e ak odmietnu, zneuctia Boha hriechom -a preto sa pokaj o rozmanit hriechy, ktor mono poas ritulu vykona - myslia si, e tmto spsobom bude diabol tak obastnen, tak spokojn, e na nich vyleje svoju moc. Myslia si, e rhanm sa Bohu a tm, e bud recitova chvly a litnie satanov, satan bude tak spokojn a d im svoju moc.

Okultizmus
Myslm, e kad z vs vie, o je okultizmus. Okultizmus znamen nieo skryt. Okultista vyhadva sily, ktor s mimo neho, ktor pochdzaj od zlho, a potom si zane myslie, e u vo svojom ivote nepotrebuje Spasitea, lebo ho u naiel niekde inde. Okultizmus je vemi ahk spsob, ako odvrti nau pozornos od Jeia. Stredobodom ivota loveka u nie je Jei, ale sila, ktor objavil. lovek si zana myslie, e prav naplnenie u nie je v Jeiovi, ale v silch, ktor lovek nachdza v sebe a v prrode. To je zkladn princp hnutia New Age.

Dvody vzniku okultizmu

Preo tokch ud priahuje okultizmus? Myslm, e dvodov je viac. Prvm dvodom je strach z budcnosti. Mnoh udia sa pokaj spozna svoju budcnos pomocou okultnch sl. Druhm dvodom je tba po moci. Uvedomme si, e s dva druhy sl: je to okultn sila a kresansk sila. V charizmatickej obnove asto hovorme o sile. To vak nie je t ist sila, o ktorej je re v okultizme. Moja sila kresana pochdza od Ducha Svtho, z Eucharistie, z Cirkvi, od Panny Mrie, z modlitby, z modlitby prhovoru. Toto vetko s sily, ktor prijmame od Jeia. Cieom vetkch tch sl, ktor prijmame, je sli inm. Je to sila, ktor ns rob slobodnmi pre slubu, km okultn sily loveka zotrouj a zbavuj slobody. Okultn sila sa sstreuje na jej nositea, ktor sa lovek sna njs v sebe pre svoj vlastn prospech. Aj ke si lovek mysl, eby touto silou mohol sli inm uom, predsa plat, e hlavnm objektom a konenm cieom tejto sily je sm jej nosite.

 Tretm dvodom, pre ktor sa mnoh udia utiekaj k okultizmu, je fascincia nadprirodzenm. Vetko, o je nadprirodzen, loveka fascinuje, priahuje. A tak si myslme, e v okultizme zaksime veci, ktor nememe zai v benom ivote. alm dvodom je duchovne slab Cirkev. Mnoh kresania ij v cirkvi, v ktorej nachdzaj iba jednoduch truktru, cirkev, ktor nie je vemi iv, cirkev, ktor nevie, ako pouva sily, ktor dostala od Jeia. A tak sa, ia, mnoh obracaj k okultizmu. Ak je modlitba bezmocn, tak sa pokam njs nejak rituly, subujce moc. Ak mi nedoku pomc sviatosti, mono mi pome okultizmus. Ak nedokem njs kaza, ktor by sa za ma modlil, preo by som neiel za nejakm lieiteom, ktor mi pome ritulom? Charizmatick obnova zohrva vemi dleit lohu v obnove Cirkvi. Na medzinrodnom kongrese exorcistov v Rme odznelo, e vaka charizmatickej obnove sa v Cirkvi znova oivila modlitba za oslobodenie a exorcizmus. Meme poveda, e exorcisti v medzinrodnom meradle nachdzaj svojich pomocnkov v radoch charizmatickej obnovy. To je vek loha, ktorou Duch Svt poveruje charizmatick obnovu: urobi Cirkev citlivejou na slov, ktor Jei povedal svojim apotolom a uenkom: Chote a vyhajte zlch duchov, uzdravujte chorch..." (prov. Mt 10,8). Toto je poslanie, ktor Cirkev mus oivi a i. Je to loha charizmatickej obnovy, aby nedovolila rozirovanie okultizmu medzi nami. Mono je to jedin hnutie na svete, ktor je citliv na tieto problmy. Piatym dvodom je bankrot materializmu. Z loveka sa stal materialista, ktor vak zistil, e materializmus nedoke zaplni przdnotu, ktor cti. Modern lovek potrebuje nadprirodzen zitky. Cel hnutie New Age vzniklo ako odpove na bankrot materializmu. Nie je to sprvne rieenie, ale ukazuje sa v om sklon a tba loveka dosiahnu nadprirodzeno.

Ak je postoj Biblie?
Ako viete, Biblia zakazuje okultizmus. Mohli by sme njs desiatky textov v Biblii, ktor hovoria o okultizme, satanizme, piritizme, ale my-sa obmedzme na tri. Najdleitej text nachdzame v Starom zkone, v Deuteronmiu (18,9-12). Zamyslime sa najprv nad kontextom tohto ryvku Psma. udia Izraela po tyridsiatich rokoch putovania pou prichdzaj na miesto, kde maj vstpi do zasbenej zeme. V zasbenej zemi musia bojova proti vetkm nrodom, ktor s v krajine usaden. Proti nrodom, ktor ij v tejto krajine u mnoho a mnoho rokov, ij z jej plodov a tu vybudovali svoje mest. Pred vstupom do zasbenej zeme dva Moji v Boom mene udu posledn ponauenia a rady. Odpoved aj na vemi dleit otzku: Preo chce Boh oda mest a cel zem z rk nrodov, ktor tu ili doteraz, a da ich Izraelu? Me sa to zda vemi nespravodliv, e Boh odnme mest z rk pvodnch obyvateov a d ich Izraelu. Preo sa Boh takto rozhodol? Pre vemi zvltny dvod. Boh chce potresta tchto ud pre ohavnosti, ktor robia. Bol to teda trest Bo za veci, ktor u nich Boh nenvidel. Pn hovoril svojmu udu: Dm vm tto zem v ndeji, e nebudete nasledova zvyky ud, ktor robili tieto veci." A o s tie ohavnosti, ktor vykonvali? A Boh uvdza tri aspekty okultizmu: satanizmus, okultizmus a piritizmus.

Proti satanizmu
Pretajme si teraz text Psma: Ke prde do krajiny, ktor ti d Pn, tvoj Boh, varuj sa napodobova ohavnosti

tamojch nrodov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kzal svojmu synovi alebo dcre prejs ohom, aby sa oistili..." Toto je satanizmus. V tch asoch udia obetovali mal deti alebo mlad dievat bohom, ktor sa volali Moloch, Bl alebo Dgon na to, aby ich uzmierili. To ist robia satanisti dnes, ke poas svojho hlavnho ritulu, iernej ome, obetuj diablovi udsk plod, novonaroden deti alebo mlad dievat.

Proti okultizmu
Druh zmienka je o okultizme: ...alebo kto by sa vypytoval hdaov, dval pozor na sny a na znamenia; nech niet arodejnkov, zaklnaov, nikoho ... "Toto je okultizmus, ktor mono rozdeli na dva smery: bielu a iernu mgiu.

Proti piritizmu
V texte alej Boh hovor: Nech niet nikoho,... kto by sa radil duchov alebo vetcov, alebo by sa ptal mtvych na pravdu." Toto je piritizmus. Biblia zakazuje satanizmus, okultizmus i piritizmus, lebo vetky tieto veci sa oklivia Pnovi a pre tieto neachetnosti ich vyhub. " A Boh kon slovami: Bu dokonal a bezhonn pred Pnom, svojm 5ohom/" Ni nesmie vstpi medzi vs a Boha. Myslm, e tento text je plne jasn. Ako vidte, aj Psmo rozdeuje okultizmus na viacero druhov: vetenie, arodejnctvo, zaklnastvo... V podstate ho rozdeujeme na dve hlavn skupiny: bielu a iernu mgiu.

Biela mgia
Mnoho kazov si mysl, e biela mgia je dobr. No biela mgia je zl. O iernej mgii, myslm, nik nepochybuje, e je zl. Najprv budeme hovori o bielej mgii. Preo sa vol biela? Pretoe vyzer nevinne. o to v praxi znamen? Napr. e idete za nejakm vetcom, aby vm pomohol, ale pritom nechcete nikomu ubli. A prv informcia, ktor vm vetec povie, je: Ja nemm ni doinenia s diablom. Mm iba prirodzen dary a pomocou nich vm chcem pomc." V kadej krajine sa stretvame s rozlinmi typmi okultizmu. Nebudem vm hovori o rozlinch formch okultizmu, lebo neviem, ak s jej prejavy vo vaej krajine, len ich nakrtko spomeniem.

Rzne formy okultizmu

o poveda o horoskopoch? Neviem, i s horoskopy medzi vami populrne, ale na Zpade s vemi ben. Rd by som vs upozornil na jeden biblick text o horoskopoch, aby ste sa presvedili, e horoskopy nie s nim novm a nie s ani vmyslom dnenej doby. Izai o nich hovoril u 700 rokov pred Kristom. Vo veroch, ktor uvedieme, zosmieuje tch, ktor veria v arodejnkov a vetcov. Vemi ironickm spsobom hovor: Prde na teba neastie, nepozn jeho vznik, zrti sa na teba skaza, nevie ju udobri, a djde na teba hrza tak nhle, e sa ani nenazd.

Postav sa so svojimi arami a mnostvom svojich kzel, v ktorch si sa namhala od mladi, vari sa ti to podar, vari odstra! Ustvala si sa mnostvom svojich pord: neche sa dostavia, nech a vyslobodia, o delia nebo, o pozoruj hviezdy, oznamuj z novmesiacov, o m prs na teba. Ha, bud ako pleva, spli ich ohe, nevytrhn si ivoty zo ahov plamea: to nie je uhlie, o hreje, ohe, pri ktorom sa sed. V anglickom preklade sa vslovne hovor o astrolgoch, ktor oznamuj uom mesiac o mesiac, o sa m sta. Astrolgia znamen tanie z hviezd a astrolg sa sna skrze tanie z hviezd poveda nieo o naej budcnosti. Iste, je rozdiel medzi astronmiou a astrolgiou. Astronmia je veda, ktor tuduje hviezdy a vesmr. Nielene na nej nie je ni zl, naopak, je to prekrsna veda. Ale astrolgia sa poka predpoveda budcnos z hviezd. A to je okultizmus. Izai hovoril o astrolgoch u v dvnoveku. Do okultizmu mono rta aj psychotroniku, tanie z ruky, ktorm sa niekto poka predpoveda budcnos, alebo vykladanie budcnosti pomocou tarotovch kariet alebo kyvadla. Nepatr sem vak grafolgia. Tu nejde o magick techniku, lebo z psma grafolg vysvetuje osobnos loveka. Nie je to ni magick, lebo nepredpoved budcnos, definuje len osobnos. Zapamtajte si jednu vec: ak nejak technika hovor o tom, kto si, tak na tom nie je ni nadprirodzen. Ak dotyn nechce robi vetenie, nie je na tom ni zl. Dnes s vedci, ktorm sta, aby sa ti pozreli do tvre a z tvre vytaj tvoj charakter. Alebo sa pozr na tvoju ruku a povedia ti, kto si. Alebo sa pozr loveku do o a v tej chvli mu poveda, o dotyn momentlne cti - to nie je okultizmus. Okultizmus nastva vo chvli, ke sa poksime uritm ritulom predpoveda budcnos. Biblia to nazva hdastvo, vykladanie snov a znamen. Nech pouva akkovek metdu na tanie budcnosti, ide o vetenie. A vetenie Biblia zakazuje.

Preo Boh nechce, aby sme poznali svoju budcnos?

Teraz si polome vemi jednoduch otzku: preo nm Boh zakazuje pozna budcnos? A druh otzka: ako sa me sta to, e z asu na as sa to, o nm predpovedaj, naozaj stane?

Preo mi Boh zakazuje pozna budcnos? Nie preto, e by Pn chcel vetko predo mnou skry, ale preto, aby sme zostali slobodnmi umi. No ke sa vlome do rk vetca, strcame svoju slobodu. Prestvame by tvorcami svojho ivota a okamite sa priptavame na to, o nm vetec povie. Potom u nerobme ni in, len akme, o sa stane a o sa s nami bude dia. Stvame sa otrokmi. Aby ste to pochopili, predstavte si nasledovn situcie. Vetec ti povie, e manel ti bude v priebehu prvch piatich rokov manelstva nevern. Od tej chvle sa zane na neho pozera ako na nevernho mua. On mono len v budcnosti bude nevern, ale ty u naho pozer ako na nevernho. A ty sama mu zane vnuka do mysle mylienku na neveru, a napokon dosiahne, e bude nevern. A potom povie, e vetec mal pravdu. Nejde o to, e mal pravdu, ale o to, e sa mu podarilo zmanipulova tvoju myse, srdce i vu. Alebo prde ku mne a ja ti budem musie poveda: Je mi vemi to, ale musm ti poveda, e zomrie vo veku tridsap rokov. Nedoije sa tyridsiatky." Na zklade tejto vety do teba vstpi tak obrovsk strach, e cel tvoja myse a cel tvoje srdce sa sstred na tto vetu a ke sa pribli predpovedan vek, tvoje fyzick zdravie zlyh a ty zomrie.

Pln Boha a pln diabla

Mnoh veci, ktor nm vetec povie, sa stan. Ale toto by vs nemalo zmias. Nieo si muste uvedomi. Jeden z prvch cirkevnch otcov, Tertulin, nazval diabla opicou, lebo sa sna koprova, napodobova Boha. Boh, ktor ns stvoril, m s nami aj svoj pln. A je to ndhern pln, uren osobne kadmu z ns. Ak poslchame Boha, napame Bo pln. Ale aj diabol sa zaujma o loveka a m pre neho svoj pln. Ak poslchame diabla, neplnme Bo pln, ale pln diabla. Teraz ide o to, km je usmerovan naa cesta. Ak krame s Jeiom a v Jeiovi, potom sa v naom ivote uskutouj Boie plny. Ak si vyberieme hriech, uskutoujeme vo svojom ivote diablove plny. Boh nikomu neodhal plny, ktor m s nami v budcnosti, tob nie diablovi. Obas zjav nieo prorokom, ale bene to nerob. Boh nezjavuje svoje plny s nami dopredu.

o rob diabol?
Ak sa rozhodnete s k vetcovi, aby ste sa dozvedeli nieo o svojej budcnosti, v tej chvli zanechvate Boie plny a vstupujete do inch plnov. Je mon, e diabol odhal svoje plny, ktor m s vami, vetcovi. A tak to, o vm povie vetec, nie s Boie plny, ale plny diablove. Preto sa me uskutoni to, o vm povedal vetec, no nebud to plny, ktor m s vami Boh, ale plny, ktor pred vs postavil diabol. A to je nieo vemi zl. Len o sa zrieknete vetca a vetkho, o vm povedal, znova sa obraciate k Bom plnom. A to, o vm povedal vetec, sa u nebude plni. Vy nemete hovori: To, o mi povedal vetec, sa skutone pln." Samozrejme, e sa to pln, ale nie s to Boie, le diablove plny. A uvedomte si, e diablov pln pre v ivot je pln pln nenvisti. Je to pln pln klamstva a trikov. Prila ku mne jedna ena a povedala mi: Vetko, o mi vetec predpovedal, sa v mojom ivote naozaj pln." Ja som jej povedal: Zriekni sa toho, o si urobila," A ke sa toho osoba zriekla, nielen perami, ale aj srdcom, to, o jej vetec predpovedal, sa viac nedialo. Pretoe sa znova obrtila od diablovch plnov k Bom plnom. Ak vm vetec povie: Toto je dar, ktor mi dal Pn, aby som predpovedal budcnos," pomyslite si, no, me to by dar, ale nie dar, ktor pochdza od Boha, ale ktor pochdza od diabla. Ke som mal monos zhovra sa s vznanmi vetcami a povedali mi, e je to Bo dar,

tak som im vdy povedal: Dovote mi, aby som poiadal Boha, aby vm zobral vetku moc, ktor nepochdza od neho, a aby vm ponechal iba t moc, ktor pochdza od neho." Nikdy to neriskovali! Me sa sta aj to, e sa niekto vrti od vetca a povie: Som uzdraven." Zaiste, me by uzdraven. Ale to nesta. Dleit je pozna zdroj uzdravenia. Ak je zdrojom uzdravenia Boh, potom je uzdravenie na osoh loveka. Ak zdrojom uzdravenia nie je Boh, ale diabol, potom vs toto uzdravenie skr i neskr zni. Preto sa treba zriec kadho uzdravenia, ktor vm sprostredkoval vetec, lebo je to uzdravenie, ktor vs zaslepuje a ktor sa v konenom dsledku obrti proti vm. Biela mgia pouva rituly, ktor sa navonok mu zda dobr. Ale nie s dobr, lebo ich zakazuje Biblia. Okrem toho si zapamtajte, e vetci pouvaj vetky symboly, ktor pouva aj Cirkev, a to svten vodu, posvtn olej, so, kadidlo, svieky, modlitby, pouvaj aj slovo exorcizmus. Vidte, e diabol je skutone ako opica, ktor kopruje vetko po Bohu, lebo si vdy mysl, e je boh a tak sa sna robi vetko to, o pre vs rob Boh. Bielu mgiu mu vykonva udia, ktor chodia na omu kad nedeu, ktor prijmaj Eucharistiu, mu to by udia, u ktorch - ke ich navtvite - njdete na stench obrzky svtch a vetky mon druhy kresanskch symbolov. Me by, e oni sami s podveden. No kto som ja, aby som ich sdil? Ale realita je takto: Boh odsudzuje bielu mgiu, lebo ns repektuje, a nechce, aby sme boli obran o slobodu, ktor nm daroval.

ierna mgia
o je ierna mgia? O iernej mgii hovorme vtedy, ke sa arodejnk alebo bosork poka niekomu ukodi, ke niekomu poaruje alebo nad niekm vyslov kliatbu prostrednctvom uritho ritulu. O iernej mgii hovorme aj zo strany toho, kto navtvi arodejnka alebo bosorka a povie mu: Chcem ukodi tomu a tomu loveku." V zvislosti od nroda, mentality alebo tradcie meme pouva vrazy woodoo, macumba, a pod. Som si ist, e v kadej krajine existuj urit metdy, ktormi mono nad niekm vyslovi kliatbu alebo niekomu poarova. V tomto prpade nehovorme iba o mgii, ale o iernej mgii, lebo arodejnk privolva temn sily a diabla, aby mu pomohol.
Povedzme si prklad. enat mu zist, e manelka mu je nevern. Ide za iernym mgom a povie mu, aby vyslovil kliatbu nad muom, ktor zviedol jeho enu. Toto je ierna mgia, lebo mu je pvodcom zla u inej osoby. A mg pomocou nejakho ritulu vyslov kliatbu nad spomnanm lovekom.

Vemi asto sa v tejto svislosti kladie otzka: Me ns vysloven zaklnacia formula alebo kliatba zasiahnu? V princpe hovorm, e no, lebo ak existuje poehnanie, existuje aj kliatba. Zvis to od toho, i sme pre kliatbu otvoren alebo nie. Naprklad: Ak sa modlm k Pnu Bohu, aby niekoho poehnal, som si ist, e Boh vypouje moju modlitbu. Inak by ani jedna modlitba prhovoru nemala vznam. Pn ma teda vypouje a zole svoje poehnanie na osobu, za ktor sa modlm. Stane sa to vak pod jednou podmienkou - ak osoba, za ktor sa modlm, je otvoren pre poehnanie. Ak je osoba uzavret pred Boou milosou, milos prichdza, klope na dvere, ale neme vstpi. Ak lovek nechce prija poehnanie od Boha, v tom prpade sa milos vracia sp k Bohu. Ak lovek ije v hriechu, ak nie je rozhodnut pre Boha, neme prija jeho poehnanie. Podobn nieo sa deje vtedy, ak iadam diabla, aby niekoho preklial. Kede diabol je opica, ktor kopruje Boha, vdy sa bude snai vyhovie mojej iadosti a prekaje loveka, za ktorho ho prosm. Ak ste otvoren pre prekliatie, zasiahne vs. Ak nie ste pre otvoren, kliatba vm neukod.

Pre prekliatie sa lovek me otvori dvoma spsobmi: najprv hriechom, to znamen, e Kristus nie je stredobodom jeho ivota; alebo psychickm oslabenm, zranenm. asto sa stretvame s umi, ktor s vemi dobr. Ale preto, lebo s pln strachu, mu absorbova ovea viac negativity ako udia, ktor nie s ustrchan. Preto je v naom ivote potrebn vntorn uzdravenie. Ak sa vak nebojme a ak je Kristus stredobodom nho ivota, potom nm neme ukodi iadna kliatba. Ani si nespomnam, kokokrt v ivote som dostal listy, v ktorch mi oznamovali, e sa bud proti mne modli poas iernej ome. Spomnam si, e raz ktosi povedal jednej sestre, e robia vetko mon pre to, aby ma zniili psychicky i fyzicky. Lene museli skontatova, e mi nemu ubli, lebo som chrnen. Jeden as bol na Malte vznan satanista, asi 28-ron mu, ktor sa dohodol so satanom. Poiadal diabla, aby ma zabil. Kad de sa modlil a vykonval rozlin rituly, aby ma diabol zabil. Ale ke videl, e aj po mnohch mesiacoch som stle iv - neviem, i kad de sledoval noviny, i je tam oznam o mojom mrt - bol zmten a vyhadal inho exorcistu, aby sa s nm o tom porozprval. Viete, diabol bol v tomto prpade naozaj porazen. Nie preto, e nedokzal zabi ma, ale preto, e chlapec sa obrtil. Hovorm vm to len preto, aby ste mali istotu, e sa nemuste b tchto vec. Absorbova ich mete len vtedy, ak sa ich bojte. Ak sa ich nebojte, ni vm neukod. Toto vetko je okultizmus - biela mgia, ierna mgia. A s to, ako hovor Biblia, ohavnosti.
v

piritizmus
Na zver ete niekoko slov o piritizme. piritizmus je in druh okultizmu. Hovorme o om vtedy, ke lovek hovor s mtvymi, ke sa s nimi stretva na seansch a rad sa s nimi. Namiesto vetca, ktormu mus plati, si vol ducha, ktor mu povie vetko, o potrebuje vedie, a to ete aj zadarmo. Aj piritizmus patr do okultizmu a Biblia ho zakazuje. Dokonme citt z Deuteronmia: ...nech niet arodejnkov, zaklnaov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo vetcov, alebo by sa ptal mtvych na pravdu. Vetky tieto veci sa o-klivia Pnovi a pre tieto neachetnosti ich vyhub. Bu dokonal a bezhonn pred Pnom, svojm Bohom! Tie nrody, ktorch krajinu zaujme, povaj arodejnkov a hdaov, ale tebe to Pn, tvoj Boh, nedovolil. "

piritizmus a jeho prejavy

piritizmus me ma vea prejavov. Aj v tomto prpade je to rozdielne v zvislosti od kultry. V Afrike je piritizmus vemi rozren. Dokonca je zmiean so sviatosami. Stretol som tam kazov, ktor poas krstu vyliali urit feti, oleje, na zem preto, aby duchovia zeme prili a pomhali dieau v ivote. In druhy piritizmu s vemi rozren v Latinskej Amerike. V Latinskej Amerike je obrovsk zmieanina piritizmu a nboenstva. V eurpskych krajinch to nie je a tak vemi rozren, ale je to vekm problmom. Zvl ke sa osoba stva mdiom na piritistickch seansch. By mdiom znamen, e sa osoba dostva do tranzu a v istom momente zana rozprva hlasom dotynej mtvej osoby a zana ma rovnak pohyby, gest, ako mala osoba, ktor ila. S udia, ktor hovoria o bielych duchoch a o iernych duchoch, ie rozliuj biely a ierny piritizmus. A hovoria: Ve ja sa rozprvam s bielym, teda dobrm duchom. Je to duch sprievodca, ktor je vo mne a ktor ma vedie vo vetkom, o konm." Na Zpade je

mimoriadne rozren hra, ktor sa s obubou hraj najm tudenti na kolch. Ide o dotiku (ouija board), na ktorej sa nachdzaj psmen a mal pka. Ke sa lovek hr, zavol ducha, polo mu nejak otzku alebo ho poiada, aby mu odovzdal nejak posolstvo. Duch mu odpovie cez automatick psmo. Obrancovia hry s dotikou takisto hovoria, e s v kontakte s bielymi duchmi. Ale bieli duchovia neexistuj! Ak je lovek v kontakte s duchom skrze nejak ritul, tak je to vdy ierny duch. Ak sa namiesto ns rozhoduje nejak in, ierny duch, tam ide vdy o okultizmus. My nememe hovori o bielych duchoch z vemi jednoduchho dvodu. Dobr duch, aby mohol s nami hovori, mus ma povolenie od Boha. Ako by mohol da Boh povolenie duchu, aby s nami hovoril, ke to v Biblii zakazuje? Kedykovek hovorme o piritizme, vdy hovorme o okultizme. Ak hovorme o dobrch a zlch duchoch, je to naa, kresansk terminolgia. Ale terminolgia vetcov a piritistov je bieli duchovia a ierni duchovia.

