VYSOKOKOLSK UEBN TEXTY

Pedagogick fakulta Preovskej univerzity v Preove

Antnia Droppov

Elementrna hudobn teria

Uebn text pre odbor uitestvo pre I. st. Z

Preov 1998
1

Autor: PaedDr. Antnia Droppov

Recenzenti: Doc.PhDr. Frantiek MAT, CSc.
PaedDr. Daniel IMK
Za odborn a jazykov strnku tohto vysokokolskho uebnho textu zodpoved autor.
Schvlil dekant Pedagogickej fakulty Preovskej univerzity da 26. 3. 1998 ako uebn text pre tudentov PU.

ISBN 80-88697-39-5

Obsah
1. HUDBA AKO PECIFICK UMENIE .......................................................... 9
1.1 Vrazov prostriedky hudby ..................................................................... 9
2. ZVUK, TN AVLASTNOSTI TNU ........................................................... 10
3. NOTOV PSMO ............................................................................................. 13
3.1 Notov osnova ........................................................................................... 13
3.2 Tvary nt apomliek ................................................................................ 14
3.3 Tnov sstava .......................................................................................... 17
3.4 Zpis vky tnov ake........................................................................ 19
3.5 Zven aznen tny ............................................................................. 21
3.5.1 Poltn acel tn ................................................................................................... 21
3.5.2 Odvoden tny aposuvky ..................................................................................... 21
3.5.3 Chromatick adiatonick poltn ......................................................................... 24
3.5.4 Enharmonick tny .............................................................................................. 26

3.6 Hodnoty nt aich predenie ................................................................... 28

3.7 Pravideln anepravideln delenie nt .................................................... 30
3.8 Skratky aznaky notovho psma ........................................................... 33
4. ASOV PRIEBEH HUDBY ......................................................................... 36
4.1 Hudobn rytmus arytmick ctenie ........................................................ 36
4.2 Takt ataktov predznaenie .................................................................... 37
4.3 Druhy taktov ............................................................................................. 39
4.4 Metrick nepravidelnosti ......................................................................... 41
4.5 Tempo ......................................................................................................... 44
5. DYNAMIKA APREDNES .............................................................................. 46
6. STUPNICE ........................................................................................................ 50
6.1 Stupnica atnina ...................................................................................... 50
6.2 Rozdelenie stupnc .................................................................................... 51
6.3 Diatonick stupnice ................................................................................... 51
3

6.3.1 Durov stupnice aich tvorenie............................................................................. 52

6.3.2 Molov stupnice .................................................................................................... 55
6.3.2.1 Sben, paraleln stupnice.......................................................................... 56
6.3.2.2 Odvodzovanie molovch stupnc ................................................................... 57
6.3.2.3 Rovnomenn stupnice ................................................................................... 62
6.3.2.4 Kvintov akvartov kruh durovch amolovch stupnc .............................. 63
6.3.3 Stredovek stupnice .............................................................................................. 64
6.3.3.1 Tvorenie stredovekch stupnc ...................................................................... 69

6.4 Prehad diatonickch stupnc od tnu c ............................................. 69

6.5 Chromatick acelotnov stupnice......................................................... 70
6.6 Zvltne stupnice ...................................................................................... 71
7. INTERVALY ..................................................................................................... 72
7.1 Rozliovanie aurovanie intervalov ....................................................... 72
7.2 Zvovanie azmenovanie intervalov ................................................... 75
7.3 Vytvranie aurovanie zkladnch aodvodench intervalov ............. 77
7.4 Enharmonick intervaly ........................................................................... 78
7.5 Rozren intervaly ................................................................................... 78
7.6 Obraty intervalov ..................................................................................... 79
7.7 Konsonantn adisonantn intervaly ...................................................... 80
8. TRANSPOZCIA ............................................................................................. 80
9. ZKLADY AKORDIKY AHARMNIE ..................................................... 82
9.1 Kvintakordy .............................................................................................. 83
9.2 Kvintakordy vdurovej aharmonickej molovej stupnici ...................... 84
9.3 Tvorenie kvintakordov ............................................................................. 85
9.4 Hlavn kvintakordy aich funknos ...................................................... 87
9.5 Obraty kvintakordov ................................................................................ 87
9.6 Spjanie kvintakordov ............................................................................. 89
9.6.1 Prsne avon spjanie prbuznch akordov ...................................................... 91
9.6.2 Spjanie neprbuznch akordov ........................................................................... 93

9.7 Harmonick zvery ................................................................................... 93

9.7.1 Kadencia ............................................................................................................... 94

9.8 Dominantn septimov akord (septakord)............................................. 95

4

9.8.1 Rozvedenie dominantnho septakordu ................................................................ 96

9.8.2 Obraty dominantnho septakordu ....................................................................... 97

9.9 Vedajie kvintakordy .............................................................................. 97

9.10 Mimotonlne akordy .............................................................................. 98
9.11 Vyboenie ztonlneho centra ................................................................ 99
ABECEDN ZOZNAM PIESN ...................................................................... 102
POUIT LITERATRA ................................................................................ 103

vod
Uebn text Elementrna hudobn teria je uren pre tudentov odboru uitestvo pre
1.stupeZ.
Vzhadom na profil absolventa uvedenho odboru m tudent zska zkladn teoretick
poznatky potrebn pre zvldnutie alch discipln predmetu hudobn vchova, sktormi sa stretne
poas tdia na pedagogickej fakulte (intoncia a elementrny rytmus, hlasov vchova, hra na
hudobnom nstroji, dejiny hudby, hudobn formy a nstroje, didaktika Hv).
Okrem teoretickch zdvodnen text obsahuje viacero praktickch notovch prkladov
apiesn, ktor prslun uivo ilustruj.
Teoreticko-praktick koncepcia predloenho uebnho textu koreponduje sdidaktickmi
zsadami, o napomha systematickmu osvojeniu poznatkov, ktor by malo by pre tudentov
vchodiskom ku komplexnmu zvldnutiu predmetu hudobn vchova na pedagogickej fakulte.

Autorka

1.

HUDBA AKO PECIFICK UMENIE

Hudba je umenie, ktorho vstavbovm materilom s tny. Medzi ostatnmi druhmi umenia

m pecifick postavenie. Jej pecifickos je spt spohybom, ktor ako asov nslednos je
mon iba vpriestore. Kosobitosti hudby patr teda nielen schopnos zobrazi pohyb, ale aj
priestorov kvality ako vku a dku. Vtvarn dielo obsiahneme jednm pohadom. Idea a ladenie
farieb sjasn. Obraz je hotov a m definitvnu podobu.1 Hudobn skladba vak dva monos
sledova ju vasovej postupnosti. Zana, rozvja sa, vrchol, vyznieva. Vyaduje od ns, aby sme
sledovali jejivot sistou dvkou vntornej aktivity, sstredenosti, zujmu a predpoklad
iorientciu vovrazovch prostriedkoch hudby.

1.1 Vrazov prostriedky hudby

Meldia a rytmus s hlavn, dominujce a nepostrdaten vrazov prostriedky
vzvukovch truktrach hudobnch skladieb. Vytvraj zklad pre vnmanie a pochopenie povanej
skladby avo vekej miere ovplyvuj jej nladu. Meldia ako dominujci vrazov prostriedok
umouje pochopi mylienku vrznych hudobnch tvaroch usporiadanch vuritom poriadku
(motv, tma, veta, ). Rytmus len meldiu vasovom priestore a zko svis stempom, ktor
ovplyvuje dku trvania skladby.
alm vrazovm prostriedkom je harmnia. Pre vstavbu skladby poskytuje mnostvo
akordov, m umouje vhudbe dosiahnu vrazov kontrasty ubozvunosti i neubozvunosti.
Aj vtomto prpade je inok vraznej, ak je podporen pecifickou rytmickou truktrou
aodstupovan dynamikou (pozri kap. 5).
Intrumentcia dodva skladbe charakteristick vraz a zvukov farebnos. m je orchester
potom a obsadenm jednotlivch druhov hudobnch nstrojov v, tm s aj vrazov monosti
interpretovanch skladieb vie a bohatie, zvukovo je skladba zaujmavejia a pestrejia.
Kpochopeniu hudobnho diela nevedie cesta len poznanm vrazovch prostriedkov hudby.
Prenikn do jej tajov pomha predovetkm vntorn aktivita asstredenos pripovan
konkrtnej skladby. Pre vnmanie hudby s potrebn (vnmanie od nich vo vekej miere zvis)
predchdzajce sksenosti, mnostvo dojmov, predstv, poznatkov, nvykov, ktor I.V.Nazajkinskij
oznauje virom zmysle ako dedistvo ivotnch sksenost.
1

L. p: e tn (Umn vnmat umn). Horizont, Praha 1985.

Ide o tieto sksenosti:

senzorick sksenos sksenos zmyslovch orgnov
kinetick alebo motorick sksenos sksenos zpohybovej innosti
sksenos komunikatvna, sksenos zemocionlnych vzahov, etick a morlne
sksenosti pecilna spoloensk sksenos
Zpraxe vieme, e okrem sksenost aj terminolgia a znalos notovho psma pomhaj
vzniku priestorovch analgi pri vnman hudby. Tak ako sa naume rozumie slovm a chpa
ich vznam, ako si osvojme prirodzen przvuk a rytmus rei, tak sa naume vnma hudbu,
meldiu, harmniu, Pova hudbu me kad, ale chpa ju sa musme naui.1

2.

ZVUK, TN AVLASTNOSTI TNU

Ke povame spev vtkov, hukot stroja, pskanie vlaku, rbanie dreva, hru na hudobnch

nstrojoch apod., vnmame zvuky. Niektor n sluch neprjemne drdia, in ns uspokojuj.

Rozdiel vpocitoch spsobench vnmanm spomnanch zvukov zvis od pravidelnho
anepravidelnho chvenia prunch telies.
Zvuk je fyziklny jav, ktor vznik chvenm prunho telesa zdroja zvuku
avnmame ho sluchom. Ke sa prun teleso rozochveje, vzduch okolo neho sa rozvln. Tieto vlny
sa ria na vetky strany (podobn jav vznik po hoden kamea na tich hladinu vody).
Vznik zvuku je podmienen:
zdrojom zvuku prun hmota struna, blana
rozochvenm zdroja zvuku derom, trenm, brnkanm
vodivm prostredm obyajne vzduchom
sluchovm orgnom
Pri absencii niektorej zpodmienok zvuk nevznik.
Skmanm zvukov, zkonitosami chvenia zdroja zvuku avlnenia sa zaober fyziklna teria
hudby hudobn akustika. Zkladnou jednotkou na meranie chvenia vo fyzike je 1 Hertz (1 Hz).2
Pravidelnm chvenm zdroja zvuku vznikaj zvuky uachtil, ktor oznaujeme ako
tny (spev, zvuky hudobnch nstrojov). Zvuky, ktor vznikaj nepravidelnm chvenm
oznaujeme ako ramoty (uchot, buchot, hrmot). Hudba pouva obidva druhy zvukov, ale
predovetkm tny.3
L. p: e tn (Umn vnmat umn). Horizont, Praha 1985.
Hertz (1 Hz) poda nemeckho fyzika H. Hertza (18571894), ktor pracoval voblasti elektromagnetickch
kmitov avn.
3
Bicie nstroje (inely, kastanety, bubon, tamburna) nevydvaj tny, ale ramoty. Ak ich skladate na sprvnom
mieste a svkusom vyuije, doku emocionlny zitok u poslucha umocni.

10

Tn definujeme ako zvuk uritej vky, ktor vznik pravidelnm chvenm zdroja zvuku.
Toto chvenie sa prena do sluchovch orgnov striedavm zhusovanm azrieovanm vzduchu.
Zznamov zariadenie pripojen na pravidelne sa chvejce teleso (strunu) by zakreslilo od bodu
pokoja vlnovku srovnakou vchylkou na obidve strany. Je to tzv. snusov krivka.

bod pokoja

Zakustickho hadiska rozoznvame 3 vlastnosti tnu: vku, silu afarbu. Tieto

vlastnosti meme vyta zkrivky chvenia. Dka tnu ako tvrt vlastnos nepatr medzi fyziklne
vlastnosti, lebo zvis od konkrtneho hra, subjektu, dokedy nech tn znie, prpadne od vonho
doznenia. Svkou tnu patr dka medzi najdleitejie vlastnosti.
Vka tnu zvis od potu kmitov za sekundu. m je tn vy, tm m v poet
kmitov za sekundu. Poet kmitov volme kmitoet (frekvencia). Kmitoet sa udva vHertzoch.
Vku tnu meme uri absoltne udanm frekvencie (a1 = 440 Hz) alebo relatvne porovnanm
vky dvoch tnov (pomocou intervalov).
Grafick obraz kmitotu tnov a1 a2
1 kmit

440 Hz

a1

880 Hz
a2

11

Sila tnu zvis od vekosti rozkmitu amplitdy (rky kmitu). m ir je rozkmit

kmitajceho telesa, tm je tn silnej. Sila zvuku sa udva vdecibeloch dB (jednotka na meranie
hladiny intenzity), alebo vo fnoch Ph (jednotka na meranie hladiny hlasitosti). Aby vznikol
sluchov vnem, tn mus ma urit silu.
N sluch je najcitlivej voblasti 30004000 Hz (tvoriarkovan oktva). Tu sta minimlna
intenzita tnu, aby sme ho vnmali. Ostatn tny (vych anich frekvenci) musia znie silnejie,
aby sme ich pouli.
Grafick znzornenie kmitov silnejieho a slabieho tnu
rozkmit
{amplitda}

silnej tn

slab tn

Farba tnu zvis od potu asily spoluznejcich iastkovch tnov. Struna nikdy nekmit
len ako celok, ale jej chvenie sa rozpad na polovice, tretiny, tvrtiny, Tak vznik zloen tn,
ktor sa sklad ziastkovch chven.
Na nasledujcom obrzku si vimnime krivku zloenho tnu. Siln iara ukazuje vsledn
krivku, tenk iary predstavuj krivky iastkovch tnov.

12

iastkov chvenie zodpoved mnostvu jednoduchch tnov. Nazvame ich alikvotn tny.1
Vo vslednom tne ich prtomnos vonm uchom nevnmame, ale ich poet asila je na urenie
kvality farby rozhodujca. Tny zahran na jednotlivch hudobnch nstrojoch nemaj rovnak
poet iastkovch alikvotnch tnov. Poda toho sa lia farby jednotlivch tnov, apreto ahko
sluchom vieme rozli, i ide otny zahran na husliach, flaute, klavri apod.
Vimnime si iastkov tny znejceho tnu C.

DW

DA PA A
A


N
A
N 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16
N

NN
!A
A

Kmitoty:

64

128 192 256 320

64

64

64

64

(rovnak rozdiel)

Dka tnu zvis od toho, ako dlho sa prun teleso chveje. Dku tnu udva as,
poas ktorho tn znie. Tento as zvis od vonkajch okolnost alebo zsahu interpreta.

3.

NOTOV PSMO
Notov psmo je sbor grafickch znakov, skratiek, znaiek aslovnch vrazov, potrebnch

na zpis ainterpretciu hudobnej mylienky, meldie, i hudobnej skladby. Najdleitejie vlastnosti

tnov vku adku zapisujeme do notovej osnovy grafickmi znakmi priamo. Tieto grafick
znaky volme noty. Na zpis ostatnch vlastnost s potrebn alie pomocn znaky.

3.1 Notov osnova

Grafick znaky tnov noty zapisujeme do notovej osnovy, ktor m 5 iar a4 medzery.
iary amedzery potame zdola nahor:

1.
1

2.

3.

4.

5.

1.

alikvotn pripadajci na urit as celku, podielov, pomern

13

2.

3.

4.

Na zpis vetkch nt nesta rozsah notovej osnovy (d sa do nej na iary ado medzier
zapsa len 11 nt), preto pouvame krtke pomocn iary nad apod notovou osnovou pre kad
notu zvl. Medzery medzi pomocnmi iarami s rovnako vek ako medzery vnotovej osnove.
Pouvame najviac 34 pomocn iary, pretoe pri ich vom pote by sa tanie nt stalo
neprehadnm. Pomocn iary potame od notovej osnovy. To znamen, e najbliie knotovej
osnove hore adole je prv pomocn iara:

1.
2.
3.

1.

4.

3.

2.

5.

3.
2.
1.

Zpis nt v notovej osnove a na pomocnch iarach:

AAAY
Y
A
Y
A
Y
A
Y
A
A
A
Y
Y
Y
Y
Y
Y Y Y
Y


Y
Y
AAAY AAY AAY AY AY
3.2 Tvary nt apomliek
Sasn notov psmo vyuva tieto tvary nt:

h
q

cel nota

estnstinov nota

tvrov nota

dvaatridsatinov nota

osminov nota

tyriaesdesiatinov nota

polov nota

Notov znaky maj tieto asti: hlaviku (przdnu alebo pln) noiku azstavku
Noiky peme vdy kolmo: smerom hore po pravej strane hlaviky,
smerom dole po avej strane hlaviky.
14

Ostatn noty maj navye aj zstavky, ktor peme (bez ohadu na smer noiky) vdy
vpravo. Napr.:

h H q Q

e E x X

r R

Pri vom pote osminovch amench nt pouvame trmce (trmec iara, spjajca
niekoko nt). Poet trmcov nahrdza poet zstaviek. Set nt spojench trmcami vytvor
niektor bliiu viu rytmick hodnotu:

e e
e q q
x x x x
x e x

= q q
= q q q
=q q q q
= q q q

Pomlkami oznaujeme vnotovom zpise mlanie. S teda protikladom znejceho tnu

amaj tieto tvary:



FHOg

SRORYg

WYURYg

RVPLQRYg




HVWQgVWLQRYg

WLQRYg

WLQRYg

Pri psan celej apolovej pomlky dbajme, aby boli umiestnen vnotovej osnove presne,
lebo maj rovnak tvar. Cel pomlka vis zo 4. iary, polov le na 3. iare. Cel pomlka sa
pouva sasne aj ako celotaktov pomlka pre vetky druhy taktov.1
Prklad:



D
N
N N 



Otzky zaoberajce sa taktami a ich druhmi rozoberme vkapitole 4.2 , 4.3 .

15

Poznmka: Ak sa stretneme sprpadom, e vjednej osnove je napsanch viac hlasov, pomlky

sapu aj pod alebo nad notov osnovu.
Vsvislosti so zpisom meldi ete upozorujeme na zpis noiiek atrmcov:
pri zpise samostatnch tnov vjednohlasnej meldii peme notm umiestnenm na 3.iare
avyie noiky smerom dole, ostatnm notm smerom hore.
Prklad:

9HHQLPKDMX

XGRYg



N N
N N
N

N

9 H  OH  QLP

KD 

MX

GUH  YR

UX  ED 

MX

D

 ] N N
N N N N ]
D GR

0LKD RYHF D GR

0L KD R YHF WULV  NL

VNDND  MX

2. Skakaju mee, skakaju veke,

chtoe ich pozbira, chtoe ich pozbira?
Dzifatko varne.
pri zpise skupinky nt spojench trmcami sa smer noiiek riadi poda vieho potu ntnad
alebo pod 3. iarou:

 

N
N
N






pri zpise dvojhlasnej meldie sa samostatnos vedenia jednotlivch hlasov zdrazn tm,
eprvhlas m noiky hore adruh dole, bez ohadu na umiestnenie noty (pozri nasledujci
prklad).

