Komentar K Zakonu 211-2000 o Slobode Informacii - Wilfling PDF

Zkon oslobodnom
prstupe k informcim
K o m e n t r
P r o b l m y z p r a x e
R o z h o d n u t ia s d o v
Peter Wilfling
Peter Wilfling
Zkon oslobodnom
prstupe k informcim
K o m e n t r
P ro b l m y z p ra x e
R o zh o dn u t i a s dov
Vydalo:
VIA IURIS Centrum pre prva obana
Radnin nmestie . 9, 902 01 Pezinok
Rok vydania: 2012
Nklad: 700 ks
Autor: Peter Wilfling
Recenzentka: Kristna Babiakov
Grafick prava: Andrej Gapar
ISBN 978-80-970686-4-6
Realizovan s finannou podporou radu vldy SR v rmci dotanho

programu Podpora a ochrana udskch prv a slobd. Za obsah tohto
dokumentu je vlune zodpovedn VIA IURIS Centrumpre prva obana.
obsah
Obsah
vod........................................................................................................................................ 9
1. as
Zkladn princpy zkona oslobode informci..................................... 11
1.1. stavn zklady prva nainformcie ..................................................................... 11
1.2. o je informcia................................................................................................... 17
1.2.1. Informciou je aj dokument alebo zznam............................................................. 18
1.3. Dva spsoby sprstupovania informci................................................................ 23
1.4. Kto je povinn sprstupova informcie................................................................ 23
1.4.1. Organizan lohy povinnch osb......................................................................... 25
1.5. Kto m prvo na prstup kinformcim................................................................. 26
1.6. Rozsah informanej povinnosti povinnch osb.................................................... 27
1.6.1. Povinn osoby sprstupujce informcie vrozsahu
ich rozhodovacej innosti...................................................................................... 29
1.6.2. Vznam pojmu informcia ohospodren sverejnmi prostriedkami.............. 30
1.6.3. Vznam pojmu informcia oivotnom prostred ainformcia olohch
alebo odbornch slubch tkajcich sa ivotnho prostredia............................ 37
1.6.4. Povinn osoba spadajca pod ustanovenia oplnej ajobmedzenej
informanej povinnosti............................................................................................ 38
1.7. Ak informcie m povinn osoba kdispozcii .................................................. 39
1.7.1. Vytvorenie novej informcie, ktor nie je kdispozcii........................................ 41
1.7.2. Urenie pecifikcie na vyhadanie informcie....................................................... 45
1.8. Princp o nie je tajn, je verejn.......................................................................... 48
1.9. Princp prevaujceho verejnho zujmu............................................................... 50
1.10. Spsob obmedzovania prva na informcie ( 12)................................................. 51
1.11. Zkon oslobode informci amlanlivos ( 13).................................................... 54
1.12. Vzah kinm predpisom osprstupovan informci............................................ 55
1.12.1. .Vylenie sprstupovania informci osobitnm zkonom.................................. 55
1.12.2. .Ustanovenia onazeran do spisu azkon oslobode informci............................. 56
1.12.3. Neverejnos konania alebo rokovania povinnch osb
azkon oslobode informci.................................................................................... 60
1.12.4. .Informcie poskytovan za poplatok azkon oslobode informci....................... 63
3
Z K ON O SLOBODNOM P R STU P E K IN F ORM C IM
2. as
Kategrie informci, ktor sa nesprstupuj ( 8 11)................... 65
2.1. Utajovan skutonosti ( 8)................................................................................... 65
2.1.1. o je utajovan skutonos..................................................................................... 65
2.1.1.1. Materilna podmienka........................................................................................... 66
2.1.1.2. Formlna podmienka............................................................................................. 67
2.1.2. Oznaenie informcie za utajovan skutonos................................................... 69
2.1.3. Zoznam utajovanch skutonost.......................................................................... 69
2.1.4. Povinnos stavne sladnho vkladu zkona oochrane utajovanch skutonost..... 70
2.1.5. iaston obmedzenie prstupu kdokumentom.................................................. 73
2.1.6. Odvodnenie rozhodnutia onesprstupnen informcie
vprpade utajovanch skutonost........................................................................ 74
2.2. Daov abankov tajomstvo ( 8)......................................................................... 77
2.3. Osobn daje ainformcie oskrom ( 9).......................................................... 79
2.3.1. Informcie dotkajce sa osobnosti askromia................................................... 80
2.3.2. Osobn daje.......................................................................................................... 84
2.3.2.1. Vymedzenie pojmu osobn daj........................................................................ 84
2.3.2.2. Princp prevaujceho verejnho zujmu............................................................. 86
2.3.2.3. Rozhodnutia sdov tkajce sa ochrany osobnch dajov.................................. 89
2.3.2.4. Postup povinnej osoby aanonymizcia................................................................. 97
2.4. Obchodn tajomstvo ( 10)................................................................................... 99
2.4.1. Znaky obchodnho tajomstva.............................................................................. 100
2.4.2. Oznaenie za obchodn tajomstvo aodvodnenie rozhodnutia........................ 102
2.4.2.1. Dohoda ozachovan mlanlivosti........................................................................ 106
2.4.2.2. Tzv. dvern informcie....................................................................................... 107
2.4.3. Obchodn tajomstvo aprevaujci verejn zujem ........................................... 108
2.5. Informcia poskytnut bez prvnej povinnosti ( 11 ods. 1 psm. a)................ 117
2.5.1. Postup povinnej osoby.......................................................................................... 121
2.6. Informcia zverejovan na zklade osobitnho zkona ( 11 ods. 2 psm. b).122
2.6.1. Postup povinnej osoby.......................................................................................... 123
2.7. Informcia, ktorej sprstupnenm mono porui ochranu
duevnho vlastnctva ( 11 ods. 1 psm. c)........................................................ 123
2.8. Informcia orozhodovacej innosti sdov aorgnov innch
vtrestnom konan ( 11 ods. 1 psm. d).............................................................. 127
2.8.1. Informcie orozhodovacej innosti sdu........................................................... 127
2.8.1.1. Sprstupovanie sdnych rozhodnut................................................................. 129
2.8.2. Informcie orozhodovacej innosti orgnu innho vtrestnom konan........... 131
2.8.2.1. Sprstupovanie rozhodnut prokurtora apolicajta........................................ 132
2.8.2.2. Informcie oinnosti mimo trestnho konania.................................................. 135
4
obsah
2.8.2.3. Trestn poriadok neobsahuje zkaz sprstupni rozhodnutie............................ 135

2.9. Informcia tkajca sa zmierovacieho, arbitrneho alebo
rozhodcovskho konania ( 11 ods. 1 psm. e)................................................... 138
2.10. Informcia tkajca sa miesta vskytu chrnench druhov rastln, ivochov,
nerastov askameneln ( 11 ods. 1 psm. f)........................................................ 139
2.11. Informcia nesprstupnen na zklade prvne zvznch aktov
Eurpskej nie alebo medzinrodnej zmluvy ( 11 ods. 1 psm. g)................... 139
2.12. Informcia tkajca sa vkonu kontroly, dohadu
alebo dozoru ( 11 ods. 1 psm. h)...................................................................... 140
2.12.1. Vymedzenie pojmu informcia tkajca sa vkonu kontroly,
dohadu alebo dozoru........................................................................................ 140
2.12.2. Sprstupovanie informci, ktor s objektom kontrolnej innosti................. 141
2.12.3. Rozhodnutia sdov tkajce sa ustanovenia 11 ods. 1 psm. h)...................... 143
2.13. Informcia, ktorej zverejnenie by sa mohlo poui na naruenie jadrovho
zariadenia alebo objektov osobitnej dleitosti ( 11 ods. 1 psm. i)................. 145
2.14. Informcia zskan od tretej osoby, ktor priamo nesvis slohami
povinnej osoby poda osobitnho zkona ( 11 ods. 3)...................................... 147
3. as
Postup pri sprstupovan informci ( 14 - 21)..................................... 149
3.1. iados oinformcie............................................................................................ 149
3.1.1. Spsob podania iadosti oinformcie................................................................. 150
3.1.2. Nleitosti iadosti oinformcie......................................................................... 150
3.1.3. Vzor iadosti oinformcie................................................................................... 153
3.1.4. Moment podania iadosti.................................................................................... 154
3.1.5. Oznmenie ovke materilnych nkladov........................................................ 154
3.2. Postpenie iadosti.............................................................................................. 155
3.3. Odkaz na zverejnen informciu........................................................................ 156
3.4. Spsob sprstupnenia informci........................................................................ 157
3.4.1. Nazeranie do spisov adokumentcie.................................................................. 159
3.4.2. Spsob sprstupnenia informci pre osobitn skupiny osb............................. 160
3.5. Lehoty na vybavenie iadosti............................................................................... 161
3.5.1. Predenie lehoty ................................................................................................. 162
3.5.2. Potanie leht...................................................................................................... 163
3.6. Vybavenie iadosti avydanie rozhodnutia ......................................................... 164
3.6.1. Rozhodnutie zpisom vspise............................................................................... 165
3.6.2. Rozhodnutie onesprstupnen informcie......................................................... 165
3.6.3. Aj list me by rozhodnutm............................................................................... 169
5
3.6.4. Osobitn postup povinnch osb poda 2 ods. 3 ............................................. 170

3.6.5. Fikcia zamietavho rozhodnutia........................................................................ 172
3.7. Opravn prostriedky ........................................................................................... 176
3.7.1. Podanie opravnho prostriedku ajeho druhy.................................................... 176
3.7.2. Spsob podania opravnho prostriedku............................................................ 177
3.7.3. Nleitosti odvolania........................................................................................... 177
3.7.4. Vzor odvolania proti doruenmu psomnmu rozhodnutiu............................ 178
3.7.5. Vzor odvolania proti tzv. fiktvnemu rozhodnutiu............................................. 179
3.7.6. Kto rozhoduje oodvolan alebo oopravnom prostriedku................................. 180
3.7.6.1. Odvolac orgn pri rozhodnutiach obc amiest................................................. 181
3.7.6.2.
Opravn prostriedok aodvolac orgn pri rozhodnutiach
vych zemnch celkov..................................................................................... 183
3.7.7. Lehota na rozhodnutie oodvolan...................................................................... 185
3.7.8. Rozhodnutie oodvolan...................................................................................... 186
3.8. Zastavenie konania prekka rozhodnutej veci.............................................. 189
3.9. Preskmanie rozhodnutia onesprstupnen informcie sdom....................... 190
3.9.1. Monos sdu nariadi sprstupnenie informcie.............................................. 192
3.9.2. stavn sanos pre poruenie stavnch prv
rozhodnutm sdu............................................................................................... 194
3.10. In spsoby npravy nezkonnho rozhodnutia alebo nezkonnho postupu .... 198
3.11. hrada nkladov za sprstupnenie informci................................................... 199
4. as
Povinn zverejovanie informci................................................................ 201
4.1. Povinn zverejovanie informci poda 5 a 6.............................................. 201
4.2. Povinn zverejovanie zmlv, objednvok afaktr poda 5a a 5b............... 207
4.2.1. Povinn zverejovanie zmlv.............................................................................. 208
4.2.1.1. prava tkajca sa povinne zverejovanch zmlv vObianskom zkonnku..... 225
4.2.1.2. prava tkajca sa povinne zverejovanch zmlv vObchodnom zkonnku..... 229
4.2.2. Povinn zverejovanie objednvok afaktr....................................................... 231
5. as
Zodpovednos za poruenie zkona............................................................. 233
5.1. Priestupky ( 21a)............................................................................................... 233
5.1.1. o je priestupkom............................................................................................... 233
5.1.2. Konanie opriestupku.......................................................................................... 235
5.1.3. Vzor nvrhu na prejednanie priestupku............................................................. 237
6
obsah
5.1.4. Kto je zodpovedn za spchanie priestupku...................................................... 238

5.1.4.1. Zavinenie............................................................................................................. 238
5.1.5. Vka pokuty....................................................................................................... 238
5.2. Trestn zodpovednos ......................................................................................... 239
6. as
Prvo na prijmanie informci zprebiehajcich udalost............. 241
7. as
Povinnos stavne sladnho
vkladu zkona oslobode informci......................................................... 249
7.1. Povinnos stavne sladnho vkladu prvnych predpisov.............................. 250
7.2. Skmanie stavnosti zsahu do zkladnho prva do informcie................... 253
7.2.1. Vklad prva vzloitch prpadoch.................................................................... 255
7.2.2. stavne sladn vklad neuritch prvnych pojmov pri aplikcii
zkona oslobode informci............................................................................... 260
7.2.3. Aplikcia testu proporcionality.......................................................................... 263
Pouit literatra............................................................................................................... 273

pln znenie zkona . 211/2000 Z.z. oslobodnom prstupe kinformcim ................ 277
7
8
vod
vod
Da 1. janura 2012 uplynulo 11 rokov od innosti zkona . 211/2000 Z. z. oslobodnom

prstupe kinformcim (alej len zkon oslobode informci).
Prijatm zkona o slobode informci, ktor do zkonnej pravy premietol princp o nie je
tajn, je verejn, sa v Slovenskej republike presadil princp publicity (otvorenosti) verejnej
sprvy. Tento princp znamen, e orgny verejnej moci musia verejnosti sprstupni vetky in-
formcie, ktor maj kdispozcii, okrem tch, ktor je potrebn chrni vo verejnom zujme,
aktor zkon zo sprstupnenia vslovne vyluuje. Uplatovanie tohto princpu je typick pre
demokratick tty. Do prijatia zkona oslobode informci pretrvval vpraxi orgnov verej-
nej moci princp diskrtnosti, resp. utajenosti verejnej sprvy, ktor je typick pre autoritatvne
anedemokratick reimy. Princp diskrtnosti znamen, e verejnosti s prstupn iba tie in-
formcie, ktor zkon vslovne ozna za verejn, aktorch sprstupnenie vslovne dovouje,
priom vetky ostatn informcie oinnosti orgnov verejnej moci s utajen.
Do prijatia zkona oslobode informci neexistovala zkonn prava prstupu irokej verejnos-
ti kinformcim. Nebol vymedzen okruh informci, na ktorch sprstupnenie m kad pr-
vo, resp. nebolo veobecne vymedzen, ktor kategrie informci nemusia by verejnosti spr-
stupnen. Takisto nebol stanoven iadny procesn postup sprstupovania informci.1 Presn
procesn postup apodmienky sprstupovania vetkch informci vetkm lenom verejnosti
(vetkm osobm), stanovil a zkon oslobode informci.
Prstup kinformcim je pre demokratick spolonos ivotne dleit. Bez prstupu obanov
kinformcim nie je existencia skutonej demokracie mon. Ako povedal u v18. storo Ja-
mes Madison Vlda udu bez informovanosti udu alebo bez monosti zska informcie je iba
prolgom fraky alebo tragdie, alebo mono oboje.. Informcie s nazvan aj kyslkom de-
mokracie. Mono kontatova, e obania s pravm vlastnkom informci, ktor maj kdis-
pozcii tt aorgny verejnej moci.2 Informcie umouj obanom vytvori si nzor okonan
1 Sprstupovan informci sce upravovalo viacero osobitnch zkonov, avak upravovali sprstupovanie infor-
mci iba uritm osobm v pecifickch situcich (naprklad poskytovanie informci astnkom sprvneho kona-
nia a inm vymedzenm osobm poda zkona o sprvnom konan) alebo sprstupnenie informcie zviselo od prli
subjektvneho posdenia orgnu verejnej moci (naprklad ak iadatelia oinformcie preukzali odvodnenos svojej
poiadavky).
2 Oldich Kulek a Michael antovsk uvdzaj: Prostednictvm voleb do zastupitelskch orgn oban propjuje
moc zvolenm pedstavitelm. Ti jsou mu nadle zodpovdni a povinni skldat ty. Propjen jsou i nstroje moci, vetn
informac, kter stt z vle oban shromauje, ktermi disponuje a kter uchovv. Oban tak zstv jejich pravm
vlastnkem a me si je kdykoli vydat, bez ohledu na to, zda se tkaj pmo jeho i nikoliv. Tento princip lze omezit pouze
tehdy, pokud se takov poadavek dotk dleitch zjm cel spolenosti (ochrana utajovanch skutenost) nebo pokud
9
politikov averejnch initeov, oinnosti orgnov verejnej moci aostave spolonosti, ttu i
obce. Rchly prstup k pravdivm a plnm informcim je nevyhnutnou podmienkou toho,
aby rozhodovanie obanov vo vobch malo zmysel. Len informovan obania mu skutone
rozhodova oalom smerovan krajiny alebo kontrolova orgny verejnej moci i pouvanie
verejnch prostriedkov. Prstup k informcim zrove prispieva aj k dobrmu a zodpoved-
nmu fungovaniu verejnej sprvy, zniuje riziko korupcie azrove posiluje dveru obanov
vtt ajeho orgny.
Tto publikcia obsahuje najm vklad zkona o slobode informci. Pozornos zameriava
hlavne na sprstupovanie informci na zklade iadosti, priom sme sa do publikcie snaili
zhromadi doterajie sksenosti sprocesom sprstupovania informci. Jednotliv asti pub-
likcie obsahuj vklad zkladnch princpov zkona, vklad konkrtnych kategri inform-
ci, ktor sa nesprstupuj, postup pri sprstupovan informci na iados, vklad tkajci
sa informci, ktor musia orgny verejnej moci povinne zverejova avkladozodpovednosti
za poruenie zkona. Vpublikcii je zaraden aj krtka as venujca sa prvu na prijmanie
informci zprebiehajcich udalost, ktor nie je upraven zkonom oslobode informci avy-
plva priamo zstavy SR. Posledn as sa venuje povinnosti vetkch orgnov verejnej moci
vyklada zkon oslobode informci vslade sstavnm prvom na informcie avprospech
udskch prv.
Publikcia obsahuje aj vatky zo sdnych rozhodnut,ktor sa tkaj aplikcie zkona oslobo-
de informci, niekoko praktickch vzorov podan apln znenie zkona oslobode informci
inn k1. januru 2012.
Vpublikcii s citovan aj rozsudky sdov zeskej republiky tkajce sa uplatovania eskho
zkona . 109/1999 Sb. o svobodnm pstupu k informacm, a to z dvodu, e esk zkon
je zaloen na podobnch princpoch abol predlohou pri tvorbe slovenskho zkona. Zvery
aprincpy vyvoden eskmi sdmi, uveden vpublikcii, mono vmnohch prpadoch vztiah-
nu aj na vklad auplatovanie slovenskho zkona.Publikcia nadvzuje na publikciu Prvo
na informcie vydan obianskym zdruenm Oban a demokracia v roku 2006.
Za cenn pripomienky pri tvorbe publikcie akujem Kristne Babiakovej, Vladimrovi rni-
kovi aMartinovi Cferskmu.
by jeho uplatnn bylo na kor prv jinch oban (ochrana soukrom, obchodn tajemstv). Pozri KULEK, O. AN-
TOVSK, M.: Svoboda informac. Svobodn pstup k informacm v prvnm du esk republiky. Praha: Linde Praha,
a.s., 2002, s. 13.
10
Z k l a d n p r i n cp y z k o n a o s l o b o d e i n f o r m c i
1. as
Zkladn princpy zkona

oslobode informci
1.1. stavn zklady prva nainformcie

Zkon o slobode informci podrobne upravuje prvo na prstup k informcim, ktor maj
kdispozcii orgny verejnej moci ain verejn intitcie aje vykonanm zkladnho prva na
informcie. Prvo na informcie ako zkladn stavn prvo zakotvuje stava Slovenskej re-
publiky aListina zkladnch prv aslobd.3 Zkon oslobode informci na ne odkazuje hne
vustanoven 1.
1
Predmet pravy
Tento zkon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodnho prstupu k informcim.1)
1)
l. 26, 45 a 34 stavy Slovenskej republiky; l. 17, 25 a 35 Listiny zkladnch prv a slobd.
Poda lnku 26 ods. 1 stavy SR Sloboda prejavu aprvo na informcie s zaruen. Poda
lnku 26 ods. 2 prv veta stavy SR Kad m prvo vyjadrova svoje nzory slovom, psmom,
tlaou, obrazom alebo inm spsobom, ako aj slobodne vyhadva, prijma arozirova idey ain-
formcie bez ohadu na hranice ttu.
Zlnku 26 ods. 5 stavy SR okrem toho vslovne vyplva povinnos orgnov verejnej moci
poskytova informcie osvojej innosti. Poda l. 26 ods. 5 stavy SR Orgny verejnej moci
maj povinnos primeranm spsobom poskytova informcie osvojej innosti vttnom jazyku.
Podmienky aspsob vykonania ustanov zkon.
stava vlnku 26 ods. 4 stanovuje aj dvody pre obmedzenie prva na informcie. Ide oprpady,
ke je to v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv aslobd inch, bezpenos t-
tu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia amravnosti, priom konkrtne dvody asp-
sob odmietnutia prstupu kinformcim musia by stanoven iba predpisom so silou zkona.
3 stavn zkon . 23/1991 Zb. z 9. janura 1991, ktorm sa uvdza Listina zkladnch prv aslobd.
11
Vlnku 45 stavy SR je osobitne zakotven prvo kadho na vasn apln informcie osta-
ve ivotnho prostredia aoprinch ansledkoch tohto stavu.
Vznam zkona oslobode informci aprva na informcie popsal Najvy sd SR nasledovne:
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 5 Si 1/2011 zo da 15. decembra 2011

Poda 1 zkona o slobode informci, tento zkon upravuje podmienky, postup a rozsah
slobodnho prstupu kinformcim. Vpoznmke ktomuto ustanoveniu je citovan aj l. 26
stavy, ktor sce nem normatvnu povahu, ale vyjadruje zmer zkonodarcu, o sa tka elu
zkona oslobode informci, t. j. pravou vtomto zkone sa m chrni relne uplatnenie l.
26 stavy.
Niet pochb otom, e prihlsenm sa Slovenskej republiky kprincpom demokratickho prv-
neho ttu, resp. prijatm Listiny zkladnych prv aslobd astavy Slovenskej republiky do-
lo aj uns kprechodu od koncepcie diskrtnosti verejnej sprvy (ttnej sprvy isamosprvy)
kprincpu publicity sprvy (t. j. jej otvorenosti atransparentnosti). Tm sa zmenilo zkladn
prvne-filozofick vchodisko pri rieen otzky prstupu vrejnosti k informciam o innosti
verejnej sprvy vtom zmysle, e teraz maj vzsade vetci prvny nrok na prstup ku vet-
km informciam okrem tch, ktor s osobitnm zkonom ataxatvne aiba znevyhnutnch
dvodov vylen.
Zmyslom informovanosti obanov overejnej moci je pre tto moc samu esencilnou sptnou
vzbou, kvalitatvnym faktorom azrove aj poistkou proti jej zneuitiu. alm nepopiera-
tenm vznamom subjektvneho, atm aj vyntitenho prva na informcie je jeho funkcia
kontroln vo vzahu kfungovaniu verejnej moci. Dostatone rozsiahly, jednoduch archly pr-
stup kinformciam m tie priazniv vplyv na dveru obanov vdemokratick intitcie ana
ich ochotu podiela sa na verejnom ivote. Situcie, kedy samotn zskavanie podkladovch
informcii rob obanom problmy, s pre nich demotivujce, pretoe tm nadobdaj pocit
nemonosti inne ovplyvni sprvu vec verejnch.
Prvo na informcie spolu so slobodou prejavu s stavnmi prvami kadho subjektu ga-
rantovanmi stavou Slovenskej republiky, Listinou zkladnch prv aslobd aDohovorom
oochrane udskch prv azkladnch slobd. Prvo vyhadva ari informcie mono ob-
medzi len zkonom, ak ide oopatrenia vdemokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu
prv aslobd inch, bezpenosti ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia amrav-
nosti (l. 26 ods. 4 stavy Slovenskej republiky). Vkladovm pravidlom pri obmedzovan z-
kladnch prv aslobd je ustanovenie l. 13 ods. 4 stavy Slovenskej republiky, poda ktorho
pri obmedzovan zkladnch prv aslobd sa mus dba na ich podstatu azmysel. Takto ob-
medzenia sa mu poui len na ustanoven cie. Rozsah obmedzen zkladnch prv aslobd
je potrebn vyklada retriktvne.
12
stavn sd SR vyloil obsah arozsah stavnho prva na prstup kinformcim doteraz naj-
podrobnejie vnleze sp. zn. I. S 236/06. stavn sd SR vtomto nleze potvrdil, e zlnku
26 stavy vyplva povinnos orgnov verejnej moci poskytova kadmu informcie osvo-
jej innosti, priom tto povinnos me by obmedzen len vprpadoch stanovench vl.
26 ods. 4 teda iba zkonom aak ide oopatrenie vdemokratickej spolonosti nevyhnutn na
ochranu prv aslobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia
amravnosti. Tento zkladn princp mus by zohadovan orgnmi verejnej moci pri aplikcii
zkona oslobode informci atie zkonodarcom pri prijman zkonov ainch prvnych pred-
pisov upravujcich prstup kinformcim.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06 zo da 28. jna 2007

Zpohadu stavnho sdu treba predovetkm uvies, e zustanovenia l. 26 ods. 1 a2 stavy
mono vyvodi stavn prvo kadho slobodne vyhadva, prijma arozirova informcie.
Vyhadvanie informci je vlastne zisovanm, i voblasti zujmu toho, kto informcie vyha-
dva, informcie vbec jestvuj, ak akde sa nachdzaj. Nejde teda ete osamotn informcie,
ale oinformciu oinformci. Prijmanie informci je zskanie informcie do vlastnej dispo-
zinej sfry tak, aby mohla by subjektom pre vlastn potrebu, ako aj pre potrebu inch spra-
covan. Zskanie informcie sa me uskutoova tak zmyslovmi orgnmi, ako aj rznymi
technickmi prostriedkami, akmi s za sasnho stavu zvukov, obrazov, ako aj zvukovo-ob-
razov zznamy, ale aj akmkovek inm spsobom. Rozirovanm informci je akkovek sp-
sob odovzdania prijatej informcie aliemu subjektu, resp. alm subjektom (I. S 57/00).
stavn prvo vyhadva, prijma arozirova informcie nie je ratione personae obmedze-
n, lebo patr kadmu, teda akejkovek fyzickejalebo prvnickej osobe.
Zustanovenia l. 26 ods. 5 stavy vyplva stavn povinnos poskytova informcie kadmu.
Tto povinnos je ratione personae obmedzen, lebo nezavzuje kadho, ale iba orgny verej-
nej moci vsvislosti sich innosou. In subjekty (ktor netvoria sas orgnov verejnej moci)
stavne zakotven povinnos poskytova informcie kadmu nemaj. Tosamozrejme nezna-
men, e by im, resp. niektorm znich nemohla by takto povinnos uloen napr. zkonom
alebo na zklade zkona (l. 13 ods. 1 stavy).
Za orgny verejnej moci treba povaova jednak orgny ttnej moci ajednak orgny verejnej sprvy.
Orgnmi ttnej moci s Nrodn rada Slovenskej republiky (ako orgn zkonodarnej moci),
prezident Slovenskej republiky avlda Slovenskej republiky (ako orgny vkonnej moci), stav-
n sd, veobecn sdy aSdna rada Slovenskej republiky (ako orgny sdnej moci).
Orgnmi verejnej sprvy s jednak orgny veobecnej apecializovanej ttnej sprvy (stred-
n, resp. scelottnou psobnosou aregionlne), alej vyie zemn celky aobce ako orgny
zemnej aobecnej samosprvy anapokon aj in subjekty, ktor vykonvaj niektor prvomoci
verejnej sprvy.
13
Tak ako stavn prvo kadho vyhadva ari informcie, aj stavn povinnos orgnov ve-
rejnej moci poskytova kadmu informcie osvojej innosti mu by obmedzen len zkonom,
ak ide oopatrenie vdemokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv aslobd inch, bez-
penos ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia amravnosti (l. 26 ods. 4 vspo-
jen sl. 13 ods. 2 stavy). Pri takomto obmedzovan zkladnho prva treba prihliada na to,
aby zkonn obmedzenia zkladnho prva platili rovnako pre vetky prpady, ktor spaj
ustanoven podmienky. alej pri obmedzovan zkladnho prva sa m dba na jeho podstatu
azmysel, priom obmedzenie sa me poui len na ustanoven cie (l. 13 ods. 3 a4 stavy).
Zhadiska skmanej problematiky je pre orgny verejnej moci prznan najm to, e nplou
ich innosti je realizcia prv apovinnost verejnej moci. alej je dleit, e pri tejto innosti
hospodria sverejnmi financiami alebo nakladaj smajetkom ttu, alebo majetkom obc.
Napokon je prznan, e orgny verejnej moci s spravidla kreovan zkonmi, resp. na zkla-
de zkonov, ktor patria do oblasti verejnho prva. Skr len vnimone s tieto orgny kreo-
van poda skromnho prva.
Vstave vymedzen povinnos orgnov verejnej moci poskytova informcie osvojej innosti je
premietnut do ustanovenia 2 zkona oslobode informci, kee vtomto ustanoven sa defi-
nuj povinn osoby, teda osoby povinn sprstupova informcie. V 2 ods. 1 (vznen innom
do 1. janura 2006) uveden ttne orgny, obce aprvnick osoby afyzick osoby, ktorm z-
kon zveruje prvomoc rozhodova oprvach apovinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch
osb voblasti verejnej sprvy, treba povaova za orgny verejnej moci. V 2 ods. 2 (vznen
innom do 1. janura 2006) zkona oslobode informci uveden prvnick osoby zriaden
zkonom mu by tie orgnmi verejnej moci, pokia maj prvomoc rozhodova oprvach
apovinnostiach fyzickch alebo prvnickch osb. Vrovnakom ustanoven uveden prvnic-
k osoby zriaden ttnym orgnom alebo obcou poda osobitnho zkona spravidla orgnmi
verejnej moci nie s. Ide toti orozpotov aprspevkov organizcie. Napokon v 2 ods.3
(vsasnom znen) zkona oslobode informci uveden prvnick osoby zaloen povinnmi
osobami poda ods. 1 a2 taktie spravidla nie s orgnmi verejnej moci.
Na zklade uvedenho mono kontatova, e hoci stavn povinnos poskytova informcie
osvojej innosti maj vzmysle l. 26 ods. 5 stavy iba orgny verejnej moci, zkonom oslobode
informci bol okruh povinnch subjektov rozren aj otak subjekty, ktor za orgny verejnej
moci povaova nemono.
alej treba kontatova, e vetky povinn osoby vyplvajce zustanovenia 2 ods.1, 2 a3 z-
kona oslobode informci maj vzsade ratione materiae pln informan povinnos vrozsa-
hu svojej innosti. Jedinou vnimkou s prvnick osoby afyzick osoby, ktorm zkon zveruje
prvomoc rozhodova oprvach apovinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb vob-
lasti verejnej sprvy poda 2 ods. 1 zkona oslobode informci, pretoe rozsah informanej
povinnosti tchto subjektov je ratione materiae vymedzen tak, e sa tka iba ich rozhodovacej
innosti, nie teda celej innosti.
14
Podstatou sporu medzi astnkmi konania je stavne relevantn vymedzenie, resp. definova-
nie prvnickch afyzickch osb uvedench v 2 ods. 1 zkona oslobode informci, ktorch
informan povinnos je obmedzen.
Poda nzoru stavnho sdu treba vychdza predovetkm zcharakteristickch znakov, kto-
r s prznan pre orgny verejnej moci. Ako to u bolo uveden, ide onpl ich innosti, hos-
podrenie sverejnmi financiami, resp. nakladanie smajetkom ttu alebo obce aprslunos
do oblasti verejnho alebo skromnho prva.
Zuvedenho pohadu ttne orgny, obce ( 2 ods. 1 zkona oslobode informci) aprvnic-
k osoby zriaden zkonom ( 2 ods. 2 zkona oslobode informci) sa vyznauj spravidla
vetkmi tromi u uvedenmi charakteristickmi znakmi. Realizuj toti prva apovinnosti
verejnej moci, hospodria sverejnmi financiami,resp. nakladaj smajetkom ttu alebo obc
aboli kreovan zkonmi, resp. na zklade zkonov, ktor patria do oblasti verejnho prva.
Prvnick osoby zriaden ttnym orgnom alebo obcou poda osobitnho zkona (2 ods. 2
zkona oslobode informci) spaj spravidla dva charakteristick znaky, lebo hospodria
sverejnmi financiami, resp. nakladaj smajetkom ttu alebo obc aboli kreovan na zklade
zkonov, ktor patria do oblasti verejnho prva. Tieto subjekty spravidla nerealizuj prva
apovinnosti verejnej moci.
Prvnick osoby zaloen povinnmi osobami uvedenmi vods. 1 a2 ( 2 ods. 3 zkona oslo-
bode informci) spaj spravidla jeden charakteristick znak. Hospodria toti sverejnmi
financiami, resp. nakladaj smajetkom ttu aobc, kee s zriaden smajetkovou asou
povinnch osb poda 2 ods. 1 a2 zkona oslobode informci. Prva apovinnosti orgnov
verejnej moci nerealizuj a spravidla s kreovan na zklade zkonov patriacich do oblasti
skromnho prva (napr. obchodn spolonosti vytvoren poda Obchodnho zkonnka).
Zdosia uvedenej analzy mono dospie kzveru, e pln informan povinnos voi kadmu je
zhadiska l. 26 ods. 4 stavy namieste bu vtedy, ke ide osubjekt, ktor hospodri sverejnmi
financiami, resp. naklad smajetkom ttu alebo obc, alebo vtedy, ak ide osubjekt, ktor bol
kreovan zkonom alebo na zklade zkona, ktor patr do oblasti verejnho prva. Vtchto pr-
padoch je dan verejn zujem na plnej informanej povinnosti, ktor potla do zadia prpad-
n zujem tchto subjektov na ochrane ich prv aslobd. Ochrana prv aslobd subjektu, ktor
m informan povinnos, by toti inak mohla by legitmnym dvodom na obmedzenie prva
kadho na informcie poda l. 26 ods. 4 stavy. Hospodrenie sverejnmi financiami att-
nym, resp. obecnm majetkom zaklad verejn zujem na transparentnosti fungovania takhoto
subjektu kvli monosti verejnej kontroly zo strany obanov aposilneniu dvery obanov vzkon-
n nakladanie sverejnmi prostriedkami amajetkom. Napokon je podstatn, e takto subjekt
nebol kreovan na uplatovanie skromnch zujmov, ale na realizciu verejnch zujmov.
Vprpade takho subjektu, ktor realizuje niektor prva apovinnosti verejnej moci, avak pri-
tom nehospodri sverejnmi financiami, resp. nenaklad smajetkom ttu alebo obc apatr
do oblasti skromnho prva, je zstavnoprvneho hadiska potrebn prihliadnu pri uren
15
rozsahu informanej povinnosti takhoto subjektu na ochranu jeho prv aslobdvzmysle l.

26 ods. 4 stavy. Usubjektov skromnho prva, ktor nemaj kdispozcii verejn financie,
resp. ttny, i obecn majetok, hoci realizuj as prvomoc orgnov verejnej moci,je dvodn
ich informan povinnos obmedzi na rozsah ich rozhodovacej innosti. Takto subjekty toti,
pokia nerozhoduj voblasti verejnej sprvy, nemaj veobecn informan povinnos. Prve
naopak, maj prvo skutonosti tkajce sa ich innosti utajova ainformcie s povinn po-
skytova iba vpresne vymedzench prpadoch stanovench osobitnmi zkonmi.
Uveden obmedzenie prva na informcie zodpoved vetkm kritrim obmedzovania zk-
ladnho prva vyplvajcim zl. 26 ods. 4 al. 13 ods. 2, 3 a4 stavy.
stavn sd SR poukazuje aj na to, e prvo na prstup kinformcim apovinnos ttu posky-

tova verejnosti informcie vyplva aj zl. 10 Dohovoru oochrane udskch prv azkladnch
slobd, o potvrdili aj rozhodnutia Eurpskeho sdu pre udsk prva vtrasburgu.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. PL. S 1/09 zo da 19. janura 2011
...povauje stavn sd za vznamn poukza aj na zvery ESP. Ten vo svojej nedvnej ju-
dikatre vznamnm spsobom rozril pojem slobody prijma informcie obsiahnut vl.
10 Dohovoru oochrane udskch prv azkladnch slobd (alej len dohovor), ke vslovne
uznal existenciu dohovorom zaruenho prva na informcie (right of access to information,
porov. rozhodnutie z10. jla 2006 vo veci sanosti . 19101/03 Sdruen Jihoesk Matky
proti eskej republike, rozsudok zo 14. aprla 2009 vo veci . 37374/05 Trsasg aSzabad-
sgjogokrt proti Maarsku, bod 35). V poslednom uvedenom rozhodnut alej uviedol, e
povinnos ttu vo veciach slobody tlae zaha eliminciu prekok pre novinrsku innos
tam, kde vo veciach verejnho zujmu existuj len zdvodu informanho monopolu orgnov
verejnej moci (rozsudok Trsasg aSzabadsgjogokrt proti Maarsku, bod 36).
stavn povinnos orgnov verejnej moci poskytova verejnosti informcie o svojej innos-
ti, ateda stavn prvo verejnosti na prstup kinformcich, upravuje na zkonnej rovni vo
veobecnosti zkon oslobode informci, priom pecilnu prvnu pravu prstupu kinfor-
mcim vniektorch pecifickch situcich obsahuj ajin prvne predpisy. Zkon oslobode
informci ale nevyerpva cel obsah stavnho prva na informcie. Upravuje iba prvo na
prstup kinformcim, ktor s u nejakm spsobom uchovan (napr. zaznamenan na nosii
informci), ateda s u kdispozcii.
alm aspektom stavnho prva na informcie je prvo na prijmanie azaznamenvanie
informci zprebiehajcich udalost, pri ktorch informcie bezprostredne vznikaj abez za-
znamenania bud kvli neopakovatenosti tchto udalost nenvratne straten. Konkrtne ide
naprklad oprvo na vyhotovovanie zvukovho alebo obrazovho zznamu zinnosti orgnov
verejnej moci.
16
stavn sd SR posudzoval prpad, kedy sudca zakzal obanovi zradov verejnosti nahr-
va na diktafn tanie rozsudku. Vnleze stavn sd potvrdil, e vtomto prpade nemohol
oban poui na zskanie zvukovho zznamu zkon oslobode informci, pretoe ten sa ne-
vzahuje na prijmanie informci zprebiehajcich udalost, ale iba na informcie, ktor m
intitcia u kdispozcii.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. III. S 169/03 zo da 19. decembra 2003
Zkon . 211/2000 Z. z. oslobodnom prstupe kinformcim aozmene adoplnen niektorch
zkonov (zkon oslobode informci) nepokrva vetky aspekty stavnho prva na informcie
vzmysle l. 26 ods. 1 stavy ana dan prpad je sporn jeho aplikcia (poda 3 ods. 1 zkon
sa vzahuje len na informcie, ktor m intitcia kdispozcii, nemono ho poui na nahrva-
nie prve prebiehajcej udalosti, intitcia podvajca informcie m povinnos vybavi ia-
dos oinformcie vlehote 10 dn anavye sa poda 11 ods. 1 psm. d) tento zkon nevzahuje
na informcie tkajce sa rozhodovacej innosti sdov aorgnov innch vtrestnom konan).
1.2. o je informcia
Zkladnm pojmom zkona oslobode informci je pojem informcia. Zkon neobsahuje v-
slovn definciu tohto pojmu, ale vznam pojmu informcia jednoznane vyplva zkontextu
ustanoven zkona azinch prvnych dokumentov.
Vodbornej literatre mono njs urit defincie pojmu informcia. Poda odbornej litera-
try je informcia kad oznmenie obohacujce vedomie prjemcu4 alebo akkovek energe-
tick i hmotn prejav, ktor me ma zmysel bu pre toho, kto ho oznamuje, alebo pre toho, kto
oznamovan prijma.5 Vpraxi slovenskch sdov sa asto pouva nasledujca defincia pojmu
informcia: Informcia je sprva, daj, pouenie, ktor fyzick osoba alebo prvnick osoba
odovzdva inej fyzickej alebo prvnickej osobe. Informcia je zkladom komunikcie. lovek ou
zskava nov poznanie akomunikuje sinmi umi.6
Poda prvnej terie mus jazykov vklad zkonnch pojmov zohadova aj situciu, ke sa
ustanovenie prvneho predpisu obsahujce zkonn pojem tka oblasti, kde sa pouvaj pe-
cilne pojmy. Vtakom prpade sa pojmy musia vyklada vich pecilnom vzname anie vich
vzname pri benom pouvan jazyka.7 Pri vklade aaplikcii zkona oslobode informci niet
iadneho dvodu vznam pojmu informcia redukova iba na vznam, ktor je vymedzen
4 MADAR, Z. a kol.: Slovnk eskho prva. Zv. 1. Praha: Linde Praha a.s., 1995, s. 336.
5 MATES, P. MATOUKOV, M.: Evidence, informace, systmy prvn prava. Praha: Codex Bohemia, 1997, s. 27.
6 Podobne poda Krtkeho slovnka slovenskho jazyka je informcia sprva, daj, pouenie Pozri Krtky slov-
nk slovenskho jazyka. 2. vyd. Redigovali Jn Kaala aMria Pisrikov. Bratislava: Veda 1989, s. 136.
7 Pozri napr. MacCORMICK, N. SUMMERS, R.: Interpretation and Justification, s. 512 513. In: MacCOR-
MICK, D. N. SUMMERS, R (eds.).: Interpreting Statutes. A Comparative Study. Aldershot: Dartmouth, 1991.
17
definciami vodbornej literatre (napr. vKrtkom slovnku slovenskho jazyka) alebo chpa
pojem informcia iba vjeho benom hovorovom vzname. Pojem informcia pouvan
vzkone oslobode informci je prvnym pojmom,8 ktorho vznam me by odlin od vzna-
mu pouvanho vbenom hovorovom jazyku.9 Pri vklade pojmu nachdzajceho sa vzkone
treba vdy zohadni aj el zkona, nadvznos zkona na in zkony, stavn prva ahodnoty
zakotven vstave aprvne predpisy Eurpskej nie. Preto spoahnutie sa vlune na vyie
uveden vznamy pojmu informcia vymedzen vodbornej literatre by bolo poruenm ve-
obecne uznvanch zsad vkladu prvnych predpisov.
Informciami s aj daje alebo dta. Ide osynonym pojmu informcia. Pojmom da-
je sa asto oznauj informcie obsiahnut na listinch apojmom dta sa vinou ozna-
uj informcie nachdzajce sa vrznych potaovch databzach alebo registroch. Zkon
oslobode informci teda nerob rozdiel medzi informciami adtami, resp. dajmi azaruuje
prstup aj kdajom adtam.
1.2.1. Informciou je aj dokument alebo zznam

Vpraxi niektorch orgnov verejnej moci sa vyskytli pochybnosti, i vzhadom na definciu in-
formcie ako sprva, daj, pouenie, s informciou poda zkona oslobode informci aj
cel dokumenty (napr. rozhodnutia, zmluvy) alebo zznamy (naprklad zvukov alebo obra-
zov zznamy).
Informciou vzmysle zkona oslobode informci je jednoznane aj dokument (napr. zpis-
nica, rozhodnutie, nkres, obrazov dokument a pod.) alebo zznam. Tto skutonos vyplva
priamo zo samotnch ustanoven zkona oslobode informci.10 Ustanovenie 5 zkona oslobode
informci vslovne stanovuje, e povinne zverejovanmiinformciami s aj cel dokumenty
naprklad zpisnice zo schdz parlamentu, texty schvlench zkonov, materily predloen na
rokovanie vldy, uznesenia vldy alebo materily programovho akoncepnho charakteru. Usta-
novenie 16 zkona oslobode informci zasa vslovne pota stm, e na zklade zkonaje mo-
n obanom sprstupni informcie vo forme kpi predlh spoadovanmi informciami( 16
ods. 1) alebokpi zo spisov azdokumentcie( 16 ods. 9) -t. j. celch dokumentov.
Rovnako zo zkona oslobode informci vyplva aj to, e informciou je obrazov alebo zvuko-
v zznam, atie aj obrazov snmka. Poda. 9 ods. 1 zkona oslobode informci Inform-
8 Prvnym vymedzenm pojmu informcia, odlinm od vyie uvedench definci nachdzajcich sa vodbor-
nej literatre, je naprklad defincia obsiahnut v 2 psm. b) zkona . 215/2004 Z.z. o ochrane utajovanch sku-
tonost, poda ktorej informciou je obsah psomnosti, nkresu, vkresu, mapy, fotografie, grafu alebo inho zzna-
mu, obsah stneho vyjadrenia alebo obsah elektrickho, elektromagnetickho, elektronickho alebo inho fyziklneho
transportnho mdia.
9 Porov. KNAPP, V.: Teorie prva. Praha: C. H. Beck, 1995, s. 122.
10 Vznam pojmu informcia nie je definovan samostatnou vslovnou definciou, ale vyplva zviacerch usta-
noven zkona, teda ide o tzv. kontextulnu definciu.
18
cie, ktor sa dotkaj osobnosti askromia fyzickej osoby, psomnosti osobnej povahy, podobizne,
obrazov snmky aobrazov azvukov zznamy tkajce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osob-
nej povahy povinn osoba sprstupn len vtedy, ak to ustanovuje osobitn zkon, alebo spredch-
dzajcim psomnm shlasom dotknutej osoby. Zustanovenia vyplva, e na zklade iadosti
podanej poda zkona o slobode informci mono za uritch podmienok (so shlasom do-
tknutej osoby) sprstupni aj obrazov i zvykov zznam alebo obrazov snmku. Logicky teda
ide oinformciu vzmysle zkona oslobode informci. Ak s informciou obrazov i zvukov
zznam alebo obrazov snmka tkajce sa fyzickej osoby, logicky je informciou aj kad in
obrazov i zvukov zznam alebo obrazov snmka.11
Skutonos, e dokumenty azznamy s informciou, vyplva aj zprvnych predpisov Eu-
rpskej nie. Poda l. 2 ods. 1 smernice 2003/4/ES oprstupe verejnosti kinformcim oivot-
nom prostred informcie oivotnom prostred s akkovek informcie vpsomnej, vizulnej,
zvukovej, elektronickej alebo ubovonej inej forme.... Poda l. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ES
oopakovanom pouit informci verejnho sektora je dokumentom kad obsah bez ohadu
na nosi tohto obsahu (na papieri alebo velektronickej forme, alebo ako zvukov, vizulny alebo
audiovizulny zznam) alebo akkovek as takho obsahu. Poda ods. 16 preambuly smer-
nice 2003/98/ES Verejn sprstupnenie vetkch veobecne dostupnch dokumentov, ktor m
vdrbe verejn sektor tkajcich sa nielen politickch postupov ale aj prvnych aasprvnych
postupov je zkladnm nstrojom rozrenia prva na vedomosti, ktor je zkladnm princpom
demokracie. Poda prlohy kzkonu oslobode informci je tento zkon prebratm (transpo-
zciou resp. vykonanm) tchto smernc. Sdy ain orgny verejnej moci maj preto prvnu
povinnos vyklada vntrottne zkony vslade so smernicami Eurpskej nie. Pojem infor-
mcia je teda vzhadom na inok smernc Eurpskej nie potrebn vyklada tak, e zaha aj
cel dokumenty i zznamy.12
Pri vklade pojmu informcia na ely zkona oslobode informci musia sdy aorgny
verejnej moci zohadova skutonos, e zkon oslobode informci je vykonanm stavn-
ho prva na prstup kinformcim ae prostrednctvom neho sa realizuje stavn povinnos
orgnov verejnej moci poskytova informcie osvojej innosti. Sdy aorgny verejnej moci
teda musia vzmysle l. 152 ods. 4 stavy SR vyklada pojem informcia obsiahnut vz-
kone oslobode informci tak, aby vdsledku tohto vkladu nebolo poruen stavn prvo
verejnosti na prstup k informcim. Ak by obania nemali prstup k zmluvm, rozhodnu-
tiam, zpisniciam alebo zznamom pochdzajcich zinnosti orgnov verejnej moci, zklad-
n stavn prvo na prstup k informcim by bolo plne popret. Ak chc obania zska
informcie o innosti orgnov verejnej moci, musia nevyhnutne iada iba o sprstupnenie
dokumentov, naprklad kpi listn, elektronickch sborov alebo zvukovch i obrazovch
11 Ak by kad obrazov i zvukov zznam nebol informciou, nemohol by informciou by ani obrazov alebo
zvukov zznam tkajci sa fyzickej osoby.
12 K povinnosti vyklada zkony v slade so smernicami pozri bliie napr. PROCHZKA, R. ORBA, J.: Prvo
Eurpskej nie. Vybran otzky pre prvnu prax. ilina: Poradca podnikatea, spol. s r. o., 2007, s. 90 94.
19
zznamov aobrazovch snmok (fotografi). Kad informcia je toti zachyten na nejakom

nosii informcie napr. listine, resp. zzname, ktor spravidla obsahuj aj in informcie
as dokumentom.
Rozsudok Krajskho sdu vKoiciach sp. zn. 7 S33/2009 zo da 30. septembra 2009
Aj ke zkon oslobodnom prstupe kinformcim vslovn definciu pojmu informcia ne-
obsahuje, jeho vznam vyplva zkontextu ustanoven zkona azinch prvnych dokumentov.
Poda princpov uplatovania prva Eurpskej nie je pojem informcia potrebn vyklada
vslade so smernicami tak, aby bol dosiahnut cie smernc. Zkon oslobodnom prstupe kin-
formcim je realizciou l. 17 ods. 5 Listiny zkladnch prv aslobd, preto vklad pojmu
informcia nesmie fakticky zuova rozsah stavou zaruench prv. Vslade sstavou ako-
munitrnym prvom je tak vklad pojmu informcia, poda ktorho za informciu je potrebn
povaova akkovek textov (prpadne grafick) obsah listn, take vyhotovenie kpie listn je
vpodstate jedinm racionlnym prostriedkom sprstupnenia poadovanch informci ich ia-
dateovi.
Aj Najvy sprvny sd eskej republiky odmietol retriktvny vklad pojmu informcia

azdraznil, e tejto pojem treba vyklada vslade sstavou tak, aby vklad nespsoboval pro-
tistavn dsledky.
Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 5 A119/2001 zo da 10.
oktbra 2003
Tm, e je zkon osvobodnm pstupu kinformacm realizac l. 17 odst. 5 Listiny zklad-
nch prv a svobod, mus toti jeho vklad v zjmu stavn konformity podlhat vem zsa-
dm, ktermi se d obecn vklad stavn chrnnch zkladnch prv.Je proto nutno zvolit
takov vklad pojmu informace, kter ve svch dsledcch fakticky nezuuje rozsah stavn
zaruench prv,protoevopanm ppad by se orgn aplikujc prvo dostal do rozporujed-
nak s obecnou zsadou vkladu ve prospch prv a svobod a jednak do rozporu s pkazem
eten smyslu prv anezneuvn monch omezen, kter je obsaen vl. 4 odst. 4 Listiny
zkladnch prv asvobod.
Kee elom prva na informcie azkona oslobode informci je aj verejn kontrola orgnov
verejnej moci zo strany verejnosti, obania musia ma prstup kinformcim oinnosti tchto
orgnov. Ak chc obania zisti, i rozhodnutie ttneho orgnu alebo zmluva nie s protiz-
konn alebo nevhodn, musia najprv pozna ich obsah. Ak by sa prijal zver, e dokument nie
je informcia, obania by nemali prstup kobsahu tch dokumentov, ktorch obsah im nie je
vopred znmy. Ak oban presne nevie, ak informcie s obsahom uritho rozhodnutia alebo
zmluvy, ale chce ich pozna, mus toti iada iba cel obsah tohto rozhodnutia alebo zmluvy
20
teda napr. ich fotokpiu. Ak by sme pripustili, e vzmysle zkona oslobode informci nie je
mon iada osprstupnenie celho dokumentu (napr. fotokpie zmluvy alebo rozhodnutia),
poadovali by sme od iadatea oinformcie nesplniten vec aby presne oznail konkrtnu
poadovan informciu, ktor vak nepozn aktor chce prve svojou iadosou osprstup-
nenie dokumentu zska. Nelogickos takhoto prstupu vstine komentoval aj Najvy sprv-
ny sd eskej republiky:
Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 6 As 40/2004 zo da 25.
augusta 2005
Nejvy sprvn soud povauje dost okopii zpis ze schze rady msta, jak byla stova-
telkou podna, za jednoznanou dost oinformace vtchto zpisech obsaenou; ... Pokud st-
ovatelka poadovala kopie zpis jako celek, pak nevylouila dn zdaj vnm obsaench
jako takov, kter nepoaduje.
...rovn pochyby alovan otom, e dost okopii urit listiny vzel zinnosti orgnu obce
nen dost oinformaci oskutenostech vnich obsaench, nejsou dvodn. Jak by asi mla
takov dost vypadat za situace, kdy oban obce ani nev, co bylo na programu schze rady
obce?
Obdobne rozhodol Najvy sprvny sd eskej republiky aj vinom prpade:
marca 2006
Nejvy sprvn soud povauje dost o kopii rozhodnut, jak byla alobcem podna, za
jednoznanou dost oinformace vtomto rozhodnut obsaen; zkon osvobodnm pstupu
kinformacm neobsahuje definici informace obecn je obsah tohoto vrazu chpn jako
zprva, sdlen, jako urit projev, ve kterm se konstatuj fakta. Pokud alobce poadoval
kopii rozhodnut jako celku, pak nevylouil dn zdaj vnm obsaench jako takov, kter
nepoaduje. Takov dost ostatn odpovd situaci, kdy adatel neme znt detailn ob-
sah poadovanho rozhodnut.
Skutonos, e aj informcie zachyten na zvukovom alebo obrazovom zzname, s inform-

ciou, jednoznane potvrdil aj stavn sd SR. Poda nlezu stavnho sdu sp. zn. I. S 57/00
sasou prva na informcie je prijmanie informci, priom prijmanie informci jezskanie
informcie do vlastnej dispozinej sfrytak, aby mohla by subjektom pre vlastn potrebu, ako aj
pre potrebu inch spracovan.Zskanie informciesa me uskutoova tak zmyslovmi orgn-
mi, ako aj rznymi technickmi prostriedkami, akmi s za sasnho stavuzvukov, obrazov,
ako aj zvukovo-obrazov zznamy, ale aj akmkovek inm spsobom. stavn sd vo viacerch
rozhodnutiach rozhodol, e orgny verejnej moci (napr. polcia alebo sdy) tm, e zabrnili
21
obanovi vyhotovova si zvukov alebo obrazov zznam zprebiehajcej udalosti, poruili jeho
prvo na prijmanie informci (napr. rozhodnutia stavnho sdu SR II. S 44/00, II. S
28/96, II. S 7/00, III. S 169/03). Ztoho jednoznane vyplva, e vyhotovenm zvukovho
alebo obrazovho zznamu sa informcie zskavaj do dispozinej sfry osoby, atedae ob-
sah zvukovho alebo obrazovho zznamu je tie informcia.
Na zklade zkona o slobode informci mono iada aj o sprstupnenie kpi originlov
listn, ktor je nielen informciou ovznamovom obsahu listiny, ale aj grafickou informciou
oskutonej podobe listiny (grafickm obsahom listiny) aktor obsahuje naprklad aj vlastno-
run podpisy alebo odtlaok peiatky. Opan vklad by bol vrozpore sstavou izkonom
oslobode informci.
Tto skutonos potvrdili aj sdy:
...za informciu je potrebn povaova akkovek textov (prpadne grafick) obsah listn,
take vyhotovenie kpie listn je vpodstate jedinm racionlnym prostriedkom sprstupnenia
poadovanch informci ich iadateovi.

mja 2008
Mstsk soud lp na dslednm jazykovm vkladu tohoto ustanoven azdrazuje, e nelze
poskytnout listinu, nbr obsah. Soud vak mechanicky ztotonil pojem obsah spojmem v-
tah, shrnut, pevyprvn i rsum. Jestlie se mstsk soud ubral smrem rozliovn mezi
formou aobsahem, pak jedin formln sprvn zvr je, eforma je psan (listina), aobsah
je text vcel sv celistvosti vetn eventulnch na listin zachycench grafickch prvk... (...)
dost oposkytnut informace byla podna sclem, aby stovatelka mohla provst analzu
smluv zhlediska jejich celkov vhodnosti (nehled ktomu, e adatel oinformaci nen povi-
nen uvdt dvody, pro kter oposkytnut informace d). Smlouvu lze interpretovat aposo-
udit pouze jako celek; zpstupnnm jen nkterch vybranch daj osmlouv jetentozmr
zcela znemonn. Takovto poskytnut informace tedy pochopiteln loprotielu zkona
osvobodnm pstupu kinformacm; nelze proto vbec hovoit odn aplikaci zkona, ale
spe ojeho obchzen. Prvn nzor mstskho soudu aalovanho poruuje stavn zaruen
prvo stovatelky na poskytnut informac; navc se p elu tohoto prva, jako izkona
osvobodnm pstupu kinformacm, kterm je umonn laick kontroly vkonu veejn moci
anakldn sveejnm majetkem. Vdanm ppadje vsouladu sstavou akomunitrnm
prvem pouze takov vklad pojmu informace, dle nho se informac rozum veker textov
(pp. igrafick) obsah pedmtnch listin (njemnch smluv). Zhotoven kopi listin (njem-
nch smluv) je tak v podstat jedinm racionlnm prostedkem zpstupnn poadovanch
informac jejich adateli.
22
Rozsudok Krajskho sdu veskch Budjoviciach sp. zn. 10 Ca 232/2001 zo da 24.

oktbra 2001
Podle zkona . 106/1999 Sb., o svobodnm pstupu k informacm, lze po prvu vyadovat
kopie listin; pak nepostauje poskytnout zpsemnosti vpis. Pitom je teba dodrovat zkonn
omezen sledujc ochranu dat zajiovanou jinmi prvnmi pedpisy, achrnn daje vylouit.
Zvyie uvedenho teda vyplva, e sa viadnom prpade nemono stotoni snzormi niekto-
rch orgnov verejnej moci, ktor pojem informcia obsiahnut vzkone oslobode inform-
ci vykladaj prli retriktvne, o spsobuje, e tento vklad m protistavn dsledky.13
1.3. Dva spsoby sprstupovania informci

Zkon oslobode informci pozn dva spsoby sprstupovania informci. Prvm spsobom
je sprstupovanie informci na zklade iadosti iadateov, ktormu sa venuje 3. as tejto
publikcie. Druhm spsobom je tzv. povinn zverejovanie informci (aktvne zverejovanie
informci), kedy mus povinn osoba zverejni informcie bez toho, aby ju oto niekto vopred
poiadal. Tomuto spsobu sa venuje 4. as tejto publikcie.
1.4. Kto je povinn sprstupova informcie

Poda zkona oslobode informci maj povinnos sprstupova informcie tzv. povinn oso-
by. Ide ointitcie, resp. organizcie, avuritch prpadoch aj fyzick osoby, ktor vykonvaj
verejn sprvu, rozhoduj oprvach apovinnostiach obanov, hospodria sverejnmi pros-
triedkami alebo vykonvaj innos vo verejnom zujme. Zkon oslobode informci definuje
kategrie subjektov povinnch sprstupova informcie vustanoven 2.
2
(1) Osobami povinnmi poda tohto zkona sprstupova informcie (alej len po-
vinn osoby) s ttne orgny, obce, vyie zemn celky, ako aj tie prvnick osoby
13 Niektor orgny verejnej moci uvdzaj, e zo znenia zkona nemono vyvodi, e informciou je aj poskytovanie
rznych dokumentov a ich kpi o prvnych konoch (kpne i in zmluvy), ktor s shrnom mnostva dajov a ujednan
rznej povahy, povajcich rznu ochranu, a to tretm osobm, ktor nie s subjektami prvnych vzahov zaloench uve-
denmi konmi (nie s zmluvnmi stranami).
23
afyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova oprvach apovinnostiach

fyzickch osb alebo prvnickch osb voblasti verejnej sprvy, ato iba vrozsahu tejto
ich rozhodovacej innosti.
ttnymi orgnmi s naprklad Nrodn rada Slovenskej republiky (informcie sprstupu-

je prostrednctvom Kancelrie NR SR, vlda Slovenskej republiky (informcie sprstupuje
prostrednctvom radu vldy SR, prezident Slovenskej republiky (informcie sprstupuje
prostrednctvom Kancelrie prezidenta SR), vetky ministerstv, in stredn orgny ttnej
sprvy (napr. Protimonopoln rad SR, tatistick rad SR, rad pre verejn obstarvanie,
rad geodzie, kartografie akatastra SR, Nrodn bezpenostn rad SR), krajsk aobvodn
rady (veobecn ipecializovan, psobiace na jednotlivch sekoch verejnej sprvy), dao-
v rady, coln rady, vojensk sprvy, inpektorty prce, sdy (stavn sd SR, Najvy sd
SR, okresn akrajsk sdy, pecilny sd), prokuratra (okresn, krajsk, generlna), Najvy
kontroln rad, Nrodn banka Slovenska, Telekomunikan rad SR at.
Obcami s vetky obce vSlovenskej republike (vrtane vetkch miest) avBratislave aKoi-
ciach aj jednotliv mestsk asti.
Vymi zemnmi celkami (resp. samosprvnymi krajmi) s regionlne samosprvne celky poda
zkona . 302/2001 Z.z. osamosprve vych zemnch celkov (zkon osamosprvnych krajoch).
Prvnickmi osobami afyzickmi osobami, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova
oprvach apovinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy,
sa rozumie pecifick kategria subjektov. Ide naprklad olenov vodnej stre, lesnej stre
alebo lenov stre prrody, ktor s poda zkona oprvnen uklada pokuty, alebo onettne
stredn koly pri uskutoovan prijmacieho konania.
2
(2) Povinnmi osobami s alej prvnick osoby zriaden zkonom aprvnick osoby
zriaden ttnym orgnom, vym zemnm celkom alebo obcou poda osobitnho z-
kona.2)
2)
21 zkona . 523/2004 Z.z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy aozmene adoplnen niektorch zkonov
vznen zkona . 584/2005 Z.z., 1 ods. 3 zkona . 583/2004 Z.z. orozpotovch pravidlch zemnej samosprvy
aozmene adoplnen niektorch zkonov.
Prvnickmi osobami zriadenmi zkonom s naprklad Socilna poisova, Slovensk tele-

vzia, Slovensk rozhlas, Rada pre vysielanie aretransmisiu, stredie arady prce, socilnych
vec a rodiny, Fond nrodnho majetku SR, verejn vysok koly alebo ttne elov fondy
(napr. ttny fond rozvoja bvania alebo Environmentlny fond).
Prvnickmi osobami zriadenmi ttnym orgnom, vym zemnm celkom alebo ob-
cou poda osobitnho zkona s najm rozpotov aprspevkov organizcie zriaden tmito
24
subjektmi (napr. zkladn a stredn koly, zariadenia socilnych sluieb zriaovan obcami
apod.).
2
(3) Povinnmi osobami s alej aj prvnick osoby zaloen povinnmi osobami poda
odseku 1 a2.
Toto ustanovenie pokrva naprklad ttne podniky, obchodn spolonosti poda Obchodnho
zkonnka14 alebo tzv. zujmov zdruenia prvnickch osb, ktor boli zaloen povinnmi
osobami poda predchdzajcich odsekov - naprklad ttnym orgnom, obcou alebo vym
zemnm celkom.
2
(4) Osobitn zkon me ustanovi povinnos sprstupova informcie aj inej prvnic-
kej osobe alebo fyzickej osobe.3)
3)
Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z.z. okatastri nehnutenost aozpise vlast-
nckych ainch prv knehnutenostiam (katastrlny zkon) vznen neskorch predpisov, zkon . 149/1975 Zb.
oarchvnictve vznen neskorch predpisov.
Ustanovenie vyjadruje skutonos, e zkon o slobode informci nie je jedinm predpisom,

ktor stanovuje, kto m informcie sprstupova. Povinnos sprstupova informcie stano-
vuj alebo mu stanovi aj in predpisy.
1.4.1. Organizan lohy povinnch osb

Osobou povinnou sprstupova informcie je poda zkona oslobode informci zkona cel
povinn osoba (cel intitcia), nie jej jednotliv pracovnci,15 alebo urit oddelenie, tvar i
sekcia. Povinnosou intitcie, resp. toho, kto intitciu riadi, je zabezpei, aby plnila povin-
nos poskytova informcie vyplvajce zo zkona. Vedenie intitcie by teda malo uri kon-
krtne osoby alebo oddelenia zodpovedn za poskytovanie informci. Ak vedci celej intitcie
neuril iadne osoby alebo oddelenia ako zodpovedn za poskytovanie informci, zodpoved-
nos za prpadn poruovanie zkona nesie priamo on.
14 Zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk.

15 Vprpade osb uvedench v 2 ods. 1 zkona o slobode informci s poskytova informcie povinn priamo
fyzick osoby (napr. lenovia stre prrody, lesnej alebo vodnej stre).
25
Uznesenie Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 1/2010 zo da 10. jna 2010

Slovensk televzia bola zk.. 16/2004 Z.z. zriaden ako prvnick osoba ( 2 ods. 2 zk..
16/2004 Z.z.), aje tak povinnou osobou vzmysle 2 ods. 2 zk.. 211/2000 Z.z. Povinnou
osobou sprstupova informcie je poda 2 zk.. 211/2000 Z.z. povinn osoba ako inti
tcia anie jej jednotliv zamestnanec i orgn. Intern prvny predpis povinnej osoby me
uri konkrtne osoby alebo orgny zodpovedn za poskytovanie informci, avak povinnou
osobou sprstupova informcie je osoba uveden v 2 zk.. 211/2000 Z.z. Vdanom prpade
je povinnou osobou vzmysle 2 ods. 2 zk.. 211/2000 Z.z. Slovensk televzia ako prvnick
osoba zriaden zkonom zk.. 16/2004 Z.z. anie Rada Slovenskej televzie alebo generlny
riadite ako orgny povinnej osoby.
Uznesenie Najvyieho sdu SR sp. zn. 2 Si 2/2009 zo da 6. oktbra 2010

Z 2 zkona oprokuratre vyplva, e prokurtori samotn nie s ttnym orgnom, ale len
psobia vrmci ttnych orgnov tvoriacich prokuratru. Vzmysle zkona oslobode inform-
ci je teda povinnou osobou okresn prokuratra ako ttny orgn, anie prokurtori okres
nej prokuratry, aodvolacm orgnom je krajsk prokuratra ako nadriaden orgn okresnej
prokuratry. ...
Ustanovenie 54 zkona oprokuratre hovor otom, kto je nadriaden prokurtor vo vza-
hoch nadriadenosti apodriadenosti, ktormi je ovldan prokuratra, priom poda 6 z-
kona oprokuratre nadriaden prokurtor je oprvnen vyda podriadenmu prokurtorovi
pokyn, ako m postupova vkonan apri plnen loh, ako aj vykona kony podriadenho pro-
kurtora alebo rozhodn, e ich vykon in podriaden prokurtor. Zuvedenho vyplva, e
pojem nadriaden prokurtor nie je toton spojmom odvolac orgn. Nadriaden prokurtor
je oprvnen vydva pokyny ausmerova prokurtorov, ktor s knemu vo vzahu podria-
denosti, avak zkon mu nezveruje prvomoc rozhodova oopravnch prostriedkoch vkona-
niach, kde vprvom stupni rozhoduje niektor zo ttnych orgnov tvoriacich prokuratru.
1.5. Kto m prvo na prstup kinformcim

4
(1) iadateom je fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktor poiada osprstupnenie
informcie.
3
(1) Kad m prvo na prstup kinformcim, ktor maj povinn osoby kdispozcii.
26
...
(3) Informcie sa sprstupuj bez preukzania prvneho alebo inho dvodu alebo
zujmu, pre ktor sa informcia poaduje.
Zstavy aj zo zkona o slobode informci vyplva, e prvo na informcie m kad, o

znamen, e toto prvo maj vetky fyzick iprvnick osoby. Ide nielen oobanov Slovenskej
republiky, ale aj ocudzch ttnych prslunkov. Oprvnenie iada informcie nie je obmedze-
n ani bydliskom iadatea alebo jeho vzahom kpovinnej osobe. Informcie ouritej obci alebo
regine me iada aj osoba, ktor nem na ich zem bydlisko. Informcie oinnosti povinnej
osoby me iada naprklad aj zamestnanec tejto povinnej osoby. Akkovek iadate teda me
iada oinformcie vetky povinn osoby vSlovenskej republike. iadateom me by aj prv-
nick osoba so sdlom vzahrani.
Informcie mus povinn osoba iadateovi sprstupni bez toho, aby iadate musel uvies i
preukza dvod, pre ktor informciu iada, alebo preukza oprvnenos i opodstatnenos
iadosti. Ide o princp, ktor je eurpskym tandardom.16 Povinn osoba teda neme pod-
mieova sprstupnenie informcie podanm vysvetlenia, za akm elom iadate informciu
poaduje a tie nie je oprvnen zisova dvod iadosti. Na prpadn otzky zamestnancov
povinnej osoby, preo alebo na ak el iadate informciu poaduje, nie je iadate povinn
odpoveda.
1.6. Rozsah informanej povinnosti povinnch osb

Rozsah informci, ktor musia povinn osoby sprstupova, vymedzuj nasledovn ustanove-
nia zkona oslobode informci:
2
(1) Osobami povinnmi poda tohto zkona sprstupova informcie (alej len po-
vinn osoby) s ttne orgny, obce, vyie zemn celky, ako aj tie prvnick osoby
afyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova oprvach apovinnostiach
fyzickch osb alebo prvnickch osb voblasti verejnej sprvy, ato iba vrozsahu tejto
ich rozhodovacej innosti.
16 Napr. l. 3 ods. 1 smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prstupe verejnosti kinformcim o
ivotnom prostred alebo l. 4 ods. 1 Dohovoru Rady Eurpy o prstupe kverejnm informcim (Council of Europe
Convention on Access to Official Documents) prijatho Vborom ministrov Rady Eurpy da 27. novembra 2008.
27
3
(2) Povinn osoba poda 2 ods. 3 sprstupn iba informcie ohospodren s verejnmi
prostriedkami, nakladan smajetkom ttu, majetkom vyieho zemnho celku alebo
majetkom obce, oivotnom prostred,3a) olohch alebo odbornch slubch tkaj-
cich sa ivotnho prostredia aoobsahu, plnen ainnostiach vykonvanch na zklade
uzatvorenej zmluvy.
3a)
Zkon . 205/2004 Z.z. ozhromaovan, uchovvan aren informci oivotnom prostred
Vzmysle tchto ustanoven m vina povinnch osb informan povinnos vplnom roz-
sahu (maj pln informan povinnos). Znamen to, e okruh informci, zktorho musia
informcie poskytova, s vetky informcie, ktor maj kdispozcii alebo ktor by mali ma
kdispozcii. Ide otieto povinn osoby:
ttne orgny, obce avyie zemn celky ( 2 ods. 1)
prvnick osoby zriaden zkonom a prvnick osoby zriaden ttnym orgnom, vym
zemnm celkom alebo obcou poda osobitnho zkona ( 2 ods. 2).
Rozsudok Krajskho sdu vPrahe sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo da 3. decembra 2002

Povinn subjekty maj plnou informan povinnost, to znamen, e okruh informac, zneho
musej poskytovat, je pln, mus poskytovat ze veho, co maj nebo by mli mt.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 4 S 4/2004 zo da 16. decembra 2004

ttne orgny aobce maj informan povinnos ovetkch informcich, ktor maj kdis-
pozcii, pokia nejde oinformcie poda 8 a 11.
Niektor povinn osoby vak sprstupuj informcie iba vobmedzenom rozsahu (maj ob-
medzen informan povinnos). Ide otieto povinn osoby:
prvnick afyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova oprvach apovin-
nostiach osb v oblasti verejnej sprvy ( 2 ods. 1). Tieto povinn osoby sprstupuj iba
informcie vrozsahu tejto ich rozhodovacej innosti. Informcie vrozsahu rozhodovacej
innosti s naprklad informcie oobsahu rozhodnut, ktor tieto osoby vydvaj, ookolnos-
tiach ich vydania, okonan, ktor ich vydaniu predchdzalo, veobecn alebo shrnn (napr.
tatistick) informcie orozhodovacej innosti povinnej osoby apod.
prvnick osoby zaloen inmi povinnmi osobami uveden v 2 ods. 3 (najm obchodn
spolonosti attne podniky). Tieto povinn osoby sprstupuj iba informcie ohospod-
ren sverejnmi prostriedkami, onakladan smajetkom ttu, majetkom vyieho zem-
nho celku alebo majetkom obce, oivotnom prostred, olohch alebo odbornch slu-
28
bch tkajcich sa ivotnho prostredia aoobsahu, plnen ainnostiach vykonvanch

na zklade uzatvorenej zmluvy.
Vyie uveden ustanovenia vymedzuj iba rozsah informanej povinnosti, teda vymedzu-
j okruh informci, zktorho musia povinn osoby poskytova informcie. Tieto ustano-
venia automaticky neznamenaj, e vetky informcie vtomto rozsahu sa musia aj sprstupni.
Zpoadovanch informci je potrebn vyli informcie chrnen poda 8 a 11 zkona
oslobode informci.
stavn sd SR zdrazuje, e ustanovenia zkona oslobode informci orozsahu informanej
povinnosti povinnch osb treba vyklada vslade sstavou tak, aby zvolen vklad nepoprel
prvo verejnosti na informcie.

...mono dospie kzveru, e pln informan povinnos voi kadmu je zhadiska l. 26
ods. 4 stavy namieste bu vtedy, ke ide osubjekt, ktor hospodri sverejnmi financiami,
resp. naklad smajetkom ttu alebo obc, alebo vtedy, ak ide osubjekt, ktor bol kreovan
zkonom alebo na zklade zkona, ktor patr do oblasti verejnho prva. Vtchto pr-
padoch je dan verejn zujem na plnej informanej povinnosti, ktor potla do zadia
prpadn zujem tchto subjektov na ochrane ich prv aslobd. ... Hospodrenie sverej-
nmi financiami attnym, resp. obecnm majetkom zaklad verejn zujem na transpa-
rentnosti fungovania takhoto subjektu kvli monosti verejnej kontroly zo strany obanov
aposilneniu dvery obanov vzkonn nakladanie sverejnmi prostriedkami amajetkom.
Napokon je podstatn, e takto subjekt nebol kreovan na uplatovanie skromnch zuj-
mov, ale na realizciu verejnch zujmov. ...najvy sd pri definovan rozsahu informa-
nej povinnosti alovanho vykladal ustanovenie 2 zkona oslobode informci iba met-
dou jazykovho vkladu. Vklad tohto ustanovenia zhadiska jeho stavnej konformnosti
nevykonal.... Najvy sd taktie neuviedol, ako sa vysporiadal spovinnosou stavne kon-
formne interpretova dotknut ustanovenia, resp. povinnosou rozhodova vprospech ud-
skch prv.
1.6.1. Povinn osoby sprstupujce informcie vrozsahu ich

rozhodovacej innosti
Vpraxi vznik niekedy nejasnos ohadom otzky, i sa dovetok ato iba vrozsahu tejto ich roz-
hodovacej innosti ( 2 ods. 1) stanovujci obmedzen rozsah informanej povinnosti vzahuje
iba na prvnick osoby afyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova oprvach
apovinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb voblasti verejnej sprvy, alebo aj na tt-
ne orgny, obce avyie zemn celky. Sprvny vklad tohto ustanovenia je tak, e tento dove-
29
tok sa nevzahuje na ttne orgny, obce avyie zemn celky. ttne orgny, obce avyie
zemn celky maj pln informan povinnos.

,,...vetky povinn osoby vyplvajce z ustanovenia 2 ods. 1, 2 a 3 zkona o slobode infor-
mci maj vzsade ratione materiae pln informan povinnos vrozsahu svojej innosti.
Jedinou vnimkou s prvnick osoby afyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodo-
va oprvach apovinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb voblasti verejnej sprvy
poda 2 ods. 1 zkona oslobode informci, pretoe rozsah informanej povinnosti tchto
subjektov je ratione materiae vymedzen tak, e sa tka iba ich rozhodovacej innosti, nie teda
celej innosti.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 4/2011 zo da 03. oktbra 2011

ttne orgny maj pln informan povinnos v rozsahu svojej innosti, a informan
povinnos len vrozsahu rozhodovacej innosti sa tka iba prvnickch osb afyzickch osb,
ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova o prvach a povinnostiach fyzickch osb alebo
prvnickch osb voblasti verejnej sprvy.
1.6.2. Vznam pojmu informcia ohospodren

sverejnmi prostriedkami
Ustanovenie 3 ods. 2 zkona oslobode informci stanovuje, e informan povinnos ob-
chodnch spolonost zaloench ttnym orgnom, vym zemnm celkom alebo obcou,
poda Obchodnho zkonnka je obmedzen okrem inho na informcie o hospodren
sverejnmi prostriedkami aonakladan smajetkom ttu, vyieho zemnho celku ale-
bo obce.
Ide naprklad oobchodn spolonosti zaloen ttnymi orgnmi, vymi zemnmi celkami
alebo obcami na zklade Obchodnho zkonnka za elom plnenia uritch verejnch loh,17
priom tt alebo samosprvy maj v tchto obchodnch spolonostiach asto vlun ma-
jetkov as (100-percentn majetkov podiel) alebo vnich sce nemaj vlun majetkov
as, ale maj vtchto obchodnch spolonostiach rozhodujci vplyv, ie ich ovldaj.18
17 Ide naprklad o Nrodn dianin spolonos a.s., eleznin spolonos Slovensko a.s., Bratislavsk vodren-
sk spolonos a.s., Bratislavsk teplrensk spolonos a.s. at.
18 Poda 66a ods. 1 Obchodnho zkonnka Ovldan osoba je spolonos, v ktorej m urit osoba vinov podiel
na hlasovacch prvach preto, e m podiel na spolonosti alebo akcie spolonosti, s ktormi je spojen vina hlasovacch
prv, alebo preto, e na zklade dohody s inmi oprvnenmi osobami me vykonva vinu hlasovacch prv....
30
Vpraxi sa vyskytuj prpady, e takto obchodn spolonosti odmietaj poskytova informcie

osvojom hospodren aonakladan so svojm majetkom, pretoe zastvaj nzor, e inform-
cie oich vlastnom hospodren anakladan sich majetkom nie s informciami ohospodren
sverejnmi prostriedkami ani informciami onakladan smajetkom ttu, vyieho zemn-
ho celku alebo obce. Tieto obchodn spolonosti argumentuj, e informcie oich hospod-
ren alebo nakladan sich majetkom (napr. zmluvy uzatvran tmito obchodnmi spolonos-
ami) nemaj iaden vzah kverejnm prostriedkom ani neboli zskan za verejn prostriedky,
ani nedolo knakladaniu smajetkom ttu, vyieho zemnho celku i obce. Tieto obchodn
spolonosti argumentuj, e majetok patriaci tmto obchodnm spolonostiam nie je majet-
kom ttu, vyieho zemnho celku i obce, ale ide omajetok oddelen anezvisl na rozpote
ttu alebo samosprv.
Z ustanovenia 5a ods. 2 zkona o slobode informci upravujceho povinn zverejovanie
zmlv na internete vyplva, e mnoh zmluvy uzatvran obchodnmi spolonosami svlu-
nou asou ttu, obc alebo vych zemnch celkov, ktor sa tkaj nakladania sich majet-
kom,19 sa nezverejuj automaticky na internete, ale na internete sa zverejuje iba informcia
o uzatvoren takejto zmluvy. V svislosti s tmto ustanovenm zkona o slobode informci
vyvstva otzka, i tieto zmluvy mu by podroben verejnej kontrole amu by sprstupnen
na zklade iadosti oinformcie, kee poda 3 ods. 2 tieto obchodn spolonosti sprstup-
uj iba informcie o hospodren s verejnmi prostriedkami a nakladan s majetkom ttu
asamosprv. Zrove vyvstva otzka, i mono sprstupni zmluvy uzatvoren obchodnmi
spolonosami, vktorch tt alebo samosprvy sce nemaj vlun as, ale napriek tomu
vnich maj rozhodujci vplyv (ovldaj ich).20
Pre zodpovedanie otzky, i mus obchodn spolonos poda 2 ods. 3 sprstupni informcie
osvojom hospodren, je potrebn preskma, i tieto informcie nemono povaova napr-
klad za informcie ohospodren sverejnmi prostriedkami alebo za informcie onaklada-
n smajetkom ttu, vyieho zemnho celku alebo obce.
Budeme sa venova najm monostiam vkladu pojmu verejn prostriedky. Vrmci vkladu
je potrebn uri vznam pojmu verejn prostriedky obsiahnutho vustanoven 3 ods. 2 z-
kona oslobode informci. Prvm krokov pri urovan vznamu pojmu obvykle bva zisovanie,
i je obsah tohto pojmu vymedzen definciou nachdzajcou sa priamo v texte zkona (tzv.
leglnou definciou). Leglnu definciu pojmu verejn prostriedky samotn zkon oslobode
informci neobsahuje. Leglnu definciu tohto pojmu vak obsahuje zkon . 523/2004 Z.z.
orozpotovch pravidlch verejnej sprvy. Poda 2 psm. a) zkona orozpotovch pravidlch
verejnej sprvy verejnmi prostriedkami s finann prostriedky, sktormi hospodria prv-
nick osoby verejnej sprvy; verejnmi prostriedkami s aj prostriedky Eurpskej nie aodvody
19 Ide napr. o zmluvy uzatvoren tzv. vbenom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo innosti
zapsanej v obchodnom registri.
20 Naprklad vprpade, e tt m vakciovej spolonosti 98-percentn majetkov podiel a skromn podnikatesk
subjekt m 2-percentn majetkov podiel.
31
Eurpskej nii. Ustanovenie 3 ods. 2 tohto zkona vymenva intitcie, ktor s subjektmi
verejnej sprvy.21 Poda zkona orozpotovch pravidlch s teda verejnmi prostriedkami
tie finann prostriedky, sktormi hospodria tieto intitcie. Medzi subjektmi verejnej spr-
vy, vzmysle zkona orozpotovch pravidlch verejnej sprvy, vak nie s zahrnut obchodn
spolonosti zaloen ttnym orgnom, vym zemnm celkom alebo obcou.
Ak by sme vychdzali iba zleglnej defincie pojmu verejn prostriedky obsiahnutej vzkone
orozpotovch pravidlch verejnej sprvy, azrove akceptovali nzor, e tieto obchodn spo-
lonosti nenakladaj smajetkom ttu i samosprv, ale iba svlastnm majetkom, tak by iadne
informcie ohospodren tchto obchodnch spolonost (vrtane nimi uzatvranch zmlv)
nemohli by sprstupnen, pretoe by nelo oinformcie ohospodren sverejnmi prostried-
kami ani onakladan smajetkom ttu i samosprv.
Pre posdenie, i je takto vklad akceptovaten ai nehada in spsob vkladu pojmu ve-
rejn prostriedky, treba zisti dsledky takhoto vkladu vpraxi aslad takchto dsledkov
sstavnmi hodnotami ahodnotami demokratickho prvneho ttu. Po posden dsledkov
vyie spomnanho vkladu v praxi mono kontatova, e dsledky takhoto vkladu poj-
mu verejn prostriedky by boli tak, e iba samotnm preliatm majetku ttu, vyieho
zemnho celku alebo obce do obchodnch spolonost (teda iba zmenou prvnej formy) by
bola znemonen verejn kontrola nakladania stmto majetkom. Tieto obchodn spolonos-
ti s navye zakladan prve za elom plnenia verejnch loh.22 Po vzjomnom zven ko-
21 Subjektmi verejnej sprvy s napr. ttne rozpotov organizcie a ttne prspevkov organizcie, ttne e-
lov fondy, Fond nrodnho majetku Slovenskej republiky, Slovensk pozemkov fond, verejn vysok koly, obce a
vyie zemn celky a nimi zriaden rozpotov organizcie a prspevkov organizcie, Socilna poisova a zdravotn
poisovne.
22 Najvy sprvny sd eskej republiky posudzoval, i je energetick spolonos EZ a.s. povinnou osobou poda
eskho zkona oslobodnom prstupe kinformcim. Vrozsudku sp. zn. 2 Ans 4/2009 zo da 6. oktbra 2009 zd-
raznil priame ovldanie tejto akciovej spolonosti ttom a verejn el fungovania tejto akciovej spolonosti aaj na
zklade toho priiel kzveru, e tto spolonos mus by povinnou sprstupova informcie poda eskho zkona
oslobodnom prstupe kinformcim. Najvy sprvny sd vrozsudku medzi inm uviedol: teba uvst, e stt m v
kapitlov struktue alovanho dominantn postaven: podl esk republiky v roce 2008 inil 63,39%; v roce 2006, kdy
byla dost o poskytnut informace podna , inil dokonce 67,61%. Jak uvd samotn alovan, podl sttu na hlasovacch
prvech pak in dokonce 70,43 %. Je proto zjevn, e majetkov podl esk republiky umouje pm ovldn EZ, a.
s. Z tto perspektivy nazrno m Nejvy sprvn soud za to, e je splnn i dal z citovanch znak veejn instituce: k
vytven orgn alovanho dochz pod dominantnm vlivem sttu. ... Konen k veejnmu elu existence a fungo-
vn EZ, a. s. Nejvy sprvn soud samozejm nepehl skutenost, e se jedn o obchodn spolenost, sledujc svoj
innost dosaen zisku. Rovn plat, e podle vpisu z obchodnho rejstku je pedmtem podnikn alovanho nkolik
destek velmi rozlinch innost. Za vznamnou vak zdej soud povauje skutenost, e hlavnm pedmtem innosti
EZ, a. s. je vroba a prodej elektiny, stm souvisejc podpora elektrizan soustavy a dle vroba, rozvod a prodej tepla.
Jakkoliv lze alovanmu pisvdit v tom smru, e v tto svoj dominantn innosti nem monopoln postaven, nesouhlas
naopak soud v tom smru, e jeho kolem nen uspokojovn veejnosti v oblasti dodvek elektrick energie. Pestoe toti je
jist elektrizan soustava v EU navzjem propojena, nen sporu o tom, e prv oblast energi pedstavuje jeden ze strate-
gickch, bezpenostnch a koneckonc i existennch zjm esk republiky a jist nikoliv nhodou si proto stt ponechv
i v kapitlov struktue alovanho rozhodujc podl. ... Rovn plat, e vnosy z privatizovanho majetku jsou soust
sttnho rozpotu, kter s nimi samozejm kalkuluje a elov je uruje. ... Rovn v tomto aspektu se vrazn projevuje
32
lidujcich stavnch zujmov (prva verejnosti na informcie o nakladan s majetkom ttu

asamosprv azujmu tchto obchodnch spolonost na utajen informci oich hospodren)
mono kontatova, e tento dsledok by bol zjavne vrozpore spoiadavkou verejnej kontroly
atransparentnosti nakladania smajetkom ttu asamosprv, ateda aj sstavnm prvom na
informcie.23
Kee vklad vychdzajci iba z leglnej defincie obsiahnutej v zkone o rozpotovch pra-
vidlch verejnej sprvy vedie k protistavnm dsledkom, je v zmysle stavnej poiadavky
stavne sladnho vkladu potrebn zvoli in vklad, ktor by protistavn dsledky nepri-
niesol. Existuj toti aj in monosti vkladu, ktor neved kprotistavnm dsledkom. Prvou
monosou je, e sa zvol tak vklad, e finann prostriedky obchodnej spolonosti zaloenej
aovldanej ttom alebo samosprvami s fakticky finannmi prostriedkami ttu alebo sa-
mosprv. Druhou monosou je, e sa zvol autonmny vklad pojmu verejn prostriedky,
ato tak, aby tento pojem zahal aj finann prostriedky obchodnch spolonost zaloench
aovldanch ttom asamosprvami. Na rozdiel od prvho spsobu vkladu tento vklad ne-
znamen, e tieto finann prostriedky patria ttu alebo samosprvam, ale e sa tieto finann
prostriedky podradia pod pojem verejn prostriedky.
Najvy sprvny sd eskej republiky vrozsudku sp. zn. 8 As 57/2006 zvolil prv monos
vkladu arozhodol, e finann prostriedky obchodnej spolonosti zaloenej orgnom verejnej
moci s de facto finannmi prostriedkami orgnu verejnej moci. Najvy sprvny sd vtomto
prpade posudzoval otzku, i akciov spolonos zaloen mestom (ilo omestsk futbalov
klub), vktorej m mesto vlun majetkov as aje vlastnkom 100% akci, hospodri sve-
rejnmi prostriedkami ateda i je povinn poskytova informcie osvojom hospodren.24
veejn zjem na innosti alovanho. Ze vech shora uvedench dvod dospl Nejvy sprvn soud k zvru, e relevant-
n pojmov znaky alovanho EZ, a. s. (zpsob vzniku, osoba zizovatele, vytven orgn, sttn dohled, veejn el)
pevauj ve prospch podazen tohoto subjektu mezi veejn instituce ve smyslu zkona . 106/1999 Sb.
23 Podobn nzor zastvaj autori komentra keskmu zkonu oslobodnom prstupe kinformcim: Podle nzoru
autor komente je vhodn ... povaova za povinn subjekty (veejn instituce) rovn prvnick osoby, ve kterch maj po-
vinn subjekty rozhodujci vliv. Vztaen informan povinnosti ina tyto subjekty je legitimn pedevm proto, e stt izemn
samosprvn celky zajiuj adu svch kol prv prostednictvm prvnickch osob, kter sice formln spadaj do oblasti
prva soukromho, avak svenm kol sttu i samosprvy azvenm vlivem na jejich innost ze strany sttu nebo sa-
mosprvy nabvaj vlastnosti vykonavatel veejn (nevrchnostensk fiskln i zaopatovac) sprvy ajejich innost by
proto mla bt podrobena veejn kontrole. Nejtypitj formou tchto prvnickch osob jsou obchodn spolenosti (zejmna
akciov spolenosti aspolenosti sruenm omezenm), zakldan obcemi akraji kplnn loh samosprvy, a ji za elem
sprvy majetku (nap. kobhospodaovn bytovho nebo nemovitostnho fondu) nebo kplnn jinch kol nevrchnostensk
veejn sprvy (nap. spolenosti zajiujc svoz odpadu, provoz obecnho mobilie, vodovod akanalizac, mstskou hro-
madnou dopravu apod.). ... Je pitom legitimn, aby subjekt odlin od sttu i samosprvy, kter zjejich poven pln jim
uren koly, byl stejn jako tyto originln povinn subjekty povinen poskytovat informace osv innosti. Pozri FUREK,
A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 35.
24 Ustanovenie 2 ods. 1 eskho zkona . 106/1999 Sb. osvobodnm pstupu kinformacm stanovovalo, e
povinnou osobou s aj verejn intitcie hospodriace sverejnmi prostriedkami. Sdy veskej republike sa preto
venovali stavne sladnmu vkladu tohto prvneho pojmu. Sasne platn znenie 2 ods. 1 eskho zkona obsahuje
pojem verejn intitcie.
33
Zrozsudku Najvyieho sprvneho sdu vyplva, e nemono akceptova skutonos, e zle-

len na vli obce (povinnej osoby), i vlastnm konom (t.j. vloenm vlastnho majetku do
obchodnej spolonosti) obmedz alebo plne vyli as svojej innosti zkontroly verejnosti.
Kontrola verejnosti je poda sdu zaruen stavnm prvom na prstup kinformcim. Sd
tie uviedol, e nemono akceptova tvrdenie, e mono vyli kontrolu verejnosti nad hospo-
drenm sfinannmi prostriedkami obchodnej spolonosti len preto, e obchodn spolonos
hospodri aj s vlastnmi prostriedkami, ktorch oddelenie nie je v hospodren mon. Sd
nakoniec uvdza, kee prvom akcionra je podiea sa na riaden obchodnej spolonosti, jej
zisku alikvidanom zostatku pri zniku spolonosti apovinn osoba (mesto) je jedinm akcio-
nrom obchodnej spolonosti, takto obchodn spolonos fakticky sama predstavuje majetko-
v hodnotu vportfliu povinnej osoby (mesta).
mja 2008
Prv skutenost, e obec me vsouladu sposledn citovanm ustanovenm zakldat pro
vkon samostatn psobnosti prvnick osoby vede k zvru, e i tyto osoby mus podlhat
reimu zkona osvobodnm pstupu kinformacm. Vopanm ppad by zleelo pouze
navli obce, zda vlastnm konem omez i zcela vylou st sv innosti zkontroly veejnos
ti, kter je navc garantovna stavnm podkem esk republiky (lnek 17 odst. 5 Listiny
zkladnch prv asvobod). Samotn skutenost, e je druh alovan akciovou spolenost,
tedyosobou soukromho prva zaloenou podle obchodnho zkonku, jej proto nevyluuje
zokruhu povinnch osob ve smyslu 2 odst. 1 zkona osvobodnm pstupu kinformacm.
Nejvy sprvn soud proto ve strunosti dopluje, e pi vkladu veejnch prostedk lze
poukzat na legln definici tohoto pojmu v 2 psm. g) zkona . 320/2001 Sb., ofinann
kontrole, ve znn pozdjch pedpis, podle n jsou veejnmi prostedky veejn finance,
vci, majetkov prva ajin majetkov hodnoty patc sttu nebo jin prvnick osob uveden
vpsmenu a) tho ustanoven mimo jin zemnmu samosprvnmu celku. Druh alovan
pitom nepochybn hospoda alespo zsti sveejnmi prostedky pedstavovanmi zk
ladnm kapitlem vloenm prvnm alovanm. Nelze pitom akceptovat argumentaci, podle
n lze vylouit kontrolu veejnosti nad hospodaenm stmito prostedky prostednictvm v-
konu prv vyplvajcch ze zkona osvobodnm pstupu kinformacm pouze dky skutenosti,
e druh alovan hospoda rovn vlastnmi prostedky, jejich oddlen vhospodaen spo-
lenosti nen mon. Ostatn, sohledem na skutenost, eakcie je cennm paprem, snm
jsou spojena prva akcione jako spolenka podlet se podle obchodnho zkonku astanov
spolenosti na jejm zen, jejm zisku ana likvidanm zstatku pi zniku spolenosti ( 115
odst. 1 obchodnho zkonku) aprvn alovan je jedinm akcionem druhho alovanho,
je tvrzen druhho alovanho ovlastnch neveejnch prostedcch formln zcela sprvn,
fakticky vak ponkud iluzorn druh alovan smpedstavuje majetkovou hodnotu vport
foliu prvnho alovanho.
34
Pri skman druhej monosti vkladu, teda monosti inho vkladu pojmu verejn prostried-
ky, vyvstva otzka, i mono pojem verejn prostriedky vyloi tak, e pod tento pojem bud
zahrnut aj finann prostriedky obchodnch spolonost zaloench aovldanch ttom ale-
bo samosprvami. Vkladov pravidl jazykovho vkladu tento spsob vkladu umouj.25
Z pravidiel jazykovho vkladu vyplva, e pojmu verejn prostriedky pouitho v zkone
o slobode informci nemono automaticky da ten ist vznam, ktor pojmu verejn pros-
triedky dva zkon orozpotovch pravidlch verejnej sprvy. Pre pouitie vznamu pojmu
verejn prostriedky vzmysle zkona orozpotovch pravidlch sce hovor systematick v-
klad, ktor smeruje kzohadneniu miesta prvneho predpisu medzi inmi prvnymi predpismi
akminimalizovaniu rozporov medzi tmito prvnymi predpismi, avak pre pouitie autonm-
neho vznamu pojmu verejn prostriedky zasa hovor stavne sladn vklad, pretoe vklad
pojmu verejn prostriedky vtakom vzname, ak mu dva zkon orozpotovch pravidlch,
by priniesol protistavn dsledky.26 Poda judikatry stavnho sdu SR vprpade, e existuj
dva mon spsoby vkladu, treba uprednostni ten, ktor je vslade sstavou. Vzujme za-
chovania stavnho prva na informcie azabezpeenia monosti verejnej kontroly nakladania
smajetkom ttu asamosprv treba preto zvoli tak vklad pojmu verejn prostriedky, aby
tento pojem zahal aj finann prostriedky obchodnch spolonost zaloench ttnym
orgnom, vym zemnm celkom alebo obcou, vktorch maj tt alebo samosprvy v-
lun majetkov as alebo ktor s ttom alebo samosprvami ovldan (vktorch sce
nemaj tt alebo samosprvy vlun majetkov as, ale na ktor maj tt alebo samospr-
vy rozhodujci vplyv).27
25 Prvna teria kpravidlm jazykovho vkladu uvdza: Prvn vznam termnu definovanho nebo vymezenho
v jednom zkon nelze automaticky bez dostatench dvod rozirovat na text ostatnch zkon. Pozri KUB, L.
HUNGR, P. OSINA, P.: Teorie prva. Praha: Linde, a.s., 2007, s. 119. Podobne HARVNEK, J. a kol.: Teorie prva. Pl-
ze: Ale enk, 2008, s. 373; TELEC, I.: Metodika vkladu prvnch pedpis. Prvn heremeneutick technika. Brno:
Nakladatelstv Doplnk, 2001, s. 20; VEEA, M. a kol.: Sbrka pklad zteorie prva. Praha: ASPI, 2005, s. 200.
26 Podobne sdy veskej republike sa snaili vyklada vslade sstavnm prvom na informcie pojem verejn
intitcie hospodriace sverejnmi prostriedkami resp. pojem verejn intitcie.
27 Na ely zkona oslobode informci je potrebn spoji svkladom pojmu verejn prostriedky podobn d-
sledky, ak sa po vykonan stavne sladnho vkladu zo strany eskch sdov spjaj spojmom verejn intitcia.
Hoci vprpade pojmu verejn prostriedky ide o vklad rozsahu informanej povinnosti povinnch osb poda 2 ods.
3 zkona oslobode informci avprpade pojmu verejn intitcia sa vyklad to, ktor prvnick osoby s povin-
n sprstupova informcie na zklade eskho zkona oslobode informci (vrtane informci oich hospodren),
voboch prpadoch ide ootzku, i maj obchodn spolonosti zaloen aovldan ttom asamosprvami sprstup-
ova informcie osvojom hospodren. Autori komentra keskmu zkonu oslobodnom prstupe kinformcim
uvdzaj: Autoi komente se domnvaj, e povahu veejnch instituc maj pro ely zkona osvobodnm pstupu
kinformacm rovn ty prvnick osoby, jejich zakladatelem, spolenkem nebo lenem je vce povinnch subjekt, nap.
vce zemnch samosprvnch celk. Specifickm ppadem jsou smen spolenosti, tedy prvnick osoby, na nich se
krom sttu i zemnho samosprvnho celku astn isubjekty soukromho prva (jedn se oformu tzv. Public Priva-
te Partnership). Tyto spolenosti budou povinnmi subjekty tehdy, jestlie krom plnn veejnho elu vnich bude
rozhodujc vliv nleet astncmu se povinnmu subjektu, aje-li jich vce, pak vem astncm se povinnm subjektm
vhrnu. Nebude vak nutn, aby tyto povinn subjekty jednaly ve shod..., nebo pro splnn podmnky rozhodujcho vlivu
zde posta, aby astensk povinn subjekty mly monost spolen rozhodujci vliv vykonvat, lhostejno, zda jej vpraxi
35
Aby bolo zachovan stavn prvo na informcie azaruen verejn kontrola nad nakladanm
smajetkom ttu asamosprv, povinnmi osobami by mali by aj obchodn spolonosti, vkto-
rch tt alebo samosprvy vykonvaj rozhodujci vplyv nepriamo prostrednctvom inch
nimi ovldanch obchodnch spolonost.28
Kotzke, i obchodn spolonosti zaloen ttnym orgnom, obcou alebo vym zemnm
celkom hospodria sverejnmi prostriedkami alebo nakladaj smajetkom ttu, obc i vych
zemnch celkov, sa vyjadrili aj sdy.

Prvnick osoby zaloen povinnmi osobami uvedenmi vods. 1 a2 ( 2 ods. 3 zkona oslo-
bode informci) spaj spravidla jeden charakteristick znak. Hospodria toti sverejnmi
financiami, resp. nakladaj smajetkom ttu aobc, kee s zriaden smajetkovou asou
povinnch osb poda 2 ods. 1 a2 zkona oslobode informci. Prva apovinnosti orgnov
verejnej moci nerealizuj a spravidla s kreovan na zklade zkonov patriacich do oblasti
skromnho prva (napr. obchodn spolonosti vytvoren poda Obchodnho zkonnka).
iadate poiadal akciov spolonos M. a.s. o sprstupnenie zmennej zmluvy uzavretej

medzi spolonosou M. a.s. ainou obchodnou spolonosou. Zakladateom spolonosti M
a.s. bolo Mesto Bansk Bystrica, ktor bolo zrove aj majoritnm akcionrom spolonosti
vrozsahu 99,5%, priom zvyn akcie patrili bytovmu podniku B. s. r. o. alej mestskej
obchodnej spolonosti. Predmetom poadovanej zmluvy bola zmena pozemkov, priom z-
mena sa mala tka aj pozemkov, ktor boli zskan od mesta Bansk Bystrica tm, e mesto
vspolonosti M. a.s. navilo zkladn imanie. Primtor Mesta Bansk Bystrica odmietol
poadovan informcie sprstupni sodvodnenm, e predaj majetku zvlastnctva spolo-
nosti M. a.s. nie je informciou ohospodren sverejnmi prostriedkami alebo onakladan
smajetkom obce, ktor by mala tto spolonos sprstupova vzmysle 3 ods. 2 zkona
oslobode informci. Uviedol, e pojem verejn prostriedky nie je definovan, ale na ely
zkona . 523/2004 Z. z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy sa poda 2 psm. a)
rozumej verejnmi prostriedkami finann prostriedky, sktormi hospodria prvnick
osoby verejnej sprvy, priom uviedol, e spolonos M. a.s. nepatr medzi subjekty verejnej
sprvy.
Krajsk sd vBanskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 23 S248/2007 zo da 27. februra 2008
zruil rozhodnutie primtora ako nezkonn. Vo svojom rozsudku uviedol, e rozhodujcou
skuten uplatuj. Pozri FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Pra-
ha: Linde Praha a.s., 2010, s. 36.
28 Rovnako uvdzaj autori komentra keskmu zkonu oslobodnom prstupe kinformcim adodvaj: ...v
opanm ppad by se prvnick osoby navzan na stt i samosprvn celek vyhnuly sv informan povinnosti eteze-
nm vlastnckch vztah. Pozri FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Komen-
t. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 36 37.
36
skutonosou je to, e prvnick osoba M. a. s. bola zaloen mestom aide teda opovinn
osobu poda 2 ods. 3 zkona. Zdraznil, e pozemky, ktor mali by predmetom zmennej
zmluvy, zskala spolonos M. a. s. rozhodnutm mestskho zastupitestva mesta Bansk
Bystrica onaven zkladnho imania spolonosti opredmetn pozemky. Zdraznil tie, e
zakladateom spolonosti je Mesto Bansk Bystrica, ktor je zrove aj majoritnm akcion-
rom spolonosti vrozsahu 99,5% azvyn akcie patria bytovmu podniku B. s. r. o. alej
mestskej obchodnej spolonosti. Poda krajskho sdu, skutonosti e M. a. s. je prvnic-
kou osobou nakladajcou smajetkom obce, nasveduje aj skutonos, e nad predmetnou
obchodnou spolonosou vykonva hlavn kontrolr mesta kontrolu zkonnosti, innosti,
hospodrnosti aefektvnosti pri hospodren anakladen smajetkom amajetkovmi pr-
vami obce vzmysle zkona . 369/1990 Zb. oobecnom zriaden. Najvy sd SR rozsudok
Krajskho sdu vBanskej Bystrici potvrdil.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 1 So 103/2008 zo da 8. septembra 2009

...je treba zdrazni, e povinnos spolonosti M. a.s. je dan predovetkm tm, e ide ona
kladanie smajetkom obce apreto neobstoj ani nmietka alovanho vodvodnen jeho rozhod-
nutia vsvislosti sdefinovanm pojmov verejn prostriedky aprvnick osoby verejnej sprvy.
1.6.3. Vznam pojmu informcia oivotnom prostred

ainformcia olohch alebo odbornch slubch
tkajcich sa ivotnho prostredia
Poda 2 ods. 1 psm. a) zkona . 205/2004 Z.z. ozhromaovan, uchovvan aren infor-
mci oivotnom prostred je informciou oivotnom prostred naprklad akkovek infor-
mcia vpsomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materilovej forme ostave zlo-
iek ivotnho prostredia, krajiny avone rastcich rastln, vone ijcich ivochov, biotopov,
ako aj ointerakcich medzi tmito zlokami, ofaktoroch, ako s ltky, energia, hluk, vibrcie,
iarenie, odpady vrtane rdioaktvnych odpadov, emisie, oinnostiach aopatreniach vrtane
administratvnych opatren, predpisoch, politikch, plnoch, programoch adohodch vo ve-
ciach ivotnho prostredia, ktor ovplyvuj alebo mu ovplyvni uveden zloky alebo fakto-
ry, ostave zdravia abezpenosti osb vrtane prpadnej kontamincie potravinovho reazca,
ofyziklnych, chemickch abiologickch faktoroch ivotnho prostredia vo vzahu kzdraviu
ud, okultrnych lokalitch asdelnch truktrach, ak s alebo mu by dotknut vdsledku
stavu zloiek ivotnho prostredia uvedench vyie at.
Informciou olohch alebo odbornch slubch tkajcich sa ivotnho prostredia je na-
prklad informcia oprevdzkovan spaovn odpadu, oregulcii kort vodnch tokov, oplno-
vanch zsahoch do lesov, oprevdzkovan vodrn akanalizci apod. Pri posudzovan, i ide
37
alebo nejde oinformciu olohch alebo odbornch slubch tkajcich sa ivotnho prostre-
dia, je treba zohadni stavn prvo na informcie. Vklad pojmu lohy alebo odborn sluby
tkajce sa ivotnho prostredia nesmie obmedzi prstup kinformcim, ktor s predmetom
legitmneho zujmu verejnosti alebopri ktorch verejn zujem na ich sprstupnen prevauje
nad zujmom na ich utajovan.
Krajsk sd vBratislave posudzoval otzku, i informcia poadovan od ttneho podniku je
informciou olohch alebo odbornch slubch tkajcich sa ivotnho prostredia, ateda
i ttny podnik, ktor m poda 3 ods. 2 zkona oslobode informci obmedzen rozsah in-
formanej povinnosti, je povinn poskytova poadovan informcie.
iadate poiadal ttny podnik Lesy Slovenskej republiky osprstupnenie informci ospot-
rebe prpravkov na ochranu rastln (postrekov).
Rozsudok Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 4 S156/2008 zo da 20. marca 2009
...Lesy Slovenskej republiky, ttny podnik, v danom prpade sprstupnenia informci je
vpostaven povinnej osoby vzmysle 2 ods. 3 ZSPI, kee ide ottny podnik zaloen alova-
nm... Pokia ide oobsah poadovanej informcie, tto sa tkala loh, resp. odbornch slu
ieb tkajcich sa ivotnho prostredia, konkrtne pouvania prostriedkov na ochranu lesa
ako sasti ivotnho prostredia. Zpredmetu innosti ttneho podniku sa zistilo, e spravuje
lesn ain majetok vo vlastnctve Slovenskej republiky, alej okrem inho aj zakladanie, obno-
va, pestovanie, vchova, obnova aochrana lesnch porastov ainnej ochrannej sluby vlese,
ako aj zabezpeovanie zkonom stanovench loh pri tvorbe aochrane ivotnho prostredia.
Poda 3 ods. 3 Zkona . 193/2005 Z.z. orastlinolekrskej starostlivosti vznen do 1.1.2009
kad, kto podnik vlesnom hospodrstve, je povinn vies evidenciu spotreby prpravkov na
ochranu rastln alebo inch prpravkov suvedenm spsobu aplikcie apredloi ju Nrodn-
mu lesnckemu centru. Zuvedenho vyplva, e predmetn ttny podnik bol povinnou osobou
amal prvnu povinnos alobcovi poskytn poadovan informcie alebo postupova tak,
ako mu ZSPI uklad.
1.6.4. Povinn osoba spadajca pod ustanovenia oplnej

ajobmedzenej informanej povinnosti
Ak niektor konkrtna povinn osoba spa znaky povinnej osoby sinformanou povinnosou
vplnom rozsahu, azrove aj znaky povinnej osoby sinformanou povinnosou vobmedzenom
rozsahu,29 informan povinnos m poda toho ustanovenia, ktor zakotvuje iriu infor-
man povinnos.
29 Naprklad Socilna poisova je prvnickou osobou zriadenou zkonom poda 2 ods. 2 zkona, ale aj prvnic-
kou osobou rozhodujcou oprvach poda 2 ods. 1 zkona oslobode informci.
38
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 S-o-KS 88/2005 zo da 25. janura 2006
Leglne defincie povinnch osb uveden vustanoveniach 2 ods. 1, 2, 3 zkona oslobo-
de informci s na sebe navzjom nezvisl apreto ak povinn osoba napa pojmov znaky
viacerch znich, podlieha prvnemu reimu najirej, ktor spa, priom leglna defincia
sum rozsahom je fakticky konzumovan irou.
Najvy sd SR rieil otzku, ak rozsah informanej povinnosti sa vzahuje na Socilnu pois-

ovu, ktor je prvnickou osobou zriadenou zkonom poda 2 ods. 2 zkona, ale aj prvnic-
kou osobou rozhodujcou oprvach poda 2 ods. 1 zkona oslobode informci.
Rozsudok Najvyieho sdu SR zp. zn. 6 So 56/2008 zo da 24. septembra 2008

Zanalzy astavne konformnho vkladu rozsahu informanej povinnosti vzmysle 2 z-
kona o slobode informci stavnm sdom vyplynulo, e na alovan Socilnu poisovu
ako verejnoprvnu intitciu sa nesporne vzahuje pln informan povinnos. Je zrejm, e
alovan okrem toho, e spa rozsah osobnej psobnosti poda 2 ods. 1 zkona oslobode
informci ako prvnick osoba, ktorej zkon zveril prvomoc rozhodova oprvach apovin-
nostiach astnkov prvnych vzahov socilneho poistenia a astnkov prvnych vzahov
starobnho dchodkovho sporenia vrozsahu upravenom zkonom ( 172 ods. 2 zkona .
461/2003 Z. z.), spa iosobn psobnos zkona uren poda 2 ods. 2 zkona oslobode
informci, pretoe je prvnickou osobou, ktor bola zriaden zkonom . 274/1994 Z. z. oSo-
cilnej poisovni (innm do 31.12.2003) ako verejnoprvna intitcia. Navye poda nzoru
odvolacieho sdu zkonn defincie povinnch osb ustanoven v 2 ods. 1, 2 zkona oslobo-
de informci s na sebe nezvisl, apreto ak povinn osoba napa pojmov znaky viacerch
znich, podlieha prvnemu reimu najirej, ktor spa.
1.7. Ak informcie m povinn osoba kdispozcii

Poda 3 ods. 1 zkona oslobode informci mus povinn osoba poskytova informcie, ktor
m kdispozcii. Ide naprklad oinformcie, ktor povinn osoba prisvojej innosti pouva,
vyuva alebo sktormi narba.
Nejde iba otie informcie, ktor povinn osoba sama vytvorila, ale aj otie, ktor boli povinnej
osobe postpen inmi subjektmi fyzickmi alebo prvnickmi osobami alebo orgnmi verej-
nej moci (napr. rzne vyjadrenia, stanovisk, posudky).30 Nie je tie podstatn, e nejde priamo
30 Hoci pvodcom takejto informcie je in subjekt, povinn osoba, ktor tto informciu od tohto subjektu obdr-
ala, ju m kdispozcii amus sama vybavi iados osprstupnenie tejto informcie neme iados postpi pvod-
covi informcie, ani neme iadatea odkza na to, aby sa obrtil na pvodcu informcie.
39
oinformcie opredmete innosti samotnej povinnej osoby.31

Povinn osoba mus sprstupova nielen informcie, ktor m fakticky kdispozcii, ale aj tie
informcie, ktor poda prvnych predpisov mus ma kdispozcii. Ak ich vrozpore sprvny-
mi predpismi kdispozcii nem, mala by ich spracova, resp. doplni asprstupni iadateovi
oinformcie.32
Povinnos sprstupova informcie sa vzahuje aj na informcie vytvoren pred innosou
zkona oslobode informci, resp. pred innosou novely zkona, ktor rozrila prstup
kinformcim.33 Vzmysle ustanovenia 3 ods. 1 zkona oslobode informci nie je podstatn,
kedy boli poadovan informcie vytvoren, podstatn je skutonos, e ich povinn osoba m
kdispozcii.
Ak bola poadovan informcia medzitm uloen do ttneho archvu, iadate m monos
poiada o jej sprstupnenie poda zkona o archvoch.34 Zkon o slobode informci sa ne-
vzahuje na sprstupovanie informci zo ttnycharchvov.35 Otento prpad vak nejde,
ak bola informcia uloen iba do archvu povinnej osoby (napr. orgnu verejnej moci) alebo
inho archvu, ktor nie je klasifikovan ako ttny archv. Vtakom prpade nejde ottny ar-
chv apovinn osoba je povinn poadovan informcie sprstupova postupom poda zkona
oslobode informci.
Ktomu, o znamen ma informcie kdispozcii, sa vyjadrili aj sdy:
Rozsudok Krajskho sdu v Bratislave sp. zn. 19 S 31/02 zo da 16. mja 2002 (Rs
37/2003)
Povinn osoba disponuje poadovanmi informciami, okrem inho, aj vtedy, ak spoadova-
nmi informciami pri svojej innosti pracuje, resp. ak s predmetom jej innosti. Dostatonm
dvodom na odmietnutie poskytnutia informci nebude skutonos, e poadovan inform-
ciu m kdispozcii len organizan zloka (sas) povinnej osoby alebo len odkaz na to, e
tto nie je poda vntornch predpisov povinn poadovan informcie uschovva.
31 stavn povinnos orgnov verejnej moci poskytova informcie osvojej innosti poda l. 26 ods. 5 stavy SR
neznamen povinnos poskytova informcie iba priamo opredmete innosti povinnej osoby, ale aj informcie svisiace
sjej innosou teda aj tie informcie, ktor povinn osoba vsvislosti so svojou innosou obdr od inch osb.
32 Podobne napr. rozsudok Krajskho sdu vPrahe sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo da 3. decembra 2002.
33 Napr. novela zkona o slobode informci . 628/2005 Z.z. inn od 2. janura 2006, na zklade ktorej s verej-
ne prstupn naprklad odmeny a platy vedcich zamestnancov verejnej sprvy.
34 Zkon . 149/1975 Zb. oarchvnictve bol inn do 31. decembra 2002, zkon . 395/2002 Z.z. o archvoch a
registratrach a o doplnen niektorch zkonov je inn od 1. janura 2003.
35 ttnymi archvmi s Slovensk nrodn archv, ttny stredn bansk archv a ttne archvy sregionlnou
psobnosou (Archv hlavnho mesta SR Bratislavy, ttny archv vBanskej Bystrici, Bratislave, Byti, Koiciach, Le-
voi, Nitre a Preove) a ich poboky.
40
Rozsudok Krajskho sdu vPrahe sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo da 3. decembra 2002

Princip pstupu kinformacm znamen monost podvat se na daje, kter na rad le,
snimi ad pracuje. Informac se mn to, co vokamiku dotazu je, nebo mti m, vadu
kdispozici. Pokud ad zist, e nem informaci, kterou podle svch povinnost stanovench
prvnmi pedpisy m mt, je povinen ji okamit doplnit aposkytnout.
1.7.1. Vytvorenie novej informcie, ktor nie je kdispozcii