Skma zdroj
Tto sta by som ukonil cittom zo Skutkov apotolov (prov. 16,16-18). Stretvame sa tu s dvoma apotolmi, Pavlom a Slasom, ktor evanjelizuj ud. Pozrime sa, o sa im stalo: Ke sme sa li zasa modli, stretli sme aksi dievinu, ktor mala veteckho ducha a vetenm prinala svojim pnom vek zisk. Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: Tto udia s sluobnkmi Boha, Najvyieho, a zvestuj vm cestu spsy." Pouvaujme nad tmto textom a zistime, o je zl na tom, o tto dievina hovorila. Tto udia s sluobnkmi Boha, Najvyieho, a zvestuj vm cestu spsy." o myslte? Keby ste stretli osobu, ktor by toto kriala, rozpoznali by ste v nej hlas zlho ducha? Pokraujme v texte: A robila to mnoho dn. Pavla to dohnevalo, obrtil sa a povedal duchu: V mene Jeia Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyiel!" A v tej hodine vyiel. Vaa odpove je sprvna: zdroj je zl. Stretvame sa tu s diablom, ktor je obleen do bieleho rcha. To, e tto dievina mala veteckho ducha, vieme len z Psma. V benom ivote je vemi ak rozpozna podobn prpady. Tento text som vm predloil zmerne, aby som vs upozornil na to, ak dleit je dar rozliovania. asto, ke sa zaoberme touto problematikou, hovorme: Tto vec me by dobr, tto vec me by zl. A vemi asto je to iba duch rozliovania, ktor nm povie, i ide o dobr alebo zl vec. Uvidte to, ke budeme hovori o hnut New Age alebo o rozlinch druhoch alternatvnej medicny. Uvidte, e nememe da na vetko priamoiaru a jednoznan odpove. V mnohch prpadoch urit vec zvis od toho, kto ju vykonva, a ak je cie, ktor ho vedie. Ako to vidno z ryvku zo Skutkov apotolov, spomnan dievina povedala nieo, o bolo samo o sebe dobr, ale pochdzalo to od zlho. A prve preto, e to pochdzalo od diabla, Pavol sa obrtil a vyhnal z nej zlho ducha. lovek, ktor sa zaober tmito zleitosami, ktor sa venuje slube vntornho uzdravovania a oslobodzovania, mus vedie rozliova. Rozliovanie je dar, ktor sa nenadobda sksenosou. Je to dar, ktor nm dva Duch Svt. asto sa stretnete s dvoma umi, ktor maj plne identick problmy. Jeden problm si bude iada vntorn uzdravenie, ale druh prpad si bude vyadova exorcizmus. Neskr sa budeme zaobera stratgiami diabla a spsobmi boja proti nim.

Exorcizmus
Nesta len zisti, kde sa diabol nachdza, je potrebn ho aj vyhna. A mme vetku moc na to, aby sme ho vyhnali. Toto je azda najvie ponenie diabla. U sme hovorili, e diabol neme by porazen, lebo u porazen je. A porazil ho Jei. Nie je to pre neho ni poteujce, e je porazen Jeiom, ale neme si pomc. Napokon vie, e Jei m viu moc ako on. Urobil vetko preto, aby u Jeia vyvolal neposlunos voi Otcovi. Ak teda diabol odo ma iada nieo urobi, nemem to urobi. Ak ma Boh posiela do vaej krajiny, aby som tu vyuoval, tak prdem. Ale ak ma posiela diabol, tak neprdem. Nie je dleit to, i je vec dobr alebo zl, ide o to, i ju chce alebo ju nechce Boh. Jei poslchal svojho Otca a do konca. Diabol pokal Jeia aj na kri, ke mu prostrednctvom zloinca na avej strane povedal, aby zostpil z kra a zachrnil seba aj jeho. Ale Jei zostal na kri a do konca. A na konci mohol poveda, e je dokonan. Toto bolo ponenie a porka, ktor musel diabol prei. Ale Jei ho chcel poni ete viac, ke si zavolal dvanstich apotolov a neskr sedemdesiatich dvoch uenkov a odovzdal im moc nad neistmi duchmi, aby ich vyhali. Neskr Jei odovzdal tto moc vetkm, ktor veria: Kto uver a d sa pokrsti, bude spasen; ale kto neuver, bude odsden. A tch, o uveria, bud sprevdza tieto znamenia: v mojom mene bud vyha zlch duchov, bud hovori novmi jazykmi..." (Mk 16,16-17). To znamen, e ty, Boie diea, Bo syn, Boia dcra, kresan, kad Bo syn, kad Boia dcra m nad nm moc. Preto som vm povedal, e nie sme to my, ktor sa trasieme pred diablom, ale je to diabol, ktor sa trasie pred nami. To preto, lebo Jei nm dva tto moc.

Modlitby
Teraz by som vs chcel upozorni na rozdiel medzi modlitbou exorcizmu a modlitbou za oslobodenie. asto sa ptate, o robi, ke sa stretnete s osobou, ktor potrebuje modlitbu za oslobodenie. Meme my, laici, oslobodi loveka od vplyvu zlho ducha? Alebo me iba exorcista bojova proti diablovi? Moja odpove znie: vetci musme proti nemu bojova. Rozlinm spsobom, ale vetci musme proti nemu bojova.

Modlitba exorcizmu
Vyhanie diabla nazvame exorcizmom. Exorcizmov modlitba je svteninou. Svteniny s veci alebo kony, ktor Cirkev obdarva mocou. Svteninou je napr. svten voda, posvten olej alebo so. Toto vetko s svteniny, lebo ich sprevdza modlitba oficilnej Cirkvi. Iba kaz me ehna urit vec, aby sa stala svteninou, lebo on zastupuje Cirkev v jej slube ehnania. Exorcizmus je takisto svtenina. Cirkev zostavila oficilne modlitby exorcizmu. Oficilne modlitby exorcizmu me predna iba biskupom poveren kaz. Vetky ostatn modlitby okrem oficilnych exorcizmovch modlitieb nazvame modlitbami za oslobodenie. Modlitba exorcizmu je oficilna modlitba Cirkvi, ktor pochdza z autority Cirkvi, je to modlitba liturgick, ktor sa me modli len biskupom poveren kaz, ale modlitby za oslobodenie sa mu modli vetci kresania. ia, mnoh biskupi ete nepochopili dleitos tejto sluby. A na mnohch miestach, v mnohch dieczach, nemme exorcistu. Ale to neznamen, e nemme ni robi. Poveren exorcista je ten, ktor me vyslovova liturgick modlitbu poas exorcizmu, me to kona v mene Cirkvi, take je to vemi mocn modlitba. Je oprvnen hovori priamo s diablom. Me mu kls otzky: Ako sa vol? Kedy si vstpil do tejto osoby? Preo si do nej

vstpil? Kok ste v tejto osobe? Me si od diabla pta aj znak, i chce ods z danej osoby. A me priamo rozkza, aby z osoby vyiel. Toto je moc exorcistu nad diablom. Preo mme v katolckej cirkvi ud, ktor s oprvnen a ktor nie s oprvnen toto robi? Cirkvi zle na tom, aby chrnila ud. Neme dovoli, aby sa hocikto postavil pred diabla nechrnen. A preto Cirkev dva oprvnenie iba niektorm osobm. Ak urit osoba bojuje proti diablovi, to nie s arty. Mete by zranen, diabol vs me zastrai a me vm ubli. Muste si uvedomi, e diabol je klamr. Svt Jn ho nazva vrahom.

Modlitba za oslobodenie
V modlitbe za oslobodenie sa modlme za osobu a za jej oslobodenie od diabla nepriamym spsobom. Namiesto toho, aby sme bojovali proti zlmu duchu priamo, prosme Jeia, aby on vstpil do boja, vydvame diabla do Jeiovch rk, take potom je to Jei, ktor priamo bojuje s diablom. Uvediem prklad. Ak som osoba oprvnen vykonva exorcizmus, tak mem poveda tieto slov: V Jeiovom mene ti rozkazujem, aby si vyiel!" Ak nie sme oprvnen, namiesto exorcizmu konme modlitbu za oslobodenie, ktor me znie takto: Jeiu Kriste, prosm a, pr do tejto situcie a rozk diablovi, aby odiiel." - Prosm a, Pane Jeiu, rozk zlmu duchu, aby odiiel!"' Teda iadame Jeia, aby on rozkzal diablovi, nech odde. Priamy boj sa neodohrva medzi exorcistom a diablom, ale medzi Jeiom a diablom. A je rozdiel medzi modlitbou za oslobodenie a modlitbou exorcizmu. Pri modlitbe za oslobodenie, ktor vykonvaj laici, nikdy nesmieme riskova hovori s diablom priamo. lovek nesmie riskova a pta sa diabla na jeho meno, na poet, na dvod, preo voiel do konkrtneho loveka. Me sa ahko sta, e diabol zato na toho, kto sa modl. Pri modlitbe za oslobodenie volme Pna Jeia, aby on priiel a bojoval s diablom. Nebojujte s diablom sami, na zklade autority, ktor mte vy. Mnoh kresania sa odvolvaj prve na sta Psma: Chorch uzdravujte, mtvych krieste, malomocnch oisujte, zlch duchov vyhajte" (Mt 10,8), v ktorej nm Jei dal autoritu a moc nad diablom, a pri modlitbe oslobodenia oslovuj diabla priamo: V mene Jeia Krista ti rozkazujem, vyjdi z tohto loveka" a podobne. Kad veriaci pokrsten kresan tto autoritu naozaj m. Ale Cirkev zakazuje laikom priamo oslovi diabla, aby ich chrnila. Meme len poiada Jeia, aby to urobil on. Mnoh to vak nerepektuj, diabla oslovuj priamo... a funguje to! Iste, diabol a poslchne, urob vetko, len aby si ty bol neposlun katolckej cirkvi. Takchto ud sa zvyajne ptam: Preo chce sm oslovi diabla? Preo ti je tak ak poiada Jeia, aby to urobil on?"

Autoexorcizmus
Ke tate protestantsk knihy, nachdzate tak modely modlitieb, ktor sa odliuj od toho, o vm hovorm. Preto v modlitbe za oslobodenie je dobr zvoli si formu, aby osoba vykonala exorcizmus sama nad sebou. Naprklad poviete loveku, aby povedal: V Jeiovom mene sa zriekam zlho ducha vo mne a prosm Jeia, aby sa stal stredobodom mjho ivota. "Tto modlitbu za oslobodenie sa me modli kad kresan, laik, ktor je dobre chrnen. V tomto prpade pomhate loveku obnovi jeho krstn suby. Podstata krstnch subov spova v zrieknut sa diabla a v prijat Jeia. Ete raz zopakujem modlitbu za oslobodenie vykonvan za seba. Ak sa osoba potrebuje oslobodi, hovor tto modlitbu: V Jeiovom mene a mocou jeho krvi sa zriekam zlho ducha vo mne a prijmam Jeia za stredobod mjho ivota."

Tto modlitba za oslobodenie m dve asti. V prvej asti rozkazujeme v Jeiovom mene, aby zl duch vyiel. V druhej asti prosme Jeia, aby vstpil do ns. Druh as je vemi dleit. Spomnate si, o povedal Jei? Mete vyhna diabla a diabol vyjde, ale njde si alch sedem, vrti sa spolu s nimi sp, njde dom vymeten a jeho vplyv bude ete v ako predtm. To je teda rozdiel medzi modlitbou exorcizmu a modlitbou za oslobodenie. Pri modlitbe za oslobodenie pomhame loveku zrieknu sa diabla a prija Jeia do svojho ivota, km poas exorcizmu sa odohrva priamy boj medzi exorcistom a diablom v Jeiovom mene. No nesta diabla len vyhna. Je potrebn loveka zasvti Jeiovi, aby ho mohol nasledova. Inak by dom ostal przdny a hrozilo by nebezpeenstvo, e sa diabol vrti. Ak njde dom przdny, zist, e v ivote toho loveka nie je Jei, njde dom s otvorenmi dverami a potom vstpi s ovea vou mocou do tohto loveka ako predtm.

Kto sa me modli modlitbu za oslobodenie?

Povedzme si teraz nieo o slube oslobodzovania, a o uoch, ktor pomhaj inm oslobodi sa z vplyvu zlho ducha. Je mon, e takto sluba sa vyskytuje aj vo vaej modlitbovej skupine. Op by som rd zdraznil, e tu nejde iba o samotn slubu oslobodzovania, ale aj o slubu vntornho uzdravovania. asto, ke sa modlte za niekoho modlitbu oslobodzovania, zistte, e potrebuje aj modlitbu za vntorn uzdravenie. A preto prv pravidlo, ktor vm chcem da, znie: Osoba, ktor sli slubou vntornho uzdravovania, nech sli aj slubou oslobodzovania. Touto slubou mu sli predovetkm udia, ktor s citovo, psychicky vyrovnan. Ak ste pln strachu, v danej chvli nemete podstpi to riziko, lebo diabol vs me napadn prve vo vaej slabej oblasti. Nemyslite si, e poas boja diabol ni nerob. Ak zist, e osoba, ktor sa modl za oslobodenie druhej osoby, je pln strachu, hnevu alebo pchy, potom nech sa radej dotyn osoba nevystavuje riziku. Aspo nie vo chvli, ke je psychicky nevyrovnan. udia, ktor chc sli touto slubou, musia by psychicky vyrovnan. Ako sme povedali niekedy na zaiatku, vetci sme tak trocha nevyrovnan. Ale ak je stupe nevyrovnanosti vy, neriskujte. Osoba, ktor kon tto slubu, mus by pokorn, lebo diabol rd to na pynch ud. Diabol je vemi pyn. Stal sa satanom prve vaka svojej pche. Ak sa teda diabol stretne s inou pynou osobou, cti sa ako doma. A takto osoba nad nm nem iadnu moc. Ale ak sa stretne s lovekom, ktor je pokorn, nedoke ho znies. Pynho loveka diabol asto oklame. Jednm z najastejch klamstiev diabla je, e vm dovol myslie si, e sa nachdza tam, kde sa nenachdza, a zasa vs me klama v tom, e nie je tam, kde sa prve nachdza. Osoba v tejto slube mus by pln lsky. Nikdy nezabdajme, e diabol je pln nenvisti. A preto mus premha nenvis lskou. Ak by ste ctili hnev voi osobe, ktorej slite slubou oslobodzovania, ak ju neodkete milova, tto loha potom nepatr vm. Tto slubu mu vykonva poslun osoby. Pamtajme, e diabol sm je bytos neposlun, a preto sa sna spsobi, aby ste aj vy boli neposlun: Neposlchaj svojho biskupa! Neposlchaj svojho farra! Neposlchaj ani svoje spoloenstvo! Ak slite slubou oslobodzovania ako udia neposlun, mete si by ist, e vaa modlitba je bezcenn. Osoba v tejto slube mus by dostatone duchovne zdatn. To znamen, e mus pravidelne pristupova k sviatostiam, vies ivot modlitby a mus by pln ovocia Ducha Svtho.

Hnutie New Age

Aby sme dokonili tmy, ktorm sme sa venovali v predchdzajcich prednkach, dnes sa budeme zaobera hnutm New Age, ktor je aj u vs rozren. Po predstaven zkladnch pohadov na toto hnutie sa budeme zaobera otzkou, ako mono bojova proti diablovi a jeho taktikm. Ako viete, terminolgia a mylienky hnutia New Age prenikaj do kadej oblasti nho ivota. Existuj tiscky knh o New Age, mme nov tl hudby, ktor je hudbou hnutia New Age, stretvame sa s rozlinmi kurzami o ezoterickom nboenstve New Age, mme pecilne obchody, ritulne uzdravovania, rzne druhy alternatvnej medicny. Stpenci New Age presadzuj, aby vetky kolopovinn deti boli vychovvan v duchu mylienok New Age. Prvrenci hnutia tvrdia, e v naom zpadnom svete potrebujeme viac duchovnosti a menej materializmu; po hnut hippies v 60. rokoch, po obdob rockovej hudby a drog 70. rokov, po radiklnom materializme 80. rokov potrebujeme duchovnej spsob ivota, aby sme mohli vstpi do tretieho tiscroia. A preto mnohch ud privdza k New Age potreba duchovn. o je New Age? Je vemi ak poda jeho presn definciu. New Age by som prirovnal k vysvau, ktor pozbiera vetko, o njde na zemi, a potom to vetko zamiea. Ke otvorte vrecko vysvaa, zistte, e je tam vetko mon a dokonale premiean. Podobne, ke sa pozriete do vntra New Age, njdete tam pomiean vetky tly myslenia i filozofi. Objavte v om hinduizmus i kresanstvo. Aj ke s tieto zloky v New Age zmiean, tto hmota" nie je natoko konzistentn, aby vytvrala kompaktn celok. O New Age sa niekedy hovor, e sa vracia k vemi starm zlokm rznych spiritualt, na ktor sa v priebehu vekov zabudlo. Potom ich ponka loveku dneka, ktor m zujem o duchovn dimenziu ivota. Preto stpenci New Age hovoria o pravej a novej premene loveka. Hovoria, e tto premena sa uskutouje pomocou tyroch schopnost:

Znovuzrodenie
New Age hovor, e zpadn lovek vnma iba jednu as svojej osobnosti, a to svoj rozum. V zpadnom svete prevlda nzor, e m je lovek rozumnej, m je jeho um rozvinutej, tm je hodnotnej. Ale stpenci New Age hovoria, e lovek m v sebe aj in zloku, a to podvedomie, ktor mus takisto rozvja, aby mohol nadobda nov sksenosti. Pripisuj vek hodnotu snom, fantzii, neverblnemu jazyku. Preto hovoria, e lovek sa potrebuje znovuzrodi, preporodi, aby tm zskal nekonen varicie pre obohatenie svojho duchovnho ivota.

Channeling
alia schopnos, ktor v sebe lovek potrebuje poda stpencov New Age rozvin, je schopnos prijma kozmick energiu, tzv. channeling. Kedykovek lovek potrebuje prija energiu, nemus ju naerpa iba u ud, ktor ij okolo neho, ale mus sa ju snai zska aj od mimozemanov. Hovoria, e vesmr je obvan obrovskm mnostvom mimozemanov, ktor s ovea inteligentnej ako obyajn smrtenci. Preto odporaj, aby si lovek naiel duchovnho vodcu, s ktorm sa dostane do kontaktu. A tento duch, vraj, me da loveku nov perspektvu ivota. V Spojench ttoch je z toho vek obchod. udia, namiesto toho, aby ili na rockov koncert, prdu do vekho stnku, kde sa zhromad okolo 20-30 tisc ud (ktor samozrejme vea zaplatia). Na pdium vyjde mu, ktor je mdiom, dostane sa do tranzu, a privolva

ducha - vodcu, aby prehovoril k zhromadeniu. A duch, ktor il napr. pred tritisc rokmi, sa prihovra k zhromadeniu. Hovor o budcnosti, o budcich politikoch, odovzdva im posolstv, o maj robi - skrtka channeling, privdzanie mdrosti spred troch tisc rokov do loveka sasnosti.

Pouvanie krytlov
Tretia schopnos, ktor New Age povauje za vemi dleit, sa tka pouvania krytlov. Vimnite si mnostvo ud, ktor nosia krytly. Pre mnohch je to, samozrejme, len urit dekorcia, ale pre ud z New Age je to omnoho viac. Tvrdia, e krytly v sebe skrvaj vemi citliv energiu, ktor loveka udr v pohode a zdrav, a e nosenm krytlov me djs k vyrovnaniu telesnej a duchovnej energie, ktor prve nie je v rovnovhe. Mnoh udia, o nosia krytly, veria, e krytl me obsahova duchovn silu, a tak aj uzdravova.

Skvalitnenie osobnch (najm obchodnch) zrunost

tvrt schopnos je zameran na skvalitnenie osobnho vystupovania, a to zvl so zameranm na obchod, na schopnos obchodnho rokovania. V USA mnoho zamestnvateov nti svojich manarov, aby sa zastovali trningov New Age, a boli tak schopnejmi obchodnkmi a viac zarobili. Stpenci hnutia s presveden, e nosenie krytlov a nov sksenosti a zitky mu doda modernmu manarovi silu a schopnos, aby dokzal vo svojom podnikan a obchode viac riskova a tak dosiahnu v spech.

Nebezpeenstv hnutia New Age

Na prv pohad sa me zda, e tba New Age po duchovne je nieo dobr. Ale skutonos je in. Ak s hrozby New Age?

Monizmus
Stpenci hnutia New Age s stpencami monizmus (monos - jeden). Pre nich je vetko jedno, poda nich existuje len jedna substancia, jedna podstata. Pre ns, kresanov, je to inak. Existuje Boh, existuj anjeli, existuje lovek, existuj skaly. Existuj duchovn a materilne veci. Pre New Age niet rozdielu medzi skalou, lovekom a mrkvou. Ak stojte pred stromom a nazdvate sa, e tento strom by pre vs mohol by bohom, od ktorho by ste mohli naerpa urit duchovnos, zariate sa poda toho. Pre stpencov hnutia New Age nejestvuje niekto, kto je Boh, ale vetko sa me sta tvojm bohom. Nemete hovori o Bohu, ale o tvojom alebo mojom bohu. Pravm bohom je prroda, je to sila, ktor nachdzame v prrode. Pre nich je Boh neosobn energia, neosobn sila. Toto je ten hlavn dvod, preo nememe shlasi s New Age. Toto hnutie je radiklne odlin od kresanstva.

loha Jeia Krista v New Age

V hnut New Age niet priestoru pre hriech a preto ani Jeia nemono predstavova ako Spasitea. V hnut New Age me Jei vystupova iba ako jeden z pomocnkov Boha. A teraz si treba poloi otzku: Je pre ma bohom nejak strom? Je pravda, e Jei mi len pomha objavi energiu v tomto strome? Jei mi len pomha, aby som pomocou stromu preil nejak duchovn sksenos. Ale pozor! Nie Jei je bohom, bohom je strom! New Age ponka neuveritene irok klu monost, z ktorch si mete vybra svojho boha.

Striedanie duchovnost
Mete by fascinovan mysticizmom moslimskej sekty sfis. Neviem, i ste pouli o

eneagramoch. Eneagramy pravdepodobne pochdzaj zo starovekho nboenstva tejto moslimskej sekty. D sa predpoklada, e ke prejdete jej sksenosou, e postpite do reiki alebo si osvojte reinkarnciu. Stpenci New Age si vbec nevysvetuj v zlom to, ke si vyberiete nejak spiritualitu a potom ju zamente za in. Mete prechdza z jednej spirituality do druhej bez akost, dnes mete by hinduisti, zajtra kresania. U New Age to nie je znakom nestabilnosti, nestlosti, prve naopak, je to dobr. Je to populrna spiritualita.