16

7UHELRYVNHG]LINL
XGRYg

D
E

N


N N
N

7UH EL  RY  VNH

G]LI  NL

QD  MH  GOL

VL  UD

D

 N N A A N



(M KRM SUL  OL

NX

KX  GD  NRP

EL  OH

MDN

OH 

OL  MD

2. Doina, doina, na doine verba,

[: ej, hoj, trebiovske dzifki za stotiic jedna. :]
3. Doina, doina, na doine zajac,
[: ej, hoj, trebiovske chlapci za korunu dvanac. :]

3.3 Tnov sstav=

Tnov sstavu tvor mnoina vetkch tnov, ktor sa vyuvaj vhudbe. Jej zkladom je
sedem tzv. pvodnch tnov, ktor s zoraden poda vky aich nzvy s prevzat zabecedy
c,d, e, f, g, a, h. pecifickou vlastnosou tohoto tnovho materilu je, e kad smy tn je
opakovanm prvho, ale vo vyej polohe. Vyiu polohu maj aj nasledujce tny, usporiadan
poda ustlenho poradia. Kadch sedem pvodnch tnov tvor vtnovej sstave oktvu.
Oktvou nazvame tie smy tn pvodnho radu tnov, ktor m dvojnsobn poet kmitov prvho
tnu azvukovo snm splva. Tn c je preto vsystme tnovej sstavy vdy prvm tnom
nasledujcej oktvy.
Pre praktick potreby hudby nesta len tchto sedem zkladnch tnov (na klaviatre ich
predstavuj biele klvesy). Knim priraujeme ete 5 tzv. vedajch tnov, ktor na klaviatre
vrmci oktvy predstavuj ierne klvesy.

17

18

Subkontra
oktva

Kontra
oktva

Vek
oktva

Mal
oktva

Jednoiarkovan Dvojiarkovan
oktva
oktva

Trojiarkovan
oktva

tvoriarkovan 5-iar.
oktva
oktva

A
Y
Y
AAAY AAAY AAAAY AAAA AY AAY AAY AAAY AAAY AAAAY AAAA
Y
A
A
Y
Y
A
A
Y
A
A
AY AY A A A A A A A A A A A A A A A
Y
Y
Y
Y
YYY
Y
Y
N



Y
Y
AAAY AAY AAY AY AY
N

N $+& ' ( ) * $ + & ' ( ) * $ + F G H I J D K F G H I J D K F G H I J D K F G H I J D K F G H I J D K F

Y
A
A
Y
NN
Y
A
A
Y
A
A
Y

YYY
Y
Y
Y
Y
Y
N

!AA AA AAY AY AY Y Y AA AA AAY AY AY Y Y
AY Y
AY Y

TNOV SSTAVA

Na klaviatre mme tieto oktvy:

subkontra oktva

jednoiarkovan oktva

kontra oktva

dvojiarkovan oktva

vek oktva

trojiarkovan oktva

mal oktva

tvoriarkovan oktva
a piarkovan c

Oktvy vtnovej sstave oznaujeme vekmi amalmi psmenami abecedy nasledovne:

subkontra oktva vek psmen sindexom 2 (dole)
kontra oktva vek psmen sindexom 1 (dole)
vek oktva vek psmen bez indexu
mal oktva mal psmen bez indexu
jednoiarkovan piarkovan oktva mal psmen sindexom 15 (hore)
Vrmci tnovej sstavy meme pomocou nt akov zapsa noty od subkontra a po
piarkovan oktvu (pozri tnov sstavu na strane 18).

3.4 Zpis vky tnov ake

Vka tnu zvis od umiestnenia (polohy) noty vnotovej osnove aod ka. K sli
len na relatvne urenie vky. Absoltnu vku uruje frekvencia (kmitoet) jednho tnu, poda
ktorho sa ladia ostatn tny. Vsasnosti je tmto tnom a1, tzv. komorn a(440 Hz).
Pre orientciu vo vkovch vzahoch (vzdialenostiach) medzi jednotlivmi tnmi teda
potrebujeme vnotovej osnove fixova polohu jednho tnu, poda ktorho meme uri ostatn
vzdialenosti anzvy tnov. Takto orientcia bola nutn od zaiatku pouvania notovej osnovy.
Pvodne to bola farebn iara, na ktor zapisovali orientan tn, neskr ozdobn psmeno na
zaiatku riadku. Zozdobnch psmen F, C, G sa vyvinuli dnen ke.
Zpsmena F F-k, ie basov. Oznauje polohu noty f (mal f) na 4. iare.

===
?
f

Zpsmena C C-ke (odvoden od hlasov vzbore). Oznauj polohu noty c1 na 1., 2., 3.
a4.iare.

B==
c
1

soprnov

=
B==

=
B==
c

c1

mezzosoprnov
19

altov

B
===
c1
tenorov

Premenou tvaru psmena G G-ke, zktorch sa dnes prakticky pouva len husov.
Oznauje polohu noty g1 na 2. iare.

=
&==
g1

Men avku ostatnch nt stanovujeme vo vzahu ktnu fixovanmu kom.

Vsasnosti najastejie pouvanm G-kom (husovm) zapisujeme tny stredn
avysok:

A
A

A
A
A

A A A A A A


 AA AA AA A A


A
I

D K F G H I

D K F G H I J D K F G H I

Druhm najpouvanejm kom je F-k (basov). Pomocou neho zapisujeme tny stredn
ahlbok:

AAA AA

A
A
A
A


! A A A A A


AA A A
$ + & ' ( ) * + $ F

J D K F G H I J D

ZC-kov sa vsasnosti pouva iba altov atenorov k na zpis tnov pre niektor nstroje
symfonickho orchestra (viola altov, pozauna tenorov).
Zdvodu prehadnejieho aahieho tania vemi vysokch avemi hlbokch tnov zapsa-

), ktor peme nad alebo pod noty:

A
A

 E





nch vG aF-koch pouvame tzv. oktvov znaku (

----

Zapsan noty od oktvovej znaky interpretujeme ooktvu vyie.



! A A N
A

Zapsan noty od oktvovej znaky interpretujeme ooktvu niie

20

3.5 Zven aznen tny

3.5.1 Poltn acel tn
Poltn je najmenou nedelitenou vzdialenosou medzi tnmi vtnovej sstave.
Klaviatra je usporiadan vpoltnoch. Pohadom na klaviatru poznme poltn poda toho,
e ide vdy o2 susedn najbliie klvesy. Bu 2 biele, alebo biely aierny klves. Vrade
tzv.pvodnch tnov s prirodzen poltny medzi e-f ah-c. Spotanm dvoch poltnov dostaneme
cel tn. Na klaviatre ho predstavuj 2 klvesy, medzi ktormi je jeden klves von. Teda cel
tn je dvojnsobkom poltnu, preto ho meme rozdeli na dva poltny.
Cel tny apoltny pozrime na nzornom prklade:
Cel tn je oznaen: 1
poltn: 1/2

1/2

1/2

1/2

1/2 1/2

1/2 1/21/2

Rozdiely medzi celotnovmi apoltnovmi vzdialenosami nezistme len pohadom na

klaviatru alebo hmatom pri hre, napr. na husliach, ale aj pozornm povanm hranch spomnanch
vzdialenost.

3.5.2 Odvoden tny aposuvky

Odvoden tny vznikn od pvodnch tnov ich zvenm alebo znenm: c na cis,
dna des, ana as, g na gis Zvyovanie azniovanie tnov oznaujeme vnotovom psme
znamienkami, ktor volme posuvky.
Posuvky: krik
b

# zvyuje pvodn tn opoltn ajeho nzov priberie koncovku -is.

b zniuje pvodn tn opoltn ajeho nzov priberie koncovku -es.

Vprpade znenia tnov a, e, len koncovku -s.

21

Prklad vnotovom zpise:


 DY Y Y N DY Y Y N DY Y Y
DV

Prklad na klaviatre:

DLV

HV

HLV

JHV

JLV

gis
ges as ais

es

eis
c

Poznmka:Pre znen notu h sa pouva nzov b. Zven tny e na eis, h na his aznen tny
cna ces, f na fes hrme na bielych klvesoch, lebo s zhodn stnmi zradu pvodnch
tnov. Pozri priloen klaviatru.

e
fes

eis
f

his
a h c
ces

Pvodn tny meme zvi, alebo zni aj odva poltny. Na dvojit zvenie aznenie
pouvame dvojit posuvky:

dvojit krik / # #/ zvyuje pvodn tn odva poltny anzov pvodnho tnu priberie
koncovku -isis.
dvojit b

zniuje pvodn tn odva poltny anzov pvodnho tnu priberie

koncovku -eses. Tny a, e sa pri dvojitom znen taj asas, eses.

Prklad:

N Y Y
N Y Y 

 Y Y
D

DVDV

D DLVLV

22

HVHV

Posuvky platia pre notu tej istej vky najviac do konca taktu. Ich platnos sa ru odrkou.

n ru jednoduch posuvku.
Dvojit odrka n n ru dvojit posuvku.

Odrka

Prklad:

  P
 N 



N 
N N
G

ILV

ILV

ILV

FLV

ILV

ILV

Pred jednotliv noty peme posuvky presne na t ist iaru alebo do medzery, kde nota le.
Ak s posuvky napsan na zaiatku riadku hne za kom, vtedy pre ne pouvame termn
predznamenanie. Toto predznamenanie plat vrmci jednho riadku pre vetky tny toho mena
nezvisle na oktve avypisuje sa na zaiatok kadho riadku zvl. Pri tomto zpise maj posuvky
svoje presn anemenn umiestnenie.
Prklad:

$PpMRWHF

$OOHJUHWWR

XGRYg

D D 
D

  N A N
N ]
$

PpM

R  WHF

GRE  U

R  WHF

MD

MH  KR

OHS  m

V\Q

D D


 ] N N N N ]


PDO RQ KUg  NX

Y UR  NX WUR  NX

YHW  NR VRP PX

Y\  QR  VLO



Y\  QR  VLO

2. [: Mm ja tyri kone vran, to s kone mrciny :]

[: nechceli mi seno rati spoza przdnej rebriny. :]

To znamen, e noty: h, e, a budeme na zklade predznamenania vzpise meldie

piesne vdy zniova na: b, es, as.

23

+OERNMDUHN

Allegretto

XGRYg

 

N ]
N

 
N
+O

 ER 

MDU 

HN

E\V 

WUg

YR 

GL 

ND



N N

N A N


QD  SRM

PL

PR  MD

PL  Og

PpM

KR

NR

Qm 

ND


N A N A N A



QD  SRM

PL

PR  MD

PL  Og

PpM

 KR

NR 

Qm 

ND

2. [: Ja ho napojm, a budem tvoja, :]

[: z murovanej studienoky, z novho vedra. :]
3. [: K vodu pije, nohami bije, :]
[: varuj e sa moja mil, bo a zabije. :]
Noty f, c budeme vzpise meldie zvyova na fis, cis.

3.5.3 Chromatick adiatonick poltn

Vkapitole 3.5.1 sme uviedli, e poltn je najmenou nedelitenou vzdialenosou medzi
tnmi vtnovej sstave, ktor rozlime nielen pohadom na klaviatru, ale aj sluchom. Na
pomenovanie prslunch poltnov ana ich vytvorenie od udanho tnu pouijeme posuvky
abudeme sa riadi nasledovnmi pravidlami.
Poltnov vzdialenosti, ktor vznikn odvodenm od toho istho tnu (zvenm alebo
znenm) nazvame chromatick.
Naprklad:

c - cis

e - es

g - gis

cis - cisis

c - ces

e - eis

g - ges

des - deses

Udan tn je vnotovej osnove zapsan celou notou.

Y  Y D
D
Y

 DA AY A N D Y  N
N
N


FHV F

FLV

HV

HLV

JHV J
24

JLV

FLV FLVLV GHVHV GHV

Poltnov vzdialenosti, ktor vznikn odvodenm od dvoch rznych tnov, prpadne

kudanmu tnu zvenm spodnho susednho alebo znenm hornho susednho tnu (teda tie
zdvoch rznych), nazvame diatonick.
Naprklad:

d - es

e - f

g - as

d - cis

e - dis g - fis

cis - d
cis - his

Vnotovej osnove je udan tn tie zapsan celou notou.

Y

D
Y


N
N


 A Y D N  Y
FLV

HV

GLV

ILV

DV

KLV FLV

Uveden chromatick adiatonick poltny pozri nzorne na klaviatre vnasledujcej asti

Enharmonick tny.
Poltnov vzdialenosti h-c, e-f aopane c-h, f-e s tie diatonick poltny, ktor sa nachdzaj
vrade tzv. pvodnch tnov. Nazvame ich prirodzen poltny.
Predpona dia- vslove diatonick znamen, e ide ovzah dvoch rznych tnov. Rad tnov
so vzdialenosami celch tnov adiatonickch poltnov sa nazva diatonick rad. Aj pvodn
rad tnov (c-d-e-f-g-a-h) je diatonickm radom. Ztakchto radov s zloen durov, molov
astredovek stupnice, preto ich nazvame diatonickmi stupnicami (pozri kapitolu 6.3).
Kudanm tnom vytvorte chromatick adiatonick poltnov vzdialenosti apomenujteich.
Chromatick poltny:

Y
DY
Y
Y

N
N
N
N

DY
Y

Y
N
N
N

N
Y
Diatonick poltny:

Y
Y
Y
Y

N
N
N
N

Y
DY

N
N
N
N

Y
DY
25

3.5.4 Enharmonick tny

Ke zahrme dvojice tnov es-dis, eis-f, c-his, cis-des zistme, e znej rovnako.
Naklaviatre ide teda tie oten ist klves, ale zapsan s rzne. Tny, ktor rovnako znej,
alerzne sa pu, nazvame enharmonick tny.
Prklad uvedench dvojc tnov na klaviatre:

dis
es

cis
des

e - eis

h - his

Prklad uvedench dvojc tnov pri zpise:

DY
Y
Y N Y

N Y DY N Y
N
 Y
KLV

GLV

HV

HLV

FLV

GHV

Kad tn vrmci oktvy meme enharmonicky zapsa troma spsobmi.

Vnimku tvor len gis-as.
Prehad enharmonickch tnov na klaviatre je na strane 27.
Pomocou klaviatry vytvorte kudanm tnom ich enharmonick zmenu azapte ich poda vzoru
vprvom prklade. Udan tn je zapsan celou notou.

ORKD

Y
Y

 Y N
N
N DY
N
Y
N
JLVLV

KHVHV

Y
Y

N
N Y
N Y
N DY
N

26

27

cisis

his

eses

deses

des
cis
hisis

feses
es
dis

disis

fes

eis

geses

ges
fis
eisis

fisis

asas

as
gis

gisis

heses

ceses
hes(b)
ais

aisis

ces

# b # b b
b

#
b

=
&===================================
b

#_ _ _ #_ b _ #

Prehad enharmonickch tnov na klaviatre

3.6 Hodnoty nt aich predenie

Pojem hodnota noty vhudbe vyjadruje dku, ie asov trvanie noty. Hodnota noty
svis sjej tvarom. Ak porovnme pomer asovho trvania jednho tnu vo vzahu kostatnm
avetkch navzjom, meme uri ich hodnotu len relatvne. Presnejie urme dku vzvislosti
od taktovho predznaenia (pozri kapitolu otaktoch).
Pvodn hodnotu noty meme predi:
bodkou za notou

ligatrou

korunou

Bodka za notou predluje hodnotu noty opolovicu jej pvodnej dky. To znamen, ebodka
predstavuje vdy hodnotu nasledujcej menej noty:

h. = h + q

e. = e + x

q. = q + e
Dve bodky za notou ju predluj opolovicu atvrtinu, teda o3/4 jej pvodnej hodnoty:

h.. = h + q + e

q.. = q + e + x

Uplatnenie bodky za notou si pozrime vnasledujcej ukke.

6HGHPGHVLDWVXNLHPDOD

9HVHOR

6ORYHQVNgXGRYg



N N N  L


  A  L
N
N
N

A A
6H

GHP

GH 

VLDW

VX 

NLH

PD

OD

SUHG 

VD

VD

N
N

 N ]  L
N
QH

Y\

GD

OD

MD

QH 

PgP

L 

ED

ED

,
N N N ]

N A 

 L
L

A A
MHG

QX

2. Sedemdesiat tisc mala,

a pedsa sa nevydala,
[: ja nemala iba, iba zlat,
dostal sa mi bajzat. :]

WD

Mr

PD

]D

9LHG  X

2. Pod oblkom vyskakoval

tyri groe ukazoval
[: Dajte vy mne dieva, dieva vae!
Dm vm zaho tyri groe. :]
28

Predenie bodkou sa rovnako vzahuje aj na pomlky:

Namiesto bodky sa zpraktickho hadiska pouva pomlka menej hodnoty:

+
. =

Ligatrou nazvame oblik, ktor spja dve aviac nt rovnakej vky (bez ohadu
nataktov iaru). Predluje prv hodnotu noty onasledujce, knej pripojen. Dka pvodnej noty
sa teda rovn stu vetkch hodnt knej pripojench. Noty spojen ligatrou znej ako jeden tn:

N
N




Koruna (fermta)

U predluje notu bez presnho urenia, ale primerane vo vzahu

kucharakteru piesne (skladby), vzvislosti od tempa anlady skladby, od vkusu interpreta apodobne.
Zestetickho hadiska sa predenie noty korunou m rovna nsobku jej pvodnej hodnoty.
Prklad uplatnenia koruny vudovch piesach:

,GHIXUPDQGROLQRX

XGRYg

7
  7

N N

  N N
9RQH

,  GH

IXU 

PDQ

GR

 OL 

QRX

GH

IXU 

PDQ

GR

 OL  QRX

7
7
 ,


 N L
N N L

D

]ERM 

Qm

 FL

EX  L 

QRX

2. [: Postoj furman, neibaj, :]

[: predn kone vypriahaj. :]

]ERM 

Qm

 FL

EX  L  QRX

3. [: Ke si zbojnk tak pn, :]

[: vypriahaj si kone sm. :]

.HPLVUGFHFKRUk

9RQH

XGRYg

7
7

A N N N N

 D 
.H

PL

VUG  FH

FKR

Uk

NH

PD

WLH 

VH

PR

Um

KR

U\

7
7
7


 D N N A N
]gM 

GHP

VL

MD

SRG

YH  LHU 

2. Hora astm um,

vou jara de,
[: a na vetve kukulienka
hybkej sa kole. :]

NRP

GR

]H  OH  QHM

3. Kukulienka kuk,
hlas jej sladko rinie,
[: a do srdca boavho
poteenie plynie. :]
29

3.7 Pravideln anepravideln delenie nt

U vieme, e hodnota noty je dan jej tvarom, prpadne predenm danho tvaru bodkou.
Kad tvar noty (bez bodky alebo sbodkou) povaujeme za urit celok, ktor meme deli.
Pravidelnm delenm celku bez bodky dostaneme polovice, tvrtiny, osminy,
Pravidelnm delenm celku sbodkou dostaneme tretiny, estiny, dvanstiny,
Delenm sa kad nasledujci znak oproti predchdzajcemu opolovicu asovho trvania skrti.
Teda m opolovicu meniu hodnotu.
Pravideln delenie celku bez bodky cel nota.

celok
polovice
tvrtiny
osminy
16-tiny

h
q
q
e e e e
x x xx x x xx

h
q
q
q q
q q
qqqq qqqq
at.

Kee vukke delenia celku bez bodky ide odelenie vdy na 2 menie hodnoty, toto delenie
nazvame dvojdielne.
Pravideln delenie celku sbodkou polov nota sbodkou.

celok
tretiny
estiny
12-tiny

h.
q
q
q
e e q q
q q
x x xx qqqq qqqq

at.

