Ven pn predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky, listom predsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky zo da 17.

jna 2011 mi bolo oznmen, e nrodn rada na svojej 19. schdzi, konanej 17. jna 2011 zvolila za kandidta na vymenovanie za generlneho prokurtora Slovenskej republiky Jozefa enta. U pred tm, 3. februra 2011 bola stavnmu sdu Slovenskej republiky doruen sanos Dobroslava Trnku vo veci namietanho poruenia zkladnho prva na prstup k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok, ku ktormu malo djs hlasovanm nrodnej rady pri vobe kandidta 2. decembra 2010 a opakovanej vobe 7. decembra 2010. Nsledne boli stavnmu sdu v svislosti s vobou kandidta podan aj alie sanost a ich doplnenia uchdzami o zvolenie za kandidta, Dobroslavom Trnkom aj Jozefom entom, boli podan nvrhy na zaatie konania o slade prvnych predpisov tykajcich sa voby kandidta s stavou Slovenskej republiky a poslanci nrodnej rady podali nvrh na vklad prslunch ustanoven stavy, tykajcich sa vymenovania generlneho prokurtora. U len samotn vpoet a charakter tchto podan a postavenie ich autorov dostatone svedia o tom, e voba kandidta nebola jednoznan a e sa stala predmetom politickho boja. stavn sd 20. aprla 2011 v rozhodnut I. S 76/2011-198 kontatova1, e nrodn rada poruila zkladn prvo Dobroslava Trnku na prstup k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok poda l. 30 ods. 4 v spojen s l. 2 ods. 2 stavy a jeho prvo bez akchkovek rozdielov a bez neodvodnench obmedzen vstpi za rovnakch podmienok do verejnch sluieb svojej krajiny garantovan l. 25 psm. c) Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach hlasovanm pri vobe kandidta 2. decembra 2010, aj pri opakovanej vobe 7. decembra 2010 a vsledky tchto hlasovan zruil. V tomto rozhodnut sa stavn sd podrobne zaoberal priebehom volieb, vrtane svisiacej politickej atmosfry. Vychdzal pritom zo skutonost uvedench v sanosti, jej prlohch, v prlohch k veci sp. zn. IV. S 31/2011 (sanos poslancov), z vyjadren astnkov, vpoved svedkov a tie z verejne dostupnej databzy printovch, televznych, rozhlasovch a internetovch mdi. Primrne vychdzal z uverejnench citci toho, o uviedli poslanci nrodnej rady a predstavitelia parlamentnch politickch strn, ako zainteresovan aktri. Vychdzajc z tchto informci stavn sd kontatoval, e prv voba kandidta, ktor sa uskutonila 3. novembra 2010, bola nespen. Opakovan voba sa uskutonila 4. novembra 2010 a op bola nespen, kee v oboch kolch voby iaden z kandidtov nezskal nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov. Vo vzahu k prvej vobe kandidta boli neskr v komunikanch prostriedkoch zverejnen prepisy SMS medzi predsedom nrodnej rady Richardom Sulkom a podnikateom Marinom Konerom. Pni Sulk a Koner pravos tchto SMS nepopreli. Richard Sulk v nich informoval Marina Konera o detailoch voby kandidta priamo z nrodnej rady. Da 3. novembra 2010 Marin Koner napsal Richardovi Sulkovi, e asi bude ako prv vedie vsledok volieb, tak ho pros, aby on bol druh. Richard Sulk ho skutone informoval o pote hlasov pre jednotlivch kandidtov skr, ako bol vsledok hlasovania zverejnen. Pred opakovanou vobou sa Marin Koner ptal Richarda Sulka: Ideme na to? Myslm fotenie lstkov a Richard Sulk odpovedal: Hej. Nsledne niektor televzne stanice odvysielali aj videozznam zo stretnutia predsedu nrodnej rady Richarda Sulka s Marinom Konerom v Konerovom dome, kde sa rozprvali