Zkon oslobode informci neuklad povinnej osobe povinnos na zklade iadosti oinform-
cie vytvra informcie, ktor vmomente podania tejto iadosti ete neexistuj. Sprstup-
nenie takchto informci me povinn osoba odmietnu zdvodu, e ich nem kdispozcii.
Mu nasta dva prpady vytvrania novej informcie povinnou osobou.36
a) Vprvom prpade ide ovytvorenie plne novej informcie. Me s naprklad ositucie, ke
iadatelia poaduj od povinnch osb vypracovanie rozborov, analz, refertov, poskytnutie
odbornch alebo politickch stanovsk, prognz, vkladov prvnych predpisov alebo ke po-
sielaj povinnej osobe dotazy na subjektvne nzory predstaviteov povinnej osoby na urit
problm, priom povinn osoba nem takto dokumenty alebo informcie vbec vytvoren
(spracovan). Ak vak povinn osoba m vyie uveden informcie (dokumenty) u spraco-
van vpodobe poadovanej iadateom ateda ich m vmomente podania iadosti kdispoz-
cii, neme ich sprstupnenie odmietnu.
b) V druhom prpade me by vytvorenm novej informcie aj urit kvalifikovan spsob
spracovania informci, ktor sa u upovinnej osoby nachdzaj, avdsledku ktorho vzni-
k kvalitatvne nov informcia.
Mono shlasi snzorom, e niekedy bva zloit rozli medzi situciou, kedy ide iba ovyha-
danie azhromadenie poadovanch informci, akedy u ide ovytvorenie kvalitatvne novej
informcie. Tie mono shlasi snzorom, e rozlenie oboch situci treba hada vmiere in-
telektulnej nronosti innosti, ktor je nutn pre prpravu odpovede na iados oinformcie.
Mono sa stotoni so zverom, e ovytvorenie novej informcie sa nejedn, ak kuprprave od-
povede na iados oinformcie sta iba mechanick vyhadanie azhromadenie dajov, ktor
sa upovinnej osoby nachdzaj aktor musia by naprklad vyhadan vrznych dokumentoch,
vyat ztchto dokumentov, zhromaden aansledn vtelen do odpovedi na iados.
Aby bolo mon kontatova, e ide ovytvorenie novej informcie, mus s oalie kvalitatvne
spracovvanie tchto vyhadanch, vyatch azhromadench dajov.37
36 Rovnako FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Praha: Linde
Praha a.s., 2010, s. 60 - 61.
37 esk odborn literatra uvdza: Zde pak me bt obtn rozliit, do jak mry se jet jedn ozpracovn odpo-
vdi na dost, t.j. ovyhledn (shromdn) poadovanch informac ajejich uzpsoben pro poskytnut adateli akdy
41
V praxi sa mono stretn s tm, e povinn osoby odmietaj sprstupni poadovan infor-
mcie s odvodnenm, e informcie nemaj k dispozcii v poadovanej truktre, priom
tvrdia, e iadate od povinnej osoby poaduje vytvranie novch informci, ktor vmomente
podania iadosti neexistuj. Vskutonosti ide asto osituciu, kedy sa poadovan informcie
upovinnej osoby nachdzaj, ale musela by ich vyhada, vya zrznych listn azhromadi
teda povinn osoba poadovan informcie m, ale nem ich zhromaden tak, ako poaduje
iadate.38
Aby nebol protistavne obmedzen prstup kinformcim, mus by vslade sstavnm pr-
vom na informcie posudzovan aj otzka, i ide alebo nejde ovytvorenie kvalitatvne novej in-
formcie, ateda i ide alebo nejde oinformciu, ktor m povinn osoba kdispozcii vzmysle
3 ods. 1 zkona oslobode informci. Posdenie tejto otzky zo strany povinnej osoby toti
neme fakticky znemoni prstup iadatea kinformcim, ktor m povinn osoba kdispoz-
cii, pretoe by to bolo vrozpore sstavnou povinnosou povinnch osb poskytova informcie
osvojej innosti.
Nie kad vyatie informci z uritho celku (napr. z viacerch dokumentov i listn) a ich
zhromadenie za elom ich poskytnutia iadateovi mono povaova za vytvranie novej in-
formcie.39 Povinn osoba vak nie je povinn na zklade iadosti oinformcie vykonva na-
prklad rzne tatistick vpoty, na zklade ktorch by vznikla kvalitatvne nov informcia.
Poda niektorch rozhodnut sdov povinn osoba tie nie je povinn vytvra databzu in-
ji pjde ovytvoen nov informace. Rozlien obou kategori neme spovat vpracnosti i dob, kter by byla potebn
pri ppravu odpovdi na dost (shromdn informac), nebo tyto faktory zkon osvobodnm pstupu kinformacm
zohleduje institutem mimodn rozshlho vyhledvn informac ( 17 odst. 1), resp. monost prodlouit lhtu pro
poskytnut informace ( 14 odst. 7). Rozlien obou kategori tud mus bt hledno vme intelektuln nronosti
innosti, kter by byla nutn pro ppravu odpovdi na dost. Jinak eeno ovytven nov informace pjde pouze tehdy,
jestlie kvytvoen odpovdi na dost nesta pouh mechanick vyhledn ashromdn daj, kter m povinn subjekt
kdispozici akter jsou adatelem poptvny, ale jestlie je nezbytn stmito daji provdt dal zpracovn nad rmec
prostho vtlen do odpovdi na dost. Pozri FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinfor-
macm. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 60 - 61.
38 Odborn literatra uvdza krozdielu medzi mechanickm vyhadanm azhromadenm informci avytvorenm
novej informcie nasledovn: Typicky se tento rozdl projev vsouvislosti sdotazy na vsledky uritch zen tkajcch
se povinnho subjektu nebo jm provdnch (nap. vkolika ppadech udlil povinn subjekt pokutu za spchan uritho
pestupku vdanm roce), ppade vsouvislosti se dostmi osdlen zkladnch informac tkajcch se tchto zen (nap.
informace otom, jak byla ve jednotlivch udlench pokut). Za pedpokladu, e pjde opouh mechanick shrom-
dn dat zjednotlivch spis, pak se nebude jednat ovytvoen nov informace ... protoe zde dochz jen kformlnmu
zpracovn (shromdn) informac existujcch (jedn se oprost zpracovn odpovdi na dost)... Pozri FUREK,
39 Odborn literatra kotzke, o znamen iados ovytvorenie novej informcie, uvdza: Pokud by vyhovn to-
muto poadavku znamenalo nejen mechanick vynt uritch informac, ale ijejich kvalifikovan zpracovn, jednalo by
se ovytven nov informace... Jestlie by vak pi vyhovn poadavku na vyjmut informace zuritho celku nebylo teba
stmito informacemi dle nakldat (vyjma prostho uzpsoben pi zpracovn odpovdi na dost), pak se nejedn ovy-
tven nov informace... Pozri FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment.
Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 134 - 135.
42
formci, ktormi vmomente podania iadosti nedisponuje.40 Za vytvranie novej informcie

nemono paulne povaova vytvorenie akejkovek databzy, ale iba takej databzy, ktor by
vznikla kvalitatvnym spracovanm informci, aktor by teda aj sama bola kvalitatvne novou
informciou.41
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 4 Sso 31/2008 zo da 26. februra 2009
...alovan nie je povinn vytvra databzu informci, ktormi pri podan iadosti nedispo-
nuje. ... Zkon oslobode informci viadnom ustanoven neuklad povinnmu subjektu spra-
covva daje do uritch databz, ak oto poiada iadate ateda ani vpredmetnej veci nemal
alovan povinnos takto databzu vytvra.
Znasledujceho rozsudku Najvyie sprvneho sdu R vyplva, e nie kad iados opo-
skytnutie prehadu informci mono povaova za iados ovytvorenie novej informcie.
iadate poiadal krajsk rad oprehad iadost oinformcie podanch vroku 2005, oin-
formcie ouplatnench sankcich aokpie rozsudkov. Krajsk rad vak tvrdil, e vpoa-
dovanom rozsahu nie s informcie evidovan ae u by ilo ovytvranie novch informci.
Najvy sprvny sd rozhodol, e postup krajskho radu bol nezkonn.
novembra 2008
Vechny informace, ktor stovatel poaduje m krajsk ad kdispozici. Nen tedy mon
akceptovat argumentaci krajskho adu, kter stovateli st informac neposkytl stm, e
informan povinnost podle tohto zkona se nevztahuje na vytven novch informac (srov-
nvacch pehled, evidenci), nebo stovatel dn nov, dosud nevytvoen informace ne-
poaduje.
Za vytvranie novch informci viadnom prpade nie je mon povaova vyhadvanie

a zhromaovanie viacerch poadovanch dokumentov alebo listn. Ak iadate poa-
duje v jednej iadosti sprstupnenie viacerch dokumentov, ktor sa nachdzaj na rznych
miestach (naprklad v rznych archvoch i vo viacerch radnch spisoch), ich vyhadanm
(napr. vyhadanm na rznych miestach vrmci povinnej osoby, kde s tieto dokumenty ucho-
40 Poda ustanovenia 5 ods. 4 prv veta zkona . 613/2003 Z.z. Autorsk zkon Databza je sbor nezvislch
diel, dajov alebo inch materilov systematicky alebo metodicky usporiadanch a jednotlivo prstupnch elektronickmi
alebo inmi prostriedkami.
41 Vniektorch prpadoch je vak usporiadanie poadovanch informci poda kritri stanovench iadateom aj
pre samotn povinn osobu jednoduchie auahuje jej vybavenie iadosti oinformcie. Zkon oslobode informci
takto postup povinnej osoby dovouje.
43
vvan) azhromadenm na vecne prslunom odbore povinnej osoby, ktorho lohou je vyba-
vovanie iadost oinformcie, nedochdza ku iadnym kvalitatvnym zmenm poadovanch
informci a nemen sa ich kvalitatvna podstata. Vyhadanie a zhromadenie poadovanch
dokumentov, ktor vdy logicky vyaduje aj urit as, nevyhnutne patr k vybaveniu kadej
iadosti oinformcie. Ak by vyhadanie azhromadenie poadovanch dokumentov bolo po-
vaovan za vytvranie novej informcie, ilo by oprotistavn vklad zkona, pretoe povinn
osoby by vdsledku tohto vkladu fakticky nemuseli poskytova skoro iadne informcie, o by
znamenalo popretie stavnej povinnosti poskytova informcie zakotvenej vl. 26 ods. 5 stavy
SR. Nebolo by zrejm, ak informcie by orgny verejnej moci mali vbec sprstupova, ak by
nemali povinnos poadovan dokumenty vyhada azhromadi.
Otzku, i je vyhadanie azhromadenie viacerch poadovanch dokumentov vytvorenm no-
vej informcie, posudzoval aj sd.
iadate poiadal Ministerstvo pdohospodrstva SR oinformcie otom, ktor plnovan

opatrenia vponohospodrstve alesnctve bud financovan zprostriedkov. iadate kon-
krtne iadal Informcie o stave vetkch rokovan, pozvnky, zpisy a predloen nvrhy
vrmci medzirezortnch rokovan sMinisterstvom ivotnho prostredia SR arokovan sEu-
rpskou komisiou (vpsomnej aelektronickej podobe) svisiacich simplementciou opatren
do Nrodnho strategickho plnu rozvoja vidieka SR pre programovacie obdobie 2007
2013. Ilo vlastne odokumenty tkajce sa rokovan sEurpskou komisiou. Ministerstvo
pdohospodrstva iados oinformcie zamietlo avrozhodnut uviedlo: ...iadate oakva
od povinnej osoby spracovanie mnostva u existujcich informci takm spsobom, e ich vy-
had, zhromad, skompletizuje, m vznikne vkonenom dsledku nov informcia aztoho
dvodu nemono poadovan informcie oznai za tak, ktor m povinn osoba kdispozcii.
Minister toto prvostupov zamietav rozhodnutie potvrdil avo svojom rozhodnut navye
kontatoval, e zskanie poadovanch informci vyaduje as na spracovanie podania (na
vyhadanie, zhromadenie askompletizovanie informci), zoho poda neho tie vyplva,
e povinn osoba nem informcie kdispozcii. Krajsk sd vBratislave zruil rozhodnutia
ministerstva ako nezkonn.
Rozsudok Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 1 S92/2007 zo da 26. septembra 2008
Zdvodov napadnutho rozhodnutia izobsahu psomnho vyjadrenia alovanho kalobe je
zrejm, e ide oto, e alobca iadal sprstupnenie informci zoblasti verejnej sprvy dotka-
jcich sa rozhodovacej innosti povinnej osoby. Tieto sa asovo mali tka prpravy arozhodo-
vania vo vymedzench oblastiach vrokoch 2005 a2006 pre programovacie obdobie rokov 2007
2013. Ztoho vyplva, e alovan vase podania iadosti alobcu osprstupnenie informci
disponoval materilmi, ktor jednak priamo mohli tvori poadovan informcie, jednak mal
kdispozcii materily, zktorch bolo mon iadan informcie zisti. Sd posudzoval, i vy-
hadvanm poadovanch informci zdostupnch materilov aich spracovanm do trukt-
ry poadovanej alobcom vznik nov informcia ai alovanmu vyplva povinnos poskytn
44
alobcovi informcie vpoadovanej truktre aj napriek tomu, e by si spracovanie alobcovej

iadosti vyiadalo znan mnostvo prce.
...vyhadvanie, zber aspracovanie alobcom poadovanch informci vagende, ktor patr a-
lovanmu asvis sjeho rozhodovacou innosou voblasti oprvnenho verejnho zujmu, nezna-
men vytvorenie novej informcie, ktorou by alovan vase podania iadosti nedisponoval. ...
akosti svisiace svyhadvanm aspracovanm poadovanch informci, najm vyhad-
vanie azber vieho potu oddelench alebo odlinch informci ... mohli by vzmysle 17
zkona oslobode informci dvodom na predenie lehoty na vybavenie alobcovej iadosti,
alovanho vak nezbavili povinnosti informcie sprstupni.
1.7.2. Urenie pecifikcie na vyhadanie informcie

Ako vyplva aj z vyie uvedenho, je potrebn rozliova medzi stanovenm kritria, poda
ktorho iadate poaduje informcie usporiada (naprklad usporiadanie mien astnkov
konania poda abecedy) astanovenm pecifikcie, vlastnosti, resp. kritria, ktorm iadate
poadovan informcie pecifikuje apoda ktorho iadate poaduje informcie vyhada
(naprklad sprstupnenie fotokpi rozhodnut vydanch vmesiacoch janur, februr amarec
2012). Vprvom prpade me usporiadanm informcie poda uritho kritria vznikn kva-
litatvne nov informcia, vdruhom prpade vak kvalitatvne nov informcia nevznik apo-
vinn osoba je povinn informcie poda iadateom stanovenho kritria, resp. pecifikcie,
vyhada. Vdruhom prpade iadate nemal zujem ousporiadanie informci poda uritho
kritria (teda ovytvorenie kvalitatvne novej informcie), ale viadosti iba uril vlastnosti infor-
mci, ktor poaduje vyhada asprstupni bez toho, aby poadoval ich usporadvanie, ktor
by vytvralo kvalitatvne nov informciu.42 Povinn osoba nemus poadovan rozhodnutia
iadnym spsobom kvalitatvne spracovva, len ich mus vyhada poda iadateom stanove-
nej pecifikcie, urobi znich fotokpiu asprstupni iadateovi.
Otzku, i vyhadanie informci poda kritri stanovench iadateom je vytvranie novej in-
formcie, posudzoval aj sd.
iadate poiadal mesto Koice okpie vetkch stanovsk tvaru hlavnho architekta mes-
ta Koice k umiestneniu informanch, reklamnch a propaganch zariaden na zem
mesta Koice vydanch vrokoch 2005, 2006, 2007 a2008. Mesto Koice odmietlo inform-
cie sprstupni sodvodnenm, e nedisponuje sborom systematicky zhromaovanch,
spracovanch ausporiadanch informci apri pote niekoko tisc iadost rone orzne
vyjadrenia, oznmenia, stanovisk, doplnenia iadost apod. vpriebehu jednho roka pri
42 Takto iados by mohla znie aj napr. takto: poskytnite mi vetky stavebn povolenia vydan radom vdoch 1.
a 10. marca 2012.
45
absencii prevdzkovania informanho systmu nem povinnos usporadva informcie

poda kritri stanovench iadateom viadosti oinformcie. Mesto Koice tie uviedlo, e
vygenerova tieto informcie poda kritria stanovenho iadateom by nebolo mon ani
po preden lehoty poda 17 ods. 2 aj sprihliadnutm na monos paralyzcie benho
chodu dotknutho tvaru. Sd rozhodnutie mesta Koice zruil ako nezkonn.
Vychdzajc zcitovanho 3 ods. 1 zkona oslobodnom prstupe kinformcim sprstup-
nenie sa tka iba tch informci, ktor m povinn osoba kdispozcii. Neuklad jej povinnos
vytvra na zklade iadostiinformcie, ktor vase podania iadosti neexistuj. Taktie nie
je povinn spracovva avytvra prehady alebo tabuky informci, ktor vase podania ia-
dosti neexistuj, alebo inak usporadva informcie poda kritri stanovench iadateom
viadosti oinformcie. Zbieranie, zhromaovanie aprprava viacerch informci poado
vanch vjednej iadosti oinformcie vak nie je vytvranm novej informcie. Pri uvedenom
toti nedochdza kvytvraniu kvalitatvne novej informcie. ...
Poda nzoru sdu vdanom prpade je nesporn, e povinn osoba vase podania predmetnej
iadosti alobcu o sprstupnenie informci, nm poadovanmi informciami disponovala.
Ako to vyplva zodvodnenia rozhodnutia alovanho, tto vo svojom rozhodnut ani netvr-
dila, e vdanom prpade by na zklade iadosti alobcu mala vytvori informciu kvalitatvne
nov.
Nie je vak mon stotoni sa s prvnym nzorom alovanho, ako aj sprvneho orgnu
prvho stupa, vzmysle ktorho povinn osoba nie je povinn usporadva informcie poda
kritri stanovench iadateom, pokia nedisponuje takmto sborom systematicky zhroma-
ovanch, spracovanch ausporiadanch informci, o bolo hlavnm dvodom zamietnutia
podanej iadosti. Vtomto smere je potrebn poukza predovetkm na to, e alobca vpoda-
nej iadosti o sprstupnenie informci nepoadoval od povinnej osoby usporiadanie infor
mci poda nm stanovench kritri, ale iba pecifikoval vslade s 14 citovanho zkona
oslobodnom prstupe kinformcim informcie, ktor iadal vyhada asprstupni tak, aby
bolo mon o jeho iadosti kona a rozhodn. Konkrtne iadal sprstupni kpie vetkch
stanovsk tvaru hlavnho architekta mesta Koice kumiestneniu informanch, reklamnch
apropaganch zariaden na zem mesta Koice vydanch vrokoch 2005 a 2008. Vychdza-
jc zuvedenho tento dvod nesprstupnenia informcie povinnou osobou nie je mon povao-
va za relevantn obmedzenia prstupu kinformcim tak, ako to m na mysli ust. 8 anasl.
citovanho zkona.
Rovnako za nezkonn airelevantn pre nesprstupnenie alobcom poadovanch informci
povaoval sd aj dvod, tkajci sa neschopnosti povinnej osoby dodra zkonom stanoven,
resp. preden lehotu na sprstupnenie poadovanch informci vzhadom na mnostvo ia-
dost, zktorch by bolo potrebn vygenerova tieto informcie, m by mohlo djs kparalyzcii
benho chodu dotknutho tvaru. Aj ke spracovanie alobcovej iadosti by si vyadovalo
46
bezprostredn doasn opatrenia na zabezpeenie splnenia tejto zkonnej povinnosti, i u

personlneho alebo technickho charakteru, uveden nezbavuje povinn osobu povinnosti
informcie sprstupni.
Skutonos, e povinn osoba nem poadovan informcie v momente iadosti vyhadan

azhromaden poda pecifikcie (vlastnosti) urenej iadateom alebo e nem tieto inform-
cie kdispozcii vjednotnej potaovej databze, zktorej by ich mohla vkrtkom ase vybra,
nezbavuje povinn osobu povinnosti poadovan informcie vyhada a sprstupni. Skuto-
nos, e vyhadanie poadovanch informci bude pre povinn osobu asovo nronejie, ke-
e ich nie je mon vyhada zadanm pecifikcie do potaovej databzy, ale bude ich treba
vyhadva manulne, nie je dvodom na nesprstupnenie informci.
Krajsk sd vBratislave vo svojom rozsudku potvrdil, e saen zber dajov nemono povao-
va za vytvorenie novch dajov, resp. informci:
iadate da 14. augusta 2008 poiadal ttny podnik Lesy Slovenskej republiky osprstup-
nenie informci ospotrebe prpravkov na ochranu rastln (postrekov), ato za obdobie od 1.
janura 2007 do 14. augusta 2008. iadate sa odvolal na ustanovenie 3 ods. 3 zkona .
193/2005 Z.z. orastlinolekrskej starostlivosti, poda ktorho kad, kto podnik vlesnom
hospodrstve, je povinn vies evidenciu spotreby prpravkov na ochranu rastln alebo inch
prpravkov suvedenm spsobu aplikcie. Lesy Slovenskej republiky poskytli iba as poa-
dovanch informci sodvodnenm, e prieben daj odovtedajej spotrebe postrekov od
zaiatku roka 2008 do 14. augusta 2008 nie je mon sumarizova aposkytn, pretoe tieto
daje ttny podnik sleduje iba vronch intervaloch (raz za rok) ato poda jednotlivch
odtepnch zvodov, priom tieto daje vdy raz za rok, ku du 20. februra, zasiela Lesnej
ochranrskej slube. ttny podnik preto uviedol, e je mon poskytn iba celkov daj
ospotrebe postrekov za cel rok 2008, avak a po 20. februri 2009. Krajsk sd vBratisla-
ve rozhodol, e ttny podnik postupoval nezkonne.
...Lesy Slovenskej republiky, ttny podnik, v danom prpade sprstupnenia informci je
vpostaven povinnej osoby vzmysle 2 ods. 3 ZSPI, kee ide ottny podnik zaloen a-
lovanm... Poda 3 ods. 3 Zkona . 193/2005 Z.z. orastlinolekrskej starostlivosti vzne-
n do 1.1.2009 kad, kto podnik vlesnom hospodrstve, je povinn vies evidenciu spotreby
prpravkov na ochranu rastln alebo inch prpravkov suvedenm spsobu aplikcie apred-
loi ju Nrodnmu lesnckemu centru. Zuvedenho vyplva, e predmetn ttny podnik bol
povinnou osobou a mal prvnu povinnos alobcovi poskytn poadovan informcie alebo
postupova tak, ako mu ZSPI uklad. Informciu nesprstupnil vpoadovanom rozsahu, hoci
mono predpoklada by lo len osaen situciu zberu dajov, o vak nemono povaova
za vytvorenie novch dajov.
47
Treba podotkn, e ak ide oinformciu vybran automaticky zpotaovej databzy (na-

prklad zadanm prkazu), nejde oinformciu, ktor nie je kdispozcii. Potaov databza je
sama osebe tvoren informciami usporiadanmi poda rznych kritri azadanm prkazu sa
znej vkrtkom okamihu informcie iba vyber. Ak teda databza obsahuje vsebe nejak kva-
lifikciu alebo kritrium, potom poiadavka na vpis zdatabzy poda tohto kritria, naprklad
poda bydliska, okresu, dtumu alebo vrobcu, neznamen vytvranie novch informci.
1.8. Princp o nie je tajn, je verejn

Zkon oslobode informci je zaloen na zkladnom princpe o nie je tajn, je verej-
n. Inak povedan, poadovan informcie musia by sprstupnen, okrem tch, ktor zkon
zo sprstupnenia vyluuje. Ako u bolo spomnan vyie, ide ovyjadrenie princpu otvorenosti
(publicity) verejnej sprvy. Na princpe o nie je tajn, je verejn s zaloen aj prvne predpi-
sy Eurpskej nie adokumenty Rady Eurpy tkajce sa prstupu kinformcim.43
Tento zkladn princp je vyjadren v 3 ods. 1 zkona oslobode informci formulciou Ka-
d m prvo na prstup k informcim, ktor maj povinn osoby kdispozcii. av 12 zkona
o slobode informci formulciou Vetky obmedzenia prva na informcie vykonva povinn
osoba tak, e sprstupn poadovan informcie ... po vylen tch informci, pri ktorch to usta-
novuje zkon.
Kategrie informci, ktor s chrnen anemu sa sprstupni, s vymedzen v 8 a 11
zkona oslobode informci. Ide otieto informcie:
utajovan skutonosti, daov abankov tajomstvo ( 8),
informcie dotkajce sa osobnosti askromia fyzickej osoby aosobn daje fyzickej osoby
( 9),
obchodn tajomstvo ( 10),
informcie odovzdan povinnej osobe osobou, ktorej tak povinnos zkon neuklad ( 11
ods. 1 psm. a),
informcie zverejovan na zklade osobitnho zkona ( 11 ods. 1 psm. b),
informcie, ktorch sprstupnenm mono porui ochranu duevnho vlastnctva ustanove-
n osobitnm predpisom ( 11 ods. 1 psm. c),
43 Napr. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prstupe verejnosti kinformcim o ivotnom pro-
stred, Dohovor Rady Eurpy o prstupe kverejnm informcim (Council of Europe Convention on Access to Official
Documents) prijat Vborom ministrov Rady Eurpy da 27. novembra 2008 alebo Odporanie Vboru ministrov
Rady Eurpy o prstupe k verejnm dokumentom Rec (2002)2 zo da 21. februra 2002.
48
informcie tkajce sa rozhodovacej innosti sdu vrtane medzinrodnch sdnych org-

nov alebo orgnu innho vtrestnom konan okrem informcie, ktor sa sprstupuje poda
osobitnho predpisu, rozhodnutia policajta vprpravnom konan poda druhej asti druhej
hlavy piateho dielu Trestnho poriadku ainformcie ovznesen obvinenia vrtane opisu skut-
ku, ak ich sprstupnenie nezakazuje zkon alebo ak ich sprstupnenie neohrozuje prva apr-
vom chrnen zujmy ( 11 ods. 1 psm. d),
informcie tkajce sa zmierovacieho konania, arbitrneho konania alebo rozhodcovskho
konania okrem informcie orozhodnut alebo ovsledku konania, ak jej sprstupnenie neza-
kazuj osobitn predpisy ( 11 ods. 1 psm. e),
informcie tkajce sa miesta vskytu chrnench druhov rastln, ivochov, nerastov aska-
meneln ( 11 ods. 1 psm. f),
informcie, ktorch sprstupnenie by bolo vrozpore sprvne zvznmi aktmi Eurpskych
spoloenstiev aEurpskej nie alebo smedzinrodnou zmluvou, ktorou je Slovensk repub-
lika viazan ( 11 ods. 1 psm. g),
informcie, ktor sa tkaj vkonu kontroly, dohadu alebo dozoru orgnom verejnej moci
poda osobitnch predpisov okrem informci orozhodnut alebo inom vsledku kontroly, do-
hadu alebo dozoru, ak ich sprstupnenie nezakazuj osobitn predpisy ( 11 ods. 1 psm. h),
dokumentcia, ktor obsahuje informcie, ktorch zverejnenie by sa mohlo poui na plno-
vanie avykonanie innost scieom spsobi naruenie alebo znienie jadrovho zariadenia
alebo objektov osobitnej dleitosti aalch dleitch objektov poda osobitnch predpisov
( 11 ods. 1 psm. i),
informcie zskan povinnou osobou od tretej osoby na plnenie lohy na zklade osobitnho
zkona, ktor priamo nesvisia slohami povinnej osoby ( 11 ods. 3).
Tieto informcie s zo sprstupnenia vylen samotnm zkonom o slobode informci, ale
asto s vslovne chrnen aj osobitnmi zkonmi.44 Niektor informcie s vak vylen zo
sprstupnenia iba osobitnmi zkonmi.45
Podrobne sa tmto vnimkm zo sprstupnenia informci venujeme v2. asti tejto publikcie.
44 Napr. zkon . 215/2004 Z.z. o ochrane utajovanch skutonost, zkon . 428/2002 Z.z. o ochrane osobnch
dajov, zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk, zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk, zkon . 618/2003 Z.z.
o autorskom prve a prvach svisiacich s autorskm prvom (autorsk zkon).
45 Naprklad poda 7 ods. 2 zkona . 9/2010 Z. z. osanostiach Informcie, ktor obsahuje dokumentcia svi-
siaca s vybavovanm sanosti, sa nesprstupuj..
49
1.9. Princp prevaujceho verejnho zujmu

Okrem vymedzenia informci, ktor sa nesprstupuj, je vniektorch ustanoveniach zkona
o slobode informci zakotven aj princp prevaujceho verejnho zujmu. Zkon vyme-
dzuje urit situcie (vnimky), kedy je vo verejnom zujme potrebn sprstupni aj informcie,
ktor s inak poda zkona chrnen.
Ide konkrtne o
vnimku zochrany osobnch dajov - 9 ods. 3 (nemonos uplatnenia ochrany osobnch
dajov, napr. pri platoch alebo odmench volench funkcionrov alebo vedcich zamestnan-
cov verejnej sprvy)
vnimku zochrany obchodnho tajomstva - 10 ods. 2 (nemonos uplatnenia ochrany ob-
chodnho tajomstva, napr. pri informcich tkajcich sa pouvania verejnch prostriedkov
alebo nakladania smajetkom ttu, obce, vyieho zemnho celku alebo majetkom prvnic-
kch osb zriadench zkonom, na zklade zkona alebo nakladania sfinannmi prostried-
kami Eurpskej nie)
vnimku zochrany informci orozhodovacej innosti sdu alebo orgnu innho vtrestnom
konan - 11 ods. 1 psm. d) (nemonos utajenia naprklad rozhodnut sdov, rozhodnut
prokuratry alebo niektorch rozhodnut policajta)
vnimku zochrany informci ozmierovacom, arbitrnom alebo rozhodcovskom konan -
11 ods. 1 psm. e) (nemonos utajenia informcie orozhodnut alebo ovsledku konania)
vnimku zochrany informci okontrole, dohade alebo dozore orgnom verejnej moci - 11
ods. 1 psm. h) (nemonos utajenia informcie orozhodnut alebo oinom vsledku kontroly,
dohadu alebo dozoru)
vnimku zochrany informci poskytnutch povinnej osobe inou osobou bez prvnej povin-
nosti - 11 ods. 2 (nemonos uplatnenia tejto vnimky zo sprstupnenia informci, napr.
vprpade informci tkajcich sa pouitia verejnch prostriedkov)
Princp prevaujceho verejnho zujmu vyplva zlnku 26 ods. 4 stavy SR, poda ktorho
mono prvo na informcie obmedzi iba ak je to vdemokratickej spolonosti nevyhnutn na
amravnosti.
Tento princp vyplva aj zmedzinrodnch dokumentov. Ide naprklad oDohovor Rady Eurpy
oprstupe kverejnm informcim46 prijat Vborom ministrov Rady Eurpy da 27. novembra
2008, ktor vl. 3 ods. 2 stanovuje: Prstup kinformcim obsiahnutm vdokumente me by
odmietnut, ak by ich sprstupnenie pokodilo alebo mohlo pokodi niektor zo zujmov uveden
vodseku 1, pokia nie je dan prevaujci verejn zujem na ich sprstupnen. Podobne znie Odpo-
ranie Vboru ministrov Rady Eurpy oprstupe kverejnm dokumentom . Rec(2002)2 zo da
46 Council of Europe Convention on Access to Official Documents
50
21. februra 2002. Rovnak princp je vyjadren aj vDohovore Eurpskej hospodrskej komisie
OSN oprstupe kinformcim, asti verejnosti na rozhodovacom procese aprstupe kspravod-
livosti v zleitostiach ivotnho prostredia (tzv. Aarhusk dohovor), publikovanom v Zbierke
zkonov pod slom 43/2006 Z.z., kde sa vlnku 4 ods. 4 uvdza, e dvody nesprstupnenia
informci uveden vdohovore bud vykladan retriktvne, berc do vahy verejn zujem, kto-
rmu zverejnenie sli.... Aj Smernica Eurpskeho parlamentu aRady 2003/4/ES oprstupe ve-
rejnosti kinformcim oivotnom prostred vlnku 4 ods. 2 vslovne stanovuje, e lensk tty
Eurpskej nie nesm zamietnu iados oinformcie, ktor sa tkaj emisi do ivotnho pro-
stredia, ato ani keby sprstupnen informcie mohli nepriaznivo ovplyvni naprklad dvernos
obchodnch alebo priemyselnch informci, dvernos osobnch dajov alebo spisov vzahuj-
cich sa na fyzick osobu alebo zujmy osoby, ktor informcie poskytla bez prvnej povinnosti.
1.10. Spsob obmedzovania prva na informcie ( 12)

12
Vetky obmedzenia prva na informcie vykonva povinn osoba tak, e sprstupn po-
adovan informcie vrtane sprievodnch informci po vylen tch informci, pri
ktorch to ustanovuje zkon. Oprvnenie odmietnu sprstupnenie informcie trv iba
dovtedy, km trv dvod nesprstupnenia.
Zuvedenho ustanovenia vyplva, e ak s medzi poadovanmi informciami aj informcie,

ktor s poda 8 a 11 zkona oslobode informci vylen zo sprstupnenia, povinn osoba
neme zamietnu sprstupnenie vetkch poadovanch informci (napr. celho dokumentu
obsahujceho osobn daje alebo utajovan skutonosti). Mus takto informcie vyli (napr.
zneitateni prekrytm aoxeroxovanm alebo zaierni) aostatn informcie mus sprstupni.
Ak teda poadovan dokumenty obsahuj o len niektor iastkov informcie, ku ktorm nie
je poda zkona vylen prstup, povinn osoba je tieto informcie povinn sprstupni. Nie je
mon zamietnu prstup ku vetkm informcim nachdzajcim sa vdokumente zdvodu, e
iba niektor informcie podliehaj ochrane.
Ustanovenie 12 zkona o slobode informci je premietnutm stavnej poiadavky mini-
malizcie zsahu do zkladnho prva na informcie. stava SR vl. 26 ods. 4 stanovuje, e
prvo na informcie me by obmedzen iba vtedy, ak je to naozaj nevyhnutn na ochranu
legitmnych zujmov - na ochranu prv aslobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku,
ochranu verejnho zdravia amravnosti. Ztejto stavnej poiadavky vyplva skutonos, e na
ochranu legitmnych zujmov postauje vylenie konkrtnych chrnench, resp. citlivch
51
informci, zdokumentu i zznamu, avak zvyok dokumentu alebo zznamu je potrebn spr-
stupni. Nesprstupnenie celho dokumentu (napr. celej zmluvy, celho rozhodnutia) alebo
celho zvukovho i obrazovho zznamu, ktor by obsahovali urit informcie, ktor nie je
potrebn vzmysle stavy chrni, by bolo vrozpore sstavnou poiadavkou proporcionality
(primeranosti) pri obmedzovan zkladnch prv a s poiadavkou minimalizcie zsahu do
stavnho prva na informcie. stava SR teda neumouje paulne akompletn utajenie ce-
lho dokumentu alebo celho zznamu - t.j. neumouje kompletn utajenie vetkch iastko-
vch informci nachdzajcich sa vdokumente alebo na zzname, bez ohadu na ich skuton
povahu apotrebu ich utajovania.
Nlez stavnho sdu eskej republiky sp. zn. Pl. S 2/10 zo da 30. marca 2010
Dal dostatenou ochranu i pojistku obsahuje ustanoven 12 zkona o svobodnm
pstupu kinformacm. ... Ustanoven 12 zkona osvobodnm pstupu kinformacm pak
uvd, e vechna omezen prva na informace provede povinn subjekt tak, e poskytne po-
adovan informace vetn doprovodnch informac po vylouen tch informac, u nich to
stanov zkon (prvo odept informaci trv pouze po dobu, po kterou trv dvod odepen;
v odvodnnch ppadech povinn subjekt ov, zda dvod odepen trv). Obsahem 12
zkona osvobodnm pstupu kinformacm je tak pravidlo selekce; to odpovd poadavku,
aby oprvnn omezen pstupu kinformacm bylo vdy uplatnno jen vnejmenm nutnm
rozsahu. Toliko toto ustanoven tedy napluje agarantuje poadavek minimalizace zsahu
do zkladnho prva i svobody....
Ak poadovan informcie (napr. dokument) obsahuj osobn daje, vylenie tchto inform-
ci sa vykonva anonymizciou47 osobnch dajov t.j. tm, e sa zneitaten ten konkrtny
daj, pomocou ktorho by bolo mon fyzick osobu identifikova (naprklad adresa bydliska
alebo rodn slo). Prax anonymizcie osobnch dajov je vslade sstavnou poiadavkou mi-
nimalizcie zsahu do zkladnho prva na informcie.
Podobne vprpade dokumentu, ktor obsahuje informcie, ktor s utajovanmi skutonosa-
mi alebo obchodnm tajomstvom, sa tieto informcie zneitatenia.
Ak s spomedzi poadovanch informci niektor informcie vylen, ide onesprstupnenie
informci, oktorom je potrebn vyda psomn rozhodnutie poda 18 ods. 2 zkona oslo-
bode informci.
Zdruhej vety 12 zkona oslobode informci vyplva princp doasnosti ochrany informci.
Znamen to, e ak informcia prestane by poda zkona chrnenou (napr. prestane plati jeden
zo zkladnch znakov obchodnho tajomstva, e informcia nie je vprslunch obchodnch
kruhoch bene dostupn), nie je mon, aby ju povinn osoba naalej odmietala sprstupni.
47 Poda 4 ods. 1 psm. k) zkona . 428/2002 Z.z. o ochrane osobnch dajov anonymizovanm dajom je
osobn daj upraven do takej formy, v ktorej ho nemono priradi dotknutej osobe, ktorej sa tka.
52
iadate poiadal mesto Bratislava osprstupnenie kpie zpisnice zo zasadnutia mestskej

rady. Primtor mesta Bratislava zpisnicu odmietol sprstupni zdvodu, e obsahuje osob-
n daje fyzickch osb. Krajsk sd vBratislave aj Najvy sd SR zruili rozhodnutie pri-
mtora ako nezkonn.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 5 Si 2/2009 zo da 22. septembra 2009
Sent Najvyieho sdu SR dospel kzveru, e dvody rozhodnutia obsiahnut vnapadnu-
tom rozsudku s vecne sprvne, odvolac sd sa vplnom rozsahu snimi stotonil ana zdraz-
nenie uvdza, e vtomto prpade nepovauje za zkonn dvod na odmietnutie poskytnutia
informci obranu alovanho, e predmetn zpisnica zo zasadnutia mestskej rady nie je
plnm zpisom, ale ide len ormcov zznam opriebehu zasadnutia. Takmto dvodom nie
je ani skutonos tvrden alovanm, e dvodom na nesprstupnenie alobcom poadovanej
zpisnice zo zasadnutia mestskej rady zo da 19.6.2008 je, e predmetn zpisnica obsa-
huje daje ofyzickch osobch, ktorch zverejnenie by mohlo znamena poruenie zkona .
428/2002 Z.z.
Poda nzoru sentu Najvyieho sdu SR ak zpisnica z rokovania mestskej rady zo da
19.6.2008 obsahovala daje o fyzickch osobch, ktor by poda nzoru alovanho mohli
znamena poruenie zkona . 428/2002 Z.z., mal alovan postupova vslade s 9 ods. 2
citovanho zkona... Zdvodu, e alovan vtomto prpade takmto spsobom nepostupoval,
ke neposkytol alobcovi cel zpisnicu zrokovania mestskej rady, poruil zkon . 211/2000
Z.z., kee poda nzoru odvolacieho sdu mal postupova tak, e alobcovi mal poskytn po-
adovan informciu, teda zpisnicu z rokovania mestskej rady zo da 19.6.2008 a to bez
osobnch dajov dotknutch osb, resp. bez takch dajov, na ktor sa vzahuje obmedzenie
prstupu kinformcim upraven v 8, 9, 11, 12 zkona . 211/2000 Z.z., predovetkm
poda ust. 12 citovanho zkona, poda ktorho povinn osoba vetky obmedzenia prva na
informcie vykonva tak, e sprstupn poadovan informcie vrtane sprievodnch inform-
ci po vylen tch informci, pri ktorch to ustanovuje zkon.
janura 2004
Pokud jde orozsah, vjakm lze odmtnout poskytnut osobnch daj, Nejvy sprvn soud
m za to, e osobnm dajm je poskytnuta dostaten ochrana ji jejich zneitelnnm vau-
tentickm textu aproto nelze odmtnout poskytnout celou ucelenou st textu tyto daje obsa-
hujc.
53
1.11. Zkon oslobode informci amlanlivos ( 13)

13
Sprstupnenie informci poda tohto zkona sa nepovauje za poruenie povinnost
zachovva mlanlivos poda osobitnho zkona.4)
4)
Naprklad 73 ods. 2 psm. b) zkona . 65/1965 Zb. Zkonnk prce vznen neskorch predpisov, 34 ods. 4
zkona . 229/1992 Zb. okomoditnch burzch v znen neskorch predpisov, 10 ods. 2 zkona . 124/1992 Zb.
oVojenskej polcii, 54 ods. 3 zkona . 335/1991 Zb. vznen neskorch predpisov, 15 ods. 3 zkona Nrodnej
rady Slovenskej republiky . 38/1993 Z.z. vznen neskorch predpisov, 16 zkona Nrodnej rady Slovenskej
republiky . 39/1993 Z.z. oNajvyom kontrolnom rade Slovenskej republiky, 12 ods. 1 zkona Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 180/1996 Z.z. Coln zkon vznen neskorch predpisov, 40 a41 zkona Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 566/1992 Zb. oNrodnej banke Slovenska v znen neskorch predpisov, 11 ods. 2 psm.
k) zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 10/1996 Z.z. o kontrole vttnej sprve, 80 ods. 1 zkona Nrod-
nej rady Slovenskej republiky . 171/1993 Z.z. oPolicajnom zbore vznen neskorch predpisov.
Viacer zkony ustanovuj pre zamestnancov rznych intitci povinnos mlanlivosti. Tto
povinnos sa tka informci, ktor sa dozvedeli pri vkone svojej funkcie alebo pri vkone uri-
tej kontroly. Ustanovenie 13 zkona oslobode informci znamen, e povinnos zachovva
mlanlivos sa vzahuje iba na jednotlivch zamestnancov povinnej osoby anijak neovplyvuje
povinnos celej povinnej osoby sprstupova informcie. Ak teda zamestnanec povinnej osoby
sprstupn vmene povinnej osoby informciu poda zkona oslobode informci, neporu po-
vinnos mlanlivosti.
Rozsudok Mestskho sdu vPrahe sp. zn. 33 Ca 100-103/2001 zo da 30. aprla 2002
Subjekt povinn poskytnout informaci podle zkona o svobodnm pstupu k informacm
neme ve smyslu 19 cit. zk. odmtnout poskytnout informaci sodkazem na povinnost za-
chovvat mlenlivost stanovenou zvltnm prvnm pedpisem, kterm je nap. 12 odst. 2
psm. f) zk. . 552/1991 Sb., osttn kontrole nebo 53 odst. 2 psm. b) zk. .166/1999
Sb., oveterinrn pi). Vuvedench prvnch pedpisech zakotven povinnost mlenlivosti se
tk toti pouze kontrolnch pracovnk, ale nikoli sprvnho orgnu, kter m podle zkona .
106/1999 Sb. povinnost podat informaci.
54
1.12. Vzah kinm predpisom osprstupovan

informci
Ku vzahu medzi zkonom oslobode informci ainmi predpismi upravujcimi poskytovanie

informci sa vyjadril Najvy sd SR nasledovne:
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 4 Si 1/2010 zo da 15. marca 2011

Zkon o slobodnom prstupe k informcim je obecnm prvnym predpisom poskytujcim
spolon pravu, ktor sa pouije vdy, ke neexistuje prava pecilna, napr. na uritom se-
ku verejnej sprvy. Vo vzahu kinm zkonom teda psob ako lex generalis; prslun pecilny
zkon deroguje jeho postavenie len vtakom rozsahu, vktorom sm problematiku poskytovania
informci upravuje.
1.12.1. Vylenie sprstupovania informci osobitnm zkonom

Osobitn zkony mu vslovne stanovi, e niektor druhy informci sa verejnosti na zklade
zkona oslobode informci nesprstupuj alebo e s prstupn vlune iba uritmu okruhu
osb (napr. zbierka listn katastra nehnutenost). Vtakom prpade m osobitn prava vtchto
zkonoch prednos pred zkonom oslobode informci. Tieto informcie sa nesprstupuj na
zklade zkona oslobode informci, ale poda osobitnch zkonov (napr. katastrlny zkon).48
Zkonodarca vak neme vyli urit informcie zo sprstupnenia na zklade zkona oslo-
bode informci svojvone, ale mus repektova stavn poiadavku stanoven v l. 26 ods.
4 stavy SR, e zo sprstupnenia na zklade zkona o slobode informci mono osobitnm
zkonom vyli iba tak informcie, ktorch utajenie je naozaj vdemokratickej spolonosti
nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku, ochranu
verejnho zdravia amravnosti. Osobitne je zstavnho hadiska podozriv, ak by niektor
zkon vyluoval zo sprstupnenia kompletne cel dokumenty naprklad cel urit dokumen-
tciu. S najvou pravdepodobnosou nebude takto vylenie spa stavn poiadavku
proporcionality aminimalizcie zsahu do zkladnho prva na informcie, kee sa nebude
uplatova pravidlo selekcie iba naozaj citlivch informci, ale pjde opaulne utajenie
vetkch informci nachdzajcich sa vdokumentcii, abude teda vrozpore sstavou SR.49
48 KAMENEC, T. PIROK, V.: o nie je tajn, je verejn. Ako pouva zkon o slobodnom prstupe kinformci-
m. 2. vyd. Bratislava: Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, Nadcia Oban a demokracia a Obianska iniciatva
za dobr zkon o prstupe kinformcim, 2001, s. 15.
49 V rozpore s stavou SR je poda nho nzoru ustanovenie 7 ods. 2 zkona . 9/2010 Z. z. osanostiach,
ktor stanovuje, e Informcie, ktor obsahuje dokumentcia svisiaca s vybavovanm sanosti, sa nesprstupuj..
Vrozpore sstavou je vak naprklad aj samotn ustanovenie 11 ods. 1 psm. i) zkona oslobode informci, ktor
paulne zo sprstupnenia vyluuje dokumentciu, ktor obsahuje informcie, ktorch zverejnenie by sa mohlo poui na
55
1.12.2. Ustanovenia onazeran do spisu azkon

oslobode informci
Viacer prvne predpisy obsahuj osobitn ustanovenia onazeran do spisov alebo do doku-
mentcie, alebo oposkytovan informci ztchto spisov adokumentcie, na ktor maj prvo
iba presne vymedzen osoby (naprklad astnci sprvneho konania). Vpraxi sa vyskytli ne-
sprvne nzory, e tieto ustanovenia vyluuj sprstupovanie informci zo spisov iadateom
oinformcie poda zkona oslobode informci.
Naprklad ustanovenie 23 zkona osprvnom konan upravuje nazeranie do spisu apo-
skytovanie informci zo spisu.50 Poda zkona o sprvnom konan do spisu mu nazera
adosta zneho kpie, prpadne dosta zneho informcie inm spsobom, iba urit vymedzen
osoby. Poda 23 ods. 1 zkona osprvnom konan maj prvo nazera do spisov, dosta kpie
spisov alebo dosta informciu zo spisov inm spsobom astnci konania, ich zstupcovia
azastnen osoby. Poda 23 ods. 2 prv veta zkona osprvnom konan sprvny orgn me
povoli nazrie do spisov, poskytn kpiu spisov alebo poskytn informciu zo spisov inm
spsobom aj inm osobm, pokia preuku odvodnenos svojej poiadavky.
Ustanovenie 23 zkona osprvnom konan onazeran do radnho spisu aposkytovan infor-
mci zo spisu pre astnkov konania ain osoby nevyluuje uplatovanie zkona oslobode
informci a sprstupovanie informci zo spisu iadateom o informcie poda zkona
o slobode informci. Oba zkony sa uplatuj sbene a kad sa tka inho okruhu osb
aj inho rozsahu sprstupovanch informci. Aj postavenie astnka konania a iadatea
oinformcie je rozdielne. iadate poda zkona oslobode informci m prvo na u okruh
informci ako astnk sprvneho konania poda zkona osprvnom konan. astnk kona-
nia m naprklad prstup aj kosobnm dajom, ktor sa nachdzaj vspise.51 Ide odva odlin
reimy sprstupovania informci zo spisu.52
plnovanie a vykonanie innost s cieom spsobi naruenie alebo znienie jadrovho zariadenia alebo objektov osobitnej
dleitosti a alch dleitch objektov poda osobitnch predpisov. Vtakchto prpadoch me iadate poda alobu
proti rozhodnutiu onesprstupnen informcie, ktor bolo vydan na zklade takhoto protistavnho ustanovenia,
avsdnom konan me poiada sd, aby vzmysle 109 ods. 1 psm. b) Obianskeho sdneho poriadku preruil
konanie apodal podnet na stavn sd SR na preskmanie sladu takhoto ustanovenia sstavou SR.
50 Poda rozsudku Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 2 As 38/2007 V kad vci se zakld spis.
Kad spis mus bt oznaen spisovou znakou. Spis tvo zejmna podn, protokoly, zznamy, psemn vyhotoven roz-
hodnut a dal psemnosti, kter se vztahuj k dan vci. Plohou, kter je soust spisu, jsou zejmna dkazn prosted-
ky, obrazov a zvukov zznamy a zznamy na elektronickch mdich. Spis mus obsahovat soupis vech svch soust,
vetn ploh, s urenm data, kdy byly do spisu vloeny.
51 23 ods. 3 zkona . 71/1967 Zb. o sprvnom konan.
52 Rovnak princp sa vzahuje na aplikciu ustanovenia 133 zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan
astavebnom poriadku (stavebn zkon), poda ktorho Orgny zemnho plnovania a stavebn rady, ktor eviduj,
ukladaj zemnoplnovaciu dokumentciu a dokumentciu stavieb, s povinn umoni organizcim a osobm, ktor
preuku odvodnenos svojej poiadavky nazera do tejto dokumentcie a robi z nej vpisy; pritom s povinn urobi
opatrenia, aby nazretm do dokumentcie nebolo poruen ttne, hospodrske alebo sluobn tajomstvo, ako ani zko-
nom uloen alebo uznan povinnos mlanlivosti.
56
iadate oinformcie na zklade zkona oslobode informci teda m prvo na sprstupne-

nie informci pochdzajcich zo sprvneho konania (napr. rozhodnut vydanch vsprv-
nom konan alebo inch dokumentov nachdzajcich sa vradnom spise), napriek tomu, e
nebol astnkom tohto sprvneho konania, avak pri vylen informci chrnench poda
8 a 11 zkona oslobode informci. iadate oinformcie nemus pri iadan oinformcie
zo sprvneho konania preukazova odvodnenos svojej poiadavky ani oprvnen zujem.53
Tto skutonos vyplva aj zosobitnho ustanovenia 16 ods. 9 zkona oslobode informci.54
Dvodom na nesprstupnenie informci zo sprvneho konania na zklade zkona oslobode
informci neme by ani neverejnos stneho pojednvania vsprvnom konan (pozri bliie
kapitolu 1.12.3. tejto publikcie).
Monos sprstupni informcie zo sprvneho konania azo spisu vedenho vrmci sprvneho
konania potvrdil aj Najvy sd SR:
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 6 Si 1/2010 zo da 16. jna 2010

Prvna norma ustanoven v 3 zkona oslobode informci je hmotnoprvnou pravou
prva na prstup kinformcim, ktor maj povinn osoby kdispozcii. Prvna prava usta
noven v 23 ods. 2 sprvneho poriadku m procesnoprvny charakter aoprvuje sprv-
ny orgn konajci vo veci, aby povolil nazrie do spisov, urobi si vpis, poskytn kpiu alebo
informciu zo spisov inm spsobom aj inm osobm ako astnkom konania, ak preuku
odvodnenos svojej poiadavky. Odvolac sd shlas stvrdenm alovanho, e aj na konanie
v danom prpade sa vzahuj ustanovenia sprvneho poriadku, a preto pokia by in osoba
vpredmetnej sprvnej veci, teda vo veci iadosti alobcu osprstupnenie poadovanej inform-
cie, iadala nazrie do spisu vtejto veci poda 23 ods. 2 sprvneho poriadku, sprvny orgn
prvho stupa by konal, resp. alovan rozhodoval otom, i tejto osobe by povolil nazrie do
53 Rovnako uvdza odborn literatra: Poda zkona . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim mu
in osoby poiada o informcie zo spisov tkajcich sa sprvneho konania bez toho, aby museli preukazova dvod ( 16
cit. zkona). Pozri SOBIHARD, J.: Sprvny poriadok. Komentr. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Iura Edition,
2005, s. 199. Vodbornej literatre mono njs al toton nzor: K danmu problmu lze tedy uzavt, e vreimu
zkona osvobodnm pstupu kinformacm lze dat oposkytnut informac obsaench ve sprvnch spisech; adatelem
me bt astnk zen ijin osoba. Povinn subjekty nejsou oprvnny takovou dost vreimu komentovanho zkona
[pozn.: eskho zkona oslobodnom prstupe kinformcim] nevyizovat. Pi vyzen dosti se postupuje vpln me
dle komentovanho zkona, vetn aplikace dvod pro omezen prva na informace. Tyto dvody nen teba aplikovat
pouze ve vztahu kastnkm zen, kte jsou zsadn oprvnni seznmit se sobsahem spisu vplnm rozsahu. Pod-
mnkou poskytnut informace vreimu komentovanho zkona nen prokzn prvnho zjmu adatele. Pozri FUREK,
54 Poda ustanovenia 16 ods. 9 zkona oslobode informci Povinn osoba umon kadmu bez preukzania
prvneho alebo inho dvodu alebo zujmu nahliadnu, robi si vpisy alebo odpisy alebo kpie zo spisov a z dokument-
cie. Poda ustanovenia 16 ods. 10 zkona oslobode informci Povinn osoba pritom urob opatrenia, aby nazretm
do dokumentcie neboli poruen povinnosti poda 8 a 12.
57
administratvneho spisu. Nie je mon vak odmietnu prvo iadatea na poskytnutie infor
mcie iadanej poda zkona oslobode informci zdvodov aplikcie ustanovenia 23 ods.
2 sprvneho poriadku.
Monos sprstupni kpiu rozhodnutia vydanho vsprvnom konan iadateovi poda zkona
oslobode informci posudzoval aj Najvy sprvny sd R:
marca 2006
Zkon osvobodnm pstupu kinformacm tak pedstavuje normu obecnou, co nevyluuje,
aby urit otzky byly pro vymezen okruh prvnch vztah asubjekt eeny vjinch prvnch
pedpisech, nap. v 23 sprvnho du jako vposuzovan vci. ... Tento zvr ovem nem
e vylouit u pstup (podle zkona osvobodnm pstupu kinformacm) kinformacm
obsaenm ve spise o sprvnm zen, nen-li poskytnut poadovan informace zkonem
omezeno. ...
Pokud alobce poadoval kopii rozhodnut jako celku, pak nevylouil dn zdaj vnm ob-
saench jako takov, kter nepoaduje. vaha stovatele otom, e dost okopii uritho
rozhodnut ze sprvnho spisu nen dost o informaci o skutenostech v rozhodnut obsa-
ench, ale dost onahldnut do spisu, nen dvodn. ... Takov dost ostatn odpovd
situaci, kdy adatel neme znt detailn obsah poadovanho rozhodnut. Nejvy sprvn
soud proto dost stovatele, navc vslovn tak oznaenou, povauje za nepochybnou dost
osdlen informac podle zkona osvobodnm pstupu kinformacm, kter vposuzovan vci
nen ustanovenm 23 sprvnho du nijak omezena.
Dvodom niekedy uvdzanm pre nesprstupnenie informci tkajcich sa innosti netrest-

nho odboru prokuratry, teda dozoru nad dodriavanm zkonov orgnmi verejnej sprvy
(napr. kpi protestov proti nezkonnm rozhodnutiam orgnov verejnej sprvy aleboupozor-
nen na poruenie zkona), bva ustanovenie 55 zkona . 153/2001 Z.z. oprokuratre, poda
ktorho nazera do spisu, ktor vedie prokurtor, me iba nadriaden prokurtor... alebo so
shlasom nadriadenho prokurtora in prokurtor. Ustanovenie 55 zkona oprokuratre
sa vak tka vlune nazerania do spisu, anie akhokovek sprstupovania informci ov-
kone prokurtorskho dozoru nad dodriavanm zkonov orgnov verejnej sprvy. Nazeranie
do spisu poda 55 zkona oprokuratre asprstupovanie informci zo spisu poda zkona
oslobode informci sa li rozsahom sprstupovanch informci. Pri nazeran do spisu sa na-
zerajcej osobe (napr. nadriadenmu prokurtorovi) sprstupuj kompletne vetky inform-
cie nachdzajce sa vspise. Avak pri sprstupnen niektorch informci zo spisu na zklade
zkona oslobode informci sa prpade nesprstupuj mnoh druhy informci naprklad
utajovan skutonosti, bankov adaov tajomstvo, osobn daje, informcie tkajce sa osob-
58
nosti askromia, obchodn tajomstvo, informcie podliehajce ochrane duevnho vlastnctva

alebo informcie poda 11 ods. 3 zkona oslobode informci t.j. informcie zskan pro-
kuratrou od tretej osoby na plnenie lohy na zklade osobitnho zkona (na zklade zkona
oprokuratre) ana ktor sa vzahuje povinnos mlanlivosti alebo in prekka ochraujca
informcie pred zverejnenm, okrem tch informci, ktor priamo svisia s lohami proku-
ratry. Ide ovnimky zo sprstupnenia informci v 8 a 11 zkona oslobode informci.
Ustanovenie 55 zkona oprokuratre nevyluuje aplikciu zkona oslobode informci anie
je prekkou sprstupnenia informci zo spisu. Uveden ustanovenie zamedzuje iba nazera-
nie do prokurtorskho spisu, avak nezamedzuje in spsob poskytnutia informci zo spisu,
ktor poda zkona o slobode informci nie s chrnen, a to napr. sprstupnenie fotokpie
uritch informci.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 4 Si 1/2010 zo da 15. marca 2011

Napriek tomu, e 55 zkona oprokuratre predstavuje, poda nzoru odvolacieho sdu,
pecilnu pravu nahliadania do spisu, neznamen to, e je tm automaticky vylen poui
tie inch spsobov sprstupnenia informci poda zkona oslobode informci. Samotn z-
kon oslobode informci nepouva v 16 ods. 1 taxatvny vpoet vetkch spsobov sprstup-
nenia informci. Naopak, vyuva demontratvny vpoet, ktor je vyjadren slovom najm.
Neobmedzuje teda sprstupovanie len na v 16 vslovne uveden spsoby. Vytvra tm urit
priestor, vrmci ktorho je prpustn miera flexibility, ako povinnej osoby, tak aj iadatea.
Tento priestor m predovetkm vies ko najefektvnejiemu anajlepiemu poskytnutiu infor-
mci aumouje sprstupni aj informciu, ktor by naprklad nebolo mon sprstupni na-
hliadnutm do spisu, lebo sa vnej nachdzaj daje, ktor podliehaj utajeniu apod. Ale tm,
e sa vyhotov fotokpia takejto listiny, ktor u je mon upravi tak, aby jej asti obsahujce
informcie, ktor nemono sprstupni, boli neitaten, alebo sa poskytne len odpis listiny, sa
neodoprie iadateovi prvo na sprstupnenie poadovanej informcie.
Na zklade vyie uvedenho je tvrdenie alovanho, poda ktorho ak nie je mon do spisu
nahliada, tak nie je ani mon zneho robi ani vpisy, odpisy alebo kpie na technick nosie
dt, ako nelogick anesladn so zkonom. Zkon oslobode informci sce spja snahliad-
nutm do spisu monos robenia si vpisov alebo odpisov, ale napr. odkoprovanie informci
je u uveden ako samostatn spsob sprstupnenia informci. Zrove sprihliadnutm na
posledn vetu 16 ods. 1 zkona oslobode informci m povinn osoba povinnos so iada-
teom dohodn in spsob sprstupnenia informci anie automaticky odmietnu poadovan
informcie poskytn. ...
Odvolac sd na zklade vyie uvedenho kontatuje, e snazeranm do spisov je mon spoji
aj vyhotovenie odpisov alebo vpisov, kpi zo spisu na technick nosi dt, ale automaticky to
nevyluuje ich pouitie aj ako osobitnho, samostatnho spsobu sprstupnenia informci, ak
samotn nazeranie do spisu osobitn zkon vyluuje.
59
Krajsk prokuratra vNitre nesprstupnila informcie oinnosti netrestnho odboru pro-

kuratry (ilo okpie protestov aupozornen na poruenie zkona). Najvy sd SR zruil
rozhodnutie onesprstupnen informci ako nezkonn avrozsudku odmietol argument, e
by ustanovenie 55 zkona oprokuratre stanovujce, e do prokurtorskho spisu me
nazera iba nadriaden prokurtor, malo by zkonnm dvodom pre nesprstupnenie infor-
mci nachdzajcich sa vspise.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 1 S-o-KS 125/2005 zo da 30. janura 2007
Zpohadu citovanch ustanoven poda nzoru odvolacieho sdu sd prvho stupa dvod-
ne dospel kzveru, e dvody uvdzan alobcom valobe boli spsobil spochybni zkon-
nos rozhodnutia alovanho vspojen srozhodnutm okresnej prokuratry, ktor obsahovali
v podstate len dva dvody poadovanej informcie tvrdenie, e do spisu me nazera len
nadriaden prokurtor, alebo so shlasom nadriadenho prokurtora in prokurtor a tvr-
denie, e informcie mono poadova od orgnov, ktorm boli tieto protesty alebo upozorne-
nia adresovan. Odvolac sd sa stotonil snzorom alobcu, ktor si osvojil aj krajsk sd, e
tieto dvody alovanho nemaj oporu vzkone . 211/2000 Z.z. oslobodnom prstupe kin
formcim. Sd prvho stupa sa nleitm spsobom vysporiadal sargumentciou aloby
vkonfrontcii sdvodmi napadnutho rozhodnutia asprvne ustlil, e tieto neobstoja ane
mu by dvodmi na nesprstupnenie poadovanej informcie vzmysle citovanho zkona.
1.12.3. Neverejnos konania alebo rokovania povinnch osb

azkon oslobode informci
Niektor zkony obsahuj ustanovenia stanovujce, e zasadanie, resp. rokovanie uritch or-
gnov povinnch osb alebo urit kony orgnov verejnej moci s neverejn.55 Neverejnos
tchto zasadan alebo konov znamen, e prebiehaj iba za prtomnosti lenov konkrtneho
orgnu alebo astnkov konkrtneho konania abez prtomnosti inch tretch osb alebo bez
prtomnosti verejnosti. elom takchto ustanoven je zabezpei, aby zasadanie, rokovanie
alebo kon neboli poas ich uskutoovania ruen vonkajmi ruivmi vplyvmi, ktor by
mohli narui ich riadny priebeh. Naprklad poda 21 ods. 3 zkona osprvnom konan je st-
ne pojednvanie vsprvnom konan vzsade neverejn, o znamen, e sa na om zastuj
iba sprvny orgn, astnci konania apredvolan osoby, nie irok verejnos.
Ustanovenia oneverejnosti vak logicky upravuj iba samotn priebeh takchto zasadan, ro-
kovan alebo konov. Ustanovenia oneverejnosti viadnom prpade nevyluuj sprstupova-
nie informci tkajcich sa tchto zasadan alebo konov po ich uskutonen (skonen)
55 Naprklad poda ustanovenia 21 ods. 3 zkona . 71/1967 Zb. osprvnom konan stne pojednvanie je neve-
rejn, pokia osobitn zkon alebo sprvny orgn neustanovia inak. Poda ustanovenia 12 ods. 9 druh veta zkona .
369/1990 Zb. oobecnom zriaden Obecn zastupitestvo vyhlsi rokovanie vdy za neverejn, ak predmetom rokovania
s informcie alebo veci chrnen poda osobitnch zkonov....
60
na zklade zkona oslobode informci.56 Ustanovenie 21 ods. 3 zkona osprvnom kona-

n oneverejnosti stneho pojednvania vsprvnom konan teda naprklad nevyluuje monos
sprstupni zpisnicu zstneho pojednvania vsprvnom konan na zklade zkona oslobode
informci.57 Pritom vak musia by samozrejme uroben opatrenia, aby neboli sprstupnen
informcie chrnen ustanoveniami 8 a 11 zkona oslobode informci (naprklad prpadn
utajovan skutonosti alebo osobn daje).58 Zkon oslobode informci neobsahuje ustanove-
nie, poda ktorho by bolo mon nesprstupni informciu tkajcu sa neverejnho konu,
konania alebo rozhodovania povinnch osb (napr. orgnov verejnej moci).
Tto skutonos potvrdil aj Najvy sd SR, ktor vo svojom rozsudku uviedol, e ustanovenie
zkona overejnom obstarvan stanovujce, e vyhodnocovanie ponk komisiou je neverej-
n, znamen iba skutonos, e postup komisie prebieha bez prtomnosti tretch osb, ale toto
ustanovenie sa netka monosti sprstupni informcie zvyhodnocovania ponk komisiou.
iadate poiadal Sprvu majetku mesta Partiznske oinformcie ovberovom konan na

vber njomcu na prenjom nebytovho priestoru, ktor uskutonila ustanoven vberov
komisia. Okrem inch informci poadoval kpie hlasovacch lstkov lenov komisie, ktor
rozhodovala ovsledkoch vberovho konania, na ktorch bolo zrejm, kto aako hlasoval.
Sprva mestskho majetku aj primtor mesta Partiznske kpie hlasovacch lstkov odmietli
sprstupni. Vo svojom rozhodnut sa primtor uviedol, e vzmysle pravidiel apodmienok
vberovho konania sa na vberov konanie d analogicky poui zkon overejnom obsta-
rvan, ktor stanovuje, e vyhodnocovanie ponk komisiou je neverejn. Najvy sd SR
zruil rozhodnutie primtora mesta Partiznske ako nezkonn.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 8 Si 4/2010 zo da 24. novembra 2011
Pokia alovan dvodil tm, e pri nesprstupnen informci ohlasovan analogicky postu-
poval poda zkona overejnom obstarvan, takto postup nem oporu vprvnom poriadku.
Zkon o verejnom obstarvan sa ako osobitn predpis vzahuje na zadvanie zkaziek na
dodanie tovaru, zkaziek na uskutonenie stavebnch prc, zkaziek na poskytnutie sluieb,
sa nvrhov. Vprejednvanej veci lo overejn obchodn sa na uzatvorenie zmluvy opre-
njme nebytovch priestorov vo vlastnctve mesta, kde bol pouit, zk. oobecnom zriaden,
56 Podobn nebude mon obecn povaovat za zvltn dvod pro odmtnut dosti skutenost, e urit informace
vznikla na neveejnm jednn povinnho subjektu... Pozri FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstu-
pu kinformacm. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 408.
57 Rovnako uvdza odborn literatra: Dvodem pro neposkytnut informac ze sprvnch spis neme bt ani
neveejnost zen, pedevm stnho jednn... Pozri FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu
kinformacm. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 55.
58 Pozri naprklad vyie citovan rozsudok rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 5 Si 2/2009 zo da 22. septem-
bra 2009.
61
zk. omajetku obc aObchodn zkonnk, ako aj VZN mesta Partiznske . 25/2009, priom
tomuto vkladu nebrni ani skutonos, e sprva majetku bola zveren neziskovej organiz-
cii (na rozdiel od pravy v 6 ods. 1 zk. o majetku obc). alovan nebol verejnm obsta-
rvateom, neriadil sa zkonom o verejnom obstarvan, nemono sa na odvolva len pri
nesprstupnen informci. Okrem inho je potrebn uvies, e ustanovenie ovyhodnocovan
ponk pri verejnom obstarvan pojednva oneverejnosti, t.j. ustanovuje, e postup komisie
pri hodnoten ponk prebieha bez prtomnosti tretch osb, neupravuje sprstupovanie in
formci.
Najvy sd SR stotouje sprvnym nzorom krajskho sdu, e sa nejedn oinformciu,
ktor bol alovan povinn zverejni poda 5 ods. 2, ods. 9 Zkona, avak ide osprstupnenie
informcie na zklade iadosti.
Vychdzajc ztohto, e z 8 a 12 Zkona nevyplvaj obmedzenia prstupu kinformcii
ohlasovan, osprstupnenie, ktorej iadal alobca (nejedn sa outajovan skutonosti poda
osobitnch predpisov, osobn daje alebo ochranu osobnosti, obchodn tajomstvo alebo peci-
lne dvody obmedzenho prstupu poda 11 Zkona) asprvny orgn ako povinn osoba
vzmysle 2 ods. 2 m pln informan povinnos vrozsahu svojej innosti (sladne snlezom
stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06 zo da 6.6.2007), bolo potrebn uzavrie, e pre ne-
sprstupnenie poadovanej informcie nebol zkonn dvod.
iadate poiadal mesto Bratislava osprstupnenie kpie zpisnice zkonkrtneho zasadnu-

tia mestskej rady. Primtor mesta Bratislava odmietol tto zpisnicu sprstupni aargumen-
toval, e poda l. 18 ods. 7 tattu hlavnho mesta SR Bratislavy rokovanie mestskej rady
upravuje rokovac poriadok mestskej rady, ktor schvauje mestsk rada, priom poda l.
4 ods. 1 platnho rokovacieho poriadku mestskej rady je rokovanie mestskej rady neverej-
n. Z tejto skutonosti primtor mesta Bratislava vyvodil zver, e alobcom poadovan
zpisnicu zrokovania mestskej rady nemono sprstupni. Krajsk sd vBratislave zruil
rozhodnutie primtora mesta Bratislava ako nezkonn.
Rozsudok Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 1 S185/2008 zo da 5. 2. 2009
...obsah zpisnice ozasadnut mestskej rady zsadne poda nzoru sdu nie je mon pova-
ova za informcie, ktor povinn osoba me odmietnu zverejni, nakoko nezodpovedaj
ani jednmu zprpadov vo vymedzench ust. 8 14 citovanho zkona.
Skutonos, e neverejnos zasadania uritho orgnu nevyluuje neskorie sprstupnenie in-

formci ozasadan tohto orgnu (naprklad sprstupnenie zpisu zo zasadania tohto orgnu)
potvrdil aj Najvy sprvny sd eskej republiky.
62
Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu R sp. zn. 6 As 40/2004 zo da 25. augusta 2005
Neveejnost schze rady obce ani prvo lena zastupitelstva obce nahlet do zpisu ze schze
rady obce ( 101 odst. 1 a3 zkona . 128/2000 Sb., obecnho zzen) neomezuj samy osob
prvo na informace (l. 17 odst. 1 Listiny zkladnch prv asvobod) ohledn skutenost ob
saench v takovm zpisu. Povinn subjekt poskytujc informace ze zpisu ze schze rady
obce jin osob ne lenu zastupitelstva obce je povinen zajistit zkonem stanovenou ochranu
prv asvobod jinch osob zpsoby pedvdanmi v 12 zkona . 106/1999 Sb., osvobodnm
pstupu kinformacm.
1.12.4. Informcie poskytovan za poplatok azkon

oslobode informci
Poda zkona oslobode informci nemono iada radne potvrden vpisy (napr. radne po-
tvrden vpis zkatastra nehnutenost pouiten na prvne kony napr. pri predaji nehnute-
nosti apod.). Za takto vpisy je spravidla potrebn zaplati poplatok.
Povinn osoby maj kdispozcii aj informcie, pri ktorch stanovuj postup ich poskytovania
verejnosti aj osobitn zkony. Tieto zkony asto podmieuj poskytnutie uritch informci
zaplatenm poplatku. Ide oosobitn predpisy, ktor vyluuj monos zska tieto informcie
bez poplatku na zklade iadosti poda zkona oslobode informci. Me s naprklad oinfor-
mcie zkatastra nehnutenost, ivnostenskho registra, obchodnho registra apod.
63
64
K at e g r i e i n f o r m c i , k t o r s a n e s p r s t u p u j
2. as
Kategrie informci,
ktor sa nesprstupuj
( 8 11)
2.1. Utajovan skutonosti ( 8)

8
(1) Ak poadovan informcia tvor utajovan skutonos poda osobitnho zkona12)
alebo je predmetom bankovho tajomstva alebo daovho tajomstva poda osobitnho
zkona,12) ku ktorm iadate nem oprvnen prstup, povinn osoba ju nesprstupn
suvedenm odkazu na prslun prvny predpis.12)
(2) Poruenm alebo ohrozenm bankovho tajomstva nie je zverejnenie zmluvy poda
5a.
12)
Naprklad zkon . 215/2004 Z.z. oochrane utajovanch skutonost aozmene adoplnen niektorch zkonov,
91 a 93a zkona . 483/2001 Z.z. obankch aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch
predpisov, 40 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 566/1992 Zb. oNrodnej banke Slovenska vznen
neskorch predpisov, 122 Trestnho zkona, 23 zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. osprve dan
apoplatkov aozmench vsstave zemnch finannch orgnov vznen neskorch predpisov.
2.1.1. o je utajovan skutonos

Informcie, ktorch sprstupnenie by mohlo spsobi ttu ujmu, s utajovanmi skutonosa-
mi. Vminulosti boli tieto informcie oznaovan ako ttne asluobn tajomstvo.59 Ochranu
anarbanie sutajovanmi skutonosami upravuje zkon . 215/2004 Z.z. oochrane utajova-
nch skutonost. Vzkone je utajovan skutonos definovan ako informcia, ktor treba
chrni vzujme Slovenskej republiky aktor me vznika voblastiach stanovench na-
riadenm vldy.60
59 Zkon . 100/1996 Z.z. o ochrane ttneho tajomstva, sluobnho tajomstva, o ifrovej ochrane informci a o
zmene a doplnen Trestnho zkona v znen neskorch predpisov inn do 1. jla 2001.
60 2 psm. a) zkona . 215/2004 Z.z. o ochrane utajovanch skutonost.
65
Utajovan informcia teda mus sasne spa dve podmienky (znaky) - mus existova po-
treba chrni informciu vzujme Slovenskej republiky (tzv. materilna podmienka) azrove
informcia mus spada do oblast utajovanch skutonost urench nariadenm vldy SR (tzv.
formlna podmienka).
2.1.1.1. Materilna podmienka

Aby mohla by informcia utajovanou skutonosou, mus existova potreba chrni ju vzujme
Slovenskej republiky. Znamen to, e sprstupnenm takejto informcie by mohla by spsobe-
n ujma na zujmoch Slovenskej republiky, alebo by sprstupnenie mohlo by pre Slovensk
republiku nevhodn.
Utajovan skutonosti sa oznauj stupami utajenia prsne tajn, tajn, dvern alebo vyhra-
den.61 Vym stupom utajenia sa oznauj tie utajovan skutonosti, ktorch sprstupnenie
by znamenalo vnejiu ujmu na zujmoch Slovenskej republiky. Ujma sa poda zvanosti del
na mimoriadne vnu ujmu, vnu ujmu, jednoduch ujmu anevhodnos pre zujmy Sloven-
skej republiky.
Zkon . 215/2004 Z.z. oochrane utajovanch skutonost

3
(3) Stupom utajenia Prsne tajn sa oznauje utajovan skutonos vtedy, ak by nsledkom
neoprvnenej manipulcie sou mohlo by vne ohrozen zachovanie stavnosti, zvrcho-
vanosti azemnej celistvosti ttu alebo by mohli vznikn nenahraditen avne kody
voblasti obrany, bezpenosti, ekonomickch zujmov, zahraninej politiky alebo medzin-
rodnch vzahov, atm mohla vznikn mimoriadne vna ujma na zujmoch Slovenskej
republiky.
(4) Stupom utajenia Tajn sa oznauje utajovan skutonos vtedy, ak by nsledkom neo-
prvnenej manipulcie sou mohlo by ohrozen zahraninopolitick postavenie, obrana,
bezpenos azujmy ttu v medzinrodnej a ekonomickej oblasti, atm by mohla vznikn
vna ujma na zujmoch Slovenskej republiky.
(5) Stupom utajenia Dvern sa oznauje utajovan skutonos vtedy, ak by nsledkom
neoprvnenej manipulcie sou mohlo djs kpokodeniu ttnych zujmov, verejnch z-
ujmov alebo prvom chrnench zujmov ttneho orgnu, a tm kjednoduchej ujme na
zujmoch Slovenskej republiky.
(6) Stupom utajenia Vyhraden sa oznauje utajovan skutonos vtedy, ak by neoprvne-
n manipulcia s ou mohla zaprini pokodenie prvom chrnench zujmov prvnickej
osoby alebo fyzickej osoby, ktor by mohlo by nevhodn pre zujmy Slovenskej republiky.
61 3 ods. 1 zkona . 215/2004 Z.z. o ochrane utajovanch skutonost.
66
2.1.1.2. Formlna podmienka

Oblasti, do ktorch mu spada jednotliv utajovan skutonosti, stanovuje nariadenie vldy
SR . 216/2004 Z.z., ktorm sa ustanovuj oblasti utajovanch skutonost (znenie ustanove-
nia uvdzame bez odkazov pod iarou).
Nariadenie vldy SR . 216/2004 Z.z., ktorm sa ustanovuj oblasti utajovanch sku-

tonost
1
Utajovan skutonos me vznikn voblasti
a) zachovania bezpenosti a zabezpeenia obrany Slovenskej republiky,
b) zabezpeenia vntornho poriadku abezpenosti Slovenskej republiky,
c) ochrany ivota, zdravia, osobnej slobody a bezpenosti osb pred protiprvnym kona-
nm,
d) ochrany urench osb aochrany chrnench osb,
e) ochrany predmetov aobjektov, ochrany urench objektov,
f) ttnych hmotnch rezerv,
g) dovozu avvozu vojenskho materilu,
h) ochrany jadrovej bezpenosti, bezpenosti jadrovch zariaden, prepravy a ukladania
jadrovch materilov a bezpenosti chemickch zariaden a nebezpench ltok pred
protiprvnym konanm,
i) organizcie, foriem, metd avsledkov innosti spravodajskch sluieb, ozbrojench sl,
ozbrojench bezpenostnch zborov, ozbrojench zborov aNrodnho bezpenostnho
radu aprostriedkov ich utajenia,
j) pouvania informano-technickch prostriedkov ainformano-operatvnych prostried-
kov aprostriedkov operatvno-ptracej innosti,
k) vskumu, vvoja avroby zbraovch systmov azariaden,
l) vedecko-technickch atechnologickch postupov, vroby, vskumu avvoja materilov
atechnickch prostriedkov,
m) zabezpeenia ochrany abezpenosti komunikanch ainformanch systmov,
n) prpravy amnestie udeovanej prezidentom republiky,
o) vskumu, vvoja, vroby apouvania prostriedkov na ochranu utajovanch skutonost,
p) medzinrodnch rokovan a ich prpravy vrtane medzinrodnch rokovan ozmluvnch
dokumentoch, ak to ich povaha vyaduje, amedzinrodnch zmlv a ich plnenia, ak sa
na tom zmluvn strany dohodn,
r) rozhodnut, nvrhov, iadost ainformci svisiacich skonmi vtrestnom konan, ktor
by mohli ohrozi ivoty alebo bezpenos jednotlivch fyzickch osb alebo by mohli vies
kmareniu trestnho konania,
s) zabezpeovania zahraninej politiky Slovenskej republiky avzahov Slovenskej republi-
67
ky kostatnm ttom amedzinrodnm organizcim aochrany zastupiteskch radov

adiplomatickch misi vSlovenskej republike,
t) vzjomnej spoluprce ozbrojench sl, ozbrojench bezpenostnch zborov, ozbrojench
zborov, Slovenskej informanej sluby aNrodnho bezpenostnho radu aich spolu-
prce sprslunmi slubami, zbormi alebo orgnmi cudzej moci,
u) menovej politiky apeanho obehu,
v) dokumentcie tkajcej sa vynlezov dleitch pre obranu alebo bezpenos ttu alebo
pre in dleit zujem poda 3 ods. 3 a 6 zkona.
Zkon oochrane utajovanch skutonost obsahuje aj zkaz utajova urit druhy informci.
Tieto informcie sa nemu sta utajovanmi skutonosami ato ani vprpade, e by tak boli
oznaen.
Zkon . 215/2004 Z.z. oochrane utajovanch skutonost

4
Zkaz utajovania niektorch informci
(1) Utajovanou skutonosou neme by informcia o
a) nezkonnom alebo nesprvnom postupe alebo nezkonnom rozhodnut verejnch ini-
teov aorgnov verejnej moci,
b) trestnej innosti verejnch initeov,6)
c) nehospodrnom, neefektvnom a neelnom nakladan sverejnmi prostriedkami,
d) zvanom ohrozen alebo pokoden ivotnho prostredia, ivota azdravia,
e) platovch nleitostiach, hmotnom zabezpeen a hmotnch vhodch verejnch initeov.
(2) Ak informcia obsahuje okrem skutonost uvedench vodseku 1 aj alie iastkov in-
formcie podliehajce utajeniu, pvodca utajovanej skutonosti urob tak opatrenia, ktor
zabrnia ujme na chrnench zujmoch.
6)
89 ods. 9 Trestnho zkona vznen neskorch predpisov.
Kpodmienkam utajenia informcie ako utajovanej skutonosti sa vyjadril aj Najvy sd SR:
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 5Si/1/2009 zo da 03. novembra 2009

Pod pojmom formlna podmienka utajenia je nutn rozumie zaradenie predmetnej infor-
mcie pod konkrtnu poloku s uvedenm konkrtnej formulcie tejto poloky oblasti utajo-
vanch skutonost, apod pojmom materilna podmienka oznaenia predmetnej informcie
za utajovan skutonos je nutn rozumie objasnenie, preo naozaj existuje potreba chrni
predmetn zmluvu vzujme Slovenskej republiky azoho vychdza tvrdenie, e Slovenskej
republike by mohla by sprstupnenm informcie spsoben ujma.
68
2.1.2. Oznaenie informcie za utajovan skutonos

Vedci povinnej osoby62 (napr. minister, predseda VC, starosta) poda oblast vnariaden vl-
dy vymedz (ur) jednotliv informcie, ktor s utajovanmi skutonosami. Ako u bolo
spomnan, nesta iba skutonos, e informciu mono zaradi do uritej oblasti, ale zrove
mus existova skuton potreba chrni informciu vzujme Slovenskej republiky t.j. mus
existova situcia, kedy by zverejnenm informcie mohlo prs kujme na zujmoch ttu. Zro-
ve vedci stanovuje lehotu, poas ktorej bude informcia utajen.63
Zuvedenho vyplva, e oznaenm informcie za utajovan skutonos sa informcia nestva
automaticky utajovanou skutonosou. Informcia nemus spa zkonn znaky utajovanej
skutonosti napriek tomu, e bola za utajovan oznaen. Informcia, ktor je oznaen za
utajovan tie me presta spa znaky utajovanej skutonosti (naprklad ak pominie potre-
ba chrni informciu vzujme ttu). Vzmysle 7 ods. 1 zkona oochrane utajovanch sku-
tonost je pvodca utajovanej skutonosti povinn skma potrebu utajenia informcie poas
celej jej existencie. Ak nastane situcia, e utajovan informcia sa sce nachdza vzozname,
avak ju u nie je potrebn chrni, pvodca je povinn utajenie zrui. Zruenm utajenia sa
vtakom prpade teda iba potvrdzuje skutonos, e informcia u predtm prestala by utajova-
nou skutonosou. Uplynutm stanovenej lehoty utajovania prestva by informcia chrnen
ako utajovan skutonos napriek tomu, e je tak stle oznaen. Pvodca je povinn bu utaje-
nie zrui alebo lehotu utajovania predi.
Iba samotn oznaenie informcie za utajovan skutonos nie je dvodom na nesprstup-
nenie informcie poda zkona oslobode informci. Informcia me by vkonan ospr-
stupnen informcie sprstupnen aj vtedy, ak je oznaen za utajovan skutonos, avak
informcia nespa znaky utajovanej skutonosti (bu materilny alebo formlny)
ide oinformciu, na ktor sa vzahuje zkaz utajovania informci
uplynula lehota utajenia informcie
Ak boli vprvch dvoch prpadoch informcie oznaen za utajovan skutonosti, toto oznae-
nie bolo vrozpore so zkonom ainformcia sa napriek oznaeniu nestva utajovanou skuto-
nosou.
2.1.3. Zoznam utajovanch skutonost

Na zklade konkrtnych informci, ktor boli utajen, zostav vedci zoznam utajovanch
skutonost, ktor vznikaj pri innosti prvnickej osoby. Zoznam vyd vedci psomne. Na-
62 Poda 8 ods. 1 zkona . 215/2004 Z.z. o ochrane utajovanch skutonost Ochranu utajovanch skutonost je
povinn zabezpei v ttnom orgne tatutrny orgn, v obci starosta, vo vyom zemnom celku predseda a v inej prv-
nickej osobe tatutrny orgn (alej len vedci); ak je tatutrnym orgnom kolektvny orgn, je vedcim na ely tohto
zkona nm psomne poveren len kolektvneho orgnu.
63 7 ods. 1 zkona . 215/2004 Z.z. o ochrane utajovanch skutonost.
69
riadenie vldy vslovne stanovuje, e zoznam je verejn.64 Je vhodn, aby ho povinn osoba zve-
rejnila na svojej internetovej strnke, aak ju nem kdispozcii, na verejne prstupnej vvesnej
tabuli umiestnenej vo svojom sdle. Verejnos zoznamu znamen aj to, e na poiadanie mus
povinn osoba zoznam sprstupni.
Poda nariadenia vldy je obsahom zoznamu utajovanch skutonost konkrtne urenie utajo-
vanch skutonost, urenie ich stupa utajenia,65 ich zaradenie do oblast utajovanch skuto-
nost stanovench nariadenm vldy66 aodvodnenie potreby ich oznaenia prslunm stup-
om utajenia.
Nleitm odvodnenm potreby oznaenia prslunm stupom utajenia neme by
iba zopakovanie vemi veobecnej charakteristiky niektorho zo stupov utajenia v 3 zko-
na oochrane utajovanch skutonost (znejce naprklad tak, e by nsledkom neoprvnenej
manipulcie sou mohlo djs kpokodeniu ttnych zujmov, verejnch zujmov alebo prvom
chrnench zujmov ttneho orgnu, a tm kjednoduchej ujme na zujmoch Slovenskej repub-
liky). Vpraxi sa to vak stva azoznamy utajovanch skutonost potom fakticky neobsahuj
iadne zdvodnenie, ale iba stroh anezdvodnen kontatovanie, e sprstupnenm inform-
cie by mohlo prs kujme. Povinn osoba mus podrobnejie odvodni, preo by ktakej ujme
mohlo djs.
Zoznam utajovanch skutonost zostaven vedcim nie je zvznm predpisom. Zvzn-
mi s iba oblasti utajovanch skutonost stanoven nariadenm vldy. Zoznam utajovanch
skutonost zostaven poda nariadenia vldy m informatvnu hodnotu. Preto skutonos, e
urit informcia sa nachdza vtomto zozname utajovanch skutonost, ete neznamen, e
me by naozaj utajovan. Informcie mu by utajovanmi skutonosami, iba ak spadaj do
oblast vnariaden vldy.
2.1.4. Povinnos stavne sladnho vkladu zkona oochrane

utajovanch skutonost
Zo skutonosti, e kritri utajenia informcie ako utajovanej skutonosti (formlna imateril-
na podmienka) s vymedzen neuritmi prvnymi pojmami, ktorch vklad pripa pomerne
vysok mieru uvenia, vyplva mimoriadna potreba aplikcie stavne sladnho vkladu usta-
noven zkona oochrane utajovanch skutonost anadvzujceho nariadenia vldy.
Ustanovenia zkona oochrane utajovanch skutonost upravujce tzv. materilnu podmienku
obsahuj vea neuritch pojmov. Pojmy ako nenahraditen avne kody voblasti bez-
penosti, ekonomickch zujmov alebo ohrozenie zahraninopolitickho postavenia,
bezpenosti azujmov ttu vekonomickej oblasti vyaduj, aby sprvny orgn alebo sd
64 2 ods. 3 nariadenia vldy SR . 216/2004 Z.z., ktorm sa ustanovuj oblasti utajovanch skutonost.
65 Poda 3 zkona . 215/2004 Z.z. o ochrane utajovanch skutonost.
66 Poda 1 nariadenia vldy SR . 216/2004 Z.z. ktorm sa ustanovuj oblasti utajovanch skutonost.
70
naplnili tieto pojmy obsahom arozhodli, i pod tieto pojmy mono podradi konkrtne posu-
dzovan prpady. Sprvne orgny asdy si pritom nevystaia sjednoduchmi logickmi vaha-
mi, ale vklad aaplikcia tchto pojmov nevyhnutne vyaduje aj hodnotov apraktick vahy.
Aj pojmy vustanoveniach zkona upravujcich formlnu podmienku pripaj rznu inter-
pretciu. Pojmy ako zachovanie bezpenosti, zabezpeenie obrany alebo ochrana jadro-
vej bezpenosti s tie neurit. Tieto pojmy pripaj naprklad tzv. rozirujci aj zuujci
vklad, poda toho, i konkrtny prpad (konkrtna poadovan informcia) pod urit pojem
bude podraden alebo nie.
Pri vklade neuritch pojmov mus sd alebo sprvny orgn postupova tak, aby dsledok toh-
to vkladu nebol vrozpore sstavnm prvom na informcie ateda aj sprincpom prevauj-
ceho verejnho zujmu vyplvajceho zstavy. Ustanovenia obsahujce takto neurit pojmy
nerieia kolziu konkurennch stavnch hodnt, ktor nastva vkonkrtnych prpadoch (pri
poiadan oinformciu, oktorej treba rozhodn, i spad alebo nespad pod neurit pojem
nachdzajci sa vzkone napr. pod pojem zachovanie bezpenosti ttu) arieenie tejto ko-
lzie nechvaj na orgny aplikcie prva. Preto vkadom zprpadov vkladu aaplikcie tchto
neuritch pojmov musia sprvne orgny alebo sdy vykona stavne sladn vklad (ktorho
sasou je aplikcia princpu proporcionality pri obmedzovan zkladnho prva na inform-
cie). Vrmci tohto stavne sladnho vkladu treba navzjom vi kolidujce hodnoty, ato na
jednej strane hodnoty podporujce sprstupnenie konkrtnej poadovanej informcie (stav-
n prvo na informcie averejn zujem na sprstupnen poadovanej informcie) ana druhej
strane zujem ttu na utajen poadovanej informcie auri, ktor hodnota prevauje.
Ako bolo uveden vyie, zkon oochrane utajovanch skutonost obsahuje aj ustanovenie 4
ods. 1, ktorho cieom je vo verejnom zujme zabezpei zkaz utajovania uritch druhov infor-
mci. Tieto informcie nemu by nesprstupnen zdvodu ochrany utajovanch skutonost
ato ani vprpade, e by tak boli oznaen. Kee aj toto ustanovenie obsahuje neurit pojmy
(napr. zvan ohrozenie alebo pokodenie ivotnho prostredia, ivota azdravia), treba pri
ich vklade aaplikcii poui princp proporcionality azohadni stavn prvo na informcie.
Vpraxi sa vyskytol prpad, kedy sa posudzovala otzka, i vklad ustanoven zkona oochra-
ne utajovanch skutonost a nariadenia vldy, ktorm sa ustanovuj oblasti utajovanch
skutonost, bol vslade sstavnm prvom na informcie. Ilo oprpad utajovania zmluvy
opredaji 51% akci spolonosti Slovensk Telekomunikcie a.s. zahraninej spolonosti De-
utsche Telekom AG, ktor je skromnoprvnou spolonosou. Ministerstvo dopravy zmluvu
vyhlsilo za ttne tajomstvo (utajovan skutonos). Ministerstvo sa odvolvalo na usta-
novenie 1 psm. p) nariadenia vldy . 216/2004 Z. z., ktor znelo, e utajovan skutonos-
ti mu vznika voblasti medzinrodnch rokovan aich prpravy vrtane medzinrodnch
rokovan ozmluvnch dokumentoch, ak to ich povaha vyaduje, amedzinrodnch zmlv aich
plnenia, ak sa na tom zmluvn strany dohodn. Na zklade toho ministerstvo tvrdilo, e
zmluva spad do oblasti medzinrodnch zmlv amedzinrodnch rokovan ozmluv-
71
nch dokumentoch ae zmluvn strany sa na utajen zmluvy dohodli. o sa tka potreby

utajova informciu v zujme ttu, ministerstvo tvrdilo, e zverejnenie zmluvy by mohlo
spsobi ujmu na zujmoch ttu, hoci toto svoje tvrdenie bliie nezdvodnilo. Ilo opre-
cedens, pretoe iadna zmluva so skromnou spolonosou dovtedy nebola vyhlsen za
ttne tajomstvo, resp. utajovan skutonos iba na zklade dohody zmluvnch strn.
alobca, ktor sa domhal sprstupnenia zmluvy, argumentoval, e zmluva opredaji akci
nie je medzinrodnou zmluvou, ani nepatr do oblasti medzinrodnch rokovan, ale ide
ozmluvu skromnoprvnu, kee nejde ozmluvu medzi dvomi ttmi uzatvoren poda me-
dzinrodnho prva, ale ozmluvu medzi ttom azahraninm podnikateskm subjektom,
uzatvoren poda slovenskho prvneho poriadku. alobca vak argumentoval aj stavno-
prvnymi argumentmi. Tvrdil, e ak by bol prijat vklad ministerstva, znamenalo by to, e
kad zmluva medzi orgnom verejnej moci azahraninm podnikateom by mohla by uta-
jen ako utajovan skutonos stailo by len, ak by sa na utajen zmluvn strany dohodli.
To by mohlo znamena, e iba na zklade dohody zmluvnch strn by mohli by utajen aj
vetky zmluvy medzi orgnmi verejnej moci azahraninmi podnikatemi, tkajce sa na-
kladania sverejnmi financiami alebo inch vec verejnho zujmu. Takto stav by vak bol
zjavne vrozpore sstavnm prvom na informcie. Preto alobca tvrdil, e vklad zastvan
ministerstvom by priniesol protistavn dsledky apreto je takto vklad nesprvny.
Krajsk sd vBratislave rozsudkom sp. zn. 2 S309/2006 zruil rozhodnutie ministerstva
dopravy ako nezkonn avrozsudku uviedol, e poadovan zmluva nie je vsledkom me-
dzinrodnho rokovania alebo medzinrodnou zmluvou, pretoe sa nejedn oobsah roko-
vania dvoch ttov na medzinrodnej rovni.
Najvy sd SR rozsudok krajskho sdu potvrdil svojim rozsudkom sp. zn. 5 Si 1/2009,
v ktorom naznail, e utajenie skromnoprvnej zmluvy ako ttneho tajomstva vyvolva
pochybnosti, i pri takejto interpretcii zkona boli splnen stavn podmienky zsahu
do zkladnho prva na informcie. Najvy sd SR teda pri vklade a aplikcii zkona
oochrane utajovanch skutonost zohadnil stavn prvo na informcie.
...alovan mal povinnos presvedivo objasni pri aplikcii prvnych pojmov medzinrodn
rokovania amedzinrodn zmluva, preo sa domnieva, e hore uveden zmluva opredaji
akci by mala ma predstupe sprvlastkom medzinrodn atakisto, preo m by takto
zmluva povaovan za medzinrodn zmluvu, ke takto oznaenie prvo spja iba sdoku-
mentmi medzinrodnho prva verejnho, o vak tto zmluva, navye sevidentnm skrom-
noprvnym charakterom, nespa. (...) Navye, pre Najvy sd je prinajmenej prekvapiv, e
alovan argumentane sa snail zaradi uveden zmluvu opredaji akci pod ochranu tt-
neho tajomstva, hoci poda niektorch znakov je ju mono viac zaradi medzi skromnoprv-
ne zmluvy, ktor smeruje k naplneniu skromnho zujmu. Za danej situcie je potom pre
tt ovea dleitejou lohou jednotlivcom objasni, preo nastal stav vhodn pre aplikciu
72
stavnej vnimky, tzn. opatren vdemokratickej spolonosti nevyhnutnch na ochranu prv

aslobd inch, bezpenosti ttu, verejnho poriadku, ochrany verejnho zdravia amravnos
ti (l. 26 ods. 4 stavy).
2.1.5. iaston obmedzenie prstupu kdokumentom

Aj vprpade, ak je cel dokument oznaen napr. stupom utajenia Tajn, zo zkona oochra-
ne utajovanch skutonost zjavne vyplva, e nie kad informcia (napr. kad veta, kad
seln daj) obsiahnut vtakomto dokumente je utajovanou skutonosou. Toto oznaenie
sa pouva iba na ely zachovania pravidiel tzv. administratvnej bezpenosti pri manipulcii
sdokumentom67 aupozoruje na skutonos, e dokument obsahuje urit utajovan skuto-
nos. Pri vybavovan iadosti oinformciu poda zkona oslobode informci je potrebn zne-
prstupni tie informcie, ktor s utajovanmi skutonosami (napr. zaierni ich) aostatn
informcie, ktor nie je potrebn chrni vzujme Slovenskej republiky, je potrebn sprstupni.
Oznaenie celho dokumentu naprklad oznaenm Tajn postupom poda vyhlky Nrod-
nho bezpenostnho radu SR oadministratvnej bezpenosti teda neru povinnos vyplva-
jcu z 12 zkona oslobode informci poskytn informcie, ktor nie s utajovanmi sku-
tonosami (napr. informcie, ktorch sprstupnenie neohroz zujmy Slovenskej republiky)
aktor nie s chrnen ani inmi predpismi. Vyhlka Nrodnho bezpenostnho radu SR
oadministratvnej bezpenosti upravuje technick postupy svisiace soznaovanm aochra-
nou psomnost, ktor obsahuj aj utajovan skutonosti. Nestanovuje, ktor informcie vdo-
kumentoch s utajovan, ani to, e vetky informcie vdokumentoch oznaench na zklade
tejto vyhlky s utajovanmi skutonosami.
Skutonos, e aj zdokumentu oznaenho uritm stupom utajenia sa musia sprstupni in-
formcie, ktor nie s utajovanmi skutonosami, vyplva aj zvyie spomnanej povinnosti
stavne sladnho vkladu zkona oochrane utajovanch skutonost anadvzujcich pred-
pisov. Pri rozhodovan o sprstupnen informci obsiahnutch v takomto dokumente treba
repektova stavn poiadavku zakotven vl. 26 ods. 4 stavy SR, aby obmedzenie prva
na prstup kinformcim bolo vdy naozaj nevyhnutn na ochranu uritho stavou chrne-
nho zujmu (vtomto prpade napr. na ochranu bezpenosti ttu alebo verejnho poriadku).
Znamen to, e prstup by mal by obmedzen iba ktminformcim, ktor je naozaj potrebn
chrni vzujme ttu (kutajovanm skutonostiam) ae zdokumentu oznaenho za utajova-
n by mali by sprstupnen informcie, ktor nie s utajovanmi skutonosami.68 Tento zver
podporuje aj odborn literatra.69
67 Vyhlka Nrodnho bezpenostnho radu SR . 338/2004 Z.z. oadministratvnej bezpenosti.

68 Bliie pozri WILFLING, P. BABIAKOV, K.: Prvo na informcie. Vklad k zkonu o slobodnom prstupe
kinformcim, problmy zpraxe, rozhodnutia sdov. Bratislava: Oban a demokracia, 2006, s. 25, dostupn na http://
www.oad.sk/node/329?q=system/files/Pravo_na_informacie.pdf.
69 Predmetom zkonnej ochrany s iba skutonosti, ktor maj vzkone ustanoven vlastnosti utajovanch skuto-
73
Prpad nezkonnho oznaenia celej dokumentcie za utajovan skutonos posudzoval aj sd:
Ekologick obianske zdruenie poiadalo oinformcie oplnovanom hospodren vkon-

krtnej asti lesa (napr. oplnovanch vruboch) nachdzajce sa vtzv. lesnom hospodr-
skom plne. Ministerstvo pdohospodrstva SR informcie odmietlo sprstupni zdvodu,
e poda vtedy platnej vyhlky Nrodnho bezpenostnho radu SR s utajovanmi sku-
tonosami daje bzy dt svisiacich stvorbou lesnch hospodrskych plnov. Sd zruil
rozhodnutie ministerstva ako nezkonn.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 6 S 101/03 zo da 26. novembra 2003
Zoznam utajovanch skutonost vrezorte Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej repub-
liky je prlohou . 5 kvyhlke Nrodnho bezpenostnho radu . 432/2001 Z.z. Pod bodom
11 s ako utajovan skutonos so stupom utajenia Vyhraden uveden daje bzy dt s-
visiacich stvorbou lesnch hospodrskych plnov.
Z obsahu iadosti alobcu z 10. februra 2003 sd zistil, e alobca neiadal podkladov
daje sliace na tvorbu lesnho hospodrskeho plnu, ale iadal informcie zvyhotovenho
aschvlenho lesnho hospodrskeho plnu ( 3 zkona . 100/1977 Zb. ohospodren vle-
soch attnej sprve lesnho hospodrstva), ktor nepodliehaj utajeniu poda prlohy . 5. ...
Sprvny orgn rozhodol, hoci nemal presne aplne zisten skuton stav veci. Nedvodne si
stotonil daje bzy dt svisiacich stvorbou lesnch hospodrskych plnov sinformciami
obsiahnutmi vschvlenom lesnom hospodrskom plne, atm vrozpore so zkonom oznail
za utajovan skutonos cel lesn hospodrsky pln.
2.1.6. Odvodnenie rozhodnutia onesprstupnen informcie

vprpade utajovanch skutonost
Odvodnenie rozhodnutia onesprstupnen informci zdvodu ochrany utajovanch skuto-
nost mus obsahova zdvodnenie, preo je splnen formlna podmienka utajenia t.j. zarade-
nie predmetnch informci pod konkrtnu poloku oblast utajovanch skutonost (ale aj pod
konkrtnu formulciu, resp. slovn spojenie tejto poloky), ako aj materilna podmienka t.j.
preo naozaj existuje potreba chrni predmetn informcie vzujme Slovenskej republiky.
Pri zdvodovan potreby chrni poadovan informciu vzujme Slovenskej republiky tie
nemono iba doslovne amechanicky zopakova veobecn charakteristiku utajovanej skuto-
nosti uritho stupa utajenia (prevzat z 3 zkona . 215/2004 Z.z. oochrane utajovanch
skutonost). Odvodnenm potreby utajova informciu neme by iba jednoduch kontato-
nost, nie cel materily, ktor obsahuj utajovan skutonosti. ... Ak naprklad psomnos obsahuje utajovan skutonos,
ttny orgn sprvomocou ju chrni me utajovan skutonos zaierni alebo inak urobi verejnosti neprstupnou, ale
neme odmietnu uverejnenie vetkho ostatnho, o sa uvdza vpsomnosti. Pozri DRGONEC, J.: stava Slovenskej
republiky. Komentr. amorn: Heurka, 2004, s. 197.
74
vanie, e sprstupnenm informcie by prilo kujme na zujmoch Slovenskej republiky. Povinn

osoba mus vrozhodnut podrobnejie odvodni, preo by ktakej ujme malo djs.
Rozhodnutia onesprstupnen informci, ktor dkladne neodvoduj splnenie formlnej aj
materilnej podmienky utajenia sdy zruuj ako nezkonn:
iadate poiadal Ministerstvo dopravy, pt atelekomunikci SR osprstupnenie zmluvy

opredaji akci spolonosti Slovensk Telekomunikcie a.s. zahraninej obchodnej spolo-
nosti Deutsche Telekom. Ministerstvo zmluvu odmietlo sprstupni sargumentom, e text
zmluvy je utajovanou skutonosou a v odvodnen rozhodnutia uviedlo iba nasledovn:
Zmluva je utajovanou skutonosou, ktor patr do oblasti medzinrodnch rokovan aich
prpravy vrtane medzinrodnch rokovan ozmluvnch dokumentoch, ak to ich povaha vya-
duje. Zmluva je poda zkona . 215/2004 Z.z. zmluvou utajovanou stupa utajenia Dver-
n aobsahuje informcie, ktorch neoprvnenou manipulciou by mohlo djs kpokodeniu
ttnych zujmov, verejnch zujmov alebo prvom chrnench zujmov ttneho orgnu
atm kjednoduchej ujme na zujmoch Slovenskej republiky. Zuvedenho dvodu nie je mon
Zmluvu zverejni. Najvy sd SR zruil rozhodnutie ministerstva ako nezkonn.
Najvy sd u opakovane vsvojich rozhodnutiach (naprklad sp. zn. 5S 37/2006 a5Sf
89/2007) vyslovil zver, e odvodnenie rozhodnutia orgnu verejnej sprvy onesprstupnen
informci mus obsahova logick, prvnu apresvediv argumentciu; vprpade sporu opo
skytnutie informci argumentciu o splnen formlnej a materilnej podmienky utajenia
vdostatonom rozsahu, tzn. e priemernmu adrestovi je dan monos zmu predloenho
odvodnenia pochopi
na zklade akch skutonost (dkaznch prostriedkov) avakom rozsahu bol zisten
skutkov stav,
sprvnos prvnych noriem aplikovanch na skutkov stav a
prvne zvery nevyboujce zlogiky aplikcie prva avedce kmylienke obsiahnutej vo
vrokovej asti. ...
Avak namiesto hore uvedenho zdvodnenia avysvetlenia potreby utajovania poadovanej
informcie vzujme Slovenskej republiky atie vysvetlenia, preo by sprstupnenie inform
cie malo spsobi ujmu na zujmoch Slovenskej republiky, alovan iba doslovne amechanic
ky citoval vodvodnen svojho rozhodnutia znenie ust. 2 ods. 1 a3 psm. c), 4 ods. 1 zk.
. 100/1996 Z.z., 10 ods. 3 vyhlky Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 129/1997
Z.z., II. as psm. c) por. . 2 Prlohy . l kVnosu . 5680/M-96 alovanho, 76 ods. 1 zk. .
241/2001 Z.z., vyhlky Nrodnho bezpenostnho radu . 432/2001 Z.z., ktorou si usta-
novil zoznam utajovanch skutonost, 2 psm. a) zk. . 215/2004 Z.z. a 1 psm. p) naria-
denia vldy Slovenskej republiky . 216/2004 Z.z., ktorm sa ustanovuj oblasti utajovanch
skutonost.
75
alej svoju citan as odvodnenia zavil strunm textom odvodnenia: Zmluva je uta-
jovanou skutonosou, ktor patr do oblasti medzinrodnch rokovan aich prpravy vrtane
medzinrodnch rokovan ozmluvnch dokumentoch, ak to ich povaha vyaduje. Zmluva je
poda zkona . 215/2004 Z.z. zmluvou utajovanou stupa utajenia Dvern aobsahuje in-
formcie, ktorch neoprvnenou manipulciou by mohlo djs kpokodeniu ttnych zujmov,
verejnch zujmov alebo prvom chrnench zujmov ttneho orgnu atm kjednoduchej
ujme na zujmoch Slovenskej republiky. Zuvedenho dvodu nie je mon Zmluvu zverejni.
Ztakhoto odvodnenia skutone nevyplvaj konkrtne dvody alogick zvery, ktor by
mohli alobcu presvedi oformlnych amaterilnych prekkach brniacich vsprstupne
n nm poadovanej zmluvy opredaji akci. Zkon neumouje alovanmu takto postup. ...
Preto mus Najvy sd prisvedi argumentcii alobcu, e alovan vodvodnen napadnu-
tho rozhodnutia iba vo veobecnej rovine bez potrebnej konkretizcie opakovane uviedol svoj
prvny zver, e poadovan zmluvu nie je mon sprstupni. ...
Vhore cit. textu 8 zk. . 211/2000 Z.z. je zakotven vnimka zposkytovania informci
spovajca vtom, e ak je poadovan informcia vslade sprvnymi predpismi oznaen
za urit typ tajomstva, a potom povinn osoba ju nesprstupn, avak mus uvies jasn odkaz
na konkrtny prslun prvny predpis.
Poda Najvyieho sdu hore cit. ustanovenie nie je mon vyklada vtom duchu, e na spl
nenie uvedenej zkonnej podmienky postauje, aby sprvny orgn vsvojom odvodnen iba
odkzal na prslun prvnu pravu, tzn. iba formlne oznmil, e na tto informciu sa ta
jomstvo vzahuje. Ustanovenie 8 zk. . 211/2000 Z.z. vtomto prpade poaduje nielen uve
denie ustanovenia prslunho prvneho predpisu, ktor charakterizuje druh apodmienky
zachovania tajomstva brniaceho vposkytnut poadovanej informcie (formlna podmien
ka), ale aj to, i tieto podmienky (materilna podmienka) vase poiadania ozverejnenie
informcie stle trvaj azakch dvodov, ai sa toto tajomstvo vzahuje na cel informciu
alebo iba na jej as apreo. A uvedenie takhoto odvodnenia in rozhodnutie sprvneho
orgnu vsdnom konan vzmysle 244 ods. 1 O.s.p. preskmatenm.
Preto, ak sa alovan, alebo jeho prvostupov orgn vkonan domnieval, e alobca od neho
poaduje zverejnenie informcie, na ktor sa vcelosti alebo vjej uritej asti vzahuje osobit-
n zkonn reim utajenia, potom mal tto prekku ozrejmi alobcovi vsvojom odvodne
n suvedenm, ktor as informcie je utajovanou skutonosou, akmu reimu podlieha
azakch dvodov je utajen. Iba leglny verejn zujem na utajen uritej informcie podro-
bujci neustlemu skmaniu trvanie dvodov, na zklade ktorch bola poadovan inform-
cia utajen, je ospravedlujcim dvodom, preo orgn verejnej moci neumon naplni obsah
stavnho prva iadatea na vyhadvanie aprijmanie informci (gen. l. 26, pecilne l.
34 al. 45 stavy Slovenskej republiky).
Ako u raz Najvy sd zdraznil, alovan vrozpore so zsadou spravodlivho procesu (vi ln-
ky 2 ods. 2, l. 46 ods. 1 vspojen sods. 4 stavy Slovenskej republiky, resp. l. 36 ods. 1 a4 Listiny
76
zkladnch prv aslobd) vbec bliie nenaznail bez jasnej vzby alogickch svislost na svoje
skr uveden skutkov zistenia, poprpade neindikoval dvodnos svojho sudku, e materil nie
je mon sprstupni za situcie, ke alobca tto skutonos vrozklade aktvne spochyboval.
Ministerstvo hospodrstva SR odmietlo iadateovi sprstupni materil predloen na ro-

kovanie vldy - nvrh na udelenie dotcie na regionlny rozvoj mesta iliny. Materil svisel
so ttnou podporou pre investciu spolonosti KIA. Ako dvod nesprstupnenia minister-
stvo uviedlo, e materil bol oznaen za utajovan skutonos stupa utajenia Vyhraden
aobsahuje informcie apodklady tkajce sa prpravy medzinrodnej zmluvy, ktor nie je
mon zverejni, pretoe zverejnenie by mohlo zaprini pokodenie prvom chrnench
zujmov ttneho orgnu, ktor by mohlo by nevhodn pre zujmy Slovenskej republiky.
Ministerstvo kontatovalo, e nesprstupnenie poadovanej informcie je vslade s 8 z-
kona oslobode informci. Sd zruil rozhodnutie ministerstva ako nezkonn.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 S 97/2004 zo da 8. aprla 2005
alovan vo svojom rozhodnut bliie neuvdza okolnosti oznaenia obsahu poadovanho
materilu za ttne tajomstvo prpadne sluobn tajomstvo, ku ktorej iadate nem prstup.
Zo zpisnice orokovan rozkladovej komisie, nachdzajcej sa vspise rovnako nevyplva, kto
akedy rozhodol outajen predmetnho materilu, ai bol materil takto oznaen vslade
sprvnymi predpismi. Rozkladov komisia sa uspokojila vtomto smere skontatovanm, e
materil je Vyhraden.
Poiadavku uritosti, zrozumitenosti apreskmatenosti rozhodnutia alovanho vzmysle
46 a47 sprvneho poriadku by spalo len tak rozhodnutie, vktorom by boli uveden skuto-
nosti, na zklade ktorch je mon posdi, i informcie nachdzajce sa vpoadovanom ma-
terile boli utajen vslade so zkonom ai nevyhovenie iadosti osprstupnenie sa zaklad
na skutonostiach predpokladanch ustanovenm 8 zkona. Rozhodnutie orozklade tmto
poiadavkm zkona nezodpoved. Nezaober sa ani dvodmi uvedenmi vrozklade alobcu,
priom dvody rozkladu sd povauje za prvne relevantn.
2.2. Daov abankov tajomstvo ( 8)

Daovm tajomstvom s poda 11 zkona . 563/2009 Z.z. osprve dan informcie, ktor
daov rady alebo daov riaditestvo zskali od daovch subjektov teda naprklad zdao-
vch priznan daovnkov alebo pri daovej kontrole. Tieto informcie mu by poskytnut iba
na zklade psomnho shlasu daovnka. Bez shlasu daovnka mu by poskytnut iba z-
konom urenm subjektom (napr. prokuratre, sdu at.). Za daov tajomstvo sa nepovauje
informcia uveden vo verejnom zozname alebo verejnom registri.
77
Poda 11 ods. 7 zkona o sprve dan poruenm daovho tajomstva nie je, ak daov
riaditestvo zverejn zoznam
daovch dlnkov poda stavu k31. decembru predchdzajceho roka, uktorch hrnn
vka daovch nedoplatkov presiahla ufyzickej osoby 17000 eur auprvnickej osoby
170000 eur anezaniklo prvo na ich vymhanie,
daovch subjektov, ktorm bola povolen ava alebo odpustenie poda 70 a 157,
uktorch celkov suma povolenej avy alebo odpustenia presahuje za kalendrny rok
predchdzajci roku, vktorom sa bud zoznamy zverejova, ufyzickej osoby 17000 eur
auprvnickej osoby 170000 eur,
daovch subjektov, ktorm bol povolen odklad platenia dane alebo povolen platenie
dane vspltkach presahujce ufyzickej osoby 33000 eur auprvnickej osoby 330000 eur.
Poruenm daovho tajomstva tie nie je, ak obec zverejn zoznam

a) daovch dlnkov poda stavu k 31. decembru predchdzajceho roka, u ktorch
hrnn vka daovch nedoplatkov presiahla ufyzickej osoby 160 eur auprvnickej
osoby 1600 eur,
b) daovch subjektov, uktorch suma povolenho odkladu platenia dane alebo suma po-
volenho platenia dane vspltkach presahuje ufyzickej osoby 160 eur auprvnickej oso-
by 1600 eur,
c) daovch subjektov, ktorm bola povolen ava alebo odpusten daov nedoplatok
suvedenm jej vky.
Poruenm daovho tajomstva tie nie je zverejnenie dajov ospchan daovho trestnho
inu, oktorom bolo prvoplatne rozhodnut.
Bankovm tajomstvom s poda zkona . 483/2001 Z.z. obankch najm informcie oklien-
toch banky, obankovch obchodoch, stavoch tov alebo stavoch vkladov. Okrem pracovnkov
banky aorgnov bankovho dohadu sa stmito informciami mu oboznamova iba zko-
nom uren subjekty (napr. orgny polcie, prokuratra, sdy). Komern banky nie s povin-
nmi osobami poda zkona oslobode informci, povinnou osobu je vak naprklad Nrodn
banka Slovenska.
Poda 8 ods. 2 zkona oslobode informci poruenm alebo ohrozenm bankovho tajomstva
nie je tie zverejnenie zmluvy poda 5a zkona oslobode informci, m sa zabezpeuje, aby
bankov tajomstvo nebolo prvnou prekkou zverejovania zmlv. Informcie, ktor s ban-
kovm alebo daovm tajomstvom, vak treba zo zmluvy vzmysle ustanovenia 5a ods. 4 prv
veta zkona oslobode informci vyli.
78
2.3. Osobn daje ainformcie oskrom ( 9)

9
Ochrana osobnosti aosobnch dajov
(1) Informcie, ktor sa dotkaj osobnosti a skromia fyzickej osoby, psomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky aobrazov azvukov zznamy tkajce
sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, povinn osoba sprstupn len vtedy,
ak to ustanovuje osobitn zkon alebo spredchdzajcim psomnm shlasom dotknu-
tej osoby.
(2) Informcie oosobnch dajoch fyzickej osoby, ktor s spracvan vinformanom
systme za podmienok ustanovench osobitnm zkonom, povinn osoba sprstupn
len vtedy, ak to ustanovuje osobitn zkon, alebo na zklade predchdzajceho psom-
nho shlasu dotknutej osoby.
(3) Povinn osoba sprstupn na ely informovania verejnosti osobn daje fyzickej
osoby, ktor s spracvan vinformanom systme za podmienok ustanovench osobit-
nm zkonom7) ofyzickej osobe, ktor je verejnm funkcionrom,8a) poslancom obec-
nho zastupitestva,8b) predstavenm vttnej slube,8c) odbornkom plniacim lohy pre
lena vldy Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Nrodnej
rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky,8d)
vedcim zamestnancom vykonvajcim prce vo verejnom zujme,8e) vedcim zamest-
nancom zamestnvatea, ktorm je orgn verejnej moci,8f) nadriadenm vsluobnom
pomere8g) alebo lenom hodnotiacej komisie alebo inho obdobnho orgnu, ktor sa
zastuje na procese rozhodovania o pouit verejnch prostriedkov.8h) Poda prvej
vety sa sprstupuj osobn daje vrozsahu
a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,
d) funkcia ade ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovn zaradenie ade zaiatku vkonu pracovnej innosti,
f) miesto vkonu funkcie alebo pracovnej innosti aorgn, vktorom tto funkciu alebo
innos vykonva,
g) mzda, plat alebo platov pomery a alie finann nleitosti priznan za vkon
funkcie alebo za vkon pracovnej innosti, ak s uhrdzan zo ttneho rozpotu
alebo zinho verejnho rozpotu.
(4) Osobn daje osoby, ktor je nadriadenm v sluobnom pomere,8g) povinn oso-
ba sprstupn vrozsahu ana el poda odseku 3, len ak sprstupnenie nie je vrozpore
spovinnosou mlanlivosti poda osobitnch predpisov 8i) azrove sprstupnenie tejto
79
informcie neohroz bezpenos alebo obranu Slovenskej republiky, ochranu verejnho

poriadku alebo plnenie loh tchto osb alebo orgnov, vktorch vykonvaj svoju in-
nos; ustanovenie 13 sa vtomto prpade nepouije.
7)
Zkon . 428/2002 Z. z. oochrane osobnch dajov vznen neskorch predpisov.
8)
26 a 30 Obianskeho zkonnka.
8a)
l. 2 ods. 1 stavnho zkona . 357/2004 Z. z. oochrane verejnho zujmu pri vkone funkci verejnch funkcio
nrov.
8b)
Zkon Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb. oobecnom zriaden vznen neskorch predpisov.
8c)
5 ods. 3 a 5 a 9 zkona . 312/2001 Z. z. ottnej slube aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen
neskorch predpisov.
8d)
25 ods. 2 psm. b) zkona . 312/2001 Z. z. vznen neskorch predpisov.
8e)
5 ods. 1 zkona . 552/2003 Z. z. ovkone prc vo verejnom zujme vznen neskorch predpisov.
8f)
9 ods. 3 Zkonnka prce.
8g)
Naprklad zkon . 73/1998 Z. z. ottnej slube prslunkov Policajnho zboru, Slovenskej informanej sluby,
Zboru vzenskej ajustinej stre Slovenskej republiky aelezninej polcie vznen neskorch predpisov.
8h)
2 psm. a) zkona . 523/2004 Z. z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy aozmene adoplnen niektorch
zkonov.
8i)
Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 46/1993 Z. z. oSlovenskej informanej slube vznen
neskorch predpisov, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 198/1994 Z. z. oVojenskom spravodajstve
vznen neskorch predpisov, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 171/1993 Z. z. oPolicajnom zbore
vznen neskorch predpisov.
2.3.1. Informcie dotkajce sa osobnosti askromia

