You are on page 1of 148

BAZNY

Zhradn sedenia
Trvnik kosenie
KPEA
Kuchya, inpircie a trendy
Obvacia a detsk izba
j

n

2
0
1
3
DOM OD A PO Z
INTERVIEW
Lojzo
jn
2013
www.styldomuabytu.sk
Stavebn systmy
Fasdy a omietky
Okn, dvere, brny
Vykurovanie
1,33 / ronk XVII.
NA NVTEVE
Rozprvka
o troch domoch
0
3
8
5
8
8
0
0
1
4
2
8
4
7
1
Prloha
VIZITKR
FIRIEM
Kpte teraz
kuchyu historicky
najvhodnejie
Informcie o vetkch naich akcich zskate v najbliej predajni Oresi alebo na www.oresi.sk
A navye:
Oresi vracia ete viac peaz!
Porovnajte nau ponuku s konkurenciou!
Kuchya Samoa akciov cena len 239 za bm (s DPH)
Akciov ceny vetkch kuch na oresi.sk a v predajniach
54x
13x
editorial
Mil itatelia,
pozorujc stozelen listy na strome
za oknom si uvedomujem, e sme tento
rok jar vlastne vbec nemali. Priamo
sme vhupli do teplho leta ajedin, o
nm pripomna, e to ete nie je leto
vjeho plnej krse, s chladn noci. To
sa ale tie postupne men.
Aj my sa preto vnajnovom sle zao-
berme oboma monosami. Na de sme
Vm pripravili lnok oklimatizcich
ana studen veery sme spracovali zau-
jmav spsoby vykurovania. Od kach-
ovch pec, cez krby a po elektrick
podlahov krenie- sta si vybra.
Kee sa ale predpoklad, e vlete
predsa len bude krsne ateplo, rozhodli
sme sa zamera i na typicky letn akti-
vitu- bazny. Dozviete sa ako zabezpei
aby ste u toto leto mohli plva vo svo-
jom. Ktomu zvoli prjemn posedenie
ani Vm nebrni usporiadaniu letnej
prty pri bazne.
Okrem toho sme zo vetkch strn
skmali fasdy- ako ich upravi tak,
aby vyzerali ako nov, vvoj vyuvania
materilov i povrchov pravy. Op
sme Vm pripravili aj zaujmav nv-
tevu domu arozhovor na tmu bvania
nm poskytla skupina LOJZO.
Krsne letn dni aprjemne tepl
veery Vm el
redakcia
editorial
modern bvanie
na nvteve
modern bvanie
na nvteve
Bazny, zhradn relax
Plvajte vo vlastnom u toto leto . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124
Prjemn posedenie pod markzou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 126
Ako si sprvne vybra kosaku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132
relax, exterir
relax, exterir
www.styldomuabytu.sk
Trendy, inpircie, trh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92
Kuchya inpircie a trendy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94
Kpea
Kpea na sto spsobov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102
Obvacia izba
Harmnia v priestore . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108
Koberce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114
Detsk izba
U tvorron deti potrebuj kvalitn sedenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 118
Rozprvka o troch domoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
obsah
dom od Apo Z
dom od Apo Z
t

m
a
j

n

2
0
1
3
Vykurovanie, chladenie domu a bytu
Neviditen teplo pre modern interir. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72
Nie vetky elektrick podlahov vykurovacie systmy s rovnocenn . . . . . . . . 74
Pokrokov vykurovanie na kandinvsky spsob . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76
Krbov zostava do mench obytnch priestorov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
V modernej domcnosti mus vetko klapa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80
Energia zo slnka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82
Stavby kachovch pec z tradinch materilov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83
Modern technolgie tepelnch erpadiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84
Klimatizcie a tepeln erpadl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86
Klimatizcia - chladenie inak . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88
Vizitkov prloha . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144
Trendy, inpircie, trh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Stavajte moderne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
Nzkoenergetick alternatvy
Technologick prelom v kontrukcii nzkoenergetickch a pasvnych budov . . . . 18
Okn, okenn systmy
Drevohlinkov okn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
Podokenn profil . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Dvere, brny, schody
Schody do . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34
Krsa sklenench dver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
Ako si vybra garov brnu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
Fasdy, fasdne systmy, izolcie
Fasda stle ako nov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42
Fasda a plot v harmnii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45
Nov trendy v HPL doskch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46
Zelen fasda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
Predstavujeme omietky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
Nov dimenzie pre minerlne hydroizolan stierky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58
Celulzov izolcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
Vlhkostn sancia stavebnch objektov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66
Strechy, stren krytiny
ahk plastov stren krytiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68
Cementobetnov stren krytiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70
iiiiiiiiiiiiiiiiinnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnntttttttttttttttttttttteeeeeeeeeeeeerrrrrrrrrrrrrvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvviiiiiiiiiiiiiiiiiiiieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeewwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww
Lojzo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138
Ponkme systmy pre istenie
odpdovch vd z domcnost:
Lpe tukov
(z polyetylnu, z ocele, z nerezu)
Usdzovcie ndre septiky
(z polyetylnu, z polyesteru)
Rozdelovcie chty
(z polyetylnu, z polypropylnu)
istiky odpdovch vd BIOXYMOP
(z polyetylnu)
Biokompktn zeolitov ltre ZEOMOP
(z polyesteru)
Ml preerpvcie stnice
(z polyetylnu)
www.simop.sk
SIMOP SK Priemyseln 720, 072 22 Strske, Slovensko
Tel.: +421 911 159 455, +421 566 884 025
Fx: +421 566 884 026, simop@simop.sk
Systm isteni odpdovch vd z domcnosti n
obrzku je v zmysle normy EN 12566 do 6 obyvteov.
BIOXYMOP je ml istire odpdovch vd
priprven n okmit pouitie, ktor s vyznuje
nzkou energetickou nronosou (len 190 kWh/rok).
Je priestorovo nenron m vysok prevdzkov
odolnos, ted je mon ju intlov j do zeme
svskytom podzemnej vody.
Bioxymop vyuv proces dlhodobho prevzduovni
rozptlenho klu spolu s vytvorenm bio-povlkom
n povrchu vntr ndre ktvne ist odpdov
vodu pri jej obehu. Cieom tohto procesu je odstrni
orgnick zneistenie pomocou psobeni bktri.
TRENN w NITRA wKOICE w BRATISLAVA w RIMAVSK SOBOTA wPRIEVIDZA wPOPRAD
www.asko.sk
LAVICA
Vitrna, 70 200 40 cm, 5008811-07 - 479
Vys.komoda, 110 140 45 cm, 5008811-06 - 479
Vitrna, 115 200 47 cm, 5008811-12 - 599
Jedlensk stl, 160 78 90 cm, 5008811-01 - 239
Stolika, 59 98 45 cm, 5008811-03 - 79
Taburet, 40 45 40 cm, 5008811-13 - 69
Lavica, 160 45 40 cm, 5008811-04 - 119
Lavica, 160 45 40 cm, 1003401-10 - 115
Stolika, 45 100 45 cm, 1003401-09 - 55
Jedlensk stl, 160 76 90 cm, 1003401-08 - 199
Komoda, 160 142 50 cm, 1003401-06 - 659
Regl, 94 180 35 cm, 1003401-04 - 355
Komoda, 150 86 45 cm, 1003401-05 - 439
DREVO AKCIE S POVRCHOVOU PRAVOU
VO FARBE KAMEA
AGT KARTOVAN S POVRCHOVOU
PRAVOU VO FARBE PIESKU
Nbytok z masvu GURU
Nbytok z masvu COAST
115
239
JEDLENSK STL
Klasick design jednoduchch tvarov
Modern, jasn lnie s prekrsnymi detailami
Ponuka plat od 19.6. do 31. 8. 2013 alebo do vypredania zsob na vetkch predajniach v SR.
dom od A po Z

Slnko u vldne vkol ns,


prichdzaj stle dlhie a teplejie dni,
a konene nastva ten sprvny as,
v dome i byte naplni svoje predstavy a sny.
10
t l d o mu a b y t u
dom od A po Z
trendy, inpircie, trh
Nov patentovan technolgia, ktor prispieva kvraznmu zveniu
bezpenosti budov ame prpadne zachrni aj udsk ivoty azni
nkladn kody, predstavuje aliu vek inovciu, ktor DuPont prina
dostavebnctva.
Aj ke sa teme zdobrho poasia, vzime vonkajie teploty asto klesaj pod
nulu. Pri takomto poas je najprjemnejie, ke ns pri nvrate domov ak
prjemn teplo. Garancia komfortu vpodobe tepla vdomcnosti nemus vdy
znamena vysok ty za energie.
O toto ekologick a prevratn riee-
nie sa zasadila kombincia pikovho
know-how DuPont z rznych odborov
materilovej vedy a chmie. Nov
technolgia taktie umouje vyrba
a dodva difzne stavebn membrny
DuPont Tyvek pre stavebnctvo
za konkurenn ceny. Membrny s
vhodn pre stren kontrukcie i pre-
vetrvan fasdy a ponkaj vysok
mieru ohovzdornosti (a trieda B).
Tieto nov priedun membrny sa
bud ponka pod obchodnm nzvom
DuPont Tyvek FireCurb a do popu-
lrneho a poetnho radu priedunch
stavebnch fli DuPont Tyvek novo
vnaj prvok vyej ochrany proti ohu.
Prv typy membrn DuPont
Tyvek FireCurb ponkajcich zv-
en ochranu proti ohu s v predaji
na eurpskom trhu od jesene 2012.
S vhodn pre pouitie vo vkovch
stavbch ako prvok odvetranch fasd
a v budovch s drevenou nosnou kon-
trukciou ako flia do stien. V druhej
Jednm z innch spso-
bov, ako udrova v dome
vhodn teplotu bez zvyo-
vania nkladov na krenie
je mont energospornch
okien. asto krt sa stva,
e netesn alebo len slabo
tesniace okn s cesta,
ktorou nm teplo utek
z miestnosti.
Dleitm parametrom
pri vbere okien pred ich
nkupom je sinite pre-
stupu tepla U
w
. m je si-
nite U
w
ni, tm s menie
straty energie. Treba dba
i na to, e niekedy vrobco-
via na miesto sinitea U
w

(cel okno) uvdzaj si-
nite Ug (iba zasklenie), o
neodra skuton rove
fze plnuje spolonos uvies na trh
alie typy membrn pre stren kon-
trukcie a steny.
Nov produktov rad DuPont
Tyvek FireCurb exibilnch staveb-
nch membrn vyuva inovatvne tech-
nolgiu spomaovania horenia, ktor
je zaloen na niej horavosti poly-
mrovch substrtov. Tto technolgia
neobsahuje iadne halogny. Namiesto
nich sa pouva ltka obsahujca fosfor,
ktor podporuje tvorbu zuhonatenej
vrstvy na povrchu, ktor je v kontakte
s miestom vznietenia. Tto tenk vrstva
karbonizovanho polymru je vemi
odoln voi horeniu a vytvra priro-
dzen bariru, ktor brni uvoovaniu
horavch ltok z membrny, ktor by
inak stil ohe. Bez paliva sa ohe
ri membrnou pomalie alebo plne
vyhasne. Flexibiln stavebn oho-
vzdorn membrny DuPont tie pri
horen produkuj menej dymu, o je
alia vhoda v prpade, e dochdza
k evakucii ud z budovy, vysvetuje
strt, rad Peter Grock,
obchodn manar spo-
lonosti Oknoplast.
Oknoplast ponka
za vhodn cenu 3-komo-
rov tvorskl, uktorch
je hrbka skla iba 3 mili-
metre. Tieto nov skla
zaisuj tepelno-izolan
vlastnosti a o40 %
lepie ako tradin
dvojskl, so sklenenmi
tabuami hrubmi 4 mm.
Vrobca vyplnil komory
tejto sstavy argnom,
vaka ktormu dosahuje
sinite prestupu tepla
iba Ug = 0,4 W/mK.
Spolonos zaviedla
toto rieenia ako prv
v Eurpe.
Carlo Weber, pecialista na technick
marketing produktov pre obvodov
plte v regine Eurpy, Strednho
vchodu a Afriky, divzia DuPont
Building Innovations.
V tomto novom produktovom rade
spolonos DuPont skombinovala
niekoko svojich vlastnch techno-
lgi a vznikla rodina stavebnch
membrn s modernmi vlastnosami,
ktor uspokoja sasn potreby odboru
stavebnctva.
DuPont
Foto: DuPont Tyvek FireCurb,
vetky prva vyhraden
Pre zkaznkov s najvymi nrokmi
pripravil Oknoplast okno Winergetic
Premium Passive, ktor spa poia-
davky pre pasvny dom. Poda tchto
poiadaviek by mal by sinite pre-
stupu tepla U
w
ni ako 0,8 W/mK.
Okno je okrem toho vybaven pecil-
nym tepelnm zosilnenm oceov
prol vstuhy je spojen s tepelnou
vlokou vyrobenou zo ivice a je tu
monos poui trojkomorov sstavu
skiel so siniteom U
g
= 0,3 W/mK,
vyplnen kryptnom. Vaka tmto prv-
kom kles hodnota parametru Uw pre
cel okna na iba 0,6 W/mK.
Martina Kovalkov
Foto: Oknoplast
Vroba modernch ohovzdornch apriedunch membrn pre stavebnctvo
Sklo, ktor zaist teplo vdome
www.dupont.cz
www.oknoplast.sk
Extrmne odoln povrchov prava Duntfo je tvoren pecilnou akrylovou far-
bou, vaka ktorej je povrch kridiel hladk, trvale farebn a s minimlnou monosou
zachytvania sa neistt. Nsledkom toho zostva kridla dlhie ist, pretoe sa z nej
usadeniny zmvaj daom. Povrchov prava Duntfo prina najvyiu mieru odol-
nosti kridly voi UV iareniu, tm pdom si strecha zachovva intenzvne farby po dlh
roky bez toho, aby stratila o i len ksok svojho ara a jav blednutia. Povrchov prava
tie ponka zven odolnos proti prenikaniu a usadzovaniu zneistenia a maximalizuje
prirodzen istiaci vplyv daa.
Nov povrchov prava je pouit na kridliach Prol S a Extra,, ktor okrem vrazne
lesklho povrchu badatenho u z diaky nadchn aj svojm vraznm, na prv pohad
rozoznatenm tvarom vytvrajcim dojem neobvyklej harmnie. Betnov kridla
Duratop Prol S je dostupn v piatich odtieoch: ohniv erven, mokka, antracitov,
oceovosiv azamatovo ierna. Model Extra je v ponuke v dvoch: ohniv erven
amokka tradin tvar Extra je viac populrny na Slovensku aj v echch.
Povrch, ktor vzbud repekt
KOMFORT
Duratop
Zvote si
Novinkou na slovenskom trhu sbetnovmi
strenmi krytinami je kridla Euronit Duratop
Profil SaExtra,srevolunm ajedinenm
povrchom.
Nie nhodou m jeden zmodelov stavebnch puzdier J.A.P. Slovakia pre
zasvacie dvere nzov Komfort. Tento typ je uren pre dve jednokrdlov
dvere, zasvajce sa na opan stranu do steny.
Skutone komfortnm spsobom
je mon s tmto systmom otvrania
dver oddeli priestor napr. obva-
cej izby a chodby i vstupnej haly.
Do puzdra mu zachdza dvere dre-
ven, presklen aj celosklenen, vybe-
ra sa d z mnohch dizajnovch mode-
lov, povrchovch prav. Draz sa kladie
aj na zodpovedajce tlov kovanie.
Technickou vhodou je tie prispso-
benie puzdier pre zabudovanie ako do
murovanej, tak do sadrokartnovej
prieky.
Mgr. Martina Rychetsk
Foto: J.A.P. Slovakia
www.jap.sk
www.ebmco.sk
Ing. arch. Anna Palov
Foto: EBM Co
dom od A po Z
trendy , inpircie, trh
11
t l d o mu a b y t u
dom od A po Z
trendy, inpircie, trh
12
t l d o mu a b y t u
Predstavte si zkladov dosku,
ktor spa tieto poiadavky:
zabrni tvoreniu tepelnch mostov
a tm tvoreniu plesn i vlhnutiu
v stench
zabezpe aby teplo ostalo v stavbe
a neunikalo cez zkladov psy
znemon prstup pdnej vlhkosti,
aby sa k vaej stavbe dostala
teplo zo slnench lov dotkaj-
cich sa podlahy vm akumuluje a udr-
uje v interiri
v prpade drevostavby vm v letnch
mesiacoch pomha pri prehrievan
je odoln voi toxickmu plynu
radnu, ktor v prpade prenikaniu
do stavby me spsobi zdravotn
problmy
doke dobre prenies akkovek
zaaenie stavby do pdy
vaka nej pri vrchnej stavbe odpadne
niekoko procesov a tak vm etr as
a investcie
je ohadupln k prrode
To vetko je mon so systmom
zakladania na sklopenovom granu-
lte Technopor.
Takto zklady nerobia len sta-
biln a pevn podklad pre stavbu, ale
maj v sebe ukryt schopnos stavbu
vborne izolova od chladu, vlhkosti
a radnu. Preto meme hovori
o technologicky najefektvnejom
spsobe zaloenia stavby a vraznom
urchlen vstavby.
Vaka tomuto spsobu zaloenia
stavby vm na vrchnej stavbe odpadne
www.ecozaklady.sk
niekoko etp, o vm uetr nancie
a as. Tento spsob je vhodn pre zalo-
enie akejkovek stavby na akchkovek
miestach a v akomkovek terne.
ECO ZKLADY
Inteligentne rieen zklady pre vau stavbu
1.) Pda 2.) Geotextlia 3.) Technopor sklopenov granult 4.) Dren
5.)Betnovzkladov doska 6.) Izolcia sokla 7.) Stena 8.) Vonkajia izolcia steny
9.)Kroajov izolcia 10. ) Podlahov systm
S
L
O
V
E
N
S
K

H
R
A
D
N

D
O
V
O
Z
C
A

P
R
E
dom od A po Z
trendy, inpircie, trh
13
t l d o mu a b y t u
www.penove-sklo.com
Penov sklo TECHNOPOR
Spoahliv a ekologick tepelnoizolan
stavebn materil odvetrvajci zemsk radn
Sklo + vzduch = sklopenov granult
Evolcia voblasti izolanch hmt
Sklopenov granult TECHNOpor
je vysoko tepelne izolan, za pohl-
cujci trk vyroben zo starho recyk-
lovanho skla. Ide o tepelnoizolan
stavebn prvok najastejie aplikovan
pod zkladov dosky. Spja vek
mnostvo pozitvnych stavebnch vlast-
nost, ktorch kombinciou sa neme
pochvli ani jedna dosia znma
stavebnoizolan hmota. Sklopenov
granult TECHNOpor spja fyziklne
vlastnosti skla a vzduchu. Patr k naj-
ekologickejm izolanm hmotm
a elektrick prd na vrobu pochdza
z vodnch elektrrn. Vyrba sa poda
noriem ISO 9001 a 14001.
Sklopenov granult TECHNOpor je
idelny pod zkladov dosku pre nz-
koenergetick apasvne domy adle-
itm prvkom pre zniovanie nkladov
na energie. Je to vysoko zaaiten sta-
vebn materil, ktor me by inne
pouit aj v rmci akho pozemnho
stavitestva napr. v rmci viacpodla-
nch obytnch a priemyselnch budov.
Je vemi inne pouiten na sanan
prce a rekontrukcie podlh v starch
domoch a chalupch. Na odvetranie
a vysuovanie starch sakrlnych stavieb
a pamiatkovch priestorov. Vhodn je
tie pri stavbch portovch objektov,
na ploch strechy a nesmieme zabudn
ani na stavby ciest.
Penov sklo je stavebn
hmota:
vysoko tepelnoizolan (hodnota
Lambda vo vone sypanom stave je
0,06 a v zhutnenom 0,09)
mrazuvzdorn, ktor je mon zabu-
dova priamo bez dodatonch zate-
povacch systmov
zhutniten a z tohoto dvodu
je mon ju priamo zabudovva
na pohlcovanie zae 50 t/m
2
ahk (pribline 170 kg/m
3
) m
odahuje zkladov pdu (pri mok-
rch pdach zlepuje vztlak)
suzavretmi prmi (neviae iadnu
vodu a izoluje aj za vlhka aj za sucha)
vone sypan aj zhutnen poskytu-
jcu idelny nsypov zklad pre
dren
nehorav v triede A1 (v prpade
poiaru neuvouje iadne kodliv
plyny ani pary)
ako 100% recyklovan ekologick
vrobok zo starho skla anorganic-
kho pvodu
odoln voi kyselinm, zsadm,
plesniam, baktrim, roztoom, chro-
bkom aj hlodavcom
trvalo odoln voi starnutiu (poas
svojej ivotnosti je to stavebn
hmota neprchav, ktor nestrca vy-
ie spomnan vlastnosti)
v porovnan s konkurennmi mate-
rilmi dosahuje vrazne lepiu
nosnos, ie doke spoahlivejie
prenies za a m tie lepie tepel-
noizolan vlastnosti
Spolonos TECHNOpor, ktorej
domovskm mestom je Krems an der
Donau v Raksku, si dala za cie ohlsi
vaka tomuto vynikajcemu vrobku
plne nov epochu v oblasti izolanch
hmt. Je povaovan za priekopnka
voblasti alieho rozvoja tejto ino-
vatvnej izolanej hmotysklopeno-
vho granultu.
dom od A po Z
trendy, inpircie, trh
14
t l d o mu a b y t u
Km ete vnedvnej minulosti hrub stavba domu
zhltla mnostvo asu, energie arunej prce,
dnes sa vaka novm technolgim vetky etapy
budovania novho prbytku urchuj
as kvalitnejie.
Okrem tradinch materilov
a postupov s na trhu k dispozcii
stavebn systmy, ktor vyhovuj
najvym nrokom uvateov, s eko-
logickejie, no najm ekonomickejie.
Vyznauj sa vysokou tepelnou izol-
ciou bez vzniku tepelnch mostov, m
v prvom rade etria vykurovaciu ener-
giu v hotovej stavbe. Hovorme o sys-
tme stratenho debnenia, ktor v sebe
spja prednosti prefabrikovanch bet-
novch prvkov a dodva kvalitu mono-
litickej stavby, kedy je cel poschodie
odliate ako jeden monolit a nie ako
samostatn elementy panely.
Vhody systmu
Kad, kto sa rozhodne stava, zva-
uje vetky pre a proti jednotlivch
systmov. Prioritami s urite dobr
tepelnotechnick vlastnosti, zdravotn
nekodnos materilu, statick stabilita,
i samotn rchlos vstavby. Vhodou
systmu stratenho debnenia je, e
v jednom zaha debnenie, tepeln
a zvukov izolciu a je odoln aj proti
zemetraseniu. Ide o jedinen tech-
nolgiu vroby. Zkladnm prvkom
univerzlneho stavebnho systmu
je tiepkocementov doska VELOX.
Vchodiskovou surovinou na jej
vrobu je guatina ihlinatho dreva,
tzv. drevn tiepka, ktor z celkovho
objemu dosky tvor 89 %. almi kom-
ponentmi s cement, ktor zabezpeuje
pevnos a sdrnos dosiek. Roztok
Stavajte
moderne
dom od A po Z
trendy, inpircie, trh
15
t l d o mu a b y t u
vodnho skla ich zase stabilizuje proti
vlhkosti a zvyuje odolnos dosiek proti
plesniam a hlodavcom. Porznos ich
povrchu zabezpeuje vynikajce spo-
jenie s omietkou a betnom, dokonal
tlmiace vlastnosti a pohlcovanie hluku.
Technolgia tohto stavebnho sys-
tmu umouje znan priestorov
stvrnenia budov, pretoe sa ahko
prispsobuje lenitm pdorysom
(oblky, zalomen hrany) a tvarom
(oblkov preklady otvorov). M irok
uplatnenie pri rznych druhoch stavieb
a iadne architektonick obmedzenia
tkajce sa dispozci i tvarov. Je ide-
lnym materilom do akhokovek
ternu. Hrub stavba m v porovnan
so tandardnou montovanou drevostav-
bou ovea vyiu tepelno kumulan
schopnos stien spolu s tesnosou
stavby bez dodatonho utesovania
fliami, o je zkladnm predpokladom
pre nzkoenergetick stavbu.
o nesmieme zanedba
Zvisl kontrukcie v objektoch
musia bezpene prena zaaenie
vyvoden vlastnou hmotnosou,
hmotnosou stropov, strechy a tla-
kom vetra, ako aj dobre odolva
otrasom z vntornho a najm von-
kajieho prostredia. Nemenej dle-
itou poiadavkou je protipoiarna
odolnos, dobr schopnos tepelnej
a zvukovej izolcie, tie tepeln aku-
mulcia, nasiakavos a vodotesnos
pri zachovan poiadavky priedunosti.
Vznamnm initeom je aj pekn
vzhad, trvanlivos a ahk drba.
Statick vlastnosti objektu realizova-
nho systmom stratenho debnenia
s zvisl od nosnosti betnovho
jadra, ktor prena vetky zvisl
zaaenia. Vlastn debnenie zo tiep-
kocementovch dosiek pri obvodovch
stench pln funkciu tepelnoizolan,
a pri vntornch nosnch stench
prispieva k zlepeniu zvukovo-izola-
nch vlastnost.
Elimincia hluku
K pohode bvania a pracovnho
prostredia patr aj ochrana stavieb
proti hluku, ktor vchdza do budovy
z vonkajieho prostredia a ochrana
priestorov v budove proti riacemu
sa hluku vo vntri budovy, z jednej
miestnosti do druhej.
Pri zvench nrokoch na zvukov
izolciu objektu je nutn vychdza
z protihlukovej tdie okolia objektu
a stavebn kontrukciu prispsobi
tmto poiadavkm. iadan zvukov
izolciu dosiahneme, ke obklopme
chrnen priestory stenami a stropmi
s dostatonou vzduchovou a kro-
ajovou nepriezvunosou, alebo
zdroje hluku obklopme dostatone
nepriezvunmi stenami. Vetky
prevdzkov zariadenia obytnch
a obianskych budov spsobujcich
hluk a otrasy (napr. vahy, pr-
ovne) musia by naintalovan tak,
aby bolo zabrnen prenosu hluku
a otrasov do stavebnej kontrukcie.
Kamila Balcov
Foto: VELOX-WERK, s. r. o.
Info: www.velox-bausysteme.com
jednoduch, rchla, such stavba prie-
ok
jednoduch vyfrzovanie intalanch
drok
zdravotne a hygienicky nezvadn
vysoko odoln voi poiaru
pevn pripevnenie so skrutkami, pr-
chytkami a klincami
vborn prinavos omietkovch zmes
VHODY
TIEPKOCEMENTOVCH
PRIEOK
CASTLE HILL HOUSE
Nvrh a rieenie:
STRAW building, s.r.o.
Ing. Slvka Vesel a kolektv
www.strawbuilding.sk
Komplexn sluby - projektovanie, dozorovanie
a realizcia stavieb bytovej, obianskej a priemysel-
nej vstavby, nvrh kreatvnych budov v harmonickom
slade so ivotnm prostredm bez zvench energetic-
kch potrieb, slad s okolm a prrodou bez invazvneho
zsahu do ivotnho prostredia.
Ing. Slvka Vesel, konate spol.
P. Pzma 50/17
927 01 aa
tel. . 0907 724 306
e-mail: strawbuilding@gmail.com
slavka@vesely.sk
www.strawbuilding.sk
STRAW building, s.r.o.
Vyhotovenie:
Kame Mramor
Hlavn cesta
900 42 Dunajsk Lun
www.kamen-mramor.sk
Ale je tu krsne!
Zrenovujte si okovek bez poplatkov.
A s km bankujete vy?
www.slsp.sk sporotel: 0850 111 888 SlovenskaSporitelna
Na banke zle.
i ste klient, alebo nie, n ver na okovek
mete zska od 1. 5. 2013 rchlo, jednoducho a navye:
Q bez spracovateskho poplatku,
Q bez poplatku za sprvu veru,
Q bez poplatku za predasn splatenie a za mimoriadnu spltku veru.
A
j p
r
e

n
o
v

c
h

k
lie
n
t
o
v
zdrav bvanie a teplo domova
nzkoenergetick alternatvy
18
t l d o mu a b y t u
Pri zrode stavebnho systmu ATA BAUSYSTEM

stla mylienka ponknu


investorom tak rieenie tepelnotechnickej kvality obalu stavby, aby ich
prevdzkov naklady na vykurovanie boli minimlne.
Znme stavebn systmy sa trpia
s rznymi kritickm detailmi a riee-
niami, ako s tepeln mosty, nedos-
taton paropriepustnos, problmy
s unikanm difznej vody do tepelnch
izolcii, ale aj napr. s vekm mno-
stvom tzv. zabudovanej vody v stavbe,
ktor sa vemi dlho (a 23 roky)
vyvetrva z kontrukci. Patr sem tak-
tie dlh as realizcie prc.
Vetky tieto neduhy odstrauje kon-
trukn systm ATA BAUSYSTEM,
ktorho zklad tvor kontrukcia
z pozinkovanho plechu tzv. C
a U proly 150/45 m. Tieto sa zaskrut-
kuj do skeletu, ktor je statick pos-
den a vytvor kostru domu. Do kostry
domu patr aj nosn kontrukcia stro-
pov z I a prolov U 200/45 s nosnos-
ou a 300 kg/m
2
. Zmontovan skelet
je pripevnen do kontrukcie zkladovej
dosky oceovmi kotvami kadch
25 cm, a tak je dom dokonale upevnen.
Priestorov tuhos skeletu domu je
rieen zavetrenm tzv. ondrejskmi
krmi v kadej stene a prieke domu,
kee aj tieto s sasou skeletu.
Dvern otvory a okenn otvory maj
po obvode dvojit stojky, a tak s
dostatone tuh, aby nedochdzalo
k deformcim.
Po zmontovan skeletu sa tento
zo strany interiru oplti doskami
STYRCON 120 mm a zo strany exte-
riru STYRCON 150 mm. Materil
STYRCON je vlastne tepeln izolcia,
ktor sa vyrba na Slovensku. Priestor
medzi doskami sa zaleje termobe-
tnom tepelnou izolciou hrbky
150 mm, pretoe takto irok medzera,
ktor tvor stojka C prolu. Kontrukcia
obvodovho pla je teda tvoren
tepelnou izolciou hrubou 420 mm bez
tepelnch mostov, lebo aj strop je vypl-
nen termobetnom, vrchn nosn as
stropu je z oceovej sieoviny a rozn-
acieho betnu hrbky cca 5 cm.
Kontrukcia krovu je taktie rieen
systmom C a U prolov, kde sa tie
pouije opltenie z vntornej strany
doskami STYRCON 80 mm, zo strany
exteriru STYRCON v hrbke 50 mm.
Hrbka THEROBETON-om vyplnenej
kontrukcie je 200 mm, t.j. celkov
hrbka hotovej krovovej kontrukcie
je 330 mm. Plocha strechy sa vypln
termobetnom a nsledn skladba hyd-
roizolcie (flie, latovanie, kridla) je
vdy individulne rieen poda elania
zkaznka a typu kridly.
Technologick prelom v kontrukcii
nzkoenergetickch
a pasvnych budov
zdrav bvanie a teplo domova
nzkoenergetick alternatvy
19
t l d o mu a b y t u
Povrchov prava oplovacch
dosiek je presne tak, ako sa pouva
pri zatepovacch systmoch, stavebn
lepidlo, vstun sieka a znova vrstva
stavenho lepidla. Konen povrchov
prava stien z interiru me by obkla-
dom, omietkou s rznou truktrou
alebo aj sadrovmi stierkami.
Zo strany exteriru je to mon tan-
dardnmi tenkovrstvmi difzne otvo-
renmi omietkami, ako sa pouvaj pri
zatepovacch systmoch.
Intalcie vody, elektriny, slaboprdu,
napr. antny kblovky i prpojky inter-
netu sa musia realizova pred konenou
povrchovou pravou v drkach vn-
tornho opltenia, ktor sa vyplnia
tepelnoizolanou penou. Nehoravos
stavby je alou vhodou tohto sys-
tmu vstavby RD.
Zavesenie obrazov, skriniek, kuchyn-
skej linky je rieen tandardnou
vrtuovou rozperkou (hmodinkou)
alebo za pomoci chemickej kotvy.
Referenn stavba tohto systmu
na Slovensku bola postaven za
4 mesiace (rodina sa po tomto ase
do domu sahovala), a tak aj rchlos
vstavby je alm benetom, ktor zs-
kate. Najvm je vak vysok tepelno-
izolan kvalita steny U = 0,142W/m
2
K.
alej sem patria nzke nklady
na vykurovanie. V referennom dome
to predstavovalo 20 /mesiac, nzke
nklady na vykurovanie s aj dvodu
dokonale izolovanej zkladovej dosky
30 cm termobetnu. Dokonale tepelne
zaizolovan dom sa urite oplat.
o je vak nezanedbaten, je aj cena
domu. V tomto smere je kontrukn
systm ATA BAUSYSTEM porov-
naten s klasickmi technolgiami
vstavby.
Skladba stropu:
1. Povrchov materil (dlaba, parketa)
2. Estrich poter
3. Sie na rozloenie zae
4. Liaty polystyrn-betn
5. Kontrukcia z 15 cm hrubej pozinkovanej
ocele
6. Polystyrn-betn v tabukch
ATA Bau, s. r. o.
Mobil: 0948/464564
E-mail: atabau@atabau.sk
www.atabau.sk
Styrcon, s. r. o.
Hlavn 71, 951 73 Jelenec
Mobil: 0905/540855, 0905/714980,
E-mail: styrcon@styrcon.sk
www.styrcon.sk
P
o
z

v
a
m
e
v

s

n
a
p
r
e
h
lia
d
k
u
u
k

k
o
v

h
o

d
o
m
u
v
H
o
lic
ia
c
h
dom od A po Z
na nvteve
Kde bolo, tam bolo, na konci mesteka
vmontovanom domeku na okraji lesa ili rodiia,
ktor mali tri deti. Dvoch synov ajednu dcru.
Deti vyrastali vmalebnom prrodnom prostred
svhadom na Martinsk hole, Fatransk Kriv
aChleb zrove. asto sa hrali vblzkom lesku,
objavovali krsy prrody, zbierali lesn plody.
Ke srodenci dospeli, jeden zo synov sa oenil
apriviedol si do rodiovskho domu svoju manelku,
kde vetci spolu astne bvali. Poase sa oenil
aj druh syn a presahoval sa do nealekej bytovky.
Dcra odila za svojim manelom niekoko stoviek
kilometrov od rodiov. Vetci traja potomkovia si
teda zaloili rodiny, narodili sa im deti.
Atu sa zana jedinen prbeh ktor chceme
pribli naim itateom, prbeh troch domov, troch
generci ijcich abvajcich na jednom mieste,
najednom pozemku.
U z vodu sa dalo vytui, e
pjde o nvtevu vekej rodiny. Preto
bolo neahk dohodn si spolon
stretnutie so vetkmi jej lenmi
naraz. Uskromnili sme sa a prijali sme
pozvanie jednej zstupkyne tejto
Nov rodiovsk dom postaven na mieste pvodnej gare adielne. Vstrede domu
zapresklenou stenou je kryt bazn.
Rozprvka otroch domoch
dom od A po Z
na nvteve
21
t l d o mu a b y t u
famlie dcry, ktor je momentlne
na materskej dovolenke.
Po prchode na miesto ns prijala
majiteka jednho z troch domov rozp-
restierajcich sa na jednom pozemku.
Ochotne nm ukzala rodinn sdlo
a vyrozprvala jeho histriu. Ocitli sme
sa na zem s rozlohou takmer dvetisc
tvorcovch metrov. Je to otvoren
priestor s mierne svahovitm ternom,
kde stoja tri rodinn domy obklopen
zhradami s citlivo zvolenou vsad-
bou repektujcou okolit prostredie.
Zatraktvuj ho dve jazierka a cestiky
stretvajce sa v zhradnom altnku.
Mal jazierko je situovan v tesnej blz-
kosti domu rodiov, vie vybudovala
dcra s manelom.
Dom najstarieho syna
Ako sme u spomenuli, na zaiatku
tu stl rodiovsk montovan dom
OKAL na podstatne menom pozemku,
za ktorm sa v bezpro strednej blz-
kosti rozprestieral rozahl les. Ke
tento dom u dosluhoval a zaalo
v om by tesno, rozhodli sa ho jeho
majitelia rozobra. Na existujcich zk-
ladoch si syn, ktor tu bval s rodimi,
postavil nov obydlie.
Dom najstarieho syna postaven
nazkladoch pvodnho rodiovskho
domu.
Jazero snajnovm domom na tomto pozemku, vktorom bva dcra srodinou.
dom od A po Z
na nvteve
22
t l d o mu a b y t u
eln pohad na dom vktorom bva
najstar syn ajeho rodina.
Kuchya je farebne zladen snbytkom vobvacej izbe
Presklen zimn zhrada priamo sused zjednej strany sobvacm priestorom azdruhej
strany svonkajou terasou.
Interirov schodisko sdrevenmi
nstupnicami akovovm zbradlm.
dom od A po Z
na nvteve
23
t l d o mu a b y t u
Je to trojpodlan dom iastone
zapusten do svahovitho ternu s pr-
zemm, poschodm a obytnm podkro-
vm. Na technickom przem sa nach-
dza hlavn vstup do domu, gar,
prova, suiare, diela, komora.
Najviac vyuvan je druh
nadzemn podlaie. Je tu obvaka
so sedacou spravou a televzorom,
jedle s vekm stolom a iestimi sto-
likami, vestranne vybaven kuchya,
rodiovsk spla, pracova, terasa
s vonkajm posedenm. Ozdobou tohto
podlaia i celho domu je zimn zh-
rada s vekm mnostvom starostlivo
pestovanch izbovch rastln. Zimn
zhrada bezprostredne sused s jedl-
ou, od ktorej je oddelen presklenou
stenou. Prjemn posedenie v nej
umouje ratanov sedac nbytok.
Neodmyslitenou sasou podlaia je
kpea s toaletou.
Podkrovie patr predovetkm
deom. Disponuje vekm otvorenm
priestorom tvoriacim spoloensk
miestnos uren na hry, zbavu, odpo-
inok. Okrem toho s v podkrov dve
detsk izby a kpea s toaletou.
Cel dom je zastreen lenitou sed-
lovou strechou pokrytou tmavou krid-
lou. Okolie domu skruj spevnen
plochy vyloen zmkovou dlabou
a rozsiahle trvniky lemovan ozdob-
nmi drevinami a bylinami. Z terasy
vedie kukat chodnk k domu rodiov.
Dom rodiov
Rodiia chceli mladej rodine dopria
skromie, preto sa rozhodli zhotovi si
svoj domek na mieste pvodnej gare
a dielne. Kee v tejto asti je pozemok
rovinat, najvhodnejie pre nich bolo
postavi jednopodlan dom. M tvar
psmena U a je iastone podpivnien.
Okrem kuchyne, obvaky, pracovne,
splne a spoloenskej miestnosti
s kozubom je tu aj sauna a bazn
vyuvan lenmi celej rodiny, najviac
vnatami. Bazn sa nachdza v stred-
nej asti budovy za presklenou stenou.
Je z neho priamy vhad na terasu
a do zhrady. Bezproblmov ohrev
teplej vody, aj do baznu, zabezpeuj
slnen kolektory umiestnen na stre-
che domu.
Dom je rieen vemi zaujmavo.
Dominantnm architektonickm prv-
kom v pravom krdle nehnutenosti je
netradin kontrukn priestor valco-
vitho tvaru. Je dispozine delen tak,
e v interiri je v rozsahu polkruhu rie-
en miestnos kuchyne, v tvrkruhu
je vntorn sedenie sas obytnho
priestoru domu. Ostatn tvrkruh je
situovan u v exteriri. Je to prekryt
otvoren priestor s vonkajm sedenm.
Horn kruhov nosnk je z vonkajej
strany podopret stpom, zdobenm
mozaikou.
Najmilm ktom domu je terasa, kde
rodiia v teplch mesiacoch trvia vea
asu. V bezprostrednej blzkosti domu
je vyhben jazierko. Jeho dno i brehy
s vyloen plochm lomovm kame-
om. Okolie zdob bohat zhradn
Farebn kpea vpodkrov sli
predovetkm deom.
pokraovanie na strane 28
Obvacia izba so sedacou spravou ajedlenskm ktom. Vpozad za presklenou stenou
sa nachdza zimn zhrada.
Detsk izba vpodkrov domu.
24
t l d o mu a b y t u
Vroku 1925 zaklad stolrsky majster Jan
Prak vMiloticch uKyjova vlastn firmu.
Vnuk zakladatea Ing. Jaroslav Prak pokrauje
vtradcii aod roku 1989 zana podnika vpvodnej
dielni ana starch strojoch. oskoro stavia
azariauje nov prevdzku, pre rozirujcu
vrobu dokupuje aliu prevdzku, zabezpeuje
najmodernejie CNC strojn vybavenie. Sanglickou
firmou Moody zavdza vroku 2004 vo firme
certifikovan systm riadenia kvality SN EN ISO
9001:2008. Vrobky exportuje aj do vyspelch zem
Eurpy, napr. do Anglicka, Nemecka, Rakska,
Slovenska aGrcka.
Vsasnosti sa spolonos pecia-
lizuje na nzkoenergetick apasvne
stavby, kam dodva dreven euro-
okn strojsklom (proly IV78
aIV92), drevohlinkov okn (proly
MIRA, MIRA THERM a INTEGRAL),
vchodov dvere, posuvn dvere
azimn zhrady. Od roku 2010 vyrba
okn sbezrmovm zasklenm.
PRAK s.r.o., je lenom zdruenia
Centrum pasvneho domu a Intittu
pre energeticky pasvne domy.