o dajnom kupovan hlasov poslancov pri vobe kandidta a cene za hlas. Prv voba kandidta skonila nespechom, lebo poslanci za jednotliv politick strany vldnej koalcie sa nedokzali zjednoti na osobe spolonho kandidta. Pritom sa javilo, ako uvdzala tla, e nebola rozhodujca osoba kandidta, ale skr to, kto sa presad v koalcii, ale aj v samotnej SDK. i sa presad dzurindovsko mikloovsk tandem a okruh osb sstreden okolo predsedu SDK Mikula Dzurindu alebo "skupinka" sstreden okolo predsednky vldy pani Ivety Radiovej. Tla nespech prvej voby komentovala tak, e oddialenm voby sa vytvoril priestor na zkulisn rokovania, otvoren aj skryt vyhrky a varovania, kupenie s hlasmi, aj obyajn lobovanie. Druh voba kandidta sa uskutonila na 9. schdzi nrodnej rady 2. decembra 2010. Zastnili sa jej dvaja uchdzai, Dobroslav Trnka, ktor sa zastnil aj predchdzajcej voby a Jozef ent, ktor bol prezentovan ako nov spolon kandidt vldnej koalcie, na ktorom sa 22. novembra 2010 dohodli zstupcovia SDK, SaS, KDH a Most-Hd na zasadnut Koalinej rady. Jozef ent nebol kandidtom vybranm poslancami nrodnej rady, ale neskrvanm kandidtom predstaviteov politickch strn. Od prtomnch 149 poslancov zskal Dobroslav Trnka 74 hlasov a Jozef ent zskal 73 hlasov. V opakovanej vobe uskutonenej 7. decembra 2010, ktor sprevdzala obtrukcia poslancov vldnej koalcie, Dobroslav Trnka zskal 71 hlasov a Jozef ent nezskal iadny hlas. Kandidt nebol zvolen ani v druhej vobe. stavn sd v tejto svislosti cituje vyjadrenia predstaviteov vtedajej vldnej koalcie a jednotlivch poslancov, z ktorch vyplva, e pri vobe 2. decembra 2010 sa navzjom rznym spsobom kontrolovali, aby zabezpeili, e bude zvolen ich kandidt Jozef ent. Vldna koalcia mala eminentn zujem na zvolen svojho kandidta, ktorho nevhala presadzova aj nestavnmi prostriedkami kontroly poslancov koalinch strn, ktor zmarili tajnos voby tm, e svoje volebn lstky fotografovali a navzjom si ich ukazovali. Jozef ent napriek tomu zvolen nebol. Po oznmen, e poslanci opozcie podali stavn sanos na poruenie tajnosti voby, sa poslanci vldnej koalcie rozhodli pri opakovanej vobe pre obtrukciu. Kee politick strany vldnej koalcie nemohli kontrolova svojich poslancov a bez kontroly nemali istotu, e nezahlasuj za inho kandidta ako za Jozefa enta, rozhodli sa, e bud hlasova tak, aby ich hlasy boli neplatn. Hlasovacie lstky neodovzdali alebo ich znehodnotili. Predseda nrodnej rady Richard Sulk v tejto svislosti 6. decembra 2010 uviedol: Druh kolo terajej voby, ktor bude prebieha ako tajn voba, zablokujeme. Toto je dohoda tyroch predsedov poslaneckch klubov a pristpime k tretej vobe generlneho prokurtora. Predtm vak zmenme zkony tak, aby nielen voba generlneho prokurtora, ale vina tajnch volieb bola odtajnen... V priebehu, aj po skonen druhej voby odznelo od predstaviteov koalinch politickch strn, predsednky vldy aj inch koalinch politikov mnostvo obvinen a urok na adresu anonymnch poslancov vldnej koalcie, ktor v tajnom hlasovan nehlasovali za Jozefa enta. Aj komunikanmi prostriedkami boli oznaovan za zradcov, Judov, obviovan z brania platkov. Vytvorila sa atmosfra zastraovania. Politick odsudzovanie bolo prezentovan ako odsdenie morlne. Predsednka vldy pani Iveta Radiov 9. janura 2011 v relcii STV 1 O p mint 12 k svojmu vyhlseniu, e odstpi z funkcie v prpade zvolenia Dobroslava Trnku za generlneho prokurtora uviedla, e toto rozhodnutie nezmenila. V relcii Poludaj urnl na TA 3 da 10. janura 2011 modertor uviedol, e Iveta Radiov naznauje, e za skomplikovanm voby generlneho prokurtora mu by aj peniaze. Toho istho da v hlavnch sprvach tej istej televznej stanice vyslovila rovnak nzor, ke na slov modertora: "Sboj medzi prvnym ttom a