Uveden delenie nazvame trojdielne. Aj pri tomto delen vidme, e ide vdy onasledujce
menie hodnoty. Vpraktickej hudbe sa najastejie pouva trojdielne delenie polovej atvrovej
noty sbodkou.
30

Nepravideln delenie vznikne tie delenm u spomnanch celkov, ale sinm potom
nich hodnt ako pri pravidelnom delen. Noty, ktor vznikn tmto delenm nazvame poda
toho, ak iastky danej hodnoty predstavuj.
Nepravidelnm delenm celku bez bodky dostaneme tri aviac najblich mench hodnt:
trioly, kvintoly, Ich set sa rovn hodnote, ktor delme.
Nepravideln delenie celku bez bodky:

celok polov nota:

triola
kvintola
celok tvrov nota:
triola

h
q

q q q q q

q q q

at.

Nepravidelnm delenm celku sbodkou dostaneme dve aviac mench hodnt: duoly,
kvartoly, Aj pri tomto delen sa set delench hodnt rovn hodnote, ktor delme. Ako prklad
celku uvdzame polov notu sbodkou:

celok

h.

duola

q q

Inak povedan: zmenou trojdielnosti na dvojdielnos vznikaj duoly azmenou

dvojdielnosti na trojdielnos vznikaj trioly

Snepravidelnm delenm sa vuebniciach hudobnej vchovy pre 1.stupe Z takmer

nestretneme. Je vak potrebn pripomen, e vhudobnej literatre s tzv. mal trioly ( q
vemi ast.
Vimnime si praktick pouitie nepravidelnho delenia vpiesovej tvorbe.
31

q q)

Povedzte mojej materi

0LHUQH

DD 
N  N
N N

 

3R

XGRYg

 YHG]  WH

PR  MHM

PD  WH  UL

SR  YHG]  WH

PR  MHM

PD  WH  UL

D L
D

 N N N N

D  MD

 MDM

QHFK PD QH  D Ng

N YH  H  UL

QHFK PD QH  D Ng

N YH  H  UL

2. [: Ani na zajtra k obedu, :], ajajaj,

[: lebo ma drbi odved. :]

7g7XUgWg7XUg

XGRYg



N A AL N


N
A A A N
3DUODQGR

7g

7X  UD

Wg

7X  Ug

PH  G]L GYR  PD

GX 

E\

Wg

7X  Ug

Wg

7X  Ug

L N
N

N
N N

PH  G]L GYR  PD

GX 

E\

OHQ

VD

PL

Y WHM

7X  UHM

OHQ

VD

PL

N A AL
N A A A N


Y WHM

7X  UHM

OHQ

VD

PL

Y WHM

7X

 UHM

MH  GHQ

X  KDM

-DYHUXPHGYHNX

0LHUQH

r 

EL

XGRYg



N N N N N


-D

YH  UX

PHG  YH  NX

YUg

PL

Wr

YH

NX

L
,

N
N
N ]

 ]
R

VL

PL

MX

]RE  UDO

Y ]H

2. U som dobaoval! U som dovalail,

u oveky nemm, vetky som ja stratil.

 OH 

QRP

Kg

ML

NX

3. Ke sebe zaspievam, a sa hory tras,

medve sa ma boj, ovce sa mi pas.
32

3.8 Skratky aznaky notovho psma

Vnotovom zpise sa asto vyskytuj skratky aznaky, ktor zjednoduuj azrchuj zpis.
Najastejie sa stretneme so znakami, ktor oznauj opakovanie alebo nvrat uritej asti skladby.
Znaky na opakovanie taktov alebo opakovanie tnov (respektve skupiny tnov) vpraxi uite
pouije najastejie pri zpise intrumentlneho sprievodu kpiesam, kde s vemi asto opakovan
rytmick, i melodicko-rytmick ostintne figry (ostintna figra nemenn prvok: harmonick,
melodick, rytmick opakujci sa poas dlhieho seku).
Opakovanie asti skladby sa ozna znakou zvanou repetcia. Je to dvojit taktov iara
sdvojitou bodkou na vntornej strane taktovej iary umiestnenou v 2. a3. medzere:

]=======}
Ke sa as skladby opakuje od zaiatku, opakovaciu znaku peme len na koniec
prslunejasti:

/LPERUDOLPERUD

0LHUQH

XGRYg

DD 


D


A N


N N ]
N
/LP

 ER  UD

OLP 

ER  UD

]H  OH  Qg

OLP 

ER

UD

D D

D

N A N
N A N
N N A 


3D  GD 

Mr

R  ULH  N\

SD  GD 

Mr

R ULH  N\

GR QD  H

KR

GYR 

UD

2. Padaj, padaj, drobn orieat.

Ktoe vs poberie, ktoe vs poberie,
chudobn dievat?
Po opakovan uritho seku skladby sa stva, e sa zver skladby hr in ako prvkrt.
sek, ktor hrme prvkrt ozname 1.

prima volta (tal.) prv raz. sek, ktor hrme

druhkrt (pri opakovan nahrad prv sek) ozname 2.

Takty oznaen 1.

seconda volta druh raz.

sa pri opakovan vynechvaj. Toto oznaenie sa pe nad notov osnovu.

33

Prklad:

Zasial muk proso

8NUDMLQVNgDUWRYQgSLHVH

Veselo



N
]
N

]

A
=D 

VLDO

PX  mN

SUR

VR

H  QD

YUD  Ym

PDN


 ]
N N N N A
] A A A 


WDN

OH  ER

WDN

EX  GH

2. Chytil muk rybu, [: ena vrav rak. :]

[: i tak, lebo tak, bude teda z ryby rak! :]

WH  GD

] SUR  VD PDN



] SUR  VD

PDN

3. Kpil muk vrece, [: ena vrav vak. :]

[: i tak, lebo tak, bude teda z vreca vak! :]

Ke sa vtrojasovej skladbe zhoduje tretia as sprvou (forma AB A), tretia as sa

nevype, ale na konci druhej asti (B) sa nape Da Capo al Fine (od zaiatku do konca) alebo len
D.C., oznamen opakovanie prvej asti od zaiatku, priom sa koniec prvej asti ozna slovom
Fine. Capo hlava (tal.).

Allegretto

7$1(.

$6DUDXHU

    


N
N  N
N
N
N 
N R
N
N
N
N
N

N 
N  N  N  N
NN


N
N 

N
N

 N


 
 

 


N 
N N
N N
N N
)LQH N N (
N
N
N
N
N

N
N  N N N N
N


N 

N
N
N N    N 
 N



N
N  N
N N  N

N
N
N
N
N
N '&DO)LQH
N

N
N  N 
N N 




N
N   N
N 
N

   N

34

Ak sa skladba nem opakova od zaiatku, ale len od jej uritej asti (miesta), toto miesto,

odkia m hudba zaznie, sa ozna znakou @ apredpe slovami Dal Segno (taj seo) al Fine
(alebo len D.S.), teda od znaky kpredpsanmu koncu Fine.

Opakovanie taktu sostintnou figrou viackrt bez zmeny sa vyzna vo vntri taktu ikmou
iarou sdvoma bodkami. Opakovanie dvojtaktia sa vyzna dvojitou ikmou iarou na taktovej
iare zasahujcou do dvoch taktov:



N
N







N
N
N
N
N

Q

Q

Opakovanie tnov rovnakej vky alebo dvoch aviac tnov rznej vky hranch vkratch
hodnotch ako tvrov nota sa vyzna notou, ktorej hodnota je stom vetkch opakovanch nt
ajej noika sa prekrtne preiarkne krtkymi trmcami. Ich poet je tak, ak by mali ma
opakovan hodnoty vypsan vneskrtenej podobe:

=gSLV

5HDOL]gFLD




N
N



N N



Opakovanie skupiny tnov vtom istom takte sa oznauje krtkou ikmou iarou:

=gSLV

N


 E

5HDOL]gFLD

 E N 
Skratky na opakovanie taktu, tnov askupiny tnov sa najastejie pouvaj vrune
psanch partitrach arune rozmnoovanch partoch pre jednotliv hudobn nstroje zspornch
dvodov.
35

4.

ASOV PRIEBEH HUDBY

4.1 Hudobn rytmus arytmick ctenie

Rytmus ako pravideln striedanie fz nejakho deja alebo uritch prvkov nie je len
zleitosou hudby aostatnch druhov umenia. Existoval aexistuje ako neoddeliten vlastnos
prrodnch javov (striedanie ronch obdob, da anoci, ), biologickch pochodov atelesnch
konov udskho organizmu (tlkot srdca, dchanie, chdza, pracovn rytmus, ).
Ako univerzlny pojem teda oznauje rzne druhy pohybu, ktor organizuje vasovej
postupnosti azko svis stempom.
Pod pojmom hudobn rytmus rozumieme vntorn lenenie metrickch jednotiek taktov.
Jednoducho povedan, je to striedanie tnov rznej dky arozlinho przvuku organizovanho
na bze rytmickej ametrickej pulzcie.
Rytmick pulzciu chpeme ako sled rovnakch, pravidelne sa opakujcich sekov db,
ktor tvoria zklad asovho priebehu hudby.
Metrick pulzcia je rytmick pohyb zaloen na zkonitom striedan przvunch
aneprzvunch db. Metrick pulzciu ako zklad prevania metra ovplyvuje tempo, dky
tnov aich vzahy, akordick vstavba,
Schopnos vnma apreva emocionlny vraz asovho priebehu hudby (rytmu, metra,
pulzcie) avlastnou motorikou (pohybom ho precti areagova na) nazvame rytmickm ctenm.
Kee hudobn rytmus ako pojem irieho vznamu prebieha na bze rytmickej ametrickej
pulzcie sasne, ujal sa vhudbe priliehavej termn hudobn metrorytmus.
Priebeh hudobnho metrorytmu je vyjadren nasledujcou schmou, vktorej seka
(

) ako asov sek predstavuje jednu dobu (v uvedenej schme je to tvrov nota). tvrov

nota ako hodnota jednej doby teda stmto asovm sekom shlas. Ke si pozorne vimneme
ostatn seky, zistme, e poas jednej doby sa me vystrieda viac tnov menej hodnoty, prpadne
dka tnu me presahova trvanie jednej doby. Na oznaenie przvunej aneprzvunej doby
spouit znaky:
>

przvun doba

! neprzvun doba

36

M
E
T
R
O
R
Y
T
M
U
S

rytmus
metrum
(takt)
pulzcia
(doby)

q
>

1
1

q q

>

2
2

q q q q q.
!

1
3

>

2
4

1
5

e e q
!

2
6

>

1
7

e h
!

2
8

>

1
9

2
10

plynutie asu

4.2 Takt ataktov predznaenie

Takt je zkladnou jednotkou pravidelnho striedania przvunch aneprzvunch db.
Przvunou akou dobou je vdy prv doba vtakte. Takty oddeujeme taktovmi iarami. Dvojit
taktov iaru pouvame na konci skladby alebo na ukonenie jej uritej asti (pozri prklad
nas.34Tanek).
Takt urme na zaiatku piesne alebo hudobnej skladby zlomkom (bez zlomkovej iary).
itate vrchn slo udva poet db vtakte amenovate spodn slo hodnotu noty, ktor
pripad na jednu dobu. Teda jednoducho: koko
oho
Toto oznaenie taktu volme taktov predznaenie apeme ho za prslunm kom
apredznamenanm tniny.

## 2
4
=
&=
==

poet db v takte
tvrov nota = 1 doba

3
b
=
?=
=8=

poet db v takte
osminov nota = 1 doba

Vimnime si taktov predznaenie apriebeh hudobnho metrorytmu na prklade piesne

Vstvaj Hanzo hore ataktujme dvojdob takt.

> przvun doba

! neprzvun doba
* metrick oznaenie przvunej doby pre pohyb ruky
c metrick oznaenie neprzvunej doby pre pohyb ruky
37

9VWgYDM+DQ]RKRUH

5g]QH

XGRYg

 

N

N
N
N
 
J

9VW

 YDM

+DQ

 ]R

KR

UH

QD

ED

NOR

 SD  M

N
N
N




N
J

DN

QH

VNR  UR

SU  GHv

UD

WL

QH  GD

M

2. Neskoro som priiel, fra mi nedali,

ete ma hutmanskou palicou vydrali.
Ke sa vskladbe pravidelne striedaj dva druhy taktov, napeme na zaiatok dvojit taktov
predznaenie:

7UgYQLFH

$QGDQWH SRFR UXEDWR

rSUDYD $ 0R]\HV

(
H

  
,L

L
L

L
,

,
,
,

,
, N

N
N

N     N L
N

N
N
N
N
N
N

N  
N
N
N
N

N L





L


.NN
NN
NN L
NN
NN 
L

 
NN
L
L
L

H
(
%R  OD

VRP

QD

KX EgFK

Y HU  YH  QFK

SDQ 

FKgFK

 L


L
L

,
,

L
,
,

,
,

,
L

N
N N
N
N N
N


N
N
N
N
N
N
N

N
N
N
N
N  
N N

L


NN
NN L
.NN
L
L
A
NN

NN
L
NN

L
NN

L

H
PDO

KgM  QLN PD

QD  Kg  DO

ER  GDM XQ  J\

]Og

PDO

ER  GDM

]Og

(



N
N N N , ,L
N A, A, L
 
, A, N
N

N
N
N
N
N
N
N
N  
N
N
N
N
N
N


.NN
NN NN
N
NN L
NN
NN

A AL AL AL
A
N
(
PDO

ER  GDM XQ  J\

]Og

PDO

ER  GDM XQ  J\

]Og

PDO

%R  OD

VRP

QD

WUg  YH

H L

 H L

,L

L
, ,L
L
L
L

L
,

L
,
,
,

N
N


N 
N N
N
N
N
N
N
N
N
N
N  
N
N
N
N
N
N

.
N
N
N
N
N
NN    L
N 
L
N
L
L
L
NN
L

L
L
N AL
N
N


H
H
SR  UH  ]D  OD

VRP

VD

SUH  WH  ED

38

X  KDM  NR

RE  ]H  UD  OD





7


, ,


,



N
N
]

N N N

N N RE  ]H  UD  OD N VRP
N
N VD
N

VRP
N
N  
N
N
7

L
N N L
N
 

N
N
.NN
N
N

A N A
L L
N

NN

N A
] A 

VD

VD

4.3 Druhy taktov

Poda potu przvunch db vtakte rozdeujeme takty na jednoduch azloen.
Jednoduch takty maj len jednu przvun dobu. Takmi taktami s dvojdob atrojdob
takt. Zloen takty vznikli spojenm dvoch alebo viacerch jednoduchch taktov. Maj jeden
hlavn przvuk (na prvej dobe) aostatn przvuky vedajie > (na prvch dobch iastkovch
taktov). Naprklad zloenm dvoch 2-dobch taktov dostaneme 4-dob takt sprzvukmi:

4 q
4
4

= 2

>

q q

Zloenm dvoch trojdobch taktov dostaneme 6-dob takt sprzvukmi:

>

6 e e e q q e
8

Ke s iastkov jednoduch takty rovnak, ide opravidelne zloen takt (v uvedenom

prklade napr.: 4-dob a6-dob). Ke iastkov takty nie s rovnak, hovorme onepravidelne
zloenom takte (pozri prehad najastejie pouvanch taktov). Dobovou jednotkou taktu bva
najastejie tvrov nota apo nej osminov apolov nota.

39

Prehad najastejie pouvanch taktov:

1. Jednoduch takty
a) dvojdob (prne):
dvojtvov

2 q q
4 >

dvojosminov

2 ee q q e e q q q q
8 >
>
>
>

b) trojdob (neprne):

trojosminov

trojpolov

>

>

>

2 (C) h h h q q q q q q h
2 >
>
>
>

dvojpolov
(alla breve)

trojtvov

q q q q q q q q

3 q q q qq q qq h q q qq q
4>
>
>
>
3 ee e q q e q e e
8 >
>
>
>

3 h h h h q q qqqq q q h q qq q q
2>
>
>
>

2. Zloen takty
a) prne pravidelne zloen:
tvortvrov
(2 + 2)

4
4 (c) h q q q q q h q q q q q q h q

tvorosminov
(2 + 2)

4 qq q q qqqq qq qq e q
8 > >

>
>

>

>

40

>

>

b) neprne pravidelne zloen:

estvrov
(3 + 3)

6 qq q q q q q q q q q q q
4

>
>

esosminov
(3 + 3)

6 eee q q q q q q q q q
8

>
>

esosminov
(2 + 2 + 2)

6 ee q q q q q q q q q q
8
>
>
>
>

b) nepravidelne zloen:
ptvrov
(2 + 3)

5 qq q q q q q q q e q q
4 >

>

posminov
(3 + 2)

5 e e e q q
8
>

>

Nepravidelne zloen takty sa najastejie vyskytuj vhudbe balknskych nrodov, preto

im nebudeme venova viu pozornos.

4.4 Metrick nepravidelnosti

Metrick nepravidelnosti vznikn naruenm lenenia pvodnho metra (pravideln striedanie
przvunch aneprzvunch db). Vtakom prpade rozloenie przvukov vistom seku skladby
neshlas smetrickou pulzciou. To znamen, e dochdza kpresunu przvukov, ktor sa spravidla
vnotopise vyznaia. Na ilustrciu uvdzame esk tanec furiant, kde sa na zaiatku striedaj
3dvojdob a2 trojdob metrick tvary. Notcia je vtrojdobom takte, ale presun przvukov
jeoznaen zvltnymi przvukmi afrzovacmi oblikmi oznaujcimi spojitos dvojdobch
rytmickch skupn.

41

)XULDQW

9LKRYVN



     P P      
N

N
N
N N
N
N
N H
N
N
N
N
N
N
N 
N
N N N

NN NN


N  A
N A N A N A
A N A A

A A A
 



N
N 

N
N
N
NN
N
N
N
N
N '&DO)LQH
)LQH N N
N
N N N
N N
N

N  A
N N  A
N A N N

N 

Zvltny presun przvukov vytvra rytmick tvar, nazvan synkopa. Vznik tak, e na ak
dobu nepripadne nstup tnu, ale tto je spojen ligatrou spredchdzajcim taktom. Teda meme
poveda, e synkopa vznik posunutm przvuku (ligatrou) zprvej doby taktu na neprzvun
(posledn) dobu predchdzajceho taktu. Ako prklad uvdzame ryvok zklavrneho cyklu
E.Suchoa Obrzky zo Slovenska Ke sa vlci zili:

$OOHJURJLXVWR


D

   N    N   N

   N


N A A 

 D    N    N

Vslovenskch udovch piesach sa asto objavuj tzv. neprav synkopy. Vytvra ich
takto tvar:

e q e . Pri nepravej synkope przvuk na prvej dobe taktu ostva, iba zloenie

rytmickch hodnt pripomna tvar synkopy.

42

Prklad:

(MHWRHWR
$OOHJUHWWR
  

XGRYg

, L


N
N
N

]
N
N



(M H  WR
SDV  OR

H  WR

H  WR

G]LI  DW  NR

YRO  NL

KR 

UX  FH

QD

OX  FH

-DN

YR 

OD


N
N N N


 N
WDN

NUL 

L

H VWUD  FL  OD

WL  UL

YRO  NL

Y X  ER 

L

2. Ach, mili, mili, navrac mi volki,

vijem ci pirko z drobnej fijalki.
[: Jak vola, tak krii,
chto mi mojo tiri volki navraci? :]
Skladba alebo jej as nemus zana vdy prvou przvunou dobou. Ak zana inou
dobou ako prvou, ide onepln takt, tzv. predtaktie. Vstarej hudobnej literatre sa aj posledn
takt psal nepln, aby spredtaktm vytvral pln takt. Vsasnosti sa od tejto zvyklosti upa.
Prklad predtaktia vumelej piesni L. v. Beethovena Sedmihlsok.