Nae sluby
remeseln tradcia spojen s moder-
nou vrobou
technick poradenstvo
individulny prstup
nvrhy a grack spracovanie ceno-
vch ponk na PC s najnovmi prog-
ramami na kontrukciu okien
zameranie, doprava k zkaznkovi,
odborn osadenie vrobkov, dodvky
doplnkov, zkazncky full servis
po dohode monos dodatonch
murrskych prc, ako prava paliet,
likvidcia starch okien a pod.
atypick vrobky
zkonn zruky na vrobky,
nadtandardn zruka 5 rokov
na komponenty okna
Zasklenie okien pre pasvne
domy
Medzi najdleitejie parametre
skiel patr U-koecient prestupu tepla
ag-solrny faktor. Ako optimlne sa
povauje sklo s pomerom U/g = 1.
U vrobkov pre pasvne domy
ponkame tandardn skl s U=0,58
W/m2K, aj skl so znenou hodno-
tou U=0,53 W/m2K , od
roku 2009 s vylepenm
g: u tandardnch skiel
g=50%, novinkou s skl
sg=62%. Tto hodnota sa
u pribliuje hodnote izola-
nch dvojskiel. Kontrukn
zloenie skiel ponkame do
vetkch typov okien jak
v zloen 4/16/4/16/4 tak
4/18/4/18/4, ba i viac.
Zimn zhrady
Je nutn vdy zvi, na o
zimn zhradu chcete ako
pasvny zdroj tepla/ na pes-
tovanie kvetn/ na trval
obvanie/ ako kryt baznu?
Kad variant si iada
pecick kontrukn
rieenie, predovetkm
poiadavky na zasklenie
(prestup tepla, solrny
faktor), na povrchov
pravu, na kontrukn
systm (okenn systm,
fasdny systm, europro-
ly, drevohlinkov proly)
a zastreenie kontrukcie (sklo, poly-
karbont, ahk krytina).
PRAK s.r.o. realizuje vrobu
a mont zimnch zhrad vetkch
variant, kad zimn zhrada je vlastne
unikt, ktor je systmovo zostaven
z jednotlivch prvkov. Do stien mono
zakomponova okn, dvere, posuvn
dvere, vetracie systmy, pkov mecha-
nizmy, diakovo ovldan okn a radu
alch prvkov.
Posuvn dvere
Ponkame posuvn krdla a do rky
3300 mm, vky 2900 mm a vhy
350 kg. Kovanie G-U umouje ahk
posvanie i u tchto extrmnych roz-
merov. Posuvy vyrbame vo vetkch
kontruknch prevedeniach (IV 68, 78,
92, drevohlink MIRA, CONTOURE).
Doplnky vetracie mrieky, magnetick
idl, SPEED Limiter (brzdiace mecha-
nizmy), HS Master (elektropohony)
a posuvn siete proti hmyzu.
dom od A po Z
okn, okenn systmy
25
t l d o mu a b y t u
Preo od PRAK s.r.o.?
Konkurencieschopn cena, lepie
vlastnosti, kvalita, tradcia,.. .
m dokete, e vlastnosti
okien IV 92 s tak, ako
popisujete?
Firma PRAK s.r.o. vlastn certi-
kt . CV-09-0949/Z, ktor vydalo
CENTRUM STAVEBNHO INENYRSTV
a.s. v Zlne. Sinite prestupu tepla
U
w
= 0,75 W/m
2
K poda SN EN ISO
12567-1. Je nutn doda, e tto hod-
nota je zskan meranm a nie vpo-
tom, o zneuvaj niektor vrobcovia.
Niektor vrobcovia ponkaj
okn sizolanmi trojsklami
vhrbkach 78, 88
no, je to pravda. Avak je nutn
si poveda podstatn vec. Izolan
trojsklo dosahuje najlepie vlastnosti
pri zloen 4/16/4/16/4. Akonhle sa
medzera zmen, tak sa tepelno izo-
lan vlastnosti zhoruj. Pri zloen
4/12/4/12/4 u m U takmer o 1,5 desa-
tinu horie. Cena skla je ale rovnak.
Z toho vyplva, e ceny okien IV 92 s
porovnaten ale vlastnosti s vrazne
lepie. To znamen: za rovnak peniaze,
vyia kvalita.

Niektor konkurenn rmy
ponkaj drevohlinkov
okn vyplnen PUR penou
nalepenou priamo na
dreven rm, je to teda in
kontrukcia, ak na to mte
nzor?
Takchto riem je viacero. Za hlavn
prednos drevohlinkovch okien pova-
ujem ivotnos. Otzkou zostva ak
ivotnos m lepen spoj a vplyv dif-
zie vlhkosti cez drevo a nsledn mo-
nos kondenzcie medzi tmito povr-
chmi? Tto otzka sa ns naastie
netka a pri rieen kontrukcie
okna, sme na to mysleli.
Hlinkov opltenie
je u naich okien prichyten k nos-
nmu rmu mechanicky cez tzv. klipsy
a vzniknut priestor medzi opltenm
a rmom je neustle odvetrvan. Naa
rma m v ponuke aj zateplen hlin-
kov proly (tzv. Mira Therm a Mira
Therm 08), avak tm, e sme investo-
vali do irch prolov hr. 92 mm nie je
zlepenie tepelno izolanch vlastnost
tak vrazn (len o 0,03 W/m2K) o ns
samozrejme te.
Ako je to stvarom hlinkovho
opltenia, m zkaznk na
vber apreo prve Gutmann?
Gutmann m v ponuke irok klu
prolov ako rozmerovch tak tvaro-
vch, ktor s prezentovan na nach
webovch strnkach v asti Katalgy.
Gutmann patr medzi piku v hlin-
kovom oplten, m ucelen ponuku
prolov, taktie sme schopn naim
zkaznkom ponknu drevohlinkov
dvere, posuvn dvere bezbarirov,
zimn zhrady, drevohlinkov fasdy
Navye povrchov prava je predupra-
ven tzv. chromtovanm, o zaisuje
vysok ivotnos.
Ing. Michal Vank,
vedci vroby PRAK s.r.o.

Vetky vrobky spolonosti je
mon vidie zabudovan vo vzorovom
dome, ktor sa nachdza v Miloticch
u Kyjova, v okrese Hodonn (Jun
Morava) oproti sdlu naej spolo-
nosti. Sradnice: 485716.73N;
17853.92E
PRAK s.r.o.
Milotice 77
696 05 Milotice uKyjova
Tel./fax: + 420 518 619 583
+ 420 518 619 456
Infolinka: 800 800 220
E-mail: prazak@prazak.cz
www.prazak.cz, www.prazak.sk
Preo prve drevohlinkov
okn?
Dreven nosn kontrukcia je zkla-
dom, m zaisuje kvalitn tvarov
stlos a esteticky vnimon povrch.
Hlinkov opltenie Gutmann, zaisuje
bezdrbovos a neprekonaten ivot-
nos okien.
Preo drevohlinkov okn od
rmy PRAK s.r.o.?
Kontrukcia naich drevohlinkovch
okien vznikla na zklade sksenost
s drevenmi oknamieuro IV 92. Tie
si nai zkaznci obbili natoko, e
mnoho rokov tvorili cez 80% nho
vrobnho objemu. Zkladom je teda
dreven rm 92 mm hlbok, s opl-
tenm Gutmann. Hbka prolu vrazne
zlep tepelno izolan vlastnosti rmu,
vaka ktormu v kombincii s izo-
lanm trojsklom (v tandarde
U
skla
0,6 W/m
2
K) je
koecient prestupu
celho okna
0,75 W/
m
2
K.
Drevohlinkov okn
dom od A po Z
okn
26
t l d o mu a b y t u
Podokenn profil Toral eliminuje tepeln mosty pri monti vonkajch
avntornch parapetnch dosiek plastovch okien od vrobcov profilov
Gealan s9000, Gealan s8000, Rehau Geneo, Rehau brillant, Komerling classic,
Komerling 88+, Trocal 88+, Veka alphaline 90, Inoutic eforte apripravuje sa
u aj verzia pre dreven okn.
O problematickej monti tohto vemi
nronho stavebnho detailu sme u
niekokokrt psali. O tom, e pri zahen
a zanedban technologickej disciplny
sprvnej monte vznikne pod oknom
trval tepeln most, ktor sa d odstr-
ni vemi ako, sved aj potaov
simulcia priebehu tepelnho poa pri
monti plastovho okna na tandardn
montny prol. Na tejto simulcii je
zretene vidie, ako hlboko do stavebnej
kontrukcie vnik kritick kondenzan
teplota (zelen a jemne lt farba).
Uveden jav je spsobovan tandardnou
technolgiou monte. Rm okna sa pri
nej osad do otvoru okna na montnom
prole o rke 3 4 cm. Vkovo sa rm
do vodorovnej polohy vyrovn 3 4 plas-
tovmi klinmi rznych vok (2 3 cm)
poda toho, ako presne je otvor vymuro-
van.
Prvm tepelnm mostom, ktor by sme
mohli oznai aj ako kontrukn tepeln
most, je rka montneho prolu. T je
3 4 cm. Prol rmu okna je irok napr.
8,8 cm. U tu je teda vidie, e tepelno-
izolan vlastnosti montneho prolu
s niie. almi bodovmi tepelnmi
mostami s vyrov nvacie montne pod-
loky. Tieto ostan pod oknami navdy!
A tak tento tepeln most bude zniova
vsledn tepelnotechnick rove okna
po dobu jeho ivotnosti.
alm celoplonm tepelnm mostom
je samotn mont parapetnch plechov
zo strany exteriru. Tento plech sa vlo
do prelisu v rme okna a skrutkami sa pri-
pevn do montneho prolu. Vznikn tak
alie bodov tepeln mosty. Nasleduje
vystriekanie dutiny medzi plechom a sta-
vebnou kontrukciou montnou expan-
zv nou penou. Aby sa plech nezdeformo-
val nevy dul, montnici strekn peny
urite menej, ako by sa malo pre 100%n
vyplnenie dutiny. Vznikne tak neidenti-
kovaten celoplon tepeln most.
O tomto problme sa v oknrskej
brandi vie a aj sa u hadali rzne
rieenia, ako s montne polys-
tyrnov kliny; vka otvorov je
vak pri kadom okne in, preto
sa tieto rieenia nerozrili. Rieenia
s pskami a nzkoexpanzvnou penou
by boli rieenm, avak... Vetky snahy
o rieenie s nespen, lebo kvalita rea-
lizcie prc je u tohto detailu rozhodujca
a remeselnci sa tu prezentuj vo vemi
zlom svetle.
Podokenn prol TORAL z dielne
kolektvu eskej rmy TOR ponka syst-
mov rieenie tohto stavebnho detailu.
U z ilustranho obrzku je zrejm prin-
cp prvku. Ide o kombinciu troch vliskov
z fasdneho polystyrnu, ktor vytvoria
prvok, na ktor sa montuje okno bez
montneho prolu. Tento prvok sa vlo
na parapetn murivo a po vyrovnan do
vodorovnej roviny sa prilep rchlo tuh-
ncimi nzko expanzvnymi montnymi
penami na parapetn murivo. Rm okna
sa upev n do prelisov v parapetnej doske
(kad okenn prol m svoj pecick
tvar) a mont kotvenia okna v osten je
plne rovnak, v akej cenovej rovni si
ju zvolil zkaznk. Pouitie montnych
psok je tie mon.
Monte parapetnch dosiek s vemi
jednoduch, nakoko sa celoplone lepia
do malho mnostva montnych pien
v tvare vlnovky. Tento systmov prvok
eliminuje tepeln most pod celm para-
petom, pretoe zatepovac systm pre-
krva montnu dosku spredu (tepelno-
izolan doska sa zasunie celoplone pod
vonkaj parapetn plech). Podokenn
parapetn prol mono poui aj pri
vmene starch okien za nov, avak
v tomto prpade je jeho pouitie potrebn
plnova u pri zameriavan okien, aby
sa na jeho pouitie vytvorila dostaton
vka. Nespornou vhodou tohto rieenia
monte je aj homogenita parapetnej pri-
pojovacej kry, a tm aj zlepenie tlmu
hluku, zlepenie povrchovej teploty na
vntornej parapetnej doske, teda menej
kondenzcie pr, a teda aj celkov zlepe-
nie tepelnoizolanch vlastnost okna.
Urite sa vae otzky bud orientova
smerom, preo sa zaobera bodovmi
a inmi malmi tepelnmi mostami.
Takto vaha neobstoj, pretoe ivotnos
okien je 30 a viac rokov, a tak prve tu
plat centk k centku a za 30 rokov je
to zrazu mono aj milin. esk vrobca
tohto prolu si dal tto parapetn
bodov stratu prepota na jedno
panelkov okno 210/150 cm. Vypotan
tepeln strata za rok pri tandardnej
monti je v eskch korunch 358,83
(14,32 eur). Naproti tomu pri systmo-
vej doske TORAL je strata len 35,41 K
(1,41 eur), teda je 10 menia. Take
investova 13 eur za 1 m dosky m asi
zmysel, pretoe cca za rok a pol s vlo-
en investcie do dosky sp. alie roky
u len sporte...
Predstavujeme podokenn profil
www.torcheb.sk
www.podokenni-prol.cz
Pri mlyne 42, 949 05 Nitra,
INFOLINKA: 0917 234 234
pecialista na lcov tehly,
obkladov psiky,
parapety a tehlov dlaby
typu KLINKER.
dom od A po Z
na nvteve
28
t l d o mu a b y t u
eln pohad na rodiovsk jednopodlan dom srezervnmi odstavnmi plochami.
Bazn vdome najviac vyuvaj vnat.
Rodiovsk dom asynov je zo zhradnej
strany spojen chodnkom. Lemuj ho
zhradn svietidl.
vsadba s drevinami ltej, zelenej, er-
venkastej farby.
Otecko je zanieten domci kutil.
Venuje sa zhrade, prci s drevom
a pestovaniu bonsajov. Napriek tomu,
e rodiia s u v dchodkovom veku,
asto bvaj v hlavnom meste, kde
jeden z nich ete pracuje. Domov cho-
dievaj iba na vkendy.
Takmto spsobom boli na pvod-
nom pozemku postaven u dva domy.
Jeden na mieste pvodnho rodiov-
skho a druh na mieste pvodnej
gare. Postupom asu odkpili rodiia
od mesta as lesa susediacu s ich
pozemkom a prilenili ju k u existu-
jcemu. Ilo o pozemky mesta uren
na individulnu bytov vstavbu. Tto
prleitos vyuili aj in zujemcovia
a po vyklovan stromov tu vyrstli
alie domy a mestsk obytn tvr sa
rozrila.
pokraovanie zo strany 23
dom od A po Z
na nvteve
29
t l d o mu a b y t u
Kontrukn priestor valcovitho tvaru je architektonickou zvltnosou domu. Je vom
umiestnen kuchya, zasahuje do obvacieho aiastone aj do vonkajieho priestoru.
Steny interiru s bohato zdoben vtvarnmi dielami.
dom od A po Z
na nvteve
30
t l d o mu a b y t u
Pohad do kuchyne vdcrinom dome. Vjej tesnej blzkosti stoj jedlensk stl so iestimi
stolikami.
Obvac priestor je presvetlen vekoplonmi oknami svhadom do zhrady. Poza
sedaciu spravu sa prechdza do rodiovskej splne.
Dcrin dom
Ndhern prrodn prostredie, pri-
kpen pozemok a siln rodinn vzby
priviedli po niekokch rokoch sp
dcru bvajcu s manelom a demi
na vchode republiky. Vybudovali si tu
nov domov. Sami si dom navrhli a dali
ho postavi. Cel jeho realizcia s tern-
nymi pravami trvala sedem rokov.
Teraz je stavba hotov, rodina je pre-
sahovan a postaven je i plot okolo
celho spolonho zemia. V novom
bydlisku priiel na svet aj nov, zatia
najmlad len rodiny. A my, vaka
majiteom domu, sme sa mohli detailne
pozrie na vsledok ich silia.
dom od A po Z
na nvteve
31
t l d o mu a b y t u
Spoloensk miestnos na poschod domu. Je jej venovan vekorys priestor.
Rodiovsk spla priamo sused skpeou atoaletou.
Plpolajci kozub vrohu obvacej
miestnosti vytvra arovn atmosfru.
Novostavba ktor sme navtvili,
pozostva z hlavnej dvojpodlanej
asti a z dvoch bonch jednopodla-
nch krdel, kde v jednom sa nachdza
spla s prsluenstvom a v druhom,
na protiahlej strane, je situovan gar.
Na vetkch astiach domu je dreven
krov plytkho stanovho tvaru pokryt
kridlou.
Vstupnou brnou do domu je pred-
sie na przem domu. Sli na odkla-
danie vrchnho obleenia a obuvi.
Z predsiene vstupujeme do obvacieho
priestoru. Je otvoren, presvetlen
vekoplonmi oknami. Nachdza sa
tu obvaka, jedlensk as, kuchya.
dom od A po Z
na nvteve
32
t l d o mu a b y t u
V obvacej izbe dominuje svetl
pohodln rohov sedacia sprava
s konferennm stolkom. Oproti
sedacej sprave je umiestnen stolk
s televzorom. Napravo sa rozprestiera
jedle s presklenou stenou. Cez u
je ndhern vhad do zhrady priamo
na jazero. Vek jedlensk stl so
iestimi stolikami umouje pohodln
stolovanie obyvateov domu i jeho
nvtevnkov. Jedlensk stl, konfe-
renn stolk i stolk pod televzorom
s z dielne jednho vrobcu, zhotoven
z masvneho dreva tmavohnedej farby.
Od stola je na skok do kuchyne. T je
od jedlenskej asti oddelen pultom
s vitrnkou. Kuchynsk linka so zabu-
dovanmi elektrospotrebimi je laden
v svetlch farbch, korepondujcimi
s poahom na jedlenskch stolikch
a sedacej sprave. Kuchynsk priestor
je presvetlen dvoma oknami. Jeho
neoddelitenou sasou je pajza.
Je evidentn, e majitelia domu
maj vemi pozitvny vzah k drevu.
Tento materil nachdzame na podlahe,
stropnch podhadoch. Nbytok, dvere
i okn s tie dreven. Dreven mate-
ril vhodne dopa aj sklo, ktor vidme
na vitrnach v kuchyni a obvacej izbe.
Sklen s aj stropn lustre v celom
obvacom trakte.
V rohu obvacej izby je vytvoren
tuln kt, kde plpolajci kozub
a pohodln pohovky vytvraj arovn
domcu atmosfru.
Cez obvac priestor poza sedaciu
spravu sa prechdza do rodiovskej
splne. V splni dominuje manelsk
poste s lonmi skrinkami. Sasou
izby je kpea s toaletou, technick
miestnos s provou a suiar-
ou s priamym vstupom zo splne
a s vchodom do zhrady. Interir
obytnej asti domu dotvraj poetn
stropn a nstenn svietidl, izbov
rastliny, vtvarn diela prevane
gobelny a olejomaby.
Po schodoch sme vystpili na druh
podlaie. Tu op dominuje vekorys
otvoren priestor so sedacou spravou,
televzorom a biliardovm stolom. Je to
takzvan spoloensk miestnos uren
pre vetkch lenov rodiny. Tu sa hraj,
odpovaj, rozprvaj sa, taj knihy,
sleduj televzne vysielanie. Odtiato
sa vchdza do pracovne a do detskej
izby urenej obidvom synom spolone.
Poschodie samozrejme tie disponuje
kpeou a toaletou.
Cel dom je rieen prakticky,
psob vemi tulne, spa vetky
predpoklady pre pohodln a komfortn
bvanie mladej rodiny.
Kad zo spomnanch domov m
vybudovan okrem gare aj rezervn
odstavn plochy. Je to dleit, lebo
ulice v tejto lokalite s vemi zke
a ned sa na nich parkova.
Zhrada
S naou hostitekou sme sa presunuli
do exteriru, kde ns ak prehliadka
zhrady. Je rozahl, vkusne upraven
s pouitm prrodnch materilov.
Trvniky s starostlivo udriavan,
vysaden listnat a ihlinat kry
a stromy citlivo koreponduj s okoli-
tm prostredm. Vydlden chodnky
sa kukatia po celom teritriu. Ruivo
Tri ternne schody obloen prrodnm kameom ved do zhradnho altnku.
dom od A po Z
na nvteve
33
t l d o mu a b y t u
nepsob ani oplotenie pozemku. Je
postaven z betnovch tvrnic a oblo-
en lcovmi tehlami. Na niektorch
miestach je kombinovan s drevenm
plotom.
Osvieujcou perlou tohto zemia
je jazero. Ako sa dozvedme od jeho
majiteky, nebolo ahk ho vybudova
a spojazdni. Cel pozemok toti le
na kopci s lovitm podlom, o vylu-
ovalo napojenie jazera zo studne. Na
tento el museli poui verejn vodo-
vod. Pre lepiu predstavu uvdzame,
e objem jazera je tyridsasedem
kubickch metrov a jeho hbka je viac
ako poldruha metra. Voda tu neustle
cirkuluje tristoesdesiatp dn v roku,
a to vaka erpadlm a celej technol-
gii uloenej v zemi. Jazierko m aj svo-
jich stlych obyvateov. S nimi kapre,
karasy, jalce. Spolu ich je asi dvadsap
kusov. Nasadili ich sem bratia naej
sprievodkyne. S to nruiv rybri.
V letnch teplch mesiacoch sli
voda v jazere aj na plvanie a osviee-
nie lenov rodiny.
Pri prechdzke zhradou sme sa
dostali a k jej srdcu, ktorm je zh-
radn altnok. Je to ahk dreven
prstreok tvorcovho pdorysu
(6 m 6 m) s plytkou stanovou stre-
chou pokrytou kridlou. Prstupov
cesta k nemu s tromi ternnymi
schodkmi je vydlden prrodnm
kameom. Sasou altnku je muro-
van zhradn kozub s grilom, dreven
stoly a lavice. Pod drevenou strechou
vis kovov zvon. Jeho zvuk zvolva
vetkch lenov rodiny na spolon
stretnutia. Altnok je jedin miesto,
kde sa zmestia vetci rodinn prslunci
naraz spolu. Je ich a estns. Len pre
zaujmavos , vekov rozhranie tretej
genercie ie det, je od sedem mesia-
cov po dvadsaes rokov.
Na tomto mieste sa odohrvaj zau-
jmav stretnutia. Kad rok prvho
mja otvra rodina takzvan zh-
radn seznu. Stalo sa u tradciou,
e vdy v mji sa v zhrade spolone
odfotografuj vetky vnat zora-
den od najstarieho po najmladie.
Fofograa sa priklad do rodinnej gal-
rie. Narodeninov a meninov oslavy
u neabsolvuj jednotlivo s kadm
lenom, ale kumuluj ich do jednho
mesiaca (mjov oslavy, jnov,
jlov, ) Zhradn sezna sa kon
v oktbri kaacmi hodami.
Zver
Tento prbeh je naozaj ako z roz-
prvky, pekn, spravodliv, s dobrm
koncom. Je to aj o nvrate k starm
hodnotm ktormi s rodina, dobr
medziudsk vzahy, viacgeneran
spoluitie. Je to aj nvod na to, ako
i astne v kadom obdob udskho
ivota, neby a necti sa sm a opus-
ten, pestova zdrav rodinn vzahy,
ctu k starm, pochopenie mladch,
vzjomne sa tolerova.
Mgr. Gabriela Rakov
Foto: Rbert Kubala
Hlas zvonu upevnenho pod strechou altnku zvolva lenov rodiny na spolon stretnutia.
Voda vmalom avekom jazierku neustle
cirkuluje zsluhou technolgie uloenej
vzemi.
urob si sm
urob si sm
34
t l d o mu a b y t u
Vak skr, ako budete riei farbu
svojho schodiska, muste vymedzi priestor,
ktor mu venujete. Dan priestor me by
vemi limitujcou premisou, pretoe ak je
mal, jednotliv ramen a stupne, ktor
bud v ramene, nezabezpeia pohodln
vku a potrebn bezpen hbku stupa.
Pdorys schodia sa vdy projek-
tuje a vytvra pre konkrtny priestor.
Schodisko me ma, naprklad dve
ramen preruen podestou alebo
me by jednoramenn, i viacramenn
v rznych tvaroch kriviek, orientovanch
v pravo i vavo. Vek pomoc, ktor dnes
ponkaj pecializovan rmy s po-
taov programy, do ktorch sa zadaj
zkladn projektov parametre kde, ak
steny sa pri schoditi nachdzaj; z oho
s postaven; kde, ak dvere a okn s
v bezprostrednej blzkosti schodia; kde sa
schodite nachdza v obvacej izbe alebo
rieime vstup do pivnice; ako vychdza
podchodn vka, aby ste si nerozbili hlavu
o hranu galrie druhho nadzemnho
podlaia... Toto vetko vplva na zkladn
geometriu kontrukcie schodia, z ktorej
vychdza vzjomn vzah hbky a vky
stupa na schodisku, o uruje samotn
rytmus chdze. Vemi dleit je spsob
natania a tvarovania stupov v otoke
schodia, aby stupne v tomto inkriminu-
jcom bode neboli prli plytk, i hlbok
v proporci s ostatnmi stupami. Toto
vetko je zklad spechu pre pohodln
a bezpen schodite. Priestor schodia
sa vemi podceuje. Nae sksenosti s
tak, ia, e klienti astokrt pri konkrt-
nom rieen projektu zisuj s asom, ak
strm a nepohodln schodisko vychdza
v ich prbytku na zklade priestoru, ktor
stavebn as ponka. Obvykle je tto
situcia spojen s nedostatkom priestoru,
ktor sa etr v prospech obytnch plch.
Potrebn je uvedomi si, e dan priestor
preduruje pohodlnos, bezpenos, ale aj
dizajn schodiska. Plat nepsan pravidlo:
zl priestor zl projekcia, zl prevedenie,
zl estetick hodnota, zl dizajn...
Dizajn schodiska azbradlia.
Zkladn dizajnov prevedenie schodsk
uruje architektra domu. Ak zakompo-
novvame schodisko ako sas obvacej
izby, tak jeho nosn prvky nesm psobi
negatvne, nesm vytvra pocit ohosi,
o ru, ale mus priestor oivova, dyna-
mizova. Schodisko je pohyb, a tak mus
aj psobi. Jeho proporcie vak musia
by nositemi bezpenho pohybu, preto
samotn kontrukcia s napnmi stup-
ami mus by starostlivo prepracovan,
aby sme sa nebli na ne prenies vhu
svojho tela. Farebn tnovanie mus by
koncepne zladen s interirom, a preto
svoje uplatnenie nachdza drevo, sklo,
tepan kov, nehrdzavejca oce, i plast. Pri
masvnych betnovch schodoch sa obklad
stupov odpora farebne kontrastova
od betnu a stien, na o s tepl odtiene
dreva priam idelne. Jemnos zaoblenia
hrn zjemuje masvnos celho priestoru
a bon osvetlenie stupov je pastvou
pre oi. Dreven schodisko je nron
priestorov objekt , stva sa vlastne
sasou zariadenia, a preto sa mus jeho
opracovaniu a povrchovej prave venova
maximlna pozornos. Sasn trendy
v interirovom dizajne dvaj prednos
strohm pravouhlm lnim, a tak aj kov
a sklo maj na tomto mieste svoje aro
a miesto. Vetko je len a len vecou osob-
nho vkusu, o kto uprednostn. Sasnos
ponka najrozlinejie materily a techno-
lgie. Vhodnm vberom materilu, formy
kontrukcie a zbradlia, remeselnho spra-
covania, farebnosti a povrchovej pravy sa
schodisko nestva len funknm prvkom,
ale aj ndhernm interirovm objektom
skulptrou na ktor je rados sa pozera
a hlavne ho denno-denne pouva.
Vneposlednom rade treba myslie aj na
bezpenos naich det. Prve detsk ochrann
dvierka plnia tento el abrnia vstupu malm
deom na schodisko. Ke vae deti vyrast
advierka prestan plni svoju funkciu, daj
sa naozaj jednoduchm spsobom
demontova ana vaom
schodisku i zbradl
nezostan iadne
stopy po jeho
pouvan.
Dreven obklad betnovho monolitu
zbukovho morenho masvu. Elegantn,
sklenen asamonosn zbradlie, kotven zboku
schodiska, podiarkuje istotu, vzdunos,
ahkos amodernos celho priestoru.
Schody do...
Schodisko m za lohu pomc loveku prekona
pohodlnou abezpenou chdzou vkov rovne
objektu. Schodisko mus by stabilnou, pevnou
apeknou kontrukciou, ktor vpriestore
vytvra (aj) zaujmav architektonick prvok.
35
t l d o mu a b y t u
Zbradlie! Kov i sklo?
Problematika zbradl je vemi roz-
siahla. Mus by bezpen, a pritom
nesmie svojou hmotou potla hlavn
akcent schodia. oraz viac sa preto
uplatuje antikorov alebo sklenen. Sklo
je IN. Takto zbradlie dodva priestoru
elegantn, vzdun, nenten, modern
dojem dchajci luxusom.
Svojou optickou ahkosou a nen-
padnosou sa vemi ahko prispsob
akmukovek interirovmu prostrediu.
Nepotrebuje iadne podporn stojky,
stpiky. Samotn schodisko vnmame tak,
akoby zbradlie ani nemalo. Takto zbrad-
lie patr medzi najbezpenejie zo vetkch
zbradl. Neobsahuje iadnu vertiklnu ani
horizontlnu vpl, ale naopak celoplon
vpl. Diea sa nevie iadnym spsobom
po om liepa a tvera.
Na otzku ohadne bezpenosti skle-
nenho zbradlia proti rozbitiu odpoved
svojim bezpenm zloenm a modernou
prepracovanou technolgiou vroby. Pri
vrobe sa sklo kal. Dve tabule zakale-
nho skla sa zlepia bezpenostnou fliou.
Kalen sklo m t vlastnos, e pri nhod-
nom dere sa nerozbije, ale iba poprask
a bezpenostn flia tieto ksoky skla
dr pokope. Tto vlastnos je overen!
Samozrejme vetky hrany a rohy skla s
povrchovo upraven, zabrsen a zale-
ten, aby nielen zvili estetick hodnotu
zbradlia, ale aj zabrnili monosti pora-
nenia.
Drevo no i nie
Drevo na vrobu schodnc a stupov
je najastejie buk, dub, jase a in. Pri
STAIRON design, s.r.o.
Roavsk 8, 821 04 Bratislava
Tel.: 0908 533 742, 0903 661 478
smiesny@stairon.sk
www.stairon.sk
vrobe sa had vdy t najkrajia kresba,
truktra dreva. Morenm tchto drevn
sa vieme farebne prispsobi k poado-
vanmu odtieu. Dan povrch sa uprav
naolejovanm. V dnenej modernej dobe
id olejov povrchov pravy vrazne
do popredia, pre ich pozitvne vlastnosti.
Naprklad s ekologick a nezvadn,
odoln voi vode a alkoholu. Vnimonou
vhodou tejto konenej pravy je mo-
nos oprv a retu v prpade pokodenia,
zochania povrchu. Vtedy sta handrika
a nhradn fatika olejovho roztoku.
Pri pravidelnej (1-2x rone) a vemi jedno-
duchej drbe oetrujcim prpravkom,
ktorm sa schodisko len pretrie, obnov
sa jeho pvodn krsa. Olejov povrchov
prava dodva schodisku poadovan lesk
a vsledn efekt. V sasnosti s v obube
polo leskl (polo matn) olejov povrchy.
Vberu tvaru svojho schodiska venu-
jete pozornos u v ase projektovania.
Stavebn projekt nevyriei vetky detaily,
a tak nvteva pecializovanch schodis-
kovch tdi m zmysel. Zskate vea cen-
nch informci.
Krsne, modern apohodln samonosn
schodisko zmorenho dubovho masvu
sahkm vertiklnym nerezovm zbradlm.
Elegantn ahlavne funkn rieenie sklenenej
steny je nevyhnutnou sasou samonosnho
schodiska zmorenho buku anerezovej
schodnice. Jednak pln bezpenostn funkciu
pouvania oboch schodsk nad sebou,
nahrdza zbradlie, presvetuje ich atvor
elegantn architektonick prvok. Sveteln
madlo popri stene nie je len funknou
sasou schodiska, ale svojim svetelnm
zdrojom pomha pri orientcii vnonch
hodinch adodva danmu priestoru modern
charakter.
Sveteln zdroj, implementovan priamo
vschodoch, je vemi atraktvnym, vkusnm
avyhadvanm spsobom, ako svoje
schodite povi na krsny interirov prvok
avneposlednom rade pomha bezpene sa
orientova na schoditi vnonch hodinch.
Priamoiare samonosn schodisko sndhernou
kresbou exotickej dreviny (americk orech).
Vhodnou asprvnou kombinciou materilu,
vzdunej kontrukcie snenpadnm sklenenm
zbradlm, vieme vytvori naozaj krsne,
vzdun, presvetlen, no sasn aatraktvne
schodisko.
Sklo sa v sasnosti te vekej obube pre jeho skvel tvarovacie schopnosti, odolnos,
ahk drbu a nadasov krsu. Popredn dizajnri ho radi vyuvaj nielen ako materil pre
zaujmav interirov doplnky, ale zana sa oraz viac uplatova i ako materil, ktor m
schopnos presvetli priestor. Takto architektonick rieenie ponkaj aj sklenen dvere.
Krsa sklenench dver
so tlovm kovanm
Modern sklenen dvere spolu
s dizajnovm kovanm doku zaruene
doda punc vnimonosti kadej miest-
nosti. Kombincia skla a kovu je vemi
atraktvna na pohad a doke ozvlt-
ni vetky obytn priestory.
Dvern kovania na sklo s dleitm
interirovm detailom a musia spa
i nron kritri ako po funknej, tak
aj estetickej strnke.
Variabilita kovania
irok sortiment a monos
vberu kovania presne poda poia-
daviek zkaznka ponka spolonos
MP KOVANIA. V ponuke s dostupn
najnovie modely vhodn do moder-
nch interirov, no rovnako kombincie
kovan a kuiek, ktor s rieenm
pre presklen dvere v rustiklnom
prostred. Dvern kovania a doplnky,
nielen na sklenen dvere, je mon
doda v rznych povrchovch pra-
vch, ako naprklad nerez, chrm, nikel
a bronz, tak, aby dokonale ladili s inte-
rirovm prsluenstvom alebo, naopak,
aby kontrastne vynikli medzi inmi
doplnkami.
Pri sklenench dverch sa ponka
monos kombincie rznych modelov
kuiek zo irokho vberu, v prpade
potreby nie je problmom zosladi
tvar kuky s akmkovek modelom
kovania u pouitm v interiri. To, e
ide naozaj o kvalitn vrobky s dlhodo-
bou ivotnosou, podiarkuje i pron
zruka pri vine vrobkoch. Tieto
dvern kovania s obbenou vobou
pre ich irok klu a variabilitu
monch preveden. Kovania na sklo
ponkaj rzne typy prevedenia,
naprklad s kukou bez otvoru na k,
s otvorom pre interirov k, s otvo-
rom pre PZ vloku i s WC setom.
tlov doplnky
V ponuke s nielen kvalitn dvern
kovania na sklo, ale i nleit doplnky
ku sklenenm dverm (pnty, madl,
zarky a i.). Sklenen krdlo dver je
mon zavesi na sklo, hlinkov alebo
dreven zrubu, priom pouit pnty
mu by horizontlne alebo vertiklne
s primeranou nosnosou. Pri monti
na dvojkrdlov dvere s v ponuke
taktie protikusy uren pre pasvne
dvern krdlo. Samozrejme, aj v tomto
prpade je zjednoten dizajn celho
dodvanho kompletu a vetkch
doplnkov.
irok sortiment
Spolonos MP KOVANIA dodva
kvalitn vrobky od poprednch
eurpskych vrobcov dvernch kovan
a doplnkov. Svojich zkaznkov si
zskala spoahlivm a najm prompt-
nm dodvanm tovaru, v mnohch
prpadoch do 24 hodn. Ich kompletn
ponuku dopa aj al sortiment,
naprklad kuky na dvere a okn,
bezpenostn kovania, uzamykacie
systmy, posuvn systmy na dvere,
kpeov doplnky, krbov nradie,
zmky, stavebn vloky, samozatv-
rae dver, zarky, klopadl, slice,
piktogramy, okopov plechy a in, i tie
najmenie drobnosti tkajce sa kovan.
Sortiment spolonosti ponkaj aj al
vekoobchodn partneri a predajcovia,
zaoberajci sa vrobou alebo preda-
jom dver. Firma MP KOVANIA pre Vs
pripravuje irok ponuku kovan na sklo
v kompletnch srich s mnostvom
doplnkov vo viacerch jednotnch
dizajnoch. Aj sklenen dvere si zaslia
kuku s modernm dizajnom.
Bliie informcie o uvedenom sorti-
mente zskate aj na e-shope
www.kluckynadvere.sk
www.kovanianasklo.sk
dom od A po Z
dvere, kovania
36
t l d o mu a b y t u
Kuky na dvere a okn Kovania na sklenen dvere Bezpenostn kovania
Uzamykacie systmy Posuvn systmyna dvere Doplnky na dvere
www. kovani anaskl o. sk
S akmkovek grackm motvom!
dom od A po Z
garov brny
38
t l d o mu a b y t u
Prvm krokom je sprvny vber typu
Typ garovej brny vyberme poda technickch
i priestorovch monost, ktor objekt dovouje
a ponka:
sekn brna vysva sa po koajniciach pod
strop;
zsuvn brna zasva sa popri bonej stene
z vntra gare do strany;
krdlov brna dvojkrdlov brna otvra krdla
pomocou kuky alebo motora;
rolovacia brna navja sa na hriade nad otvor
gare. Vetky tieto typy brn je mon ovlda za
pomoci kuky so zmkom, alebo s motorom na
diakov ovldanie.
Kad profesionlny dodvate garovch brn
by mal ma funkn typy brn vystaven vo svojej
vstavnej sieni, aby si zkaznk mohol brnu
vyska, obhliadnu prevedenie, ma monos
garov brnu vidie tak, ako bude namontova-
n u neho doma a pta sa na jej jednotliv prvky.
Druhm krokom pri vbere je farebn odtie
Farba brny sa najastejie (nie je to vak podmien-
kou) zoslauje s farbou okien a dver na dome.
Dnes je monos vberu z vekho mnostva laminci
imitci dreva. Laminovan povrchy maj vhodu
bezdrbovosti a ich odtie je farebne stly. V prpade
zujmu zkaznka o niektor z farieb zo vzorkovnka
RAL (nie imitciu dreva) sa jednotliv sekcie brny
dvaj strieka do lakovne. Z vntornej strany je
brna biela, kee aj steny gare s zvyajne biele.
Nron zkaznk si mu vybra garov brnu aj
z masvneho dreva, o v tomto prpade znamen, e
GAROV BRNA JE OBYAJNE NEODDELITENOU SASOU DOMU. VZHADOM
NA TO, AK AS PRI DOME ZABER, ALEBO JE DOKONCA SASOU SAMOTNHO
PRIEELIA DOMU, MEME ZODPOVEDNE POVEDA, E JE DOMINANTNM
TLOTVORNM PRVKOM CELHO OBJEKTU. Z TOHTO POHADU JE DLEIT
VENOVA DOSTATON POZORNOS PRI VBERE JEJ DIZAJNU I FARBY.
sekcie brn sa vyrobia z dreva poda individulnej
poiadavky.
alm krokom pri vbere je dizajn brny
Na trhu je niekoko dizajnovch monosti vberu von-
kajej strany garovej brny. Najastejie vyuvan
a u zkaznkov obben s tyri zkladn motvy:
kazetov motv nestarnci dizajn brny ,ktor
vdy bol a bude atraktvny pre celkov vzhad
garovej brny;
pruhovan motv univerzlny dizajn brny, at-
raktvny rovnomernm rozdelenm pruhov na brne
a neviditenmi spojmi panelov brny;
stredov pruh vytvra dizajn modernho domu
dnenej architektry, je to modern dizajn brny;
hladk dizajn je uren pre ud, ktor si potrpia
na tlov modern dizajn istch lni.
Ako si vybrat garzov brnu?!
CERTIFIKT KVALITY
dom od A po Z
garov brny
39
t l d o mu a b y t u
Neodmyslitenm doplnkov konenho stvrnenia
garovej brny s presvetlovacie okienka. Je to
spsob, ako presvetli interir gare a sasne
oivi dizajn brny. Zkaznci maj na vber niekoko
druhov svetlkov, aby tieto prvky dokzali zosladi so
tlom domu.
Dleitm krokom je izolcia panelov brny
Pri dnench nzkoenergetickch stavbch sa kladie
draz na kvalitu izolcie brny .Dnes m zkaznk
monos vybra si izolcie od 20 mm do 42 mm. Izol-
ciu panelu tvor polyuretn ,ktor je absorbovan me-
dzi plechy panelu, o vytvra tzv. sendviov panel.
Po obvode je garov brna izolovan gumenm
tesnenm. Spodn as je utesnen tesnenm, ktor
je umiestnen na spodnej sekcii, horn je utesnen
tesnenm na hornej sekcii a bon strany s utesnen
tesnenm na bonom kovan brny.
V prpade, ak brna nie je sasou obytnho domu
(samostatn gar , brna do prstreku), alebo bude
umiestnen na mieste, kde sa nevyaduje izolcia, jej
majite sa me rozhodn poui neizolovan brnu.
Vber sprvneho dodvatea garovej brny
Po vbere farebnho odtiea, celkovho dizajnu,
izolcie, brny prichdza na rad vybra si sprvneho
dodvatea, ktor brnu dod a namontuje. Rozhodu-
jcim faktorom by mala by kvalitn dodvka brny,
dodvka tovaru v presnom preveden poda vberu
a pecifikcie zkaznkom, dodvka tovaru v dohod-
nutom ase a termne a neodmyslitene k tomu patr
aj kvalitn zrun a pozrun servis.
Skr, ako si zkaznk brnu objedn u konkrtneho
dodvatea, mal by sa presvedi, minimlne, o jeho
dveryhodnosti (i m dodvate nejak sdlo spolo-
nosti, i m oprvnenie na mont garovch brn,
i m zakolench a odborne spsobilch zamest-
nancov, i spa BOZP pre bezpenos pracovnkov,
i m sprvne nradie na mont garovch brn
a prpadne i vlastn certifikt kvality ISO 9001:2008,
o sved o kvalitnom vrobnom procese).
V prpade, e vznikne pochybnos v odpoved na
niektor z tchto faktorov, je vhodn zvi vber
dodvatea, nakoko sa tm zvyuje riziko nekvalitnej
dodvky, nedodrania termnu dodania, neodbornej
monte , ako aj aj problm so zrunm i pozru-
nm servisom. A v konenom dsledku, tak ako je d-
leit ma dodan kvalitn tovar, tak isto je dleit
ma aj kvalitne preveden mont!!!
o rozhodne neodporame je, kupova brnu bez
monte. Odborn nastavenie je dleit pre dlho-
dob ivotnos a bezchybn fungovanie garovej
PEMAT Slovakia s.r.o.,
Topoany, tel.:/fax: 038/53 22 105
mobil zkazncka linka: 0918 941 882,
mobil servis: 0918 668 932
e-mail: pematbrany@pematbrany.sk
www.pematbrany.sk
brny. Neodbornos pri monti sa prejav aj krtkou
ivotnosou jednotlivch komponentov pouitch
pri vrobe brny. Neustle sa prejavujce chyby pri
ovldan a ast nefunknos garovej brny nestoja
za uetren peniaze pri jej monti.
Dleitm faktorom pri rozhodovan a vbere dod-
vatea je aj jeho zastpenie, obchodn kancelria,
vroba, poboka,vo vaom regine, pretoe to m
vplyv nielen na cenotvorbu pri prvotnej objednvke,
ale aj v prpade dodatonho servisu, opravch,
i dostupnosti dodvatea. V kadom prpade sa
informujte, i dodvatesk firma, u ktorej si garov
brnu objednvate, m servisnho technika a ak vie
garantova dobu na opravu, odstrnenia poruchy.
Dleit je aj samotn doba zruky na garov
brnu poskytnut dodvateom. Kad dodvate m
prvo uri si dku zrunej doby. Najkratia zru-
n doba na garov brnu je poda zkona uren
na 2 roky o je ben zruka. Pri vyej zruke ide
spolu, ruka v ruke, so zrukou aj cena m je zruka
na garov brnu dlhia, tm je jej cena vyia.
Pri vbere brny nezabudnite na tak malikosti
ako je ndzov otvra pre prpad ndzovho
otvorenia brny, najm ak do gare neexistuje in
vchod; personlne dvere ako sas garovej brny,
s praktickm prechodom cez brnu do gare
nemuste otvra cel brnu, ak neparkujete auto...
Samozrejme, je mnoho alch doplnkov, ktor
zabezpeia maximlny komfort pri denno-dennom
pouvan garovej brny, na ktor je potrebn sa
opta dodvatea.
Dleit argument je cena
Vetci vieme, e cena je dleit a rozhodujci faktor.
Ale vieme aj to, e najlacnej tovar nie je vdy ten
najlep . Ak sa chcete vyhn sklamaniu, je dobr
si vytipova niekoko dodvateov a da si pripravi
cenov ponuky na garov brnu, kde dodvateom
nadefinujete svoje poiadavky. Budete ma tak
istotu, e porovnvate cenu za rovnak (minimlne,
vemi prbuzne) produkty. Iba tak viete zodpovedne
posdi jednotliv ceny. Nezabudnite zvi aj zrun
dobu a dostupn servis.
Dlhodob, bezporuchov a plne funkn pouvanie
vaej brny praje
Peter Paki
Pozvame Vs do nho stnku na vstavch v Nitre:
Nbytok a Bvanie v doch 13. 3. 18. 3. 2012
DOMEXPO v doch 19. 4. 22. 4. 2012
Knauf Diamant doska spajca
najvyie poiadavky
na poiarnu odolnos
na zvukov izolciu
na vyiu tuhos
do vlhkch priestorov
dom od A po Z
prieky, obklady
40
t l d o mu a b y t u
Vlhkos, ohe, nrazy, hluk toto vetko
zvlda nov jedinen sadrokartnov doska
Knauf Diamant, ktor zaha vsebe vetky
zkladn vlastnosti vetkch bene dostupnch
sadrokartnovch dosiek aete nieo navye.
Oznaenie tejto dosky poda eurp-
skej normy STN EN 520 pre sadrokar-
tnov dosky je DFH2IR. Z tohto ozna-
enia vyplva, e ide o sadrokartnov
dosku, ktor je tandardne impregno-
van, teda vhodn do vlhkch priesto-
rov (kpene, kuchyne) pri minimlnych
objemovch zmench vplyvom vlhkosti
(dilatcie kontrukci kadch 15 m),
na ktor mono pomocou vhodnho
cementovho lepidla lepi keramick
obklad. M minimlne tak ist proti-
poiarne vlastnosti v systmoch ako
tandardn poiarne sadrokartnov
dosky Knauf GKF a okrem toho m zv-
en pevnos jadra a zven tvrdos
povrchu.
Mechanick odolnos aplon
zaaenie kontrukci
sdoskou Knauf Diamant
Knauf Diamant je doska, ktor patr
do kontrukci s vymi nrokmi. Je
vhodn prve tam, kde sa oakvaj
zven mechanick zaaenia na
povrch dosky, ako s naprklad nemoc-
nice, koly i telocvine, ale svoje
miesto si njde aj v bytoch a rodinnch
domoch. Vaka svoje vysokej mechanic-
kej odolnosti sa vemi dobre hod aj do
medzibytovch prieok. Kee doska je
tuhia, mono na u pri dvojplovom
(2 12,5 mm Knauf Diamant) vyhoto-
ven prieky zavesi pomocou rozperky
(hmodinky) Knauf Harmut a 60 kg
v jednom bode.
Akustick komfort sdoskou
Knauf Diamant
Doska Knauf Diamant v systme sad-
rokartnovch prieok prina aj bez
pouitia pecilnych prolov akusticky
komfortnejie kontrukcie v podobe
zvenej vzduchovej nepriezvunosti
prieok, a to o 5 a 8 dB (zvis od typu
prieky). Ak mte hlunch susedov,
ktor vs neustle ruia, a potrebujete
dodatone odhluni existujcu muro-
van stenu, ktor samotne v mnohch
prpadoch akusticky nesta, s doskou
Knauf Diamant je to vemi jednoduch,
ekonomick a bez vieho zsahu
do obytnho priestoru. Predsaden
stena na oceovch proloch s doskou
Diamant doke zvi vzduchov
nepriezvunos Rw a o zhruba 20 dB
(v zvislosti od existujcej steny).
Doska je vhodn do vetkch mo-
nch sadrokartnovch kontrukci,
ako s naprklad prieky, predsaden
a achtov steny vrtane vahovch
cht i podhady. Doska je modrej
farby, take ju vemi ahko rozpoznte.
Sadrokartnov doska Knauf Diamant
sa vyrba v hrbkach 12,5, 15 a 18 mm.
Rozmery dosky s identick ako pri
klasickej sadrokartnovej doske (1 250
2 000 mm), a kee rozprvame
stle o sadrokartnovch doskch,
opracovanie a mont systmov s ou
s rovnako jednoduch ako pri tan-
dardnch bielych bench doskch, hoci
sa svojimi mechanickmi vlastnosami
pribliuj naprklad k sadrovlknitm
doskm. Jedinou vnimkou vzhadom
na zven tvrdos dosiek je pou-
itie pecilnych skrutiek Knauf HGP
urench na systmy Knauf Diamant
na upevnenie dosky k prolom.
Sadrokartnov doska Knauf Diamant
to nie je iaden marketingov ah
dosky prezleenej do modrej farby, ale
osveden stavebnofyziklne vlastnosti
preukzaten protokolmi o skkach.
Viac informci na strnke www.knauf.
sk alebo na info@knauf.sk
Knauf Diamant
doska na vestrann
pouitie odoln proti
vetkm zaaeniam
Diamant je pripraven odola akmukovek
zaaeniu
Diamant je pripraven odola akmukovek
zaaeniu
s tmelom TRIAS
s benm sadrovm
tmelom
N
O
V
I
N
K
A
!
Dobre vykonan tmelenie spojov sadrokartnovch dosiek
a napriek tomu viditen spoje?
Rieenm je nov sadrov tmel Knauf TRIAS
Knauf TRIAS
Balenie 5 kg, 25 kg
Knauf Trias
Knauf Trias Bez prepadvania
tmelu v spojoch a vyia odol-
nos pri tvorbe praskln
Prepadnutie tmelu v spojoch medzi doskami
v preveden hrn HRAK patr v spojen s tme-
lom Knauf Trias k minulosti. To znamen: Me-
nej pracovnch krokov pri tmelen spojov do-
siek pre dosiahnutie rovnch povrchov, vyia
odolnos proti prasklinm, krat pracovn
as na stavbe, ktor mete vyui na inej
stavbe. A pritom mete naalej tmeli, ako
ste zvyknut pri preveden hrn HRK, resp.
HRAK bez pouitia vstunej psky.
Knauf Trias a drevo dobr spojenie!
Stavanie z dreva je stle obbenejie. i
u ide o nosn steny drevostavieb alebo
podkrovie, vaka vysokej odolnosti voi
tvorbe praskln sa hod Knauf Trias pre tieto
kontrukcie perfektne. Pri takto namhanch
spojoch odporame poui aj vstun
psku s vysokou pevnosou Knauf KURT.
Sadrov tmel Knauf Trias
(jedenkrt pretmelen hrana HRAK)
Ben sadrov tmel
(jedenkrt pretmelen hrana HRAK)
Knauf Trias U iadne viditen
spoje po nteroch
Vaka tomu, e tmel Knauf Trias m prisp-
soben nasiakavos ku kartnu sadrokart-
novch dosiek, viditen spoje po nanesen
nterov nebud u iadna tma pre diskusiu.
Knauf Trias je aj farebne takmer identick,
ako kartn dosiek. Tm pdom nevznikaj
kontrastn povrchy sadrokartnovch kon-
trukci a vznik opticky ucelen povrch.
N tip podhady a ikminy podkro-
v bez prekreslench spojov!
Prispsoben nasiakavos a farba tmelu ku
kartnu zabrni prekresleniu spojov dosiek
vplyvom dopadu bonho svetla. Tento
priazniv efekt sa znsobuje s pouitm
dosiek Knauf Horizonboard s vyfrzova-
nmi hranami po celom obvode. Dosky s
tandardne protipoiarne typ DF poda
EN 520.
Knauf Trias Jednoduch roz-
mieanie a spracovanie
as po nasypan tmelu do vody pre nasia-
kanie a nron run zamieanie u nie
je nutn. To etr as. Jednoducho nasypa
tmel do vody a hne zamiea elektrickm
mieadlom s nzkymi otkami. Smotanov
konzistencia tmelu Knauf Trias sa postar
o ahk spracovanie. Navye tmel sa vyzna-
uje vysokou odolnosou voi tvorbe praskln
a zrove je pomerne ahko brsiten.
So vetkm, s m sa jednoduchie
pracuje, pracuje lovek radej.
Kontaktn daje na obchodnch
zstupcov:
Zpad 0902 905 151
Stred 0948 525 110
Vchod 0911 434 073
E-mail: info@knauf.sk
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
42
t l d o mu a b y t u
Neestetick, ale i nebezpen praskliny na fasde,
zaednut, ba a ierne faky po stekajcej vode,
i riasy, ktor sa zaali rozmha na severnej
steneto s pomerne ast problmy, sktormi
sa stretvame pri domoch opatrench fasdnymi
omietkami. Zaujma vs o je prinou tchto
problmov aako im preds? Odpovede na tieto
otzky njdete vnasledujcich riadkoch...
Ako preds prasklinm
nastench
Na Slovensku s v sasnosti vemi
populrne ahk murovacie tvrnice
z probetnu. Okrem toho, e sa
s nimi dobre pracuje, pretoe s ahk,
maj aj dobr tepelnoizolan vlast-
nosti, a kee s vyrban na milime-
ter presne, potrebuj minimlne mno-
stvo malty a ahko sa omietaj. astm
nedostatkom, s ktorm sa pri tchto
budovch stretvame, s praskliny
vznikajce na fasde. Poruchy na stav-
bch realizovanch z probetnovch
tvrnic vznikaj hlavne v dsledku
rchleho postupu vstavby, vysvetuje
pn Vladimr Konok zo spolonosti
Hasit. Prirodzenou vlastnosou pro-
betnovch tvrnic je toti ich zmra-
ovanie svisiace s postupnm odparo-
vanm vlhkosti.
Aby sa predilo vzniku tchto trhln,
je pomerene zauvan celoplon
siekovanie muriva pred omietnutm.
Pri novostavbch stavanch z ah-
kch probetonovch tvrnic sa asto
stretvame s tm, e stavbri priamo
na murivo nalepia vstun sieovinu
a na u potom nanes omietku, vyjad-
ruje sa k problmu Vladimr Konok.
Fasda
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
43
t l d o mu a b y t u
Pouit lepidlo pritom vytvor
na povrchu steny neprievzdun
vrstvu, m sa znehodnocuj vlastnosti
probetnu ako prirodzene klimati-
zujceho materilu, pretoe stena u
neme dcha. Ete horia situcia
nastane, ak boli na stavbu pouit
celkom erstv murovacie tvrnice,
priamo z vroby, ktor ete nestihli
dostatone preschn. Zabudovan
vlhkos potom nem kadia unika,
o napokon me vies k rznym
stavebnm poruchm, k zhoreniu
tepelnoizolanch vlastnost muriva
a tie k vlhnutiu a plesniveniu stien
v interiri. Aby sa predilo tmto
problmom, nemala by sa tkanina pri
celoplonom siekovan lepi priamo
na murivo, ale zatla do omietky.
Nielene sa tm zachov prievzdunos
steny, ale optimlne umiestnen sieo-
vina vo vrchnej tretine hrbky omietky
ovea lepie prena pnutia, ktor vzni-
kaj prve v tejto asti omietky. Tm
sa ete lepie zabrni vzniku neiadu-
cich trhln, dodva pn Konok.
Pri dodran sprvneho techno-
logickho postupu vstavby by
pritom vo vine prpadov vbec
nebolo nutn celoplon siekovanie.
Kritickmi miestami, ktor vyaduj
spevnenie textliou, s najm styky roz-
dielnych materilov, prpadne nroia,
ostenia okien a pod.
Omietka by mala dcha!
Pri vine budov je na omietnutie
vhodn poui ben vpenno-ce-
mentov omietku ako jadrov omietku
a po jej vyzret opatri fasdu kone-
nou pravou i u z uachtilej minerl-
nej, alebo pastovej siliktovej omietky,
ktor mu ma rznu truktru aj
farbu. Vhodou vpenno-cementovej
je najm vemi dobr paropriepustnos,
vaka omu je optimlna na omietanie
novostavieb z provitch tvrnic, rov-
nako ako i na omietanie starch budov
z tehlovho alebo mieanho muriva,
rad pn Vladimr Konok zo spolo-
nosti Hasit. Pri jadrovch omietkach je
dleit, aby pred nanesenm nlnej
vrstvy omietky riadne vyzreli, priom
vo veobecnosti plat, e kad mili-
meter omietky potrebuje na vyzretie
pribline jeden de.
Prievzdunos steny je dleit
zachova aj pri renovcii fasdnej
stle ako nov
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
44
t l d o mu a b y t u
omietky. Pri obnove fasd starch
budov, ktorch murivo obsahuje ist
stabiln hladinu vlhkosti, je dleit
pouva materily s o najvyou
difznou priepustnosou, ktor umo-
nia odparovanie vody z muriva, resp.
prechod vodnch pr z vntra von.
Takmto spsobom je mon preds
poruchm, ktor v budovch vznikaj
v dsledku vysokej rovne zabudova-
nej vlhkosti.
Pri historickch budovch sa tra-
dine pouvaj vpenn omietky.
Jednak preto, e prve tento materil
sa v minulosti pouval najastejie,
a jednak kvli ich prievzdunosti
a schopnosti regulova vlhko, vyjad-
ruje sa odbornk na omietkov systmy
Vladimr Konok. Pre dokonal hladk
povrchy sa ako nlna vrstva omie-
tok pouva jemn vpenn tukov
omietka, na ktor je potom mon
nanies exterirov fasdny nter.
Ako predchdza fakom pri
prevlhnut fasdy?
Trval miesto v stavebnctve maj
uachtil omietky na minerlnej bze,
ktor sa dodvaj ako such omiet-
kov zmesi. Okrem toho, e domu pre-
poiiavaj krsny vzhad, s odoln,
trvanliv, svetlostle, maj vysok
difznu priepustnos. Minerlne
omietky nemaj hydrofbne inky,
preto ak niekomu preka, e v upr-
anom poas vrchn vrstva omietky
prevlhne a na as stmavne, je vhodn
oetri ich priesvitnm egalizanm
nterom, ktor na povrchu omietky
vytvor paropriepustn a zrove
vodeodoln vrstvu, rad pn Konok.
Omietka bez rias abez sivch
fakov
Pre maximlnu ochranu fasd pred
poveternostnmi vplyvmi boli vyvinut
modern pastov omietky, ktor sa
dodvaj vo vedrch a s pripraven
na okamit pouitie. Vyrbaj sa na
bze siliknovej alebo akryltovej
ivice, prpade na bze draselnho vod-
nho skla (siliktov omietky). Tieto
omietky vytvraj pevn a zrove
prun povrch dokonale odoln voi
vode, chemickm reakcim, biologic-
km tokom ako s riasy a napadanie
plesou a pod. Vyhotovuj sa ako
tenkovrstvov omietky nanan
na zkladn minerlnu najastejie
vpenno-cementov omietku, prpadne
i priamo na betn alebo v interiroch
na sadrokartnov dosky. Siliknov
a siliktov omietky, ktor vytvraj
porznu vrstvu s dobrou difznou
paropriepustnosou, s vhodn na
porzne materily, na minerlne
jadrov omietky aj na kontaktn
zatepovacie systmy z minerlnej
vlny, objasuje pn Konok zo spo-
lonosti Hasit. Akryltov omietky s
vodeodoln, ale neprievzdun, preto
sa pouvaj iba na in neprievzdun
materily, napr. na zatepovacie sys-
tmy z polystyrnu, dodva pn
Konok.
Za zmienku stoj naprklad inovovan
siliknov omietka Protect, pri ktorej
sa vyuva populrna nano technol-
gia na vytvorenie nepinivho samo-
istiaceho povrchu. Finta je v tom, e
truktra povrchu omietky zabrauje
prenikaniu prachovch astc a rznych
neistt do vntra omietky. Takisto
voda na takomto povrchu neprine, ale
vytvor guky, ktor sa ahko a rchlo
skotaj dolu. Stekajca voda i u
kondenzovan alebo zrkov, pritom
so sebou odna i neistoty a prach, o
v konenom dsledku vytvra samois-
tiaci efekt omietky.
Ing. arch. Anna Palov, v spoluprci
so spolonosou Hasit Slovakia
Foto: Hasit Slovakia
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
45
t l d o mu a b y t u
Materilov na harmonick stvrenenie fasdy spolu soplotenm je dnes
na stavebnom trhu toko, e sa vich pestrej ponuke laik neorientuje prve
najahie. Najdleitejie je, aby sa fasda aplot niesli vjednej tnine.
alou uitonou zsadou je, aby
bol materil fasdy i oplotenia v slade
s celkovm charakterom a tlom
domu. V niektorch prpadoch pri tom
netreba chodi prli daleko. Sta sia-
hnut po osvedenej a znmej klasike
fasdnych obkladakch a plotovch
tvarovkch.
Vetky vrobky znaky Fagot s vysoko
kvalitn, odoln voi klimatickm vply-
vom, vyznauj sa rznorodou povrcho-
vou pravou, farebnosou a geometric-
kmi tvarmi. Navye, maj vynikajce
technick parametre. Vetky vrobky
z produkcie tejto obchodnej znaky sa
vyrbaj technolgiou polosuchho
hyperlisovania z prrodnho materilu
lastrnatho vpenca, ktor sa oddvna
povauje za materil, ktor poskytuje
mimoriadne inn ochranu vntornm
kontrukcim domu.
Od roku 2003 vrobca uplatuje
uniktnu technolgiu vroby, o umo-
nilo podstatne zlepi kvalitu a dizajn
vyrbanej produkcie, a tm zvi jeho
nskok oproti konkurencii.
Tehly uren na vstavbu plotov maj
rozmery 285 x 140 x 85 a na dlhej
strane maj tri sfrick prehbeniny.