ekonomickmi zujmami - takto vnma Iveta Radiov zradu iestich koalinch poslancov, ktor nezahlasovali za spolonho kandidta pri poslednom pokuse zvoli novho generlneho prokurtora. Odpoveou koalcie m by odtajnenie hlasovania Iveta Radiov reagovala: "Vnmam to ako zpas a sboj o vzah medzi ekonomickmi zoskupeniami a politickmi zoskupeniami." Kee najbliia riadna schdza nrodnej rady sa zanala 1. februra 2011 a funkn obdobie generlneho prokurtora sa konilo 2. februra 2011, poslanci za Smer SD navrhli zvola mimoriadnu schdzu k vobe kandidta. Vyhlsili, e navrhn oboch uchdzaov, Dobroslava Trnku aj Jozefa enta a bud poadova tajn hlasovanie. Predseda nrodnej rady nezvolal mimoriadnu schdzu, ale navrhovanou vobou zaradil a v priebehu riadnej schdze a plnum nrodnej rady program jej zasadnutia neschvlilo. Poslanci za strany vldnej koalcie nvrh odmietli s tm, e trvaj na postupe dohodnutom Koalinou radou, o ktorom hovorili na sklonku roka 2010, e k vobe kandidta pristpia a po odtajnen hlasovania. V spolonom stanovisku to 3. janura 2011 deklarovala predsednka vldy Iveta Radiov a predsedovia koalinch strn Mikul Dzurinda za SDK DS, Richard Sulk za SaS, Jn Fige za KDH a Bla Bugr za Mosta Hd. V tejto situcii u predstavitelia koalinch strn museli eli neprjemnm otzkam novinrov, i sa nejedn o zmenu pravidiel poas hry, i si myslia, e ak vo verejnej vobe bud tyria poslanci vldnej koalcie hlasova inak ako v tajnej vobe, e bud hlasova v slade so svojim svedomm, a najm, i si nemyslia, e kandidt na prokurtora, ktor nem podporu naprie politickm spektrom, by takto kandidatru ani nemal prija.(napr. otzky redaktorky poslancovi P. Abrhamovi v televznej relcii STV 1 O p mint dvans da 10.4.2011). Napriek tomu zotrvali na plne alieho postupu prijatom koalinou radou, ktor potal s pokraovanm voby kandidta a po zmene zkona o rokovacom poriadku tak, aby uprednostoval verejn vobu, pri ktorej by mali vedenia politickch strn poslancov pod kontrolou, aby bol zvolen ich kandidt. Predseda KDH Jn Fige da 3. janura 2011 pre TASR k tomu mimo inho uviedol ... ak len o jeden hlas nebol zvolen doteraj generlny prokurtor - mono dokonca o pokazen hlas, lebo na jednom z dvoch neplatnch hlasovacch lstkov bol dajne oznaen pn Trnka, len chbal postoj k druhmu kandidtovi - dokonca o pokazen hlas, tak to u je tyka z vntornej strany brnky. Lopta sa ete odrazila von. Zvolenie Trnku by znamenalo pd premirky a aj vldy. Predsednka vldy Iveta Radiov opakovane oznaila priebeh voby kandidta za fraku. Vo vyhlsen zverejnenom TASR da 5. februra 2011 k Sulkovmu npadu odvola podpredsedu nrodnej rady Rberta Fica sa dotkla aj viacerch pokusov poslancov zvoli novho generlneho prokurtora a uviedla: "V mnohch momentoch to bola fraka." V sobotnch dialgoch Rozhlasovej stanice Slovensko toho istho da uviedla, e spsob voby generlneho prokurtora ma nete, voba je nedstojn a skutone ju mono nazva aj frakou. Predseda nrodnej rady Richard Sulk 1. janura 2011 v relcii Noviny televznej stanice JOJ uviedol V tomto momente, kedy mme medzi nami zradcov, bude najlepie urobi tak krok, e vynesieme lstky." Podpredseda nrodnej rady a predseda strany