MARTIN LUTHER

Biblia a vyznanie viery

Biblia je v luterskej teologii označovaná norma normans( normativná norma), luterské vyznanie viery potom ako norma
normata, čiže norma normovaná Bibliou. Autoritou luterskej cirkvi sú preto Písma Starého a Nového zákona.

Krátke latinské formule vyjadrujú stručne luterskú vieru :

1) Solo gratia – Luteráni veria, že spása je človeku darovaná len cez Božiu milosť a nie na základe ľudského
jednania
2) Sola fide – Luteráni veria, že jedine viera vedie k ospravedlneniu u Boha
3) Sola scriptura – Luteráni veria, že Biblia je základom a merítkom života kresťana a náuky cirkvi
4) Solus Christus – Luteráni veria, že samotná osoba, dielo a náuka Ježiša Krista je základom viery
a vykúpenia
človeka.

Výber z 95 téz Martina Luthera:

1. Keď náš Pán a Majster hovori: „Pokánie čiňte“ atď., tak chce, aby celý život Jeho
veriacich na zemi
bol ustavičným pokánim.
2. A takéto slovo nemožno chápať z hľadiska sviatosti pokánia, to jest ako spoveď
a zadosťučinenie
Udeľované kňazským úradom.
3. Nerozumel tým ani vnútorné pokánie; veď vnútorné pokánie nie je nanič, ak nepôsobí
navonok
všelijaké umŕtvovanie tela.
4. Preto Boží trest trvá, kým človek má v nenávisti sám seba, to je pravé vnútorné
pokánie, totiž až po
prechod z tohto do večného života.
5. Pápež nechce ani nemôže nijaké tresty odpustiť než tie, ktoré uložil zo svojej vôle alebo
podľa
cirkevných ustanovení.
25. Tú istú moc, ktorú má nad očistcom pápež vo všeobecnosti, má aj každý biskup
a duchovný pastier
vo svojom biskupstve a vo svojej farnosti.
26. Ľudské rečičky kážu tí, čo tvrdia, že len groš vhodený do truhlice zazvoní, duša vyletí
z očistca.
27. Kresťanov treba počúvať, že ten, kto chudobnému dáva, núdznemu požičiava, lepšie
robí, ako keby kúpil odpustky.
62. Opravdivým pokladom cirkvi je však sväté
evanjelium o Božej sláve a milosti.
63. Tento poklad je samozrejme v nenávisti, lebo
pôsobí, že prví budú poslednými.
64. Poklad odpustkov je naproti tomu
prirodzene najpríjemnejší, lebo
z posledných robí prvých.
 Stručný životopis

Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v nemeckom Eisleben a hneď

na druhý deň bol pokrstený v miestnom chráme Sv. Petra a Pavla. Meno
dostal po patrónovi mesta Martinovi z Toursu. V Eisleben žil len niekoľko
mesiacov, pretože krátko na to sa jeho rodina presťahovala do
neďalekého Mansfeldu.

Jeho otec, Hans Luder, pracoval v mansfeldskej medenej bani a po

niekoľkých rokoch sa vypracoval z obyčajného baníka na majstra huty,
dokonca sa stal jedným zo spolumajiteľov baníckych medených šácht.
Jeho otec sa charakterizoval ako prísny, zlostný a popudlivý človek.
A presne v takomto duchu bol mladý Luther vychovávaný. Sám priznáva,
že ho otec nejedenkrát zmlátil až do krve, čo ho donútilo na čas utiecť
z domu. Jeho matka, Margarethe Ziegler, bola nesmierne pracovitou
ženou a svoje deti vychovávala takisto s prísnou disciplínou. Ich domácnosť sa vyznačovala aj extrémnou šetrnosťou, pretože podľa
Lutherovych rodičov to bola najbezpečnejšia cesta k blahobytu.

Finačný kapitál rodiny sa stále zväčšoval, a tak sa rozhodol Hans Luther zapísať svojho najstaršieho syna do školy. Navštevoval školu
v Mansfelde, na ktorú nemá práve najšťastnejšie spomienky. Každý
priestupok bol prísne fyzicky trestaný. Neskôr prestúpil na školu do
Marburgu, kde vydržal iba rok a nakoniec skončil na škole v Eisenachu. Na toto obdobie spomínal vždy s radosťou.