PLOTY AZHRADN
PRVKY
Na stavbu plotov s uren dvojl-
kov tehly, ktor maj povrchov
pravu z obidvoch strn, priom v jed-
nej tehle sa mu spja dve rzne
povrchov pravy. Naprklad, me ma
z jednej strany tzv. fnsku povrchov
pravu a z druhej strany krymsk.
Uniktna technolgia mechanickho
odtepovania vytvra neopakovatel-
n povrch kadej tehly, o pri uplatnen
inch technolgi, naprklad lisovania
alebo liatia, nie je mon. Pre obklad
i oplotenie z tohto materilu je
typick relifnos a neopakovatenos.
So soklovmi tehlami, obkladakami
a plotovmi tvarovkami sa pritom
pracuje vermi pohodlne aj v prpade
obkladov zkladovch kontrukci. Ich
tvary umouj vytvra mry vysok
a dva metre. Pre milovnkov velkch
rozmerov s uren tehly, vhodn na
vstavbu plotov, ktorch objemy s 1,7
krt vie ako v prpade obyajnch
tehl. Rozmery tchto tehl s 285
x 140 x 85, na dlhej strane maj tri
sfrick prehbeniny. Hmotnos velkej
tehly je 6,25 kg. Vyrbaj sa s hladkm
povrchom aj s drsnou povrchovou
pravou na jednej alebo oboch stra-
nch. T, o preferuj kvalitu a stava
j nielen pre seba, ale aj pre budce
genercie, sa pri vobe tehl znaky
Fagot urite nepomlia
FASDA APLOT vharmnii
Tehly uren na vstavbu plotov
maj rozmery 285 x 140 x 85
ana dihej strane maj tri
sfrick prehbeniny.
obklady a soklov tehly od 12 /m
2
fasdne tehly od 46,80 /m
2
tehly a ploty od 31,20 /m
2

SUNRAIN, s. r. o.
Bratislava, Raianska 155 show room (v priestoroch AB Cosmetics)
tel.: +421 917 804 202, + 421 944 436 599, www.sunrain.sk, www.fagot.com.ua
PEKN PLOT KRSNY IVOT
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
46
t l d o mu a b y t u
Architektra je ako
cyklus ivota, neustle
sa vyvja transformuje
materily, prvky,
typolgie, tly, ktor
u existuj, apridvaj
nov umeleck
atechnick hodnotu.
Nov formy vznikaj
pouitm inovatvnych
materilov, ktor
podporuj rozvoj
kreativity vns
samotnch. Medzi
takto materily patr
FUNDERMAX.
Vysokotlak laminty (HPL) vyr-
ban v lisoch pod vekm tlakom a pri
vysokej teplote.
Vytvrdzovan akriltovmi ivicami
poskytuj vemi efektvnu ochranu
proti poveternostnm vplyvom, s
obzvl vhodn pre vplne plotov,
balknov, fasdne prvky a obklady
s poadovanou dlhodobou ivotnosou
a dokonalm vzhadom.

Jednou z noviniek u tchto materi-
lov je povrchov prava v klavrnom
laku. Dosky s lakovanou povrchovou
pravou maj fantastick dizajn a rov-
NOV TRENDY VHPL DOSKCH
FUNDERMAX
nak fyziklne a mechanick vlast-
nosti, ako tandardn dosky s matnou
povrchovou pravou.
optimlna a dlhodob farbost-
los
dvakrt vytvrdzovan povrchov
vrstva
extrmne odoln proti poveter-
nostnm vplyvom
antigraty povrch
odoln voi riedidlm
odoln proti pokriabaniu, proti
nrazu
trvcnos 50 rokov
Lepen fasda Obchodnho centra Kocka v Senci
Skren fasda rodin nho domu vo
Vrtkach imitujca dreven obklad
Fundermax, doko nal povrchov prava v tzv. klavrnom laku
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
47
t l d o mu a b y t u
erstvou novinkou je modern
fasdny upevovac systm MODULO
ME05 pre exterir i interir. Presne
prefabrikovan dielce v rozmeroch
1000 400 mm a 500 400 mm
s drkami na vrchnej a spodnej hrane.
Jednoducho sa intaluje na hlinkov,
alebo dreven kontrukciu pomocou
neviditench uchytvacch prvkov.
Systm MODULO ME05 je navrh-
nut tak, aby zrunej kutil dokzal
mont opltenia zrealizova na svoj
rodinn dom i sm.
Fundermax tie ponka vysoko kva-
litn certikovan podlahov dosky
na terasy, balkny, schodisk, njazdy
a pod. S mimoriadne odoln proti
poveternostnm vplyvom a nevya-
duj iadnu zvltnu starostlivos,
aby sa zachoval ich atraktvny vzhad
po cel dobu ich ivotnosti. Na vber
je viac ako 110 mdnych i klasickch
dekorov i s protimykovou pravou
HEXA. Podlahov panely s HEXA pra-
vou sa pouvaj pri rekontrukcich,
renovcich existujcich balknov,
alebo pre nov rozrenie balknov,
kedy je mon vyui vysok pev-
nos samonosnos panelov, m sa
vrazne zni rozmer prolov balkno-
vej kontrukcie.
Fundermax, exterirov HPL dosky
sa pouvaj ako obkladov materil
odvetranch fasd, balknov, ters
a plotov. Ich pouitie je prakticky
neobmedzen. Interirov HPL dosky
sa pouvaj ako obkladov materil
stien, schodsk, tie ako materil na
deliace prieky socilnych zariaden, i
na vrobu modernch nbytkov a dver
s vysokou odolnosou voi pokodeniu
pre koly, nemocnice, obchodn centr
a pod.
Vlastnosti niektorch fasdnych
dosiek sa vylepuj vkladanm hlinko-
vch fli pod povrch, o predovet-
km zvyuje samonosnos a pevnos
produktu. Perforciou dosiek mono
docieli urit dekoratvne efekty na
fasdnom elemente, a to rovnako
v prpade dosiek s prdavnmi hlin-
kovmi vrstvami, alebo bez nich. S
vhodn pre vetky vonkajie pouitia
a chrnia ivotn prostredie pretoe
s bez obsahu akch kovov.
FOTO: Qkomaxit s.r.o., Fundermax
Realizacie: Qkomaxit s.r.o.
TEXT: Ing. Alexander Kainec,
Miroslav Filin
mail : info@Qkomaxit.sk
tel/fax : +42133/ 7301 721
www.qkomaxit.sk
Odvetran fasda administratvnej bu dovy Hubert Sere
Systm MODULO ME05
Podlahov panely s HEXA pravou s vhodn aj do priestorov okolo baznov
Vysoko kvalitn certikovan podlahov
dosky na terasy, lodie i balkny
Dokonal projekt vyaduje dokonal fasdu.
Pre Vae kreatvne nvrhy ponkame modern
materily prevetrvanch fasd.
www.gtrade.cz
F a s da t v o r do m
Vhody spoluprce s nami:
dodvka hi-tech produktov
kreatvny nvrh, realizcia
technologick nskok
technolgia + kreativita = spech
keramick obklady
pre prevetrvan fasdy
kompaktn vekoplon obklady
fasdne vekoplon
obklady z dreva
tenkostenn porcelnov obklad
Silbonit
cemento-vlknit dosky
lamelov fasda pre budcnos
G Trade spol. s r.o., Komoany 54, PS 683 01 (CZ)
tel.: +420 541 216 970, fax: +420 541 216 969
gsm: +420 724 200 346, e-mail: gtrade@gtrade.cz
Slovensk republika, Hlinsk 34/34, 010 01 ilina
Tel./fax: +421 415 000 591, mobil: +421 903 519 501
mobil: +421 948 656 810, E-mail: brodsky@gtrade.cz
Farebn kla Silbonit HA, HC
010 HA
Superbianco
030 HC Grigio 050 HC Verde 070 HC Terra
(Marrone)
011 HA Pietra 031 HC Lavagna
(Grigio scuro)
060 HC Rosso 080 HC Deserto 020 HC Naturale 040 HC Giallo 061 HC
Terracotta
081 HC
Pergamena
010 HA
Superbianco UV
030 HC
Grigio UV
050 HC
Verde UV
070 HC Terra UV
(Marrone)
011 HA
Pietra UV
031 HC Lavagna
UV (Grigio scuro)
060 HC
Rosso UV
080 HC
Deserto UV
020 HC
Naturale UV
040 HC
Giallo UV
061 HC
Terracotta UV
081 HC
Pergamena UV
Fasdy, balkny, interiry
Fasdne a obkladov materily z cemento-vlknitch dosiek s vaka svojmu prrodnmu vzhadu
s jemne brsenm povrchom vyhadvanm materilom. Dosky s nehorav a odoln proti hnilobe,
plesniam a napadnutiu kodcami. Silbonit je pouvan na stavbch okrem zkladnho vyuitia pre
kontrukciu a obklad vntornch alebo vonkajch stien taktie v mnohch alch aplikacich ako napr.
vplne zbradl, balknov, deliacich stien. Dosky Silbonit HA/HC s k dispozcii v niekokch farebnch
odtieoch. Materil dosiek je prefarben v hmote. pecilnu radu tvor SILBONIT Impregna vybaven
vysokotlakou impregnciou vaka ktorej zskavaj dosky nielen stejie farby, ale hlavne minimlnu
nasiakavos a taktie odolnos proti zneisteniu a graffiti. Dosky je taktie mon dodva v mnohch
farebnch odtieoch vzorkovnku RAL, odolnch alkalickm zlokm.
Ambar Antra Copper Gold Onix Quartz Silver
Vekoplon fasdne obklady s prrodnou drevenou dyhou, obklady a podlahy
interirov a vo vlhkom prostred
Iba materily vyroben z prrodnho dreva s schopn zabezpei jedinenos a exkluzivitu,
ktor stavbm drevo poskytuje. Parklex ponka pecilne, vekoplon, fasdne obkladov panely
s povrchom z prrodnej drevenej dyhy, ktorej nezameniten vzhad je na mnoho rokov zachovan
bezo zmien, vaka originlnej technolgii spracovania. Parklex umouje vytvranie jedinench
stavieb, ktor vaka fasde z prrodnho dreva, zskaj punc komfortu s garanciou kvality,
sasne deklarujci komfort interiru. prava povrchu je preveden tak, aby zostala celkom odkryt
prirodzen krsa prrodnho dreva.
Povrchy dekor drevenej dyhy
a) PVDF antigraffiti flia
b) Everlook
c) prrodn dreven dyha
d) bakelitov jadro
e) prrodn dreven dyha
f) protiahov flia
truktra povrchu
Smooth
Tradin povrch PARKLEX
Spracovanie odkrva jednoduch, prirodzen krsu dreva. K dispozcii s iba v nasledujcich dekoroch dreva: Ambar,
Antra, Copper, Gold, Onix, Quartz, Rubi a Silver.
Silbonit HA, HC
Farebn kla Silbonit Impregna
fasdne vekoplon obklady z dreva
cemento-vlknit fasdne dosky
www.gtrade.cz
Kontrukcia panelu
Farebn kla Silbonit pigmenta farebn kla RAL
Avorio Grigio chiaro Grigio scuro Giallo Verde Blu Orange Rosso
Farebn kla
WERZALIT materil z drevnej hmoty prrodn, tvrny a trval
Pod znakou WERZALIT sa ukrva materil, ktor je takmer pol storoia neprekonaten vo svojej
kvalite. U v roku 1956 prihlsil Jakob Werz svoju metdu ako patent. Spojuje prirodzenos pvodnch
listnatch a ihlinatch drevn z tradinho lesnho hospodrstva s trvanlivosou kvalitnej ivice.
Vsledkom je vysoko komprimovan drevn materil s rovnomernou truktrou materilu, ktor sa
vyznauje svojou extrmnou odolnosou voi teplu, vlhkosti a mechanickmu opotrebovaniu.
Pre overenie, i si vrobky WERZALIT zachovvaj svoje vlastnosti, s podrobovan najnronejm
laboratrnym a klimatickm skkam, a to za tch najtvrdch podmienok. Toto je pre Vs zruka, e
vrobky WWERZALIT natrvalo dodria to, o subuj.
Keramick obklady pre prevetrvan fasdy
Vaka mnohoronm sksenostiam v oblasti spracovania keramiky sme vyvinuli tvarovky
z vytlaovanho porcelnu pre vonkajie obklady fasd. Pre ich vrobu Tempio pouva vysoko
kvalitn kaoln. Tvarovky sa vypauj pri teplote 1200 C. S ponkan v irokom spektre
prrodnch a glazovanch povrchov, v troch typoch obkladov a mnoho doplnkovch prvkov.
Prednosou keramickej prevetrvanej fasdy je okrem dokonalej architektry taktie ivotnos
vysoko presahujca vetky ostatn pouvan materily. Vaka modernm technolgim s
z keramickch fasd vytvran vemi modern objekty.
Povrchy dekor keramickej dosky
lamelov fasda pre budcnos
080 | spruce silver 081 | spruce amber 082 | cedar 151 | meranty 152 | white oak 154 | dark cedar
215 614 626 627 634 636
637 639 651 666 671 676
alie farby njdete v naich aktulnych
vzorkovnkoch farieb.
www.gtrade.cz
model FH model FS presyp lita
481 | sabbia*
482 | terracotta
alie farby njdete v naich aktulnych
vzorkovnkoch farieb.
keramick obklady pre prevetrvan fasdy
Farebn kla a povrchov dekor
Tenkostenn porcelnov obklad
Porcelnov fasdne dosky nastavuj nov smer v stavebnctve a svojimi vlastnosami odsvaj
klasick keramick fasdy na druh koaj. Uniktnym vzhadom i irokmi monosami pouitia,
v exteriri i interiri, predstavuj univerzlny obkladov materil. Vaka mikroporznemu povrchu,
inertnmu vetkm kvapalinm, istiacim prostriedkom i chemiklim sa pouitie neobmedzuje
iba na fasdne obklady, ale uplatnenie nachdza taktie v prevdzkach s vysokmi poiadavkami
na hygienickou istotu a nekompromisn odolnos povrchu.
Vekoplon dekoratvne HPL dosky
s u mnoho rokov pouvan na fasdy, balkny, deliace prieky a mnoho alch aplikci.
Vytvran s za vysokho tlaku a teploty z vrstiev papiera spjanho kvalitnou ivicou. Dosky
neobsahuj iadne kodliv ltky ako s halogny, ak kovy, ochrann chemiklie na ochranu
dreva alebo azbest. Dosky uren do exteriru s na povrchu vybaven melamnovou ivicou
ktorej ivotnos je overen mnohoronm pouvanm. Niektor dekory s ete naviac vybaven
pecilnym UV filtrom. Pre mont s dosky vybaven ochrannou fliou.
Povrchy - dekor

U 8820 Magnolie
U 8824 Hellbeige
U 8852 Rose
U 515 Sand
U 9559 Hellgelb
U 8821 Lachsfarben
U 8822 Sandbeige
U 9558 Softgelb
U 9554 Coralle
U 8825 Beige dunkel
U 9557 Sonnengelb
U 9550 Terracotta
U 9553 Graubraun
U 131 Signalgelb
U 9551 Oxidrot
U 182 Dunkelbraun
U 9556 Knigsgelb
U 9552 Weinrot