Smer - SD Rbert Fico na margo voby novho generlneho prokurtora da 2. februra 2011 pre TASR povedal, e predseda nrodnej rady Richard Sulk tm, e nevyhlasuje vobu generlneho prokurtora, poruuje stavu. "Nevytvoril podmienky na vobu, hoci Dobroslavovi Trnkovi u skonilo sedemron funkn obdobie." Dvod takhoto konania poda neho spova v tom, o mal vyhlsi jeden predstavite vldnej koalcie: Tto vldna koalcia m vinu len vtedy, ak je verejn voba, nem vinu, ak je voba tajn. To ale nie je stavn dvod, ktor by oprvoval Sulka nevyhlasova opakovane tajn voby," uviedol Fico. Imrich Vozr ete 17. decembra 2010 v prspevku Voby generlneho prokurtora: Tajne i verejne? v internetovch novinch Otvoren prvo, administrtora VIA IURIS - Centrum pre prva obana, uvaoval, o ...ak niektor zo zradcov mal skutone vecn a odvodnen vhrady voi niektormu z kandidtov na generlneho prokurtora a skutone za neho nehlasoval na zklade vlastnej slobodnej vle a z vlastnho vecne odvodnenho presvedenia. Bez obv z oznaenia za zradcu (k omu by bezpochyby dolo, bez ohadu na jeho skuton motivciu a argumenty) tak mohol spravi naozaj len za podmienok tajnho hlasovania. Rovnako len v minimlnej miere je predmetom diskusie to, akm spsobom v akej miere sa v tejto oblasti (ale nielen v tejto) vkonn moc tla do priestoru vyhradenmu moci zkonodarnej. V idelnej spolonosti by zrejme nebolo podstatn, i sa jedn o verejn, alebo tajn hlasovanie, pretoe by bolo samozrejmosou, e zvolen kandidt je skutone vyjadrenm slobodnho vkonu mandtu vetkch poslancov. Avak vzhadom k relnemu stavu by sa kad nastavovanie pravidiel malo dia po dlhodobej racionlnej vahe s prihliadnutm a vyhodnotenm vetkch plusov a mnusov rieenia. Okamite a elov rieenia bez ohadu na protiargumenty mlokedy prispeli k idelu... Jozef ent odobril zmer koalcie nominova ho na post generlneho prokurtora v prpade verejnej voby. Pre televziu TA 3 to potvrdil f parlamentu Richard Sulk. Opozcia sa zrove me rozli s tajnou vobou, ktor chcela presadi na mimoriadnej parlamentnej schdzi. Predseda nrodnej rady toti neplnuje vyhlsi termn na predkladanie nvrhov kandidtov na elo prokuratry. Takto komentovala vzniknut situciu modertorka televznej stanica TA 3 v hlavnch sprvach 17. janura 2011. Prbeh o vobe generlneho prokurtora zana ma po niekokch mesiacoch jasn scenr. Po tom, o takmer padla Radiovej vlda a pri tajnej vobe sa prejavili koalin zradcovia, m panova vo vldnej tvorke jednota." Uviedla na to redaktorka. Predseda nrodnej rady Richard Sulk reagoval: "no, telefonoval som s pnom entom a potvrdil mi, e bude nam nominantom." Redaktorka kontatovala: "ie je za verejn vobu." Richard Sulk reagoval: "Bude shlasi s verejnou vobou. no." Da 14. janura 2011 podali poslanci vldnej koalcie nvrh na vydanie zkona, ktorm sa men a dopa zkon nrodnej rady . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov, a to tak, e hlasovanie o vobe kandidta sa zmenilo z tajnho na verejn, s pripustenm vnimky, ak bude schvlen nrodnou radou, v ktorej mali poslanci vldnej koalcie vinu. Tento nvrh bol prerokovan v druhom a ihne aj v treom tan na 16. schdzi nrodnej rady 5. aprla 2011. Bol vrten prezidentom Slovenskej republiky a optovne schvlen. Zkon . 