ACTA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS PREOVIENSIS Filozock zbornk 28 (AFPh UP 185/267) 2007

REFORMULCIE ANTROPOLOGICKEJ OTZKY V SASNEJ FILOZOFII

Filozock fakulta v Preove Preovsk univerzita Preov 2007

Editori:

Prof. PhDr. Oga Siskov, CSc. Doc. PhDr. Marin Cehelnk, PhD. PhDr. Daniela Navrtilov, CSc. Prof. PhDr. Oga Siskov, CSc. Prof. PhDr. Frantiek Mihina, CSc. Prof. PhDr. Rudolf Dupkala, CSc. Prof. PhDr. Vasil Gluchman, CSc. Doc. PhDr. Viera Bilasov, CSc. Doc. PhDr. ubomr Bels, CSc. Mgr. tefan Kostelnk

Vedeck redaktor: Redakn rada:

Vkonn redaktor: Recenzenti:

Prof. PhDr. Vasil Gluchman, CSc. Doc. PhDr. Teodor Hudeek, CSc.

Filozock fakulta Preovskej univerzity, 2007 ISBN 978-80-8068-649-9 EAN 9788080686499

K FOUCAULTOVEJ GENEALGII ETIKY Vladislav SUVK

Foucaultovo neskor dielo by sme mohli oznai podobne ako vinu jeho prc za histriu.1 Presnejie za genealgiu etiky. Obidva vrazy histria aj etika nadobdaj u Foucaulta pecick vznamy, a to nielen vo vzahu ku konvennm pojmom histrie a etiky, ale aj vo vzahu k jeho predolm prcam. Genealgia etiky sa oproti predchdzajcim histrim netka iba tradinho chpania konkrtnej oblasti histrie (antickej etiky ako starosti o seba), ktor Foucault ako obvykle podrobuje kritickej diagnostike, ale vzahuje sa priamo k Foucaultovi ako mysliteovi, i lepie povedan ako loveku, ktor si vedome vytvra skrz vlastn prcu vzah k sebe sammu.2 Genealgia etiky sa pre neho stva skkou seba samho.3 Viacer rozhovory, ktor poskytol na koncu ivota, naznauj, e prve v tejto podobe sa zavruje jeho psanie histri. Ako tomu mme rozumie? Nutnos hada nov histrie vyplva z post-nietzscheovskej sksenosti, e predstava totalizujcej histrie u dvno nezodpoved charakteru naich diskurzov postoj k naim ivotom si vytvrame bez ohadu na historicky sprostredkovan Zmysel. Nov historick rozprvania sa preto odvjaj od otzky, ako dolo k tomu, e histrie boli vyrozprvan prve tak, ako ich poznme vo vldnucich diskurzoch a smeruj k otzkam, ako inak by sme ich mohli vyrozprva a o by to znamenalo pre nae postoje k svetu a k sebe samm. Posun v chpan histrie koreponduje s cieom, ktor si Foucault
Foucault psobil v poslednch rokoch svojho ivota na Collge de France ako profesor histrie systmov myslenia. Aj ke Foucault nazval sm seba radej uiteom ne historikom, nepopieral, e predmetom jeho prce je histria myslenia; por. Foucault, 2000, s. 179-180: Mojou domnou s dejiny myslenia. lovek je mysliaca bytos. Spsob jeho myslenia je zviazan so spolonosou, politikou, ekonomikou a dejinami, ale aj s vemi veobecnmi kategriami a formlnymi truktrami. Myslenie je vak osi in ako socilne vzahy. Veobecn kategrie logiky nie s adekvtnym prostriedkom na analzu spsobu, akm udia myslia. Medzi socilnymi dejinami a formlnymi analzami myslenia je cesta, chodnk mono vemi zky ktorm kra historik myslenia. 2 Kad z mojich prc je asou mojej biograe. Foucault, 2000, s. 181. 3 Pozri Veyne, 1993, s. 79; por. Eribon, 2002, s. 334335.
1