0LHUQH

/Y%HHWKRYHQ


 ,

N
D

N
] N


R
$FK

NUr  L
VUG  FH

MLP"
OL

7DN
9H

X  VWUD
SRG  Om

YWg  LN
PDW  N\

 H 
X 

Q
GLD

QDG
KQLH]  GRP VYR 
]UD  QL 
D  NR

N N

A 
A N


L
VPXW
NUDG




QR
PRX

VSLH

UX 

YD
NRX

VRP
GH

D
WL

H 
WH
PR  MH

]
N
N





QLN  G\



QH  SR 

XO

$FK

] KQLH] 

GD

Y\E  UD

2. A nrek vtka uje chlapec hanbou sa pri:

i odpust mi, vtik mal, o som urobil?
U kladiem drobizg sp do hniezda, ticho, etrne
a v speve nenom zaznieva zas astie matkine.
43

OL

4.5 Tempo
Tempo (tal. as) vhudbe oznauje rchlos striedania jednotlivch db za urit asov
jednotku (obyajne za mintu).
Tempo urujeme:
a) absoltne presnm udanm potu db za mintu
b) relatvne medzinrodne platnmi talianskymi vrazmi.
Na presn urenie tempa pouvame bu elektronick alebo mechanick metronm.
Mechanick metronm je hodinov stroj skyvadlom, na ktorom je umiestnen posuvn zvaie.
Na selnej stupnici pod kyvadlom s uveden hodnoty, ktor zodpovedaj jednotlivm tempovm
oznaeniam. Posvanm zvaia smerom hore alebo dole nastavme rchlos pohybu kyvadla.
Tentomechanick asomera na presn urenie hudobnho tempa zostrojil vroku 1816 viedensk
mechanik J. N. Mlzel (17721838), preto pouvame tie termn Mlzlov metronm (skratkaM.M.).
Ak ozna skladate tempo skladby (na zaiatku) naprklad M.M. q = 88, znamen to, e na mintu
pripad 88 tvrovch nt. M.M. e = 132 nm udva 132 osminovch nt za mintu.
Metronm sa asto pouva aj pri tdiu technickch cvien na hudobnom nstroji. Sli
interpretovi na zskanie rovnomernho pohybu apresnosti techniky hry.
Pri prednesovch skladbch pouijeme metronm len na orientciu akontrolu uvedenho
tempa. Poas interpretcie sa nepouva, lebo prednesov skladby si vyaduj aj drobn odchlky
od presnho tempa anavye vlnos pohybu jednotlivch frz. Odchlky ivej hudby od presnho
dopadu db metronmu volme agogika. Agogick zmeny nesm narui tl arytmick
truktruskladby. Ak chce skladate osobitne naznai rytmick vonos vpodan skladby, nape
rubato(tal.) von tempovo avrazovo sa meniaci prednes.
Temp sa prakticky aj teoreticky delia na pomal, stredn (mierne) archle. Hranice medzi
tmito oblasami nie s jednoznan. Zaradenie konkrtneho tempa do prslunej oblasti zvis od
rznych podmienok. Vminulosti bola kritriom hodnotenia rchlosti metrickho pohybu frekvencia
udskho tepu. Spjanie temp vhudbe stempom srdcovej innosti sa vyskytuje aj vsasnch
uebniciach terie hudby.

44

Prehad zkladnch tempovch oznaen uvdzame vnasledujcej tabuke:

Metronomov daj

Taliansky nzov

Slovensk vznam

Pomal temp
40

grave

vne, ako

44

largo

iroko

50

lento

pomaly, vone

56

adagio (-do)

vone, zdhavo

60

larghetto

iroko (menej ako largo)

Stredn temp
63

andante

vone, krokom

69
76

andantino
sostenuto

trochu vone, pokojne

zdranlivo

80
84

commodo (ko-)
maestoso

pohodlne
vzneene, majesttne

88

moderato

mierne

Rchle temp
104
120

allegretto
animato

dos rchlo
oivene

126
132

con moto (kon)

allegro

s pohybom
rchlo

152
160

allegro vivace (-e)

vivace

184

presto

rchlo a ivo
ivo
vemi ivo

Uveden oznaenia sa ete spresuj doplujcimi vrazmi:

assai znane
molto vemi
pi viac
meno menej
poco (poko) trochu
Postupn, plynul zmeny sa predpisuj vrazmi:
accelerando (ae-), stringendo (-dendo) zrchova, ritardando, ritenuto, rallentando spomaova
aplatia a do pokynu a tempo alebo Tempo primo, o znamen pvodn, poiaton tempo.

45

5.

DYNAMIKA APREDNES
Dynamika (gr.dynamis sila) sa vhudbe zaober silou jednotlivch tnov ajej zmenami.
Pekn apsobiv prednes skladby dosiahneme okrem inch vznamnch initeov aj

dynamickmi zmenami. Slia na vyjadrenie zvukovho kontrastu, rznych nlad, ako aj celkovho
vrazu skladby.
Na oznaenie rznych stupov dynamiky vhudbe sa pouvaj ustlen talianske nzvy
askratky uveden vnasledujcej tabuke:

Skratka

ppp
pp
p
P
F
f
ff
fff

Taliansky nzov

Slovensk vznam

piano pianissimo

o najslabie

pianissimo

vemi slabo

piano

slabo

mezzopiano / - dzo /

stredne slabo

mezzoforte

stredne silno

forte

silno

fortissimo

vemi silno

forte fortissimo

o najsilnejie

Ke chce skladate upozorni na presn dodriavanie prslunho dynamickho stupa,

pouije slovo sempre (stle) vspojen sktoroukovek dynamickou znakou.
Postupn (plynul) zmeny dynamiky sa oznauj graficky alebo slovom:

Grafick oznaenie

Taliansky vraz

Slovensk vznam

crescendo (kreendo)

zosilova

decrescendo - diminuendo

zoslabova

46

Uveden vrazy s spresovan almi doplujcimi vrazmi: poco, molto, pi, meno
(znme zkapitoly otempch),
sempre stle
sempre forte stle silno
poco apoco crescendo pomaly postupne zosilova
poco apoco diminuendo pomaly postupne zoslabova
Pre nhle dynamick zmeny sa vhudbe pouva vraz subito (ihne):

f
subito p
subito

ihne silno
ihne slabo

Przvuk (akcent) jednho tnu alebo akordu sa oznauje tmito grafickmi znakami: > .
Na dosiahnutie technicky sprvneho citlivho prednesu skladby nesta len sprvna voba
tempa, dynamiky, znalos arepektovanie rznych skratiek aznaiek notovho psma. Potrebn s
aj alie pojmy apokyny, vyjadren bu znakami alebo talianskymi vrazmi, atie ist estetick
cit pre agogiku afrzovanie.
Frzu tvor melodicko-rytmick ucelen ryvok (skupina tnov), ktor sa oznauje spravidla
frzovacm oblikom. Frzovanie znamen muziklny prednes frzy, pri ktorom sa uplatuje
rovnako agogika aj dynamika.
Prklad ryvku svyznaenm frz zklavrneho cyklu E.Suchoa Obrzky zo Slovenska
Zele sa mi borovienka.



N
 
N N
N
N
N N
N N
N
N
N
N
N
N
N
NN
N  
NN NN
A NN A A A NN A A A NN A A A NN A A A NN A A NN A A 

N   A A
A A
 A A  A A  A A  A A
DW
4/07,94

Zalch pojmov apokynov potrebnch kprednesu skladby uvedieme len najfrekventovanejie.

Legato viazane tny na seba plynulo nadvzuj. Oznauje sa oblikom nad alebo pod
notami (dvoma alebo skupinkou nt) rznej vky:

 E
N 


47

Vo voklnej hudbe sa takto skupina nt spieva na jednu slabiku:

9WRPQDHPPOHMQ

3RPDOLH
YDOmNRYkWHPSR

0RUDYVNg
XGRYg



N
N N N

N

9 WRP

QD  HP

POHM

Q

WUQ

WUQ

WUQ

WUQ

WDP

PH  ORX

N N N N N


VWHM

WUQ

WUQ

WUQ

WUQ

Y WRP

QD  HP

POHM

Q

N
N

 N N
N
WDP

PH  ORX

VWHM

Q

WUQ

2. Namleli mouky, trn a trn, trn a trn,

tyi klobouky, trn a trn, trn a trn,
namleli mouky, tyi klobouky,
trn a trn trn.
3. Napekli placek, trn a trn, trn a trn,
tyiadvacet, trn a trn, trn a trn,
napekli placek, tyiadvacet,
trn a trn trn.

WUQ

WUQ

4. T nae bba, trn a trn, trn a trn,

t je nerda, trn a trn, trn a trn,
t nae bba, t je nerda,
trn a trn trn.
5. A ten n ddek, trn a trn, trn a trn,
ten jich snd devt, trn a trn, trn a trn,
a ten n ddek, ten jich snd devt,
trn a trn trn.

Staccato (-kto) krtko preruovane opak legta. Oznauje sa bodkou nad alebo pod
notou:

   


N 

N A  

Tenuto vydran hodnoty noty hran smalm przvukom. Oznauje sa vodorovnou iarkou

pod alebo nad notou: -q (pozri predchdzajci ryvok zcyklu E.Suchoa Obrzky zo Slovenska
vavej ruke)
Glissando skznutie zjednho tnu na druh vy alebo ni. Vka tnu sa postupne
plynulo men, a dosiahne vku druhho tnu. Zna sa iarkou alebo vlnovkou spjajcou dve
noty rznej vky:

II

III
II


N A 
A N A N


JOLVV
48

Parlando hovorene spev na spsob hovorenej rei. Niekedy sa meldia takho spevu zapisuje
namiesto nt znakou vtvare tlaenho psmena snoikou prpadne aj zstavkou aznamen
len priblin vku tnov.
Pozrite nasledujci prklad:

3RmWDGOR

T. Freo
F. Hrubn




N 
N N
N
N N N
N
N -gQ VD KUg N
N
N Yp  NRO YDW  N U\
N
N   N
N N
N
N
N

N 
N
N
N
N
N
N
.
-H GHQ GYD

MH GHQ GYD

WUL

N N

N
N
N
N
N
N
N
N SR  WRP EH  m N QD R  EHG N
N  N N
N
N
N

N N N
N
N
N
.
MH  GHQ GYD

WUL

W\  UL

Si

N N
N
N N
N

N
N -gQ VD KUg
N
N SR  WRP EH  m N QD R EHG N
N
N N N N
N 
N

N
N N N 
.N

-H  GHQ GYD WUL

W\ UL Si

MH  GHQ GYD WUL

N N

N
N
N
N

N Yp  NRO YDW  U\ N G\P VD ]D QmP N m  UL N SR  WRP EH  m N QD R EHG N
N N N N N
N 

N N N N N
.N

W\  UL Si

MH  GHQ GYD WUL

W\ UL Si

MH  GHQ GYD WUL

W\  UL Si

N N
N
N
N N 

N
N -H  GHQ NGYD
N SR  WRP EH  m N QD R EHG N

N  N N N N N

N
N
N
N
N

.N

MH  GHQ GYD WUL

W\ UL Si

MH GHQ GYD
49

MH GHQ GYD

MH  GHQ

GYD

0LHUQHUFKOR

+UDMPHVDQD3HWUD

31DJ\
-.LQHN

 


  N N N A N N
(
+UDM  PH VD

QD 3HW UD

SXV  WL

JUD  PR  IoQ

KUDM  PH VD

 )LQH
,

N N

N
] N


QD 3HW UD NWR

EX GH D  NR

RQ

*L WD UX VL

VSUDY DM W\

 ,
N N
N L N N


] WH  QL VR  YHM UDNHW\

WLH R FKFr E\ 1D WgO N\

]R EH Ur VL



L L
N N

N N L

NR  UgO  N\

QD NR  OH  QgFK

WUL GLH  U\

WDN VPH VWg  OH

'&DO)LQH
 , 3DUODQGR




N N N N

IUD  MH  UL

6.

)UD  MH  UL

IUD  MH  UL

IUD  MH 

UL

STUPNICE

6.1 Stupnica atnina

8MH]LPD

0LHUQH

6ORYHQVNg
XGRYg







N
N
N
N
8

MH

]L  PD

MH

WX

EX  GH PH VD

N  ]D


N
N N A ]
 ]
KD  WH

X QgP

]D  m  QD

SR  Wp  LN

2. U je zima, u je tu, snky dolu z klinka

[: ubehne nm nejedna vesel hodinka. :]
50

]D  P  ]D

Pohadom na zpis meldie uvedenej piesne zistme, e je zloen zsmich rznych tnov.
Ich zoradenm poda vky dostaneme takto rad:

Y


 AY Y Y Y Y Y Y


oktva



Stpajci alebo klesajci usporiadan rad tnov od danho tnu (zkladnho tnu) kjeho
oktve nazvame stupnicou.
Poradie tnov vmeldii uvedenej piesne nie je usporiadan od zkladnho tnu kjeho oktve
poda vky.
Tto mnoinu tnov obsiahnut vmeldii aprislchajcu uritej stupnici volme tnina.
Meldie piesn askladieb s teda psan vtninch, nie vstupniciach.

6.2 Rozdelenie stupnc

Poda vzdialenost (intervalov) medzi jednotlivmi susednmi stupami stupnice (bu cel
tn, poltn, alebo vie) rozdeujeme stupnice do troch skupn:
A. diatonick
B. chromatick acelotnov
C. zvltne
A. Diatonick stupnice obsahuj dva druhy intervalov diatonick poltny acel tny
vuritom, pre dan stupnicu charakteristickom usporiadan.
B. Chromatick (poltnov) acelotnov obsahuj bu poltnov (vinou chromatick)
alebo celotnov intervaly.
C. Zvltne stupnice obsahuj aj vie intervalov vzdialenosti ako cel tny.

6.3 Diatonick stupnice

Diatonick stupnice, ako sme u uviedli, obsahuj diatonick poltny acelotnov intervaly.
Poda usporiadania tchto intervalov delme diatonick stupnice na:
durov
molov
stredovek
51

6.3.1 Durov stupnice aich tvorenie

Durov stupnice charakterizuje rozmiestnenie poltnov medzi 3.-4. a7.-8. stupom.
Ostatn vzdialenosti s celotnov: 1 = cel tn
1/2 = poltn
Pozrime sa ete raz na rad tnov, ktor sme vytvorili zmeldie piesne U je zima avyzname
poltnov vzdialenosti.

Y
Y
Y
Y
Y

 AY Y Y



























Usporiadan rad tnov, ktor zana tnom c1 akon tnom c2 am tny usporiadan poda
truktry durovej stupnice, tvor stupnicu C dur. Jej nzov sme urili poda zkladnho (prvho)
tnu stupnice. Tto stupnicu povaujeme za zkladn durov stupnicu. Meme ju rozdeli
nadverovnak polovice. Kad obsahuje rad tyroch tnov tetrachord. Obidva tetrachordy maj
rovnak truktru: dva cel tny ajeden poltn. Volme ho preto durov tetrachord. Medzi prvm
adruhm tetrachordom je celotnov vzdialenos.

Y
Y
Y
Y
Y

 AY Y Y
N








Zhodnos tetrachordov meme vyui na vyvodenie alch durovch stupnc.

Abysazachovala ich charakteristika (poltny medzi 3.-4. a7.-8. stupom), pouijeme u aj
odvodentny.

Odvodzovanie durovch stupnc skrikmi

Ak nov stupnicu zaneme druhm tetrachordom (druh tetrachord sa tak stva vnovej
stupnici prvm) apripojme knemu smerom hore al durov tetrachord, dostaneme postupne
durov stupnice skrikmi:

52

C dur

Y
Y
Y
Y
Y

 AY Y Y N



Y Y
Y
Y
Y
Y
G dur
N


 Y Y




D dur



DW

Y Y
Y
Y
Y
N

 Y Y Y







Pri odvodzovan durovch stupnc skrikmi doplnenm tetrachordu smerom hore zisujeme,
e kad nov stupnica zana 5. stupom predchdzajcej. Durov stupnice skrikmi teda
tvorme od 5. stupa predchdzajcej stupnice.
Ak by sme alej pokraovali vodvodzovan zistme, e vkadej nasledujcej stupnici
pribdakrik pred 7. stupe. To znamen, e v kadej najbliej vyej stupnici skrikmi pribda
jeden zven tn.
Durov stupnice oznaujeme vekmi psmenami abecedy.

Prehad durovch stupnc s krikmi

















Y

 AY Y Y Y Y Y Y 
Y Y
Y
Y
Y
Y
G dur 
 Y Y

C dur

0
1 
fis

Y Y
Y
Y
Y
Y

 Y Y

Y Y AY
Y
Y
Y
Y
A dur 

 Y
Y Y
Y
Y
Y
E dur 
Y

 Y Y
Y  AY AY
Y
Y
Y
Y
H dur 

 Y
Y Y
Y
Y
Y
Y
Fis dur 

 Y Y

2 
cis

Y
Cis dur 

Y Y Y Y Y 

7 
his

D dur

 AY Y

53

3 
gis
4 
dis
5 
ais
6 
eis


N N



N N



N N



N N



N N



  N N
 

  N N
 

  N N

Znalos poradia apotu predznamenan umon ahko vytvori hociktor stupnicu. Ak vieme,

e E dur m 4 (fis, cis, gis, dis), napeme rad smich pvodnch tnov od e1 atny: f, c, g, d
zvime pripsanm krikov.
Vstupniciach peme posuvky priamo pred noty, ale vhudobnch skladbch ich peme ako
predznamenanie tniny vznmom porad za k. Oich platnosti sme u hovorili vkapitole 3.5.2.

Odvodzovanie durovch stupnc sb

Zhodnos tetrachordov nm posli aj pri odvodzovan durovch stupnc sb.
Ak nov stupnicu zaneme prvm tetrachordom (prv tetrachord sa tak stva vnovej stupnici
druhm) apripojme knemu smerom dole al durov tetrachord, dostaneme postupne durov
stupnice sb:

/:7

Y

 AY Y Y Y N Y Y Y


/:7

Y Y
Y
Y
DY
Y
N


 Y Y


/:7


 D AY AY Y DY N Y Y Y DY


8/:7

Y DY
Y
DY
DY
Y

N

 DY Y


DW

Pri odvodzovan durovch stupnc sb doplnenm tetrachordu smerom dole zisujeme,

ezkladnm tnom nasledujcej stupnice je 4. stupe predchdzajcej. Tento povaujeme (ako

pri stupniciach s stupe 5.) za zklad pre vytvranie durovch stupnc sb.
Durov stupnice sb tvorme od 4. stupa predchdzajcej stupnice.
Vkadej nasledujcej stupnici pribda b pred 4. stupe (pribda jeden znen tn).