153/2011 Z.z. nadobudol innos 26. mja 2011. Od 7. decembra 2010 do 17. mja 2011 sa nov voba kandidta na generlneho prokurtora nekonala, napriek tomu, e 2. februra 2011 uplynulo funkn obdobie generlneho prokurtora. Vldna koalcia sa netajila tm, e ak na zmenu zkona, aby mohla by voba uskutonen verejne, aby mohli kontrolova svojich poslancov a zabezpei zvolenie svojho kandidta. V tretej vobe 17. mja 2011 Dobroslav Trnka kandidoval sm, lebo Jozef ent sa pred vobou vzdal kandidatry. Za Trnku hlasovalo 70 zo 150 poslancov, take zvolen nebol. Opakovan voba sa nekonala. Jozef ent 13. mja 2011, v zhode so stanoviskom premirky a predsedov politickch strn vldnej koalcie o tom, e len verejn voba im zaruuje, e bude zvolen ich kandidt, vyhlsil: "Vzal som sp shlas s kandidatrou na

vymenovanie za generlneho prokurtora, pretoe v svislosti s tajnou vobou generlneho prokurtora sa objavili podozrenia z dajnho korupnho sprvania a dajnho vydierania, ktor s predmetom vyetrovania orgnov innch v trestnom konan. Nakoko informcie o tchto podozreniach sa optovne objavili v mdich, tak za tchto okolnost som nechcel by sasou tchto informci. V prpade, e pn predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky Richard Sulk vyhlsi verejn vobu generlneho prokuratra a budem navrhnut, tak kandidatru prijmem. Poslanec Igor Matovi, vtedy zvolen na kandidtke koalinej politickej strany SaS, v relcii Noviny televznej stanice JOJ u skr uviedol: "tyria poslanci boli kpen a dvaja s vydieran. i to je pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa to tu hovorilo, pomaly u aj stpy to tu rozprvali." Podobn opakovan vroky viacerch poslancov a politikov sa stali predmetom trestnho konania vedenho Generlnou prokuratrou Slovenskej republiky (alej len generlna prokuratra), v rmci ktorho Jozef ent (preo ent a nie in, do veci nezainteresovan prokurtor) 27. jla 2011 vypoul poslanca Igora Matovia. Poda jeho vyjadrenia pre mdia vsluch trval 2,5 hodiny a tkal sa politickch nominci a dajnej korupcie v koalci. Po vsluchu Jozef ent jeho zznam z pamte potaa vymazal a pre TA3 uviedol, e vytlaen protokol o vsluchu vzpt omylom skartovali administratvne pracovnky. V rozhovore pre STV uviedol, e nebol skartovan len jeden, ale vetky tri vtlaky protokolu: "Boli vytlaen celkovo tri takto zpisnice o vpovedi. Pn poslanec si vetky pretal, podpsal a ja som ich dal s almi mojimi podkladmi do spisu. Vzhadom k tomu, e v tom spise boli aj moje poznmky, tak tieto poznmky, ktor som potreboval na prpravu k vsluchu, som nechal skartova a omylom sa skartovala aj zpisnica o vsluchu pna poslanca". Hovorkya generlnej prokuratry nsledne uviedla, e "Informcie, e administratvne pracovnky skartovali omylom as spisovho materilu, nie s pravdiv. Skartciu vykonal niekto in." ent nsledne priznal, e skartciu vykonal sm. Uviedol, e nelo o zmer, ale o omyl. 1. augusta 2011 tto udalos na blogu Sme pod nzvom Podivn prpad doktora enta a pna Matovia komentoval Peter Tth, ktor v zvere prspevku uviedol: No aj napriek tomu s urit pochybnosti na mieste. Prinajmenom o spsobilosti vies administratvnu agendu na rovni, ak si vyaduje funkcia generlneho prokurtora, o ktor Jozef ent hr dlh partiu s parlamentom, prezidentom a stavnm sdom SR. Podivn prbeh doktora enta a poslanca Matovia by nestl ani len za zlomysen krn, keby ho vldna koalcia nezvolila tak nsilne a politicky jednofarebne a bez irej dohody s opozciou. Ak stavn sd SR potvrd prvoplatnos jeho voby, bude si musie Jozef ent zvykn na to, e nemal as verejnosti bude jeho spechy, zlyhania i zloit rozhodnutia vnma stranckou optikou. Generlny prokurtor si do karirneho vienka nemohol pria