Cit proti rozumu

New Age hovor: Teraz meme vnikn do loveka a dotkn sa jeho vntra, dotka sa nielen jeho mysle, ale aj jeho emci. To je dvod, preo ijeme v re feminizmu. Cel stroia dozadu bola ra, ke vldli mui, ke prevldal musk prvok udstva. New Age kritizuje zpadniarov, e skr, ako nieomu uveria, si vetko potrebuj dokza vedecky. Ke hadaj vedeck zdvodnenie vec, nerozvjaj druh, ensk as mozgu. Ako som vm u povedal, mozog sa del na dve hemisfry: av, ktor zodpoved za myslenie, a prav, ktor zodpoved za vnmanie a pocity. asto poznvame Boha iba prostrednctvom naej avej hemisfry. Poznvame ho pomocou teolgie, sname sa vetko vysvetli vedecky. Ak nenachdzame vedeck odpove, myslme si, e potom tomu nemusme veri. Pozna Boha aj pomocou pravej hemisfry znamen zaksi Boha. Mohli by sme poveda, e charizmatick obnova v katolckej Cirkvi alebo v kresanskch cirkvch je hnutm, ktor sa stpencom New Age pi, lebo vidia, e v om dvame priestor aj citom.

Korene New Age

Shirley McLainov, jedna z najvznamnejch predstaviteliek New Age, kritizuje vek nboenstv tmito slovami: Vae nboenstv uia loveka nboenstvo, ale nie duchovnos." Ako sme u povedali, nboenskm koreom New Age mu by vek nboenstv a zabudnut, starovek spirituality. Meme v om njs urit podobnos s klasickm hinduizmom a inmi vchodnmi nboenstvami. Meme v om objavi aj rty gnosticizmu. Gnostici tvorili sektu, vychdzajcu z kresanstva. Verili v dva svety materilny a duchovn. My ijeme v materilnom svete, ale je tu ete in svet, z ktorho mme len zblesk mdrosti, a to je gnza, poznanie. Tento zblesk mdrosti dovouje pohn sa z materilneho sveta do sveta duchovnho. A tmto posunom sa vetky nae doterajie hodnoty menia. Gnosticizmus m vek vplyv na hnutie New Age.

Reinkarncia
Jedna z hlavnch tz New Age je viera v reinkarnciu, ktor je v rozpore so zmtvychvstanm. Pre ud veriacich v reinkarnciu lovek zomrie, ale znova sa vrti do sveta inm spsobom a zane i v nejakej inej udskej bytosti alebo zvierati. Zaiste, je rozdiel v chpan reinkarncie v klasickom hinduizme a v hnut New Age. Nemme as zaobera sa detailmi, ale dnes mnoh veria v reinkarnciu. Mem vm da cel zoznam slvnych postv, ktor pravdepodobne verili v reinkarnciu. Medzi starovekmi slvnymi mudrcmi s to Pytagoras a Platn, z modernch a populrnych osobnost Franklin, Edison, Twain, Lincoln, filozofi Leibnitz, Hegel a spisovate Goethe.

Holistick pohad na loveka

Pozera sa na loveka holistick znamen pozera sa na ako na celok. V New Age vldne mylienka, e loveka, ktor prde k lekrovi, aby ho uzdravil, mus lekr vidie ako celok, ako telo, duu a ducha. Nie ako ten zubr, ktor mi raz povedal: Pre ma je najdleitejie, aby - ke lovek zomrie - zomrel so zdravmi zubami. Toto je iaston pohad na loveka.

Myslm, e ste pouli o asocicii kresanskch terapeutov v Amerike. Tto asocicia, ktor m jednu vetvu aj na Malte, zdruuje mnohch lenov obnovy, medzi ktormi s lekri, psycholgovia, psychiatri i kazi, ale aj udia, ktorm le na srdci uzdravenie ud. Tto lenovia sa stretvaj a skmaj, ako psob na loveka holistick pohad. V iadnom prpade to nie je asocicia New Age, ale holistick pohad na loveka si treba vimn. Aj kaz sa asto pozer na loveka iba z duchovnho hadiska. Psycholg sa na pozer iba zo psychologickho hadiska, aj psychiater m svoj uhol pohadu. A chudk lovek je rozdelen na vea ast. Pritom je potrebn, aby sme sa pozerali na loveka ako na celok. Holistick medicna tvrd, e ona neliei iba chorobu, ale celho loveka. A preto si New Age mysl, e alternatvna medicna je rieenm.

Alternatvna medicna
Vemi populrnou sasou New Age je alternatvna medicna. Je tak nazvan v protiklade k tradinej medicne. V tradinej medicne sme lieen vedeckmi metdami. V alternatvnej medicne lekr, ktor liei, namiesto toho, aby dval lieky, poka sa vyrovna telesn energiu. Pravdepodobne sa vetko zaalo experimentom Franza Mesmera. Mesmer, poda ktorho sa cel prd nazva mesmerizmus, objavil, e zvierac magnetizmus me uzdravova loveka. Mesmer a jeho stpenci veria, e sme duchovn energia. Ke je duchovn energia, z ktorej sa skladme, vyrovnan, vtedy sme zdrav. Ak v ns energia nie je rozloen sprvne, sme chor. Ak ma bol hlava alebo mm rakovinu, je to len preto, e energia v niektorej asti mjho tela je prli nahromaden, alebo naopak, je jej nedostatok. Nie je vyrovnan. Alternatvna medicna sa poka da znova do rovnovhy energiu tela. Ke sa energia vyrovn, lovek sa uzdrav. Meme si dovoli poveda, e zklady tohto druhu uzdravovania s poloen na uen starch amanov a arodejnkov z Afriky. Mu to by aj spsoby lieenia pochdzajce z nskeho prostredia, alebo hinduistickho, ktor nazva energiu pran. Odtia aj nzov pranolgia. A to znamen vyrovnvanie energie. Existuje mnostvo druhov alternatvnej medicny. Nie je mojm cieom ich vymenovva. S skupiny a cel hnutia, ktor sa pokaj liei loveka alternatvnou medicnou. Radi cituj Voltaira, starho filozofa, ktor povedal: Lekri podvaj lieky, o ktorch vedia mlo, aby uzdravili chorobu, o ktorej vedia ete menej, A to vetko preto, aby uzdravili loveka, o ktorom nevedia vbec ni." o poveda na adresu alternatvnej medicny? Ako sa k nej mme postavi my, kresania? Trocha zopakujem to, o som u povedal. Aj tu sa musme vyhn extrmom. Musme sa vyhn jednmu extrmu, kde by sme tvrdili: Alternatvna medicna je dobr." Ale musme sa vyhn aj druhmu extrmu, kedy by sme tvrdili, e alternatvna medicna je zl. Myslm, eby sme nemali pravdu, keby sme vyhlsili, e kad druh alternatvnej medicny je niem diabolskm. No na druhej strane nememe poprie, e kresania, ktor pouvaj alternatvnu medicnu, sa nevystavuj riziku. Musme sa pridriava tchto princpov a pta sa: Kto je t osoba, ktor praktizuje alternatvnu medicnu? Ak je zdroj alternatvnej medicny? Pochdza od Boha alebo od diabla? Alebo je to nieo prirodzen? Zoberme si ako prklad telepatiu. Telepatia znamen, e dokeme cti, o sa deje vo vzdialenosti napr. iestich kilometrov. Toto me by nieo plne prirodzen u loveka, ktorho prav hemisfra je dobre vyvinut. Ak takto lovek cti, o sa deje na diaku, nemus to pochdza ani od Boha ani od diabla, je to sas jeho prirodzench darov. To vak neznamen, e kad lovek, ktor vnma telepaticky, to rob len na zklade lepie vyvinutej pravej hemisfry. Me to by charizma od Boha, alebo nieo

okultn, pochdzajce od diabla. Vetko teda zvis od osoby, ktor vnma telepaticky. To ist mono asto poveda aj o alternatvnej medicne. Nikdy by sme nemali riskova, ak ideme k osobe, ktor praktizuje alternatvnu medicnu a je stpencom New Age, lebo vieme, o znamen alternatvna medicna pre New Age. Ke napr. akupunktru rob nejak serizny lekr, ktor nem ni do inenia s vchodnmi nboenstvami (teda pri vpichu ihly sa nevzvaj vchodn bostv), nememe poveda, e tto akupunktra je diabolsk, zl. Niekedy je vak vemi ak rozli, o je dobr a o je zl. A preto radej odporame nepouva alternatvnu medicnu. Ale na druhej strane nesmiete odsdi kadho loveka, ktor bol u alternatvneho lekra, akoby bol posadnut zlm duchom. In nzov pre New Age je hnutie veku Vodnra. Poslednch dvetisc rokov bolo nazvanch vekom Rb a teraz nastala doba Vodnra. Stpenci New Age hovoria, e vstupujeme do novej ry, do obdobia dvoch tisc rokov od roku 2000 do roku 4000, ktor sa vol rou Vodnra. V re Rb za poslednch dvetisc rokov dominovalo kresanstvo. New Age sa pozer na kresanstvo ako na vekho dinosaura, ktor hynie. Bola to ra, v ktorej bolo vetko truktrovan. Bola to ra, v ktorej dominovalo nboenstvo, ale neboli to veci zvntra, ale iba navonok.

New Age a kresanstvo

Informciu o New Age zakonme niekokmi slovami o New Age a kresanstve. New Age me by pre kresanstvo vemi nebezpen. Preo? Lebo v myslen New Age vbec nie je potrebn Jei Kristus ako n Spasite. Kto je potom mojm Spasiteom? Ja sm. Poks sa objavi v sebe vetky sily a vetky schopnosti. m viac ich njde, m bude uvonenej skrze tzv. duchovn sksenosti, o to bude slobodnej, aby si prechdzal z jednho nboenstva do druhho. A to bude tvojou spsou. A kto je mj boh? Mj boh je vo mne. Ja som si sm bohom. Cel prroda ako celok je boh. Uctievam boha, ktor je vo mne. Vyvja sa v zvislosti od toho, ako rozvjam svoje duchovn schopnosti. Tu sa New Age dotka najhlbieho jadra monoteistickch nboenstiev kresanstva, judaizmu a islamu, ktor uznvaj jedinho, osobnho Boha. Preto New Age napda tieto tri nboenstv - kresanstvo, judaiz-mus a islam. Zaiste nemono poveda, e vetko, o New Age hlsa, je plne zl. S tmy, na ktorch sa kresanstvo aj New Age mu zhodn. Je to naprklad starostlivos o osobn slobodu a zrelos. Kresanstvo pripa, e mnoho kresanov, ktor s vemi truktrovan, stratilo osobn vzah s Bohom. Ale kresansk spsob, ako dospie k osobnmu vzahu, k osobnej slobode a zrelosti, je plne odlin od spsobu hnutia New Age. alou spolonou tmou je ivotn prostredie, prroda, v ktorej ijeme. Stpenci New Age s vemi horliv nielen v repektovan prrody a jej ochrane, ale ju dokonca aj uctievaj. Prroda je pre nich bohya Gaia, zem, z ktorej pochdzame. V kresanstve je to in. Dnes oslavujeme sviatok sv. Frantika z Assisi, ktor je patrnom ivotnho prostredia. Sv. Frantiek neuctieval prrodu, ale prroda ho motivovala pozdvihn sa k Bohu. Prroda nie je Boh, ale ns privdza k Bohu. alou spolonou tmou je pokoj a spravodlivos. Pre New Age pokoj a spravodlivos znamen ivot v pokoji a spravodlivosti uprostred sveta. V kresanstve sa pokoj zana v naom vntri, ale potom mus vysti do zpasu o pokoj a spravodlivos pre druhch.

Zver
Myslm si, e New Age predstavuje najviu vzvu pre Cirkev a kresanstvo. Nie je vzvou

preto, aby sa mnoh kresania stali stpencami New Age. Je vzvou preto, lebo New Age hovor Cirkvi: Modern lovek potrebuje nadprirodzeno." ia, v mnohch krajinch sa Cirkev stala iba intitciou, ktor neumouje loveku zaksi Boha. Vaka Bohu za charizmatick obnovu, - a hovorm to preto, aby ste si uvedomili vek lohu, ktor v Cirkvi mte - ktor sa sna urobi loveka citlivm na posvtn tajomstv. Napr. sviatosti u nie s pre mnohch ud zitkom. Zaiste, nepotrebujeme sksenosti, ktor nm predklad New Age, ale potrebujeme duchovn sksenosti. asto nm hovoria, aby sme sa kpali tri hodiny vo vani, aby sme preili nejak duchovn zitok; alebo aby sme dve hodiny zotrvali pred nejakm stromom... Nemyslm si, eby sme potrebovali tieto sksenosti, ktor nm predklad New Age. Duchovn sksenosti nm mu poskytn aj sviatosti, napr. zitok odpustenia meme zska vo sviatosti zmierenia, zitok posilnenia Duchom Svtm, zitok z Eucharistie. Meme ma aj imaginatvne a neverblne duchovn sksenosti, ktor sme zaksili u aj tu poas seminra. Som si ist, e New Age nabda aj Cirkev, aby si lepie uvedomila, e aj nboenstvo sa mus sta sksenosou, aby uspokojila modernho loveka. Povedali sme, e mnoh sa zaplet do okultizmu len preto, e zaksili zlyhanie materializmu. Dnen lovek je unaven z materializmu, potrebuje nieo in, o by ho pozdvihlo. Rieenm by mala by Cirkev a kresanstvo. Kede, ia, prestali by rieenm, New Age prichdza so svojm rieenm. My nememe prija New Age spolu s jeho chybami a omylmi. Ale me by aj poehnanm, ak si Cirkev uvedom, e mus prejs od zakania Boha iba mysou ku skutonmu zitku s Bohom. U som povedal, e nie vetko v New Age je zl. Ale ke berieme New Age ako celok, je nezmieriten s kresanstvom.

Boj proti diablovi

V katolckej Cirkvi je vo veobecnosti mlo exorcistov na tak vek poet ud, ktor v tejto oblasti potrebuj pastoran pomoc. asto ich lohu musia prevzia laici, samozrejme, nie lohu oficilneho exorcistu, ale lohu pomc uom, aby sa oslobodili od tokov zlho ducha. Kee charizmatick hnutie je citlivejie na tento problm, toto bremeno asto dopad prve na vae plecia. Preto vm chcem poda niekoko praktickch nvodov, ktor sa tkaj sluby oslobodenia. Povedali sme si, e diabol bojuje prehran zpas. On je ten, ktor sa chveje a trasie pred Bohom (Jak 2,19). Povedali sme si, e Jei priiel, aby zniil moc diabla (l Jn 3,8). Jei zvazil nad diablom svojm krom (Jn 12,31). Jei zvazil nielen nad diablom, ale aj nad jeho krovstvom (Lk 11,14-22). Povedali sme, e Jei odovzdal svoju moc nad diablom apotolom, uenkom a vetkm kresanom, ktor veria (Mk 16,22). Ako vidte, v celej Biblii sa stretvame s vemi jasnou mylienkou, o ak zpas ide. Ideme bojova proti protivnkovi, ktor u bol porazen. A preto sa nemusme b jeho tokov, lebo satan u bol pokoren Jeiom Kristom. Samozrejme, vdy ostaneme objektom jeho boja. Ako som vm povedal pri satanskch rituloch, celkom osobitn kliatba sa vyslovuje nad tmi, ktor bojuj proti diablovi. Ale ns ochrauje Jei Kristus.

Zbrane v boji proti diablovi

Jei Kristus nm dal zbrane, ktor s dostatone siln na to, aby sme nimi zastraili diabla. Ktor s to?

Meno a krv Jeia Krista

Prvou, vemi innou zbraou je meno a krv Jeia Krista. Diabol sa chveje od strachu, ke pouje niekoho vyslovi Jeiovo meno alebo Jeiovu krv (Flp 2,9-11). Niekedy sta vyslovi jednoduch prkaz: V mene Jeia Krista od!" Toto priame oslovenie si me dovoli len oficilny exorcista. A nie s vbec potrebn dlh stretnutia. A nielen to, nepotrebujeme ani kria ani zvyova hlas. Spomnam si na jeden seminr v Ghane, kde som hovoril o okultizme, satanizme a exorcizme. Najprv som mal tento seminr pre kazov a potom pre vedcich spoloenstiev. Hovoril som im, e nie je potrebn, aby sme na diabla kriali. V africkej mentalite je ben, e vykonvaj exorcizmus s vekm krikom. Moje tvrdenie, e nemusia na diabla poas exorcizmu kria, bolo plne v protiklade s ich mentalitou. Preo netreba kriat? Lebo diabol je duch. On nepotrebuje mj krik, aby sa dozvedel, e mu prikazujem ods. Dokonca nie je potrebn poveda ani slovo nahlas, sta urobi vntorn rozhodnutie, e ho chceme vyhna. Jeden z astnkov sa ma sptal: Dobre, ale o mm robi, ak diabol nechce ods?" Odpovedal som mu protiotzkou: A o robte, ke diabol nechce ods?" Odpovedal: Krim stle viac a viac." A ja som odpovedal: Nie, to nie je to sprvne rieenie. Rieenm je viac modlitby a viac pstu." Ke vidme, e diabol nechce ods, je to skr znakom toho, e postihnut lovek potrebuje viac starostlivosti a vntorn uzdravenie, nie krik a dlh sedenia. Ak vidte, e diabol nechce ods, zistite, i nie je potrebn, aby sa dotyn osoba uzdravila z minulch rn a minulch spomienok. Niekedy zl duch nechce ods ani vtedy, ke Boh chce nieo konkrtneho od tohto loveka, ale on to nie je ochotn splni. A diabol cti, e je u takhoto loveka doma. Ke neposlchame Boha, poslchame diabla.

A diabol sa boj aj vtedy, ke sa ho sname vyhna prostrednctvom Jeiovej krvi. Ke vykonvame exorcizmus, preto musme pri om pouva Jeiovo meno a spomen jeho krv. Toto plat aj pre exorcizmus, ktor sa vzahuje na ns osobne, na autoexorcizmus. Ak ctite, e vs diabol poka alebo na vs vyvja ntlak, mte moc od Jeia, aby ste diabla zo seba vyhnali. Sta poveda tieto slov: V mene Jeia Krista a skrze jeho krv ti prikazujem, aby si vyiel!" Na toto nie je potrebn splnomocnenie od biskupa, lebo je to moc, ktor nm bola dan v krste. Jedin podmienka je, e nemete tento exorcizmus vykonva vo svojom mene. Nemte na to moc. Konajte to v mene Jeiovom a skrze jeho krv.

Sviatosti
Druhou zbraou v boji proti diablovi s sviatosti, predovetkm sviatos zmierenia a Eucharistie. V mnohch prpadoch sa iada, aby sa lovek ete pred exorcizrnom najprv vyznal zo svojich hriechov. Ak lovek prijme sviatos zmierenia, tm dva jasne najavo, e odmieta diablovu prtomnos. Ako sme to viackrt povedali, obrtenie loveka je ovea aie ako jeho oslobodenie od zlho ducha. Diabol sa boj sviatosti zmierenia. Vie, e poas sviatosti zmierenia mu Jei odober klientov. Take sviatos zmierenia je jedna z najsilnejch zbran proti diablovi. Tto sviatos skutone vytrhva ud z diablovch rk a odovzdva ich Jeiovi. Som si ist, e ke sa nejak osoba spoved zo svojich hriechov, nachdzaj sa okolo nej lgie zlch duchov, ktor sa ju snaia zvies z cesty.

Eucharistia
alia mocn zbra je Eucharistia. Niet asu rozprva o sksenostiach, ke boli udia prostrednctvom Eucharistie osloboden od diabla. Raz som pomhal jednmu satanistovi, aby sa oslobodil od satanizmu. Samozrejme, bolo to vemi ak, pretoe sa obval, e ho satanisti zabij. A spomnam si, e som bo priamo vyzval, aby sa vrtil k satanistom. Toto je sas terapie, aby sa lovek, ktor' chce urit krok urobi, posilnil v rozhodnut, ktor chce urobi. A satanista mi povedal: Rd by som sa vrtil, ale brni mi v tom jedna jedin vec, a to je Eucharistia." asto prevlda nzor, e udia posadnut zlm duchom nesm pristupova k svtmu prijmaniu. To nie je pravda. Posadnut lovek me prijma Eucharistiu, ak nie je pod priamym tokom zlho ducha.

Modlitba chvly
alou zbraou je modlitba, najm modlitba chvly, ktor diabol neme vyst. Viete preo? Lebo on sm nechce chvli Boha. Je satanom, nie Luciferom, a u viac nechce chvli Pna. Ak sa stretnete s lovekom, ktor potrebuje oslobodenie a vy nemte dos sksenost alebo nie ste psychicky dos odoln, aby ste to mohli urobi, nemodlite sa modlitbu oslobodenia, ale jednoducho zanite chvli Pna. Ignorujte diabla a chvte Boha. Uvidte, e diabol to nevydr. Toto je vemi inn prostriedok aj v pokueniach proti istote, viere a lske, pri mylienke na samovradu. Ke bojujete proti tmto pokueniam priamo, len ich posilnte. Je to nieo podobn, ako keby ste bojovali so psom. m viac proti nemu bojujete, tm viac ho rozzrite.

A tak vm radm: ke ste pokan vo svojich mylienkach, namiesto priameho boja sa snate chvli Boha. Uvidte, e po uritej chvli premete pokuenie. Je to nieo podobn, ako keby sme mali miestnos pln komrov a zaali by sme ich nii sprejom. Komre sa bud snai njs nejak otvory, aby uli - ak medzitm neuhyn. asto sa ma ptaj, ako je to mon, e diabol tak vemi prejavuje svoju moc vo svete. A moja odpove znie: Je to aj vplyvom charizmatickej obnovy." V charizmatickej obnove sa udia zaoberaj modlitbou chvly a tto diabol neme znies. Je ohrozen a neme osta ukryt. Chvla ho privdza do zrivosti, ale ho aj oslabuje.

Sila Boieho slova

Nezabudnite, e diabol sa boj Boieho slova. Poas exorcizmu sta iba poloi Bibliu na prsia loveka a reakcia je prern. Musm vm poveda, e na miestach satanistickch ritulov sa vdy nachdza aj ohnisko, do ktorho hdu Svt psmo.

Duch Svt
alia zbra je Duch Svt. V boji proti diablovi sa stretvame s dvomi duchmi, ktor bojuj proti sebe. Je to Svt Duch a zl duch. Ke privolvate Ducha Svtho, vtedy zl duch odchdza. Pokia ste pln Ducha Svtho, potom sa mete odvi bojova proti diablovi. Treba sstavne prosi Ducha Svtho, aby vs naplnil.

Panna Mria
Diabol neme znies jej prtomnos. Teraz vm poviem nieo, o sa vm bude zda dos divn. Diabol sa viac hnev na Mriu ako na Jeia. Samozrejme, e sa viac boj Jeia ako Mrie, ale viac sa rozzri, ke sa poas exorcizmu spomenie meno Panny Mrie, ako ke sa spomenie meno Pna Jeia. Nie je to preto, e by Mria bola mocnejia ako Jei. Jei je Boh, Mria je stvorenie a ako jedin lovek sa nedostala pod jeho vplyv. Ale ke spomnate Jeia, diabol pozn svojho nepriatea a vie aj to, e Jei ho u porazil. Ale neme znies, e ho ide porazi stvorenie, ktor mu nedovolilo, aby voiel do jeho ivota. Je skutone rozzren, ke proti nemu postavte Pannu Mriu, lebo je to nieo podobn, ako keby ste poslali loveka, aby ho umlal.

Pst
Mohli by sme spomen alie inn zbrane, ale spomenieme u len posledn zbra, a to pst. Ke hovorm o pste, nemyslm len na zdriavanie sa od pokrmu, lebo posti sa mono rozlinm spsobom. Azda najsilnejm pstom je zdra sa prlinho hovorenia.

o skma pri modlitbe za uzdravenie a oslobodenie?

Prav mysel
V prvom rade zistite prav prinu, preo dan osoba vyhadala vau pomoc. Strach nesmie by motvom iadosti o modlitbu za oslobodenie. Motvom mus by Jei. Ak zistte, e lovek, ktor stoj pred vami, vnma viac svoj strach ako Jeia Krista, e zameriava svoju pozornos viac na svoj strach ako na Jeia, muste mu pomc vzbudi sprvny mysel.