54

Prehad durovch stupnc s b

















Y
C dur 


Y Y Y Y Y
AY Y

Y Y
Y
Y
DY
Y

 Y Y

Y AY D AY
Y
DY
Y
Y
B dur

 DY

Y DY
Y
DY
DY
Es dur 
Y

 DY Y
Y D AY
Y
DY
DY
Y
As dur 

 DY DY
Y DY
DY
Des dur
DY
DY
Y


 DY DY
Y DY
DY
DY
DY
DY
Ges dur


 DY DY

1 D
b

DY


 D AY DY DY DY DY DY DY

7 D
fes

F dur

Ces dur


N N



N N
D
D
D

N N

DD
D

N N

DDD
D

N N

DDD
D

 D N N
DDD D
D

 D N N
DDD D
D

 D D N N

2 D
es

3 D
as
4 D
des
5 D
ges
6 D
ces

6.3.2 Molov stupnice

,ODVRYDQDWDQHF

Mierne

6ORYg3RGMDYRULQVNg
+XGEDSRGDXGPRWmYX



N N


N
N
,  OD

VR  YD

QD

WD  QHF

Y\  ILQ  WH  QD

YH  PL


 N N A A N A A 
A A
SUD  WD  OD

VD

SR  ]D

SHF

SUD  WD  OD

VD

GYHU  PL

2. Ke ju vrabec uvidel, hne ho svrb nka, 4. Pozor, vrabek, pozor daj, ak sa boj brky,
Posovika na tanec, skome si troka.
nestpaj mi na pty, ani na pazrky.
3. Tanil vrabec strapat tance sam nov,
postpal on na palec milej pani sove.

5. Naakal sa tanenk, e mu zlme kosti,

viac u sovu nepojal po tej mrzutosti.
55

Meldia piesne Ila sova na tanec je zloen zsmich rznych tnov. Ich zoradenm poda
vky dostaneme tnov rad, vktorom je in usporiadanie celotnovch apoltnovch vzdialenost
ako vpredchdzajcej kapitole, kde sme hovorili odurovch stupniciach.
Usporiadan tnov rad zuvedenej piesne:




 A  AY AY Y Y Y Y Y N
AY


Stupne:





















Stupnica, ktor charakterizuje rozmiestnenie poltnov medzi 2.-3. a5.-6. st. (ostatn
vzdialenosti s celotnov), je stupnica aiolsk, tie prirodzen molov. Od durovej stupnice sa
li okrem rozmiestnenia poltnov aj stavbou tetrachordov:
durov stupnica:

I. tetr.
molov stupnica:

II. tetr.
1

I. tetr.

II. tetr.

Pre urenie molovho tnorodu (gr. durov alebo molov charakter kvintakordu atniny,
teda usporiadanie celch tnov apoltnov) je rozhodujci prv tetrachord, ktor volme molov
tetrachord. Vytvoren rad pvodnch tnov zpiesne Ila sova na tanec od tnu a kjeho
oktve, usporiadan poda truktry molovej stupnice, tvor zkladn molov stupnicu amol.
Molov stupnice oznaujeme malmi psmenami abecedy.

6.3.2.1 Sben, paraleln stupnice

Y
Y
Y
Y
Y

 AY Y Y









Stupne:
A
Y
Y
Y
Y
Y
Y
a mol

 Y Y

C dur

56

Porovnanm dvoch zkladnch stupnc C dur aa mol zistme urit paralelu (podobnos).
Ich tnov materil je rovnak. Lia sa iba zkladnm tnom tonikou.
Zkladnm tnom stupnice amol je 6. stupe stupnice C dur.
Ak vzah paralelnosti vyuijeme pri porovnan alch stupnc, zisten poznatok len
potvrdme. Naprklad stupnica G dur m jeden krik (fis). Jej 6. stupom je tn e, ktor bude
zkladnm tnom molovej stupnice stm istm materilom e mol.

Y
Y
Y
Y
Y
Y
G dur
N

 Y Y
Stupne:

















Y
Y
Y
Y
Y
e mol
N

 Y Y Y

Tak isto meme aj kstupnici F dur (stupnica sb) vytvori sben (paraleln) molov
stupnicu d mol:

F dur

Y Y
Y
Y
DY
Y

 Y Y
N

Stupne:
d mol

















Y Y
DY
Y
Y
Y

 Y Y
N

Porovnanm uvedench dvojc stupnc zisujeme, e maj rovnak poet predznamen,

alerozdiely tnorod. Takto stupnice nazvame sbenmi alebo paralelnmi stupnicami.
6.3.2.2 Odvodzovanie molovch stupnc
Vzah sbenosti teda meme vyui na tvorenie molovch stupnc od durovch na zklade
ich dokonalej znalosti (znalosti poradia stupnc, potu aporadia predznamenan).
Od 6. stupa kadej durovej stupnice vytvorme sben molov stupnicu stm istm
potompredznamenan. 6. stupe durovej stupnice je teda 1. stupom molovej stupnice.

57

Tabuka sbench stupnc

Poet
predznamenan

Durov stupnice

Molov stupnice

C dur
G dur
D dur
A dur
E dur
H dur
Fis dur
Cis dur

0
1#
2#
3#
4#
5#
6#
7#

a mol
e mol
h mol
fis mol
cis mol
gis mol
dis mol
ais mol

C dur
F dur
B dur
Es dur
As dur
Des dur
Ges dur
Ces dur

0
1b
2b
3b
4b
5b
6b
7b

a mol
d mol
g mol
c mol
f mol
b mol
es mol
as mol

Ak poznme zkladn molov stupnicu apravidlo tvorenia durovch stupnc skrikmi

asb (durov skrikmi od 5.st., durov sb od 4.st.), meme toto pravidlo vyui ipri odvodzovan
molovch stupnc.

=gNODGQgVWXSQLFD
a mol


 AAY AY AY Y Y Y Y Y 






YY



 

 

Y
e mol 
 d mol
 Y Y Y Y Y

YY
DY
Y
Y
Y


 Y Y

Y AY AY
Y
Y
Y
Y
h mol 

 Y

YY
DY
Y
Y
DY


 Y Y



g mol







Y Y Y

Y
fis mol 
 c mol
 Y Y Y Y


DW

Y

 AY Y DY Y Y DY DY 


DW
58

Do takto novovytvorenej stupnice sa zpredchdzajcej prenaj kriky a b aalie pribdaj

poda poradia. Zdrazujeme, e aj vprpade molovch stupnc znalos poradia apotu
predznamenan umon ahko vytvori ktorkovek stupnicu. Ak vieme, e f mol m 4 b, napeme
rad smich pvodnch tnov od f apripsanm posuvky b tny h, e, a, d znime.
Harmonick molov stupnica
Molov stupnica prekonala vo vvoji viac zmien. Pvodn prirodzen stupnica (aiolsk,
pouvan vstredoveku) nevyhovovala zharmonickho hadiska, pretoe jej chbal smern citliv
tn. Vytvoril sa preto umelo, zvenm 7. stupa. Tento tn zaostruje tonlnu smernos 7. k 8.stupu
ako khornmu zkladnmu tnu stupnice. Spomnan prava nastala zhadiska harmonickch
potrieb, preto sa molov stupnica so zvenm 7. stupom vol harmonick stupnica.




 AAY  AY AY Y Y Y Y YN N





6WXSQH 
















Zvenm 7. stupa vznikla medzi 6. a7. stupom jedenapoltnov vzdialenos (zven

sekunda), ktor nazvame hiatus.
Ukka udovej piesne vharmonickej molovej tnine:

3RFKRGRP

.HMDEXGHPPDmURYD

XGRYg

D 

L


D


N
N N
N
N

N
.H MD

EX  GHP

PD  m 

UR  YD

PL  Og

IUD  MH 

Up  ND

PR

Pg

D  , , 


 ,

N

N
N
N
N

 ]
N L
.H
MD
EX  GHP
PD  m 
UR  YD
GgP
VL
NR  QH


]
N
N
N
N

N
RV  WUR

NR  YD

MD

2. Do podkovcov zlat klince, mil m.

3. Bude plaka, bude vzdycha, mil m,
[: Do podkovcov zlat klince, zanahm a,
[: Bude plaka, bude vzdycha, bude za mnou
moje srdce, frajerka moja.:]
listy psa, frajerka moja.:]
4. Bude psa atramentom, mil m.
[: Bude psa atramentom, pod kerm som
regimentom, frajerka moja.:]
59

Melodick molov stupnica

Vzdialenos 1 1/2 tnu medzi 6. a7. stupom vharmonickej molovej stupnici nevyhovuje
zmelodickho hadiska.
Intoncia hitu je nronejia, preto vznikla potreba ho odstrni zvenm 6. stupa. Stupnica so
zvenm 6. a7. stupom sa vol melodick molov stupnica. Tento tvar sa pouva len
vstpajcej forme. Pri klesan sa nahrdza pvodnou prirodzenou stupnicou:

Y Y N Y
P Y
P Y Y Y AY A AN N
Y

 A
Y
Y
A
A
Y
Y AY
AY Y






PRORY









GXURY



















Vimnime si rozdielnos tetrachordov: spodn /I./ molov

vrchn /II./ durov
Vrchn tetrachord melodickej stupnice je zhodn svrchnm tetrachordom durovej stupnice.
Pri speve smerom dole by sme preto akali, e ispodn tetrachord bude durov. Kee nie je, tento
postup ctime ako neprirodzen, nsiln. Zostupn formu melodickej stupnice preto
interpretujeme ako prirodzen molov stupnicu. 6. a7. stupe zniujeme.
Ukka udovch piesn vmelodickej molovej tnine:

(MKRMDKRMD

XGRYg



N
N A ]


Mierne
(M

KR

MD

KR  MD

VOR  ER

GD PR  MD

  P P

N

 N A N A A A ]
 ]
A
SR  YHG] H PL

PR  MD

PL  Og

EX 

2. [: Ja ti nepoviem, lebo ja neviem, :]

[: moje lka jak ruika, ja robi neviem. :]
3. [: Ni to, dieva, ni, e nevie robi, :]
[: rastie v hore tak prtik, o u robi. :]

60

GH PR  MD

6PXWQgPLMH]DgRYHPFHVWD

0LHUQH

XGRYg

D 
D
N

N N N 
  N N
6PXW  Qg PL MH

]D g  R  YHP FHV  WD SXD H ]D PQr HU  QR  R  Nk G]LY  D

D
D
N
N N
N P  N
N 

 N
SXD  H SXD  H

UX N\ ]D 

OD  PX  MH H L PL  O QD YRM  QX

UX  NX MH

2. Nepua, nepua, poteen moje

vyfasujem pkn aty nov,
aty nov, pkn vyloen,
nepua, nepua, moje poteen

Prehad molovch stupnc skrikmi

SULURG]HQg
















KDUPRQLFNg








PHORGLFNg








AY Y Y Y AY Y Y Y AY
Y
Y
Y
DPRO
Y
Y
 
NN
NN

N N
 Y Y
HPRO
Y Y Y Y Y Y Y Y Y Y
Y
Y
Y

Y
 
NN
NN

N N
 Y Y

AY AY

 AY AY

 AY AY

Y Y
Y Y
Y Y Y
KPRO
Y
Y
Y
NN
NN


N N
  
Y Y Y Y Y Y Y Y Y Y
ILVPRO
Y
Y
Y
Y
NN
NN

N N
 Y Y
  
FLVPRO
Y Y Y Y Y Y Y Y Y
  
NN
NN
N N
  AY Y Y Y Y Y Y

Y Y Y Y Y Y Y Y Y Y Y
JLVPRO
Y
Y
Y
Y
  
NN
NN

 Y
N N
GLVPRO
Y Y Y Y Y Y Y Y Y Y
Y
Y
Y

Y
NN
NN


N N
 Y Y


 AY

 AY

 AY

Y Y Y
Y Y Y
Y Y Y
DLVPRO
Y
Y
Y
Y
  
NN
NN

N N

61

Prehad molovch stupnc sb

SULURG]HQg

KDUPRQLFNg

PHORGLFNg

Y AY Y Y Y AY Y Y Y AY
Y
Y
Y
Y
DPRO
NN
NN
NN

 Y Y












 





 










GPRO
Y Y Y DY Y Y Y Y Y Y
DY
Y
Y
Y
D

NN
NN
NN


 Y Y

DY Y Y Y DY Y Y Y PY Y Y
JPRO
Y
Y
DY
Y
NN
NN
NN

 Y
 D 
FPRO
Y Y DY PY Y Y PY PY Y
NN
NN
NN
 AY Y DY Y Y DY DY
 D 

DY Y Y DY PY Y Y PY PY Y
IPRO
DY
Y
DY
DY
 D 
NN
NN
NN

 Y Y
D AY D AY

P AY D AY

P AY D AY

Y DY
Y PY
EPRO
Y DY DY Y DY
DY
 D 
NN
NN
NN


HVPRO
DY DY DY DY PY DY DY PY PY DY
DY
DY
DY
DY
NN
NN
NN

 DY Y
 D 

D AY

D AY

D AY

DY DY
DY PY
PY PY
DY
DY
DY
DVPRO
DY
DY
DY
 D 
NN
NN
NN

 DY
6.3.2.3 Rovnomenn stupnice
Durov amolov stupnice meme porovnva nielen na zklade sbenosti (pozri
kap.6.3.2.1), ale aj tak, e od zkladnho tnu vytvorme sasne durov aj molov stupnicu.
Stupnice, ktor maj spolon zkladn tn, ale lia sa tnorodom, nazvame rovnomenn
stupnice. Tieto stupnice sa lia tie potom predznamenan. Bu obidve maj spolu 3 alebo je
medzi nimi rozdiel vpote troch posuviek.
Naprklad:

&GXU
Y Y Y 
Y
Y


Y
Y

AY
















FPRO
DY Y 
DY
Y
Y


DY
D

AY Y
62

'GXU
Y Y
Y
Y
Y
Y


 Y Y
 
















GPRO
Y Y
D 

 Y Y Y Y Y DY

Poznmka: Teoretick poznatky ostupniciach vyuijeme vpraktickej hudobnej innosti pri uren
tniny (poet predznamenan, posledn tn alebo akord) apri transpozcii.
6.3.2.4 Kvintov akvartov kruh durovch amolovch stupnc
Stupnice, ktor tvorme spouitm jednoduchch zvench tnov oznaujeme ako
praktick stupnice. Stupnice tvoren pomocou dvojnsobne zvench alebo znench tnov
nazvame teoretickmi stupnicami.
Na nasledujcich kruhoch si vimnime praktick stupnice do 7 krikov a7 b. Orientujeme
sa ako na hodinovom cifernku (od . 12 /0/ smerom doprava). Zistme, e praktick stupnice konia
pri sle 7 (Cis-ais; Ces-as). Nasledujce stupnice s teoretick.

Eis
cisis

Ais
fisis
his

Dis
Gis

fis
cis

ais dis
Fis

Eses

eis
Cis


gis

Asas

Heses
Fes

fes
ces

F
d
g

>

ges

B
Es

des
as
Ces

es
Ges

As

b
Des

Vidme, e pokraovanm vo vyvodzovan teoretickch stupnc sme sa dostali tam, odkia

sme vyli. Stupnice teda tvoria uzavret kruh. Poda pravidla otvoren (stupnice skrikmi od
5.stupa predchdzajcej stupnice kvinty, stupnice sb od 4. stupa predchdzajcej stupnice
kvarty) nazvame uveden kruhy kvintovm akvartovm kruhom.
63

Enharmonick kruh durovch stupnc

Teoretick stupnice s spraktickmi stupnicami enharmonick apouvaj sa len vnimone.
Prehad praktickch ateoretickch durovch stupnc uvdzame na enharmonickom kruhu. Smer
pribdania (pridvania) krikov ab je vyznaen pkami.

His
C

Eis
F

Ais
B
Dis
Gis

Es

Deses
Asas

>

Eses
Heses

As

Fes
Des

Cis

Ges
Fis

Ces


D
A
E

6.3.3 Stredovek stupnice

Pred osamostatnenm durovej amolovej stupnice sa pouvali vstredovekej cirkevnej hudbe
aj in stupnice, vktorch sa uplatovalo in usporiadanie celotnovch apoltnovch vzdialenost,
ne ak sa neskr ustlilo vdurovch amolovch stupniciach. Tento spsob usporiadania
intervalov vstupnici sa vyjadruje latinskm nzvom modus.
Stredovek hudobn teria evidovala es tzv. autentickch modov: drsky, frgick, ldick,
mixoldick, insky, aiolsk. Insky aaiolsk modus poznme vsasnosti ako durov (insku)
amolov (aiolsk) stupnicu. Od osamostatnenia austlenia tejto dvojice stupnc sa nehovor
omodoch, ale ustauje sa nzov stupnica.
Stredovek stupnice meme vytvori zpvodnch tnov, priom kad znich zana
odinho stupa:

64

ionsk

c d e f g a h c

drska

= durov (C dur)

d e f g a h c d

frygick

e f g a h c d e

lydick

f f

mixoldick

g g

aiolsk

a a

= molov (a mol)

Pozornm povanm tonickho kvintakordu (sasn znenie 1.,3.a5. stupa stupnice)

zistme, e maj charakter blzky durovej alebo molovej stupnici zanajcej tm istm tnom.
Porovnajme niektor stupnice apostrehnime tie rozdiel vjednom tne, ktor s 1. stupom tvor
charakteristick interval.

Y Y

PRO
N YY

Y Y Y Y DY











Y Y YY RSURWLPRO
Y
Y
GoUVND
Y
Y
N 

Y
Y







VWXSH]YHQ

Y

Y Y YY
Y
Y
Y
Y
GXU
N Y
 Y Y



Y Y Y YY
Y
Y
Y
Y
PL[ROGLFNg
N Y
 Y




RSURWLGXU
VWXSH]QmHQ



P
Porovnanm alch dvoch stupnc (frgickej aldickej) ahko zistme ich charakter
acharakteristick stupe (interval):
durov charakter

charakteristick interval

ldick 4. stupe zven

ldick kvarta

mixoldick 7. stupe znen

mixoldick septima

molov charakter
drska 6. stupe zven

drska sexta

frgick 2. stupe znen

frgick sekunda
65

Ak vytvorme stredovek stupnice od tnu c aporovnme ich sdurovou amolovou

stupnicou, zskame prehadn tabuku odruhu acharaktere stupnice.
Druh stupnice

Charakter (dur. mol.)

(rozloenie poltnov)

(uruje tonick kvintakord)

mixoldick:

3. 4. 6. 7.

c e g

DUROV:

3. 4. 7. 8.

c e g

lydick:

4. 5. 7. 8.

c e g

frgick:

1. 2. 5. 6.

c es g

MOLOV:

2. 3. 5. 6.

c es g

drska:

2. 3. 6. 7.

c es g

DUROV

MOLOV

Vstredovekej atie vmoravskej melodike sa asto vyskytuj piesne vstredovekch tninch.

Uvdzame prklady takchto piesn.
Piesne vdrskej tnine:

(M-DQmN-DQmN

Mierne

XGRYg



N
N
N


N
N
(M -D  QmN

-D  QmN

HM

-D  QmN

-D  QmN

ERO E\V
]ERM  QmN

N

N N N N

ERO E\V
]ERM  QmN

HM

NH  E\V

YH  GHO

HM

NH  E\V

N N 

 N
YH  GHO

ND  G

FKRG  QmN

2. Ej, Jank, Jank, ej, Jank, Jank,

malik, malik,
ej stavaj ti, ej stavaj ti
ibeniky, ibeniky.

ND  G

FKRG 

QmN

3. Ej, ibeniky, ej, ibeniky

u richtra, u richtra,
ej, ako bude, ej, ako bude
mil sama, mil sama?