191

Vladislav Suvk

neustle pripomna: sta sa niekm inm.4 Myslie inak znamen hada nielen alternatvne histrie, ale zrove si by vedom monost inho myslenia, ktor otvra pole vzahu k sebe sammu. V zmysle tejto metafory by sme mohli pristpi k Foucaultovmu psaniu histri ako k histrii prtomnosti. Zd sa, e tento charakter histrie sa naplno prejav v poslednom obdob jeho prce.5 o znamen histria prtomnosti. Vo vzahu k tradinej historiograi znamen niekoko vec: Predovetkm historik u neme by nezaujatm pozorovateom Diania, Bom Okom, ktor odkrva skryt Zmysel Dejn (histria postrda zmysel, resp. m ich mnoho, i dokonca nekonene vea). Historik u nie je ani osvietenm vedcom, ktor metodicky triedi a hodnot historick skutonosti (histria nem metdu). Historikovi ostva prli mlo priestoru na vyjadrenie vlastnej innosti zana sa podoba starm rozprvaom prbehov, ktor sa primrne neodvjaj od historickch udalost alebo faktov, od ktorch si historik zskava pomyseln odstup, ale priamo od nositeov jednotlivch prbehov, voi ktorm a prve voi nim nadobdaj historick rozprvania urit zmysel. To vak neznamen, e histria sa netka prtomnosti e sa vytratila z naich ivotov. Prve naopak.6 Poksme sa porozumie tejto situcii na prklade genealgie etiky, t. j. na prklade charakteru historickej prce neskorho Foucaulta. * * * Foucault vytvoril pre svoje historick skmania niekoko postupov,
Pripomeme dve vyjadrenia z rznych obdob Foucaultovej tvorby: Urit nejsem jedin, kdo pe, aby ztratil tv. Neptejte se, kdo jsem, a nechtjte po mn, abych zstval stejn: to je morlka oban; nut ns mt v podku doklady. A nm ale pi psan ponech nae svobody. (Foucault, 2002, s. 31). Nsledujc studie, stejn jako m studie pedel, jsou studiemi historickmi, pokud jde o oblast, kterou se zabvaj, a o texty, o n se opraj; nejsou vak pracemi historika. To znamen, e neshrnuj ani nesyntetizuj prci, kterou by bvali provedli jin; jestlie se na n podvme z hlediska jejich pragmatiky, jsou zpisem cvien, kter bylo dlouh, tpav a muselo asto zanat znovu a opravovat sebe sama. Bylo to cvien losock: lo v nm o zjitn, do jak mry me prce, spovajc v mylen svch vlastnch djin, osvobodit mylen od skrytch pedpoklad a umonit mu myslet jinak (Foucault, 2003, s. 17). 5 Slovami Gillesa Deleuza: histria je tm, o ns oddeuje od ns samch a m musme prenikn a prekroi to, aby sme mohli myslie seba samch (Deleuze, 1998, s. 108). 6 Cel tto krsa dvnych ias je skr vsledkom ne prameom nostalgie. Vemi dobre viem, e je to n vytvor. Je vak dobr pociova tento druh nostalgie takisto, ako je dobr ma pozitvny vzah k vlastnmu detstvu, ak mte deti. Je dobr pociova nostalgiu k istm obdobiam, no pod podmienkou, e takto udriavate uven a pozitvny vzah k svojej prtomnosti. Ak sa vak nostalgia stva prinou vaej agresvnosti a nechpavosti k prtomnosti, treba sa jej zbavi. Foucault, 2000, s. 182.
4