ni chlostivejie... Redaktor dennka RSS 5. augusta 2011 kontatoval, e Pochybnosti, i m ent na to, aby viedol tak dleit intitciu, akou je Generlna prokuratra, sa toti zaali vali zo vetkch strn. Na zver svojich vah uviedol: Jozef ent pracuje u niekoko mesiacov pod enormnm tlakom navye v prostred, kde neme veri ani poslednmu vrtnikovi. Navye je o om znme, e je trochu nepraktick lovek. Jedno ani druh ho neospravedluje: potencilny f prokuratry mus zvlda aj ben administratvne kony... stavn sd uznesenm z 15. jna 2011 pozastavil innos ustanoven l. I bodu 3 ( 39 ods. 8) a bodu 10 ( 123 ods. 3) zkona . 153/2011 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov a o zmene niektorch zkonov. Nrodn rada, ako astnk konania, obsah tohto rozhodnutia poznala. Napriek tomu, alebo poda niektorch vyjadren dokonca prve preto, sa rozhodla urchlene vykona vobu, skr ako bude rozhodnutie uverejnen v Zbierke zkonov. Formlne tm nedolo k protiprvnemu postupu, kee takto rozhodnutie stavnho sdu nadobda innos a zverejnenm v Zbierke zkonov, materilne vak nrodn rada vedome a myselne konala v rozpore s platnm rozhodnutm stavnho sdu, obsah ktorho poznala. Tm, e vykonala vobu kandidta poda znenia zkona, ktorho innos stavn sd pozastavil, myselne zmarila vkon rozhodnutia stavnho sdu. Je pri tom ahostajn, i bola voba vykonan verejne alebo tajne. Dobroslav Trnka pre neshlas s takmto postupom nrodnej rady, ktor povaoval za rozporn s stavou, vzal sp svoj shlas s kandidovanm vo tvrtej vobe. Jozef ent sa ako jedin tejto voby zastnil, napriek pochybnostiam o stavnosti voby a v zjavnom rozpore s jeho predchdzajcim vyhlsenm, e sa tajnej voby nezastni pre existujce podozrenia z korupcie poslancov. Da 17. jna 2011 bol Jozef ent zvolen za kandidta. Za jeho zvolenie hlasovalo 79 z 80 prtomnch poslancov, jeden poslanec sa hlasovania zdral. Poslanci opozinch strn sa voby nezastnili. Tto rekapitulcia priebehu vetkch tyroch volieb kandidta, bez ohadu na stavnoprvne aspekty, dostatone ilustruje, e tak, ako to povedala vtedajia predsednka vldy pani Iveta Radiov, bola to od zaiatku do konca fraka, zpas a sboj o vzah medzi ekonomickmi zoskupeniami a politickmi zoskupeniami, sboj medzi prvnym ttom a ekonomickmi zujmami, poznamenan podozreniami z korupcie poslancov, a treba doda, e aj hrubm ntlakom na poslancov zo strany koalinch politickch strn, aj zo strany politikov, ktor nie s poslancami nrodnej rady, vrtane predsednky vldy. Kandidt zvolen za takchto okolnost je nedveryhodn aj bez ohadu na osobu, u pre spsob, akm prebiehala voba. Nedveryhodnos konkrtnej osoby kandidta potom potvrdzuje skutonos, e za takchto okolnosti kandidoval a tak vobu prijal. V konkrtnom prpade sa zvolen kandidt navye do politickch hier svisiacich s vobou kandidta aj sm aktvne zapojil. Stalo sa tak minimlne v prpade, ke najprv v situcii, kedy vldna koalcie odmietala tajn vobu Jozef ent vzal svoju kandidatru sp s odvodnenm, e tajn voba je poznamenan korupciou a chce sa zastni len verejnej voby, ale v rozpore s tmto tvrdenm, v alej tajnej vobe, ktor u vyhovovala aj vldnej koalcii, sa zastnil. Pochybnosti o tom, i je zvolen kandidt pripraven a ochotn cti si materilnu podstatu prva, alebo naopak je ochotn a pripraven jeho zmysel formlnym vkladom prva obchdza, vzbudzuje aj skutonos, e Jozef ent sa zastnil a bol zvolen vo vobe vykonanej poda zkona, ktorho innos bola stavnm sdom pozastaven a ktor bola nrodnou