Ustanovenie 9 ods. 1 zkona oslobode informci sa tka informci chrnench prvom na
ochranu osobnosti. Prvom na ochranu osobnosti je poda 11 Obianskeho zkonnka najm
prvo osoby na ochranu ivota azdravia, obianskej cti audskej dstojnosti, ako aj skromia,
mena aprejavov osobnej povahy.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 6 So 250/2008 zo da 25. novembra 2009

elom ustanovenia 9 zk. . 211/2000 Z.z. je chrni informcie tkajce sa skromia
a osobn daje fyzickch osb. Prvo na ochranu skromia je prvo osoby rozhodn poda
vlastnho uvenia, i, vakom rozsahu aakm spsobom maj by skutonosti jej osobnho
skromia sprstupnen inm. Sasou prva na ochranu skromia je aj ochrana osobnch
dajov. Prvo na skromie vak zaha aj prvo na ochranu informci askutonost, ktor
sa celkom nedaj kvalifikova ako osobn daje. Ide naprklad opsomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazov snmky aobrazov azvukov zznamy tkajce sa fyzickej osoby alebo
jej prejavov osobnej povahy. Prvo na ochranu skromia aprejavov osobnej povahy je tie aj
sasou prva na ochranu osobnosti poda 11 Obianskeho zkonnka.
80
Zo znenia ustanovenia 9 ods. 1 je zjavn, e obsahuje viacero neuritch pojmov. Ide naprklad
opojmy informcie, ktor sa dotkaj osobnosti, informcie, ktor sa dotkaj skromia,
psomnosti osobnej povahy at. Vkadom prpade teda treba rozhodn, i mono konkrtnu
poadovan informciu podradi pod tieto pojmy. Pri tomto rozhodovan treba vdy zohadni
stavn prvo na informcie avi na jednej strane prvo na ochranu osobnosti askromia
ana druhej strane prvo verejnosti na informcie. Znamen to, e naprklad informciu fil-
mov zznam prejavu starostu obce na zasadnut obecnho zastupitestva nemono podradi
pod pojem obrazov azvukov zznam tkajci sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej
povahy obsiahnut vustanoven 9 ods. 1. Vtomto prpade toti prvo verejnosti na inform-
cie prevauje nad prvom dotknutej osoby na ochranu skromia (nelo tu oskromn prejav
starostu) a nesprstupnenie tejto informcie by bolo protistavnm obmedzenm prva na in-
formcie.
stavne sladn vklad tchto pojmov m vznam najm vtedy, ak predmetom iadosti s in-
formcie tkajce sa verejne innch osb (napr. medzi ktor patria aj verejn initelia). Osoby
verejne inn, pri ktorch existuje legitmny zujem na prstupe kinformcim oich innos-
ti, nemono redukova iba na verejnch initeov ako ich definuje ustanovenie 128 ods. 1
Trestnho zkona.70 Vtchto prpadoch sa zujem na ochrane ich skromia dostva do kolzie
sstavnm prvom obyvateov na informcie oinnosti verejne innch osb.
stavn sd SR vo svojej rozhodovacej innosti rieil prpady, ktor sa tkali vkladu pojmu
osobnos askromie, ato prve vo vzahu kverejnm initeom. Hoci nelo oprpady rie-
en vsvislosti so sprstupovanm informci poda zkona oslobode informci, tieto roz-
hodnutia stavnho sdu SR mono jednoznane vztiahnu na vklad pojmov skromie
azznamy tkajce sa prejavov osobnej povahy, ktor sa nachdzaj aj vzkone oslobode
informci.
Vjednom prpade posudzovanom stavnm sdom SR ilo oprslunkov mestskej polcie

aotzku, i tm, e ich obania filmovali pri vykonvan sluobnho zkroku, boli poruen
prva tchto prslunkov polcie na ochranu skromia aochranu osobnosti.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. II. S 44/00 zo da 5. janura 2001
Pri uplatovan tchto zkladnch prv ide ovytvorenie primeranej rovnovhy medzi prvom
na informcie na strane jednej aprvom na skromie toho (tch), oktorom sa informcie zs-
kavaj, priom sa uznva, e uosb verejnho zujmu dochdza kzeniu priestoru ich sk
romnej sfry, vdsledku oho sa primerane zniuje aj rove ochrany ich osobnostnch prv.
70 Michal Barto uvdza: Pojman urit osoby jako osoby veejn inn pro ely stanoven hranice mezi stavn
chrnnm astavn nechrnnm projevem nemus nutn korespondovat spozitivnprvnm vymezenm korespondujc
kategorie osob vprvu podstavnm, nap. trestnm. Pozri BARTO, M.: Svoboda projevu: principy, garance, meze.
Praha: Nakladatelstv Leges, 2010, s. 245.
81
Parlamentn zhromadenie Rady Eurpy vo svojej rezolcii 1165 z26. jna 1998 venovanej
prvu na skromie uvdza, e verejne inn osoby (public figures) ... musia repektova, e
osobitn postavenie, ktor zastvaj vspolonosti (avmnohch prpadoch na zklade svojho
vlastnho rozhodnutia), automaticky vyvolva tlak na ich skromie. Kad osoba vystupu
jca na verejnosti mus (avdsledku toho) strpie zven kontrolu verejnosti nad takouto
svojou innosou.
Poda tvrdenia odporcu nakoko aj zamestnanci mestskej polcie maj prvo na ochranu svojej
osobnosti poda 11 a12 Obianskeho zkonnka aj poda l. 19 ods. 3 stavy, jej zamestnanec
mal prvo ohradi sa proti zhromaovaniu zznamov voi svojej osobe, ako sa to stalo po-
as jeho fotografovania vpriebehu petinej akcie navrhovateom 10. marca 2000. Ako u bolo
spomenut, niet sporu otom, e aj zamestnanci obecnej polcie ako verejn initelia (poda 5
ods. 1 zkona . 564/1991 Zb. oobecnej polcii vznen neskorch predpisov) maj prvo do-
mha sa na sde ochrany svojej osobnosti, do ktorej bolo zasiahnut niektorou zforiem, pred
ktorou chrnia fyzick osoby ustanovenia 11 Obianskeho zkonnka. Nakoko ale predme-
tom ochrany poda tohto ustanovenia s len rdzo osobn prva fyzickej osoby ovplyvujce
rozvoj jeho osobnosti (s snm zko spt), hlavnm zmyslom acieom takejto obianskoprv-
nej ochrany je vestrann rozvoj auplatnenie osobnosti loveka.
Poda prvneho nzoru stavnho sdu za sas zkladnho prva na skromie aani za
prejav osobnej povahy (vzmysle 11 Obianskeho zkonnka) nemono uverejnho initea
zamestnanca mestskej polcie povaova vkon jeho zkonom upravenej sluobnej prvomo
ci na verejnosti. Zatia o do skromia osb, ateda aj do predmetu ochrany osobnosti patria
zsadne otzky tkajce sa ich intmnej sfry (psomnosti osobnej povahy, zvukov zznamy
prejavov osobnej povahy), v prpade vkonu stavnej alebo zkonnej prvomoci verejnch
initeov na verejnosti ide odiametrlne odlin otzky verejnej, anie skromnej sfry, kto
r nemono viadnom prpade povaova za sas ich zkladnho prva na skromie.
Vprpade vkonu stavnch alebo zkonnch prvomoc verejnch initeov na verejnosti ide
toti otak ich innos, ktor podlieha (me podlieha) rznym sluobnm prkazom, usmer-
neniam, ako aj zkonnmu reimu kontroly bu odbornej, alebo laickej verejnosti. Verejnos
sa kspsobu, akm verejn initelia vykonvaj svoje stavn alebo zkonn prvomoci, me
vyjadrova naprklad prostrednctvom otzok, sanost a pod. Otzkou verejnho zujmu
je (avdsledku uvedenho) preto slobodn zskavanie informci ospsoboch, akm verejn
initelia vykonvaj na verejnosti svoje stavn alebo zkonn prvomoci. Verejn initelia si
musia by vedom toho, e bud vystaven pozornosti verejnosti a bud musie akceptova
vkon prva na informcie zo strany verejnosti minimlne vtom rozsahu, vakom svoje stav
n alebo zkonn prvomoci vykonvaj na verejnosti, resp. vstyku sverejnosou. Takmuto
prvnemu reimu prirodzene nepodliehaj otzky spadajce do rozsahu zkladnho prva
na skromie fyzickej osoby. Pre plnos mono uvies, e ak by psobenie verejnho initea na
verejnosti (predstavujce vkon jeho stavnch alebo zkonnch prvomoc) bolo nutn po-
vaova za sas jeho zkladnho prva na skromie, resp. za prejavy jeho osobnej povahy,
82
akkovek zsahy do neho (vrtane zskavania informci o spsobe vkonu tejto prvomoci
konkrtnym verejnm initeom) by boli mon len vrmci vnimiek zcelkovho reimu ochra-
ny anezasahovania do takto definovanho zkladnho prva na skromie. Virom kontexte
takhoto vkladu zkladnho prva na skromie by preto aj akkovek kritika, naprklad zlej
povesti toho ttneho alebo samosprvneho orgnu, na ktorho ele stoj alebo vrmci ktor-
ho psob verejn inite, mohla (hoci implicitne) predstavova zsah do jeho osobnch alebo
osobnostnch prv. Je vak zrejm, e verejnho initea aten orgn, na ktorho ele stoj alebo
vrmci ktorho kon, nemono stotoova, nakoko ide odva celkom odlin asamostatn
subjekty srozdielnymi reimami zodpovednosti. Nakoko vkon zkonnej prvomoci verejnho
initea zamestnanca Mestskej polcie vPreove na verejnosti nebolo mon (avdsledku
uvedenho) povaova za prejav jeho osobnej povahy aani za sas jeho zkladnho prva na
skromie, pri vkone prva navrhovatea na informcie vzmysle l. 26 ods. 2 stavy snm nebol
oprvnen spja zkonn oprvnenie poda 12 ods. 1 Obianskeho zkonnka, t. j. privole-
nie na zhotovenie svojej obrazovej snmky. Vychdzajc zuvedenho stavn sd uzavrel, e
postupom mesta Preov Mestskej polcie vPreove, ktorej zamestnanec podmienil zhotovenie
obrazovch snmok zachytvajcich ho pri vkone jeho zkonnej prvomoci na verejnosti svo-
jm privolenm, dolo kporueniu zkladnho prva navrhovatea P. S. poda l. 26 ods. 1 a2
stavy, nakoko kobmedzeniu vkonu jeho zkladnho prva na informcie odporcom nedolo
zdvodu ochrany prv aslobd inch vzmysle l. 26 ods. 4 stavy.
Otzku, i fotografovanm poslancov mestskho zastupitestva pri hlasovan dolo kporueniu

prva poslancov na skromie aochranu osobnosti, posudzoval stavn sd SR valom pr-
pade.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. IV. S 40/03 zo da 23. septembra 2003
Prpadn stret zkladnho prva poslancov na skromie (ochranu osobnosti) so zkladnm
prvom saovatea na prijmanie informcie zvolenm spsobom treba poda nzoru stav-
nho sdu riei vprospech saovatea. Mestsk zastupitestvo konalo arozhodovalo verejne.
Fotografovanie poslancov pri ich hlasovan ojednotlivch otzkach verejnho zujmu, ktor
s vkompetencii takho orgnu zemnej samosprvy, m sce urit vzah kich zkladnmu
prvu na skromie, ale vdanom prpade prevauje bez akchkovek pochb uplatnenie zklad
nho prva saovatea na informcie spsobom, ak zvolil aak mu mestsk zastupitestvo
neformlnym hlasovanm odoprelo. Poslanci mestskho zastupitestva s verejnmi initemi.
Hlasovanie vtakom orgne je spravidla verejn. Vsvislosti stm sa preto ani ned uvaova
otom, e by previlo zkladn prvo poslancov na skromie. Vskutonosti sa zskavala fo
tografick informcia onich aich verejnoprvnom kone (hlasovanie vplne zastupitestva)
nie zo skromia, ale zich verejnej innosti. Tieto verejn kony hlasovania s u zpodstaty
obmedzenm zkladnho prva na skromie, ale vzujme otvorenosti verejnej moci voi oba-
nom (dokonca vtomto prpade aj voi voliom). Preto pri takom hlasovan nie je nevyhnutn
83
apotrebn repektova zkladn prvo na skromie na kor garantovania zkladnho prva

na informcie. In prstup by poprel zmysel aobsah zkladnho prva na informcie, ktor m
zku vzbu na princp verejnosti atransparentnosti postupov apriebehu zasadnutia mestsk-
ho zastupitestva. Sasne treba poveda, e klady zuprednostnenia zkladnho prva na in-
formcie pred zkladnm prvom na skromie poslancov vyvauj vstavne vznamnej miere
negatvum, ktor spova vpovinnosti strpie fotografovanie pri vkone verejnej funkcie.
2.3.2. Osobn daje
2.3.2.1. Vymedzenie pojmu osobn daj

Zsady ochrany osobnch dajov stanovuje zkon . 428/2002 Z.z. oochrane osobnch dajov.
Poda 3 tohto zkona Osobnmi dajmi s daje tkajce sa urenej alebo uritenej fyzickej
osoby, priom takou osobou je osoba, ktor mono uri priamo alebo nepriamo, najm na zkla-
de veobecne pouitenho identifiktora alebo na zklade jednej i viacerch charakteristk alebo
znakov, ktor tvoria jej fyzick, fyziologick, psychick, mentlnu, ekonomick, kultrnu alebo
socilnu identitu.
Strune povedan, osobnm dajom je informcia tkajca sa fyzickej osoby,71 ktor je ur-
en alebo uriten, resp. ktor je na zklade uritho sboru rznych dajov konkrtne
identifikovaten anezameniten sinou osobou. 72 Na prvnick osoby sa ochrana osobnch
dajov nevzahuje.
Osoba je uren, ke na zklade dostupnch dajov u je jednoznane identifikovan.73 Spra-
vidla je osoba uren na zklade sboru dajov tvoriaceho meno, priezvisko, bydlisko arodn
71 Poda stanovsk radu na ochranu osobnch dajov SR sa vak ochrana osobnch dajov poda zkona .
428/2002 Z.z. nevzahuje na informcie svisiace spodnikateskou innosou fyzickch osb.
72 Poda vyjadrenia radu na ochranu osobnch dajov SR .k.: 04045/2012-Op-1 zo da 25.1.2012 Z vecnej
strnky sa pojem osobnch dajov vzahuje na tak daje, ktor sa tkaj identifikovanej alebo identifikovatenej fyzickej
osoby, t.j. urenej alebo uritenej, i u priamo alebo nepriamo. Z pohadu ochrany osobnch dajov sa uritenosou
rozumie tak stav, ke na zklade jednho alebo viacerch dajov mono osobu identifikova. Identifikcia sa teda reali-
zuje prostrednctvom konkrtnych charakteristickch znakov, tzv. identifiktorov, ktor mono priradi ku konkrtnej
fyzickej osobe. Miera, do akej s urit identifiktory dostaujce pre dosiahnutie identifikcie konkrtnej fyzickej osoby
zvis od komplexnho posdenia dostupnch dajov v ich vzjomnej svislosti a zrove aj situcie ako celku. Preto v
zvislosti od viacerch faktorov, ktormi s najm kvalita, kvantita a druh dajov sa v uritom momente, ktor nemono
presne stanovi, konvertuje uritenos do urenia osoby. Fyzick osobu povaujeme za uren, ke na zklade dostupnch
dajov je jednoznane identifikovan a odlen od ostatnch osb v danom informanom systme. Dostupn na http://
www.dataprotection.gov.sk/buxus/docs/Vyjadrenie_zverjnenie_informacie.pdf?buxus=58f946ddf0156512f172dd1f6c-
1fa57f.
73 Zrove by mala by aj odlen od ostatnch osb v danom informanom systme.
84
slo, prpadne meno, priezvisko, bydlisko adtum narodenia.74 Osoba je uriten, ak ju my-
lienkovm postupom mono identifikova na zklade uritch vlastnost alebo znakov, ktor ju
spoahlivo anezamenitene odlia od inch osb. Priamo je osoba uriten na zklade znakov,
ktor sa tkaj priamo tejto osoby.75 Nepriamo je osoba uriten naprklad vtedy, ak je zn-
me, ak znaky osoba nem, priom po posden danho sboru osb je zrejm, e takto znaky
nem iba dotknut osoba.76
Prkladom osobnho daju me by naprklad nasledovn informcia: Jn Novk, ul. Horn .
23, Lehota, rodn slo 560409/7823, dostal odmenu 100 eur. Ide oinformciu oodmene prira-
den kfyzickej osobe urenej menom, priezviskom, bydliskom arodnm slom.
rad na ochranu osobnch dajov SR uvdza: Uritenos na zklade sboru dajov vdy zvis
aj od geografickho zemia, vekosti society, vrmci ktorej sa daje spracvaj. Ak ide omeniu
socilnu, i zemn spolonos, kde sa jednotlivci navzjom poznaj, je osoba uriten aj
menom apriezviskom, alebo prezvkou, prpadne aj na zklade inho faktu, ktor je onej znmy
vtejto societe. Naopak, ak by lo ogeograficky v priestor, na zklade tch istch atribtov oso-
ba nemus by uriten. Znamen to, e ak vuritej konkrtnej situcii mono sbor dajov po-
vaova za osobn daje, vinej situcii ten ist sbor dajov nemus ma povahu osobnch dajov.
Zodpoveda otzku, i urit sbor dajov mono povaova za osobn daje sa d vyslovi len po
preskman vetkch okolnost svisiacich spredmetnou vecou. Priom najdleitejmi atribtmi
s zoznam dajov ageografick priestor alebo societa, vrmci ktorej sa vec posudzuje.77 rad
na ochranu osobnch dajov SR alej uvdza: Vnimone teda pjde ojeden daj, ktor bude
postaova na to, aby osoba bola uriten alebo uren, naprklad prostrednctvom jej fotografie.
Spravidla vak pjde osbor viacerch osobnch dajov.78
Osobnm dajom teda nemus by informcia priraden kmenu apriezvisku, pretoe iba na
zklade mena apriezviska sa konkrtna osoba asto ned identifikova. Neplat to vak vdy
akad prpad je potrebn posudzova poda konkrtnych okolnost. Naprklad vmalej obci ale-
bo vsbore niekokch osb me by osoba uriten aj na zklade mena apriezviska.79
74 Napr. Jn Novk, ul. Horn . 23, Lehota, rodn slo 560409/7823.

75 Napr. osoba je ena, je povolanm je uiteka, bva v obci Oreany, m ryav vlasy a vol sa Jana.
76 Napr. vo vzahu ktrojlennmu kolektvu pracoviska, kde dvaja pracovnci maj vye 50 rokov a jeden m 35
rokov, uvedieme, e odmenu 100 eur dostal ten pracovnk, ktor nem viac ako 50 rokov.
77 Sprva ostave ochrany osobnch dajov (aprl 2005 marec 2007) s. 19, dostupn na http://www.dataprotec-
tion.gov.sk/buxus/docs/31082007.pdf.
78 Sprva o stave ochrany osobnch dajov (oktber 2001 aprl 2003), s. 13, dostupn na http://www.dataprotec-
tion.gov.sk/buxus/docs/sprava_2002_uoou.pdf.
79 rad na ochranu osobnch dajov SR v Sprve o stave ochrany osobnch dajov (oktber 2001 aprl 2003)
uvdza nasledujci prklad: Nie kad daj, ktor sa na prv pohad jav ako osobn daj, mus by za osobn daj aj po-
vaovan. Naprklad samotn rodn slo bez alch doplujcich dajov nemono povaova za osobn daj, ak k nemu
nepriradme aspo jeden al tak daj, na zklade ktorho bude osoba uriten, naprklad priezvisko. Ak by ilo o do-
statone mal geografick priestor, povedzme obec do 500 obyvateov, nie je vylen, e osoba, ktorej patr dan priezvisko
a rodn slo, bude na zklade tchto dvoch, resp. tyroch dajov (z rodnho sla je zrejm aj dtum narodenia a pohlavie)
85
Iba samotn meno apriezvisko bez alch svisiacich informci vak neme by osobnm
dajom.
Poda rozsudku Najvyieho sdu SR za osobn daj fyzickej osoby nemono povaova infor-
mciu tkajcu sa osoby, ak na urenie tejto osoby je nevyhnutn zska al daj alebo alie
daje svynaloenm nemerne vysokho silia. Najvy sd vrozsudku zrove vymedzil, o
sa rozumie nemerne vysokm silm:

Zsady ochrany osobnch dajov stanovuje zk. . 428/2002 Z.z.. Osobnm dajom je infor-
mcia tkajca sa fyzickej osoby, ktor je uren alebo uriten, resp. ktor je na zklade
uritho sboru rznych dajov konkrtne identifikovaten anezameniten sinou osobou.
Sbor dajov, na zklade ktorch nie je fyzick osoba priamo alebo nepriamo uren alebo
uriten a na jej urenie je nevyhnutn zska al daj alebo alie daje s vynaloenm
nemerne vysokho silia, sa nepovauje za osobn daje fyzickej osoby. Nemerne vysokm
silm sa rozumie zskavanie dajov zako dostupnho zdroja, zskavanie dajov dlhodobm
vyhadvanm, viacnsobnm overovanm, porovnvanm atriedenm alebo zskavanie dajov
prieskumom, ktorho vsledky je mon priradi viacerm fyzickm osobm, ktor treba alej
analyzova, upresova aselektova.
2.3.2.2. Princp prevaujceho verejnho zujmu

Poda ustanovenia 9 ods. 3 zkona oslobode informci povinn osoba na zklade iadosti
oinformcie sprstupn vymedzen informcie overejnej innosti aplatovch pomeroch verej-
nch initeov, vedcich zamestnancov alebo osb podieajcich sa na rozhodovan overejnch
prostriedkoch. Ide naprklad oministrov, predsedov inch strednch orgnov ttnej sprvy,
ttnych tajomnkov, predsedov vych zemnch celkov, primtorov astarostov, poslancov
parlamentu, obecnch zastupitestiev azastupitestiev vych zemnch celkov alebo vetkch
vedcich zamestnancov radov.
Formulcia mzda, plat alebo platov pomery aalie finann nleitosti priznan za vkon
funkcie alebo za vkon pracovnej innosti zaha okrem mzdy aplatu aj naprklad odmeny,
funkn prplatky, cestovn nhrady alebo tzv. paulne nhrady.80
Pri tchto osobch existuje verejn zujem na tom, aby mala verejnos informcie oich innosti.
uriten alebo dokonca presne uren. Znamen to, e ak v uritej konkrtnej situcii mono sbor takchto tyroch da-
jov povaova za osobn daje, v inom prpade by mohlo s len o sbor dajov, pretoe na zklade nich by nebolo mon
osobu ani nepriamo uri (naprklad v meste s niekoko desatisc obyvatemi).
80 Napr. zkon . 120/1993 Z.z. o platovch pomeroch niektorch stavnch initeov Slovenskej republiky alebo
ustanovenia 81 - 114 zkona . 400/2009 Z.z. ottnej slube.
86
Sprstupnenie tchto informci nie je poruenm ochrany osobnch dajov alebo skromia. Ide
ovyjadrenie princpu prevaujceho verejnho zujmu.
Poda dvodovej sprvy knovele zkona oslobode informci . 628/2005 Z. z., ktor ustanove-
nie 9 ods. 3 do zkona vloila, predkladan nvrh men pvodn prvnu pravu vtomto smere
zenia rozsahu osobnch dajov, ktorm sa poskytuje ochrana, utaxatvne vymedzench osb,
ktor s platen zverejnch zdrojov... voblastiach, ktor sa tkaj verejnej alebo radnej innosti
alebo funknho alebo pracovnho zaradenia ako iodmeovania tchto osb, je prvo verejnosti na
informcie vuvedench prpadoch nadraden prvu na ochranu tchto dajov odotknutej osobe.
Vpraxi sa vyskytla otzka, i me iadate informcie poda 9 ods. 3 zkona oslobode infor-
mci, poskytnut mu povinnou osobou, alej zverejni. Tieto informcie mono zverejni pre
ely informovania verejnosti masovokomunikanmi prostriedkami - napr. vtlai alebo vtele-
vzii. iadate, ktormu boli tieto informcie sprstupnen, ich vak me zverejni aj inm sp-
sobom naprklad na svojej internetovej strnke. Niektor orgny verejnej moci argumento-
vali, e zkon oslobode informci umouje iba sprstupovanie tchto informci iadateovi
na zklade iadosti, avak zverejovanie tchto informci sa mus riadi zkonom . 428/2002
Z.z. oochrane osobnch dajov, ktor ich zverejovanie dovouje iba vpresne vymedzench
prpadoch. Vtomto prpade vak treba zohadni el ustanovenia 9 ods. 3 zkona oslobode
informci, ktor je vslovne vymedzen zkonnou formulciou, e povinn osoba tieto infor-
mcie sprstupn na ely informovania verejnosti. Vzhadom na znenie tohto ustanovenia je
potrebn tto formulciu interpretova tak, e zkon umouje nielen sprstupnenie tchto in-
formci povinnou osobou individulnemu iadateovi oinformcie, ale e umouje aj renie
tchto informci tmto iadateom za elom informovania celej verejnosti. Navye, dvodov
sprva knovele zkona oslobode informci . 628/2005 Z. z. vslovne predpoklad monos
zverejovania tchto informci samotnou povinnou osobou.81
Defincia pojmu osobn daj uveden v 3 zkona oochrane osobnch dajov je vemi irok apri
doslovnom vklade by sa dalo vyvodi, e ide oakkovek informciu, ktor sa tka urenej alebo
uritenej osoby. Ako vak bolo uveden vyie, povinn osoby musia ustanovenia prvnych pred-
pisov vyklada auplatova tak, aby dsledky tohto vkladu auplatnenia neboli vrozpore sstav-
nm prvom na informcie. stavn sd SR vnleze sp. zn. PL. S 1/09 kontatoval, e ochrana
osobnch dajov je pecifick forma ochrany skromia. Osobn daj je jednm zaspektov skromia
fyzickej osoby (popri psomnostiach osobnej povahy, podobizniach, obrazovch snmkach aobrazo-
vch azvukovch zznamoch tkajcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy).
81 Dvodov sprva uvdza: Predmetn osobn daje by povinn osoba sprstupnila na iados, ale vzmysle ustano-
venia 6 ods. 4 druh veta aods. 6 by ich mohla aj zverejni bez iadosti. Zmerom zkonodarcu bolo riei ustanovenm
6 ods. 4 zverejovanie informci uvedench nielen vpredchdzajcich ustanoveniach, ale zverejovanie akchkovek
alch informci, ktor uzn povinn osoba za potrebn. ...daje vymedzen expresis verbis v 9 ods. 3 ... mono zve-
rejni, ak sa tak povinn osoba rozhodne, ato na zklade 6 ods. 4 druh veta vnadvznosti na 6 ods. 6, nakoko pred-
metn rozsah dajov uren na mon zverejnenie je prve sasou 9 ods. 3 zkona.
87
stavn sd vo svojom nleze uviedol, e pojem osobnch dajov, resp. dajov osvojej
osobe poda l. 22 ods. 1 al. 19 ods. 3 stavy m autonmny charakter anemus by vdy
toton so zkonnm vymedzenm tohto pojmu. V konkrtnom prpade pri posudzovan
toho, i informcia spad pod stavne vymedzen pojem osobnch dajov, stavn sd
zohadnil naprklad to, e informcia sa vznamnm spsobom premieta do skromnej
sfry jednotlivca ae vypoved ojeho socilnom postaven.
Pojem osobnch dajov poda l. 22 ods. 1 stavy, resp. dajov osvojej osobe vzmysle l. 19
ods. 3 stavy m svoj autonmny charakter, ktor nemus by vo vetkch prpadoch toton
so zkonnm vymedzenm tohto pojmu. ... daj ovke prjmov sa vznamnm spsobom pre
mieta do skromnej sfry jednotlivca, vypoved ojeho socilnom postaven ajeho zverejnenie
me ma vznamn (ato aj negatvne) dsledky na jeho osobn, pracovn i in spoloensk
vzahy. Skutonos, e predmetn daje spadaj do rmca stavnej ochrany osobnch dajov,
ale nevyluuje monos zsahov do zkladnho prva na ochranu osobnch dajov ako pe
cifickej formy ochrany skromia.
Ak vak nejak informciu zjavne nemono povaova za sas skromnej sfry fyzickej osoby,
kee ide oinformciu ovkone verejnej funkcie alebo radnej innosti touto osobou, nemono
takto informciu povaova za stavne chrnen osobn daj, ktorho sprstupnenie by
malo by odmietnut. Pojem osobn daj uveden v 3 zkona oochrane osobnch da-
jov treba preto vtakchto prpadoch vyklada tak, e nezaha informcie ovkone verejnej
funkcie alebo radnej innosti fyzickou osobou. Ustanovenie 9 ods. 3 preto nemono vykla-
da tak, e vetky in informcie ovkone verejnej funkcie alebo oradnej innosti, ktor mono
spoji skonkrtne identifikovatenmi osobami psobiacimi vorgnoch verejnej moci aktor
nie s uveden v 9 ods. 3, s chrnenmi osobnmi dajmi, ktor nemono sprstupni. Ani
alie informcie tkajce sa vkonu verejnej funkcie alebo vkonu radnej innosti (hoci nie s
presne vymedzen v 9 ods. 3 zkona oslobode informci) teda nemono povaova za osobn
daje, ani za informcie tkajce sa skromia. Vyplva to zprincpu, e verejne inn osoby za-
pojen do zleitost verejnho zujmu maj zen ochranu skromia. Tto skutonos bola
vysloven Eurpskym sdom pre udsk prva vtrasburgu82 istavnm sdom SR.83
Poruenm ochrany osobnch dajov alebo ochrany osobnosti askromia teda nebude napr-
klad sprstupnenie informcie otom, ak radn kony uskutonil konkrtne identifikovaten
82 Naprklad rozhodnutie Von Hannover v. Nemecko zo da 24. jna 2004.

83 Pozri napr. nlez stavnho sdu SR sp. zn. PL. S 1/09 zo da 19. janura 2011 tkajci sa sprstupovania
platov aodmien vedcich zamestnancov verejnej sprvy, nlez stavnho sdu SR sp. zn. II. S 44/00 tkajci sa
otzky, i vkon sluobnej prvomoci policajta na verejnosti mono povaova za prejav osobnej povahy v zmysle 11
Obianskeho zkonnka chrnen zkladnm prvom na skromie alebo nlez stavnho sdu SR sp. zn. IV. S 40/03
tkajci sa otzky, i fotografovanie poslancov hlasujcich na mestskom zastupitestve je poruenm prva tchto po-
slancov na skromie aochranu osobnosti.
88
zamestnanec radu, otom, kde bol na sluobnej ceste, resp. ojeho pracovnom programe na
sluobnej ceste. Poruenm ochrany osobnch dajov tie nebude sprstupnenie informcie
ovkone jeho alch pracovnch povinnost alebo sprstupnenie fotografie alebo zvukovho
zznamu zachytvajcich konkrtne identifikovatenho verejnho initea alebo zamestnan-
ca radu pri vkone jeho prvomoci (napr. fotografie vyhotovenej poas tzv. miestnej ohliadky
alebo zvykovo-obrazovho zznamu prejavu zo zasadnutia zastupitestva). Poruenm ochrany
osobnch dajov nebude ani sprstupnenie informcie otom, ktor konkrtna osoba uskuto-
nila urit radn kon alebo ktor konkrtne osoby s lenmi orgnov alebo komisi zriade-
nch orgnmi verejnej moci. Takisto ide ovkon innost vrmci orgnov verejnej moci anie
informcie tkajce sa skromnej sfry tchto osb. Dostupnos takchto informci m vek
vznam pre monos verejnej kontroly.
Nevyhnutnos prstupu kinformcim oosobch, ktor vykonvaj verejn moc askutonos,
e tieto osoby musia pota svyou mierou obmedzenia ich skromia, skontatoval aj stavn
sd SR vo svojom nleze:
Z tohto aspektu je nevyhnutn zdrazni, e zkladn prvo na informcie sli vo svojej
podstate aj ako prekka pre zneuvanie moci zo strany osb podieajcich sa na jej vkone.
inn kontrola verejnej moci tak nie je skuton (efektvna) bez monosti prijma inform
cie vzahujce sa na jednotliv osoby, ktor tto moc vykonvaj. ... Zhadiska rozhodovania
stavnho sdu bol alej vznamn u zmienen zver, e osoby podieajce sa na vkone ve
rejnej moci musia pota svyou mierou obmedzenia ich zkladnho prva na skromie.
2.3.2.3. Rozhodnutia sdov tkajce sa ochrany osobnch dajov

Kotzke ochrany osobnch dajov vsvislosti so sprstupovanm informci sa vyjadrili
aj sdy.
iadate poiadal oinformcie zpriestupkovho spisu evidovanho Obvodnm oddelenm

Policajnho zboru v uritej obci, priom nebol astnkom konania. iadate iadal spr-
stupni informcie, i nm vymenovan osoby (uviedol konkrtne meno, priezvisko, presn
adresu bydliska) boli prslunkmi polcie vypovan, aak no, chcel vedie kde presne (i
vmieste trvalho bydliska, t.j. vrodinnom dome alebo na obecnom rade), kedy (de aas),
za prtomnosti akej osoby (meno) ai vtejto veci polcia disponuje dkaznmi prostriedka-
mi - fotodokumentciou. alej iadal sprstupni informciu otom, kto oznail konkrtnu
osobu (uviedol jej priezvisko) za svedkyu, i je polcii znmy dkaz osvedeckej vpovedi
konkrtnej osoby, ktor oznail priezviskom stm, e uviedol, o mala tto konkrtna osoba
89
vypoveda. Tie iadal sprstupni informciu, i polcia pri preetrovan priestupku vyluu-
je iniciatvu svedkyne (ktorej priezvisko uviedol), jej manela aalch manelov, ktorch
presne oznail menom apriezviskom, ai polcia m vedomos oprpadnom oznmen oso-
by, ktorej meno apriezvisko presne uviedol, ato vase od vyaovania polciou do da 6.
septembra 2006 proti jeho osobe. Okresn aj krajsk riaditestvo policajnho zboru odmietlo
sprstupnenie poadovanch informci sodvolanm sa na ustanovenie 9 zkona oslobode
informci ana to, e informcie sa dotkaj ochrany osobnosti aosobnch dajov, priom
dotknut osoby nedali shlas na sprstupnenie informci tkajcich sa ich osobnosti, sk-
romia aosobnch dajov.
Krajsk sd uviedol, e alovan rozhodol sprvne avslade so zkonom, ak vzhadom na
uveden aspoukazom na 9 ods. 1 zk. . 211/2000 Z.z. vspojen s 3 zkona . 428/2002
Z.z. o ochrane osobnch dajov ... odvolanie alobcu zamietol a prvostupov rozhodnutie
sprvneho orgnu potvrdil. ...
Odvolac sd mal za preukzan, e alobca iadal vrozpore svyie uvedenmi ustanovenia-
mi sprstupni informcie zpriestupkovho spisu, na ktor sa vzahuje obmedzenie prstupu
kinformcim poda zk. . 211/2000 Z.z.., apreto spoukazom na vyie uveden zvery na-
padnut rozsudok krajskho sdu poda 250ja ods. 3 veta druh vspojen s 219 ods. 1 OSP
ako zkonn avecne sprvny potvrdil, priom sa stotonil sprvnym posdenm advodmi
krajskho sdu
Vsdnej praxi sa vyskytli aj prpady, kedy sdy zdvodu prlinej rky defincie pojmu osobn
daj v 3 zkona oochrane osobnch dajov zdraznili potrebu takho vkladu pojmu osob-
n daj, ktor nebude vies kporueniu stavnho prva na informcie.
alobkya podala alobu proti radu na ochranu osobnch dajov (alovan) kvli
tomu, e nesprvne preetril jej oznmenie oneoprvnenom anezkonnom poskytnut jej
osobnch dajov zo strany Ministerstva vntra SR (prevdzkovate) uritmu tdenn-
ku. Ministerstvo vntra SR poskytlo tdennku na zklade iadosti poda zkona oslobode
informci nasledujce daje oalobkyni: meno apriezvisko alobkyne, zastvan funkcia
asluobn zaradenie na Ministerstve vntra SR, zaradenie vplatovej triede, platov pod-
mienky, odpracovan odborn prax, predchdzajce miesto vkonu praxe, pracovn zara-
denie na predchdzajcom mieste vkonu praxe. Tieto poskytnut daje o alobkyni zve-
rejnil tdennk da 16. novembra 2007 vlnku pod nzvom Expertka. Poda alobkyne
ilo odaje, ktor s veden vosobnom spise alobkyne azdokladov predloench minister-
stvom vntra je zrejm, e ministerstvo poskytlo novinrom vetky vyie uveden osobn
daje. Vprpade viacerch dajov ilo pritom osprstupnenie informci, ktormi novinri
predtm nedisponovali. alobkya argumentujc definciou osobnch dajov vustano-
90
ven 3 zkona oochrane osobnch dajov uviedla, e zver radu na ochranu osobnch
dajov, poda ktorho daje svisiace sdkou predchdzajcej praxe alobkyne asokolnos-
ami jej vyslania do zahraniia nie s osobnmi dajmi, nie je sprvny. alobkya uvied-
la, e osobnmi dajmi, tkajcimi sa alobkyne, s aj informcie ojej pracovnoprvnych
vzahoch, ateda aj daje odke pracovnej praxe alobkyne na ministerstve, ookolnostiach
svisiacich sjej vyslanm na pozciu nrodnho experta vrade koordintora E pre boj
sterorizmom, ako aj ostatn daje poskytnut ministerstvom tdennku. alobkya zro-
ve uviedla, e sprstupnenie svojich osobnch dajov ministerstvu neodshlasila aminis-
terstvo alobkyu ovyslovenie shlasu ani len nepoiadalo.
rad na ochranu osobnch dajov uviedol, e Ministerstvo vntra SR neposkytlo do ln-
ku Expertka osobn daje alobkyne vtakom rozsahu atakm spsobom, ktor by mali
podlieha ochrane zkona oochrane osobnch dajov. Poda radu vdanej veci nelo otak
osobn daje oalobkyni, ktor by povali ochranu poda 3 zkona oochrane osobnch
dajov. Poda radu na ochranu osobnch dajov daje svisiace sdkou predchdzajcej
praxe alobkyne asokolnosami jej vyslania do zahraniia boli sprstupnen vkonkrtnej si-
tucii aboli uverejnen vlnku Expertka len ako informcie oinnosti ttneho orgnu,
ato vslade so zkonom . 211/2000 Z. z.. Poda radu, ako vyplva zo samotnho obsahu
lnku Expertka, tento lnok bol zameran na previerku legitmnost vyslania alobkyne
ako nrodnho experta do zahraniia avtakomto duchu bol aj tento lnok spracovan no-
vinrom.
Krajsk sd vBratislave aj Najvy sd SR alobu alobkyne zamietli.
Pokia krajsk sd vo svojom rozhodnut uviedol, e daje svisiace sdkou predchdzajcej
praxe oznamovateky asokolnosami jej vyslania do zahraniia nemono povaova za osobn
daje oznamovateky, nakoko postup prevdzkovatea nepresiahol rmec poskytnutia dajov
oinnosti ttneho orgnu na zklade zkona . 211/2000 Z. z., najvy sd stakmto nzo-
rom shlas.
Najvy sd vzhode zkrajskm sdom aalovanm vo vzahu kdaju oplatovej triede pri-
znanej alobkyni, ktor prevdzkovate poskytol autorovi lnku EXPERTKA m za to, e
ide odaj viazan na samotn funkciu bez ohadu na to, kto tto funkciu momentlne zastva
akee nejde oosobn daj je aj poda najvyieho sdu irelevantn, i bol tento daj vopred
zverejnen. Takto potom Ministerstvo vntra Slovenskej republiky ako jeden zviacerch zdro-
jov, na ktor sa autor lnku EXPERTKA odvolva, nepostupoval vrozpore sdikciou zkona
. 428/2002 Z. z. azo svojho informanho systmu nikomu nesprstupnil osobn daje ozna-
movateky.

91
komisia. Okrem inch informci poadoval menn zoznam lenov komisie, ktor rozhodo-
vala ovsledkoch vberovho konania akpie hlasovacch lstkov lenov komisie, zktorch
bolo zrejm, kto aako hlasoval. Sprva mestskho majetku aj primtor mesta Partiznske
tieto informcie odmietli sprstupni. Vo svojom rozhodnut sa primtor odvolal na ustano-
venie 9 ods. 3 zkona oslobode informci auviedol, e vtaxatvnom vpote dajov, ktor
musia by sprstupnen olenovi vberovej komisie, sa hlasovanie neuvdza. Najvy sd
SR zruil rozhodnutie primtora mesta Partiznske ako nezkonn.
Pokia alovan vsvislosti snesprstupnenm informci ohlasovan lenov vberovej komisie
poukazoval na 9 ods. 3 Zkona, takto dvod neobstoj. Informciu ohlasovan lenov vbe-
rovej komisie vpriebehu vberovho konania, pri nakladan smajetkom obce, nemono povao-
va za osobn daj fyzickej osoby alebo informciu osobnostnej povahy, ku ktorej Zkon poda
9 obmedzuje prstup. Naviac je potrebn poukza na skutonos, e informcie obsahujce
men apriezvisk lenov vberovej komisie boli alobcovi sprstupnen.
iadate poiadal Ministerstvo zahraninch vec SR o sprstupnenie mien vetkch za-

mestnancov a spolupracovnkov ministerstva vo forme meno a priezvisko konkrtneho
pracovnka. Ministerstvo odmietlo informcie poskytn sodvodnenm, e meno apriez-
visko pracovnka vspojen sinformciou, e pracuje na ministerstve, je osobn daj, pre-
toe umouje identifikova konkrtnu osobu. Krajsk sd vBratislave zruil rozhodnutie
ministerstva ako nezkonn. Rozsudok bol vynesen na zklade prvneho stavu platnho
pred zakotvenm ustanovenia 9 ods. 3 do zkona oslobode informci.
Rozsudok Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 2 S94/05 zo da 15. februra 2006
daj otom, e fyzick osoba uren menom apriezviskom pracuje na Ministerstve zahrani-
nch vec SR nepochybne nem povahu veobecne pouitenho identifiktora, pretoe nie je
trvalm identifikanm dajom dotknutej osoby apoda nzoru sdu nie je ani takou charakte-
ristikou alebo znakom, na zklade ktorho by bolo mon jednoznane uri identitu dotknutej
osoby, i u priamo alebo nepriamo. Preto sd dospel kzveru, e meno apriezvisko fyzickej
osoby, bez urenia veobecne pouitenho identifiktora, spolu sdajom otom, e tto osoba
pracuje na Ministerstve zahraninch vec SR, nie je osobnm dajom povajcim ochranu
v zmysle zkona o ochrane osobnch dajov. Pokia teda sprvne orgny prvho a druhho
stupa nevyhoveli iadosti alobcu oposkytnutie informcie vasti tkajcej sa mien apriez-
vsk zamestnancov ministerstva sodvolanm sa na zkon oochrane osobnch dajov, nepostu-
povali vslade sobjektvnym prvom. ...
Sd sa stotonil sargumentciou alobcu, e inky aplikcie zkona oochrane osobnch
dajov, pouitej vdanom prpade sprvnymi orgnmi, by boli nezluiten sstavnou pra-
vou prva na informcie. Hoci je defincia pojmu osobn daj obsiahnut vcitovanom usta-
noven 3 zkona oochrane osobnch dajov vemi veobecn, nemono toto ustanovenie
92
vyklada spsobom, ktor by viedol kneprpustnmu obmedzeniu stavou zaruenho prva

alobcu, i ktorejkovek inej fyzickej alebo prvnickej osoby, na informcie, najm ke ide
oinformcie ostrednom ttnom orgne, ktorho innos m by vdemokratickom aprv-
nom tte pod verejnou kontrolou. Sd je toho nzoru, e vdanom prpade prvo alobcu na
informcie poadovan poda zkona . 211/2000 Z.z. vyplva priamo zlnku 26 ods. 1
stavy SR aje nadraden zujmu alovanho na ochrane dajov ozamestnancoch verejnej
sprvy.
iadate poiadal Ministerstvo vntra SR osprstupnenie kpie rozhodnutia odisciplinr-

nej sankcii udelenej prslunke radu na ochranu stavnch initeov udmile Novko-
vej, ktor jej bola udelen za to, e poskytla mdim radn zznam ovulgrnom slovnom
toku poslanca Jna Slotu na tto prslunku da 28. aprla 2009 vpodzemnch gar-
ach Nrodnej rady SR. Ministerstvo vntra poadovan rozhodnutie odmietlo sprstup-
ni sodvodnenm, e obsahuje nielen meno, priezvisko asluobn zaradenie, ale aj dtum
narodenia aosobn evidenn slo policajtky, ateda ide oosobn daje, ktor vzmysle 9
ods. 2 zkona oslobode informci nemono sprstupni. iadate vodvolan proti nespr-
stupneniu informcie argumentoval, e Ministerstvo vntra ignorovalo stavno-prvny
aspekt veci apovinnos vyklada zkon vslade sstavnm prvom na informcie, pretoe
vzhadom na verejn zujem a pobrenie, ktor vyvolalo sprvanie poslanca Jna Slotu
ansledn potrestanie policajtky, je vdemokratickej spolonosti nevyhnutn, aby sa ve-
rejnos mohla oboznmi s vrokom a dvodmi rozhodnutia o disciplinrnom potresta-
n policajtky, ktor bola terom vulgrneho slovnho toku poslanca Slotu. Krajsk sd
vBratislave zruil rozhodnutie Ministerstva vntra SR onesprstupnen informcie ako
nezkonn.
Zobsahu iadosti alobcu zo da 7.7.2009 je vak nesporn, e tento poiadal poda 14 z-
kona . 211/2000 Z.z. oposkytnutie kpie rozhodnutia odisciplinrnej sankcii udelenej ud-
mile Novkovej, referentke 4 oddelenia OOUO radu na ochranu stavnch initeov adiplo-
matickch misi. alovan sprvny orgn vzhadom ktomu, e stouto informciou disponoval,
bol povinn spoukazom na ust. 2 ods. 1 vspojen sust. 5 citovanho zkona predmetn
rozhodnutie alobcovi sprstupni.
o sa tka nmietok alovanho sprvneho orgnu, e toto rozhodnutie nemohol sprstupni,
vzhadom ktomu, e toto obsahovalo aj poadovan informciu (dtum narodenia aosobn
slo) ae tm tvor utajovan skutonos poda osobitnho zkona, ku ktormu iadate nem
oprvnen prstup, sd uvdza, e alovan sprvny orgn bol povinn vzmysle zkona oslo
bodnom prstupe kinformcim predmetn rozhodnutie alobcovi sprstupni vupravenej
forme, t.j. bez identifikanch dajov, teda bez uvedenia rodnho sla, dtumu narodenia
aosobnho sla, ktor bolo pridelen p. udmile Novkovej.
93
Slad ustanovenia 9 ods. 3 zkona oslobode informci sstavou SR bol posudzovan aj

stavnm sdom SR. stavn sd SR vnleze sp. zn. PL. S 1/09 zo da 19. janura 2011
rozhodol, e ustanovenie 9 ods. 3 zkona oslobode informci je vslade sstavou.
iadateka poiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o sprstupnenie rznych informci

tkajcich sa zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR, medzi inm aj mzdovch n-
leitost vedcich zamestnancov ministerstva. iadala sprstupni mzdu, plat a odmeny
ttnych tajomnkov, generlnych riaditeov sekci, riaditeov odborov, vedcich oddelen
aporadcov ministra aosobitne uvies pevn apohybliv poloky mzdy aodmeny, ato pre
kad osobu osobitne za kad mesiac. Ministerstvo vak tieto informcie odmietlo spr-
stupni. iadateka podala proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti alobu aiadala,
aby krajsk sd rozhodnutie ministerstva o nesprstupnen informci zruil z dvodu, e
je vrozpore sustanovenm 9 ods. 3 zkona oslobode informci, poda ktorho musia by
poadovan informcie sprstupnen.
Sent Krajskho sdu vBratislave dospel po predbenom prerokovan veci kzveru, e usta-
novenie 9 ods. 3 zkona oslobode informci je vrozpore sstavou SR.
Poda sentu krajskho sdu ustanovenie 9 ods. 3 zkona oslobode informci je zaloen
na nim neodvodnenom tvrden onadradenosti politickho prva na informcie nad z-
kladnm udskm prvom na ochranu osobnch dajov uskupiny osb uvedench vustanove-
n 9 ods. 3 zkona oslobode informci, zdvodu, e ide oplatenie tchto osb zverejnch
zdrojov. Poda sentu toto tvrdenie nemono poklada za odvodnenie legitmneho ciea, ale
za prejav svojvle zkonodarcu. Poda sentu krajskho sdu treba repektova judikatru
stavnho sdu SR ako aj Eurpskeho sdu pre udsk prva, ktor hovor, e verejne inn
osoby musia strpie viac kritiky arznych obmedzen ako ostatn osoby ae je tu namieste
via informan otvorenos ako u ostatnch osb, ale sent sa domnieva, e cel okruh
osb uvedench vustanoven 9 ods. 3 zkona oslobode informci viadnom prpade nemono
povaova za verejne inn osoby ato len ztoho dvodu, e s platen zverejnch financi.
Predmetom konania na stavnom sde SR teda bola otzka, i sprstupnenie informci
omzde, plate alebo platovch pomeroch aalch finannch nleitostiach osb uvedench
vustanoven 9 ods. 3 zkona oslobode informci ato vprpade, e s uhrdzan zo ttne-
ho rozpotu alebo zinho verejnho rozpotu, nie je vrozpore so zkladnm prvom tchto
osb na ochranu pred neoprvnenm zhromaovanm, zverejovanm alebo inm zneu-
vanm dajov osvojej osobe poda l. 19 ods. 3 stavy aso zkladnm prvom na ochranu
osobnch dajov poda l. 22 ods. 1 stavy.
Za tchto okolnost stavn sd napokon posdil, i zujem na sprstupnen informci ob-
siahnutch vnapadnutom ustanoven previ sohadom na jeho obsah ael nad zujmom
osb, ktorch sa zverejnenie platovch pomerov dotka.
94
Rieenie kolzie zkladnho prva na informcie azkladnch prv svisiacich sochranou s-

kromnej sfry jednotlivca nie je vdanej veci predmetom posdenia stavnho sdu po prv raz.
Vnleze sp. zn. II. S 44/00 z5. janura 2001 sa stavn sd vo veobecnej rovine zaoberal to-
uto kolziou zopanho hadiska, teda i ado akej miery previ zujem na ochrane skromia
verejnho initea nad prvom na informcie. Vtejto svislosti uviedol sodkazom na rezolciu
Parlamentnho zhromadenia rady Eurpy . 1165 z26. jna 1998, e verejne inn oso-
by (public figures)... musia repektova, e osobitn postavenie, ktor zastvaj vspolonosti
(avmnohch prpadoch na zklade vlastnho rozhodnutia), automaticky vyvolva tlak na ich
skromie. Kad osoba vystupujca na verejnosti mus... strpie zven kontrolu verejnosti
nad takouto innosou. Aj pri vkone zkladnch prv poda l. 26 stavy je prirodzene nutn
repektova zkladn prva a slobody toho, o ktorom sa informcie zskavaj, vrtane jeho
prva na skromie, prva na zachovanie udskej dstojnosti, osobnej cti amena, ako aj pr-
va na ochranu pred neoprvnenm zhromaovanm, zverejovanm alebo inm zneuvanm
dajov osvojej osobe poda l. 16, resp. l. 19 stavy. Ak by preto vdsledku vkonu zkladnho
prva na informcie dolo kzsahu do takchto prv, kad postihnut m prvo sa brni
pouitm ktorhokovek zo zkonnch prostriedkov ich ochrany upravench v 13 Obianske-
ho zkonnka. Toto prvo nemono oda ani osobm verejnho zujmu (vrtane verejnch
initeov), ak sa domnievaj, e vdsledku vkonu slobody prejavu aprva na informcie dolo
kneoprvnenmu zsahu do ktorhokovek zich zkladnch prv upravench vl. 16 al. 19
stavy, kee ich postavenie ako verejnch initeov ich nevyluuje zmonosti uplatovania ob-
ianskoprvnej, prpadne trestnoprvnej ochrany svojej osobnosti..
Vcitovanom nleze stavn sd navye dodal, e predmetom ochrany poda 11 Obianskeho
zkonnka s len rdzo osobn prva fyzickej osoby ovplyvujce rozvoj auplatnenie osobnosti
loveka... Toto hadisko je potom rozhodujce aj pri uren, ktor prva fyzickej osoby avakom
rozsahu s tmto ustanovenm Obianskeho zkonnka chrnen. Poda prvneho nzoru
stavnho sdu za sas zkladnho prva na skromie aani za prejav osobnej povahy... ne-
mono uverejnho initea... povaova vkon jeho zkonom upravenej sluobnej prvomoci...
Zatia o do skromia osb, ateda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zsadne otzky
tkajce sa ich intmnej sfry..., vprpade vkonu stavnej alebo zkonnej prvomoci verejnch
initeov na verejnosti ide odiametrlne odlin otzky verejnej, anie skromnej sfry, ktor
nemono viadnom prpade povaova za sas ich zkladnho prva na skromie.. Uve-
den prvny nzor prijal stavn sd vo veci zkazu zhotovenia filmovej dokumentcie zsahu
prslunka mestskho polcie. Podobnm spsobom vyloil stavn sd monos obmedzenia
prva na informcie aj vo vzahu kmonosti fotografovania poslancov mestskho zastupite-
stva pri hlasovan (porov. nlez sp. zn. IV. S 40/03 z23. septembra 2004).
Vsvislosti spredmetnm vyvaovanm oboch vkolzii stojacich prv povauje stavn sd
za vznamn poukza aj na zvery ESP. Ten vo svojej nedvnej judikatre vznamnm sp-
sobom rozril pojem slobody prijma informcie obsiahnut vl. 10 Dohovoru oochrane
udskch prv a zkladnch slobd (alej len dohovor), ke vslovne uznal existenciu do-
95
hovorom zaruenho prva na informcie (right of access to information, porov. rozhodnutie

z10. jla 2006 vo veci sanosti . 19101/03 Sdruen Jihoesk Matky proti eskej repub-
like, rozsudok zo 14. aprla 2009 vo veci . 37374/05 Trsasg aSzabadsgjogokrt proti
Maarsku, bod 35). Vposlednom uvedenom rozhodnut alej uviedol, e povinnos ttu vo
veciach slobody tlae zaha eliminciu prekok pre novinrsku innos tam, kde vo veciach
verejnho zujmu existuj len zdvodu informanho monopolu orgnov verejnej moci (rozsu-
dok Trsasg aSzabadsgjogokrt proti Maarsku, bod 36). ()
stavn sd si je vedom, e jeho prvne zvery vo vzahu kobmedzeniu prv verejnch inite-
ov na skromie (nlezy sp. zn. II. S 44/00 asp. zn. IV. S 40/03) sa dotkali priamo vkonu
ich prvomoci, ateda e nerieili otzku ich platovch pomerov zabezpeovanch zverejnch
zdrojov, ktor me predstavova vraznej zsah do ich prv na skromie, resp. e vtomto
prpade nemono vies tak jednoznan hranicu medzi vkonom prvomoci askromnou sf-
rou dotknutch osb. Ztohto dvodu sa preto musel vysporiada sotzkou, i aj zujem na zve-
rejnen dajov vzahujcich sa na prjmy osb uvedench vnapadnutom ustanoven zverejnch
zdrojov previ nad prvom tchto osb na ochranu svojich osobnch dajov.
Poda stavnho sdu sa prvo na informcie nepochybne vzahuje na informcie tkaj
ce sa nakladania sverejnmi prostriedkami, ktormu nemono uprie aj charakter politickej
otzky. Prstup irokej verejnosti ktmto informcim vytvra priestor na verejn kontro
lu hospodrenia vetkch subjektov, ktorch prjmy s vyplcan zverejnch rozpotov, ato
tak vo vzahu kich zkonnosti, ako aj elnosti. Mono poznamena, e sa do tohto prstupu
premieta demokratick charakter ttu. Sasou otzky nakladania sverejnmi prostried-
kami s pritom aj prjmy verejnch initeov alebo inch osb, ktor pochdzaj zverejnch
rozpotov. Pokia ide otieto prjmy, treba vak rozliova medzi platmi, ktorch vku mono
vyvodi priamo zo zkona, aodmenami, oktorch rozhoduj verejn funkcionri. Napadnut
ustanovenie sa preto vpodstate dotka len odmien, ktorch priznvanie vytvra potencilnu
monos korumpovania vysokch ttnych radnkov, resp. pecifick formu zabezpeenia ich
lojality, ako aj monos, aby verejn funkcionri, ktor ovke odmien rozhoduj, zneuvali
svoje postavenie aprvomoci.
Ako u bolo uveden, stavn sd nem pochybnosti ocitlivosti dajov ovke prjmov pre sk-
romn sfru jednotlivca, ako aj otom, e jej zverejnenie me ma pre tto jeho sfru negatvne
dsledky. Vprpade dotknutch osb vak ide len ojeden aspekt, ktor je zhadiska vlastn-
ho posdenia veci potrebn vzia do vahy. alm aspektom je toti prve verejn zujem na
verejnej kontrole atransparentnosti nakladania sverejnmi prostriedkami zhadiska jeho
zkonnosti aelnosti, ako aj preventvne psobenie takejto kontroly. Ztohto aspektu je ne-
vyhnutn zdrazni, e zkladn prvo na informcie sli vo svojej podstate aj ako prekka
pre zneuvanie moci zo strany osb podieajcich sa na jej vkone. inn kontrola verejnej
moci tak nie je skuton (efektvna) bez monosti prijma informcie vzahujce sa na jednot-
liv osoby, ktor tto moc vykonvaj. Verejn zujem na informcich oprjmoch jednotlivch
osb uvedench v 9 ods. 3 prvej vete zkona . 211/2000 Z. z. pritom reflektuje aj skutonos,
96
e informcia opravidelnch inepravidelnch (mimoriadnych) prjmoch me ma vpoved

n hodnotu zhadiska faktickho postavenia aasti tchto osb na prijman rozhodnut
orgnov verejnej moci, ato politickho aj nepolitickho charakteru. Tto skutonos treba
zvl zdrazni sohadom na spoloensk realitu, ke vznamn as nielen vedcich miest
vttnych intitcich, resp. intitcich financovanch zverejnch rozpotov je obsadzova
n reflektujc aktulne politick pomery.
Zhadiska rozhodovania stavnho sdu bol alej vznamn u zmienen zver, e osoby po-
dieajce sa na vkone verejnej moci musia pota svyou mierou obmedzenia ich zkladnho
prva na skromie. Vdanom prpade je pritom vznamn aj to, e platov pomery vo verejnej
sprve s urovan prslunou prvnou pravou a ich alie pravideln alebo nepravideln
zloky s, o sa tka vky, touto pravou vznamne limitovan. To samozrejme nemono sto-
toova sindividualizciou vky prjmu, ku ktorej dochdza vo vzahu kjednotlivm fyzickm
osobm uvedenm v 9 ods. 3 prvej vete zkona . 211/2000 Z. z. na zklade napadnutho
ustanovenia. Tto skutonos vak poukazuje na to, e vka prjmov pochdzajcich zverej
nch rozpotov presahuje ich skromnoprvny charakter aje spsobil by otzkou verejn
ho zujmu, resp. verejnej diskusie. Napokon stavn sd sohadom na vpoet osb uvede-
nch v napadnutom ustanoven zdraznil, e povinnos poskytn informcie sa nevzahuje
na vetky osoby, ktor poberaj plat zverejnch rozpotov, ale len na taxatvne vymenovanch
verejnch funkcionrov ustanovench zkonom (vysokch ttnych radnkov), ktor s bu
riadiacimi pracovnkmi, alebo maj pecifick postavenie odvodujce viu intenzitu z-
sahu do svojho prva na skromie. Posdenie proporcionality vdanom prpade sa tak tka len
zverejnenia dajov vo vzahu ktmto osobm, anie vetkm zamestnancom ttu.
stavn sd neshlas snzorom navrhovatea onim neodvodnenom tvrden onadrade-
nosti politickho prva na informcie nad zkladnm udskm prvom na ochranu osobnch
dajov uskupiny osb uvedenej vnapadnutom ustanoven. Naopak, mus poukza na sku-
tonos, e navrhovate vo svojej argumentcii nijakm relevantnm spsobom nerozviedol
svoje tvrdenie otom, preo zhadiska vzjomnho vyvaovania vkolzii stojacich hodnt m
ma viu vhu prve prvo na ochranu osobnch dajov. Sohadom na tto argumentciu je
zrejm, e stavn sd sa nestotonil spochybnosami navrhovatea, ateda e dospel kzveru,
e napadnut ustanovenie je vslade sl. 19 ods. 3 al. 22 ods. 1 stavy.
2.3.2.4. Postup povinnej osoby aanonymizcia

Ak iadate poiada osprstupnenie informci oskrom alebo osobnch dajov, povinn oso-
ba ich poda 9 ods. 1 aods. 2 zkona oslobode informci sprstupn len vtedy, ak to ustanovuje
osobitn zkon alebo na zklade predchdzajceho psomnho shlasu dotknutej osoby (oso-
by, ktorej sa tka informcia oskrom alebo osobn daj). Ustanovenia 9 ods. 1 a2 nestano-
vuj povinnej osobe povinnos vyzva dotknut osobu na vyjadrenie, i shlas so sprstupne-
97
nm poadovanch informci, ktor sa jej dotkaj, ani neupravuj postup povinnej osoby pri
takejto vzve. Mono preto kontatova, e povinn osoba sprstupn tieto informcie len ke
m psomn shlas dotknutej osoby kdispozcii, avak nemus dotknut osobu (resp. blzku
osobu alebo zkonnho zstupcu) kontaktova avyzva na vyjadrenie, i poskytne alebo nepo-
skytne psomn shlas. Ak iadate oinformciu nepreukzal takto shlas dotknutej osoby pri
podan iadosti oinformcie alebo ak psomn shlas dotknutej osoby nem povinn osoba u
kdispozcii (napr. ak nie je zaloen vradnom spise), povinn osoba informciu nesprstupn.
Na sprstupnenie informci vymedzench v 9 ods. 3 zkona oslobode informci vak pred-
chdzajci shlas nie je potrebn.

Ak iadate poiada osprstupnenie informci oskrom alebo osobnch dajov (resp. doku-
mentov obsahujcich tieto informcie), povinn osoba ich poda 9 ods. 1 a2 zk. . 211/2000
Z.z. sprstupn len vtedy, ak to ustanovuje osobitn zkon alebo na zklade predchdzajceho
psomnho shlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa tka informcia oskrom alebo osobn
daj). Kee tieto ustanovenia neukladaj povinnej osobe povinnos poiada opsomn shlas
dotknutej osoby, povinn osoba nemus iada dotknut osobu (resp. blzku osobu alebo z-
konnho zstupcu) oshlas. Ak iadate oinformciu nevie preukza takto shlas dotknutej
osoby alebo ak shlas nie je zaloen vradnom spise, povinn osoba informciu nesprstupn.
Na informcie vymedzen v 9 ods. 3 zk. . 211/2000 Z.z. sa vak tieto pravidl nevzahuj.
Aby sprstupnenm dokumentov neprilo zrove ku sprstupneniu osobnch dajov a tm
aj k porueniu zkona o ochrane osobnch dajov, je potrebn informcie na dokumentoch
upravi tak, aby obsahovali iba anonymizovan daje t.j. daje, ktor nemono priradi
kdotknutej osobe, ktorej sa daje tkaj.84 Toto opatrenie sa vykon tak, e sa na kadom do-
kumente, ktor obsahuje daj ourenej alebo uritenej fyzickej osobe zneitatenia daje, na
zklade ktorch je tto osoba uren alebo uriten (t.j. bydlisko arodn slo, za uritch
pecifickch okolnost aj meno apriezvisko, alebo daje ovlastnostiach alebo znakoch, ktor
umouj dotknut osobu nezamenitene odli od inch osb).
84 4 ods. 1 psm. k) zkona . 428/2002 Z.z. o ochrane osobnch dajov.
98
2.4. Obchodn tajomstvo ( 10)
10
Ochrana obchodnho tajomstva
(1) Informcie oznaen ako obchodn tajomstvo17) povinn osoba nesprstupn.
(2) Poruenm alebo ohrozenm obchodnho tajomstva nie je najm sprstupnenie in-
formcie
a) tkajcej sa zvanho vplyvu na zdravie ud, svetov kultrne aprrodn dedi-
stvo,18) ivotn prostredie vrtane biologickej diverzity aekologickej stability,19)
b) ozneisovan ivotnho prostredia,20)
c) ktor sa zskala za verejn prostriedky,7a) alebo sa tka pouvania verejnch pros-
triedkov, nakladania smajetkom ttu, majetkom obce, majetkom vyieho zemn-
ho celku alebo majetkom prvnickch osb zriadench zkonom, na zklade zkona
alebo nakladania sfinannmi prostriedkami Eurpskej nie,
d) ottnej pomoci21) ainformcie poda 3 ods. 2.
(3) Poruenm alebo ohrozenm obchodnho tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy
poda 5a.
7a)
2 psm. a) zkona . 523/2004 Z.z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy aozmene adoplnen niektorch
zkonov.
17)
17 a 20 Obchodnho zkonnka, 122 Trestnho zkona vznen zkona . 100/1996 Z. z. azkona . 13/1998
Z. z.
18)
Oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 159/1991 Zb. odojednan Dohovoru oochrane sveto-
vho kultrneho aprrodnho dedistva.
19)
Oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 34/1996 Z. z. ouzavret Dohovoru obiologic-
kej diverzite.
20)
8 ods. 1 zkona . 17/1992 Zb. oivotnom prostred.
21)
Zkon . 231/1999 Z. z. ottnej pomoci.
alm z dvodov nesprstupnenia informci je ochrana obchodnho tajomstva. Obchodn

tajomstvo je definovan v 17 Obchodnho zkonnka.85 Ide ovetky skutonosti obchodnej,
vrobnej alebo technickej povahy svisiace spodnikom, ktor maj skuton alebo aspo poten
cilnu materilnu alebo nematerilnu hodnotu, nie s vprslunch obchodnch kruhoch bene
dostupn, maj by poda vle podnikatea utajen apodnikate zodpovedajcim spsobom ich
utajenie zabezpeuje.
Informcia je obchodnm tajomstvom, ak sasne spa vetkch p znakov obchodnho ta-
jomstva uveden v 17 Obchodnho zkonnka.
85 Zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk.
99

Pojem obchodnho tajomstva je tak v zkone definovan troma znakmi objektvnej povahy
(charakter skutonosti, existencia aspo potencilnej hodnoty danej skutonosti ajej ben
dostupnos) advoma znakmi subjektvnej povahy (va utaji dan obchodn skutonosti aza-
bezpeenie takhoto utajenia). ...
...za obchodn tajomstvo nemono povaova akkovek skutonosti, ktor maj by utajovan,
ale len skutonosti kvalifikovan t.j. tak, ktor spaj vetky pojmov znaky obchodnho
tajomstva uveden v 17 Obchodnho zkonnka.
Poda sdu trvanie prva na obchodn tajomstvo ...je zvisl od trvania vetkch uvedench
podmienok jeho ochrany, priom odpadnutie niektorej znich spsob, e prvo na obchodn
tajomstvo zanikne.
2.4.1. Znaky obchodnho tajomstva

a) skutonosti obchodnej, vrobnej alebo technickej povahy svisiace spodnikom
Medzi skutonosti obchodnej povahy mono zaradi adresre zkaznkov (vrtane obchodne
vznamnch informci onich), prpadne idodvateov, obchodn zmery, vrobn nklady, ce-
nov kalkulcie, marketingov tdie, postupy apodmienky reklamnej kampane apod. Skuto-
nosti vrobnej povahy s naprklad technologick postupy ametdy, vrobn vzory aprototypy,
receptry, reimy organizcie prce pri vrobe i monti apod. Kskutonostiam technickej
povahy patria najm vsledky vskumu avvoja, technick plny avkresy, vzorky, grafy po-
stupu monte apod. Do obchodnho tajomstva vak mono zaradi aj naprklad informcie
tkajce sa personalistiky.86
Skutonos, e informcie svisia spodnikom znamen, e slia kprevdzkovaniu podniku
podnikatea alebo knemu maj sli (napr. vbudcnosti vsvislosti spripravovanou novou
vrobou alebo preniknutm na nov trhy apod.). Prvo na ochranu obchodnho tajomstva ne-
me patri subjektu, ktor nie je podnikateom aktor neprevdzkuje podnik (napr. ttnemu
orgnu alebo rozpotovej organizcii financovanej zverejnho rozpotu).
b) maj skuton alebo aspo potencilnu materilnu alebo nematerilnu hodnotu
Informcia mus ma pre podnikatea objektvne zistiten hodnotu, bu okamit alebo as-
po potencilnu. Hodnotu m vtedy, ke jej vyzradenie je spsobil dotkn sa hospodrske-
ho vsledku podnikatea. Negatvnym dsledkom poruenia obchodnho tajomstva me by
naprklad zhorenie postavenia podnikatea na trhu (najm odliv zkaznkov ku konkurencii),
zvenie nkladov podnikatea, mrne vynaloenie prostriedkov na reklamu alebo marketing
86 TENGLOV, I. DRPAL, L. PRY, F. KORBEL, F.: Obchodn tajemstv. Praktick pruka. Praha: Lin-
de Praha a.s., 2005, s. 17.
100
alebo na prpravu novej vroby apod.87

c) nie s vprslunch obchodnch kruhoch bene dostupn
Me s naprklad oskutonosti, ktor nie s znme vprslunom regine alebo tte. Skuto-
nosti nesm by znme vokruhu osb, ktor s alebo by potencilne mohli by konkurentom
podnikatea alebo by mohli tieto informcie konkurentom poskytn. To treba posudzova pod-
a okolnost konkrtneho prpadu.
d) maj by poda vle podnikatea utajen
Podnikate mus ma nielen vu utaji informciu, ale ju mus aj prejavi. Prejav vle mono
urobi vslovnm oznaenm informcie za obchodn tajomstvo (najlepie psomnm), ale za
uritch podmienok aj prijatm potrebnch opatren organizanej povahy smerujcich kutaje-
niu informcie (fakticky).
e) podnikate zodpovedajcim spsobom ich utajenie zabezpeuje
Iba va podnikatea utajova informciu nesta, informcia mus by aj skutone podnikate-
om utajovan. Podnikate teda mus prija opatrenia, aby informcie zostali utajen. Me s
otechnick prostriedky (trezory, poplan zariadenia) alebo organizan opatrenia, naprklad
urenie okruhu osb oboznmench sinformciou aprijatie opatren smerujcich ktomu, aby
kinformcim nemali prstup in osoby.
Obchodnm tajomstvom nemu by informcie, ktor maj by poda osobitnho zkona zve-
rejnen (napr. listiny vzbierke listn, ktor je sasou obchodnho registra).
Rozsudok Mestskho sdu v Prahe sp. zn. 33 Ca 80/2000 zo da 31. augusta 2000
Vtomto ppad alobce poaduje informace znm sprvnmu orgnu, kter nen obchodnm
subjektem, zjeho innosti, ato seznam zazen obchodn spolenosti, ke kterm dal sprv-
n orgn svolen, suvedenm msta adoby, na kterou byl souhlas vydn. Uveden informace
nem dle nzoru soudu obchodn povahu anen splnna podmnka utajen tchto skutenost
obchodn spolenost.
Poda rozhodovacej praxe sdov nemono pojem obchodn tajomstvo vyklada mechanicky,
teda tak, e informcia bu je alebo nie je obchodnm tajomstvom (poda toho spa alebo
nespa znaky obchodnho tajomstva), ale otzka, i ide oobchodn tajomstvo mus by po-
sudzovan aj vkontexte posudzovanej situcie. Pri posudzovan otzky, i je nejak inform-
cia obchodnm tajomstvom ai mono na zklade zkona oslobode informci odmietnu jej
sprstupnenie, treba preto zohadni aj verejn zujem na sprstupnen tejto informcie avi
ho so zujmom na ochrane obchodnho tajomstva.
de Praha a.s., 2005, s. 18.
101
oktbra 2003
povolen nezajiovat celn dluh sice nelze povaovat pmo za pouvn prostedk
sttnho rozpotu, tak jak je tento termn vysvtlovn nap. zkonem . 218/2000 Sb.,
o rozpotovch pravidlech; na druh stran ovem zjem veejnosti na kontrole veejn
sprvy napklad proti mon diskriminaci, protekci, i dokonce korupci, vystupuje obec
n ve vcech poskytovn finannch vhod ze strany sttnch orgn vintenzit obdobn
t, kter byla dvodem zakotven vjimky obsaen v 9 odst. 2. Zjem na ochran ob
chodnho tajemstv zde naopak dosahuje mal intenzity, piem dokonce nen jisto, zda
poadovan informace veker objektivn asubjektivn nleitosti obchodnho tajemstv ve
smyslu 17 zk. . 513/1991 Sb., obchodnho zkonku vbec spluj, anejistm je inebez-
pe jakkoliv jmy ze zveejnn poadovanch informac zveejovanm subjektm hroz-
c. Podobn postoj ktomuto vyvaovn, zaujm idosavadn judikatura sprvn, kter se
sna vykldat pojem obchodnho tajemstv nikoliv jako nespojitou skutenost umoujc
pouze rozlien mezi existenc i neexistenc, ale jako skutenost, je mus bt vykldna
vsouvislosti sdvody, pro n je jej existence zkoumna (viz nap. rozsudek Mstskho
soudu vPraze z31. 8. 2000, . j. 33 Ca 80/2000-31 in fine, nebo rozsudek Krajskho soudu
vHradci Krlov z25. 5. 2001, . j. 31 Ca 189/2000-27). alovan se ovem vnapadanch
rozhodnutch nezabval nejen tmito souvisejcmi dvody, ale nezkoumal ani to, zda jsou
splnny vechny objektivn asubjektivn nroky na posouzen poadovanch informac jako
obchodnho tajemstv, sjedinou vjimkou, atou bylo prv zjiovn vle subjekt, jim bylo
povolen nezajiovat celn dluh vydno, po utajen tto skutenosti. Vzhledem ktomu, e
vechny ostatn nleitosti obchodnho tajemstv poadovan 17 obchodnho zkonku
povaoval patrn alovan za dan, ani by vnapadench rozhodnutch tento fakt jakkoliv
podpoil i vysvtlil, je jeho rozhodovn vtto otzce nepezkoumateln, co by samo osob
stailo kjeho zruen.
2.4.2. Oznaenie za obchodn tajomstvo aodvodnenie

rozhodnutia
Na oznaenie informcie za obchodn tajomstvo poda 10 ods. 1 zkona oslobode infor-
mci nesta iba samotn prejav vle podnikatea utaji informciu. Opan vklad zkona
by dval monos, aby ktokovek, nielen podnikate, mohol utaji vetky informcie ako ob-
chodn tajomstvo (stail by iba jednoduch prejav vle), ato bez ohadu na to, i tieto infor-
mcie skutone spaj znaky obchodnho tajomstva. Dsledky takho vkladuby vak boli
zjavne vrozpore s stavou SR astavnm prvom na informcie, apreto je takto vklad
102
ustanovenia neprpustn.88 Aby mohla by informcia oznaen za obchodn tajomstvo, mus

teda sasne spa vetky znaky obchodnho tajomstva, inak bola za obchodn tajomstvo
oznaen neoprvnene atakto svojvon oznaenie neme by dvodom na nesprstupne-
nie informcie.89
Poda 32 zkona osprvnom konan je sprvny orgn pred rozhodnutm povinn presne apl-
ne zisti skuton stav veci. Povinn osoby s pri kadej iadosti oinformcie povinn skma,
i informcia naozaj spa vetkch p znakov obchodnho tajomstva asvoje prpadn roz-
hodnutie onesprstupnen informcie zrove riadne zdvodni. Nesta len odkza na skuto-
nos, e podnikate informcie oznail za obchodn tajomstvo atak automaticky prebra nzor
podnikatea, e vetky nm oznaen informcie (resp. cel nm oznaen dokument, zmluva)
s obchodnm tajomstvom. Vyjadrenie vle podnikatea chrni informcie je len jednm zo
znakov obchodnho tajomstva. Ak podnikate tvrd, e cel dokument je obchodnm tajom-
stvom, povinn osoba mus zisti, i naozaj vetky informcie nachdzajce sa v dokumente
spaj znaky obchodnho tajomstva ai vdokumente nie s aj informcie, ktor nie s ob-
chodnm tajomstvom.
Sd je vzhode so alobcom toho nzoru, e nepostauje len oznaenie predmetnch inform-
ci za obchodn tajomstvo zo strany podnikatea aani jeho va tieto skutonosti utajova. D
kazn bremeno na preukzanie splnenia predpokladov pre nesprstupnenie poadovanch
88 Dsledky takho vkladuby mohli znamena pln znemonenie prstupu kinformcim. Preto je takto v-
klad ustanovenia neprpustn a mus by zvolen tak vklad, ktor nevedie kabsurdnm a protistavnm dsledkom.
stavn sd SR k vkladu ustanoven prvnych predpisov v nleze sp. zn. III. S 341/07 uvdza: Pri vklade a apli-
kcii ustanoven prvnych predpisov je nepochybne potrebn vychdza prvotne zich doslovnho znenia. Sd vak nie je
doslovnm znenm zkonnho ustanovenia viazan absoltne. Me, ba dokonca sa mus od neho (od doslovnho znenia
prvneho textu) odchli vprpade, ke to zo zvanch dvodov vyaduje el zkona, systematick svislos alebo poia-
davka stavne sladnho vkladu zkonov aostatnch veobecne zvznch prvnych predpisov (l. 152 ods. 4 stavy).
Samozrejme, e sa vtakchto prpadoch mus zrove vyvarova svojvle (arbitrrnosti) asvoju interpretciu prvnej
normy mus zaloi na racionlnej argumentcii. ... Viazanos ttnych orgnov zkonom vzmysle l. 2 ods. 2 stavy
toti neznamen vlun a bezpodmienen nevyhnutnos doslovnho gramatickho vkladu aplikovanch zkonnch
ustanoven. Ustanovenie l. 2 ods. 2 stavy nepredstavuje iba viazanos ttnych orgnov textom, ale aj zmyslom aelom
zkona. Poda prvnej terie Pi interpretaci prvnho pedpisu je nkdy soud povinen se odchlit i od na prvn pohled
jednoznanho textu a na msto doslovnho vkladu zvolit vklad konformn selem a smyslem zkona a se zetelem
na relevantn prvn principy. Ktomu dochz napklad vsituacch, kdy text zkona zjevn vede kabsurdnm a zejm
iracionlnm situacm. Pozri OSINA, P.: Prvn principy a interpretace prva, In: GERLOCH, A. MARLEK, P.:
Problmy interpretace a argumentace vsoudob prvn teorii a prvn praxi. Praha: Eurolex Bohemia, 2003, s. 89.
Prvna teria tie uvdza, e ...vppad plurality interpretanch alternativ je vylouena ta, je vede zpohledu smyslu
a elu normy knepijatelnm dsledkm. Pozri HOLLNDER, P.: stavnprvn argumentace. Praha: Linde Praha
a.s., 2003, s. 32.
89 Takto vklad ustanovenia repektuje legitmny zujem na ochrane informci, ktor naozaj s obchodnm ta-
jomstvom a zrove nevedie kabsurdnm a protistavnm dsledkom. Takto vklad potvrdil aj Najvy sd SR vo
svojom rozsudku sp. zn. 6 S 73/01 zo da 28. novembra 2001 (rozsudok je citovan niie v texte).
103
informci pre kolziu sobchodnm tajomstvom pritom zaauje alovanho. Ten je oprvne-
n rozhodn onesprstupnen poadovanch informci len vtedy, ke na zklade vykonanch
dkazov, zskanch vspoluprci sdotknutm podnikateom i sinmi subjektami psobiaci
mi na trhu vdanej oblasti, preuke, e alobcom poadovan informcie s chrnen ob
chodnm tajomstvom...
Poda 47 ods. 3 zkona osprvnom konan je sprvny orgn povinn vodvodnen rozhod-
nutia uvies, ktor skutonosti boli podkladom pre rozhodnutie (t.j. informcie ojednotlivch
druhoch, resp. kategrich informci, ktor s obsiahnut vpoadovanom dokumente) an-
sledne uvies akmi vahami bol veden pri hodnoten dkazov aako pouil prvne predpisy,
na zklade ktorch rozhodoval (t.j. zdvodni, preo takto druh informci spa vetky znaky
obchodnho tajomstva poda 17 Obchodnho zkonnka).
Tak odvodnenie rozhodnutia, vktorom sa iba spomenie, e cel text poadovanho doku-
mentuspa vetky znaky obchodnho tajomstva, je vrozpore spoiadavkami zkona. Vta-
kom rozhodnut sa neuvdza, ktor konkrtne skutonosti boli podkladom pre rozhodnutie,
ani to, akmi vahami bol sprvny orgn veden pri hodnoten tchto dkazov i skutonost,
tak ako to vyaduje zkon. Nepostauje takisto iba vymenova vodvodnen rozhodnutia zna-
ky obchodnho tajomstva poda 17 Obchodnho zkonnka adeklarova, e vetky poado-
van informcie tieto znaky spaj, ato bez akhokovek konkretizovania. Ztakho obsahu
rozhodnutia vbec nemono posdi, i jednotliv poadovan informcie naozaj spaj vet-
ky znaky obchodnho tajomstva, alebo ide len odeklarciu, ktor nezodpoved skutonosti.
Takto rozhodnutie je nedostatone odvodnen anezkonn aodvolac orgn alebo sd by
ho mal zrui.
Kmonosti oznai informcie za obchodn tajomstvo sa vyjadrili aj sdy:
iadateka poiadala rad jadrovho dozoru SR osprstupnenie informci tkajcich sa

nsledkov havrie v jadrovej elektrrni V1 Jaslovsk Bohunice. rad jadrovho dozoru
SR iadosti nevyhovel z dvodu, e dokumenty obsahuj obchodn tajomstvo spolonos-
ti Slovensk elektrrne a.s. ae nie je mon preskma argumenty iadateky, pretoe nie
je vjeho prvomoci rozhodova otom, o je ao nie je predmetom obchodnho tajomstva
Slovenskch elektrrn a.s. Sd zruil obe rozhodnutia radu jadrovho dozoru SR ako ne-
zkonn.
Ztoho mono vyvodi, e samotn skutonos, e podnikate ozna urit informciu za ob-
chodn tajomstvo, neznamen, e nm aj objektvne je, ak zrove nespa vetky kvalifikan
znaky pojmu obchodn tajomstvo uveden v 17 Obchodnho zkonnka. ...
Vrmci vykonvania dokazovania je vprvomoci sprvneho orgnu posdi, i tieto kvalifi-
kan znaky boli zo strany uvedenho podnikatea splnen. Vdanom prpade nejde omeritrne
104
rozhodovanie opredmete obchodnho tajomstva, ktor vprpade pochybnost (resp. poruenia

prva na ochranu obchodnho tajomstva) prislcha sdu, ale oposdenie predbenej otzky
poda 40 ods. 1 Sprvneho poriadku.
Sd uviedol, e pokia alovan povinn osoba rozhoduje oodmietnut poskytnutia inform-
ci zdvodu ochrany obchodnho tajomstva, je povinn toto stanovisko nleitm, pochybnosti
nevzbudzujcim spsobom odvodni. Sd uvdza, e prijatm opanho zveru by sa orgn
ttnej sprvy rozhodujci ovlastnej zo zkona vyplvajcej povinnosti ocitol vpozcii pasv-
neho tlmonka odmietavho stanoviska podnikatea bez akejkovek monosti jeho tvrdenie
oexistencii obchodnho tajomstva zkonom prpustnm spsobom overi.
Vpredmetnej veci alovan pri rozhodovan vrozpore sustanoveniami 32 Sprvneho po-
riadku neskmal, i s splnen vetky zkonom vyadovan definin znaky obchodnho ta-
jomstva azjeho rozhodnutia nie je jasn, oak objektvne skutonosti oprel svoje tvrdenie, e
vetky poadovan informcie s obchodnm tajomstvom Slovenskch elektrrn, a.s. Zroz-
hodnutia orozklade vyplva, e pri posudzovan skutonosti, i existuje dvod na obmedzenie
prstupu kinformcim vychdzal iba ztvrden Slovenskch elektrrn, a.s., priom neskmal
splnenie zvynch troch objektvnych pojmovch znakov obchodnho tajomstva. Ztoho hadis-
ka preto mono kontatova, e jeho rozhodnutie vychdza znedostatone zistenho skutko-
vho stavu.
Kpoiadavkm na odvodnenie rozhodnutia sa vyjadril Najvy sd SR aj vrozsudku, ktor sa

tkal otzky sprstupnenia investinej zmluvy medzi ttom aspolonosou PSA Peugeot Cit-
ron ottnej podpore pre tto spolonos aktorm sd zruil rozhodnutie Ministerstva hospo-
drstva SR ako nezkonn.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 S 16/2004 zo da 8. aprla 2005

Poda nzoru sdu vak povinn osoba poda zkona oinformcich neme odmietnu in-
formcie, ktor s obsahom zmluvy i inho dokumentu, spoukazom na jeden prpadne dva as-
pekty (napr. obchodn tajomstvo advern charakter informci), ak o len jedna as zmluvy
i inho dokumentu, alebo jednotliv informcie vom obsiahnut, nemaj takto charakter.
... alovan preto nemal prvny podklad na absoltne odmietnutie sprstupnenia informci
vyplvajcich zo zmluvy spoukazom na obchodn tajomstvo advern charakter zmluvy ako
celku, pretoe sm nezdvodnil, akmi prvnymi vahami sa riadil pri posudzovan predmetu
iadosti vo vzahu ku kadej jednotlivej asti zmluvy (dielej otzky upravenej zmluvou), atie
dokumentu opodpornch opatreniach. ... Pokia ide okpiu investinej zmluvy aalieho doku-
mentu opodpornch opatreniach do automobilovho priemyslu, ani zadministratvneho spisu
nemono dospie kzisteniu, i ado akej miery bol ich konkrtny obsah predmetom posudzova-
nia vkonan osprstupnenie informci, osobitne vkonan pred stlou rozkladovou komisiou.
alovan vdvodoch svojho rozhodnutia neuviedol ani rmcov obsah zmluvy, aby bolo zrejm,
105
i ado akej miery je dvodn jeho tvrdenie, e dvod nesprstupnenia zmluvy je dan poda 10
zkona poiadavkami obchodnho tajomstva.
Na to, aby sa informcia stala obchodnm tajomstvom, nesta ani dohoda zmluvnch strn
otom, e urit informcie sa bud za predmet obchodnho tajomstva povaova.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 5 Obo 98/99 (publikovan vasopise Zo sdnej
praxe . 4/2001, str. 82)
Fakt, e zmluvn strany dojednania zmluvy, vdanom prpade zmluvy odielo vlnku VIII,
oznaili za tak, e vetky informcie, ktor si pri uzavieran tejto zmluvy dohodli apo dobu
jej trvania navzjom zverili, s dvern atvoria obchodn tajomstvo firmy, nesta na to, aby
takto zmluvn dojednania sa stali obchodnm tajomstvom, pokia nenapaj pojmov znaky
obchodnho tajomstva vymedzen ustanovenm 17 Obchodnho zkonnka.
2.4.2.1. Dohoda ozachovan mlanlivosti

Ani prpadn dohoda zmluvnch strn ozachovan mlanlivosti anesprstupnen infor-
mci tretm osobm nie je poda zkona o slobode informci dvodom na nesprstupnenie
informci. Bolo by vrozpore sstavou, ak mohli by informcie utajen iba na zklade nim
neobmedzenej monosti uzavrie dohodu ozachovan mlanlivosti. Navye, ani povinnos ml-
anlivosti uloen osobitnmi predpismi nie je zkonnm dvodom na nesprstupnenie infor-
mci.90
V praxi sa vyskytli prpady, kedy orgny verenej moci tvrdili, e nemu sprstupni zmluvu
uzavret so skromnm podnikateskm subjektom bez shlasu tohto subjektu. Ide o argu-
mentciu, ktor nem iadnu oporu vzkone. Zkon oslobode informci, poda ktorho s
orgny verejnej moci povinn postupova, v iadnom prpade nepodmieuje sprstupnenie
zmluvy shlasom druhej zmluvnej strany.
Poukzanie alovanho na znenie kpnej zmluvy, vktorej kupujci vyhlsil, e neshlas so
sprstupovanm textu kpnej zmluvy aakchkovek informci tkajcich sa zmluvy je prvne
bezvznamn pri vahe otom, i informcie sprstupni alebo nie. ... Zkon oslobode inform-
ci toti neustanovuje, e dvodom na nesprstupnenie informci by mohol by aj jednoduch
neshlas podnikatea. Dvody, z ktorch me by sprstupnenie informci odmietnut, s
uveden v 8 a 11 zkona oslobode informci.
de Praha a.s., 2005, s. 150.
106
Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu R sp. zn. A2/2003 zo da 31. jla 2006
alovan podal druhou smluvn stranu osouhlas se zveejnnm smlouvy, ale obdrel ne-
gativn stanovisko stm, e zveejnn obsahu smlouvy by bylo povaovno za poruen obchod-
nho tajemstv. Izde se alovan domnv, e zvazek zachovvat dvrnost obsahu smlouvy,
tj. povinnost smluvn strany neprozrazovat pedmt aobsah smlouvy tetm osobm, souvis
sochranou obchodnho tajemstv apov pslun ochrany podle zkona osvobodnm pstu-
pu kinformacm. Takov nzor oochran cel smlouvy zdvodu obchodnho tajemstv neob-
stoj. Smlouva je dvoustrannm prvnm aktem, alze jen obtn tvrdit, e cel jej obsah je
obchodnm tajemstvm jedn ze smluvnch stran. ...
Rovn ppadn existence dodatku ke smlouv, kterm smluvn strany omezily monost na-
hlen, je zhlediska povinnost alovanho zcela irelevantn. Soud dle dopluje, e ivp-
pad, kdyby smluvn strany skuten uzavely takov dodatek, jednalo by se oskutenost zhle-
diska posuzovan vci prvn nepodstatnou. Obecnou zsadou, dc prvn postaven osob
soukromho prva avztahy mezi nimi, je monost init ve, co nen zkonem zakzno (l.
2 odst. 4 stavy, l. 2 odst. 3 Listiny zkladnch prv asvobod). Proto je zsadn ppustn,
nestanov-li zkon jinak, aby si osoby soukromho prva sjednaly pi uzavrn smlouvy po-
vinnost zachovvat dvrnost jejho obsahu. Oproti tomu obecnou zsadou vymezujc innost
veejn sfry je monost konat pouze vzkonnch mezch (l. 2 odst. 3 stavy, l. 2 odst. 2 Listi-
ny zkladnch prv asvobod). Stanov-li proto zkon vjimku zobecn povinnosti sprvnho or-
gnu poskytovat informace osv innosti, neme sprvn orgn poskytovn informac omezit
nad zkonn rmec vlastnm konem. Uzavr-li osoba soukromho prva smlouvu seskou
republikou, reprezentovanou sprvnm orgnem, mus zsada obecnho omezen sttn moci
pevit nad zsadou obecn volnosti soukromch subjekt. Neznalost zkona neomlouv,
proto si ob smluvn strany mus bt vdomy zkonnch omezen, by by se vztahovala pouze
na jednu znich. Za tchto podmnek smluvn ujednn, pekraujc zkonn rmec pro vkon
sttn moci, neme vst komezen stavnho azkonnho prva tetch osob (prva na infor-
mace) asprvn orgn se na takov smluvn ujednn neme sspchem odvolat.
2.4.2.2. Tzv. dvern informcie

Niekedy sa povinn osoby brnia sprstupni informcie ozmluvch uzatvorench medzi po-
vinnmi osobami a podnikatemi s odvodnenm, e ide o tzv. dvern informcie v zmysle
Obchodnho zkonnka. Poda 271 ods. 1 Obchodnho zkonnka ak si strany pri rokovan
ouzavret zmluvy navzjom poskytli informcie oznaen ako dvern, nesmie strana, ktorej sa
tieto informcie poskytli, prezradi ich tretej osobe aani ich poui vrozpore sich elom pre svoje
potreby, ato bez ohadu na to, i djde kuzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poru tto povinnos, je
povinn na nhradu kody. Ustanovenie sa vak vzahuje len na informcie, ktor boli poskyt-
nut pri rokovan ouzavret zmluvy. Nevzahuje sa na samotn text zmluvy. Prva apovinnos-
107
ti (zvzky) zmluvnch strn nie s toti informciami, ktor boli poskytnut druhej strane,
ale s predmetom vzjomnej dohody zmluvnch strn, ktor vznikli a v okamihu prijatia
nvrhu na uzavretie zmluvy.91 Navye, poda zkona oslobode informci nemono obmedzi
prstup kinformcim, ktor boli oznaen ako dvern.
Znzvu iadanej informcie, ktor alobca iadal sprstupni, vyplva, e ide nepochybne
odvojstrann prvny kon, obsahujci prva apovinnosti zmluvnch strn, apreto text zmlu-
vy viadnom prpade nie je informciou odovzdanou povinnej osobe treou osobou. Prva apo-
vinnosti zmluvnch strn s predmetom vzjomnej dohody zmluvnch strn, priom pvodcom
textu zmluvy ainformci vzmluve obsiahnutch je vrovnakej miere jedna idruh zmluvn
strana. Prva apovinnosti obsiahnut vzmluve toti vznikli a vokamihu prijatia nvrhu na
uzavretie zmluvy.
2.4.3. Obchodn tajomstvo aprevaujci verejn zujem

Poda Dohovoru Rady Eurpy oprstupe kverejnm informcim prstup kinformcim me
by odmietnut, ak by sprstupnenie tchto informci pokodilo alebo mohlo pokodi obchod-
n alebo ekonomick zujmy osb, pokia nie je dan prevaujci verejn zujem na ich spr-
stupnen. Informcia sa teda mus sprstupni, ak verejn zujem na sprstupnen informcie
prevauje nad obchodnmi alebo ekonomickmi zujmami osb.92
Ustanovenie 10 ods. 2 zkona oslobode informci upravuje prve prpady, kedy verejn z-
ujem na sprstupnen informcie prevauje nad zujmom na ochranu obchodnho tajomstva.
Sprstupnenie informcie nie je vtchto prpadoch poruenm alebo ohrozenm obchodnho
tajomstva ainformcia sa me na iados sprstupni, napriek tomu, e teoreticky spa znaky
obchodnho tajomstva.
Ide oinformcie
a) tkajce sa zvanho vplyvu na zdravie ud, svetov kultrne aprrodn dedistvo, i-
votn prostredie vrtane biologickej diverzity aekologickej stability
b) ozneisovan ivotnho prostredia
Ustanovenia psmen a) ab) pokrvaj naprklad informcie ovplyvoch innost alebo prev-
dzok na ivotn prostredie alebo zdravie (napr. oporuche zariadenia, ktor spsobila ohrozenie
alebo pokodenie zdravia alebo ivotnho prostredia, oekologickch havrich, ich princh,
priebehu ansledkoch, omnostve kodlivn vypanch do ovzduia apod.).
91 44 ods. 1 Obianskeho zkonnka vsvislosti s 269 a 280 Obchodnho zkonnka.

92 l. 3 ods. 2 Dohovoru oprstupe kverejnm informcim (Council of Europe Convention on Access to Official
Documents) prijatho Vborom ministrov Rady Eurpy da 27. novembra 2008.
108
Pojem zneisovanie ivotnho prostredia priamo definuje zkon . 17/1992 Zb. oivotnom
prostred. Poda 8 ods. 1 zkona o ivotnom prostred Zneisovanie ivotnho prostredia
je vnanie takch fyziklnych, chemickch alebo biologickch initeov do ivotnho prostredia
vdsledku udskej innosti, ktor s svojou podstatou alebo mnostvom cudzorod pre dan pro-
stredie.
c) ktor sa zskali za verejn prostriedky, alebo sa tkaj pouvania verejnch prostried-
kov, nakladania smajetkom ttu, majetkom obce, majetkom vyieho zemnho celku
alebo majetkom prvnickch osb zriadench zkonom, na zklade zkona alebo na-
kladania sfinannmi prostriedkami Eurpskej nie
Napriek tomu, e ustanovenie 10 ods. 2 psm. c) zkona oslobode informci obsahuje pri
pojme verejn prostriedky odkaz pod iarou na definciu pojmu verejn prostriedky poda
zkona . 523/2004 Z.z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy, poznmka pod iarou nem
normatvnu silu apojem verejn prostriedky mono na ely zkona oslobode informci vy-
klada autonmne, a teda aj irie ako je definovan v zkone o rozpotovch pravidlch ve-
rejnej sprvy. ir vklad pojmu verejn prostriedky sa tka najm finannch prostriedkov
obchodnch spolonost svlunou majetkovou asou ttu, vych zemnch celkov alebo
obc, alebo finannch prostriedkov obchodnch spolonosti, vktorch sce tt alebo samo-
sprvy nemaj vlun majetkov as, ale ktor s ttom alebo samosprvami ovldan.93
Pojem verejn prostriedky treba za elom repektovania stavnho prva na informcie vy-
klada tak, e zaha aj finann prostriedky takchto obchodnch spolonost (pozri vklad
pojmu verejn prostriedky vkapitole 1.6.2. tejto publikcie).
Vnimka zochrany obchodnho tajomstva sa tka aj informci tkajcich sa nakladania sma-
jetkom prvnickch osb zriadench zkonom (naprklad tzv. verejnoprvnych intitci) alebo
prvnickch osb zriadench na zklade zkona (naprklad rozpotovch aprspevkovch or-
ganizci).
Majetkom sa rozumie sbor vec, prv azvzkov uritho subjektu. Pojem nakladanie sma-
jetkom na zklade zmluvy poda nho nzoru vstine vymedzuje dvodov sprva kzkonu
. 382/2011 Z.z. (knovele zkona oslobode informci tkajcej sa povinne zverejovanch
zmlv).94
93 Ako je uveden aj vyie, poda 66a ods. 1 Obchodnho zkonnka Ovldan osoba je spolonos, v ktorej m
urit osoba vinov podiel na hlasovacch prvach preto, e m podiel na spolonosti alebo akcie spolonosti, s ktormi
je spojen vina hlasovacch prv, alebo preto, e na zklade dohody s inmi oprvnenmi osobami me vykonva v-
inu hlasovacch prv....
94 Dvodov sprva uvdza: Pojem nakladanie s majetkom sa neobmedzuje napr. len na scudzenie veci alebo po-
stpenie pohadvky, ale je potrebn ho chpa ako prvny nsledok ... zmluvy, na zklade ktorho mus povinn osoba ...
poskytn plnenie zjej majetku. Plnenie spova vtom, e dlnk (povinn osoba ... ) veriteovi nieo d alebo nieo kon,
zdr sa nejakho konania alebo nieo strp. Plnenie je to, o je verite zo zvzku oprvnen poadova od dlnka ao je
dlnk zo zvzku povinn poskytn. Danie je poskytnutie (t.j. odovzdanie) nejakej hmotnej veci, i u hnutenej alebo
nehnutenej, vec urench jednotlivo alebo druhovo; alej me s oposkytnutie prv. Na zklade zmluvy sa zmajetku
m nieo poskytn. Zvzky na danie nieoho vznikaj naprklad z zmlv typu: darovacia zmluva, kpna zmluva,
109
Ustanovenie 10 ods. 2 psm. c) zkona oslobode informci m vznamn vplyv na informo-

vanie ozmluvnch vzahoch medzi povinnmi osobami ainmi osobami (napr. podnikate-
mi). Zvzky ttu, obce alebo vyieho zemnho celku voi podnikateovi, ako aj ich prva
(majetkov prva) voi podnikateovi, s sasou majetku ttu, obce alebo vyieho zem-
nho celku. Prvam ttu alebo samosprv vyplvajcim zo zmluvy zodpovedaj povinnosti
(zvzky) druhej zmluvnej strany. Informcie oprvach azvzkoch podnikatea vyplvaj-
cich zo zmluvy s zrove informciami oprvach azvzkoch (t.j. omajetku) ttu alebo
samosprv, ateda sa tkaj pouvania verejnch prostriedkov alebo nakladania smajetkom
ttu i samosprv.
Ustanovenie 10 ods. 2 psm. c) zkona oslobode informci vyjadruje skutonos, e verejn
zujem natransparentnosti akontrole nakladania sverejnmi prostriedkami vtakom prpade
prevauje nad zujmom zmluvnch strn na utajen informci obsiahnutch vzmluve. Podni-
kate, ale naprklad ajtt, obec i vy zemn celok, musia pota stm, e ak zmluva uzavre-
t medzi nimi navzjom obsahuje informcie, ktor sa tkaj nakladania sverejnmi prostried-
kami, bude podroben kontrole zo strany verejnosti.
Vpraxi sa vyskytuj prpady, kedy je vo verejnom zujme nielen sprstupnenie informci osa-
motnom pouit verejnch prostriedkov alebo majetku ttu, obce alebo vyieho zemnho
celku, ale aj sprstupnenie informci odsledkoch alebo inkoch (efektoch) tohto poui-
tia verejnch prostriedkov alebo pouitia majetku ttu, obce alebo vyieho zemnho cel-
ku (napr. ak skuton efekt priniesol konkrtny finann prspevok zfondov E). Vzujme
zabezpeenia innej verejnej kontroly atransparentnosti treba takto informcie povaova
za tak, ktor sa tkaj pouvania verejnch prostriedkov, resp. majetku ttu, obce alebo
vyieho zemnho celku asprstupova aj informcie tohto druhu.
Skutonos, e hospodrenie s verejnmi prostriedkami alebo nakladanie s majetkom ttu,
vyieho zemnho celku i obce mus by pod verejnou kontrolou ae je dan verejn zujem
na transparentnosti hospodrenia sverejnmi prostriedkami, potvrdil aj stavn sd SR:
vmenn zmluva, zmluva o vpoike, zpostpenia pohadvky apod. Konanie je in konanie ne odovzdanie nejakej veci.
Opomenutie bude vpraxi povaovan za zdranie sa konania zo strany povinnej osoby , na ktor by bola inak oprvne-
n, ak by neexistoval zvzok ukladajci jej tto povinnos. Tto povinnos vyplva zo zvzku spravidla ako vedajia,
najm pri zmluvch smerujcich kdaniu (napr. njomn zmluva uklad povinnej osobe ako vlastnk prenajatej veci
povinnos zdra sa nakladania svecou, na ktor by bola ako vlastnk oprvnen, vtom rozsahu aspsobe, ako to vyplva
zelu njomnej zmluvy). Opomenutie konania vak me by aj hlavnm plnenm. Strpenie, resp. znanie je pasvne
sprvanie povinnej osoby , ato vo vzahu ku konaniu oprvnenho subjektu. To znamen, e ten, kto je povinn nieo
strpie, mus strpie tak konanie druhho, ktor by inak zna nemusel aktormu by sa, keby nebolo zvzku, mohol
vzoprie. Predmetom tejto novely zkona o slobode informci a novely, ktor tejto novele predchdzala, je zverejo-
vanie zmlv tkajcich sa nakladania smajetkom ttu, obce, vyieho zemnho celku alebo majetkom prvnickch
osb zriadench zkonom alebo na zklade zkona alebo nakladania s finannmi prostriedkami Eurpskej nie alebo
majetkom povinnch osb poda 2 ods. 3 zkona oslobode informci.
110

Hospodrenie s verejnmi financiami a ttnym, resp. obecnm majetkom zaklad verejn
zujem na transparentnosti fungovania takhoto subjektu kvli monosti verejnej kontroly zo
strany obanov aposilneniu dvery obanov vzkonn nakladanie sverejnmi prostriedkami
amajetkom.
d) ottnej pomoci ainformcie poda 3 ods. 2

Poda zkona ottnej pomoci95 priamou formou ttnej pomoci je najm dotcia, prspevok,
grant, hrada rokov alebo asti rokov z veru poskytnutho podnikateovi, hrada asti ve-
ru, nvratn finann vpomoc. Nepriamou formou ttnej pomoci je najm prevzatie ttnej
zruky alebo bankovej zruky, poskytnutie avy na dani alebo penle, pokute, roku alebo na
inch sankcich poda osobitnho predpisu, predaj nehnutenho majetku ttu alebo obce za
cenu niiu, ako je trhov cena, poskytovanie poradenskch sluieb bezplatne alebo za iasto-
n hradu, odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane vspltkach. Princp prevau-
jceho verejnho zujmu sa vzahuje nielen na zmluvy, ale aj napr. na informcie opouvan
grantov udelench zverejnch prostriedkov, informcie onvrhoch na poskytnutie investinch
stimulov alebo in informcie ottnej podpore. Informcie ovke aforme ttnej pomoci ajej
pouit prjemcom teda nemu by nesprstupnen zdvodu ochrany obchodnho tajomstva.
Ustanovenie 10 ods. 2 zkona oslobode informci obsahuje viacer neurit prvne pojmy.96
Niektor ztchto neuritch pojmov s sce definovan vosobitnch zkonoch,97 ale aj samot-
n tieto defincie asto pouvaj neurit pojmy umoujce pomerne vek mieru uvenia.
Vklad neuritch pojmov vustanoven 10 ods. 2 zkona oslobode informci preto mus
by vkadom konkrtnom prpade vslade sstavnm prvom na informcie (ako to vypl-
va z poiadavky stavne sladnho vkladu prvnych predpisov obsiahnutej v l. 152 ods. 4
stavy) tak, aby nebol popret legitmny zujem verejnosti na sprstupnen informci (pozri 7.
as tejto publikcie). Naprklad otzku, i sa informcia tka zvanho vplyvu na zdravie,
ivotn prostredie alebo kultrne aprrodn dedistvo alebo i sa tka pouvania verejnch
prostriedkov treba posudzova tak, aby nebolo obmedzen prvo verejnosti na informcie
ozleitostiach verejnho zujmu.
Nutnos stavne sladnho vkladu neuritch prvnych pojmov obsiahnutch vustanoven
10 ods. 2 zkona oslobode informci zdrazuje aj Najvy sd SR:
95 5 ods. 1 a 2 zkona . 231/1999 Z.z. o ttnej pomoci.