U 121 Capriblau
U 8847 Seegrn
U 8848 Jadegrn
U 9555 Stahlblau
U 8841 Aquamarine
U 8840 Graugrn
kompaktn vekoplon obklady
www.gtrade.cz
nov smer pre obklady fasd
1.PERLA 2.AVORIO 3.NERO 4.HUMO 5.COBALTO 6.MELA 7.CHOCOLATE 8.MOKA 9.ARANCIO 10.NIEVE
11.ARCHC
WHITE
FUSION 12-20
COLORFEEL 1-11
NEOTREND TEXTILE 21-22 NEOTREND IRON 23-26 TIMBER 27-30
Hochland Esche 6044 I Zeder 6017 I
Nuss 6045 I Eiche 6049 I Ahorn 6018 I Palisande 6046 I Stein EPR3 I Backstein EPR4 I
Altholz grau 6047 I Altholz braun 6048 I Metallic rot 6015 I Metallic grau 6016 I Granito hell 0287 I
alie farby njdete v naich aktulnych vzorkovnkoch farieb.
12.PHEDRA 13.LAVA 14.ARENA 15.BASALT
BEIGE
16.BASALT
GREY
17.CEMENT 18.BELGIAN
BLUE
19.BASALT
BLACK
20.BARRO
21.TEXTIL
BLACK
21.TEXTIL
WHITE
23.MOSS 24.CORTEN 25.COPPER 26.GREY 27.TIMBER
ICE
28.TIMBER
ASH
29.TIMBER
OAK
30.TIMBER
NIGHT
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
52
t l d o mu a b y t u
Nov patentom chrnen systmov rieenie Fasdna zhrada ponka bohat
monosti pre ozeleovanie zvislch plch vexteriri aj interiri avytvranie
architektonicky zaujmavch plch strvalou vegetciou.
Je to systm zelenej fasdy na bze
substrtu bez kontaktu so zemou.
Jadrom systmovho rieenia je kaze-
tov systm z hlinka, vyplnen substr-
tom a na elanie u dodvan s nasade-
nmi rastlinami.
Vlastnosti Fasdnej zhrady
Optigrn
; Vek farebn rozmanitos povr-
chu aj druhov nplne (substrtu).
Fasdne kazety s dodvan tan-
dardne v preveden prrodn hlink,
vo farbe hnedej (lva) a v odtieoch
RAL. Npl substrtu me by nap-
rklad vo farbe bielej (pemza), hnedej
(lva), bovo-hned (tuf) alebo
erven (tehlov dr). Tto variabi-
lita umouje rzne individulne
rieenia.
; Elegantn vzhad aj bez vegetcie
(na zaiatku alebo v ase vegeta-
nho pokoja). Fasdne prvky s
lemovan hlinkovm rmom, ktor
dotvra celkov vraz zelenej fasdy.
; Okrem sriovho prevedenia je
mon doda aj prvky na mieru
poda konkrtnych poiadaviek
zkaznka.
; itkov zhodnotenie stavby, nehnu-
tenosti.
; Vysok odolnos proti psobeniu
klimatickch vplyvov, UV iareniu,
vetru a mrazu.
; Systm Fasdnej zhrada je nehor-
av.
; Nosn kontrukciu fasdnych kaziet
by mala namontova rma vykonva-
jca stavbu resp. fasdu.
; Vlastn mont nosnch prolov
a kaziet je vemi jednoduch a rchla.
; Kultry rastce v substrte s odol-
nejie proti vonkajm vplyvom, napr.
mrazu a lepie hospodria s vodou
a vlhkosou.
; Monos dodvky u vysadench
kaziet, nie je vak nutn priestor
pre individulne rieenie.
; Vea osvedench druhov rastln,
monos vsadby poda poiadaviek
a predstv zkaznka.
; Fasdne panely, rastliny a zavlao-
vac systm je mon nezvisle na
sebe meni alebo vymeni.
; Zavlaovac systm je veden dutmi
hadikami a je mon ho z bonej
strany vymeni.
; Systm Fasdna zhrada je vhodn
pre exterir i interir.
; Monos vyuitia systmu ako
deliacu stenu, zstenu i oplotenie
zhrady.
Zelen fasda
Optigrn
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
53
t l d o mu a b y t u
Technick daje
Upevnenie fasdy
Kazety sa veaj do horizontlnych
hlinkovch prolov, ktor s v koor-
dincii so zhotoviteom fasdy alebo
vlastnej stavby namontovan k pod-
kladu, ktor mus ma patrin nosnos.
pecilna sajca kapilrna textlia
umouje akumulciu vody a jej rozvod
v ploche fasdy.
Npl
pecilne substrty vyvinut pre
fasdne panely s nasiakavosou 20 l
vody /m
2
. Krycia vrstva me ma
rzne farebn odtiene poda pouitho
materilu. V kazetch s komrky
pre osadenie rastln v hrncoch-baloch
umoujcich prerastaniu korienkov
a zakorenenie.
Rastliny
Vhodn rastliny zo sortimentu
Optigrn pre exterir, monos spraco-
vania a dodvky plnu vsadby rastln.
Zavlaovanie azsobenie ivinami
Mono poui ben zavlaovaciu
techniku, adaptovan na miestne pod-
mienky. Monos diakovho ovldania
celho systmu.
Stavebn pripravenos
akotviaca technika
Predpokladom pre trval a funkn
zabudovanie systmovho rieenia
Fasdna zhrada je staticky vhodn
fasdna alebo stenov kontrukcia (bez
i vrtane tepelnej izolcie), ktor je
schopn unies dodaton priaenie
min. 83 kg/m
2
. Na tieto kontrukcie sa
potom pomocou schvlench upev-
ovacch prvkov upevuj zvesn
proly Optigrn. Tieto zvesn proly
je mon, ak to stavebn kontrukcia
dovol, kotvi priamo do nej. Ak toto
napr. z dvodu celkovej vky ver-
tiklnej zhrady a s tm spojench
statickch poiadaviek nie je mon,
je potrebn na kontrukciu zabudova
nosn lyiny. Do tchto nosnch lyn
sa potom kotvia zvesn proly.
Ak kontrukcia spa stavebn
a statick poiadavky, je mon ahko
a rchlo vykona mont fasdnych
kaziet. Tieto fasdne kazety dodva
rma Optigrn International AG vypl-
nen pecilnym substrtom s vysa-
denmi rastlinami. Fasdne kazety je
mon doda aj nevysaden a nsledne
v rmci vberu rastln zamiea kveti-
nami kvitncimi na jar a v lete a vdy
zelenmi rastlinami vytvori fasdnu
zhradu poda vlastnej fantzie. Pre
sprvne zsobovanie Fasdnej zh-
rady ivinami a vodou automatickm
zavlaovacm systmom je potrebn
pripojenie na vodovodn a elektro roz-
vody. Vsledn vzhad Fasdnej zh-
rady sa celkom samozrejme stle men
v zvislosti na ronom obdob.
Napojenie na mdia
astarostlivos osystm
Vzhadom k tomu, e Fasdna
zhrada nie je v spojen s pdou, je
potrebn stle a poda potrieb rastln
sprvne zsobovanie vodou a ivi-
nami. Firma Optigrn International AG
ponka k Fasdnej zhrade automa-
tick zavlaovac systm s integrova-
Ing. Jn Bachman
Dukelskch bojovnk 151
671 81 Znojmo
Tel.: 731 931 985
Mail: bachman@optigreen.cz
www.optigreen.cz
nm zsobovanm ivinami. Pre dosia-
hnutie o mono najmenej spotreby
vody sa osvedil potaom riaden
kolobeh zsobovania. Snmae menia
stupe vlhkosti substrtu a poda
potreby zapnaj a vypnaj zsobova-
nie realizovan kvapkovmi hadikami.
Prebytok vody sa cez odvodovac
kanlik nepozorovane vracia do zbernej
ndoby pre alie pouitie v zavlaova-
com systme. Po uritch stavebnch
pravch je mon pre zavlaovanie
poui aj daov vodu. Samotn sta-
rostlivos o systm pozostva z moni-
toringu zvlahovho systmu, v strihan
a prpadnej vmene rastln v zvislosti
na ronom obdob.
Argumenty
pre zelen fasdy
; Mnoho nevyuitch plch
dobr dvody pre ozelenenie
fasd a stien.
; Vtvarn prvok architektry
zelen imid, vizitka stavby.
; ivot s vegetciou pozitvny
vplyv na zdravie a duevn
pohodu.
; Tlmenie hluku vaka jeho absor-
pcii vegetanou plochou.
; Zlepenie mikroklmy okolo
budovy.
; Ochrana budovy pred prehriatm
v lete a pred mrazom v zime.
; Zvlhovanie vzduchu, viazanie
CO
2
a tvorba kyslka.
; Zachytvanie prachovch astc
a ltrcia kodlivn.
; Zachytenie zrkovej vody a zn-
en odtok do kanalizcie.
; Zvenie rozmanitosti rastlin-
nch druhov v mieste bydliska.
; Ekologick nhradn plocha,
priestor pre faunu a ru.
; Ochrana budovy a jej fasdy
pred sprejermi.
.... vo farbch
STACHEMA Bratislava,
a. s., psob na Slovensku
od roku 1991 a svoju
ponuku sa snaz
neustle rozirova
a novmi produktmi
reagova na potreby
stavebnej praxe.
V januri tohto roku
sa stala majiteom
spolocnosti STAVEBN
CHEMIE SLAN, a. s.,
a jej dcry, spolocnosti
SCH Slovakia, s. r. o.,
cm rozrila svoje
portflio o produkty
v oblasti vroby farieb
a pecilnych nterov
pre stavebnctvo
a pamiatkov
starostlivos
Omietkoviny
sa v scasnosti vyrbaj ako vetky
typy mokrch sachtench omietkovn
(akryltov, siliknov a siliktov) tak
samozrejme i tzv. hladen (rustiklne)
a ryhovan.
Akryltov
omietkoviny ECOLOR
s pojen akryltovou alebo sty-
renakryltovou disperziou (co drz
omietkovinu pohromade a kotv ju
k podkladu). S ohadom na cenu s naj-
pouzvanejsie na naom trhu.
Siliknov
omietkoviny SILCOLOR
s taktiez pojen uz vyie spom-
nanou disperziou, ale navye sa sem
pridva siliknov emulzia, ktor spso-
buje vysok vode odpudivos. Preto s
doporucovan najm na vetern strany
alebo na steny, kde je zven ostrek
vodou. Siliktov omietkoviny zost-
vaj dlho cist a kvalitne vyroben sili-
knov omietkoviny maj samocistiaci
efekt.
Siliktov
omietkoviny COLORSIL
s pojen vodnm sklom, ako
modifkujce pojivo sa bezne pridva
akryltov alebo styrenakryltov dis-
perzia. Z uvedench typov omietkovn
sa vyznacuj najlepou parapriepust-
nosou. Pri tomto type sa vak mus
rozlisova doba schnutia a doba zrenia.
Doba schnutia je za normlnych pove-
ternostnch podmienok 424 hod.,
doba zrenia mze by az tzde. V tejto
dobe mus omietkovina dozrieva rov-
nomerne a do nedozretej by nemal
prs dz.
Hlavn zsady pre aplikciu
podklad mus by sdrzn, cist, bez
biologickho napadnutia, obsahu soli,
hladk, bez vraznch nerovnost,
zbaven vetkch zeleznch pred-
metov a rezavch skvn v podklade,
vhodne oetren izolacnm nterom,
potrebn nezabudn na odstrnenie
prpadnej zemnej vlhkosti a na alie
vplyvy znizujce zivotnos systmu,
minimlna aplikacn teplota pod-
kladu a okolia nemze klesn pod
5 C az do plnho vyschnutia omiet-
koviny, maximlna aplikacn teplota
nemze presiahnu 25 C, to sa tka
hlavne letnch slnecnch dn,
omietkovinu je nutn chrni pred
dazom az do plnho vyschnutia
(3648 h, pri teplote 58 C a 90 %
relatvnej vlhkosti vzduchu az
72 hod.)
Rozdiely medzi jednotlivmi
typmi omietkovn
V dnenej dobe pre
vrobcov neexistuj
zvzn normy, koko
m by v siliknovej
omietkovine siliknovej
emulzie, aby ju mohli
pomenova siliknov.
Rovnako tak neexistuje norma, koko
m by v siliktovej omietkovine maxi-
mum disperzie ako i modifkujceho
pojiva. Vetko je dan ,poctivosou
vrobcu, bohuzia niekedy vrobcovia
za honbou co najnizsch cien a najvy-
ch ziskov pomhaj na kor kvality.
Odporcanie na zver
Vhodou akryltovch a siliknovch
omietkovn je ich ciastocn pruznos.
Pri porovnan s minerlnymi a silik-
tovmi mzu niektor mikrotrhlinky
systmu preklen a tm sa do nich
nedostva voda. alsou vhodou je
ahkos a egalita prefarbenia na plo-
che irok kla pigmentov, ktor
mozno pouzi. Prefarben minerlne
omietkoviny s vemi nrocn na pra-
covn disciplnu. Pri prprave zmesi
na stavbe a vo viacerch prpadoch
vyzaduj zjednocujci egalizacn nter.
Siliktov omietkoviny s nrocn
na savos podkladu, prpadn riedenie,
teplotu pri aplikcii, vodorozpustn
soli v podklade. To vetko m vplyv
na vsledn farebn egalitu povrchu.
Pre prefarbenie siliktovch a mine-
rlnych omietkovn s ohadom na pH
cca 12 nemozno pouzi vcsinu orga-
nickch pigmentov, preto je tiez kla
pripravovanch
farebnch odtie-
ov podstatne
menia.
.... vo farbch
.... vo farbch
starostlivos .....
Akonato?
Pred malovanm zbavme steny pra-
chu, silnejsie vrstvy starch nterov
zoskrabeme, prpadn mastnoty umy-
jeme mydlovm roztokom. Nov steny
a slabsie vrstvy starch nterov penet-
rujeme, cm ich spevnme a vyrovnme
savot.
Nansanie aplikujeme stetcom, val-
cekom ci striekanm (technikou airless).
V zvislosti na kvalite podkladu i druhu
interirovej nterovej hmoty nansame
jednu (vinylov farba) az tri vrstvy
(minerlna farba). Existuj i specilne
Interirovfarby
s urcen pre pravu minerlnych
podkladov v interiry a maj vlastnosti
odlisn od fasdnych farieb. Nie s
kladen tak nroky ohladne odol-
nosti voci poveternostnm vplyvom,
na druh stranu musia splnat daleko
prsnejsie estetick hladisko. Taktiez
ich rozlisujeme podla zlozenia na mine-
rlne, akryltov, latexov a vinylov.
Opt plat, ze klasick (minerlne)
farby s vhodn len pre obdobn
podklady omietky, murivo, betnov
panely. Ostatn nterov hmoty maj
mnoho sirs zber, napr. umakart. interirov farby s tzv. keramickou
technolgiou, umoznujcou vytvorit
kvality .......
kvality .......
povrch, ktor sa svojou odolnostou
blzi povrchu keramickmu. Tento sa
lahko cist, pretoze necistoty nevnikaj
do nteru.
Cosplesou?
Plesne sa tvoria spravidla tam, kde
je vysok vlhkost a nie je dostatocn
vetran. Vodn pary tak kondenzuj
na chladnejsch povrchoch, co vytvra
podmienky pre ich vskyt. Najlepsie
je odstrnit prcinu vzniku a nsledne
osetrit steny tmto postupom: ,plne
odstrnit plesen chlrovm ci bez-
chlrovm prpravkom (jednoduch
premalovanie nestac, inak sa za krtky
cas znova objav). Po vyschnut povrch
penetrujeme a nsledne premalujeme
specilnym fungicdnym nterom, ktor
chemickou cestou nic huby a plesne.
Ten mzeme zakpit bud hotov alebo
si ho namiesat z protiplesnovho prp-
ravku a beznej interirovej farby.
N
O
V
I
N
K
A
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
56
t l d o mu a b y t u
Hovor sa, e fasda
d stavbe rodinnho
domu tvr, atak jej
farebnosti, ale aj
spracovaniu avberu
materilu, zktorho
ju vytvorme, musme
venova patrin
pozornos. Fasda je
extrmne namhan
klimatickmi zmenami
(slnko, mrz, d),
take jej zloenie
amaterily, zktorch
ju vyhotovujeme, musia
dlhodobo odolva
zmenm poasia.
Na slovensk trh priniesla
rma STUCCO Construction
zo Spiskej Starej Vsi dve novinky pre
vonkajie povrchov pravy fasd. Ide
o materil z produkcie franczskej
spolonosti Parexlanko, a. s., ktor patr
k najvm svetovm vrobcom fasd-
nych produktov.
Konen povrchov prava fasd
stavieb sa realizuje dvoma spsobmi.
Prvm je vyhotovenie vonkajch mine-
rlnych omietok tandardnmi techno-
lgiami omietania a druhm je pouitie
kontaktnch zatepovacch systmov,
na ktor sa nanesie tenk vrstva povr-
chovej pravy (akryl, silikt, silikn).
Predstavujeme omietky
Parexlanko
dom od A po Z
fasdy, fasdne systmy
57
t l d o mu a b y t u
Medzi klasick omietkov systmy
patr systm Monrex GF, ktor je
mon poui pri vetkch technol-
gich murovania z tvrnicovch blokov.
Podmienkou je vak rovinnos povrchov
a, samozrejme, pouitie sprvnej muro-
vacej technolgie odporuenej vrob-
com tvrnic. Omietac systm sa nana
na povrch bez tzv. prednstreku a jeho
dvojvrstvov spracovanie v konenej
hrbke cca 15 mm umouje vytvorenie
rznych truktr vzhadu. Mono si
spomeniete aj na star brizolit, ktor sa
robil hladen aj kraban. Presne toto
umouje konen povrchov prava
Monorex GF, a to a v tyroch ukono-
vacch dizajnovch vrazoch. Hladen
pongiou, jemne kraban a po ak
truktrovan povrchy napodobujce
historick rustiklne omietky.
Vysok paropriepustnos je zaru-
en pouvanm surovn, z ktorch sa
omietka nanan rune aj strojovo
sklad. Omietka je farben vo svojej
truktre a v 48 odtieoch. Strojn
nananie omietky je vemi efektvne,
pretoe sa d za jednu smenu vykona
vek mnostvo prce, pretoe hladenie
vrstiev omietok je vemi prjemn vaka
pouitm prsadm, ktor zlepuj
spracovatenos.
Systm, ktor sa pouva na tepel-
noizolan dosky, ako s polystyrn,
minerlna vlna a pod., prezentujeme
pod nzvom EHI GF. Je to minerlna
omietka, ktor sa nana strojovo, a to
na lepiacu zmes nanesenm na zate-
povacie dosky, ktor je tie od rmy
Parexlanko. Hrbka omietky mus by
vyroben z minerlov na cementovej
bze, m dosahuje vysok ivotnos
a stlos farebnosti odtieov.
Vhody EHI GF omietky voi
syntetickej omietke (akryl,
silikt, silikn, minerl):
je nanan hrubia vrstva, m dosa-
huje lep efekt krytia nerovnosti
podkladu
pevnejia a odolnejia voi pokode-
niu
tyri mon dizajnov zakonenia
vysok difzia (paropriepustnos)
rchle opracovanie systmu, strojov
nananie
lep vzhad a elegantn odtiene
farebnosti
Praktick sksenosti s vyie spom-
nanmi vrobkami m rma overen
aj TSS a rma STUCCO Construction
dr oprvnenie licenciu na zhotovo-
vanie vonkajch zatepovacch syst-
mov.
Obnovte si svoje bvanie sporne
a za prijaten ceny. Ponkame rieenia
pre kad typ budovy od panelku
po rodinn dom.
STUCCO Construction, s.r.o.
trova 234/139
061 01 Spisk Star Ves
mobil: +421/910/940 461
www.stucco-construction.sk
58
t l d o mu a b y t u
AQUAFIN-RS300 je dstojnm
pokraovateom tejto tradcie. Jedn sa
o hydroizolan stierku s mnohostran-
nm pouitm, ktor je vsledkom
inovatvneho vskumu zameranho na
potreby trhu. irok spektrum jeho
pouitia pokrva ako hydroizolciu sta-
vebnch objektov, tak aj viazan (spo-
jen s podkladom) izolciu pod obklady
a dlaby aj vo vodou silne namhanch
vntornch a vonkajch priestoroch,
ako s napr. bazny, baznov ochodze,
balkny a terasy.
Najm tu sa prejavuj bezkon-
kurenn technick parametre
AQUAFINu-RS300. Vaka samozo-
sieujcim schopnostiam mono tto
reaktvnu hydroizolan stierku pou-
va i v kritickch prpadoch (napr. pri
vysokej vlhkosti vzduchu, pri nzkych
teplotch at.) spoahlivo a bez dlhej
technologickej prestvky, aj ke sa
relne podmienky odliuj od tch
laboratrnych (20C a 50% relat. vlh-
kosti vzduchu). Vyvinut inteligentn
samozosieujci mechanizmus viae
cielene chemickou reakciou vodu, take
vytvrdzovanie je takmer nezvisl
na poveternostnch podmienkach.
Laboratrne daje potvrdzuj, e
AQUAFIN-RS300
nov dimenzie pre minerlne hydroizolan stierky
Firma Schomburg nastavuje nov dimenzie so svojou flexibilnou reaktvnou
hydroizolanou stierkou AQUAFIN-RS300. Voblasti minerlnych stierok je
AQUAFIN synonymom pre skvel hydroizolan vlastnosti. Atradcia zavzuje
aj do budcnosti.
dokonca pri 4C a 90 % relat. vlhkosti
vzduchu dochdza k vytvrdnutiu vrstvy
u za 24 hodn. U AQUAFINu-RS300
s u za 24 hodn dosiahnut tak
hodnoty ahovej elasticity, ak u klasic-
kch hydroizolanch stierok meme
obvykle namera a po 28 doch.
Z toho plyn vznamn asov
vhody prespotrebiteov a istota, e
izolcia AQUAFIN-RS300 bude dlho-
dobo spoahliv. U po 6 hodinch je
mon na u poklada drenne a izo-
lan dosky, resp. po 48 hodinch vyko-
na zsyp zkladov stavby.
Aj pri izolcich pod obklady a dlaby
spsobuj asto klimatick podmienky
problmy. Vysok stupe nastenia
vodnmi parami pri izolovan uzavre-
tch objektov - napr. vodnch ndr
alebo baznov, vyaduje u klasickch
hydroizolci vysok nklady na nten
ventilciu, ktor je najviac asovo
nron. Aplikciou AQUAFINu-RS300
sa znia tieto nklady na minimum.
dom od A po Z
izolcie, izolan systmy
Detaily ako pracovn, dilatan
kry alebo prestupy potrub (opat-
ren tanierovou prrubou) meme
optimlne utesni pomocou systmo-
vch tesniacich psok alebo maniet.
AQUAFIN-RS300 rchle vytvrdne aj
bez prstupu vzduchu.
Aj z hadiska spoahlivosti je
AQUAFIN-RS300 dobrou vobou.
Vnimon hodnoty elasticity, anosti,
vemi vysok odolnos voi tlaku vody
a vynikajca vodotesnos poskytuj
SCHOMBURG Slovensko, s.r.o.
Rybnin 38/F, 831 06 Bratislava
Tel.: 02/32 40 05 02
Fax: 02/32 40 05 01
E-mail: schomburg@schomburg.sk
Internet:
www.schomburg.sk
www.schomburg-ics.sk
istotu pri aplikcii. O 60 % vyia
prunos oproti porovnatenm vrob-
kom a rchlejia monos pokladania
keramickch a ostatnch obkladovch
prvkov dopaj komplexn vhody
tejto inovatvnej hydroizolcie. Uveden
vhody stierkovej hmoty v kombincii
s jej komfortnou spracovatenosou,
jemnou pastovitou konzistenciou,
s monosou aplikcie taktie tetcom
alebo nstrekom otvraj celkom nov
monosti pre stavebn hydroizolcie.
Stropn systm MAGMARELAX je ahk a pevn.
Kontrukcia je hotov za jeden de av ten ist
de sa zafka a uzavrie.
Ide o variabiln kontrukciu, tvoriacu nov rovn
podlahu. Tto jevysoko nosn amono ju
vyuva bez vekch obmedzen.
Dutina, ktor strop vytvor, sa nsledne zafka
izolciami MAGMARELAX alebo MAGMARELAX
ECO, ktor maj vynikajce tepelno-izolan
vlastnosti, vytvoria protihlukov a protipoiarnu
vrstvu.
www.magmarelax.sk/akcia
Najviac uetrte
zateplenm
povaly
a 30 % energie!
asto sa ved diskusie o tom, ktor zmnohch variantov zateplenia je najinnej. Hlavnm kritriom innosti je nvratnos
investcie. A o vaz? Nie je to vmena okien ani zateplenie fasdy. Sprvnym rieenm je zateplenie podlahy na povale, ktor
nm me uetri a tretinu nkladov na vykurovanie. Pritom investcia predstavuje iba niekoko stoviek eur. Doba nvratnosti
teda nepresiahne p rokov!
Uetrite 30 % za vykurovanie a navye zskajte nov podlahu na povale
Spomete si na hodiny fyziky na zkladnej kole. Teplo sa sprva presne poda fyziklnych zkonov. Ohriaty vzduch je ah
a stpa nahor. Ke njde medzierku v strope, unik bez itku z obytnch priestorov. Tmto spsobom nm unikne a
tretina tepla mimo vykurovanho objektu.
Vemi elegantn spsob zateplenia podlahy na povale predstavuje systm MAGMARELAX 2013. Ide o zateplenie
fkanou minerlnou vatou, vyrobenou z najkvalitnejch prrodnch surovn adia alebo skla. Roztavenm horniny
a vytiahnutm vemi tenkch vlkien vznik vata, ktor m pozoruhodn vlastnosti. Nielene vborne tepelne izoluje, ale
je aj nehorav, nezlieha sa, neviae vodu, izoluje proti hluku a odolva plesniam i hlodavcom. Aplikuje sa jednoducho,
a to fkanm. Tto metda si nevyaduje iadne vek stavebn pravy. Z nkladnho auta sa pomocou silnej hadice
a ventilanho stroja fka vata do izolovanho priestoru takmer bez hluku, sminimlnou pranosou a za plnej prevdzky
objektu. Vetko je hotov za niekoko hodn a nevznik iadny neporiadok. A ak mte monosti vyhotovenia?

Tri najastejie spsoby aplikcie minerlnej izolcie MAGMARELAX
Fkanie do dutiny vpodlahe povaly musme ma kdispozcii von priestor nad stropom obytnch miestnost,
teda v podlahe povaly. Vaka tejto technolgii sa zateplia i vemi ako prstupn priestory. Sta len niekoko otvorov
vpodlahe povaly, ktor sa po nafkan znovu uzavr. Vetko je dokonale utesnen, aj tie najmenie medzierky, kadia by
mohlo teplo unika.
Nafkanm priamo na podlahu povaly izolujeme tam, kde nie je k dispozcii dut priestor alebo je prli nzky. Na von
plochu podlahy povaly sa nafka vrstva minerlnej vlny v hrbke 20 a 25 centimetrov. U tto vrstva vemi dobre tepelne izoluje
a zrove ju mono zaobstara za rozumn cenu. Pomer ceny a spory nkladov na krenie tu vychdza najlepie. Nev-
hodou vak je, e povala nie je inak vyuiten.
Fkanie do novej podlahy pristpime k tomu, ak chceme alej vyuva povalov priestor naletn bvanie alebo
len tak narelaxciu. Vytvor sa ahk, vemi stabiln nov podlaha. Stropn systm MAGMARELAX je kontrukcia zOSB
dosiek a alch doplnkov pre zaistenie 100 % funknosti izolcie aj podlahy. Kontrukcia sa vopred priprav a nsledne je
zmontovan priamo na povale. Dom tak nie je zaaovan ukladanm akch izolanch dosiek a betnovou podlahou.
Zateplite si povalu domu za 3 hodiny
ZAVA 30 %
na MAGMARELAXROCK
info na tel.: 800 100 533
AKCIA!!!
Ticho liei, vdavame na vveskch v nemocninch oddeleniach. Ako by
sme na tto zsadu vdnenej nervznej a uponhanej dobe pozabudli. Je
najvy as sa knej vrti. Systm MAGMARELAX okrem obmedzen hluku
etr vau peaenku tm, e vrazne zniuje nklady na krenie. Ani to
ete nie je vetko. inne chrni pred ohom. M to ale jeden dleit pred-
poklad. Zvote chytr rieenie a spoahlivho dodvatea
U samotn nvrh ovplyvn rad parametrov
Pri zatepovan podkrovia vrodinnom dome s na kontrukcie i na jednotliv ich vrstvy kladen
vysok nroky. Od tepelnej izolcie oakvame nielen tepelne izolan vlastnosti, ale tie by
mala vylepova rad alch vlastnost, ktor stanovuj stavebn normy. Sbor vlastnost kon-
trukcie ako celku mus prispieva kpohode a bezpenosti vntornho prostredia.
Zameriame sa najm na protipoiarne a zvukov vlastnosti tepelnch izol-
ci a predstavme zaujmav rieenie so systmom MAGMARELAX.
Poiarna bezpenos je schopnos maximlne obmedzi riziko vzniku a renia poiaru. m
je tto schopnos vyia, tm je vyia pravdepodobnos, e preddeme stratm na ivotoch
a zdrav osb, a tie stratm na majetku. Pokia u kpoiaru djde, je potreba, aby kontrukcia,
najm nosn, umoovala bezpen evakuciu. Poiarna bezpenos materilu vrobcovia
preukazuj poiarnou odolnosou, o je doba, poas ktorej odolva teplotm pri poiari bez
toho, aby dochdzalo k porueniu funkcie. Minimlnou vkou parametrov a poiadavky na
materil sa zaoberaj prslun zkony a normy.
Vprpade podkrovia, skladby strechy a stropu pod povalou je samozrejme idelne, ke vetky
vrstvy kontrukcie maj vyiu poiarnu odolnos. Ale tak tomu vinou nie je. Ztohto poha-
du sa materily daj rozdeli do dvoch skupn. Vprvej skupine je nutn materil protipoiar-
ne dodatone ochrni (napr. nterom, pridvanm prsad pri vrobe, prekrytm materilom
svyou poiarnou odolnosou). V druhej skupine je dobr poiarna odolnos kontrukci dan
u vlastnosami materilu, zktorho s vyroben. Dleit je, aby protipoiarne vlastnosti boli
stle a nemenn, o je v prvej skupine zloitejie, najm pokia djde kdefektom vkontrukcii
naprklad vplyvom zvenej vlhkosti, alebo priamo kzateeniu daovej vody. Aj bez defektov
je nutn zven pozornos pri rieen detailov (napr. teplovzdun rozvody od krbovch telies,
elektrointalcie).
Protipoiarnu odolnos systmu MAGMARELAX
Z hadiska poiarnej odolnosti m minerlna fkan izolcia vhodu v tom, e zkladom pre
jej vrobu je adi alebo kremk a tm je zaisten poiarna odolnos u zpodstaty materilu.
Izolcia stropu, teda podlahy na povale, sa najastejie vykonva fkanou izolciou. A prve
tu je idelnym rieenm fkan minerlna izolcia MAGMARELAX. Fka sa zo stroja, ktor
je umiestnen na nkladnom vozidle, hadicou priamo do podlahy na povale. Alebo je vone
nafkan na podlahu, pokia nie je vpodlahe vhodn dutina. MAGMARELAX vypln priestor
takmer dokonale a je tak dokonalou barirou niku tepla, zni prenikanie hluku z povaly do
spodnch miestnost a vytvor protipoiarnu prieku.
MAGMARELAX vborne tlm hluk
Zaujmavou vlastnosou tepelnch izolci je tlmenie vonkajieho hluku (v uritch prpa-
doch i vntornho hluku smerom von). Vntorn prostredie objektu mus ma hlukov
rove na takej rovni, aby neohrozovala zdravie a zaisovala vyhovujce podmienky kob-
vaniu alebo kprci. K stanoveniu maximlnych hodnt slia op prslun normy a zkony.
Ako sa zvuk ri? Vzduchom, kmitanm, kontrukciami a vedajmi cestami (tm je myslen
to, e sa zvuk neri deliacimi kontrukciami, ale prvkom na ne nadvzujcim). V stavebnch
kontrukcich rozliujeme vzduchov a krokov nepriezvunos. Vprpade striech sa jedn
o vzduchov nepriezvunos.
Na o si da pozor
Materilov na zateplenie je cel rad. Ale nie kad materil, ktor tepelne izoluje, m i dobr
akustick a protipoiarne vlastnosti. Pohlcovanie zvuku sa deje pri vlknitch a porznych
materilov premenou akustickej energie na teplo. Uskutouje sa to trenm molekl vzduchu
o vlknit materil. Pre ely pohlcovania zvuku s obzvl vhodn sklenen a minerlne
vlkna. Nestaia len dobr akustick vlastnosti materilov, ale je dleit, aby v kontrukcii
neboli iadne netesnosti a pry, ktor mu vrazne zhori akustick vlastnosti. Prve tu
maj vek vhodu fkan minerlne izolcie. Vizolovanej dutine toti vyplnia cel priestor.
Zpredchdzajceho odseku je teda zrejm, e kvalitn materily vkontrukcich nie s samy
o sebe zrukou dobrch protipoiarnych a akustickch vlastnost. Dleit je dsledn nvrh
rieenia kontruknch detailov, sprvne poradie vrstiev, hrbky, aby bol potencil materilu
dobre vyuit.
spech zvis na kvalite odvedenej prce.
Z tohto hadiska je nutn, aby na realizcii pracovala odborn rma svekmi sksenosami.
Systm MAGMARELAX dodva vrznych variantoch spolonos IZOLAN PROJEKTY SK, s.r.o.
Firma m rzne rieenia pre nron aplikcie poda poiadaviek na spomnan parametre,
a tak je kvalitnm partnerom pre kadho stavitea, investora pri vstavbe a rekontrukcii.
Viac informci, ukok
realizci a monost pouitia
tohto pikovho materilu
njdete na strnke
www.magmarelax.sk
MAGMARELAX chrni pred ohom, hlukom aete i etr!
dom od A po Z
izolcie, izolan systmy
62
t l d o mu a b y t u
Celulzov izolcia Thermofloc
zskala na vstave BAU Mnchov
ocenenie Nature Plus aje jedinou
celulzovou izolciou vEurpe,
ktorej bolo ocenenie pridelen
pre svoje vnimon vlastnosti
aekologick prnos.
Poznte izolciu Thermooc?
Celulzov izolcia Thermooc patr
medzi tzv. fkan izolan materily,
intaluje sa pomocou pecilnych stro-
jov do pripravench kontrukci striech,
stropov, podlh a stien. Vaka svojim
vynikajcim izolanm vlastnostiam
a v spojen s dokonalou technikou spra-
covania predstavuje Thermooc sku-
tone inteligentn vobu zateplenia.
Pouitie izolcie Thermooc
Pri modernch nzkoenergetickch
a pasvnych stavbch sa pouva
Thermooc ako tepeln a zvukov
izolcia striech, stropov a fasd resp.
stien drevostavieb. Pri tepelnej sancii
starch objektov je najastejie dopl-
nenie izolcie v trmovch stropoch,
dvojplovch strechch a zatepovan
fasd.
Nov izolcia Thermooc je 100%
bez boritanov
Vrobca izolcie Thermooc neus-
tle pracuje na vylepovan vlastnost
svojich vrobkov. V svislosti s novm
eurpskym nariadenm o obmedzen
predaja vrobkov obsahujcich soli
bru, platnm od 1.6.2012, vyvinul
a certikoval nov, podstatne vylep-
en izolciu.
Nov celulzov izolcia Thermooc
je 100% bez boritanov, vyroben
z triedenho novinovho papiera
a patentovanej zmesi minerlnych
sol. Vaka novej technolgii vroby
celulzovho vlkna m tepeln izo-
lcia Thermooc vborn parametre
poiarnej odolnosti a v porovnan
s podobnmi izolciami najniiu hod-
notu zosadavosti a tm aj niiu spot-
rebu materilu.
Fkan celulzov izolcia
Thermooc je kvalitn a ekologick rie-
enie pre zateplenie nzkoenergetickch
a pasvnych domov, izolcie striech,
stropov a stien. Pouva sa v 25 eurp-
skych krajinch.
Kvalita bez
kompromisov
Thermooc 100%
bez boritanov!
Viac informci z skate
na www.thermooc.eu
THERMOFLOC, s. r. o., Hydin rska 4/7,
949 01 Nitra, tel.: 0915/412 231,
e-mail: info@thermooc.eu
Certikovan aplikan rmy
THERMOFLOC:
Bratislava, Detva, Gabkovo,
Hol , Koice, Luenec, Nitra,
PovaskBystrica, Ruomberok,
Tren n, Poprad, Liptovsky Mikul ,
Moldava nad Bodvou.
Prrodn izolan materily u
nie s slovenskm stavebnkom
neznme. Celulza, konope,
drevovlkno, ovia vlna a podobn
materilyponkaj monos
poui skutone prrodn stavebn
materil.
Tepelno izolan parametre:
sinite tepelnej vodivosti = 0,039
mern tepeln kapacita
c = 1,95 kJ/kg.K
nzky difzny odpor = 12
trieda horavosti B-s2, d0
schopnos regulcie a redistribcie
vlhkosti
odolnos voi plesniam a hubm
eurpsky atest ETA 05/0186
koecient odporu prdenia
r = 6,1 kPa s/m
2
AKCIA OMIETKY 2013
Pre stavebn seznu 2013 sme pripravili nov
kvalitu a predajn akciu na vetky druhy a vetky
zrnitosti dekoranch omietok SCHNE-FARBE.
SCHNE-FARBE spol. s r.o.
925 08 ierny Brod 35
Prev: Matkovsk cesta 2287
924 01 Galanta
Mail: info@schonefarbe.sk
Tel.: 031/7899122
Fax.: 031/7899122
Mob.: +421917271857
www.schonefarbe.sk
MALIASKY UMAEL E
vo farbch kvality
12 ODTENOV
A BELA
HISTRIA:
Spolonos FASTRADE SK, s.r.o. ako
dcrska firma spolonosti FASTRADE, s.r.o.
so sdlom v PRAHE, bola zaloen vo fe-
bruri roku 2007 za elom poskytovania
kvalitnch sluieb, spojench s dodvkou
pi kovc h mat er i l ov ni e l en
profesionlom zo stavebnho priemyslu.
PRINA:
Slovensk stavebn trh je zaplaven
nekonenm mnostvom produktov s po-
chybnou kvalitou a podozrivm pvodom,
ktor ponkaj seznne firmy so za-
hmlenou minulosou a nedohadnou
budcnosou, a preto si pr nadencov
z naich radov povedalo, e je na Slo-
vensku mnoho ud, ivno-
stnkov a firiem,
ktor na to doplcaj
a je viac ako potreb-
n to riei.
ZMER:
Nai m ci e om
bolo, je a bude
prina na esk
a Slovensk trh
kvalitn a ui-
ton produkty,
k t o r r i e i a
problmy v stave-
bnctve,zlepuj
komfort bvania,
napomhaj k
rchlej a kvalitnej
vstavbe aj pri
rekontrukcii a hlavne
dlhodobo spaj to, o
sa od nich oakva. Samo-
zrejmosou u ns je, e to vetko
je podporen profesi onl nym
prstupom odbornkov, ktor u ns pracuj
a okrem toho, e poznaj Vae
kadodenn profesn starosti a potreby
Vm radi odborne poradia.
PONUKA:
Chceme by a sme in
ako ostatn a po-
tvrdzujeme to naim
irokm zberom
a sortimentom kva-
litnch produktov,
p r o f e s i o n l n y m
prstupom, rchlym
servisom spojenm
s dodanm objednanho
tovaru a v neposlednom rade
odbornm poradenstvom. Okrem
toho Vm ponkame nkup kvalitnho
tovaru v seriznej a prosperujcej firme,
ktorej mil personl Vs rd privta
v krsnych priestoroch obchodnho
oddelenia a nadtandardne vybavenej
vstavnej miestnosti.
Ponkame zlat stredn cestu pre tch, ktor oakvaj tandardn kvalitu za rozumn
cenu, aby mohli odvies kvalitn prcu za slun odplatu.
Nie sme dokonal, ale robme pre to maximum. MOTTO:



i
avne
o, o
va. Samo-
je e to vetko
s do
tovaru a
odbornm po
toho Vm ponkam
I Z O L C I E O D V O D N E N I E S T R E C H Y Z H R A D A Z I M A F A S D Y
Vitajte v spolonosti
FASTRADE SK, s.r.o.
Teme sa na Vau nvtevu.
Aby sme k Vm boli bliie
otvorli sme pre Vs nov prevdzku na adrese:
Tuhovsk 1, 831 07 Bratislava.
dom od A po Z
sancie
66
t l d o mu a b y t u
Vlhkos spsoben neexistujcou, alebo asom nefunknou izolciou spsobuje
vne pokodenie muriva zo statickho hadiska.
Vplyvom zmien vlhkosti dochdza
k rozpadu existujceho pojiva. nosnos
muriva je poda STN 73 1101 denovan
na zklade dvoch parametrov, t.j. pev-
nosti pouitho staviva (napr. tehiel)
a pevnosti malty. Degradcia pojiva
do stavu, kedy dochdza k rozpadu
na jednotliv zrnieka piesku je stav,
kedy je nutn pota so znenm nos-
nosti muriva ako celku.
Z tchto dvodov sa vrobcovia
izolanch materilov pre dodatone
izolovanie vlhkostn sanciu, snaia
o vyrobenie vysoko lepivch hydro-
izolanch materilov, ktor prenikaj
do truktry zasolench stavebnch
materilov. Sanan hmoty po aplikcii
spevnia pry pojiva aj zkladn materil
a zrove vytvraj hydroizolan clonu.
Vlhkostn sancia stavieb dnes u nie
je len osamotnej optimalizcii vody
vmateriloch, ale aj elimincii psobe-
nia neiadanch sol, ktor do truktry
materilov vplyvom psobenia zvenej
vlhkosti vdlhom asovom horizonte
vznikali. Pre tento el sa najefektvnej-
ie pouvaj jednozlokov polyuret-
nov ivice.
Aplikan vlastnosti
jednozlokovej ivice:
vytvra vode nepriepustn, penov
a fliov clonu, ktor zabrauje al-
iemu vzlnaniu vlhkosti a priesakom
vody,
dochdza k zveniu vznosti existuj-
ceho pojiva,
pri vlastnej polymerizcii odober
hmota z okolia vodu, zabrauje priesa-
kom vody,
vzhadom k odpovedajcej prunosti
po ukonen reakcie sa d vyui
v miestach, kde sa oakvaj statick
a dynamick pohyby napr. na dila-
tan pry.
Jednolkov injektna ivica vo vlh-
kom prostred spevovanej stavebnej
kontrukcie pouije obsiahnut vodu
k polyadcii, men sa z kvapalnho
skupenstva na trvalo pevn hmotu.
ivotnos rozpad polyuretnov
je garantovan minimlne na dobu
65 rokov. Samotnou polyadciou aplika-
nej ltky vo vlhkom prostred muriva sa
zaznamenva v priebehu jednej hodiny
od aplikcie znenie hmotnostnho
obsahu vody materilu o cca 20 %.
Tento efekt m za nsledok skrtenie aj
potrebnej technologickej prestvky pre
vykonanie opravy povrchovch prav
zasolench omietok.
Pre aplikciu ivc je potrebn poui
tlakov injekt. Technickou vbavou pre
realizciu injekte tlakom, ktor je na
prv pohad jednoduch sa dnes zaobe-
raj mnoh vrobcovia vo svete. Cel pro-
ces vytvrania dodatonej izolcie tmto
spsobom sa dnes stal najdokonalejm
nstrojom v boji proti hydroizolanm
poruchm.
Pri prevdzan dodatonej hydroizol-
cie mikroinjektou pomocou polyure-
tnovej ivice dochdza ku zmene vlast-
nosti sanovanho muriva, ktor meme
hodnoti nasledovne:
a) obnova vlastnost pojiva po injek-
ti djde k obnoveniu pvodnch
vlastnost pojiva (vpenn malty, ale aj
inch pojv), kedy z jednotlivch zrniek
piesku je op kompaktn hmota.
Zmenu vlastnost meme hodno-
ti ako pravu z M0 na M4 (M10).
Skuton kvalitatvnu zmenu je nutn
zhodnoti prevedenm konkrtnych
skok v podmienkach autorizovanej
skobne,
b) odoberanie vlhkosti k priebehu
vlastnej reakcie je nutn prtomnos
vody, polyuretnov ivica odoberie
vodu z muriva. V loklne suchch
miestach je nutn do prevedench
vrtov umelo vpravi vodu, aby bolo
zaruen vytvorenie svislej vrstvy
injektovanho muriva,
c) zamedzenie kapilrneho vzlnania
hmota injektovanej ivice vypln
vyplaven pojivo a takto vytvoren
priestory a tm sa vytvor barira
clona kapilrneho vzlnania vlhkosti.
Typy injekt:
RADOV INJEKT
Tvorba vodorovnej izolanej clony
muriva jednoradovou, alebo dvojradovou
injektou. Vrty s smerovan k izolcii
podlahy. Vhodn pre zamedzenie vzlna-
jcej zemnej vlhkosti a spevneniu soami
asto pokodench ast muriva. Na roz-
diel k mechanickm spsobom izolovania
zlepuje statiku stavby.
CIELEN PLON INJEKT
Oprava, resp. tvorba zvislej izolcie
bez namhavho odkopvania z vntor-
nej strany. Izolcia je tvoren v mieste
nefunknej alebo pokodenej hydroizo-
lcie. 24 vrtov na 1 m
2
. Vborn rieenie
v radovch zstavbch. Pre aplikciu sa
vyrbaj pakre s potrebnm dosahom
k miestu aplikcie.
Fotograa vykurovanho domu zhotoven
termovznou kamerou zinteriru
svyznaenm teplt povrchu. Zhotoven
vzimnom obdob pri murive spokodenou
vodorovnou izolciou steny.
Vvoj technolgi sancie proti
vlhkosti stavebnch kontrukci sa
preto dnes u nezaober len samotnou
funknosou dodatonej izolcie, ale
je potrebn uvaova so sprvanm sa
stavebnej podstaty v nslednej dobe
po zamedzen prtoku vody a % zni-
ovan nosnosti v asovom horizonte!
Prax potvrdzuje, e efekt odparovania,
zmenou konzistencie slanch roztokov
z kvapalnho skupenstva na pevn, pri
vyschan stavebnej kontrukcie, ktor
prebieha aj niekoko rokov, zniuje
pvodn statick vlastnosti nosnch kon-
trukci, lebo soli degraduj pevnostn
vlastnosti stavebnho materilu! alie
znenie nosnost murovanej kontruk-
cie je preto potrebn posudzova s oha-
dom na ustanovenie STN 73 0038. Tto
norma predpisuje pouitie zniovacch
koecientov, ktormi sa m prepota
pvodn nosnos kontrukcie, vplyvom
pokodenia murovanch prvkov trhli-
nami, alebo dlhodobou zvenou vlhkos-
ou.
Statick zmeny pevnosti vplyvom
zniovania obsahu vody sa najastejie
vyskytuj pri murive z plenej a neple-
nej tehly, nakoko ich provit truktra
umouje ukladanie pomerne vysokho
obsahu sol ete pred samotnou san-
ciou.
Vlhkostn sancia stavebnch objektov
IMPREGNAN INJEKT
Pouva sa pre impregnciu samotnho muriva a betnu
v celej hrbke. Prienik aplikanej ltky aj do mikrotrhln men-
ch ne 0,1 mm. Zabezpeuje vode nepriepustnos a lepivmi
vlastnosami dodatone spevuje kontrukn materily.
OPRAVY IZOLCI ATESNENIA PORCH
BETNOVCH KONTRUKCI
Vrtmi len 6 12 mm sa daj asto vpravi izolan ltky do
miest pokodenej pvodnej izolcie. Vysok tlaky a nsledn
polyadcia vstrekovanch polyuretnovch ivc vyplnia kaverny
a trhliny, obnovia funknos dilatanch spojov.
OPRAVY PODLOIA PODLH PRIEMYSELNCH HL
Rchla aplikcia pre opravy porch podloia v priemyselnch
halch. Pre tento el sa pouvaj polyuretnov ivice pre
tvorbu kompozitu s vysokmi pevnostnmi vlastnosami.
KOTVENIE, OPRAVY STATICKCH PORCH
Pre rzne druhy praskln a potreby ich spevnenia sa do
vtanch otvorov vsva roxorov ty, resp. tiahl CAL. Poda
potreby pevnosti je mon pouitie aplikanch ltok na bze
polyuretanov alebo epoxidov.
Ucelenou technolgiou tejto aplikcie, vhodnou pre nhradu
vodorovnch, ale aj zvislch izolci disponuje v SR rma
AQUAIZOLING s.r.o., so sdlom v Prievidzi. Mobiln pracovn
aty vybaven prslunou technikou realizuj nhrady hydroizo-
lci stavebnch objektov obianskej, ako aj ostatnej vstavby.
Monosti vyuitia mikroinjektnej techniky s vhodnmi
aplikanmi ltkami predstavuje nov dimenziu v oblasti vlh-
kostnej sancie stavieb. Po dlhoronch sksenostiach meme
kontatova, e dnes patr medzi najdokonalejie nstroje
v tvorbe dodatonch izolci stavieb.
Text a foto: Aquaizoling
AQUAIZOLING ING. PETRISKA RBERT
TENISOV 11, 971 01 P R IE VID ZA
SLOVENSK REPUBLIKA
WWW. A Q U A I Z O L I N G . S K
+421 (0) 911 175 100
+421 (0) 46 543 80 10
aquaizoling@aquaizoling.sk