Priny v pozad problmu

Snate sa objavi priny, ktor sa skrvaj v pozad problmu. Prde za vami lovek, ktor povie: Mm v sebe zlho ducha." Nevyvolvajte dojem, e sa snate v nejakom loveku objavi zlho ducha, lebo tieto prpady asto nemaj so zlm duchom ni spolon. Priny s asto plne odlin od prejavov, ktor vidte navonok. Niekedy vidm loveka, ktor sa predo mnou zvja ako had. Tento lovek pritom nepotrebuje ani exorcizmus ani slubu oslobodenia, lebo trp hystriou alebo schizofrniou a potrebuje skr vntorn uzdravenie. Preto sa muste snai odhali priny, ktor sa skrvaj za uritm typom sprvania.

Rzne hadisk
Je vemi dleit, aby ste sa snaili problm riei najprv zo psychologickho alebo psychiatrickho hadiska. Ak vidte, e dan problm nedokete riei z tchto hadsk, a potom prejdite k modlitbe za oslobodenie. asto vzbudzujeme dojem, e v danom loveku je skutone prtomn zl duch. A to me loveku psychicky vemi ubli, lebo si zane myslie, e je skutone posadnut, e modlitby za neho nemaj iaden inok. On vak nepotrebuje modlitbu za oslobodenie, ale psychologick pomoc.

Dedin faktory
Treba bra do vahy aj dedin faktory, napr.: Boli rodiia zapleten do okultizmu? Ak dedin choroby sa vyskytuj v rodine? Ak s modely sprvania v rodine? Prostredie, v ktorom osoba ije od narodenia, vrazne ovplyvuje sprvanie loveka. lovek asto nepotrebuje modlitbu za oslobodenie, ale potrebuje rozviaza puto, ktor ho viae k niektormu lenovi rodiny. Napr. je mon, e niekto ete aj v dospelom veku trp v dsledku prlinho majetnckeho vzahu zo strany otca alebo matky. Takto lovek potrebuje skr modlitbu za rozviazanie puta alebo za rozviazanie puta s predkami, ktor sa venovali okultizmu. Rozviaza put s predkami je vemi dleit. Snate sa odhali aj to, i osoba, za ktor sa idete modli, prila do styku s okultizmom, i sa do neho aktvne zapojila alebo sa stala jeho obeou. Pokia sa tto osoba aktvne venovala okultizmu, mus sa najprv zrieknu okultizmu vo svojom ivote.

Sexulne sprvanie
Vemi jemne a taktne skmajte sexulne sprvanie osoby a jej mon pohlavn chylky, i nebola v detstve alebo poas dospievania pohlavne zneuit, i nem sexulne sksenosti. Sexulne sksenosti treba uzdravi, lebo mu by skutonm koreom problmu.

Sebaodmietnutie
Snate sa hada aj znmky sebaodmietnutia. udia, ktor prichdzaj a prosia o pomoc, prejavuj aj zvltne vonkajie znaky, ktor nie s nim inm ako znakmi sebaodmietnutia. Spomete si, o sme si u poas tohto seminra povedali. Sebaodmietnutie je zkladom vetkch psychologickch problmov. To znamen, e sebaodmietnutie je azda najbenejm problmom aj medzi nami. Je preto vemi dleit odhali, i osoba pred nami nie je zranen prve v dsledku sebaodmietnutia. Sebaodmietnutie je asto aj vsledkom odmietnutia zo strany inch. Pocit, e ns niekto odmietol, vedie asto k sebaodmietaniu.

Neodpustenie a trpkos
Snate sa vyskma, i v srdci osoby, za ktor sa modlte, nie je zahniezden neodpustenie a trpkos. Ak objavte neodpustenie a trpkos, rozhodne sa nm muste zaobera ete pred

modlitbou za oslobodenie. Skr, ako sa pustte do modlitby za oslobodenie, treba skma vemi vea vec, oho je schopn aj kresan. Mono poveda, e a do tohto bodu nepotrebujete pomoc kaza. Laik bva asto zrel ako kaz pri veden modlitieb za vntorn uzdravenie. Ak je niekto kazom, to ete neznamen, e si s tmito problmami porad lepie ako zrel laik. Cirkev netvoria iba kazi, Cirkev tvor aj kad jeden z ns. lohou laika v Cirkvi nie je len pomha kazovi tam, kam kaz neme prs. loha laika v Cirkvi vyplva priamo z jeho krstnho povolania, laik nie je len pomocnkom kaza. Preto, ak Pn povolva laika k slube vntornho uzdravenia, me tto slubu vykonva nezvisle od toho, i je kaz prtomn alebo nie. Je vak dleit, aby sa vyznaoval vlastnosami, ktor sme nedvno vymenovali: aby bol psychicky vyrovnan, pokorn, pln lsky, poslun a duchovne zrel.

Modlitba za oslobodenie
V modlitbe za oslobodenie prosme Pna Jeia, aby bol Pnom nad vetkmi oblasami ivota loveka, za ktorho sa modlme, hlavne nad tmi, ktor sme skmali pred chvou. Ak je osoba zviazan v dsledku okultizmu, modlitba za oslobodenie sa mus zamera na zrieknutie sa okultizmu. Ak je osoba zviazan v dsledku neodpustenia, modlitba za oslobodenie sa mus zamera na tto oblas. Exorcizmus sa pouva vtedy, ke diabol zaujme cel osobu loveka, modlitba za oslobodenie je potrebn vtedy, ke diabol ovlda iba urit as osobnosti loveka, ktorej sa potom treba konkrtne venova. Me to by oblas odmietnutia alebo sebaodmietnutia, dedinch faktorov, me to by oblas hnevu. Nech je to okovek, modlitba za oslobodenie sa mus zamera na tto konkrtnu oblas. Modlitbu za oslobodenie asto predchdza alebo zavruje osobn konverzia. Na modlitbu za oslobodenie sa nesmiete pozera ako na magick modlitbu: lovek prde pred uzdravovatea, vlo sa mu do rk, predstav mu svoj problm a odchdza dokonale uzdraven a osloboden. lovek, za ktorho sme sa modlili, mus dodriava urit smernice, aby dospel k dokonalmu uzdraveniu. Stretnutie spojen s modlitbou za oslobodenie sa nesmie povaova za koniec, ale iba za zaiatok. Je vemi dleit, aby sme na zver stretnutia zasvtili loveka, za ktorho sme sa modlili, Pnovi Jeiovi a Panne Mrii, aby bol pomazan Duchom Svtm. Nezabdajte, e diabol dobre pozn svoj dom. Kede ho pozn, po ase sa me vrti s almi siedmimi, ete silnejmi duchmi. Preto treba dom, z ktorho odiiel diabol, naplni Jeiom. Ak dom nie je naplnen Jeiom, tok diabla po modlitbe za oslobodenie me by ete silnej. Preto treba loveka nadlej sledova. Nie je sprvne pomodli sa za neho a potom ho necha tak, treba sa mu venova aj alej. Potrebuje starostlivos jednotlivca i spoloenstva. Vidte e vaa loha je vek, aj napriek tomu e vo vaej farnosti alebo diecze nie je exorcista. Dleit je, aby ste to zobrali vne a nie iba ako art. Nie kad je povolan k tejto slube, lebo v tejto slube sme vystaven priamym tokom zlho. Ale Pn vs ochrni a budete svedkami plodnej sluby vaom bratom a sestrm.

Telesn uzdravenie
Telesn uzdravenie a medicna
Ke sme zanali tento seminr, povedali sme si, e uzdravovanie m tyri rozmery. Hovorili sme u o duchovnom rozmere, hovorili sme o vntornom rozmere a hovorili sme aj o rozmere uzdravenia od tokov zlho ducha. Zostali nm ete dva rozmery, ktorm by sme sa mali ete venova. Ide o telesn dimenziu a o dimenziu, v ktorej odovzdvame naich mtvych Pnovi. Dnes sa budeme venova fyzickmu uzdraveniu. Hne na vod treba podotkn, e telesn uzdravenie nie je alternatvou k tradinej medicne. Telesn uzdravenie sa nevzahuje na medicnu, ale na Jeia Krista. Ete jedna informcia, ktor je vemi dleit, skr ne pristpime k tejto vahe. Treba ma na pamti, e telesn uzdravenie nie je v protiklade s medicnou. Nememe to bra tak, e sa rozhodujeme medzi dvoma alternatvami: tradin medicna alebo telesn uzdravenie. Skr hovorme, e telesn uzdravenie me doplni ben uzdravovac proces, ktor riadi lekr. V Biblii (Sir 38,1-15) mme ndhern pas o lekroch. Pretame si tento text, aby sme i uctili aj tch lekrov, ktor s tu medzi nami prtomn. Maj vo vnosti lekra, lebo bo potrebuje, a ve bo stvoril Najvy (na pomoc inm). Lebo uzdravenie pochdza od Boha, od kra dostane nejak dary. Vedomosti lekra mu pozdvihuj hlavu a vemoi hovoria o om s pochvalou. Najvy vytvoril zo zeme lieiv byliny a mdry mu ich nebude odmieta od seba. i nie od dreva sa stala sladkou hork voda, aby udia poznali jeho (lieiv) silu? Najvy dal udom aj znalos, aby ho ctili za jeho podivn iny. Nimi mierni lekr bolesti a mastikr z nich vyrba jemn voavky; a tie in masti na lieenie (dal Boh), aby jeho diela nezahynuli. Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha. Synu, pri chorobe sa nezanedbvaj, ale modli sa k Pnovi a uzdrav a. Odvr sa od hriechu a nech s tvoje ruky priame; a oisti si srdce od kadej neprvosti! Obetuj na bezn vu (such) obetu z istej mky

a hojne pokrop tukom svoju obetu! Ale aj lekrovi daj monos, (aby zasiahol), lebo nato ho stvoril Pn; a nech neodstpi od teba, lebo potrebuje jeho pomoc. Prde tak as, ke sa dostane do ich rk: ale oni bud prosi Pna, aby ich sm riadil (njs) avu a uzdravenie pre ich vlastn sprvanie. Kto sa vak dopust hriechu pred svojm Stvoriteom, upadne do rk lekra.

Lekr, lekrnik, chor

Raz sa ma ktosi sptal: o mm robi, ke ma bol hlava?" Povedal som: Cho k lekrovi, ve aj lekr mus z nieoho i!" A ptal sa alej: A o mm robi potom?" Ja som odpovedal: Potom cho k lekrnikovi a kp si nejak lieky, lebo aj on mus z nieoho i." A alej sa ptal. A o m robi potom?" Odpovedal som: Vyho lieky von oknom, lebo aj ty mus i!" Prosm ctihodnch lekrov, ktor s tu prtomn, aby mi odpustili. Ako vidte, telesn uzdravenie ide ruka v ruke s medicnou, tvor s ou jeden celok. Stretol som ud, ktor sa modlili nad nejakm chorm a potom mu povedali, e u nemus bra iadne lieky. Nikto nem prvo tak osi poveda. My sa nememe rozhodova o tom, i niekto m bra alebo nem bra lieky, i sa m podrobi nejakej terapii alebo nie. O tom m rozhodn lekr. Poznte prslovie, ktor hovor: Obuvnk, dr sa svojho kopyta!" Kad nech sa rozhoduje v rmci kompetencie, ktor m. Modlm sa a to mi sta, ale nesmiem na seba zobra tak zodpovednos.

Telesn uzdravenie a lska

Telesn uzdravenie sa uskutouje predovetkm prostrednctvom lsky. U sme si tali ryvok o vzkriesen Jairovej dcry. Na miesto uzdravenia dievaa Jei pozval iba svojich najdvernejch priateov, Petra, Jakuba a Jna, matku a otca dievaa. Vetkch ostatnch poslal pre. Rozhodol sa pre tchto ud len preto, lebo oni mohli by kanlom lsky k dievau. Ak sa modlte za uzdravenie loveka a ste obklopen umi, ktor s tam len zo zvedavosti, proces uzdravenia je blokovan. Aj udia; ktor maj v srdci neodpustenie, blokuj priebeh modlitby. Ak si niekto mysl, e m charizmu uzdravovania, a priiel na modlitbu s neodpustenm v srdci, takto osoba nedostala povolanie od Boha, aby sa za niekoho modlila. Neodpustenie, o ktorom teraz hovorm, sa nemus tka osoby, za ktor sa modlme. Me to by neodpustenie voi plne inej osobe, ktor sa ani nemus nachdza v miestnosti, kde sa modlme. Ale takto lovek blokuje modlitbu, lebo nie je kanlom lsky, ktor m prechdza od Boha cez neho na loveka, ktor m by uzdraven. Preto sme povedali, e Pn k modlitbe za uzdravenie povolva tri kategrie ud: dvernch priateov, ud uzdravench z tej istej choroby a ud, ktor bojuj s tm istm problmom, ale ktor sa nachdzaj v procese uzdravovania, lebo tto udia mu preva scit k tm, za ktorch sa modlia.

Rozlenie modlitieb
Mono by bolo dobr teraz rozli modlitbu za loveka, modlitbu s lovekom a modlitbu nad lovekom. Modli sa za nejakho loveka meme aj na diaku, aj vtedy, ke prevame ten ist problm. Tto modlitba sa nazva modlitbou prhovoru. Meme sa modli s nejakm lovekom spolone napr. ruenec. Meme sa modli spolone t ist modlitbu a v takomto prpade sa modlme s nejakm lovekom. Napokon sa meme aj modli nad nejakm lovekom. V tomto prpade sa rozhodujeme, e sa chceme sta kanlom lsky, ktor m prdi od Pna na loveka, za ktorho sa modlme. Ak chceme by kanlom, nesmieme ma v sebe iadnu prekku, musme by von, priepustn, slobodn od kadej trpkosti, odporu i nenvisti.

Evanjelizovanie a uzdravovanie
idia mali zkon, poda ktorho sa nesmeli pribli k chormu na 150 stp, najm ak chor bol malomocn. Je zaujmav, e napriek tomuto zkonu Jei vo vine prpadov priiel k chormu lovekovi a dotkol sa ho. A asto to bol prve Jeiov dotyk pln lsky, ktor ud uzdravoval. Jei dal svojim uenkom poslanie, aby uili, uzdravovali a vyhali zlch duchov. Mohli ste si vimn, e Jei vdy spja tieto tri zloky dokopy: evanjelizova, uzdravova a oslobodzova. Evanjelizovanie bez uzdravovania a oslobodzovania je niem vemi chudobnm, suchm. Je to odovzdvanie dobrej zvesti, ale bez dkazu, e je to skutone pravda. No uzdravovanie a oslobodzovanie bez evanjelizovania sa stva klamstvom, podvodom, lebo prav uzdravenie a oslobodzovanie m loveka vdy privdza k Jeiovi. Cieom kadho uzdravovania a oslobodzovania je stretnutie s Jeiom a dvern spojenie s nm. V prvch storoiach Cirkvi bolo uzdravovanie a oslobodzovanie pre kresanov niem vemi benm. Neboli schopn rozprva o milujcom Bohu bez toho, aby neprinali dkazy jeho uzdravujcej lsky. V 4. storo kazi dvali laikom posvtn oleje, aby nimi ehnali lenov svojej rodiny. Laici vak asto pouvali tieto oleje magickm spsobom a to vnalo do Cirkvi zmtok. Preto Cirkev obmedzila pouvanie oleja a zaala sa zameriava na uenie o vkupnom utrpen Krista. A toto sa zachovalo v mnohch oblastiach Cirkvi a dodnes. Vytvoril sa dojem, akoby uenie o vkupnom utrpen Pna Jeia bolo v protiklade so slubou uzdravovania. V mnohch ns pretrvva mentalita, e sa nemme modli za uzdravenie, lebo ke sa modlme za uzdravenie, konme proti Boej vli. Ak mi Pn zoslal nejak kr, preo by som sa mal modli za to, aby mi ho zobral? Ak sa utrpenie me sta skutone vekou prleitosou, aby som rstol v duchovnom ivote, preo by som mal vola po uzdraven udia, ktor uia tieto nzory alebo ktor pochybuj o autentickosti modlitby za uzdravenie, sami sa boja modli sa za uzdravenie, ale navtevuj lekrov a ptaj s lieky, len aby boli uzdraven. Snaia sa poui vetky prirodzen prostriedky na svoje uzdravenie, ale pritom pochybuj, i si mu dovoli prosi Boha o uzdravenie.

Uzdravenie a utrpenie
Teraz sa pozrime na to, ako by sme mohli zmieri rozpor, ktor vldne medzi uzdravenm a utrpenm. Na vod si pretame nejak texty z Psma o utrpen. V liste Korinanom

nachdzame tento citt: Lebo ako sa v ns rozmnouj Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojuje aj naa techa" (2 Kor 1,5). Pavol hovor, e mnoh utrpenia, ktor prevame, s sasou Kristovho utrpenia, ktor prenikaj aj do nho ivota. V liste Filipanom Pavol hovor: ... aby som poznal jeho, moc jeho zmtvychvstania a as na jeho utrpen tm, e sa mu pripodobnm v smrti" (Flp 3,10). Aj tu Pavol potvrdzuje, e nae utrpenie je as na Kristovom utrpen. List Hebrejom hovor o vykupiteskej cene utrpenia. Ke trpme spolu s Kristom, mme as na Kristovom vykupiteskom poslan: Ve sa patrilo, aby ten, pre ktorho je vetko a skrze ktorho je vetko, ktor'priviedol mnoho synov do slvy, zdokonalil pvodcu ich spsy utrpenm " (Hebr 2,10). Vidme, e mylienka o spasitenom utrpen a uzdraven je v Psme vemi jasn. Dleit je vedie zosladi tieto dva prvky bez toho, aby sme jeden z nich ponechvali bokom. Posledn mylienka je z listu svtho Petra: Ke teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tm istm zmanm. Lebo ten, kto trpel v tele, skoncoval s hriechom" (l Pt 4,1) A pokrauje alej: Milovan, neudujte sa, ke ste v ohni skok, ktor na vs prili, akoby sa vm prihodilo nieo nezvyajn! Radujte sa, ke mte as na Kristovch utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, ke sa zjav jeho slva" (4,12-13). Peter nm tu vemi jasne hovor, e pojem spasitenho utrpenia je v Biblii vyjadren vemi jasne. Ke hovorme o uzdraven, nesmieme ignorova toto jasn uenie o naej asti na Kristovom utrpen.

Pokus o zosladenie utrpenia a uzdravenia

Ako mono teda zosladi utrpenie a uzdravenie? Poksime sa o to nasledujcimi pohadmi: D Boh si nikdy priamo neel zlo. A preto Pna nikdy nete utrpenie samo o sebe. Aj Jei, ke mal s na kr, hovoril Otcovi: Ote mj, ak je mon, nech ma minie tento kalich" (Mt 26,39). Kr sm o sebe nem vkupn hodnotu, dostal ho len vaka Kristovmu utrpeniu. Teda Boh si priamo nikdy neel ani zlo ani utrpenie. a Boh asto odnme utrpenie loveku priamo. Vo vine prpadov od ns Boh chce, aby sme sprostredkovali chormu loveku uzdravenie. n V uritch prpadoch utrpenie neprekonme tm, e ho odstrnime, ale tm, e ho prijmeme ako zavenie Boieho plnu. Dm vm prklad.
Svedectvo chlapca na vozku

Raz, ke som hovoril o utrpen, chcel som poskytn uom vemi jasn prpad loveka, ktor trp. Zavolal som estnsronho chlapca, ktor bol vemi postihnut a na vozku a poprosil som ho, aby nm povedal svoju sksenos. Chlapec sa na ma pozrel a hovor: Ja neviem, o om mm hovori. Nikdy som verejne pred umi nehovoril." Odpovedal som: To ni. Pomodlme sa k Duchu Svtmu a potom sa nm daj vies." Ke priiel na vozku pred oltr, niekto vemi neopatrne povedal: Chudk. "A to bolo tm svetlom, ktor podnietilo chlapca vyda svedectvo. Prehovoril: Preo hovorte, e som chudk? Kad rno chvlim Pna, to je moja prv innos. Chvlim ho za vetky stvorenia, chvlim ho za vetkch ud, ktor s okolo ma a ktor sa o ma staraj. Chvlim ho, lebo v nich vidm dobrho Pna Boha. Ak s medzi vami udia, ktor namiesto toho, aby rno hne chvlili Pna, sa proti nemu bria, potom tto s chudci. Ste chudci, lebo nevidte vo svojom ivote krsu. Ste chudci, lebo nevidte Boha v stvorenej prrode a v uoch." A takto pokraoval vo svojom svedectvo. Tento lovek nepotrebuje uzdravenie, lebo je uzdraven. By uzdraven znamen prijma s

radosou, m sme. Ak ste zdrav, ale smutn, potrebujete uzdravenie. Ak trpte, ale prekypujete radosou, nepotrebujete uzdravenie. A toto je to vkupn utrpenie, o ktorom hovorme. Pokia ste sa nedostali do takto stavu, e vm vae utrpenie prina rados, vtedy sa muste modli za uzdravenie. Utrpenie a rados sa nevyluuj. Rados sa nemus nutne prejavova aj navonok. Rados pochdza zvntra. Neviem, i vo vaom jazyku rozliujete slov rados a astie. Ak vypijete fau vna, mono budete astn, ale nebudete ma rados. Vdy, ke v naom ivote nejde o vkupn utrpenie, musme prosi Boha o uzdravenie. Svt Augustn v jednej zo svojich knh hovor: Dnes u nepotrebujeme telesn uzdravenie, lebo to bola charizma prvch storo kresanstva." A bol to predovetkm svt Augustn, ktor zdrazoval uenie o vkupnej hodnote utrpenia. Viete, o sa potom stalo? V priebehu dvoch rokov Boh dopustil viac ako sedemdesiat uzdraven v katedrle, kde Augustn psobil. A tak v knihe, ktor sa vol Re-tractationes Augustn uznva, e sa mlil a e telesn uzdravenie je charizma, ktor Pn dva aj v naich asoch. Aj Cirkev prijma telesn uzdravenie, o dokazuje aj obrad pomazania chorch.

Zveren modlitba
Prv ne sa rozdeme, pomodlme sa za telesn uzdravenie. Navrhujem, aby sme sa tto modlitbu modlili nasledovne. Budete modli za loveka, ktor sed veda vs. Ak potrebujeme zmeni miesto, tak to urobte. Dleit je, aby ste sa modlili za loveka veda seba, ktor sa potom bude modli za vs. Navrhujem, aby sme si posadali po dvoch, lebo modlitba bude takto jednoduchia. Postavme sa do Pnovej prtomnosti a predstavme si Jeia, ako uzdravuje chorch. Vidte, ako sa na neho udia tlaia a snaia sa dotkn aspo lemu jeho rcha. Ale teraz chce Kristus uzdravova prostrednctvom teba. Najprv sa budeme modli za loveka, ktor je po tvojej avej strane. Chy ruku loveka, ktor sed po tvojej avici. lovek, ktor bude po pravej strane predstavuje v tejto chvli Jeia. Jei vylieva svoju moc na loveka, ktor je pri tebe, po tvojej pravici. Nemus sa tlai k Jeiovi, aby si sa dotkol jeho rcha, lebo Jei v tejto chvli sed pri tebe a dr a za ruku. A Jei a chce uzdravi prostrednctvom tvojho brata, tvojej sestry. Chce uzdravi t as tvojho tela, ktor potrebuje uzdravenie. Osoba, ktor predstavuje Jeia, otvra svoje vntro prdu lsky, ktor cez u prdi do loveka po tvojej avici, ktor teraz mus cti, ako ho Jei miluje. Mus cti, ako Jei miluje chor miesta tvojho tela. Dovo Jeiovi, aby poloil svoju ruku na tvoje telo a uzdravil a. Pane Jeiu, nech tvoja lska pretek na nae slab tel. Napl, Pane, lskou t as tela, ktor je chor. A teraz si vymenme lohy. Teraz sa budeme modli za loveka po pravej strane. Osoba po avici predstavuje Jeia. Teraz z teba vychdza prd lsky a zaplavuje loveka, ktor sed pri tebe. Prec, ako a Jei miluje. A c, e a Jei miluje. Dovo mu, aby uzdravil chor as tvojho tela. Ke sa ena dotkla okraja Jeiovho rcha, Jei poctil, e z neho vyla sila a sptal sa: Kto sa ma dotkol? Tto sila aj teraz vychdza z Jeia a dotka sa mnohch z vs. Len otvor svoje srdce a c ju. Viem, mj Pane, e odpoved na nae modlitby. Nevieme, akm spsobom ns uzdrav. Ale som si ist, e ns uzdravuje. Chcem sa ti, Pane, poakova, e ns uzdravuje. Nech vo vetkch ns zaiari tvoja slva, aby sme o tebe mohli vydva svedectvo pred inmi, e ty si n Boh a n Spasite. Amen.