96 Naprklad zvan vplyv na zdravie, zvan vplyv na ivotn prostredie, tka sa pouvania verejnch pro-
striedkov a pod.
97 Napr. pojem zdravie je vymedzen vustanoven 2 psm. b) zkona . 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotnc-
tve.
111

Zk. . 211/2000 Z.z. neobsahuje leglnu definciu pojmu informcia tkajca sa zvanho
vplyvu na zdravie ud. Ak neurit prvny pojem vyvolva problmy pri aplikanej innosti
sprvnymi orgnmi, je potrebn postupova poda l. 152 ods. 4 stavy, avpochybnostiach i
tieto informcie s alebo nie informcie tkajce sa zvanho vplyvu na zdravie ud, vyloi
tento pojem tak, aby nedolo kporueniu zkladnho prva na informcie zaruenho vl.
26 stavy, pretoe vetky ttne orgny maj stavou stanoven povinnos uplatova prvnu
normu vslade sstavou.
K povinnosti skma, i je splnen podmienka obmedzenia ochrany obchodnho tajomstva

poda 10 ods. 2 zkona oslobode informci, sa vyjadrili aj sdy:

Okrem toho alovan sa pri rozhodovan nezaoberal, resp. zjeho rozhodnutia to nevyplva,
zo zkona vyplvajcou vnimkou ( 10 ods. 2), kedy sa nepovauje za poruenie ani ohrozenie
obchodnho tajomstva sprstupnenie informcie tkajcej sa okrem inho zvanho vplyvu
na zdravie ud, na ivotn prostredie. Poda tohto ustanovenia nemono odmietnu prstup
kinformcim, ikeby boli formlne naplnen vetky znaky obchodnho tajomstva. Vtejto asti
je rozhodnutie alovanho preto nepreskmaten pre nedostatok dvodov.
Sd tie potvrdil poiadavku dkladnho aindividulneho preskmania kadej konkrt-

nej poadovanej informcie zhadiska toho, i nejde oinformciu onakladan sverejnmi
prostriedkami ai naozaj kad poadovan informcia spa vetky znaky obchodnho
tajomstva:
iadateka poiadala Pdohospodrsku platobn agentru o informcie o projektoch,

ktor boli podporen nenvratnm finannm prspevkom z prostriedkov Eurpskej nie
a ttneho rozpotu. Poadovala informcie o predpokladanom a skutonom efekte tejto
finannej podpory pre projekty voblasti rozvoja vidieka. Konkrtne lo oinformcie od-
tume zaatia a skonenia projektu, priemernom pote zamestnancov u jednotlivch pr-
jemcov finannej podpory, celkovch trbch, pote vytvorench pracovnch miest, pote
zmodernizovanch lok alebo oronom vyuit lkovej kapacity. iadateka nepoadovala
informcie okonkrtne identifikovanch podnikateoch aprojektoch, ale iba anonymizova-
n informcie, vrmci ktorch boli jednotliv projekty oznaen iba registranm slom,
bez monosti identifikova meno podnikatea anzov projektu. Poadovan informcie sa
tkali efektvnosti pouvania finannch prostriedkov Eurpskej nie attneho rozpotu.
Pdohospodrska platobn agentravodvolacom konan Ministerstvo pdohospodrstva
SR poadovan informcie nesprstupnila s odvodnenm, e poda sluobnho predpisu
112
s doklady zaloen vspisoch projektov povaovan za obchodn tajomstvo. Sd zruil obe

rozhodnutia ako nezkonn.
Prvostupov rozhodnutie obsahuje len veobecn kontatovania, nevyplva z neho, e by
sa PPA ako povinn osoba, svedomito azodpovedne zaoberala vecou ... Ani zrozhodnutia
alovanho ... ani zlistn zaloench vadministratvnom spise nie je zistiten, i aako postu-
poval odvolac orgn pri preskmavan napadnutho rozhodnutia vzmysle 59 sprvneho
poriadku. ...
Sprvny orgn m povinnos sa nleite poda sprvneho poriadku zaobera nmietkami a-
lobkyne uvedenmi aj vodvolan proti prvostupovmu rozhodnutiu ..., ktor mono formulo-
va do rieenia otzok, i alobkyou iadan informcie vpoadovanch jednotlivostiach, ivo
svojom shrne
sa tkaj prostriedkov predstavujcich ttnu pomoc, prpadne e sa informcie zskali za
verejn prostriedky apotom ich sprstupnenie nie je poruenm alebo ohrozenm obchodn-
ho tajomstva vzmysle 10 ods. 2 psm. d) ac) ZSPI;
ak by informcie neboli prstupn za podmienok 10 ods. 2 psm. c) ad) ZSPI, potom sa
treba zaobera tm, i skutone mu tvori obchodn tajomstvo vzmysle 17 ObZ zha-
diska naplnenia atrvania objektvnych asubjektvnych znakov, inapriek tomu, e s tak
oznaen zmluvou medzi verejnoprvnym askromnoprvnym podnikateskm subjektom
prijmateom nenvratnho finannho prspevku ateda i skutone podliehaj ochrane
predstavujcej ich nesprstupnenie vzmysle 10 ods. 1 ZSPI ...
Potom pri posudzovan, i poadovan informcie skutone napaj zkonn znaky ob-
chodnho tajomstva, je tie nevyhnutn zvaova aspekt prevldajceho zujmu na verejnej
kontrole pouvania cielene poskytovanch nenvratnch finannch prspevkov zverejnch
zdrojov, a to skromnho a verejnho. Potom prstupnos takch informci je realizciou
stavnho prva na informcie upravenho zkonom overejnch informcich.
Zuvedench dvodov Krajsk sd vBratislave po prejednan veci dospel kzveru, e vdanej
veci ... nebol dostatone zisten skutkov stav na posdenie veci. Poadovan informcie neboli
vyhadan avsprvnom konan pred vydanm rozhodnutia neboli hodnoten individulne ivo
svojom spojen, i mu predstavova chrnen obchodn tajomstvo poda vle prijmateov
prspevkov zverejnch zdrojov, preto sd postupoval poda 250j ods. 2 psm. c) O.s.p. azruil
rozhodnutia sprvnych orgnov oboch stupov ...
Sdy tie vo viacerch prpadoch priamo rozhodli, e nemono odmietnu sprstupnenie poa-
dovanch informci zdvodu ochrany obchodnho tajomstva, pretoe tieto informcie spada-
j pod zkonn vnimky zochrany obchodnho tajomstva poda 10 ods. 2 zkona oslobode
informci:
113
Jednou zkategri informci, uktorch zkon uprednostuje verejn zujem na ich sprstup-
nen aj vtedy, ak by inak boli spsobil tvori predmet obchodnho tajomstva, sa povauj infor-
mcie ozneisovan ivotnho prostredia.
Valom prpade Najvy sd SR zruil rozhodnutie Ministerstva zdravotnctva SR, ktor ne-
zkonne odmietlo sprstupni informcie tkajce sa zvanho vplyvu na zdravie ud zdvodu
ochrany obchodnho tajomstva.
iadate poiadal rad verejnho zdravotnctva SR osprstupnenie informci ,,Dokumen-

tan sbory obsahujce vsledky tdi svisiacich svplyvom pouitia prpravkov na ochra-
nu rastln Fury 10 EW, Karate ZEON 5 SC, Vaztak 10 EC na zdravie ud (toxikologick
tdie), ktor boli radu verejnho zdravotnctva predloen pri posudzovan prpravkov
z hadiska vplyvu na zdravie ud na ely posdenia prslunej asti dokumentcie do-
danej iadateom oregistrciu prpravku. rad verejnho zdravotnctva avdruhom stupni
aj Ministerstvo zdravotnctva (alovan) odmietli poadovan informcie sprstupni. Mi-
nisterstvo zdravotnctva vo svojom zamietavom rozhodnut argumentovalo, e vrobcovia
predmetnch prpravkov na ochranu rastln oznaili dokumentciu kprpravkom ako ob-
chodn tajomstvo apoda 10 ods. 1 zkona oslobode informci informcie oznaen ako
obchodn tajomstvo povinn osoba nesprstupn. Poda ministerstva vplyv na zdravie ud
je uveden na etikete vrobkov atto informciu nie je potrebn sprstupova spsobom
upravenm vzkone oslobode informci. Poda ministerstva sa iados oinformcie tka
sprstupnenia dokumentcie kprpravkom na ochranu rastln, o je zsadn rozdiel od in-
formcie tkajcej sa zvanho vplyvu na zdravie ud. Ministerstvo uviedlo, e uveden pr-
pravky na ochranu rastln s zaregistrovan vSlovenskej republike strednm kontrolnm
askobnm stavom ponohospodrskym vslade s 11 zkona . 193/2005 Z.z., o je
dkazom toho, e spaj tandardy kladen na ochranu zdravia pri ich sprvnom pouvan
aaplikcii. Poda ministerstva uveden prpravky pri pouit vslade sdajmi uvedenmi na
etikete schvlenej kontrolnm stavom, pri dodran urenho elu pouitia vregistrova-
nom rozsahu, bezpenho pouitia poda zkona . 163/2001 Z.z. apri pouit odpora-
nch osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov nepredstavuj riziko pre zdravie ud.
Zuvedenho dvodu nie je poda Ministerstva zdravotnctva SR mon aplikova vnimku
zneposkytnutia informcii podliehajcich obchodnmu tajomstvu stanoven v 10 ods. 2
psm. a) zkona oslobode informci.
Najvy sd SR zruil rozhodnutie Ministerstva zdravotnctva SR ako nezkonn.
114

alovan ako aj rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky nevyhoveli iadosti a-
lobcu anesprstupnili poadovan informcie sodvodnenm, e dritelia registrci oznaili
poadovan informcie za obchodn tajomstvo. Nezaoberali sa alej tm, i nejde oinform-
cie tkajce sa zvanho vplyvu na zdravie ud. Poda alovanho, ak podnikate informcie
ozna ako obchodn tajomstvo, je povinnosou sprvneho orgnu takto informcie poda 10
ods. 1 zk.. 211/2000 Z.z. nesprstupni. Zadministratvneho spisu alovanho vak vyplva,
e iba spolonos S. s.r.o. oznaila poadovan informcie ako obchodn tajomstvo.
Vdanom prpade sa do vzjomnej interakcie dostva na jednej strane prvo alobcu na in-
formcie ana strane druhej prvo podnikatea na ochranu obchodnho tajomstva. Vzjomn
stret tchto prv upravil zkonodarca v 10 ods. 2 zk.. 211/2000 Z.z., kde demontratvne
vymedzil, kedy sa informcia oznaen ako obchodn tajomstvo me sprstupni. Preto aj ke
poadovan informcia je obchodnm tajomstvom vzmysle 17 Obchodnho zkonnka, nie
je mon odmietnu jej sprstupnenie, ak zrove ide napr. oinformciu tkaj sa zvanho
vplyvu na zdravie ud. Zmyslom tejto pravy je sprstupni takto informcie vo verejnom z-
ujme, tzn. e zujem verejnosti na informcie tkajce sa zvanho vplyvu na zdravie ud
prevauje nad zujmom na ochrane obchodnho tajomstva skromnho subjektu.
Zk. . 211/2000 Z.z. neobsahuje leglnu definciu pojmu informcia tkajca sa zvan-
ho vplyvu na zdravie ud. Ak neurit prvny pojem vyvolva problmy pri aplikanej innosti
sprvnymi orgnmi, je potrebn postupova poda l. 152 ods. 4 stavy, avpochybnostiach i
tieto informcie s alebo nie informcie tkajce sa zvanho vplyvu na zdravie ud, vylo-
i tento pojem tak, aby nedolo kporueniu zkladnho prva na informcie zaruenho vl.
26 stavy, pretoe vetky ttne orgny maj stavou stanoven povinnos uplatova prvnu
normu vslade sstavou.
Najvy sd nezistil vokolnostiach prpadu iaden relevantn dvod na to, aby vdanom prpa-
de poadovan informcie toxikologick tdie zdokumentanch sborov dajov oprprav-
koch nemohli by poskytnut alobcovi. Pokia orgn verejnej moci obmedz prvo na infor-
mcie, je na om, aby preukzal, e obmedzenie zodpoved nielen podmienkam stanovenm
zk.. 211/2000 Z.z. za ktorch je mon obmedzi prvo na informcie, ale aj poiadavkm
vyplvajcim zl. 26 ods. 4 stavy. ...
Kalej nmietke alovanho, e prpravky boli zaregistrovan strednm kontrolnm ask-
obnm stavom ponohospodrskym, o je dkazom toho, e spaj tandardy kladen na
ochranu zdravia pri ich sprvnom pouvan apri pouit vslade sdajmi uvedenmi na eti-
kete schvlenej kontrolnm stavom nepredstavuj riziko pre zdravie ud apreto nie je mon
aplikova 10 ods. 2 psm. a/ zk.. 211/2000 Z.z. najvy sd uvdza, e tieto prpravky
nemusia ma zvan vplyv na zdravie ud, ak sa pouvaj vrozsahu aspsobom uvedenm
vrozhodnut oregistrcii, ale prve toxikologick tdie mu takto informcie obsahova,
o vyplva aj zo samotnho nzvu asti dokumentanho sboru dajov toxikologick tdie.
115
Neposkytnutie informci alovanm sodvolanm sa na obchodn tajomstvo predstavuje zvy-

ie uvedench dvodov nesprvne prvne posdenie veci sprvnym orgnom.
Podobn zvery obsahuj rozsudky sdov v eskej republike vydan na zklade podobnho
ustanovenia 9 ods. 1 a2 zkona . 106/1999 Sb. osvobodnm pstupu kinformacm:
oktbra 2003
Ustanoven 9 zkona . 106/1999 Sb. je nutno vykldat jako odraz obecnho vyvaovn
prvem chrnnch zjm, kdy na jedn stran pomyslnch vah stoj zjem na kontrole veejn
sprvy ana stran druh zjem soukromnoprvnch subjekt na uchovn jejich obchodnho
tajemstv. Je pitom teba posoudit, kter ztchto oprvnnch zjm vkonkrtnm ppad
pevauje. Zkonodrce poskytuje obecn vodtko, kdy v 9 ods. 1 stanov, e obecn peva-
uje zjem na ochran obchodnho tajemstv, ovem zrove podle odstavce 2 stejnho ustano-
ven zjem na kontrole veejn sprvy optovn pev, pokud se jedn opouvn prostedk
zveejnch rozpot.
Rozsudok Krajskho sdu vHradci Krlov sp. zn. 31 Ca 189/2000 zo da 25. mja 2001
Obchodnm tajemstvm ale neme bt v dnm ppad informace o rozsahu finannch
prostedk poskytnutch podnikateli zrozpotu obce i msta, tedy ani daj ocen za prove-
den dlo, je je hrazena zpjm zskanch od daovch poplatnk. Prv tato skutenost
podtrhuje to, e vdaje obc jsou vc navsost veejnou, e sjejich zdroji nespojuje toho kterho
podnikatele dn tvr souvislost, je by jen vnznaku mohla vst kdomnn, e by se mohlo
jednat oobchodn tajemstv, ato vetn konkrtnho uit rozpotovch prostedk.
Ustanovenie 10 ods. 3 sa tka tzv. povinnho zverejovania zmlv poda 5a zkona oslo-
bode informci. Vzmysle ustanovenia 10 ods. 3 zkona oslobode informci nemono za
poruenie alebo ohrozenie obchodnho tajomstva povaova ani zverejnenie zmluvy, ktor sa
povinne zverejuje poda 5a. Poda ustanovenia 5a ods. 4 zkona oslobode informci vak
ale plat, e ustanovenie povinne zverejovanej zmluvy, ktor obsahuje informciu, ktor sa
poda tohto zkona nesprstupuje, sa nezverejuje, o znamen, e ak zmluva obsahuje infor-
mciu, ktor sa netka nakladania sverejnm prostriedkami alebo inch skutonost poda 10
ods. 2 zkona oslobode informci, azrove tto informcia spa vetky znaky obchodnho
tajomstva, tto konkrtna informcia sa zo zmluvy vyli azverejn sa zvyn as zmluvy.98
98 Dvodov sprva kustanoveniu 10 ods. 3 zkona oslobode informci uvdza: Doplnenm 10 oodsek 3 sa
navrhuje, aby obchodn tajomstvo nemohlo by prekkou zverejnenia zmluvy poda 5a ods. 1. To znamen, e vslade
skonceptom 18 Obchodnho zkonnka Podnikate prevdzkujci podnik, na ktor sa vzahuje obchodn tajomstvo,
m vlun prvo, ak osobitn zkon neustanovuje nieo in, s tmto tajomstvom naklada, najm udeli dovolenie na
116
2.5. Informcia poskytnut bez prvnej povinnosti

( 11 ods. 1 psm. a)
11 ods. 1 psm. a)
Povinn osoba obmedz sprstupnenie informcie alebo informciu nesprstupn, ak...
...jej bola odovzdan osobou, ktorej tak povinnos zkon neuklad aktor na vzvu po-
vinnej osoby psomne oznmila, e so sprstupnenm informcie neshlas. Ak na vzvu
povinnej osoby neodpovie osoba oprvnen udeli shlas na sprstupnenie informcie
do siedmich dn, predpoklad sa, e so sprstupnenm informcie shlas. Na tieto n-
sledky mus by osoba vo vzve upozornen.
11 ods. 2
Ustanovenie psmena a) sa nepouije, ak ide oinformcie, ktor sa zskali za verejn
prostriedky,7a) alebo sa tkaj pouvania verejnch prostriedkov, nakladania smajet-
kom ttu, majetkom obce, majetkom vyieho zemnho celku alebo majetkom prv-
nickch osb zriadench zkonom, na zklade zkona alebo nakladania sfinannmi
prostriedkami Eurpskej nie.
7a)
2 psm. a) zkona . 523/2004 Z.z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy aozmene adoplnen niektorch
zkonov.
Ustanovenie sa vzahuje na informcie poskytnut povinnej osobe inmi osobami, ato bez
prvnej povinnosti. Znamen to, e neexistuje iadne ustanovenie zkona, ktor by tretiu oso-
bu kposkytnutiu informcie povinnej osobe zavzovalo, ani iadne ustanovenie zkona, ktor
by povinn osobu oprvovalo tto informciu zska.99 Obania aprvnick osoby pri komu-
nikcii spovinnmi osobami asto odovzdaj aj informcie, ktor odovzda nemusia aktor po-
vinn osoba pre vybavenie radnej agendy nevyhnutne nepotrebuje. Me s naprklad orzne
neformlne listy, oznmenia, podnety alebo petcie, ale aj doklady amaterily, ktor poda zko-
na nie s povinnou sasou iadost apodan.
Vpraxi sa vyskytli nejasnosti ohadom otzky, ak osoba je osobou, ktorej takto povinnos z-
kon neuklad. Pri posudzovan, i informciu mono sprstupni, sa neskma skutonos, i
osoba, ktor informciu odovzdala, je vzmysle 2 zkona oslobode informci osobou po-
vinnou poskytova verejnosti informcie (t.j. povinnou osobou). Podstatn je len skutonos,
i znejakho zkona tretej osobe vyplva povinnos odovzda poadovan informciu povinnej
jeho vyuitie a uri podmienky takho vyuitia. sa vytvra zkonn prava, ktor vzujme zabezpeia transparentnho
ahospodrneho nakladania sverejnm majetkom asverejnmi prostriedkami, umon obmedzenie inak vlunho prva
naklada sobchodnm tajomstvom. Osobitnm zkonom, ktorho existenciu predvda a umouje Obchodn zkonnk,
bude vtomto prpade infozkon ( 10).
99 KORBEL, F. a kol.: Prvo na informace. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2004, s. 80.
117
osobe, od ktorej iadate informciu iada. Vyplva to aj zo znenia l. 4 ods. 2 psm. g) Smernice
2002/4/ES oprstupe verejnosti kinformcim oivotnom prostred.100
Za informciu odovzdan bez prvnej povinnosti sa nepovauje informcia, ktor je sprv-
nemu orgnu (povinnej osobe) znma zjeho innosti. Ide naprklad oinformcie, ktor po-
vinn osoba zskala vrmci svojej radnej kontrolnej innosti. Zoprvnenia kontrolova toti
vyplva aj povinnos kontrolovanho subjektu poskytn kontrolrovi informcie.101 Potvrdzuje
to aj rozsudok eskho sdu tkajci sa identickho ustanovenia 11 ods. 2 psm. a) zkona .
106/1999 Sb. osvobodnm pstupu kinformacm:
Rozsudok Mestskho sdu vPrahe sp. zn. 33 Ca 80/2000 zo da 31. augusta 2000
Nen mon odmtat poskytnut informace z dvod podle 11 odst. 2 psm. a) zk. .
106/1999 Sb., osvobodnm pstupu kinformacm, tj. e informace byla pedna povinnmu
subjektu osobou, kter zkon takovou povinnost neukld akter sposkytnutm informace ne-
souhlas, vppad, e jde oinformaci znmou sprvnmu orgnu zjeho innosti.
Kaplikcii ustanovenia 11 ods. 1 psm. a) sa vyjadril Krajsk sd vBratislave, ktor rieil otz-
ku, i informcie, ktor sa nachdzaj vzmluve, s informcie poskytnut povinnej osobe
zmluvnmi partnermi bez prvnej povinnosti.
iadate poiadal mesto Bratislava o fotokpie zmlv o predaji lukratvnych mestskch

pozemkov vcentre Bratislavy. Mesto informcie odmietlo sprstupni zdvodu, e zmluvy
obsahuj informcie poskytnut mestu bez prvnej povinnosti zmluvnmi partnermi. Sd
zruil rozhodnutie ako nezkonn arozhodol, e sprstupnenie informci vzmluve nemo-
no odmietnu na zklade 11 ods. 1 psm. a) zkona oslobode informci.
...je nesporn, e iadosou dotknut pozemky boli majetkom obce (Hlavnho mesta SR Bra-
tislavy) ... Znzvu iadanej informcie, ktor alobca iadal sprstupni, vyplva, e ide ne-
pochybne odvojstrann prvny kon, obsahujci prva apovinnosti zmluvnch strn, apreto
text zmluvy viadnom prpade nie je informciou odovzdanou povinnej osobe treou osobou.
Prva apovinnosti zmluvnch strn s predmetom vzjomnej dohody zmluvnch strn, priom
pvodcom textu zmluvy ainformci vzmluve obsiahnutch je vrovnakej miere jedna idruh
zmluvn strana. Prva apovinnosti obsiahnut vzmluve toti vznikli a vokamihu prijatia
100 Poda l. 4 ods. 2 psm. g) Smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES lensk tty mu ustanovi,
e iados o prstup k informcim o ivotnom prostred sa zamietne, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvni...
zujmy alebo ochranu ktorejkovek osoby, ktor poadovan informcie poskytla dobrovone bez toho, aby bola na to zo
zkona povinn alebo jej bolo mon na zklade zkona tto povinnos uloi, ak tto osoba s uverejnenm prslunch
informci neshlasila.
101 Rovnak zver vyplva zrozsudku Najvyieho sdu SR sp. zn. 6 S 73/01 zo da 28. novembra 2001.
118
nvrhu na uzavretie zmluvy. Zuvedenho teda vyplva, e viadnom prpade sa alobca nedo-
mhal takej informcie, ktor bola odovzdan povinnej osobe vlune osobami, ktorm to ako
povinnos zkon neuklad, apreto je poukazovanie na 11 ods. 1 psm. a) zkona oslobode
informci zo strany sprvnych orgnov nedvodn. Vtejto svislosti s teda psomn nes-
hlasy so sprstupnenm informcie zo strany astnkov zmluvy (zmlv) prvne bezvznamn.
... Zuvedenho teda vyplva, e alobcom poadovan informcie sa tkaj nakladania sma-
jetkom obce, apreto sa obmedzenie poda 11 ods. 1 psm. a) zkona oslobode informci
neme poui.
Povinnos nesprstupni informcie poskytnut bez prvnej povinnosti vak vuritch prpa-
doch neplat. Poda 11 ods. 2 zkona oslobode informci ide oprpady, ke bola informcia
zskan za verejn prostriedky, alebo ke sa informcia tka pouvania verejnch prostriedkov,
nakladania smajetkom ttu, majetkom obce, majetkom vyieho zemnho celku alebo majet-
kom prvnickch osb zriadench zkonom, zriadench na zklade zkona, alebo ke sa tka
nakladania sfinannmi prostriedkami Eurpskej nie. Ide ouplatnenie princpu prevauj-
ceho verejnho zujmu.
Poda Najvyieho sdu SR nemono na zklade argumentcie, e ide oinformciu poskytnut
bez prvnej povinnosti, odmietnu sprstupnenie ponk uchdzaov prihlsench do vberov-
ho konania na uzavretie zmluvy, ktor sa tka nakladania smajetkom mesta.

komisia. Okrem inch informci poadoval kpie ponk vetkch uchdzaov vrtane vet-
kch dokumentov, ktor mali by sasou ponuky. Primtor mesta Partiznske sprstupnil
iba kpie ponk tch uchdzaov, ktor vyjadrili shlas sich zverejnenm vzmysle 11 ods.
1 psm. a) zkona oslobode informci, priom nesprstupnil kpie ponk uchdzaov, ktor
vyjadrili neshlas so zverejnenm. Najvy sd SR zruil rozhodnutie primtora mesta Par-
tiznske ako nezkonn.
Pokia sa alobca domhal sprstupnenia kpi ponk vetkch astnkov konania, vrtane
vetkch dokumentov, ktor mali by sasou ponuky, Najvy sd SR sa prvotne zaoberal
povahou tchto informci, teda tm, i tieto mono povaova vzmysle 11 ods. 2 Zkona za
informcie onakladan smajetkom obce.
Sprvny orgn prvho stupa vyhlsil da 20.10.2009 vberov konanie, elom ktorho bolo
vybra najvhodnej nvrh na uzavretie zmluvy na dlhodob (5 a 10 rokov smonosou pre-
denia) prenjom nebytovch priestorov. V priebehu vberovho konania boli jednotlivmi
uchdzami predloen ponuky spoadovanmi prlohami (poda podmienok vopred urench
sprvnym orgnom).
119
Spoukazom na vyie citovan ustanovenia zk. omajetku obc azk. oobecnom zriaden Naj-
vy sd SR dospel kzveru, e informcie, osprstupnenie ktorch alobca iadal, je potrebn
povaova za informcie vzmysle 11 ods. 2 Zkona, ato prve majc na zreteli dvod ich
poskytnutia sprvnemu orgnu as vo vberovom konan, vsledkom ktorho bola zmluva
onjme nebytovch priestorov.
Najvy sd SR sa nestotouje s vkladom krajskho sdu, e len samotn zmluvu o pre-
njme nebytovch priestorov mono povaova za informciu onakladan smajetkom mesta
vzmysle 11 ods. 2 Zkona. Sprstupnenm len tejto zmluvy samej osebe nemono sa vpotreb-
nom rozsahu oboznmi spostupom sprvneho orgnu pri nakladan smajetkom mesta. Vo
verejnej obchodnej sai bol vyberan najvhodnej nvrh zmluvy, preto informcie, ktor mal
konajci kdispozcii, posdenm ktorch dospel kzveru, e urit ponuka je najvhodnejia, je
potrebn zaradi do okruhu informci vzmysle 11 ods. 2 Zkona. Sprvny orgn postupoval
pri nakladan smajetkom mesta poda osobitnch predpisov atreba zdrazni, e hospodril
nie so skromnm majetkom, preto je namieste poadova pri takomto hospodren o najir
okruh sprstupovanch informci, kee len ich sprstupnenm je mon sledova efektivitu,
dodriavanie povinnost pri hospodren smajetkom mesta arovnako zabezpeova transpa-
rentnos oakvan vo verejnej sprve.
Pokia sprvny orgn sprstupnil informcie oponukch jednotlivch uchdzaov (vypsanm
dajov), avak pre sprstupnenie tchto konkrtnych ponk arelevantnch podkladov, zkto-
rch tieto informcie vyplvali, u dvodil potrebou shlasu jednotlivch uchdzaov, takto
postup nevyplva zo iadneho predpisu. Naviac takmto postupom dolo ksitucii, e aj uch-
dza, ktor bol vo vberovom konan spen, odmietol poskytn shlas vzmysle 11 ods. 1
psm. a/ Zkona, ateda alobcovi ako iadateovi nebola sprstupnen ani ponuka asvisiace
podklady, ktor boli ohodnoten ako najvhodnejie.
Pokia alovan vo vyjadren kodvolaniu alobcu uviedol, e nemono sa na zklade Zkona
domha informci, ktormi povinn osoba disponuje, len preto e in osoba vyuila svoju
autonmnu vu a slobodu rozhodovania (napr. slobodu podnikania) a rozhodla sa poia-
da ovydanie individulneho sprvneho aktu aktor by inak iadate nemal monos zska,
tto nepovaoval Najvy sd SR za dvodn, nakoko iados oinformcie nebola podan
vsvislosti svydvanm individulneho sprvneho aktu, ale vsvislosti sverejnou obchodnou
saou vyhlsenou pri nakladan smajetkom mesta. Naviac sprvny orgn prvho stupa je
povinnou osobou poda 2 ods. 2 Zkona, ie splnou informanou povinnosou ana rozdiel
od povinnch osb poda 2 ods. 1 Zkona nesprstupuje len informcie osvojej rozhodovacej
innosti.
Argumentciou alovanho ohadne ochrany osobnch dajov, prpadne ochrany obchodnho
tajomstva sa Najvy sd SR valom nezaoberal ahodnotil ju ako elov obranu alovan-
ho, nakoko tieto neboli vpreskmavanch rozhodnutiach uveden ako dvod nesprstupnenia
poadovanch informci.
120
Na zklade vyie uvedenho Najvy sd SR dospel kzveru, e aloba bola podan d-

vodne....
Ustanovenm 11 ods. 1 psm. a) zkona oslobode informci nemono odvodova nespr-

stupovanie materilov tkajcich sa iadost oposkytnutie ttnej pomoci ainvestinch
stimulov podnikateom. Nezkonnos utajovania potvrdila aj Prvna analza kzverejovaniu
materilov na rokovanie vldy Slovenskej republiky.102 Poda tejto analzy nvrh na poskytnutie
investinch stimulov spolu sodbornm posudkom kiadosti oposkytnutie investinch stimu-
lov je oficilnym materilom, ktor vypracva azabezpeuje ministerstvo hospodrstva, pred-
klad ho na rokovanie vldy SR aktor obsahuje obligatrne nleitosti stanoven zkonom
(napr. identifikciu iadatea aprjemcu, druhy investinch stimulov, ktor sa maj poskytn,
podmienky poskytnutia investinch stimulov ahodnotu jednotlivch druhov investinch sti-
mulov). Tento oficilny materil nemono povaova za informciu, ktor bola odovzdan vlde
(resp. ministerstvu) bez prvnej povinnosti. Vanalze sa tie uvdza: Zo zkona . 565/2001
oinvestinch stimuloch vyplva, e investin stimuly s ttnou pomocou aposkytuj sa zpro
striedkov ttu. Viacer informcie obsiahnut vmaterile na rokovanie vldy svisiace sposkyt-
nutm investinch stimulov sa tkaj nakladania smajetkom ttu averejnmi financiami. Na
takto informcie teda poda 11 ods. 2 zkona . 211/2000 Z.z. neme by pouit dvod na
nezverejnenie informci uveden v 11 ods. 1 psm. a) zkona . 211/2000 Z.z..
2.5.1. Postup povinnej osoby

Ak iadate poiadal o informciu, ktor povinnej osobe odovzdala bez prvnej povinnosti
in fyzick alebo prvnick osoba, povinn osoba najprv vyzve tto tretiu osobu, aby do 7 dn
psomne oznmila, i so sprstupnenm informcie shlas. Zkon nestanovuje spsob vzvy
(me by uroben aj telefonicky, faxom, i elektronickou potou), avak je vhodn, aby sa uro-
benie vzvy ajej oznmenie dotknutej osobe dali preukza. Ak vyzvan osoba neodpovie do 7
dn, povauje sa to za shlas so sprstupnenm informci. Povinn osoba mus ma za elom
ochrany prv tretej osoby103 preukzan, e jej vzva bola naozaj doruen ae sa sou dotknu-
t osoba mala monos zoznmi. Neme sa tu spolieha na pravidlo fikcie doruenia, kedy
sa psomnos povauje za doruen napriek tomu, e si ju adrest neprevzal aneoboznmil sa
sou.104 Ak nie je preukzan, e tretia osoba sa svzvou oboznmila, informciu nemono
sprstupni.
102 Prvna analza bola vzat na vedomie uznesenm vldy SR . 601 zo da 23. jna 2004.
103 Poda 3 ods. 1 a 2 zkona . 71/1967 Zb. o sprvnom konan m sprvny orgn povinnos chrni vkonan
zujmy fyzickch osb a prvnickch osb a da im vdy prleitos, aby mohli svoje prva a zujmy inne obhajova,
najm sa vyjadri k podkladu rozhodnutia a uplatni svoje nvrhy.
121
Ak osoba dala shlas na sprstupnenie informcie, me ho kedykovek odvola. Tretia osoba

tie me udeli iba iaston shlas na sprstupnenie niektorch informci.
Skutonos, e osoba dala shlas alebo neodpovedala vlehote na vzvu, ete nemus znamena
skuton sprstupnenie informcie, pretoe informcia me by chrnen aj na zklade inho
zkonnho dvodu (napr. ako informcia podliehajca autorskoprvnej ochrane, kedy sa nao-
pak predpoklad, e ak osoba nezareaguje na vzvu povinnej osoby, so sprstupnenm inform-
cie neshlas).
2.6. Informcia zverejovan na zklade osobitnho

zkona ( 11 ods. 2 psm. b)
11 ods. 1 psm. b)
...ju zverejuje na zklade osobitnho zkona;22) ak je poda takho zkona zverejova-
n vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby,
22)
Naprklad zkon . 540/2001 Z.z. ottnej tatistike, 36 zkona . 747/2004 Z.z. o dohade nad finannm
trhom aozmene adoplnen niektorch zkonov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 81/1992 Zb. oesko-slovenskej
tlaovej kancelrii Slovenskej republiky vznen zkona . 442/2003 Z.z., zkon . 619/2003 Z.z. o Slovenskom
rozhlase, zkon . 16/2004 Z.z. oSlovenskej televzii.
Cieom ustanovenia je odbremeni povinn osoby, ktor s poda osobitnho zkona povinn
urit druhy informci zverejova.105 Pri odpovedi na otzku, ktor informcia je zverejo-
van, treba vychdza z ustanovenia 4 ods. 3 zkona o slobode informci, poda ktorho
Zverejnenou informciou je informcia, ktor me kad opakovane vyhadva a zskava,
najm informcia publikovan vtlai alebo vydan na inom hmotnom nosii dt umoujcom
zpis auchovanie informcie, alebo vystaven na radnej tabuli smonosou vonho prstupu,
alebo sprstupnen pomocou zariadenia umoujceho hromadn prstup, alebo umiestnen vo
verejnej kninici. Ustanovenie 11 ods. 1 psm. b) zkona oslobode informci m teda na
mysli tak zverejovanie informci, ke sa informcie stvaj prstupn kadmu akad ich
me opakovane vyhadva azskava.
Ide naprklad otatistick informcie zverejovan poda zkona ottnej tatistike tatistic-
km radom SR alebo informcie zverejovan Tlaovou agentrou SR. Ostatn informcie
(napr. daje oinnosti tchto intitci, ich financovan ahospodren) vak na zklade zkona
oslobode informci samozrejme mono zska.
105 MOGELSK, J.: Zkon o slobode informci. Zkon skomentrom. In: Poradca, 2001, . 3, s. 57.
122
2.6.1. Postup povinnej osoby

Ak iadate iada osprstupnenie informcie, ktor bola zverejnen na zklade osobitnho z-
kona, povinn osoba neme hne rozhodn o nesprstupnen informcie, ale najprv mus
poda 7 ods. 1 zkona oslobode informci do 5 dn od podania iadosti oznmi iadateovi
daje, ktor umouj vyhadanie azskanie zverejnenej informcie - naprklad e informcia
je zverejnen na internetovej strnke tatistickho radu SR.
Ak sa iadate napriek tomu doaduje sprstupnenia informci, povinn osoba vyd rozhod-
nutie onesprstupnen informci, stm, e vrozhodnut uvedie, e informcia bola zverejnen
na zklade osobitnho zkona aiadateovi boli poskytnut daje umoujce jej vyhadanie
azskanie.106
Ak je vak informcia zverejovan iba po urit dobu, po uplynut tejto doby neme povinn
osoba odmietnu jej sprstupnenie zdvodu, e informcia je zverejnen.
2.7. Informcia, ktorej sprstupnenm mono

porui ochranu duevnho vlastnctva
( 11 ods. 1 psm. c)
11 ods. 1 psm. c)
...tm mono porui ochranu duevnho vlastnctva ustanoven osobitnm predpi-
som23) svnimkou, ak osoba oprvnen poda tchto osobitnch predpisov23) na vzvu
povinnej osoby na sprstupnenie informcie udel shlas,
Naprklad zkon . 383/1997 Z. z. Autorsk zkon azkon, ktorm sa men adopa Coln zkon vznen
23)
neskorch predpisov, zkon . 527/1990 Zb. ovynlezoch priemyselnch vzorov azlepovacch nvrhov; zkon .
478/1992 Zb. oitkovch vzoroch; zkon . 132/1989 Zb. oochrane prv knovm odrodm rastln aplemenm
zvierat; zkon . 529/1991 Zb. oochrane topografi polovodiovch vrobkov.
Chrnenm duevnm vlastnctvom s najm autorsk diela, vynlezy, dizajn, itkov vzory,
ochrann znmky, nov odrody rastln, nov plemen zvierat atzv. topografie polovodiovch
vrobkov. Vo vetkch prpadoch okrem autorskch diel vznik prvo na ochranu duevnho
vlastnctva vydanm radnho rozhodnutia (napr. rozhodnutia o udelen patentu). Zoznamy
tchto rozhodnut (zpisov do registra) s verejne prstupn na internetovej strnke radu
priemyselnho vlastnctva SR http://www.indprop.gov.sk.
123
Najastejie uplatovanm dvodom na nesprstupnenie informci bva ochrana autorskho

diela. Ochranu autorskho diela zabezpeuje zkon . 618/2003 Z.z. oautorskom prve apr-
vach svisiacich sautorskm prvom (autorsk zkon).
Poda 7 ods. 1 autorskho zkona je predmetom autorskho prva literrne ain umeleck
dielo avedeck dielo, ktor je vsledkom vlastnej tvorivej duevnej innosti autora. Zkon
hovor, e je to naprklad slovesn dielo apotaov program, stne podan, predveden ale-
bo inak vykonan slovesn dielo, najm prejav aprednka, hudobn dielo stextom alebo bez
textu, audiovizulne dielo, predovetkm filmov dielo, maba, kresba, nrt, ilustrcia, socha
a in dielo vtvarnho umenia, fotografick dielo, architektonick dielo, predovetkm dielo
stavebnej architektry aurbanizmu, dielo zhradnej ainterirovej architektry adielo staveb-
nho dizajnu alebo kartografick dielo. Mus s ovsledok literrnej, vedeckej alebo umeleckej
tvorivosti, nie ovsledok technickej tvorivosti.107 Vsledky technickej tvorivosti mu pova
ochranu ako vynlezy, dizajn, itkov vzory apod.
Skutonos, e niekto je pvodcom uritho dokumentu alebo informcie automaticky nezname-
n, e ilo otvoriv innos. Autorsk dielo ako vsledok tvorivej innosti je jedinen aneme
pochdza od nikoho inho, ako prve od svojho autora. Ak od odlinch osb me pochdza
zhodn vsledok duevnej innosti, nejde oautorsk dielo, ale ide oprodukt netvorivej (remesel-
nej, rutinnej, schematickej) innosti.108 Za vsledok tvorivej innosti teda nemono povaova na-
prklad vsledky meran, nkresy vyhotoven na zklade uskutonench meran (napr. katastrl-
na mapa alebo geometrick pln), vpoty poda vopred danch vzorcov alebo postupov apod.
Poda autorskho zkona m autor prvo rozhodn ozverejnen svojho diela audeli shlas na
kad rozmnoenie diela (napr. urobenie fotokpie literrneho diela). Ak autor originl svojho
diela alebo konkrtnu rozmnoeninu svojho diela (napr. fotokpiu) pred alebo daruje, strca
prvo udeova shlas na ich alie verejn rozirovanie (naprklad shlas na nahliadnutie do
diela alebo do rozmnoeniny diela).
Poda 7 ods. 3 autorskho zkona sa vak ochrana poda autorskho zkona nevzahuje na:
a) mylienku, spsob, systm, metdu, koncept, princp, objav alebo informciu, ktor bola vy-
jadren, opsan, vysvetlen, znzornen alebo zahrnut do diela,
b) text prvneho predpisu, radn rozhodnutie, verejn listinu, verejne prstupn register,
radn spis, slovensk technick normu vrtane ich prpravnej dokumentcie a prekladu,
denn sprvy aprejavy prednesen pri prerokvan vec verejnch; na sborn vydanie tchto
prejavov ana ich zaradenie do zbornka je potrebn shlas toho, kto ich predniesol.
Aj ke je urit dokument chrnen autorskm prvom ako celok ateda ho nemono cel spr-
stupni, mono sprstupni konkrtne informcie nachdzajce sa vdokumente, ktor autor-
skoprvnej ochrane nepodliehaj (napr. seln daje, nzvy, men apod.).
107 VIDRO, J.: Zklady prva duevnho vlastnctva. Bratislava: Juga, 2000, s. 70.
108 VIDRO, J.: Zklady prva duevnho vlastnctva. Bratislava: Juga, 2000, s. 71.
124
Autorskm prvom nie je chrnen ani verejn listina. Verejnou listinou je psomnos vydan na
zklade zkona ttnym orgnom alebo inm orgnom verejnej moci vrmci jeho psobnosti,
ktor zaklad, men alebo ru prva alebo povinnosti alebo osveduje ich vznik, zmenu alebo
znik, alebo osveduje totonos osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spsobilos alebo
prvom chrnen zujmy. Ide naprklad oradn rozhodnutie, rodn list, notrske osvedenie,
vpis zregistra trestov, potvrden vpis zkatastra nehnutenost at.
V zmysle uvedenho ustanovenia nepodlieha autorskej ochrane ani obsah radnho spisu
(napr. rozhodnutia, radn vyjadrenia, odborn posudky).
Pri posudzovan skutonosti, i mono informciu nesprstupni zdvodu ochrany duevnho
vlastnctva poda 11 ods. 1 psm. c) zkona oslobode informci, je potrebn na jednej strane
vi prvo na ochranu duevnho vlastnctva ana druhej strane zkladn prvo na infor-
mcie averejn zujem na sprstupnen informcie.
Naprklad pojem dielo (resp. autorsk dielo) vzmysle 7 autorskho zkona nemono vykla-
da iba mechanicky, teda tak, e informcia bu je alebo nie je autorskm dielom (poda toho
spa alebo nespa znaky autorskho diela), ale otzka, i ide oautorsk dielo by mala by
posudzovan aj vkontexte konkrtnej situcie. Pri posudzovan otzky, i je nejak informcia
autorskm dielom ai mono na zklade zkona oslobode informci odmietnu jej sprstup-
nenie, treba preto zohadni aj verejn zujem na sprstupnen tejto informcie a vi ho so
zujmom autora na ochrane autorskho diela.
Poda l. 3 ods. 1 psm. g) Dohovoru Rady Eurpy oprstupe kverejnm informcim109 me
by odmietnut sprstupnenie informci o komernch a inch ekonomickch zujmoch.
Ustanovenie l. 3 ods. 2 tohto dohovoru vak stanovuje: Prstup kinformcim obsiahnutm
vdokumente me by odmietnut, ak by ich sprstupnenie pokodilo alebo mohlo pokodi niekto-
r zo zujmov uveden vodseku 1, pokia nie je dan prevaujci verejn zujem na ich sprstupne-
n. Podobne poda l. 4 ods. 2 Nariadenia Eurpskeho parlamentu aRady . 1049/2001 opr-
stupe k dokumentom Eurpskeho parlamentu, Rady a Komisie Intitcie odmietnu prstup
kdokumentu, ak by jeho sprstupnenie naruilo ochranu ... komernch zujmov fyzickej alebo
prvnickej osoby vrtane duevnho vlastnctva ... pokia nie je dan prevaujci verejn zujem
na ich sprstupnen.
Takisto poda l. 4. ods. 4 psm. e) Dohovoru o prstupe k informcim, asti verejnosti na
rozhodovacom procese a prstupe k spravodlivosti v zleitostiach ivotnho prostredia (tzv.
Aarhusk dohovor),110 ktor m prednos pred zkonom, iados o informciu o ivotnom
prostred me by zamietnut, ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo ... prva duevnho
vlastnctva. Avak poda poslednej vety l. 4 ods. 4 Aarhuskho dohovoru Spomenut dvody
na zamietnutie bud vykladan retriktvne, berc do vahy verejn zujem, ktormu zverejnenie
109 Prijat Vborom ministrov Rady Eurpy da 27. novembra 2008.

110 Aarhusk dohovor bol zverejnen v zbierke zkonov pod . 43/2006 Z.z. ako medzinrodn zmluva o udskch
prvach majca vzmysle l. 7 ods. 5 stavy SR prednos pred zkonom.
125
sli, aberc do vahy, i poadovan informcie svisia semisiami do ivotnho prostredia.111

Pri informcich tkajcich sa zneisovania ivotnho prostredia alebo celkovo akchkovek
emisi do ivotnho prostredia by preto malo prvo na ochranu duevnho vlastnctva ustpi
prvu na informcie.112
Otzku, i je poadovan informcia chrnen autorskm prvom, posudzoval aj sd:
iadate poiadal o sprstupnenie kpie doplnku zemnho plnu mesta Zvolen. Mesto
sprstupnenie odmietlo zdvodu, e zemnoplnovacia dokumentcia je duevnm vlast-
nctvom autora, jej vyhotovenie bolo financovan z prostriedkov skromnch firiem a ku
koprovaniu areniu kompletnho diela je potrebn shlas autora, avak autor predmetnej
dokumentcie takto shlas nedal. Sd rozhodnutie mesta zruil ako nezkonn.
Rozsudok Krajskho sdu vBanskej Bystrici sp. zn. 23 S17/02 zo da 13.jna 2002
Krajsk sd poda 250j ods. 2 O.s.p. zruil rozsudkom aj rozhodnutie sprvneho orgnu
1. stupa, pretoe zemnoplnovacia dokumentcia bola objednan na iados obce mesta
Zvolen, je majetkom obce apre posdenie veci nie je preto rozhodujce, i bola financovan
zprostriedkov skromnch firiem. ...
Poda 6 ods. 3 psm. b) zkona . 383/1997 Z.z. (Autorsk zkon), autorsk ochrana sa
nevzahuje okrem inho na text prvneho predpisu, rozhodnutie administratvnej aprvnej
povahy, verejn listinu, radn spis, denn sprvy aprejavy prednesen pri prerokvan vec
verejnch aich preklad... ... Z 26 zkona . 50/1976 Zb. (Stavebn zkon) vyplva, e zem-
n plny azemn projekty sdelnch tvarov azn schvauje obec. Schvlenie zemnoplno-
vacieho dokumentu m charakter rozhodnutia administratvnej aprvnej povahy. Vsvislosti
s 6 ods. 3 psm. b) zkona . 383/1997 Z.z. nie je preto zemnoplnovacia dokumentcia
predmetom ochrany autorskho zkona.
111 Anglick znenie je nasledovn: The aforementioned grounds for refusal shall be interpreted in a restrictive way,
taking into account the public interest served by disclosure and taking into account whether the information requested
relates to emissions into the environment.
112 V tzv. Implementanom sprievodcovi kAarhuskmu dohovoru, ktor bol vydan Organizciou spojench n-
rodov (OSN) (dostupn na http://www.unece.org/env/pp/acig.pdf) sa na str. 62 sa uvdza: Skutonos, e poadova-
n informcia spad, vdoslovnom zmysle, pod jednu alebo druh vnimku, nie je samo osebe dostatonm dvodom na
uplatnenie vnimky. Implementan sprievodca na str. 62 odkazuje na Smernice oasti verejnosti pri rozhodovan
oveciach ivotnho prostredia, ktor uvdzaj, e vkadom konkrtnom prpade sa verejn zujem sledovan sprstup-
nenm vi so zujmami na nesprstupnen.
126
2.8. Informcia orozhodovacej innosti sdov

aorgnov innch vtrestnom konan
( 11 ods. 1 psm. d)
11 ods. 1 psm. d)
...sa tka rozhodovacej innosti sdu vrtane medzinrodnch sdnych orgnov ale-
bo orgnu innho vtrestnom konan okrem informcie, ktor sa sprstupuje poda
osobitnho predpisu,24) rozhodnutia policajta vprpravnom konan poda druhej asti
druhej hlavy piateho dielu Trestnho poriadku ainformcie ovznesen obvinenia vr-
tane opisu skutku, ak ich sprstupnenie nezakazuje zkon alebo ak ich sprstupnenie
neohrozuje prva aprvom chrnen zujmy,
82a ods. 5 zkona . 757/2004 Z.z. osdoch aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen zkona .
24)
33/2011 Z.z., 55m ods. 5 zkona . 153/2001 Z.z. oprokuratre vznen zkona . 220/2011 Z.z.
2.8.1. Informcie orozhodovacej innosti sdu

Pojem rozhodovacia innos sdu je pomerne neurit avklad tohto pojmu bude zvisie na
okolnostiach konkrtnych prpadov. Za rozhodovaciu innos sdu mono vzsade povaova
postup sdu vkonan, kony sdu smerujce kzisteniu skutkovho stavu akjeho prvnemu
posdeniu, kony astnkov uroben voi sdu alebo inm astnkom konania, ale aj samot-
n rozhodovanie sdov.113
Kvkladu pojmu rozhodovacia innos sdu sa vo svojom rozsudku vyjadril aj Najvy sd SR:

Vuom slova zmysle sa rozhodovacou innosou sdov alebo orgnov innch vtrestnom ko-
nan rozumie konanie arozhodovanie sdu aorgnu innho vtrestnom konan vkonkrtnej
prvnej veci, t. j. od zaatia konania (na zklade nvrhu alebo bez nvrhu), cez jednotliv
procesn kony, procesn iastkov rozhodnutia, a po rozhodnutie vo veci samej. Pjde naj-
m oprocesn pravidl vedenia konania (procesn kony alebo procesn rozhodnutia, vydan
vpriebehu sdneho konania, ktor s nevyhnutn pre rozhodnutie vo veci samej) arozhodnu-
tia vo veci samej vkonkrtnej prvnej veci.
Vetky tieto informcie sa nachdzaj vsdnom spise, take za informcie tkajce sa rozhodo-
vacej innosti sdu mono povaova informcie nachdzajce sa vsdnom spise. Zo sprstup-
113 KORBEL, F. a kol.: Prvo na informace. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2004, s. 87.
127
nenia na zklade zkona oslobode informci bud teda vylen informcie zo sdneho spisu,
ktor s vzsade prstupn len astnkom konania.114
Ktejto skutonosti sa vo svojom rozsudku vyjadril aj Najvy sd SR:
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 8/2009 zo da 18. februra 2010

Informcie iadan alobcom vtomto prpade poda zkona oslobode informci s infor
mciami, ktor obsahuje sdny spis aako tak sa nepochybne tkaj rozhodovacej innosti
sdu. Poskytnutie poadovanch informci by sohadom na ustanovenie 11 ods. l psm. d/
zkona oslobodnom prstupe kinformcim prekroilo rmec povinnost ustanoven zkonom
povinnej osobe sprstupova informcie. V zmysle uvedenho ustanovenia informcie tka-
jce sa rozhodovacej innosti sdu (vrtane stavnho sdu) s vylen zpouitia zkona
oslobodnom prstupe kinformcim, pretoe sa na ne vzahuj osobitn postupy. Vtomto
prpade je ako lex specialis nevyhnutn aplikova Obiansky sdny poriadok...
Obmedzenie poda 11 ods. 1 psm. d) sa vak nevzahuje naprklad na informcie ohospod-

ren sdu alebo osprve sdov (napr. informcie onkupe technickho zariadenia, personl-
ne zleitosti alebo informcie svisiace sorganizciou sdu naprklad tkajce sa rozvrhov
prce).
Neurit pojem rozhodovacia innos sdu treba vyklada vslade sstavou. Vniektorch
prpadoch nemono zvoli striktn doslovn vklad, ale treba zvoli zuujci (retriktvny) v-
klad tohto pojmu, ato za tm elom, aby sa nesprstupnenie informci netkalo aj inform-
ci, ktor by mali by vo verejnom zujme prstupn. Obmedzenie by sa teda nemalo vzahova
ani na rzne tatistick daje svisiace srozhodovanm sdov alebokonkrtnych sudcov, da-
je o pote alebo druhu prebiehajcich alebo ukonench konan, o pote neukonench vec
at.115 Za informcie tkajce sa rozhodovacej innosti sdu vzmysle 11 ods. 1 psm. d) zko-
na oslobode informci by nemali by povaovan ani informcie organizano-technickej pova-
hy, ktor sa tkaj prejednvania alebo rozhodovania konkrtneho sporu alebo inej prvnej veci
ako naprklad informcie otom, i bol podan nvrh na zaatie konania (ak nie je poskytnutie
informcie vrozpore sprvom chrnenmi zujmami), informcie kedy akde sa bude kona
pojednvanie, i bolo pojednvanie odroen, i je rozhodnutie prvoplatn alebo i bol proti
rozhodnutiu podan opravn prostriedok.116 Rovnako by sa obmedzenie nemalo vzahova ani
na informciu otom, ktormu konkrtnemu sudcovi bol pridelen urit prpad alebo ak je spi-
114 In osoby mu do spisu nazera len so shlasom predsedu sentu a ak s na to vne dvody.
115 Podobne KORBEL, F. a kol.: Prvo na informace. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2004, s. 89.
116 Tieto zvery vyplvaj aj zustanovenia 3 ods. 5 Intrukcie Ministerstva spravodlivosti eskej republiky M
1827/1999, ktor upravuje, ktor informcie maj sdy poskytova verejnosti. Ustanovenie 11 ods. 4 psm. b) esk-
ho zkona . 106/1999 Sb. osvobodnm pstupu kinformacm toti tie stanovuje, e sa nesprstupnia informcie o
rozhodovacej innosti sdov. Citovan poda KORBEL, F. a kol.: Prvo na informace. Koment. Praha : Linde Praha
a.s., 2004, s. 89.
128
sov znaka uritho konkrtneho konania. Tieto informcie bvaj asto potrebn naprklad
pre novinrov pri sledovan prpadov, ktor s predmetom verejnho zujmu.
Povinn osoba neme sprstupnenie informcie odmietnu iba zdvodu, e sa poadovan
informcia stala predmetom rozhodovania sdu. Naprklad ak zmluva uzatvoren mestom
bola na sde napadnut ako neplatn, sprstupnenie tejto zmluvy nemono odmietnu zdvodu
poda 11 ods. 1 psm. d). To ist sa tka naprklad dokumentov, ktor boli povinnou osobou
zaslan sdu ako dkazy na ely uritho sdneho konania, alebo radnho spisu, ktor je
predmetom prieskumu sdu vsprvnom sdnictve. Ak je teda poadovan informcia znma
povinnej osobe aj inak (nevznikla priamo ako dsledok sdneho konania aexistuje aj mimo toto
sdne konanie), ide oinformciu vypovedajcu oinnosti povinnej osoby. Povinn osoba preto
neme jej sprstupnenie odmietnu zdvodu, e sa stala predmetom sdneho konania ae sa
stala zrove aj sasou sdneho spisu.117
2.8.1.1. Sprstupovanie sdnych rozhodnut

Poda ustanovenia 11 ods. 1 psm. d) sa obmedzenie prstupu kinformcim orozhodovacej
innosti sdu nevzahuje na informciu, ktor sa sprstupuje poda osobitnho predpisu,
priom poznmka pod iarou odkazuje okrem inho aj na ustanovenie 82a ods. 5 zkona .
757/2004 Z.z. osdoch. Ustanovenie 82a zkona osdoch stanovuje povinnos sdov zve-
rejova sdne rozhodnutia na internetovej strnke ministerstva spravodlivosti a 82a ods. 5
zrove stanovuje povinnos sprstupova vetky sdne rozhodnutia na zklade iadosti poda
zkona oslobode informci.
Zkon . 757/2004 Z.z. osdoch

82a
Zverejovanie asprstupovanie sdnych rozhodnut
(1) Sdy s povinn zverejova prvoplatn rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, kto-
rmi sa kon konanie, rozhodnutia opredbenom opatren arozhodnutia oodklade vyko-
natenosti rozhodnutia sprvneho orgnu, ato do 15 pracovnch dn od da nadobudnutia
prvoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotoven ku du jeho prvoplatnosti,
lehota na zverejnenie rozhodnutia zana plyn dom vyhotovenia rozhodnutia.
(2) Po nadobudnut prvoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorm
sa kon konanie, sdy vtej istej lehote zverejnia aj vetky rozhodnutia vydan poas toh-
to sdneho konania, ktor boli zruen, potvrden alebo zmenen sdom vyieho stupa
a rozhodnutia, ktor zruuj rozhodnutie sdu niieho stupa. Ak bolo vydan opravn
117 Rovnako uvdza Frantiek Korbel vo svojom komentri. Pozri KORBEL, F. a kol.: Prvo na informace. Komen-
t. Praha: Linde Praha a.s., 2004, s. 89.
129
uznesenie, zverejuje sa aj toto uznesenie. Nezverejuj sa sdne rozhodnutia vydan vko-

nan, vktorom bola verejnos vylen zpojednvania pre cel pojednvanie alebo pre jeho
as. Najvy sd zverejuje aj prvoplatn rozhodnutia disciplinrnych sentov do troch
pracovnch dn od da nadobudnutia prvoplatnosti.
(3) Pred zverejnenm rozhodnutia poda odseku 1 sa v nich anonymizuj daje, ktorch
anonymizovanm bude pri zverejovan zabezpeen ochrana prv a prvom chrnench
zujmov.
(4) Zverejovanie sdnych rozhodnut poda odseku 1 technicky zabezpeuje ministerstvo
na svojom webovom sdle.
(5) Sdy sprstupuj verejnosti na zklade iadosti poda osobitnho zkona42a) vetky
sdne rozhodnutia, vrtane neprvoplatnch rozhodnut arozhodnut, ktor nie s rozhod-
nutiami vo veci samej. Sdy pritom robia opatrenia na ochranu prv aprvom chrnench
zujmov.42b)
42a)
Zkon . 211/2000 Z.z. oslobodnom prstupe kinformcim aozmene adoplnen niektorch zkonov (zkon
oslobode informci) vznen neskorch predpisov.
42b)
8 a 12 zkona . 211/2000 Z.z. vznen neskorch predpisov.
Podrobnosti ozverejovan sdnych rozhodnut na internete upravuje vyhlka Ministerstva

spravodlivosti SR . 482/2011 Z.z. ozverejovan sdnych rozhodnut. Tto vyhlka vymedzu-
je naprklad daje, ktor sa pri zverejnen na internete zo sdneho rozhodnutia vylia (daje
podliehajce tzv. anonymizcii).
Ustanovenie 82a ods. 5 zkona osdoch stanovuje sdom povinnos sprstupova na zkla-
de iadosti oinformcie poda zkona oslobode informci vetky svoje rozhodnutia, ato aj
neprvoplatn alebo tzv. procesn rozhodnutia (rozhodnutia, ktor nie s rozhodnutiami vo
veci samej). Musia pritom ztextu rozhodnut vyli informcie chrnen ustanoveniami 8 a
11 zkona oslobode informci. Na zklade zkona oslobode informci je teda mon zska
prstup naprklad ku fotokpii originlneho vyhotovenia akhokovek rozsudku.
Povinnos sdov sprstupova sdne rozhodnutia na zklade zkona oslobode informci sa
tka vetkch sdnych rozhodnut, ktor maj sdy kdispozcii, ato aj sdnych rozhodnut
vydanch pred innosou ustanovenia 82a ods. 5 zkona o sdoch, teda pred 1. janu-
rom 2012. Zkon osdoch toti odkazuje na zkon oslobode informci (podriadil prstup
ksdnym rozhodnutia poda zkona osdoch reimu zkona oslobode informci), zktorho
vyplva prstup ku vetkm informcim, ktor m povinn osoba kdispozcii ( 3 ods. 1 z-
kona oslobode informci), anie iba ktm informcim, ktor boli vytvoren po nadobudnut
innosti zkona oslobode informci. Psobnos auplatovanie zkona oslobode informci
nezvis od asu vytvorenia uritej informcie.
130
2.8.2. Informcie orozhodovacej innosti orgnu

innho vtrestnom konan
Zo sprstupnenia na zklade zkona oslobode informci s tie vylen informcie tkajce
sa rozhodovacej innosti orgnov innch vtrestnom konan teda policajtov aprokurto-
rov. Ide naprklad oinformcie opostupe vyetrovania, ojednotlivch konoch arozhodnutiach
vtrestnom konan apod.118
Orgny inn vtrestnom konan vo veobecnosti informuj osvojej innosti poda 6 Trestn-
ho poriadku, poda ktorho sa verejnos otrestnom konan informuje poskytovanm informci
oznamovacm prostriedkom, priom je vak mon utaji tie skutonosti, ktor by mohli zmari
alebo sai objasnenie avyetrenie veci. Pri informovan musia dba na ochranu utajovanej sku-
tonosti, obchodnho tajomstva, bankovho tajomstva, daovho tajomstva, potovho tajom-
stva alebo telekomunikanho tajomstva atie na to, aby nezverejovali chrnen osobn daje
ani skutonosti skromnho charakteru, najm rodinnho ivota, obydlia a korepondencie,
ktor priamo strestnou innosou nesvisia. Orgny inn vtrestnom konan osobitne dbaj
na zujmy maloletch, mladistvch apokodench, ktorch osobn daje sa nezverejuj.
Za informciu tkajcu sa rozhodovacej innosti orgnu innho vtrestnom konan nemono
urit informciu povaova iba preto, e sa stala predmetom preetrovania orgnu inn-
ho vtrestnom konan. Ak je poadovan informcia znma povinnej osobe aj inak (nevznikla
priamo ako dsledok trestnho konania aexistuje aj mimo toto trestn konanie), ide oinfor-
mciu vypovedajcu oinnosti povinnej osoby. Povinn osoba preto neme jej sprstupnenie
automaticky odmietnu iba zdvodu, e sa stala predmetom innosti polcie alebo prokuratry.
Vpraxi naprklad neme by odmietnut sprstupnenie poadovanch informci (napr. zmlu-
vy uzatvorenej povinnou osobou) naprklad iba preto, e bolo podan trestn oznmenie pre
skutok, ktor sa tka poadovanch informci.
Tto skutonos potvrdil aj sd:
iadate poiadal Najvy kontroln rad SR o sprstupnenie kpi sprievodnch listov,

ktormi Najvy kontroln rad oznmil orgnom innm v trestnom konan vsledok
kontroly nakladania s verejnmi prostriedkami vykonanej na rade vldy SR. Najvy
kontroln rad vak odmietol poadovan sprievodn listy sprstupni aargumentoval, e
poda ustanovenia 11 ods. 1 psm. d) zkona oslobode informci povinnos nesprstupni
informciu m nielen sd alebo orgn inn vtrestnom konan, ale aj kad orgn verejnej
118 Poda 10 ods. 15 Trestnho poriadku Trestn konanie je konanie poda tohto zkona, trestn sthanie sek od
zaatia trestnho sthania a do prvoplatnosti rozsudku, prpadne inho rozhodnutia orgnu innho v trestnom konan
alebo sdu vo veci samej a prpravnm konanm sa rozumie sek od zaatia trestnho sthania do podania obaloby, n-
vrhu na schvlenie dohody o uznan viny a prijat trestu ... alebo prvoplatnosti rozhodnutia orgnu innho v trestnom
konan vo veci samej.
131
moci, ktor pri vkone svojej innosti prde do styku sinnosou sdu alebo orgnu innho
vtrestnom konan. Najvy kontroln rad uviedol, e priiel do styku sinnosou orgnu
innho vtrestnom konan apreto je viazan povinnosou obmedzi poskytovanie inform-
ci. Krajsk sd vBratislave zruil rozhodnutie Najvyieho kontrolnho radu SR ako ne-
zkonn.
Rozsudok Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 1 S102/2008 zo da 22. oktbra 2009
Sd je nzoru, e alovan nepostupoval vslade so zkonom, ke rozhodol, e nesprstupn
informciu vzmysle ust. 11 ods. 1 psm. d) ZSI, pretoe informcie poadovan alobcom sa
netkaj rozhodovacej innosti orgnu innho vtrestnom konan, ale uveden informcie boli
zasielan alovanm orgnom innm v trestnom konan. Poadovan dokumenty neboli
vyhotoven orgnmi innmi vtrestnom konan, ani nelo okon strany trestnho konania.
Neobsahuj informcie orozhodovacej innosti orgnov innch vtrestnom konan, apreto
nie s vylen zo sprstupovania poda ust. 11 ods. 1 psm. d) ZSI. alobca iadal opoa-
dovan informcie, ktor sa tkali nakladania sverejnmi prostriedkami inm orgnom verej-
nej moci, konkrtne radom vldy SR. Sd je nzoru, e pokia sa dokumenty, ktorch kpie
alobca iadal, netkali vkonu kontroly ale vsledku kontroly, ktor bol poadovanmi listami
oznamovan orgnom innm vtrestnom konan, poadovan informcie nemali by vyle-
n zo sprstupovania amali by alobcovi sprstupnen, tak ako to alobca iadal vo svojom
rozklade... Sd je nzoru, e pokia poadovan dokumenty tvorili sprievodn listy, ktormi
povinn osoba vprlohch odstupovala dokumenty orgnom innm vtrestnom konan, a
lovan nepostupoval vslade so zkonom, ke rozhodol onevyhoven iadosti zdvodu 11
ods. 1 psm. d) zkona oZSI, pretoe predmetn dokumenty sa netkali rozhodovacej in
nosti orgnov innch vtrestnom konan, ale tkali sa dokumentov, ktor boli odstupovan
orgnom innm vtrestnom konan. Neobsahovali teda informciu orozhodovacej innosti
orgnov innch vtrestnom konan, apreto nie s vylen zo sprstupovania poda ust.
11 ods. 1 psm. d) ZSI. Sd je preto nzoru, e alovan vdanej preskmavanej veci nesprvne
aplikoval hmotno-prvny predpis.
2.8.2.1. Sprstupovanie rozhodnut prokurtora apolicajta

Poda ustanovenia 11 ods. 1 psm. d) s vak orgny inn vtrestnom konan povinn spr-
stupova informcie osvojich rozhodnutiach. Ide ovyjadrenie princpu prevaujceho verej-
nho zujmu na informovanosti verejnosti oinnosti orgnov innch vtrestnom konan.
Poda ustanovenia 11 ods. 1 psm. d) sa obmedzenie prstupu kinformcim orozhodovacej
innosti orgnu innho vtrestnom konan nevzahuje na informciu, ktor sa sprstupuje
poda osobitnho predpisu, priom poznmka pod iarou odkazuje okrem inho aj na ustano-
venie 55m ods. 5 zkona . 153/2001 Z.z. oprokuratre.
132
Ustanovenie 55m ods. 1 zkona oprokuratre stanovuje povinnos prokuratry zverejova

na internetovej strnke Generlnej prokuratry SR prvoplatn uznesenia prokurtora, ktor-
mi sa skonilo trestn sthanie veden proti uritej osobe, ato do 15 pracovnch dn odo da na-
dobudnutia prvoplatnosti uznesenia, priom zrozhodnut sa vylia daje za elom ochrany
prvom chrnench zujmov (napr. osobn daje).
Ustanovenie 55m ods. 5 zkona oprokuratre zrove stanovuje povinnos sprstupova ve-
rejnosti na zklade iadosti poda zkona oslobode informci vetky prvoplatn uznesenia
prokurtora vrtane procesnch uznesen (uznesen, ktor nie s rozhodnutiami vo veci sa-
mej), ako aj obalobn nvrh. Musia pritom ztextu uznesen alebo obalobnho nvrhu vyli
informcie chrnen ustanoveniami 8 a 11 zkona oslobode informci (naprklad osobn
daje). Na zklade tohto ustanovenia sa nesprstupuj neprvoplatn uznesenia.
Ustanovenie 55m ods. 6 zkona oprokuratre vak tie stanovuje, e prokuratra me zo
zvanch dvodov odmietnu zverejnenie rozhodnutia alebo sprstupnenie rozhodnutia i
obalobnho nvrhu, ak by zverejnenie alebo sprstupnenie takejto informcie mohlo zmari
alebo podstatne sai dosiahnutie elu trestnho sthania alebo porui prva aprvom chr-
nen zujmy. Zustanovenia 55m ods. 6 vyplva, e ak prokuratra odmietne sprstupni na
zklade iadosti poda zkona oslobode informci informciu nachdzajcu sa vrozhodnut
alebo vobalobnom nvrhu, odmietnutie sprstupnenia mus by odvodnen. Znamen to,
e prokuratra mus bliie vysvetli, preo by sprstupnenie takejto informcie mohlo zma-
ri alebo podstatne sai dosiahnutie elu trestnho sthania alebo porui prva a prvom
chrnen zujmy. Nesta teda iba jednoduch kontatovanie otom, e knieomu takmu by
mohlo prs.
Zkon . 153/2001 Z.z. oprokuratre

55m
Zverejovanie asprstupovanie rozhodnut
(1) Prokuratry s povinn zverejova prvoplatn uznesenia prokurtora, ktormi sa
skonilo trestn sthanie veden proti uritej osobe, ato do 15 pracovnch dn odo da nado-
budnutia prvoplatnosti uznesenia.
(2) Generlna prokuratra zverejuje aj prvoplatn rozhodnutia disciplinrnych komisi,
ato do troch pracovnch dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia.
(3) Pred zverejnenm rozhodnut poda odsekov 1 a2 sa vnich anonymizuj daje, ktorch
anonymizovanm bude pri zverejovan zabezpeen ochrana prv a prvom chrnench
zujmov.
(4) Zverejovanie rozhodnut prokurtora poda odseku 1 a2 technicky zabezpeuje gene-
rlna prokuratra na svojom webovom sdle.
(5) Prokuratry sprstupuj verejnosti na zklade iadosti poda osobitnho zkona47) vet-
133
ky prvoplatn uznesenia prokurtora vrtane uznesen, ktor nie s rozhodnutiami vo veci

samej aobalobn nvrh.
(6) Prokuratra me zo zvanch dvodov odmietnu zverejnenie rozhodnutia poda od-
seku 1 alebo sprstupnenie informcie poda odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo
sprstupnenie informcie mohlo zmari alebo podstatne sai dosiahnutie elu trestnho
sthania alebo porui prva aprvom chrnen zujmy. Odmietnutie sprstupnenia mus
by odvodnen amono proti nemu poda opravn prostriedok poda osobitnho zkona.47)
Zkon . 211/2000 Z. z. oslobodnom prstupe kinformcim aozmene adoplnen niektorch zkonov (zkon
47)
oslobode informci) vznen neskorch predpisov.
Ustanovenie 11 ods. 1 psm. d) vak zrove stanovuje, e obmedzenie prstupu kinformci-

m orozhodovacej innosti orgnu innho vtrestnom konan sa nevzahuje na
rozhodnutia policajta v prpravnom konan poda druhej asti druhej hlavy piateho dielu
Trestnho poriadku (ide orozhodnutie ozastaven trestnho sthania, podmienenom zasta-
ven trestnho sthania, preruen trestnho sthania aopostpen veci) a
informcie ovznesen obvinenia vrtane opisu skutku, ato za podmienky, ak sprstupnenie
tchto informci nezakazuje zkon alebo ak sprstupnenie tchto informci neohrozuje pr-
va aprvom chrnen zujmy.
Tieto informcie teda musia orgny inn vtrestnom konan sprstupni verejnosti na zklade
iadosti poda zkona oslobode informci.
Treba vak podotkn, e poda znenia ustanovenia 11 ods. 1 psm. d) innho do 1. janura
2012 sa sprstupovali informcie ovetkch rozhodnutiach orgnu innho vtrestnom konan -
bez bliej pecifikcie ich druhu (tto skutonos vyplvala zformulcie okrem informcie oroz-
hodnut alebo ovsledku konania, ktor sa nachdzala vustanoven 11 ods. 1 psm. d)). Zkon .
220/2011 Z.z., ktorm sa zmenil zkon oprokuratre aktorm sa zmenilo aj ustanovenie 11 ods.
1 psm. d) zkona oslobode informci, zaviedol taxatvny vpoet konkrtnych druhov rozhodnut,
ktor sa sprstupuj. Tento vpoet je vak neodvodnene retriktvny. Je tam zahrnut iba rozhod-
nutie policajta poda druhej asti druhej hlavy piateho dielu Trestnho poriadku, o je iba rozhod-
nutie opostpen veci, zastaven trestnho sthania, podmienenom zastaven trestnho sthania
apreruen trestnho sthania. Zustanovenia bez akhokovek pochopitenho dvodu vypadli
rozhodnutia vydan pred zaatm trestnho sthania (napr. rozhodnutie o odmietnut veci, resp.
trestnho oznmenia), ktor nie s upraven vdruhej asti druhej hlavy piateho dielu Trestnho po-
riadku, ale vdruhej asti prvej hlavy Trestnho poriadku.119 Rozhodnutm oodmietnut veci (trest-
119 Poda 197 ods. 1 Trestnho poriadku Ak nie je dvod na zaatie trestnho sthania alebo na postup poda odseku
2, prokurtor alebo policajt uznesenm vec
a) odovzd prslunmu orgnu na prejednanie priestupku alebo inho sprvneho deliktu,
b) odovzd inmu orgnu na disciplinrne konanie,
c) odlo, ak je trestn sthanie neprpustn alebo ak zanikla trestnos inu, alebo
d) odmietne.
134
nho oznmenia) - naprklad vtedy, ak poda nzoru polcie urit skutok nie je trestnm inom - sa
pritom kon podstatn as prpadov. Ide ozjavn legislatvnu chybu. Sasn znenie ustanovenia
11 ods. 1 psm. d) zkona oslobode informci vdsledku toho predstavuje protistavn obme-
dzenie prva na prstup kinformcim oinnosti orgnov innch vtrestnom konan.120
2.8.2.2. Informcie oinnosti mimo trestnho konania

Na zklade zkona o slobode informci sa musia poskytova informcie o innosti, ktor
orgn vykonva mimo trestnho konania naprklad informcie odozore prokuratry nad
dodriavanm zkonov orgnmi verejnej sprvy alebo informcie o hospodren. Netrestn
as prokuratry pri vkone dozoru nad zachovvanm zkonnosti pri innosti orgnov verejnej
sprvy nevystupuje ako orgn inn vtrestnom konan. Vkon dozoru nad dodriavanm zko-
nov orgnmi verejnej sprvy preto nemono zaradi pod pojem rozhodovacia innos orgnu
innho vtrestnom konan.
2.8.2.3. Trestn poriadok neobsahuje zkaz sprstupni rozhodnutie

Vzmysle ustanovenia 11 ods. 1 psm. d) mono sprstupni vymedzen informcie orozho-
dovacej innosti prokurtora a policajta iba vtedy, ak ich sprstupnenie nezakazuje zkon.
Vpraxi sa objavila otzka, i za tento osobitn zkon nemono povaova aj samotn Trestn
poriadok a i naprklad ustanovenia Trestnho poriadku stanovujce okruh osb, ktorm sa
doruuj rozhodnutia v trestnom konan, alebo ustanovenia vymedzujce osoby oprvnen
nazera do spisu, nezakazuj sprstupnenie tchto rozhodnut inm osobm na zklade zkona
oslobode informci.
Najvy sd vo svojich rozsudkoch rozhodol, e ustanovenia Trestnho poriadku otom, ktorm
osobm sa doruuj rozhodnutia orgnov innch vtrestnom konan (naprklad 215 ods. 5),
ani ustanovenia onazeran do spisov ( 69), neznamenaj zkaz sprstupni tieto rozhodnutia
inm osobm na zklade zkona oslobode informci.

Trestn poriadok, ktor je vpredmetnej veci osobitnm predpisom, neobsahuje veobecn z
kaz sprstupova informcie orozhodnutiach. ... Odvolac sd sa stotouje snzorom, e
zobsahu ustanovenia 215 ods. 5 TP nevyplva zkaz sprstupnenia uznesenie ozasta
ven trestnho sthania inm osobm ako vom vymedzenm, pretoe toto ustanovenie len
120 Ako bolo uveden vyie, vtakomto prpade me iadate oinformcie poda alobu proti rozhodnutiu one-
sprstupnen informcie, ktor bolo vydan na zklade takhoto protistavnho ustanovenia avsdnom konan me
poiada sd, aby vzmysle 109 ods. 1 psm. b) Obianskeho sdneho poriadku preruil konanie apodal podnet na
stavn sd SR na preskmanie sladu takhoto ustanovenia sstavou SR.
135
upravuje okruh osb, ktorm sa predmetn uznesenie mus zprocesnoprvnych dvodov do

rui. Pretoe TP ako osobitn predpis neobsahuje vslovn zkaz sprstupni uznesenie oza-
staven trestnho sthania aj inm osobm, je dvodn kontatova, e takto uznesenie (aj jeho
obsah) mono za dodrania podmienok stanovench v 6 TP sprstupni aj tretm osobm.
Krajsk riaditestvo Policajnho zboru vBratislave odmietlo iadateovi poda zkona oslo-
bode informci sprstupni rozhodnutie o odmietnut trestnho oznmenia. Argumen-
tovalo, e ustanovenie 69 Trestnho poriadku onazeran do spisu explicitne vymedzuje
okruh osb oprvnench sa oboznmi s meritrnym rozhodnutm. Krajsk riaditestvo
argumentovalo, e alie osoby, ktor nie s v tomto ustanoven explicitne vymenovan,
nie s oprvnen oboznamova sa stakmito rozhodnutiami, apreto nemono takto roz-
hodnutie sprstupni iadateom oinformcie poda zkona oslobode informci. Krajsk
sd sa stotonil sargumentciou krajskho riaditestva auviedol, e ustanovenie onazeran
do spisu vymedzujce osoby, ktor s oprvnen nazera do spisu, je mon povaova za
vymedzenie zkazu sprstupova informcie aj na ely ustanovenia 11 ods. 1 psm. d)
zkona oslobode informci. iadate oinformcie argumentoval, e ustanovenia Trestn-
ho poriadku onazeran do spisu iba uruj okruh osb oprvnench oboznamova scelm
trestnm spisom. iadate argumentoval, e kad iadate poda zkona oslobode infor-
mci m prvo iba na vrazne obmedzen rozsah informcii ztrestnho spisu, ato iba na
rozhodnutie, aaj to nie vplnom znen, ale a po vylen informci, ktor sprstupova-
niu nepodliehaj poda 8 a 11 zkona oslobode informci. Poda iadatea teda ide
odva plne odlin intitty zskavania informci sodlinm okruhom oprvnench osb
aodlinm rozsahom informanej povinnosti, ktor nemono stotoova. iadate pou-
kzal, e neiadal onahliadnutie do celho trestnho spisu vzmysle ustanovenia 69 ods.
1 Trestnho poriadku, ale iadal iba osprstupnenie konenho uznesenia, teda iba jednej
listiny ztrestnho spisu, ako mu to vslovne umouje ustanovenie 11 ods. 1 psm. d)
zkona oslobode informci. Najvy sd SR rozsudok krajskho sdu zmenil arozhodnu-
tie Krajskho riaditestva Policajnho zboru vBratislave zruil ako nezkonn. (Napadnut
rozhodnutie alovanho bolo vydan na zklade znenia 11 ods. 1 psm. d) innho do 1.
janura 2012).
Vpredmetnej prvnej veci, ktor sa tka prstupu kinformcim poda zkona oslobodnom
prstupe kinformcim, je spornou otzka vkladu anslednej aplikcie ustanovenia 11 ods.
1 psm. d/ zkona oslobode informci, na zverejnenie uznesenia oodmietnut podnetu pre
podozrenie ztrestnho inu.
Vzmysle ustanovenia 11 ods. 1 psm. d/ zkona oslobode informci, povinn osoba obme-
dz sprstupnenie informcie alebo informciu nesprstupn, ak sa tka rozhodovacej innosti
sdu vrtane medzinrodnch sdnych orgnov alebo orgnu innho vtrestnom konan pod-
a osobitnch predpisov okrem informcie orozhodnut alebo ovsledku konania, ak jej spr-
136
stupnenie nezakazuj osobitn predpisy (ktormi s naprklad Trestn poriadok, Obiansky

sdny poriadok i zkon . 335/1991 Zb., zkon ostavnom sde).
Rozhodovacou innosou je potrebn virom slova zmysle rozumie kompetenciu sdnych or-
gnov aorgnov innch vtrestnom konan kona arozhodova vobianskoprvnych atrest-
noprvnych veciach, v sprvnom sdnictve o preskmavan zkonnosti rozhodnut orgnov
verejnej sprvy azkonnosti rozhodnut, opatren alebo inch zsahov orgnov verejnej moci,
ak tak ustanov zkon (l. 142 ods. 1 stavy Slovenskej republiky), rovnako aj kompetenciu
stavnho sdu rozhodova vo veciach poda prslunch lnkov stavy Slovenskej republi-
ky. Vuom slova zmysle sa rozhodovacou innosou sdov alebo orgnov innch vtrestnom
konan rozumie konanie arozhodovanie sdu aorgnu innho vtrestnom konan vkonkrt-
nej prvnej veci, t. j. od zaatia konania (na zklade nvrhu alebo bez nvrhu), cez jednotliv
procesn kony, procesn iastkov rozhodnutia, a po rozhodnutie vo veci samej. Pjde naj-
m oprocesn pravidl vedenia konania (procesn kony alebo procesn rozhodnutia, vydan
vpriebehu sdneho konania, ktor s nevyhnutn pre rozhodnutie vo veci samej) arozhodnu-
tia vo veci samej vkonkrtnej prvnej veci.
Prvo na informcie je limitovan poiadavkou nezasahova do vlastnej rozhodovacej innosti
sdov i orgnov innch vtrestnom konan vpriebehu konania [do procesu vjeho priebehu,
ako aj vstup do vlastnho rozhodovania (napr. porada ahlasovanie sentu)], ato vzujme
objektivity anestrannosti posudzovanej konkrtnej prvnej veci, atie je limitovan nevyhnut-
nmi opatreniami na ochranu prv aslobd inch, bezpenosti ttu, verejnej bezpenosti, ve-
rejnho zdravia amravnosti, zemnej celistvosti apod..
In situcia je v prpade rozhodnut vo veci samej, t. j. konench rozhodnut sdu v danej
veci (i u meritrnych alebo procesnch rozhodnut, ktormi sa konanie pred sdom kon).
Vtchto prpadoch nie je dan dvod na obmedzenie prstupu ktmto rozhodnutiam vo veci
samej za podmienky, e nebud obsahova osobn daje chrnen zkonom . 428/2002 Z.
z. oochrane osobnch dajov vznen neskorch predpisov. Napokon stouto poiadavkou aj
koreponduje ustanovenie 11 ods. 1 psm. d/ zkona oslobodnom prstupe kinformcim. ...
Najvy sd Slovenskej republiky poukazuje na to, e hoci iadate oinformcie nem prvo
na sprstupnenie akejkovek informcie (l. 26 ods. 4 stavy Slovenskej republiky), vpredmet-
nej prvnej veci nezverejnenie rozhodnutia oodmietnut podnetu pre podozrenie ztrestnho
inu, ktor vdanej veci je rozhodnutm konenm (kee proti nemu nebola podan sanos
ani nedolo k jeho zrueniu dozorujcim prokurtorom) nezodpoved zkonnm obmedze-
niam uvedenm vustanoven 11 ods. 1 psm. d/ zkona oslobodnom prstupe kinformcim.
Zuvedenho je zrejm, e alovan ako aj prvostupov sprvny orgn ako povinn osoba pod-
a zkona oslobode informci nepostupovali vslade so zhora citovanmi zkonnmi ustano-
veniami auvedenmi zsadami.
137
2.9. Informcia tkajca sa zmierovacieho,

arbitrneho alebo rozhodcovskho konania
( 11 ods. 1 psm. e)
11 ods. 1 psm. e)
...sa tka zmierovacieho konania, arbitrneho konania alebo rozhodcovskho kona-
nia okrem informcie orozhodnut alebo ovsledku konania, ak jej sprstupnenie ne-
zakazuj osobitn predpisy,
Dvodov sprva kustanoveniu 11 ods. 1 psm. e) uvdza: Prvna prava m zamedzi tomu,
aby infozkon bol zneuvan v neprospech Slovenskej republiky naprklad subjektom, ktor je
zastnen na zmierovacom, arbitrnom aleborozhodcovskom konan. Ide okonania, ktor s
uveden vo viacerch prameoch prva ako naprklad Dohovor orieen sporov medzi ttmi aob-
anmi druhch ttov (oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 420/1992 Zb.),
Eurpsky dohovor oobchodnej arbitri (vyhlka ministra zahraninch vec z3. augusta 1964
. 176/1964 Zb.), zkon . 244/2002 Z.z. orozhodcovskom konan vznen neskorch predpisov.
Ustanovenie 11 ods. 1 psm. e) vslovne uklad povinnos sprstupni informcie orozhod-
nut alebo ovsledku konania, ak ich sprstupnenie nezakazuj osobitn predpisy. Informcie
orozhodnut sa tie nesprstupnia, ak by ilo outajovan skutonosti alebo in chrnen infor-
mcie vylen zo sprstupnenia (obchodn tajomstvo, bankov tajomstvo, daov tajomstvo,
informcie oskrom alebo osobn daje apod.). Informciou orozhodnut nie je iba inform-
cia ovroku rozhodnutia, ale aj informcia ocelom obsahu rozhodnutia (napr. aj oobsahu
odvodnenia rozhodnutia). Zuvedenho vyplva, e zkon umouje sprstupni aj cel text
rozhodnutia, resp. jeho kpiu. Pritom je zrozhodnutia potrebn vyli zkonom chrnen
informcie.
138
2.10. Informcia tkajca sa miesta vskytu

chrnench druhov rastln, ivochov,
nerastov askameneln ( 11 ods. 1 psm. f)
11 ods. 1 psm. f)
...sa tka miesta vskytu chrnench druhov rastln, ivochov, nerastov askameneln
ahroz ich neprpustn ruenie, pokodzovanie alebo nienie,
Obmedzenie prstupu kinformcim je stanoven za elom ochrany prrodnch hodnt.
2.11. Informcia nesprstupnen na zklade

prvne zvznch aktov Eurpskej nie alebo
medzinrodnej zmluvy ( 11 ods. 1 psm. g)
11 ods. 1 psm. g)
...by to bolo vrozpore sprvne zvznmi aktmi Eurpskych spoloenstiev aEurpskej
nie alebo smedzinrodnou zmluvou, ktorou je Slovensk republika viazan, 24a)
24a)
Naprklad l. 38. 1 Protokolu . 18 otatte Eurpskeho systmu centrlnych bnk aEurpskej centrlnej banky
kZmluve ozaloen Eurpskeho spoloenstva vplatnom znen, prlohy kzmluve opristpen Slovenskej republiky
kEurpskej nii (oznmenie . 185/2004 Z. z.).
Ustanovenie 11 ods. 1 psm. g) nadvzuje na ustanovenie l. 7 ods. 2 druh veta stavy SR,
poda ktorho Prvne zvzn akty Eurpskych spoloenstiev aEurpskej nie maj prednos
pred zkonmi Slovenskej republiky. a na ustanovenie l. 7 ods. 5 stavy SR, poda ktorho
Medzinrodn zmluvy oudskch prvach azkladnch slobodch, medzinrodn zmluvy, na
ktorch vykonanie nie je potrebn zkon, amedzinrodn zmluvy, ktor priamo zakladaj prva
alebo povinnosti fyzickch osb alebo prvnickch osb aktor boli ratifikovan avyhlsen sp-
sobom ustanovenm zkonom, maj prednos pred zkonmi.
Prvne zvzn akty Eurpskej nie, na zklade ktorch me by obmedzen prvo na infor-
mcie, s najm nariadenia, ktor s bezprostredne aplikovaten vo vetkch lenskch t-
toch. Nejde oin dokumenty orgnov Eurpskej nie (napr. odporania, prruky apod.).
139
2.12. Informcia tkajca sa vkonu kontroly,

dohadu alebo dozoru ( 11 ods. 1 psm. h)
11 ods. 1 psm. h)
...sa tka vkonu kontroly, dohadu alebo dozoru orgnom verejnej moci poda osobit-
nch predpisov24b) okrem informcie orozhodnut alebo oinom vsledku kontroly, do-
hadu alebo dozoru, ak jej sprstupnenie nezakazuj osobitn predpisy.24b)
Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 10/1996 Z. z. okontrole vttnej sprve vznen
24b)
neskorch predpisov, zkon . 747/2004 Z. z. odohade nad finannm trhom aozmene adoplnen niektorch
zkonov vznen zkona . 340/2005 Z. z., zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 39/1993 Z. z. oNajvy-
om kontrolnom rade Slovenskej republiky vznen neskorch predpisov, zkon . 541/2004 Z. z. omierovom
vyuvan jadrovej energie (atmov zkon) aozmene adoplnen niektorch zkonov.
2.12.1. Vymedzenie pojmu informcia tkajca sa vkonu

kontroly, dohadu alebo dozoru
Pred innosou novely zkona oslobode informci . 382/2011 Z.z. innej od 1. janura 2012
ilo oustanovenie 11 ods. 1 psm. g). Rozhodnutia sdov ako aj dvodov sprva uveden
vtejto asti sa preto odvolvaj na ustanovenie 11 ods. 1 psm. g) zkona oslobode informci,
ktor sa tkalo informci ovkone kontroly, dohadu alebo dozoru orgnom verejnej moci .
Ustanovenie sa vzahuje na tie konania, ktor osobitn zkon oznauje za vkon kontroly, do-
hadu alebo dozoru. Ide naprklad okontrolu poda zkona . 39/1993 Z.z. oNajvyom kon-
trolnom rade Slovenskej republiky alebo poda zkona . 10/1996 Z.z. o kontrole v ttnej
sprve, kontrolu Slovenskej obchodnej inpekcie poda zkona . 128/2002 Z.z. ottnej kon-
trole vntornho trhu vo veciach ochrany spotrebitea, dohad Nrodnej banky Slovenska poda
zkona . 747/2004 Z.z. odohade nad finannm trhom alebo dozor Slovenskej inpekcie i-
votnho prostredia poda zkona . 543/2002 Z.z. oochrane prrody akrajiny.
Dvodov sprva uvdza: Pokia ide oustanovenie 11 ods. 1 psm. g) je potrebn upozorni na
to, e obmedzenie sprstupnia informci asprstupnenie rozhodnutia, resp. vsledku konania sa
vzahuje len na konania, ktor osobitn predpis explicitne ustanovuje ako vkon kontroly, dohadu
alebo dozoru aktor s prvoplatne ukonen spsobom, ktor osobitn predpis ustanovuje.121
Dvodov sprva alej uvdza: Nejde teda napr. osituciu, ak orgn verejnej moci zist zvlast-
nho i inho podnetu poruenie zkona ana zklade toho zane sprvne konanie ouloen sank-
121 Dvodov sprva kzkonu . 628/2005 Z.z., ktorm bolo upraven ustanovenie 11 ods. 1 psm. h) zkona
oslobode informci (pvodne psm. g)).
140
cie inmi slovami ak ide ovkon kontrolnej innosti, ktor je podkladom pre zaatie sprvneho
konania, ktor bezprostredne na zklade tejto kontroly zane ten ist orgn, nejde okontrolu na
ely 11 ods. 1 psm. g) asprstupnenie tchto informci sa spravuje takm istm reimom, ako
pri sprvnych konaniach.
Sprstupnenie informci ovsledku kontroly, dozoru alebo dohadu (napr. protokol alebo z-
pis, vktorom s zachyten zisten skutonosti) alebo vsledn rozhodnutie (napr. rozhodnutie
ouloen pokuty za poruenie zkona) neme by na zklade ustanovenia 11 ods. 1 psm. h)
odmietnut. Nesprstupnen mu by iba vtedy, ak by ich sprstupnenie vslovne zakazoval
osobitn predpis.
Z dvodovej sprvy vyplva, e obmedzenie prstupu k informcim poda ustanovenia 11
ods. 1 psm. h) by sa malo vzahova iba na konania, ktor s prvoplatne ukonen spsobom,
ktor osobitn predpis ustanovuje.
Obmedzenie poda 11 ods. 1 psm. h) sa tie nevzahuje na veobecn, shrnn alebo tatistic-
k informcie okontrolnej innosti.
Zustanovenia 13 zkona oslobode informci vyplva, e ani povinnos osb vykonvajcich
kontrolu zachovva mlanlivos oskutonostiach, ktor sa dozvedeli pri vkone kontroly, nie
je zkonnm dvodom na nesprstupnenie informci ovsledku kontroly alebo orozhodnut
povinnou osobou (pozri komentr k 13 zkona oslobode informci).
2.12.2. Sprstupovanie informci, ktor s objektom

kontrolnej innosti
V praxi sa objavila otzka, i mono sprstupni informcie (doklady, psomnosti, materily,
dokumenty), ktor boli kontrolnmu orgnu predloen kontrolovanm subjektom aktorch
kontrolu kontroln orgn (naprklad Najvy kontroln rad SR) vykonva, resp. ktormi sa
pri vkone kontroly zaober. Niektor orgny verejnej moci zastvali nzor, e vkonu kontro-
ly vzmysle 11 ods. 1 psm. h) zkona oslobode informci sa tkaj aj vetky informcie,
doklady, materily a dokumenty predloen kontrolovanm subjektom kontrolnmu orgnu
ae ustanovenie 11 ods. 1 psm. h) neumouje in vklad, apreto sa tieto informcie ne-
sprstupuj. Poda tohto nzoru predmet (objekt) kontroly avkon kontroly nemono od seba
oddeli atreba ich vnma ako celok, ateda aj informcie, ktor s objektom kontrolnej innosti,
sa tkaj vkonu kontroly.
Pojem tka sa vkonu kontroly je neuritm prvnym pojmom. Mono kontatova, e obsah
pojmu tka sa je vdoslovnom jazykovom vzname tohto pojmu pomerne irok. Ako vak
uvdza stavn sd SR kvkladu ustanoven prvnych predpisov, od doslovnho vznamu sa
treba odchli, ak to vyaduje poiadavka stavne sladnho vkladu.122 Z uvedenho vypl-
122 Poda nlezu stavnho sdu SR sp. zn. III. S 341/07 Pri vklade a aplikcii ustanoven prvnych predpisov
141
va, e vznam pojmu tka sa vkonu kontroly treba stanovi vkladom tohto pojmu, priom
stavne sladn vklad m prednos pred doslovnm vkladom.
Pri stavne sladnom vklade si treba uvedomi, e vkonflikte stoja dva stavne chrnen prin-
cpy, resp. zujmy na jednej strane prvo verejnosti na informcie onakladan sverejnmi
financiami ana druhej strane zujem ttu na neruenom vkone kontroly nakladania sverej-
nmi financiami. Prvou otzkou, na ktor pri stavne sladnom vklade je potrebn odpoveda,
je otzka, i obmedzenm prstupu k poadovanm informcim sa vbec dosiahne ochrana
kolidujceho stavnho zujmu. Inmi slovami, i utajenm informci, ktor s objektom
kontrolnej innosti, bude naozaj zabrnen narueniu vkonu kontroly. Mono kontatova, e
nie je zrejm, preo by mal by vkon kontroly naruen sprstupnenm informci, ktor s ob-
jektom kontrolnej innosti. Tm, e verejnos si paralelne skontrolnm orgnom sprav nzor
na informcie, ktor s objektom kontrolnej innosti, neme narui vkon kontroly zo strany
kontrolnho orgnu. elom utajovania informci ovkone kontroly nie je zabrni verejnosti
urobi si vlastn nzor na informcie, ktor s predmetom kontroly, ale zabrni narueniu kon-
trolnho procesu, vpriebehu ktorho kontroln orgn zisuje avytvra si nzor na informcie,
ktor s objektom kontrolnej innosti. Utajenm informci, ktor s predmetom kontroly, teda
nemono dosiahnu ochranu neruenho vkonu kontroly, pretoe sprstupnenie tchto infor-
mci vkon kontroly neme narui.123
Ak by sme aj teoreticky pripustili, e sprstupnenie informci, ktor s predmetom kontroly, by
mohlo uritm spsobom narui vkon kontroly zo strany kontrolnho orgnu, treba si poloi
druh otzku t.j. i zujem na ochrane pred naruenm vkonu kontroly naozaj prevauje nad
prvom verejnosti pozna informcie, ktor s objektom kontrolnej innosti aprvom verejnos-
ti spravi si na tieto informcie vlastn nzor ete pred ukonenm kontroly zo strany kontrol-
nho orgnu.124
Aby bolo mon na tto otzku odpoveda, treba zhodnoti dsledky, ktor by priniesol vklad,
e aj informcie, ktor s objektom kontrolnej innosti, sa tkaj vkonu kontroly anemali by
sa verejnosti sprstupova. Dsledkom takho vkladu by bolo, e aj intitcie (povinn oso-
by), ktor by boli kontrolovan kontrolnmi orgnmi, by mohli odmietnu informcie sprstup-
ni ato zdvodu, e informcie s predmetom kontroly vykonvanej kontrolnmi orgnmi.
Dsledkom tohto vkladu by zrove bolo, e vetky informcie, ktor by boli objektom kon-
je nepochybne potrebn vychdza prvotne zich doslovnho znenia. Sd vak nie je doslovnm znenm zkonnho ustano-
venia viazan absoltne. Me, ba dokonca sa mus od neho (od doslovnho znenia prvneho textu) odchli vprpade,
ke to zo zvanch dvodov vyaduje el zkona, systematick svislos alebo poiadavka stavne sladnho vkladu
zkonov aostatnch veobecne zvznch prvnych predpisov (l. 152 ods. 4 stavy). ... Ustanovenie l. 2 ods. 2 stavy
nepredstavuje iba viazanos ttnych orgnov textom, ale aj zmyslom aelom zkona..
123 Ztoho vyplva, e nie je pravdepodobne splnen u prv poiadavka stavnho testu proporcionality ato kon-
krtne vhodnos teda poiadavka, aby obmedzenie jednho prva naozaj viedlo kochrane kolidujceho prva alebo
hodnoty.
124 Teda i je splnen tretia poiadavka stavnho testu proporcionality, ktor spova vo ven navzjom koliduj-
cich hodnt auren, ktor m vokolnostiach konkrtneho prpadu viu vhu.
142
trolnej innosti, by boli poas celho trvania kontroly pred verejnosou utajen. Dlhm trvanm
vkonu kontroly by automaticky bol znemonen prstup ku vetkm informcim onakladan
sverejnmi financiami, ktor by boli predmetom kontroly. Vyvstva tie riziko, e ak by bola
v uritej intitcii vykonvan rozsiahla i veobecn kontrola nakladania s verejnmi pros-
triedkami, neboli by dostupn skoro iadne informcie onakladan sverejnmi prostriedkami,
ktormi intitcia disponuje. To by obanom zabrnilo vykonva zkladn kontrolu verejnej
moci. Zsah do stavnho prva na informcie ado princpu verejnej kontroly nakladania sve-
rejnmi prostriedkami by teda bol ovea vnej ako zsah do neruenho vkonu kontroly zo
strany kontrolnch orgnov. Preto utajenie poadovanch informci nespa ani stavn po-
iadavku, aby zujem na ochrane neruenho vkonu kontroly prevaoval nad stavnm pr-
vom na informcie.125
Zvyie uvedenho vyplva, e utajenie informci, ktor s objektom kontrolnej innosti, by
bolo protistavn. Aby nenastali protistavn dsledky, je potrebn zvoli tak vklad pojmu
tka sa kontroly, ktor je stavne sladn aktor nezabrni verejnosti zska poadovan in-
formcie. Preto je potrebn pojem tka sa vkonu kontroly vyklada zuujco (retriktvne),
ato tak, e pod tento pojem spadaj iba informcie osamotnej kontrolnej innosti kontrolnho
orgnu (okonoch poas vkonu kontroly, ospsobe alebo priebehu kontroly) anie aj samotn
informcie, ktor s objektom kontrolnej innosti. Bolo by vrozpore selom stavnho prva
na informcie vyklada ustanovenie 11 ods. 1 psm. h) zkona o slobode informci takm
spsobom, e zaatie kontroly nakladania sverejnmi prostriedkami by malo ma za nsledok
utajenie informci onakladan sverejnmi prostriedkami pred verejnosou.
2.12.3. Rozhodnutia sdov tkajce sa ustanovenia

11 ods. 1 psm. h)
Sdy viackrt posudzovali prpady, kedy orgny verejnej moci odmietli sprstupni poadovan
informcie sodvodnenm, e sa tkaj vkonu kontroly:126
iadate poiadal Ministerstvo kolstva SR o sprstupnenie vsledkov kontroly z auditu,

ktor sa uskutonil v obianskom zdruen Q. koncom roka 2006. Ilo o audit vykonan
pracovnkmi Eurpskej komisie atkal sa vyuitia finannch prostriedkov vrmci pride-
lenho projektu Intitt pokroilch tdi. Ministerstvo poadovan informcie odmietlo
sprstupni s odvodnenm, e boli naplnen podmienky 11 ods. 1 psm. f) a g) zkona
oslobode informci, pretoe poadovan informcia sa tka vkonu kontroly orgnom ve-
rejnej moci apretoe eurpska legislatva, najm l. 8 nariadenia Rady . 2185/96, vyluuje
125 Teda nespa ani tretie kritrium stavnho testu proporcionality.

126 Tieto sdne rozhodnutia boli vydan za predchdzajceho prvneho stavu, kedy bolo ustanovenie tkajce sa
vkonu kontroly, dohadu alebo dozoru orgnom verejnej moci v 11 ods. 1 psm. g) zkona oslobode informci.
143
poskytnutie poadovanch informci. Krajsk sd vBratislave aj Najvy sd SR rozhod-

nutie ministerstva kolstva onesprstupnen informci zruili ako nezkonn.
Vpreskmavanej veci je kovou odpove na otzku, i povinn osoba me nesprstupni in-
formciu ovsledku kontroly vykonanej inpektormi Komisie tkajcej sa vyuitia finannch
prostriedkov sodkazom na 11 ods. 1 psm. f/ ag/ zkona oslobode informci al. 8 naria-
denia Rady . 2185/96. ...
Postup pri sprstupovan informci okontrole upravuje 11 ods. 1 psm. g/ citovanho z-
kona. Je nevyhnutn rozliova medzi informciami tkajcimi sa vkonu kontroly, dohadu
alebo dozoru, ktor povinn osoba nesprstupni alebo obmedz ich sprstupnenie, od inform-
cie orozhodnut alebo oinom vsledku kontroly, dohadu alebo dozoru, ktor je povinn osoba
povinn sprstupni, ak jej sprstupnenie nezakazuj osobitn predpisy.
Pretoe vdanom prpade ilo oinformciu ovsledku kontroly, alobca mal prvo na jej spr
stupnenie, lebo ani znariadenia Rady . 2185/96 nevyplva, e informcie ovsledku kontro-
ly vykonanej Komisiou nie je mon nesprstupni. Nariadenie Rady . 2185/96 vl. 8 bod 1
chrni informcie oznmen alebo zskan vrmci kontrol ainpekci vykonvanch Komisiou
scieom ochrany finannch zujmov Eurpskych spoloenstiev pred spreneverou ainmi pod-
vodmi (ide oinformcie zskan vrmci vkonu kontroly), nie vak vsledok kontroly.
Nesprstupnenie informcie o vsledku kontroly predstavuje z vyie uvedench dvodov ne-
sprvne prvne posdenie veci sprvnym orgnom, ktor spsobuje nezkonnos napadnutho
rozhodnutia aalovan tm, e nesprstupnil informcie ovsledku kontroly poruil zkon .
211/2000 Z.z. astavou zaruen prvo alobcu na informcie.
iadate poiadal Agentru Ministerstva kolstva SR pre trukturlne fondy osprstupne-

nie informci oprojektoch, ktor boli podan Agentre Ministerstva kolstva SR pre truk-
turlne fondy, ato nzov projektu, celkov poadovan finann prspevok avyplnen tzv.
hodnotiace hrky, ktor obsahovali hodnotenie jednotlivch projektov. Agentra odmietla
sprstupni hodnotiace hrky sodvodnenm, e ide oinformcie tkajce sa vkonu kon-
troly vzmysle zkona oslobode informci. Ministerstvo kolstva SR rozhodnutie Agentry
potvrdilo astotonilo sa snzorom, e hodnotiace hrky s informciou opriebehu kontroly.
Krajsk sd vBratislave zruil rozhodnutie ministerstva ako nezkonn.
Sd sa stotonil snzorom alobcu, e hodnotiaci hrok psomne zachytva vsledky posu-
dzovania sladu iadosti oprspevok surenmi kritriami. Je nm zaven hodnotiaca fza
vrmci konania oiadosti aje zrove podkladom pre vydanie rozhodnutia vo fze rozhodo-
vacej. Hodnotiaca fza konania oiadosti nie je kontrolou vzmysle zkona . 502/2001 Z.z.,
ale je sasou osobitnho sprvneho konania upravenho zkonom . 528/2008 Z.z. pri sub-
144
sidirnom pouit sprvneho poriadku. Zkon . 502/2001 Z.z. sa vpriebehu posudzovania

iadosti neaplikuje.
To znamen, e hodnotiaci hrok je vsledkom tejto kontroly, akousi hodnotiacou sprvou,
zktorej je zrejm, i iados spa kritri pre poskytnutie prspevku. Preto je sd nzoru, e
hodnotiaci hrok by tak bol informciou ovsledku kontroly vzmysle ust. 11 ods. 1 psm.
g) ZSI. Utajovanie hodnotiacich hrkov zdvodu formlneho aelovho oznaenia za kon
trolu nie je potrebn na ochranu iadneho zstavou SR uvdzanch zujmov. Naopak, ako
informcia onakladan sverejnmi financiami musia by hodnotiace hrky verejnosti vma
ximlnej miere sprstupnen, preto je sd nzoru, e alovan mal postupova vzmysle ust.
11 ods. 1 psm. g) ZSI pri pouit stavno-konformnho vkladu vslade sl. 152 ods. 4 stavy
SR apoadovan informcie poskytn.
iadate poiadal Najvy kontroln rad SR osprstupnenie kpi sprievodnch listov, kto-
rmi Najvy kontroln rad oznmil orgnom innm vtrestnom konan vsledok kontroly
nakladania sverejnmi prostriedkami vykonanej na rade vldy SR.
alobca iadal opoadovan informcie, ktor sa tkali nakladania sverejnmi prostried-
kami inm orgnom verejnej moci, konkrtne radom vldy SR. Sd je nzoru, e pokia sa
dokumenty, ktorch kpie alobca iadal, netkali vkonu kontroly ale vsledku kontroly,
ktor bol poadovanmi listami oznamovan orgnom innm vtrestnom konan, poadova
n informcie nemali by vylen zo sprstupovania amali by alobcovi sprstupnen, tak
ako to alobca iadal vo svojom rozklade...
2.13. Informcia, ktorej zverejnenie by sa mohlo

poui na naruenie jadrovho zariadenia
alebo objektov osobitnej dleitosti
( 11 ods. 1 psm. i)
11 ods. 1 psm. i)
ide odokumentciu, ktor obsahuje informcie, ktorch zverejnenie by sa mohlo pou-
i na plnovanie avykonanie innost scieom spsobi naruenie alebo znienie jadro-
vho zariadenia alebo objektov osobitnej dleitosti aalch dleitch objektov poda
osobitnch predpisov.24c)
145
24c
) Naprklad 27 zkona . 319/2002 Z. z. oobrane Slovenskej republiky vznen zkona . 330/2003 Z. z.,
3 ods. 14 aprlohy . 1 a2 zkona . 541/2004 Z. z. omierovom vyuvan jadrovej energie (atmov zkon)
aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov.
Cieom ustanovenia je chrni informcie, ktorch zverejnenie by mohlo narui bezpenos

jadrovch zariaden alebo zabezpeenie obrany ttu. Poznmka pod iarou odkazuje na zkon
. 319/2002 Z.z. oobrane Slovenskej republiky azkon . 541/2004 Z.z. omierovom vyuvan
jadrovej energie (atmov zkon).
Poda 27 ods. 1 a2 zkona oobrane Slovenskej republiky objekty osobitnej dleitosti s de-
finovan ako strategick objekty obrannej infratruktry, ktorch pokodenie alebo znienie ob-
medz zabezpeenie obrany ttu aalie dleit objekty s definovan ako objekty obrannej
infratruktry, ktorch pokodenie alebo znienie obmedz innos ozbrojench sl alebo chod
hospodrstva Slovenskej republiky. Ozaraden stavieb alebo budov do kategrie objektov oso-
bitnej dleitosti alebo do kategrie alch dleitch objektov na obranu ttu rozhoduje vlda.
Poznmka pod iarou odkazuje aj na nov ustanovenie 3 ods. 14 zkona . 541/2004 Z.z. omie-
rovom vyuvan jadrovej energie (atmov zkon), ktor ustanovuje, e dokumentcia uveden
vo viacerch bodoch prloh . 1 a2 atmovho zkona (ide odokumentciu tkajcu sa povo-
ovania jadrovch zariaden) sa povauje za dokumentciu, ktor obsahuje informcie, ktorch
zverejnenie by sa mohlo poui na plnovanie avykonanie innost scieom spsobi naruenie ale-
bo znienie jadrovho zariadenia alebo objektov osobitnej dleitosti aalch dleitch objektov
atm nepriaznivo ovplyvni bezpenos verejnosti. Tto dokumentcia sa nezverejuje poda oso-
bitnho predpisu.. Pri formulcii osobitn predpis je odkaz prve na ustanovenie 11 ods.
1 psm. i) zkona oslobode informci. Ztoho vyplva, e cel dokumentcia tkajca sa
povoovania jadrovch zariaden, uveden vo viacerch bodoch prloh 1. a2. atmovho zkona,
sa poda 3 ods. 14 atmovho zkona automaticky povauje za informciu, ktor sa verejnosti
nesprstupuje ato na zklade ustanovenia 11 ods. 1 psm. i) zkona oslobode informci.
Znenie ustanovenia 11 ods. 1 psm. i) je vrozpore sstavou SR, pretoe namiesto utajenia
konkrtnych citlivch informci, umouje utajenie celej dokumentcie, ktor obsahuje ur-
it citliv informcie. Kompletn apaulne utajenie celej dokumentcie je vzjavnom roz-
pore s poiadavkou proporcionality pri obmedzovan zkladnho prva na informcie, ktor
vyplva zstavy SR. Tto poiadavka spova vtom, e ak iadate oinformcie poaduje spr-
stupnenie dokumentu obsahujceho niekoko chrnench informci, neme sa odmietnu
sprstupnenie kompletne celho dokumentu, ale zdokumentu sa maj vyli (napr. zaierni)
iba citliv informcie a zvyok dokumentu sa mus sprstupni. Ochranu konkrtnych citli-
vch informci mono toti dosiahnu aj inm akzkladnmu prvu na informcie etrnejm
spsobom ato tm, e citliv informcie, ktorch zverejnenie by mohlo ohrozi bezpenos, sa
zdokumentcie vylia.127
127 Ako bolo uveden vyie, vtakomto prpade me iadate oinformcie poda alobu proti rozhodnutiu one-
sprstupnen informcie, ktor bolo vydan na zklade takhoto protistavnho ustanovenia, avsdnom konan me
146
Z predpisov Eurpskej nie jednoznane vyplva, e dokumentcia tkajca sa povoovania

jadrovch zariaden, obsahuje informcie o ivotnom prostred.128 Dohovor o prstupe k in-
formcim, asti verejnosti na rozhodovacom procese aprstupe kspravodlivosti vzleitos-
tiach ivotnho prostredia (Aarhusk dohovor),129 aj Smernica Eurpskeho parlamentu aRady
2003/4/ES oprstupe verejnosti kinformcim oivotnom prostred, jednoznane zakotvuj
princp, e mono utaji iba konkrtne informcie, ktorch zverejnenie by naozaj mohlo ohrozi
bezpenos, ale zostvajce informcie sa verejnosti musia poskytn.130 Ustanovenie 11 ods.
1 psm. i) zkona oslobode informci je preto vrozpore aj spredpismi Eurpskej nie.
2.14. Informcia zskan od tretej osoby, ktor

priamo nesvis slohami povinnej osoby
poda osobitnho zkona ( 11 ods. 3)
11 ods. 3
Pri sprstupovan informci, ktor zskala povinn osoba od tretej osoby na plnenie
lohy na zklade osobitnho zkona,25) poda ktorho sa na povinn osobu vzahuje
povinnos mlanlivosti alebo in prekka ochraujca informcie pred zverejnenm
alebo zneuitm, ktor vak mono poda tohto zkona sprstupni, sprstupn povinn
poiada sd, aby vzmysle 109 ods. 1 psm. b) Obianskeho sdneho poriadku preruil konanie apodal podnet na
stavn sd SR na preskmanie sladu takhoto ustanovenia sstavou SR.
128 Poda ods. 10 Preambuly Smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prstupe verejnosti k inform-
cim o ivotnom prostred Je potrebn vyjasni definciu informcie o ivotnom prostred tak, aby sa vzahovala na in
formcie o ... faktoroch, opatreniach alebo innostiach ovplyvujcich alebo schopnch ovplyvni ivotn prostredie....
Poda l. 2 ods. 1 psm. c) af) Smernice 2003/4/ES informcia o ivotnom prostred je akkovek informcia o opat-
reniach (vrtane administratvnych), ako s ... plny, programy... a innosti, ktor ovplyvuj alebo mu ovplyvni prvky
ivotnho prostredia, ako aj opatrenia alebo innosti uren na ochranu tchto prvkov, atie informcia o stave...
bezpenosti ud. Informcie obsiahnut v dokumentcii poda prloh 1. a 2. atmovho zkona obsahuj informcie
okvalite abezpenosti projektov jadrovch zariaden, o s jednoznane informcie ostave bezpenosti ud aoin-
nostiach schopnch vrazne ovplyvni ivotn prostredie. Dokumentcia teda obsahuje informcie oivotnom pros-
tred.
129 Zverejnen vzbierke zkonov pod . 43/2006 Z.z.
130 Poda l. 4 ods. 4 psm. b) Aarhuskho dohovoru iados o informciu o ivotnom prostred me by zamietnut,
ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo... medzinrodn vzahy, obranu ttu alebo bezpenos verejnosti;. Avak v l.
4 ods. 6 Aarhuskho dohovoru je vslovne stanoven nasledovn princp: Kad Strana zabezpe, e ak informcie,
ktor sa poda odseku 3 psm. c) a odseku 4 nesprstupnia, mono oddeli bez toho, aby bola dotknut dvernos takto
oddelench informci, orgn verejnej moci sprstupn zostatok poadovanej informcie o ivotnom prostred. Poda l.
4 ods. 4 Smernice 2003/4/ES Ke iadate poiadal o sprstupnenie informci o ivotnom prostred, ktor maj verejn
orgny alebo ktor s pre ne uchovvan, sprstupnia sa informcie iastone, ak je mon akkovek informcie patriace
do rozsahu odseku 1 psm. d) a e) alebo odseku 2 oddeli od zvyku poadovanch informci.
147
osoba len tie informcie, ktor priamo svisia sjej lohami.

Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 314/1996 Z. z. oprokuratre vznen neskorch
25)
predpisov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 71/1986 Zb. oSlovenskej obchodnej inpekcii vznen neskorch
predpisov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 126/1985 Zb. opoiarnej ochrane.
Ustanovenie sa podobne ako ustanovenie 11 ods. 1 psm. h) zkona oslobode informci tka
vkonu kontroly, dozoru alebo inpekcie. Rzne orgny vykonvajce kontrolu adozor (napr.
Najvy kontroln rad, orgny prokuratry, Slovensk obchodn inpekcia, Slovensk in-
pekcia ivotnho prostredia) zskavaj pri svojej innosti mnoh informcie orznych subjek-
toch, priom niektor znich maj dvern charakter anesvisia priamo svkonom dozornej,
kontrolnej i inpeknej innosti (napr. osobn daje zamestnancov kontrolovanho subjektu).
Poda zkona takto informcie nemono sprstupni. Orgn sprstupn iba zskan informcie,
ktor priamo svisia sjeho lohami akompetenciami napr. informcie ovsledku kontroly
skutonost, ktor m poda predpisov kontrolova, alebo orozhodnut, ktorm bola uloen
sankcia.
148
Postup pri sprstupovan informci
3. as
Postup pri sprstupovan

informci ( 14 - 21)
Postup sprstupovania informci je upraven vsamotnom zkone oslobode informci. Zkon

vak neobsahuje aneriei plne vetky podrobnosti tohto postupu. Vprpade, e urit otzka
nie je vzkone oslobode informci upraven, povinn osoba iiadate sa riadia veobecnmi
predpismi osprvnom konan - zkonom . 71/1967 Zb. osprvnom konan (Sprvny poria-
dok).131 Zkon osprvnom konan upravuje naprklad spsob potania leht, nleitosti roz-
hodnutia, monos zastavi konanie, lehoty na postpenie odvolania nadriadenmu orgnu at.
3.1. iados oinformcie

14
iados osprstupnenie informci
(1) iados mono poda psomne, stne, faxom, elektronickou potou alebo inm
technicky vykonatenm spsobom.
(2) Zo iadosti mus by zrejm, ktorej povinnej osobe je uren, meno, priezvisko, n-
zov alebo obchodn meno iadatea, jeho adresa pobytu alebo sdlo, ktorch informci
sa iados tka aak spsob sprstupnenia informci iadate navrhuje.
(3) Ak iados nem predpsan nleitosti uveden vodseku 2, povinn osoba bezod-
kladne vyzve iadatea, aby vurenej lehote, ktor nesmie by kratia ako sedem dn,
nepln iados doplnil. Pou iadatea aj otom, ako treba doplnenie urobi. Ak na-
priek vzve povinnej osoby iadate iados nedopln ainformciu nemono pre tento
nedostatok sprstupni, povinn osoba iados odlo.
(4) iados je podan dom, ke bola oznmen povinnej osobe prslunej vo veci
kona.
131 Poda 22 ods. 1 zkona oslobode informci Ak nie je v tomto zkone ustanoven inak, pouij sa na konanie
poda tohto zkona veobecn predpisy o sprvnom konan.
149
(5) Na iados povinn osoba psomne potvrd podanie iadosti aoznmi predpoklada-
n vku hrady za sprstupnenie informcie.
Podanm iadosti oinformcie sa zana konanie osprstupnen informcie.
3.1.1. Spsob podania iadosti oinformcie

iados o informcie mono poda nielen psomne (listom), stne, faxom, elektronickou
potou (e-mailom), ale aj inmi spsobmi, ktor s pre povinn osobu technicky vykonaten
(realizovaten).
iados mono poda aj telefonicky, a to za predpokladu, e ide o technicky realizovaten
monos (ak m povinn osoba kdispozcii funkn telefonick prstroj). Ak je to mon (napr.
ak ide ojednoduch informciu), telefonick iados vybav poveren zamestnanec povinnej
osoby ihne ainformciu telefonicky poskytne. Ak to nie je mon (napr. ak pracovnk mus
poadovan informciu najprv vyhada alebo ak iadate iada sprstupni informciu inm
spsobom), poveren zamestnanec predmet iadosti zape aiados vybav vzkonnej lehote.
Pri iadostiach podanch faxom nie je potrebn nsledne doplni iados psomnm originlom
iadosti (listom). Podobne netreba nsledne dopa ani iados podan elektronickou po-
tou.132
Je zkonnou zsadou, e kad podanie (t.j. aj iados) mus povinn osoba posudzova nie
poda jej oznaenia, resp. nzvu, ale poda jej obsahu.133 iados oinformcie teda nemus by
vslovne oznaen ako iados oinformcie poda zkona . 211/2000 Z.z.. Sta e zpoda-
nia vyplva skutonos, e iadate iada povinn osobu ourit informcie. Me by teda pr-
padne oznaen naprklad aj ako sanos alebo podnet.
3.1.2. Nleitosti iadosti oinformcie

Zo iadosti oinformcie mus by zrejm:
a) ktorej povinnej osobe je iados uren

Viadosti sa odpora uvies nzov povinnej osoby, od ktorej iadate iada informcie. Vpr-
pade iadost posielanch elektronickou potou na oficilnu kontaktn e-mailov adresu po-
vinnej osoby je zrejm, e iados oinformcie je uren povinnej osobe, ktorej tto kontaktn
132 Ide tu o osobitn pravu odlin od veobecnej pravy spsobu urobenia podania v 19 ods. 1 zkona o sprv-
nom konan, poda ktorho treba doplni podanie uroben faxom (napr. iados o stavebn povolenie) do troch dn
psomne alebo stne do zpisnice.
150
e-mailov adresa patr. Napriek tomu sa vpraxi stalo, e aj vtakom prpade povaovali povinn
osoby tak iados za nepln aiadali od iadatea doplni, ktorej povinnej osobe je iados ur-
en. Za elom predchdzania takmto situcim sa odpora uvdza nzov povinnej osoby
aj do iadosti posielanej elektronickou potou na kontaktn e-mailov adresu.
Zkonnou prekkou vybavenia iadosti nie je, ak iadate v iadosti povinn osobu ne-
ozna plne presne (napr. uvedie Parlament namiesto Nrodn rada SR) alebo namiesto
nzvu povinnej osoby uvedie nzov jej orgnu (napr. uvedie Mestsk rad Nitra namiesto
Mesto Nitra) i jej organizanej zloky (naprklad uvedie nzov uritho odboru minister-
stva namiesto nzvu ministerstva). Zkon oslobode informci toti bezpodmienene nevya-
duje, aby iados obsahovala presn nzov povinnej osoby. Zo iadosti mus by iba zrejm,
ktorej povinnej osobe je iados uren, o sa d poveda aj ovyie uvedench prpadoch. ia-
dos sa vtchto prpadoch jednoznane dostva do dispozcie prslunej povinnej osoby.
b) meno, priezvisko, nzov alebo obchodn meno iadatea

Fyzick osoba mus viadosti uvies svoje meno apriezvisko. Ak iados podva prvnick oso-
ba, je potrebn uvies aj meno apriezvisko fyzickej osoby, ktor za u kon (podva iados).
iadatelia sa mu na zklade plnomocenstva necha zastpi aj inou fyzickou alebo prvnic-
kou osobou (naprklad advoktom), ktor me poda iados vich mene. Vtom prpade treba
kiadosti oinformcie priloi aj plnomocenstvo na zastupovanie vkonan osprstupnen infor-
mci udelen iadateom tejto osobe.
Na ely presnejej identifikcie iadatea mono uvies dtum jeho narodenia apri prvnickej
osobe identifikan slo organizcie (IO) alebo registran slo (pri prvnickch osobch,
ktorm sa neprideuje identifikan slo). Zkon to vak vsasnosti vslovne nevyaduje.
c) adresa pobytu alebo sdlo iadatea

iadate fyzick osoba uvdza adresu svojho trvalho alebo prechodnho pobytu. iadate -
prvnick osoba uvdza adresu svojho sdla.
d) ktorch informci sa iados tka

Zo iadosti mus by zrejm, ak informcie iadate poaduje sprstupni. Ak je vymedzenie po-
adovanej informcie neurit alebo prli vebecn, povinn osoba bezodkladne vyzve iadatea
na doplnenie iadosti poda 14 ods. 3 zkona oslobode informci. Vo vzve ho povinn osoba
zrove pou otom, ako treba doplnenie urobi, o znamen, e mu oznmi, zakch dvodov jej
nie je jasn, ak informcie iadate poaduje, alebo mu oznmi, ak kritrium tkajce sa infor-
mcie by bolo potrebn uvies, aby mohla povinn osoba poadovan informciu identifikova.
asto nie je vmonostiach iadatea presne uvies oznaenie dokumentov, resp. listn, oktor
m zujem. Vtakom prpade sa za dostatone urit iados povauje aj iados osprstupnenie
fotokpi listn, resp. dokumentov, vytvorench vsvislosti suritou udalosou, rokovanm i
151
konom. Za urit iados mono tie povaova iados osprstupnenie dokumentov uritho
druhu vytvorench vasovom intervale stanovenom iadateom (napr. stavebnch povolen vy-
danch od 1. janura do 1. marca). Za prli veobecn iados mono povaova naprklad ia-
dos oposkytnutie vetkch informci oinnosti obce, pretoe nie je identifikovaten okruh
informci, ktor by mala povinn osoba vyhadva.134
Ak iadate iada sprstupnenie kpie nejakej listiny (alebo nejak dokument), nejde oneuri-
t iados, pretoe je zrejm, e iadate iada osprstupnenie celho obsahu listiny (vetkch
iastkovch informci vdokumente, kee iadne informcie nevylil) anavrhuje tieto infor-
mcie sprstupni vo forme fotokpie.135 Nemono od iadatea poadova, aby presne uril in-
formcie obsiahnut vlistine, ktorch sprstupnenie poaduje.136
Pri vymedzovan informci, o ktorch sprstupnenie iadate iada, sa odpora formulova
iados o najpresnejie. Na nepresne formulovan otzky aveobecne vymedzen poadovan
informcie me iadate dosta od povinnej osoby vemi veobecn alebo neurit odpovede,
ktormi si vak povinn osoba svoju povinnos formlne spln.
e) ak spsob sprstupnenia informci iadate navrhuje

Spsob sprstupnenia informcie si vyber iadate. Vniektorch situcich je vak vhodn, aby
iadate uril aj alternatvny spsob sprstupnenia informci pre prpad, e by prv nm uren
spsob nebol pre povinn osobu realizovaten. iadate me naprklad poiada osprstupne-
nie dokumentuelektronickou potou azrove uvies, e vprpade, ak dokument nie je kdispo-
zcii velektronickej forme, iada zaslanie jeho fotokpie potou.
Ak iados oinformcie nem vetky vyie uveden zkonn nleitosti, povinn osoba poda
14 ods. 3 bezodkladne vyzve iadatea na doplnenie iadosti. Vo vzve mu zrove stanov
lehotu na doplnenie iadosti, ktor vak nesmie by kratia ako 7 dn.
Ustanovenie 14 ods. 3 stanovuje, e ak napriek vzve povinnej osoby iadate iados nedopln
ainformciu nemono pre tento nedostatok sprstupni, povinn osoba iados odlo. Oodlo-
en sa nevydva rozhodnutie.
Ak mono sprstupni naprklad iba as poadovanch informci, zdvodu, e zvyn as po-
adovanch informci bola nedostatone pecifikovan aiadate svoju iados vtomto sme-
re nedoplnil, povinn osoba sprstupn iba tie informcie, ktor boli dostatone pecifikovan
aiados odlo iba vasti, ktor sa tka nedostatone pecifikovanch informci.
Ak iadate na vzvu nereagoval, alebo iados dostatonm spsobom nedoplnil, vdsledku
134 FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Praha: Linde Praha a.s.,
2010, s. 357.
135 Pozri napr. rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 6 As 40/2004 zo da 25. augusta 2005
citovan vkapitole 1.2.1. tejto publikcie.
136 Pozri napr. rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 8 As 34/2005 zo da 28. marca 2006
citovan vkapitole 1.2.1. tejto publikcie.
152
oho bola jeho iados odloen, ale opoadovan informciu m naalej zujem, mus poda
nov iados oinformcie.
V praxi sa me vyskytn situcia, e povinn osoba povauje iados za nepln (naprklad
zdvodu, e poda jej nzoru nie je jasn, ak informcie iadate poaduje sprstupni), avak
poda nzoru iadatea s poadovan informcie pecifikovan dostatone. Ak povinn osoba
odlo iados o informcie z dvodu, e je nepln, hoci je v skutonosti pln, tak sce proti
samotnmu konu odloenia nie je mon poda odvolanie, ani nie je preskmaten sdom, ale
iadate me poda odvolanie proti tzv. fiktvnemu rozhodnutiu vzmysle 18 ods. 3, ktor vznik
vdsledku neinnosti povinnej osoby (vdsledku nevybavenia jeho iadosti vzkonnej lehote).
Toto fiktvne rozhodnutie je preskmaten aj sdom. Prostrednctvom tohto postupu me sd
preskma aj otzku, i povinn osoba bola neinn vrozpore so zkonom (i iados bola pl-
n apovinn osoba ju mala vzkonnej lehote vybavi), alebo i pre jej neinnos (pre odloenie
iadosti oinformcie) existovali zkonn dvody (i iados oinformcie bola naozaj nepln).
Odloenie iadosti vprpade, e nebol zkonn dvod na odloenie aiados oinformcie bola
pln, treba vzujme ochrany stavnho prva iadatea na informcie povaova za nulitn.137
3.1.3. Vzor iadosti oinformcie
Jn Novk, ul. Kvetn . 23, 04221 Lehota
Krajsk stavebn rad vLehote

Ul. Hlavn . 12
04221 Lehota
Vec: iados oinformcie

V zmysle zkona . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim iadam Krajsk
stavebn rad v Lehote o sprstupnenie informcie o vke odmeny prednostu Krajskho
stavebnho radu vLehote, ktor mu bola udelen vroku 2006.
iadam ozaslanie poadovanch informci elektronickou potou na mj e-mail: novak@
changenet.sk. Ak by ztechnickch prin nebolo mon zasla informcie elektronickou po-
tou, iadam oich zaslanie listom na moju vyie uveden adresu.
VLehote, 2. oktbra 2006
Jn Novk
137 Podobne uvdza Frantiek Korbel: Zejm jedinou monost pro adatele by pak bylo povaovat odloen dosti
za neinn (nulitn) apo marnm uplynut lhty kvyzen dosti podat odvoln proti fiktivnmu rozhodnut oodepen
informac... Pozri KORBEL, F. a kol.: Prvo na informace. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2004, s. 110.
153
3.1.4. Moment podania iadosti

iados oinformcie sa poda zkona oslobode informci povauje za podan vde, ke bola
oznmen povinnej osobe prslunej vo veci kona. Nie je to de, ke bola iados odoslan (na-
prklad na pote), ale je to de, vktor bola povinnej osobe doruen. Me s ode doruenia
potovej zsielky, e-mailu, alebo faxu so iadosou,de, vktorom bol uskutonen telefont,
ktorho obsahom bola iados oinformcie alebo de osobnho podania iadosti vpodateni
(resp. na inom prslunom oddelen) povinnej osoby.
Aby si iadate mohol vypota lehotu na vybavenie jeho iadosti, je pre neho dleit presne
pozna de oznmenia (doruenia) iadosti povinnej osobe. Pri posielan iadosti potovou
zsielkou je preto vhodn posiela iados spolustzv. potovou doruenkou. Na doruenke,
ktor sa mu vrti, bude ma iadate uveden de prevzatia iadosti povinnou osobou (t.j. de
doruenia). alou monosou je poda psomn iados osobne vpodateni povinnej osoby
anecha si na kpiu iadosti potvrdi de podania iadosti. alm, avak trochu menej spoah-
livm spsobom, je poiadanie povinnej osoby iadateom, aby mu vzmysle 14 ods. 5 zkona
oslobode informci psomne potvrdila podanie iadosti. Povinn osoba by vtomto psom-
nom potvrden mala uvies aj de, vktor jej bola iados doruen. iadate me ototo potvr-
denie poiada u vsamotnej iadosti oinformcie.
Sd potvrdil, e ak bola iados oinformcie doruen na vkonn orgn povinnej osoby, vpr-
pade obc amiest na obecn alebo mestsk rad, je iados riadne podan.
Rozsudok Krajskho sdu viline sp. zn. 25 Sp 13/2006 zo da 25. septembra 2006
Poda nzoru krajskho sdu iados osprstupnenie informci bola doruen povinnej oso-
be aj vtom prpade, ak bola doruen na vkonn orgn mestskho zastupitestva aprimtora,
teda na Mestsk rad viline ana jeho jednotliv referty. Nemono kontatova, e pokia na-
vrhovate tto iados doruil Mestskmu radu viline, anie primtorovi mesta, resp. mestu
ako takmu (ako subjektu prv apovinnost), takto iados nebola doruen povinnej osobe.
... Vkonnm orgnom odporcu je mestsk rad, ktor zabezpeuje administratvno-technick
zabezpeovanie vetkch innost. Vzhadom na uveden, poda nzoru krajskho sdu, ia-
dos navrhovatea bola riadne doruen povinnej osobe abolo povinnosou tejto povinnej osoby
Mesta ilina otejto iadosti, vslade sustanoveniami zkona . 211/2000 Z.z., vecne rozhod-
n aneboli splnen zkonn podmienky pre zastavenie konania.
3.1.5. Oznmenie ovke materilnych nkladov

Kee iadate je povinn zaplati hradu materilnych nkladov spojench so sprstupnenm
informcie (pozri 21), pre iadatea je asto vhodn vedie predpokladan vku tejto hra-
dy. Ak m predstavu naprklad opote strn poadovanho dokumentu, me si sumu hrady
zisti avypota zo sadzobnka hrad za sprstupovanie informci. Ten mus kad povinn
154
osoba zverejni na internetovej strnke alebo na verejne prstupnom mieste vjej sdle. Ak sa d
vka hrady odhadn len ako, me iadate vzmysle 14 ods. 5 zkona oslobode inform-
ci poiada povinn osobu, aby mu predpokladan vku hrady za sprstupnenie informcie
psomne oznmila. Aj ototo oznmenie mono poiada u vsamotnej iadosti oinformcie.
Odpora sa vak, aby povinn osoba oznmila iadateovi predpokladan vku hrady aj bez
jeho vslovnej iadosti. Pri vysokej predpokladanej hrade tak iadate me zvi, i nepo-
iada osprstupnenie informci inm spsobom (napr. vo forme elektronickho dokumentu),
alebo i prpadne nevezme iados sp. Tak mono preds monm komplikcim. Treba po-
dotkn, e povinn osoba neme od iadatea vyadova ani zlohu, ani predben hradu
nkladov spojench so sprstupnenm informcie alebo podmieova vybavenie iadosti zapla-
tenm tejto hrady (pozri bliie komentr k 21).
3.2. Postpenie iadosti

15
Postpenie iadosti
(1) Ak povinn osoba, ku ktorej iados smeruje, nem poadovan informcie k dispo-
zcii aak m vedomos otom, kde mono poadovan informciu zska, postpi ia-
dos do piatich dn povinnej osobe, ktor m poadovan informcie kdispozcii, inak
iados odmietne rozhodnutm ( 18).
(2) Postpenie iadosti povinn osoba bezodkladne oznmi iadateovi.
(3) Lehota na vybavenie iadosti zana plyn znovu dom, ke povinn osoba dostala
postpen iados.
Ak povinn osoba, ktor iadate poiadal oinformcie, nem poadovan informcie kdis-
pozcii, ale vie, kde mono poadovan informciu zska, postpi iados tej povinnej osobe,
ktor m poadovan informcie kdispozcii. Ak to nevie, iados oinformcie odmietne p-
somnm rozhodnutm zdvodu, e poadovan informciu nem kdispozcii. Vrozhodnut
tie mus uvies, e nem vedomos, kde mono poadovan informciu zska.
155
3.3. Odkaz na zverejnen informciu

7
Odkaz na zverejnen informciu
(1) Ak predmetom iadosti je zskanie informci, ktor u boli zverejnen, povinn
osoba me bez zbytonho odkladu, najneskr vak do piatich dn od podania iados-
ti, namiesto sprstupnenia informci iadateovi oznmi daje, ktor umouj vyha-
danie azskanie zverejnenej informcie.
(2) Ak iadate trv na sprstupnen zverejnench informci, povinn osoba mu ich
sprstupn. Vtakom prpade zana lehota na sprstupnenie plyn dom, ke iadate
oznmil, e trv na priamom sprstupnen informcie.
Informcie, oktor iadate poiadal, mu by vniektorch prpadoch u zverejnen. Zkon

oslobode informci toti v 5 a6 uklad povinnm osobm povinnos zverejova urit in-
formcie. Okrem tchto informci me povinn osoba dobrovone zverejova, naprklad na
internetovej strnke alebo inm spsobom poda 4 ods. 3 zkona oslobode informci 138, aj
in informcie, pri ktorch je predpoklad, e one iadatelia bud asto iada.
Vsvislosti su zverejnenmi informciami mu povinn osoby vybavova iadosti oinform-
cie aj takm spsobom, e iadateovi oznmia, e informcia bola u zverejnen auved, kde
bola informcia zverejnen (napr. odkazom na konkrtnu internetov strnku). Ak vak iadate
trv na sprstupnen informcie, povinn osoba mu poda 7 ods. 2 zkona oslobode informci
mus informciu sprstupni. Tm je zabezpeen, e kinformcii bud ma prstup aj iadatelia,
ktor nemaj monos oboznmi sa so zverejnenou informciou (napr. iadatelia, ktor nemaj
prstup kinternetu alebo ktor maj bydlisko vzdialen od miesta zverejnenia informcie).
Ak vak zverejnenie poadovanch informci povinnej osobe vslovne uklad nejak in oso-
bitn zkon (napr. zkon ottnej tatistike, ktor uklad tatistickmu radu SR zverejova
tatistick daje), povinn osoba iba uvedie, kde boli informcie u zverejnen aodmietne ich
sprstupni (zdvodu poda 11 ods. 1 psm. b) zkona oslobode informci). Tento postup sa
vak nevzahuje na informcie zverejovan poda 5 a 6 zkona oslobode informci alebo
informcie zverejovan povinnou osobou dobrovone, ale iba na informcie povinne zverejo-
van poda inho osobitnho zkona.
138 Poda ustanovenia 4 ods. 3 zkona o slobode informci Zverejnenou informciou je informcia, ktor me
kad opakovane vyhadva a zskava, najm informcia publikovan v tlai alebo vydan na inom hmotnom nosii
dt umoujcom zpis a uchovanie informcie, alebo vystaven na radnej tabuli s monosou vonho prstupu,
alebo sprstupnen pomocou zariadenia umoujceho hromadn prstup, alebo umiestnen vo verejnej kninici.
156
3.4. Spsob sprstupnenia informci

16
Spsob sprstupnenia informci na iados
(1) Informcie sa sprstupuj najm stne, nahliadnutm do spisu vrtane monosti
vyhotovi si odpis alebo vpis, odkoprovanm informci na technick nosi dt, spr-
stupnenm kpi predlh s poadovanmi informciami, telefonicky, faxom, potou,
elektronickou potou. Ak informciu nemono sprstupni spsobom urenm iadate-
om, dohodne povinn osoba so iadateom in spsob sprstupnenia informcie.
(2) Za prstupn formu sprstupnenia informcie iadateovi, ktor je osobou ne-
vidiacou alebo slabozrakou, sa poda tohto zkona povauje informcia napsan
a) slepeckm (Braillovm) psmom alebo
b) zvenm typom psma.
(3) Nevidiaca osoba je oprvnen poadova sprstupnenie informcie prstupnou for-
mou uvedenou vodseku 2 psm. a). Pri podan iadosti predlo kpiu preukazu obana
sakm zdravotnm postihnutm servenm psom, na ktorho zadnej strane je vy-
znaen druh zdravotnho postihnutia Nevidiaci - Blind.
(4) Slabozrak osoba je oprvnen poadova sprstupnenie informcie prstupnou
formou uvedenou vodseku 2 psm. b). Pri podan iadosti predlo kpiu preukazu ob-
ana sakm zdravotnm postihnutm.
(5) Ak iadate poda odseku 2 viadosti uvedie, e poaduje sprstupnenie inform-
cie vprstupnej forme, povinn osoba je povinn sprstupni informciu vpoadovanej
prstupnej forme. Povinn osoba, ktor nem kdispozcii pecilne zariadenia prisp-
soben na psmo atla slepeckho psma, me poiada osobu, ktor m takto zaria-
denie kdispozcii, bezodkladne ovyhotovenie prekladu sprstupovanej informcie. Ak
ide otak rozsah informcie, ktor by presiahol primeran rozsah vprstupnej forme,
povinn osoba sprstupn poadovan informciu alebo jej as inm vhodnm spso-
bom poda 16 ods. 1. Povinn osoba nie je oprvnen obmedzova celkov rozsah spr-
stupovanej informcie, na ktor m iadate prvo zo zkona.
(6) Ak je iadateom osoba nepoujca alebo nedoslchav, v iadosti uvedie, akm
spsobom poda 16 ods. 1 poaduje sprstupnenie informcie.
(7) iadate poda odsekov 3, 4 a6 apovinn osoba mu dohodn aj in spsob spr-
stupnenia informcie.
(8) Ak je iadateom oban Slovenskej republiky, ktor je osobou patriacou knrod-
nostnej menine, aktor m prvo pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobit-
nho predpisu,11) obec vymedzen osobitnm predpisom,11) pokia je to mon, spr-
157
stupn informcie aj vjazyku nrodnostnej meniny.