Keď dovŕšil 18. rok rozhodol sa jeho otec zapísať ho na univerzitu v Erfurte. Zložil skúšky z trívia – dialektika, retórika, gramatika
a neskôr aj kvadrívia – astronómia, hudba, matematika a aritmetiky. Získal magisterský, neskôr aj bakalársky titul. Po jednom roku
povinného prednášania sa musel rozhodnúť, čo študovať ďalej. V súlade so želaním svojho otca, sa rozhodol pre právo a v r. 1505
nastúpil na právnickú fakultu. Keď sa vracal po týždňovom pobyte v Mansfelde u rodičov naspäť do Erfurtu, zastihla ho búrka a trafil ho
blesk. V tej chvíli zvolal : „ Pomôž svätá Anna, stanem sa mníchom!“ Svoj sľub naozaj dodržal. Ukončil štúdium práva a v r. 1506 sa
rozhodol vstúpiť do jedného z najprísnejších kláštorov, augustínskeho kláštora. Svoje povinnosti si plnil výborne a už v r. 1507 bol
vysvätený za kňaza. Jeho otec sa nikdy úplne nezmieril s nezmyselným sľubom, ktorým sa zaviazal jeho syn, pretože on preňho
pripravil celkom odlišnú budúcnosť, v ktorej by ho čakala úspešná kariéra.

Niekedy okolo roku 1509 odišiel do Ríma vo veci svojho rádu a keď sa následne v r. 1511 vracia do rodnej vlasti, dostáva doživotnú
profesúru pre výklad Biblie.

Martin Luther nikdy nebol zmierený s Bohom vo svojom vnútri. Nesúhlasil totižto s učením vtedajšej cirkvi a jej praxou. Jeho
nespokojnosť vyjadroval hlavne voči udeľovaniu odpustkov a poukazoval na význam Svätého Písma ako jedinej a najvyššej priority
skrz ktorú môžeme dosiahnuť Božiu milosť a spásu. Popieral dokonca neomylnosť pápežov a koncilov, pretože dobre vedel, že
podobne ako sa vyvíja ľudstvo a civilizácia, tak napreduje a vyvíja sa samotná cirkev. A či je reč o pápežovi, alebo o obyčajnom
veriacom človeku z ľudu, všetci sme si pred Bohom rovní.

31.októbra 1517 v Nemecku, vo Wittenburgu, spísaním 95 téz, ktoré kriticky hodnotili predovšetkým udeľovanie odpustkov a obchod s
nimi, narušil cirkevnú jednotu a učenie a odštartoval jednu z najväčších náboženských reforiem. Tézy boli bez jeho vedomia preložené
do nemčiny a rozniesli sa rýchlosťou blesku. Celá ideológia publikovaných téz vyvolala obrovské pobúrenie.

Bol predvolaný do Ríma, no saské knieža Fridrich III. Múdry zariadil, aby bol vypočutý kardinálom Cayetanusom v Augsburgu, ktorý mu
kliatbou iba pohrozil.

Keď sa v r. 1519 zúčastnil akademickej diskusie s Jánom Meierom (Eckom) v Lipsku, nehodlal sa zriecť svojich názorov a naďalej ich
horlivo obhajoval. V tom istom roku, pápež Lev X. vydal bulu, kde Martinovi Lutherovi vážne pohrozil kliatbou. Na verejné pálenie
Lutherovych reformačných spisov, Luther reagoval spálením vydanej buly. Lev X. nariadil okamžitú exkomunikáciu Luthera z cirkvi.

Svoje myšlienky neodvolal ani na Ríšskom sneme vo Wormse v r. 1521, a tak Karol V., nemecký cisár vydal proti Lutherovi tzv.
wormský edikt, ktorým zakázal akékoľvek šírenie a čítanie Lutherovych reformačných myšlienok.
Fridrich III. Múdry, Lutherov chránenec, mu poskytol azyl na hrade Wartburg. Práve tu preložil Nový zákon do nemčiny.

V r. 1522 sa vracia do Wittenburgu a opäť prednáša. V tomto období má Luther už obrovské množstvo prívržencov aj medzi šľachtou
a postupne začína vznikať nový náboženský smer alebo hnutie – luteranizmus, čiže inak povedané evanjelická cirkev.

V r. 1525 si zobral za ženu Katarínu z Bory a mal s ňou 2 deti, z ktorých sa ani jedno nedožilo dospelosti. V r. 1534 sa mu podarilo za
pomoci ďalších wittenburgských teológov preložiť Starý zákon do nemčiny.

Do konca svojho života sa venuje cirkevno – politickým otázkam, evanjelickej cirkvi a vydáva nespočetne veľa polemizujúcich spisov.
Na sklonku života trpel prepracovanosťou. Zomrel 18. februára 1546 v rodnom meste Eisleben vo veku 62 rokov.