Sviatos pomazania chorch

Budeme pokraova v tme o telesnom uzdraven a dm vm niekoko pokynov, ktor sa tkaj sluby telesnho uzdravovania. Ke nm Cirkev odovzdala nov obraz pomazania chorch, meme poveda, e sa plne zmenilo ponmanie tejto sviatosti oproti minulosti. Do Koncilu sa tto sviatos nazvala sviatosou poslednho pomazania, lebo mala by vysluhovan uom, ktor prechdzaj z tohto sveta do inho sveta, z tohto asu do venosti. Bola to sviatos, ktor mala chrni a posilova loveka v poslednch hodinch jeho ivota. Po reforme tohto obradu sviatos dostala aj nov nzov, a to sviatos pomazania chorch. Cieom tejto sviatosti je skr uzdravi chorch ud. Je to sviatos uzdravenia, a nie sviatos prechodu z tohto sveta do venosti.

Obrad sviatosti pomazania chorch

Ak s najvraznejie charakteristiky tohto novho obradu sviatosti pomazania chorch?

Sviatos celho spoloenstva

Sviatos pomazania chorch je sviatosou celho spoloenstva. Preto sa odpora, aby posledn pomazanie nevysluhoval kaz sm, ale aby ho sprevdzal aj lekr, zdravotn sestry a vetci t, ktor sa staraj o chorho. Toto je vemi dleit aspekt sviatosti, lebo vidme, e Cirkev do tohto obradu zapja nielen oficilneho vysluho-vatea, ale vetkch tch, ktor pomhaj chormu loveku uzdravi sa. Rd by som povedal nieo vemi dleit tm, ktor s zapojen do zdravotnej starostlivosti, teda lekrom, psycholgom alebo psychiatrom, zdravotnm sestrm a oetrovateom. Je vemi dleit, aby poiadali o pomazanie svojej profesie, aby ich prca bola nielen svetskou, profnnou zleitosou, ale aby sa stala duchovnm povolanm. Myslm si, e dnes to budeme mc urobi pomocou pecilnej modlitby na konci tejto prednky.

Skutky lsky
aliu krsnu vlastnos sviatosti pomazania chorch mono vyjadri takto: Tto sviatos nespova iba v pomazan loveka olejom, ale jej sasou je kad skutok lsky, prejaven chormu loveku, a kad starostlivos o neho. Tu meme hovori o rozren sviatosti. Sviatos dosahuje vrchol vtedy, ke kaz ako oficilny vysluhovate Cirkvi pomae olejom chorho loveka. Ale toto je len vyvrcholenie celej sviatosti. Sviatos musia predchdza a musia po nej nasledova prejavy lsky, prejaven chormu loveku. Ako viete, tto sviatos mono prija viackrt, ak sa chor zotav a neskr znova ochorie. Neviem, i je to zvykom tu u vs, ale v niektorch krajinch, aj na Malte, sa zvykne vysli sviatos pomazania chorch poas duchovnch cvien. Sviatos sa vysluhuje tm, ktor s vne chor alebo tm, ktor u dosiahli urit vek, napr. od 65 rokov, lebo vek sm o sebe u predpoklad monos vyslenia tejto sviatosti.

Nasledovanie Krista
Rd by som vs upozornil na jednu dleit skutonos. Kad uzdravenie m jeden jedin cie. M vies k nasledovaniu Krista. Jei neuzdravuje len preto, aby uzdravoval. Uzdravuje preto, aby sa ho lovek po svojom uzdraven rozhodol nasledova. Pokia uzdraven lovek nenasleduje Jeia, uzdravenie nie je pln. Lebo nie je to telesn uzdravenie, ktor prina do due loveka pokoj a rados, ale rozhodnutie nasledova Jeia Krista.

Ak vs bol nejak as vho tela a trpte, hovorievate: Ak sa uzdravm, budem ten najastnej lovek na svete. - Bol by som najastnejm lovekom na svete, keby sa mi uzdravila noha." Lene kok udia s medzi nami, ktor maj zdrav ruky aj nohy, a pritom nie s najastnejmi umi na svete?! Rados do ivota nm neprina uzdravenie - to by bola iba doasn rados - ale nasledovanie Jeia Krista a plnenie jeho vle.
Uzdravenie eny trpiacej na krvotok

Evanjelista Marek hovor o uzdraven eny, ktor sa dotkla Jeiovch iat a bola uzdraven (prov. Mk 5,25 a nai). Bola tam aj ist ena, ktor mala dvans rokov krvotok. Vea vystla od mnohch lekrov a minula cel majetok, ale ni jej nepomohlo, btf bolo jej vdy horie. Ke sa dopoula o Jeiovi, prila v zstupe zozadu a dotkla sa jeho iat. Povedala si toti: Ak sa dotknem o len jeho odevu, ozdraviem. "A hne prestala krvca a poctila v tele, e je z choroby vylieen. Tu sa stretvame s uzdravenm, s vekm uzdravenm eny, ktor akala na toto uzdravenie u dvans rokov. Ale to nesta. Je hne poznal, e z neho vyla sila. Obrtil sa k zstupu a sptal sa: Kto sa to dotkol mojich iat?"Jei hovor, e enu uzdravila sila. Jeho uenci mu vraveli: Vid, e sa na teba tla zstup, a pta sa: Kto sa ma dotkol.^ Ako vidte, osoba, ktor sa uzdrav, nemus by pri Jeiovi najbliie. O spsobe, ako koho uzdrav, rozhodne Jei sm poda originlneho plnu, ktor m s kadm z ns. Ale on sa obzeral, chcel vidie t, o to urobila. ena, vediac, o sa s ou stalo, prila so strachom a chvenm, padla pred neho a povedala mu cel pravdu. Jei iada enu, aby vydala svedectvo o svojom uzdraven. Jei iada enu, aby pred vetkmi prtomnmi dosvedila, e ju uzdravil on. ena prila so strachom a chvenm. Niet na tom ni zvltne, lebo aj vy sa chvejete a trasiete, ke si mte zobra do rk mikrofn a vyda svedectvo. Je to plne prirodzen, ve svedi o Jeiovi je vek vec. Ak svedte, zavzujete sa pred vetkmi tmi, ktor vs povaj. A Jei jej povedal: Dcra, tvoja viera a uzdravila. Cho v pokoji a bu uzdraven zo svojej choroby." A teraz vm polom jednu otzku: Uzdravil ju Jei a teraz, alebo bola uzdraven u predtm, ne jej toto povedal? V Biblii sa pe: Dcra, tvoja viera a uzdravila. Cho v pokoji a bu uzdraven zo svojej choroby. "V 29. veri tame, e bola uzdraven zo svojej choroby. Bola teda uzdraven zo svojej choroby u predtm, ako vydala svedectvo, alebo a po vydan svedectva? Predtm, ako vydala svedectvo, bola uzdraven len zo svojej choroby. Ale po vydan svedectva sa stala slobodnm lovekom. Jej sloboda nezasahuje iba jej fyzick telo, ale cel jej osobnos. Preto nabrala odvahu vystpi pred inmi a prizna sa: Ja som sa ho dotkla." Vidte, ak je dleit prija Jeia ako toho, ktor ns uzdravuje. Preto som povedal, e cieom uzdravenia nie je uzdravenie samo o sebe, ale nasledovanie Krista a vydvanie svedectva o tom, e Jei je Pn.
Uzdravenie chorho pri rybnku

U Jna sa stretvame s uzdravenm chorho pri betsatskom rybnku (prov. Jn 5,1-16.) pozrime sa, o sa udialo pri tomto zzraku. Potom boli idovsk sviatky a Jei vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovej brne

je rybnk, hebrejsky zvan Betsata, a pri om p stporad. V nich lealo mnostvo chorch, slepch, chromch a ochrnutch. Bol tam aj ist lovek, chor u tridsaosem rokov. Ke ho tam videl Jei lea a zvedel, e je u dlho chor, povedal mu: Chce ozdravie?" Chor mu odpovedal: Pane, nemm loveka, o by ma spustil do rybnka, ke sa zvri voda. A km sa ta sm dostanem, in ma predde. "Jei mu vravel: Vsta, vezmi si lko a cho!" A ten lovek hne ozdravel, vzal si lko a chodil. Tu sa stretvame so skutonm zzrakom uzdravenia mua, ktor bol chor tridsaosem rokov. Do tohto okamihu bolo uzdraven iba jeho telo. Teda jeho uzdravenie ete nebolo pln. Pozrime sa, o sa dialo alej. No v ten de bola sobota, preto idia hovorili uzdravenmu: Je sobota, nesmie nosi lko!" Ale on im odvetil: Ten, o ma uzdravil, mi povedal: Vezmi si lko a cho!" Pre tohto chorho bol Jei iba obyajnm muom, ktor ho uzdravil. Nepoznal ho, a preto sa s nm opravdivo ani nestretol. idia sa ho sptali: A kto je ten lovek, o ti povedal: Vezmi a chod?"
Uzdraven nevedel kto je to, lebo Jei sa vzdialil spomedzi zstupu, o sa ziiel na tom mieste. Jei sa vzdialil a tm nedal monos uzdravenmu, aby sa s nm stretol. Uzdraven vedel, e u nie je ochrnut, ale s Jeiom sa nestretol. Je dleit uvedomi si, e Jei nerob zzrak poloviato, aby ho nedotiahol do konca. Preto sa sm ujma iniciatvy a ide vyhada uzdravenho loveka. Ide do chrmu, aby sa s nm stretol. Neskr ho Jei naiel v chrme a povedal mu: Ha, ozdravel si, u nehre, aby a nepostihlo nieo horie. "Jei sa mu predstavuje ako Spasite. Nielen ako lekr, ktor ho uzdravil, ale ako Spasite. A ten lovek iel poveda idom, e ho to Jei uzdravil. Ako vidte, uzdraven potreboval vedie, e ho uzdravil Jei. Lebo uzdravenie bez evanjelizcie je iba magickm uzdravenm. A preto je vemi dleit neoddeova evanjelizciu od uzdravenia. Jei posielal apotolov, aby ohlasovali evanjelium, uzdravovali a oslobodzovali od zlch duchov. Nikdy im nepovedal: Chote a uzdravujte!, ale vdy hovoril: Chote, ohlasujte a uzdravujte!

Povolanie k slube uzdravovania

Pn kadho z ns povolva k slube uzdravovania. Vetci sme zranen uzdravovatelia, lebo kad z ns sa potrebuje uzdravi. Ale Pn kadho vol, aby sa modlil za uzdravenie inch ud. Vol manelky, aby sa modlili za uzdravenie svojich manelov, vol manelov, aby sa modlili za uzdravenie svojich maneliek. Vol matky a otcov, aby sa modlili za uzdravenie svojich det. A vol synov a dcry, aby sa modlili za uzdravenie svojich rodiov. Tieto modlitby s vemi inn, lebo vychdzaj z lsky. Medzi nami sa mu vyskytova udia, ktor maj osobn charizmu uzdravovania. Pn tchto ud astejie pouva na slubu uzdravenia ako ostatnch. Ale je ist, e vetci sa meme dosta do situcie, ke ctime, e sa mme modli za uzdravenie niekoho.

Vhovorky
Mnoh udia sa boja modli za inch. Dvody mu by rozlin a povieme si ich

niekoko. Niektor hovoria: Nebudem sa modli za uzdravenie, lebo moje modlitby neboli v minulosti vypout a preto nebud ani teraz," My nemusme vidie vsledky naich modlitieb. Kedykovek slim ome spojen s modlitbou za uzdravenie, hovorm prtomnm toto: Budem sa modli za vae uzdravenie. Ak sa uzdravte, chvte Pna. Ak sa neuzdravte, to nie je moja vec. Riete si to s Pnom! Ja sa budem za vs iba modli. Ale ja nie som ten, ktor vs uzdrav." Ke sa modlte, neiadajte vsledky. Iba sa modlite, majte vieru a bute pln lsky. aliu akos me niekto vyjadri takto: Ja sa neodvaujem modli za uzdravenie inch, lebo Boh uzdravuje iba prostrednctvom svtch." Ale to nie je pravda, lebo Boh neuzdravuje skrze tvoju svtos, ale uzdravuje svojou mocou. Svtos nie je nevyhnutnou

podmienkou uzdravenia. al hovoria: Nebudem sa za teba modli, lebo tvoja choroba je prli vna." Akoby Boh uzdravoval iba ahk prpady. To, o je nemon pre vs, nie je nemon pre Boha. Nepozerajte sa na vnos choroby na zklade svojich schopnost a svojej moci, ale v Boom svetle. In zasa hovoria: Nebudem sa modli, lebo tto choroba nie je vna. Nechcite odo ma, aby som sa za vs modlil, ke vs bol iba zub." Aj ke choroba nie je vna, to ete neznamen, eby si Pn nevedel poradi s ahkmi chorobami. Inokedy me zaznie tto nmietka: Nemem sa modli, lebo nemm as." A to je vek pokuenie. Ako keby bolo treba vea asu na to, aby sme pohli Boha k uzdraveniu niekoho.
Sksenos s modlitbou za uzdravenie

o sa tohto tka, Pn mi raz utedril jednu vemi uiton lekciu. Pred niekokmi rokmi som viedol podobn seminr na Siclii. Ako ste si to mohli vimn aj tu, asto nemm dostatok asu na okovek. Stalo sa, e vo vedajej dedine bol pohreb matky jednej astnky seminra, ktor trvala na tom, aby som iel aj ja na pohreb. A tak som vo svojom vonom ase iiel na pohreb. Potom som sa vak musel ponha, lebo po pohrebe som mal aliu prednku. Po svtej omi som sa ponhal do exercinho domu na prednku, ke prila za mnou jedna ena so svojou 14-ronou dcrou. Povedala mi: Prosm vs, pomodlite sa za moju dcru." Bol som dos nervzny, lebo som vedel, e u aj tak mekm. A tak som povedal ene: utujem, ale nemm as. Skutone sa vemi ponham, lebo onedlho zanam prednku. " Ale ena vemi naliehala a to ma ete viac znervzovalo. Aby som sa jej zbavil, poloil som svoju ruku na hlavu dievaa a povedal som vemi krtku modlitbu - mem vs uisti, e v nej nebola ani viera ani lska - a odiiel som. Na druh de som znova zbadal tto enu na seminri. Nebola astnkou seminra, ale ke som ju zbadal, znova som znervznel. Povedal som si: Tto ena ma prenasleduje vade, kam sa pohnem." Ale prila len preto, aby sa poakovala Bohu a chvlila ho za kompletn uzdravenie svojej dcry. Dcra sa uzdravila z choroby, ktorej prinu lekri nemohli objavi a nedokzali ju ani liei. Pri tej prleitosti Pn uzdravil skr ma ako dievatko. Vemi vea som sa nauil z tej krtkej modlitby bez viery a lsky. Pn mi vtedy povedal: Ja uzdravujem. Nepotrebujem as. Potrebujem len to, aby si mi bol k dispozcii." Posledn akos mono vyjadri slovami: Ako sa mem modli, ke ja sm som stle chor?" m viac budete myslie na uzdravenie inch, tm skr sa uzdravte vy. Snate sa sstredi na problmy inch, nie na svoje. Ak sa sstredte na problmy inch, vy sami sa uzdravte. Je to ako s lskou. Ak sa nectite by milovan, namiesto toho, aby ste hadali ud, ktor by vs milovali, milujte vy! m vmi budete milova inch, tm budete otvorenej prija lsku inch. Svt Jn z Kra, vek mystik, hovor tieto prekrsne slov: Dvaj lsku tam, kde jej niet. A uvid, e ju tam objav."

Modlitba za zdravotnkov
Toto stretnutie zakonme modlitbou za vetkch tch, ktor pracuj v zdravotnctve a maj na staros zdravotn starostlivos o inch. Budeme sa modli za lekrov, psycholgov, psychiatrov, zdravotn sestry, oetrovateov a tudentov, ktor sa pripravuj na prcu v zdravotnctve. Teraz nemyslm na ud, ktor s v slube uzdravovania, ale na odbornkov,

ktorch Pn povolal do zdravotnctva a ktor im zveruje aj poslanie. Budeme sa za nich modli, aby im Pn dal nielen prirodzen inteligenciu a vedu, ktor potrebuj, ale aby ich obdaril aj mocou uzdravova. Som si ist, e Pn dva moc uzdravova predovetkm tm, ktor aj profesionlne pracuj v zdravotnctve. Je vemi dleit pomaza odbornkov v zdravotnctve, aby sme v tchto dleitch povolaniach mohli njs Jeia, ktor bude uzdravova prostrednctvom tchto bratov a sestier. Poprosm vetkch tch, ktorch sme spomnali, aby (ak chc) prili dopredu a aby sme sa mohli za nich spolone modli ako spoloenstvo. A ete poprosm, aby ku kadmu zdravotnkovi prili dvaja udia, nie viacer, ktor ho poznaj, a aby na nich vloili svoje ruky. Teda za kadm lovekom, za ktorho sa budeme modli, bud st dvaja udia a bud sa za nich modli. Mu to by priatelia, rodinn prslunci, lenovia spoloenstva. Polote svoje ruky na plecia tch, za ktorch sa ideme modli. Vkladanie rk m pecilny vznam. To znamen, e lovek, na ktorho vkladme ruky, cti podporu spoloenstva. Tm hovorme: Nejdem sa modli sm, ale modlm sa pomocou celho spoloenstva. Vetci ostatn sa teraz sstredia na modlitbu za tchto naich bratov a sestier. Mj Pane, v tejto chvli ty kladie svoje ruky na prtomnch bratov a sestry. Ni v ich ivote sa nestalo len preto, e sa to muselo sta. Vetko, mj Pane, je sasou originlneho plnu, ktor m s kadm jednm z ns. Ak a Pn povolal do sluby v zdravotnctve, to znamen, e Pn m s tebou pln. Pn a chce posilni svojou uzdravujcou mocou, aby si mohol by sluobnkom inch. Mj Pane, ty pozn vetkch tchto ud. Ani jeden z nich nie je pre teba len slom. Mj Pane, ty ich vetkch pozn po mene. A ke si ich stvoril, kadmu z nich si dal pln. Pln, aby sa stali evanjeliztormi medzi umi. akujem ti za kadho z nich, a to z dvoch dvodov. akujem ti, e s tvojimi synmi a dcrami. akujem ti, e ich miluje. akujem ti aj za to, e sa s tebou stretli vo svojom ivote. A to je ten najv dar, ktor si im dal. To je najv dar, ktor si dal kadmu jednmu z nich. Nali poklad na poli. Chcem ti za nich akova aj z druhho dvodu, e si ich povolal, aby sa stali odbornkmi v zdravotnctve. Mj Pane, mnoh odbornci a, ia, nepoznaj. A preto nemaj ni in, o by mohli da svojim pacientom, iba lieky. Nemaj im o da, iba udsk liebu. Ale tto udia im mu da ovea viac. Mj Pane, oni mu da svojim pacientom teba. A mu sa s nimi podeli o ten najv dar svojho ivota, o Jeia Krista. A preto a, mj Pane, prosm, aby si pomazal ich povolanie. Poma ich myse, poma nstroje, ktor pouvaj. Poma knihy, ktor pouvaj na tdium. Poma nemocnice, v ktorch pracuj. Poma ich povolanie, mj Pane, aby ich povolanie neostalo iba niem udskm, ale aby sa stalo duchovnm. Daj, aby vo svojich pacientoch nevideli iba slo, ale teba, ktor ich pros o pomoc. Teba, chorho, ktor potrebuje ich starostlivos. Mj Pane, napl ich vekou lskou ku kadmu loveku, o ktorho sa staraj. Nech uzdravuj nielen medicnou, ale lskou. Mj Pane, obdar kadho z nich charizmou modli sa za svojich pacientov, aby kadho z nich kldli do tvojich rk a aby sa uzdravovac proces, ktor zaali oni, zavil u teba. Mj Pane Jeiu, nech kad z nich v tejto chvli pocti na svojich pleciach tvoju ruku. Nech kad z nich cti, ako do nich pretek a ako ich prenik tvoja lska a moc. Mj Pane Jeiu, ponkame ti ich vetkch. Daj, aby sa dnes tto bratia a sestry stali novmi umi. Daj, aby poctili, e si ich posilnil tvojm Duchom a aby mohli nielen uzdravova svojich pacientov,

ale aby ich privdzali k nasledovaniu teba. Na tejto ceste ich obdar plnm a pravm uzdravenm. Teraz ich, mj Pane, kladieme do tvojich rk a prosm a, aby si kadmu z nich dal scitn srdce, cez ktor poteie do sdc ich pacientov tvoja lska. akujem ti, mj Pane. My vieme, e vypouje nau modlitbu. akujeme ti a chvlime a. Amen.

Synergia chariziem
Teraz ete posledn nvody, ktor sa tkaj sluby uzdravovania. V modlitbe za uzdravenie sa asto stretvame s javom, ktor nazvame synergiou chariziem. V prvom rade treba poveda, e slubu uzdravenia nikdy nevykonva iba jeden lovek, ale vdy viacero osb. Preo? Lebo poas modlitby je asto potrebn dar rozliovania, ale s potrebn aj udia s inmi charizmami. To neznamen, e lovek, ktorho Duch vystrojil slubou uzdravovania, mus ma vetky potrebn charizmy. K charizmm, ktor s potrebn poas sluby uzdravovania, patria nasledovn:

Prirodzen vedy
Povedali sme si, e prirodzen vedy s darom, ktor s poas sluby uzdravovania vemi dleit, aj ke nie vslovne nutn. Je pravda, e loveka uzdravuje Boh, ale je to in, ak sa osoba, ktor vedie modlitbu, riadi aj uritmi psychologickmi alebo zdravotnckymi princpmi. Me sa sta, e poas sluby uzdravovania niekto z prtomnch utrp vntorn zranenie. udia, ktor ved modlitby za uzdravenie, sa niekedy mu sprva vemi tvrdo, mu nieo poveda, o inch zran, mu vyvola pochybnos, i m dostatok viery. Preto je vemi dleit, aby pri modlitbch za uzdravenie bola prtomn osoba, ktor m zklady teolgie i psycholgie. Vetko to me by pomocou pri modlitbe. Teraz pristpime k nadprirodzenm darom, ktor sa vyskytuj poas modlitby za uzdravenie. Jednm z prvoradch darov je dar jazykov. Dar jazykov meme chpa rozline.

Dar jazykov
Dar jazykov meme chpa tak, ako ho chpal Luk. Ke po zoslan Ducha Svtho uenci zili z hornej siene, zaali hovori rozlinmi jazykmi. udia z rozlinch nrodov, ktor boli v Jeruzaleme, ich pouli hovori vo svojom vlastnom jazyku. Tento dar jazykov sa li od daru jazykov, ako ho bene chpeme. To znamen, e hovorm po anglicky, ale vy vetci ma rozumiete tak, ako keby som hovoril vam jazykom. Ak sa vyskytne nieo takhoto, ide o zzrak. A je to jeden druh hovorenia v jazykoch. In druh hovorenia v jazykoch sa vyskytuje vtedy, ke vyslovujeme slabiky a uvedomujeme si, e hovorme inm jazykom, ktor neovldame. Ale Pn dovouje hovori inm jazykom, lebo sa v skupine nachdza osoba, ktorej Pn adresuje posolstvo prednesen mnou v inom jazyku. Aj tento druh hovorenia v jazykoch je zzrak. Potom je tret typ tohto daru, kde by sme namiesto vrazu hovorenie v jazykoch" mohli pouva skr vraz modlitba v jazykoch." V tomto dare nie je ni zzranho. Pri tomto dare vyslovujeme slabiky, ktor nemaj iaden vznam. Touto modlitbou vyjadrujeme, e sme ako mal deti, ktor nevedia, o poveda a ako sa modli. V tejto modlitbe sa odovzdvame do rk Ducha a stvame sa dieaom pred Pnom. Slabiky, ktor vyslovujem, nepochdzaj od Ducha, ale zo ma. Od Ducha pochdza iba postoj dieaa, ktor mi pomha odovzda sa do rk Ducha.