(9) Povinn osoba umon kadmu bez preukzania prvneho alebo inho dvodu alebo
zujmu nahliadnu, robi si vpisy alebo odpisy alebo kpie zo spisov azdokumentcie.
(10) Povinn osoba pritom urob opatrenia, aby nazretm do dokumentcie neboli po-
ruen povinnosti poda 8 a 12.
11)
Zkon . 184/1999 Z. z. opouvan jazykov nrodnostnch menn.
Poda 14 ods. 2 zkona oslobode informci je na iadateovi, aby uril spsob sprstupnenia in-
formci. Ustanovenie 16 ods. 1 zkona stanovuje spsoby sprstupnenia informci iba demon-
tratvne (prkladom), zoho vyplva, e zkon nevyluuje aj in spsoby sprstupnenia informci.
iadate oinformcie si me uri
spsob zachytenia informci (napr. odkoprovanm informci na technick nosi dt, vyho-
tovenm kpi predlh spoadovanmi informciami) azrove aj
spsob sprstupnenia informci (napr. stne, nahliadnutm do spisu, telefonicky, faxom,
potou, elektronickou potou).
Ak nie je mon sprstupni informcie spsobom, ktor si iadate uril,139 mus povinn osoba
so iadateom dohodn in spsob sprstupnenia informci. Zkon vak vslovne neupravuje
situciu, ke neprde kdohode medzi povinnou osobou aiadateom oinformcie.140
Treba znovu podotkn, e je rozdiel iada okpiu, resp. fotokpiu originlu listiny aia-
da oposkytnutie obsahu, resp. textu dokumentu (napr. textu velektronickej forme). Kpia
originlu listiny obsahuje aj obrazov, resp. grafick informcie, ktor vypovedaj oautenti-
cite listiny (napr. vlastnorun podpisy osb, ktor podpsali zmluvu alebo odtlaok radnej
peiatky na rozhodnut). Poskytnut text (napr. vpis) dokumentu vak plne nezaruuje, e sa
naozaj presne zhoduje stextom originlnej predlohy autentickej listiny. Ako u bolo uveden
vyie, za zklade zkona oslobode informci mono iada aj sprstupnenie kpi originlov
listn, ktor obsahuj nielen informcie ovznamovom obsahu listiny, ale aj grafick inform-
cie oskutonej podobe listiny (grafick obsah listiny).
139 Napr. iadate poadoval sprstupni informcie na CD-disku a povinn osoba nem napaovacie zariadenie.
140 Ak by sa iadate odmietol dohodn na inom spsobe sprstupnenia, poda niektorch autorov by vtakom pr-
pade mala povinn osoba primerane poui ustanovenie 14 ods. 3 zkona o slobode informci a vyzva iadatea,
aby v lehote najmenej sedem dn uril in spsob sprstupnenia informci, pretoe nm pvodne zvolen spsob nie je
pre povinn osobu technicky vykonaten. Pozri KME, M. BARTOSIEWICZ, D. VELIC, M.: Infozkon vpraxi:
prvna analza a nzory verejnosti. Bratislava: Intitt pre verejn otzky, 2004, s. 50. Poda odlinho nzoru odbornej
literatry Ak kdohode nedjde aiadate trv na takej forme sprstupnenia, ktorou povinn osoba objektvne nedisponuje
je teda pre u takto spsob nevykonaten povinn osoba mus takto formu zabezpei utoho subjektu, ktor takto
zariadenie m. Prkladom toho mu by mal obce, ktor nevlastnia koprovac stroj, ale vprpade potreby kpie listn
vyhotovia uniektorho podnikatea, ktor prevdzkuje koprovacie sluby; obdobne je to snapaovanm na CD-nosie. Ne-
mono vtchto prpadoch akceptova postup poda 14 ods. 3 zkona oslobodnom prstupe kinformcim (odstrnenie
nedostatkov podania), pretoe na to nie je dan zkonn podklad. Pozri SOTOL, J.: Zkon oslobodnom prstupe
kinformcim. Podrobn komentr sjudikatrou. Koice: SOTAC, s.r.o., 2008, s. 101.
158
...za informciu je potrebn povaova akkovek textov (prpadne grafick) obsah listn,
take vyhotovenie kpie listn je vpodstate jedinm racionlnym prostriedkom sprstupnenia
poadovanch informci ich iadateovi.

mja 2008
...jedin formln sprvn zvr je, eforma je psan (listina), aobsah je text vcel sv celis-
tvosti vetn eventulnch na listin zachycench grafickch prvk... Vdanm ppadje vsou-
ladu sstavou akomunitrnm prvem pouze takov vklad pojmu informace, dle nho se in-
formac rozum veker textov (pp. igrafick) obsah pedmtnch listin (njemnch smluv).
Zhotoven kopi listin (njemnch smluv) je tak vpodstat jedinm racionlnm prostedkem
zpstupnn poadovanch informac jejich adateli.
3.4.1. Nazeranie do spisov adokumentcie

Ustanovenie 16 ods. 9 zkona oslobode informci osobitne zdrazuje, e na zklade zkona
oslobode informci je mon sprstupni aj informcie, ktor sa nachdzaj vakomkovekspi-
se alebo dokumentcii. Ide naprklad ospis veden vsprvnom konan poda zkona osprv-
nom konan. Spisom sa vo veobecnosti rozumie sbor vetkch psomnost, ktor sa tkaj
konkrtneho prpadu aktor m kdispozcii sprvny orgn. Ide najm o podania, vyjadrenia
astnkov, vpovede svedkov, zpisnice zstneho pojednvania, znaleck posudky, stanovisk
dotknutch ttnych orgnov aobc, plnomocenstv, doklady odoruen psomnost apod.141
Poda ustanovenia 16 ods. 9 zkona oslobode informci kad iadate oinformcie, nielen
astnk konania, me do spisu alebo dokumentcie nahliadnu, alebo robi si vpisy, odpisy
alebo kpie zo spisov azdokumentcie.142 iadate nemus preukazova dvod alebo prvny
zujem na zskan informci zo spisu alebo dokumentcie. Prekkou sprstupnenia informci
nie je v zsade ani skutonos, e ide o informcie o prebiehajcom a neukonenom konan
to sa vak nevzahuje na informcie oprebiehajcom vkonekontroly, dohadu alebo dozoru
poda 11 ods. 1 psm. h) zkona oslobode informci.
Pri sprstupovan informci zo spisu alebo zdokumentcie iadateovi je vak potrebn vyl-
i informcie vymenovan v 8 a 11 zkona oslobode informci, ktor sa nesprstupuj
(napr. utajovan skutonosti, osobn daje, obchodn tajomstvo, informcie oprebiehajcej
141 SOBIHARD, J.: Sprvny poriadok. Komentr. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2005, s. 198.
142 Poda zkona . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim mu in osoby poiada o informcie zo
spisov tkajcich sa sprvneho konania bez toho, aby museli preukazova dvod ( 16 cit. zkona). Pozri SOBIHARD,
J.: Sprvny poriadok. Komentr. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2005, s. 199.
159
kontrole, dohade i dozore). Tm sa zabezpeuje ochrana prv astnkov konania i efek-

tvnos sprvneho konania. Povinn osoba mus pred nahliadnutm do spisu preskma jeho
obsah achrnen informcie zo spisu odstrni alebo inak zabezpei, aby informcie neboli
sprstupnen (napr. prekry ich).
iadate me poiada povinn osobu aj oto, aby mu umonila vyhotovi si kpie listn vlast-
nm zznamovm zariadenm (naprklad fotoapartom). Ide ospsob sprstupnenia infor-
mcie, ktor vustanoven 16 ods. 1 zkona oslobode informci nie je vylen, apreto by ho
povinn osoba mala iadateovi umoni. Vzsade mono kontatova, e zlistn, do ktorch
me iadate nazera, si me aj sm vyhotovi kpie vlastnm zznamovm zariadenm. Ak
listiny neobsahuj chrnen informcie, ktor by bolo treba vyli, iadate nie je povinn za-
plati iadnu hradu za vyhotovenie kpi listn, pretoe povinnej osobe nevznikn iadne ma-
terilne nklady spojen so zhotovenm kpi vzmysle 21 ods. 1 zkona oslobode informci.
iadate nie je povinn zaplati iadnu hradu ani vtedy, ak listiny sce obsahuj chrnen infor-
mcie, ale tieto informcie je mon vyli bez vynaloenia materilnych nkladov (naprklad
prekrytm niektorch ast listn).143
3.4.2. Spsob sprstupnenia informci pre osobitn skupiny osb

Ustanovenia 16 ods. 2 a 5 zkona oslobode informci sa tkaj sprstupovania inform-
ci voformch prstupnch pre osoby nevidiace aslabozrak. Ide otzv. slepeck (Braillovo)
psmo alebo zven psmo. Osoby nevidiace alebo slabozrak s oprvnen poadova od po-
vinnch osb sprstupnenie informci vtchto prstupnch formch. Musia vak pri podan
takejto iadosti predloi kpiu preukazu obana sakm zdravotnm postihnutm. Vzhadom
na to, e sprstupovanie informci vtakejto forme me by technicky nron ankladn,
plat pravidlo, e ak ide otak rozsah poadovanej informcie, ktor by presiahol primeran
rozsah v prstupnej forme, povinn osoba sprstupn poadovan informciu alebo jej as
inm vhodnm spsobom poda 16 ods. 1. Pritom je vak dleit, e povinn osoba pri ta-
komto postupe nie je oprvnen obmedzova celkov rozsah informci, na ktor m iadate
prvo zo zkona. Informan obsah arozsah teda neme by takmto postupom zredukovan.
Ustanovenie 16 ods. 6 sa tka monosti nepoujcich alebo nedoslchavch osb uvies via-
dosti, akm spsobom poda 16 ods. 1 poaduje sprstupnenie informcie. Ustanovenie 16
ods. 8 zakotvuje, e ak oban patriaci knrodnostnej menine je obyvateom obce, ktorej najme-
nej 20% obyvatestva patr poda poslednho stania obyvateov ktejto nrodnostnej menine,
poiada osprstupnenie informcie vjazyku nrodnostnej meniny, obec mu tto informciu
tmto spsobom sprstupn, pokia je to mon.
143 Podobne FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Praha: Linde
Praha a.s., 2010, s. 368.
160
3.5. Lehoty na vybavenie iadosti

17
Lehoty na vybavenie iadosti
(1) iados osprstupnenie informci povinn osoba vybav bez zbytonho odkladu,
najneskr do smich pracovnch dn odo da podania iadosti alebo odo da odstrne-
nia nedostatkov iadosti poda 14 ods. 2 a3 ado 15 pracovnch dn, ak sa sprstupuje
informcia nevidiacej osobe vprstupnej forme poda 16 ods. 2 psm. a), ak tento z-
kon neustanovuje inak.
(2) Zo zvanch dvodov me povinn osoba predi lehotu (ods. 1), najviac vak
oosem pracovnch dn ao15 pracovnch dn, ak sa sprstupuje informcia nevidiacej
osobe vprstupnej forme poda 16 ods. 2 psm. a). Zvanmi dvodmi s:
a) vyhadvanie azber poadovanch informci na inom mieste, ako je sdlo povinnej
osoby vybavujcej iados,
b) vyhadvanie azber vieho potu oddelench alebo odlinch informci poado-
vanch na sprstupnenie vjednej iadosti,
c) preukzaten technick problmy spojen s vyhadvanm a sprstupovanm in-
formcie, o ktorch mono predpoklada, e ich mono odstrni vrmci predenej
lehoty.
(3) Predenie lehoty povinn osoba oznmi iadateovi bezodkladne, najneskr pred
uplynutm lehoty (ods. 1). Voznmen uvedie dvody, ktor viedli kpredeniu lehoty.
iados oinformcie mus povinn osoba vybavi bez zbytonho odkladu, avak najneskr vle-
hote 8 pracovnch dn od podania iadosti. Vybavenm iadosti je bu sprstupnenie poadova-
nej informcie alebo vydanie psomnho rozhodnutia onesprstupnen informcie.
Pre vybavenie iadosti nevidiacej osoby osprstupnenie informcie vslepeckom (Braillovom)
psme je stanoven lehota 15 pracovnch dn.
Informcie, ktor s jednoduch aktorch vyhadanie azhromadenie nezaberie vea asu, mu-
sia by sprstupnen bez zbytonho odkladu. To znamen ihne, ako je to mon. Naprklad
jednoduch informciu otom, ak s vurit de radn hodiny, treba poskytn aj okamite
telefonicky. Poskytnutie jednoduchej informcie a vsmy pracovn de (vposledn de leho-
ty) mono povaova za poruenie zkonnej povinnosti poskytova informcie bez zbytonho
odkladu.
Vpraxi sa objavila otzka, vakej lehote mus povinn osoba vybavi iados oinformcie po
tom, ako nadriaden orgn na zklade opravnho prostriedku zruil rozhodnutie povinnej oso-
by onesprstupnen informci ( 18 ods. 2) avec vrtil povinnej osobe na nov konanie. Jed-
161
noznane mono kontatova, e vrtenm veci na nov konanie sa optovne zana prvostupo-
v konanie osprstupnen informcie, vktorom povinn osoba znovu optovne kon oiadosti
oinformcie, apreto je povinn vybavi ju vlehote poda 17 zkona oslobode informci, ktor
je osobitne ustanoven pre vybavenie iadosti oinformcie (teda vlehote 8, resp. 15 pracovnch
dn, prp. v lehote predenej poda 17 ods. 2).144 To ist plat vprpade, e rozhodnutie povin-
nej osoby onesprstupnen informcie zru sd vsdnom konan oprieskume zkonnosti roz-
hodnutia avrti vec povinnej osobe na nov konanie.145 Pri zruen rozhodnutia nadriadenm
orgnom zana lehota na vybavenie iadosti oinformcie plyn prvm dom nasledujcim
po dni doruenia rozhodnutia nadriadenho orgnu aj spolu so spisom prvostupovmu org-
nu.146 Pri zruen rozhodnutia sdom zana lehota na vybavenie iadosti oinformcie plyn
prvm dom nasledujcim po doruen kompletnho administratvneho spisu zo sdu.147
3.5.1. Predenie lehoty

Zo zvanch dvodov ustanovench v 17 ods. 2 zkona oslobode informci me povinn
osoba predi lehotu na vybavenie iadosti, najviac vak oosem pracovnch dn. Maximlna
lehota na vybavenie iadosti po preden je teda 16 pracovnch dn. Lehotu nemono vdy au-
tomaticky predi oplnch osem pracovnch dn, ale len otoko dn, koko ich je ete potreb-
144 Rovnak nzor zastva odborn literatra, vktorej sa uvdza: Ve zruovacm rozhodnut nadzenho orgnu
nebude stanoven nov lhta pro (nov) vyzen dosti (tato lhta nen stanovena ani zkonem), take je nutn apliko-
vat vechny lhty uveden vzkon osvobodnm pstupu kinformacm, ato od okamiku, kdy povinnmu subjektu bylo
dorueno pravomocn rozhodnut nadzenho orgnu spolu spslunm spisem. Pozri FUREK, A. ROTHANZL,
L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 376. Tento zver vyplva
aj zrozsudku Mestskho sdu vPrahe sp. zn. 10 Ca 318/2006 zo da 14. oktbra 2008. Rozsudok je citovan vdiele
uvedenom vtejto poznmke na strane 447.
145 V iadnom prpade neobstoj argumentcia, e kee zkon oslobode informci vslovne neupravuje postup
sprvneho orgnu po zruen rozhodnutia avrten veci na nov konanie, tak e vtakom prpade sa vzmysle 22 ods.
1 zkona oslobode informci uplatuje lehota na vydanie rozhodnutia poda 49 ods. 2 zkona osprvnom konan
t.j. 30 resp. 60 dn. Aj zkon o sprvnom konan upravuje iba lehotu na vydanie rozhodnutia po zaat konania (poda
49 ods. 2 je sprvny orgn povinn rozhodn vo veci do 30 dn od zaatia konania), aneupravuje lehotu na vydanie
rozhodnutia po zruen rozhodnutia avrten veci odvolacm orgnom prvostupovmu orgnu na nov konanie. Ak by
sme prijali nzor, e zkon mus vslovne upravova aj lehotu na vydanie rozhodnutia po zruen rozhodnutia a vrten
veci prvostupovmu orgnu, tak by prvostupov orgn vnovom konan po vrten veci nemal stanoven iadnu le-
hotu na rozhodnutie, pretoe sprvny poriadok tto situciu neupravuje. Takto vklad je vak zjavne absurdn a treba
ho odmietnu. Ani vprpade zruenia rozhodnutia onesprstupnen informcie avrtenia veci na nov konanie vzmysle
zkona oslobode informci teda nemono argumentova tm, e zkon oslobode informci vslovne neupravuje po-
stup sprvneho orgnu po zruen rozhodnutia avrten veci na nov konanie.
146 Odborn literatra uvdza, e prvn moc odvolacho rozhodnut avrcen spisu povinnmu subjektu jsou nezbyt-
nmi kumulativnmi podmnkami, aby povinn subjekt mohl dost znovu vyizovat. Pozri FUREK, A. ROTHANZL,
L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 436.
147 Poda 250j ods. 4 tretia veta Obianskeho sdneho poriadku Ak sd zru rozhodnutie sprvneho orgnu, le-
hota na rozhodnutie sprvneho orgnu v alom konan zane plyn a po doruen vetkch spisov sprvneho orgnu
pripojench k prejednvanej veci..
162
nch na vybavenie iadosti. Zinch dvodov, ako s ustanoven v 17 ods. 2, nemono lehotu
predi. Pred uplynutm zkladnej lehoty ( 17 ods. 1) mus povinn osoba predenie lehoty
oznmi iadateovi. Vopanom prpade povinn osoba nedodr lehotu na vybavenie iadosti
avdsledku toho vznikne fikcia zamietavho rozhodnutia vzmysle 18 ods. 3.
akosti svisiace svyhadvanm aspracovanm poadovanch informci, najm vyhad-
vanie azber vieho potu oddelench alebo odlinch informci ... mohli by vzmysle 17
zkona oslobode informci dvodom na predenie lehoty na vybavenie alobcovej iadosti,
alovanho vak nezbavili povinnosti informcie sprstupni.
3.5.2. Potanie leht

Zkon oslobode informci okrem lehoty na vybavenie iadosti uruje aj lehoty na vykonanie
rznych inch konov. Ide naprklad olehotu na postpenie iadosti inej povinnej osobe, le-
hotu na podanie odvolania proti rozhodnutiu alebo lehotu na rozhodnutie o odvolan. Poda
veobecnch pravidiel stanovench vzkone osprvnom konan zana lehota plyn dom
nasledujcim po dni, ke dolo ku skutonosti urujcej zaiatok lehoty (napr. ak je iados
povinnej osobe doruen vurit de, prvm dom lehoty na vybavenie iadosti je a nasledu-
jci de).148 Lehota je dodran, ak sa vposledn de lehoty odovzd psomnos (napr. zsielka
so sprstupnenmi informciami alebo odvolanie) na potov prepravu. Potvrdenm ododran
lehoty je peiatka poty (napr. na podacom lstku alebo oblke). Ak posledn de lehoty pripad-
ne naprklad na sobotu alebo de pracovnho pokoja (napr. nedeu), poslednm dom lehoty
je a nasledujci pracovn de (napr. pondelok). Tieto pravidl sa uplatnia pre lehoty, ktor s
uren uritm potom kalendrnych dn akde me koniec lehoty pripadn na sobotu alebo
de pracovnho pokoja (nedeu, ttny sviatok).
Vprpade lehoty na vybavenie iadosti oinformcie, ktor je uren potom pracovnch dn,
ide oosobitn prpad. Vtakom prpade logicky neme nielen koniec, ale ani zaiatok lehoty,
pripadn na de pracovnho pokoja, ale len na pracovn de. Lehota na vybavenie iadosti
oinformcie zana plyn prvm pracovnm dom nasledujcim po dni, vktorom bola ia-
dos podan (t.j. oznmen, resp. doruen povinnej osobe).
163
3.6. Vybavenie iadosti avydanie rozhodnutia

18
Vybavenie iadosti avydanie rozhodnutia
(1) Ak povinn osoba poskytne iadateovi poadovan informcie vrozsahu aspsobom
poda 16 vzkonom stanovenej lehote, urob rozhodnutie zpisom v spise. Proti takmu
rozhodnutiu nemono poda opravn prostriedok.
(2) Ak povinn osoba iadosti nevyhovie hoci len sasti, vyd otom vzkonom stanovenej
lehote psomn rozhodnutie. Rozhodnutie nevyd vprpade, ak iados bola odloen (
14 ods. 3).
(3) Ak povinn osoba vlehote na vybavenie iadosti neposkytla informcie i nevydala
rozhodnutie a ani informciu nesprstupnila, predpoklad sa, e vydala rozhodnutie,
ktorm odmietla poskytn informciu. Za de doruenia rozhodnutia sa vtomto prpa-
de povauje tret de od uplynutia lehoty na vybavenie iadosti ( 17).
(4) Ak povinn osoba ( 2 ods. 3) iadosti nevyhovie hoci len sasti, d bezodkladne, naj-
neskr do troch dn, osobe, ktor ju zaloila alebo sktorou uzavrela zmluvu o plnen loh
na seku starostlivosti oivotn prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2).
Ako u bolo spomnan, vybavenm iadosti oinformcie sa rozumie bu poskytnutie poa-

dovanch informci v zkonom stanovenej lehote alebo vydanie psomnho rozhodnutia
onesprstupnen informci vzkonom stanovenej lehote. Poskytnutm informci iadateovi
je sprstupnenie informci jednm zo spsobov uvedench v 16 zkona oslobode informci
(napr. odoslanm potou, zaslanm faxom, odoslanm elektronickou potou alebo umonenm
nahliadnutia do spisu alebo dokumentcie).
Pri sprstupnench informcich alebo psomnch rozhodnutiach zasielanch potou je lehota
na vybavenie iadosti dodran, ak sa zsielka odovzd vposledn de lehoty na potov pre-
pravu. Vydanm rozhodnutia vzkonom stanovenej lehote sa teda rozumie vyhotovenie psom-
nho rozhodnutia obsahujceho vetky nleitosti aodoslanie rozhodnutia potou iadateovi,
najneskr v posledn de lehoty na vybavenie iadosti.149 Tak je splnen poiadavka prvnej
istoty, kedy sprvny orgn (povinn osoba) prejavil svoju vu navonok au neme zvlastnej
iniciatvy rozhodnutie zmeni.
Uznesenie Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 4 As 53/2007 zo da 25.
oktbra 2007
149 Rovnako FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Praha: Linde
Praha a.s., 2010, s. 366.
164
Povinn subjekt poskytl vas poadovan informace nebo vydal rozhodnut, kterm dosti
nevyhovl pokud pslun psemnosti uren adateli pedal ve stanoven patnctidenn
lht alespo kdoruen.
3.6.1. Rozhodnutie zpisom vspise

Ak povinn osoba sprstupn vzkonnej lehote vetky poadovan informcie, urob otom roz-
hodnutie zpisom vspise, ktor je veden kveci t.j. kiadosti oinformcie. Zpis vspise
mus obsahova daje otom, kto akedy poiadal oinformcie, oak informciu ilo, vrok, e
informcia bola sprstupnen, daje otom, ak informcie boli sprstupnen (ak je to mon,
je potrebn informcie identifikova napr. spisovou znakou sprstupnenej psomnosti), dtum
vydania rozhodnutia ameno, priezvisko afunkciu osoby oprvnenej rozhodn.150 Rozhodnu-
tie nemus obsahova odvodnenie, kee sa iadateovi vplnom rozsahu vyhovelo.151 Ak nelo
opsomn iados oinformcie, ale ilo naprklad oiados podan telefonicky alebo elektro-
nickou potou, povinn osoba nemus oiadosti vies spis. Rozhodnutie zpisom vspise mono
vtakom prpade urobi zpisom vyie uvedench dajov do evidencie iadost ( 20), konkrt-
ne do asti ovsledku vybavenia iadosti.152 Proti rozhodnutiu zpisom vspise, teda proti spr-
stupneniu poadovanch informci, sa nemono odvola.
3.6.2. Rozhodnutie onesprstupnen informcie

Ak povinn osoba iadateovi nesprstupn plne vetky poadovan informcie, je o nespr-
stupnen informci povinn vyda psomn rozhodnutie ( 18 ods. 2 zkona oslobode infor-
mci). Rozhodnutie sa doruuje iadateovi do vlastnch rk. Povinn osoby poda 2 ods. 3
zkona oslobode informci (napr. ttne podniky, obchodn spolonosti) nevydvaj psomn
rozhodnutie, ale musia poda podnet na vydanie rozhodnutia osobe, ktor ich zaloila alebo
sktorou uzavreli zmluvu oplnen loh na seku starostlivosti oivotn prostredie (pozri ko-
mentr k 18 ods. 4).
Kad rozhodnutie onesprstupnen informci mus obsahova zkladn nleitosti rozhod-
nutia stanoven v 47 zkona osprvnom konan - vrok, odvodnenie apouenie oodvolan.
Vrok rozhodnutia obsahuje samotn rozhodnutie vo veci s uvedenm ustanovenia prvne-
ho predpisu, poda ktorho sa rozhodlo. Vo vroku rozhodnutia onesprstupnen informci sa
mus uvies, e iados oinformcie sa zamieta. Ak sa iados oinformcie zamieta iba sasti, vo
vroku mus by presne vymedzen, ktor konkrtne informcie sa nesprstupuj. Informcie,
150 Podobne BEICA, S. FRANZENOV, D. JANOKO, J. MALINA, D. MUKA, M.: Slobodn prstup
kinformcim. Prva, povinnosti, vzory. Bratislava: Zdruenie miest a obc Slovenska, 2006, s. 24.
165
ktor sa nesprstupuj, mono vymedzi naprklad uvedenm, e sa nesprstupuj informcie

poadovan vkonkrtnych bodoch iadosti alebo je potrebn uvies slovn oznaenie alebo opis
nesprstupnenej informcie. Ak iadate iadal okpiu alebo text dokumentu, je potrebn pres-
ne oznai asti dokumentu, ktor sa nesprstupuj.153
V odvodnen rozhodnutia sprvny orgn (povinn osoba) uvedie, ktor skutonosti boli pod-
kladom na rozhodnutie, akmi vahami bol veden pri hodnoten dkazov, ako pouil prvne
predpisy, na zklade ktorch rozhodoval, aako sa vyrovnal snvrhmi anmietkami astnkov
konania asich vyjadreniami kpodkladom rozhodnutia. Odvodnenie neme obsahova len
kontatovanie, e informcie s chrnen poda uritho zkonnho ustanovenia.154 Po-
vinn osoba mus dostatone vysvetli, preo pod prslun zkonn ustanovenia155 podradila
poadovan informciu aakmi vahami sa pritom riadila. Pri informcich, kde mus by pre
ich nesprstupnenie splnench sasne viacero podmienok, mus povinn osoba uvies, preo
povauje za splnen vetky tieto podmienky (napr. pri obchodnom tajomstve splnenie piatich
znakov obchodnho tajomstva, pri utajovanch skutonostiach dvoch podmienok utajovania
informcie). Povinn osoba mus takto zdvodni nesprstupnenie kadej konkrtnej poadova-
nej informcie, resp. kadho konkrtneho druhu poadovanch informci. Nesta, ak povin-
n osoba vrozhodnut naprklad skontatuje, e vetky informcie nachdzajce sa vuritom
dokumente spaj vetky znaky obchodnho tajomstva.
Pouenie oodvolan (resp. rozklade) obsahuje daj, i je rozhodnutie konen alebo i sa mo-
no proti nemu odvola (poda rozklad), vakej lehote, na ktor orgn (t.j. ktor orgn rozhoduje
o odvolan) a kde mono odvolanie poda (odvolanie sa podva na orgn, ktor rozhodnutie
vydal aktor ho postpi odvolaciemu orgnu). Pouenie obsahuje aj daj, i rozhodnutie mo-
no preskma sdom. Ak proti rozhodnutiu nemono poda odvolanie, ale namiesto odvolania
sa hne podva opravn prostriedok na sd,156 mus rozhodnutie obsahova pouenie otom,
na ktor sd alebo prostrednctvom ktorho sprvneho orgnu avakej lehote mono opravn
prostriedok poda.157
Kpoiadavkm na znenie vroku rozhodnutia onesprstupnen informci sa vyjadrili aj sdy:
alovan vo vroku napadnutho rozhodnutia ... uviedol, e Rozhodnutie radu ... ood-
mietnut poskytnutia informcie tkajcej sa zpisu obianskeho zdruenia C.R.I. amen
153 Napr. uvies, e sa nesprstupuje informcia o bydlisku fyzickej osoby na strane 6, vlnku VII. odsek 2 doku-
mentu alebo nkres vprlohe . 2 zmluvy alebo tabuka uveden vlnku II. odsek 2 zmluvy.
154 Napr. kontatovanie, e informcie s obchodnm tajomstvom poda 17 Obchodnho zkonnka, ktor sa ne-
sprstupuje poda 10 zkona oslobode informci alebo e informcie s osobnmi dajmi poda 3 zkona oochra-
ne osobnch dajov, ktor sa nesprstupuj poda 9 ods. 2 zkona oslobode informci.
155 Napr. ustanovenie 17 Obchodnho zkonnka, ktor stanovuje, o je obchodnm tajomstvom.
156 250l a nasl. zkona . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok.
157 KOIIAROV, S.: Sprvny poriadok. Komentr. amorn: Heurka, 2004, s. 199.
166
a to tak, e astnkovi konania sa poda 11 ods. 1 psm. a) informanho zkona ne-

sprstupuj informcie tkajce sa zpisu obianskeho zdruenia C.R.I. do zoznamu
podnikateov. astnkovi konania sa sprstupuj informcie, na ktor sa nevzahuje ob-
medzenie prstupu kinformcim poda informanho zkona. Vrok rozhodnutia je pre
astnka konania prvne relevantnm aurujcim zhadiska poznania rozsahu jeho prv
apovinnost vo veci prejednvanej sprvnym orgnom. Preto je potrebn dba na jeho zro-
zumitenos, uritos akonkrtnos ataktie jeho vykonatenos. Odvodnenie rozhodnutia
je vysvetlenm aprvnym zdvodnenm vroku, nie jeho upresnenm. Pokia alovan vo v
roku uviedol, e as alobcom poadovanch informci nesprstupnil poda 11 ods. 1
psm. a) zkona . 211/2000 Z.z., potom absentuje daj otom, oktor informcie ilo,
teda oktorch platilo, e alovanmu boli odovzdan obianskym zdruenm C.R.I. bez
povinnosti uloenej zkonom asktorch zverejnenm tto osoba neshlasila. Valej asti
vroku alovan uviedol, e sprstupuje alobcovi informcie, na ktor sa obmedzenie ne
vzahuje, pritom vak znovu neuviedol, oktor informcie ide. Takto veobecne aneurito
formulovan vrok rozhodnutia bez akhokovek vymedzenia informci, ktor sa alob
covi poskytli aktor naopak alovan poskytn odmietol, rob rozhodnutie alovanho
nezrozumitenm apreto nepreskmatenm, vom videl sd hlavn prekku posdenia
jeho zkonnosti vtomto konan.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 6 S 91/01 (zverejnen vasopise Zo sdnej praxe
. 4/2002, str. 95)
Tto poiadavku uritosti, presnosti azrozumitenosti vroku bolo potrebn dsledne re-
pektova aj vprvostupovom rozhodnut, a to preto, aby astnk konania mohol jednozna-
ne a urite pozna vsledok konania. Zvroku prvostupovho rozhodnutia nie je zrejm, i
sa sprstupuj informcie poadovan pod psmenami a) a g) bodu 2 alobcovej iados
ti, alebo nie. Zver onesprstupnen informci iadanch pod bodmi c) a g) bodu 2 vyplva
a zodvodnenia prvostupovho rozhodnutia, priom op odkazuje na alobcovu iados,
ktor vak nie je prlohou rozhodnutia ajej obsah priamo zrozhodnutia nevyplva. Okrem
toho formulcia druhej asti vroku iastone sa sprstupuj informcie uveden pod bo-
dom 2 nie je dostatone urit, kee malo by zformulcie zrejm, ktor zviacerch po
adovanch informci uvedench pod bodom 2 vodnej asti prvostupovho rozhodnutia
sa sprstupuj aktor nie, teda vslovne uveden, za ktor roky sa sprstupuj informcie
ousporiadanch vstavch avetrhoch. Zodvodnenia prvostupovho rozhodnutia navye
vbec nie je zrejm, zakho dvodu nie s jednotliv informcie poadovan alobcom [s v-
nimkou informci pod c) a g)] sprstupnen. Veobecn odvodnenie, e ostatn agenda
nie je kdispozcii, bez pecifikcie oak agendu ide, advod, preo nie je kdispozcii, je
nedostaton.
Sdy sa vyjadrili aj kpoiadavkm na odvodnenie rozhodnutia onesprstupnen informcie:
167

Vhore cit. textu 8 zk. . 211/2000 Z.z. je zakotven vnimka zposkytovania informci
spovajca vtom, e ak je poadovan informcia vslade sprvnymi predpismi oznaen za
urit typ tajomstva, a potom povinn osoba ju nesprstupn, avak mus uvies jasn odkaz na
konkrtny prslun prvny predpis. Poda Najvyieho sdu hore cit. ustanovenie nie je mon
vyklada v tom duchu, e na splnenie uvedenej zkonnej podmienky postauje, aby sprv
ny orgn vsvojom odvodnen iba odkzal na prslun prvnu pravu, tzn. iba formlne
oznmil, e na tto informciu sa tajomstvo vzahuje. Ustanovenie 8 zk. . 211/2000 Z.z.
vtomto prpade poaduje nielen uvedenie ustanovenia prslunho prvneho predpisu, ktor
charakterizuje druh apodmienky zachovania tajomstva brniaceho vposkytnut poadova
nej informcie (formlna podmienka), ale aj to, i tieto podmienky (materilna podmien
ka) vase poiadania ozverejnenie informcie stle trvaj azakch dvodov, ai sa toto
tajomstvo vzahuje na cel informciu alebo iba na jej as a preo. A uvedenie takhoto
odvodnenia in rozhodnutie sprvneho orgnu vsdnom konan vzmysle 244 ods. 1 O.s.p.
preskmatenm.
Preto, ak sa alovan, alebo jeho prvostupov orgn vkonan domnieval, e alobca od neho
poaduje zverejnenie informcie, na ktor sa vcelosti alebo vjej uritej asti vzahuje osobit-
n zkonn reim utajenia, potom mal tto prekku ozrejmi alobcovi vsvojom odvodne
n suvedenm, ktor as informcie je utajovanou skutonosou, akmu reimu podlieha
azakch dvodov je utajen. Iba leglny verejn zujem na utajen uritej informcie podro-
bujci neustlemu skmaniu trvanie dvodov, na zklade ktorch bola poadovan inform-
cia utajen, je ospravedlujcim dvodom, preo orgn verejnej moci neumon naplni obsah
stavnho prva iadatea na vyhadvanie aprijmanie informci (gen. l. 26, pecilne l.
34 al. 45 stavy Slovenskej republiky).
...
Je preto celkom logick, e aj zk. . 211/2000 Z.z. prostrednctvom svojho odkazujceho ust.
22 ods. 1 ustanovuje nielen zkladn nleitosti rozhodnutia, ale aj ich minimlny rozsah
vhore uvedenej veci.
Poda hore citovanho ust. 47 ods. 3 Sprvneho poriadku vspoj. s 18 ods. 2 a 22 ods. 1 zk.
. 211/2000 Z.z. plat, e sprvny orgn vodvodnen svojho nevyhovujceho rozhodnutia uve-
die, ktor skutonosti boli podkladom na rozhodnutie, ktorm nebolo vyhoven iadosti ospr-
stupnenie informcie, akmi vahami bol veden pri hodnoten dkazov, ako pouil sprvnu
vahu pri pouit prvnych predpisov, na zklade ktorch rozhodoval, aako sa vyrovnal snvr-
hmi anmietkami astnkov konania asich vyjadreniami kpodkladom rozhodnutia.
Na zklade uvedenho pre Najvy sd zustanovenia 47 ods. 3 vyplva zver, e vrozhod
nut poda 18 ods. 2 zk. . 211/2000 Z.z. (tzn. e sa iadosti osprstupnenie informci
nevyhovuje) mus by jasne, precznym spsobom akonkrtnym prvnym ustanovenm peci
fikovan prekka, ktor brni alovanmu vsprstupnen celho, resp. o len asti poado
168
vanho materilu, ale tie skutonosti, ktor boli podkladom na rozhodnutie arovnako jasn
odpove, ak vahy alobca akceptoval apreo pri prijman svojho odmietavho rozhodnutia.
Najvy sd vak poukazuje, e vpredmetnom odvodnen rozhodnutia alovanho takto z-
very absentovali aich celkov rozsah nebolo mon zisti ani zpripojenho administratvneho
spisu. Preto Najvy sd mus kontatova, e napadnut rozhodnutie alovanho je nepre-
skmaten.
3.6.3. Aj list me by rozhodnutm

Aj psomne vyhotoven list, resp. prpis povinnej osoby podpsan (vydan) osobou oprvne-
nou rozhodova, ktor nie je oznaen ako rozhodnutie alebo neobsahuje nleitosti rozhodnu-
tia, sa povauje za rozhodnutie, ak zobsahu takho listu vyplva, e iados oinformcie
bola zamietnut. Pri posden otzky, i ide orozhodnutie, je potrebn vdy vychdza zobsa-
hu psomnosti, anie zjej nzvu, oznaenia i formy. Aj proti takmuto rozhodnutiu listu po-
tom mono poda odvolanie ansledne alobu na sd. Mono teda preskma jeho zkonnos
aposdi oprvnenos dvodov, na zklade ktorch neboli informcie sprstupnen. List zro-
ve spravidla neobsahuje vetky formlne zkonn nleitosti rozhodnutia vrok, odvodne-
nie, pouenie oodvolan. Takto rozhodnutie m teda formlne nedostatky au ztoho dvodu
by malo by odvolacm orgnom alebo sdom zruen.
Nejde vak orozhodnutie, ak povinn osoba oznmi iadateovi elektronickou potou alebo
telefonicky, e mu informciu nesprstupn, aprpadne aj uvedie dvody nesprstupnenia infor-
mci. Rozhodnutie sa toti vyznauje tm, e je obsiahnut na listine. Vtakomto prpade sa tto
odpove neberie do vahy apredpoklad sa, e povinn osoba nevydala psomn rozhodnutie,
vdsledku oho po uplynut zkonnej lehoty vznik fikcia zamietavho rozhodnutia (pozri ko-
mentr k 18 ods. 3). Za rozhodnutie vak nemono povaova ani list, ktor sce je psomne
vyhotoven, ale je podpsan (vydan) osobou, ktor vbec nie je oprvnen rozhodova
(napr. benm radovm pracovnkom namiesto vedceho prslunho odboru ministerstva ale-
bo vedceho strednho orgnu). Vtchto prpadoch ide zprvneho hadiska onulitn (niot-
n) sprvny akt, ktor nem iadny prvny inok ana ktor sa had, ako keby neexistoval.158
Vprpade pochybnost, i list povinnej osoby (sprvneho orgnu) mono povaova za roz-
hodnutie majce formlne nedostatky (proti ktormu mono poda odvolanie ako proti psom-
nmu rozhodnutiu), alebo ide onulitn akt, na ktor sa had, ako keby neexistoval (ateda je
potrebn poda odvolanie proti fiktvnemu rozhodnutiu), sa odpora, aby iadate podal odvo-
lanie sasne aj proti listu, aj proti fiktvnemu rozhodnutiu. Odvolac orgn posdi existenciu
alebo neexistenciu rozhodnutia, priom fiktvne rozhodnutie zru avec vrti prvostupovmu
orgnu na nov konanie, anulitn akt iba zru. Ak by toti iadate nepodal odvolanie proti
listu vdomnen, e ide onulitn akt, avak odvolac orgn by tento list posdil ako existujce
158 Pozri napr. KORBEL, F. a kol.: Prvo na informace. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2004, s. 119.
169
rozhodnutie (hoci formlne vadn), iadate riskuje, e zmek lehotu na odvolanie proti tomu-
to listu rozhodnutiu.159
Kskutonosti, e pre existenciu rozhodnutia je podstatn obsah, anie forma, sa viackrt vyjad-
rili aj sdy:
Uznesenie stavnho sdu eskej republiky sp. zn III. S 28/96 zo da 16. mja 1996
Nen rozhodujc, jak je akt sprvnho orgnu oznaen, nebo je-li vbec njak oznaen. Pod-
statn je, zda sprvn orgn takovm aktem autoritativn zashl do prvn sfry fyzick nebo
prvnick osoby. Vdy je rozhodujc vcn obsah aktu. Soudy pitom pezkoumvaj zkonnost
vydanch rozhodnut. Rozhodnut je pojmem prvn technickm. Pro projednn vci ped so-
udem nen urujc, e sprvn orgn pop. vydil vc toliko neformlnm ppisem vdomnn,
e nen jeho povinnost vydat rozhodnut vurit procesn form.
37/2003)
...list Prvnickej fakulty UK z29.10.2001 podpsan prodekanom fakulty, je potrebn povao-
va za sprvne rozhodnutie. Pri posden otzky, i ide orozhodnutie, je potrebn predovetkm
vychdza z obsahu psomnosti. Oznaenie psomnosti, jej forma, prpadne otzka, kto tto
psomnos vydal, nie s pre posdenie tejto otzky rozhodujce. V posudzovanej veci tm, e
obsahom psomnosti z29.10.2001, bola iados alobkyne osprstupnenie poadovanej infor-
mcie (oktorej iadosti povinn osoba je povinn rozhodn rozhodnutm) odmietnut, bolo
v podstate zporne rozhodnut o iadosti alobkyne. Nakoko iados sa tkala poskytnutia
informci poda zk. . 211/2000 Z.z. oslobodnom prstupe kinformcim, bolo rozhodnut
oprve alobkyne, ktor je garantovan stavou SR. o do obsahu ide teda orozhodnutie po-
vinnej osoby, ak m na mysli ustanovenie 18 ods. 2 veta prv zkona oslobode informci.
3.6.4. Osobitn postup povinnch osb poda 2 ods. 3

Povinn osoby vymedzen v 2 ods. 3 zkona oslobode informci (napr. obchodn spolonosti
alebo ttne podniky zaloen povinnmi osobami poda 2 ods. 1 a2) nemaj oprvnenie sami
vyda psomn rozhodnutie onesprstupnen informci. Samostatne mu iba poadovan infor-
mcie poskytn avyda rozhodnutie zpisom vspise. Ak vak takto povinn osoba poadovan
informcie nesprstupn hoci len sasti, mus da bezodkladne, najneskr vak do troch dn, podnet
na vydanie rozhodnutia. Poda nho nzoru mus by tento podnet podan najneskr do troch dn
od uplynutia lehoty na vybavenie iadosti oinformcie poda 17 zkona oslobode informci.160
159 KORBEL, F. a kol.: Prvo na informace. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2004, s. 119 120.
160 Ak povinn osoba prde kzveru, e poadovan informciu nemono sprstupni, ato ete pred uplynutm zk-
ladnej lehoty na vybavenie iadosti oinformcie poda 17 zkona oslobode informci, me poda podnet na vydanie
170
Povinn osoba mus poda podnet subjektu, ktor ju zaloil teda zakladateovi (prpadne
subjektu, sktorm uzavrela zmluvu oplnen loh na seku starostlivosti oivotn prostredie).
Vpodnete povinn osoba mus zakladateovi oznmi dvody, preo sa povinn osoba domnie-
va, e iadosti oinformcie nemono vyhovie. Aby bolo mon dosiahnu el ustanovenia
18 ods. 4 zkona oslobode informci (teda aby mohol zakladate rozhodn vslade so zko-
nom), spolu spodnetom mus povinn osoba predloi zakladateovi cel spisov materil vo
veci (sasou ktorho mus by aj samotn iados oinformcie). Zakladate (resp. subjekt,
ktor podnet od povinnej osoby dostal) nie je nzorom povinnej osoby uvedenm vpodnete via-
zan aiados oinformcie mus samostatne posdi. Vyplva to zo skutonosti, e zakladate
vedie sprvne konanie oiadosti oinformcie avrmci neho je povinn zisti skuton stav veci
avyda rozhodnutie vslade sprvnymi predpismi.161
Povinn osoba je povinn poskytova zakladateovi sinnos, aby mohol opodnete rozhodn
na zklade dostatone zistenho stavu veci avslade so zkonom. Ak spis, ktor spolu spod-
netom na vydanie rozhodnutia predloila povinn osoba zakladateovi, neobsahuje dostato-
n podklady na posdenie iadosti oinformcie, zakladate konajci ako sprvny orgn vyzve
povinn osobu, aby podklady bezodkladne doplnila. Povinn osoba mus vzvu zakladatea
vzmysle 32 ods. 3 zkona osprvnom konan repektova amus oznmi zakladateovi
vetky skutonosti, ktor maj vznam pre konanie arozhodnutie, prpadne mu mus predloi
listiny potrebn na vykonanie dkazov.162
Kee zakladate vedie samostatn sprvne konanie, me prs aj kzveru, e informciu ne-
mono sprstupni zinho dvodu, anie zdvodu uvedenho vpodnete alebo e informciu
mono sprstupni. Ak prde kzveru, e poadovan informciu nemono sprstupni, vyd
rozhodnutie onesprstupnen informcie poda 18 ods. 2. Odlin situcia nastane, ak prde
kzveru, e poadovan informciu mono sprstupni. Hoci ustanovenie 18 ods. 4 vtomto
prpade postup zakladatea ani povinnej osoby vslovne neupravuje, vzujme realizovania e-
lu ustanovenia 18 ods. 4 aochrany prv astnkov konania treba postupova analogicky163
rozhodnutia ete pred uplynutm tejto lehoty na vybavenie iadosti.

161 Poda ustanovenia 32 ods. 1 prv veta zkona osprvnom konan Sprvny orgn je povinn zisti presne a plne
skuton stav veci a za tm elom si obstara potrebn podklady pre rozhodnutie.
162 Poda 32 ods. 3 zkona osprvnom konan Na iados sprvneho orgnu s ttne orgny, orgny zemnej
samosprvy, fyzick osoby a prvnick osoby povinn oznmi skutonosti, ktor maj vznam pre konanie a rozhodnutie.
Poda 37 ods. 1 zkona osprvnom konan Sprvny orgn me uloi astnkovi konania alebo inej osobe, ktor m
listinu potrebn na vykonanie dkazov, aby ju predloil.
163 stavn sd eskej republiky pripustil pouitie analgie vsprvnom konan vnleze sp. zn. Pl. S 21/04 zo da
26. aprla 2005, vktorom uviedol: Absenci procesn pravy sprvnho zen lze rozhodovac innost sprvnch orgn
ajudikaturou soud kompenzovat pouitm analogie. ... pipout li doktrina pouit analogie voboru sprvnho zen,
pak toliko za omezujcch podmnek - pouze vomezenm rmci za elem vyplovn mezer procesn pravy adle pouze ve
prospch ochrany prv astnk sprvnho zen. Podobne poda nzoru odbornej literatry Lze pisvdit nzorm,
e pouit analogie zkona nebo analogie prva ve sprvnm prvu (a ji hmotnm nebo procesnm) pichz vvahu, jest-
lie pinese (jednoznan) prospch astnku zen i prvnho vztahu sprvnho prva. Pozri SLDEEK, V.: Obecn
sprvn prvo. 2. vydanie, Praha: ASPI Wolters Kluwer, 2009, s. 153.
171
poda prvnej pravy vzahov medzi odvolacm aprvostupovm orgnom vzkone osprv-
nom konan.164 Vprpade, e zakladate prde kzveru, e informcia mus by sprstupnen,
vyslov svoj prvny nzor avrti podnet sp povinnej osobe, m znovu zana plyn lehota na
vybavenie iadosti apovinn osoba je viazan prvnym nzorom zakladatea. Nerepektovanm
prvneho nzoru zakladatea anesprstupnenm poadovanej informcie me prs kporue-
niu prva na sprstupnenie informci, ateda k spchaniu priestupku poda 21a ods. 1 psm.
b) zkona oslobode informci.
3.6.5. Fikcia zamietavho rozhodnutia

Ak povinn osoba v zkonom stanovenej lehote nevybav iados o informcie a zostane
neinn (t.j. nesprstupn informcie ani nevyd psomn rozhodnutie ozamietnut iadosti),
predpoklad sa, e vydala rozhodnutie, ktorm poadovan informciu odmietla sprstupni.
Po uplynut zkonnej lehoty teda automaticky vznik tzv. fikcia zamietavho rozhodnutia, hoci
riadne psomn rozhodnutie povinn osoba nevydala. Plat to aj vtedy, ak povinn osoba spr-
stupnila iba niektor poadovan informcie, avak o nesprstupnen zvynch informci
nevydala vzkonnej lehote iadne psomn rozhodnutie. Vtakom prpade vznik fiktvne
rozhodnutie onesprstupnen zvynch informci (proti ktormu sa mono odvola).
Fiktvne rozhodnutie sa povauje za doruen na tret de od uplynutia lehoty na vybavenie
iadosti (ak poslednm dom lehoty je napr. 1. jn, fiktvne rozhodnutie sa povauje za doru-
en 4. jna). De doruenia fiktvneho rozhodnutia je dleit, pretoe od tohto da zana
plyn lehota na podanie odvolania alebo opravnho prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.
Fikcia zamietavho rozhodnutia vznik podobne v prpade, ke odvolac orgn nerozhodne
vzkonom stanovenej lehote oodvolan, resp. rozklade.
Intitt fiktvneho rozhodnutia umouje iadateovi domha sa napriek neinnosti povinnej
osoby svojho prva apoda proti fiktvnemu rozhodnutiu odvolanie, opravn prostriedok, resp.
alobu na sd. Povinnm osobm vak zkon oslobode informci neumouje zosta nein-
nmi, naopak, vslovne im v 18 ods. 2 uklad povinnos vdy onesprstupnen informci
vyda psomn rozhodnutie. Neinnos povinnej osoby aspoliehanie sa na vznik fiktvneho
rozhodnutia je vdy poruenm zkona zo strany povinnej osoby. Tto skutonos mnohokrt
potvrdili aj sdy. Potvrdili tie, e kad fiktvne rozhodnutie je nezkonn amus by odvolacm
orgnom alebo sdom zruen, pretoe neobsahuje odvodnenie (je nepreskmaten).
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 3/2011 zo da 3. mja 2011

Nezkonnos postupu sprvneho orgnu prvho stupa poda zveru odvolacieho sdu vpod-
164 Poda 59 ods. 3 zkona osprvnom konan Odvolac orgn rozhodnutie zru a vec vrti sprvnemu orgnu,
ktor ho vydal, na nov prejednanie a rozhodnutie, pokia je to vhodnejie najm z dvodov rchlosti alebo hospodrnosti;
sprvny orgn je prvnym nzorom odvolacieho orgnu viazan.
172
state zhodne snzorom sdu prvho stupa spovala vtom, e astnk sprvneho konania,
teda iadate oposkytnutie poadovanch informci mal prvo, aby sprvny orgn, pokia jeho
iadosti nemienil vyhovie, rozhodol rozhodnutm tak, ako to ustanovil zkonodarca vprvnej
norme 18 ods. 2 zkona oslobode informci, ktor by obsahovalo nleitosti rozhodnutia
poda 47 sprvneho poriadku, zktorho odvodnenia by sa iadate mohol dozvedie dvody,
pre ktor jeho iadosti nebolo vyhoven. Odvolac sd sa vcelom rozsahu stotonil snzorom
sdu prvho stupa, e elom ustanovenia intittu fiktvneho rozhodnutia vzmysle 18 ods.
3 zkona oslobode informci nebolo legalizova neinnos povinnch osb pri rozhodovan
oiadostiach poda tohto zkona, ale jeho elom bolo prve naopak poskytn ochranu tomu,
kto sa obrtil so iadosou na povinn osobu vprpade jej neinnosti. Pokia alovan presk-
mavanm rozhodnutm na takto nezkonnos postupu prvostupovho sprvneho orgnu ne-
prihliadol, je potrebn takto rozhodnutie povaova za nezkonn. Fiktvne rozhodnutie je u
svojou povahou nepreskmaten pre nedostatok dvodov poda 250j ods.2, psm. d/ O.s.p.
iadate poda zkona oslobode informci, aj pokia sprvny orgn jeho iadosti nemienil
vyhovie, mal prvo na vydanie rozhodnutia, ktor by bolo riadne odvodnen asasne mal
prvo poda proti nemu opravn prostriedok, obhajujc dvodnos svojej iadosti a sasne
napadn dvody, pre ktor sprvny orgn prvho stupa jeho iadosti nevyhovel.
Najvy sd SR rozhodol, e zkon oslobode informci sce predpoklad vydanie fiktvneho

rozhodnutia ako nsledok neinnosti povinnej osoby, ale takto postup povinnej osoby nie je
zkonom dovolen aje nezkonn. Povinn osoba mus vdy vyda psomn rozhodnutie poda
18 ods. 2. Ak nevyd psomn rozhodnutie, ide onezkonn postup aporuenie stavnho
prva iadatea.

Pokia alovan vodvolan tvrdil, e vprpade prvostupovho rozhodnutia ide orozhodnu-
tie, ktor je vslade sustanovenm 18 ods. 3 zkona oslobode informci, kee samotn
zkon pripa vydanie fiktvneho rozhodnutia, ktorm povinn osoba odmietla poskytn
informciu, odvolac sd poukazuje na to, e sd prvho stupa napadnutm rozsudkom ta-
kto tvrdenie nespochybnil. Nezkonnos postupu sprvneho orgnu prvho stupa poda z-
veru odvolacieho sdu vpodstate zhodne snzorom sdu prvho stupa spovala vtom, e
astnk sprvneho konania, teda iadate oposkytnutie poadovanch informci mal prvo,
aby sprvny orgn, pokia jeho iadosti nemienil vyhovie, rozhodol rozhodnutm tak, ako to
ustanovil zkonodarca vprvnej norme 18 ods. 2 zkona oslobode informci, ktor by ob-
sahovalo nleitosti rozhodnutia poda 47 sprvneho poriadku, zktorho odvodnenia by sa
iadate mohol dozvedie dvody, pre ktor jeho iadosti nebolo vyhoven. Vzhadom ktomu, e
sprvny orgn vdanom prpade takto nepostupoval, odal iadateovi alobcovi, prvo sa
domha zkonom ustanovenm postupom ochrany svojho prva na orgne Slovenskej repub-
liky zaruen mu vstave Slovenskej republiky vlnku 46 ods. 1.
173
37/2003)
Ustanovenie 19 ods. 3 zkona oslobode informci ( arovnako aj ust. 18 ods. 3 zkona
oslobode informci) treba vyklada tak, e nezbavuje sprvny orgn povinnosti riadne vyko-
na odvolacie (prvostupov) konanie ansledne vyda riadne rozhodnutie. elom zavede-
nia intittu fiktvneho rozhodnutia urite nebolo legalizova neinnos povinnch osb pri
rozhodovan oiadostiach poda zkona oslobodnom prstupe kinformcim. Prve naopak,
jeho elom bolo poskytn ochranu tomu, kto sa obrtil so iadosou na povinn osobu ospr-
stupnenie informcie, pred jej neinnosou. ... Sd dospel kzveru, e rozhodnutie alovanho
vzmysle 19 ods. 3 ZSI treba povaova za nezkonn zdvodu, e neobsahuje zkonom pred-
psan nleitosti. Predovetkm neobsahuje odvodnenie, zktorho dvodu je nepreskma-
ten, o samo osebe je dvodom pre zruenie takhoto rozhodnutia ( 250j ods. 2 veta druh
O.s.p.). Nakoko aj prvostupov rozhodnutie povinnej osoby trp nedostatkom dvodov, bolo
potrebn aj toto rozhodnutie povaova za nepreskmaten.

Poda nlezov stavnho sdu Slovenskej republiky irozhodnut Najvyieho sdu Slovenskej
republiky mu by predmetom preskmania sdom aj rozhodnutia orgnov verejnej sprvy,
ktor nemaj formlne nleitosti, ak sa dotkaj alebo ak sa mu dotkn prv aprvom
chrnench zujmov fyzickch alebo prvnickch osb. Vnimone takto rozhodnutie vsku-
tonosti nemus existova (napr. fikcia rozhodnutia poda 18 ods. 3 zkona . 211/2000 Z.
z. arozhodnutia oodvolan poda 19 ods. 3 citovanho zkona). elom zavedenia intittu
fiktvneho rozhodnutia nebolo legalizova neinnos povinnch osb pri rozhodovan oia-
dostiach poda tohto zkona, ale poskytn ochranu tomu, kto sa obrtil so iadosou na po-
vinn osobu osprstupnenie informci.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 7 S 180/01 zo da 13. jna 2002

Fiktvne rozhodnutie alovanho sprvneho orgnu ako povinnej osoby ako aj fiktvne rozhod-
nutie ministra ako vedceho orgnu ttnej sprvy opodanom rozklade podliehaj sce sdnej
preskmavacej prvomoci, ovem vzhadom na to, e ide ozkonn fikciu, nebolo vmonos-
tiach sdu preskma dvody uvedench rozhodnut obidvoch stupov ateda ani posdi ich
zkonnos. Zuvedenho vyplynul nevyhnutn zver Najvyieho sdu SR, e napadnut roz-
hodnutia s nepreskmaten pre nezrozumitenos apre nedostatok dvodov.
Vpraxi me djs k situcii, kedy povinn osoba vydala psomn rozhodnutie a po tom,
o uplynula zkonn lehota na vybavenie iadosti avzniklo fiktvne rozhodnutie onespr-
stupnen informcie. Vjednej veci vak nemu existova dve rozhodnutia adodatone vydan
psomn rozhodnutie u neme zrui existujce fiktvne rozhodnutie onesprstupnen infor-
174
mcie. Psomn rozhodnutie vydan po zkonnej lehote nem iadne prvne inky ahad sa
na, ako keby neexistovalo (je nulitn, resp. niotn). Sd vkonan oprieskume zkonnos-
ti rozhodnutia by ho vak mal vzujme prvnej istoty astnkov konania zrui.
Sd alej preskmal aj zkonnos skutone vydanho rozhodnutia . CD-2005-15571/18261-
1:sekr zo da 16.06.2005, ktorm zamietol rozklad a napadnut rozhodnutie potvrdil. Aj
vsprvnom konan plat veobecn zsada procesnho prva ne bis in idem, preto pokia
vtomto prpade sd vpredchdzajcom mal za to, e orozklade alobkyne bolo rozhodnut fik-
tvnym rozhodnutm poda 19 ods. 3 ZSPI da 30.05.2006, ktor nadobudlo prvoplatnos
31:05.2005, tak konanie oiadosti alobkyne osprstupnenie informcie ... bolo prvoplatnos-
ou tohto rozhodnutia skonen. Zujem na prvnej istote brni tomu, aby vprpade, ke bolo
vydan fiktvne rozhodnutie poda 19 ods. 3 ZSPI, alovan op vo veci rozhodol, pretoe
aj toto fiktvne rozhodnutie m za nsledok, e vec je prvoplatne rozhodnut. Vzhadom na
neprpustnos dvojitho prejednania tej istej veci, nemohol alovan rozhodn rozhodnutm
. CD-2005-15571/18261-1:sekr zo da 16.06.2005. Pokia rozhodol vdanej veci druhkrt,
napadnut skutone vydan rozhodnutie trp takou vadou, ktor spsobuje jeho niotnos
aako tak je potrebn ho vzujme prvnej istoty astnkov sprvneho konania zrui.
novembra 2003
Uveden negativn fiktivn rozhodnut m za nsledek, e vc je rozhodnut (res iudicata)
azen on je skoneno. Sohledem na zkaz dvojho projednn te vci pak po prvn moci
negativnho fiktivnho rozhodnut nemohla pedsedkyn Sttnho adu pro jadernou bez-
penost znovu orozkladu alobce rozhodnout napadenm rozhodnutm. Pokud tak rozhodla,
nastala vdanm ppad situace, e ojedn ate vci ohledn tch subjekt bylo rozhodnuto
dvakrt, take napaden rozhodnut trp takovmi vadami, kter vyvolvaj jeho nicotnost.
Rozsudok Krajskho sdu viline sp. zn. 10 S115/02 zo da 25. aprla 2003
Pokia i alovan sprvny orgn v priebehu preskmavacieho konania zruil I. stupov
sprvne rozhodnutie onesprstupnen poadovanch informci, tak ipri snahe alovanho
vyriei cel zleitos, nemohol u krajsk sd na zruujce psomn rozhodnutie alovanho
sprvneho orgnu prihliadnu. Toti tm, e odvolac sprvny orgn nerozhodol oodvolan a-
lobcu vlehote uvedenej v 19 ods. 3 uvedenho zkona, predpoklad sa nsledne zo zkona,
e vydal alovan sprvny orgn ako odvolac orgn fiktvne rozhodnutie, ktorm odvolanie
alobcu zamietol anapadnut rozhodnutie potvrdil.
175
3.7. Opravn prostriedky

19
Opravn prostriedky
(1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby oodmietnut poadovanej informcie mono po-
da odvolanie vlehote 15 dn od doruenia rozhodnutia alebo mrneho uplynutia lehoty
na rozhodnutie oiadosti poda 17. Odvolanie sa podva povinnej osobe, ktor roz-
hodnutie vydala alebo mala vyda.
(2) Oodvolan proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriaden povinnej osoby,
ktor vo veci rozhodla alebo mala rozhodn. Ak ide orozhodnutie obecnho radu,
oodvolan rozhoduje starosta obce (primtor). Proti rozhodnutiu strednho orgnu
ttnej sprvy mono poda rozklad, o ktorom rozhoduje vedci strednho orgnu
ttnej sprvy.
(3) Odvolac orgn rozhodne o odvolan do 15 dn od doruenia odvolania povinnou
osobou. Ak odvolac orgn vtejto lehote nerozhodne, predpoklad sa, e vydal rozhod-
nutie, ktorm odvolanie zamietol anapadnut rozhodnutie potvrdil; za de doruenia
tohto rozhodnutia sa povauje druh de po uplynut lehoty na vydanie rozhodnutia.
(4) Rozhodnutie oodmietnut iadosti mono preskma vsdnom konan poda oso-
bitnho zkona.27)
27)
244 anasl. Obianskeho sdneho poriadku.
3.7.1. Podanie opravnho prostriedku ajeho druhy

Proti rozhodnutiu onesprstupnen poadovanej informcie mono poda odvolanie do 15 dn
odo da doruenia rozhodnutia. Odvolanie sa vdy posiela tej povinnej osobe, ktor rozhod-
nutie vydala aktor ho potom postpi odvolaciemu orgnu. Pri rozhodnutiach strednch or-
gnov ttnej sprvy (napr. ministerstiev) sa odvolanie nazva rozklad, ato ztoho dvodu,
e tieto povinn osoby nemaj nadriaden orgn aoodvolan rozhoduje samotn vedci orgnu
(napr. minister). Spsob aznenie rozhodnutia mu vtom prpade navrhuje osobitn, tzv. rozkla-
dov komisia. Nie je samozrejme podstatn, e iadate svoje podanie nazve odvolanie, anie
rozklad.
Podobne mono poda odvolanie proti fiktvnemu rozhodnutiu onesprstupnen informcie.
Pre zaiatok lehoty na podanie odvolania je urujci de, kedy sa povauje fiktvne rozhodnutie
poda zkona za doruen (t.j. tret de od uplynutia zkonnej lehoty na vybavenie iadosti).
Lehota na podanie odvolania zana plyn vde nasledujci po tomto dni. Aby sa predilo pr-
padnm komplikcim, odpora sa, aby iadate podal odvolanie a po zaat plynutia lehoty
176
na odvolanie anepodval odvolanie ete pred dom, ktorm sa povauje fiktvne rozhodnutie
za doruen.
Pre odvolanie proti fiktvnemu rozhodnutiu plat osobitn lehota. Poda 54 ods. 3 zkona
osprvnom konan ak rozhodnutie neobsahuje pouenie oopravnom prostriedku, odvolanie
je podan vas, ak bolo podan do 3 mesiacov od doruenia rozhodnutia. Kee fiktvne roz-
hodnutie neobsahuje pouenie o opravnom prostriedku, mono proti nemu poda odvolanie
vlehote 3 mesiacov odo da, kedy sa povauje za doruen.165
Vniektorch prpadoch zkony stanovuj, e proti rozhodnutiu sa nepodva odvolanie, okto-
rom rozhoduje nadriaden orgn, ale podva sa opravn prostriedok, o ktorom rozhoduje
priamo sd (pozri kapitolu 3.7.6.2.).
3.7.2. Spsob podania opravnho prostriedku

Odvolanie aj opravn prostriedok je potrebn poda psomne, priom by mali by vlastnorune
podpsan. Nemono ho zasla napr. obyajnm e-mailom (ako iados oinformcie). Odvola-
nie vak mono zasla aj faxom; vtom prpade vak treba psomn odvolanie do troch dn do-
plni prslunmu orgnu (povinnej osobe), ktor vydal prvostupov rozhodnutie - t.j. vtejto
lehote ho poda vpodateni povinnej osoby alebo odosla na potov prepravu.166 Vtej istej leho-
te mono faxom podan odvolanie doplni aj stne na prslunom orgne, ato nadiktovanm do
zpisnice. Vprpade, e iadate disponuje tzv. zaruenm elektronickm podpisom, je mon
poda odvolanie aj tmto spsobom.
3.7.3. Nleitosti odvolania

Zodvolania by malo by zrejm, kto ho podva atie proti akmu rozhodnutiu smeruje. Od-
pora sa identifikova napdan rozhodnutie spisovou znakou, resp. slom konania alebo
dom vydania. Vprpade fiktvneho rozhodnutia sa odpora vypota auvies de, vktor sa
toto rozhodnutie povauje za doruen. Vodvolan by sa vzsade malo uvies, preo sa odvola-
nie podva, hoci poda zkona to nie je nevyhnutn. Odvolac orgn mus vdy preskma cel
prpad, anie je viazan iba dvodmi uvedenmi vodvolan. Uvedenie dvodov odvolania je vak
vprospech iadatea, pretoe odvolac orgn m povinnos zareagova na nmietky advody
uveden iadateom.167 Ak iadate nestihol vzkonnej lehote vypracova dkladnejie odvod-
nenie odvolania, sta poda jednoduch odvolanie. Dkladnejieodvodnenie mono potom
prpadne kodvolaniu doplni (odpora sa o najskr). Odvolanie me obsahova aj nvrh,
165 KOIIAROV, S.: K niektorm procesnm aspektom aplikcie zkona oslobodnom prstupe kinformcim.
In: Justin revue, 2004, . 12, s. 1336.
166 KOIIAROV, S.: Sprvny poriadok. Komentr. amorn: Heurka, 2004, s. 77.
167 47 ods. 3 zkona . 71/1967 Zb. osprvnom konan
177
ako m odvolac orgn rozhodn, hoci odvolac orgn nie je nvrhom viazan arozhoduje na
zklade vlastnho posdenia veci.
Pri podvan opravnho prostriedku, oktorom rozhoduje priamo sd je vak potrebn, aby
opravn prostriedok u obsahoval konkrtne dvody t.j. aby vom bolo uveden, preo ia-
date povauje rozhodnutie za nezkonn. Sd toti pri konan posudzuje dvody uveden
vopravnom prostriedku.
3.7.4. Vzor odvolania proti doruenmu psomnmu rozhodnutiu

Ul. Hlavn . 12
04221 Lehota
Vec: Odvolanie proti rozhodnutiu onesprstupnen informci

Podvam vzkonom stanovenej lehote odvolanie proti rozhodnutiu Krajskho stavebn-
ho radu vLehote . 122/06 zo da 7. oktbra 2006, ktorm bola zamietnut moja ia-
dos osprstupnenie informcie ovke odmeny prednostu Krajskho stavebnho radu
vLehote, ktor mu bola udelen vroku 2006.
Vnapadnutom rozhodnut sa kontatuje, e informcia oodmene prednostu je osobnm
dajom, ktor nemono sprstupni vzmysle 9 zkona oslobode informci.
Napadnut rozhodnutie je nesprvne anezkonn.
Poda 9 ods. 3 zkona o slobode informci mono sprstupni informcie o odmene
udelenej aj konkrtnemu vedcemu zamestnancovi orgnu verejnej moci, ateda aj pred-
nostovi krajskho stavebnho radu. Sprstupnenie tejto informcie nie je poruenm
ochrany osobnch dajov.
iadam, aby odvolac orgn napadnut rozhodnutie zmenil a poadovan informcie
sprstupnil alebo rozhodnutie zruil avec vrtil Krajskmu stavebnmu radu vLehote
na nov konanie.

Jn Novk
178
3.7.5. Vzor odvolania proti tzv. fiktvnemu rozhodnutiu


Ul. Hlavn . 12
04221 Lehota
Vec: Odvolanie proti fiktvnemu rozhodnutiu onesprstupnen informci

Da 2. oktbra 2006 som vzmysle zkona . 211/2000 Z.z. oslobode informci poiadal
Krajsk stavebn rad vLehote osprstupnenie informcie ovke odmeny prednostu
Krajskho stavebnho radu vLehote, ktor mu bola udelen vroku 2006.
Vzkonnej lehote 8 pracovnch dn t.j. do 12. oktbra 2006 mi krajsk stavebn rad
poadovan informcie nesprstupnil, ani nevydal psomn rozhodnutie onesprstupne-
n informci. Vzmysle 18 ods. 3 zkona oslobode informci tak prilo neinnosou
radu k vydaniu rozhodnutia o zamietnut mojej iadosti o informcie (tzv. fiktvneho
rozhodnutia). Poda zkona sa toto rozhodnutie povauje za doruen vtret de od uply-
nutia lehoty na vydanie rozhodnutia teda da 15. oktbra 2006.
Proti tomuto fiktvnemu rozhodnutiu onesprstupnen informci podvam odvolanie.
Krajsk stavebn rad svojou neinnosou poruil ustanovenie 18 ods. 2 zkona oslo-
bode informci. Toto ustanovenie jednoznane uklad radu vprpade, ak nevyhovie ia-
dosti, povinnos vyda vzkonom stanovenej lehote psomn rozhodnutie onesprstup-
nen informci. Toto rozhodnutie mus obsahova vetky nleitosti rozhodnutia t.j.
vrok, odvodnenie apouenie oodvolan.
Zkon oslobode informci neumouje radu zosta neinnm avznik tzv. fiktvneho
rozhodnutia nastva iba vzujme ochrany iadatea. rad je povinn vyda psomn roz-
hodnutie. Tto skutonos mnohokrt potvrdila aj sdna prax.
Tzv. fiktvne rozhodnutie neobsahuje ani odvodnenie, v dsledku oho je nezkonn
anepreskmaten.
Navye, neexistuje iaden zkonn dvod na nesprstupnenie poadovanej informcie.
iadam odvolac orgn, aby tzv. fiktvne rozhodnutie zruil a poadovan informcie
sprstupnil alebo vec vrtil Krajskmu stavebnmu radu vLehote na alie konanie.

Jn Novk
179
3.7.6. Kto rozhoduje oodvolan alebo oopravnom prostriedku

Poda 19 ods. 2 zkona oslobode informci oodvolan proti rozhodnutiu povinnej osoby roz-
hoduje nadriaden povinnej osoby, ktor vo veci rozhodla alebo mala rozhodn. Tento po-
jem treba poda nho nzoru vyklada analogicky vzmysle ustanoven zkona osprvnom ko-
nan tak, e ide oorgn najbliie vyieho stupa nadriaden povinnej osobe (napr. oodvolan
proti rozhodnutiu obvodnho radu rozhoduje krajsk rad alebo oodvolan proti rozhodnutiu
krajskho radu rozhoduje ministerstvo).168
Ak povinn osoba nem nadriaden orgn, uplatn sa ustanovenie 58 ods. 2 a 3 zkona
osprvnom konan, ktor stanovuje, kto vtakch prpadoch rozhoduje oodvolan.169
Kee odvolanie sa podva povinnej osobe, ktor rozhodnutie vydala, tto me vzmysle 57
zkona osprvnom konan sama rozhodn oodvolan, ato tak, e mu vyhovie vplnom roz-
sahu. Me svoje rozhodnutie sama zrui azaa nov konanie oiadosti alebo rozhodnutie
zmeni a poadovan informcie sprstupni. Ide o tzv. autoremedru (samoopravu). Au-
toremedrou mono zrui alebo zmeni aj fiktvne rozhodnutie onesprstupnen informcie.
Autoremedrou nie je mon vyhovie odvolaniu iba iastone. Ak povinn osoba odvolaniu
nemieni vplnom rozsahu vyhovie (napr. ak nechce sprstupni vetky poadovan informcie,
ktorch nezkonn odmietnutie sa namieta vodvolan), do 30 dn postpi odvolanie odvola-
ciemu orgnu, priom otom psomne upovedom iadatea, ato aj suvedenm da, kedy bolo
odvolanie postpen.170 Je otzne, i sa aj pri konan orozklade proti rozhodnutiu strednho
orgnu ttnej sprvy me uplatni monos autoremedry. Orozklade toti nerozhoduje in
orgn, ale iba in subjekt (vedci) vrmci toho istho orgnu (tej istej povinnej osoby). Poda
viacerch rozhodnut Najvyieho sdu SR atie poda nzoru eskho Najvyieho sprvneho
sdu je monos autoremedry, ateda aj monos plynutia 30-dovej lehoty na postpenie roz-
kladu vedcemu strednho orgnu, vylen.171
Vprpade podania opravnho prostriedku, oktorom m rozhodova sd, je monos autoreme-
dry tie vylen ahoci bol opravn prostriedok podan orgnu, ktor rozhodnutie vydal, ne-
168 Poda 58 ods. 1 zkona osprvnom konan: Ak osobitn zkon neustanovuje inak, odvolacm orgnom je sprv-
ny orgn najbliieho vyieho stupa nadriaden sprvnemu orgnu, ktor napadnut rozhodnutie vydal.
169 Poda 58 ods. 2 zkona osprvnom konan: O odvolan proti rozhodnutiu orgnu prvnickej osoby rozhoduje
tvar ustanoven zkonom, a ak ho zkon neustanovuje, tvar uren jej tattom; ak tak tvar nie je, rozhoduje orgn,
ktor ju zriadil alebo zaloil. Poda 58 ods. 3 zkona osprvnom konan: Ak nemono odvolac orgn uri poda
odsekov 1 a 2, rozhoduje vedci sprvneho orgnu na zklade nvrhu nm ustanovenej osobitnej komisie.
170 Poda 57 ods. 1 zkona osprvnom konan Sprvny orgn, ktor napadnut rozhodnutie vydal, me o odvolan
sm rozhodn, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netka inho astnka konania ako odvolatea
alebo ak s tm ostatn astnci konania shlasia. Poda 57 ods. 2 zkona osprvnom konan Ak nerozhodne sprvny
orgn, ktor napadnut rozhodnutie vydal, o odvolan, predlo ho spolu s vsledkami doplnenho konania a so spisovm
materilom odvolaciemu orgnu najneskr do 30 dn odo da, ke mu odvolanie dolo, a upovedom o tom astnka kona-
nia.
171 Napr. uznesenie Najvyieho sdu SR sp. zn. 1 S-o-NS 122/2004 zo da 19. aprla 2005 alebo rozsudok Najvy-
ieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 7 A 76/2002 zo da 4. novembra 2003.
180
me oom sm rozhodn, ale mus ho postpi sdu. Ak vak orgn, ktor rozhodnutie vydal,
po podan opravnho prostriedku iadateom uzn, e jeho rozhodnutie bolo nezkonn aspr-
stupn poadovan informcie, iadate m monos vzia opravn prostriedok zo sdu sp.
3.7.6.1. Odvolac orgn pri rozhodnutiach obc amiest

Vprpade obc amiest zkon obsahuje pecilnu pravu. Poda 19 ods. 2 druh veta zko-
na o slobode informci ak ide o rozhodnutie obecnho radu, o odvolan rozhoduje starosta
obce (primtor). Hoci zkon oobecnom zriaden172 nedva obecnmu alebo mestskmu radu
oprvnenie vydva rozhodnutia o prvach a prvom chrnench zujmoch osb (sprvnym
orgnom je starosta alebo primtor, ktor vydva aj rozhodnutia vsprvnom konan), vpraxi sa
akceptuje, e zkon oslobode informci ustanovil pre obecn amestsk rady osobitn prvo-
moc vydva rozhodnutia onesprstupnen informci. Postup, ke vprvom stupni rozhoduj
obecn, resp. mestsk rady aoodvolan rozhoduj starostovia alebo primtori, je iroko prij-
man aj sdnou praxou.173
Vpraxi vak tie me prs ksitucii, e hne prvostupov rozhodnutie onesprstupnen in-
formcie vyd starosta alebo primtor, naprklad zdvodu, e nepovauje obecn alebo mestsk
rad za sprvny orgn oprvnen vydva rozhodnutia. Vtedy sa objavuje otzka, kto je oprvne-
n rozhodn oodvolan, ke u vprvom stupni rozhodne starosta ai mono aj vtakomto prpa-
de postupova poda pecilnej pravy v 19 ods. 2 druh veta zkona oslobode informci. Poda
rozsudku Najvyieho sdu SR vtakom prpade treba povaova prvostupov rozhodnutie sta-
rostu za rozhodnutie obecnho radu avdruhom stupni m oodvolan rozhodn znovu starosta:
iadate poiadal obec Belua osprstupnenie videozznamu zrokovania obecnho zastupi-

testva. Oiadosti oinformcie rozhodol hne vprvom stupni samotn starosta obce Belua
rozhodnutm obce Belua . 01/2009/002583/2 zo da 16. 06. 2009. Krajsk sd vTrenne
potvrdil tento postup starostu, kedy sm starosta rozhodol vprvom stupni oiadosti oinfor-
mcie, ato na zklade argumentcie, e starosta obce je prslun orgn zemnej samospr-
vy vzmysle 13 ods. 4 psm. c) zkona . 369/1990 Zb. oobecnom zriaden ae zo iadne-
ho prvneho predpisu nevyplva pre obecn rad prvomoc, aby oiadosti osprstupnenie
informcie rozhodoval vprvom stupni obecn rad. Poda krajskho sdu obecn rad nie
je poda 4 zkona . 369/1990 Zb. orgnom, ktor za obec vykonva samosprvu, apreto
ak vdanej veci rozhodol starosta, ide orozhodnutie povinnej osoby poda 2 ods. 1 zkona
oslobodnom prstupe kinformcim. Poda krajskho sdu oopravnom prostriedku proti
172 Zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden.

173 Napr. rozsudok Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 24 S 99/01, rozsudok Krajskho sdu v Bratislave sp. zn. 24
S 228/01, rozsudok Krajskho sdu v Bratislave sp. zn. 19 S215/02, rozsudok Krajskho sdu vTrenne sp. zn. 11
S73/01, rozsudok Krajskho sdu viline sp. zn. 10 S 115/02, rozsudok Krajskho sdu vBanskej Bystrici sp. zn. 23
S17/02 at.
181
rozhodnutiu starostu, ktor rozhodoval pri vkone samosprvy, rozhoduje sd, ak osobitn
predpis neustanovuje inak ( 27 ods. 2 bod 1 zkona . 369/1990 Zb.). Osobitnm pred-
pisom vo veciach slobodnho prstupu kinformcim je zkon oslobode informci, ktor
vustanoven 19 upravuje opravn prostriedky. Poda krajskho sdu vzhadom ktomu, e
oiadosti alobcu nerozhodoval obecn rad, ale starosta obce, neprichdza do vahy, aby
oodvolan alobcu opakovane rozhodoval starosta obce poda 19 ods. 2 zkona oslobode
informci. Ztohto prvneho nzoru potom krajsk sd vyvodil, e preskmava iba zkon-
nos rozhodnutia starostu obce ako orgnu zemnej samosprvy, priom nejde otzv. fiktvne
rozhodnutie poda 19 ods. 3 zkona oslobode informci, ale ide orozhodnutie, ktor ne-
nadobudlo prvoplatnos, apreto sd preskmal odvolanm napadnut rozhodnutie orgnu
samosprvy poda 250l anasl. Obianskeho sdneho poriadku. Najvy sd SR sa vak
stmto prvnym nzorom nestotonil arozsudok Krajskho sdu vTrenne zmenil. Poda
Najvyieho sdu je treba prvostupov rozhodnutie starostu obce povaova za rozhodnu-
tie obecnho radu aoodvolan proti tomuto rozhodnutiu by mal rozhodova starosta obce,
anie sd poda ustanovenia 250l Obianskeho sdneho poriadku, ktor sa tka sdneho
prieskumu neprvoplatnch rozhodnut orgnov verejnej sprvy.
Najvy sd Slovenskej republiky dospel kzveru, e vdanom prpade pre posdenie, i po-
danie alobcu na sd je alobou poda 247 O.s.p. alebo opravnm prostriedkom poda 250l
O.s.p. je urujcim zkonnm ustanovenm 27 ods. 2 zkona . 369/1990 Zb. je vspojen s
19 ods. 2 zkona . 211/2000 Z.z., ktor vymedzuj ako druh stupe konania opravn pros-
triedok, pokia osobitn predpis neustanovuje inak. Zo znenia 19 ods. 2 zkona . 211/2000
Z.z., ktor vo vzahu k 27 ods. 2 zkona . 369/1990 Zb. je osobitnm predpisom vyplva, e
ako prvostupov orgn na podanie informcie vprpade, ak je povinnou osobou obec, je stano-
ven obecn rad, ktormu citovan 19 ods. 2 zkona . 211/2000 Z.z. zveril rozhodovanie
ako prvostupovmu orgnu. Potom mono pripusti, e zkon . 211/2000 Z.z. je vo vzahu
kzkonu oobecnom zriaden vpostaven osobitnho zkona apouije sa prednostne, priom
oodvolan proti jeho rozhodnutiu ako druhostupov sprvny orgn rozhoduje starosta obce.
Tmto postupom s naplnen zkonn podmienky pre uplatnenie 247 ods. 2 O.s.p., nakoko
ide orozhodnutie, ktor po vyerpan riadnych opravnch prostriedkov, ktor sa pre pripa-
j nadobudlo prvoplatnos asprvne mal prvostupov sd vec prejedna ako alobu poda
247 ods. 1 O.s.p. anie ako opravn prostriedok.
Rozhodnutie Obce Belua . 01/2009/002583/2 zo da 16.06.2009, ktor je potrebn vzmysle
19 ods. 2 zkona . 211/2000 Z.z. povaova za prvostupov rozhodnutie obecnho radu
alobca sa odvolal proti rozhodnutiu alovanho oneposkytnut informcie podanm zo da
23.06.2009. Kee na jeho odvolanie alovan nijako nereagoval, vznikla fikcia vydania roz-
hodnutia odvolacieho orgnu, ktorm bolo napadnut rozhodnutie potvrden poda 19 ods.
3 zkona . 211/2000 Z.z.
182
3.7.6.2. O
pravn prostriedok aodvolac orgn pri rozhodnutiach
vych zemnch celkov
Poda uznesenia Najvyieho sdu SR sp. zn. 6 So 182/2010 zo da 20. jla 2011 sa pri vych
zemnch celkoch (samosprvnych krajoch) analogicky uplatuje t ist prava prvostupov-
ho aodvolacieho sprvneho orgnu, ako pri obciach amestch ( 19 ods. 2 druh veta zkona
o slobode informci). Poda Najvyieho sdu SR v prpade poskytovania informci samo-
sprvnym krajom na zklade zkona oslobode informci, ide otzv. prenesen vkon ttnej
sprvy, anie ovkon samosprvy, resp. samosprvnych kompetenci. Poda Najvyieho sdu
SR vprvom stupni vydva rozhodnutia rad samosprvneho kraja avdruhom stupni oodvola-
n rozhoduje predseda samosprvneho kraja.
Teria ani prax vak nie je ohadom tejto otzky jednotn avyskytuj sa nzory, e proti roz-
hodnutiam vych zemnch celkov onesprstupnen informci sa nepodva odvolanie, ale
opravn prostriedok vzmysle ustanovenia 250l Obianskeho sdneho poriadku, oktorom
rozhoduje krajsk sd, vobvode ktorho sa nachdza vy zemn celok.174 Vychdza sa pri-
tom zpredpokladu, e sprstupovanie informci oinnosti vyieho zemnho celku je vkon
tzv. samosprvnej kompetencie anejde otzv. prenesen vkon ttnej sprvy. Postup konania
otchto opravnch prostriedkoch upravuje ustanovenie 250l Obianskeho sdneho poriad-
ku. Opravn prostriedok mono poda na orgne, ktor rozhodnutie vydal alebo priamo na pr-
slunom krajskom sde, ato do 30 dn od doruenia rozhodnutia. Nie je vadou, ak sa opravn
prostriedok ozna ako odvolanie, pretoe podania sa posudzuj poda obsahu, anie poda
ich oznaenia. Vprpade fiktvneho rozhodnutia, ktor neobsahuje pouenie oopravnom pro-
striedku, plat znovu osobitn lehota. Opravn prostriedok mono vtomto prpade poda do 6
mesiacov odo da, kedy sa fiktvne rozhodnutie povauje za doruen.175 Za konanie ooprav-
nom prostriedku mus iadate zaplati sdny poplatok vo vke 33 eur, avak a po rozhodnut
sdu alen vprpade, e sd opravn prostriedok zamietol aiadate bol vsdnom konan ne-
spen. Ak by po podan opravnho prostriedku iadate priiel kzveru, e nebude vsdnom
konan spen, ado sdneho pojednvania vezme opravn prostriedok sp (stiahne ho), nie
je vtakom prpade povinn zaplati iadny sdny poplatok.176
Vzhadom na rozdielne nzory na to, kto rozhoduje oopravnom prostriedku proti rozhodnutiam
vych zemnch celkov (ai sa proti takmuto rozhodnutiu podva odvolanie alebo oprav-
n prostriedok vzmysle 250l Obianskeho sdneho poriadku), sa odpora, aby iadatelia
o informcie podali proti rozhodnutiu o nesprstupnen informcie opravn prostriedok177
174 Poda 22 ods. 2 zkona . 302/2001 Z.z. o samosprve vych zemnch celkov (zkon o samosprvnych
krajoch) Proti rozhodnutiu samosprvneho kraja vo veciach zemnej samosprvy mono poda opravn prostriedok na
sde..
175 Poda 250m ods. 2 tretia veta Obianskeho sdneho poriadku Ak rozhodnutie neobsahuje pouenie o opravnom
prostriedku alebo ak obsahuje nesprvne pouenie, mono ho napadn do iestich mesiacov od jeho doruenia.
176 11 ods. 3 a4 zkona . 71/1992 Zb. osdnych poplatkoch.
177 Tento opravn prostriedok mu iadatelia naprklad oznai ako odvolanie/opravn prostriedok. Orgny ve-
183
na orgne ktor rozhodnutie vydal (teda na vyom zemnom celku),178 ato vlehote 15 dn
od doruenia rozhodnutia. Podanm opravnho prostriedku vlehote 15 dn na orgne, ktor
rozhodnutie vydal, splnia zkonn podmienky aj pre podanie odvolania vzmysle 19 ods. 1 z-
kona oslobode informci, aj pre podanie opravnho prostriedku vzmysle 250l Obianskeho
sdneho poriadku. Bude potom na orgne, ktor rozhodnutie vydal (vyom zemnom celku),
i bude tento opravn prostriedok kvalifikova ako odvolanie vzmysle 19 ods. 1 zkona oslo-
bode informci alebo ako opravn prostriedok poda 250l Obianskeho sdneho poriadku.
Uznesenie Najvyieho sdu sp. zn. 6 So 182/2010 zo da 20. jla 2011

Vyie zemn celky s prvnick osoby vykonvajce originrne kompetencie auniektorch
loh aj prenesen vkon ttnej sprvy. zemn samosprva neme plni prenesen vkon
ttnej sprvy, ak nebola psobnos prenesen zkonom, o vdanom prpade nemono skon-
tatova, nakoko povinnos vych zemnch celkov poskytova informcie vyplva priamo
zo zkona oslobodnom prstupe kinformcim, ktor povinnos nemono povaova za v
kon samosprvy, ale jednoznane oprenesen vkon ttnej sprvy na samosprvu. Vtejto
svislosti nemono shlasi sargumentciou navrhovateov, prezentovanou vodvolan ohad-
ne pouitia analgie, nakoko aplikcia ustanovenia 22 ods. 2 zkona . 302/2001 Z.z. by
prichdzala do vahy vprpade, ak by sa jednalo orozhodnutia vo veciach zemnej samospr-
vy, anie pri prenesenom vkone ttnej sprvy na samosprvu. Kee uveden situcia nie je
normatvne upraven, prichdza do vahy pouitie analogie legis pouitie normy upravu
jcej obdobn prpad, ato konkrtne pri nachdzan odpovede na otzku, kto je oprvnen
rozhodova o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnut poa
dovanej informcie. Vustanoven 19 ods. 2 zkona oslobode informci je vdruhej vete
vslovne uveden, e ak ide orozhodnutie obecnho radu, oodvolan rozhoduje starosta obce
(primtor). S pouitm analgie sa tu mono stotoni, nakoko vy zemn celok je ob
dobne ako obec orgn zemnej samosprvy, ktor ako je u vyie zmienen, vykonva nielen
originrne kompetencie, ale aj prenesen vkon ttnej sprvy na samosprvu. Za relevantn
nemono povaova ani odvolaciu nmietku odporcu vsvislosti stm, e rad vyieho zem-
nho celku nem prvnu subjektivitu. Suvedenm mono jednoznane shlasi, avak nem to
iadny vplyv na povinnos povinnej osoby vyieho zemnho celku sprstupni poadovan
informcie vslade so zkonom oslobode informci. Tto povinnos je vslovne uloen vy-
iemu zemnmu celku ako prvnickej osobe, anie radu vyieho zemnho celku, ktor m
nepochybne in kompetencie vo vzahu kvyiemu zemnmu celku. Nie je pravdou ani to, e
vprvom stupni kon predseda samosprvneho kraja, pretoe, ako u bolo zmienen, vprvom
stupni kon ainformcie podva vy zemn celok. Predseda vyieho zemnho celku zastu-
rejnej moci s povinn posudzova podania akony poda ich obsahu, anie poda ich oznaenia, a musia uri, oak
druh opravnho prostriedku ide.
178 Poda 250m ods. 2 druh veta Obianskeho sdneho poriadku Nvrh je podan vas aj vtedy, ak bol podan v
lehote na orgne, ktor vydal rozhodnutie.
184
puje samosprvny kraj navonok. Vmajetkovoprvnych vzahoch, pracovnoprvnych vzahoch

avinch vzahoch je tatutrnym orgnom; rozhoduje aj vo veciach, vktorch zkon zveruje
samosprvnemu kraju rozhodovanie oprvach apovinnostiach prvnickch osb afyzickch
osb voblasti verejnej sprvy okrem vec, oktorch na jeho nvrh rozhoduje organizan tvar
radu uren vorganizanom poriadku radu. Zuvedenho je teda zrejm, pri zachovan dvo
jintannho sprvneho konania, e vdruhom stupni rozhoduje predseda vyieho zemnho
celku, atoto rozhodnutie je nsledne mon vslade s 19 ods. 4 zkona oslobode inform
ci preskma vsdnom konan poda osobitnho zkona 244 anasl. Obianskeho sd
neho poriadku. Vsvislosti so vznesenou nmietkou navrhovateov ohadne nevykonatenosti
rozhodnutia krajskho sdu zdvodu, e ak by povaovali nzor prezentovan vodvodnen
rozhodnutia krajskho sdu za sprvny, oodvolan navrhovateov musel vtakom prpade roz-
hodn predseda odporcu ete voktbri 2008, aak tak neurobil, plat fikcia, e rozhodol nega-
tvne, odvolac sd poukazuje na to, e aj napriek tomu, e odporca nedodral zkonn lehotu
aodvolanie predloil sdu na rozhodnutie oodvolan poda tretej hlavy piatej asti O.s.p., nie
je tto nmietka opodstatnen. Napriek tomu, e v 19 ods. 3 zkona oslobode informci
je ustanoven lehota, vktorej je odvolac orgn povinn rozhodn, tto lehota zostva zd
vodu nedodrania procesnho postupu zachovan, atm pdom nie je prekkou vzmysle
vznesenej nmietky. Vopanom prpade by dolo kete zvanejiemu porueniu procesnch
prv navrhovateov, nakoko vtakom prpade by zmekali lehotu na podanie aloby poda
druhej hlavy piatej asti O.s.p..
3.7.7. Lehota na rozhodnutie oodvolan

Poda zkona oslobode informci mus odvolac orgn rozhodn oodvolan do 15 dn odo
da, vktor mu povinn osoba, ktor vydala prvostupov rozhodnutie, odvolanie dorui-
la. Teoreticky teda me by oodvolan rozhodnut a na 45. de po podan odvolania (lehota 30
dn na autoremedru apostpenie odvolania pre povinn osobu alehota 15 dn na rozhodnutie
pre odvolac orgn). Na rozdiel od lehoty na vybavenie iadosti ide okalendrne dni. Pri zohad-
nen nzoru, e stredn orgny ttnej sprvy nemaj monos autoremedry aani 30-dov
lehotu na postpenie rozkladu vedcemu, mus vedci strednho orgnu orozklade rozhod-
n do 15 dn od doruenia rozkladu povinnej osobe na podateu strednho orgnu ttnej
sprvy.179
Klehote na rozhodnutie orozklade, kjej plynutiu akmonosti autoremedry pri rozklade sa
vyjadrili aj sdy:
179 Poda rozsudku Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 6 A 125/2000 zo da 27. novembra 2003
Pedloenm vedoucmu stednho orgnu krozhodnut se rozum den doruen podateln tohoto stednho orgnu,
kdy vnitn pedpisy o zpsobu pedkldn poty zhlediska zachovn lhty nejsou rozhodn.
185

novembra 2003
Vppad rozkladovho zen je orgn, kter rozhoduje orozkladu, asprvn orgn I. stupn,
jeho rozhodnut je pezkoumvno, jednm sprvnm orgnem aje pouze rozdln, kdo vjeho
rmci jako funkn pslun rozhoduje. Proto neme bet 30-ti denn lhta pro pedloen
rozkladu krozhodnut, jak je tomu uodvolacho zen, alhta pro vydn rozhodnut oroz-
kladu podle 16 odst. 3 zkona o svobodnm pstupu k informacm pon bet ode dne
doruen rozkladu podateln stednho orgnu sttn sprvy.
3.7.8. Rozhodnutie oodvolan

Rozhodnutie oodvolan, resp. rozklade, mus ma rovnak nleitosti ako prvostupov roz-
hodnutie (pozri komentr k 18 ods. 2). Osobitne dleit je povinnos odvolacieho orgnu
uvies, ako sa vyrovnal snvrhmi anmietkami astnkov konania asich vyjadreniami kpod-
kladom rozhodnutia.180 Ak to neuvedie, rozhodnutie je nezkonn pre nedostaton odvod-
nenie a malo by by po podan aloby zruen sdom. Odvolac orgn preskma zkonnos
konania a rozhodnutia povinnej osoby v celom rozsahu. Nie je teda viazan iba dvodmi
uvedenmi vodvolan, ale me rozhodn aj na zklade dvodov, ktor zist on sm. Ako od-
vodnenie rozhodnutia nesta, ke odvolac orgn iba uvedie, e sa stotouje sargumentmi
prvostupovho orgnu. Mus samostatne uvies dvody svojho rozhodnutia.
Ak odvolac orgn nerozhodne o odvolan v stanovenej lehote 15 dn, podobne ako v konan
ovybaven iadosti oinformcie vznik fikcia zamietavho rozhodnutia. Za de doruenia
tohto fiktvneho rozhodnutia iadateovi sa povauje druh de po uplynut lehoty na rozhod-
nutie oodvolan (t.j. ak poslednm dom lehoty bol 1. jn, fiktvne rozhodnutie je doruen 3.
jna). Aby bolo mon vypota de, kedy bolo toto fiktvne rozhodnutie doruen, sa odpo-
ra presne zisti de, kedy bolo odvolanie doruen odvolaciemu orgnu akedy zaala plyn
lehota na rozhodnutie oodvolan. Tto skutonos mono zisti prostrednctvom iadosti oin-
formciu alebo nahliadnutm do evidencie psomnost na podateni odvolacieho orgnu. Odo
da doruenia fiktvneho rozhodnutia o odvolan toti zana plyn dvojmesan lehota na
prpadn podanie aloby proti rozhodnutiu na sde. Fiktvne rozhodnutie vak nevznik vpr-
pade rozhodovania oopravnom prostriedku, oktorom rozhoduje sd. Sd toti nem pevne
stanoven lehotu, do ktorej mus vyda rozhodnutie.
Ak je napadnut rozhodnutie povinnej osoby vslade so zkonom, odvolac orgn ho potvrd
aodvolanie, resp. rozklad, zamietne. Doruenm tohto rozhodnutia oodvolan iadateovi na-
dobda rozhodnutie prvoplatnos aned sa proti nemu alej odvola.
180 Poda 47 ods. 3 zkona . 71/1967 Zb. osprvnom konan V odvodnen rozhodnutia sprvny orgn uvedie...
...ako sa vyrovnal s nvrhmi a nmietkami astnkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
186
Ak je napadnut rozhodnutie nezkonn, odvolac orgn ho bu zru avec vrti povinnej oso-
be na nov konanie alebo rozhodnutie zmen apoadovan informcie sprstupn.
Kzrueniu rozhodnutia avrteniu veci povinnej osobe na nov konanie pristpi odvolac or-
gn najm vprpadoch, ke sa ned dvodnos nesprstupnenia informci spoahlivo posdi
(napr. stav veci je nedostatone zisten alebo rozhodnutie je nedostatone odvodnen an-
prava tchto vd samotnm odvolacm orgnom by bola komplikovan). Rozhodnutie me
zrui avec vrti aj vprpadoch, kedy sce odvolac orgn prde kzveru, e neexistuje iadny
dvod na nesprstupnenie informci, avak poadovan informcie nem kdispozcii amus
ich poskytn samotn povinn osoba. Vtedy odznovu zana konanie oiadosti oinformcie.
Povinn osoba mus znovu vybavi iados oinformcie vlehote poda 17 zkona oslobode
informci amus pritom repektova prvny nzor odvolacieho orgnu (t.j. znovu posdi ia-
dos oinformcie aprpadne na zklade intrukci odvolacieho orgnu sprstupni poadovan
informcie).
Odvolac orgn me poda nho nzoru rozhodnutie aj zmeni apoadovan informcie sm
sprstupni, ak m poadovan informcie aj sm kdispozcii (naprklad vprpade strednch
orgnov ttnej sprvy, ke sa rozhoduje vrmci tej istej povinnej osoby).
Vpraxi sa vyskytla otzka, i odvolac orgn me potvrdi prvostupov fiktvne rozhodnutie
povinnej osoby onesprstupnen informcie, ak prde kzveru, e poadovan informciu ne-
mono sprstupni. Najvy sd SR rozhodol, e odvolac orgn neme potvrdi prvostup-
ov fiktvne rozhodnutie vzniknut vdsledku nezkonnej neinnosti povinnej osoby, ale mal
by ho zrui avec vrti povinnej osobe.181

Odvolac sd sa vcelom rozsahu stotonil snzorom sdu prvho stupa, e elom ustano-
venia intittu fiktvneho rozhodnutia vzmysle 18 ods. 3 zkona oslobode informci nebolo
legalizova neinnos povinnch osb pri rozhodovan oiadostiach poda tohto zkona, ale
jeho elom bolo prve naopak poskytn ochranu tomu, kto sa obrtil so iadosou na povin-
n osobu vprpade jej neinnosti. Pokia alovan preskmavanm rozhodnutm na takto
nezkonnos postupu prvostupovho sprvneho orgnu neprihliadol afiktvne rozhodnu
tie potvrdil, je potrebn takto rozhodnutie povaova za nezkonn. Nemono shlasi ani
snzorom alovanho, e tm, e vo veci iadosti rozhodol rozhodnutm, vktorom odvodnil
zamietnutie iadosti iadatea o sprstupnenie informci, vykonal zmenu, ktorou odstrnil
vetky nedostatky prvostupovho rozhodnutia. iadate poda zkona oslobode informci,
aj pokia sprvny orgn jeho iadosti nemienil vyhovie, mal prvo na vydanie rozhodnutia,
181 Rovnako uvdza odborn literatra: ...lze doporuit, pokud nadzen orgn posuzuje rozhodnut, jm byla
dost odmtnuta bez udn dvodu ... aby rozhodnut povinnho subjektu pro vn procesn vady zruil avc mu vr-
til knovmu projednn (dovozovnm dvod pro odmtnut dosti a zrovn nadzenho orgnu by de facto mohlo
pipravit adatele ojednu pezkumnou instanci). Pozri FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu
kinformacm. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 434.
187
ktor by bolo riadne odvodnen asasne mal prvo poda proti nemu opravn prostriedok,
obhajujc dvodnos svojej iadosti a sasne napadn dvody, pre ktor sprvny orgn
prvho stupa jeho iadosti nevyhovel. Pokia vak sprvny orgn prvho stupa vo veci ia-
dosti nerozhodol rozhodnutm snleitosami poda 47 sprvneho poriadku aplat fikcia
rozhodnutia ozamietnut iadosti poda 18 ods. 3 zkona oslobode informci, alovan ako
odvolac sprvny orgn nemohol tento nedostatok napravi potvrdenm fiktvneho rozhod
nutia, pretoe takmto postupom iadateovi odal prvo na dvoj intann postup, pretoe
proti rozhodnutiu odvolacieho orgnu nemohol u poda riadny opravn prostriedok.
Vpraxi sa tie me vyskytn situcia, kedy povinn osoba ako prvostupov sprvny orgn
nepostpi odvolanie odvolaciemu orgnu. Poda rozsudku Najvyieho sprvneho sdu es-
kej republiky ani skutonos, e prvostupov sprvny orgn nepostpil odvolanie odvolaciemu
orgnu vlehote 30 dn, neme by iadateovi na ujmu. Vtakomto prpade, vzujme ochrany
stavnho prva iadatea na informcie ajeho zkladnho prva na prstup ksdu, vznik po
45 doch od podania odvolania (lehota 30 dn pre prvostupov orgn na autoremedru, plus
15 dn pre odvolac orgn na rozhodnutie oodvolan) fikcia zamietavho rozhodnutia oodvola-
n, ato napriek tomu, e odvolanie fakticky nebolo odvolaciemu orgnu doruen.
marca 2008
Spornou je pak otzka, od kdy zan odvolacmu orgnu bet 15 denn lhta pro vydn jeho
rozhodnut vppad, emu prvostupov orgn nepedloil odvoln ve 30 denn lht dle
57 odst. 2 sprvnho du, resp. zda vbec zane tato lhta odvolacmu orgnu bet, pokud
jako vtomto ppad prvostupov orgn odvoln adatele ve skutenosti vbec nepedlo. ...
Aby byl vdanm ppad zachovn pstup adatele oinformace ksoudn ochran poskytova
n ve sprvnm soudnictv, je zcela nezbytn, aby ml monost jednoznan urit, kdy nastala
fikce vydn rozhodnut ojeho odvoln. ... Nejvy sprvn soud tedy uzavr, e vppad,
kdy prvostupov sprvn orgn veskutenosti vbec nepedlo odvolacmu orgnu odvoln
adatele oinformace ve lht 30dn od podn odvolan, jak stanov 57 odst. 2 sprvnho
du, nastane fikce vydn rozhodnut oodvoln dle 16 odst. 3 zkona . 106/1999 Sb., ato
45. dnem od podn odvoln.
188
3.8. Zastavenie konania prekka rozhodnutej veci