Infolinka pre bezplatn obhliadky vaich objektov


NAJEKONOMICKEJIE KOMNY
NA SLOVENSKU
Zloen komny
so amotovmi vlokami na odvod
spaln z pevnch, kvapalnch
a plynnch palv
s antikorovmi vlokami na odvod
spaln z kondenzanch kotlov
(turbokotlov)
Leteck 37 (letisko), 052 01 Spisk Nov Ves
tel./fax: 053/442 27 19, 446 82 68, 442 82 87
e-mail: qatro@stonline.sk, www.qatro.sk
K
l
i
k
n
i

o
n
l
i
n
e
w
w
w
.
s
t
y
l
d
o
m
u
a
b
y
t
u
.
s
k
n
a
dom od A po Z
strechy, stren krytiny
68
t l d o mu a b y t u
Pri vstavbe arekontrukcich rodinnch domov, drevenc, rekreanch
zariaden azhradnch cht sa pouvaj okrem klasickch drevench indov
aj ahk plastov stren krytiny. Kee ich vzhad kopruje prrodn materily
(dreven inde, bridlicu), mu sa poui aj pri rekontrukcich pamiatkovo
chrnench objektov.
Plastov stren krytiny sa vyr-
baj z plastov PP a PE s prsadou na
ochranu proti V iareniu a s retard-
rom horenia.
Vlastnosti ahkch strench krytn:
nzka hmotnos,
vysok hevnatos, ktor zabrauje
mechanickmu pokodeniu krupobi-
tm a uliapnutm,
stlofarebnos,
nulov nasiakavos,
ahk opracovatenos a mont,
iadna drba,
vzhad podobn prrodnm materi-
lom (dreven, bridlicov povrch).
Stren krytiny mu by vyroben
naprklad vtchto tvaroch:
inde, koprujci tvar drevenho
inda
nemeck tvorec, koprujci tvar
bridlice
esk ablna
Najpouvanej je inde, ktor sa
svojm vzhadom podob na dreven
inde. Vyrba sa vo dvoch farbch,
iernej a hnedej vrtane prsluenstva
nroie, abie a hreben.
Parametre ahkch strench
krytn
Zkladn inde m dvojit vodn
drku. Jeho rozmery s 120 510
18 mm. Na jeden meter tvorcov je
potrebnch pribline 20 kusov inda.
Odpora sa uklada ich minimlne
v sklone strechy 25. abie a nroie
sa vyrbaj v rozmeroch 50 590
18 mm a parametre hrebenov
s zhodn s indom. Vyrbaj sa
pre sklon 25, 35, 45 a 55. tvorec,
koprujci tvar bridlice sa vyrba
v rozmeroch 300 300 3,1 mm, pri-
om potrebn poet kusov na meter
tvorcov je pribline 20. Minimlny
sklon, pre ktor je tento prvok vhodn,
je 25.
Spsob ukladania inda
inde DDS treba uklada na lato-
vanie, prpadne na pln debnenie.
Podobne ako pri vetkch druhoch
skladanch krytn sa pod inde uklad
hydroizolan flia. V nadmerne
namhanch miestach, ako je abie,
treba poui zosilnen hydroizolciu,
niektor z modikovanch asfaltovch
psov. Pri monti indov na laty
treba laty pribja vo dvoch vzdiale-
nostiach. Prv pevn a nemenn vzdia-
lenos je 21 cm a je dan rozostupom
upevovacch prvkov na indli. Druh
voliten vzdialenos lt je 18 a 25 cm
a uruje, ak mus by presah. Pod
indle sa odpora poui odkvapov
plech, ktor zabezpeuje odvod vody
do odkvapu.
indle treba uklada zava doprava,
3 a 4 rady naraz. inde sa odpora
pribja dvomi klincami, 2,5 28 mm
do vyznaench otvorov. Spodn
rad indov je vhodnejie prichytva
samorezkami vzhadom na za snehu
a adu. indle treba zasva do hor-
nch zmkov a zaklpa do spodnho
zmku. Dleit je zachova dilatan
medzeru v odvodovacej drke, aby
sa inde pri vysokch teplotch v let-
nch mesiacoch mohol do takto zacho-
vanch medzier roztiahnu.
Vhodou pri kladen indov je,
e ich mono kls zhora dolu, o
zrove zvyuje aj bezpenos prce.
Jednotliv balky indov sa odpora
premieava, aby boli prpadn farebn
rozdiely na streche rozmiestnen
nepravidelne. Nroie a abie sa
vyklad z knickch indov. Pri sedlo-
vej streche sa zvetern lita odpora
pripravi z dvoch dielov plechu A a B.
Najskr sa pripevn diel A, po polo-
en indov sa zaklop diel B, ktor sa
zboku pripevn. Tm sa docieli, e s
kraje indov pri zveternej lite zasu-
nut pod diel B, ktor ich dostatone
mechanicky xuje. Ostatn oplechova-
nie (komn, stren okno, at.) je kla-
sick. Odporan rka oplechovania
so sptnm ohybom by nemala by
via ne 5 cm.
Zsady pri monti
plastovch strench krytn
neodpora sa pouva klince s prie-
merom vm ako 2,8 mm,
klince netreba doahova prli tesne
(pre monos vonho pohybu ab-
lny pri dilatcii),
pri monti treba dba na dodranie
dilatanej kry v odvodovacej
drke pribline 1,5 mm, v zvislosti
na teplote ablny pri ukladan. m
je teplota niia, tm by mala by
dilatan medzera via a naopak,
v prpade, ke treba upevni ablnu
mimo urenho miesta, odpora
sa poui skrutku (vhodn je 3,5
50 mm, nerezov) priamo cez ab-
lnu do laty. Nsledne treba spoj
poisti siliknovm tmelom zhodnej
farby. Takto mono spoji maximlne
dve a tri ablny.
esk ablna a nemeck tvorec sa
dodvaj v iernej farbe s povrchom
podobnm prrodnej bridlici. Tieto
typy krytn sa mu poklada len na
pln debnenie. Na debnenie sa uklad
kontaktn difzna flia s vntornou
elastickou membrnou na zaistenie
tesnosti okolo vpichov klincov.
Mont sa vykonva podobne ako
pri eternitovch krytinch (ablny
sa upevuj dvomi klincami a jednou
vichrovou sponou). Treba dodriava
dilatan medzery (min. 5 mm) na
miestach pre vichrov sponu a pri
zakonovan do zveternch lt, tto-
vch plechov a pod.
Ing. Mikul ranko
Klinker centrum s. r. o.
ahk plastov stren krytiny
www. .sk
Krytina sa vyznauje mimoriadne psobivm estetickm vzhadom, ktor kopruje materily (dreven indel).
Vaka tomu sa stren krytina dobre ujala zvl v pamiatkovo chrnench krajinnch zemiach. Taktie
vek obubu zskala pri novostavbch a rekontrukcich starch striech.
DOPRAVA V RMCI
CELEJ SR ZDARMA!
Pri mlyne 42, 949 05 Nitra, INFOLINKA: 0917 212 212
Plastov, bezdrbov
stren krytina
R
O


Z
R
U
K
A
3
0
3
0
STAVIAME PRE VAU
SPOKOJNOS
CHCETE POSTAVI TENTO DOM?
EGAL, a. s.
M. Rzusa 13 | 984 01 Luenec | tel.: +421 47 43 331 23
fax: +421 47 45 131 91 | mobil: +421 905 915 931
e-mail: egal@egal.sk | www.egal.sk
70
t l d o mu a b y t u
vdska firma na vrobu cementobetnovch
strench krytn Benders zmesteka Endsvra je
predstavitekou spenho rodinnho podniku.
Histria vzniku rmy siaha a
do roku 1960, ke pn Karl-Erik Bender
zakpil niekoko strojov na vrobu
betnovej kridly a s niekokmi spo-
lupracovnkmi ju zaal vyrba. Boli to
prv skromn zaiatky dnenho spe-
nho koncernu.
Aj dnes meme njs Bendersovcov
v mieste ich rodiska, kde stoja sasn
vrobn haly. Pn Karl-Erik Bender je
dnes predsedom predstavenstva, jeho
syn Ove konateom a zrove riadite-
om koncernu. V centre obchodnho
zujmu spolonosti je nielen zemie
vdska, ale aj Eurpy, a tak ke v roku
1993 mali monos zakpi vrobn
priestory v Nemecku, rozhodli sa
expandova s vrobkom aj do Eurpy.
V roku 1993 bola zaloen ich
samostatn nemeck dcrska spolo-
nos Benders Dachstein GmbH, ktor
sa spoiatku venovala len produkcii
strench krytn. Vvoj vak ukzal,
e v obchode sa tvor v zisk, a tak
postupom asu zaala aj nemeck as
rmy spene obchodova v segmente
strench krytn. Vsledkom neustle
rastceho dopytu bolo, e spolonos
otvorila v mji roku 1998 nov haly
na vrobu novch tvarov betnovch
strench krytn. Uvedenie betnovch
kridiel na trh sa ukzalo ako rozhodu-
jci krok v histrii spolonosti Benders
Nemecko, ktor len umocnil jej posta-
venie na trhu.
Stren krytiny distribuovan r-
mou Benders Dachstein GmbH maj
prslun certikty, ktor poaduj
stavebn zkony SRN a podliehaj
predpsanm nemeckm obchodnm
kritrim.
Spolonos Benders umouje vber
zo tyroch foriem strench krytn:
Benders Palema S, Mecklenburger,
Typ S a Carisma.
Uveden krytiny sa lia nielen dizaj-
nom, ale aj farebne a aj so svojou povr-
chovou pravou. Vetky stren krytiny
Benders s hbkovo prefarben
prslunm odtieom u od zklad-
nho materilu. Na kad povrch je
nsledne nanesen pecilne vyvinut
farba (Benderit), ktor zabezpe nielen
farebn stlos krytiny, ale zvi aj jej
ivotnos. Farebn vyhotovenie Candor
sa vyznauje vysoko lesklou povrcho-
vou vrstvou. Candor predstavuje zvl
odoln farbu s vylepenou konzisten-
ciou. Stren krytina Briliant je upra-
vovan pomocou lisovanch kovovch
pigmentov, ktor jej zaisuj nielen
zvltnu farebnos pri dopade svetla,
ale aj zven odolnos, a tm jedi-
nenos medzi betnovmi krytinami
na trhu. Sortiment produktov obsahuje
aj jednotliv prsluenstv: hreben,
krajov krytina, protisnehov zbrana,
odvetrvacia a prestupov kridla.
alie daje o uvedench vrob-
koch s dostupn na naej domovskej
strnke www.benders.se, kde njdete
cel produktov program, podrobn
zobrazenie a opis dostupnosti organi-
zcie nielen v Nemecku, ale aj v sused-
nch krajinch.
Centr pre dodvanie je mon
njs pri priamej odboke na dia-
nici smerom Berlin Rostock, ako
aj Stettin Lbeck. Sdlo zvodu sa
nachdza v meste Kritzkow/Laage,
ktor je zrove aj centrom pre dod-
vanie tovaru na nemeck, baltick,
vchodoeurpsky a stredoeurpsky trh.
alie extern sklady s v Strausbergu
pri Berlne, v Mutzschen pri Leipzigu,
v Lnnen pri Essene, v Havixbeck
pri Mnsteri a v Kutenholze pri
Stade/Hamburg, ktor podporuj
rozren zvody s logistikou hne
na mieste. Aj nae slovensk zastpe-
nie spolupracuje s tmito logistickmi
centrami. Priama spoluprca umouje
nekomplikovan a rchle vybavenie
objednvok.
WK-STAV
predva krytiny Benders
Distribtor
pre Slovensk republiku:
WK-stav, spol.s r. o.
E-mail: wkstav@wkstav.sk
www.benders.sk
www.wkstav.sk
dom od A po Z
vykurovanie
72
t l d o mu a b y t u
Zabezpei prjemn
tepeln pohodu je
jednou zo zkladnch
poslan kadho obydlia.
Vdnenej dobe sa vak
klad rovnako vysok
nroky aj na vizulne
stvrnenie priestoru,
vktorom ijeme, pretoe
ns svojim spsobom
reprezentuje.
Napriek tomu, e v sasnosti u existuje viacero moder-
nch a prakticky neviditench spsobov ako odovzda teplo
zo zdroja do priestoru (podlahov a stenov vykurovanie,
podlahov konvektory, teplovzdun krenie a podobne,
najbenejou vobou pri rieen krenia naalej zostvaj
klasick doskov alebo rebrov raditory. Svoju lohu tu
zaiste zohrvaj urit konvencie a dvera v overen systm,
ako i praktick hadisk vstupn nklady, efektvnos alebo
dostupnos vykurovacieho telesa v prpade poruchy. Na dru-
hej strane vak raditory svojim vzhadom, umiestnenm ani
detailmi intalanch prvkov nezapadaj prve najlepie do
trendov modernch interirov. Tie dnes inklinuj k istm
lnim a plochm viac, ne to bolo kedykovek predtm.
Zaujmavou alternatvnou ku klasickm raditorom by mohol
by systm, ktor vyuva rovnak nosie tepla, intaluje sa
do rovnakch rozvodov ako raditory, no je schovan pred
oami uvatea.
Mnoh domci kutili sa snaia dosiahnu tento efekt nevi-
ditenho tepla jednoduchou pravou prekrytm radito-
rov perforovanm obkladom. Tmto zsahom sa vak zniuje
efektvnos vmeny tepla medzi raditorom a vzduchom
a brzd sa aj prdenie vzduchu v miestnosti, ktor je pod-
mienkou rovnomernho vykrenia miestnosti.
Rovnomern vykrenie sprincpom
vykurovacieho stpu
Rieenm tejto dilemy je systm Spiro vyuvajci princp
vykurovacieho stpu. Samotn vykurovacie teleso sa nach-
dza v uzavretom priestore za sadrokartnovou priekou,
za atnkovou stenou alebo inm deliaci prvkom. Do tohto
priestoru, ktor me by pod oknom alebo po celej vke
steny, sa samovone nasva chladn vzduch tesne pri pod-
lahe a ohriaty vzduch potom prdi v uzavretom priestore,
podobne ako v komne, priamo hore a pod strop, priom
tieto povrchy ohrieva. Vykrenie priestoru je potom zabezpe-
en prjemnm slanm z ohriatych povrchov stien a stropu
a jednak tm, e tepl vzduch zhromaden pod stropom
tla chladnej vzduch zhora dole rovnomerne po celej
ploche miestnosti, bez zbytonho vrenia. Prdenie vzduchu,
ktor obvykle zniuje tepeln pohodu v miestnosti, je tak
ohranien len na priestor tesne pri podlahe a pod stropom.
Cel priestor je pritom vykren rovnomerne - rozdiel medzi
Neviditen teplo
dom od A po Z
vykurovanie
73
t l d o mu a b y t u
Vpodkrovnch priestoroch sa miesto na intalciu ponka samo.
teplotou vzduchu pri podlahe a pod stropom nepresahuje
2 C. V porovnan s vykurovanm raditormi, tu teda existuje
odlinos aj v spsobe prdenia vzduchu a odovzdvania tepla
do prostredia, m sa dosahuje ete komfortnejia tepeln
pohoda. Rovnomern rozloenie tepla v miestnosti umouje
zni nastavenie teploty vzduchu o 2 a 3 stupne, pri zacho-
van rovnakej teplotnej pohody. Tm je mon dosiahnu 12 a
18-percentn znenie nkladov na vykurovanie.
Sprvnym vykurovanm proti alergii
Vykurovac stp ocenia aj vetci t, ktor trpia alergiou na
prach a vykurovacia sezna pre nich zvykne neprjemnm
obdobm. Pri rozrenom tzv. konveknom vykurovan radi-
tormi toti me (v dsledku prudkho odovzdvania tepla
do okolia) dochdza k turbulentnmu mieaniu teplho
a studenho vzduchu, pri ktorom sa prach dvha z povrchov
a vri vo vzduchu. S tm je vemi ako bojova, pretoe
bez ohadu na to, koko asu venujeme upratovaniu, urit
rove pranosti tu bude vdy. Naproti tomu, pri systme
vykurovania s vyuitm princpu vykurovacieho stpu, nedo-
chdza k vreniu, ale jemn rovnomern prd vzduchu tesne
nad podlahou una prach usaden na dlke k nasva-
ciemu otvoru pod vykurovacie teleso, kde sa zhromauje
a usadzuje. Odtia je mon vetok prach vemi jednoducho
vymies alebo vysa bez toho, aby bolo potrebn hada
chuchvalce prachu v celej miestnosti.
Takmer nekonen ivotnos
Vykurovacie teles, ktor s intalovan v uzavretom pries-
tore vykurovacieho stpa, s tvoren medenmi trubkami, okolo
ktorch sa vinie sieovina z jemnho medenho drtu. Chladn
vzduch prdi cez nasvac otvor a v uzavretom priestore pre-
chdza priamo cez sie horcich medench drtov. Me ako
vynikajci vodi tepla zaruuje vysok efektvnos odovzdva-
nia tepla z vykurovacieho mdia, ie na vykrenie miestnosti
postauje ovea menej horcej vody, ako je to pri klasickch
doskovch alebo rebrovch raditoroch. K vysokej efektvnosti
tchto vykurovacch telies prispieva aj skutonos, e tu doch-
dza k turbulentnmu odovzdvaniu tepla, vaka omu s dosa-
hovan vysok vkony na minimlnu plochu. Vekou vhodou
tohto systmu je aj skutonos, e me nepodlieha korzii, ie
vykurovacie teleso nie je nutn oetrova a jeho ivotnos je
takmer neobmedzen. Pri renovcii je mon systm intalova
na existujce rozvody uren pre raditory. Pri novch stavbch
alebo rozsiahlejch rekontrukcich existuj aj in npadit
monosti umiestnenia vykurovacieho stpu do vstavanej skrine,
za atnkov stenu alebo jednoducho za sadrokartnov prieku
s ubovonou povrchovou pravou. Vstupn nklady na systm
Spiro s rovnak, ba v niektorch prpadoch ete niie ako pri
ostatnch spsoboch vykurovania. Pri sprvnych nastaveniach
je mon pota s nvratnosou investcie u do 4 rokov.
Ing. Arch. Anna Palov
Foto: Verner
pre modern i nteri r
Vykurovac stp dobre dopa interirov kotol na tuh palivo.
dom od A po Z
vykurovanie
74
t l d o mu a b y t u
Vposlednej dobe poet
spolonost ponkajce
systmy elektrickho
podlahov krenia
vrazne vzrstol.
Nvnada lacnho alebo
vnimonho tovaru
avzneen nroky asto
vedie spotrebiteov
knkupu nekvalitnho
tovaru od firiem, ktor
nedoku alebo nechc
potvrdi svoje tvrdenia,
hlavne ak sa nejak
problm objav.
Aby sme vm pomohli vybra sys-
tm, s ktorm budete spokojn v nasle-
dujcich rokoch, Warmup ponka tieto
rozdiely ktor Vm pomu pri vbere
najvhodnejieho vykurovacieho sys-
tmu:
Najlepie produkty
Ako u vetkch pikovch inov-
torov, s vetky Warmup vrobky
navrhnut a testovan s najvymi
tandardmi.
Najlepie zruky
Na vetky nae vrobky ponkame
zruku v rozmedz od 3 rokov a po
doivotn zruku. Naa dvera v naich
vrobkoch nm umouje ponknu
takto uniktne a komplexn zruky.
Najlepie sluby
Nau odhodlanos pre naich zkaz-
nkov prejavujeme tm, e sme ochotn
vdy poskytn nieo navye. Nielen
pred, ale aj po zakpen naich vrob-
kov.
Najlepie informcie
Ako viete, e vrobca vho podla-
hovho krenia hovor pravdu? Hbka
vskumu preveden naou spolonos-
ou vm dokazuje, ako dobre bud fun-
gova Vami zakpen vrobky.
Kovm cieom Warmup je zabez-
peenie skutonosti, aby kad jeden
Nie vetky elektrick
podlahov vykurovacie
systmy s rovnocenn
navrhnut, vyroben a predan vrobok
poskytoval pre naich klientov a zkaz-
nkov vynikajci vrobok na dlhodob
spokojnos za bezkonkurenn cenu.
Vrobky Warmup prechdzaj vemi
prsnymi bezpenostnmi testami a s
schvlen eurpskymi a medzinrod-
nmi smernicami.
dom od A po Z
vykurovanie
75
t l d o mu a b y t u
Spolonos Warmup Plc. je vedcim
vrobcom elektrickho podlahovho
vykurovania na svete. Bola zaloen
v roku 1994. Warmup vykurovacie
systmy sa doteraz naintalovali do
vye 1 milinov zariaden v 40 kraji-
nch sveta a neustle pribdaj nov
krajiny. Vhradnm zastpenm spo-
lonosti Warmup Plc. na Slovensku je
Spolonos Paumar s.r.o
Nae vrobky si mete zakpi aj
cez N Web-Shop:
www.shop-kurenie.sk
Nemete ovplyvni poasie...
Mete vak ovplyvni teplo
domova s Warmupom.
Svetovo najpredvanejia znaka
elektrickho podlahovho vykurovania.
Systmy podlahovho vykurovania, ktor
dvaj vonos vo vbere, ahko sa intaluj
a s cenovo dostupn.
Paumar s. r. o.,
Lipov rad 1428, Marcelov 946 32
Tel: +421 918 228 997, www.warmup.sk
VYSKAJTE N NOV ESHOP: WWW.SHOPKURENIE.SK, KDE VM PONKAME VRAZNE ZAVY NA VYBRAN SORTIMENT.
Svetovo najpredvanejia znaka
elektrickho podlahovho krenia
76
t l d o mu a b y t u
dom od A po Z
vykurovanie
Hlavne vseverskch krajinch sa vemi asti pouvaj na vykurovanie
tepeln erpadl vzapojen vzduch vzduch. Jedn sa ovemi jednoduch
aefektvny spsob vykurovania rodinnch domov, bytov, kancelri ataktie
aj komernch priestorov. Aj vnaich lokalitch plat, e najviac energie
spotrebovvame na vykurovanie, preto treba dobre zvi prevdzkov nklady
aefektivitu zdroja tepla.
Jednoduchos intalcie
Cel systm sa sklad z jednej
vonkajej jednotky ktor oderpva
energiu z vonkajieho vzduchu a nie-
kokch vntornch jednotiek, ktor
vyfukuj tepl alebo chladn vzduch
poda poiadavky majitea. Takto sys-
tm je prevdzkovo vemi efektvny
a dynamick kee sa jedn o tep-
lovzdun vykurovanie a chladenie.
Jedin potrebn zdroj k prevdzke
tep. erpadla je elektrick energia.
Prevdzkovate ocen tieto vhody
hlavne pri preruovanej prevdzke
a optovnej poiadavke na dosiahnutie
poadovanej teploty v priestore.
Preukzaten ekonomick
vhodnos
Modern klimatizan zariadenia
Mitsubishi Electric dosahuj koecient
innosti COP a 5,5. Z praktickho
hadiska to znamen, e z 1 kW dodanej
elektrickej energie s schopn vyrobi
a 5,5 kW tepla. Pri benom elektric-
kom vykurovan je pomer prkonu
a vkonu 1:1 , to znamen e vykurova-
nie klimatizciou je a 5,5 krt lacnejie
ako priame elektrick vykurovanie.
V porovnan s plynom je vykurovanie
s klimatizciou priemerne o 40 %
lacnejie. Okrem ekonomickej vhody
vo vykurovan poskytuj tandardne
aj monos chladenia. Z investinho
hadiska mme jednm systmom prak-
ticky vyrieen vykurovanie a chladenie
danho priestoru o m pre budcich
investorov vemi prijaten vstupn
nklady a vemi efektvnu prevdzku.
Novinka!! Nov dimenzia
uvateskho komfortu
Mitsubishi Electric predstavuje nov
vlajkov lo nstennch klimatizci
urench pre pouitie v obytnch
priestoroch. Modern a jednoduch
dizajn klimatizcie Mitsubishi Electric
DeLuxe MSZ-FH je vhodn do kadho
interiru. Tto nov jednotka posky-
tuje mnostvo prevratnch noviniek
ako senzor detekcie ud, automatick
smerovanie vzduchu mimo ud alebo
priamo na nich, vykurovanie a do
25C, dvojit vfukov alzia, COP a
5,52, nov plazma lter ktor eliminuje
vrusy a alergny vo vzduchu a mno-
stvo alch funkci.
Pokrokov vykurovanie
na kandinvsky spsob
3D Human senzor pre detekovanie
ud v priestore u iadne ofukovanie
chladnm vzduchom.
pecilny senzor snma teplotu
v miestnosti pomocou infraervenho
la. Nasmeruje prd vzduchu na tepl
alebo chladn miesto v miestnosti. Tak
zskame optimalizovan rozloenie tep-
lt, ktor redukuje chod kompresora,
o vrazne etr elektrick energiu.
Individulne smerovanie prdu
vzduchu
Vaka 3D senzoru jednotka
automaticky prispsobuje prd
vzduchu tak aby smeroval mimo
ud, prpadne tak aby ich vyhadval.
Tmto zabrnime neprjemnmu
ofukovaniu pri chladen, resp. cielen
ofukovanie teplm vzduchom ak je to
iadan.
77
t l d o mu a b y t u
dom od A po Z
vykurovanie
Progresvn rieenia vntornho priestoru
od Mitsubishi Electric
Vykurovanie aohrev vody
stepelnm erpadlom vzduch-
voda
Najviu as energi spotrebova-
nch v domcnostiach tvor energia
potrebn na vykurovanie, preto je dle-
it vybra si sprvny zdroj tepla. Na
vber mte medzi tradinmi zdrojmi
tepla ako s plyn, drevo uhlie, alebo
mete vykurova modernejm sp-
sobom pomocou tepelnho erpadla
ktor vyuva energiu obsiahnut
v prostred okolo vs. Tepeln erpadl
vzduch voda s oraz vyhadvanejie
vaka ich jednoduchej intalci a vhod-
nosti do kadej lokality. Z praktickho
hadiska dosahuj tepeln erpadl
sporu 30 a 70 % oproti klasickm
zdrojom tepla.
Nov vntorn moduly Ecodan
Japonsk vrobca Mitsubishi Electric
ponka kompletn systmov rieenie
na vykurovanie a ohrev teplej vody
s tepelnm erpadlom vzduch voda.
Cel systm sa skladn z vonkajej
jednotky a vntornho
hydraulickho modulu.
Vntorn hydroboxy sa
delia na verziu so vstava-
nm 200 litrovm nerezo-
vm zsobnkom a na ver-
ziu s monosou pripojenia
externho zsobnka vody.
Oba moduly obsahuj
kompletn riadiaci systm
a hydraulick komponenty.
Tieto vodn moduly sa
pripjan k vonkajm
jednotkm Zubadan s kto-
rmi tvoria originlne sys-
tmov rieenie vykurovania a ohrevu
teplej vody. Rozsah pouitia jednotiek
Zubadan je od 25 C do + 46 C.
dom od A po Z
vykurovanie
78
t l d o mu a b y t u
Pre tohtoron seznu 2013/2014 pripravila firma HAAS+SOHN Rukov s.r.o. pre
svojich zkaznkov nov krbov zostavu Pinus, ktor je skutonm majstrom
vspore miesta avborne sa hod taktie do mench obytnch priestorov.
Krbov zostava okzli modernm priamoiarym dizajnom, smaltovanmi
dvierkami, monosou individulnej farebnej pravy poda vkusu zkaznka
apouitm inovatvnej technolgie vykurovania.
PINUS pravdepodobne
najthlejia krbov zostava
na trhu
Modern priamoiary dizajn a kom-
paktn rozmery charakterizuj Pinus.
Jeho hbka je len 41 cm a so 138 cm
extrmne nzkou vkou rob hotov
priestorov zzrak so svojou rkou
len 106 cm sa tm rad k pravdepo-
dobne najthlejej krbovej zostave na
trhu, hovor Miroslav Huben, MBA,
manar predaja a marketingu spolo-
nosti HAAS+SOHN Rukov s.r.o.
Krbov zostava vyznaujca sa
plochm formtom, tzv. Flatscreen-
Forma, je vhodn do kadho
obytnho priestoru. Zostava z odah-
enho, teplo kumulujceho betnu
je dodvan bezfarebn a ponka tak
neobmedzen priestor pre individulne
farebn vyhotovenie krb tak me
by natren akmikovek farbami, ktor
sa najlepie hodia k zariadeniu a ivot-
nmu tlu majitea.
Pinus taktie boduje vysokokva-
litnmi smaltovanmi dvierkami, pri
ktorch osveden technolgia smaltu
rmy HAAS+SOHN zaruuje dokonal
lesk, ahk istenie, trvanlivos a odol-
nos proti pokrabaniu. Vek presklen
dvierka garantuj skvel pohad na
plamene.
Krbov zostava Pinus, ktorej spaova-
cia komora je vybaven patentovanou
technolgiou Clean Technology, pra-
cuje isto, efektvne a sporne so stup-
om innosti minimlne 80 %. Vaka
externmu prvodu vzduchu sa obzvl
hod do nzkoenergetickch domov.
Model: PINUS
Miery vmm: 1380/1058/406 (v//h)
Zsobnk na drevo z boku obstavby
Stupe innosti: 80 %
Spaovacia komora pre dreven klty
a do 33 cm dky
Kontakt
HAAS+SOHN Rukov, s. r. o.
SNP 474, 408 01 Rumburk, R
tel.: +420/412332 353
fax: +420/412332345
e-mail: odbyt@haassohn.com
www.haassohn-rukov.cz/sk
Nov kompaktn
krbov zostava Pinus
Krbov pec Orsted
Kachlov pec Eboli s vmennkom
DESIGN (+) INOVACE (+) KVALITA
www.haassohn-rukov.cz/sk
HAAS+SOHN Rukov, s. r. o.
SNP 474, 408 01 Rumburk, R
tel.: +420/412332 353
fax: +420/412332 345
e-mail: odbyt@haassohn.com
dom od A po Z
vykurovanie
80
t l d o mu a b y t u
Kad majite domu si dnes praje, aby jeho dom
bol sporn. To vak vyaduje nielen dkladne
zateplen kontrukciu, ale aj efektvne a sprvne
vyregulovan vykurovanie. Ako to zabezpei?
Nzku spotrebu energie na vykuro-
vanie dosiahneme vhodne navrhnutou
vykurovacou sstavou. o to v praxi
znamen? Zkladom je kotol zodpo-
vedajci obytnej ploche a dispozcii
domu. K nemu patr akurtny zsob-
nk na tepl vodu. Teplo vak mus
by po miestnostiach aj rovnomerne
rozveden toje lohou vykurovacej
sstavy. Ak myslte do budcnosti,
nevynechte z tejto kolekcie ani alter-
natvny zdroj solrny systm alebo
vetrac systm so sptnm zskavanm
tepla. Vetky modern zariadenia by
vm vak neboli ni platn, keby navz-
jom nekomunikovali a netvorili jeden
fungujci organizmus.
spora aj pohodlie
asy, ke dotyk raditora dokzal
popli, s u dvno za nami. Dnen
stavby doke vykri aj nzkoteplotn
systm, ktor pracuje s vykurova-
cou vodou s teplotou 30 a 40 C.
Prospieva to nielen naej peaenke,
ale aj zdraviu. Idelne komponenty pre
takto zostavu s kondenzan kotol,
ktor najlepie pracuje pri nzkych
teplotch vstupnej vody a podlahov
vykurovanie, ktor takto nzke tep-
loty potrebuje.Ak sa rozhodnete pre
takto zostavu, je vak dleit, aby
funkcie oboch sast boli dokonale
zladen. Neoplat sa etri za kad
cenu a vyhadva akciov komponenty
rznych znaiek, pretoe ak maj
regulciu na rznom princpe, mu
spsobova problmy pri plynulej
prevdzke. Systmy Wolf ponkaj
ucelen rieenia celho zabezpee-
nia domcnosti kondenzan kotol
Wolf CGB s vkonom u od 3,2 kW
v kombincii s podlahovm krenm
so sstavou polybutnovch rrok
gabothermhetta a inteligentnm
rozdeovaomsm nastav potrebn
teplotu vody do okruhu a vyaduje si
jednoduch obsluhu. Posta mu jeden
rozvodn okruh na vetky prpojky, i
s u na jednom alebo viacerch pod-
laiach.
Vpomoc od Slnka
Najdostupnejm spsobom, ako
zapoji do domcnosti alternatvne
zdroje tepla, je dnes solrny systm.
Vyuva sa predovetkm na ohrev
teplej vody alebo prikurovanie dom-
ceho bazna. Mnoh uvatelia si pod
vrazom solrny systm predstavia
slnen kolektor, to je vak len as
sstavy. Kolektor, ktor zachytva
slnen le, mus svoje teplo odvies
do vmennka a odovzda ho vyku-
rovaciemu okruhu. Pri kombincii
solru s kotlom je obzvl dleit
V modernej
domcnosti
mus vetko
klapa
dom od A po Z
vykurovanie
Energeticky sporn systmy a produkty Wolf minimalizuj nklady na energie a prevdzku pri zachovan poadovanho komfortu bvania. S spoahliv
a vyznauj sa dlhou ivotnosou. Hoci produkty Wolf dosahuj vysok technick rove, ich obsluha je jednoduch. Bezproblmov uvedenie do prevdzky
a garantovan servis s samozrejmosou.
O kvalite produktov Wolf svedia aj ocenenia v nemeckom spotrebiteskom teste Stiftung Warentest. Wolf - Made in Germany - je sprvna voba, ak hadte
modern rieenie, ktor prinesie sporu a pohodln bvanie.
ich kompatibilita, ani ten najkvalitnej
kolektor vm nebude sli, ak nebude
sprvne integrovan do zostavy.
V tomto smere maj solrne systmy
Wolf vek vhodu podpory ostatnch
produktov znaky, ktor funguj na
jednotnom princpe. Doku uetri
a 75 % nkladov na ohrev vody, m
sa d poas roka celkovo uspori a
20 % energie. Ak nie je mon zapoji
solrny systm hne pri stavbe domu,
je vemi rozumn na vykurovac okruh
aspo predpripravi. Sta do sstavy
zaradi bivalentn zsobnk a postara
sa o rozvody na strechu, kde bude
v budcnosti umiestnen solrny kolek-
tor. Vetky zloky zohranho tmu Wolf
zrove mete ovlda univerzlnym
ovldacm modulom BM, ktor doke
plynule meni vkon vykurovania poda
poiadaviek. Tto ikovn jednotka
riadi nielen kotol, ale aj solrny systm
s doplnkovm solrnym modulom.
www.wolfsr.sk
82
t l d o mu a b y t u
dom od A po Z
vykurovanie
Neustly rast cien energie a zvyujce
sa nroky konzumentov ved udstvo
k hadaniu ciest ako uetri, a zni svoju
zvislos od monopolnch dodvateov.
Triezvo uvaujci hadaj spsoby,
ako racionlne a efektvne vyui to, o
je znme a overen dlhoronou praxou.
Do tejto kategrie patr aj zariadenie
Duo od slovensko-nemeckho vrobcu
slnench kolektorov THERMO/SOLAR.
Jedn sa o novtorsk a spen spoje-
nie dvoch alternatvnych zdrojov ener-
gie. TSZ skombinoval ploch vkuov
slnen kolektory TS 400 s malm
tepelnm erpadlom. Tto kombincia nie
je nov, ale novtorsk je vber kompo-
nentov a spsob ich zapojenia. Doterajie
rieenia obyajne spjali obidva zdroje
tepla paralelne. Vychdzajc z fyzikl-
nych zkonitost si vak pri paralelnom
zapojen tieto zariadenia navzjom kon-
kuruj. Podstata zapojenia Duo-Systmu
je v tom, e tepeln erpadlo a slnen
kolektory si nekonkuruj, ale dopaj
sa, pre dosiahnutie maximlneho itku
z oboch.
Vykurovac faktor tepelnho erpadla
COP, ktor hovor o pomere medzi zs-
kanou tepelnou energiou na vstupe
a dodanou (zvyajne elektrickou)
energiou na vstupe, sa v tomto reime
pohybuje na rovni 56. Pri bench
tepelnch erpadlch je obvykle 34.
Energetick parametre tepelnho er-
padla sa tak zlepia zhruba o 50%.
Efektvne zuitkovanie
Slnen kolektory v obvyklch pre-
vdz ko vch podmienkach dodaj
350500 kWh/m
2
.rok. To plat v prpa-
doch, ke je poadovan teplota spot-
rebia 40C a viac. To vak znamen, e
energia z kolektorov s nimi vstupnmi
teplotami je nevyuiten. Duo-Systm
zabezpeuje, e dokonca aj teplota okolo
0C sa d efektvne zitkova na vrobu
nzkopotencilneho tepla. Potom je mon
aj v naich geograckch podmienkach zs-
ka v zimnom obdob 4 a 5-nsobok tepel-
nej energie z 1 m
2
kolektorovej plochy.
Predpokladom pre spen rieenie s
ploch vkuov kolektory typu TS 400,
ktor doku vyli kondenzciu vody
zo vzdunej vlhkosti pri podchladen
absorbra slnenho kolektora pod tep-
lotu rosnho bodu. Jednoduch porovn-
vacie testy ukzali, e tandardn ploch
kolektory v takomto reime s po roku
prevdzky vhodn tak akurt na zoro-
tovanie.
Sasou systmu je aj nzkoteplotn
zsobnk a vykurovac zsobnk. Efektvnu
prevdzku zabezpeuje elektronick
regultor. Ten snma potrebn parametre,
vyhodnocuje ich a poda zvolenej schmy
a zadanho algoritmu spna potrebn
Energia zo slnka
akn prvky, predovetkm erpadl.
Ako voliten prsluenstvo sa ponka aj
doplnkov zemn vmennk a elektrick
odporov pirly pokia m Duo sli
ako jedin zdroj tepla na prpravu teplej
vody a vykurovanie objektu. Tento zdroj
tepla je vhodn hlavne do domov s nz-
kou spotrebou energie, pretoe vina
na trhu dostupnch tepelnch erpadiel
a kotlov m pre tento typ stavieb zby-
tone vysok vkony. Cel rieenie bolo
v Nemecku vyhodnoten ako technicky
pokrokov a agentra BAFA (obdoba
naej SIEA) vyplca na kadmu inves-
torovi za najastejie dodvan vekos
zariadenia dotciu 5 300 .
THERMO/SOLAR iar s. r. o.
Na vartike 14, 965 01 iar nad
Hronom
Tel.: 045/601 6080
e-mail: obchod@thermosolar.sk
www.thermosolar.sk
DUO systm spojil ploch slnen kolektory a tepeln erpadlo
dom od A po Z
vykurovanie
83
t l d o mu a b y t u
V poslednch rokoch sa stretvame
s presadzovanm predaja niektorch kach-
liarskych materilov a do takej miery,
e tieto praktiky u zaali pokodzova
i samotn kachliarske remeslo. Doslova
sa d hovori o tom, e nepriamo likvi-
duj kachliarov, ktor vedia stava svoje
vrobky z tradinch materilov a odde-
uj kachliarov na sprvnych a nesprv-
nych len z hadiska obchodnej innosti,
m sa na Slovensku vytvorila nedobr
klma medzi kachliarmi. Zalo to tak
aleko, e ak niektor kachliari neodobe-
raj z nejakej organizcie tovar, na zklade
toho ich oieruj, oznauj za najhorch
staviteov, o sa nerozumej modernm
technolgim a ani nevedia, ak kodliv
emisie vypaj do okolia stavanm svo-
jich pec. Ak by pouili ich kvalitn, alebo
modern materil III. genercie, zmenia
sa tieto kodliv emisie na sprvny dym
a tm je potvrden i sprvnos pece.
Treba si k tomu ete zakpi aj sohwa-
rov program na vpoet ahov, ktor
zahrnuli i do svojej EU normy. Tento
sohware vykonva zloit vpoet, ale
vsledok nakoniec nemus by pri porov-
nan s manulnym sprvny. Kachliar vak
mus zaplati za kpenie tohto programu
jednorzovo pribline nejak tie tisce
Eur, a potom samozrejme plati ron
poplatok za uvanie. A vtedy sa u stva
sprvnym kachliarom, bez ohadu na to,
i ovlda technolgie vstavby.
Predkladatelia tejto E sa brnia, e
kad si me sm vypota stavbu pece
aj sm poda normy, bez ich programu.
Nie je to vbec pravdou, lebo uveden
norma je nezrozumiten, nie je cel
na uveden vpoet, a vyhovuje len
jednej skupine ud, pre urit druh pec,
a je zl.
A potom sa me sta, e ak kachliar
m reklamciu, a rob poda E normy,
systm, ako v minulosti, len s tu urit
vylepenia, ale nie tak vylepenia, ktor
povauj za nieo mimoriadne. A jedno-
ducho, fyziku neoklameme, a t uruje
samozrejme cestu aj v tchto systmoch.
ie za najlepie vrobky treba povao-
va tie, ktor s dlhorone odskan,
ako aj materilovo, tak ifunknosou,
anie tak pece, e vpriebehu 3-och
rokoch sa vystrieda uvrobcov atm
aj upredajcoch vrobok III.gener-
cie, opolroka vrobok IV. genercie
aneskr sa zist, e uveden pec je ete
kvalitou horia, ako bola tradin gene-
rcia, kde vrobok IV. genercie napln
to, o m, e je viac poruchov, neod-
skan ako na materil tak istavbou.
Hore prikladme sbor stavieb, ktor
stavaj v Nemecku skuton profesionlni
kachliari, patria medzi ne pece z plenej
ervenej tehly, ytongu, hliny i inch pr-
rodnch materilov, o aj my povaujeme
za najvhodnejie, a pre trh aj najekono-
mickejie.
Kachliarstvo akrby s.r.o.
Jozef Bitala
tel: 0903-44 22 11
www.kachliar.sk
Stavby kachovch pec
ztradinch materilov
je kachov pec postaven ztchto materilov lepia,
alebo horia ako zmodernch materilov?
a organizcie, ktor toto propaguj, sa
kachliara zastan, vyhlsia, e pec je
postaven poda ich EU normy a zkaznk
si m lepie zatepli dom. Tm je zkaz-
nk vyrieen a na sde dokonca me
prehra spor, hoci m pec v zlom stave,
pretoe je ocilne postaven poda
platnej E normy, a poda materilov III,
i neskr o pol roka, u poda materilu
IV. genercie. A bohuia, musme pove-
da, e s takmito prpadmi sa v posled-
nej dobe stretvame, pri rieen odbor-
nch znaleckch posudkov, kde zkaznci
sa ete nedomohli svojich prv pri dra-
hch peciach, s ich kvalitnm amotom,
a postaven poda E normy.
ie na zver chceme poukza na to,
e iadny vrobca, i u nemeck, alebo
posk, i in nevymyslel perpetum
mobile v oblastiach pec, ako to niektor
tvrdia. N nzor je tak, e vetko
sa odvjalo u z dvnej minulosti, kde
na zklade dlhoronch sksenostiach
a storoiach boli vyvinut naprklad pece,
krby, a tieto boli stroia odskan,
ie jednoducho sa jedn stle o ten ist
Nemeck literatra Kachelofenbau, od Bernd Grtzmacher
Pec stavan z klasickch ervench tehl,
nie je tam iaden modern materil,
akurt dvierka so sklom
dom od A po Z
vykurovanie
84
t l d o mu a b y t u
Na slovenskom trhu sa objavilo niekoko
technolgi, ktor zvyuj komfort bvania
azrove zniuj spotrebu energi.
Inteligentn ekvitermick regulcia
atechnolgia vstrekovania chladiva do
kompresora s jedny znich.
o rob tepeln erpadl Fujitsu
NeoR jedinenmi, je okrem inho
vntorn jednotka, hydrobox. Tieto
tepeln erpadl patria medzi abso-
ltnu piku na slovenskom trhu o
sa tka kvality spracovania, rozme-
rov, parametrov a hlavne funknosti.
Vntorn jednotky NeoR v kompakt-
nom nstennom vyhotoven maj tak-
mer nulov hlunos a mal rozmery.
Preto ich mono v interiri umiestni
prakticky kamkovek, vrtane obyt-
nch priestorov. Jednotky NeoR
obsahuj trojcestn ventil na ohrev
teplej itkovej vody a lter, napjacie
a silov okruhy, manometer, spna
prietoku, poisovac ventil a regu-
lan systm tepelnho erpadla s IQ
Equithermom. Na prednej strane jed-
notky bva umiestnen ovldac panel
s prehadnm displejom, ktor sli aj
na diagnostiku systmu.
Uniktna novinka
Najnovie tepeln erpadl Fujitsu
NeoR prichdzaj s inovciou regu-
lcie vykurovacej vody ekvitermickou
krivkou. Nov systm regulcie, IQ
Equitherm inteligentn ekvitermick
regulcia, je evolciou princpu idel-
nej regulcie ekvitermickou krivkou,
ktor je automaticky korigovan poda
teploty v referennej miestnosti. To
znamen, e si zadte iba poado-
Modern technolgie
tepelnch erpadiel
NEOTA SK
Ruov 4, Nov Mesto nad Vhom
Banckovej 1/A, Bratislava
Tel.: 02/210 28 525
Mobil: 0915 663 000
E-mail: kocar@neota.sk
www.neota.sk
dom od A po Z
vykurovanie
85
t l d o mu a b y t u
van teplotu domu a IQ Equitherm
sa star o udranie vami zadanej
teploty. Na rozdiel od termostatov
nefunguje tento princp na zklade
on/oh, ale na automatickej inteligent-
nej korekcii ekvitermickej krivky poda
teplt v objekte. Tepeln erpadlo
je z princpu vemi citliv na teplotu
vykurovacej vody a preto s kadm
stupom navye vrazne kles jeho
efektivita. Inteligentn regulcia
ekvitermickej krivky IQ Equitherm
zabezpe minimlnu teplotu vyku-
rovacej vody v danch podmienkach
pri zachovan tepelnho komfortu
v objekte. Vsledkom je vyrovnanej-
ia teplota v interiri, obmedzenie
prekurovania a samozrejme, spora
energie. V niektorch prpadoch je
mon dosiahnu sporu a 20 %.
Vysoko efektvna technolgia tepel-
nho erpadla urchli aj nvratnos
investcie. T me by v danch pr-
padoch do 3,5 roka oproti vykurovaniu
elektrokotlom a do 5,5 roka oproti
vykurovaniu plynom.
Webov server
Tepeln erpadl Fujitsu NeoR pri-
chdzaj na slovensk trh aj s alou
jedinenou novinkou. S monosou
obsluhova a kontrolova stav tepel-
nho erpadla na iPade z pohodlia
sedacej spravy, cez pota z kance-
lrie, alebo z mobilu na dovolenke.
Toto umouje integrcia webovho
servera s komfortnejou obsluhou
a kompletnm ovldanm technolgie
na diaku, ktor sa dodva s tepelnmi
erpadlami Fujitsu NeoR tandardne,
bez prplatku. Webov server doke
prehadne ovlda cel vykurovac
systm. Zdroje aj spotrebie v sys-
tme, mu by raden do kaskd.
V kaskde zdrojov mu by zaraden
naprklad tepeln erpadlo, plynov
kotol, kotol na tuh paliv i kozubov
vloka. V kaskde spotrebiov mu
by zaraden naprklad raditory, pod-
lahov vykurovanie, zsobnk s teplou
itkovou vodou a bazn. Hlavnmi
vhodami novho regulanho sys-
tmu s exibilita a premyslen logika
riadenia. Jeho variabilita umouje
nastavenie regulcie jednotlivch prv-
kov vykurovacej sstavy, o prina
vrazn sporu pri realizcii.
Fujitsu NeoR High Power
Cieom niekokoronho vvoja
spolonosti Fujitsu bolo njs spsob
ako vyuva neobmedzene termlne
zdroje z ovzduia na ohrev vody, na
vykurovanie a ohrev teplej itkovej
vody. Modely tepelnch erpadiel
s nstrekom chladiva do kompresora,
Fujitsu Neor High Power, spaj
vaka tejto novo vyvinutej technolgii
poiadavky na vstupn vodu vysokej
teploty a vek vykurovac vkon, aj
pri nzkych teplotch okolitho vzdu-
chu. Tmto si udruj 100 % vkon
aj pri teplotch nich ako -15 C
a vysok vkon si udruj aj pri menej
ako -20 C. Tto technolgia spolu so
zdokonalenm odmrazovanm patr
v sasnosti na slovenskom trhu
medzi absoltnu piku. S tepelnmi
erpadlami Fujitsu Neo-R nerobte
iadne kompromisy, obsahuj tie naj-
lepie dostupn technolgie v oblasti
parametrov vykurovania a prepracova-
nho grackho regulanho systmu.
Presvedte sa sami na internetovch
strnkach www.neota.sk, kde je
ukka funknho modelu regulcie.
86
t l d o mu a b y t u
dom od A po Z
vykurovanie, klimatizcia
86
t t l l dd oo m mmuuuuu aaaaaaaa bbb y b y bb y b y tt u t u
Hitachi vone preloen znamen Pri vchode slnka vidno znamenie
prchodu lepej budcnosti. Spolonos Hitachi svye 100-ronou tradciou
vyvja produkty, ktor udom zabezpeuj komfortn aproduktvne ivotn
prostredie. Firemn vpove zachyten vlogu spolonosti Inspire the Next,
poukazuje na pohad smerovan do budcnosti, ktor nm umouje vasne
rozpozna auspokoji potreby ud.
Paleta naich produktov siaha od
priemyselnch klimatizci, klimatizci
pre kancelrske alebo obchodn prie-
story, cez klimatizcie a tepeln er-
padl pre skromn sektor, a po zdroje
chladu a kompresory.
V Japonsku je spolonos Hitachi
ldrom ohadne najvych faktorov
innost klimatizanch zariaden, oho
znakom je v januri tohto roku ocenen
vysokoinn VRF sria FSXNH pre
budovy - Japonskou cenou energe-
tickej innosti a spornosti pre rok
Klimatizcie
atepeln erpadl od Hitachi
2013 (Japanese Energy E ciency and
Conservation Award for 2013).
Pri zostavovan novch eurpskych
noriem pre zariadenia spotrebujce
energiu ErP (Energy related Products),
vzahujcich sa na mal klimatizan
zariadenia do vkonu < 12 kW, boli
tvorcami vpotov seznnych innost,
bran do vahy najvyie hodnoty
dosiahnut na trhu zariadeniami Hitachi
Premium, ako najvyia norma A+++
s hodnotou seznnej innosti v chla-
den dosahujcou najvyiu hodnotu
SEER=8,50.
V dnenej dobe je pre vobu klimati-
zanho zariadenia rozhodujcim krit-
riom spora nkladov za energie. Vetky
klimatizan zariadenia Hitachi pracuj
s DC inverter technolgiou vyvinutou
Hitachi, dosahuj na trhu nezvykl,
vemi vysok innosti, kedy okrem
chladenia doku vemi inne kri
a to aj pri nzkych vonkajch teplotch,
m sa pri sprvnom nvrhu stvaj
plnohodnotnm a energeticky spornm
zdrojom vykurovania. Navye, najnovie
zariadenia s popri tvarovo dokonalom
dizajne vybaven mnostvom jedine-
nch funkci akmi s napr. vkonn
Vlastnosti
a vhody
Silent
One Touch Clean Info
Eco Timer
Washable Filter Wasabi-Filter
Leave Home
10 C
Powerful
Operation Lock
Vlastnosti
a vhody Air Purify
Eco-Sensor
Comfort Airflow
Timer
One Touch Clean
Leave Home
10 C
Powerful
Operation Lock
Stainless Clean
Stainless Filter