S touto modlitbou v jazykoch sa stretvame u Pavla v liste Korinanom a me by vemi uiton poas modlitby za uzdravenie, ale aj poas exorcizmu a modlitbe za oslobodenie. asto nevieme, ako sa mme modli. asto nevieme, za o sa modli. A preto sa poddme, odovzdme Bohu. Nieo podobn hovor Pavol v liste Rimanom. Je to modlitba Ducha a vemi krsna. Meme ju poui poas naej osobnej modlitby, ale aj ke sa modlme za inch alebo nad inmi. o hovor Pavol? Tak aj Duch prichdza na pomoc naej slabosti, lebo nevieme ani to, za o sa mme modli, ako treba; a sm Duch sa prihovra za ns nevyslovitenmi vzdychmi. A ten, ktor' skma srdcia, vie, po om Duch ti; e sa prihovra za svtch, ako sa pi Bohu (Rm 8, 26-27). o tu Pavol hovor? Hovor: Ste slab a preto neviete, ako sa mte modli. Neviete, za o sa mte modli, lebo nepoznte Boiu myse. o urobte? Dovote Duchu, aby sa on modlil vo vs. Zavolajte Ducha, ktor je v tebe, a povedz mu: Duchu, ja neviem, ako sa modli, a preto pozvam teba, aby si sa ty modlil vo mne. Pozvam a, aby si ty prosil Otca, eby mi dal vedie, m ma chce obdari." A ja sa iba v tichosti snam pova Ducha, ktor vo mne vol: Abba! Ote! Toto m zrejme na mysli Pavol, ke hovor, e Duch sa za ns prihovra nevyslovitenmi vzdychmi. Ke sa teda modlme v jazykoch, modlme sa pod priamym vedenm Ducha. Poas modlitby v jazykoch vemi asto dokeme rozli, o od ns Pn iada. asto to zakam pri modlitbch exorcizmu, ke sa dostvame do bodu, z ktorho sa nevieme pohn alej. lovek je akoby zablokovan. Vtedy nastal as, aby sme sa modlili v jazykoch a aby sme dovolili Duchu, aby ns viedol tam, kam on chce, a aby viedol aj modlitbu tam, kam chce. Modlitba v jazykoch je teda vemi dleitm darom v slube uzdravovania. asto sa stva, e sa modlte nad nejakm lovekom a ostatn sa modlia v jazykoch.

Dar proroctva
alm vemi dleitm darom pri modlitbe za uzdravenie je dar proroctva. O proroctve hovorme vtedy, ke Boh prehovor a povie vm nieo o loveku, za ktorho sa modlte. Proroctvo sa vemi li od predpovedania budcnosti. Pri predpovedan budcnosti sa pouvaj rituly, pri ktorch sa vyvolva budcnos. Pri proroctve Boh sm vstupuje do vho ivota a nieo vm hovor. V prpade proroctva v mnohch prpadoch nejde o pohad do budcnosti, ale skr o povzbudenie. Napr. jeden astnk modlitbovho stretnutia povie: Vnmam, e Pn tejto osobe hovor, aby niekomu odpustila, komu odpusti doteraz nevedela." Ako vidte, toto posolstvo nem ni spolon s predpovedanm budcnosti. Tu len zasahuje Boh, aby lovek lepie pochopil, o od neho Boh chce.

Slovo poznania
Potom mme aliu charizmu, a to je slovo poznania. Ke ste boli na modlitbch za uzdravovanie, mono ste pouli od loveka, ktor sa modlil, takto slov: Vnmam, e Pn niekoho uzdravuje z rakoviny." Toto nazvame slovom poznania. Slovo sa vemi li od charizmy tania v srdci, s ktorou sa asto stretvame poas duchovnho vedenia. Ak sa duchovn vedenie kon skutone pod vedenm Ducha, duchovn vodca doke preta v srdci vedenho to, o om sa vedenmu len vemi ako hovor. Toto znamen ta niekomu v srdci. Je to charizma, ktor Pn dva v uritom ase najm duchovnm vodcom, aby ou pomhali a slili vedenmu. Slovo poznania je nieo in. Slovo poznania sa prejavuje silnm pocitom, vntornm nutkanm poveda loveku, ktor vedie modlitby, nieo, o sa v danej chvli prve odohrva.

Ak osoba, ktor m tto charizmu, cti, o sa v danej chvli prve deje, vyslov slovo poznania, to ete neznamen, e toto slovo poznania skutone pochdza od Ducha. Me sa sta, e slovo poznania nepochdza od Ducha, ale je vplodom fantzie loveka. lovek, ktor vedie modlitbu za uzdravenie, me potvrdi, i dan slovo poznania pochdza z fantzie alebo od Ducha, ak sa urit skutonosti potvrdia alebo nepotvrdia. Pre vedceho modlitby je to jedna z najach chariziem, lebo vyaduje urobi krok vo viere. Ak pouvate tto charizmu, vdy ju sprevdza aj riziko. Je to vdy riziko, lebo to, o hovorme, asto nepochdza od Boha, ale iba od vs. Ale v tej chvli to neviete. Ak by ste slovo poznania nepovedali, mohli by ste zablokova prd lsky, ktor Boh vylieva na spoloenstvo. Je to naozaj charizma, ktor vs u umiera sebe sammu. Je to ako kranie po vode.

Charizma rozliovania
alou dleitou charizmou je charizma rozliovania duchov. Ke vediete modlitbu za uzdravenie, treba vedie, e nie je potrebn, aby boli prtomn vetky osoby, ktor maj vetky charizmy, ktor sme vymenovali. Ak ich vak mme, mu by vemi uiton pri slube uzdravovania. Charizma, ktor je vemi uiton, je charizma rozliovania duchov. o to znamen? Znamen to napr. rozli, i tto brka pochdza od Ducha Svtho alebo od zlho ducha alebo jej priny s celkom prirodzen. Poas modlitby za uzdravenie tto charizmu vemi asto potrebujeme, najm ak lovek, za ktorho sa modlme, nejakm spsobom reaguje na modlitby, ktor za neho predname. Obas sa stretvame s tm, e osoba, za ktor sa modlme, reaguje na modlitbu vemi zvltnym spsobom, napr. upadne do tranzu. Mnoh udia, ktor vidia niekoho v tranze, okamite vyhlsia, e je to pod vplyvom zlho ducha. Alebo si myslia, e prve preva nejak mystick zitok. al si myslia, e je to psychickho pvodu. V danej chvli je dleit rozli, i ide o psobenie Ducha Svtho, o psobenie zlho ducha, alebo i takto reaguje psychika. Teraz chpeme, ak je dleit ma charizmu rozliovania duchov. Tto charizma nie je asto najsilnejia u loveka, ktor vedie modlitby. Pn ju obas dva loveku, ktor mu len pomha. Ke sa modlm za oslobodenie alebo vykonvam exorcizmus, mm pochybnosti, i zl duch odiiel alebo i ete ostva. Vtedy vemi oceujem charizmu inch ud, ktor s pri mne, ktor mi v danej chvli s istotou povedia: Pokrauj v modlitbe, lebo ete je tu!" alebo: Teraz sa zastav, lebo me tejto osobe, psychicky pokodi." Preto musme vyuva tieto charizmy, ktor Duch dva rozlinm uom, ktor mu pomc pri modlitbe za uzdravenie. Dar rozliovania, o ktorom hovorme, me ma viacero podb. Me s o prirodzen rozliovanie, ktorho zdrojom je zdrav rozum. Niekedy sta ovlda niekoko zkladnch psychologickch princpov, aby sme dokzali rozli, o sa okolo ns deje. Niekedy to me by len krza, ktorou lovek prechdza, a ni viac. Tomuto daru hovorme prirodzen rozliovanie. alm druhom je doktrinlne rozliovanie. lovek, ktor m tento dar rozliovania, doke potvrdi, i to, o sa deje, je v slade s Bom slovom a i jeho zkladom je Boie slovo. Ak vidte, e to, o sa deje okolo vs, nem absoltne ni spolon s tm, o Jei hovor v Biblii, vtedy mete hne rozli, e to, o sa deje, nepochdza od Pna. Ak za mnou prde napr. nejak ena a povie mi, e sa jej zjavila Panna Mria, ktor jej povedala vea vec proti jej biskupovi, okamite mem rozli, e toto zjavenie nepochdza od Pna. Tomuto sa hovor doktrinlne rozliovanie, lebo tzv. zjavenie nemalo zklad v Boom slove.

 alm typom rozliovania je osobn alebo komunitn rozliovanie, rozliovanie v spoloenstve. O osobnom rozliovan hovorme vtedy, ke osoba sama dospeje k uritmu zveru, o Boh chce v uritej konkrtnej situcii. Komunitn rozliovanie sa uskutouje vtedy, ke sa zde cel spoloenstvo, aby rozliovalo. Potom jestvuje aj charizmatick rozliovanie, ke rozliujeme prostrednctvom citov a hnut, ktor pochdzaj od Ducha. Toto rozliovanie zvykne sprevdza slovo poznania. Dar rozliovania potrebujeme v rznych prpadoch, ale najm v tom pecifickom prpade, ke osoba upadne akoby do mdloby v Duchu Svtom, ke preva spoinutie v Duchu Svtom." Neviem, nakoko je rozren tento dar vo vaich modlitbovch skupinch, ale u ns na Malte je vemi ast. Prejavuje sa to tak, e udia pri modlitbe jednoducho padn na zem. Pri pde si neublia, plne si uvedomuj, o sa okolo nich deje, ale strcaj energiu a vo svojich svaloch nemaj silu, aby vstali a reagovali. Ak sa stane takto prpad, je vemi dleit rozli, i ide o spoinutie v Duchu. Tento jav asto nem ni do inenia s duchovnm zitkom. Vo vine prpadov je to len psychologick jav, pri ktorom je osoba tak preniknut citmi, e im nedoke telesne odola. Na tomto jave nie je ni zlho. Ak sa takto nieo stane, nemali by sme nti tchto ud postavi sa na nohy, lebo to nikomu nekod, jedine to me trocha upta pozornos spoloenstva. Vo vine prpadov ide len o psychologick zleitos. Ale vyskytuj sa aj tak prpady - a tu je potrebn charizma rozlenia - ke takto mdloba nemus pochdza od Ducha, ale me ju spsobi aj zl duch. Stva sa e niekedy osoba upadne skutone pod vplyvom Ducha, ktor v nej psob a mete by svedkami toho, e sa skutone uzdravila. Ke nejak osoba padne na zem, asto vidm, ako sa okolo nej zbehn udia a zan sa za u modli. Myslm si, e je lepie takchto ud necha samch, aby ich poas tejto osobnej sksenosti s Pnom prenikala jeho lska. Takto sa treba zachova, ke ide o autentick spoinutie v Duchu. Vyskytuje sa vak aj in prpad, ke odpoinok nepochdza od Ducha Svtho, ale od zlho ducha. Vtedy vidme, e lovek leiaci na zemi nie je v pokoji, je vemi rozruen. V takomto prpade sa zl duch poka loveka znepokoji alebo mu spsobi boles. Vidte, e je potrebn rozlenie, aby ste zistili, o sa deje, aby ste dokzali rozli, i je to od Ducha Svtho, i od zlho ducha alebo i ide o duchovn zitok.

Podmienky
Poas modlitieb za uzdravovanie je potrebn vytvori priazniv podmienky.

Jednota s Cirkvou
Modlitba za uzdravenie mus by v slade s Cirkvou. Autentickos osoby, ktor kon modlitby za uzdravenie, spoznte poda toho, i je poslun voi cirkevnej autorite.
Prklad psychologiky

Ke som raz bol na Siclii, zavolali ma k jednej psychologike, ktor poas modlitieb tala v mysliach a srdciach ud, aby som rozlil, i tto ena kon pod vplyvom Ducha Svtho alebo zlho ducha. Skupina chcela vedie, i mu tto osobu necha alej modli sa za uzdravenie. K zveru som dospel vemi jednoducho. Odporuil som lenom spoloenstva, aby povedali tejto ene, nech sa es mesiacov nemodl za uzdravenie inch. A ona okamite poslchla. To bol pre ma jasn dkaz, e to, o robila, pochdzalo od Ducha Svtho. Zl duch vm

toti nikdy nebude odpora poslunos. Autentickos osoby mono asto odska jedine poslunosou.
Pter Po

Myslm, e vetci ste poznali stigmatizovanho ptra Pia z Foggie. Vetky javy, ktor sa diali okolo neho, mnohch ud vyruovali a znepokojovali. A ako sa to u stva, najviac bol znepokojen Vatikn, ktor zakzal ptrovi Piovi sli svt ome pre verejnos, spoveda a prijma ud. Viete si predstavi, ak utrpenie musel preva tento Bo mu, ke bol takto verejne potrestan. Ale pter Pio poslchol a to bol dkaz jeho pravosti. Pri inej prleitosti ma zavolali, aby som rozlil prpad jednej eny, ktor o sebe tvrdila, e je Boia ena.
Skka pravost

Tto ena odovzdvala uom posolstv a pomhala im pomocou automatickho psma. Bol som si viac ne ist, e tto vec nepochdza od Boha. Pochdzala od duchovnho sprievodcu, o ktorom ona sama tvrdila, e ju vedie. Nikoho sa mi vak nepodarilo presvedi, lebo tto enu vetci povaovali za svticu. Videli ju kad de na svtej omi a svtom prijman, vea sa modlila a postila, a nikto mi neveril, e to, o rob, nepochdza od Boha, ale od zlho ducha. Farr bol vemi zmten a nevedel, o robi. Povedal som mu-. Cel prpad je vemi jednoduch. Povedzte ene, aby nedvala udom posolstv aspo jeden rok." ena sa vzbrila a ohovrala kaza pred vetkmi, ktorch stretla. A to bol jasn dkaz, jasn znamenie, e to, o robila, pochdzalo od zlho ducha. Ak nieo robme, je vemi dleit, aby sme to robili v jednote s Cirkvou.

Otvorenos Duchu
alej musme by vemi otvoren pre psobenie Ducha. Ke sa modlme za uzdravenie, mme zvyajne vetko dobre zorganizovan, poda presnej agendy. Vieme, o poviete chormu, vieme, za ak uzdravenie sa budeme modli, poznme aj techniku, ktor poas modlitby budeme pouva, mme presn asov rozvrh - vetko je zorganizovan. Sme ako chirurgovia, ktor sa dobre pripravili na chirurgick zsah. A pre chudka Ducha Svtho neostala iadna prca. Mus ns u len poslcha. Ale takto sa modlitba za uzdravenie nekon. Ak sa modlme za uzdravenie, musme by otvoren a plne odovzdan do rk Ducha Svtho. Modlitbu mus vies Duch Svt, a nie ja.

Radostn modlitba
Modlitba, ktor sprevdza modlitbu za uzdravenie, mus by pln radosti. Niekedy je hrozn pomha pri modlitbe za uzdravenie, ke tam mte samch smutnch svtch, lamentujcich prorokov, prednajcich sam chmrne proroctv a alospevy. Charizmatick modlitba je radostn, v Duchu. Ovocm Ducha, ako hovor Pavol v liste Galaanom, je rados. Sme radostn udia, lebo vieme, e stojme pred Otcom, ktor ns miluje. A vieme, e Otec ns vypouje. Mono nm ned presne to, o od neho chcem, ale urite ma vypouje a vstpi do akcie. Kedykovek sa modlm k Pnovi, vdy mu hovorm: Pane, som tvoj syn a syn neobre, syn uplatuje svoje nroky. A preto a neprosm, ale iadam ako syn."

Nekoprova techniky
V slube modlitby nesmieme koprova techniky inch uzdravovateov. Kad m svoj vlastn, originlny spsob hovorenia s Pnom. Spontnnos je ten najkraj postoj, s ktorm prichdzame pred Otca. ud neuzdravuje technika, ale lska, ktorou ich milujete. A preto, ke sa modlte k Otcovi, bute sammi sebou, nekoprujte nikoho. Ke sa modl za uzdravenie, Pn si pre tto slubu vybral teba, a nikoho inho.

Modlitba za uzdravenie
Myslm, e by sme mohli skoni a toto stretnutie zakonme modlitbou za uzdravenie. No nie za nae uzdravenie, ale niekoho, na kom nm zle. Osoba, za ktor sa budeme modli, nemus tu by fyzicky prtomn. Me to by niekto, koho mte doma. Nezle na tom, i sa chcete modli za telesn, vntorn alebo psychick uzdravenie. Dleit je, e v tejto chvli trocha zabudneme na svoje vlastn uzdravenie a sstredme sa na uzdravenie niekoho inho. V tejto chvli si a Pn vybral, aby si sa stal uzdravovateom niekoho inho. Zavri oi a dovo Duchu, aby ti pred tvoj duchovn zrak predviedol nejakho loveka. loveka, ktor potrebuje uzdravenie. Ak vidte pred sebou obraz nejakej osoby, to znamen, e to je ten, koho chce Pn teraz uzdravi. V tejto chvli si sa stal vyvolenm nstrojom v Boch rukch, ktor m nejakho loveka uzdravi. Predstav si, ako sa sna njs toho loveka, za ktorho sa chce modli. Mono vie, kde je, mono to nevie. Njdi ho, chy ho za ruku a povedz mu: Dovo mi, aby som a priviedol k Jeiovi." Ak tento lovek shlas, kraj s nm smerom k Jeiovi. Ak sa lovek zdrha, ak mu je ak poveda no, nechaj ho a cho k Jeiovi sm. Chy za ruku Jeia a prive Jeia k tomuto loveku. Teraz dovo Jeiovi, aby objal tohto loveka. Hodil si tohto loveka do ocenu lsky, ktorou ho Jei miluje. Mj Pane Jeiu, pre teba niet vzdialenost. Preto a prosm, aby moja modlitba zasiahla tohto loveka. Kdekovek sa teraz nachdza, dotkni sa ho. Mj Pane, dotkni sa tej oblasti jeho osobnosti, ktor potrebuje uzdravenie. Dotkni sa jeho duchovnej oblasti a daj tomuto loveku pocti, e a potrebuje. Mj Pane, dotkni sa jeho psychickej oblasti. Nech by jeho psychiku blokovalo okovek, uzdrav tto oblas. Ak vie, e tento lovek potrebuje uzdravenie nejakej konkrtnej asti tela, polo na to miesto svojho tela svoju ruku. Mj Pane, vrcne a prosm, uzdrav telo tohto loveka. Uzdrav jeho oi, uzdrav jeho krv, uzdrav jeho chrbticu, uzdrav rakovinu v jeho hrdle, uzdrav prenikav boles, ktor cti vo svojom aldku. Mj Pane, uzdrav ndor v prsnku, uzdrav chlapeka, ktor trp astmou, uzdrav enu, ktor ti po dieati. Mj Pane Jeiu, prosm a, aby si pokraoval a aby si ns aj naalej zahal svojm pokojom a vyrovnanosou. Pane, uzdrav siln boles hlavy, uzdrav dieatko, ktor je v nemocnici, uzdrav, mj Pane, srdce, a daj mu pravideln rytmus. Uzdrav, mj Pane, rakovinu peene, uzdrav artritdu eny, ktor neme riadne chodi. Pane, ja viem, e pova nae modlitby a e medzi nami rob zzraky. Pane, odovzdvam ti tohto loveka a akujem ti, e si ho uzdravil. akujem ti, mj Pane, e si svojim synom a dcram dal dar pokoja. Amen.

Prepustenie mtvych
Piatou dimenziou uzdravenia je uzdravenie mtvych a umierajcich. U prv de sme si povedali, e v niektorch prpadoch je potrebn uzdravenie mtvych, lebo niektor udia ostvaj priptan k tejto zemi, alebo my ostvame priptan k nim. Toto sa me vzahova na ud, ktor zomreli prirodzenou smrou, ale aj na tch, ktor zomreli poas dopravnej nehody alebo spchali samovradu. Meme hovori aj o deoch, ktor zomreli pri potrate, alebo ktor zomreli pri spontnnom potrate. V tejto svislosti meme hovori aj o domoch, v ktorch stra. Ako vidte, ide o tmu, ktor si vyaduje vea asu, aby sme ju mohli dkladne prebra. Kee ho toko nemme, poviem vm niekoko zkladnch informci, lebo nebudeme mc zachdza do prlinch podrobnost.

Smr loveka
Ke zomrie lovek, pre jeho blzkych nastane obdobie smtku. Toto obdobie je dleit, lebo musme njs nejak ventil, aby z ns vyli, aby sa z ns vyplavili vetky city, ktor sprevdzaj smr milovanch osb. Ak ns postihne smr milovanho loveka, je vemi dleit, aby sme nepotlali svoje city, mysliac si, e sme duchovne siln a na vke. Ke lovek strat milovan bytos, sna sa presvedi seba samho slovami: Chpem to. Napokon, mm vieru, a viem, e tto milovan bytos je s Kristom." A tak sa lovek sna potlai pla a vetky ostatn city. Ako to urite viete zo psycholgie, takto postoj loveku kod. Potlaenie citov me asto vies a k psychickm poruchm. Smtenie alebo oplakvanie milovanej osoby po jej smrti treba vak preva spolu s Jeiom. Smtenie me loveka vies a k zfalstvu alebo ho me vies k Jeiovi. Skste si predstavi, e Anna je mtva. Me to by tvoja matka, sestra alebo priateka. Pri oplakvan Anny sa sname vloi Annu do Jeiovch rk. Prosme Jeia, aby miloval Annu tak, ako Anna mala milova Jeia, km ete ila. Muste ma na pamti, e k mtvej osobe meme by ptan, meme by na u naviazan negatvne alebo pozitvne. Sme k nej priptan negatvne vtedy, ak sme pln strachu, hnevu alebo pocitu viny, kedykovek si na u spomenieme. Dm vm prklad.

Pocit viny za smr otca

Jedno mlad dieva, kedykovek si spomenulo na svojho mtveho otca, prevalo vdy pocity viny. Preo? Jej spomienka siaha do veku, ke mohla ma asi trns rokov. Pozerala televziu a otec na u nakrial, aby vypla televzor a ila spa. Neposlchla a bola na otca vemi nahnevan. Po nejakom ase, asi po polhodine i hodine, jej otec dostal infarkt a zomrel. Matka vtedy povedala dievau: Zabila si svojho otca." Urite to nebola ona, ktor zabila svojho otca. Lene tieto matkine slov sa natoko vryli do jej srdca, e kedykovek si pomyslela na svojho otca, vdy poctila aj vinu. V tomto prpade puto medzi dievaom a jej otcom bolo negatvne. Pozitvne puto vna do srdca loveka pokoj a rados. A teraz si polome otzku: Ako sa me dieva uzdravi z tohto zranenia? V prvom rade mus myslie na svojho otca, e je s Pnom a e jej odpa, a prija odpustenie od svojho otca. Pritom dovol svojmu otcovi, aby iiel v pokoji k Jeiovi a u ho viac k sebe negatvne neviae. Dieva sa mus obrti na Pna a poveda mu: Pane Jeiu, pokia bolo nieo, kvli omu sa mj otec na ma hneval, prosm a o odpustenie v jeho mene." A mus

prija odpustenie, ktor jej Jei ponka namiesto jej otca. A mus poprosi otca, aby rozviazal to negatvne puto, ktor ich spja. Kontakt s mtvymi nem ni spolonho s tm, o Boh zakazuje v Deuteronmiu. U vieme, e Psmo zakazuje akkovek druh dopytovania sa mtvych. Ale na druhej strane ns Biblia povzbudzuje, aby sme sa modlili za zosnulch a aby sme od nich prijmali ich modlitbu za ns. Nie je dovolen rozprva sa s naimi zosnulmi prostrednctvom mdi alebo na seansch. No ni nm nebrni, aby sme sa rozprvali s naimi drahmi zosnulmi bez toho, aby sme sa snaili zska nejak odpove. Ak napr. poviem svojmu nebohmu otcovi: Otec, odpus mi vetko, o som ti spsobila zl, km si il." To nie je dopytovanie mtvych. Ak poviem niektormu zosnulmu: Prosm a, pom mi v tomto problme, ktor neviem riei" - toto nie je nim inm, iba snahou o zjednotenie v Kristovom mystickom tele. Ako viete, sme jeden Bo ud, ktor putuje do zasbenej zeme. Lene niektor u do nej dorazili, u s v nebi, al s ete v stave oisovania, km sa definitvne nedostan do neba, a al s ete na ceste, ete len putuj k zasbenej zemi. Vetci spolu tvorme jeden ud. Jednota medzi nami a zosnulmi jestvuje, ale mus to by pozitvna jednota. Pn zakazuje, aby sme sa pomocou ritulov, seans a mdi rozprvali s naimi zosnulmi.