Zkon osprvnom konan umouje vustanoven 30 ods. 1 psm. i) zastavi konanie, ak
sa vtej istej veci u prvoplatne rozhodlo askutkov stav sa podstatne nezmenil. Ide otzv.
prekku rozhodnutej veci. Toto plat ipri sprstupovan informci. Vpraxi me toti nasta
situcia, ke bude iadate znovu iada ot ist informciu, hoci mu u vminulosti bola spr-
stupnen alebo orovnako znejcej iadosti u bolo vminulosti rozhodnut prvoplatnm za-
mietavm rozhodnutm. Vtakom prpade me povinn osoba konanie osprstupnen inform-
cie rozhodnutm zastavi. Nevyhnutnou podmienkou vak je, eskutkov stav, resp. okolnosti
podstatn pre rozhodnutie, i informciu sprstupni alebo nesprstupni, sa odvtedy nezmenili.
Ak sa iadate domnieva, e konanie sa nemalo zastavi, pretoe vnovej iadosti neiadal opl-
ne rovnak informcie, alebo sa odvtedy zmenili podstatn okolnosti dleit pre posdenie
iadosti (napr. informcia bola odtajnen alebo nov predpis vyhlsil informcie za verejne pr-
stupn), me poda odvolanie aprpadne aj nsledn alobu na sd.
Treba upozorni, e vpraxi sa vyskytli prpady, kedy povinn osoba zastavila konanie aj vpr-
pade, ak sce vminulosti na iados oinformcie vrozpore so zkonom nezareagovala, atak
vzniklo fiktvne rozhodnutie onesprstupnen informcie, ale iadate sa proti tomuto roz-
hodnutiu neodvolal, ale namiesto podal nov iados osprstupnenie tej istej informcie. Aby
iadate prediiel prpadnm takmto komplikcim, odpora sa, aby sa domhal npravy u
proti tomuto fiktvnemu rozhodnutiu, odvolal sa proti nemu anepodval znovu rovnak iados
oinformcie. Avak poda nho nzoru pod formulciu vtej istej veci sa prvoplatne rozhodlo
obsiahnut vustanoven 30 ods. 1 psm. i) zkona osprvnom konan nemono podradi situ-
ciu, kedy povinn osoba (sprvny orgn) poruila svojou neinnosou zkon avskutonosti vo
veci vbec nerozhodla, aiba vdsledku tejto jej nezkonnej neinnosti avzujme ochrany prv
iadatea vznikla fikcia zamietavho rozhodnutia.182 Vzujme ochrany stavnch prv iadatea
treba teda ustanovenie 30 ods. 1 psm. i) zkona osprvnom konan vyklada tak, e ak prde
kuvzniku fikcie zamietavho rozhodnutia vdsledku toho, e povinn osoba bola vrozpore so
zkonom neinn anerozhodla vo veci psomnm rozhodnutm poda 18 ods. 2 zkona oslo-
bode informci, takto fiktvne rozhodnutie onesprstupnen informcie nevytvra prekku
rozhodnutej veci. iadate by teda mal ma znovu prvo poiada novou iadosou ot ist in-
formciu apovinn osoba by nemala zastavi konanie kvli prekke rozhodnutej veci poda
30 ods. 1 psm. i) zkona osprvnom konan.
182 Ako vyplva aj zrozhodnut sdov, vydanie fiktvneho rozhodnutia nie je prvom povinnej osoby, ale ide iba
onsledok jej nezkonnej neinnosti, ktor nastva vzujme ochrany prv iadatea. Poda vyie citovanho rozsudku
Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 3/2011 zo da 3. mja 2011 elom ustanovenia intittu fiktvneho rozhodnutia v
zmysle 18 ods. 3 zkona o slobode informci nebolo legalizova neinnos povinnch osb pri rozhodovan o iadostiach
poda tohto zkona, ale jeho elom bolo prve naopak poskytn ochranu tomu, kto sa obrtil so iadosou na povinn
osobu v prpade jej neinnosti..
189
3.9. Preskmanie rozhodnutia onesprstupnen

informcie sdom
Proti rozhodnutiu oodvolan, resp. orozklade (vrtane fiktvneho rozhodnutia oodvolan), sa

u alej nemono odvola, ale mono poda vlehote 2 mesiacov od doruenia rozhodnutia a-
lobu na sd. Na konanie je vzsade prslun krajsk sd, vktorho obvode m povinn osoba
sdlo.183
Sd na zklade aloby preskma zkonnos rozhodnutia. Ak je rozhodnutie nezkonn, sd
ho zru avrti cel vec sprvnemu orgnu, ato bu odvolaciemu orgnu alebo priamo povinnej
osobe - vprpade ak zru aj prvostupov rozhodnutie. Sprvny orgn (odvolac orgn alebo
povinn osoba) musia znovu vo veci kona, priom musia repektova prvny nzor sdu vyslo-
ven vrozsudku.
Poda toho, i sd zru iba rozhodnutie odvolacieho orgnu, alebo aj prvostupovho orgnu
(povinnej osoby), lehota na optovn rozhodnutie oodvolan, resp. lehota pre optovn vyba-
venie iadosti oinformcie, zana plyn a po doruen kompletnho spisu sprvneho org-
nu zo sdu, anie po doruen samotnho rozsudku ozruen rozhodnutia sprvneho orgnu.184
Vkonan pred sdom mus by alobca (iadate oinformcie) zastpen advoktom.
Valobe je potrebn uvies konkrtne dvody (argumenty), preo iadate povauje rozhodnu-
tie za nezkonn. Sd toti vzsade preskmava rozhodnutie sprvneho orgnu iba vrozsahu
azdvodov uvedench valobe t.j. iba vmedziach aloby. Ak niektor dvod, na zklade
ktorho je rozhodnutie nezkonn, alobca zabudne do aloby uvies, sd sa tmto dvodom
vbec nemus zaobera, resp. nemus ho skma.
Poda 250j ods. 2 Obianskeho sdneho poriadku Sd zru napadnut rozhodnutie sprv-
neho orgnu apoda okolnost aj rozhodnutie sprvneho orgnu prvho stupa avrti vec alova-
nmu sprvnemu orgnu na alie konanie, ak po preskman rozhodnutia apostupu sprvneho
orgnu vmedziach aloby dospel kzveru, e
a) rozhodnutie sprvneho orgnu vychdzalo znesprvneho prvneho posdenia veci,
183 Poda 246 ods. 1 Obianskeho sdneho poriadku Na preskmavanie rozhodnut a postupov s vecne prslun
krajsk sdy, ak zkon neustanovuje inak. Poda 246 ods. 2 psm. a) Obianskeho sdneho poriadku Najvy sd
Slovenskej republiky je vecne prslun... na preskmavanie rozhodnut a postupu strednch orgnov ttnej sprvy a
inch orgnov s psobnosou pre cel zemie Slovenskej republiky, ak to ustanov zkon.... Poda 246a ods. 1 Obian-
skeho sdneho poriadku Miestne prslunm je sd, v ktorho obvode m sdlo sprvny orgn, ktorho rozhodnutie a
postup sa preskmava, ak nie je ustanoven inak. Ak ide o rozhodnutie orgnu s psobnosou pre cel zemie Slovenskej
republiky, okrem strednch orgnov ttnej sprvy, miestne prslunm je krajsk sd, v ktorho obvode je veobecn sd
navrhovatea.
184 Poda 250j ods. 4 tretia veta Obianskeho sdneho poriadku Ak sd zru rozhodnutie sprvneho orgnu, le-
hota na rozhodnutie sprvneho orgnu v alom konan zane plyn a po doruen vetkch spisov sprvneho orgnu
pripojench k prejednvanej veci.
190
b) zistenie skutkovho stavu, zktorho vychdzalo sprvne rozhodnutie, je vrozpore sobsahom

spisov,
c) zistenie skutkovho stavu je nedostaujce na posdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskmaten pre nezrozumitenos alebo pre nedostatok dvodov,
e) vkonan sprvneho orgnu bola zisten tak vada, ktor mohla ma vplyv na zkonnos napad-
nutho rozhodnutia.
Vuritch prpadoch vak me sd zrui rozhodnutie aj zdvodu, ktor nebol valobe uve-
den vtchto prpadoch nie je sd viazan rozsahom advodmi aloby. Poda ustanovenia
250j ods. 3 Obianskeho sdneho poriadku Sd zru napadnut rozhodnutie sprvneho or-
gnu apoda okolnost aj rozhodnutie sprvneho orgnu prvho stupa avrti vec alovanmu
sprvnemu orgnu na alie konanie, ak bolo rozhodnutie vydan na zklade neinnho prvne-
ho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskmaten pre neplnos spisov sprvneho orgnu alebo
zdvodu, e spisy neboli predloen. Sd zru rozhodnutie sprvneho orgnu akonanie zastav,
ak rozhodnutie vydal orgn, ktor na to nebol poda zkona oprvnen. Rozsahom advodmi a-
loby vtchto prpadoch nie je sd viazan.
Z ustanovenia 250j ods. 3 Obianskeho sdneho poriadku bola vypusten monos sdu
zrui rozhodnutie nad rmec dvodov uvedench valobe (aj bez toho, aby to bolo vslovne
uveden valobe) vprpade, ak je rozhodnutie nepreskmaten pre nezrozumitenos alebo
nedostatok dvodov. Preto sa odpora valobe proti rozhodnutiu vdy uvies aj argument, e
rozhodnutie onesprstupnen informcie (rozhodnutie oodvolan) je nedostatone odvodne-
n, ateda je nepreskmaten pre nedostatok dvodov.
Za podanie aloby je potrebn zaplati sdny poplatok vo vke 66 eur.
Ak krajsk sd alobu zamietne, astnk konania me poda odvolanie, oktorom rozhoduje
Najvy sd SR. Odvolanie sa podva na prvostupovom (krajskom) sde.
Monos podania aloby sa netka vec, pri ktorch u oopravnom prostriedku hne rozhoduje
sd. Vtakom prpade mono proti rozhodnutiu sdu, ktorm bol opravn prostriedok zamiet-
nut (t.j. krajskho sdu), poda odvolanie na Najvy sd SR.
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 6 So 182/2008 zo da 6. mja 2009

Napriek legislatvne neobvyklmu zaradeniu sdnej ochrany kopravnm prostriedkom poda
sprvneho poriadku, vskutonosti pri preskman poda 19 ods. 4 zkona oslobode inform-
ci ide osdnu ochranu vslade sl. 46 ods. 1 a2 stavy Slovenskej republiky, ktor sa vtomto
prpade realizuje prostrednctvom aloby vsprvnom sdnictve. aloba vsprvnom sdnictve,
na zklade ktorej sa me preskma rozhodnutie oodmietnut iadosti poskytn informciu,
nie je preto opravnm prostriedkom.
191
3.9.1. Monos sdu nariadi sprstupnenie informcie

Novela Obianskeho sdneho poriadku185 zakotvila pre sd monos priamo uloi povinnej
osobe povinnos sprstupni poadovan informciu (t.j. nariadi sprstupnenie informcie).
Zkon . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok

250j
(6) Pri preskmavan zkonnosti rozhodnutia onesprstupnen informcie vydanho poda
osobitnho predpisu, sd me vyzva alovan sprvny orgn, aby vsdom urenej lehote
uviedol dvody, pre ktor nie je mon poadovan informciu sprstupni. Ak sa nepreuk-
e existencia dvodov pre nesprstupnenie informcie, sd vrozsudku ulo osobe povinnej
sprstupova informcie poda osobitnho predpisu povinnos sprstupni poadovan in-
formciu.
158
(4) Ak sd uloil v rozsudku osobe povinnej sprstupova informcie poda osobitnho
predpisu povinnos sprstupni poadovan informciu, psomn vyhotovenie rozsudku do-
ru aj tejto osobe.
Ako to vyplva zustanovenia 250j ods. 6 Obianskeho sdneho poriadku, sd m monos

vyzva alovan sprvny orgn, aby vsdom urenej lehote uviedol dvody, pre ktor nie je mo-
n poadovan informciu sprstupni. Ide ovetky existujce dvody, teda aj otie dvody,
ktor nie s uveden vrozhodnut onesprstupnen informcie, proti ktormu bola podan
aloba (vprpade fiktvneho rozhodnutia dokonca nie s uveden iadne dvody).186 Tieto d-
vody uveden sprvnym orgnom s pre sd podkladom pre rozhodovanie otom, i existuj
zkonn dvody pre nesprstupnenie poadovanej informcie. Vzva alovanmu sprvneho
orgnu na predloenie vetkch dvodov pre nesprstupnenie informcie umon sdu ma do-
statok informci otom, i me nariadi sprstupnenie informcie. Sd vak nie je viazan
dvodmi uvedenmi alovanm sprvnym orgnom, nemus svoj prieskum obmedzi iba na
tieto dvody ame vykonva aj vlastn zisovanie adokazovanie.
Zo zneniaustanovenia 250j ods. 6 Obianskeho sdneho poriadku vyplva, e ak sd zane sk-
ma, i celkovo existuj dvody pre nesprstupnenie informcie, aak vyzve alovan sprvny orgn
na uvedenie dvodov pre nesprstupnenie informcie, je nsledne povinn vsledky tohto zisova-
185 Zkon . 388/2011 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok, inn od 1.
janura 2012.
186 Rozhodnutie onesprstupnen informcie me naprklad uvdza, e poadovan informcia neme by spr-
stupnen z dvodu, e je utajovanou skutonosou vzmysle zkona oochrane utajovanch skutonost. Poadovan
informcia vak me by zrove aj obchodnm tajomstvom, ale tento al dvod pre nesprstupnenie informcie
nemus by vrozhodnut uveden.
192
nia zohadni vo svojom rozhodnut, ateda vprpade, ak neexistuje dvod na nesprstupnenie in-
formcie, sd ulo osobe povinnej sprstupova informcie poda osobitnho predpisu povinnos
sprstupni poadovan informciu t.j. mus uloi povinnos sprstupni informciu.
Ak dvod pre nesprstupnenie informcie vslovne uveden vnapadnutom rozhodnut neob-
stoj, avak pri skman sa preuke existencia inho dvodu pre nesprstupnenie informcie,
ktor ale nebol uveden vrozhodnut onesprstupnen informcie (ateda nebud splnen pod-
mienky pre nariadenie sprstupnenia informcie), sd napadnut rozhodnutie zru avec vrti
na nov konanie. Sprvny organ me vnovom konan poui pre nesprstupnenie informcie
tento nov dvod.
Dvodom zakotvenia monosti sdu nariadi sprstupnenie informcie je naprklad ast zru-
ovanie rozhodnut sprvnych orgnov sdmi iba zformlnych dvodov naprklad pre ne-
dostatok dvodov (nepreskmatenos). Mono sa stretn spraxou, e sprvne orgny asto
vydvaj nepreskmaten rozhodnutia ato aj opakovane, po predchdzajcom zruen roz-
hodnutia sdom. Ete problematickejia je prax, kedy sprvny orgn nech uplyn zkonn
lehotu na rozhodnutie oodvolan, vdsledku oho vznik vzmysle 19 ods. 3 zkona oslobode
informci tzv. fiktvne rozhodnutie onesprstupnen informci. Ak sa chce iadate oinform-
cie domc npravy, mus poda alobu proti tomuto fiktvnemu rozhodnutiu, ktor vak sdy
zruuj pre nepreskmatenos, priom sa vyjadria iba kformlnej strnke rozhodnutia (t.j. e
rozhodnutie neobsahuje odvodnenie), avak nevyjadria sa kpodstate veci (t.j. i poadovan
informciu mono alebo nemono utajova). Ak sprvny orgn vyd nepreskmaten rozhod-
nutie alebo fiktvne rozhodnutie asd sa ztoho dvodu vsdnom konan zaober iba nepresk-
matenosou rozhodnutia (t.j. iba formlnou strnkou - tm, e rozhodnutie nie je dostatone
odvodnen alebo e neobsahuje iadne odvodnenie), sprvny orgn konajci nezkonne
zska al dlh as, poas ktorho nebude informcia prstupn. Sprvne orgny teda nieke-
dy potaj sdlhotrvajcim aneefektvnym sdnym prieskumom. Aj dvodov sprva knovele
Obianskeho sdneho poriadku, ktor zakotvila toto znenie ustanovenia 250j ods. 6, uvdza:
pravou sa posiluje el efektvneho sdneho prieskumu zkonnosti rozhodnut; vdanom pr-
pade zavedenm prieskumu tzv. fiktvnych rozhodnut.
Neinnos doterajieho spsobu sdneho prieskumu sa ukazuje vprpadoch, kedy je rchle
zskanie poadovanch informci vo verejnom zujme (napr. vprpade informci onezkon-
nom postupe orgnov verejnej moci, nehospodrnom nakladan s verejnmi prostriedkami
alebo oohrozen zdravia i ivotnho prostredia). Je vemi potrebn, aby sdy vtakchto pr-
padoch o najastejie vyuvali svoju prvomoc nariadi sprstupnenie poadovanej infor-
mcie aaby tak zabezpeili rchly prstup obanov kinformcim.
Ustanovenie 158 ods. 4 Obianskeho sdneho poriadku obsahuje osobitn pravu doruo-
vania rozsudku, ktorm sa uklad povinnos sprstupni poadovan informciu. Povinnou
osobou, ktor m poadovan informciu kdispozcii, je spravidla iba prvostupov sprvny
orgn. alovanm je vak poda Obianskeho sdneho poriadku vdy druhostupov sprv-
193
ny orgn atandardne sa rozsudok doruuje prve iba alovanmu druhostupovmu sprv-

nemu orgnu, ktor je astnkom sdneho konania. Rozsudok, ktorm sa uklad povinnos
sprstupni poadovan informciu, sa preto nedoruuje iba alovanmu sprvnemu orgnu,
ale aj povinnej osobe, ktor m poadovan informciu kdispozcii (o me by prvostupov
sprvny orgn). Tto povinn osoba je vlastne adrestom takhoto rozsudku, pretoe jej bola
rozsudkom uloen povinnos sprstupni poadovan informciu.
Otzkou je, ako by mal znie vrok rozsudku vprpade, e poadovan informciu m kdispoz-
cii iba prvostupov sprvny orgn (povinn osoba), anie druhostupov alovan sprvny or-
gn. Rozsudok by vtakom prpade mal zrui rozhodnutie druhostupovho sprvneho orgnu
bez toho, aby mu bola vec vrten na nov konanie (tzv. bez nhrady), pretoe po nariaden spr-
stupnenia informcie povinnej osobe nem zmysel, aby druhostupov sprvny orgn pokrao-
val vkonan, azrove by rozsudok mal uloi povinnej osobe povinnos sprstupni informciu.
Proti rozsudku sdu, ktorm sd povinnej osobe uklad povinnos sprstupni poadovan in-
formciu, je mon poda odvolanie ( 250ja ods. 1 Obianskeho sdneho poriadku).
Vprpade, ak by povinn osoba, ktorej bola sdom uloen povinnos sprstupni poadovan
informciu, nesplnila tto povinnos vyplvajcu zrozhodnutia sdu, me prs kspchaniu
trestnho inu zneuvania prvomoci verejnho initea poda 326 ods. 1 psm. c) Trest-
nho zkona, poda ktorho Verejn inite, ktor vmysle spsobi inmu kodu alebo zadovi
sebe alebo inmu neoprvnen prospech, nespln povinnos vyplvajcu zjeho prvomoci alebo
zrozhodnutia sdu, potrest sa odatm slobody na dva roky a p rokov. Plnenie povinnosti
vyplvajcej zprvoplatnho avykonatenho rozhodnutia sdu je mon vymha aj vexe-
kunom konan poda zkona . 233/1995 Z.z. osdnych exektoroch aexekunej innosti
(Exekun poriadok).187
3.9.2. stavn sanos pre poruenie stavnch prv

rozhodnutm sdu
Ak Najvy sd SR svojm rozhodnutm tkajcim sa aplikcie zkona oslobode informci po-
ru stavn prva, mono proti tomuto rozhodnutiu sdu poda stavn sanos na stavn
sd SR.
Ak stavn sd prde kzveru, e rozhodnutm najvyieho sdu boli poruen stavn prva,
rozhodnutie Najvyieho sdu SR zru avec mu vrti na nov konanie.
Pre podanie takejto stavnej sanosti mu vzsade existova nasledujce dvody:
187 Poda 41 ods. 1 Exekunho poriadku Exekunm titulom je vykonaten rozhodnutie sdu, ak priznva prvo,
zavzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Poda 192 ods. 1 Exekunho poriadku Ak vykonaten rozhodnutie
uklad in povinnos, exektor na zklade poverenia sdu ( 44) ulo za kad poruenie alebo nesplnenie tejto povinnos-
ti povinnmu pokutu. Vku pokuty stupuje a do hrnnej sumy 30 000 eur. Pokuty s prjmom ttneho rozpotu.
194
a) nedostaton odvodnenie sdneho rozhodnutia tkajceho sa aplikcie zkona oslobo-

de informci
Onedostaton odvodnenie sdneho rozhodnutia ide naprklad vprpade, ak zrozhodnutia
zrozumitene apresvedivo nevyplva, preo sd vkonkrtnom prpade aplikoval urit usta-
novenie prvneho predpisu apreo ho vkonkrtnych okolnostiach tohto prpadu vykladal prve
tmto spsobom (naprklad ak sd nedostatone vysvetl, ako vykladal neurit prvny pojem
obsiahnut v zkone). Nedostatone odvodnenm sdnym rozhodnutm je aj rozhodnutie
sdu, ktorm sd rozhodne inak, ako vpodobnom prpade rozhodol sd alebo in sent toh-
to sdu (prpadne nadriaden sd) vminulosti, priom sd dostatone neodvodn, preo sa
odklonil od ustlenej judikatry. Nedostatonm odvodnenm je aj vntorn rozpornos od-
vodnenia sdneho rozhodnutia, ke sd vodvodnen rozhodnutia uvedie argumenty, ktor si
navzjom odporuj, alebo ke sd uvedie zmton i nezrozumiten argumenty aleboargu-
menty, ktor vbec nie s pre konkrtny prvny problm relevantn. Nedostatonm odvod-
nenm je aj situcia, ke sa sd vbec nevyrovn sargumentmi astnkov konania, ktor s pre
rozhodnutie vznamn, alebo ke sa sdy nezaoberaj stavnmi aspektmi prpadu apovin-
nosou vyklada ustanovenia prvnych predpisov vslade sstavnm prvom na informcie.188
stavn sd SR vo svojich rozhodnutiach uvdza: Povinnosou veobecnho sdu je uvies vroz-
hodnut dostaton arelevantn dvody, na ktorch svoje rozhodnutie zaloil. Dostatonos arele-
vantnos tchto dvodov sa mus tka tak skutkovej, ako iprvnej strnky rozhodnutia (m. m. III.
S 328/05, III. S 116/06). (napr. III. S 107/07). stavn sd SR tie uvdza: Riadne od-
vodnenie sdneho rozhodnutia ako sas zkladnho prva na sdnu ochranu poda l.46 ods.1
stavy vyaduje, aby sa sd jasnm, prvne korektnm azrozumitenm spsobom vyrovnal so
vetkmi skutkovmi aprvnymi skutonosami, ktor s pre jeho rozhodnutie vo veci podstatn
aprvne vznamn. (napr. IV. S 14/07). stavn sd SR vjednom znlezov, kde posudzoval
rozhodnutie najvyieho sdu, uviedol: ...stavn sd skmal, i najvy sd saovateovi ozrej-
mil svoje mylienkov pochody, spsob hodnotenia dkazov, skutkov zistenia avyvoden prvne
zvery takm spsobom, abyvsledok rozhodovacej innosti bol jasn, zrozumiten adostatone
odvodnen a aby saovate nemusel hada odpove na nastolen problematiku v rovine do
hadov, aby sa sprijatmi zvermi bolo mon stotoni ako slogickm zverom procesu pozna
nianielen prvnych zverov, ale aj zverov skutkovch, zktorch prvne zvery vychdzaj. (III.
S 311/07). stavn sd SR alej uvdza: Veobecn sd nemus da odpove na vetky otzky
nastolen astnkom konania, ale len na tie, ktor maj pre vec podstatn vznam ... (II. S
251/04, III. S 209/04). stavn sd SR dodva: Ak vak ide oargument, ktor je pre rozhod-
nutie rozhodujci, vyaduje sa pecifick odpove prve na tento argument.... (II. S 410/06).
188 Ku konkrtnym situcim, vktorch nedostatonm odvodnenm sdneho rozhodnutia prichdza kporueniu
zkladnho prva poda l. 46 ods. 1 stavy SR, pozri napr. WILFLING, P.: Kvalitatvne poiadavky na odvodnenie
sdneho rozhodnutia. Vybran otzky. Via Iuris, 2011, dostupn na http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/ana-
lyzy/20111130-viaiuris-odovodnenie-sudneho-rozhodnutia.pdf
195
stavn sd SR zruil rozsudok Najvyieho sdu SR zdvodu, e najvy sd sa vrozsud-

ku vbec nezaoberal ustanovenm zkona o slobode informci, ktor bolo podstatn pre
posdenie otzky, i bola intitcia oprvnen odmietnu poskytnutie poadovanch infor-
mci, abez zohadnenia ktorho nebolo mon urobi vo veci prvny zver. Najvy sd
SR tm poruil zkladn prvo iadatea na sdnu ochranu poda l. 46 stavy SR (ktorho
sasou je prvo na dostaton odvodnenie sdneho rozhodnutia) aprvo na prstup kin-
formcim poda l. 26 ods. 2 stavy SR.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I.S 59/04 zo da 24. jna 2004
alej ide onmietku, poda ktorej sa najvy sd nezaoberal ani ustanovenm 11 ods. 2
zkona oslobode informci, hoci toto ustanovenie znamen vnimku zustanovenia 11 ods.
1 psm. a) pre prpad informci zskanch za verejn financie, resp. informci tkajcich sa
pouitia verejnch financi, prpadne informci onakladan smajetkom ttu alebo obce. ...
Zrozsudkov najvyieho sdu nevyplva, e by sa bol najvy sd zaoberal vecou zvyie uve-
dench hadsk, hoci pri prvnom nzore, ktor zaujal, bol takto postup nevyhnutn. Tento ne-
dostatok povauje stavn sd za prejav arbitrrnosti rozsudku najvyieho sdu, o znamen
zrove poruenie l. 46 ods. 2 stavy.
Uvedenmi zvanmi procesnoprvnymi pochybeniami majcimi charakter arbitrrnosti ne-
mohla by rozsudkom najvyieho sdu poskytnut vdostatonej miere ani ochrana zkladn-
ho prva saovateky na slobodn prstup kinformcim poda l. 26 ods. 2 stavy. Preto bolo
treba dospie aj kzveru oporuen tohto stavnho prva.
b) stavne nesladn vklad ustanovenia zkona oslobode informci alebo inch predpisov
upravujcich sprstupovanie informci
Poda rozhodnut stavnho sdu SR je sasou prva na sdnu ochranu poda l. 46 ods. 1
stavy SR aj povinnos stavne sladnho vkladu zkonov. Zo zkladnho prva na sdnu
ochranu teda vyplva povinnos sdu vyklada pri rozhodovan konkrtnej veci ustanovenia z-
kona oslobode informci ainch svisiacich prvnych predpisov vslade sstavnm prvom
na informcie (kpovinnosti stavne sladnho vkladu zkona oslobode informci pozri 7.
as tejto publikcie).
stavn sd SR vo svojich rozhodnutiach uvdza: Sasne m kad prvo na to, aby sa vjeho
veci vykonal stavne sladn vklad aplikovanej prvnej normy. Ztoho vyplva, e krelnemu
poskytnutiu sdnej ochrany djde len vtedy, ak sa na zisten stav veci pouije stavne sladne in-
terpretovan, platn ainn prvna norma. (napr. nlezy stavnho sdu SR sp. zn. IV. S
77/02, II. S 249/04, II. S 374/06). stavn sd SR vnleze sp. zn. IV. S 245/09 uviedol:
Relne uplatnenie zkladnho prva na sdnu ochranu predpoklad, e astnkovi sdneho
konania sa sdna ochrana poskytne vzkonom predpokladanej kvalite, priom vklad apouva-
nie prslunch zkonnch ustanoven mus vcelom rozsahu repektova uveden zkladn prvo
196
astnkov garantovan vl. 46 ods. 1 stavy. Tomuto zkladnmu prvu zodpoved uplatova
nie zsady prednosti stavne konformnho vkladu, ktor stavn sd uplatuje aj vkonaniach
onvrhoch fyzickch osb alebo prvnickch osb, priom zdrazuje, e ztejto zsady vyplva
tie poiadavka, aby vprpadoch, ak pri uplatnen tandardnch metd vkladu prichdzaj
do vahy rzne vklady svisiacich prvnych noriem, bol uprednostnen ten, ktor zabezpe
plnohodnotn, resp. plnohodnotnejiu realizciu stavou garantovanch prv fyzickch osb
alebo prvnickch osb. Vetky orgny verejnej moci s povinn vpochybnostiach vyklada prvne
normy vprospech realizcie stavou (atie medzinrodnmi zmluvami) garantovanch zklad-
nch prv aslobd (II. S 148/06, IV. S 96/07).
Ak Najvy sd SR bude vyklada zkon oslobode informci tak, e dsledky tohto vkladu
bud vrozpore sstavnm prvom na informcie poda l. 26 stavy SR, stavn sd SR vy-
slov poruenie prva na sdnu ochranu poda l. 46 ods. 1 a2 stavy SR, prpadne aj vspoji-
tosti sprvom na prstup kinformcim poda lnku 26 stavy SR.
stavn sd SR zruil rozsudok Najvyieho sdu SR zdvodu, e najvy sd vyloil usta-

novenia 2 ods. 1 a2 zkona oslobode informci orozsahu informanej povinnosti povin-
nch osb tak, e Socilna poisova nie je povinn sprstupova informcie osvojom hos-
podren. Poda stavnho sdu SR bol takto vklad zkona vrozpore sstavnm prvom
na informcie. stavn sd rozhodol, e stavne nesladnm vkladom zkona oslobode
informci Najvy sd SR poruil zkladn prvo na sdnu ain prvnu ochranu ana spra-
vodliv sdne konanie poda l. 46 ods. 1 a2 stavy SR.
...mono dospie kzveru, e pln informan povinnos voi kadmu je zhadiska l. 26
ods. 4 stavy namieste bu vtedy, ke ide osubjekt, ktor hospodri sverejnmi financiami,
resp. naklad smajetkom ttu alebo obc, alebo vtedy, ak ide osubjekt, ktor bol kreovan
zkonom alebo na zklade zkona, ktor patr do oblasti verejnho prva. Vtchto prpadoch
je dan verejn zujem na plnej informanej povinnosti, ktor potla do zadia prpadn z-
ujem tchto subjektov na ochrane ich prv aslobd. ... Hospodrenie sverejnmi financiami
attnym, resp. obecnm majetkom zaklad verejn zujem na transparentnosti fungovania
takhoto subjektu kvli monosti verejnej kontroly zo strany obanov aposilneniu dvery oba-
nov vzkonn nakladanie sverejnmi prostriedkami amajetkom. Napokon je podstatn, e ta-
kto subjekt nebol kreovan na uplatovanie skromnch zujmov, ale na realizciu verejnch
zujmov. ...najvy sd pri definovan rozsahu informanej povinnosti alovanho vykladal
ustanovenie 2 zkona oslobode informci iba metdou jazykovho vkladu. Vklad tohto
ustanovenia zhadiska jeho stavnej konformnosti nevykonal.... Najvy sd taktie neuvie
dol, ako sa vysporiadal spovinnosou stavne konformne interpretova dotknut ustanove
nia, resp. povinnosou rozhodova vprospech udskch prv.
197
3.10. In spsoby npravy nezkonnho rozhodnutia

alebo nezkonnho postupu
Nezkonn rozhodnutie, voi ktormu sa u nemono odvola (t.j. ktor je prvoplatn), alebo
nezkonn postup sprvneho orgnu, mono napadn aj inmi opravnmi prostriedkami.
Na prokuratru mono poda podnet na vydanie tzv. protestu prokurtora proti nezkonn-
mu rozhodnutiu.
Prokurtor me poda proti nezkonnmu rozhodnutiu protest, ato do troch rokov od nado-
budnutia prvoplatnosti rozhodnutia. Orgn, ktor nezkonn rozhodnutie vydal, mus vybavi
protest do 30 dn. Ak nevyhovie protestu prokurtora (t.j. nezru nezkonn rozhodnutie ani
nenahrad nezkonn rozhodnutie novm rozhodnutm), mus predloi vec nadriadenmu or-
gnu. Ak protestu prokurtora ani vtomto prpade nebude vyhoven, me prokurtor poda
proti nezkonnmu rozhodnutiu onesprstupnen informcie alobu na sd.189
Ak poruenie zkona sprvnym orgnom spova vpostupe (nesprvny postup pri vybavovan ia-
dosti) alebo vneinnosti, me prokurtor vyda upozornenie avyzva vom orgn, aby odstrnil
poruenie zkona. Sprvny orgn mus prokurtora informova, ak opatrenia na npravu vykonal.
Na orgn, ktor je nadriaden tomu, ktor rozhodnutie o odvolan vydal, mono zasa poda
podnet na zruenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania (ide ovtzv. ko-
nanie opreskman rozhodnutia mimo odvolacieho konania poda ustanovenia 65 anasl.
zkona osprvnom konan). Nadriaden orgn me vtakomto konan nezkonn rozhodnutie
onesprstupnen informcie zrui alebo zmeni.
Poda ustanovenia 22 ods. 4 zkona . 302/2001 Z.z. osamosprvnych krajoch Rozhodnutie
samosprvneho kraja nemono preskma mimo odvolacieho konania.
Postup pri pouit vyie uvedench prostriedkov npravy upravuje zkon oprokuratre190 az-
kon osprvnom konan.191
Poda ustanovenia 4 ods. 3 psm. c) zkona . 145/1995 Z.z. osprvnych poplatkoch Od po-
platkov s osloboden kony svisiace svykonvanm veobecne zvznch prvnych predpisov...
oslobodnom prstupe kinformcim.
Ustanovenm sa zakotvilo oslobodenie od sprvnych poplatkov pre kony svisiace suplatovanm
zkona oslobode informci. Vpraxi sa jedn naprklad opoplatok za podanie podnetu na presk-
manie rozhodnutia mimo odvolacieho konania poda 65 zkona osprvnom konan, ktor je pre
fyzick osoby 16,50 eura apre prvnick osoby afyzick osoby oprvnen na podnikanie 165,50
eura. Ak bude podan podnet na preskmanie zkonnosti rozhodnutia onesprstupnen informci
poda zkona oslobode informci, za podanie podnetu nebude potrebn plati sprvny poplatok.
189 250b ods. 5 zkona . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok.

190 Zkon . 153/2001 Z.z. oprokuratre.
191 65 a nasl. a 69 zkona . 71/1969 Zb. o sprvnom konan.
198
3.11. hrada nkladov za sprstupnenie informci

21
hrada nkladov
(1) Informcie sa sprstupuj bezplatne s vnimkou hrady vo vke, ktor nesmie
prekroi vku materilnych nkladov spojench so zhotovenm kpi, so zadovenm
technickch nosiov a s odoslanm informcie iadateovi. Nklady na sprstupnenie
informcie prstupnou formou osobe so zmyslovm postihnutm zna povinn osoba.
(2) Povinn osoba me zaplatenie hrady odpusti.
(3) Podrobnosti ohrade nkladov za sprstupnenie ustanov veobecne zvzn prv-
ny predpis, ktor vyd Ministerstvo financi Slovenskej republiky.
(4) hrady s prjmami povinnej osoby.
Za samotn sprstupnen informcie alebo za prcu pri vybavovan iadost o informcie sa

hrada neplat. iadate oinformcie je povinn uhradi iba materilne nklady (napr. cena
spotrebovanho papiera, oblky, diskety, potovn). Podrobnosti o hrade nkladov za spr-
stupnenie informci stanovuje vyhlka Ministerstva financi SR . 481/2000 Z.z. opodrob-
nostiach hrady nkladov za sprstupnenie informci. Poda 1 tejto vyhlky sa za materilne
nklady povauj nklady na:
a) obstaranie technickch nosiov dt, ato najm diskiet, kompaktnch diskov,
b) vyhotovenie kpi poadovanch informci, ato najm na papier,
c) obstaranie obalu, ato najm oblok,
d) odoslanie informci, ato najm na potovn.
Vka hrady za technick nosie dt, papier alebo oblky m presne zodpoveda nkladom,
ktor povinn osoba vynaloila na ich zaobstaranie (kpu). Sadzobnky urujce nadmerne vy-
sok hrady materilnych nkladov s vrozpore so zkonom oslobode informci isvyhlkou
Ministerstva financi SR.
Poda 3 uvedenej vyhlky me iadate uhradi povinnej osobe nklady potovou pouk-
kou, bezhotovostnm prevodom na et vbanke alebo vhotovosti do pokladne.
Povinn osoba me zaplatenie hrady nkladov odpusti. Tento postup sa iroko vyuva naj-
m vprpadoch, vktorch vka hrady nkladov dosahuje nzku sumu.
199
Poda sdnej praxe nemono podmieova vybavenie iadosti predbenm zaplatenm hrady
materilnych nkladov:
Rozsudok Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 19 S216/02 zo da 14. novembra 2002
Obmedzi prvo na sprstupnenie informci je teda mon len zo zkonom ustanovench
dvodov. Nezaplatenie finannej hrady materilnych nkladov vopred nie je poda zkona
oslobode informci dvodom na obmedzenie prstupu kinformcim. Zprocesu sprstupo-
vania informci, ktor je upraven vust. 14 anasl. cit. zkona nevyplva pre povinn osobu
monos nerozhodn oiadosti oinformciu alebo informciu nesprstupni zdvodu, e ia-
date vopred nezaplatil finann hradu nkladov. Zaplatenie finannej hrady vopred nie je
poda zkona podmienkou alej innosti ttneho orgnu. ... Poda ust. 17 ods. 1 zkona
oslobode informci, iados osprstupnenie informcie povinn osoba vybav bez zbytonho
odkladu, najneskr do 10 dn od podania iadosti. Zuvedenho vyplva, e povinn osoba mus
teda do 10 dn bu informcie sprstupni, alebo vyda psomn rozhodnutie onesprstupnen
informci. iadateovi teda jednoznane zo zkona vyplva prvo, aby sa ojeho iadosti vz-
konnej lehote (do 10 dn) rozhodlo, ato bez ohadu na to, i vopred zaplatil finann hradu
materilnych nkladov alebo nie.
200
Povinn zverejovanie informci
4. as
Zkon oslobode informci, okrem sprstupovania informci na iados, zaviedol aj povin-

nos radov zverejova urit okruh dajov povinne (aktvne), to znamen aj bez konkrtnej
iadosti. Ide otzv. povinn zverejovanie informci upraven vustanoveniach 5, 5a, 5b
a 6 zkona oslobode informci.
4.1. Povinn zverejovanie informci poda 5 a 6

5
(1) Kad povinn osoba poda 2 ods. 1 a2 je povinn zverejni tieto informcie:
a) spsob zriadenia povinnej osoby, jej prvomoci a kompetencie a popis organizanej
truktry,
b) miesto, as a spsob, akm mono zskava informcie; informcie o tom, kde mono
poda iados, nvrh, podnet, sanos alebo in podanie,
c) miesto, lehota aspsob podania opravnho prostriedku amonosti sdneho preskma-
nia rozhodnutia povinnej osoby vrtane vslovnho uvedenia poiadaviek, ktor musia
by splnen,
d) postup, ktor mus povinn osoba dodriava pri vybavovan vetkch iadost, nvrhov
ainch podan, vrtane prslunch leht, ktor je nutn dodra,
e) prehad predpisov, pokynov, intrukci, vkladovch stanovsk, poda ktorch povinn
osoba kon arozhoduje alebo ktor upravuj prva apovinnosti fyzickch osb aprv-
nickch osb vo vzahu kpovinnej osobe,
f) sadzobnk sprvnych poplatkov,6) ktor povinn osoba vyber za sprvne kony, a sa-
dzobnk hrad za sprstupovanie informci.
(2) Nrodn rada Slovenskej republiky je povinn zverejni

a) termny jej schdz azasadan vborov anvrh programu rokovania,
201
b) zpisnice zverejnch schdz,

c) texty predloench nvrhov zkonov do troch dn po ich podan do Kancelrie Nrodnej
rady Slovenskej republiky,
d) texty schvlench zkonov do troch dn po ich schvlen vtreom tan,
e) daje odochdzke poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky na jej schdze ana za-
sadnutia jej vborov do troch dn po skonen kadej schdze Nrodnej rady Slovenskej
republiky,
f) vpisy o hlasovan poslancov po kadej schdzi Nrodnej rady Slovenskej republiky
okrem prpadov tajnho hlasovania ahlasovania na neverejnej schdzi.
(3) Kancelria prezidenta Slovenskej republiky je povinn zverejni

a) program avsledky pracovnch ciest aprijat prezidenta Slovenskej republiky amiesto
jeho pobytu,
b) podpsanie zkona alebo jeho vrtenie Nrodnej rade Slovenskej republiky,
c) prepoianie vyznamenania,
d) vymenovanie aodvolanie ttneho funkcionra aprijatie demisie,
e) odpustenie, zmiernenie alebo zahladenie trestu anariadenie nezana alebo nepokrao-
va vtrestnom konan,
f) organizan truktru apoty zamestnancov Kancelrie prezidenta Slovenskej repub-
liky.
(4) Vlda Slovenskej republiky je povinn zverejni texty materilov (nvrhy, sprvy, rozbo-
ry) predloench na rokovanie vldy aprijat uznesenia vrtane ich prloh.
(5) Ministerstv, ostatn stredn orgny ttnej sprvy aorgny miestnej ttnej sprvy zve-
rejuj materily programovho, koncepnho astrategickho charakteru atexty navrhova-
nch prvnych noriem po ich uvonen na medzirezortn pripomienkov konanie.
(6) Povinn osoba je povinn zverejni oznaenie nehnutenej veci vrtane bytov aneby-
tovch priestorov ahnutenej veci, ktorej nadobdacia cena bola vyia ako 20-nsobok
minimlnej mzdy6a) vo vlastnctve ttu, verejnoprvnej intitcie, obce, vyieho zem-
nho celku alebo orgnu verejnej moci, ktor tto povinn osoba previedla do vlastnctva
alebo ktor preiel do vlastnctva inej osoby ne orgnu verejnej moci, dtum prevodu
alebo prechodu vlastnctva aprvny titul, ako aj informcie oosobnch dajoch ainch
identifikanch dajoch osb, ktor nadobudli tento majetok do vlastnctva, ato vroz-
sahu
a) meno apriezvisko, nzov alebo obchodn meno,
b) adresa pobytu alebo sdlo,
c) identifikan slo, ak ide oprvnick osobu alebo fyzick osobu - podnikatea.
202
(7) stavn sd Slovenskej republiky je povinn zverejni doruen nvrhy na zaatie kona-
nia poda l. 125 a 126 al. 127a a 129 stavy Slovenskej republiky.
(8) Ustanovenia odseku 2 sa primerane pouij na zverejovanie informci obecnmi za-

stupitestvami, mestskmi zastupitestvami amiestnymi zastupitestvami7) azastupitestva-
mi samosprvy vyieho zemnho celku.
6)
Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 145/1995 Z. z. osprvnych poplatkoch vznen neskorch predpisov.
6a)
2 ods. 1 psm. b) zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 90/1996 Z. z. ominimlnej mzde vznen neskor-
ch predpisov.
7)
Zkon Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb. oobecnom zriaden vznen neskorch predpisov.
6
(1) Informcie poda 5 sa zverejuj spsobom umoujcim hromadn prstup. Tto po-
vinnos sa nevzahuje na fyzick osoby ana obce, ktor nie s mestami.8) Informcia poda
5 ods. 6 sa zverejuje najmenej po dobu jednho roka odo da, ke dolo kprevodu alebo
prechodu vlastnctva poda 5 ods. 6; tm nie je dotknut povinnos sprstupni tto infor-
mciu aj po uplynut tejto doby.
(2) Informcie poda 5 ods. 1 sa alej zverejuj vsdle povinnej osoby ana vetkch jej
pracoviskch na verejne prstupnom mieste.
(3) Povinn osoby, ktor prevdzkuj informan systmy9) obsahujce informcie, pri kto-
rch osobitn zkon nevyluuje verejn prstupnos, 10) s povinn informcie obsiahnut
vtchto registroch azoznamoch uverejova na vone prstupnej internetovej strnke. Tak
zverejnenie nie je poruenm osobitnch predpisov.9)
(4) Povinn osoby mu informcie poda predchdzajcich odsekov zverejni aj almi

spsobmi. Okrem informci poda predchdzajcich odsekov me povinn osoba zverej-
ni aj alie informcie.
(5) Vobciach, ktor s vymedzen osobitnm zkonom,11) povinn osoba zverejn tieto in-
formcie aj vjazyku nrodnostnch menn. Ak takto obec zverejuje informcie poda 5
spsobom umoujcim hromadn prstup, je povinn ich uvdza aj vjazyku nrodnost-
nch menn.
(6) Na obmedzenia zverejovania informci sa pouij ustanovenia 8 a 12.

8)
22 zkona Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb.
9)
Zkon . 428/2002 Z. z. oochrane osobnch dajov vznen neskorch predpisov.
10)
Naprklad Obchodn zkonnk, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. vznen zkona
203
Nrodnej rady Slovenskej republiky . 222/1996 Z. z., nariadenie vldy Slovenskej republiky . 100/1993 Z. z.
oObchodnom vestnku vznen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 50/1998 Z. z., zkon . 83/1990 Zb.
ozdruovan obanov vznen zkona . 300/1990 Zb., zkona . 513/1991 Zb. azkona Nrodnej rady Sloven-
skej republiky . 62/1993 Z. z., zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 207/1996 Z. z. onadcich vznen
zkona . 147/1997 Z. z.
11)
Zkon . 184/1999 Z. z. opouvan jazykov nrodnostnch menn.
Poda 4 ods. 3 zkona o slobode informci Zverejnenou informciou je informcia, ktor

me kad opakovane vyhadva azskava, najm informcia publikovan vtlai alebo vyda-
n na inom hmotnom nosii dt umoujcom zpis auchovanie informcie, alebo vystaven na
radnej tabuli smonosou vonho prstupu, alebo sprstupnen pomocou zariadenia umou-
jceho hromadn prstup, alebo umiestnen vo verejnej kninici.
Kad spsob zverejnenia informcie poda 5 a6 zkona oslobode informci mus spa
podmienku, e takto informciu je mon opakovane vyhadva a zskava. Zverejnenm
vzmysle zkona oslobode informci nie je situcia, ke je informcia prstupn iba na urit
obmedzen as (naprklad informcia zverejnen na internetovej strnke ansledne po nieko-
kch mesiacoch stiahnut zinternetovej strnky nie je zverejnenou informciou vzmysle zko-
na oslobode informci).
Vrmci povinnho (aktvneho) zverejovania informci uklad zkon v 5 vetkm povin-
nm osobm, okrem povinnch osb poda 2 ods. 3 (teda napr. obchodnch spolonost alebo
ttnych podnikov), zverejova nasledovn informcie:
spsob zriadenia povinnej osoby, jej prvomoci a kompetencie a popis organizanej
truktry,
miesto, as aspsob, akm mono zskava informcie,
informcie otom, kde mono poda iados, nvrh, podnet, sanos alebo in podanie,
miesto, lehotu aspsob podania opravnho prostriedku amonosti sdneho preskmania
rozhodnutia povinnej osoby,
postup, ktor mus povinn osoba dodriava pri vybavovan vetkch iadost, nvrhov
ainch podan, vrtane prslunch leht, ktor je nutn dodra,
prehad predpisov, pokynov, intrukci, vkladovch stanovsk, poda ktorch povinn osoba
kon arozhoduje,
sadzobnk sprvnych poplatkov, ktor povinn osoba vyber za sprvne kony, asadzobnk
hrad za sprstupovanie informci.
Tieto zkladn informcie sa musia zverejova vsdle povinnej osoby ana vetkch jej pra-
coviskch na verejne prstupnom mieste. Verejne prstupnm miestom je tak miesto, na ktor
maj von aneobmedzen prstup ubovon osoby. Spravidla by sa teda tieto informcie mali
vyvesi vo verejne prstupnom vestibule budovy, kde sdli povinn osoba, alebo kde s jej praco-
visk, prpadne na tabuli priamo pred budovou.
204
Okrem obc, ktor nie s mestami, musia povinn osoby tieto zkladn informcie zverejova
aj spsobom umoujcim hromadn prstup. Kee hromadn prstup k informcim
je v 4 ods. 2 zkona oslobode informci definovan ako prstup neobmedzenho okruhu
iadateov pomocou telekomunikanho zariadenia, vpraxi prichdza do vahy vzsade iba
zverejnenie informci na internete. Internet je vustanoven zkona aj vslovne spomenut.192
Hoci zkon neuklad obciam povinnos zverejova informcie na internete, obce mu zvlast-
nej iniciatvy informova obanov aj prostrednctvom internetovch strnok.
Okrem zverejovania zkladnch dajov musia niektor povinn osoby zvlastnej iniciatvy na
internete zverejova aj niektor alie informcie osvojej innosti.
Nrodn rada SR azastupitestv obc, miest avych zemnch celkov maj povinnos
zverejova termny ich schdz azasadan ich vborov, resp. komisi anvrh programu rokova-
nia, ako aj zpisnice zverejnch schdz. alej musia zverejova texty predloench nvrhov
prvnych predpisov (zkonov, veobecne zvznch nariaden) atexty schvlench prvnych
predpisov, ato do troch dn po ich schvlen. Tie musia zverejova daje odochdzke poslan-
cov na schdzach ana zasadnutiach vborov akomisi do troch dn po skonen schdze av-
pisy ohlasovan poslancov (okrem tajnho hlasovania), ato po kadej schdzi. Nrodn rada
SR, mest avyie zemn celky s povinn zverejni tieto informcie na internetovej strnke.
Obce, ktor nie s mestami, tieto informcie zverejnia vo svojom sdle ana vetkch jej praco-
viskch na verejne prstupnom mieste, priom mu tieto informcie zverejni aj na internete.
Vlde SR zkon uklad povinnos zverejova na internetovej strnke texty materilov (nvrhy,
sprvy, rozbory) predloen na rokovanie vldy aprijat uznesenia vrtane ich prloh.
Ministerstvm,ostatnm strednm orgnom ttnej sprvy aorgnom miestnej ttnej
sprvy zkon uklad povinnos zverejova na internetovej strnke materily programovho,
koncepnho a strategickho charakteru a tie texty navrhovanch prvnych noriem po ich
uvonen na medzirezortn pripomienkov konanie.
Kancelria prezidenta SR je povinn zverejni na internetovej strnke program avsledky pra-
covnch ciest aprijat prezidenta amiesto jeho pobytu, podpsanie zkona alebo jeho vrtenie
Nrodnej rade SR, prepoianie vyznamenania, vymenovanie aodvolanie ttneho funkcion-
ra aprijatie demisie, odpustenie, zmiernenie alebo zahladenie trestu anariadenie nezana ale-
bo nepokraova vtrestnom konan aorganizan truktru apoty zamestnancov Kancelrie
prezidenta SR.
192 Poda ustanovenia 4 ods. 2 zkona oslobode informci Hromadnm prstupom k informcim je prstup neob-
medzenho okruhu iadateov pomocou telekomunikanho zariadenia, najm prostrednctvom siete internetu. Poda
3 ods. 1 zkona . 610/2003 Z.z. oelektronickch komunikcich Telekomunikan zariadenie je technick zariadenie
na vysielanie, prenos, smerovanie, prjem, prepojenie alebo spracovanie signlov a informci vo forme obrazu, zvuku ale-
bo dt (alej len signl) prostrednctvom veden, rdiovmi, optickmi alebo inmi elektromagnetickmi prostriedkami,
ako aj pridruen prostriedky.
205
stavn sd Slovenskej republiky je povinn na internetovej strnke zverejni vetky dorue-

n nvrhy na zaatie konania, okrem sanost individulnych osb namietajcich poruenie
zkladnch prv. Ide naprklad onvrhy na vyslovenie nesladu predpisov sstavou, na poda-
nie vkladu stavy alebo na vyslovenie neplatnosti volieb. Poda 22b zkona oslobode infor-
mci sa povinnos zverejni tieto informcie vzahuje na nvrhy na zaatie konania doruen
po 2. januri 2006.
Vetky povinn osoby s poda 5 ods. 6 zkona oslobode informci povinn zverejni infor-
mcie tkajce sa prevodu alebo prechodu nehnutench vec, ako aj hnutench vec snadob-
dacou cenou vyou ako 20-nsobok minimlnej mzdy.
Konkrtne s povinn zverejni oznaenie
nehnutenej veci vrtane bytov anebytovch priestorov a
hnutenej veci, ktorej nadobdacia cena bola vyia ako 20-nsobok minimlnej mzdy,
ak tieto veci boli vo vlastnctve ttu, verejnoprvnej intitcie, obce, vyieho zemnho celku
alebo orgnu verejnej moci apovinn osoba ich previedla do vlastnctva inej osoby ne orgnu
verejnej moci alebo ktor preli do vlastnctva takejto osoby.
Zrove je potrebn zverejni dtum prevodu alebo prechodu vlastnctva, prvny titul, resp.
dvod prevodu alebo prechodu vlastnctva (napr. uzavretie kpno-predajnej zmluvy), ako aj
daje oosobch, ktor nadobudli tento majetok do vlastnctva (meno apriezvisko, nzov alebo
obchodn meno, adresa pobytu alebo sdlo avprpade, e ide oprvnick osobu alebo fyzick
osobu podnikatea, aj identifikan slo).
Poda ustanovenia 22b zkona o slobode informci sa tto povinnos zverejni informcie
vzahuje na prevody aprechody majetku uskutonen po 2. januri 2006. Ustanovenie 22b
tie vslovne pripomna, e na zklade iadosti oinformcie mono zska aj informcie apre-
vodoch aprechodoch majetku uskutonench pred 2. janurom 2006, hoci tto skutonos vy-
plva aj zustanovenia 3 ods. 1 zkona oslobode informci, poda ktorho kad m prstup
kinformcim, ktor maj povinn osoby kdispozcii, bez ohadu na okamih vytvorenia tchto
informci.
Tieto informcie sa poda 6 ods. 1 tretia veta zkona oslobode informci zverejuj na inter-
netovej strnke najmenej po dobu jednho roka odo da, ke dolo kprevodu alebo prechodu
vlastnctva. Ustanovenie 6 ods. 1 tretia veta vslovne spomna, e aj po uplynut tejto doby
(jednho roka) musia by tieto informcie prstupn na zklade iadosti. Obce, ktor nie s
mestami, mu tieto informcie zverejni aj inm spsobom.
Povinn osoby, ktor prevdzkuj informan systmy s informciami, pri ktorch osobitn
zkon nevyluuje verejn prstupnos, s poda 6 ods. 3 zkona oslobode informci povin-
n informcie obsiahnut vtchto registroch azoznamoch zverejova na vone prstupnej
internetovej strnke. Ide naprklad oobchodn register, ivnostensk register, verejne prstup-
n informcie zkatastra nehnutenost, register obianskych zdruen apod. Vone prstupn
206
internetov strnka znamen, e informcie nemu by spoplatovan aprstup knim ne-

me by ani inak podmieovan. Tak zverejnenie nie je poruenm osobitnch predpisov
naprklad zkona oochrane osobnch dajov.
Geodetick akartografick stav zaal na internetovej strnke poskytova vpisy zkatastra

nehnutenost za podmienky, e zujemca zaplat za vpis pean poplatok. Oban sa vak
domhal bezplatnho sprstupnenia vpisu zkatastra, tvrdiac, e informcie zkatastra mali
by poda 6 ods. 3 zkona oslobode informci bezplatne zverejnen na vone prstupnej
internetovej strnke. Sd rozhodol vprospech obana anariadil Geodetickmu akartogra-
fickmu stavu vrti iadateovi pean poplatok, ktor iadate zaplatil za vpis.
Rozsudok Okresnho sdu Bratislava II sp. zn. 45 C 241/05 zo da 15. marca 2006
Vdanom prpade sd dospel kzveru, e pokia alovan podmieuje sprstupovanie infor-
mci zcentrlnej databzy psomnch informci katastra nehnutenost, ktorch sprvu vyko-
nva, na svojej internetovej strnke zaplatenm finannej hrady, poruuje tm zkon oslobod-
nom prstupe kinformcim. ... alovan zrove prevdzkuje informan systm obsahujci
informcie, pri ktorch osobitn zkon nevyluuje ich verejn prstupnos ( 68 ods. 1 zkona .
162/1995 Z. z. okatastri nehnutenost), apreto je povinn informcie obsiahnut vregistroch
azoznamoch svojho informanho systmu, za dodrania zkonom stanovenho rozsahu aob-
medzen ( 68 ods. 2 anasl. zk. . 162/1995 Z. z.), uverejova na vone prstupnej interneto-
vej strnke, t.j. bezodplatne tak, ako mu to uklad zkon oslobodnom prstupe kinformcim.
Povinn osoby mu vetky vyie uveden informcie zverejni aj almi spsobmi amu tie
okrem povinnch informci zverejni aj alie informcie.
Pri povinnom zverejovan informci je tie potrebn dba na to, aby neboli zverejnen infor-
mcie chrnen poda 8 a 11 zkona oslobode informci.
4.2. Povinn zverejovanie zmlv, objednvok

afaktr poda 5a a 5b
Povinn zverejovanie zmlv, objednvok afaktr bolo do zkona oslobode informci zakot-
ven zkonom . 546/2010 Z.z., ktorm sa dopa zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk
aktorm sa menia adopaj niektor zkony (ilo odoplnenie zkona oslobode informci
aObchodnho zkonnka). Tento zkon nadobudol innos 1. janura 2011.
Dvodov sprva k tomuto zkonu uvdza: Predloen nvrh bol vypracovan predovetkm
scieom zavies pravidl, ktor zabezpeia transparentn ahospodrne nakladanie sverejnm
207
majetkom asverejnmi prostriedkami. ... Navrhovan mechanizmus nti povinn osoby, aby pri
nakladan sverejnmi prostriedkami dbali najm na prvnu aekonomick vhodnos alebo aspo
vyvenos prv apovinnost vyplvajcich zo zmluvy. Toti vostatnch mesiacoch bolo mon si
vimn, e povinn osoby sa nie vdy sprvali ako dobr hospodr. Osoby boli laxn kverejnm
prostriedkom alebo kmajetku, ktor im patr. ... Verejnos mala len obmedzen monos obozn-
mi sa soznenm tchto zmlv anebola dostatone informovan oich obsahu. Zrove sa pravou
posiln informovanos daovnkov apoplatnkov onakladan sich prspevkami, ktor sa stvaj
sasou verejnch prostriedkov.
So zmluvami, ktor sa maj poda zkona povinne zverejova, zkon . 546/2010 Z.z. zrove
spojil rzne prvne nsledky193 - ato najm ten nsledok, e innos tchto zmlv podmienil
ich zverejnenm (pozri nov ustanovenie 47a Obianskeho zkonnka). Toto ustanovenie m
vrazn protikorupn efekt, pretoe podmienilo innos zmlv uzatvranch povinnmi oso-
bami transparentnosou tchto zmlv amonosou verejnej kontroly hospodrenia sfinann-
mi prostriedkami povinnch osb.
Ustanovenia zkona oslobode informci tkajce sa povinnho zverejovania zmlv, objedn-
vok afaktr sa poda ustanovenia 22c ods. 1 zkona oslobode informci vzahuj na povinne
zverejovan zmluvu uzavret po 1. januri 2011, na objednvku tovarov asluieb vyhotoven
po 1. januri 2011 ana faktru doruen alebo zaplaten po 1. januri 2011. Zmeny vzverej-
ovan zmlv, objednvok afaktr, ktor zakotvil zkon . 382/2011 Z.z. inn od 1. janura
2012 sa poda ustanovenia 22d zkona oslobode informci vzahuj na povinne zverejo-
van zmluvu uzavret po 1. januri 2012, na objednvku tovarov asluieb vyhotoven po 1.
januri 2012 ana faktru doruen alebo zaplaten po 1. januri 2012.
4.2.1. Povinn zverejovanie zmlv
5a
Povinne zverejovan zmluva
(1) Povinne zverejovan zmluva je psomn zmluva, ktor uzaviera povinn osoba aktor
obsahuje informciu, ktor sa zskala za finann prostriedky, sktormi hospodria prvnic-
k osoby verejnej sprvy7aa) vrtane nettnych elovch fondov, alebo sa tka pouvania
tchto finannch prostriedkov, nakladania s majetkom ttu, majetkom obce, majetkom
vyieho zemnho celku alebo majetkom prvnickch osb zriadench zkonom alebo na
zklade zkona alebo nakladania sfinannmi prostriedkami Eurpskej nie.
(2) Povinne zverejovan zmluva je aj psomn zmluva, ktor uzaviera povinn osoba poda
2 ods. 3, vktorej m tt alebo povinn osoba poda 2 ods. 1 a2 vlun as alebo
193 Napr. ustanovenia 47a, 490 ods. 2, 582a, 879n Obianskeho zkonnka alebo ustanovenia 271 ods. 2,
768h Obchodnho zkonnka.
208
vktorej maj tt apovinn osoba poda 2 ods. 1 a2 spolone vlun as alebo vktorej
maj tt aviacer povinn osoby poda 2 ods. 1 a2 spolone vlun as aktor sa tka
nakladania sjej majetkom; to neplat, ak je zmluva uzatvoren vbenom obchodnom styku
vrozsahu predmetu podnikania alebo innosti zapsanej vobchodnom registri alebo vinej
radnej evidencii
(3) Namiesto zmluvy uzatvorenej vbenom obchodnom styku vrozsahu predmetu podni-
kania alebo innosti zapsanej vobchodnom registri alebo vinej radnej evidencii povinnej
osoby poda odseku 2 anamiesto zmluvy poda 5a ods. 5 psm. c), d), i), j), r) as) sa zve-
rejuje informcia ouzatvoren takejto zmluvy; to neplat, ak sa zmluva uzavrela sfyzickou
osobou, ktor nie je podnikateom. Na zverejovanie informcie poda prvej vety sa pouij
odseky 6, 7, 9 a14 rovnako.
(4) Ustanovenie povinne zverejovanej zmluvy, ktor obsahuje informciu, ktor sa poda
tohto zkona nesprstupuje, sa nezverejuje. Rovnako sa nemusia zverejni asti povinne
zverejovanej zmluvy, ktormi s technick predlohy, nvody, vkresy, projektov doku-
mentcie, modely, spsob vpotu jednotkovch cien avzory. Ustanovenia veobecnch ob-
chodnch podmienok sa nemusia zverejni, ak as obsahu povinne zverejovanej zmluvy je
uren odkazom na ne azrove toton ustanovenia veobecnch obchodnch podmienok
boli zverejnen tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejovanou zmluvou,
ktor u nadobudla innos; pri takto povinne zverejovanej zmluve sa uvedie vCentrl-
nom registri zmlv (alej len register) alebo na webovom sdle odkaz na in povinne zve-
rejovan zmluvu, ktor u nadobudla innos.
(5) Povinne zverejovanou zmluvou nie je
a) sluobn zmluva,7b)
b) pracovn zmluva adohoda oprci vykonvanej mimo pracovnho pomeru;7c) povinne
zverejovanou zmluvou vak je kolektvna zmluva,
c) zmluva tkajca sa burzovch obchodov aich sprostredkovania,
d) zmluva tkajca sa cennch papierov alebo inch finannch nstrojov,
e) zmluva uzavieran vpsobnosti Slovenskej informanej sluby aVojenskho spravo-
dajstva,
f) zmluva, ktorej elom je zabezpeenie ochrany abezpenosti vmiestach, kde sa vyko-
nva vzba alebo trest odatia slobody,
g) zmluva, ktorej elom je zabezpeenie potrieb cudzch zastupiteskch radov vSlo-
venskej republike azabezpeenie innosti zastupiteskch radov Slovenskej repub-
liky vzahrani,
h) zmluva uzavieran vpsobnosti ttnej pokladnice tkajca sa finannch aplatob-
nch sluieb,
i) zmluva tkajca sa obchodov zabezpeujcich likviditu ttu azmluva ozabezpeen
poskytovania platobnch sluieb,
j) zmluva opike poda osobitnho predpisu,7ca)
209
k) zmluva, ktorej elom je zabezpeenie hospodrskej mobilizcie,7cb)

l) zmluva, ktorej elom je realizcia aktvnych opatren na trhu prce alebo podpora
zamestnvania obanov so zdravotnm postihnutm poda osobitnho zkona aktor
sa uzatvra so zamestnancom, uchdzaom ozamestnanie alebo so zujemcom oza-
mestnanie,7cc)
m) zmluva oposkytovan socilnej sluby, ktor sa uzatvra sprijmateom socilnej sluby,7cd)
n) zmluva tkajca sa vykonvania opatren socilnoprvnej ochrany det asocilnej ku-
rately uzavieran sfyzickou osobou poda osobitnho predpisu7ce) okrem zmluvy uza-
vieranej s fyzickou osobou, ktor vykonva opatrenia socilnoprvnej ochrany det
asocilnej kurately poda osobitnho predpisu,7cf)
o) zmluva tkajca sa prevozu alebo uskladnenia vojenskho materilu, zbran alebo
streliva uzavieran vpsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, akciovch
spolonost vjeho zakladateskej psobnosti arozpotovch organizci vjeho zriao-
vateskej psobnosti,
p) zmluva, ktorej elom je plnenie loh Policajnho zboru svisiacich s bojom proti
terorizmu a organizovanmu zloinu, innosou sluby kriminlnej polcie, sluby
finannej polcie, so zaisovanm osobnej bezpenosti urench osb, sochranou ob-
jektov aso zabezpeenm ochrany ttnej hranice,
q) zmluva tkajca sa vyporiadania vlastnctva nehnutenost do vlastnctva Nrodnej
dianinej spolonosti poda osobitnho zkona,7cg)
r) zmluva, ktorej predmetom je umeleck vkon alebo pouitie umeleckho vkonu7ch)
azmluva, ktor uzatvra povinn osoba sfyzickou osobou inej umeleckej profesie, 7ci)
s) zmluva tkajca sa razby minc, medail, etnov alebo obdobnch predmetov.
(6) Povinne zverejovan zmluva, ktorej astnkom je povinn osoba, sa zverejuje vregis-
tri; to neplat, ak ide oNrodn banku Slovenska apovinn osoby, ktormi s obce, vyie
zemn celky, povinn osoby, ktor s ich rozpotovou organizciou alebo prspevkovou or-
ganizciou, apovinn osoby, vktorch maj viac ako 50% as.
(7) Povinn osoba zale bezodkladne radu vldy Slovenskej republiky zmluvu na zverejne-
nie. rad vldy Slovenskej republiky zodpoved za slad zverejnenej zmluvy sjej zaslanm
znenm poda prvej vety.
(8) Register je verejn zoznam povinne zverejovanch zmlv, ktor vedie rad vldy Slo-
venskej republiky velektronickej podobe; register je informan systm verejnej sprvy.7d)
(9) Povinne zverejovan zmluva, ktor sa nezverejuje vregistri, sa zverejuje na webovom
sdle povinnej osoby, ktor zmluvu uzatvra, ato bezodkladne po uzavret zmluvy alebo po
doruen shlasu, ak sa na jej platnos vyaduje shlas prslunho orgnu. Ak tto osoba
nem webov sdlo, zmluva sa zverejuje na webovom sdle jej zriaovatea alebo bezodplat-
ne vObchodnom vestnku.7e)
(10) Ak zmluva nie je zverejnen do siedmich dn odo da uzavretia alebo odo da doruenia
210
shlasu, ak sa na jej platnos vyaduje shlas prslunho orgnu, me astnk poda n-

vrh na zverejnenie vObchodnom vestnku.
(11) Povinn osoba arad vldy Slovenskej republiky vydaj astnkovi zmluvy na jeho
poiadanie psomn potvrdenie ozverejnen zmluvy; povinn osoba arad vldy Slovenskej
republiky mu vyda potvrdenie v elektronickej podobe podpsan elektronickm podpi-
som alebo zaruenm elektronickm podpisom poda osobitnho zkona.7f)
(12) Psomn potvrdenie poda odseku 11 obsahuje najm tieto daje:
a) nzov zmluvy,
b) identifikciu astnkov zmluvy; ak ide oosobn daje astnka zmluvy odlinho
od povinnej osoby, uved sa osobn daje poda odseku 13,
c) popis predmetu zmluvy,
d) hodnotu predmetu zmluvy, ak ju mono uri,
e) dtum uzavretia zmluvy, prpadne dtum udelenia shlasu suzavretm zmluvy,
f) dtum zverejnenia zmluvy,
g) oznaenie nehnutenosti v rozsahu poda osobitnho predpisu,7fa) ak sa zverejnila
zmluva, ktor na vznik, zmenu alebo znik prva vyaduje vklad do katastra nehnu-
tenost poda osobitnho predpisu.7fb)
(13) Ak je zmluva zverejnen viacermi spsobmi alebo viacermi astnkmi zmluvy, roz-
hodujce je prv zverejnenie zmluvy. Povinn osoba alebo astnk zmluvy podvajci nvrh
na zverejnenie poda odseku 10 s povinn zabezpei slad zverejnenej zmluvy so skuto-
nm stavom anesprstupnenie ustanoven zmluvy obsahujcich informciu, ktor sa poda
tohto zkona nesprstupuje; to neplat o osobnch dajoch astnka zmluvy odlinho
od povinnej osoby v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalho pobytu a o oznaen
nehnutenosti vrozsahu poda osobitnho predpisu,7fa) ak ide ozmluvu, ktor na vznik, zme-
nu alebo znik prva vyaduje vklad do katastra nehnutenost poda osobitnho predpisu.7fb)
(14) Povinne zverejovan zmluva sa zverejuje nepretrite poas existencie zvzku vznik-
nutho zpovinne zverejovanej zmluvy, najmenej vak poas piatich rokov od nadobudnutia
innosti poda zkona.7g)
(15) Podrobnosti ozverejovan zmlv vregistri anleitosti informcie poda 5a ods. 3
ustanov nariadenie vldy Slovenskej republiky.
7aa)
3 zkona . 523/2004 Z. z. vznen zkona . 199/2007 Z. z.
7b)
27 zkona . 400/2009 Z. z. ottnej slube aozmene adoplnen niektorch zkonov.
7c)
42 a223 Zkonnka prce.
7ca)
Zkon . 200/1997 Z. z. otudentskom pikovom fonde vznen neskorch predpisov.
7cb)
Naprklad 7 ods. 11 zkona . 179/2011 Z. z. ohospodrskej mobilizcii aozmene adoplnen zkona . 387/2002
Z. z. oriaden ttu vkrzovch situcich mimo asu vojny avojnovho stavu vznen neskorch predpisov.
7cc)
Zkon . 5/2004 Z. z. oslubch zamestnanosti aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch
predpisov.
7cd)
74 zkona . 448/2008 Z. z. osocilnych slubch aozmene adoplnen zkona . 455/1991 Zb. oivnosten-
skom podnikan (ivnostensk zkon) vznen neskorch predpisov vznen zkona . 551/2010 Z. z.
211
7ce)
Naprklad 2, 48, 53 ods. 7 zkona . 305/2005 Z. z. osocilnoprvnej ochrane det aosocilnej kuratele
7cf)
71 ods. 1 psm. d) ae) zkona . 305/2005 Z. z.
7cg)
Zkon . 639/2004 Z. z. oNrodnej dianinej spolonosti aozmene adoplnen zkona . 135/1961 Zb. opo-
zemnch komunikcich (cestn zkon) vznen neskorch predpisov vznen neskorch predpisov.
7ch)
5 ods. 13 zkona . 618/2003 Z. z. oautorskom prve aprvach svisiacich sautorskm prvom (autorsk
zkon).
7ci)
9 ods. 2 zkona . 384/1997 Z. z. odivadelnej innosti.
7d)
2 psm. b) zkona . 275/2006 Z. z. oinformanch systmoch verejnej sprvy aozmene adoplnen niektorch
zkonov vznen zkona . 570/2009 Z. z.
7e)
Zkon . 200/2011 Z. z. oObchodnom vestnku aozmene adoplnen niektorch zkonov.
7f)
Zkon . 215/2002 Z. z. oelektronickom podpise aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch
predpisov.
7fa)
42 ods. 2 psm. c) zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. vznen neskorch predpisov.
7fb)
28 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. vznen neskorch predpisov.
7g)
47a Obianskeho zkonnka.
K 5a ods. 1:
Ustanovenie 5a zkona oslobode informci stanovuje, e povinn osoby poda 2 ods. 1 a2
zkona oslobode informci s povinn zverejova psomn zmluvy, ktor uzatvraj sinmi
subjektmi aktor obsahuj informciu, ktor
sa zskala za finann prostriedky, sktormi hospodria prvnick osoby verejnej spr-
vy194 (vrtane nettnych elovch fondov), alebo
sa tka pouvania tchto finannch prostriedkov, alebo
nakladania smajetkom ttu, majetkom obce, majetkom vyieho zemnho celku, alebo
majetkom prvnickch osb zriadench zkonom alebo na zklade zkona, alebo
nakladania sfinannmi prostriedkami Eurpskej nie.
Vymedzenie, oho sa tka obsah povinne zverejovanch zmlv, sa oznauje ako tzv. vecn
znak povinne zverejovanej zmluvy.
Dvodov sprva uzpozoruje, e defincia povinne zverejovanej zmluvy v ustanoven 5a
ods. 1 obsahuje okrem tzv. vecnho znaku aj tzv. personlny znak a tzv. znak formy zmluvy.
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Personlny znak povinne zverejovanej zmluvy
je splnen vtedy, ke je zmluvnou stranou osoba povinn poda infozkona sprstupova inform-
cie t.j. osoba uveden vustanoven 2 infozkona. ... Znak formy zmluvy vyleuje spod leglnej
defincie povinne zverejovanej zmluvy, ktor maj in ako psomn formu. Podmienka psomnej
formy zmluvy m aj svoj praktick vznam, kee nevytvra zbyton administratvnu za vpo-
194 Ako bolo uveden vyie, subjektmi verejnej sprvy s poda 3 ods. 1 zkona . 523/2004 Z.z. o rozpotovch
pravidlch verejnej sprvy napr. ttne rozpotov organizcie a ttne prspevkov organizcie, ttne elov fondy,
Fond nrodnho majetku Slovenskej republiky, Slovensk pozemkov fond, verejn vysok koly, obce a vyie zemn
celky a nimi zriaden rozpotov organizcie a prspevkov organizcie, Socilna poisova a zdravotn poisovne.
212
dobe formalizovania zmlv vsitucich, kde to sasn prvna prava ani nevyaduje (zpovahy
veci vyplva, e zverejni mono len psomn zmluvu). Na strane druhej, tto prvna kontrukcia
zaha vetky prpady, kde podmienka psomnej formy zmluvy je podmienkou jej platnosti poda
osobitnch zkonov. Ide najm o prpady prvnej pravy nakladania s nehnutenm majetkom
ttu, verejnho obstarvania, poskytovania ttnych dotci apod.
K 5a ods. 2 a3:
Povinnos zverejova psomn zmluvy uzatvran sinmi subjektmi atkajce sa nakladania
sjej majetkom m aj povinn osoba poda 2 ods. 3 zkona oslobode informci (napr. ob-
chodn spolonos zaloen ttom alebo obcou alebo ttny podnik).
Tto povinnos sa vak vzahuje iba na t obchodn spolonos, vktorej m tt alebo povinn
osoba poda 2 ods. 1 a2 vlun as alebo spolone vlun as.
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Navrhovan ustanovenie vak upravuje alie
kvalifikan znaky povinnej osoby ato, e tt alebo povinn osoby poda 2 ods. 1 aods. 2 vnej
maj as. Ide o as v povinnej osobe poda 2 ods. 3 infozkona, sktorej majetkom sa na
zklade zmluvy naklad. Nejde len oas majetkov, napr. vo forme obchodnho podielu vspo-
lonosti sruenm obmedzenm alebo vo forme akcie vakciovej spolonosti, ale ioas napr. vo
forme riadenia i kontroly nad neziskovou organizciou poskytujcou veobecne prospen sluby
vplyvom na zloenie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgnov sprvnej rady, prpadne dozornej
rady neziskovej organizcie. V defincii preto absentuje prdavn meno majetkov as. Vdy
vak mus s oas pln (vlun). To znamen, e pre splnenie takto kvalifikovanej asti ne-
smie ma vpovinnej osobe poda 2 ods. 3 infozkona as osoba odlin od ttu alebo odlin
od povinnej osoby poda 2 ods. 1 aods. 2 infozkona. Miera asti vpovinnej osobe poda 2 ods.
3 infozkona mus by stopercentn. Podmienkou vak nie je, e napr. obec ako jedin spolonk
mus ma 100%-tn mieru asti, kee zkon upravuje situciu, ke m tt ajedna povinn
osoba poda 2 ods. 1 aods. 2 infozkona alebo ke maj tt aviacero povinnch osb poda 2
ods. 1 aods. 2 infozkona vpovinnej osobe poda 2 ods. 3 infozkona spolone vlun as. ...
Prkladom spolonej vlunej asti je situcia, ke naprklad vspolonosti sruenm obmedze-
nm m ministerstvo 70%-tn obchodn podiel asamosprvny kraj 30%-tn obchodn podiel.
Poda dvodovej sprvy je aj povinne zverejovan zmluva poda 5a ods. 2 vymedzen tzv.
vecnm znakom povinne zverejovanej zmluvy. Jeho predpoklady s tri a musia by splnen
kumulatvne:
a) zmluva sa tka nakladania smajetkom povinnej osoby poda 2 ods. 3 zkona oslobode
informci,
b) zmluva nie je uzatvoren vbenom obchodnom styku,
c) azrove nie je uzatvoren vrozsahu predmetu podnikania alebo innosti povinnej osoby
poda 2 ods. 3 zapsanej vobchodnom registri alebo vinej radnej evidencii.
213
Dvodov sprva kpredpokladu poda bodu a) uvdza: Poda navrhovanho ustanovenia plat,
e povinne zverejovanou zmluvou nebude len spoloensk zmluva alebo zakladatesk zmluva,
na zklade ktorej vznikne obci i ttu pri vzniku obchodnej spolonosti (povinnej osoby poda 2
ods. 3 infozkona) povinnos zverejnch prostriedkov poskytn pean vklad alebo in peniaz-
mi oceniten hodnotu, ale iktorkovek zmluva, na zklade ktorej vznikne povinnej osobe poda
2 ods. 3 infozkona povinnos na splnenie dlhu vzniknutho zpovinne zverejovanej zmluvy (
5a ods. 2) vynaloi zjej vlastnho obchodnho majetku ( 6 ods. 1 Obchodnho zkonnka) jeho
as. Majetok povinnej osoby poda 2 ods. 3 infozkona je shrn majetkovch hodnt, ktor pat-
ria povinnej osobe azaha veci (hmotn veci - hnuten inehnuten veci), byty alebo nebytov
priestory, prva, peniaze a in peniazmi oceniten hodnoty(najm majetkov prvo ako poha-
dvky, predmety priemyselnho i duevnho vlastnctva, obchodn podiely, lensk podiely vdru-
stve, spoluvlastncke podiely).
Pojem nakladanie smajetkom sa neobmedzuje napr. len na scudzenie veci alebo postpenie poha-
dvky, ale je potrebn ho chpa ako prvny nsledok povinne zverejovanej zmluvy, na zklade
ktorho mus povinn osoba poda 2 ods. 3 infozkona poskytn plnenie zjej majetku. Plnenie
spova vtom, e dlnk (povinn osoba poda 2 ods. 3 infozkona) veriteovi nieo d alebo nieo
kon, zdr sa nejakho konania alebo nieo strp. Plnenie je to, o je verite zo zvzku oprvnen
poadova od dlnka ao je dlnk zo zvzku povinn poskytn. Danie je poskytnutie (t.j. odo-
vzdanie) nejakej hmotnej veci, i u hnutenej alebo nehnutenej, vec urench jednotlivo alebo
druhovo; alej me s oposkytnutie prv. Na zklade povinne zverejovanej zmluvy sa zmajet-
ku m nieo poskytn. Zvzky na danie nieoho vznikaj naprklad zpovinne zverejovanch
zmlv typu: darovacia zmluva, kpna zmluva, vmenn zmluva, zmluva ovpoike, zpostpenia
pohadvky apod. Konanie je in konanie ne odovzdanie nejakej veci.
Opomenutie bude vpraxi povaovan za zdranie sa konania zo strany povinnej osoby poda 2
ods. 3 infozkona, na ktor by bola inak oprvnen, ak by neexistoval zvzok ukladajci jej tto
povinnos. Tto povinnos vyplva zo zvzku spravidla ako vedajia, najm pri povinne zverej-
ovanch zmluvch smerujcich kdaniu (napr. njomn zmluva uklad povinnej osobe poda 2
ods. 3 infozkona ako vlastnk prenajatej veci povinnos zdra sa nakladania svecou, na ktor by
bola ako vlastnk oprvnen, vtom rozsahu aspsobe, ako to vyplva zelu njomnej zmluvy).
Opomenutie konania vak me by aj hlavnm plnenm. Strpenie, resp. znanie je pasvne spr-
vanie povinnej osoby poda 2 ods. 3 infozkona, ato vo vzahu ku konaniu oprvnenho subjektu.
To znamen, e ten, kto je povinn nieo strpie, mus strpie tak konanie druhho, ktor by inak
zna nemusel aktormu by sa, keby nebolo zvzku, mohol vzoprie.
Povinne zverejovan zmluva je aj zmluva o budcej zmluve ( 50a Obianskeho zkonnka
a289 anasl. Obchodnho zkonnka). Povinn osoba me uzavrie zmluvu oakejkovek bud-
cej zmluve, t.j. tak ozmluve pomenovanej, ako aj nepomenovanej. Predpokladom platnosti zmluvy
obudcej zmluve je psomn forma (plat to aj vtedy, ke budca zmluva nemus ma psomn
formu), o plne zodpoved znaku formy povinne zverejovanej zmluvy. Zmluva obudcej zmluve je
preto povinne zverejovan zmluva, kee zo zmluvy obudcej zmluve vznik povinnos povinnej
214
osoby poda 2 ods. 3 infozkona uren zmluvu, prpadne doplnen oalie nleitosti, uzavrie
vdohodnutej dobe atento zvzok je vyntiten alobou.
Dvodov sprva kpredpokladom poda bodov b) ac) uvdza: Ak zmluva nie je uzatvoren
vbenom obchodnom styku azrove nie je uzatvoren vrozsahu predmetu podnikania alebo in-
nosti povinnej osoby poda 2 ods. 3 zapsanej vobchodnom registri alebo vinej radnej evidencii
aspa nleitosti prvej podmienky, povauje sa povinne zverejovan zmluvu poda ustanovenia
5a ods. 2 infozkona. ...
Pjde naprklad okpnu zmluvu, na zklade ktorej obcou zaloen obchodn spolonos spred-
metom podnikania voblasti pravy verejnej zelene, kpi pre konateov sluobn vozidl. Nkup
automobilov nepatr do predmetu podnikania tejto spolonosti, a preto pjde o povinne zverej-
ovan zmluvu. Ak tto obchodn spolonos naprklad uzatvor s reklamnou spolonosou za
elom propagcie svojich sluieb zmluvu ovytvoren reklamy, t sce svis spredmetom innosti
spolonosti (reklama m toti propagova sluby spolonosti), avak vzhadom kjej doterajiemu
podnikaniu (napr. uzatvraniu 100 zmlv oprave zelene pre obec i in podnikatesk subjekty)
je tto zmluva vjej doterajom obchodnom styku zanedbaten. Preto pjde opovinne zverejova-
n zmluvu.
o sa tka zmlv, ktor povinn osoba poda 2 ods. 3 zkona o slobode informci nie je
vzmysle ustanovenia 5 ods. 2 povinn zverejova (atie o sa tka niektorch druhov zmlv,
ktor sa nezverejuj poda 5 ods. 5 zkona oslobode informci), ustanovenie 5a ods. 3
stanovuje, e ouzatvoren tejto zmluvy sa zverejuje informcia vCentrlnom registri zmlv
(ide otzv. notifikan povinnos). Tto povinnos sa vak nevzahuje na osoby, ktor nie s
podnikateom.
Dvodov sprva uvdza: Z tejto notifikanej povinnosti ustanovenie 5a ods. 3 infozkona
upravuje vnimku ato pre prpady, ke povinn osoba poda 2 ods. 3 uzavrela zmluvu (poda
5a ods. 2 infozkona) uzatvoren vbenom obchodnom styku vrozsahu predmetu podnikania
alebo innosti zapsanej vobchodnom registri alebo vinej radnej evidencii sfyzickou osobou, kto-
r nie je podnikateom. Vpraxi pjde ozmluvy, ktor povinn osoba poda 2 ods. 3 ako dodvate
poskytuje fyzickm osobm - spotrebiteom na uspokojenie potrieb svojich potrieb resp. potrieb
domcnosti tovary asluby.
Pokia ide omiesto notifikcie (t.j. miesto, kde povinn osoba informciu zverejn apo predpsa-
n dobu ju aj zverejuje), plat rovnako ustanovenie 5a ods. 6 aods. 9 infozkona. Ak povinn
osoba notifikuje zmluvu vregistri zmlv, tak informciu bezodkladne ( 5a ods. 7 infozkona)
zale radu vldy Slovenskej republiky na zverejnenie. Ak je miestom notifikcie register zmlv,
tak rozsah informcie ustanov rad vldy Slovenskej republiky veobecne zvznm prvnym
predpisom.
Poda ustanovenia 3 nariadenia vldy SR . 498/2011 Z.z., ktorm sa ustanovuj podrobnosti
ozverejovan zmlv vCentrlnom registri zmlv anleitosti informcie ouzatvoren zmluvy,
informcia ouzatvoren zmluvy poda 5a ods. 3 zverejovan vCentrlnom registri zmlv
215
zaha tieto informcie ouzavret zmluvy:

a) nzov zmluvy,
b) identifikcia astnkov zmluvy, ato ak ide o
1. prvnick osobu, uvedie sa jej obchodn meno, sdlo aidentifikan slo, ak je pridelen,
2. fyzick osobu - podnikatea, uvedie sa jej obchodn meno, miesto podnikania aidentifika-
n slo, ak je pridelen,
3. fyzick osobu, uvedie sa jej titul, meno apriezvisko,
d) popis predmetu zmluvy,
e) celkov hodnota predmetu zmluvy, ak ju mono uri, vrtane dane zpridanej hodnoty,
f) dtum, kedy bola zmluva uzavret, prpadne dtum udelenia shlasu suzavretm zmluvy,
g) dtum nadobudnutia innosti zmluvy,
h) dtum skonenia platnosti zmluvy, ak je zmluva uzatvoren na dobu urit.
Zmluvy povinnch osb poda 2 ods. 3 zkona oslobode informci, ktor sa vzmysle 5a
ods. 2 nezverejuj, ale oich uzavret sa zverejuje informcia vCentrlnom registri zmlv,195
mu by vak prstupn na zklade iadosti oinformcie. Poda ustanovenia 3 ods. 2 z-
kona oslobode informci s toti povinn osoby poda 2 ods. 3 zkona (napr. obchodn spo-
lonosti zaloen povinnmi osobami poda 2 ods. 1 a2) povinn sprstupova informcie
vrozsahu informci ohospodren sverejnmi prostriedkami (pozri vklad pojmu verejn
prostriedky na ely zkona oslobode informci vkapitole 1.6.2. tejto publikcie).
K 5a ods. 4:
Poda ustanovenia 5a ods. 4 sa nezverejuje ustanovenie povinne zverejovanej zmluvy, ktor
obsahuje informciu, ktor sa poda zkona o slobode informci nesprstupuje. Ide napr-
klad oinformcie, ktor s utajovanou skutonosou, bankovm tajomstvom, daovm tajom-
stvom, osobnmi dajmi alebo informcie chrnen prvom duevnho vlastnctva. Vzmysle
10 ods. 1 zkona oslobode informci sa nesprstupuje ani informcia, ktor je obchodnm
tajomstvom. Pri vyluovan ustanoven obsahujcich obchodn tajomstvo zpovinne zverejo-
vanej zmluvy je vak mimoriadne dleit zohadni ustanovenie 10 ods. 2 zkona oslobode
informci, ktor stanovuje, sprstupnenie ktorch informci sa nepovauje sa poruenie alebo
ohrozenie obchodnho tajomstva aktor informcie teda nemu by nesprstupnen zdvodu
ochrany obchodnho tajomstva. Zpovinne zverejovanej zmluvy sa teda zdvodu ochrany ob-
chodnho tajomstva nemu vyli ustanovenia obsahujce informcie tkajce sa zvanho
195 Ide o zmluvy uzatvran povinnmi osobami poda 2 ods. 3 zkona o slobode informci, vktorch tt i povin-
n osoby poda 2 ods. 1 a2 nemaj vlun as alebo spolone vlun as (napr. obchodn spolonosti, vktorch
m tt 95-percentn majetkov podiel) alebo zmluvy uzatvran povinnmi osobami vymedzenmi v 5a ods. 2 zko-
na oslobode informci uzavret vbenom obchodnom styku.
216
vplyvu na zdravie ud, svetov kultrne aprrodn dedistvo, informcie tkajce sa zvanho
vplyvu na ivotn prostredie, informcie ozneisovan ivotnho prostredia, informcie, ktor
sa zskali za verejn prostriedky, informcie, ktor sa tkaj pouvania verejnch prostriedkov,
nakladania smajetkom ttu, majetkom obce, majetkom vyieho zemnho celku alebo majet-
kom prvnickch osb zriadench zkonom, na zklade zkona alebo nakladania sfinannmi
prostriedkami Eurpskej nie alebo informcie ottnej pomoci.
Zrove ustanovenie 5a ods. 4 alej stanovuje, ktor asti povinne zverejovanej zmluvy sa
tie nemusia zverejni. Dvodov sprva ktomu uvdza: Ustanovenie vychdza zpraktickch
akost aznemernej administratvnej zae povinnch osb pri zverejovan povinne zverej-
ovanch zmlv. Problmy nastvali vsitucich, ke povinne zverejovan zmluva obsahovala
ako prlohu naprklad podrobn grafick alebo textov popis zhotovovanho diela abolo technicky
nron zabezpei poiadavku ustanovenia 5a odsek 13 druh veta infozkona na slad zverej-
nenej zmluvy so skutonm stavom. Okrem toho poda ustanovenia 5a ods. 13 druh veta zko-
na, povinn osoba mus zabezpei nesprstupnenie ustanoven zmluvy obsahujcich informciu,
ktor sa poda zkona nesprstupuje. Vo vine prpadov prve podrobn prlohy zmlv mu
obsahova informcie tkajce sa autorskho diela (najm projektov dokumentcia), opredmete
prva priemyselnho vlastnctva i obchodnho tajomstva (naprklad spsob kalkulcie jednot-
kovch cien tovarov), ktor sa nemaj sprstupni.Dan ustanovenie je vak potrebn vzujme
dosiahnutia elu zkona aplikova skr vnimone aselektvne na zku as ustanoven zmluvy.
Ztohto dvodu zkon taxatvne vypotava konkrtne asti zmluvy ako technick predlohy, nvo-
dy, vkresy, projektov dokumentcie, modely, kalkulcie jednotkovch cien, vzory).Nemus vak
s len oprlohy zmluvy, ale me s aj ointegrlnu as vtextovom vyjadren zmluvnch ustano-
ven. Dan ustanovenie je potrebn interpretova ako monos nezverejni ustanovenia povinne
zverejovanej zmluvy, nie ako vak ako prkaz nezverejni resp. zkaz zverejni. alou asto sa
vyskytujcou nemernou administratvnou zaou povinnch osb pri zverejovan povinne zve-
rejovanch zmlv je potreba skadou zmluvou zverejova ipln znenie veobecnch obchod-
nch podmienok, ak as obsahu povinne zverejovanej zmluvy je uren spsobom ustanovenm
v ustanoven 273 ods. 1 Obchodnho zkonnka odkazom na ne. Veobecnmi obchodnmi
podmienkami s zmluvn podmienky, ktor vo vine prpadov zmluvn partner povinnej osoby
predformuluje rovnako pre viac zmlv atieto podmienky povinnej osobe poskytne. Vpovinne zve-
rejovanej zmluve sa na tieto podmienky odke azrove sa vzmluve m deklarova spolon
va sa nimi spravova. Veobecn obchodn podmienky upravuj prva apovinnosti zpovinne
zverejovanej zmluvy bez ohadu na to, i podmienky tvoria navonok oddelen sas zmluvy alebo
i s zahrnut vsamostatnej listine zmluvy, ak maj rozsah, ako s spsan aak formu zmluva
m. Ustanovenia veobecnch obchodnch podmienok sa nezverejuj za predpokladu kumulatv-
neho splnenia tchto podmienok: 1) as obsahu povinne zverejovanej zmluvy je uren odkazom
na ustanovenia veobecnch obchodnch podmienok, 2) ide o toton ustanovenia veobecnch
obchodnch podmienok, ktor 3) boli zverejnen tou istou povinnou osobu 4) spolu sinou povinne
zverejovanou zmluvou, ktor u nadobudla innos poda zkona (t.j. 47a Obianskeho z-
217
konnka). Pod pojmom veobecn obchodn podmienky sa myslia aj veobecn poistn podmienky
vzmysle ustanovenia 788 ods. 3 Obianskeho zkonnka.
elom danho ustanovenia je, aby naprklad, ke jedna povinn osoba uzatvor vroku 100 zmlv
opripojen na internet apri zverejnen prvej zmluvy zverejn aj znenie veobecnch obchodnch
podmienok poskytovatea sluieb internetu vo verzii, ktor sa na alch 99 zmlv vzahuje, nebu-
de potrebn spolu stmito almi zmluvami zverejova aj ustanovenia veobecnch obchodnch
podmienok. Avak pri zverejovan tchto zmlv i u vregistri alebo na webovom sdle, povin-
n osoba mus uvies odkaz na in povinne zverejovan zmluvu, ktor u nadobudla innos
asktorou boli zverejnen itoton ustanovenia veobecnch obchodnch podmienok. Odkazom sa
mysl oznaenie zmluvy naprklad jej nzvom, identifikciou astnkov zmluvy, dtumom uzav-
retia zmluvy,dtumom amiestom jej zverejnenia.
Votzke nadobudnutia innosti ustanoven povinne zverejovanej zmluvy, ktor obsahuje infor-
mciu, ktor sa poda infozkona nesprstupuje (ustanovenie 5a ods. 3 infozkona) ako in-
vrhom novely explicitne vymenovan asti zmluvy, ktor sa nemusia zverejni, plat ustanovenie
47a ods. 3 druh veta Obianskeho zkonnka ato, e bez zverejnenia je inn aj ustanove-
nie zmluvy, ktor obsahuje informciu, ktor sa poda osobitnho zkona nesprstupuje. Plat
to vzhadom na zmer predkladatea nerozliova pokia ide oinnos ustanoven obsahujcich
tzv. nesprstupovan informcie (t.j. 8 a 11 infozkona) atzv. nezverejovanch ast zmluvy
(ako napr. navrhovan druh veta 5a ods. 4 infozkona). Zdvodu potreby zachovania charak-
teru veobecnosti Obianskeho zkonnka ajeho stability ako kdexu skromnho prva nebolo
potrebn v 47a ods. 3 druh veta Obianskeho zkonnka vloi za slovo nesprstupuje slovo:
nezverejuje. Preto je potrebn vkontexte navrhovanej druhej vety 5a ods. 4 infozkona pojem
ustanovenia 47a ods. 3 druh veta Obianskeho zkonnka sa poda osobitnho zkona nespr-
stupuje rozumie aj ako sa poda osobitnho zkona nezverejuje.
K 5a ods. 5:
Ustanovenie 5a ods. 5 vymedzuje, ktor zmluvy sa nepovauj za povinne zverejovan zmlu-
vu. Podrobn opis viacerch takchto druhov zmlv sa nachdza vdvodovej sprve kzkonu
. 382/2011 Z. z., ktorm sa men adopa zkon . 211/2000 Z. z. oslobodnom prstupe kin-
formcim.
K 5a ods. 6 a 9:
Ustanovenie 5a ods. 6 stanovuje povinnos zverejova povinne zverejovan zmluvy vtzv.
Centrlnom registri zmlv (www.crz.gov.sk). Poda 5a ods. 8 je Centrlny register zmlv
verejn zoznam povinne zverejovanch zmlv, ktor vedie rad vldy Slovenskej republiky
218
velektronickej podobe. Povinnos zverejova zmluvy vCentrlnom registri zmlv vak neplat,
ak ide oNrodn banku Slovenska apovinn osoby, ktormi s obce, vyie zemn celky, po-
vinn osoby, ktor s ich rozpotovou organizciou alebo prspevkovou organizciou, apovin-
n osoby, vktorch maj viac ako 50% as.
Poda ustanovenia 5a ods. 7 povinn osoba zale bezodkladne radu vldy SR zmluvu na
zverejnenie. rad vldy SR zodpoved za to, e zmluva bude naozaj zverejnen vtakom znen,
vakom bola zaslan. Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Zvrazuje sa zodpoved-
nos radu vldy Slovenskej republiky za slad zverejnenej zmluvy sjej znenm, ktor mu zaslali
povinn osoby. rad vldy Slovenskej republiky nezodpoved vak za to, e je zverejnen zmluva,
ktor bola v skutonosti aj uzatvoren. Dan skutonos toti zvis od toho, i povinn osoba
zasielajca zmluvu na zverejnenie zaslala t zmluvu, ktor bola uzatvoren.
Poda ustanovenia 5a ods. 9 povinne zverejovan zmluva, ktor sa nezverejuje vregistri, sa
zverejuje na webovom sdle (internetovej strnke) povinnej osoby, ktor zmluvu uzatvra, ato
bezodkladne po uzavret zmluvy alebo po doruen shlasu, ak sa na jej platnos vyaduje shlas
prslunho orgnu. Ak vak tto osoba nem webov sdlo, zmluva sa zverejuje na webovom
sdle jej zriaovatea alebo bezodplatne vObchodnom vestnku.
K 5a ods. 10:
Ustanovenie chrni astnka zmluvy (zmluvn stranu) pred nsledkami nezverejnenia zmluvy
(t.j. pred tm, e zmluva by nenadobudla innos) vprpade, ak si povinn osoba nespln po-
vinnos zverejni povinne zverejovan zmluvu. Ak zmluva nie je zverejnen do siedmich dn
odo da uzavretia (alebo odo da doruenia shlasu, ak sa na jej platnos vyaduje shlas pr-
slunho orgnu), me samotn astnk poda nvrh na zverejnenie zmluvy vObchodnom
vestnku.
K 5a ods. 11 a12:
Ustanovenie 5a ods. 11 stanovuje povinnej osobe aradu vldy SR povinnos vyda astn-
kovi zmluvy na jeho poiadanie psomn potvrdenie ozverejnen zmluvy. Ustanovenie 5a ods.
12 stanovuje daje (nleitosti), ktor mus psomn potvrdenie ozverejnen zmluvy obsahova.
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Zdvodu, e psomn potvrdenie ozverejnen
zmluvy me sli ako dkaz otejto dleitej prvnej skutonosti, novela precizuje minimlne
nleitosti, ktor by malo potvrdenie ozverejnen zmluvy obsahova aupravuje jeho formu. Ide
odaje, ktor maj dostatone individualizova zmluvu. Potvrdenie me okrem minimlnych n-
leitost obsahova aj in daje.
219
Kniektorm dajom:
a) nzov zmluvy: Uvedie sa oznaenie (nzov) zmluvy, ktor je zvyajne uveden vzhlav zmluvy
na prvej strane. Naprklad Zmluva odielo, Kpna zmluva okpe osobnho motorovho vozidla.
Ak toto oznaenie nie je vzmluve uveden, neuvedie sa.
b) identifikcia astnkov zmluvy. Zva sa identifikuj uvedenm obchodnho mena alebo
plnho nzvu prvnickej osoby alebo mena apriezviska fyzickej osoby, sdla prvnickej osoby
alebo adresy trvalho bydliska fyzickej osoby, IO, ak maj pridelen. Pokia ide oastnka
zmluvy, ktor je odlin od povinnej osoby aide oosobu, ktorej osobn daje sa maj poda oso-
bitnho zkona chrni, vpotvrden ju mono identifikova uvedenm tchto osobnch dajov:
titul, meno, priezvisko, nzov alebo obchodn meno, adresa pobytu, sdlo alebo miesto podnika-
nia, identifikan slo, ak ide oprvnick osobu alebo fyzick osobu-podnikatea.
c) popis predmetu zmluvy: Uvedie sa popis predmetu zmluvy t.j. plnenia, ktor me spova
vtom, e astnci zmluvy s povinn nieo da (sa uvedie napr.: kpa osobnho motorovho
vozidla zn. X model Y, rok vroby 2010, erven metalza) alebo nieo kona (napr. pri zmluve
odielo, prkaznej, sprostredkovateskej zmluve, zmluve oposkytnut prvnej pomoci advok-
tom vtedy sa uvedenie napr.: vykonanie advoktskej sluby pri posden zmluvy odielo alebo
zastupovanie vprpade...), zdra sa nejakho konania (napr. pri njomnej zmluve vtedy sa
uvedenie naprklad njom gare pre potreby parkovania motorovho vozidla okresnho sdu
apod.) alebo nieo strpie.
d) hodnota predmetu zmluvy: Uvedie sa hodnota plnenia poas trvania zmluvy sdaou alebo bez
dane zpridanej hodnoty. Ak nemono hodnotu plnenia pri zverejovan uri, hodnota sa ne-
uvedie.
e) dtum uzavretia zmluvy prpadne dtum udelenia shlasu suzavretm zmluvy: Uvedie sa d-
tum uzavretia zmluvy. Vprpade, e sa na platnos zmluvy vyaduje shlas prslunho orgnu,
uvedie sa dtum udelenia shlasu suzavretm zmluvy, ktorou sa naklad, naprklad smajet-
kom ttu za predpokladu, e na platnos takhoto nakladania sa vyaduje vprpadoch ustano-
vench zkonom Nrodnej rady Slovenskej republiky . 278/1993 Z. z. osprve majetku ttu
Ak sa zverejnila zmluva, ktor na vznik, zmenu alebo znik prva vyaduje vklad do katastra
nehnutenost poda osobitnho predpisu, potvrdenie m okrem popisu predmetu zmluvy obsa-
hova oznaenie nehnutenosti vzmysle ustanovenia 42 ods. 2 psm. c) Nrodnej rady Sloven-
skej republiky . 162/1995 Z. z. okatastri nehnutenost aozpise vlastnckych ainch prv
knehnutenostiam (katastrlny zkon) menovite: oznaenie nehnutenosti poda katastrlneho
zemia, pozemku poda parcelnho sla evidovanho vsbore popisnch informci, pozemku
evidovanho ako parcela registra C alebo parcela registra E, druhu pozemku a vmery
pozemku, spisnho sla stavby aparcelnho sla pozemku, na ktorom je stavba postaven,
sla bytu alebo nebytovho priestoru, sla poschodia, sla vchodu aspoluvlastnckeho podielu
na spolonch astiach aspolonch zariadeniach domu ana pozemku, prpadne na priahlom
220
pozemku, spisnho sla stavby aparcelnho sla pozemku, na ktorom je dom postaven; ak
je nehnutenos vspoluvlastnctve viacerch vlastnkov, uvdza sa ipodiel vyjadren zlomkom
kcelku.
K 5a ods. 13:
Ustanovenie 5a ods. 13 stanovuje, e ak je zmluva zverejnen viacermi spsobmi alebo via-
cermi astnkmi zmluvy, rozhodujce je prv zverejnenie zmluvy. Ustanovenie tie stano-
vuje, e povinn osoba (alebo astnk zmluvy podvajci nvrh na zverejnenie zmluvy poda
5a ods. 10) s povinn zabezpei slad zverejnenej zmluvy so skutonm stavom atie s
povinn zabezpei nesprstupnenie ustanoven zmluvy obsahujcich informciu, ktor sa
poda tohto zkona nesprstupuje (napr. utajovan skutonosti, bankov tajomstvo, daov
tajomstvo, osobn daje). To vak neplat oosobnch dajoch astnka zmluvy odlinho od
povinnej osoby vrozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalho pobytu aooznaen nehnu-
tenosti vrozsahu poda ustanovenia 42 ods. 2 psm. c) zkona . 162/1995 Z.z. okatastri
nehnutenost aozpise vlastnckych ainch prv knehnutenostiam, ak ide ozmluvu, ktor na
vznik, zmenu alebo znik prva vyaduje vklad do katastra nehnutenost poda 28 zkona .
162/1995 Z.z. okatastri nehnutenost. Tieto osobn daje adaje ooznaen nehnutenosti sa
zo zmluvy nebud vyluova.
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Vustanoven sa riei optovne nemern ad-
ministratvna za povinnch osb pri zverejovan povinne zverejovanch zmlv, ato vsituci-
ch, ke viacero povinnch osb by malo t ist zmluvu zverejni na totonom mieste, alebo ak m
by zmluva zverejnen viacermi spsobmi.
Poda infozkona, povinn osoba alebo astnk zmluvy, podvajci nvrh nazverejnenie zmluvy,
s povinn zabezpei slad zverejnenej zmluvy so skutonm stavom anesprstupnenie ustanove-
n zmluvy obsahujcich informciu, ktor sa poda infozkona nesprstupuje. Poda infozkona,
informcie oosobnch dajoch fyzickej osoby, ktor s spracvan vinformanom systme za pod-
mienok ustanovench osobitnm zkonom, povinn osoba sprstupn len vtedy, ak to ustanovuje
zkon. Vzujme dosiahnutia elu zkona sa prelamuje zsada ochrany osobnch dajov ato
tak, e povinn osoba alebo astnk zmluvy podvajci nvrh nazverejnenie zmluvy nebud pred
zverejnenm anonymizova osobn daje astnka zmluvy odlinho od povinnej osoby arozsa-
hu poda navrhovanho ustanovenia infozkona. Zrove nebude potrebn anonymizova daje
ooznaen nehnutenosti.
K 5a ods. 14:
Ustanovenie 5a ods. 14 stanovuje, e povinne zverejovan zmluva sa zverejuje nepretrite
poas existencie zvzku vzniknutho zpovinne zverejovanej zmluvy, najmenej vak poas
piatich rokov od nadobudnutia innosti poda zkona. Dvodov sprva ktomuto ustano-
221
veniu uvdza: Popri povinnosti zverejni povinne zverejovan zmluvu sa zavdza povinnos
ju nepretrite zverejova poas trvania zvzkovho vzahu (zvzku) vzniknutho zpovinne
zverejovanej zmluvy, najmenej vak poas piatich rokov od nadobudnutia innosti poda zko-
na. Kad povinne zverejovan zmluva mus by zverejnen aspo p rokov od nadobudnutia
innosti ato bez ohadu na to, i zvzkov vzah (zvzok) znej vzniknut u zanikol pred
uplynutm tejto doby. Pod pojmom zvzkov vzah (zvzok) treba rozumie prvny vzah, na
zklade ktorho povinn osoba, i u ako dlnk, je povinn nieo da, kona, nieoho sa zdra
alebo nieo trpie alebo ako verite je oprvnen to od dlnka poadova. Bliie porovnaj vklad
vdvodovej sprve oposkytnut plnenia zmajetku povinnej osoby (bod 3.). Znikom zvzkovho
vzahu (zvzku) zanik ipovinnos zverejova zmluvu. Kzniku me djs na zklade rz-
nych prvnych skutonost sktormi prvne predpisy znik spjaj. Pjde naprklad oustano-
venia 559 a 584 Obianskeho zkonnka i ustanovenia osobitnho predpisu (znik zvzku
splnenm poda 324-343, znik nesplnenho zvzku: odstpenie: 344-351, dodaton ne-
monos plnenia: 352-354, odstupn: 355 azmarenie elu zmluvy: 356- 357 Obchodnho
zkonnka).
K 5a ods. 15:
Ustanovenie 5a ods. 15 splnomocnilo vldu ustanovi nariadenm vldy podrobnosti ozve-
rejovan zmlv vCentrlnom registri zmlv atie stanovi nleitosti informcie ouzatvoren
zmluvy poda 5a ods. 3 zkona oslobode informci. Na zklade tohto splnomocnenia vlda
vydala nariadenie vldy SR . 498/2011 Z.z., ktorm sa ustanovuj podrobnosti ozverejovan
zmlv vCentrlnom registri zmlv anleitosti informcie ouzatvoren zmluvy. Toto nariade-
nie vldy okrem inho stanovuje, e zmluva sa do Centrlneho registra zmlv zasiela suvede-
nm mena apriezviska osb, ktor zmluvu podpsali, avak bez uvedenia podpisu tchto osb,
asuvedenm dtumu podpisu zmluvy aodtlaku peiatky astnkov zmluvy. Poda nariadenia
mus by zmluva zaslan vo formte .pdf (Portable Document Format) smonosou vyhadva-
nia vzmluve poda zadanch slov i znakov.
Nariadenie vldy SR . 498/2011 Z.z., ktorm sa ustanovuj podrobnosti ozverejo-

van zmlv vCentrlnom registri zmlv anleitosti informcie ouzatvoren zmluvy
2
Podrobnosti ozverejovan zmluvy vregistri
(1) Povinn osoba, ktor zasiela zmluvu na ely jej zverejnenia vregistri, zasiela tto zmlu-
vu prostrednctvom webovho sdla www.crz.gov.sk/sysadm (alej len webov sdlo)
suvedenm mena apriezviska osb, ktor zmluvu podpsali, abez uvedenia podpisu tchto
osb, dtumu podpisu zmluvy aodtlaku peiatky astnkov zmluvy vo formte Portable
222
Document Format (.pdf) smonosou vyhadvania.