87
t l d o mu a b y t u
dom od A po Z
vykurovanie, klimatizcia
prevdzka, tich prevdzka, eko-funkcia,
ale aj funkcia Leave Home (protimra-
zov 10C ochrana) a samozrejmosou
je u kadho vntornho zariadenia
monos, vyvola si cez informan tla-
idlo, okrem inho, zobrazenie spotreby
elektrickej energie v kWh za predch-
dzajci a prve beiaci mesiac. Uveden
plat aj pre zariadenia v multi preveden,
s viacermi vntornmi jednotkami pri-
pojenmi na jedno vonkajie zariadenie.
Voba prevedenia vntornho zariadenia
je na uvateovi, vetky prevedenia vn-
tornch zariaden (nstenn, kazetov,
kanlov, podokenn) s kompatibiln
a navzjom kombinovaten.
Prmiov sria je okrem nerezovho,
oxidom titnu potiahnutho tepelnho
vmennka vybaven genertorom ino-
vej hmly, emitujcim kladne nabit iny
vodnch pr a zachytvajcim neistoty
a zpachy a na rovni nanometrov.
Vetky asti prichdzajce do styku so
vzduchom s zuachten nerezovou
oceou. Zneisten astice sa preto
nemu zachyti vo vntri zariadenia
a tvori kodliv ltky. Obzvl alergici
zaregistruj vrazn nrast kvality vzdu-
chu. Vsledok Vm dovol nadchnu sa.
Pomocou Hitachi Eko pohybovho
senzora, disponujete s aou funkciou,
pre sporu energie a tm aj nkladov.
Dva zabudovan senzory pravidelne
kontroluj intenzitu pohybu v priestore
a tomuto automaticky prispsobuj tep-
lotu. Ak prstroj zaznamen iba nzku
aktivitu, automaticky zniuje vkon,
m spor elektrick energiu. Pokia sa
ku klimatizanmu zariadeniu pribli
osoba, bude aktulny reim
prevdzky taktie automa-
ticky redukovan a bude akti-
vovan reim spory energie.
Uvate si me navoli, i
m tepelne upraven ist
vzduch by vyfukovan
priamo alebo nepriamo.
Samozrejmosou s rzne
asovae, denn, jednora-
zov, tdenn (s 2 pred-
lohami umoujcimi nastavenie napr.
letnej a zimnej prevdzky), ako aj Eko
asovaa pre kudn spnok.
Katalg malch klimatizanch zaria-
den s kompletnmi informciami nj-
dete na adrese: http://www.coolclima.sk/
les/Male_zariadenia_Hitachi_2013_
SK.pdf
Oblas podlahovho prp. radito-
rovho vykurovania rodinnch domov,
tvorbu TV, ako aj stropnho chladenia,
prp. chladenia pomocou fan-coilov
tepelnmi erpadlami vzduch-voda,
pokrva spolonos Hitachi vysoko-
innmi zariadeniami zo sri Yutaki
M a S, v kompaktnom, resp. delenom
preveden. Uvate m monos vberu
zo irokho rozsahu vkonov od 5 a do
32 kW tepelnho vkonu, pri zaruen
trhovo vedcich innost dosahujcich
hodnotu COP a 5,02. K dispozcii je aj
nedvno na trh uveden vysokoteplotn
tepeln erpadlo Yutaki S80 generu-
jce horcu vodu a do 80C s plnm
COOL s.r.o.
Nevdzova 5
821 01 Bratislava
Tel.: +421-2-43 63 75 81
+421-2-43 63 75 82
+421-2-43 63 75 83
E-mail: mail@coolclima.sk
www.coolclima.sk
kvalita, innos adlh ivotnos
vkonom aj pri vonkajej teplote -20C,
vyuvajc obnoviten energiu, bez
doplnkovch zdrojov.
Zariadenia v sebe obsahuj kom-
pletn regulciu (MaR) pre podlahov
a raditorov vykurovanie, vrobu TV,
monos prepojenia so solrnym sys-
tmom, ohrev vody v bazne, monos
prepojenia so stvajcim kotlom (plyn,
olej, propn) a monos chladenia cez
chladiace stropy alebo fan-coily at.
Katalg tepelnch erpadiel vzduch-
voda so zkladnmi informciami nj-
dete na adrese:
http://www.coolclima.sk/les/
Tepelne_cerpadla_vzduch_voda_2011.
pdf
Uvatelia ako aj projektanti si
mu by ist, e pomer cena vkon
a ochrana ivotnho prostredia je u ns
psan vekmi psmenami.
Nechajte sa naimi produktami inpi-
rova a presvedte sa sami!
Vhradn zastpenie klimatizanch
zariaden a tepelnch erpadiel HITACHI
pre Slovensk republiku spolonos
COOL, s.r.o. je pripraven poskytn
bezkonkurenn sluby zaloen na
kombincii sksench ininierov, skladu
vrobkov a nhradnch dielov, s priamou
technickou podporou HITACHI.
dom od A po Z
klimatizcia
88
t l d o mu a b y t u
Klimatizcia chladenie sa stva
poas letnch obdob v podmienkach
Slovenska pomaly nevyhnutnosou,
pretoe bene teploty presahuj
30 stupov Celzia. To m nepriazniv
vplyv na zdravie a samozrejme aj zn-
enie produktivity prce. Verejnos sa
v prevanej miere stretva len s chla-
diacimi kompresorovmi systmami,
ktorch chladivom s freny. Pri vet-
kch pozitvnych vlastnostiach tchto
chladiacich systmov maj negatva
ako technick nronos zariaden,
vysok energetick spotrebu, obsahuj
freny pokodzujce ivotn prostre-
die, potrebu vykonva pravideln ser-
vis a kontroly. Z toho vyplvaj jednak
vyie obstarvacie nklady a samotn
vysok nklady na prevdzku. Spravidla
takto klimatizan systmy pra-
cuj len s obehovm vzduchom, o
me spsobova zdravotn prob-
lmy vzduch je sce chladn, ale nie
je zabezpeen stly prvod erstvho
vzduchu a pokia by sme sa rozhodli
vetra oknami, tak to m za nsledok
podstatn zvenie spotreby energie.
Vade tam, kde to klimatick pod-
mienky umouj, je vchodiskom
nvrh adiabatickho chladenia vzduchu.
Je to jednoduch a prirodzen spsob
chladenia vzduchu, ktor obrazne
povedan premiea teplo na chlad. Dej
prebieha tak, e tepl vzduch sa ochlad
v adiabatickom chladii vzduchu tm,
e odovzd svoje teplo, ktor sa vyuije
na zmenu skupenstva vody na paru.
Voda pri adiabatickom chladen sa
dodva nie na priame chladenie vzdu-
chu, ale len kvli tomu, aby dej mohol
nasta. Vyuitie tepla na zmenu sku-
penstva vody m za nsledok vrazn
ochladenie tohto vzduchu. Teplota
ochladenho vzduchu je vhodn priamo
pre chladenie, a navye nenastva prob-
lm s nzkou teplotou vzduchu, ako
naprklad pri zle nastavenej klimatizcii
v aute. Ochladenie je zvisl od teploty
vonkajieho vzduchu a jeho vlhkosti.
V klimatickch podmienkach Slovenska
so vzrastajcou teplotou vzduchu kles
jeho relatvna vlhkos, o umouje
vrazne vzduch ochladi naprklad pri
teplote 33 stupov Celzia o viac ako
10 stupov Celzia. Zariadenia navrhnut
pre vyuitie tohto fyziklneho javu sa
nazvaj adiabatick alebo odparovacie
chladie vzduchu. spora elektrickej
energie tchto zariaden predstavuje a
80 % v porovnan s kompresorovmi
systmami. Navye stle nezabdajme,
e tieto zariadenia pracuj neustle
s erstvm vzduchom. Systmy adia-
batickch chladiov pracuj ako pretla-
kov vetracie systmy stly prvod
erstvho chladnho vzduchu, ktor
zabezpe odvod znehodnotenho
vzduchu pretlakom do vonkajieho
prostredia.
Priamym nsledkom je podstatn
zvenie kvality vzduchu v chladenom
priestore.
Zariadenie pozostva z ventiltora,
erpadla zabezpeujceho vlhenie
panelov v nich prebieha samotn pro-
ces chladenia, zabudovanch v stench
chladia.
Jednoduchos zariaden ma samoz-
rejme za nsledok aj optimlnu cenu.
Zariadenia sa vyrbaj v irokom
vkonovom rozsahu, v rznych preve-
deniach. Ovldanie tchto zariaden je
od jednoduchch ovldaov a po ria-
diace systmy, ktor umouj riadenie
desiatok jednotiek. Adiabatick chla-
die pre svoje vlastnosti predstavuj
vrazn krok vpred v oblasti chladenia
s drazom na zdravie, ivotn prostre-
die a efektvnos.
Zariadenia s adiabatickm chladenm
maj irok klu vyuitia od rodin-
nch domov, obianskych stavieb cez
priemyseln stavby a po vyuitie
v chovateskom odvetv a predstavuj
modern a sporn spsob klimatizcie
a vetrania.
CLIMAT, s. r. o.
Ing. Botek a kolektv
Klimatizcia Chladenie inak
Adiabatick odparovacie chladie
komn 8 m
priem. 200
492
komn 8 m
priem. 160
446
V
P
O
N
U
K
E
K
O
M
N
P
R
E
K
O
N
D
E
N
Z
A

K
O
TLY
CERTIFIKOVAN
KOMNOV
SYSTMY
10 ROKOV
NA TRHU
STADREKO s.r.o.
Drustevn 82
027 43 Nin
www.stadreko.sk
V
P
O
N
U
P
R
E
K
O
N
D
E
VROBCA KOMNOVHO SYSTMU
043-5381 307
0908 111 696
stadreko@stadreko.sk
A
K
C
I
A
Doprava GRTIS po celom zem SR
N
O
V
I
N
K
A
p
o
n

k
a
m
e

a
j

m
o
n
t


k
o
m

n
o
v

s

p
r
e
d

e
n
o
u

z

r
u
k
o
u

n
a

3
0

r
o
k
o
v
BKB Centrum
BKB-Centrum, 930 12 Ohrady 254/19
Tel: 031-5585 307, Fax: 031-5585 307, Mobil: 0908 814 811
E-Mail: kocsis@bkb.sk, info@bkb.sk
www: www.bkb.sk
K

R
E
N
I
E
P
L
Y
N
V
O
D
A
R
E
V

Z
I
E
PREDAJ A MONT
vykurovacia technika
solrna technika
rozvody vody
kanalizcia
plynofikcia
zdravotechnika
zavlaovacia technika
podlahov krenie
stenov krenie
REVZIA
plynov zariadenia
prpojky
plynofikcia budov
SERVIS
plynov kotly
interir

Po dlhom, teplom a namhavom dni,


ke niekedy myslme, e ivot nie je fr,
nae ego zdvihne a tie upokoj nae sny,
pohoda domova a v om prjemn interir.
interir
trendy, inpircie, trh
92
t l d o mu a b y t u
celku, ale aj dosah technologickch
a psychologickch opatren, ktor napo-
mhaj aktvnemu prstupu k etrnmu
vyuvaniu vody.
Poda poroty si so zadanm 1. ronka
tudentskej sae najlepie poradil
Petr Strejek z stavu priemyselnho
dizajnu na VUT v Prahe. Predseda
poroty zhodnotil jeho vazn nvrh
Elastigenic hygienick kpeu s elas-
tickou vaou nasledujcimi slovami:
san prca zachytva technologicky
vazi prvho ronka
medzinrodnej
tudentskej sae
axor h
2
o story zskali
jedinen prleitos
stretn sa osobne
sdizajnrmi zvunch
mien, s patriciou
urquiolou a phillippe
starckom. nevedn ceny
si pre vaza pripravila
spolonos hansgrohe.
prrodn drevo vie odli interir odpriemeru a vytvori z neho originl.
vborne toti funguje naprklad v romantickom tle, o predviedol vrobca
kpeovho nbytku le bon pri nedvnej realizcii.
Medzinrodn porota hodnotila
poas svojho zasadnutia kad zo
41 prc jednotlivcov. Porote predsedal
Ing. arch. Kalin Cakov. lenmi poroty
boli aj Jerry Koza, Rudolf Netk, Jaroslav
Wertig, Viktor abk. Vyhlasovateov
sae v porote zastupovali Matej
iolk a Manuel Ze, manar pre
vrobky znaky Axor. O vaznch
prcach sa rozhodovalo v troch kolch.
Odborn porota hodnotila nielen archi-
tektonick rieenie nvrhu kpene ako
Zoi-voi svetovm dizajnrom
pokrok, minimalistick a multifunkne
modikovan priestor. Predstavuje
taktie futuristick vziu naich nrokov
na relax, priestor a funknos kpen
v budcnosti. Technologick vzva
tohto nvrhu me posun pohad
na bvanie ako celok. Petr Strejek,
vaz hlasovania odbornej poroty, zskal
monos predstavi svoj projekt poas
podujatia Designblok v Prahe v Clam-
Gallasovom palci.
Katarna Dudkov
Foto: Hansgrohe
Ke chcete da kpeni tl, zvote
drevo. Je nesporne najobbenejm
a jednm z najdlhie pouvanch
materilov. Ani dokonal imitcia nena-
hrad prjemn kontakt s jeho hrejivm
povrchom. Nbytok vyroben na mieru
navye umouje majiteom vychutna
si nielen celok, ale aj jedinen detaily.
Orignlne navrhnut tlov kpea
v sebe spja moderne vybaven interir
a zrove atmosfru pripomnajcu
voav Provence s farbami vybielenmi
horcim slnkom.
Le Bon
www.lebon.cz
www.h2ostory.sk
Vazi Axor H
2
O story 2012
Tradin materil
pre kad tl
interir
trendy, inpircie, trh
93
t l d o mu a b y t u
V dnenej uponhanej dobe asto
zabdame na dleitos spolonho
stolovania a cel rodina sa mnohokrt
zde len pri nedench alebo viano-
nch hostinch. Kadodenn strvenie
raajok alebo veere pri jednom stole
je pritom dleit pre utvranie rodin-
nch vzieb, prediskutovanie udalost,
radost i problmov, deti si vaka
nemu formuj sprvne modely pre svoj
budci ivot.