192

K Foucaultovej genealgii etiky

ktor by sme mohli oznai slovom stratgie. Poznme ich pod menami archeolgia, genealgia, problematizcia. Prv dva postupy s pomerne znme a vzahuj sa k analzam vedenia a moci. Tretia stratgia sa spja s poslednm obdobm jeho ivota, presnejie so skmaniu oblasti subjektivci. Z formlneho hadiska je zaujmav, e problematizcie sa oproti archeolgim a genealgim vemi mlo podobaj histrim v tradinom poat. Kovm textom pre pochopenie teoretickho posunu smerom k problematizcim ako spsobu historickho skmania je rozsiahly vod k 2. zv. Dejn sexuality, ktor vysvetuje dvody zmeny celho projektu genealgie sexuality: Foucaultove Dejiny sexuality maj sledova poda 2. zv., ako sa v modernch zpadnch spolonostiach ustanovila sksenos, v ktorej sa jedinci museli spozna ako subjekty sexuality7 (Foucault, 2003, s. 10). Svoj pvodn zmer v 1. zv. formuloval inak: Dejiny sexuality mali by genealogickm skmanm modernej sexuality (archeolgiou psychoanalzy). Foucault chcel tudova vedenie o sexualite a spsoby, akmi je prepojen s mocenskmi truktrami. Aj ke zmerom jeho histrie bola skr analytika moci, ne teria moci, stle sa pohyboval v priestore vedenia-moci, o viedlo jeho skmania do slepej uliky.8 O osem rokov neskr v vode k 2. zv. Foucault zdrazuje, e mu ilo o projekt dejn sexuality ako sksenosti. A vzpt vysvetuje, e pod sksenosou mme rozumie vzah, ktor sa vytvra v danej kultre medzi odbormi vedenia, typmi normativity a formami subjektivity (Foucault, 2003, s. 10). 1. zv. Dejn sexuality vychdzal zo spochybnenia mylienkovej predstavy, poda ktorej je sexualita nieo nemenn (psychoanalza). Foucault postavil proti represvnej hypotze (vyrastajcej z tejto predstavy) nov hypotzu, aby mohol tudova sexualitu ako jedinen dejinn sksenos.
Foucault nechcel analyzova vedeck, losock alebo in idey, prostrednctvom ktorch si udia znzorovali sexulne sprvanie (Foucault, 2003, s. 9). Sexualitu vzahuje predovetkm k oblasti vedenia-moci. 8 Por. Deleuzov vklad (Deleuze, 1996, s. 136): Foucault sa nedostval do akost vaka svojmu poatiu moci, ale samotn moc spsoby, ako o nej premame a uchopujeme ju vedie nae mylienky a nae ivoty do slepch uliiek. Foucault si uvedomil, e k osi vedenia a k osi moci mus pribra aliu os, ktor sa ukazuje a z tohto odstupu a nedovouje, aby sa prv dve ocitli v slepej ulike. Tto tretiu dimenziu tvor sfra subjektivci, t. j. spsobov, akmi lovek sm seba men na subjekt. Vzah k sebe sammu sa ned redukova na vzahy moci a vedenia mus sa preto do nich vmiesi. To vak znamenalo odznova premyslie cel projekt Dejn sexuality.
7