Uzdravenie rodokmeov
Vskumy Kea MacColla
Anglick psychiater, Ken MacColl, sa zaoberal uzdravovanm rodokmeov. Tento psychiater zistil, e na mnohch ud, ktor sa lieili na psychiatrii, neinkovala iadna terapia. Rozhodol sa, e preskma ich rodokme. V rodokmeoch objavil predkov, ktor zomreli za neobjasnench okolnost. Medzi nevyrieen prpady smrti treba pota ud, ktor spchali samovradu, zomreli poas autonehody alebo zmizli, take neboli riadne pochovan. MacColl zistil, e psychick porucha jeho pacientov bola asto spsoben nevyrieenou smrou niektorho z jeho predkov. Hoci nie je katolk, ale anglikn, zistil, e najinnejm prostriedkom uzdravenia tchto osb je Eucharistia. Hovor, e zo slvenia svtej ome, z Eucharistie, mono naerpa vetku silu na to, aby sme dokzali prepusti mtveho loveka, ie vloi ho do rk Pna Boha. Ken Mcoll sa asto stretol s tm, e mnoh prpady sa pomocou svtej ome a Eucharistie uzdravili. Zd sa, akoby mtvy predok klopal na dvere nejakho loveka, vo vine prpadov niektorho prbuznho, a prosil o pomoc, ale za predpokladu, e zomrel neprirodzenou smrou. A preto zistil, e je potrebn tto osobu da na poriadok, vloi ju do rk Pna. asto sa stvalo, e lovek, ktor v rodine trpel nejakou psychickou chorobou, sa zaal cti lepie, ke sa odslila oma za loveka, ktor v rodine spchal samovradu, alebo pohrebn oma za loveka, ktor zmizol. Ist as som spolupracoval s Kenom MacCollom. Priiel niekoko rz na Maltu a navtevovali sme spolu domy, v ktorch stra, alebo ud, ktor trpeli psychickmi chorobami. Mem vm poveda, e som videl vea zaujmavch a zvltnych vec.

Teologick otzky
Teraz budem vemi konkrtny. Nechcem tento problm riei prli detailne, lebo v terii tohto psychiatra sa vyskytuje vemi vea teologickch otzok, na ktor treba da odpove. Keby sme zachdzali hlboko do tejto problematiky, mohli by sme narazi na mnoho otzok, ktor teolgia ete nevyrieila. Aby sme boli teologicky pravdiv, povieme si niekoko

zkladnch informci. Ke lovek zomrie, ihne po svojej smrti sa od Boha dozvie, i dosiahol ven spsu alebo ven zatratenie. Medzi smrou a definitvnym posmrtnm stavom loveka je vak ete as", ak ho tak mono nazva. Zoberme si ako prklad diabla. Diabol u bol odsden do pekla a je v pekle. Ale do konca asov vyvja urit aktivity proti loveku. Na konci asov u nebude mc na neho psobi. Aj v svislosti s lovekom sa vynra mnoho otzok, ktor sa tkaj innosti loveka po smrti a do asu poslednho sdu. asto nedokeme vysvetli, preo v nejakom dome stra. Alebo si nevieme vysvetli, preo sa niektor due zjavuj a iadaj o modlitby. Toto s otzky, na ktor katolcka teolgia ete nedala odpove, lebo nemme iadne sksenosti s tm, o sa deje v ase medzi smrou a koncom vekov. Mme dve reality, as a venos. Ale medzi asom a venosou jestvuje nieo, o u nie je as, ale ete ani venos. V tomto stave" prebieha oistec, ale je vemi ak vysvetli, ako me oistec jestvova vo venosti a zrove by niem doasnm. Z filozofickho hadiska nedokeme vysvetli oistec, lebo venos nepozn kategriu asu ani priestoru. No na druhej strane je lnkom viery to, e oistec existuje. A preto hovorm, e v teolgii akoby sme tpali v tme, ke sa sname vysvetli stav" jestvujci medzi asom a venosou. A preto nevieme, o sa deje s umi, ktor u zomreli a zskali rozsudok o venej spse alebo venom zatraten, ale ktor ete stle maj nejak inn vzah k zemi a k udom na svete. Ale vidme, e mnoho ud, ktorch prina smrti je nevysvetliten, si iada uzdravenie, aby mohli spoin vo venom pokoji.
Konkrtne prpady

Bume vak konkrtni a polome si otzku, o robi? Ak njdete vo svojom rodokmeni loveka, ktor spchal samovradu, ktor zomrel pri nejakej nehode, napr. pri autonehode, ktor zmizol, teda nebol riadne pochovan, alebo ktor zomrel nhlou smrou, a pritom mte v rodine niekoho, kto je psychicky naruen, alebo poujete nejak zvuky, hlasy, (asto me s o halucinciu, ale v tomto prpade myslm na tie zvuky a hlasy, ktor s skuton), alebo si myslte, e vo vaom dome stra, alebo ctite prtomnos niekoho vo vaom dome, alebo poujete, akoby niekto klopal,... alebo okovek in, najlepie urobte, ak njdete kaza, vyrozprvate mu, o sa odohrva vo vs alebo vo vaom dome. Ak njdete vo svojom rodokmeni prpad nevyrieenej smrti, povedzte kazovi, aby za tohto loveka odslil svt omu. Ak je to mon, zastnite sa na tejto svtej omi aj vy sami, ale aj osoba, ktor je vo vaej rodine psychicky naruen. Tto svt omu prevajte tak, akoby to bola pohrebn alebo zmierna oma, najm ak lovek zomrel nhle a nemal as sa vyspoveda. Poas svtej ome sa snate robi to, o by mala urobi t osoba, pokia by ju nebola zastihla smr. Poproste Jeia, aby tto osobu obdaril svetlom a dal jej ven odpoinutie.

Slovo o potratoch
V tejto svislosti musm poveda niekoko slov o deoch, ktor zomreli pri myselnom alebo nechcenom potrate. Pamtajte si, e v oboch prpadoch, aj pri myselnom aj pri nezamanom potrate, ilo o vae diea, ktor mus by prijat do rodiny ako jej prvoplatn len.

Problm neprijatch det

Mnoho matiek radej nehovor o svojich deoch, ktor zomreli pri potrate, ako keby vbec neexistovali. Hovoria: Mm dve deti", ale v skutonosti m mono tyri deti. Aj diea, ktor zomrelo pri potrate v prvch tdoch svojho ivota, je osoba, a chce, aby ju jej rodina prijala. o robi, ak sa stretneme s takmito prpadmi? Obetova za toto diea svt omu, ako keby ilo o krstn omu. Je to vemi dleit, ale dajte tomuto dieatku meno. Nehovorte o om ako o potrate, ako o potratenom dieati, ale hovorte o chlapcovi, o dievatku, alebo o dieatku v nebi. Ak neviete, i to diea bolo chlapek alebo dievatko, na tom nezle, dajte mu meno, ak chcete, a vnmajte ho ako dieva alebo ako chlapca. Aj toto diea klope na vae dvere a chce, aby ste ho prijali za plnoprvneho lena rodiny. Dvod je vemi jasn: toto diea miluje svoju rodinu a chce sa za u modli. No jeho modlitba je zablokovan, lebo rodina ho neprijma ako svojho lena. Niekedy sa v rodine dej zaujmav veci, ktor sa vak vyrieia a potom, ke sa diea prijme za plnho lena rodiny. Poviem vm konkrtny prklad.
Znepokojenie u rodine

Raz ma navtvil jeden manelsk pr. Obaja manelia boli vemi rozruen, lebo v ich rodine sa stala jedna stran vec. Ich 19-ron dcra, ktor bola vemi inteligentn a plne normlna, zaala od istho asu vnma, e ju osi vyruuje. Raz v noci sa zobudila, vyla na strechu domu a vrhla sa dole na cestu. Hne ju zobrali do nemocnice a lekri si nevedeli vysvetli, preo nezomrela. Po absolvovan vetkch potrebnch procedr dieva zobrali k psychiatrovi, lebo si nevedeli vysvetli, preo sa to stalo. Ale ani psychiater to nechpal, lebo dieva sa javilo plne normlne. Rodiia dievaa prili za mnou, aby som im pomohol njs dvod, preo sa to stalo. Rozprval som sa s rodimi a sptal som sa, i toto dieva nem nejakch mtvych srodencov. Pozreli sa jeden na druhho, ako keby ich spjalo nejak tajomstvo. No potom mi povedali, e dieva pochdzalo z dvojiiek a mala brata, ale tento braek zomrel hne po naroden. Nechceli dieva znepokojova, a preto mu o bratovi nikdy nehovorili. Sprvali sa tak, akoby brat ani nejestvoval. Potom som poiadal dieva, aby vylo na strechu a ukzalo miesto, z ktorho sa vrhlo na ulicu. Ukzalo to miesto a ja som sa jej sptal, preo to urobilo, o ctilo vo chvli, ke zoskoilo zo strechy. Povedalo mi: Ctila som v sebe silu, ktorej som nedokzala odola, akoby mi nejak hlas hovoril: ,Po so mnou! Po so mnou!' A ja som tomu hlasu nedokzala odola, preto som sa vrhla dole." A potom sme jej povedali, e pochdza z dvojiiek a mala brata. Potom sme mali svt omu v ich dome, bola to krstn oma za jej brata. Brata sme vloili do Pnovch rk, akovali sme za Pnovi, dali sme mu meno a brat bol s vekou radosou prijat do svojej rodiny. Odvtedy sa dievau ni nestalo. Nikdy si nememe by plne ist, i sa to nevrti, ale mono to, o sa s dievaom stalo, bolo zaprinen neprijatm brata v rodine.

Ken MacColl, na zklade svojej bohatej sksenosti hovor, e udia, ktorch trpia neurotickou anorexiou, mono trpia prve tm, e v ich rodine nebolo prijat diea, ktor zomrelo pri potrate. Toto tvrdenie nie je psmo svt a mohli by sa om vies dlh diskusie, lebo ide len o teriu, ktor meme a nemusme prija. Je vak ist, e ak sa v rodine vyskytuj tieto nevyrieen prpady smrti, asto spsobuj akosti tm, ktor ete ij. Je to vak krsne, ak meme pouva Eucharistiu ako inn prostriedok na rieenie problmov zosnulch du. Jedna vec je ist. udia, ktor zosnul a ku ktorm ns viau negatvne put, musia by uzdraven. Niektor udia nechvaj izbu zosnulho loveka nedotknut, alebo sa ctia vinn, ak nezjdu kad de do cintorna na hrob. Zaiste, musme si cti svojich zosnulch, ale nesmieme zabudn, e s s Pnom. Preto by naa jednota s nimi mala by jednotou viery, a nie jednotou, ak jestvuje medzi ivmi umi. Tto jednota by sa mala prejavova aj tm, e prijmame ich modlitbu a modlme sa za nich. Ak sa nm to podar, budeme mc poveda, e sme uzdraven a e sme odovzdali naich milovanch zosnulch do Pnovch rk. Ete by sme mohli vea hovori na tto tmu o prepusten mtvych. Exorcisti a udia, ktor sa modlia za oslobodenie inch, maj asto rzne, ba i protichodn sksenosti, lebo teolgia, ako sme u povedali, nem na vetky tieto otzky odpovede. Myslm, e dvod je jasn. asto sa sname riei problmy, ktor sa vzahuj na venos, filozoficky, priom potame s kategriou priestoru a asu. My uvaujeme len v ase a priestore, s inm nemme sksenos. Je zbyton diskutova o venosti, ktor nepozn priestor ani as, kategriami asu a priestoru. Preto je v tejto oblasti tak vea nevyrieench otzok.

Modlitba prepustenia zosnulch

V tejto modlitbe sa poksime prepusti, odovzda naich zosnulch do Pnovch rk. Op vstpme do Pnovej prtomnosti a predstavme si loveka, ktor nm je drah, ale ktor ns u opustil. Ak vm prde na um viac zosnulch, prosm vs, aby ste ostali len pri jednom loveku. Me to by niekto z rodiov, otec alebo mama, sestra alebo brat, me to by diea, ktor zomrelo pri chcenom alebo nechcenom potrate, me to by lovek, ktor zomrel neprirodzenou smrou, spchal samovradu alebo zomrel nhle pri autonehode, me to by diea, ktor zomrelo hne po naroden... Som si ist, e u sa niekto vynoril v tvojej mysli. Predovetkm akuj Pnovi za tohto loveka, e ti ho Pn dal do tvojho ivota. Mj Pane Jeiu, lovek, ktorho mi v tejto chvli kladie pred zrak, je u s tebou. Dnes a, Pane, prosm, aby si mu ukzal svoje svetlo. Kladiem ti ho do tvojich rk, mj Pane, a prepam ho, dvam ti ho. Pane, asto som sa snail pritiahnu si tohto loveka k sebe a vemi som sa na teba hneval, e si mi ho zobral. Ctil som vek hnev, lebo som neprijal tvoj pln. Obas som sa ctil zfal. Teraz, Pane, ti chcem obetova tohto loveka ako dar. Teraz, ke ti ho obetujem, a prosm, aby si ma uzdravil zo vetkch pocitov viny, ktor voi nemu ctim. Uzdrav, Pane, aj smtok, kedykovek si na tohto loveka spomeniem. A teraz, Pane, prichdzam namiesto tohto loveka pred teba. V jeho mene a chcem poprosi o odpustenie za vetko, za o a mal odprosi, ale to neurobil. Z lsky k tomuto loveku a prosm, Pane, aby si zhliadol na moju lsku k nemu a odpustil mu. Daj, nech tohto loveka zahal tvoje svetlo, tvoje dokonal svetlo. Daj, aby mi tento lovek oddnes spsoboval iba rados. Mj Pane, nech boli city a postoje tohto loveka v poslednch chvach jeho ivota akkovek, uzdrav tieto chvle, odptaj ma od neho a pretni vetky negatvne put, ktor ma k

nemu viau. Vzdia odo ma put, ktor vo mne vyvolvaj hnev, put, ktor vo mne vzbudzuj pocity viny, put, ktor mi spsobuj zkos, put, ktor ma napaj strachom. Pane, a pokia je v mojej rodine lovek, ktor m psychick problmy, prosm, aby si ho uzdravil a oslobodil od jeho problmov. A teraz, Pane, ti odovzdvam mjho zosnulho do tvojich rk. Prosm ta, aby si mu dal ven odpoinok. Amen.

Cesta v Jeiovi
Prbeh farmra

Bol raz jeden farmr, ktor il v horch. Bol to chudobn mu, podobne ako aj ostatn farmri, ktor ili v jeho susedstve. Ale pri jeho usilovnosti a pracovitosti sa mu podarilo, e si raz kpil aj koa. Radoval sa z toho, e si ho mohol kpi. Farmri z okolia mu zvideli, ale napriek tomu prili a blahoelali mu k jeho kpe. Hovorili mu: elme ti vea astia s tmto koom." Ale on odpovedal: astie, neastie, ktovie, o z toho bude." as iiel a stalo sa, e k farmrovi utiekol. Pre farmra to bol vek lder. Farmri z okolia prili za nm a hovorili: Je to neastie. " A farmr odpovedal: Neastie, astie, ktovie?!" Po ase sa konk vrtil. Ale nie sm, le priviedol so sebou es riebt. A tak namiesto jednho mal farmr sedem koni. Farmri znova prili za nm a znova mu blahoelali a hovorili: M astie. " A farmr znova odpovedal: astie, neastie, ktovie?!" Jednho da sa farmrov syn poksil vysadn na jedno zo riebt, aby ho skrotil. Ale konk zhodil chlapca tak, e spadol na skalu a polmali sa mu kosti. A znova prili okolit farmri a hovorili: Ak neastie. " A farmr znova odvetil: Neastie, astie, ktovie?!" Prve v tom obdob bol as vojny a tak vetci mlad mui museli narukova. Ke voli vojaci do domu tohto farmra, aby odviedli jeho syna, videli, e m polman kosti a nezobrali ho na vojnu. A teraz sa vs chcem spta: Bolo to neastie, bolo to astie? Ktovie?! Pouenie z tejto historky - akkovek s okolnosti v ktorch ijeme, Boh ich me vetky vyui, aby nm dal nieo krsne. Nech ijete v akchkovek okolnostiach, nikdy ich nenazvajte neastm.

Vetci sme na ceste

Sme na ceste ku Kristovi. A tto cestu v Kristovi mus absolvova kad z ns. Vrtane ns kazov, rehonkov. Kad lovek je na ceste. A preto by som vm dnes rd povedal nieo o mojej osobnej sksenosti, ako som ja stretol Jeia. Chcem poukza na niektor dleit momenty a predstavi vm ich. Lebo ak sa uzdravovanie neuskutouje poas cesty, ktor konme, nikdy neme by spen.
Siedma kapitola Listu Rimanom

V naom ivote je dleit, aby sme si uvedomili, e sme hrieni. A to je zaiatok cesty. A tu vs chcem upozorni na Pavla. Ak tate siedmu kapitolu z jeho listu Rimanom, mete stretn Pavla, ktor sa konfrontuje so svojm hriechom. Uveme si pr cittov z tejto kapitoly: Vieme, e zkon je duchovn, ale ja som telesn, zapredan hriechu. Ani nechpem, o robm, lebo nerobm to, o chcem, ale robm to, o nenvidm" (14-15). Viem toti, e vo mne, to jest v mojom tele, nesdli dobro; lebo chcie dobro, to mi je blzko, ale robi dobro nie. Ve nerobm dobro, ktor chcem, ale robm zlo, ktor nechcem" (18-19). Svt Pavol hovor, e je v om tba robi dobro, ale v ivote ho nekon. Je v om aksi sila, ktor mu brni, aby robil to, o od neho chce Boh. Je v om boj medzi dobrom a zlom. Tento boj sa odohrva nielen v loveku, ktor sa nazva hrienikom, ale aj vo svtcovi. A napokon kon tto kapitolu slovami: Kto ma vyslobod z tohto tela smrti?" A v smej kapitole odpoved, e je to jedine Jei prostrednctvom svojho ducha.

Siedma kapitola z listu Rimanom predstavuje Pavla smutnho, ktor sa konfrontuje so svojimi hriechmi. Ale v smej kapitole nachdzame Pavla, ktor je pln radosti, lebo nachdza spsu v duchu Boom. Ke sa stretnem s lovekom, ktor je vemi smutn, tak si hovorm: Teraz mm pred sebou siedmu kapitolu z Listu Rimanom. Ke sa potom t osoba usmeje, tak hovorm: U sme preli do smej kapitoly. Teda je to poehnanie, ke sa neastie men na astie, a zasa, ke nm Jei dva precti skutonos, e sme hrieni.

Moja cesta
Prenikla ma archa mojich hriechov"
Spomnam si na jeden ak, no zrove krsny zitok. Mal som sli svt omu s modlitbou za uzdravovanie, ale dva dni pred omou som tak prectil archu svojich hriechov, e som nedokzal s k oltru a by hlavnm celebrantom. Zavolal som vedcej skupiny, ktor organizovala svt omu, a povedal som jej: Je mi to, ale nemem odsli t omu. Njdite si inho kaza." Bola na ma nahnevan, lebo si myslela, e som zabudol na jej stretnutie a e som si dohovoril nieo in. Vemi na ma naliehala, aby som to prijal, ale ja som nstojil na svojej odpovedi, e to nedokem urobi. Povedal som jej, e skutone nemem sli svt omu, lebo ma vemi prenikla archa mojich hriechov. Tto ena mi povedal nieo, o bolo urite od Boha: Dobre, poksim sa njs niekoho inho. Ale sbte mi, e prdete na svt omu, lebo aj vy potrebujete uzdravenie." Mala pravdu, tak som okamite povedal: Dobre, prdem." A skutone som priiel na svt omu, nie aby som celebroval, ale aby som sa aj ja uzdravil. Asi polhodinku pred svtou omou som bol kdesi v kte kostola a modlil som sa. A spomnam si, e ke som sa tam modlil, otvoril som Psmo a Pn mi dal slovo z Knihy Sirachovcovej (2,1-6): Synu, ak ide sli Bohu, stoj (pevne) v spravodlivosti a bzni a priprav sa na skku! Upon si srdce a vytrvaj, naklo svoj sluch a prijmi rozumn slovo a neznepokojuj sa, ke ti prde as pohromy. Znaj, o ti zna uklad Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrstol ivotom, ke prde koniec. Prijmaj vetko, o a zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivos, ak a nieo suuje. Lebo zlato a striebro istia ohom a bohumilch ud v peci utrpenia. Dveruj v Boha a on a vyslobod, urob priamou svoju cestu a dfaj v nebo!

Zachovaj si bze pred Pnom a vydr v nej do staroby! Vemi dobre si pamtm tento text Psma, pretoe to bol moment, ke ma Jei volal a ke sa ma dotkol. Nemem poveda, e by ma v tej chvli text Psma vemi poteil, ale mal som istotu, e ku mne prehovoril Boh. Ke som uvaoval nad tmto slovom, vedca skupiny prila za mnou a povedala mi: Je mi to vemi to, ale nenala som kaza, ktor by celebroval tto svt omu. Celebrujte ju vy!" Bol som nahnevan, ale zrove aj astn, lebo som ctil, e sa nieo stalo a kldol som si otzku, i to bol Boh, ktor to spsobil. Organiztorke som ni nepovedal, len som sa pobral celebrova svt omu. Mal som u stovky svtch om spojench s modlitbou za uzdravenie, ale mem vm poveda, e som nikdy nevidel tak zzraky, ako prve poas tejto ome. V tejto omi som nemohol da ni zo seba a Jeiovi ni nebrnilo, aby konal zzraky. A mem vm poveda, e najkrajie okamihy som vo svojom ivote preil vtedy, ke som poctil archu hriechu. Urite nie hriech spsobil t krsnu sksenos, ale to, e som sa upriamil na Pna, ako hovor svt Pavol: Lebo ke som slab, vtedy som siln" (prov. 2 Kor 12,10).

Jei nepotrebuje tvoju prcu, ale teba"

Jei asto nemohol kona v mojom ivote, lebo som mu kldol prekky. Ke som ctil, e mm przdne ruky, e tm druhm nemem ni ponknu, ke som sa musel plne vloi do Boch rk, aj s archou svojich hriechov, v tom momente som u jednoducho nedokzal by rebelujcim nstrojom v Boch rukch. A v tomto prpade u Boh mohol psobi. A vtedy som pochopil vetko. Pochopil som, e poznanie mojich hriechov bolo pre ma poehnanm. Toto vloenie sa do Boch rk je na naej ceste k Jeiovi vemi dleit. Pokia si mem vybra, tak radej pouvam termn cesta v Jeiovi ako termn cesta s Jeiom. Lebo cesta v Jeiovi znamen cestu v om, v stle novch sksenostiach, ktor Boh loveku dva. Na adresu mojich bratov kazov by som rd povedal, e my kazi sme vemi pomal na ceste, ktor ns vedie k stretnutiu s Jeiom. Nae stretvanie s nm sa odohrva skr v teologickej a filozofickej rovine. A skr sa nachdzame v takej situcii, ke ctime, e pracujeme viacej pre neho ako s nm. V mojom ivote nastal as, e som nemal as na osobn modlitbu. Bol som farrom na Malte a mal som vea povinnost a vea prce . No napriek tomu som preval zkos a pocity viny. Vtedy som sa vybral za svojm duchovnm vodcom a otvoril som mu svoje srdce. Povedal som mu: Potrebujem osobn modlitbu, ale nenachdzam si na u as. Neviem, o robi." Ete stle si pamtm jeho smev, ke sa ma sptal: Preo?" Lebo mm vea prce," odpovedal som. o vlastne rob, ak innosti vykonva?" A zaal som vymenovva vetky innosti, ktor som konal, ale poas tohto vymenovvania ma zastavil a povedal: Vidm, brat mj, e m vea prce, a preto ti nesta modli sa 30 mint, ale 60 mint." Na toto ma musel mj duchovn vodca upozorni. V duchu som sa ndejal, e ma dipenzuje od modlitby, ale namiesto dipenzu mi odporuil, aby som sa modlil nie tridsa, ale esdesiat mint. Potom mi povedal aj druh vec: Pre koho pracuje?" A ja som vemi jasne povedal: Pre Jeia." A on mi odvetil: Jei nepotrebuje tvoju prcu, on potrebuje teba." A to bol al moment v mojom ivote, ke sa ma Boh dotkol. Bol to moment, ke som si

uvedomil, e Jei neti po mojej prci, ale po mne. A hlboko som pochopil potrebu modlitby v mojom ivote. Bol som presveden, e dvam Jeiovi tak vea, ale Jei nepotreboval to, o som pre neho robil. On je Boh, ktor nm povedal: Ke urobte vetko, o sa vm prikzalo, povedzte: Sme neuiton sluhovia; urobili sme, o sme boli povinn urobi." A Boh by si poradil aj bez ns, on by to urobil aj sm.