66

3gVORGLHYDSgY\

0RGHUDWR

XGRYg

P


D

N N

N

N

3gV  OR GLHY  D

Sg  Y\

Y WRP ]H  OH  QRP

Kg  ML

P

D


 N N A N
SUL  OL N QH  PX

GYD POg  GHQ  FL

SR W\ GLHY  D

V QD  PL

2. Ja by s vami ila, kde by pvy dala,

pustm pvy dolinami a ja pjdem s vami.
Piese vo frgickej tnine:

87XUHNLGH

$QGDQWH

XGRYg

7
7
 7


N N

N
8 7X  UHN L  GH

X YRM  QD EX  GH

7
7

N 


H VD  PD EX  GH

HM

0g PL  Og SOD  H

VD  PD

Piese vldickej tnine:

3RNRMQH

HUYHQkMDENRYRYDNXPgP

XGRYg

 P

N

N
N ] ] N N

HU YH  Qk

MD  E  NR

YR YD  NX PgP

NR KR UD  GD

YL

 GmP

P
D

N
N
N
N ]
N


NR  KR UD  GD

YL

GmP

WRPX KR GgP WR PX KR

2. [: A ja a, Janko, najradej mm. :]

[: Tebe to jabko, tebe to jabko,
tebe ho dm, tebe ho dm. :]

67

GgP

Piesne vmixoldickej tnine:

+HMGREUHWRPX-DQmNRYL

7
7



N
A N
N



N
N L

+RYRUHQH
+HM

XGRYg]2RYHM

GR EUH WR PX

-D  Qm NR  YL

GR EUH WR PX

-D  Qm  NR  YL

7
7


 L A N A A A N N L A N A A A
R Pg NR  LDU Y m  URP SR  OL

KHM

R Pg NR  LDU Y m  URP SR  OL

2. Hej, kolibku pri potku,

kolibku pri potku,
v rom svete frajerku,
hej, v rom svete frajerku.

(MSRPDO\RYHN\

9RQH

XGRYg



N
N

N A A N


(M

SR  PD 

O\

R  YH  N\

NUm  RP FH] WLH

KR  U\

D
 A N
N N A A 

HM

WDP VD

QD  SD  VLH  WH

WUg  YL  N\

] 3R 

2. Ej, ovce moje, ovce, dobree sa paste,

ej, cengajte so zvonci, trviku si koste.
3. Ej, a ja sm sa veru zopriem na valaku,
ej, vezmem si fujaru, zapskam valask.
4. Ej, vtky prespevuj, fujara ich drdi,
ej, kukuky kukaj pri mojom koiari.

68

D  Q\

6.3.3.1 Tvorenie stredovekch stupnc

Stredovek stupnice vytvrame na zklade znalosti durovch amolovch stupnc ana zklade
znalosti charakteru stredovekej stupnice ajej charakteristickho intervalu i stupa.
Naprklad: Ak chceme vytvori mixoldick stupnicu od a avieme, e charakter mixoldickej
stupnice je durov ajej charakteristickm stupom je 7. stupe znen, potom napeme stupnicu
Adur avnej znime 7. stupe.
Stupnicu frgick od h vytvorme na zklade znmych vlastnost:
molov charakter,
2. stupe znen.
Teda napeme stupnicu h mol avnej znime 2. stupe. Takto postupujeme pri vytvran
ktorejkovek stupnice.

6.4 Prehad diatonickch stupnc od tnu c

WRQLFNNYLQWDNRUG

&GXU

Y Y Y Y
N N AYYY N N

 AY Y Y Y








&OGLFNg

Y Y Y Y
N N AYYY N N

 AY Y Y Y








&PL[ROGLFNg

Y Y DY Y
N N AYYY N N

 AY Y Y Y








FPROSULURG]HQg

Y DY DY Y
N N DYAYY N N

 AY Y DY Y








FPROKDUPRQLFNg

Y DY Y Y
N N DYAYYN N

 AY Y DY Y












FPROPHORGLFNg

Y Y Y Y
N N DYAYYN N

 AY Y DY Y








&GoUVND

Y Y DY Y
N N DYAYYN N

 AY Y DY Y






&IUJLFNg



Y DY DY Y
N N DYAYYN N

 AY DY DY Y






69



6.5 Chromatick acelotnov stupnice

S vytvoren na zklade jednho druhu intervalu (pozri intervaly, kap. 7). Tmto intervalom je vek amal sekunda (v. 2., m. 2.). Mal sekunda poltn pre vytvorenie chromatickch
avek sekunda cel tn pre vytvorenie celotnovch stupnc.
Chromatick stupnice spotrebuj na svoju tvorbu vetky tny spektra oktvy (12 poltnov).
Kee sa vnich vyskytuje viac chromatickch ako diatonickch poltnov, nazvame ich preto
chromatick stupnice. Vytvrame ich na zklade znmych diatonickch stupnc: diatonick poltny
sa nemenia acelotnov vzdialenosti vyplnme chromatickmi poltnmi (smerom hore zvenmi,
smerom dole znenmi).
Prklad chromatickej stupnice vrmci C dur (stupnica C dur je zapsan celmi notami,
chromatick zmeny tnov plnmi hlavikami):

VWrSDMrFD

NOHVDMrFD

Y Y N Y Y D Y D Y D Y Y D

Y

Y
Y


 AY A Y  Y
Y D
AY N N




 





 

Stupnica zloen zcelch tnov sa nazva celotnov stupnica. Oktvu vypln iestimi
celotnovmi krokmi (m ojeden tn menej ako diatonick stupnice). Ak celotnov vzdialenosti
presne zachovme, nedospejeme koktve:


 AY Y Y Y Y Y Y 

FKEDF

Pravopis celotnovej stupnice sa preto upravuje tak, e sa 2 alebo 3 tny enharmonicky

zmenia. Celotnov stupnica sa potom nape:

Y
DY
DY
DY

 AY Y Y

LVWgRNWgYD
Celotnov stupnicu vyuvaj vo svojej tvorbe najastejie skladatelia impresionizmu
(napr.: C. Debussy).
70

6.6 Zvltne stupnice

Do tejto skupiny stupnc zaraujeme stupnice, ktor obsahuj aj jedenapoltnov intervaly.
Zvekho mnostva takchto stupnc (s charakteristick pre hudbu niektorch eurpskych,
ale najm mimoeurpskych nrodov) spomeme 2 najznmejie: cignsku ansku stupnicu.
a) Cignska stupnica pochdza pravdepodobne zOrientu. VEurpe sa rozrila prostrednctvom
udovej hudby Cignov, preto tto stupnicu nazvame cignska stupnica. Poznme 2 tvary
cignskej stupnice: durov,
molov.
Obidve s charakteristick tm, e okrem jednho celho tnu atyroch poltnov obsahuj dva
kroky so vzdialenosou 1 1/2 tnu (2 hity):
durov (odvoden od durovej stupnice znenm 2. a6. stupa),
Cignska durov od C

Y
Y
DY
Y
Y

 AY DY Y

















molov (odvoden od pvodnej molovej zvenm 4. a7. stupa).

Cignska molov od C

Y
Y
DY
Y
Y

 AY Y DY

















b) nska stupnica pentatonick stupnica je zloen zpiatich tnov (bez zkladnho tnu
ooktvu vyie).
Neobsahuje poltny (len cel tny a2 hity), preto sa nazva tie anhemitonick pentatonick
stupnica. Je charakteristick pre mnoh udov hudobn kultry (nske, japonsk, ktske,
kandinvske, ernosk).
Pentatonick stupnica m 2 zkladn formy: durov,
molov,
71

durov (odvoden od durovej stupnice vynechanm 4. a7. stupa),

nska durov od C

Y
Y
Y

 AY Y Y













molov (odvoden od prirodzenej molovej stupnice vynechanm 2. a6. stupa).

nska molov od C

Y

 AY DY Y Y DY









7.





INTERVALY
Interval (lat.) vhudbe znamen vkov rozdiel (vzdialenos) medzi dvoma tnmi. Ak sme

vpredchdzajcich kapitolch viackrt spomnali cel tn, poltn, jedenapoltn, oktvu, kvartu,
kvintu, ilo ointervaly.

7.1 Rozliovanie aurovanie intervalov

Intervaly rozliujeme:
a) poda smeru tvorenia od zkladnho tnu: vrchn a spodn

VSRGQ

YUFKQ


 DY Y 


 Y Y 

]gNOWoQ

]gNOWoQ

b) poda toho, i znej 2 tny sasne alebo po sebe: harmonick a melodick

PHORGLFN

KDUPRQLFN



 Y Y 


 YY 
]gNOWoQ

]gNOWoQ

72

c) harmonick interval me n sluch drdi alebo me psobi upokojujco.

Nazklade toho rozliujeme intervaly: konsonantn (ubozvun)
disonantn (neubozvun)

NRQVRQDQWQk

GLVRQDQWQk

Y
Y

 Y N Y 


 YY N D YY N AYY

d) poda prslunosti ku kle uritej stupnice: doklne,

nedoklne.

3U

3U

3U

Y
Y
Y
Y
Y N N

 AY

NN
C dur

D dur

G dur

Prklad . 1: tn g patr do kly C dur c-g doklny interval.

Prklad . 2: tn fis patr do kly D dur d-fis doklny interval.
Prklad . 3: tn dis nepatr do kly G dur g-dis nedoklny interval.
e) ak s rovnako znejce, ale inak zapsan: enharmonick


 YAY
N DYAY 

c d e f g a h c


 YY
N YY 

c d e f g a h c

f) poda toho i presahuj alebo nepresahuj oktvu: zkladn

rozren

UR]mUHQ

Y

 AY


]gNODGQ

Y 

 AY
73

Intervaly urujeme:
a) poda relnej vzdialenosti dvoch tnov sluchom (jej vekos vyjadrujeme potom poltnov),
preto ich volme relnymi intervalmi,
b) poda notopisnej vzdialenosti medzi dvojicou tnov. Takto vyjadren intervaly nazvame
nominlnymi intervalmi (intervaly poda mena vnotopise).
Nominlne intervaly oznaujeme arabskmi slicami amenujeme latinskmi radovmi slovkami
poda vzdialenosti od prvho tnu stupnice kjednotlivm stupom.

9UFKQkLQWHUYDO\
prima

sekunda

tercia

kvarta

tercia

kvarta

kvinta

sexta

septima

oktva

Y
Y
Y
Y
Y

 AY AY AY Y AY Y AY

A
Y
A
Y
A
Y
A
Y
7.
3.
4.
5.
6.
8.
1.
2.
6SRGQkLQWHUYDO\
prima

sekunda

kvinta

sexta

septima

oktva

Y Y Y Y Y Y Y Y Y Y Y
Y
Y
Y



Y
A
Y
4.
5.
8.
1.
2.
3.
6.
7.
Ako sme si vimli, vobidvoch prpadoch ilo odurov stupnicu (v tomto prpade C dur)
stpajcu aklesajcu.
Intervaly teda urujeme (vyvodzujeme) zo stpajcej aklesajcej durovej stupnice.
Keporovnme vekos intervalov toho istho mena o do potu poltnov zistme, e niektor
intervaly maj vstpajcej iklesajcej stupnici rovnak poet poltnov (rovnak relnu hodnotu).
Pozrime aoverme si niektor na klaviatre:

stpajca stupnica

klesajca stupnica

(vrchn intervaly)

(spodn intervaly)

2.
(2 poltny)

4.
(5 poltnov)

5.
(7 poltnov)

5.
(7 poltnov)

74

2.
(1 poltn)

4.
(5 poltnov)

Poznmka: Uivo ointervaloch odporame tudova pomocou klaviatry, kde meme

prakticky zmera ich relnu hodnotu potom poltnov.
Keby sme vo vzjomnom porovnvan vrchnch aspodnch intervalov pokraovali, zistili
by sme, e rovnak poet poltnov maj prima, kvarta, kvinta, oktva, preto ich nazvame istmi
intervalmi.
Intervaly sekunda, tercia, sexta, septima maj vstpajcej durovej stupnici o1 poltn
viac ako vklesajcej. Vstpajcej stupnici s preto vek avklesajcej mal.
Zo stpajcej durovej stupnice vytvorme intervaly ist avek, zklesajcej durovej
stupnice ist amal.
Pre oznaenie vzdialenosti avrazov ist, mal avek pouijeme valom zpise skratky:
.4. (ist kvarta)
v.3. (vek tercia)
m.6. (mal sexta)
Prehadn znzornenie nominlnych intervalov

mal
2. 3. 6. 7.

klesajca
dur. stupnica

ist
1. 4. 5. 8.

stpajca
dur. stupnica

vek
2. 3. 6. 7.

7.2 Zvovanie azmenovanie intervalov

Chromatickou zmenou (zvenm alebo znenm) niektorho tnu nominlneho intervalu
sa me jeho relna hodnota zmeni zvi alebo zmeni.
a) Vekos intervalu sa zvuje, ke vrchn tn zvime alebo spodn znime:

3U

3U


 AYY N YAY N D AYY N N AYY N YAY N D AYY 
Y

]Y

]Y



]Y

3U

YY YY DYY YY
Y
Y



N
N
N
N
P

Y

Y

]Y

75

]Y

]Y

b) Vekos intervalu sa zmenuje, ke vrchn tn znime alebo spodn tn zvime:

3U

3U

Y
Y DY
Y
DY
Y

 Y N Y N Y N N Y N Y N Y
P ]P
3U

]P



]P

]P


 AYY N DYAY N  AYY N YAY N AYY
Y

P

P

]P

]P

Takto upraven intervaly bud ma tieto nzvy:

zven (zv.) vznikne zvenm vekho aistho intervalu (pr. . 1, 2),
zmenen (zm.) vznikne zmenenm malho aistho intervalu (pr. . 4, 5),
vek (v) nie zv. ! vznikne zvenm malho intervalu (pr. . 3),
mal (m.) nie zm. ! vznikne zmenenm vekho intervalu (pr. . 6).
Poznmka: Prima je najmen interval snulovou relnou hodnotou, preto ju nemono zmeni.
Smer postupu tvorenia zvench azmenench nominlnych intervalov ukazuj
nanasledujcom grafickom znzornen pky:

2 zv.

zv.

1. 4. 5. 8.

v.

m.

2. 3. 6. 7.

zm.

2 zm.
Poznmka: Dvojzven advojzmenen (2 zv., 2 zm.) intervaly nie s pre prax uitea na I. st.
Z potrebn, preto sa onich zuvedenho dvodu nezmieujeme.
76

7.3 Vytvranie aurovanie zkladnch aodvodench intervalov

U vieme, e intervaly vytvrame zdurovej stupnice stpajcej aklesajcej. Dokonal
znalos tchto stupnc zjednodu vytvranie vetkch druhov intervalov. Pri ich urovan avytvran
postupujeme nasledovne:
a) udan tn prv tn povaujeme za zkladn tn durovej stupnice,
b) slom oznaen interval vprslunej durovej stupnici doplnme aurme i ide oist,
vek alebo mal interval,
c) poda skrtenho oznaenia (zm., m., zv.) doplnen tn intervalu na zklade pravidiel
ozvovan azmenovan chromatickou zmenou upravme.
Prklad uvedenho postupu:

E

D

F

 Y
YUFKQLQWHUYDO
Y
Y


N
N

]Y
*GXU



E

D

]Y

F

Y
Y
Y
D
N
N




VSRGQLQWHUYDO

Y
&GXU

P

Y

9\WYRUWHLQWHUYDO\

YUFKQk

N Y N Y N AY N DY N DY 

 Y


]Y

P

]P

]P

Y

VSRGQk

DY
Y
Y
DY
Y
N
N
N
N
N Y 




]Y

P

Y

77

]Y

P

7.4 Enharmonick intervaly

Rovnako znejce relne intervaly meme (podobne ako rovnako znejce tny) zapsa
rzne. Rzne zapsan relne intervaly vytvraj skupinu nominlnych intervalov, ktor nazvame
enharmonick intervaly.
Ke vrelnom intervale enharmonicky zmenme jeden tn, znej rovnako.
Prklad:


 YAY N DYAY N N DYY N YY 
]Y

P

Y

]P

HQKDUPLQWHUYDO\ HQKDUPLQWHUYDO\
Pri enharmonickej zmene obidvoch tnov vrovnakom smere sa nzov intervalu nezmen.
Prklad:

DYY
YY
Y
YY
D

N
NN
N Y 










7.5 Rozren intervaly

Doteraz sme sa zaoberali tzv. zkladnmi intervalmi (primaoktva). Intervaly, ktor svojm
rozptm presahuj oktvu, nazvame rozren. Oznaujeme ich almi slovkami:

Y
Y
Y
Y
N AY DW

 AY N AY N AY

QoQD


GHFLPD


XQGHFLPD


GXRGHFLPD

nna (9.) sekunda nad oktvou,

decima (10.) tercia nad oktvou,
undecima (11.) kvarta nad oktvou,
duodecima (12) kvinta nad oktvou, at.
Uveden rozren intervaly povaujeme za pvodn zkladn intervaly rozren ooktvu,
preto pre ne platia tie ist vlastnosti apravidl ozvovan, zmenovan apod. ako pre zkladn
intervaly.
78

To znamen, e: undecima (11.) aduodecima (12.) s tie ist, lebo ide o4. a5. nad oktvou,
nna(9.) adecima (10.) s tie vek (v stpajcej stupnici), lebo ide o2. a 3. nad oktvou.

Poznmka: alie rozren intervaly neuvdzame zmerne, lebo ich znalos nie je zteoretickho,
ani zpraktickho hadiska zvl potrebn.

7.6 Obraty intervalov

Obrat intervalu vznikne prenesenm (preloenm) spodnho tnu ooktvu vyie alebo
hornho tnu ooktvu niie. Inak povedan, dan interval sa svojm obratom dopa na oktvu.
Pozorne pozri nasledujce prklady.

YY YY
DYY DYY  Y
Y  YY
Y
N N


N N AY
Y NN
AY 
















Na zklade urenia intervalu po obrate vyvodme jednoduch pravidl: set oboch intervalov
po obrate dva slo 9 (vyznaen tie vpredchdzajcom prklade):

obratom:

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

vznik:

8.

7.

6.

5.

4.

3.

2.

1.

Aj nominlne (bliie, menovit, menn) urenie intervalov sa pri obrate zmen:

vek na mal

v.

m.

mal na vek

m.

v.

ist sa nemenia

zmenen na zven

zm.

zv.

zven na zmenen

zv.

zm.

Y Y
Y Y Y YY
YY
Y
Y
Y NN Y

 Y

N N DYY DY N N Y YAY N N




P

Y ]P ]Y

P

Y

]Y

]P

Poznmka: Rozren intervaly obraty nemaj! Nie je mon doplni ich do oktvy, lebo oktvu
presahuj.
79

Na zklade prvho prkladu urte interval avytvorte jeho obrat:

9\WYRUWH
REUDW

Y
DY
YY
DY
DY
Y

 Y N
NN Y N
NN
N
N N Y N N N
8UWH





Y
Y
Y
DY
DY

 D AY N
N N Y N
NN
N
N N D Y N 
7.7 Konsonantn adisonantn intervaly
Vzjomn vzahy tnov obsiahnut vszvuku mu na ns psobi prjemne ubozvune,
konsonantne alebo neprjemne neubozvune, disonantne.
Konsonantnos i disonantnos dvojzvukov (intervalov) sa vpriebehu vvoja hudby menila,
preto nie je mon stanovi ani presn kritrium na posdenie tchto dvoch kategri. To, o sa
vuritom obdob povaovalo za neprpustn disonanciu, vsasnosti sa povauje za zaujmav
hudobn szvuk. Vskumami vnmania szvukov sa dolo kvsledkom, poda ktorch za
konsonantn interval je povaovan ten, pri ktorom je vnem szvuku najviac podobn vnemu
jednho tnu. Na zklade uvedenho medzi konsonantn intervaly teda zaraujeme: .8., .5., .4.,
v.3, m.3, v.6 a m.6.; medzi disonantn: v.2, m.2., v.7, m.7. a zv.4.

8.