(2) Povinn osoba poda odseku 1 sasne so zaslanm zmluvy poda odseku 1 uvdza na
webovom sdle tieto daje:
f) nzov zmluvy,
g) slo zmluvy, ak povinn osoba poda odseku 1 vedie vlastn selnk zmlv,
h) identifikcia astnkov zmluvy, ato ak ide o
2. fyzick osobu - podnikatea, uvedie sa jej obchodn meno, miesto podnikania aidentifi-
kan slo, ak je pridelen,
d) celkov hodnota predmetu zmluvy, ak ju mono uri, vrtane dane zpridanej hodnoty,
e) dtum, ke bola zmluva uzavret, prpadne dtum udelenia shlasu suzavretm zmluvy,
f) dtum nadobudnutia innosti zmluvy, ak dtum nadobudnutia innosti je in ako de
nasledujci po dni jej zverejnenia vregistri,
g) dtum skonenia platnosti zmluvy, ak je zmluva uzatvoren na dobu urit.
(3) Povinn osoba poda odseku 1 me zasla ustanovenia veobecnch obchodnch pod-
mienok na ely ich zverejnenia v registri prostrednctvom webovho sdla aj vo formte
Portable Document Format (.pdf).
(4) Ak sa veobecn obchodn podmienky uvdzaj vregistri odkazom na in zmluvu poda
5a ods. 4 zkona, povinn osoba poda odseku 1 uvedie na webovom sdle slo tejto zmluvy.
3
Nleitosti informcie
Povinn osoba, ktor zasiela informciu na ely jej zverejnenia vregistri, zasiela tto infor-
mciu prostrednctvom webovho sdla stmi nleitosami:
a) nzov zmluvy,
b) identifikcia astnkov zmluvy, ato ak ide o
2. fyzick osobu - podnikatea, uvedie sa jej obchodn meno, miesto podnikania aidentifi-
kan slo, ak je pridelen,
d) popis predmetu zmluvy,
e) celkov hodnota predmetu zmluvy, ak ju mono uri, vrtane dane zpridanej hodnoty,
f) dtum, ke bola zmluva uzavret, prpadne dtum udelenia shlasu suzavretm zmluvy,
g) dtum nadobudnutia innosti zmluvy,
h) dtum skonenia platnosti zmluvy, ak je zmluva uzatvoren na dobu urit.
223
4
(1) Ak povinn osoba zale do registra zrejme nesprvny daj poda 2 ods. 2 alebo zrejme
nesprvnu informciu, rad vldy Slovenskej republiky vykon opravu na zklade iadosti
oopravu tej povinnej osoby, ktor tento daj alebo informciu do registra zaslala.
(2) Povinn osoba zale iados poda odseku 1 spolu sopravenm dajom poda 2 ods.
2 alebo informciou elektronickmi prostriedkami na elektronick adresu crz-support@
vlada.gov.sk.
(3) rad vldy Slovenskej republiky zrejme nesprvny daj poda 2 ods. 2 alebo zrejme
nesprvnu informciu nahrad opravenm dajom alebo opravenou informciou atto sku-
tonos vyzna vregistri.
5
(1) Pred prvm zaslanm zmluvy do registra sa povinn osoba registruje vregistri, ak u nie
je registrovan na ely zasielania informcie do registra, zaslanm iadosti o registrciu
elektronickmi prostriedkami na elektronick adresu crz-support@vlada.gov.sk arad vl-
dy Slovenskej republiky jej nsledne pridel prihlasovacie daje.
(2) Pred prvm zaslanm informcie do registra sa povinn osoba registruje, ak u nie je
registrovan na ely zasielania zmluvy do registra, rovnako ako poda odseku 1.
6
Registrcia vykonan na ely zverejovania zmluvy vregistri do 31. decembra 2011 sa po-
vauje za registrciu poda tohto nariadenia vldy.
4.2.1.1.
prava tkajca sa povinne zverejovanch zmlv
vObianskom zkonnku
Obiansky zkonnk
47a
innos povinne zverejovanch zmlv
(1) Ak zkon ustanovuje povinn zverejnenie zmluvy, zmluva je inn dom nasledujcim
po dni jej zverejnenia.
(2) astnci si mu dohodn, e zmluva nadobda innos neskr po jej zverejnen.
224
(3) Zmluva uzavret na ely odstrnenia nsledkov mimoriadnej udalosti bezprostredne

ohrozujcej ivot, zdravie, majetok alebo ivotn prostredie, je inn bez zverejnenia. Rov-
nako je bez zverejnenia inn aj ustanovenie zmluvy, ktor obsahuje informciu, ktor sa
poda osobitnho zkona nesprstupuje.
(4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia shlasu, ak sa na jej plat-
nos vyaduje shlas prslunho orgnu, zmluva nezverejnila, plat, e kuzavretiu zmluvy
nedolo.
K 47a ods. 1:
Dvodov sprva k tomuto ustanoveniu uvdza: Ustanovenie obsahuje pravidlo o tom, e
zmluvy, ktor sa maj zverejni, s inn a dom nasledujcim po dni zverejnenia. Ide najm
opovinne zverejovan zmluvy vzmysle ustanovenia 5a zkona . 211/2000 Z.z. oslobodnom
prstupe kinformcim aozmene adoplnen niektorch zkonov (alej len infozkon). To vak
nevyluuje, e vprvnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje in zkon, ktor by ukladal zve-
rejnenie zmlv.
Pokia ide o pojem zmluva, zkonodarca m zujem na tom, aby sa upraven reim odloenej
innosti vzahoval na prvne kony ( 34 OZ), ktormi vznikaj, menia sa alebo zanikaj prva
apovinnosti. Pjde preto najm o
dohodu,
nepomenovan zmluvu,
zmiean zmluvu,
pln znenie veobecnch zmluvnch (obchodnch) podmienok, ak sa stali sasou
zmluvnho vzahu (t.j. ak zmluva dohoda na ne odkazuje),
dohodu onovcii (570 a 573 OZ),
dohodu oodpusten dlhu (574 OZ) avzdan sa prva (574 OZ),
dohodu ozruen zvzku,
dohodu ourovnan (pokonvke) (585 a 587 OZ),
dohodu ozapotan (581 ods.3 OZ);
dohodu ozmluvnej pokute (544 a545 OZ),
dohodu oruen (546 a 550 OZ),
zlon zmluvu (552 OZ),
dohodu ozabezpeen zvzkov prevodom prva (553 a 553e OZ)
dohodu ozabezpeen zvzkov postpenm pohadvky (554),
dohodu opostpen pohadvky (524 a 530 OZ),
dohodu oprevzat dlhu (531 a 532 OZ),
dohodu opristpen kzvzku (533 a 534 OZ).
225
K 47a ods. 2:
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Skutonos, e zkon poda odseku 1 odklad
innos zmluvy, ktor zvyajne nastva vmomente, ke zmluva (prvny kon) je perfektn ane-
trp iadnou vadou (napr. ak trp vadou, ktorej nsledkom je absoltna neplatnos), vak nevylu-
uje, aby zmluvn strany odloili innos zmluvy konsenzom. Na to je vak potrebn, aby zmluvn
strany zmluvu najskr zverejnili aaby sa stala inn poda 47a ods. 1.
K 47a ods. 3:
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Ustanovenie upravuje vnimku zpravidla pod-
a odseku 1. Pokia ide ozmluvy uzavret poda prvej vety tohto ustanovenia, neznamen to, e
povinn osoba nemus nsledne zverejni zmluvu poda infozkona. Vdruhej vete ustanovenia
47a ods. 3 sa vyjadruje pravidlo, e na zmluvu ako celok sa bude vzahova reim odloenej in-
nosti poda odseku 1, avak asti zmluvy, ktor sa poda infozkona nesprstupuj (t.j. obsahuj
naprklad utajovan skutonosti, bankov tajomstvo alebo daov tajomstvo), nadobudn in-
nos v momente, ke zmluva je perfektn a netrp iadnou vadou, ktor by ju robila naprklad
absoltne neplatnou.
K 47a ods. 4:
Dvodov sprva k tomuto ustanoveniu uvdza: elom danho ustanovenia je posilni
prvnu istotu sohadom na reim innosti zmluvy apredchdza situcim, e strany uzavr
zmluvu, ale znejakho (naprklad znepoctivho dvodu), ju nebud chcie zverejni. Pre tento
el zkon finguje skutonos, e zmluva nevznikla, ak s splnen podmienky. Zmluvn strany
(astnci zmluvy) maj by preto aktvne pri zverejovan zmlv. Aby vak ustanovenie nebolo
prsne, atak nekomplikovalo zmluvn vzahy vznikajce na trhu a neprimerane nezasahovalo
do privtnej autonmie zmluvnch strn, najm vprpadoch, ke povinn osoba m na platnos
zmluvy dosta shlas orgnu splatnosou zmluvy (napr. poda zkona Nrodnej rady Sloven-
skej republiky . 278/1993 Z.z. osprve majetku ttu), trojmesan lehota zana plyn od
udelenia shlasu.
Obiansky zkonnk
490
(2) Ak zkon neustanovuje inak, neplatn je ustanovenie zmluvy poda 47a, poda ktorho
zmluva uzavret na dobu urit, trv aj po uplynut tejto doby.
226
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Zkon reaguje na tzv. prolongan ustanove-
nia vzmluvch, ktor sneinnosou (mlanm) jednej zmluvnej strany spjaj nsledky prejavu
vle. Prelomenie zsady: kto ml, nemono predpoklada, e shlas (qui tacet consentire non
videtur) sa pod zmienkou repektovania privtnej autonmie vminulosti ukzalo ako asto zne-
uvan.
Obiansky zkonnk
582a
Ustanovenia zmluvy poda 47a dojednanej na dobu neurit, ktorej predmetom je zv-
zok na nepretrit alebo opakovan innos, alebo zvzok zdra sa uritej innosti alebo
strpie urit innos, ktor vyluuj monos vypoveda zmluvu, s neplatn. Rovnako s
neplatn ustanovenia zmluvy poda prvej vety, ktor umouj zmluvu vypoveda vlehote
dlhej ako je uveden v 582 ods. 1; to neplat, ak zkon ustanovuje dlhiu vpovedn
lehotu..
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Ustanovenie m zamedzi vzniku tzv. nevypo-
vedatench zmlv, ktor odhliadnuc od ich obsahu mu by nevhodn prve pre to, e sa stva-
j takmer nevypovedaten napr. dojednanm neprimerane dlhej vpovednej lehoty. Zkon vak
pripa existenciu osobitnch zkonov, ktor vprpade zmlv na dobu neurit upravuj dlhiu
vpovedn lehotu ako je lehota veobecn ( 582 ods. 1 OZ) t.j. tri mesiace. Je nm naprklad usta-
novenie 6 zkona . 504/2003 Z.z. onjme ponohospodrskych pozemkov, ponohospodrske-
ho podniku alesnch pozemkov aozmene niektorch zkonov.
Obiansky zkonnk
853
(3) Ustanovenia 47a, 490 ods. 2, 582a a 879n sa pouij bez ohadu na prvo, ktor je
inak poda predpisov medzinrodnho prva skromnho rozhodnm pre zmluvu.
Ustanovenie 853 ods. 3 Obianskeho zkonnka zabezpeuje, e aj pre zmluvy uzatv-

ran medzi povinnou osobou azmluvnm partnerom zcudziny sa vzahuj ustanovenia
Obianskeho zkonnka o povinne zverejovanch zmluvch, naprklad o tom, e tto
zmluva nadobda innos a po jej zverejnen. Napriek tomu, e sa na tento zmluvn
vzah poda pravidiel medzinrodnho prva skromnho me poui prvo cudzej kra-
jiny, tto skutonos neme negova naprklad skutonos, e zmluva je inn a po jej
zverejnen.
227
Zrove treba podotkn, e nie je mon ani to, aby mohla povinn osoba uzatvrajca zmluvu
so zmluvnm partnerom scudziny obs povinnos zverejni zmluvu astm svisiace prvne
dsledky tm spsobom, e si zmluvn strany zvolia, e ich zmluvn vzah sa bude spravova
prvom inej krajiny, ktor neuklad zverejovanie zmlv alebo nepodmieuje innos zmlv
ich zverejnenm.196
Dvodov sprva ktomuto ustanoveniu uvdza: Ustanovenie zavdza taxatvny vpoet im-
peratvnych noriem pre prpad, e zmluvn vzah na zklade zmluvy, ktor sa m zverejova,
bude v sebe obsahova cudz prvok. Vskyt cudzieho prvku me pri absencii dohody o vobe
rozhodnho prva spsobi, e sa naprklad poda Nariadenia Eurpskeho parlamentu aRady
(ES) . 593/2008 zo 17. jna 2008 orozhodnom prve pre zmluvn zvzky na prvny vzah
vzniknut medzi povinnou osobou azmluvnm partnerom zcudziny (predvajcim tovaru ale-
bo poskytovateom sluieb), pouije prvny poriadok krajiny obvyklho pobytu predvajceho
alebo poskytovatea. Vdanej situcii by sa slovensk prvo nepouilo. Kee zkon sleduje cie
dosiahnutia vysokej transparentnosti zmlv anakladania sverejnmi prostriedkami, ktor je
tak rozhodujci pre ochranu verejnch zujmov Slovenskej republiky ajej hospodrskeho zria-
denia, je potrebn ustanovenia 47a, ... 490 ods. 2, ... 582a a 879n poui bez ohadu
na prvo, ktor je inak poda predpisov medzinrodnho prva skromnho (naprklad poda
spomnanho Nariadenia Eurpskeho parlamentu aRady (ES) . 593/2008 zo 17. jna 2008)
rozhodnm pre zmluvu.
Obiansky zkonnk
Prechodn ustanovenia kpravm innm od 1. janura 2011

879n
Ustanovenia tohto zkona sa vzahuj na zmluvu poda 47a uzavret po 1. januri 2011.
196 Odborn literatra ktomu uvdza: Prvne pomery s cudzm prvkom s upraven aj vntrottnymi normami.
Takouto normou je pomerne star zkon . 97/1963 Zb. o medzinrodnom prve skromnom a procesnom v znen ne-
skorch predpisov. Dikciou 9 ods. 1 tento zkon umouje, aby si astnci zmluvy mohli zvoli prvo, ktorm sa maj
spravova ich vzjomn majetkov vzahy, a to za predpokladu, e osobitn predpis neustanovuje inak. Zmluvn strany
by sa mohli poksi obs povinnos zverejni zmluvu vobou prvneho poriadku ttu, ktor neustanovuje povinnos zve-
rejni zmluvu. Pre tento prpad mono poukza na ustanovenie 36 zkona . 97/1963 Zb. o medzinrodnom prve
skromnom a procesnom v znen neskorch predpisov, ktor obsahuje tzv. vhradu verejnho poriadku, v zmysle ktorej
prvny predpis cudzieho ttu nemono poui, pokia by sa inky tohto pouitia prieili takm zsadm spoloenskho
a ttneho zriadenia Slovenskej republiky a jej prvneho poriadku, na ktorch je potrebn bez vhrady trva. Voba prva
stranami zmluvnho vzahu je teda ovplyvnen vhradou verejnho poriadku (ordre public) a aplikciou imperatvnych
(nutne pouitench) noriem. Pozri HODS, M.: Zmluva inn po zverejnen... In: Bulletin slovenskej advokcie, .
9/2011.
228
Ustanovenie 879n Obianskeho zkonnka stanovuje, e ustanovenia Obianskeho zkon-

nka tkajce sa povinne zverejovanch zmlv (zmlv poda 47a) sa vzahuj iba na zmluvy
uzavret po 1. januri 2011. Ustanovenia teda nepsobia retroaktvne.
4.2.1.2.
prava tkajca sa povinne zverejovanch zmlv
vObchodnom zkonnku
Obchodn zkonnk
271
(1) Ak si strany pri rokovan ouzavret zmluvy navzjom poskytn informcie oznaen ako
dvern, nesmie strana, ktorej sa tieto informcie poskytli, prezradi ich tretej osobe aani
ich poui vrozpore sich elom pre svoje potreby, ato bez ohadu na to, i djde kuzavretiu
zmluvy, alebo nie. Kto poru tto povinnos, je povinn na nhradu kody, obdobne poda
ustanoven 373 anasl.
(2) Informcie oznaen ako dvern vzmluve, ktor sa m zverejni poda zkona, sa nepo-
vauj za dvern poda odseku 1.
Do ustanovenia 271 Obchodnho zkonnka sa doplnil ods. 2, ktorho cieom je vyli pr-
padn zodpovednos za poruenie ochrany dvernch informci, ku ktormu by dajne mohlo
prs zverejnenm povinne zverejovanej zmluvy. Treba vak uvies, e ustanovenie 271 Ob-
chodnho zkonnka sa vzahuje len na informcie, ktor boli poskytnut pri rokovan ouzavre-
t zmluvy. Nevzahuje sa na samotn text zmluvy. Prva apovinnosti (zvzky) zmluvnch strn
nie s toti informciami, ktor boli poskytnut druhej strane, ale s predmetom vzjomnej
dohody zmluvnch strn, ktor vznikli a vokamihu prijatia nvrhu na uzavretie zmluvy. Poda
rozsudku Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 1 S166/03 zo da 23. septembra 2004 Znzvu
iadanej informcie, ktor alobca iadal sprstupni, vyplva, e ide nepochybne odvojstrann
prvny kon, obsahujci prva apovinnosti zmluvnch strn, apreto text zmluvy viadnom pr-
pade nie je informciou odovzdanou povinnej osobe treou osobou. Prva apovinnosti zmluvnch
strn s predmetom vzjomnej dohody zmluvnch strn, priom pvodcom textu zmluvy ainfor-
mci vzmluve obsiahnutch je vrovnakej miere jedna idruh zmluvn strana. Prva apovinnosti
obsiahnut vzmluve toti vznikli a vokamihu prijatia nvrhu na uzavretie zmluvy.
229
Obchodn zkonnk
768h
Prechodn ustanovenie kpravm innm od 1. janura 2011
Ustanovenia tohto zkona sa vzahuj na zmluvu, ktor sa m zverejni poda zkona,
uzavret po 1. januri 2011.
Ustanovenia Obchodnho zkonnka tkajce sa povinne zverejovanej zmluvy (napr. poda

5a zkona oslobode informci) sa vzahuj na t zmluvu, ktor bola uzatvoren po 1. januri
2011. Ustanovenia teda nepsobia retroaktvne.
Obchodn zkonnk
771c
Ustanovenia 271 ods. 2 a 768h sa pouij bez ohadu na prvo, ktor je inak poda pred-
pisov medzinrodnho prva skromnho rozhodnm pre zmluvu.
Ako u bolo uveden vyie, kee zkon sleduje cie dosiahnutia vysokej transparentnosti
zmlv anakladania sverejnmi prostriedkami, ktor je rozhodujci pre ochranu verejnch z-
ujmov Slovenskej republiky ajej hospodrskeho zriadenia, je potrebn ustanovenia 271 ods.
2 a 768h poui bez ohadu na prvo, ktor je inakpoda predpisov medzinrodnho prva
skromnho rozhodnm pre zmluvu.
Vustanoven 263 Obchodnho zkonnka bol zrove doplnen taxatvny vpoet kogent-
nch noriem vObchodnom zkonnku oustanovenie 771c Obchodnho zkonnka. Znamen
to, e zmluvn strany sa nemu odchli od ustanovenia 771c alebo toto ustanovenie vyli.
Tm sa zabezpeuje, e ustanovenia Obchodnho zkonnka tkajce sa povinne zverejova-
nch zmlv sa vdy pouij.
230
4.2.2. Povinn zverejovanie objednvok afaktr
5b
(1) Povinn osoba zverejuje na svojom webovom sdle, ak ho m zriaden, vtruktrovanej

aprehadnej forme najm tieto daje:
a) ovyhotovenej objednvke tovarov, sluieb aprc
1. identifikan daj objednvky, ak povinn osoba vedie selnk objednvok,
2. popis objednanho plnenia,
3. celkov hodnotu objednanho plnenia v sume, ako je uveden na objednvke, alebo
maximlnu odhadovan hodnotu objednanho plnenia, ako aj daj otom, i je suma
vrtane dane zpridanej hodnoty, alebo i je suma bez dane zpridanej hodnoty,
4. identifikciu zmluvy, ak objednvka svis spovinne zverejovanou zmluvou,
5. dtum vyhotovenia objednvky,
6. identifikan daje dodvatea objednanho plnenia:
6a. meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodn meno fyzickej osoby-podnikatea alebo
obchodn meno alebo nzov prvnickej osoby,
6b. adresu trvalho pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osoby-podnikatea
alebo sdlo prvnickej osoby,
6c. identifikan slo, ak ho m dodvate objednanho plnenia pridelen,
7. daje ofyzickej osobe, ktor objednvku podpsala:
7a. m eno apriezvisko fyzickej osoby,
7b. f unkciu fyzickej osoby, ak takto funkcia existuje,
b) ofaktre za tovary, sluby aprce

1. identifikan daj faktry, ak povinn osoba vedie selnk faktr,
2. popis fakturovanho plnenia, tak ako je uveden na faktre,
3. celkov hodnotu fakturovanho plnenia vsume, ako je uveden na faktre, ako aj daj
otom, i je suma vrtane dane zpridanej hodnoty, alebo i je suma bez dane zpridanej
hodnoty,
4. identifikciu zmluvy, ak faktra svis spovinne zverejovanou zmluvou,
5. identifikciu objednvky, ak faktra svis sobjednvkou,
6. dtum doruenia faktry,
7. identifikan daje dodvatea fakturovanho plnenia:
7a. meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodn meno fyzickej osoby-podnikatea alebo
obchodn meno alebo nzov prvnickej osoby,
7b. adresu trvalho pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osoby-podnikatea
alebo sdlo prvnickej osoby,
231
7c. identifikan slo, ak ho m dodvate fakturovanho plnenia pridelen.
(2) daje poda odseku 1 psm. a) povinn osoba zverejn do desiatich pracovnch dn odo
da vyhotovenia objednvky tovarov, sluieb aprc; to neplat, ak objednvka svis spovin-
ne zverejovanou zmluvou, ktor nadobudla innos poda zkona.7g) daje poda odseku
1 psm. b) povinn osoba zverejn do 30 dn odo da zaplatenia faktry.
(3) Povinnos zverejova daje poda odsekov 1 a2 sa nevzahuje na objednvku alebo fak-
tru svisiacu so zmluvou, ktor nie je poda 5a povinne zverejovanou zmluvou.
(4) Povinn osoba je povinn zverejova daje poda odsekov 1 a2 nepretrite poas piatich
rokov odo da ich zverejnenia.
7g)
47a Obianskeho zkonnka.
Sinnosou od 1. janura 2012 plat povinnos zverejova daje poda 5b ovetkch objed-
nvkach afaktrach - bez ohadu na hodnotu objednanch i fakturovanch plnen.
Pri zverejovan objednvok afaktr postauje, ak namiesto ich plnho znenia (napr. naske-
novanch objednvok a faktr) bude povinn osoba na svojom webovom sdle (internetovej
strnke) vtruktrovanej aprehadnej podobe zverejova zkonom stanoven daje oobje-
dvkach afaktrach, ato poas doby piatich rokov (potanej odo da zverejnenia tchto da-
jov). Vprpade, e povinn osoba nem webov sdlo, nemus objednvky afaktry zverejo-
va. Dvodov sprva uvdza: Takto koncipovan prvna prava umon, aby povinn osoby
vyuvali pri zverejovan objednvok afaktr svoje vlastn informan systmy, zktorch bud
mc exportova poadovan dta priamo na svoje webov sdlo bez nutnosti skenova objednvky
a faktry. Predkladate m za to, e tento model zverejovania objednvok a faktr umon aj
efektvnejie vyhadvanie vrmci zverejovanch dajov.
Ustanovenm 23 ods. 2 zkona oslobode informci sa sinnosou od 1. janura 2012 zru-
ilo nariadenie vldy SR . 118/2011 Z. z., ktorm sa ustanovuje hodnota objednvok tovarov
asluieb afaktr za tovary asluby, ktor sa nezverejuj. Sinnosou od 1. janura 2012 tak
vznikla povinnos zverejova daje oobjednvke afaktre poda 5b zkona oslobode infor-
mci bez ohadu na hodnotu objednanch i fakturovanch plnen.
232
Zodpovednos za poruenie zkona
5. as
5.1. Priestupky ( 21a)

21a
Priestupky
(1) Priestupku sa dopust ten, kto
a) vedome vyd azverejn nepravdiv alebo nepln informcie,
b) vydanm rozhodnutia alebo vydanm prkazu, alebo inm opatrenm zaprin
poruenie prva na sprstupnenie informci,
c) poru in povinnos ustanoven tmto zkonom.
(2) Za priestupok poda odseku 1 mono uloi pokutu do 1650 eur azkaz innosti a
na dva roky.
(3) Priestupok poda odseku 1 mono prejedna len na nvrh postihnutej osoby, jej z-
konnho zstupcu alebo opatrovnka (alej len navrhovate). Navrhovate je astn-
kom konania opriestupku.
(4) Vnvrhu mus by uveden, kto je postihnutou osobou, koho navrhovate oznauje
za pchatea akedy aakm spsobom priestupok spchal.
(5) Priestupky poda tohto zkona prejednva obvodn rad.
(6) Na priestupky aich prejednvanie sa vzahuje veobecn predpis opriestupkoch.27a)
27a)
Zkon Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. opriestupkoch vznen neskorch predpisov.
5.1.1. o je priestupkom
Niektor spsoby konania osb, vymedzen v ustanoven 21a ods. 1 zkona o slobode in-
formci, vrtane poruenia povinnost, ktor vyplvaj zo zkona o slobode informci, s
priestupkom.
astm poruenm zkona oslobode informci je neinnos. Ide naprklad onevybavenie ia-
dosti oinformcie vlehote poda 17 zkona oslobode informci (resp. pln ignorovanie
iadosti oinformcie) alebo nevydanie rozhodnutia oodvolan vlehote poda 19 ods. 3 zkona
233
oslobode informci. Niekedy bva tto neinnos zdvodovan tm, e povinn osoba nebola
neinn, ale vyuila monos predpokladan ustanovenm 18 ods. 3 alebo 19 ods. 3 zkona
oslobode informci avydala fiktvne rozhodnutie. Zkon oslobode informci vak v 18 ods.
2 vslovne uklad povinnej osobe vyda psomn rozhodnutie vprpade, e poadovan infor-
mciu nesprstupn o ilen sasti. Ak povinn osoba vzkonom stanovenej lehote poadovan
informciu nesprstupn, ani nerozhodne onesprstupnen informcie anevyd otom psomn
rozhodnutie, poru tto zkonn povinnos. Tto skutonos mnohokrt skontatovali aj sdy.
Neinnosou povinnej osoby alebo odvolacieho orgnu teda prichdza kspchaniu priestupku.
Najvy sd SR vo svojom rozsudku potvrdil, e zkon oslobode informci sce predpoklad
vydanie fiktvneho rozhodnutia ako nsledok neinnosti povinnej osoby, ale takto postup po-
vinnej osoby nie je zkonom dovolen aje nezkonn, pretoe iadate oinformcie m prvo,
aby povinn osoba vydala psomn rozhodnutie obsahujce odvodnenie vzmysle 47 zkona
osprvnom konan. Neinnos povinnej osoby avydanie fiktvneho rozhodnutia vdsledku tej-
to neinnosti teda poda Najvyieho sdu SR nie je zkonnm alegitmnym spsobom vybave-
nia iadosti oinformcie.

Pokia alovan vodvolan tvrdil, e vprpade prvostupovho rozhodnutia ide orozhodnu-
tie, ktor je vslade sustanovenm 18 ods. 3 zkona oslobode informci, kee samotn
zkon pripa vydanie fiktvneho rozhodnutia, ktorm povinn osoba odmietla poskytn
informciu, odvolac sd poukazuje na to, e sd prvho stupa napadnutm rozsudkom ta-
kto tvrdenie nespochybnil. Nezkonnos postupu sprvneho orgnu prvho stupa poda
zveru odvolacieho sdu vpodstate zhodne snzorom sdu prvho stupa spovala vtom,
e astnk sprvneho konania, teda iadate oposkytnutie poadovanch informci mal
prvo, aby sprvny orgn, pokia jeho iadosti nemienil vyhovie, rozhodol rozhodnutm tak,
ako to ustanovil zkonodarca vprvnej norme 18 ods. 2 zkona oslobode informci, ktor
by obsahovalo nleitosti rozhodnutia poda 47 sprvneho poriadku, zktorho odvodne
nia by sa iadate mohol dozvedie dvody, pre ktor jeho iadosti nebolo vyhoven. Vzhadom
ktomu, e sprvny orgn vdanom prpade takto nepostupoval, odal iadateovi alob
covi, prvo sa domha zkonom ustanovenm postupom ochrany svojho prva na orgne
Slovenskej republiky zaruen mu vstave Slovenskej republiky vlnku 46 ods. 1.
Priestupkom je aj poruenie povinnost tkajcich sa povinnho zverejovania informci

vyplvajcich zustanoven zkona oslobode informci ( 5, 5a, 5b a 6 zkona oslobode
informci). Priestupkom je teda aj nezverejnenie zmluvy alebo faktry, ktor m by poda z-
kona zverejnen.
234
5.1.2. Konanie opriestupku

Podrobnosti konania opriestupku azsady urovania zodpovednosti za priestupok stanovuje
zkon . 372/1990 Zb. opriestupkoch. Priestupky prejednvaj arozhoduj onich obvodn
rady. Prslun je vdy ten obvodn rad, vktorho obvode sdli povinn osoba, uktorej bol
poruen zkon.
Konanie opriestupku sa zana podanm nvrhu postihnutej osoby (t.j. iadatea osprstup-
nenieinformcie alebo inej osoby, ktorej prvo na informcie bolo poruen) na prejednanie
priestupku. Postihnutou osobou me by fyzick aj prvnick osoba. Bez nvrhu iadatea
oinformcie nemono konanie zaa, aj keby obvodn rad ospchan priestupku vedel. Nvrh
treba poda na obvodn rad najneskr do troch mesiacov odo da, ke sa iadate ospchan
priestupku (poruen zkona) dozvedel.197
Vnvrhu na prejednanie priestupku mus by uveden, kto je postihnutou osobou, koho navr-
hovate oznauje za pchatea akedy aakm spsobom pchate priestupok spchal. Zfor-
mulcie oznauje vyplva, e navrhovate teda nemus pchatea sm zisti a v nvrhu ho
presne identifikova, ale sta ak uvedie, koho za pchatea povauje. Me oznai aj viac osb,
ktor s poda neho zodpovedn. Konen zistenie pchatea priestupku je lohou sprvneho
orgnu, ktor priestupok prejednva.
Vpraxi sa me vyskytn situcia, kedy navrhovate nevie presne identifikova osobu zodpo-
vedn za spchanie priestupku. asto sa to stva najm vprpade priestupkov spchanch ne-
innosou (napr. nedodranm zkonnej lehoty). Krajsk sd vBratislave aj Najvy sd SR
rozhodli, e vtakomto prpade je orgn prejednvajci priestupok povinn sm zisova, ktor
konkrtna osoba je zodpovedn za spchanie priestupku aneme konanie opriestupku zasta-
vi zdvodu, e navrhovate presne neidentifikoval zodpovedn osobu ae nvrh na prejedna-
nie priestupku je nepln.
Rozsudok Krajskho sdu vBratislave sp. zn. 2 S157/07 zo da 13. februra 2008
Knzoru alovanho, e sa jedn onvrhov delikt apecifikom konania onvrhovch delik-
toch je skutonos, e sprvny orgn nevykonva objasovanie treba uvies, e sd sa nestoto-
nil stmto nzorom sprvneho orgnu. ... Zo iadnych prvnych ustanoven nevyplva, e by
vnich nebolo mon vykona objasovanie, ktor je podrobne uveden v 58 a 60 zkona
opriestupkoch. ...
Podanie nvrhu na prejednanie priestupku je sasou vkonu prva na sdnu ana in prvnu
ochranu garantovan lnkom 46 ods. 1 stavy SR. Pokia zkon postihuje neinnos povin-
197 Poda ustanovenia 68 ods. 2 prv veta zkona opriestupkoch Pri priestupku, ktor mono prejedna len na n-
vrh, mono nvrh poda prslunmu sprvnemu orgnu alebo pri objasovan orgnu oprvnenmu objasova priestu-
pok ( 58 ods. 3) najneskr do troch mesiacov odo da, ke sa navrhovate o priestupku alebo o postpen veci orgnom
innm v trestnom konan dozvedel.
235
nej osoby ako priestupok, je neprpustnm tak vklad formlnych poiadaviek, ktorho d-
sledkom bude upovinnej osoby faktick znemonenie iniciova priestupkov konanie vprpade
priestupkov spchanch neinnosou. Takto postup bude vrozpore slnkom 13 ods. 4 stavy
SR abezdvodne anezmyselne bude popret prvo na sdnu ain prvnu ochranu garantova-
n vlnku 46 ods. 1 stavy SR.
Poda nzoru sdu je potrebn prihliadnu aj na okolnos, e zkon oslobodnom prstupe kin-
formcim... ako povinn osoby uruje aj prvnick osoby, vdsledku oho, poda nzoru sdu
je dostaton na zaatie konania opriestupku oznaenie prvnickej osoby, ktor zneprstup
nenie informci spsobila; lohou sprvneho orgnu prejednvajceho priestupok bude ob
jasni na zklade organizanho poriadku alebo inch organizanch aktov oznaenej prv
nickej osoby, ktor konkrtna fyzick osoba prkaz obmedzujci informcie vydala, alebo
ktor za tento prkaz zodpoved, azvi i konanie takejto osoby naplnilo znaky priestupku,
na prejednanie ktorho dal podnet alobca.
Najvy sd SR nasledujcim rozsudkom potvrdil vyie citovan rozsudok Krajskho sdu

vBratislave sp. zn. 2 S157/07 zo da 13. februra 2008
Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 2 So 398/2009 zo da 31. marca 2010
alobca 20. novembra 2006 podal nvrh na prejednanie priestupku na seku prva na pr-
stup kinformcim, ktorho sa mal vdoch 7., 8., 9., 11. a12. decembra 2006 vpresne ur-
en hodinu dopusti zodpovedn zamestnanec Nrodnho bezpenostnho radu Slovenskej
republiky... tm, e nezabezpeil slobodn prstup na internetov strnku NB, ktor bola
nedostupn.
Najvy sd Slovenskej republiky stotoujc sa s odvodnenm napadnutho rozhodnutia
krajskho sdu, na zdraznenie jeho sprvnosti povauje za vhodn doplni, e procesn po-
stup sprvneho orgnu prvho stupa, pri ktorom povaoval nvrh alobcu za nepln akvali-
fikovanou vzvou poadoval jeho doplnenie, bol chybn azastavenie konania, vdsledku nedo-
drania lehoty na doplnenie podania vrozpore so zkonom.
Znvrhu, ktor podal alobca 20. novembra 2006 sce nebolo mon zisti meno konkrtne-
ho zamestnanca NB vstanovenom ase, avak poda nzoru odvolacieho sdu, vzmysle
2 zkona oslobodnom prstupe kinformcim vsvislosti s 6 priestupkovho zkona, ani
nemono od alobcu spravodlivo poadova oznmenie tohto daju, navye vpomerne krt
kej lehote, pretoe jeho zistenie bolo vdanom ase mon len vspoluprci spovinnou osobou,
ktor m na vsledku veci protichodn zujem. iadne ustanovenie priestupkovho zkona
vak nebrnilo sprvnemu orgnu, aby si uveden daj zistil vkonan onvrhu alobcu. ...
Zuvedench dvodov, sprihliadnutm na vetky individulne okolnosti danho prpadu, Naj-
vy sd Slovenskej republiky odvolaniu alovanho nevyhovel a rozsudok Krajskho sdu
vBratislave, sktorm sa stotonil vcelom rozsahu, ako vecne sprvny poda 219 ods. 1 a2
OSP potvrdil.
236
iadate oinformcie alebo in osoba, ktorej prvo na informcie bolo poruen, m vkonan
postavenie astnka, o znamen, e m prvo nazera do radnho spisu, navrhova dkazy,
by prtomn na stnom pojednvan akls svedkom aznalcom otzky alebo nahrva si stne
pojednvanie na zvukov zznam.198 Proti rozhodnutiu opriestupku sa me do 15 dn od do-
ruenia rozhodnutia odvola avoi rozhodnutiu oodvolan me vdvojmesanej lehote od jeho
doruenia poda nvrh na preskmanie zkonnosti rozhodnutia na sd (alobu).
5.1.3. Vzor nvrhu na prejednanie priestupku


Ul. Hlavn . 12
04221 Lehota
Vec: Nvrh na prejednanie priestupku

Da 2. oktbra 2006 som vzmysle zkona . 211/2000 Z.z. oslobode informci poiadal
Krajsk stavebn rad vLehote oinformcie ovke odmeny prednostu Krajskho staveb-
nho radu vLehote, ktor mu bola udelen vroku 2006.
Do dnenho da mi neboli poadovan informcie sprstupnen, ani nebolo vzkonnej le-
hote vydan psomn rozhodnutie onesprstupnen informci. Neinnosou Krajskho sta-
vebnho radu vLehote prilo kporueniu ustanoven 17 a 18 zkona . 211/2000 Z.z.
oslobode informci, ktor ukladaj vzkonnej lehote sprstupni poadovan informcie
alebo vyda vzkonnej lehote psomn rozhodnutie onesprstupnen informci. Prilo tm
kporueniu mojich prv vyplvajcich zo zkona . 211/2000 Z.z.
Podvam nvrh na zaatie konania o priestupku poda 21a zkona . 211/2000 Z.z.
Priestupok bol spchan poruenm povinnosti ustanovenej zkonom . 211/2000 Z.z. Za
pchatea priestupku povaujem vedceho organizanho odboru Krajskho stavebnho
radu vLehote p. Suchho.
VLehote, 10. decembra 2006
Jn Novk
198 Pozri stanovisko Konzultanho zboru Ministerstva vntra SR pre aplikciu sprvneho poriadku uverejnen vo
Vestnku Vldy SR . 1/2003 (toto stanovisko je citovan v6. asti tejto publikcie).
237
5.1.4. Kto je zodpovedn za spchanie priestupku

Priestupku sa me dopusti iba jednotlivec (fyzick osoba). Poda 6 zkona opriestupkoch
za poruenie povinnosti uloenej prvnickej osobe (teda aj povinnosti sprstupova inform-
cie poda zkona oslobode informci) zodpoved ten, kto za prvnick osobu konal alebo mal
kona. Za prvnick osobu kon alebo m kona osoba, ktorej toto oprvnenie vyplva zo z-
kona alebo vntornho organizanho predpisu (stanovy, tatt, organizan poriadok). Me
s bu ovedceho, alebo zamestnancov poverench plni lohy svisiace so sprstupovanm
informci poda zkona oslobode informci.
Ak ide okonanie na prkaz, je za priestupok zodpovedn ten, kto dal na konanie prkaz (napr.
vedci, ktor dal pokyn podriadenmu zamestnancovi, aby nerepektoval zkon).
Ak vedci povinnej osoby iadnym spsobom nezabezpeil plnenie povinnost vyplvajcich zo
zkona oslobode informci, naprklad nepoveril iadne osoby plnenm povinnost zo zkona
vyplvajcich, za poruenie zkona povinnou osobou ateda aj za priestupok je zodpovedn on.
5.1.4.1. Zavinenie
Na vznik zodpovednosti za priestupok poda zkona oslobode informci nie je potrebn my-
seln konanie osoby.199 Aj poruenm povinnosti z nedbanlivosti dochdza ku spchaniu
priestupku. Poruenie povinnosti znedbanlivosti je poda 4 ods. 1 psm. b) zkona opriestup-
koch aj konanie toho, kto nevedel, e svojm konanm me porui alebo ohrozi zujem chrnen
zkonom, hoci to vzhadom na okolnosti ana svoje osobn pomery vedie mal amohol. Zamestna-
nec poveren sprstupovanm informci je povinn pozna postup poda zkona oslobode in-
formci. Jeho poruenie je teda prinajmenom nedbanlivosou. Aj keby poveren zamestnanec
vskutonosti nevedel, e svojm konanm me porui zkon oslobode informci, vychdza
sa ztoho, e vzhadom na okolnosti ana svoje osobn pomery (postavenie poverenho zamest-
nanca povinnej osoby) to vedie mal amohol.
5.1.5. Vka pokuty

Poda zkona o slobode informci mono za priestupok uloi pokutu do 1 650 eur a zkaz
innosti a na dva roky. Aj pre uloenie konkrtnej vky pokuty platia urit kritri avka
pokuty neme by zvolen plne svojvone. Za opakovan poruenie zkona by naprklad
nemala by udeovan len minimlna pokuta aza drobn anemyseln poruenie zkona by
nemala by ukladan mimoriadne vysok pokuta. Poda 12 zkona opriestupkoch prihliad-
199 Poda 3 zkona . 372/1990 Zb. opriestupkoch sta na zodpovednos za priestupok zavinenie znedbanlivosti,
ak zkon vslovne neustanov, e je potrebn myseln zavinenie. Vustanoven 21a zkona o slobode informci nie
je ustanoven, e poruenie povinnosti vyplvajce zo zkona oslobodnom prstupe kinformcim je priestupkom len
vtedy, ak je myseln.
238
ne sprvny orgn pri uren druhu sankcie ajej vmery okrem inho na zvanos priestupku,
najm na spsob jeho spchania ana jeho nsledky, na okolnosti, za ktorch bol spchan, na
mieru zavinenia, na pohntky ana osobu pchatea. Pri urovan vky pokuty je teda potrebn
zohadni naprklad dleitos informcie pre iadatea, to, ak ujmu utrpel iadate tm, e mu
informcia nebola sprstupnen, mieru zavinenia (naprklad i ilo ovedom poruenie zkona
napriek predchdzajcemu upozorneniu zo strany iadatea), pohntky zodpovednej osoby (i
napr. nechcela zataji nezkonn postup) aosobu pchatea (naprklad i ide oosobu, ktor u
vminulosti poruila zkon oslobode informci) apod. Vku pokuty uruje orgn, ktor roz-
hoduje opriestupku, aje povinn vrozhodnut zdvodni auvies kritri avahy, na zklade
ktorch uloil konkrtnu pokutu.
5.2. Trestn zodpovednos

myselnm poruenm zkonnch povinnost tkajcich sa vybavovania iadost o inform-
cie asprstupovania informci (naprklad aj povinnost vyplvajcich zo zkona osprvnom
konan napr. myselnm nepostpenm odvolania odvolaciemu orgnu) sa me pracovnk
povinnej osoby dopusti aj trestnho inu zneuvania prvomoci verejnho initea poda
326 Trestnho zkona.200
Poda 326 ods. 1 psm. a) Trestnho zkona Verejn inite, ktor v mysle spsobi inmu
kodu alebo zadovi sebe alebo inmu neoprvnen prospech... vykonva svoju prvomoc sp
sobom odporujcim zkonu alebo nespln povinnos vyplvajcu zjeho prvomoci alebo zroz-
hodnutia sdu, potrest sa odatm slobody na dva roky a p rokov. Poda 326 ods. 3 psm.
c) Trestnho zkona ak pchate spcha vyie uveden in preto, aby inmu zmaril alebo sail
uplatnenie jeho zkladnch prv aslobd, potrest sa odatm slobody na sedem rokov a dva-
ns rokov.
Poda 15 Trestnho zkona Trestn in je spchan myselne, ak pchate
a) chcel spsobom uvedenm vtomto zkone porui alebo ohrozi zujem chrnen tmto z-
konom, alebo
b) vedel, e svojm konanm me tak poruenie alebo ohrozenie spsobi, apre prpad, e ho
spsob, bol stm uzrozumen.
Poda 124 ods. 1 Trestnho zkona kodou sa na ely tohto zkona rozumie ujma na majetku
alebo ... na prvach pokodenho alebo jeho in ujma, ktor je vprinnej svislosti strestnm
inom, bez ohadu na to, i ide okodu na veci alebo na prvach. Poda komentra kTrestn-
mu zkonu za kodu vzmysle tohto ustanovenia treba povaova tak kodu materilnu, ako aj
200 Zkon . 300/2005 Z.z. Trestn zkon.
239
nematerilnu (napr. kodu na prvach, na zdrav, morlnu kodu).201 Podobne poda judi-
katry sdov (rozhodnutie R 25/1975) kodou sa tu rozumie nielen materilna koda, ale aj
koda imaterilna, najm naprklad pokodenie prv fyzickej alebo prvnickej osoby. ... Znak
vmysle spsobi inmu kodu alebo zadovi sebe alebo inmu neoprvnen prospech cha-
rakterizuje pohntku pchatea, take na dokonanie trestnho inu sta, ke pchate veden
touto pohntkou nespln povinnos vyplvajcu zjeho prvomoci verejnho initea, anetreba, aby
koda skutone vznikla alebo aby pchate sebe alebo inmu skutone zadovil neoprvnen pro-
spech..202 Zuvedenho vyplva, e za kodu mono povaova aj poruenie prva osoby na
informcie.
Poda komentra k Trestnmu zkonu nesplnenie povinnosti verejnho initea vyplvajcej
z jeho prvomoci je konanie pchatea, ktor nespln svoju povinnos uloen mu zkonom
alebo inm prvnym predpisom alebo povinnos, ktor vyplva zjeho pracovnej alebo funknej
nplne. Konanie pchatea m formu myselnho opomenutia (pozri R 19/1981).203
201 STIFFEL, H. KOICA, J.: Trestn zkon. Strun komentr. Bratislava: Iura Edition, 2001, str. 309.
202 Citovan poda SAMA, O. STIFFEL, H. TOMAN, P.: Trestn zkon. Strun komentr. Bratislava: Iura
Edition, 2006, s. 675.
203 STIFFEL, H. KOICA, J.: Trestn zkon. Strun komentr. Bratislava: Iura Edition, 2001, str. 310.
240
P r v o n a p r i j m a n i e i n f o r m c i z p r e b i e h a j c i c h u d a l o s t
6. as
Prvo na prijmanie informci

zprebiehajcich udalost
Ako u bolo uveden vyie, zkon oslobode informci nepokrva vetky aspekty stavnho
prva na informcie. Upravuje iba prvo na prstup kinformcim, ktor s u nejakm spso-
bom uchovan (napr. zaznamenan na nosii informci) ateda s kdispozcii.
asto vak vznik potreba prijma a zaznamenva informcie z prebiehajcich a neopako-
vatench udalost, pri ktorch informcie bezprostredne vznikaj abez zaznamenania (napr.
technickm zariadenm) bud nenvratne straten.
Ide naprklad ozaznamenvanie innost, konov alebo zkrokov verejnch initeov, zasadnut
zastupiteskch orgnov alebo pojednvan sdov, resp. orgnov ttnej sprvy. Monos za-
znamenvania takchto udalost m vek vznam aj pre inn kontrolu vkonu verejnej moci.
Prvo na prijmanie informci poas priebehu neopakovatench udalost nie je vslovne upra-
ven konkrtnym zkonom, ale vyplva priamo z stavy SR. Poda stavnho sdu SR ide
pri zaznamenvan takchto udalost ovyuvanie prva prijma informcie poda lnku 26
ods. 2 stavy SR, ktor zaha monos zskania informci do vlastnej dispozinej sfry tak,
aby mohla by subjektom pre vlastn potrebu, ako aj pre potrebu inch, spracovan. Zskanie
informcie sa me uskutoova tak zmyslovmi orgnmi, ako aj rznymi technickmi pros-
triedkami, akmi s za sasnho stavu zvukov, obrazov, ako aj zvukovo-obrazov zznamy,
ale aj akmkovek inm spsobom.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. II. S 28/96 zo da 12. mja 1997
Prvo prijma, vyhadva arozirova idey ainformcie zaruuje monos zska inform-
ciu priamo zo znmeho zdroja na vopred znmy el, ak existuje monos informciu vyha-
da, ako aj prleitos vyhada informcie, ktor oprvnen osoba bezprostredne nepotrebuje
na vopred znmy el, ale d sa predpoklada, e oakvan informcia bude pre tto osobu
uiton. ...
Poda prvneho nzoru stavnho sdu prijmanie, vyhadvanie arozirovanie informci sa
deje prostrednctvom udskch zmyslov. udskmi zmyslami vyjadren informciu ainform-
ciu u zachyten technickmi prostriedkami, ale ipsmom mono prostrednctvom udskho
zmyslu prija aalej rozirova, prpadne tie zachyti technickmi prostriedkami ansledne
241
rozirova. stava ponechva vdispozinej sfre kadho oprvnenho subjektu, aby sa roz-
hodol, ako prvo prijma, vyhadva arozirova informcie o verejnch veciach uplatn a
i pritom vyuije technick zariadenia uren na vyhotovenie obrazovho, zvukovoobrazovho
alebo zvukovho zznamu. stava ponechva vdispozinej sfre kadho oprvnenho subjek-
tu aj rozhodnutie otom, i pri uplatnen prva prijma, vyhadva arozirova informcie si
vyhotov zznam vpsomnej forme alebo i vyuije svoju pam.
V slade s l. 2 ods. 2 stavy ttny orgn uplatujci zkon neme obanove prvo obmedzi
tak, e mu ulo formu, vktorej si prijat informciu zaznamen bez ohadu na to, i obmedze-
nie spova vpoiadavke, aby prijat informciu uschoval technologickm mdiom alebo aby
si ju uschoval do vlastnej pamte. Preto stavn sd neshlasil s tvrdenm najvyieho sdu,
poda ktorho tm, e sa T. N. zastnil na pojednvan, sa zabezpeilo jeho prvo na prjem
informci aich alie rozirovanie zlealo len na jeho schopnostiach.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 57/00 zo da 26. aprla 2001

Zstavnej defincie vyplva, e prvo na informcie m tri zloky, ato vyhadvanie, prij-
manie a rozirovanie informci. ... Prijmanie informci je zskanie informcie do vlastnej
dispozinej sfry tak, aby mohla by subjektom pre vlastn potrebu, ako aj pre potrebu inch
spracovan. Zskanie informcie sa me uskutoova tak zmyslovmi orgnmi, ako aj
rznymi technickmi prostriedkami, akmi s za sasnho stavu zvukov, obrazov, ako aj
zvukovo-obrazov zznamy, ale aj akmkovek inm spsobom.
Aj prvo na prijmanie informci zprebiehajcich udalost (i u prostrednctvom zmyslovch

orgnov, alebo rznych technickch prostriedkov napr. zvukovmi i zvukovo-obrazovmi
zznamami) mono obmedzi iba vprpade splnenia podmienok stanovench vl. 26 ods. 4
stavy SR teda len zkonom aak ide oopatrenie vdemokratickej spolonosti nevyhnutn na
amravnosti. Predtm, ako orgn verejnej moci obmedz prvo na prijmanie informci zpre-
biehajcich udalost, mus dkladne zisti, i takto prijmanie informci naozaj takm spso-
bom ru verejn poriadok alebo poruuje prva inch osb, e je nevyhnutn takto prijmanie
informci obmedzi alebo mu plne zabrni.
Obania asto vyuvali aj tento aspekt prva na informcie, ato naprklad na nahrvanie, resp.
fotografovanie na zasadnut obecnho zastupitestva alebo vyhotovovanie zvukovej nahrvky
na sdnom pojednvan, i na pojednvan pred orgnom ttnej sprvy. Postupom orgnov ve-
rejnej moci vak viackrt prilo kzamedzeniu takhoto spsobu prijmania informci. stavn
sd SR vo svojich rozhodnutiach viackrt kontatoval, e na obmedzenie prva prijma infor-
mcie vtchto prpadoch nebol zkonn ani stavn dvod (neboli splnen podmienky obme-
dzenia stavnho prva na informcie poda l. 26 ods. 4 stavy SR) avyslovil, e orgny verej-
nej moci vtchto prpadoch poruili zkladn prvo obanov na informcie.
242
Prpady zpraxe:
stavn sd SR rozhodol, e tm, e Mestsk polcia vPreove zabrnila obanovi filmo-
va prslunka mestskej polcie pri vykonvan sluobnho zkroku, poruila jeho prvo na
prijmanie informci. stavn sd kontatoval, e neobstoj argument, e polcia chrnila
skromie policajta, pretoe verejn initelia nepovaj pri vkone verejnej funkcie tak i-
rok ochranu skromia ako in (skromn) osoby (pozri bliie kapitolu 2.3.1 tejto publi-
kcie).204
Vjednom zalch rozhodnut stavn sd vyslovil, e stredn volebn komisia poruila
prvo na informcie tm, e neumonila nezvislm pozorovateom zobianskych organiz-
ci zastni sa na stavan volebnch hlasov.205
Valom rozhodnut stavn sd SR kontatoval, e prvo obana na informcie bolo po-
ruen tm, e predseda sentu Najvyieho sdu SR zakzal obanovi vyhotovova zvukov
nahrvku poas tania rozsudku na verejnom pojednvan.206 Prvo obanov na vyhotovo-
vanie zvukovho zznamu zpojednvan sdov bolo neskr potvrden almi rozhodnutia-
mi stavnho sdu.207
Valom rozhodnut stavn sd SR vyslovil, e tm, e mestsk zastupitestvo vDubnici
nad Vhom zakzalo obanovi filmova verejn zasadnutie zastupitestva kamerou, poruilo
jeho prvo na prijmanie informci.208 Vobdobnom prpade stavn sd vyslovil, e zkaz
zastupitestva mesta Povask Bystrica fotografova poslancov zastupitestva pri hlasovan,
bol taktie poruenm prva na informcie.209 Vtomto rozhodnut stavn sd SR vyslovil,
e neobstoj argumentcia, e fotografovanie poslancov poruovalo ich prvo na skromie,
apreto nebolo mon prvo na informcie obmedzi zdvodu ochrany skromia poslancov.
stavn sd SR vniie citovanom nleze rozhodol, e tm, e sudca zakzal obanovi vyho-
tovova zvukov nahrvku poas tania rozsudku na verejnom pojednvan, bolo poruen
prvo obana na informcie.
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. II. S 28/96 zo da 12. mja 1997
stavn sd kontatoval, e poda 116 ods. 2 Obianskeho sdneho poriadku: Na zabez-
peenie neruenho priebehu pojednvania sd me vykona opatrenia potrebn na usmer-
nenie sprvania prtomnch osb. ... Poda prvneho nzoru stavnho sdu zkon tmto
ustanovenm vymedzuje hranice pre sudcovsk vahu oporiadkovom opatren, ktor ulo. ...
Na priebeh pojednvania poda 116 ods. 2 Obianskeho sdneho poriadku me ruivo p-
204 Nlez stavnho sdu SR sp. zn. II. S 44/00.

207 Nlez stavnho sdu SR sp. zn. II. S 7/00, nlez stavnho sdu SR sp. zn. III. S 169/03.
208 Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 57/00.
209 Nlez stavnho sdu SR sp. zn. IV. S 40/03.
243
sobi rad externch, aj internch faktorov. ... Sudca nem faktick ani prvnu monos vyli
vetky prvky, ktor ruia pojednvanie alebo sudcu osobne. ... Na ruiv vplyvy, ktor m sudca
monos fakticky obmedzi alebo odstrni, me psobi len vtakej miere astakou intenzitou,
ktor mu dovouje platn prvna prava. Platnou prvnou pravou s teda ustanoven prvne
monosti sudcu pri obmedzovan prvkov ruivo psobiacich na pojednvanie.
Ak uloenie opatrenia poda 116 ods. 2 a 117 ods. 1 Obianskeho sdneho poriadku me
ma za nsledok zsah do prva zaruenho l. 26 ods. 1 a2 stavy, sudca je vo svojej va
he o uplatnen prostriedkov dovolench poda Obianskeho sdneho poriadku obmedzen
jednm zelov taxatvne ustanovench vl. 26 ods. 4 stavy. Opatrenia poda 116 ods. 2
a 117 ods. 1 Obianskeho sdneho poriadku vzsade mono hodnoti ako opatrenia, ktor
zkon ustanovuje na ochranu verejnho poriadku, ako aj na ochranu prv aslobd inch, ale
vslade sstavou mono tmito opatreniami prvo poda l. 26 ods. 1 a2 stavy len obmedzi,
no nie vyli. Preto sudca opatrenie poda 116 ods. 2 a 117 ods. 1 Obianskeho sdneho
poriadku neme uloi preventvne, bez riadneho zistenia okolnost prpadu opodstatuj
cich uplatnenie takho opatrenia, ani bez identifikcie elu, kvli ktormu obmedz prvo
zaruen l. 26 ods. 1 a2 stavy vkonkrtnom prpade. ...
Predseda sentu nie je oprvnen rozhodova otom, i osoby prtomn vsdnej sieni si mu
vyhotovova psomn poznmky, robi stenografick zznam priebehu pojednvania alebo
nahrva jeho priebeh formou vnmatenou sluchom. ...
Najvy sd nepredloil, ani nenavrhol dkazy otom, e vkonkrtnom prpade predseda se-
ntu zakzal len pouitie technickch prostriedkov sliacich na uskutonenie priameho pre-
nosu formou rozhlasovho alebo televzneho vysielania. Najvy sd nenavrhol dkazy ani o
tom, e predseda sentu sa poksil overi hlunos technickch zariaden sliacich verejnosti
na vyhotovenie zvukovch zznamov zkonania da 29. 2. 1996. Bez skutonho overenia, e
pouit diktafn naozaj ru sdne pojednvanie, nemono obmedzi prvo zaruen l. 26
ods. 1 a 2 stavy uloenm opatrenia poda 116 ods. 2 a 117 ods. 1 Obianskeho sdneho
poriadku. Najvy sd nepredloil, ani nenavrhol dkazy otom, e predseda sentu sa vbec
zaoberal otzkou, i uloenm opatrenia poda 116 ods. 2 a 117 ods. 1 Obianskeho sd-
neho poriadku neobmedz prvo zaruen poda l. 26 ods. 1 a 2 stavy nad dovolen mieru.
... T. N. namietol poruenie svojho prva tm, e predseda sentu Najvyieho sdu Slovenskej
republiky vyslovil zkaz, ktorm mu zmaril vyhotovenie sluchom vnmatenho zznamu po-
mocou diktafnu. Vdsledku vyslovenia tohto zkazu stavou priznan prvo T. N. prijma,
vyhadva arozirova informcie na verejnom pojednvan Najvyieho sdu Slovenskej re-
publiky 29. februra 1996 bolo poruen.
stavn sd SR vniie citovanom nleze rozhodol, e neexistuje stavn dvod na obme-

dzenie prva obanov fotografova poslancov mestskho zastupitestva pri hlasovan atm-
to spsobom prijma informcie. Dvodom na obmedzenie prva na informcie neme
by vtomto prpade ochrana prva poslancov na skromie ani ochrana verejnho poriadku.
244
Nlez stavnho sdu SR sp. zn. IV. S 40/03 zo da 23. septembra 2003
Zvyjadrenia mestskho zastupitestva ajednotlivch poslancov vyplynulo, e fotografovanie
ich ruilo, obvali sa zneuitia fotografi anevedeli sa stotoni stakm postupom saovatea. Fo-
tografovanie povaovali aj za ist formu ntlaku aovplyvovania hlasovania. Prpadn stret zk-
ladnho prva poslancov na skromie (ochranu osobnosti) so zkladnm prvom saovatea
na prijmanie informcie zvolenm spsobom treba poda nzoru stavnho sdu riei vpro-
spech saovatea. Mestsk zastupitestvo konalo arozhodovalo verejne. Fotografovanie poslan-
cov pri ich hlasovan ojednotlivch otzkach verejnho zujmu, ktor s vkompetencii takho
orgnu zemnej samosprvy, m sce urit vzah kich zkladnmu prvu na skromie, ale vda-
nom prpade prevauje bez akchkovek pochb uplatnenie zkladnho prva saovatea na
informcie spsobom, ak zvolil aak mu mestsk zastupitestvo neformlnym hlasovanm
odoprelo. Poslanci mestskho zastupitestva s verejnmi initemi. Hlasovanie vtakom orgne
je spravidla verejn. Vsvislosti stm sa preto ani ned uvaova otom, e by previlo zk
ladn prvo poslancov na skromie. Vskutonosti sa zskavala fotografick informcia onich
aich verejnoprvnom kone (hlasovanie vplne zastupitestva) nie zo skromia, ale zich ve
rejnej innosti. Tieto verejn kony hlasovania s u zpodstaty obmedzenm zkladnho prva
na skromie, ale vzujme otvorenosti verejnej moci voi obanom (dokonca vtomto prpade aj
voi voliom). Preto pri takom hlasovan nie je nevyhnutn apotrebn repektova zkladn
prvo na skromie na kor garantovania zkladnho prva na informcie. In prstup by po-
prel zmysel aobsah zkladnho prva na informcie, ktor m zku vzbu na princp verejnosti
atransparentnosti postupov apriebehu zasadnutia mestskho zastupitestva. Sasne treba
poveda, e klady zuprednostnenia zkladnho prva na informcie pred zkladnm prvom
na skromie poslancov vyvauj vstavne vznamnej miere negatvum, ktor spova vpovin-
nosti strpie fotografovanie pri vkone verejnej funkcie.
Postup mestskho zastupitestva ajeho hlasovanie otom, e saovate nem prvo pokraova
vo fotografovan, nemono poda nzoru stavnho sdu ospravedlni argumentom onaruovan
verejnho poriadku pri rokovan mestskho zastupitestva. Saovate nenaruoval verejn poria
dok, ale, ako to vyplynulo zvykonanho dokazovania, ruil poslancov len poda ich subjektvneho
nazerania. Preto rozhodnutie mestskho zastupitestva sa ned povaova za opatrenie nevyhnut-
n vdemokratickej spolonosti na ochranu verejnho poriadku.
Prvo prijma informcie zkonania orgnov verejnej moci potvrdilo istanovisko Konzulta-
nho zboru Ministerstva vntra SR pre aplikciu sprvneho poriadku zo 16. janura 2003,210
zktorho vyplva, e astnk sprvneho konania pred orgnmi verejnej sprvy je oprvne-
n vyhotovova si zvukov zznam zstneho konania (konkrtne ilo ostne pojednvanie
pri konan opriestupku).
210 Stanovisko je uverejnen vo Vestnku Vldy SR . 1/2003.
245
Stanovisko Konzultanho zboru Ministerstva vntra Slovenskej republiky pre aplikciu

sprvneho poriadku zo 16. janura 2003
astnk konania me nahrva priebeh stneho pojednvania vkonan opriestupku zvuko-

vm zznamovm zariadenm.
astnk konania sa zastnil na stnom pojednvan na Okresnom rade vM. vo veci pre-
jednvania priestupku na seku prva na prstup kinformcim. Na stnom pojednvan sa
okrem neho zastnil zamestnanec sprvneho orgnu azapisovateka.
Priebeh stneho pojednvania chcel astnk konania nahrva zvukovm zznamovm za-
riadenm, ale zamestnanec sprvneho orgnu mu to neumonil aprikzal mu toto zariadenie
vypn. astnk konania uposlchol aiadal tto udalos uvies vzpisnici zstneho pojed-
nvania.
astnk konania sa cti by ukrten na svojich prvach aprvom chrnench zujmoch apo-
vauje postup sprvneho orgnu za nezkonn.
stne pojednvanie je procesnou intitciou, ktorej uplatnenie a pravidl uskutoovania

upravuj procesnoprvne predpisy. Vo veciach priestupkov je takmto predpisom zkon Slo-
venskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. opriestupkoch vznen neskorch predpisov, ato vtre-
tej asti upravujcej konanie opriestupkoch ( 51 a 88).
Poda 51 zkona Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. opriestupkoch sa na konanie

opriestupkoch vzahuje subsidirne sprvny poriadok (zkon . 71/1967 Zb. osprvnom
konan). To znamen, e vkonan opriestupkoch sa pouij procesn pravidl, ktor s upra-
ven zkonom Slovenskej nrodnej rady opriestupkoch, aak ich niet, pouij sa veobecn pro-
cesn pravidl upraven vsprvnom poriadku.
Zkon Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. opriestupkoch v 74 ustanovuje niektor

procesn pravidl tkajce sa stneho pojednvania na prvom stupni, ale nezaober sa prob-
lematikou zaznamenvania jeho priebehu.
Preto odpove mono hada len vrmci sprvneho poriadku.
Sprvny poriadok sa stnym pojednvanm zaober v 21, ale aj valch ustanoveniach (

22, 33, 45 a51). Procesn pravidl vtchto ustanoveniach vak vslovne nerieia problematiku
nahrvania priebehu stneho pojednvania zo strany astnka konania. Za tohto prvneho
stavu treba djs kzveru len vkladom ustanoven sprvneho poriadku tkajcich sa postave-
nia astnka konania ajeho procesnch prv, ato vkontexte sl. 26 ods. 1 a2 stavy Slo-
venskej republiky.
astnkom konania je ten, okoho prvach apovinnostiach sa m kona ( 14 ods. 1 sprv-
neho poriadku). Sprvny orgn mu mus da vdy prleitos, aby mohol svoje prva azujmy
246
inne obhajova ( 3 ods. 2 sprvneho poriadku). astnk konania m prvo uplatova na

stnom pojednvan svoje pripomienky anmety ( 22 ods. 2 sprvneho poriadku), m prvo
nazera do spisov arobi si znich vpisy ( 23 ods. 1 sprvneho poriadku), m prvo dva
podania, nvrhy avyjadrenia ( 32 ods. 2 sprvneho poriadku), m prvo navrhova dkazy
akls svedkom aznalcom otzky na stnom pojednvan ( 33 ods. 1 sprvneho poriadku)
am monos pred vydanm rozhodnutia vo veci vyjadri sa kjeho podkladu akspsobu jeho
zistenia, prpadne navrhn jeho doplnenie ( 33 ods. 2 sprvneho poriadku).
Zuvedench procesnch oprvnen vyplva, e astnk konania m prvo jednak svojimi kon-
mi aktvne spolutvori podklad pre rozhodnutie ajednak pozna jeho pln obsah zachyten
vspise. Ak plat, e astnk konania m zkonn prvo na pln informciu opodklade pre
rozhodnutie ako celku (oobsahu celho spisu), mus ma rovnak prvo aj kjeho jednotlivm
astiam (dkazom). Dkazom poda 34 ods. 2 sprvneho poriadku s aj vpovede apredne-
sy uroben zastnenmi osobami na stnom pojednvan, ato vrtane vlastnch prednesov
astnkov konania.
astnk konania m prvo by prtomn pri vpovediach aprednesoch vetkch zastnench

na stnom pojednvan apova ich vrelnom ase ( 21 ods. 2 a 33 ods. 1 sprvneho po-
riadku). Ak plat, e astnk konania m zkonn prvo pova vpovede aprednesy poas
stneho pojednvania, znijakho ustanovenia nemono vyloi, e ich neme pova vinom
ase ae na ten el neme vyhotovi ich nahrvky na zznamovom zariaden. Zkon nem
ustanovenie, ktor by to vslovne, alebo aspo dostatone nepriamo vyluovalo. Ani zpovinnos-
ti sprvneho orgnu spsa opriebehu aobsahu stneho pojednvania zpisnicu nevyplva, e
by sa stne pojednvanie nemohlo zaznamena aj inm spsobom.
Uveden vklad podporuje aj l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, poda ktorho kad
m prvo...slobodne vyhadva, prijma a rozirova....informcie. Ak to me slobodne
robi kad, mus plati, e to me aj astnk konania, oktorho vkonan ide vprvom rade.
Informciou je akkovek informcia, teda aj vpove alebo prednes uroben na stnom pojed-
nvan.
Postup sprvneho orgnu nebol v slade so zkonom, pretoe bez zkonnho dvodu uprel
astnkovi konania prvo na informciu. Okrem toho zkaz nahrvania na zznamov za-
riadenie bol uroben bez prvneho dvodu, lebo vkonkrtnom prpade nedolo ksitucii poda
23 ods. 3 sprvneho poriadku opodstatujcej obmedzenie prva oboznamova sa so spisom.
Sprvny orgn konal mimo svoje kompetencie, pretoe svyie uvedenou vnimkou mu sprvny
poriadok nepriznva rozhodova oobmedzen prv astnka konania.
Tento vklad podporuje aj l. 2 ods. 3 stavy Slovenskej republiky, poda ktorho kad
me kona, o nie je zkonom zakzan, anikoho nemono nti, aby konal nieo, o zkon
neuklad.
247
248
P o v i n n o s s t a v n e s l a d n h o v k l a d u z k o n a o s l o b o d e i n f o r m c i
7. as
Povinnos stavne sladnho

vkladu zkona oslobode informci
Vpraxi sa mono asto stretn smechanickm aprli formalistickm vkladom zkona oslo-
bode informci zo strany povinnch osb, orgnov verejnej moci asdov. Takto vklad asto
nezohaduje stavn prvo na informcie astavn princpy ahodnoty. Cieom tejto asti je
bliie objasni, o znamen povinnos stavne sladnho ahodnotovho vkladu zkona oslo-
bode informci. Budeme sa veobecne venova stavne sladnmu vkladu prvnych pred-
pisov ajeho metodolgii, priom budeme odkazova na prklady zaplikcie zkona oslobode
informci.
Prinou astho vzniku zloitch prpadov pri aplikcii zkona oslobode informci je skuto-
nos, e informcie s neustle avobrovskom mnostve vytvran vetkmi osobami ainti-
tciami vkadej oblasti spoloenskho ivota avrmci kadho vzahu existujceho vo verej-
nej sprve. Preto sa informcie, ktor maj kdispozcii orgny verejnej moci, tkaj vekho
mnostva najrozmanitejch situci avzahov. Pre zkonodarcu je vak vemi ak predvda
aupravi prvnymi normami vetky mysliten situcie avzahy, vktorch sa informcie mu
vytvra, ato tak, aby bolo vkadej konkrtnej situcii zaruen spravodliv rieenie zohadu-
jce stavn princpy (naprklad stavn prvo na informcie). Jednoducho nie je vmonos-
tiach zkonodarcu aprvnych noriem vyjadrench nedokonalm prirodzenm jazykom vopred
predvda aupravi vetky nuansy, ktor ivot prina. Ako sa asto hovor, ed je teria, ze-
len je strom ivota.211
Preto zkonodarca pouva vzkone oslobode informci avsvisiacich zkonoch upravuj-
cich sprstupovanie informci vea neuritch pojmov, ktor pri aplikcii vkonkrtnych pr-
padoch umouj vkadom konkrtnom prpade vykona stavne sladn vklad tchto poj-
mov aprija tak vklad, ktor zohaduje stavn princpy ahodnoty.
Ide naprklad o pojmy zvan vplyv na zdravie ud, informcie, ktor sa dotkaj osob-
nosti askromia fyzickej osoby, informcie tkajce sa pouvania verejnch prostriedkov,
informcie tkajce sa vkonu kontroly, dohadu alebo dozoru orgnom verejnej moci, in-
formcie olohch alebo odbornch slubch tkajcich sa ivotnho prostredia, inform-
cie, ktor maj povinn osoby kdispozcii alebo informcie, ktorch zverejnenie by mohlo
211 Ide oparafrzu cittu zGoetheho Fausta.
249
by nevhodn pre zujmy Slovenskej republiky. Vyskytuj sa tie situcie, vktorch nie s
podmienky utajenia informcie definovan zko a preczne a kedy zkon dva povinnej oso-
be pomerne irok monos vahy. Ide napr. oprpad, kedy povinn osoba me informciu
utaji ako utajovan skutonos poda 3 ods. 5 zkona . 215/2004 Z.z. oochrane utajovanch
skutonost, ak informciu mono zaradi do oblasti zachovania bezpenosti azabezpeenia
obrany Slovenskej republiky apovinn osoba prde kzveru, e zverejnenm informcie by ...
mohlo djs kpokodeniu ttnych zujmov, verejnch zujmov alebo prvom chrnench zujmov
ttneho orgnu, atm kjednoduchej ujme na zujmoch Slovenskej republiky.
Vzkone oslobode informci sa vak vyskytuj aj pojmy, ktor treba na ely aplikcie zkona
oslobode informci vyloi inm ako zauvanm spsobom, ato za tm elom, aby dsledky
ich vkladu neboli vrozpore sstavnm prvom na informcie. Ide naprklad opojem verejn
prostriedky pouit vustanoven 3 ods. 2 zkona oslobode informci alebo opojem ob-
chodn tajomstvo pouit vustanoven 10 zkona oslobode informci.
Monos a povinnos stavne sladnho vkladu sa vak nevzahuje iba na hmotnoprvne
ustanovenia, ale aj na procesnoprvne ustanovenia. Vslade sstavnm prvom na inform-
cie treba naprklad posudzova otzku povahy, legitmnosti apreskmatenosti tzv. fiktvneho
rozhodnutia ( 18 ods. 3 a 19 ods. 3 zkona oslobode informci) alebo otzku nulity aktu
odloenia iadosti o informcie pre jej dajn neplnos v prpade, ak bolo takto odloenie
iadosti zo strany povinnej osoby neoprvnen ( 14 ods. 3 tretia veta zkona oslobode infor-
mci). Vslade sprvom na in prvnu ochranu poda l. 46 ods. 1 stavy SR treba posudzo-
va otzku, i mono od navrhovatea na prejednanie priestupku poda 21a zkona oslobode
informci poadova, aby presne oznail osobu zodpovedn zo spchania priestupku, hoci bol
priestupok spchan neinnosou avmonostiach navrhovatea nie je zodpovedn osobu pres-
ne identifikova.
Zvyie uvedench dvodov je aplikcia zkona oslobode informci exemplrnym prpadom,
kedy treba vdy starostlivo aplikova stavne sladn vklad zkonnch ustanoven apojmov
pouitch vtexte zkona akedy mechanick, formalistick, bezhodnotov alebo doslovn v-
klad ustanoven zkona asto spsobuje poruenie stavnho prva na informcie.
7.1. Povinnos stavne sladnho vkladu

prvnych predpisov
Kad stava demokratickho prvneho ttu ustanovuje objektvny hodnotov poriadok.
stava astavn prava zkladnch prv sa vyznauje vyarovanm stavnch hodnt do
celho prvneho poriadku.212 V dsledku toho maj vetky podstavn normy (zkony a in
212 Skutonos vyarovania stavy do celho prvneho poriadku (aj do skromnoprvnych vzahov) je vyjadren
250
veobecne zvzn prvne predpisy), a to hmotnoprvne aj procesn, hodnotov nboj.213

o to vak znamen pre prvnu prax? Zdvodu innosti stavy, ktor je bezprostredne z-
vzn aaplikovaten aktor obsahuje stavn princpy ahodnoty, musia prvnici rezignova
na star pozitivistick mylienku, poda ktorej s prvo amorlka dve plne oddelen entity.214
Prostrednctvom stavnch princpov, ktor s obsiahnut vstave aktor s ztoho dvodu s-
asou pozitvneho prva,215 sa do celho prvneho poriadku dostvaj princpy morlky, ktor
sa tak stvaj zvznmi princpmi prvnymi. Poda prvnej terie sa teda aj sudca pri vklade
aaplikcii prva mus zaobera mnohmi morlnymi problmami ako problmami prvnymi.216
Prostrednctvom ktorho konkrtneho ustanovenia sa vak stavn (ateda aj morlne) prin-
cpy dostvaj do prvneho poriadku? stava SR priamo ovplyvuje vklad aaplikciu prva
orgnmi verejnej moci prostrednctvom ustanovenia lnku 152 ods. 4 stavy SR, ktor zako-
tvuje povinnos stavne sladnho vkladu vetkch prvnych prepisov. Poda l. 152 ods. 4
stavy SR Vklad auplatovanie stavnch zkonov, zkonov aostatnch veobecne zvznch
prvnych predpisov mus by vslade stouto stavou. stavn sd SR na zklade tohto lnku
stavy stabilne uvdza: Zo zsady stavne konformnho vkladu vyplva tie poiadavka, aby
vprpadoch, ak pri uplatnen tandardnch metd vkladu prichdzaj dovahy rzne vklady
svisiacich prvnych noriem, bol uprednostnen ten, ktor zabezpe plnohodnotn, resp. pl-
nohodnotnejiu realizciu stavou garantovanch prv fyzickch osb alebo prvnickch osb.
Vetky orgny verejnej moci s preto povinn v pochybnostiach vyklada prvne normy v pro-
spech realizcie stavou (a tie medzinrodnmi zmluvami) garantovanch zkladnch prv
aslobd... (napr. II. S 148/06, III. S 348/06, IV. S 209/07, podobne ajI.S252/07).
naprklad vznmom rozhodnut nemeckho Spolkovho stavnho sdu vo veci Lth zr. 1958 (BVerfGE 7, 198). Poda
nlezov stavnho sdu eskej republiky sp. zn. III. S 129/98 a sp. zn. III. S 257/98 Jednou zfunkci stavy, zvlt
stavn pravy zkladnch prv a svobod, je jej prozaovn celm prvnm dem. Smysl stavy spova nejen vprav
zkladnch prv a svobod, ... nejen vpm zvaznosti stavy a vjejm postaven bezprostednho pramene prva, nbr i
vnezbytnosti sttnch orgn, resp. orgn veejn moci, interpretovat a aplikovat prvo pohledem ochrany zkladnch
prv. Kskutonosti vyarovania stavy do prvneho poriadku pozri napr. KHN, Z.: Aplikace prva ve sloitch
ppadech. Kloze prvnch princip vjudikatue. Praha: Nakladatelstv Karolinum, 2002, s. 159 171, alebo SCHLOS-
SER, H.: Vklad vprve, aplikcia prva a sudcovsk tvorba prva, s. 175. In: VEEA, M. GERLOCH, A. SCH-
LOSSER, H. BERAN, K. RUDENKO, S.: Teria prva. 2. vydanie. ilina: Bratislavsk vysok kola prva, 2008.
213 WAGNEROV, E.: Petrvvajci tendence zminulosti vinnosti soud a obtnost jejich odstraovn. In: IM-
EK, V. (ed.): Role nejvych soud vevropskch stavnch systmech as pro zmnu? Brno: Masarykova univerzita,
2007, s. 65.
214 KHN, Z.: Aplikace prva ve sloitch ppadech. Kloze prvnch princip vjudikatue. Praha: Nakladatelstv
Karolinum, 2002, s. 162.
215 Jan Wintr uvdza: U zkladnch prv a svobod a ostatnch stavnch princip... se toti nevede spor o jejich
pslunost kokruhu platnho prva. Ta je toti zejm, zkladn prva adal stavn principy jsou jak psanou soust
platnho stavnho prva, tak nespornou soust spoleenskho vdom. Pozri WINTR, J.: e princip. Obecn aod-
vtvov principy souasnho eskho prva. Praha: Nakladatelstv Karolinum, 2006, s.62.
216 Napr. KHN, Z.: Aplikace prva ve sloitch ppadech. Kloze prvnch princip vjudikatue. Praha: Naklada-
telstv Karolinum, 2002, s. 162; ALEXY, R. - DREIER, R.: Statutory Interpretation in the Federal Republic of Germa-
ny, s. 114. In: MaCCORMICK, D. N. SUMMERS, R. (eds.): Interpreting Statutes. A Comparative Study. Aldershot:
Dartmouth, 1991.
251
Poda prvnej terie zkladn prva predstavuj hodnotov zklad, ktor mus by dodran
vprpade kadho vkladu zkona.217 Poda ustlenej judikatry stavnho sdu SR je povin-
nos stavne sladnho vkladu prvnych predpisov sasou prva na sdnu ochranu.218 To
znamen, e ak sd neuskuton stavne sladn vklad prvneho predpisu (i u hmotno-
prvneho alebo procesnho ustanovenia), dopust sa tm poruenia stavnho prva na sdnu
ochranu ajeho rozhodnutie bude zruen ako protistavn (napr. nlezy IV. S 77/02, II. S
249/04, I. S 236/06).
lnky 26 ods. 1, 2 a5 stavy SR zakotvuj stavn prvo na informcie.219 l. 26 ods. 4 stavy
SR stanovuje podmienky, za splnenia ktorch me by stavn prvo na prstup kinformcim
obmedzen t.j. kedy me by informcia nesprstupnen. stavn sd SR vnleze sp. zn.
217 Kpovinnosti stavne sladnho vkladu pozri aj SCHLOSSER, H.: Vklad vprve, aplikcia prva a sudcovsk
tvorba prva, s. 174 176. In: VEEA, M. GERLOCH, A. SCHLOSSER, H. BERAN, K. RUDENKO, S.:
Teria prva. 2. vydanie. ilina: Bratislavsk vysok kola prva, 2008.
218 Poda rozhodnut stavnho sdu SR Sasne m kad prvo na to, aby sa vjeho veci vykonal stavne slad-
n vklad aplikovanej prvnej normy. Ztoho vyplva, e krelnemu poskytnutiu sdnej ochrany djde len vtedy, ak sa
na zisten stav veci pouije stavne sladne interpretovan, platn ainn prvna norma. (napr. nlezy stavnho
sdu SR sp. zn. IV. S 77/02, II. S 249/04, II. S 374/06). Rovnako uviedol stavn sd SR vnleze sp. zn. III.
S 79/2010: stavn sd pritom vychdzal zo svojej kontantnej judikatry, poda ktorej zkladnmu prvu na sdnu
ochranu poda l. 46 ods. 1 stavy, ako aj prvu na spravodliv sdne konanie me zodpoveda len stavne konformn
vklad atie stavne sladn aplikcia prslunch prvnych noriem (m. m. I. S 24/00 alebo IV. S 77/02). stavn
sd SR vnleze sp. zn. IV. S 245/09 uviedol: Relne uplatnenie zkladnho prva na sdnu ochranu predpoklad, e
astnkovi sdneho konania sa sdna ochrana poskytne vzkonom predpokladanej kvalite, priom vklad apouvanie
prslunch zkonnch ustanoven mus vcelom rozsahu repektova uveden zkladn prvo astnkov garantovan vl.
46 ods. 1 stavy. Tomuto zkladnmu prvu zodpoved uplatovanie zsady prednosti stavne konformnho vkladu,
ktor stavn sd uplatuje aj vkonaniach onvrhoch fyzickch osb alebo prvnickch osb, priom zdrazuje, e ztejto
zsady vyplva tie poiadavka, aby vprpadoch, ak pri uplatnen tandardnch metd vkladu prichdzaj do vahy
rzne vklady svisiacich prvnych noriem, bol uprednostnen ten, ktor zabezpe plnohodnotn, resp. plnohodnotnejiu
realizciu stavou garantovanch prv fyzickch osb alebo prvnickch osb. Vetky orgny verejnej moci s povinn
vpochybnostiach vyklada prvne normy vprospech realizcie stavou (atie medzinrodnmi zmluvami) garantovanch
zkladnch prv aslobd (II. S 148/06, IV. S 96/07). stavn sd vtejto svislosti dodva, e stavne konformn v-
klad je prslun orgn verejnej moci povinn uplatova vo vzahu ku vetkm astnkom konania azrove garantova
ich primeran rovnovhu tak, aby bolo rozhodnutie vpredmetnej veci akceptovaten zhadiska poiadaviek vyplvajcich
jednak zstavy, ako aj zmedzinrodnch zmlv oudskch prvach azkladnch slobodch, ktorm je Slovensk repub-
lika viazan. Poda nlezu stavnho sdu eskej republiky sp. zn. IV. S 202/99: Tmto povinnostem soudu potom
odpovd stavn zaruen prvo na soudn ochranu prv zkonem stanovenm zpsobem ana vklad prva soudy, kter
je vsouladu sstavou.
219 Zkladnmu prvu na informcie prinle tzv. status positivus teda nielen povinnos orgnov verejnej moci
nezasahova do prijmania arenia informci inmi osobami, ale svojm aktvnym konanm (poskytnutm informcie)
zabezpei prstup k informcim. stavn sd SR vnleze sp. zn. I. S 236/06 tto skutonos potvrdil a uviedol:
stavn povinnos orgnov verejnej moci poskytova informcie o svojej innosti me by obmedzen len zkonom, ak ide
o opatrenie v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku,
ochranu verejnho zdravia a mravnosti. Skutonos, e zstavy vyplva povinnos orgnov verejnej moci poskytova
informcie, potvrdil aj stavn sd eskej republiky vnleze sp. zn. Pl. S 2/10, ktor sa tkal prstupu verejnosti
ksdnym rozhodnutiam. Vrozsudku Trsasg a Szabadsgjogokrt v. Maarsko zo da 14. aprla 2009 Eurpsky sd
pre udsk prva vtrasburgu de facto vyvodil prvo na prstup kinformcim aj zl. 10 Dohovoru o ochrane udskch
prv a zkladnch slobd.
252
I. S 236/06 uviedol: stavn povinnos orgnov verejnej moci poskytova informcie osvojej
innosti me by obmedzen len zkonom, ak ide oopatrenie vdemokratickej spolonosti nevy-
hnutn na ochranu prv aslobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho
zdravia amravnosti.
7.2. Skmanie stavnosti zsahu

do zkladnho prva do informcie
stava SR zakotvuje podmienky obmedzenia jednotlivch stavnch prv tak, e stavn
prvo mono obmedzi iba z dvodu ochrany alebo presadenia inho stavnho prva alebo
stavnej hodnoty.220 Ako bolo uveden vyie, aj l. 26 ods. 4 stavy SR hovor, e obmedzi
stavn prvo na informcie zdvodu ochrany alebo presadenia inho stavnho prva mono
len vtedy, ak je to vdemokratickej spolonosti nevyhnutn.
Prve poiadavkou, e zkladn prva mono obmedzi len ak je to nevyhnutn, je do stavy
zakotven princp, resp. test proporcionality.221 Formulciou, e prvo na informcie mono
obmedzi, len ak je to nevyhnutn na ochranu alebo presadenie inch zkladnch prv alebo
stavnch princpov, stanovuje stava SR povinnos vzjomnho venia stavnch prv, resp.
stavou chrnench hodnt. Vprpade prva na informcie sa pri takomto ven vkadom
konkrtnom posudzovanom prpade uruje, i m verejnos prvo na konkrtnu informciu
ateda i prevauje prvo na sprstupnenie konkrtnej informcie (resp. verejn zujem na
sprstupnen informcie) alebo prevauje in stavn hodnota (naprklad verejn zujem na
ochrane informcie zdvodu ochrany skromia, verejnho poriadku i bezpenosti ttu).222
220 Me nasta aj prpad, ke stavn prava uritho zkladnho prva sce explicitne neobsahuje monos jeho
obmedzenia, avak toto prvo me vuritch konkrtnych prpadoch kolidova sinm stavnm prvom alebo prin-
cpom. Rovnako uvdza stavn sd SR vuznesen sp. zn. III. S 238/08: V tejto svislosti povauje stavn sd za
potrebn poukza na svoju doterajiu judikatru (I. S 77/08), v rmci ktorej kontatoval, e aj ke u niektorch zklad-
nch prv nie je vslovne stanoven monos ich obmedzenia, me by kad zkladn prvo obmedzen z dvodu kolzie
s inm zkladnm prvom. iadne zkladn prvo toti nem absoltnu prednos pred inm a ktorkovek z nich me v
uritej situcii previ nad inm. Typickm prpadom kolzie je stret slobody prejavu (l. 26 ods. 1 a 2 stavy) a ochrany
dobrej povesti (l. 19 ods. 1 stavy), pri ktorom stava neustanovuje iadnu monos obmedzenia tohto zkladnho prva,
hoci v uritch prpadoch me ma prednos aj sloboda prejavu... Ako uvdza Jan Wintr, medze stavnch prv ...
mu by priamo vtexte stavy, pretoe stava obsahuje prvomoc obmedzi zkladn prvo zkonom, alebo... ide ome-
dze implicitn, spovajce vexistencii protichodnch princpov. Nesmie vak by dotknut podstatn obsah zkladnho
prva... WINTR, J.: e princip. Obecn aodvtvov principy souasnho eskho prva. Praha: Nakladatelstv
221 Napr. poda rozhodnutia stavnho sdu Slovinska . U-I-25/95 z27. 11. 1997 Poiadavkou nevyhnutnosti zsa-
hu je do stavy vslovne zakotven princp proporcionality. Citovan poda SADURSKI, W.: Rights Before Courts. A Study
of Constitutional Courts in Postcommunist States of Central and Eastern Europe. Dordrecht: Springer, 2005, s. 266 267.
222 Jan Wintr uvdza: Vdy je teba principy pomovat; pi pomovn se uplatuje zsada proporcionality. ... V-
253
Princp, resp. test proporcionality, sa poda praxe stavnch sdov pouva na rieenie otzky, i
pri vzjomnej kolzii dvoch stavnch prv (princpov) je zsah do zkladnho prva vykonan
oprvnene (teda napr. i bolo nesprstupnenie informcie vslade sstavou).223 A aplikciou
princpu proporcionality avzjomnm zvenm kolidujcich zkladnch prv (princpov) je
teda vkonkrtnom prpade stanoven definitvny rozsah zkladnho prva (teda naprklad to,
i je prvo na sprstupnenie informcie oodmench aplatoch vedcich zamestnancov verejnej
sprvy sasou prva na informcie, alebo i s tieto informcie naopak chrnen prvom na
skromie). Ustanovenia oobmedzen zkladnho prva teda vlastne slia na urenie rozsa-
hu zkladnho prva.224
sledkem pomovn je pak kolizn zkon, jen je u pravidlem, askt tak vysokou mru prvn jistoty. Vznik tohto pra-
vidla, koliznho zkona, je dlem judikatury. Pozri WINTR, J.: e princip. Obecn aodvtvov principy souasnho
eskho prva. Praha: Nakladatelstv Karolinum, 2006, s. 67 68.
223 Poda nlezu stavnho sdu sp. zn. II. S 152/08 Primeranos zsahu skma stavn sd, podobne ako mnoh
eurpske stavn sdy, na zklade trojstupovho testu proporcionality. Kprincpu proporcionality pozri napr. HOL-
LNDER, P.: Filosofie prva. Plze: Ale enk, 2006, s. 160 173; MELZER, F.: Metodologie nalzn prva. vod
do prvn argumentace. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 60 66; KOSA, D.: Kolize zkladnch prv vjudikatue stav-
nho soudu R. In: Jurisprudence, 1/2008, s. 3 19; ALEXY, R.: A Theory of Constitutional Rights. Oxford: Oxford
University Press, 2002, s. 66; KUMM, M.: Political Liberalism and the Structure of Rights: On the Place and Limits of
the Proportionality Requirement. In: PAVLAKOS G. (ed): Law, Rights and Discourse. The Legal Philosophy of Robert
Alexy. Oxford: Hart Publishing, 2007, s. 131 166, dostupn aj na http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_
id=952034; STONE SWEET, A.: Proportionality Balancing and Global Constitutionalism. In: Columbia Journal of
Transnational Law, 47:73, 2008, s. 73 165, pozri http://works.bepress.com/cgi/viewcontent.cgi?article=1010&con-
text=alec_stone_sweet.
224 stavnoprvna teria rozliuje tzv. vchodzie prva prima facie right (t.j. zkladn prva pred vykonanm
vzjomnho venia kolidujcich prv) atzv. definitvne prvo definitive right (t.j. ide ozkladn prvo, ktor vo
vzjomnom ven previlo nad inmi prvami alebo princpmi aktor je teda u relne existujcim subjektvnym pr-
vom vzahujcim sa na konkrtny prpad). Poda tohto nzoru mono poveda, oban m zkladn prvo na informcie
oskromnom ivote inch osb (tzv. vchodzie prvo), ale e do tohto zkladnho prva mono zasiahnu (obmedzi
ho) zdvodu ochrany kolidujceho zkladnho prva na skromie inch osb, akee vtomto prpade prevauje pr-
vo na skromie nad prvom na informcie, oban vkonenom dsledku nenadobudne relne existujce subjektvne
prvo na informcie oskromnom ivote inch osb (teda nenadobudne tzv. definitvne prvo). Pozri napr. WINTR,
J.: e princip. Obecn aodvtvov principy souasnho eskho prva. Praha: Nakladatelstv Karolinum, 2006, s.
68 69; ALEXY, R.: A Theory of Constitutional Rights. Oxford: Oxford University Press, 2002, s. 59 60. In prvni
teoretici upozoruj, e rozsah zkladnho prva je vymedzen prve a po aplikcii ustanoven oobmedzeniach,
resp. limitoch zkladnho prva. Upozoruj, e pred zvenm navzjom kolidujcich prv nemono uri, i nejak
konkrtny prpad spad do rozsahu zkladnho prva. Poda tohto nzoru je teda rozsah zkladnch prv uren a ich
obmedzeniami (limitmi) vo vzahu kinm prvam i princpom. Vdsledku tohto sa teda ned poveda, e oban m
zkladn prvo na informcie oskromnom ivote inch osb azrove pripusti, e do tohto zkladnho prva mono
zasiahnu (obmedzi ho) zdvodu ochrany kolidujceho zkladnho prva na skromie, ale treba kontatova, e ob-
an vbec nem zkladn prvo na informcie oskromnom ivote inch osb. Pozri napr. WEBBER, G.: Constituting
Rights by Limitation. London School of Economics - Law Department, 12. december 2008, dostupn na http://ssrn.
com/abstract=1322812. Vprospech tohto druhho prstupu hovor aj znenie oficilneho prvneho vkladu (Legal ex-
planations) klnku 52 Charty zkladnch prv Eurpskej nie, ktor stanovuje podmienky obmedzenia jednotlivch
zkladnch prv zaruench Chartou. Tento vklad hovor, e elom lnku 52 je stanovi rozsah prv aprincpov
Charty.... Dostupn na http://www.eucharter.org/home.php?page_id=62.
254
Povinnos aplikova princp proporcionality vyplva aj zo samotnej povahy stavnch prv, kto-
r maj zva charakter prvnych princpov.225
Povinnos aplikova test proporcionality sa vzahuje ako na zkonodarn innos (formulovanie
ustanoven prvnych predpisov), tak aj na vklad aaplikciu prvnych predpisov (napr. na roz-
hodovanie osprstupnen alebo nesprstupnen informci).226 Povinnos poui test proporcio-
nality pri aplikcii prva maj vetky orgny verejnej moci (vrtane sprvnych orgnov asdov).
7.2.1. Vklad prva vzloitch prpadoch

Test proporcionality sa mus poui najm vtzv. zloitch prpadoch aplikcie prva. Preto sa
potrebn chvu sa venova bliiemu objasneniu tohto pojmu aveobecne pojedna ovklade
prva vzloitch prpadoch.
Najprv je treba vymedzi, kedy takto zloit prpad aplikcie prva nastva. Otzv. jednodu-
ch prpad aplikcie prva (tzv. easy case) ide vtedy, ke je bez akchkovek pochybnost
jasn, e na konkrtny skutkov stav mono aplikova prvnu normu (t.j. e ho mono alebo
nemono podradi pod prvnu normu).227 Ak vak nie je jednoznane jasn, i na konkrtny
skutkov stav mono alebo nemono prvnu normu aplikova, ide otzv. zloit prpad apli-
kcie prva (tzv. hard case).228 Poda prvnej terie229 sa zloit prpady aplikcie prva
225 Poda znmeho prvneho filozofa ateoretika Roberta Alexyho princp proporcionality logicky vyplva zpovahy
zkladnch prv, ktor maj vinou charakter prvnych princpov a ktorch vzjomn kolziu vkonkrtnom prpade
mono na rozdiel od kolzie prvnych pravidiel (noriem) riei iba pomocou aplikcie princpu proporcionality. Alexy
cituje nemeck Spolkov stavn sd, ktor vyslovil, e princp proporcionality vyplva v podstate zpovahy samotnch
stavnch prv (BverfGE 19, 342). Pozri ALEXY, R.: A Theory of Constitutional Rights. Oxford: Oxford University
Press, 2002, s. 66. Poda nlezu stavnho sdu eskej republiky sp. zn. Pl. S 33/97 Dalm, a to modernm stav-
nm nepsanm pravidlem, je een kolize zkladnch prv a svobod principem proporcionality. Kpouvaniu princpu
proporcionality stavnmi sdmi pozri SADURSKI, W.: Rights Before Courts. A Study of Constitutional Courts in
Postcommunist States of Central and Eastern Europe. Dordrecht: Springer, 2005, s. 266 276. Kvymedzeniu poj-
mu prvny princp akrozdielu medzi prvnym pravidlom (prvnou normou) aprvnym princpom pozri napr.
WINTR, J.: e princip. Obecn aodvtvov principy souasnho eskho prva. Praha: Nakladatelstv Karolinum,
2006, s. 81 106.
226 Jan Wintr uvdza: Vechny normy veejnho prva meme povaovat za kolizn zkony svho druhu. Kad veej-
noprvn pravidlo je eenm urit kolize protichdnch princip, ato jak vppad, kdy kolizn zkon stanov judikatura,
tak ivppad (mnohem astjm), kdy knjakmu een kolize protichdnch princip dospje zkonodarce. Pozri
WINTR, J.: e princip. Obecn aodvtvov principy souasnho eskho prva. Praha: Nakladatelstv Karolinum,
2006, s. 71.
227 Naprklad ak norma v 17 ods. 1 zkona oslobode informci stanovuje povinnos vybavi iados oinformcie
do smich pracovnch dn akonkrtna iados je vybaven na dvansty pracovn de, mono jednoznane kontatova,
e skutkov stav nemono podradi pod predmetn prvnu normu, ateda e ide ojednoduch prpad aplikcie prva.
228 Podobne KHN, Z.: Aplikace prva ve sloitch ppadech. Kloze prvnch princip vjudikatue. Praha: Na-
kladatelstv Karolinum, 2002, s. 28.
229 Napr. KHN, Z.: Aplikace prva ve sloitch ppadech. Kloze prvnch princip vjudikatue. Praha: Nakla-
datelstv Karolinum, 2002, s. 45; PECZENIK, A.: On Law and Reason. Springer, 2008, s. 14 22; AARNIO, A.: The
Rational as Reasonable. A Treatise on Legal Justification. Dordrecht: D. Reidel Publishing Company, 1987, s. 110 115.
255
vyskytuj najm ztoho dvodu, e prvny jazyk pouva pojmy, ktor s neurit (vgne),230
viacznan,231 mnoh pojmy vyaduj ich naplnenie hodnotovmi vahami232 alebo sa mu
vyskytn prpady rozporu medzi prvnymi normami. Mu sa vak vyskytn aj prpady,
ktorch rieenie vslovne neupravuje iadna prvna norma (tzv. medzery v zkone) alebo
vemi pecilne avnimon prpady, kedy je mon prija rozhodnutie, ktor sa nezhoduje
sjednoznanm vznamom textu zkona.233 Vzloitch prpadoch aplikcie prva rieenie
(rozhodnutie) nevyplva zjednoznanej prvnej normy apopisu skutkovch okolnost, ale
aj zalch vah, naprklad hodnotovch alebo praktickch sudkov, ktor sa sce iba vsa-
motnom texte prvneho predpisu nedaj njs, ale ktor musia by sasou prvnej argu-
mentcie.
Naprklad ak ustanovenie 10 ods. 2 zkona oslobode informci stanovuje, e poruenm
obchodnho tajomstva nie je sprstupnenie informcie tkajcej sa zvanho vplyvu na
zdravie ud aiadate oinformcie poaduje sprstupni vsledok preetrovania niku ole-
ja do pdy vobjekte istej tovrne, nemono priamo na zklade textu zkona urobi zver, e
poadovan informcia sa tka alebo netka zvanho vplyvu na zdravie ud. K zveru
musme dospie pomocou alch empirickch, praktickch a hodnotovch sudkov, ktor
sa vtexte zkona nenachdzaj (napr. ak mnostvo oleja uniklo, ak mal alebo me ma
nik tohto mnostva oleja vplyv na zdravie ud ai mono tento vplyv povaova za zvan
vplyv na zdravie ud). Mono uvies aj al prklad. Jednou zpodmienok utajenia informcie
ako utajovanej skutonosti vzmysle zkona . 215/2004 Z. z. oochrane utajovanch skuto-
nost je naprklad skutonos, e by zverejnenie utajovanej informcie mohlo zaprini po-
kodenie prvom chrnench zujmov prvnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktor by mohlo
by nevhodn pre zujmy Slovenskej republiky. Pri aplikcii tohto ustanovenia treba okrem
inho vyjadri, akm konkrtnym spsobom by mohlo prs kpokodeniu prvom chrnench
zujmov apreo je mon takto pokodenie hodnoti ako nevhodn pre zujmy Sloven-
skej republiky.
230 Poda prvnej terie je prinou neuritosti (vgnosti), resp. tzv. otvorenho textu prvneho jazyka (open
texture) skutonos, e prvny jazyk a prvne normy pouvaj pojmy, ktorch rozsah (teda shrn prpadov, resp. prv-
kov, ktor pojem pokrva) nie je presne vymedzen. Vdsledku toho treba rozliova na jednej strane tzv. jadro prvnej
normy (ide o konkrtne prpady, na ktor mono prvnu normu suritosou aplikova) a na druhej strane tzv. polotie
prvnej normy (ide o konkrtne prpady, pri ktorch nie je jasn, i na ne mono prvnu normu aplikova). Herbert Hart
uvdza prklad normy, ktor znie: Zkaz vstupu vozidiel do parku. Pojem vozidlo je vak neurit (vgny), pretoe
jeho rozsah nie je jasn. Je sce jasn, e vozidlom je automobil a e vozidlom nie je napr. mobiln telefn, ale nie je jasn,
i vozidlom s napr. kolieskov korule alebo invalidn vozk. Pozri HART, H. L. A.: Pojem prva. Praha: Prostor, 2004,
s. 132. Pozri tie SOBEK, T.: Argumenty teorie prva. Praha: stav sttu a prva, 2008, s. 78 81.
231 Kviacznanm pojmom pozri napr. PECZENIK, A.: On Law and Reason. Springer, 2008, s. 17 18.
232 Napr. pojmy verejn poriadok, dobr mravy, zvan pokodenie ivotnho prostredia a pod.
233 Kvypaniu medzier vzkone pozri kapitoly Sudcovsk tvorba prva, Metdy a prostriedky vypania me-
dzier vprve a Zkon presahujce sudcovsk dotvranie prva vdiele SCHLOSSER, H.: Vklad vprve, aplikcia
prva a sudcovsk tvorba prva, s. 183 202. In: VEEA, M. GERLOCH, A. SCHLOSSER, H. BERAN, K.
RUDENKO, S.: Teria prva. 2. vydanie. ilina: Bratislavsk vysok kola prva, 2008.
256
Mono kontatova, e tieto sudky s tie vahami (premisami), ktor musia tvori sas
prvneho sylogizmu, na ktorom je zaloen kad prvny argument, resp. kad rozhodnutie.234
Pri rieen tchto situci je vdy potrebn vykona vklad textu prvneho predpisu aaplikova
pri om naprklad aj prvne princpy.
Vklad prvneho textu je potrebn vykona prve vsitucii, ke s pochybnosti ovzname textu
v jeho doslovnom znen. O vklad v pravom zmysle sa teda nejedn, ke nie s pochybnosti
ovzname textu avznam normy zodpoved jej doslovnmu vznamu.235 Jednoduch prpad
aplikcie prva mono teda vymedzi aj nasledovne: Pokia zjavn vznam textu nevzbudzuje vo
veci iadne lingvistick pochybnosti anie s iadne systmov ani funkcionlne faktory spochyb-
ujce porozumenie prvnemu textu, potom by sa malo deklarova lex clara est. (t.j. prvo je
jasn).236 Pochybnosti ovzname textu nemusia vyvola len lingvistick vahy (napr. nejasnos
dan vlastnosami prvneho jazyka), ale aj in faktory - miesto normy vsystme prvnych no-
riem (napr. ak s dsledky aplikcie prvnej normy vo svojom doslovnom vzname vrozpore
sinmi prvnymi normami danho systmu), funkcia, resp. el prvnej normy (napr. ak s d-
sledky aplikcie prvnej normy vjej doslovnom vzname absurdn, nespravodliv, nemorlne),
poiadavka stavne konformnho vkladu (napr. ak je doslovn vznam vrozpore sprincpmi
zakotvenmi vstave) apod. Aj prpad, ktor sa na prv pohad jav ako jednoduch prpad apli-
kcie prva (teda prpad, vktorom je zhadiska benho pouvania jazyka jasn, i skutkov
stav mono alebo nemono podradi pod hypotzu prvnej normy) sa teda po zohadnen tchto
inch hadsk afaktorov me sta zloitm prpadom aplikcie prva.237
Otzkou vznamnou pre prax je vzah doslovnho jazykovho vkladu238 ainch vkladovch
metd (napr. rozirujceho a zuujceho jazykovho vkladu,239 systematickho, logickho,
historickho alebo teleologickho vkladu). Poda prvnej terie aj sdnej judikatry je doslov-
234 Pozri napr. PECZENIK, A.: On Law and Reason. Springer, 2008, s. 15.
236 WRBLEWSKI, J.: Statutory Interpretation in Poland. In: MacCORMICK, D. N. SUMMERS, R. S. (eds.):
Interpreting Statutes. A Comparative Study. Aldershot: Dartmouth, 1991, s. 259.
237 Zdenk Khn dodva, e Rovnak prvna norma tak me by vjednom prpade pre toho istho interpreta jasn a
pre in prpad nejasn. Pozri KHN, Z.: Aplikace prva ve sloitch ppadech. Kloze prvnch princip vjudikatue.
Praha: Nakladatelstv Karolinum, 2002, s. 28.
238 Doslovn jazykov vklad sa vzsade pridriava vznamu, ak m pojem pri benom pouvan jazyka teda vz-
namu, ak by mu pripsal ben pouvate jazyka ako jeho zjavn vznam. Doslovn vklad mus zohadova aj situciu,
kedy sa ustanovenie prvneho predpisu tka pecilnej innosti, resp. oblasti, kde sa pouvaj pecilne odborn pojmy
vtedy sa pojmy musia vyklada vich odbornom (technickom) vzname a nie vich vzname pri benom pouvan jazy-
ka. Pozri napr. MacCORMICK, N. SUMMERS, R.: Interpretation and Justification, s. 512 513. In: MacCORMICK,
D. N. SUMMERS, R (eds.).: Interpreting Statutes. A Comparative Study. Aldershot: Dartmouth, 1991.
239 Teria prvnej interpretcie uvdza, e hoci s doslovn (adekvtny), rozirujci (extenzvny) a zuujci
(retriktvny) vklad povaovan za formy jazykovho vkladu, ich podstata je vskutonosti isto teleologick. To, i pri
vklade prva rozrime alebo zime rozsah (vznam) prvneho pojmu zvis od toho, ak zmysel, resp. el, oakva-
me od aplikcie tohto prvneho pojmu vkonkrtnom prpade. Pozri HLOUCH, L.: Teorie a realita prvn interpretace.
Plze: Ale enk, 2011, s. 216.
257
n jazykov vklad prvotnm priblenm kustanoveniu prvneho predpisu.240 el azmysel

zkona nemono hada len vslovch avetch prvneho predpisu, pretoe vprvnom predpi-
se s amusia by vdy obsiahnut iprincpy uznvan demokratickmi prvnymi ttmi.241 Aj
poda stavnho sdu SR je sce potrebn prvotne poui doslovn jazykov vklad, ale exis-
tuj situcie, kedy je potrebn sa od doslovnho jazykovho vkladu odchli ato naprklad
vsitucii, ak to vyaduje poiadavka stavne sladnho vkladu prvnych predpisov (t.j. ak by
doslovn jazykov vklad viedol kprotistavnm dsledkom).242
Vzujme predchdzania svojvle vrozhodovan sdov je vak vemi dleit vyjasni, ak s
bliie podmienky odchlenia sa od doslovnho znenia zkona ao to znamen, e pri odklone-
n sa od doslovnho znenia zkona sa sd mus vyvarova svojvle ae svoju interpretciu
prvnej normy mus zaloi na racionlnej argumentcii.
Vprvom rade treba uvies, e vuritch prpadoch je odchlenie sa od doslovnho znenia z-
kona striktne vylen. Ide najm oprpady zoblasti trestnho prva, kde sa mus uplatni do-
240 Poda nlezu stavnho sdu SR sp. zn. I. S 243/07 Ako vprpade vkladu prvneho predpisu, tak vprpade
zmluvy rovnako plat, e jazykov vklad predstavuje prvotn priblenie sa kaplikovanej prvnej norme. Je vchodiskom
na objasnenie aujasnenie si jej obsahu, zmyslu aelu.. Poda nlezu stavnho sdu eskej republiky sp. zn. Pl. S
33/97 Naprosto neudritelnm momentem pouvn prva je jeho aplikace, vychzejc pouze zjeho jazykovho vkladu.
Jazykov vklad pedstavuje toliko prvotn piblen se kaplikovan prvn norm. Je pouze vchodiskem pro objasnn a
ujasnn si jeho smyslu a elu (k emu slou i ada dalch postup, jako logick a systematick vklad, vklad e ratione
legis atd.). Mechanick aplikace abstrahujc, resp. neuvdomujc si, a to bu mysln, nebo v dsledku nevzdlanosti,
smysl a el prvn normy, in z prva nstroj odcizen a absurdity..
241 Nlez stavnho sdu eskej republiky sp. zn. IV. S 275/96.
242 stavn sd SR k vkladu prva v nleze sp. zn. III. S 341/07 uvdza: Pri vklade a aplikcii ustanoven prv-
nych predpisov je nepochybne potrebn vychdza prvotne z ich doslovnho znenia. Sd vak nie je doslovnm znenm
zkonnho ustanovenia viazan absoltne. Me, ba dokonca sa mus od neho (od doslovnho znenia prvneho textu)
odchli vprpade, ke to zo zvanch dvodov vyaduje el zkona, systematick svislos alebo poiadavka stavne s-
ladnho vkladu zkonov aostatnch veobecne zvznch prvnych predpisov (l. 152 ods. 4 stavy). Samozrejme, e sa
vtakchto prpadoch mus zrove vyvarova svojvle (arbitrrnosti) asvoju interpretciu prvnej normy mus zaloi na
racionlnej argumentcii. (...) Viazanos ttnych orgnov zkonom vzmysle l. 2 ods. 2 stavy toti neznamen vlun
abezpodmienen nevyhnutnos doslovnho gramatickho vkladu aplikovanch zkonnch ustanoven. Ustanovenie l.
2 ods. 2 stavy nepredstavuje iba viazanos ttnych orgnov textom, ale aj zmyslom aelom zkona. Podobne vnleze
sp. zn. III. S 70/09 stavn sd SR uvdza, e pri vklade prva ...sa jednotliv metdy vkladu uplatuj vo vzjom-
nom prepojen, priom iadna z nich nem ma absoltnu prednos. Jednotliv uplatnen metdy by sa mali navzjom
dopa a vies k zrozumitenmu a racionlne zdvodnenmu vysvetleniu textu prvneho predpisu. Vchodiskom v procese
interpretcie a aplikcie prva je sce gramatick vklad textu prvneho predpisu, interpret vak mus tie zohadni el
zkona, systematick svislos a logick vzby medzi jednotlivmi normami zkona. Jednou zo zkladnch interpreta-
nch metd stavnho sdu je prkaz stavne konformnej interpretcie jednoduchho prva, najm v prpade, ak usta-
novenie prvneho predpisu umouje rozdielnu interpretciu. lohou sdu v tomto prpade je interpretova sporn usta-
novenie zkona stavne konformnm spsobom. stavn sd eskej republiky kvkladu prva uvdza: Jak vyplv z
ustlen judikatury stavnho soudu, nelze ztotoovat text prvnho pedpisu a prvn normu, kter je vznamem tohoto
textu (srov. shodn v doktrn nap. Knapp V., Hollnder P. a kol., Prvne myslenie a logika, Obzor, Bratislava 1989). Je
teba mt na zeteli, e prvn norma se ne vdy mus krt s tm, jak je vyjdena v textu zkona, a to ani v takovm ppad,
kdy se text me jevit jako jednoznan a urit. stavn soud dlouhodob zdrazuje vznam teleologick argumentace a
hledn smyslu a elu zkona jeho interpretem. (napr. uznesenia stavnho sdu R sp. zn. I. S 339/03 a sp. zn. I.
S 438/06).
258
slovn znenie zkona, aby bola zaruen rozpoznatenos apredvdatenos hroziaceho trestu
pre adresta prvnej normy (ateda aj zsada nulla poena sine lege). Ide tie oprpady, kedy
chce tt zkonom zasahova do zkladnch slobd osb korekcia textu zkona arozrenie
jeho aplikcie aj na vslovne neupraven prpady, by mala by lohou zkonodarcu anie s-
dov. Prpadom, kedy by sa malo striktne uplatova doslovn znenie zkona, s aj ustanovenia
predpisujce asov hranice (napr. lehoty), ktor musia by zdvodu zaruenia prvnej istoty
jednoznane ajasne rozpoznaten.243
Vinch prpadoch, aby bolo zabrnen svojvonmu abezdvodnmu odklaniu sa od jazy-
kovho vkladu, ateda aj svojvonmu rozhodovaniu sdov, prvna teria sformulovala pra-
vidlo, e nemono vyklada slov apojmy nachdzajce sa vprvnom predpise vrozpore sbe-
nm jazykovm pouvanm, ak pre takto in vklad neexistuj dostatone siln apresvediv
dvody.244
Vpraxi to znamen, e ak sa prv astnk argumentcie odvolva na samotn slov zkona
alebo na tak vznam vrazov pouitch vzkone, ktor tmto slovm chcel da zkonodarca
pri prijat zkona, adruh astnk argumentcie sa odvolva naprklad na el zkona stano-
ven vase vkladu zkona (napr. tzv. objektvne teleologick vklad) alebo na in argumenty,
primrne sa uprednostn vklad podporovan argumentmi prvho astnka. Avak od doslov-
nho znenia zkona alebo od vznamu, ktor chcel slovm zkona da zkonodarca pri prijat
zkona, sa mono odchli, ak boli poskytnut dostaton, presvediv arozumn dvody pre
prijatie inho vkladu zkona (napr. spomnanho teleologickho vkladu). Vprpade pochyb-
nost, i druh astnk uviedol rozumn (dostaton) dvody pre odchlenie sa od doslov-
nho znenia, m prednos doslovn znenie zkona. Bremeno argumentcie teda le na tom
astnkovi argumentcie, ktor sa sna presadi vklad odchyujci sa od doslovnho znenia
zkona alebo od vznamu slov pouitch vzkone, ktor tmto slovm chcel da zkonodarca
pri prijat zkona.245
243 Bliie pozri ALEXY, R. - DREIER, R.: Statutory Interpretation in the Federal Republic of Germany, s. 95 - 96.
In: MaCCORMICK, D. N. SUMMERS, R. (eds.): Interpreting Statutes. A Comparative Study. Aldershot: Dartmo-
uth, 1991.
244 Prvna teria uvdza: Nikto nesmie vyklada slov avrazy vyskytujce sa vprvnom predpise vrozpore sbenm
jazykovm pouvanm, pokia pre takto vklad neexistuj siln (presvediv) dvody. Pozri PECZENIK, A.: On Law
and Reason. Springer, 2008, s. 313. Prvna teria tie uvdza: ...pojem pouit vprvnom predpise by mal by vykladan
vslade sobvyklm jazykom, za podmienky, e neexistuj protiargumenty, ktor by boli vprospech inho vkladu. Pozri
AARNIO, A: Statutory Interpretation in Finland, s. 149. In: MacCORMICK, D. N. SUMMERS, R. (eds.): Interpre-
ting Statutes. A Comparative Study. Aldershot: Dartmouth, 1991. Aleboinmi slovami: Argumenty, ktor vyjadruj
spojitos so skutonmi vrazmi (slovami) zkona alebo svou historickho zkonodarcu, maj prednos pred inmi ar-
gumentmi, pokia nemu by uveden racionlne dvody pre uprednostnenie tchto inch argumentov. Pozri ALEXY, R.:
A Theory of Legal Argumentation. A Theory of Rational Discourse as Theory of Legal Justification. Oxford: Clarendon
Press, 1989, s. 248.
245 ALEXY, R.: A Theory of Legal Argumentation. A Theory of Rational Discourse as Theory of Legal Justification.
Oxford: Clarendon Press, 1989, s. 248. Pri rozhodovan, i s dvody uveden pre odchlenie sa od doslovnho znenia
dostaton, presvediv a rozumn, sa pouij najm zsady praktickej argumentcie (naprklad hodnotov a morlne
vahy, zvaovanie praktickch dsledkov apod.).
259
Pri uvdzan argumentov podporujcich urit vklad je nevyhnutne potrebn dodra zsady
racionlnej prvnej argumentcie aveobecne uznvan vkladov pravidl.246 Pouitie kadej
vkladovej metdy vyaduje, aby bola pouit urit truktra argumentcie. Nie je naprklad
prpustn argumentova iba jednoduchm tvrdenm, e urit ustanovenie treba vyklada
takto alebo e urit zver vyplva zo systematickho vkladu. Bez uvedenia alch dvo-
dov, ktor by vysvetovali, preo ustanovenie treba vyklada uritm spsobom alebo preo uri-
t zver zo systematickho vkladu naozaj vyplva, nie je takto argumentcia vskutonosti
iadnou argumentciou, ale iba nim nezdvodnenm tvrdenm.247 Prvna teria stanovuje, e
pri kadej metde vkladu treba uvies vetky dvody, ktor zdvoduj zvolenie konkrtneho
spsobu vkladu.248 Rozhodnutie, ktor dostatone neobjasuje mylienkov pochody, na zk-
lade ktorch bol zvolen urit spsob vkladu, mono vzmysle judikatry stavnho sdu SR
povaova za arbitrrne (svojvon) astavne neakceptovaten.249
7.2.2. stavne sladn vklad neuritch prvnych pojmov

pri aplikcii zkona oslobode informci
Po exkurze opravidlch vkladu prva sa vak teraz znovu vrme kaplikcii testu proporciona-
lity pri uplatovan zkona oslobode informci.
Mono kontatova, e pri aplikcii zkona oslobode informci prichdza mnohokrt kzloi-
tm prpadom aplikcie prva najm preto, lebo zkon oslobode informci asvisiace prv-
ne predpisy tkajce sa prstupu kinformcim obsahuj neurit avklad vyadujce pojmy,
ktor dvaj v praxi sprvnemu orgnu alebo sdu urit vonos pri rozhodovan (monos
uvenia).250 Prvna teria potvrdzuje, e test proporcionality je potrebn aplikova prve aj
246 Napr. ALEXY, R.: A Theory of Legal Argumentation. A Theory of Rational Discourse as Theory of Legal Justifi-
cation. Oxford: Clarendon Press, 1989, s. 221 286; PECZENIK, A.: On Law and Reason. Springer, 2008, s. 99 172
a305 345.
247 Na takto spsob argumentcie mono plne vztiahnu nasledovn slov: ...vyie uveden spsoby vkladu
s vlastne hodnotenm vsledku interpretanch postupov, anie s samy osebe argumentom. Pokia nie je uveden... ak
dvody ktomuto postupu ved, neme sa jedna oargument, ale len ortorick obrat alebo autoritatvne rozhodnutie.
Pozri CVREK, F.: Kritick poznmky kvuce interpretace prvnch text. In: GERLOCH, A. MARLEK, P.: Prob-
lmy interpretace aargumentace vsoudob prvn teorii aprvn praxi. Praha: Eurolex Bohemia, 2003, s. 55.
248 Robert Alexy formuluje toto pravidlo nasledovne: Saturation that is afull statement of reasons is required in
every argument which belongs among the canons of interpretation. Pozri ALEXY, R.: A Theory of Legal Argumentation.
A Theory of Rational Discourse as Theory of Legal Justification. Oxford: Clarendon Press, 1989, s. 246.
249 stavn sd SR vo svojich rozhodnutiach neustle zdrazuje, e sdy maj stavn povinnos dostatone
a presvedivo odvodova svoje rozhodnutia. stavn sd SR v tchto svojich rozhodnutiach drazne vytka ve-
obecnm sdom, e neozrejmili svoje mylienkov pochody, e bolo treba hada odpove na nastolen problematiku v
rovine dohadov, e ich zver je iba vgne tvrdenie, z ktorho nevyplva vysvetlenie, na zklade akch vah k nemu ... sd
dospel alebo e svoje rozhodnutie vbec nepecifikovali anekonkretizovali (naprklad nlezy sp. zn. III. S 311/07,
sp. zn. I. S 269/05 alebo sp. zn. III. S 192/09).
250 Vo veobecnosti me monos uvenia poskytova ako hypotza prvnej normy (me obsahova neurit
260
vprpadoch, ke orgny verejnej sprvy asdy vydvaj rozhodnutie na zklade zkonnej nor-
my poskytujcej prslunmu orgnu verejnej moci ist vonos pri rozhodovan. Takto zkonn
norma kolziu zkladnch prv alebo stavnch hodnt sama jednoznane neriei. Zveruje riee-
nie kolzie prslunmu orgnu verejnej moci.251
Kee zkon oslobode informci obsahuje mnoh neurit prvne pojmy, budeme sa krtko
venova najm metodolgii ich stavne sladnho vkladu. Vkladom ustanovenia alebo prv-
neho pojmu sa rozumie urenie vznamu prvneho ustanovenia v konkrtnych skutkovch
okolnostiach uritho prpadu. Tm sa vdy vytvra prvne pravidlo platn pre konkrtny pr-
pad, resp. pre prpady uritho druhu.252
Ako je veobecne znme, aplikcia prva prebieha prostrednctvom tzv. prvneho sylogizmu.
Prvny sylogizmus je postup uvaovania, ktor sa sklad ztzv. normatvnej premisy (t.j. prvnej
normy obsahujcej hypotzu podmienku, za splnenia ktorej sa pravidlo uplatn adispozciu
vlastn pravidlo sprvania, stanovujce o m by aobsahujce prkaz, zkaz, dovolenie,
resp. oprvnenie alebo povinnos), tzv. skutkovej premisy (t.j. skutkovej situcie, resp. skutko-
vch okolnost prpadu) azveru (dostaneme ho podradenm skutkovej situcie pod hypotzu
prvnej normy tzv. subsumpciou).253
Ako prklad prvneho sylogizmu uvedieme nasledujci jednoduch prklad:
Norm atv n a p r em is a : Ak iadate oinformcie pod iados oinformcie (hypotza),
orgn verejnej moci mus tto iados vybavi do 8 pracovnch dn (dispozcia).
Skut k o v p r emis a : iadate X podal iados oinformcie.
Zve r : Orgn verejnej moci mus iados iadatea X vybavi do 8 pracovnch dn.
Ako sme u naznaili vyie, poda prvnej terie vak pri neuritch pojmoch obsiahnutch
vhypotze prvnej normy nepostauje pre posdenie toho, i maj alebo nemaj by inform-
cie oskutkovom stave pod neurit pojem subsumovan, iba samotn znenie hypotzy prvnej
normy. (Neuritm pojmom nachdzajcim sa vhypotze prvnej normy je naprklad verejn
poriadok.) Text prvneho predpisu vtchto prpadoch jednoznane neuruje vsledok vkladu
prvne pojmy umoujce vklad napr. verejn poriadok, bezpenos ttu a pod.) tak aj dispozcia prvnej nor-
my. Dispozcia prvnej normy me tie obsahova neurit pojmy, ktor pri aplikcii vyaduj naplnenie alebo me
poskytova monos prija alebo neprija urit rozhodnutie, prpadne monos zvoli jeden zmonch spsobov roz-
hodnutia - napr. pri ukladan pokt me by uloen pokuta vintervale od dolnej po horn hranicu pokuty (v takom
prpade ide o uplatnenie tzv. vonej vahy). Krozdielu medzi vkladom neuritho prvneho pojmu a uplatnenm vonej
(sprvnej) vahy pozri napr. HENDRYCH, D.: Sprvn prvo. Obecn st. 4. zmnn a doplnn vydn. Praha: C.
H. Beck, 2001, s. 58 59.
251 SVOBODA, P.: stavn zklady sprvnho zen vesk republice. Praha: Linde Praha a.s., 2007, s. 60.
252 Napr. HLOUCH, L.: Teorie a realita prvn interpretace. Dizertan prca. Prvnick fakulta Masarykovej uni-
verzity vBrne, r. 2008, s. 107, dostupn na http://is.muni.cz/th/41242/pravf_d.
253 Napr. SCHLOSSER, H.: Vklad vprve, aplikcia prva a sudcovsk tvorba prva, s. 161 163. In: VEEA,
M. GERLOCH, A. SCHLOSSER, H. BERAN, K. RUDENKO, S.: Teria prva. 2. vydanie. ilina: Bratislavsk
vysok kola prva, 2008.
261
prvnej normy vindividulnom prpade anorma vyjadren textom prvneho predpisu mus by
obsahovo doplnen faktormi, ktor vemi asto nie je mon njs vtexte prvneho predpisu.254
Poda prvnej terie Vpraxi sudca nikdy nebude vystupova len ako subsumpn stroj, ktor
mechanicky, vlune pouitm logickch zverov dospeje ksprvnemu rozhodnutiu. Samotn apli-
kcia prva je skr hodnotiacim napanm elu.255 Prvna teria tie uvdza: Interpretcia
sa m vdy vyvarova neiadcich (neuspokojivch) nsledkov. Tieto by nastali, ak by dsled-
n aplikcia vyhodnotenho vkladovho variantu mala vo vzahu kspornej prvnej otzke vies
kcelkom neakceptovatenmu, prvu odporujcemu, neprijatenmu vsledku abola by tak vroz-
pore svntornou logikou veci.256 Informcie oskutkovom stave sa vtakomto prpade hodno-
tia ako subsumovaten alebo nesubsumovaten pod hypotzu prvnej normy a po posden
elnosti alebo neelnosti rozhodnutia (zveru), ktor by vyplynulo ztoho ktorho rieenia
otzky subsumpcie.257 Mono teda shlasi stm, e ...prijatenos prems prvneho sylogizmu
ete negarantuje prijatenos jeho zveru. Ak je zver prvneho sylogizmu spoloensky neprijate-
n, znamen to, e jeho premisy boli prijat ahkovne.258
o z toho teda vyplva pre prvnu prax? Vo vzahu k povinnosti stavne sladnho vkladu
ztoho vyplva, e ak dsledky vkladu ustanovenia prvneho predpisu (t.j. zver prvneho sy-
logizmu, ktor je vsledkom subsumpcie skutkovch okolnost prpadu, tzv. skutkovej premisy,
pod znenie aplikovanho ustanovenia, tzv. normatvnu premisu) s vrozpore sstavnm pr-
vom na informcie, sprvny orgn alebo sd je povinn vklad ustanovenia prvneho predpisu
zmeni tak, aby podradenie (subsumpcia) skutkovho stavu pod toto ustanovenie neprinieslo
zver (dsledok), ktor by bol vrozpore sstavnm prvom na informcie.
Teda ak by naprklad prvna norma znela ak by sprstupnenie informcie naruilo verejn po-
riadok, informcia sa nesprstupn, aiadate by poadoval informciu, na sprstupnenie kto-
rej m stavn prvo (resp. ktorej sprstupnenie je vo verejnom zujme), orgn verejnej moci
mus neurit prvny pojem verejn poriadok (nachdzajci sa vhypotze prvnej normy)
vyklada v tomto prpade tak, e poadovan informcia sa pod tento pojem ned podradi.
Mus tak urobi preto, lebo podradenie poadovanej informcie pod hypotzu prvnej normy
a nsledn nastpenie dispozcie tejto prvnej normy (teda nesprstupnenie informcie) by
malo za nsledok protistavn obmedzenie prva na informcie.
255 SCHLOSSER, H.: Vklad vprve, aplikcia prva a sudcovsk tvorba prva, s. 163. In: VEEA, M. GER-
LOCH, A. SCHLOSSER, H. BERAN, K. RUDENKO, S.: Teria prva. 2. vydanie. ilina: Bratislavsk vysok
kola prva, 2008.
256 SCHLOSSER, H.: Vklad vprve, aplikcia prva a sudcovsk tvorba prva, s. 181. In: VEEA, M. GER-
LOCH, A. SCHLOSSER, H. BERAN, K. RUDENKO, S.: Teria prva. 2. vydanie. ilina: Bratislavsk vysok
kola prva, 2008.
257 BOGUSZAK, J. APEK, J. GERLOCH, A.: Teorie prva. Praha: ASPI Publishing, 2004, s. 167.
258 SOBEK, T.: Argumenty teorie prva. Praha: stav sttu a prva, 2008, s. 258. Rovnako SOBEK, T.: Logika pra-
videl a logika princip. Law & Economics Blog, 28. aprla 2008, dostupn na http://www.leblog.cz/?q=node/225.
262
To, i dsledok, ku ktormu by viedol urit vklad prvneho predpisu, je alebo nie je v roz-
pore sstavou, posudzuj aj stavn sdy pri prieskume stavnosti rozhodnut veobecnch
sdov.259 Ak by teda vklad prvneho predpisu uskutonen vsdnom rozhodnut viedol kd-
sledku, ktor by bol v rozpore s stavnm prvom na informcie, stavn sd takto sdne
rozhodnutie zru.260
7.2.3. Aplikcia testu proporcionality

Teraz konene pristpime ku kovej otzke, ako vlastne zistme, i dsledok vkladu ustano-
venia prvneho predpisu vkonkrtnom prpade je vrozpore alebo vslade sstavnm prvom
na informcie. Tto skutonos mono zisti prve prostrednctvom vyie spomnanho testu
proporcionality. Nm zistme, i zsah do stavnho prva vkonkrtnom prpade (napr. roz-
hodnutie o nesprstupnen uritch informci, ktor zasahuje do stavnho prva na infor-
mcie) je alebo nie je oprvnen (i spa stavn podmienky zsahu do zkladnho prva na
informcie ateda i je vslade sstavou).
Test proporcionality m tieto 4 kroky (komponenty):261
a) legitmny cie
Na vod treba vdy zisti, i bolo zkladn prvo obmedzen vzujme nejakho legitmneho
ciea. Zkladnm vchodiskom je, e zkladn prvo mono obmedzi iba v zujme ochrany
alebo presadenia bu inho zkladnho prva alebo uritho stavnho princpu.262 Filip Melzer
259 Poda uznvanej doktrny sa posudzovanie stavnosti vkladu prvnej normy v konkrtnom prpade podob
kontrole stavnosti prvnych noriem. Znamen to, e poda tohto hadiska je nutn posudzova stavnos rozhodnut
orgnov verejnej moci vkonkrtnom prpade tak, e vsledok posudzovanej interpretcie a aplikcie je myslen vpodobe
veobecnej normy. Pozri HOLLNDER, P.: stavnprvn argumentace. Praha: Linde, s.r.o., 2003, s. 68. Zkladn
prvo je sdnym rozhodnutm poruen vtedy, ak je sdne rozhodnutie zaloen na prvnom nzore, ktor keby bol
obsiahnut vo veobecnej prvnej norme, tak by tto stavn sd zruil ako protistavn. Inmi slovami, stavn
sanos je spen, ke napadnut sdny vrok vyvol prvny nsledok, ktor obyajn zkonodarca nesmel vyda ako
normu. Tento princp je vdoktrne nazvan aj ako Schumannova veta. Pozri SCHUMANN, E.: Verfassungs- und
Menschenrechtsbeschwerde gegen richterliche Entscheidungen, Berln, 1963, s. 207. Citovan poda IMEK, V.:
Imperativ stavn konformn interpretace aaplikace prvnch pedpis. In: Prvnk, . 12, 1999, str. 1083 1084.
260 Pozri napr. nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06, ktorm stavn sd zruil rozsudok Najvyieho sdu
SR zdvodu, e vklad zkona o slobode informci vykonan Najvym sdom SR bol vrozpore sstavnm prvom
na informcie.
261 Kzrozumitenmu opsaniu jednotlivch krokov testu proporcionality pozri napr. MELZER, F.: Metodologie
nalzn prva. vod do prvn argumentace. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 60 66 alebo KUMM, M.: Political Liberalism
and the Structure of Rights: On the Place and Limits of the Proportionality Requirement. In: PAVLAKOS G. (ed): Law,
Rights and Discourse. The Legal Philosophy of Robert Alexy. Oxford: Hart Publishing, 2007, s. 137 - 141, dostupn
aj na http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=952034, s. 8 - 12. Kpodrobnej analze uplatovania testu
proporcionality stavnm sdom eskej republiky pozri KOSA, D.: Kolize zkladnch prv vjudikatue stavnho
soudu R. In: Jurisprudence, 1/2008, s. 3 19.
262 Filip Melzer uvdza: Podstatn je jen to, e se jedn stejn jako vppad zkladnch prv asvobod oprincipy
stavn... Mus se tedy jednat oprvn principy stejn prvn sly. Pozri MELZER, F.: Metodologie nalzn prva. vod
263
uvdza: Potom, ako sme dospeli kzveru, e urit akt ttu zasahuje do zkladnho prva alebo
slobody, musme hada vetky mon stavn princpy, ku ktorch realizcii preverovan ttny
akt smeruje.263 Mono teda kontatova, e prvm krokom testu proporcionality je zistenie,
sktormi inmi zkladnmi prvami alebo stavnmi princpmi je zkladn prvo vkonflikte.
Treba si vak tie uvedomi, e urit zujmy, resp. ciele, vydvan ttom za stavn alegitm-
ne, nemono vbec stava do konfliktu so zkladnm prvom anemono zkladn prvo kvli
tmto cieom ani obmedzi.264
Vprpade zkladnho prva na informcie slovensk stava explicitne stanovuje, e obmedzi
toto zkladn prvo mono iba za elom dosiahnutia 4 konkrtnych cieov, ktorch poet ani
obsah nemono meni ani rozirova. Poda l. 26 ods. 4 stavy mono prvo na informcie ob-
medzi zkonom, ak ide oopatrenia vdemokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv
aslobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia amravnosti.
b) vhodnos
Vtomto kroku sa posudzuje, i zsah do zkladnho prva (resp. obmedzenie zkladnho pr-
va) umouje dosiahnu sledovan cie (t.j. ochranu inho zkladnho prva alebo verejnho
statku). Ako u bolo uveden vyie, zkladn prvo na informcie mono obmedzi iba vz-
ujme ochrany alebo presadenia stavnch prv i verejnch statkov explicitne vymenovanch
vl. 26 ods. 4 stavy SR konkrtne vzujme ochrany prv aslobd inch, bezpenosti ttu,
verejnho poriadku, ochrany verejnho zdravia amravnosti. Vprpade prva na informcie sa
do prvn argumentace. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 63.

