MVE a ich prnos

v regionlnej
energetike
Prof. Ing. Peter Duika, PhD.
Katedra hydrotechniky
Stavebn fakulta STU Bratislava

lenenie prednky:
1.
2.
3.
4.
5.

6.

Veobecn as
o je to vodn elektrre?
Vznam a funkcie vodnch elektrrn pre elektrizan
sstavu
Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie
Delenie vodnch elektrrn
MVE
Mal vodn elektrrne
5.1
Typy MVE
5.2
Zkladn schmy MVE
5.3
Zkladn legislatva pre MVE
5.4
alie monosti vyuvania HEP MVE v SR
Ukka obecnej MVE v Necpaloch

1. o je to vodn elektrre?
Vodn elektrre =
vroba elektrickej energie
premieajca vodn energiu
vodnho zdroja na energiu elektrick
(STN 75 0128 Nzvoslovie vyuitia vodnej energie)

sas viacelovej VS
jednoelov VS
(len energetick vyuitie vinou plat
pre MVE)
VS a VE Krpeany
na Vhu

HYDROLOGICKOHYDRAULICK
REIM TOKU

VE

POTREBY
ES

1. o je to vodn elektrre?

Vkon vodnej elektrrne:

P = 9,81 * Q * H *

[kW]

Vroba elektrickej energie vo vodnej elektrrni:

E=P*t
kde:

[kWh]

Q prietok cez turbny [m3.s-1]

H spd [m]
celkov innos premeny energie (zvis najm od pouitej
technolgie turbna, genertor, prevod)
(VE > 0,80 MVE > 0,70)
t as [h]

2. Vznam a funkcie VE pre ES

Vznam vodnch elektrrn vyplva z ich funkci, ktor poskytuj

pre elektrizan sstavu.
Energetick funkcie VE:
1. statick

- vkonov sluba (vroba bzovej EE sem patria aj MVE)

- transfer energie (mon len u PVE)

2. dynamick (len regulan VE - je potrebn VZ)

- preberanie strmch piiek
- vkonov zloha
- z kudu:
VE Gabkovo
PVE . Vh
VE Madunice
- toiv rezerva

- cca 150 s
- T/ cca 120/170 s
- 30 s (v minulosti nhradn zdroj vlastnej spotreby JE A1)

- regulcia frekvencie a odovzdvanho vkonu - stroje v chode

- primrna
do 30 s (napr. VEG 8 x 4,5 MW = 36 MW)
- sekundrna
do 2 min.
5

3. Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie

vyuvanie energie vodnch tokov zkladn zdroj zskavania energie

hydroenergetick potencil = prrodn bohatstvo kadej krajiny

vyuva sa vo VE a MVE

primrny technicky vyuiten hydroenergetick potencil = HEP

HEP =

vyspel eurpske tty vyuitie HEP na 65 a 95 %

SR vyuitie HEP len na 56,4 %

set Er na realizovanch a technicky

realizovatench VE a MVE

3. Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie

SE a.s. - intalovan vkon [MW]
7 000

= 6 877 MW

= 5 997 MW

= 5 557MW

6 000
VE
2 399
5 000

VE
2 399
VE
2 399

4 000
TE
1 838
TE
1 398

3 000

TE
1 398
2 000
JE
2 640
1 000

JE
2 200

JE
1 760

0
2004
2007
rok 2004 (pred odstavenm jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)
rok 2007 (po odstaven 1. bloku jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)
rok 2009 (po odstaven 1. a 2. bloku jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)

2009

3. Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie

SE a.s. - intalovan vkon [%]
= 6 877 MW

= 5 997 MW

= 5 557MW

100

90

80

VE
34,9

VE
40,0

VE
43,2

70

60

50

TE
26,7

TE
23,3

40

TE
25,1

30

20

JE
38,4

JE
36,7

JE
31,7

10

0
2004
2007
rok 2004 (pred odstavenm jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)
rok 2007 (po odstaven 1. bloku jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)
rok 2009 (po odstaven 1. a 2. bloku jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)

2009

3. Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie

rok 2004 (pred odstavenm jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)

rok 2007 (po odstaven 1. bloku jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)
rok 2009 (po odstaven 1. a 2. bloku jadrovej elektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach)

3. Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie

Siln strnky vyuvania HEP:

(v porovnan s inmi energetickmi zdrojmi - napr. uhlie, jadro)

1. obnoviten zdroj
2. vlastn zdroj (s vnimkou hraninch tokov)
3.

pohotov zdroj = regulan schopnosti

4.

nezneisuje ovzduie a neprodukuje odpad

5.

relatvne nzke prevdzkov nklady pri dlhej ivotnosti (50~100 rokov)

6.

vyaduje relatvne mal poet prevdzkovch zamestnancov (diakov

riadenie)

7.

pri citlivom a technicky sprvnom rieen nespsobuje devastciu prrodnho

prostredia, transformuje ho na nov kvalitu, priom pri celkovom
zhodnoten vetkch efektov bva vyuitie HEP ekologicky prnosn
10

3. Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie

Slab strnky vyuvania HEP daj sa vnma z rznych hadsk

Ekologick hadisko

z hadiska ekolgov negatvne vplyvy vyuvania HEP

na okolit prrodn a ivotn prostredie:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.

zmena prietokovch pomerov

zvenie sedimentanej resp. erznej innosti toku
zmena reimu podzemnej vody
priechodnos rb a vodnch ivochov cez stupne na tokoch
potencilny nik mazadiel (ropnch ltok)
zmena kvalitatvnych vlastnost vody
ohrozenie vodnch ivochov chodom turbn
zmeny druhovho zloenia vodnch organizmov
ovplyvnenie brehovch porastov
hlunos prevdzky
zber pozemkov a zsahy do zemia poas vstavby
urbanistick zsah do okolitho krajinnho prostredia
ovplyvnenie rekreanej plavby

vina tchto vplyvov sa vak d vhodnmi opatreniami znane eliminova

kritika vyplva vinou z neznalosti technickho rieenia
a prevdzky VE alebo MVE, resp. z aprirnej zaujatosti

11

3. Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie

Skresovanie bilannch hodnt HEP

pri hodnoten stupa vyuitia HEP sa sleduje % vyuitia

problm nastal s bilannou hodnotou HEP (celkov HEP)

pred rokom 1997

(poda oficilnych materilov SE a.s., MH SR, MP SR)

HEP SR = 7 361 GWh/rok
(pri intalovanom vkone 2 575 MW)

po roku 1997

(poda Aktualizovanej koncepcie energetiky SR do roku

2005, prijatej Uznesenm vldy v 1997)
upresnen HEP SR = 6 607 GWh/rok
(znmy aj pod oznaenm ekologick HEP)

3. Hydroenergetick potencil a jeho vyuvanie

96.7

Franczsko

75,2

Vek Britnia

74,4

vajiarsko

73,1

SRN

70,5

USA

69,0

Nrsko

67,3

Raksko

63,9

Fnsko

56.4

Slovensko

53,9

Taliansko

48,5

Kanada

43,3

Rumunsko

34,2

esk republika

33,5

Posko

30,7

Bulharsko

24,9

Portugalsko

11,3

Grcko
krajiny bvalho ZSSR

5,7

Dnsko

5,7
3,2

Maarsko

55,1

Eurpa
0

10

20

30

40

50

% vyuitia

60

70

80

90

100

13

4. Delenie vodnch elektrrn

1. poda intalovanho vkonu

nad 10 MW
do 10 MW MVE (STN 73 6881)
2. poda monost hospodrenia s vodou
A.
prieton
B.
regulan a) s prirodzenou akumulciou
b) s umelou akumulciou
c) so zmieanou akumulciou (prirodzenou aj umelou)
Prieton VE (spracvaj okamit prietoky):
prietoky cez vzdvacie stavby bez Vz
pod vyrovnvacmi ndrami vyuitie Qn
vodojemy - odbery
biologick prietoky (pri prepan cez vzdvac objekt)
Regulan VE - poda asovho hadiska regulcia prietoku:
krtkodob
(denn, tdenn)
seznna
(v rmci roka)
dlhodob
(viacron)
14