TRANSPOZCIA
Transpozcia je posunutie (prepsanie) skladby, meldie alebo jej ast ourit interval

smerom nahor alebo nadol tak, e sa intervalov vzahy medzi tnmi nezmenia. To znamen,
e ide opresn prepis zpvodnej tniny do inej (vyej alebo niej).
Ktejto potrebe dochdza asto, najm pri speve, zhadiska rzneho hlasovho rozsahu
iakov. Uite preto transponuje pvodne zapsan piese vuebnici hudobnej vchovy do tniny,
ktor vyhovuje viemu potu iakov vtriede.
Pri samotnom speve je transpozcia jednoduch. Sta spevkov uvies pomocou hudobnho
nstroja do danej tniny (zkladn tn atonick kvintakord) ana zklade tonlneho ctenia zaspievaj
piese bez problmov.
80

Sprievod na hudobnom nstroji doke (bez prepisu) transponova priamo zpvodnej tniny
len dobr apohotov hudobnk. Ak chce ma uite istotu pri sprievode na hudobnom nstroji
pretransponuje si meldiu piesne do vyhovujcej tniny notovm zpisom. Pri transpozcii
meme postupova jednm zuvedench spsobov.
1. spsob:
a) na zklade stupovho radu oslujeme tny meldie zapsanej vpvodnej tnine,
b) napeme oslovan stupov rad tniny, do ktorej chceme meldiu transponova avzjomne
porovnvame tny vobidvoch stupniciach na zklade oznaench stupov,
c) jednotliv tny pvodnej meldie poda selnho porovnania prepeme do novej tniny.
Prklad transpozcie piesne Kedz sebe zapivam ztniny C dur do tniny B dur:
D

.HG]VHEH]DSLYDP

9HVHOR

XGRYg


N L


A N A N
N
  
  
   




N A N


N A AL

























Text piesne: 1.Kedz sebe zapivam, etreba mi zahrac,

ja za svojim hlasom moem zatancovac.
2.Jedla bi ja, jedla, maovane jedla,
haluki so sirom, so svojim frajirom.
E

&GXU
Y Y Y Y Y



AY Y
















%GXU

DY Y Y Y DY 

D AY AY Y

D 

N A AL

  A N A N

N
D

D

N A N A N A AL




F

81

Prv spsob, porovnvanm jednotlivch tnov voslovanom stupovom rade apoda neho
prepisovanm meldie, je zdhav. Uvdzame preto aj druh spsob spsob transpozcie pomocou
intervalov.
2. spsob:
a) urme aoslujeme zaiaton tn meldie vpvodnej tnine avtransponovanej tnine ho
poda urenia presne zapeme. (Napr.: meldia zana vC dur 5. st. = g1, vtransponovanej
tnine Edur je 5.st. tn h1.),
b) porovnvame interval medzi obidvoma zaiatonmi tnmi vpvodnej tnine avtnine,
doktorej chceme transponova (v naom prpade v. 3.),
c) po uren intervalu zapisujeme vetky alie tny vtransponovanej tnine otento interval vyie
alebo niie (v naom prpade ov. 3. vyie). Predznamenanie tniny vypeme.
Prklad transpozcie ryvku udovej piesne Spievanky, spievanky ztniny C dur do E dur:
a)

DW

&GXU

N
N


N N N N


DW
 

(GXU



N N
N
N N N


b) 5.st. vE dur je oterciu vyie oproti tnine C dur,

c) ostatn tny zapisujeme tie oterciu vyie.
Transpozcia njde svoje uplatnenie nielen poas tdia vdisciplne Hra na hudobnom
nstroji, ale predovetkm vpedagogickej praxi uitea Z.

9.

ZKLADY AKORDIKY AHARMNIE

Vkapitole ointervaloch sme sa dozvedeli, e harmonick interval vznikne sasnm znenm

dvoch tnov.
Akord je szvuk (sasn znenie) najmenej troch tnov.
Poda potu tnov obsiahnutch vakorde rozliujeme trojzvuky, tvorzvuky (aj viaczvuky).
Vetky akordy vzkladnej polohe s zloen zterci nad sebou:
82

DYYY YY YYY D DYY

Y
Y
Y
DY
DY
Y
DY

 AYYY Y YY Y Y N N Y YY Y DYY
WURM]YXN\

WYRU]YXN\

9.1 Kvintakordy
Akordy, ktor vznikn zloenm zdvoch terci nad sebou volme kvintakordy, lebo ich
krajn tny tvoria interval kvinty.
Naprklad:

Y
Y

 AYY  YY  AYYY N YY  Y  YY 
LQWHUYDO\ NYLQWDNRUG

LQWHUYDO\ NYLQWDNRUG

Kad tn akordu m svoj ustlen nzov. Uvdzame vetky vhudobnej terminolgi pouvan
nzvy:

=
&==

kvinta
tercia
zkladn tn
(prima)

5.
3.
1.

stupe

vrchn
stredn
spodn

tn,
hlas

Durov amolov kvintakord

Pri rozliovan jednotlivch kvintakordov sluchom postrehneme medzi nimi urit zvukov
inladov rozdiel. Tento rozdiel vyplva zrznej stavby terci kvintakordov. Ak je spodn tercia
vek avrchn mal, ide odurov kvintakord. Ak je spodn tercia mal ahorn vek,
kvintakord je molov. Krajn tny vobidvoch tvoria interval istej kvinty.
Prklad:

'XURYNYLQWDNRUG

Y YY
Y
Y

Y
N
N
Y

 AYY YY AYYY


P

P

Y

P

Y

Y

Y

P

0RORYNYLQWDNRUG

YY YY
Y

Y

 DYAY DYY DYAYY
Y

N
N

Y

Y

P

Y

P

P

P

83

Y

Szvuk 1., 3. a5. stupa vkadej stupnici nazvame tnickm kvintakordom. Uruje
durov alebo molov charakter stupnice. Na I. stupni vdurovch stupniciach s durov
kvintakordy ana I. stupni vmolovch stupniciach s molov kvintakordy:

&GXU
N YY 
Y Y

AY

AY

GXURYNYLQWDNRUG

D
FPRO
N DYY 
DY Y D

AY

AY

PRORYNYLQWDNRUG

Durov amolov kvintakordy povaujeme za konsonantn ubozvun.

Zven azmenen kvintakord
Postavenm dvoch vekch terci nad sebou vznikne kvintakord zven. Krajn tny
tohto kvintakordu tvoria interval zvenej kvinty.
Postavenm dvoch malch terci nad sebou vznikne kvintakord zmenen. Jeho krajn
tny tvoria interval zmenenej kvinty.
Zven azmenen kvintakordy povaujeme za disonantn neubozvun.

=YiHQNYLQWDNRUG


 AYY YY YAYY ]Y N YY YY YYY ]Y
Y

Y

]Y 

Y

Y

]Y

=PHQHQNYLQWDNRUG


 DYAY D DYY D DYAYY ]PN YY DYY DYYY ]P
P P

]P

P P ]P

9.2 Kvintakordy vdurovej aharmonickej molovej stupnici

Durov, molov, zven azmenen kvintakord njdeme vakordickom materili durovej
aharmonickej molovej stupnice, ak na jednotlivch stupoch danej stupnice vytvorme kvintakordy
pozostvajce ztnovho materilu stupnice. Ukeme si to na prklade stupnice C dur ac mol
harmonickej.

84

&GXU

YYY
Y
Y
Y
Y
Y
Y
YYY YY YY Y Y

 AYYY

VWXSH ,
'UXKNYLQWDNRUGX GXU

FPRO

,,
PRO

,,,
PRO

,9
GXU

9
GXU

9,
PRO

,,
]P

,,,
]Y

,9
PRO

9
GXU

9,
GXU

9,,
]P

YYY
DY
Y
Y
Y
Y
Y


 DYAYY DYYY DYY DYY Y D Y

VWXSH
,
'UXKNYLQWDNRUGX PRO

9,,
]P

Vdurovch stupniciach s:
durov kvintakordy na I., IV. aV. stupni
molov kvintakordy na II., III. aVI. stupni
zmenen kvintakord na VII. stupni
vmolovch stupniciach s:
molov kvintakordy na I. aIV. stupni
durov kvintakordy na V. aVI. stupni
zmenen kvintakordy na II. aVII. stupni
zven kvintakord na III. stupni.
Poznmka: Vytvorenm akordov na stupoch stupnice nadobdaj stupne harmonick vznam,
preto ich oznaujeme rmskymi slicami.

9.3 Tvorenie kvintakordov

Vetky kvintakordy na prvom stupni durovch stupnc s durov ana prvom stupni molovch
stupnc s molov. Na vytvranie tchto dvoch zkladnch kvintakordov budeme teda povaova
udan uren tn za zkladn tn durovej alebo molovej stupnice:

'XURYkNYLQWDNRUG\

YYY
Y
Y
Y

N N DY D DYYY 

 Y Y NN
) GXU

,
GXU

* GXU

,
GXU

(V GXU

,
GXU

0RORYkNYLQWDNRUG\

YYY
YYY
YY
Y
Y
DY
Y

NN

NN




D PRO

,
PRO

K PRO

85

,
PRO

I PRO

,
PRO

Zven kvintakordy meme vytvori (jednoduchm spsobom znmym zintervalov)

zdurovch zvenm kvinty az molovch znenm zkladnho tnu:

YY YYY
Y
Y YYY
Y
Y
DY
Y

 YY  YY N N D YY DYY N N
N N YY

GXU ]Y

GXU ]Y

GXU ]Y

GXU ]Y

PRO ]Y

PRO ]Y

PRO ]Y

PRO ]Y

YYY DYYY
Y
Y
Y
Y

 DYAYY D DYAYY N N DYY D DYY N N YY DYY N N

Zmenen kvintakordy meme vytvori zmolovch znenm kvinty azdurovch
zvenm zkladnho tnu:

YYY YYY DYY D DYY

Y
DY

 YY YY N N
N N Y Y N N DYAYY D DYAYY
PRO ]P

PRO ]P

PRO ]P

PRO ]P

GXU ]P

GXU ]P

GXU ]P

GXU ]P

YY YYY
YYY YY
DY
Y
Y
Y
Y
Y
Y
Y
N N AYY  AYY N N

 Y  Y NN
Ak mme vytvori zven alebo zmenen kvintakord od danho tnu, postupujeme
nasledovne:
a) zven: vytvorme kvintakord na prvom stupni durovej stupnice azvime kvintu,
b) zmenen: vytvorme kvintakord na prvom stupni molovej stupnice aznime kvintu.
Vnasledujcich prkladoch s chromaticky zmenen tny vzvench azmenench kvintakordoch
zapsan plnmi hlavikami:
D=YiHQkNYLQWDNRUG\

YY D YY
DYY DYY
Y

DY
Y

D
Y

Y

 Y Y NN

N N YY  YY N N Y
,
GXU ]Y

,
GXU ]Y

,
GXU ]Y

,
GXU ]Y

E=PHQHQkNYLQWDNRUG\

YY DY YYY YY YYY DYY DYYY D DYY

NN
NN

 Y Y NN

,
PRO ]P

,
PRO ]P

,
PRO ]P

86

,
PRO ]P

Precviujte tvorenie rznych druhov kvintakordov poda skrtenho zpisu:

d. durov

zv. zven

m. molov

zm. zmenen


 Y N Y N Y N DY N Y N DY N AY N
G

]P

]Y

G

P

]Y

]P


 Y N Y N DY N Y N Y N Y N Y 
P

G

]Y

]P

G

]Y

P

9.4 Hlavn kvintakordy aich funknos

Na zklade porovnvania kvintakordov (kap. 9.2) sme sa dozvedeli, e durov stupnica m
durov kvintakordy na I., IV. a V. stupni. Harmonick molov stupnica m molov kvintakordy
naI. a IV.stupni, ale durov kvintakord na V. stupni! (prirodzen molov stupnica m aj na
V.stupni molov kvintakord).
Po dkladnej analze jednotlivch tnov vuvedench kvintakordoch zistme, e spolone
obsahuj vetky tny stupnice. To znamen, e ijednotliv tny jednoduchej meldie bud
sasou niektorho ztchto kvintakordov. Meme nimi preto harmonizova (podloi akordmi)
akkovek jednoduch meldiu avinu udovch piesn, lebo vystaia na ich sprievod.
Kvintakordy na I., IV. aV. stupni s preto vkadej tnine najdleitejie hlavn.
Snositemi harmonickch funkci:
toniky (T) I. stupe
subdominanty (S) IV. stupe
dominanty (D) V. stupe
a volme ich hlavn harmonick funkcie.
Kvintakordy na ostatnch stupoch (II., III., VI. a VII.) s vedajie.

9.5 Obraty kvintakordov

Obrat kvintakordov vznikne inm usporiadanm jeho tnov. Kad kvintakord sa sklad
zo zkladnho tnu (primy), tercie akvinty. In usporiadanie zkladnho tvaru vznikne, ak spodnm
tnom nebude prima, ale tercia alebo kvinta.
87

Ak je spodnm tnom tercia kvintakordu, ide o prv obrat sextakord (6).

Ak je spodnm tnom kvinta kvintakordu, ide o druh obrat kvartsextakord ( 46 ) (kvintakordy
vzkladnom tvare slicou neoznaujeme).
Prklad:

YY
Y
YY
Y 

 AYYY








& ,

,

,e

Sextakord pomenovanie poda intervalu medzi jeho krajnmi tnmi (sexta), sklad sa ztercie
asexty.
Kvartsextakord pomenovanie poda toho, e sa sklad zintervalov kvarty asexty.
Prklad:

YY
YY

 Y  N Y  




NYDUWVH[WDNRUG

VH[WDNRUG

Pozrime si asluchom analyzujme ukku asti meldie piesne Prdi ty uhajko rno knm
vtrojhlasnej prave spouitm hlavnch harmonickch funkci aich obratov:

YYY DYYY YYY




, ,9 9

L

 D  A A A N AL
N A A N AA 
A A
,

9

,e , ,9 ,e 9

,

Ke porovnme hlavn harmonick funkcie vzkladnch tvaroch sharmonickmi funkciami

pouitmi vukke, presvedme sa, e ich praktick pouitie spova hlavne v obratoch. Precvime
preto dkladne obraty hlavnch harmonickch funkci na zklade uvedench prkladov (vek amal
psmen oznauj tninu, rmske slice sindexom 6 a 46 obrat prslunej harmonickej funkcie).
Poznmka: Vzaiatkoch precviovania obratov odporame vytvori prslun kvintakord (v ukke
plnmi hlavikami) aa potom vindexe harmonickej funkcie (stupa) oznaen obrat.
Pri kvintakorde V. stupa vmolovej tnine sa zvenie 7. stupa (tercia kvintakordu)
ozna posuvkou

# alebo n vpravo.

88

D AYY
YY


Y
YY
Y
Y

Y
D


Y



NN

N N A Y N N N N
' ,9

H 9e

) 9

F ,9e

YY
YY
DY

YY
D
Y
Y
D
Y



Y

 D
NN

NN
N N 
F 9

% ,9

( ,e

$ ,9

Prklady na precviovanie obratov hlavnch harmonickch funkci:



N N
NN
NN
NN
NN
& 9

) ,e

$ 9e

G ,9

% 9e



N N
NN
NN
NN
NN
K ,

J 9

* ,9e

H ,9

( 9




NN
NN
NN
NN
' 9e

ILV 9

(V,9e

F ,9

D 9

Poznmka: Na precviovanie obratov uvdzame len hlavn harmonick funkcie, ato zdvodu ich
astho praktickho vyuitia. Pre vedajie akordy plat pri obratoch to ist pravidlo.

9.6 Spjanie kvintakordov

Vpredchdzajcej ukke zaiatku meldie piesne Prdi ty uhajko rno knm neboli
hlavn harmonick funkcie pouit vzkladnch tvaroch, ale vobratoch. Harmonicky boli pospjan
tak, aby tny meldie boli vo vrchnom hlase. To znamen, e kvintakordy vpriebehu harmonizcie
na seba poda uritch pravidiel nadvzuj, ie spjaj sa.
Jednm zpravidiel spjania akordov je ich vzjomn prbuznos.
Prbuzn akordy s tie, ktor maj jeden alebo viac spolonch tnov.
Poda potu spolonch tnov poznme akordy terciovej prbuznosti akvintovej prbuznosti.
Terciov prbuznos zkladn tny kvintakordu s od seba vzdialen oterciu smerom hore
alebo dole amaj dva spolon tny (spolon tny s vyznaen oblikom).
89

Prklad:

YY YY
YY Y
Y
Y
Y
Y N N Y YY 

 AYYY YY N N YYY YY N N
&GXU
,

,,,

,,

,9

,

9,

9,,

9

Kvintov prbuznos zkladn tny kvintakordu s od seba vzdialen okvintu hore alebo dole
amaj 1 spolon tn.
Prklad:

FPROKDUPRQLFNg

YY DY D DYYY
Y Y
YY
DY
Y
Y
Y

 DYAY
NN Y
N N DY DYAY N N Y AYY
D AY
,

9

,,

9,

,,,

9,

,9

9,,

Neprbuzn akordy nemaj spolon tn zkladn tny kvintakordu s od seba vzdialen

osekundu smerom hore alebo dole.
Prklad:

'GXU

YYY YYY
Y
Y
Y
Y
Y
Y
Y

 YY Y N N  Y Y N N

,

,,

,,,

,,

,9

9

YYY YY
YYY
Y

Y
Y
Y
NN

 YYY YY N N Y

HPROKDUPRQLFNg
,

,,

,9

9

9,

9

Sledujte vzahy prbuznosti medzi hlavnmi harmonickmi funkciami vtnine G dur aemol
harmonickej:

YYY YAYY
YYY Y
YYY YAYY



NN
AYY N N
*GXU
,

,9

,

9

,9

9

YYY
YYY YYY

YYY
Y
NN



YAYY N N YY
A
HPRO
,

,9

,

9

,9

9

Zhlavnch harmonickch funkci s teda prbuzn:I.-IV. (T-S) maj jeden spolon tn

I.-V. (T-D) maj jeden spolon tn
neprbuzn: IV.-V. (S-D) nemaj spolon tn
90

9.6.1 Prsne avon spjanie prbuznch akordov

Prsne spjanie
Prbuzn akordy spjame prsne tak, e spolon tn vtom istom hlase zadrme.
Priprsnom spjan sa akordy od seba lia obratom.
Vnasledujcich prkladoch ide oprsne spjanie hlavnch harmonickch funkci od toniky
vzkladnom tvare aod jej obratov (z cvinch dvodov oznaujeme zadran spolon tn
ligatrovou znakou).

YY YY
Y
Y

 AYYY AYYY N N YY YY N N Y Y
&GXU76

,

,9e

,

,9

,e

,9

&GXU7'

YY YY
Y
Y

 AYYY AYYY N N YY YY N N Y Y
,

9

,

9e

,e

9

&GXU767'7

YY YY YY YY YY
Y
Y
Y
Y
Y
Y

 AYY AY AYY AYY AYY N N Y Y Y Y YN
,

,9e

,

9

,

,

,9

,

9e

,

YY YY YY YY YY

 Y Y Y Y Y 
,e

,9 ,e

9 ,e

Von spjanie
Charakteristickm znakom vonho spjania prbuznch kvintakordov je, e sa spolon
tn nezadriava. Pozornos venujeme citlivmu tnu (7. stupe, hlavne vo vrchnom hlase), ktor
smeruje vdy hore ktonickej prime. Vone spjame tie akordy toho istho stupa, ke vmeldii
je rozklad kvintakordu alebo dva prbuzn akordy, ak si to pohyb meldie vyaduje.
Nasledujce ukky harmonizcie meldi piesn vtrojhlasnej prave dokumentuj prsne
avon spjanie prbuznch akordov.
Poznmka: Vrmci jednho taktu sa t ist harmonick funkcia znova nevypisuje. Jej opakovanie
sa vyzna krtkou vodorovnou iarkou.
91

LYR

0LODPRMD
0L  OD PR MD
G]H MH WR  WD

PL  OD PR MD
G]H MH WR  WD

PL  HQ  ND
VWX  G]HQ  ND

PL  HQ 
VWX  G]HQ 

,

,9

XGRYg
ND
ND"




D

N N N N A N A ]



A

,   

,  

,9e

,

,e

,


 ] A N A N A N A N A A N A N A N A N
A
A
A

FR

]PH

SUL

HM

H  G]H 

9

,

9

,

9

,e

L

H  G]H 

,9 ,e

9

L

,

X  EH  L X 
EH 
L

L



 A A N N N A, A  N A N A ]
A
A

EL  OH

L  ND

,e

9

,9

,

e

,9e

,e

9

,

,

2. A muj ocec, amuj ocec, taki bul, taki bul,

koa hedal, koa hedal, na im bul, na im bul.
Koa hedal iveho, iveho,
a do rana bileho, bileho.