193

Vladislav Suvk

V vode k 2. zv. pe, e sa chyst analyzova vzjomn vzahy troch os, ktor sexualitu ustanovuj: utvranie rznych veden, ktor sa k nej vzahuj, systmy moci, ktor predpisuj pravidl jej vkonu, a podb, v ktorch sa jedinci mu pozna ako subjekty tejto sexuality (Foucault, 2003, s. 10-11). Prv dve osi (vedenie, moc) boli predmetom jeho predolch historickch skman: archeolgia sa zameriavala na diskurzvne praktiky, genealgia skmala skr nediskurzvne praktiky. Pouit stratgie umonili Foucaultovi vyhn sa niektorm interpretanm schmam na jednej strane sa vyhol chpaniu moci ako nadvldy, na druhej strane nevyhlsil moc za ry prelud (Foucault, 2003, s. 11). Ale skmanie tretej osi tdium postupov, ktor jednotlivcov privdzaj k tomu, aby sa spoznali ako sexulne subjekty spsobovalo Foucaultovi urit problmy. Preto dospel k zveru, e mus preformulova pvodn zmer a uskutoni genealgiu tiaceho subjektu nepjde mu o dejiny po sebe idcich poat iadostivosti, ale o analzu praktickch krokov, vaka ktorm si jedinci zaali vma seba samch a spoznali sa ako subjekty iadostivosti, priom rozohrvali sami so sebou urit vzah, ktor im umooval odhali v tbe pravdu svojho bytia (Foucault, 2003, s. 12).9 Posun v skman Dejn sexuality od diskurzvnych a nediskurzvnych praktk (1. zv.) ku sksenosti (2. a 3. zv.) by sme mohli chpa ako posun od uritej podoby teoretickej analzy, ktor sa zameriavala na podmienky monost vzniku teri (scientia sexualis) a s nimi svisiacich mocenskch vzahov (bio-moc) v oblasti sexuality, smerom k etike starosti o seba samho, t. j. k praktickmu uskutoovaniu ivota, ktor bolo vlastn grckemu spsobu myslenia. Novou perspektvou skmania sksenosti sa pritom stvaj hry pravdy a nepravdy. Foucaultovi nejde o skmanie sexuality vo vzahu k uritm formm diskurzvnej praxe, ktor usporadvaj vedenie (scientia sexualis), ani o analzu mnohorakch vzahov, stratgi a technk uvaovania, ktor usporadvaj vkon moci (napr. bio-moci, ktor je konkrtnou historickou podobou vedenia/moci zasahujcou oblas sexuality). Tret posun, ktor v sebe zaha prv dva, tvoria formy vzahu k sebe, skrz ktor sa jedinec sm ustanovuje ako subjekt. Foucault chce tudova hry pravdy vo vzahu jedinca k sebe sammu a proces ustavenia seba samho ako
Vedenie, moc a vlastn Ja, ku ktormu sa vzahujem, to s tri neredukovaten dimenzie, ktor sa vak navzjom implikuj. S to tri ontolgie. Preo Foucault ete dodva, e s historick? Pretoe nevymedzuj nijak univerzlne podmienky (Deleuze, 1996, s. 163).
9

194

K Foucaultovej genealgii etiky

subjektu (Foucault, 2003, s. 12-13).10 Za hlavn znaky teoretickho posunu v skman 2. a 3. zv. Dejn sexuality by sme mohli oznai hry pravdy a nepravdy na jednej strane a sksenos na strane druhej.11 Presun od analzy sexuality cez perspektvu vedenia-moci ku genealgii iadostivosti otvoril pred Foucaultom plne nov oblas skmania, ktor nazval hermeneutikou subjektu. tdium tejto oblasti si vyiadalo nov stratgie problematizcie problematizovamho.12 Pre Foucaulta je tret posun v jeho prci vemi dleit, o meme vidie v tom, ako ns navdza, aby sme cel jeho dielo pochopili ako prspevok k objasneniu uritch momentov dejn pravdy: Dejn, ktor by neboli dejinami nieoho, o me by pravdiv v poznatkoch, ale analzou hier pravdy, hier pravdy a nepravdy, prostrednctvom ktorch sa bytie dejinne ustanovuje ako sksenos, to jest ako to, o me a mus by myslen.13 Dejiny pravdy s pre Foucaulta tmou spjajcou vetky tri oblasti, ktormi sa poas ivota zaoberal. A nielen to hry pravdy zahaj vedenie, moc aj subjektivitu spsobom, ktor poskytuje Foucaultovm pojednaniam plne nov vystenie.14 Je nm netradine uchopen etika ako
Po studiu rznch her pravdy v jejich vzjemnch vztazch na pkladu uritho potu empirickch vd v 17. a 18. stolet a po nslednm studiu tchto her v souvislostech mocenskch vztah na pkladu trestn praxe se ukzala nutnost dal prce: studovat hry pravdy ve vztahu jedince k sob sammu a ustaven sebe sama jako subjektu, a to przkumem on oblasti a pole bdn, kter bychom mohli nazvat djinami dostivce. (Foucault, 2003, s. 12-13). 11 Dokladom tohto posunu by mohol by Foucaultov projekt, ktor si naplnoval po Dejinch sexuality a ktormu sa venoval v poslednch dvoch rokoch ivota niekokmi prednkami: histria produkcie pravdy. Hry pravdy a nepravdy v dejinch zpadnho loveka chcel tudova v niekokozvzkovom pojednan, ktorho editorom mal by Paul Veyne. 12 Por. Foucault, 2003, s. 18: ve m inm sa lia dejiny myslenia od dejn sprvania, ak nie tm, e denuj historick podmienky, v ktorch udsk bytos problematizuje to, m je, o rob, a svet, v ktorom ije. 13 Z pohadu takchto dejn si meme poloi otzky, ktor sme si doteraz sce nekldli, ale s dleit pre uskutoovanie naich ivotov: Prostrednctvom akch hier pravdy sa lovek dostva k mysleniu svojho vlastnho bytia, ke sa sm poklad za bytos, ktor hovor, ije a pracuje, ke sm seba sdi a trest ako zloinca? (por. Foucault, 2003, s. 13). 14 Por. Foucault, 2000, s. 185: tudoval som tri tradin problmy: 1. Ak vzahy udriavame s pravdou prostrednctvom vedeckho poznania, ak s nae vzahy k hrm pravdy, ktor s v kultre tak dleit a v ktorch sme zrove subjektom i objektom? 2. Ak vzahy udriavame s inmi prostrednctvom zvltnych mocenskch stratgi a vzahov? Napokon 3., ak s vzahy medzi pravdou, mocou a sebou samm? (...) me by nieo klasickejie ako tieto tri otzky a systematickejie ako vvin od prvej otzky k druhej a tretej a odtia sp k prvej...
10