5. Mal vodn elektrrne

MVE histria vzniku na Slovensku
MVE vznikali na naom zem u koncom 19. storoia predovetkm
pre potrebu:

rudnch ban
pravn rd
eleziarn
ako prdavn zariadenia najm pri mlynoch a plach

asto boli kombinovan s parnmi strojmi a s tepelnmi elektrrami

u v roku 1911 bolo na Slovensku 13 MVE pre verejn zsobovanie
v roku 1930 viac ako 2 650 prevdzok, z ktorch :

96 malo zmiean prevdzku (mechanick transmisia + vroba EE)

len 49 samostatnch MVE prklady:

z oblasti banskch prevdzok = Kremnick kaskda 3 MVE, zsoben vodou

privdzaom z toku Turca (Turekovsk vodovod) + najstarie MVE v Smolnku,
akarovciach a Krompachoch
z oblasti hutnckej = sstava MVE pre eleziarne v Podbrezovej (Piesok,
Podbrezov, Lopej, Dubov a Jasenie)
pre lesn eleznice = MVE v ubochni, Poprade
pre kpele Rajeck Teplice, Korytnica, Trenianske Teplice, Vyn Rubachy
pre papierne Harmanec (MVE Ulmanka, Harmanec I, Harmanec II a Jakub), pre
papiere a celulzku MVE Ruomberok a mnoho alch

- po roku 1948 vina z nich neobstla a bola postupne zlikvidovan

alebo aspo vyraden z prevdzky (v mnohch prpadoch sa dali obnovi)
15

5. Mal vodn elektrrne

MVE

- stavba vodohospodrska a energetick

- primrna funkcia = vroba elektrickej energie

pohad na postavenie a funkcie MVE sa menil s historickm vvojom

energetiky
vodn elektrrne = jednmi z prvch elektrrn na naom zem
dodvka EE
- najskr pre samostatn prevdzky
- neskr po vybudovan jednotnej ES boli zapojen do ES
s postupnm zvyovanm spotreby EE = budovanie novch zdrojov (vodn,
tepeln alebo jadrov) vkonovo ovea vie, ako 10 MW
zmena postavenia MVE = stali sa v podstate zdrojmi doplnkovmi
vznam MVE

= predovetkm v regionlnej energetike

loklne vylepuj bilanciu vroby EE

16

5. Mal vodn elektrrne

daje Vskumnho stavu energetickho (VPEX):

na Slovensku je hodnota primrneho technicky vyuitenho

hydroenergetickho potencilu v intalovanom vkone
pripadajceho na MVE 340 MW

k 31.12.2001 bolo v SR zaregistrovanch 186 MVE

s intalovanm vkonom 57,33 MW, o predstavuje
vyuitie len na 16,86 %

pozn.:

od 2004 prijatm novho Vodnho zkona kompetencie okolo HEP-u

prebralo vodn hospodrstvo (aj vskum)

daje Vskumnho stavu vodnho hospodrstva (VVH):

.

v roku 2006 bolo na elektrizan sstavu napojench 250 MVE

a vyroben bolo cca 250 GWh

z HEP MVE = 1000 GWh sa v sasnosti vyuva menej ako 25%

vroba elektriny v MVE predstavuje v poslednej dobe cca 1%

z celkovej spotreby elektriny v SR
17

5.1 Typy MVE

Delenie MVE z hadiska umiestnenia vroby - 3 typy:

1.

MVE, ktor dodvaj vetku vyroben energiu do elektrizanej

sstavy

2.

MVE, ktor sa vyuvaj prednostne na krytie vlastnej spotreby,

iba prebytky sa dodvaj do sstavy

3.

MVE, ktor sa vyuvaj vlune na krytie vlastnej spotreby a nie s

pripojen do sstavy

18

5.1 Typy MVE

1.

MVE, ktor dodvaj vetku vyroben energiu do elektrizanej sstavy

MVE Trnovec na Vhu Pi = 800 kW, Er = 3,8 GWh

19

5.1 Typy MVE

2.

MVE, ktor sa vyuvaj prednostne na krytie vlastnej spotreby,

iba prebytky sa dodvaj do sstavy

MVE Mlinec II Pi = 230 kW, Er = 1 177 MWh

MVE Mlinec III Pi = 89 kW, Er = 303 MWh

20

5.1 Typy MVE

3.