=DKUDMWHPLPX]LNDQWL

$OOHJURPRGHUDWR
=D  KUDM  WH


PL

,

XGRYg

PX 
NDQ  WL

 

N N N

  A
N

e

,

]L 

,

,9

YH  VH 

,e

,

,9

,e

OH

9

PDP  NX
SUL
VH 
EH


 N A N N A


GR  NLD

9

,e

MD PgP

,9

VYR  MX

,

2. Budete mi muzikanti smutne hra,

ke sa budem od svej mamky odbera.

,9

,e

,e

9

3. A to vetko pre Janka vrneho,

jemu nen vcelom svete rovnho.
92

,

9.6.2 Spjanie neprbuznch akordov

Neprbuzn akordy nemaj spolon tn, preto ich spjame vone. Zhlavnch
harmonickch funkci ide osubdominantu adominantu IV. aV. stupe. Tieto akordy spjame tak,
aby bol aspo jeden znich alebo obidva vobrate. Vyhbame sa sbenm postupom kvintakordov
vintervaloch .5 (t.z. spjaniu kvintakordov vzkladnom tvare), lebo znej przdno. Navye tento
postup sa zhadiska klasickej harmnie povauje za chybn.

'GXU

 YY YY
Y
Y YY
Y


N N Y Y N N AYYY  AYYY N N AYYY  AYY N N YY  AYYY N N YY 
AY
,9 9
,9
QHYKRGQkVSgMDQLH

9e

,9 9

,9

9

,9e

9 ,9e

9e

Prklad:
Opan spoj (V.-IV. st.) nepouvame, pretoe subdominanta po dominante zoslabuje funkn
naptie dominanty, ktor smeruje ktonike.

9.7 Harmonick zvery

Harmonick zver znamen ukonenie istho hudobnho celku hudobnej vety aspo
dvoma charakteristickmi akordami. Poda tchto akordov rozoznvame:
1. cel zver
2. polovin zver
1. Cel zver: autentick (pvodn), ukonen tonikou V.-I. stupe
plaglny (odvoden), ukonen tonikou IV.-I. stupe.
FHOSODJgOQ\
FHODXWHQWLFN

YY
YY
E
N

 N Y N N N Y 
N
N
NN
N

N E N
N N N Y

N
!
N
NN
N 

&GXU

,

9

,

,

,9

,

Prklad:
Cel zver je harmonicky dokonal, ke je posledn tonika na akej dobe amelodicky
dokonal, ke je posledn tonika voktvovej polohe.
93

2. Polovin zver (ukonen inm akordom ne tonikou):

autentick I.-V. st.
IV.-V.st.
plaglny

I.-IV. st.

Prklad:

N
N N
N N 

N
NN
NN

N E
N N N N

N
NN
NN
!


SRORYLQSODJgOQ\

SRORYLQDXWHQWLFN

&GXU

,

9

,9

9

,

,9

Klamn zver ako druh polovinho zveru: V.-VI. st.

Prklad:

Y
YY

N

N Y


N
N

Y
N

N

N
N

&GXU

,

9

9,

9.7.1 Kadencia
Kadencia je uplatnenie sledu harmonickch funkci (spojenie akordov) vporad S-D-T.
Ide teda oautentick cel zver zosilnen predchdzajcou subdominantou.1
Kadencia vtrojhlasnej prave
1. od toniky v zkladnom tvare (od kvintakordu):


 AYYY AYYY AYYY AYYY 

&GXU ,
1

,9e

9

,

Kadencia je aj virtuzna as hudobnej skladby pre slov nstroj, vktorej interpret predvedie svoju technick
zrunos a vyspelos bez sprievodu. Pvodne bola slistami improvizovan, ale od ias L. v. Beethovena je u
komponovan, najastejie varianou technikou.

94

2. od tonickho sextakordu:

YY YYY YY YY

 Y
Y Y 

&GXU

,

,9

9e

,

3. od tonickho kvartsextakordu:

YY YYY YY YY
Y Y 

 Y
&GXU

,e

,9

9

,e

Kadencia vtvorhlasnej prave

(od T vzkladnom tvare)

E

N
 A A N A
A

N
N

N E

N
!
N

,

,9

9

,

9.8 Dominantn septimov akord (septakord)

Dominantn septimov akord (oznaenie V.7 alebo D7) je tvorzvuk postaven na V. stupni
durovej alebo harmonickej molovej tniny. Vznikne tak, e ku kvintakordu V. stupa pridme ete
jednu terciu. Tto septima je vdurovej imolovej tnine mal, preto je V.7 rovnak vdur ivmol.
Prklad:

&GXU

YYY P P

YYY GXURY
Y
NYLQWDNRUG



9

9

FPROKDUPRQLFNg ]YVWXSHK

YYY
YYY
Y



9

9

95

)GXU

DYY P P 


 AYYY GXURY
YY
NYLQWDNRUG A
9

9

IPROKDUPRQLFNg ]YVWXSHH

DYY

 AYYY

AYY
9

9

9.8.1 Rozvedenie dominantnho septakordu

Dominantn septakord je akordom disonantnm adynamickm, preto sa rozvdza do toniky.
Obsahuje dva smern tny: terciu aseptimu.
Tercia krokom stpa kzkladnmu tnu tonickho kvintakordu.
Septima krokom kles ktercii toniky.
alie tny septakordu: kvinta kles na zkladn tn alebo stpa na terciu toniky,
zkladn tn je spolonm tnom skvintou toniky, preto ostva zadran.
Prklad:

YYY
YY
Y

 Y

&GXU

VHSWLPD
NYLQWD
WHUFLD
]gNODGQWoQ

WHUFLD
]gNODGQWoQ
NYLQWD

9

,e

YYY
DYY
Y 

 Y
FPROKDUPRQLFNg

9

,e

Pri trojhlasnej prave dominantnho septakordu jeden tn vynechvame. Me to by tercia

alebo kvinta. Zkladn tn aseptimu nevynechvame.
96

Prklad:

GPROKDUPRQLFNg

YY
YY YY
YY
YY YY
YY YYY
Y
Y
Y
Y NY
Y NN

 Y
N
&GXU
9

,e

9

,e

9

,e

9

,e

9.8.2 Obraty dominantnho septakordu

Tak ako obraty kvintakordu, aj obraty septakordu zvisia od spodnho tnu. Kvintakord
trojzvuk m dva obraty, septakord tvorzvuk m tri obraty.
1. obrat kvintsextakord ( 56 ) spodnm tnom je tercia septakordu
2. obrat terckvartakord ( 43 ) spodnm tnom je kvinta septakordu
3. obrat sekundakord ( 2 ) spodnm tnom je septima septakordu
Toto pomenovanie je zvisl od vzdialenosti zkladnho tnu aseptimy od spodnho
basovho tnu. Vmolovej tnine (ako pri kvintakorde V. st.) je potrebn oznai chromatick
zmenu citlivho tnu (7. stupa).
Prklad:

YYY P  YYY 

YYY
Y
Y
Y
Y
Y
Y




 Y 
&GXU 9

9f

9h

DPRO 9
KDUPRQLFNg

9f

9h

9

YAYY 
 YYY
Y
Y
Y
Y

Y
Y
 Y

 YY P  Y 

9

9.9 Vedajie kvintakordy

Keby sa pri sprievode meldie apri harmonizcii pouvali len hlavn kvintakordy, bola by
harmnia prli jednotvrna. Vkapitole 9.2 sme uviedli, e nad kadm stupom vdurovej amolovej
stupnici meme vytvori kvintakord.
Kee kvintakordy na I., IV. aV. stupni povaujeme za hlavn, kvintakordy na ostatnch stupoch
II., III., VI. aVII. stupni budeme povaova za vedajie. Zhadiska funknosti zastupuj hlavn
stupne: toniku zastupuje: VI. aIII. stupe
subdominantu:

II. aVI. stupe

dominantu:

VII. aIII. stupe

97

Funkn zastpenie vyplva zterciovej prbuznosti vedajch akordov shlavnmi harmonickmi

funkciami (maj shlavnmi 2 spolon tny). Vimnime si to na nasledujcom prklade:

Y
Y

&GXU
 A AYYY N N YY N N Y 
A
9,

,

,,,

,,

,9

9,

,,,

9

9,,

Zvedajch stupov sa pri harmonizci najastejie pouvaj II. aVI. stupe aiastone
III. stupe. Akord na VII. stupni je sasou V.7, preto sa samostatne nepouva.
Vmolovch harmonickch stupniciach je na II. stupni zmenen ana III. stupni zven kvintakord.
Zven kvintakord III. stupa je disonantn, preto sa takmer nepouva.

9.10 Mimotonlne akordy

Na oivenie harmonizcie tonlnych meldi pouvame tie mimotonlne akordy (obsahuj
jeden alebo dva nedoklne tny). Tieto akordy nepatria do danej tniny, preto ich nazvame
mimotonlnymi akordami. Maj vak urit funkn vzah kdoklnym kvintakordom okrem
kvintakordu I. stupa.
Zmimotonlnych akordov s najviac vyuvan mimotonlne dominanty. Vzahuj sa
asmeruj najastejie ktonlnej dominante, teda kV. stupu, ktonlnemu II. aVI. stupu.
Mimotonlnu dominantu od tonlnej odlime tm, e ju pri oznaen peme do
ztvoriek(V.). Zpraktickho dvodu je preto vuebnom texte Z. Karasovej Hra na nstroji, piesne
pre 1.4. ronk Z, UPJ Koice PdF Preov 1996 tento vzah kprslunmu akordu vyjadren
vindexe nad ztvorkou mimotonlnej dominanty: (V.)V., (V.)II., (V.)VI.. S v om uveden aj pokyny
na pouvanie vedajch stupov pre harmonick sprievod.
Vimnime si uplatnenie vedajch stupov amimotonlnej dominanty pri harmonizcii
udovej piesne Spievaje si, spievaj vprave T. Liptka.

98

6SLHYDMHVLVSLHYDM

0LHUQH

XGRYg

 
N N N
N N
  N N
N
N
N VSH YD  N Yk VWYR  UH  N QLH N YH MH N
6SLH  YDM  N H VL VSLH  N YDM
6SLH  YDM  H VL VSLH  YDM
N
N
N Y\  OHM N LD  OH VYR  N MH
N YH MH N
N  
N
N

NN
N
N
N
N
N


N A
NA
N N

N
N
N A A

A
A
A
A

,

,9

9

,

,

,,

9

,

,



N N N 
N
N
N

N VSHY QDM PL OLH N YH MH NVSHY QDM PLO LH N WYR  MH N SR  WH  H  N QLH

VSHY MH  GL  Qk YH MH VSHY MH  GL  Qk SR  DK  H  QLH WYR  MH

N
N
N
N
N

N 

N
N A N A
N A N A A N 

 
A
A

A
A

9

,,

9

,

9,

,,

9

,

9.11 Vyboenie ztonlneho centra

Pod pojmom vyboenie ztonlneho centra rozumieme prechod harmonickej truktry
meldie zpvodnej tniny do tniny inej. Vraznm poznvacm znakom prechodu meldie do
inej tniny bva opakovanie asti piesne (hudobnej vety) oterciu vyie (z molovej tniny do
paralelnej durovej) alebo o kvintu vyie (pri modulcii do dominantnej tniny).
Pvodn meldie najastejie vyboia do tniny:
dominantnej (napr. zC dur do G dur )
paralelnej (C dur amol alebo opane)
rovnomennej (C dur c mol).
Zmena tniny sa me uskutoni bu plynule (postupne) modulciou alebo nhle tninovm
skokom (bezprostrednm nstupom toniky novej tniny). Pri harmonizci udovch piesn
sanajastejie stretvame sneplnou modulciou, tzv. vyboenm, pri ktorom sa nov tnina
neukon harmonickm zverom, ale iba nazna niekokmi mimotonlnymi akordami avracia sa
do pvodnej tniny.
99

Nhlu zmenu tniny tninovm skokom si vimnime na troch piesovch ukkach. Pre
ahie pochopenie princpu vyboenia s pod meldiou uveden len hlavn harmonick funkcie
azmena tniny je vyznaen jej nzvom.

0RGHUDWR

3ULROELMDGRYDV

XGRYg

 P
D
N
N

N N
N
N

G ,
,9 ,
3UL  RO EL MD GR YDV

9
,
ND GL YH  DU

D ,
,9
SUHG YD L PD YUDW  PL

,9
9 G 9
,
3UH  OR PL  OD GUX  NL

,9
,
SXM  G]HP SRPD  X  NL

P 
D
N
N
N
N
N
N


9
,
YH  NL PR  DU

 N
N N  

,9
,
SXM  G]HP SR PD  X  NL

9
,
ND  GL YH  DU

2. Priol bi ja do vas, kebi ja mel,

kebi sce mi dai, co bi ja chcel.
Toto dzife varne, co ma oka arne,
co ma oka arne, to bi ja chcel.

0LHUQHQHQH

=EUH]RYkKRGUHYD

XGRYg


D
N
N N


N N N
,9 ,
G ,
= EUH ]R  Yk  KR GUH  YD

9
,
YR  GD NYDS  Ng

) ,
,9 ,
] EUH  ]R  Yk  KR GUH  YD


N N
N
N N N N 

9
,
YR GD NYDS  Ng

G ,
,9 , 9
, 9
,
1D SLH VD .DW ND .DWXOLHQND .DW  ND YH MH VODG Ng

2. [: U som sa napila, u mi je dos. :]

akujem ti mil, Jank mj primn, za ctivos.

100

=SmYHMWHYgDQWmNRKRXWL
5g]QH

0RUDYVNgXGRYg


N N A
N


N
N
N

& ,
=SmYHM  WH

9
Yg  DQ  Wm

* ,
D

, 9
,
NR  KRX  WL

,9
VH Pk VU  Gk  NR

N
] N
N N N


,
9 ,
QHU  PRX  Wm

& 9
=Sm YHM  WH PL

9
D VH VUG FH

,
YH  VH OH



N
N N A 
,9
D

VH Pk

9
VU  Gk  NR

,
9
]D  VP 

,
MH

2. Kdy jsem j hjikem chodval,

vdycky mn msek svtval.
Svi msku jet dnes, vc mi svtit nebude,
vc ty mi svtiti nebude.

101

,
]DV P MH

ABECEDN ZOZNAM PIESN

Nzov piesne

Strana

A mj otec ...................................................................................................................... 23
erven jabko .............................................................................................................. 67
Ej, hoja, hoja ................................................................................................................... 60
Ej, Jank, Jank ................................................................................................................ 66
Ej, leto, leto ..................................................................................................................... 43
Ej, pomaly, oveky .......................................................................................................... 68
Hej, dobre tomu Jankovi ............................................................................................... 68
Hlbok jarek .................................................................................................................. 24
Ide furman dolinou ......................................................................................................... 29
Ila sova na tanec ............................................................................................................ 55
Ja veru, medveku ......................................................................................................... 32
Kedz sebe zapivam ....................................................................................................... 81
Ke ja budem marova ................................................................................................ 59
Ke mi srdce chor ........................................................................................................ 29
Limbora, limbora ............................................................................................................ 33
Mila moja ........................................................................................................................ 92
Pslo dieva pvy ........................................................................................................... 67
Povedzte mojej materi .................................................................................................... 32
Priol bi ja do vas ......................................................................................................... 100
Sedemdesiat sukie mala ................................................................................................ 28
Sedmihlsok (L.v.Beethoven) ......................................................................................... 43
Smutn mi je za ovem cesta ..................................................................................... 61
Spievaje si, spievaj ........................................................................................................ 99
T Tur, t Tur .............................................................................................................. 32
Trebiovske dzifky .......................................................................................................... 17
U je zima ....................................................................................................................... 50
U Turek ide ................................................................................................................... 67
Vstvaj Hanzo hore ........................................................................................................ 38
V tom naem mlejn ....................................................................................................... 48
V elenim haju ................................................................................................................ 16
Zahrajte mi muzikanti ..................................................................................................... 92
Zasial muk proso.......................................................................................................... 34
Z brezovho dreva ........................................................................................................ 100
Zpvejte vant kohouti.............................................................................................. 101

102

POUIT LITERATRA
CMRAL, A.: Zkladn pojmy hudebn. SHV, Praha 1962.
DUZBABA, O.: Hudebn vchova pro studium uitelstv 1.4. ro. Z (1. semestr).
SPN, Praha 1980.
HOLCKNECHT, V. akol.: Kniha ohudb. Orbis, Praha 1962.
JURK, M. akol.: Mal encyklopdia hudby. Obzor, Bratislava 1969.
KARASOV, Z.: Hra na nstroji, piesne pre 1.4. ro. Z. UPJ, Koice 1996.
KOFRO, J.: Uebnice harmonie. SHV, Praha 1963.
LIPTK, T.: Zklady harmnie apolyfnie. UPJ, Koice 1983.
LIPTK, T.: Zklady hudobnej nuky. UPJ, Koice 1993.
NAZAJKINSKIJ, J.V.: Opsycholgii hudobnho vnmania. Opus, Bratislava 1980.
POSPIL, J.: Hudobn teria 1. diel. Pre konzervatri. SPN, Bratislava 1983.
SEDLK, F.: Psychologie hudebnch schopnost adovednost. Supraphon, Praha 1989.
SUCHO, E.: Nuka oharmnii I. Diatonika. SPN, Bratislava 1957.
SUCHO, E. - FILIP, M.: Strun nuka ohudbe. SPN, Bratislava 1962.
SUCHO, E.: Veobecn nuka ohudbe. SPN, Bratislava 1956
IMUNEK, E.: Estetika aveobecn teria umenia. Obzor, Bratislava 1976.
P, L.: e tn (Umn vnmat umn). Horizont, Praha 1985.
TTO, V.: Ateraz tto, (prv vber). Trian, Bansk Bystrica 1994.
Uebnice hudobnej vchovy pre 2., 3., 4. ro. Z, ZD. SPN, Bratislava 1964, 1985,
1986, 1987, 1988.
Uebnice hudobnej vchovy pre 5., 6., 8. ro. ZD. SPN, Bratislava 1964, 1965, 1968.
VIOVSK, E.: Hudobn vchova I.diel. UK, Bratislava 1973.
Viovsk, E. - FEDOR, V.: Hudobn vchova II.diel. UK, Bratislava 1973.

103

Nzov: Elementrna hudobn teria

Autor: PaedDr. Antnia Droppov
Korektra: Autor
Nklad:
Rozsah diela: 104 strn
Vydavate:
Vydanie: prv
Formt: A-4
Tla: Bural, Jovsa

ISBN 80-88697-39-5

104