Stal sa zzrak!"
Drah bratia a sestry, pre ma nebolo ahk obrti sa k Jeiovi. Ak vedci charizmatickej obnovy na Malte stretn ud, ktorch obrtenie sa povauje za vemi ak, hovorievaj: Pozri sa, Pn Jei obrtil aj otca Elia, preo by nemohol obrti aj teba?" A skutone mi bolo ak odovzda Jeiovi svoju rigidnos a dovoli mu, aby zaal v mojom ivote kona spontnne. V roku 1978 som cestoval do Dublinu v rsku so skupinou bratov a sestier, ktor ma pozvali na vek konferenciu, na ktorej sa zastnilo asi 25 000 ud. Vedeli, e neprechovvam k hnutiu hlbok sympatie a bolo vea bodov, na ktorch sme sa nepohodl. Ale charizmatici hovorievaj, e m viac lovek odporuje, tm via je ndej, e ho Pn do obnovy vol. Kpili mi letenku, vetko za ma zaplatili a povedali, e ma potrebuj len na to, aby som im kad de odslil svt omu. Ja som zase potreboval vypn, tak som to prijal. Spomnam si, e v tom ase som bol spokojn so svojm ivotom. Bol som vemi aktvny kaz, vyuoval som teolgiu v seminri, bol som predstavenm frantiknskej komunity na Malte, psal som knihy, vea som publikoval, bol som televznym producentom, dval som duchovn cvienia, bol som teda v poriadku." Mysliac si, e som v poriadku, zastnil som sa tejto cesty do Dublinu. Jednho da sme mali prcu v skupinch a ja som sa ocitol v skupine asi ptnstich kazov, ktor prili z rozlinch konn sveta. Nau skupinu viedol rsky kaz, ktor nm poloil jednu otzku, ktor sa mi zdala vemi jednoduch, ba priam detsk: Preo ste prili do Dublinu?" Naastie sa ma neoptal ako prvho, lebo to by bola bvala pre ma hotov katastrofa. Spomnam si, e prv kaz odpovedal: Priiel som si sem vyprosi obrtenie." Ako profesor teolgie som vbec nerozumel jeho slovm. Nechpal som, ako jeden kaz me poveda, e potrebuje obrtenie. Ja som roky a roky kzal o obrten a nikdy mi nenapadlo, eby som o sebe musel poveda, e potrebujem obrtenie. Jeden star kaz povedal: Priiel som sem njs Jeia." To bolo ete horie. Bol to pre ma ok a takmer som sa pohoril. Tto kazi vari nestretli Jeia? Nedokzal som to pochopi, ale ostatn mu prikyvovali. A temer vetci prejavovali odvahu konvertova, obrti sa. Tto ich re bola vemi vzdialen od mjho spsobu uvaovania a ich odpovede som povaoval za nezmyseln. Ke priiel rad na ma, bol som v pomykove a nevedel som, o mm odpoveda. Nemohol som poveda, e som si priiel odpoin a e som tu na dovolenke. Ale nieo som poveda musel a chcel som by primn. Tak som povedal: Um teolgiu, poul som nieo o charizmatickej obnove a neviem o nej vea. Priiel som sem, aby som sa dozvedel trocha viac o tejto novej realite v Cirkvi. Vimol som si, e charizmatick obnova vemi priahuje mladch ud a tak
som tu, aby som si rozril svoj teologick rozhad."

A vedci skupiny zareagoval takto: Len toko, ote?" A ja som odpovedal: no." Nevedel som, o doda, beztak som bol presveden, e som dal najlepiu odpove. Ale potom priiel

ok. Tento kaz mi pred vetkmi ostatnmi povedal: Kaknite si, Ote, musme sa nad vami pomodli." Bol som tak okovan, e som nevedel, ako zareagova. Viem len to, e som kaal na zemi a kazi okolo ma s rukami poloenmi na moju hlavu sa modlili za moje obrtenie. Bolo to pre ma divn a nerozumel som tomu. Vtedy som mal pocit, e mi Jei hovor: Nemus tomu rozumie, nechaj to na ma." Aby som bol primn, ctil som sa by ponen, ale na druhej strane som ctil rados, ak som nikdy predtm nepoctil. Nieo sa vo mne odohrvalo, ale ja som nevedel, o to bolo. Ale som si ist, e toto bol zaiatok vetkho. Bolo mi ak akova tmto kazom, ale povedal som: akujem." Ke som sa stretol so skupinou, s ktorou som do Dublinu priiel, pozreli sa na ma a videli, e som nejak divn a ptali sa ma, o sa stalo na stretnut. Bol som prli hrd na to, aby som im po vetkch tch rozhovoroch o obnove povedal, e som si musel kakn a e ma premodlievali. Tak som im nepovedal ni, ale vyzeral som divne. Ale oni stle na ma naliehali, aby som povedal, o sa stalo. Nakoniec som musel s farbou von a viete si predstavi ich reakciu. Nazdval som sa, e mi prejavia scit, ale oni zaali tlieska a niektor z nich zakrial: Stal sa zzrak!" A z Dublinu som sa vrtil ako nov lovek. Jeden astnk konferencie povedal, e obrtenie ptra Elia bolo jednm z najvch obrten. Hne po tomto stretnut ma zaali vola, aby som slil charizmatick ome. Ja som nevedel, o je charizmatick oma. Bolo to pre ma vemi ak, lebo veda ma musel st kaz, ktor mi po ptnstich rokoch kastva hovoril, o mm robi. Ale zaal som vnma nieo, o ma skutone prekvapilo, a to bola rados. Rados, ktor som nevidel na mnohch tvrach v mojej kongregcii. Ke sa lopta zane kota, tak sa tak ahko nezastav. Prv vec, pre ktor som sa rozhodol, bola osobn modlitba v mojom ivote. Nemem poveda, e som sa ako kaz nemodlil. Ve som il v komunite a v nej mme tie spolon chvle modlitby. Denne som slil svt omu, denne som sa modlil brevir. Nikdy som si nemyslel, e by som potreboval aj osobn modlitbu s Pnom. Myslm vak, e toto bol bod zvratu v mojom ivote. Osobn modlitba je chva, v ktorej lovek priamo hovor s Bohom a sna sa pozna jeho vu. Sila liturgickej modlitby je omnoho via ako osobnej modlitby, ale uvedomil som si, e bez osobnej modlitby nenaerpm silu, ktor sa skrva v Eucharistii, v obete svtej ome, v liturgickej modlitbe brevira. Na zklade mojej sksenosti vm mem poveda, e na tomto jednom by som trval v prpade kadho jednho z vs. Ak chcete kra v Pnovi, je podstatn, aby ste si kad de nali as na stretnutie s tou vemi dleitou osobou, ktorou je Jei Kristus. In by ste sa mohli ocitn v situcii slky, ktorej pani prikzala poupra-ta jednu miestnos, lebo akala ud na aj. A teraz si predstavte, e slka miesto toho, aby upratala jednu miestnos, zaala upratova cel dom. Umvala okn a schody, istila koberce, jednoducho vetko. Ale potom nastala chva, ke hostia mali prs na aj, a izba ete nebola pripraven. Pokia sa nebudete venova osobnej modlitbe, zistte, e robte vea pre Jeia, ale nebude to t vec, ktor on od vs chce. Zistte, e pracujete pre Krista, ale nie s Kristom.

Psobenie Ducha Svtho

Takmto spsobom zaobchdza Pn s kadm synom a s kadou dcrou. Viem len to, e ke Duch Svt vstpil ako iv do mjho ivota, vetko sa zmenilo. Nechpem teraz, ako je

mon, e bez tohto vyliatia Ducha som dval duchovn obnovy, duchovn cvienia. Po vyliat Ducha Svtho som dval tie ist cvienia, ale badal som, e sa nieo deje, alebo lepie povedan, udia, s ktormi som sa stretval, videli, e sa nieo zmenilo. Nechpal som to, ve som hovoril tie ist slov, zaoberal som sa tmi istmi tmami ako predtm, ale teraz som zaal cti to, e Boh je skutone iv medzi umi. V mnohch okolnostiach ivota som neskr videl, e Pn psob ako iv. Spomnam si, ako som sa raz ctil vemi prepracovan, ke prila za mnou jedna ena, ktor som vemi dobre poznal, a chcela sa so mnou rozprva. Triasla sa a povedala: Ote, chcem vm nieo poveda." Hovorila mi, e sa za ma modlila, a aby som jej prepil, ale: Pn mi povedal, aby som vm odkzala, e sa nemodlte dos." Bol som tejto ene naozaj van. Bola skutone Boou prorokyou. A vimol som si to neskorie v ivote, e ke mi Boh chcel nieo poveda, tak si vdy naiel vhodn okolnosti, ud a tie prostriedky, cez ktor mi to zjavil. Ke ideme na ceste v Jeiovi vidme, e okolo ns je vemi vea ud a vemi vea okolnost, ktor nm pomhaj. A musme by dobrm radarom, aby sme dokzali zachyti vetky signly, ktor Boh chce, aby sme zachytili. Ak vm niekto povie nejak pripomienku, me to by prve Boh, ktor si zvolil toho loveka, aby vm to pripomenul, a preto to neignorujte. Na mojej ceste v Pnovi som si uvedomil, e ma Pn ako kaza vystrojil mocou, ktor som neuval naplno. Uvedomil som si, e moja sluba uom bola skr slubou psycholga a sociolga ako kaza. Mnoho ud sa ku mne prichdzalo radi a zaal som si uvedomova, e im odovzdvam psychologick zsady. Aj poas poradenstva som vystupoval viac ako psycholg, ako sociolg, a nie ako kaz. A postupne som si zaal uvedomova, e ak za mnou prichdza nejak lovek, tak prichdza preto, e potrebuje kaza, a nie psycholga alebo sociolga. A preto som sa ptal Jeia: Ale ako ja mem vykonva tto slubu uom?" A ke som otvoril Psmo, Jei sa mi prihovoril vemi jednoduchm spsobom: ,.. kde s dvaja alebo traja zhromaden v mojom mene, tam som ja medzi nimi. O okovek bud prosi, dm im o"(Mt 18,20). Je to tak jednoduch, ale nikdy som to tak nerobil. A tak som zaal meni svoju metdu. S umi, ktor za mnou prichdzali, som sa zaal modli. Zistil som, e stretnutia, ktor som mal s umi predtm, v mnohch prpadoch neprinali vsledky. Ke som sa vak s nimi zaal modli, bolo to osi plne in. Vsledky predili moje oakvania, lebo Pn robil zzraky. Mem vs uisti, e som videl mnostvo zzrakov, ktor Pn konal s umi, s ktormi som sa modlil. Napokon, tak to prisbil: Budem medzi vami... a dm vm, o o budete prosi. Ste sce neuiton nstroje, ale chcem vs poui ako uiton nstroje. "Takto sa predo mnou odhalila kazsk moc, ktor som predtm nikdy nepozoroval.

Spoma a rob iba to, o ti poviem"

V tomto obdob som stretol aj Briege McKennov. Je to rehon sestra s darom uzdravovania a modlitby za kazov. Sestra Briege sa za ma modlila a povedala mi: Mm obraz a vidm, ako sa prechdza vo vekej zhrade. V tejto zhrade je vek, tmav miestnos. Nieo a ah, aby si do nej vstpil. Ty do nej vstupuje a zisuje, e sa v nej nachdza vea predmetov, ktor mus da do poriadku. Sna sa uprata vetko, ale zrove rozhadzuje vetky predmety, ktor si u predtm upratal. Teraz prichdza Jei, chyt a za ruku a hovor ti: Spoma a rob iba to, o ti poviem. Inakie narob viac neporiadku ako poriadku." Toto stretnutie bolo alm dleitm zvratom v mojom ivote. Uvedomil som si, e Jei chce moju pln oddanos.

Diabol
A potom nastal posledn rozhodujci okamih v mojej kazskej slube a to bolo moje stretnutie s diablom. Nebola to prve najkrajia sksenos. Neveril som v diabla. Ke som vyuoval teolgiu, asto som hadal dkazy, e diabol neexistuje. Uvedomil som si, e sa nachdzam na bojovom poli, e satan na ma to, e to na moju pchu a moju iarlivos. A niekoko rokov som svojim tudentom teolgie prednal, e diabol nie je osobnou bytosou, ale iba zosobnenm zla. Myslm si, e v tomto ase by ma ni in nebolo presvedilo o existencii diabla, iba stretnutie s nm. o sa stalo? m viac som sa zaoberal tm, e diabol nejestvuje, tm viac ud prichdzalo prve za mnou, a hovorili o svojej sksenosti s diablom. Zaal som rozma, preo prichdzaj prve za mnou. Kede som v diabla neveril a v problematike som sa nevyznal, posielal som ud, ktorch diabol trpil a znepokojoval, za biskupom. Hovoril som im: Chote za biskupom, on nech vyriei v problm." Raz si ma biskup zavolal a ptal sa ma: Preo za mnou posiela vetkch tchto ud? V krii mme dos ertov, nepotrebujeme alch." Sptal som sa ho: o mm robi?" A povedal mi: Si predsa kaz, vyrie tento problm." Na to som mu odpovedal: Ve ja neverm v diablovu existenciu." Biskup mi na to povedal: Venuj sa tmto uom a uver." A tak som zaal tudova literatru o diablovi, v ktorho som neveril. Pn ma privdzal do priamych sksenost s jeho psobenm. A zaal som veri. Zaal som veri, pretoe som videl jeho inkovanie v uoch, videl som utrpenie, ktor tto udia prevaj. Zaal som veri v existenciu diabla. Ke sa ma v rozhovoroch spytuj, ako som sa k tomu vlastne dostal, ako sa to vetko zaalo, tak zvyknem hovori, e toto bol najv trest, ktor som dostal od Boha. Kede som neveril v diabla, poverili ma touto slubou. A v sasnosti musm tak vea hovori o tejto realite i u na Malte alebo v zahrani. Je to realita, v ktor verm, hoci verm aj v to, e diabol je bezmocn, lebo Jei je mocnej. A myslm si, e toto je al moment, v ktorom ma Jei postupne privdzal k slube, ktor odo ma chcel. Pouil som sa z vlastnej sksenosti, e m viac sa brnime uritej charizmu, tak prve t nm Boh d. Ak sme v charizmatickej obnove, to ete neznamen, e mme pred sebou mnostvo chariziem, z ktorch si meme vybra prve t charizmu, ktor sa nm najviac pi, a ktor by sme chceli pouva. Ale prav charizmatik poda ma je ten, ktor predlo svoju ruku pred Pna a povie: Zober si, o chce, a daj mi, o chce."

Zveren modlitba
Mohol by som ete poveda mnoho inch vec, ale je as, aby sme skonili. Teraz poas tejto krtkej modlitbovej sksenosti vs chcem poiada o modlitbu za kazov. My kazi sme povolan Bohom, aby sme sa modlili za vs. Ale vy laici ste povolan na to, aby ste sa modlili za ns kazov. Kaz je za normlnych okolnost vemi slab lovek. Jei ku kastvu nepovolva silnch ud. Na vek veci si vdy vol slabho loveka. Ak sa pozriete na Mojia, ktorho Boh povolal na to, aby vyviedol izraelsk nrod z Egypta, vidte starca, ktor sa zajakva. Ke priiel pred Pna, hovoril mu: Prosm, Pane, poli niekoho inho!" Pn mu povedal, e mu d pomoc. A dal mu na pomoc brata rona, mua, ktor mal osemdesiattri rokov. Takmto spsobom Boh povolva a vyber si ud. Vybral si Petra, aby viedol cirkev. Kto je Peter? Predstavte si Petra, e by bol kardinlom v

roku 2002. Myslte si, e by ho kardinli zvolili za ppea? Ani jeden. Ale Jei si vybral Petra. Ak si Jei niekoho povolva ku kastvu, nepovolva si ho preto, e je to siln lovek, ale preto, e je slab. Lebo ke Boh kon divy a zzraky a spsobuje vek obrtenia, to je preto, lebo Boh si chce by ist, e kaz nepovie - je to preto, lebo som siln. Kaz je slab a aj diabol vie, ak s slabosti kaza. Diabol rob vetko, aby kaza zniil. Vie, e ke zasiahne pastiera, tak sa rozpchnu aj ovce. A tak sa modlime za kazov. Odporam toto. Vidte tu okolo seba kazov. Prosm vs, vstate a chote za ktormkovek z nich a utvorte okolo neho kruh. Jeiu, zverujeme do tvojich rk tchto kazov. akujeme ti za dar kaza, ktorm si ns obdaril. Vol si kazov, lebo s slab. Dnes ti chcem tieto ich slabosti ponknu. asto s znechuten, asto prevaj krzu, asto maj akosti v prevan celibtu, s chvle, ke sa ctia sami. Pane, prosm a, vlo na nich dnes svoju ruku a daj im precti, e ich miluje. Daj im precti, e s nstrojom v tvojich rukch. Ale daj im precti aj to, e s neuiton nstroje, lebo ty a jedine ty sa doke dotkn udskch sdc. Bu s nimi v kadej chvli ivota, rozmno ich charizmy a daj im pocti potrebu dennodennho obrtenia. Urob ich mumi modlitby, nech pochopia, e ich modlitbov ivot je najdleitejm momentom v ich kazskej slube. Pom im, aby sa obrtili k tebe, ke ctia potrebu by milovan. Pane, pom im, aby nehadali uspokojenie vo svojej slube, ale iba tvoju slvu. A uchr ich pred psobenm diabla. ahko sa mu sta jeho korisou. Lebo diabol pozn ich slabosti. Posilni, o je v nich slab, vybuduj, o je v nich zlomen, oisti, o je nakazen hriechom, preme, o mus by v nich premenen a posv moc, ktor si im dal, posv v nich aj slubu vysluhova sviatosti, posilni v nich aj silu ohlasovanho slova, daj im svoje pomazanie, ke ved ud vo sviatosti zmierenia, posilni v nich dar sluby, dar uzdravovania, charizmu oslobodzovania a nadovetko im daj irok srdce, aby milovali vetkch. Nech s kanlom tvojej lsky pre kadho okolo nich. S tmito kazmi ti chcem predstavi aj kazov mojej farnosti. Vkladm ti do rk kaza, ktor ma vedie, vkladm ti do rk mjho biskupa, a kladiem ti do rk aj kazov, ktor preili krzu a opustili a. Zmiluj sa nad kazmi, ktor s teraz v krze, daj, aby sa k tebe vrtili a nali v tebe odpove. Zverujeme naich kazov aj do Mriinch rk. Obrme sa na Pannu Mriu a modlime sa: Zdravas Mria, milosti pln, Pn s tebou, poehnan si medzi enami a poehnan je plod ivota tvojho, Jei. Svt Mria, Matka Boia, pros za ns hrienych teraz i v hodine smrti naej. Amen. akujeme ti, Pane Jeiu. Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu; ako bolo na poiatku, tak nech je i teraz, i vdycky, i na veky vekov. Amen.

Zver
Na zver som vybral niekoko impulzov, ktor by vm mohli pomc na vaej osobnej ceste v Kristovi. Je dleit ma na pamti, e ste stle na ceste. Kra s Jeiom znamen obohacova svoj ivot stle novmi zitkami a sksenosami. asto s to mimoriadne sksenosti, ktorm nerozumieme, ale s to vdy sksenosti, ktor prinaj rados, aj ke s bolestn, ale utrpenie sa vdy kon radosou.

Kad lovek m originlnu sksenos s Pnom Jeiom. Neexistuj dvaja udia s plne rovnakmi zitkami. Vetky zitky s rozlin, ale vetky nm pomhaj streta Jeia, ktor je iv. Spomete si na cestu dvoch uenkov do Emauz. Rozprvali sa s Jeiom, diskutovali o Biblii, hovorili o najnovch udalostiach, ale ni sa nedialo, lebo nespoznali Jeia. Nespoznali ho, ke im vysvetoval Psmo, nespoznali ho, ke im hovoril o utrpen. No nastal okamih, ke sa im otvorili oi. A toto sme preili aj my. V naom ivote nastala chva, ke sa nm otvorili oi. Ke emauzsk uenci spoznali Jeia, Jei im zmizol. Luk o tejto udalosti hovor: Tak sa priblili k dedine, do ktorej li, a on sa tvril, e ide alej. Ale oni na naliehali: Zosta s nami, lebo sa zveerieva a de sa u schlil. " Voiel teda a zostal s nimi. A ke sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobroreil, lmal ho a podval ho. Vtom sa im otvorili oi a spoznali ho. Ale on im zmizol (Lk 24, 28-31). V tej chvli, ke spoznte Jeia, on vm zmizne. Vo chvli, ke stretnete Jeia vo svojom ivote, u nepotrebujete divy a zzraky, aby ste v neho uverili. Vo chvli, ke ho stretnete, u nepotrebujete zaka rados z modlitby. Sta vm vedie, e je pri vs. asto ho vak nebudete cti, asto ho nebudete vidie, ale viete, e ste ho stretli. Aj napriek tomu, e uenci u Jeia nevideli, boli zmenen. U sa neboja tmy, u nectia navu, u sa neboja vyda sa na cestu sp do Jeruzalema. Vracaj sa sp do Jeruzalema len preto, aby povedali ostatnm: Stretli sme Pna!" Uenci prinali do Jeruzalema blahozves. Aj my mme vo svojich rukch blahozves a nememe si ju necha pre seba. Ak je to zves, novina, treba ju ri. Ak je to zves, muste ju odovzdva inm. A toto prajem kadmu z vs. Bute staton a odvni pri ren blahozvesti inm. Myslm si, e meme tento seminr zakoni slovami, ktor by som vm rd nechal ako Pnov dar. S to slov, ktormi sa Pavol li s komunitou v Solne. Uchovajte si tieto slov ako dar od Pna, ktormi sa na konci seminra prihovra vetkm nm: ite jeden s druhm v pokoji! Vyzvame vs, bratia: napomnajte neporiadnych, posmeujte malomysench, ujmajte sa slabch, ku vetkm bute zhovievav! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplcal zlm za zl, ale vdy sa usilujte o dobro medzi sebou i voi vetkm! Ustavine sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri vetkom vzdvajte vaky, lebo to je Boia va v Kristovi Jeiovi pre vs! Ducha neuhajte, proroctvami nepohdajte! Ale vetko skmajte a o je dobr, toto sa drte! Chrte sa zla v akejkovek podobe! Sm Boh pokoja nech vs celch posvt, aby sa zachoval v duch neporuen a dua i telo bez hony, ke prde n Pn Jei Kristus. Vern je ten, ktor vs vol, a on to aj urob. Bratia, modlite sa aj za ns! Pozdravte vetkch bratov svtm bozkom! Milos nho Pna Jeia Krista nech je s vami. (l Sl 5,13b-14) To je odkaz, ktor vm zanechvam. Pozdravujem vs a elm vm, aby uzdravenie, ktor vo vs Pn poas tchto dn zaal, zavil plnm uzdravenm! OAMDG et BMV!