MVE, ktor sa vyuvaj vlune na krytie vlastnej spotreby a nie s

pripojen do sstavy

MVE pri Zamkovskho chate (Mal studen dolina) Pi = 35 kW

21

5.2 Zkladn schmy MVE

22

5.2 Zkladn schmy MVE

1. Prihaov schma

23

5.2 Zkladn schmy MVE

1. Prihaov schma
MVE Trnovec na Vhu Pi = 800 kW, Er = 3,8 GWh

24

5.2 Zkladn schmy MVE

2. Derivan schma beztlakov (koryto, kanl)

25

5.2 Zkladn schmy MVE

2. Derivan schma beztlakov (kanl)
MVE Tur na Hrone Pi = 1 500 kW, Er = 6,6 GWh

26

5.2 Zkladn schmy MVE

2. Derivan schma tlakov derivcia (potrubie, tlakov tla)

27

5.2 Zkladn schmy MVE

2. Derivan schma tlakov derivcia (potrubie)
MVE pri Zamkovskho chate (Mal studen dolina) Pi = 35 kW

28

5.2 Zkladn schmy MVE

2. Derivan schma kombinovan derivcia beztlakovo-tlakov
(napred kanl, potom potrubie)

29

5.3 Zkladn legislatva pre MVE

30

5.3 Zkladn legislatva pre MVE

RSO vkupn ceny elektriny na rok 2010 pre MVE

vkupn ceny
Pi

sadzba eur/MWh

sadzba SKK/MWh

do 1 MW

109,08

3 286,14

od 1 MW do 5 MW vrtane

97,98

2 951,75

nad 5 MW

61,72

1 859,38

odplaty za vyuvanie HEP

(vodn stavba je v sprve SVP .p.)
Pi

sadzba eur/MWh

sadzba SKK/MWh

od 100 kW do 1 000 kW

4,4902

135,27

od 1001 kW do 10 000 kW

7,4837

225,45

nad 10 000

15,2667

459,92

odplaty za odber energetickej vody

(vodn stavba nie je v sprve SVP .p.)
Pi
nad 10 000 kW

sadzba eur/1 000 m3

sadzba SKK/1 000 m3

0,1492

4,49

31

5.4 alie monosti vyuvania HEP MVE v SR

32

5.4 alie monosti vyuvania HEP MVE v SR

Koncepcia energetickho vyuitia hydroenergetickho potencilu

vodnch tokov v SR [VVH Bratislava 2008]
ZDROJ
Mal vodn elektrrne
Biomasa
Vetern elektrrne
Bioplyn
Geotermlna energia
Fotovoltaicke lnky
SPOLU

2005
[GWh]
250
4
7
6
0
0
267

2010
[GWh]
350
480
200
180
30
0
1240

2015
[GWh]
450
650
750
370
70
10
2300

prekky alieho vyuvania HEP-u

nevyrieen vzah MH SR (energetika) MP SR (vodn

hospodrstvo, ochrana prrody) ttna ochrana prrody (OP)
Slovensk rybrsky Zvz (SRZ)
s lokalitami uvedenmi v Koncepcii neshlas OP a SRZ
prakticky sa ned zska SP na MVE (krajsk rady P nevydvaj
rozhodnutia a do ukonenia hodnotenia vplyvu na ivotn prostredie
OP a SRZ poaduj od investorov v rmci hodnotenia vplyvu na
ivotn prostredie prakticky nesplniten poiadavky
33

6. Ukka obecnej MVE v Necpaloch

daje deklarovan vrobcom:

Vkon

2 x 18,5 kW

Prietok

0,7 m3.s-1

Spd

2 x 3,55 m

Ron vroba

160 100 kWh

Trba za rok

502 000 Sk

Nklady

3 320 000 Sk

Nvratnos

6,6 roka

Mal by pouit vodn kolesov motor:

slovensk patent SK3617U, SK3641U, PCT/SK2004/000005
bola deklarovan innos Kaplanovej turbny
mala by splnen aj licenn podmienka = majetkov as obce min. 50 %
34

6. Ukka obecnej MVE v Necpaloch

rok 2007 uvedenie do prevdzky

35

6. Ukka obecnej MVE v Necpaloch

rok 2008
meranie celkovej innosti premeny energie = 18 %
vek prevdzkov nespoahlivos

36

MVE Doln Jelenec

akujem za pozornos