195

Vladislav Suvk

estetika existencie, ktor znamen pre Foucaulta individulnu alternatvu voi univerzalistickm nrokom tradinch morlok. Prve v tomto bode sa prelna jeho historick prca s prcou na sebe samom. Foucault vynachdza vaka svojej genealogickej prci plne nov vzah k histrii. Histria tvor priestor, ktor ns sce obkolesuje a istm spsobom ohraniuje, ale nehovor nm, o sme. Histria nm pomha pochopi, od oho sa odliujeme. Takto histria strca schopnos urova nau identitu skrz pochopenie dejinnho pohybu sebavedomia (Hegel) rozptyuje ju v prospech toho inho, m sme (Nietzsche).15 Foucaultova historick prca nevedie k alej podobe humanizmu, ale nevzdva sa hadania novch podb slobody.16 V jednom rozhovore Foucault povedal: Na humanizme ma znepokojuje, e ist podobu naej etiky prezentuje ako univerzlny vzor pre vetky druhy slobody. Myslm si, e naa budcnos prinesie viac tajomstiev, viac monch slobd a viac vynlezov, ne nm dovouje vymyslie humanizmus, ako sa dogmaticky predstavuje v celom politickom spektre od avice, cez stred, a po pravicu (Foucault, 2000, s. 184-185). Literatra: DELEUZE, G. (1996, [1986]): Foucault. Prel. estmr Pelikn. Praha, Herrmann & synov. DELEUZE, G. (1998, [1990]): Rokovania 1972-1990. Prel. Miroslav Marcelli. Bratislava, Archa. ERIBON, D. (2002): Michel Foucault 19261984. Prel. V. Dvokov. Praha, Academia. FOUCAULT, M. (2000): Pravda, moc, ja sm. In: Foucault, M.: Moc, subjekt a sexualita. Bratislava, Kalligram. FOUCAULT, M. (2002, [1969]): Archeologie vdn. Prel. estmr Pelikn. Praha, Herrmann & synov. FOUCAULT, M. (2003, [1984]): Uvn slast. Djiny sexuality II. Prel. K. Thein, N. Darnadyov a J. Fulka. Praha, Herrmann & synov. VEYNE, P. (1998): Ako psa o dejinch. Prel. M. Kanovsk. Bratislava, Chronos. VEYNE, P. (1993, [1986]): The Final Foucault and His Ethics. Critical Inquiry, 20, Autumn 1993, s. 19.
15 16

Por. Deleuze, 1998, s. 108 n.; Veyne, 1993; Veyne, 1998. Verm v slobodu indivdu. Foucault, 2000, s. 184.