radou vykonan s neskrvanm myslom vkon tohto rozhodnutia stavnho sdu zmari. Navye za situcie, kedy stavn sd konal o nvrhu na vyslovenie nesladu tohto zkona s stavou. Pochybnosti o tom, do akej miery je zvolen kandidt pripraven a ochotn repektova vzahy medzi stavnmi orgnmi vzbudzuj aj jeho vroky nerepektujce psobnos prezidenta Slovenskej republiky a stavnho sdu. Prezidenta republiky verejne osouje, ke mu nekompetentne a nenleite prostrednctvom komunikanch prostriedkov vytka poruenia stavy tm, e ho nevymenoval, hoci primeran lehota na jeho rozhodovanie u vemi dvno uplynula. Vstupuje do kompetenci stavnho sdu a vydva za nesporn fakty svoje subjektvne nzory na to, i voby kandidta prebehla v slade s stavou a i je prezident povinn ho vymenova a v akej lehote. Vne pochybnosti o tom, i zvolen kandidt je schopn vykonva funkciu generlneho prokurtora spsobom nezniujcim vnos tejto stavnej funkcie a celej prokuratry, ktorej m by vrcholnm predstaviteom a vykonva

tto funkciu spsobom, ktor nebude v rozpore so samotnm poslanm prokuratry, tak, aby to neviedlo k narueniu riadneho chodu tohto stavnho orgnu, vzbudzuje aj skutonos, e v svislosti so skartovanm protokolov o vsluchu poslanca Igora Matovia neprejavil dostaton zodpovednos a zachoval sa neestne. To, e nechal vymaza z pamte potaa zznam vsluchu a vzpt skartoval vetky tri vtlaky niekokostrnkovho protokolu o vsluchu pna poslanca, spolu s nejakmi poznmkami, vzbudzuje dvodn a vne pochybnosti prinajmenom o administratvnej spsobilosti riadi prokuratru. Ale to, e najprv vyhlsil, e protokoly o vsluchu omylom skartovala zamestnankya prokuratry a a potom o hovorkya prokuratry toto jeho tvrdenie dementovala priznal, e ich skartoval sm, vzbudzuje vne pochybnosti o estnosti Jozefa enta, ktor je nevyhnutnm morlnym atribtom nositea stavnej funkcie generlneho prokurtora. Ak by ku skartovaniu protokolov po predchdzajcom vymazan zznamu o vsluchu z pamte potaa dolo skutone omylom a Jozef ent by to povaoval za prpustn chybu, nemal by iadny dvod klama, e ich skartovala zamestnankya prokuratry. Ak sa pred verejnosou chcel zbavi zodpovednosti za skartciu, potom k nej bu nedolo omylom, alebo takto omyl povaoval sm Jozef ent za neprpustn chybu pre kandidta alebo je to lovek, ktor klame aj z malichernch dvodov. Generlny prokurtor mus by pripraven a ochotn unies verejn zodpovednos nielen za vetky svoje chyby, ale aj za chyby svojich podriadench, unies tlak mdi, politikov a zachova sa vdy estne. Neme pri prvej prleitosti povi svoj osobn zujem na vymenovan za generlneho prokurtora nad pravdu a svoju es. Poda 7 ods. 3 zkona . 153/2001 Z.z. o prokuratre v znen neskorch predpisov za generlneho prokurtora me by vymenovan len prokurtor. Poda 6 ods. 2 psm. d) zkona . 154/2001 Z.z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry v znen neskorch predpisov do funkcie prokurtora mono vymenova len osobu, ktorej morlne vlastnosti dvaj zruku, e funkciu prokurtora bude riadne vykonva. Tto podmienku na vymenovanie do funkcie prokurtora mus spa po cel as trvania sluobnho pomeru prokurtora. Niet pochb, e nroky na morlne vlastnosti generlneho prokurtora musia by vyie, ako nroky kladen na kadho prokurtora. Ven pn predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky, oznamujem Vm, e vzhadom na vetky uveden skutonosti som sa rozhodol, e zvolenho kandidta Jozefa enta do funkcie generlneho prokurtora n e v y m e n u j e m.