Miestom k bohatmu prestre-
tiu a dlhmu hodovaniu s priatemi
ponka jedlensk zostava sret od
spolonosti Jelnek. Stl je vaka
vloenm stolovm pltom mon
rozloi do plochy irok z1o alebo
dokonca z6o cm. Jedn sa o klasick
stl na tyroch nohch, ktor je vak
ozvltnen rozrenm kadej nohy
pod doskou stola. Anatomick tva-
rovanie a pouit materily stoliiek
poskytuj komfortn posedenie pre
dlh hodiny gurmnskych zitkov,
debt alebo hranie kariet. Stolika
m alnen asti vyroben zo stude-
nej PUR peny, prunho a priedunho
rna z polyesteru a alnenia, ktor
mono vybera z radu farieb a vzorov
ltok alebo koe. Ohban asti jed-
lenskho nbytku sret s vyroben
Dotknite
sa
z vrstvenho dreva buku a dubu,
dosku stola tvor dyha. Povrchov
pravu stola a stoliiek si mono
vybra zo zkladnho vzorkovnka
odtieov morenia alebo olejov, rov-
rozkvitn
pre pitok nielen zjedla
www.jelinek.eu
nako tak ho mono upravi poda
zkaznkovho priania.
Veronika Pecov
Foto: Jelnek
www.jap.sk
Stl a stolika
Aj tto premena me stretn vae
celosklenen dvere! Ako mvnutm aro-
vnho prtika na ich povrchu vyrast nen
zelen listy, ktor sa bud zvedavo pn po
celej ich ploche a nastavova teplm lom
slnka.
S novinkou Grafosklom, dizajnovm sklom,
mete necha rozkvitn svoj interir aj vy. A
ak by ste dali radej prednos rozkvitnutej lke,
nie je to problm. Medzi dve skl mono zatavi
akkovek fotograu, motv i graku. Ale nielen
to. Sklenen plochu mu zdobi aj vybran tex-
tlie, napr. v jarnom dekre alebo prrodniny her-
brovan listy i rastliny. Okrem celosklenench
dver bude toto dizajnov sklo vyzera dokonale aj
vo forme kuchynskho obkladu, alebo celosklenenej
steny.
Mgr. Martina Rychetsk
Foto: J.A.P. Slovakia
Kvetka kupuje kuchyu
Populrna televzna modertorka Kvetka Horvthov si nedvno vyberala nov kuchyu. Vea ud si
mysl, e si doku navrhn a usporiada kuchyu sami, ale ja som sa rozhodla da na rady odborn-
kov, hovor Kvetka. Kuchyu si lovek vyber na niekoko rokov, preto je to zodpovedn rozhodnu-
tie. Hadala som kvalitu ako v dizajne, tak vo vyhotoven a funknosti. Obrtila sa preto na bytovch
architektov z kuchynskho tdia Oresi. Pome sa pozrie, o vetko jej poradili.
Ke sa ns priatelia ptaj, ak je t naa
nov kuchya, vinou im odpovieme ako
vyzer. Je biela, leskl a kombinovan so
vzorom divej slivky. Ale vahy o kvalitnej
kuchyni by urite nemali zana pri dizajne.
Ako poznte dobr kuchyu
Dobrho nvrhra alebo predajcu kuch
poznte poda toho, e sa vea pta. Aby
mohol kuchyu sprvne navrhn a zostavi,
mus vedie, ako jej uvatelia ij, ak maj
v kuchyni prevdzku. Kvetka Horvthov
k tomu hovor:
V Oresi klad zvl vek draz na ergono-
mick usporiadanie, pri ktorom loveku
v kuchyni ni nepreka, nevytvra si zbyto-
n neporiadok a vetko m hne po ruke.
V navrhnutej kuchyni nemusm urobi ani
jeden zbyton krok.
Aby si Kvetka mohla porovna kvalitu ponuky
od Oresi s inmi slovenskmi predajcami,
vysvetlili jej odbornci, o je nutn si na novej
kuchyni vma. Sn najdleitejm prv-
kom, ktor zaruuje trvanlivos kuchynskho
nbytku je tzv. kovanie. Nazvaj sa tak
mechanick prvky, ktor zohrvaj dleit
lohu pri bezproblmovom fungovan ku-
chyne. Pnty musia roky spoahlivo zatvra
a otvra dvierka.
V Oresi pouvaj vhradne pnty rakskej
znaky Blum. Rovnako dleit s stabiln
a odoln vsuvn mechanizmy zsuviek. Naj-
praktickejie s takzvan plnovsuvy, ktor
uvateovi sprstupnia obsah celej zsuvky.
Oresi do svojich kuch montuje plnovsuvy
nemeckej znaky Hettich, ktor rovnako ako
vyie spomnan Blum patr k poprednm
svetovm vrobcom nbytkovho kovania.
Produkty tchto znaiek s veobecne po-
vaovan za finanne nkladn, ale Oresi ich
vrobky ponka vaka dlhodobej spoluprci
a obrovskm odberom naozaj za mimoriadne
nzke ceny. Luxusn kvalitu si v Oresi me
dopria prakticky kad.
Kpte teraz kuchyu historicky
najvhodnejie
V Oresi teraz mete zska nvrh kuchyne
v 3D zadarmo a potom nakupova s Garanciou
najniej ceny, zska k tomu preden
sedemron zruku na nbytok, vybera si
spotrebie poprednch znaiek za jedinen
akciov ceny aj s odbornm poradenstvom,
prenies atmosfru kuchyne do alch ast
bytu vaka nbytku Creativo a ete k tomu
vetkmu nakoniec vyhra sp mono aj
vetky svoje peniaze vaka hre Oresi vracia
peniaze. Dokonca mete vyhra aj viac,
ako ste za kuchyu zaplatili. Oresi vracia
v kadom akciovom obdob stopdesiatim
astnm vhercom od desa do sto percent
zaplatenej ceny, ale v niektorch mesiacoch
dva zkaznkom a tyri hern kdy. Pri jed-
nom nkupe ste teda v hre aj tyrikrt a vaa
vhra celkom me by triapolkrt vyia ako
iastka, ktor ste pvodne zaplatili.
Oresi je najvm predajcom kuch
v eskej republike, v Slovenskej republike
m zatia trins predajn. To znamen, e
s to kuchyne, ku ktorm m kad blzko.
A plat to aj o ich cench. Kvetka Horvthov
si vybrala bielu kuchyu Pulita. A ktor sa
najviac zapi vm?
Vykrajova jahodovch stopiek PRESTO
Jednoducho dokonal chu
ahko a rchlo odstrni z jahd zelen stopky.
Maiar PRESIDENT a sprava EMANUELE
Bongiorno - ahk talianska kuchya vol!
ulov maiar je vynikajci na prpravu tradinho pesta, drvenho
korenia, byliniek, dochucovacch zmes a pod. Sprava prvotriednych
vrobkov pre ahk a tlov prpravu tradinch talianskych cestovn.
Blok na noe AZZA
Profesionalny a hladk rez
pikov kuchynsk noe a nonice na hydinu AZZA uloen v bloku.
Krja na melny PRESTO
Tucet dielikov letnej pochky jednm ahom!
Nahrate klasick spsob krjania melnov vychytanm. Ako?
S pomocou sostikovanho krjaa.
Termokok skladac COOLBAG
Udr t sprvnu teplotu
Vynikajci na pl, pikniky a vlety. Potraviny a npoje uloen v uza-
tvorenom termokoku zostvaj vychladen. Vhodn aj na prena-
nie a uchovanie teplch pokrmov.
Dbn TEO
Novinka! Dbn so zsobnkom na ad
Mimoriadny objem, odoln varn sklo a plastov vieko s praktickm
sitkom.
Tvortka na zmrzlinov lzanky BAMBINI
Studen front strieda doba... zmrzlinov!
Vytvorte si fantastick domce zmrzliny na pajli, ktor si hravo zhoto-
vte pomocou tvortok BAMBINI.
ESTO
Jarn vychytvky
od Tescomy
interir
trendy, inpircie, trh
96
t l d o mu a b y t u
96 96 6 9
t t ll dd o m o m o m mu aa b y b y t u t
Automatick prka Siemens iDos iQ800 prina neuveriten zjednoduenie
prania. Vaka inteligentnmu dvkovaciemu systmu pracieho prostriedku
svekm zsobnkom aautomatickm programom u viac nebudete st
pred dilemou, ak mnostvo pracieho prostriedku mte poui. Prka iDos
spresnosou dvkuje tekut prac prostriedok presne poda mnostva, typu
bielizne amiery jej zapinenie. Sama sa tak postar operfektne ist bielize
azrove pomha etri nielen asom apracmi prostriedkami, ale doke
rone uspori a 7 062 litrov vody.
Pranie nie je tak jednoduch,
ako sa na prv pohad me zda. A
90 % spotrebiteov nedva do prky
sprvne mnostvo prku. Vyplynulo
to z vskumu, ktor bol na objednvku
znaky Siemens realizovan vo vybra-
nch eurpskych krajinch. Nadmern
dvkovanie pracieho prostriedku zna-
men vrazn problm pre ivotn
prostredie. V bubne sa toti vytvra
vek mnostvo peny, ktorej sa prka
zbavuje alm plkanm a zbytone tak
zvyuje spotrebu vody.
Sprvne mnostvo pracieho pros-
triedku zvis od mnohch faktorov,
ako je tvrdos vody, mnostvo a miera
zapinenia bielizne, kapacita bubna
a v neposlednom rade aj typ textlie
Inteligentn prka iDos Siemens
s automatickm dvkovacm systmom
s mililitrovou presnosou dvkuje
tekut prac prostriedok presne poda
potrieb konkrtnej bielizne. Citliv
senzory systmu iDos identikuj
mnostvo bielizne, rzne druhy tex-
tlie a mieru zapinenia. Na zklade
tchto dajov sohvr prky vyhodnot
optimlny prac program, nastavenie
teploty, otok a presn mnostvo pra-
cieho prostriedku.
Aby bolo pranie ete jednoduchie,
iDos je vybaven dvoma automatickmi
programami na jemn a ben pranie
a zsobnkmi pracieho prostriedku,
ktor sta naplni raz a vystaia
na 20 pracch cyklov. Prku iDos
vaka tomu sta iba zapn a o vetko
ostatn sa postar sama a to s profe-
sionlnymi vsledkami.
O domcich spotrebioch
znaky Siemens sa mete dozve-
die viac na internetovej strnke
http://www.siemens-home.com/sk
alebo na facebookovej strnke
http://www.facebook.com/SiemensHomeczsk
kde na vs ak vea zaujmavch
noviniek, fotiek, vide
a praktickch rd
do domcnosti.
Koniec nesprvnemu dvkovaniu
pracieho prostriedku
Doprajte svojej bielizni t najlep-
iu starostlivos. Dvakrt. Prka
a suika Siemens radu iQ 800
ponka kombinciu vnimonho
dizajnu, inteligentnho ovldania
a predovetkm uniktnych funk-
ci, ktor vm zaruia perfektn
vsledky a k tomu mimoriadnu
etrnos k ivotnmu prostrediu
aj k vaej peaenke. Prka dis-
ponuje, okrem inho, systmom
automatickho dvkovania i-Dos,
vaka ktormu vdy pouijete
optimlne mnostvo pracieho
prostriedku, a tm vm etr
as a a 7 000 litrov vody rone.
Suika s tepelnm erpadlom
blueTherm spotrebuje a o 60 %
menej energie, ne je stanoven
pre triedu A, o z nej rob svetov
jednotku v spore energie. Ak
chcete vynikajci vkon a maxi-
mlnu sporu, tu ju mte. Viac na
www.siemens-home.com/sk.
Siemens. Zoznmte sa s budcnosou.
www.siemens-home.com/sk
Dvakrt toko vnimonosti.
Veakrt menej spotreby
Prka s automatickm dvkovanm i-Dos
a suika so samoistiacim kondenztorom
spornejie,
vkonnejie
Spolonos Norbi Update
International Ltd. sa do
roku 2013 stala jednou z
najinovatvnejch firiem
na eurpskom trhu v oblas-
ti zdravho stravovania.
Sie predajn a bliie informcie na
www.update.sk
PODNIKAJTE V ZDRAVOM
IVOTNOM TLE!
Otvorte si aj vy predaju Norbi Update!
Bliie info na franchise@update.sk
Vaka jedinenm klinickm testom,
ktor potvrdzuj innos nho potra-
vinovho systmu pri reduknej dite a
jeho vhodnos pre diabetikov, sa nm
podarilo vybudova sie franchisovch
predajn.
Nam prvoradm cieom je oboznmi
verejnos so sksenosami nadobudnu-
tmi v oblasti zdravej vivy. Spotrebite-
lia maj toti myln informcie a nvyky
v oblasti normlneho a reduknho
stravovania. Jednou z loh naich fran-
chise predajn je preto vzdelvanie z-
kaznkov. Draz tie kladieme na rozvoj
a distribciu funkcionlnych potravn.
Rok 2012 bol pre ns spen aj z ha-
diska ekonomickch ukazovateov. V
porovnan s predchdzajcim rokom sa
nm ku koncu roka 2012 podarilo zvi
obrat a o 300%. Vyie uveden fakty s
dkazom toho, e sa u kupujcich rapd-
ne zvyuje uvedomelos v oblasti zdra-
vej vivy. oraz ir, rozhodujci okruh
spotrebiteov toti kladie draz na n-
kup kvalitnch potravn. Spotrebite
sce db o pomer ceny a kvality,
ale prvorad je preho nkup
zdravch potravn.
Prve teraz nastal as Update-u! Ne-
vhajte a otvorte si Norbi Update
franchise predaju.
Dvodov je viacero:
zkaznci sa orientuj na zdrav
potraviny
krza priniesla prve to, e pri vbere
potravn s spotrebitelia stle nro-
nej a vyhadvaj prmiov vrob-
ky
zabezpeujeme neustle sa roziru-
jci sortiment vrobkov
n franchise systm zabezpeuje
potrebn vzdelvanie a tzv. know-
how
investcie vloen do podnikania sa
vm mu vrti v priebehu 15 - 18
mesiacov
Jednoducho ivotn tl, JJJJeeeeedddddnnnnnoooooddddduuuuuccccchhhhhooooo iiiiivvvvvoooootttttnnnnn tttttlllll,,
jednoducho chutn jjjjjeeeeeedddddddnnnnnnoooooooddddddduuuuuuucccccchhhhhhooooo cchh noducho chutn! uuccchhhoooooo cccccchhhhhhhuuuuuuutttttttnnnnnnn!!!!!!!!!!
Sie predajn a bliie informcie na
www.update.sk
PODNIKAJTE V ZDRAVOM
IVOTNOM TLE!
Otvorte si aj vy predaju Norbi Update!
Bliie info na franchise@update.sk
Ing. Ivan Gallo
pecialista na zdrav stravovanie - Norbi Update
- je tu Norbi Update!
Zdrav stravovanie si zvyajne spjame s obmedzeniami i s nechutn-
mi prli zdravmi jedlami. Teraz je vak tomu koniec. Je tu Norbi Upda-
te, novodob spsob zdravho ivotnho tlu, vaka ktormu sa najete
nielen zdravo, chutne, ale aj dosta.
Mnoh ani len netuia,
o im kod
Zmerom naej obchodnej sie-
te je ozdravi stravovanie ud,
zdvihn varovn prst a poukza
na tie aditva, ktor nm kodia a
dokonca spsobuj najviac zdra-
votnch problmov. Od tchto
prsad sa vak len vemi ako
dokeme oddeli, nakoko sa
nachdzaj v neustle propago-
vanch vrobkoch. udia s vo
vine presveden, e s to pl-
ne prirodzen zloky potravy,
ba dokonca veria, e si
nimi uspokoja svoje
energetick potreby.
Dnen zdrav ve-
deck akadmia vak u
kkk jjjj jjj Vyskajte aj vy VVVVVVVVVVyyyyyyyyysssssssskkkkkkkkkkkaaaaaaaaaajjjjjjjjjjjtttttttttteeeeeeeeee aaaaaaaaaajjjjjjjjjjj vvvvvvvvyyyyyyyyy
UUUUUUU ddddddd bbbbbbbbkkkkkkkk kkkkkk Update vrobky. Skutone UUUUUUUUppppppddddddddaaaaaaatttttttteeeeeeee vvvvvrrrrrrrooooooobbbbbbkkkkkkyyyyyyyy... SSSSSSSkkkkkkkkuuuuutttttttooooooonnnnneeeeeee
nnnnnemte o strati - maximl nnnnnnnneeeeeeemmmmmmmtttttttteeeeeeee oooooo ssssstttttttrrrrrrraaaaaaattttttttiiiiiii --- mmmmmmmaaaaaaaxxxxxxxxiiiiiiiimmmmmmmmlllllll---- llllllll
nnnnne tak svoju nadvhu! nnnnnnneeeeeee tttttttaaaaaaakkkkkkkk sssssvvvvvvvooooooojjjjjjjjuuuuuuuu nnnnnnnaaaaaaaddddddddvvvvvvvhhhhhhhhuuuuuuu!!!!!!
Potraviny, z ktorch sa skutone najete
Norbi Update pozn odpove na to, ako sa vyhn vyie spomnanm problmom. Vyvinuli sme potraviny,
ktor s vyroben bez pridanho cukru, s vrazne znenm obsahom rchlovstrebatench sacharidov
(napr. cukor, krob mka). Sacharidy, ktor s v naich Update potravinch, sa vstrebvaj pomaly do
krvnho obehu (maj nzky GI pod 30). Organizmus ich doke primerane a priebene spracova, spli-
nemusia sa uloi do tukov. Nepriberiete od nich a nespsobuj ani zvislos a umelo generovan hlad.
Takto docielite, e sa nemuste obmedzova v gurmnskych pitkoch, aby ste si dokzali udra svoju te-
lesn vhu a gru. T, ktor by radi schudli, alebo s dokonca diabetici, maj ancu s tmito potravinami
dosiahnu svoj cie vemi ahko. Bez hladovania schudn, udria si glykmiu
maximlne vyrovnan a zrove bud potrebova menej lie-
kov. Mnoh diabetici na ne mu aj zabudn. Tieto pozitv-
ne vlastnosti naich potravn s aj klinicky potvrden (ako
jedin v potravinovej sfre).
vie, kde robme v naom stravova-
n najvie chyby. Konzumujeme
prli vea cukru (resp. jednodu-
chch cukrov). Sme zvisl na jeho
konzumcii, o okrem inho sp-
sobuje aj diabetes druhho typu.
Bene, ia, konzumujeme vrob-
ky s vysokm obsahom ranova-
nch sacharidov. Potraviny s pre-
sten cukrom a mkou, ktor n
organizmus v tomto mno-
stve nedoke spra-
cova. Telo dan
energiu nedok-
e vyui, a tak
sa tento
cukor ntene uskladn
v naom tele v tuko-
vch bunkch. Tento fyziologick
proces sa viditene prejavuje na
vine obyvatestva- nadvhou
a obezitou, a to dokonca u v
mladom veku. Konenm vsled-
kom tohto procesu s metabolic-
k a civilizan choroby, na ktor
sa denne v enormnom mnostve
umiera! K tomu, samozrejme, na-
pomha aj nesprvna ivotospr-
va bez pravidelnho pohybu.
Hladovka nehroz
Stravovanie s Norbi Update nie
je iadnou ditou. T, ktor sa na
update-ovanie daj, sa nemusia
obva obmedzen a hladovania.
Po sksenostiach s niektormi
ditami sa vm bude zda neuve-
riten, e chudnete prve preto,
e pravidelne jete chutn jedl.
Sladk i slan peivo alebo i
chlieb mete jes bez z-
bran a vitiek sve-
domia. Do svoj-
ho tela toti
nedostvate nadmern mnostvo
prve tch kodlivch sacharidov.
Vo svojej ponuke mme dokon-
ca tak chlieb, ktor m len 3,5%
vstrebatench sacharidov, ie
obsahuje a o 95% menej takch-
to sacharidov ako ben chlieb. Vi-
diten zmeny budete vidie i cti
u po prvom tdni. Budete sa cti
vitlnej aj napriek tomu, e ne-
budete jes energetick bombu
pln cukru, budete cti, e mte
viac energie. Vyskal som si to na
vlastnej koi- k podnikaniu s Nor-
bi Update som sa toti dostal pr-
ve pre svoju nadvhu. Pomocou
neho som schudol vye 20 kg, a to
bez trpenia a hladovania.
v
xi
o
e
d
u
c
vine obyv
vemi ako
na
e
u
e
o
esn vhu a gru. T, ktor by radi schudli, ale
c
d
emi ako
akoko sa
propago-
dia s vo
s to pl-
otravy,
u
dosiahnu svoj cie v
max
ko
ne
je jjjjjjj
cu
v na
vch bunkc
proces sa vid
i
interir
kuchya inpircie a trendy
100
t l d o mu a b y t u
ako poveda i je to len nhoda,
ale prbeh kvy sa zana podobne
ako prbeh loveka vAfrike.
Presnejie vnajjunejom vbeku
Arabskho polostrova, vmalom
Jemenskom prstave na brehu
ervenho mora nazvanom
menami Al-Makha, Al-Mocha,
Al-Mokkajednoducho Mocha.
Z tohto prstavu bola viac ako
200 rokov exportovan kva do celho
sveta. Arabsk obchodnci si prsne str-
ili tento exportn artikel a a po dlhej
dobe sa zaala pestova v holandskch
kolnich v Indonzii a zpadnej Indii.
Predpoklad sa, e vek as Mocha
kvy pochdzala z vchodnej Etipie,
nakoko potencil samotnho Jemenu
nie je natoko a vysok a chuov
prol etipskej kvy je vemi podobn
jemenskej kve. Za pravlas kvy je
vak povaovan Etipia.
Poda legendy kvu objavil etipsky
pastier, ktor si vimol, e jeho kozy
poieraj erven plody kvovnka
a ich nsledn sprvanie je divn. Kozy
s aktvne a vea vydria. Sm teda
erene oksil a zistil, e s celkom
chutn zbavia ho navy. Postupne
sa kva zaala konzumova v irom
meradle.
Z Etipie sa dostala do Turecka, kde
z nej zaali vari npoj, ktor nazvali
qahwa. Nefermentovan semen boli
pod prsnou kontrolou Arabov, ktor
na u mali monopol (z toho nzov
arabika) a nemohli sa dosta z krajiny.
Okolo roku 1650 moslimsk ptnik
Baba Budan vyviezol prv semen
Zhistrie pestovania
a zaal ich pestova v junej Indii. Kve sa tam zaalo dari
a potomok Babovej kvy je dnes ocilna varieta Old
Chick a predstavuje pribline tretinu indickej produkcie.
Franczi inpirovan Indiou skali pestova Babove
semen v junom franczsku, ale neuspeli, kee kvovnk
netoleruje ani najmenie mrazky. Holanania zaali pesto-
va Babove semen na Jve, kde sa pestuj dodnes. Jvska
kva sa stala v Eurpe druhou najznmejou a najpre-
dvanejou kvou po Moche. Nakoko vlastnosti Jvskej
a Etipskej kvy boli rozdielne, ich mieanm vznikla vni-
mon a vyven kva, prv komern kvov zmes
moka java, ktor sa v rznych obmench rob dodnes a jej
obbenos je stle vysok.
V roku 1715 dal franczsky kr udvk XIV, milovnk
kvy privies do Para kvovnk. Strom prekonal dlh p
z arabskho prstavu Mocha na Jvu, odtia do Holandska
a nsledne do Para. Pre tento strom, nazvan vzneen
(nbl) ker bol postaven prv sklenk na svete. Kvovnku
sa darilo, zaal kvitn plodi a zohral kov lohu
v ren kvovej kultry po svete. Z tohto krka poch-
dzaj miliny kvovnkovch krov pestovanch v sas-
nosti v centrlnej a junej Amerike. V roku 1720 bol
vzneen ker dovezen na Martinik v karibiku. Odtia sa
rozril na Haiti, do Mexika a celej karibskej oblasti.
Vzneen ker sa neskr dostal na franczsky ostrov
Reunion v Indickom ocene, nazvan aj Ostrov
Bourbonu. S americkou whisky vak nem bohuia ni
spolon. Varieta predstavuje najznmejie svetov kvy
a to brazlsky Santos a mexick Oxacu.
Do naich konn sa kva dostala z Viedne. Po nes-
penom obliehan Viedne Turkmi v roku 1683 zostali
za hradbami vek zsoby kvy. ikovn obchodnk, poas
vojny pin v tureckch radoch, Jerzy Kolszycky, vedel
o so zelenmi zrnami kvy robi. O dva roky neskr si
otvoril vo Viedni prv kaviare a mal s ou vek spech.
In pramene vravia, e to bol Armn Johannes Diodado.
Ni to vak nemen na fakte e v roku 1747 bolo vo Viedni
udelench celkovo jedens koncesi, v roku 1819 to u
bolo 150 kaviarn a o sto rokov neskr 1 202. Odtia sa
pravdepodobne kvov kultra dostala aj do nealekej
Bratislavy.
Marek Hudek
tel./fax: 048/416 34 46
info@kafe.sk
kvy
interir
kpea
102
t l d o mu a b y t u
Taliansky tl sa vyznauje eleganciou
anadasovosou, erpajcou zantickej tradcie, ale
tie hravosou, ahkosou anonkonformitou, danou
stredomorskou preslnenou klmou. Aksa tieto
vlastnosti spoja sfranczskym armom aokorenia
tipkou portovej dynamiky, vznikne presne tak
produkt, akm je nov rad sanitrnej keramiky
Cento, ktor m teraz vo svojej ponuke Sapho
kpene.
Jej tvorcom je franczsky dizajnr
Marc Sadler, naroden v Innsbrucku,
vytudovan na parskej Ecole
Nationale Suprieure des Arts
Dcoratifs, a v sasnosti ijci a tvo-
riaci v Milne. Marc Sadler navrhoval
pre radu vznamnch svetovch riem,
od nbytku cez domce spotrebie
po osvetlenie, ale aj portov vybave-
nie. Teraz sa spojil s talianskou rmou
Kerasan, pre ktor vytvoril kpeov
sanitu s nadasovm minimalistickm
dizajnom. Jednoducho krsne a nekom-
promisn lnie radu Cento (talianske
slovo pre sto) oslovia kadho milov-
nka istch lni a jasnch geometric-
kch tvarov. Nie nhodou je mottom
tejto srie slogan: Sto dvodov preo
sa zamilova na prv pohad.
Rad Cento predstavuje kompletn
sanitrne vybavenie kpene um-
Kpea
na sto
interir
kpea
103
t l d o mu a b y t u
vadlo, toaletu a bidet v niekokch
tvarovch a vekostnch variantoch,
ponka tak neobmedzen monosti
kombinovania. Svoje miesto njde
v malej aj priestrannej kpeni, vybera
si mete od vekorysho umvadla
alebo dvojumvadla so rkou 140 cm,
po mal rohov umvadielko so stra-
nou 45 cm, ktor svoje miesto njde
naprklad na WC. Umvadl ponkaj
rozmanit monosti intalcie od
spsobov
zavesenia na steny po umiestnen
na stp alebo dosku. Vhodn s k k nim
stojanov batrie a batrie s vystenm
zo steny. WC misy a bidety s na vber
v zvesnej aj stojanovej podobe, poda
toho, ktor typ vm a vaej kpeni
alebo toalete lepie sed.
Cento m nekompromisn dizajn,
na prv pohad dva najavo svoju domi-
nanciu, ktorou bude vldnu v kpeni.
Zrove vaka svojej ahkej strohosti
ponka priestor pre alie dotvranie
tejto miestnosti, ktorej celkov vyzne-
nie doladte vodovodnmi batriami,
kpeovm nbytkom a drobnmi
dekoratvnymi doplnkami. Ponka
sto spsobov, ako si kpeu zariadi,
vaka jeho produktovej rke mete
dlho kombinova, hra sa, tvori a ladi,
a prdete na najlep osobit variant,
ktor bude dokonale sedie dispozcim
vaej kpene.
Parametre aceny:
O umvadlo 60 45 cm so stpom,
cena: 434
O dvojumvadlo 140 45 cm, cena:
792
O bidet zvesn s jednm otvorom pre
batriu, cena: 339
O zvesn wc, cena: 334
Miroslav lechta
Foto: Sapho
Info: www.sapho.sk
Organick rozrenie kolekcie Palomba
U od svojho vzniku vroku 2005 dizajnrsky jazyk
spenej kolekcie Laufen Palomba osciluje medzi
striktne geometrickmi aorganickmi tvarmi. Zatia
o vposlednej dobe prevldali skr geometrick
tvary, teraz sa hviezdni talianski dizajnri Ludovica
aRoberto Palomba vrtili kjemnm lnim, ktor
psobia, ako by ich vytvarovala voda. Rozrenie
kolekcie sa koncentruje na umvadlo Menhir
avnimon vau. Tieto dva hlavn produkty
dopaj tyri nov umvadl, dve umvadlov misy
anov kolekcia kpeovho nbytku.
Menhir, o vbretnine znamen vysok kame,
je stojanov keramick umvadlo dostupn vo vone
stojacej alebo nstennej verzii. Jeho hladk kontry
pripomnaj skalu vytvarovan avyleten morskmi
vlnami, priom misa organicky prechdza do povrchu
umvadla. Ludovica aRoberto Palomba tento efekt
opisuj ako odtlaok prrody. Pre cel kolekciu Palomba
je typick, e zaruuje monos vzjomnej kombincie
vetkchprvkov.
Aj nov vaa vyjadruje tto lozou: jej dynamick asy-
metrick geometria avysok zadn as pripomna
prrodn vodn priehlbinu vytvoren obmvanm skl
poas tiscro. Tieto prrodn lnie koprujce kontry tela
taktie subuj maximlny komfort pri kpan zadn as
sa ergonomicky zvauje aposkytuje dodaton oporu.
Pitok zkpania mono volitene rozri aj oosvetlenie
amasnu funkciu.
Dve nov asymetrick umvadlov misy zkolekcie Palom-
ba 2012 s takisto prirodzene organick. Misa srozmermi
520 380 mm je vhodn na pouitie samostatne stojacej
alebo nstennej batrie, kee sama nedisponuje vlast-
nm priestorom na mont batrie. Naopak, misa sroz-
mermi 600 400 mm nm disponuje. Spolonos Laufen
zaradila aj tyri zpustn umvadl sdkou 500, 650,
800 a1000 mm, ktor rovnako ako umvadl, zaraden
do predchdzajcich edci kolekcie, disponuj organicky
tvarovanmi misami, ktor jemne splvaj sultratenkou
16mm umvadlovou doskou. Poloha misy ponechva
irok lon priestor na oboch stranch.
Na doplnenie umvadlovch ms azpustnch umvadiel
spolonos Laufen vytvorila nov, deliktny kpeov n-
bytok kolekcie Palomba. Okrem toaletnch skriniek, ktor
s volitene kdispozcii satmosfrickm osvetlenm, bola
do kolekcie zaraden jedna vysok ajedna stredne
vysok skrinka adve konzoly. Nbytok je kdispozcii vo
farbch biela, tmelovo siv, svetl hruka atmav ver-
montsk erea.
vajiarsky pecialista na kpene tie do svojho nbyt-
kovho programu zaradil aj univerzlnekombinovaten
(skladacie) moduly nbytku. Pomocou tchto modulov
mono nakongurova praktick lon rieenia, mo-
no ich toti uloi na seba alebo do radu kreativite sa
iadne medze neklad. Moduly s naprojektovan ako
kocky alebo kvdre avyzeraj ahko aelegantne. Vaka
tandardnmu 275 mm vzoru ich mono kombinova so
strednmi aj vysokmi skrinkami vkolekcii nbytku. Modu-
ly s vpredu otvoren adodvaj sa vo farbch biela,
tmelovo siv, erven brusnica atyrkysovo modr. Zadn
steny s okrem toho dostupn aj vo farbch oranov,
erven, svetl hruka atmav vermontsk erea alebo
vpodobe zrkadla.
HEART MADE.
HAND FI NI SHED.
Kpene LAUFEN s preslven vajciarskou precznosou a vysokou kvalitou vyhotovenia.
V kombincii s vraznm citom pre detail prinaj do naich ivotov vnimocn kolekcie:
LAUFEN PALOMBA COLLECTION, dizajn ludovica+roberto palomba
HEART MADE.
HAND FI NI SHED.
Kpene LAUFEN s preslven vajciarskou precznosou a vysokou kvalitou vyhotovenia.
V kombincii s vraznm citom pre detail prinaj do naich ivotov vnimocn kolekcie:
LAUFEN Livingsquare SaphirKeramik, design platinumdesign
HEART MADE.
HAND FI NI SHED.
Kpene LAUFEN s preslven vajciarskou precznosou a vysokou kvalitou vyhotovenia.
V kombincii s vraznm citom pre detail prinaj do naich ivotov vnimocn kolekcie:
LAUFEN Livingsquare SaphirKeramik, design platinumdesign
Revolcia vdizajnrskom jazyku keramiky
vajiarsky pecialista na kpene, spolonos Lau-
fen predstavuje SaphirKeramik, novinku ktor bola
po prv krt ako prototyp uveden pred dvomi rokmi.
Vrobca teraz predstavuje prv sriu vrobkov aspolu
stm aj podrobnosti opsobivch charakteristikch
novho materilu. Zvolen nzov poukazuje na pr-
davn materil korund, ktor sa vyskytuje vprrode
vrznych podobch ako zloka zafru. Pouva sa aj
pri vrobe hodiniek, pretoe hodinov sklko zo zafru
prekonaj iba diamanty. Podobne je aj nov keramika
podstatne tvrdia am vyiu pevnos vohybe, o sa
prejavuje vplne novom dizajne umvadiel. Zafro-
v keramika men star materil vplne nov tvary:
umouje zke polomery, ostr hrany atenk steny,
ktor boli doteraz vsanitrnej keramike nevdan.
Dvnejie, pokia ilo ovytvorenie kpeovho dizajnu
vkeramike, vrobcovia vyberali medzi klasickou keramikou
ajemnm amotom. Klasick keramika vynik vode odolnm
povrchom absorpcia vody je takmer nulov apreto spa
najvyie hygienick poiadavky na WC apisore. Vrob-
covia sprslunm know-how stmto materilom ahko
dosiahne mkkch, zaoblench tvarov. Vzhadom knhod-
nmu zmrovaniu poas suenia avypaovania produktu je
vak vrobn proces ako kontrolovaten. Uvemi vekch
keramickch ast dosahuje tento materil svoje hranice
alimity. Vtom prpade sa pouva jemn amot, kde sa klasic-
k keramick hmota (kaa) stabilizuje pridanm u vyplenej
hliny (amotu), o umouje vrobu vekch keramickch
produktov ako s dvoj umvadl alebo samostatne stoja-
ce umvadl. Zmrovanie poas procesu vroby, ktor sa
ako kontroluje sa lepie zvlda prve pri pouit amotu.
Szafrovou keramikou od spolonosti Laufen vstupuje na
trh nov dimenzia. Tvrdos materilu dovouje vytvra tvary,
ktor predtm neboli mon. Je vytvoren priestor pre citli-
vej dizajnrsky jazyk, snovmi tvarmi alniami, ktor presne
zodpoved predstavm sasnho
architektonickho dizajnu. Nvrhy, ktor dvnejie nepri-
padali do vah zdvodu hrbky materilu je teraz mon
realizova ateda vyui vetky vhody, ktor kerami-
ka vkpeni prina. Okrem dokonalej hygieny patria
medzi tieto vhody aj odolnos materilu voi abrazv-
nym istiacim prostriedkom amechanickmu oderu.
Keramika je zrove ekologickm audratenm vrob-
kom. Zvekej asti obsahuje prrodn arozren surovi-
ny kaoln, l, ivec akremiit piesok, je mon ju vyrba
ekonomicky vo vekom mnostve (za predpokladu, e
je kdispozcii prslun know-how) poas dlhch rokov
je mon ju pouva vkpeni pri styku spitnou vodou
ana konci dlhej ivotnosti me by plne recyklovan.
Dr. Werner Fisher, riadite vskumu spolonosti Laufen,
vyvinul tto keramiku spolone so svojim tmom arzny-
mi univerzitnmi vskumnmi intitciami. Presvediv s
predovetkm mechanick vlastnosti tohto materilu. Pri
testovan pevnosti vohybe sa namerali vpriemere viac ako
120 kp/mm, o je pevnos porovnaten soceou advakrt
vyia ako uklasickej keramiky. Via tvrdos umouje
pouitie tench stien ajednoduchiu truktru keramickch
ast, o vedie kmenej spotrebe materilu niej hmotnos-
ti aprnosu voblasti udratenosti: niia spotreba surovn
amenia spotreba energie pri vypaovan, vrobe apreprave.
Vysok tvrdos materilu otvra nov monosti dizajnu.
SaphirKeramik zskava svoju pevnos vaka presne peciko-
vanmu prdavku korundu, ktor je vistej podobe bezfareb-
n. Zmieanm lu so siliktovo-keramickou surovinou dodva
tomuto materilu okrem porcelnovej belosti ipevnos umo-
ujcu elegantn ajemn formy. Presn recept bol poda
Dr. Wernera Fischera vyvinut poas piatich rokov vvoja
aje najlepie strenm tajomstvom vajiarskehovrobcu.
Na Vek diel 10
l
ilina - Solinky
tel.: 041-5624189
l
mobil: 0903 524 520
e-mail: studio@doss.sk
www.studio.doss.sk
interir
obvacia izba
108
t l d o mu a b y t u
Vina bytov arodinnch domov sa dnes stavia sotvorenmi dispozciami.
Klasick delenie naobvaku, kuchyu ajedle patr minulosti. Trendov je
jeden vek priestor, aby zkuchyne bolo vidie do obvaky anaopak. Rodina
tak spolu trvi viac asu, aj ke sa kad len venuje vlastnm aktivitm.
Oddelen miestnosti tvoria u len spla, detsk izba, kpea a toaleta.
Tomuto trendu sa prispsobili
aj vrobcovia nbytku. Zrejme by
nebolo estetick, keby kad as
bytu s otvorenou dispozciou bola in.
Nbytkrske podniky dnes spolu ovea
viac komunikuj a spolupracuj, aby
zkaznkom vedeli poskytn nbytok
pre kuchyne a obvaky v jednotnom
dizajne, upozoruje Peter Galan, ria-
Harmnia v priestore
interir
obvacia izba
109
t l d o mu a b y t u
interir
obvacia izba
110
t l d o mu a b y t u
dite spolonosti Nbytok
Galan. Vrobcovia pon-
kaj rovnak alebo aspo
podobn materily, farby
a tvary pre obvaky aj
kuchyne, ktor sa navz-
jom zhoduj a dopaj.
Prkladom takejto spolu-
prce s kuchyne od Veneta
Cucine a obvakov nby-
tok Jesse, ktor spolu kore-
ponduj, aj ke ide o rz-
nych vrobcov. Najv
producenti dokonca zaali
vyrba kompletn zostavy
pre byty s otvorenou dispo-
zciou.
Funkn
minimalizmus
Pokia ide o obvaky,
na stupe s rustiklne
nbytky v klasickom tle.
Do popredia sa oraz viac
dostva funkn minima-
lizmus. Aj ke nbytok
na prv pohad vyzer jedno-
ducho, skrva v sebe rzne
funkcie a typy lonch
priestorov. Tie mono vyui
na predmety, ktor nemaj
by vone viditen, ale
tie na prekrytie televzora
a iernej techniky. Ke s elektrospot-
rebie vypnut, priestor sa jednoducho
uzavrie, vaka omu obvaka psob
kompaktnm, neruenm dojmom.
Technika je navye chrnen pred pra-
chom a pokodenm, hovor P. Galan.
V materiloch panuje absoltna slo-
boda. Na trhu je nbytok z drevotriesky,
dyhy, laminovanch materilov i masvu,
alebo aj v ich vzjomnej kombincii.
Svokrine kreslo
Sedaky zavaj v poslednch
rokoch obrovsk boom a spomedzi
ostatnch typov nbytku sa vyzna-
uj najvou variabilitou a novmi
npadmi. Poskytuj neuveriten
priestor pre dizajnrov, aby sa vyhrali
s funknmi a estetickmi prvkami,
zdrazuje P. Galan. Oproti minulosti
sa v sedacch spravch skrva roz-
siahla funkcionalita, i u ide o lon
priestor alebo polohovanie. Sedaky
mono nata do rznych uhlov
v horizontlnom i vertiklnom smere,
aby poskytovali o najvie pohodlie
pri rozlinch aktivitch, i u je to sle-
dovanie televzie i posedenie v kruhu
rodiny pri hre Monopoly. Nemeck
vrobca Himolla naprklad ponka
sedaky Zero Stress, ktor sa samo-
vone prispsobuj polohe sediaceho.
Prkladom rozmanitosti pouitia je
interir
obvacia izba
111
t l d o mu a b y t u
taburetka zo sedacej zostavy Planopoly
od toho istho vrobcu, ktor jednodu-
chm konom mono prerobi na alie
kreslo pre nvtevu. Nazvame ho
svokrine kreslo. Nie je a tak pohodln
a nik nemus sedie veda, dodva
s smevom P. Galan.
Masny saln v byte
Niektor sedaky v obvakch
dosahuj tak kvalitatvnu rove, e
s vhodn aj na trval spanie. Takto
modely vyuvaj mnoh zkaznci,
ktor zpasia s nedostatkom priestoru.
V noci slia ako poste a cez de ako
sedaka. Jednoduchmi konmi z nej
mono za pr seknd urobi jedno
alebo druh, navye bez toho, aby bolo
potrebn odklada posten bielize,
vanke a paplny. Tie sa pri skladan
plynulo uloia do dmyselnho schov-
nho priestoru. Takto vymoenosti
ponka naprklad sprava zo sedako-
vej rady Sleepoly od Himolly. alm
mdnym hitom v segmente sedako-
vho nbytku je zabudovan vyhrie-
vanie a masne programy. Modelov
rad Himolla Cumulus ponka a osem
typov mas, od reexnch po tlakov.
Sedaky sa pomaly ale isto menia na
elektrospotrebie, zdrazuje P. Galan.
Alexandra vantnerov
Foto: Design House






interir
podlahy, podlahov krytiny
114
t l d o mu a b y t u
V predajni spolonosti KOBERCE
GLOBAL, s.r.o. na Vajnorskej 127/E
vBratislave njdete presne to o
hadte. Obrovsk vber orientlnych
a modernch rune viazanch kobercov,
dostupn v tch najrznejch vekos-
tiach. Starodvne vzory, inpirovan
preslvenmi perzskmi zhradami
ale aj modern, dizajnov a nadasov
koberce. Prrodn materily ako vlna
a hodvb spolu s nenapodobitenou
runou prcou, s zrukou jedinenosti
a mimoriadnej kvality kadho koberca.
Krajiny pvodov najkvalitnejch kober-
cov s vo znanej miere z bvalej
Perzie, ako s napr. Irn, Pakistan, alebo
To, o sme tak dlho a tobne
oakvali sa konene stalo skutonos-
ou, op k nm zavtali slnen le,
ktor nadobro ukonili panovanie dlhej
a mimoriadne bohatej zimy.
Vetko okolo ns oilo akoby
mvnutm arovnho prtika. Tepl,
slnen le prebudili prrodu a my si
tak konene meme vychutna von
chvle sprjemnen spevom vtkov
a pestrmi farbami kvetov. Dlho oa-
kvan zmena poasia v ns prebdza
aktivitu, chu nieo meni a tvori.
Mnohm z ns tepl poasie umo-
uje uskutoni pravu, i prestavbu
bytu alebo domu. Ak si chceme oivi
a ztulni n interir, idelnu inpir-
ciu meme njs vade okolo seba.
Najrznejie farebn kombincie a tvary
kvetov nm mu prina rados
a pastvu pre oi aj v naom prbytku
a pritom nemus is o kvetinov vz-
dobu zo ivch, i umelch kvetov.
Idelnym doplnkom, s ktorm si do
nho prbytku dokeme vnies krsu
a pestros prebudenej prrody predsta-
vuj jedinen rune viazan orientlne
koberce. Chcete sa o tom presvedi
sami?
interir
podlahy, podlahov krytiny
115
t l d o mu a b y t u
Afganistan. Vemi populrnymi sa stali
pre dnen dobu aj koberce viazan
v Indii vaka ich priaznivej cene.
Neviete sa rozhodn a potrebujete
poradi? V tejto predajni ste na sprv-
nom mieste. Personl v predajni spo-
lonosti KOBERCE GLOBAL, s.r.o. Vm
ochotne porad a navye umon vysk-
a koberce priamo u Vs doma, vaka
omu si mte monos vybra koberec,
ktor Vm skutone najviac skrli V
interir.
Radi si vyberte zpohodlia
domova?
Navtvte strnku
www.globalkoberce.sk a prezrite si
neruene to, o sa Vm najviac pi.
Koberce je mon zakpi priamo cez
internet, prpadne si mte monos
vybra to o Vs najviac zaujma a priamo
v predajni sa o tom naozaj presvedi.
KOBERCE GLOBAL, s.r.o.
Vajnorsk 127/E, 831 03 Bratislava
Tel.: 02/44 45 30 25
E-mail: info@globalkoberce.sk
www.globalkoberce.sk
o vetko ete mete zska?
Zakpenm koberca zskate certi-
kt originality, ktorm spolonos
KOBERCE GLOBAL ru, za originlnos
runej prce kadho koberca. Navye,
na kad koberec zskate zruku
a 3 roky a urite ocente aj dovoz
koberca v rmci celej SR zadarmo.
istenie + informcie o starostlivosti,
isten
KPP SK, s.r.o.
Vhradn distribtor v SR a R
BRATISLAVA - info@kpp.sk
www.kpp.sk
PRAHA - eskomoravsk 12
190 00 Praha 9
BRNO - Bohunick cesta 1/328
664 48 Moravany u Brna
info@kpp.cz, www.kpp.cz
SWEDISH FOUNDERS COLLECTION - DUB STURE
N
O
V
I
N
K
A

2
0
1
3
interir
detsk izba
118
t l d o mu a b y t u
Poiadavky na deti kolskho veku vposlednch desaroiach vzrstli,
rovnako s aj vyie nroky na ergonmiu ich pracovnho miesta. To
sa tka nielen sedenia aprce vkolskch laviciach vkolch, ale aj
vdomcnostiach. Mnoho predkolkov m doma ako pracovn miesto len prli
vysok dospelcky stl, kuchynsk stl, pracovn dosku rzneho pvodu
alebo len obyajnou podlahu. Pre detsk chrbt aj oi je to nezdrav at
prav rados zprce azbavy sa urite vemi zniuje. Pre dospelch by boli
tak podmienky nielen nevhodn, ale celkom urite aj zakzan. Preto pri kpe
psacieho stola aj stoliky pre svoje deti pamtajte na ergonmiu, ato vdy
na prvom mieste. Zodpovednos je tu len na rodioch, deti samotn ergonmiu
nerieia, rieia len vzhad.
Detsk rastca stolika
Zkladom zdravho sedenia je kva-
litn ergonomick stolika. To plat
ako pre dospelch, tak pre deti od 4-5
rokov. Pri seden nie je dleit len
vka sedadla, ktor zaist sprvnu
polohu nh, ale aj vzdialenos opierky
chrbta, ktor nesmie by aleko, lebo
i diea sa potrebuje pohodlne oprie
a uavi svojmu chrbtu a pritom ma
nohy stle opret o zem do pravho
uhla - okraj sedacej plochy nesmie
tlai na zadn stranu kolen, aby
neobmedzoval obeh krvi v nohch.
Dospelcke stoliky toto neumouj,
preto je potrebn zaobstara tzv. ras-
tcu stoliku, ktor sa d postupne
nastavova tak, ako diea rastie. Tu
je nzorn ukka stoliky v najniej
a najvyej polohe.
U 4-ron deti potrebuj kvalitn
sedenie, ktor ochrni ich zdravie
Deti vyberaj vzhad, rodiia
musia postri ergonmiu.
Ak chcete ma zdrav aikovn
diea, zaistite mu vas kvalitn
ergonomick nbytok.
interir
detsk izba
119
t l d o mu a b y t u
Detsk rastci stl
Kvalitn rastca stolika vak nie je
vetko. Pre zaistenie sprvnej polohy
pri seden je vhodn deom zaobstara
aj rastci stl. Zkladnou poiadav-
kou je dostaton vekos, vkov
nastavitenos a monos nastavenia
sklonu. Najdleitejia je adekvtna
vka, ktor sa neustle men poda
aktulnej vky postavy dieaa. Preto
sa vyrbaj tzv. rastce stoly, ktor
mono plynule nastavova do sprvnej
vky, najlepie od 5 rokov dieaa
a do dospelosti. alou dleitou
poiadavkou je vhodn sklon dosky.
Ergonmovia odporaj pri psan
sklon dosky 10-16 stupov, pri tan
a 35 stupov a pri kreslen ete
v. Kad monos nklonu dosky
je pozitvnym krokom vpred v naom
myslen. Je to u star princp, ktor
poznal u n pn cisr Frantiek Jozef
I. a dokonca star Egypania. kolm sa
zabezpeenie takhoto nbytku vrelo
odpora, ia z nannch dvodov sa
tam objavuje len zriedka. Iste je to len
otzka asu, kedy sa stane povinnou
vbavou vetkch kl.
Detsk bezpenostn prvky
Deti s pecicky aktvne, zvedav
a neopatrn. Preto by nbytok pre deti
vrtane pracovnch stolov mal by
vyroben tak, aby sa predilo monm
razom. Nbytok mus ma pevn
kontrukciu, m pevnejie, tm lepie.
plne nevhodn s akkovek ostr
hrany, kedy hroz poranenie. Zaoblenie
vetkch hrn a vstupkov je nutnos-
ou. Hroziace prikripnutie prstov pri
naklan dosky mus by tie vhodne
vyrieen. Bu zamedzenm vonho
vsunutie prstov, alebo nejakou vhod-
nou bezpenostnou poistkou.
Praktick vbava
Vekou vhodou je tak vbava
stolov, ktor umouje odkladanie rz-
nych predmetov a mont nadstavcov.
Odkladanie bva rieen vsuvnm
organizrom alebo priamo na asti
pracovnej plochy, ktor sa nenakla.
Pevn vodorovn plochy umouj
naviac mont praktickch nadstavcov,
ako napr. prdavn dosky, tacie nad-
stavce, svietidl alebo driaky plochho
monitora. (Pozor: Len vodorovn plo-
chy nestaia, naklonenie hlavnej plochy
je nutn!)
MAYER v pecialista na
ergonomick nbytok
Jednou z najznmejch znaiek,
u ktorej si mete by ist vysokou
kvalitou, rozumnou cenou a vrobnm
zzemm, je spolonos MAYER CZ
z Novho Jina. Je to pecializovan
vrobca detskch rastcich stoliiek
a detskch rastcich stolov so zamera-
nm na deti od cca 5 rokov a po tak-
mer dospel.
Medzi najspenejie na trhu patria
detsk rastce stoly Young College,
ato Pro, Max aRacing adetsk ras-
tce stoliky Actikid, Freaky aFreaky
Sport. Na trhu je rma u 17 rokov
a o kvalite vrobkov sved zruka
5 rokov u vetkch vrobkov. Najvou
prednosou oproti konkurencii je plnenie
ergonomickch poiadaviek u pre vek
dieaa cca 4-5 rokov, kedy je najvhod-
nej as pre obstaranie tohto nbytku.
Vhodou s tie detsk vzhad, pevn
kostra a u rastcich stolov skutonos,
e vetky s vybaven u v zkladnej
cene vekm vsuvnm organiz-
rom. Zoznam vetkch predajcov na
Slovensku njdete na pecilnej webovej
strnke vrobcu www.detskastolicka.
sk/predajcovia a alie podrobn infor-
mcie na adrese www.detskastolicka.sk
MAYER CZ, spol. sr. o.
Bohuslava Martin 1885/2
741 01 Nov Jin
www.mayer.cz
www.detskastolicka.sk
interir
ekologick bvanie
Op to mme jednoduchie.
Pri vmene starch iariviek za nov
meme vyui monos sptnho odberu,
ktor nm ponka novelizovan podoba zkona.
Predajcovi, od ktorho si kupujeme
nov sveteln zdroj, meme odovzda
star iarivku, a on sa postar
o jej ekologick likvidciu.
Tto sluba je bezplatn.
V sasnosti je platn novela
Zkona o odpadoch, na zklade kto-
rej s predajcovia svetelnch zdrojov
povinn zabezpei ich sptn odber.
Znamen to monos vrti star
nefunkn iarivku pri kpe novej. Tto
monos me vyuva kad oban.
Plat pri tom pravidlo kus za kus.
Star vrobok musme do predajne
prinies kompletn. V prpade, e
vrobok kompletn nebude, predajca
alebo distribtor me odmietnu jeho
prevzatie.
Separovan zber a ekologick lik-
vidcia osvetovacch zariaden nie je
samoelnou aktivitou, ale procesom,
do ktorho sa postupne zapja vina
krajn sveta. Je to naa anca pozitvne
ovplyvni prostredie v ktorom ijeme,
mieru zaaenia prrody a ovzduia.
Kvalitu nho ivota meme u
v blzkej budcnosti ovplyvni pre-
dovetkm vlastnm zodpovednm
konanm.
Viac informci ako aj zoznam zber-
nch miest a miest sptnho odberu
njdete na strnke www.ekolamp.sk.
POCET
ZBERNCH MIEST
STLE RASTIE
iarivky avbojky, ktor pouvate vo svojich
domovoch ana pracoviskch, obsahuj nebezpec n ltky.
Ak ich odhodte do benho komunlneho - odpadu,
pokodzujete svoje (nae spoloc n) ivotn prostredie.
Mte vak aj in monost.
Separovanm zberom iariviek
chrnite ivotn prostredie
viac informci njdete na
www.ekolamp.sk
POSVIETME SI NA EKOLGIU
iarivku za iarivku
Tel./fax: +420 481 622 566
Tel./fax: +420 481 622 632
www.elitebohemia.cz
e-mail: obchod@elitebohemia.cz
ELITE BOHEMIA, 513 01 SEMILY
Czech Republic, Europe
Exclusive
Bohemian Chandeliers
relax, exterir

Ke tepl le hladia vetko v prrode


a rozmanit kvetena hlad nae zmysly,
vyuime vhodn to as na relax,
s priatemi na zhrade, i pri vode.
exterir
bazn, wellness
124
t l d o mu a b y t u
Vstavba rodinnho bazna zana
vkopovmi prcami vykopanm
jamy a nslednm vybudovanm
zkladov pre v budci bazn.
alou fzou je osadenie bazna
a ltrcie. Pokraujte s pravou bez-
prostrednho okolia bazna a poloe-
nm dlaby. Nasledujcim krokom je
pokladanie vstelky, potom intalcia
trysiek, dz a svetiel. Na zver treba
bazn u len napusti. Ak chcete ma
v zhrade skuton kvalitu, iaden
z tchto krokov by ste nemali zaned-
ba.
V minulosti bola vstavba tradi-
nho bazna ovea asovo nro-
nejia a zabrala spravidla minimlne
mesiac. Dnen rieenia sa vyznauj
jednoduchosou a kompaktnosou
vyhotovenia, take mete uetri
niekoko dn, a zrove eliminova
zsahy do okolia bazna.
Vstavba bazna kvalitne
aza rozumn as...
Dvojica patentov straten deb-
nenie a kompaktn bezpotrubn
ltrcia od franczskej spolonosti
Desjoyaux umouj bezproblmov,
ist a rchlu vstavbu vho bazna.
Jedinen stavebn systm spja
polypropylnov diely s tradinm
betnom. Mete si tak dopria
krsny rodinn bazn v ubovonch
rozmeroch a tvaroch takmer kdeko-
vek, aj na svahu i lovitom pozemku.
Najvm zsahom do zhrady je
vyhbenie jamy a beton. Steny
bazna tvoria samonosn kontruk-
cia a polypropylnov diely, ktor
s vyroben na mieru kadmu
zkaznkovi. Zapojenie kompaktnho
ltranho zariadenia prenechajte
radej odbornkovi. Tradin ltrcia
predstavuje pomerne zloit sie
potrubia, s ktorou sa mus pota
u pri vkopovch prcach. Systm
bezpotrubnej ltrcie vm spoahlivo
uah mont a neskr ocente aj jed-
noduch drbu takhoto zariadenia.
Jeho mal rozmery umouj pln
ukrytie jednotky naprklad do romn-
skeho schodiska. Toto rieenie vstupu
do bazna je idelne najm pre
mal deti alebo naopak pre osoby
s obmedzenou pohyblivosou. Navye
ponka priestor na intalciu mas-
neho bloweru alebo protiprdu.
Vsprvnom ate...
alm dleitm krokom, ktor
si vyaduje preczne prevedenie
je pokrytie stien bazna vstel-
kou (nazva sa aj liner). Mon
nedokonalosti vzniknut pri tchto
prcach s vemi viditen a mu
pokazi celkov dojem z bazna.
Existuje viacero spsobov oatenia
bazna. asovo aj nanne nron
je metda, pri ktorej sa bazn
obklad dlabou. Stavba m dlh
ivotnos, no monos zmien je tu
minimlna. Obbenou metdou je
aplikcia nterov, ktorej vhodou je
sce jednoduch drba, no ivotnos
je tu kratia. Steny a dno bazna
si mete pokry aj hrubou fliou,
ktor sa zva poklad na povrch
bazna v psoch. Tie sa zvraj
horcim vzduchom. Ide o pomerne
nron proces, priom kad zvar je
potencilnym miestom pre neskor
nik vody. Ako najprijatenejie sa
jav pouitie vstelky. Vaka zm-
kovej metde trv jej kompletn
natiahnutie na skelet bazna jedin
de. Vhodou je, e liner sa pok-
lad na plochu bazna v jednom
kuse a tlak vody, ktor sa postupne
na liner napa, zabezpe per-
fektn prinutie bez vpustov, spojov
a otvorov na ltrciu. Vhodou je, e
Nemte ete vlastn rodinn bazn, no u dlhie
oom snvate? Ak by ste sa do jeho vstavby
pustili hne teraz, mohli by ste si kpanie uvs
na zhrade uva u tto letn seznu. Je to
sce na posledn chvu, ale d sa to stihn.
Odbornci sa zhoduj, e dnes u je mon
vystava bazn za dva tdne. Tak nestrcajte
as apustite sa do toho.
Plvajte vo vlastnom
u toto leto
relax, exterir
bazny
125
t l d o mu a b y t u
liner sa d kedykovek vymeni a vy
budete ma v bazn ako nov.
Vaka spolonosti Desjoyaux
si kpanie vo vlastnom rodinnom
bazne budete mc uva u toto
leto. Sta si len vybra vhodn
miesto vo vaej zhrade a tei sa
na spolon tepl dni.