Prspevok vznikol ako sas rieenia grantovho projektu VEGA Reformulcie antropologickej otzky v sasnej lozoi, reg. . 1/3607/06.

196

AUTORI:
PhDr. Eugen Andreansk, PhD. Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko Doc. PhDr. ubomr Bels, CSc. Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko Mgr. Ingrid Bincov Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko Doc. PhDr. Marin Cehelnk, PhD. Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko Doc. PhDr. Pavol Danck, PhD. Katedra lozoe a religionistiky Grckokatolcka teologick fakulta PU v Preove Ulica biskupa Gojdia 2 080 01 Preov Slovensko Mgr. Milena Fridmanov Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko Dr. Ing. Milan Fula, PhD. Katedra lozoe RKCMBF UK Rajeck 17 010 01 ilina Slovensko PhDr. Richard Geffert Katedra socilnych vied Fakulta verejnej sprvy UPJ Koice Slovensko Dr. Grzegorz Grzybek Akademia Techniczno-Humanistyczna w Bielsku-Biaej Posko PhDr. Duan Hruka Katedra lozoe a religionistiky Grckokatolcka teologick fakulta PU v Preove Ulica biskupa Gojdia 2 080 01 Preov Prof. PhDr. Stanislav Hubk, CSc. PEF MZLU v Brn Zemdlsk 1, 613 00 Brno esk republika

331

Autori

PhDr. tefan Jusko Park Angelinum 3 040 001 Koice Slovensko Mgr. tefan Kostelnk Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko Mgr. Milo Krik Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko Mgr. Anna Lakov Katedra kulturolgie Filozock fakulta UK Gondova 2 818 01 Bratislava Slovensko Doc. PhDr. Tatiana Machalov, CSc., Katedra prvn teorie, PrF MU Brno Veve 70 611 80 Brno esk republika Prof. PhDr. Frantiek Mihina, CSc. Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko

RNDr. Alena Minrov Katedra veobecnej a aplikovanej etiky, Filozock fakulta UKF Nitra Slovensko PhDr. Daniela Navrtilov, CSc. Katedra humanitnch vied Fakulta vrobnch technolgi TU Koice so sdlom v Preove Bayerova1, 080 01 Preov Slovensko Doc. PhDr. Jozef Pauer Filozock stav SAV Klemensova 19 Bratislava Slovensko PhDr. Mria Peekov Katedra spoloenskch vied Technick univerzita v Koiciach Vysokokolsk 4 04002 Koice Slovensko PhDr. Jelena Petrucijov, CSc. Katedra spoleenskch vd Pedagogick fakulta Ostravsk univerzity Ul. Podlahova 3 Ostrava - Marinsk Hory 709 00 esk republika Prof. dr. hab. Piotr Jan Przybysz, Instytut Filozoi i Socjologii UG Gdansk Posko

332

Autori

PhDr. Igor Rc Katedra spoloenskch vied TU Koice Slovensko Prof. PhDr. Oga Siskov, CSc. Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko PhDr. Stanislav Stark, CSc. Katedra losoe Fakulty losock ZU Plze Sedlkova 19 306 14 Plze esk republika Doc. Mgr. Vladislav Suvk, PhD. Intitt lozoe a etiky FF PU v Preove 17. novembra 1 080 78 Preov Slovensko Doc. PhDr. Pavol Tholt, PhD. Katedra lozoe a dejn lozoe, Filozock fakulta UPJ v Koiciach Moyzesova 16 040 01 Koice Slovensko