263 MELZER, F.: Metodologie nalzn prva. vod do prvn argumentace. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 64.
264 stavnoprvna teria upozoruje, e aby sa aplikcia testu proporcionality nezredukovala na mechanizmus
umoujci presadenie akhokovek ciea, ktorho dosiahnutie je vsilnom zujme aktulnej ttnej moci alebo ktor
prinesie v itok (a teda aby sa test proporcionality nestal mechanizmom, ktor by akkovek zkladn prvo umo-
oval previ inmi ttom sledovanmi zujmami a ktor by tak znegoval povahu zkladnch prv ako ochrann-
ho ttu pred zsahmi ttnej moci), je potrebn repektova, e niektor ciele (ttom sledovan zujmy) s vylen
zprocesu vzjomnho venia. Ide ozujmy, resp. ciele, ktor hoci tt chce dosiahnu asna sa ich aj vyvodi zustano-
ven stavy, ale zdvodu hodnt politickej morlky liberalizmu nemono kvli tmto cieom obmedzi zkladn prvo
anemu by spolu so zkladnm prvom ani ven. Tieto ciele sa nazvaj ako excluded reasons (vylen
dvody, resp. argumenty, ktor nemono poui). Mattias Kumm uvdza prklad, kedy Eurpsky sd pre udsk
prva vprpade Lustig-Prean and Beckett v. The United Kingdom rozhodoval, i zkon, vyluujci ud shomosexu-
lnou orientciou zo sluby varmde, je legitmnym obmedzenm prva na repektovanie skromnho ivota, ktor
je nevyhnutn vzujme ochrany nrodnej bezpenosti. Kumm uvdza, e zrozhodnutia sdu je zrejm, e argumenty
zakladajce sa na homofbnych tradcich alebo subjektvnych preferencich boli irelevantn pri posudzovan toho,
i boli udia shomosexulnou orientciou vylen zo sluby varmde oprvnene. Rovnako Kumm uvdza prklad, e
naprklad ani argumenty zaloen na presveden o sprvnosti alebo falonosti nejakej nboenskej viery alebo argu-
menty o potrebe vedenia takho ivota, ktor je zaloen na nejakom nboenskom zjaven, nemono bra vprocese
venia princpov acieov do vahy. Pozri KUMM, M.: Political Liberalism and the Structure of Rights: On the Place
and Limits of the Proportionality Requirement. In: PAVLAKOS G. (ed): Law, Rights and Discourse. The Legal Philo-
sophy of Robert Alexy. Oxford: Hart Publishing, 2007, s. 141 - 148, dostupn aj na http://papers.ssrn.com/sol3/papers.
cfm?abstract_id=952034, s. 13 - 21.
264
skma, i nesprstupnenie informcie naozaj vedie kochrane inho zkladnho prva alebo ve-
rejnho statku (napr. kochrane skromia alebo bezpenosti ttu). Vprvej fze tohto skmania
sa zisuje, i by sprstupnenie konkrtnej informcie naozaj ohrozilo i pokodilo in zkladn
prvo i verejn statok (napr. prvo na skromie inej osoby). Vdruhej fze skmania sa zisuje,
i by nesprstupnenm tejto konkrtnej informcie bolo vylen ohrozenie alebo pokodenie
inho zkladnho prva (napr. prva na skromie) ateda i by nesprstupnenm informcie
bolo toto in zkladn prvo zachovan, resp. ochrnen. Ide teda oempirick apraktick va-
hy naprklad zvaovanie praktickch dsledkov sprstupnenia informcie. Aby bolo rozhod-
nutie onesprstupnen informcie odvodnen, treba vrozhodnut tieto vahy vslovne vyjadri
aopsa. Vrozhodnut onesprstupnen informcie teda treba najm opsa, akm spsobom,
resp. preo by sprstupnenie informcie pokodilo alebo ohrozilo in zkladn prvo, i verejn
statok. Ak nesprstupnenie informcie nevedie kochrane inho zkladnho prva alebo verejn-
ho statku, treba kontatova, e rozhodnutie onesprstupnen tejto informcie je protistavn.
c) nevyhnutnos, resp. potrebnos

Vtomto kroku sa posudzuje, i bolo obmedzenie zkladnho prva naozaj nevyhnutn ai ne-
bolo mon dosiahnutie sledovanho ciea (t.j. ochrany inho zkladnho prva alebo verejn-
ho statku) inm prostriedkom, resp. spsobom, ktor by zkladn prvo obmedzoval vmenej
miere, miernejie, etrnejie. Tento miernej prostriedok vak mus zabezpei rovnako inn
dosiahnutie sledovanho ciea (napr. ochranu skromia).265 Vprpade prva na informcie sa
skma, i neexistoval prostriedok, resp. spsob, ktor by sce dosiahol sledovan cie (napr.
ochranu skromia alebo bezpenosti ttu), ale ktor by prvo na informcie obmedzoval
v menej miere, etrnejie. Toto skmanie vychdza zo znenia l. 26 ods. 4 stavy SR, pod-
a ktorho zkladn prvo na informcie mono obmedzi, ak ide oopatrenia vdemokratickej
spolonosti nevyhnutn na ochranu prv aslobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku,
ochranu verejnho zdravia amravnosti. Znovu teda ide oempirick apraktick vahy. Premiet-
nutm poiadavky nevyhnutnosti je naprklad princp, e ak iadate oinformcie iada doku-
ment obsahujci niekoko chrnench informci, neme sa odmietnu sprstupnenie celho
dokumentu, ale chrnen informcie sa maj zdokumentu vyli (napr. zaierni) azvyok
dokumentu sa mus sprstupni.266 Tento princp je v zkone o slobode informci zakotven
265 O miernej prostriedok vak ide len vprpade, kedy mono sasne dosiahnu prinajmenom rovnak ochranu
stavnch princpov leiacich na druhej miske vh. Pozri MELZER, F.: Metodologie nalzn prva. vod do prvn
argumentace. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 65.
266 Tento princp vslovne potvrdil aj stavn sd R vnleze Pl. S 2/10, kde uviedol: Pokud by mohlo skuten
dojt ke stetu s prvem na ochranu osobnosti, s prvem na ochranu osobnch daj i soukrom, je nutn hledat ee-
n nejprve pomoc jinch mn omezujcch prvnch institut i prvnch norem, a teprve pot, co by se toto nezdailo,
aplikovat ustanoven omezujc prvo na informace. Dal dostatenou ochranu i pojistku obsahuje ustanoven 12
zkona o svobodnm pstupu k informacm. ... Ustanoven 12 zkona o svobodnm pstupu k informacm pak uvd, e
vechna omezen prva na informace provede povinn subjekt tak, e poskytne poadovan informace vetn doprovodnch
informac po vylouen tch informac, u nich to stanov zkon (prvo odept informaci trv pouze po dobu, po kterou
trv dvod odepen; v odvodnnch ppadech povinn subjekt ov, zda dvod odepen trv). Obsahem 12 zkona
265
vustanoven 12 prv veta zkona nasledovne: Vetky obmedzenia prva na informcie vyko-
nva povinn osoba tak, e sprstupn poadovan informcie... po vylen tch informci, pri
ktorch to ustanovuje zkon.
Treba zdrazni, e ak nie je splnen o len jedna zpodmienok uvedench vkrokoch a), b) alebo
c), zsah do zkladnho prva bol protistavn. Zsah do zkladnho prva, resp. obmedzenie
zkladnho prva, je teda protistavn, ak zsah do zkladnho prva bu nesleduje legitmny
cie, alebo nie je na dosiahnutie legitmneho ciea vhodn, alebo nie je pre dosiahnutie tohto le-
gitmneho ciea nevyhnutn (ak bolo mon dosiahnu legitmny cie rovnako inne, ale mier-
nejm prostriedkom).
d) venie navzjom kolidujcich hodnt (resp. proporcionalita vuom zmysle)

Ak s splnen vetky podmienky stanoven v prvch troch krokoch testu proporcionality
(existencia legitmneho ciea, vhodnos, nevyhnutnos), treba napokon posdi, ktor z ko-
lidujcich prv (princpov) m prednos. V tomto kroku sa teda navzjom kolidujce prva
aprincpy (hodnoty) navzjom via auruje sa, ktor hodnota m viu vhu alebo dle-
itos. Je potrebn da prednos hodnote, ktor je vkonkrtnom prpade alebo vdruhu prpa-
dov dleitejia (naprklad prvu na informcie alebo prvu na skromie). stavn sd eskej
republiky ktomu uvdza: Porovnvanie zvanosti vkolzii stojacich zkladnch prv, resp.
verejnch statkov, (po splnen podmienky vhodnosti apotrebnosti) spova vzvaovan empiric-
kch, systmovch, kontextovch i hodnotovch argumentov. Empirickm argumentom mono
chpa faktick zvanos javu, ktor je spojen sochranou uritho zkladnho prva. Systmo-
v argument znamen zvaovanie zmyslu azaradenia dotknutho zkladnho prva i slobody
vsystme zkladnch prv aslobd. Kontextovm argumentom mono rozumie alie negatvne
dopady obmedzenia jednho zkladnho prva vdsledku uprednostnenia inho. Hodnotov ar-
gument predstavuje zvaovanie pozitv vkolzii stojacich zkladnch prv vzhadom kakcepto-
vanej hierarchii hodnt.267
Prvna teria kprocesu venia hodnt uvdza: Po prv, vychdza zdostatonch, viero-
hodnch arelevantnch, asto odbornch informci (empirick poiadavka). Po druh, vych-
dza zuritho veobecne uznvanho, legitmneho rebrku i hierarchie hodnt vdemokratickej
spolonosti (hodnotov poiadavka). Apo tretie, spova vlogickej aospravedlnitenej analze
asyntze, vrmci ktorej normotvorn alebo aplikujci orgn na zklade empirickch poznatkov
ahodnotovch vchodsk vyjadr azvi celkov prospechy aujmy apoda toho dospeje ku sta-
noveniu, ureniu alebo uplatneniu zodpovedajceho obmedzenia alebo vnimky zprslunho
zkladnho prva.268 Vprpade zkladnho prva na informcie toto hodnotov skmanie
o svobodnm pstupu k informacm je tak pravidlo selekce; to odpovd poadavku, aby oprvnn omezen pstupu
k informacm bylo vdy uplatnno jen v nejmenm nutnm rozsahu. Toliko toto ustanoven tedy napluje a garantuje
poadavek minimalizace zsahu do zkladnho prva i svobody....
267 Nlez stavnho sdu eskej republiky sp. zn. Pl. S 4/94. Citovan poda HOLLNDER, P.: stavnprvn
argumentace. Praha: Linde, s.r.o., 2003, s. 22.
268 SVOBODA, P.: stavn zklady sprvnho zen vesk republice. Praha: Linde Praha a.s., 2007, s. 59.
266
vychdza aj zstavnej poiadavky, e obmedzi zkladn prvo na informcie mono, iba ak

je to vzujme ochrany alebo presadenia konkrtnych cieov nevyhnutn vdemokratickej spo-
lonosti.
Ak sa poas skmania zist, e zsah do zkladnho prva sce sleduje legitmny cie, je na do-
siahnutie tohto legitmneho ciea vhodn azrove je pre dosiahnutie tohto legitmneho ciea aj
nevyhnutn, ale legitmny cie (kolidujce zkladn prvo alebo stavn princp) svojou vhou
i dleitosou neprevauje nad zkladnm prvom, ktor bolo obmedzen, zsah do zkladn-
ho prva bol protistavn.
Ako prklad mono uvies kolziu prva na informcie aprva podnikatea na ochranu obchod-
nho tajomstva vprpade, e ide oinformcie tkajce sa nakladania smajetkom ttu alebo
verejnmi financiami (napr. informcie nachdzajce sa vobchodnej zmluve uzavretej medzi
ttom apodnikateom). Vtakom prpade sce nesprstupnenie takejto informcie sleduje le-
gitmny cie (t.j. prvo podnikatea na ochranu obchodnho tajomstva), je na ochranu tohto le-
gitmneho ciea vhodn (t.j. nesprstupnenm informcie sa obchodn tajomstvo naozaj ochr-
ni), je na ochranu tohto legitmneho ciea aj nevyhnutn (t.j. ochranu obchodnho tajomstva
nemono dosiahnu inm, miernejm prostriedkom, iba utajenm takchto informci), avak
prvo podnikatea na ochranu obchodnho tajomstva neprevauje nad prvom verejnosti na
informcie otom, ako tt hospodri sverejnmi prostriedkami. Rozhodujcim je teda vtomto
prpade hodnotov sudok (ktor je vsledkom 4. kroku testu proporcionality - venia navz-
jom kolidujcich hodnt). Kee prvo na informcie je prvom, bez ktorho nie je existencia
skutonho demokratickho zriadenia mon (pretoe demokracia a vyvodzovanie politickej
zodpovednosti vo vobch s mon iba vtedy, ak maj obania informcie ostave spolonosti,
ttu aokonan predstaviteov verejnej moci), tak vo veobecne uznvanom rebrku hodnt
demokratickej spolonosti stoj prvo na informcie onakladan sverejnmi prostriedkami nad
prvom podnikatea na ochranu obchodnho tajomstva.
Pri zvaovan prospechov a pozitv, ktor prina presadenie jednho princpu nad druhm
princpom, je vak potrebn repektova, e urit hodnoty nie s previten inmi prin-
cpmi ani vtedy, ak by tieto in princpy priniesli naozaj vek prospech. Ide najm ozkladn
zsady morlky (resp. zkladn morlne povinnosti), ktorch zvznos aplatnos nezvis od
toho, i dodranie tchto zsad vedie alebo nevedie kprospenm dsledkom.269
Mono si teda vimn, e proces venia princpov (hodnt), ale aj posudzovanie vhod-
nosti anevyhnutnosti, zahaj tzv. praktick argumentciu (resp. tzv. praktick usudzova-
269 Mattias Kumm uvdza prklad, e zchrana troch udskch ivotov nemus vdy ospravedlova obetovanie jed-
nho udskho ivota alebo e dosiahnutie vekho zisku vekm potom ud nemus vdy nevyhnutne ospravedlova
ujmu (stratu), utrpen malm potom ud. Naprklad ivot iadneho loveka neme by obetovan a pouit ako pro-
striedok pre zchranu ivotov hoci aj viacerch ud nikto neme by printen by hrdinom aobetova svoj ivot za
inch. Pozri KUMM, M.: Political Liberalism and the Structure of Rights: On the Place and Limits of the Proportionality
Requirement. In: PAVLAKOS G. (ed): Law, Rights and Discourse. The Legal Philosophy of Robert Alexy. Oxford: Hart
Publishing, 2007, s. 153 164, dostupn aj na http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=952034, s. 27 41.
267
nie)270 teda praktick, hodnotov amorlne vahy naprklad vahy otom, o treba robi,
ako by to malo by, o je vhodn anevyhnutn, ale aj zvaovanie praktickch dsledkov
uritho konania.271 Aj tto skutonos potvrdzuje, e aplikcia prva aprvna argumentcia je
neoddelitene spojen smorlnymi, hodnotovmi apraktickmi vahami.272
Znmy stavnoprvny teoretik Robert Alexy analyzoval proces vzjomnho venia princpov
scieom urobi ho transparentnejm aracionlnejm. Sformuloval tzv. zkon venia princ-
pov, ktor mono zjednoduene formulova aj takto: m via je intenzita zsahu do jednho
prva (princpu), tm via mus by dleitos presadenia druhho prva (princpu).273 Ztoh-
to zkona vyvodil vzorec (tzv. viacu formulu), pomocou ktorho by sa mal da vyjadri po-
mer dvoch navzjom kolidujcich princpov (zkladnch prv) auri, ktor zdvoch princpov
m v konkrtnom prpade viu vhu.274 Premennmi tohto vzorca s jednotliv relevantn
aspekty situcie, vktorej prichdza ku kolzii princpov, aktorm sa udeuj seln hodnoty. Po
dosaden selnch hodnt mono urobi porovnanie, ktor princp vokolnostiach konkrtneho
prpadu prevauje .275 Nejde samozrejme o exaktn vpoet, pretoe venie hodnt neme
270 Anglicky practical reasoning. Kpraktickmu usudzovaniu veobecne pozri napr. ERNK, V. VICENK,
J. VIOVSK, E.: Praktick usudzovanie, konanie a humanitn interpretcia. Bratislava: IRIS, 2000.
271 Poda Mattiasa Kumma Posudzovanie oprvnenosti zsahu do prv je... zvekej miery pouvanie veobecnho
praktickho usudzovania, bez mnohch obmedzujcich prvkov, ktor s inak typick pre prvnu argumentciu. Pozri
KUMM, M.: Political Liberalism and the Structure of Rights: On the Place and Limits of the Proportionality Require-
ment. In: PAVLAKOS G. (ed): Law, Rights and Discourse. The Legal Philosophy of Robert Alexy. Oxford: Hart Publis-
hing, 2007, s. 140, dostupn aj na http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=952034, s. 12.
272 Kvznamnej lohe praktickej argumentcie, resp. praktickho usudzovania (zahajceho morlne a hodnoto-
v vahy), pri aplikcii prva a prvnej argumentcie pozri napr. FETERIS, E.: Practical Argumentation in the Justifi-
cation of Judicial Decisions. In: IVR Encyclopaedia of Jurisprudence, Legal Theory and Philosophy of Law. Dostupn
na http://ivr-enc.info/index.php?title=Practical_Argumentation_in_the_Justification_of_Judicial_Decisions. Pozri tie
napr. MENNDEZ, A. J.: Introduction. Fundamental Rights through Discourse. In: MENNDEZ, A. J. ERIKSEN,
E. O. (eds): Constitutional Rights through Discourse. On Robert Alexys Legal Theory. Oslo: ARENA, 2004, s. 7 12.
273 Originlne znenie formulcie je nasledovn: The greater the degree of non-satisfaction of, or detriment to, one
principle, the greater must be the importance of satisfying the other. Pozri ALEXY, R.: A Theory of Constitutional Ri-
ghts. Oxford: Oxford University Press, 2002, s. 102.
274 ALEXY, R.: A Theory of Constitutional Rights. Oxford: Oxford University Press, 2002, s. 401- 414; ALEXY, R.:
On Balancing and Subsumption. A Structural Comparison. In: Ratio Juris. Vol. 16 No. 4, December 2003, s. 436.
275 Vzorec (tzv. Weight Formula, resp. tzv. viaca formula) znie nasledovne:
Ia . Wa . Ra
Wa, b =
Ib . Wb . Rb
Wa, b znamen konkrtnu vhu hodnoty a teda vhu hodnoty a vkonkrtnom posudzovanom prpade, vpomere
ku kolidujcej hodnote b. Premenn Ia znamen mieru intenzity zsahu do hodnoty a, premenn Ib znamen
mieru dleitosti presadenia hodnoty b. Premenn Wa znamen abstraktn vhu hodnoty a, premenn Wb
znamen abstraktn vhu hodnoty b (abstraktn vha hodnoty je vha, resp. dleitos hodnoty, vstavnom po-
riadku bez ohadu na okolnosti konkrtneho prpadu). Premenn Ra znamen mieru spoahlivosti toho, e prde k
zsahu do hodnoty a, premenn Rb znamen mieru spoahlivosti toho, e prde k presadeniu hodnoty b (ide o
spoahlivos empirickch predpokladov, priom pri hodnoten tejto spoahlivosti treba zohadni mieru innosti, rch-
losti, pravdepodobnosti, dopadu a trvania zsahu do hodnoty a alebo na druhej strane presadenia hodnoty b). Aby
268
by exaktnou matematickou operciou. Napriek tomu tento postup odhauje jednotliv vahy
v procese venia princpov, ktor by inak ostali skryt, a tm rob proces venia princpov
(atm aj rozhodovania orgnov verejnej moci) transparentnejm alegitmnejm. Tto v-
iaca formula bola vslovne aplikovan aj stavnm sdom SR vnleze sp. zn. II. S 152/08,
vktorom stavn sd na jednej strane vil intenzitu zsahu do slobody prejavu novinra ana
druhej strane dleitos presadenia prva sudcu na ochranu jeho osobnosti.276
bolo mon vyie uvedenm premennm udeli vprocese venia rozlin seln hodnoty, je potrebn ma kdispozcii
urit stupnicu, resp. klu, ktor by umonila stanovi mieru zsahu do hodnoty, resp. mieru dleitosti hodnoty. Alexy
pouva nasledujcu trojstupov klu: Intenzita zsahu do hodnoty a (Ia), dleitos presadenia hodnoty b
(Ib) alebo abstraktn vha kadej zoboch konkurujcich si hodnt (Wa, Wb) me by: ahk (seln hodnota
je 1), stredn (seln hodnota je 2), zvan (seln hodnota je 4). Miera spoahlivosti empirickch predpokladov
(Ra, Rb) me by spoahliv (seln hodnota je 1), prijaten (seln hodnota je 1/2) a nie plne chybn
(seln hodnota je 1/4). Po udelen selnch hodnt vetkm premennm mono urobi vpoet. Ak je vsledkom
vpotu slo vie ako 1, hodnota a m vkonkrtnom posudzovanom prpade viu vhu ako hodnota b. Ak je
vsledkom vpotu slo menie ako 1, hodnota a m vkonkrtnom posudzovanom prpade meniu vhu ako hod-
nota b. Ak je vsledkom vpotu slo 1, hodnoty a aj b maj pribline rovnak vhu. Ako prklad toho, e na
zklade uvedenej schmy je mon urobi racionlne zvery ohadom intenzity zsahu do hodnt, uvdza Alexy prpad,
kedy nemeck Spolkov stavn sd posudzoval stavnos zkona, ktor uloil vrobcom cigariet povinnos uvdza
na cigaretovch krabikch varovanie, e fajenie pokodzuje zdravie (BVerfGE 95, 179). Vskratke mono uvies, e
vahy Spolkovho stavnho sdu pri ven kolidujcich zkladnch prv boli nasledovn: Sd povaoval tto po-
vinnos vrobcov za ahk zsah do ich prva na slobodn vkon povolania. (pln zkaz tabakovch vrobkov by
bol zvanm zsahom.) Ke zvaujeme kolidujcu hodnotu zujem na ochrane zdravia mono kontatova, e
zdravotn rizik fajenia s vemi vek. Dvody, podporujce presadenie ochrany zdravia a presadzujce zsah do
prva vrobcov cigariet na slobodn vkon povolania s teda zvan. Kee intenzita zsahu do prva na slobodn
vkon povolania je ahk a dleitos dvodov pre zsah je zvan, Spolkov stavn sd povaoval za zjavn,
e zsah do prva na slobodn vkon povolania bol vtomto prpade v slade s stavou. K tomuto prpadu pozri napr.
ALEXY, R.: On Balancing and Subsumption. AStructural Comparison. In: Ratio Juris. Vol. 16 No. 4, december 2003,
s. 437. Kpodrobnej analze tzv. Weight Formula pozri BERNAL PULIDO, C.: On Alexys Weight Formula, s. 101
110. In: MENNDEZ, A. J. ERIKSEN, E. O. (eds.): Arguing Fundamental Rights. Dordrecht: Springer, 2006.
Rovnako BERNAL PULIDO, C.: The Rationality of Balancing. Dostupn na http://www.upf.edu/filosofiadeldret/_pdf/
bernal_rationality_of_balancing.pdf.
276 Vnleze sp. zn. II. S 152/08 stavn sd SR uviedol: Primeranos zsahu skma stavn sd, podobne ako
mnoh eurpske stavn sdy, na zklade trojstupovho testu proporcionality. Test proporcionality je klasicky zaloen
na nasledujcich troch krokoch. Prvm krokom (A) je test dostatone dleitho ciea (test of legitimate aim/effect), teda
test vhodnosti (Geeignetheit)i zsah smeruje k cieu, ktor je dostatone dleit na ospravedlnenie zsahu; a test racio-
nlnej vzby medzi zsahom a cieom zsahui danm prostriedkom (obmedzenm slobody prejavu) je mon dosiahnu
akceptovaten cie (ochranu cti). Druhm krokom (B) je test nevyhnutnosti (test potrebnosti pouitia danho prostried-
kuzsahu (Erforderlichkeit, test of necessity, test of subsidiarity)teda i nebolo mon poui etrnej zsah. Napokon
tretm krokom (C) je test proporcionality v uom slova zmysle (Angemessenheit, test of proporcionality in the strict sense,
proporcionate effect), ktor zaha jednak (C1) praktick konkordanciu (praktick sladnos), t. j. test zachovania ma-
xima z obidvoch zkladnch prv, a jednak (C2) tzv. Alexyho viacu formulu, viaci vzorec (porov. Alexy, R: Balancing,
constitutional review, and representation, I.CON, Volume 3, Number 4, 2005. s 572 a nasl., zvl s. 575; Kosa, D.: Koli-
ze zkladnch prv v judikatue stavnho soudu R, Jurisprudence 1/2008, s. 3 a nasl.). Prkladom praktickej sladnosti
me by situcia, ke obec namiesto toho, aby zakzala zhromadenie z dvodu, e na danom mieste sa v tom istom ase
kon in zhromadenie, umon napr. za asistencie polcie konanie oboch. (A) Uveden zsah mono povaova za vhodn,
pretoe umouje dosiahnu legitmny cie, ochranu inho zkladnho prva, a to prva na zachovanie osobnej cti a dobrej
povesti. (B) Zsah je nevyhnutn, pretoe alobca si svoju osobnos chrnil adekvtnym prostriedkom, alobou na ochra-
269
Vprpade stavnho prva na informcie treba pri vzjomnom ven tohto prva ainch koli-
dujcich prv zohadni vznam alohu, ktor prvo na informcie m vdemokratickej spolo-
nosti ajeho miesto vuznvanom rebrku hodnt demokratickej spolonosti. Prvo na inform-
cie je zkladnm prvom, bez ktorho nie je existencia skutonho demokratickho zriadenia
mon. Umouje obanom vytvori si nzor okonan politikov averejnch initeov, oinnosti
radov aostave spolonosti, ttu i obce. Informcie s nazvan aj kyslkom demokracie.
Prstup kpravdivm, vasnm aplnm informcim je nevyhnutnou podmienkou toho, aby
rozhodovanie obanov vo vobch malo zmysel. Len informovan obania mu skutone roz-
hodova a kontrolova verejn moc alebo pouvanie verejnch financi. Spoluautor eskho
zkona oprstupe kinformcim Oldich Kulek hovor: Oban je pravm vlastnkom vetkch
informci, ktor zhromadili avytvorili rady. Me si ich kedykovek vyiada. Me vedie, pre-
o sa to i ono rozhodlo tm i onm spsobom, aby mohol skutone informovane ateda slobodne
rozhodn, komu d svoj hlas vnadchdzajcich vobch. Poda rozsudku Najvyieho sprvne-
ho sdu R sp. zn. 1 As 17/2008 zo da 7. mja 2008 Prvo na informace se ad mezi politick
prva jednotlivc. Jeho smyslem je kontrola innosti veejn sprvy (resp. tzv. povinnch osob),
mimo jin t kontrola vynakldn veejnch prostedk ahospodaen sveejnm majetkem.
Prstup k informcim prispieva aj k dobrmu a zodpovednmu fungovaniu verejnej sprvy,
zniuje riziko korupcie azrove posiluje dveru obanov vtt ajeho orgny.277
Pre urenie toho, ak by mal by v demokratickej spolonosti rozsah prva na informcie, je
vznamn aj ustanovenie lnku 31 stavy SR, poda ktorho Zkonn prava vetkch po-
nu osobnosti. (C.1) V uvedenom prpade vyplvajc z jeho podstaty nebolo mon zachova obidve prva popri sebe. Pri
strete prva na ochranu osobnosti v konaniach na ochranu osobnosti a slobody prejavu s odpovede A, B a C1 v zsade
automatick. Kovou je teda viaca formula. (C.2) Viaca formula pracuje s trojstupovou stupnicou hodnt: nz-
ka, stredn a podstatn. Intenzita zsahu do jednho zkladnho prva sa pomeruje s mierou uspokojitenosti
druhho prva v kolzii, priom intenzita zsahu a miera uspokojenia nadobdaj jednu z hodnt nzka, stred-
n a podstatn. V prerokvanej veci bola intenzita zsahu do prva saovatea podstatn, pretoe ilo o lnok
novinra, ktor sa tkal otzok verejnho zujmu, kritiky rozhodovacej innosti sdov a v zsade ilo o hodnotov sd.
Miera uspokojitenosti prva na ochranu osobnosti alobcu vyplva z odpoved na test otzkami kto, o kom, o, kde, kedy
a ako hovoril. S ohadom na to, e alobca je osobou verejnho zujmu a lnok m ner glosy, miera uspokojitenosti vo
vzahu ku vetkm trom vrokom me by len stredn a nzka. K jednotlivm vrokom mono podrobnejie uvies: Vzha-
dom na skutonos, e vo vroku 1 ilo o kritiku sudcov, poukazovanie na mon problm vntrojustinej solidarity (korpo-
rativizmus), hodnotov sd, a e s ohadom na skutonos, e alobca nebol explicitne uveden ako aktr korupnho spr-
vania, bola miera uspokojitenosti jeho prva na ochranu osobnosti stredn. Vzhadom na nepresnos vroku 2 bola miera
uspokojitenosti alobcovho prva na ochranu osobnosti stredn. Napokon s ohadom na neexplicitn uvedenie alobcu vo
vroku 3 a pekulatvny charakter tohto vroku bola miera uspokojitenosti alobcovho prva na ochranu osobnosti nzka.
Z uvedenho vyplva, e podstatn zsah prevauje nzku a stredn uspokojitenos, a preto je nutn da prednos slobode
prejavu. ... Vychdzajc z postavenia saovatea ako vydavatea tlae, z postavenia alobcu ako sudcu s prvkami verejne
znmej osoby, berc do vahy ner lnku a to, e elom lnku je poukzanie na paradoxy rozhodovacej innosti sdov,
povaujc nepresnosti v lnku za omyly skr technickho charakteru a aplikujc taktie test proporcionality s viacou
formulou stavn sd kontatuje, e krajsk sd potvrdenm rozsudku okresnho sdu poruil saovateovo prvo na slo-
bodu prejavu (bod 1 vroku nlezu).
277 WILFLING, P. BABIAKOV, K.: Prvo na informcie. Vklad k zkonu o slobodnom prstupe kinformcim,
problmy zpraxe, rozhodnutia sdov. Bratislava: Oban a demokracia, 2006, s. 7.
270
litickch prv aslobd ajej vklad apouvanie musia umoova aochraova slobodn sa
politickch sl vdemokratickej spolonosti. Jednm zo znakov slobodnej sae politickch sl
vdemokratickej spolonosti je inn kontrola innosti verejnej moci obanmi, ich zdruenia-
mi apolitickmi stranami, prstup kinformcim ovkone verejnej moci, na to nadvzujca
sloboda prejavu amonos kritiky innosti aktulnej verejnej moci avyvodzovanie zodpoved-
nosti voi volenm predstaviteom vo vobch.
Zvyie uvedenho je zrejm, e vzhadom na inok stavy SR azkladnch prv vsloven-
skom prvnom poriadku sprvne orgny asdy nemu pri vklade prvnych predpisov upra-
vujcich prstup kinformcim postupova mechanicky,formalisticky abezhodnotovo. Sprv-
ne orgny asdy musia nevyhnutne zohadova stavn prvo na informcie aaplikova ho
vkonkrtnych posudzovanch prpadoch prostrednctvom vykonvania testu proporcionality
avenia konkurujcich si stavnch princpov ahodnt. Tento imperatv samozrejme predpo-
klad, e sprvne orgny asdy musia ma zvntornen hodnoty stavnho poriadku, demo-
kratickej spolonosti aprvneho ttu amusia vprocese vkladu aaplikcie prva tieto hodnoty
uplatova.
Vemi vstine tto skutonos vyjadrila podpredsednka stavnho sdu R Elika Wagne-
rov, ktor uviedla: Kad soudce dnes mus bt nejen nleit seznmen sfungovnm stavn-
ho podku vrovin formln, nbr mus mt opravdu internalizovny hodnoty obsaen vstav-
nm podku tak, aby snimi mohl dle pracovat. Je ovem samozejm, e rzn soudci budou
klst rzn drazn akcenty na vzjemn si protirec hodnoty, co me vst krznm vsled-
km vrozhodnut konkrtn vci. Dleit vak je, aby si soudce byl dobe vdom vech stavnch
hodnot asvou preferenci nleit odvodnil. Vechny prvn normy obsaen vprvnm du toti
maj hodnotov nboj, vetn norem procesnch. Avechny jsou proto zpsobil kposouzen, zda
konvenuj stavnmu podku, anebo snm jsou vrozporu, poppad zda vyaduj komplikovan
vklad, kter peklene jejich monou prima facie stavn nekonformnost. Obdoba plat pro jejich
interpretaci apro rozhodnut soudce ojejich aplikovatelnosti. Vechny tyto pstupy vyaduj od
soudce tvoivou intelektuln innost, kter se samozejm zeteln odliuje od pust mechanick
subsumpce zjitnho skutkovho stavu pod prvn normu obsaenou vprostm zkon. Nadto,
jak uvedeno svrchu, nelze onorm, kterou soudce zaml aplikovat, pemlet izolovan, nbr
vdy jen vkontextu potencilnch zkladnch prv, kter svd obma stranm sporu.278
Posdenie oprvnenosti nesprstupnenia poadovanch informci aochrana zkladnho pr-
va na informcie je teda vkonenom dsledku vrukch nezvislch sdov astavnho sdu
SR. Sdy ako strcovia zkladnch prv279 s povolan stanovi medze utajovania inform-
278 WAGNEROV, E.: Petrvvajci tendence zminulosti vinnosti soud a obtnost jejich odstraovn. In: IM-
EK, V. (ed.): Role nejvych soud vevropskch stavnch systmech as pro zmnu? Brno: Masarykova univerzita,
2007, s. 65.
279 Poda ustlenej judikatry stavnho sdu SR stavn sd ...nie je jedinm orgnom Slovenskej republiky, kto-
rmu stava zveruje ochranu stavnosti (sp. zn. II. S 48/97). Poda stavnho sdu SR ...veobecn sdy s stavou
povolan chrni nielen zkonnos, ale aj stavnos. (sp. zn. II. S 13/01). stavn sd SR vsvislosti stm tie uv-
271
ci, ktor bud zohadova stavou stanoven kritri obmedzenia zkladnho prva na in-
formcie achrni obanov pred neprpustnm asvojvonm utajovanm informci oinnosti
orgnov verejnej moci. Tto lohu nemono prenecha ttnym orgnom.280
V prpade, e urit ustanovenie zkona sprvny orgn (povinn osoba) vylo tak, e kon-
krtne rozhodnutie oiadosti oinformciu bude vrozpore sstavnmi kritriami obmedzenia
zkladnho prva na informcie,281 toto rozhodnutie je protiprvne, nezkonn aje vrozpore
sstavou SR. Sd mus takto rozhodnutie po podan aloby zrui. Ak ani rozhodnutie sdu
nerepektuje stavn kritri obmedzenia prva na informcie, me by po podan stavnej
sanosti zruen stavnm sdom SR.
dza: Zkonnos sa odvodzuje zprincpov stavnosti a mus by snimi vslade. stavnos tvor jadro zkonnosti. (sp. zn.
II. S 58/98).
280 Napr. Nrodnmu bezpenostnmu radu SR.
281 Napr. ak utajenie informcie nie je skutone nevyhnutn na ochranu bezpenosti ttu alebo prv a slobd inch.
272
P o u i t l i t e r at r a
Pouit literatra:
BARTO, M.: Svoboda projevu: principy, garance, meze. Praha: Nakladatelstv Leges, 2010.
BEICA, S. FRANZENOV, D. JANOKO, J. MALINA, D. MUKA, M.: Slobodn
prstup kinformcim. Prva, povinnosti, vzory. Bratislava: Zdruenie miest aobc Sloven-
ska, 2006.
DRGONEC, J.: stava Slovenskej republiky. Komentr. amorn: Heurka, 2004.
FUREK, A. ROTHANZL, L.: Zkon osvobodnm pstupu kinformacm. Koment. Pra-
ha: Linde Praha a.s., 2010.
HARVNEK, J. akol.: Teorie prva. Plze: Ale enk, 2008.
HODS, M.: Zmluva inn po zverejnen... In: Bulletin slovenskej advokcie, . 9/2011, s. 16.
HOLLNDER, P.: stavnprvn argumentace. Praha: Linde Praha a.s., 2003.
KAMENEC, T. PIROK, V.: o nie je tajn, je verejn. Ako pouva zkon oslobodnom pr-
stupe kinformcim. 2. vyd. Bratislava: Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, Nadcia
Oban ademokracia aObianska iniciatva za dobr zkon oprstupe kinformcim, 2001.
KME, M. BARTOSIEWICZ, D. VELIC, M.: Infozkon vpraxi: prvna analza anzory
verejnosti. Bratislava: Intitt pre verejn otzky, 2004.
KNAPP, V.: Teorie prva. Praha: C. H. Beck, 1995.
KORBEL, F. akol.: Prvo na informace. Koment. Praha: Linde Praha, a.s., 2004.
KOIIAROV, S.: Kniektorm procesnm aspektom aplikcie zkona oslobodnom prstupe
kinformcim. In: Justin revue, 2004, . 12.
KOIIAROV, S.: Sprvny poriadok. Komentr. amorn: Heurka, 2004.
KUB, L. HUNGR, P. OSINA, P.: Teorie prva. Praha: Linde Praha, a.s., 2007.
KULEK, O. ANTOVSK, M.: Svoboda informac. Svobodn pstup k informacm
vprvnm du esk republiky. Praha: Linde Praha, a.s., 2002.
LAZAR, J. a kol.: Zklady obianskeho hmotnho prva. 1. zvzok. Bratislava: IURA EDI-
TION, 2000.
MacCORMICK, N. SUMMERS, R.: Interpretation and Justification. In: MacCORMICK, D.
N. SUMMERS, R (eds.).: Interpreting Statutes. AComparative Study. Aldershot: Dartmo-
uth, 1991.
MATES, P. MATOUKOV, M.: Evidence, informace, systmy prvn prava. Praha:
Codex Bohemia, 1997.
MOGELSK, J.: Zkon oslobode informci. Zkon skomentrom. In: Poradca, 2001, . 3.
OSINA, P.: Prvn principy ainterpretace prva, In: GERLOCH, A. MARLEK, P.: Prob-
273
lmy interpretace aargumentace vsoudob prvn teorii aprvn praxi. Praha: Eurolex Bohe-
mia, 2003.
PROCHZKA, R. ORBA, J.: Prvo Eurpskej nie. Vybran otzky pre prvnu prax. ili-
na: Poradca podnikatea, spol. sr. o., 2007.
SAMA, O. STIFFEL, H. TOMAN, P.: Trestn zkon. Strun komentr. Bratislava: Iura
Edition, 2006.
SLDEEK, V.: Obecn sprvn prvo. 2. vydanie, Praha: ASPI Wolters Kluwer, 2009.
SOBIHARD, J.: Sprvny poriadok. Komentr. 2. preprac. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2005.
SOTOL, J.: Zkon oslobodnom prstupe kinformcim. Podrobn komentr sjudikat-
rou. Koice: SOTAC, s.r.o., 2008.
STIFFEL, H. KOICA, J.: Trestn zkon. Strun komentr. Bratislava: Iura Edition, 2001.
SVOBODA, P.: stavn zklady sprvnho zen vesk republice. Praha: Linde Praha a.s., 2007.
TENGLOV, I. DRPAL, L. PRY, F. KORBEL, F.: Obchodn tajemstv. Praktick p-
ruka. Praha : Linde Praha a.s., 2005.
VIDRO, J.: Zklady prva duevnho vlastnctva. Bratislava: Juga, 2000.
TELEC, I.: Metodika vkladu prvnch pedpis. Prvn heremeneutick technika. Brno: Na-
kladatelstv Doplnk, 2001.
VEEA, M. akol.: Sbrka pklad zteorie prva. Praha: ASPI, 2005.
WILFLING, P. BABIAKOV, K.: Prvo na informcie. Vklad kzkonu oslobodnom pr-
stupe kinformcim, problmy zpraxe, rozhodnutia sdov. Bratislava: Oban ademokra-
cia, 2006.
WILFLING, P.: Kvalitatvne poiadavky na odvodnenie sdneho rozhodnutia. Vybran otz-
ky. Via Iuris, 2011.
WILFLING, P.: Sprstupovanie sdnych rozhodnut azkon . 211/2000 Z. z. oslobode in-
formci. In: Justin revue, 2007, . 12.
Implementan sprievodca k Aarhuskmu dohovoru, EHK OSN, dostupn na http://www.
unece.org/env/pp/acig.pdf.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. 2. vyd. Redigovali Jn Kaala aMria Pisrikov. Brati-
slava: Veda, 1989.
Sprva ostave ochrany osobnch dajov (oktber 2001 mj 2003), rad na ochranu osob-
nch dajov SR, dostupn na http://www.dataprotection.gov.sk/buxus/docs/sprava_2002_
uoou.pdf.
Sprva ostave ochrany osobnch dajov (aprl 2005 marec 2007), rad na ochranu osob-
nch dajov SR, dostupn na http://www.dataprotection.gov.sk/buxus/docs/31082007.pdf.
274
P o u i t l i t e r at r a
Pouit literatra k7. asti

AARNIO, A: Statutory Interpretation in Finland. In: MacCORMICK, D. N. SUMMERS, R.
(eds.): Interpreting Statutes. AComparative Study. Aldershot: Dartmouth, 1991.
AARNIO, A.: The Rational as Reasonable. ATreatise on Legal Justification. Dordrecht: D. Re-
idel Publishing Company, 1987.
ALEXY, R.: ATheory of Constitutional Rights. Oxford: Oxford University Press, 2002.
ALEXY, R.: ATheory of Legal Argumentation. ATheory of Rational Discourse as Theory of
Legal Justification. Oxford: Clarendon Press, 1989.
ALEXY, R.: On Balancing and Subsumption. AStructural Comparison. In: Ratio Juris. Vol. 16
No. 4, December 2003.
ALEXY, R. - DREIER, R.: Statutory Interpretation in the Federal Republic of Germany. In:
MaCCORMICK, D. N. SUMMERS, R. (eds.): Interpreting Statutes. AComparative Study.
Aldershot: Dartmouth, 1991.
BERNAL PULIDO, C.: On Alexys Weight Formula, s. 101 110. In: MENNDEZ, A. J.
ERIKSEN, E. O. (eds.): Arguing Fundamental Rights. Dordrecht: Springer, 2006.
BERNAL PULIDO, C.: The Rationality of Balancing. Dostupn na http://www.upf.edu/filoso-
fiadeldret/_pdf/bernal_rationality_of_balancing.pdf.
BOGUSZAK, J. APEK, J. GERLOCH, A.: Teorie prva. Praha: ASPI Publishing, 2004.
CVREK, F.: Kritick poznmky k vuce interpretace prvnch text. In: GERLOCH, A.
MARLEK, P.: Problmy interpretace aargumentace vsoudob prvn teorii aprvn praxi.
Praha: Eurolex Bohemia, 2003.
ERNK, V. VICENK, J. VIOVSK, E.: Praktick usudzovanie, konanie ahumanitn
interpretcia. Bratislava: IRIS, 2000.
FETERIS, E.: Practical Argumentation in the Justification of Judicial Decisions. In: IVR En-
cyclopaedia of Jurisprudence, Legal Theory and Philosophy of Law. Dostupn na http://ivr-enc.
info/index.php?title=Practical_Argumentation_in_the_Justification_of_Judicial_Decisions
HART, H. L. A.: Pojem prva. Praha: Prostor, 2004.
HENDRYCH, D.: Sprvn prvo. Obecn st. 4. zmnn adoplnn vydn. Praha: C. H.
Beck, 2001.
HLOUCH, L.: Teorie arealita prvn interpretace. Plze: Ale enk, 2011.
HOLLNDER, P.: Filosofie prva. Plze: Ale enk, 2006.
HOLLNDER, P.: stavnprvn argumentace. Praha: Linde, s.r.o., 2003.
KOSA, D.: Kolize zkladnch prv v judikatue stavnho soudu R. In: Jurisprudence,
1/2008.
KUMM, M.: Political Liberalism and the Structure of Rights: On the Place and Limits of the
275
Proportionality Requirement. In: PAVLAKOS G. (ed): Law, Rights and Discourse. The Legal
Philosophy of Robert Alexy. Oxford: Hart Publishing, 2007.
KHN, Z.: Aplikace prva ve sloitch ppadech. Kloze prvnch princip vjudikatue. Pra-
ha: Nakladatelstv Karolinum, 2002.
MacCORMICK, N. SUMMERS, R.: Interpretation and Justification. In: MacCORMICK, D.
N. SUMMERS, R (eds.).: Interpreting Statutes. AComparative Study. Aldershot: Dartmo-
uth, 1991.
MELZER, F.: Metodologie nalzn prva. vod do prvn argumentace. Praha: C. H. Beck, 2010.
MENNDEZ, A. J.: Introduction. Fundamental Rights through Discourse. In: MENNDEZ,
A. J. ERIKSEN, E. O. (eds): Constitutional Rights through Discourse. On Robert Alexys
Legal Theory. Oslo: ARENA, 2004.
PECZENIK, A.: On Law and Reason. Springer, 2008.
SADURSKI, W.: Rights Before Courts. AStudy of Constitutional Courts in Postcommunist
States of Central and Eastern Europe. Dordrecht: Springer, 2005.
SCHLOSSER, H.: Vklad vprve, aplikcia prva asudcovsk tvorba prva. In: VEEA, M.
GERLOCH, A. SCHLOSSER, H. BERAN, K. RUDENKO, S.: Teria prva. 2. vydanie.
ilina: Bratislavsk vysok kola prva, 2008.
SOBEK, T.: Argumenty teorie prva. Praha: stav sttu aprva, 2008.
SOBEK, T.: Logika pravidel alogika princip. Law & Economics Blog, 28. aprla 2008, do-
stupn na http://www.leblog.cz/?q=node/225.
STONE SWEET, A.: Proportionality Balancing and Global Constitutionalism. In: Columbia
Journal of Transnational Law, 47:73, 2008.
SVOBODA, P.: stavn zklady sprvnho zen vesk republice. Praha: Linde Praha a.s., 2007.
IMEK, V.: Imperativ stavn konformn interpretace a aplikace prvnch pedpis. In:
Prvnk, . 12, 1999.
WAGNEROV, E.: Petrvvajci tendence zminulosti vinnosti soud aobtnost jejich od-
straovn. In: IMEK, V. (ed.): Role nejvych soud vevropskch stavnch systmech
as pro zmnu? Brno: Masarykova univerzita, 2007.
WEBBER, G.: Constituting Rights by Limitation. London School of Economics - Law Depart-
ment, 12. december 2008, dostupn na http://ssrn.com/abstract=1322812.
WILFLING, P. BABIAKOV, K.: Prvo na informcie. Vklad kzkonu oslobodnom prstupe
kinformcim, problmy zpraxe, rozhodnutia sdov. Bratislava: Oban ademokracia, 2006.
WINTR, J.: e princip. Obecn aodvtvov principy souasnho eskho prva. Praha: Na-
kladatelstv Karolinum, 2006.
WRBLEWSKI, J.: Statutory Interpretation in Poland. In: MacCORMICK, D. N. SUM-
MERS, R. S. (eds.): Interpreting Statutes. AComparative Study. Aldershot: Dartmouth, 1991
276
Text zkona oslobode informci vznen innom ku du 1. janura 2012
Zkon
. 211/2000 Z.z.
oslobodnom prstupe kinformcim
aozmene adoplnen niektorch zkonov
(zkon oslobode informci)
zo 17. mja 2000
Vznen noviel 747/2004 Z.z., 628/2005 Z.z., 207/2008 Z.z., 477/2008 Z.z., 145/2010 Z.z., 546/2010
Z.z., 204/2011 Z.z., 220/2011 Z.z., 382/2011 Z.z.
Nrodn rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zkone:
l. I
1
Predmet pravy
Tento zkon upravuje podmienky, postup arozsah slobodnho prstupu kinformcim.1)
2
Povinn osoby
(1) Osobami povinnmi poda tohto zkona sprstupova informcie (alej len povinn osoby) s ttne
orgny, obce, vyie zemn celky ako aj tie prvnick osoby afyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvo-
moc rozhodova oprvach apovinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb voblasti verejnej sprvy,
ato iba vrozsahu tejto ich rozhodovacej innosti.
(2) Povinnmi osobami s alej prvnick osoby zriaden zkonom aprvnick osoby zriaden ttnym
orgnom, vym zemnm celkom alebo obcou poda osobitnho zkona.2)
(3) Povinnmi osobami s alej aj prvnick osoby zaloen povinnmi osobami poda odseku 1 a2.
(4) Osobitn zkon me ustanovi povinnos sprstupova informcie aj inej prvnickej osobe alebo fy-
zickej osobe.3)
3
(2) Povinn osoba poda 2 ods. 3 sprstupn iba informcie o hospodren s verejnmi prostriedkami,
nakladan smajetkom ttu majetkom vyieho zemnho celku alebo majetkom obce, oivotnom pros-
tred,3a) olohch alebo odbornch slubch tkajcich sa ivotnho prostredia aoobsahu, plnen ainnos-
tiach vykonvanch na zklade uzatvorenej zmluvy.
277
(3) Informcie sa sprstupuj bez preukzania prvneho alebo inho dvodu alebo zujmu, pre ktor sa
informcia poaduje.
4
Vymedzenie niektorch pojmov
(1) iadateom je fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktor poiada osprstupnenie informcie.
(2) Hromadnm prstupom kinformcim je prstup neobmedzenho okruhu iadateov pomocou teleko-
munikanho zariadenia, 4) najm prostrednctvom siete internetu.
(3) Zverejnenou informciou je informcia, ktor me kad opakovane vyhadva azskava, najm in-
formcia publikovan vtlai alebo vydan na inom hmotnom nosii dt umoujcom zpis auchovanie
informcie, alebo vystaven na radnej tabuli smonosou vonho prstupu, alebo sprstupnen pomocou
zariadenia umoujceho hromadn prstup, alebo umiestnen vo verejnej kninici.5)
(4) Sprievodnou informciou je informcia, ktor zko svis spoadovanou informciou, najm inform-
cia ojej existencii, pvode, pote, dvode odmietnutia sprstupni informciu, odobe, poas ktorej odmiet-
nutie sprstupnenia informcie trv, akedy bude optovne preskman.
(5) Osoba so zmyslovm postihnutm poda tohto zkona je osoba nevidiaca, slabozrak, nepoujca alebo
nedoslchav, ktor m preto obmedzen schopnos pri dorozumievan.
5
(1) Kad povinn osoba poda 2 ods. 1 a2 je povinn zverejni tieto informcie:
a) spsob zriadenia povinnej osoby, jej prvomoci akompetencie apopis organizanej truktry,
b) miesto, as aspsob, akm mono zskava informcie; informcie otom, kde mono poda iados,
nvrh, podnet, sanos alebo in podanie,
c) miesto, lehota aspsob podania opravnho prostriedku amonosti sdneho preskmania rozhodnu-
tia povinnej osoby vrtane vslovnho uvedenia poiadaviek, ktor musia by splnen,
d) postup, ktor mus povinn osoba dodriava pri vybavovan vetkch iadost, nvrhov ainch poda-
n, vrtane prslunch leht, ktor je nutn dodra,
e) prehad predpisov, pokynov, intrukci, vkladovch stanovsk, poda ktorch povinn osoba kon
a rozhoduje alebo ktor upravuj prva a povinnosti fyzickch osb a prvnickch osb vo vzahu
kpovinnej osobe,
f) sadzobnk sprvnych poplatkov, 6) ktor povinn osoba vyber za sprvne kony, asadzobnk hrad
za sprstupovanie informci.
(2) Nrodn rada Slovenskej republiky je povinn zverejni
a) termny jej schdz azasadan vborov anvrh programu rokovania,
b) zpisnice zverejnch schdz,
c) texty predloench nvrhov zkonov do troch dn po ich podan do Kancelrie Nrodnej rady Sloven-
skej republiky,
d) texty schvlench zkonov do troch dn po ich schvlen vtreom tan,
e) daje odochdzke poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky na jej schdze ana zasadnutia jej
vborov do troch dn po skonen kadej schdze Nrodnej rady Slovenskej republiky,
f) vpisy ohlasovan poslancov po kadej schdzi Nrodnej rady Slovenskej republiky okrem prpadov
tajnho hlasovania ahlasovania na neverejnej schdzi.
278
Text zkona . 211/2000 Z.z. oslobodnom prstupe kinformcim
(3) Kancelria prezidenta Slovenskej republiky je povinn zverejni

a) program avsledky pracovnch ciest aprijat prezidenta Slovenskej republiky amiesto jeho pobytu,
b) podpsanie zkona alebo jeho vrtenie Nrodnej rade Slovenskej republiky,
c) prepoianie vyznamenania,
d) vymenovanie aodvolanie ttneho funkcionra aprijatie demisie,
e) odpustenie, zmiernenie alebo zahladenie trestu anariadenie nezana alebo nepokraova vtrestnom
konan,
f) organizan truktru apoty zamestnancov Kancelrie prezidenta Slovenskej republiky.
(4) Vlda Slovenskej republiky je povinn zverejni texty materilov (nvrhy, sprvy, rozbory) predloench
na rokovanie vldy aprijat uznesenia vrtane ich prloh.
(5) Ministerstv, ostatn stredn orgny ttnej sprvy aorgny miestnej ttnej sprvy zverejuj materi-
ly programovho, koncepnho astrategickho charakteru atexty navrhovanch prvnych noriem po ich
uvonen na medzirezortn pripomienkov konanie.
(6) Povinn osoba je povinn zverejni oznaenie nehnutenej veci vrtane bytov anebytovch priestorov
ahnutenej veci, ktorej nadobdacia cena bola vyia ako 20-nsobok minimlnej mzdy6a) vo vlastnctve
ttu, verejnoprvnej intitcie, obce, vyieho zemnho celku alebo orgnu verejnej moci, ktor tto po-
vinn osoba previedla do vlastnctva alebo ktor preiel do vlastnctva inej osoby ne orgnu verejnej moci,
dtum prevodu alebo prechodu vlastnctva aprvny titul, ako aj informcie oosobnch dajoch ainch
identifikanch dajoch osb, ktor nadobudli tento majetok do vlastnctva, ato vrozsahu
a) meno apriezvisko, nzov alebo obchodn meno,
b) adresa pobytu alebo sdlo,
c) identifikan slo, ak ide oprvnick osobu alebo fyzick osobu - podnikatea.
(7) stavn sd Slovenskej republiky je povinn zverejni doruen nvrhy na zaatie konania poda l. 125
a 126 al. 127a a 129 stavy Slovenskej republiky.
(8) Ustanovenia odseku 2 sa primerane pouij na zverejovanie informci obecnmi zastupitestvami,
mestskmi zastupitestvami amiestnymi zastupitestvami7) azastupitestvami samosprvy vyieho zem-
nho celku.
5a
Povinne zverejovan zmluva
(1) Povinne zverejovan zmluva je psomn zmluva, ktor uzaviera povinn osoba aktor obsahuje infor-
mciu, ktor sa zskala za finann prostriedky, sktormi hospodria prvnick osoby verejnej sprvy7aa)
vrtane nettnych elovch fondov, alebo sa tka pouvania tchto finannch prostriedkov, nakladania
smajetkom ttu, majetkom obce, majetkom vyieho zemnho celku alebo majetkom prvnickch osb
zriadench zkonom alebo na zklade zkona alebo nakladania sfinannmi prostriedkami Eurpskej nie.
(2) Povinne zverejovan zmluva je aj psomn zmluva, ktor uzaviera povinn osoba poda 2 ods. 3,
vktorej m tt alebo povinn osoba poda 2 ods. 1 a2 vlun as alebo vktorej maj tt apovinn
osoba poda 2 ods. 1 a2 spolone vlun as alebo vktorej maj tt aviacer povinn osoby poda
2 ods. 1 a2 spolone vlun as aktor sa tka nakladania sjej majetkom; to neplat, ak je zmluva uza-
tvoren vbenom obchodnom styku vrozsahu predmetu podnikania alebo innosti zapsanej vobchodnom
registri alebo vinej radnej evidencii.
279
(3) Namiesto zmluvy uzatvorenej vbenom obchodnom styku vrozsahu predmetu podnikania alebo in-
nosti zapsanej vobchodnom registri alebo vinej radnej evidencii povinnej osoby poda odseku 2 ana-
miesto zmluvy poda 5a ods. 5 psm. c), d), i), j), r) a s) sa zverejuje informcia o uzatvoren takejto
zmluvy; to neplat, ak sa zmluva uzavrela sfyzickou osobou, ktor nie je podnikateom. Na zverejovanie
informcie poda prvej vety sa pouij odseky 6, 7, 9 a14 rovnako.
(4) Ustanovenie povinne zverejovanej zmluvy, ktor obsahuje informciu, ktor sa poda tohto zkona ne-
sprstupuje, sa nezverejuje. Rovnako sa nemusia zverejni asti povinne zverejovanej zmluvy, ktormi s
technick predlohy, nvody, vkresy, projektov dokumentcie, modely, spsob vpotu jednotkovch cien
avzory. Ustanovenia veobecnch obchodnch podmienok sa nemusia zverejni, ak as obsahu povinne zve-
rejovanej zmluvy je uren odkazom na ne azrove toton ustanovenia veobecnch obchodnch pod-
mienok boli zverejnen tou istou povinnou osobou spolu sinou povinne zverejovanou zmluvou, ktor u
nadobudla innos; pri takto povinne zverejovanej zmluve sa uvedie vCentrlnom registri zmlv (alej len
register) alebo na webovom sdle odkaz na in povinne zverejovan zmluvu, ktor u nadobudla innos.
(5) Povinne zverejovanou zmluvou nie je
a) sluobn zmluva, 7b)
b) pracovn zmluva adohoda oprci vykonvanej mimo pracovnho pomeru;7c) povinne zverejova-
nou zmluvou vak je kolektvna zmluva,
c) zmluva tkajca sa burzovch obchodov aich sprostredkovania,
d) zmluva tkajca sa cennch papierov alebo inch finannch nstrojov,
e) zmluva uzavieran vpsobnosti Slovenskej informanej sluby aVojenskho spravodajstva,
f) zmluva, ktorej elom je zabezpeenie ochrany abezpenosti vmiestach, kde sa vykonva vzba alebo
trest odatia slobody,
g) zmluva, ktorej elom je zabezpeenie potrieb cudzch zastupiteskch radov vSlovenskej republike
azabezpeenie innosti zastupiteskch radov Slovenskej republiky vzahrani,
h) zmluva uzavieran vpsobnosti ttnej pokladnice tkajca sa finannch aplatobnch sluieb,
i) zmluva tkajca sa obchodov zabezpeujcich likviditu ttu azmluva ozabezpeen poskytovania
platobnch sluieb,
j) zmluva opike poda osobitnho predpisu, 7ca)
k) zmluva, ktorej elom je zabezpeenie hospodrskej mobilizcie, 7cb)
l) zmluva, ktorej elom je realizcia aktvnych opatren na trhu prce alebo podpora zamestnvania
obanov so zdravotnm postihnutm poda osobitnho zkona aktor sa uzatvra so zamestnancom,
uchdzaom ozamestnanie alebo so zujemcom ozamestnanie, 7cc) oposkytovan socilnej sluby,
ktor sa uzatvra sprijmateom socilnej sluby, 7cd)
m) zmluva tkajca sa vykonvania opatren socilnoprvnej ochrany det asocilnej kurately uzavieran
sfyzickou osobou poda osobitnho predpisu7ce) okrem zmluvy uzavieranej sfyzickou osobou, ktor
vykonva opatrenia socilnoprvnej ochrany det asocilnej kurately poda osobitnho predpisu, 7cf)
n) zmluva tkajca sa prevozu alebo uskladnenia vojenskho materilu, zbran alebo streliva uzavieran
vpsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, akciovch spolonost vjeho zakladateskej
psobnosti arozpotovch organizci vjeho zriaovateskej psobnosti,
o) zmluva, ktorej elom je plnenie loh Policajnho zboru svisiacich sbojom proti terorizmu aorga-
nizovanmu zloinu, innosou sluby kriminlnej polcie, sluby finannej polcie, so zaisovanm
osobnej bezpenosti urench osb, sochranou objektov aso zabezpeenm ochrany ttnej hranice,
p) zmluva tkajca sa vyporiadania vlastnctva nehnutenost do vlastnctva Nrodnej dianinej spolo-
nosti poda osobitnho zkona, 7cg)
q) zmluva, ktorej predmetom je umeleck vkon alebo pouitie umeleckho vkonu7ch) azmluva, ktor
uzatvra povinn osoba sfyzickou osobou inej umeleckej profesie, 7ci)
r) zmluva tkajca sa razby minc, medail, etnov alebo obdobnch predmetov.
280
(6) Povinne zverejovan zmluva, ktorej astnkom je povinn osoba, sa zverejuje vregistri; to neplat,
ak ide oNrodn banku Slovenska apovinn osoby, ktormi s obce, vyie zemn celky, povinn osoby,
ktor s ich rozpotovou organizciou alebo prspevkovou organizciou, apovinn osoby, vktorch maj
viac ako 50% as.
(7) Povinn osoba zale bezodkladne radu vldy Slovenskej republiky zmluvu na zverejnenie. rad vldy
Slovenskej republiky zodpoved za slad zverejnenej zmluvy sjej zaslanm znenm poda prvej vety.
(8) Register je verejn zoznam povinne zverejovanch zmlv, ktor vedie rad vldy Slovenskej republiky
velektronickej podobe; register je informan systm verejnej sprvy.7d)
(9) Povinne zverejovan zmluva, ktor sa nezverejuje vregistri, sa zverejuje na webovom sdle povinnej
osoby, ktor zmluvu uzatvra, ato bezodkladne po uzavret zmluvy alebo po doruen shlasu, ak sa na jej
platnos vyaduje shlas prslunho orgnu. Ak tto osoba nem webov sdlo, zmluva sa zverejuje na
webovom sdle jej zriaovatea alebo bezodplatne vObchodnom vestnku.7e)
(10) Ak zmluva nie je zverejnen do siedmich dn odo da uzavretia alebo odo da doruenia shlasu, ak sa
na jej platnos vyaduje shlas prslunho orgnu, me astnk poda nvrh na zverejnenie vObchod-
nom vestnku.
(11) Povinn osoba arad vldy Slovenskej republiky vydaj astnkovi zmluvy na jeho poiadanie p-
somn potvrdenie ozverejnen zmluvy; povinn osoba arad vldy Slovenskej republiky mu vyda po-
tvrdenie velektronickej podobe podpsan elektronickm podpisom alebo zaruenm elektronickm pod-
pisom poda osobitnho zkona.7f)
(12) Psomn potvrdenie poda odseku 11 obsahuje najm tieto daje:
a) nzov zmluvy,
b) identifikciu astnkov zmluvy; ak ide oosobn daje astnka zmluvy odlinho od povinnej osoby,
uved sa osobn daje poda odseku 13,
c) popis predmetu zmluvy,
d) hodnotu predmetu zmluvy, ak ju mono uri,
e) dtum uzavretia zmluvy, prpadne dtum udelenia shlasu suzavretm zmluvy,
f) dtum zverejnenia zmluvy,
g) oznaenie nehnutenosti vrozsahu poda osobitnho predpisu, 7fa) ak sa zverejnila zmluva, ktor na
vznik, zmenu alebo znik prva vyaduje vklad do katastra nehnutenost poda osobitnho predpi-
su.7fb)
(13) Ak je zmluva zverejnen viacermi spsobmi alebo viacermi astnkmi zmluvy, rozhodujce je prv
zverejnenie zmluvy. Povinn osoba alebo astnk zmluvy podvajci nvrh na zverejnenie poda odseku 10
s povinn zabezpei slad zverejnenej zmluvy so skutonm stavom anesprstupnenie ustanoven zmluvy
obsahujcich informciu, ktor sa poda tohto zkona nesprstupuje; to neplat oosobnch dajoch ast-
nka zmluvy odlinho od povinnej osoby vrozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalho pobytu aoozna-
en nehnutenosti vrozsahu poda osobitnho predpisu, 7fa) ak ide ozmluvu, ktor na vznik, zmenu alebo
znik prva vyaduje vklad do katastra nehnutenost poda osobitnho predpisu.7fb)
(14) Povinne zverejovan zmluva sa zverejuje nepretrite poas existencie zvzku vzniknutho zpovin-
ne zverejovanej zmluvy, najmenej vak poas piatich rokov od nadobudnutia innosti poda zkona.7g)
(15) Podrobnosti ozverejovan zmlv vregistri anleitosti informcie poda 5a ods. 3 ustanov naria-
denie vldy Slovenskej republiky.
281
5b
(1) Povinn osoba zverejuje na svojom webovom sdle, ak ho m zriaden, vtruktrovanej aprehadnej
forme najm tieto daje:
a) ovyhotovenej objednvke tovarov, sluieb aprc
1. identifikan daj objednvky, ak povinn osoba vedie selnk objednvok,
2. popis objednanho plnenia,
3. celkov hodnotu objednanho plnenia vsume, ako je uveden na objednvke, alebo maximlnu od-
hadovan hodnotu objednanho plnenia, ako aj daj otom, i je suma vrtane dane zpridanej hod-
noty, alebo i je suma bez dane zpridanej hodnoty,
4. identifikciu zmluvy, ak objednvka svis spovinne zverejovanou zmluvou,
5. dtum vyhotovenia objednvky,
6. identifikan daje dodvatea objednanho plnenia:
6a. meno apriezvisko fyzickej osoby, obchodn meno fyzickej osoby-podnikatea alebo obchodn meno
alebo nzov prvnickej osoby,
6b. adresu trvalho pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osoby-podnikatea alebo sdlo
prvnickej osoby,
6c. identifikan slo, ak ho m dodvate objednanho plnenia pridelen,
7. daje ofyzickej osobe, ktor objednvku podpsala:
7a. meno apriezvisko fyzickej osoby,
7b. funkciu fyzickej osoby, ak takto funkcia existuje,
b) ofaktre za tovary, sluby aprce

1. identifikan daj faktry, ak povinn osoba vedie selnk faktr,
2. popis fakturovanho plnenia, tak ako je uveden na faktre,
3. celkov hodnotu fakturovanho plnenia vsume, ako je uveden na faktre, ako aj daj otom, i je
suma vrtane dane zpridanej hodnoty, alebo i je suma bez dane zpridanej hodnoty,
4. identifikciu zmluvy, ak faktra svis spovinne zverejovanou zmluvou,
5. identifikciu objednvky, ak faktra svis sobjednvkou,
6. dtum doruenia faktry,
7. identifikan daje dodvatea fakturovanho plnenia:
7a. meno apriezvisko fyzickej osoby, obchodn meno fyzickej osoby-podnikatea alebo obchodn meno
alebo nzov prvnickej osoby,
7b. adresu trvalho pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osoby-podnikatea alebo sdlo
prvnickej osoby,
7c. identifikan slo, ak ho m dodvate fakturovanho plnenia pridelen.
(2) daje poda odseku 1 psm. a) povinn osoba zverejn do desiatich pracovnch dn odo da vyhotovenia
objednvky tovarov, sluieb aprc; to neplat, ak objednvka svis spovinne zverejovanou zmluvou, ktor
nadobudla innos poda zkona.7g) daje poda odseku 1 psm. b) povinn osoba zverejn do 30 dn odo
da zaplatenia faktry.
(3) Povinnos zverejova daje poda odsekov 1 a2 sa nevzahuje na objednvku alebo faktru svisiacu so
zmluvou, ktor nie je poda 5a povinne zverejovanou zmluvou.
(4) Povinn osoba je povinn zverejova daje poda odsekov 1 a2 nepretrite poas piatich rokov odo da
ich zverejnenia.
282
6
(1) Informcie poda 5 sa zverejuj spsobom umoujcim hromadn prstup. Tto povinnos sa ne-
vzahuje na fyzick osoby ana obce, ktor nie s mestami.8) Informcia poda 5 ods. 6 sa zverejuje najme-
nej po dobu jednho roka odo da, ke dolo kprevodu alebo prechodu vlastnctva poda 5 ods. 6; tm nie
je dotknut povinnos sprstupni tto informciu aj po uplynut tejto doby.
(2) Informcie poda 5 ods. 1 sa alej zverejuj vsdle povinnej osoby ana vetkch jej pracoviskch na
verejne prstupnom mieste.
(3) Povinn osoby, ktor prevdzkuj informan systmy9) obsahujce informcie, pri ktorch osobitn
zkon nevyluuje verejn prstupnos, 10) s povinn informcie obsiahnut v tchto registroch a zozna-
moch uverejova na vone prstupnej internetovej strnke. Tak zverejnenie nie je poruenm osobitnch
predpisov.9)
(4) Povinn osoby mu informcie poda predchdzajcich odsekov zverejni aj almi spsobmi. Okrem
informci poda predchdzajcich odsekov me povinn osoba zverejni aj alie informcie.
(5) Vobciach, ktor s vymedzen osobitnm zkonom, 11) povinn osoba zverejn tieto informcie aj vja-
zyku nrodnostnch menn. Ak takto obec zverejuje informcie poda 5 spsobom umoujcim hro-
madn prstup, je povinn ich uvdza aj vjazyku nrodnostnch menn.
(6) Na obmedzenia zverejovania informci sa pouij ustanovenia 8 a 12.
7
Odkaz na zverejnen informciu
(1) Ak predmetom iadosti je zskanie informci, ktor u boli zverejnen, povinn osoba me bez zbyto-
nho odkladu, najneskr vak do piatich dn od podania iadosti, namiesto sprstupnenia informci iada-
teovi oznmi daje, ktor umouj vyhadanie azskanie zverejnenej informcie.
(2) Ak iadate trv na sprstupnen zverejnench informci, povinn osoba mu ich sprstupn. Vtakom
prpade zana lehota na sprstupnenie plyn dom, ke iadate oznmil, e trv na priamom sprstupnen
informcie.
Obmedzenia prstupu kinformcim
8
Ochrana utajovanch skutonost
(1) Ak poadovan informcia tvor utajovan skutonos poda osobitnho zkona12) alebo je predmetom
bankovho tajomstva alebo daovho tajomstva poda osobitnho zkona, 12) ku ktorm iadate nem
oprvnen prstup, povinn osoba ju nesprstupn suvedenm odkazu na prslun prvny predpis.12)
(2) Poruenm alebo ohrozenm bankovho tajomstva nie je zverejnenie zmluvy poda 5a.
9
Ochrana osobnosti aosobnch dajov
(1) Informcie, ktor sa dotkaj osobnosti askromia fyzickej osoby, psomnosti osobnej povahy, podo-
bizne, obrazov snmky aobrazov azvukov zznamy tkajce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej
283
povahy povinn osoba sprstupn len vtedy, ak to ustanovuje osobitn zkon, alebo spredchdzajcim p-
somnm shlasom dotknutej osoby. Ak dotknut osoba neije, tak shlas me poskytn jej blzka oso-
ba.13) Ustanovenia osobitnch predpisov tm nie s dotknut.14)
(2) Informcie oosobnch dajoch fyzickej osoby, ktor s spracvan vinformanom systme za podmie-
nok ustanovench osobitnm zkonom, 9) povinn osoba sprstupn len vtedy, ak to ustanovuje zkon, alebo
na zklade predchdzajceho psomnho shlasu dotknutej osoby. Ak dotknut osoba nem spsobilos na
prvne kony, tak shlas me poskytn jej zkonn zstupca.16) Ak dotknut osoba neije, tak shlas
me poskytn jej blzka osoba.13)
(3) Povinn osoba sprstupn na ely informovania verejnosti osobn daje fyzickej osoby, ktor s sprac-
van vinformanom systme za podmienok ustanovench osobitnm zkonom9) ofyzickej osobe, ktor je
verejnm funkcionrom, 16a) poslancom obecnho zastupitestva, 16b) predstavenm vttnej slube, 16c) od-
bornkom plniacim lohy pre lena vldy Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu
Nrodnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedcim
zamestnancom vykonvajcim prce vo verejnom zujme, 16e) vedcim zamestnancom zamestnvatea,
ktorm je orgn verejnej moci, 16f) nadriadenm vsluobnom pomere16g) alebo lenom hodnotiacej komisie
alebo inho obdobnho orgnu, ktor sa zastuje na procese rozhodovania opouit verejnch prostried-
kov.16h) Poda prvej vety sa sprstupuj osobn daje vrozsahu
a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,
d) funkcia ade ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovn zaradenie ade zaiatku vkonu pracovnej innosti,
f) miesto vkonu funkcie alebo pracovnej innosti aorgn, vktorom tto funkciu alebo innos vykonva,
g) mzda, plat alebo platov pomery aalie finann nleitosti priznan za vkon funkcie alebo za vkon
pracovnej innosti, ak s uhrdzan zo ttneho rozpotu alebo zinho verejnho rozpotu.
(4) Osobn daje osoby, ktor je nadriadenm vsluobnom pomere, 16g) povinn osoba sprstupn vrozsahu
ana el poda odseku 3, len ak sprstupnenie nie je vrozpore spovinnosou mlanlivosti poda osobitnch
predpisov16i) azrove sprstupnenie tejto informcie neohroz bezpenos alebo obranu Slovenskej repub-
liky, ochranu verejnho poriadku alebo plnenie loh tchto osb alebo orgnov, vktorch vykonvaj svoju
innos; ustanovenie 13 sa vtomto prpade nepouije.
10
Ochrana obchodnho tajomstva
(1) Informcie oznaen ako obchodn tajomstvo17) povinn osoba nesprstupn.
(2) Poruenm alebo ohrozenm obchodnho tajomstva nie je najm sprstupnenie informcie
a) tkajcej sa zvanho vplyvu na zdravie ud, svetov kultrne aprrodn dedistvo, 18) ivotn pros-
tredie vrtane biologickej diverzity aekologickej stability, 19)
b) ozneisovan ivotnho prostredia, 20)
c) ktor sa zskala za verejn prostriedky, 7a) alebo sa tka pouvania verejnch prostriedkov, nakla-
dania smajetkom ttu, majetkom obce, majetkom vyieho zemnho celku alebo majetkom prv-
nickch osb zriadench zkonom, na zklade zkona alebo nakladania sfinannmi prostriedkami
Eurpskej nie,
d) ottnej pomoci21) ainformcie poda 3 ods. 2.
(3) Poruenm alebo ohrozenm obchodnho tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy poda 5a.
284
11
alie obmedzenia prstupu kinformcim
(1) Povinn osoba obmedz sprstupnenie informcie alebo informciu nesprstupn, ak
a) jej bola odovzdan osobou, ktorej tak povinnos zkon neuklad a ktor na vzvu povinnej osoby
psomne oznmila, e so sprstupnenm informcie neshlas. Ak na vzvu povinnej osoby neodpovie
osoba oprvnen udeli shlas na sprstupnenie informcie do siedmich dn, predpoklad sa, e so
sprstupnenm informcie shlas. Na tieto nsledky mus by osoba vo vzve upozornen,
b) ju zverejuje na zklade osobitnho zkona;22) ak je poda takho zkona zverejovan vo vopred sta-
novenej dobe, iba do tejto doby,
c) tm mono porui ochranu duevnho vlastnctva ustanoven osobitnm predpisom23) svnimkou,
ak osoba oprvnen poda tchto osobitnch predpisov23) na vzvu povinnej osoby na sprstupnenie
informcie udel shlas,
d) sa tka rozhodovacej innosti sdu vrtane medzinrodnch sdnych orgnov alebo orgnu innho
vtrestnom konan okrem informcie, ktor sa sprstupuje poda osobitnho predpisu, 24) rozhod-
nutia policajta vprpravnom konan poda druhej asti druhej hlavy piateho dielu Trestnho poriadku
ainformcie ovznesen obvinenia vrtane opisu skutku, ak ich sprstupnenie nezakazuje zkon alebo
ak ich sprstupnenie neohrozuje prva aprvom chrnen zujmy,
e) sa tka zmierovacieho konania, arbitrneho konania alebo rozhodcovskho konania okrem inform-
cie orozhodnut alebo ovsledku konania, ak jej sprstupnenie nezakazuj osobitn predpisy,
f) sa tka miesta vskytu chrnench druhov rastln, ivochov, nerastov askameneln ahroz ich nepr-
pustn ruenie, pokodzovanie alebo nienie,
g) by to bolo vrozpore sprvne zvznmi aktmi Eurpskych spoloenstiev aEurpskej nie alebo sme-
dzinrodnou zmluvou, ktorou je Slovensk republika viazan, 24a)
h) sa tka vkonu kontroly, dohadu alebo dozoru orgnom verejnej moci poda osobitnch predpisov24b)
okrem informcie orozhodnut alebo oinom vsledku kontroly, dohadu alebo dozoru, ak jej sprstup-
nenie nezakazuj osobitn predpisy, 24b)
i) ide odokumentciu, ktor obsahuje informcie, ktorch zverejnenie by sa mohlo poui na plnovanie
avykonanie innost scieom spsobi naruenie alebo znienie jadrovho zariadenia alebo objektov
osobitnej dleitosti aalch dleitch objektov poda osobitnch predpisov.24c)
(2) Ustanovenie psmena a) sa nepouije, ak ide oinformcie, ktor sa zskali za verejn prostriedky, 7a)
alebo sa tkaj pouvania verejnch prostriedkov, nakladania smajetkom ttu, majetkom obce, majetkom
vyieho zemnho celku alebo majetkom prvnickch osb zriadench zkonom, na zklade zkona alebo
nakladania sfinannmi prostriedkami Eurpskej nie.
(3) Pri sprstupovan informci, ktor zskala povinn osoba od tretej osoby na plnenie lohy na zklade
osobitnho zkona, 25) poda ktorho sa na povinn osobu vzahuje povinnos mlanlivosti alebo in pre-
kka ochraujca informcie pred zverejnenm alebo zneuitm, ktor vak mono poda tohto zkona
sprstupni, sprstupn povinn osoba len tie informcie, ktor priamo svisia sjej lohami.
12
Podmienky obmedzenia
Vetky obmedzenia prva na informcie vykonva povinn osoba tak, e sprstupn poadovan informcie
vrtane sprievodnch informci po vylen tch informci, pri ktorch to ustanovuje zkon. Oprvnenie
odmietnu sprstupnenie informcie trv iba dovtedy, km trv dvod nesprstupnenia.
285
13
Sprstupnenie informci poda tohto zkona sa nepovauje za poruenie povinnost zachovva mlanli-
vos poda osobitnho zkona.26)
Sprstupovanie informci na iados
14
iados osprstupnenie informci
(1) iados mono poda psomne, stne, faxom, elektronickou potou alebo inm technicky vykonatenm
spsobom.
(2) Zo iadosti mus by zrejm, ktorej povinnej osobe je uren, meno, priezvisko, nzov alebo obchodn
meno iadatea, jeho adresa pobytu alebo sdlo, ktorch informci sa iados tka aak spsob sprstupne-
nia informci iadate navrhuje.
(3) Ak iados nem predpsan nleitosti uveden vodseku 2, povinn osoba bezodkladne vyzve iadate-
a, aby vurenej lehote, ktor nesmie by kratia ako sedem dn, nepln iados doplnil. Pou iadatea aj
otom, ako treba doplnenie urobi. Ak napriek vzve povinnej osoby iadate iados nedopln ainformciu
nemono pre tento nedostatok sprstupni, povinn osoba iados odlo.
(4) iados je podan dom, ke bola oznmen povinnej osobe prslunej vo veci kona.
(5) Na iados povinn osoba psomne potvrd podanie iadosti aoznmi predpokladan vku hrady za
sprstupnenie informcie.
15
Postpenie iadosti
(1) Ak povinn osoba, ku ktorej iados smeruje, nem poadovan informcie kdispozcii aak m vedomos
otom, kde mono poadovan informciu zska, postpi iados do piatich dn odo da doruenia iadosti
povinnej osobe, ktor m poadovan informcie kdispozcii, inak iados odmietne rozhodnutm ( 18).
(2) Postpenie iadosti povinn osoba bezodkladne oznmi iadateovi.
(3) Lehota na vybavenie iadosti zana plyn znovu dom, ke povinn osoba dostala postpen iados.
16
Spsob sprstupnenia informci na iados
(1) Informcie sa sprstupuj najm stne, nahliadnutm do spisu vrtane monosti vyhotovi si odpis ale-
bo vpis, odkoprovanm informci na technick nosi dt, sprstupnenm kpi predlh spoadovanmi
informciami, telefonicky, faxom, potou, elektronickou potou. Ak informciu nemono sprstupni sp-
sobom urenm iadateom, dohodne povinn osoba so iadateom in spsob sprstupnenia informcie.
(2) Za prstupn formu sprstupnenia informcie iadateovi, ktor je osobou nevidiacou alebo slabozra-
kou, sa poda tohto zkona povauje informcia napsan
a) slepeckm (Braillovm) psmom alebo
b) zvenm typom psma.
286
(3) Nevidiaca osoba je oprvnen poadova sprstupnenie informcie prstupnou formou uvedenou vod-
seku 2 psm. a). Pri podan iadosti predlo kpiu preukazu obana sakm zdravotnm postihnutm ser-
venm psom, na ktorho zadnej strane je vyznaen druh zdravotnho postihnutia Nevidiaci - Blind.
(4) Slabozrak osoba je oprvnen poadova sprstupnenie informcie prstupnou formou uvedenou vod-
seku 2 psm. b). Pri podan iadosti predlo kpiu preukazu obana sakm zdravotnm postihnutm.
(5) Ak iadate poda odseku 2 viadosti uvedie, e poaduje sprstupnenie informcie vprstupnej forme,
povinn osoba je povinn sprstupni informciu vpoadovanej prstupnej forme. Povinn osoba, ktor nem
kdispozcii pecilne zariadenia prispsoben na psmo atla slepeckho psma, me poiada osobu, ktor
m takto zariadenie kdispozcii, bezodkladne ovyhotovenie prekladu sprstupovanej informcie. Ak ide
otak rozsah informcie, ktor by presiahol primeran rozsah vprstupnej forme, povinn osoba sprstup-
n poadovan informciu alebo jej as inm vhodnm spsobom poda 16 ods. 1. Povinn osoba nie je
oprvnen obmedzova celkov rozsah sprstupovanej informcie, na ktor m iadate prvo zo zkona.
(6) Ak je iadateom osoba nepoujca alebo nedoslchav viadosti uvedie, akm spsobom poda 16
ods. 1 poaduje sprstupnenie informcie.
(7) iadate poda odsekov 3, 4 a6 apovinn osoba mu dohodn aj in spsob sprstupnenia informcie.
(8) Ak je iadateom oban Slovenskej republiky, ktor je osobou patriacou knrodnostnej menine, aktor
m prvo pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobitnho predpisu, 11) obec vymedzen osobitnm
predpisom, 11) pokia je to mon, sprstupn informcie aj vjazyku nrodnostnej meniny.
(9) Povinn osoba umon kadmu bez preukzania prvneho alebo inho dvodu alebo zujmu nahliad-
nu, robi si vpisy alebo odpisy alebo kpie zo spisov azdokumentcie.
(10) Povinn osoba pritom urob opatrenia, aby nazretm do dokumentcie neboli poruen povinnosti
poda 8 a 12.
17
Lehoty na vybavenie iadosti
(1) iados osprstupnenie informci povinn osoba vybav bez zbytonho odkladu, najneskr do smich
pracovnch dn odo da podania iadosti alebo odo da odstrnenia nedostatkov iadosti poda 14 ods.
2 a3 ado 15 pracovnch dn, ak sa sprstupuje informcia nevidiacej osobe vprstupnej forme poda 16
ods. 2 psm. a), ak tento zkon neustanovuje inak.
(2) Zo zvanch dvodov me povinn osoba predi lehotu (ods. 1), najviac vak oosem pracovnch
dn ao15 pracovnch dn, ak sa sprstupuje informcia nevidiacej osobe vprstupnej forme poda 16
ods. 2 psm. a).
Zvanmi dvodmi s:
a) vyhadvanie azber poadovanch informci na inom mieste, ako je sdlo povinnej osoby vybavujcej
iados,
b) vyhadvanie azber vieho potu oddelench alebo odlinch informci poadovanch na sprstup-
nenie vjednej iadosti,
c) preukzaten technick problmy spojen svyhadvanm asprstupovanm informcie, oktorch
mono predpoklada, e ich mono odstrni vrmci predenej lehoty.
(3) Predenie lehoty povinn osoba oznmi iadateovi bezodkladne, najneskr pred uplynutm lehoty
(ods. 1). Voznmen uvedie dvody, ktor viedli kpredeniu lehoty.
287
18
Vybavenie iadosti avydanie rozhodnutia
(1) Ak povinn osoba poskytne iadateovi poadovan informcie vrozsahu aspsobom poda 16 vz-
konom stanovenej lehote, urob rozhodnutie zpisom vspise. Proti takmu rozhodnutiu nemono poda
opravn prostriedok.
(2) Ak povinn osoba iadosti nevyhovie hoci len sasti, vyd otom vzkonom stanovenej lehote psomn
rozhodnutie. Rozhodnutie nevyd vprpade, ak iados bola odloen ( 14 ods. 3).
(3) Ak povinn osoba vlehote na vybavenie iadosti neposkytla informcie i nevydala rozhodnutie aani
informciu nesprstupnila, predpoklad sa, e vydala rozhodnutie, ktorm odmietla poskytn informciu.
Za de doruenia rozhodnutia sa vtomto prpade povauje tret de od uplynutia lehoty na vybavenie ia-
dosti ( 17).
(4) Ak povinn osoba ( 2 ods. 3) iadosti nevyhovie hoci len sasti, d bezodkladne, najneskr do troch
dn, osobe, ktor ju zaloila alebo sktorou uzavrela zmluvu oplnen loh na seku starostlivosti oivotn
prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2).
19
Opravn prostriedky
(1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby oodmietnut poadovanej informcie mono poda odvolanie vlehote
15 dn od doruenia rozhodnutia alebo mrneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o iadosti poda 17.
Odvolanie sa podva povinnej osobe, ktor rozhodnutie vydala alebo mala vyda.
(2) Oodvolan proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriaden povinnej osoby, ktor vo veci roz-
hodla alebo mala rozhodn. Ak ide o rozhodnutie obecnho radu, o odvolan rozhoduje starosta obce
(primtor). Proti rozhodnutiu strednho orgnu ttnej sprvy mono poda rozklad, oktorom rozhoduje
vedci strednho orgnu ttnej sprvy.
(3) Odvolac orgn rozhodne oodvolan do 15 dn od doruenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolac
orgn vtejto lehote nerozhodne, predpoklad sa, e vydal rozhodnutie, ktorm odvolanie zamietol anapad-
nut rozhodnutie potvrdil; za de doruenia tohto rozhodnutia sa povauje druh de po uplynut lehoty na
vydanie rozhodnutia.
(4) Rozhodnutie oodmietnut iadosti mono preskma vsdnom konan poda osobitnho zkona.27)
20
Evidencia iadost
Povinn osoba vedie evidenciu iadost tak, aby poskytovala daje potrebn na kontrolu vybavovania ia-
dost adaje onajastejie vyiadanch informcich. Evidencia mus obsahova najm tieto daje:
a) dtum podania iadosti,
b) vyiadan informciu anavrhovan spsob poskytnutia informcie,
c) vsledok vybavenia iadosti (poskytnutie informci, vydanie rozhodnutia alebo postpenie iadosti),
d) podanie opravnho prostriedku.
288
21
hrada nkladov
(1) Informcie sa sprstupuj bezplatne svnimkou hrady vo vke, ktor nesmie prekroi vku ma-
terilnych nkladov spojench so zhotovenm kpi, so zadovenm technickch nosiov a s odoslanm
informcie iadateovi. Nklady na sprstupnenie informcie prstupnou formou osobe so zmyslovm po-
stihnutm zna povinn osoba.
(2) Povinn osoba me zaplatenie hrady odpusti.
(3) Podrobnosti ohrade nkladov za sprstupnenie ustanov veobecne zvzn prvny predpis, ktor vyd
Ministerstvo financi Slovenskej republiky.
(4) hrady s prjmami povinnej osoby.
21a
Priestupky
(1) Priestupku sa dopust ten, kto
a) vedome vyd azverejn nepravdiv alebo nepln informcie,
b) vydanm rozhodnutia alebo vydanm prkazu, alebo inm opatrenm zaprin poruenie prva na spr-
stupnenie informci,
c) poru in povinnos ustanoven tmto zkonom.
(2) Za priestupok poda odseku 1 mono uloi pokutu do 1650 eur azkaz innosti a na dva roky.
(3) Priestupok poda odseku 1 mono prejedna len na nvrh postihnutej osoby, jej zkonnho zstupcu
alebo opatrovnka (alej len navrhovate). Navrhovate je astnkom konania opriestupku.
(4) Vnvrhu mus by uveden, kto je postihnutou osobou, koho navrhovate oznauje za pchatea akedy
aakm spsobom priestupok spchal.
(5) Priestupky poda tohto zkona prejednva obvodn rad.
(6) Na priestupky aich prejednvanie sa vzahuje veobecn predpis opriestupkoch.27a)
22
Spolon prechodn azveren ustanovenia
(1) Ak nie je vtomto zkone ustanoven inak, pouij sa na konanie poda tohto zkona veobecn predpisy
osprvnom konan.28)
(2) Sprstupovanie informci zo ttnych archvov upravuje osobitn predpis.29)
22a
Tmto zkonom sa preberaj prvne zvzn akty Eurpskej nie uveden vprlohe.
22b
Povinn zverejnenia informci poda 5 ods. 6 aods. 7 sa vzahuje na prevod alebo prechod majetku, ktor
sa uskutonil po 2. januri 2006, ana nvrhy na zaatie konania doruen po 2. januri 2006. Sprstupnenie
289
informcie poda 5 ods. 6 aods. 7 sa za podmienok ustanovench tmto zkonom vzahuje aj na prevod
alebo prechod majetku, ktor sa uskutonil pred 2. janurom 2006, aaj na nvrhy na zaatie konania doru-
en pred 2. janurom 2006.
22c
Prechodn ustanovenie
kpravm innm od 1. janura 2011
(1) Ustanovenia tohto zkona sa vzahuj na povinne zverejovan zmluvu uzavret po 1. januri 2011,
na objednvku tovarov asluieb vyhotoven po 1. januri 2011 ana faktru doruen alebo zaplaten po
1. januri 2011.
(2) Povinne zverejovanou zmluvou poda 5a nie je do 31. jla 2011 zmluva oposkytovan zdravotnej
starostlivosti.30)
22d
Prechodn ustanovenie kpravm
innm od 1. janura 2012
Ustanovenia tohto zkona sa vzahuj na povinne zverejovan zmluvu uzavret po 1. januri 2012, na
objednvku tovarov asluieb vyhotoven po 1. januri 2012 ana faktru doruen alebo zaplaten po 1.
januri 2012.
23
Zruovacie ustanovenie
(1) Zruuje sa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 171/1998 Z. z. oprstupe kinformcim oi-
votnom prostred.
(2) Zruuje sa nariadenie vldy Slovenskej republiky . 118/2011 Z. z., ktorm sa ustanovuje hodnota ob-
jednvok tovarov asluieb afaktr za tovary asluby, ktor sa nezverejuj.
l. II
Zkon Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. opriestupkoch vznen zkona . 524/1990 Zb., zko-
na Slovenskej nrodnej rady . 295/1992 Zb., zkona Slovenskej nrodnej rady . 266/1992 Zb., zkona
Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 237/1993 Z. z.,
zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 42/1994 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky
. 248/1994 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 249/1994 Z. z., zkona Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 250/1994 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 202/1995 Z. z., z-
kona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 207/1995 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky .
265/1995 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 285/1995 Z. z., zkona Nrodnej rady Slo-
venskej republiky . 160/1996 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 168/1996 Z. z., zkona
. 143/1998 Z. z., zkona . 319/1998 Z. z. sa men takto:
290
1. Za 42 sa vklad 42a, ktor vrtane nadpisu znie:

42a
Priestupok na seku prva na prstup kinformcim
(1) Priestupku sa dopust aj ten, kto vedome vyd azverejn nepravdiv, nepln informcie, kto poru
povinnos uren osobitnm predpisom, 3a) alebo ten, kto vydanm rozhodnutia alebo vydanm prkazu,
alebo inm opatrenm zaprin poruenie prva na sprstupnenie informci.
(2) Za priestupok poda odseku 1 mono uloi pokutu do 50000Sk azkaz innosti a na dva roky..
Poznmka pod iarou kodkazu 3a znie:

3a) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 211/2000 Z. z. oslobodnom prstupe kinformcim
aozmene adoplnen niektorch zkonov (zkon oslobode informci)..
2. V 68 ods. 1 sa za slov ako aj priestupky poda vkladaj slov 42a a.
l. III
Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 145/1995 Z. z. osprvnych poplatkoch vznen zkona N-
rodnej rady Slovenskej republiky . 123/1996 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 224/1996
Z. z., zkona . 70/1997 Z. z., zkona . 1/1998 Z. z., zkona . 232/1999 Z. z. sa men takto:
4 ods. 2 psm. e) znie:
e) oslobodnom prstupe kinformcim..
l. IV
Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 287/1994 Z. z. oochrane prrody akrajiny vznen zkona
Nrodnej rady Slovenskej republiky . 222/1996 Z. z. sa men takto:
V 49 sa vypaj odseky 2 a3. Sasne sa zruuje oznaenie odseku 1.
l. V
Zkon . 17/1992 Zb. oivotnom prostred vznen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 127/1994
Z. z. azkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 287/1994 Z. z. sa men takto:
1. Za 33 sa vkladaj 33a a33b, ktor vrtane nadpisu znej:

OSOBITN USTANOVENIA OINFORMCICH OIVOTNOM PROSTRED
33a
Zverejovanie informci ozneisovan ivotnho prostredia
(1) Fyzick osoba oprvnen na podnikanie alebo prvnick osoba, ktor je poda osobitnch predpisov ale-
bo rozhodnut vydanch na ich zklade povinn mera mnostvo urenho druhu vypanej ltky (emisie)
do ovzduia alebo do vd alebo sledova in vplyv ou prevdzkovanho zariadenia na ivotn prostredie, je
291
povinn zverejova vsledky tchto meran asledovan vo veobecne zrozumitenej forme ana veobecne
ahko prstupnom mieste pravidelne do 10 dn po uplynut kadho mesiaca, vktorom mala takto povin-
nos, ashrnne do 30 dn po uplynut kalendrneho roka.
(2) Zo zverejnench vsledkov meran asledovan mus by zrejm, ak zneistenie ivotnho prostredia
prslun zariadenie spsobilo avakom vzahu boli nameran hodnoty kzkonnm alebo povolenm li-
mitnm hodnotm.
(3) Povinnos neodkladne informova verejnos m aj fyzick osoba oprvnen na podnikanie alebo prv-
nick osoba, ktor spsobila vne ohrozenie alebo pokodenie ivotnho prostredia najm vdsledku pre-
vdzkovej nehody (havrie), poiaru alebo dopravnej nehody. V informcii uvedie v rozsahu, v akom jej
je znmy, strun opis nehodovej udalosti, priny jej vzniku, mieru arozsah pokodenia alebo ohrozenia
ivotnho prostredia, prpadne jeho jednotlivch zloiek, aprijat npravn opatrenia. Forma arozsah in-
formovania verejnosti musia zodpoveda druhu, vnosti arozsahu ohrozenia alebo pokodenia ivotnho
prostredia amonostiam povinnej osoby.
(4) Splnenm povinnosti poda odseku 3 nie je dotknut oznamovacia povinnos ani in povinnosti poda
osobitnch predpisov.2)
33b
Sprva ostave ivotnho prostredia
(1) Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky za kad rok zverejn sprvu ostave ivotnho
prostredia vSlovenskej republike. Prslun stredn orgny ttnej sprvy Slovenskej republiky3) mu po-
skytn potrebn podklady.
(2) Sprvu poda odseku 1 vyd ministerstvo do 15. decembra nasledujceho roka. Prslun stredn org-
ny mu poskytn podklady do 31. augusta nasledujceho roka.
(3) Sprva poda odseku 1 bude prstupn na Ministerstve ivotnho prostredia Slovenskej republiky, na
Slovenskej inpekcii ivotnho prostredia, ako aj na krajskch radoch ana okresnch radoch.
2. Poznmky pod iarou kodkazom 2 a3 znej:

2) Naprklad 5 zkona Slovenskej nrodnej rady . 51/1988 Zb. obanskej innosti, vbuninch aott-
nej banskej sprve vznen zkona Slovenskej nrodnej rady . 499/1991 Zb., 7 ods. 1 psm. b) zkona .
309/1991 Zb. vznen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 148/1994 Z. z., 8 zkona Nrodnej
rady Slovenskej republiky . 330/1996 Z. z. obezpenosti aochrane zdravia pri prci, 51 zkona Nrodnej
rady Slovenskej republiky . 315/1996 Z. z. opremvke na pozemnch komunikcich.
3) Zkon Slovenskej nrodnej rady . 347/1990 Zb. oorganizcii ministerstiev aostatnch strednch or-
gnov ttnej sprvy Slovenskej republiky vznen neskorch predpisov..
l. VI
Tento zkon nadobda innos 1. janura 2001.
Rudolf Schuster v. r. Jozef Miga v. r. Mikul Dzurinda v. r.
292
Prloha
kzkonu . 211/2000 Z. z. vznen neskorch predpisov
Zoznam preberanch prvne zvznch aktov eurpskej nie.

1. Smernica Eurpskeho parlamentu aRady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom pouit
informci verejnho sektora (. v. E L 345, 31. 12. 2003).
2. Smernica Eurpskeho parlamentu aRady 2003/4/ES z28. janura 2003 oprstupe verejnosti kinform-
cim oivotnom prostred aktorou sa zruuje smernica Rady 90/313 EHS (. v. E L 041, 14. 2. 2003).
1) l. 26, 45 a34 stavy Slovenskej republiky; l. 17, 25 a35 Listiny zkladnch prv aslobd.
2) 21 zkona . 523/2004 Z. z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy aozmene adoplnen niektorch zko-
nov vznen zkona . 584/2005 Z. z.
1 ods. 3 zkona . 583/2004 Z. z. orozpotovch pravidlch zemnej samosprvy aozmene adoplnen niekto-
rch zkonov.
3)Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. okatastri nehnutenost aozpise vlast-
nckych ainch prv knehnutenostiam (katastrlny zkon) vznen neskorch predpisov, zkon . 149/1975 Zb.
oarchvnictve vznen neskorch predpisov.
3a)Zkon . 205/2004 Z. z. ozhromaovan, uchovvan aren informci oivotnom prostred.
4) 1 ods. 4 psm. a) zkona . 110/1964 Zb. otelekomunikcich vznen neskorch predpisov.
5)Zkon . 53/1959 Zb. ojednotnej sstave kninc (Kninin zkon) vznen neskorch predpisov.
6)Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 145/1995 Z. z. osprvnych poplatkoch vznen neskorch pred-
pisov.
6a) 2 ods. 1 psm. b) zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 90/1996 Z. z. ominimlnej mzde vznen
neskorch predpisov.
6b) 16 a 17 ods. 3 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 182/1993 Z. z. ovlastnctve bytov anebytovch
priestorov vznen neskorch predpisov.
7)Zkon Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb. oobecnom zriaden vznen neskorch predpisov.
7a) 2 psm. a) zkona . 523/2004 Z. z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy aozmene adoplnen niekto-
rch zkonov.
7aa) 3 zkona . 523/2004 Z. z. vznen zkona . 199/2007 Z. z.
7b) 27 zkona . 400/2009 Z. z. ottnej slube aozmene adoplnen niektorch zkonov.
7c) 42 a223 Zkonnka prce.
7ca) Zkon . 200/1997 Z. z. otudentskom pikovom fonde vznen neskorch predpisov.
7cb) Naprklad 7 ods. 11 zkona . 179/2011 Z. z. ohospodrskej mobilizcii aozmene adoplnen zkona .
387/2002 Z. z. oriaden ttu vkrzovch situcich mimo asu vojny avojnovho stavu vznen neskorch pred-
pisov.
7cc) Zkon . 5/2004 Z. z. oslubch zamestnanosti aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch
predpisov.
7cd) 74 zkona . 448/2008 Z. z. osocilnych slubch aozmene adoplnen zkona . 455/1991 Zb. oivnosten-
skom podnikan (ivnostensk zkon) vznen neskorch predpisov vznen zkona . 551/2010 Z. z.
293
7ce) Naprklad 2, 48, 53 ods. 7 zkona . 305/2005 Z. z. osocilnoprvnej ochrane det aosocilnej kuratele
7cf) 71 ods. 1 psm. d) ae) zkona . 305/2005 Z. z.
7cg) Zkon . 639/2004 Z. z. oNrodnej dianinej spolonosti aozmene adoplnen zkona . 135/1961 Zb. opo-
zemnch komunikcich (cestn zkon) vznen neskorch predpisov vznen neskorch predpisov.
7ch) 5 ods. 13 zkona . 618/2003 Z. z. oautorskom prve aprvach svisiacich sautorskm prvom (autorsk
zkon).
7ci) 9 ods. 2 zkona . 384/1997 Z. z. odivadelnej innosti.
7d) 2 psm. b) zkona . 275/2006 Z. z. oinformanch systmoch verejnej sprvy aozmene adoplnen niekto-
rch zkonov vznen zkona . 570/2009 Z. z.
7e) Zkon . 200/2011 Z. z. oObchodnom vestnku aozmene adoplnen niektorch zkonov.
7f) Zkon . 215/2002 Z. z. oelektronickom podpise aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch
predpisov.
7fa) 42 ods. 2 psm. c) zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. vznen neskorch predpisov.
7fb) 28 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. vznen neskorch predpisov.
7g) 47a Obianskeho zkonnka.
8) 22 zkona Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb.
9)Zkon . 428/2002 Z. z. oochrane osobnch dajov vznen neskorch predpisov.
10)Naprklad Obchodn zkonnk, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. v znen zko-
na Nrodnej rady Slovenskej republiky . 222/1996 Z. z., nariadenie vldy Slovenskej republiky . 100/1993 Z.
z. oObchodnom vestnku vznen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 50/1998 Z. z., zkon . 83/1990 Zb.
ozdruovan obanov vznen zkona . 300/1990 Zb., zkona . 513/1991 Zb. azkona Nrodnej rady Slovenskej
republiky . 62/1993 Z. z., zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 207/1996 Z. z. onadcich vznen zkona
. 147/1997 Z. z.
11)Zkon . 184/1999 Z. z. opouvan jazykov nrodnostnch menn.
12)Naprklad zkon . 215/2004 Z. z. oochrane utajovanch skutonost aozmene adoplnen niektorch zko-
nov, 91 a 93a zkona . 483/2001 Z. z. obankch aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch
predpisov, 40 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 566/1992 Zb. oNrodnej banke Slovenska vznen
neskorch predpisov, 122 Trestnho zkona, 23 zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. osprve
dan apoplatkov aozmench vsstave zemnch finannch orgnov vznen neskorch predpisov.
13) 116 Obianskeho zkonnka.
14) 11 a 16 Obianskeho zkonnka.
16) 26 a 30 Obianskeho zkonnka.
16a)l. 2 ods. 1 stavnho zkona . 357/2004 Z. z. o ochrane verejnho zujmu pri vkone funkci verejnch
funkcionrov.
16b)Zkon Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb. oobecnom zriaden vznen neskorch predpisov.
16c) 5 ods. 3 a 5 a 9 zkona . 312/2001 Z. z. ottnej slube aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen
neskorch predpisov.
16d) 25 ods. 2 psm. b) zkona . 312/2001 Z. z. vznen neskorch predpisov.
16e) 5 ods. 1 zkona . 552/2003 Z. z. ovkone prc vo verejnom zujme vznen neskorch predpisov.
16f) 9 ods. 3 Zkonnka prce.
16g)Naprklad zkon . 73/1998 Z. z. o ttnej slube prslunkov Policajnho zboru, Slovenskej informanej
sluby, Zboru vzenskej ajustinej stre Slovenskej republiky aelezninej polcie vznen neskorch predpisov.
16h) 2 psm. a) zkona . 523/2004 Z. z. orozpotovch pravidlch verejnej sprvy aozmene adoplnen niekto-
rch zkonov.
294
16i)Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 46/1993 Z. z. oSlovenskej informanej slube vznen
neskorch predpisov, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve
v znen neskorch predpisov, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
17) 17 a 20 Obchodnho zkonnka,
122 Trestnho zkona vznen zkona . 100/1996 Z. z. azkona . 13/1998 Z. z.
18)Oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 159/1991 Zb. odojednan Dohovoru oochrane sve-
tovho kultrneho aprrodnho dedistva.
19)Oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 34/1996 Z. z. ouzavret Dohovoru obio-
logickej diverzite.
20) 8 ods. 1 zkona . 17/1992 Zb. oivotnom prostred.
21)Zkon . 231/1999 Z. z. ottnej pomoci.
22)Naprklad zkon . 540/2001 Z. z. ottnej tatistike, 36 zkona . 747/2004 Z. z. odohade nad finannm
trhom aozmene adoplnen niektorch zkonov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 81/1992 Zb. oesko-sloven-
skej tlaovej kancelrii Slovenskej republiky vznen zkona . 442/2003 Z. z., zkon . 619/2003 Z. z. oSloven-
skom rozhlase, zkon . 16/2004 Z. z. oSlovenskej televzii.
23)Naprklad zkon . 383/1997 Z. z. Autorsk zkon azkon, ktorm sa men adopa Coln zkon vznen ne-
skorch predpisov, zkon . 527/1990 Zb. ovynlezoch priemyselnch vzorov azlepovacch nvrhov; zkon .
478/1992 Zb. oitkovch vzoroch; zkon . 132/1989 Zb. oochrane prv knovm odrodm rastln aplemenm
zvierat; zkon . 529/1991 Zb. oochrane topografi polovodiovch vrobkov.
24) 82a ods. 5 zkona . 757/2004 Z. z. osdoch aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen zkona .
33/2011 Z. z.
55m ods. 5 zkona . 153/2001 Z. z. oprokuratre vznen zkona . 220/2011 Z. z.
24a)Naprklad l. 38. 1 Protokolu . 18 otatte Eurpskeho systmu centrlnych bnk aEurpskej centrlnej
banky kZmluve ozaloen Eurpskeho spoloenstva vplatnom znen, prlohy kzmluve opristpen Slovenskej
republiky kEurpskej nii (oznmenie . 185/2004 Z. z.).
24b)Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 10/1996 Z. z. okontrole vttnej sprve vznen ne-
skorch predpisov, zkon . 747/2004 Z. z. odohade nad finannm trhom aozmene adoplnen niektorch z-
konov vznen zkona . 340/2005 Z. z., zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 39/1993 Z. z. oNajvyom
kontrolnom rade Slovenskej republiky vznen neskorch predpisov, zkon . 541/2004 Z. z. omierovom vyu-
van jadrovej energie (atmov zkon) aozmene adoplnen niektorch zkonov.
24c)Naprklad 27 zkona . 319/2002 Z. z. oobrane Slovenskej republiky vznen zkona . 330/2003 Z. z., 3
ods. 14 aprlohy . 1 a2 zkona . 541/2004 Z. z. omierovom vyuvan jadrovej energie (atmov zkon) aozme-
ne adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov.
25)Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 314/1996 Z. z. oprokuratre vznen neskorch pred-
pisov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 71/1986 Zb. oSlovenskej obchodnej inpekcii vznen neskorch predpi-
sov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 126/1985 Zb. opoiarnej ochrane.
26)Naprklad 73 ods. 2 psm. b) zkona . 65/1965 Zb. Zkonnk prce vznen neskorch predpisov, 34 ods. 4
zkona . 229/1992 Zb. okomoditnch burzch vznen neskorch predpisov, 10 ods. 2 zkona . 124/1992 Zb.
oVojenskej polcii, 54 ods. 3 zkona . 335/1991 Zb. vznen neskorch predpisov, 15 ods. 3 zkona Nrodnej
rady Slovenskej republiky . 38/1993 Z. z. vznen neskorch predpisov, 16 zkona Nrodnej rady Slovenskej
republiky . 39/1993 Z. z. oNajvyom kontrolnom rade Slovenskej republiky, 12 ods. 1 zkona Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 180/1996 Z. z. Coln zkon vznen neskorch predpisov, 40 a41 zkona Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 566/1992 Zb. oNrodnej banke Slovenska vznen neskorch predpisov, 11 ods. 2 psm.
k) zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 10/1996 Z. z. okontrole vttnej sprve, 80 ods. 1 zkona N-
rodnej rady Slovenskej republiky . 171/1993 Z. z. oPolicajnom zbore vznen neskorch predpisov.
27) 244 anasl. Obianskeho sdneho poriadku.
27a)Zkon Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. opriestupkoch vznen neskorch predpisov.
295
28)Zkon . 71/1967 Zb. osprvnom konan (sprvny poriadok).

29)Zkon Slovenskej nrodnej rady . 149/1975 Zb. vznen neskorch predpisov.
30) Zkon . 581/2004 Z. z. ozdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou aozmene ado-
plnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov.
296

Komentar K Zakonu 211-2000 o Slobode Informacii - Wilfling PDF

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Komentar K Zakonu 211-2000 o Slobode Informacii - Wilfling PDF

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Zkon oslobodnom

Realizovan s finannou podporou radu vldy SR v rmci dotanho

2.8.2.3. Trestn poriadok neobsahuje zkaz sprstupni rozhodnutie............................ 135

3.6.4. Osobitn postup povinnch osb poda 2 ods. 3 ............................................. 170

5.1.4. Kto je zodpovedn za spchanie priestupku...................................................... 238

Pouit literatra............................................................................................................... 273

Da 1. janura 2012 uplynulo 11 rokov od innosti zkona . 211/2000 Z. z. oslobodnom

Zkladn princpy zkona

1.1. stavn zklady prva nainformcie

Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 5 Si 1/2011 zo da 15. decembra 2011

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06 zo da 28. jna 2007

rozsahu informanej povinnosti takhoto subjektu na ochranu jeho prv aslobdvzmysle l.

stavn sd SR poukazuje aj na to, e prvo na prstup kinformcim apovinnos ttu posky-

1.2.1. Informciou je aj dokument alebo zznam

zznamov aobrazovch snmok (fotografi). Kad informcia je toti zachyten na nejakom

Aj Najvy sprvny sd eskej republiky odmietol retriktvny vklad pojmu informcia

Obdobne rozhodol Najvy sprvny sd eskej republiky aj vinom prpade:

Skutonos, e aj informcie zachyten na zvukovom alebo obrazovom zzname, s inform-

Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 1 As 17/2008 zo da 7.

Rozsudok Krajskho sdu veskch Budjoviciach sp. zn. 10 Ca 232/2001 zo da 24.

1.3. Dva spsoby sprstupovania informci

1.4. Kto je povinn sprstupova informcie

afyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova oprvach apovinnostiach

ttnymi orgnmi s naprklad Nrodn rada Slovenskej republiky (informcie sprstupu-

Prvnickmi osobami zriadenmi zkonom s naprklad Socilna poisova, Slovensk tele-

Ustanovenie vyjadruje skutonos, e zkon o slobode informci nie je jedinm predpisom,

1.4.1. Organizan lohy povinnch osb

14 Zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk.

Uznesenie Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 1/2010 zo da 10. jna 2010

Uznesenie Najvyieho sdu SR sp. zn. 2 Si 2/2009 zo da 6. oktbra 2010

1.5. Kto m prvo na prstup kinformcim

Zstavy aj zo zkona o slobode informci vyplva, e prvo na informcie m kad, o

1.6. Rozsah informanej povinnosti povinnch osb

Rozsudok Krajskho sdu vPrahe sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo da 3. decembra 2002

Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 4 S 4/2004 zo da 16. decembra 2004

bch tkajcich sa ivotnho prostredia aoobsahu, plnen ainnostiach vykonvanch

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06 zo da 28. jna 2007

1.6.1. Povinn osoby sprstupujce informcie vrozsahu ich

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06 zo da 28. jna 2007

Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 4/2011 zo da 03. oktbra 2011

1.6.2. Vznam pojmu informcia ohospodren

Vpraxi sa vyskytuj prpady, e takto obchodn spolonosti odmietaj poskytova informcie

lidujcich stavnch zujmov (prva verejnosti na informcie o nakladan s majetkom ttu

Zrozsudku Najvyieho sprvneho sdu vyplva, e nemono akceptova skutonos, e zle-

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06 zo da 28. jna 2007

iadate poiadal akciov spolonos M. a.s. o sprstupnenie zmennej zmluvy uzavretej

Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 1 So 103/2008 zo da 8. septembra 2009

1.6.3. Vznam pojmu informcia oivotnom prostred

1.6.4. Povinn osoba spadajca pod ustanovenia oplnej

Najvy sd SR rieil otzku, ak rozsah informanej povinnosti sa vzahuje na Socilnu pois-

Rozsudok Najvyieho sdu SR zp. zn. 6 So 56/2008 zo da 24. septembra 2008

1.7. Ak informcie m povinn osoba kdispozcii

oinformcie opredmete innosti samotnej povinnej osoby.31

Rozsudok Krajskho sdu vPrahe sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo da 3. decembra 2002

1.7.1. Vytvorenie novej informcie, ktor nie je kdispozcii

formci, ktormi vmomente podania iadosti nedisponuje.40 Za vytvranie novej informcie

Za vytvranie novch informci viadnom prpade nie je mon povaova vyhadvanie

iadate poiadal Ministerstvo pdohospodrstva SR oinformcie otom, ktor plnovan

alobcovi informcie vpoadovanej truktre aj napriek tomu, e by si spracovanie alobcovej

1.7.2. Urenie pecifikcie na vyhadanie informcie

absencii prevdzkovania informanho systmu nem povinnos usporadva informcie

bezprostredn doasn opatrenia na zabezpeenie splnenia tejto zkonnej povinnosti, i u

Skutonos, e povinn osoba nem poadovan informcie v momente iadosti vyhadan

1.6.1. Povinn osoby sprstupujce informcie vrozsahu ich

1.6.2. Vznam pojmu informcia ohospodren

1.6.3. Vznam pojmu informcia oivotnom prostred

1.6.4. Povinn osoba spadajca pod ustanovenia oplnej

1.7. Ak informcie m povinn osoba kdispozcii

1.12. Vzah kinm predpisom osprstupovan

1.12.2. Ustanovenia onazeran do spisu azkon

1.12.3. Neverejnos konania alebo rokovania povinnch osb

1.12.4. Informcie poskytovan za poplatok azkon

2.1.4. Povinnos stavne sladnho vkladu zkona oochrane

2.1.6. Odvodnenie rozhodnutia onesprstupnen informcie