Mme pre vs niekoko
tipov ako domce kpalisko
efektne zaleni do
prostredia vaej zhrady.
Klasick obdnikov bazny s dnes
u preitok. Vaka tvarovej varia-
bilite baznov Desjoyaux mete
tvar bazna jednoducho prispsobi
vaej zhrade.
Filtran jednotku od Desjoyaux
je mon nenpadne zabudova
priamo do schodkov bazna, take
ani t nebude viac nara celkov
rz vaej zhrady.
Opatrne s vberom farieb a materi-
lov.
Obrubnmi kamemi dokete zjem-
ni prechod od vodnej hladiny do
prrodnho prostredia.
Pre dojem jednoliatosti odporame
jemn odtiene vntornej farby
bazna.
www.desjoyaux.cz
Bratislava:
Tel.: 0903 73 11 22
Tel.: 0905 64 33 89
Preov:
Tel.: 0905 60 77 15
Nezabudnite ani na zastreenie
exterirovho bazna. Vhodn je
super nzke zastreenie od Desjoy-
aux, ktor spoahlivo ochrni bazn,
a zrove nenaru vzhad zhrady.
O sprvnu atmosfru sa postar aj
posedenie z prrodnch materilov,
ktor mete umiestni do bezpro-
strednho okolia bazna.
Pocit pravej zelenej ozy docielite
vsadbou vlhkomilnch rastln, kto-
rm sa v okol vodnej plochy bude
dari.
relax, exterir
markzy
126
t l d o mu a b y t u
Slnen le, ktor
vetci po zime vtame
svekou radosou,
naberaj poas
prvej polovici roku
naintenzite. Vlete
obyajne bvaj tak
vysok teploty a nm
zneprjemuj pobyt
vonku naerstvom
vzduchu.
Prjemn posedenie pod markzou
poas horcich letnch dn
asto sa rozhodneme pre variant,
nie plne ekonomick, ale predovet-
km nie vemi zdrav klimatizciu
alebo pred teplom utekme do vntra.
Pritom sta tak mlo, aby sme
potrebn tie a ochranu pred UV iare-
nm nali aj mimo dom prostrednc-
tvom intalcie vonkajej markzy.
Hovorme o kovovej kontrukcii
s vsuvnmi ramenami a ltkovm poa-
hom, ktor je pre zvenie odolnosti
proti upineniu a vode impregnovan.
Na povrchu tkaniny je vytvoren nevi-
diten vrstva, ktor chrni ltku pred
preniknutm neistt a vody do vlken.
pecilna prava ltky zabrauje tie
prenikaniu kodlivho UV iarenia, m
chrni uvatea a umouje predi
dobu pobytu na slnku.
Markzu mete vyui na zatienenie
ters, balknov a vekch vonkajch
plch v rozmeroch a 16 m
2
. Vaka
markze vemi jednoducho vytvorte
al obytn priestor na zhrade i
balkne, ktor je mon vyuva pod-
statn as roku. Pouitm markzy
sasne zabrnite prenikaniu slnench
lov cez okn, presklen dvere (i
vklady) do interiru. V podstate takto
dokete regulova nielen mnostvo
svetla, ktor sa dostane do vntornho
priestoru, ale predovetkm aj zni
teplotu v interiri bez pouit klimatiz-
cie, a to vetko pri zachovan kontaktu
s vonkajm okolm.
Mont markzy je vemi jednoduch,
ale aj napriek tomu odporame, aby ju
urobila pecializovan rma mon je
ju intalova na stenu i strop stavby.
Ovldanie je run pomocou kuky
alebo motorick prostrednctvom sp-
naa alebo diakovho ovldaa. Pre
v komfort a predovetkm zvenie
bezpenosti mete poui automa-
tiku: slnko vietor d, ktor
na zklade navolench parametrov
ovlda markzu pri zvenej intenzite
slnench lov alebo pri neakanom
zhoren poasia.
Kontrukcia markzy je vyroben
z pozinkovanej oceli a hlinku, m je
zaruen pevnos a odolnos mate-
rilu pri znenej vhe markzy. Poah
i kontrukcie nevyaduje pecilnu
drbu. Dleit je dodra odporue-
nia vrobcu a markzu pouva v ich
slade.
Na trhu s tieniacou technikou
existuje niekoko typov markz.
Najpouvanejmi s tie, ktor maj
poah chrnen v boxe. Jedn sa
o kazetu, do ktorej sa ltka markzy
pri stiahnut ulo. Poah markzy je
tak chrnen pred daom a hrubmi
neistotami.
Vhodnm doplnkom, ktor uvate
markzy ocen predovetkm pri vych-
dzajcom alebo zapadajcom slnku,
je voln. V ponuke vrobcov s dva
druhy xn, ktor m pevne dan
dku a vsuvn, ktor je mon ovl-
da a operatvne si jeho vku nastavo-
va poda potreby.
Markzy s idelnym doplnkom
na kad dom, terasu i balkn a vaka
irokej ponuke kontrukcii a ltok je
mon ich zladi s kadou fasdou
i typom domu. Svojim uvateom
markzy vytvraj prostredie, v kto-
rom mu prei cel de, a pritom s
po cel dobu chrnen pred priamym
slnenm iarenm.
Pokia vs tieto riadky presved-
ili a chcete vedie o jednotlivch
typoch markz viacej, navtvte
www.climax.cz/sk
M
a
r
k
z
y
a
p
e
r
g
o
ly
s
o

p
i
k
o
v

m
i
n
e
m
e
c
k

m
i k
o
m
p
o
n
e
n
tm
i
Znakov predajne:
CANCELLI, BRATISLAVA, 0905431455
FORSAN s.r.o., BRATISLAVA, 0911407606
MONARCH, SPISK NOV VES, 0905664410
PRODOM alzie s.r.o., TRENN, 0907448732
PROFIROL s.r.o., ILINA, 0903018478
Regionlni zstupcovia:
ALMIK, ZVOLEN, 0907508559
BEST DOOR s.r.o., NITRA, 0917383498
CRvision s.r.o., HUMENN, 0918533680
DASON, PREOV, 0907127967
DASON, KOICE, 0905 561865
HAMAX s.r.o., BRATISLAVA, 0905212481
MILENIA s.r.o., PIEANY, 0915736394
OKNOPLAST SLOVENSKO, s.r.o., ILINA, 0905302128
SVET OKIEN, s.r.o., NOV ZMKY, 0904635194
WIDO s.r.o., BRATISLAVA, 0903457459
ALZIE CIBULA, MAL UHERCE, 0907056 599
www.climax.cz/sk
urob si sm
urob si sm
128
t l d o mu a b y t u
Slnen plachty svojm
vzdunm vzhadom
navodia atmosfru
jachtingu aprmorskho
letoviska.
Scnu pln svetla
avzduchu, mkkch
pastelovch tnov
vyar nadasov
nbytok adoplnky
poprednch dizajnrov.
Firmy FAST, VONDOM,
SLIDE, SERRALUNGA,
s svetovmi ldrami
vtejto oblasti.
Tieniace plachty SUNSAILS
Soliday
S pomocou novch technolgi
a vaka pouitm vysokokvalitnm
materilom s tieniace plachty idel-
nym rieenm pre tienenie vonkajch
plch. Ovldanie me by manulne,
alebo motorov na diakov ovldanie,
s monosou veternho alebo aj slne-
nho idla.
Rolovacie tieniace plachty Soliday
umouj zatieni jedinou tvoruholn-
kovou clonou a 85m
2
plochy. Soliday
Sunsails mu by pouit ako samos-
tatne stojace, tak tie mu by pre
Uvajme si leto tlovo aluxusne
Slnen plachty Mikenda
urob si sm
urob si sm
129
t l d o mu a b y t u
upevnenie ich jednotlivch kotevnch
bodov vyuit stvajce stavebn kon-
trukcie, alebo dokonca aj stromy.
Navrhuj sa s pouitm technolgi
a materilov znmych z jachtingu.
Exterirov nbytok
adoplnky
Luxusn exterirov nbytok sa od
toho interirovho na prv pohad
neli. Ani vzhadom ani materilmi.
Pouva sa textil, syntetick koa,
umel vlkna, exotick drevo, hlink,
nehrdzavejca oce, sklo a rzne kom-
pozitn materily. Rozdiel zistte a pri
podrobnom skman. Pouvan mate-
rily svojou kvalitou a odolnosou zod-
povedaj podmienkam danch exteri-
rom. Vaka pecilnym impregncim
s nenasiakav, m je zabezpeen
rchle vyschnutie po dadi. Matrace s
chrnen zatavenm do vode - odolnej
flie, farby odoln UV iareniu zaruuj
dlhodob farebn stlos.
Celkov atmosfra me by vhodne
dotvoren mnostvom dizajnovch
doplnkov ako s koberce, kvetine,
stojany, ardiniry a svietidl neuve-
ritench tvarov, vekost a farieb.
Navrhovanm exterirovho nbytku
a doplnkov sa zaoberaj znmi archi-
tekti a dizajnri. Ich diela njdete pod
znakami SERRALUNGA, VONDOM,
SLIDE, FAST, GANDIA BLASCO,
MOREE, MANUTTI.
prenesme tl, luxus apohodlie do exteriru!
MIKENDA PRESENT
Eisnerova 35
841 07 Bratislava D.N.V.
Tel.: +421(0)2 64537741
Mobil: +421905605486
+421905380762
Email: mikenda@mikendapresent.sk
www.mikendapresent.sk
www.pergoly-corradi.sk
www.slnecniky.sk
www.sunsails.sk
www.xscreen.sk
Svietiaci nbytok a doplnky Mikenda
Nbytok Fast - Mikenda
549,-
549,-
179,-
NBYTOK ZHRADN EMA
5 dielny, stl 90x90 cm, osemuholnk, 4x
|c|||a, ||adac|a, + ed|]
299-
499-
NBYTOK ZHRADNY AMADEUS
5 d|e|r], pc|]|a|ar+|||r|, || c 88 cr, 4/
||e|
DVOJKRESLO KARIN
pc|]|a|ar, pc|c|c.a|er c||||c. a,
/a.ac c|crar |crr p||e|c|cr,
pcdu|ar|, .u.r pc|||] ra cd||adar|e,
|c/re| |c/|cer|c 155/18O/8o cr
NBYTOK ZHRADN SOFIA
/ d|e|r], pc|]|a|ar + |c., || c ||cr
1oO/OO//2 cr, o/ ||e|c 5//58/88 cr,
pcdu|] /e|er a|e|c e|.er
NBYTOK ZHRADN LAURA
/ d|e|r], ||cp|c| ra.re d|e.c, |c/||adac || 154/2OO/OO
cr, .|a /5 cr, o/ |c|||a o1////1Oo cr, pc|c|c.a|er,
||adac|a, pc.|c|c. p|a.a |ea|c. c|ej, .||are o | pcdu|e|
79,
90
DVOJKRESLO SO STOLKOM TETE
||cp|c| ra.re d|e.c, |c/re| 8O/1oO/o8
cr, 2 ||e| pcjer c ||edc.r |c|cr a
pc||ccu, 2 | ed|
549,-
NBYTOK ZHRADN VERONIKA
/ d|e|r], pc|]|a|ar+|c., || 15O/OO//2 cr,
||e|c |c|c.a|er 58/48/8/ cr , .|c|r dc|a
|c|a d|e.cp|a|, jedrcduc| d||a, cdc|r .c|
pc.e|e|rc|rr .p|].cr
899,-
NBYTOK ZHRADN TAMARA
/ d|e|r], pc|]|a|ar, || dc|a d|e.cp|a|
2OO/1OO//4 cr, o / ||e|c oO/oO/OO cr, a||
p|e p|erc, jedrcduc| d||a, cdc|r .c|
pc.e|e|rc|rr .p|].cr
399,-
80k I8A0 80A
o d|e|r], ra|e||| ||cp|c| d|e.c A|AC|A, || ||adac
15O/OO cr, p|a|||c| ||adac|a |a.|ca p|e uc|c.ar|e, 4
| |c|||e| ||adacc|, r|r|r|re r|c|] ra u||adrer|e
LEHTKO SKLADACIE SUN
|c. + |e/|||, d|a 18O cr, ||a 5O cr,
||adac|e, .]|uer |e/|||a, |||r|c. ||u||],
p||ere| 22 rr
37,-
aremarket IILIA
Kamenn 4, 041 / 777 77 77
za@kinekus.sk
aremarket 80
Soblahovsk 3161, arel COOP Jednoty
032/640 12 95, tn@kinekus.sk
aremarket 80I0M880k
Bystrick cesta 2159
044 / 435 39 10, rk@kinekus.sk
aremarket 88AI8LAA PETRAlKA
Fedinova 14, 02 / 638 11 447
ba@kinekus.sk
kinekus F8II0IA, frauchisova predaja
horeu 11 (vedla JU8T PlAY}
pd@kinekus.sk, 0917 933 399
kinekus F000, frauchisova predaja
0kruu 174G/74, pri C8 8lovuaft
info.pu@kinekus.sk, 042/471 03 03 - 5
kinekus MA8I, frauchisova predaja
Jilemuickho ulica (o)val Billa}
veduci.mt@kinekus.sk, 0907 999 600
kinekus 0F0L0A, frauchisova predaja *
Odbojrov 4619, Tovrniky
info.to@kinekus.sk, 0907 108 182
erpac|a stao|ca
PhN k|hk0S
erpac|a stao|ca
PhN k|hk0S
www.kinekus.sk
Uveden ceny s koncov vrtane 20% DPH a s garantovan
,.. ..- . |.' . -... ,,. `!` '-.. .. .,,-..
'...,.' ..'...|- .., .. .'.|., .'|-
/ |'...- .',., ,-.,. -..,..-.
8|| sa |eto asom d|h atep| s|oeo do|, ako stvoreo
pre oddych vprjemoom prostred vdobrej spo|ooost|.
Posedeo|e v zhrade, oa terase a|ebo oa ba|koe patr
oepochyboe kob|beom dr0hom odpo|ok0 moohch
|0d, | 0 v rod|ooom kr0h0 a|ebo s pr|ate|m|, pr|
rzoych pr|e|tost|ach. k prjemom0 strveo|0 as0
patr okrem dobrej spo|ooost| aj komIorto posedeo|e.
'.'..', '., .,|. |.-|. ,...|, ...,- \ ...|.
,- ,.. '.-'. .,|. |'. ..||..- .. ., .
' .-.-' .,. ,.. ..,..' ,-.|. /'-' ..
.. . .,.-.- '.,|. .- ., .,..-, .,.' ..'..
.-. ,'|. ... .. .....- |,.'|. |-.'.. ..,'.
.,....- .,.' ..'.. |-\|''.' .. ' '.'...,- '- .......',
.. -. |-.'. ..- ,-..
Drevo
'-.. ,.,'.-,' ,|' .,|. |..-'. .-. '-..
,...' |-,', .,..,.,... ..,. \. ...- ,',...
.,|. .-. .,. . ...-|-, ,',.- '..'
,-|. ,- ,-.....'' ,-.. ,',.- .'.-.- \ ,..-
, '''c'J' ,|' -.. .,'.- .,'..- .-.-- |,,,
'., -| '. '.,. ..'.,- .-, |.' ....
,-.-. `. o |.'...- '.... -|. . ,
...'- ,..., |.- ,.'. |..|-,. .,-.'. .,-
,',-.,. ,.-.-.- '- -.. ,.'... ,- ..- .,.
c ..' ,. .-.'.''.., |.' '\' . . |,. '..'.
|.'... '.... . , ...'- ,..., -'--, |.,
Polyratan
\ '.-.- -...- . . ...|. ,.,.'- -|,
,.',|. .-. . .-'. ..|... ,'..-'. |.
.,..--'. |..--'. ,.',-|,'-. .,'-|--'. ..'. ....-,
.|...- ,.,...--, .,-. .-|. .,|, .
.-. ..- ,.|. '- ,-.....'- .... '.|.'
... ,'... --'.-'. ,.|. .,|. ,- .,
. .., .-., ..,..,.' ... .,|. ,.',|. ,-
.-,..',., -| /.-. ..' '. |.' ,.--. o`. 4
..- .,'.. |...- |.'.., \-, ,..- -...-
. ..., .-... ..' ,- .,. .,|. '. .-.
. -'-|. ..-'. .. |.-, '. |..' |.' .-..
!o\'\` . .,..-, ....-'. . .,'-|--'. .-',
|. ..'.. '--.. .... '., '. o |.'...-
...',. ,....
Plast
'.-,... .,..- '.-.. ,- , .,|. ,'|. .-.
.|..- .-. .|. ,..'.- |.', |.'.., .,-.-.-'
,- .-|. , .,...,. .|'.. '...- '-'| .,.' .-.|'
|... |-.,.' ..|.-.. '.,|. ,'|. ,- ....-, , ,-
..,. -... .-. ,.|-. .-.
',''- \- ,.'..'.- / -.- ,',--. ,.-.-..
-,|' .. .,|. ,.-|- . '.-.- , .'.- ,.|-.-
..- ..,', '..., '-.', ,..|..- ,.. '-.',
', '|, '.- '.,.., .'- ',, |'- . .-|.
-..,'.|-- ,|' ,',--. ...,.'. .. .-, '.-
|-- .. .'|- ''.|- . .,. |. .. . ,.. -'\.,|-
Prdte si vybrat !

132
t l d o mu a b y t u
Do 200 m
2

Elektrick kosaky nzka hmotnos
a z toho plynca skvel manipulcia
v terne. Oproti inm typom kosaiek
niie obstarvacie nklady a minimlne
nklady na drbu.
Do 500 m
2
Vkonnejie typy elektrickch kosa-
iek a Benznov tlaen idelne
stroje do ahieho ternu mench
rozmerov. Vhodou je, e uvate nie
je zvisl na prvode elektrickej energie.
V prpade, e je tern dos kopcovit
alebo inak komplikovan doporuu-
jeme samochodn kosaky, ktor maj
vlastn pohon a nie je potrebn ich
tlai.
Do 800 m
2
Benznov s pojazdom vkonn
motory a vlastn pohon uahuj prcu.
Najlepie modely s vybaven mno-
hmi funkciami pre o najkvalitnejie
a najpohodlnejie kosenie. Ide naprklad
o centrlne nastavenie vky kosenia,
vek koles uloen na gulikovch
loiskch pre ahk pohyb v terne,
varitor alebo viacrchlostn auto-
matick prevodovka, ktor umouj
zmenu rchlosti, vek zbern k pre
prcu bez astho preruovania, systm
4v1, ktor umouje zber, mulovanie,
zadn a bon odhod.
Do 1200 m
2
Benznov s pojazdom alebo Ridery
skvel ovldatenos, manvrovatenos
a pohodlie, vborn vhad na kosen
plochu. Oproti rotanm kosakm v-
ia rchlos prce, v zbern k, v
zber kosaky, vie pohodlie. Najlepie
stroje maj hydrostatick (automatick)
prevodovky.
Zhradn traktory rchle a kva-
litn kosenie z pohodlia sedadla.
Mon pripja prsluenstvo, vaka
Ako si sprvne vybra kosaku
poda vekosti pozemku
relax, exterir
zhrada
133
t l d o mu a b y t u
ktormu je mon traktor vyuva po
cel rok k rznym innostiam, ako nap-
rklad preprava materilu, odpratvanie
snehu, istenie trvnika a in Najlepie
modely maj vea funkci pre najkva-
litnejie a najpohodlnejie kosenie.
Ide naprklad o monosti: mulovanie,
tempomat, systm Easy Memo, ktor
si pamt nastavenie vky kosenia,
palubn pota, hydrostatick pre-
vodovka, elektromagnetick spnanie
kosaky, nastaviten sedadlo a mnoho
alieho.
Viac ne 1200 m
2
Zhradn traktory
Ku vetkm uvedenm kategrim
plch s vhodn konkrtne typy robo-
tickch kosaiek. Ich najvou vhodou
je samostatnos. Majitelia sa o ni
nestaraj, kosen plochu vymedzuje
vodiaci kbel, ktor sa poklad pod
povrch trvnej plochy. Intalcia kbla
prebieha pomocou pecilneho pokld-
kovho stroja, ktor nijako nepoko-
dzuje trvnik.
Zsadnm kritriom pri vbere robo-
tickej kosaky s noe a typ batrie,
ktor kosaku poha. Najlepm rie-
enm s stroje s ltiovmi batriami,
ktor umouj dobu prce a 3 hod.,
priom doba nabjania me trva len
cca 1,5 hod. U ostatnch akumulto-
rov je doba kosenia podstatne kratia
a nabjania naopak dlhia.
S batriou svis aj acie strojen-
stvo. Ltiov akumultory zvldnu dra
vysok otky, m mu by na kose-
nie pouit tandardn noe z masvnej
ocele. Tie maj dlh ivotnos a nie
je potrebn ich po sezne, i dokonca
v jej priebehu meni.
Samozrejmosou by mal by daov
senzor, ktor v prpade, e zane pra,
zastav n a nasmeruje kosaku do
dokovacej stanice, odkia vyjde, a ke
d ustane. V tandardnej vbave by
alej nemala chba naprklad regulcia
otok noa, ktor etr kapacitu aku-
multora alebo monos zakdovania.
PORADA
Poda
oho
vybera
kosaku
odpoved
Tom
Boukal,
produktov manar
Mountfield
Ako postupova pri vbere
kosaky?
V prvom rade by sme si mali
ujasni, na ak ely kosaku potre-
bujem a na akom pozemku s ou
budem pracova. Ak som laik a mm
oprvnen obavu, e by som tieto
okolnosti nevyhodnotil celkom
sprvne, mal by som sa obrti na
predajcu. s by som mal ale vdy
len za preverenm predajcom, ktor
sa mi bude snai skutone pomc,
a nie iba zneui pre vlastn zisk.
Poda oho takho predajcu
spoznm?
Naprklad poda sksenost vaich
znmych, velio sa d zisti z mdi,
z internetu. lohu hraj nadtan-
dardn zrun lehoty, sluby, rka
sortimentu, servisn zzemie alebo
tie doba psobenia na naom trhu.
Povedzme, e predajcu mm
u vybranho. A e mm
tie vybran typ stroja
benznov rotan kosaku.
oby tejto klasike nemalo
chba?
Ak hovorme o benznovch kosa-
kch, vhodou je, ak s vybaven
varitorom alebo viacrchlostnou
automatickou prevodovkou, ktor
umouje zmenu rchlosti jazdy
a vkonn motor. Vyie spome-
nut prvky vbavy umonia prcu aj
v lenitom, svahovitom alebo inak
komplikovanom terne. Prcu vrazne
uah tie centrlne nastavenie vky
kosenia alebo objemn k (a 80 l),
vaka ktormu je mon kosi bez
astho zastavovania a vysypvania
trvy. Vek koles uloen na guli-
kovch loiskch umouj suvernny
pohyb na akomkovek povrchu.
Najvyspelejie modely disponuj sys-
tmom 4v1 tzn. zvldnu zber, mulo-
vanie a zadn aj bon odhod trvy.
w
w
w
.m
ou
n
t eld
.sk
R0B0Lhh0

8OOO
Ferleklny lravnik be/ namahy
JE0h00bCh 0vLA0AhE hEZAvSLA hA F0CAS
hAvRAT 00M0v
STLACEhM TLAC0LA
00K0hALY STRh TRAvhKA
WWW.aIko.sk
MADE IN
AUSTRIA
kLk hIhLIhL
kMFkkTh k FhLh kk hIkY FLTM
|u1I |IJI |uI|| A|| |||||| pu|u|I |u
|u|| I pu|uJ|| p|| |u|| I|u |||J] p|J|].
1J|||I |u|||u||I ||I 1]|||I|u| p|u
J|| 1Ju|u lMaxkIroW TarhnoIogyl
1]u|] 1]|IJu1I| |I|I| uuu| 1]|IJu1I
|| pu|u|| ||I1] pu |u||u u||I|| I p||||
||||u |uI |u uJ IJ|| I|| 1JI|I
uu u|u 1]u| |IpI||u ||||u |uI |I
I/|u I 1]p|IJu1I |I| | || I|u.
V]u|I |u|||u||I |u|I|u |u||I |I1]
uuu| 1]|u|| ||I1|||I |I|| I pu u||I|.
|u1I |u|||u||I ||||u |uI I||] I1
|| I 1]||I|| lLasy 6IIrk 8oxl I 1|]
u|1u|u uuu| |I1] ||u |]|| I pu|uJ|
| 1]p|IJ|||. E|u|u||] |1I|u1I|I |u|u1I
lLasy rIva 6orkpIIl |I||| I||]|u1I|]
| u1|IJI|| p|1|I| I|u |Ip|. |u|I|I u|Iu|,
||||u|I||, u1|IJI|| |]||u|| pu|IJu I |.
uuu| u|| ||J|1|JuI|||u |I|I1||I puJI
|||| 1]|] I| pu|uJ|| ||IJu1I|| | ||||
|uI|] 1JI|I |I||||u pu|I1||u |uI|]
1 |u|| pu|u| lpsIandIngIunrIIonl.
P||pu||| |]||u|| pu|u|u |u|| | |]||u||
|J, pu|uJ|| |||I|| |I|I1|| 1]|] |u
||I, 1| |u|I 1]|||I|uuu ||I||uu u|u|
1 u|||u1]| |u||I|, |u||| u|u1I||I
| |u||u 1]|IJu1I||I I||u p|J|] J||I|
p| |J|uJu|] ||I|pu|| u JI|| ||||,
||u| |IJI A|| |||||| pu|u|I.
A| | |uu p|||I|I |IJIu1] J|I||, 5 |u
|u1 I|u|] I J|||| p|Iu1I|| 1 |I|u|u
I1uJ 1|I I|u 45 |u|uu ||IJ||uu u|u
|u||I|u1I, |u|| ||I1] |] uI|||]
I|||u.
MADE IN
AUSTRIA
composter vacker
piper BOX palisdy
pltiky
traway
clonex DIVY
www.kupzahradu.sk
Piper BOX je zhradn koht, ktor sa
zabudovva do zeme. M zelen poklop,
ktor neru prirodzen vzhad zhrady.
Vaka svojej vhe sa vemi ahko s poklo-
pom manipuluje. Vekou vhodou je, e je
poklop bezdrbov, pretoe je vyroben
zprefarbenho plastu. Piper je box, ktor
vo svojich trobch obsahuje zhradn
hadicu o dke 12m, ukonen otonou
rozstrekovacou hlavicou.
Traway je zatrvovacia bezdrbov plastov tvrnica
soirokou oblasou pouitia a prjemnm neruiacim
vzhadom. Pouva sa na zhradch, parkoviskch, cestch
anavetkch plochch, kde chcete ma zele a monos
tto plochu plne apravidelne zaaova.
Praktick, dizajnovo vemi vydaren pomocnk
pre urchlenie tvorby prrodnho zhradnho
bio kompostu. Do composteru dvame vetok
biologick odpad z domova i zo zhrady, ovo-
cie, pokosen trvu, lstie, menie vetvy, at.
Jedinen kontrukcia composteru urchuje
proces tlenia a premeny odpadu na kompost.
Vnaej ponuke njdete 3 rzne vekosti com-
posteru.
FASTRADE SK, s. r. o.
Radlinskho17
05201SpiskNovVes
tel.: +421 53 42 97 752-3
fax: +421 53 42 97754
gsm: +421 902 916 682
e-mail: info@fastrade.sk
www.fastrade.sk
POBOKABRATISLAVA:
Tuhovsk1
83107Bratislava
tel.: +421244452850 +53
fax: +421244452855
Pltiky ahko, jednoducho a esteticky oddelia
naprklad zhony od ostatnch plch a zaistia
tak prirodzen bariru naprklad pre domcich
milikov. Ponkame niekoko variantov plti-
kov (plastov, elezn), ktorch prednosou je
jednoduch intalcia.
Palisdy sa pouvaj pri rie-
en schodovch rozdielov
a tie sa mu poui ako
obrubnk. Vnaej ponuke
njdete jednodielne, dvoj-
dielne, trojdielne i pdielne
palisdy alebo palisdy
spojazdovou plochou pre
kosaku.
Clonex Divy je imitcia ivho plotu. Vna-
ej ponuke njdete imitciu ivho plotu
zihlinatch stromov (tis, tuja) a listnatch
stromov (bretan).
Je zhradn prepravn box
na odpad, ako je lstie, trvy,
at. M samostatne stojacu
kontrukciu a po pouit je
vemi skladn anezaberie
takmer iadne miesto.
Prevdzame komplexn
stolrsku vrobu
AKCIA
350,00
AKCIA
350,00
relax
interview
138
t l d o mu a b y t u
So skupinou LOJZO
som sa osobne stretol
voktbri 2012,
pokoncerte v katieli
na Moovskom jarmoku.
Pn riadite katiea
Patrick Bagoa ns
ochotne previedol po
priestoroch, ktor
aktulne mal vyzdoben
pre svadobn akciu.
Sotzkami som sa
obrtil na vedceho
skupiny Ing. Toma
Fabora.
LOJZO nestarnca kapela
139
t l d o mu a b y t u
139
t l d o mu a b y t u
Kochanskho. A druh huslista a ja
s ozembuchom sme zaali spolu muzi-
crova na VDS v iline. Viac-menej
pre kamartov na oslavch. Chalani
okolo Maroa mali u aj vlastn pes-
niky, take sa prihlsili na nejak
amatrsku sa a tam sa ich sptali,
o zahraj. A oni, e pesniku LOJZO.
A, samozrejme, potrebovali aj nzov
kapely, a kee tam prili bez mena, tak
povedali prv, o im napadlo LOJZO.
Poda nzvu pesniky. Keby spievali
o Pitovi, tak by sme sa asi volali Pita.
A potom, neskr, ke sa ns udia
ptali, o to znamen sme vymysleli:
udov orchester jednoduchej zbavy
obyvatestva.
Sasn lenovia skupiny?
Tom Fabor ozembuch, kon-
ferans, Frantiek Mikulk spev,
kontrabas, Jozef Ciller spev, husle,
Jozef talmaek spev, gitara, Marin
Veselsk spev, akorden, fujara,
palky, Tibor ech spev, gitara,
Miroslav Lukik saxafn, klarinet.
Prezentujete rzny druh nru
vtle tango, polka i valk je
vm to najbliie?
LOJZO chcel hra jednoduch, nen-
ron hudbu, zachytvajcu typick
bratislavsk atmosfru. Skupina hadala
inpirciu v hudobnej tradcii z obdobia
na prelome 19. a 20. storoia, v tzv.
dlabovom folku, ak vtedy hrali jar-
mon kapely. K jednoduchm rytmom,
ako je tango, polka, valk, skupina
postupne pridvala aj modernejie
rytmy a formy.
Neodmysliten imid ostalo pre
vs typick domce obleenie?
U ma na chate sme toti nali star
teplky z vojny, dali sme si urobi trik
a nasadili star baretky. Existuje nieo
pohodlnejie a pohodovejie? To nm
zostalo a mme za sebou u niekoko
garnitr. Teraz si u nechvame teplky
i na mieru. Keby sme tam nali fraky,
mono hrvame vo frakoch. Cel ivot
je nhoda.
Na Moovskom jarmoku ste sa
predstavili aj v novom ate vojen-
skom prezleen. Prezentovali ste tro-
chu in druh zbavy a viacer potvrdili
vo vaom vystpen ete aj fyzick
kondiku
To nie je nov obleenie. Teplky
zostan navdy a nik nm ich nezo-
berie. Kad vek kapela m svojho
hosa, alebo predskokana. Nm sa
zdalo komplikovan zha vdy nie-
Marin Kochansk bol symbolom
skupiny, prinal smevn prbehy
vtextoch piesn. Ako ste ho vnmali?
Maro bol generlny textr a hlavn
skladate kapely. Ako tak sa stal aj
prirodzenm ldrom a ahom. Jeho
npady boli tak uleten, e niektorm
sme ani my neverili, e by mohli zauja
(napr. balet v naom podan,)
Skupina bola zaloen 28.9.1982.
Vroku2002zomrel jeden zo zakla-
dajcich lenov skupiny Jn Brz.
A v roku2006,po boji so zker-
nou chorobou, zomrel lder sku-
pinyMarin Kochansk. K skupine sa
v roku2007pripojil Marin Veselsk
a skupina LOJZO koncertuje naalej.
Koncom roku2007odchdza z kapely
Miroslav Lukik a po23rokoch sa
vracia Tibor ech. Bolo treba hada
nhradu a znovu sa pripomen, e
kapela alej ije?
Ke Maro zomrel, mali sme naozaj
pocit, e vetko skonilo. Nieeby sme
si mysleli, e sme nesmrten a neme
sa nm ni sta, ale prilo to prli
zavasu a strane ns to zasiahlo.
Aj preto sme si povedali, e konme,
e dvadsap rokov bolo krsnych,
ale u sa ned s alej. Nakoniec to
vak s tm koncom vbec nebolo tak
jednoduch. Vetkm nm to chbalo,
nevedeli sme o s asom. In chodia
na ryby, na zhradky, na try, my sme
ni z toho vak v ivote nerobili. Cez
vkendy sme po byte chodili doslova
ako tigre v klietke. Vlastn eny ns
vyhali z domu. Navye strane vea
ud ns zaalo prehovra, aby sme
pokraovali. Pamtm si ako do ma asi
pol hodinu hustil pn profesor Nos,
e to nesmieme zabali. A tak sme to
teda sksili.
Skupina LOJZO v skratke, o sa
vlastne skrva pod tmto slovkom?
plne na zaiatku boli dve tudent-
sk partie. Jedna na Vysokej kole
ekonomickej v Bratislave okolo Maroa
140
t l d o mu a b y t u
140
t l d o mu a b y t u
koho a tak sme u zaiatkom 90-tych
rokov rozhodli, e si hosa budeme
robi sami (najprv to boli muoretky,
potom balet a teraz LOJZOVOVCI).
Ono sa to nezd, ale kondika mus by.
Ja som sa raz zvil, pred a po koncerte.
Rozdiel bol 2 kil.
Spoiatku skupina vystupovala
hlavne na eskch festivaloch ako
bola Porta, i Zlat olomouck syre-
ek, ako hodnotte sptne tieto vyst-
penia?
Po necelom roku sme boli na festi-
vale Zapren cesty v Banskej Bystrici,
vazi ktorho mali ako hostia zska
monos vystpi na slvnej eskej
Porte. My sme vak skonili a druh.
No Ivo Jahelka, znmy esk pesnikr,
ktor bol vtedy v porote, si presadil, e
ke m niekto s do Plzne, tak nech je
to nieo in ako ponka alch dvesto
kapiel, ktor tam s rok, o rok. Tm
myslel ns. A to bol pre ns zlom. Mali
sme tak spech, e sme zaali do
iech chodi doslova kad druh t-
de, ale na Slovensku ns stle nikto
nepoznal.
Bolo to asn. Ale asi aj preto, e
sme boli aj relatvne mlad. Mono
preto ns troku mrz rozdelenie
eskoslovenska, lebo teraz chodme do
iech vemi mlo.
Prichdzaj spechy, nahrvky
so skupinou Eln, znmy hit e mi
je to. Toto obdobie sa spja so
zvenm povedomia u irej verej-
nosti, vznikli rockovejie aj popov
skladby ako s Povolme skrutku, i
Centrlna pas. Ako na to reagovala
skupina?
Urite tieto pesniky pomohli
k popularite. Dostali sme sa do mdi,
ale treba si uvedomi, e sme hrvali
vtedy rone okolo 130 koncertov
(popri zamestnan). My sme e mi
je to zaali hrva na koncertoch,
ale divci to nebrali. Stle akali
od ns len srandu. V roku 1985, na
Festivale mldee v Moskve sa Joovi
Rovi tak zapila, e navrhol aby
sme ju spolone nahrali v rockovej
podobe. A skladba dostala in nboj
a bola skladbou roka. V roku 1987 sa
skupina umiestnila v eskosloven-
skej ankete Zlat slvik na 22. mieste
(na 6. mieste zo slovenskch
kapiel), v roku 1998 sa v sloven-
skom Slvikovi umiestnila medzi skupi-
nami na 4. mieste. My sme sa pohybo-
vali v desiatke slovenskch kapiel. Ale
aj tak za najv spech povaujeme,
e stle na ns chodia udia. Skupina
LOJZO m odohranch skoro 3 000
koncertov a predala viac ako 300 000
hudobnch nosiov.
Ke e sme asopis o bvan, dm
Vm zo pr otzok aj z tejto oblasti.
Ako si predstavujete idelny dom, i
radej byt?
Ja som typicky mestsk lovek
a nikdy som nebval v rodinnom dome.
Take v starom dome v centre mesta,
vysok stropy, vek izby. Alebo, kee
relax
interview
141
t l d o mu a b y t u
mm rd staroitnosti tak v nejakom
katieliku. Ale bvam v petralskom
panelku a bvam tam rd (smiech).
Ktor farbu uprednostujete a pre
Vs je aj ukudujca?
Mal som rzne farebn obdobia, ale
zle aj na om. V obleen mm rd
iernu a modr, v byte lt, oranov.
Ukudujca je urite zelen, ako s
rastliny, ktor mm vemi rd.
Ak mte postoj, respektve relne
vyuvate vdobytky domceho
relaxu sauna, tnes, bazn, vrivka?
Domci relax nemm, ani nevyu-
vam, ak nepotam sprchu. Sauna mi
nerob dobre a obas si dm vrivku.
Kee som spoloensk tvor, pre ma
je najv relax posedenie s priatemi
pri vnku.
o pre Vs znamen kuchya, rd
varte, resp. o najradej? Potrpte
si na elektrospotrebie, resp. ktor
znich pouvate najastejie a preo?
Uprednostujem vetky vdobytky
modernej kuchyne aj so spotrebimi,
i ke ma niekedy otravuje ich istenie.
V kuchyni mm vetko, o m by. Teda
aj vstavan kvovar a vinotku. Nie som
dobr kuchr, ale v poslednom obdob
sa snam a niekedy sa to d aj jes...
V mojom ivote sa po mojom boku
pohybovali eny, ktor vedeli vemi
dobre vari. A ja som na opltku vedel
dobre jes. Take vari som moc nepo-
treboval.
Mte, alebo plnujete ma zhradu?
Oslovuje Vs prca na zhradnom
dizajne, alebo skr vnmate zhradu
ako miesto na prjemn grilovanie
spriatemi?
Nemm teraz zhradku, i ke boli
obdobia, ke som hospodril. Ak nie je
pri rodinnom dome, chce to vea asu.
V ase polievania a zberu rody lovek
neme cestova, ani s na dovolenku.
Take moja zhradka je na trhovisku.
I ke v budcnosti, v snahe zdravo prei a ma vlastn plody, bude asi nevyhnut-
nos ju ma.
Srdene pozdravujem v mene skupiny LOJZO itateov asopisu tl domu abytu
a elm prjemn leto.
Tom Fabor
Cyril Bahurinsk
Foto: Ctibor Bachrat, Tom Fabor
IMPRESUM
RONK 17.
jn 2013
Dom od A po Z
Vydavate
Nrodn 18, 010 01 ilina
Riadite projektu
Ing. Jozef Maruin e-mail: marusin@kj.sk
Redakcia
Daniela Slotov e-mail: styl@kj.sk
Mgr. Richard Mokr Ing. arch. Jana Fitzov
PhDr. Doc. Ing. Pavol Barnay
Na sle spolupracovali
Cyril Bahurinsk Kamila Balcov
Katarna Dudkov Martina Kovalkov
Ing. arch. Anna Palov
Veronika Pecov Mgr. Gabriela Rakov
Mgr. Martina Rychetsk Miroslav lechta
Alexandra vantnerov Tereza Zelenkov
Jazykov korektra
Bc. Daniela Urcov
Reklama ainzercia
KONTAKT/JUVEN, s. r. o.
Nrodn 18 010 01 ilina
tel.: 041/562 66 84 fax: 041/562 38 51
e-mail: styl@kj.sk
Vedci inzercie: 0901/705 313
Bratislava: 0902/818 088
Nitra: 0907/818 078
ilina: 0907/877 828
Sadzba, retu, scan
Brick 103, 010 01 ilina
tel.: 041/723 44 37, fax: 041/700 15 23
e-mail: reklamnyservis@reklamnyservis.sk
www.reklamnyservis.sk
Tla
GEORG
Bajzova 11, 010 01 ilina
Roziruje
Mediaprint Kapa, erpacie stanice PHM
a loklni distribtori
Adresa pre zasielanie korepondencie
Redakcia TYL KONTAKT/JUVEN, s. r. o.
Nrodn 18, 010 01 ilina
IO: 31 635 504
. 3/2013, vychdza 5 x rone
www.kj.sk
ISSN 13358901
Registran slo EV 3341/09
Jednotliv lnky vyjadruj nzory autorov a nemusia by vdy toton
so stanoviskom vydavatestva a redakcie. Redakcia nezodpoved
za obsah inzercie. Ne vy ia da n rukopisy a obrazov materil nevraciame.
Ko prova nie, znovupublikovanie alebo rozirovanie ktorejkovek as ti
asopisu sa povouje v hrad ne s psomnm shlasom vydavatea.
foto na oblke: EGAL
ELMITA, s.r.o. | Sabinovsk 60 | 080 01 Preov
www.elmita.sk | svietidla@elmita.sk
Exkluzvne svietidl
panielskych znaiek
ACB, GUMARCRIS, FALADESA
a grckych svietidiel VIOKEF.
svietidl
h znaiek
ARCRIS, FALADESA
Svi eti dl
ELMITA
Konene nieo
vnimon!
stavby realizcia interir TZB relax
S
L
U

B
Y
/
R
E
L
A
X
T
Z
B
I
N
T
E
R
I

R
S
T
A
V
B
Y


R
E
A
L
I
Z

C
I
A

Sadrokartnov, omietkov, zatepovacie systmy


Liate potery, dutinov podlahy
Stavebn chmia
Sadrov omietky
Nzov firmy: KNAUF Bratislava, s. r. o.
Apollo Businesscenter, Blok A1
Adresa: Prievozsk 2/A
821 09 Bratislava
Tel.: 02/58 24 08 11
Fax: 02/53 63 10 75
E-mail: info@knauf.sk
Internet: www.knauf.sk
Hydroizolcie
Nzov rmy: SCHOMBURG
SLOVENSKO, s. r. o.
Adresa: Rybnin 38/F
831 06 Bratislava
Tel.: 02/32 40 05 02
Fax: 02/32 40 05 01
E-mail: schomburg@schomburg.sk
Internet: www.schomburg.sk
www.schomburg-ics.sk
www.asko.sk
BRATISLAVA TRENN
NITRA POPRAD KOICE
PRIEVIDZA
OBVACIE IZBY wSEDACIE SPRAVY wDETSK IZBY
MATRACOV TDIO wKUCHYNE wSPLNE wJEDLNE
PC STOLY, STOLIKY wZHRADN NBYTOK
Vroba apredaj kozubovch pec,
kozubovch pec svmennkom, kozubovch vloiek
astavebnc
Vroba a predaj peletovch kachl
Nzov rmy: HAAS+SOHN RUKOV,
s. r. o.
Adresa: SNP 474
408 01 Rumburk
Tel.: +420/412 332 353
Fax: +420/412 332 345
E-mail: odbyt@haassohn.com
Internet: www.haassohn-rukov.cz
Detsk rastci nbytok
Kancelrske stoliky
Stoliky do zdravotnctva
Nzov rmy: MAYER CZ, spol. sr.o.
Adresa: Bohuslava Martin 1885/2
741 01 Nov Jin
E-mail: info@mayer.cz
Internet: www.mayer.cz
www.detskastolicka.sk
Bajzova 11, 010 01 ilina
Tel.: 041 763 12 67, 700 36 90, 700 36 91
Fax: 041 763 26 77
Mob.: 0905 427 402
e-mail: kniharstvogeorg@kniharstvogeorg.sk
www.kniharstvogeorg.sk
predtlaov prprava CTP do formtu B1
tla do formtu B1
plnofarebn asopisy
leporel, brory, prospekty, kalendre
slovnky, zloenky, hospod. tlaoviny
mkk a tuh vzby V1 V9
exkluzvna vzba, run itie
vario pirla
vysekvanie, dierovanie, znanie
lakovanie, laminovanie
Najvia komern univerzlna poisova na Slovensku
Nzov rmy: Allianz Slovensk
poisova, a. s.
Adresa: Dostojevskho rad 4
815 74 Bratislava
Infolinka: 0800 122 222
E-mail: allianzsp@allianzsp.sk
Internet: www.allianzsp.sk
Priemyseln brny
Automatick brny
Zvory
Motory vonkajch brn
Kovovroba
Nzov rmy: PEMAT SLOVAKIA, s. r. o.
Adresa: Sedmikrskova 2353/30
Prevdzka: Hlohovsk cesta 415, Nemice
955 01 Topoany
Tel.: 038/532 21 03
Fax: 038/532 21 05
Mobil: 0918/941 882, 0918/668 932
E-mail: pematbrany@pematbrany.sk
Internet: www.pematbrany.sk
Svietidl, ktor poznaj vade
www.fulgur.cz
Fulgur, spol. s r. o., Svitavsk 39, Brno 614 00
INTERIROV
A EXTERIROV
SVIETIDL
SENZOROV
SVIETIDL
PRIEMYSLOV
A NDZOV
OSVETLENIE
SVETELN
ZDROJE
A LED SVIETIDL

You might also like