333

OBSAH
PREDHOVOR REFORMULCIE ANTROPOLOGICKEJ OTZKY V SASNEJ FILOZOFII Oga SISKOV HOMO LUDENS ELECTRICUS: LUDUS IMAGINIS ET TONALIS Stanislav HUBK PRAGMATIZMUS, J. DEWEY A SILIE O NOV KULTRU Frantiek MIHINA ANTROPOLOGICK DIMENZE DISKURSIVN ETIKY Tatiana MACHALOV K NIEKTORM PODOBM VZAHU OSOBY A SPOLONOSTI PO SMRTI LOVEKA Jozef PAUER KIOVATKY ANTROPOLOGIE ZMNY PARADIGMAT Jelena PETRUCIJOV ZMNA V POHLEDU NA LOVKA V ANTROPOLOGICK FILOSOFII OTTO FRIEDRICHA BOLLNOWA Stanislav STARK ANTROPOLOGICKO-ETICK ZKLADY KRITICKHO RACIONALIZMU Marin CEHELNK K PROBLEMATIKE VZAHU FILOZOFICKEJ ANTROPOLGIE A FILOZOFIE DEJN (Na prklade Oda Marquarda) ubomr BELS 3

22

37

50

61

73

84

90

102

334

Obsah

ACTUS HUMANUS V PERSONALIZME KAROLA WOJTYU Pavol DANCK NIETZSCHEHO NIHILISTICK DETRUKCIA METAFYZIKY ALEBO O NEPOCHOPEN POSLEDNCH UD Duan HRUKA INTELEKTUL A DUCHOVN LOVEK Pavol THOLT NIETZSCHEHO A PATOKOV NHAD NA PROBLM LOVEKA tefan JUSKO FILOZOFICK ANTROPOLGIA V KONTEXTE DIELA WILLIAMA JAMESA Juraj IAK ANTROPOLOGICK KONTEXT SASNEJ FILOZOFIE MYSLE Eugen ANDREANSK FOUCAULT (TAKMER) ANTROPOLGOM POZNMKY KU SNU A OBRAZNOSTI Milo KRIK K FOUCAULTOVEJ GENEALGII ETIKY Vladislav SUVK KTO ROZUMIE? (Poznmky k hermeneutickmu modelu identity) Milena FRIDMANOV FILOZOFICZNE PYTANIA O PERCEPCJ CZOWIEKA W EPOCE USIECIOWIONYCH SYMULATORW REALNOCI Tadeusz MICZKA DIFERENCIA, KOMPLEMENTARITA, ALEBO RECIPROCITA MUA A ENY? Milan FULA

113

122 132

143

153

167

175 191

197

208

217

335

Obsah

NARATIVISTICK PRSTUPY K OTZKE IDENTITY LOVEKA VO FILOZOFICKEJ ANTROPOLGII Ingrida BINCOV LOVEK A MORLNE HODNOTY V DYNAMIKE PREMIEN TECHNOLOGICKEJ CIVILIZCIE. Daniela NAVRTILOV ETIKA VEDY A JEJ VZVY PRE 21. STOROIE Alena MINROV MIESTO LOVEKA VO FILOZOFI VEDY (Nrt problematiky) tefan KOSTELNK CZOWIEK WOBEC TRANSKULTUROWOCI. WYBRANE ASPEKTY Monika MICZKA-PAJESTKA ORGANIZAN KULTRA, JEJ LENOVIA A ICH PRESVEDENIA Anna LAKOV HADANIE HODNT V KONZUMNEJ SPOLONOSTI Mria PEEKOV O SZTUCE, KTRA CHCE BY GLOBALNA Piotr Jan PRZYBYSZ ETICK KDEXY VO VEREJNEJ SPRVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Richard GEFFERT SLOBODA AKO NEKADODENNOS Igor RC LOVEK BYTOS KONTEMPLATVNA Grzegorz GRZYBEK

225

232 245

257

263

272 280 287

298 306 315

336

Obsah

WKAD KOCIOA W ROZWJ WSPCZESNEJ KULTURY Stanisaw CADER AUTORI OBSAH

321 331 334

337

ACTA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS PREOVIENSIS FILOZOFICK ZBORNK 28 OGA SISKOV - MARIN CEHELNK DANIELA NAVRTILOV (Eds.)

Vydanie: prv Vydala: Filozock fakulta Preovskej univerzity v roku 2007 Jazykov a obsahov rove textov: autori prspevkov Technick redaktor: Mgr. tefan Kostelnk Poet strn: 338 Nklad: 150 ks ISBN 978-80-8068-649-9 EAN 9788080686499